farský spravodaj 1-2011

40
2011 FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR ▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 5 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪ 1 S S P P R R A A V V O O D D A A J J f f a a r r s s k k ý ý

Upload: robert-galos

Post on 31-Mar-2016

247 views

Category:

Documents


5 download

DESCRIPTION

Farský spravodaj 1-2011

TRANSCRIPT

Page 1: Farský spravodaj 1-2011

2011

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 5 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪

1 SSPPRRAAVVOODDAAJJ

ffaarrsskkýý

Page 2: Farský spravodaj 1-2011

PPPrrríííhhhooovvvooorrr

2

Vážení vojaci, milí farníci!

Liturgický kalendár nám v tomto roku ponúkol omnoho dlhšiu „plesovú sezónu“

alebo obdobie ľudsko-spoločenskej radosti a zábavy. Áno, po neobyčajných vianočných

sviatkov Boţej lásky a dobroty sa patrí plesať, radovať a rovnako v tomto duchu je dobre

preţiť prvé mesiace nového roka, aby sme boli ľuďmi nádeje, pokoja a radosti. Hoc je

pred nami mnoţstvo vecí, ktoré nie sú pozitívne a nevieme, čo bude ... a ako bude ...

napriek tomu sme nositeľmi viery, ktorá sa opiera o Boţiu dobrotu a prozreteľnosť s nami

i s týmto svetom. Je čas sa tešiť a radovať, aby sme boli naplnení darmi ľudského ducha

a v rovnakej miere darmi, ktoré nám ponúka duchovný ţivot veriacich ľudí v celom

liturgickom roku.

Naozaj v dňoch medzi Troma kráľmi a Popolcovou stredou sa v nedávnej minulosti

ba i dnes koná mnoţstvo svadieb, povestných zakáľačiek, veselíc a bálov. V tomto čase

ľudia hlboko vnímali sviatok Obetovanie Pána (2. februára) či ľudovo povedané

Hromnice. Tento sviatok súvisí s tým, ţe sviečku posvätenú v ten deň v kostole si ľudia

zapaľujú vo svojich domácnostiach, keď bijú hromy, aby si vyprosili ochranu pred

nešťastím. Hneď deň po Hromniciach je sviatok sv. Blaţeja. Veriaci ľudia prichádzajú do

kostola, aby vo svätej omši dostali svätoblaţejské poţehnanie, ktoré má ľudí ochrániť pred

chorobami hrdla. Tri dni pred Popolcovou stredou sú rozlúčkou s obdobím svadieb,

veselíc, neraz aj nespútanej či roztopašnej veselosti. Dnes uţ len tradične na niektorých

dedinách si na svoje prišli muzikanti, na stoloch nechýbajú jedla a nápoje, mäso

a vypekané šišky.

Nuţ, po týchto ostatných fašiangových dní bolo a je potrebné aj dnes sa pozrieť do

tváre Popolcovej stredy, čo ústami kňaza pripomína všetkým : „Pamätaj, človeče, že si

prach a na prach sa obrátiš!“. Začiatok Veľkého pôstu znamená koniec radovánkam,

nasledujúce dni a týţdne je potrebné preţiť viac v tichu, väčšej skromnosti a v očakávaní

tajomstva nášho vykúpenia. Slovo pôst znamená zriekať sa dovolených i nedovolených

pôţitkov ako konkrétny postoj očistenia tela a konania pokánia za svoje hriechy. Duch 40

dňového pôstneho obdobia viac či menej preniká spoločenským ţivotom v našich

dedinách i mestách.. Na nás ľuďoch by malo byť jasne

vidno, ţe sa práve v tomto čase chceme akoby viac zaľúbiť

Bohu. Chce to od nás mladých i starších, aby sme sa viac

stránili hriechu, prázdnych reči a hrešenia. Človek viery by

mal v tomto čase prejaviť kajúcu skrúšenosť a na druhej

strane aj vrúcnu zboţnosť. Konkrétnym prejavom toho môţe

byť aj to, ţe v celom týţdni azda okrem nedele sa nemusia

pripravovať a jesť mäsité pokrmy, ba kedysi boli rodiny, kde

cez pôst sa nejedávali ani len vajíčka, syr a nepilo mlieko.

A čo viac sami ľudia sa časom presvedčili, ţe tieto

Page 3: Farský spravodaj 1-2011

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

3

bezmäsité dni a týţdne im nijako neškodili. Naopak zdrţanlivosť a krotenie ţiadosti ba aj

vášni, čo sú v nás sú cenné víťazstva nad sebou, nad hriechom, nad pokušením a stávajú sa

istým druhom hrdinstva. Samozrejme v pôste a v pokání nejde len o mäso, ale mnohí si

vedia v tomto čase i do budúcnosti odrieknuť fajčenie a alkohol alebo usilovať sa zbaviť

niektorých negatívnych vlastností.

Zachovať spomenuté predsavzatia a zásady Veľkého pôstu si vyţaduje vnútornú

silu. K tomu je veľkou podporou pre veriaceho človeka modlitba, poboţnosť kríţovej

cesty, nedeľná bohosluţba, prijatie sviatosti Eucharistie alebo aj sviatosti zmierenia. To

všetko s pohľadom na prichádzajúce tajomstvo Veľkej noci, ktoré opäť hovorí o Boţej

láske, milosrdenstve a dobrote.

Aj pre nás vojakov, pre naše kresťanské rodiny dnešnej doby je tu rovnaké pozvanie

ako kedykoľvek v minulosti preţiť čas radosti a rovnako vedieť preţiť a zuţitkovať čas

smútku a bolesti pôstnej doby alebo aj nášho ţivota, aby sme sa stali dokonalejšími.

Zdá sa, milí veriaci, ţe nastupujúca jar a blízkosť slávnosti Vzkriesenia nás

povzbudzuje k radosti a nádeji, ţe môj i tvoj ţivot má svoj zmysel a to jedine v Bohu,

ktorý nás bezhranične miluje.

„Prajem Vám na ceste života vo chvíľach radosti i cez okamihy smútku a utrpenia, aby

ste mocne cítili vo svojom srdci a boli presvedčení o Božej moci a milosti, ktorá sa Vás

chce viac ako dotknúť v slávení udalosti a tajomstiev Veľkej Noci : „Kristus vstal z

mŕtvych, aleluja, aleluja, aleluja“.

Vojenský duchovný.

„Nech je vám Jeţiš útechou vo všetkých vašich

trápeniach, nech je vašou oporou v nebezpečenstvách,

nech vás stále sprevádza svojou milosťou, ukazuje vám

bezpečnú cestu, ktorá vedie do večného ţivota, a nech ste

jeho zásluhou čoraz drahšou Najsvätejšiemu Srdcu

Jeţišovmu a čoraz hodnejšou neba.“

Sv. Páter Pio

Page 4: Farský spravodaj 1-2011

OOOzzznnnaaammmyyy

4

Rímsko-katolícky farský úrad

vojenskej farnosti sv. Pátra Pia Ružomberok (kancelária na učebnom bloku , budova č.8, II. poschodie)

Stránkové hodiny:

Pondelok a streda : 07,00 hod. – 11,30 hod.,

13,30 hod. – 15,15 hod.,

Utorok : 10,30 hod. – 11,30 hod.,

16,15 hod. – 18,00 hod.,

Štvrtok : 07,00 hod. – 11,30 hod.,

16,15 hod. – 18,00 hod.,

Piatok : 07,00 hod. – 11,30 hod.,

Krst – dospelí kandidáti navštevujú katechumenátnu prípravu 1 – 2x

týţdenne po dobu 1 aţ 3 roky alebo ináč po dohovore s vojenským

duchovným,

- krst dieťaťa ţiadajú rodičia aspoň týţdeň dopredu,

Sviatosť zmierenia (spoveď) – vţdy pred svätou omšou alebo na

poţiadanie kedykoľvek,

Prvé sväté prijímanie – dospelí po polročnej príprave , deti absolvujú

aspoň tri roky náboţenskej výchovy v škole a pod.,

Birmovanie – prijímajú kresťania, u ktorých sa uţ teraz predpokladá

praktizovanie náboţenského ţivota,

- blízka príprava prebieha pre všetkých záujemcov 1x týţdenne po

dobu 1 aţ 2 roky,

Sobáš – ţiadajú snúbenci aspoň 3 mesiace vopred,

Poţehnanie (osôb, domu, auta, predmetov ...) na základe poţiadania

kedykoľvek

Pomazanie váţne chorých – osobne alebo telefonicky; neodkladať,

k dispozícii som non stop,

Pohreb – priniesť list o prehliadke mŕtveho

Poznámka: Prvé sväté prijímanie detí (vo veku ţiakov 3. ročníka ZŠ) sa

bude organizovať v našej vojenskej farnosti po prvýkrát v roku 2012.

Rodičia, ktorí majú záujem môţu prihlásiť svoje deti u vojenského

duchovného uţ v tomto roku 2011 !

Page 5: Farský spravodaj 1-2011

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

5

AJ TAKÉTO MÔŢU BYŤ KRSTINY.

Mnoho z nás - profesionálnych vojakov

vie, čo znamená bývať na inom mieste, neţ

je to rodné. Ja s manţelkou sme

Prešovčania a doposiaľ sme ţili v dvoch

iných posádkach. Momentálne sme uţ 6

rokov v Ruţomberku. Moţno aj preto si

viac uvedomujeme a váţime hodnotu

rodinných zväzkov a záleţí nám na tom,

aby mohli aj napriek nášmu odlúčeniu

pretrvávať. Jednou z príleţitosti, kde sa

môţu naše vzťahy otuţovať sú práve

rodinné oslavy. V auguste minulého roku k

našim dvom synom Šimonkovi

a Ondrejkovi pribudol tretí braček, ktorému

sme dali meno Natanael. Okrem veľkej

radosti prišla s dieťatkom aj zodpovednosť

a to aj taká, aby sa Natanaelko stal

súčasťou Boţej rodiny do ktorej patríme aj

my a aby prijal to bohatstvo, ktoré človek

dostáva v krste. Preto sme intenzívne

premýšľali o tom, ako tie krstiny

zorganizujeme a túţili sme, aby boli

zároveň príleţitosťou pre spoločné rodinné

stretnutie. Podarilo sa nám ich pripraviť

veľmi netradičným spôsobom, ktorý sa

mohol uskutočniť len vďaka tomu, ţe sme

sa rozhodli dieťatko pokrstiť v našej

vojenskej farnosti a preto, ţe náš vojenský

kňaz má moţnosť krstiť na mieste, ktoré si

zvolí. Keďţe ako rodina máme

niekoľkoročné dobré vzťahy aj

s Jezuitskými kňazmi v Ruţomberku,

dostali sme moţnosť prenajať si na víkend

Jezuitskú chatu v Trlenskej doline, ktorej

súčasťou je tieţ malá kaplnka. Keď termín

všetkým vyhovoval, nič nebránilo tomu,

aby sme náš zámer uskutočnili. V sobotu

ráno na Liptov šťastne docestovalo 22

východniarov (z toho 8 detí) a pozvanie

prijali aj naši priatelia z Ruţomberka.

Spolu s našou rodinou, kňazom

a kuchárkou, to bolo spolu 38 ľudí pod

jednou strechou. Prvý deň spoločného

víkendu bola hlavným bodom programu

krstná slávnosť, pred ktorou ešte mnohí

naši blízky vyuţili moţnosť vyspovedať sa

a prijať Boţie odpustenie. Potešilo ma,

ţe dokonca aj tí, ktorí uţ veľmi dlho svoj

duchovný ţivot a vzťah s Bohom

zanedbávali, preto nám vôbec nevadilo, ţe

sa plánovaný začiatok krstín kvôli tomu

trochu posunul. Pri úvodnej gitarovej

piesni a aj pri tých ďalších, mi hrou na

rôzne hudobné nástroje pomáhali malí

muzikanti. Kaplnka a samotná svätá omša,

ktoré dávali patričnú váţnosť tejto udalosti

boli zároveň preniknuté rodinnou

Page 6: Farský spravodaj 1-2011

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

6

a priateľskou atmosférou. Po krstnom

obrade nasledoval slávnostný obed

a posedenie pri vynikajúcich koláčoch

a dobrom juhomoravskom víne. Počasie

nám dovolilo, aby sa deti ešte stihli

vyšantiť v areáli chaty, ktorá je umiestnená

v prekrásnom prostredí. Aţ do večera

vládla pohoda, lebo hostia vedeli, ţe sa

nemusia ponáhľať domov, ale ţe je pred

nami ešte ďalší spoločný deň. V nedeľu

nám vojenský duchovný prišiel ochotne

odslúţiť nedeľnú svätú omšu, po ktorej

sme ešte stihli absolvovať spoločný výlet

do skanzenu Vlkolinec. Aj keď musím

priznať, ţe príprava takejto veľkej oslavy

nás stála veľa síl, všetko nám vynahradil

ten spoločne strávený čas a tieţ to, čo

z tohto času ostalo v nás aţ doposiaľ. To,

ţe Natanaelko je naveky označený pečaťou

krstu a to, ţe sme si obnovili nie len naše

rodinné vzťahy, ale mnohí aj vzťah

s nebeským Otcom, spravilo pre nás túto

udalosť nezabudnuteľnou.

Róbert Galoš

MLADÍ ĽUDIA Z CIRKEVNÉHO GYMNÁZIA ...

Niekde na počiatku bola len taká myšlienka, či by nebolo poučné i zaujímavé

stretnutie mladých ľudí s vojenským duchovným na tému -viac či menej aktuálnu- ktorou

je moslimská viera, náboţenstvo, a v tomto kontexte aj pohľad na vojenskú misiu

v Afganistane. Myšlienka, ktorá skrsla v srdci manţelov: dôstojníka – vojaka a pani

učiteľky. Prešlo pár mesiacov a nakoniec po istej príprave sa podarilo uskutočniť toto

malé stretnutie v línii škola – vojenský útvar a to, čo nás spolu spája kresťanská viera

a poznanie.

Dňa 3.februára 2011 sa otvorili brány kasárni pre vekovo rôznorodú skupinu ţiakov

cirkevného gymnázia sv. Ondreja Ruţomberok. Spolu so svojimi učiteľkami v počte okolo

30 ľudí spokojne i veselo prešli vojenským útvarom aţ na miesto Pastoračného centra

vojenskej farnosti sv. Pátra Pia, ktoré má svoje miesto na učebnom bloku. S úsmevom ich

privítal vojenský duchovný, ktorí v priebehu jednej vyučovacej hodiny spoločného

stretnutia cez poloţené otázky do duše i mysle mladých ľudí hľadal vo

vzájomnom dialógu odpoveď : „ako chápeme moslimskú vieru?“, veď toľko sa denne

hovorí o ich ţivote uprostred Európy ... niekde blízko nás; „kedy vzniklo moslimské

„Musíte hovoriť s Jeţišom nielen ústami,

ale aj srdcom, dokonca pri niektorých

príleţitostiach by ste mali hovoriť len

svojím srdcom.“

Sv. Páter Pio

Page 7: Farský spravodaj 1-2011

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

7

náboženstvo?“, je vţdy dobré sa vrátiť pri hľadaní odpovedi na čokoľvek k počiatku , kde

niečo vzniklo a začalo jestvovať, aby sme správne pochopili dôleţité súvislosti ...; „aké

učenie je podstatou moslimskej viery a špecifický v tom, čo je rovnaké našej kresťanskej

viere?“ – je neraz potrebné hľadať aj to, čo nás môţe spájať o to viac, ak máme ţiť dnes či

v budúcnosti blízko seba a na pohľad rozdielni v mnohých veciach i vo viere.

Mladí ľudia sa na stretnutí ukázali ako veľmi pozorní poslucháči, moţno i na

počudovanie a nemali ţiaden problém poloţiť nie jednu otázku z oblasti viery, ale smelo

sa pýtali na ţivot priamo v Afganistane. Dievčatá zaujímali otázky vzťahu moslimských

muţov k ţenám, k svojim manţelkám, alebo akú perspektívu majú ţeny v moslimskej

krajine. V kaţdom prípade to boli zaujímavé i zároveň ťaţké otázky na ktoré sme hľadali

spoločnú odpoveď.

Jedna vyučovacia hodina ubehla tak rýchlo, ţe sme sa ani nenazdali. Lenţe, vrcholom

nášho stretnutia sa stálo niečo iné ako len rozhovor hoc na dôleţité, či inšpirujúce témy

ţivota. Mladí ľudia uţ pred stretnutím svoj pohľad upriamili na moţnosť mať svätú omšu

vo vojenskej kaplnke sv. Pátra Pia. A tak veľmi radi sme sa na záver zhromaţdili

v kaplnke na bohosluţbu, ktorú nám prišli oţiviť naši vojaci svojím spevom a hrou na

gitare, čo mládeţ okamţite prijala svojím radostným a úprimným spevom na oslavu Boha

a prejav svojej kresťanskej viery. Je na mieste sa poďakovať : npor. Ing. Róbertovi

Galošovi, por. Ing. Janke Berešíkovej a por. Ing. Adriana Matejová za liturgický

doprovod v hre a speve duchovných – gitarových piesní.

Určite najkrajším prekvapením bola hojná účasť mladých ľudí na svätom prijímaní, čo je

len nádherným znakom a svedectvom vyspelosti ich viery a dôstojnosti Boţích detí. Áno,

to je potrebné v dnešnej dobe, aby v čistote duše a srdca práve mladých ľudí mohol sa

prejaviť a pôsobiť sám Boh. Veď práve v tejto bázni a dôstojnosti pred Bohom a vernosti

jeho zákonom je moţné budovať čokoľvek, čo potrebuje človek a tento svet okolo nás a tu

neodmysliteľné patrí aj to : kto som a aký som. Mladých ľudí je potrebné „pestovať“

Page 8: Farský spravodaj 1-2011

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

8

a viesť práve v tomto duchu viery, aby boli krásny a zodpovedný a bez sviatosti to

nepôjde.

Celé príjemné a uţitočné stretnutie sa ukončilo tým, čo bolo aj na počiatku,

úsmevom, radosťou, podaním rúk. Je celkom reálne, ţe sa opäť niekde stretneme. Hm,

moţno len tak na ulici, moţno na deň otvorených dverí v kasárňach, alebo pri inej aktivite,

čo nás opäť posilní v poznaní i v dobro.

Na tomto mieste patrí veľké poďakovanie pani učiteľke Mrvovej a jej manţelovi

kpt. Ing. Jánovi Mrvovi za myšlienku, organizáciu, priebeh a v nie poslednom rade vieru,

ktorá nás spája a cez ktorú dokáţeme robiť veľké i malé veci v tomto svete.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív

RELIKVIE SV. CYRILA V NAŠEJ FARNOSTI

V rámci blíţiaceho

sa Jubilea 1 150 rokov od

príchodu a účinkovania sv.

Cyrila a Metoda na našom

území sa konala vo

vojenskej farnosti sv.

Pátra Pia svojím výzorom

síce malá slávnosť, ale

duchom viery farníkov

veľká udalosť, keď boli s

úctou prijaté relikvie sv.

Cyrila.

Bola nedeľa 13. Marca 2011. Veriaci ľudia v počte okolo 50: vojaci, príbuzní, vyslúţili

vojaci, birmovanci a taktieţ hostia sa zhromaţdili v priestore vchodu do kasárni kde boli

svedkami prípravy relikvie na dôstojné odprevadenie do vojenskej kaplnky sv. Pátra Pia.

Prišla aj miestni ţurnalisti z televízia Lux, aby vytvorili dokument z tejto slávnosti ba

urobili i nie jednu reportáţ zo záţitkov a pohľadov jej účastníkov.

„Ak Boh vidí chyby dokonca u

anjelov, dokáţete si predstaviť, čo vidí

vo mne.“ Sv. Páter Pio

Page 9: Farský spravodaj 1-2011

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

9

Sprievod na čele s relikviami sv. Cyrila sa pomaly presunul do vojenskej kaplnky, kde boli

uloţené na čestné miesto pred oltárom. Skôr neţ začala bohosluţba vojenský duchovný

v niekoľkých minútach objasnil dôleţitosť i samotný dôvod prítomnosti relikvii sv. Cyrila

v našej vojenskej farnosti.

„Relikvie poukazujú na Boha samotného: je to totiž On, kto silou svojej milosti dáva

krehkým bytostiam odvahu, aby o ňom svedčili pred svetom. Keď nás Cirkev

povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých, nezabúda, že

v skutočnosti ide síce len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré

navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej,

ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje Nebeské kráľovstvo,

ktoré je v našom vnútri. Relikvie volajú s nami a za nás : „Príď Pane Ježišu!“

Ľudia si v tento deň uctili modlitbou i svojim záujmom

relikvie sv. Cyrila ako svedka Boţej lásky a milosti, ktoré

potrebujeme aj my ţijúci a zároveň pútnici do večnosti.

Naše ţivoty a rodiny sa potrebujú oprieť o dobro,

o dôstojnosť osoby, o Boţie slovo i jeho zákony a o pravú

lásku, ktorá vie všetko prekonať a priviesť kaţdého z nás

k večnosti, kde uţ neexistuje ţiadne zlo len najvyššie

Dobro, ktorým je sám svätý Boh. Nakoniec aj medzi

nami ľuďmi byť svätí znamená byť viac ako len dobrý.

Skončila milá slávnosť uctenia si pozostatkov sv. Cyrila

a naše rodiny, mládeţ sa opäť rozišli do svojich domovov

a na svoje cesty ... Dúfajme, ţe sme aj tento krát o niečo

lepší alebo aspoň kráčame s týmto predsavzatím ďalej

svojim ţivotom.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív

„Modlitby svätých v nebi a dobrých

duší na Zemi sú parfumom, ktorý

nikdy nevyprchá.“ Sv. Páter Pio

Page 10: Farský spravodaj 1-2011

LLLiiittteeerrrááárrrnnnaaa tttvvvooorrrbbbaaa

10

Andrej Kováč

Závoj nádeje.

Predostri si pred seba, závoj nádeje

Bez neho sa totiţ, ţivot nedeje. Tam, kde nie je, všetko zomiera. On je posledná, tá moja doména.

Ani sa nenadeješ a máš ho pri sebe. Bez neho jediného sa totiţ,

ţivot nedeje. Si taký, ako, bez ţivota.

Keď, on stratí sa, stratí sa i dobrota.

Plazí sa pri tebe, i kráča hrdo. To závisí od toho,

či sťahuje sa ti hrdlo. Od správy zlej, takej, ktorá ho

porazí.

A poslednú časť nádeje, s teba vyrazí.

Závojom nádeje, stým môţeš mávať.

tak i tak, sa môţe čosi stávať. Tak i tak, diať, tak sa javiť. Nemôţeš ho, medzi prvými,

zmariť.

Nádej je mocná, ako pevná skala. I keď sa s ňou, vţdy nevyhráva.

Nádej tá stavia mosty, cez hlboké rieky. Nádej tá neznáša predčasné náreky.

Page 11: Farský spravodaj 1-2011

PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

11

POŢIARNY POPLACH - TAKTICKÉ CVIČENIE

V piatok 17.12.2010 prebehlo

na Základni MOKIS taktické

cvičenie nepredpísanej

hasičskej jednotky útvaru

v spolupráci s okresným

riaditeľstvom hasičského a

záchranného zboru (OR HaZZ)

Ruţomberok. V rámci tohto

cvičenia sa komplexne

preverila reakcia na simulovaný

poţiar so súčasnou evakuáciou osôb

z nadzemných podlaţí jednak schodišťom

s pouţitím autonómnych dýchacích

prístrojov, ale aj pomocou výškovej

techniky HaZZ (rebrík). Členovia

nepredpísanej hasičskej jednotky

desiatnik Ľubomír Osika,

slobodník Jaroslav Jerdonek,

slobodník Ivan Kvašnica,

slobodník Jozef Machunka,

zdravotník slobodník Marián

Buzák a dozorný útvaru práporčík

Adrián Szuperák spolu

s pomocníkom čatárom Martinom

Kandráčom kvalitne a bez Váhania

splnili všetky úlohy spojené s riešením

poţiaru v objekte kasární. Zvláštne

poďakovanie patrí aj príslušníkom HaZZ

mesta Ruţomberok a za ich profesionálny

prístup.

ZLADENIE RÁDIOVÝCH SIETÍ A SMEROV

Dňa 26. – 27. januára 2011 v rámci OS

SR sa uskutočnilo zladenie rádiových sietí

a smerov na skutočné vzdialenosti. Zladenia sa

zúčastnilo 18 útvarov v mieste svojej

dislokácie:

Základňa mobilných KIS Ruţomberok/SVaP

OS SR, Veliteľstvo pozemných síl OS SR

Trenčín, ţepr. Sereď/PS OS SR, rmo

Roţňava/PS OS SR, 1. mb Topoľčany/ PS OS

SR, 2. mb Prešov/PS OS SR, 12. mpr. Nitra/PS

OS SR, 13. mpr. Levice/PS OS SR, 21. mpr. Trebišov/ PS OS SR, 22. mpr. Michalovce/

PS OS SR, bvrps Zvolen/VzS OS SR, lz Sliač/VzS OS SR, lz Malacky/VzS OS SR, lz

Prešov/VzS OS SR, plrb Nitra/VzS OS SR, SLPS Hlohovec/SVaP OS SR, 5.

pšu Ţilina/ŠbO GŠ OS SR, AOS Liptovský Mikuláš/kurz VODK C10.

Rádiová prevádzka bola rozdelená do troch sietí. Náplň prevádzky v jednotlivých

sieťach a smeroch pripravili riadiace stanice ZaMKIS Ruţomberok. Zo strany ZaMKIS

boli zabezpečené aj obsluhy kontrolných staníc v jednotlivých sieťach a stanica dohľadu

nad spojením, ktorá pôsobila ako stanica technickej podpory pre podriadené stanice

v prípade nenadviazania spojenia. Riadiaci zamestnania bol kpt. Ing. Ján MRVA. Obsluhy

riadiacich staníc tvorili títo PrV : rtn. Peter Škarda, rtn. Bc. Michal Benčík, rtn. Peter

Lorinčák, rtn. Ľuboš Matej, čat. Ján Ţuffa, ppráp. Roman Mydliar a rtn. Ladislav

Dúbravský obsluhy kontrolných staníc : rtn. Miloš Babeľa, rtn. Marek Slavíček, des.

Martina Sokoliová des. Andrea Blahovská a obsluhu stanice technickej podpory : rtn.

Michal Maconka. Autor: kpt. Ing. Ján Mrva , Foto: autor

Page 12: Farský spravodaj 1-2011

PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

12

VIANOČNÁ B E S I E D K A

Krásne sú akékoľvek sviatky, kde cítiť teplo ľudskej lásky a dobroty,

spolupatričnosti a nezištnej pomoci. Asi v tomto duchu sa ešte aj dnes máme dôvod vrátiť,

čo len na jeden moment či jednu spomienku na stretnutie vojakov Základne MOKIS

s deťmi Detského domova Ruţomberok.

Bolo to 21. decembra 2010, keď aktívni ľudia z nášho vojenského prostredia

v myšlienke na iných, za podpory veliteľa pplk. Ing. Štefana Pobijaka, sa rozhodli vytvoriť

program stretnutia vojakov s deťmi : Veliaci poddôstojník šbnrtm. Miroslav Dulaj

pripravil s rtn. Romanom Škutom ukáţku výstroje vojaka, vybrali nejaké zbrane a deti

mali o zábavu postarané. Najmä chlapci detského domova sa vôbec nebáli a veľmi radi

a pohotovo si na seba poobliekali a vyskúšali niektoré vojenské súčiastky. Moţno aj ony

budú raz vojaci.

Váţne, či menej váţne predstavenie vojenského ţivota sa prispením npor. Ing.

Róberta Galoša a por. Ing. Janky Berešíkovej zjemnili a stali radostnými v

atmosfére spevu vianočných piesni a kolied.

Nákup sladkosti, dobrovoľná zbierka vojakov na potreby detí Detského domova,

príprava programu, ochota a radosť urobiť niečo dobré i nad rámec svojich povinnosti

a pracovného času to všetko sa skrývalo za osobou čat. Emílie Doleţiovej ku ktorej sa

s radosťou pripojila por. Ing. Janka Berešíková, aby priebeţne v celom programe

„Vianočnej besiedky“ vytvorili duo nebeských anjelov, čo iste očarilo nie jedno dieťa

a bolo krásnym spríjemnením a pohladením na duši pred blíţiacimi sa sviatkami lásky.

Pomocnou rukou a vôbec, aby sme tvorili nejaké skutočné vojenské aspoň druţstvo

aktívne prispeli svojou účasťou des. Michal Surový a des. Lúcia Bombarová.

Page 13: Farský spravodaj 1-2011

PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

13

Deti Detského domova si však pripravili aj svoj program pre vojakov a nedali sa

vôbec ničím zahanbiť. Niektorí ukázali svoju neobyčajnú šikovnosť v tanci, iní predniesli

básničku, alebo zahrali na hudobnom nástroji a hlavne vţdy bolo okolo toho kopec

smiešnych situácii a to bolo dôleţité, aby sa kaţdý cítil uvoľnene a radostne. Aj tie

najmenšie deťúrence, čo len sedeli na kolenách opatrovateliek, veď mali sotva 3 roky boli

v strehu a nijako sa nenudili. Svoje slovo mal aj pán riaditeľ

Detského domova, ktorý povedal zopár slov o tejto inštitúcii a o

ţivote v nej.

Nakoniec vystúpil aj náš pán veliteľ a po krátkom slove slávnostne

odovzdal symbolický šek v sume 500 EUR pre potreby deti

Detského domova Ruţomberok, čo je iste veľkým darom kaţdého,

kto čo i len trochu, ale zo srdca, finančne prispel na tento účel.

Okrem toho bolo odovzdaných 5 vriec oblečenia, hračiek a iných

pozornosti našich vojakov Základne MOKIS. Za 58 EUR sa ešte

nakúpilo mnoţstvo ovocia a sladkosti pre dni blíţiacich sa

sviatkov.

Na tomto mieste je dôvod vyjadriť veľké uznanie a poďakovanie

i Pán Boh zaplať všetkým vojakom, ktorí dobrovoľne prispeli na

túto našu vojenskú aktivitu a pomoc deťom, ktorí nemajú ani to, čo

patrí medzi základne veci nášho ţivota –

rodinu, otca a mamu.

Myslím, ţe i v tomto roku bude rovnaký

dôvod moţno opäť v čase sviatkov, aby sme

uvaţovali komu a kde prispieť, alebo pomôcť

z toho čo máme, či uţ finančne, alebo aj

vecnými darmi. Moţno to bude nejaké detské

oddelenie v nemocnici s naším konkrétnym

darom alebo návšteva a pomoc starým ľuďom,

ktorí rovnako ako mnohé deti nemajú nikoho a čo viac

ich ţivot uţ pomaly končí a aj takýto ľudia si zaslúţia

a moţno o to viac našu pozornosť a chvíľu s nimi, ktorá

im vyčarí úsmev a prinesie radosť. Nuţ moţnosti je veľa,

kde a čo môţeme urobiť pre iných my dnes mladí

a zdraví ľudia o to viac, ak nám toho naozaj ani veľa

nechýba, ba moţno máme „všetko“, aj zdravie. V tomto

duchu kaţdý váš nápad, dobrá myšlienka ako urobiť

v tejto veci niečo dobré pre iných ľudí, bude pre nás

inšpiráciou ako to naplniť v mene nás vojakov Základne

MOKIS Ruţomberok.

Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov 3. Centra ZaMKIS.

Rastislav Ledaj, Alexander Kaposztás, Slavomír Klimkovský, Daniel Korpala, Ján Perdek,

Marek Papay, Jozef Kertész, Milan Gajdoš, Peter Saloň, René Farkašovský, Juraj Hanis,

Matej Liptai, Dušan Németh, Miloš Babeľa, Peter Potocký, Andrej Hyravý, Dušan

Page 14: Farský spravodaj 1-2011

PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

14

Jančovič, Ján Uhel, Ľubomír Viktor, Tomáš Pavlík, Miroslav Sagan, Tibor Vlkolínsky,

Jozef Machunka, Pavol Chovanec, Katarína Janišová, Michaela Šimúnová, Jozef Gabčík,

Milan Gerát, Miroslav Moravčík, Radovan Kysel, Ľubomír Drobúl, Roland Pavelka, Ivan

Kvašnica, Michal Gruchaľák, Tomáš Had, Robért Mihalík, Vladislav Kurečko, Ľubomír

Ďurica, Viliam Kulpa, Daniel Duong, Vladimír Lahuta, Dalibor Galica, Beata

Klimkovská.

3. centrum vyzbieralo spolu 230,10 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 10 EUR

od desiatich vojakov.

Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov CM ZaMKIS.

Neznámy darcovia CM vyzbierali celkom 80 EUR.

Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov 2. Centra ZaMKIS.

Lucia Bombárová, Jankovič, Ján Mrva, Marián Doleţi, Pečko, Zuzana Deviová, František

Marec, Pavol Kubačák, Marián Hanes, Kocúr, Cmarko.

2. centrum vyzbieralo 60 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 5 EUR od ôsmych

vojakov. Neznámy darcovia 2. centra venovali 18 EUR.

Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov veliteľstva ZaMKIS.

Štefan Pobijak, NŠ, Ján Polťák, Marián Ferenc, Blanka Kroulíková, Jaroslav Nekoranec,

Rastislav Lesák, Emília Liţbetinová, František Sloboda, Miroslav Dulaj, Sabo, Miroslav

Lengvarský, Maroš Omasta, Peter Ivan, Milota Lesáková, Tatiana Riljaková, Emília

Doleţiová, Mária Halajová, Anna Bullová, Róbert Bulla, Ivan Čimbora, Róbert Galoš.

Veliteľstvo vyzbieralo 188 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 20 EUR od štyroch

vojakov.

Ešte ráz veľké a neoceniteľné Ď A K U J E M kaţdému kto dobrovoľné a nezištné

prispel finančne alebo materiálne na podporu kvality ţivota deti detského domova

Ruţomberok. Samozrejme vďaka na prvom mieste patrí Bohu za jeho milosti, ţe máme

v sebe dobré srdce, ktoré sa vie darovať.

Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák , Foto: internet

Spolu za Základňu MOKIS bolo vyzbieraná suma 558 EUR z čoho sa pouţilo 58

EUR na nákup sladkosti a čerstvého ovocia pre deti Detského domova.

Page 15: Farský spravodaj 1-2011

PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

15

VELITEĽSKÉ ZHROMAŢDENIE VELITEĽA ZÁKLADNE MOBILNÝCH KIS

Dňa 3. marca 2011 sa na Základni mobilných KIS v Ruţomberku

uskutočnilo veliteľské zhromaţdenie veliteľa Základne, na ktoré

prijal pozvanie aj veliteľ síl výcviku a podpory generálmajor Ing.

Peter Vojtek spolu s náčelníkom odboru podpory velenia štábu

podpory operácii GŠ OS SR plukovníkom Ing. Ivanom Ilavským.

V rámci veliteľského zhromaţdenia Veliteľ Základne vykonal

rozbor dosiahnutých výsledkov v príprave útvaru za výcvikový

rok 2010 s vyhodnotením splnenia úloh výcvikového roku za

účasti pozvaných hostí a hlavných funkcionárov veliteľstva,

náčelníkov jednotlivých centier a oddelení Základne mobilných

KIS. V závere veliteľského zhromaţdenia boli za kvalitné

splnenie úloh vo výcvikovom roku 2010 odmenení major Ing.

Aurel Sabó, PhD., štábny nadrotmajster Miroslav Dulaj,

rotmajster Ivan Druska a desiatnička Martina Sokoliová.

Veliteľ síl výcviku a podpory vyjadril

spokojnosť s činnosťou a s plnením úloh

Základne mobilných KIS, pričom smeroval

poďakovanie všetkým príslušníkom útvaru,

ktorí sa snaţia nájsť cestu ako zdokonaliť a

zuţitkovať svoje odborné vedomosti a

praktické skúsenosti v prospech úspešného

splnenia úloh aj napriek zloţitej finančnej

situácii v rezorte. Vyzdvihol aj prácu v

oblasti reprezentácie OS SR na verejnosti,

nakoľko v rámci vyhodnotenia splnenia úloh

boli spomínané aj aktivity Základne organizované pre verejnosť v regióne mesta

Ruţomberok. Záverom príhovoru spomenul, ţe Základňu mobilných KIS navštevuje s

dobrým pocitom, nakoľko je jedným z podriadených útvarov, ktorý zabezpečuje flexibilné

plnenie úloh v súlade s platnou legislatívou a internými normatívnymi aktmi a napreduje

nielen v oblasti komunikačných a informačných systémov.

Plukovník Ilavský poďakoval všetkým za spoluprácu a plnenie úloh v oblasti riadenia

a zabezpečenia komunikačných a informačných systémov a informoval o úlohách v tejto

oblasti, ktoré nás čakajú v nasledujúcom období.

Po slávnostnom obede, pokračoval program veliteľského zhromaţdenia prezentáciou

dokumentu strategického hodnotenia obrany, ukáţkou techniky MOKYS a novo

zabudovanej rádiovej techniky Rohde & Schwarz do spojovacích prostriedkov Základne

mobilných KIS.

Návštevu ukončil veliteľ síl výcviku a podpory tradičným zápisom do útvarovej

kroniky.

Autor: npor. Ing. Miroslav Lengvarský , Foto: por. Ing. Jana Berešíková

Page 16: Farský spravodaj 1-2011

HHHiiissstttóóórrriiiaaa

16

ŠTEFÁNIKOVÉ KASÁRNE A ZBROJOVÁ ZBROJNICA V RUŢOMBERKU.

V Ruţomberskej posádke sa v 20.storočí okrem našich vojenských kasárni a

Vojenskej nemocnice nachádzali ešte dva vojenské objekty. Jednalo sa o Zbrojovú

zbrojnici pri obci Likavka a o Štefánikove kasárne, ktoré sa nachádzali v súčasných

priestoroch Obchodnej akadémie na ulici Scota Viatora 4. Z pôvodných kasární sa do

súčasného obdobia zachovali v pôvodnom stave dve budovy a to budova Európskeho

sociálneho fondu (od 12. septembra 1919 pred výstavbou budovy ZŠ Dončova slúţila

budova ako základná škola) a Obytný dom v susedstve spomínanej školy viď. obrázky.

V septembri 1938 pod Posádkovú správu Ruţomberka podliehali tieto útvary:

- 16. peší pluk č.41 Dr. Edvara Beneša súčasťou ktorého boli jednotky:

- 2 horský peší pluk

- 201 delostrelecký pluk

- 5. Zbrojová zbrojnica –odbočka Kramarisko (podliehala V. zboru Trenčín)

- Posádková nemocnica (podliehala V. zboru Trenčín)

V čase Slovenského štátu pod Posádkovú správu podliehali :

- Zbrojová zbrojnica Kramarisko,

- 2 náhradný prápor pri veliteľstve horského pešieho pluku (patril pod 4.peší pluk 2 pešej

divízie Prešov),

- 2 samostatný horský peší pluk,

- 2.delostrelecký pluk (2 oddiely a veliteľstvo patrili pod 2. Pešiu divíziu Prešov),

- 11. vojenská nemocnica.

Vojenský katolícky duchovný podliehal prednostovi katolíckej skupiny na MNO

v Prahe. Autor: Andrej KOVÁČ, Zdroj: Vojenské dejiny Slovenska IV, kol.

Page 17: Farský spravodaj 1-2011

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

17

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 14.časť)

K o ľ k o toho z n e s i e š ?

Páter Pio trpel od samotného vstupu ku kapucínom

a jeho utrpenie s rokmi iba rástli. Dal sa zvábiť do

oceánu Boţej lásky a svoju účasť na nej vo svojej

čistej láske chcel spečatiť práve utrpením. Veď sám

Boh trpel za nás. Koľko preţil nespočetných chvíľ

múk utrpení od stigiem? A neraz to boli také utrpenia,

ţe myslel, ţe zomiera a nebyť Boţieho zásahu aj by

zomrel. Hm, prečo však zasiahol Boh? Nie práve

preto, aby Páter Pio mohol trpieť ďalej?

My však vieme, ţe človek bol stvorení pre šťastie, keď si pomyslíme na prvých ľudí v raji,

nič iné nebolo v pláne. No človek len a len z vlastnej viny stratil toto šťastie raja a po

hriechu prichádza utrpenie, bolesť a smrť. Napriek tomu vďaka Bohu, ţe náš ţivot nie je

len utrpenie. Lenţe, opäť musíme povedať, ţe i zo ţivota Krista, ktorý trpel a zomrel za

nás je zrejme, ţe jedným z prostriedkov, ako sa dostať k Bohu a večnému šťastiu je aj

utrpenie a bolesť.

Áno, človek má hľadať východisko z bolesti, no zároveň platí, ţe nemáme bezhlavo

utekať pred bolesťou za kaţdú cenu. Nakoniec je nám celkom zrejme, ţe nemoţno

nijakým spôsobom utiecť pred všetkými bolesťami. A uţ len z toho vyplýva, ţe kto za

nijakú cenu nechce nič vytrpieť, rozmnoţuje si kaţdú bolesť uţ len tým, ţe ju nechce

prijať, no napriek tomu ju tak či onak musí niesť. Zdá sa i na tomto mieste je potreba

rozumnej zlatej strednej cesty na ktorej má svoje miesto aj bolesť a tu by mal byť človek

ochotný ju zniesť a chcieť ju znášať vţdy :

- keď sa jej nedá vyhnúť,

- keď to káţe rozum,

- keď to chce láska,

Páter Pio trpel veľa, veľa ... a okrem iného i od samotných ľudí: od dobrých i zlých, od

kresťanov i od nekresťanov, od samotnej Cirkvi i od svojej rehole.

Na jednej strane rád zmieroval ľudí s Bohom, no na druhej strane ho ubíjal kaţdý ich

hriech, ktorým sa mu vyznávali. Veď ako sa necítiť bití a kameňovaný, keď vidí, ako

mnohí uráţajú jeho lásku – Krista. Lásku, ktorej rany sám nosí dňom i nocou v piatich

ranách na vlastnom tele?

Je potrebné si uvedomiť, ţe i Jeţiš bol kameňom úrazu pre jedných a záchranou pre

druhých. A v tomto duchu aj Páter Pio.

Na pohľad sa zdá, ţe Boh nebýva veľmi neţný k tým, ktorých si povolal na duchovné

výšiny. Ţiada od nich veľa pretoţe im veľa dáva a rovnako sa tak neraz k nim správa

Page 18: Farský spravodaj 1-2011

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

18

i Cirkev. Kapucíni hneď na začiatku dali rany Pátra Pia odfotografovať a poslali ich do

Ríma s prosbou o odpoveď, ako majú postupovať. Uţ v tom čase sa začala aj ohováračská

kampaň niekoľkých diecéznych kňazov ... a rôzne iné negatívne udalosti okolo jeho

osoby. A čo Páter Pio? Nuţ, mlčal, spovedal, obetoval svätú omšu a trpel. Bol poslušní,

ako to vedia len svätí. Nepríjemné udalosti pokračovali. Kongregácia pre náuku viery i pre

mylné informácie sa usilovala odradiť ľudí, aby nechodili za Pátrom Piom. Vrcholom

kalvárie pre Pátra Pia bolo, ţe tri roky nesmel spovedať ani verejne slúţiť svätú omšu.

Ľudia ho nesmeli vidieť ani len v okne.

Čo si mohol myslieť Páter Pio, keď s ním, hoc aj omylom takto zaobchádzali najvyššie

cirkevné miesta? A predsa Boţia prozreteľnosť priniesla lepšie časy. Bola polovica júla

1933 a pápeţ Pius XI., potom ako sa priateľom Pátra Pia podarilo dokázať nepodstatnosť

všetkých osočovaní zrušil všetky nariadenia a zákazy a naopak Páter Pio mohol zase

spovedať a verejne slúţiť svätú omšu. Ľudia nechali mlatbu i oberanie plodov, sviatočne

sa obliekli a hrnuli sa ku kláštoru. Na druhý deň Páter Pio zostúpil do sakristie. Hovoria,

ţe plakal, telo sa mu chvelo. Za tie tri

roky mu zväčša zbeleli jeho havranie

čierne vlasy, plecia sa zhrbili, nohy

vliekol ťaţšie ako pred tým. Kráčal

k oltáru ako zasnený a ľudia k nemu

vystierali ruky, plakali, modlili sa ...

Páter Pio hovoril, keď ho v niečom

obmedzovali : - Tým lepšie! Tým lepšie!

Keď diabol vystrkuje rohy, znamená to,

ţe nie je spokojný. Skôr by nás malo

znepokojovať, keby mlčal.

Vo februári v roku 1951 bola

v San Giovanni Rotonde tuhá zima a veľa snehu. Kostolík Panny Márie Matky milostí bol

plný a bolo v ňom neočakávané útulne a príjemne. Tesne pred premenením vína na

Kristovu krv odrazu začala z ľavej ruky Pátra Pia stekať krv ako ţiarivé červené kvapky

priamo do kalicha, ktorý konsekroval.

V tomto storočí nevery, vášni, ale i náboţenskej ľahostajnosti a povrchnosti bol

Páter Pio najväčším darcom krvi na svete. Stále ju vylieval z lásky, ako obetu lásky.

Pripravil : vojenský duchovný, Zdroj: Muţ s ranami, Foto : internet

„Najlepšia úľava je tá, ktorá

prichádza z modlitby.“ Sv. Páter Pio

Page 19: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

19

„TÉMA“, DISKUSIA, NÁZORY, KOMENTÁRE ...

BIOETIKA - Bioetické problémy súčasnosti

Transplantácia a konštatovanie smrti

Ďalšou aktuálnou témou je otázka transplantácie a konštatovanie

momentu smrti. Transplantácia jedného so zdvojených orgánov ako sú

obličky a pľúca nerobí veľký morálny problém. Nájdu sa aj takí, ktorí

namietajú, ţe u darcu sa jedná o zmrzačenie, ţe sa človek vystavuje

nebezpečenstvu, ţe ten jeden orgán, ktorý mu ostal, môţe zlyhať a pod.

Treba naopak povedať, ţe je to úkon lásky. Samozrejme, ţe nie je

dovolené zmrzačiť sa bez dostatočného dôvodu. Z dostatočného dôvodu

je to dovolené. A záchrana ţivota blíţneho je dostatočný dôvod.

Väčším problémom je transplantácia ţivotne dôleţitých orgánov,

jediných, bez ktorých človek nemôţe ţiť. Problém spočíva v stanovení

momentu smrti, kedy uţ moţno orgán odobrať. Ţivému to nemoţno, lebo by to bola

priama vraţda. Po smrti však sa telo začína rozkladať a s odobratím orgánu nemoţno

meškať. A tak nastáva etický problém, kedy nastáva smrť človeka.

Odpoveď nie je jednoduchá. Odpoveď moţno formulovať na základe filozofie a na

základe exaktných vied.

Zo strany kresťanskej filozofie vychádzame z tézy o psychofyzickej štruktúre človeka

a o duchovnom, nehmotnom charaktere jej psychickej zloţky. Teda o duši. Na základe

toho môţeme definovať, ţe smrť je prerušenie vnútornej jednoty duše a tela človeka. Pri

transplantácii sa však jedna o smrť z pohľadu exaktnej medicíny. Kedy nastáva smrť tela?

Tu je ťaţko určiť okamih smrti. Skôr moţno konštatovať, ţe uţ nastala. Podľa skúseností

sa dnes nehovorí o okamihu smrti, ale o jej procese. Ten sa povaţuje za deliteľný.

Optimálny model o konštatovaní smrti je zastavenie činnosti troch dôleţitých orgánov:

mozgu, srdca a pľúc. To sú vonkajšie kritéria pouţívané oddávna aj bez technických

prístrojov. Reanimačná technika narušila túto istotu, lebo technicky je moţné udrţiavať

činnosť srdca a pľúc aj po dlhšiu dobu. Nastal problém, kedy moţno konštatovať smrť

a ktorý orgán je rozhodujúci. Riešenie je naliehavé, lebo je tu tlak transplantačných tímov

a na druhej strane znepokojenie verejnej mienky, ktorá má obavy zo zmanipulovania

kritérií smrti. Berú sa do úvahy vyššie spomínané tri orgány. Keď funguje mozog, srdce

a pľúca, vieme, ţe človek ţije. Keď sú všetky tri orgány nefunkčné, vieme iste, ţe človek

zomrel. Ako však posudzovať situáciu, keď sa zastaví len krvný obeh, teda srdce

a dýchanie? „Ramsey tu v rámci veľmi podrobnej argumentácie vyjadruje mienku, ţe aţ

keď sa potvrdí smrť mozgu, vtedy uţ ani tlkot srdca, ani dýchanie netreba uznávať za

symptóm ţivota, ak sa umelo udrţiava; v tomto prípade to vôbec nie sú prejavy ţivota...je

to iba činnosť stroja, ktorý sa zapína(v starostlivo vymedzených podmienkach).“

Page 20: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

20

S tým logicky súvisí aj otázka, dokedy má lekár povinnosť udrţiavať ţivot pacienta? Je to

otázka tzv. úpornej terapie a následne terapeutické opustenie. Tu platí princíp

proporcionality, čiţe úmernosť medzi nádejou na zlepšenie stavu za pouţitia primeraných

prostriedkov a medzi rozumne predpokladaným neúčinným predlţovaním ţivota, niekedy

aţ agónie. Odmietnutie úpornej starostlivosti môţe byť niekedy aj morálnou povinnosťou.

Ale aj vtedy ostáva povinnosť paliatívnej starostlivosti.

Eutanázia

Tu sa zmienime len nakrátko, nakoľko problém je morálne jasný a dosť prediskutovaný.

Z pastoračného hľadiska treba povedať, ţe v niektorých krajinách je uţ oficiálne zákonom

dovolená. Ale mentalita eutanázie sa udomácňuje aj medzi veriacimi katolíkmi. Prezentuje

sa to ako pomoc pre nevyliečiteľne chorého a veľmi trpiaceho. Ako vyslobodenie. Je to

veľmi sugestívne.

Prídete do reštaurácie, sadnete si a čašník vám poloţí na stôl slané oriešky. Vy siahnete

po nich. Za chvíľu dostanete chuť na pivo, potom aj na jedlo atď. Podobnú metódu

pouţíva aj liberalizmus. Vo všetkých bioetických otázkach, ale pri eutanázii je to zvlášť

demonštratívne. Najprv sú to ťaţko trpiaci nevyliečiteľne chorí, čo je, ako som povedal

veľmi sugestívne, keď sa s tým verejná mienka stotoţní prídu na rad hendikepovaní,

a nakoniec všetci starci, ktorí uţ nie sú pre konzumnú spoločnosť uţitoční.

Vo vysokých kruhoch sa uţ dnes otvorene hovorí o preľudnení zemegule. Nie preto, ţe by

nás neuţivila, ako to hlásal Malthus, ale preto, ţe človek je povaţovaný za najväčšieho

škodcu zeme: kazí vzduch (miliardy áut, emisie ...), kazí vodu, kazí pôdu, zem zapĺňa

odpadom...Preto treba radikálne redukovať počet obyvateľov zeme. Nie je to sugestívne?

Zdá sa to veľmi racionálne.

Rodová rovnosť

Ďalším moderným termínom v bioetike je tzv. rodová rovnosť. Ide

o rovnosť muţa a ţeny. Vieme dobre, ţe emancipácia ţeny v moderných

štátoch je uţ dávno vyriešená. V kresťanstve od samého začiatku. Ţena

má tú istú ľudskú dôstojnosť ako muţ. Je osobou ako muţ. Má po

právnej stránke také isté postavenie v spoločnosti ako muţ.

Tu sa však nejedná o to. Európska únia, jej liberalistické smerovanie

chce muţa a ţenu zrovnať aj po biologickej stránke. Takisto po

psychologickej. Je tam uţ navrhnutý zákon o Rodovej rovnosti. To znamená, ţe muţ

a ţena sú vo všetkom rovnakí, a človeka nemoţno ani označovať za muţa alebo ţenu.

Dokonca ani osoba sa samá nemôţe cítiť ako muţ alebo ţena. K čomu to smeruje? Táto

nihilácia pohlavia smeruje k tomu, aby sa homosexuálne partnerstvá povaţovali za celkom

rovnocenné s heterosexuálnym manţelstvom. Tento zákon chce vygumovať aj predsudky

Page 21: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

21

voči homosexuálnym partnerstvám. Samozrejme, ţe tu potom bude legalizované aj právo

adopcie detí takýmito dvojicami. Propagátori tejto rodovej rovnosti chcú uzákoniť aj

trestuhodnosť kritiky ich teórie. Čiţe ani Cirkev sa nebude môcť vyjadriť negatívne voči

tomu. Môţe to vniesť aj otázku kňazského svätenia ţien.

Prenatálna diagnostika

V súčasnej dobe je moţné ultrazvukom pozorovať vývoj plodu

v materinskom lone. Môţe to mať dvojaký účel: Zistiť, či je

plod zdravý – a keby bol postihnutý, tak sa matka rozhodne pre

potrat. Alebo ak je postihnutý, moţno urobiť mnohé liečebné

zákroky. Samotná prenatálna diagnostika je po morálnej

stránke dovolená, ale rozhodnutie pre potrat a jeho vykonanie

je morálne zlé, ako v kaţdom inom prípade.

Na záver si predstavme niektoré organizácie a programy vlády čo sa týka bioetických

problémov.

Na Slovensku existuje Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k

rodičovstvu. (SSPRVR)Je to asociovaný člen Medzinárodnej federácie pre plánované

rodičovstvo(IPPF). Je to krajne liberála spoločnosť, ktorá na Slovensku nielen propaguje,

ale aj pretláča liberalistické riešenie všetkých bioetických otázok.

Ďalej je to liberálna organizácia Možnosť voľby. Je to občianske zdruţenie, ktoré

zastrešuje aj ďalšie organizácie: Aspekt, Eset, Pro familia, Fenestra, Aliancia ţien

Slovenska, Zdruţenie ţien v ASR, Spoločenstvo ţien Sociálnej demokracie, Stop betón,

Nadácia Charty 77, Inakosť, Slov. spol. pre plánované rodičovstvo pretláča do vlády

liberalistické programy.

Najprv to bol „Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorý

nakoniec po tvrdých protestoch bol z programu vlády stiahnutý. Stalo sa to 21.1.2009. To

im nestačilo a predloţili do vlády „Národný program starostlivosti o ţeny, bezpečné

materstvo a reprodukčné zdravie“. Zatiaľ je to aktuálne. Potom je to „Národný akčný plán

pre rodovú rovnosť“.

Protipólom týmto organizáciám je na Slovensku „Slovenská spoločnosť pre rodinu

a zodpovedné rodičovstvo“. Občianske zdruţenie presadzuje morálne zodpovedné postoje

k bioetickým otázkam. Aj oni uţ dvakrát predloţili vláde SR svoj program sexuálnej

výchovy v školách, ale tým sa vláda nezaoberala.

Veriaci v mnohých otázkach majú zmätok a niekedy sa ani nechcú podriadiť učeniu

Cirkvi. Predovšetkým v otázke antikoncepcie a dosť často aj v otázke asistovanej

reprodukcie.

Čo sa týka sviatosti zmierenia, najväčší problém je u ţien, ktoré pouţívajú pilulkovú

antikoncepciu, ktorá je aj abortívna, alebo výslovne abortívna. To sú tie, ktoré sa

Page 22: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

22

pouţívajú po sexuálnom styku. Iné spôsoby antikoncepcie, okrem abortívnych, dajú sa

ešte tolerovať, keď sa pouţívajú nie z vôle kajúcnika(čky). Ale abortívne sa nikdy nemôţu

ospravedlniť. Preto všetky antikoncepčné pilulky a vnútromaternicové telieska nemôţe

ţena pouţívať a zároveň pristupovať k sviatostiam. Okrem toho, keby sa aj pri pilulkách

vedelo s istotou, ţe došlo k potratu, platí tu exkomunikácia.

Stáva sa, ţe pilulkovú antikoncepciu predpíše lekár pre niektoré zdravotné indikácie ako

liek. V tom prípade sa môţe pouţiť, ale v čase uţívania treba abstinovať od sexuálneho

styku. Lebo prípadné počaté embryo nikdy nie je dovolené vystaviť nebezpečenstvu.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Prof. ThDr. František Tondra (rekolekčná téma – krátene)

Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: „Ţivot v našich rukách“, Ilustračné foto: pre-slovensko.sk, Internet

„Ak sa viete zhovárať s našim Pánom, chváľte ho a počúvajte ho. Ak sa s

ním neviete zhovárať, pretoţe ste ťaţkopádni, nebuďte nešťastní.

Utiahnite sa do izby a preukazujte mu úctu ako dvorania. On, ktorý vás

vidí, bude mať radosť z vašej trpezlivosti. Dá prednosť vášmu mlčaniu.

Pri nejakej inej príleţitosti dá prednosť tomu, aby vás utešil. Potom vás

vezme za ruku, pozhovára sa s vami a prejde s vami tisíc kilometrov po

chodníčkoch vo svojej záhrade modlitby. Aj keď sa to nikdy nestane, čo je

vlastne nemoţné, pretoţe Otec neznesie pohľad na svoje stvorenie v

ustavičnom nepokoji, jednako buďte spokojní. Našou povinnosťou je

nasledovať ho. Pokladajte to za veľkú česť a milosť. Preto si nerobte

starosti s tým, či sa s ním budete zhovárať. Ten druhý spôsob, keď budete

len stáť po jeho boku nie je o nič menej uţitočný. Moţno je lepší, hoci nie

je aţ tak podľa našej chuti. Takţe keď sa ocitnete s Bohom v modlitbe,

uvaţujte o pravde a rozprávajte sa s ním, ak budete môcť. Ak nebudete

môcť, zostaňte tam a dajte sa vidieť.“

Sv. Páter Pio

Page 23: Farský spravodaj 1-2011

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

23

Braňo Letko - líder skupiny Lámačské chvály

Sú ľudia, ktorí milujú Boha. To, ţe sú ľudia, ktorých miluje Boh, je jasné. Sú ľudia,

ktorí o tom dokáţu rozprávať. Braňa Letka by som dokázala počúvať celé hodiny.

Svoje svedectvo tieţ rozpovedal mnohokrát. A vţdy tak presvedčivo a nadšene, ţe

človek zatúţi milovať ako on. Je to jednoduché. Boh nerobí konkurz, ani si nevyberá.

On miluje všetkých. Záleţí len na nás. Opýtajte sa Braňa. I ja som sa pýtala. Vlastne

som počúvala. A chcem sa o jeho krásne svedectvo s vami podeliť.

Narodil sa: 3. novembra 1971 v Bratislave

Študoval: stredná priemyselná škola elektrotechnická;

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave -

liečebná pedagogika

Rok strávil v komunite House of The Open Door (Dom

otvorených dverí) v Anglicku

Práca: podnikateľ

Sluţba: kazeta Lamačské chvály; CD Pod jednou strechou;

evanjelizačno-formačné výjazdy; koncerty chvál

Záujmy: gitara, výroba kovových predmetov, hudba, jedlo,

varenie

Záľuby: manţelka

Boh ma má rád

Od malička ma k viere viedli rodičia. Spolu sme sa doma modlievali, chodili do kostola a

potom prišla puberta a mne to náboţenstvo prestalo nejako chutiť. Keď som mal 18 rokov,

padol starý reţim. To, čo bolo pred tým zakázané, chodiť po nociach na púte a hrávať

náboţenské piesne na gitare, sa zrazu dovolilo a úţasný pocit rebélie opadol. Čím ďalej,

tým viac sme sa s partiou stretávali ďalej od kostola. Po krčmách a po diskotékach.

Kresťanstvo bolo pre nás vcelku nudné. Vtedy som skúšal všelijake iné veci, hľadal som

zmysel ţivota v Kafkovi, v parapsychológii, v okulte a v rôznych iných oblastiach a

myslel som si, ţe všetky tie duchovné veci, ktoré som našiel, sú správne. Tak som kaţdé

ráno meditoval, napĺňal sa vševesmírnou energiou a snaţil sa, aby to bolo stále lepšie, aby

moje srdce prekypovalo dobrotou. Čím viac som hľadal, tým viac bolo v mojom okolí zlo.

Moji rodičia boli tesne pred rozvodom, uţ sa len čakalo, kto prvý ten návrh podá. Tak isto,

ja som ich klamal, býval som po internátoch a vymýšľal som si všetky moţné príbehy.

Neučil som sa a na skúškach som len čakal, z ktorej kedy vyletím, všetko okolo mňa sa

uzatváralo. Nebol som schopný udrţať si vzťahy, tak som to skúšal s dvomi dievčatami

naraz a ony sa o sebe navzájom dozvedeli. To uţ bola posledná bodka. Hovoril som si, tak

poleziem bez istenia a keď sa pustím, aspoň bude dobre vyzerať ten pád, aspoň to si

vychutnám.

Page 24: Farský spravodaj 1-2011

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

24

Ako ku mne opäť prišiel Boh

A potom som raz kľačal v kostole, v Dóme sv. Martina a vedľa mňa plakalo jedno z tých

dvoch dievčat. Povedal som jej, ţe chcem chodiť s tou druhou. Uvedomil som si, ţe som

veľmi nadával na Pána. Doslova som naňho kričal: "Ty si taký nikto a ja som Ti bol na

prijímaní a na birmovke a miništroval som Ti kaţdý deň a Ty si pre mňa ani len prstom

nepohol. Nikdy si pre mňa nič neurobil. Aj tí ľudia Ti tu stávajú v kostole ako také bábky

a Ty nič pre nich nerobíš, len sa zvrchu smeješ!"

A potom som si uvedomil, ţe Boh stál predo mnou. Neviem to inak popísať, len ţe Jeţiš

stál predo mnou, pred takým vnútorným zrakom a hovoril mi: "Mám ťa rád." Tak som si

myslel: "To si niekam ... daj za klobúk!" A on mi na

to: "Mám ťa rád takého, aký si," a to ma úplne

zlomilo. To mi dovtedy nikto nepovedal. Moji

rodičia mi hovorili: "Ak budeš taký a taký, tak my

budeme tieţ dobrí..." Moje dievča: "Ak ostaneš pri

mne, tak ťa budem ľúbiť..." Vţdy tam bola nejaká

podmienka a zrazu mi Boh hovorí, ţe ma chce

takého, aký som. Vymenoval som mu všetky moje

pády, vymenoval som mu moje klamstvá, podvody.

Vtedy som bol závislý i na sebaukájaní z tých

vzťahov. Pýtal som sa ho, či ma chce s tým všetkým

a On hovorí: "Áno, presne s týmto všetkým ťa

chcem, takého, aký si." A vtedy som plakal ako

malý chlapec a spýtal som sa: "Keď odídem z

kostola, neskončí sa to?" On mi na to: "Nie, toto je

nekonečný príbeh, ja ťa nikdy neopustím. Vţdy

budem pri tebe a vţdy budem s tebou."

Vyšli sme z kostola a hovoril som to môjmu

dievčaťu, teraz uţ manţelke. Bola z toho taká

prekvapená a pozerala na mňa, ţe či mi nešibe. Vravím jej: "Skús to so mnou." Ona, ţe mi

neverí. Ale mňa to vôbec nezlomilo, ţe mi v tej chvíli neverila, lebo som vedel, ţe za

mnou stojí Niekto väčší, kto ma podrţí, no a potom, po piatich rokoch, sme sa zobrali. Od

tej chvíle viem, ţe Pán bol so mnou kaţdý deň, vţdy som sa na neho mohol obrátiť.

Pane mám ťa rád

Raz po jednej lyţovačke som bol spolu s Richardom (Čanakym) na jednom stretku.

Richard bol taký divný a aj tí ľudia na tom stretku boli nejakí divní, vedeli toho o Bohu

príliš veľa. Boli to také "sväté chrasty" a bol tam nejaký chalan, ktorý sa volal Braňo

Škripek, a všetkých sa pýtal, kto je Jeţiš Kristus. A všetci hovorili: "Teplo, svetlo,

energia..." Ja som deň pred tým čítal kniţku, v ktorej oslobodili jedného narkomana, lebo

na súde na svoju obhajobu povedal, ţe Jeţiš Kristus je jeho osobný Pán a Spasiteľ. Sudca

bol akurát kresťan, tak ho oslobodil, lebo to bola preňho dostatočná záruka. Tak ja som na

Page 25: Farský spravodaj 1-2011

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

25

otázku, kto je Jeţiš, odpovedal rovnako: "Jeţiš Kristus je môj osobný Pán a Spasiteľ." A

tie sväté chrasty: "Hmmm, to je ale múdra odpoveď."

Potom sa pýtal druhú otázku, ktorá bola taká záludná. Pýtal sa, ţe či dokáţeme Bohu

povedať, mám ťa rád. Opäť sme šli s odpoveďami do kola a ja som len tak cez zuby

precedil: "No, Jeţiš, tak mám ťa rád." Uvedomil som si, ţe toto je veru na mňa dosť.

Naposledy som povedal mám ťa rád svojej mame, keď som mal tri roky. Naučil som sa

nevyjadrovať svoje city. Vtedy mi bolo nepríjemné i vysloviť meno Jeţiš. Volal som ho

Šéf, alebo Boss. Ó, veľký Boss. To bola moja modlitba. No stretko na mňa aj tak silne

zapôsobilo. Snaţil som sa presvedčiť, ţe ide o nejakú sektu, alebo o niečo zlé. Vedel som,

ţe tam uţ nikdy nechcem prísť. Ale zároveň som si uvedomil, ţe tí ľudia na tom stretku

hovorili o Jeţišovi, ktorý je ţivý a ktorého chcem nájsť.

Môj život patrí Bohu

Tak som tam nakoniec opäť prišiel, aj s Martou (svojou ţenou) a Braňo sa ma hneď pri

dverách opýtal: "Chceš si svoj ţivot viesť sám?" Hovorím: "No, viem presne, kam to

vedie, keď si ho riadim sám. Chcel by som ho dať jemu."

Zopakoval som po ňom jednoduchú modlitbu a odovzdal svoj ţivot Pánovi. Nestalo sa nič,

nezatriaslo sa nebo, ţiadny citový záţitok, ale isté bolo jedno, ţe od tej chvíle som Ho

poznal, bol pre mňa niekým, kto mi bol veľmi blízky. Keď som sa modlil, bolo pre mňa

úplne prirodzené, stáť pri Ňom, zhovárať sa s Ním, prosiť Ho, k Nemu volať, prichádzať k

Nemu naspäť. Bol pre mňa Osobou. Ţivou a skutočnou. Vtedy nás bolo v tom

spoločenstve asi 12 alebo 14. Zo začiatku sme mávali iba chvály. Dokázali sme Boha

chváliť celých päť hodín a vôbec sme si nevšimli, ako plynie čas. To bol taký špeciálny

dar, ktorý nám Pán dal. A tých zázrakov, ktoré sa diali okolo nás bolo veľa.

Moja žena Marta

Marta bola zo začiatku veľmi opatrná. Dávala si pozor na to,

čo robia ľudia naokolo. Chvály sa jej vôbec nepáčili a celé sa

jej to zdalo veľmi divné. Pán sa sám postaral o jej modlitbu, o

jej čas, viedol si ju úplne inými cestami ako mňa. Postupne,

keď videla ostatných a zistila, ţe ovocie, ktoré to nesie, je

dobré, tak sa pre Pána rozhodla aj ona. Aj ona vydala svoj

ţivot Pánovi. Rozhodli sme sa, ţe chceme slúţiť a ţe táto

sluţba má byť našou spoločnou.

Hneď po svadbe sme šli na rok do Anglicka do jedného

spoločenstva, komunity Dom Otvorených dverí. Svojím

spôsobom to bol taký duchovný skleník, uzavretie sa pred

svetom, ale zároveň i tvrdá robota. Komunita má farmu, takú

"menšiu". Asi 20 kráv a 40 oviec. O šiestej sa vstáva na chvály a tí, ktorí majú dojiť, idú

hneď do práce, do maštale na konci farmy, čo je viac ako kilometer. Anglicko má

Page 26: Farský spravodaj 1-2011

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

26

maximálne 30 slnečných dní, takţe sa pracuje väčšinou v daţdi a je to tvrdá makačka na

rozbahnených poliach. A potom, keď sa má ísť niekam na výjazd, na evanjelizáciu, človek

sa cíti akurát tak, ţe nechajte ma spať, dajte mi pokoj. Je to úplne iný ţivot. Keď sme sa

vracali domov, rozmýšľali sme, kde budeme mať niečo podobné. Pýtal som sa Pána, čo

budem robiť tu, na Slovensku. Uvaţoval som nad tým, ţe si asi mám vypýtať niečo

konkrétne. Tak som si pýtal: "Chcem prácu, kde budem sám sebe pánom, pánom

vlastného času, aby som mohol kedykoľvek, aj dopoludnia, chodiť na výjazdy a slúţiť

tebe, Pane. Ďalej, chcel by som, Pane, pracovať s vlastným počítačom, chcel by som mať

vlastný mobil a vlastné auto." Keď som sa modlil, tak som ani netušil, ţe tú prácu naozaj

dostanem.

Boh a hudba

K duchovnej hudbe som sa prepracoval cez náš lamačský kostolík, kde som zvykol hrávať

na omšiach aj na chválach. Spolu s Rišom sme neskôr hrávali chvály na stretkových

výjazdoch a akciách. Hudbu vnímam ako prostriedok na oslavu Boha, no keďţe sme

ľudia, túţim, aby to bol môj jediný motív, prečo hrám. Aj vo chválach sa dá ujsť do

koncertovania, kde si akurát dobre zahráme s chalanmi. Ak by sme takéto hranie potom

prezentovali ako chvály, ľudia by sa tam s Bohom asi ťaţko stretli… Zaţil som i chvály

bez nástrojov, bez spevu, ktoré boli a sú úţasné. Celé je to asi iba o postoji srdca. Kde je

tvoje srdce, tam je tvoj poklad.

Festivaly, koncerty a široké publikum

Našimi koncertmi boli dlhý čas polosmičky (omše o pol ôsmej) v Lamači a výjazdy do

okolia. A tam nám bolo úplne jedno, čo si tí ľudia o nás myslia, pretoţe to bola naša omša

a tam sme mohli chváliť Pána, ako sme chceli, volať naňho z plného hrdla, tancovať,

tlieskať. Tie prvé koncerty mali charakter uzavretých skupín. Potom prišli veľké festivaly,

no pre nás naše vystúpenie ani nie je koncert, ale modlitba. Túţime, aby kaţdý spoznal

Pána. Takţe vţdy je to spojené s modlitbou a svedectvom.

Page 27: Farský spravodaj 1-2011

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

27

Evanjelizácia

Na Slovensku sme zaloţili rôzne stretká. Ja patrím do záväzného spoločenstva, je nás

dvanásť a našou túţbou je slúţiť chválami, organizovať evanjelizačné stretnutia a jedného

dňa ţiť spolu v komunite. Toto moje domovské lamačské stretko spoluorganizuje so

spoločenstvom pri Dóme sv. Martina a Richardovým stretkom kaţdú stredu tzv. verejný

míting, na ktorý môţe prísť kaţdý. Prichádzajú rôzni ľudia. Rôzni svojím vekom,

povolaním, postavením, vyznaním. Prichádzajú a chvália Boha. Pán prišiel a priniesol nám

slobodu. Takţe je úplne jedno, ako sa modlíme. Je jedno, či kľačíme, či dvíhame ruky, či

tlieskame. Včera napríklad jedno dievča tancovalo celé chvály. Ja osobne rád skáčem. Kde

je Pánov duch, tam je sloboda.

Mojou túţbou je to, aby ľudia spoznali Boha. Ale je to Pán, ktorý dáva dar viery a mojou

úlohou je iba hlásať. My potrebujeme hlásať a svedčiť a On dáva obrátenie.

Boh nesklame

Teraz cez prázdniny sme usporiadali

akciu Slovensko potrebuje Jeţiša.

Venoval som tomu veľa času a málo

som pracoval. Vedel som, ţe by som

svoje sily a čas mal rozdeliť inak,

ale vţdy som si to odôvodnil pred

sebou i pred Bohom: "Pane, veď ja

pracujem na Tvojom poli. Ty sa

nejako postaráš." Keďţe som v práci

platený podľa toho, čo spravím, a

nie podľa počtu hodín, práca mi

nejako utiekla pomedzi prsty. Potom

sme si dali s manţelkou tri týţdne dovolenky a zrazu bolo horko-ťaţko z čoho platiť účty.

Prišlo ťaţké obdobie. Volal som na Pána, tri mesiace som naňho kričal a chvíľami aj

hromţil, aţ kým mi neukázal, ţe chyba bola na mojej strane a bol som to ja, kto si

neuvedomil vlastnú nezodpovednosť. Vtedy som Ho prosil o odpustenie. A On prišiel a

zmiloval sa… a poţehnal mi aj v práci. Ale verím, ţe Boh má rád, keď mu úprimne

vyjadríme, čo k Nemu cítime, hoci si naňho aj pofrfleme. Farizeji boli takmer dokonalí v

dodrţiavaní náboţenských predpisov, a napriek tomu ich Jeţiš karhal - pre ich

neúprimnosť. (Mt 23,25) A potom chce, aby sme sa vrátili naspäť k Nemu. Niekedy nie je

jednoduché nájsť cestu späť. Niekedy sú i samotné chvály ťaţké, ubíjajú a unavujú. Nie

nadarmo Dávid hovorí o obeti chvál. Občas pred chválami hovorím Bohu: "Otče, ja teraz

nemôţem, ja nie som schopný a chcem ísť domov, nemôţem tu vôbec zostať. Ak to Ty

nespravíš, ak neurobíš tento večer, tak z toho nič nebude." A On vţdy prichádza so svojím

povzbudením. A On to vţdy urobí. On je Ten, ktorý je vţdy verný.

Zdroj : www.dimenzie.sk, foto: Internet

Page 28: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

28

„AKO MUŢA A ŢENU ICH STVORIL ...“ - TAJOMSTVO PRVOTNEJ NEVINNOSTI

Prvotná nevinnosť je tajomstvom

človeka v kontexte jeho jestvovania pred

poznaním dobra a zla. Človek takto

úţasne krásne v dokonalej nevinnosti

jestvoval pred porušením prvotnej

Zmluvy so svojim Stvoriteľom. To sa

dialo v rámci milosti, ţe človek mal účasť

na vnútornom ţivote samého Boha, na

Jeho svätosti.

Črtu a tajomstvo prvotnej

nevinnosti, ktorú v sebe nosia obaja: muţ

i ţena sa najlepšie zviditeľňuje v Gn 2,25.

Hovoríme o črte, ktorej „očitým“

svedkom je ich telo. Je veľmi významné,

ţe tvrdenie o nahote a to dokonalé

oslobodenej od studu, je jedinou

výpoveďou tohto druhu v celej Biblii.

Neskôr sa uţ nikde nezopakuje. Práve

naopak, môţeme poukázať na mnohé

texty, v ktorých sa nahota spája so studom

alebo ešte silnejším výrazom

„hanebnosť“. Prvotná nevinnosť ľudí

patrila k najvyšším darom Boţej milosti,

ktorá zároveň bola spojená s tajomstvom

stvorenia. Je to vlastne Boţie dielo

výtvoru a milosti ľudského vnútra

a ľudského srdca, ktoré umoţňuje

a dovoľuje obom – muţovi a ţene –

jestvovať „od počiatku“ vo vzájomnom

vzťahu nezištného sebadarovania.

Prvotná nevinnosť patrí do

tajomstva ľudského „počiatku“, od

ktorého sa však človek oddelil hranicou

prvotného hriechu. Predstavme si

nevinnosť ako niečo, čo v samom koreni

vylučuje stud tela vo vzťahu muţ – ţena,

to v takom prípade znamená, ţe človek vo

svojom vnútri nemá potrebu ako aj vo

svojom srdci a svedomí, aby sa hanbil.

Môţeme to chápať ako osobitnú „čistotu

srdca“. Na tomto mieste a v tejto situácii

sa odhaľuje obšťastňujúci pocit zmyslu

tela, aký môţe mať človek v rámci

tajomstva stvorenia, z toho, čo je v ňom

muţské a ţenské a tento úţasný pocit

vychádza z vnútornej slobody. Ľudská

vôľa bola pôvodne nevinná čím

umoţňovala vzájomnosť a výmenu daru

tela – muţskosti a ţenskosti. Bol to dar

osoby. Je to vlastne nevinný záţitok tela

a vzájomného preţívania. Teda, veta :

„Adam i jeho ţena bolí nahí a nehanbili

sa jeden pred druhým“ hovorí práve

o takej nevinnosti vzájomného

„preţívania tela“, ktoré vyplýva

z vnútornej výmeny daru osoby. V čom

spočíva samotná vnútorná nevinnosť

výmeny daru osoby? Odpoveďou môţe

byť, ţe muţ i ţena vedeli vzájomne

„prijímať“ toho druhého človeka ako dar

vo svojej podstate. V tomto duchu sa

zároveň ukazuje nádherný zmysel

vzájomného obdarovania, ktorým

sa vytvára spoločenstvo osôb. Čiţe ich

vzájomná nahota bola týmto dokonalým

darom a taktieţ dôstojným darom, čo

nakoniec zodpovedá tomu, ţe Stvoriteľ

chcel (a stále chce) človeka: muţa a ţenu,

Page 29: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

29

aby boli týmto darom jeden pre druhého.

Opakom prijatia druhého človeka ako

daru je pozícia, keď človek muţ či ţena

berie toho druhého ako „predmet pre

mňa“, to znamená ako len predmet

ţiadostivosti, moţného „privlastnenia“

a pod.

Podľa Gn 2,25 muţ a ţena „sa

nehanbili jeden pred druhým“, čo nám

umoţňuje urobiť záver, ţe táto výmena

daru, v ktorej sa zúčastňuje celé ich

človečenstvo, duša i telo, ţenskosť

i muţskosť, sa uskutočňuje pri zachovaní

nevinnosti dávania seba a prijímania

druhého ako daru.

Text Gn 2, 23 – 25 umoţňuje odvodiť, ţe

ţena, ktorá Stvoriteľom „je daná“ muţovi

v samotnom tajomstve stvorenia, je

vďaka prvotnej nevinnosti ním prijatá

ako dar. Ţena „nachádza seba“ vďaka

tomu, ţe je prijatá, vďaka tomu, ako ju

prijme muţ. Vnímajme v celej hĺbke

a šírke úţasnú vec, ţe ţena nachádza

seba vo svojom vlastnom dare, čo sa deje

len „prostredníctvom nezištného

sebadarovania“ a ďalej vtedy, keď je tak

prijatá, ako ju Stvoriteľ chcel „pre ňu

samu“ cez jej človečenstvo a cez jej

ţenskosť a ďalej, keď zostane v tom

prijatí muţa zabezpečená celá dôstojnosť

daru, ktorá siaha – prostredníctvom

zverenia toho, kým je ona v celej pravde

svojho človečenstva, v celej viditeľnosti

svojho tela a pohlavia, svojej ţenskosti –

do osobnej hĺbky vlastnenia samej seba.

Takéto nájdenie sa vo svojom vlastnom

dare sa stáva novým zdrojom dávania sa.

Všimnime si, ţe ţena v tajomstve

stvorenia je tou, ktorá je „daná“ muţovi,

a on je tým, ktorý ju prijíma ako dar

v celej pravde jej osoby a ţenskosti, ale aj

svojim vlastným darovaním sa.

V tajomstve stvorenia si boli muţ

a ţena navzájom daní Stvoriteľom, a to

nielen ako prvý ľudský pár a zároveň prvé

spoločenstvo osôb, ale v celej perspektíve

jestvovania ľudského rodu i ľudskej

rodiny. Základnou skutočnosťou tohto

jestvovania v kaţdej etape dejín človeka

je, ţe Boh „ich stvoril ako muţa a ţenu“,

lebo stále ich takto tvorí a stále takými sú.

Text Gn 2,24 potvrdzuje, ţe muţ

i ţena boli stvorení pre manţelstvo: Preto

muţ opustí svojho otca i svoju matku

a prilipne k svojej manţelke a budú

jedným telom“. Ak muţ a ţena prestanú

byť jeden pre druhého vzájomným

nezištným darom, akým sa stali pre seba

v tajomstve stvorenia, „spoznajú, ţe sú

nahí“. Vtedy sa súčasne zrodí v ich srdci

stud z nahoty , ktorý nepociťovali v stave

prvotnej nevinnosti.

Muţ a ţena stratili po prvom

hriechu milosť prvotnej nevinnosti. No

v srdci človeka, muţa i ţeny je predsa len

ukrytá cez tajomstvo stvorenia nevinnosť,

spravodlivosť, láska i milosť. „A Boh

videl ... bolo to veľmi dobré (Gn 1,31).

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: Ako muţa

a ţenu ich stvoril, Ilustračná snímka: Internet

„Štúdiom kníh sa Boh hľadá,

modlitbou sa nachádza.“ Sv. Páter Pio

Page 30: Farský spravodaj 1-2011

VVViiieeerrraaa aaa vvveeedddaaa

30

VO VEDE TO VŢDY BUDE TAK, ŢE MÁLOČO SA DÁ TVRDIŤ S ISTOTOU

Jiří Grygar (74), známy český astronóm

a astrofyzik, prichádza na Slovensko

pravidelne uţ štyridsať rokov. Jeho

cieľom sú buď prednášky o záhadách

vesmíru, alebo oddych na horách.

Tohtoročná prednáška v Slovenskom

národnom múzeu v Bratislave sa

venovala vzniku fyziky, chémie

a biológie ako následku veľkého tresku.

„Moji rodičia zomreli veľmi mladí

na choroby a čakal som, ţe ani nebudem

mať dlhý ţivot. Veľa robí, pravdaţe,

astronómia, lebo to je neuveriteľne zábavná veda, a ako sa astronómia rozvíja, je to čoraz

zaujímavejšie. Veľmi ma baví získavať nové poznatky a prípadne sa na nich podieľať.

Druhá vec je šport. Na bicykli jazdím celý ţivot, prevaţne pracovne. Keď idem do práce

alebo si potrebujem niečo vybaviť, uprednostním bicykel pred autom. Okrem toho plávam,

hrám volejbal, futbal. Kaţdú dovolenku trávim na horách.“

Jedna sekunda po veľkom tresku

Zámerom autora prednášky s názvom Za všetko môže veľký tresk je ukázať, ţe

prírodné vedy – ktoré sú tým najcennejším, čo ľudstvo vytvorilo v priebehu posledných

storočí – vznikali vo vesmíre postupne, dávno predtým, ako sa im ľudia začali venovať.

Najjednoduchšou vedou je podľa Jiřího Grygara fyzika a tá bola obzvlášť na počiatku

veľmi jednoduchá. „Na začiatku vesmíru, ako píše i evanjelista Ján, bolo Slovo. Naň sa –

v prípade vedy – vzťahuje pojem veľký tresk. To podstatné sa odohrávalo v prvých

zlomoch prvej sekundy po veľkom tresku. Keď sa dohodneme, ţe veľkému tresku

odpovedá čas nula, tak uţ v čase 10⁻⁴³ sekundy – pre tých, ktorí nie sú na takýto zápis

zvyknutí, to znamená 0 celá a za tou nulou 42 núl a na 43. mieste by bola jednotka –, teda

v tomto nepredstaviteľne krátkom čase, ktorý však uţ nie je nula, boli vlastnosti vesmíru

šialené. Priemerná teplota bola taká, ţe si ju ani nevieme predstaviť, je to úplne mimo

našej skúsenosti. Priemerná energia častíc bola tieţ úplne šialená a priemerná hustota bola

10⁻⁹⁷ kg na štvorcový meter. Nič podobné uţ vo vesmíre neexistuje, lebo od okamihu

veľkého tresku sa ustavične rozpína. Má to za následok, ţe obrovská hustota a teplota

vesmíru sa zniţujú a pribliţujú sa nášmu poznaniu,“ snaţí sa Jiří Grygar vysvetliť

nevysvetliteľné a pokračuje: „V priebehu kratučkého intervalu, v čase 10⁻³⁵ sekundy,

Page 31: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

31

dochádza k inflácii – prudkému nafúknutiu vesmíru, ktoré je úţasne rýchle a obrovské. Za

tento nepatrný zlomok sekundy dochádza k rozopnutiu vesmíru o 30 rádov, čo je niečo

nepredstaviteľné. Znamená to, ţe tie častice, ktoré sa takmer dotýkali, sú zrazu na

opačných stranách pozorovateľného vesmíru alebo ešte ďalej za horizontom a uţ sa nikdy

viac neuvidia. Tým sa vesmír vyhladil ako novorodenec, ktorý sa narodí s pokrčenou

koţou a postupne sa mu vrásky vyrovnajú a získajú pekné oblé tvary.“ Kým sa Jiří Grygar

dostal k času 10 sekúnd po veľkom tresku, keď sa vo vesmíre uvarili prvé dva chemické

prvky – vodík a hélium, prednáška uţ trvala 20 minút. Báli sme sa, ţe keď bude rozprávať

o miliardách rokov, či tá prednáška vôbec niekedy skončí. Astronóm prekypujúci

optimizmom nás však utešil ţe to podstatné uţ máme za sebou a ţe uţ nebudeme

napredovať po zlomkoch, ale po miliónoch a miliardách rokov.

Uhlík a iné „náhody“

Prvé dva chemické prvky – vodík a hélium –

vznikli do 3 minút po veľkom tresku. Zhruba

200 miliónov rokov po veľkom tresku vznikli

z vodíka a hélia prvé hviezdy, ktoré však mali

veľa hmoty, a tak veľmi rýchlo zanikali –

pribliţne za 3 milióny rokov. Zvyšok

chemických prvkov vo vesmíre vzniká, keď

sa hviezda rúti na supernovu a v obaloch

supernovy vznikajú prvky, začínajúc meďou

a končiac ţelezom. Uţ 203 miliónov rokov po

veľkom tresku môţeme hovoriť

o komplikovanej chémii a o vhodných

podmienkach na vznik kamenných planét. Kľúčový a priam zázračný bol vznik uhlíka,

nevyhnutného aj pre vznik kyslíka, čiţe aj pre neskorší vznik ţivota. „Zvláštnych

a neuveriteľných „náhod“ pri vzniku vesmíru sú minimálne stovky. Mnoho vecí, ktoré

nám pripadajú „náhodné“, teda mnohé hodnoty fyzikálnych konštánt – keby boli čo i len

o trochu odlišné, napríklad čo i len o pol percenta, nebol by moţný vznik ţivota na zemi.

To vyladenie fyzikálnych konštánt je natoľko presné, ţe si hovoríme – to predsa nie je

moţné. Buď vesmír inú moţnosť nemal, alebo to predsa len nakoniec zariadil Stvoriteľ,

aby tu človek nakoniec bol, „hovorí známi astronóm a astrofyzik. Jednoznačnú odpoveď

na otázku vzniku ţivota na zemi, a teda aj vznik biológie nemá: „Počiatky biológie sú

veľmi „temné“ lebo o nich prakticky nevieme nič. Nemáme dokonca ani poriadnu

definíciu ţivota, proti kaţdej sú nejaké námietky, preto ani nevieme povedať, čo to ţivot

vlastne je. Rozhodne vo vesmíre mohli vznikať neznáme formy ţivota v neznámom čase

a v neznámych kútoch vesmíru, ale nevieme o tom nič. Môţeme tieţ predpokladať teóriu

Page 32: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

32

panspermie zo začiatku 20. storočia, ktorá hovorí, ţe sem ţivot priletel z vesmíru tlakom

ţiarenia, a keďţe tu boli vhodné podmienky, tak sa zo zárodkov ţivota vytvoril moderný

ţivot.“ S touto teóriou Jiří Grygar nemôţe súhlasiť. Podľa meraní astrofyzikov

a kvantových fyzikov sa jednobunkový ţivot na zemi objavil aţ 10 miliárd rokov po

veľkom tresku a to v hlbinách oceánu. „Takmer ďalšie 3 miliardy rokov trvalo, kým sa

jednobunkový ţivot objavil na súši. Aţ 13,6 miliardy rokov po veľkom tresku, čo sme uţ

takmer v súčasnosti, sa objavili cicavce a Homo sapiens sa objavil aţ 13,7 miliardy rokov

od veľkého tresku.

Pravda o vesmíre

Jiří Grygar priznáva, ţe vo vede si človek nikdy nemôţe byť istý pravdou. Znamená

to, ţe ak sa v určitej chvíli niečo naučíte, tak o sedem rokov polovica z toho uţ neplatí,

takţe sa ustavične musíte drţať na vlne nových objavov. To, čo som dnes tu vykladal, je

názor o vývoji vesmíru vytvorené na základe veľmi hrubej predstavy o tom, ako vyzerajú

4 percenta vesmíru. O zvyšku vesmíru nevieme takmer nič.

Pravda o viere

Jiří Grygar je od detstva katolíkom a k viere sa nebojí verejne priznať hoci mu to v

„ateistickom“ Česku spôsobuje viaceré problémy. Vieru v Boha prirovnáva v mnohom

k jemu blízkej vede, k astronómii: „Pozrite sa na staroveku či na stredoveku teológiu

a zbadáte zreteľný pokrok. Keď si spomeniem na svoju detskú vieru, moja dnešná viera je

niekde úplne inde“.

Mantinely vedy

Mnohí si predstavujú, ţe vesmír pri veľkom tresku vznikol z malej bodky

spôsobom, ako keď vybuchne granát a črepiny sa rozletia na všetky strany.

„Pravdepodobnejšie však je, ţe vesmír vznikol nepredstaviteľne veľký, s obrovskou

hmotou a v nulovom čase z ničoho. A tento vesmír sa dokonca stále rozpína. Kaţdý

filozof vám povie, ţe niečo musí vţdy vzniknúť z niečoho. Jiří Grygar priznáva

neprekonateľné mantinely astrofyziky . Keď sa veľký tresk odohral v čase nula , ako fyzik

nie je schopný povedať, čo sa odohralo v tom čase nula, keďţe fyzika začala existovať aţ

o chvíľu neskôr, v čase 10⁻⁴³ sekundy, keď sa vesmír začal rozpínať a začali platiť

fyzikálne zákonitosti. Kaţdá prírodná veda má svoje mantinely a toto je neprekonateľný

mantinel, ktorý sa nedá racionálne vysvetliť. Vedci ani nevedia povedať, prečo sa vesmír

začal rozpínať, ani ako a z čoho v tom čase 0 veľkého tresku vznikol.

Tam kde končí ľudské poznanie , sa opäť vynára otázka o Stvoriteľovi.

Zdroj: Katolícke noviny 5 /11, Foto: internet

Page 33: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

33

POTREBA MALÝCH SPOLOČENSTIEV VO FARNOSTI

Kresťan katolík na

Slovensku sa identifikuje

s Cirkvou zvyčajne vo

farnosti, v ktorej ţije,

pracuje alebo študuje. Ak

chceme ísť ešte

konkrétnejšie, príslušnosť

ku farnosti znamená v praxi

príslušnosť ku kostolu, ktorý

veriaci človek navštevuje.

Vo väčších mestách sa

môţeme stretnúť s tým, ţe

dospelí kresťania začnú

hľadať „svoju farnosť“ aţ

keď potrebujú krstný list,

povolenie ku sobášu a podobne. Nezriedka sa pod farnosť rozumie kostol a fara, dve

budovy, ktoré spája jeden pán farár.

Zároveň sa však v posledných desaťročiach 20. storočia začali po celom svete

objavovať uprostred tradičného ţivota Cirkvi, malé spoločenstvá, hnutia a nové komunity,

ktorých vznik nikto neplánoval. Zrodili sa ţivým pôsobením Ducha Svätého a priniesli

návrat k horlivosti prvotnej Cirkvi, nové evanjelizačné nadšenie a oţivenie viery mladých

i dospelých kresťanov, vrátane rodín. Na Slovensku sa tieto nové spoločenstvá, hnutia

a komunity, dostávajú do ţivota Cirkvi trochu pomalšie a nezriedka naráţajú na

nepochopenie a neprijatie u kresťanov, vrátane kňazov. Väčšina kresťanov si na tradičný

stav vo farnosti uţ zvykla, tak prečo ho narúšať alebo meniť?

Najvernejší návštevníci kostola, staršie ţeny, sú veľmi úzko späté so ţivotom

v kostole, okolo neho a okolo fary. Pomáhajú pri upratovaní, výzdobe, prinesú zo záhrady

čerstvé kvety, upozornia na špinavé plachty. Kostol je pre nich miestom oddychu,

zastavením sa popri dennej práci, miestom kde prinášajú Bohu svoje rodinné problémy či

príleţitosťou ku rozhovoru po Svätej omši. Mnohí starší ľudia majú kostol ako jediné

miesto, kde sa vyslobodia zo svojej samoty, stretnú sa so susedmi, priateľmi, porozprávajú

sa o novinkách v dedine... „Prečo by ešte k tomu potrebovali malé spoločenstvá?,“

môţeme si poloţiť otázku. Veď majú kostol a spoločenstvo okolo neho.

Mladým ľuďom kostol nestačí. Pre mnohých z nich sú bohosluţby nezrozumiteľné,

nudné a zastaralé. Ţijú v postmodernom svete, kde „včerajšie noviny sú najzbytočnejšou

vecou na svete“. Kaţdý deň prináša novinky zo sveta internetu, mobilných sietí a ostatnej

techniky. Mladí ľudia dajú radšej prednosť dobrodruţnému filmu či seriálu v televízii, neţ

by mali ísť do studeného kostola. Mladý človek ţije v šialenom tempe ţivota, plne si ešte

neuvedomuje starosti a problémy, snaţí sa ich skôr potlačiť či ignorovať. Na veľa vecí sa

dá zabudnúť pri dobrej partii, fľašiach alkoholu, hlučnej diskotéke či bielom prášku. Čo sa

Page 34: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

34

týka spoločenstva, mladí sú radšej na futbale, v krčme, pri videohrách a automatoch.

Prečo malé kresťanské spoločenstvá pre mladých, ktorí nemajú o nič záujem?

Rodiny s deťmi sa musia vo svete naplno obracať, aby zabezpečili základné ţivotné

potreby. Rodičia strávia v zamestnaní mnoţstvo času a keď prídu domov, ešte vţdy je veľa

práce okolo domu. Voľný čas a víkendy sú nabité brigádami. Keď si popri tom nájdu čas

na nedeľnú svätú omšu, zdá sa, ţe je to maximum, čo môţu urobiť pre duchovný ţivot.

Prečo by potrebovali malé spoločenstvá rodiny, keď si vystačia sami a aj tak nemajú

dostatok času? Nestačí im účasť na nedeľnej Svätej omši?

Ak by sme poloţili tieto otázky konkrétnym ľuďom v Cirkvi, dostali by sme širokú škálu

odpovedí. Rôznosť odpovedí by vychádzala z rozličných osobných skúseností

jednotlivcov, či uţ kňazov alebo laikov. Predsa však otázky, ktoré sme si poloţili sú

otázkami náboţenskými,

poloţenými v spoločenstve

Cirkvi, ktorej rozhodujúcim

prameňom rozlišovanie nie je

osobná skúsenosť či vlastná

mienka, ale pohľad samotného

trojjediného Boha. Ako by na

tieto otázky odpovedal ţivý

Boh, spoločenstvo Trojica

ţijúce vo „večnom pohybe

lásky“?

Kresťanská Cirkev je

kresťanskou tým, ţe sa neustále

obracia ku Kristovi, Jeţišovi z Nazareta a jeho zjaveniu. Jeţiš ţil v dobrej zboţnej rodine,

pravidelne navštevoval jeruzalemský chrám a pravdepodobne kaţdý šabat aj synagógu. Ţil

v uţšom rodinnom spoločenstve a širšom spoločenstve ľudu Izraela, ktoré sa schádzalo na

liturgiu šabatu a ostatných sviatkov. Evanjelium ho zobrazuje ako toho, ktorý vyučuje

v synagóge, predčítava z Písma a vyučuje o Boţom kráľovstve (por. Lk 4, 16 – 22).

Zaujíma sa o konkrétnych ľudí, aby im pomohol (Lk 4, 31 – 37). Teda má rodinu, širšie

spoločenstvo, chrám, synagógu, individuálne vzťahy. Predsa však ani toto všetko mu

nestačilo. Na začiatku svojho verejného pôsobenia povolával jednotlivcov za svojich

učeníkov, aby ich zhromaţdil do malého spoločenstva (Mk 1, 14 – 20; 3, 13 – 19). Toto

malé spoločenstvo Jeţiša s Dvanástimi nebolo elitnou skupinou, sektou ani konkurenciou

veľkému spoločenstvu Izraela, ale zárodkom jeho obnovy. Majster Jeţiš sa nevyhýbal

vyučovaniu zástupu, ale viacej času strávil v súkromí so svojimi učeníkmi, ktorých

vyučoval v uţšom kruhu, odhaľoval im zmysel podobenstiev a pripravoval ich na

povolanie apoštolov – zvestovateľov svojho evanjelia. Jeţišov model malého učeníckeho

spoločenstva uprostred veriaceho ľudu Izraela je trvalým základným modelom Cirkvi. Aj

keď sa vonkajšie podoby tohoto modelu začali meniť uţ v apoštolskej dobe, i keď

v priebehu dejín Cirkvi sa utvárali jej rôzne vonkajšie podoby. Jeţišov model malých

učeníckych spoločenstiev ako prameňa obnovy Cirkvi, zostane základným biblickým

východiskom.

Farnosť ako širšie a väčšie spoločenstvo veriacich, ktoré má svoj chrám, kde sa veriaci

stretávajú najmä v nedeľu, deň Pánovho zmŕtvychvstania a kde je prítomný kňaz, ktorý

Page 35: Farský spravodaj 1-2011

TTTééémmmaaa

35

v Kristovom mene predsedá eucharistickému zhromaţdeniu, nemôţe naplno ţiť a byť

neustále obnovovaná bez malých učeníckych spoločenstiev. Ţijeme v dobe Ducha

Svätého, ktorý intenzívne obnovuje svoju Cirkev. Jedným z jeho neprehliadnuteľných

prejavov je práve zrodenie veľkého mnoţstvo malých spoločenstiev uprostred Cirkvi,

ktoré nikto neplánoval ani vedome neorganizoval. Duch Svätý vdýchol mnohým

kresťanom intenzívnu túţbu po ţivom učeníckom spoločenstve, ktorého stredom je sám

Kristus. Okolo neho sa zhromaţďuje malé spoločenstvo, ktoré načúva evanjeliu, študuje

Písma, spoločne sa modlí, slúţi chorým a núdznym a prijíma pozvanie k ohlasovaniu

radostnej zvesti v sile Kristovho Ducha. Výzvu k učeníctvu: „Poď za mnou!“ a túţbu po

hlbšom učeníckom spoločenstvo adresuje Kristus skrze Ducha Svätého ľuďom mladým

i starým, muţom aj ţenám, slobodným i ţijúcim v manţelstve. Nezáleţí na tom, koľko

máme rokov a čo práve robíme. Pozvanie k nasledovaniu Majster adresuje kaţdému, kto

má uši na počúvanie. A toto pozvanie nikdy nie je izolovanou individuálnou cestou.

Nasledovanie je cesta, po ktorej nejdeme sami. Potrebujeme ľudí, s ktorými môţeme

hovoriť o tom, čo preţívame. Potrebujeme ľudí, s ktorými sa budeme navzájom

povzbudzovať a dodávať si odvahu pokračovať. V kaţdom z nás je túţba po naplnených

vzťahoch, ktoré sa nedajú realizovať v anonymnom dave ani ţiadnom veľkom zástupe

ľudí. Prirodzeným stvoriteľským priestorom je rodina, malá domáca cirkev. V rovine

nadprirodzenej je ním učenícke spoločenstvo, rodina „Kristových bratov a sestier“

zhromaţdená okolo svojho Majstra. V takýchto učeníckych spoločenstvách môţu byť

veriace rodiny, slobodní muţi a ţeny, mladí i starší, laici i kňazi. Kaţdé učenícke

spoločenstvo zhromaţďuje Duch Svätý a povoláva doň tých, ktorí sú ochotní nasledovať

Jeţiša celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.

Kaţdý kresťan je Jeţišom povolaný ţiť učenícke spoločenstvo, nikto z nás nie je opustený

ostrov. Spoločenstvo je dar, ktorý pochopíme aţ vtedy, keď ho zaţívame. Len uprostred

malého spoločenstva môţeme objaviť dôleţitosť duchovného zdieľania, osobnej modlitby

príhovoru, sily Boţieho slova vysloveného v spoločenstve, výklad určitých biblických

textov skrze skúsenosť druhých, silu spoločnej sluţby a duchovnej jednoty.

Malé spoločenstvá sú tu a nikto ich nemôţe zastaviť, ak sa výslovne nepostaví voči Bohu.

Oni sú znakom novej vitality Cirkvi a naplnením prorockej vízie Cirkvi nového tisícročia,

o ktorej hovoril pápeţ Ján Pavol II.: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva (Novo

millennio ineunte, čl. 43).

ThLic. Andrej Mátel, H. Lefantovce, 26.6.2004 Publikované: Cirkev ako dom a škola spoločenstva, in Katolícke noviny č. 24/2004, s. 4 - 5.

„Modlitba je najlepšia zbraň, ktorú mám.

Je kľúčom, ktorý otvára Boţiu lásku.“

Sv. Páter Pio

Page 36: Farský spravodaj 1-2011

36

Zaţi skutočný ţivot !

Ja som prišiel, aby mali ţivot a aby ho mali hojnejšie.

Jeţiš Kristus (Jn 10, 10)

Page 37: Farský spravodaj 1-2011

IIInnnfffooo

37

ŢIVOT JE KRÁSNY!

Áno, ţivot je naozaj krásny.

Predovšetkým v mesiaci marec

sa uţ tradične stretávame

s touto myšlienkou na uliciach

i v médiách. Prečo? Uţ

niekoľko rokov si

pripomíname „Deň počatého

ţivota“. Je to kampaň

občianskeho zdruţenia Fórum

ţivota, ktorá vrcholila 25.

marca. Aj v tomto roku sa

okrem 39 mimovládnych

organizácii zdruţených vo fóre ţivota

pripojili k myšlienke úcty ţivota aj ďalšie

organizácie a osobnosti verejného ţivota.

Svojim spôsobom prispela Slovenská

televízia, 23 regionálnych televízii na

celom Slovensku, agentúry FP média.

Mnoţstvo ľudí si priplo bielu stuţku na

znak solidarity a podpory ochrany

ľudského ţivota od počatia po prirodzenú

smrť. Je to aj o podpore rodiny ako

optimálneho miesta vzniku a rozvoja

ľudského ţivota.

Občianske zdruţenie má cieľ

v troch oblastiach:

- obhajovať práva najviac

diskriminovaných ľudských bytosti,

- poskytovať informácie o úcte

k ţivotu,

- tam, kde zlyhala prevencia,

prostredníctvom

projektov konkrétnej

pomoci pomáhať pri

riešení ťaţkých

ţivotných situácii

ţien a ich detí,

núdznych, chorých

a slabých.

Za tri roky sa pomoc

dostala k 44 ţenám

a podarilo sa zachrániť 36

bábätiek, ktoré majú svoju

fotogalériu na stránke

www.zachranmezivoty.sk

„Môj veľký strach, ţe sa

nedokáţem o dieťa postarať,

vzhľadom na moju diagnózu,

vystriedala obrovská radosť, ţe

konečne mám pre koho ţiť

a bojovať s nepriazňou osudu.

Stále myslím na to, akú

obrovskú chybu by som

urobila, keby som sa rozhodla tak, ako

som pôvodne chcela, keby Janíčko nebol

... Som tak veľmi šťastná len vďaka vám,

ktorí nosíte v sebe veľké srdce štedrosti.

Pomohli ste mi správne sa rozhodnúť.“

Margaréta

„Som šťastná, ţe som sa definitívne

rozhodla pre moje krásne dievčatko ...

Chcem jej aj s jej dvoma súrodencami

pripraviť dobrý domov. Som vám vďačná

za všetku pomoc a dúfam, ţe vás

nesklamem“. Mária

Bella – skutočná láska je hlbšia ako

zaľúbenie

„Silné a dojímavé ..., skutočná inšpirácia.“

Ţivoty medzinárodnej futbalovej hviezdy

Josého a krásnej čašníčky Niny zblíţi

jeden priateľský čin a zmení tak

obyčajný deň v nezabudnuteľnú

skúsenosť. Bella je hlboký

príbeh o hodnote ţivota,

fungujúcej rodiny, priateľstve

a o odváţnom riešení zdanlivo

neriešiteľnej situácie.

V hlavných úlohách Eduardo

Verástegui a drţiteľka Emmy

award Tammy Blanchard.

V kinách od 25. marca – Deň

počatého dieťaťa

Page 38: Farský spravodaj 1-2011

HHHuuummmooorrr

38

☺☺☺

Na plese tancuje pár valčík. Tu sa muţ

opýta svojej partnerky:

- Prosím Vás, čím to je, ţe keď sa točíme

doprava ste vyššia a keď doľava, ste

niţšia?

Ona na to:

- Viete, ja mám na nohe protézu s

ľavotočivým závitom.

☺☺☺

Velitel zásahové jednotky říká

podřízeným: „Srovnáme si čas: Je přesně

11 hodin 48 minut. Pro ty, co mají

digitální hodinky – pendrek, pendrek,

ţidlička, sněhulák.“

☺☺☺

Dlho sme sa na tej veliteľovej anekdote

smiali, neţ sme pochopili, ţe je to

pracovná úloha.

☺☺☺

☺☺☺

Farár hovorí veriacim na omši:

- Drahí veriaci!

Mám pre vás jednu dobrú správu a jednu

zlú správu. Tá dobrá je, ţe máme dosť

peňazí na opravu kostola. Zlá správa je, ţe

tieto peniaze sú vo vašich vreckách.

☺☺☺

Farár hovorí umierajúcemu:

- Ja vám vystrojím taký pohreb, ţe do

smrti naň nezabudnete!

☺☺☺

Chuck Norris dokázal zdvihnúť neprijatý

hovor.

☺☺☺

Chuck Norris našiel na dne oceánu suchú

handru.

☺☺☺

Boţí anjel vyhnal z raja Adama a Evu.

Anjela vyhnal z raja Chuck Norris.

☺☺☺

Chuck Norris potopil plavajucu podlahu.

☺☺☺

www.vychytane.sk

Page 39: Farský spravodaj 1-2011

IIInnnfffooo

39

NOVÁ WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI

Dávame na známosť, ţe naša vojenská farnosť má svoju webovú stránku.

Priestor pre ňu nám bezplatne poskytol portál „Moja komunita“. Aj keď je

stránka zatiaľ iba v počiatočnej fáze jej rozvoja, uţ teraz tam môţete nájsť :

Kontaktné údaje

Program bohosluţieb a aktivít

Farské oznamy

Galériu obrázkov

Stránku nájdete takto :

1. na www.mojakomunita.sk zvoľte -vyhľadávať-

2. v časti -farnosti/zbory- vyhľadávať : zadajte napríklad „Ruţomberok“

3. zvoľte : „Vojenská farnosť sv. Pátra Pia“

Alebo zadajte priamy link:

http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia

Nezabudnite si uloţiť do záloţiek svojho webového prehliadača, alebo priamo na

lištu, aby ste to mali nabudúce jednoduchšie.

Farský spravodaj

Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov cca 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom:

Mgr. Ján Polťák, [email protected], [email protected], tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431

Ing. Robert Galoš, [email protected], tel: 472233 web: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia

Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia

VÚ 1115 Zarevúca 2

034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.

Ďakujeme všetkým prispievateľom za kvalitne vypracované články. Najmä tým pravidelným, ako Andrejovi Kováčovi,

Jozefovi Matúškovi ...

Page 40: Farský spravodaj 1-2011

NOVÁ WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI

http://www.mojakomunita.sk/web/

vojenskafarnost-sv.-patra-pia