farský spravodaj 2-2007

24
PREZENTUJEME SA SPOJOVACIA ROTA viac na str.18 ►►► 25. marec - Deň počatého dieťaťa Symbolom kampane je biela stužka, ktorá vyjadruje rešpektovanie práva na život a úctu ku každému počatému ešte nenarodenému dieťaťu. Nosí sa pripnutá na odeve v týždni, na ktorý pripadá 25. marec. viac na str.8 ►►► V tejto rubrike budeme postupne na pokračovanie odkrývať jednotlivé posolstvá, ktoré Boh zjavuje človeku skrze Sväté písmo – Bibliu ... viac na str. 6 ►►► Medicínsky dôkaz: Bola Ježišova smrť fingovaná a jeho vzkriesenie iba žart? viac na str. 14 ►►► Dr. Alexander Metherell S S P P R R A A V V O O D D A A J J 2 FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŽOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR MAREC 2007

Upload: robert-galos

Post on 23-Mar-2016

246 views

Category:

Documents


3 download

DESCRIPTION

Farský spravodaj

TRANSCRIPT

Page 1: Farský spravodaj 2-2007

PREZENTUJEME SA – SPOJOVACIA ROTA

viac na str.18 ►►►

2255.. mmaarreecc

-- DDeeňň ppooččaattééhhoo ddiieeťťaaťťaa

Symbolom kampane je biela stužka, ktorá

vyjadruje rešpektovanie práva na život a úctu ku každému počatému ešte nenarodenému dieťaťu.

Nosí sa pripnutá na odeve v týždni, na ktorý

pripadá 25. marec.

viac na str.8 ►►►

V tejto rubrike budeme postupne – na pokračovanie

odkrývať jednotlivé posolstvá, ktoré Boh zjavuje

človeku skrze Sväté písmo – Bibliu ...

viac na str. 6 ►►►

Medicínsky dôkaz: Bola Ježišova smrť

fingovaná a jeho vzkriesenie iba žart?

viac na str. 14 ►►►

Dr.

Ale

xan

der

Meth

ere

ll

SSPPRRAAVVOODDAAJJ

2

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŽOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

MAREC 2007

Page 2: Farský spravodaj 2-2007

Príhovor

2

PRÍHOVOR

VOJENSKÉHO DUCHOVNÉHO K PÔSTU.

„Pôstna doba v Cirkvi“ 21.02. – 07.04.2007

Milí veriaci profesionálni vojaci,

zamestnanci, farníci!

Cirkev nám v liturgickom roku, v tomto

čase prináša a zároveň štedro ponúka

milostivý čas štyridsaťdňového pôstu.

A tak priatelia pôst znamená, ţe sa veriaci

človek predovšetkým v určené dni

dobrovoľne obmedzuje či zrieka rôzneho

jedla, nápojov, ale i hlučnej zábavy

a prípadne iných radovánok a pôţitkov,

ktoré v priebehu roka, hoci v dobrom

môţeme poţívať.

Popritom v našom ţivote existuje

aj veľa zlozvykov, ktoré môţeme v tomto

čase zanechať či opustiť a tak sa týmto

dobrým rozhodnutím stať „niekým“ viac

ako sme dnes. Vieme sami, ţe nie sme ani

zďaleka dokonalý a tak je to aj s ľuďmi

okolo nás v práci či doma v rodine.

Boh v pôstnej dobe hlasom Cirkvi

a jej kazateľov či svedkov viery, ktorými

na základe sviatosti krstu sú: veriaci otec,

mama, starí rodičia, učiteľ, katechétka,

kňaz ... alebo ty sám, pozýva všetkých

ľudí dobrej vôle k zmene toho, čo sa dá

zmeniť k lepšiemu, k náprave toho, čo sa

dá v našom ţivote napraviť, k zmiereniu

s ľuďmi, s ktorými sa dá zmieriť,

k almuţne a pomoci biednym, opustením

ak si nájdeme chvíľu čas alebo máme

v peňaţenke pár korún „navyše“ ...

Obsahom kresťanského pôstu sú tri

najdôleţitejšie veci: pôst – modlitba –

almuţna. Aby sme sa páčili nebeskému

Otcovi náš pôst má byť spojený s láskou

k blíţnemu a postiť sa máme z lásky

k Bohu. Pôst je aj výrazom poníţenosti

veriaceho človeka pred Bohom, dôvery

v neho a v nie poslednom rade aj pokáním

za spáchane hriechy. Nič na veci nemení

to, ţe sme vojaci. Všetci sme na prvom

mieste Boţie stvorenie, ktoré potrebuje

očistenie a to očistenie sa týka nášho

vnútorného ţivota a našej duše. Prečo?

Lebo sme hriešni a kaţdý! A hriech je

najväčšie zlo, aké len môţe byť a je

dielom stvorení a teda i mňa a teba.

To, čo nás veľakrát privádza k hriechu a

nakoniec aj zhrešíme alebo rovnako

premôţe v pokušení je „klamstvo“.

Pri koreni ľudského hriechu je

klamstvo ako radikálne zavrhnutie

pravdy, ktorá je obsiahnutá v Otcovom

slove“ (Ján Pavol II., Encyklika

Dominum et vivificantem).

Klamstvo vyuţíva tak naša zranená

prirodzenosť, ako aj satan. Naša

prirodzenosť zmietaná rozličnými

ţiadostivosťami vyuţíva klamstvo,

pretoţe svoje potreby a túţby ukazuje

znetvorené a príliš zveličené. Satan -

pokušiteľ - tieţ vyuţíva klamstvo, pretoţe

ukazuje hriech ako prameň poznania, ako

stavanie sa dokonalým podľa boţieho

vzoru, ako plnosť ţivota.

Milí farníci, ak teda v našom srdci

horí aspoň plamienok viery a lásky

k Bohu potom neostaňme ľahostajný

k Boţiemu otcovskému volaniu

v milostivom čase pôstu a popri svojich

povinnostiach ako vojaci, zamestnanci

nájdime si alebo vytvorme si čas pre pôst

– modlitbu a almuţnu. Robíme to pre

našu budúcnosť pre naše spasenie!!!

Kaplnka sv. Pátra Pia je vám k dispozícii

kaţdý deň v týţdni na modlitbu, poklonu

Spasiteľovi prítomnému v Eucharistii, na

tiché rozjímanie a slávenie svätej omše za

vás alebo vašich blízkych.

Ţehná vám váš vojenský duchovný.

Page 3: Farský spravodaj 2-2007

Udalosť

3

Pracovné stretnutie vojenských duchovných ozbrojených síl.

Kaţdý rok sa stretávajú duchovný ozbrojených síl na svojich pracovných

zhromaţdeniach v jednotlivých posádkach, kde majú svoje zastúpenie. V tomto roku,

v dňoch 13. – 14. februára sa toto stretnutie duchovných OS uskutočnilo u nášho

Spojovacieho práporu Ruţomberok.

Z celkového počtu 13-tich vojenských duchovných sme sa nás zišlo 12. Hlavným

predstaviteľom bol generálny vikár pplk. Mgr. František Počurek z MO a GŠ SR.

Na tomto mieste vám chcem zároveň predstaviť ďalších mojich kolegov

v Duchovnej sluţbe:

• plk.ThLic. Marko Trochan, dekan vzdušných síl, vojenská farnosť sv. Michala

Archaniela vo Zvolene;

• pplk. PaeDr. ThDr. Stanislav Šverha, PhD, dekan ordinariátu na Národnej akadémii

obrany, vojenská farnosť sv. Jany z Arku v Liptovskom Mikuláši;

• pplk. PaeDr. ThLic. Stanislav Lipka, dekan síl výcviku a podpory, vojenská farnosť

Sedembolestnej Panny Márie v Trenčíne;

• mjr. Mgr. Juraj Sitáš, dekan pozemných síl, bez vojenskej farnosti v Trenčíne;

• mjr. PaeDr. Mgr. Jozef Michalov, štábny kaplán veliteľstva mechanizovanej brigády,

vojenská farnosť sv. Mikuláša v Prešove;

• mjr. ThLic. František Mihaľ, štábny kaplán leteckej základne, vojenská farnosť Panny

Márie Loretánskej Sliač;

• kpt. Mgr. Jozef Paluba, starší kaplán práporu RCHBO, bez vojenskej farnosti v Roţnave;

• kpt. Mgr. Stanislav Kaník, štábny kaplán mechanizovanej brigády, vojenská farnosť

Boţieho milosrdenstva v Topolčanoch;

• npor. Mgr. Peter Dzijak, štábny kaplán leteckej základne, bez vojenskej farnosti

v Prešove;

Page 4: Farský spravodaj 2-2007

Udalosť

4

• npor. Mgr. Ján Čupalka, starší kaplán mechanizovaného práporu, vojenská farnosť sv.

Michala Archaniela v Michalovciach;

• npor. Mgr. Ján Szakala, starší kaplán mechanizovaného práporu, bez vojenskej farnosti

v Trebišove;

• npor. PaeDr. Ján Čech, starší kaplán práporu okamţitej reakcie, bez vojenskej farnosti

v Martine.

Toto stručné alebo základne poznanie duchovných OS vám môţe pomôcť ak

niektorí z vás v budúcnosti opustia Spojovací prápor Ruţomberok a ocitnú sa u nového

vojenského útvaru, kde môţu znova vyuţiť pre svoje duchovné dobro sluţbu a pomoc

vojenského duchovného.

Obsahom pracovného zhromaţdenia boli aktivity Ordinariátu OS SR, ktoré

duchovná sluţba prostredníctvom svojich duchovných chce zrealizovať v nasledujúcom

období ako napríklad:

o vojenská púť do Lúrd

o vojenská púť do Levoče

o detský tábor s katolíckymi duchovnými

o vojenská púť do Čenstochovej

o vojenská púť do Ríma

Najdôleţitejšou časťou zhromaţdenia bolo slávenie svätej omše v našej vojenskej

kaplnke sv. Pátra Pia. Kaţdý duchovný myslel na svojich vojakov ich náročnú a dôleţitú

prácu i sluţbu, na rodinných príslušníkov. Veď všetky aktivity Duchovnej sluţby a vaša

aktívna účasť na nich smerujú k jedinému, aby ste vy kresťanskí vojaci a zamestnanci

a všetci spolu sa mohli upevniť vo viere, rásť v láske a poznaniu Boha, ktorý nad nami

neustále a láskavo bdie. Úprimná a slobodná účasť veriaceho človeka v uniforme na : modlitbe, vojenskej

púti, na slávení svätej omše, na katechézach, na prípravách k prijatiu sviatosti (krst,

spoveď, eucharistia, birmovka, sobáš, pomazanie chorých), na rozhovore o duchovných veciach, na sluţbe a pomoci blíţnemu, na urovnaní sporov a nezhôd ... vedie k tomu, ţe aj váš ţivot na zemi ma nádherný a krásny zmysel a čo viac s pohľadom do budúcnosti máme nádej na získanie večného ţivota a to je náš konečný cieľ a vrchol všetkého, čo máme a môţeme mať.

Vojenský duchovný. Foto: Radovan Kyseľ

Page 5: Farský spravodaj 2-2007

Ţivotopis

5

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie- 2.časť)

Páter Pio ukončil noviciát a ...

Fra Pio úspešne ukončil noviciát u kapucínov v Norcone a hneď nato si musel

doplniť stredoškolské vzdelanie, aby mohol študovať filozofiu a teológiu a tak sa stať

vytúţením kňazom. No medzitým 22. januára 1907 urobil veľmi dôleţité rozhodnutie keď

slobodne a odovzdane zloţil večné sľuby. Počas rokov štúdia najviac času venoval

poznaniu teológie, ale on nielen študoval, ale aj meditoval a uvaţoval. Z tohto jeho

obdobia ţivota je zaujímavé aj to ako sa takýto mladý človek dokázal dychtivo učiť,

stráviť hodiny v modlitbe a pritom sa nadmieru postiť. Stalo sa, ţe i tri týţdne nič nejedol

len to, čo pristúpil k najsvätejšej Eucharistii. Predstaveným sa to nijako nepáčilo

a nevedeli si s ním rady. V tom čase ho začali trápiť náhle a zároveň tajomné horúčkové

stavy a to aţ také vysoké, ţe stúpajúca ortuť trhala normálne teplomery. Vyčerpaný

a schudnutý fra Pio neraz niekoľko mesiacov strávil doma u rodičov, kde sa pomaly

zotavoval.

Veríte, ţe existuje zlý duch, satan? Či áno alebo nie fra Pio ešte ako veľmi mladý

mal ţivú skúsenosť so zlým duchom. Nuţ ľudia sa často smejú, ţe nijakého satana niet, ba

dokonca si ho prikrášľujú, vtipkujú o ňom vo svojej fantázii.

Fra Pio sa neraz vrátil z nočnej modlitby a vo svojej cele našiel všetko „hore nohami“,

knihy po zemi, posteľ rozhádzanú. To však nebolo všetko, keď si ľahol ráno mal

doškriabanú tvár, oči podliate so sinkami. Musíme povedať, ţe to bolo neuveriteľné pre

vtedajších ľudí, čo ho poznali a ostáva to tajomne aj pre náš v dnešnej dobe.

Kaţdý z nás musíme v ţivote zápasiť s hocičím, čo nám prichádza do cesty i so

satanom aj keď si to neuvedomujeme predsa on má svoje prsty v nejednom pokušení.

Kristus zaháňal satana modlitbou a pôstom. Je to poučenie pre nás, aby sme v skúškach

volali o pomoc, modlili sa a to je naša zbraň. Ako kresťania sa smieme tešiť, ţe môţeme

s pokušením zápasiť, no sami si s pokušením zbytočne nezačínajme!

Písal sa rok 1909 a fra Pio preţíval posledný rok pred kňazskou vysviackou, ale

jeho telesný stav bol ako pred smrťou. Ničila ho horúčka, kašeľ, bolesti v hrudi, mdloby,

studený pot a ešte k tomu mu nesmierne oslabol zrak. A vyjadrenie lekárov hotový koniec:

„ešte mesiac ţivota“.

Lenţe fra Pio sa smrti nebál a jeho veľkou túţbou bolo, aby mohol prijať kňazskú

vysviacku a sláviť najsvätejšiu Eucharistiu. Preto predstavených ţiadal o urýchlenie jeho

vysviacky, ale povolenie neprichádzalo. Napriek tomu všetko znášal odovzdaný do Boţej

vôle. Hovoril: „Neviem prečo je to tak. No v duchu bozkávam ruku toho, čo má skúša. Na

jednej strane má to suţuje, na druhej zasa teší.“

Povolenie konečne prišlo a biskup Schinasi kládol fra Piovi na hlavu ruku a on od

oltára odchádzal uţ ako kňaz, teda – páter Pio. (pokračovanie nabudúce)

Pripravil: Mgr. Ján Polťák, Zdroj:

Page 6: Farský spravodaj 2-2007

Posolstvá Biblie

6

Posolstvo o Božej láske

V tejto rubrike budeme

postupne – na pokračovanie

odkrývať jednotlivé posolstvá,

ktoré Boh zjavuje človeku

skrze Sväté písmo – Bibliu

(alebo Boţie Slovo).

Začínam s posolstvom o láske Boha

k človeku, lebo Boţia láska je určite

najväčším darom pre človeka. V knihe

Jeremiáš, napísanej pribliţne pred 2600

rokmi, inšpiroval Boh proroka týmito

slovami :

Zďaleka sa mu

zjavil Pán: "Láskou

odvekou som ťa miloval,

preto som ti zachoval

priazeň“ (Jer 31,3).

Boh hovorí, ţe miluje

človeka láskou odvekou,

čiţe kaţdého z nás milo-

val ešte predtým ako sa

narodil. Boţie slovo nám

tieţ zjavuje, ţe existuje

niečo, čo všemohúci Boh

nemôţe urobiť. Nemôţe ťa

nemilovať.

„A my, čo sme

uverili, spoznali sme

lásku, akú má Boh

k nám. Boh je láska;

a kto ostáva v láske,

ostáva v Bohu a Boh

ostáva v ňom“ (1Jn4,16).

Boh miluje človeka

láskou otcovskou.

„Pozrite, akú veľkú lásku nám

daroval Otec: voláme sa Božími deťmi

a nimi aj sme“ (1Jn3,1).

Mnohí z nás nemali takého

otca a matku a nepoznali dokonalú

lásku. Boh ti však hovorí:

„Či zabudne žena na svoje

nemluvňa a nemá zľutovania nad

plodom svojho lona? I keby ona zabudla,

ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní

som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo

mnou“ (Iz 49,15n).

Boţie slovo nám tieţ dáva návod, ako

sa stať Boţími deťmi.

„Ale tým, ktorí ho

prijali, dal moc stať sa

Božími deťmi: tým, čo

uverili v jeho meno, čo sa

nenarodili ani z krvi ani

z vôle tela ani z vôle muža,

ale z Boha“ (Jn 1,12n).

Boţia láska nie je len

sladká a citová. Boh

kaţdému ukázal, aká je jeho

láska skutočne.

„Veď Boh tak miloval

svet, že dal svojho jedno-

rodeného Syna, aby neza-

hynul nik, kto v neho verí,

ale aby mal večný život.

Lebo Boh neposlal Syna na

svet, aby svet odsúdil, ale

aby sa skrze neho svet

spasil“ (Jn 3,16).

A ďalej hovorí:

„A Božia láska k nám

sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho

jednorode-ného Syna na svet, aby sme

skrze neho mali život. Láska je v tom, že

nie my sme milovali Boha, ale že on

miloval nás a poslal svojho Syna ako

zmiernu obetu za naše hriechy“ (1Jn

4,9n).

Rembrandt van Rijn (1606-1669)

Návrat márnotratného syna (1669)

Page 7: Farský spravodaj 2-2007

Posolstvá Biblie

7

Celý Jeţišov ţivot nám zjavuje

tajomstvo Boţej lásky, lebo Jeţiš hovorí:

„Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14,9).

Aj Jeţišova

smrť hovorí o Boţej

láske.

„Sotvakto

zomrie za spra-

vodlivého; hoci za

dobrého by sa azda

niekto odhodlal

umrieť. Ale Boh

dokazuje svoju lás-

ku k nám tým, že

Kristus zomrel za

nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim

5,7n).

Jeţiš zjavuje Otcovu lásku, ktorú od

neho prijíma.

„Ako mňa miluje Otec, tak ja

milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak

budete zachovávať moje prikázania,

ostanete v mojej láske, ako ja zacho-

vávam prikázania svojho Otca a ostá-

vam v jeho láske. (Jn 15,9n).

Boh človeku kaţdý deň nenásilne

ponúka svoju lásku. Jeţiš stojí pri dverách

ľudského srdca a hovorí:

„Hľa, stojím pri dverách a klopem.

Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere,

k tomu vojdem a budem s ním večerať

a on so mnou“ (Zjv 3,20). A ďalej:

„A toho, kto prichádza ku mne,

neodoženiem“ (Jn 6,37b).

Boţia láska je neporovnateľne väčšia a

pevnejšia ako ľudská. Človek sa môţe o ňu

oprieť ako o pevný bod v svojom ţivote.

Apoštol Pavol píše:

„Kto nás odlúči od Kristovej lásky?

Azda súženie, úzkosť alebo prenasle-

dovanie, hlad alebo nahota, nebez-

pečenstvo alebo meč? Ako je napísané: -

Pre teba nás usmrcujú deň čo deň,

pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale

v tomto všetkom slávne

víťazíme skrze toho,

ktorý nás miluje.

A som si istý, že ani

smrť ani život, ani

anjeli, ani kniežatstvá,

ani prítomnosť, ani

budúcnosť, ani moc-

nosti, ani výška, ani

hĺbka, ani nijaké iné

stvorenie nás nebude

môcť odlúčiť od

Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi,

našom Pánovi“(Rim 8,35-39).

Boţia láska zmenila ţivoty mnohých

ľudí, ktorí sa pre ňu rozhodli. Od prvých

kresťanov, ktorým dávala silu pretrpieť

týranie a prenasledovanie, cez tisíce

svätých ľudí v dejinách cirkvi, ktorí sa

obdarovaní touto láskou obetovali pre

iných, aţ po mnohých ľudí dnešnej doby,

ktorí ţijú medzi nami a ktorí ňou boli

zasiahnutí rovnako mocne ako ľudia

z minulých storočí. Ľudia si nechávajú

veľké rozhodnutia na veľké príleţitosti.

Boh však čaká na naše rozhodnutie pre

neho kaţdý deň.

Veď hovorí: "V milostivom čase

som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti

pomohol." Hľa, teraz je milostivý čas,

teraz je deň spásy! (2Kor 8,2).

V ďalšom pokračovaní „Posolstiev

Biblie“ sa zameriame na to, čo človeku

bráni vnímať prítomnosť Boha a pociťovať

jeho lásku.

Pripravil: Ing.Róbert Galoš

Zdroj: Biblia, Katechizmus KC

Ţenská a muţská ruka vyjadrujú Materinskú

a Otcovskú lásku Boha k hriešnemu človeku.

Page 8: Farský spravodaj 2-2007

Pripomíname si

8

Poprava v 9. týţdni tehotenstva

25. marec

- Deň počatého dieťaťa

Občianske zdruţenie Fórum ţivota zorga-

nizovalo v poradí uţ 5. ročník svojej

najväčšej a najdôleţitejšej kampane 25.

marec – Deň počatého dieťaťa. Cieľom

celoslovenskej kampane mimovládnych

organizácií zdruţených vo Fóre ţivota je

kaţdoročne poukázať na potrebu chrániť

ľudský ţivot od počatia. Zároveň ukázať, ţe

v dnešnom svete, ktorý útočí na ţivot a

prisvojuje si právo rozhodovať o ňom,

existujú hnutia, zdruţenia a zástancovia

kultúry ţivota chápajúci ţivot ako prvoradú

hodnotu. Symbolom kampane je biela

stuţka, ktorá vyjadruje rešpektovanie práva

na ţivot a úctu ku kaţdému počatému ešte

nenarodenému dieťaťu. Nosí sa pripnutá na

odeve v týţdni, na ktorý pripadá 25. marec.

Heslom minuloročnej kampane bolo

„Nechať žiť je správna voľba“.

Prostredníctvom

tohto hesla chcelo

Fórum ţivota zdô-

razniť, ţe pre počaté

dieťa, pre jeho matku

a otca, ale aj pre celú

spoločnosť je dobré a

správne rozhodnúť sa

pre ţivot. Doteraz sa

uskutočnilo 6 roční-

kov kampane. Pridajte sa k ďalšiemu

ročníku kampane 25. marec - Deň počatého

dieťaťa.

V marci 2007 sa uskutoční 7. ročník

kampane "25. marec - Deň počatého

dieťaťa". Fórum ţivota pripravuje rôzne

aktivity, ku ktorým je moţné sa pripojiť a

pomôcť tak s kampaňou vo svojom regióne,

meste či obci.

Ak máte chuť sa zapojiť, pošlite svoje

kontakty na:

[email protected]

Poprava v 10. týţdni tehotenstva

Poprava v 7. týţdni tehotenstva

Na Slovensku umoţňuje zákon zobrať ţivot počatému dieťaťu aţ do 24. týţdňa tehotenstva !

Page 9: Farský spravodaj 2-2007

Pripomíname si

9

Poprava v 11. týţdni tehotenstva

Poprava v 22. týţdni tehotenstva

Tieto nechutné snímky si dovoľujem uverejniť

preto, aby sme si vedeli lepšie uvedomiť skutočnosť

tohto činu. Pouţívam slovo „poprava“, lebo som

presvedčený, ţe zauţívaný termín „prerušenie“ vôbec

pravdivo nevyjadruje to čo sa s dieťaťom deje. Ak sa niečo preruší, potom by to malo

pokračovať. Ţivot týchto obetí však určite pokračovať nebude. Ako kresťania a vojaci by

sme mali bojovať za ţivot bezbranných a nevinných ľudí a spolu s Katolíckou cirkvou

presadzovať hodnoty ţivota. Sme povinný chrániť ţivot kaţdého človeka vrátane chorých

a nenarodených. Bojovať môţeme rôznym spôsobom, napríklad správnou voľbou

gynekológa pre svoju manţelku, svedomitou voľbou pri parlamentných a komunálnych

voľbách, písaním článkov, nosením bielej stuţky, ale najmä zodpovedným ţivotom tak,

ţe nikdy nedovolíme, aby došlo k takémuto ohavnému činu v našich rodinách. Človek,

ktorý uţ vykonal, alebo súhlasil s vykonaním umelého potratu a ešte tento skutok

neoľutoval, by sa mal počas tohto pôstneho obdobia obrátiť k milosrdnému Bohu

a zmieriť sa s Ním prostredníctvom kňaza vo sviatosti zmierenia (spovedi). Buďme muţmi

(a ţenami) činu a postavme sa radikálne na stranu dobra. Pripravil: Ing. Róbert Galoš, Zdroj: http://www.forumzivota.sk

ŽALUJEM

Prečo je pre mňa lásky málo,

veď som sa na svet nepýtalo.

Ja už to viem, aká chvíľa je blízko,

keď matkine lono bude

popravisko.

Aká si asi, mama moja?

Viem, dnes si plná nepokoja.

Ja viem, veľmi ťa ľúbim,

hoci ťa, možno, ani neuvidím.

Žalujem matky, ženy, vás otcovia,

že bludné cesty zbavili vás

svedomia,

žalujem vykonávateľov diela,

žalujem, bo skazy bolo už veľa.

Povedzte všetkým matkám,

ženám,

prečo ja právo narodiť sa nemám?

Povedzte to aj mojej mame,

prečo sú dni už pre mňa

spočítané?

Tiež povedzte jej, že chcem žiť,

že nemôže ma zahubiť.

Veď aj tu na zemi pre mňa slnko

svieti,

hoc jeho lúč sem ešte nedoletí.

Žalujem matky, ženy, vás otcovia,

že bludné cesty zbavili vás

svedomia,

žalujem vykonávateľov diela,

žalujem, bo skazy bolo už veľa.

Rozmysli si to ešte, moja mama,

veď so mnou nebudeš sama,

prosím ťa, daj mi žiť

a nedaj, nedaj mi ublížiť.

Žalujem matky, ženy, vás otcovia,

že bludné cesty zbavili vás

svedomia,

žalujem vykonávateľov diela,

žalujem, bo skazy bolo už veľa. Autor : Helena Grupáčová

www.forumzivota.sk

Page 10: Farský spravodaj 2-2007

Svedectvo

10

Muži dvíhajme svoje ruky bez hnevu a

hádok

My muţi sa niekedy moţno hanbíme

prejaviť svoju vieru. Ale práve my muţi

plníme v rodine a cirkvi

úlohu Boha Otca. Máme

na to od Neho samého

poverenie. Je dôleţité, aby

sme boli dobrým príkla-

dom pre svoje deti, ktoré

nás pozorne vnímajú a

pozorujú a napokon neskôr

aj napodobňujú. Preto si

nenahovárajme, ţe kostol

patrí iba starším ľuďom a iba ţenám, ţe to

nie je nič pre chlapov, ale práve naopak. Aj

sv. Pavol vyzýva muţov: „Chcem teda, aby

sa muži modlili na každom mieste a

dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok“ (1 Tim. 8) a ako hovorí 1 Petrov list ,,Odložte

teda všetku zlobu a každú lesť, pokry-

tectvo, závisť a každé ohováranie a ako

novonarodené deti túžte po nefalšovanom

duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli

na spásu, keď ste okúsili, aký dobrý je

Pán. Prichádzajte k nemu, k živému

kameňu, ktorí ľudia síce zavrhli, ale pred

Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa

vbudovať aj vy ako živé kamene do

duchovného domu, do svätého kňazstva,

aby ste prinášali duchovné obety príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“. (1Pt 2,1-5) Pred

5 rokmi sa ma Boh dotkol a vyslobodil

z otroctva alkoholu. Z tých 10 rokov odkedy

môţem navštevovať nový chrám v Rasla-

viciach iba posledných 5 rokov preţívam

intenzívnejší vzťah s Bohom ako slobodný

človek. Ďakujem Bohu za ten dar poznania –

uvedomenia si, ţe On je môj Boh a môj Pán.

Často keď sa ešte len chystám do chrámu na

svätú omšu preţívam pocity ako by ma tam

Pán volal, priťahuje ma k sebe a on hovorí aj

kaţdému jednému z nás ,,Poďte ku mne

všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení a ja vás posilním“(Mt 11, 28) a niekedy keď

som fakt uťahaný, moţno nervóznejší

a podráţdenejší a v skutočnosti sa mi ani

nejako nechce ísť do kostola, práve vtedy

mi moje vnútro hovorí poď Peter, premôţ

sa a choď. Zvyčajne

vtedy to poţehnanie

Boţie cítim najviac

,práve vtedy keď som

najslabší a cítim sa byť

nehodným. Viete, keď si

tak idem svojou cestou

do kostola po Alejovej

ulici, stretávam rôznych

ľudí, niektorí idú

z práce, iní vykonávajú nejakú činnosť, ale

čo ma dokáţe veľmi posilniť je to, keď

stretnem usmievavú mamičku, ktorá sa

trpezlivo venuje svojmu postihnutému

dieťaťu a ja cítim, ţe mám počas svätej

omše ďakovať a prosiť za jej rodinu, za to,

ţe Boh jej dáva silu niesť ten svoj kríţ. Je

mi jasné, ţe nemôţeme všetci chodiť do

kostola kaţdý deň, ale tí ktorí sme v ňom

máme prosiť a ďakovať aj za tých, ktorí

tam nie sú z akejkoľvek príčiny, tak ako

hovorí sv. Pavol : ,,Predovšetkým teda

žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a

orodovania a vzdávali sa vďaky za

všetkých ľudí.(1Tim.2,1) Povzbudzujem

vás muţi nebojte a rozhodnite sa vykročiť k

Bohu a On vás určite nesklame, lebo všetci

sme Jeho deti a On je náš Otec. Autor: Anonymný uţivateľ http://www.redemptoristi.sk Ilustračná snímka : archív

Tak ako ukázal Pán svoju moc

v mojom živote dokáže to aj v inom, stačí málo Naše ANO.

Keď som bol malý chlapec Boha som veľmi nepoznal, výklad od rodičov ma veľmi nezaujal a niečo viac som sa dozvedel len z rozprávania starej mamy. Pamätám sa ţe mi hovorila o Bohu ako o vševediacom, všemohúcom a vše vidiacom.

Page 11: Farský spravodaj 2-2007

Svedectvo

11

Môj detský rozum to ale nevedel pochopiť. Pamätám sa ako som sa pýtal „je Boh tu?“ a ona mi povedala „áno“, potom som priskočil k posteli zohol sa pod ňu a spýtal sa „aj tu?“, ona zasa „ áno“, pýtal som sa ďalej „a je aj doma pri mame a otcovi?“ a ona stále to isté „áno“, no to uţ bolo na mňa veľa. Ţe bol „nejaký“ Boh pri nás v izbe, to by som ešte pochopil, aj tú posteľ som nejako „prekusil“, ale ţe je súčasne aj doma pri mojich rodičoch, to uţ bolo pre môj detský rozumček príliš veľké sústo. A tak keďţe mi to nevedeli vysvetliť ako to vlastne s tým Bohom je, bral som to ako nejakú ďalšiu rozprávku. Ako tak roky pribúdali vedel som skôr „dokázať“, ţe Boh nie je ako je. Čudoval som sa dospelým, ţe veria na také rozprávky a povaţoval sa v tomto za čiernu ovcu rodiny. Keď prišlo 1. sv. prijímanie išiel som tam nasilu, otec ma musel pritiahnuť do kostola doslova násilím. Boli časy tvrdej totality a ja som v Boha nielenţe neveril, ale som sa aj v škole hanbil za to, ţe chodím do kostola. Vieme všetci ako to bolo. Keď som potom v nedeľu chodil do kostola - samozrejme nasilu, mali sme v bloku chlapca, ktorý chodil niekedy von práve ako ja do kostola, len preto, aby ma videl a potom sa mi smial, ţe tam chodím. A tak som začal chodiť o niečo skôr a išiel som do kostola opačným smerom, aby som ho zmiatol. Keď prišla puberta pomaly sa začala karta obracať. Vedel som, ţe existuje niečo medzi nebom a zemou, len som to nevedel definovať, Boh – príroda - alebo sú to mimozemšťania... Bol som stredoškolák a moja triedna učiteľka – verná strane, si zavolala na osobný pohovor kaţdého ţiaka. Okrem iného padla aj otázka či verím v Boha. Aj keď uţ som v niečo veril odpo-vedal som nie a myslím, ţe som neklamal. Mal som 17 a písal sa rok 1989. Rok neţnej revolúcie, kedy sa všetko zmenilo. Ja som začal chodiť do kostola uţ s trochu iným cieľom a vôbec nie nasilu, dokonca som čítaval bibliu. A niekedy okolo 20–ky som si hrdo povedal, ţe som veriaci, ţe verím v Boha ktorého som konečne poznal a veril som, ţe ma tá viera naozaj spasí. Potom som spoznal veľkú lásku. Zamilovali sme sa, ale

ona šla študovať medicínu, pýtal som sa jej či to má zmysel vravela áno. Tak som ju ľúbil, ţe som pristal. Všetko bolo krásne aţ do chvíle, keď nastúpila do školy, uţ po prvých týţdňoch zistila, ţe som jej na obtiaţ a ţe chce aby jej budúci manţel mal vysokoškolské vzdelanie, samozrejme najlepšie medicínu. A tak sa rozhodla, ţe ukončí náš vzťah. Bolo to najhoršie obdobie môjho ţivota. Myslel som, ţe zomriem od ţiaľu. Moje prvé kroky viedli do kostola a pýtal sa Boha „prečo mi ju berieš?“ odpoveď neprichádzala, ale vedel som, ţe uţ na tom nič nezmením a tak som aspoň poprosil, ţe ak mi ju má zobrať tak aspoň nech to nie je tak rýchlo, nech to ma pomalý, plynulý prechod. Stalo sa. Nakoľko jej rodičia ma mali radi rozchod bol zamietnutý a vo vzťahu sme pokra-čovali ešte pár týţdňov. Potom prišli pre mňa ťaţké časy, tie najťaţšie v doterajšom mojom ţivote. Bolo to obdobie asi ôsmich rokov, keď som nemal poriadnu prácu, ani kamarátov nakoľko boli buď v škole, alebo v stave manţelskom. A tak som začal čítať. Najprv to boli knihy o pozitívnom myslení, ktoré mi veľmi pomohli, potom postupne knihy teologické a nakoniec Sväté písmo, ktoré som si celé všetkých tých niečo vyše 2000 strán prečítal 2-krát. Na to obdobie ţivota sa môţem pozrieť ako na „hluché“ alebo 8 stratených rokov ţivota, ale aj ako 8 - čo sa ducha týka najplodnejších rokov. Tých 8 rokov je jasnou odpoveďou Boha na moju otázku prečo mi zobral milú. Verím, ţe keď nám Boh niečo berie tak vţdy má pre nás pripravené niečo lepšie, v mojom prípade sa to naplnilo. Lebo na jednej strane som stratil lásku no na strane druhej som našiel seba. Teraz mám slušnú prácu a vynikajúcu manţelku, o ktorej moţno hovoriť len v superlatívoch rovnako ako aj o našom vzťahu. Samozrejme aj moja viera sa zmenila. Zmenila ju veta sv. písma od myslím sv. Jakuba „Ty v Boha veríš dobre robíš, ale aj démoni veria a desia sa“, vtedy som dostal akoby poriadnu facku a pýtal sa aká je moja viera len taká ako poukazuje

Page 12: Farský spravodaj 2-2007

Svedectvo

12

apoštol, alebo taká aká by ma mala spasiť. A tak som začal pracovať na svojej viere, aby bola hodná spásy mojej duše. Keď sa teraz pozastavím nad tou vierou pred pár rokmi, len sa nad ňou pousmejem, “myslím“, ţe tá dnešná je ako má byť, ale radšej uţ nerobím ţiadne uzávery, čo sa viery týka, lebo o pár rokov moţno zase postúpim a pousmejem sa nad tou dnešnou. Vo svojom ţivote som preţil krásne obrátenie a som rád, ţe som poznal aj ţivot bez viery, lebo môţem porovnať aké to bolo a myslím, ţe

môţem lepšie nasmerovať ďalších nádejných obrátencov. Či to bolo ťaţké? Ó ÁNO! A veľmi, ale poviem Vám všetkým stálo to za to. A keď nám Pán uţ teraz dáva to čo nám dáva o čo viac nám dá keď nás privíta vo svojom kráľovstve. Prajem Vám všetkým silu v napredovaní ku Kristovi a vedzte, ţe pevná viera robí zázraky.... S pozdravom Peter. Autor: Peter Pedeva, http://www.redemptoristi.sk

Sloboda v krvi Ježiša.

Kaţdý z nás spravil v minulosti veci, ktoré by sme radšej zmazali. Všetci by sme

určite radi dostali príleţitosť znova sa pozrieť do našej minulosti a rozhodnúť sa správne,

vziať späť tvrdé slová, vyjadriť iný postoj ako ten, ktorý moţno niekomu spôsobil bolesť.

Ako si s tým poradíme? Aj keď sa budeme snaţiť byť lepšími, nevymaţe to, čo sme

v minulosti urobili alebo povedali. Neexistuje ţiadny spôsob ako sa dostať späť a neurobiť

to, čo sme uţ raz urobili, nepovedať to, čo sme uţ povedali. Čítanie Biblie nezahladí našu

minulosť, neuzdraví ju ani chodenie do kostola, nevymaţú ju naše dobré skutky.

Boh nám ponúkol jediné úplné a dokonalé riešenie na kaţdú bolestivú a hriešnu vec

spojenú s našou minulosťou. Boţia odpoveď neznie "buď lepší" alebo "snaţ sa viac".

Boţia odpoveď nie je v tom, čo máme urobiť my, ale v tom, čo urobil On. Boh poslal

svojho Syna na svet, aby zomrel na kríţi. On nezomrel ako mučeník, ale ako Záchranca.

Nezomrel pre niečo vznešené a nádherné, ale pre naše hriechy. Jeţiš Kristus zomrel, aby

nás vyviedol z bolesti a hanby hriechu.

Keď za nás Jeţiš vylial svoju krv, naplnila sa Boţia spravodlivosť. Jeho krv bola

jedinou cenou, ktorú Boh prijal za očistenie a odpustenie našich hriechov. Vďaka krvi

Jeţiša Boh dnes hovorí: "Vráť sa ku mne a ja ťa očistím, ja ťa umyjem, ja ti odpustím.

A neurobím iba toto, urobím ešte viac, zabudnem na všetky tvoje hriechy a viac si na ne

nespomeniem."

Pritlačili ťa tvoje hriechy k zemi? Dovoľ Jeţišovi, aby ťa zodvihol. Zlomili ti tvoje

hriechy srdce? Nechaj Jeţiša, aby ťa uzdravil. Si svojimi hriechmi spútaný? Jeţiš ťa môţe

oslobodiť. Cítiš sa pre svoje hriechy odsúdený? Daj Jeţišovi šancu, aby hovoril svoje

slová odpustenia do tvojho ţivota. Dovoľ mu, aby ťa skryl vo svojom milostivom objatí a

prikryl svojou odpúšťajúcou láskou. Pusť ho do svojho srdca.

Vďaka krvi Jeţiša Krista Boh hovorí:

"Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh." (Iz 1, 18)

"Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho

boja. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť." (Ţ 103,

11-12)

Autor: Sara, zdroj: http://www.ichtys.sk , Pripravil: Ing. Róbert Galoš

Page 13: Farský spravodaj 2-2007

Téma

13

Pôst... znamená hladovať?

Otec išiel s deťmi na

prechádzku a stretli svojho

duchovného otca. Juraj

s Helenkou sa naháňali

okolo stromu a otec sa dal

do reči s kňazom: „Nechá-

pem jednu vec. Prečo

kresťanstvo vidí v kaţdom

človeku hriešnika, dokonca

i v deťoch, a neustále

iba nabáda k pokániu a

náprave? Veď človek je

dobrý a stačí ho iba

povzbudzovať ku ko-

naniu dobra!?”Kňaz sa

usmial, vytiahol z vre-

cka čokoládu. Deti pri-

behli k nemu: „Jurko,

zober si čokoládu,”

povedal kňaz a chlap-

covi zaţiarili oči

radosťou. „Ale po bratsky

sa rozdeľ s Helenkou!”

„Čo to znamená, ţe sa

s ňou mám po bratsky

rozdeliť?” zamračil sa

Juraj. „Bratsky sa rozdeliť

znamená, ţe dáš druhému

väčšiu časť neţ sebe,”

vysvetľoval kňaz. Juraj

chvíľu mlčal, potom podal

celú čokoládu sestre a

vykríkol: „Tak dobre, nech

tú čokoládu rozdelí

Helenka!”

Teraz sa zas nahneval otec:

„To som si teda nemyslel,

ţe si taký sebec.”

A kňaz pokračoval:

„Milý priateľ, v kaţdom

človeku je pud seba-

záchovy, ktorý ho vedie

k tomu, aby pamätal na

seba. To nie je nič zlé. Ak

však tento pud prekročí

istú hranicu, mení sa na

sebectvo. Kaţdý človek

túţi vyniknúť.

Celkom správne. Ale keď

prekročí svoju mieru a

usiluje sa iba o to, aby

svojím vyniknutím za-

hanbil a poníţil iných, je to

zlé, pretoţe to je uţ pýcha.

Človek je v podstate dobrý,

ale nezabúdajme, ţe Boh

nám dal slobodnú vôľu.

A táto slobodná vôľa je po

dedičnom hriechu na-

klonená nie iba k dobrému,

ale aj k zlému, k pre-

kročeniu správnej miery.

To sa nazýva hriech.

Hriech je najväčšie ne-

šťastie človeka – a preto sa

toľko volá po obrátení a

pokání.

To je základné volanie

pôstneho obdobia. Pôst nie

je ani zďaleka iba

odrieknutím si nejakého

jedla. Skôr je to zrieknutie

sa všetkého, čo je

v mojom ţivote postrá-

dateľné, zbytočné či

dokonca prekáţa. Je to

zrieknutie sa toho, čím

môţem pomôcť blíţne-

mu, ktorý je v núdzi:

dávať seba, svoj čas,

záujem, trpezlivosť

všetkým, čo to po-

trebujú, začínajúc vlas-

tnými deťmi, man-

ţelom, manţelkou, rodič-

mi, aţ po osamelých a

trpiacich ľudí. Pôst teda nie

je čas pochmúrneho odrie-

kania sa. Ide skôr o pre-

hĺbenie, obnovu a priblí-

ţenie sa k Otcovi skrze

Krista. Je to doba vytrvalej,

ale radostnej námahy, ktorá

by mala vyústiť do zmie-

renia sa s Bohom a do

obnovy krstného sľubu

v liturgii Veľkej noci.

Autor: p. Václav, http://www.redemptoristi.sk, Ilustračná snímka : archív.

Pôst má zmysel pre

toho, kto chce na sebe

niečo zmeniť.

Page 14: Farský spravodaj 2-2007

Veda & viera

14

Medicínsky dôkaz Bola Ježišova smrť fingovaná a jeho vzkriesenie iba žart?

Dr. Alexander Metherell Autor: Strobel Lee

Titul: Kauza Kristus

MUČENIE, ČO PREDCHÁDZALO KRÍŽU

Na úvod som od Metherella chcel získať základný popis udalostí, ktoré viedli k Jeţišovmu usmrteniu. Keď sme sa jeden druhému stručne predstavili, Metherell ma usadil do kresla a na stolík vedľa mňa poloţil

pohár s dţúsom. „Mohli by ste mi vykresliť, čo sa vlastne Jeţišovi stalo?“ poţiadal som ho. Odkašlal si. „Začalo sa to po Poslednej večeri“, povedal. „Jeţiš odišiel s učeníkmi na Olivovú horu, konkrétne do Getsemanskej záhrady, kde sa celú noc modlil. Očakával tak udalosti nad-chádzajúceho dňa. Pretoţe vedel, aké obrovské utrpenie bude musieť podstúpiť, celkom prirodzene zakúsil veľký psycho-logický stres.“ Gestom ruky som ho zastavil: „No, práve tohto sa odporcovia radi chytajú“, povedal som. „Evanjeliá tvrdia, ţe vtedy začal Jeţiš potiť krv. Nejde len o bujnú predstavivosť pisateľov? Nespochybňuje to vernosť autorov evanjelií realite a triezvosti?“ Metherella to vôbec nevyviedlo z kon-ceptu, len potriasol hlavou. „Vôbec nie“, riekol. „Lekári poznajú takýto stav, nazýva sa hematodróza. Nie je beţný, ale môţe sa objavovať ako sprievodný znak vysokého stupňa psychologického stresu. Deje sa pritom to, ţe silný nepokoj spôsobí vylučovanie chemickej látky, ktorá naruší kapiláry v potných ţľazách. Nastane slabé

krvácanie do ţliaz a pot sa dostáva na povrch zmiešaný s krvou, ktorej je však len nepatrné mnoţstvo.“ Trochu ma jeho odpoveď zaskočila, ale pokračoval som: „Má to ešte aj iný účinok na telo?“ „Spôsobuje to náhle extrémne zjemnenie pokoţky, takţe keď Jeţiša na druhý deň bičovali rímski vojaci, jeho pokoţka bola na to veľmi citlivá.“ Ako novinár som videl mnoţstvo mŕtvych – zámerne zabitých či obete autonehôd, zhorených tiel či obete gangov, ktoré si medzi sebou vyrovnávali účty. No zdalo sa mi obzvlášť deptajúce počúvať, ako bol niekto svojimi katmi zámerne týraný tak, aby skúsil čo najviac utrpenia. „Ako vtedy vyzeralo bičovanie?“, spýtal som sa. Metherell na mňa stále uprene hľadel. „O rímskom bičovaní sa vie, ţe bolo hrozne brutálne. Zvyčajne pozostávalo z tridsiatich deviatich úderov, ale často to bolo omnoho viac, podľa nálady dotyčného vojaka. Pouţíval sa bič upletený z ko-ţených pramienkov, do ktorých boli povkladané kovové guličky. Keď tieto zasiahli telo, spôsobili hlboké podliatiny, ktoré sa pri ďalších úderoch otvorili. Na biči boli pripevnené aj ostré kúsky kostí, ktoré sa pri úderoch zarezávali hlboko do tela a občas dotrhali chrbát obete aţ tak, ţe bolo vidno chrbticu. Údery biča padali na plecia, na chrbát po celej jeho dĺţke, na sedacie svaly, ba dokonca aj na stehná. Bolo to proste hrozné.“ Metherell sa zastavil. „Pokračujte“, vyzval som ho.

Page 15: Farský spravodaj 2-2007

Veda & viera

15

„Istý lekár, ktorý sa hlbšie venoval následkom rímskeho bičovania, povedal: ‚Ako bičovanie pokračovalo, údery zasahovali hlbšie leţiace kostrové svalstvo a trhali ho na visiace pruhy trasúcich sa krvavých kusov mäsa.’ Cirkevný historik Euzébius popísal v treťom storočí toto bičovanie slovami: ‚Trpiacemu sa odhalili ţily a bolo mu vidieť aj samotné svaly, šľahy a vnú-tornosti.’ Vieme, ţe mnoho ľudí pri tomto druhu bitia zomrelo skôr, ako mohli byť ukriţovaní. Obeť bičovania zakúsila obrovskú bolesť a nakoniec dostala hypovolemický šok.” Nerozumel som výrazu, ktorý pouţil, tak som sa spýtal: „Čo to presne znamená?” „Hypo znamená nízky, vol hovorí o objeme a emic znamená krv, teda hypovolemický šok znamená, ţe človek trpí následkom náhlej straty veľkého mnoţstva krvi”, vysvetlil. „Spôsobuje to štyri veci. Za prvé,

srdce ako o závod pumpuje krv, ktorá tam nie je; za druhé, krvný tlak prudko klesne, čo spôsobí zamdlenie alebo kolaps; obličky prestanú produkovať moč, aby udrţali v tele zostávajúci obsah tekutín; a za štvrté, dotyčný začne byť veľmi smädný, pretoţe telo si ţiada tekutiny ako náhradu strateného objemu krvi.” „Našli ste zmienky o týchto následkoch v evanjeliových záznamoch?” „Pravdaţe áno”, odvetil. „Keď sa Jeţiš potácal strmou cestou na popravisko na Kalvárii a niesol priečne brvno kríţa, bol v hypovolemickom šoku. Nakoniec od-padol a vojak prinútil Šimona, aby niesol kríţ namiesto Jeţiša. Neskôr sa dočítame, ako Jeţiš povedal: ‚Som smädný’ a vtedy mu podali špongiu namočenú v octe. Pre tieto hrozné následky bičovania niet pochybností, ţe Jeţiš bol uţ predtým, neţ mu klincami prebili ruky a nohy, vo váţnom, ba aţ kritickom stave.”

AGÓNIA NA KRÍŽI Popis bičovania bol poriadne nechutný! Keďţe však Jeţiš bičovanie preţil, na čom sa zhodujú všetci historici, tušil som, ţe to najhoršie ešte len príde. V našej dobe odsúdeným zločincom pichnú smrtiacu injekciu, alebo ich popravia na elektrickom kresle. Smrť nastáva rýchlo a podľa očakávania. Na tomto akte sa zúčastňujú aj pozorovatelia z radov lekárov, ktorí sledujú proces umierania odsúdeného od začiatku do konca. No nakoľko istá bola smrť pri tomto krutom, pomalom a viac-menej nepresnom spôsobe popravy zvanom kriţovanie? Väčšina ľudí v skutočnosti nevie, ako kríţ zabíjal svoje obete. Nijaký skúsený pozorovateľ oficiálne neoveril, ţe Jeţiš zomrel. Nemohol teda tejto smrti uniknúť, hoci aj brutálne zbitý, so silne krvácajúcimi ranami? Začal som tieto otázky postupne predkladať Metherellovi. „Čo sa stalo, keď

Jeţiš prišiel na miesto ukriţovania?”, spýtal som sa. „Poloţili ho na zem, rozpaţili mu ramená a priklincovali ho na brvno, ktoré niesol. Volalo sa patibulum a aţ do tejto chvíle bolo oddelené od zvislej časti kríţa, ktorá bola trvalo vsadená do zeme na popravisku.” Nevedel som si to poriadne predstaviť, potreboval som viacej podrobností. „Čím a ako ho priklincovali? Kde presne?” „Rimania na to pouţívali zašpicatené kliny dlhé dvanásť a pol aţ sedemnásť a pol centimetra. Prebili ich človeku cez zápästie”, povedal a zároveň sa dotkol miesta asi 3 centimetre pod svojou ľavou dlaňou. „Počkajte”, prerušil som ho, „myslel som si, ţe klince mu prechádzali cez dlane. Tak to zobrazujú všetky maľby. Vlastne sa to stalo tradičným symbolom pre ukri-ţovanie.”

Page 16: Farský spravodaj 2-2007

Veda & viera

16

„Cez zápästia”, zopakoval Metherell. „Bolo to dosť silné miesto, aby udrţalo váhu tela; ak by ich prebili cez dlaň, tá by sa roztrhla a človek by z kríţa spadol. Preto kliny prechádzali cez zápästie, ale v jazyku oných dní sa zápästie povaţovalo za súčasť dlane. Dôleţitou okolnosťou pri tom je, ţe klin prerazil mediálny nerv. Je to najväčší nerv, ktorý vedie do dlane a vbíjaný klin ho prerušil.” Nebolo mi jasné, aký to má význam, pretoţe o ľudskej anatómii som nevedel takmer nič. „Vyvoláva to nejakú zvláštnu bolesť?”, opýtal som sa. „Popíšem to takto. Poznáte tú zvláštnu bolesť, keď si udriete mäkké väzivové miesto na lakti? Máte vtedy pocit, ţe vám stŕplo predlaktie. Je to hrozne bolestivé. Tam sa nachádza tzv. ulnárny nerv. Teraz si predstavte, ako niekto vezme kombinačky, zacvakne ho a začne ho nimi drviť”, povedal Metherell a pri slovo drviť

stláčal v rukách imaginárne kombinačky. „Čosi také sa podobá tomu, čo zakúsil Jeţiš.” Pri tejto predstave mnou trhlo a skrútilo ma v kresle. „Tá bolesť bola doslova neúnosná”, pokračoval. „V tej chvíli Jeţiša vyzdvihli a priečne brvno pripevnili na vertikálne. Potom mu klinom prebili nohy, pričom mu znovu porušili nervy.” Prerušené a poškodené nervy boli určite veľmi zlé zranenia, ale ja som potreboval vedieť, aký dopad malo na Jeţiša to, ţe visel na kríţi. „Ako to zaťaţilo jeho telo?” Metherell odvetil: „Najprv sa mu v tejto polohe museli roztiahnuť ramená asi o pätnásť centimetrov, čo znamená, ţe sa mu obe hneď museli vykĺbiť. Tým sa naplnilo starozákonné proroctvo zo Ţalmu 22, kde sa ukriţovanie predpovedá stovky rokov popredu. Doslova sa tu hovorí: ...uvoľnili sa mu všetky kosti.

PRÍČINA SMRTI Metherell mi odpovedal na otázku, čo musel Jeţiš podstúpiť pred samotným ukriţovaním. No ja som sa potreboval dostať k tomu, čo naozaj ukončilo ţivot obete, pretoţe to rozhoduje pri určovaní, či sa smrť dá iba predstierať, alebo či jej moţno dokonca aj uniknúť. Spýtal som sa teda Metherella priamo na príčinu smrti. „Keď uţ človek visí vo zvislej polohe”, odvetil, „ukriţovanie je vlastne pomalá smrť zadusením. Dôvod je ten, ţe tlak na svaly a bránicu spôsobí, ţe keď chce človek vydýchnuť, musí sa nadvihnúť, aby sa napätie svalov na chvíľu uvoľnilo. Ale keď to urobí, klin v nohách sa mu zarýva ešte hlbšie, aţ sa zastaví pred nartovou kosťou. Keď sa mu podarí vydýchnuť, vysilením a bolesťou sa znovu uvoľní a znovu sa nadýchne. Potom sa zasa musí vypnúť, aby vydýchol, pričom si odieva dotrhaný chrbát o neopracované drevo

kríţa. Takto to ide stále dokola, aţ kým sa tak vyčerpá, ţe sa viac nedokáţe nadvihnúť a vydýchnuť. Ako sa mu spomaľuje dych, dostáva sa do stavu respiračnej acidózy – kysličník uhličitý je v krvi rozpustený ako kyselina uhličitá, čo spôsobuje, ţe sa zvyšuje kyslosť krvi. Toto v konečnom dôsledku vedie k nepravidelnému rytmu úderov srdca. Keď Jeţiš zaregistroval, ţe mu prestáva biť srdce, musel si uvedomiť, ţe je na prahu smrti a v tej chvíli riekol: ‚Pane, do tvojich rúk porúčam svojho ducha’. A potom zomrel na zastavenie činnosti srdca.” Bolo to zatiaľ najjasnejšie vysvetlenie smrti ukriţovaním, aké som kedy počul, ale Metherell ešte neskončil. „No skôr neţ zomrel – a toto je tieţ veľmi dôleţité – hypovolemický šok vyvolal rýchlu frekvenciu srdca, ktorá prispela k jeho zlyhaniu. Ďalším dôsledkom bolo

Page 17: Farský spravodaj 2-2007

Veda & viera / Recenzia

17

nahromadenie tekutiny v osrdcovníku, čomu sa hovorí hydroperikard, a takisto okolo pľúc, čomu sa hovorí hydrothorax.” „Prečo je to dôleţité?” „Pretoţe keď rímsky vojak prichádzal k Jeţišovmu kríţu a nebol si dostatočne istý, či uţ je Jeţiš mŕtvy, presvedčil sa o tom tým, ţe mu do pravého boku zabodol kopiju. Pravdepodobne do pravého; nie je to isté, ale z popisu sa dá rozumieť, ţe išlo asi o pravú stranu medzi rebrami. Kopija musela preniknúť pravou časťou pľúc do srdca a keď ju vytiahol, vytiekla tekutina – hydroperikard a hydrothorax. Na pohľad to vyzeralo ako voda, ktorá vytiekla spolu s veľkým mnoţstvom krvi, ako to popísal očitý svedok Ján vo svojom evanjeliu.” Ján pravdepodobne nemal ani poňatia o tom, prečo videl vytiecť z Jeţišovho boku aj túto čistú tekutinu aj krv – pravdaţe, veci neznalý človek ako on, by nič také neočakával. Jeho zápis však súhlasí s poznatkami modernej medicíny. Spočiatku sa to môţe javiť ako dôkaz Jánovej spoľahlivosti, ale je v tom jeden veľký nedostatok.

Vytiahol som z tašky svoju Bibliu a nalistoval som Evanjelium podľa Jána, kapitolu devätnásť, verš tridsaťštyri. „Počkajte chvíľku, doktor”, zaprotestoval som. „Keď si pozorne preštudujete, čo tu stojí, zistíte, ţe vyšla ‚krv a voda’; zámerne to napísal v tomto poradí. Podľa vás by však mala číra tekutina vytiecť prvá. Je tu výrazná nezrovnalosť." Metherell sa trochu pousmial. „Nie som odborník na gréčtinu. No podľa tých, čo sú, poradie slov v starovekej gréčtine nebolo nevyhnutne určované postupnosťou deja, ale významnosťou skutočnosti. To zna-mená, ţe keď Ján videl omnoho viac krvi ako vody, spomenul najprv krv.” Nateraz som to prijal, ale zaumienil som si, ţe si to neskôr ešte overím. „V akom stave sa nachádzal Jeţiš v tom okamţiku?” Metherellov pohľad sa stretol s mojím; s pevnosťou v hlase povedal: „Ježiš bol

bezpochyby mŕtvy.” (Nabudúce o zmŕtvychvstaní.) Pripravil

Čomu katolíci skutočne veria? Karl Keating

Nová knihu, ktorú vydali v „Slove medzi nami“ je tentoraz z úplne

iného „súdka“ ako predošlé tituly. Je to kniha amerického apologétu

Karla Keatinga o základoch katolíckej viery. Ako v úvode k nej

napísal Mons. Stanislav Stolárik, pomocný košický biskup, „autor

majstrovsky, pouţitím zrozumiteľného a prístupného slovníka,

v zhutnenej odpovedi vţdy sprítomnil náuku Cirkvi a ponúkol

jednoznačnú odpoveď – aký je pravdivý postoj Cirkvi k danej

problematike“. Knihu je moţné kúpiť v kresťanských kníhkupectvách, alebo si ju objednať na dobierku prostredníctvom http://www.cssr.sk/slovo alebo na adrese : Redakcia časopisu Slovo medzi nami, Puškinova 1, 811 04 Bratislava.

Cena: 65,-Sk plus poštovné a balné.

Page 18: Farský spravodaj 2-2007

Prezentujeme sa – Výcvik

18

Na podnet veliteľa Spojovacieho práporu pplk. Ing. Štefana Pobijaka sme zaradili

do nášho časopisu aj túto prezentačnú rubriku. Ako prvá vyuţila moţnosť prezentácie

Spojovacia rota. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. Svoje príspevky nám môţete

odovzdávať v elektronickej podobe v dostatočnom časovom predstihu po vzájomnej

dohode.

Redakcia.

„Toto sme my … Spojovacia rota a náš intenzívny výcvikový cyklus“

Nový rok 2007 zahájila spojovacia

rota spojovacieho práporu VÚ 1771

intenzívnym výcvikom vo výcvikovom

priestore Ivachnová. Na toto ročné obdobie

neobvyklé počasie kedy jeden deň ortuť

teplomera ukazovala rekordné plusové

teploty a druhý deň sme tu mali mrznúci

dáţď alebo silné snehové prehánky, ktoré

sa v určitej miere podpísali na zdravotnom

stave niektorých cvičiacich. Napriek tomu

prístup profesionálnych vojakov k tomuto

výcviku bol hodnotený kladne, pretoţe

vojaci sa aj s rôznymi nachladnutiami

a mierne zvýšenými teplotami zúčastňovali

kontrolných cvičení, aby uţ tak zníţený

počet osôb v jednotlivých osádkach

neovplyvnil výsledky kontrolných cvičení

smerom k horšiemu výsledku. A aj práve

preto sa podarilo osádkam rôznej

spojovacej techniky splniť aţ 78 kontrol-

ných cvičení z výstavby, prevádzky

a obsluhy na spojovacích prostriedkoch, no

taktieţ zo streleckej prípravy a streľby

z pridelenej ručnej zbrane.

Vyskytli sa však aj nedostatky pri

zhotovovaní samostatných príprav čo však

pri veľkom počte riadiacich zamestnaní

bolo ovplyvnené nedostatkom výpočtovej

techniky na jednotke. Preto si PrV nosili

svoju prácu aj domov, aby sa mohli

kvalitne pripraviť na zamestnania. Splnené

tak boli všetky stanovené úlohy na

intenzívny výcvikový cyklus spojovacej

roty s výborným hodnotením. Pripravil: nrtm. Marián Bielik

Page 19: Farský spravodaj 2-2007

Šport

19

Pavel Nedvěd :

Vedie svoje deti k Bohu

Známy futbalista Pavol Nedvěd

v časopise Magazín dnes na otázku, či ho

neštvalo chodenie do kostola od detstva,

odpovedá: „Nie. Vţdy som to povaţoval

za dobrú vec a chcel by som k tomu

vychovať i svoje deti – budem ich viesť

ku kresťanskému Bohu, pretoţe to je

zároveň cesta k dobrej rodine. A deti

musia vyrastať v tom, ţe rodina je základ

všetkého.“

34 ročný Pavel Nedvěd, ktorý je

hráčom Juventusu Turín, je ţenatý a má

dve deti. Nedvědovci ţijú v Taliansku uţ

desať rokov. Dcéra Ivana chodí tam do

školy, teraz uţ do štvrtej triedy, mladší

syn Pavel mal nastúpiť do školy v jeseni.

Veľmi dbá o svoju rodinu a tvrdí, ţe

svoju manţelku Ivanu má teraz ešte radšej

ako, keď sa sobášili.

V rozhovore uvádza, ţe majú omše

priamo v hoteli pred zápasom. Určite sa

ich Pavel zúčastňuje.

Zdroj http://www.redemptoristi.sk

Foto : http://www.futtbal.sk

Španielsky futbalista Juan Carlos

Valeron:

Potrebujete byť s Bohom

Španielsky stredový hráč Juan

Carlos Valeron bol prítomný pri viac ako

40 zápasoch svojej krajiny. O tom, aké to

je hrať za Španielsko, povedal:

„Je to niečo špeciálne. Hráči ako Raul a

ďalší hráči v národnom tíme sú práve

teraz v európskom i svetovom futbale

dobre známi. Je to veľká motivácia môcť

s nimi hrať.“

Aj keď sa Valeron kvôli zraneniu

nemôţe zúčastniť prebiehajúcich MS,

svoj tím podporuje vierou v Jeţiša Krista,

ktorý je pre neho viac ako futbal, napísal

The Christian Today.

„Je ako potrava, ktorú potrebujete

na ţivot. Keď spoznáte Boha a máte

s Ním osobný vzťah, potrebujete s Ním

byť. Keď prídu momenty, ţe na Neho

zabudnete a okúsite zlé časy, vtedy si

uvedomíte ako veľmi potrebujete Boha a

ţe musí byť vo vašom ţivote.

Zdroj : http://cz.christianpost.com

Page 20: Farský spravodaj 2-2007

Liturgické obdobie

20

Popolcovou stredou začína Veľký pôst.

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia

nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboţenstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna

príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týţdni pred

Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom). Tento rok pripadá na 21. februára.

V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdrţiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo

diakon robí popolom znak kríţa na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, ţe prach si a na

prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“. Obrad sypania popola na hlavu

v prvý pôstny deň sa praktizoval uţ od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre

veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali

do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným

spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie

popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V 10. a 11. storočí bol uţ tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej

Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie

popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má

rozjímať nad svojím ţivotom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie

Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený aţ Veľký týţdeň.

Z histórie: V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3.

storočia sa odporúča 1-2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2-3-dňový

pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý

odporúča veriacim uţ na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i

sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Jeţiš Kristus sa postil

40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda

zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojţiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok

Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.

Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali poţívanie jedla len jedenkrát

denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdrţiavaním sa poţívania

niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie

predpisy týkajúce sa pôstu a postenia sa boli zavedené v roku 1966 apoštolskou

konštitúciou Poenitemini.

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do

Veľkonočnej nedele. Zahŕňa 6 pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa (tohto roku 25.

februára) sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred

Veľkou nocou).

Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýţdňovú

predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred

Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60.

deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu,

symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápeţ Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril

pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápeţ Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby

sa spev „Alleluja“ – podobne ako v 40-dňovom pôstnom období – nahradili invokáciou

Page 21: Farský spravodaj 2-2007

Liturgické obdobie

21

Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy). V roku

1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu

nedieľ „cez rok“. Zdroj http://www.ordinariat.sk

Veľké pravdy v malých príbehoch.

Skúsenosť s tichom

K osamelému pustovníkovi prišli

jedného dňa ľudia. Opýtali sa ho: „

V čom vidíš zmysel svojho ţivota

v takom tichu?“

Pustovník práve čerpal vodu z hlbokej

nádrţe. Návštevníkom povedal: „

Pozrite sa do nádrţe! Čo vidíte?“ Ľudia

do nej znovu pozreli. „ Áno, teraz

vidíme seba!“ Pustovník povedal:

„Vidíte, keď som predtým naberal vodu,

bola rozčerená. Teraz je tichá.

A skúsenosť s tichom? Človek vidí sám

seba.

Čas na rozmýšľanie

V starej Číne mal istý roľník

povyše úţľabiny malé ryţové pole.

Kaţdý deň viackrát schádzal do

úţľabiny a vynášal z nej vodu na svoje

pole. Keď do krajiny prišli Európania

a videli roľníka hrdlačiť, navrhli mu, ţe

postavia pumpu, ktorá by ho ušetrila od

vynášania vody. Roľník zdvorilo

odmietol: „Keby som uţ nemusel nosiť

vodu, nemal by som čas na

rozmýšľanie.“

V pôste je skrytá múdrosť

Raz istá mladá ţena bola

taká zúfalá, ţe chcela skoncovať so

ţivotom. Rozhodla sa nič nejesť, kým si

po ňu smrť nepríde. Vyhľadala mudrca

a povedala mu o svojom úmysle do

smrti sa postiť. Múdry muţ súhlasne

prikývol a povedal: „Bude to krásna

smrť.“ To bolo všetko, čo povedal. Ţena

sa veľmi divila, ţe ju tak pokojne nechal

ujsť v ústrety smrti a vôbec sa nepokúsil

odhovoriť ju od jej zámeru. Potajme

moţno dúfala, ţe to urobí. Ale nič

takého sa nestalo. Tak sa začala postiť.

A ako to uţ pri postení býva, v jej vnútri

sa uskutočnili mnohé krásne zmeny,

ktoré ju denne znovu prekvapovali. Telo

i duša sa jej očisťovali a zo dňa na deň

sa cítila lepšie a čistejšie. Niekedy ju

premohol pocit smútku, nevysvetliteľná

duševná bolesť, ale bola to vlastne

krásna bolesť. Bol to pocit lásky

a túţby. Tak s a postila uţ vyše dva

týţdne a preţívala čoraz hlbšie

a príjemnejšie pocity. Po troch týţdňoch

všetok smútok pominul a cítila, ako jej

srdce zaplavuje šťastie a túţba. Bola to

túţba po ţivote. A tak sa rozhodla ţiť,

ale tentoraz ţiť naozaj.

Vstúpiť do seba

Majster povedal kupcovi:

„Ako ryba skoná na suchu, tak vy

skonáte, keď sa necháte opantať vecami

tohto sveta. Ryba potrebuje vodu – vy

potrebujete samotu. „Mám nechať

obchodovanie a vstúpiť do kláštora?“

„Nie, nie. Len si ponechajte svoj obchod

a vstúpte do seba.

Zdroj: kniha Mozaika radosti,

Zostavila: Magdaléna Richterová

Page 22: Farský spravodaj 2-2007

Vtipy / Info

22

☺☺☺

Môj manţel si spálil obidve uši. –

Neuveriteľné! Ako sa to stalo? – Práve si

ţehlil košeľu, keď zazvonil telefón ...

Namiesto slúchadla si priloţil k uchu

ţehličku. – A ako si spálil to druhé? –

Musel predsa telefonovať lekárovi!

☺☺☺

Pán doktor, som zúfalá. Môj syn vyrába

z piesku koláčiky a je ich. – Netrápte sa

zbytočne, to robia takmer všetky deti. –

No, neviem, neviem. Mne sa to nepáči

a môţem povedať, ţe ani jeho manţelke

nie.

☺☺☺

Policajný komisár zúri: - Ako je moţné, ţe vám lupič ušiel pred nosom z banky?! – Prikázali ste nám obsadiť všetky východy a kto mohol tušiť, ţe ujde vchodom?

☺☺☺

☺☺☺

Som Napoleon Bonaparte, - predstavuje sa pacient Mráčik v psychiatrickej ambulancii. – Čo vás trápi? – Mňa nič, ale moja ţena sa stále predstavuje, ţe je Mráčiková.

☺☺☺

Hosť sa sťaţuje prevádzkárovi reštau-rácie: - Nehnevajte sa, ale nechápem, prečo niečo nepodniknete proti tým muchám?! Človek nemôţe ísť kvôli nim na toaletu. – Tam musíte ísť aţ okolo dvanástej, keď začneme podávať obed. Vtedy sa všetky tie mrchy zlietnu do jedálne.

☺☺☺

Poverčivý vodič autobusu mystifikuje svojich kolegov: Viete čo to znamená, keď vám v piatok prebehne čierna mačka cez cestu? – Áno, - odvetí jeden, – ţe sa chcela dostať na druhú stranu ulice.

☺☺☺

www.ordinariat.sk

www.christ-net.sk

www.tkkbs.sk

www.ku.sk

www.katnoviny.sk

www.tukan.sk

www.richardcanaky.sk

www.europe4christ.com

www.kna.sk

www.maria.cz

www.lux.sk

www.mojamisia.sk

www.campfest.sk

www.martindom.sk

www.turbo316.cz

www.koinonia.sk

www.christianitytoday.com

www.cz.christianpost.com

www.charita.sk

www.porta.sk

www.krestan.sk

www.krestandnes.cz

www.grkat.po.sk

www.dommajak.sk

www.cs.crossmap.com

www.klubyquovadis.sk

www.cssr.sk

www.ofm.sk

www.kumran.sk

www.fara.sk

www.farapd.sk

www.koncertypredeti.sk

www.lumen.sk

www.gosamka.gospel.sk

www.trapisti.cz

www.benediktini.sk

www.minoriti.sk

www.santiebeati.it

www.tftu.sk

www.rcc.sk

Inzercia.Rybka.sk,

kresťanská inzertná sluţba,

Vám prináša portál

Rybka.sk. Dúfame, ţe táto

nová sluţba Vám všetkým

prinesie uţitočné vlastnosti a

pomôţe Vám pri hľadaní

nových priateľov či predaji,

darovaní vecí, ktoré uţ

nepotrebujete. Na tomto

portáli môţu inzerovať aj

kresťanskí podnikatelia svoje

sluţby a firmy.

Kluby Quo Vadis - sú neformálne diskusné

večery určené pre širokú verejnosť, na ktorých

sa spolu so zaujímavými hosťami zamýšľame

nad dôleţitými otázkami ţivota. Takţe ak máš

záujem diskutovať na podobné témy, určite

príď a zavolaj aj svojich priateľov. Viac na

http://www.klubyquovadis.sk/

Page 23: Farský spravodaj 2-2007

Info

23

Liturgický kalendár Marec 2007

4. – 2. pôstna nedeľa

7. – spomienka sv. Perpetuy a Felicity,

mučeníc

8. – spomienka sv. Jána z Boha,

rehoľníka

9. – spomienka sv. Františky Rímskej

11. – 3. pôstna nedeľa

17. – sv. Patrika, biskupa

18. – 4. pôstna nedeľa

19. – slávnosť sv. Jozefa, ţenícha

Panny Márie

23. – spomienka sv. Turíbia de

Mongrovejo, biskupa

25. – 5. pôstna nedeľa

26. – slávnosť Zvestovanie Pána

Úmysly apoštolátu modlitieb na mesiac Marec

Všeobecný: Aby sme Boţie slovo čoraz

viac počúvali, kontemplovali, milovali

a preţívali.

Misijný: Aby tí, čo sú zodpovední za

mladé cirkvi, venovali stálu pozornosť

vzdelaniu katechétov, organizátorov

a laikov, ktorí sa zaviazali slúţiť

evanjeliu. Úmysel KBS: Aby sme si sebazapieraním

a pôstom upevňovali vôľu ţiť s Kristom a pre Krista.

Svätý Šebastián: Šebastián bol mučeníkom. Narodil sa v 3. storočí

v Miláne a zomrel 20. januára 288 v Ríme. Legenda hovorí, ţe bol vojakom cisára Carina. Úmyslom mladého kresťana bolo pomáhať

uprostred pohanov a prenasledovateľov tým, ktorý verili v Krista. Keď sa Dioklecián vo svojej nenávisti ku kresťanom dozvedel, ţe vojak Šebastián,

ktorého si veľmi váţil, je veriaci kresťan, dal ho priviazať ku kolu a

prebodať šípmi. Jedna mladá vdova Irena chcela vziať mučeníkovo telo a pochovať ho. Ale náhle si všimla, ţe Šebastián ţije, ujala sa ho a starala sa

o neho. Keď sa Šebastián uzdravil odváţne prišiel k Diokleciánovi a

obvinil ho zo zločinu prenasledovania kresťanov. Cisár ho dal popraviť. Sv. Šebastián je patrónom vojakov, umierajúcich, hrnčiarov, záhradníkov, ochranca studní. Ordinár

Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Mons. František Rábek si sv. Šebastiána vybral aj ako patróna Ordinariátu OS a OZ SR.

Farský spravodaj Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov 25 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom: Mgr. Ján Polťák, [email protected], tel.: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, [email protected], tel: 472439 alebo 0905/575738 Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt Oznam redakcie Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1771 Zarevúca 2 034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu. Nie sú nutné profesionálne schopnosti. Naďalej ponúkame moţnosť pravidelného odosielania

Farského Spravodaja v elektronickej podobe.

Page 24: Farský spravodaj 2-2007

Si jedinečný

Od začiatku vekov nikdy nejestvovala osoba ako ty. Nikto nemá tvoj úsmev, tvoje oči, tvoje ruky, tvoje vlasy. Nikto v celom vesmíre nevidí veci tak ako ty. Si jedinečný.

Si iný ako ktorýkoľvek človek, ktorý kedy v histórii vesmíru žil. Si jediný z celého stvorenia, kto má tvoju zvláštnu zbierku schopností. Cez celú večnosť nikto nikdy nebude chodiť, hovoriť a myslieť ako ty, alebo robiť

veci ako ty.

Tvoja potreba napodobňovať niekoho iného je preto úplne chybná. Si vzácny a v tom je obrovská hodnota. Si jedinečný a tvoje bytie nie je žiadna náhoda. Prosím, uvedom si, že Boh ťa stvoril na zvláštny účel.

Má pre teba úlohu, ktorú by nikto nemohol urobiť tak dobre ako ty. Z miliónov činností iba jedna je určená tebe. Iba jedna má tu jedinečnú a

správnu kombináciu, ktorú Boh potrebuje a tou si ty.