Tenzin Wangyal: Tibetsk jga sna a spnku (esk preklad Iva Prokopov a Lenka Fegutov) Predhovor Jedna tibetsk mdros hovor: "Treba vysvetova histriu vlastnho uenia a lniu jeho odovzdvania, aby sa zabrnilo akmkovek pochybnostiam o jeho autentickosti." Uvediem preto tto knihu krtkym rozprvanm o svojom ivote. Narodil som sa krtko potom, o moji rodiia utiekli z Tibetu pred nskym tlakom. Doba bola a k, a tak ma rodiia poslali do kres anskej koly, lebo dfali, e tam sa o ma dobre postaraj. Mj otec bol buddhistick lma, matka praktizovala bn. Po nejakom ase otec zomrel. Matka sa neskr op vydala za bnistickho lmu. On aj moja matka si elali, aby som vyrastal vo svojom kultrnom prostred, a tak, ke som mal desa rokov, odviedli ma do hlavnho bnistickho kl tora v indickom Doland , kde som bol vysvten za mncha. Po ase v kl tore vo mne lobpn Sanggj Tndzin Rinpohe rozpoznal reinkarnciu Khjungtul Rinpoheho, chrneho uenca, uitea, spisovatea a majstra meditcie. Khjungtul Rinpohe bol aj slvnym astrolgom a v zpadnom Tibete i severnej Indii sa preslvil ako premo ite zlch duchov. udia ho hfne vyhadvali ako lieitea s magickmi schopnos ami. Jednm z jeho priaznivcov bol aj kr z Himala v severnej Indii. On a jeho ena nemohli ma deti, a preto po iadali Khjungtul Rinpoheho o vylieenie. Lieba bola spe n a mal Virbhardr, syn, ktorho spolu kr a krovn splodili a vychovali, sa stal ministerskm predsedom Himalprad a. Mojm hlavnm uiteom bol lobpn Sanggj Tndzin, vemi vzdelan mu , ktor dosiahol vysok duchovn realizciu. Ke som mal trins rokov, chystal sa ui jedno z najdle itej ch a najtajnej ch uen nbo enstva bn - lniu Vekej dokonalosti (tib. dzoghen) stneho odovzdania ang ung n gj. Mj nevlastn otec nav tvil lobpna Sanggj Tndzina a po iadal ho, i by som sa nemohol aj napriek svojmu mladmu veku zastni vuky, ktor mala prebieha denne po cel tri roky. Lobpn lskavo shlasil, ale po iadal ma, aby som mu vyrozprval sen, ktor sa mi bude snva v noci pred zaiatkom vuky. Rovnak lohu dostali aj ostatn zujemcovia o uenie, lebo majster si takto chcel overi na u pripravenos . Niektor iaci si iadny sen nepamtali, o bolo pova ovan za znmku ich nespsobilosti. Lobpn im zadal vhodn oistn cvienia a s vukou zaal, a ke si ka d iak svoj sen pamtal. Inm iakom sa snvali sny, z ktorch bolo zjavn, e e te potrebuj vykonva urit cvienia, ktormi by sa pripravili na vuku - takm cvienm mohlo by naprklad cvienie posilujce spojenie s ochrncami bnu. Mne sa snvalo o autobuse, ktor v kruhoch obiehal dom mjho uitea, aj ke tam v skutonosti iadna cesta nebola. Vo sne bol vodi mojm priateom a ja som stl veda neho a rozdval lstky ka dmu, kto nastupoval. Lstky boli ksky papiera a na ka dom z nich bolo napsan tibetsk A. Ke sa mi tento sen snval, bol som len v druhom i tre om ronku v Doland a mal som len trins rokov, a o tom, e A predstavuje v uen dzoghenu vemi dle it symbol, som e te nevedel. Uite o mojom sne nepovedal ni, o bolo preho typick. Poznamenal len osi, e je to dobr, a ja som bol aj tak cel astn, lebo som sa mohol zastni vuky. Postup, pri ktorom uite takto pomocou snov svojich iakov zis uje, i je pre nich prijatie danho uenia vhodn alebo nie, je v tibetskej tradcii be n. Aj ke e te malo nejak as trva , km som zaal tudova a cvii jogu sna, tto udalos sa d oznai za zaiatok mjho zujmu o sny. Vemi na ma zapsobilo, ak vek vznam maj sny v tibetskej kultre a v nbo enstve bnu a do akej miery s informcie pochdzajce z nevedomia cennej ie ne tie, ktor nm m e poskytn vedom myse. Po trojronej vuke, pozostvajcej okrem inho z mnohch meditanch sstreden so spolu iakmi i v odlen, som vstpil do kl tornej dialektickej koly. Zvldnutie tdijnho programu zameranho na tradin vcvik normlne

trv dev a trins rokov. tudovali sme be n vysoko kolsk predmety, ako gramatiku, sanskrt, poziu, astrolgiu a maliarstvo, ale preberali sme aj predmety, ktor be n nie s - nuku o poznan, kozmolgiu, stry, tantry a dzoghen. Poas kl tornho vcviku som sa stretol s mnohmi nukami, ktor sa tkali snov. Najvznamnej ie z nich vychdzali z textov tradcie ang ung n gj, Materskej tantry a zo spisov ardz Rinpoheho. V kole sa mi darilo a vo veku devtns rokov ma po iadali, aby som sm zaal vyuova . Tak zaala moja prca uitea. Vtedy som tie spsal a publikoval strun ivotopis zakladatea bnu eraba Miwu. O nieo neskr som sa stal riaditeom dialektickej koly. Zotrval som v tejto funkcii tyri roky a sna il sa o najviac prispie k vytvoreniu zkladnej koncepcie koly a k jej a iemu rozvoju. V roku 1986 som zskal titul ge e, o je najvy ia akademick hodnos , ktor sa d na tibetskch kl tornch univerzitch dosiahnu . V roku 1989 som odi iel na pozvanie talianskej Komunity dzoghenu Namkhai Norbu Rinpoheho na Zpad. Hoci som nepotal s tm, e budem vyuova , lenovia tejto spolonosti ma k tomu vyzvali, a preto som sa do toho pustil. Raz som rozdval ksky papiera, ktor mali by pou it ako meditan pomcka. Na ka dom z nich bolo napsan tibetsk A. V tej chvli sa mi vybavil sen z ias pred ptnstimi rokmi, v ktorom som rozdval tak ist papieriky uom, ktor nastupovali do autobusu. Bol som tou spomienkou naisto omren. Na Zpade som zostal a v roku 1991 som zskal postgradulne tipendium Rockefellerovej nadcie, ktor mi umo nilo zaa s vskumnm programom na Riceho univerzite. V roku 1993 vy la na Zpade moja prv kniha, The Wonders of the Natural Mind (Zzraky prirodzenej mysle), v ktorej som sa poksil zrozumitene a jednoducho predstavi uenie Vekej dokonalosti (dzoghen). V roku 1994 mi Nrodn fond pre humanitn vedy pridelil grant na vskum logickch a filozofickch aspektov tradcie bn, na ktorom som mal pracova spolu s profesorkou Anne Kleinovou, vedcou katedry religionistiky na Riceho univerzite. Moja odborn karira sa spe ne rozvjala, ale ja som sa aj napriek tomu naalej zaujmal o sny a cvienie jogy sna, lebo som vedel, e prax je dle itej ia ne tdium. Mj zujem teda nie je len teoretick. Preto e som bol u od tleho detstva ovplyvovan nielen snovmi sksenos ami svojich uiteov a svojej matky, ale aj tradinm bnistickm prstupom k snom, zskal som hlbok dveru v ich mdros . Poslednch desa rokov intenzvne cvim jogu sna. V dy ke si idem veer ahn , ctim sa slobodn. Ka dodenn povinnosti s u konca. Niekedy sa mi non cvienie dar, inokedy nie, ale s tm je treba pota a do doby, ke v nich lovek zska skuton zbehlos . V ka dom prpade si v ak skoro ka d noc lham s myslom dovies svoje cvienia jogy sna k zdarnmu koncu. Uenie popsan v tejto knihe teda vychdza jednak z mojich vlastnch sksenost s praxou, jednak z poznatkov obsiahnutch v textoch u spomnanch troch prameov. Kniha Tibetsk joga sna a spnku vznikla z celho radu predn ok, ktor som mal v priebehu niekokch rokov v Kalifornii a Novom Mexiku. Atmosfra tchto predn ok sa vyznaovala istou neformlnos ou, ktor bola v knihe z vekej asti zachovan. Jga sna bola hlavnou oporou mojej vlastnej matke, o plat pre cel rad tibetskch majstrov a jognov. Nikdy naprklad nezabudnem na psobiv ivotn prbeh vekho tibetskho majstra ardz Rinpoheho, ktor v okamihu svojej smrti v roku 1934 manifestoval dhov telo (tib. d al) svediace o dosiahnut plnej realizcie. Poas ivota mal vea pokroilch iakov, napsal rad dle itch textov a svojou prcou vznamne prispel k rozvoju krajiny, v ktorej il. a ko si mo no predstavi , ako dokzal by vo svojom svetskom ivote tak plodn, plni mno stvo zodpovednch loh a vies dlhodob projekty pre dobro druhch, a pritom by e te schopn dosiahnu v duchovnej praxi tak vysok stupe realizcie. Bolo to tm, e nebol as da spisovateom, a iu as da uiteom a tch zostvajcich pr hodn praktizujcim. Cel jeho ivot bol duchovnm cvienm, i meditoval, psal, uil alebo spal. On sm napsal, e cvienia jogy sna preho boli na jeho duchovnej pti neobyajne dle it a tvorili nevyhnutn sas jeho cesty. To ist m e plati aj pre vs.

vod Tretinu ivota trvime spnkom. Nezle na tom o robme, ak ctnostn i nectnostn s na e iny, i sme vrahovia alebo svtci, mnsi alebo vonomy lienkri - de kon pre ns v etkch rovnako. Zatvrame oi a rozp ame sa v tme. Robme to bez strachu, hoci to, o volme svojm "ja", mizne. Krtko potom sa zanaj vynra najrznej ie obrazy a spolu s nimi aj vedomie samch seba. V zdanlivo neobmedzenom svete snov zaname znova existova . Ka d noc sa zastujeme tejto najv ej zhady - pohybujeme sa z jednej roviny sksenosti do druhej, strcame vedomie samch seba a op ho nachdzame - a napriek tomu to v etko berieme ako pln samozrejmos . Rno sa zobdzame a pokraujeme v "skutonom" ivote, aj ke v istom zmysle spme a snvame alej. Uenie nm hovor, e v tomto klamnom, snovom stave m eme bu zotrvva cez de aj v noci, alebo sa m eme prebudi a njs pravdu. Ke zaneme cvii jogu sna a spnku, staneme sa sas ou dlhej tradcie. U mnoho storo sa mu i a eny venuj rovnakej praxi, elia rovnakej neistote, pochybnostiam a prek kam ako my, a prax im prin a rovnak itok, ak m e prinies aj nm. Joga sna a spnku sa stala zkladnou praxou mnohch vznamnch lmov a vemi pokroilch jognov, ktor pomocou nej dosiahli prebudenie. Ak sa budeme obraca k minulosti a spomna na tch, ktor tomuto ueniu zasvtili svoj ivot - na svojich duchovnch predkov, ktor nm vo svojom uen odovzdali plody svojej praxe - na a viera v tto duchovn tradciu bude silnie , rovnako ako na a vanos za u. Niektor tibetsk majstri by sa mo no pozastavili nad tm, e tto prax um ud zo Zpadu, ktor za sebou nemaj potrebn prpravn cvienia alebo rozm aj trochu in ne Tibe ania. Poda tradcie sa uenie uchovvalo v tajnosti jednak z vekej ctu k nemu a jednak preto, e tm bolo chrnen pred chybnm vkladom iakov, ktor e te natoko nepokroili, aby mu sprvne porozumeli. Nikdy nebolo hlsan verejne a nikdy nebolo bran na ahk vhu zostvalo vyhraden jednotlivcom, ktor boli pripraven ho prija . Uenie nestratilo rokmi ni zo svojej innosti a je stle rovnako cenn ako predtm. Av ak vzhadom na to, e sa zmenila situcia vo svete, pok am sa o trochu in prstup. Dfam, e ak budem ui otvorene a prosto to o je inn, uchov sa tto tradcia ah ie a bude prnosom pre v poet ud. Dle it je v ak chova uenie v cte, lebo len tak ho m eme ochrni a pokroi vo svojej praxi. Prosm vs preto, aby ste sa sna ili prija uenie priamym odovzdanm od dveryhodnho uitea. Je dobr o joge sna ta , ale ovea prnosnej ie je prija uenie stnym odovzdanm, ktor vytvra silnej iu vzbu s lniou postupnho odovzdvania. Sksen uite vm tie pom e rozozna a prekona prek ky, s ktormi by ste sa sami vysporiadali len a ko. Je to vemi dle it skutonos , na ktor by sa nemalo zabda . udsk ivot je neobyajne cenn. Mme dokonaln telo a myse, nadan v etkmi udskmi schopnos ami. Niektor z ns sa u stretli s uitemi a prijali ich uenie - n spsob ivota nm umo uje nastpi duchovn cestu. Vieme, e prax je zkladom duchovnej cesty, a e bez tohto zkladu nebudeme schopn naplni svoju t bu pomha ostatnm. Rovnako si uvedomujeme, e ivot ubieha rchlo a smr je nevyhnutn, hoci je pre ns vemi a k zorganizova si svoje uponhan ivoty tak, aby sme mohli praktizova tak asto, ako by sme si predstavovali. Mo no aj hodinu i dve denne meditujeme, ale stle ich e te zostva dvadsa dva, poas ktorch sme rozptyovan a zmietan na vlnch sansry. Na spnok si v ak njdeme as v dy - a tto tretinu ivota, ktor prespme, m eme vyu i na prax. Hlavnou tmou tejto knihy je skutonos , e pomocou cvien m eme rozvja bdel vedomie v ka dom okamihu svojho ivota. Ke budeme takto cvii , postupne porastie aj miera na ej slobody a pru nosti, a my budeme m alej tm menej ovldan zvyajnmi staros ami a ru ivmi vplyvmi. Naume sa kona obratnej ie a s v ou vyrovnanos ou, o nm umo n lep ie si voli pozitvne odpovede na v etko, o sa objav - odpovede, ktor prin aj viac itku druhm i na ej vlastnej duchovnej praxi. Napokon si vypestujeme svisl bdel vedomie, vaka ktormu si udr me pln bdel pozornos vo sne, aj po zobuden. Potom budeme

schopn reagova na snov javy tvorivo a pozitvne a v stave sna dok eme vykonva najrznej ie cvienia. Ke sa nm podar tto schopnos plne rozvin , zistme, e sme v snovom i bdelom ivote uvonenej , e sme vo v ej pohode, a e vnmame v etko jasnej ie a radostnej ie. Naviac sa tmto cvienm budeme sasne pripravova na to, aby sme v prechodovom stave po smrti (tib. bardo) dosiahli oslobodenie. Uenie nm ponka rzne metdy, ktormi m eme skvalitni svoj obyajn ivot. To je sce sprvne, lebo n ivot je dle it a m svoj zmysel, ale najvy m cieom v etkch cvien jogy je privies ns k oslobodeniu. Ak ide o tento cie, mala by tto kniha sl i ako aksi praktick prruka alebo sprievodca tibetskmi jogami bnisticko-buddhistickej tradcie, ktor vyu vaj sny na dosiahnutie oslobodenia zo zasnenosti ka dodennho ivota, a spnok ako prostriedok na prebudenie z nevedomosti. Aby vm mohla kniha takto sl i , je treba nadzviaza kontakt s kvalifikovanm uiteom. Potom zanite cvii meditciu ut enia mysle (tib. in), ktorej popis njdete v tretej asti knihy. A sa budete cti pripraven, zanite so zkladnmi cvieniami a venujte im dostatok asu, aby sa stali prirodzenou sas ou v ho ivota. A potom pristpte k hlavnm cvieniam. Niet sa kam ponha . Iluzrnym svetom sansry bldime od nepamti. Tm, e si pretame a iu kni ku o duchovne a potom na u zabudneme, sa v na om ivote vea nezmen. Ke v ak dovedieme tieto cvienia do konca, prebudme sa do svojej prvotnej prirodzenosti, ktor nie je nim inm, ne osvietenm. Ak nedok eme by bdelo vedom ani poas spnku a ak strcame noc o noc vedomie samch seba, ak mme ndej, e si zachovme bdel vedomie v okamihu smrti? Nemali by sme v ak oakva , e dosiahneme slobodu v posmrtnom stave tm, e vstpime do svojich snov a budeme k obrazom mysle pristupova ako k skutonosti. Sledujte svoje snov sksenosti a zistte, ako sa vm bude dari po smrti. Sledujte svoje sksenosti so spnkom a prdete na to, i naozaj ste alebo nie ste bdelo vedom. Ako prija uenie Najlep spsob, ako prija duchovn nuku v stnej i psomnej podobe, je uenie vypou , prenikn rozumom k jeho podstate a vysk a ho. To znamen, e ho najskr intelektulne vstrebme, potom pochopme jeho zmysel a nakoniec to v etko uplatnme vo svojich cvieniach. Ke pristupujeme k uivu takto, je proces uenia svisl a nepreru ovan. Ak v ak ustrnieme na intelektulnej rovni, m e sa to sta prek kou v na ej praxi. Pokia ide o tdium a prijmanie uenia, je dobr iak ako stena natret lepom - trva, ktor na u hodte, sa prilep. Ale zl iak je ako such stena o na u hodte, spadne na zem. Ke iak prijma uenie, nemal by ho zabudn , ani premrni . Mus ho udr a vo svojej mysli a pracova s nm. Uenie, ktor nebolo dokonale pochopen, sa podob trve hodenej na such stenu - spadne na zem a je zabudnut. Pochopenie zmyslu uenia sa podob okamihu, ke v temnej miestnosti rozsvietime svetlo - to, o bolo skryt, stva sa zjavn. Za ijeme to "Aha!", ako ke zapadn do seba jednotliv diely skladaky, a my ju pochopme ako celok. Ide o in druh porozumenia ne je porozumenie pojmov, lebo to, o nm bolo predlo en, sme nielen vypouli, ale aj skutone spoznali. Ke nm naprklad niekto povie, e v miestnosti je lt a erven vank , zskame o tchto predmetoch intelektulnu vedomos . Ak v ak vstpime do tej miestnosti ke je tma, nedok eme rozl i , ktor vank je ktor. Pochopi zmysel je potom ako otoi vypnaom: v okamihu vieme, ktor vank je lt, a ktor erven. Uenie u nie je len niem, o dok eme zopakova , ale stalo sa na ou sas ou. "Uplatnenm vo vlastnej praxi" mme potom na mysli proces, pri ktorom sa z toho, o sme pochopili intelektulne, o sme vypouli, premysleli a prijali ako zmyslupln, stva priama sksenos . Tento proces sa d prirovna k ochutnaniu soli. M eme o soli rozprva , pochopi jej chemick zlo enie, at., ale priamu sksenos zskame, a ke ju ochutnme. Tto sksenos nemo no zska intelektulne a ned sa vyjadri slovami. Keby sme sa ju poksili odovzda

niekomu, kto so nikdy neochutnal, nebude vedie , o sme vlastne ctili. Ak v ak o tom budeme hovori s lovekom, ktor u sksenos so soou m, obaja budeme vedie o om je re. S uenm je to rovnak. Pristupova k nemu musme prve takto: vypou ho alebo preta , uva ova o om, pochopi jeho zmysel, a potom tento zmysel objavi priamou sksenos ou. V Tibete sa erstvo vyroben ko e vystieraj na slnko a vtiera sa do nich maslo, aby zmkli a zvlneli. iak je ako t erstv ko a - je stuhnut a neobybn, m obmedzen rozhad a nepru n myslenie. Uenie (sanskrt. dharma) je ako maslo vtieran cvienm a slnko je ako priama sksenos - ak sa uplatuje oboje, stva sa iak ohybnej m a otvorenej m. Maslo sa v ak tie uchovva v ko ench vakoch, a ak ho tam nechme niekoko rokov, ko a stvrdne ako drevo, a potom u ju nezmk ani ubovon mno stvo masla. lovek, ktor strvi mnoho rokov tdiom rznych uen a zo iroka nad nimi prem a, priom m len nepatrn sksenos s praxou, je ako t tvrd ko a. Uenie m e zjemni tvrd ko u nevedomosti a podmienenosti, ak je v ak uchovvan len intelektom praktizujceho bez toho, aby bolo vtieran praxou a zahrievan priamou sksenos ou, m e tak lovek vo svojom porozumen ustrn a stvrdn . a ie uenie ho potom u nezmk, neprestpi jeho vntro a nezmen ho. Musme by opatrn, aby sme s uenm nenarbali ako s intelektulnymi vedomos ami, lebo intelektulne porozumenie sa m e sta prek kou mdrosti. Uenie nie s my lienky, ktor mme zbiera , ale cesta, ktor je treba sledova . I. O podstate snov 1. Sen a skutonos Sny sa snvaj ka dmu z ns, i si ich pamtme alebo nie. Snvame u od detstva, a snvame, km nezomrieme. Ka d noc vstupujeme do neznmeho sveta. M e sa nm zda , e sme sami sebou, alebo e sme niekm celkom inm. Stretvame sa so znmymi i neznmymi umi, so ivmi aj mtvymi. V snoch lietame, stretvame bytosti, ktor nie s udskho rodu, pre vame bla enos , smejeme sa, plaeme, trasieme sa hrzou, upadme do vytr enia alebo prechdzame hlbokmi premenami. Obvykle v ak tmto vnimonm sksenostiam venujeme len pramal pozornos . Mnoho ud zo Zpadu, ktor sa stretn s uenm jogy sna, k nemu pristupuje z pohadu teri psycholgie. Ke sa potom zan viac zaujma o vyu vanie snov v duchovnom ivote, zameraj sa zvyajne na obsah snov a ich vznam. Len mlokto skma samotn podstatu snvania. Ak sa ale predsa len niekto tak njde, privedie ho toto skmanie ku skrytm procesom, ktor le ia nielen v zklade n ho snovho ivota, ale aj v zklade celej na ej existencie. Prv krok v cvieniach so snami je celkom ahk - lovek mus rozozna , e sen skrva obrovsk potencil, ktor sa d vyu i na duchovnej ceste. Obvykle je sen pova ovan za "neskuton", v protiklade ku "skutonmu" ivotu, ktor ijeme ke nespme. Neexistuje v ak ni skutonej ie ne sen. Tento vrok dva zmysel a v okamihu ke pochopme, e normlny bdel ivot je rovnako neskuton ako sen. Potom nm u ni nebrni v pochopen, e joga sna sa vz ahuje na v etko o pre vame, na denn sny, rovnako ako na tie, ktor sa nm snvaj v noci. 2. Ako vznik sksenos Nevedomos V etko o pre vame, vrtane snov, vznik z nevedomosti. Pre itateov zo Zpadu je toto tvrdenie mo no trochu prekvapujce, a preto by som rd vysvetlil, o pojem nevedomos (tib. marigpa) znamen. Poda tibetskej tradcie rozli ujeme dva druhy nevedomosti - vroden, vntorn nevedomos a nevedomos kultrnu. Vroden nevedomos je koreom sansry a je zkladnou vlastnos ou obyajnch bytost. Je to neschopnos uvedomi si prav podstatu samch seba a prav podstatu sveta, o vedie k tomu, e sa zamotvame do klamnch predstv dualistickej mysle. Dualistick chpanie sveta spsobuje vznik polart a dvojnost. Nedeliten

jednotu sksenosti rozdeuje na to a ono, na sprvne a nesprvne, na ty a ja. Na zklade tohto pojmovho delenia dvame niektorm veciam prednos a in zavrhujeme. To sa prejavuje ako lipnutie alebo odpor, o s navyknut reakcie, z ktorch je tvoren v ina toho, o pova ujeme sa svoje "ja". Chceme toto a tamto nie, verme v toto a nie v tamto, v ime si jedno a druhm opovrhujeme. T ime po rozko i a zbave, po pohodl, bohatstve a uznan, a sasne sa sna me vyhn bolesti, chudobe, hanbe a nepohodliu. Toto v etko chceme pre seba a pre tch, ktorch mme radi, a ostatn ns nezaujmaj. Chceme pre va nieo in ne pre vame, alebo lipneme na svojom it a chceme sa vyhn nutnm zmenm, ktor nm hrozia. Druh typ nevedomosti je kultrne podmienen. Vznik tak, e lipnutie a odpor s v spolonosti in titucionalizovan a kodifikovan v hodnotovom systme. Indick hinduisti naprklad veria, e jedenie hovdzieho msa je nesprvne, km jedenie bravovho je v poriadku. Muslimovia presne opane, a tibe ania jedia oboje. Kto m pravdu? V etci si myslia, e maj pravdu oni. V etky tieto najrznej ie presvedenia pramenia z predsudkov a nzorov, ktor s sas ou danej kultry a nie na zklade mdrosti poznania. Ako a prklad sa daj uvies vntorn rozpory filozofie. Existuje mnoho filozofickch systmov a mnoh z nich s od inch definovan len svojimi drobnmi odli nos ami. Aj ke tieto systmy s rozvjan preto, aby viedli loveka k mdrosti poznania, vytvraj nevedomos , lebo ich vyznvai lipn na dualistickom chpan skutonosti. Tomu sa v ak ned vyhn , lebo samotn pojmov myse je prejavom nevedomosti. Kultrna nevedomos je vytvran a udr iavan pri ivote tradciami. Prestupuje v etky zvyky, nzory, rebrky hodnt, aj nahromaden vedomosti. Jednotlivci i cel spolonosti prikladaj tmto hodnotm tak dle itos , e s vnman ako obecn pravdy i posvtn zkony. V priebehu svojho ivota sa upname k najrznej m presvedeniam, politickm stranm, lieebnm praktikm, nbo enstvm alebo k nzorom na to, ako m ivot vyzera . Zvldneme zkladn, stredn, a mo no aj vysok kolu, ale v istom zmysle je ka d diplom vlastne ocenenm za to, e sme rozvinuli e te rafinovanej iu nevedomos . Vzdelanie v ns posiluje zvyk dva sa na svet uritou optikou. M eme sa sta odbornkmi vo svojom odbore, vborne rozumie a inne spolupracova s inmi odbornkmi. Rovnako to m e by vo filozofii, ktor sa venuje tdiu intelektulnych systmov, rozpracovva ich do najmen ch podrobnost a z mysl iakov vytvra brilantn bdatesk nstroj. Km v ak neodhalme vroden nevedomos , rozvjame len nauen predsudky, nie zkladn mdros poznania. Lipnutie si vytvrame stle, a to aj voi tm najzanedbatenej m malikostiam - k uritej znake mydla alebo k nejakmu esu. V ir om mertku potom vym ame nbo ensk a politick systmy, filozofick smery, psychologick terie a vedn odbory. Ale nena li by ste jedinho loveka, ktor by sa narodil s presvedenm, e jes hovdzie i bravov mso je nesprvne, e jeden filozofick systm je sprvny a druh sa mli, alebo e jedno nbo enstvo je to prav, km druh je klamn. To sa mus ka d naui . Vernos uritm hodnotm je vsledkom kultrnej nevedomosti, ale n prirodzen sklon k prijmaniu obmedzench nzorov m korene v dualizme, ktor je prejavom vrodenej nevedomosti. Na tom v ak nie je ni zl. Je to tak, ako to je. Na e lipnutia m u vies a k vojnm, ale pomhaj nm tie vynjs nov technolgie a zskava a ie a a ie odbornosti, ktor s pre svet vemi u iton. Km nedosiahneme prebudenie, zastujeme sa dualizmu, a to je v poriadku. Existuje jedno tibetsk porekadlo: "Ke si v tele somra, vychutnvaj trvu." Inmi slovami, mali by sme si v i svoj sasn ivot a radova sa z neho, lebo m zmysel a sm osebe je cenn, lebo je to ivot, ktor prve ijeme. Ak si nedme pozor, m e sa sta , e uenie bude na u nevedomos upevova . Niekto by z toho mohol vyvodi , e je nesprvne usilova o akademick hodnosti alebo dodr iava urit ditu, ale to vbec nie je podstatn. Alebo by ste mohli poveda , e nevedomos je zl, a e obyajn ivot je len blznivm vplodom sansry. Nevedomos v ak nie je nim inm, ne zastretm vedomm, a to, i na nej lipneme, alebo ns naopak odpudzuje, je len a prejav starej znmej hry

dualizmu, odvjajcej sa v r i nevedomosti. Nie je vbec a k si uvedomi , ak je dualizmus v etko-prenikajci. Dokonca aj uenie mus pracova s dualizmom: ak naprklad podporujeme lipnutie na cnosti, km k necnosti si pestujeme odpor, paradoxne vyu vame dualizmus na to, aby sme nevedomos prekonali. Ak jemn chpanie si musme vypestova a ako ahko sa m eme necha zmias ! A prve preto je nutn venova sa praxi a zskava priamu sksenos , lebo bez nej by sme len rozvjali a obhajovali a ie pojmov systmy. Ak sa v ak dvame na veci zo ir ej perspektvy, v etko sa vyrovnva. Z pohadu nedualistickej mdrosti poznania ni nie je dle it a ni nie je nedle it. iny a ich nsledky - karma a karmick stopy Je pravda, e ns formuje spolonos v ktorej ijeme, ale zrodky tohto formovania si nosme v ade so sebou. V skutonosti je v etko o ns trpi, v na ej mysli. Zvaujeme vinu za svoju nespokojnos , na okolie alebo na svoje pomery a verme, e keby sme mohli zmeni podmienky, v ktorch ijeme, boli by sme astn. Len e situcie, v ktorch sa ocitme, s len druhotnou prinou n ho utrpenia. Prvotnou prinou je vroden nevedomos a z nej plynca t ba, aby v etko bolo in ne je. M eme sa naprklad rozhodn , e unikneme stresu mesta tm, e sa ods ahujeme k moru alebo do hr. Alebo m eme osamel a a k ivot na dedine vymeni za vzru ujci ivot vo vekomeste. Zmena m e by prjemn, lebo sa druhotn priny nespokojnosti zmenia a m eme pocti spokojnos . Bude v ak trva len krtko. Korene na ej nespokojnosti sa s nami pres ahuj do novho domova, kde z nich vyrast nov sklamania. Nepotrv to dlho a budeme znova chyten do pasce ndeje a strachu. M eme si tie myslie , e by se boli astn, keby sme mali viac peaz, lep ieho partnera, dokonalej ie telo, alebo lep ie zamestnanie i vzdelanie. Vieme v ak dobre, e to nie je pravda. Bohat udia nie s osloboden od utrpenia, ani nov partner ns nem e uspokoji vo v etkom, telo zostarne, nov prca zov ednie, at. Km si myslme, e rie enie na ej nespokojnosti sa d njs vo vonkaj om svete, bud na e t by uspokojovan len doasne. Ak nechpeme tto skutonos , sme zmietan nvalmi t ob, vene nepokojn a vene nespokojn. Sme ovldan svojou karmou a pokraujeme v zasievan semien budcej karmickej atvy. Tak chovanie ns nielen odvdza od duchovnej cesty, ale znemo uje nm aj njs spokojnos a astie v ka dodennom ivote. Km sa stoto ujeme s lipnutm a odporom pohyblivej mysle, rodia sa v priepasti zvajcej medzi tm o je, a tm o chceme, negatvne emcie. iny vyplvajce z tchto emci, medzi ktor patria skoro v etky iny vykonvan v normlnom ivote, zanechvaj karmick stopy. Karma znamen in. Karmick stopy s nsledky inov, ktor zostvaj v mentlnom vedom a ovplyvuj na u budcnos . Karmick stopy m eme do uritej miery pochopi , ak ich prirovnme k nevedomm sklonom, s ktormi pracuje zpadn psycholgia. Patria k nim mentlne dispozcie, vzory vntornho i vonkaj ieho konania, hlboko v it reakcie, i navyknut spsob uva ovania. Uruj na e emocionlne reakcie na rzne situcie a intelektulne chpanie, rovnako ako na e charakteristick emocionlne nvyky a intelektulnu strnulos . Vytvraj a ovplyvuj v etky reakcie, ktormi obvykle odpovedme na jednotliv prvky pre vania. Tak je fungovanie karmickch stp na hrubej rovni, ale rovnak mechanizmus sa uplatuje aj na tch najjemnej ch rovniach sksenosti: Predstavme si mu a, ktor vyrastal v domcnosti, kde sa asto odohrvali hdky. Po tridsiatich i tyridsiatich rokoch, o sa ods ahoval z domu, ide po ulici a prejde okolo domu, kde sa udia hdaj. V noci sa mu potom snva, e sa hda so svojou enou alebo priatekou. Ke sa rno zobud, cti sa ubl ene a s ahuje sa do seba. Jeho partnerka si to v imne a na jeho nladu zareaguje, o ho rozlad e te viac. Tento sled sksenost nm o karmickch stopch osi napoved. Ke bol mu malm chlapcom, reagoval na hdky doma strachom, hnevom a pocitom ubl enosti. Ctil k hdkam odpor, o je zvyajn reakcia, a tento odpor zanechal v jeho mysli stopu. O niekoko desa ro neskr ide okolo nejakho domu a pouje hdku.

Tto druhotn prina stimuluje star karmick stopu, ktor sa prejav e te v ten de vo sne. Vo sne mu reaguje na provokcie svojej snovej partnerky pocitmi hnevu a ubl enia. Jeho reakcia je riaden karmickmi stopami, ktor sa od detstva zbierali v jeho mentlnom vedom, a ktor boli od tej doby pravdepodobne veakrt posilnen. Ke partnerka vo sne, ktor je len projekciou jeho mysle, mu a provokuje, on reaguje odporom, rovnako, ako ke bol e te die a om. Odpor, ktor ctil vo sne, je nov in, ktor vytvra nov karmick stopu. Ke sa potom zobud, je vtiahnut do negatvnych emci, ktor s plodom jeho predo lej karmy - ku svojej partnerke cti odcudzenie a odstup. Aby to v ak bolo e te zlo itej ie, aj jeho partnerka reaguje v slade so svojimi karmickmi podmienenmi navyknutmi sklonmi a chov sa podr dene, odtiahnuto, kajcne alebo servilne, na o mu reaguje op negatvne a zasieva a ie karmick semen. Akkovek reakcia na akkovek situciu - vonkaj iu i vntorn, v spnku i pri bden - ktorej korene s v lipnut i odpore, zanechva v mysli stopu. A preto e karma ovplyvuje na e reakcie, zasievame tmito reakciami a ie karmick semen, ktor op ovplyvuj a ie reakcie, at. Takto sa karma stle znsobuje. To je koleso sansry, nepretr it cyklus akcie a reakcie. Tento prklad sa sce tka fungovania karmy na psychickej rovni, karma v ak uruje na u existenciu po v etkch strnkach. Utvra citov aj rozumov strnku ivota jednotlivca, rovnako ako spsob vnmania a chpania existencie, telesn pochody aj mechanizmus priny a nsledku vonkaj ieho sveta. Karma riadi v etky aspekty na ej sksenosti bez ohadu na to, i s dle it alebo nie. Karmick stopy odtlaen v mysli s ako semen. A rovnako ako semen, aj ony vy aduj urit podmienky, aby sa mohli prejavi . Tak ako semen potrebuj na klenie a rast sprvny pomer vlahy, svetla, ivn a tepla, prejav sa aj karmick stopa a vtedy, ke nastane vhodn situcia. Jednotlivm prvkom takej situcie, ktor podporuje prejavenie sa karmy, hovorme druhotn priny a podmienky. Je dobr prem a o karme ako o procese priny a nsledku, lebo to vedie k poznaniu, e ka d voba, uroben v reakcii na akkovek vntorn i vonkaj iu situciu, m svoje nsledky. Len o naozaj pochopme, e ka d karmick stopa je semeno budcich karmou riadench inov, m eme toto pochopenie vyu i na to, aby sme prestali vytvra negativitu a miesto toho vytvrali podmienky, ktor ovplyvnia n ivot pozitvne. Alebo, ak vieme ako na to, m eme necha svoje emcie, aby samy seba oslobodzovali u pri svojom vzniku, lebo tmto postupom brnime vzniku novej karmy. Negatvna karma Ak reagujeme na nejak situciu negatvne, odtla sa do na ej mysle stopa, ktor bude ma , len o dozrie, na na e ivotn pomery negatvny vplyv. Ke sa na ns naprklad niekto hnev a my odpovedme hnevom, stopa, ktor prve vznikla, zvy uje pravdepodobnos , e v ns hnev op vznikne, a e sa op ocitneme v situcii, ktor bude vhodn pre vznik tohto navyknutho spsobu konania. M eme si to vemi ahko v imn , ak budeme sledova seba alebo niekoho v okol, kto asto prepad hnevu. udia, ktor asto prepadn hnevu, sa skoro stle dostvaj do situci, ktor ich k hnevu zdanlivo oprvuj, ale nestva sa to tm, ktor mu obvykle neprepadaj. Je to tm, e aj ke sa vonkaj ia situcia nel , rzne karmick sklony spsobuj vznik odli nch subjektvnych svetov. Impulzvny prejav emci m e ma v ne nsledky a vyvola prudk reakcie. Hnev m e vies k hdke alebo k inmu druhu de truktvneho chovania. udia si dok u ubli ova fyzicky aj citovo. A neplat to len pre hnev. Aj strach m e v loveku, ktor nm trp, vyvola siln stres, vzdiali ho ostatnm, at. Nie je teda prli a k pochopi , e negatvne konanie vytvra negatvne stopy ovplyvujce negatvne na u budcnos . Negatvna stopa vznik aj v prpade, e emciu potlame. Potlanie je prejav odporu. Prebieha tak, e vo svojom vntri osi sptame alebo to vyhodme von a zatvorme pred tm dvere, m odsunieme as svojej sksenosti do tmy, kde bude zdanlivo nepriatesky aka , a ju privol vhodn druhotn prina. Prejavuje sa

to mnohmi rznymi spsobmi. Ke naprklad potlame iarlivos , m e to asom vies k citovmu vbuchu alebo k nespravodlivmu obvineniu loveka na ktorho iarlime, a to aj napriek tomu, e si svoju iarlivos neprip ame. Aj mentlne odsdenie je in, ktor je zalo en na odpore, a vytvra preto semen negatvnej karmy. Pozitvna karma Namiesto tchto dvoch vy ie spomnanch negatvnych reakci, t.j. podliehania karmickm sklonom i ich potlania, sa m eme na okamih zastavi , pohliadnu do svojho vntra a vytvori na negatvnu emciu protiltku. Ke sa na ns naprklad niekto hnev a my reagujeme hnevom, je protiltkou scit. Spoiatku nm m e pripada , e sa do scitu ntime, a e nie sme primn. Ke si v ak uvedomme, e lovek, ktor ns rozlil, je ovldan svojou vlastnou podmienenos ou a naviac trp, lebo jeho vedomie je sptan jeho vlastnou negatvnou karmou, poctime scit a m eme sa zaa zbavova navyknutch negatvnych reakci. Takto postupne smerujeme svoju budcnos pozitvnym smerom. Tto nov reakcia, ktorej koreom je stle e te t ba, v tomto prpade t ba po cnosti, kude alebo duchovnom raste, vytvra pozitvnu karmick stopu. Zasievame tak semeno scitu. Tm sa zvy uje pravdepodobnos , e a sa nabudce stretneme s hnevom, odpovieme scitom, ktor nm dva pocit v ej pohody a viac priestoru ne obmedzen sebaobrann hnev. Konanie cnostnch inov postupne pretvra na e reakcie na svet a my okam ite zis ujeme, e hnevu v na om vntri i v na om okol ubda. Ak budeme v tomto cvien pokraova , scit sa v ns zane prebdza sm od seba, bez vynalo enia akhokovek silia. Ke bude na e konanie vychdza z porozumenia karme, m e na a myse vyu i v etky sksenosti, vrtane tch najosobnej ch a najprchavej ch, ka dodennch snov, ako pomcky na duchovnej ceste. Oslobodzovanie emci Najlep ie odpovieme na negatvne emcie, ke zotrvme v nedualistickom stave bdelho vedomia a bez lipnutia a odporu umo nme emcim, aby samy seba osobodili. Ak to dok eme, emcia nami prelet ako vtk letiaci priestorom a nezanech po sebe iadnu stopu. Vznikne, a potom sa sama od seba rozpust v przdnote. V tomto prpade sa karmick semeno sce tie prejav - ako emcia, my lienka, telesn pocit alebo podnet k uritmu chovaniu - ale preto e na nereagujeme ani lipnutm, ani odporom, nevznik iadne semeno budcej karmy. Ke v ns naprklad vznikne zvis a my jej umo nme rozpusti sa v bdelom vedom bez toho, aby sme ju potlali alebo sa ou nachali ovldnu , n karmick sklon k zvisti zoslabne. Nevykonme toti iadny nov in, ktor by ho posilnil. Tento spsob oslobodzovania emci pretna samotn kore karmy. Je to, akoby sme splili karmick semen skr, ne dostan prle itos vyrs do ivotnch a kost. Mo no sa ptate, preo je oslobodzovanie emci vhodnej ie ne vytvranie pozitvnej karmy. Je to preto, e ns v etky karmick stopy zvzuj a ntia ns prijma urit obmedzen identitu. A cieom duchovnej cesty je pln oslobodenie od v etkej podmienenosti. To ale neznamen, e osloboden lovek nem kladn rysy, naprklad scit. Kladn vlastnosti m aj naalej. Ak v ak nie sme ovldan karmickmi sklonmi, vidme svoju situciu jasne a dok eme na u reagova spontnne a primerane a nenechme sa aha jednm alebo tlai druhm smerom. Be n scit vznikajci z pozitvnych karmickch sklonov je vemi dobr, ale e te lep je najvy scit, ktor je dokonal a vznik bez silia v loveku oslobodenom od karmickej podmienenosti. Najvy scit nm dva viac priestoru, viac obsiahne, je innej a nie je v zajat klamu dualizmu. Najlep ou reakciou na emcie je teda umo ni im, aby samy seba oslobodili. Km v ak vo svojej praxi nepokrome a nedosiahneme v nej istotu, bude to vemi a k. Ale bez ohadu na to, ak je na a prax prve teraz, v etci sa m eme rozhodn , e sa v okamihu, ke emcia vznikne, zastavme, bdelo si uvedomme ju i seba a zvolme svoju reakciu tm najvhodnej m spsobom akho sme schopn.

V etci sa m eme naui oslabova silu karmickch sklonov a nvykov. M eme vyu va pojmov myslenie a pripomna si, e pre van emcia je len vsledkom dozrievania predo lch karmickch stp. Tak budeme schopn upusti od stoto ovania sa s emciou, alebo od vlastnho uhla pohadu a dok eme sa zbavi svojej neustlej sebaobrany. Len o sa uzol emci rozvia e, na e vedomie sa uvon a zska viac priestoru. M eme potom voli pozitvnej ie reakcie a zasieva tak semen pozitvnej karmy. Op je v ak vemi dle it, aby sme to dokzali bez potlania emci. Ak pestujeme scit, musme by uvonen. Ak myslme na dobr veci, nesmieme pritom vytrvalo potla v sebe hnev. Duchovn cesta tu nie je na to, aby prin ala itok len vo vzdialenej budcnosti alebo v na om budcom ivote. Ke sami seba cvime v pozitvnych reakcich, premieame svoje karmick stopy a rozvjame vlastnosti, ktor spsobuj vznik pozitvnych zmien v ivote, ktor ijeme prve teraz. Ak si m alej tm zretenej ie uvedomujeme, e ka d sksenos , aj t najnepatrnej ia a najosobnej ia, m svoje nsledky, m eme to vyu i na premenu svojich ivotov a snov. Neistoty vedomia Karmick stopy v ns pretrvvaj ako psychick pozostatky inov, ktor sme vykonali z lipnutia i odporu. Jedn sa o neistoty ulo en v sklade vedomia jednotlivca, v tzv. kn i nam e. Aj ke sa o kn i nam e hovor ako o akomsi sklade, je tento vraz vlastne toto n s vrazom neistota vedomia - ak neexistuj neistoty vedomia, neexistuje ani kn i nam e. Nie je to vec ani miesto, je to mechanizmus tvoriaci zklad dualistickho pre vania. Sklad vedomia je rovnako bezpodstatn ako shrn nvykov, a rovnako mocn ako tie nvyky, ktor nm umo uj chpa zmysel jazyka, vnma tvary ako predmety a existenciu pova ova za osi zmyslupln, o m eme riadi a chpa . Kn i nam e bva zvyajne prirovnvan ku skladisku alebo schovni, ktor sa nedaj znii . M eme si ho predstavi ako miesto, kde sa skladuj sbory vzorov a modelov chovania. Je to gramatika na ej sksenosti, na ktor psob v ou i men ou mierou ka d in, ktor konme vntri i mimo seba, fyzicky i mentlne. Km existuj v mysli loveka navyknut sklony ku konaniu, existuje aj kn i nam e. Nezanik ani vtedy, ke lovek zomrie a jeho telo sa rozpadne. Karmick stopy pretrvvaj v mentlnom vedom, km nie s oisten. A a vo chvli, ke s celkom oisten, prestva kn i nam e existova a lovek sa stva buddhom. Karmick stopy a sny V etky sksenosti sansry s utvran karmickmi stopami. Na e nlady, my lienky, emcie, mentlne obrazy, vnemy, in tinktvne reakcie, "zdrav rozum", a dokonca aj vedomie vlastnej identity - to v etko je ovldan psobenm karmy. M e sa vm naprklad sta , e sa zobudte s pocitom depresie. Naraajkujete sa, v etko sa zd by v poriadku, ale vy mte stle pocit depresie, ktor si nedok ete nijako vysvetli . V takom prpade hovorme o dozren uritej karmy. Priny a podmienky sa spojili tak, e spsobili vznik depresie. Fakt, e sa prejavuje prve v toto rno, m e ma stovky rznych prin, a takisto sa m e prejavi aj mnohmi inmi spsobmi. Naprklad v noci ako sen. Poas snvania sa karmick stopy prejavuj vo vedom nesptanom racionlnou mysou, ktorej rozumovanm asto odsvame nabok pocit alebo prchav mentlny obraz. M eme si to predstavi takto: poas da bdel vedomie pre aruje na e zmysly a my vnmame svet, skladajc zmyslupln celok ivota zo zmyslovch a psychickch sksenost. V noci vedomie zmysly op a a prebva v zklade. Ak sme si u praxou rozvinuli pevn bdel vedomie prtomnosti a svojou sksenos ou poznali przdnotu, ru povahu mysle, budeme toto re, iariv, bdel vedomie vnma a budeme v om zotrvva . U v iny z ns v ak svetlo vedomia dopadne na neistoty vedomia, t.j. na karmick stopy, a tie sa prejavia ako sny. Karmick stopy s ako fotografie, na ktorch sme zachytili v etky svoje sksenosti. Ka d reakcia, vychdzajca z lipnutia a odporu na akkovek sksenos - na spomienky, pocity, vnemy i my lienky - je ako stlaenie sp a

fotoapartu. V tmavej komore svojich snov potom tento film vyvolvame. To, ktor z tchto snmkov vyvolme a kedy presne k tomu djde, je urovan druhotnmi podmienkami, s ktormi sme sa v poslednom ase stretli. Niektor obrazy i stopy sa do ns hlboko vrvaj vplyvom na ich silnch reakci, in, vyvolan povrchnmi sksenos ami, v ns zanechvaj len nepatrn stopu. Na e vedomie osvetuje stopy, ktor boli stimulovan, ako svetlo premietacieho projektora, a tie sa prejavia vo sne ako obrazy a sksenosti. Spriadame ich dovedna do jednho filmu, lebo je to spsob, akm na a psychika zis uje zmysel, a vsledkom je prbeh zostaven z podmienench sklonov a navyknutch identt - sen. Tento proces pokrauje bez preru enia aj v ase ke nespme, a jeho vsledkom je to, o v eobecne volme "svojou sksenos ou". D sa v ak lep ie pochopi v noci, ke ho m eme pozorova v stave neobmedzenom hmotnm svetom a racionlnym vedomm. Poas da sme, rovnako ako v noci, pohr en do toho istho snvania, vntorn innos mysle v ak premietame do vonkaj ieho sveta a verme, e na e sksenosti s "skuton" a odohrvaj sa mimo na u vlastn myse. V joge sna sa toto porozumenie karme vyu va na to, aby sme myse vycviili k odli nm reakcim na to, o pre vame. Tm vznikaj nov karmick stopy a z nich sa rodia sny, ktor s duchovnej praxi prospe nej ie. Nejedn sa v ak o nsiln proces, nejde o to, e by vedomie nsilm potlalo nevedomie. Joga sna m zv i na e bdel vedomie a prehbi vhad, aby sme dokzali voli v ivote pozitvne rie enie. Ak pochopme dynamick truktru sksenosti a nsledky inov, zistme, e v etky sksenosti, nech s akkovek, s prle itos ou pre duchovn prax. Joga sna je tie metda, ako spaova karmick semen poas spnku. Ke dok eme by vedom poas snvania, m eme necha karmick stopy, aby u pri svojom vzniku samy seba oslobodzovali, tak e sa u nebud prejavova ako negatvne stavy v na om ivote. To v ak bude, rovnako ako vo dne, mo n len vtedy, ke zotrvme v stave nedulistickho bdelho vedomia (rigpa), v rom svetle mysle. Ak to nedok eme, m eme si aspo pestova sklony k vobe konania, ktor prospieva duchovnej ceste, a to aj vo snoch, dovtedy, km sa nm podar prekroi v etky uprednostovania aj dualizmus. Ke napokon zbavme vedomie v etkch neistt, prestane existova film, zmizn skryt karmick vplyvy, ktor svetlo vedomia sfarbuj a dvaj mu tvar. Prve preto, e s karmick stopy prinami snov, zostane v mysli po ich plnom odseknut len re svetlo vedomia: u iadny film, iadny prbeh, niet u snvajceho ani sna, zostva len iariv zkladn podstata, ktor je najvy ou skutonos ou. Preto osvietenie znamen koniec v etkho snvania, to preto sa mu hovor "prebudenie". es r cyklickej existencie

Uenie hovor, e existuje es r (sanskrt. lka) existencie, v ktorch prebvaj zaslepen bytosti. S to r e bohov, polobohov, ud, zvierat, hladnch duchov a pekelnch bytost. Tieto r e predstavuj v podstate es rovn vedomia, es mo nch oblast sksenosti. Prejavuj sa v ka dom z ns ako es negatvnych emci - hnev, iadostivos , nevedomos , iarlivos , pcha a prjemn rozptlenie (prjemn rozptlenie je citov stav, pri ktorom je p zostvajcich emci zastpench rovnakou mierou a s karmicky vyv en). es r v ak nie s len kategrie emocionlnych sksenost. S to tie skuton r e, do ktorch sa bytosti rodia, rovnako ako sme sa my narodili do r e ud a lev do r e zvierat. Ka d r u si m eme predstavi ako svisl tok sksenost. Peklo naprklad obsiahne cel klu pre vania od vntornej sksenosti hnevu a nenvisti cez chovanie prameniace z hnevu, ako s boje a bojovanie, in titucionalizovan zvyky, predsudky a povery zalo en na nenvisti, ako s armdy, rasov nenvis a nezn anlivos , a po konkrtnu r u, v ktorej ij bytosti. Celej tejto oblasti sksenost, ponajc individulnou emciou a koniac celou r ou, hovorme "peklo". R e s, podobne ako sny, prejavom karmickch stp. Rozdiel je v tom, e v prpade r ide skr o karmick stopy kolektvne ne individulne. Preto e je

karma kolektvna, zdieaj bytosti v jednotlivch r ach podobn sksenosti v kolektvne vymedzenom svete, rovnako ako my zdieame podobn sksenosti s inmi udskmi bytos ami. Kolektvna karma vytvra tel, zmysly a mentlne schopnosti, ktor umo uj jednotlivcom vyu va zdiean schopnosti a podiea sa na uritch oblastiach sksenost, km in oblasti s pre nich nedostupn. Naprklad v etky psy s kolektvne schopn pou zvuky, ktor udia pou nem u, ale udia zase maj sksenos s jazykom, a t je psom odopret. Hoci sa zd, e s jednotliv r e oddelen a stle, tak ako sa nm zd by oddelen a stly udsk svet, s v skutonosti snov a bez vlastnej podstaty. Navzjom sa prelnaj a my sme prepojen s ka dou z nich. Nosme v sebe semen zroden do v etkch ostatnch r , a ke pre vame urit emcie, podieame sa na niektorch charakteristickch rysoch a na prevldajcom druhu utrpenia v inch r ach. Ke ns naprklad strhne pcha alebo zvis , pre vame v hlavnch rysoch rovnak sksenos ako bytosti v r i polobohov. Z asu na as sa stva, e vo vntornom usporiadan jednotlivca niektor z tchto oblast sksenost prevlda: je v om viac zviera a, viac hladnho ducha, viac boha i viac poloboha. Tto oblas sa prejavuje ako jedincov hlavn povahov rys a d sa rozozna poda spsobu rei, chdze a schopnosti i neschopnosti i vo vz ahoch. M eme sa stretn s umi, ktor sa zdaj by stle uvznen v r i hladnch duchov: nikdy nemaj dos , vene vy aduj viac od v etkch a od v etkho - od svojich priateov, od svojho okolia, od ivota - ale pritom nikdy nem u dosiahnu spokojnos . Alebo mo no poznme loveka, ktor nm pripad ako pekeln bytos - je zlostn, nsilncky, zriv a vene nepokojn. V inou v ak v sebe udia maj z ka dej oblasti trochu. Tieto rovne vedomia sa prejavuj ako emcie, z ktorch je zjavn ich univerzlnos . V etky kultry sveta poznaj naprklad iarlivos . M e sa prejavova rzne, lebo vyjadrovanie emci je len komunikanm prostriedkom, jazykom giest, ktor je urovan biolgiou a kultrou, priom premennou je prve kultra. Ale pocit, ktorm je iarlivos , je v ade rovnak. V bnisticko-buddhistickej tradcii sa tto univerzlnos vysvetuje a dva do svislosti s existenciou r . es negatvnych emci samozrejme nepredstavuje ich vyerpvajci zoznam. Nem zmysel diskutova o tom, do ktorch r patr smtok alebo strach. Strach sa m e objavi v ktorejkovek r i, rovnako ako smtok, zlos , iarlivos alebo lska. Hoci s negatvne emcie citovmi sksenos ami, ktor pre vame, s to zrove aj charakteristick citov sksenosti jednotlivch r a s to aj kov vrazy, ktor predstavuj cel oblas sksenost, svisl rad, od individulnych emocionlnych sksenost a po skuton r e. Ka d oblas obsahuje irok spektrum sksenost, vrtane v etkch mo nch sksenost emocionlnych. Tmto iestim vlastnostiam vedomia hovorme cesty, preto e niekam ved: privdzaj ns na miesta znovuzrodenia, rovnako ako do rznych r sksenost, ktor pre vame v sasnom ivote. Ke sa bytos stoto n s niektorou z tchto negatvnych emci alebo sa ou nech pohlti , dostavia sa urit nsledky. Prve takto karma naozaj funguje. Aby sme sa naprklad zrodili ako udia, museli sme sa v predo lch ivotoch intenzvne venova mravnm disciplnam. Tto skutonos vyjadruje v eobecne zdiean nzor, e sa jedinec stva "plnm lovekom", a ke sa v om celkom prebud lska a zujem o potreby druhch. Ke v ak ijeme ivot, v ktorom preva uj negatvne emcie, ako s nenvis alebo hnev, za ijeme opan nsledky - zrodme sa znova v pekle. M e sa teda naozaj sta , e sa bytos zrod v pekelnej r i, i u fyzicky alebo psychicky. Spojenie s oblas ou nenvisti vytvra skutonosti, ktor dokonca aj v tomto ivote volme pekelnmi. To v ak bohu ia neznamen, e sa v etci udia sna ia tmto sksenostiam vyhn . Karma m e loveka vies k uritej oblasti sksenost takou silou, e preho negatvne emcie zan by pr a liv. Len si spomete na dne n "zbavu" pln nenvisti, zabjania a bojov. Aj v tchto veciach je mo n si pestova zubu. Hovorme sce, e "vojna je peklo", ale mnohch z ns boj napriek tomu pri ahuje. N sklon uprednostova niektor z oblast sksenost m e by formovan aj

kultrou. Naprklad v spolonosti, ktor nenvistnch bojovnkov pova uje za hrdinov, m eme by veden rovnakm smerom. Je to prklad kultrnej nevedomosti, popsan u predtm. udia zo Zpadu m u pova ova rozprvanie o r ach za vemi neskuton, napriek tomu m eme ich prejavy rozozna vo vlastnch sksenostiach, svojich snoch a dennom ivote, rovnako ako v ivotoch ud okolo ns. Niekedy sa nm naprklad stva, e sa ctime straten. Sme schopn plni svoje ka dodenn povinnosti, ale ich vznam nm unik. Ich zmysel je pre, nie v ak preto, e by sme sa oslobodili, ale unik nm len kvli nedostatku porozumenia. V snoch sa ocitme na miestach, kde je hahno alebo tma, alebo na bezmennch uliciach. Sme uvznen v miestnosti bez vchodu alebo zrazu nevieme, ktorm smerom sa da . To m e by prejavom nevedomosti, ktor je vlastn r i zvierat (tto nevedomos nie je to ist, ako vroden nevedomos , jedn sa o tupos , o nedostatok inteligencie). Ak sa nechme un a prjemnm rozptlenm a ak pre vame opojn stavy spokojnosti a astia, na e sksenosti sa podobaj sksenostiam z r e bohov. Tieto stavy v ak po nejakej dobe odoznej. Poas ich trvania je v ak na e bdel vedomie obmedzen. Sme nten sa uchli k uritej povrchnosti, ktor nm nedovol hlb ie vnma okoln svet a utrpenie ostatnch. Nie je zl, ke v ivote pre vame stavy astia, ale ak necvime a systematicky sa nesna me o oslobodenie od zvzujcich a nesprvnych predstv o svojej identite, obdobie astia nakoniec pominie a my sa, nepripraven, ocitneme v omnoho zlo itej ej situcii, ktor nm s najv ou pravdepodobnos ou prinesie len utrpenie. asto sa stva, e ke sa po skonen zbavnho veierka alebo prjemne pre itho da vrtime domov, doahne na ns skenos alebo depresia. Alebo sa nm m e sta , e ctime sklamanie vo chvli, ke sa po prjemne pre itom vkende znova vrtime do prce. V etci poznme stavy, poas ktorch pre vame charakteristick emcie jednotlivch r astie r e bohov, ke sme na dovolenke alebo na prechdzke s priatemi, bolestn dotyk iadostivosti, ke nieo vidme a mme pocit, e to musme ma , sebatos zranenej pchy, bodnutie iarlivosti, hrzu zatrpknutosti a nenvisti, alebo tupos a zmtenos , ktor pramen z nevedomosti. Z jednej oblasti do druhej prechdzame ahko a asto. V etci sme u za ili radostn nladu, ktor je spjan s r ou bohov - je slnen de, udia nm pripadaj krsni a aj sami zo seba mme dobr pocit. Potom sa nm donesie zl sprva, alebo sa ns priate niem dotkne. Razom sa nm zd, e sa svet okolo ns zmenil na nepoznanie. Smiech neznie primne, chladn modros neba psob ahostajne, udia nm u nepripadaj zaujmav a v etko ns prestva te i . Zmenila sa oblas na ej sksenosti, a tm sa zdanlivo zmenil aj svet okolo ns. Rovnako maj bytosti jednotlivch r spojenie so v etkmi ostatnmi r ami - aj maka alebo poloboh mo u pre va nenvis , iarlivos , nedostatok citu, at. es r pre vame aj poas snvania. Negatvne emcie uruj nielen druh na ich sksenost poas da, ale formuj aj na e pocity poas snvania a samotn obsah snov. Sny m u ma nekonene vea podb, ale v etky karmick sny svisia s jednou alebo viacermi oblas ami sksenost. V nasledujcich riadkoch njdete strun popis jednotlivch r . Ich vklad tradine popisuje konkrtne miesta a bytosti, ktor tieto miesta obvaj. Existuje naprklad osemns pekiel, dev horcich a dev studench. Podrobnosti uvdzan v tradinch popisoch maj urite svoj vznam, ale my sa teraz zameriame na to, ako sa jednotliv oblasti sksenost prejavuj prve teraz, v na om sasnom ivote. S ka dou z tchto oblast sme energeticky spojen pomocou energetickch centier (sanskrt. akra) v na om tele. Rozmiestenie a svislosti jednotlivch akier njdete v nasledujcej tabuke. akry s dle it pre vea najrznej ch cvien a v joge sna hraj vemi dle it lohu. R a Zkladn emcie akra -----------------------------------------------------------------bohovia (dvovia) prjemn rozptlenie korunn polobohovia (asurovia) zvis krn

udia iarlivos srden zvierat nevedomos pupon hladn duchovia iadostivos oblas za pohlavnmi (prtovia) orgnmi pekeln bytosti hnev oblas chodidiel -----------------------------------------------------------------R a pekeln Zkladnou emciou pekelnej r e je hnev. Karmick stopy hnevu sa prejavuj mnohmi spsobmi, naprklad odporom, naptm, mrzutos ou, kritickos ou, hdavos ou a nsilm. Hnev spsobuje v inu vojnovho besnenia a denne umiera jeho nsledkom obrovsk mno stvo ud. Napriek tomu sa hnevom nikdy ni nevyrie i. Ak ns prem e hnev, strcame sebaovldanie a vedomie seba. Ke sa nechme ovldnu nenvis ou, nsilm a hnevom, zastujeme sa ivota v r i pekelnej. Energetick centrum hnevu sa nachdza v perineu, t.j. pri koreni chrbtice. Protiltkou hnevu je ist nepodmienen (bezprinn) lska, ktor vyviera z nepodmienenho "ja". Poda tradcie sa pekeln r a sklad z deviatich horcich a deviatich studench pekiel. Bytosti, ktor v nej ij, nesmierne trpia, umieraj v mukch a okam ite op o vaj, o sa opakuje stle znova a znova. R a hladnch duchov Zkladnmi emciami r e hladnch duchov (sanskrt. prta) s chamtivos , pahltnos , lakomos . Tieto emcie vznikaj z nadmernej a neuspokojenej iadostivosti. Ak sa pok ame uspokoji chamtivos , pahltnos alebo lakomos , je to, akoby sme pili slan vodu, ke mme smd. Len o ns prem e chamtivos , hadme uspokojenie vo vonkaj om svete, nie vo svojom vntri. Nenachdzame v ak dos na to, aby sme zaplnili przdnotu, ktorej sa sna me unikn . To, o skutone ctime, je hlad po poznan svojej pravej prirodzenosti. Chamtivos , pahltnos , lakomos a iadostivos svisia so sexulnou t bou, a energetickm centrom tejto t by je akra umiesten za genitliami. Tento pevne utiahnut uzol iadostivosti sa uvouje tedros ou, otvorenm poskytovanm toho, o druh potrebuj. Tradcia popisuje prtov ako bytosti s ohromnmi hladnmi bruchami, malikmi stami a zkym krkom. Niektor obvaj vyprahnut zemia, kde sa po stroia ned njs iadna voda. In prtovia m u aj nejak jedlo a vodu njs , ale len o svojim malmi stami zhltn hoci len nepatrn mno stvo, jedlo a voda sa premenia na ohe, ktor im psob v aldku nesmiernu boles . Utrpenie prtov m mnoho podb, ale ich spolonou prinou s lakomos a odpor k tedrosti druhch. R a zvierat Zkladnou emciou r e zvierat je nevedomos . Nevedomos pre vame ako pocit bezradnosti, otupenosti, neistoty a ako stratu uvedomovania. Mnoh udia ctia temnotu a smtok, ktor z nevedomosti vyplvaj - ctia, e nieo potrebuj, ale nevedia o to je, alebo o by mali urobi , aby to dosiahli. Na Zpade si udia asto myslia, e s astn km neustle pracuj. Ke v ak nepoznme svoju prav prirodzenos , sme aj v plnom zpale innosti stle straten v nevedomosti. akra, ktor s nevedomos ou svis, je v strede n ho tela na rovni pupka. Protiltkou, ktor psob na nevedomos , je mdros poznania, ktor njdeme, ke sa obrtime do svojho vntra a spoznme svoje prav "ja". Bytosti r e zvierat ovlda temnota nevedomosti. Zvierat ij v strachu, lebo im stle hroz nebezpeenstvo od inch zvierat a ud. Aj vek zvierat s trpen hmyzom, ktor im zalieza do srsti a parazituje na nich. Domce zvierat musia dva mlieko, s pre a ovan nkladmi, kastrovan, prepichuj sa im nosn prep ky alebo s aspo sedlan a prehan, bez mo nosti niku. Aj zvierat ctia boles a rados , ale ij v zajat nevedomosti, a t im znemo uje, aby

prehliadli vonkaj ie okolnosti svojich prirodzenos . R a ud

ivotnch pomerov a spoznali svoju prav

Zkladnou emciou r e ud je iarlivos . Ke sme ovldan iarlivos ou, chceme svoju my lienku, majetok alebo vz ah udr a a nestrati . Zdroj astia vidme v nieom vonkaj om, a to e te posiluje lipnutie na predmete na ej t by. iarlivos svis so srdcovm centrom. Ako protiltka psob na e iroko otvoren srdce, ktor objavme, ke sa spojme so svojou pravou prirodzenos ou. Nie je a k si v imn utrpenie, ktor vldne v na ej vlastnej r i. Pre vame narodenie, choroby, starobu a smr . Jedna za druhou ns sthaj straty, ktor plyn z neustlej zmeny. Len o zskame predmet svojej t by, vynakladme ohromn silie, aby sme si ho udr ali, ale skr i neskr ho nevyhnutne aj tak strcame. Namiesto toho, aby sme sa te ili zo astia druhch, sa asto stvame obe ami zvisti a iarlivosti. udsk zrodenie je sce pova ovan za najvy dar, lebo sa udsk bytosti m u zoznmi s uenm a cvii poda neho, ale len mlokto z ns k tomu nachdza cestu a vyu va tto jedinen prle itos . R a polobohov Zkladnou emciou r e polobohov (sanskrt. asura) je pcha. Pcha je pocit, ktor sa spja s dosahovanm cieov a asto sa tka nejakho priestoru. Jednou z prin vojen je pcha jednotlivcov a celch nrodov ijcich v presveden, e pri li na spsob, ako vyrie i problmy druhch. Skrytm aspektom pchy je presvedenie, e mme nejak hor iu vlastnos alebo hor povahov rys ne druh, a to je negatvne zameran sebeckos , ktorou sa vyleujeme z celku. Pcha svis s krnou akrou. asto sa prejavuje hnevlivmi inmi. Ako protiltka pchy psob hlbok vntorn pokoj a pokora, ktor nastan, ke spovame vo svojej pravej prirodzenosti. Asurovia si u vaj rados a blahobyt, ale maj sklon k zvisti a hnevu. S medzi nimi stle strety napriek tomu, e ich najv ie utrpenie zana, ke vyhlsia vojnu bohom, ktor si u vaj radovnky a hojnos v e te v ej miere ne oni sami - polobohovia. Bohovia s mocnej ne asurovia a je vemi a k ich zabi . Vo vojnch bohovia v dy v azia a asurovia bvaj hlboko citovo zasiahnut vo svojej zranenej pche a zvisti. Ctia pon enie, a to ich obratom enie do a ch a a ch mrnych bojov. R a bohov Prjemn rozptlenie je zkladnou emciou r e bohov. V tejto r i je p negatvnych emci zastpench rovnakou mierou a s v rovnovhe ako p harmonickch hlasov chru. Bohovia spovaj v stave bezstarostnho lenivho opojenia a sebeckch radovnok. ij v obrovskom prepychu a pohodl a d ka ich ivota sa pota a na jeden en. Zdanlivo im ni nechba a po niom net ia. Len e rovnako, ako to bva v prpade jednotlivcov i celch spolonost, aj bohovia sa nechvaj zlka radovnkami, ktor neprestvaj vyhadva . S celkom odtrhnut od skutonosti, ktor je mimo ich sksenos . ij v nezmyselnch zbavch a radostiach, s rozptlen a o cestu k oslobodeniu sa nestaraj. Situcia sa v ak men, ke sa karmick priny ivota v r i bohov vyerpaj. Len o sa pribl i smr , druhovia, ktor sa nedok u vyrovna s dkazom vlastnej smrtenosti, op aj umierajceho boha i bohyu. Predtm dokonal telo zostarlo a teraz zanik. Obdobie radosti sa kon. Svojm bo skm zrakom vidia bohovia r u, do ktorej im je sden sa znova zrodi , aby tam trpeli. A tak u pred smr ou zana utrpenie ich budceho ivota. R a bohov svis s korunnou akrou, ktor je umiesten na temene hlavy. Protiltkou sebeckej radosti bohov je najvy scit, ktor spontnne vznik

bdelm uvedomovanm si skutonosti, ktor sa skrva pod vonkaj ou vrstvou jstva a sveta. Preo "negatvne" emcie? Vea ud na Zpade nerado pouje, ke sa o emcich hovor v negatvnom zmysle. To v ak neznamen, e s emcie samy osebe negatvne. V etky emcie nm pomhaj pre i a s nutn na to, aby sme plne pre vali svoju udsk sksenos , vrtane lipnutia, hnevu, pchy, iarlivosti, at. Bez tchto emci by sme ne ili plne. Emcie s v ak negatvne do tej miery, do akej ns pohlcuj, a ako teda nsledne strcame spojenie s hlb mi aspektami samch seba. Negatvne s vtedy, ke na ne reagujeme lipnutm alebo odporom, lebo potom trpme z enm vedomia a identity. Tm toti zasievame semen budcich negatvnych podmienok, ktor ns uvznia v r ach utrpenia, v sasnom ivote aj v ivotoch budcich, poas ktorch u nemusia nasta tak priazniv podmienky pre duchovn cestu. A to nie je uspokojiv zistenie, ak vezmeme do vahy, e na a identita je omnoho ir ia, alebo ke dokonca uv ime mo nos oslobodenia od v etkch zvzujcich a obmedzujcich "malch" identt. Preto je dle it uva ova o tchto r ach nielen ako o emcich, ale aj ako o iestich oblastiach vedomia a sksenost. Emcie svisia s kultrnymi odli nos ami. Uenie sa naprklad prli nezmieuje o strachu a smtku, hoci v sansre sa v inou obe tieto emcie objavuj vemi asto. Tibe ania netu ia, o znamen nenvidie samch seba, nemaj slov, ktormi by tak stav popsali. Ke som bol vo Fnsku, mnoh udia so mnou hovorili o depresich, o bolo v prkrom rozpore s tm, o som pri svojom predo lom pobyte za il v Taliansku, kde nepadla o depresich skoro ani zmienka. Podnebie, nbo enstvo, tradcie a systmy duchovnch hodn podmieuj ns i na e pre vanie. Ale skryt vntorn mechanizmus, ktor ns ovlda lipnutie a odpor, na e projekcie aj dualistick vzjomn psobenie toho, o premietame - je v ade rovnak. Prve toto s negatvne aspekty na ich emci. Keby sme naozaj pochopili a za ili podstatu skutonosti, ktorou je przdnota, lipnutie by zmizlo a nevznikali by hrub podoby emci. Len e my vo svojej nevedomosti nie sme schopn rozozna prav podstatu javov, a preto lipneme na projekcich svojej mysle, akoby boli skuton. Na princpe dualizmu vytvrame vz ahy k ilzim, a na tie potom reagujeme hnevom, iadostivos ou alebo nejakou a ou emciou. Rozvjame dualistick vz ahy k ilzim, pocitom hnevu, iadostivosti, chamtivosti alebo k inm emocionlnym reakcim, ktor s nimi svisia. V najvy ej skutonosti neexistuje iadna oddelen forma existencie, ktor by sa mohla sta terom n ho hnevu alebo objektom akejkovek emcie. Neexistuje vbec iadny dvod, preo by sme mali prepada hnevu. Sme to my, kto p e scenr, vytvra projekcie a sasne aj hnev. Na Zpade sa asto vyu vaj poznatky o emcich na skvalitnenie ivota v sansre. To je v poriadku. Tibetsk systm v ak sleduje in cie a zameriava sa predov etkm na to, aby sme emcim porozumeli a oslobodili sa tak od zvzujcich a pokrivench postojov, ku ktorm sme pevne citovo viazan. Op to neznamen, e s emcie samy osebe negatvne - znamen to, e s negatvne do tej miery, do akej sa ich dr me alebo pred nimi utekme. 3. Energetick telo Ka d sksenos , ktor pre vame v bdelom alebo snovom stave, m svoj energetick zklad. Tejto ivotnej energii sa v tibetine hovor lung, km na Zpade je znma skr pod sanskrtskm vrazom prna. Ka d sksenos m svoju vntorn truktru, ktorou je presn kombincia rznych podmienok a prin. Ke pochopme, preo a ako vznik sksenos , a ak zaneme rozoznva jej mentlnu, fyzick a energetick dynamiku, m eme podobn sksenosti opakova , alebo ich meni . Vaka tomu je mo n vytvra sksenosti, ktor podporuj duchovn prax, a vyhba sa tm, ktor jej kodia. Kanly a prna

Ka d de zaujmame najrznej ie lelesn polohy bez toho, aby sme si uvedomovali, ako na ns psobia. Ke si chceme odpoin a porozprva sa s priatemi, ideme do izby, kde s pohodln kresl alebo pohovky. Tm sa umocuje pocit kudu a pohody, ktor vedie k uvonenmu rozhovoru. Len o v ak potrebujeme by pri obchodnch jednaniach v strehu, ideme do kancelrie, kde ns stoliky ntia k vzpriamenmu dr aniu tela a v uvonen nm brnia. Tak prostredie vyhovuje obchodnej a tvorivej innosti. Ke si chceme odpoin v tichu, vyjdeme hoci na terasu a posadme sa do kresla umiestenho tak, aby sme sa mohli te i z okolnej krajiny a vychutnva prdenie vetra. Ke ctime navu, oddeme do splne a zaujmeme celkom in polohu, aby sme privolali spnok. Rzne polohy zaujmame aj pri rznych typoch meditci, lebo nimi ovplyvujeme kanly (tib. ca) rozvdzajce v tele energiu, m menme prdenie prny v tele a otvrame ohnisk energie - akry. Touto innos ou vyvolvame rzne z itky. Na tomto princpe sa tie zakladaj telesn cvienia jogy. Ak si uvedomujeme tok energie v tele, dok eme sa pohr i do meditcie rchlej ie a s vynalo enm men ieho silia, ne keby sme pri meditcii pracovali len s mysou. Vaka uvedomovaniu si toku energie tie ah ie prekonvame obasn prek ky pri cvien. Ak nebudeme vyu va znalosti o prne a jej pohybe v tele, m e sa myse ahko zamota do svojich vlastnch procesov. Kanly, prna aj akry svisia so ivotom i smr ou. V ina mystickch sksenost, rovnako ako sksenosti z prechodovho stavu, ktor nasleduje po smrti, vznik otvranm a zatvranm energetickch bodov. V rade knh o sksenostiach blzkej smrti sa popisuj rzne druhy svetiel a vzi, ktor udia za ili, ke zomierali. Poda tibetskej tradcie maj tieto javy svislos s pohybom prny. S kanlmi svisia rzne prvky. Ke sa prvky pri zomieran rozp aj, kanly zanikaj a uvonen energiu vnmame ako svetlo a farbu. Uenia vemi podrobne vysvetuj, ktor farebn svetlo zodpoved rozpadu ktorho kanla, kde sa tento kanl v tele nachdza a s akmi emciami sa spja. udia sa vo vnman rznych druhov svetiel vemi rozchdzaj, lebo tu hraj rolu tak negatvne emotvne prvky vedomia, ako aj pozitvna mdros poznania vedomia. Priemern lovek pre va v okamihu smrti rzne emcie a t, ktor prevlda, potom uruje, ak svetlo a ak farba sa prejav. Spoiatku sa asto objavuje len z itok farebnho svetla, v ktorom prevlda jedna z farieb, ale m e sa tie sta , e urujcich farieb je niekoko, alebo e sa jedn o kombincie vekho mno stva farieb. Svetlo potom zana formova , tak ako vo sne, rzne obrazy - domov, zmkov, mandl, ud, bo stiev alebo hocioho inho. Ke zomierame, m eme bra tieto vzie bu ako sansrick javy, a v takom prpade ns na e reakcie na ne poved do a ieho zrodenia, alebo ako meditan sksenosti, v ktorch mme mo nos dosiahnu oslobodenie alebo aspo vedome ovplyni svoje budce zrodenie, aby sa vyvjalo pozitvnym smerom. Kanly V na om tele je vek mno stvo rznych kanlov. Z lekrskej anatmie sa m eme dozvedie , e existuj hrub ie kanly, krvn bunky, lymfatick a nervov systm, apod. S aj in kanly, znme naprklad v akupunktre, ktor rozvdzaj jemnej ie formy prny. V joge sna sa zaoberme e te jemnej ou psychickou energiou, ktor je zkladom mdrosti i negatvnych emci. Kanly, ktor ved tto vemi jemn energiu, nie je mo n lokalizova fyzicky, ale m eme si ich uvedomova . Existuj tri zkladn kanly. Na nich a v nich je umiestench es hlavnch akier. Z tchto iestich akier vybieha do celho tela tristo es desiat kanlov. U ien s tri kanly rozmiesten takto: erven kanl vedie pravou stranou tela, biely prebieha vavo a uprostred vedie modr kanl. U mu ov je prav kanl biely a av erven. Tieto tri kanly sa zbiehaj asi desa centimetrov pod pupkom. Dva bon kanly, o hrbke tu ky, stpaj sbe ne vavo a vpravo pozd chrbtice z jej prednej strany a do mozgu, staj sa pod lebkou na temene a otvraj sa pri nosnch dierkach. Stredn kanl stpa priamo nahor medzi dvoma bonmi kanlmi na prednej strane chrbtice. M priemer ako stonka

cukrovej trstiny a od rovne srdca sa mierne roz iruje a k temenu (korune) hlavy, kde kon. Bielym kanlom prdi energia negatvnych emci. Niekedy je tie znmy ako kanl metdy. erven kanl vedie pozitvnu energiu i e energiu mdrosti. To je dvod, preo pri vykonvan cvien so snami spia mu i na pravom a eny na avom boku. Tlaia tak na biely kanl negatvnych emci, ahko ho privieraj, km erven kanl mdrosti uvouj. To prispieva k hodnotnej iemu pre vaniu sna, ktor so sebou nesie pozitvnu emon sksenos a jasnej ie vnmanie. Stredn modr kanl je nedualistick. Prve nm prdi energia prvotnho bdelho vedomia (rigpa). Cvienia so snami napokon zjednocuj vedomie a prnu v strednom kanle, kde sa dostvaj mimo oblas rozli ovania sksenost na pozitvne a negatvne. Ke toto nastane, praktizujci si uvedomuje jednotu v etkho, o sa jav ako dualistick. V eobecne vzat, ke udia pre vaj mystick sksenosti, stavy hlbokej bla enosti, przdnoty, reho svetla i rigpy, znamen to, e s energeticky zakotven v strednom kanle. Prna Snvanie je dynamick proces. Na rozdiel do nehybnch snmkov na filme, ktor pou vame ako prirovnanie, s snov obrazy premenliv - hbu sa, bytosti hovoria, zvuky vibruj, vnemy s iv. Obsah snov je vytvran mysou, ale zkladom ivosti a animcie snov je prna. Doslova sa d tibetsk slovo lung (sanskrt. prna) prelo i ako vietor, ale presnej ie by bolo iv vzdu n sila. Prna je zkladnou energiou ka dej sksenosti, v etkho ivota. Na Vchode cviia udia jogov pozcie a rzne dychov cvienia, aby posilnili a vycibrili iv vzdu n silu, ktor privdza telo a myse do rovnovhy. Niektor star tibetsk ezoterick uenia popisuj dva druhy prny: karmick prnu a prnu mdrosti. Karmick prna Karmick prna tvor energetick zklad karmickch stp, ktor vznikli nsledkom v etkch pozitvnych, negatvnych aj neutrlnych inov. Ke s karmick stopy aktivovan prslu nmi druhotnmi prinami, karmick prna im dodva energiu, m im umo uje psobi na myse, telo a sny. Karmick prna je ivotodarnou silou pre negatvne aj pozitvne energie oboch bonch kanlov. Ke je myse nevyv en, rozptlen alebo nesstreden, karmick prna je v pohybe. To znamen, e ak naprklad vznikne nejak emcia a myse ju nem pod kontrolou, karmick prna unesie myse kam sa jej zapi. Na a pozornos potom prebieha od jednej veci k druhej a je manipulovan lipnutm a odporom. Na duchovnej ceste je nutn rozvin mentlnu stlos . Myse mus by stabiln, zameran na prtomnos a sstreden. Ke potom prde npor negatvnych emci, poryvy karmickch vetrov ns nebud rozptyova . Len o raz pri cvien jogy sna rozvinieme schopnos pre va vedom sny, musme by dostatone pevne zakotven v prtomnosti, aby sme dokzali stabilizova sny vytvran pohybom karmickej prny, a aby sme nad nimi postupne zskavali kontrolu. Km svoju prax neprehbime, raz budeme ovlda sen my, a inokedy bude sen ovlda ns. Na rozdiel od niektorch zpadnch smerov psycholgie, poda ktorch by snvajci lovek nemal ovlda sen, nepova uj tibetsk uenia tento postoj za sprvny. Pre toho, kto je v priebehu sna pozorn a bdelo vedom, je lep ie, aby sen ovldal, ne aby sm bol len snom. To ist plat pre my lienky - je lep ie, ke ten kto prem a, svoje my lienky ovlda, ne aby my lienky ovldli jeho. Tri druhy karmickej prny Niektor tibetsk texty o joge popisuj tri druhy karmickej prny: jemn, hrub a neutrlnu. Jemn prna pritom zodpoved ctnostnej prne mdrosti, ktor prdi ervenm kanlom mdrosti. Hrub prna zodpoved prne negatvnych emci a prdi bielym kanlom. Poda tohto rozdelenia sa ctnostn prna mdrosti aj prna emci radia medzi karmick prny.

Neutrlna prna, ako naznauje samotn nzov, nie je ani cnostn, ani nectnostn, no napriek tomu stle karmick. Prestupuje telo. Ke za ije praktizujci sksenos neutrlnej prny, bude veden k poznaniu prirodzenej prvotnej prny, ktor karmick nie je. Je to energia nedualistickej rigpy, ktor prebva v strednom kanle. Prna mdrosti Prna mdrosti (tibetsky je-lung) nie je karmickou prnou. Nemali by sme si ju mli s cnostnou prnou mdrosti, ktor sme spomnali v predo lom odstavci. Aktivita prny Tibetsk uite Longhenpa spomna v jednom texte skutonos , e sa prna dva do pohybu 21600 rz za de. Tento daj m eme alebo nemusme bra doslova, ale ukazuje, ako s prna a my lienka ka d de aktvne. Vyva ovanie prny Toto je jednoduch cvienie, ktorm m ete vyv i svoju prnu: Mu i daj av prstenk na av nosn dierku, upchaj ju a prudko vydchnu pravou dierkou. Pritom si predstavuj, e z nich s vdychom odchdza v etok stres a v etky negatvne emcie. Potom zapchaj pravm prstenkom prav nosn dierku a vemi pomaly a hlboko nadchnu avou nosnou dierkou pokojn prnu mdrosti. Po ndychu krtko dych zadr ia a nechaj v etok vzduch, teda prnu, prestpi celm telom. Uvedomia si kud riaci sa po celom tele. Potom jemne vydchnu a spoin v stave kudu. eny bud postupova rovnako, len so zmenou avej a pravej nosnej dierky. Opakovanm vykonvanm tohto cvienia sa va a energia dostane do rovnovhy. Bielym kanlom vydychujte hrub prnu emci, ervenm kanlom vdychujte prnu mdrosti. Nechajte neutrlnu prnu, aby prestpila telo a v tomto pokojnom stave zotrvajte. Prna a myse V etky sny svisia s jednou zo iestich r , prpadne s niekokmi r ami sasne. Myse a r e s spolu energeticky spojen prostrednctvom zvl tnych miest v tele. Ako je to mo n? Vieme predsa, e vedomie presahuje tvar, farbu, as, a e sa ho ani nemo no dotkn . Ako teda m e by spojen s nejakm miestom? Zklad mysle je sce mimo v etky rozli ovania, ale kvality, ktor vo vedom vznikaj, s ovplyvovan tm, o pre vame. M eme si to e te viac pribl i . Ke prdeme na nejak naozaj pokojn miesto, do ndhernho chrmu, v ktorom znie tich spev a ri sa va tyiniek, alebo na ostrov pln zelene, s malm vodopdom, ctime sa, akoby nm niekto prve po ehnal. Kvalita pre vania sa men, lebo fyzick prostredie psob na stav vedomia. To ist plat pre negatvne vplyvy. Ke prdeme niekam, kde bolo spchan nejak zlo, ctime sa nesvoji. Hovorme, e na tom mieste je "zl energia". A rovnako je to aj v na om vntri. o to znamen, ke sa povie: preneste myse do akry, naprklad do srdcovej? A o znamen, e myse niekde je? Myse nem eme njs v tom zmysle, e by sa nachdzala na nejakom mieste. Ke myse niekam "pren ame", zameriavame svoju pozornos : v mysli vytvrame nejak obrazy alebo smerujeme pozornos na zmyslov objekt. Ke na nieo myse zameriame, psob objekt n ho sstredenia na povahu vedomia a v tele sa odohraj prslu n zmeny. Toto je zkladn princp lieebnch postupov, ktor vyu vaj predstavivos . Vizualizcia vedie k zmenm v na om tele. Zpadn vskumy potvrdzuj sprvnos tohto tvrdenia a sasn zpadn medicna dokonca aplikuje silu vizualizcie aj pri v nych ochoreniach, naprklad pri lieen rakoviny. Lieitestvo v tradcii bn asto pou va vizualizciu ivlov: oha, vody a vzduchu. Namiesto toho, aby

sa stpenec bnu zaoberal prznakmi choroby, pok a sa skr o oistenie vntornej podmienenosti mysle, negatvnych emci a karmickch stp, ktor s pova ovan za pravch pvodcov nchylnosti k chorobm. Na chorobu m eme reagova naprklad tak, e si predstavme vek ohe. Vizualizujeme si erven trojuholnkov tvary a pok ame sa za i iar - tak siln, akoby vychdzal z krtera sopky - a vnmame, ako sa plamene vo vlnch rozlievaj po celom tele. M eme tie urobi urit dychov cvienia, ktorch vykonvanie vyvolva e te viac tepla. Takto pou vame myse a jej predstavivos k psobeniu na telo, emcie a energiu. Vsledok sa dostav aj napriek tomu, e vo vonkaj om svete sme nepodnikli vbec ni. Ako sa v zpadnej medicne vyu va o arovanie na spaovanie rakovinovch buniek, my pou vame vntorn ohe na spaovanie karmickch stp. Ak m by cvienie inn, musme ma o naj ir zmer. Nie je to len jednoduch mechanick proces - tento proces vyu va znalosti karmy, mysle aj prny, ktor liebe napomhaj. Tak spsob lieenia m t vhodu, e sa sna liei prinu choroby miesto prznakov, a e nem iadne vedaj ie inky. Samozrejme, ak je to v danej situcii mo n, mali by sme sa liei aj poda zpadnej medicny. Nemali by sme sa obmedzova na jedin systm - v dy je lep ie vyu i v etko, o nm m e by prospe n. akry Pri cvieniach so snami zameriavame svoje bdel vedomie na rzne miesta v tele: do akier medzi obom, v oblasti krku, srdca a do akry, skrytej za pohlavnmi orgnmi. akra je energetick kruh, svisl energetick prepojenie. Energetick kanly sa na uritch miestach v tele zbiehaj a tieto spojenia predstavuj energetick uzly - akry. Najdle itej ie akry s miesta, v ktorch sa prepja vek mno stvo kanlov. akry v skutonosti nevyzeraj tak, ako sa zobrazuj - ako lotosy, ktor sa otvraj a zatvraj a maj urit poet okvetnch lstkov a konkrtne sfarbenie. Tieto obrazy s len symbolick pomcky mysle, mapy, ktor pou vame, aby sme zamerali svoju bdel pozornos na energetick uzly nachdzajce sa v oblastiach akier. K objaveniu akier vlastne do lo poas cvien, ke si ich zaali praktizujci uvedomova . Ke svoje sksenosti alej prehbili, neexistoval jazyk, ktorm by mohli oznmi svoje zistenia tm, ktor podobn sksenosti nemali. Tak vznikali obrazy, ktor bolo mo n pou i ako vizulne metafory, ktorm udia mohli skr porozumie . Naprklad rzne sfarbenie lotosu mali naznaova , e energia okolo akry sa roz ahuje a s ahuje, akoby sa otvral a zatvral kvet. S ka dou akrou sviseli in emcie, a tieto odli nosti boli vyjadrovan rznymi farbami. Sksenosti s rznou koncentrciou a zlo itos ou energie v rznych akrch boli znzorovan rznymi potami okvetnch lstkov. Tieto vizulne metafory sa stali jazykom, ktorm sa vyjadrovali sksenosti s energetickmi centrami v tele. Ke si zaiatonk vizualizuje sprvny poet lstkov sprvnej farby na sprvnom mieste v tele, zane myse svojou silou na toto energetick miesto psobi a je tmto miestom ovplyvovan. Ke sa to stane, hovorme, e sa myse a prna v akre spojili. Slep k a chrom jazdec Veer, pri ukladan sa k spnku, venujeme obvykle len vemi mal pozornos tomu, o prve robme. Ctime len navu, zatvrame oi a nechvame sa un a pre. M eme toho o spnku vedie vea: o krvi v mozgu, o hormnoch alebo a ch veciach, ale vlastn priebeh zaspvania je pre ns zhadou a nevieme o om ni. Tibetsk tradcia vysvetuje proces zaspvania pomocou metafory o mysli a prne. Prna bva asto prirovnvan k slepmu koovi, a myse k loveku, ktor nie je schopn chodi . Jeden bez druhho s bezmocn, ale ke sa spoja, m u vytvori fugujci tm. Ke s k s jazdcom spolu, dvaj sa do behu, aj ke obvykle nevedia, kam pobe ia. Poznme to aj z vlastnej sksenosti: vieme "prenies " myse do niektorej akry tm, e do toho miesta upriamime pozornos .

Udr a myse na jednom mieste v ak nie je jednoduch. Myse je stle v pohybe a pozornos mieri raz tu, raz tam. Bytosti sansry, k a jazdec, zvyajne slepo pobiehaj po jednej zo iestich rovn vedomia, pre vaj teda jeden zo iestich stavov negatvnych emci. Naprklad ke zaspme, prestvame si uvedomova svet zmyslov. Myse je un an z jednho miesta na druh slepm koom karmickej prny, a sa zameria na niektor konkrtnu akru, kde ju ovplyvn urit rove vedomia. Naprklad sa pohdate s partnerom a tto situcia (druhotn prina) stimuluje karmick stopu svisiacu so srdcovou akrou - myse je teda hnan do tohto miesta v tele. Nsledn innos mysle a prny sa prejav v konkrtnych obrazoch a prbehoch vo sne. Myse nie je nhodne un an do tej i onej akry. Je skr pri ahovan k uritm miestam v tele a v ahovan do istch ivotnch situci, ktor vy aduj pozornos a treba ich liei . Akoby srdcov akra v prklade, ktor som pou il, volala o pomoc. Neist stopa bude vylieen tm, e sa prejav vo sne, m sa vyerp. Ke v ak nebude snvajci lovek poas tohto sna bdelo vedom, zareguje na sen v slade s tm, o mu nadiktuj obvykl karmick sklony a zasej a ie karmick semen. M eme si to vysvetli na prklade potaa. akry sa podobaj rznym sborom. Kliknime na adresr "prna a myse" a potom otvorme sbor "srdcov akra". Informcie, ktor tento sbor obsahuje - karmick stopy svisiace so srdcovou akrou - sa zjavia na obrazovke bdelho vedomia. Akoby sa sen prejavoval takto. M e sa tie sta , e situcia vo sne vyvol a iu reakciu, ktor svoju energiou prebud nejak a iu emciu. Sen sa teraz stva druhotnou prinou, ktor umo n, aby sa prejavila a ia karmick stopa. Myse teda zostupuje dolu do oblasti pupka a vstupuje do inej oblasti sksenosti. Charakter sna sa men. U ne iarlite, ale namiesto toho ste sa ocitli na neznmej ulici bez akhokovek znaenia, alebo kdesi, kde je hlbok tma. Ste straten. Pok ate sa vykroi , ale neviete kade. Ste v r zvierat, oblasti, ktor je zo v etkch najviac spojen s nevedomos ou. Takto sa v podstate tvor obsah snov. Myse a prna s pri ahovan k rznym akrm v tele. Karmickmi stopami aktivovan z itky z rznych sksenostch oblast v mysli vznikaj ako zodpovedajci druh a obsah sna. M eme vyu i tto vedomos a zaa sa dva na svoje sny in, v ma si, ak emcia a ak r a so snom svis. Tie nm m e pomc , ke si uvedomme, e ka d sen nm dva prle itos na to, aby sme sa lieili a venovali duchovnej praxi. Na m konenm elanm je v ak skr stabilizova myse, ne aby bola pri ahovan niektorou z akier. Stredn kanl je energetickou zkladou sksenosti rigpy, a cvienia, ktor vykonvame v joge sna, s uren na to, aby sme myse a prnu priviedli do strednho kanla. Ak sa to stane, spovame v rom bdelom vedom a sme pevne prtomn v "tu a teraz". Ke snvame v strednom kanle, znamen to, e na e snvanie je slobodn, bez silnch vplyvov negatvnych emci. Ide o stav vyv enosti, ktor umo uje, aby sa prejavili jasn sny svisiace s poznanm. 4. Zhrnutie: Ako vznikaj sny Km lovek dosiahne realizciu, je jeho prav podstata zastret zkladnou nevedomos ou, ktor spsobuje vznik pojmovej mysle. Pojmov myse je zajat vo svojom dualistickom pohade na svet a rozdeuje preto celistv jednotu pre vania do pojmovch kategri, a potom sa k tmto mentlnym projekcim vz ahuje, akoby prirodzene existovali v podobe oddelench bytost a vec. Prvotn dualizmus rozdeuje sksenos na "ja" a "nie ja", a tm, e sa stoto ujeme len s uritou as ou sksenosti, s "ja", rozvja sa na e uprednostovanie jednho pred druhm. Vsledkom toho je vznik odporu a lipnutia, ktor sa stvaj zkladom v etkch na ich fyzickch a mentlnych inov. Tieto iny (sanskrt. karma) zanechvaj v mysli loveka stopy vo forme podmienench sklonov, ktor spsobuj e te v ie lipnutie a odpor, m vznikaj nov karmick stopy, at. Je to ven kolobeh karmy, ktor poha sm seba. Poas spnku sa myse s ahuje zo zmyslovho sveta. Karmick stopy, ktor na

svoj prejav obyajne potrebuj stimulciu druhotnmi prinami, maj silu alebo energiu, ktorej hovorme karmick prna. Ako v prirovnan o koovi a jazdcovi, karmick prna "un a" myse do tch energetickch centier v tele, ktor svisia s o ivenou karmickou stopou. Tak dochdza k tomu, e sa vedomie sstreuje v uritej akre. V tejto hre, v ktorej na seba navzjom psob myse, energia a obsah, vedomie o aruje karmick stopy a je tmito karmickmi stopami ovplyvovan spolu s vlastnos ami prslu nej r e. Karmick prna je energiou sna, jeho ivotnou silou, km myse spriada prslu n prejavy karmickch stp (farbu, svetlo, emcie a obrazy) do zmysluplnho prbehu, ktorm je sen. Takto vznik sansrick sen. 5. Prirovnanie z Materskej tantry V uen vekej dokonalosti (dzoghen) ide v dy o to, i si uvedomujeme alebo neuvedomujeme svoju prav prirodzenos , a i chpeme, e to o pre vame, je odrazom tejto prirodzenosti. Sen je odrazom na ej vlastnej mysle. Po zobuden ahko zistme, e v etky javy a objekty vo svete sansry s len ilziou, rovnako ako to vedia buddhovia, potom o dosiahnu osvietenie. Aby sme si zaali uvedomova iluzrnu podstatu sna u v spnku, musme cvii . A cvii musme aj preto, aby sme si uvedomovali iluzrnu podstatu ivota, ke bdieme. Ke sa nm podar poodhali mechanizmus toho, ako vznikaj sny, m eme potom aj ah ie pochopi , o znamen "iluzrny" a "prirodzene bezpodstatn", rovnako ako, a to je dle it, uplatni toto pochopenie na svoju vlastn sksenos . Proces, v ktorom vznik sksenos , je rovnak, i snvame alebo bdieme. Svet je sen, uite aj uenie s sen, takisto vsledok na ej praxe je sen. Neexistuje miesto, na ktorom by sa sen pretrhol, km sa nevyslobodme do reho svetla, rigpy. Km nedjdeme k tomuto okamihu, snvame si sami seba aj svoj ivot - v snoch aj na fyzickej rovni. Ak nevieme ako zaobchdza s my lienkami, znamen to, e ns my lienky ovldaj. Ke to vieme, potom si my lienku bdelo uvedomme a pou ijeme ju bu na pozitvny el, t.j. na cnostn in, alebo ju uvonme tm, e ju rozpustme v przdnote. Takto pristupujeme k my lienkam na duchovnej ceste. Rovnako je mo n zahrn medzi svoje cvienia aj klam, utrpenie i akkovek in sksenos . Ale aby sme to mohli urobi , musme najprv pochopi , e podstatou v etkho o vznik, je przdnota. Len o to pochopme, je ka d okamih ivota slobodn a ka d sksenos je duchovnou praxou: v etky zvuky s mantrou, v etky formy s istou przdnotou a v etko utrpenie je uenm. To je vznam slov "premeni na cestu". Ak si uvedomujeme priamo, e hnev nem iadny objektvny zklad, ale e je len odrazom mysle, rovnako ako sen, uzol hnevu povol a alej ns u nezvzuje. Ke spoznme, e to, z oho mme strach, nie je had, ale len povraz, ktor sme nesprvne vnmali, pominie v etka sila tohto javu. Pochopenie toho, e v etky javy s przdnym svetlom, vedie k zisteniu, e myse a sksenos s v jednote. V tibetine existuje vraz lhndub, ktor sa preklad ako "spontnna dokonalos ". Znamen to, e nejestvuje iadny tvorca, a e ni nie je vytvran. V etko je len tak, ak je, spontnne vznikajce zo zkladu ako dokonal prejav przdnoty a svetla. Kri t ne iari, jeho prirodzenou lohou je len odr a svetlo. Zrkadlo si nevyber tvr, ktorej podobu bude odr a - prirodzenos ou zrkadla je odr a v etko. Ke chpeme, e v etko o vznik, nevynmajc ani na e obvykl chpanie samch seba, je len projekciou mysle, sme slobodn. Ak tomu nerozumieme, je to, akoby sme pova ovali fatamorgnu za skutonos a ozvenu za zvuk, s ktorm nemme ni spolon. Pocit oddelenosti je siln a my sa dostvame do pasce iluzrneho dualizmu. V jednom z najdle itej ch textov bnu, ktorm je Matersk tantra, njdeme prklady, prirovnania a metafory nad ktormi sa m eme zam a a lep ie tak prenikn do tejto iluzrnej podstaty sna a bdelho ivota. Odraz

Sen je projekciou vlastnej mysle. Nel i sa od nej, rovnako ako sa slnen l nel i od slnenho svitu na nebi. Preto e si to neuvedomujeme, pova ujeme sen za skutonos , rovnako ako lev, ktor cer zuby na odraz vlastnej hlavy na vodnej hladine. Ke snvame, je nebo na ou mysou, hora je na ou mysou, kvety, okolda ktor jeme, druh udia - to v etko je na ou mysou, na ktorej odraz sa dvame. Blesk Non oblohu pretne blesk. V tom okamihu jeho svetlo o iari hory, jednotliv vrcholy ako nejak samostatn tvary, ale to, o my v skutonosti pre vame, je jeden zblesk svetla a jeho odraz v na ich oiach. Rovnako je to so zdanlivo oddelenmi objektami vo sne: v skutonosti ide v dy o jeden zblesk svetla na ej mysle, svetla rigpy. Dha Tak ako dha, aj sen m e by krsny a oarujci. Dha v ak nem iadnu podstatu, je to sveteln obraz zvisl na uhle pozorovateovho pohadu. Ak sa za ou vydme, nikdy ju nenjdeme. Sen je, tak ako dha, kombinciou podmienok, z ktorch vznik ilzia. Mesiac Sen je ako mesiac, ktor sa odr a na mnohch rznych vodnch hladinch - v rybnku, v studnike, v mori - a v mnohch mestskch oknch a v mnohch rznych kri toch. Mesiac sa nemno . Existuje len jeden mesiac, a rovnako aj rzne objekty vo sne maj len jedin podstatu. Kzlo Kzelnk vie premeni obyajn kame najprv na slona, potom na hada a napokon na tigra. Tieto objekty s v ak len ilziou, rovnako ako objekty vo sne, ktor v etky stvorilo svetlo mysle. Fatamorgna Psobenm druhotnch prin m eme v p ti uvidie fatamorgnu: chvejci sa obraz mesta i jazera. Ke sa v ak pribl ime, nenachdzame ni. Ak dkladne preskmame obrazy sna, zistme, e s to bezpodstatn ilzie - len hra svetla, rovnako ako fatamorgna. Ozvena Ak zavolme hlasno na mieste, kde s dobr podmienky pre vznik ozveny, zvuk sa nm vrti sp . Tich zvuk sa vrti ako tich, vkrik sa vrti ako vkrik. Vracajci sa zvuk, ktor poujeme, je ten ist zvuk, ktor sme vydali. Rovnako je to vo sne, kedy sa zd, e obsah sna je na ns nezvisl, ale pritom je to len obsah na ej mysle, ktor sa nm vracia. Tieto prklady zdrazuj neexistenciu vlastnej podstaty sksenosti a jej jednotu s tm, kto ju pre va. V uen stier volme tento fakt "przdnotou", v tantrickom uen "ilziou" a v dzoghene "jedinou sfrou". Ja a objekt mjho pre vania, mojej sksenosti, nie s dve veci. Svet vonku a svet vntri je prejavom ns samch. V etci zdiaame jedin svet, lebo zdieame jednu kolektvnu karmu. To, ako pristupujeme k fenomn sksenosti uruje, ak druh sksenosti pre vame a ako na reagujeme. Verme svojej predstave o tom, e javy existuj samy osebe, e existuj ako oddelen bytosti a veci. Ak verme, e nieo existuje, potom to skutone existova bude! Na e presvedenie m svoju moc, ktor ns ovplyvuje. To my vytvrame svet, na ktor reagujeme.

Ke prestaneme existova , svet, ktor sme vytvorili, sa rozplva, nie v ak svet, v ktorom ij ostatn udia. Na e vnmanie a spsob, akm na v etko pozerme, prestvaj existova spolu s nami. Ak rozpustme svoju pojmov myse, prejav sa spontnna ros , ktor je stle v jej zklade. Ak vieme z vlastnej sksenosti, e ni nem vlastn vntorn podstatu, dokonca ani na e "ja" alebo svet, potom, nech pre vame okovek, ni nad nami nam moc. Ak pova uje nevedom lev svoj odraz na hladine za skutonho leva, zakne sa a zane ceri zuby. Ke v ak pochop, e odraz je len ilzia, prestane sa b . Bez sprvneho chpania reagujeme na iluzrne projekcie mysle lipnutm a odporom a vytvrame karmu. A vtedy, ke spoznme prav podstatu skutonosti, ktorou je przdnota, sme naozaj slobodn. Uenie v prirovnaniach Matersk tantra hovor, e nevedomos obyajnho spnku je ako tmav miestnos . Bdel vedomie je ako plame olejovej lampy. Len o zaplime knt, tma je za ehnan a v miestnosti je svetlo. Najinnej spsob, ako odovzdva duchovn uenie pomocou jazyka, je pou itie symbolov a metafor. Na to sa v ak treba naui takmuto jazyku naozaj porozumie . asto vidm, e iaci maj s pochopenm metafor a kosti, preto by som sa chcel krtko zmieni o tom, ako najlep ie pracova so symbolickmi a metaforickmi obrazmi. Pri uen je lep ie pou va jazyk tak, aby sme vyvolali skr zmyslov sksenos , ne aby sme okovek vysvetovali abstraktnmi a technickmi pojmami. Hoci nie je ahk previes autentick sksenos do akhokovek jazyka, urite nm pom e, ke budeme obrazy, ktor sa pri uen pou vaj, vnma in ne len rozumovou, pojmovou mysou. Metafory je treba vstrebva ako poziu. Mali by sme nad nimi hba , zahbi sa do nich, zbl i sa s nimi a integrova ich do seba tak, aby sme ich dobre pochopili. Ke naprklad poujeme slovo "ohe", nevenujeme mu prli pozornos . Ke sa v ak pri om na okamih zastavme a nechme z tohto slova vy ahn obraz oha, ohe skutone vidme a vieme, e hreje. A preto e sme sa v etci u do oha dvali a ctili jeho teplo na svojej ko i, vieme, e je to viac ne len abstraktn pojem, je to ivel, a slovo "ohe" v ns teda vyvol pomyseln zmyslov z itok - v na ej predstave sa vznieti ohe. Ke povieme "citrn" a nechme ho vystpi zo slova, zan sa nm v stach zbieha sliny a jazyk nm stpne kyslos ou. Pri slove "okolda" skoro ctime jej sladk chu . Slov s symboly. Ak maj ma zmysel, musme zapoji svoju pam , zmysly i predstavivos . Ke sa v uen pou vaj metafory a symboly, je najlep ie, ke ich na seba nechme psobi takmto spsobom. Neprem ajte len o slovch "plame v tmavej miestnosti" alebo "odraz v zrkadle". Pre porozumenie pou ite svoje zmysly, telo i predstavivos . Musme sa dosta za obraz - obraz sm nm sprvny smer len ukazuje. Ke vstpime do osvetlenho domu, neskmame lampu, knt a olej. Len si uvedomujeme osvetlen miestnos . Pokste sa robi to ist s metaforami v uen. Na a myse, vycvien na prcu s abstrakciami a logikou, sa ka dej metafory zmocn a zane ju analyzova . iadame od metafory prli . Chceme vedie , ako sa lampa do miestnosti dostala, ako bol zaplen plame, odkia tiahne prievan. Chceme vedie , ak je to zrkadlo, z oho je vyroben, o stoj naproti nemu a m e sa v om odr a . Skste namiesto v etkch tchto pekulci spoin v obraze, skste pre i to, o je v slovch ukryt. Je tma. Rozhor sa lampa. V etci sme to za ili fyzicky a zmyslovo. Tmu nahradilo svetlo, ktor je re, bezpodstatn, priamo poznan. Objav sa prievan a plame zhasne. Vieme ak to je, ke svetlo prem e tma. II. Druhy snov a ich pou itie Cieom cvienia so snami je oslobodenie. Mali by sme usilova o to, aby sme si uvedomovali to, o je za v etkmi snami. Sny v ak m eme vyu i aj v relatvnej rovine, lebo to m e by v na om ka dodennom ivote u iton. Pri relatvnom

vyu van snov pracujeme tak s informciami, ktor zo snov zskame, ako aj priamo so sksenos ami, ktor vo sne pre vame. Na Zpade je naprklad terapeutick vyu itie snov vemi roz ren a na li by sme rad umelcov a vedcov, ktor vyu vaj kreativitu svojich snov v prospech svojej prce. Aj Tibe ania so snami v mnohch ohadoch potaj. V tejto asti s popsan spsoby vyu itia snov v relatvnej rovine. 1. Tri druhy snov Existuj tri druhy snov, ktor tvoria postupnos poradie nie je jedin mo n: 1) obyajn sansrick sny 2) jasn sny 3) sny reho svetla Prv dva typy sa l ia rznymi prinami a v oboch prpadoch m e by snvajci lucdny (plne vedom) aj nelucdny. Pri snoch reho svetla sa zapja bdel vedomie a nie je rozli ovanie na subjekt a objekt. Sny reho svetla sa objavuj v stave nedualistickho bdelho vedomia. Sansrick sny Sny, ktor sa be ne snvaj v ine z ns, s sny sansrick a vznikaj z karmickch stp. Vznam, ktor v tchto snoch nachdzame, je vznam, ktor do nich premietame, vklad ich teda ten kto snva - sen nem svoj vlastn vntorn vznam. To ist plat pre zmysel javov, ktor vnmame, ke nespme. Vbec to neznamen, e zmyslupln sny nie s dle it, a neznamen to ani to, e nie s dle it javy z n ho bdelho ivota. Tento proces je podobn taniu knihy. Kniha je v podstate len papier s rznymi znakmi, ale tm, e na u zameriame svoje chpanie, m eme z nej tie pochopenie zska . Samotn vznam knihy potom zle na vklade, rovnako ako vznam sna. Dvaja udia m u preta rovnak knihu a ma z nej celkom odli n dojmy. Jeden m e pod jej vplyvom celkom zmeni svoj ivot, km jeho priate m e knihu pova ova len za priemern alebo celkom nezaujmav. Kniha je pritom t ist. itate do slov premieta svoje vznamy, a tie potom ta. Jasn sny Ke v cvien so snami pokrome, sny sa vyjasnia, s podrobnej ie a viac si z nich pamtme. Je to vsledok toho, e do stavu snvania vn ame viac bdelho vedomia. Za tmito obyajnmi snami so vzrastajcim bdelm vedomm je a druh snov, ktorm hovorme jasn sny, a ktor vznikaj, ke s myse a prna v rovnovhe a ke ten, kto snva, rozvinul svoju schopnos zotrvva v neosobnej prtomnosti. Na rozdiel do sansrickch snov, v ktorch je myse un an z jednho miesta na druh karmickou prnou, je v jasnom sne myse stabiln. Aj ke sa obrazy a informcie objavuj, vychdzaj v men ej miere z individulnych karmickch stp a namiesto toho predkladaj poznatky uvonen priamo z hlb ej rovne vedomia ne je na e obyajn "ja". Pripomna to rozdiely medzi hrubou ka