farský spravodaj 1-2011
DESCRIPTION
Farský spravodaj 1-2011TRANSCRIPT
2011
FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR
▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 5 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪
1 SSPPRRAAVVOODDAAJJ
ffaarrsskkýý
PPPrrríííhhhooovvvooorrr
2
Vážení vojaci, milí farníci!
Liturgický kalendár nám v tomto roku ponúkol omnoho dlhšiu „plesovú sezónu“
alebo obdobie ľudsko-spoločenskej radosti a zábavy. Áno, po neobyčajných vianočných
sviatkov Boţej lásky a dobroty sa patrí plesať, radovať a rovnako v tomto duchu je dobre
preţiť prvé mesiace nového roka, aby sme boli ľuďmi nádeje, pokoja a radosti. Hoc je
pred nami mnoţstvo vecí, ktoré nie sú pozitívne a nevieme, čo bude ... a ako bude ...
napriek tomu sme nositeľmi viery, ktorá sa opiera o Boţiu dobrotu a prozreteľnosť s nami
i s týmto svetom. Je čas sa tešiť a radovať, aby sme boli naplnení darmi ľudského ducha
a v rovnakej miere darmi, ktoré nám ponúka duchovný ţivot veriacich ľudí v celom
liturgickom roku.
Naozaj v dňoch medzi Troma kráľmi a Popolcovou stredou sa v nedávnej minulosti
ba i dnes koná mnoţstvo svadieb, povestných zakáľačiek, veselíc a bálov. V tomto čase
ľudia hlboko vnímali sviatok Obetovanie Pána (2. februára) či ľudovo povedané
Hromnice. Tento sviatok súvisí s tým, ţe sviečku posvätenú v ten deň v kostole si ľudia
zapaľujú vo svojich domácnostiach, keď bijú hromy, aby si vyprosili ochranu pred
nešťastím. Hneď deň po Hromniciach je sviatok sv. Blaţeja. Veriaci ľudia prichádzajú do
kostola, aby vo svätej omši dostali svätoblaţejské poţehnanie, ktoré má ľudí ochrániť pred
chorobami hrdla. Tri dni pred Popolcovou stredou sú rozlúčkou s obdobím svadieb,
veselíc, neraz aj nespútanej či roztopašnej veselosti. Dnes uţ len tradične na niektorých
dedinách si na svoje prišli muzikanti, na stoloch nechýbajú jedla a nápoje, mäso
a vypekané šišky.
Nuţ, po týchto ostatných fašiangových dní bolo a je potrebné aj dnes sa pozrieť do
tváre Popolcovej stredy, čo ústami kňaza pripomína všetkým : „Pamätaj, človeče, že si
prach a na prach sa obrátiš!“. Začiatok Veľkého pôstu znamená koniec radovánkam,
nasledujúce dni a týţdne je potrebné preţiť viac v tichu, väčšej skromnosti a v očakávaní
tajomstva nášho vykúpenia. Slovo pôst znamená zriekať sa dovolených i nedovolených
pôţitkov ako konkrétny postoj očistenia tela a konania pokánia za svoje hriechy. Duch 40
dňového pôstneho obdobia viac či menej preniká spoločenským ţivotom v našich
dedinách i mestách.. Na nás ľuďoch by malo byť jasne
vidno, ţe sa práve v tomto čase chceme akoby viac zaľúbiť
Bohu. Chce to od nás mladých i starších, aby sme sa viac
stránili hriechu, prázdnych reči a hrešenia. Človek viery by
mal v tomto čase prejaviť kajúcu skrúšenosť a na druhej
strane aj vrúcnu zboţnosť. Konkrétnym prejavom toho môţe
byť aj to, ţe v celom týţdni azda okrem nedele sa nemusia
pripravovať a jesť mäsité pokrmy, ba kedysi boli rodiny, kde
cez pôst sa nejedávali ani len vajíčka, syr a nepilo mlieko.
A čo viac sami ľudia sa časom presvedčili, ţe tieto
DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
3
bezmäsité dni a týţdne im nijako neškodili. Naopak zdrţanlivosť a krotenie ţiadosti ba aj
vášni, čo sú v nás sú cenné víťazstva nad sebou, nad hriechom, nad pokušením a stávajú sa
istým druhom hrdinstva. Samozrejme v pôste a v pokání nejde len o mäso, ale mnohí si
vedia v tomto čase i do budúcnosti odrieknuť fajčenie a alkohol alebo usilovať sa zbaviť
niektorých negatívnych vlastností.
Zachovať spomenuté predsavzatia a zásady Veľkého pôstu si vyţaduje vnútornú
silu. K tomu je veľkou podporou pre veriaceho človeka modlitba, poboţnosť kríţovej
cesty, nedeľná bohosluţba, prijatie sviatosti Eucharistie alebo aj sviatosti zmierenia. To
všetko s pohľadom na prichádzajúce tajomstvo Veľkej noci, ktoré opäť hovorí o Boţej
láske, milosrdenstve a dobrote.
Aj pre nás vojakov, pre naše kresťanské rodiny dnešnej doby je tu rovnaké pozvanie
ako kedykoľvek v minulosti preţiť čas radosti a rovnako vedieť preţiť a zuţitkovať čas
smútku a bolesti pôstnej doby alebo aj nášho ţivota, aby sme sa stali dokonalejšími.
Zdá sa, milí veriaci, ţe nastupujúca jar a blízkosť slávnosti Vzkriesenia nás
povzbudzuje k radosti a nádeji, ţe môj i tvoj ţivot má svoj zmysel a to jedine v Bohu,
ktorý nás bezhranične miluje.
„Prajem Vám na ceste života vo chvíľach radosti i cez okamihy smútku a utrpenia, aby
ste mocne cítili vo svojom srdci a boli presvedčení o Božej moci a milosti, ktorá sa Vás
chce viac ako dotknúť v slávení udalosti a tajomstiev Veľkej Noci : „Kristus vstal z
mŕtvych, aleluja, aleluja, aleluja“.
Vojenský duchovný.
„Nech je vám Jeţiš útechou vo všetkých vašich
trápeniach, nech je vašou oporou v nebezpečenstvách,
nech vás stále sprevádza svojou milosťou, ukazuje vám
bezpečnú cestu, ktorá vedie do večného ţivota, a nech ste
jeho zásluhou čoraz drahšou Najsvätejšiemu Srdcu
Jeţišovmu a čoraz hodnejšou neba.“
Sv. Páter Pio
OOOzzznnnaaammmyyy
4
Rímsko-katolícky farský úrad
vojenskej farnosti sv. Pátra Pia Ružomberok (kancelária na učebnom bloku , budova č.8, II. poschodie)
Stránkové hodiny:
Pondelok a streda : 07,00 hod. – 11,30 hod.,
13,30 hod. – 15,15 hod.,
Utorok : 10,30 hod. – 11,30 hod.,
16,15 hod. – 18,00 hod.,
Štvrtok : 07,00 hod. – 11,30 hod.,
16,15 hod. – 18,00 hod.,
Piatok : 07,00 hod. – 11,30 hod.,
Krst – dospelí kandidáti navštevujú katechumenátnu prípravu 1 – 2x
týţdenne po dobu 1 aţ 3 roky alebo ináč po dohovore s vojenským
duchovným,
- krst dieťaťa ţiadajú rodičia aspoň týţdeň dopredu,
Sviatosť zmierenia (spoveď) – vţdy pred svätou omšou alebo na
poţiadanie kedykoľvek,
Prvé sväté prijímanie – dospelí po polročnej príprave , deti absolvujú
aspoň tri roky náboţenskej výchovy v škole a pod.,
Birmovanie – prijímajú kresťania, u ktorých sa uţ teraz predpokladá
praktizovanie náboţenského ţivota,
- blízka príprava prebieha pre všetkých záujemcov 1x týţdenne po
dobu 1 aţ 2 roky,
Sobáš – ţiadajú snúbenci aspoň 3 mesiace vopred,
Poţehnanie (osôb, domu, auta, predmetov ...) na základe poţiadania
kedykoľvek
Pomazanie váţne chorých – osobne alebo telefonicky; neodkladať,
k dispozícii som non stop,
Pohreb – priniesť list o prehliadke mŕtveho
Poznámka: Prvé sväté prijímanie detí (vo veku ţiakov 3. ročníka ZŠ) sa
bude organizovať v našej vojenskej farnosti po prvýkrát v roku 2012.
Rodičia, ktorí majú záujem môţu prihlásiť svoje deti u vojenského
duchovného uţ v tomto roku 2011 !
DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
5
AJ TAKÉTO MÔŢU BYŤ KRSTINY.
Mnoho z nás - profesionálnych vojakov
vie, čo znamená bývať na inom mieste, neţ
je to rodné. Ja s manţelkou sme
Prešovčania a doposiaľ sme ţili v dvoch
iných posádkach. Momentálne sme uţ 6
rokov v Ruţomberku. Moţno aj preto si
viac uvedomujeme a váţime hodnotu
rodinných zväzkov a záleţí nám na tom,
aby mohli aj napriek nášmu odlúčeniu
pretrvávať. Jednou z príleţitosti, kde sa
môţu naše vzťahy otuţovať sú práve
rodinné oslavy. V auguste minulého roku k
našim dvom synom Šimonkovi
a Ondrejkovi pribudol tretí braček, ktorému
sme dali meno Natanael. Okrem veľkej
radosti prišla s dieťatkom aj zodpovednosť
a to aj taká, aby sa Natanaelko stal
súčasťou Boţej rodiny do ktorej patríme aj
my a aby prijal to bohatstvo, ktoré človek
dostáva v krste. Preto sme intenzívne
premýšľali o tom, ako tie krstiny
zorganizujeme a túţili sme, aby boli
zároveň príleţitosťou pre spoločné rodinné
stretnutie. Podarilo sa nám ich pripraviť
veľmi netradičným spôsobom, ktorý sa
mohol uskutočniť len vďaka tomu, ţe sme
sa rozhodli dieťatko pokrstiť v našej
vojenskej farnosti a preto, ţe náš vojenský
kňaz má moţnosť krstiť na mieste, ktoré si
zvolí. Keďţe ako rodina máme
niekoľkoročné dobré vzťahy aj
s Jezuitskými kňazmi v Ruţomberku,
dostali sme moţnosť prenajať si na víkend
Jezuitskú chatu v Trlenskej doline, ktorej
súčasťou je tieţ malá kaplnka. Keď termín
všetkým vyhovoval, nič nebránilo tomu,
aby sme náš zámer uskutočnili. V sobotu
ráno na Liptov šťastne docestovalo 22
východniarov (z toho 8 detí) a pozvanie
prijali aj naši priatelia z Ruţomberka.
Spolu s našou rodinou, kňazom
a kuchárkou, to bolo spolu 38 ľudí pod
jednou strechou. Prvý deň spoločného
víkendu bola hlavným bodom programu
krstná slávnosť, pred ktorou ešte mnohí
naši blízky vyuţili moţnosť vyspovedať sa
a prijať Boţie odpustenie. Potešilo ma,
ţe dokonca aj tí, ktorí uţ veľmi dlho svoj
duchovný ţivot a vzťah s Bohom
zanedbávali, preto nám vôbec nevadilo, ţe
sa plánovaný začiatok krstín kvôli tomu
trochu posunul. Pri úvodnej gitarovej
piesni a aj pri tých ďalších, mi hrou na
rôzne hudobné nástroje pomáhali malí
muzikanti. Kaplnka a samotná svätá omša,
ktoré dávali patričnú váţnosť tejto udalosti
boli zároveň preniknuté rodinnou
DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
6
a priateľskou atmosférou. Po krstnom
obrade nasledoval slávnostný obed
a posedenie pri vynikajúcich koláčoch
a dobrom juhomoravskom víne. Počasie
nám dovolilo, aby sa deti ešte stihli
vyšantiť v areáli chaty, ktorá je umiestnená
v prekrásnom prostredí. Aţ do večera
vládla pohoda, lebo hostia vedeli, ţe sa
nemusia ponáhľať domov, ale ţe je pred
nami ešte ďalší spoločný deň. V nedeľu
nám vojenský duchovný prišiel ochotne
odslúţiť nedeľnú svätú omšu, po ktorej
sme ešte stihli absolvovať spoločný výlet
do skanzenu Vlkolinec. Aj keď musím
priznať, ţe príprava takejto veľkej oslavy
nás stála veľa síl, všetko nám vynahradil
ten spoločne strávený čas a tieţ to, čo
z tohto času ostalo v nás aţ doposiaľ. To,
ţe Natanaelko je naveky označený pečaťou
krstu a to, ţe sme si obnovili nie len naše
rodinné vzťahy, ale mnohí aj vzťah
s nebeským Otcom, spravilo pre nás túto
udalosť nezabudnuteľnou.
Róbert Galoš
MLADÍ ĽUDIA Z CIRKEVNÉHO GYMNÁZIA ...
Niekde na počiatku bola len taká myšlienka, či by nebolo poučné i zaujímavé
stretnutie mladých ľudí s vojenským duchovným na tému -viac či menej aktuálnu- ktorou
je moslimská viera, náboţenstvo, a v tomto kontexte aj pohľad na vojenskú misiu
v Afganistane. Myšlienka, ktorá skrsla v srdci manţelov: dôstojníka – vojaka a pani
učiteľky. Prešlo pár mesiacov a nakoniec po istej príprave sa podarilo uskutočniť toto
malé stretnutie v línii škola – vojenský útvar a to, čo nás spolu spája kresťanská viera
a poznanie.
Dňa 3.februára 2011 sa otvorili brány kasárni pre vekovo rôznorodú skupinu ţiakov
cirkevného gymnázia sv. Ondreja Ruţomberok. Spolu so svojimi učiteľkami v počte okolo
30 ľudí spokojne i veselo prešli vojenským útvarom aţ na miesto Pastoračného centra
vojenskej farnosti sv. Pátra Pia, ktoré má svoje miesto na učebnom bloku. S úsmevom ich
privítal vojenský duchovný, ktorí v priebehu jednej vyučovacej hodiny spoločného
stretnutia cez poloţené otázky do duše i mysle mladých ľudí hľadal vo
vzájomnom dialógu odpoveď : „ako chápeme moslimskú vieru?“, veď toľko sa denne
hovorí o ich ţivote uprostred Európy ... niekde blízko nás; „kedy vzniklo moslimské
„Musíte hovoriť s Jeţišom nielen ústami,
ale aj srdcom, dokonca pri niektorých
príleţitostiach by ste mali hovoriť len
svojím srdcom.“
Sv. Páter Pio
DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
7
náboženstvo?“, je vţdy dobré sa vrátiť pri hľadaní odpovedi na čokoľvek k počiatku , kde
niečo vzniklo a začalo jestvovať, aby sme správne pochopili dôleţité súvislosti ...; „aké
učenie je podstatou moslimskej viery a špecifický v tom, čo je rovnaké našej kresťanskej
viere?“ – je neraz potrebné hľadať aj to, čo nás môţe spájať o to viac, ak máme ţiť dnes či
v budúcnosti blízko seba a na pohľad rozdielni v mnohých veciach i vo viere.
Mladí ľudia sa na stretnutí ukázali ako veľmi pozorní poslucháči, moţno i na
počudovanie a nemali ţiaden problém poloţiť nie jednu otázku z oblasti viery, ale smelo
sa pýtali na ţivot priamo v Afganistane. Dievčatá zaujímali otázky vzťahu moslimských
muţov k ţenám, k svojim manţelkám, alebo akú perspektívu majú ţeny v moslimskej
krajine. V kaţdom prípade to boli zaujímavé i zároveň ťaţké otázky na ktoré sme hľadali
spoločnú odpoveď.
Jedna vyučovacia hodina ubehla tak rýchlo, ţe sme sa ani nenazdali. Lenţe, vrcholom
nášho stretnutia sa stálo niečo iné ako len rozhovor hoc na dôleţité, či inšpirujúce témy
ţivota. Mladí ľudia uţ pred stretnutím svoj pohľad upriamili na moţnosť mať svätú omšu
vo vojenskej kaplnke sv. Pátra Pia. A tak veľmi radi sme sa na záver zhromaţdili
v kaplnke na bohosluţbu, ktorú nám prišli oţiviť naši vojaci svojím spevom a hrou na
gitare, čo mládeţ okamţite prijala svojím radostným a úprimným spevom na oslavu Boha
a prejav svojej kresťanskej viery. Je na mieste sa poďakovať : npor. Ing. Róbertovi
Galošovi, por. Ing. Janke Berešíkovej a por. Ing. Adriana Matejová za liturgický
doprovod v hre a speve duchovných – gitarových piesní.
Určite najkrajším prekvapením bola hojná účasť mladých ľudí na svätom prijímaní, čo je
len nádherným znakom a svedectvom vyspelosti ich viery a dôstojnosti Boţích detí. Áno,
to je potrebné v dnešnej dobe, aby v čistote duše a srdca práve mladých ľudí mohol sa
prejaviť a pôsobiť sám Boh. Veď práve v tejto bázni a dôstojnosti pred Bohom a vernosti
jeho zákonom je moţné budovať čokoľvek, čo potrebuje človek a tento svet okolo nás a tu
neodmysliteľné patrí aj to : kto som a aký som. Mladých ľudí je potrebné „pestovať“
DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
8
a viesť práve v tomto duchu viery, aby boli krásny a zodpovedný a bez sviatosti to
nepôjde.
Celé príjemné a uţitočné stretnutie sa ukončilo tým, čo bolo aj na počiatku,
úsmevom, radosťou, podaním rúk. Je celkom reálne, ţe sa opäť niekde stretneme. Hm,
moţno len tak na ulici, moţno na deň otvorených dverí v kasárňach, alebo pri inej aktivite,
čo nás opäť posilní v poznaní i v dobro.
Na tomto mieste patrí veľké poďakovanie pani učiteľke Mrvovej a jej manţelovi
kpt. Ing. Jánovi Mrvovi za myšlienku, organizáciu, priebeh a v nie poslednom rade vieru,
ktorá nás spája a cez ktorú dokáţeme robiť veľké i malé veci v tomto svete.
Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív
RELIKVIE SV. CYRILA V NAŠEJ FARNOSTI
V rámci blíţiaceho
sa Jubilea 1 150 rokov od
príchodu a účinkovania sv.
Cyrila a Metoda na našom
území sa konala vo
vojenskej farnosti sv.
Pátra Pia svojím výzorom
síce malá slávnosť, ale
duchom viery farníkov
veľká udalosť, keď boli s
úctou prijaté relikvie sv.
Cyrila.
Bola nedeľa 13. Marca 2011. Veriaci ľudia v počte okolo 50: vojaci, príbuzní, vyslúţili
vojaci, birmovanci a taktieţ hostia sa zhromaţdili v priestore vchodu do kasárni kde boli
svedkami prípravy relikvie na dôstojné odprevadenie do vojenskej kaplnky sv. Pátra Pia.
Prišla aj miestni ţurnalisti z televízia Lux, aby vytvorili dokument z tejto slávnosti ba
urobili i nie jednu reportáţ zo záţitkov a pohľadov jej účastníkov.
„Ak Boh vidí chyby dokonca u
anjelov, dokáţete si predstaviť, čo vidí
vo mne.“ Sv. Páter Pio
DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
9
Sprievod na čele s relikviami sv. Cyrila sa pomaly presunul do vojenskej kaplnky, kde boli
uloţené na čestné miesto pred oltárom. Skôr neţ začala bohosluţba vojenský duchovný
v niekoľkých minútach objasnil dôleţitosť i samotný dôvod prítomnosti relikvii sv. Cyrila
v našej vojenskej farnosti.
„Relikvie poukazujú na Boha samotného: je to totiž On, kto silou svojej milosti dáva
krehkým bytostiam odvahu, aby o ňom svedčili pred svetom. Keď nás Cirkev
povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých, nezabúda, že
v skutočnosti ide síce len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré
navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej,
ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje Nebeské kráľovstvo,
ktoré je v našom vnútri. Relikvie volajú s nami a za nás : „Príď Pane Ježišu!“
Ľudia si v tento deň uctili modlitbou i svojim záujmom
relikvie sv. Cyrila ako svedka Boţej lásky a milosti, ktoré
potrebujeme aj my ţijúci a zároveň pútnici do večnosti.
Naše ţivoty a rodiny sa potrebujú oprieť o dobro,
o dôstojnosť osoby, o Boţie slovo i jeho zákony a o pravú
lásku, ktorá vie všetko prekonať a priviesť kaţdého z nás
k večnosti, kde uţ neexistuje ţiadne zlo len najvyššie
Dobro, ktorým je sám svätý Boh. Nakoniec aj medzi
nami ľuďmi byť svätí znamená byť viac ako len dobrý.
Skončila milá slávnosť uctenia si pozostatkov sv. Cyrila
a naše rodiny, mládeţ sa opäť rozišli do svojich domovov
a na svoje cesty ... Dúfajme, ţe sme aj tento krát o niečo
lepší alebo aspoň kráčame s týmto predsavzatím ďalej
svojim ţivotom.
Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív
„Modlitby svätých v nebi a dobrých
duší na Zemi sú parfumom, ktorý
nikdy nevyprchá.“ Sv. Páter Pio
LLLiiittteeerrrááárrrnnnaaa tttvvvooorrrbbbaaa
10
Andrej Kováč
Závoj nádeje.
Predostri si pred seba, závoj nádeje
Bez neho sa totiţ, ţivot nedeje. Tam, kde nie je, všetko zomiera. On je posledná, tá moja doména.
Ani sa nenadeješ a máš ho pri sebe. Bez neho jediného sa totiţ,
ţivot nedeje. Si taký, ako, bez ţivota.
Keď, on stratí sa, stratí sa i dobrota.
Plazí sa pri tebe, i kráča hrdo. To závisí od toho,
či sťahuje sa ti hrdlo. Od správy zlej, takej, ktorá ho
porazí.
A poslednú časť nádeje, s teba vyrazí.
Závojom nádeje, stým môţeš mávať.
tak i tak, sa môţe čosi stávať. Tak i tak, diať, tak sa javiť. Nemôţeš ho, medzi prvými,
zmariť.
Nádej je mocná, ako pevná skala. I keď sa s ňou, vţdy nevyhráva.
Nádej tá stavia mosty, cez hlboké rieky. Nádej tá neznáša predčasné náreky.
PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
11
POŢIARNY POPLACH - TAKTICKÉ CVIČENIE
V piatok 17.12.2010 prebehlo
na Základni MOKIS taktické
cvičenie nepredpísanej
hasičskej jednotky útvaru
v spolupráci s okresným
riaditeľstvom hasičského a
záchranného zboru (OR HaZZ)
Ruţomberok. V rámci tohto
cvičenia sa komplexne
preverila reakcia na simulovaný
poţiar so súčasnou evakuáciou osôb
z nadzemných podlaţí jednak schodišťom
s pouţitím autonómnych dýchacích
prístrojov, ale aj pomocou výškovej
techniky HaZZ (rebrík). Členovia
nepredpísanej hasičskej jednotky
desiatnik Ľubomír Osika,
slobodník Jaroslav Jerdonek,
slobodník Ivan Kvašnica,
slobodník Jozef Machunka,
zdravotník slobodník Marián
Buzák a dozorný útvaru práporčík
Adrián Szuperák spolu
s pomocníkom čatárom Martinom
Kandráčom kvalitne a bez Váhania
splnili všetky úlohy spojené s riešením
poţiaru v objekte kasární. Zvláštne
poďakovanie patrí aj príslušníkom HaZZ
mesta Ruţomberok a za ich profesionálny
prístup.
ZLADENIE RÁDIOVÝCH SIETÍ A SMEROV
Dňa 26. – 27. januára 2011 v rámci OS
SR sa uskutočnilo zladenie rádiových sietí
a smerov na skutočné vzdialenosti. Zladenia sa
zúčastnilo 18 útvarov v mieste svojej
dislokácie:
Základňa mobilných KIS Ruţomberok/SVaP
OS SR, Veliteľstvo pozemných síl OS SR
Trenčín, ţepr. Sereď/PS OS SR, rmo
Roţňava/PS OS SR, 1. mb Topoľčany/ PS OS
SR, 2. mb Prešov/PS OS SR, 12. mpr. Nitra/PS
OS SR, 13. mpr. Levice/PS OS SR, 21. mpr. Trebišov/ PS OS SR, 22. mpr. Michalovce/
PS OS SR, bvrps Zvolen/VzS OS SR, lz Sliač/VzS OS SR, lz Malacky/VzS OS SR, lz
Prešov/VzS OS SR, plrb Nitra/VzS OS SR, SLPS Hlohovec/SVaP OS SR, 5.
pšu Ţilina/ŠbO GŠ OS SR, AOS Liptovský Mikuláš/kurz VODK C10.
Rádiová prevádzka bola rozdelená do troch sietí. Náplň prevádzky v jednotlivých
sieťach a smeroch pripravili riadiace stanice ZaMKIS Ruţomberok. Zo strany ZaMKIS
boli zabezpečené aj obsluhy kontrolných staníc v jednotlivých sieťach a stanica dohľadu
nad spojením, ktorá pôsobila ako stanica technickej podpory pre podriadené stanice
v prípade nenadviazania spojenia. Riadiaci zamestnania bol kpt. Ing. Ján MRVA. Obsluhy
riadiacich staníc tvorili títo PrV : rtn. Peter Škarda, rtn. Bc. Michal Benčík, rtn. Peter
Lorinčák, rtn. Ľuboš Matej, čat. Ján Ţuffa, ppráp. Roman Mydliar a rtn. Ladislav
Dúbravský obsluhy kontrolných staníc : rtn. Miloš Babeľa, rtn. Marek Slavíček, des.
Martina Sokoliová des. Andrea Blahovská a obsluhu stanice technickej podpory : rtn.
Michal Maconka. Autor: kpt. Ing. Ján Mrva , Foto: autor
PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
12
VIANOČNÁ B E S I E D K A
Krásne sú akékoľvek sviatky, kde cítiť teplo ľudskej lásky a dobroty,
spolupatričnosti a nezištnej pomoci. Asi v tomto duchu sa ešte aj dnes máme dôvod vrátiť,
čo len na jeden moment či jednu spomienku na stretnutie vojakov Základne MOKIS
s deťmi Detského domova Ruţomberok.
Bolo to 21. decembra 2010, keď aktívni ľudia z nášho vojenského prostredia
v myšlienke na iných, za podpory veliteľa pplk. Ing. Štefana Pobijaka, sa rozhodli vytvoriť
program stretnutia vojakov s deťmi : Veliaci poddôstojník šbnrtm. Miroslav Dulaj
pripravil s rtn. Romanom Škutom ukáţku výstroje vojaka, vybrali nejaké zbrane a deti
mali o zábavu postarané. Najmä chlapci detského domova sa vôbec nebáli a veľmi radi
a pohotovo si na seba poobliekali a vyskúšali niektoré vojenské súčiastky. Moţno aj ony
budú raz vojaci.
Váţne, či menej váţne predstavenie vojenského ţivota sa prispením npor. Ing.
Róberta Galoša a por. Ing. Janky Berešíkovej zjemnili a stali radostnými v
atmosfére spevu vianočných piesni a kolied.
Nákup sladkosti, dobrovoľná zbierka vojakov na potreby detí Detského domova,
príprava programu, ochota a radosť urobiť niečo dobré i nad rámec svojich povinnosti
a pracovného času to všetko sa skrývalo za osobou čat. Emílie Doleţiovej ku ktorej sa
s radosťou pripojila por. Ing. Janka Berešíková, aby priebeţne v celom programe
„Vianočnej besiedky“ vytvorili duo nebeských anjelov, čo iste očarilo nie jedno dieťa
a bolo krásnym spríjemnením a pohladením na duši pred blíţiacimi sa sviatkami lásky.
Pomocnou rukou a vôbec, aby sme tvorili nejaké skutočné vojenské aspoň druţstvo
aktívne prispeli svojou účasťou des. Michal Surový a des. Lúcia Bombarová.
PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
13
Deti Detského domova si však pripravili aj svoj program pre vojakov a nedali sa
vôbec ničím zahanbiť. Niektorí ukázali svoju neobyčajnú šikovnosť v tanci, iní predniesli
básničku, alebo zahrali na hudobnom nástroji a hlavne vţdy bolo okolo toho kopec
smiešnych situácii a to bolo dôleţité, aby sa kaţdý cítil uvoľnene a radostne. Aj tie
najmenšie deťúrence, čo len sedeli na kolenách opatrovateliek, veď mali sotva 3 roky boli
v strehu a nijako sa nenudili. Svoje slovo mal aj pán riaditeľ
Detského domova, ktorý povedal zopár slov o tejto inštitúcii a o
ţivote v nej.
Nakoniec vystúpil aj náš pán veliteľ a po krátkom slove slávnostne
odovzdal symbolický šek v sume 500 EUR pre potreby deti
Detského domova Ruţomberok, čo je iste veľkým darom kaţdého,
kto čo i len trochu, ale zo srdca, finančne prispel na tento účel.
Okrem toho bolo odovzdaných 5 vriec oblečenia, hračiek a iných
pozornosti našich vojakov Základne MOKIS. Za 58 EUR sa ešte
nakúpilo mnoţstvo ovocia a sladkosti pre dni blíţiacich sa
sviatkov.
Na tomto mieste je dôvod vyjadriť veľké uznanie a poďakovanie
i Pán Boh zaplať všetkým vojakom, ktorí dobrovoľne prispeli na
túto našu vojenskú aktivitu a pomoc deťom, ktorí nemajú ani to, čo
patrí medzi základne veci nášho ţivota –
rodinu, otca a mamu.
Myslím, ţe i v tomto roku bude rovnaký
dôvod moţno opäť v čase sviatkov, aby sme
uvaţovali komu a kde prispieť, alebo pomôcť
z toho čo máme, či uţ finančne, alebo aj
vecnými darmi. Moţno to bude nejaké detské
oddelenie v nemocnici s naším konkrétnym
darom alebo návšteva a pomoc starým ľuďom,
ktorí rovnako ako mnohé deti nemajú nikoho a čo viac
ich ţivot uţ pomaly končí a aj takýto ľudia si zaslúţia
a moţno o to viac našu pozornosť a chvíľu s nimi, ktorá
im vyčarí úsmev a prinesie radosť. Nuţ moţnosti je veľa,
kde a čo môţeme urobiť pre iných my dnes mladí
a zdraví ľudia o to viac, ak nám toho naozaj ani veľa
nechýba, ba moţno máme „všetko“, aj zdravie. V tomto
duchu kaţdý váš nápad, dobrá myšlienka ako urobiť
v tejto veci niečo dobré pre iných ľudí, bude pre nás
inšpiráciou ako to naplniť v mene nás vojakov Základne
MOKIS Ruţomberok.
Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov 3. Centra ZaMKIS.
Rastislav Ledaj, Alexander Kaposztás, Slavomír Klimkovský, Daniel Korpala, Ján Perdek,
Marek Papay, Jozef Kertész, Milan Gajdoš, Peter Saloň, René Farkašovský, Juraj Hanis,
Matej Liptai, Dušan Németh, Miloš Babeľa, Peter Potocký, Andrej Hyravý, Dušan
PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
14
Jančovič, Ján Uhel, Ľubomír Viktor, Tomáš Pavlík, Miroslav Sagan, Tibor Vlkolínsky,
Jozef Machunka, Pavol Chovanec, Katarína Janišová, Michaela Šimúnová, Jozef Gabčík,
Milan Gerát, Miroslav Moravčík, Radovan Kysel, Ľubomír Drobúl, Roland Pavelka, Ivan
Kvašnica, Michal Gruchaľák, Tomáš Had, Robért Mihalík, Vladislav Kurečko, Ľubomír
Ďurica, Viliam Kulpa, Daniel Duong, Vladimír Lahuta, Dalibor Galica, Beata
Klimkovská.
3. centrum vyzbieralo spolu 230,10 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 10 EUR
od desiatich vojakov.
Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov CM ZaMKIS.
Neznámy darcovia CM vyzbierali celkom 80 EUR.
Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov 2. Centra ZaMKIS.
Lucia Bombárová, Jankovič, Ján Mrva, Marián Doleţi, Pečko, Zuzana Deviová, František
Marec, Pavol Kubačák, Marián Hanes, Kocúr, Cmarko.
2. centrum vyzbieralo 60 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 5 EUR od ôsmych
vojakov. Neznámy darcovia 2. centra venovali 18 EUR.
Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov veliteľstva ZaMKIS.
Štefan Pobijak, NŠ, Ján Polťák, Marián Ferenc, Blanka Kroulíková, Jaroslav Nekoranec,
Rastislav Lesák, Emília Liţbetinová, František Sloboda, Miroslav Dulaj, Sabo, Miroslav
Lengvarský, Maroš Omasta, Peter Ivan, Milota Lesáková, Tatiana Riljaková, Emília
Doleţiová, Mária Halajová, Anna Bullová, Róbert Bulla, Ivan Čimbora, Róbert Galoš.
Veliteľstvo vyzbieralo 188 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 20 EUR od štyroch
vojakov.
Ešte ráz veľké a neoceniteľné Ď A K U J E M kaţdému kto dobrovoľné a nezištné
prispel finančne alebo materiálne na podporu kvality ţivota deti detského domova
Ruţomberok. Samozrejme vďaka na prvom mieste patrí Bohu za jeho milosti, ţe máme
v sebe dobré srdce, ktoré sa vie darovať.
Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák , Foto: internet
Spolu za Základňu MOKIS bolo vyzbieraná suma 558 EUR z čoho sa pouţilo 58
EUR na nákup sladkosti a čerstvého ovocia pre deti Detského domova.
PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy
15
VELITEĽSKÉ ZHROMAŢDENIE VELITEĽA ZÁKLADNE MOBILNÝCH KIS
Dňa 3. marca 2011 sa na Základni mobilných KIS v Ruţomberku
uskutočnilo veliteľské zhromaţdenie veliteľa Základne, na ktoré
prijal pozvanie aj veliteľ síl výcviku a podpory generálmajor Ing.
Peter Vojtek spolu s náčelníkom odboru podpory velenia štábu
podpory operácii GŠ OS SR plukovníkom Ing. Ivanom Ilavským.
V rámci veliteľského zhromaţdenia Veliteľ Základne vykonal
rozbor dosiahnutých výsledkov v príprave útvaru za výcvikový
rok 2010 s vyhodnotením splnenia úloh výcvikového roku za
účasti pozvaných hostí a hlavných funkcionárov veliteľstva,
náčelníkov jednotlivých centier a oddelení Základne mobilných
KIS. V závere veliteľského zhromaţdenia boli za kvalitné
splnenie úloh vo výcvikovom roku 2010 odmenení major Ing.
Aurel Sabó, PhD., štábny nadrotmajster Miroslav Dulaj,
rotmajster Ivan Druska a desiatnička Martina Sokoliová.
Veliteľ síl výcviku a podpory vyjadril
spokojnosť s činnosťou a s plnením úloh
Základne mobilných KIS, pričom smeroval
poďakovanie všetkým príslušníkom útvaru,
ktorí sa snaţia nájsť cestu ako zdokonaliť a
zuţitkovať svoje odborné vedomosti a
praktické skúsenosti v prospech úspešného
splnenia úloh aj napriek zloţitej finančnej
situácii v rezorte. Vyzdvihol aj prácu v
oblasti reprezentácie OS SR na verejnosti,
nakoľko v rámci vyhodnotenia splnenia úloh
boli spomínané aj aktivity Základne organizované pre verejnosť v regióne mesta
Ruţomberok. Záverom príhovoru spomenul, ţe Základňu mobilných KIS navštevuje s
dobrým pocitom, nakoľko je jedným z podriadených útvarov, ktorý zabezpečuje flexibilné
plnenie úloh v súlade s platnou legislatívou a internými normatívnymi aktmi a napreduje
nielen v oblasti komunikačných a informačných systémov.
Plukovník Ilavský poďakoval všetkým za spoluprácu a plnenie úloh v oblasti riadenia
a zabezpečenia komunikačných a informačných systémov a informoval o úlohách v tejto
oblasti, ktoré nás čakajú v nasledujúcom období.
Po slávnostnom obede, pokračoval program veliteľského zhromaţdenia prezentáciou
dokumentu strategického hodnotenia obrany, ukáţkou techniky MOKYS a novo
zabudovanej rádiovej techniky Rohde & Schwarz do spojovacích prostriedkov Základne
mobilných KIS.
Návštevu ukončil veliteľ síl výcviku a podpory tradičným zápisom do útvarovej
kroniky.
Autor: npor. Ing. Miroslav Lengvarský , Foto: por. Ing. Jana Berešíková
HHHiiissstttóóórrriiiaaa
16
ŠTEFÁNIKOVÉ KASÁRNE A ZBROJOVÁ ZBROJNICA V RUŢOMBERKU.
V Ruţomberskej posádke sa v 20.storočí okrem našich vojenských kasárni a
Vojenskej nemocnice nachádzali ešte dva vojenské objekty. Jednalo sa o Zbrojovú
zbrojnici pri obci Likavka a o Štefánikove kasárne, ktoré sa nachádzali v súčasných
priestoroch Obchodnej akadémie na ulici Scota Viatora 4. Z pôvodných kasární sa do
súčasného obdobia zachovali v pôvodnom stave dve budovy a to budova Európskeho
sociálneho fondu (od 12. septembra 1919 pred výstavbou budovy ZŠ Dončova slúţila
budova ako základná škola) a Obytný dom v susedstve spomínanej školy viď. obrázky.
V septembri 1938 pod Posádkovú správu Ruţomberka podliehali tieto útvary:
- 16. peší pluk č.41 Dr. Edvara Beneša súčasťou ktorého boli jednotky:
- 2 horský peší pluk
- 201 delostrelecký pluk
- 5. Zbrojová zbrojnica –odbočka Kramarisko (podliehala V. zboru Trenčín)
- Posádková nemocnica (podliehala V. zboru Trenčín)
V čase Slovenského štátu pod Posádkovú správu podliehali :
- Zbrojová zbrojnica Kramarisko,
- 2 náhradný prápor pri veliteľstve horského pešieho pluku (patril pod 4.peší pluk 2 pešej
divízie Prešov),
- 2 samostatný horský peší pluk,
- 2.delostrelecký pluk (2 oddiely a veliteľstvo patrili pod 2. Pešiu divíziu Prešov),
- 11. vojenská nemocnica.
Vojenský katolícky duchovný podliehal prednostovi katolíckej skupiny na MNO
v Prahe. Autor: Andrej KOVÁČ, Zdroj: Vojenské dejiny Slovenska IV, kol.
NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn
17
KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 14.časť)
K o ľ k o toho z n e s i e š ?
Páter Pio trpel od samotného vstupu ku kapucínom
a jeho utrpenie s rokmi iba rástli. Dal sa zvábiť do
oceánu Boţej lásky a svoju účasť na nej vo svojej
čistej láske chcel spečatiť práve utrpením. Veď sám
Boh trpel za nás. Koľko preţil nespočetných chvíľ
múk utrpení od stigiem? A neraz to boli také utrpenia,
ţe myslel, ţe zomiera a nebyť Boţieho zásahu aj by
zomrel. Hm, prečo však zasiahol Boh? Nie práve
preto, aby Páter Pio mohol trpieť ďalej?
My však vieme, ţe človek bol stvorení pre šťastie, keď si pomyslíme na prvých ľudí v raji,
nič iné nebolo v pláne. No človek len a len z vlastnej viny stratil toto šťastie raja a po
hriechu prichádza utrpenie, bolesť a smrť. Napriek tomu vďaka Bohu, ţe náš ţivot nie je
len utrpenie. Lenţe, opäť musíme povedať, ţe i zo ţivota Krista, ktorý trpel a zomrel za
nás je zrejme, ţe jedným z prostriedkov, ako sa dostať k Bohu a večnému šťastiu je aj
utrpenie a bolesť.
Áno, človek má hľadať východisko z bolesti, no zároveň platí, ţe nemáme bezhlavo
utekať pred bolesťou za kaţdú cenu. Nakoniec je nám celkom zrejme, ţe nemoţno
nijakým spôsobom utiecť pred všetkými bolesťami. A uţ len z toho vyplýva, ţe kto za
nijakú cenu nechce nič vytrpieť, rozmnoţuje si kaţdú bolesť uţ len tým, ţe ju nechce
prijať, no napriek tomu ju tak či onak musí niesť. Zdá sa i na tomto mieste je potreba
rozumnej zlatej strednej cesty na ktorej má svoje miesto aj bolesť a tu by mal byť človek
ochotný ju zniesť a chcieť ju znášať vţdy :
- keď sa jej nedá vyhnúť,
- keď to káţe rozum,
- keď to chce láska,
Páter Pio trpel veľa, veľa ... a okrem iného i od samotných ľudí: od dobrých i zlých, od
kresťanov i od nekresťanov, od samotnej Cirkvi i od svojej rehole.
Na jednej strane rád zmieroval ľudí s Bohom, no na druhej strane ho ubíjal kaţdý ich
hriech, ktorým sa mu vyznávali. Veď ako sa necítiť bití a kameňovaný, keď vidí, ako
mnohí uráţajú jeho lásku – Krista. Lásku, ktorej rany sám nosí dňom i nocou v piatich
ranách na vlastnom tele?
Je potrebné si uvedomiť, ţe i Jeţiš bol kameňom úrazu pre jedných a záchranou pre
druhých. A v tomto duchu aj Páter Pio.
Na pohľad sa zdá, ţe Boh nebýva veľmi neţný k tým, ktorých si povolal na duchovné
výšiny. Ţiada od nich veľa pretoţe im veľa dáva a rovnako sa tak neraz k nim správa
NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn
18
i Cirkev. Kapucíni hneď na začiatku dali rany Pátra Pia odfotografovať a poslali ich do
Ríma s prosbou o odpoveď, ako majú postupovať. Uţ v tom čase sa začala aj ohováračská
kampaň niekoľkých diecéznych kňazov ... a rôzne iné negatívne udalosti okolo jeho
osoby. A čo Páter Pio? Nuţ, mlčal, spovedal, obetoval svätú omšu a trpel. Bol poslušní,
ako to vedia len svätí. Nepríjemné udalosti pokračovali. Kongregácia pre náuku viery i pre
mylné informácie sa usilovala odradiť ľudí, aby nechodili za Pátrom Piom. Vrcholom
kalvárie pre Pátra Pia bolo, ţe tri roky nesmel spovedať ani verejne slúţiť svätú omšu.
Ľudia ho nesmeli vidieť ani len v okne.
Čo si mohol myslieť Páter Pio, keď s ním, hoc aj omylom takto zaobchádzali najvyššie
cirkevné miesta? A predsa Boţia prozreteľnosť priniesla lepšie časy. Bola polovica júla
1933 a pápeţ Pius XI., potom ako sa priateľom Pátra Pia podarilo dokázať nepodstatnosť
všetkých osočovaní zrušil všetky nariadenia a zákazy a naopak Páter Pio mohol zase
spovedať a verejne slúţiť svätú omšu. Ľudia nechali mlatbu i oberanie plodov, sviatočne
sa obliekli a hrnuli sa ku kláštoru. Na druhý deň Páter Pio zostúpil do sakristie. Hovoria,
ţe plakal, telo sa mu chvelo. Za tie tri
roky mu zväčša zbeleli jeho havranie
čierne vlasy, plecia sa zhrbili, nohy
vliekol ťaţšie ako pred tým. Kráčal
k oltáru ako zasnený a ľudia k nemu
vystierali ruky, plakali, modlili sa ...
Páter Pio hovoril, keď ho v niečom
obmedzovali : - Tým lepšie! Tým lepšie!
Keď diabol vystrkuje rohy, znamená to,
ţe nie je spokojný. Skôr by nás malo
znepokojovať, keby mlčal.
Vo februári v roku 1951 bola
v San Giovanni Rotonde tuhá zima a veľa snehu. Kostolík Panny Márie Matky milostí bol
plný a bolo v ňom neočakávané útulne a príjemne. Tesne pred premenením vína na
Kristovu krv odrazu začala z ľavej ruky Pátra Pia stekať krv ako ţiarivé červené kvapky
priamo do kalicha, ktorý konsekroval.
V tomto storočí nevery, vášni, ale i náboţenskej ľahostajnosti a povrchnosti bol
Páter Pio najväčším darcom krvi na svete. Stále ju vylieval z lásky, ako obetu lásky.
Pripravil : vojenský duchovný, Zdroj: Muţ s ranami, Foto : internet
„Najlepšia úľava je tá, ktorá
prichádza z modlitby.“ Sv. Páter Pio
TTTééémmmaaa
19
„TÉMA“, DISKUSIA, NÁZORY, KOMENTÁRE ...
BIOETIKA - Bioetické problémy súčasnosti
Transplantácia a konštatovanie smrti
Ďalšou aktuálnou témou je otázka transplantácie a konštatovanie
momentu smrti. Transplantácia jedného so zdvojených orgánov ako sú
obličky a pľúca nerobí veľký morálny problém. Nájdu sa aj takí, ktorí
namietajú, ţe u darcu sa jedná o zmrzačenie, ţe sa človek vystavuje
nebezpečenstvu, ţe ten jeden orgán, ktorý mu ostal, môţe zlyhať a pod.
Treba naopak povedať, ţe je to úkon lásky. Samozrejme, ţe nie je
dovolené zmrzačiť sa bez dostatočného dôvodu. Z dostatočného dôvodu
je to dovolené. A záchrana ţivota blíţneho je dostatočný dôvod.
Väčším problémom je transplantácia ţivotne dôleţitých orgánov,
jediných, bez ktorých človek nemôţe ţiť. Problém spočíva v stanovení
momentu smrti, kedy uţ moţno orgán odobrať. Ţivému to nemoţno, lebo by to bola
priama vraţda. Po smrti však sa telo začína rozkladať a s odobratím orgánu nemoţno
meškať. A tak nastáva etický problém, kedy nastáva smrť človeka.
Odpoveď nie je jednoduchá. Odpoveď moţno formulovať na základe filozofie a na
základe exaktných vied.
Zo strany kresťanskej filozofie vychádzame z tézy o psychofyzickej štruktúre človeka
a o duchovnom, nehmotnom charaktere jej psychickej zloţky. Teda o duši. Na základe
toho môţeme definovať, ţe smrť je prerušenie vnútornej jednoty duše a tela človeka. Pri
transplantácii sa však jedna o smrť z pohľadu exaktnej medicíny. Kedy nastáva smrť tela?
Tu je ťaţko určiť okamih smrti. Skôr moţno konštatovať, ţe uţ nastala. Podľa skúseností
sa dnes nehovorí o okamihu smrti, ale o jej procese. Ten sa povaţuje za deliteľný.
Optimálny model o konštatovaní smrti je zastavenie činnosti troch dôleţitých orgánov:
mozgu, srdca a pľúc. To sú vonkajšie kritéria pouţívané oddávna aj bez technických
prístrojov. Reanimačná technika narušila túto istotu, lebo technicky je moţné udrţiavať
činnosť srdca a pľúc aj po dlhšiu dobu. Nastal problém, kedy moţno konštatovať smrť
a ktorý orgán je rozhodujúci. Riešenie je naliehavé, lebo je tu tlak transplantačných tímov
a na druhej strane znepokojenie verejnej mienky, ktorá má obavy zo zmanipulovania
kritérií smrti. Berú sa do úvahy vyššie spomínané tri orgány. Keď funguje mozog, srdce
a pľúca, vieme, ţe človek ţije. Keď sú všetky tri orgány nefunkčné, vieme iste, ţe človek
zomrel. Ako však posudzovať situáciu, keď sa zastaví len krvný obeh, teda srdce
a dýchanie? „Ramsey tu v rámci veľmi podrobnej argumentácie vyjadruje mienku, ţe aţ
keď sa potvrdí smrť mozgu, vtedy uţ ani tlkot srdca, ani dýchanie netreba uznávať za
symptóm ţivota, ak sa umelo udrţiava; v tomto prípade to vôbec nie sú prejavy ţivota...je
to iba činnosť stroja, ktorý sa zapína(v starostlivo vymedzených podmienkach).“
TTTééémmmaaa
20
S tým logicky súvisí aj otázka, dokedy má lekár povinnosť udrţiavať ţivot pacienta? Je to
otázka tzv. úpornej terapie a následne terapeutické opustenie. Tu platí princíp
proporcionality, čiţe úmernosť medzi nádejou na zlepšenie stavu za pouţitia primeraných
prostriedkov a medzi rozumne predpokladaným neúčinným predlţovaním ţivota, niekedy
aţ agónie. Odmietnutie úpornej starostlivosti môţe byť niekedy aj morálnou povinnosťou.
Ale aj vtedy ostáva povinnosť paliatívnej starostlivosti.
Eutanázia
Tu sa zmienime len nakrátko, nakoľko problém je morálne jasný a dosť prediskutovaný.
Z pastoračného hľadiska treba povedať, ţe v niektorých krajinách je uţ oficiálne zákonom
dovolená. Ale mentalita eutanázie sa udomácňuje aj medzi veriacimi katolíkmi. Prezentuje
sa to ako pomoc pre nevyliečiteľne chorého a veľmi trpiaceho. Ako vyslobodenie. Je to
veľmi sugestívne.
Prídete do reštaurácie, sadnete si a čašník vám poloţí na stôl slané oriešky. Vy siahnete
po nich. Za chvíľu dostanete chuť na pivo, potom aj na jedlo atď. Podobnú metódu
pouţíva aj liberalizmus. Vo všetkých bioetických otázkach, ale pri eutanázii je to zvlášť
demonštratívne. Najprv sú to ťaţko trpiaci nevyliečiteľne chorí, čo je, ako som povedal
veľmi sugestívne, keď sa s tým verejná mienka stotoţní prídu na rad hendikepovaní,
a nakoniec všetci starci, ktorí uţ nie sú pre konzumnú spoločnosť uţitoční.
Vo vysokých kruhoch sa uţ dnes otvorene hovorí o preľudnení zemegule. Nie preto, ţe by
nás neuţivila, ako to hlásal Malthus, ale preto, ţe človek je povaţovaný za najväčšieho
škodcu zeme: kazí vzduch (miliardy áut, emisie ...), kazí vodu, kazí pôdu, zem zapĺňa
odpadom...Preto treba radikálne redukovať počet obyvateľov zeme. Nie je to sugestívne?
Zdá sa to veľmi racionálne.
Rodová rovnosť
Ďalším moderným termínom v bioetike je tzv. rodová rovnosť. Ide
o rovnosť muţa a ţeny. Vieme dobre, ţe emancipácia ţeny v moderných
štátoch je uţ dávno vyriešená. V kresťanstve od samého začiatku. Ţena
má tú istú ľudskú dôstojnosť ako muţ. Je osobou ako muţ. Má po
právnej stránke také isté postavenie v spoločnosti ako muţ.
Tu sa však nejedná o to. Európska únia, jej liberalistické smerovanie
chce muţa a ţenu zrovnať aj po biologickej stránke. Takisto po
psychologickej. Je tam uţ navrhnutý zákon o Rodovej rovnosti. To znamená, ţe muţ
a ţena sú vo všetkom rovnakí, a človeka nemoţno ani označovať za muţa alebo ţenu.
Dokonca ani osoba sa samá nemôţe cítiť ako muţ alebo ţena. K čomu to smeruje? Táto
nihilácia pohlavia smeruje k tomu, aby sa homosexuálne partnerstvá povaţovali za celkom
rovnocenné s heterosexuálnym manţelstvom. Tento zákon chce vygumovať aj predsudky
TTTééémmmaaa
21
voči homosexuálnym partnerstvám. Samozrejme, ţe tu potom bude legalizované aj právo
adopcie detí takýmito dvojicami. Propagátori tejto rodovej rovnosti chcú uzákoniť aj
trestuhodnosť kritiky ich teórie. Čiţe ani Cirkev sa nebude môcť vyjadriť negatívne voči
tomu. Môţe to vniesť aj otázku kňazského svätenia ţien.
Prenatálna diagnostika
V súčasnej dobe je moţné ultrazvukom pozorovať vývoj plodu
v materinskom lone. Môţe to mať dvojaký účel: Zistiť, či je
plod zdravý – a keby bol postihnutý, tak sa matka rozhodne pre
potrat. Alebo ak je postihnutý, moţno urobiť mnohé liečebné
zákroky. Samotná prenatálna diagnostika je po morálnej
stránke dovolená, ale rozhodnutie pre potrat a jeho vykonanie
je morálne zlé, ako v kaţdom inom prípade.
Na záver si predstavme niektoré organizácie a programy vlády čo sa týka bioetických
problémov.
Na Slovensku existuje Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k
rodičovstvu. (SSPRVR)Je to asociovaný člen Medzinárodnej federácie pre plánované
rodičovstvo(IPPF). Je to krajne liberála spoločnosť, ktorá na Slovensku nielen propaguje,
ale aj pretláča liberalistické riešenie všetkých bioetických otázok.
Ďalej je to liberálna organizácia Možnosť voľby. Je to občianske zdruţenie, ktoré
zastrešuje aj ďalšie organizácie: Aspekt, Eset, Pro familia, Fenestra, Aliancia ţien
Slovenska, Zdruţenie ţien v ASR, Spoločenstvo ţien Sociálnej demokracie, Stop betón,
Nadácia Charty 77, Inakosť, Slov. spol. pre plánované rodičovstvo pretláča do vlády
liberalistické programy.
Najprv to bol „Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorý
nakoniec po tvrdých protestoch bol z programu vlády stiahnutý. Stalo sa to 21.1.2009. To
im nestačilo a predloţili do vlády „Národný program starostlivosti o ţeny, bezpečné
materstvo a reprodukčné zdravie“. Zatiaľ je to aktuálne. Potom je to „Národný akčný plán
pre rodovú rovnosť“.
Protipólom týmto organizáciám je na Slovensku „Slovenská spoločnosť pre rodinu
a zodpovedné rodičovstvo“. Občianske zdruţenie presadzuje morálne zodpovedné postoje
k bioetickým otázkam. Aj oni uţ dvakrát predloţili vláde SR svoj program sexuálnej
výchovy v školách, ale tým sa vláda nezaoberala.
Veriaci v mnohých otázkach majú zmätok a niekedy sa ani nechcú podriadiť učeniu
Cirkvi. Predovšetkým v otázke antikoncepcie a dosť často aj v otázke asistovanej
reprodukcie.
Čo sa týka sviatosti zmierenia, najväčší problém je u ţien, ktoré pouţívajú pilulkovú
antikoncepciu, ktorá je aj abortívna, alebo výslovne abortívna. To sú tie, ktoré sa
TTTééémmmaaa
22
pouţívajú po sexuálnom styku. Iné spôsoby antikoncepcie, okrem abortívnych, dajú sa
ešte tolerovať, keď sa pouţívajú nie z vôle kajúcnika(čky). Ale abortívne sa nikdy nemôţu
ospravedlniť. Preto všetky antikoncepčné pilulky a vnútromaternicové telieska nemôţe
ţena pouţívať a zároveň pristupovať k sviatostiam. Okrem toho, keby sa aj pri pilulkách
vedelo s istotou, ţe došlo k potratu, platí tu exkomunikácia.
Stáva sa, ţe pilulkovú antikoncepciu predpíše lekár pre niektoré zdravotné indikácie ako
liek. V tom prípade sa môţe pouţiť, ale v čase uţívania treba abstinovať od sexuálneho
styku. Lebo prípadné počaté embryo nikdy nie je dovolené vystaviť nebezpečenstvu.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Prof. ThDr. František Tondra (rekolekčná téma – krátene)
Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: „Ţivot v našich rukách“, Ilustračné foto: pre-slovensko.sk, Internet
„Ak sa viete zhovárať s našim Pánom, chváľte ho a počúvajte ho. Ak sa s
ním neviete zhovárať, pretoţe ste ťaţkopádni, nebuďte nešťastní.
Utiahnite sa do izby a preukazujte mu úctu ako dvorania. On, ktorý vás
vidí, bude mať radosť z vašej trpezlivosti. Dá prednosť vášmu mlčaniu.
Pri nejakej inej príleţitosti dá prednosť tomu, aby vás utešil. Potom vás
vezme za ruku, pozhovára sa s vami a prejde s vami tisíc kilometrov po
chodníčkoch vo svojej záhrade modlitby. Aj keď sa to nikdy nestane, čo je
vlastne nemoţné, pretoţe Otec neznesie pohľad na svoje stvorenie v
ustavičnom nepokoji, jednako buďte spokojní. Našou povinnosťou je
nasledovať ho. Pokladajte to za veľkú česť a milosť. Preto si nerobte
starosti s tým, či sa s ním budete zhovárať. Ten druhý spôsob, keď budete
len stáť po jeho boku nie je o nič menej uţitočný. Moţno je lepší, hoci nie
je aţ tak podľa našej chuti. Takţe keď sa ocitnete s Bohom v modlitbe,
uvaţujte o pravde a rozprávajte sa s ním, ak budete môcť. Ak nebudete
môcť, zostaňte tam a dajte sa vidieť.“
Sv. Páter Pio
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
23
Braňo Letko - líder skupiny Lámačské chvály
Sú ľudia, ktorí milujú Boha. To, ţe sú ľudia, ktorých miluje Boh, je jasné. Sú ľudia,
ktorí o tom dokáţu rozprávať. Braňa Letka by som dokázala počúvať celé hodiny.
Svoje svedectvo tieţ rozpovedal mnohokrát. A vţdy tak presvedčivo a nadšene, ţe
človek zatúţi milovať ako on. Je to jednoduché. Boh nerobí konkurz, ani si nevyberá.
On miluje všetkých. Záleţí len na nás. Opýtajte sa Braňa. I ja som sa pýtala. Vlastne
som počúvala. A chcem sa o jeho krásne svedectvo s vami podeliť.
Narodil sa: 3. novembra 1971 v Bratislave
Študoval: stredná priemyselná škola elektrotechnická;
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave -
liečebná pedagogika
Rok strávil v komunite House of The Open Door (Dom
otvorených dverí) v Anglicku
Práca: podnikateľ
Sluţba: kazeta Lamačské chvály; CD Pod jednou strechou;
evanjelizačno-formačné výjazdy; koncerty chvál
Záujmy: gitara, výroba kovových predmetov, hudba, jedlo,
varenie
Záľuby: manţelka
Boh ma má rád
Od malička ma k viere viedli rodičia. Spolu sme sa doma modlievali, chodili do kostola a
potom prišla puberta a mne to náboţenstvo prestalo nejako chutiť. Keď som mal 18 rokov,
padol starý reţim. To, čo bolo pred tým zakázané, chodiť po nociach na púte a hrávať
náboţenské piesne na gitare, sa zrazu dovolilo a úţasný pocit rebélie opadol. Čím ďalej,
tým viac sme sa s partiou stretávali ďalej od kostola. Po krčmách a po diskotékach.
Kresťanstvo bolo pre nás vcelku nudné. Vtedy som skúšal všelijake iné veci, hľadal som
zmysel ţivota v Kafkovi, v parapsychológii, v okulte a v rôznych iných oblastiach a
myslel som si, ţe všetky tie duchovné veci, ktoré som našiel, sú správne. Tak som kaţdé
ráno meditoval, napĺňal sa vševesmírnou energiou a snaţil sa, aby to bolo stále lepšie, aby
moje srdce prekypovalo dobrotou. Čím viac som hľadal, tým viac bolo v mojom okolí zlo.
Moji rodičia boli tesne pred rozvodom, uţ sa len čakalo, kto prvý ten návrh podá. Tak isto,
ja som ich klamal, býval som po internátoch a vymýšľal som si všetky moţné príbehy.
Neučil som sa a na skúškach som len čakal, z ktorej kedy vyletím, všetko okolo mňa sa
uzatváralo. Nebol som schopný udrţať si vzťahy, tak som to skúšal s dvomi dievčatami
naraz a ony sa o sebe navzájom dozvedeli. To uţ bola posledná bodka. Hovoril som si, tak
poleziem bez istenia a keď sa pustím, aspoň bude dobre vyzerať ten pád, aspoň to si
vychutnám.
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
24
Ako ku mne opäť prišiel Boh
A potom som raz kľačal v kostole, v Dóme sv. Martina a vedľa mňa plakalo jedno z tých
dvoch dievčat. Povedal som jej, ţe chcem chodiť s tou druhou. Uvedomil som si, ţe som
veľmi nadával na Pána. Doslova som naňho kričal: "Ty si taký nikto a ja som Ti bol na
prijímaní a na birmovke a miništroval som Ti kaţdý deň a Ty si pre mňa ani len prstom
nepohol. Nikdy si pre mňa nič neurobil. Aj tí ľudia Ti tu stávajú v kostole ako také bábky
a Ty nič pre nich nerobíš, len sa zvrchu smeješ!"
A potom som si uvedomil, ţe Boh stál predo mnou. Neviem to inak popísať, len ţe Jeţiš
stál predo mnou, pred takým vnútorným zrakom a hovoril mi: "Mám ťa rád." Tak som si
myslel: "To si niekam ... daj za klobúk!" A on mi na
to: "Mám ťa rád takého, aký si," a to ma úplne
zlomilo. To mi dovtedy nikto nepovedal. Moji
rodičia mi hovorili: "Ak budeš taký a taký, tak my
budeme tieţ dobrí..." Moje dievča: "Ak ostaneš pri
mne, tak ťa budem ľúbiť..." Vţdy tam bola nejaká
podmienka a zrazu mi Boh hovorí, ţe ma chce
takého, aký som. Vymenoval som mu všetky moje
pády, vymenoval som mu moje klamstvá, podvody.
Vtedy som bol závislý i na sebaukájaní z tých
vzťahov. Pýtal som sa ho, či ma chce s tým všetkým
a On hovorí: "Áno, presne s týmto všetkým ťa
chcem, takého, aký si." A vtedy som plakal ako
malý chlapec a spýtal som sa: "Keď odídem z
kostola, neskončí sa to?" On mi na to: "Nie, toto je
nekonečný príbeh, ja ťa nikdy neopustím. Vţdy
budem pri tebe a vţdy budem s tebou."
Vyšli sme z kostola a hovoril som to môjmu
dievčaťu, teraz uţ manţelke. Bola z toho taká
prekvapená a pozerala na mňa, ţe či mi nešibe. Vravím jej: "Skús to so mnou." Ona, ţe mi
neverí. Ale mňa to vôbec nezlomilo, ţe mi v tej chvíli neverila, lebo som vedel, ţe za
mnou stojí Niekto väčší, kto ma podrţí, no a potom, po piatich rokoch, sme sa zobrali. Od
tej chvíle viem, ţe Pán bol so mnou kaţdý deň, vţdy som sa na neho mohol obrátiť.
Pane mám ťa rád
Raz po jednej lyţovačke som bol spolu s Richardom (Čanakym) na jednom stretku.
Richard bol taký divný a aj tí ľudia na tom stretku boli nejakí divní, vedeli toho o Bohu
príliš veľa. Boli to také "sväté chrasty" a bol tam nejaký chalan, ktorý sa volal Braňo
Škripek, a všetkých sa pýtal, kto je Jeţiš Kristus. A všetci hovorili: "Teplo, svetlo,
energia..." Ja som deň pred tým čítal kniţku, v ktorej oslobodili jedného narkomana, lebo
na súde na svoju obhajobu povedal, ţe Jeţiš Kristus je jeho osobný Pán a Spasiteľ. Sudca
bol akurát kresťan, tak ho oslobodil, lebo to bola preňho dostatočná záruka. Tak ja som na
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
25
otázku, kto je Jeţiš, odpovedal rovnako: "Jeţiš Kristus je môj osobný Pán a Spasiteľ." A
tie sväté chrasty: "Hmmm, to je ale múdra odpoveď."
Potom sa pýtal druhú otázku, ktorá bola taká záludná. Pýtal sa, ţe či dokáţeme Bohu
povedať, mám ťa rád. Opäť sme šli s odpoveďami do kola a ja som len tak cez zuby
precedil: "No, Jeţiš, tak mám ťa rád." Uvedomil som si, ţe toto je veru na mňa dosť.
Naposledy som povedal mám ťa rád svojej mame, keď som mal tri roky. Naučil som sa
nevyjadrovať svoje city. Vtedy mi bolo nepríjemné i vysloviť meno Jeţiš. Volal som ho
Šéf, alebo Boss. Ó, veľký Boss. To bola moja modlitba. No stretko na mňa aj tak silne
zapôsobilo. Snaţil som sa presvedčiť, ţe ide o nejakú sektu, alebo o niečo zlé. Vedel som,
ţe tam uţ nikdy nechcem prísť. Ale zároveň som si uvedomil, ţe tí ľudia na tom stretku
hovorili o Jeţišovi, ktorý je ţivý a ktorého chcem nájsť.
Môj život patrí Bohu
Tak som tam nakoniec opäť prišiel, aj s Martou (svojou ţenou) a Braňo sa ma hneď pri
dverách opýtal: "Chceš si svoj ţivot viesť sám?" Hovorím: "No, viem presne, kam to
vedie, keď si ho riadim sám. Chcel by som ho dať jemu."
Zopakoval som po ňom jednoduchú modlitbu a odovzdal svoj ţivot Pánovi. Nestalo sa nič,
nezatriaslo sa nebo, ţiadny citový záţitok, ale isté bolo jedno, ţe od tej chvíle som Ho
poznal, bol pre mňa niekým, kto mi bol veľmi blízky. Keď som sa modlil, bolo pre mňa
úplne prirodzené, stáť pri Ňom, zhovárať sa s Ním, prosiť Ho, k Nemu volať, prichádzať k
Nemu naspäť. Bol pre mňa Osobou. Ţivou a skutočnou. Vtedy nás bolo v tom
spoločenstve asi 12 alebo 14. Zo začiatku sme mávali iba chvály. Dokázali sme Boha
chváliť celých päť hodín a vôbec sme si nevšimli, ako plynie čas. To bol taký špeciálny
dar, ktorý nám Pán dal. A tých zázrakov, ktoré sa diali okolo nás bolo veľa.
Moja žena Marta
Marta bola zo začiatku veľmi opatrná. Dávala si pozor na to,
čo robia ľudia naokolo. Chvály sa jej vôbec nepáčili a celé sa
jej to zdalo veľmi divné. Pán sa sám postaral o jej modlitbu, o
jej čas, viedol si ju úplne inými cestami ako mňa. Postupne,
keď videla ostatných a zistila, ţe ovocie, ktoré to nesie, je
dobré, tak sa pre Pána rozhodla aj ona. Aj ona vydala svoj
ţivot Pánovi. Rozhodli sme sa, ţe chceme slúţiť a ţe táto
sluţba má byť našou spoločnou.
Hneď po svadbe sme šli na rok do Anglicka do jedného
spoločenstva, komunity Dom Otvorených dverí. Svojím
spôsobom to bol taký duchovný skleník, uzavretie sa pred
svetom, ale zároveň i tvrdá robota. Komunita má farmu, takú
"menšiu". Asi 20 kráv a 40 oviec. O šiestej sa vstáva na chvály a tí, ktorí majú dojiť, idú
hneď do práce, do maštale na konci farmy, čo je viac ako kilometer. Anglicko má
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
26
maximálne 30 slnečných dní, takţe sa pracuje väčšinou v daţdi a je to tvrdá makačka na
rozbahnených poliach. A potom, keď sa má ísť niekam na výjazd, na evanjelizáciu, človek
sa cíti akurát tak, ţe nechajte ma spať, dajte mi pokoj. Je to úplne iný ţivot. Keď sme sa
vracali domov, rozmýšľali sme, kde budeme mať niečo podobné. Pýtal som sa Pána, čo
budem robiť tu, na Slovensku. Uvaţoval som nad tým, ţe si asi mám vypýtať niečo
konkrétne. Tak som si pýtal: "Chcem prácu, kde budem sám sebe pánom, pánom
vlastného času, aby som mohol kedykoľvek, aj dopoludnia, chodiť na výjazdy a slúţiť
tebe, Pane. Ďalej, chcel by som, Pane, pracovať s vlastným počítačom, chcel by som mať
vlastný mobil a vlastné auto." Keď som sa modlil, tak som ani netušil, ţe tú prácu naozaj
dostanem.
Boh a hudba
K duchovnej hudbe som sa prepracoval cez náš lamačský kostolík, kde som zvykol hrávať
na omšiach aj na chválach. Spolu s Rišom sme neskôr hrávali chvály na stretkových
výjazdoch a akciách. Hudbu vnímam ako prostriedok na oslavu Boha, no keďţe sme
ľudia, túţim, aby to bol môj jediný motív, prečo hrám. Aj vo chválach sa dá ujsť do
koncertovania, kde si akurát dobre zahráme s chalanmi. Ak by sme takéto hranie potom
prezentovali ako chvály, ľudia by sa tam s Bohom asi ťaţko stretli… Zaţil som i chvály
bez nástrojov, bez spevu, ktoré boli a sú úţasné. Celé je to asi iba o postoji srdca. Kde je
tvoje srdce, tam je tvoj poklad.
Festivaly, koncerty a široké publikum
Našimi koncertmi boli dlhý čas polosmičky (omše o pol ôsmej) v Lamači a výjazdy do
okolia. A tam nám bolo úplne jedno, čo si tí ľudia o nás myslia, pretoţe to bola naša omša
a tam sme mohli chváliť Pána, ako sme chceli, volať naňho z plného hrdla, tancovať,
tlieskať. Tie prvé koncerty mali charakter uzavretých skupín. Potom prišli veľké festivaly,
no pre nás naše vystúpenie ani nie je koncert, ale modlitba. Túţime, aby kaţdý spoznal
Pána. Takţe vţdy je to spojené s modlitbou a svedectvom.
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
27
Evanjelizácia
Na Slovensku sme zaloţili rôzne stretká. Ja patrím do záväzného spoločenstva, je nás
dvanásť a našou túţbou je slúţiť chválami, organizovať evanjelizačné stretnutia a jedného
dňa ţiť spolu v komunite. Toto moje domovské lamačské stretko spoluorganizuje so
spoločenstvom pri Dóme sv. Martina a Richardovým stretkom kaţdú stredu tzv. verejný
míting, na ktorý môţe prísť kaţdý. Prichádzajú rôzni ľudia. Rôzni svojím vekom,
povolaním, postavením, vyznaním. Prichádzajú a chvália Boha. Pán prišiel a priniesol nám
slobodu. Takţe je úplne jedno, ako sa modlíme. Je jedno, či kľačíme, či dvíhame ruky, či
tlieskame. Včera napríklad jedno dievča tancovalo celé chvály. Ja osobne rád skáčem. Kde
je Pánov duch, tam je sloboda.
Mojou túţbou je to, aby ľudia spoznali Boha. Ale je to Pán, ktorý dáva dar viery a mojou
úlohou je iba hlásať. My potrebujeme hlásať a svedčiť a On dáva obrátenie.
Boh nesklame
Teraz cez prázdniny sme usporiadali
akciu Slovensko potrebuje Jeţiša.
Venoval som tomu veľa času a málo
som pracoval. Vedel som, ţe by som
svoje sily a čas mal rozdeliť inak,
ale vţdy som si to odôvodnil pred
sebou i pred Bohom: "Pane, veď ja
pracujem na Tvojom poli. Ty sa
nejako postaráš." Keďţe som v práci
platený podľa toho, čo spravím, a
nie podľa počtu hodín, práca mi
nejako utiekla pomedzi prsty. Potom
sme si dali s manţelkou tri týţdne dovolenky a zrazu bolo horko-ťaţko z čoho platiť účty.
Prišlo ťaţké obdobie. Volal som na Pána, tri mesiace som naňho kričal a chvíľami aj
hromţil, aţ kým mi neukázal, ţe chyba bola na mojej strane a bol som to ja, kto si
neuvedomil vlastnú nezodpovednosť. Vtedy som Ho prosil o odpustenie. A On prišiel a
zmiloval sa… a poţehnal mi aj v práci. Ale verím, ţe Boh má rád, keď mu úprimne
vyjadríme, čo k Nemu cítime, hoci si naňho aj pofrfleme. Farizeji boli takmer dokonalí v
dodrţiavaní náboţenských predpisov, a napriek tomu ich Jeţiš karhal - pre ich
neúprimnosť. (Mt 23,25) A potom chce, aby sme sa vrátili naspäť k Nemu. Niekedy nie je
jednoduché nájsť cestu späť. Niekedy sú i samotné chvály ťaţké, ubíjajú a unavujú. Nie
nadarmo Dávid hovorí o obeti chvál. Občas pred chválami hovorím Bohu: "Otče, ja teraz
nemôţem, ja nie som schopný a chcem ísť domov, nemôţem tu vôbec zostať. Ak to Ty
nespravíš, ak neurobíš tento večer, tak z toho nič nebude." A On vţdy prichádza so svojím
povzbudením. A On to vţdy urobí. On je Ten, ktorý je vţdy verný.
Zdroj : www.dimenzie.sk, foto: Internet
TTTééémmmaaa
28
„AKO MUŢA A ŢENU ICH STVORIL ...“ - TAJOMSTVO PRVOTNEJ NEVINNOSTI
Prvotná nevinnosť je tajomstvom
človeka v kontexte jeho jestvovania pred
poznaním dobra a zla. Človek takto
úţasne krásne v dokonalej nevinnosti
jestvoval pred porušením prvotnej
Zmluvy so svojim Stvoriteľom. To sa
dialo v rámci milosti, ţe človek mal účasť
na vnútornom ţivote samého Boha, na
Jeho svätosti.
Črtu a tajomstvo prvotnej
nevinnosti, ktorú v sebe nosia obaja: muţ
i ţena sa najlepšie zviditeľňuje v Gn 2,25.
Hovoríme o črte, ktorej „očitým“
svedkom je ich telo. Je veľmi významné,
ţe tvrdenie o nahote a to dokonalé
oslobodenej od studu, je jedinou
výpoveďou tohto druhu v celej Biblii.
Neskôr sa uţ nikde nezopakuje. Práve
naopak, môţeme poukázať na mnohé
texty, v ktorých sa nahota spája so studom
alebo ešte silnejším výrazom
„hanebnosť“. Prvotná nevinnosť ľudí
patrila k najvyšším darom Boţej milosti,
ktorá zároveň bola spojená s tajomstvom
stvorenia. Je to vlastne Boţie dielo
výtvoru a milosti ľudského vnútra
a ľudského srdca, ktoré umoţňuje
a dovoľuje obom – muţovi a ţene –
jestvovať „od počiatku“ vo vzájomnom
vzťahu nezištného sebadarovania.
Prvotná nevinnosť patrí do
tajomstva ľudského „počiatku“, od
ktorého sa však človek oddelil hranicou
prvotného hriechu. Predstavme si
nevinnosť ako niečo, čo v samom koreni
vylučuje stud tela vo vzťahu muţ – ţena,
to v takom prípade znamená, ţe človek vo
svojom vnútri nemá potrebu ako aj vo
svojom srdci a svedomí, aby sa hanbil.
Môţeme to chápať ako osobitnú „čistotu
srdca“. Na tomto mieste a v tejto situácii
sa odhaľuje obšťastňujúci pocit zmyslu
tela, aký môţe mať človek v rámci
tajomstva stvorenia, z toho, čo je v ňom
muţské a ţenské a tento úţasný pocit
vychádza z vnútornej slobody. Ľudská
vôľa bola pôvodne nevinná čím
umoţňovala vzájomnosť a výmenu daru
tela – muţskosti a ţenskosti. Bol to dar
osoby. Je to vlastne nevinný záţitok tela
a vzájomného preţívania. Teda, veta :
„Adam i jeho ţena bolí nahí a nehanbili
sa jeden pred druhým“ hovorí práve
o takej nevinnosti vzájomného
„preţívania tela“, ktoré vyplýva
z vnútornej výmeny daru osoby. V čom
spočíva samotná vnútorná nevinnosť
výmeny daru osoby? Odpoveďou môţe
byť, ţe muţ i ţena vedeli vzájomne
„prijímať“ toho druhého človeka ako dar
vo svojej podstate. V tomto duchu sa
zároveň ukazuje nádherný zmysel
vzájomného obdarovania, ktorým
sa vytvára spoločenstvo osôb. Čiţe ich
vzájomná nahota bola týmto dokonalým
darom a taktieţ dôstojným darom, čo
nakoniec zodpovedá tomu, ţe Stvoriteľ
chcel (a stále chce) človeka: muţa a ţenu,
TTTééémmmaaa
29
aby boli týmto darom jeden pre druhého.
Opakom prijatia druhého človeka ako
daru je pozícia, keď človek muţ či ţena
berie toho druhého ako „predmet pre
mňa“, to znamená ako len predmet
ţiadostivosti, moţného „privlastnenia“
a pod.
Podľa Gn 2,25 muţ a ţena „sa
nehanbili jeden pred druhým“, čo nám
umoţňuje urobiť záver, ţe táto výmena
daru, v ktorej sa zúčastňuje celé ich
človečenstvo, duša i telo, ţenskosť
i muţskosť, sa uskutočňuje pri zachovaní
nevinnosti dávania seba a prijímania
druhého ako daru.
Text Gn 2, 23 – 25 umoţňuje odvodiť, ţe
ţena, ktorá Stvoriteľom „je daná“ muţovi
v samotnom tajomstve stvorenia, je
vďaka prvotnej nevinnosti ním prijatá
ako dar. Ţena „nachádza seba“ vďaka
tomu, ţe je prijatá, vďaka tomu, ako ju
prijme muţ. Vnímajme v celej hĺbke
a šírke úţasnú vec, ţe ţena nachádza
seba vo svojom vlastnom dare, čo sa deje
len „prostredníctvom nezištného
sebadarovania“ a ďalej vtedy, keď je tak
prijatá, ako ju Stvoriteľ chcel „pre ňu
samu“ cez jej človečenstvo a cez jej
ţenskosť a ďalej, keď zostane v tom
prijatí muţa zabezpečená celá dôstojnosť
daru, ktorá siaha – prostredníctvom
zverenia toho, kým je ona v celej pravde
svojho človečenstva, v celej viditeľnosti
svojho tela a pohlavia, svojej ţenskosti –
do osobnej hĺbky vlastnenia samej seba.
Takéto nájdenie sa vo svojom vlastnom
dare sa stáva novým zdrojom dávania sa.
Všimnime si, ţe ţena v tajomstve
stvorenia je tou, ktorá je „daná“ muţovi,
a on je tým, ktorý ju prijíma ako dar
v celej pravde jej osoby a ţenskosti, ale aj
svojim vlastným darovaním sa.
V tajomstve stvorenia si boli muţ
a ţena navzájom daní Stvoriteľom, a to
nielen ako prvý ľudský pár a zároveň prvé
spoločenstvo osôb, ale v celej perspektíve
jestvovania ľudského rodu i ľudskej
rodiny. Základnou skutočnosťou tohto
jestvovania v kaţdej etape dejín človeka
je, ţe Boh „ich stvoril ako muţa a ţenu“,
lebo stále ich takto tvorí a stále takými sú.
Text Gn 2,24 potvrdzuje, ţe muţ
i ţena boli stvorení pre manţelstvo: Preto
muţ opustí svojho otca i svoju matku
a prilipne k svojej manţelke a budú
jedným telom“. Ak muţ a ţena prestanú
byť jeden pre druhého vzájomným
nezištným darom, akým sa stali pre seba
v tajomstve stvorenia, „spoznajú, ţe sú
nahí“. Vtedy sa súčasne zrodí v ich srdci
stud z nahoty , ktorý nepociťovali v stave
prvotnej nevinnosti.
Muţ a ţena stratili po prvom
hriechu milosť prvotnej nevinnosti. No
v srdci človeka, muţa i ţeny je predsa len
ukrytá cez tajomstvo stvorenia nevinnosť,
spravodlivosť, láska i milosť. „A Boh
videl ... bolo to veľmi dobré (Gn 1,31).
Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: Ako muţa
a ţenu ich stvoril, Ilustračná snímka: Internet
„Štúdiom kníh sa Boh hľadá,
modlitbou sa nachádza.“ Sv. Páter Pio
VVViiieeerrraaa aaa vvveeedddaaa
30
VO VEDE TO VŢDY BUDE TAK, ŢE MÁLOČO SA DÁ TVRDIŤ S ISTOTOU
Jiří Grygar (74), známy český astronóm
a astrofyzik, prichádza na Slovensko
pravidelne uţ štyridsať rokov. Jeho
cieľom sú buď prednášky o záhadách
vesmíru, alebo oddych na horách.
Tohtoročná prednáška v Slovenskom
národnom múzeu v Bratislave sa
venovala vzniku fyziky, chémie
a biológie ako následku veľkého tresku.
„Moji rodičia zomreli veľmi mladí
na choroby a čakal som, ţe ani nebudem
mať dlhý ţivot. Veľa robí, pravdaţe,
astronómia, lebo to je neuveriteľne zábavná veda, a ako sa astronómia rozvíja, je to čoraz
zaujímavejšie. Veľmi ma baví získavať nové poznatky a prípadne sa na nich podieľať.
Druhá vec je šport. Na bicykli jazdím celý ţivot, prevaţne pracovne. Keď idem do práce
alebo si potrebujem niečo vybaviť, uprednostním bicykel pred autom. Okrem toho plávam,
hrám volejbal, futbal. Kaţdú dovolenku trávim na horách.“
Jedna sekunda po veľkom tresku
Zámerom autora prednášky s názvom Za všetko môže veľký tresk je ukázať, ţe
prírodné vedy – ktoré sú tým najcennejším, čo ľudstvo vytvorilo v priebehu posledných
storočí – vznikali vo vesmíre postupne, dávno predtým, ako sa im ľudia začali venovať.
Najjednoduchšou vedou je podľa Jiřího Grygara fyzika a tá bola obzvlášť na počiatku
veľmi jednoduchá. „Na začiatku vesmíru, ako píše i evanjelista Ján, bolo Slovo. Naň sa –
v prípade vedy – vzťahuje pojem veľký tresk. To podstatné sa odohrávalo v prvých
zlomoch prvej sekundy po veľkom tresku. Keď sa dohodneme, ţe veľkému tresku
odpovedá čas nula, tak uţ v čase 10⁻⁴³ sekundy – pre tých, ktorí nie sú na takýto zápis
zvyknutí, to znamená 0 celá a za tou nulou 42 núl a na 43. mieste by bola jednotka –, teda
v tomto nepredstaviteľne krátkom čase, ktorý však uţ nie je nula, boli vlastnosti vesmíru
šialené. Priemerná teplota bola taká, ţe si ju ani nevieme predstaviť, je to úplne mimo
našej skúsenosti. Priemerná energia častíc bola tieţ úplne šialená a priemerná hustota bola
10⁻⁹⁷ kg na štvorcový meter. Nič podobné uţ vo vesmíre neexistuje, lebo od okamihu
veľkého tresku sa ustavične rozpína. Má to za následok, ţe obrovská hustota a teplota
vesmíru sa zniţujú a pribliţujú sa nášmu poznaniu,“ snaţí sa Jiří Grygar vysvetliť
nevysvetliteľné a pokračuje: „V priebehu kratučkého intervalu, v čase 10⁻³⁵ sekundy,
TTTééémmmaaa
31
dochádza k inflácii – prudkému nafúknutiu vesmíru, ktoré je úţasne rýchle a obrovské. Za
tento nepatrný zlomok sekundy dochádza k rozopnutiu vesmíru o 30 rádov, čo je niečo
nepredstaviteľné. Znamená to, ţe tie častice, ktoré sa takmer dotýkali, sú zrazu na
opačných stranách pozorovateľného vesmíru alebo ešte ďalej za horizontom a uţ sa nikdy
viac neuvidia. Tým sa vesmír vyhladil ako novorodenec, ktorý sa narodí s pokrčenou
koţou a postupne sa mu vrásky vyrovnajú a získajú pekné oblé tvary.“ Kým sa Jiří Grygar
dostal k času 10 sekúnd po veľkom tresku, keď sa vo vesmíre uvarili prvé dva chemické
prvky – vodík a hélium, prednáška uţ trvala 20 minút. Báli sme sa, ţe keď bude rozprávať
o miliardách rokov, či tá prednáška vôbec niekedy skončí. Astronóm prekypujúci
optimizmom nás však utešil ţe to podstatné uţ máme za sebou a ţe uţ nebudeme
napredovať po zlomkoch, ale po miliónoch a miliardách rokov.
Uhlík a iné „náhody“
Prvé dva chemické prvky – vodík a hélium –
vznikli do 3 minút po veľkom tresku. Zhruba
200 miliónov rokov po veľkom tresku vznikli
z vodíka a hélia prvé hviezdy, ktoré však mali
veľa hmoty, a tak veľmi rýchlo zanikali –
pribliţne za 3 milióny rokov. Zvyšok
chemických prvkov vo vesmíre vzniká, keď
sa hviezda rúti na supernovu a v obaloch
supernovy vznikajú prvky, začínajúc meďou
a končiac ţelezom. Uţ 203 miliónov rokov po
veľkom tresku môţeme hovoriť
o komplikovanej chémii a o vhodných
podmienkach na vznik kamenných planét. Kľúčový a priam zázračný bol vznik uhlíka,
nevyhnutného aj pre vznik kyslíka, čiţe aj pre neskorší vznik ţivota. „Zvláštnych
a neuveriteľných „náhod“ pri vzniku vesmíru sú minimálne stovky. Mnoho vecí, ktoré
nám pripadajú „náhodné“, teda mnohé hodnoty fyzikálnych konštánt – keby boli čo i len
o trochu odlišné, napríklad čo i len o pol percenta, nebol by moţný vznik ţivota na zemi.
To vyladenie fyzikálnych konštánt je natoľko presné, ţe si hovoríme – to predsa nie je
moţné. Buď vesmír inú moţnosť nemal, alebo to predsa len nakoniec zariadil Stvoriteľ,
aby tu človek nakoniec bol, „hovorí známi astronóm a astrofyzik. Jednoznačnú odpoveď
na otázku vzniku ţivota na zemi, a teda aj vznik biológie nemá: „Počiatky biológie sú
veľmi „temné“ lebo o nich prakticky nevieme nič. Nemáme dokonca ani poriadnu
definíciu ţivota, proti kaţdej sú nejaké námietky, preto ani nevieme povedať, čo to ţivot
vlastne je. Rozhodne vo vesmíre mohli vznikať neznáme formy ţivota v neznámom čase
a v neznámych kútoch vesmíru, ale nevieme o tom nič. Môţeme tieţ predpokladať teóriu
TTTééémmmaaa
32
panspermie zo začiatku 20. storočia, ktorá hovorí, ţe sem ţivot priletel z vesmíru tlakom
ţiarenia, a keďţe tu boli vhodné podmienky, tak sa zo zárodkov ţivota vytvoril moderný
ţivot.“ S touto teóriou Jiří Grygar nemôţe súhlasiť. Podľa meraní astrofyzikov
a kvantových fyzikov sa jednobunkový ţivot na zemi objavil aţ 10 miliárd rokov po
veľkom tresku a to v hlbinách oceánu. „Takmer ďalšie 3 miliardy rokov trvalo, kým sa
jednobunkový ţivot objavil na súši. Aţ 13,6 miliardy rokov po veľkom tresku, čo sme uţ
takmer v súčasnosti, sa objavili cicavce a Homo sapiens sa objavil aţ 13,7 miliardy rokov
od veľkého tresku.
Pravda o vesmíre
Jiří Grygar priznáva, ţe vo vede si človek nikdy nemôţe byť istý pravdou. Znamená
to, ţe ak sa v určitej chvíli niečo naučíte, tak o sedem rokov polovica z toho uţ neplatí,
takţe sa ustavične musíte drţať na vlne nových objavov. To, čo som dnes tu vykladal, je
názor o vývoji vesmíru vytvorené na základe veľmi hrubej predstavy o tom, ako vyzerajú
4 percenta vesmíru. O zvyšku vesmíru nevieme takmer nič.
Pravda o viere
Jiří Grygar je od detstva katolíkom a k viere sa nebojí verejne priznať hoci mu to v
„ateistickom“ Česku spôsobuje viaceré problémy. Vieru v Boha prirovnáva v mnohom
k jemu blízkej vede, k astronómii: „Pozrite sa na staroveku či na stredoveku teológiu
a zbadáte zreteľný pokrok. Keď si spomeniem na svoju detskú vieru, moja dnešná viera je
niekde úplne inde“.
Mantinely vedy
Mnohí si predstavujú, ţe vesmír pri veľkom tresku vznikol z malej bodky
spôsobom, ako keď vybuchne granát a črepiny sa rozletia na všetky strany.
„Pravdepodobnejšie však je, ţe vesmír vznikol nepredstaviteľne veľký, s obrovskou
hmotou a v nulovom čase z ničoho. A tento vesmír sa dokonca stále rozpína. Kaţdý
filozof vám povie, ţe niečo musí vţdy vzniknúť z niečoho. Jiří Grygar priznáva
neprekonateľné mantinely astrofyziky . Keď sa veľký tresk odohral v čase nula , ako fyzik
nie je schopný povedať, čo sa odohralo v tom čase nula, keďţe fyzika začala existovať aţ
o chvíľu neskôr, v čase 10⁻⁴³ sekundy, keď sa vesmír začal rozpínať a začali platiť
fyzikálne zákonitosti. Kaţdá prírodná veda má svoje mantinely a toto je neprekonateľný
mantinel, ktorý sa nedá racionálne vysvetliť. Vedci ani nevedia povedať, prečo sa vesmír
začal rozpínať, ani ako a z čoho v tom čase 0 veľkého tresku vznikol.
Tam kde končí ľudské poznanie , sa opäť vynára otázka o Stvoriteľovi.
Zdroj: Katolícke noviny 5 /11, Foto: internet
TTTééémmmaaa
33
POTREBA MALÝCH SPOLOČENSTIEV VO FARNOSTI
Kresťan katolík na
Slovensku sa identifikuje
s Cirkvou zvyčajne vo
farnosti, v ktorej ţije,
pracuje alebo študuje. Ak
chceme ísť ešte
konkrétnejšie, príslušnosť
ku farnosti znamená v praxi
príslušnosť ku kostolu, ktorý
veriaci človek navštevuje.
Vo väčších mestách sa
môţeme stretnúť s tým, ţe
dospelí kresťania začnú
hľadať „svoju farnosť“ aţ
keď potrebujú krstný list,
povolenie ku sobášu a podobne. Nezriedka sa pod farnosť rozumie kostol a fara, dve
budovy, ktoré spája jeden pán farár.
Zároveň sa však v posledných desaťročiach 20. storočia začali po celom svete
objavovať uprostred tradičného ţivota Cirkvi, malé spoločenstvá, hnutia a nové komunity,
ktorých vznik nikto neplánoval. Zrodili sa ţivým pôsobením Ducha Svätého a priniesli
návrat k horlivosti prvotnej Cirkvi, nové evanjelizačné nadšenie a oţivenie viery mladých
i dospelých kresťanov, vrátane rodín. Na Slovensku sa tieto nové spoločenstvá, hnutia
a komunity, dostávajú do ţivota Cirkvi trochu pomalšie a nezriedka naráţajú na
nepochopenie a neprijatie u kresťanov, vrátane kňazov. Väčšina kresťanov si na tradičný
stav vo farnosti uţ zvykla, tak prečo ho narúšať alebo meniť?
Najvernejší návštevníci kostola, staršie ţeny, sú veľmi úzko späté so ţivotom
v kostole, okolo neho a okolo fary. Pomáhajú pri upratovaní, výzdobe, prinesú zo záhrady
čerstvé kvety, upozornia na špinavé plachty. Kostol je pre nich miestom oddychu,
zastavením sa popri dennej práci, miestom kde prinášajú Bohu svoje rodinné problémy či
príleţitosťou ku rozhovoru po Svätej omši. Mnohí starší ľudia majú kostol ako jediné
miesto, kde sa vyslobodia zo svojej samoty, stretnú sa so susedmi, priateľmi, porozprávajú
sa o novinkách v dedine... „Prečo by ešte k tomu potrebovali malé spoločenstvá?,“
môţeme si poloţiť otázku. Veď majú kostol a spoločenstvo okolo neho.
Mladým ľuďom kostol nestačí. Pre mnohých z nich sú bohosluţby nezrozumiteľné,
nudné a zastaralé. Ţijú v postmodernom svete, kde „včerajšie noviny sú najzbytočnejšou
vecou na svete“. Kaţdý deň prináša novinky zo sveta internetu, mobilných sietí a ostatnej
techniky. Mladí ľudia dajú radšej prednosť dobrodruţnému filmu či seriálu v televízii, neţ
by mali ísť do studeného kostola. Mladý človek ţije v šialenom tempe ţivota, plne si ešte
neuvedomuje starosti a problémy, snaţí sa ich skôr potlačiť či ignorovať. Na veľa vecí sa
dá zabudnúť pri dobrej partii, fľašiach alkoholu, hlučnej diskotéke či bielom prášku. Čo sa
TTTééémmmaaa
34
týka spoločenstva, mladí sú radšej na futbale, v krčme, pri videohrách a automatoch.
Prečo malé kresťanské spoločenstvá pre mladých, ktorí nemajú o nič záujem?
Rodiny s deťmi sa musia vo svete naplno obracať, aby zabezpečili základné ţivotné
potreby. Rodičia strávia v zamestnaní mnoţstvo času a keď prídu domov, ešte vţdy je veľa
práce okolo domu. Voľný čas a víkendy sú nabité brigádami. Keď si popri tom nájdu čas
na nedeľnú svätú omšu, zdá sa, ţe je to maximum, čo môţu urobiť pre duchovný ţivot.
Prečo by potrebovali malé spoločenstvá rodiny, keď si vystačia sami a aj tak nemajú
dostatok času? Nestačí im účasť na nedeľnej Svätej omši?
Ak by sme poloţili tieto otázky konkrétnym ľuďom v Cirkvi, dostali by sme širokú škálu
odpovedí. Rôznosť odpovedí by vychádzala z rozličných osobných skúseností
jednotlivcov, či uţ kňazov alebo laikov. Predsa však otázky, ktoré sme si poloţili sú
otázkami náboţenskými,
poloţenými v spoločenstve
Cirkvi, ktorej rozhodujúcim
prameňom rozlišovanie nie je
osobná skúsenosť či vlastná
mienka, ale pohľad samotného
trojjediného Boha. Ako by na
tieto otázky odpovedal ţivý
Boh, spoločenstvo Trojica
ţijúce vo „večnom pohybe
lásky“?
Kresťanská Cirkev je
kresťanskou tým, ţe sa neustále
obracia ku Kristovi, Jeţišovi z Nazareta a jeho zjaveniu. Jeţiš ţil v dobrej zboţnej rodine,
pravidelne navštevoval jeruzalemský chrám a pravdepodobne kaţdý šabat aj synagógu. Ţil
v uţšom rodinnom spoločenstve a širšom spoločenstve ľudu Izraela, ktoré sa schádzalo na
liturgiu šabatu a ostatných sviatkov. Evanjelium ho zobrazuje ako toho, ktorý vyučuje
v synagóge, predčítava z Písma a vyučuje o Boţom kráľovstve (por. Lk 4, 16 – 22).
Zaujíma sa o konkrétnych ľudí, aby im pomohol (Lk 4, 31 – 37). Teda má rodinu, širšie
spoločenstvo, chrám, synagógu, individuálne vzťahy. Predsa však ani toto všetko mu
nestačilo. Na začiatku svojho verejného pôsobenia povolával jednotlivcov za svojich
učeníkov, aby ich zhromaţdil do malého spoločenstva (Mk 1, 14 – 20; 3, 13 – 19). Toto
malé spoločenstvo Jeţiša s Dvanástimi nebolo elitnou skupinou, sektou ani konkurenciou
veľkému spoločenstvu Izraela, ale zárodkom jeho obnovy. Majster Jeţiš sa nevyhýbal
vyučovaniu zástupu, ale viacej času strávil v súkromí so svojimi učeníkmi, ktorých
vyučoval v uţšom kruhu, odhaľoval im zmysel podobenstiev a pripravoval ich na
povolanie apoštolov – zvestovateľov svojho evanjelia. Jeţišov model malého učeníckeho
spoločenstva uprostred veriaceho ľudu Izraela je trvalým základným modelom Cirkvi. Aj
keď sa vonkajšie podoby tohoto modelu začali meniť uţ v apoštolskej dobe, i keď
v priebehu dejín Cirkvi sa utvárali jej rôzne vonkajšie podoby. Jeţišov model malých
učeníckych spoločenstiev ako prameňa obnovy Cirkvi, zostane základným biblickým
východiskom.
Farnosť ako širšie a väčšie spoločenstvo veriacich, ktoré má svoj chrám, kde sa veriaci
stretávajú najmä v nedeľu, deň Pánovho zmŕtvychvstania a kde je prítomný kňaz, ktorý
TTTééémmmaaa
35
v Kristovom mene predsedá eucharistickému zhromaţdeniu, nemôţe naplno ţiť a byť
neustále obnovovaná bez malých učeníckych spoločenstiev. Ţijeme v dobe Ducha
Svätého, ktorý intenzívne obnovuje svoju Cirkev. Jedným z jeho neprehliadnuteľných
prejavov je práve zrodenie veľkého mnoţstvo malých spoločenstiev uprostred Cirkvi,
ktoré nikto neplánoval ani vedome neorganizoval. Duch Svätý vdýchol mnohým
kresťanom intenzívnu túţbu po ţivom učeníckom spoločenstve, ktorého stredom je sám
Kristus. Okolo neho sa zhromaţďuje malé spoločenstvo, ktoré načúva evanjeliu, študuje
Písma, spoločne sa modlí, slúţi chorým a núdznym a prijíma pozvanie k ohlasovaniu
radostnej zvesti v sile Kristovho Ducha. Výzvu k učeníctvu: „Poď za mnou!“ a túţbu po
hlbšom učeníckom spoločenstvo adresuje Kristus skrze Ducha Svätého ľuďom mladým
i starým, muţom aj ţenám, slobodným i ţijúcim v manţelstve. Nezáleţí na tom, koľko
máme rokov a čo práve robíme. Pozvanie k nasledovaniu Majster adresuje kaţdému, kto
má uši na počúvanie. A toto pozvanie nikdy nie je izolovanou individuálnou cestou.
Nasledovanie je cesta, po ktorej nejdeme sami. Potrebujeme ľudí, s ktorými môţeme
hovoriť o tom, čo preţívame. Potrebujeme ľudí, s ktorými sa budeme navzájom
povzbudzovať a dodávať si odvahu pokračovať. V kaţdom z nás je túţba po naplnených
vzťahoch, ktoré sa nedajú realizovať v anonymnom dave ani ţiadnom veľkom zástupe
ľudí. Prirodzeným stvoriteľským priestorom je rodina, malá domáca cirkev. V rovine
nadprirodzenej je ním učenícke spoločenstvo, rodina „Kristových bratov a sestier“
zhromaţdená okolo svojho Majstra. V takýchto učeníckych spoločenstvách môţu byť
veriace rodiny, slobodní muţi a ţeny, mladí i starší, laici i kňazi. Kaţdé učenícke
spoločenstvo zhromaţďuje Duch Svätý a povoláva doň tých, ktorí sú ochotní nasledovať
Jeţiša celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.
Kaţdý kresťan je Jeţišom povolaný ţiť učenícke spoločenstvo, nikto z nás nie je opustený
ostrov. Spoločenstvo je dar, ktorý pochopíme aţ vtedy, keď ho zaţívame. Len uprostred
malého spoločenstva môţeme objaviť dôleţitosť duchovného zdieľania, osobnej modlitby
príhovoru, sily Boţieho slova vysloveného v spoločenstve, výklad určitých biblických
textov skrze skúsenosť druhých, silu spoločnej sluţby a duchovnej jednoty.
Malé spoločenstvá sú tu a nikto ich nemôţe zastaviť, ak sa výslovne nepostaví voči Bohu.
Oni sú znakom novej vitality Cirkvi a naplnením prorockej vízie Cirkvi nového tisícročia,
o ktorej hovoril pápeţ Ján Pavol II.: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva (Novo
millennio ineunte, čl. 43).
ThLic. Andrej Mátel, H. Lefantovce, 26.6.2004 Publikované: Cirkev ako dom a škola spoločenstva, in Katolícke noviny č. 24/2004, s. 4 - 5.
„Modlitba je najlepšia zbraň, ktorú mám.
Je kľúčom, ktorý otvára Boţiu lásku.“
Sv. Páter Pio
36
Zaţi skutočný ţivot !
Ja som prišiel, aby mali ţivot a aby ho mali hojnejšie.
Jeţiš Kristus (Jn 10, 10)
IIInnnfffooo
37
ŢIVOT JE KRÁSNY!
Áno, ţivot je naozaj krásny.
Predovšetkým v mesiaci marec
sa uţ tradične stretávame
s touto myšlienkou na uliciach
i v médiách. Prečo? Uţ
niekoľko rokov si
pripomíname „Deň počatého
ţivota“. Je to kampaň
občianskeho zdruţenia Fórum
ţivota, ktorá vrcholila 25.
marca. Aj v tomto roku sa
okrem 39 mimovládnych
organizácii zdruţených vo fóre ţivota
pripojili k myšlienke úcty ţivota aj ďalšie
organizácie a osobnosti verejného ţivota.
Svojim spôsobom prispela Slovenská
televízia, 23 regionálnych televízii na
celom Slovensku, agentúry FP média.
Mnoţstvo ľudí si priplo bielu stuţku na
znak solidarity a podpory ochrany
ľudského ţivota od počatia po prirodzenú
smrť. Je to aj o podpore rodiny ako
optimálneho miesta vzniku a rozvoja
ľudského ţivota.
Občianske zdruţenie má cieľ
v troch oblastiach:
- obhajovať práva najviac
diskriminovaných ľudských bytosti,
- poskytovať informácie o úcte
k ţivotu,
- tam, kde zlyhala prevencia,
prostredníctvom
projektov konkrétnej
pomoci pomáhať pri
riešení ťaţkých
ţivotných situácii
ţien a ich detí,
núdznych, chorých
a slabých.
Za tri roky sa pomoc
dostala k 44 ţenám
a podarilo sa zachrániť 36
bábätiek, ktoré majú svoju
fotogalériu na stránke
www.zachranmezivoty.sk
„Môj veľký strach, ţe sa
nedokáţem o dieťa postarať,
vzhľadom na moju diagnózu,
vystriedala obrovská radosť, ţe
konečne mám pre koho ţiť
a bojovať s nepriazňou osudu.
Stále myslím na to, akú
obrovskú chybu by som
urobila, keby som sa rozhodla tak, ako
som pôvodne chcela, keby Janíčko nebol
... Som tak veľmi šťastná len vďaka vám,
ktorí nosíte v sebe veľké srdce štedrosti.
Pomohli ste mi správne sa rozhodnúť.“
Margaréta
„Som šťastná, ţe som sa definitívne
rozhodla pre moje krásne dievčatko ...
Chcem jej aj s jej dvoma súrodencami
pripraviť dobrý domov. Som vám vďačná
za všetku pomoc a dúfam, ţe vás
nesklamem“. Mária
Bella – skutočná láska je hlbšia ako
zaľúbenie
„Silné a dojímavé ..., skutočná inšpirácia.“
Ţivoty medzinárodnej futbalovej hviezdy
Josého a krásnej čašníčky Niny zblíţi
jeden priateľský čin a zmení tak
obyčajný deň v nezabudnuteľnú
skúsenosť. Bella je hlboký
príbeh o hodnote ţivota,
fungujúcej rodiny, priateľstve
a o odváţnom riešení zdanlivo
neriešiteľnej situácie.
V hlavných úlohách Eduardo
Verástegui a drţiteľka Emmy
award Tammy Blanchard.
V kinách od 25. marca – Deň
počatého dieťaťa
HHHuuummmooorrr
38
☺☺☺
Na plese tancuje pár valčík. Tu sa muţ
opýta svojej partnerky:
- Prosím Vás, čím to je, ţe keď sa točíme
doprava ste vyššia a keď doľava, ste
niţšia?
Ona na to:
- Viete, ja mám na nohe protézu s
ľavotočivým závitom.
☺☺☺
Velitel zásahové jednotky říká
podřízeným: „Srovnáme si čas: Je přesně
11 hodin 48 minut. Pro ty, co mají
digitální hodinky – pendrek, pendrek,
ţidlička, sněhulák.“
☺☺☺
Dlho sme sa na tej veliteľovej anekdote
smiali, neţ sme pochopili, ţe je to
pracovná úloha.
☺☺☺
☺☺☺
Farár hovorí veriacim na omši:
- Drahí veriaci!
Mám pre vás jednu dobrú správu a jednu
zlú správu. Tá dobrá je, ţe máme dosť
peňazí na opravu kostola. Zlá správa je, ţe
tieto peniaze sú vo vašich vreckách.
☺☺☺
Farár hovorí umierajúcemu:
- Ja vám vystrojím taký pohreb, ţe do
smrti naň nezabudnete!
☺☺☺
Chuck Norris dokázal zdvihnúť neprijatý
hovor.
☺☺☺
Chuck Norris našiel na dne oceánu suchú
handru.
☺☺☺
Boţí anjel vyhnal z raja Adama a Evu.
Anjela vyhnal z raja Chuck Norris.
☺☺☺
Chuck Norris potopil plavajucu podlahu.
☺☺☺
www.vychytane.sk
IIInnnfffooo
39
NOVÁ WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI
Dávame na známosť, ţe naša vojenská farnosť má svoju webovú stránku.
Priestor pre ňu nám bezplatne poskytol portál „Moja komunita“. Aj keď je
stránka zatiaľ iba v počiatočnej fáze jej rozvoja, uţ teraz tam môţete nájsť :
Kontaktné údaje
Program bohosluţieb a aktivít
Farské oznamy
Galériu obrázkov
Stránku nájdete takto :
1. na www.mojakomunita.sk zvoľte -vyhľadávať-
2. v časti -farnosti/zbory- vyhľadávať : zadajte napríklad „Ruţomberok“
3. zvoľte : „Vojenská farnosť sv. Pátra Pia“
Alebo zadajte priamy link:
http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia
Nezabudnite si uloţiť do záloţiek svojho webového prehliadača, alebo priamo na
lištu, aby ste to mali nabudúce jednoduchšie.
Farský spravodaj
Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov cca 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom:
Mgr. Ján Polťák, [email protected], [email protected], tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431
Ing. Robert Galoš, [email protected], tel: 472233 web: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia
Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.
Kontakt Oznam redakcie
Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia
VÚ 1115 Zarevúca 2
034 01 Ruţomberok
Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.
Ďakujeme všetkým prispievateľom za kvalitne vypracované články. Najmä tým pravidelným, ako Andrejovi Kováčovi,
Jozefovi Matúškovi ...
NOVÁ WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI
http://www.mojakomunita.sk/web/
vojenskafarnost-sv.-patra-pia