SSPPRRAAVVOODDAAJJ

3

4

2

AUGUST 2008

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 2 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪

12. NÁRODNÁ PÚŤ ORDINARIÁTU

DO LEVOČE viac na str. 3 ►►►

VOJENSKÝ DETSKÝ TÁBOR VO VZ SMREKOVICA

viac na str. 4 ►►►

SYSTÉM MOKYS

PODROBENÝ

VOJSKOVÝM

SKÚŠKAM NA PSC

KALENÍK

viac na str. 14

►►►

VOJACI POMÁHAJÚ PRI

POVODNIACH

viac na str. 8 ►►►

MODELÁRSTVO

viac na str. 15 ►►►

PPPrrríííhhhooovvvooorrr

2

Čas dovolenky ...

Milí vojaci, zamestnanci, rodinní

príslušníci!

Tak ako kaţdý rok máme pred

sebou jedinečnú moţnosť vyuţiť čas

dovolenky na regeneráciu svojich

duševných i fyzických síl. Je to

predovšetkým o tom, ţe na pár týţdňov

„zabúdame“ na svoju prácu a venujeme sa

celkom sebe alebo rodine. A je to správne

a múdre rozhodnutie kaţdého z nás, aby

sme boli schopný na istý čas vypnúť

z kolobehu svojich pracovných povinnosti.

Na druhej strane sa mi zdá, ţe je to nie je

jediná vec – teda práca, ktorú je potrebné zanechať na čas dovolenky, ale sú v našom

stereotype ţivota aj iné veci, ktoré môţeme ba máme vynechať, aby sme s patričným

úţitkom preţili priam ozajstnú dovolenku, skutočný oddych ... Ktoré sú to teda veci,

ktoré je potrebné viac či menej „odloţiť?“ Nuţ určite je to televízor, nuda, rodinná

stavba, bary a krčmičky ... a čo všetko by sme ešte vedeli na tomto mieste doplniť!?

A naopak sú veci tieţ z beţného ţivota, ktoré by mali naopak ostať, alebo ešte viac byť

naplnené a viditeľné.

Na prvom mieste ak sme veriaci, nemoţno zabudnúť na svoj existenciálny vzťah

k Bohu, ktorý má byť neustále naplňovaný prostredníctvom našej dennej modlitby, neraz

cesty do kostola, vyznania viery a potom sú to tak dôleţité veci ako je vlastná rodina,

ktorá práve v čase dovolenky potrebuje pocítiť našu prítomnosť, radosť, uvoľnenosť pre

spoločné hry a aktivity. Sú to najmä deti, ktoré nás potrebujú cítiť okolo seba, ţe im

moţno konečne venujeme svoj čas, ţe nemajú nudu, ţe zakúsia iný svet prázdnin

a dovolenky a to spolu s nami – rodičmi. Je to krásny obraz ţivota, keď je rodina spolu

a má na seba čas.

Pri pomyslení na dovolenku nemoţno zabudnúť na ostraţitosť, veď i v tomto roku ešte ani

poriadne nezačali prázdniny a uţ niekoľko detí sa nikdy nevráti do školy ani domov – na

príčine sú smrteľné úrazy či dopravné nehody.

Chcem vám teda všetkým a hlavne rodinám, ktoré sú harmonicky spolu v čase

prázdnin a dovoleniek popriať, aby ste tento vzácny čas určený na oddych múdro, dobre

i krásne vyuţili pre načerpanie nových telesných i duševných síl do dní, keď sa opäť

budeme musieť vrátiť - deti do školy a dospelí do práce. Nech vás tento čas posilni aj na

duši, v postoji ľudí, ktorí chcú byť dobrí, statoční pred ľuďmi i Bohom, ako rodičia

i profesionálny vojaci.

Vojenský duchovný. Ilustračná snímka: Internet

AAAkkkccciiieee

3

12. národná púť Ordinariátu do Levoče

V rámci programu celoslovenskej

Levočskej púte pri príleţitosti mariánskeho

sviatku Navštívenia Panny Márie sa v dňoch 5. –

6. júla 2008 pod vedením vojenského ordinára

biskupa Mons. Františka Rábeka a vojenských ,

policajných a väzenských kaplánov stretli aj

katolícky veriaci príslušníci v uniformách

vojakov, policajtov, hasičov, justičnej

a väzenskej stráţe so svojimi rodinami.

Na túto púť prišli aj vojenské delegácie z Poľska,

Rakúska, Nemecka a Chorvátska. Program púte

začal v sobotu 5. júla popoludní v kostole Minoritov v Levoči. Po úvodnom privítaní a

programe účastníci vykonali vystúp na Mariánsku horu, kde v podvečer bola celebrovaná

svätá omša určená pre veriacich patriacich

do Ordinariátu OS a OZ SR.

Tí, ktorí chceli po tomto oficiálnom

programe mohli takmer celú noc stráviť

v počúvaní bohosluţieb, duchovného

programu ... alebo vyuţiť non – stop

sluţbu sviatosti zmierenia. Ľudia mladí

i straší si našli svoje miesta na svahu hory,

kde si rozloţili na zem rôzne prikrývky ba

aţ malé stany, aby mohli byť celú noc

prítomný v tomto posvätnom priestore.

Modlili sa i odpočinuli si. Naozaj je to

neopakovateľná atmosféra a záţitok

uprostred noci tráviť intímny čas s Bohom, radostný a pokojný s ľuďmi vo viere i so sebou

samým. Nechať plynúť myšlienky svojho srdca cez Máriu k Bohu, vnímať svoj ţivot taký

aký je a aký môţe byť. Počúvať Boţie slovo to vypovedané z kazateľnice kňazom ako aj

v tichosti počuté od samého Boha. Cítime aký veľký význam má pre človeka a zvlášť

kresťana takáto púť? Čo všetko dobré a pritom nevyčísliteľnej hodnoty môţeme ako

pútnici získať pre seba a blízkych? Títo ľudia – kresťania a mnohí ako vojaci opustili teplo

svojho príbytku, neváhali zanechať svoju prácu, pohodlie a záľuby ... vzali so sebou

rodinu a prišli si vykonať, mnohí uţ tradične túto veľkolepú púť svojho ţivota. Modlitba,

pokánie, obeta a zmierenie, ale aj radosť z viery a ţivota, či vďačnosť za tieto a iné dary sa

stali cieľom mariánskej púte do Levoče.

No prišli na toto miesto aj ľudia ubití ţivotom, uplakaní, nešťastní a smutní pre udalosti

alebo napohľad neriešiteľné situácie vo svojej rodine či osobnom ţivote. Pútnici hľadajúci

pomoc a ochranu ... Boh je blízky tým, ktorí nespravodlivo trpia, preţívajú krízu

manţelstva ako aj vlastného ţitia. A Boh i cez orodovníčku Máriu je nielen blízky ale aj

všemohúci a zároveň nesmierne dobrotivý k tým, ktorí prosia.

Na tomto mieste je potrebné spomenúť skutočnosť, ţe ani my (vojaci – príslušníci

ozbrojených síl) nie sme výnimkou, ţeby sme nemali problémy, ťaţkosti ba aţ krízy

AAAkkkccciiieee

4

ţivota. Vieme o tom, ţe i v našej vojenskej farnosti sú mnohí naši kolegovia, ktorých

poznáme alebo sme si nejakým spôsobom blízky majú váţnejšie zdravotné problémy,

niektorým sa pre rôzne príčiny rozpadla rodina, manţelstvo, sú takí, čo neveria v Boha

alebo aj Cirkev alebo nepraktizujú svoju vieru a čo všetko by sme ešte nepríjemné či

doslova zlé mohli na tomto mieste spomenúť z nášho okolia, práce a domova. Myslíme si,

neraz, ţe sa nemáme miešať do ţivota iných a často je to naozaj správne. Lenţe ako

kresťania a v duchovnej oblasti máme aj morálnu povinnosť nielen bratský napomenúť

blíţneho pred nejakým jeho zlom a hriechom, kedy nemôţeme byť jednoducho nevšímavý

ale rovnako máme v sebe povinnosť myslieť na iných práve modlitbou o to viac ak blíţni

okolo mňa majú moţno práve spomenuté problémy. Skutočne je zásluţne modliť sa nielen

za seba, za svoju spásu ale aj za iných ...

V nedeľu 6. júla sa pútnici v uniformách zúčastnili aj slávnostnej odpustovej omše

celebrovanej viedenským arcibiskupom J. Em. Christophom kardinálom Schönbornom.

Ak sme v tomto roku napriek pozvaniu zaváhali svojou osobnou účasťou na národnej púti

do Levoče a moţno v skutočnosti len preto, ţe sa nám nechcelo, či pre povrchnosť našej

viery, moţno len preto, ţe máme stále nejakú „neodkladnú“ robotu alebo sme si našli iné

... prečo sme povedali nie! Potom patríme medzi tých kresťanov, ktorí zase niečo

„vzácnejšie“ stratili alebo nevyuţili.

Túţim vás povzbudiť, ţe moja jednoduchá a pokorná modlitba pútnika bola i za vás

všetkých, ktorí patríte do našej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia, aby sme sa v ţivote

hľadali a našli i v našom snaţení o neustálu duchovnú obnovu a povznesenie ţivota viery.

Svet aj dnes potrebuje a snáď aj viac ako inokedy svedectvo našej zodpovednosti

a statočnosti v rodine a práci ako aj presvedčivej viery zamestnanca či vojaka ozbrojených

síl. Spracoval: vojenský duchovný; foto internet

Vojenský detský tábor VZ Smrekovica 17. júla – 31. júla 2008

Ako kaţdoročne sa v mesiacoch júl a august začal čas prázdnin a k ním neodmysliteľné patria aj detské tábory v rôznych podobách a miestach Slovenska. Náš vojenský detský tábor bol opäť situovaný do čarokrásnej prírody v rekreačnej oblasti Smrekovica. Všetko to začalo v deň nástupu, keď deti z celého Slovenska sa priviezli na toto miesto tábora. Ubytovanie, uloţenie veci a prvé kamarátske stretnutie deti bolo iste veľmi príjemné o to viac, ţe takmer polovica z nich tento tábor absolvovali uţ

minulý rok. Aké deti nám prišli do tohtoročného tábora? Nuţ, nie málo bolo tých o niečo starších 14 ročných - 8 detí a 15 ročných - 4 deti. A z tých najmenších 8 ročných boli 3 deti. Ako vţdy na začiatku bolo medzi deťmi veľa radosti. Tento tábor sa opäť niesol v duchu kresťanských hodnôt a preto na kaţdý deň pripadlo uvaţovanie nad jednotlivým prikázaním z Desatora Boţích prikázaní. Ale taktieţ výchovná a metodická činnosť

AAAkkkccciiieee

5

vedúcich skupín detí sa niesla po celý deň v tomto duchu Boţej dobroty, daru viery, pravidiel a poriadku. Áno od samého začiatku si deti museli zvyknúť na to, ţe aj čas prázdnin – tábora je v udrţiavaní si poriadku vo veciach, čistoty, v počúvaní predstavených, v tolerancii voči druhým či vo dne alebo v noci a vôbec v slušnom

správaní. V tomto duchu isté heslo znie: „Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.“ Čo myslíte, podarilo sa nám to? Ej, veru bola to často drina, zachovať poriadok, slušnosť či disciplínu. Najväčšie napätie, úsilie, miestami vyjednávanie či kompromisy aţ po nekompromisné tresty jednotlivcom sa udiali zoči voči najstarším dievčatám, iste nie všetkým. Naopak starší chalani boli super teda aspoň v tom, ţe sa s nimi dalo celkom jednoducho dohodnúť a vcelku rešpektovali program, ba sami sa po čase do programu zapájali a vytvorili nejednu nápaditú

a radostnú chvíľu dňa. Nuţ, minuloročný tábor nebol tak zloţitý vo vzťahoch ako tento!!! Hm, uţ teraz môţem povedať, ţe nakoniec sme to zvládli a v posledný deň takmer 95% detí kričalo z celej duše na záver dňa a v posledný večer, ţe by ešte o rok radi opäť prišli na tento tábor. Na tomto mieste by som ešte určite vyzdvihol tie menšie deti 8. aţ 13. ročné, ktoré poväčšine nemali zbytočné mnoţstvo výhovoriek, poznámok a iných rečí, čo neraz narúšalo pohodu dňa a moţno aj vzťahy. Ale popritom bolo našťastie vţdy dosť dobrých vecí, príjemnej zábavy alebo atmosféry a nadovšetko dobrých detí. Takţe jedným slovom super. Aké bolo počasie? Nuţ veru, to sme nemohli ovplyvniť a tak bolo moţno aj 8 dní, keď sme museli preţiť počasie pod mrakom, alebo pršal dáţď, ale aj to sme zvládli ☺. Čas sme vyplnili hrami, súťaţami, rozhovormi, prácou v skupinkách alebo prípravou na ďalšie aktivity. Ústrednou časťou dňa bola iste slávená ranná svätá omša, plná detského spevu a radosti, ukazovačiek a pohybu, čítania Boţieho slova a liturgie. Otec biskup – vojenský Ordinár Mons. František Rábek, ktorý nás navštívil si práve túto aktivitu deti všimol a vyzdvihol. Hm, moţno to bolo aj tým, ţe takmer všetky deti boli deň predtým, alebo v ten deň na svätej spovedi a tak to dobro v nich bolo veru citeľné. Vonku poriadne pršalo a fúkal silný vietor tak, ako to býva asi len na Smrekovici, ale my sme boli plný elánu a radosti.

Čo je potrebné ešte spomenúť z nášho tábora? Ej, veru bolo by toho ešte dosť! Tak napríklad postupom času nás opustili tri deti, dve z nich pre to, ţe si samy nevedeli nájsť svoje miesto, kamarátov, zapojiť sa s radosťou do aktivít tábora, jednoducho im bolo napočudovanie smutno tam kdesi za domovom, inými kamarátmi a kto vie, čo ešte. A nakoniec naša malá Mária – slniečko (Mária Doleţoiová) mala zdravotné problémy takmer od samého začiatku aţ musela pár dni pred koncom opustiť tábor a pritúliť sa doma k mamine ☺.

Na tomto mieste by som spomenul a vyzdvihol detí našej vojenskej farnosti a VÚ 1115 Ruţomberok, ktoré sa zúčastnili na tomto detskom tábore. Uţ tradične to boli deti: Tatiana, Jakub (súrodenci mimoriadne aktívny, čokoľvek sa dialo a do všetkého za zapájali, Tatiana ešte aj krásne spieva a veľa vie ...) a Mária Doleţioví, (Majka

AAAkkkccciiieee

6

mimoriadne prítulné dievčatko, to je potrebné vidieť na vlastné oči ako sa ku moţno aj hocikomu neţne pritúli a je spokojná a taktieţ ako sa ľahko vie zapojiť do aktivít ba aţ je veľmi smutná, keď jej to starší „nedovolia.“ Spomínam si ako veľmi chcela hrať tenis s tou veľkou raketou a ťaţkou loptičkou a ťaţko jej bolo vyhovoriť, ţe uţ stačilo lebo si chcú zahrať staršie deti – „aspoň si to Mária na chvíľu skúsila, však áno?“ ☺). Andrea Naštická, skrátka Aďa, patrila k tým starším „deťom“, človek pri nich cítil, ţe uţ nie sú celkom deti a ináč rozmýšľajú, hm, aj keď často ešte ináč ako my dospelý, čo máme „pár“ rokov ţivota za sebou. Aďa si našla hneď svoje rovesníčky a bolo vidieť, ţe si majú, čo povedať i do hlbokej noci – dávno po večierke, ale to sme im predsa tolerovali, aby mali tú svoju voľnosť. Som rád, ţe bola medzi nami a neraz ukázala, ţe za svoju skupinku (ţeby zelených?) vie zabojovať v súťaţiach, hrách a vystúpeniach, pekne spievala a našla si aj kamaráta ♥, samé dobré veci. Tomáš Pobijak, myslím, ţe bol nanajvýš príjemným chalanom a spoločníkom v tábore. Na začiatku trošku v úzadí s kamarátom Fillom skôr robili taký tieňoví dozor všade chodili spolu a do ničoho sa príliš nehrnuli, jednoducho ešte neprišiel ich čas. Ten veru našťastie neskôr prišiel a Tomáš sa dokázal výborne zapojiť do rôznych aktivít a pomoci, čo len doniesť teplý čaj s kamarátom v ťaţkej termoske a pod. Neraz sme sa stretli pri športe na malom futbale. Excelentná bola i Tomášovým pričinením scénka a pripravený večerný program, ktorý si chalani nacvičili a stalo za to si to pozrieť na ţivo i dvakrát. Super!! Nuţ niekde ku koncu prišla aj ... ♥, myslím, ţe to bol dobrý výber, naozaj. Aj to patrí k tomuto veku a nejednému táboru pokiaľ to má svoje správne hranice, zaţiť cit lásky, poznanie opačného stvorenia, vidieť či zaţiť aj „iný duchovný svet“ neţ len chlapčenský a taktieţ to samozrejme platí aj opačne. Marek Saloň, najskôr si zabudol doma krásne nachystanú zubnú pastu či kefku, ale to sa dalo preţiť, hlavne, ţe si rýchlo našiel kamarátov. Bo, síce taký nenápadný, ale, čo som si všimol dosť aktívny v čase voľna i pri súťaţiach. Veď v súťaţi „hľadaj srdcom“ (mať očí zakryté šatkou, ísť dopredu len podľa špagátu) bol medzi prvými bol to teda odváţny výkon. Na turistike zvládol výstup na Rakytov i keď si spôsobil nejeden otlak, čo som ja napríklad s inými radšej ostal pod kopcom. A bol výborný futbalista, ktorý dal nejeden gól asi bude v tom po otcovi ☺. Nuţ som rád, ţe tu bol a našiel si svoje miesto a kamarátov. Michal, Jakub a Izabela Kristová, deti z Oravy, ktoré sa nijako nestratili medzi ostatnými. Zdá sa mi, ţe boli viac ako iní skromní a jednoduchí, čo mi veľmi imponovalo. Malý Jakub bol pritom odváţni futbalista, takţe klobúk dole. Rodičia, ktorí prišli na návštevu boli zdá sa spokojní iste aj preto, ţe sa deti dobré cítili v tomto tábore. Ako správni Oravci majú radi prírodu a tak aj turistika aj keď miestami náročnejšia, im nerobila problém a takáto prechádzka stojí za to. Som rád, ţe ste boli medzi nami a zvládli to aţ do konca a ani som nepostrehol, ţe by ste sa sťaţovali, mali nejaké výhovorky, preberali v jedle a pod., takţe ďakujem!!

Je čas, byť aj vo vašom mene vďačný predovšetkým Pánu Bohu, vedúcim ako aj vaším rodičom za všetko, čo sme mali moţnosť dobrého preţiť v našom detskom tábore. Za vás, dobré i statočné deti. Za počasie, zdravie, kamarátstva, za úspechy ... Nuţ, moţno o rok prídeme zas a keď aj nie nech nám ostanú dobré spomienky i to dobré, čo sme sa naučili. Drţte sa!

Spracoval: vojenský duchovný - vedúci detského tábora Foto: archív

ZZZooo sssvvveeetttaaa

7

Svetového dňa mládeţe – Sydney 2008 PREČO SME TU ...

Sydney, 15. júl 2008 : úvodná omša Svetového dňa mládeţe.

Randwick – obrovská dostihová dráha na okraji austrálského

Sydney. Prach sa vznáša nad zemou. Nepochádza spod kopýt koní,

ale spod nôh vyše 500 000 mladých ľudí.

SME TU. Média očakávajú škandáliky, výtrţnosti, analyzujú

argumenty, čo tak asi tú masu mladých ľudí presvedčilo, aby sa

sem zišli, upchali miestnu dopravu , jedli kaţdý deň to isté či spali

v sardinkových podmienkach v halách, školách, poslednú noc

dokonca pod holým nebom. Pritom v Austrálii je momentálne zima

a nočné teploty klesajú k nule.

Určite sem mnohí prišli s rôznymi prioritami. Chcú aj zaţiť Austráliu, naplniť si kartu

digitálneho fotoaparátu oslnivými zábermi krásnej prírody a popri tom len tak trošku

pozrieť na pápeţa ...

Čo som videl ja? Mnoţstvo mravčej

práce, ktorú si mnohí ani neuvedomia.

Kilometre naťahaných káblov,

ozvučené a osvetlené obrovské plochy,

v čistých stanoch tisíce mikrovlniek na

zohrievanie pokrmu, mnoţstvo

dobrovoľníkov, ktorí riadili dopravu,

alebo len „jednoducho“ celý deň stáli

na nebezpečných miestach cesty

a v pravidelných intervaloch

oznamovali prúdiacej mase pútnikov:

„Pozor, schod!“

Býval som v spacáku na zemi a rovnako bývali aj kňazi, ktorí chceli byť pri

„svojich ovečkách“. Obdivoval som stovky nadaných spevákov, hudobníkov

a tanečníkov, na čele s domorodými ľahučko oblečenými v prírodných materiálov,

pridávali celému podujatiu ţivelnosť a dynamiku. Cítil som silu modlitby. Tichej aj

hlučnej. Dokonca najznámejšia budova Austrálie – Opera v Sydney – prepoţičala jednu

malú divadelnú sálu sestrám Matky Terezy, a tie ju premenili na najnavštevovanejšiu

kaplnku.

No a v neposlednom rade som počul pápeţa. Ďakoval Bohu za zachovanie viery

v Austrálii z generácie na generáciu, spomínal námahu a obety misionárov v Oceánii.

A kládol otázky: Čo zanecháte ďalším generáciám? Budujete niečo, čo pretrvá?

Ulice Sydney zaplavili mladí kresťania, ktorí sa za svoju vieru nehanbili. Prístav bol plný

nadšenia. V mase rovnako zmýšľajúcich to totiţ ide samo a hravo. Ale koľko lodí naozaj

vypláva z radostného prístavu do všedného sveta so starosťami?

Som na Randwicku. Okolo mňa sú stále stovky tisícok párov očí. V nich by ste mohli

uvidieť šťastie, ktoré nie je prázdne. Škoda, ţe ste tam neboli. Môţete mi len veriť. Alebo

nemusíte. (Pavol Danko, Sydney) Zdroj: Týţdeň 31/2008 str. 49

Pripravil: vojenský duchovný

AAAkkkccciiieee

8

Vojaci pomáhajú odstraňovať následky povodní

Oficiálna správa znie:

Ministerstvo obrany SR po prieskume, ktorý

vykonal vrtuľník OS SR, poskytlo obciam

zasiahnutým povodňami pomoc. Vrtuľník

monitoroval situáciu mostov na rozvodnených

riekach a ich vyuţiteľnosť a prejazdnosť, o čom

informoval krízové štáby. Do obce Livov, ktorá

zostala následkom povodní odrezaná od okolia,

dopravil vojenský vrtuľník zásoby základných

potravín - 30 chlebov, 160 litrov vody, 20 litrov

mlieka, dva kilogramy masla, inzulín a iné liečivá.

V okrese Sabinov zasahoval vojenský ţeriav AV 15, armáda v obci Čirč pristavila

cisternu s pitnou vodou. Najviac postihnutému bardejovskému okresu poskytli ozbrojené

sily päť buldozérov, kaţdý s dvomi posádkami, aby bola zabezpečená ich nepretrţitá, 24

hodinová práca. S rozvodnenými riekami tu bojovalo 50 profesionálnych vojakov.

Ministerstvo obrany môţe na poţiadanie príslušných orgánov nasadiť ďalšie štyri ţeriavy,

mostný tank na prepravu pontónových

mostov, päť vrtuľníkov Mi-24 a štyri

Mi-1 a deväť čerpadiel. Na pomoc sú

pripravené takmer tri tisícky

profesionálnych vojakov. Vojaci

obsluhujúci špeciálnu techniku dostali

rozkaz, aby v prípade potreby prerušili

čerpané dovolenky a nastúpili do

sluţby.

Pomoc občanom postihnutých

ţivelnými pohromami a katastrofami a

odstraňovanie ich následkov je jednou

z hlavných priorít Ministerstva obrany

Slovenskej republiky.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák

Zdroj: www.MOSR.sk, Foto: MO SR

Príspevok k udalosti

Chcem sa na tomto mieste spolu s vami

váţený čitatelia, zamyslieť nad iste nie

prvými správami za posledné roky

o ničivých ţivloch, potopách, poţiaroch

a moţno aj iných tragédii, ktoré nás neraz

zdá sa akoby prenasledovali. Ono sa

AAAkkkccciiieee

9

všeličo vraví medzi ľuďmi: „že nešťastie

nechodí po horách ale medzi ľuďmi“, ţe

moţno „je to trest od Pána Boha“, ţe „je

to globálne otepľovanie“ a teda ináč to uţ

ani nebude, ... Kde je pravda?

Kedysi dávno, keď ešte Jeţiš ţil na

tejto zemi a stretával sa často s ľuďmi

svojej doby všímal si ich mnohé spôsoby

a tradície a k ním patrilo aj ich

pozoruhodné vnímanie a pozorovanie

znamení doby alebo „času.“ Jeţiš, zdá sa

pochválil ľudí, ţe vedia rozoznať isté

znamenia, keď napríklad fúka vietor od

západu, ţe príde dáţď a pod., ale na

druhej strane im povedal, ţe iné znamenie

ako Jonášovo nedostanú (Jonáš bol tri dni

v bruchu veľryby a potom vyplavený von

...). Tým im naznačil, ţe musia vedieť

porozumieť, ak im je to dané pre ich vieru

či neveru aj Boţím znameniam doby

a času, ktorý ţijú na tejto zemi. Tak ako

bol pre nich vţdy jasným znamením

vietor od západu, tak musia chcieť

a vedieť porozumieť Boţím veciam

a znameniam, ktoré k ním prichádzajú,

lebo jednoducho iné neprídu.

Čo to má spoločné s našou vecou?

Potopa, oheň, tragédie, otepľovanie ... ???

Aké je to znamenie pre nás, pre našu

dobu? Naozaj nám to nič nehovorí

a nerozumieme ? Len moţno povieme

taká je doba!? Alebo aj spomenuté, ţe je

to Boţí trest? NAOZAJ!?

Bolo by moţno toho veľa, čo k tomu

povedať a vy sami by ste vášnivo

diskutovali, čo vlastne za týmito

znameniami našej doby je a moţno by

sme sa v mnohom nezhodli. Nuţ

ponúkam vám jednu myšlienku zoči voči

tomu, čo sa neraz hrozné deje okolo nás

a čo nás prenasleduje. Som si istý, ţe my

ľudia môţeme za mnohé veci samy, tým,

čo robíme a ako to robíme. Ako triedime

alebo netriedime náš kaţdodenný odpad

doma či na pracovisku, čo všetko

spaľujeme len tak, či je to papier alebo

guma, olej je to mnohým jedno. Ako sa

správame k prírode (hory, lesy, luky,

rastliny a zvieratá) na dedine či v meste...,

ak pijem a šoférujem, ak fajčím ...

Myslím, ţe stačí a nemusím pokračovať

v tom, čo neraz vidím okolo seba a nie je

to dobré. Nuţ potom mám aj jednu

odpoveď na otázku či znamenia dnešnej

doby sú snáď Boţím trestom? Nie, my

sami si v mnohých veciach pripravujeme

trest a ten Boh láskavý ale aj spravodlivý

to len nechá beţať a dopustí to i ono

a pritom v mnohých veciach ešte aj

ochráni a nezištné pomôţe. Takţe platí to

Jeţišove aj dnes: „Toto pokolenie,

nedostane iné znamenie“ ... Nuţ majme

teda jasný pohľad na pravdu v Boţích

veciach: o Bohu, viere, o našom ţivote,

spáse ... a rovnako v znamení tejto doby

o našom ľudskom ţivote, ktorý si

„budujeme.“

kpt. Mgr. Ján Polťák

Ilustračná snímka: Internet

HHHiiissstttóóórrriiiaaa

10

ROK S APOŠTOLOM NÁRODOV

Svätý Pavol

Podľa mienky odborníkov zomrel sv. Pavol v roku 67. O tom

hovoria najstaršie svedectvá, spisy sv. Klementa Rímskeho a sv.

Ignáca Antiochijského .

Rok sv. Pavla nás pozýva všimnúť si bliţšie postavu, ktorá má titul

apoštol, hoci nikdy nepatrila do zboru Dvanástich.

Môţeme si všimnúť jeden detail, ţe Jeţiš a taktieţ jeho

vyvolení Dvanásti boli obyvateľmi Palestíny, zatiaľ čo sv. Pavol

vyrastal v ţidovskej rodine a to v meste Tarzus, ktoré leţí na

pobreţí Stredozemného mora v dnešnom Turecku.

Na tomto mieste je potrebné povedať, ţe ţidovský svet v časoch

Jeţiša Krista sa delil na dve skupiny: jedny boli tí, ktorí ţili na

území Palestíny a tí druhý, ktorí sa v dôsledku deportácie alebo

neraz pre obchodovanie dostali do iných častí vtedajšieho sveta.

V tejto súvislosti dejiny či história nám hovoria aj o tom, ako po Babylonskom zajatí sa

veľa Ţidov jednoducho nevrátilo naspäť, teda do Palestíny. A to nie je ešte všetko, veď sú

aj iné historické pramene, ktoré hovoria o tom, ţe mnoho

Ţidov ţilo napríklad aj v Egypte. Nemoţno nespomenúť či

nezvýrazniť skutočnosť ako dosvedčujú Skutky apoštolov,

taktieţ iné historické a archeologické pramene, Ţidia ţili

v najrôznejších mestách Rímskej ríše – t.j. Ţidia v diaspóre.

Samotní

Ţidia hoci boli ďaleko od svojej vlasti usilovali sa byť

pravovernými, stavali si v mestách synagógy a pritom

nezabúdali na krajinu svojich otcov. To znamená, ţe

kaţdoročne na veľké sviatky putovali do Jeruzalema a to

z celého sveta: z Ríma, Cypru, Mezopotámie, Turecka,

Egypta, Lýbie ... Lenţe, na druhej strane sa však Ţidia

v diaspóre odlišovali od palestínskych. Napríklad dobre

poznali gréčtinu a priamo sa stretávali s jej kultúrou. Aj

preto mnohí z nich nadobudli grécke vzdelanie a taktieţ sa

naučili obhajovať svoju vieru pred ostatnými. Samozrejme platilo to aj opačne, mnohí

Gréci sa zaujímali o ich vieru a prijali ju. V tomto kontexte je zrejme, ţe sv. Pavol

pochádzal z tohto prostredia – diaspóry.

Keď poznávame ţivot sv. Pavla je očividná veľkosť jeho horlivosti za ţidovskú

vieru, ktorú obraňoval celým svojim ţivotom. Napriek tomu ani dnes nám nie je celkom

zrejme, ako dospel vtedajší Pavol k tak veľmi radikálnej voľbe ako je prenasledovať

kresťanov a bojovať proti ním. My vieme, ţe nakoniec sv. Pavol doslova objavil vieru ako

čosi nové a prekvapivé. Spracoval: vojenský duchovný

Ilustračná snímka: Internet

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

11

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 8.časť)

SPOVEĎ – Boţia láska ...

Šťastní i prešťastní boli mnohí, ktorí

neváhali pristúpiť na svätú spoveď k Pátrovi

Piovi. Smelo môţeme povedať, ţe on bol naozaj

nekrvavým mučeníkom Boţej odpúšťajúcej lásky

a to denne prikovaný do spovednice. Hovoríme

o tom, ţe Páter Pio neraz spovedal 12 – 13 hodín

denne. To čím bol výnimočný tento kňaz bolo to,

ţe u istých ľudí videl aj všetko tajne, čo bolo

ukryté v ich srdci a to aj mimo spovednice. Ľudia

mali nezvyčajní záţitok, keď Páter Pio pri ich

spovedi ich zrazu prerušil a pripomínal im ešte

niektoré hriechy, ktoré nepovedali či zabudli

povedať.

Jeden muž pátrovi Piovi pri spovedi hovoril ako prežíva duchovnú krízu. No

skutočnosť však bola taká, že dotyčný pán bol ženatý a pritom mal milenku. Vtedy páter

Pio vyskočil a sucho mu povedal: „Čo, aká duchovná kríza! Si sukničkár a Boh sa na teba

hnevá. Ber sa!“ A prepustil ho bez rozhrešenia. Podobne rozhrešenie nedostala ani 12-

ročná Marienka: „Choď mi! Ja ťa nemôžem spovedať! Dievča vyšlo zo spovednice

s plačom a rodičia stŕpli, keď im to povedala. Lenţe, večer sa dostala Marienka i s rodičmi

blízko pátra Pia a preto sa ho opýtali: Otče, a prečo ste ma nechceli spovedať? On

odpovedal: „Bolo by sa to dalo. Ale je to na tvoj osoh. Takmer nikdy nejdeš v nedeľu na

omšu a zanedbávaš i katechizmus, pretože vždy ideš kamsi s rodičmi. Keď mám počúvať

iba tvoje drobné priestupky a podstatné veci prejdeš len tak, nikdy nikam neprídeme! Nuţ

bola to poriadna lekcia pre dievča i jej rodičov.

Napriek i takýmto udalostiam prichádzali k pátrovi Piovi hlavne muţi s ťaţkými

prípadmi či príbehmi svojho ţivota, čo sa uţ dvadsať i viac rokov nespovedali. Muţi tvrdí,

jednoduchí i inteligentní, vedci, umelci ... vychádzali zo spovede svieţi a nadšení.

Úzkosťou zbití ľudia si odnášali nové svetlo a perspektívu do svojho ţivota.

Páter Pio chápal spoveď ako nekonečný dar, kde Kristus odpúšťa a bral ju váţne. A tak ju

museli brať i jeho kajúcnici ..., veru kaţdý sa musel dobre pripraviť na svoju spoveď. Áno,

páter Pio bol síce veľmi dobrý a láskavý, no v určitých chvíľach vedel byť v spovednici

prísny a tvrdý. To sa najčastejšie prejavilo tak, ţe kajúcnik nedostal rozhrešenie. Avšak

podivuhodné bolo to, ţe odmietnutí kajúcnici sa vracali za pátrom Piom na novú spoveď. (pokračovanie na budúce)

Pripravil : vojenský duchovný

Ilustračné foto : internet

TTTééémmmaaa

12

„TÉMA“, diskusia, názory, komentáre ...

BIOETIKA

V pokračujúcom kontexte uvaţovania nad základmi bioetiky, v minulom čísle

nášho časopisu 2/08 predstaveného sekulárneho antropologického modelu sa na stránkach

tohto čísla budeme zaoberať tento krát kresťanským antropologickým modelom. Znova

tento model ako aj predchádzajúci má vytvárať istý horizont zmyslu, v ktorom sa

pohybujú bioetické dôvody a zároveň vytvárajú ich normatívny obsah.

Základným faktom kresťanskej antropológie je skutočnosť, ţe človek je stvorená

bytosť. Z toho vyplýva, ţe človek ako stvorenie a to v rámci kaţdého iného stvorenia je

mysliteľný iba vo vzťahu s Bohom. Lenţe vzťah človeka s Bohom je absolútne jedinečný

..., ktorý robí z človeka osobu (existenciu), otvorenú a schopnú vytvárať dynamický vzťah

k Bohu aţ po definitívne uskutočnenie.

Z presvedčenia o dôstojnosti, hodnote a autonómii osoby – človeka vyplýva kategória

posvätnosti života.

Oproti tomu je absurdne postavená kategória kvality života, ktorú sme si minulé

predstavili v sekulárnom antropologickom modeli (porovnaj - Spravodaj 2/08 str. 11)

Tu je vhodné len pripomenúť, ţe logika

uvaţovania v rámci kategórie kvality ţivota sa

dostáva do rôznych situácii, keď kvalita ţivota

ľudskej bytosti doslova padá pod minimum.

A vtedy ten konkrétny ţivot sa nepokladá ani za

ţiaduci a predovšetkým ani za hodný ţitia. Stačí si

predstaviť v dnešnej dobe dosť častý obraz

človeka – pacienta, rozoţratého rakovinou

s veľkými bolesťami : kvalita ţivota tejto osoby

je tak nízka, ţe sa zdá rozumnejšie ukončiť jeho

ţivot ako ho udrţiavať pri existencii, ktorá pri

tomto uvaţovaní je vţdy nehodná ľudskej bytosti.

Naopak, katolícka bioetika, ktorá vyznáva

a pracuje v kategórii posvätnosti života, jasne

hovorí o ľudskom ţivote, ktorý je posvätný, pretoţe uţ od svojho počiatku je Boţím

stvoriteľským činom a na základe toho ľudský ţivot ostáva navţdy v osobitnom vzťahu

k svojmu Stvoriteľovi, ktorý je zároveň pre neho jediným cieľom.

V tomto kresťanskom duchu aj akékoľvek veľké utrpenie

a choroba, ktoré môţu postihnúť ľudský ţivot majú svoj

rovnako ba ešte väčší význam najmä pre samotného trpiaceho

človeka ... a nemôţe to byť nad ľudské sily. Pravdaţe len

vtedy ak je to prijaté vo viere, dôvere a láske k *Bohu. Iste

v inej dimenzii, predstave ... (napr. kategória kvality ţivota) je

to nepochopiteľná a nemoţná vec.

TTTééémmmaaa

13

Biblický text v ţalme 138, hovorí:

Veď ty si stvoril moje útroby,

utkal si ma v živote mojej matky ...

Moje údy neboli utajené pred tebou,

keď som vznikal v skrytosti,

utkávaný v hlbinách zeme.

Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol

stvárnený,

a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,

len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

Je potrebné vyjadriť presvedčenie, ţe hodnota ľudského ţivota nezávisí od toho, čo

človek robí ... ani od kvality jeho ţivota (či je mladý, starý, zdravý alebo chorý, embryo

alebo novorodenec, génius alebo idiot ...) ale od toho, ţe existuje a jeho bytie je

ustanovené vo vzťahu k Bohu.

Poloţme si teda na pohľad

jednoduchú otázku: K to je človek

– je to telesná či duchovná bytosť? Dokument II.

Vatikánskeho koncilu Gaudium et

spes má túto šťastnú formuláciu: „

Človek je jeden telom a dušou. To

ale ďalej znamená, ţe sa ani

nemôţe povedať, ţe človek vlastní

telo alebo ducha, alebo ţe človek je

duch, ktorý pouţíva telo: človek je

telesný, človek je vtelený duch.

Môţeme konštatovať, ţe telesná

realita je základnou štruktúrou,

v ktorej a prostredníctvom ktorej sa

môţe uskutočňovať poznanie, chcenie, láska, city a skúmanie vteleného ducha.

Z tohto kontextu vyplýva prvá konzekvencia a to, ţe kaţdý zákrok na ľudskom tele

sa nezastavuje len na fyzickosti tela, ale sa dotýka celej osoby. Preto ak raním, zmrzačím,

potupím, manipulujem, zabijem ľudské telo, zabijem osobu – nemám rešpekt voči

samotnej osobe.

Druhá konzekvencia je v tom, ţe integrita a biologické pochody ľudského tela

z etického pohľadu nie sú indiferentné. Inými slovami, prirodzené náklonnosti človeka

nadobúdajú morálny význam vţdy a iba do tej miery, do akej zodpovedajú ľudskej osobe. ( pokračovanie nabudúce )

Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák

Zdroj: „Ţivot v našich rukách“,

Ilustračné foto: Internet

AAAkkkccciiieee

14

SYSTÉM MOKYS PODROBENÝ VOJSKOVÝM SKÚŠKAM NA PSC

KALENÍK

V rámci celého systému spustenia

MOKYS do reálnej prevádzky a vôbec

postupného praktického zaradenia do

„výzbroje“ OS SR sa po prvotných

testoch a rôznych iných skúškach

„MOKYS“ podriadil samotným a iste

špecifickým vojskovým skúškam.

Určite je len cťou, ţe naša základňa a jej

predurčení príslušníci majú

bezprostredný kontakt s touto novou

modernou technikou a môţu plniť

v spolupráci s odborníkmi na rôzne

oblasti veľmi dôleţitú úlohu, ktorej iste jediným cieľom je, aby úspešne absolvovala

vojskové skúšky a po nich ďalej v reálnom ţivote a zadaných úloh naplno vyuţila svoj

potencionál a plnila svoj daný a očakávaný účel. K tomu nevyhnutne sú potrební aj

vyškolení ľudia teda naši profesionálni vojaci základne MOKYS, ktorí tvoria jednotlivé

osádky a v rámci vojskových skúšok doplnení aj o dôstojníkov z ďalších útvarov MO, aby

v spolupráci s odbornými funkcionármi určených podkomisii mohli splniť náročné

vojskové skúšky systému MOKYS.

Čo bolo obsahom spomínaných vojskových skúšok ? V prvom rade bol daný termín od

17.6. do 11.7. 2008 v ktorom prebiehalo testovanie systému MOKYS priamo v teréne a to

na známom PSC Kaleník. Súčasťou tohto testu boli reálne vymedzené vzdialenosti s tým,

ţe niektoré systémy MOKYS mali svoje konkrétne umiestnenie napríklad aţ v priestoroch

VZ Smrekovica ako aj na iných miestach. Cieľom plnenia tejto úlohy bolo testovanie

v najdôleţitejších oblastiach a to komunikačných a informačných systémov. To znamená,

ţe sa pozornosť venovala reálnej schopnosti systému zabezpečiť všetky poţiadavky na

prenos dát a taktieţ na potrebné komunikačné a informačné sluţby. Je zrejme, ţe tento

moderný systém MOKYS je nastavený a schopný na zvládnutie aj iných špecifických úloh

alebo aj poţiadaviek, ktoré si iste postupne budú vyţadovať podobné reálne preverenie

a zdokumentovanie.

Keď sa opäť v tomto kontexte vrátime k naším vojakom je vhodné spomenúť, ţe

niektorí z nich pri plnení rôznych úloh museli svoj „voľný čas“ preţiť v poľných

podmienkach, ubytovaní v priestoroch PSC Kaleník. Ale to nie je to najdôleţitejšie, čo

môţeme a chceme oceniť u našich vojakov základne MOKYS. To pravé ocenenie si

vysluhuje ich osobní výkon a prístup ako vojenských profesionálov pri zvládaní úloh

vojskových skúšok, ďalej pracovné nasadenie, ako aj odborné a praktické zručnosti,

ktorými sa neraz museli preukázať. Takţe hoci ešte v túto chvíľu nepoznáme to konečné

hodnotenie celej akcie vykonania vojskových skúšok systému MOKYS predsa len máme

byť načo hrdí a spokojní so svojou odvedenou prácou. Ak boli aj nejaké nedostatky väčšie

či menšie nech to teda odhalí záverečné hodnotenie príslušných funkcionárov a poslúţi

nám všetkým na poučenie. Zdroj: www.spojve.mil.sk (taktieţ foto)

HHHooobbbbbbyyy

15

Ako vyuţiť voľný čas?

Pre niektorých v tejto uponáhľanej dobe je to veľký problém si vôbec voľný čas

nájsť.

U mladých je to okrem počítača a mobilu veľká dilema. Sám z vlastnej skúsenosti

viem, ţe súčastná mládeţ okrem spomenutých spôsobov vyplnenia voľného času nemá

záujem o iné koníčky. Takţe hľadá iný spôsob odreagovania, skôr sa utiahne k drogám a

alkoholu, ako k inému spôsobu sebarealizácie. Pritom v súčasnej dobe sú veľké moţnosti

vykonávania rôznych koníčkov. I keď niektoré stoja rodičov nemalé peniaze, myslím si,

ţe sa rodičom investícia vráti. Ako jeden z moţných koníčkov je i skladanie plastikových

modelov. V súčastnosti je na trhu veľké mnoţstvo výrobcov modelárskych stavebníc a

doplnkov. Určite Vám prišlo na myseľ, ako začať z tvorbou modelov alebo ako dieťa

priviesť k modelárčine? Najjednoduchšie je zobrať dieťa na modelársku výstavu alebo

súťaţ, prípadne navštíviť na internete modelárske stránky výrobcov alebo predajcov.

Prípadne zakúpiť modelárske publikácie, ktorých je zopár v distribúcii. Kaţdý tvorca

modelov má rôzne stupne obtiaţnosti modelárskych stavebníc. Najdostupnejšie na trhu sú

modely nemeckej firmy Rewell. Asi najjednoduhšie s ktorými som sa stretol a cenovo

najdostupnejšie sú modely

anglickej firmy AirFix. Cenovo

a kvalite sa rovnajúce firme

Rewell sú modely japonskej

firmy Hassegawa. (ak staviate

tanky od tejto firmy, pásy

tankov nemusíte zlepovať z

článkov, ale ich máte z gumy a

zlepujete ich na jednom mieste).

Tých tvorcov by som mohol

spomínať veľa, ale deti najviac

zaujímajú lietadlá, k tým netreba

dorábať ţiadne diorámy

(prostredie v ktorom sa

nachádza model) a sú väčšinov

menej komplikované na stavanie, ako pozemné dopravné, prípadne vojenské prostriedky.

Modelárčina chce veľa trpezlivosti a šikovnosti, človek nesmie pri prvom nepodarenom

modeli abdikovať. Kaţdý nejak začínal a s kaţdým novým modelom sa modelár

zdokonaľuje. Ja osobne som stavil na pozemnú vojenskú techniku - tanky a rôzne

obrnence. Po dokončení modelov sa na tvorbe diorám vyblázni moja fantázia. Model je

nemenný, ale prostredie je na modelárovej predstavivosti. Ako podklad pouţívam na

vzduchu tvrdnúcu modelársku hmotu (plastelínu), ktorú dostanete vo väčšine

supermarketoch a v papiernictvách. Je dobre opracovateľná a dá sa dokonale prispôsobiť.

Modelárčine sa venujem uţ 14 rokov. Moţno som vás inšpiroval k modelárstvu a ak nie

aspoň som Vám rozšíril vedomosti z tejto oblasti.

Do zmodelovania priatelia. ANDYK, Foto: autor.

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

16

Oslobodil ma Jeţiš Kristus

Môţe satan v dnešných časoch úplne ovládnuť človeka, zmocniť sa jeho

tela? Ukazuje sa, ţe áno. V jednej z farností Rudy Ślaskiej (neďaleko

Katovíc v Poľsku) je taký prípad známy. Mladý človek s pomocou kňaza

a veriacich z charizmatického spoločenstva, ktorí sa modlia na jeho

úmysel, sa usiluje z toho jarma oslobodiť. On (Gregor) a kňaz Leszek

(hlava spoločenstva) súhlasili, ţe o tom poskytnú rozhovor pre náš

časopis. Nech sú ich slová výstrahou pre ľudí, ktorí hľadajú novinky v

súčasnom „módnom“ prúde New Age a vo východných meditáciách.

Sekty i fakty: Gregor, môţeš povedať našim čitateľom, aký bol začiatok tvojho jarma?

Gregor: Istý lekár naturálnej medicíny pôsobiaci v Zabrze, ktorý údajne prišiel z Tibetu, mi odporučil praktizovať jednu z foriem jogy. Začal som cvičiť a načisto ma to vtiahlo do seba. Vydrţal som asi päť rokov, ale potom som pochopil, ţe mi to uţ nestačí. Siahol som po časopisoch spadajúcich do okruhu New Age: Štvrtý rozmer, Veštkyňa. V jednom čísle Štvrtého rozmeru som sa dočítal, ţe v Katoviciach sa bude organizovať seminár krijájogy. Rozhodol som sa, ţe tam pôjdem, lebo som si chcel prehĺbiť svoj duchovný obzor. V tom čase sa mi zdalo, ţe krijájoga („činnosť duše“) je to, čo naozaj hľadám. Pamätám sa, ţe tam bol prítomný istý guru z Indie, ktorý nás zasväcoval do jogínskej praxe. Po iniciácii sme jedli obetu pripravenú z ovocia.

Kňaz Leszek: Na čo kládli dôraz? Čo z toho všetkého bolo najpodstatnejšie?

Gregor: Išlo im o to, aby sme vyznávali kult bohyne Kálí. Dnes viem, ţe to bola úcta vzdávaná satanovi.

Sekty i fakty: V čom konkrétne spočívalo praktizovanie krijájogy?

Gregor: Išlo o skoncentrovanie sa na vybrané body tela, aby sme sa nechali ovládnuť boţstvom. Cieľom týchto praktík bolo dospieť do nirvány – tak nás uisťoval guru. Osobitne som nevnikol do toho, čo sa

označuje ako nirvána. Jednoducho som cvičil a veril som učeniu guru. On však uvádzal ľudí do omylu. Hlásal, ţe vďaka praktizovaniu tejto meditácie zmiznú naše choroby. Samotná krijájoga mala byť uvoľňujúca a zároveň najlepšia zo všetkých známych druhov jogy. Hovoril síce, ţe ostatné sú tieţ dobré, ale táto mala byť najlepšia. Podľa jeho uistenia nás praktizovanie krijájogy malo chrániť pred vplyvom zlej konštelácie planét. Po úvodnom seminári som chodieval na rôzne stretnutia. Schádzali sme sa prevaţne v Katoviciach, v tej istej budove ako budhisti. Meditovali sme pred fotografiami zväčša uţ neţijúcich hinduistických mudrcov. Uprostred fotografií bol obďaleč umiestnený aj Jeţišov obraz. V našej meditácii bola reč aj o Jeţišovi, ale najdôleţitejším v hierarchii bol ešte ţijúci hinduistický guru na veľkej fotografii stojacej v strede. Myslím si, ţe Jeţišova osoba tu bola iba ako kamufláţ na podoprenie ich takzvanej tolerancie voči iným názorom.

Sekty i fakty: Keď si cvičil krijájogu, vedome si vzdával úctu bôţikom. Uvedomoval si si to vôbec?

Gregor: Nie, nevedel som to – myslel som si, ţe je všetko v najlepšom poriadku. Vtedy som sa nad tým ani hlbšie nezamýšľal. Chodil som na seminár v dobrej viere. Hovorili nám: „Milujte Boha, Jeţiša a majstrov.“ Rovnaké myšlienky

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

17

odznievali aj počas meditácie. K svojmu duchovnému vodcovi sa správali ako k bohu.

Sekty i fakty: Čo bolo pre teba prvou výstrahou, ţe nie je všetko v poriadku?

Gregor: Guru nás učil, ţe vďaka tejto meditácii v sebe ucítime Boţie vibrácie a ja som skutočne začal čosi pociťovať. A tak som sa stal sluhom dvoch pánov – na jednej strane som sa modlil k Jeţišovi a na druhej som cvičil krijájogu a meditoval. Ďalšia vec, ktorá ma prinútila zamyslieť sa, bolo pozvanie do Rakúska na oslavu 91. narodenín guru so zvučným menom Baba Paramahansa Hariharanda. On bol naším hlavným duchovným vodcom, ku ktorému sme sa pri meditácii utiekali. Pri tejto príleţitosti sa mal konať seminár, na ktorom nás chceli oboznámiť s ďalšími technikami meditácií a vyššími stupňami zasvätenia. Ja som v Poľsku prijal iba prvý stupeň zo siedmich. Na oslavu som však nakoniec nešiel, pretoţe na pozvánke, ktorú som dostal, boli nakreslené pentagramy, čo vo mne vzbudilo podozrenie. Cestoval som s tým do Katovickej KANY (katolícke centrum informácií o sektách a nových náboţenských hnutiach – pozn. red.), kde sa p. Dariusz Pietrek dlho so mnou rozprával a dal mi kontakt na jedného kňaza – exorcistu z Poznane.

Sekty i fakty: Po celý čas si ostával členom Cirkvi a zúčastňoval sa na svätých omšiach? Gregor: Áno, do kostola som chodieval, ale nepristupoval som k sviatostiam. Po nejakom čase som si všimol, ţe pri pokusoch o modlitbu vychádzajú zo mňa zvláštne slová, ktoré som nemal pod kontrolou a toho som sa zľakol. Raz som sa teda vybral na spoveď a vyznal som kňazovi, ţe cvičím jogu. Vystríhal ma, ţe k ničomu dobrému ma to neprivedie, lebo je to istá forma sebazboţšťovania. Po spovedi

som načas prestal praktizovať krijájogu, ale veľmi rýchlo som sa k nej opäť vrátil.

Sekty i fakty: Potreboval si to?

Gregor: Áno. Bol som v takom štádiu, ţe som sa uţ bez nej nemohol zaobísť. Cítil som, ţe padám na dno a ţe vlastnými silami sa z toho nedokáţem dostať. Dovtedy som cvičil a meditoval tri hodiny denne. Keď som pochopil svoju bezmocnosť, zašiel som na faru za kňazom Andrejom, ktorý ma okrem iného pozval na modlitbové stretnutie farskej charizmatickej skupiny. Urobil som podľa jeho rady a začal som na tieto stretnutia pravidelne chodievať. Charakteristické však bolo, ţe počas ich modlitieb všetky prejavy, ktoré ma trápili, ešte zosilneli.

Sekty i fakty: Keď som pred niekoľkými mesiacmi prišiel do tohto spoločenstva, ihneď si upútal moju pozornosť. Keďţe ľudia v sále boli pohrúţení do modlitby, tvoje vtedajšie správanie ma o to viac rozladilo. Stál si vzadu, dosť charakteristicky si sa prehýbal či skôr skrúcal a z úst ti vychádzal hlboký zvuk prerušovaný tichým, ale posmievačným hlasom. Nehovoril si po poľsky, ale nejakým čudným jazykom. Spájal som ho s pseudolatinskými nápismi z bunkra, v ktorom satanisti páchali rituálne vraţdy. Rozumel si ty sám tej čudnej reči? Bolo moţné ten hlas vôbec potlačiť?

Gregor: Uvedomujem si svoje reakcie z toho obdobia, ale nechcem sa na to sústrediť. Keď sa so mnou dnes niečo také deje, snaţím sa čo najskôr vzývať meno Pána Jeţiša. Vtedy som to neovládal, nedokázal som to zadrţať. Áno, do toho času, hoci oveľa zriedkavejšie ako kedysi, také hlasy zo mňa vychádzali. Keď sa dnes začnem modliť k Jeţišovi, k Duchu Svätému, všetko to pominie. Ţiadne rušivé vplyvy sa uţ neobjavujú.

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

18

Sekty i fakty: Všetko, čo sa s tebou vtedy dialo, zbehlo sa viac-menej v čase satanistickej vraţdy, ktorá sa odohrala v jednom z neďalekých bunkrov. Ako to teraz vnímaš? Môţeme tu hovoriť o pôsobení zlého ducha?

Gregor: Zdá sa mi, ţe satan všetkých ovládal a riadil, najmä vtedy, keď vraţdili svojich priateľov. Dali sa zviesť. Boli vo svojom správaní zatvrdení. Pán Jeţiš pomáha tým, ktorí k nemu urobia hoci len malý krok. Ale keď niekto tvrdošijne trvá na svojom, Pán Jeţiš sa mu nevnucuje. Dáva človeku slobodnú vôľu.

Sekty i fakty: Môţeš nám povedať podrobnejšie o svojom vymaňovaní sa spod vplyvu zlého ducha? Spomenul si svätú spoveď, stretnutie s kňazom, centrum KANA, modlitbové spoločenstvo. Z tvojich slov vyplýva, ţe u teba sa stav značne zlepšil. Ako ti pomohlo tvoje spoločenstvo?

Gregor: Spoločenstvo sa po celý čas v tejto veci angaţovalo. Modlili sa k Bohu za moje oslobodenie – kňaz Leszek, vedúci tohto kolektívu, i dve animátorky, ktoré boli so mnou u kňaza-exorcistu v Poznani.

Sekty i fakty: Pomohol ti exorcista?

Gregor: Veľmi mi pomohol. Po návšteve uňho som pocítil veľkú slobodu. Lenţe aj po tomto stretnutí sa moje trápenie ešte vracalo.

Sekty i fakty: Ako na tvoje správanie reagovali ľudia, ktorí do veci neboli zasvätení, nevedeli, čo sa s tebou deje – napríklad v zamestnaní či doma?

Gregor: Mama bola z môjho správania veľmi vystrašená. Radila mi, aby som hľadal pomoc u psychiatra. Čo sa týka práce, cítil som, ţe strácam fyzickú silu. Nedokázal som zdvihnúť to, čo sa mi predtým bez väčšej námahy darilo. Napriek tomu kolegom moje správanie nebolo podozrivé. Moţno preto, ţe som baník, pracujem v hĺbke, pri tzv. obsluhe, kde som

väčšinou sám. Nie, v mojom okolí som, vďaka Bohu, senzáciu nevzbudil.

Sekty i fakty: Ako tá nepríjemná skúsenosť ovplyvnila tvoj duchovný ţivot?

Gregor: Moja náboţnosť od toho času vzrástla. Je neporovnateľne silnejšia ako predtým. Chvála za to Pánu Jeţišovi! Cítim, ţe Boh ma cez túto nepríjemnú skúsenosť nasmeroval do tunajšieho modlitbového spoločenstva. Pán Jeţiš ma vytrhol z mojej duchovnej letargie a ja mu za to ďakujem.

Sekty i fakty: Teraz sa s otázkou obrátim na kňaza. Aké bolo vaše prvé stretnutie s Gregorom?

Kňaz Leszek: V kostole hneď upútal moju pozornosť predovšetkým tým, čo robil v lavici.

Sekty i fakty: Čo to bolo?

Kňaz Leszek: Boli to najmä jeho pohyby, tzv. „vibrácie“. Myslel som si, ţe je psychicky chorý. Na začiatku som to tak vnímal. Jedného dňa prišiel na naše modlitbové stretnutie. Bolo to pre mňa znamenie, ţe niečo hľadá. Keďţe sa vtedy ešte s Gregorom nedalo rozprávať – preţíval hlbokú krízu a bol vo veľmi kritickom stave – od dvoch animátoriek a iných osôb z komunity, ktorí ho uţ predtým poznali, som sa dozvedel o ňom podrobnosti. S tým, ţe riešenie tohto prípadu nemôţem nechať na seba samého, začal som nadväzovať na prácu kňaza, ktorý viedol skupinu predo mnou a spomenul mi tento zloţitý prípad. Po nástupe do farnosti som prevzal jeho povinnosti aj s vedením modlitbovej skupiny, čo zase nejako súviselo s Gregorovým prípadom.

Sekty i fakty: Podľa výsledkov ankiet veľa ľudí povaţujúcich sa za katolíkov neverí v existenciu satana ako osoby. Napokon len zriedkavo sa stáva, ţe satan by kohosi úplne opantal. Ktosi raz povedal, ţe najväčším diablovým víťazstvom v našich časoch je,

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

19

ţe ľudia prestávajú v neho veriť. Prečo teda v tomto prípade tak zreteľne manifestuje svoju prítomnosť?

Kňaz Leszek: Zdá sa mi, ţe najskôr sa treba opýtať Gregora, či si myslí, ţe to všetko, čo sa s ním dialo, spôsobil vplyv zlého ducha, alebo je to následok meditatívnych techník. Povaţujem to za veľmi dôleţitú otázku, na ktorú sa ešte nikto neopýtal.

Gregor: Príčinou vo mne pociťovaných vibrácií bola nepochybne meditácia, ktorú som dlhý čas praktizoval. V skutočnosti som ňou bol vnútorne zotročený a slúţil som diablovi. Ovládala ma energia, ktorej prameňom bol satan. Je to všetko tak tesne zviazané, ţe ťaţko v tomto okamihu povedať, čo bezprostredne vplývalo na moje správanie. Faktom však je, ţe som takmer nedokázal ovládať svoje podvedomé pohyby tela, vyskytovalo sa i mantrovanie (odriekavanie určitej mantry, slovnej formulky – pozn. red.). Ba čo viac, v kostole som pohyboval palcami, ako keby som mantroval.

Sekty i fakty: Povedz nám, čo si cítil, keď si začal pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia?

Gregor: Chodieval som na spoveď, ale bolo mi veľmi ťaţko. Cítil som sa duchovne oslabený a pociťoval som silnú bolesť v hrudníku.

Kňaz Leszek: Chcem k tomu podotknúť, ako to vyzeralo z pohľadu kňaza, ktorý rozdával sväté prijímanie. Gregorovo správanie – napokon to nie je nijaké tajomstvo, všetci farníci to videli – pripomínalo reakcie opitého. Tackal sa po kostole a v jeho správaní bolo vidieť silný vzdor voči prijatiu Eucharistie. Skôr ako prišiel k oltáru, diali sa s ním neskutočné veci. Akoby ho niečo zdrţiavalo a musel to v sebe prekonávať. Myslím si, ţe práve takto moţno opísať jeho reakcie. (Gregor prikyvuje.)

Sekty i fakty: Keď sa ti uţ podarilo prijať sväté prijímanie, čo si cítil?

Gregor: Cítil som v sebe silnú zlosť, ţe som prijal sviatosť. Vlastne to bol akýsi psychický odpor spojený so zlosťou.

Kňaz Leszek: Myslím si, ţe vo všetkom, čo Gregor povedal, tkvie odpoveď na otázku, ktorú sme uţ poloţili. Nikto z tých, ktorí Gregora poznali, ale nevedeli, čo predtým preţil, nespájal jeho správanie s pôsobením zlého ducha. Hovorilo sa, ţe je psychicky chorý, opilec, alebo je v sekte, ţe nie je s ním všetko v poriadku. Dokonca nikto nepredpokladal, ţe by jeho stav bol úzko spätý s vierou.

Sekty i fakty: Dá sa to teda chápať tak, ţe ľudia boli skôr ochotní prijať hocaké iné vysvetlenia, ako to, ţe išlo o bezprostredné pôsobenie satana?

Kňaz Leszek: Samozrejme! A v tom je podstata veci. Nebolo to tak, ţe sa satan zjavil všetkým odrazu. Ako som uţ spomenul, ľudia nespájali túto vec s náboţenstvom a uţ vôbec nie s pôsobením zlého ducha. Ja som tieţ nedával jasnú odpoveď, či a nakoľko ide o posadnutie diablom. Naša návšteva u exorcistu mala byť v určitom zmysle akýmsi prieskumom situácie, lebo sme chceli spoznať, o čo tu ide. Sami sa v tom ťaţko orientujeme.

Sekty i fakty: Ako ho prijal exorcista?

Kňaz Leszek: Ako nám povedal, takýchto prípadov prijme za deň niekoľko. Sú to ľudia, s ktorými pracuje niekoľko mesiacov. Stretáva sa s nimi a modlí sa modlitbu exorcizmu. O Gregorovi mi povedal, ţe jeho správanie je typickým a jednoznačným prejavom pôsobenia zlého ducha v človekovi.

Sekty i fakty: Aký priebeh mala návšteva? Bola pokojná, bez neistoty a nervozity?

Gregor: Z toho, čo si pamätám, nedokázal som vtedy vôbec ovládať svoje telo. Ba ani

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

20

neviem, ako som tam vošiel. Nevedel som povedať ani slovo po poľsky, ale vety v cudzích jazykoch mi samy od seba vychádzali z úst. Cítil som v sebe obrovský odpor a správal som sa ako akési zviera. Akoby som ani nebol z tohto sveta. Chytala ma zúrivosť voči exorcistovi, ktorý ma čakal. Kňaz Leszek: Ako vodič môţem povedať, ţe uţ cesta do Poznane bola pre mňa silným záţitkom. Ako sme sa blíţili k cieľu, Gregor bol v aute čoraz nepokojnejší. Keď sme docestovali a čakali v sakristii na prijatie, naozaj to vyzeralo tak, ako povedal Gregor, ţe sa správal „ako zver“. Dve ţeny, ktoré vtedy náhodou vošli do sakristie, so zdesením v očiach ustúpili. Gregor bol nevypočítateľný. Nevedeli sme, do akej miery môţe byť nebezpečný. Takéto správanie sa vyskytlo uňho ešte niekoľkokrát.

Sekty i fakty: Moţno jeho reakcie prirovnať napríklad k epileptickému záchvatu?

Kňaz Leszek: Nechcem to prirovnávať k scénam z filmov Exorcista, alebo Omen, ale azda môţem povedať, ţe jeho správanie sa na to viac-menej podobalo. Gregor, neviem, či môţem tvoje príznaky presnejšie opísať…

Gregor: Áno. Poviem len toľko, ţe jazyk sa mi vysúval z úst na veľkú vzdialenosť. Dodnes s tým ešte mám problém. Napríklad keď pristupujem k sv. prijímaniu, mám strach vyplaziť jazyk a radšej by som ho nechal za zubami.

Kňaz Leszek: Jazykom pohyboval na všetky strany. Buľvy sa mu prevracali, aţ mu bolo vidieť iba očné bielka. Telom robil najrôznejšie pohyby, charakteristické boli najmä pohyby prstov.

Gregor: Také pohyby, ako keď som mantroval. Kňaz Leszek: Bol vtedy nevypočítateľný. Hádzalo to s ním na všetky strany. Váľal sa po dláţke či tráve.

Sekty i fakty: Gregor, odkedy cítiš nápravu, väčší vnútorný pokoj?

Gregor: Takéto správanie pominulo a dúfam, ţe nenávratne. Vnútorné upokojenie cítim asi pol roka, moţno i dlhšie.

Sekty i fakty: Ako dlho trvala vaša návšteva u exorcistu?

Kňaz Leszek: Návšteva bola veľmi krátka, aţ ma to vtedy trochu vydesilo. Pricestovali sme poobede a on nám povedal, ţe onedlho má náboţenstvo, takţe nám ostalo asi jeden a pol hodiny času.

Sekty i fakty: Stačilo?

Kňaz Leszek (usmieva sa): Nie som si istý, či to stačilo. Len Boh vie, čo sa v tom čase stalo. Exorcista odriekal modlitbu po latinsky. Ja a dve osoby zo spoločenstva sme sa modlili ruţenec. Nebolo to tak, ţe v momente, keď sme opúšťali Poznaň, okamţite zmizli všetky Gregorove trápenia a záchvaty. Nikto by to ani nečakal. Pred odchodom ma exorcista poveril, aby som odriekal modlitby prislúchajúce sviatosti kňazstva. Kaţdý kňaz vlastne môţe do určitej miery odriekať modlitbu exorcizmu. S Gregorom sme sa potom stretávali dvakrát do týţdňa modliac sa nad ním označené modlitby.

Sekty i fakty: Ešte v tom pokračujete?

Kňaz Leszek: Nejaký čas to ešte trvalo, ale uţ to netreba. Gregor v súčasnosti pravidelne prichádza na stretnutia spoločenstva a zapája sa aj do spoločných modlitieb.

Gregor: Cítim, ţe ma Pán Jeţiš uzdravil zo všetkých vnútorných zranení.

Sekty i fakty: Akú môţeme mať záruku, ţe satan nás neovládne? Ako sa máme brániť pred takouto moţnosťou?

Kňaz Leszek: Určite sa netreba tlačiť tam, kde je čosi budiace zdanie nevinného, čo však má v sebe príchuť zla, nebezpečenstva, New Age, okultizmu,

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

21

veštenia alebo mágie. Mágiu niektorí rozdeľujú na čiernu a bielu, ale hranica medzi nimi je veľmi plynulá. Gregor tvrdí, ţe všetko nakoniec vedie k čiernej mágii. On prijal iba prvý stupeň zasvätenia, hoci tých stupňov je aţ sedem! Neviem si predstaviť, čo sa s ním mohlo diať ďalej. Je to pre mňa nepochopiteľné…

Sekty i fakty: Spomínali ste, ţe od exorcistu ste dostali určité modlitby za oslobodenie. Môţe exorcizmus vykonávať aj obyčajný človek?

Kňaz Leszek: Rozhodne nie! Ani ja sám túto činnosť nemôţem vykonávať, lebo som na ňu nedostal poverenie od biskupa. Všetko sa musí diať v spojení s Cirkvou. Nikto na tomto poli nemá právo pestovať „voľnú amerikánku“, lebo je to nezodpovedné. Vysluhovanie sviatostí a určité sluţby sú stanovené Cirkvou. Ani ja, hoci som kňaz, nemôţem svojvoľne konať. V opačnom prípade by som sa dostal do slepej uličky.

Sekty i fakty: Čo taký postoj môţe ohroziť?

Kňaz Leszek: Človeku hrozí, ţe začne zvelebovať sám seba, mysliac si, ţe sa stal vlastníkom moci. Mnohí uţ prišli do záhuby, keď nadobudli presvedčenie, ţe sami uzdravujú či oslobodzujú. Aj tzv. „uzdravovatelia“ hovoria o svojej moci alebo energii. Slovo „energia“ však pouţívajú len ako kamufláţ. V skutočnosti ide o ich ego, pretoţe za najdôleţitejších povaţujú samých seba.

Sekty i fakty: Je moţné, ţe osoby, ktoré dosiahli vyšší stupeň zasvätenia, dokázali povedzme čítať myšlienky, vznášať sa či konať iné nezvyčajné znamenia?

Gregor: Vraveli nám, ţe náš duchovný vodca často praktizuje bilokáciu. Ktosi to mal dokonca i vidieť. Povedzme, ţe teraz medituje v Rakúsku a u nás je viditeľný.

Kňaz Leszek: Nazdávam sa, ţe ak veríme v osobnú existenciu satana, veríme, ţe pôsobí, musíme tieţ prijať, ţe je mocný. Preto všetky pre nás nezrozumiteľné veci je schopný aj urobiť. Keď je niekto mocne posadnutý duchom, dokáţe veľa vykonať. Napokon, hľadiac napríklad na Gregora, nemám pochybnosti o moţnosti pôsobenia zlého ducha. Uţ takmer v prvej etape sa s ním diali také veci…

Sekty i fakty: Pán Leszek, chceli by ste na záver niečo odkázať našim čitateľom?

Kňaz Leszek: Myslím si, ţe je namieste, aby sme náš rozhovor ukončili dôleţitým varovaním. Všade dnes vládne veľký chaos, lebo sa tu vzmáhajú rôzne druhy organizácií, skupín, zdruţení a pod. Často sú to malé skupiny ľudí, ktoré ponúkajú, povedzme, recept na zdvihnutie sebavedomia. Spočiatku sa oháňajú miernymi a slušnými heslami. Jednako musíme byť opatrní. Netvrdím, ţe všetko treba ihneď zavrhnúť, ţe to, čo je nové, musí byť zlé. Nie. Treba však zachovať ostraţitosť a spýtať sa na mienku zodpovednej osoby. Môţe to byť kňaz alebo rôzne odborné informačno-poradenské centrá, ktoré v prvom rade zhromaţďujú údaje o pôsobení rôznych skupín. Keď sa pýtame, ľahšie rozoznávame. Neostávajme v neistote. Ak máme čo i len minimálne pochybnosti, nevstupujme do tých skupín! Neskôr sa pred nami totiţ otvoria perspektívy, ktoré by sme nemuseli uniesť.

Sekty i fakty: Gregor, čo by si ty chcel odporučiť našim čitateľom?

Gregor: Azda predovšetkým to, ţe hoci sa to nezdá, joga je satanistická. Kaţdá joga. Kto ju praktizuje, vystavuje sa démonickému pôsobeniu. Pamätajte: iba Jeţiš je jediným a najlepším Pánom!

Z časopisu -Sekty i fakty- preloţil: MATEJ DZIAMBOR

autor: GRZEGORZ FELS, Ilustračná snímka: internet

SSSkkkuuutttooočččnnnýýý ppprrríííbbbeeehhh

22

Bez jedla, vody a spánku ...

Marta Robinová bola jednoduchá francúzka

sedliačka. Narodila sa 13. marca 1902 v rodičovskom

dome. Svoj domov nikdy neopustila. Ako mnohí

vrstovníci aj ona pásavala kravy na pastvinách, no

popritom rada tancovala a vôbec bola dievča veselej

povahy. Je potrebné spomenúť, ţe nikdy nechodila na

náboţenstvo. Čo sa stalo v jej ţivote také zvláštne? Nuţ

zrejme to začalo 25. novembra 1918 keď doma

v kuchyni, jednoducho spadla na zem ale bolo to tak

váţne, ţe ostala od tej chvíle ochrnutá aţ do prvého

zjavenia Panny Márie (25.3. 1921). Totiţ v tú noc sa jej

sestra Alice zrazu prebudila na nejaký hluk a svetlo.

Marta jej vtedy povedala: „To svetlo je krásne, ale ja

som videla Pannu Máriu.“ Ešte v tom istom roku Marta

vstala a naučila sa chodiť, lenţe v októbri 1926 znovu ťaţko ochorela a to aţ tak, ţe tri

týţdne leţala v hlbokom bezvedomí. V tom čase ďalšou zvláštnou udalosťou bola

návšteva sv. Terézie z Lisieux, ktorá jej doslova v podvedomí oznámila, ţe nezomrie a ţe

má splniť istú misiu. Tak sa nakoniec stalo, ţe Marte definitívne ochrnuli nohy a stolár jej

proste vyhotovil zvláštnu posteľ na ktorej leţala aţ do svojej smrti. Následne veľmi

zvláštnou vecou od marca 1928 bol jej stav, keď nemohla zjesť ţiadnu stravu a ak aj

niečo prijala všetko vyvrátila. A zrazu nemohla vôbec nič prehĺtať, ani tráviť, ba dokonca

nemohla nič vypiť ani čistú vodu. A čo viac nebola schopná ani spať. Boli to skutočne pre

kaţdého kto ju poznal nesmierny divy, čo sa stali a samotný doktori, takí či onakí boli

v tejto veci bezbranní. Napriek všetkému jeden druh potravy Marta nemohla odmietnuť –

bola to Eucharistia. V tejto veci jej farár raz – dvakrát týţdenne prinášal túto Najsvätejšiu

sviatosť a doslova len z jej prijatia dokázala ţiť. V roku 1930 prichádza do jej

výnimočného ţivota opäť mimoriadna vec, keď Marta počula vnútorný hlas Spasiteľa:

„Chceš byť ako Ja?“ Marta v tej chvíli ochotne odpovedala svojim „áno.“ Od tej chvíle

bola Marta poznačená na tele stigmami a kaţdý piatok počas 51 rokov vo svojom tele

a duši preţívala Jeţišovo umučenie. Lekári ju vyšetrili mnohokrát. Popritom toto

jednoduché dedinské dievča dostalo dar čítať v ľudských srdciach a radiť v duchovných

veciach. V tejto súvislosti sa k nej chodili radiť prezident de Gaulle, taktieţ kardináli,

biskupi, filozofi ale aj vedci. Videla aj do budúcnosti ale to nemalo nič spoločné

s nejakým veštením. Marta prosila Pannu Máriu o príhovor za vyliečenie rôznych ľudí, čo

sa aj stalo. Popritom počúva a diktuje odpovede na listy z celého sveta, povzbudzuje,

potešuje, radi, utešuje. Posledné jej umučenie sa odohralo na prvý piatok 1981, keď aj

zomrela. Toto je ţivotný príbeh našich čias, aby sme uverili Boţej láske a všemohúcnosti.

Spracoval: kpt. Mgr. Ján Polťák, foto internet,

zdroj: katolícke noviny

Ilustračná snímka: Internet

VVViiieeerrraaa &&& vvveeedddaaa

23

PASTORAČNÝ PLÁN ORDINARIÁTU 2007 – 2013

SVÄTÉ PÍSMO 2008

(pokračovanie)

Dnes si predstavíme a to stále v snahe porozumieť dejinám židovského národa ďalšie

udalosti a dôleţité fakty, ktoré mu historicky predchádzali.

Starý Orient v 3. tisícročí pred Kr.

Mezopotámia

V tejto oblasti sa našli najstaršie

texty z obdobia okolo rokov 2800 pred Kr.

Poskytujú nám však dostatok materiálu na

pomerne presné charakterizovanie tejto

doby.

V Mezopotámii vládol v 3. tisícročí uţ

pevný systém mestských štátov, ktoré

fungovali na princípe teokracie pravdaţe

v pohanskom zmysle slová. Na čele meste

stál kráľ, ktorý mal všetku autoritu

a pritom rovnakú autoritu mal aj kňaz

miestneho chrámu. Sumerské náboţenstvo

bolo vysoko rozvinutým polyteizmom, t.j. boţstvami, ktoré boli zoradené vo veľkolepom

panteóne. Nemoţno si nevšimnúť, ţe Sumeri mali vysoko vypestovaný cit či zmysel pre

dobro a zlo. Pozoruhodné je aj to, ţe pozemské zákony chápali ako odlesk nebeskej

legislatívy. Napriek tomu z tejto doby sumerskej ríše nemáme ţiadnú knihu zákona. Na

tomto mieste pre doplnenie uţ vypovedaného a pochopenie veci je potrebné vsunúť

poznámku v tomto zmysle:

Tvorcami civilizácie v Mezopotámii boli Sumeri. Odborníci v histórii najstarších období

len v hypotézach hovoria o tomto národe, odkiaľ vôbec pochádzal a ku ktorej rase patril.

Ich reč nemoţno pričleniť k ţiadnej rečovej skupine. Nie je známe ani to, kedy a na akom

základe obývali túto krajinu a či pred nimi tu bola nejaká kultúra alebo nie. Je isté iba to,

ţe v polovici 4. tisícročia uţ boli v dolnej Mezopotámii a svojím písmom poloţili základ

pre veľký rozvoj kultúry ako ju poznáme z 3. tisícročia pred Kr.

Lenţe okrem Sumerov ţili v Mezopotámii aj iné národy hoc nie tak významné ako

napríklad Semiti. Zdá sa, ţe do tejto krajiny prišli uţ v 4. tis. pred Kr. a boli prítomný na

západných okrajoch údolia, ktoré tvoria známe rieky Eufrat a Tigris. Ich hlavným mestom

bolo Akadi. Keďţe ţili v relatívnej blízkosti ríše sumerov prevzali od nich klinové písmo

ale aj ich boţstva, ktorým však dali semitské mená. Časom sa stále viac zmiešavali so

sumermi. No i napriek tomu mali aj oni svoju mocnú dynastiu, ríšu a taktieţ Akádske

VVViiieeerrraaa &&& vvveeedddaaa

24

kráľovstvo, ktoré trvalo viac ako jedno storočie. Dokázali si podriadiť mesto Uruk a ďalšie

územia aţ po Perzský záliv.

Egypt a západná Ázia

Počiatok Egyptského národa siaha k začiatku 3. tis. pred Kr. Prvé dve dynastie

poloţili základ starej ríše. Niekedy okolo roku 2600 nastupuje tretia dynastia počas ktorej

trvania nastáva rozkvet ríše. Tu sa datuje veľký rozkvet pyramíd a medzi najstaršie patrí

pyramída v Menfis, ktorá je postavená

z tesaného kameňa. No najznámejšie či

najobdivuhodnejšie pyramídy

pochádzajú zo 4. dynastie, veď ich

výška je 146,6 m a štvorcový základ

má rozmery 230,7 x 230,7 m. Na

postavenie takejto pyramídy bolo

potrebné 2 300 000 blokov tesaného

kameňa s priemernou váhou 2,5 tony.

Samozrejme tieto kvádre boli

vytvorené len ľudskými svalmi

a rukami. S úţasom si môţeme

uvedomiť, ţe toto všetko sa odohralo

pribliţne 1000 rokov pred vznikom Izraelského národa!!

Náboţenstvo Egypťanov sa zakladalo na fakte, ţe faraón nebol totiţ chápaný len ako

nejaký zástupca boţstva, ktorý by bol bohom vyvolený vládnuť, ale – on faraón bol boh.

Patrila mu celá zem, ktorú ovládal prostredníctvom jednotného hospodárstva na čele

ktorého stal vezír, no bola to vlastne tyrania, v ktorej ţiaden človek nebol slobodný.

Napriek tomu tento systém vládol veľmi dlho aj preto, ţe Egypťania to videli ináč a v ich

očiach faraón nevládol kruto ...

Na toto obdobie je potrebné spomenúť aktívne sa rozvíjajúce vzťahy Egypta s národmi

západnej Ázie. Totiţ pre Egypt boli doslova ţivotne dôleţité najmä kontakty s Feníciou

a to kvôli tvrdému drevu a to z jediného dôvodu: Egypt bol úplne bez lesov. Moţno i preto

sa postupne záujmom Egypta stala oblasť Kanaánu.

V ďalšej časti rozprávania z predhistórie Izraelského národa sa nám nabudúce

ponúka ešte krátky pohľad na oblasť Starého Orientu, aby sme sa dostali na scénu

svetových dejín, pred vystúpením praotcov ţidovstva: Abraháma, Izáka a Jakuba.

Spracoval: kpt. Mgr. Ján Polťák

Zdroj: TYROL, A.: Všeobecný úvod do biblického štúdia

Ilustračná snímka: Internet

OOOzzznnnaaammmyyy

25

VÚC Banská Bystrica - Detské domovy

V minulom čísle sme Vám poskytli kontaktné informácie na detské domovy vo vyššom územnom celku Ţilina a v tomto čísle dávame k dispozícii kontakty na domovy vo VÚC Banská Bystrica a znova pridávame tie Ruţomberské. V prípade Vášho záujmu o pomoc pre

detské domovy, nájdete kontakty aj na internetovej adrese Ministerstva práce a sociálnych vecí v časti Detské domovy.

Redakcia.

Riaditeľ Okres Názov zariadenia Adresa PSČ Telefón počet

MUDr. Milán Bojo

Banská Bystrica

Detský domov B. Bystrica

Kollárová 29 974 01 048/

4125581 43

PhDr. Katarína Gromová

Brezno D. domov Dalmatín Tisovec

Malinovského 963 980 61 0905/924662 24

Mária Fedorová Brezno Detský domov

Heľpa Polomka 976 66 048/6175232 45

Mária Mesjarová

Brezno Detský domov

Valaská Chalúpkova 2 976 46 048/6175232 43

Mgr. Miroslav Bahleda

Detva Detský domov

Hriňova Podpolianska 171 962 05 045/5497193 30

Mgr. Ľubica Čillagová

Krupina Detský domov

Cerovo Cerovo 58 962 52 045/5573228 35

Magdalebná Szobonyová

Revúca Detský domov

Tornaľa Torňaľa Mierová 1 982 01

047/5523 145

30

Viera Kováčiková

R. Sobota Detský domov

Jesenské Jesenské 155 980 02

047/56981 18

30

Mgr. Ivan Bábel R. Sobota Detský domov Konrádovce

Konrádovce 1,p. Blhovce

980 32 047/5685280 30

RSDr. Samuel Zubó

R. Sobota Detský domov

Stránska Stránska 74 982 51

047/5523 539

28

Marta Tomaškovičová

Žarnovica Detský domov

Nová Baňa Moyzesova 39 968 01 045/6857086 24

Margita Renčová

Zvolen Hviezdička

Železná Breznica Železná Breznica

č.182 96234 045/5397155 20

p. Ježíšek B. Bystrica (neštátne)

Potôčik, Spoločenstvo Sv.

rodiny Moštenica 74, 97661 048/4187494 12

Ing. Jana Mináčová

B. Bystrica (neštátne)

Ľubietová, stredisko

Evanielickéj diákonie

Ľublietová 448 976 55 048/

4195302 20

Mgr. Eleonóra Kudelková

Banská Bystrica

SLONAD- Srdiečko Mládežnícka 34 97401 048/4131336 10

Riaditeľ Okres Názov zariadenia Adresa PSČ Telefón počet

Mária Ferenčíková

Ružomberok Detský domov Ružomberok

Ružomberok Kalvárska 35

034 01

044/ 4324070 52

Pavol Martinka Ružomberok Detský smiech n.o. Ružom Veľký

Polík 5 034 01

044/4327001 10

PaedDr. Viktor Blaho

Ružomberok DD náhradné rodiny

Detského centra D.centrum K. Sidora 134

034 01

044/434 16 36

15

VVVtttiiipppyyy &&& kkkooonnntttaaakkktttyyy

26

☺☺☺

Stojí generál pri skartovačke a premýšľa. Ide okolo

slobodník. Generál ho zastaví, podá mu spis a zavelí mu:

„Ukáţte mi, ako sa s tým manipuluje!“ Slobodník mu to bez

zaváhania ihneď predvedie a strčí spis do skartovačky.

Generál mu hovorí: „Potrebujem tri kópie.“

☺☺☺

"Uţ po tretíkrát si tento mesiac ţiadate priepustku kvôli

ochoreniu starého otca!", vyčíta kapitán vojakovi.

- "Áno, pán kapitán. Uţ aj ja sám uvaţujem, či dedo

nesimuluje."

☺☺☺

"Deduško, povedz mi svoje záţitky z vojny!" "Chlapče, to

bola ozajstná hrôza. Ani sa mi o tom nechce hovoriť.

Ráno sme tam boli ja, čata ktorej som velil a asi stovka

partizánov. Celý deň sa strieľalo a strieľalo a večer sme boli

naţive iba ja a moja čata. Druhý deň prišli nový partizáni,

zase sa celý deň strieľalo a strieľalo a zase sme večer boli

naţive iba ja a moja čata. A tak to išlo celú vojnu."

"Deduško, vy ste ale boli hrdinovia! A čo to bolo za čatu,

ktorej si velil?" "Popravčia...."

☺☺☺

Plukovník na vojne zaraďuje baţantov do skupín:

- Tí, ktorí vychodili strednú a vysokú školu sa zaradia do

prvého radu. Tí, ktorí vychodili základnú do druhého radu.

Hlas zo zadu: - A čo tí,ktorí nevychodili ţiadnu školu?

- Tí sa zaradia za mňa!

☺☺☺

Najlepší vodič čaty podpory velenia – v úspore PHM.

www.ordinariat.sk

www.christ-net.sk

www.tkkbs.sk

www.ku.sk

www.katnoviny.sk

www.tukan.sk

www.richardcanaky.sk

www.koncertypredeti.sk

www.europe4christ.com

www.cs.crossmap.com

www.mojamisia.sk

www.campfest.sk

www.martindom.sk

www.turbo316.cz

www.koinonia.sk

www.porta.sk

www.klubyquovadis.sk

www.christianitytoday.com

www.cz.christianpost.com

www.slovakchurch.com

www.radiovaticana.org

www.modlitba.sk

www.kvp.rimkat.sk

www.redemptoristi.sk

www.ichtys.sk

www.dominik.sk

www.mkh.sk

www.sekty.sk

www.krestan.sk

www.krestandnes.cz

www.grkat.po.sk

www.dommajak.sk

www.cssr.sk

www.ofm.sk

www.kumran.sk

www.fara.sk

www.lumen.sk

www.trapisti.cz

www.benediktini.sk

www.minoriti.sk

www.tftu.sk

www.rcc.sk

www.kna.sk

www.maria.cz

www.dimenzie.sk

www.krestania.sk

www.duchovnapremena.sk

www.biblickeuvahy.szm.sk

www.hrkarmel.com

IIInnnfffooo

27

Liturgický kalendár

AUGUST 2008 1 – Sv. Alfonza Márie de Liguori, biskupa a učiteľa Cirkvi, spomienka 2 – Sv. Euzébia Vercellského, biskupa a sv. Petra J. Eymarda, kňaza

3 – Osemnásta nedeľa v cezročnom období

4 – Sv. Jána Márie Vianneyho, kňaza, spomienka

5 – Výročie posviacky Hlavnej mariánskej baziliky v Ríme, 6 – Premenenie Pána, sviatok

7 – Sv. Sixta II., pápeţa a jeho spoločníkov, mučeníkov, ľub. spomienka

8 – Sv. Dominika, kňaza, spomienka

9 – Sv. Terézie Benedikty z kríţa, panny a mučenice, spolupatrónky Európy

10 – Devätnásta nedeľa v cezročnom období

11 – Sv. Kláry, panny, spomienka

12 – Sv. Jany Františky de Chantal, rehoľníčky, ľubovoľná spomienka

13 – Sv. Ponciána, pápeţa, a sv. Hypolita, kňaza, mučeníkov, spomienka

14 – Sv. Maximiliána Márie Kolbeho, kňaza, mučeníka, spomienka

15 – NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE, slávnosť

16 – Sv. Štefana Uhorského, ľubovoľná spomienka

17 – Dvadsiata nedeľa v cezročnom období

19 - Sv. Jána Eudes, kňaza, ľubovoľná spomienka

20 – Sv. Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi, spomienka

21 – Sv. Pia X., pápeţa, spomienka

22 – Panny Márie Kráľovnej, spomienka

23 – Sv. Ruţeny Limskej, panny, ľubovoľná spomienka

24 – Dvadsiata prvá nedeľa v cezročnom období

25 – Sv. Ľudovíta a sv. Jozefa de Calasanz, ľubovoľná spomienka

27 – Sv. Moniky

28 – Sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi, spomienka

29 – Mučenícka smrť sv. Jána Krstiteľa, spomienka

31 – Dvadsiata druhá nedeľa v cezročnom období

Úmysly apoštolátu modlitieb na mesiac August 2008 Všeobecný: Aby ľudská rodina vedela ako rešpektovať Boţí plán pre svet a tak si lepšie uvedomila, akým veľkým

Boţím darom je pre nás stvorenie.

Misijný: Aby sa odpoveď Boţieho ľudu na poslanie a povolanie k svätosti povzbudzovala a ţivila starostlivým

rozlišovaním darov a neustálou oddanosťou duchovnej a kultúrnej formácii.

Úmysel KBS: Aby sme Kristovu blahozvesť šírili za kaţdých okolností, ako to robil sv. Pavol.

Farský spravodaj

Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom:

Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk, jan.poltak@mil.sk, tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431

Ing. Robert Galoš, robert.galos@mil.sk, tel: 472578 alebo 0905/575738 Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia

VÚ 1115 Zarevúca 2

034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.

Ďakujeme Andrejovi Kováčovi za jeho príspevky.

Andrej Kováč

Na dĺţke nezáleţí.

Na dĺţke nezáleţí, ale na kvalite obsahu.

Keď dokáţeš vtesnať veľkú myšlienku, do malého obalu.

V dĺţke sa môţe stratiť, jako v kope sena.

A potom človek zaskočený, nevie spomenúť si mena.