farský spravodaj 2-2007
DESCRIPTION
Farský spravodajTRANSCRIPT
PREZENTUJEME SA – SPOJOVACIA ROTA
viac na str.18 ►►►
2255.. mmaarreecc
-- DDeeňň ppooččaattééhhoo ddiieeťťaaťťaa
Symbolom kampane je biela stužka, ktorá
vyjadruje rešpektovanie práva na život a úctu ku každému počatému ešte nenarodenému dieťaťu.
Nosí sa pripnutá na odeve v týždni, na ktorý
pripadá 25. marec.
viac na str.8 ►►►
V tejto rubrike budeme postupne – na pokračovanie
odkrývať jednotlivé posolstvá, ktoré Boh zjavuje
človeku skrze Sväté písmo – Bibliu ...
viac na str. 6 ►►►
Medicínsky dôkaz: Bola Ježišova smrť
fingovaná a jeho vzkriesenie iba žart?
viac na str. 14 ►►►
Dr.
Ale
xan
der
Meth
ere
ll
SSPPRRAAVVOODDAAJJ
2
FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŽOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR
MAREC 2007
Príhovor
2
PRÍHOVOR
VOJENSKÉHO DUCHOVNÉHO K PÔSTU.
„Pôstna doba v Cirkvi“ 21.02. – 07.04.2007
Milí veriaci profesionálni vojaci,
zamestnanci, farníci!
Cirkev nám v liturgickom roku, v tomto
čase prináša a zároveň štedro ponúka
milostivý čas štyridsaťdňového pôstu.
A tak priatelia pôst znamená, ţe sa veriaci
človek predovšetkým v určené dni
dobrovoľne obmedzuje či zrieka rôzneho
jedla, nápojov, ale i hlučnej zábavy
a prípadne iných radovánok a pôţitkov,
ktoré v priebehu roka, hoci v dobrom
môţeme poţívať.
Popritom v našom ţivote existuje
aj veľa zlozvykov, ktoré môţeme v tomto
čase zanechať či opustiť a tak sa týmto
dobrým rozhodnutím stať „niekým“ viac
ako sme dnes. Vieme sami, ţe nie sme ani
zďaleka dokonalý a tak je to aj s ľuďmi
okolo nás v práci či doma v rodine.
Boh v pôstnej dobe hlasom Cirkvi
a jej kazateľov či svedkov viery, ktorými
na základe sviatosti krstu sú: veriaci otec,
mama, starí rodičia, učiteľ, katechétka,
kňaz ... alebo ty sám, pozýva všetkých
ľudí dobrej vôle k zmene toho, čo sa dá
zmeniť k lepšiemu, k náprave toho, čo sa
dá v našom ţivote napraviť, k zmiereniu
s ľuďmi, s ktorými sa dá zmieriť,
k almuţne a pomoci biednym, opustením
ak si nájdeme chvíľu čas alebo máme
v peňaţenke pár korún „navyše“ ...
Obsahom kresťanského pôstu sú tri
najdôleţitejšie veci: pôst – modlitba –
almuţna. Aby sme sa páčili nebeskému
Otcovi náš pôst má byť spojený s láskou
k blíţnemu a postiť sa máme z lásky
k Bohu. Pôst je aj výrazom poníţenosti
veriaceho človeka pred Bohom, dôvery
v neho a v nie poslednom rade aj pokáním
za spáchane hriechy. Nič na veci nemení
to, ţe sme vojaci. Všetci sme na prvom
mieste Boţie stvorenie, ktoré potrebuje
očistenie a to očistenie sa týka nášho
vnútorného ţivota a našej duše. Prečo?
Lebo sme hriešni a kaţdý! A hriech je
najväčšie zlo, aké len môţe byť a je
dielom stvorení a teda i mňa a teba.
To, čo nás veľakrát privádza k hriechu a
nakoniec aj zhrešíme alebo rovnako
premôţe v pokušení je „klamstvo“.
Pri koreni ľudského hriechu je
klamstvo ako radikálne zavrhnutie
pravdy, ktorá je obsiahnutá v Otcovom
slove“ (Ján Pavol II., Encyklika
Dominum et vivificantem).
Klamstvo vyuţíva tak naša zranená
prirodzenosť, ako aj satan. Naša
prirodzenosť zmietaná rozličnými
ţiadostivosťami vyuţíva klamstvo,
pretoţe svoje potreby a túţby ukazuje
znetvorené a príliš zveličené. Satan -
pokušiteľ - tieţ vyuţíva klamstvo, pretoţe
ukazuje hriech ako prameň poznania, ako
stavanie sa dokonalým podľa boţieho
vzoru, ako plnosť ţivota.
Milí farníci, ak teda v našom srdci
horí aspoň plamienok viery a lásky
k Bohu potom neostaňme ľahostajný
k Boţiemu otcovskému volaniu
v milostivom čase pôstu a popri svojich
povinnostiach ako vojaci, zamestnanci
nájdime si alebo vytvorme si čas pre pôst
– modlitbu a almuţnu. Robíme to pre
našu budúcnosť pre naše spasenie!!!
Kaplnka sv. Pátra Pia je vám k dispozícii
kaţdý deň v týţdni na modlitbu, poklonu
Spasiteľovi prítomnému v Eucharistii, na
tiché rozjímanie a slávenie svätej omše za
vás alebo vašich blízkych.
Ţehná vám váš vojenský duchovný.
Udalosť
3
Pracovné stretnutie vojenských duchovných ozbrojených síl.
Kaţdý rok sa stretávajú duchovný ozbrojených síl na svojich pracovných
zhromaţdeniach v jednotlivých posádkach, kde majú svoje zastúpenie. V tomto roku,
v dňoch 13. – 14. februára sa toto stretnutie duchovných OS uskutočnilo u nášho
Spojovacieho práporu Ruţomberok.
Z celkového počtu 13-tich vojenských duchovných sme sa nás zišlo 12. Hlavným
predstaviteľom bol generálny vikár pplk. Mgr. František Počurek z MO a GŠ SR.
Na tomto mieste vám chcem zároveň predstaviť ďalších mojich kolegov
v Duchovnej sluţbe:
• plk.ThLic. Marko Trochan, dekan vzdušných síl, vojenská farnosť sv. Michala
Archaniela vo Zvolene;
• pplk. PaeDr. ThDr. Stanislav Šverha, PhD, dekan ordinariátu na Národnej akadémii
obrany, vojenská farnosť sv. Jany z Arku v Liptovskom Mikuláši;
• pplk. PaeDr. ThLic. Stanislav Lipka, dekan síl výcviku a podpory, vojenská farnosť
Sedembolestnej Panny Márie v Trenčíne;
• mjr. Mgr. Juraj Sitáš, dekan pozemných síl, bez vojenskej farnosti v Trenčíne;
• mjr. PaeDr. Mgr. Jozef Michalov, štábny kaplán veliteľstva mechanizovanej brigády,
vojenská farnosť sv. Mikuláša v Prešove;
• mjr. ThLic. František Mihaľ, štábny kaplán leteckej základne, vojenská farnosť Panny
Márie Loretánskej Sliač;
• kpt. Mgr. Jozef Paluba, starší kaplán práporu RCHBO, bez vojenskej farnosti v Roţnave;
• kpt. Mgr. Stanislav Kaník, štábny kaplán mechanizovanej brigády, vojenská farnosť
Boţieho milosrdenstva v Topolčanoch;
• npor. Mgr. Peter Dzijak, štábny kaplán leteckej základne, bez vojenskej farnosti
v Prešove;
Udalosť
4
• npor. Mgr. Ján Čupalka, starší kaplán mechanizovaného práporu, vojenská farnosť sv.
Michala Archaniela v Michalovciach;
• npor. Mgr. Ján Szakala, starší kaplán mechanizovaného práporu, bez vojenskej farnosti
v Trebišove;
• npor. PaeDr. Ján Čech, starší kaplán práporu okamţitej reakcie, bez vojenskej farnosti
v Martine.
Toto stručné alebo základne poznanie duchovných OS vám môţe pomôcť ak
niektorí z vás v budúcnosti opustia Spojovací prápor Ruţomberok a ocitnú sa u nového
vojenského útvaru, kde môţu znova vyuţiť pre svoje duchovné dobro sluţbu a pomoc
vojenského duchovného.
Obsahom pracovného zhromaţdenia boli aktivity Ordinariátu OS SR, ktoré
duchovná sluţba prostredníctvom svojich duchovných chce zrealizovať v nasledujúcom
období ako napríklad:
o vojenská púť do Lúrd
o vojenská púť do Levoče
o detský tábor s katolíckymi duchovnými
o vojenská púť do Čenstochovej
o vojenská púť do Ríma
Najdôleţitejšou časťou zhromaţdenia bolo slávenie svätej omše v našej vojenskej
kaplnke sv. Pátra Pia. Kaţdý duchovný myslel na svojich vojakov ich náročnú a dôleţitú
prácu i sluţbu, na rodinných príslušníkov. Veď všetky aktivity Duchovnej sluţby a vaša
aktívna účasť na nich smerujú k jedinému, aby ste vy kresťanskí vojaci a zamestnanci
a všetci spolu sa mohli upevniť vo viere, rásť v láske a poznaniu Boha, ktorý nad nami
neustále a láskavo bdie. Úprimná a slobodná účasť veriaceho človeka v uniforme na : modlitbe, vojenskej
púti, na slávení svätej omše, na katechézach, na prípravách k prijatiu sviatosti (krst,
spoveď, eucharistia, birmovka, sobáš, pomazanie chorých), na rozhovore o duchovných veciach, na sluţbe a pomoci blíţnemu, na urovnaní sporov a nezhôd ... vedie k tomu, ţe aj váš ţivot na zemi ma nádherný a krásny zmysel a čo viac s pohľadom do budúcnosti máme nádej na získanie večného ţivota a to je náš konečný cieľ a vrchol všetkého, čo máme a môţeme mať.
Vojenský duchovný. Foto: Radovan Kyseľ
Ţivotopis
5
KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie- 2.časť)
Páter Pio ukončil noviciát a ...
Fra Pio úspešne ukončil noviciát u kapucínov v Norcone a hneď nato si musel
doplniť stredoškolské vzdelanie, aby mohol študovať filozofiu a teológiu a tak sa stať
vytúţením kňazom. No medzitým 22. januára 1907 urobil veľmi dôleţité rozhodnutie keď
slobodne a odovzdane zloţil večné sľuby. Počas rokov štúdia najviac času venoval
poznaniu teológie, ale on nielen študoval, ale aj meditoval a uvaţoval. Z tohto jeho
obdobia ţivota je zaujímavé aj to ako sa takýto mladý človek dokázal dychtivo učiť,
stráviť hodiny v modlitbe a pritom sa nadmieru postiť. Stalo sa, ţe i tri týţdne nič nejedol
len to, čo pristúpil k najsvätejšej Eucharistii. Predstaveným sa to nijako nepáčilo
a nevedeli si s ním rady. V tom čase ho začali trápiť náhle a zároveň tajomné horúčkové
stavy a to aţ také vysoké, ţe stúpajúca ortuť trhala normálne teplomery. Vyčerpaný
a schudnutý fra Pio neraz niekoľko mesiacov strávil doma u rodičov, kde sa pomaly
zotavoval.
Veríte, ţe existuje zlý duch, satan? Či áno alebo nie fra Pio ešte ako veľmi mladý
mal ţivú skúsenosť so zlým duchom. Nuţ ľudia sa často smejú, ţe nijakého satana niet, ba
dokonca si ho prikrášľujú, vtipkujú o ňom vo svojej fantázii.
Fra Pio sa neraz vrátil z nočnej modlitby a vo svojej cele našiel všetko „hore nohami“,
knihy po zemi, posteľ rozhádzanú. To však nebolo všetko, keď si ľahol ráno mal
doškriabanú tvár, oči podliate so sinkami. Musíme povedať, ţe to bolo neuveriteľné pre
vtedajších ľudí, čo ho poznali a ostáva to tajomne aj pre náš v dnešnej dobe.
Kaţdý z nás musíme v ţivote zápasiť s hocičím, čo nám prichádza do cesty i so
satanom aj keď si to neuvedomujeme predsa on má svoje prsty v nejednom pokušení.
Kristus zaháňal satana modlitbou a pôstom. Je to poučenie pre nás, aby sme v skúškach
volali o pomoc, modlili sa a to je naša zbraň. Ako kresťania sa smieme tešiť, ţe môţeme
s pokušením zápasiť, no sami si s pokušením zbytočne nezačínajme!
Písal sa rok 1909 a fra Pio preţíval posledný rok pred kňazskou vysviackou, ale
jeho telesný stav bol ako pred smrťou. Ničila ho horúčka, kašeľ, bolesti v hrudi, mdloby,
studený pot a ešte k tomu mu nesmierne oslabol zrak. A vyjadrenie lekárov hotový koniec:
„ešte mesiac ţivota“.
Lenţe fra Pio sa smrti nebál a jeho veľkou túţbou bolo, aby mohol prijať kňazskú
vysviacku a sláviť najsvätejšiu Eucharistiu. Preto predstavených ţiadal o urýchlenie jeho
vysviacky, ale povolenie neprichádzalo. Napriek tomu všetko znášal odovzdaný do Boţej
vôle. Hovoril: „Neviem prečo je to tak. No v duchu bozkávam ruku toho, čo má skúša. Na
jednej strane má to suţuje, na druhej zasa teší.“
Povolenie konečne prišlo a biskup Schinasi kládol fra Piovi na hlavu ruku a on od
oltára odchádzal uţ ako kňaz, teda – páter Pio. (pokračovanie nabudúce)
Pripravil: Mgr. Ján Polťák, Zdroj:
Posolstvá Biblie
6
Posolstvo o Božej láske
V tejto rubrike budeme
postupne – na pokračovanie
odkrývať jednotlivé posolstvá,
ktoré Boh zjavuje človeku
skrze Sväté písmo – Bibliu
(alebo Boţie Slovo).
Začínam s posolstvom o láske Boha
k človeku, lebo Boţia láska je určite
najväčším darom pre človeka. V knihe
Jeremiáš, napísanej pribliţne pred 2600
rokmi, inšpiroval Boh proroka týmito
slovami :
Zďaleka sa mu
zjavil Pán: "Láskou
odvekou som ťa miloval,
preto som ti zachoval
priazeň“ (Jer 31,3).
Boh hovorí, ţe miluje
človeka láskou odvekou,
čiţe kaţdého z nás milo-
val ešte predtým ako sa
narodil. Boţie slovo nám
tieţ zjavuje, ţe existuje
niečo, čo všemohúci Boh
nemôţe urobiť. Nemôţe ťa
nemilovať.
„A my, čo sme
uverili, spoznali sme
lásku, akú má Boh
k nám. Boh je láska;
a kto ostáva v láske,
ostáva v Bohu a Boh
ostáva v ňom“ (1Jn4,16).
Boh miluje človeka
láskou otcovskou.
„Pozrite, akú veľkú lásku nám
daroval Otec: voláme sa Božími deťmi
a nimi aj sme“ (1Jn3,1).
Mnohí z nás nemali takého
otca a matku a nepoznali dokonalú
lásku. Boh ti však hovorí:
„Či zabudne žena na svoje
nemluvňa a nemá zľutovania nad
plodom svojho lona? I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní
som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo
mnou“ (Iz 49,15n).
Boţie slovo nám tieţ dáva návod, ako
sa stať Boţími deťmi.
„Ale tým, ktorí ho
prijali, dal moc stať sa
Božími deťmi: tým, čo
uverili v jeho meno, čo sa
nenarodili ani z krvi ani
z vôle tela ani z vôle muža,
ale z Boha“ (Jn 1,12n).
Boţia láska nie je len
sladká a citová. Boh
kaţdému ukázal, aká je jeho
láska skutočne.
„Veď Boh tak miloval
svet, že dal svojho jedno-
rodeného Syna, aby neza-
hynul nik, kto v neho verí,
ale aby mal večný život.
Lebo Boh neposlal Syna na
svet, aby svet odsúdil, ale
aby sa skrze neho svet
spasil“ (Jn 3,16).
A ďalej hovorí:
„A Božia láska k nám
sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho
jednorode-ného Syna na svet, aby sme
skrze neho mali život. Láska je v tom, že
nie my sme milovali Boha, ale že on
miloval nás a poslal svojho Syna ako
zmiernu obetu za naše hriechy“ (1Jn
4,9n).
Rembrandt van Rijn (1606-1669)
Návrat márnotratného syna (1669)
Posolstvá Biblie
7
Celý Jeţišov ţivot nám zjavuje
tajomstvo Boţej lásky, lebo Jeţiš hovorí:
„Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14,9).
Aj Jeţišova
smrť hovorí o Boţej
láske.
„Sotvakto
zomrie za spra-
vodlivého; hoci za
dobrého by sa azda
niekto odhodlal
umrieť. Ale Boh
dokazuje svoju lás-
ku k nám tým, že
Kristus zomrel za
nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim
5,7n).
Jeţiš zjavuje Otcovu lásku, ktorú od
neho prijíma.
„Ako mňa miluje Otec, tak ja
milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak
budete zachovávať moje prikázania,
ostanete v mojej láske, ako ja zacho-
vávam prikázania svojho Otca a ostá-
vam v jeho láske. (Jn 15,9n).
Boh človeku kaţdý deň nenásilne
ponúka svoju lásku. Jeţiš stojí pri dverách
ľudského srdca a hovorí:
„Hľa, stojím pri dverách a klopem.
Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere,
k tomu vojdem a budem s ním večerať
a on so mnou“ (Zjv 3,20). A ďalej:
„A toho, kto prichádza ku mne,
neodoženiem“ (Jn 6,37b).
Boţia láska je neporovnateľne väčšia a
pevnejšia ako ľudská. Človek sa môţe o ňu
oprieť ako o pevný bod v svojom ţivote.
Apoštol Pavol píše:
„Kto nás odlúči od Kristovej lásky?
Azda súženie, úzkosť alebo prenasle-
dovanie, hlad alebo nahota, nebez-
pečenstvo alebo meč? Ako je napísané: -
Pre teba nás usmrcujú deň čo deň,
pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale
v tomto všetkom slávne
víťazíme skrze toho,
ktorý nás miluje.
A som si istý, že ani
smrť ani život, ani
anjeli, ani kniežatstvá,
ani prítomnosť, ani
budúcnosť, ani moc-
nosti, ani výška, ani
hĺbka, ani nijaké iné
stvorenie nás nebude
môcť odlúčiť od
Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi,
našom Pánovi“(Rim 8,35-39).
Boţia láska zmenila ţivoty mnohých
ľudí, ktorí sa pre ňu rozhodli. Od prvých
kresťanov, ktorým dávala silu pretrpieť
týranie a prenasledovanie, cez tisíce
svätých ľudí v dejinách cirkvi, ktorí sa
obdarovaní touto láskou obetovali pre
iných, aţ po mnohých ľudí dnešnej doby,
ktorí ţijú medzi nami a ktorí ňou boli
zasiahnutí rovnako mocne ako ľudia
z minulých storočí. Ľudia si nechávajú
veľké rozhodnutia na veľké príleţitosti.
Boh však čaká na naše rozhodnutie pre
neho kaţdý deň.
Veď hovorí: "V milostivom čase
som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti
pomohol." Hľa, teraz je milostivý čas,
teraz je deň spásy! (2Kor 8,2).
V ďalšom pokračovaní „Posolstiev
Biblie“ sa zameriame na to, čo človeku
bráni vnímať prítomnosť Boha a pociťovať
jeho lásku.
Pripravil: Ing.Róbert Galoš
Zdroj: Biblia, Katechizmus KC
Ţenská a muţská ruka vyjadrujú Materinskú
a Otcovskú lásku Boha k hriešnemu človeku.
Pripomíname si
8
Poprava v 9. týţdni tehotenstva
25. marec
- Deň počatého dieťaťa
Občianske zdruţenie Fórum ţivota zorga-
nizovalo v poradí uţ 5. ročník svojej
najväčšej a najdôleţitejšej kampane 25.
marec – Deň počatého dieťaťa. Cieľom
celoslovenskej kampane mimovládnych
organizácií zdruţených vo Fóre ţivota je
kaţdoročne poukázať na potrebu chrániť
ľudský ţivot od počatia. Zároveň ukázať, ţe
v dnešnom svete, ktorý útočí na ţivot a
prisvojuje si právo rozhodovať o ňom,
existujú hnutia, zdruţenia a zástancovia
kultúry ţivota chápajúci ţivot ako prvoradú
hodnotu. Symbolom kampane je biela
stuţka, ktorá vyjadruje rešpektovanie práva
na ţivot a úctu ku kaţdému počatému ešte
nenarodenému dieťaťu. Nosí sa pripnutá na
odeve v týţdni, na ktorý pripadá 25. marec.
Heslom minuloročnej kampane bolo
„Nechať žiť je správna voľba“.
Prostredníctvom
tohto hesla chcelo
Fórum ţivota zdô-
razniť, ţe pre počaté
dieťa, pre jeho matku
a otca, ale aj pre celú
spoločnosť je dobré a
správne rozhodnúť sa
pre ţivot. Doteraz sa
uskutočnilo 6 roční-
kov kampane. Pridajte sa k ďalšiemu
ročníku kampane 25. marec - Deň počatého
dieťaťa.
V marci 2007 sa uskutoční 7. ročník
kampane "25. marec - Deň počatého
dieťaťa". Fórum ţivota pripravuje rôzne
aktivity, ku ktorým je moţné sa pripojiť a
pomôcť tak s kampaňou vo svojom regióne,
meste či obci.
Ak máte chuť sa zapojiť, pošlite svoje
kontakty na:
Poprava v 10. týţdni tehotenstva
Poprava v 7. týţdni tehotenstva
Na Slovensku umoţňuje zákon zobrať ţivot počatému dieťaťu aţ do 24. týţdňa tehotenstva !
Pripomíname si
9
Poprava v 11. týţdni tehotenstva
Poprava v 22. týţdni tehotenstva
Tieto nechutné snímky si dovoľujem uverejniť
preto, aby sme si vedeli lepšie uvedomiť skutočnosť
tohto činu. Pouţívam slovo „poprava“, lebo som
presvedčený, ţe zauţívaný termín „prerušenie“ vôbec
pravdivo nevyjadruje to čo sa s dieťaťom deje. Ak sa niečo preruší, potom by to malo
pokračovať. Ţivot týchto obetí však určite pokračovať nebude. Ako kresťania a vojaci by
sme mali bojovať za ţivot bezbranných a nevinných ľudí a spolu s Katolíckou cirkvou
presadzovať hodnoty ţivota. Sme povinný chrániť ţivot kaţdého človeka vrátane chorých
a nenarodených. Bojovať môţeme rôznym spôsobom, napríklad správnou voľbou
gynekológa pre svoju manţelku, svedomitou voľbou pri parlamentných a komunálnych
voľbách, písaním článkov, nosením bielej stuţky, ale najmä zodpovedným ţivotom tak,
ţe nikdy nedovolíme, aby došlo k takémuto ohavnému činu v našich rodinách. Človek,
ktorý uţ vykonal, alebo súhlasil s vykonaním umelého potratu a ešte tento skutok
neoľutoval, by sa mal počas tohto pôstneho obdobia obrátiť k milosrdnému Bohu
a zmieriť sa s Ním prostredníctvom kňaza vo sviatosti zmierenia (spovedi). Buďme muţmi
(a ţenami) činu a postavme sa radikálne na stranu dobra. Pripravil: Ing. Róbert Galoš, Zdroj: http://www.forumzivota.sk
ŽALUJEM
Prečo je pre mňa lásky málo,
veď som sa na svet nepýtalo.
Ja už to viem, aká chvíľa je blízko,
keď matkine lono bude
popravisko.
Aká si asi, mama moja?
Viem, dnes si plná nepokoja.
Ja viem, veľmi ťa ľúbim,
hoci ťa, možno, ani neuvidím.
Žalujem matky, ženy, vás otcovia,
že bludné cesty zbavili vás
svedomia,
žalujem vykonávateľov diela,
žalujem, bo skazy bolo už veľa.
Povedzte všetkým matkám,
ženám,
prečo ja právo narodiť sa nemám?
Povedzte to aj mojej mame,
prečo sú dni už pre mňa
spočítané?
Tiež povedzte jej, že chcem žiť,
že nemôže ma zahubiť.
Veď aj tu na zemi pre mňa slnko
svieti,
hoc jeho lúč sem ešte nedoletí.
Žalujem matky, ženy, vás otcovia,
že bludné cesty zbavili vás
svedomia,
žalujem vykonávateľov diela,
žalujem, bo skazy bolo už veľa.
Rozmysli si to ešte, moja mama,
veď so mnou nebudeš sama,
prosím ťa, daj mi žiť
a nedaj, nedaj mi ublížiť.
Žalujem matky, ženy, vás otcovia,
že bludné cesty zbavili vás
svedomia,
žalujem vykonávateľov diela,
žalujem, bo skazy bolo už veľa. Autor : Helena Grupáčová
www.forumzivota.sk
Svedectvo
10
Muži dvíhajme svoje ruky bez hnevu a
hádok
My muţi sa niekedy moţno hanbíme
prejaviť svoju vieru. Ale práve my muţi
plníme v rodine a cirkvi
úlohu Boha Otca. Máme
na to od Neho samého
poverenie. Je dôleţité, aby
sme boli dobrým príkla-
dom pre svoje deti, ktoré
nás pozorne vnímajú a
pozorujú a napokon neskôr
aj napodobňujú. Preto si
nenahovárajme, ţe kostol
patrí iba starším ľuďom a iba ţenám, ţe to
nie je nič pre chlapov, ale práve naopak. Aj
sv. Pavol vyzýva muţov: „Chcem teda, aby
sa muži modlili na každom mieste a
dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok“ (1 Tim. 8) a ako hovorí 1 Petrov list ,,Odložte
teda všetku zlobu a každú lesť, pokry-
tectvo, závisť a každé ohováranie a ako
novonarodené deti túžte po nefalšovanom
duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli
na spásu, keď ste okúsili, aký dobrý je
Pán. Prichádzajte k nemu, k živému
kameňu, ktorí ľudia síce zavrhli, ale pred
Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa
vbudovať aj vy ako živé kamene do
duchovného domu, do svätého kňazstva,
aby ste prinášali duchovné obety príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“. (1Pt 2,1-5) Pred
5 rokmi sa ma Boh dotkol a vyslobodil
z otroctva alkoholu. Z tých 10 rokov odkedy
môţem navštevovať nový chrám v Rasla-
viciach iba posledných 5 rokov preţívam
intenzívnejší vzťah s Bohom ako slobodný
človek. Ďakujem Bohu za ten dar poznania –
uvedomenia si, ţe On je môj Boh a môj Pán.
Často keď sa ešte len chystám do chrámu na
svätú omšu preţívam pocity ako by ma tam
Pán volal, priťahuje ma k sebe a on hovorí aj
kaţdému jednému z nás ,,Poďte ku mne
všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení a ja vás posilním“(Mt 11, 28) a niekedy keď
som fakt uťahaný, moţno nervóznejší
a podráţdenejší a v skutočnosti sa mi ani
nejako nechce ísť do kostola, práve vtedy
mi moje vnútro hovorí poď Peter, premôţ
sa a choď. Zvyčajne
vtedy to poţehnanie
Boţie cítim najviac
,práve vtedy keď som
najslabší a cítim sa byť
nehodným. Viete, keď si
tak idem svojou cestou
do kostola po Alejovej
ulici, stretávam rôznych
ľudí, niektorí idú
z práce, iní vykonávajú nejakú činnosť, ale
čo ma dokáţe veľmi posilniť je to, keď
stretnem usmievavú mamičku, ktorá sa
trpezlivo venuje svojmu postihnutému
dieťaťu a ja cítim, ţe mám počas svätej
omše ďakovať a prosiť za jej rodinu, za to,
ţe Boh jej dáva silu niesť ten svoj kríţ. Je
mi jasné, ţe nemôţeme všetci chodiť do
kostola kaţdý deň, ale tí ktorí sme v ňom
máme prosiť a ďakovať aj za tých, ktorí
tam nie sú z akejkoľvek príčiny, tak ako
hovorí sv. Pavol : ,,Predovšetkým teda
žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a
orodovania a vzdávali sa vďaky za
všetkých ľudí.(1Tim.2,1) Povzbudzujem
vás muţi nebojte a rozhodnite sa vykročiť k
Bohu a On vás určite nesklame, lebo všetci
sme Jeho deti a On je náš Otec. Autor: Anonymný uţivateľ http://www.redemptoristi.sk Ilustračná snímka : archív
Tak ako ukázal Pán svoju moc
v mojom živote dokáže to aj v inom, stačí málo Naše ANO.
Keď som bol malý chlapec Boha som veľmi nepoznal, výklad od rodičov ma veľmi nezaujal a niečo viac som sa dozvedel len z rozprávania starej mamy. Pamätám sa ţe mi hovorila o Bohu ako o vševediacom, všemohúcom a vše vidiacom.
Svedectvo
11
Môj detský rozum to ale nevedel pochopiť. Pamätám sa ako som sa pýtal „je Boh tu?“ a ona mi povedala „áno“, potom som priskočil k posteli zohol sa pod ňu a spýtal sa „aj tu?“, ona zasa „ áno“, pýtal som sa ďalej „a je aj doma pri mame a otcovi?“ a ona stále to isté „áno“, no to uţ bolo na mňa veľa. Ţe bol „nejaký“ Boh pri nás v izbe, to by som ešte pochopil, aj tú posteľ som nejako „prekusil“, ale ţe je súčasne aj doma pri mojich rodičoch, to uţ bolo pre môj detský rozumček príliš veľké sústo. A tak keďţe mi to nevedeli vysvetliť ako to vlastne s tým Bohom je, bral som to ako nejakú ďalšiu rozprávku. Ako tak roky pribúdali vedel som skôr „dokázať“, ţe Boh nie je ako je. Čudoval som sa dospelým, ţe veria na také rozprávky a povaţoval sa v tomto za čiernu ovcu rodiny. Keď prišlo 1. sv. prijímanie išiel som tam nasilu, otec ma musel pritiahnuť do kostola doslova násilím. Boli časy tvrdej totality a ja som v Boha nielenţe neveril, ale som sa aj v škole hanbil za to, ţe chodím do kostola. Vieme všetci ako to bolo. Keď som potom v nedeľu chodil do kostola - samozrejme nasilu, mali sme v bloku chlapca, ktorý chodil niekedy von práve ako ja do kostola, len preto, aby ma videl a potom sa mi smial, ţe tam chodím. A tak som začal chodiť o niečo skôr a išiel som do kostola opačným smerom, aby som ho zmiatol. Keď prišla puberta pomaly sa začala karta obracať. Vedel som, ţe existuje niečo medzi nebom a zemou, len som to nevedel definovať, Boh – príroda - alebo sú to mimozemšťania... Bol som stredoškolák a moja triedna učiteľka – verná strane, si zavolala na osobný pohovor kaţdého ţiaka. Okrem iného padla aj otázka či verím v Boha. Aj keď uţ som v niečo veril odpo-vedal som nie a myslím, ţe som neklamal. Mal som 17 a písal sa rok 1989. Rok neţnej revolúcie, kedy sa všetko zmenilo. Ja som začal chodiť do kostola uţ s trochu iným cieľom a vôbec nie nasilu, dokonca som čítaval bibliu. A niekedy okolo 20–ky som si hrdo povedal, ţe som veriaci, ţe verím v Boha ktorého som konečne poznal a veril som, ţe ma tá viera naozaj spasí. Potom som spoznal veľkú lásku. Zamilovali sme sa, ale
ona šla študovať medicínu, pýtal som sa jej či to má zmysel vravela áno. Tak som ju ľúbil, ţe som pristal. Všetko bolo krásne aţ do chvíle, keď nastúpila do školy, uţ po prvých týţdňoch zistila, ţe som jej na obtiaţ a ţe chce aby jej budúci manţel mal vysokoškolské vzdelanie, samozrejme najlepšie medicínu. A tak sa rozhodla, ţe ukončí náš vzťah. Bolo to najhoršie obdobie môjho ţivota. Myslel som, ţe zomriem od ţiaľu. Moje prvé kroky viedli do kostola a pýtal sa Boha „prečo mi ju berieš?“ odpoveď neprichádzala, ale vedel som, ţe uţ na tom nič nezmením a tak som aspoň poprosil, ţe ak mi ju má zobrať tak aspoň nech to nie je tak rýchlo, nech to ma pomalý, plynulý prechod. Stalo sa. Nakoľko jej rodičia ma mali radi rozchod bol zamietnutý a vo vzťahu sme pokra-čovali ešte pár týţdňov. Potom prišli pre mňa ťaţké časy, tie najťaţšie v doterajšom mojom ţivote. Bolo to obdobie asi ôsmich rokov, keď som nemal poriadnu prácu, ani kamarátov nakoľko boli buď v škole, alebo v stave manţelskom. A tak som začal čítať. Najprv to boli knihy o pozitívnom myslení, ktoré mi veľmi pomohli, potom postupne knihy teologické a nakoniec Sväté písmo, ktoré som si celé všetkých tých niečo vyše 2000 strán prečítal 2-krát. Na to obdobie ţivota sa môţem pozrieť ako na „hluché“ alebo 8 stratených rokov ţivota, ale aj ako 8 - čo sa ducha týka najplodnejších rokov. Tých 8 rokov je jasnou odpoveďou Boha na moju otázku prečo mi zobral milú. Verím, ţe keď nám Boh niečo berie tak vţdy má pre nás pripravené niečo lepšie, v mojom prípade sa to naplnilo. Lebo na jednej strane som stratil lásku no na strane druhej som našiel seba. Teraz mám slušnú prácu a vynikajúcu manţelku, o ktorej moţno hovoriť len v superlatívoch rovnako ako aj o našom vzťahu. Samozrejme aj moja viera sa zmenila. Zmenila ju veta sv. písma od myslím sv. Jakuba „Ty v Boha veríš dobre robíš, ale aj démoni veria a desia sa“, vtedy som dostal akoby poriadnu facku a pýtal sa aká je moja viera len taká ako poukazuje
Svedectvo
12
apoštol, alebo taká aká by ma mala spasiť. A tak som začal pracovať na svojej viere, aby bola hodná spásy mojej duše. Keď sa teraz pozastavím nad tou vierou pred pár rokmi, len sa nad ňou pousmejem, “myslím“, ţe tá dnešná je ako má byť, ale radšej uţ nerobím ţiadne uzávery, čo sa viery týka, lebo o pár rokov moţno zase postúpim a pousmejem sa nad tou dnešnou. Vo svojom ţivote som preţil krásne obrátenie a som rád, ţe som poznal aj ţivot bez viery, lebo môţem porovnať aké to bolo a myslím, ţe
môţem lepšie nasmerovať ďalších nádejných obrátencov. Či to bolo ťaţké? Ó ÁNO! A veľmi, ale poviem Vám všetkým stálo to za to. A keď nám Pán uţ teraz dáva to čo nám dáva o čo viac nám dá keď nás privíta vo svojom kráľovstve. Prajem Vám všetkým silu v napredovaní ku Kristovi a vedzte, ţe pevná viera robí zázraky.... S pozdravom Peter. Autor: Peter Pedeva, http://www.redemptoristi.sk
Sloboda v krvi Ježiša.
Kaţdý z nás spravil v minulosti veci, ktoré by sme radšej zmazali. Všetci by sme
určite radi dostali príleţitosť znova sa pozrieť do našej minulosti a rozhodnúť sa správne,
vziať späť tvrdé slová, vyjadriť iný postoj ako ten, ktorý moţno niekomu spôsobil bolesť.
Ako si s tým poradíme? Aj keď sa budeme snaţiť byť lepšími, nevymaţe to, čo sme
v minulosti urobili alebo povedali. Neexistuje ţiadny spôsob ako sa dostať späť a neurobiť
to, čo sme uţ raz urobili, nepovedať to, čo sme uţ povedali. Čítanie Biblie nezahladí našu
minulosť, neuzdraví ju ani chodenie do kostola, nevymaţú ju naše dobré skutky.
Boh nám ponúkol jediné úplné a dokonalé riešenie na kaţdú bolestivú a hriešnu vec
spojenú s našou minulosťou. Boţia odpoveď neznie "buď lepší" alebo "snaţ sa viac".
Boţia odpoveď nie je v tom, čo máme urobiť my, ale v tom, čo urobil On. Boh poslal
svojho Syna na svet, aby zomrel na kríţi. On nezomrel ako mučeník, ale ako Záchranca.
Nezomrel pre niečo vznešené a nádherné, ale pre naše hriechy. Jeţiš Kristus zomrel, aby
nás vyviedol z bolesti a hanby hriechu.
Keď za nás Jeţiš vylial svoju krv, naplnila sa Boţia spravodlivosť. Jeho krv bola
jedinou cenou, ktorú Boh prijal za očistenie a odpustenie našich hriechov. Vďaka krvi
Jeţiša Boh dnes hovorí: "Vráť sa ku mne a ja ťa očistím, ja ťa umyjem, ja ti odpustím.
A neurobím iba toto, urobím ešte viac, zabudnem na všetky tvoje hriechy a viac si na ne
nespomeniem."
Pritlačili ťa tvoje hriechy k zemi? Dovoľ Jeţišovi, aby ťa zodvihol. Zlomili ti tvoje
hriechy srdce? Nechaj Jeţiša, aby ťa uzdravil. Si svojimi hriechmi spútaný? Jeţiš ťa môţe
oslobodiť. Cítiš sa pre svoje hriechy odsúdený? Daj Jeţišovi šancu, aby hovoril svoje
slová odpustenia do tvojho ţivota. Dovoľ mu, aby ťa skryl vo svojom milostivom objatí a
prikryl svojou odpúšťajúcou láskou. Pusť ho do svojho srdca.
Vďaka krvi Jeţiša Krista Boh hovorí:
"Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh." (Iz 1, 18)
"Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho
boja. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť." (Ţ 103,
11-12)
Autor: Sara, zdroj: http://www.ichtys.sk , Pripravil: Ing. Róbert Galoš
Téma
13
Pôst... znamená hladovať?
Otec išiel s deťmi na
prechádzku a stretli svojho
duchovného otca. Juraj
s Helenkou sa naháňali
okolo stromu a otec sa dal
do reči s kňazom: „Nechá-
pem jednu vec. Prečo
kresťanstvo vidí v kaţdom
človeku hriešnika, dokonca
i v deťoch, a neustále
iba nabáda k pokániu a
náprave? Veď človek je
dobrý a stačí ho iba
povzbudzovať ku ko-
naniu dobra!?”Kňaz sa
usmial, vytiahol z vre-
cka čokoládu. Deti pri-
behli k nemu: „Jurko,
zober si čokoládu,”
povedal kňaz a chlap-
covi zaţiarili oči
radosťou. „Ale po bratsky
sa rozdeľ s Helenkou!”
„Čo to znamená, ţe sa
s ňou mám po bratsky
rozdeliť?” zamračil sa
Juraj. „Bratsky sa rozdeliť
znamená, ţe dáš druhému
väčšiu časť neţ sebe,”
vysvetľoval kňaz. Juraj
chvíľu mlčal, potom podal
celú čokoládu sestre a
vykríkol: „Tak dobre, nech
tú čokoládu rozdelí
Helenka!”
Teraz sa zas nahneval otec:
„To som si teda nemyslel,
ţe si taký sebec.”
A kňaz pokračoval:
„Milý priateľ, v kaţdom
človeku je pud seba-
záchovy, ktorý ho vedie
k tomu, aby pamätal na
seba. To nie je nič zlé. Ak
však tento pud prekročí
istú hranicu, mení sa na
sebectvo. Kaţdý človek
túţi vyniknúť.
Celkom správne. Ale keď
prekročí svoju mieru a
usiluje sa iba o to, aby
svojím vyniknutím za-
hanbil a poníţil iných, je to
zlé, pretoţe to je uţ pýcha.
Človek je v podstate dobrý,
ale nezabúdajme, ţe Boh
nám dal slobodnú vôľu.
A táto slobodná vôľa je po
dedičnom hriechu na-
klonená nie iba k dobrému,
ale aj k zlému, k pre-
kročeniu správnej miery.
To sa nazýva hriech.
Hriech je najväčšie ne-
šťastie človeka – a preto sa
toľko volá po obrátení a
pokání.
To je základné volanie
pôstneho obdobia. Pôst nie
je ani zďaleka iba
odrieknutím si nejakého
jedla. Skôr je to zrieknutie
sa všetkého, čo je
v mojom ţivote postrá-
dateľné, zbytočné či
dokonca prekáţa. Je to
zrieknutie sa toho, čím
môţem pomôcť blíţne-
mu, ktorý je v núdzi:
dávať seba, svoj čas,
záujem, trpezlivosť
všetkým, čo to po-
trebujú, začínajúc vlas-
tnými deťmi, man-
ţelom, manţelkou, rodič-
mi, aţ po osamelých a
trpiacich ľudí. Pôst teda nie
je čas pochmúrneho odrie-
kania sa. Ide skôr o pre-
hĺbenie, obnovu a priblí-
ţenie sa k Otcovi skrze
Krista. Je to doba vytrvalej,
ale radostnej námahy, ktorá
by mala vyústiť do zmie-
renia sa s Bohom a do
obnovy krstného sľubu
v liturgii Veľkej noci.
Autor: p. Václav, http://www.redemptoristi.sk, Ilustračná snímka : archív.
Pôst má zmysel pre
toho, kto chce na sebe
niečo zmeniť.
Veda & viera
14
Medicínsky dôkaz Bola Ježišova smrť fingovaná a jeho vzkriesenie iba žart?
Dr. Alexander Metherell Autor: Strobel Lee
Titul: Kauza Kristus
MUČENIE, ČO PREDCHÁDZALO KRÍŽU
Na úvod som od Metherella chcel získať základný popis udalostí, ktoré viedli k Jeţišovmu usmrteniu. Keď sme sa jeden druhému stručne predstavili, Metherell ma usadil do kresla a na stolík vedľa mňa poloţil
pohár s dţúsom. „Mohli by ste mi vykresliť, čo sa vlastne Jeţišovi stalo?“ poţiadal som ho. Odkašlal si. „Začalo sa to po Poslednej večeri“, povedal. „Jeţiš odišiel s učeníkmi na Olivovú horu, konkrétne do Getsemanskej záhrady, kde sa celú noc modlil. Očakával tak udalosti nad-chádzajúceho dňa. Pretoţe vedel, aké obrovské utrpenie bude musieť podstúpiť, celkom prirodzene zakúsil veľký psycho-logický stres.“ Gestom ruky som ho zastavil: „No, práve tohto sa odporcovia radi chytajú“, povedal som. „Evanjeliá tvrdia, ţe vtedy začal Jeţiš potiť krv. Nejde len o bujnú predstavivosť pisateľov? Nespochybňuje to vernosť autorov evanjelií realite a triezvosti?“ Metherella to vôbec nevyviedlo z kon-ceptu, len potriasol hlavou. „Vôbec nie“, riekol. „Lekári poznajú takýto stav, nazýva sa hematodróza. Nie je beţný, ale môţe sa objavovať ako sprievodný znak vysokého stupňa psychologického stresu. Deje sa pritom to, ţe silný nepokoj spôsobí vylučovanie chemickej látky, ktorá naruší kapiláry v potných ţľazách. Nastane slabé
krvácanie do ţliaz a pot sa dostáva na povrch zmiešaný s krvou, ktorej je však len nepatrné mnoţstvo.“ Trochu ma jeho odpoveď zaskočila, ale pokračoval som: „Má to ešte aj iný účinok na telo?“ „Spôsobuje to náhle extrémne zjemnenie pokoţky, takţe keď Jeţiša na druhý deň bičovali rímski vojaci, jeho pokoţka bola na to veľmi citlivá.“ Ako novinár som videl mnoţstvo mŕtvych – zámerne zabitých či obete autonehôd, zhorených tiel či obete gangov, ktoré si medzi sebou vyrovnávali účty. No zdalo sa mi obzvlášť deptajúce počúvať, ako bol niekto svojimi katmi zámerne týraný tak, aby skúsil čo najviac utrpenia. „Ako vtedy vyzeralo bičovanie?“, spýtal som sa. Metherell na mňa stále uprene hľadel. „O rímskom bičovaní sa vie, ţe bolo hrozne brutálne. Zvyčajne pozostávalo z tridsiatich deviatich úderov, ale často to bolo omnoho viac, podľa nálady dotyčného vojaka. Pouţíval sa bič upletený z ko-ţených pramienkov, do ktorých boli povkladané kovové guličky. Keď tieto zasiahli telo, spôsobili hlboké podliatiny, ktoré sa pri ďalších úderoch otvorili. Na biči boli pripevnené aj ostré kúsky kostí, ktoré sa pri úderoch zarezávali hlboko do tela a občas dotrhali chrbát obete aţ tak, ţe bolo vidno chrbticu. Údery biča padali na plecia, na chrbát po celej jeho dĺţke, na sedacie svaly, ba dokonca aj na stehná. Bolo to proste hrozné.“ Metherell sa zastavil. „Pokračujte“, vyzval som ho.
Veda & viera
15
„Istý lekár, ktorý sa hlbšie venoval následkom rímskeho bičovania, povedal: ‚Ako bičovanie pokračovalo, údery zasahovali hlbšie leţiace kostrové svalstvo a trhali ho na visiace pruhy trasúcich sa krvavých kusov mäsa.’ Cirkevný historik Euzébius popísal v treťom storočí toto bičovanie slovami: ‚Trpiacemu sa odhalili ţily a bolo mu vidieť aj samotné svaly, šľahy a vnú-tornosti.’ Vieme, ţe mnoho ľudí pri tomto druhu bitia zomrelo skôr, ako mohli byť ukriţovaní. Obeť bičovania zakúsila obrovskú bolesť a nakoniec dostala hypovolemický šok.” Nerozumel som výrazu, ktorý pouţil, tak som sa spýtal: „Čo to presne znamená?” „Hypo znamená nízky, vol hovorí o objeme a emic znamená krv, teda hypovolemický šok znamená, ţe človek trpí následkom náhlej straty veľkého mnoţstva krvi”, vysvetlil. „Spôsobuje to štyri veci. Za prvé,
srdce ako o závod pumpuje krv, ktorá tam nie je; za druhé, krvný tlak prudko klesne, čo spôsobí zamdlenie alebo kolaps; obličky prestanú produkovať moč, aby udrţali v tele zostávajúci obsah tekutín; a za štvrté, dotyčný začne byť veľmi smädný, pretoţe telo si ţiada tekutiny ako náhradu strateného objemu krvi.” „Našli ste zmienky o týchto následkoch v evanjeliových záznamoch?” „Pravdaţe áno”, odvetil. „Keď sa Jeţiš potácal strmou cestou na popravisko na Kalvárii a niesol priečne brvno kríţa, bol v hypovolemickom šoku. Nakoniec od-padol a vojak prinútil Šimona, aby niesol kríţ namiesto Jeţiša. Neskôr sa dočítame, ako Jeţiš povedal: ‚Som smädný’ a vtedy mu podali špongiu namočenú v octe. Pre tieto hrozné následky bičovania niet pochybností, ţe Jeţiš bol uţ predtým, neţ mu klincami prebili ruky a nohy, vo váţnom, ba aţ kritickom stave.”
AGÓNIA NA KRÍŽI Popis bičovania bol poriadne nechutný! Keďţe však Jeţiš bičovanie preţil, na čom sa zhodujú všetci historici, tušil som, ţe to najhoršie ešte len príde. V našej dobe odsúdeným zločincom pichnú smrtiacu injekciu, alebo ich popravia na elektrickom kresle. Smrť nastáva rýchlo a podľa očakávania. Na tomto akte sa zúčastňujú aj pozorovatelia z radov lekárov, ktorí sledujú proces umierania odsúdeného od začiatku do konca. No nakoľko istá bola smrť pri tomto krutom, pomalom a viac-menej nepresnom spôsobe popravy zvanom kriţovanie? Väčšina ľudí v skutočnosti nevie, ako kríţ zabíjal svoje obete. Nijaký skúsený pozorovateľ oficiálne neoveril, ţe Jeţiš zomrel. Nemohol teda tejto smrti uniknúť, hoci aj brutálne zbitý, so silne krvácajúcimi ranami? Začal som tieto otázky postupne predkladať Metherellovi. „Čo sa stalo, keď
Jeţiš prišiel na miesto ukriţovania?”, spýtal som sa. „Poloţili ho na zem, rozpaţili mu ramená a priklincovali ho na brvno, ktoré niesol. Volalo sa patibulum a aţ do tejto chvíle bolo oddelené od zvislej časti kríţa, ktorá bola trvalo vsadená do zeme na popravisku.” Nevedel som si to poriadne predstaviť, potreboval som viacej podrobností. „Čím a ako ho priklincovali? Kde presne?” „Rimania na to pouţívali zašpicatené kliny dlhé dvanásť a pol aţ sedemnásť a pol centimetra. Prebili ich človeku cez zápästie”, povedal a zároveň sa dotkol miesta asi 3 centimetre pod svojou ľavou dlaňou. „Počkajte”, prerušil som ho, „myslel som si, ţe klince mu prechádzali cez dlane. Tak to zobrazujú všetky maľby. Vlastne sa to stalo tradičným symbolom pre ukri-ţovanie.”
Veda & viera
16
„Cez zápästia”, zopakoval Metherell. „Bolo to dosť silné miesto, aby udrţalo váhu tela; ak by ich prebili cez dlaň, tá by sa roztrhla a človek by z kríţa spadol. Preto kliny prechádzali cez zápästie, ale v jazyku oných dní sa zápästie povaţovalo za súčasť dlane. Dôleţitou okolnosťou pri tom je, ţe klin prerazil mediálny nerv. Je to najväčší nerv, ktorý vedie do dlane a vbíjaný klin ho prerušil.” Nebolo mi jasné, aký to má význam, pretoţe o ľudskej anatómii som nevedel takmer nič. „Vyvoláva to nejakú zvláštnu bolesť?”, opýtal som sa. „Popíšem to takto. Poznáte tú zvláštnu bolesť, keď si udriete mäkké väzivové miesto na lakti? Máte vtedy pocit, ţe vám stŕplo predlaktie. Je to hrozne bolestivé. Tam sa nachádza tzv. ulnárny nerv. Teraz si predstavte, ako niekto vezme kombinačky, zacvakne ho a začne ho nimi drviť”, povedal Metherell a pri slovo drviť
stláčal v rukách imaginárne kombinačky. „Čosi také sa podobá tomu, čo zakúsil Jeţiš.” Pri tejto predstave mnou trhlo a skrútilo ma v kresle. „Tá bolesť bola doslova neúnosná”, pokračoval. „V tej chvíli Jeţiša vyzdvihli a priečne brvno pripevnili na vertikálne. Potom mu klinom prebili nohy, pričom mu znovu porušili nervy.” Prerušené a poškodené nervy boli určite veľmi zlé zranenia, ale ja som potreboval vedieť, aký dopad malo na Jeţiša to, ţe visel na kríţi. „Ako to zaťaţilo jeho telo?” Metherell odvetil: „Najprv sa mu v tejto polohe museli roztiahnuť ramená asi o pätnásť centimetrov, čo znamená, ţe sa mu obe hneď museli vykĺbiť. Tým sa naplnilo starozákonné proroctvo zo Ţalmu 22, kde sa ukriţovanie predpovedá stovky rokov popredu. Doslova sa tu hovorí: ...uvoľnili sa mu všetky kosti.
PRÍČINA SMRTI Metherell mi odpovedal na otázku, čo musel Jeţiš podstúpiť pred samotným ukriţovaním. No ja som sa potreboval dostať k tomu, čo naozaj ukončilo ţivot obete, pretoţe to rozhoduje pri určovaní, či sa smrť dá iba predstierať, alebo či jej moţno dokonca aj uniknúť. Spýtal som sa teda Metherella priamo na príčinu smrti. „Keď uţ človek visí vo zvislej polohe”, odvetil, „ukriţovanie je vlastne pomalá smrť zadusením. Dôvod je ten, ţe tlak na svaly a bránicu spôsobí, ţe keď chce človek vydýchnuť, musí sa nadvihnúť, aby sa napätie svalov na chvíľu uvoľnilo. Ale keď to urobí, klin v nohách sa mu zarýva ešte hlbšie, aţ sa zastaví pred nartovou kosťou. Keď sa mu podarí vydýchnuť, vysilením a bolesťou sa znovu uvoľní a znovu sa nadýchne. Potom sa zasa musí vypnúť, aby vydýchol, pričom si odieva dotrhaný chrbát o neopracované drevo
kríţa. Takto to ide stále dokola, aţ kým sa tak vyčerpá, ţe sa viac nedokáţe nadvihnúť a vydýchnuť. Ako sa mu spomaľuje dych, dostáva sa do stavu respiračnej acidózy – kysličník uhličitý je v krvi rozpustený ako kyselina uhličitá, čo spôsobuje, ţe sa zvyšuje kyslosť krvi. Toto v konečnom dôsledku vedie k nepravidelnému rytmu úderov srdca. Keď Jeţiš zaregistroval, ţe mu prestáva biť srdce, musel si uvedomiť, ţe je na prahu smrti a v tej chvíli riekol: ‚Pane, do tvojich rúk porúčam svojho ducha’. A potom zomrel na zastavenie činnosti srdca.” Bolo to zatiaľ najjasnejšie vysvetlenie smrti ukriţovaním, aké som kedy počul, ale Metherell ešte neskončil. „No skôr neţ zomrel – a toto je tieţ veľmi dôleţité – hypovolemický šok vyvolal rýchlu frekvenciu srdca, ktorá prispela k jeho zlyhaniu. Ďalším dôsledkom bolo
Veda & viera / Recenzia
17
nahromadenie tekutiny v osrdcovníku, čomu sa hovorí hydroperikard, a takisto okolo pľúc, čomu sa hovorí hydrothorax.” „Prečo je to dôleţité?” „Pretoţe keď rímsky vojak prichádzal k Jeţišovmu kríţu a nebol si dostatočne istý, či uţ je Jeţiš mŕtvy, presvedčil sa o tom tým, ţe mu do pravého boku zabodol kopiju. Pravdepodobne do pravého; nie je to isté, ale z popisu sa dá rozumieť, ţe išlo asi o pravú stranu medzi rebrami. Kopija musela preniknúť pravou časťou pľúc do srdca a keď ju vytiahol, vytiekla tekutina – hydroperikard a hydrothorax. Na pohľad to vyzeralo ako voda, ktorá vytiekla spolu s veľkým mnoţstvom krvi, ako to popísal očitý svedok Ján vo svojom evanjeliu.” Ján pravdepodobne nemal ani poňatia o tom, prečo videl vytiecť z Jeţišovho boku aj túto čistú tekutinu aj krv – pravdaţe, veci neznalý človek ako on, by nič také neočakával. Jeho zápis však súhlasí s poznatkami modernej medicíny. Spočiatku sa to môţe javiť ako dôkaz Jánovej spoľahlivosti, ale je v tom jeden veľký nedostatok.
Vytiahol som z tašky svoju Bibliu a nalistoval som Evanjelium podľa Jána, kapitolu devätnásť, verš tridsaťštyri. „Počkajte chvíľku, doktor”, zaprotestoval som. „Keď si pozorne preštudujete, čo tu stojí, zistíte, ţe vyšla ‚krv a voda’; zámerne to napísal v tomto poradí. Podľa vás by však mala číra tekutina vytiecť prvá. Je tu výrazná nezrovnalosť." Metherell sa trochu pousmial. „Nie som odborník na gréčtinu. No podľa tých, čo sú, poradie slov v starovekej gréčtine nebolo nevyhnutne určované postupnosťou deja, ale významnosťou skutočnosti. To zna-mená, ţe keď Ján videl omnoho viac krvi ako vody, spomenul najprv krv.” Nateraz som to prijal, ale zaumienil som si, ţe si to neskôr ešte overím. „V akom stave sa nachádzal Jeţiš v tom okamţiku?” Metherellov pohľad sa stretol s mojím; s pevnosťou v hlase povedal: „Ježiš bol
bezpochyby mŕtvy.” (Nabudúce o zmŕtvychvstaní.) Pripravil
Čomu katolíci skutočne veria? Karl Keating
Nová knihu, ktorú vydali v „Slove medzi nami“ je tentoraz z úplne
iného „súdka“ ako predošlé tituly. Je to kniha amerického apologétu
Karla Keatinga o základoch katolíckej viery. Ako v úvode k nej
napísal Mons. Stanislav Stolárik, pomocný košický biskup, „autor
majstrovsky, pouţitím zrozumiteľného a prístupného slovníka,
v zhutnenej odpovedi vţdy sprítomnil náuku Cirkvi a ponúkol
jednoznačnú odpoveď – aký je pravdivý postoj Cirkvi k danej
problematike“. Knihu je moţné kúpiť v kresťanských kníhkupectvách, alebo si ju objednať na dobierku prostredníctvom http://www.cssr.sk/slovo alebo na adrese : Redakcia časopisu Slovo medzi nami, Puškinova 1, 811 04 Bratislava.
Cena: 65,-Sk plus poštovné a balné.
Prezentujeme sa – Výcvik
18
Na podnet veliteľa Spojovacieho práporu pplk. Ing. Štefana Pobijaka sme zaradili
do nášho časopisu aj túto prezentačnú rubriku. Ako prvá vyuţila moţnosť prezentácie
Spojovacia rota. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. Svoje príspevky nám môţete
odovzdávať v elektronickej podobe v dostatočnom časovom predstihu po vzájomnej
dohode.
Redakcia.
„Toto sme my … Spojovacia rota a náš intenzívny výcvikový cyklus“
Nový rok 2007 zahájila spojovacia
rota spojovacieho práporu VÚ 1771
intenzívnym výcvikom vo výcvikovom
priestore Ivachnová. Na toto ročné obdobie
neobvyklé počasie kedy jeden deň ortuť
teplomera ukazovala rekordné plusové
teploty a druhý deň sme tu mali mrznúci
dáţď alebo silné snehové prehánky, ktoré
sa v určitej miere podpísali na zdravotnom
stave niektorých cvičiacich. Napriek tomu
prístup profesionálnych vojakov k tomuto
výcviku bol hodnotený kladne, pretoţe
vojaci sa aj s rôznymi nachladnutiami
a mierne zvýšenými teplotami zúčastňovali
kontrolných cvičení, aby uţ tak zníţený
počet osôb v jednotlivých osádkach
neovplyvnil výsledky kontrolných cvičení
smerom k horšiemu výsledku. A aj práve
preto sa podarilo osádkam rôznej
spojovacej techniky splniť aţ 78 kontrol-
ných cvičení z výstavby, prevádzky
a obsluhy na spojovacích prostriedkoch, no
taktieţ zo streleckej prípravy a streľby
z pridelenej ručnej zbrane.
Vyskytli sa však aj nedostatky pri
zhotovovaní samostatných príprav čo však
pri veľkom počte riadiacich zamestnaní
bolo ovplyvnené nedostatkom výpočtovej
techniky na jednotke. Preto si PrV nosili
svoju prácu aj domov, aby sa mohli
kvalitne pripraviť na zamestnania. Splnené
tak boli všetky stanovené úlohy na
intenzívny výcvikový cyklus spojovacej
roty s výborným hodnotením. Pripravil: nrtm. Marián Bielik
Šport
19
Pavel Nedvěd :
Vedie svoje deti k Bohu
Známy futbalista Pavol Nedvěd
v časopise Magazín dnes na otázku, či ho
neštvalo chodenie do kostola od detstva,
odpovedá: „Nie. Vţdy som to povaţoval
za dobrú vec a chcel by som k tomu
vychovať i svoje deti – budem ich viesť
ku kresťanskému Bohu, pretoţe to je
zároveň cesta k dobrej rodine. A deti
musia vyrastať v tom, ţe rodina je základ
všetkého.“
34 ročný Pavel Nedvěd, ktorý je
hráčom Juventusu Turín, je ţenatý a má
dve deti. Nedvědovci ţijú v Taliansku uţ
desať rokov. Dcéra Ivana chodí tam do
školy, teraz uţ do štvrtej triedy, mladší
syn Pavel mal nastúpiť do školy v jeseni.
Veľmi dbá o svoju rodinu a tvrdí, ţe
svoju manţelku Ivanu má teraz ešte radšej
ako, keď sa sobášili.
V rozhovore uvádza, ţe majú omše
priamo v hoteli pred zápasom. Určite sa
ich Pavel zúčastňuje.
Zdroj http://www.redemptoristi.sk
Foto : http://www.futtbal.sk
Španielsky futbalista Juan Carlos
Valeron:
Potrebujete byť s Bohom
Španielsky stredový hráč Juan
Carlos Valeron bol prítomný pri viac ako
40 zápasoch svojej krajiny. O tom, aké to
je hrať za Španielsko, povedal:
„Je to niečo špeciálne. Hráči ako Raul a
ďalší hráči v národnom tíme sú práve
teraz v európskom i svetovom futbale
dobre známi. Je to veľká motivácia môcť
s nimi hrať.“
Aj keď sa Valeron kvôli zraneniu
nemôţe zúčastniť prebiehajúcich MS,
svoj tím podporuje vierou v Jeţiša Krista,
ktorý je pre neho viac ako futbal, napísal
The Christian Today.
„Je ako potrava, ktorú potrebujete
na ţivot. Keď spoznáte Boha a máte
s Ním osobný vzťah, potrebujete s Ním
byť. Keď prídu momenty, ţe na Neho
zabudnete a okúsite zlé časy, vtedy si
uvedomíte ako veľmi potrebujete Boha a
ţe musí byť vo vašom ţivote.
Zdroj : http://cz.christianpost.com
Liturgické obdobie
20
Popolcovou stredou začína Veľký pôst.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia
nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboţenstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna
príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týţdni pred
Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom). Tento rok pripadá na 21. februára.
V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdrţiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo
diakon robí popolom znak kríţa na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, ţe prach si a na
prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“. Obrad sypania popola na hlavu
v prvý pôstny deň sa praktizoval uţ od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre
veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali
do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným
spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie
popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V 10. a 11. storočí bol uţ tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej
Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie
popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má
rozjímať nad svojím ţivotom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie
Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený aţ Veľký týţdeň.
Z histórie: V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3.
storočia sa odporúča 1-2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2-3-dňový
pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý
odporúča veriacim uţ na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i
sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Jeţiš Kristus sa postil
40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda
zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojţiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok
Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali poţívanie jedla len jedenkrát
denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdrţiavaním sa poţívania
niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie
predpisy týkajúce sa pôstu a postenia sa boli zavedené v roku 1966 apoštolskou
konštitúciou Poenitemini.
Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do
Veľkonočnej nedele. Zahŕňa 6 pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa (tohto roku 25.
februára) sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred
Veľkou nocou).
Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýţdňovú
predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred
Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60.
deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu,
symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápeţ Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril
pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápeţ Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby
sa spev „Alleluja“ – podobne ako v 40-dňovom pôstnom období – nahradili invokáciou
Liturgické obdobie
21
Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy). V roku
1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu
nedieľ „cez rok“. Zdroj http://www.ordinariat.sk
Veľké pravdy v malých príbehoch.
Skúsenosť s tichom
K osamelému pustovníkovi prišli
jedného dňa ľudia. Opýtali sa ho: „
V čom vidíš zmysel svojho ţivota
v takom tichu?“
Pustovník práve čerpal vodu z hlbokej
nádrţe. Návštevníkom povedal: „
Pozrite sa do nádrţe! Čo vidíte?“ Ľudia
do nej znovu pozreli. „ Áno, teraz
vidíme seba!“ Pustovník povedal:
„Vidíte, keď som predtým naberal vodu,
bola rozčerená. Teraz je tichá.
A skúsenosť s tichom? Človek vidí sám
seba.
Čas na rozmýšľanie
V starej Číne mal istý roľník
povyše úţľabiny malé ryţové pole.
Kaţdý deň viackrát schádzal do
úţľabiny a vynášal z nej vodu na svoje
pole. Keď do krajiny prišli Európania
a videli roľníka hrdlačiť, navrhli mu, ţe
postavia pumpu, ktorá by ho ušetrila od
vynášania vody. Roľník zdvorilo
odmietol: „Keby som uţ nemusel nosiť
vodu, nemal by som čas na
rozmýšľanie.“
V pôste je skrytá múdrosť
Raz istá mladá ţena bola
taká zúfalá, ţe chcela skoncovať so
ţivotom. Rozhodla sa nič nejesť, kým si
po ňu smrť nepríde. Vyhľadala mudrca
a povedala mu o svojom úmysle do
smrti sa postiť. Múdry muţ súhlasne
prikývol a povedal: „Bude to krásna
smrť.“ To bolo všetko, čo povedal. Ţena
sa veľmi divila, ţe ju tak pokojne nechal
ujsť v ústrety smrti a vôbec sa nepokúsil
odhovoriť ju od jej zámeru. Potajme
moţno dúfala, ţe to urobí. Ale nič
takého sa nestalo. Tak sa začala postiť.
A ako to uţ pri postení býva, v jej vnútri
sa uskutočnili mnohé krásne zmeny,
ktoré ju denne znovu prekvapovali. Telo
i duša sa jej očisťovali a zo dňa na deň
sa cítila lepšie a čistejšie. Niekedy ju
premohol pocit smútku, nevysvetliteľná
duševná bolesť, ale bola to vlastne
krásna bolesť. Bol to pocit lásky
a túţby. Tak s a postila uţ vyše dva
týţdne a preţívala čoraz hlbšie
a príjemnejšie pocity. Po troch týţdňoch
všetok smútok pominul a cítila, ako jej
srdce zaplavuje šťastie a túţba. Bola to
túţba po ţivote. A tak sa rozhodla ţiť,
ale tentoraz ţiť naozaj.
Vstúpiť do seba
Majster povedal kupcovi:
„Ako ryba skoná na suchu, tak vy
skonáte, keď sa necháte opantať vecami
tohto sveta. Ryba potrebuje vodu – vy
potrebujete samotu. „Mám nechať
obchodovanie a vstúpiť do kláštora?“
„Nie, nie. Len si ponechajte svoj obchod
a vstúpte do seba.
Zdroj: kniha Mozaika radosti,
Zostavila: Magdaléna Richterová
Vtipy / Info
22
☺☺☺
Môj manţel si spálil obidve uši. –
Neuveriteľné! Ako sa to stalo? – Práve si
ţehlil košeľu, keď zazvonil telefón ...
Namiesto slúchadla si priloţil k uchu
ţehličku. – A ako si spálil to druhé? –
Musel predsa telefonovať lekárovi!
☺☺☺
Pán doktor, som zúfalá. Môj syn vyrába
z piesku koláčiky a je ich. – Netrápte sa
zbytočne, to robia takmer všetky deti. –
No, neviem, neviem. Mne sa to nepáči
a môţem povedať, ţe ani jeho manţelke
nie.
☺☺☺
Policajný komisár zúri: - Ako je moţné, ţe vám lupič ušiel pred nosom z banky?! – Prikázali ste nám obsadiť všetky východy a kto mohol tušiť, ţe ujde vchodom?
☺☺☺
☺☺☺
Som Napoleon Bonaparte, - predstavuje sa pacient Mráčik v psychiatrickej ambulancii. – Čo vás trápi? – Mňa nič, ale moja ţena sa stále predstavuje, ţe je Mráčiková.
☺☺☺
Hosť sa sťaţuje prevádzkárovi reštau-rácie: - Nehnevajte sa, ale nechápem, prečo niečo nepodniknete proti tým muchám?! Človek nemôţe ísť kvôli nim na toaletu. – Tam musíte ísť aţ okolo dvanástej, keď začneme podávať obed. Vtedy sa všetky tie mrchy zlietnu do jedálne.
☺☺☺
Poverčivý vodič autobusu mystifikuje svojich kolegov: Viete čo to znamená, keď vám v piatok prebehne čierna mačka cez cestu? – Áno, - odvetí jeden, – ţe sa chcela dostať na druhú stranu ulice.
☺☺☺
www.ordinariat.sk
www.christ-net.sk
www.tkkbs.sk
www.ku.sk
www.katnoviny.sk
www.tukan.sk
www.richardcanaky.sk
www.europe4christ.com
www.kna.sk
www.maria.cz
www.lux.sk
www.mojamisia.sk
www.campfest.sk
www.martindom.sk
www.turbo316.cz
www.koinonia.sk
www.christianitytoday.com
www.cz.christianpost.com
www.charita.sk
www.porta.sk
www.krestan.sk
www.krestandnes.cz
www.grkat.po.sk
www.dommajak.sk
www.cs.crossmap.com
www.klubyquovadis.sk
www.cssr.sk
www.ofm.sk
www.kumran.sk
www.fara.sk
www.farapd.sk
www.koncertypredeti.sk
www.lumen.sk
www.gosamka.gospel.sk
www.trapisti.cz
www.benediktini.sk
www.minoriti.sk
www.santiebeati.it
www.tftu.sk
www.rcc.sk
Inzercia.Rybka.sk,
kresťanská inzertná sluţba,
Vám prináša portál
Rybka.sk. Dúfame, ţe táto
nová sluţba Vám všetkým
prinesie uţitočné vlastnosti a
pomôţe Vám pri hľadaní
nových priateľov či predaji,
darovaní vecí, ktoré uţ
nepotrebujete. Na tomto
portáli môţu inzerovať aj
kresťanskí podnikatelia svoje
sluţby a firmy.
Kluby Quo Vadis - sú neformálne diskusné
večery určené pre širokú verejnosť, na ktorých
sa spolu so zaujímavými hosťami zamýšľame
nad dôleţitými otázkami ţivota. Takţe ak máš
záujem diskutovať na podobné témy, určite
príď a zavolaj aj svojich priateľov. Viac na
http://www.klubyquovadis.sk/
Info
23
Liturgický kalendár Marec 2007
4. – 2. pôstna nedeľa
7. – spomienka sv. Perpetuy a Felicity,
mučeníc
8. – spomienka sv. Jána z Boha,
rehoľníka
9. – spomienka sv. Františky Rímskej
11. – 3. pôstna nedeľa
17. – sv. Patrika, biskupa
18. – 4. pôstna nedeľa
19. – slávnosť sv. Jozefa, ţenícha
Panny Márie
23. – spomienka sv. Turíbia de
Mongrovejo, biskupa
25. – 5. pôstna nedeľa
26. – slávnosť Zvestovanie Pána
Úmysly apoštolátu modlitieb na mesiac Marec
Všeobecný: Aby sme Boţie slovo čoraz
viac počúvali, kontemplovali, milovali
a preţívali.
Misijný: Aby tí, čo sú zodpovední za
mladé cirkvi, venovali stálu pozornosť
vzdelaniu katechétov, organizátorov
a laikov, ktorí sa zaviazali slúţiť
evanjeliu. Úmysel KBS: Aby sme si sebazapieraním
a pôstom upevňovali vôľu ţiť s Kristom a pre Krista.
Svätý Šebastián: Šebastián bol mučeníkom. Narodil sa v 3. storočí
v Miláne a zomrel 20. januára 288 v Ríme. Legenda hovorí, ţe bol vojakom cisára Carina. Úmyslom mladého kresťana bolo pomáhať
uprostred pohanov a prenasledovateľov tým, ktorý verili v Krista. Keď sa Dioklecián vo svojej nenávisti ku kresťanom dozvedel, ţe vojak Šebastián,
ktorého si veľmi váţil, je veriaci kresťan, dal ho priviazať ku kolu a
prebodať šípmi. Jedna mladá vdova Irena chcela vziať mučeníkovo telo a pochovať ho. Ale náhle si všimla, ţe Šebastián ţije, ujala sa ho a starala sa
o neho. Keď sa Šebastián uzdravil odváţne prišiel k Diokleciánovi a
obvinil ho zo zločinu prenasledovania kresťanov. Cisár ho dal popraviť. Sv. Šebastián je patrónom vojakov, umierajúcich, hrnčiarov, záhradníkov, ochranca studní. Ordinár
Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Mons. František Rábek si sv. Šebastiána vybral aj ako patróna Ordinariátu OS a OZ SR.
Farský spravodaj Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov 25 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom: Mgr. Ján Polťák, [email protected], tel.: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, [email protected], tel: 472439 alebo 0905/575738 Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.
Kontakt Oznam redakcie Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1771 Zarevúca 2 034 01 Ruţomberok
Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu. Nie sú nutné profesionálne schopnosti. Naďalej ponúkame moţnosť pravidelného odosielania
Farského Spravodaja v elektronickej podobe.
Si jedinečný
Od začiatku vekov nikdy nejestvovala osoba ako ty. Nikto nemá tvoj úsmev, tvoje oči, tvoje ruky, tvoje vlasy. Nikto v celom vesmíre nevidí veci tak ako ty. Si jedinečný.
Si iný ako ktorýkoľvek človek, ktorý kedy v histórii vesmíru žil. Si jediný z celého stvorenia, kto má tvoju zvláštnu zbierku schopností. Cez celú večnosť nikto nikdy nebude chodiť, hovoriť a myslieť ako ty, alebo robiť
veci ako ty.
Tvoja potreba napodobňovať niekoho iného je preto úplne chybná. Si vzácny a v tom je obrovská hodnota. Si jedinečný a tvoje bytie nie je žiadna náhoda. Prosím, uvedom si, že Boh ťa stvoril na zvláštny účel.
Má pre teba úlohu, ktorú by nikto nemohol urobiť tak dobre ako ty. Z miliónov činností iba jedna je určená tebe. Iba jedna má tu jedinečnú a
správnu kombináciu, ktorú Boh potrebuje a tou si ty.