farský spravodaj 3-2011

2001111

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŽOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR ▪ ZALOŽENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 5 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪

33 SSPPRRAAVVOODDAAJJ

farský

ZZZ hhhiiissstttóóórrriiieee

2

Ako čas letí ... Milí farníci, vojaci, rodinní príslušníci !

Pri pohľade na náš život je zrejme, že čas neúprosné letí a možno tak rovnako, keď sa pozrieme, ako sme už dlho i my samy na svojom pracovisku, alebo aj všeobecne, ako vojaci v OS SR. Na tomto mieste Vám chcem predstaviť symbolickú „brázdu“ činnosti Duchovnej služby v posádke Ružomberok a pár spomienok na uplynulé obdobie. Základná axióma znie, „všetko ľudské na tomto svete začína a končí človekom.“ Pozrite sami, koľko je dnes voľných tabuľkových miest na rôzne pozície a kedysi to tak bolo aj v prípade miesta vojenského duchovného pre VÚ Ružomberok. Keď na tabuľkovom mieste nie je živý človek, nič sa nedeje, žiaden začiatok ani koniec.

Bolo to 1.4.1999, keď na voľné miesto vojenského duchovného v Ružomberku u 5. spojovacej brigády sa prihlásil príchodom od VÚ Vajnory podporučík Mgr. Ján Polťák, ktorý počas svojej základnej služby podpísal záujem o profesionálnu službu. Čo povedať na toto obdobie? V celých OS SR boli v tom čase len šiesti duchovní : plk. Mgr. Ignác Juruš, mjr. Marko Trochán, mjr. Stanislav Lipka, mjr. Stanislav Németh, kpt. František Mihaľ a mjr. Stanislav Šverha. Napriek tomu, že od „nežnej revolúcie“ – páde socializmu ubehlo vtedy už 10 rokov, bolo ešte stále cítiť v spoločnosti a nevynímajúc ani život a medziľudské vzťahy vo VÚ Ružomberok, ako v „žilách ľudí“ prúdi socialistický spôsob myslenia a čo horšie, aj správania sa. Hm, bolo to veľmi náročne urobiť prvú brázdu na poli doslova neoranom a byť hlásateľom či svedkom toho, čo je Božie, duchovné alebo i cirkevné.

Prvý veliteľ plk. Ing. Ivan Borovský (1.1. 1992 – 31.10.2001) bol našťastie ako tak človek, veliteľ, ktorý vnímal aj duchovnú službu po dlhých rokoch mlčania a neslobody, ako prínos a pozitívnu službu pre človeka. Lenže, čo ostatní? Prísť niekde po tak dlhej dobe prázdnoty a nečinnosti človeka na mieste duchovného bol veru na dlhšiu dobu, ba niekoľkých rokov istý problém. Vedel som to a pociťoval skoro každý deň. Áno je to o ľuďoch, aký sme. Bol som len, ani nie dva roky kňazom, napriek tomu som si bol istý, čo mám robiť. To, čo som sa potreboval naučiť bolo, „ako na to“. Potreboval som, ako každý iný na novom mieste pomoc, či podporu od niekoho. Na „šťastie“ a vďaka Bohu som hneď narazil na pár ľudí, ktorí sa príjemne prejavili ako veriaci a tak si rád spomínam na : pplk. Mgr. Július Kliment, pplk. Ing. Ľubomír Tužinský,

30.6.-3.7.2000 4.Národná vojenská púť Kežmarok - Levoča


3

Anna Tužinská, kpt. Ing. Miloš Korba, kpt. Ing. Milan Pudiš, ktorí mi ochotne podali pomocnú ruku, orientáciu v ľuďoch na pracovisku a hlavne postoj viery za ktorú sa nehanbili. No boli však aj ľudia – vojaci, ktorí vedeli robiť aj zlé, ba očividne ich to aj bavilo. Môžem povedať s úsmevom, že ani na nich sa nedá zabudnúť ... a je lepšie sa za nich pomodliť. Iná časť ľudí vtedy i dnes sú tí, priam na oko neutrálny, nič nepotrebujú, neraz ani nepozdravia, niekedy majú veľa rečí, či múdrosti na duchovné či cirkevné veci, alebo tie svoje názory ..., ale aspoň neurážajú a nerobia druhému zle, keď už nežijú podľa viery. Áno, sme ľudia, je nás mnoho a máme všelijaké názory a rôzne sa správame, či už sme takí, alebo sme tak naučení, alebo sme si takými zvykli byť. Niekedy, keď som mnohé veci, ktoré boli nepríjemné a zlé nevedel pochopiť „prečo“ ..., vedel som len to, že musím ísť, ako každý na podobnom mieste, či v podobnej situácii ďalej a nevzdať sa toho, k čomu som poslaný.

Bola to v každom prípade iná doba

už aj preto, že bola povinná základná služba. Veď vojaci tí neraz jednoduchí chlapci, a boli takí, akí boli ... áno, boli medzi nimi tí, čo neraz okúsili drogu, tí, čo mali problém so zákonom a tí ... Ach, koľko bolo kriku od veliteľov, kvôli nim, kde, čo spáchali, spravili, alebo aj opačne neurobili. Ako keby sa vtedy „nenosilo“, že aj veliteľ či velitelia sa majú ovládať a veci riešiť viac cez prirodzenú autoritu a múdre a zároveň dôrazné rozhodnutia, tak ako sa patrí na vojne. Dodnes som to nepochopil

na čo to bolo dobré : nekončiace nadávky veliteľov rôzneho druhu, dookola odhŕňanie snehu aj do 22,00 hod. a ráno o 05,00 hod., opäť ..., sekanie ľadu na „buzeráku“, čo všetko možné i nemožné bolo potrebné zabezpečiť, aby sa vojaci nenudili, ako často vo dne i v noci hlavne cez sviatky bolo potrebné byť stále s vojakmi a okolo nich ... Každý veliteľ by vedel povedať to svoje, čo zažil normálne i nenormálne v tomto období. Iste nebolo to jednoduché. Jedno bolo spoločné, bolo to veľmi náročné a nepríjemné, viac ako dnes.

19.11.2000 Kostol sv.Ondreja Ružomberok


4

V tejto situácii budovať Duchovnú službu si vyžadovalo viac, ako len ľudské úsilie duchovného, čiže, ak sa to podarilo a dnes sme tam, kde sme, je to Božia pomoc a milosť a úprimná pomoc mnohých veriacich vojakov a zamestnancov. Zo začiatku to bola snaha vytvoriť v nejakom priestore aspoň pastoračnú miestnosť, miesto sa napokon našlo na učebnom bloku, kde bola zároveň kancelária duchovného. V tom čase sa to všetko naozaj točilo okolo vojakov základnej služby. Rozbehla sa ponuka svätých omši, možnosť na spoločný i osobný rozhovor, aktivity mimo vojenský útvar a samozrejme pozitívne vplývať na ich správanie. Písal sa rok 2002 a tu zrazu prišla, ako z neba ponuka na prvú misiu do zahraničia na Cyprus. Bol som však vo veľkých rozpakoch, ísť alebo neisť!? Až napokon som sa

rozhodol, že to skúsim. Napokon som na misii ostal celý jeden rok od septembra 2002 do septembra 2003. Medzitým, než som odišiel na misiu bol najskôr menovaný nový veliteľ pplk. Ing. Dušan Žitný (1.11.2001). Zmenili sme sa na Výcvikovú základňu spojovacieho vojska. S novým veliteľom som si rozumel celkom dobre. Určite to bolo niečo iné, ako predchádzajúci veliteľ. No príliš veľká disciplína a strnule správanie sa, neraz bez kúska úsmevu a ľudskosti tiež neslúžilo

k dobrému. Veď človek sa vtedy akosi bál ísť na veliteľstvo, či za veliteľom, keď sa muselo skor o všade stáť v pozore a ... porady boli tiež v takom duchu až na malé okamihy. Opäť najväčším problémom boli vojaci základnej služby, ale čuduj sa svete aj profesionálny vojaci. Veď sa vedelo, kto ma chuť na alkohol, ako sa mnohí dôstojníci radi venujú aj aktivitám mimo práce, len aby zarobili nejakú korunu navyše, aby si cez služby nahnali vyšší dôchodok a tak veľa veci bolo vtedy len a len o peniazoch. No v celku toto obdobie ušlo. A ešte pred odchodom prišiel nový veliteľ pplk. Ing. Štefan Slovák (1.7.2002). Dá sa povedať, že sme sa len zvítali a poznali len pár dni pred mojim odletom do zahraničia. Môj pocit vtedy i dodnes je, že mi stačilo toto krátke poznanie , viem, že veliteľa si nevyberáme. Keď som sa potom vrátil po roku z Cypru, veľa veci sa zmenilo. Zrazu tu bol nový, hoc na krátko veliteľ pplk. Ing. Peter Boháč (1.10.2003) a od 1.12.2003 pplk. Ing. Jiři Ladra. Keďže som ho poznal z minulých rokov, vedel som, že si budeme rozumieť a tak to aj bolo. Duchovná služba v tomto čase sa mohla posunúť ďalej, čo bolo veľmi príjemné ovocie minulých rokov. Za novým veliteľom sa dalo ísť úplne otvorene a bez zbytočných vojenských stresov, zdvorilosti ... tak, ako keď príde za veliteľom naozaj duchovný, ktorý ma na starosti špecifickú službu, nie vojenskú. Pokojný rozhovor, úsmev, dôvera


5

v duchovnú službu, kde, čo a ako chce urobiť vojenský duchovný niečo pre vojakov a ľudí. Áno, bolo to obdobie, keď sa duchovná služba mohla ešte viac priblížiť k ľuďom. Dokonca v tom čase vznikla aj vojenská diecéza a bol menovaný prvý vojenský biskup Mons. František Rábek.

Vojenský duchovný sa po roku misijnej činnosti mimo vojenský útvar mohol opäť začať naplno venovať svojmu poslaniu a pokračovať v tom, čo bolo začaté. Aspoň pár veci sa dalo vylepšiť v materiálnom zabezpečení pastoračnej miestnosti cez vojenský útvar, no aj tak mnohé veci boli o tom, ako šikovne si duchovný zabezpečí veci sám od známych ľudí, či

z civilných farnosti. A zdá sa, že Pán Boh požehnal toto obdobie hľadania a usilovnej práce. Tieto dva roky 2003 až 2005 sa ukázali ako čas na nový rozvoj Duchovnej služby, tak na našom útvare, ktorý sa už nazýval spojovací prápor PS Ružomberok, ale aj v OS, keďže nová vojenská diecéza s vojenským biskupom už znamenala niečo nové, silnejšie ..., čo zapôsobilo na väčšinu vojakov. A v nemalej miere bolo dôležité aj to, že z OS i z nášho vojenského útvaru odišlo množstvo vysokých dôstojníkov z éry socializmu a prišli noví ľudia, omnoho čistejší a nezaťažení minulosťou. Bolo to jednoducho cítiť. Pre duchovnú službu bola komunikácia s novími ľuďmi jednoduchšia a bolo viac porozumenia pre jej aktivity, čas i priestor a hlavne, aby to slúžilo pre dobro vojakov a ľudí. Prišiel rok 2005 a tu opäť došla ponuka na zahraničnú misiu, tento krát do Iraku. Nuž po nie dlhom premýšľaní som prijal túto výzvu a vycestoval s neznámymi vojakmi na polročnú misiu „Iraq freedom“. Zas a znova vojenský duchovný prežil Vianoce i Veľkú noc za hranicami Slovenska s vojakmi, ktorí mu boli zverení. Po návrate na konci mesiaca marec v roku 2006 sa ako už tradične udiali niektoré nové zmeny. Novým veliteľom sa stal pplk. Ing. Štefan Pobijak (1.11.2005). Tak ako som bol prekvapený z nominácie nového veliteľa, čo sa udialo ešte počas mojej misie, o to viac si dodnes vážim spoluprácu s ním. Veru neviem, či som ho vtedy podcenil, či som si ho málo všímal medzi ostatnými veliteľmi a z toho pramenilo moje prekvapenie, hm, no dnes môžem s hrdosťou povedať, že sa stal v mojich očiach najlepším veliteľom. Je to o rozvážnosti, dôslednosti, disciplíne, o vojenskom a odbornom prehľade a diplomacii, a v neposlednom rade o ľudskom správaní, prístupe k podriadením, dobrej nálade a ešte k tomu je prvým veliteľom u ktorého cítiť, že je veriaci človek. No iste nijaký veliteľ nie je dokonalý, alebo nie každému „sedí“, tak ako ani my samy iným ...

Z Ordinariátu OS a OZ SR prišla výzva na zriadenie vojenskej farnosti. Nuž všetku energiu, ako sa vraví sme dali do toho, aby bola zriadená vojenská kaplnka. Hm, kde vziať na to potrebné veci? Vedel som, že u armády nepochodím. No, niečo sa predsa len podarilo. Nový koberec do budúcej kaplnky, nové stoličky, maskovacia sieť a čuduj sa

6.7.-9.7.2001 4.Národná vojenská púť Kežmarok - Levoča


6

svete po dlhých rokoch len tak na okraj aj služobný PC do kancelárie, veru človek sa potešil v modernej dobe aj starým veciam. Pýtal som sa dobrých ľudí, kde by som sa dopracoval k veciam do kaplnky a ak sa dá nezištné a za Pán Boh zaplať. Podarilo sa. Navštívil som farnosť Nová Lesná blízko Vysokých Tatier a po dohode a ústretovosti miestneho vdp. farára som doviezol na vojenskej vetrieske potrebné veci do kaplnky: veľké sochy Ježiša a Márie, anjelov, oltárny stôl, bohostánok, ambón. Dal sa vymaľovať obraz sv. Pátra Pia. Takto bola napokon zariadená kaplnka. V roku Pána 11. decembra 2006 sa mohla uskutočniť za účasti vojenského biskupa Mons. Františka Rábeka a mnohých veriacich vojakov i zamestnancov veľká slávnosť, zriadenie vojenskej farnosti sv. Pátra Pia v Ružomberku a ustanovenie vojenského duchovného na čelo farnosti s právomocami farára. Áno, toto bola už poriadne veľká vec v pôsobnosti duchovnej služby a veľký posun dopredu pre lepšiu službu zverením veriacim vojenského útvaru, vojenskej nemocnice, vojenským dôchodcom, ako aj rodinným príslušníkom. Od tejto chvíle sa začali prirodzene diať mnohé krásne duchovné či kresťanské veci v živote ľudí. Do matrík a kníh farnosti sa zapísali prvé krsty, sobáše, birmovka. Začala, alebo aj pokračovala výborná aktívna spolupráca s niektorými vojakmi : npor. Ing. Róbert Galoš (web stránka, od januára 2007 časopis farský „Spravodaj“, gitara a spev, duchovná obnova rodín) čat. Emília Doležiová, por. Ing. Janka Berešíková, slob. Lúcia Bombárová (Mikulášsky večierok, duchovná obnova rodín), ale aj iní ochotní vojaci. V tomto duchu rozvoja a nového ducha činnosti sa niesli roky 2007 až 2009. Snáď už posledný krát sa stalo, že v roku 2009 bolo potrebné ísť opäť na misiu a tak voľba padla na tu najťažšiu, smer Afganistan. To, čo som nikdy nemal rád ohľadom misii, bola niekoľko mesačná vojenská príprava. Keď sa pozerám spätne dozadu, tak „hrozne“ podmienky výcviku na Lešti (počnúc hygienou, stravou, ubytovaním, počasím, samotným programom výcviku od rána až do skoro 18,00 hod., večera, neraz len preto, aby vojak nemal čas pre seba a pre iné aktivity. Aj bohoslužbe bol daný len okrajový priestor, radšej nech sa čokoľvek imituje a robí, či to má súvis alebo nemá s misou ... ). Paradoxne tento slovenský spôsob výcviku sa nedá porovnať s tým, čo som naopak na vlastnej koži zažil na troch misiách vrátane tej najťažšej v Afganistane. Veď tam, priam v púšti a v bojovej zóne, bol normálny priestor na hygienu a na vysokej úrovni, rovnako strava, ubytovanie a rovnako dosť času aj pre osobné voľno a pohodlie vojaka, tak ako sa to dá v modernej dobe zabezpečiť. A keď bolo potrebné, každý sa vedel okamžite prispôsobiť aj horším podmienkam, na to nie je potrebná drsná Lešť s výcvikom „od nevidím do nevidím“ a zúfalstvo ... A pre mnohých vojakov iných armád pôsobiacich v zahraničných


7

misiách bolo normálne, že bol daný čas aj na bohoslužbu a to nielen po oficiálnom skončení denného režimu trebárs po 15,30 hod., ale kedykoľvek, keď mal vojak z nejakého dôvodu voľný čas a mal o to záujem. Mohol ten čas spokojne využiť na bohoslužbu a pod., i mimo tábor. Samozrejme naše slovenské „predpisy“ a tradícia veliteľov upnutá len na režim od – do, takmer vôbec nedovoľovala, to, čo v iných armádach bolo normálne, urobiť všetko, čo je dobre pre vojaka. A čo viac, my Slováci sme si neraz naplánovali streľby i iné, v tomto prípade nezmyselné aktivity priam v nedeľu alebo cez sviatok. K tomu nie je, čo dodať, radšej nie. Škoda, že v našich ozbrojených silách niet toho, kto by počúval hlas z dola, ba ani názor dôstojníka už nie je potrebný ani dôležitý. Snáď sa to niekedy zmení .

Duchovná služba na ktorejkoľvek misii bola zaujímavá, iná a netradičná. No, vždy myšlienka smerovala domov a v mojom prípade k našej na chvíľu opustenej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia. Po návrate zo zahraničnej misie jún 2010 a istej regenerácii síl sa opäť rozbehli základné aktivity duchovnej služby, tak, ako to bolo potrebné štandardne zabezpečiť a taktiež, ako potrebovali veriaci ľudia. Udiali sa mnohé aktivity, veľmi príjemne a užitočné od stretnutia rodín na vojenskej chate Ústie nad Oravou až po „vojenskú“ slávnosť birmovania 2.10.2011. Pred nami je dnes už len koniec roka a ešte zopár aktivít možno tých tradičných, ako je Mikuláš a predvianočné veci v rôznej podobe. Na tomto mieste opäť platí, čo bolo povedané v úvode i naznačené medzi riadkami: „Ako ten čas letí“. Duchovná služba je dnes cez našu vojenskú farnosť tam, kde je aj vašim pričinením. Myslím v tom dobrom, zapísaná v srdci ľudí, ktorí prijali jej službu, podporu i pomoc. Cez všetko, čo môže a chce ponúknuť každému príslušníkovi nášho vojenského útvaru a stačí len oslovenie a neostať sám. Mnohí ste urobili veľmi veľa pre mnohé aktivity na ktorých ste sa zúčastnili, pomohli s organizáciou alebo i radou. To, čo sa niekedy ukáže, ako niečo zlé je už len ľudská slabosť a nedokonalosť duchovného, alebo aj nezáujem a pasivita každého z nás vo viere, v práci i v medziľudských vzťahoch.

A tak na záver, keďže sme ľudia na už nie prázdnych tabuľkových miestach, dokážme, že sme na správnom mieste. Aby raz, keď budeme končiť bolo našou osobnou radosťou, že sme niečo dokázali podľa svojich povinnosti, úloh i kresťanskej viery. Že to, čo sme urobili, stálo za to.

Vojenský duchovný

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

8

SLÁVNOSŤ BIRMOVANIA

Vojenská farnosť sv. Pátra Pia bola zriadená v roku 2006. Ubehlo päť rokov a v našej farnosti sa po prvýkrát konala slávnosť vyslúženia sviatosti birmovania, vojakom a rodinným príslušníkom. Na samom začiatku v mesiaci január 2011 sa rozbehla systematická príprava 20 ľudí, ktorí sa prihlásili s osobným záujmom o prijatie sviatosti kresťanskej dospelosti. Boli to mladí ľudia i dospelí vo veku od 11 rokov až po 40 rokov. Keď sa nám dalo, každá sobota bola časom nášho spoločného stretnutia, aby sme sa prehĺbili v poznaní kresťanskej náuky, Svätého písma, modlitby a v neposlednom rade spoznali jeden druhého. Na začiatku každého stretnutia bolo prirodzené, aby sme sa úprimne modlili k Bohu, vedomí si svojej ľudskej obmedzenosti, žeby sme dostali pomoc z hora, pomoc Ducha Svätého na pochopenie a prijatie Božej pravdy, Božieho slová či zákona do svojho srdca i života. Potom si každý v spoločenskej miestnosti pastoračného centra našiel svoje miesto i spolu sediaceho za lavicou, aby sme mohli vidieť jeden druhého a otvorene komunikovať medzi sebou. Myslím, že sme sa cítili vospolok veľmi príjemne, ako ľudia, ktorí slobodne a úprimne chcú niečo krásne, dobré a zároveň veľkolepé dosiahnuť – teda Božiu milosť v podobe siedmych darov Ducha Svätého. Vojenský duchovný predniesol nejakú základnú tému z vierouky, sviatosti, morálky, tak, aby sme sa nad tým spoločne zamysleli a hľadali vo vlastných slovách a v sebe samom správnu odpoveď na mnohé dané otázky kresťanskej viery. Nuž, nie je to vždy jednoduché niečo povedať zo svojej duše a správne to formulovať, aby to bolo zároveň pradive i zrozumiteľné. Lenže, to je jeden zo spôsobov, ako sa naučiť povedať niečo zo seba, čo má byť dobré a správne.


9

Život od nás kresťanov vyžaduje takmer na dennom poriadku, aby sme dávali odpovede slovom a ešte viac svojimi skutkami na to, čo je dobré a čo zlé, na to, čo je klamlivé a čo je pravdivé. Veď pozrime sa na mnohých kresťanov a možno práve na seba samých, keď my veriaci ľudia dokážeme bez hanby a bázne pred Pánom žiť v hocijakom ťažkom hriechu (napr.: neúčasť na nedeľných bohoslužbách, podvody

a klamstva, sex a pohlavný život mimo manželstva, ľahostajnosť k počatému životu, Božie meno nadarmo, ľahkovážny život bez Božej milosti v duši a pod.,). Potom je naozaj k ničomu naše kresťanské poznanie, že aj vieme ako máme žiť a čo robiť alebo aj nerobiť a my tak nekonáme, alebo len občas, keď nám to príde vhod. Je zrejme, že celá príprava birmovancov v poznávaní pravdivej náuky viery a Božieho slová vedie len a len k tomu jedinému, aby sme praktický deň, čo deň, tak dobre žili uprostred tohto sveta, žeby sme nikdy nemuseli padnúť do ťažkého hriechu. Naopak zachovať si v duši stoj, čo stoj Božiu milosť v čistote srdca. Áno, k takémuto životu nás viedla Božia ruka počas ročnej prípravy k prijatiu darov Ducha Svätého. Ten rok ubehol možno ako voda a my sme zrazu stáli pred očakávaním dňom birmovky. Nasledovali posledné úpravy a veci, ktoré bolo ešte potrebné vykonať. Dňa 2.10. 2011 bol ten deň, keď sme prišli v sprievode našich príbuzných, známych do kostola v Rybarpoli, aby sme spoločne, ale aj osobitne birmovanci prežili slávnosť birmovania. Boží chrám bol vyzdobený krásnymi kvetmi v žlto - červenom prevedení. Birmovanci boli na svojich miestach, tak, ako sme si to nacvičili deň predtým, vyzdobení bielymi „šerpami“ s pozláteným birmovným menom a dátumom.

Eucharistickú slávnosť celebroval a vysluhovateľom sviatosti birmovania bol generálny vikár OS a OZ SR plk. Mons. Mgr. František POČUREK. V každom prípade to bola doslova rodinná slávnosť, tak „malým množstvom“ birmovancov, príjemnou neraz neformálnou atmosférou príhovoru, komunikácie a osobného prežívania každého kto sa zúčastnil tejto slávnosti. Vojenský duchovný skôr než vyjadril svoj kladný súhlas s pripravenosťou birmovancov na prijatie sviatosti, pravdivo poznamenal, že nie všetci sú rovnako pripravení, jeden viac iní


10

menej ... Každý však urobil preto aspoň toľko, že mal úprimný záujem o túto sviatosť, že aj cez projekty, preskúšanie sa naučili základnému poznaniu, čo by mal vedieť a žiť dospelý kresťan. A tak niekedy nám neostáva nič iné ako dôverovať alebo dúfať, že Božia

milosť a úprimný postoj človeka vyplní to, čo chýba našej pripravenosti alebo je našou nedokonalosťou.

Nakoniec prišla chvíľa samotného vyslúženia sviatosti birmovania a tak postupne birmovanci spolu s birmovnými rodičmi pristupovali k vysluhovateľovi a cez pomazanie krizmou a slová : „meno, príjmy znak daru Ducha Svätého“. Amen. A pozdravom : „Pokoj s Tebou“ – i s duchom Tvojim, dostali do „duše“ dary Ducha Svätého. Dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne pred Pánom. Lenže, ak chceme, aby tieto dary boli v nás účinné a prinášali aj ovocie do nášho

i spoločenského života je nutné, aby sme spolupracovali s Božou milosťou. Znamená to, mať čisté srdce bez ťažkého hriechu. Usilovať sa o poznanie Božej vôle, tak ako prežívame denne radosti i starosti života. Plniť z láskou všetko to, čo je našou povinnosťou kresťana v náboženskom živote, počnúc svätou omšou až po pravidelnú sviatosť zmierenia. Nuž potom je možné, že život pobirmovaného kresťana bude žiarivým, príjemným svetlom pre kohokoľvek, kto sa s nami stretne, či na ulici, v práci, alebo s nami žije v rodine a v manželstve. Celú bohoslužbu sprevádzali od organu krásnym liturgickým spevom muži i ženy z farského spevokolu sv. Ondreja a na druhej strane mládežnícky spevokol z priestoru blízkosti oltára dopĺňal našu modlitbu temperamentnou hudbou, tak, ako sa hovorí: „Kto spieva, dvakrát sa modlí“.


11

Slávnosť birmovania a bohoslužba sa ukončila poďakovaním na prvom mieste Pánu Bohu za milosti v duši birmovancov už počas ročnej prípravy. Na druhom mieste patrí poďakovanie rodičom, ktorí dokázali tak viesť a vychovávať svoje deti a určite byť aj dobrým príkladom, že ich deti mali otvorené srdce pre Božiu milosť, pre sviatosť birmovania a chcú ďalej byť kresťanmi dospievajúcimi vo viere. Veď mnohí mladí ľudia pochádzajúci z kresťanských rodín už dnes neveria, alebo sú ľahostajní vo viere, alebo je im Boh príliš vzdialený v rozume i v srdci a tu niekde zlyhali aj rodičia svojou výchovou a ešte viac svojim príkladom v živote viery. Na treťom mieste patrí poďakovanie samotným birmovancom, že si zachovali do dnešného dňa vieru a túžbu po duchovných veciach, ktoré sa nedajú kúpiť, ale len získať vierou, modlitbou a čistotou duše. Na tomto mieste patrí aj ocenenie za aktívny prístup a výborne výsledky v príprave na slávnosť birmovania : vypracovanie projektov, odpovede na tematické otázky z náboženstva, účasť na rôznych kresťanských aktivitách ... a tu je poradie:

1. miesto Tatiana Doležiová, Ružomberok

2. miesto Filip Chromek , Zákamenné 3. miesto Ján Pidík, Zákamenné

Na štvrtom mieste je potrebné sa poďakovať obom spevokolom za nádhernú hudbu a spev, za veľkú obetu, že nezištné na úkor seba, svojho času prišli medzi nás a takto obohatili celú slávnosť. Na piatom mieste patrí vďačnosť Viere Bradáčovej za krásnu kvetinovú výzdobu chrámu, Márii Matejkovej za vytvorenie obrazu, ako dar pre vysluhovateľa, za „šerpy“ pre birmovancov, p. kostolníkovi za čas strávení medzi nami, miništrantom za službu pri oltári, fotografom za dokumentáciu priebehu birmovky a každému, kto sa pričinil o čokoľvek, čo prispelo k tejto slávnosti. Na šiestom mieste je veľké ďakujem a Pán Boh zaplať pre vysluhovateľa sviatosti birmovania generálneho vikára OS a OZ SR plk. Mons. Mgr. Františka Počureka, za jeho čas, slovo kazateľa a priateľské stretnutie s ľuďmi. A rovnako aj miestnemu vojenskému duchovnému kpt. Mgr. Jánovi Polťákovi za prípravu birmovancov, organizáciu a spoluprácu s rodičmi. Na konci liturgického zhromaždenia je požehnanie a po záverečnom speve sa už len konalo usmievavé fotografovanie pred oltárom, aby pamiatka na tento deň ostala nielen v duši a srdci človeka, ale aj v digitálnej podobe, ako je to moderné v dnešnej dobe. Každá slávnosť sa však končí pri slávnostnom stole, kde sa zídu najbližší, aby oslávili Božiu dobrotu a svoju ľudskú radosť z dobrého diela, ktoré sa podarilo. V tejto radosti, novej milosti v duši, láske a povzbudení je potrebné múdro kráčať ďalej životom, možno k novým cieľom, k inému poslaniu, akým časom bude iste aj sviatosť manželstva. A hlavne k jedinému cieľu, spáse svojej duše. Tak, všetko najlepšie do vášho života ...

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: práp. Ing. Adrián Szuperák


12

Udalosti vo vojenskej farnosti Obdobie od júna do októbra 2011 bolo mimoriadne bohaté v našej farnosti na udalosti krstu, birmovky a sobáša, v ktorých veriaci človek prijíma sviatosti Cirkvi a predovšetkým spásnu Božiu milosť.

Na začiatku je vždy niekto, kto o niečo žiada, kto má o niečo záujem, kto v niečo verí. Samo o sebe je to veľmi dobre, pekne i zodpovedné, keď chceme svoj život alebo život nášho dieťaťa naplniť duchovnými hodnotami, ktoré nezničí moľ ani hrdza, neukradne zlodej a dokonca je to najistejšia cesta k spáse duše a do Božieho kráľovstva. Preto dvere kancelárie a ešte viac srdce duchovného je vždy otvorené pre každého, kto chce alebo niečo potrebuje pre svoj duchovný život alebo stav. Lenže, praktické skúsenosti ukazujú ako je to v dnešnej dobe veľmi individuálne prečo veriaci človek žiada o nejakú sviatosť ... a vôbec aký je jeho život ... Je potrebné sa nad tým zamyslieť lebo mnohé nedostatky v prežívaní našej viery, to akým spôsobom žijeme navonok, či ignorujeme hriech alebo Božie prikázania sú veľmi vážne a znamenajú zlý príklad nás veriacich ľudí pre iných. Potom z toho vychádza jediná otázka: čo s tým môžeme urobiť ?

Aký je teda skutočný morálny stav nás kresťanov?

Sú na prvom mieste veriaci ľudia, ktorí žijú celým srdcom svoju vieru a prichádzajú ku kňazovi žiadať o krst dieťaťa ako pravdiví manželia a rodičia, vtedy je to veľmi dobré, príjemné a jednoduché. Skutočná zodpovednosť, vernosť, radosť zo života, zo vzťahu s Bohom i z osobnej viery. Keď všetko je tak ako má byť.

Lenže, sú veriace slobodné matky, ktoré sa popáli li na nejakom minulom vzťahu a nielen to, veď zhrešili proti čistote srdca a proti Božiemu prikázaniu a to je potrebné si pokorne uznať i otvorene povedať. Neraz ovocím zlého falošného pocitu lásky, nerozumného či len vášnivého konania je nevinné dieťa. I v tomto prípade je potrebné prísť s dôverou za kňazom a mať záujem o Božie veci. Pokiaľ žena žije sama a je veriaca nie je žiaden väčší problém, aby jej dieťa nebolo pokrstené. Sú veriaci ľudia žijúci v neplatnom manželstve, ktorým sa z nejakého dôvodu predchádzajúce platné manželstvo rozpadlo a vzali sa s novým partnerom niekde na civilnom úrade. Prídu a žiadajú o krst dieťaťa. Nuž toto je vážny duchovný problém. Veriaci človek predsa nemôže žiť v takomto vzťahu, dopúšťa sa neustále ťažkého hriechu cudzoložstva a verejnej mravopočestnosti – konkubinát (imitácia manželstva). Chcú na jednej strane veľké duchovné dobro pre dieťa a samy žijú veľmi hriešnym životom. Majú


13

byť ako kresťanskí rodičia vzorom a príkladom pre dieťa, ale sú svojim spôsobom života od toho ďaleko, ďaleko.

Čistým a pravdivým riešením je z neplatného manželstva odísť, hoci majú spoločné dieťa. Ak dieťa ostane u matky, potom biologický otec dieťaťa musí žiť samostatným životom a ich jedinou spoločnou zodpovednosťou a vecou je postarať sa o výchovu dieťaťa a jeho sociálny život. Toto je však prípad, keď zodpovedný kňaz môže povedať jednoznačné „NIE“. Nemôžeme sa hnevať na Pána Boha, na Cirkev, na kňaza za toto nie, keď samy žijeme bezbožne. Alebo po zvážení viacerých veci a individuálnej situácie môže rovnako kňaz povedať opatrné „áno“. Čiže, keď nebude daný súhlas kňaza na krst, vtedy dieťa nebude síce od malička pokrstené, ale v čase školskej dochádzky, po nadobudnutí veku a náboženskej prípravy najmä počas tretieho ročníka základnej školy môže „samo“ mať záujem o krst a ostané sviatosti. Vtedy sa už neprihliada ako žijú rodičia pretože je to už osobné, slobodné a rozumné rozhodnutie dieťaťa. Sú veriaci ľudia žijúci v partnerskom vzťahu muža a ženy, ktorí neuzatvorili medzi sebou žiadne manželstvo a sú obaja slobodní. Prídu žiadajú o krst dieťaťa. Toto je rovnako vážny duchovný problém, akurát o niečo „menej“ hriešny. Opäť aj v tomto prípade sa neustále dopúšťajú ťažkého hriechu smilstva a verejnej mravopočestnosti – konkubinát (imitácia manželstva). Menej hriešny stav znamená len to, že nemajú priťažujúcu okolnosť predchádzajúceho platného manželského vzťahu a rozvodu. Na tomto mieste musí kňaz žiadať partnerov a urobiť všetko preto, aby bolo uzatvorené medzi nimi manželstvo, skôr než krstná udalosť dieťaťa, o to viac, ak nie je medzi partnermi žiadna prekážka a ani iný dôvod na to, aby žili takýmto „voľným zväzkom“ spolužitia muža a ženy.

Ako sa zdá, morálny profil nás kresťanov modernej doby je často poznačený kultúrou života tých ľudí v spoločnosti, ktorí nežijú vieru v Boha a žijú tak ako sa im chce, ako im to najlepšie „v každej situácii“ vyhovuje a vo veľkej miere liberálne čiže nezáväzne.

Rovnako sme poznačení štýlom života mnohých samotných kresťanov, ktorí nedbajú na morálne zákony, na Božie prikázania a celkom sa oddali životu podľa seba v intenciách myslenia : „keď mám chuť alebo sa mi chce idem do kostola, ale skôr ani nie lebo je stále, čo iné robiť ... na spoveď snáď vtedy, keď sa niečo deje možno krst, pohreb ...“, v tomto prípade sme ako kresťania zlým príkladom života viery a vzťahu k Bohu, čo môže ma ť vplyv na iných kresťanov, hlavne mladých ľudí.


14

S o b á š

Dňa 23.7.2011 sa konala slávnosť prijatia sviatosti manželstva, ktorú si vyslúžili vojak Vladimír Vierik a Andrea Uhrinová v kaplnke sv. Gorazda na Smrekovici.

Dňa 16.9.2011 prijali sviatosť manželstva nadšení turisti pochádzajúci z Bratislavy a Žiliny Roland Kanavor a Jana Tabaková v kaplnke sv. Gorazda na Smrekovici.

Dňa 17.9.2011 uzatvorili manželstvo Ľubomír Macko a Lenka Šalplachtová v kaplnke sv. Gorazda na Smrekovici. K r s t Dňa 23.7.2011 bolo pokrstené dieťa V i k t ó r i a, dcéra rodičov vojaka Vladimíra a Andrei Vierikových v kaplnke sv. Gorazda Smrekovica. Dňa 24.7.2011 boli pokrstené deti S a m u e l a R a s t i s l a v, synovia slobodnej matky Zuzany Toplákovej v kaplnke sv. Pátra Pia Ružomberok. Dňa 24.7.2011 boli pokrstené deti S á r a a M a x i m, slobodnej matky Jany Uličnej v kaplnke sv. Pátra Pia Ružomberok.

Dňa 6.8.2011 bolo pokrstené dieťa A l e x e j, syn partnerov vojaka Františka Mištunu a Anny Lelekovej v kaplnke sv. Pátra Pia Ružomberok.

Dňa 11.9.2011 bolo pokrstené dieťa M a t e j, syn manželov vojaka Jána Mrvu a Anny Mrvovej v kaplnke sv. Pátra Pia Ružomberok.

Dňa 17.9.2011 bolo pokrstené dieťa Ľ u b o m í r, syn rodičov Ľubomíra a Lenky Macko v kaplnke sv. Gorazda Smrekovica.

Dňa 8.10.2011 bolo pokrstené dieťa T o m á š, syn partnerov Tomáša Demka a Jany Tomčíkovej v kaplnke sv. Pátra Pia Ružomberok.

Dňa 9.10.2011 bolo pokrstené dieťa T o m á š, syn rodičov Miroslava a Lucie Vierikových v kaplnke sv. Gorazda Smrekovica. „Všetkým, ktorí prijali akúkoľvek sviatosť vo vojenskej farnosti sv. Pátra Pia Ružomberok úprimne blahoželáme a prajeme veľa zdravia, pevnej viery v živote, Božie požehnanie a milosť a v medziľudských vzťahoch nadovšetko

pravú lásku“.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív

BBBááássseeeňňň

15

Andrej Kováč

Tušenie

Je, ako vánok, je ako sen. Je, ako spánok, čo o ňom viem.

Je, ako vták, čo vznáša sa v povetrí. Ja, ako nečakaná správa čo doletí.

Hudba bez nôt, pieseň bez spevu.

Ako nahý muž, bez odevu. Obrázok bez farieb, štetec bez rúčky.

Koláč bez ovocia, múčky.

Tušíš no nevieš či správne. Povedať, do budúcna hľaďme. Ako, keď nevieš čo bude zajtra. Po zajtrajšku, nikto nepátra.

Je tu, no nevidíš ho. Je tu, no necítiš ho.

Spájajú ho myšlienky budúcna. Ja, ako voda mútna.

PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

16

KOMUNIKAČNÉ A INFORMAČNÉ SYSTÉMY NA CVIČENÍ

BLACK BEAR 2011 Na cvičení Black Bear 2011, ktoré sa konalo vo VVP Lešť v termíne 7.9. – 20.9. 2011 sa podieľali aj príslušníci Základne mobilných KIS Ružomberok, Síl výcviku a podpory, ktorí v rámci doplnkových overovacích skúšok systému MOKYS zabezpečovali na tomto cvičení komunikačnú a informačnú podporu cvičiacim jednotkám. Cieľom overovacích skúšok s účasťou na medzinárodnom cvičení bolo preveriť schopnosti systému vytvoriť moderné komunikačné prostredie porovnateľné so štandardami NATO.

Počas prípravnej fázy bolo vybudovaných 79 pracovných pozícii, z ktorých každá poskytuje užívateľovi hlasové, dátové, webové a e-mailové služby. Pracovné pozície sa nachádzali na troch miestach

velenia a riadenia, ktoré boli od seba vzdialené do dvoch kilometrov. Hlavné miesto velenia a miesto riadenia bolo vytvorené mobilnými spojovacími uzlami systému MOKYS s rozšírením o centrálny manažment systému, vďaka ktorému boli poskytované služby aj neustále monitorované a upravované podľa požiadaviek cvičiacich jednotiek. Pracoviská pre logistické jednotky boli zabezpečované rádioreléovým prostriedkom systému MOKYS, na ktorom boli nakonfigurované požadované uživateľské pozície. Vzájomná konektivita bola zabezpečená vysokorýchlostnými rádioreléovými prostriedkami s prenosovými rýchlosťami 8 Mbps. Pre

cvičiace jednotky boli takisto dostupné služby rezortných a verejných sietí, vďaka prípojnému bodu, ktorý bol vytvorený na mieste riadenia v spolupráci so Základňou stacionárnych KIS Trenčín.

Okrem komunikačného prostredia miest velenia a riadenia zabezpečovali sily a prostriedky ZaMKIS Ružomberok aj pokrytie VVP Lešť VKV rádiovým signálom pre taktické cvičiace jednotky v šiestich nezávislých sieťach, čo bolo dosahované vytvorením automatických retranslačných prvkov na terénnej dominante v centrálnej oblasti výcvikového priestoru. Vďaka tomuto riešeniu je zabezpečené pokrytie väčšiny priestoru aj pri použití ručných rádiových staníc malého výkonu (cca 1W). Operátori týchto prostriedkov mali podobne ako cvičiaci prístup ku všetkým hlasovým aj dátovým službám, vďaka veliteľsko-štábnemu rádiovému


17

prostriedku systému MOKYS, ktorý bol k miestu riadenia pripojený prostredníctvom širokopásmovej paketovej sieťovej rádiovej stanice WPNR. Celé komunikačné prostredie zabezpečovalo 10 operátorov na miestach velenia a riadenia, 5 operátorov rádiových komunikačných prostriedkov a 8 administrátorov KIS, ktorí okrem dohľadu nad systémom vykonávali aj servisné zásahy a úpravu služieb podľa požiadaviek riadiacich cvičenia a cvičiacich štábov.

Zdroj: vsvap.mil.sk Autor: kpt. Miroslav Miškovič , Foto: autor

COMBINED ENDEAVOR A SLOVAK ENDEAVOR 2011 PRINIESOL NOVÉ SKÚSENOSTI

22. september 2011 bol dňom ukončenia najväčšieho a najprestížnejšieho medzinárodného cvičenia, zameraného na interoperabilitu v oblasti C4 (Command, Control, Communication and Computers) - COMBINED ENDEAVOR 2011. Jeho súčasťou bolo aj paralelne prebiehajúce cvičenie na území Slovenskej republiky SLOVAK ENDEAVOR 2011.

Cvičenie COMBINED ENDEAVOR (CE) začal o svoju históriu v roku 1995 pod vedením United States European Command (USEUCOM), sponzorované kongresom a ministerstvom obrany USA. Slovenská republika sa ho, ako jedna z desiatich zúčastnených krajín, zúčastňuje už od jeho samotného začiatku. Tento rok sa cvičenia zúčastnilo 40 krajín a 2 organizácie (MNC-NE a NATO NCIRC). Pre Slovenskú republiku je tento ročník v niečom výnimočný. Po prvý krát v histórii cvičenia sme sa rozhodli testovať systémy na diaľku z vlastného územia a čo viac, pripraviť vlastné cvičenie SLOVAK ENDEAVOR (SE) ako súčasť CE. Prínosom je okrem zníženia nákladov na samotné cvičenie aj možnosť zapojenia sa väčšieho počtu cvičiacich zo všetkých druhov síl. Na druhej strane sme prišli o pozitíva, ktoré prináša účasť priamo na hlavnej operačnej základni v Nemecku. Účasť na cvičení CE je obrovským prínosom nielen v oblasti testovania interoperability C4 a získavania medzinárodných skúseností, ale hlavne budovaním takzvanej ľudskej interoperability, ktorá nadobúda rok čo rok väčšiu vážnosť. Preto účasť slovenských vojakov vo väčšom počte priamo na hlavnej operačnej základni je viac ako vítaná tak z pohľadu usporiadateľa USEUCOM, ako aj z pohľadu prínosu pre OS SR. Rok 2011 je posunom aj pre samotné cvičenie, ktoré z čisto technického zamerania prechádza smerom k operačným požiadavkám a odráža skutočné potreby aliančných krajín


18

v mnohonárodnostných operáciách krízového manažmentu. Samotné cvičenie prebiehalo v 3 fázach. Prvou fázou bolo vybudovanie chrbticovej siete, zabezpečujúcej všetky naplánované služby. Túto tento rok zabezpečovalo Taliansko. Druhou fázou bolo budovanie sietí jednotlivých krajín a ich následné pripájanie na chrbticovú sieť. V tejto fáze boli zároveň otestované všetky vopred naplánované sieťové a užívateľské služby. Treťou, tou najdôležitejšou fázou bolo tzv. operačné testovanie riadené scenárom, v ktorom boli rozohrané situácie pre všetky národné príspevky, zobrazené v mnohonárodnostnej štruktúre ORBAT CE2011. Scenár cvičenia sa odohrával v imaginárnej krajine TYTAN, ktorá bola postihnutá prírodnou katastrofou a následne napadnutá susednou krajinou KAMON. Ciele, s ktorými sme aj tento rok vstupovali na pole tohto významného cvičenia sa úspešne naplnili. Úsilie, ktoré všetci cvičiaci či už v Grafenwoehri v Nemecku, vo VVP Ivachnová, ale aj v posádke Martin, Trenčín, Zvolen a Ružomberok vynaložili, bolo zúročené na pozitívnu reprezentáciu OS SR v oblasti KIS. Dokázali sme, že vieme zabezpečiť hlasové, dátové a informačné služby na reálne vzdialenosti a to s rôznymi krajinami participujúcimi na cvičení. Celkovo bolo naplánovaných 25 testov kompatibility a interoperability komunikačných systémov s krajinami: Ukrajina, Litva, USA, Maďarsko, Albánsko. V testovaní systémov velenia a riadenia sme figurovali ako prápor v medzinárodnej organizačnej štruktúre s úlohou zabezpečovať humanitárnu pomoc v imaginárnom štáte TYTAN spolu s krajinami: Litva, USA, Ukrajina, Chorvátsko a Moldavsko. Úspešne bolo otestované aj sledovanie pohybu vlastných vojsk (Blue Force Tracking) protokolom NFFI. Významné postavenie malo aj naše zastúpenie v oblasti prevádzky rádiových komunikačných prostriedkov, kde v pozícii riadiacej stanice (NCS) bol otestovaný prenos hlasu a dát s krajinami: Albánsko a Chorvátsko a s rádiovými stanicami v Trenčíne, Zvolene a Martine.

Nasledujúcim príspevkom by sme Vám radi priblížili atmosféru, aká panovala počas cvičenia Slovak Endeavor v Ivachnovej:


19

Po vstupe do výcvikového priestoru v Ivachnovej, ktorý je využívaný hlavne príslušníkmi Základne mobilných komunikačných a informačných systémov z Ružomberku, je vidieť niekoľko zamaskovaných objektov. Vedľa

niektorých sa týčia smerom k nebu anténne stožiare. Nachádzajú sa tu stany, vojenské vozidlá ale najmä profesionálni vojaci odborností KIS, očividne vo vysokom pracovnom nasadení.

Riadiaci cvičenia SE 2011 nadporučík Ing. Jozef NEMĚC: „Toto cvičenie je jedinečné a významné, nakoľko združuje komunitu profesionálnych vojakov odbornosti KIS z rôznych krajín a umožňuje otestovať kompatibilitu a interoperabilitu rôznorodých komunikačných a informačných systémov. Výstupom tohto cvičenia je súhrn údajov získaných počas testovania, ktoré sú k dispozícii pre všetky zúčastnené krajiny a poskytuje informácie, ktoré sú

dôležité pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti velenia a riadenia na poli medzinárodného krízového manažmentu.“ Riadiaci ďalej popisuje zloženie pracovných skupín a ich umiestnenie vo výcvikovom priestore. Už teraz viem, že je vytvorený virtuálny tunel (VPN spojenie) do Grafenwoehru v Nemecku, teda do priestoru hlavného miesta cvičenia Combined Endeavor 2011. A nielen tam.

V rámci testovania rádiových systémov je tu riadiaca rádiová stanica (NCS), ktorá má podriadené stanice v rádiovej sieti s umiestnením v Martine, Zvolene, Trenčíne, Albánsku a Chorvátsku. Obsluha riadiacej stanice pracuje v stane NCS, z ktorého smerujú koaxiálne káble k anténnym systémom. Vchádzam teda tam. V stane sú umiestnené tabule so schémami a prevádzkovými údajmi. Na stole šumí rádiová stanica. Šum sa preruší a operátor do mikrotelefónu rádiovej stanice hovorí:

„Uniform Romeo Delta Niner, this is November Five One Kilo, radiocheck over.“ Zo stanice sa ozýva „November Five One Kilo, this is Uniform Romeo Delta Niner, you are loud and clear“ Toto je reálna prevádzka v rádiovej sieti, ktorá je samozrejme vedená v anglickom jazyku. Riadiaca pracoviska NCS poručíčka Ing. Jana BEREŠÍKOVA: „Na tomto pracovisku sa testuje prenos hlasových a dátových správ prostredníctvom rádiových staníc na reálne vzdialenosti. Konkrétne teraz to bolo s Albánskom na vzdialenosť 856 kilometrov.“

Vchádzame do najväčšieho stanu, kde je pri vstupe umiestnené pracovisko profesionálnych vojakov, ktorí zbierajú informácie o zariadeniach a o výsledkoch testov (Data collector). Sú prítomní pri


20

zariadení na ktorom aktuálne prebieha testovanie. Organizáciu práce dátových sietí riadi nadporučík Ing. Ladislav JANČEK, ktorý sa zúčastňoval aj plánovacích konferencií k tomuto cvičeniu.

K realizácii dátového spojenia hovorí: „Spojenie s Nemeckom je realizované prostredníctvom testovaného zariadenia COMTANET, ako aj aktívnych prvkov zo Základne stacionárnych KIS. Príslušníci Základne, spolu s ďalšími kolegami pracujú na tom, aby d átové spojenie bolo funkčné, stabilné a z hľadiska prenosu informácií aj bezpečné.“

A čo je predmetom testovania? „Zariadenie COMTANET umožňuje pripojenie koncových zariadení ako IP telefón a Notebook a poskytuje hlasové a dátové služby. Zároveň je pripojený prostredníctvom spomínaného spojenia do testovacej dátovej siete CNET (Coalition network), na ktorej vytvorení a funkcionalite sa podieľajú viaceré krajiny participujúce na tomto cvičení. V praxi to znamená, že podľa plánu testujeme s ďalšími krajinami prenos hlasu – VoIP, e-

mail – CS messaging a testujeme aj prístup k dátovým zdrojom – CS web services.“

A aký je prínos pre cvičiacich? „Sú to hlavne poznatky a skúsenosti z oblasti prevádzky, konfigurácie a obsluhy testovaných zariadení, ale v neposlednom rade aj možnosť zdokonalenia sa v používaní anglického jazyka pri zabezpečovaní moderného komunikačného prostredia.“

Nemohol som si nevšimnúť, že prebiehal test na prenos hlasu a obrazu prostredníctvom videotelekonferenčného zariadenia. Jasne som na obrazovke videl amerického vojaka, komunikujúceho so slovenským operátorom.

V ďalšom stane sú umiestnené pracovné stanice so systémom velenia a riadenia, na ktorých je zobrazená mapa s nákresom situácie. Áno, svoje zastúpenie na tomto cvičení má aj C2 systém, ktorý umožňuje na základe posielaných informácií v elektronickej forme z rôznych iných systémov tieto údaje spracovať a zobraziť. C2 systém je zapojený do testovania s krajinami: Litva, USA, Ukrajina, Chorvátsko a Moldavsko. Vedľa stanu stojí obrnený transportér ALIGATOR, ktorý práve vyráža. Prostredníctvom GPS modulu ktorým disponuje, môžeme sledovať jeho pohyb na mape. Ide o testovanie sledovania pohybu vlastných


21

vojsk (Blue Force Tracking).

Ďalším zo stanov patrí profesionálnym vojakom zo Žiliny, ktorí zabezpečujú

prevádzku koncovej rádiovej stanice. Táto komunikuje s Poľskou riadiacou rádiovou stanicou, ktorá má stanovište v Nemecku.

V utorok 20. septembra 2011 sa v priestoroch cvičenia Slovak Endeavor 2011 uskutočnilo pracovné stretnutie náčelníka odboru podpory velenia plukovníka Ilavského z GŠ OS SR za účasti zástupcu veliteľa síl výcviku a podpory brigádneho generála Ing. Juraja Krištofoviča, funkcionárov ozbrojených síl MO SR z oblasti KIS, bývalých náčelníkov J6, predstaviteľov dodávateľských spoločností testovaných technológií a ďalších pozvaných hostí. V rámci programu bola prezentovaná činnosť cvičiacich a ich poslanie na cvičeniach CE a SE. V rámci prezentácie mali zúčastnení možnosť vidieť zábery z bezpilotného prostriedku (UAV), ktoré krúžilo nad Ivachnovou. Plukovník Ilavský viedol aj krátky rozhovor s príslušníkmi USA v Nemecku prostredníctvom videotelekonferencie. Všetci mali teda možnosť vidieť výsledok práce cvičiacich v praxi a vnímať význam tohto medzinárodného cvičenia.

Vo štvrtok 22. septembra 2011 na Ivachnovú opäť zavítal náčelník odboru podpory velenia štábu pre podporu operácií GŠ OS SR plukovník Ing. Ivan ILAVSKÝ v sprievode veliteľa Základne mobilných KIS podplukovníka Ing. Štefana POBIJAKA, kde vyslovil cvičiacim úprimnú poďakovanie za vykonanú prácu a odovzdal im pamätné certifikáty.

Cvičenie sa síce skončilo, no pre príslušníkov odbornosti KIS je to svojim spôsobom aj začiatok. Získané nové poznatky a skúsenosti v oblasti plánovania, samotného vykonania cvičenia, ako aj praktické návyky v prevádzke zariadení príslušníci KIS zužitkujú pre zabezpečenie komunikačného prostredia v prospech veliteľov a štábov ozbrojených síl.

Vzhľadom k tomu, že plánovací cyklus cvičenia Combined Endeavor je 18 mesiacov, ukončenie cvičenia CE a SE v roku 2011 je pre príslušníkov OS SR, zodpovedných za prípravu CE a SE len ďalším míľnikom v procese plánovania už nasledujúceho cvičenia. V mesiaci december 2011 sa uskutoční v Litve prvá plánovacia konferencia ku cvičeniu CE2012 a na prelome mesiacov január a február 2012 sa po prvý krát uskutoční plánovacia konferencia priamo v Bratislave.

Autor: kpt. Ing. Peter ŠAMALÍK, kpt. Ing. Miroslav LENGVARSKÝ , Foto: Ing. Danuša SPILÁ, kpt. Ing. Slavomír KLIMKOVSKÝ


22

VÝBER NAJLEPŠIEHO PODDÔSTOJNÍKA A VOJAKA SÍL VÝCVIKU A PODPORY

Dňa 29. novembra. 2011 sa na Základni mobilných KIS uskutočnil výber

najlepšieho vojaka z hodnostného zboru mužstva a poddôstojníka síl výcviku a podpory za výcvikový rok 2011. Na pôde svojho útvaru kandidátov a komisiu privítal veliteľ Základne MOKIS podplukovník Štefan Pobijak, ktorý vyjadril potešenie hostiť túto udalosť na základni a zdôraznil dôležitosť a motivačný prvok výberu najlepších vojakov.

Komisia zložená z veliacich poddôstojníkov podriadených útvarov a zložiek SVaP

pod vedením veliaceho poddôstojníka Veliteľstva síl výcviku a podpory štábneho nadrotmajstra Jána Bridu mala veľmi zložitú a zodpovednú úlohu vybrať toho najlepšieho kandidáta, lebo úroveň kandidátov bola veľmi vysoká. V súlade s Nariadením NGŠ pre výber vojaka mužstva a poddôstojníka roka komisia objektívne zhodnotila a posúdila všetky kritériá a skutočnosti a rozhodla o víťazoch v oboch kategóriách. Najlepší vojak síl výcviku a podpory v kategórii mužstvo sa stal desiatnik Lukáš KAMENIAR príslušník Čestnej stráže OS SR. Menovaný je jedným zo skupiny, ktorí tvoria a predstavujú „Show program“ pri rôznych reprezentačných aktivitách OS SR. Poddôstojník roka za SVaP sa po prvý krát v histórii súťaže stal poddôstojník v hodnosti štábny nadrotmajster. Komisia vybrala najlepšieho poddôstojníka SVaP veliaceho poddôstojníka NATO DCM štábneho nadrotmajstra Miroslava DULAJA. Šbnrtm. Miroslav DULAJ bude reprezentovať SVaP vo výbere najlepšieho poddôstojníka OS SR. „Uvedená súťaž buduje novodobú tradíciu zboru mužstva a poddôstojníkov v OS SR a preto si vážim všetkých kandidátov v tejto súťaži a mojim želaním je aby konkurencia a zdravá rivalita bola neodmysliteľnou súčasťou do budúcnosti.“ povedal na záver veliaci poddôstojník síl výcviku a podpory šbnrtm. Ján BRIDA.

Autor: šbnrtm. Ján Brida , Foto: npor. Jaroslav Nekoranec

www.vsvap.mil.sk

PPPrrríííbbbeeehhhyyy sss pppoooiiinnntttooouuu

23

Dvaja vlci

Jeden večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu, “chlapče, tá bitka v každom z

nás je medzi dvoma vlkmi.“

Jeden je zlý. Je to zlosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť a ego.

Ten druhy je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.

Vnuk o tom všetkom premýšľal a po minúte sa opýtal,

“A ktorý vlk zvíťazí?”

Starý Indián odpovedal: “ Ten ktorého kŕmiš ”.

ŠŠŠpppooorrrtttooovvvééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

24

ALL ROUNDER 2011 Už tradične tretí septembrový týždeň Katedra telesnej výchovy a športu Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika (AOS) organizuje medzinárodnú športovú súťaž družstiev All Rounder (všestranný človek). V tomto roku sa tradícia zmenila a súťaž sa uskutočnila od 4. do 7. októbra 2011. Už po piaty raz si prišli súťažiaci porovnať zručnosti a kondíciu v šiestich disciplínach: spoločné kontrolné cvičenie na prekážkovej dráhe, plavecká štafeta 6 krát 50m vo vojenskej ústroji, hod granátom (350 gr.) na vzdialenosť 30m na cieľ 6 x 3m, streľba zo vzduchovej pušky na 10m na 10 výstrelov stojmo, beh na 6 km v teréne (priestory lyžiarskych tratí v Iľanove), splav šesťčlenných hliadok na dve kolá na vodnom kanáli Ivana Cibáka. Tohto podujatia sa zúčastnili aj príslušníci Základne MOKIS rtm. Pavel VAJDA (vel.), des. Peter SEDLIAK (3.C.), slob. Daniel DUONG (3.C.), slob. Ľubomír STAVINOHA (2.C.), des. Peter ŠTEVČEK (1.C.), des. Dušan BARTOŠ (čpv). Naši profesionálni vojaci dosiahli na tejto medzinárodnej súťaži pekné 4 miesto. Úsilie pretekárov na záverečnom vyhodnotení ocenili doc. Ing. Pavel Bučka, CSc. prorektor pre vzdelávanie AOS Liptovský Mikuláš a vedúci Katedry telesnej výchovy a športu AOS Mgr. Ján Pápay, PhD. diplomami, účastníckymi listami, vecnými cenami a pohármi pre víťazov.

Zdroj: http://www.aos.sk/ , upravené, krátené

OPRAVÁR CUP 2011 V dňoch 27. - 28. septembra 2011 sa konal na hokejbalovom ihrisku Komety Vrútky už siedmy ročník hokejbalového turnaja vojenských útvarov. Hlavným organizátorom hokejbalového turnaja je Opravárenský prápor, ktorého veliteľom a zároveň riaditeľom celého turnaja je pplk. Ing. Ing. Daniel LIČKO. Okrem nezameniteľnej atmosféry je turnaj známy predovšetkým skvelou organizáciu či už po prípravnej ale aj logistickej stránke. Pre všetkých hráčov ale aj publikum bolo pripravené kvalitné občerstvenie. Napriek tomu že víťazom turnaja sa môže stať iba jedno mužstvo a každý zo zúčastnených veril že to bude práve on, vavríny víťazstva si nakoniec odniesli domáci opravári.


25

Za vzornú reprezentáciu Základne MOKIS na turnaji Opravár Cup udelil veliteľ útvaru pplk. Ing. Štefan POBIJAK písomnú pochvalu týmto príslušníkom útvaru : - šb.nrtm. Miroslav DULAJ - kpt. Ing. Ivan MILEC - kpt. Ing. Jozef MATUŠKA - npor. Ing. Mgr. Jaroslav NEKORANEC - por. Bc. Marek BENČÍK - por. Bc. Erik KRIŠTOFÍK - rtn. Ing. Roman SOJÁK - rtn. Mojmír MÄSIAR - rtn. Bc. Michal BENČÍK - čat. Ivan ČIMBORA - des. Patrik HOLBUS - slob. Miroslav SMOLEJ - slob. Dominik DORNÍK - voj. 2. st. Martin KIJONKA

Autor: npor. Hošták , Foto: mjr. Slovjak, npor. Hošták, upravené Zdroj: http://www.mil.sk/

ÚTOK A OBRANU NA ŠPORTOVOM POLI PRIŠIEL POVZBUDIŤ MINISTER OBRANY

Športujúcich profesionálnych vojakov, ktorí sa zúčastnili majstrovstiev OS SR vo florbale prišiel osobne povzbudiť i minister obrany Ľubomír Galko. Na dvojdňové

majstrovstvá, ktoré sa konali v športovom areáli v Trenčíne, minister obrany zavítal v piatok 4. novembra 2011.


26

Okrem povzbudzovania športujúcich profesionálnych vojakov v semifinálových zápasoch, si minister obrany osobne zmeral svoje sily v exhibičnom zápase s predchádzajúcim držiteľom putovného pohára veliteľa pozemných síl (PS), ktorým bol prápor podpory velenia PS Trenčín. V štvrtých majstrovstvách OS SR vo florbale sa najlepšie umiestnilo družstvo zo Základne mobilných komunikačných a informačných systémov Ružomberok, na druhom mieste sa umiestnilo družstvo z Veliteľstva pozemných síl Trenčín a tretie miesto získal ženijný prápor PS zo Serede. Z tohto ročných majstrovstiev vo florbale, putovný pohár veliteľa pozemných síl teda poputuje do Ružomberka na Základňu MOKIS . Zároveň okrem najlepších družstiev boli vyhlásené i ďalšie kategórie. V kategórii najproduktívnejší hráč turnaja, sa zvíťazil rotmajster Andrej Podpera z práporu

podpory velenia PS, najlepším strelcom turnaja sa stal rotný Tomáš Minárik taktiež z práporu velenia PS a v najlepším brankárom sa stal rotný Roman Soják zo základe MOKIS. Ocenenia vo forme pamätných pohárov najlepším družstvám ako aj hráčom odovzdal veliteľ práporu podpory velenia podplukovník Vladimír Grišlo. Najlepší športovci turnaja boli ocenení pohárom ministra obrany. Dvojdňové majstrovstvá OS SR vo frolbale, ktoré zorganizovali pozemné sily sa uskutočnili už po štvrtý krát. Svoje zastúpenie na turnaji mali nielen pozemné sily, ale svoje sily sa odhodlali preukázať i zo síl výcviku a podpory, vzdušných síl ako aj ďalšie družstvá z ministerstva obrany a generálneho štábu. Celkovo sa turnaja zúčastnilo 16 družstiev a hralo sa podľa propozícii a platných pravidiel florbalu.

Víťazné družstvo Základne mobilných komunikačných a informačných systémov Ružomberok hralo v zložení rtn. Ing. Roman SOJÁK, ktorý si odniesol aj pohár ministra obrany za najlepšieho brankára, kpt. Ing. Ivan MILEC, ktorý bol najlepším strelcom turnaja, rtm. Ivan DRUSKA, npor. Ing. Jaroslav NEKORANEC, slob. Miroslav ŠLICHTÍK, slob. Dominik DORNÍK, des. Ján KAJAN, des. Patrik HOLBUS, por. Ing. Juraj

PRIADKA, čat. Jozef JADROŇ, por. Bc. Ladislav BRÁNIK a por. Ing. Erik KRIŠTOFÍK. Na druhom mieste sa umiestnilo družstvo Veliteľstva pozemných síl Trenčín a tretie miesto získal Ženijný prápor pozemných síl zo Serede. Čiže z tohtoročných majstrovstiev vo florbale, putovný pohár veliteľa pozemných síl putoval do Ružomberka.

Autor: kpt. Lenka Bušová , Foto: nrtm. Ing. Peter Lehocký

Zdroj: http://www.mil.sk/

27

Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili.

A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný.

(Biblia 1 Kor 9)

A kto závodí, nedostane veniec, ak nezávodí podľa pravidiel. Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.

(Biblia 2 Tim 2)

PPPrrríííbbbeeehhh

28

Príbeh - Ján Filc Bývalý úspešný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie a viceprezident Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Viera prináša do života hodnoty Volám sa Ján Filc, mám 56 rokov a chcel by som vydať svedectvo o stretnutí s Ježišom Kristom. Ako človek, ktorý je možno trocha viac v centre pozornosti, si myslím, že je síce pekné hovoriť o úspechoch a o úsilí človeka, ale veľakrát sa zabúda na to, že pokiaľ by toto úsilie nebolo požehnané, pokiaľ by neboli kroky človeka vedené naším Pánom, nenapĺňali by nás.

Moje detstvo bolo veľmi krásne. Vyrastal som v rodine, ktorá nás s mojím bratom viedla ku Kristovi. Vždy, keď sa blížia vianočné sviatky, spomínam si na tie čarovné chvíle, kedy sme čakali na príchod Ježiška a na všetko to pekné, čo so sebou prinášal - či už to bol ozdobený stromček, či iné krásne maličkosti, ktoré nám v tej pomerne chudobnej dobe obohacovali život. Všetkým, čo naši rodičia robili, sa nás snažili viesť k presvedčeniu, že v týchto skutkoch a vo vianočných

chvíľach je prítomný Ježiš Kristus. Toto nám malo zostať aj potom, keď prídeme na to, že darčeky neprináša Ježiško. Keď som v neskoršom veku našiel na krabici s vianočnými ozdobami nápis „Ježiškovi do nebíčka“, tak som si zakaždým zaspomínal na tie neuveriteľne šťastné okamžiky, ktoré sme spolu prežívali.

Bohužiaľ sa stalo to, že neskôr sa moji rodičia rozviedli. Tá vnútorná, pokojná atmosféra pomaly vyprchávala. Bolo to v období, kedy u nás dosť silne zúril normalizačný proces. Na veci okolo viery sa akosi začalo zabúdať - akoby sa stali

niečím, čo nepatrí do bežného života. Vzhľadom k tomu, že sme v tej dobe žili svojimi problémami a zakladali sme si rodinu, boli momenty, kedy sme skutočne nepociťovali prítomnosť nášho Pána v každodennom živote. Mal som však to šťastie, že som si našiel manželku z veriacej rodiny, ktorá mala svoje hodnoty skutočne postavené na viere v Pána.


29

Uzatvorenie manželstva a narodenie detí priniesli obrovské šťastie do nášho bežného života a zároveň sme si uvedomili, že toto všetko je súčasťou Božieho plánu. Kristus nad nami držal

ochrannú ruku a pomáhal nám prekonávať úskalia každodenného stresu a všetkých nárokov, ktoré život mladej rodine prinášal.

Tím Slovenska - MS 2000 Petrohrad - striebro V kolíske hokeja – na MS 20-ročných hráčov v Kanade – obsadili juniori SR „20“ pod vedením Jána Filca 3. miesto a domov priviezli historické – bronzové - medaily. V tom istom roku vybojovali na MS v Nemecku bronzové medaily aj juniorskí reprezentanti Slovenska do 18 rokov. Tieto úspechy juniorov naznačili, že slovenský hokej má vo svetovej hierarchii budúcnosť. Už na MS v roku 2000, v ruskom Petrohrade, to potvrdila seniorská hokejová reprezentácia Slovenska, keď pod taktovkou trénera Jána Filca vybojovala strieborné medaily. Reprezentanti na čele s kapitánom mužstva Miroslavom Šatanom sa vrátili domov s titulom „vicemajstri sveta“. Keď sa pozerám na problémy, s ktorými sa nevedia mladí ľudia v spoločnom živote vyrovnať už na samom začiatku, myslím si, že tu absentuje viera, základná principiálna láska človeka k človeku ako k Božiemu stvoreniu a prevládajú veľmi pominuteľné hodnoty. Tieto prináša so sebou zmena životného štýlu a ekonomické dopady, ktoré dnes akoby určovali smer života. Nám viera priniesla v živote obrovsky veľa šťastia. Keď sme hľadali ďalšie možnosti existencie našej rodiny, jednoznačne sme sa stále viac prikláňali k bohatstvu, ktoré sme mali, keď sme sedeli spolu či už v kostole, alebo pri štedrovečernej večeri, či spolu

so starými rodičmi pri nedeľnom obede. V takých chvíľach sme sa akosi dokázali trocha odpútať od bežných starostí a zamysleli sme sa nad hlbším zmyslom života. Nachádzali sme stále viac a viac dôvodov pre to, aby sme deti vychovávali vo viere v Boha, vo viere v Krista a vo všetky tie hodnoty, ktoré so sebou viera prináša. Myslím si, že sa nám to čiastočne podarilo. Naše deti vyrástli v dospelých ľudí, ktorí sa dokážu vo svete presadiť, dokážu nájsť hodnoty, vedia veľmi dobre spolupracovať s druhými. Pokiaľ budeme u našich detí a ich detí vidieť, že tieto hodnoty pretrvajú aj v budúcnosti, budeme veľmi šťastnými starými rodičmi.


30

Nemám väčšej túžby ako prežiť ďalšie roky v atmosfére šťastia a pokoja, ktorý so sebou jednoznačne prináša vedomie, že naše kroky sleduje bytosť, ktorá má záujem na tom, aby sme vedeli žiť šťastne. Túto atmosféru pokoja chceme, samozrejme, vytvárať aj pre všetkých ďalších, ktorí s nami vstupujú do každodenného životného kolotoča.

Tím Slovenska - MS 2002 Göteborg - zlato Hokejová reprezentácia Slovenska začiatkom roka 2002 zakopla na Zimne olympiáde v Salt. Tím Slovenska - MS 2002 Göteborg - zlato. Lake City, kde jej účinkovanie a 13. miesto charakterizoval jej lodivod Ján Filc slovom „fiasko“ . No zakrátko – už na najbližšom svetovom šampionáte vo Švédsku – zažiaril slovenský hokej najcennejším kovom. Reprezentačný výber Slovenska pod vedením Jána Filca a kapitána Miroslava Šatana vybojoval pre krajinu pod Tatrami zlatú medailu a titul Majster sveta 2002! Medailový zásah vyšiel Slovákom aj rok neskôr opäť na severe Európy – vo Fínsku. Finálové ambície šatanovcov pod taktovkou nového kormidelníka Františka Hossu zastavili v semifinále Švédi, ale úspešný duel nad Českom v boji o bronz, prvý víťazný na vrcholnom podujatí, oslávila športová verejnosť takmer ako zlatý triumf.

Som presvedčený, že veľa ľudí, ktorí sa boria s problémami, či strádajú, by sa vedelo ďaleko ľahšie vyrovnať s negatívnymi stránkami života, keby nachádzali viac času na zamyslenie sa nad vyššími hodnotami. Ľudia totiž často porušujú základné princípy len z určitej skepsy, či zo strachu. Kristus však aj za nich priniesol v minulosti obrovské obete a dokázal svojím príkladom ukázať cestu, ako sa dá žiť aj v krízových momentoch. Často si cez deň idem trocha oddýchnuť do kostola, kde nachádzam chvíľočku

spojenia s Kristom vo svete. Keď som sa tam zamýšľal, čo sa stane s kostolmi plnými starých ľudí, keď títo odídu na pravdu Božiu, došlo mi, že my sme tá nová, dorastajúca generácia, ktorá si hľadá cestu ku Kristovi. A keď tomu venujeme čas, aj ju nachádzame. Myslím si, že čím skôr si všetci nájdeme cestu do kostola, ale hlavne cestu k Bohu skrze Krista, o to viac budeme prežívať pekné hodnoty života.

Zdroj: Prepis z CD O živote (ne)občajných ľudí, mojpribeh.sk Doplnené z : sienslavy.sk/historia + foto

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

31

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 16.časť) Začalo to v roku 1959 ... Páter Pio mal v tom čase 72 rokov. Lenže, na jar ochorel na tri mesiace a bojoval medzi životom a smrťou. Veľa ľudí a to v šírom svete sa modlilo za jeho uzdravenie. A naozaj po čase Páter Pio sa uzdravil, akurát sa mu už všetka sila nevrátila. Pre bolesť nôh už nemohol ani rozdávať sv. prijímanie ako to zvyčajne robil aj celú hodinu po svätej omši. Aj jeho krok bol ťažší, ba bol s ľuďmi menej zhovorčivý. Napriek zdravotnému stavu, nechcel si dopriať oddych, nechcel sa vzdať spovedania ani svätých omši pre veriacich. Trápili ho udalosti vo svete, mučila ho nemravnosť prejavujúca sa v móde a mnohé iné veci. Ozajstným divom však bolo, ako Páter Pio cítil, že sa blíži smrť. Vedel to niekoľko rokov dopredu. Tešil sa na tento deň, túžil po ňom, od radosti až plakal. Bol september 1968. Uplynulo 50. rokov, čo dostal Páter Pio päť rán (stigmy). Ráno o piatej mal poslednú svätú omšu. Množstvo ľudí stálo všade dookola kostola, keďže sa všetci nemohli pomestiť. V samotnom kostole bolo 50 váz s červenými ružami, ktoré pripomínali 50. rokov jeho stigiem. Uprostred noci, nad ránom o 02,30 hod., Páter Pio so šepotom Ježiš, Mária! Ježiš, Mária – zomrel. Celý čas bo pri ňom, ako za aj za posledné mesiace vždy nejaký páter. Teraz to bol predstavený kláštora Pellegrino, ktorý hneď volal lekárov, príbuzných ... no Páter Pio prijal ešte sviatosť pomazania chorých , ľahučko sklonil hlavu na prsia a ... Ráno 23. septembra už o štvrtej hodine čakali ľudia v studenom vetre, že pred piatou ako zvyčajne otvoria kostol a o piatej budú na svätej omši Pátra Pia. Ľudia sa dozvedeli správu, že zomrel. No čakali až do pol deviatej, aby mali možnosť vstúpiť a rozlúčiť ... Páter Pio bol uložený pred oltárom: hlava ľahučko naklonená, tvár v úsmeve, ako keď sa čosi pekné sníva. Ruky mal na prsiach, na nich hnedé rukavice ako za živa, v jednej krížik a v druhej ruženec. Na pochod za Pátrom Piom sa vydali desať tisíce ľudí, postupovali centimeter za centimetrom a za hodinu sa takto bleskovo mohli s Pátrom Piom rozlúčiť asi tisíc ľudí. A takto to bolo štyri dni a štyri noci. Pohreb bol 26. septembra. Zišlo sa na ňom sto tisíc ľudí. Po svätej omši a smútočných príhovoroch uložili pozostatky Pátra Pia do krypty pod kostolom v San Giovanni Rotonde. Dá sa celkom iste povedať, že Páter Pio zomrel telom, ale hneď po jeho smrti sa ľudia začali modliť nielen za neho , ale aj k nemu. Svätí a tí, čo milujú Boha, nemusia na zemi čakať, kým ich Cirkev za svätých vyhlási. Môžu nám pomáhať len čo prišli k Pánovi. A tak začali púte za Pátrom Piom. Prichádzali za ním ľudia i naďalej, lebo verili, že teraz je k Bohu ešte bližšie a že ich neprestal mať rád. Do kláštora prichádzali listy o tom ako ľudia boli vypočutí na príhovor Pátra Pia.

Pripravil : vojenský duchovný, Zdroj: Muž s ranami, Foto : internet


32

Príbeh - Pavol Hucík

Hypnóza, veštenie kyvadlom, alfa hladina Katolícky kňaz, správca farnosti Bystrany. Stojí v službe oslobodzovania. Na začiatku môjho príbehu stála obyčajná zvedavosť, ktorá ma hnala objavovať tajomstvá kúzelníckych trikov. K tomu sa neskôr pridala túžba naučiť sa hypnotizovať. Možnosť sa naskytla krátko po nežnej revolúcii, keď sa otvorili brány pre literatúru s náboženskou literatúrou. Medzi titulmi sa však objavili aj knihy o mysticizme, meditáciách, hypnóze, mágii a okultizme. Ja som však nešetril peniaze ani čas a postupne som lúskal knihu za knihou, až pokým som nemal vo veciach „jasno“. Jedno mi však chýbalo: skúsenosť. Príležitosť ale nedala na seba dlho čakať. Raz večer sme viacerí pozerali u kamarátky akúsi rozprávku v telke. Mňa to veľmi nebavilo, a tak som si sadol do kúta pri dverách. Zatvoril som si oči a začal som meditovať. Lenže nie o Bohu alebo o Svätom Písme, ale o tom, že pomocou „síl podvedomia“ uspím kamarátku, ktorá sedela blízko mňa, opretá o dvere. Nikomu som nič nepovedal. Všetko prebiehalo iba v mojom vnútri. Keď som po čase otvoril oči, zistil som, že dotyčná kamarátka spí. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale keď som ňou zatriasol, aby sa prebrala, vôbec nereagovala, akoby bola v bezvedomí. Preľaknutý som sa rýchlo vrátil na svoje miesto, aby nikto nič nezbadal. Teraz som v meditácii robil všetko naopak - aby sa zobudila. Našťastie to zabralo a ona sa prebudila. Táto skúsenosť ma však neodradila, ale presne naopak – ešte viac naštartovala. Presvedčil som túto kamarátku, aby sme mávali pravidelné hypnotické sedenia. Do spánku som ju neskôr uvádzal iba počítaním do desať. Fungovalo to aj vonku, keď bola zima, ba i vtedy, keď nechcela. Môjmu vplyvu nemohla odolať. Raz nechcela prísť na jedno stretnutie. Ja som povedal len toľko, že príde, ba že dokonca bude bežať. Na druhý deň v dohodnutý čas doslova pribehla a bezradne konštatovala, že nedokázala udržať svoje nohy, pretože sa „samé rozbehli“. Keď som jej povedal, že ju v noci navštívim (paranormálnym, alebo ak chcete astrálnym spôsobom), počula môj hlas a videla poletovať po izbe akési svetielko, hoci, som tam fyzicky nebol prítomný. Ja som zatiaľ robil meditácie vo svojom dome. Niekedy som robil „programovacie meditácie“ niekoľko dní dopredu. Keď prišiel stanovený čas, automaticky začala upadať do hypnózy. Jedného dňa som jej požičal kazetu s relaxačnými sugesciami a ona „zaspala“. Jej sestre sa ju podarilo zbudiť až keď ju poriadne prefackala. Ako sa hovorí: S jedlom rastie chuť. A tak som aj ja nezostal len pri hypnóze. Začal som skúšať bielu mágiu a prácu s „magnetizmom“. Neskôr veštenie s kyvadlom, mumiálnu liečbu, Silvovu metódu a prútikárstvo. Bola to špirála záhad, ktoré ma vťahovali čoraz viac do svojho stredu. Došlo to až do štádia, keď som začal pôsobiť na druhých ľudí bez ich vedomia, napríklad v autobuse (kradol som im „energiu“) alebo na učiteľov v škole, aby ma nevyvolali alebo na revízora vo vlaku, aby si myslel, že mi už kontroloval lístok, zatiaľ čo som ho nemal ani zakúpený.


33

Moja príprava do školy spočívala v prečítaní látky a v opakovaní v hladine alfa. V rámci prednesu na Občianskej výchove som vyše hodiny rozprával spolužiakom o záhadách mágie. Asi ich to nadchlo, pretože u triednej vyžiadali, aby mi dala ešte jednu hodinu k dispozícii. Moje sebavedomie čoraz viac rástlo. Uvedomoval som si, ako môžem potajomky ovplyvňovať ľudí a manipulovať nimi. Ale nie všetky plány mi vyšli. Niekedy som narazil na akúsi neznámu „protisilu“. Bolo mi to čudné. Chápal by som to, keby sa aj títo ľudia venovali mágii a pôsobili proti mne. Ale oni sa ňou vôbec nezaoberali. Veci sa mi vyjasnili až raz večer, keď som sa pokúšal modliť v hladine alfa. Nešlo mi to. Akoby som šiel hlavou proti múru. Mal som z toho ten istý pocit, ako pri ľuďoch, na ktorých sa moje okultné pôsobenia „rozbili“. Pýtal som sa, čo je to za moc, ktorú nedokážem prekonať a ktorá ma nepustí ďalej. Vtedy som vnútorne pochopil, že je to Božia moc. Lenže čo bolo n a tom najprekvapujúcejšie, ja som stál na druhej strane – v opozícii voči Bohu. Zarazilo ma to, lebo som bol vychovaný ako kresťan. Celý čas som bol presvedčený, že rozvíjam skryté schopnosti, ktoré do mňa vložil Boh. Ale teraz som si uvedomil, že som doteraz nikdy nepýtal, aká je jeho vôľa. Vždy som chcel napĺňať iba svoju vôľu. Po nejakom čase sa priblížil čas maturít a mne neostávalo veľa času na hypnotické sedenia a rôzne pokusy. To ma veľmi znervózňovalo, nevedel som sa dočkať, kedy sa k nim vrátim. Bolo to skutočné psychické abstinenčné príznaky. A vtedy som si uvedomil, že vlastne trpím závislosťou na okultizme. Našťastie sa mi v tom čase dostala do rúk kniha prof. Vrableca Obnova v Duchu Svätom. V nej som našiel modlitbu k Duchu Svätému, ktorú som sa začal modliť. Vtedy som pocítil v duši niečo nové, krásne a oslobodzujúce. Bolo to živé a prinášalo mi to radosť. Niečo úplne iné, ako to, čo som prežíval v koncentračných cvičeniach alebo pri vyprázdňovacích meditáciách v duchu jogy a východných náboženstiev. Pod vplyvom Ducha som potom vstúpil do kňazského seminára. Aj keď som už nerobil pokusy s hypnózou a mágiou, ešte som sa ich úplne nevzdal. Počas prvého ročníka som sa prihlásil na kurz Obnovy v Duchu Svätom. Tam sa preberali aj témy ohľadom okultizmu, ktorých súčasťou bolo zriekanie sa týchto praktík. Starší spolužiaci, ktorí viedli tento kurz, mi mnohé veci vysvetlili, a tak som nakoniec urobil historické rozhodnutie – po mnohých rokoch som blúdenie po okultných chodníčkoch ukončil. Štúdium teológie som zakončil diplomovou prácou Parapsychológia z pohľadu kresťanstva. Touto prácou som chcel dať bodku za jednou etapou môjho života a zároveň splatiť dlh voči ostatným ľuďom, aby sa nemuseli učiť na vlastných chybách. Lenže Boh mal so mnou iný zámer. Ako mladý kňaz som stretával ľudí, ktorí trpeli rôznymi telesnými, psychickými aj duchovnými problémami, ktoré sa u nich objavili v súvislosti s návštevou veštca, liečiteľa alebo praktizovaním mágie. Sťažovali sa, že ich ostatní považujú za duševne chorých, zatiaľ čo podľa psychiatrov boli úplne v poriadku. Ja som im veril, chápal som ich, ale ešte som im nevedel veľmi pomôcť. Musel som sa veľa radiť, študovať, modliť, a tiež skúšať. Keď sa títo ľudia zriekali okultných praktík a odovzdali svoj život Ježišovi, začali miznúť ich nočné mory, prestávali počuť hlasy alebo vidieť duchov, oslobodzovali sa od vnútorných tlakov a negatívnych pocitov.


34

A tak ma Boh postupne viedol do služby oslobodzovania. Dnes som mu vďačný, za všetko, čo som zažil, a za to, že môžem pomáhať tým, ktorí sa nechali zlákať tajomnom a lacnými sľubmi mágie a okultizmu.

Zdroj : mojpribeh.sk, foto: Internet

Predmety a praktiky spojené s okultizmom

1. Akupresúra (Shia-tsu) 2. Akupunktúra 3. Akupunktúra pomocou lasera 4. Amulety a talizmany 5. Aplikátor Kuznecova 6. Aromaterapia - vonné tyčinky a kadidlá 7. Astrológia 8. Autogénny tréning 9. Automatické písmo 10. Bachova kvetová terapia 11. Biela mágia 12. Bioenergoterapia 13. Bojové umenia (Kung-fu, Aikido, Taekwondo...) 14. Bylinkárstvo spojené s mágiou 15. Červená mágia, nápoje lásky na získanie partnera 16. Červené šnúrky alebo stužky proti urieknutiu 17. Čierna mágia – porobenie, prekliatie, urieknutie 18. EAV – „merací“ prístroj energie v akupunkt. bodoch 19. Egyptský kríž ankh (hore so slučkou) 20. Elektroakupunktúra 21. Elektropunktúra 22. Feng shui 23. Holotropné dýchanie 24. Homeopatia 25. Horory a filmy s okultnou tematikou, napr. Stmievanie, Dračí doupě, Harry Potter, Pokémon apod. 26. Horoskopy 27. Hudba New Age 28. Hypnóza 29. I Ťing 30. Irisdiagnostika – veštecké zisťovanie chorôb z očí

31. Jasnovidectvo 32. Joga – všetky druhy 33. Kineziológia 34. Komunikovanie s UFO (napr. Raëliáni) 35. Kultové sošky šamanov, božstiev, faraónov 36. Kultové, okultné a satanistické tetovanie 37. Lapač snov 38. Liečenie „energiou“ 39. Liečivé kamene, kryštály, náramky a prívesky 40. Liečivé pyramídy 41. Macumba 42. Magnetizérstvo 43. Magnetoterapia akupunktúrnych bodov 44. Mandaly 45. Moxovanie – prehrievanie akupunktúrnych bodov teplom (napr. horením paliny, cigarety alebo banky) 46. Mumiálna liečba 47. Oblečenie s okultnými a satanistickými symbolmi 48. Obrátený kríž dole hlavou 49. Odrušovače geopatogénnych zón 50. Okiadzanie bylinami na „odrobenie“ kliatby a urieknutia 51. Okultná, ezoterická a satanistická hudba 52. Okultná, satanistická, špiritistická a slobodomurárska literatúra 53. Okultné a satanistické webové stránky 54. Oui-ja tabuľky na komunikáciu s duchmi 55. Pentagram - päťcípa hviezda s dvomi cípmi nahor

56. Počítačové hry s okultnou a satanistickou tematikou, napr. Sacrifice, D&D, Diablo, Psychic Detective, Arx Fatalis, Realms of the Haunting, Ars Magica, Dungeon Keeper 57. Povery (o podávaní rúk cez prah, čiernych mačkách...) 58. Predmety s výjavmi ľudsko-zvieracích démonskych bytostí (krídla a pazúry orla, telo z leva) 59. Psychotronika 60. Psychowalkman 61. Radiestézia - veštenie pomocou prútika, kyvadla a drôtikov, zisťovanie geopatogénnych zón a prameňov 62. Raymond Moody (napr. kniha Život pred životom) 63. Regresná terapia 64. Reiki 65. Rodinné konštelácie 66. Silvova metóda 67. Šamanizmus 68. Špiritizmus – vyvolávanie duchov, vnímanie hlasov 69. Telekinéza 70. Telepatia 71. Transcendentálna meditácia 72. Tvarové žiariče 73. Uhlíková voda 74. Veštenie z kariet (napr. tarotové karty), z kávy, zo sklenenej gule, z vodnej hladiny, z ruky 75. Voodoo 76. Vykladanie snov, snáre 77. Znak jin-jang 78. Znaky diabla 79. Znamenia zvieratníka (blíženci, býk, panna...) 80. Zvonkohry

TTTééémmmaaa

35

Halloween – temný sviatok Jedná múdrosť hovorí : „zakázané ovocie najviac chutí“. Ubehlo 22 rokov ako k nám prišla sloboda po páde „socializmu“, či skôr systému činnosti komunistickej strany. Nášmu životu sa otvorili dvere dokorán zočí - voči okolitému svetu, čo sme do tej doby ani nepoznali. Prišla k nám iná kultúra, tak z východu a ešte viac zo západu. Nie je to zlé poznať iný svet, len je potrebné vybrať si z neho to, čo je dobré, vzácne a pravdivé. Lenže, dnešný človek viac ako inokedy omnoho menej premýšľa, čo je dobré, morálne, alebo ako veriaci kresťanské ... Naopak, človeku stačí, že je to zaujímavé, zábavné, netradičné ... a takmer nič viac. Halloween (party, hrôzostrašné kostými, svietiace tekvice ...), čo je to? Americké deti milujú Halloween, je to zábava, tajomno a napätie i obdarenie sladkosťou. No, deti a zrejme ani mnohí dospelí pritom ani netušia, aký pôvod a čo všetko sa skrýva za touto oslavou, veď ona navonok vyzerá ako nevinný žart. Avšak pozadie tohto sviatku je doslova pohanské, kultové a temné, spojené so zlom, smrťou, strachom, násilím a uctievaním starých keltských božstiev. Pôvod Halloweenu je v keltskom sviatku Samhain. Ono to bolo dávno pred Kristom približne 2000 rokov, keď keltskí kňazi pred začiatkom zimy prinášali obete Samhainovi, to znamená pánovi smrti a zlých duchov. Kelti považovali 1. november za deň smrti. Rovnako to bol prvý deň nového roka, pretože k tomuto dňu ukončili práce na poli a zozbierali úrodu. Aj okolitá príroda, tak ako to vnímame aj my dnes sa ukladala na zimný spánok. To navodzovalo myšlienku umierania, padajúce lístie, klesajúca teplota, predlžovanie noci ... Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť podstatný obsah tohto sviatku. Totiž Kelti verili, že tesne pred tým, ako 1. novembra pán smrti Samhain preberie moc, zhromaždí duchov všetkých, ktorí zomreli počas uplynulého roka a za svoje zlé skutky boli potrestaní tak, že prebývali v telách zvierat. A čo viac, mali predstavu, že títo duchovia boli hladní a preto bolo nutné, aby deň pred sviatkom chodili keltskí duchovní s pomocníkmi v noci od domu k domu a žiadali akýkoľvek pokrm pre „putujúcich duchov“. Nuž, ak nejaký nešťastník odmietol ich požiadavky, tak ho zastrašovali a preklínali. Ak to nepomohlo, na vchodové dvere domu nakreslili šesťuholník, aby v tej noci pán smrti Samhain či jeho démoni zabili niekoho v dome. Takto kráčajúc od domu k domu si pritom na cestu svietili vydlabanými kvakami, vnútri ktorých horela sviečka vyrobená z tuku ľudských obetí. Symbolizovalo to aj duchov mŕtvych, ktorí mali robiť ich zlorečenia účinnými. Ľudia, ktorí im dobrovoľne či pod tlakom hrozieb niečo darovali, sľúbili úspech. No a tým, ktorí im darovali aj ľudskú obeť (dieťa alebo pannu), dali kvapku s horiacou sviečkou z ľudského tuku na znak vďaky a tiež ako znamenie pre Samhaina, že tento dom si ho ctí. Darované zvieratá a ľudí potom uložili na záprah a zaživa upálili. Pálení ľudia a zvieratá revali v hrôze a bolesti a medzi tým sa diváci poobliekali do

TTTééémmmaaa

36

kostýmov vyrobených z koží zvierat a ich hláv, tancovali a preskakovali cez plamene ohňa a behali okolo neho, dúfajúc, že tým odoženú zlých duchov. Halloween v súčasnosti Niekedy v priebehu 18. a 19. storočia sa tento zvyk spolu s presídlenými Írmi dostal aj do USA. Akurát kvaky, ktoré tam boli nedostatkové, nahradili tekvicami. Výhodou tekvice je, že sa dá aj ozdobne vyrezávať, takže môže z nej byť nielen svietnik, ale aj strašidlo. Americká kultúra tento symbol importovaného sviatku poňala skôr zábavnejšie a preto vznikli halloweenske party. Všetci sa prezlečú do kostýmov a masiek duchov, strašidiel ..., pričom si navzájom vystrájajú rôzne žartíky.

Zo všetkého, čo tu bolo spomenuté ohľadom Halloweenu stojí za to, aby sme zvážili predovšetkým my dospelí, o to viac veriaci ľudia či sa na cez Hallowenske aktivity nezúčastňujeme na modloslužbe. A na druhej strane je isté, že hallowenske kostýmy a program sú zamerané na okultné veci, ktoré sú plné symboliky násilia, strachu, ktoré okrášľujú moc zla, propagujú veštenie a hlavne, keď k nemu približujú deti, ktoré majú neraz problém odlíšiť fantáziu od skutočnosti. Tento festival na oslavu smrti nemá nič spoločné s kresťanstvom. Naopak.

Sviatok všetkých svätých – 1. november Veriaci človek cez tento sviatok, oslavuje doslova víťazstvo dobra v ľudskej bytosti, života viery a Božej lásky nad všetkým zlým aj nad smrťou. Je to sviatok o dobrej zvesti, o Kristovi, o láske, zmierení, odpustení a večnom živote. Pamiatka na všetkých verných zosnulých Áno, tu človek skutočne stojí pred tajomstvom smrti, tajomstvom zla, ktorého ovocím je smrť. Ale veriaci človek nepotrebuje odháňať zlých duchov cez materiálne či dokonca ľudské obety ani sa im klaňať, aby si ich potreboval niečím uzmieriť. Lebo našou silou a víťazstvom nad „zlým duchom“ alebo aj zlom je modlitba, pokánie a život v priateľstve s Bohom. Pre neveriaceho je jedinou silou i ochranou konať dobro podľa svojho svedomia. Rovnako je pre človeka krajne nebezpečné si robiť žarty, party, smiešne programy zo zla alebo k symbolom zlých duchov. Veď zlý duch naozaj existuje a keď budeme jeho vyznávačmi alebo aj naopak jeho ľahkovážnymi žartovníkmi, ľahko sa stane, že neskôr budeme aj pod jeho vplyvom, tak ako si slobodne myslíme, že sa nič nemôže stať. Pamiatka na zosnulých je teda na jednej strane o moci zla a neraz i zlého ducha,

ale na druhej strane o to viac, o viere, nádeji a všetko presahujúcej sile Božej lásky, ktorá ma moc nad každým zlom. Pre verne zosnulého človeka sa smrť

stáva len prechodom k novému životu v spoločenstve svätých a samého všemohúceho Boha.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Ilustračné foto: internet

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

37

Čo je človek?

Biedny si, ktokoľvek si a kamkoľvek sa obrátiš, ak sa len neobrátiš k Bohu, Prečo sa rmútiš, že sa ti nedarí tak, ako by si chcel a žiadal? Ktože má všetko podľa svojej vôle? Ani ty, ani ja, ani jediný človek na zemi. Niet na svete nikoho bez nejakého trápenia alebo súženia, čo by bol hneď kráľ alebo pápež. Kto sa má lepšie? Iste len ten, kto vládze pre Boha trpieť. Mnohí slabosi a chorí povedia: Hľa, ako dobre sa žije tomu človekovi, aký je bohatý, aký veľký, aký mocný a vznešený! Ale pozoruj nebeské majetky a uvidíš, že všetky tie časné veci nie sú nič, a že sú veľmi neisté, a skôr na obtiaž, pretože kto ich má, stále má s nimi starosť a strachuje sa o ne. Človek nemusí mať nadbytok pozemských majetkov, aby bol šťastný, stačí mu aj primeraná zámožnosť. Veru, bieda je žiť na svete. Čím viac sa snaží človek žiť podľa ducha, tým trpkejším sa mu stáva terajší život, lebo tým lepšie cíti a jasnejšie vidí všetky chyby skazenej ľudskej prirodzenosti. Lebo jesť, piť, bdieť, spať, odpočívať, pracovať a podliehať ostatným potrebám prirodzenosti je veru veľká ťažkosť a trápenie pre nábožného človeka, ktorý by radšej chcel byť zbavený a oslobodený od každého hriechu. Telesné potreby veľmi obťažujú človeka na tomto svete. Preto Prorok vrúcne prosí, aby bol zbavený týchto nevyhnutností, a hovorí:

„uľav mi v úzkosti srdca a vytrhni ma z mojich tiesní“ (Ž 25.17). Ale beda ľuďom, ktorí nespoznajú svoju úbohosť, a ešte viac beda tým Čo milujú tento biedny a porušiteľný život! Veď mnohí tak veľmi lipnú na ňom, hoci si ťažkou prácou, ba aj žobrotou ledva vládzu obstarať to najpotrebnejšie pre živobytie, že keby večne mohli takto žiť, nestáli by ani o kráľovstvo Božie. Ó, nerozumní a neverní srdcom, čo sa tak hlboko zabárajú do pozemských vecí, že okrem telesnosti nemajú zmysel pre nič! Takí úbožiaci nakoniec ťažko pocítia, aké biedne a ničotné bolo, čo milovali! Ale svätí Boží a všetci nábožní priatelia Kristovi nedbali na to, čo lichotilo ich telu, ani na to, čo za ich čias bolo slávne, ale všetka ich nádej a všetko ich úsilie smerovalo k večnému blahu. Všetka ich túžba sa vznášala hore k veciam trvalým a neviditeľným, aby ich láska voči veciam viditeľným nestrhala do hlín. Brat môj, nestrácaj nádej, že i ty pokročíš v duchovnom živote; ešte máš na to čas a chvíľu. Prečo odkladáš svoj úmysel na zajtra? Vstaň a začni hneď a povedz: Teraz je čas pracovať, teraz je čas bojovať, teraz je príhodná chvíľa polepšiť sa. Ak sa ti vodí zle a sužuje ťa trápenie, tu je čas získať si zásluhy. Treba ti prejsť ohňom a vodou, a len potom sa ti dostane občerstvenia. Ak nepremôžeš seba, hriech nepremôžeš.

Tomáš Kempenský (1379/80 - 1471), augustiánsky mních, askéta a mystik

TTTééémmmaaa

38

DO ČERTA S TÝM ČERTOM.

Sviatok svätého Mikuláša je výnimočný deň v roku, kedy my dospelí pripravujeme pre našich

najmenších pekné a nezabudnuteľné chvíle, ktoré by mali ostať pre naše

deti jednou z najkrajších spomienok na detstvo.

Zvykli sme si, že tak ako na Vianoce nesmie chýbať stromček, tak ani na

Mikuláša by nemal chýbať čert. Práve o tejto postave, ktorej dosť konkrétnu

podobu nám zanechala tradícia, budeme hovoriť v nasledujúcich

riadkoch. Kto je to vlastne čert? Na čo je vlastne tam? Je to neškodné pre malé dieťa, keď tam je? Je nevyhnutné aby tam bol? Na týmito otázkami sa určite zamýšľa každý zodpovedný rodič, lebo vie, že pri kontakte jeho dieťaťa s touto postavou, môže dieťa viac či menej prežívať negatívne emócie - obavy, úzkosť, strach, ktoré podľa detských psychológov môžu mať aj následky trvalého charakteru. Povedať deťom pravdu ? Paradoxom je, že najzraniteľnejšie sú práve deti v tom veku, pre ktoré toho čerta pripravujeme. Mnohí sa spoliehajú na to, že keď svojmu dieťaťu povedia pravdu (napríklad, že to je iba prezlečený ujo), tak že to dieťa automaticky racionálne pochopí a čerta sa báť nebude, alebo sa ho bude báť menej. V jednom článku na túto tému som sa dočítal túto „prevratnú“ myšlienku : „Aj my rodičia sa môžeme tešiť z toho, že práve vďaka nám sa dieťa, ktoré sa nás spočiatku drží zubami-nechtami, postupne zbaví strachu ... a možno podá čertovi i ruku.“ Zdá sa mi to trochu postavené na hlavu. Veď ja predsa nejdem s dieťaťom oslavovať Mikuláša preto, aby som ho trénoval v odvahe, aby sa stávalo odolnejšie voči strašidelným postavám. Veď ja chcem pre svoje dieťa príjemný čas, plný radosti z obdarúvania, pochvaly, povzbudenia ... Musí dieťa vydržať ? Keď chceme zo svojich detí vychovať citovo stabilné osobnosti, isto to nedosiahneme takýmito tréningami v ich rannom veku. Práve naopak. Z pozorovania vlastných detí viem, že vo veku do 4-5 rokov nie je vysvetľovanie vôbec účinné. Dieťa povie, že tomu rozumie, no aj napriek tomu prežíva strach, ktorý je na ňom viditeľný. Treba si uvedomiť, že frustrujúce zážitky môžu byť veľmi škodlivé a narobiť v jemnej psychike dieťaťa nenapraviteľné škody. Český detský psychiater MUDr. Max Kašparů v rekcii na článok čitateľa povedal :

TTTééémmmaaa

39

„Pokud čtenář hovoří o "milých zvycích", které s sebou přinášejí sousedé převlečení za čerta, anděla a Mikuláše, mohu spíš jako dětský psychiatr hovořit o nemilých zlozvycích. Není totiž rok, aby se v mé ordinaci neobjevilo některé z dětí, které se stalo obětí mikulášské návštěvy. Koktavost, noční děsy, úzkost, strach spát v postýlce sám, to jsou jen některé příznaky, se kterými přicházejí.“ Čo robiť? Ja sa so svojimi synmi, zúčastňujem oslavy Mikuláša, ktorá je bez čerta a aj naďalej sa budem aktívne angažovať, aby moje deti mali takúto možnosť. Ale čo s tým, keď sa to nedá. Uspokojím sa s tým, alebo nezoberiem dieťa na túto peknú udalosť? Mnohí sme už tak vnútorne presvedčení, že musíme „plávať s prúdom“, že ani nám nepríde ako vhodné riešenie, aby sme pozdvihli hlas a povedali, že čerta nechceme, skôr riešime to, ako naše dieťa presvedčiť aby sa nebálo, prípadne aké veci mu nahovoriť, aby nám tam nenarobilo hanbu, že akého strachopuda sme to vychovali. Mnohí rodičia - najmä ockovia zabúdajú, že v rannom veku dieťaťa je tento strach prirodzený a normálny a že sa nemajú za čo hanbiť. Dieťa predškolského veku vôbec neodporúčam brať na takúto udalosť, radšej nech sa ocko zahrá na Mikuláša doma. Tým trochu starším, do 7-9 rokov, je to potrebné citlivo vysvetliť a dieťa vo veku okolo 10 rokov by s tým už nemalo mať väčší problém. Kresťanskí rodičia Ak sa držíme zásady, že hovoríme deťom pravdu, potom by sme mali najmä my kresťanskí rodičia prezentovať svojim deťom diabla takého, aký naozaj je, a rovnako aj čerta takého aký má byť, aby vyjadroval zlo, ktoré predstavuje. Nemali by sme tieto postavy spájať dokopy a vytvárať o nich deťom falošnú predstavu. Už v prvých rokoch ich života, by si to deti mali dať v hlavičkách do poriadku a my rodičia by sme im mali pomôcť vytvárať reálny a pravdivý obraz o svete v ktorom žijú. Preto čert by mal byť deťom prezentovaný, ako rozprávková, vymyslená bytosť. Aj keď sa mu často dáva tá krajšia a milšia rozprávková podoba - rožky, chvostík,

kopýtka, kučeravé tmavé vlasy a ušmudľaná tvárička, mal by čert ostať negatívnou postavou, ktorú vyjadruje aj jej zovňajšok. Často je táto rozprávková postavička vykreslená ako tá, ktorá vôbec nie je až taká zlá, ako o nej iní hovoria. Často je čert prezentovaný ako spravodlivý, ako ten ktorý trestá len tých zlých. A takýto nejaký je často aj čert, ktorý je kamarát svätého Mikuláša. Viac menej čertík je už skôr len taký nezbedník a už nevyjadruje zlo, ako to bolo voľakedy. Často vidno obrázky dieťatka prezlečeného za čertíka, alebo deťom kupujeme svietiace rožky na hlavu... Mnohí aj svoje vlastné deti obdarujú prívlastkom „ty môj malý čertík“. Veď je to také milé.

TTTééémmmaaa

40

Čert podľa http://sk.wikipedia.org/ Čert je rozprávková bytosť žijúca v pekle. Má rohy, chvost a kopyto. Peklo opúšťa, aby získala duše hriešnikov. Väčšinou sa ich snaží získať formou úpisu. Ponúkne človeku na určitý čas nejaké služby alebo výhody, ale ten mu musí vlastnou krvou upísať dušu. Až určený čas vyprší, čert príde k človeku a odnesie jeho dušu do pekla. Tam odnáša duše aj hriešnych ľudí, kde budú na veky trýznené. V pekle sú podľa rozprávkových tradícií duše vážené, pre istotu, aby neprišlo k nejakej chybe. Na zámene zlej duše je založených mnoho rozprávok. Čistým dušiam sa opustiť peklo, hoci i cez odpor pekelných mocností, podarí. Iná rozprávková zápletka je, ako hlavná postava čerta oklame, alebo nahnevá. Podľa týchto rozprávok sú čerti bytosti nie veľmi bystré, no nikdy sa neoplatí ich podceňovať. Čert je schopný lietať a premiestňovať sa z miesta na miesto. Kvalita kúziel je závislá na úrovni čerta.

Diabol podľa Biblie a Katechizmu kat. cirkvi: Diabol je skutočná duchovná bytosť (anjel) odsúdená na večné trápenie v pekle. Je nehmotný a nemá rohy, chvost ani kopyto. Peklo neopúšťa, lebo peklo je stav definitívneho vylúčenia zo spoločenstva s Bohom. Duše hriešnikov, ktorý majú do svojej fyzickej smrti možnosť rozhodnúť sa, či budú patriť Bohu alebo nie, sa snaží odlúčiť od Boha a priviesť na miesto, kde sa sám nachádza a do večného zatratenia ktoré je pre neho definitívne určené. Väčšinou to robí formou klamstva, preto ho Ježiš nazýva aj otcom lži. Pokúša sa pridružiť človeka k svojej vzbure proti Bohu. Ponúka človeku na určitý čas zdanlivé výhody, vyplývajúce zo života bez Boha a zo života v hriechu, ale človek sa musí pre takýto život sám rozhodnúť. Až fyzický život takéhoto človeka vyprší, jeho duša prichádza do pekla. Duše nachádzajúce sa v pekle už opustiť peklo nemôžu. Podľa biblie sú diabol a démoni bytosti inteligentné a nikdy sa neoplatí ich podceňovať. Sila démonov je závislá od druhu zlého ducha, niektorých sa podarí zbaviť len pôstom a modlitbou.

Čert ako diabol ? Keď sme kresťania, potom môžeme mať naozaj problém, ako nedezinformovať svoje deti a ako im pravdivo opísať aj diabla. Je dôležité nájsť ten správny spôsob, aby sme dieťa nevystrašili, ale aby naše deti vedeli jasne rozlíšiť čerta - toho rozprávkového od diabla - toho skutočného, ktorý je úhlavný nepriateľ Boha aj každého človeka, toho, ktorý sa snaží mňa a mojich priateľov privádzať do nešťastia, toho ktorý má mnohokrát čo do činenia s alkoholizmom, s rozpadmi rodín, s vraždami, vojnami, znásilneniami ... a nakoniec aj ako toho, ktorý mnohých privedie aj do večného trápenia. No môže byť s tým naozajstný problém, veď čert a diabol majú aj toľko spoločného. Dokonca aj porekadlo hovorí, že „čert ako diabol“. Poriadne nám to tie nezdravé tradície vyplývajúce možno aj zo zle pochopenej kresťanskej symboliky skomplikovali. Veď je to všetko až neskutočne pomiešané. Dajte si do Googla vyhľadávať obrázky a zadajte slovo čert a zobrazia sa vám postavy najhroznejších príšer až po najmilšie postavičky. Prekvapilo ma, akú peknú definíciu čerta nájdeme na internetovej encyklopédii - wikipedii. Pre lepšie porovnanie ponúkam aj definíciu diabla vlastnoručne spracovanú podobnou formou na to na základe Biblie a Katechizmu katolíckej cirkvi.

TTTééémmmaaa

41

Ako veľmi dobrú pomôcku pre kresťanských rodičov odporúčam knihu s názvom „O dvoch kráľoch“, ktorá sa môže spokojne čítať aj deťom predškolského veku. Je to jeden zo spôsobov, ako je možné predstaviť deťom diabla (kráľa tmy) a peklo (kráľovstvo tmy) citlivým spôsobom a zároveň biblicky a pravdivo. Vždy je potrebné deti učiť a viesť k tomu, aby v diablovi videli toho porazeného, toho ktorý nie je pre nás vôbec nebezpečný, ak patríme Bohu a sme na jeho strane, na strane toho, ktorý diabla porazil, na strane víťaza. Čert a Mikuláš Ak teda prijmeme to, že čert je len rozprávková bytosť s popisom, ktorý je vyššie uvedený, ako ho potom môžeme postaviť k biskupovi svätému Mikulášovi. Zdá sa mi to nejaké divné. V tomto prípade to asi nemá byť presne tá rozprávková bytosť. Skôr to má byť postava viac vyjadrujúca zlo – čiže diabla. Ibaže by sme aj toho biskupa vymenili za vymysleného pekného červeného komerčného „Mikuláša“, ktorý je na nerozoznanie od amerického Santa Klausa, alebo za rovnako vymysleného deda Mráza, ktorý bol obľúbený najmä v komunistickom režime v Sovietskom zväze. A už sme pri tom multi-kultúrnom a multi-svetonázorovom guľáši.

Na záver tohto pokusu o článok by som len vyjadril svoj názor, že lepšie a krajšie prežije dieťa sviatok svätého Mikuláša vtedy, ak si my rodičia dokážeme tento sviatok predstaviť bez čerta. Nezdravú tradíciu netreba podporovať. Veď všetky tradície vytvorili ľudia. Nesnažme sa za každú cenu udržať a podporovať to, na čo sme síce zvyknutý, aj keď cítime, že to nie je správne. Nebojme sa začať tvoriť nové a lepšie tradície. Dieťa sa bez čerta zaobíde a o nič nepríde, ba práve naopak, prežije krajší deň, bude mať len pekné spomienky a možno aj detskí psychiatri budú mať po tomto sviatku menej práce a v dospelosti budú naše deti zdravšie, odolnejšie, istejšie a sebavedomejšie.

Kto si myslí že preháňam, môže si na webe pozrieť videá plné detského strachu a úzkosti. http://www.youtube.com/watch?v=6qWp1UnyeSQ&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=insMLLuUaS4&NR=1 http://www.youtube.com/watch?v=O0jKgXoRf3U&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=bFM3cwqK8UA&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=TWjffFeoaCM&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=BV-THCtpVTQ&feature=related

Prajem všetkým rodičom, starým rodičom, tetám, ujom, strýkom, krstným rodičom aj všetkým ostatným veľa síl a úspechov pri výchove a ochrane detí, nech sa vám vaša námaha vráti v ich neskoršom veku.

Pripravil: npor.Ing.Róbert Galoš, Ilustračné foto: Internet

HHHuuummmooorrr

42

☺☺☺ Chuck Norris

(pre tých čo nemajú STANAG - Čak Noris)

Chuck Norris zomrel pred 10 rokmi, ale zubatá nemala odvahu mu to povedať. Predtým ako si bubák ľahne pod posteľ, vždy sa pozrie, či tam nie je Chuck Norris. Chuck Norris bol raz v súťaži Koleso Šťasia a točil ako prví. Ostatných 29 minút televíznej show se čakalo či sa koleso zastaví. Chuck Norris vie robiť kotrmelce hore schodmi. Útok na Chucka Norrisa polícia definuje ako samovraždu. Chuck Norris zabehol 12-minútovku za 6 minút. Chuck Norris dokáže hádzať hrach na stenu, tak aby to malo zmysel. Krvná skupina Chucka Norrisa je AK-47. Ak si neviete v živote rady, povedzte si: "Čo by urobil Chuck Norris?" A potom to vzdajte, pretože nemáte takú silu. Chuck Norris vyhrá kameň, papier, nožnice proti zrkadlu. Chuck Norris sa zjavil Panne Márii.

☺☺☺

☺☺☺ Kapitán hovorí pred nastúpeným útvarom:

"Na budúcu nedeľu bude vojenská prehliadka. Ak bude ráno pršať,

prehliadka sa uskutoční popoludní. Keby však pršalo popoludní, prehliadka bude

ráno." ☺☺☺

Ako sa nazýva stan pre jedného vojaka? - ministan Ako sa nazýva stan pre 10 vojakov? - maxistan A ako sa nazýva stan pre 100 000 vojakov? - Afganistan

☺☺☺ Na vojenčine pri cvičných streľbách sa kapitán pýta vojaka: -"Vojak, čím vy sa vlastne živíte v civile?" -"Prečo sa pýtate, pán kapitán?" -"Ja nič, len vás tak pozorujem, že vždy, keď vystrelíte, tak vytiahnete vreckovku a poutierate všetky otlačky na zbrani!"

☺☺☺ Príde manžel z kostola a manželka sa ho pýta: - Tak, ako bolo v kostole? - Dobre. Farár kázal... - Áno, a o čom? - O hriechu... - A čo také hovoril? - Bol proti...

☺☺☺ - Tati, a je Pán Boh chorý? - Nie, prečo sa pýtaš? - Lebo na ozname je napísané: Boh povolal k sebe doktora Kadrnošku.

☺☺☺ Babka ide do kostola a až v kostole si spomenie že zabudla vypnúť platničku. Tak sa modli- „Anjeličku strážničku prepni moju platničku zo šestky na jedničku“

WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI

Dávame na známosť, že naša vojenská farnosť má svoju webovú stránku. Priestor pre ňu nám bezplatne poskytol portál „Moja komunita“. Aj keď je stránka zatiaľ iba v počiatočnej fáze jej rozvoja, už teraz tam môžete nájsť :

Kontaktné údaje Program bohoslužieb a aktivít Farské oznamy Galériu obrázkov

Stránku nájdete takto : 1. na www.mojakomunita.sk zvoľte -vyhľadávať- , zadajte „Ružomberok“ 2. zvoľte : „Vojenská farnosť sv. Pátra Pia“ Alebo priamy link: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia

Nezabudnite si uložiť do záložiek svojho webového prehliadača, alebo priamo na

lištu, aby ste to mali nabudúce jednoduchšie.

Farský spravodaj

Vychádza príležitostne - nepredajné – počet výtlačkov cca 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom:

Mgr. Ján Polťák, [email protected], [email protected], tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431

Ing. Robert Galoš, [email protected], tel: 472233 web: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia

Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty. Kontakt Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia

VÚ 1115 Zarevúca 2

034 01 Ružomberok

Naďalej pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.

Ďakujeme všetkým prispievateľom za kvalitne vypracované články.

A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu;

z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti.

On bude pokoj. BIBLIA - Kniha proroka Micheáša (716-687 pred Kr.)

Milí vojaci, zamestnanci, rodinní príslušníci, prajeme vám pokojné, láskyplné a požehnané vianočné sviatky.

Hoci bol bohatý, pre vás sa stal chudobným, aby ste sa jeho chudobou obohatili. (BIBLIA - 2 Kor 8,9)

farský spravodaj 3-2011

Documents