RÍMSKY NÁPIS NA SKALE V TRENČÍNE

Rímsky nápis na hradnej skale v meste Trenčíne.

Marcus Valerius Maximiánus , legát ll. légie mal 855 vojakov , dal vyhotoviť

rímsky nápis na hradnej skale. Jeho legionári sú pochovaní v Laugariciu –

Trenčíne. Jeho pomník našli aj v severnej Afrike, kde velil svojej armáde.

V polovici 20. storočia našli

pomník M. V. Maximiána

a zistili, že je to ten istý

veliteľ ako v Trenčíne.

Pomník opisoval jeho

bohatú kariéru v rímskej

légii. Po smrti Marca

do severnej Afriky. – Aurélia asi presunuli légiu

socha Marca Aurelia, cisára

Nápis bol objavený náhodne , dvakrát bol

reštaurovaný. Teraz je v hoteli Tatra na prvom

poschodí veľká zasklená vitrína, z ktorej je

vidieť nápis pod hradným bralom.

Lukáš Strapatý, 7.B

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne

Rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. Nápis na hradnej skale na pamiatku víťazstva nad germánskymi Kvádmi v preklade znamená: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“

Presné znenie nápisu:

VICTORIAE AVGVSTORV(m) EXERCITVS QVI LAV GARICIONE SEDIT MIL(ites) L(egionis) II DCCCLV (Marcus Valerrius) MAXIMIANVS LEG(atus) LEG(ionis) II AD(iutricis) CVR(AVIT) F(aciendum)

Nápis

-Valerius Maximiánus a jeho

armáda pri Trenčíne

- Socha Marca Aurelia

-Nápis na hradnej skale v Trenčíne

Rímsky nápis je možné vidieť len z reštaurácie alebo z terasy

Hotela Tatra.

Hotel Tatra s viac ako storočnou tradíciou patrí k dôležitým stavebným

pamiatkam mesta Trenčín s veľkým spoločenským a kultúrnym

významom. Dal ho postaviť barón Armin Popper v roku 1901 v

historizujúcom pseudobarokovom slohu s prvkami secesie,

pravdepodobne podľa projektu E. Bleiera na mieste staršieho hostinca U

Červenej hviezdy. Pomenoval ho podľa manželky cisára Františka

Jozefa Erzsébet (Alžbeta), ktorej menom sa dodnes pýši aj kaviareň

Sissi.

Hotel bol slávnostne otvorený 1. januára 1902 a ihneď sa stal súčasťou

spoločenského a kultúrneho života v Trenčíne. Noblesa sa tu stretla s

výbornou obsluhou a komfortom viedenských podnikov. V roku 1919

odkúpila hotel Tatra banka a o dva roky neskôr sa zmenil názov hotela

na Tatra hotel. Už viac ako sto

rokov tvorí jednu z

charakteristických dominánt mesta

a je významným strediskom

spoločenského života. Hotel

prešiel v rokoch 1987-1994

rozsiahlou rekonštrukciou, po

ktorej opäť otvoril brány pre

svojich hostí.

Patrik Čechvala 7.B

História Podolia

Prvá písomná zmienka je z roku 1332. Obec sa pôvodne volala LESSAK, LESATE. Osídlenie

vzniklo v neolite(mladšia kamenná doba), čoho dôkazom sú aj neďaleké historické náleziská

žiarových hrobov lužickej kultúry z mladšej doby kamennej.

Zaujímavosti

Pri prehliadke našej obce neobíďte Matúšovo kráľovstvo. Nachádza na hlavnej ceste pri ZŠ s

MŠ Podolie. V Matúšovom kráľovstve sa nachádza okolo 31 hradov z 50-tich. Alebo sa

môžete vybrať na vrch Plešivec, z ktorého sa dá prejsť na zrúcaninu Čachtického hradu. Vrch

Plešivec Vám ponúka výhľad na Podolie, okolité dediny a prírodu. Ďalej sa každý rok v našej

obci konajú Furmanské preteky, na ktorých sa zúčastňujú furmani z okolitých dedín.

Rímsko-katolícky kostol sv. Juraja

Najznámejšou pamiatkou našej obce je rímsko-katolícky kostol sv. Juraja. Nachádza sa na

severnom okraji obce na terénnej vyvýšenine nad Podolským potokom. Spomína sa už

začiatkom 14.storočia. Kostol je opevnený kamenným múrom s opornými piliermi

a niekoľkými kľúčovými strieľňami. Do areálu vedú dva vstupy, otvorené v múre opevnenia

(vstup od fary umožňuje schodisko, vstup od západnej strany je na úrovni okolitého terénu).

Z vnútornej strany je v múre zabudovaných niekoľko náhrobných kameňov z 18.-19. storočia.

Ďalšie pamiatky

Ďalej sa v našej obci nachádza klasicistická fara, Trojičný stĺp z prvej polovice 19. storočia a neskoroklasicistická murovaná zvonica z druhej polovice 19. Storočia.

Pohorie Malé Karpaty- vrch Plešivec

Rímskokatolícky kostol sv. Juraja

Furmanské preteky

Matúšovo kráľovstvo(Čachtický hrad) Erb Podolia

Stará budova fary

Je to naša rodná obec. Stále sa mení, omladzuje. Mnohé pamiatky onedlho možno zaniknú.

Magdaléna Červeňanská, Terézia Križáková 7.A

Piešťany

Piešťany sú kúpeľné mesto na Slovensku. Hospodárstvo mesta je závislé na liečebnej

starostlivosti, turistickom ruchu, elektrotechnickom, strojárskom a potravinárskom priemysle.

Preteká ním rieka Váh.

História Piešťan

Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia siaha až do dávneho praveku,

kedy sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov, čo potvrdil aj

archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z

mladšieho obdobia staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku

1113.Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej

starostlivosti.

Pamiatky

Kúpele

Najväčšie kúpele na Slovensku s takmer dvesto ročnou tradíciou

vďačia za svoju povesť najmä unikátnym prameňom sírnej termálnej

minerálnej vody s obsahom 1500 mg minerálnych látok na liter a

teplotou 67-69 °C. Voda vyviera z hĺbky 2 000 metrov, odkiaľ vynáša

špecifické zlúčeniny a energiu zemskej magmy. Usadeniny vznikajúce v mieste výverov vody

v obtokovom ramene rieky Váh tvoria základ nenapodobiteľného miestneho liečivého sírneho

bahna, unikátneho peloidu v európskom i svetovom meradle.

Baleologické múzeum

Balneologické múzeum bolo založené v roku 1931 na popud

Imricha Wintera a jeho Muzeálnej spoločnosti. Pôvodne malo

vlastivedné zameranie, avšak od roku 1966 sa špecializuje na

balneológiu (náuku o liečivých prírodných látkach a ich

účinkoch na zdravie), na históriu kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku,Atď.

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho

Nachádza sa pri sklenenom moste.

Kolonádový most

Je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza nad riekou Váh.

Socha Barlolámača

Nachádza sa pri Kolonádovom moste, je z roku 1933 a je odliata z bronzu.

Piešťany sú kúpeľ ným mestečkom, bývajú tam kultúrne festivaly v Dome umenia. Chodí tam

veľa ľudí a turistov aj zo zahraničia na rôzne akcie a hlavne kvôli kúpeľom. Je to veľmi pekné

mesto a rada sa tam chodievam pozrieť s rodičmi.

Mária Čechvalová, Dominika Janegová, 7.A

Nachádzame sa na Očkovskej mohyle

(okres Nové Mesto nad Váhom), neďaleko

malej dedinky Očkov, ktorá je odtiaľto

vzdialená južne asi jeden kilometer, oproti

cintorínu. Táto stavba pochádza z mladšej

doby bronzovej, a bola postavená asi pred

3000 rokmi. Toto obdobie nazývame

velatická kultúra. Celý areál patrí

Trenčianskemu múzeu, ktorý by potreboval

veľa úprav, ale žiaľTrenčianske múzeum nemá dostatok peňazí na jeho obnovu.

Pred pár rokmi žil v tomto skromnom domčeku pán Nižňanský s jeho manželkou,

ktorí sprevádzali turistov touto pamiatkou. Dom bol postavený pred 90-mi rokmi,

manželia tu žili do roku 2002.

Teraz prejdeme ku Krvavej krčme.

Krvavá krčma bola postavená o niekoľko storočí

neskôr ako mohyla. Povesť o tejto krčme sa začala

v druhej polovici 17.storočia.Majiteľ krčmy Ladislav

Ocskay sa narodil v roku 1665, postavil ju

v zemianskej kúrii. V jej priestoroch sa zdržiaval

veľmi málo ,preto krčmárske remeslo držal v ruke

personál. Návštevníkov prícestnej krčmy prepadali

desivými zvykmi. Po zaplatení sa z nej máloktorý hosť dostal von živý.

V súčasnosti sa v jej interiéri nenachádza nič, pretože už bola viackrát vykradnutá.

Pozostatky – hlavne dobová keramika - sú umiestené v Trenčianskom múzeu.

A teraz prejdeme k samotnej mohyle, po veľmi strmých betónových schodoch. Je ich

spolu 52.

Vnútro mohyly chráni plexisklo a plech. Pôvodne bola vysoká viac ako 10 metrov,

s priemerom asi 25 metrov. O 8 metrov nižšie sa nachádza hrobová komora.

Lucia Masárová, Stanka Klčová, 7.B

OČKOVSKÁ MOHYLA

Nové Mesto nad Váhom

História: Nové Mesto nad Váhom vzniklo v 13. storočí v roku 1263.

Erb:

Budova múzea - „Ghillániovec“

Dom bol pôvodne renesančný, v roku 1740

ho dal prestavať barón Ján Gregor Ghiláni,

generál Márie Terézie. Dom má päťosové

priečelie, horizontálne členenie dvomi

výraznými rímsami v prostrednej osi

pravouhlo a segmentovite vydutými. Nad

prvým poschodím sa dvíha atika ukončená

húpavými rímsami. Nádvorie domu slúžilo

majiteľovi ako jazdiareň. Za Rakúsko-

Uhorska a za I.ČSR boli na prízemí do

námestia malé obchodíky, ostatná časť

budovy bola obývaná. Od roku 1953 je tu

umiestnené múzeum.

Nádašdyovec

Najhodnotnejšou a najzaujímavejšou

renesančnou stavbou je rožný dom na

rohu Komenského ulice a Nám.

slobody. Dom bol postavený v polovici

14. storočia ako kamenný

jednopriestorový viacpodlažný objekt,

neskôr prešiel viacerými stavebnými zásahmi. Úprava fasád s geometrickými

vzormi a listovým kádrovaním pochádza z roku 1590. Posledná prestavba

objektu a reštaurátorská obnova fasád bola ukončená v roku 1999. Na prelome

16. a 17. storočia bol majetkom šľachtického rodu Nádašdy. Dom poskytoval

prechodné ubytovanie šľachticom a svetským hodnostárom, ktorí sa zastavili v

Novom Meste na Váhom. Palatín Juraj Turzo v ňom dňa 30. decembra 1610

napísal list svojej manželke Alžbete Coborovej o internovaní Alžbety Bátoriovej

na Čachtickom hrade. V noci zo 6. na 7. júla 1622 boli v tomto dome uložené

uhorské korunovačné klenoty na ich ceste z Trenčína do Šoprone. Dnes v ňom

sídli Dexia banka.

Rodný dom prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej

Dom sa nachádza na Ul. Komenského vedľa

evanjelického kostola. V rokoch 1817–1831 v ňom

býval a pôsobil ako učiteľ Samuel Jurkovič, významný

osvetový pracovník, organizátor družstevníctva. Dňa 6.

apríla 1824 sa tu narodila dcéra Samuela Jurkoviča,

Anna Jurkovičová, manželka Jozefa Miloslava Hurbana

a matka Svetozára Hurbana - Vajanského.

Budova mestského úradu -

„Reissovec“

Meštiansky dom továrnika Adolfa Reissa zo

začiatku 20 stor. Nachádza sa na rožnej

parcele Ul. Čsl.armády a Námestia slobody. V

súčasnosti v nej sídli mestský úrad.

Dom Ľudovej banky

Budova postavená na križovatke Ulíc Čsl. armády. a

Holubyho v roku 1904 podľa architekta a staviteľa z

Budapešti Michala Milana Harminca. Symbolizuje začiatky slovenského

bankovníctva, ktorého priekopníkmi boli bratia Július a Rudolf Markovičovci. V

roku 1906 bola budova slávnostne odovzdaná Ľudovej banke.

Gymnázium M.R. Štefánika

Budova Gymnázia M.R. Štefánika bola postavená podľa projektu architekta Aloisa Mezeru. Staviteľom bol podnikateľ Ing. František Soukup. Základný kameň bol slávnostne položený 29. októbra 1922 a so stavbou sa začalo 14. marca 1923 v lokalite „Medzi stodolami“ dnes Ul. športová. Slávnostné otvorenie novej gymnaziálnej budovy sa konalo 7. septembra 1924.

Dom advokáta JUDr. Rudolfa Markoviča (Ul. Českosl.

armády č.10)

Dom bol postavený v roku 1908. Jeho majiteľom bol novomestský advokát JUDr. Rudolf Markovič (1868-1934), ktorý bol v období zvýšenej maďarizácie významným národovcom. Manželka Rudolfa Markoviča - Viera, rod. Hurbanová, bola dcérou Svetozára Hurbana - Vajanského a vnučkou Jozefa Miloslava Hurbana. Dom navštevovali významné slovenské, ale i zahraničné osobnosti.

René Gabčan, Dušan Toráč,7.A

Nové Mesto nad Váhom

Dávna história: Celkovo oblasť, v ktorej mesto leží je úrodné, rovinaté, aj keď ani v tomto kraji nie je núdza o kopce a vrchy. Končia tu Karpaty, znižuje sa zem a neďaleko mesta vedie aj hlavný cestný ťah zo severu Slovenska po diaľnici. Mnešická tehelňa Dôkazom toho sú nálezy v tehelni, ktoré radia Nové Mesto nad Váhom medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality na území nášho štátu. Sprašový profil tehelne obsahuje až päť kultúrnych vrstiev. Nálezy zo spodnej vrstvy pochádzajú až z obdobia 240 000 rokov pred n.l. Vyššie vrstvy dokazujú trvalé osídlenie po celú dobu kamennú až po neolit.

Obdobie baroka

17. storočí nastal zvýšený záujem šľachty o pobyt v meste, čo súviselo s jej fukciami v župnej, príp. vojenskej administratíve. Šľachta skupovala vedľa seba stojace domy- niekedy dve až tri parcely- a prebudovávala ich na reprezentačné sídla.

Mestský palác- hlavným znakom bolo upravené predné nádvorie. V prednej časti poschodia boli spoločenské priestory, ku ktorým viedli pohodlné, architektonicky aj výtvarne zvýraznené schodisk.

Dušan Toráč 7.A

Hotel Most Slávy je spojený s festivalom ArtFilm. V hoteli bývali osobnosti

filmového plátna. Napr.: GinaLolobrigida, SophiaLoren, CatherineDeneuve,

Ornella Muti, J.Paul Belmondo, Franco Nero, Omar Sharif a Michelle Placido.

Nachádza sa tu Most Slávy s menami významných osobností.

Známy Parkhotel na Baračke sa nachádza v pokojnom prostredí na konci

kúpeľného parku v Trenčianskych Tepliciach. Od centra ho delí niekoľko

minút pešej chôdze. Roku 2001, po kompletnej rekonštrukcii, bol opäť uvedený

do prevádzky. Dnes sa kúpeľoch TrenčianskeTeplice nielen liečia pacienti, ale

konajú sa rôzne festivaly a koncerty. Parhotel Baračka ponúka aj relaxačné,

regeneračné a liečebné procedúry. Hotel je obľúbený najmä ako romantické

miesto pre konanie svadieb.

Denis Tomášik , Timotej Likavčan, Marek Herák,7.B

Obec a Kostoclec-Ducové

Prišli sme do obce Ducové.

Obec Ducové sa prvýkrát spomína v roku 1348 14. 8.v

darovacej listine, kráľa Ľudovíta I. Obec ma okolo 360

obyvateľov. Na východ od obce je aj hradisko.

Kostolec-Ducové

Toto hradisko sa nachádza na ľavom brehu

rieky Váh ,severne od Piešťan a na

západnom úpätí Považského Inovca.

Nachádza sa tu kostolec ktorý patrí medzi

významne slovanské pamiatky. Názov

Kostolec nesie preto lebo je to výbežok

pohoria Považského Inovca.

Popis: Nachádza sa tu zrekonštruované palisádové

opevnenie, základy predrománskej rotundy a niekoľkých

hospodárskych budov. Lokalita patrí pod správu

Balneologického múzea v Piešťanoch.

Prvé stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej. V mladšej dobe

bronzovej tu bolo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry,

opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri so sídliskom a výrobnými

zariadeniami. Významnú úlohu zohral kostolec vo veľkomoravskom období

(9.storočie - začiatok 10. storočia) Vzniklo tu opevnené veľmožské sídlo . Išlo o

sídlo, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec

sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie známe pamiatky veľkomoravskej kultúry na

Slovensku.Po zániku dvorca od druhej polovice 10. storočia do 14. storočia sa tu

nachádzalo pohrebisko okolitých osád. V 15. storočí tu vzniklo niekoľko

hospodárskych stavieb a plošina , ktorá sa príležitostne pre svoju dobrú polohu

využívala pre vojenské účely.

Patrik Bobocký a Beátka Kubaláková 7.A

Častkovce

Obec Častkovce patrí medzi najstaršie obce na Slovensku.

Podľa historických pamiatok a vykopávok možno usúdiť, že územie bolo osídlené už v dobe

kamennej a bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci Častkovce je z roku 1392. V roku 1393 ju má

vládca Stibor pochádzajúci z poľského rodu Ostojovského, veľký pán Beckova a takmer všetkých

hradov Považia, lebo i sám sa nazýva Dominus Vági, čo znamená pán Váhu. Po jeho smrti pánom

všetkých hradov je jeho syn Stibor II. do roku 1434. V roku 1436 kráľ Žigmund daroval obce

Častkovce, Podolie a hrad Čachtice Michalovi Országhovi. Neskôr sa stal pán obce Krištof Országh,

ktorý zomrel 21. 10. 1567. Rodina tým vymrela. Do roku 1650 bola obec v rukách Nádaždyovcov.

Manželka Nádaždyho Františka I. bola Alžbeta Báthoryová, krvilačná Čachtická pani. V roku 1647 sa

stal majiteľom obce František Nádaždy II. , ktorý bol v roku 1671 sťatý. Postupne mala obec iných

pánov. Bol to bohatý rod Erdédyovcov, potom Barocyovcov. Zemepáni sa ustavične menili a obec

mali v rukách Záyovci, Forgáčovci, Ondrášyovci, Drugethovci, Revayovci a rodina Chválibogofská.

Revayovci na svojom majetku v Častkovciach postavili v roku 1640 kaštieľ.

2. augusta 1914 v noci bola vyhlásená mobilizácia pre mužov vo veku od 21 do 42 rokov.

Nastalo obdobie biedy a hladu. Medzivojnové obdobia prežívajú obyvatelia obce v skromných

podmienkach. Za prácou odchádzajú do Rakúska a Francúzska. V roku 1946 odišlo pätnásť rodín za

prácou na Moravu a do Čiech. V roku 1958 bola osvetovou besedou poriadaná slávnosť 100. výročia

založenia parku, kde sa nachádzal aj strom asi 80 ročného liliovníka tulipánokvetého, pochádzajúceho

zo Severnej Ameriky. V roku 1968 bola k obci pričlenená miestna časť- Rybník, ktorá patrila dovtedy

obci Čachtice. Položením základného kameňa dňa 14.9.1991 sa v obci začalo s výstavbou rímsko-

katolíckeho kostola zasväteného Sedembolestnej Panne Márii, ktorý bol dokončený

a vysvätený dňa 13.12.1992 a to zásluhou pána farára Štefana Opálku. V roku 1995

obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo výstavbu cintorína a domu smútku. Názov obce sa

sa v minulosti menil a vyvíjal. Z najstaršej minulosti je známy názov Chástko (z roku

1392), neskôr zmäkčené na Částko, až po terajší názov Častkovce. Z roku 1773 je

známe aj pomenovanie Czastkovce. V súčastnosti má obec starostu menom Dušan

Bublavý.

Podzemné chodby pod kaštielom

V kaštieli sa nachádzali schody, ktoré viedli do

podzemných chodieb. Prvá vetva viedla od kaštiela po

sochu Sv.Vendelína.Druhá vetva smerovala od kaštiela

smerom na starý majer, kde bol východ. Staré domy boli

navzájom poprepájané hlavními chodbami. Cez chodby

pretekal potok z pitnou vodou vo vedlajších chodbách boli

uskladnené potraviny.V chodbe boli objavené aj staršie kamene sochy, jedna bola socha Sv.

Damijána. Menšie sochy boli z bronzu a mali tvar psíkov a koňov. Niektoré chodby boli využívané pre

miestnych kováčov a hrnčiarov boli tu i staré pece. Niektoré chodby boli zo začiatku pri vchodoch

kamenné a ďalej boli budované do hliny. Počas vojen tieto objekty slúžili ako úkryty. Cez niektoré

podzemné chodby sa dá prejsť aj v súčastnej dobe, ale nachádzajú sa na súkromných pozemkoch.

Majitelia tam neradi púšťajú ľudí.

Eva Galányová 7.A

Čachtice V súčasnosti...

Obec Čachtice sa rozprestiera na mieste, kde sa považský výbežok

Podunajskej nížiny stretáva s pohorím Malých Karpát. Obec leží 7 km

vzdialená od okresného mesta Nové Mesto nad Váhom a má v súčasnosti

3660 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku

1248. V stredoveku boli Čachtice mestečkom, mestské výsady dostali v r. 1392.

História

V Čachticiach sa snúbi dávna história smutne preslávená zločinmi majiteľky Čachtického

hradu - Alžbety Báthoryovej , s významným, dejinným krokom štúrovcov - poslednou IV.

sednicou literárneho spolku Tatrín, kde sa účastníci dohodli na uzákonení spisovnej

slovenčiny. Kým po krvilačných výčinoch Báthoričky zostali už len ruiny jej panstva, historická

fara s pamätnou tabuľou, kde sa stretnutie konalo, nám stále pripomínajú udalosť, tak

významnú pre celý Slovenský národ.

Baroková Golgota

Je z roku 1620, je umelecké dielo talianskych majstrov. Dala ju postaviť

Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej, ako prosbu o odpustenie

hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat.

Čachtická jaskyňa

Jaskynné priestory sú v menších rozmeroch. Na niektorých miestach sa zachovali po činnosti

prúdiacej vody. V jaskyni je doposiaľ zistených 8 druhov netopierov. V súčasnosti dosahuje

dĺžka jaskynných chodieb 3865 m. Z biologického hľadiska bola jaskyňa menej preskúmaná.

Je predpoklad že sa tam vyskytujú zaújmavé formy suchozemských a vodných bezstavovcov.

V Čachticiach sa nachádza veľa pamiatok. Niektoré z nich sú Baroková socha sv. Floriána,

Barokový Mariánsky stĺp, Božia muka pri cintoríne, Čachtický kostol, Gotická kaplnka,

Renesančný kaštieľ, Zvonica- umieračik, Čachtický hrad a mnoho ďalších.

Turisti hlavne navštevujú Čachtický hrad a Kaštieľ ktoré sú zaújmavé Alžbetou Báthoryovou.

Lucia Vičíková 7.A

Čachticami vás budú sprevádzať :

Eliška Trpíšková a Barča Augustínová

Opis

Čachtice sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Nachádzajú sa na styku Malých Karpát a Podunajskej nížiny asi 7 km

južne od Nového Mesta nad Váhom v nadmorskej výške 203 metrov.

Obec má približne 3500 obyvateľov. Hlavnou atrakciou je množstvo

pamiatok ako aj dva kilometre vzdialené zrúcaniny hradu. Za obcou

smerom na Višňové vedie malebná cesta dolinou nad potokom

Jablonka. Súbežne s cestou vedie jednokoľajná železnica.

Hrad

Práve sa nachádzame pred Čachtickým hradom. Bol

postavený v prvej polovici 13.storočia. Patril medzi prvé

hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska.

V 15. storočí bola stavba rozšírená.Staviteľom hradu

bol Kazimír z rodu Huntpoznanovcov. Hrad je prvýkrát

spomínaný v roku 1276, keď ho Kazimírovi synovia

Peter a Pongrác ubránili pred nájazdom českého kráľa

Přemysla Otakara II. Posledné prístavby uskutočnili

Orgszágovci. V prvej polovici 16.-teho storočia vznikol

pod hradom kaštieľ, ktorý sa nazýva aj hradný kaštieľ.

Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad

vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal chátrať, aj keď istý čas

slúžil ako väzenie.Z

najmladších renesančných úprav

okolo začiatku 17. storočia, keď tu

sídlila známa Alžbeta Bátoriová,

sa zachovalo opevnenie druhého

predhradia.

Čachtice

Exteriér

Na najvyššom mieste hradu postavili palács vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo nádvoria vznikali postupne v 14. storočíďalšie budovy.V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel.

Alžbeta Báthoryová

Alžbeta Báthoryová sa narodila 7.augusta roku 1560 v Nyírbátore. Rodina Báthoryovcov vlastnila obrovské majetky.Jej rodičia boli Juraj Báthory, Anna Báthoryová a jej brat Štefan Báthory. Alžbetin manžel bol František Nádašdy, ktorý bol panovníkovým radcom a od roku 1578 aj hlavným kapitánom uhorských vojsk. Ich manželstvo uzavreli vo Vranove 8. Mája 1575.K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok.

Alžbeta ako vrahyňa

Alžbetiny sluhovia boli :Ján Ujváry- alias Ficko , Dorota Sentešová a Helena Jó. Legenda hovorí, že sa stala krvavou grófkou ,keď ju česala jej slúžka. Slúžka ju pošticovala a Alžbeta ju poškriabala na ruku. Potom zo slúžkinej ruky kvapla na jej ruku krv a Alžbete sa zdalo, že ruka jej omladla.

Tak začala vraždiť.Viedla si do hradu mladé dievčatá, ktoré priviedo jej sluha Ficko tak, že im ponúkol prácu služky. Mladé dievčatá v tej dobe boli radi,pretože veľa práce nebolo. Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ich ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popalené, že nemohli nastúpiť do koča. Zabila 20 až 2000 obetí. Pri čine ju uvidel Čachtický farár,ktorý ju obvinil zo zabíjania. Neskôr aj palatín Juraj Thurzo, ktorý neohlásene prišiel do Čachtíc.

Trest pre Alžbetu a jej sluhov

Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia. V roku 1610 ju dali do samoväzby kde aj v roku 1614 zomrela. Ján ujvári bol sťatý a jeho telo potom spálili. Helena Jó bola žaviva upálená a tak isto aj Dorota Sentešová.

Súčasný stav

Zrúcaniny Čachtického hradu sa dodnes zachovali. Na opevnení ostali

zvyšky renesančných úprav. Z hradu je krásny výhľad na okolitú prírodu.

Dodnes mnohí turisti navštevujú tento hrad.

Renesančný kaštieľ v Čachticiach

Tento kaštieľ sa nazýva aj Draškovičov.

V roku 1668 ho dal postaviť chorvát

Mikuláš Draškovič. Na začiatku

18.storočia kaštieľ získali Forgáčovci ,

ktorí k nej pristavili dve krídla. V roku

1708 biskup Pavol Forgáč pristavil

kaplnku , ktorú v tom istom roku

vysvätil Mikuláš Lipai. Kaštieľ ako

posledný vlastnila rodina Čenkaových.

Kaštieľ v súčasnosti

Od roku 1989 je budova vo vlastníctve

Trenčianskeho múzea. Posledná izba

v múzeu je venovaná spolku Tatrín

z roku 1847, ktorý je svedectvom o prijatí

nového spisovného jazyka, založeného

Ľudovítom Štúrom v roku 1843. Kaštieľ v súčastnosti slúži ako múzeum,

v ktorom sú uložené pamiatky, najmä o krvavej grófke a obrazy

majiteľov hradu a kaštieľa.

Pamätná tabuľa v Čachticiach

ČACHTICE - KAŠTIEĽ V západoslovenskej obci Čachtice, ktorá sa preslávila najmä tajomným

Čachtickým hradom, bývalým sídlom krvavej grófky Alžbety Báthoryovej,sa

nachádza i renesančný kaštieľ z konca 17. storočia.

Tzv. Draškovičovský kaštieľ dal postaviť v roku 1668 chorvátsky bán Mikuláš

Draškovič a rozšírili ho koncom 17. storočia. Na začiatku 18. storočia budovu

získali Forgáčovci (Forgách), ktorí k nej pristavili dve krídla, jedno na

juhozápade a druhé na severovýchode.

Je to jednoposchodová budova v resesančnom štýle. Poslednými majiteľmi

bola rodina Čenkayová, ktorá kaštieľ kúpila v roku 1851 od Mikuláša Forgáča. V

súčasnosti v ňom sídli vlastivedná expozícia Trenčianskeho múzea zameraná

na dejiny a národopis Čachtíc a okolia.

Zachytáva nielen dejinné udalosti, ale približuje návštevníkovi i bohaté kultúrne

tradície a ľudovú kultúru mestečka pod Čachtickým hradom. V kaštieli nájdeme

napríklad zbierku historických zbraní, dobových dokumentov, odevných

súčiastok a šperkov, súbor portrétov príslušníkov miestnych šľachtických a

zemianskych rodov, exponáty nájdené pri historicko – archeologickom

výskume objektov a pri rekonštrukčných prácach. Ľudovú čachtickú kultúru

pripomínajú keramické nádoby a umelecké artefakty.

Od augusta 2008 pribudla v kaštieli nová expozícia Alžbeta Báthoryová -

Krutosť ukrytá v čipkách, ktorej dominantou je rekonštrukcia odevu Alžbety

Báthoryovej podľa dobových zobrazení.

V poslednej miestnosti tohto kaštieľa sa môžeme veľa dozvedieť o spolku

Tatrín (1844–1848), ktorý podporoval vzdelanosť a zveľaďovanie slovenskej

kultúry, najmä vydaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku. Tým výrazne

prispel ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka. V roku 1847 sa tu na fare

v Čachticiach stretli príslušníci štúrovcov a bernolákovcov, aby sa dohodli na

jednom znení spisovného jazyka, ktorí kodifikovali Štúr, Hurban a Hodža v roku

1843. Tento spisovný jazyk prijali na IV. Zjazde Tatrína za celonárodný.

M. Sádecká , 7.A

Hrad Beckov

Práve sa nachádzame pod Beckovským hradom, ktorý stojí na 70 m strmom brale.

Hrad spomína Anonymova kronika z 12.a13. st. Hrad je postavený v gotickom štýle

a v minulosti slúžil ako strážny hrad.

V čase moci Matúša Čáka

Trenčianskeho patril Beckov

pod jeho moc.

V 14. st. patril hrad

Stiborovcom . Za ich vlády si

urobili z hradu stredisko

svojich rozsiahlych majetkov.

V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali.

V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si

hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a

opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil

väčšinu budov a od tej doby je hrad opustený.

Exteriér:

Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných

budov a opevnenia.

Výrazné architektonické prvky si zachovali hlavne budovy horného hradu. Jedná sa o

zvyšky klenieb, či nástenných malieb. Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom

súboru palácov, hospodárskych budov, obranných stavieb a opevnenia.

Zaujímavá je otvorená, neukončená delová bašta v dolnom nádvorí a tiež aj horné,

pravidelne vymedzené nádvorie, obklopené z troch strán zvyškami palácov a

niekdajšou vstupnou fasádou do kaplnky.

Povesti:

Veľkorysosť, no i krutosť pána hradu Stibora, opisujú viaceré povesti. Podľa prvej dal

hrad Beckov postaviť svojmu šašovi Beckovi za to, že na poľovačke zabával rozjarenú

spoločnosť, no druhá povesť opisuje krutosť hradného pána, ktorý potrestal svojho

poddaného. Ten bránil svoje deti pred obľúbeným psom pána Stibora a ho zranil.

Rozzúrený pán Stibor dal chudáka zvrhnúť z hradného brala. Ten ho v poslednej chvíli

preklial . Po roku pána hradu na svadbe svojej dcéry pohryzla vretenica a ten oslepený

bolesťou spadol do priepasti na mieste, kde pred rokom jeho poddaný.

V súčastnosti je hrad prístupný

verejnosti .Neustále sa hrad

rekonštruuje .Konajú sa tam

každoročne v júli Beckovské

slávnosti.