Ročník XLV. Utorok, 31. marca 1914. Číslo 38.

• malým korienočkom drží pôdy, Stava v ňom nasbieraná stačí ma k života.

Emigrácia hodila sa práve na tieto korene. Nehovoríme, že by bola schválnou intrigou, ale iate nenachádza náležitého sprotivenia sa, remediama, liečenia. Ide sama ako potok, ne­majúci ani najmenšej hmotnej ani duchovnej

Irský národný časopis „York Examiner" píše: „Divné veci sa stana, jestli Irsko Ba zase sklame

napriek svojmu očakávaniu a nedostane samosprávu. Možno s istotou předvídat, že irské vojsko a meno­vite matrózi pripoja sa k táboru bojujúcich za práva otčiny. A potom už bude istá revolúcia."

Ministerpredseda lord Asquith a viacerí ministri odcestovali na vidiek. Dfa tohoto možno súdit, že sa vnútorno politická situácia zlepšila.

Vyzvanie predplatiť! Úctivé prosíme všetkých na­

šich ct. čitateľov, ktorým vy­šiel pred piatok na prvý štvrť­rok, aby nám čím skôr d o po sial i SVOJ p r e d p l a t o k n a d r U h ý j h r á d z e . . . Ide, leje sa do Široka a daleka, j Caillaux-Rochetta. Vyšetrujúci sudca vypočul Š t v r ť r o k , a b y S m e I m m o h l i [Ohromná čast zarobeného dobra tratí sa vj v sobotu prvú Caillaux-vu ženu, mdm. Gueydan, ktorej I naďalej riadne posielať náš Uin.výoh r„M„b „g**,,, baoUrov, n ^ o - ] ^ ^ ^ t ^ Z ^ ^ T Z ^ ^ Časopis . Tiež p r o s í m e n a š i c h sených tútorov, kulturtrégerov a iných pri- 8 Caillaux m mali zničit. Mdm. Gueydao odpovedala dosavádnych odberatelov, aby pníkov. Lea _ u &„« A U - ^ ^ , ^ 1 Ä X S S S f i . " : ^ VŠade rozširovali n á š Časopis | d o m a opustenej pôdy, doma zanechanej rodmy. | H 8 t i n y j a n i o d n e h o n i k d y n i č n e ž i a d a i a i

a m e n o v i t e O d p o r ú č a l i Š i r š í m ' Kulturtrógri oberajú vysťahovalcov o zarobený Spisovateľ Henry Bernstein oznámil vyšetrujúcemu v » e + w ó m e n h n t n á A f e l « De-ori groš a dávajú im falošnú mincu nafúknutých 8 " d c o v j \ feje osvedčenie princezny Messagne Estra-V r s t v á m S O b O t n e C I S I O . P r e d - * •» J dére falošné, že by bola dostala 30.000 frankov od p i a t o k n a Š t v r ť r o k S O b O t n é h O s ' b e z & r a m o t n y ° h wôičiek, papulantskóno calmette a, aby bo Boznámila s prvou Caillaux ovou jTf i -1 ' - » • i_ nesmyslu, pod ktorým div že sa neprehybuje ženou, lebo Calmette mal také konnexie, že by sa C Í S l a C i n i l e n I k o r u n u . e u } . d t f t k ý veľmi ľahko bol mohol soznámiť s mdm. Gueydan.

bR e d a k c i a a a d m i n i s t r á c i a ž K l t t » O M f f l . n f í í r n t

J ' £ a l m f e po uverejnení hstu VotreYo" odprosil mdm. „ , . , v , u pDlažovatel potara! Gueydan. Bernstein dosvedčil napokon, že princezna

„ J X a r o a n y c n JMOYin . Agenti oberajú vysťahovalcov o groš, cu- Messagne Estradére nebola Caillaux ou dôverníčkou. ' j • v v i . _ti »i_ j • ! V záležitosti attentátu vyšetrujúci sudca vypočul |dzma, baňa, hunty, rýle a čakany o zdravie. Mortier a, direktora časopisu „Gil Bias", ktorý osvedčil,

V e ľ k á r a n a . Svieže slovenské sily menia sa síce na dol- že 1911ho ponúkli mu rôzne Caillaux va kompromit-. _ , , lláre ale Dritom schnú a hvnú - t u * ó e e , i s t i n y " K e d f a m o z a y l i s t v v s i e l v o »^'8°'°".

Auo, velká ranu nám zadalo vystahova- j •' ' • • vyslovil svoje zazlenie Calmette-ovi. Calmette oznámil, lectvo za oceán. Ona je možno väfôia, ako Duchovne ničoho nevyhrávame vzděláno- že má v rezerve ešte i iné veci. sama maďarizácia nášho nosDolitého života 8 ť o a ' nadobudnutou v cudzine. Charakterne? Výkonný výbor v Rochette-ovej záležitosti ustálil, sama mauarizaeia nasno pospoiueno života. ' . r že všetky pokonávanis zadrží v tajnosti, ale niektorým

detto. Naši Iudia prinášajú z Ameriky len j ž u r n a i i s t o n i s a p r e d g a podarilo vyzvediet isté diskrócie, povrchnú farbu, a ich národný ráz ako by i ako i to, že Monis za svojho ministerpräzidentstva na boly zmyly vlny Atlantiky, ked sa domov j ? i a d o s ť ?&il£al™ n Ť d i l fiSkusovi' a b y o d r o č i l P 0 '

xi • ,1 • ',. • . -ry Ijednavanie Rochette-ovho processu. navrátia. Veľmi málo je výnimiek! Keby ne j Rochette písal z Luzerne list predsedovi komisie

Jaurés ovi, že príde svedčiť, ale v Luzerne o Ro­chette ovi vôbec nič nevedia.

Komisia sa nevie dohodnut strany sostavenia ná­vrhu, ktorý majú predostriet pred komoru, lebo čle-

Slovenský národ je z veľkej Časti na púti, tak že telo jeho je akosi immunizované od následkov večného vandrovania. Vandruje drotár, sklenár, podomový kupec, čipkár, plá-teník, šefraník, olejkár, vandrujú celé hajná ! b o l ° **k- » n l h? S * n Š ! Zemplín, Spiš musel rýžinkárov, repárov, zemiakárov, ale v š e t k o ! ^ «ldorádom národnej slovenskej myšlienky

toto neranilo zdravé telo národa, neodtrhlo ho od zeme. Až amerikánska emi časti odtŕha ho od zeme duše. . Ä . i . , ňA ň A \ Áť i t 0 yJ**° ^11 o d n * 8 8 ° Slovenska a nie zpoza f zlomení vlivu jednotlivých politikov, ale nie na ob-

Í _ J T .t ac_ - _ *._ ~̂ _ . / _ _ Jl JĹ Ä . _ _ 1 í t _ ' l ä a l l c l l l Z ä i 6 Z l L 0 8 L l .

lebo tam bol iste každý tretí zdravý človek ,—., ,.^»vw.^ ,.„ ^ ^ m e r i k e alebo ie tam. Ale my ničoho t a - | n o v i a 8 l i napospol osobní priatelia Calmette a, Cail ígrácia z veľkej . J - J laux va, Monisa, alebo Rochette-a. Niektorí už i vy ševne i telesne, i k é h o n e P o z o r n J e m e ! Co sa tam stalo dobrého, 1 8 t ú p i l i z k o m i g i e i d 6 v o d i a C ) ž e k o m Í 8 Í a p r a c n j e n

J,

k otcovskej hrude, s roka na rok sa umea-x • TT ,.. /- vi i / j , , od stvorenia sveta, ked Duch Boží vznášal sa

[š u j e . . . Vráti sa náš človek prvý raz, drnhý '

raz tiež, ale už po tretí raz v 90% sachytí n a d v o d a m i

•, . H . .. , , . !.•/•! A rana ostáva ranou! Lamento nepomôže! aa za endziu zem. Naj má keď sa tam zakúpi,

oceána, Ináče je tam národná tma, ako b o l a ^ a 8 n e n í zaie*itoBti.

Poliaci v Orave. ,Gazeta Podhalanska* v čísle svojom 22. marca

. . j „ „, . Musíme len potichu pracovat proti duchu, 'ýskala od radosti preto, že z Haliče mnoho Poliakov k čomu ho svádzaiú egoistickí agenti k v ô l i ^ . . ^ ^ nfá n á ; o d

F bolo v Prešove svätiť s Maďarmi deň 15. marca; o buswnesn. A už ked raz nadobudol pôdy,. v ^ ^ ^ ^ ' ^ ^ „ r a c o v i t o 3 Í týždeň (29. marca) na prvom mieste svojho čísla do-8 ňou občianstvo Spojených Štátov — je ztra-j . » ^ .. ' ' , ?, , ,u niesla článok pod nápisom „Wyaiuchaí Bóg". Z neho t*n4 «.« ~A~~A n * j ť - u i x- U statočnosť — postarajte sa, oby ostaly doma/11 ľ ľ " J B

tený pre n á r o d . . . Už deti jeho slovenčinu í . r J ' f " prepisujeme: len lámu, jestli si rodičia dali trochu záležať! .3 . .° . " " ľ * . ™ e , n á r o d U U Ž P r e d j „Vyslyšal Boh vrelé modlitby polského ľudu v „„ „*~i,„ *. J. AU T ň- • . i tridsiatimi rokmi. Inej ani dnes nevieme. S v o j ! ^ i x i - u u J * X T M U - i * A

na vyenove a výučbe. Jestli nie — nuž uži ,L t__ x . , _ _ . »,. L , ,, ., , J^Orave, vyslyšal jeho prosby srdečné. Dlho očakávaná v prvom pokolení ztratili sme Slováka, ne-voivratne, na veky!

Keď tak počúvame o beznádejne chorom Slovákovi, srdce sa v nás zatrasie b ô l o m . . . Nevdojak repoeme proti Božej múdrosti: ked náš národ natolko bez zbrane vystavila šar-panin, ztrátám, tálačkám, emigrácii, aspoň by našich ako-tak zachránených mohla obdarovať

cit znázorňujeme slovami Michala Miloslava i c h y í I a h o r á c e t ú ž e n i e z o a t a , 0 B p , n e n é A z o a t a , 0

Hodžu: BAch, keby ti bolo tak na skutku, 8 p i n e né dakovat starostlivosti jablončianskeho prepošta, ako ti je v oku duše mojej, lud hôr týchto!

Vajanský. dakovat úsilným námahám niekolkých jednotlivcov z Oravy i z Podhala a spolu dakovat spoluúčinkovaniu

• v tej veci zakopianskebo Kola T. S. L. Dna 21. marca '• ozývalo sa slovo Božie po polsky v kostole v Jablonke v Orave. Sobraly sa tisíce polského Iudu z Jablonky

Udalosti V Anglicku. O ulsterskýcb nepokojoch í i z okolia, padly na kolená a zaniesly pred trón Od-oznamuje vynikajúci Angličan Redmond nasledovné: v e č l ó h o frkaiúce modlitby. A ked poľský kazatel

I If na II amft nnnvnnv nlarRrabvi>h noannlrmonr-na - ' •" r '

Politický prehľad. 30. marca.

. ,,. „ . _ .Odhalili sme podvody ulsterských nespokojencov. i adravím a darovala im dlhého ž ivota . . . Da- Qarson a jeho armáda vôbec nepomýšľali na skutočnú | z a č a l ^wt, ked začal potešovať lud rečou, ktorá tu romnó, hriešne r e p t a n i e . . . Uspokojiť sa mu- \ vojnu, lebo vedeli, že by sa proti riadnemu vojsku; od dávna nemala svobody v kostole, ked sa potom sírne s Božím naložením! Ale bôľny vzdych I n a i v i * c Ä . z a , í í ž d e f u d r ž a , H ' - 0 ^ l e n " t °k° I T " 5 spýtal: „Ci ma rozumiete?" plač povstal velký a , ,_ . , , J J novah občiansku vojnu, aby nadne vojsko spoločen-| . . " ., , . . ' ' hádam nebude hriechom pri takýchto tragi-jským vlivom nejako zaviedli a zamedzili uplatnenie n á r

>o d> a k o J e d e n č , o v e k ' o d P o v e d a l hromadou: „Roz-

okých okolnostiach ; B a T 0 ^ e ' a d a ' Pokračovanie niektorých feudálnych • umieme." rm u x CM JI. L jazdeckých regimentov, ktorých officieri BÚ aristokrati, „Na druhý deň, v nedeľu, domy od Pekelníka až Uutrnnes olovaka oa zeme — rovno ako f odhalilo plán a na povrch dostala sa omnoho význam- „ D»j„,i v k_; n, . , . , , Ä „ J „ „ Vt. by si ho do «eme zakopal. Najväčšia časť r e - ; ™ ^ otáika, ako je horne rule, totiž, či vládu za-?P" ^ ^ « a ^ ^ ° ^ ^ ^ ,S° At- <. J J U ,. u i ji.e* y Í strašia londýnske salony, podporované aristokratickými ž». ^lel do kostola. Po modlitbe kázeň bola na lúke

negátstva, odpadlíctva korení v odlúčení s a ; o f f i c i e r m i a č i 8 Í d a diktovať od bezvýznamných ľudí. J medzi kostolom a farou. Ľudu bolo niekoľko tisíc... od rodnej pôdy. Každý Slovák je malý An-jirská otfzka stala sa otázkou občianskej svobody « [ A ked k a z a t e , z d y i h o i r u k k Bohu a začal sa modliť teus: možno ho aadusiť len keď ho vypleješ), J ^ ^ % Š ľ f % Z ^ šťastie časné i večné farníkov i všetkých, fud padol a pohodíš na úpaf shka. Pokiaľ sa čo lea Lloyd návrh demokratickej reformy. na kolená a modlil ss s ním. Nasledovala vec, ktorá

hovorí príliš výrazne. Ked kazate! začal hlasne „Ojcze nasz" a „Zdroweá Maryo". smutní sme sa presvedčili, že slovenčenie tohto od vekov polského ludu urobilo DŽ velké pokroky. Polovica hovorila „otče nás" po poľsky, polovica po slovensky, hoci tam Slovákov vôbec nebolo. Kaplán začal „Aniol Pánski*, a opako valo sa to samé. Začali spievať po polsky, ale pieseň sa pretŕhala — vrátili sa na sloveuský text a sloven skú melódia..." Žena zo Zubrice že sa velmi han­bila za tých, čo nevedeli zaspievať B kňazom „Aniol Paňaki" po polsky. Ináče vraj možno povedat, že „ich veci v Horných Uhrách pohly sa značne napred".

V Jablonke to všetko robí madaron (notár a či je poštár?) Sztercula (Strcula) a z Haliče Poliaci zja Seno idú za ním. —

V tomto čísle „Gazety" je článok i o volbě sně­mového vyslanca v bobrovskom čiže horno-oravskom okrese.

Skyčák vraj složil mandát, idú mat novú volbu. Ale „hned z počiatku treba povedat, že náš volebný okres vo väčšine záleží z horalov, to jest z nás, čo po polsky hovoríme. Tri štvrte v okrese sú naše, štvrtá časť je slovenská. Preto velmi čudné bolo, že pri posledných volbách vyvolili sme tu vyslanca Slo­váka s programmom slovenským národnostným I . . . Čudujú sa tomu i sami Maďari I Ako to mohlo byt, že Poliaci Slováka vyvolili za vyslanca?! Ale nie je čas teraz nad tým rozmýšlat... V tej veci postarali Ba už o nás. Poradili nám už kandidáta: baróna Alex­andra Ghillanyho. Možno, volba je dobrá, lebo kan­didát je synom terajšieho uhorského ministra polaého hospodárstva..."

Nateraz tolko. Ked haličskí Poliaci začali hýbat u nás túto vec,

my sme napísali v Nár. Novinách, že aspoň bude v Uhorsku viac o jednu národnostnú otázku a v borbe proti madarizmu pribudne nový činitel. Ale sme sa sklamali. Co z Nového Targu robí „Gazeta Podha-laúska", tým v Hornej Orave a na Spiši otvárajú sa madarizmu dvere.

Naše slzy a vzdychy za Pavlom Mudroňom.

Bol aom rekonvalescentom po dvojročnej nemoci, ktorej znaky až do dnes nosím. Otec dostal Národnie Noviny, a prečítajúc záhlavie, dal sa do usedavého plaču. Mne bolo nápadné, že i zrelý muž plače. Otec dlho, dlho nič nnehovoril a po tvári mu slza slzu honila. I spýtal som sa ho:

— Otec, prečo plačeš? Otec za dlhší čas neodpovedal, až konečne riekol: — Ľúto mi je, že náš pevec od Hronu, Sládkovič

Iumrel a ešte nie starý. Ktože nám ho nahradí?

Vzal som noviny a čítam: Andrej Braxatoris-Sládkovič umrel atd. Prečítal som všetko a nena-hliadol, že prečo človek za celkom cudzým človekom plače ?

Stanúc sa mužom, už pri ozname nášho vynika­júceho niektorého muža prišlo mi Iúto, ale slzy v očiach som nebadal.

IUmrel po mnohých náš J. M. Hurban, a ja som

v srdci nielen bôl pocítil, ale moje oči i zaslzily, ved Bom uňho ako supplikant tri dni a dve noci pobudol a on mi tak mnoho, mnoho o slovenskom národe a zo svojho života rozprával a ako rozprával?... Po­chybujem, že tak vedel niekto iný rozprával. Poznal som ho a plakal som za ním.

Prešlo mnoho rokov. Zase mnohí pomreli z našich. I Iúto mi ich bolo, a vzdychol som si za nimi, ale slzy v očiach mojich Ba neukázaly, lebo som ich do­konale nepoznal.

Prišiel k nám, ako hoeí Andrej Halaša, viac dní n nás pobudol. Vždy pracoval, ešte i pri jedení si naše, jemu neznáme, príslovia a porekadlá značil. Téma nášho rozhovoru bolo vždy vážne o našom lude, a ako by sme mali zaň pracovat? Ako pädagog mal som známost, že sa deti tak majú vychovávat, aby neboly nikdy na cudzú pomoc a výsluhu upriamené. No, v živote som velmi málo ludí našiel, žeby sa boli bez cudzej pomoci a výsluhy obišli.

Prišiel k nám Andrej Halaša. On tak žil u nás, ako by ho ani nebolo bývalo, sám sa obslúžil, na pr. sám si vodu do umyváka i doniesol i vyniesol

atd., a ja, hoci som nie závistníkom, som mu tú jeho dobrú vlastnost závidel a v živote, ked mi niekto po­môže, obslúži ma, vždy mi príde na um náš neúnavne pracujúci Andrej Halaša. On sa nedal vyslúžiť, ale on i vyslúžil i pomohol inému vdačne a toto bolo uňho na závidenie.

Umrel neúnavný Andrej Halaša, zať nášho Pavla Mudroňa. Dostali sme smutnú zveať a ja som plakal, ako malé dieta za ním, potom vždy, ked som si naňho po­myslel a ešte zhlboka si vzdychnem a pýtam sa sám seba: Ozaj či nám ho niekto nahradí? Pevne v Boha verím, že nás tým nepotresce, že by nám neposlal takých mužov, ktorí, ak nie jeden, tak dvaja tolko vykonajú, ako on sám,

Dojdúc v Honte na Drieňov, počul som, že náš milý Pavel Mudroň narodil sa v Čabratskom Vrbovku, fílii drienovskej cirkvi. Prezrel som matriku a našiel som tam oboch bratov, Michala a Pavla uvedených. Zvedavý súo na obec, v ktorej sa naši slávni Mudro-ňovci narodili, šli sme tam.

Z 1000 metrovej výšky, na akej leží Drieňov, spúšťali sme sa cestou asi 500 metrov a prišli sme za malú polhodinku na Vrbovok, ktorý v doline, v odbočiacej kotline tak leží, že domy sú postavené na svahoch briežkov B troch strán, len na západ je obecná šmikňa a pri nej, ako všade, je bykáreň. Na prostred kotliny stála stará školská budova, v ktorej sa naši Mudroňovci narodili — modlitebna leží skoro medzi domami daiej na východ.

Vstúpili sme na prah školského domu a ja som si s Kollárom pomyslel: „Stoj noho..." a vzdychol som Bohu vďaku, že nám dal Mudroňovcov, a to v takom skľomuom dome sa narodiť.

Vstúpiac do izby, obzrel som si múry, na po vale očerneté dosky, hriadky a hradu, na ktoré prvý raz hľadeli naši Mudroňovci a cítil som sa akoai ne­všedne, sviatočne...

Prišli Vrbovčania, jeden od druhého väčší, čer vení, zdraví, B priamym pohľadom a vľúdnou tvárou — mnohí boli veľmi starí — a mi rozprávali o otcovi, matke, ba jeden sa pamätal i na chlapcov Mudroňových. Tam som mnoho počul, i to, že pán rechtor Modrou bol dobrým učiteľom.

O tri roky som zase tam prišiel a povedali mi, že Ba na Vrbovku bude škola prestavovať, a preto som si hniezdočko dobre obzrel a požiadal som syna, aby mi starú školu odfotografoval ešte pred jej srúcanim, čo on i vykonal, zvečniac rodný dom Mudroňovcov. cJj$nuJoJografiuj)03lal zvěčnělému nášmu vodcovi Pavlovi Mudroňovi.

Vrbovčania sú na to hrdí, že sa naši Mudroňovci v ich malej obci narodili.

Dostanúc jóbovskú zvesť o nešťastnom padnutí Btarčeka Pavla Mudroňa, naše srdce sa naplnilo ľú­tosťou, ale i nádejou, že Boh dopustí na svojich sy­nov nešťastie, ale neopustí... i neopustil ho, vzal si čo Jemu pat;:í, dušu, nechajúc nám telesné pozo­statky, ktoré si náš národ položil ta k boku našich slávnych mužov a na jeho rov nikdy nezabudne. Zvesť o smrti nášho vodcu Pavla Mudroňa zapríčinila veľké vzrušenie v našom národe, oči všetkých nás sa sperlily slzou sústrasti, naše krušné vzdychy letia na výsosť k Tomu, Ktorý nám ho i dal i vzal. My všetci, ba celý národ plače a narieka za svojím vod-com-otcom, žialime za tým zlatým srdcom, ktoré len to poznalo, čo je šľachetné, bohumilé, dobré; národ ho poznal, že vedel i trpieť bez reptania za jeho blaho, za jeho práva: rovnost, svobodu a volnost; národ vie, že umlkly navždy ústa jeho miláčka, ktoré mnoho a mnoho ráz mužne hovořily o obrane utisko­vaných, prenasledovaných atd., a i preto Blzy roní a vzdychá: Bože, popraj nášmu miláčkovi slávu večnú a nahraď nám ho mužom Tebe a nášmu slovenskému národu verne oddaným I

Viečnaja pamäti Padiná v Banáte. Albert Martiš

Niežln. V úprimnom a srdečnom prípise vy­slovil sústrasť nad smrťou Pavla Mudroňa za „Isto-riko-filologičesloje obščestvo pri inštitúte hn. Beebo-rodka v Nieiine" — professor P. Zabolotský.

Domáce zprávy. Rumunské veci. Stoličná kongregácia v Kluži

zaoberala sa otázkou pokonávania s Bumunmi a schválila Tiszovo pokračovanie, že sa sbližujú k ná­rodnostiam. Návrh podal rumunský advokát Pordea. Gróf Tisza poslal z tejto príležitosti hlavnému župa­novi grófovi Bethlenovi nasledovný telegramm: „Prijmi za prijatie Pordeovho návrhu výraz úprimnej radosti. Dal by Bob, aby pravé pochopenie a náhľady, ktoré vyvolaly tento radostný čin, opanovaly celé obecen­stvo sadmohradakých stolíc. Potom sa iste utvorí har­monia duší, ktorej požehnanie požívať budú nielen Maďari, ale nadovšatko i rumunský ľud."

S rumunskou záležitosťou zaoberala sa i stoličná kongregácia v Temešváre. Výbor navrhol, aby prípis Emky, ktorý protestuje proti pokonávaniu s Rumunmi, odložili do archívn, lebo stolica bola vždy v dobrom pomere s národnostiami a schvaluje Tiszovo pokra­čovanie. Výborník Julius Tornyay přizvukoval, že ná­rodnostný zákon treba uviesť do života v úplnom znení a s národnoatiami treba uzavrieť statočný a pravý mier.

* Manipulačný výbor Goždu-ovského štipendia do­

končil Bvoje porady pod predsedníctvom sibínskeho metropolitu Juona Metiana. Štipendijná základina činí 8,393.814 korún a obťažená je 1,055.216 korunami. Dôchodok minulého roku bol 522.958 korún, z ktorej summy vydali 216. študentom 108.170 korún.

Školskí dozorcovia. Vážnou podmienkou dosia­hnutia volebného práva je zkúška zo šiestej triedy elementárnych škôl. Práve zato je potrebné, aby zkúšku kontrollovali seriózni odborníci. K tomuto cieľu uviedlo ministerstvo výučby ustanovizeň školských dozorcov. Ustanovizeň celkom zbytočná, ale vláda musí dať ne­jaké sinekury svojim ľudom. Nedávno vyzvali všetkých škôldozorcov, aby podali zprávu ministerstvu výučby, koho uznávajú za schopného na úrad školských do­zorcov. Nariadenie involvuje i nasledovné:

„Nariaďujem, aby ste svoje zprávy podali v do­rozumení s hlavným županom, na dôkaz čoho nech hlavný župan podpíše vaše oznámenie."

Spytujeme sa, čo má do činenia hlavný župan s dozorstvom škôl? Načo sa má miešať do eminentne pädagogickej záležitosti politický exponent vlády? Toto by znelo ako by predzvestovanie toho, že aj učiteľov bude hlavný župan vymenúvať. Vláda uvedie teda ešte väčšmi do školy avojich politických agentov. Strannícka politika teda už úplne zničí i tak zkor-rumpované školy. Dozorcovia budú vlastne vládni kor-teši. Je to neslýchané, že politickí exponenti vlády budú rozhodovat v školských otázkach. Návrh namě­řený je hlavne proti národnostiam. Hlavný župan jednoducho oznámi vláde, že ten alebo onen učiteľ oddal slabú zkúšku zo šiestej triedy, jestli je patričný totižto poctivý národovec. Nuž a potom nž vieme, čo nasleduje: preháňanie, discipliná'rka, pozbavenie úradu, alebo biedna, predčasná penzia. Je to zahanbujúce, že v školských otázkach majú rozhodovať ľudia, ktorí pädagogiu hádam ani len nezavoňali a upotrebia ústa -novizeň školského dozorstva za kortešaký prostriedok. Nariadenie prezradzuje úplne nestatočné smýšlonie vládnych kruhov.

Telegrammy a prípisy. Deohtary . Sami zarmútení nad odchodom nášho

nenahraditeľného P. Mudroňa — privolávame z úprim­ného Brdca: Boh vás poteš! Boh poteš zvláště celú našu fp.žko navštívenú drahú rodinku slovenskú. — Kutlikovci.

Dopisy. Praha, 27. marca 1914. (Život v „Detvane".)

členovia „Detvana" už niekoľko rokov pociťujú ne­dostatok vhodnej spolkovej miestnosti. Zvláště od tej

j doby, čo na vysoké a odborné školy dochádzajú veľ­kou väčšinou nemajetní slovenskí študujúci, nedostatok Btáva Ba čím ďalej tým viac badateľnejším. Slovenský študent v Prahe nemá svojho domova, kde by medzi svojimi voľný čas strávil, kde by, keď sú zavreté ostatné študujúcim prístupné miestnosti (knihovne, čitárne), tiež mohol sa venovať svojmu štúdiu. Miest­nosť, ktorú obýva „Detvan" v Akademickom dome už sedem rokov, nijako nevyhovuje tomuto účelu. Táto miestnost popri tom, že sa v zime nedá vykúriť, po-

jneváč niet tam miesta pre kachle, je taká malá, že fnesmeatí sa do nej viac, ako pätnásť ľudí. Nemožno, -aby v zimnom čase v tejto miestnosti, vlastne pred-

ieni úradovne Radhošta, slúžiacej za čitáreň a kni-) vňn „Detvana", mobol človek vydržať viac ako pol-i odiny. V letnom čase je zase velmi dusná. Sú stopy •o spolkových zápisniciach, že členovia už pred nie koTkými rokmi Bnažili sa nájsť lepšiu spolkovú miest-i oať, aby vyhli kaviarúam a reštauráciám, ale ich plány ostaly až podnes len plánmi. Keóľ prišlo k veci, všetky ieb dobré snahy odpomoct zlu, s'roskotaly sa Ba spolkových finančných nedostatkoch. Je samo­zrejmé, že „Detvan* v prvom rade tiež sa musel starať i o podporovanie svojich nemajetných študentov-ŕlenov H jeho prostriedky mnohoráz nestačily ani to­muto jeho účelu vyhoviet.

A jeho prostriedkom primerane značné admini­strativně výdavky, kupovanie nových kníh a ich väzba, kancellárske potreby, predplatné na niektoré časo­pisy, čistenie miestnosti vždy vyžadujú značné summy. Aby spolok mohol plnit povinnosti, musel každý rok f.ppcllovat ns štědrost našej slovenskej verejnosti. Je tento spôsob tiež BO značnými útratami spojený, ale i tuná platí: ak nepýtaš, nedostaneš. Azda by bolo ináč, keby Brne neboli tak vzdialení od svojich Ale ktože vidí náš nedostatok, kto nám poradí, kto obodrí, ked aj tých málo našich popredných mužov, ktorí občas navštívia Prahu, mnohoráz nás ani nevidia, ne­prídu s nami do styku, azda príčinou toho je nedo­statok času. Nech je tomu akokoľvek, členovia „Det­vana" vždy, odkázaní sú len na samopomoc, nikým radou nepodopretí snažia sa udržat vo svojom kruhu ovzdušie, ktoré Slováka, mimo jeho reči, činí Slovákom. Len pri vzájomnej podpore medzi sebou, keď člen s čle­nom delí sa o posledný krajec chleba ako brat s bra­tom, pri solidarite, kollegiálnosti, vzájomnej dôvere, možno sa im udržat, možno spoločne účinkovat.

Summy, venované „Detvanu" jeho priaznivcami neboly venované len pre členov na ich potreby, ale i na knižnicu. Knižnica, zvláště v posledných štyroch rokoch vykazuje značný vzrast. Nevyskytol sa ešte v posledných rokoch prípad, aby niektorý člen, čo ako potrebný podpory, bol hlasoval proti návrhu na za­kúpenie niektorej slovanskej knihy. Len takto bolo možné, že si .Detvan" zakúpil všetky nové vydania našich klassikov, Vajanského všetky dosial vyšlé diela, Hviezdoslava, J. Bottu, Kukučina atd., len takto bolo možné vydat behom posledných štyroch rokov 4C0 korún na spolkovú knižnicu. Knižnicu „Detvana" hor­livé používajú nielen členovia, ale i niektorí známi českí literáti, novšie vydania Nakladatelského spolku v Turčianskom Sv. Martine sú vždy vypožičané a bolo by na čase zakúpit icb duplikáty.

členovia, vedení súc snahou, dohonit čo im ma­ďarská stredná škola dač zameškala, študovat čo im naši výtečníci poskytujú, zdokonalit sa samovzde íaním, aby nik z nich „nevzhupol na v 1* nepripra­vený, s chutou dôverujúc vo svojich silách, zahájili spolkový rok valným shromážděním v druhej polovici novembra 1913. O priebehu tohoto bola už tu svojho času podatá zpráva. Od tej dcby mal „Detvan" 12 členských, 5 výborových schôdzok a 1 mimoriadne valné shromaždenie. Programm poslednej schôdzky bol venovaný pamiatke Pavla Mudroúa. Zúčastnili sa ho: Gôrik, predseda, ktorý v úvodných slovách spo menul význam aosnulého, členovia stojac vypočuli jeho reč, Protuš predoieeol báseň „U hrobu Pavla Mudroňa" od Hviezdoslava a Halht v prednáške oce ňoval príkladnú činnost zosnulého. Programm o?tatných schôdzok tvořily prednášky, referáty o publikáciách a recitácie slovenských básní. Témata prednášok boly dosial tieto: „Slovenský pravopis (na 2 schôdzkach, pokračovanie cyklu, začatého v minulom spol. roku); Národnostná otázka v Uhorsku vzhľadom na vývin maďarskej štátnej idei; Družstevníctvo; Kultúrnesuaby na Slovensku. Referáty o dielach: „Hungarica" od dr. A. May era, „Slovensko od Bachovej doby" od prof. dr. J. Vlčka.

Recitovali dosial 7 členovia 31 básní od 13 slo­venských autoro?.

Prednášky mávame v miestnosti úradovne CťSko-slovanskej Jednoty. Je to pre nás tiež malá miestnosť mnohí počas celej schodíky musia stát. Na občer­stvenie mysle podáva Ba na každej schôdzke čaj s citrónom. K tomuto cieľu zakúpil „Detvan" za­čiatkom roku príslušný riad a samovar. Osvedčilo sa nám dosial dobre. Tiež bola už tu podaná zpráva o podarenom priebehu večierka, ktorý bol usporiadaný dňa 6. decembra 1913. Mimo tohoto zúčastnil sa Detvan spavom, poťažne jeho spevokol na členskom večierku Československej Jednoty dna 16. marca, za spieval hymnu „Kto za pravdu horí" a šesť iných harmonizovaných slovenských národných piesní. Zas len nedostatok spolkovej miestnosti prekážal nám, že sme viac ráz nemohli oboznámiť české obecenstvo s krásou slovenskej piesne. Mimo hostinca ?pev ne­máme kde cvičit.

Vychádzky usporiadal Detvan dosial len tri. Ja­rom uskutoční sa ich iste viac. Boli sme 1. februára na výstave výtvsrných umelcov, 1. marca navštívili sme atelier akad. sochára Fr. Bílka a 25. marca vý­stavu moderného umenia.

Podporová činnosť nebola tak intenzívna dosial, ako v rokoch predposledných. Väčší počet nemajet ných členov už pri prvom udeľovaní značne vyčerpal pokladnicu „Detvana", tak že pri druhej podpore ne­mohlo sa už všetkým žiadateľom vyhoviet. V posied ných dňoch obrátil sa výbor „Detvana" listovné na nvojich priaznivcov o podporu, aby po veľkonočných prázdninách, v dobe zkúšok, keď členovia nebudú

môcť už věnovat čas na zaopatrenie si vedľajších príjmov, mohol im byt „Detvan" na pomoci. Dúfajmel

Detvanec.

Chýrnik. Pre potupovanie Rákócziho. Cisársky archivár

Julius Szekfu napísal knihu o Rákócziho povstaní, v ktorej nie práve najkrajšie načrtal postavu hrdinu „pro patria et libertate." Maďarskí šovinisti sa hneď rozčúlili. Na vyzvanie universitnej mládeže bude naj­bližšie protestné shromaždenie v „Sas Kôre." Ale charakteristická je poznámka universitného professors dr. Stefana Apátttyho: „Akokoľvek, ale Maďar nesmel napísať takúto knihu, A keby i všetko bola pravda, verejnosť o tom nesmie vedieť." Teda pán professor dopúšta, že veru Rákóczi nebol immakulátnym hrdi­nom, ale sa predsa rozčuluje, keď odznie slovo pravdy nie 2 oslavujúcich šovinistických úst. Nota bene Apáthy je 8treštený šovinista a zaťatý nepriateľ národností.

Koľko škody zapříčinily anglické magäry fúrie Sllffražetky? Ktorýsi anglický časopis vypočítal, koľko škody zapříčinily krajine suffražetky. Štatistický vý­kaz označuje len väčšie škody, srúcané domy, kaštiele, kostoly, verejné budovy, železnice atd a udáva škodu na milliardu korún. Malé škody činia tiež niekoľko millionov korún. Nie je zarátané ani poškodenie chýrnej Vebsquezovej „Venuše".

Výklad programnm slovenskej národnej strany.

Sostavil Josef Qregor. (Pokračovanie.)

P o l i t i k a d o m á c a . Predpisujúc si politický programm

práce, predovšetkým chceme a budeme sa starat o politiku domácu

Je to politika buditeľská. Máme Buditeľská ešte i vôkol seba ľudí neprebudených, práca, k našim národným veciam ľahostajných a máme celé kraje, Zvláíte na Východe slovenskom a niektoré dolnozemské kolonie, kde síce ozýva sa slovenská reč v domácnosti, na ulici, v poli, ale vytisli ju už zo školy, vytfskajú z ko­stola, z výborov a porád obecných, stoličných atd., zo všetkého, Čo má pečať „úradného", len preto, že v tých krajoch naálo ešte prebudeného národa, vážiaceho a ochraňujúceho si prirodzené a zákonné práva materinskej reči.

Týchto ľudí, tieto kraje prebudiť musí nám byt prvým punktom nášho národného programmu. V tejto práci chceme sa spojit všetci povedomí Slo­váci a jedni živým slovom, druhí pe­ňažnou a hospodárskou pomocou a tretí novinami, knihou ideme budiť z obce do obce tento ešte nepovedomý náš národ. A tý n, ktorí sa v týchto kra­joch cieřom osvety a vzdelania národa Podpora osadia, aa najvyššiu povinnosť budeme buditeľov, si pokladať byť v každom ohľade na pomoci.

Kým v kra] bčh uvedomelých bu­deme sa domáhať slovenskej správy obecnej, mestskej, stoličnej, zatiaľ v juž­ných a východných krajoch Slovenska chceme dbať o rozšírenie novín, o obranu slovenčiny doma, v Škole, v kostole; zakládat peňažné ústavy, napomáhat odkup pôdy a budiť cit spolupatričnosti Git spolu-a hrdosti národnej medzi všetkými Slo- patricnOStj vakmi od Prešporka po Užhorod a všade, všetkých kde bývame, či na Dolnej zemi a či Slovákov, až hen v Amerike.

Sme presvedčení, že čím viac budú sa hýbať kraje neprebudené a čím vy vinutější bude cit a povedomie spolu­patričnosti, tým silnejší budeme v kra­joch už prebudených, len by nikdy nechybělo mravnej sily a sriadenosti Mravná Sila, k dielam a v dielach národných. sriadenosf.

Pripomínajúc len niektoré spôsoby a možnosti buditeľskej práce v spome­nutých krajoch, veľká úloha pripadá tu i na našich prebudených bratov a ich organizácie v Amerike, ktorí zväčša z týchto krajov pochodia, majú tam ro- Americkí diny, majetky, známych i miestne po- brati a-mery znajú a majú centy a dolláre... buditelia, i nie je nemožné spolkom, jednotlivcom posielať korunky na predplatky novín, kníh pre svojich. Nebolo by od veci povzbudzovať majetnejších, aby sa obznámili, šli navštíviť bratov v prebu­dených krajoch. Aký by to malo vý­znam, keby niekto doviedol tu i tu 4— 5 Šarišanov do Mikuláša, zaviedol ich k slovenským farárom, advokátom, do slovenských fabrík; a ked by prišli ešte na roľnícke sjazdy do Skalice, alebo na národné slávnosti do Martina, poznali naše kultúrne bohatstvá, videli

Minimum národnej

práce.

5—6 sto Slovákov pospolu, videli slo­venské divadlo!... Veď na Východe sú už aj teraz Slováci, ktorí vlastným telom kryli slovenského kandidáta . . .

Ovšem pripadá i nám všetkým vážna úloha, že keď už do týchto kra­jov môžme vysielať našich ľad í, aby boli posielaní: praví demokrati, silní národným presvedčením, agilní, aby Buditelia a tam nepodľahli všelijakým nástrahám ich práca. úradným, alebo — ako presadené stromy — národne neuschli. Ale aj my máme navštevovať týchto pionierov, nerobiť vychádzky len do hôr, na Tatry, ale do dedín, medzi ľudí... A na že­leznici a všade shovárat sa po sloven­sky, nechať, ztratit naše noviny, knihy. Vy8kúmať, vyhľadať chtivých, chápa­vých. Toho R. roľníka, ktorý navštívil skalický roľnícky sjazd, už nik ne­skláti, neodnárodní a ten už aj číta aj obetuje. Ani Šarišania a Abaujčania, čo v Cernovej na posviacke boli, ani tí sa neodnárodnia.

Podobne do našich hospodárskych V hospodáľ-inštitúcií povolávať tamojších ľudí — skych inštl-tak sa bude konat politika buditeľská, túciach do-

Noviny nech si zaopatria v tých mácich ľudí. krajoch stálych platených dopisova­teľov. I terajší čitateľ môže posielať čo DopiSOVa-len chýry zo svojho kraja, a už každý telia, bude pomaly šípiť, priúčať sa citu spolu patričnosti a bratstva všetkých Slo­vákov.

Sostavíme soznam kníh a brošúr, ktoré by najskorej budily národ: star- Buditeľská ších i mládež. Všetci budeme rozširo literatúra, vateľmi kníh a novín a kto nechce alebo nemôže dať za ne ročne 10 kor.,

i budeme pýtať od neho 5, 2, 1, a keď ani toľko, predáme mu čo len za 30— 40 halierov kalendár, alebo deťom, mlá­deži povestí, pesničiek.

I tu, zvláště tu staviame prebude­ným za minimum národnej práce: zí­skať ročné j'dného nového předplatí teľa niektorému časopisu hlavne poli­tickému. Touto nepatrnou, ale vo svo­jom dosahu obrovskou prácou pripra­víme pôdu pre vyššie úlohy národné: kultúrne, hospodárske a politické.

O b e c a m e s t o .

Uholným kameňom každého dobre sriadeného štátu je obec.

A s druhej strany dobre sriadená obec je najbližším a najistejším ochran­com bezpečnosti osoby a majetku, ští­tom mravnosti, prostriedkom zveľadku hmotných a duchovných síl obyva­teľstva.

Obec je širšia rodina, ku ktorej Rodina prináležajúci občania spojenými silami Širšia. domáhajú sa takého dobrého stavu a ochraňujú si ho, k akému sily jedno­tlivých občanov, alebo jednotlivých rodín bez spoločného spojenia nepo­stačujú.

Preto na dobrom sriadení obcí ne­konečne mnoho záleží a záležať má i štátu a jeho úradom, aj každému obča­novi. (Francisci.) Kultúrna, hospodárska a politická naša práca musí byt v Obecná prvom rade venovaná obciam a mestám. práca.

Záujmy osobné, rodinné, majetkové bývajú v obciach a mestách tak pre­pletené, že neraz sa nám ukáže, ako je ťažko „dedinskú politiku" robit a viest k prospechu a spokojnosti vše Poctivost, tkých a nadto ešte aj k ideálom (vy­sokým cieľom) národným.

V prvoTi rade vyžaduje sa ne­zištnosť a poctivost v konaní.

Povolaným vodcom dedinských Dedinskí našich obcí malo by byť kňažstvo a vodcovia, učiteľstvo, keby nebolo tak veľmi od­rodilé (česť výnimkám) a malo ch'iť a vytrvalosť starať sa o pozdvihnutie ná­roda i krome kostola a školy.

Jednak, kde sa nedá s nimi, tam bez nich a často proti nim majú sa Samospráva

• starať o obec iní schopní, roľníci, pri- obcí. • padne remeselníci a kupci. Sú samo-i statní a môžu viest obec k múdrej ! samospráve a občanov k samostatností ; politickej a všetci spolu učiť sa pra­covat pre dobro obecné a národné.

S l o v e n s k á z a c h o v a l o s ť d e d i n s k á . Za najmocnejšiu baštu proti maďa­

rizácií musíme považovať naše odľahlé dediny na vidieku. Tieto dlhšie udržia svoj rýdzi slovenský charakter ako mestá, ba ešte i v dobe, keď mestá na oko utratia svoj slovenský ráz, okolité dediny môžu im znovu dodať slo venskosti.

• 1 1 » I T ř 1 • 1 1 1

Ale kým v dedinách pripadá skoro výlučná starost o jeden stav, roľnícky, vo vefkých obciach a mestách so sria-deným magistrátom (Skalica, Trnava, Ružomberok, Bystrica atcf.) povolané P r á c a sú zastupiteľstvá starat sa o záujmy v m e s t á c h , všetkých vrstvi a tried svojho meštian­stva ; nezanedbať robotníctvo, urad-nictvo, priemysel, obchod a všetky sple­tené požiadavky sociálne, kultúrne, zdravotné i umelecké.

T a m vyžaduje sa už od vedúcich škola, kvalifikácia a tak sú i pomerne väčšie výdavky, o ich zaokrytie starať sa nepozostáva v t o m : vyrubovať väčšie Prirážky, prirážky, ale hľadieť na poli priemyslu stvoriť pramene dôchodku.

Nebude azda od veci uviesť si tu niektoré paragrafy obecného zákona % roku 1886, ako ich vytiahol Bara-novský v „Slovenskom Katechizme*"*)

*) Obecný zákon prelozený je i do slovenčiny a dostať ho T každom slovenskom kníhkupectve za i korunu.

( P o k r a č o v a n i e . )

O t o o l i o c L n é z p r á v y .

P e S t , 28. marca. Ceny vo veľkom.

M ú k a p š e n i č n á . Priemerné ceny boly (z Pešt oudína za 50 klg. brutto za netto i s vrecom):

č. 0. 1. 2. 3. 4. 5. 6.

_

2 0 — 19-70, 19-20 18-70, 1 8 2 0 , 17-70, 1690, ž- 7. 7 7 , 7 7 , 8.

Akomožno celkům vyliečiť prácna nemoc, somársky k a š e ! a asthmu, to sdělím každém u zdar­ma. Dopošlite si frankovánu obálku pre odpoveď Pani B. Kolenská, Vrsoviee é. 383 u Prahy, Čecl

\. 16-40, 14-70, 13-30, 7 '—. O t r u b y drobné k. 5-50, hrubé k. 6 7 0 . M ú k a r a ž n á . Ceny:

č. 0. 0/L I. I/B. I I . I I / B . m. \. 15-90, 15-40, 14-70, 14-40, 13P0, 12'20, 9-90

O t r u b y ražné k. 5 7 0 . V š e t k o p o 5 0 k i l o g r a m m e v P š e n n á k a š a . Ceny: č. J ) . 1. 2. 3. 4.

S t r o v a . Fazuľa velká biela k. 10- •—. biel; okrúhla k. —• 10-50, brnavá k. - - - 9 - 5 9 , pestrí k.—-—9-50, drobná k—•—11-50—, c ú d e n á k . — — Hrach korún 32- — , lepší — -

Draždanská dielňa na plynové motory ó i spol. predtým Moric Hille, TÄVÄÄľ

lastipitohtvo L r n 6 S t i \ 9 i m ä r , %$", Budapest, VI., Podmaniczky-u, 4. Telefon 22—76.

lúpaný k. 42- 52-

Ma základinu Pavla MudroÄa. J á n Simko Klanica, Turčiansky Sv. Martin K Ján Drobný, ev. farár, Stará Tura „ Dr. Ján Kohút, Turčiansky Sv. M a r t i n . . . „ Jozef Prutschek, lesný správca v Stýrsku. „ Bohdan Kutlík, Decbtary „ Marina Maliaková, Iiok B

J u r Gramantík, farár, Prečin „ Pavel Országb Hviezdoslav, Dolný Kubín. „ Matej Miškóci, učitel v Dačolôme., k pre­

došlým 4 korunám ešte „ Nitriansky e v. a. v. seniorát „ Dr. Milan Ivanka, Trnava „ K tomu v 37. čísle týchto novín v y k á z a n ý c h .

10 10-30-20-20 20 20 10

20-3978

Šošovica uhorská k. — •—40--rakúska a ruská po k. 60- •— Mak k. — •

J—•—64-— Rasca hollandská korún 80-uhorská k. —• Konopné semä korún -

• 123.— za 100 klg.

j S e m e n á . Červená ďatelina korún 58*—90 í Lucerna korún 42* 65- Bôfhoj k. 58-—

9 M o t o r y v k a ž d e j v e l í c o s t í . Na benzín-, plyn-, petrolej, surový olej, zemný piyn-, Diesel-

a stajúce plynové motory. Návšteva inžeuiera a rozpočty zdarma! I

Mohar

3 - 4-25

Spolu K 4 1 6 2 -M a t ú š D u l a .

í 64-— Všetko za 50 klg, Ľ a d n í k (vika) k. 8 5 0 — 9 . 7 0 .

i 1050—10-75 za 50 kilogrammov. S u c h ý k r m : stlačené seno korún

, í stlačená slama k. 1-60--2*— za *50 klg. S v i n s k á m a s t bola po k. 140- •—

; Slanina Vioo k. 130- • , «/ioo k - " 8 -j za 100 klg.

• j S l i v k y . Srbské garnitúry po korún 2 5 ' — • j bosnianske k. —• • za 100 klg.

Umenie, veda a literatúra. Evanjelický Posol zpod T a t i e r . Ročník IV. Čís.

8- V Liptovskom Sv. Mikuláši, 22. marca 1914. Vy chodí každú drahú nedeľu v Liptovskom Sv. Mikuláši. Redaktor Vladimír P. Cobrda, farár a dekan v Smre-čanoch. Hlavní spolupracovníci: Ján Bezek, farár v Liptovskom Sv. Petre a Ján Jamnický, farár nem. Itipčiansky. Vydáva spolok „Tranoscius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. Rukopisy posielajú sa redaktorovi, pred-platky spolku .Tranoscius". Predplatná cena 2 kor. aa celý rok, pri hromadných objednávkach K 1 5 0 , do Ameriky 3 kor. (70 centov). Tlačil F . Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši.

Slovenský Peňažník. Mesačník venovaný peňaž-níckym a hospodárskym otázkam. Ročník VI. Číslo 3 . Zvolen, 20. marca 1914. Vychodí raz za mesiac. Zod­povedný redaktor Viiiam Paulíny. M&jitelia a vydava­telia Viliam Paulíny, Lajoš Vanovič a Ján Párička. Predplatná ceua na rok 5 korún, za hranicu 6 korún. Rukopisy a redakcie sa týkajúce dopisy treba posielať na adressu: Viliam Paulíny, hl. účtovník Zvolenskej ludovej banky vo Zvolene (Zólyom). Číslo telefonu 20. Predplatky, administrácie a expedície sa týkajúce do­pisy treba posielaf na adressu: Administrácia „Slr-venského Pe&ažuíka" v Turčianskom S v. Martine Tlačil Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom S v Martine. 1914.

Cirkevné Listy. Časopis venovaný záujmom cirkve evanjelickej augš. vyznania Ročník XXVIII. číslo 3. Marec 1914. Redaktor a vydavatel: J u r Janoška, farár vrbicko-sväto mikulášsky. Predplatná cena na celý rok 6 korún, na pol roka 3 koruny. Do Ameriky na celý rok 7 kor. 50 hal. Tlačil F . Klimeš v Liptovskom Sv Mikuláši.

Noviny Malých. Ročník XV. Číslo 7. Marec 1914. Vychád/ajú do roka desaí ráz, počnúc od septembra až do júna, vždy 15-ho. Predplatná cena na celý rok 70 halierov, na pol roka 35 halierov. Rediguje: Strýčko Martin. Vydáva: Kníhtlačiareů Jána Bežu a spol, v Senici (Nitrianska stolica).

L e k v á r domášny transito po k. —• srbský 32. •—, bosniansky —• 100 klg.

Z e m i a k y : biele k. —• -•—, k. —• •—, žlté k. —• ••—, «biele k. •

i rožky —• •—. P e t r o l e j : Fiumánsky White-Star kor. 37*

j fiumánsky Standard-White k. 3 5 * — per 100 kilogr j j netto so sudom.

O l e j ř e p i c o v ý k. —• •— za 100 klg. Š p i r i t u s : raffináda v súdkoch bez dane korúc;

odanený raffinovaný k. —•— denaturovaný k.

C u k o r . Viedeň. (Úradné kursy viedenskej bursy) Cukor (100 klg.) : Surový, z Ústia nad Labem korún j 20-90 prompt, k. 21-65 •— per október—decern ! b e r ; moravský tovar korún 20* •— prompt, 21-10 per október—december.

liPHjme Sochárove oohladnlcel Do svojej advokátskej kancellárie

prijmem hned

v k a n c e l l á r s k y c h p r á c > c h z b e h l é h o

pisára m praktikanta z a č i a t o č n í k a !

M y j a v a , 29. marc<. 1914.

Dr. J á n Kr»o, advokát.

Z b o ž i e Druh l á g.

* «* >

Cena za 100 kilogr.

od do

szširujte Národnie Noviny

Pšenica

nut Jačmeň

Ovos Kukurica Bepica Proso

slovenská tisská

banátska báčaka

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

75—79 78-82 78-80 78-«0

26-60 25-20 2635 1935 1 4 . -

15.10 1365

26 05 26-86 26-96 1980 15 —

16-40 1895

5¾ a o b s a h i n * e r á t o v r e d a k c i a n l & j e z o d p o v e d n á .

f eštisnska burza. 28. marca

Štátne pôžičky: (Kuwy a* každých 100 korón.)

„ uh. prem. 100 si. a 50 «1.

iíegál. opiST aorvatské . . . . . . . . . Po«. výväz. úpisy uhorské

u „ n horvataké....

äakúska konvertovaná renia . . .

Žreby: z roka 1860 po 600 si. . 1860 . 100 , „ 1864 „ 100 „

3o*.-hercegov. kraj. želez, pož...

7.

**/. %

4 » 47. 47.

47,7, 47. 47. H 4»/.

47,7.

Peňaž. knrs

9850 82-20 70-75

242— 24a—

98*75 84— 82 60

150— 86-60

108— 82-76

163-50 221— 340— 9 0 -

Sfplat. hodn.

240 200 300 «00 400 400

1200 1000

600 800

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a sporiteľní (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštianaky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Bakúsko-uhorská banka Peštianska komerciálna Spojená hiavnomestská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna . . . . Tejže tretina účastiny

Účastiny rozlič. podnikov „Adria", ah. morská paroplav.. SoSicko-bohuminska železnica.. Bakúsko-uboraká Štátna železnica 8evero-uh. spoj. uhl. a ind. spol Horno-nh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol

Peňaž. kurs

Men. hodn

344—

3 2 7 -2 8 1 -532-60 509—

1 9 7 5 -3645-2200-— 1586

16700—

620 310-712 50 861-50 740-—

200 400 800 400 200 600 400 200 400

äalgo-tarjánske uholné bane.. . I. uh. fabrika hosp. strojov . . . Ganz a spol. železiarne Bimavsko-m.-s.-t. želez, závody. BraSovská dielňa na cellulosu . I. uh. účast, pivovár I. uh. spolok na kŕmenie sviň. „Hungaria" umel. hnoj Uhorská elektrická spol

Privátne žreby: Bazilika , kus Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety. „Dobré srdce" Uh. Červeného kríža Taliansky spolok Červ. Kríža Tal. Óerv. kríža (s rak. kolk.) Bakús. Červ. kríža Bakús. úver. ústava

Peňaž. knrs

718 335—

2925-66a 200

5900—

466-523

Viedenská burza. 28. marca.

(V korunách.)

Uh. všeob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka.. Bakúska Länderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť. Uč. Ferdinand, sev. železnice..

Peňažné d r u h y : Dukáty, vrub

472 — 20-frankovníky lt-45 20-markovníky 17-50 Nem. ríšske banknoty 100 29 •— Francúzske banknoty „ 43-— Ang. banknoty, 10 funt. Iterl. . . 46-— Italské banknoty, 100 lír 63-— Dollar, papierový

475 — Bubel „

Peňaž. kurs.

840.76 509 521 27025

1238— 6000 —

11«8 1909 23-60

117-52 96-37 84-02 95-

490-252-75

Zodpovedný redaktor : S f ô t o s ä r H u r b a n . Majitel a vydavatel: Consortium P a v e l M n d r o ň a Spol. Tlačou a nákladom Knihtlačiarskeho áčastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.