obec okružná

Download Obec Okružná

Post on 12-Jan-2016

44 views

Category:

Documents

0 download

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Obec Okružná. Základné údaje:. Kraj: Prešovský Okres: Prešov Región: Šariš Poloha: 49° 01' 00 „21° 23' 00„ Nadmorská výška: 425mn.m. Rozloha: 11,51km² Počet obyvateľov: 475 (31.december 2010) Prvá písomná zmienka je z roku 1359 Starosta obce: Mgr. Pavol Lackanič. - PowerPoint PPT Presentation

TRANSCRIPT

Obec Okrun

Obec Okrun1Zkladn daje: Kraj: Preovsk Okres: PreovRegin: ariPoloha: 49 01' 00 21 23' 00Nadmorsk vka: 425mn.m.Rozloha: 11,51kmPoet obyvateov: 475 (31.december 2010)Prv psomn zmienka je z roku 1359Starosta obce: Mgr. Pavol Lackani

2Zkladn Informcie:Obec Okrun sa nachdza vo vchodnej asti okresu Preov, pod najsevernejm vbekom pohoria Slansk vrchy, v doline Okrunianskho potoka. Okrun je od okresnho Preova vzdialen vzdunou iarou iba necelch 7 km (cestnou komunikciou 13 km). Obec sused s katastrlnym zemm siedmych obc: Trnkov, Lada, Kapuany, Vyn ebastov, Podhradk, Pavlovce a arisk Poruba. Najvy bod Mohylky -817 m n. m. (Slansk vrchy) .

3Kataster obce sa rozklad na dvoch geomorfologickch provinci.Jeho severn as tvor v rznej miere vyuvan ponohospodrska pda s pasienkami, ktor obklopuj plochou najmeniu zastavan plocha intravilnu. Ten m viac-menej kruhov pdorys. Prve tejto charakteristike va dedina za samotn nzov (Keretvej), ktor sa od poiatku objavoval prve v svislosti s kruhovm usporiadanm domovch jednotiek lokality (vi maarsky kr kolo, kruh, okruh).

4Obecn symboly:

Erb obce Okrun

Obecn vlajka5

Histria:Miestna povesO Starim Keretveju

Prerozpravat povest pripadne si sem napisat poznamky.Da foto ako to tam vyzera dnes.V obci Okrun je veobecne znma miestna poves OStarim Keretveju, ktor sa zaober pvodom terajej obce a jej obyvateov. Z viacerch verzi (zapsanch aj v obecnej a kolskej kronike) mono aspo pribline zrekontruova jej text.Star Keretvej (do roku 1948 sa pre obec Okrun pouval nzov Keretvej), v dobe o ktorej pojednva poves, bola dedina, ktor sa mala nachdza v sasnej chotrnej asti Stari Keretvej blzko hranice s Podhradkom. Poda povesti obec bola vemi chudobn dedina, kde jedinmi obyvatemi boli zbon eliari, ktor sa len s akosou mohli uivi, kee nemali ani ksok zeme. Na ivobytie si zarbali prcou v okolitch hustch lesoch. Tam raz astne naabili na zlat ilu, o plne zmenilo ich ivot, kee sa stali vemi bohatmi. Boli tak bohat, e vetky eny nosili zlat nunice a mui zlat pracku na opasku. Jedvali vraj so zlatmi lkami a mali vetko, o sa im zaiadalo. Ako sa to u stva, zanevreli na Pna Boha a prestali chodieva do drevenej cerkvi, ktor stla v strede dediny. Mali starho kaza, ktor ich vak napomnal a nabdal ku kajcnosti, ale oni ho nepovali. Mali oi len pre svoje bohatstvo. Povedali si, e u nepotrebuj viac kaza apreto sa nemohli doka, kedy star kaz zomrie. Ich ivot bol pln pchy, roztopae azbavy. Jednho da cez Vek pst (poda rznych verzi bu niektor piatok i Zelen tvrtok alebo Vek Piatok) kaza zkostola vyhnali. Zavolali si muziku aspravili si vkostole tanen zbavu, ktor trvala ...ot pjatka veera do suboty rana.... Rno v ase utierne pri prvch loch slnka, kedy bola zbava v najvom, do cerkvi udrel hrom a kostol sa rozdelil na dve asti, ktor sa prepadli aj s hrienikmi pod zem spolu s takmer celou dedinou. Pred Bom hnevom boli uetren len posledn chudobn ete zbon Keretvejania, ktorch anjel vyviedol vas do bezpeia. T po katastrfe odili z prekliateho miesta do vedajej doliny, kde zaloili nov Keretvej (sasn Okrun, do roku 1948 Keretvej). Na mieste prepadnutej dediny sa objavil rozsiahly nevdny moiar, ktor dodnes odrdza nhodnch nvtevnkov tohto Bohom prekliateho miesta. Od toho asu vraj mono na Zelen tvrtok pou zvoni zvjazane zvony prepadnutej cerkvi a vidie zelen svetielko nad miestom, kde bol dreven kostol. O prekliatom moiari existuje viacero rozprvan obyvateov z 1. polovice 20. storoia o tom, ako sa k nemu dobytok pri pasen ani len nechcel pribli, i napi, aj keby nebola in monos k napjaniu. Takisto niektor prbehy pribliuj alie momenty. Odvalivci, ktor pri om strvili noc, sa chvkovo pomiatli a postrcali v lese hadajc sa navzjom a do rna, priom nikto z nich nechcel o svojich zitkoch neskr rozprva. Tie s znme prbehy o tom, ako prepadlisko zhltlo kravu alebo diea, ktor sa zatlali do jeho blzkosti. Vaka tejto v obci dobre znmej povesti, sa chotrna as Stari Keretvej pre prslunkov dedinskej komunity stala istm magickm miestom negatvnych sl, pred ktormi je nutn ma sa na pozore; celkove sa miestu vyhbali, pretoe bolo neist. Vieryhodnos povesti v prostred obce upevovali sprvy o tom, e je vraj psomne zachyten v Amerike (...to dzeka varchivoch jest opisano..., ...v archivoch jest, bo ja ula od vecej udzi...) ako aj to, e bola spoetizovan (pravdepodobne miestnym grckokatolckym kazom) a po 2. svetovej vojne uverejnen v Grckokatolickom kalendri.V sasnosti sa moiar zmenil na mal, ale hlbok mokrinu, ktor obklopuje znepokojivo vyzerajci lesn porast.

6Prroda a pamiatky:

Grckokatolcky chrm Sv. Michala archanjela z roku 1788

detail kra na streche nad svtyou

stredn cintornsky krCintorn:

Kr pri Studnikch

Kr pri chrmeViac porozklada obrazky a najst kvalitnejsie obrazky + ich zvi.7Architektra:

8

Kultra a slvni rodci:Anton Suka(1931 2005)Slovensk maliar krajinr.Absolvoval tdium v odbore krajinrske maliarstvo na Vysokej kole vtvarnch umen vBratislave.

9

Jozef Miiko(1847 1918)

- profesor teolgie, kanonik, veprepot, generlny vikr, ppesk prelt, rodk zobce Okrun

10Juraj Dao(1920 2007)Maliar

Milka ZimkovSpisovateka, hereka, reisrka a autorka monodrm.Zkladn kolu navtevovala v rodisku a Kapuanoch.tudovala herectvo na Vysokej kole mzickch umen v Bratislave.Okrem pravidelnch vystpen na Slovensku viackrt inkovala v echch, Posku, Maarsku, Nemecku, Bulharsku, Rusku i na KubeKnine debutovala prozaickm cyklom Psla kone na betne, ktor vyiel aj v etine.

12

Tvorba: Prza :Psla kone na betne poviedky No a o sbor poviedok ...Monodrmy :Neveo ns idze, neveo nm treba To len tak naoko ... Filmografia : ... 1987 Sedm nebe (ermkov) 1987 Pro? 1989 Montiho ard (Kubova ena) 1995 ... kone na betne (nmet, scenr, ako Johana Ovsen)

Pouit zdroje:http://www.okruzna.sk/

akujem za pozornos. Julina Anderkov 1.A14