parlamentný kuriér - 2011 / cxci.-cxcii

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CXCI. – CXCII. ČÍSLO 2011

CXCI. – CXCII. ãíslo 2011

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XIX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: [email protected]

[email protected] (‰éfredaktor)[email protected] (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákStanislav Jani‰

Bibiána ObrimãákováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

[email protected]álny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: MO SR:Armáda Slovenskej republiky – Afganistan

OBSAH

EditorialSloboda politikovho svedomia (F. Nagy) 2Prezident SRRok pln˘ zmien a udalostí, ktoré poznaãili Slovensko (Rozhovor s I. Ga‰paroviãom) 3NATONATO chce reagovaÈ na nové v˘zvy a hrozby 21. storoãia (A. F. Rasmussen) 4BezpeãnosÈ treba vidieÈ v ‰ir‰ích súvislostiach (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m) 21Vláda SRStratégia NATO zohºadÀuje aj priority SR (Rozhovor s M. Dzurindom) 5Strategick˘ rámec obrany SR (Rozhovor s ª. Galkom) 6BezpeãnosÈ je prvoradá, spokojnosÈ vítaná (Rozhovor s D. Lip‰icom) 46Veda a v˘skumParticipácia Slovenskej republiky v programe interoperability so systémami NATO 8(I. Plichta)Ozbrojené sily SRZákladom je nepretrÏit˘ tok nov˘ch my‰lienok (Rozhovor s I. Christovom) 9âo priná‰a systém kolektívnej obrany a bezpeãnosti (Rozhovor s R. Ondrejcsákom) 11Podmienky sú dôleÏité (Rozhovor s R. Radiãom) 12Aliancia – garant bezpeãnosti (Rozhovor s J. Naìom) 13Hºadanie v˘chodísk (Rozhovor s ª. Bulíkom) 15Interoperabilita vzdu‰n˘ch síl OS SR (Rozhovor s M. Babiakom) 16Nová doba, nové moÏnosti, nové v˘sledky... (Rozhovor s J. Salaganiãom) 18NároãnosÈ v˘cvikov skvalitÀuje armádu (Rozhovor s P. Vojtekom) 19AFCEA a jej úloha v spolupráci s bezpeãnostn˘mi zloÏkami ‰tátu 34(Rozhovor s V. Ondroviãom)âeská armádaBudúcnosÈ ãeskej armády a Biela kniha (Rozhovor s A. Vondrom) 10Obrana SlovenskaËahajme za jeden povraz (Rozhovor s ª. âernákom) 23Chceme byÈ elitnou podpornou in‰titúciou rezortu obrany (Rozhovor so S. Kubom) 24Národná rada SRAko zvládnuÈ hrozby 21. storoãia (Rozhovor s M. Fedorom) 26BezpeãnosÈ nie je samozrejmosÈou (Rozhovor s J. Richterom) 27Zvy‰uje sa bezpeãnosÈ na cestách? (Rozhovor s J. Stankom) 28Boj proti extrémizmu a prevencia (Rozhovor s P. Hladk˘m) 29V̆ znam vojenského spravodajstva (Rozhovor s M. Kvasniãkom) 30Aj vojenské spravodajstvo plní úlohy pri obrane republiky (Rozhovor s R. ·vihurom) 31EfektívnosÈ v ãinnosti vojenského spravodajstva (Rozhovor s P. Kuboviãom) 32Zabezpeãovanie plynulosti informácií v NR SR (Rozhovor s M. NiÏÀanom) 54Priority Dunajskej stratégie (Rozhovor s J. Blanárom) 55Cieº = bezpeãnosÈ (Rozhovor s M. SaloÀom) 56Hºadanie stability verejného Ïivota (Rozhovor s J. Burianom) 61Informaãné technológiePenetraãné testy (EMM, spol. s r. o.) 33Viete, ako va‰i zamestnanci vyuÏívajú internet v práci? (EMM, spol. s r. o.) 33Fokus na bezpeãnosÈ komunikácie a ochranu dát (Rozhovor s P. Kucerom) 35Nov˘m cieºom v kybernetickej vojne sú mobilné zariadenia (Rozhovor s F. Barancom) 36Informaãná bezpeãnosÈ v dne‰nom svete (D. Olejár) 38BezpeãnosÈ informaãn˘ch systémov verejnej správy (P. Dek˘‰) 40Spracovanie a ochrana informácií je nároãn˘ proces (Rozhovor s J. TurÀom) 44InformatizáciaLegislatíva a bezpeãnosÈ v elektronickej verejnej správe (J. Hochmann) 41Ministerstvo vnútra SRNa‰a republika potrebuje vyspelú políciu (Rozhovor s J. Spi‰iakom) 47Integrovan˘ záchrann˘ systém (Rozhovor s M. Îilinkom a J. Buãekom) 48Hasiãsk˘ a záchrann˘ zbor SRUdalosti, ktoré nete‰ia... (Rozhovor s A. Nejedl˘m) 51Úrad hraniãnej a cudzineckej polícieMigrácia a medzinárodná spolupráca (Rozhovor s ª. Bíróom) 52Parlamentné konfrontáciePolitickému vplyvu sa nedá úplne zabrániÈ (Rozhovor s P. Abrhanom) 58Nikto z koalície netu‰í, ak˘ch dÏinov vypustil (Rozhovor s D. Jarjabkom) 59Dialógy MM & EWKto dnes nevie pracovaÈ s internetom, klesá na úroveÀ analfabetsa 63(Rozhovor s M. Markoviãom)Glosy – Poznámky – Eseje Cez kri‰táºovú guºu o roku 2011 (R. Kotian) 68Veãn˘ komunizmus v nás (E. Weidler) 70Parlamentn˘ denníkOpozícia mieni, koalícia mení (rk) 72SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 77

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L

2

Medzi otrepané a súãasne hojne opakova-né parlamentné frázy patrí tvrdenie, Ïe po-slanci hlasujú alebo majú hlasovaÈ podºasvojho svedomia. Tak to kodifikuje dokon-ca aj Ústava SR. Chce sa t˘m o. i. zdôraz-niÈ aj to, Ïe ºudia zvolení do NR SR sú sku-toãná elita, ktorá sa riadi t˘mi najvy‰‰ími zá-konn˘mi, ale aj morálnymi normami, naplnofungujúcimi v demokratickom ‰táte.

Bolo by to absolútne správne, keby nadmravn˘m správaním poslancov neviselaako Damoklov meã iná, a tieÏ úplne správ-na poÏiadavka: Ïe totiÏ vláda a iste aj iné in-‰titúcie konajú podºa odobrenia v‰etk˘chsvojich závaÏn˘ch rozhodnutí na základevôle poslancov, prejavenej v rôznych hlaso-vaniach. Aby v‰ak vláda mohla dlhodobo aperspektívne konaÈ podºa väã‰inového ná-zoru ãlenov parlamentu, musí vedieÈ – anie iba zo dÀa na deÀ, ale trvalo –, aké sú zá-kladné dispozície a predstavy NR SR. In˘-mi slovami: ministri musia maÈ pred sebouãierne na bielom v‰etky základné smernice,ktoré tvoria ucelen˘ systém – a ten umoÏ-Àuje vláde kvalitné riadenie ‰tátu ako celku,ale aj jednotliv˘ch rezortov, aby Ïivot vkrajine regulovala nejaká pevne stanovenáfilozofia a aby to nebola len h⁄ba náhod-n˘ch, z mesiaca na mesiac odhlasovan˘chnoriem.

Ak by v˘sledkom desiatok hlasovaní boliba ak˘si sumár pohºadov a náhºadov 150odli‰n˘ch ºudí, takéto komplexné riadeniespoloãnosti by bolo len utópiou alebo ilú-ziou. Prv teda, neÏ sa ozve 150 svedomí, mu-sia vzniknúÈ nejaké ucelené názorové pilie-re, ktoré sa riadia podºa uzavretého systémupredstáv a náhºadov. Z toho vypl˘va, Ïe po-slanec musí maÈ okrem svojho svedomia aj

nejaké spoloãenstvo, do ktorého dobrovoº-ne vstúpi, lebo v Àom nachádza najviac po-stojov a teórií, totoÏn˘ch alebo blízkychjeho vlastnému svetonázoru a jeho profesio-nálnym skúsenostiam a zámerom.

Kardinálna je potom otázka, do akej mie-ry a v ãom sa má a musí prispôsobiÈ progra-mu a koncepcii korporácie, ktorá sa stala v˘-chodiskom aj pre jeho Ïivotnú filozofiu. V západn˘ch demokratick˘ch ‰tátoch uÏdesaÈroãia a zväã‰a aj storoãia formálne a or-ganizaãne takúto bázu ponúkajú politickéstrany. Pravda, tieto subjekty sa ãasto spre-neverili svojmu základnému poslaniu vytvá-raÈ spoloãenskú skupinu, ktorá svojimi ak-tivitami umoÏÀuje kon‰tituovaÈ napríkladvládu tak, Ïe aj obãania, aj ãlenovia stranyvedia, kam smeruje jej ‰t˘l politickej praxe.A najmä ão môÏu od tohto subjektu oãaká-vaÈ, ak bude maÈ primeranú moÏnosÈ rozho-dovaÈ o ekonomick˘ch, vzdelávacích, zdra-votníckych, obrann˘ch, zahraniãn˘ch a v‰et-k˘ch ostatn˘ch dôleÏit˘ch konceptoch apraktick˘ch rie‰eniach. Tie totiÏ smerujú kvytvoreniu takého Ïivotného ‰t˘lu, ktor˘ão najviac ovplyvní veºmi dobré existenã-né podmienky pre kaÏdého obãana ‰tátu akaÏdému prinesie aj potrebné pote‰enie z toho, Ïe Ïije v dobrej krajine pre neho i prejeho rodinu.

Samozrejme, bolo by ideálne, keby sve-domie kaÏdého koaliãného politika dokáza-lo obsiahnuÈ v‰etky programové zámery po-litick˘ch strán, ktoré uspeli vo voºbách, arovnako aj cieºavedomé smerovanie samot-nej vlády. Skúsenosti z celej ºudskej histó-rie a z fungovania najrôznej‰ích vlád (a toaj v t˘ch ‰tátoch, ktoré majú ‰iroké uznanievo svetovej verejnosti a majú aj autoritu zamnohé svoje postoje) dokumentujú, Ïe e‰tenevyrástol politik alebo ‰tátnik, ktor˘ byv‰etk˘mi svojimi aktivitami dokázal reali-zovaÈ bezchybné v˘kony nejakej vlády ale-bo aspoÀ prispieÈ k ich realizácii. Preto tre-ba ão najlep‰ie kombinovaÈ v‰eobãianskepotreby a zámery so subjektívnymi predsta-vami a schopnosÈami ºudí, ktorí získali v de-mokratick˘ch voºbách mandát na riadenie‰tátu. KonaÈ podºa svojho svedomia tedaznamená dokonale ovládaÈ programovú zá-kladÀu, ktorá je najdôleÏitej‰ím predpokla-dom príÈaÏlivého a uznávaného riadenia ‰tá-tu. A rovnako je dôleÏité ão najviac vyÈaÏiÈzo svojho morálneho zázemia a ão najviacvyuÏiÈ v‰etky osobné pozitíva skutoãnejosobnosti ministra, poslanca alebo inéhopopredného verejného ãiniteºa. Svedomienemá politika zaÈahovaÈ do zákulisn˘ch hiera do presadzovania osobn˘ch malichern˘chzáujmov, ale má podporovaÈ úspe‰nú reali-záciu zámerov, ktoré tvoria oporné stæpyjeho Ïivotnej i politickej koncepcie.

‰éfredaktor

Sloboda politikovhosvedomia

Je o vás známe, Ïe svoj pracovn˘ ãas tráviteaj na cestách po Slovensku. Preão je to dôle-Ïité, ão vám to dáva pre ìal‰iu prácu a ão dô-leÏité si z osobn˘ch kontaktov priná‰ate?

Prezident republiky je priamo volen˘ obãan-mi, a teda svoju primárnu zodpovednosÈ má pre-dov‰etk˘m voãi nim. Pre mÀa sú stretnutia s obãanmi sondou do du‰e slovenského ãlove-ka a in‰piráciou ako postupovaÈ pri svojich roz-hodnutiach, ktoré sa dotknú Ïivota celej spoloã-nosti. Pracovné v˘jazdy do regiónov Sloven-ska, do miest a obcí v celej na‰ej krajine sú sú-ãasÈou môjho programu a práce od samého za-ãiatku, ão som do funkcie hlavy ‰tátu nastúpil.Ako príklad môÏem uviesÈ poãet mojich ofi-ciálnych pracovn˘ch v˘jazdov v prvom funkã-nom období. Nav‰tívil som vy‰e 550 podujatí pocelom Slovensku, celkovo som bol viac ako 400dní mimo Bratislavy. âiÏe za 5 rokov som vy‰eroka strávil na cestách po Slovensku, na stretnu-tiach s obãanmi. Preto si dovolím kon‰tatovaÈ,Ïe Slovensko, starosti a potreby jeho obãanov po-znám veºmi dobre. Te‰í ma preto, Ïe aj samotníobãania si tento fakt uvedomili a dali mi dôve-ru vo voºbách aj po druh˘ raz. Prezident sícenemá také ‰iroké právomoci ako na‰a exekutí-va, ale ako hlava ‰tátu môÏem zasahovaÈ do le-gislatívneho procesu. MôÏem vláde a poslancomparlamentu oponovaÈ zákony, ktoré sú v rozpo-re s Ústavou SR, in˘mi zákonmi a ktoré bymohli maÈ negatívne dopady na obãana. Rovna-ko sa snaÏím vyuÏívaÈ aj svoju kompetenciu po-z˘vaÈ si na konzultácie ústavn˘ch ãiniteºov a ãle-nov vlády, ktor˘ch rozhodnutia úzko vpl˘vajú nakaÏdodenn˘ Ïivot slovensk˘ch obãanov.

Je podºa vás smer v˘voja jednotliv˘ch regió-nov Slovenska priazniv˘. Kde vidíte väã‰iemoÏnosti lep‰ieho v˘voja?

Vyrovnávanie regionálnych rozdielov na Slo-vensku je dlhotrvajúci problém, ktor˘ rie‰ilo uÏniekoºko vlád. Som presvedãen˘, Ïe kaÏd˘ ka-binet si uvedomuje tieto disproporcie v sociál-nej a ekonomickej oblasti. Rozdielna ekono-mická v˘konnosÈ regiónov a sociálne vyluãova-nie urãit˘ch skupín obyvateºstva sú problémy,ktor˘m okrem Bratislavy ãelia prakticky v‰etkykraje. Dlhodob˘m problémom je aj vysoká kon-centrácia dlhodobo nezamestnan˘ch, nekvalifi-kovan˘ch a sociálne odkázan˘ch obyvateºovnajmä na severov˘chode a na juhu stredného Slo-venska. Spoloãn˘m ‰pecifick˘m problémom t˘-chto regiónov je najmä ich zlá dopravná do-stupnosÈ. Prvoradou úlohou je dokonãiÈ diaºniã-né spojenie medzi Bratislavou a Ko‰icami. Odtejto „tepny“ sa bude odvíjaÈ ìal‰í rozvoj infra-‰truktúry najmä na v˘chode Slovenska, bez nejdo regiónu nemôÏeme priviesÈ viac domácich azahraniãn˘ch investícií vytvárajúcich také po-trebné nové pracovné miesta.

Aj ÈaÏké, aj zloÏité, aj krásne, ajzaujímavé obdobie má kaÏd˘ z násza sebou. Rozhovor s prezidentom

republiky Ivanom GA·PAROVIâOMmoÏno zhodnotí a moÏno aj naãrtnesmer Ïivota v ìal‰om období, ktoré

nás ãaká, a moÏno niekoho ajprekvapí. Pripravila redaktorka

Anna Komová.

3

P R E Z I D E N T S R

denia v samosprávach, je stále urãujúcim fakto-rom ovplyvÀujúcim Ïivot v na‰ej spoloãnosti.Kabinet sa spolu s parlamentom podieºa na tvor-be nov˘ch zákonov a právnych noriem, upravu-je podmienky na podnikanie i samotné fungova-nie samospráv, financuje v˘stavbu dopravnejinfra‰truktúry. Dnes sa v‰ak samosprávy nemô-Ïu spoliehaÈ iba na vládu, ale musia vedieÈ ajsamy hºadaÈ moÏnosti, ako rie‰iÈ akútne problé-my vo svojej obci ãi regióne. Videl som uÏ veºapozitívnych v˘sledkov zo spolupráce s miestny-mi firmami a podnikateºmi. Takáto kooperáciaje v‰estranne v˘hodná, pretoÏe profitovaÈ z nejnebudú iba podniky, ale i ºudia, zamestnanci, at˘m silnie cel˘ región.

Sú kompetencie miestnych samospráv dosta-ãujúce, ão by sa mohlo zmeniÈ?

Decentralizáciou ‰tátnej správy pre‰li mnohév˘znamné kompetencie ‰tátu na samosprávymiest a obcí, ale aj na samosprávne kraje. T˘m-to krokom sa presunula veºká zodpovednosÈ zachod Ïivota v na‰ich mestách a obciach na miest-ne samosprávy. Ide o také v˘znamné kompeten-cie, ako zdravotníctvo, ‰kolstvo, doprava a so-ciálne veci, ktoré si so sebou pod krídla samo-správ preniesli aj svoje ÈaÏkosti, problémy adlhy. Îivot ukázal, Ïe sa musíme vrátiÈ k otáz-kam postavenia a úlohy ‰tátu a verejnej správy.Aj napriek urãit˘m systémov˘m problémom,osobne nevidím dôvod na zmenu ústavného vy-medzenia verejnej správy a územného a správ-neho usporiadania Slovenskej republiky. âo vní-mam ako váÏny problém, je stav a situácia v ad-ministratívnych ‰truktúrach ‰tátnej a verejnejsprávy. VyÏaduje si to dôsledne rie‰enie kvalityich vnútornej ãinnosti, a t˘m aj v˘stupov správ-nych orgánov, ktoré sa dot˘kajú ‰irokej verejnos-ti a sú aj barometrom spokojnosti obãanov sosprávou verejn˘ch vecí. Varovn˘m príkladom súnapríklad pretrvávajúce nedostatky vo v˘konesprávy v stavebnom konaní, nedoladené pro-blémy v riadení ‰kolstva a ÈaÏkopádnosÈ v pro-cese informatizácie verejnej správy. Z makroe-konomického pohºadu stále absentuje úãinn˘systém efektívneho finanãného vyrovnávaniasociálno-ekonomick˘ch rozdielov regiónov. Do-teraj‰í priebeh procesu decentralizácie poukazu-je na potrebu uskutoãnenia aj niektor˘ch systé-mov˘ch zmien, najmä v oblasti financovaniasamosprávnej pôsobnosti vy‰‰ích územn˘ch cel-kov v regionálnom rozvoji a rozvoji miest aobcí, na základe poznatkov z praxe.

Doba priná‰a so sebou aj informatizáciu, kto-rá e‰te nie je v‰ade samozrejmosÈou. Ako sapozeráte na jej nevyhnutnosÈ v nastávajú-com období?

Technick˘ pokrok a v˘voj napredujú, a pretosa v˘dobytky modernej elektroniky stávajú ove-ºa dostupnej‰ími kvalitou, cenou i v˘berom natrhu. Internet je obrovsk˘m posunom vpred asom presvedãen˘, Ïe jeho dostupnosÈ u nás je uÏna úrovni okolit˘ch európskych ‰tátov. Viac bysme mali v‰ak zabraÈ v oblasti implementácie in-formatizaãn˘ch systémov do praxe v oblasti

‰tátnej a verejnej správy. Súkromn˘ sektor uÏ po-chopil, Ïe informatizáciou rastie jeho v˘kon aklesajú náklady na ãas i pracovnú silu. Z inéhouhla pohºadu, napríklad s príchodom internetu doná‰ho Ïivota, mi trocha prekáÏa fakt, Ïe surfo-vanie a chatovanie na internete postupne vytlá-ãa na‰u mládeÏ zo ‰portovísk, z ulíc a vidno touÏ aj na ich fyzickej zdatnosti a nadpriemernejobezite. Preto by sme nemali zabúdaÈ na pohyba ‰port. Na to v‰ak musíme na‰ej mládeÏi vytvo-riÈ aj dostatoãné podmienky, aby sa poãítaã ne-stal náhradou za pohyb na ãerstvom vzduchu vspoloãnosti Ïiv˘ch, a nie virtuálnych kamarátov.

Máte dlhoroãné skúsenosti s prácou smeromk obãanom. Viete povedaÈ, ãi na Slovenskuprevláda spokojnosÈ a upevÀuje sa pocit isto-ty, ktor˘ je nesmierne dôleÏit˘ pre pokojn˘ Ïi-vot?

Slovensko a jeho ºudí veºmi dobre poznám.Viem, aké problémy obãanov najviac trápia.Právom sa doÏadujú od politikov a zamestnáva-teºov, aby ich Ïivot nebrali na ºahkú váhu. Abyboli zodpovední, prijali údel obetavosti, ohºadu-plnosti a solidarity. Aby Európska únia neprijí-mala rozhodnutia, ktoré zostávajú na papieriako plané sºuby. Îijeme v ãasoch hºadania soli-darity, rie‰enia rozporov a protireãení, nov˘ch in-tegrácií. Preto je nesmierne dôleÏité, aby si ‰tátplnil svoje funkcie a povinnosti tak, aby obãa-nia ‰tátu dôverovali, aby cítili, Ïe rie‰i ich prob-lémy, Ïe je tu pre nich a nie iba pre niekoºk˘chvyvolen˘ch. V tomto smere musím daÈ obãanomneraz za pravdu, keì vyjadrujú v˘hrady voãi sla-bej vymáhateºnosti práva. UÏ roky poukazujemna pomalosÈ a nedôslednosÈ konania na‰ich sú-dov. Myslím, Ïe v tomto smere by sme si v‰et-ci, bez ohºadu na príslu‰nosÈ k politick˘m stra-nám, mali vyt˘ãiÈ reálny cieº ozdraviÈ na‰u jus-tíciu. No a v neposlednej miere by sme nemalizabúdaÈ na to, Ïe aj v období hospodárskych ÈaÏ-kostí musíme pokraãovaÈ v napæÀaní sociálnychprogramov. Viem, Ïe peÀazí nikdy nie je na-zvy‰, ale rie‰enie sociálnej situácie, poskytova-nie sociálnych istôt svojim obãanom by malo byÈprioritou kaÏdého ‰tátu. Verím preto, Ïe pozitív-na nálada v na‰ej makroekonomike sa postupnepretaví do zniÏovania nezamestnanosti a zlep‰o-vania Ïivotnej úrovne na‰ich obãanov.

Koniec roka a zaãiatok nového je takmervÏdy pln˘ Ïelaní a záväzkov, pln˘ oãakávaní.âo si myslíte, Ïe Slovensku ch˘ba, ão by stemu Ïelali a ão je nevyhnutné prekonaÈ, abybolo lep‰ie a najlep‰ie?

Îelám v‰etk˘m ºuìom, aby neboli k Ïivotuokolo seba ºahostajní – pripomínajte si stále, Ïeveci v‰etk˘ch sú vÏdy aj záleÏitosÈou jednotliv-ca. Pozerajte na svet s otvoren˘mi oãami. Keìpocítite krivdu, alebo uvidíte nespravodlivosÈozvite sa, zabojujte nielen za seba, ale aj zain˘ch. Prajem si pre nás v‰etk˘ch viac solidari-ty a ohºaduplnosti voãi tomu druhému.

No a Ïelám vám i va‰im ãitateºom, ako je tozvykom, zdravie – najväã‰í kapitál, ktor˘ priná-‰a pokoj, spokojnosÈ i úspechy.

Ako hodnotíte prácu primátorov a starostova ako vnímate v˘sledok posledn˘ch komunál-nych volieb?

Myslím si, Ïe prácu primátorov a starostovnajlep‰ie zhodnotili obãania v komunálnych voº-bách. Podºa ich v˘sledkov môÏeme vidieÈ, komuºudia veria, s k˘m sú spokojní a koho si ako svoj-ho voleného zástupcu uÏ neÏelajú. Práca primá-torov a starostov je veºmi dôleÏitá. Pracujú nanajniÏ‰om, ale podºa môjho názoru na najdôle-Ïitej‰om a najzodpovednej‰om stupni zastupiteº-skej demokracie, ktorá urãuje charakter ‰tátu i ce-lej na‰ej spoloãnosti. Zákon o obecnom zriade-ní, ktor˘ je základom fungovania samospráv,vznikol pred 20 rokmi, ani nie rok po neÏnej re-volúcii. Za ním nasledovali ìal‰ie súvisiace ne-vyhnutné zákony svedãiace o tom, Ïe miestna sa-mospráva je Ïiv˘ organizmus, ktor˘ sa vyvíja asilnie. Za 20 rokov sa ukázalo, Ïe samospráva jeÏivotaschopná a úspe‰ná. Za touto prácou primá-torov a starostov, ale aj poslancov mestsk˘ch amiestnych zastupiteºstiev sú konkrétne v˘sled-ky. Aj preto dnes obãania vnímajú samosprávuako dôveryhodn˘ a demokratick˘ in‰titút ‰tátu.No mestá a obce v minulom roku neobi‰li via-ceré problémy. Predstaviteºom samospráv môÏe-me poìakovaÈ za ústretovosÈ a solidaritu pri rie-‰ení problémov, ktoré spôsobila kríza, najmäpri v˘padku dane z príjmov fyzick˘ch osôb.Aby toho nebolo málo, Slovensko postihli po-vodne, ktoré napáchali ‰kody za desiatky milió-nov eur na obecnom majetku, aj na majetku fy-zick˘ch osôb. ZvládnuÈ ochranné a záchrannépráce si ãasto vyÏadovalo heroické v˘kony.

Ako vidíte postoj vlády k samosprávam?Pravdepodobne sa opierate aj o doplÀujúceinformácie z jednotliv˘ch regiónov.

Vláda, aj keì uÏ mnohé z jej priamych kom-petencií pre‰li na niÏ‰ie exekutívne stupne ria-

Rok pln˘ zmien a udalostí,ktoré poznaãili Slovensko

4

Vo svojich prejavoch pred summitom somniekoºkokrát naãrtol piliere, o ktoré by sa pô-sobenie bezpeãnostnej organizácie malo opie-raÈ. Stratégia zahrÀuje oprávnenie zasahovaÈaj mimo hraníc ãlensk˘ch ‰tátov NATO, po-kiaº je to nevyhnutné. Dôraz sa kladie aj nanové elementy teroristick˘ch útokov, ktoré saobjavili aÏ po roku 1999, teda napríklad ky-berterorizmus, a v náplni zostáva vyvinutieobrany proti balistick˘m strelám.

Strategick˘ koncept zah⁄Àa aj reformu or-ganizaãnej ‰truktúry, ktorá by sa postupnepoãas nasledujúcich rokov mala zbaviÈ zby-toãnej administratívnej záÈaÏe, ão naznaãujeaj stenãenie zamestnaneckého aparátu. Hlav-nou súãasÈou tejto reformy bude uzatvorenie‰tyroch z 11 sídiel a ukrojenie poãtu úradní-kov v 14 agentúrach, ktoré zabezpeãujú den-n˘ chod Aliancie.

MISIA V AFGANISTANE

Severoatlantická aliancia zaãne redukovaÈpoãet vojakov v Afganistane na budúci rok acelkom by sa mala stiahnuÈ koncom roka2014. Lídri Aliancie dohodli v Lisabone ajstratégiu postupného odovzdania moci af-gansk˘m úradom ako aj dlhodobé partnerstvomedzi NATO a Kábulom. Proces tranzície,teda prechodu od vojensk˘ch operácií k sprá-

ve vecí verejn˘ch afganskou vládou, sa má za-ãaÈ uÏ na budúci rok. Napriek silnejúcemu od-poru Talibanu, prezident Hamid Karzaj v Li-sabone potvrdil, Ïe rok 2014 je realistick˘mdátum na úplné prevzatie kontroly miestny-mi úradmi nad Afganistanom.

Jednotliví ãlenovia Aliancie budú k dispo-zícii aj potom a to formou bilaterálnych zmlúvs Kábulom. Napriek v‰etkému sa situácia v Afganistane za posledné desaÈroãie znaãnezmenila. Pred desiatimi rokmi bola v Afganis-tane obãianska vojna, vládol tam brutálny re-Ïim, ktor˘ produkoval najnebezpeãnej‰íchteroristov na svete. Dnes napriek v‰etkému,sa Al Káida nemôÏe cítiÈ bezpeãne nikde v Af-ganistane, a tlak na Taliban je zo v‰etk˘chstrán. ªudia v Afganistane Ïijú v ãoraz väã-‰ej slobode a bezpeãnosti.

Z misie v Afganistane vypl˘va uÏ terazjedno veºké pouãenie – vojenská akcia nesta-ãí na to, aby sa v krajine konflikt vyrie‰il. NaÀje potrebné spolupracovaÈ s verejn˘mi zloÏ-kami v krajine. Dnes je v‰etk˘m jasné, Ïe vAfganistane sme urobili jednu váÏnu chybu.Je Àou to, Ïe sme na v˘cvik prv˘ch tamoj‰íchporiadkov˘ch síl ãakali aÏ do roku 2008. V budúcnosti chceme dosiahnuÈ bliÏ‰iu spo-luprácu s verejn˘mi zloÏkami v tom-ktorom‰táte. V súvislosti s rie‰ením situácie v Afga-nistane plánuje Severoatlantická aliancia spo-lupracovaÈ aj s Ruskom.

VAROVANIE PRED UËAHOVANÍMOPASKOV

Smerom von chce byÈ Aliancia otvorená no-v˘m partnerstvám a tie súãasné chce posúvaÈna vy‰‰iu úroveÀ. Som za to, aby v budúcnos-ti dbal o bezpeãnosÈ obyvateºstva globálnyprotiraketov˘ obrann˘ systém, ktor˘ by neza-hrÀoval len ‰táty NATO, ale napríklad aj Rus-ko.

V súãasnosti sa najmä v Európe skloÀujúãoraz väã‰ie ‰krty v rozpoãtoch, ktoré sa do-t˘kajú aj udrÏateºnosti jednotliv˘ch rezortovobrany. Je to síce aj priestor na to, aby kraji-ny na‰li spôsoby ako zefektívniÈ prácu aleboaby uÏ‰ie spolupracovali medzi sebou, no nadruhej strane okresávanie v˘davkov na obra-nu nemôÏe presiahnuÈ urãit˘ bod. Z mäsamôÏete postupne obrezávaÈ tuk, ale ak zare-Ïete príli‰ hlboko, zasiahnete sval, prípadneaj kosÈ. V takom prípade Európa riskuje, ÏeSpojené ‰táty si budú hºadaÈ bezpeãnostn˘chpartnerov inde vo svete.

NATO chce reagovaÈ na novév˘zvy a hrozby 21. storoãia

Vrcholní predstavitelia ãlensk˘ch ‰tátov Severoatlantickej aliancie poãas summituv portugalskom Lisabone schválili nosnú stratégiu organizácie pre nasledujúce desaÈroãie.

Dot˘ka sa oblastí, ktoré predchádzajúce stanovy smerovania Aliancie z roku 1999 e‰teneobsahovali, ale prená‰a do budúcnosti aj body, ktoré sa v poslaní Aliancie nemenia.

Dokument predloÏil generálny tajomník NATO Anders Fogh RASMUSSEN.

N A T O

Je dôleÏité, aby sa Aliancia aj naìalej bu-dovala, roz‰irovala a udrÏiavala na princípekolektívnej bezpeãnosti. Toto je kºúã, toto jetajomstvo, toto je ãaro na‰ej transatlantickejrodiny a spoloãenstva. Druhou prioritou je, ÏekaÏd˘ hlas v Aliancii treba vypoãuÈ, aby sarozhodnutia na v‰etk˘ch úrovniach diali nabáze konsenzu, aby veºká krajina mohla nie-len hovoriÈ, ale aby bola povinná aj poãúvaÈ,a aby malá krajina mala rovnaké právo aÏiadne bariéry slobodne sa vyjadriÈ k akejkoº-vek otázke, ktorú Severoatlantická alianciaposudzuje. Slovensko môÏe byÈ v tomto sme-re s novou stratégiou spokojné.

PRAGMATIZMUS PRI HªADANÍSPOLOâNEJ CESTY

Priznávam, Ïe uÏ dávno som nedával namedzinárodnom fóre tak˘ pozor ako na sum-mite NATO – Rusko v portugalskom Lisabo-ne. KaÏd˘ váÏil slovo a v‰etci sme sa te‰ili z toho, Ïe zavládla neobyãajne silná a jednot-ná vôºa hºadaÈ spoloãnú cestu. Na tomto stret-nutí som sa cítil veºmi dobre. Na jednej stra-ne neskr˘vam radosÈ z toho, Ïe sa podarilo po-staviÈ základn˘ kameÀ dohody medzi Ru-skom a NATO v oblasti budúcej protiraketo-vej obrany nad Európou, na druhej strane bysom chcel zdôrazniÈ, Ïe oãakávania by nema-

li byÈ prehnané. Náhodou zaduje in˘ vietor amohli by sme byÈ veºmi frustrovaní.

Svetoví lídri na summite vystupovali v di-skusii veºmi empaticky, dokonca i tí, ktorí b˘-vajú na medzinárodn˘ch fórach ãasto tvrd˘-mi kritikmi Ruska. Domnievam sa, Ïe na po-vrch jasne vystúpila v‰eobecná snaha hºadaÈspojencov v r˘chlo sa meniacom svete a totouvedomenie bolo také husté, Ïe sa dalo krá-jaÈ.

Lídri zatiaº prijali iba koncept o potenciál-nom spájaní protiraketov˘ch obrann˘ch cel-kov Aliancie a Ruska. Nehovorilo sa v‰ak okrajinách, v ktor˘ch by obranné zariadeniamohli by rozmiestnené. Koncept treba ìalejrozpracovaÈ a premeniÈ na drobné.

Pri takom komplikovanom projekte ako jeprotiraketov˘ ‰tít nie je vhodné veci príli‰unáhliÈ. Rozvoj vzÈahov medzi b˘val˘m v˘-chodn˘m a západn˘m rivalom moÏno pri-rovnaÈ k rekon‰trukcii chalupy. Neviem, ãi steuÏ rekon‰truovali chalupu – ja som to robil –a plánoval som to tri roky a ‰etril som päÈ ro-kov. A dobre som si premyslel, kedy to za-ãnem, s k˘m to zaãnem a ako to zaplatím. Pre-to sa na vrcholnej schôdzke prijali iba základ-né dokumenty, na zvy‰ok procesu si trebapoãkaÈ.

VzÈahy Rusko – NATO budú e‰te veºmikomplikované a odborníkov, najmä zo stranyNATO, ãaká obrovské mnoÏstvo práce, abytúto základnú politickú vôºu rozpracovali naìal‰ie etapy. Hrozby treba najprv pomenovaÈ,odmeraÈ a potom zaãaÈ hºadaÈ odpovede, kto-ré by novinári chceli poznaÈ uÏ dnes.

Napriek moÏn˘m komplikáciám vo vzÈa-hoch motívy oboch strán by som charakteri-zoval ako pragmatické. Verím, Ïe tieto princí-py urãia budúcnosÈ projektu.

POLITIKA OTVOREN¯CH DVERÍ

Slovensko ako ãlen NATO a EÚ presadzu-je takzvanú politiku otvoren˘ch dverí a patrímedzi tie krajiny Európskej únie a Severoa-tlantickej aliancie, ktoré podporujú roz‰írenieoboch organizácií o ìal‰ích ãlenov.

Toto úsilie bolo zreteºné aj na rokovaniachs ukrajinsk˘m ministrom zahraniãn˘ch vecíKostantynom Ivanovycom Hry‰cenkom –poãas konania lisabonského summitu NATO- kde som podporil ìal‰iu liberalizáciu vízo-vého reÏimu s Ukrajinou. Pozval som svojhoukrajinského kolegu na náv‰tevu Slovenska,poãas ktorej by sme mohli komplexne sa ve-novaÈ európskej agende vrátane vzÈahov EÚ

– Ukrajina a v˘chodného partnerstva. Zopa-koval som zároveÀ záujem Slovenska o ìal-‰í príspevok na‰ej krajiny odovzdávaÈ skúse-nosti z procesov, ktor˘mi pre‰lo Slovensko.

Slovensko je vzorom a veºmi silnou moti-váciou aj pre ìal‰ie krajiny. Po nedávnych ro-kovaniach s najvy‰‰ími ãiernohorsk˘mi pred-staviteºmi v Podgorici môÏem povedaÈ, Ïe vâiernej Hore Slovensko vnímajú nielen akopartnera, ale ako svoj vzor. Keì som poãúvalpodpredsedu vlády a ministra financií IgoraLuk‰iãa, tak som povedal, Ïe mám pocit tohoznámeho déja vu. Pred oãami sa mihol obrazna‰ich reforiem v období 1998 aÏ 2006. Preâiernu Horu je Slovensko vzorom a veºmi sil-nou motiváciou – Ïe je moÏné dobiehaÈ, Ïe jemoÏné utekaÈ, Ïe nie je nevyhnutné sa obze-raÈ doºava alebo doprava, ale plniÈ si domáceúlohy, plniÈ si reformy, a vtedy má krajina ná-dej na r˘chle zaãlenenie do Európskej únie.

âiernu Horu som nav‰tívil ako prv˘ minis-ter zahraniãn˘ch vecí po tom, ão v novemb-ri Európska komisia uverejnila pozitívne hod-notenie tejto krajiny. Je tak pozitívne, Ïe námumoÏÀuje na Rade pre v‰eobecné záleÏitostiintenzívne lobovaÈ, aby âierna Hora získala‰tatút kandidátskej krajiny, ão uÏ je naozajpredsieÀ alebo vstupná brána k priamym ro-kovaniam o zaãlenení âiernej Hory do Európ-skej únie.

Aj Moldavsko, ako b˘valá postsovietskakrajina, ktorá prechádza jedineãnou transfor-máciou, v Slovensku vidí doslova svoj vzor.Zúãastnil som sa na otvorení Národného kon-ventu o európskej integrácii Moldavskej re-publiky. Ide o platformu, ktorá umoÏní spo-loãnú diskusiu koalícii, opozícii, mimovlád-nym organizáciám aj podnikateºsk˘m sub-jektom. Konvent by mal reprezentovaÈ poli-tické strany a autority hospodárskeho a kul-túrneho Ïivota, ktor˘m záleÏí na ão najprecíz-nej‰ej vízii európskej perspektívy Moldavs-ka. Slovensko na jeho vznik finanãne prispe-lo v rámci svojej oficiálnej rozvojovej pomo-ci. Tak ako národn˘ konvent bol prínosn˘mpre Slovensko a pomohol formovaÈ verejnúmienku, myslím si, Ïe bude nemenej prínos-n˘m aj v Moldavskej republike.

Stratégia NATO zohºadÀuje aj priority SR

Jeden za v‰etk˘ch, v‰etci za jedného je hlavn˘m heslom, ktoré by malo charakterizovaÈ povahu a budúcnosÈ Severoatlantickej aliancie. Toto posolstvo obsahujú aj priority, ktoré sa slovensk˘m expertom z ministerstiev obrany a zahraniãn˘ch vecí podarilo do novej strategickej koncepcie NATO zakomponovaÈ.

Prvou je, aby Aliancia fungovala na princípe kolektívnej bezpeãnosti, a druhou záruka, Ïe hlas kaÏdejjednej ãlenskej krajiny bude maÈ váhu. Minister zahraniãn˘ch vecí SR Mikulá‰ DZURINDA.

V L Á D A S R

5

6

V L Á D A S R

V novembri minulého roku schválili hlavy‰tátov a predsedovia vlád na summite v Li-sabone Strategickú koncepciu NATO. Ve-nujme sa hneì na zaãiatku rozhovoru otáz-ke ão nám prinieslo ãlenstvo v t˘chto organi-záciách, ako sa menilo postavenie Slovenskav súvislosti s bezpeãnosÈou a aká je súãasnásituácia?

BezpeãnosÈ Slovenskej republiky je pevnespätá s bezpeãnosÈou euroatlantického priesto-ru, ktorého sme neoddeliteºnou súãasÈou. Sys-tém kolektívnej obrany NATO a Spoloãná bez-peãnostná a obranná politika EÚ nám poskytu-jú rozhodujúce bezpeãnostné záruky a predsta-vujú primárne nástroje na obhajobu a presa-dzovanie na‰ich bezpeãnostn˘ch záujmov. Po-stupnou integráciou do euroatlantick˘ch ‰truk-túr bol vytvoren˘ jeden z najdôleÏitej‰ích pred-pokladov pre stabiln˘, demokratick˘, sociálnya ekonomick˘ rozvoj Slovenska. Prosperita abezpeãnosÈ obãanov a ‰tátu sú dve strany jed-nej a tej istej mince, z tohto predstavuje rozvojich akcieschopnosti a kredibility Ïivotn˘ zá-ujem Slovenskej republiky. Súãasná úroveÀbezpeãnosti na‰ich obãanov je garantovaná vy-sokou mierou bezpeãnosti a stability v euroatlan-tickom priestore. Tá je dôsledkom nie len odstra-‰ujúceho (jadrového a konvenãného) potenciá-lu systému kolektívnej obrany, ktorého sme sú-ãasÈou, ale aj jeho pozitívneho vplyvu na celko-vú medzinárodnú bezpeãnosÈ vykonávaného ajprostredníctvom operácií medzinárodného krí-zového manaÏmentu

Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe tieto garancie niesú automatické a kladú vysoké nároky na na‰ubezpeãnostnú a obrannú politiku. Zaruãeniemieru a stability ako rozhodujúcich podmie-nok pre prosperitu obãanov a ‰tátu si vyÏaduje,

aby Slovenská republika adekvátne rozvíjalarozhodujúce nástroje svojej bezpeãnostnej a ob-rannej politiky. Na‰u schopnosÈ vãas a primera-ne reagovaÈ na v‰etky situácie ohrozujúce bez-peãnosÈ ako na‰ich obãanov a tak aj na‰ich spo-jencov, môÏu zaruãiÈ len kvalitne pripravené adobre vyzbrojené profesionálne ozbrojené sily.

Vo svojom programovom vyhlásení dekla-rovala vláda zámer vykonaÈ strategické hod-notenie obrany. âo viedlo vládu k tomutorozhodnutiu?

K strategickému hodnoteniu obrany sa spra-vidla pristupuje vtedy, keì sa podstatne zmeniazákladné podmienky pre naplÀovanie stanove-n˘ch ambícií, cieºov, priorít a úloh obrannejpolitiky ‰tátu ak˘mi sú predov‰etk˘m zmeny v bezpeãnostnom prostredí a z nich vypl˘vajú-ce zmeny poÏiadaviek na rozvoj spôsobilostí arovnako tak v˘razné zmeny v zdrojovom zabez-peãení oblasti obrany ‰tátu. Viaceré ‰táty vyuÏí-vajú strategické hodnotenie obrany aj ako pra-videln˘ mechanizmus na hodnotenie stavu za-bezpeãenia obrany ‰tátu a na jeho ìal‰ie usmer-nenie. Na‰ou ambíciou je takisto zaviesÈ pravi-delnosÈ do vykonávania strategického hodnote-nia obrany, ktoré okrem iného zaruãí aj transpa-rentnú kontrolu vynakladania verejn˘ch zdrojovna túto oblasÈ.

Na Slovensku sú zreteºné obe tieto základnépodmienky. Z hºadiska vonkaj‰ích vplyvov je zá-kladn˘m podnetom nová Strategická koncepciaNATO, ktorá síce potvrdzuje kontinuitu so svo-jou predchodkyÀou v hlavnom poslaní a charak-tere NATO, zároveÀ v‰ak priná‰a kvalitatívnenové prístupy ku komplexnému rie‰eniu niek-tor˘ch podstatn˘ch fenoménov, ak˘mi sú naprík-lad ochrana kybernetického priestoru, protirake-

tová obrana, ochrana Ïivotne dôleÏitej infra-‰truktúry a iné, ktoré vyÏadujú v˘znamné zme-ny v procese tvorby potrebn˘ch spôsobilostí.

Z hºadiska vnútorného je základn˘m faktorompodstatne sa zniÏujúci zdrojov˘ rámec na plne-nie úloh obrany ‰tátu, vrátane rozvoja ozbroje-n˘ch síl, priãom do budúcna sa má tento trend,aj v dôsledku dopadov ekonomickej krízy, na-ìalej prehlbovaÈ. Vyãlenenie dvoch percent HDPna obranu predstavuje cieºovú métu, na dosiah-nutí ktorej sa dohodli ãlenské krajiny v rámciNATO. NaplÀovanie tohto odporúãania je jed-n˘m z kritérií, na základe ktorého sú krajinyhodnotené. K dne‰nému dÀu sa darí napæÀaÈtento cieº len niektor˘m ãlensk˘m krajinám. Unás je dnes oveºa dôleÏitej‰ie zastaviÈ klesajúcitrend finanãn˘ch zdrojov vyãleÀovan˘ch na ob-ranu, ako sa usilovaÈ o dve percentá, ão je aj v podmienkach následkov ekonomickej krízynereálne a v najbliÏ‰ích rokoch nedosiahnuteº-né. To neznamená, Ïe z hºadiska strednodobé-ho a dlhodobého sa dosiahnutia dohodnutéhocieºa zriekame. Vy‰‰iu prioritu v‰ak s ohºadomna súãasnú ekonomickú situáciu budem klásÈ nazaruãenie stability v˘davkov na obranu, ão jeoveºa dôleÏitej‰ie z pohºadu dlhodobého rozvo-ja ozbrojen˘ch síl.

Pokraãovanie v redukcii zdrojového rámca naobranu ‰tátu by negatívne ovplyvnilo primera-n˘ podiel SR na zaruãení úãinnosti systému ko-lektívnej obrany nielen v oblasti medzinárodnejbezpeãnosti, ale bezprostredne aj vo vzÈahu krealizácii základného cieºa obrannej politikySR a mohlo by viesÈ k spochybneniu politickejpripravenosti SR zdieºaÈ záÈaÏ na spoloãnomúsilí.

Aké najdôleÏitej‰ie v˘zvy sú pred Slovenskourepublikou a obzvlá‰È pred rezortom obranyvzhºadom na v˘sledky novembrového summi-tu NATO v Lisabone?

Na samite v Lisabone bolo prerokovan˘chviacero reformn˘ch iniciatív. NajdôleÏitej‰iev˘zvy pre Slovensko vypl˘vajú zo schválenejStrategickej koncepcie. Úlohy vypl˘vajúce z koncepcie budú do konca marca 2011 konkre-tizované formou Politickej smernice NATO,ktorá rozpracuje konkrétne úlohy pre obrannúpolitiku a obranné plánovanie. UÏ dnes je v‰akmoÏné povedaÈ, Ïe hlavnou v˘zvou pre Slo-vensko je nie len pokraãovanie transformácieozbrojen˘ch síl, ale najmä jej ur˘chlenie a po-silÀovanie úrovne ich spôsobilostí plniÈ úlohy ajìaleko od územia Slovenskej republiky. Prehlbu-júci sa komplexn˘ charakter operácií na udrÏa-nie mieru vyÏaduje intenzívnej‰ie rozvíjaÈ civil-né spôsobilosti pre operácie krízového manaÏ-mentu. V blízkej budúcnosti budeme musieÈrozhodnúÈ o spôsobe zapojenia sa do protirake-tovej obrany, ãi o spôsobe ako prispejeme ku ky-bernetickej obrane a energetickej bezpeãnosti.

Z prehodnotenia stratégie pôsobenia Alianciev Afganistane vyplynula potreba nasadiÈ ão naj-viac in‰truktorov na v˘cvik afgansk˘ch bez-

Strategick˘ rámec obrany SR

V apríli tohto roka si pripomenieme siedme v˘roãie vstupu Slovenskej republiky do NATO a EÚ. Ako tieto historické udalosti ovplyvÀujú bezpeãnosÈ Slovenskej republiky, aj o tom v nasledujúcom

rozhovore s ministrom obrany SR ªubomírom GALKOM a redaktorkou Annou Komovou.

7

V L Á D A S R

vajúce zo strategického hodnotenia obrany. Toje moÏné len racionalizáciou priorít, zv˘‰enímefektivity a transparentnosti pri vynakladanízdrojov pridelen˘ch rezortu zo ‰tátneho roz-poãtu a ich vyuÏívania.

V programovom vyhlásení sa hovorí o snahebudovaÈ celonárodn˘ konsenzus o najdôleÏi-tej‰ích otázkach bezpeãnostnej politiky a ob-rany. MôÏete nám bliÏ‰ie objasniÈ tento zá-mer?

Pevné zakotvenie Slovenskej republiky v eu-roatlantick˘ch a európskych bezpeãnostn˘ch,politick˘ch a ekonomick˘ch ‰truktúrach, ako ajãlenstvo v ostatn˘ch medzinárodn˘ch organizá-ciách, nezbavuje ‰tát zodpovednosti za zaruãe-nie svojej obranyschopnosti a bezpeãnosti vlast-n˘mi silami pri vyuÏití v˘hod, ktoré systém ko-lektívnej obrany poskytuje. Systém kolektívnejobrany umoÏÀuje budovaÈ men‰ie ozbrojenésily ako by to bolo v prípade individuálnej ob-rany, kladie v‰ak v˘razne vy‰‰ie nároky na ichspôsobilosti, predov‰etk˘m na ich schopnosÈpôsobiÈ v súãinnosti s ozbrojen˘mi silami in˘ch

‰tátov ìaleko od vlastného územia. Úloha ‰tá-tu, predov‰etk˘m jeho v˘konn˘ch orgánov, v tej-to oblasti bude narastaÈ a to ako pri napæÀaní jehovonkaj‰ej, tak aj vnútornej funkcie s cieºom za-bezpeãenia komplexného prístupu a dosahova-nia celospoloãenského konsenzu k otázkam ob-rany a bezpeãnosti ‰tátu. To bude vyÏadovaÈrozvíjanie systémov˘ch, politick˘ch, ekono-mick˘ch, právnych a sociálnych podmienok prerozvoj obranného potenciálu ‰tátu a jeho efek-tívne vyuÏívanie pri zaruãovaní bezpeãnosti ob-ãanov a ‰tátu.

Budovanie obranného potenciálu ‰tátu pred-stavuje dlhodob˘ kontinuálny proces. Jehoúspe‰nosÈ môÏe byÈ garantovaná len v podmien-kach celospoloãenského konsenzu, predov‰et-k˘m prostredníctvom dosiahnutia politickej do-hody rozhodujúcich politick˘ch strán a spolo-ãensk˘ch elít k základn˘m otázkam obrany abezpeãnosti obãanov a ‰tátu, predov‰etk˘m k zá-sadn˘m dlhodob˘m prioritám rozvoja ozbroje-n˘ch síl, ako dôleÏitého atribútu zvrchovaného‰tátu.

peãnostn˘ch síl, tak aby boli schopné prevziaÈzodpovednosÈ za Afganistan do svojich rúk dokonca roka 2014. K tomuto úsiliu chceme na-pomôcÈ aj my prevzatím zodpovednosti za sa-mostatn˘ operaãn˘ a v˘cvikov˘ tím (CSSOMLT) v Tarin Kowt, v spolupráci s na‰imipartnermi z Austrálie a USA (Národná Garda In-diana), a tieÏ aj vyslaním in‰truktorov z 5. plu-ku ‰peciálneho urãenia.

Aké sú va‰e priority vo funkcii ministra ob-rany?

Hlavnou prioritou nadchádzajúceho obdobiaje udrÏanie primeranej angaÏovanosti na‰ichozbrojen˘ch síl v operáciách medzinárodnéhokrízového manaÏmentu pod vedením medziná-rodn˘ch organizácií s dôrazom na operáciuISAF pod vedením NATO v Afganistane, ão priv˘razne limitovan˘ch zdrojoch je veºmi zloÏi-tá a nároãná úloha.

Prioritou pre najbliÏ‰ie dva roky je strate-gické hodnotenie obrany s cieºom definovaÈ po-liticko-strategick˘ rámec pre dlhodob˘ a stabil-n˘ rozvoj obranného potenciálu Slovenskej re-publiky s dôrazom na ozbrojené sily a tomu zod-povedajúce zabezpeãenie stabilného zdrojové-ho rámca pre ich rozvoj. V rámci tohto proce-su prehodnotíme základné bezpeãnostno-politic-ké a obranné dokumenty, aby kore‰pondovali sosúãasn˘mi reáliami medzinárodn˘ch vzÈahov aglobálneho bezpeãnostného prostredia, ako aj s cieºmi definovan˘mi v najnov‰ích strategic-k˘ch dokumentoch NATO a EÚ. SúãasÈou toh-to procesu bude aj otvorenie rezortu tak, aby bolivytvorené podmienky pre ‰ir‰í dialóg s predsta-viteºmi politick˘ch strán, expertnej komunity,ako aj verejnosti na dosiahnutie celospoloãen-ského konsenzu o základn˘ch otázkach bez-peãnosti obãanov a obrany ‰tátu, prioritách, cie-ºoch, úlohách a potrebách ozbrojen˘ch síl. Pod-statné je to, Ïe v‰etky závery a úlohy, ktoré vy-plynú zo strategického hodnotenia obrany, chce-me implementovaÈ do strategick˘ch koncepã-n˘ch a plánovacích dokumentov a súvisiacichprávnych noriem a uviesÈ ich tak do reálnej pra-xe e‰te poãas tohto volebného obdobia.

Na‰ou aktuálnou prioritou je aj vãasné prija-tie a dôsledné presadenie tak˘ch systémov˘chopatrení, ktoré zaruãia udrÏanie najdôleÏitej-‰ích schopností rezortu obrany a predov‰etk˘mozbrojen˘ch síl v najbliÏ‰ích dvoch rokoch, neÏbudú prijaté zásadné systémové opatrenia vypl˘-

• vývoj a výroba počítačov a špeciálnej techniky do extrémnych podmienok• výroba v malých aj vo veľkých sériách, podľa potrieb zákazníka

Špecialista na zákaznícku výrobuwww.mttx.eu

[email protected] www.qproducts.sk www.mttx.eu

8

V rámci rozvoja systému C2SYS pre Ozbro-jené sily SR vypracovala na‰a spoloãnosÈ CSBCanal˘zu systému velenia a riadenia, ktor˘ budeinteroperabiln˘ s ostatn˘mi krajinami NATO.Program MIP zahrnuje prakticky v‰etky kraji-ny NATO, niektoré partnerské krajiny z Euró-py, Austráliu, Nov˘ Zéland a JuÏnú Afriku.

Na‰a spoloãnosÈ vyvíja tak˘to systém vdvoch úrovniach. Prvá je pre ‰táby práporov abrigád a druhá je pre podriadené jednotky nataktickom stupni roty, ãaty a druÏstva. Rozde-lenie do dvoch ãastí vypl˘va z potreby komu-nikácie ‰tábov v prvom prípade a z pouÏitia ma-l˘ch jednotiek v operáciách NATO, EÚ a OSNv prípade druhom. Slovenská republika posie-la do operácií jednotky nie väã‰ie ako rota. Ta-káto jednotka má potom svoj ‰táb a ten vìakaprogramu interoperability môÏe spolupracovaÈso ‰tábom práporu iného kontingentu.

Práca na takomto programe je dlhodobouúlohou. Od podielu na tvorbe architektúry cezrealizáciu programov˘ch modulov, testy a ope-raãné pouÏitie uplynie viac ako ‰tyri, päÈ i viacrokov. Len samotné testovanie produktu prechá-dza cez 4 fázy, tzv. SLT a OLT testy. Prvá fázaje testovanie systém proti systému na národnejúrovni, druhá fáza je elektronická proti automa-tu. Druhé dve fázy testujú konkrétny produkt a

realizujú sa spravidla v skupinách, a to najskôrv 2 aÏ 3-ãlenn˘ch a v poslednej fáze 7, 8 a viacã-lenn˘ch podºa cviãiacej zostavy na medzinárod-nej úrovni.

Vo verzii MIP 3.0 sme úspe‰ne pre‰li cezv‰etky fázy testovania a na úrovni ‰tábov je pro-gram C2SYS dodan˘ do OS SR. Vrcholn˘m tes-tovacím podujatím je cviãenie krajín NATO ajeho partnerov pod názvom Combined Enda-vour. UskutoãÀuje sa kaÏdoroãne s rôznymioperaãn˘mi scenármi a na kaÏdom z cviãenísme doposiaº uspeli v testoch proti viacer˘mkrajinám NATO.

Testovaním systému C2 SYS- MIP v rámcitestovania MIP DEM BL3 (Blok 3) ako aj v za-pojení sa do scenára medzinárodnej operáciebolo potvrdené, Ïe systém je plne interoperabil-n˘ v rozsahu poÏiadaviek na testovanie MIPBL3.

Ing. Ivan PLICHTA, CSc.riaditeº

CSBC, spol. s r.o.

Participácia Slovenskej republikyv programe interoperability

so systémami NATO

Ozbrojené sily Slovenskej republiky boli prijaté za asociovaného ãlena komunity MIP10. júna 2008 – na MSG –11 v ·tokholme. MIP je skratkou pre program Interoperabilita

systémov velenia a riadenia, Multilateral Interoperability Program. Interoperabilita v praxiznamená schopnosÈ zdieºaÈ, prená‰aÈ a zobrazovaÈ dáta z rôznych systémov velenia a riadenia

a tak vytváraÈ na miestach velenia rôznych kontingentov rovnak˘ Spoloãn˘ Obraz Situácie (SOS).

V E D A A V ¯ S K U M

SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., má sídlo v Bratislave a v˘vojovo-

-v˘robnú prevádzku v LiptovskomMikulá‰i. PrevaÏná ãasÈ

pracovníkov firmy pochádzaz vojenského v˘skumu.

SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatkuorientuje na v˘voj, realizáciua integráciu systémov velenia

a v˘cviku pre pozemné sily.SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºko

úspe‰n˘ch projektov, ktoré súzavedené do pouÏitia alebo sú

po vojskov˘ch skú‰kach. Niektoré z projektov sa rie‰ilisamostatne, viaceré v‰ak boli

integrované do funkãného celkuv spolupráci v˘robn˘ch

a v˘vojov˘ch firiem.SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,

pri svojej práci vyuÏíva od roku2003 systém riadenia kvality

ISO 9001:2000. Poãas rie‰eniazahraniãn˘ch dodávok

systém riadenia kvality a jeho aplikáciu pri v˘robe

overovali zahraniãnéodberateºské audity.

CSBC, spol. s r. o.Roºnícka 10, 831 07 Bratislava

Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142Fax: +421 44 5570 143

e-mail: [email protected]

O Z B R O J E N É S I L Y S R

vojaci uÏ nepôsobia len na základniach, ale ajv teréne a preto nás te‰í, Ïe sa môÏeme podie-ºaÈ na lep‰om zabezpeãení ochrany na‰ich jedno-tiek. Za svoj tradiãn˘ trh povaÏujeme aj sused-nú âeskú republiku, keìÏe veºká ãasÈ na‰ej pro-dukcie je urãená práve pre ich ozbrojené sily.

V súãasnosti ste aktívni v Indii. Preão?Indická armáda prechádza obrovskou trans-

formáciou a modernizáciou, hºadá strategic-k˘ch partnerov a roz‰iruje svoj vplyv. Prostred-níctvom tejto politiky sa chcú staÈ regionálnoumocnosÈou a zabezpeãiÈ si podporu svojich cie-ºov. Dnes má indická obrana desiaty najväã‰írozpoãet na svete, druh˘ v ázijsko-pacifickomregióne a odhadom dvojpercentn˘ podiel na ce-losvetov˘ch v˘davkoch v tejto oblasti. Napriektomu aÏ 70 percent vojenskej technológie mu-sia importovaÈ. Ponúkajú tak veºkú príleÏitosÈpre najlep‰ích vo svojej triede. V súãasnosti máSlovenská republika záujem zvíÈaziÈ v ambici-óznom tendri na dodávku v˘znamného poãtu155-milimetrov˘ch samohybn˘ch kolesov˘chhúfnic ZUZANA 2 pre Indickú armádu. Tech-nické rie‰enie tohto sofistikovaného slovenské-ho v˘robku dáva obrovsk˘ potenciál a úspechv spomínanej súÈaÏi by pre domáci priemyselveºa znamenal. Na‰a spoloãnosÈ sa na tomtotendri zúãastÀuje dodávkou zameriavaciehokontajneru pre priamu streºbu predov‰etk˘m vnoci. Z toho dôvodu som sa osobne zúãastnil napríslu‰n˘ch ãastiach vojskov˘ch skú‰ok prebie-hajúcich v Indii. Tie pre nás skonãili s veºmi dob-r˘m v˘sledkom. Preto verím, Ïe sme na správ-nej ceste uspieÈ. Cel˘ slovensk˘ tím odvádza v˘-bornú prácu, v˘znamne prispieva k ‰anci presa-diÈ sa a v tvrdom konkurenãnom boji úspe‰nepresadzuje slovenské záujmy.

âím sú motivované tieto va‰e aktivity v za-hraniãí?

Rovnako ako v‰etky trhy, globalizuje sa aj trhs obrann˘mi technológiami. Druh˘m faktoromje skutoãnosÈ, Ïe pôsobíme v unikátnom sekto-re. Konkrétne v oblasti detekcie oÏiarenia lasero-v˘mi lúãmi patríme vìaka ucelenému programo-vému radu medzi najlep‰ích. Na‰ou najväã‰oukonkurenãnou v˘hodou je distribuovan˘ systémdetekcie, ktor˘ umoÏÀuje ochranu objektov sozloÏit˘m tvarovaním a s veºk˘mi rozmermi, na-príklad vozidlá s ãlenitou v˘zbrojou alebo vo-jenské fregaty. V‰etky v˘hody ponúkame svo-jim súãasn˘m aj potencionálnym partneromãím sa stávame zaujímav˘mi pre spoluprácu.

âo pripravujete na rok 2011, s ak˘mi oãaká-vaniami ste vstúpili do prvého roka druhejdekády tohto storoãia?

V tomto roku nás ãaká mnoÏstvo práce. Spo-meniem v˘voj systému detekcie laserovéhooÏiarenia pre námorné aplikácie v spolupráci sveºkou francúzskou spoloãnosÈou. V t˘chto me-siacoch dokonãujeme kompletizáciu prototy-pu, ktor˘ sa musí následne podrobiÈ zloÏit˘m tes-tom. Ide o najmodernej‰iu technológiu a my uÏteraz registrujeme záujem z rôznych kútov sve-ta. Napríklad v Grécku, kde práve spú‰Èajú roz-siahly program modernizácie loìstva, mámevlastného zmluvného zástupcu, absolvovali smesériu úspe‰n˘ch prezentácií, a to aj na úrovnivrchného velenia námorn˘ch síl. Vzhºadom nato, Ïe bez participácie miestneho v˘robcu ne-moÏno dostaÈ Ïiadnu vládnu zákazku, rokujemeaj v tomto smere a v súãasnosti sme pred pod-pisom zmluvy o partnerstve s vplyvnou gréckouspoloãnosÈou z obranného priemyslu. ëal‰ouprioritou je ão najskôr ukonãiÈ akreditaãn˘ pro-ces ná‰ho kalibraãného laboratória pre termovíz-

ne systémy. Toto laboratórium je priamym v˘-stupom projektu spolufinancovaného Agentúroupre podporu v˘skumu a v˘voja a bude prv˘makreditovan˘m laboratóriom tohto druhu naSlovensku. Aktívni sme aj v nekomerãnej, aka-demickej sfére. Napríklad projekt v spoluprácis Fakultou matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, V̆ skumzobrazovacích systémov v blízkej a vzdialenejinfraãervenej oblasti optického spektra, pre kto-r˘ sme v rámci Operaãného programu V̆ skuma v˘voj získali podporu z Európskeho fondu re-gionálneho rozvoja.

Osobne vidím spoloãnosÈ METRODAT akokomplexn˘ tím inovátorov, vizionárov, odbor-níkov a obchodníkov, vytvárajúcich nepretrÏi-t˘ tok nov˘ch my‰lienok a nov˘ch perspektív.A práve tie vyuÏijeme ako zdroj na zabezpeãe-nie trvalého rastu na‰ej firmy.

Ako hodnotíte rok 2010 z pohºadu va‰ej spo-loãnosti?

Myslím si, Ïe môÏeme byÈ spokojní. Rok2010 sa METRODAT-u vydaril. Upevnili smesvoju pozíciu na trhu a úspe‰ne pokraãujeme vov‰etk˘ch rozbehnut˘ch projektoch. Je to danézv˘‰en˘m záujmom o vyuÏívanie ‰peciálnychtechnológií v oblasti obrany a bezpeãnosti, kto-ré sú na‰ou doménou. Rovnako sme radi rastú-cemu vyuÏívaniu na‰ich aplikácií ‰peciálnymizloÏkami, ão tieÏ vnímame ako kladné ohodno-tenie ná‰ho know-how a mnoÏstva vykonanejpráce. Minul˘ rok sme zaviedli integrovan˘manaÏérsky systém a pre‰li hæbkov˘m auditomv‰etk˘ch jeho procesov, s cieºom preveriÈ ichkvalitu a poskytnúÈ tak zákazníkom e‰te väã‰iezáruky spokojnosti. Dnes, vìaka dobrému v˘-sledku, ktor˘ sme v Àom dosiahli, máme vysta-vené tri certifikáty: pre systém manaÏérstvakvality podºa normy ISO 9001:2008, systémmanaÏérstva informaãnej bezpeãnosti podºa nor-my ISO/IEC 27001:2005 a systém manaÏér-stva podºa normy AQAP 2110:2000.

SpomeÀme najskôr domáci slovensk˘ trh.Na ãom firma participovala tu?

V roku 2010 sme participovali na dodávkeobrnen˘ch automobilov IVECO pre potrebyOzbrojen˘ch síl SR. Ná‰ systém detekcie a v˘-strahy oÏiarenia laserom, ktor˘ bol integrovan˘na platformu IVECO, ruãí za vy‰‰iu bezpeãnosÈposádky, momentálne z radov 5. pluku ‰peciál-neho urãenia. Systém ovláda v˘metnice dymo-v˘ch granátov slúÏiacich na vytvorenie multi-spektrálnej dymovej clony, nepriehºadnej a ne-priepustnej pre viditeºné a infraãervené spek-trum, umoÏÀujúcej maskovanie vozidla predlasermi a infraãerven˘mi senzormi.

Obrnené vozidlá IVECO budú nasadené vovojenskej misii v Afganistane, ktorá je jedna znajÈaÏ‰ích. Vzhºadom na zru‰enie národn˘chobmedzení od konca minulého roku slovenskí

Základom je nepretrÏit˘ toknov˘ch my‰lienok

Ak sa chce Slovensko efektívne pohybovaÈ vo svetovom obchode s vojenskou technikou, potrebujeadekvátne kapacity obranného priemyslu. Medzi najperspektívnej‰ie patrí v˘skum, v˘voj a v˘roba

‰peciálnej, sofistikovanej technológie. Porozprávali sme sa s Ivanom CHRISTOVOM, konateºomspoloãnosti METRODAT, ktorá dlhodobo podniká v oblasti laserov˘ch technológií a optoelektroniky.

ªahk˘ obrnen˘ automobil IVECO: detail detekãného moduludistrubovaného systému detekcie a v˘strahy oÏiarenia

laserom spolu s v˘metnicami dymov˘ch granátov.

9

10

â E S K Á A R M Á D A

Pri príprave dokumentov pre Bielu knihusa konala konferencia za úãasti v˘znam-n˘ch odborníkov, ão bolo najdôleÏitej‰ie prispomínanom stretnutí?

Jak jsem avizoval po svém jmenování, jed-nou z m˘ch priorit ve funkci ministra obranyje pfiíprava Bíle knihy o obranû, tedy zásadní-ho koncepãního materiálu o budoucnosti na‰íarmády. Tento dokument, bûÏn˘ v mnoha ze-mích NATO, totiÏ v âeské republice od roku1995 chybí. Na‰e armáda by mûla získat vizi,kam se bude v pfií‰tích deseti aÏ patnácti letechubírat a kde budou její priority. Práce vy-vrcholí na jafie tohoto roku, kdy bude Bílákniha dokonãena a následnû pfiedstavena.

A právû konference na Mûfiínû, kterou mi-nisterstvo obrany uspofiádalo v prosinci 2010,byla jednou z dÛleÏit˘ch milníkÛ na‰í práce.Se‰lo se zde pfies sto úãastníkÛ z armádní, bez-peãnostní i akademické sféry. Bylo to ne-smírnû uÏiteãné setkání, kdy se o jednotliv˘chkapitolách Bílé knihy diskutovalo vûcnû aãasto i velmi kriticky. Pfiesnû taková setkánímají smysl a povaÏuji je za velmi dÛleÏitá auÏiteãná.

Pre ìal‰iu spoluprácu bol dôleÏit˘ aj civil-no-vojensk˘ dialóg, ktor˘ sa rovnako vyso-ko hodnotil, v ãom spoãíva jeho v˘znam?

Pro pfiípravu Bílé knihy byla zvolena me-toda dialogu mezi obãanskou komunitou,bezpeãnostními experty a zástupci ozbroje-n˘ch sil. Tvorby dokumentu se úãastní desít-ky odborníkÛ, jejichÏ práci koordinuje v záfií2010 jmenovaná patnáctiãlenná komise.

T˘m expertÛ vede mÛj souãasn˘ první ná-mûstek Jifií ·ediv˘, kter˘ má zku‰enosti mimojiné z pÛsobení ve funkci námûstka generál-

ního tajemníka NATO. Kromû zástupcÛ mi-nisterstva a armády jsou ãleny komise i vy-soko‰kol‰tí odborníci na mezinárodní vztahya ekonomiku, fieditel Transparency Internatio-nal âR, fieditel humanitární organizace âlo-vûk v tísni, b˘val˘ ministr obrany, nebo sou-ãasn˘ velvyslanec ve Slovinsku.

Samozfiejmû k ‰ir‰í úãasti na pfiípravû Bíléknihy je zvána také laická vefiejnost. Na webuministerstva obrany www.army.cz byla zfiíze-na samostatná stránka, která slouÏí jako sbûr-na podnûtÛ a vefiejné diskusní fórum. Chce-me nalézt co nej‰ir‰í míru shody pro to, abybudoucí opatfiení mûla v‰eobecnou podporu.

Aké závery vyplynuli zo stretnutia vo vo-jenskej zotavovni na Mûfiínû, hovorilo saotvorene aj o rie‰ení problémov?

Diskuse na konferenci v Mûfiínû byla vel-mi otevfiená a reflektovala mnohá palãivá imediálnû zajímavá témata. Kromû akviziãní-ho systému se diskutovalo napfiíklad o tom,zda si má v budoucnu ãeská armáda zacho-vat v‰evojskov˘ charakter, nebo se vydat ces-tou vût‰í specializace. Samozfiejmû z na‰ichdebat vze‰la i fiada nov˘ch otázek a protoschÛzky k jednotliv˘m tématÛm budou ãas-tûj‰í.

Máte pripravenú uÏ novú bezpeãnostnústratégiu, preão je potrebná?

Na bezpeãnostní strategii v souãasné dobûpracují odborníci ministerstva zahraniãníchvûcí, my s nimi samozfiejmû spolupracujeme.S bezpeãnostní strategií totiÏ úzce souvisí i di-skuse o úloze armády v dne‰ním svûtû. I pfie-sto, Ïe podle mnoh˘ch v dohledné dobû Ïád-n˘ bezprostfiední konflikt nehrozí, nelze spo-léhat na to, Ïe za patnáct, dvacet let bude bez-peãnostní prostfiedí stejné jako dnes. Myslímsi, Ïe je na nás, abychom v‰echny pfiesvûdão-vali, Ïe armádu potfiebujeme a není moÏné kní pfiistupovat s bohorovností. ByÈ to tak dnesnemusí vypadat, mÛÏe se nám to vymstít.

Z tûchto dÛvodÛ bude i Bílá kniha o obra-nû obsahovat kapitolu vymezující strategic-ké prostfiedí, ve kterém se âeská republika na-chází a v nûmÏ musí hájit své bezpeãnostní zá-jmy.

Rozpoãty pre armádu sa zniÏujú nielen naSlovensku. ale aj u vás v âechách. Ako sadokáÏete s t˘m vyrovnaÈ, budete musieÈrobiÈ veºké zmeny v rámci prispôsobenia sanov˘m podmienkam?

Ministerstvo obrany má letos k dispozicinecel˘ch 44 miliard korun, tedy 1,15 % hru-bého domácího produktu. Tím se âeská repu-

blika fiadí mezi ãlensk˘mi státy NATO naosmé místo od konce. Musíme se s tím vyrov-nat, ekonomická krize postihla v‰echny, armá-du nevyjímaje. Na druhou stranu je tfieba fiíct,Ïe dal‰í propad armádního rozpoãtu uÏ byznamenal velk˘ problém a rezignaci na nûkte-ré plnûné úkoly. Nyní musíme udûlat v‰e proto, aby nakládání s finanãními prostfiedky amajetkem bylo transparentní, efektivní a myse dokázali vyrovnat s nov˘mi podmínkami.

âo znamená pre ãeskú armádu ‰pecializá-cia?

Pfiípadná specializace armády v nûkter˘chpilotních oblastech bude vycházet z Bílé kni-hy o obranû. Bez podobné anal˘zy stavu nenítotiÏ moÏné tvrdit, Ïe máme mít takov˘ ãi ona-k˘ systém obrany vzdu‰ného prostoru, Ïemáme mít tolik a tolik tankÛ ãi obrnûn˘chtransportérÛ. Oãekávám, Ïe Bílá kniha námvûcnû na podobné otázky odpoví.

Ak˘ máte názor na medzinárodnú vojens-kú spoluprácu?

Rozhodnû chceme pokraãovat v na‰emúsilí dosáhnout prostfiednictvím mezinárodnía regionální spolupráce co moÏná nejefektiv-nûj‰ího v˘sledku pro na‰i bezpeãnost a udrÏe-ní bojeschopnosti ãeské armády. Je to samo-zfiejmû klíãové téma zvlá‰tû v dobû omeze-n˘ch obrann˘ch rozpoãtÛ, a Ïivû se diskutu-je jak v NATO, tak v EU. Nejpfiirozenûj‰íplatformou pro regionální spolupráci je pronás Visegrádská ãtyfika a v jejím rámci samo-zfiejmû spolupráce se Slovenskem.

V ak˘ch oblastiach je spolupráca ãeskej aslovenskej armády najv˘hodnej‰ia, akémáte skúsenosti a aké vzÈahy treba upev-ÀovaÈ a rozvíjaÈ v budúcom období?

V loÀském roce jsme zahájili revizi dosa-vadní ãesko-slovenské spolupráce v oblastiobrany, která souvisí s pfiípravou Bíl˘ch knihv obou zemích.

Letos se chceme zamûfiit právû na hledá-ní konkrétních oblastí, kde bychom mohlirealizovat spoleãné projekty, které budouoboustrannû v˘hodné a které mají potenciálpro ‰ir‰í regionální rÛst. Hovofiit o velkole-p˘ch projektech typu „spoleãné nebe“ by v pr-vní fázi bylo pfiedãasné. Nyní se chceme za-mûfiit zejména na oblasti v˘cviku a vzdûlává-ní, máme zájem uplatnit mimo jiné ãeskéschopnosti napfiíklad v oblasti ochrany protichemick˘m a biologick˘m zbraním. Kon-krétní agendu pfiedstavíme je‰tû pfied na‰ímpfiedsednictvím V4, které v létû pfiebírámeprávû od Slovenské republiky.

BudúcnosÈ ãeskej armády a Biela kniha

Tvorba dokumentu Biela kniha o obrane je v pozornosti vy‰e 100 odborníkov. KeìÏe ideo dokumenty , v ktor˘ch je zahrnutá aj budúcnosÈ ãeskej armády, nie je na ‰kodu vypoãuÈ si

názory aj vojakov a civiln˘ch obyvateºov. Minister obrany âeskej republiky Alexandr VONDRApribliÏuje jej v˘znam pre Parlamentn˘ kuriér v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

S náãelníkem Generálního ‰tábu AâR armádním generálem Vlastimilem Pickem

na náv‰tûvû 102. prÛzkumného praporu v Prostûjovû.

11

tvom odmínovacích komplexov BoÏena kaÏ-doroãne „vyãistené“ v Afganistane, umoÏ-Àujúc tak vytvorenie základn˘ch podmienokpre bezpeãnosÈ a prosperitu krajiny.

âo oãakávate v rámci medzinárodnej spo-lupráce, aké úlohy musí plniÈ Slovensko?

Slovenská republika dnes, podobne akoväã‰ina na‰ich spojencov v Aliancii, zápasí sv˘zvou, ako na‰u politicko-vojenskú ambíciuzladiÈ s neustále sa zniÏujúcim rozpoãtov˘ma finanãn˘m rámcom. Práve z tohto dôvodusme so zapojením vedenia ministerstva aozbrojen˘ch síl, ako aj extern˘ch expertov adiplomatov, od‰tartovali Strategické hodno-tenie obrany SR, proces hæbkovej anal˘zy astanovovania vízií do budúcnosti, ktoré urãiaìal‰ie smerovanie a rozvoj tak Ministerstvaobrany SR, ako aj Ozbrojen˘ch síl SR. Ten-to proces je dôleÏit˘ jednak smerom dovnút-ra jednotliv˘ch zloÏiek rezortu (kde sme akam chceme smerovaÈ), ako aj navonok, abysme vedeli, aké sú na‰e spoloãné ciele vNATO a EÚ a aké finanãné zdroje na ne vie-me alokovaÈ.

Pravdepodobne váÏnej‰ie personálne pro-blémy sú uÏ odstránené v rezorte obrany,no ako ste spokojn˘ s profesionalizáciou ar-mády a vzdelaním jednotliv˘ch vojakov?

Sme si vedomí toho, Ïe profesionalizáciaarmády nie je jednorazovou záleÏitosÈou, aleãasovo aj finanãne nároãn˘m procesom, kto-r˘ si vyÏaduje súãinnosÈ v‰etk˘ch zloÏiek mi-nisterstva a ozbrojen˘ch síl, ako aj medzire-zortné úsilie. Doteraj‰ie poznatky zo Strate-gického hodnotenia obrany ukazujú, Ïe vo-jenské vzdelávanie je potrebné oveºa viacprepojiÈ s potrebami ozbrojen˘ch síl, a to tak,aby brány vojenskej akadémie opú‰Èal mlad˘vojensk˘ líder. Bude pre nás v˘zvou, abysme v nasledujúcich mesiacoch dokázali vrámci v˘stupov Strategického hodnotenia ob-rany SR (ktoré je aj úlohou vypl˘vajúcou zProgramového vyhlásenia vlády na roky 2010– 2014 v rámci kapitoly BezpeãnosÈ a obra-na) zvrátiÈ, resp. korigovaÈ tento negatívnytrend.

Slovensko ako ãlenská krajina NATO spo-lurozhoduje o bezpeãnosti a stabilite vosvete. âo je z vá‰ho pohºadu najdôleÏitej-‰ie, aké úlohy pre Slovensko boli najzloÏi-tej‰ie ale zvládnuteºné pre plnohodnotnépartnerstvo?

V prvom rade si treba vysvetliÈ pojmov˘aparát: na konci 90. rokov sme sa neuchádza-li o partnerstvo, ale o ãlenstvo v Severoatlan-tickej aliancii, kde sme mali záujem byÈ sú-ãasÈou spoloãenstva demokratick˘ch a slobod-n˘ch ‰tátov. Po prijatí Akãného plánu ãlenstvaSR v NATO v roku 2002 sme potom nastú-pili cestu profesionalizácie armády, redukciestavov o dve tretiny (z pôvodn˘ch takmer50-tisíc na dne‰n˘ch vy‰e 16-tisíc príslu‰ní-kov OS SR a zamestnancov rezortu obrany)a modernizácie vojenskej techniky, ktorá po-kraãuje dodnes. Paralelne s t˘mito procesmisme sa zapájali do v‰etk˘ch v˘znamn˘ch vo-jensk˘ch operácií Aliancie (najmä KFOR aISAF), ãím sme sa ukázali ako kredibiln˘mãlenom tejto najúspe‰nej‰ej politicko-vojen-skej aliancie sveta.

âo by ste oznaãili za najväã‰ie vojenské v˘-zvy pre na‰ich vojakov?

Príslu‰níci OS SR, ktorí sa podieºajú naoperáciách krízového manaÏmentu NATO a

misiách EÚ a OSN musia mnohokrát vyko-návaÈ spoloãne so svojimi kolegami z in˘chkrajín tie najnároãnej‰ie úlohy spojené sudrÏiavaním bezpeãnosti v konfliktn˘ch ob-lastiach, postkonfliktnou rekon‰trukciou,ochranou a obranou vojensk˘ch aj nevojen-sk˘ch objektov. Je potrebné maÈ na zreteli, ÏedôleÏit˘m faktorom pri plnení t˘chto úloh súaj v˘razne odli‰né klimatické podmienky, v ktor˘ch operujú: nielen na Balkáne, ale naj-mä v strednej Ázii, Afganistane. V̆ zvou sme-rom dovnútra rezortu a ozbrojen˘ch síl naìa-lej zostáva pokraãujúca modernizácia vojen-sk˘ch spôsobilostí slovensk˘ch jednotiek, ichv˘zbroje a v˘cviku, ako aj úroveÀ jazykov˘chschopností.

·pecializácia na‰ich ozbrojen˘ch síl je ‰i-roká, môÏete ju priblíÏiÈ aj s hodnotenímv˘sledkov napríklad pri nevybuchnutejmunícii alebo in˘ch v˘znamn˘ch vojen-sk˘ch operáciách?

Slovensko môÏe byÈ hrdé na svojich prí-slu‰níkov ozbrojen˘ch síl – ich pôsobenie vrámci stráÏnych, a Ïenijn˘ch jednotiek aleborekon‰trukãn˘ch tímov dosahuje pravidelneexcelentné v˘sledky: za v‰etky spomeniemnajmä desiatky tisíc hektárov plochy, ktoré súna‰imi jednotkami ruãne alebo prostredníc-

Slovenská republika je súãasÈou systému kolektívnej obrany a bezpeãnosti, ktor˘ je dan˘ vstupomdo NATO. Aj o jeho v˘hodách a problémoch z pohºadu ‰tátneho tajomníka MO SR

Róberta ONDREJCSÁKA sa dozviete z rozhovoru redaktorky Anny Komovej.

âo priná‰a systémkolektívnej obrany

a bezpeãnosti



12

âo v‰etko je nevyhnutné pri zabezpeãeníobranného plánovania, treba ho zdokona-ºovaÈ a meniÈ?

Rozhodujúcou podmienkou obranného plá-novania je uplatÀovanie princípu komplexné-ho prístupu na základe jasného prepojeniamedzi strategick˘mi cieºmi, prioritami a zdroj-mi. Na jeho zabezpeãenie je prioritne nevyh-nutné harmonizovaÈ relevantné aktivity s ak-tivitami obranného plánovania NATO a EÚ.ëalej treba stabilizovaÈ zdrojov˘ rámec vstrednodobom ãasovom horizonte, ktor˘ zod-povedá rozsahu vojensko-politickej ambícieSlovenskej republiky. Rovnako zdokonaºova-nie a úprava procedúr a postupov v rámciprocesu obranného plánovania je dôleÏitoupodmienkou jeho fungovania na medziná-rodnej, národnej i rezortnej úrovni, pretoÏe tie-to procesy sú vzájomne ãasovo i obsahovopodmienené tak, aby boli zabezpeãené cielebezpeãnostnej a obrannej politiky NATO aEÚ, ako aj ich ãlensk˘ch krajín.

âím je obranné plánovanie determinova-né, ako sa darí napæÀaÈ krátkodobé, stred-nodobé a dlhodobé plány?

Obranné plánovanie je predov‰etk˘m de-terminované zdrojov˘mi moÏnosÈami ‰tátu,najmä ekonomick˘mi a ºudsk˘mi. ëal‰ímidôleÏit˘mi faktormi sú najmä úlohy ozbroje-n˘ch síl Slovenskej republiky, vymedzenév‰eobecne záväzn˘mi právnymi predpismi amedzinárodn˘mi záväzkami v rozsahu plat-n˘ch medzinárodn˘ch zmlúv a dohôd, a pod-mienky, poÏadovaná kvantita a kvalita udrÏia-vania a rozvoja spôsobilostí ozbrojen˘ch síl.

NaplÀovanie krátkodob˘ch, strednodob˘cha dlhodob˘ch plánov je priamo úmerné na-plneniu v˘chodísk obranného plánovania a za-bezpeãeniu stabilného zdrojového rámca.

Nenaplnenie v˘chodísk obranného pláno-vania najmä zdrojov˘ch zapríãiÀuje, Ïe dlho-dobé, strednodobé a krátkodobé ciele obran-ného plánovania sú posúvané na dlh‰ie ãaso-vé obdobie. To má za následok posúvanietermínov dosahovania poÏadovan˘ch spôso-bilostí a v koneãnom dôsledku aj na pripra-venosti ozbrojen˘ch síl na plnenie úloh obra-ny.

Je dôleÏité, aby si partneri poskytovali in-formácie o svojej obrannej politike a na-chádzali aj spoloãné ciele? V ãom sa lí‰iapodmienky obranného plánovania?

V̆ mena informácií o svojej obrannej poli-tike a hodnotení stavu obrany a spôsobilostíozbrojen˘ch síl ãlensk˘ch krajín medzi part-nermi v rámci NATO a EÚ je základom part-nerstva a vzájomnej dôvery na plnenie spo-loãn˘ch cieºov.

Podmienky obranného plánovania sa v jed-notliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch lí‰ia, ão je danéhistorick˘m v˘vojom a skúsenosÈami, práv-nym stavom, stabilizáciou zdrojového rámcaa podmienok realizácie obranného plánova-nia. I napriek tomu, Ïe postupy a procedúryobranného plánovania v jednotliv˘ch ãlen-sk˘ch krajinách nie sú úplne rovnaké, systé-movo a obsahovo sa zhodujú v uplatÀovanírovnak˘ch princípov a cieºov obrannej poli-tiky.

Pán generálny riaditeº, ste zároveÀ aj ná-rodn˘m riaditeºom pre vyzbrojovanie. Ce-

losvetová kríza urãite ovplyvnila aj vy-zbrojovanie. Ozbrojené sily SR mali doroku 2010 prejsÈ dôslednou modernizáci-ou, ako hodnotíte súãasn˘ stav, ão sa na-plnilo z oãakávan˘ch poÏiadaviek?

Hlavnou úlohou vyzbrojovania je vybaviÈozbrojené sily novou a modernou v˘zbrojousplÀujúcou poÏiadavky na obranné spôsobi-losti pri plnení úloh obrany SR, úloh vypl˘-vajúcich z ãlenstva Slovenskej republiky vNATO a EÚ a zo záväzkov v medzinárodn˘chbezpeãnostn˘ch organizáciách. Splnenie tej-to úlohy vrátane získania poÏadovan˘ch ob-rann˘ch spôsobilostí je podmienené zabezpe-ãením adekvátnych finanãn˘ch zdrojov, zozreteºom na skutoãn˘ sortiment a technick˘stav v˘zbroje, techniky a materiálu. Musímv‰ak kon‰tatovaÈ, Ïe skutoãne vyãleÀovanézdroje na vyzbrojovanie ozbrojen˘ch síl dlho-dobo nepokr˘vajú reálne potreby. Tento stave‰te prehæbila celosvetová kríza a tak narastádeficit v oblasti zabezpeãenia ozbrojen˘chsíl v˘zbrojou, technikou a materiálom odpo-vedajúcim ich úlohám. Nebolo moÏné na-‰tartovaÈ systematickú obmenu zastaranej v˘-zbroje a techniky a priority museli byÈ v pre-vaÏnej miere orientované na zabezpeãenieakútnych potrieb, predov‰etk˘m pre deklaro-vané jednotky a operácie medzinárodnéhokrízového manaÏmentu. Podarilo sa v‰ak rea-lizovaÈ niektoré modernizaãné projekty pre-dov‰etk˘m v oblastiach leteckej techniky, de-lostreleck˘ch prostriedkov, automobilovejtechniky, Ïenijnej techniky, v˘stroji a v˘zbro-ji vojaka a komunikaãn˘ch a informaãn˘chsystémoch. Verím, Ïe na základe záverovstrategického hodnotenia obrany Slovenskejrepubliky dôjde k vytvoreniu zodpovedajúce-

Podmienky sú dôleÏité

To, Ïe zabezpeãenie obrany Slovenskej republiky rovnako ako in˘ch ‰tátov je pre pokojn˘ Ïivot obyvateºovdôleÏité, netreba viac rozvádzaÈ. Systém obranného plánovania Slovenska je vytvoren˘ ako integrálna

súãasÈ riadenia ‰tátu. Povedzme si o Àom bliÏ‰ie s generálnym riaditeºom Sekcie obranného plánovaniaa manaÏmentu zdrojov Róbertom RADIâOM a redaktorkou Annou Komovou.

13

ho stabilného zdrojového rámca a teda aj vy-ãleneniu primeran˘ch zdrojov na vyzbrojova-nie .

Obrann˘ priemysel Slovenskej republikymá dlhodobú tradíciu. Podieºal sa na vy-zbrojovaní Ozbrojen˘ch síl SR? Aké uplat-nenie obranného priemyslu vidíte v blízkejbudúcnosti?

Na väã‰ine projektov, ktoré sa v súãasnos-ti realizujú, sa podieºajú slovenské spoloãnos-ti priamo ako hlavní kontraktori, alebo sub-dodávkami. Îiaº, vzhºadom na ‰truktúru ob-ranného priemyslu SR, veºkosÈ a priority roz-voja ozbrojen˘ch síl SR z hºadiska dlhodo-b˘ch poÏiadaviek, nemôÏme v plnej miere po-kryÈ kapacity obranného priemyslu, a to ani

v t˘ch oblastiach, kde má ná‰ obrann˘ prie-mysel tradíciu a udrÏiava nielen v˘robnéschopnosti, ale aj tvorí jedineãné know-how.

Av‰ak snahou MO SR je aj ão naj‰ir‰ie za-pojenie slovensk˘ch spoloãností do projektovrealizovan˘ch v rámci NATO a EÚ. MO SRvyvíja aktívne úsilie napríklad v NAMSA,ktorá je agentúrou NATO pre údrÏbu a záso-bovanie. Slovenská republika vstúpila v rám-ci tejto agentúry do „Ammunition Partners-hip“, ãím otvorila dvere slovensk˘m spoloã-nostiam k ich úãasti v tendroch vypisova-n˘ch na dodávky zbraní, munície a urãitej ‰pe-cifickej techniky prakticky pre v‰etky ãlenskékrajiny NATO.

V máji 2010 bola podpísaná dohoda o spo-lupráci medzi MO SR a ZdruÏením obranné-

ho priemyslu SR. Dohoda definuje rámecspolupráce ako je v˘mena informácií v oblas-ti v˘skumu a v˘voja, v˘roby a predaja v˘zbro-je, ale i informácie o prioritách, úmysloch amodernizaãn˘ch projektoch. Súãasne doho-da definuje aj koordináciu spoloãn˘ch po-stupov pri rokovaniach v orgánoch NATO aEÚ.

Obrann˘ priemysel je ‰tandardne povaÏo-van˘ za súãasÈ obrann˘ch spôsobilostí ‰tátu.Obrann˘ priemysel, opierajúci sa o obrann˘v˘skum a rozvoj obrann˘ch technológií, je sú-ãasne podmienkou minimálnej nezávislosti v oblasti v˘zbroje a vojenskej techniky. Uvedo-mujeme si túto skutoãnosÈ a snaÏíme sa pod-poriÈ udrÏanie v˘skumn˘ch, v˘vojov˘ch av˘robn˘ch kapacít v rámci moÏností rezortu.

Koncom minulého roka sa konal samitNATO v Lisabone. âo priniesol pre rezortobrany?

Samit NATO v Lisabone moÏno celkovohodnotiÈ ako úspe‰n˘. Vyslal do sveta signál,Ïe Aliancia je jednotná, má jasnú víziu svoj-ho pôsobenia v 21. storoãí a je stále relevant-ná ako garant bezpeãnosti svojich ãlenov.

Pre rezort obrany priniesol viacero v˘-znamn˘ch podnetov. Vrcholní predstaviteliaãlensk˘ch ‰tátov NATO tam odsúhlasili novúStrategickú koncepciu Aliancie, rozhodli o vy-budovaní protiraketovej obrany Aliancie aspolupráci v tejto oblasti s Ruskou federáci-ou, dohodli sa o budúcom pôsobení v Afga-nistane a schválili ìal‰í postup pri viacer˘chreformn˘ch balíkoch ako sú reforma veliteº-skej ‰truktúry NATO, reforma agentúr NATO,reforma manaÏmentu zdrojov a reforma cen-trály NATO.

Slovensko je integrálnou súãasÈou viacer˘ch regionálnych zoskupení s dopadom na obranu. Koniec minulého roka bol v˘znamn˘m míºnikom NATO. Nielen o najnov‰om v˘voji v NATO si povieme

bliÏ‰ie s generálnym riaditeºom sekcie obrannej politiky, medzinárodn˘ch vzÈahov a legislatívy Jaroslavom NAëOM a redaktorkou Annou Komovou.

Aliancia – garant bezpeãnosti


Podobne ako na PraÏskom samite v roku2002, aj teraz bola schválená iniciatíva na bu-dovanie nedostatkov˘ch spôsobilostí – tzv. Li-sabonsk˘ balík spôsobilostí. Ide celkovo o 11spoloãne financovan˘ch ãi mnohonárodn˘chprogramov. Tieto spôsobilosti budú budova-né v rámci doteraj‰ích finanãn˘ch stropov vprocese obranného plánovania. Lisabonsk˘balík spôsobilostí má za cieº rozvíjaÈ také ne-dostatkové spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutnépre prebiehajúce operácie ako napr. zdravot-nícke spôsobilosti, spôsobilosti proti nástraÏ-n˘m v˘bu‰n˘m systémom, spoloãná logisti-ka a pod., na ãelenie súãasn˘m a budúcimhrozbám – posilnenie kybernetickej obrany,vytvorenie protiraketovej obrany a pod. a zí-skanie podporn˘ch spôsobilostí – komuni-kaãné a informaãné systémy velenia a riade-nia, úprava podmienok pre v˘menu spravo-dajsk˘ch informácií, a pod.

Slovenská republika aktívne participova-la na príprave Strategickej koncepcieNATO. Ako sa nám podarilo do koneãnejpodoby dokumentu pretaviÈ slovenské pri-ority?

Prv˘ raz v histórii sme sa ako plnoprávnyãlen Aliancie zúãastÀovali na procese prípra-vy Strategickej koncepcie. Na mnoh˘ch roko-vaniach sme prezentovali na‰e postoje kukºúãov˘m otázkam. Medzi na‰e priority pa-trilo potvrdenie princípu kolektívnej obranyzakotveného v ãlánku 5 a mechanizmu kon-zultácií o bezpeãnostn˘ch otázkach podºaãlánku 4 Washingtonskej zmluvy, potvrdeniepolitiky otvoren˘ch dverí, vedenie operácií ajmimo územia Aliancie, spolupráca s in˘mi ak-térmi v operáciách, podpora partnerstievNATO, ãi ìal‰í rozvoj vzÈahov s EÚ a s Ru-skom. Napriek tomu, Ïe by sme si vedelipredstaviÈ ìal‰ie vylep‰enia tohto dokumen-tu, text Strategickej koncepcie reflektuje na‰epostoje a môÏeme s ním teda byÈ spokojní.

14

sharing je v‰ak ãoraz viac diskutovanou té-mou nielen na pôde NATO a EÚ, ale i v rám-ci regionálnych zoskupení vrátane V-4.

Slovensko je uÏ za polovicou svojho roãné-ho predsedníctva V4. Ako sa nám darí rea-lizovaÈ priority ná‰ho predsedníctva v ob-lasti obrany?

Prioritami ná‰ho predsedníctva V-4 v ob-lasti obrany sú zriadenie koordinaãného me-chanizmu, pokraãovanie v príprave zriadeniaspoloãnej Bojovej skupiny EÚ krajín V-4 poroku 2015, zriadenie medzinárodného kurzubezpeãnosti a obrany v spolupráci so v‰etk˘-mi krajinami V-4, pokraãovanie v spoluprá-ci národn˘ch riaditeºov pre vyzbrojovanie av diskusii o vojensk˘ch aspektoch aplikáciemnohonárodn˘ch rie‰ení. Celkovo môÏempovedaÈ, Ïe realizácia t˘chto priorít prebiehaúspe‰ne. Pre struãnosÈ opí‰em len prvé tri.

Neformálny koordinaãn˘ mechanizmus bolzriaden˘ a je to struãne povedané mechaniz-mus na koordináciu pozícií jednotliv˘ch ‰tá-tov V-4 najmä v rámci NATO, EÚ a OSN pro-stredníctvom na‰ich zástupcov pri t˘chto or-ganizáciách. Cieºom je efektívnej‰ie presadzo-vanie na‰ich záujmov v súlade s Programo-v˘m vyhlásením vlády SR. Mechanizmus salen rozbieha, ale ja osobne v Àom vidím veº-k˘ potenciál najmä s ohºadom na súãasnémaìarské predsedníctvo EÚ a poºské predsed-níctvo EÚ v druhom polroku 2011.

Spolupráca krajín V-4 Bojovej skupiny EÚje stále na programe dÀa, ale tu je pre ìal‰í po-sun potrebné urãiÈ vedúcu krajinu, ktorou by– z ná‰ho pohºadu – mala logicky byÈ najväã-‰ia krajiny v rámci V-4.

Prípravy na rozbehnutie Medzinárodnéhokurzu bezpeãnosti a obrany v ‰kolskom roku2012/13 prebiehajú. Úspech tohto kurzu budeprvou lastoviãkou uÏ skôr spomínaného prí-stupu pooling and sharing, pretoÏe v kaÏdom‰táte V-4 bude prebiehaÈ jeden modul kurzu.

âo je v strategickej koncepcii NATO novév porovnaní s tou predchádzajúcou?

V prvom rade by som chcel zdôrazniÈ z po-hºadu bezpeãnosti Slovenskej republiky kºú-ãov˘ fakt, ktor˘ sa nezmenil. T˘m je jednoz-naãné potvrdenie trvalej platnosti základné-ho kameÀa NATO, ktor˘m je ãlánok 5 Was-hingtonskej zmluvy. Stále teda platí, Ïe útokproti jednému je útok proti v‰etk˘m ãlenomAliancie.

Novinkou je aktívnej‰ie pôsobenie v ope-ráciách medzinárodného krízového manaÏ-mentu, priãom Strategická koncepcia dekla-ruje, Ïe NATO bude svojimi spôsobilosÈamischopné zapojenia sa do celého spektra av‰etk˘ch fáz kríz – pred, poãas a po konflik-te. Hovorí o aktívnej a globálnej Aliancii,ãím zv˘razÀuje potrebu budovania expediã-ného charakteru síl NATO.

Zv˘‰ená váha sa kladie na druh˘ v˘znam-n˘ pilier Aliancie, ktor˘m sú konzultácie v zmysle ãlánku 4 Washingtonskej zmluvy.Strategická koncepcia potvrdzuje v˘znamspoloãn˘ch konzultácií NATO o ãomkoºvek,ão má vplyv na bezpeãnosÈ svojich ãlenov.

V̆ znamnou novinkou je pre Alianciu plne-nie úlohy protiraketovej obrany, ktorá je za-definovaná ako základn˘ element kolektívnejobrany pre obranu obyvateºstva a územiaAliancie. ëalej je to aj snaha o ão naj‰ir‰ie za-pojenie spojencov do jadrového plánovania ado zabezpeãenia rozmiestnen˘ch jadrov˘ch sílna európskom území.

V strategickej koncepcii sa objavili aj novéhrozby ako kybernetické útoky, technologic-k˘ rozvoj v neprospech NATO, ohrozeniedôleÏit˘ch komunikaãn˘ch, dopravn˘ch atranzitn˘ch ciest.

Napokon by som chcel spomenúÈ aj úzkucivilno-vojenskú spoluprácu vrátane vysiela-nia civiln˘ch expertov do operácií, ako súãasÈkomplexného prístupu. NevyhnutnosÈ spolu-práce medzi civiln˘mi a vojensk˘mi odbor-níkmi pri obnovovaní stability v krízov˘choblastiach identifikovali ãlenské krajinyNATO na základe skúsenosti z viacer˘ch pre-biehajúcich operácií krízového manaÏmentu.

Ako sa bude strategická koncepcia apliko-vaÈ do Ïivota?

Strategická koncepcia je politick˘ doku-ment, ktor˘ poskytuje usmernenie pre obran-né plánovanie celej Aliancie. Jej implemen-táciu zabezpeãí niekoºko plánovacích doku-mentov, ktoré sa budú v najbliÏ‰om obdobípripravovaÈ. Za v‰etky spomeniem len jeden.V hierarchii dokumentov nasleduje po Stra-tegickej koncepcii tzv. Politická smernicaNATO. Mala by byÈ spracovaná do marcatohto roka. Rozpracuje jednotlivé úlohy zoStrategickej koncepcie. Momentálne je pred-metom expertn˘ch rokovaní zástupcov ãlen-sk˘ch krajín Aliancie.

No uÏ dnes vieme, Ïe dôraz bude na budo-vaní expediãn˘ch síl. ZároveÀ budeme musieÈrozvíjaÈ civilné spôsobilosti. To znamená maÈpripraven˘ch civiln˘ch expertov pre operáciekrízového manaÏmentu. Budeme tieÏ musieÈurãiÈ spôsoby zapojenia sa SR do protirake-tovej obrany, ãi spôsoby ako prispejeme kukybernetickej obrane a energetickej bezpeã-nosti. Niekde sa zapojíme len finanãne a nanieão vyuÏijeme mnohonárodn˘ prístup –tzv. pooling and sharing.

V NATO i v EÚ poãúvame ãoraz viac o tzv.pooling and sharing v obrannej oblasti. Oão vlastne ide a ão to znamená pre rezortobrany?

Pooling and sharing by sa dalo v tomtokontexte interpretovaÈ ako zdieºanie spôsobi-lostí a zintenzívnenie spolupráce. Súãasn˘trend zniÏovania v˘davkov na obranu vediekrajiny k hºadaniu rie‰enia negatívnych dopa-dov finanãnej krízy na rozvoj vojensk˘chspôsobilostí. Ako jedno z hlavn˘ch rie‰eníbola identifikovaná práve táto oblasÈ. ·tátytakto môÏu budovaÈ spôsobilosti spoloãne,alebo sa budú ‰pecializovaÈ na niektoré spô-sobilosti, ktoré poskytnú in˘m a iné ‰táty po-skytnú spôsobilosti na oplátku im. Toto siv‰ak vyÏaduje v˘raznú mieru dôvery medzispolupracujúcimi ‰tátmi a zároveÀ aj vyrov-naÈ sa s otázkou straty suverenity, napr. pri za-bezpeãovaní ochrany vzdu‰ného priestorulietadlami iného ‰tátu. V̆ hodou by v‰ak malabyÈ úspora nákladov. To, ãi sa MO SR zapo-jí do pooling and sharing a v akej oblasti, nato by malo daÈ odpoveì práve prebiehajúcestrategické hodnotenie obrany. Pooling and


15


V akej podobe sú rozpracované hlavné plá-novacie dokumenty na v˘cvikov˘ rok 2011,ak˘ je dosah finanãného obmedzenia na spô-sobilosÈ ozbrojen˘ch síl SR?

Pri plánovacom procese v súvislosti so zdro-jovo nároãn˘m prostredím sme sa zamerali lenna priority, k ãomu sme nastavili nielen prideºo-vanie zdrojov, ale aj v˘cvik a prípravu vojenské-ho personálu. Na konferencii k Zámeru plneniaúloh vo v˘cvikovom roku 2011 som na tento rokna základe vyhodnotenia aktuálneho prostredia,súãasného stavu OS SR a zdrojového a rozpoã-tového rámca stanovil tri priority pre udrÏaniekritick˘ch spôsobilosti ozbrojen˘ch síl SR.

Prvou prioritou je: v plnom rozsahu zabezpe-ãiÈ splnenie úloh OS SR v zahraniãn˘ch operá-ciách a misiách, v systéme ochrany vzdu‰néhopriestoru NATINADS a Leteckej pátracej a zá-chrannej sluÏby, komplexne zabezpeãiÈ zmenypríspevkov OS SR vo v‰etk˘ch operáciách v sú-lade s mandátom NR SR. ZároveÀ v rámci tej-to priority musíme posilniÈ pripravenosÈ spôso-bilostí na‰ich jednotiek vyãleÀovan˘ch na plne-nie úloh domáceho krízového manaÏmentu v rozsahu plánov pouÏitia ozbrojen˘ch síl preasistenãné úlohy na podporu orgánov verejnejmoci pri rie‰ení krízov˘ch situácií a monitoro-vaní radiaãnej a chemickej situácie.

Druhá priorita sa t˘ka na‰ich deklarovan˘chzáväzkov. Cielenou alokáciou a efektívnym vy-uÏívaním disponibiln˘ch zdrojov udrÏaÈ, respek-tíve dosiahnuÈ minimálnu akceptovateºnú úro-veÀ kritick˘ch spôsobilostí vyãlenen˘ch a pri-pravovan˘ch príspevkov ozbrojen˘ch síl SR v zmysle medzinárodn˘ch záväzkov do Síl r˘-chlej reakcie NATO (NRF), Centra v˘nimoãnos-ti pre oblasÈ likvidácie v˘bu‰n˘ch materiálov(EOD COE) a Nasaditeºného modulu komuni-kaãn˘ch a informaãn˘ch systémov NATO.

TreÈou prioritou je: V núdzovom reÏime prá-ce veliteºstiev a jednotiek a s maximálne úãin-nou realokáciou v‰etk˘ch vyuÏiteºn˘ch personál-

nych, finanãn˘ch a vecn˘ch zdrojov udrÏaÈ (do-siahnuÈ) minimálnu akceptovateºnú úroveÀ kri-tick˘ch spôsobilostí Cieºov síl NATO a príspev-kov OS SR v zmysle medzinárodn˘ch záväzkov.

Treba zdôrazniÈ, Ïe ozbrojené sily SR prechá-dzali v uplynulom období radikálnymi zmena-mi, ktoré viedli k vytvoreniu tak˘ch ‰truktúr,ktoré by im umoÏnili plnohodnotne ãeliÈ v˘zvamsúãasnosti, tak v oblasti obrany územia ‰tátu, akoi medzinárodn˘ch záväzkov SR. Po ukonãenítejto etapy, ktorej azda najv˘raznej‰ou súãasÈoubolo vytvorenie plne profesionálnych ozbroje-n˘ch síl, mala nastaÈ nemenej dôleÏitá fáza mo-dernizácie ich v˘zbroje a v˘stroje.

Dlhodob˘ plán rozvoja MO SR – Model 2010odporúãal optimálnu v˘‰ku financií pre rezortobrany vo v˘‰ke 2 % HDP. Po strmhlavom pádefinanãn˘ch zdrojov sa podiel v˘davkov na ob-ranu v pomere k HDP v roku 2011 blíÏi k hra-nici 1 %. Pri krátení rozpoãtu rezortu minister-stva obrany a pri hºadaní zdrojov na rozpoãto-vé krytie prevádzkov˘ch nákladov a úloh naj-vy‰‰ej priority, t. j. operácií medzinárodného krí-zového manaÏmentu, národného krízového ma-naÏmentu a ochrany vzdu‰ného priestoru, jeoblasÈ modernizácie na ‰kodu celého systémujednou z prv˘ch, v ktorej sú znaãne redukova-né finanãné zdroje. Nedostatok finanãn˘ch zdro-jov sa v‰ak prejavuje aj v obmedzovaní zaob-starávania v˘zbroje, techniky a materiálu, ãímdochádza tak k stagnácií a postupnému „vy-mieraniu“ urãit˘ch spôsobilostí. Do pozornos-ti v uvedenej súvislosti dávam skutoãnosÈ, Ïedlhodobo problémové je aj pouÏívanie zastara-nej techniky, ktorej prevádzka je neustále nároã-nej‰ia a cenovo nákladnej‰ia. Prehlbujúci sanepomer medzi zadefinovan˘mi poÏiadavkamia úlohami na jednej strane a limitovan˘mi fi-nanãn˘mi zdrojmi na druhej strane musí bezpod-mieneãne viesÈ k prijatiu zásadn˘ch rozhodnu-tí v oblasti zabezpeãenia stabilného rozpoãtu preozbrojené sily.

DokáÏete aj pri zníÏení finanãn˘ch prostried-kov zabezpeãiÈ plnenie rozhodujúcich úloh,ak˘m spôsobom?

V roku 2011 budú ozbrojené sily SR plniÈ úlo-hy v mimoriadne nároãnom prostredí pokraãu-júceho krátenia finanãn˘ch zdrojov a negatív-nych dopadov svetovej finanãnej a hospodárskejkrízy. V tomto prostredí sa budeme snaÏiÈ vmaximálnej moÏnej miere udrÏaÈ dne‰nú úroveÀplnenia medzinárodn˘ch vojensk˘ch záväzkovSlovenskej republiky, predov‰etk˘m pri pôso-bení OS SR v operáciách ISAF v Afganistane,ALTHEA v Bosne a Hercegovine a UNFICYPna Cypre a v udrÏiavaní poÏadovan˘ch vojen-sk˘ch spôsobilostí pre pomoc ná‰mu obyvateº-stvu pri Ïiveln˘ch pohromách a technologick˘chkatastrofách. Nedostatok finanãn˘ch zdrojovnás núti „priorizovaÈ“ nielen v oblasti prideºo-vania zdrojov, ale aj v˘cviku a prípravy vojen-ského personálu. Chcem zdôrazniÈ, Ïe budemeprijímaÈ aj ìal‰ie opatrenia na zmiernenie dopa-dov nedostatku finanãn˘ch zdrojov na rozvoj OSSR. V plnom rozsahu zabezpeãíme splnenieúloh OS SR v operáciách a misiách medzinárod-ného krízového manaÏmentu, zabezpeãímeochranu vzdu‰ného priestoru SR pôsobenímna‰ich vzdu‰n˘ch síl v systéme protivzdu‰nejobrany NATO a posilníme pripravenosÈ OS SRna plnenie úloh pri rie‰ení nevojensk˘ch krízo-v˘ch situácií na území SR. Cielenou alokácioua efektívnym vyuÏívaním disponibiln˘ch zdro-jov sa budeme usilovaÈ o vytvorenie podmienok,ktoré nám umoÏnia splniÈ najv˘znamnej‰ie me-dzinárodné vojenské záväzky SR. V prvom radeide o ukonãenie budovania Medzinárodnéhocentra v˘nimoãnosti pre oblasÈ likvidácie v˘bu‰-nín a o zaãatie procesu budovania nasaditeºné-ho modulu komunikaãn˘ch a informaãn˘ch sys-témov NATO. Rok 2011 preto povaÏujem preozbrojené sily SR za rozhodujúci.

âo bolo najÈaÏ‰ie pri analyzovaní realizova-teºnosti priorít na rok 2011, z ãoho ste vychá-dzali?

Plnenie úloh v ostatn˘ch rokoch bolo mimo-riadne nároãné na úãelné a efektívne sústreìo-vanie úsilia a disponibiln˘ch zdrojov na splne-nie stanoven˘ch rozhodujúcich úloh, uchovaniekritick˘ch spôsobilostí ozbrojen˘ch síl SR azmiernenie dôsledkov krátenia rozpoãtov˘chprostriedkov. Dosiahnutie stanoven˘ch cieºovvyÏadovalo mimoriadne úsilie riadiacich funk-cionárov na v‰etk˘ch stupÀoch velenia a riade-nia zamerané predov‰etk˘m na dôslednú verti-kálnu a horizontálnu koordináciu úloh s maxi-málne efektívnym vyuÏívaním dostupn˘ch zdro-jov. Ozbrojené sily museli a musia plnohodnot-ne reagovaÈ a zabezpeãiÈ plnenie základn˘chmedzinárodn˘ch záväzkov v rámci úãasti v za-hraniãn˘ch operáciách. Na druhej strane je ne-vyhnutné plnohodnotne reagovaÈ a udrÏiavaÈpoÏadované spôsobilosti a kapacity pre okam-Ïité nasadenie v rámci domáceho krízovéhomanaÏmentu.

Hºadanie v˘chodísk

Ani rok 2011 nepriniesol zv˘‰enie rozpoãtu, no napriek v˘raznému obmedzeniu pridelen˘ch finanãn˘chprostriedkov pre OS SR treba zabezpeãiÈ krízové plnenie úloh. BliÏ‰ie v rozhovore s náãelníkom Generálneho

‰tábu OS SR ªubomírom BULÍKOM, ktor˘ poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

16


Aké sú konkrétne úlohy pre vzdu‰né sily OSSR, ktoré zabezpeãujú plnenie medzinárod-n˘ch záväzkov?

Vzdu‰n˘ priestor Slovenskej republiky sa

v roku 2006 stal integrovanou súãasÈou spoloã-ného vzdu‰ného priestoru NATO. Preto najdô-leÏitej‰ou úlohou vzdu‰n˘ch síl pri plnení me-dzinárodn˘ch záväzkov Slovenskej republiky je

zabezpeãenie obrany a ochrany vzdu‰ného prie-storu v rámci integrovaného systému obranyvzdu‰ného priestoru NATO – NATINADS.

V rámci tohto systému vyãlenené sily a pro-striedky vzdu‰n˘ch síl OS SR (stíhacie lietadlá,piloti, technick˘ personál, prostriedky rádiolo-kaãného prieskumu, systém velenia a riadenia,komunikaãné systémy) sú v nepretrÏitej pohoto-vosti na plnenie úloh ochrany vzdu‰ného prie-storu SR a NATO. Vzdu‰n˘ priestor SR je ne-pretrÏite monitorovan˘ na‰imi technick˘mi pro-striedkami a v prípade potreby sme pripravení v stanoven˘ch ãasov˘ch normách pomôcÈ lietad-lu v núdzi alebo zasiahnuÈ proti naru‰iteºovi.PripravenosÈ vyãlenen˘ch síl a prostriedkovvzdu‰n˘ch síl sa kaÏd˘ deÀ preveruje cviãn˘mivzletmi hotovostn˘ch lietadiel, pravideln˘micviãeniami a previerkami systému velenia a ria-denia POªANA a TATRA FREEDOM z úrov-ne NATO. Cel˘ systém sa ìalej preveruje ajkomplexnou kontrolou „Readiness Verificati-on“ z Aliancie. Tieto cviãenia, previerky a kon-troly potvrdzujú vysokú profesionálnu úroveÀplnenia úloh príslu‰níkmi vzdu‰n˘ch síl.

Vzdu‰né sily v rámci operácií medzinárodné-ho krízového manaÏmentu uÏ v roku 2002 na-sadili prv˘ príspevok ozbrojen˘ch síl SR tvore-

Veliteº vzdu‰n˘ch síl OS SR generálmajor Ing. Martin BABIAK má v kompetencii ‰iroké pole pôsobností,ale hlavná úloha vypl˘va z obrany a ochrany vzdu‰ného priestoru SR. V rozhovore sa redaktorka

Anna Komová sústredila aj na spokojnosÈ, ktorá vypl˘va z dobrej obrannej stratégie.

Interoperabilita vzdu‰n˘ch síl OS SR

Vzhºadom na nie práve najlep‰í stav na‰ichozbrojen˘ch síl, kedy modernizácia zaostávavo väã‰ine oblasti, sme v dôsledku obmedzené-ho pridelenia rozpoãtov˘ch prostriedkov núte-ní pristupovaÈ k zadefinovaniu tzv. minimál-nych poÏadovan˘ch spôsobilostí a kapacít preokamÏité nasadenie. Jednoducho povedané,hlavné úsilie v posledn˘ch rokoch bolo zame-rané na vyãlenenie jednotiek, ktoré plnili úlohyv rozsahu t˘chto minimálnych poÏadovan˘chspôsobilostí a kapacít a ostané jednotky plniliúlohy v reÏime udrÏiavania. To je realita, s kto-rou sa trápime aj ìalej. Na jednej strane úlohyzostávajú, prípadne pribúdajú, na druhej straneje finanãn˘ch prostriedkov stále menej. V ostat-n˘ch troch rokoch bol rozpoãet rezortu v˘raz-ne kráten˘ a to v situácii, kedy sú na‰e skladytakmer prázdne, zásoby sú minimálne, technic-ká ÏivotnosÈ hlavn˘ch druhov v˘zbroje je na hra-nici Ïivotnosti, infra‰truktúra je zastaraná a ãas-to nov˘m úlohám nevyhovujúca, posádkovév˘cvikové zariadenia chátrajúce, nedodrÏiava-nie niektor˘ch poÏadovan˘ch v˘cvikov˘ch ‰tan-dardov, hlavne u vzdu‰n˘ch síl, niet financií naìal‰iu motiváciu personálu atì.

Myslíte si, Ïe sÈaÏená finanãná situácia nemô-Ïe zapríãiniÈ zlyhanie ochrany a bezpeãnos-ti obyvateºov Slovenska?

Ostatné ‰tyri roky len vytvárame priority a

stále ich zuÏujeme. Na oblasti mimo priorít sanedostáva, a teda v‰etko r˘chlej‰ie „chradne.“Na tieto problémy upozorÀujem uÏ niekoºkorokov, napriek tomu situácia dospela do tzv.kritického bodu. Práve preto, Ïe neustále zuÏo-vanie priorít sa stalo kritick˘m a niektoré spô-sobilosti – ‰pecializácie, ako napr. v oblasti do-pravného letectva a vrtuºníkov, nebudeme schop-ní v takomto finanãnom rámci ìalej udrÏaÈ.Opätovná obnova t˘chto spôsobilostí bude nie-koºkonásobne nákladnej‰ia alebo nebude ob-novená uÏ vôbec. To je tieÏ realita. Preto verím,Ïe práve prebiehajúci proces strategického hod-notenia obrany SR prinesie relevantné odpove-de na zásadnú otázku: ako ìalej s rozvojomozbrojen˘ch síl? Vysoko si cením úsilie, ktorévedenie rezortu obrany v tejto súvislosti vyna-kladá pri mapovaní skutoãného stavu v rezortea v ozbrojen˘ch silách. Realistick˘ pohºad na ka-pacitné moÏnosti ozbrojen˘ch síl a na dosiah-nutú kvalitu ich vojensk˘ch spôsobilostí verím,Ïe umoÏní prijatie relevantn˘ch strategick˘chrozhodnutí o budúcnosti na‰ich ozbrojen˘chsíl. Vyãerpávajúce dlhodobé udrÏiavanie rovno-váhy medzi poÏiadavkami, ‰truktúrami a úloha-mi na jednej strane a limitovan˘mi finanãn˘mizdrojmi na druhej strane totiÏ nie je moÏné.

V ãom vidíte najväã‰í v˘znam pri zabezpeão-vaní rovnováhy a minimalizovaní následkov

nepriaznivého obdobia v OS SR? âo je dô-leÏité pre získanie rovnováhy a plnenie úloh?

V súãasnej situácii je kºúãové komplexne pod-poriÈ úsilie, ktoré vedenie rezortu obrany vyna-kladá pri mapovaní stavu v rezorte a v ozbroje-n˘ch silách prostredníctvom Strategického hod-notenia obrany, ktorého oãakávan˘m v˘stupomsú kvalitné podklady na prijatie relevantn˘chstrategick˘ch rozhodnutí o ich budúcnosti.

Ozbrojené sily SR dospeli do ‰tádia, keì saprejavujú ako jednotn˘ tím, ktor˘ spája spoloã-n˘ cieº – profesionálne odvedená práca v pro-spech obãanov a v prospech záujmov Slovenskejrepubliky v medzinárodnom prostredí. Vplyvekonomickej krízy si bude vyÏadovaÈ veºké úsi-lie v‰etk˘ch nás - príslu‰níkov ozbrojen˘ch sílSlovenskej republiky. Kºúãov˘m bude efektív-ne a racionálne vyuÏívaÈ pridelené zdroje tak, abysme priority a hlavné úlohy splnili a udrÏali li-mitujúcu pripravenosÈ ozbrojen˘ch síl Slovenskejrepubliky na pouÏitie, s cieºom zachovaÈ do-siahnutú kredibilitu doma i v zahraniãí.

V̆ znamnou mierou k tomuto procesu pri-spieva aj civilná verejnosÈ, ktorá je ak˘msizrkadlom na‰ich snáh. Stabilne vysoká miera dô-veryhodnosti ozbrojen˘ch síl nás – vojakov –motivuje neustále na sebe pracovaÈ s cieºomsplniÈ v‰etky na‰e úlohy a poslanie vypl˘vajú-ce zo zákonov Slovenskej republiky.

Je zabezpeãen˘ rozvoj vzdu‰n˘ch síl podºastanoveného dlhodobého plánu, neovplyvni-la ho svetová hospodárska kríza?

Vláda SR realizuje z dôvodu globálnej eko-nomickej a finanãnej krízy komplexn˘ processtabilizácie stavu verejn˘ch financií, ktoréhosúãasÈou je aj ‰etrenie na strane v˘davkov ve-rejnej správy. Tento proces sa v roku 2011 pre-javil redukciou pridelen˘ch finanãn˘ch pro-striedkov urãen˘ch prednostne na plnenie pri-oritn˘ch úloh vzdu‰n˘ch síl, ako aj limitovanímfinanãn˘ch zdrojov urãen˘ch pre programova-nie poÏiadaviek vzdu‰n˘ch síl v rokoch 2012 aÏ2014. Tieto skutoãnosti oddialili dosiahnutiedeklarovan˘ch zámerov v „Koncepcii rozvojaVzS“, ão sa uÏ prejavuje v redukcii naplánova-n˘ch poÏiadaviek a núti nás sústrediÈ sa naudrÏanie doteraz nadobudnut˘ch spôsobilostiletectva a protivzdu‰nej obrany. Uvedené fak-ty sa odzrkadlia predov‰etk˘m v úrovni vycvi-ãenosti pilotov, leteckého a technického perso-nálu, v poãtoch deklarovan˘ch cviãiacich pilo-tov, posádok a tieÏ v zabezpeãení Cieºov síl. Tak-tieÏ sa to prejaví aj v zhor‰ení prevádzkyschop-nosti techniky vzdu‰n˘ch síl z dôvodu nezabez-peãenia dostatoãného mnoÏstva a sortimentunáhradn˘ch dielcov, opráv a revízií.

Ktoré aktivity povaÏujete za najdôleÏitej‰iepri získavaní praktick˘ch skúseností profe-sionálnych vojakov vzdu‰n˘ch síl OS SR?

Na to, aby personál vzdu‰n˘ch síl moholpruÏne a profesionálne reagovaÈ na stále sa zvy-‰ujúce nároky a úlohy, ktoré vypl˘vajú z ãlen-stva v NATO a EÚ, musíme neustále zvy‰ovaÈjeho spôsobilosti, ktoré sa dosahujú intenzívnymv˘cvikom. Pre ìal‰ie zlep‰ovanie úrovne vycvi-ãenosti je dôleÏitá na‰a úãasÈ na rôznych medzi-národn˘ch cviãeniach, domácich ãi zahraniã-n˘ch v˘cvikoch, kurzoch leteckého a pozemné-ho personálu a participácia na leteck˘ch dÀochdoma i v zahraniãí. V roku 2010 pri plnení úlohv rámci systému NATINADS piloti lietadielMiG-29 úspe‰ne vykonali ostré bojové streºbyna leteckej strelnici Ustka v Poºskej republike.Na skvalitnenie pripravenosti stíhacích pilotovbola dôleÏitá aj na‰a úãasÈ dvojicou lietadielMiG-29 na cviãení EAGLE TALON v Poºskejrepublike v septembri 2010. Poãas tohto cviãe-nia leteck˘ personál precviãoval, simuloval areálne vykonával spoloãné taktické letecké ope-rácie a postupy vykonávané v rámci NATI-NADS. Odborné a teoretické znalosti predsunu-t˘ch leteck˘ch navádzaãov (FACs) boli precvi-ãené poãas medzinárodného cviãenia FLYINGRHINO v âeskej republike. Hlavn˘m cieºom bolv˘cvik a vykonávanie priamej leteckej podpo-ry (CAS). Medzi ìal‰ie v˘znamné cviãenia pa-trilo aj cviãenie NEWFIP, poãas ktorého sa vy-konával v˘cvik operátorov rádiolokaãn˘ch pro-striedkov a leteckého personálu pri reálnomelektronickom ru‰ení. DôleÏitá je aj na‰a pravi-delná spolupráca s americk˘m letectvom dislo-kovan˘m na leteckej základni Aviano v Talian-sku, ktoré zah⁄Àa vykonávanie bojov˘ch strelieba bombardovanie ostrou muníciou v priesto-roch leteckej strelnice KuchyÀa, s následn˘mdopæÀaním paliva za letu tankovacími lietadla-mi NATO vo vzdu‰nom priestore SR.

Urãite by bolo moÏné realizovaÈ oveºa viacaktivít, to je v‰ak v súãasnosti znaãne obmedze-né pridelen˘mi finanãn˘mi prostriedkami.

n˘ Ïenijnou letiskovou stavebnou rotou do ope-rácie ENDURING FREEDOM v Afganistane.Nemenej v˘znamn˘mi príspevkami vzdu‰n˘chsíl boli nasadenia vrtuºníkovej jednotky v rokoch2002 a 2003 v operácii SFOR v Bosne a Her-cegovine, v roku 2007 a 2008 v operácii KFORKosovo a roku 2009 v operácii ALTHEA v Bos-ne a Hercegovine. V roku 2010 vzdu‰né sily pre-vzali plnú zodpovednosÈ za prípravu, v˘cvik apersonálne zabezpeãenie mierovej operácieUNFICYP a v rámci plnenia záväzkov SR prejednotky EÚ boli vzdu‰n˘mi silami poskytnu-té sily a prostriedky do jej bojov˘ch skupín.

Aká je spolupráca s napríklad pozemn˘mijednotkami pri, moÏno zdanlivo menej dôle-Ïit˘ch akciách? Mám na mysli rôzne krízo-vé udalosti.

Územie SR a jeho obyvateºstvo je takmerkaÏdoroãne ohrozované rôznymi Ïiveln˘mi po-hromami (poÏiare, povodne) a priemyseln˘mihaváriami. Pri odstraÀovaní následkov t˘chtoudalostí sa vzdu‰né sily so svojou leteckou tech-nikou a ìal‰ími prostriedkami v˘znamne podie-ºajú na eliminácii vzniknut˘ch ‰kôd a pomociobyvateºstvu. Vhodn˘m príkladom spolupráces pozemn˘mi jednotkami v roku 2010 bola po-moc vzdu‰n˘ch síl poãas povodní ktoré zasiah-li územie SR v mesiacoch máj a jún, kde smeplnili úlohy prieskumn˘ch a pozorovacích letovv zaplaven˘ch oblastiach, leteckú prepravu osôba materiálu. V rámci t˘chto úloh vykonali vzdu‰-né sily 108 letov v trvaní viac ako 63 letov˘chhodín a prepravili spolu 208 ton materiálu. Le-tecká technika bola nasadená v postihnut˘choblastiach Trebi‰ov, ·urany, Stará ªubovÀa,Levice, Trenãín, Malacky, ·ahy a v povodí riekBodrogu, Hnilca, Hornádu, Latorice. V závereroka 2010 boli príslu‰níci VzS OS SR nasade-ní aj na rie‰enie krízovej situácie v rámci ope-rácie „ZOSUV“. Cieºom tejto operácie bolo od-straÀovanie následkov a zabránenie ìal‰iemu zo-suvu pôdy v obci Krupina. Operácie sa v prie-behu 4 dní zúãastnilo 82 príslu‰níkov VzS OSSR a 13 ks pozemnej techniky. Vzdu‰né sily boliaj v minulosti aktívne nasadzované pri odstra-Àovaní následkov Ïiveln˘ch pohrôm a pomociobyvateºstvu. Nedá mi nespomenúÈ na‰u úãasÈpoãas odstraÀovania následkov veternej smr‰tiv roku 2005 vo Vysok˘ch Tatrách, v˘buchumuniãného skladu v Novákoch a poÏiarov vSlovenskom raji a na Donovaloch v roku 2007,povodniach na v˘chodnom Slovensku v roku2008 a pomoc pri hasení horsk˘ch poÏiarov vroku 2009 v Star˘ch horách, Lopu‰nej doline aKeÏmarsk˘ch Ïºaboch.

Aká je situácia s nákupom novej techniky vovzdu‰n˘ch silách OS SR, ktorá je tieÏ ne-vyhnutná pri plnení ‰irokého spektra úloh?

Na plnenie tak˘ch nároãn˘ch úloh a záväz-kov, aké sa kladú na vzdu‰né sily, je obmena ce-lého leteckého parku nevyhnutná. V uplynu-lom období sa táto problematika v zásade rie-‰ila len modernizáciou a predlÏovaním tech-nického Ïivota techniky vzdu‰n˘ch síl na zabez-peãenie kompatibility na‰ich zbraÀov˘ch systé-mov s NATO. Toto rie‰enie je v‰ak len doãas-né. Je potrebná zásadná obmena techniky, pre-toÏe modernizáciou nebola vyrie‰ená porucho-vosÈ techniky, ktorá s vekom techniky sa zvy-‰uje. V minulom roku boli pre potreby vzdu‰-n˘ch síl dodané 2 ks lietadiel L-410 UVP E20,ktoré slúÏia na plnenie taktick˘ch prepravn˘ch

úloh. Av‰ak v dôsledku neustáleho zniÏovaniafinanãn˘ch zdrojov pre rezort obrany boli mno-hé projekty urãené pre vzdu‰né sily pozastave-né, napr. známy projekt obstarania nov˘ch stred-n˘ch dopravn˘ch lietadiel, ktoré by nahradilimomentálne pouÏívané lietadlá typu An-24 aAn-26. Vzhºadom na nedostatoãnú kapacitutaktickej prepravy a neustále narastajúcim pre-pravn˘m poÏiadavkám je nevyhnutné procesobstarania nov˘ch stredn˘ch lietadiel v ão naj-krat‰om ãase dokonãiÈ. V horizonte roku 2011najneskôr 2012 je potrebné zaãaÈ rie‰iÈ proble-matiku obmeny dopravn˘ch vrtuºníkov Mi-17,pretoÏe samotn˘ proces obstarávania je záleÏi-tosÈou minimálne 5 rokov. V ìal‰om obdobínás ãaká otázka rie‰enia protilietadlov˘ch rake-tov˘ch kompletov, u ktor˘ch musíme prijaÈ roz-hodnutie ìal‰ieho postupu buì modernizáciealebo ich obmeny, tak aby spæÀali poÏadovanékritériá a boli plne kompatibilné s prostriedka-mi PVO ãlensk˘ch krajín NATO.

Aká je napríklad technická úroveÀ lietadiel,ktoré sa zúãastÀujú na ochrane spoloãnéhovzdu‰ného priestoru?

Na lietadlách typu MiG-29 bola vykonanámodernizácia, ãím sa stali plne kompatibilné sãlensk˘mi ‰tátmi NATO. Zabezpeãenie prevá-dzkyschopnosti leteckej techniky patrí medzitechnicky najzloÏitej‰ie a finanãne najnároã-nej‰ie úlohy. Vzhºadom na to, Ïe letecká tech-nika je vysoko sofistikovan˘ technick˘ systéma na jej prevádzkyschopnosÈ vpl˘va jej vek, jejej udrÏiavanie technicky nároãné. Aj napriekuveden˘m skutoãnostiam, vìaka vysokej profe-sionálnej kvalite a nasadeniu leteckého a tech-nického personálu, zabezpeãujeme bez nedostat-kov plnenie úloh v integrovanom systéme pro-tivzdu‰nej obrany NATO (NATINADS) o ãomsvedãí, Ïe v priebehu roku 2010 bolo vykona-n˘ch 352 cviãn˘ch vzletov hotovostn˘ch lieta-diel MiG-29, priãom sa nalietalo 436:22 leto-v˘ch hodín.

V akom ‰tádiu je rádiolokaãná v˘zbroj stred-ného a malého dosahu, ktorá má byÈ nahra-dená do roku 2016?

V ãase, keì na je nedostatok zdrojov na pre-vádzku leteckej techniky, bolo potrebné pre-hodnotiÈ ìal‰í postup udrÏania prevádzkyschop-nosti rádiolokaãnej techniky. Preto bolo prijatérozhodnutie prioritne rie‰iÈ stav leteckej techni-ky a ostatnej zabezpeãujúcej techniky predæÏe-ním technického Ïivota a prípadnou modernizá-ciou. Na rádiolokaãnej technike malého dosa-hu bola vykonaná modernizácia v rokoch 1996aÏ 2001 a na technike stredného dosahu v rokoch2001 aÏ 2004. V súãasnosti je rádiolokaãnátechnika prevádzkyschopná. Pri technike s od-pracovanou lehotou Ïivotnosti moja komisiapravidelne vykonáva kontroly technického sta-vu spojené s odbornou prehliadkou a odbornouskú‰kou v súlade s platn˘mi STN pre bezpeã-nú prevádzku elektrick˘ch zariadení s násled-n˘m predæÏením technickej Ïivotnosti prostried-ku. V uplynulom roku bola takto predæÏená Ïi-votnosÈ 2 súprav rádiolokaãnej techniky. Vzhºa-dom na znaãne obmedzené finanãné prostried-ky na obdobie rokov 2011 aÏ 2014 sa s akvizí-ciou novej techniky pozemného zabezpeãenialetectva nepoãíta. V „Koncepcii rozvoja VzS“plánujeme obmenu rádiolokaãnej techniky doroku 2018. Jej akvizícia bude závisieÈ od pride-leného rozpoãtu pre rezort obrany.


17


18

Ozbrojené sily pre‰li z historického pohºa-du v˘razn˘mi zmenami, ako sa pozeráte nasúãasn˘ stav, aktuálne zloÏenie vojensk˘chjednotiek a moÏnosti práce v nich?

Súãasn˘ stav veliteºstva a podriaden˘chzväzkov a útvarov pozemn˘ch síl vychádzaz reorganizácie z roku 2009. Optimalizáciou‰truktúr veliteºstva pozemn˘ch síl sa naviedolsystém zdruÏenia jednotliv˘ch zloÏiek pod trizákladné odbory. V praxi to znamenalo, Ïe sadovtedy jednotlivé samostatné oblasti zdru-Ïili do troch celkov, ktoré do seba vtiahli do-vtedy samostatné zloÏky. Tento systém sav‰ak v praxi neosvedãil a má viac slab˘chstránok, ktoré sa v súãasnosti pri stratégiihodnotenia obrany snaÏíme prehodnotiÈ, at˘m eliminovaÈ potenciálne nedostatky. Prireorganizácii ozbrojen˘ch síl v roku 2009sme vychádzali taktieÏ z kompatibility s kra-jinami NATO, av‰ak proces zmeny v partner-sk˘ch krajinách mal iné historické zázemieako u nás. To sa odzrkadlilo napríklad v zlo-Ïení mechanizovan˘ch brigád, ktoré nie súplne kompatibilné s plnením úloh v zahrani-ãí a pri vytváraní jednotiek, ktoré sme sa akoSlovenská republika zaviazali plniÈ v súlades dokumentom Ciele síl. Súãasn˘m brigá-dam musíme doplÀovaÈ jednotky, ktoré nie súv jej organizaãnej ‰truktúre, a tento stav si v praxi vyÏaduje ‰ir‰iu koordináciu jednak v pozemn˘ch silách, ako aj dopæÀaním ostat-n˘ch jednotiek z radov logistiky a ostatnéhozabezpeãenia.

Finanãné rozpoãty pre vá‰ rezort sa odli-‰ujú z roka na rok, ak˘ to má dosah na ãin-nosÈ pozemn˘ch vojsk, viete sa v nich orien-

tovaÈ tak, aby ste plnili v‰etky vopred pri-jaté plány a úlohy, ktoré z nich vypl˘vajú?

Predov‰etk˘m si treba uvedomiÈ, Ïe predOzbrojené sily Slovenskej republiky (ìalej lenOS SR) sú postavené urãité úlohy. Tieto úlo-hy berieme ako nemenné fakty, ktoré v plnejmiere akceptujeme. Medzi ne patrí plnenieúloh v medzinárodnom alebo domácom krí-zovom manaÏmente, úlohy súvisiace so zá-väzkami OS SR v súlade s na‰imi deklarova-n˘mi úlohami voãi partnerom NATO a EÚ,alebo iné úlohy vypl˘vajúce z poslania OSSR. Myslím si, Ïe v‰etci v rezorte si uvedo-mujeme, Ïe finanãn˘ch prostriedkov je z rokana rok menej, ale zniÏovaÈ rozpoãet pri zacho-vaní plnenia úloh, ktoré sú pred nás postave-né donekoneãna nejde. VÏdy to má za násle-dok zniÏovanie spôsobilostí v jednotliv˘choblastiach. V prvom rade sa orientujeme naplnenie úloh v súlade s prioritami náãelníkagenerálneho ‰tábu OS SR, ale neustále trebasledovaÈ a prehodnocovaÈ finanãné zdroje vy-ãlenené na zabezpeãenie priorít. To sa premie-ta aj do toho, Ïe jednotky cviãia na domácejv˘cvikovej základni, skracuje sa poãet dní vy-vedenia vo v˘cvikov˘ch priestoroch a o v˘-cviku v zahraniãí nemôÏe byÈ z nedostatku fi-nanãn˘ch prostriedkov ani slovo. Na druhejstrane nám na‰i partneri ponúkajú bezplatnévyuÏívanie v˘cvikov˘ch trenaÏérov a cvi-ãísk, av‰ak samotné zabezpeãenie zákonn˘chfinanãn˘ch náleÏitosti nám nedovoºuje vyslaÈjednotky precviãiÈ do zahraniãia.

V súãasnosti je 63 % pozemnej techniky polehote Ïivotnosti. Zastaraná technika vyÏadu-je väã‰ie finanãné náklady na udrÏanie boja-schopnosti. ZároveÀ treba zaãaÈ vykonávaÈtechnické o‰etrenia, revízie a stredné opravyna novozavedenej technike, ako napríkladAligátor, RM MODULAR, 155 mm húfnicaZUZANA alebo AKTIS, ktoré sú finanãne ná-roãné. Tak˘to nevyhnutn˘ servis nie smeschopní vykonaÈ vlastn˘mi opravárensk˘miprostriedkami a ani vojskov˘m spôsobom, zdôvodu nedostatku náhradn˘ch dielov, ne-dostatku vy‰koleného personálu a dielenské-ho vybavenia opravárensk˘ch prvkov. Vzhºa-dom na pridelené finanãné prostriedky nie jemoÏné vykonaÈ plánované generálne ãi stred-né opravy, revízie a technické o‰etrenia natechnike, ktorá to vyÏaduje, ão zapríãiÀuje po-stupné zhor‰ovanie technického stavu techni-ky, a t˘m aj zniÏovanie stupÀa hodnoteniaoperaãnej pripravenosti.

Priniesla modernizácia v ozbrojen˘ch si-lách aj interoperabilitu s partnermi v NATO?

Finanãné prostriedky vynaloÏené na moder-

nizáciu OS SR sa samozrejme úãelne vyna-kladajú tak, aby bola zabezpeãená interope-rabilita. Dnes môÏem povedaÈ, Ïe spoluprá-ca na‰ich jednotiek s partnermi v NATO a EÚzabezpeãuje plnenie úloh v operáciách medzi-národného krízového manaÏmentu. Nemô-Ïem si v‰ak dovoliÈ povedaÈ, Ïe pri jednotkáchna taktickom stupni môÏeme hovoriÈ o inte-roperabilite vo v‰etk˘ch oblastiach pri nasa-dení v operácii. Treba si uvedomiÈ, Ïe ostat-né partnerské krajiny vynakladajú na svojeozbrojené sily neporovnateºne vy‰‰ie finanã-né prostriedky a v takomto prípade si my ne-môÏeme dovoliÈ drÏaÈ krok v nákupe intero-perabilnej techniky, ktorú si vyÏaduje dne‰-né bezpeãnostné prostredie.

SchopnosÈ spolupráce pozemn˘ch síl OSSR pri operáciách medzinárodného krízové-ho manaÏmentu NATO, EÚ a OSN s in˘mijednotkami ãlensk˘ch ‰tátov Aliancie je zá-kladom úspe‰ného splnenia stanoven˘ch úloh.Slovenskí vojaci pravidelne prispievajú svo-jou aktívnou úãasÈou k rie‰eniu krízov˘chohnísk v rôznych ãastiach sveta, preto sa sna-Ïíme zabezpeãiÈ na‰e jednotky modernizova-n˘m materiálom tak, aby boli schopné plniÈspoloãné úlohy s ostatn˘mi jednotkami ãlen-sk˘ch ‰tátov NATO. Modernizácia potreb-n˘ch oblastí zabezpeãenia na‰ich vysiela-n˘ch jednotiek je v‰ak úzko spätá s pridele-n˘mi finanãn˘mi prostriedkami, a tie sú v sú-ãasnosti znaãne obmedzené. Aj napriek tomusú slovenskí vojaci v zahraniãn˘ch misiách avojensk˘ch operáciách zabezpeãení moderni-zovan˘m v˘strojom a ãiastoãne aj v˘zbrojouplne kompatibilnou s ostatn˘mi koaliãn˘mipartnermi.

O ão sa snaÏíte momentálne, ão je dôleÏitévyrie‰iÈ v rámci pozemn˘ch síl, ste spokoj-n˘ so súãasnou vojenskou technikou?

V súãasnosti sa podieºame na spracovanínového smerovania OS SR, resp. ako si pred-stavujeme nové ‰truktúry pozemn˘ch síl pre21. storoãie.

Treba si uvedomiÈ, Ïe na medzinárodnompoli sa situácia po septembri 2001 zmenila amení sa v podstate z roka na rok, ão priná‰asamozrejme prehodnotenie súãasného stavuozbrojen˘ch síl vo v‰etk˘ch oblastiach. My sasnaÏíme operatívne z pohºadu pozemn˘ch sílprispôsobovaÈ sa meniacim hrozbám a v˘-zvam súãasnej zahraniãnej politiky, ale i zmienna domácej pôde vo v‰etk˘ch oblastiach.

âasto sa stretávam s názorom, Ïe vojaci sastále iba reorganizujú a sami sebe hºadajúprácu súvisiacu s reorganizáciou a premiest-Àovaním jednotiek. V‰etko má v‰ak svojehlboké opodstatnenie a teda OS SR musia byÈ

Nová doba, nové moÏnostinové v˘sledky...

Nové skutoãnosti sa prejavili aj v Pozemn˘ch silách Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky,ktor˘m velí generálmajor Ján SALAGANIâ. O stave a v˘sledkoch hovorí v rozhovore,

ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.

19

Ako ste spokojn˘ s v˘konmi a v˘sledkamiplnenia dôleÏit˘ch úloh, ktoré vypl˘vajú zospolupráce ãlensk˘ch krajín NATO?

Úlohy vypl˘vajúce z ãlenstva v Severoa-tlantickej aliancii splnili príslu‰níci síl v˘-cviku a podpory bez váÏnej‰ích nedostatkov.I‰lo najmä o prípravu personálu do tímuOMLT pre operáciu ISAF, poãas ktorého smevyuÏívali aj v˘cvikové kapacity NATO v˘cvi-kom v JMRC HOHENFELS v Nemecku a naúzemí Slovenska sme spolupracovali s lektor-mi USA. Nemenej dôleÏitá bola príprava per-sonálu do operácie EUFOR ALTHEA, kde sav priebehu roka 2010 zmenila i operaãná úlo-ha tejto operácie. V spolupráci s Pozemn˘misilami OS SR sme úspe‰ne certifikovali ná-rodn˘ podporn˘ prvok (NSE) pre 11. mecha-nizovanú práporovú skupinu a NSE pre prá-por radiaãnej chemickej a biologickej ochra-ny. V roku 2010 sme úspe‰ne ukonãili prípra-vu personálu pre NRF 11, ktor˘ drÏí do kon-ca roku 2011 pohotovosÈ. V̆ znamn˘m prí-

spevkom pri rozvoji spolupráce s ozbrojen˘-mi silami ãlensk˘ch krajín NATO bolo po-skytnutie zariadení V̆ cvikového a testovacie-ho centra RCHBO v Zemianskych Kostoºa-noch, ktoré v˘znamne prispieva k prípravenielen príslu‰níkov NATO, ale aj in‰pektorovOPCW a absolventov kurzu z tak˘ch krajín,ako je Katar, Irán, Irak, Egypt, KeÀa, Juhoaf-rická republika, Brazília, USA, a samozrejmeaj príslu‰níkov z ozbrojen˘ch síl európskychkrajín.

âo je nevyhnutné ako v˘razn˘ predpokladplnenia úloh profesionálnych vojakov?

Príprava a v˘cvik v Ozbrojen˘ch siláchSR je nepretrÏit˘ proces, ktor˘ sprevádzakaÏdého profesionálneho vojaka od nástupuaÏ po odchod. Od zaãiatku i v celom jeho prie-behu sú tomuto procesu nápomocné aj sily v˘-cviku a podpory, ako jedna z troch hlavn˘chzloÏiek ozbrojen˘ch síl SR. Profesionálnakariéra prakticky v‰etk˘ch príslu‰níkov OS

Vysokú pripravenosÈ príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl si vyÏadovalo aj prijatie Slovenskej republikydo NATO. Ako sa vyvíjala nevyhnutnosÈ vysokej profesionalizácie armády na Slovensku a ão jepotrebné pre dokonalé v˘cvikové strediská si môÏete preãítaÈ v rozhovore s veliteºom Síl v˘cviku

a podpory OS SR Petrom VOJTEKOM, s ktor˘m sa rozprávala redaktorka Anna Komová.

NároãnosÈ v˘cvikovskvalitÀuje armádu


schopné pruÏne reagovaÈ na poÏiadavky jed-nak partnerov NATO a EÚ, kde sme právo-platn˘mi ãlenmi, ale táto reakcia nesmie za-ostávaÈ ani pri neustálom zniÏovaní zdrojov.

Ako dobre vieme, ‰tandard v krajináchNATO je vyãleniÈ financie pre rezort obranyminimálne 2 % HDP, ão bohuÏiaº sa nedostá-va OS SR. UÏ dlhodobo je rezort obrany pod-dimenzovan˘, pretoÏe podiel HDP je pribliÏ-ne jedno percento. Na základe tohto aspektuje nevyhnutné analyzovaÈ v‰etky oblasti plne-nia úloh a prehodnotiÈ spôsob a formu ich rea-lizácie, tak aby boli zabezpeãené úlohy, kto-ré sú nám pevne stanovené. Chcem poukázaÈna fakt, Ïe donekoneãna nie je moÏné zniÏo-vaÈ v˘daje na priority a plnenie úloh pozem-n˘ch síl. Nedostatok v tejto oblasti sa potomnegatívne prejavuje vo v˘cviku (technika po-zemn˘ch síl je sãasti zaostalá, po lehote Ïivot-nosti a na nákup a opravy zostáva len mini-mum finanãn˘ch prostriedkov) v údrÏbe stá-vajúcich objektov a v neposlednom rade izáujmom mlad˘ch ºudí vstupovaÈ do tohtosystému.

Do budúcna sa chceme zameraÈ predov‰et-k˘m na vytvorenie ºahk˘ch manévrovacíchjednotiek, ktoré môÏu plniÈ úlohy nielen voperáciách medzinárodného krízového ma-naÏmentu v zahraniãí, ale i na domácej pôdepri pomoci obyvateºstvu pri záplavách, sneÏ-n˘ch kalamitách a pri plnení ostatn˘ch úlohvypl˘vajúcich nám zo zákonov.

Je o prácu v armáde dostatoãn˘ záujem,ak˘ je stav v personálnej oblasti, máte dob-r˘ch odborníkov?

Záujem o vstup do ozbrojen˘ch síl SR je vposlednom období dobr˘, aj keì má mierneklesajúcu tendenciu. Má naÀ vplyv mnohofaktorov, jedn˘m z nich je situácia na trhu prá-ce. V porovnaní s rokmi 2005 – 2009, keì zá-ujem v˘razne opadal, sa od roku 2010 opäÈstabilizoval, na ão malo vplyv do urãitej mie-ry aj zvy‰ovanie nezamestnanosti v civilnomsektore. Novelizáciou zákona o ‰tátnej sluÏ-be profesionálnych vojakov ã. 346/2005 Z. z.v roku 2007 bolo zavedené plo‰né vypláca-nie príspevku na b˘vanie pre v‰etky kategó-rie vojakov, ãím sa opticky zv˘‰il príjem vo-jaka. Oãakávalo sa, Ïe tento krok zv˘‰i záujemo sluÏbu v OS SR. Toto sa v‰ak nepotvrdilo.

Vo v˘berovom konaní na predpokladan˘nástup v apríli 2011 je prihlásen˘ch 658 uchá-dzaãov na 106 pozícií, ão je oproti roku 2010menej. Klesá v‰ak kvalita prihlásen˘ch uchá-dzaãov, ão je v˘znamnej‰í faktor. V predo-‰lom v˘berovom konaní, ktoré sa uskutoãni-lo v januári 2010, bolo takmer 38 % uchádza-ãov nespôsobil˘ch na prijatie z rôznych dô-vodov. Najväã‰í problém pre uchádzaãov jeprevierka psychickej spôsobilosti. V súãas-nom období personálna obsadenosÈ pozem-n˘ch síl je na úrovni takmer 89 % vrátane pro-fesionálnych vojakov, ktorí plnia úlohy mimoúzemia SR, v operáciách NATO.

Ozbrojené sily SR majú vypracovanú kon-cepciu kariérneho rastu a s t˘m spojené ka-riérové vzdelávanie vo v‰etk˘ch hodnost-n˘ch zboroch. V súãasnosti sa pre dôstojní-kov vykonáva vo vzdelávacej in‰titúcii Aka-démie ozbrojen˘ch síl v Liptovskom Miku-lá‰i a pre poddôstojníkov a muÏstvo v Prápo-re v˘cviku Martin. Rotácia a doplÀovaniepersonálom na pozície sa vykonáva priebeÏ-ne a podºa potrieb.

20

stupne úplne vyãerpávame zásoby, ktoré smev skladoch mali. Nedostatok tejto muníciezaãíname pociÈovaÈ, keìÏe z na‰ej poÏiadav-ky na jej nákup sme v roku 2011 dostali iba2,07 %, ão v podstate znamená, Ïe sme nedos-tali Ïiadne finanãné prostriedky.

Vykonávanie v˘cviku je priamo závislé ajod kvalitnej v˘cvikovej základne, predov‰et-k˘m od na‰ich vojensk˘ch v˘cvikov˘ch prie-storov. Na ich údrÏbu a rozvoj sme v tomtoroku nedostali pridelené Ïiadne finanãné pro-striedky. Budeme musieÈ zv˘‰enou starostli-vosÈou udrÏaÈ to, ão sme doteraz na na‰ichtroch v˘cvikov˘ch priestoroch vybudovali.

Minister obrany stanovuje kaÏdoroãne prejednotky priority a etapu v˘cviku. âo tre-ba plniÈ v tomto roku?

Náãelník Generálneho ‰tábu OS SR vydá-va V̆ cvikovú smernicu Ozbrojen˘ch síl Slo-venskej republiky na obdobie dvoch rokov, v ktorej sú v‰etky tieto oblasti rozpracovanév závislosti od pridelen˘ch finanãn˘ch pro-striedkov a ambícií OS SR. VÏdy tieto úlohyrozpracujeme na spoloãnej konferencii tak,aby ich pochopili v‰etci velitelia. V aktuálnomv˘cvikovom roku 2011 sily v˘cviku a podpo-ry majú za úlohu pripraviÈ a udrÏiavaÈ sily na-sadené v operáciách a misiách medzinárod-ného krízového manaÏmentu a nasadiÈ novéspôsobilosti do operácie ISAF a do operácieÉU ALTHEA v rozsahu mandátu schválené-ho Národnou radou SR (prevzatie úlohy ve-dúcej krajiny v CSS OMLT ISAF – 15 PrV aprevzatie vedúcej krajiny v RCC, LOT a ve-liteºstvo EUFOR EU ALTHEA – 46 PrV).ëal‰ou prioritou síl v˘cviku a podpory jeudrÏiavaÈ nevyhnutné sily a spôsobilosti naúrovni pripravenosti, umoÏÀujúcej ich po-uÏitie podºa plánov na rie‰enie situácií v roz-sahu plánov pouÏitia OS SR pre asistenãnéúlohy na podporu orgánov verejnej moci pririe‰ení krízov˘ch situácií a monitorovaní ra-diaãnej a chemickej situácie a dosiahnuÈ mi-nimálnu poÏadovanú úroveÀ pripravenosti‰tábov na riadenie pouÏitia vyãlenen˘ch síl.

Na ostatné úlohy nám finanãné prostried-ky v tomto v˘cvikovom roku nezostávajú.

Ste spokojn˘ s doteraj‰ím stavom nároã-nosti v˘cvikov?

Nároky na vycviãenosÈ profesionálnychvojakov sa z roku na rok zvy‰ujú. Ak by sompovedal, Ïe som spokojn˘ s t˘m ako je v˘cviknároãn˘, asi by som bol sám proti sebe. KaÏ-d˘ veliteº musí neustále túto nároãnosÈ zvy-‰ovaÈ, iba tak sa na‰i profesionálni vojacibudú ìalej zdokonaºovaÈ a rozvíjaÈ. Na jedno-tliv˘ch cviãeniach, ktoré jednotky síl v˘cvi-ku a podpory v minulom roku plnili, bolanároãnosÈ v˘cviku postavená veºmi vysoko.V prípade Ïe veliteº vhodne motivuje cviãia-cich a pripraví zamestnanie tak, aby bolo ná-roãné a motivujúce, potom vojaci dosahujúspravidla veºmi dobré v˘sledky. V rámci ta-k˘chto zamestnaní sa zaraìujú aj prvky, kto-ré zvy‰ujú rivalitu medzi cviãiacimi. To pri-spieva k tomu, Ïe sa snaÏia dosiahnuÈ ão naj-lep‰ie v˘sledky a nikto z nich nechce byÈ ten„najhor‰í“. A na‰ou úlohou je, aby tak˘mtospôsobom pracovali najmä velitelia na najniÏ-‰ích stupÀoch. Úplne by som bol spokojn˘,keby tomuto nároãnému v˘cviku zodpoveda-la i kvalitná a nová technika.

SR zaãína základn˘m vojensk˘m v˘cvikomv Prápore v˘cviku Martin. I ìal‰í priebehsluÏby muÏstva, poddôstojníkov a príslu‰ní-kov dôstojníckeho zboru je spät˘ s prápo-rom v˘cviku, predov‰etk˘m nevyhnutnosÈouabsolvovania odborného v˘cviku, ìal‰iehoodborného v˘cviku, poddôstojníckej akadé-mie, ãi prípravy kºúãového personálu vo v˘-cvikovej jednotke vojensk˘ch misií. Hlavnetáto jednotka podstatn˘m spôsobom ovplyv-Àuje pripravenosÈ príslu‰níkov a jednotiekOS SR vysielan˘ch do vojensk˘ch operáciímimo územia SR.

Jednou z hlavn˘ch podmienok pre kvalit-n˘ v˘cvik jednotlivca a jednotiek je zabezpe-ãenie kvalitnej a modernej uãebnej a v˘cvi-kovej základne, ktorá spæÀa nároãné poÏiadav-ky na v˘cvik a v maximálnej miere sa pribli-Ïuje reálnym bojov˘m podmienkam. Druhoupodmienkou je kvalita personálu (lektorov, in-‰truktorov), na ktor˘ch príprave sa sily v˘cvi-ku a podpory OS SR tieÏ aktívne podieºajú.Netreba v‰ak zabúdaÈ ani na ºudsk˘ faktortoho ktorého profesionálneho vojaka vo v˘-cviku, ão tu zohráva veºmi dôleÏitú úlohu.Myslím t˘m presvedãenie a snaha kaÏdéhoprofesionálneho vojaka ão najzodpovednej‰iesplniÈ úlohy v danej odbornosti.

Máte dostatok vysoko odborne priprave-n˘ch in‰truktorov na profesionálny v˘cvikvlastnej armády, s nadväznosÈou na úlohySlovenska smerom k NATO a EÚ, v súla-de s poÏadovan˘mi ‰tandardami?

V súãasnosti máme dostatok pripraven˘chin‰truktorov na vedenie v˘cviku. Najvy‰‰ípoãet t˘chto in‰truktorov je v uÏ spomínanomPrápore v˘cviku v Martine, ktor˘ ‰kolí pro-fesionálnych vojakov v základnom vojen-skom v˘cviku, v odborn˘ch kurzoch i v pod-dôstojníckych kurzoch. V prípade poÏiadaviekna prípravu nov˘ch kurzov, alebo v prípadezavedenia novej techniky do OS SR rie‰imeprvotne prípravu in‰truktorov a následne rea-lizujeme kurz v prospech jednotiek ozbroje-n˘ch síl. Pre jednotky pripravujeme v spolu-práci s Ústavom ‰peciálneho zdravotníctva a

v˘cviku MO SR Le‰È in‰truktorov na vedenierôznych druhov v˘cviku, ktor˘ch veliteliaútvarov potom vyuÏívajú na prípravu a vede-nie v˘cviku vlastn˘ch jednotiek.

Roãne takto Práporom v˘cviku prejde vy‰e3 000 profesionálnych vojakov, ktorí absol-vujú viac ako 226 druhov kurzov. Samozrej-me vzhºadom na ‰irokú rôznorodosÈ odbor-ností profesionálnych vojakov v cel˘ch ozbro-jen˘ch silách musíme niektoré druhy ‰pe-ciálnych kurzov, napríklad získavanie vodiã-sk˘ch preukazov triedy C aÏ E, kurz zváraãov,kurzy pre obrábaãov kovov ãi cukrárov, vy-konávaÈ nákupom z civilného sektora. Tu za-ãíname maÈ problémy, pretoÏe v tomto rokubudeme môcÈ vzhºadom na pridelené finanã-né prostriedky uspokojiÈ iba 41 % na‰ich po-Ïiadaviek.

MôÏe spôsobiÈ zniÏovanie finanãn˘ch pro-striedkov pre vá‰ rezort aj menej kvalitn˘v˘cvik, prípadne menej kvalitnú v˘cviko-vú techniku?

Stav techniky neoddeliteºne ovplyvÀujeúroveÀ v˘cviku. âasÈ v˘cvikovej problema-tiky sa dá rie‰iÈ bez techniky, ale odborn˘ v˘-cvik vyÏaduje funkãnú a adekvátnu techniku.Profesionálny vojak musí techniku, s ktoroumá pri v˘kone svojej funkcie pracovaÈ, doko-nale ovládaÈ, vedieÈ sa o Àu staraÈ a o‰etrovaÈju. V prípade, Ïe technika nie je a vojak nemámoÏnosÈ s Àou plnohodnotne cviãiÈ, zniÏuje sajeho profesionalita, a t˘m i úroveÀ jeho pri-pravenosti. Na objasnenie, neustálym kráte-ním finanãn˘ch prostriedkov sme sa vo v˘cvi-kovom roku 2010 dostali do stavu, keì z na-‰ich hlavn˘ch druhov bojovej techniky je 90 % po lehote Ïivotnosti a z toho viac ako160 kusov techniky je star‰ích ako 30 rokov.Táto technika je síce napriek tomu bojaschop-ná, ale na udrÏanie jej prevádzkyschopnostimusíme vynaloÏiÈ veºa úsilia a nemalé fi-nanãné prostriedky, ktoré by sa dali vyuÏiÈefektívnej‰ie. Len ako príklad uvádzam, Ïe vroku 2008 to bolo iba 41 % techniky po le-hote Ïivotnosti. Situácia vyÏadujúca si rie‰e-nie je aj v oblasti v˘cvikovej munície, kde po-


N A T O

Úlohou Slovenska na pôde NATO je presa-dzovanie na‰ich záujmov a v‰estranná pre-zentácia. Ktoré udalosti v tomto smere domi-novali roku 2010?

Je potrebné zdôrazniÈ, Ïe Slovensko v priebe-hu posledn˘ch dvoch rokov zorganizovalo viace-ré najvy‰‰ie alianãné podujatia, ãi to bolo zasad-nutie ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO vBratislave, zasadnutie Vojenského v˘boru NATOvo Vysok˘ch Tatrách, alebo seminár V̆ boru precivilnú ochranu v Sielnici. V tomto roku budemehostiÈ v˘jazdové rokovanie Bezpeãnostného v˘-boru NATO a pripravujeme oficiálnu náv‰tevu ge-nerálneho tajomníka. Venujeme náleÏitú pozor-nosÈ ekonomickej dimenzii zahraniãnej politikya zapojeniu slovensk˘ch podnikateºsk˘ch sub-jektov do alianãn˘ch projektov vrátane verej-n˘ch obstarávaní. Prednedávnom sme zorganizo-vali slovensk˘ priemyseln˘ deÀ v sídle alianãnejagentúry pre dodávky a údrÏbu NAMSA, s úãas-Èou desiatky v˘znamn˘ch podnikov a spoloãnos-tí zo Slovenska, kde boli identifikované konkrét-ne moÏnosti spolupráce. Podarilo sa nám dokon-ãiÈ projekt modernizácie vojenského letiska Sliaã,kde sme do uplynulého roka zabezpeãili prefinan-covanie projektu vo v˘‰ke takmer 33 miliónoveur, teda okolo 1 miliardy slovensk˘ch korún vpredchádzajúcej mene, z prostriedkov NATO. Nazáklade ná‰ho návrhu a rozhodnutia NATO smeuÏ na zaãiatku tohto roka získali ìal‰í projekt vsúvislosti s modernizáciou letiska zameran˘ na

v˘stavbu skladu pohonn˘ch hmôt a mazív v hod-note viac ako 5 miliónov eur. Táto pokraãujúcamodernizácia zv˘‰i tieÏ komfort civilnej leteckejdopravy, teda aj pre beÏn˘ch obãanov. Rozbehlasa taktieÏ spolupráca pri vyuÏívaní vojenského v˘-cvikového priestoru Le‰È pre potreby Aliancie aãlensk˘ch krajín, s veliteºstvom Spojeneck˘chsíl NATO v Európe prebieha priama spoluprácav unikátnom systéme Ralen, ktor˘ Slovensko po-uÏíva na ochranu v˘chodnej hranice. Pokraãuje-me aj v ìal‰ích aktivitách pri zapojení na‰ichpodnikateºsk˘ch subjektov v rámci projektovNATO, napríklad v oblasti odmínovania. Na‰ímdlhodob˘m cieºom je aj obrátiÈ pozornosÈ zahra-niãn˘ch partnerov na vojenské v˘cvikové i v˘rob-né kapacity, ktor˘mi Slovensko disponuje. Vede-nie Aliancie vysoko ocenilo rozhodnutie Sloven-ska udrÏaÈ napriek zloÏitej ekonomickej situáciioperaãné tempo slovensk˘ch jednotiek v zahra-niãí, s dôrazom na operáciu NATO v Afganista-ne. V súvislosti so SR nie sú v Aliancii v súãas-nosti otvorené Ïiadne citlivé ãi problémové otáz-ky zahraniãnopolitického alebo vnútropolitické-ho charakteru.

V uplynulom období sa preniesla pozornosÈNATO z Európy do Ázie, aké sú v˘sledky a v˘-znam ‰ir‰ej medzinárodnej spolupráce?

PozornosÈ NATO sa dnes sústreìuje na tie re-gióny a témy, ktoré majú potenciál ovplyvniÈbezpeãnosÈ ná‰ho obyvateºstva, teritória a nasa-den˘ch síl. Hrozby nesúce potenciál bezprostred-ného vplyvu na na‰ich obyvateºov totiÏ nemusiamaÈ svoj pôvod na na‰om území, ba ani v jeho tes-nom susedstve. Proces roz‰irovania medzinárod-nej spolupráce s partnermi vrátane t˘ch, ktorí sanachádzajú v regióne Ázie, je s globalizácioubezpeãnostn˘ch v˘ziev nezvratn˘. Rastie teda ajv˘znam vzÈahov – partnerstiev NATO so ‰tátmi,ktoré sú ná‰mu teritóriu geograficky vzdialené, nona‰e záujmy sa s nimi stretajú. V̆ sledkom súspoloãné postupy s cieºom zv˘‰iÈ celkovú bezpeã-nosÈ na politickej úrovni, ako aj cestou praktickejspolupráce, napr. pri operácii v Afganistane.

Dnes uÏ bezpeãnosÈ treba vidieÈ v ‰ir‰ích súvi-slostiach, pretoÏe ju ãasto ovplyvÀuje nepriaz-nivá situácia in˘ch krajín. Hodnotíte angaÏo-vanie sa spojencov NATO za dostatoãné?

Absolútne súhlasím s va‰ím kon‰tatovaním, ÏebezpeãnosÈ ‰tátov vrátane Slovenska treba posu-dzovaÈ v ‰ir‰ích súvislostiach. âasto to znamenápotrebu angaÏovaÈ sa pri rie‰ení bezpeãnostn˘chproblémov a stabilizácii krízov˘ch regiónov aj ìa-leko za hranicami ãlensk˘ch krajín Aliancie. Dnesje takáto potreba najv˘raznej‰ia v Afganistane, zktorého územia v minulosti vzi‰la, v podobe te-roristickej organizácie naz˘vanej Al-Kájda, váÏ-na hrozba pre bezpeãnosÈ demokratického sveta.Roz‰irovaÈ sa o úlohe, ktorú pri stabilizácii tejto

krajiny, ako aj ‰ir‰ieho okolitého regiónu zohrá-va NATO, osobitne prostredníctvom ním vede-n˘ch medzinárodn˘ch stabilizaãn˘ch a asistenã-n˘ch síl známych pod skratkou ISAF, je dnes uÏmyslím zbytoãné. PozornosÈ, ktorú tejto otázkevenoval minuloroãn˘ novembrov˘ summit NATOv Lisabone dostatoãne dokázala, Ïe v‰etci spojen-ci jasne chápu potrebu angaÏovania sa v tomtopriestore a prispievajú k nemu podºa svojich moÏ-ností a národn˘ch preferencií. Rovnako tak saNATO angaÏuje formou operácií a misií aj pri sta-bilizácii situácie v ìal‰ích regiónoch sveta, kto-r˘ch stabilita a bezpeãnosÈ je dôleÏitá aj pre sta-bilitu a bezpeãnosÈ samotn˘ch spojencov. Pripo-menul by som operáciu KFOR na západnom Bal-káne, operáciu Aktívne úsilie v Stredozemnommori, protipirátsku operáciu Oceánsky ‰tít priv˘chodnom pobreÏí Afriky, ãi v˘cvikové misie vIraku a Afganistane. V‰etko toto prebieha na po-zadí vyvíjajúcej sa vnútropolitickej situácie vjednotliv˘ch ãlensk˘ch krajinách vrátane podpo-ry ich verejnosti pre takéto angaÏovanie sa, kto-rú demokratické vlády samozrejme nemôÏu igno-rovaÈ. TaktieÏ materiálne ani ºudské kapacity spo-jencov nie sú nevyãerpateºné. Preto sa samozrej-me stáva, Ïe sa jednotliví spojenci angaÏujú vniektor˘ch operáciách, prípadne v niektor˘ch ichfázach, viac, v in˘ch zase menej. Celkovo somv‰ak presvedãen˘, Ïe v dlhodobom priemere v‰et-ky ãlenské krajiny vyvíjajú v˘znamné a verím, Ïeaj dostatoãné úsilie na to, aby na‰e spoloãné an-gaÏovanie sa pri stabilizácii situácie v krízov˘chregiónoch sveta a osobitne t˘ch, ktoré sú kºúão-vé pre na‰u bezpeãnosÈ, bolo v koneãnom dôsled-ku vÏdy korunované úspechom.

Podarilo sa vytvoriÈ v rámci novej strategickejkoncepcie NATO dostatoãne veºk˘ priestor naúãasÈ a pripomienky zo strany v‰etk˘ch kra-jín, ktoré sú zdruÏené v NATO?

Áno, podarilo. A to aj z pozície Slovenskej re-publiky, ktorá mala prv˘ raz historickú moÏnosÈzasiahnuÈ do prípravy a schvaºovania takého stra-tegického alianãného dokumentu. Slovensko na-plno vyuÏilo moÏnosÈ formulovaÈ a prezentovaÈnávrhy v národnom poziãnom dokumente na rôz-nych konferenciách doma a v zahraniãí, poãas mi-nistersk˘ch stretnutí, ale predov‰etk˘m na za-sadnutiach Severoatlantickej rady, kde bola veº-mi otvorená diskusia k v‰etk˘m otázkam. Je moÏ-né kon‰tatovaÈ, Ïe v‰etky dôleÏité slovenské ná-vrhy a pripomienky sa nám podarilo dostaÈ dokoncepcií. Aj celkovo moÏno povedaÈ, Ïe ãlenskékrajiny NATO poskytnut˘ priestor na diskusiuhojne vyuÏívali. Na pripomienky a formulovaniesvojich národn˘ch pozícií mali dostatok ãasu vpriebehu v‰etk˘ch fáz prípravy novej Strategic-kej koncepcie, od augusta 2009 aÏ do summituNATO v novembri 2010, keì bola prijatá. Prv˘raz v histórii Aliancie bol vytvoren˘ priestor aj pre

BezpeãnosÈ treba vidieÈ v ‰ir‰ích súvislostiach

Severoatlantická aliancia, ktorá má spoloãné základy spojenectva, je zaloÏená aj na princípochsolidarity. K spolupráci krajín NATO a EÚ v oblasti bezpeãnosti, ich ìal‰iemu smerovaniu, ako aj

aktuálnemu dianiu v Stálej delegácii Slovenskej republiky pri NATO hovorí jej vedúci, mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Franti‰ek KA·ICK¯ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

Veºvyslanec Franti‰ek Ka‰ick˘ na otvorení v˘stavy pri príleÏitosti 130. v˘roãia narodenia

gen. Milana Rastislava ·tefánika.

21

‰ir‰iu odbornú verejnosÈ, predov‰etk˘m poãasseminárov, medzinárodn˘ch konferencií a ìal-‰ích podujatí. Popri oficiálnych národn˘ch pozí-ciách krajín sa teda brali do úvahy aj podnety od-bornej verejnosti, osobitne pri príprave anal˘zy sodporúãaniami expertov, ktorá slúÏila ako v˘-chodisko pre generálneho tajomníka NATO prispracovaní jeho prvého návrhu.

Reaguje sa v strategickej koncepcii NATO ajna skúsenosti získané v operáciách ISAF?

V NATO sú základom moderného vnímania krí-zového manaÏmentu a operácií práve skúsenosti zí-skané v Afganistane. Ide o prioritnú alianãnú ope-ráciu, ktorá podstatn˘m spôsobom preverila pripra-venosÈ NATO reagovaÈ na aktuálne bezpeãnostnév˘zvy súãasnej doby. Av˘sledky tejto „previerky“neboli vÏdy pozitívne. Trvalo dlho, k˘m sme saadaptovali na boj s nepriateºom, ktor˘ sa skr˘va vhorách a medzi civiln˘m obyvateºstvom, nepriate-ºom, ktor˘ je svojím spôsobom mnohokrát „nevi-diteºn˘“. NATO muselo prispôsobiÈ svoju taktikuaj spôsob vedenia operácií. Prejavila sa nevyhnut-nosÈ komplexného prístupu ako základnej pod-mienky nielen pre ná‰ úspech v Afganistane, ale ajpre potenciálne operácie v budúcnosti. Vyformo-vali sa nové kritériá na vedenie operácií, ktor˘chzákladn˘m menovateºom je funkãná spoluprácavojensk˘ch, politick˘ch a civiln˘ch zloÏiek. Rov-nako dôleÏitá je medzinárodná spolupráca s ìal‰í-mi krajinami a medzinárodn˘mi organizáciamivrátane vojensk˘ch a finanãn˘ch príspevkov ne-ãlensk˘ch krajín, ako aj postkonfliktová rekon-‰trukcia krízou postihnutého regiónu.

Skúsenosti naãerpané predov‰etk˘m v Afganis-tane tvoria jadro kapitoly o krízovom manaÏ-mente v novej Strategickej koncepcii NATO. Táje v‰ak koncipovaná ako nadãasov˘ dokument ur-

ãujúci smerovanie NATO na obdobie ìal‰ích de-saÈ a moÏno aj viac rokov. Obsahuje preto základ-né pravidlá pre krízov˘ manaÏment, podºa ktor˘chsa bude Aliancia v strednodobom horizonte ria-diÈ, ale nedáva ich v‰etky do priamej súvislosti soperáciou ISAF.

Ktoré otázky, dôleÏité pri novom vnímaní asmerovaní bezpeãnosti, rozdeºovali spojencovAliancie?

Rozdiely v oãakávaniach, ktoré mali od Stra-tegickej koncepcie jednotliví ãlenovia, urãite exis-tovali, poãas jej prípravy sa v‰ak ukázalo, Ïe ne-boli zásadné. Ak aj niektoré krajiny nedosiahliv‰etko ão chceli, som presvedãen˘, Ïe kaÏd˘ spo-jenec individuálne, a hlavne v‰etci spoloãne, do-siahli to, ão povaÏovali za naozaj dôleÏité. Okreminého o tom svedãí aj pomerne krátky ãas, za kto-r˘ spojenci dospeli k dohode na samotnom textetakého zásadného dokumentu. Samozrejme, ne-mal˘ podiel na tom mala aj predchádzajúca po-merne dlhá prípravná fáza, v rámci ktorej si ãlen-ské krajiny vymieÀali názory na jednotlivé okru-hy otázok, ktoré napokon tvorili vlastn˘ obsahkoncepcie. Tento prípravn˘ a konzultaãn˘ procesprebiehal verejne, s úãasÈou ‰irokej odbornej ve-rejnosti vrátane zástupcov partnersk˘ch krajín apredstaviteºov in˘ch medzinárodn˘ch organizá-cií. A boli to rôzne otázky, napríklad t˘kajúce sasamotnej podstaty ãlánku 5 Washingtonskej zmlu-vy, problematika komplexného prístupu, zabez-peãovanie financovania a zdrojov pre potrebyAliancie, rozvoj partnerstiev a podobne. Navy‰e,Strategická koncepcia nie je jedin˘m v˘sledkomsummitu v Lisabone. Treba ju ãítaÈ spoloãne sosummitovou deklaráciou a ìal‰ími dokumentmi,ktor˘ch väã‰í rozsah a podrobnej‰í charakterumoÏnili spojencom vyjadriÈ viaceré nuansy ich

národn˘ch pozícií, ão taktieÏ prispelo k v‰eobec-ne vysokej spokojnosti ãlensk˘ch krajín s v˘-sledkami summitu ako celku. VracaÈ sa preto k di-skusii pred summitom je uÏ dnes myslím zbytoã-né, navy‰e v Aliancii platí zásada, Ïe priebeh in-tern˘ch rokovaní sa nekomentuje mimo jej roko-vacích miestností. Predov‰etk˘m sa v‰ak terazv‰etci spoloãne sústreìujeme na to najdôleÏitej-‰ie, a to je premietnutie summitov˘ch rozhodnu-tí do praktického Ïivota.

MoÏno hovoriÈ o zbliÏovaní krajín, ktoré súãlensk˘mi krajinami NATO a EÚ?

Takto by som otázku nekládol. Väã‰ina ãlen-sk˘ch krajín NATO je zároveÀ aj ãlensk˘mi kra-jinami EÚ, v tomto prípade o zbliÏovaní nemá v˘-znam hovoriÈ. Navy‰e, obe medzinárodné organi-zácie sú postavené na rovnakej hodnotovej orien-tácii, ktorá je zaloÏená na princípoch demokracie,slobody a ºudsk˘ch práv. Preto by som skôr ho-voril o moÏnostiach zlep‰ovania in‰titucionálnejspolupráce NATO s EÚ, neÏ o zbliÏovaní ãlen-sk˘ch krajín t˘chto organizácií. EÚ je pre NATOstrategick˘m partnerom, ako sa zdôrazÀuje aj v no-vej Strategickej koncepcii NATO. Obe organizá-cie by sa mali navzájom podporovaÈ a dopæÀaÈ. Za-tiaº úroveÀ spolupráce nie je vo v‰etk˘ch oblas-tiach optimálna a je potrebné hºadaÈ moÏnosti jejzlep‰enia. Väã‰ej dynamike vzájomn˘ch vzÈahovmedzi NATO a EÚ bráni aj rad nedorie‰en˘ch pro-blémov t˘kajúcich sa vzÈahov jednotliv˘ch krajínNATO a EÚ navzájom, alebo vzÈahov krajín k or-ganizácii, ktorej nie sú ãlenom, povedzme vzÈahTurecka k EÚ, nevyrie‰ené otázky tejto krajiny vovzÈahu k Európskej obrannej agentúre, ale aj vzÈahmedzi Tureckom a Cyprom. Vyrie‰enie cyperskejotázky by nepochybne v˘razne uºahãilo a skvalit-nilo spoluprácu medzi NATO a EÚ.

N A T O

23

O B R A N A S L O V E N S K A

Ako hodnotíte rok 2010 z pohºadu ZdruÏe-nia obranného priemyslu SR a slovensk˘chpodnikov, pôsobiacich a podnikajúcich v oblasti ‰peciálnej techniky?

Rok 2010 bol pre v‰etk˘ch veºmi ‰pecific-k˘. Dopady krízy sa prejavili prakticky vov‰etk˘ch rozpoãtoch krajín Európskej únie.Ministerstvo obrany SR zaãalo po nástupe no-vej vlády prehodnocovaÈ v‰etky uzavreté kon-trakty a ìalej pustilo len tie, na ktoré má pe-niaze. Na mnoh˘ch na‰ich ãlenov mali tietorozhodnutia priamy vplyv a museli zv˘‰iÈsvoje margetingové aktivity v zahraniãí i v krajinách tretieho sveta, aby dokázali svo-je kapacity vyuÏiÈ. KeìÏe v podobnej situáciisa ocitli aj mnohí na‰i konkurenti, konkureã-n˘ súboj sa zostril a veºmi ãasto zohráva úlo-hu aj lobing a podpora projektov ‰tátnymipredstaviteºmi. TakÏe zhrnuté a podãiarknu-té: rok 2010 bol pre slovensk˘ch zbrojárovveºmi ÈaÏk˘.

Aká je súãasná spolupráca ZOP SR s Mi-nisterstvom obrany SR? Darí sa napæÀaÈdohodu z roku 2010, ktorá mala nastave-né mechanizmy spolupráce tak, aby medziministerstvom obrany a ZdruÏením prebie-hala plynulá v˘mena informácií?

Ministerstvo obrany niekoºko mesiacov ro-bilo audit vnútorn˘ch a aj vonkaj‰ích podmie-nok. Prevzalo rezort za ÈaÏkej situácie: nedo-statok zdrojov, nejasná budúcnosÈ vojensk˘chopravárensk˘ch podnikov, neefektivita vlast-

ného v˘skumu a potreba zásadn˘ch opatrení.To spôsobilo, Ïe trocha dlh‰ie trvalo, k˘m sana ministerstve obrany ukonãili personálnezmeny a k˘m minister urãil tím vrcholov˘chpredstaviteºov, ktorí sa oficiálne stretli s de-legáciou ZOP SR a stanovili harmonogramplnenia jednotliv˘ch ustanovení dohody. Me-dzi konkrétnymi predstaviteºmi rezortu a ZOPSR v‰ak v˘mena informácií prebieha hladko,veºmi dobre funguje spolupráca v oblasti za-hraniãno-politickej. Dostávame informácie,ktoré odzneli pri rokovaní na‰ich predstavi-teºov v zahraniãí a opaãne, dostávame dopre-du informáciu o zahraniãn˘ch náv‰tevách vSR a máme priestor na prezentáciu, niekedydokonca aj na ukáÏky na‰ich produktov.

Minul˘ rok v rozhovore pre Parlamentn˘kuriér ste si veºa sºubovali od vytvoreniatzv. technickej rady, zloÏenej z odborníkovz podnikateºského prostredia a z rezortuobrany. Naplnili sa va‰e oãakávania?

Práve technická rada je tá ãasÈ dohody, oktorej e‰te diskutujeme. Ministerstvo obranymá predstavu, Ïe najskôr si takpovediac musíurobiÈ poriadok doma a potom môÏu predsta-vitelia ministerstva prezentovaÈ názory v tech-nickej rade. My zasa hovoríme, Ïe urãite tre-ba vyhodnotiÈ efektívnosÈ vojenského v˘sku-mu a v˘voja, ale Ïe rada je nadãasov˘ orgán,ktor˘ by mal byÈ kreovan˘ zo ‰piãkov˘chodborníkov a mal by zaãaÈ fungovaÈ okamÏi-te. Zdá sa v‰ak, Ïe uÏ sme sa porozumeli a na

ostatnom rokovaní sme dospeli k zhode, Ïerada zaãne fungovaÈ.

Jedn˘m z va‰ich cieºov pri opätovnom ná-stupe na pozíciu prezidenta ZOP bolo za-bezpeãiÈ pre va‰ich ãlenov, medzi ktor˘chpatria v˘robné, v˘vojové a obchodné spo-loãnosti, vojenské technické a skú‰obnéústavy, vojenské opravárenské podniky avysoké ‰koly, dostatok informácií z Porad-nej skupiny NATO pre priemysel a z Eu-rópskej obrannej agentúry, aby ãlenoviaZOP mohli vyuÏívaÈ ‰ance na priame do-dávky, prípadné kooperácie a offsetovéprogramy. Podarilo sa to?

âiastoãne áno, ãiastoãne nie. Medzit˘mEÚ vyvolala tlak na offsetovú legislatívuãlensk˘ch krajín, oznaãila ju za nesystematic-kú a dokonca v niektor˘ch krajinách za diskri-minaãnú a prijala záver, Ïe ãlenské ‰táty majúoffsetovú legislatívu zru‰iÈ. TakÏe aj Sloven-sko tak urobilo, ale zároveÀ zaviazala vládadotknuté ministerstvá vypracovaÈ návrh ta-k˘ch offsetov˘ch pravidiel, ktoré budú kom-patibilné s právom EÚ. Medzit˘m men‰iekrajiny EÚ vyvolali iniciatívu za zachovanieoffsetov a ZOP sa k tej iniciatíve pridalo. Vmimooffsetovej oblasti úlohy plníme, malisme niekoºko pekn˘ch a uÏitoãn˘ch akcií spredstaviteºmi EDA, NAMSA a NIAGu a in-formácie preposielame v‰etk˘m ãlenom, tak-Ïe informovanosÈ stúpla. Treba v‰ak objektív-ne povedaÈ, Ïe zapojiÈ sa do niektorého pro-gramu vyÏaduje veºké úsilie a kopu admini-stratívy, takÏe zatiaº je len málo projektovpriamej spolupráce. Slovensko je partneromv projekte v˘voja bezobsluÏného tanku a má‰ancu dostaÈ sa aj do in˘ch projektov.

V poslednom období sa okrem klasick˘ch„ÈaÏk˘ch“ zbrojárskych firiem, orientova-n˘ch napríklad na oblasÈ obrnenej techni-ky, dostali do popredia mladé „soft“ firmypodnikajúce v oblasti komunikaãn˘ch sys-témov, simulátorov, informaãn˘ch softvé-rov. Myslíte si, Ïe tadiaº vedie cesta „zozávozu“, v ktorom sa ocitol slovensk˘ ob-rann˘ priemysel?

Myslím si, Ïe cesta vedie v kombináciioboch smerov. Keì prezentujeme zahraniã-n˘m partnerom, Ïe na území Slovenska sa cel-kovo vyrobilo viac ako 20 000 tankov, viacako 15 000 kusov obrnen˘ch vozidiel a sko-ro pol miliardy rôznych typov munície, Ïemáme vlastné malé, stredné a ÈaÏké obrnenévozidlo vo v˘zbroji na‰ej armády, vzbudzu-

„Îelám obrannému priemyslu úspech a povaÏujem ho za perpektívny smer slovenskej ekonomiky. Verím, Ïe vedenie ‰tátu uzná, Ïe armáda je podvyÏivená a treba nájsÈ nové spôsoby financovania

jej potrieb, napríklad PPP-projekty. Ale predov‰etk˘m si Ïelám to, aby sa v‰etci tí, ktorí s obrann˘mpriemyslom pracujú a najmä o Àom rozhodujú, vzájomne re‰pektovali a aby, ºudovo povedané,

Èahali za jeden povraz. Vtedy sa ‰anca na úspech stane reálnou,“povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. ªudovít âERNÁK, CSc.,

prezident ZdruÏenia obranného priemyslu SR (ZOP SR).

Ëahajme za jeden povraz

24

je to úctu. To je história, ale aj skúsenosÈ, z ktorej môÏu podniky ãerpaÈ a ponúkaÈ sve-tu ‰piãkovú kvalitu. K tomuto smeru ponúka-me moderné produkty mlad˘ch firiem, ãi uÏspomenuté simulátory, trenaÏéry alebo apli-kovan˘ softvér a taktieÏ ponúkame moderni-zácie a generálne opravy a dodávky náhrad-n˘ch dielov. Vo svete je o tieto produkty zá-ujem, ale vyÏaduje to veºkú súãinnosÈ ‰tátnychpredstaviteºov pri podpore na‰ich ponúk vzahraniãí.

Na záver: v akom ‰tádiu sa nachádza prí-prava nového zákona, v ktorom by mali byÈzapracované prvky z európskej smernice ã.43/2009 o zjednodu‰ení transferu v˘robkov‰peciálnej techniky v rámci EÚ? Lebo by-rokratické prekáÏky sú v tomto smere naSlovensku zatiaº veºké…

Novelou zákona sa vydávanie licencií vrá-tilo z ministerstva obrany na ministerstvohospodárstva a toto ministerstvo bude pred-kladaÈ návrh zákona alebo jeho novelu dovlády. Podºa poslednej informácie z minister-stva hospodárstva sa medzirezortné pripo-mienkové konanie ukonãilo a návrh pôjdedo vlády. Som rád, lebo zjednodu‰enie admi-nistratívy by mnoh˘m na‰im ãlenom veºmipomohlo.

V akom stave ste prebrali Úrad pre obran-nú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátneoverovanie kvality pri uvedení do funkcieriaditeºa?

V úrade som zamestnan˘ od roku 2005,pre‰iel som pozíciou v oddelení koncepcií apostom riaditeºa odboru ‰tátneho overovaniakvality. Pomery a procesy v úrade sú mi zná-me, nakoniec, osobne som formuloval v rám-ci súÈaÏe o „Národnú cenu za kvalitu“ krité-rium „Politika a stratégia úradu“. Úrad je z po-hºadu materiálovo-technického zabezpeãeniavybudovan˘ na solídnej úrovni, za ão patrímojim predchodcom poìakovanie. Na druhejstrane z hºadiska personálneho zabezpeãeniaje úrad poddimenzovan˘ v odborn˘ch útva-roch. V poslednom období dochádzalo k de-motiváciám ãasti zamestnancov, ktoré vypl˘-vali podºa môjho názoru z preferovania pod-porn˘ch procesov úradu na úkor poÏiadaviekvlastníkov hlavn˘ch procesov. Úrad sa dostaldo takého stavu v˘voja, keì je súãasná ‰truk-

Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality je orgánom‰tátnej správy s celoslovenskou pôsobnosÈou, ktor˘ bol zriaden˘ na základe zákonaã. 11/2004 Z. z. o obrannej ‰tandardizácii, kodifikácii a ‰tátnom overovaní kvality.Z medzinárodného hºadiska plní zároveÀ úlohu „National focal point“ pre uvedené

oblasti. Od 1. januára 2011 menoval minister obrany v zmysle zákona do funkcieriaditeºa úradu RNDr. Slavomíra KUBA. V súvislosti s v˘menou na tomto poste

sme poloÏili novému riaditeºovi niekoºko otázok.

Chceme byÈ elitnou podpornouin‰titúciou rezortu obrany


25

Z viacer˘ch pracovn˘ch zasadnutí a medzi-národn˘ch akcií spomeniem len niektoré. Bi-laterálne stretnutie v partnerskom úrade Slo-vinska prinieslo v˘menu skúseností a názo-rov na väzbu obranného plánovania a ‰tandar-dizácie v súvislosti so zmenami politiky ob-rannej ‰tandardizácie v centrále NATO. Bolivymenené skúsenosti o spolupráci úradov spodnikmi obranného priemyslu v matersk˘chkrajinách a niektoré aspekty úãasti a pôsobe-nia krajín v EDA/MSHT.

Pracovné rokovanie pouÏívateºov kodifi-kaãného systému MC CATALOGUE, kto-r˘m disponuje aj SR, potvrdilo jeho funkãnosÈa flexibilitu z hºadiska uplatÀovania moder-n˘ch metód kodifikácie v˘robkov. Bilaterál-ne zasadanie s kodifikaãn˘mi orgánmi Ruskejfederácie prinieslo dohodu na kodifikáciu ná-hradn˘ch dielcov pre vrtuºníky Mi-17 a Mi-24 pouÏívané v OS SR. Zasadanie TRICODWG hodnotilo v˘sledky kodifikácie vybra-n˘ch spoloãn˘ch zbraÀov˘ch systémov v kra-jinách V-4 a kon‰tatovalo, Ïe pokraãovanie jev˘hodné pre v‰etky zúãastnené strany.

V prvom polroku 2010 sa uskutoãnili dvezasadnutia pracovnej skupiny WG/2 pre kva-litu v Bruseli a v Prahe a v mesiaci jún sauskutoãnila 12. medzinárodná konferenciaorganizovaná DCMA (centrálna obrannáagentúra USA na obstarávanie materiálu),ktorá sa zaoberala prevaÏne témou vzájomné-ho ‰tátneho overovania kvality. Na zasadnu-tiach pracovnej skupiny WG/2 boli dorie‰e-né otázky ìal‰ieho rozvoja noriem AQAP,ktoré budú zah⁄ÀaÈ v‰etky etapy Ïivotnéhocyklu. Medzinárodná konferencia sa zaobe-rala i skúsenosÈami s implementáciou AQAP2070, kde sme z na‰ej strany deklarovalizvládnutie procesu a jeho úspe‰nú aplikáciuod 1. januára 2010.

Aké sú najdôleÏitej‰ie úlohy úradu na rok2011?

Z pohºadu synergického efektu úradu je tonovelizácia zákona ã. 11/2004 Z. z. o obran-nej ‰tandardizácií, kodifikácii a ‰tátnom ove-rovaní kvality. Je nevyhnutná predov‰etk˘mv oblasti ‰tandardizácie vzhºadom na novú di-rektívu NATO a AAP-3 (J) pre oblasÈ imple-mentácie ‰tandardizaãn˘ch dokumentov. Naj-

dôleÏitej‰í cieº v oblasti kodifikácie je zrea-lizovaÈ prepojenie kodifikaãného informaãné-ho systému úradu s integrovan˘m informaã-n˘ch systémom logistiky vrátane vypraco-vania súvisiacich smerníc a nariadení MOSR.

V oblasti vnútro‰tátnej spolupráce chce-me v˘raznej‰ie poukázaÈ na vybudovaniekomplexného, efektívneho a vzájomne previa-zaného systému odborn˘ch útvarov Minister-stva obrany SR a OS SR vstupujúcich doprocesu obstarávania a ‰tátneho overovaniakvality. Vzhºadom na na‰e zastúpenie v pra-covn˘ch skupinách Európskej obrannej agen-túry pre materiálovú ‰tandardizáciu budemev˘raznej‰ie spolupracovaÈ so ZdruÏením ob-ranného priemyslu na participácii na‰ich v˘-robcov pri pouÏívaní jednotného systému‰tandardov.

V oblasti rozvoja medzinárodnej spoluprá-ce chceme zrealizovaÈ uzatvorenie memo-ránd o porozumení (MOU) pre oblasÈ bezod-platného reciproãného ‰tátneho overovaniakvality s USA a Izraelom. Cieºom by mala byÈnielen evaluácia na‰ich procesov, ale i v˘raz-né finanãné úspory pri realizácii obstarávaniaproduktov z uveden˘ch krajín v poÏadovanejkvalite a konfigurácii. Samozrejme budemei naìalej zabezpeãovaÈ v‰etky úlohy vypl˘va-júce z povinnosti nominovan˘ch delegátovúradu v pracovn˘ch skupinách NATO.

Aké vidíte moÏnosti ìal‰ieho zlep‰ovaniaãinnosti úradu a va‰u úlohu v tomto pro-cese?

Za rozhodujúce do budúcnosti povaÏujemformovanie spoloãnej zdieºanej úradovej kul-túry excelentnosti, cez mäkké faktory perso-nálneho riadenia a predov‰etk˘m cez rozvojºudského potenciálu. Za dôleÏité povaÏujemi zlep‰enie komunikaãného prostredia a zv˘-raznenie podpory vlastníkov hlavn˘ch proce-sov ‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátnehooverovania kvality.Osobne urobím v‰etko pre to, aby sa úrad stalnaozaj elitnou podpornou in‰titúciou rezortuobrany v oblastiach, ktoré má dané zákonom,s cieºom trvalej podpory interoperability azvy‰ovania spôsobilosti ozbrojen˘ch síl v eu-roatlantickom prostredí.

túra v niektor˘ch útvaroch zastaraná a pretoju bude potrebné z pohºadu koncepãn˘ch zá-merov optimalizovaÈ, predov‰etk˘m z hºa-diska vytvorenia útvaru na podporu rozvojabilaterálnych vzÈahov s vnútro‰tátnymi a za-hraniãn˘mi in‰titúciami.

Súãasná situácia v armáde je pomerne zlo-Ïitá. âo by ste z pohºadu úradu vyzdvihlivo v˘sledkoch v roku 2010?

Za v˘znamné povaÏujem zavedenie no-v˘ch postupov vzájomného ‰tátneho overo-vania kvality medzi ‰tátmi NATO v súlade so‰tandardizaãnou dohodou STANAG 4107 anovelizovanou spojeneckou publikáciouAQAP 2070. Navy‰e sme v tejto oblasti roz-‰írili realizáciu ‰tátneho overovania kvality ido oblasti generálnych opráv mobilnej tech-niky, taktick˘ch balistick˘ch viest a ìal‰íchsúãastí v˘stroja jednotlivca. V oblasti kodifi-kácie to bolo zavedenie nov˘ch technológií prispracovaní a v˘mene kodifikaãn˘ch údajov vmóde e-OTD modulu a realizácia systémo-v˘ch krokov pre technické prepojenie infor-maãného systému SAP OS SR a kodifikaãné-ho informaãného systému MC CATALO-GUE. V̆ razne sme podpísaním dohody sospoloãnosÈou ROSOBORONEXPORT po-kroãili v spolupráci pri kodifikácii v˘robkovsovietskeho a ruského pôvodu v súlade s po-stupmi kodifikaãn˘ch systémov NATO. Voblasti ‰tandardizácie povaÏujem za v˘znam-nú realizáciu konferencie TRISTAND a troj-stranné rokovanie (âesko, Francúzsko a Slo-venská republika) o ratifikácii a implementá-cii novej edície alianãnej publikácie AAP-3(J) o tvorbe, udrÏiavaní a správe ‰tandardizaã-n˘ch dokumentov NATO.

ÚãasÈ úradu na rokovaniach ‰tandardi-zaãn˘ch orgánov v centrále NATO (NCS,NCSReps, CSMWG) a EDA/MSHT, kodi-fikaãn˘ch orgánov na úrovni AC/135 apodriaden˘ch skupín a orgánov kvality Ïi-votného cyklu AC/327 (WG/2) vypl˘va zãlánku 9 Severoatlantickej zmluvy, § 3 a 4zákona ã. 11/2004 Z. z. o obrannej ‰tandar-dizácii, kodifikácii a ‰tátnom overovaníkvality v˘robkov a sluÏieb na úãely obra-ny a je stanovená Smernicami MO SR ã.107/2007. âo povaÏujete za v˘znamné zpohºadu zastúpenia úradu v pracovn˘chskupinách NATO a ìal‰ích medzinárod-n˘ch aktivít?


Riaditeº úradu RNDr. Slavomír KUBO a ‰tátny radcaskupiny auditov kvality Ing. Juraj Doskoãil odovzdávajúCertifikát o zhode systému zabezpeãovania kvality podºa

SO· AQAP 2130:2010 spoloãnosti SEVOTECH, spol. s r.o. Stará Turá. Certifikát si prevzal Ing. Ján HODERMARSK¯

(v strede), riaditeº spoloãnosti SEVOTECH, spol. s r.o.

Zástupca pre ‰tátne overovanie kvality Ing. Miroslav HOZA pri vykonávaní ‰tátneho overovania kvality generálnych opráv vrtuºníka Mi-17.

N Á R O D N Á R A D A S R

26

Rusko sa zaviazalo k spolupráci pri v˘-stavbe protiraketového ‰títu v Európe. âoto v praxi znamená, ak˘ je to záväzok sme-rom k Európe?

KaÏdú iniciatívu, ktorá vÈahuje Rusko doglobálnych rie‰ení v oblasti bezpeãnosti, a eu-rópskej bezpeãnosti ‰peciálne, treba privítaÈ.ZároveÀ platí, Ïe kaÏdá takáto veºká iniciatí-va má niekoºko krokov, z ktor˘ch je záväzokalebo rámcová dohoda síce nevyhnutn˘m,ale iba prv˘m krokom. V tomto geopolitickomvektore nás podºa môjho názoru e‰te ãakádlhá cesta, jej úspech bude závisieÈ od mno-h˘ch faktorov, a nie v‰etky z nich sú v na‰ichrukách – ak hovorím na‰ich, mám na mysliEÚ, a predov‰etk˘m NATO, ktoré podºa môj-ho názoru stále zostáva pilierom na‰ej, sloven-skej, ale aj európskej bezpeãnosti.

Je fyzick˘ útok stále najväã‰ou hrozbou?Konvenãná vojna v tradiãnom ponímaní v

súãasnosti nepredstavuje pre Slovensko naj-väã‰iu hrozbu. Sme obklopení susedn˘mi‰tátmi s ktor˘mi máme dobré vzÈahy. Tri zosusedn˘ch ‰tátov sú v ãlenmi rovnak˘ch bez-peãnostn˘ch ‰truktúr, takÏe sú zároveÀ aj naj-bliÏ‰ími spojencami. Stále viac sa preto ajna‰a obranná politika zameriava na hrozby za-definované aj v ostatnej strategickej koncep-cii NATO, ako je napríklad terorizmus, pro-liferácia zbraní hromadného niãenia, cyber-terorizmus ak máme vymenovaÈ len niekoº-ko. Neznamená to v‰ak, Ïe na‰e ozbrojené silyby mali rezignovaÈ na tradiãné spôsobilosti

spájané s moÏnosÈou brániÈ vlasÈ ak by sa vbudúcnosti v˘razne zmenilo na‰e bezpeã-nostné prostredie.

Dá sa povedaÈ, Ïe studená vojna sa koneã-ne skonãila?

Oznaãenie „studená vojna“ sa viaÏe k ob-dobiu existencie dvoch blokov reprezentova-n˘ch ‰tátmi zdruÏen˘mi v NATO na jednejstrane, a Var‰avskou zmluvou na druhej. Ta-kéto rozdelenie neexistuje uÏ 20 rokov – a po-ãas nich sa viackrát termín „koniec studenejvojny“ pripisoval rôznym dátumom aj u nás.Nie som si ist˘, ãi práve projekt spolupráceRuska na protiraketovom ‰títe má dostaÈ totooznaãenie, alebo ãi ho niekedy dostane. Zá-nik sovietskeho bloku a a pád komunistick˘chdiktatúr v Európe, medzinárodn˘ terorizmusa hrozby od nebezpeãn˘ch ‰tátov samozrej-me uÏ dávno prekreslili hranice, známe zãias, ku ktor˘m sa vraciate v˘razom „stude-ná vojna“. Sú tu zreteºné spoloãné záujmy Eu-rópy, nás ako jej súãasti, a povedzme Ruskejfederácie alebo USA. NemôÏeme v‰ak nebraÈdo úvahy, Ïe pritom neprestali existovaÈ geo-politické záujmy, ktoré nie sú v‰etky medzinami iba kompatibilné, a to sa t˘ka aj Ruskejfederácie.

Podºa informácií má sa zniÏovaÈ prítomnosÈvojsk v Afganistane. A ão hnutie Taliban,existuje nová stratégia v rámci bezpeãnos-ti?

V prvom rade by som k va‰ej otázke v‰eo-

becne poznamenal, Ïe nie je namieste odvo-dzovaÈ zmenu základnej stratégie iba od re-dukcie ãi naopak nárastu poãtu vojakov. Ale-bo inak: odli‰ujme politickú stratégiu od vo-jenskej stratégie, ktorá je v tomto zmysleskôr taktikou slúÏiacou na dosiahnutie cieºa.Slovensk˘ vojensk˘ kontingent v Afganista-ne sme v ostatn˘ch rokoch posilnili, ão jesprávne. Od Slovenska sa oprávnene oãaká-va, Ïe budeme preberaÈ svoj diel spoluzodpo-vednosti v úlohách aj operáciách, ktor˘chsme súãasÈou, ãi uÏ ako ãlensk˘ ‰tát NATO aEÚ, alebo ako partner v medzinárodn˘ch ak-tivitách. Afganistan zostáva dôleÏitou operá-ciou medzinárodnej koalície. Tamoj‰ie ÈaÏkoskú‰ané obyvateºstvo má právo nebyÈ ruko-jemníkom radikálnych hnutí – a my mámeprávo a povinnosÈ zabrániÈ tomu, aby totoúzemie slúÏilo ako ich trvalá základÀa. Îe sav priebehu operácie spojeneck˘ch síl mení vo-jenská stratégia alebo politická taktika, je ob-vyklé.

Ako sa upevnila spolupráca medzi ‰tátmiAliancie, prijala sa dohoda o efektívnej‰ejspolupráci, ako by ste charakterizovali jejv˘znam?

Bez toho, aby som zachádzal do detailovnovej stratégie NATO, povaÏujem za najdô-leÏitej‰ie zdôrazniÈ signál, ktor˘ Aliancia vy-slala, a teda jej prostredníctvom ãlenské ‰tá-ty. Osobne som veºmi rád, Ïe zostal neporu-‰en˘ základn˘ pilier aj na‰ej bezpeãnostizhmotnen˘ v známom ãlánku 5 Washington-skej zmluvy, teda záväzok spoloãnej, kolek-tívnej obrany pre v‰etk˘ch spojencov. Novástratégia totiÏ prichádza po rokoch, a pove-dzme to otvorene, keì mnohí oznaãovaliAlianciu za preÏité, akoby voºne odumierajú-ce zoskupenie. V t˘chto predstavách ju malinahradiÈ organizácie, in‰titúcie alebo systémydohôd v oblasti bezpeãnosti, ktoré doterazalebo nikdy nefungovali, alebo v skutoãne krí-zov˘ch situáciách opakovane zlyhávali, ale-bo zatiaº existujú iba v predstavách ãi plien-kach. Îelal by som si, aby sme nezaÏili takúextrémne krízovú situáciu, ktorá potvrdí ne-nahraditeºnosÈ NATO, ale som si ist˘, Ïe kebyk nej do‰lo, transatlantickú bezpeãnosÈ, a tedaaj na‰u európsku, v dohºadnom ãase neviemenahradiÈ in˘m garantom.

Ako zvládnuÈ hrozby 21.storoãia

Strategická koncepcia NATO je podpísaná. PomôÏe lep‰ie zvládnuÈ hrozby 21. storoãia, ako jenapríklad terorizmus? Aj nad t˘m sa zam˘‰ºa predseda V̆ boru NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ

a b˘val˘ minister obrany Martin FEDOR v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

27

Ako podpredseda V˘boru NR SR pre obra-nu a bezpeãnosÈ uÏ máte s touto prácou skú-senosti z minulého obdobia, je to v˘hodou prizasadaniach v˘boru?

Urãite je tá skúsenosÈ neoceniteºnou hlavnev situáciách, keì je aj z pohºadu opozície potreb-né upozorniÈ na niektoré nie celkom jasné a ajmedializované nejasnosti ohºadom v˘konu ‰tát-nych zloÏiek zabezpeãujúcich bezpeãnosÈ, a toobzvlá‰È v situáciách, keì sa môÏe naru‰iÈ dô-veryhodnosÈ Slovenska ako partnera v medziná-rodn˘ch in‰titúciách. Za dôleÏité pri svojej prá-ci vo v˘bore pokladám aj skúsenosti z osobn˘chnáv‰tev v misiách Ozbrojen˘ch síl SR v minu-lom volebnom období. A samozrejme, skúsenos-ti sú nevyhnutné vôbec, pri schopnosti zaujímaÈstanoviská k tak˘m váÏnym otázkam ako súnapríklad otázky bezpeãnosti. DôleÏité je zame-dziÈ, aby sa zvy‰ovalo bezpeãnostné riziko ob-ãanov SR.

Ste spokojn˘ s moÏnou kontrolnou ãinnosÈouv˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ v rezorte ob-rany?

V zmysle pravidiel rokovania má V̆ bor Ná-rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu abezpeãnosÈ aj kontrolné úlohy, a to nad dodrÏia-vaním zákonnosti ãinnosti MO SR, MV SR,PZ SR a Správy ‰tátnych hmotn˘ch rezerv. ·pe-cifickou kontrolnou právomocou v˘boru je kon-trola dodrÏiavania zákonnosti ITP. Jednoduchopovedané, zákonn˘ postup pri odpoãúvaní osôb.Tieto pravidlá dávajú samozrejme urãit˘ prie-stor na kontrolu ãinnosti jednotliv˘ch minis-terstiev. V̆ bor má okrem iného moÏnosÈ aj or-

ganizovaÈ poslaneck˘ prieskum ãlenov v˘boruv oblasti pôsobnosti MO SR, MV SR, Správy‰tátnych hmotn˘ch rezerv SR, v organizáciácha in‰titúciách, ktoré riadia. Tieto nástroje sú sa-mozrejme dostupné, av‰ak je otázne, ako efek-tívne sa vyuÏívajú. Je príli‰ skoro hodnotiÈ spo-kojnosÈ alebo nespokojnosÈ, vzhºadom na e‰teveºmi krátke pôsobenie V̆ boru NR SR pre ob-ranu a bezpeãnosÈ v súãasnom zloÏení, v aktu-álnom volebnom období. Opodstatnenú obavusom v‰ak jasne vyslovil vo svojom vystúpení prischvaºovaní ‰tátneho rozpoãtu, kde som páno-vi ministrovi Galkovi postavil základnú otázku:„Viete s tak˘mto rozpoãtom garantovaÈ splne-nie na‰ich záväzkov voãi partnerom a Aliancii?Viete zabezpeãiÈ úlohy obsiahnuté v Progra-movom vyhlásení vlády, ktoré hovorí o dosiah-nutí celospoloãenského konsenzu v otázkachbezpeãnostnej politiky a obrany ‰tátu, prioritách,cieºoch, úlohách a potrebách ozbrojen˘ch síl?Nedostávame sa s tak˘mto rozpoãtom do situá-cie, ku ktorej mám hlavné v˘hrady? Tak˘to roz-poãet nás vedie k postupnej premene Ozbroje-n˘ch síl SR na plneniu jedinej úlohy, a to je kon-centrácia v‰etk˘ch kapacít na afganskú misiu amisie, ako také. T˘m nechcem spochybniÈ ichprioritu.“ Odpoveì dajú nasledujúce 3 – 4 roky.

Dostávate aktuálne správy, napríklad o zme-nách na príslu‰nom ministerstve, alebo samusíte viac sami zaujímaÈ o konkrétne infor-mácie?

Ministerstvá sú na svoje informácie o prebie-hajúcich zmenách skúpe, av‰ak samozrejmev‰etky materiály t˘kajúce sa zmien v oblasti

právnych noriem, ktoré majú byÈ prerokúvanév parlamente, sú v ‰tandardnom legislatívnomprocese aj prostredníctvom V̆ boru NR SR preobranu a bezpeãnosÈ, a teda ãlenovia tohto v˘-boru sa s nimi oboznamujú. Pri niektor˘ch v‰akmusím kon‰tatovaÈ, Ïe zdrojom sú aj médiá.T˘ka sa to hlavne personálnych informácií, ale-bo informácií o rôznych aktivitách príslu‰néhoministerstva. Teda urãitá vlastná vôºa a záujemv tom prípade je samozrejme namieste. A takis-to je namieste, aby sme následne aktívne poÏia-dali aj prostredníctvom v˘boru príslu‰ného mi-nistra o vysvetlenie. Z t˘chto dôvodov poslan-ci za stranu Smer-SD iniciovali mimoriadne za-sadnutie v˘boru na vysvetlenie postupu sloven-skej polície pri policajnej operácii, s aktívnouúãasÈou PZ SR zo strany ministra Lip‰ica, kto-rej cieºom bola kontrolovaná zásielka materiá-lu na v˘robu heroínu zo Slovenska do Turecka.

Existencia in‰titútu poslaneckého prieskumuzo strany ãlenov v˘boru je tieÏ dobrou formouna získanie cenn˘ch informácií o konkrétnomministerstve.

Najnov‰ie som poÏiadal predsedu V̆ boru preobranu a bezpeãnosÈ pána Fedora, aby poÏiadalministra vnútra o predloÏenie informácie na v˘-bor ohºadom reorganizácie Policajného zboruSR. Informácia bude predmetom rokovania 25.januára 2011.

Zapájajú sa ãlenovia vá‰ho v˘boru aj do ãin-nosti Európskeho parlamentu?

Neexistuje priama paralela V̆ boru pre obra-nu a bezpeãnosÈ v EP. âlenské ‰táty EÚ pracu-jú na rozvoji spoloãnej zahraniãnej a bezpeã-nostnej politiky, av‰ak zahraniãná politika, bez-peãnosÈ a obrana sú záleÏitosti, nad ktor˘mi sivlády jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov zachováva-jú nezávislú kontrolu. TakÏe Parlament a Eu-rópska komisia v nich zohrávajú iba obmedze-nú úlohu. Aby mohla Európska únia efektívnej-‰ie reagovaÈ na medzinárodné krízy, vytvorila„jednotku r˘chlej reakcie“. Nie je to európskaarmáda: jej príslu‰níci zostávajú ãlenmi vnútro-‰tátnych ozbrojen˘ch síl a sú pod národn˘mvelením a ich pôsobenie sa obmedzuje na plne-nie humanitárnych, záchrann˘ch a in˘ch úlohspojen˘ch s udrÏiavaním mieru a krízov˘m ma-naÏmentom. Obranná politika je politicky citli-vou oblasÈou, v ktorej si ãlenské krajiny udrÏia-vajú rozhodujúcu mieru kompetencií. Skúsenos-ti v‰ak ukazujú, Ïe európska obrana nemôÏebyÈ efektívna, ak bude fungovaÈ vo forme 25 (aviac) samostatn˘ch obrann˘ch politík. Nevyh-nutnosÈ zv˘‰iÈ obranné kapacity a neochota pod-statne zvy‰ovaÈ v˘davky na obranu vytvárajútlak aj na uÏ‰iu spoluprácu. Hlavn˘m fórom, naktorom sa táto „medzivládna spolupráca“ usku-

Ján RICHTER, poslanec NR SR, je podpredsedom V̆ boru pre obranu a bezpeãnosÈ, ão nie jepráve v˘bor, o ktorého práci by sa verejne diskutovalo. Pri ãinnosti v˘boru sa ráta s diskrétnosÈou

a presnosÈou, ão Ján Richter potvrdil v rozhovore, ktor˘ poskytol redaktorke Anne Komovej.

BezpeãnosÈ nie jesamozrejmosÈou



28

O tom, Ïe je naozaj veºmi dôleÏité zvy‰ovaÈbezpeãnosÈ na na‰ich cestách netreba ani po-lemizovaÈ, ale vieme ako to dosiahnuÈ, vysta-ãíme s v˘sledkami, ktoré sa zaznamenali ajvìaka Zákonu o cestnej premávke?

BezpeãnosÈ cestnej premávky nie je zìalekalen záleÏitosÈou polície. Je to komplex cestnejsiete, technológií automobilov a v neposled-nom rade aj kultúry vodiãov, ktorá je impliko-vaná v‰eobecn˘m morálno-etick˘m konsenzom

spoloãnosti. Nepochybne najslab‰ím ãlánkom súcesty. V Ko‰ickom kraji, v ktorom Ïijem, sa akov jedinom z ôsmich krajov Slovenska za posled-n˘ch dvadsaÈ rokov postavilo nula kilometrovdiaºnic. V kraji máme dvanásÈ kilometrov diaº-nic z Ko‰íc na hranicu Pre‰ovského kraja, kto-ré boli vybudované e‰te za Husáka. MnoÏstvov˘tlkov na cestách v polovici tejto zimy je také,na aké sa za ‰tyridsaÈ‰tyri rokov svojho Ïivotanepamätám. A cestn˘ zákon nesmie byÈ scest-n˘. Nesmie rie‰iÈ prioritne len pokuty. Ani zá-kon, ani úlohu polície v oblasti bezpeãnosti nacestách nemoÏno zveliãovaÈ ani podceÀovaÈ.Ale v na‰ich konãinách najviac absentujú prá-ve dobré cesty a diaºnice.

Ako hodnotíte aktivitu polície v cestnej pre-mávke?

Aktivita polície sa v cestnej premávke priorit-ne venuje v˘beru a zvy‰ovaniu pokút. Zabúdasa na prevenciu. V̆ nosy z pokút nemôÏu byÈ na-ìalej zdrojom príjmu pre políciu, ani pre minis-terstvo vnútra. Mal by sa utvoriÈ fond na rozvojciest, kde by tieto peniaze putovali. Módnym v˘-krikom v policajnom inÏinierstve sú iste dobremienené, ale veºmi nebezpeãné ostrovãeky v strede ciest. Je len otázkou ãasu, keì na niek-torom z nich zaznamenáme smrteºnú nehodu.

Ste spokojn˘ s osvetou, ktorá sa robí smeromk deÈom?

Nepamätám sa, kedy mi deti povedali, Ïe

mali v ‰kole policajta na dopravnej v˘chove. V auto‰kolách to tieÏ nie je ideálne. Dnes mla-dí vodiãi a hlavne vodiãky nevedia ani to, akofunguje benzínov˘ motor. Nieto, aby sa u nichzafixovali zásady prevencie.

Ak˘ máte názor na spoluprácu obyvateºovSlovenska, myslím celej verejnosti s políciou?

Polícia je spolu so súdnictvom najnedôvery-hodnej‰ou in‰titúciou v Slovenskej republike. Ato nie len kvôli predsudkom. V USA alebo v âesku majú na dverách policajn˘ch áut nápis„PomáhaÈ a chrániÈ“. U nás si môÏeme daÈ „Per-zekvovaÈ a pokutovaÈ“. Polícia musí slúÏiÈ ob-ãanovi, nielen sama sebe. Obãan to cíti. Nie po-lícia si musí vytváraÈ svoje agendy, ale spolo-ãenská objednávka. Polícii je ºah‰ie pokutovaÈa preháÀaÈ slu‰n˘ch obãanov. Veì títo neprote-stujú. ªah‰ie je permanentne vyrábaÈ nové ob-ãianske ãi vodiãské preukazy, alebo pasy. Tu sak pohodovej práci pridá e‰te aj biznis. ËaÏ‰ie bybolo napríklad zriadiÈ stavebnú políciu. Veì tuby prichádzali do problémov. Na jednej stranes rómskymi chatrãami a na strane druhej s ãier-nymi stavbami niektor˘ch veºkopodnikateºov,ktoré sú medializované. Tak, ako si treba pes-tovaÈ slobodu, treba sa aj chrániÈ pred eventua-litou policajného ‰tátu. TvoriÈ mechanizmy, abyozbrojené zloÏky efektívne slúÏili slu‰n˘m ob-ãanom a nie sami sebe.

Prejdime k vyberaniu pokút a k oãakávan˘m

toãÀuje, je Rada EÚ. Rada EÚ zastupuje ãlen-ské ‰táty a na jej zasadnutiach sa zúãastÀuje je-den minister z vlády kaÏdého ãlenského ‰tátuEÚ. DôleÏité je v‰ak podotknúÈ, Ïe treba rozví-jaÈ spoluprácu v oblasti obrany a bezpeãnosti ajs in˘mi parlamentmi, v krajinách mimo EÚ,ktoré majú ambície integrovaÈ sa do Európskejúnie, ako sú napríklad ‰táty Balkánu, ale samo-zrejme aj za v˘chodnou hranicou Európskejúnie.

Ak˘ máte názor na prípadné roz‰irovanieEÚ? Treba sa postaraÈ o zv˘‰enú bezpeãnosÈv rámci EÚ?

Myslím si, Ïe túto úlohu stále zabezpeãujeNATO v Európe. Predpokladám, Ïe naráÏatena aktuálne roz‰irovanie EÚ hlavne smerom nav˘chod o Turecko. Je ne‰Èastné, ak sa niekto zvlády vopred vyjadruje o podporení alebo ne-podporení vstupu tej ktorej krajiny Európy doEÚ. Minister vnútra je jednoznaãne politick˘mpredstaviteºom vlády SR s konkrétnou zodpo-vednosÈou, a nemal by podºahnúÈ osobn˘m emó-ciám pri vyjadrovaní sa k medzinárodno-poli-tick˘m prístupom, na ktoré nemá kompetencie.Myslím t˘m na prijatie Turecka do EÚ. Osob-ne som ho na to upozornil na zasadnutí v˘bo-ru.

V súãasnosti e‰te nie je úplne jasné, kto v pro-

cese ãeského kamióna pochybil, ãoho dôsled-kom bolo aj zvolanie mimoriadneho zasadnutiaV̆ boru pre obranu a bezpeãnosÈ na vysvetleniekonania PZ SR v danom prípade. UÏ teraz jev‰ak jasná skutoãnosÈ, Ïe bol ohrozen˘ Ïivot ob-ãana âR a bezpeãnosÈ ºudí po trase kamióna.

V kaÏdom prípade pri roz‰irovaní EÚ je po-trebné, aby krajiny, ktoré sa uchádzajú o ãlen-stvo v tomto spoloãenstve, myslím t˘m najmäChorvátsko, prípadne Srbsko a Turecko, plniliurãite kritériá, podobne ako to bolo v prípadepred vstupom SR. V t˘chto kritériách sa nachá-dzajú aj podmienky, ktoré hovoria o bezpeãnos-ti. Sama Európska únia sa do budúcnosti musízaoberaÈ aj otázkami t˘kajúcimi sa jej vnútor-nej a vonkaj‰ej bezpeãnosti a zvy‰ovaním efek-tivity, tak ako som to opísal v predchádzajúcejotázke.

Ako by ste hodnotili zapájanie ozbrojen˘chsíl SR do medzinárodn˘ch misií?

Slovensko sa svojím vstupom do NATO sta-lo plnoprávnym ãlenom Severoatlantickej alian-cie. Aktívne ãlenstvo v Severoatlantickej alian-cii ja súãasne aj základn˘m bezpeãnostn˘m pi-lierom zahraniãnej politiky SR. Aby ãlenstvobolo plnohodnotné, vypl˘vajú pre SR z neho ajurãité záväzky vo vzÈahu Aliancii, ale aj k part-nerom, s ktor˘mi zdieºame ãlenstvo. Tieto zá-

väzky sú jednak v oblasti zabezpeãenia bez-peãnosti ãlenov Aliancie a v neposlednom radeaj svojím aktívnym prístupom, t. j. úãasÈou v spoloãn˘ch operáciách. Vysoké kladné hodno-tenia na‰ich vojakov v misiách sú záväzné. Oso-bitne pozitívne hodnotím aj zúÏenie poãtu mi-sií ná‰ho nasadenia, ktoré urobila predchádza-júca vláda Roberta Fica. Slovenska republika sadoteraz za krátky ãas svojej existencie stalaplnohodnotn˘m partnerom, ktor˘ si plní spoºah-livo svoje záväzky, ãoho dôkazom je úãasÈ v mi-siách, ako KFOR, ALTHEA, ISAF atì. ... Zasvoju „osobnú“ úlohu pokladám upozorÀovaÈ nato, aby sa dôleÏitosÈ na‰ej misie v Afganistanenestala prostriedkom na premenu Ozbrojen˘chsíl SR na jedinú úlohu, a to je „afganizácia“ na-‰ej armády. To znamená, aby jej kapacity nebo-li koncentrované len na túto misiu, ale aby na-pæÀala svoju funkciu aj v domácom prostredí,najmä pri Ïiveln˘ch pohromách.

Netreba v‰ak zabúdaÈ ani na bezpeãnosÈ v rámci EÚ a budovanie spoloãnej bezpeãnost-nej politiky. Treba zdôrazniÈ, Ïe bezpeãnosÈ nieje samozrejmosÈou najmä v súãasnosti, keì sakrátia finanãné prostriedky na zabezpeãenie ob-rany takmer vo v‰etk˘ch ‰tátoch Aliancie. Pre-to je dôleÏité klásÈ dôraz na maximálnu efekti-vitu, aby na‰a spoºahlivosÈ ako partnera nebolanaru‰ená.

Zvy‰uje sa bezpeãnosÈ na cestách?V rozhovore s poslancom NR SR Júliusom STANKOM, ktor˘ je ãlenom V̆ boru pre obranu

a bezpeãnosÈ sme sa rozprávali o bezpeãnosti na cestách a moÏnej osvete. Trápi ho najmä osvetasmerom k deÈom. Ob‰írnej‰ie v rozhovore, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.

29

zmenám. Ako vnímate vyberanie pokút pod-ºa sadzobníka, pomohla by zmena zákona o‰tátnej sluÏbe a zákona o Policajnom zbore?

V̆ ‰ky pokút sú prehnané. Striktn˘ sadzobník

nezohºadÀuje rôznorodosÈ Ïivotn˘ch situácií.

Musí byÈ moÏnosÈ individuálneho posúdenia

kaÏdého prípadu policajtom. Nové hodnotenie

príslu‰níkov Policajného zboru vnímame ako

sympatick˘ pokus o zvy‰ovanie kvality. Veì

polícii evidentne ch˘balo nejaké to „ISO“. Do

tohto procesu v‰ak treba zapojiÈ aj extern˘ch od-

borníkov, ktor˘ch nezavádza profesionálne de-

formovan˘ pohºad z vnútra. Systém bodovania

je vo svete znaãne roz‰íren˘, ale je uÏ prekona-

n˘ a na ústupe kvôli slabej dynamickosti. Ako

príklad môÏe slúÏiÈ iste dobre mienená reforma

‰kolstva za minulej vlády. Uãitelia získavali len

kredity pre kredity a vedomosti Ïiakov zostáva-

li akosi marginalizované. Dúfam, Ïe policajti sa

nebudú uãiÈ na vlastn˘ch chybách. Samotn˘ zá-

mer o zvy‰ovanie kvality v‰ak moÏno hodnotiÈ

len a len pozitívne. ZmeniÈ sa musí predov‰et-

k˘m prístup. PomáhaÈ a chrániÈ – z takéhoto pod-

hubia potom vzíde aj dobr˘ zákon.

Slovensko je ako krajina strednej Európy obdarované nielen v˘hodnou spoluprácou s krajinami EÚ, aleaj mnoÏstvom negatívnych javov, ako je napríklad zvy‰ujúce sa násilie. Vieme sa brániÈ a vytváraÈdostatoãnú bezpeãnosÈ pre obyvateºov Slovenska? ëalej v rozhovore s podpredsedom V̆ boru NR SR

pre obranu a bezpeãnosÈ Pavlom HLADK¯M, ktorého o rozhovor poÏiadala redaktorka Anna Komová.

Boj proti extrémizmu a prevencia


U nás na Slovensku je v platnosti novelaTrestného zákona o boji proti extrémizmu.Túto novelu pozitívne hodnotili aj na medzi-národnej úrovni, je dostatoãne v˘znamn˘ma spoºahliv˘m nástrojom v boji proti rozsia-hlej nezná‰anlivosti a násiliu, v boji za prá-va a slobody obyvateºov?

Îiadny právny predpis, ani spomínaná nove-la sama o sebe, nebude dostatoãnou zárukou v boji proti extrémizmu. Je urãit˘m predpokla-dom, ktor˘ sa v‰ak bude napæÀaÈ iba postupne.Spoloãne s ním bude podstatn˘ v˘voj na‰ejspoloãnosti, postoje a angaÏovanie sa osobnos-tí v mimovládnej sfére, obãianskych aktivitách,politick˘ch postojoch ãi v neposlednom rade v˘-chova na ‰kolách. Toto v‰etko a mnoho ìal‰íchvplyvov (medzi najpodstatnej‰ie by som zara-dil v˘voj nezamestnanosti a hospodársku situá-ciu na‰ej krajiny a celej Európskej únie v nasle-dujúcich rokoch) bude rozhodujúcou mierouovplyvÀovaÈ úspech.

Akú dôleÏitosÈ má podºa vás prevencia prinajrôznej‰ích trestn˘ch ãinoch? Kde je pre-vencia úãinná?

Prevencia je podºa mÀa najúãinnej‰ou formouboja proti páchaniu trestnej ãinnosti. Je to v‰akv mnoh˘ch prípadoch aj najdlh‰ie trvajúci pro-ces, pretoÏe ide o zmenu myslenia t˘ch, ktorí bymohli byÈ potenciálnymi páchateºmi trestnejãinnosti. V̆ sledky tohto procesu sa nedajú dô-

veryhodne overiÈ za pár rokov, ão je samozrej-me veºk˘m problémom pre mnoh˘ch politikov,ktorí majú oveºa rad‰ej, keì sa problémy vyrie-‰ia r˘chlo, v ideálnom prípade v rámci jednéhovolebného obdobia. Z tohto dôvodu sa v posled-n˘ch rokoch zameriavajú na radikálnej‰ie rie‰e-nia.

Sám som zvedav˘, ak˘ dopad na ‰tatistickévyhodnotenia páchanej trestnej ãinnosti budúmaÈ opatrenia v Policajnom zbore napríklad priposilnení policajn˘ch hliadok v problémov˘chregiónoch.

V súvislosti s otvorením sa Slovenska je veº-k˘m problémom napríklad drogová kriminali-ta, bol by som veºmi rád, keby práve tu do‰lo k náprave. Aj keì to nemá priamu súvislosÈ s ãin-nosÈou ná‰ho v˘boru, musím spomenúÈ nezastu-piteºn˘ v˘znam ‰portu a ‰portov˘ch aktivít mla-dej generácie, ão je otázka v mnoh˘ch smerochpodceÀovaná. V̆ raznej‰ia podpora ‰portovaniaakéhokoºvek typu a úprava legislatívy smeromk posilneniu toku financií do ‰portu je jednou zforiem prevencie, ktorú zatiaº nevyuÏívame do-statoãn˘m spôsobom. Budem veºmi rád, ak sanám v tomto volebnom období podarí túto situá-ciu upraviÈ.

Nezdá sa vám, Ïe sa vytratila prirodzená au-torita policajtov, ako sa môÏe prinavrátiÈ,aké sú predpoklady na zlep‰enie ich pozí-cie?

Policajta na‰a spoloãnosÈ vníma skôr akonieão negatívne. Ako nutné zlo, ako ãloveka,ktor˘ rozdáva pokuty, buzeruje obãanov... A toje zlé. SlúÏiÈ v Policajnom zbore by malo byÈvnímané ako sluÏba verejnosti, policajta by malivnímaÈ obãania ako osobu, ktorá im vie a chcev prípade problémov pomôcÈ.

VybudovaÈ si vo verejnosti prirodzenú auto-ritu nebude jednoduché, ale myslím si, Ïe vede-nie polície má v tomto zmysle jasno, akou ces-tou ísÈ. Prvé kroky, ktoré urobil pán minister spo-loãne s policajn˘m riaditeºom, sú urãite krokmisprávnym smerom.

Ste spokojn˘ so súãasnou legislatívou, ktoráby mala zabezpeãovaÈ najlep‰iu ochranu naSlovensku?

Snahou kaÏdého poslanca Národnej rady je,aby boli prijaté také zákony, ktoré zabezpeãiaochranu obyvateºov, ich osobn˘ch slobôd, ma-jetku, ãi zdravia. Nepoznám opaãn˘ postoj ani

jedného z kolegov. Samozrejme, pohºady najednotlivé zákony a rie‰enia problémov môÏubyÈ rôzne, ide nám v‰ak v‰etk˘m o spoloãnú vec.

Îiadna legislatíva, ani v tej najdemokratickej-‰ej krajine, nie je taká dokonalá, aby zabezpe-ãila stopercentnú ochranu. My sa snaÏíme zlep-‰ovaÈ podmienky pre Ïivot na Slovensku. Doakej miery sa nám to podarí, ukáÏu najbliÏ‰ieroky.

âo je nevyhnutné dodrÏiavaÈ na zabezpeãe-nie a udrÏanie poriadku, ako aj ochrany predextrémizmom a násilím?

Samozrejme, jednoduchou odpoveìou bybolo – je nevyhnutné dodrÏiavaÈ zákony. Áno,zákon je jedna vec, ale v mnoh˘ch prípadochplatí staré známe – zákony sú na to, aby sa po-ru‰ovali. T˘m v Ïiadnom prípade nechcem na-vádzaÈ na poru‰ovanie zákona. Skôr chcem ob-rátiÈ pozornosÈ na spoloãenské správanie a do-drÏiavanie urãit˘ch pravidiel v spoloãnosti. Akobyvateºom na‰ej krajiny nebude ºahostajné,ako sa správa ich sused, ako sa správa náhod-n˘ okoloidúci, ãi ako sa správa napríklad poli-tik, potom sa prípady poru‰ovania spomenut˘chpravidiel ºah‰ie identifikujú, pomenujú a od-stránia.

Privítal by som aj v˘raznej‰ie obãianske za-angaÏovanie obyvateºov vo verejnom Ïivote,hlavne poukazovanie na neduhy, na problémyv spoloãnosti a navrhovanie a pripomienkova-nie ich rie‰ení.

Ako ste spokojn˘ so spoluprácou V˘boru NRSR pre obranu a bezpeãnosÈ s príslu‰n˘mministerstvom?

Spoluprácu by som hodnotil ako dobrú, kon-krétnej‰iu odpoveì by vám vedeli poskytnúÈzamestnanci v˘boru, ktorí prichádzajú s pracov-níkmi ministerstva vnútra a ministerstva obra-ny do styku takmer denne. Ja osobne som ne-zaznamenal Ïiadny problém ani v˘hrady voãipracovníkom ministerstva.

Viem, Ïe poãas mojej pracovnej cesty v USAorganizoval v˘bor v spolupráci s ministerstvomobrany náv‰tevu veliteºstva pozemného vojskav Trenãíne a veliteºstva vzdu‰n˘ch síl vo Zvo-lene. Chystá sa aj náv‰teva v˘cvikového stredis-ka Le‰È. Nieão podobné by som rád absolvovali v rámci rezortu vnútra, aby som mal moÏnosÈspoznaÈ bliÏ‰ie problémy a názory odborníkovz radov polície, hasiãov a CO.


30

V˘bor pre kontrolu vojenského spravodaj-stva vyvoláva dojem dôleÏitej práce, ktoráurãuje a moÏno aj ovplyvÀuje v˘znamné po-litické rozhodnutia.

Diapazón aktivít v˘boru NR SR pre kontro-lu ãinnosti vojenského spravodajstva je pomer-ne ‰irok˘, aj keì vo viacer˘ch európskych kra-jinách ( o ãom viem takpovediac z prvej ruky,nakoºko som sa ako delegát parlamentu zú-ãastnil medzinárodnej konferencie o spravo-dajsk˘ch sluÏbách a mechanizmoch ich kontro-ly, ktorá sa uskutoãnila koncom minulého rokana pôde belgického senátu v Bruseli) dodnesprebieha diskusia, a s Àou spojená aj istá skep-sa, ako je moÏné kontrolovaÈ to, ão z povahyveci a zvlá‰tnej matérie prebieha v ‰pecifickominformaãnom reÏime (ktorého sofistikovanésegmenty sú „neviditeºné“ a aj ich parciálni, ná-rodní aktéri majú iba selektívne videnie bez ce-lostného kontextu prieniku spravodajsk˘ch tran-sakcií). Av‰ak zmena spravodajskej paradigmypo na‰om vstupe do euroatlantickej obrannejzóny, ako aj kritériov˘ kontext ná‰ho vstupu doEurópskej únie preskupili informaãnú stratégiuna‰ich spravodajsk˘ch sluÏieb – aj so zreteºomna subordináciu, ktorá z t˘chto zmien vypl˘va.

Va‰e rokovania sú síce na základe rokovacie-ho poriadku NR neverejné, ale predsa len,netreba obãas informovaÈ napríklad o reál-nych potrebách rie‰enia situácie v oblastiplnenia úloh vojensk˘ch spravodajsk˘ch slu-Ïieb?

NeverejnosÈ na‰ich rokovaní neznamená, Ïeich treba m˘tizovaÈ alebo zastieraÈ nejak˘m rú-‰kom tajomstva. âinnosÈ ná‰ho v˘boru je na-pokon regulovaná záväzn˘mi aj závaÏn˘miprávnymi normami (mám na mysli najmä Zá-kon NR SR ã. 198/1994 o vojenskom spravo-

dajstve v znení neskor‰ích predpisov –166/2003 Z. z., 178/2004 Z. z.). MôÏeme saprieÈ o to, ãi tieto právne normy a úpravy adek-vátne reagujú na aktuálne vnútropolitické amedzinárodno-právne zmeny (a z tohto dôvo-du aj iniciovaÈ situaãne potrebné novelizácie),zostáva v‰ak pravdou, Ïe aj platn˘ legislatívnyrámec umoÏÀuje monitorovaÈ ãinnosti ohrozu-júce na‰e ústavné zriadenie, zvrchovanosÈ,územnú celistvosÈ, obranyschopnosÈ Sloven-skej republiky, kontext terorizmu, skutoãnosti,ktoré závaÏne ohrozujú alebo po‰kodzujú vo-jensko-hospodárske záujmy ná‰ho ‰tátu, ohro-zenie alebo únik údajov tvoriacich predmet‰tátneho a sluÏobného tajomstva (ako ich sta-novuje Zákon ã. 215/2004 Z. z. o ochrane uta-jovan˘ch skutoãností a o zmene a doplneníniektor˘ch zákonov). Okrem mnoh˘ch in˘chpodnetov z tohto legislatívneho rámca vypl˘-va aj veºmi dôleÏitá povinnosÈ ministra obra-ny (zodpovedného za ãinnosÈ VOS a VSS) po-skytovaÈ Národnej rade SR, prezidentovi SR avláde SR informácie, ktoré sú pre ich rozhodo-vanie a ãinnosÈ relevantné. Moja polroãná skú-senosÈ v tomto v˘bore ma utvrdzuje v tom, Ïesa tak deje. O roz‰irovaní „verejnosti“ a „zve-rejÀovania“ by som v kontexte otvorenej ob-ãianskej spoloãnosti príli‰ neuvaÏoval – spoloã-nosÈ nemá byÈ frustrovaná profesionálnymi pro-blémami, najmä ak ide o dôveru zábezpeky jejbezpeãnosti (ão je prioritná misia v‰etk˘chstupÀov spravodajsk˘ch sluÏieb).

Nezdá sa vám kontrolná práca v˘boru nie-kedy veºmi komplikovaná aÏ nemoÏná?

Zásadn˘ rébus tejto otázky sa nachádza vmiere moÏnej ingerencie poslancov a ‰peciál-neho kontrolného v˘boru do vysoko kvalifiko-vaného prostredia, ktoré sa prirodzene takejto

ingerencii bráni v dan˘ch legislatívnych man-tineloch – o to viac, Ïe zmenami politick˘ch avládnych kon‰telácii nesmie utrpieÈ spravo-dajské kontinuum (ão je zvlá‰È v˘znamné, ak siuvedomíme medzinárodn˘ kontext spravodaj-skej sluÏby a nadnárodné záväzky jej úãinko-vania). Ak mám odpovedaÈ zodpovedne, kom-plikácie vidím najmä vtedy, keì dochádza k mo-censkej ro‰áde a z titulu ãiernobieleho ºavico-vého ãi pravicového videnia sa v‰etky zmenykvalifikujú ako brachiálny, nekompetentn˘,brutálny, insitn˘, infantiln˘ ãi arogantn˘ vstup(adjektívum si doplÀte podºa vlastn˘ch priorít)do spravodajskej suverenity. Osobne si v‰akmyslím, Ïe zdrav˘ rozum je jediné, ão nám priglobálnych v˘zvach zostáva.

Komunikujete, myslím ãlenovia V˘boru prekontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva,s ministrom obrany aj o váÏnych veciach, ale-bo staãí keì ste o nich len informovaní?

S ministrom Galkom komunikujeme veºmiváÏne o veºmi váÏnych veciach. Keby i‰lo leno jednoduché informovanie, tak by poslanciSmeru v na‰om Osobitnom kontrolnom v˘bo-re (a zvlá‰È pán Pa‰ka) nevyprovokovali hneìpri jeho nástupe na post ministra obrany (v sú-vislosti s personálnou nomináciou vo vzÈahu k podmienkam previerky NBÚ) konfrontáciu,ktorá si v niãom nezadala s vulgárnou krãmo-vou ‰arvátkou. Na‰Èastie, minister Galko, v tomãase vládny panic a elév, tieÏ zmiernil svojeafektívne emócie a ponúkol ná‰mu v˘boru zá-vaÏné a triezve fakty a argumenty, na základektor˘ch sa potom poslanci mohli rozhodnúÈ.Bola to hektická chvíºa. MoÏno aj ona vyzna-ãuje sústavné napätie, ktoré vládne medzi tak˘-mito v˘bormi a ‰pecifick˘mi ‰tátnymi sluÏba-mi.

V ãom spoãíva kontrolná ãinnosÈ V˘boruNR SR pre kontrolu ãinnosti vojenskéhospravodajstva, aké sú povinnosti ministraobrany smerom k parlamentnému v˘boru?

Kontrolná ãinnosÈ ná‰ho v˘boru sa riadi zá-konom, ktor˘ som citoval vy‰‰ie. âlenoviakontrolného orgánu majú právo v sprievodepríslu‰níka Vojenského spravodajstva vstupo-vaÈ do objektov a zariadení VS ( na tomto mies-te chcem poìakovaÈ tajomníkovi ná‰ho v˘bo-ru, Ïe nám tak˘to vstup pomohol zorganizovaÈpoãas pracovného v˘jazdového rokovania!).Minister obrany nám predkladá ·tatút vojenské-ho spravodajstva, podklady potrebné na kontro-lu ãerpania finanãn˘ch limitov z rozpoãtu rezor-tu, interné predpisy, ktoré upravujú zameraniea organizáciu VS, podmienky na pouÏívanieosobitn˘ch prostriedkov, druhy a spôsoby ve-denia evidencií. Zásadnou skutoãnosÈou je v‰akpovinnosÈ ministra obrany predkladaÈ v˘borusprávu o ãinnosti Vojenského spravodajstva ao jeho v˘sledkoch. S niektor˘mi právnymi po-

V˘znam vojenského spravodajstva

Ochrana a obrana ‰tátu nemôÏe stratiÈ svoj v˘znam a rovnako informácie, ktoré pomáhajúk rozhodnutiam viacer˘m ‰tátnikom. Sú dôleÏité aj spravodajské informácie, ktoré majú vojensk˘

charakter. Vo V̆ bore NR SR pre kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva pracuje ako podpredsedaMarián KVASNIâKA, s ktor˘m sa rozpráva aj o v˘zname jeho práce redaktorka Anna Komová.

31

âo je dôleÏité pre prácu V˘boru NR SR nakontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva,v ktorom pracujete, myslíte si, Ïe práca v˘-boru je v˘znamná pre bezpeãnosÈ a obranurepubliky?

Vojenské spravodajstvo je dôleÏitá ‰peciál-na sluÏba, ktorá plní úlohy spravodajského za-bezpeãenia obrany Slovenskej republiky v pô-sobnosti Ministerstva obrany Slovenskej repu-bliky. âinnosÈ sluÏby je determinovaná aktuál-nym v˘vojom bezpeãnostného prostredia a na-‰ím ãlenstvom v NATO a Európskej únii. Vo-jenské spravodajstvo v rozsahu svojej pôsob-nosti získava, sústreìuje a vyhodnocuje infor-mácie dôleÏité na zabezpeãenie obrany republi-

vinnosÈami ministra sme uÏ boli konfrontova-ní, iné nás e‰te len ãakajú podºa plánu práce v˘-boru.

Vzrástol v˘znam vojenského spravodajstvavstupom SR do Severoatlantickej aliancie aEÚ?

Otázka sama osebe prejudikuje, Ïe áno.Vzrástol najmä preto, Ïe sa zmenila strategic-ká paradigma na‰ím vstupom do NATO a EÚ.Komparácia na‰ich legislatívnych systémov anárodn˘ch ‰pecifík v spravodajskej oblasti v‰akakcentuje potrebu e‰te väã‰ej synergie infor-maãn˘ch tokov (o ãom flagrantne vypovedá ajdeklarácia, ktorú sme podpísali koncom minu-lého roka v Bruseli na medzinárodnej konferen-cii v˘borov na kontrolu spravodajsk˘ch slu-Ïieb). Spoloãn˘ bezpeãnostn˘ euroatlantick˘priestor, unitárny európsky kontext, jeho hod-

notové tradície, ale aj nové bezpeãnostné v˘zvy(súvisiace najmä s terorizmom, migráciou anadnárodn˘mi zloãinom) ma – ako kresÈanské-ho demokrata – nútia venovaÈ zv˘‰enú pozor-nosÈ v‰etkému, ão ohrozuje bezpeãnosÈ na‰ichobãanov. V tomto kontexte spravodajstvo nemu-sí byÈ nejakou tajomnou mágiou, ale sluÏbou vná‰ prospech.

Á, propos! Keì hovoríme o spravodajstve –pri‰la mi na um jedna v˘stiÏná anekdota z ãiasprezidenta Busha. Na‰iel som ju v malej kniÏ-ke Ïidovsk˘ch anekdot v kníhkupectve Artfo-rum, keì som sa po namáhavom parlamentnomdni s exponovan˘m predátorstvom, mediálnymexhibicionizmom a ãas mrhajúcim ‰oubiznisomtúlal uliãkami pod Bratislavsk˘m hradom. Pí‰esa tam:

„ Prezident Bush si zavolá k sebe ‰éfa CIAa p˘ta sa ho, ako je moÏné, Ïe Îidia vedia v‰et-

ko vÏdy skôr ako spravodajské sluÏby. ·éf CIAmu odpovedá, Ïe Îidia sa v tomto riadia jedno-duch˘m príslovím „Wus titsich“. Prezidentzneistie a p˘ta sa, ão to príslovie znamená. ·éfCIA mu vysvetlí, Ïe ide o Ïidovsk˘ jazykov˘obrat, ktor˘ vo voºnom preklade znamená „âoje nové?“. Takto sa vzápätí informujú a o v‰et-kom sa okamÏite dozvedia.

Prezident sa rozhodne, Ïe sa sám presvedãí,ãi to skutoãne tak funguje. Prezleãie sa za or-todoxného Îida – ãierny klobúk, ãierny dlh˘kaftan – a potom v najvy‰‰om stupni utajenos-ti odletí do New Yorku, kde nasadne do pancie-rovanej limuzíny a nechá sa vyloÏiÈ v Ïidovskej‰tvrti v Brooklyne. Zanedlho okolo neho pre-chádza drobn˘ star˘ pán. Prezident ho zastavía ticho sa sp˘ta: „Wus titsich?“ Nato star˘ pánodpovie: „Bush je v Brooklyne.“

ky. Sú to informácie o ãinnosti ohrozujúcejústavné zriadenie, zvrchovanosÈ, územnú celist-vosÈ a obranyschopnosÈ republiky, o aktivitáchcudzích spravodajsk˘ch sluÏieb, o terorizme, oskutoãnostiach spôsobil˘ch váÏne ohroziÈ ale-bo po‰kodiÈ vojensko-hospodárske záujmy re-publiky, o ohrození alebo úniku údajov obsahu-júcich skutoãnosti tvoriace predmet ‰tátneho asluÏobného tajomstva. SluÏba získava a vy-hodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vzni-kajú v zahraniãí a smerujú proti suverenite,zvrchovanosti, územnej celistvosti a obrany-schopnosti Slovenskej republiky. Kontrolu ãin-nosti vojenského spravodajstva vykonáva Ná-rodná rada Slovenskej republiky, ktorá na ten-to úãel zriaìuje z poslancov osobitn˘ kontrol-n˘ orgán, a ktorého som ãlenom. Z tohto dôvo-du je práca v˘boru v˘znamná v oblasti bezpeã-nosti a obrany republiky a zachovania zákon-nosti.

Schôdze kontrolného orgánu sú neverejné.V̆ bor sa schádza najmenej raz za ‰tvrÈrok a zvo-lanie kontrolného orgánu môÏe poÏadovaÈ kaÏ-d˘ ãlen v˘boru. V prípade poru‰enia ustanove-ní zákona, ktoré ná‰ v˘bor ako kontroln˘ orgánzistí pri v˘kone svojej právomoci, je povinn˘to oznámiÈ Národnej rade Slovenskej republi-ky.

Zaoberáte sa aj obsahom zákona o vojen-skom spravodajstve, spæÀa uveden˘ zákonpoÏiadavky súãasnosti?

Súãasn˘ zákon pochádza z roku 1994. My-slím, Ïe by malo dôjsÈ k úprave legislatívy, abyzodpovedala poÏiadavkám súãasnosti. Aj pod-ºa vlády platná právna úprava nevyhovuje po-trebám zabezpeãenia efektívnej a úãinnej obra-ny a ochrany bezpeãnosti najmä z hºadiska jejspravodajského aspektu. UvaÏoval som aj o

predloÏení vlastnej novely zákona, ale minister-stvo uÏ pripravuje nov˘ zákon o spravodaj-sk˘ch sluÏbách, ão je aj uvedené v Rámcovompláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej re-publiky na tento rok. Aktuálne som oslovil mi-nistra obrany a ponúkol som svoje návrhy navylep‰enie kontrolnej ãinnosti. Podºa môjhonázoru by sa mala skvalitniÈ kontrolná funkciaparlamentu nad spravodajstvom.

MôÏete vyjadriÈ spokojnosÈ s ochranou sú-kromia podºa zákona, nie je moÏné obmedzo-vaÈ slobody obãanov vojensk˘m spravodaj-stvom?

Práva a slobody obãanov moÏno prostriedka-mi vojenského spravodajstva obmedziÈ len vrozsahu a spôsobom ustanoven˘m zákonom ovojenskom spravodajstve. Vojenské spravodaj-stvo pri plnení svojich úloh spolupracuje so ‰tát-nymi orgánmi, právnick˘mi osobami a fyzick˘-mi osobami. Podºa zákona je vojenské spravo-dajstvo oprávnené v rozsahu svojej pôsobnostipoÏadovaÈ od ‰tátnych orgánov, právnick˘chosôb a fyzick˘ch osôb poskytnutie pomoci, pod-kladov a informácií, ktoré môÏu prispieÈ k ob-jasneniu skutoãností dôleÏit˘ch na plnenie úlohustanoven˘ch zákonom. Na poskytnutie takej-to pomoci, podkladov alebo informácií sa nesmúprávnické osoby a fyzické osoby nútiÈ. Príslu‰-níci a kaÏd˘, kto plní úlohy na základe zákona,sú povinní zachovávaÈ mlãanlivosÈ o skutoã-nostiach, o ktor˘ch sa dozvedeli v súvislosti sãinnosÈou vojenského spravodajstva a ktoré v zá-ujme fyzick˘ch osôb a právnick˘ch osôb majúzostaÈ utajené. Podºa mojich poznatkov z kon-trolnej ãinnosti, vojenské spravodajstvo pracu-je v rámci zákonn˘ch moÏností, vysoko profe-sionálne a zodpovedne, preto sa obãania nemu-sia niãoho obávaÈ.

Aj vojenské spravodajstvo plníúlohy pri obrane republiky

Vojenské spravodajstvo je dôleÏité najmä pri zhromaÏìovaní, získavaní a vyhodnocovaní informácií,ktoré sú nevyhnutné pri dôslednom zabezpeãení obrany Slovenska. S ãlenom v˘boru NR SR na kontrolu

ãinnosti vojenského spravodajstva Richardom ·VIHUROM sa zhovárala redaktorka Anna Komová.



32

skom regióne si na‰e zloÏky vybudovali veº-mi dobré renomé pri získavaní a vyhodnoco-vaní dôleÏit˘ch informácií.

âo je najdôleÏitej‰ím predpokladom naúspe‰né plnenie úloh vojenského spravo-dajstva?

Schopnosti ºudí, ktorí v Àom pracujú, azdroje, ktoré majú k dispozícii.

Myslíte si, Ïe netreba zlep‰ovaÈ parlament-nú kontrolu vojenského spravodajstva?

Kto by si u nás trúfol o ãomkoºvek pove-daÈ, Ïe to netreba zlep‰ovaÈ? Málo si v‰ak unás uvedomujeme, predov‰etk˘m laická ve-rejnosÈ, Ïe v oblasti kontroly spravodajsk˘chsluÏieb Ïijeme v dvojnásobne novej realite. Poprvé my sami s t˘m máme relatívne krátkupraktickú skúsenosÈ, po druhé aj v tradiãn˘chdemokraciách dôraz na silnej‰iu parlamentnúkontrolu spravodajsk˘ch sluÏieb zosilnel aÏpo páde Ïeleznej opony, takÏe v‰etci, nielenmy, hºadáme optimálnu hranicu medzi t˘m, ãoje moÏné a potrebné, a ão uÏ moÏné nie je,kvôli povahe práce spravodajsk˘ch sluÏieb.Áno, hºadáme permanentne moÏnosti na zlep-‰enie parlamentnej kontroly.

Vyhovujú súãasné legislatívne normy nakontrolu vojenského spravodajstva pre ak-tuálne zlep‰ovanie úrovne vojenského spra-vodajstva?

âiastoãne som odpoveì naznaãil. Ak mámodpovedaÈ v akcente, v akom ste poloÏili otáz-ku, tak si osobne nemyslím, Ïe je úplne adek-vátne klásÈ priamu úmeru medzi „úroveÀ“ par-lamentnej kontroly a „kvalitu“ spravodajskejsluÏby. Jej garantom voãi vláde, parlamentu averejnosti bude vÏdy do veºkej miery najmäprofesionálna a mravná úroveÀ vedenia sluÏ-by, ktoré má politickú dôveru. Îiaº, obyãajneaÏ fatálne pochybenia alebo dokonca prechma-ty, ak hovoríme o operatíve ãi anal˘ze, otvo-ria dvere parlamentnej kontroly do inak zavre-t˘ch dverí spravodajskej sluÏby – ale nejde osituácie, po ak˘ch by sme mali zvlá‰È túÏiÈ.

Ako sa zmenili moÏnosti a povinnosti v rámci práce vo V˘bore na kontrolu ãin-nosti vojenského spravodajstva vstupomSlovenska do NATO a EÚ?

Rozsahom úloh vojenského spravodajstva,ktoré t˘m získalo, sa samozrejme zmenil ajrozsah záujmu kontrolného orgánu. Veºk˘dôraz sa kladie na utajované skutoãnosti a na-kladanie s nimi, pretoÏe mnohé z nich nie súlen záleÏitosÈou vnútro‰tátnou, ale môÏe ísÈ ajo utajované skutoãnosti na‰ich spojencov.Nedomnievam sa v‰ak, Ïe by sa zásadne zme-nila povaha zodpovednosti, akú majú podob-né v˘bory v demokratickej krajine.

Je rozsah spolupráce v oblasti vojenskéhospravodajstva limitovan˘ aj finanãn˘mimoÏnosÈami?

Urãite áno. Chcel by som v‰ak va‰u otáz-ku vyuÏiÈ na to, aby som zmienil, Ïe financo-vanie na‰ich ozbrojen˘ch síl, ktor˘ch je spra-vodajstvo súãasÈou, zaãína byÈ veºmi váÏnouotázkou. Ako zosúladiÈ reálne zdroje, ktoré

Slovensko má a vyãleÀuje, s úlohami, ktoréod armády ãakáme my, aj na‰i spojenci. Pre-toÏe noÏnice sú pováÏlivo otvorené – a zdá sami, Ïe uÏ nie dlhodobo, ale ani krátkodobo tonie je udrÏateºn˘ stav.

Dá sa technika situaãného centra vojenské-ho spravodajstva porovnaÈ s pracoviskamiNATO? Zapája sa vojenské spravodajstvodo informaãného systému medzinárodn˘chin‰titúcií?

K tejto otázke v‰ak azda s pochopením,kvôli povahe veci, prijmete skôr diplomatic-kú odpoveì. MôÏem v‰ak povedaÈ, Ïe na‰e si-tuaãné centrum ako isté nervové centrumspravodajstva, v ktorom sa zbiehajú a vy-hodnocujú v‰etky dôleÏité informácie, je navysokej kvalitatívnej úrovni. Na‰e vojenskéspravodajstvo je súãasÈou medzinárodnej v˘-meny informácií a samozrejme aj na‰e zloÏ-ky v primeranom rozsahu prispievajú do in-formaãného toku najmä medzi najbliÏ‰ímipartnermi v rámci NATO. Napríklad v balkán-

EfektívnosÈ v ãinnostivojenského spravodajstva

Proces skvalitÀovania parlamentnej kontroly zo strany ãlenov V̆ boru NR SR na kontrolu ãinnosti vojenskéhospravodajstva treba neustále vnímaÈ ako potrebu na zlep‰ovanie a zvy‰ovanie kvality informácií. Viac k téme sa dozviete

od redaktorky Anny Komovej, ktorá sa p˘tala poslanca a ãlena spomínaného v˘boru NR SR Pavla KUBOVIâA.

Minister obrany SR predkladá NR SR Sprá-vu o plnení úloh vojenského spravodajstva.Máte moÏnosÈ vyjadriÈ sa k predloÏen˘mv˘sledkom ako ãlen V˘boru NR SR na kon-trolu ãinnosti vojenského spravodajstva?

Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho ãin-

nosÈ zodpovedá minister, ktor˘ vymenúva a

odvoláva riaditeºov vojenského obranného spra-

vodajstva a vojenskej spravodajskej sluÏby.

Minister v˘boru predkladá správu o ãinnosti vo-

jenského spravodajstva a o jeho v˘sledkoch.

Priestor na vyjadrenia k v˘sledkom poskytuje

parlamentn˘ v˘bor na kontrolu ãinnosti vojen-

ského spravodajstva. Osobne mám tú v˘hodu,

Ïe minister obrany je mojím straníckym kole-

gom, ão mi uºahãuje komunikáciu.

Ako ãasto sa konajú kontroly v objektoch vo-jenského spravodajstva a ão priná‰ajú preãinnosÈ v˘boru NR SR?

V˘bor v súãasnom zloÏení pôsobí od leta

minulého roka, od nástupu nov˘ch poslancov.

V októbri sa uskutoãnilo v˘jazdové zasadnutie

v˘boru na ministerstve obrany s cieºom spoz-

naÈ nové vedenie spravodajstva. Podºa potreby

je moÏné uskutoãniÈ kontrolu v objektoch vo-

jenského spravodajstva. Zákon dáva ãlenovi

kontrolného orgánu právo v sprievode príslu‰-

níka vojenského spravodajstva vstupovaÈ do

objektov a zariadení vojenského spravodajstva.

Pre ãinnosÈ v˘boru priná‰ajú kontroly dôleÏité

informácie a poznatky. S t˘mto cieºom plánu-

jem uskutoãÀovaÈ poslanecké náv‰tevy v prie-

storoch spravodajstva. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe

na‰a sluÏba má dobr˘ kredit aj v zahraniãí, a Ïe

si plní svoje úlohy v stanoven˘ch rámcoch.

33

To v‰ak so sebou priná‰a aj nové riziká ahrozby. Intenzita útokov sa neustále stupÀu-je. Je to dôsledok skutoãnosti, Ïe v súãasnos-ti sú na internete voºne dostupné nástroje (tzv.hack tools), ktor˘ch pouÏitie je jednoduché ajbez odborn˘ch znalostí. Podºa ‰tatistick˘chúdajov je viac ako 60 % útokov veden˘ch z vnútorného prostredia, ãi uÏ od vlastn˘ch za-mestnancov, dodávateºov, obchodn˘ch part-nerov, servisn˘ch organizácií a in˘ch.

Väã‰ina firiem a organizácií v súãasnostipouÏíva komplex bezpeãnostn˘ch opatreníslúÏiacich na ochranu informaãn˘ch systé-mov. ZároveÀ je realitou fakt, Ïe v softvéro-v˘ch produktoch sa neustále objavujú nové anové chyby. ZneuÏitie t˘chto ch˘b môÏe zna-menaÈ naru‰enie bezpeãnosti a následn˘ únik

informácií alebo zmenu ãi stratu údajov, prí-padne nedostupnosÈ dôleÏit˘ch sluÏieb.

Preventívnym opatrením ako minimalizo-vaÈ riziko vzniku takejto situácie je pravidel-né testovanie zraniteºností – penetraãné tes-tovanie jednotliv˘ch systémov. Úlohou testovje odhaliÈ slabé miesta v zabezpeãení systé-mov, ktoré môÏu byÈ zneuÏité. Penetraãnétestovanie je metóda vyhodnocovania bezpeã-nosti informaãného systému alebo siete pro-stredníctvom simulovania útoku. Proces za-h⁄Àa aktívnu anal˘zu systému vzhºadom nav‰etky bezpeãnostné slabiny, trhliny a zrani-teºnosti. Penetraãné testy delíme na externé ainterné. Pri extern˘ch testoch sa riaden˘ útokvedie z prostredia internetu a cieºom sú verej-ne dostupné zariadenia, sluÏby a aplikácie. In-

terné testy sa realizujú vo vnútorn˘ch segmen-toch infra‰truktúry organizácie s cieºom zis-tiÈ úroveÀ zabezpeãenia intern˘ch systémov.V̆ sledky penetraãn˘ch testov sú zosumarizo-vané vo v˘stupnej správe, ktorá podrobneopisuje ich priebeh a kategorizáciu zisteníznamenajúcich bezpeãnostné riziká, podºaich závaÏnosti. SúãasÈou v˘stupnej správy súnávrhy opatrení na elimináciu t˘chto rizík,napr. zmenu nastavení a konfigurácií, imple-mentáciu dodatoãn˘ch bezpeãnostn˘ch me-chanizmov apod.

Hrozby a útoky v oblasti IT technológií súkaÏdodennou realitou. Ak nepoznáte presnúodpoveì na to, ako ste pripravení, sluÏbyEMM, spol. s r.o., v oblasti penetraãného tes-tovania sú vám k dispozícii.

PouÏívanie internetu v práci ponúka mno-ho v˘hod, ktoré môÏu byÈ prospe‰né pre ãin-nosÈ organizácie. Treba v‰ak poukázaÈ aj nanepriaznivé dopady. Mnohé problémy vzni-kajú t˘m, Ïe internet umoÏÀuje prístup dopodnikovej siete k osobn˘m e-mailov˘m úã-tom, sociálnym sieÈam, rôznym internetov˘mobchodom, aukãn˘m stránkam, zdrojom hu-dobn˘ch a filmov˘ch produkcií a v nepo-slednom rade aj k zdrojom programovéhovybavenia, ktorého vyuÏívanie nie je legálne.Obsah niektor˘ch stránok sa ãasto pohybuje

na hrane dobr˘ch mravov a zákonov. Náv‰te-va tak˘chto stránok zamestnancami z vnútro-podnikovej siete môÏe po‰kodiÈ dobré menozamestnávateºa alebo viesÈ k právnej zodpo-vednosti. Nadmerné surfovanie na internetemá navy‰e za priamy následok zníÏenie pro-duktivity práce zamestnancov.

Väã‰ina organizácií si uvedomuje nevyh-nutnosÈ vynucovania zásad prijateºného pouÏi-tia internetu, efektívneho vyuÏívania pracov-ného ãasu, obmedzenia straty dát a minima-lizáciu právnych rizík, a to i napriek zavede-nej vhodnej politike pouÏívania internetu avhodného ‰kolenia zamestnancov. Preto sa or-ganizácia snaÏí: • odhaliÈ zamestnancov, ktorí namiesto prá-

ce chatujú• odhaliÈ zamestnancov, ktorí sÈahujú nelegál-

ne programové vybavenie, filmy alebo hu-dobnú produkciu

• odhaliÈ zamestnancov, ktorí nav‰tevujústránky nesúvisiace s pracovnou ãinnosÈoualebo vzdelávaním

• chrániÈ citlivé informácie pred únikom azneuÏitím

• zabrániÈ po‰kodeniu dobrého mena spo-loãnosti.Samotné zavedenie politiky pouÏívania in-

ternetu spolu so ‰kolením zamestnancov v‰aknebude staãiÈ, pretoÏe akákoºvek kontrola bez

vhodn˘ch technick˘ch prostriedkov nikdynebude efektívna. Spoliehanie sa na kontro-lu ºudsk˘mi silami je zbytoãné plytvaniezdrojmi. Proces kontroly treba zautomatizo-vaÈ vhodn˘mi nástrojmi, ktoré patria do sku-piny webov˘ch filtrov.

Webov˘ filter slúÏi na zabezpeãenie protion-line hrozbám z prostredia internetu s r˘-chlou reakciou na nové hrozby. DokáÏe blo-kovaÈ prístup na definované webové stránky,internetové aplikácie, eliminuje spyware ainé formy ‰kodlivého kódu. Medzi hlavnévlastnosti patrí predov‰etk˘m:• obmedzenie a kontrola prístupu k interne-

tu podºa kategórií zamestnancov • poskytnutie prehºadu o vyuÏívaní interne-

tov˘ch stránok (kto a koºko ãasu trávil sur-fovaním na internete, aké stránky nav‰te-voval a pod.

• blokovanie hrozieb ‰íren˘ch z interneto-v˘ch stránok e‰te pred prienikom do inter-nej siete

• ochrana mobiln˘ch pouÏívateºov, ktorí pri-stupujú k internetu z miest mimo internejsiete.

EMM, spol. s r.o., vám ponúka rie‰eniewebového filtra s jednoduchou in‰talácioua okamÏit˘m efektom. Vyskú‰ajte testova-ciu prevádzku zdarma!

Îijeme v ãasoch, keì vìaka modern˘m IT technológiám je prístup k informáciám oveºa jednoduch‰ía pohodlnej‰í. Informácie a údaje sa stali najvzácnej‰ou a najÏiadanej‰ou komoditou na trhu.

Zaãiatok tohto storoãia môÏeme bez problémov nazvaÈ érou internetu. Internet sa stal jedn˘m zo základn˘chobchodn˘ch, informaãn˘ch a komunikaãn˘ch nástrojov. ªudia si bez internetu nedokáÏu uÏ predstaviÈkaÏdodenn˘ Ïivot. Sociálne siete, blogy, chat a diskusné fóra r˘chlym tempom nahrádzajú staré formy

komunikácie. Internet v‰ak postupne mení Ïivot nielen v beÏnej komunikácii, ale aj v pracovnej oblasti.

Penetraãné testy

Viete ako va‰i zamestnancivyuÏívajú internet v práci?

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E


34

Aby sme si udrÏali plnohodnotné ãlenstvov euroatlantick˘ch ‰truktúrach je logické, Ïeaj ná‰ ‰tát sa musí primerane podieºaÈ na za-bezpeãovaní mieru a bezpeãnosti spoloãen-stva demokratick˘ch ‰tátov. Z tohto pohºaduje v˘znamná kvalita obranného potenciáluSlovenska a to smerom von i dovnútra a jehoschopnosÈ prejaviÈ v prípade potreby hodno-vernú vôºu k obrane demokratick˘ch hodnôt.

Som toho názoru, Ïe kvalita obranyschop-nosti kaÏdého ‰tátu je úmerná úrovni vyuÏi-tia informaãn˘ch technológií, ktoré ãím ìalejt˘m viac zasahujú do ná‰ho Ïivota vo v‰et-k˘ch oblastiach, obranu nevynímajúc.

Integrácia Slovenska do euroatlantick˘ch‰truktúr demokratick˘ch ‰tátov je tieÏ pod-mienená schopnosÈou jej bezpeãnostn˘ch zlo-Ïiek zv˘‰iÈ kvalitu informatizácie na úroveÀbeÏnú vo vyspel˘ch krajinách. Prax ukazuje,Ïe v situácii permanentného nedostatku fi-nanãn˘ch prostriedkov v mnoh˘ch a veºmi dô-leÏit˘ch oblastiach ná‰ho Ïivota je táto úlohaveºmi komplikovaná. Kvalitatívne zmeny voblasti informatizácie bezpeãnostn˘ch zlo-Ïiek Slovenskej republiky nezávisia iba odspolupráce medzi bezpeãnostn˘mi zloÏkamia priemyslom vyspel˘ch demokratick˘ch ‰tá-tov, ale aj od spolupráce so slovensk˘mi pod-nikmi formou premyslenej a efektívnej súãin-nosti a idú aj ruka v ruke s rozvojom infor-matizácie ‰tátnej správy.

Som presvedãen˘, Ïe je to práve AFCEA

a na území Slovenska jej Slovenská poboãka– AFCEA Slovak Chapter, ktorá pomáha vy-tváraÈ prostredie pre neformálnu spoluprácua súãinnosÈ v‰etk˘ch in‰titúcií, ão na proce-se informatizácie bezpeãnostn˘ch zloÏiekparticipujú. Strategick˘m cieºom Slovenskejpoboãky AFCEA je prispieÈ k dynamickémurozvoju informatizácie bezpeãnostn˘ch zlo-Ïiek Slovenskej republiky, a t˘m aj k rozvo-ju informatizácie spoloãnosti.

Pre naplnenie t˘chto cieºov hºadá AFCEAnajúãinnej‰ie transparentné metódy. Za kºú-ãovú povaÏujeme spoluprácu s Ministerstvomobrany SR. Intenzívne pracujeme na prijatíMemoranda o spolupráci medzi Minister-stvom obrany SR a AFCEA Slovak Chapter.

Slovenská poboãka AFCEA prejavuje vôºuvyvíjaÈ úsilie najmä v t˘chto oblastiach:1. IdentifikovaÈ potreby bezpeãnostn˘ch zlo-

Ïiek Slovenskej republiky a ‰tátnej správya prispievaÈ k harmonickému rozvoju pro-cesu informatizácie v obidvoch sférach vsúlade s poÏiadavkami vypl˘vajúcimi z in-tegrácie v euroatlantick˘ch ‰truktúrach a spotrebami vrcholov˘ch orgánov pri zabez-peãovaní obrany ‰tátu.

2. RozvíjaÈ spoluprácu s vedením a poboãka-mi AFCEA a vytvoriÈ predpoklady pre v˘-menu skúsenosti a poznatkov v oblasti in-formatizácie, vyuÏiteºn˘ch pri realizáciicieºov AFCEA ako takej.

3. PodporovaÈ rozvoj slovenského priemysluv oblasti telekomunikácií, elektroniky ainformaãn˘ch technológií, vpl˘vaÈ na orien-táciu podnikateºsk˘ch zámerov do oblastiinformatizácie a prispievaÈ k zaãleneniuslovensk˘ch podnikov do medzinárodnejspolupráce v tejto oblasti.

4. SledovaÈ a vyhodnocovaÈ aktivity sloven-ského v˘skumu a v˘voja v oblasti teleko-munikácií, elektroniky a informatizácie,pôsobiÈ na ich orientáciu na rie‰enie úlohsúvisiacich s obranou ‰tátu a zapojenímvybran˘ch v˘skumn˘ch a v˘vojov˘ch ka-pacít do procesu medzinárodnej spoluprá-ce.

5. Aktívne sa zapojiÈ do vzdelávacích pro-gramov organizovan˘ch alebo ovplyvÀova-n˘ch AFCEA. Zvlá‰È podporovaÈ v˘chovumlad˘ch odborníkov v oblasti telekomuni-kácií, elektroniky a informatizácie. PrispieÈk zlep‰ovaniu vzÈahu k bezpeãnostn˘mzloÏkám a obrane vlasti predov‰etk˘m v oblasti vysok˘ch ‰kôl.

6. PodporovaÈ aktivity smerujúce k rekvalifi-kácii ‰pecialistov odchádzajúcich z bez-peãnostn˘ch zloÏiek a prispieÈ k ich zaãle-neniu do civiln˘ch podnikov, pôsobiacichv oblasti telekomunikácií, elektroniky ainformatizácie.

7. VybudovaÈ servisnú dátovú základÀu, ob-sahujúcu relevantné informácie t˘kajúcesa problematiky bezpeãnosti, ‰tátneho in-formaãného systému a podnikateºskej sfé-ry v oblasti telekomunikácií, elektroniky ainformatizácie.

8. PodporovaÈ prenos ‰piãkov˘ch poznatkovz oblasti bezpeãnostnej problematiky for-mou tematicky orientovan˘ch stretnutí ãle-nov AFCEA s pozvan˘mi slovensk˘mi azahraniãn˘mi hosÈami. VytváraÈ neformál-ne prostredie na hodnotenie dosiahnut˘chv˘sledkov v danej oblasti a na vytváranienov˘ch rozvojov˘ch zámerov.

Slovenská poboãka AFCEA je súãasÈouAFCEA International, ako v˘znamnej me-dzinárodnej organizácie. PociÈujeme hrdosÈnad t˘m, Ïe svojou ãinnosÈou môÏeme prispieÈk napæÀaniu integrácie Slovenskej republikymedzi slobodné a demokratické ‰táty sveta,ktorej súãasÈou je aj zabezpeãenie bezpeã-nosti obyvateºstva.

Ing. Vladimír ONDROVIâprezident AFCEA Slovak Chapter

AFCEA a jej úloha v spolupráci

s bezpeãnostn˘mi zloÏkami ‰tátu

Slovenská poboãka AFCEA (AFCEA Slovak Chapter – Slovenská asociácia dodávateºov a uÏívateºovvojensk˘ch komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov) vznikla koncom roka 2002. Rok 2002 sa stal

v histórii Slovenskej republiky jedn˘m z najv˘znamnej‰ích. Vstúpili sme do NATO a Európskej únie.

35

Hodnotu aktív kaÏdej spoloãnosti zvy‰uje achráni bezpeãn˘ informaãn˘ systém. Akú po-moc môÏe ponúknuÈ va‰a spoloãnosÈ pri bu-dovaní takéhoto systému?

Rie‰enia v oblasti bezpeãnosti podnikov˘chinformaãn˘ch systémov zastupujú v˘znamnémiesto v portfóliu sluÏieb poskytovan˘ch na‰ouspoloãnosÈou. S&T Slovakia pôsobí v oblasti 18rokov a poãas tohto obdobia pre‰la postupn˘mv˘vojom od dodávok samostatn˘ch bezpeãnost-n˘ch produktov aÏ po realizáciu súãasn˘ch kom-plexn˘ch bezpeãnostn˘ch rie‰ení. V rámci rea-lizácie projektov vieme zákazníkovi poskytnúÈ‰iroké spektrum sluÏieb od rie‰enia bezpeãnos-ti na najvy‰‰ej úrovni, ako sú rie‰enia bezpeã-nostnej politiky, tvorby procesov a smerníc, cezauditnú ãinnosÈ aÏ po implementáciu konkrét-nych technológií.

V ãom je pridaná hodnota va‰ich rie‰ení?Vybudovanie bezpeãného informaãného sys-

tému vyÏaduje na strane dodávateºa splniÈ tri zá-kladné atribúty, a to dôvernosÈ, integritu a dostup-nosÈ. S&T Slovakia je schopná vìaka kvalifiko-van˘m ‰pecialistom z oblasti informaãnej bezpeã-nosti systematicky a komplexne rie‰iÈ aj ‰iro-kospektrálne projekty. Kladieme veºk˘ dôraz nakompetencie a odbornú zdatnosÈ na‰ich odborní-kov a vieme implementovaÈ bezpeãnostné rie‰e-nia s poÏadovan˘mi certifikáciami od v‰etk˘chglobálnych vendorov, ako napr. Arcsight, CheckPoint, Cisco, RSA Security, Fortinet, IBM, atì.

Transfer znalostí a technológií je iniciatívapodporovaná aj Európskou komisiou. Ak˘prínos môÏe zákazník oãakávaÈ od nadnárod-ného dodávateºa holdingového typu?

S&T na globálnej úrovni spolupracuje s naj-väã‰ími svetov˘mi v˘robcami rie‰ení z oblastiinformaãnej bezpeãnosti a ochrany dát. ZároveÀdokáÏe priamo a efektívne prená‰aÈ skúsenostiz implementácie a podpory t˘chto rie‰ení medzijednotliv˘mi krajinami, kde aktívne pôsobí. Po-núkame tak nielen poradenstvo, ale aj realizáciukomplexn˘ch projektov ãi ‰peciálnych bezpeã-nostn˘ch sluÏieb, ako sú audity alebo penetraã-né testovanie – v‰etko z jedného zdroja.

Aké v˘znamné skúsenosti a referencie môÏeva‰a spoloãnosÈ priniesÈ na Slovensko?

S&T má veºmi zaujímavé referencie z verej-ného sektora v Slovinsku. SpoloãnosÈ realizo-vala pre slovinské ministerstvo obrany a pre si-lové riadiace centrum vojensk˘ch lokalít projektimplementácie systému velenia a riadenia. Pre-zentácia t˘chto unikátnych rie‰ení sa uÏ usku-toãnila aj na Slovensku. ëalej implementovalapre ministerstvo verejnej správy PKI infra‰truk-túru na vydávanie digitálnych certifikátov prebiometrické pasy druhej generácie. PKI infra-‰truktúru realizovali aj kolegovia S&T v Srbsku.Pre ministerstvo zahraniãn˘ch vecí a európskejintegrácie S&T Slovinsko poskytovala podpo-ru pri tvorbe dokumentácie, s cieºom získaÈ ná-rodnú bezpeãnostnú akreditáciu systému IKOS,rovnako vyvinutého S&T. IKOS slúÏi na sprá-vu dokumentácie a jej zdieºanie medzi jednotli-v˘mi ‰truktúrami ministerstva. Jedn˘m z najväã-‰ích rumunsk˘ch projektov v oblasti bezpeãnost-n˘ch rie‰ení bol informaãn˘ systém pre krízo-v˘ manaÏment – EMIS, ktor˘ financovala Sve-tová banka. EMIS je integrovan˘ ‰tátny infor-maãn˘ systém pre krízové situácie, ktor˘ navzá-jom prepája v‰etky v˘znamné agentúry a in‰ti-túcie. Systém sa pouÏíva vo v‰etk˘ch fázach krí-zového manaÏmentu, ako sú prevencia, pláno-vanie, reakcia a návrat do normálneho stavu.

Spomeniem aj spoluprácu S&T s nemeck˘-mi ozbrojen˘mi silami vrátane zástupcov le-teck˘ch síl, armády, námornej pechoty, armád-neho zdravotníctva a centrálneho riadenia pri or-ganizovaní intern˘ch procesov.

Aké najnov‰ie technológie ãi trendy v oblas-ti bezpeãnosti môÏete spomenúÈ?

Napríklad rie‰enia pod oznaãením NAC (Ne-twork Access Control). Sú zaloÏené na bázeaktívnej ochrany siete pred prístupom neÏela-n˘ch uÏívateºov. ëalej komplexn˘ nástroj mo-nitorovania, zbierania a vyhodnocovania bez-peãnostn˘ch incidentov pod oznaãením SIEM(Security Information and Event Management).V rámci celkovej bezpeãnosti a ochrany elektro-nick˘ch údajov vo verejnom sektore, ich moÏ-nému úniku a následnému zneuÏitiu, na‰im zá-

kazníkom ponúkame rie‰enie na báze DLP (DataLoss Prevention). Takto zabezpeãené komplex-né rie‰enia od viacer˘ch technologick˘ch part-nerov môÏu kvalitne ochrániÈ elektronické infor-mácie a súãasne zjednodu‰iÈ celkovú nároãnosÈna bezpeãnostnú správu, kontrolu a riadeniebezpeãnostn˘ch pravidiel.

MôÏeme povaÏovaÈ takéto rie‰enia za bezpeã-né?

Za naozaj bezpeãné rie‰enie povaÏujeme také,pri ktorom samotná bezpeãnostná architektúradokáÏe okamÏite identifikovaÈ potenciálnu hroz-bu, vyhodnotiÈ a následne dostupn˘mi bezpeã-nostn˘mi pravidlami zamedziÈ jej ‰írenie. Záro-veÀ musí generovaÈ komplexnú informáciu o ne-bezpeãenstve tak, aby zefektívnila ìal‰ie bezpeã-nostné opatrenia.

Aké sú ciele a ambície va‰ej spoloãnosti dobudúcnosti?

V súvislosti s témou by som to zjednodu‰e-ne vyjadril takto: byÈ pre na‰ich zákazníkombezpeãn˘m, dlhodob˘m a preferovan˘m partne-rom.

www.snt.sk

S&T Slovakia, ãlen rakúskej holdingovej spoloãnosti S&T, patrí k popredn˘m poskytovateºomkomplexn˘ch IT sluÏieb a rie‰ení. V oblasti informaãnej bezpeãnosti má na trhu dlhodobo pevné miesto.

VyuÏíva v˘hody spájania zahraniãného know-how s lokálnymi znalosÈami a skúsenosÈami. Na otázkyz oblasti informaãnej bezpeãnosti odpovedá Peter KUCER, Country Manager S&T Slovakia.

Fokus na bezpeãnosÈkomunikácie a ochranu dát



36

ké útoky na mobilné zariadenia skôr v˘nimkoua nevenovala sa im dostatoãná pozornosÈ.

Akú rolu hrajú v roz‰irovaní poãítaãovej kri-minality sociálne siete?

Primárnym cieºom poãítaãovej kriminalityje nelegálne získavanie peÀazí, lí‰i sa len pouÏi-t˘mi formami. Sociálne siete sú vìaãn˘m nástro-jom, pretoÏe ºudia neváhajú zverejÀovaÈ dôver-né informácie o sebe, ãím sa vystavujú rôznymtypom útokov. Organizovan˘ zloãin vyuÏívasociálne siete aj na vyhºadávanie osôb, ktoré súochotné plniÈ úlohu bielych koní, ãi uÏ z neve-domosti alebo vidiny ºahkého zárobku. Tieto na-strãené osoby slúÏia na zahladenie stôp pri pra-ní peÀazí a podvodn˘ch prevodoch peÀazí z úãtov niã netu‰iacich obetí. MôÏe to byÈ naprík-lad vydieranie, predaj ukradnut˘ch dát ãi pria-ma krádeÏ peÀazí z úãtov a kreditn˘ch kariet.

NemôÏu byÈ informaãné technológie zneuÏi-té aj na iné ciele, napríklad na teroristické ak-cie?

Po‰kodením sieÈovej infra‰truktúry moÏnoparalyzovaÈ nielen firmy a organizácie, ale ajcelé ‰táty, ão uÏ sa dá povaÏovaÈ za teroristick˘akt, najmä ak slúÏi na prípravu priameho úto-ku. Napríklad ak vyradenie alebo zneuÏitie ka-merového systému umoÏní preniknúÈ samovra-Ïedn˘m útoãníkom na kritické miesta, ako sú le-tiská, ‰tadióny ãi jadrové elektrárne. Najãastej-

‰ou metódou slúÏiacou na ochromenie sieÈovejinfra‰truktúry sú útoky typu Denial of Service(DoS), ktoré spôsobujú zahltenie serverov.

âo v praxi znamená hrozba takéhoto typukyber-útoku?

VyuÏívajú sa k tomu tzv. botnety, ãiÏe sieÈo-vé roboty, ão sú siete tvorené z poãítaãov pre-pojen˘ch urãitou väzbou, ktoré je moÏné ovlá-daÈ z jedného miesta. Táto väzba sa vytvára cezvírusy, ãervy, trójske kone a in˘ malware. Spra-vidla ide poãítaãe napadnuté ‰kodliv˘m kódom,ktor˘ sa v urãitom momente aktivuje a zaãne bezvedomia pouÏívateºov chrliÈ poÏiadavky na vy-typovan˘ server alebo sluÏbu. Tou môÏe byÈnapríklad ÏiadosÈ o prihlásenie sa na webovústránku. ·tandardné bezpeãnostné prostriedkynedokáÏu tak˘to útok eliminovaÈ, pretoÏe ide olegitímne poÏiadavky. Problém je, Ïe ich v jed-nej sekunde prídu milióny a zahltia systém.Hrozbu DoS útoku firmy napojené na zloãi-necké organizácie ãasto vyuÏívajú na vydiera-nie a konkurenãn˘ boj.

Technologické firmy povaÏujú bezpeãnosÈ zajednu priorít, je moÏné byÈ o krok vpredupred kyber zloãincami?

Na‰a spoloãnosÈ si uvedomuje, Ïe pozornosÈkriminálnych Ïivlov sa presúva na mobilné za-riadenia. Práve tie dnes vytvárajú ìal‰ie bezpeã-nostné diery v sieÈov˘ch infra‰truktúrach firiem

Aké najv˘znamnej‰ie zmeny nastali v uply-nulom období v poãítaãovej kriminalite?

Prv˘ raz v histórii internetu sa zníÏil objemspamu, ãiÏe nevyÏiadanej elektronickej po‰ty.Net˘ka sa to v‰ak vyspel˘ch krajín. Napríkladvo Francúzsku, Nemecku a Veºkej Británii samedziroãne takmer zdvojnásobil. Súvisí to s roz‰irovaním ‰irokopásmového prístupu k in-ternetu v t˘chto krajinách. Na druhej strane ‰tá-ty, ako Brazília, âína alebo Turecko, ktoré má-vali najväã‰ie problémy so spamom, zazname-nali vlani jeho v˘razn˘ pokles. V Turecku do-konca aÏ o 87 percent. Za oveºa závaÏnej‰iu sku-toãnosÈ v‰ak povaÏujem, Ïe poãítaãoví podvod-níci zaãínajú presúvaÈ svoju pozornosÈ z apliká-cií pre PC na mobilné platformy, predov‰et-k˘m na telefóny a tablety.

Z akého dôvodu?Mobilné zariadenia zaÏívajú boom a ich po-

uÏívatelia potrebujú byÈ pripojení k internetu afiremn˘m sieÈam na kaÏdom mieste, v kaÏdomãase. Zabezpeãenie t˘chto zariadení nie je na do-statoãnej úrovni. Doteraz totiÏ boli kybernetic-

Nov˘m cieºom v kybernetickejvojne sú mobilné zariadenia

âierna ekonomika nadviazaná na poãítaãovú kriminalitu expanduje. Podvodníci vyuÏívajú stáledokonalej‰ie schémy, útoãia na nové komunikaãné platformy a ich aktivity získavajú medzinárodn˘

rozsah. Cieºom kybernetick˘ch vojen v‰ak nemusia byÈ len nelegálne príjmy, ale aj národná bezpeãnosÈ.Ako sa moÏno brániÈ pred bezpeãnostn˘mi hrozbami súãasnosti? Na tieto a ìal‰ie otázky odpovedá

obchodn˘ riaditeº spoloãnosti Cisco Slovakia pre verejnú správu a veºké podniky Franti‰ek BARANEC.

Kategórie prípadov ohrozenia

37

a organizácií. Preto sme pripravili ucelené rie-‰enie Secure Borderless Network, ktoré má zacieº o‰etrovaÈ oblasÈ sieÈovej bezpeãnosti od Apo Z.

Znamená to, Ïe je moÏné zabezpeãiÈ cel˘ vir-tuálny priestor pred neautorizovan˘m vnik-nutím? Má to byÈ „v‰adeprítomn˘ sejf“?

Secure Borderless Network reaguje na to, Ïedo komunikácie ãoraz viac vstupujú mobilné pr-vky, rôzne kolaboraãné nástroje a sluÏby posky-tované prostredníctvom tzv. cloudu. Aplikácianemusí nevyhnutne beÏaÈ na vlastn˘ch serverochorganizácie ale môÏe sa nadobudnúÈ ako sluÏ-ba vo forme Software as a Service. Secure Bor-derless Network predstavuje ucelené portfólionástrojov na zabezpeãenie komunikácie nové-ho typu. Tvoria ho ‰tyri základné skupiny bez-peãnostn˘ch prvkov – AnyConnect, Cloud Ba-sed Security – TrustSec a Ironport a hardvéro-vé IDS/IPS/firewally. PouÏitím t˘chto rie‰ení sasnaÏíme komplexne pokryÈ bezpeãnosÈ poãíta-ãov a komunikaãnej infra‰truktúry veºk˘ch or-ganizácií.

Ako fungujú jednotlivé bezpeãnostné prvky?AnyConnect je softvérov˘ klient, ktor˘ sa

in‰taluje na koncové zariadenia vrátane mobil-n˘ch telefénov a tabletov. Zah⁄Àa v sebe niekoº-ko aplikácií, ktoré sme doteraz ponúkali osobit-ne. Ich zlúãenie do jedného produktu nám umoÏ-Àuje komplexne zabezpeãiÈ komunikáciu medzikoncovou stanicou a serverom, nehovoriac otom, Ïe sa t˘m zjednodu‰ilo aj ovládanie. Prvé,o ão sa AnyConnect postará pri pripojení kon-cového zariadenia cez pevnú sieÈ alebo bezdrô-tovo je, Ïe si vymení s prepínaãom bezpeãnost-né certifikáty, na základe ktor˘ch prebehne au-torizácia a autentifikácia. K˘m sa tak nestane,komunikáciu neumoÏní. Na rozdiel od aplikaã-nej bezpeãnosti, na‰e rie‰enie je aplikované naokraji komunikaãnej infra‰truktúry, na tzv. pe-rimetri. Potenciálny útoãník by sa do podniko-vej siete nemal vôbec dostaÈ.

âiÏe softvér robí v tomto prípade nepodpla-titeºného vrátnika?

Áno, AnzConnect okrem toho zabezpeãuje ajvytváranie virtuálnych privátnych sietí (VPN),‰ifrovanie v bezpeãn˘ch komunikaãn˘ch tune-loch, komprimáciu a optimalizáciu komuniká-cie medzi koncov˘m zariadením a serverom.

Hovorili ste o ‰tyroch bezpeãnostn˘ch pr-vkoch, druh˘m bol Cloud Based Security,aká je jeho úloha?

CBS má na starosti bezpeãnú webovú a e-mai-lovú komunikáciu. Jeho súãasÈou sú dve zaria-denia – ScanSafe a IronPort, ktoré sa pripájajúk príslu‰n˘m serverom, priãom prvé je urãené preprezeranie internetov˘ch stránok a druhé naelektronickú po‰tu. Ochrana spoãíva v tom, Ïekeì sa chceme pripojiÈ na nejakú webovú strán-ku, ScanSafe to najskôr urobí za nás, aby zistil,ãi je pripojenie bezpeãné a skontroluje ãi vyÏia-dan˘ obsah. Neobsahuje ‰kodlivé kódy, a aÏ ná-sledne, ak je bezpeãná, umoÏní jej zobrazenie.Na rovnakom princípe funguje aj ochrana e-mailovej komunikácie, ktorá prechádza cez za-riadenie IronPort. To okrem antivírovej kontro-ly poskytuje aj ochranu pred spamom.

Poìme ìalej, na ão je urãen˘ TrustSec?Táto technológia sa in‰taluje na úrovni aktív-

nych sieÈov˘ch prvkov. Zabezpeãuje tri dôleÏi-té úlohy – autorizáciu a autentifikáciu pouÏíva-teºov v spolupráci so spomínan˘m softvérov˘mklientom AnyConnect, hardvérové ‰ifrovaniedátového toku medzi sieÈov˘mi prepínaãmi brá-niace odpoãúvaniu komunikácie a oznaãovaniedátov˘ch paketov podºa privilégií, ktoré je v˘-znamn˘m bezpeãnostn˘m prvkom z hºadiskavnútornej ochrany podnikov˘ch dát.

Kvôli predstave by bolo vhodné uviesÈ kon-krétny príklad situácie, kedy táto technoló-gia zohráva svoju úlohu.

Predstavte si, Ïe v dátovom centre beÏí desaÈaplikácií, nie je v‰ak Ïiaduce, aby v‰etci pouÏí-vatelia mali prístup ku v‰etk˘m. Prístupové prá-va moÏno rie‰iÈ nielen cez prihlasovacie menoa heslo, ale aj na úrovni sieÈov˘ch prvkov. Tru-stSec kaÏdú poÏiadavku na komunikáciu ozna-ãí znaãkou podºa skupiny, do ktorej je pouÏíva-teº zaraden˘. Prepínaã v dátovom centre ná-sledne umoÏní pracovaÈ s konkrétnou aplikáci-ou len tej skupine pouÏívateºov, ktorí na to majúoprávnenie. Kedysi bola táto ochrana postave-ná na pevnej IP adrese, dnes v‰ak pouÏívateliapristupujú k firemnej sieti z rôznych IP adries,podºa toho ãi sa prihlasujú z domu, sú na sluÏob-nej siete alebo sedia v podniku. Preto bolo tre-ba vyvinúÈ nové rie‰enie.

Doteraz sme sa bavili o bezpeãnosti infoko-munikaãn˘ch technológií. Skúsme to v‰akotoãiÈ. Ako infokomunikaãné technológie pri-spievajú k bezpeãnosti ‰tátu, obãanov a ichmajetku?

Na‰a spoloãnosÈ na základe svojich dlhoroã-n˘ch skúseností a poznatkov vypracovala odpo-rúãané architektúry a politiky pre budovaniebezpeãnostn˘ch rie‰ení pre krízové manaÏmen-ty, mestá a mestské ãasti, kontrolu hraníc, kri-tické infra‰truktúry, ochranu majetku, masovépodujatia, dopravu, väznice a iné oblasti. Mámevypracovanú koncepciu Open Platform for Sa-fety and Security, prostredníctvom ktorej doká-Ïe navrhovaÈ ucelené rie‰enia pre branno-bez-peãnostn˘ sektor. Tvoria ju logické celky, pro-stredníctvom ktor˘ch moÏno rie‰iÈ rôzne úlohy.

Napríklad?Vezmime si ako modelovú situáciu náv‰tevu

pápeÏa. Na zabezpeãenie jeho ochrany je potreb-né vybudovaÈ inteligentn˘ kamerov˘ systém,

ktor˘ musí byÈ napojen˘ na operaãné stredisko.Je pritom dôleÏité, aby systém dokázal odfiltro-vaÈ falo‰né poplachy. Nemalo by sa staÈ, Ïe aksi niekto vytiahne dáÏdnik, systém ho identifi-kuje ako pu‰ku. Na elimináciu falo‰n˘ch popla-chov slúÏi kvalitn˘ vyhodnocovací softvér, kto-r˘ môÏe na anal˘zu vyuÏiÈ niekoºko kamier sní-majúcich miesto incidentu z viacer˘ch uhlov aminimalizovaÈ tak moÏnosÈ omylu. Cel˘ procesmusí pritom prebehnúÈ r˘chlo a automaticky,aby sa bezpeãnostné zloÏky mohli koncentrovaÈna reálne hrozby.

Takéto komplexné rie‰enia ponúkajú aj ìal-‰í v˘robcovia. Odli‰uje sa to va‰e nieãím?

V‰etky na‰e rie‰enia sú postavené na interne-tovom protokole (IP). To priná‰a veºa v˘hod.Napríklad záznamy z kamier moÏno spracúvaÈ,indexovaÈ, prehºadávaÈ a archivovaÈ jednodu-ch‰ie, ako keì sa analógov˘ obraz ukladá namagnetické pásky. To je v‰ak len okrajová vlast-nosÈ. Nástroje postavené na IP sa dajú zluãovaÈs in˘mi systémami a aplikáciám a roz‰irovaÈ ointeligentné nadstavby a expertné funkcie. Na-príklad v kontaktn˘ch centrách, ako sú linkytiesÀového volania, umoÏÀujú poskytovaÈ vybra-n˘m typom komunikácie prioritu, spájaÈ web, e-mail, SMS a fax do jedného komunikaãného ka-nálu ãi kontrolovaÈ v˘konnosÈ systému a perso-nálu.

Aké ìal‰ie v˘hody poskytujú systémy posta-vené na báze IP?

Systémy na báze IP dokáÏu v prípade potre-by prepájaÈ rôzne komunikaãné platformy. Na-príklad minister môÏe zo svojho mobilu zavolaÈna vysielaãku veliteºovi záchrannej akcie. Ale-bo si môÏe nechaÈ na poãítaãi vo svojej pracov-ni zobraziÈ priamy prenos z kamery zachytáva-júcej zaplavenú obec. Kolaboraãné nástroje za-bezpeãujú, Ïe záchranné tímy môÏu komuniko-vaÈ prostredníctvom analógovej, internetovej i di-gitálnej techniky, ako aj akéhokoºvek média vrá-tane videa, hlasu, SMS, okamÏit˘ch správ ãidát. Toto v‰etko je moÏné realizovaÈ vìaka uni-verzálnosti, dostupnosti a dnes uÏ aj spoºahlivos-ti a bezpeãnosti infra‰truktúry postavenej na IP(internetovom protokole). Rovnako ako preddvanástimi rokmi Cisco zaãalo integrovaÈ hlasdo IP, dnes je na‰ou stratégiou a prioritou kon-vergovaÈ do IP infra‰truktúry video. Práve vtomto trende vidíme budúcnosÈ.


Základy architektúry ochrany a zabezpeãenia

38


INFORMATIZÁCIA SPOLOâNOSTIIKT v‰ak mali tak˘ potenciál, Ïe sa z ná-

stroja na spracovanie údajov r˘chlo stali sti-mulom hlbok˘ch zmien samotnej spoloãnos-ti. Ne‰lo ani tak o masové roz‰írenie poãíta-ãov a podobn˘ch zariadení, ako skôr o zme-ny spôsobu komunikácie a tradiãn˘ch proce-sov spracovania informácie, ktoré si zavá-dzanie IKT vynútilo. Zmeny zasiahli praktic-ky v‰etky oblasti Ïivota spoloãnosti – od v˘-roby, riadenia, cez uãenie, v˘skum, zdravot-nú starostlivosÈ, po kultúru a trávenie voºné-ho ãasu. Kvôli zv˘‰eniu efektívnosti svojhofungovania a (verme, Ïe najmä) v záujmesvojich obãanov sa spoloãnosÈ mení na infor-maãnú spoloãnosÈ. Tento proces (informatizá-cia spoloãnosti) je v‰ak jednosmern˘, a to pri-ná‰a isté riziká. Informatizáciou sa spoloãnosÈdostáva do závislosti od IKT, pretoÏe nie jeznáme, ão by IKT v prípade potreby mohloplnohodnotne nahradiÈ a návrat k tradiãn˘mmetódam spracovania informácií nie je z ka-pacitn˘ch dôvodov moÏn˘. Sila a zároveÀslabina IKT je v ich univerzálnosti a globál-nosti. MoÏnosti systémov postaven˘ch naIKT (IKT systémy) sa zriedka obmedzujú nazákladnú funkcionalitu (mobilné telefóny) asystémy sú prepojené/prepojiteºné prostred-níctvom poãítaãov˘ch alebo telekomunikaã-n˘ch sietí do takej miery, Ïe tvoria globálnysystém (digitálny priestor). ZloÏitosÈ, rôzno-rodosÈ a fyzick˘ rozsah globálneho systémuale aj zloÏitosÈ jednotliv˘ch IKT systémov

zvy‰uje pravdepodobnosÈ chyby, po‰kodeniezariadení a komunikaãn˘ch liniek v dôsled-ku prírodn˘ch javov alebo technick˘ch po-rúch. (O cieºavedom˘ch aktivitách zamera-n˘ch na po‰kodenie alebo zneuÏitie IKT sys-témov budeme hovoriÈ neskôr.) IKT systémysa ãasto pouÏívajú na riadenie v˘robn˘chprocesov, finanãné transakcie, riadenie dopra-vy, monitoring pacientov a iné úãely, pri kto-r˘ch v˘padok alebo nesprávna funkcia systé-mu môÏe spôsobiÈ smrÈ ãloveka, haváriu, ãiveºké finanãné straty. Preto nevyhnutnou pod-mienkou toho, aby spoloãnosÈ mohla vyuÏí-vaÈ v˘hody IKT, je zaistenie ich bezproblémo-vého fungovania; t. j. primeranej úrovne in-formaãnej bezpeãnosti.

INFORMAâNÁ BEZPEâNOSËZákladn˘ v˘znam pojmu informaãná bez-

peãnosÈ (IB) je stav, v ktorom je zaistené Ïesystém funguje podºa oãakávaní a informá-cie, ktoré sa v Àom spracúvajú sú správne, ne-po‰kodené a dostupné len oprávnen˘m sub-jektom. Pojem IB v‰ak oznaãuje aj aktivitysmerujúce k dosiahnutiu a udrÏaniu poÏado-vaného stavu a tieÏ interdisciplinárnu oblasÈ,zaoberajúcu sa skúmaním hrozieb voãi IKTsystémom a ich informaãnému obsahu a v˘-vojom metód na ochranu pred t˘mito hrozba-mi. V tomto ãlánku budeme pouÏívaÈ v‰etkytri v˘znamy pojmu IB.

Prírodné Ïivly a technické poruchy nie sújedin˘m zdrojom problémov ohrozujúcich

IKT. S IKT pracujú laickí pouÏívatelia, ktoríãasto robia chyby; zmeny programového vy-bavenia, pripojenie nov˘ch zariadení, zavádza-nie nov˘ch aplikácií môÏu spôsobiÈ, Ïe systé-my nedokáÏu korektne spolupracovaÈ (naru-‰enie kompatibility systémov). Najnebezpeã-nej‰ím zdrojom ohrozenia IKT systémov jev‰ak cieºavedomá ºudská ãinnosÈ. Kedysi, v ãa-soch sálov˘ch poãítaãov, boli hrozbou nespo-kojní zamestnanci, ktorí magnetom po‰ko-dzovali údaje na magnetick˘ch páskach; keìsa roz‰írili osobné poãítaãe a poãítaãové sie-te, objavili a prví hekeri prenikajúci do cudzíchpoãítaãov s úmyslom dokázaÈ svoje odbornékvality a ‰kodliv˘ softvér (ãervy, vírusy, trój-ske kone, logické bomby a iná poãítaãová há-veì). Po hekeroch objavili v˘hody IKT príle-Ïitostní aj profesionálni kriminálnici a IKT sastali tak nástrojom na páchanie trestnej ãinnos-ti, ako aj jej cieºom. KeìÏe prostredníctvomIKT sa spracovávajú informácie, ktoré majúmimoriadnu ekonomickú, vojenskú alebo po-litickú hodnotu, ochrana vlastn˘ch a schopnosÈprenikania do cudzích IKT systémov nepo-chybne patrí do povinného repertoáru kaÏdé-ho ‰tátu. âlovek vymyslel IKT a prostredníc-tvom nich vytvoril nov˘ virtuálny svet (z ne-dostatku lep‰ieho oznaãenia ho naz˘vame di-gitálnym priestorom ), do ktorého preniesolmnoÏstvo aktivít z reálneho sveta. âo sa muv‰ak nepodarilo preniesÈ, sú pravidlá, zákonya mechanizmy na presadzovanie aspoÀ ele-mentárneho poriadku.

INFORMAâNÁ BEZPEâNOSËNA SLOVENSKU

Slovensk˘ digitálny priestor je len malousúãasÈou globálneho digitálneho priestoru alev zmen‰enom meradle sa v Àom objavujúv‰etky globálne bezpeãnostné problémy. BeÏ-ne sa v Àom vyskytujú epidémie ‰kodlivéhosoftvéru, pouÏívatelia majú schránky zapla-vované nevyÏiadanou elektronickou po‰tou(spamom), z ãasu na ãas sa objavia podvod-né správy oznamujúce v˘hry v lotériách, ãiverbujúce biele kone na pranie ‰pinav˘ch pe-Àazí, slovenské systémy sa zneuÏívajú (ãas-to bez vedomia majiteºov) ako prostriedky nanekalé aktivity doma i v zahraniãí. Objavilosa uÏ aj viacero útokov na v˘znamnej‰ie IKTsystémy (·tatistick˘ úrad, SME, NBÚ), napo-sledy bol na jeseÀ roku 2010 zaznamenan˘útok na internetbanking v˘znamnej slovenskejbanky. Ten posledn˘ útok ukázal, Ïe na Slo-vensku existujú nielen ºudia schopní a ochot-ní páchaÈ trestné ãiny z kategórie high-tech,

Informaãná bezpeãnosÈ v dne‰nom svete

ªudská spoloãnosÈ v 20. storoãí dosiahla takú úroveÀ, Ïe na svoju existenciu a ìal‰í rozvoj potrebujespracúvaÈ mnoÏstvo informácií, rozsahom presahujúce moÏnosti „ruãného“ spracovania.

Rie‰enie prinieslo spojenie poãítaãov, masovokomunikaãn˘ch prostriedkov a telekomunikaãn˘chtechnológií, ktoré vytvorili informaãno-komunikaãné technológie (IKT), umoÏÀujúce automatizované

spracovanie informácie a spojenie (skoro) kaÏdého s kaÏd˘m za prijateºnú cenu.

39

ale aj ºudia schopní takúto ãinnosÈ analyzovaÈa zabrániÈ jej (analytick˘ tím Esetu).

Informaãná bezpeãnosÈ na Slovensku sarozvíjala pomaly. Slovensko v informatizáciizaostávalo za vyspel˘m krajinami, a pretobolo prioritou 90. rokov rozvíjaÈ informaãnúinfra‰truktúru. V̆ nimkou bola oblasÈ utajova-n˘ch skutoãností, pre ktorú existoval zákon aosvedãené metódy presadzovania jeho usta-novení. Neskôr pod vplyvom európskej legi-slatívy SR prijalo dôleÏité zákony upravujú-ce ochranu osobn˘ch údajov a oblasÈ elektro-nického podpisu; systematicky sformulovanépoÏiadavky na ochranu informaãn˘ch systé-mov obsahuje zákon o ISVS . ëal‰ie záväz-ky vypl˘vali pre Slovensko z ãlenstva v me-dzinárodn˘ch organizáciách (NATO, OECD)a podpísania Dohovoru o kybernetickom zlo-ãine.

ËahúÀom IB v súkromnom sektore bolibanky, medzinárodné firmy, ktoré do SR pri-niesli vy‰‰iu bezpeãnostnú kultúru zo zahra-niãia a IT firmy, ktoré sa museli nauãiÈ vytvá-raÈ rie‰enia spæÀajúce ISO normy zamerané nakvalitu a bezpeãnosÈ systémov. Neinformatic-ké firmy „objavili“ IB vìaka legislatíve, alenajmä mnoÏiacim sa bezpeãnostn˘m inci-dentom. Vytvára sa dopyt po ‰pecifick˘chbezpeãnostn˘ch rie‰eniach (ochrana pred‰kodliv˘m softvérom, pred prienikmi z Inter-netu, identifikácia a autentizácia pouÏívateºov,elektronick˘ podpis) a bezpeãnostné rie‰eniasa stávajú beÏnou súãasÈou ‰tandardn˘ch IKTsystémov. IT firmy roz‰irujú svoje portfóliáo bezpeãnosÈ (zväã‰a prevádzky vlastn˘chproduktov), zamestnávajú ‰pecialistov na IBa vznikajú aj firmy ‰pecializujúce sa na IB(audítorské a konzultaãné sluÏby). V̆ nimoã-n˘m prípadom je slovenská firma Eset, kto-rá sa v priebehu necel˘ch 20 rokov vypraco-vala na jedného zo svetov˘ch lídrov v bojiproti ‰kodlivému softvéru.

NÁRODNÁ STRATÉGIA SR PREINFORMAâNÚ BEZPEâNOSË

Aj akademická sféra prispela k pozdvihnu-tiu úrovne informaãnej bezpeãnosti v SR -vzdelávaním, v˘skumom v kryptológii, ex-pertnou ãinnosÈou a transferom bezpeãnost-ného know-how do súkromného a ‰tátnehosektora. V‰etky tieto ãiastkové aktivity prispe-li k zvy‰ovaniu úrovne bezpeãnostného pove-domia na Slovensku a k pochopeniu nevyh-nutnosti prijaÈ ucelené rie‰enie.

Toto rie‰enie napokon priniesla Národnástratégia SR pre informaãnú bezpeãnosÈ (vìal‰om Stratégia), vypracovaná MF SR aschválená Vládou SR v auguste 2008. Stra-tégia zohºadÀuje skúsenosti zo zabezpeãova-nia digitálneho priestoru informaãne vyspe-l˘ch krajín, poÏiadavky EÚ a potreby a moÏ-nosti Slovenska. Vytvára jednotiaci rámecpre ochranu celého digitálneho priestoru SR,ale z kompetenãn˘ch dôvodov nezasahuje dopodpriestoru utajovan˘ch skutoãností. Straté-gia definuje tri v‰eobecné strategické ciele:prevenciu, pripravenosÈ a udrÏateºnosÈ. V pr-vom prípade ide o prijatie systému úãinn˘chopatrení, ktoré by zaistili adekvátnu ochranudigitálneho priestoru Slovenska, aby sa v ma-ximálnej moÏnej miere predchádzalo bez-peãnostn˘m incidentom v Àom. Priprave-nosÈ znamená zaistenie schopnosti efektívnereagovaÈ na bezpeãnostné incidenty, mini-

malizovaÈ ich dosah a ãas potrebn˘ na obno-vu ãinnosti informaãn˘ch a komunikaãn˘chsystémov po bezpeãnostn˘ch incidentoch.Napokon udrÏateºnosÈ znamená dosiahnuÈ atrvalo udrÏiavaÈ schopnosÈ Slovenska zaistiÈpotrebnú úroveÀ informaãnej bezpeãnosti (vov‰etk˘ch troch v˘znamoch).

Stratégia priniesla popis aktuálneho stavuinformaãnej bezpeãnosti v SR v globálnomkontexte, identifikovala hlavné problémy anavrhla prístup k ich rie‰eniu. Ten bol konkre-tizovan˘ v Akãnom pláne, prijatom v roku2009 a stanovené úlohy sa zaãali hneì reali-zovaÈ.

ZÁVERV̆ voj informaãnej bezpeãnosti v SR v po-

sledn˘ch 4 – 5 rokoch sa viditeºne zr˘chlil naj-mä vìaka postupujúcej informatizácii spo-loãnosti a zavádzaniu systémov, ktoré si kvô-li charakteru spracovávan˘ch údajov vyÏadu-jú bezpeãnostné záruky (elektronick˘ ob-chod, zdravotnícke informaãné systémy,ISVS, informatizácia verejnej správy a i.),prijatej a pripravovanej legislatíve a tieÏ rie-‰eniu úloh definovan˘ch Stratégiou. Priniesolniekoºko zaujímav˘ch zistení a otvoren˘chotázok, z ktor˘ch vyberám:1. Nedostatoãná koordinácia súkromnej a ‰tát-

nej sféry pri ochrane slovenského digitál-neho priestoru. Väã‰ina IKT systémov slo-venského digitálneho priestoru je v sú-kromn˘ch rukách a jedinou autoritou, kto-rá by mohla koordinovaÈ ich ochranu, je ‰tátprostredníctvom legislatívy a záväzn˘ch‰tandardov. ·tát v‰ak (zatiaº) na to nemá do-statoãné odborné kapacity, potrebnú legi-slatívu a kontrolné mechanizmy.

2. Digitálny a kybernetick˘ priestor, resp. pri-ncípy ochrany neklasifikovan˘ch a klasifi-kovan˘ch (utajovan˘ch) skutoãností. Tech-nologické základy oboch ãastí digitálnehopriestoru sú rovnaké. Odli‰ujú sa v‰ak bez-peãnostn˘mi poÏiadavkami vypl˘vajúci-mi z charakteru údajov, ktoré sa v nichspracovávajú a in‰titúciami, ktoré za nezodpovedajú, a preto sa ich bezpeãnosÈ rie-‰i oddelene. Vytvorenie jednotnej koncep-

cie ochrany celého digitálneho priestoruby pritom umoÏnilo vytvoriÈ spoloãn˘ kom-paktn˘ základ ochrany, na ktorom by po-tom bolo moÏné postaviÈ nadstavbu zodpo-vedajúcu ‰pecifick˘m poÏiadavkám beztoho, aby sa naru‰ila bezpeãnosÈ, ãi kom-petencie.

3. Absolútny nedostatok kvalifikovan˘ch od-borníkov. ·tátnym orgánom ch˘bajú kva-lifikovaní ºudia. Hoci by sa dalo oãakávaÈ,Ïe takíto odborníci budú vo firmách, je topravda len ãiastoãne, lebo firmy si nemô-Ïu drÏaÈ odborníkov, ktor˘ch nedokáÏu vy-uÏiÈ. V informaãnej bezpeãnosti existujúoblasti, ktoré sú zaujímavé z globálnehohºadiska, ale nie sú komerãne vyuÏiteºné.Odborníci nie sú ani na univerzitách a tieby mali problém, ako ich pripraviÈ. IB to-tiÏ nie je na Slovensku vedn˘m odborom aprípadn˘ch záujemcov o IB odrádza aj to,Ïe sa v IB ÈaÏko napæÀajú akademické kri-tériá a buduje akademická kariéra. Preto jev˘skum v IB na univerzitách poddimenzo-van˘ a mnohé potrebné oblasti nepokr˘va.

4. Vhodné formy spolupráce. Spojenie ‰tátna,akademická a súkromná sféra funguje priãasovo obmedzen˘ch, dobre definovan˘chprojektoch. IB nie je ‰tafeta, ale beh nadlhé trate a na rie‰enie koncepãn˘ch otázoknie je najniÏ‰ia cena vo v˘berovom kona-ní dostatoãnou kvalifikáciou.

Informatizácia slovenskej spoloãnosti na-berá na obrátkach. Pripravujú sa systémy,ktoré umoÏnia ºah‰iu komunikáciu obãanaso ‰tátnymi in‰titúciami, elektronické obcho-dovanie, dajú sa realizovaÈ elektronické voº-by; slovensk˘ digitálny priestor sa tesnej‰ieprepája s globálnym. Tieto kroky môÏu zlep-‰iÈ fungovanie spoloãnosti a podmienky Ïivo-ta ºudí za predpokladu, Ïe navrhované rie‰e-nia budú fungovaÈ. A nutnou podmienkou ichfungovania je aj IB.

Doc. RNDr. Daniel OLEJÁR, PhD.Katedra informatiky

Fakulta matematiky, fyziky a informatikyUniverzita Komenského


zdroj ESET

40

INFORMATIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVYA INFORMAâNÁ BEZPEâNOSË

Informatizácia zároveÀ priná‰a aj bezpeã-nostné riziká. Tie môÏu súvisieÈ s hrozbamizískania finanãného prospechu alebo dokon-ca s hrozbami teroristického útoku, s cieºomnaru‰iÈ informaãné systémy, s moÏn˘m dopa-dom na stabilitu ekonomického alebo politic-kého systému. Po príklady netreba chodiÈ dozahraniãia. Konkrétne útoky, ku ktor˘ch rie-‰eniu bol ESET prizvan˘, vyuÏívajú slabinyinformaãného systému a azda najzraniteºnej-‰í ãlánok, ktor˘m je jeho pouÏívateº, s cieºompriameho finanãného prospechu. Jednotnevedené útoky prichádzajú z rôznych ãastísveta a sú cielené na rôzne kontinenty vráta-ne systémov elektronického bankovníctva naSlovensku. Je len otázkou ãasu, kedy vhod-n˘ dôvod, roz‰írenie informatizácie verejnejsprávy a jej bezpeãnostné slabiny poskytnúpríleÏitosÈ na naru‰enie bezpeãnosti.

BEZPEâNOSTNÉ SLABINYINFORMAâN¯CH SYSTÉMOV

Informaãné systémy sú dielom ãloveka,rovnako ako ich prevádzka a pouÏívanie je vrukách ãloveka. Práve ºudsk˘ faktor vo for-me ch˘bajúcich alebo nesprávnych bezpeã-nostn˘ch opatrení pri tvorbe a prevádzke in-formaãn˘ch systémov je obvykl˘m pôvod-com bezpeãnostn˘ch slabín. Ponúka sa tedaúvaha, pokiaº by v˘voj, zavedenie a prevá-dzka informaãn˘ch systémov bola urobená vsúlade s najlep‰ími praktikami a vy‰kolen˘-

mi profesionálmi, viedlo by to k v˘raznémuzníÏeniu bezpeãnostn˘ch rizík.

Snaha zníÏiÈ náklady verejnej správy a ne-dostatok ‰pecialistov informaãnej bezpeãnos-ti hrajú bohuÏiaº v neprospech bezpeãnosti in-formaãn˘ch systémov. Dopyt po pracovní-koch, ktorí dokáÏu identifikovaÈ a systematic-ky pracovaÈ na zníÏení alebo eliminácii rizíkinformaãnej bezpeãnosti, ktorí majú skúsenos-ti podloÏené dlhodobou praxou, prípadne ichznalosti sú podloÏené akreditáciou, je veºk˘.Ako príklad moÏno uviesÈ, Ïe na Slovenskuje v súãasnosti iba 26 ‰pecialistov s platnouakreditáciou CISM (Certified InformationSecurity Manager), ktorú udeºuje organizáciaISACA, asi najv˘znamnej‰ia profesijná a ce-losvetovo pôsobiaca organizácia venujúca sainformaãnej bezpeãnosti a jej riadeniu.

JE NEVYHNUTNÉ MAË VLASTN¯CH·PECIALISTOV PRE INFORMAâNÚBEZPEâNOSË?

Odpoveì nie je rovnaká pre kaÏdú organi-záciu. V prípade riadenia informaãnej bezpeã-nosti v zmysle § 28 a ìal‰ích relevantn˘ch po-Ïiadaviek V̆ nosu Ministerstva financií SR ã.312/2010 Z. z. je pre beÏnú prevádzku veºké-ho poãtu organizácii verejnej správy postaãu-júci v˘kon ‰pecialistu do rozsahu jednotiekpracovn˘ch dní mesaãne. Dôvodom je, Ïezmeny informaãn˘ch systémov nemusia byÈnatoºko dynamické a nevyÏadujú rie‰enie otá-zok informaãnej bezpeãnosti kaÏd˘ deÀ.Okrem v˘hod ‰etrenia prevádzkov˘ch nákla-

dov môÏe byÈ v˘znamná i úspora investiãn˘chnákladov. Tú je moÏné dosiahnuÈ vyuÏitímskúseností a znalostí postupov podporen˘chmedzinárodn˘mi ‰tandardmi pre riadenie in-formaãnej bezpeãnosti na strane externého do-dávateºa. Vìaka tomu je moÏné zabezpeãiÈoptimalizáciu investícií do tejto oblasti.

ESET A SLUÎBY BEZPEâNOSTIINFORMAâN¯CH SYSTÉMOV

SpoloãnosÈ ESET je známa na Slovenskua v zahraniãí vìaka sofistikovanému systémuantivírusovej ochrany. Mnohí v‰ak vedia, Ïesa venuje aj ìal‰ím sluÏbám informaãnej bez-peãnosti. ESET pomáha nahradiÈ ch˘bajú-cich ‰pecialistov na riadenie informaãnej bez-peãnosti, identifikuje slabiny informaãn˘chsystémov, prevádzkuje zákazníkom bezpeã-nostné technológie alebo pomáha pri rie‰eníbezpeãnostn˘ch incidentov.

Spomenuté sluÏby sú cielené aj na bez-peãnosÈ informaãn˘ch systémov verejnej sprá-vy a sú v súlade so Zákonom 275/2006 Z. z.,Zákon o informaãn˘ch systémoch verejnejsprávy a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-konov a v súlade s V̆ nosom Ministerstva fi-nancií Slovenskej republiky o ‰tandardochpre informaãné systémy verejnej správy ã.312/2010 Z. z. Identifikáciu bezpeãnostn˘chslabín menovan˘ V˘nos poÏaduje vykonaÈminimálne raz do roka. SluÏba EVA (ESETVulnerability Assessment) poskytovanáESET, pokr˘va túto poÏiadavku, nevyÏadujeÏiadne investiãné náklady na zakúpenie hard-véru alebo softvéru, a teda nie je potrebná pre-vádzková starostlivosÈ o tieto prostriedky. Sa-motná sluÏba je dostupná prostredníctvomwebového rozhrania. Medzi dodávky tejtosluÏby patrí aj projekt Infovek.

Zaujímavou oblasÈou je tieÏ podpora pri rie-‰ení útokov informaãnej bezpeãnosti. TuESET spolupracuje na zmluvnom, ale aj ne-formálnom základe s niektor˘mi slovensk˘-mi bankami. V prípade riadenia informaãnejbezpeãnosti ESET poskytuje outsourcing ma-naÏéra informaãnej bezpeãnosti. Na‰i zákaz-níci tak zverujú riadenie informaãnej bez-peãnosti do rúk ‰pecialistov.

Viac o ponuke sluÏieb ESET moÏno nájsÈna http://www.eset.sk/firmy/services.

Peter DEK¯·, PhD, CISAIS Security Director

ESET, spol. s r. o.

BezpeãnosÈ informaãn˘chsystémov verejnej správy

Jedn˘m z najv˘znamnej‰ích dôvodov informatizácie verejnej správy je zniÏovanie v˘davkov na jejprevádzku. Odbúranie papierového spracovania alebo prenosu informácií, dostupnosÈpotrebn˘ch informácií bez potreby verbálnej komunikácie predstavujú nemalé úspory

na prostriedkoch vynaloÏen˘ch do miezd, ‰kolení, priestorov a technológií. To vedie k evidentnému záujmu o informaãné systémy, ktoré sledujú zníÏenie finanãnej

nároãnosti prevádzky a poskytovania sluÏieb verejnej správy. Informaãné systémy sa tak stávajústrategick˘m záujmom v riadení verejnej správy.


I N F O R M A T I Z Á C I A

Neoddeliteºnou súãasÈou globálnej informa-tizácie je aj právna reforma, ktorej úlohou jevytvoriÈ nosné prostredie pre racionalizáciuinformaãného procesu v ‰táte s prepojením doceloeurópskeho priestoru. Tvorba legislatívy,zabezpeãenie jej interoperability vrátane vy-tvárania a zavádzania nov˘ch elektronick˘chsluÏieb sú procesy úzko späté s rie‰ením pri-oritn˘ch úloh, ako súãasti nástrojov riade-nia, rozhodovania a kontroly. Jedn˘m z hlav-n˘ch cieºov strednodob˘ch priorít je preto ajoptimálne vypracovanie spôsobov vytvárania,zisÈovania, uchovávania, vyhºadávania, roz-‰irovania informácií a ochrany cenn˘ch aktív‰tátu pred potenciálnymi hrozbami. Ustano-venie samotn˘ch pravidiel, ako badáme, v‰aknestaãí. Je preto nevyhnutné zabezpeãiÈ ná-slednú vymoÏiteºnosÈ práva v súvislosti s do-drÏiavaním t˘chto pravidiel, a to bez rozdie-lu pre v‰etky zainteresované subjekty.

ELEKTRONICKÁ VEREJNÁ SPRÁVA –EGOVERNMENT

Ako som uÏ naznaãil, v súãasnosti sa infor-mácie v ãoraz väã‰ej miere spracúvajú v elek-tronickej forme pomocou poãítaãov a in˘ch

informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií(ìalej len „IKT“). Hlavn˘m cieºom je pretovytvoriÈ jednotnú platformu budovania in-formaãnej spoloãnosti postavenú na práv-nych základoch so zabezpeãením primeranejochrany a dôveryhodnosti digitálneho priesto-ru Slovenska. Na základe uvedeného sa aj sú-ãasná vláda Slovenskej republiky zaviazala vosvojom programovom vyhlásení zabezpeãiÈväã‰iu dynamiku pri modernizácii, ekonomi-zácii a informatizácii verejnej správy. Jej zá-merom je vytvoriÈ modernú verejnú správu,s ktorou budú obãania spokojní, ktorá budeplniÈ svoje úlohy transparentne, efektívne,dostupne, bezpeãne a ktorá minimálne zaÈa-Ïí obãanov, podnikateºov a ostatnú verejnosÈ,s cieºom zracionalizovaÈ postupy a odbyrokra-tizovaÈ prácu s informáciami v ãinnosti orgá-nov verejnej správy.

Jeden z vyt˘ãen˘ch cieºov zameran˘ch nadosiahnutie tejto definovanej vízie je „Elek-tronizácia procesov verejnej správy“. Plne-nie tohto cieºa v súãasnosti naráÏa na viace-ré problémy, do ktor˘ch patrí primárne ajexistujúci legislatívny rámec, ktor˘ uÏ dlho-dobo nevytvára dostatoãné predpoklady najeho praktické naplnenie, resp. sankcie za po-ru‰ovanie existujúcich platn˘ch v‰eobecnezáväzn˘ch právnych predpisov nie sú dôsled-ne uplatÀované, a ãasto sú právne nevymoÏi-teºné.

Na rie‰enie tohto problému bola identifiko-vaná potreba vypracovaÈ nov˘ základn˘ legi-slatívny rámec, ktor˘ by vytvoril v˘razneprogresívnej‰ie legislatívne podmienky preelektronizáciu procesov verejnej správy akocelku. Prv˘m pilierom tohto rámca je existu-júci zákon ã. 275/2006 Z. z. o informaãn˘chsystémoch verejnej správy v znení neskor-‰ích predpisov (ìalej len „zákon o ISVS“) ajeho vykonávací predpis z júla 2010, ktor˘mje v˘nos MF SR ã. 312/2010 Z. z. o ‰tandar-doch pre informaãné systémy verejnej sprá-vy. Komplexn˘ prístup k pretváraniu legisla-tívneho prostredia pri zavádzaní elektronic-k˘ch sluÏieb obsahuje dokument „Legislatív-na anal˘za a návrh právnych predpisov“schválen˘ vládou koncom roka 2009. V Àom

zahrnut˘ zoznam predpisov, ãasov˘ a vecn˘harmonogram legislatívnych zmien ich pokry-tia projektov˘mi prioritami, sa navrhoval v sú-lade s realizáciou projektov Operaãného pro-gramu Informatizácie spoloãnosti.

Nadväzujúcim krokom bolo vypracovanielegislatívneho zámeru zákona o elektronickejverejnej správe schváleného uznesením vlá-dy SR ã. 657/2010, ktor˘ poloÏil základ na vy-pracovanie a prijatie návrhu nového zákonao elektronickej verejnej správe, v in˘chkrajinách naz˘vaného tieÏ, zákon o eGovern-mente. Nov˘ zákon ustanoví v‰eobecnú práv-nu úpravu spôsobu v˘konu agendy orgánovverejnej správy a verejnej moci elektronickoucestou, a t˘m umoÏní realizáciu elektronic-k˘ch sluÏieb t˘chto in‰titúcií jednotn˘m spô-sobom bez nutnosti zásahu do súvisiacichpredpisov upravujúcich tento v˘kon. Cieºomlegislatívnych zmien bude kodifikovanie elek-tronickej komunikácie ako základnej formykomunikácie s t˘mito in‰titúciami a medzinimi navzájom, s cieºom zefektívniÈ, spre-hºadniÈ a zv˘‰iÈ bezpeãnosÈ tejto komuniká-cie. DôleÏité je zavedenie, resp. sfunkãnenienov˘ch in‰titútov (napr. pre elektronickéosobné schránky, pre CSIRT a pod.), ktoré v právnom prostredí ch˘bajú a ktoré sú nevyh-nutné pre riadne a bezpeãné fungovanie elek-tronick˘ch procesov v ‰táte.

Cieºom nového zákona, ktor˘ je v súãasnos-ti predmetom pripomienkového konania, nieje nahrádzaÈ existujúce predpisy, ale ustano-viÈ elektronick˘ spôsob v˘konu verejnej sprá-vy a verejnej moci.

BEZPEâNOSË EGOVERNMENTU

Existuje mnoÏstvo ãiniteºov, ktoré môÏuohroziÈ alebo spôsobiÈ znefunkãnenie IKT aznehodnotiÈ informácie, ktoré sú v nich spra-covávané. Sú to napríklad prírodné vplyvy,technické poruchy, ºudské chyby a omyly,‰kodliv˘ softvér, cieºavedomé útoky, poãíta-ãová kriminalita a neposlednom rade najmämedzinárodn˘ terorizmus, ktoré by mohlispôsobiÈ váÏne bezpeãnostné problémy. Kon-krétne je moÏné uviesÈ, Ïe poãet cielen˘ch úto-

Legislatíva a bezpeãnosÈ v elektronickej verejnej správe

Prudk˘ rast objemu informácií a poÏiadavka na ich v˘menu, zdieºanie a s t˘m súvisiaca informaãnábezpeãnosÈ, postihujú v‰etky sféry spoloãenského Ïivota bez rozdielu a stávajú sa tak jednou

z najváÏnej‰ích celospoloãensk˘ch otázok 21. storoãia. Na jednej strane pouÏitie informaãn˘ch systémova sietí so vstupom do informaãného priestoru ponúka v˘znamné v˘hody, na druhej strane v‰ak poÏaduje

v˘razne vy‰‰iu ochranu prostredia elektronickej verejnej správy, elektronického obchodu, eHealthu a ìal‰ích oblastí. SúãasÈou tejto zmeny sú aj individuálne poÏiadavky na pouÏívateºov

zabezpeãujúcich v˘voj, riadenie, správu a prakticky v‰etky sluÏby súvisiace s touto premenou.Jednou z prioritn˘ch úloh kaÏdej vlády je preto aj racionalizácia informaãn˘ch procesov v spoloãnosti

prostredníctvom aplikovania informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií, ão primárne súvisí so zmenouprocesov vyÏadujúcich si právnu reformu ‰tátu.

41

42

maãnej bezpeãnosti, najmä toho, ãi sú systé-my a informácie povinn˘ch osôb chránené vsúlade s definovan˘mi poÏiadavkami. Zákonsa bude dot˘kaÈ aj spôsobu rie‰enia bezpeã-nostn˘ch incidentov, kde ustanoví jednotn˘ asystematick˘ rámec notifikácie o v˘znam-n˘ch bezpeãnostn˘ch incidentoch v regulova-n˘ch oblastiach. Predmetom jednotného sys-tematického rie‰enia incidentov bude povin-nosÈ nahlásenia incidentu na príslu‰n˘ regu-laãn˘ orgán a koordinácia rie‰enia incidentuv spolupráci so systémom útvarov pre rie‰e-nie poãítaãov˘ch incidentov vytvoren˘chpodºa pripravovaného zákona o IB. Zákonnebude meniÈ kompetencie subjektov zodpo-vedn˘ch za ‰pecifické oblasti IB definovanéexistujúcimi zákonmi, ktoré plnia osobitnéúlohy podºa osobitn˘ch predpisov. Sekun-dárnym efektom zavedenia elektronickej ve-rejnej správy bude harmonizácia a prepojenieprocesov s elektronickou agendou vybavova-nou v in˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch Európskejúnie, napr. v oblasti jednotn˘ch kontaktn˘chmiest, resp. e-Healthu, v oblasti centrálnehonahlasovania a rie‰enia bezpeãnostn˘ch inci-dentov a pod.

V¯ZNAMNÉ ÚLOHY

Z pohºadu napæÀania t˘chto cieºov povaÏu-jem za potrebné uviesÈ, Ïe prv˘m a zatiaº je-din˘m úspe‰n˘m národn˘m projektom, kto-r˘ MF SR realizuje, sú:

1. Elektronické sluÏby centrálneho elek-tronického prieãinku – (CEP), v zahraniãíoznaãované aj ako projekt „Single Window“.Projekt reflektuje na odporúãania ã.33, ã.34a ã.35 Európskej hospodárskej komisie OSNna uºahãovanie obchodu a elektronického ob-chodovania (UN/CEFACT, na smernicu Eu-rópskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES osluÏbách na vnútornom trhu a vychádza z konceptu, na ktorého vypracovaní sa podie-ºali Európska komisia, Svetová obchodná or-ganizácie (WTO) a Svetová colná organizá-cie (WCO). Na základe citovanej smernice osluÏbách na vnútornom trhu sa s prv˘m kon-ceptom tohto projektu v podmienkach SRzaoberal program MINERVA realizovan˘ naMDPT SR v roku 2006.

UÏ jeho pln˘ názov „Centrálny elektronic-k˘ prieãinok pre medzinárodn˘ obchod a sú-visiace procesy“ naznaãuje jeho primárne po-slanie. Poslaním tohto vzorovo pripravenéhoprojektu financovaného z prostriedkov ope-raãného programu – OPIS bude zabezpeão-vaÈ elektronickú komunikáciu s vybran˘mi in-‰titúciami, ktor˘ch sluÏby sú v procese rie‰e-

kov na finanãné in‰titúcie v Slovenskej repu-blike sa od októbra 2010 niekoºkonásobnezv˘‰il. Koncom roku 2010 boli zaznamena-né aj útoky na zahraniãné in‰titúcie z digitál-neho priestoru Slovenska so ÏiadosÈou t˘chtosubjektov o pomoc. NespôsobilosÈ rie‰iÈ tie-to problémy, resp. ich nerie‰enie z rôznychpríãin má negatívny dosah na celkovú ekono-miku ‰tátu, ãím sa zároveÀ vytvára aj nega-tívny pohºad na ná‰ ‰tát nielen doma, ale aj v zahraniãí.

V dôsledku absencie nosného zákona, kto-r˘ by túto problematiku v SR zastre‰oval astriktnej‰ie stanovoval pravidlá, MF SR vy-pracovalo legislatívny zámer návrhu zákonao informaãnej bezpeãnosti (ìalej len „zákono IB“), ktor˘ vláda schválila uznesením ã.136/2010. Pripravovan˘ zákon musí zohºad-niÈ záujmy správcov/vlastníkov (ìalej len„správcov“) a potreby pouÏívateºov IKT, akoaj práva fyzick˘ch a právnick˘ch osôb, kto-r˘ch údaje sa v systémoch spracovávajú aktoré majú byÈ chránené. Z hºadiska pouÏíva-teºov sú pri spracovaní informácie najdôleÏi-tej‰ie úãel a obsah informácií, presnosÈ, aktu-álnosÈ, prístupnosÈ, autenticita, usporiadaniea kvalita informácií. Z hºadiska správcov aprevádzkovateºov je najdôleÏitej‰ia dostup-nosÈ informaãn˘ch zdrojov, podºa moÏnosti s prístupom on-line, a ich zabezpeãenie predúnikom informácií, neoprávnen˘m pouÏitíma naru‰ením integrity údajov, ako aj autoritaa dobré meno správcu systému. Zákon o IBsa bude vzÈahovaÈ na informaãné systémyverejnej správy, bude ustanovovaÈ povinnébezpeãnostné poÏiadavky na ostatné IKT v di-gitálnom priestore Slovenska, ktoré komuni-kujú s informaãn˘mi systémami verejnej sprá-vy v rozsahu potrebnom na zaistenie ich bez-peãného fungovania.

Návrh zákona, ktor˘ je v prípravnej fáze le-gislatívneho procesu, upravuje predmet a úãelzákona, definuje základné pojmy na vytvore-nie základov jednotnej terminológie v oblas-ti IB, upravuje postavenie orgánov ‰tátnejsprávy a ich kompetencie, priãom súãasnérozdelenie kompetencií, ktoré sa vyvinuli his-toricky, zostanú zachované. Návrh ìalej rie-‰i kategorizáciu informaãn˘ch systémov ve-rejnej správy, kde sa zavedie klasifikaãnáschéma pre informaãné systémy verejnej sprá-vy a ustanovia sa procesy klasifikácie infor-maãn˘ch systémov verejnej správy zaloÏe-n˘ch na citlivosti spracúvan˘ch dát podºa as-pektov dôvernosti, integrity, dostupnosti, a‰pecifickosti obsahu a ich potenciálneho ne-gatívneho vplyvu na obãanov, právnické oso-by a ‰tát. Ustanoví sa povinnosÈ povinn˘chosôb definovan˘ch zákonom o ISVS katego-rizovaÈ údaje vo svojich informaãn˘ch systé-moch podºa tejto schémy s ohºadom na zá-kladné aspekty informaãnej bezpeãnosti aminimálna povinná úroveÀ ich ochrany. Zá-roveÀ sa ustanovia minimálne bezpeãnostnépoÏiadavky a ciele riadenia informaãnej bez-peãnosti pre jednotlivé klasifikaãné stupne. Vãasti venovanej Jednotke na rie‰enie poãíta-ãov˘ch incidentov, bude ustanovené postave-nie a úlohy útvarov na rie‰enie poãítaãov˘chincidentov vo v‰eobecnosti, a ‰pecificky prevzniknutú jednotku na rie‰enie poãítaãov˘chincidentov (CSIRT.SK) v Slovenskej republi-ke. Zákon vytvorí ‰tandardizaãn˘ rámec in-formaãnej bezpeãnosti, priãom bude nadvä-

zovaÈ na ‰tandardizáciu podºa zákona o ISVSa na medzinárodné ‰tandardy informaãnejbezpeãnosti. SúãasÈou bude aj zavedenie mi-nimálnych bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek nadodávku informaãn˘ch systémov pre verejnúsprávu, a to pre prevádzkovateºov, ako aj do-dávateºov t˘chto systémov. ZároveÀ zákonprostredníctvom ‰tandardov ustanoví mini-málne bezpeãnostné poÏiadavky, ktoré budemusieÈ splniÈ nielen prevádzkovateº infor-maãného systému, ale aj jeho dodávateº, ne-závisle od zmluvy uzavretej s povinnou oso-bou, ktorou je in‰titúcia verejnej správy tak,aby bola zaruãená minimálna úroveÀ IB da-ného informaãného systému. ·tandardy sabudú okrem technick˘ch poÏiadaviek t˘kaÈ ajprocesnej oblasti riadenia informaãnej bez-peãnosti. V rámci vzdelávania a certifikácieosôb v IB budú ustanovené minimálne zna-lostné ‰tandardy vo verejnej správe pre oso-by s kompetenciami v oblasti riadenia infor-maãnej bezpeãnosti a vytvorenie vzdelávacie-ho a certifikaãného rámca. Pre tento úãelbudú ustanovené minimálne poÏiadavky navzdelanie a certifikáciu podºa jednotliv˘chstupÀov kategorizácie. Osobitná pozornosÈbude venovaná bezpeãnosti elektronickej ve-rejnej správy a bezpeãnosti internetu so za-meraním sa na bezpeãnú komunikáciu medzielektronick˘mi sluÏbami a registrami verej-nej správy, na minimálne bezpeãnostné opat-renia pre základné prístupové komponentyelektronickej verejnej správy, bezpeãnostnépoÏiadavky na rozhrania aplikácií typu „ko-munikácia medzi orgánmi verejnej správy“,identifikáciu a autentifikáciu, vyuÏívanie elek-tronického podpisu pri komunikácii medziorgánmi verejnej správy, audit a kontrolu.Internet, ako súãasÈ kritickej informaãnej inf-ra‰truktúry, musí na základe prijat˘ch opat-rení vykazovaÈ svoju odolnosÈ a stabilitu. Pô-jde o dosiahnutie spoloãného konsenzu o pri-oritách pre odolnosÈ a stabilitu internetu, po-kiaº ide o verejnú správu a jeho uvádzanie doprevádzky a zahrnutie organizácií do proce-su vypracúvania súboru zásad. V zásadách bysa odzrkadºovali základné hodnoty, a to preodolnosÈ a stabilitu internetu v rámci ná‰ho‰tátu. V oblasti bezpeãnosti ‰pecifick˘ch tech-nológií zákon vytvorí v‰eobecn˘ bezpeãnost-n˘ rámec a podmienky moÏnosti pouÏívaniabezkontaktn˘ch identifikaãn˘ch zariadení aspracovania údajov zaloÏen˘ch na báze rádi-ofrekvenãného prenosu. Sú to najmä rádio-frekvenãné identifikaãné technológie (RFID)ohrozujúce súkromie obãanov. Ide predov‰et-k˘m o skupinu automatickej identifikáciezberu dát, ktorá zah⁄Àa ãiarové kódy, biome-trické snímanie údajov, magnetické pásky amagnetické prúÏky, optické znakové rozpoz-návanie, ãipové karty (bankomatové karty,elektronické obãianske preukazy, elektronic-ké zdravotné karty a pod.), hlasové rozpozná-vanie a podobné technológie postavené natomto princípe. PoÏiadavky na proces riade-nia informaãnej bezpeãnosti upravia mini-málne poÏiadavky na proces riadenia infor-maãnej bezpeãnosti a jeho náleÏitosti u povin-n˘ch osôb, ãím sa umoÏní definovaÈ minimál-ne procesné a organizaãné aspekty. V ãasti ospôsobe a v˘kone kontrolnej ãinnosti zákonustanoví ‰tandardné poÏiadavky na v˘kon,spôsob v˘konu a oprávnenie vykonávaÈ kon-trolu dodrÏiavania povinností v oblasti infor-


ENISA „Cyber Europe 2010“: Detailn˘ záber z kontrolného a koordinaãného centra v Aténach, (zastúpenie z ºavej strany:

Slovensko, âesko, Maìarsko).

ktoré podporuje spoluprácu medziCSIRT/CERT tímami na európskej úrovni azdrÏuje spoluprácu s tímami podobného za-merania na celom svete. Hlavná podpora TF-CSIRT je zo strany asociácie TERENA(Trans-European Research and Education Ne-tworking Association), ktorá poskytuje fó-rum pre spoluprácu, inovácie a zdieºanie zna-lostí s cieºom ur˘chliÈ rozvoj internetov˘chtechnológií, infra‰truktúry a sluÏieb pouÏíva-n˘ch pre v˘skum a vzdelávanie komunity.

3. ZmierÀovanie a obnova je komplexúloh z kategórie úloh Akãného plánu pre IBzameran˘ na praktickú ãasÈ vnútro‰tátnychcviãení a rie‰enie núdzov˘ch udalostí s cie-ºom priblíÏenia sa Slovenska k ãlensk˘m ‰tá-tom EÚ. V tejto oblasti sa útvar CSIRT.SK ak-tívne zúãastnil prvého celoeurópskeho cviãe-nia zameraného na ochranu kritickej infor-maãnej infra‰truktúry, pod názvom „CyberEurope 2010“, ktoré sa uskutoãnilo v Aténach4. novembra 2010. Cviãenie organizovalaEurópska agentúra pre bezpeãnosÈ informáciía sietí (ENISA) a Európske v˘skumné cen-trum (JRC). Zúãastnilo sa ho celkovo 30 kra-jín EÚ a EFTA, z toho 22 aktívne, medziktor˘mi malo aktívne zastúpenie aj Slovens-ko, priãom 8 krajín z tohto poãtu bolo v po-zícií pozorovateºov. Na cviãení participova-lo viac ako 150 odborníkov z oblasti infor-maãnej bezpeãnosti zo 70 in‰titúcií z celej Eu-rópy vrátane Slovenska. V priebehu dÀa boliúãastníci cviãenia vystavení viac ako 320útokom naru‰iteºov/hekerov s dopadom nakritickú informaãnú infra‰truktúru.

V závislosti od krajiny sa zapojili do cvi-ãenia aj verejné orgány ãlensk˘ch ‰tátov, me-dzi nimi ministerstvá zodpovedné za komu-nikáciu, orgány ochrany informaãnej infra-‰truktúry, organizácie krízového riadenia, ná-rodné tímy reakcie na incidenty poãítaãovejbezpeãnosti (CERT/CSIRT), národné orgányinformaãnej bezpeãnosti a organizácie bez-peãnostného spravodajstva. Cviãenie boloriadené z kontrolného centra (Exercise Con-trol Center) umiestneného v Aténach, kde sanachádzali organizátori a osoby z jednotliv˘chkrajín EÚ a EFTA, ktorí koordinovali a mo-nitorovali aktuálny stav a podávali o Àom

hlásenie. Kºúãov˘m hráãom cviãenia za Slo-vensko, vystupujúcim v pozícií národnéhokoordinátora bolo MF SR, ktoré prostredníc-tvom vyslaného národného koordinátora z útvaru CSIRT.SK zaãlenûného v rozpoãto-vej organizácii DataCentrum, koordinovalov‰etky súvisiace ãinnosti. ëal‰ími aktívnymispoluúãastníkmi boli ‰tátne úrady zapojené doaktivít ochrany kritickej informaãnej infra-‰truktúry v SR, ktor˘mi sú Ministerstvo vnút-ra SR, Ministerstvo dopravy, v˘stavby a re-gionálneho rozvoja SR a Telekomunikaãn˘úrad SR.

ZÁVER

Pri rie‰ení úloh, najmä úloh legislatívnehocharakteru, úloh ktor˘ch implementácia strikt-ne závisí od zmeny legislatívy, napríklad CEP(Single Window), CSIRT.SK (vytvorenie ná-rodného kontaktného bodu na rie‰enie poãí-taãov˘ch incidentov), ZEP (dorie‰enie ne-kompatibility zaruãeného elektronického pod-pisu ako základného bezpeãnostného prvku)a pod. treba poãítaÈ aj s priebeÏn˘mi zmena-mi plynúcimi zo smerníc a nariadení EÚ/EK,ako aj s re‰pektovaním nového akãného plá-nu informaãnej spoloãnosti Európskej úniepod názvom „Digitálna agenda 2010 –2015“, ktor˘ Európska komisia predstavila15. mája 2010.

Pokiaº ide o cviãenie „Cyber Europe2010“, na základe predbeÏného hodnoteniaboli jeho ciele splnené a Slovensko obstálo.Pre krajiny zaostávajúce v oblasti ochrany kri-tickej informaãnej infra‰truktúry to bola prí-leÏitosÈ presadiÈ sa a získaÈ nové kontakty askúsenosti. Cviãenie poukázalo na absenciuzákonn˘ch postupov na európskej úrovni pririe‰ení rozsiahlych kybernetick˘ch útokov ana potrebu definovania jednotného kontakt-ného bodu na národnej úrovni z dôvodu rôz-norodosti vnútorn˘ch organizaãn˘ch ‰truktúrjednotliv˘ch krajín.

Ján HOCHMANNOdbor legislatívy, ‰tandardov a bezpeãnosti

Sekcia informatizácie spoloãnostiMinisterstvo financií Slovenskej republiky


43

nia obchodn˘ch prípadov nevyhnutné a s t˘msúvisiace prepojenia základn˘ch registrov s cieºom zníÏenia administratívnej záÈaÏe. Toznamená, Ïe pôjde o zjednodu‰enie procesovv oblasti obchodovania, pri tranzite tovarova vybavovaní v‰etk˘ch súvisiacich náleÏitos-tí pre v‰etky zúãastnené strany, a to z jedné-ho vstupného bodu s vysok˘m stupÀom elek-tronizácie procesov, kde budú jednotlivé úda-je podávané len jeden raz, ãím sa v˘razne ze-fektívnia sluÏby.

K problematike konceptu „Single Win-dow“ bola v novembri 2010 vo Var‰ave uspo-riadaná medzinárodná konferencia, ktorej sazúãastnili delegáti zo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tá-tov EÚ, vrátane zástupcov kandidátskychkrajín. Prizvaní boli aj zástupcovia z akade-mickej a podnikateºskej sféry, vrátane zá-stupcov zoskupení DG TAXUD, DG SAN-CO, DG ENV, DG MOVE a OLAF. Obsahomkonferencie bolo vymedzenie konceptu, hlav-n˘ch cieºov a medzníkov projektu v rámci EÚa medzi národn˘mi implementátormi, rie‰e-nie legislatívnych otázok, procedurálnych,technologick˘ch a technick˘ch aspektov, akoaj vymedzenie vzájomnej spolupráce. Od-borne zameran˘ obsah predná‰ok, worksho-pov a najmä závery konferencie potvrdili, Ïeprojekt CEP – Single Windows posúva SRmedzi ‰piãku v rámci EÚ a bude tak v˘znam-n˘m prínosom do medzinárodného obchod-ného priestoru.

Projekt v SR je po schválení detailnejfunkãnej ‰pecifikácie (DF·) Projektovou ra-dou a následne Riadiacim v˘borom projektu,ktor˘ zasadal 30. novembra 2010 uÏ po ‰tvrt˘raz. V prebiehajúcej druhej etape rie‰eniacharakterizovanej v˘vojom aplikaãného pro-gramového vybavenia bude potrebné dopra-covaÈ aj absentujúce ãasti v DF· z prvej eta-py. V priebehu roka 2012 bude nasledovaÈ do-dávka technologick˘ch komponentov, licen-cií a technického vybavenia. Projekt, do kto-rého je zapojen˘ch niekoºko desiatok ‰tát-nych in‰titúcií, bude ukonãen˘ do mája 2013s t˘m, Ïe Európska komisia bude minimálnepäÈ rokov vykonávaÈ monitoring jeho funkã-nosti a efektívnosti. Na ilustráciu, opis funk-cionality so sumarizáciou informácií z do-tknut˘ch organizácií a technick˘ návrh vrá-tane ãasového harmonogramu podºa DF·,obsahuje úctyhodn˘ch 4 716 strán.

2. Prevencia a pripravenosÈ je súãasÈouúloh Akãného plánu pre IB schváleného vlá-dou SR v roku 2010. MF SR v rámci plneniatejto úlohy zriadilo v roku 2009 ·pecializo-vanú jednotku pre rie‰enie poãítaãov˘ch in-cidentov – CSIRT.SK, ktorá sa aj napriekstagnácii jej personálneho obsadzovania, sta-la 14. septembra 2010 uznan˘m ãlenom eu-rópskej CSIRT/CERT komunity. Na základesplnenia stanoven˘ch kritérií Trusted Introdu-cer, ktor˘ pôsobí ako správca databázy funkã-n˘ch CSIRT/CERT tímov, udelil slovenskejCSIRT.SK status „Listed“, ão ju zaãleÀujehistoricky ako prvú a zatiaº jedinú zo Sloven-ska, do európskej komunity TF-CSIRT (TaskForce – Computer Security Incident Respon-se Team). Status „Listed“ predstavuje prv˘stupeÀ akreditácie a v súãasnosti je úlohoutímu CSIRT.SK pripraviÈ sa na plnenie nároã-n˘ch úloh a na splnenie podmienok pre ude-lenie statusu „Accredited“. Pre názornosÈuvediem, Ïe TF-CSIRT predstavuje zdruÏenie,

ENISA „Cyber Europe 2010“: Kontrolné a koordinaãné centrum v Aténach, národní koordinátori, (z pravej strany: Litva, Slovensko, âesko, Maìarsko, Rakúsko, ...)


44

Aké je základné poslanie Centra vedecko-technick˘ch informácií SR?

CVTI SR je organizácia priamo riadenáMinisterstvom ‰kolstva, vedy, v˘skumu a‰portu SR. ZaloÏili ju v roku 1938. Väã‰inusvojej viac ako 70-roãnej histórie bola známaako Slovenská technická kniÏnica a vÏdy pa-trila k priekopníkom v zavádzaní nov˘chkniÏniãn˘ch technológií. Po v˘znamn˘ch or-ganizaãn˘ch zmenách v poslednom období súaktivity CVTI SR v súãasnosti zamerané natieto hlavné okruhy ãinností: budovanie kniÏ-niãn˘ch a informaãn˘ch fondov, poskytova-nie kniÏniãn˘ch a informaãn˘ch sluÏieb prevedeckú komunitu a ‰irokú odbornú verejnosÈ,ako i metodickú a analytickú ãinnosÈ zame-ranú na podporu riadenia a hodnotenia kva-lity v oblasti v˘skumu. ëal‰ou v˘znamnouoblasÈou je popularizácia vedy a techniky abudovanie a prevádzka komplexn˘ch infor-maãn˘ch systémov pre vedu. Okrem t˘chtoãinností na‰a in‰titúcia implementuje tri ná-rodné projekty financované z Operaãnéhoprogramu V˘skum a v˘voj, vìaka ktor˘mmáme moÏnosÈ roz‰irovaÈ a skvalitÀovaÈ mo-derné kniÏniãno-informaãné sluÏby a zároveÀnám dávajú priestor na realizáciu nov˘ch ãin-ností zameran˘ch na podporu vedeckej komu-nity na Slovensku.

Spomínali ste, Ïe CVTI SR okrem kniÏniã-no-informaãn˘ch sluÏieb a ìal‰ích ãinnos-

tí realizuje aj tri národné projekty spolu-financované zo ‰trukturálnych fondov EÚ.Jedn˘m z nich je projekt Infra‰truktúrapre v˘skum a v˘voj – Dátové centrum prev˘skum a v˘voj. âo bolo v jeho rámci uÏvykonané?

V rámci národného projektu „Infra‰truktú-ra pre v˘skum a v˘voj – Dátové centrum prev˘skum a v˘voj“ (DC VaV) (http://dc.cvtisr.sk/) bolo vybudované Dátové centrum, kto-ré uchováva, spracúva a sprístupÀuje informá-cie potrebné pre organizácie v˘skumu a v˘-voja v Slovenskej republike za podmienok vy-sokej dostupnosti a bezpeãnosti dát. SúãasÈouinfra‰truktúry je tieÏ zabezpeãenie dostatoã-ne r˘chleho prístupu prostredníctvom ‰iroko-pásmov˘ch sietí a implementácia rie‰ení,umoÏÀujúcich efektívne vyuÏívanie a spraco-vanie informaãn˘ch zdrojov.

Ako bol cel˘ projekt realizovan˘?V minulom roku bola ukonãená prvá eta-

pa realizácie projektu, v rámci ktorej bolo vy-budované dátové centrum na Îilinskej univer-zite v Îiline, ako i záloÏné dátové centrum vBratislave. SúãasÈou projektu je tieÏ digitali-zaãné pracovisko, ktoré bolo vybudované vpriestoroch CVTI SR na Lamaãskej ceste. Vdátovom centre sú pouÏité najmodernej‰ietechnológie a vybudované v˘znamné úloÏnékapacity, ktoré umoÏnia dlhodobé a bezpeã-né uchovávanie veºkého mnoÏstva údajov,vrátane moÏnosti ich zálohovania v záloÏ-nom dátovom centre v Bratislave.

V súãasnosti sa zaãína etapa umiestÀova-nia rôznych vedeck˘ch databáz a softvéro-v˘ch aplikácií do Dátového centra. Tieto da-tabázy a aplikácie boli vy‰pecifikované pria-mo vedeck˘mi pracovníkmi a sú z rôznychvedn˘ch a technologick˘ch oblastí, ako sú bi-oinformatika, kvantovochemické v˘poãty,elektrónová ‰truktúra materiálov, fyzika, ma-tematika, ‰tatistika a iné. Spolu s kompletnouinformaãno-komunikaãnou infra‰truktúroubudú k dispozícii slovensk˘m vedcom, ãoim umoÏní akcelerovaÈ a zefektívniÈ v˘skum-né aktivity.

Uchovávanie, sprístupÀovanie a ochranadát – samozrejme nielen vedeck˘ch – je vdne‰nom elektronickom prostredí nanajv˘‰dôleÏitou témou. âo poskytuje CVTI SR vtomto smere?

CVTI SR nielen sprístupÀuje rôzne druhydokumentov a informácií, ale má skúsenosti

aj s ich uchovávaním – okrem iného i v súvi-slosti s budovaním a prevádzkou Dátovéhocentra. Okrem bohatej praxe pri ochrane auchovávaní tradiãn˘ch tlaãen˘ch nosiãov sle-duje a aplikuje nové technológie pri uchová-vaní digitálnych dokumentov. Ochrana digi-tálneho obsahu pokr˘va oblasÈ od v˘berukvalitn˘ch materiálov na digitalizáciu cezspracovanie digitálneho objektu, jeho opa-kované sprístupnenie a dlhodobú ochranu. Jeto teda pomerne ‰iroká oblasÈ a na to, aby smemohli zabezpeãiÈ opätovn˘ prístup k digitál-nemu obsahu, potrebujeme okrem kvalitn˘chtechnológií aj interdisciplinárnu spoluprácuknihovníkov a IT expertov. Knihovníci a in-formaãní pracovníci vo fáze spracovania do-kumentu majú za úlohu v˘ber najvhodnej‰ie-ho popisu metaúdajov v závislosti od druhudokumentu, evidencie a katalogizácie. PrisprístupÀovaní dokumentov, ich publikovaníprostredníctvom portálov ako aj v procesezabezpeãovania dlhodobej ochrany spolupra-cujú so softvérov˘mi odborníkmi.

V ãom táto spolupráca spoãíva? Aké mákonkrétne formy?

Na otázku spolupráce medzi knihovníkmia informatikmi bolo uÏ ãiastoãne odpoveda-né. Pri vytváraní digitálnych kniÏníc a repo-zitárov sa jedni bez druh˘ch jednoducho ne-zaobídu. Knihovníci vedia najlep‰ie urãiÈ, ãoje z dostupn˘ch archívov cenné a stojí za zdi-gitalizovanie, podºa ak˘ch kritérií treba doku-menty selektovaÈ, stanovia aj to, v akej ‰truk-túre treba dokumenty ukladaÈ, ak˘mi dátamiich treba dovybaviÈ tak, aby bol pri neskor‰omvyhºadávaní zabezpeãen˘ komfortn˘ prístupk uloÏen˘m dokumentom.

Na druhej strane je úlohou informatikov tie-to poÏiadavky vyhodnotiÈ a navrhnúÈ takétechnické rie‰enie, ktoré by spæÀalo predsta-vy knihovníkov a zároveÀ by bolo reálne im-plementovateºné za dan˘ch finanãn˘ch, ãaso-v˘ch i personálnych podmienok, priãom byspæÀalo poÏiadavky na r˘chlosÈ odozvy, bez-peãnosÈ, pouÏívateºskú prívetivosÈ a pod. Úlo-hou informatikov je tieÏ navrhnúÈ a zrealizo-vaÈ procesy spracovania a sprístupÀovaniadigitálneho obsahu, navrhnúÈ konkrétne HWa SW vybavenie a technologické postupy.

Z praxe poznáme, Ïe knihovníci a informa-tici ãasto hovoria kaÏd˘ svojím vlastn˘m od-born˘m jazykom. Pri vzájomnej spolupráci naspoloãnom projekte digitálizácie je teda prvo-radou podmienkou „nájsÈ spoloãnú reã“ pri

Spracovanie a ochranainformácií je nároãn˘ proces

Aktuálne, presné a overené informácie sú kºúãové vo v‰etk˘ch oblastiach Ïivota. Dne‰n˘ svet je preplnen˘informáciami najrôznej‰ieho druhu, je preto nutné ich vo veºkej miere selektovaÈ a vyhodnocovaÈ. Narastá takpotreba tieto informácie efektívne spracovaÈ, uchovaÈ a zabezpeãiÈ ich ochranu. Na‰Èastie existuje aj mnoÏstvomodern˘ch technológií a nástrojov, ktoré efektívnu správu informácií a dokumentov umoÏÀujú. O najnov‰ích

moÏnostiach v oblasti uchovávania, ochrany a sprístupÀovania vedeck˘ch informácií sme sa zhovárali s profesoromJánom TUR≈OM, riaditeºom Centra vedecko-technick˘ch informácií SR, známeho pod skratkou CVTI SR.

45

Ak˘ môÏeme podºa vás oãakávaÈ technolo-gick˘ v˘voj v oblasti spracovávania, úscho-vy a ochrany dát vo v‰eobecnosti?

Bezpeãnostné hrozby v súãasnosti sú zvy-ãajne zamerané na konkrétne ciele, teda nakonkrétne cenné informácie na známychmiestach; napr. na kradnutie hesiel alebo úda-jov o kreditn˘ch kartách podvrhnut˘m ‰kod-liv˘m kódom „získan˘m“ na atraktívnychmiestach internetu, ãi na priame zneuÏitieprístupu k zle vystaven˘m citliv˘m informá-ciám v lokálnej sieti. Opatrenia proti t˘mto ak-tuálnym hrozbám sú nákladné, trendom jenasadzovanie systémov Data Loss Preventiona viacúrovÀovej ochrany proti ‰kodlivémukódu – antimalware. Realizácia t˘chto opat-rení je prácna a zvyãajne majú dopad na v˘-konnosÈ IT techniky, na pracovné postupy avyÏadujú nepopulárne sprísÀovanie bezpeã-nostn˘ch opatrení. Preto v budúcnosti urãitevzrastie v˘znam ekonomickej efektívnostinielen v oblasti ochrany dát, ale aj v oblastiich uchovávania a spracovávania.

Súãasn˘m preferovan˘m trendom, ktor˘pravdepodobne pretrvá, je uplatÀovanie tech-nológie „cloud computing“ a virtualizácie.Ide o nov˘ model poskytovania sluÏieb, priktorom je ako sluÏba pouÏívateºom ponúknu-tá poÏadovaná disková kapacita ãi poãítaão-v˘ v˘kon vrátane infra‰truktúry. K tejto sluÏ-be majú zákazníci po splnení urãit˘ch poÏia-daviek (tzv. service level agreement) prístupcez internet a môÏu k nej pristupovaÈ napr. po-mocou webového prehliadaãa z ktoréhokoº-vek miesta. PouÏívateº nie je núten˘ prevá-dzkovaÈ vlastnú v˘poãtovú techniku (dátovécentrum). Veºkou v˘hodou je ‰kálovateºnosÈa merateºnosÈ technológie, teda fakt, Ïe sys-tém sa dynamicky prispôsobí poÏadovanejzáÈaÏi a zákazník platí len za spotrebovanémnoÏstvo prostriedkov, ãi uÏ je to v˘poãto-v˘ v˘kon, disková kapacita alebo mnoÏstvoprenesen˘ch dát. Ekonomická efektívnosÈ adynamickosÈ technológie a jednoduch˘ prí-stup znamená veºkú budúcnosÈ v jej vyuÏíva-ní aj v oblasti vedeck˘ch v˘poãtov.

realizácii tak˘chto knihovnícko-informatic-k˘ch rie‰ení.

Ako sa darí antiplagiátorskému systému –najmlad‰iemu „dieÈaÈu“ v portfóliu va‰ichsluÏieb?

Antiplagiátorsk˘ systém (APS) sme zaãa-li prevádzkovaÈ 30. apríla 2010. Vysoké ‰ko-ly sú podºa novely vysoko‰kolského zákonapovinné posielaÈ svoje závereãné práce (ba-kalárske, diplomové, dizertaãné) a kvalifi-kaãné práce (rigorózne a habilitaãné) do Cen-trálneho registra závereãn˘ch a kvalifikaãn˘chprác (CRZP), kde musia pred obhajobouprejsÈ procesom overenia originality. Z nich,ako aj z in˘ch zdrojov (napr. internetov˘ch)sa vytvára tzv. porovnávací korpus, voãi kto-rému potom antiplagiátorsk˘ systém vykoná-va poÏadované porovnávanie na originalituvloÏenej práce. CVTI SR je zodpovedné zaprevádzku antiplagiátorského systému, ktor˘overuje originalitu t˘chto prác.

V̆ stupom overenia originality závereãnejalebo kvalifikaãnej práce je „Protokol o kon-trole originality“, ktor˘ identifikuje ãasti tex-tu predloÏenej práce totoÏné s ãasÈami textovprác uloÏen˘ch v CRZP a s vybran˘mi inter-netov˘mi zdrojmi. Protokol o kontrole origi-nality slúÏi ‰tátnicovej komisii ako podkladpri hodnotení originality práce a je súãasÈouzápisu o závereãnej (‰tátnej) skú‰ke.

UÏ samotná existencia CRZP/APS pôsobípreventívne. Systém je k dispozícii v‰etk˘mslovensk˘m vysok˘m ‰kolám. V zmysle no-vely vysoko‰kolského zákona sa momentál-ne pripravuje sprístupnenie závereãn˘ch prác‰irokej verejnosti.

Dôkazom úspe‰ného fungovania systémuje aj záujem zahraniãn˘ch kolegov o rie‰enieotázky plagiátorstva na vysok˘ch ‰kolách. Vprvej dekáde februára 2011 sme privítali napôde CVTI SR na pracovnej náv‰teve vzác-nych hostí z Poºska: prof. Jana Kaêmiercza-ka, poslanca Sejmu – predsedu parlamentné-ho v˘boru pre inovácie a informatizáciu aprof. Zbigniewa Marciniaka, námestníka mi-nisterky vedy a vy‰‰ieho ‰kolstva. Delegáciasa Ïivo zaujímala o aktivity CVTI SR a naj-mä o v‰etky aspekty antiplagiátorského sys-tému. Vysoko pozitívne ocenili rie‰enie otáz-ky plagiátorstva na Slovensku. Poºskú dele-gáciu prijal ‰tátny tajomník Ministerstva ‰kol-stva, vedy v˘skumu a ‰portu SR JaroslavIvanão a na pôde parlamentu predseda V̆ bo-ru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeÏ a‰port Du‰an âaploviã.

Prejdime teraz k technike a technológii.Aké techniky a technológie pouÏívate priochrane dát?

Dlhodobú ochranu digitálneho obsahuumoÏÀujú viaceré techniky, napr. zálohovanie,viacnásobné kópie, pravidelná v˘mena úloÏ-n˘ch médií, migrácia a pod. Táto oblasÈ je preCVTI SR príleÏitosÈou na spoluprácu s ìal‰í-mi vedeck˘mi a pamäÈov˘mi in‰titúciami,ako sú Slovenská národná kniÏnica v Marti-ne, Univerzitná kniÏnica v Bratislave, kniÏ-nice múzeí a galérií, vysoké ‰koly a univer-zity napr. pri duplicitnom uchovávaní digitál-nych dokumentov, tvorbe, uchovávaní a sprí-stupÀovaní digitálneho obsahu.

Vyskytli sa uÏ v oblasti sprístupÀovaniainformácií a poznatkov aj nejaké bezpeã-nostné incidenty?

Aktuálne riziká v oblasti bezpeãnosti ucho-vávania a ochrany údajov spoãívajú v samot-nom uchovávaní údajov, ale úzko súvisia aj sich spracovaním. Najrizikovej‰ie sú aplikácies prístupom na internet, ktoré s údajmi pracu-jú, vyhodnocujú ich a prezentujú. KaÏdé na-ru‰enie dôvernosti, integrity a dostupnosti úda-jov, poru‰enie autenticity, presnosti a spoºahli-vosti informácií, naru‰enie kontinuity ãinnos-ti organizácie a naru‰enie poskytovania sluÏiebmá závaÏn˘ dopad na bezpeãnosÈ. Preventív-ne opatrenia, ak˘mi sú v na‰om prípade exis-tencia hlavného a záloÏného dátového centraa v˘mena kritick˘ch údajov s in˘mi dátov˘-mi centrami a in‰titúciami, uchovávanie dát napáskov˘ch médiách a implementácia najrôz-nej‰ích ochrann˘ch nástrojov, v tomto smerepomáhajú zniÏovaÈ bezpeãnostné riziká.

Kde v súãasnosti vidíte najväã‰ie prekáÏ-ky pri uchovávaní a sprístupÀovaní digitál-neho obsahu?

Ako uÏ bolo spomenuté, na‰e technologic-ké vybavenie je na vysokej úrovni. Máme kdispozícii aj kvalifikovan˘ personál, ktor˘dokáÏe túto techniku, ako aj softvérové vyba-venie spoºahlivo obsluhovaÈ.

Rozsah dokumentov, ktoré je moÏné sprí-stupniÈ pre potreby vedeckej komunity, obme-dzuje aktuálne znenie autorského zákona (Zá-kon ã. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a prá-vach súvisiacich s autorsk˘m právom). Pridokumentoch chránen˘ch autorsk˘m právommá autor vyhradené v‰etky práva t˘kajúce sanapr. jeho vyuÏívania, rozmnoÏovania, roz‰i-rovania, vystavovania a pod. Na tieto úkonyje nutné získaÈ od vlastníka autorsk˘ch právsúhlas, licenciu. Autorské právo tieÏ nepoznápojem elektronick˘ dokument alebo dielo velektronickej podobe.

SprístupÀovanie napríklad sivej literatúryalebo obsahu vedeck˘ch repozitárov by ur˘-chlilo zakomponovanie niektorej z foriemtzv. voºn˘ch licencií do autorského zákona.Napríklad súbor voºn˘ch licencií CreativeCommons bol aplikovan˘ v autorskom záko-ne v âR, ãím sa umoÏnilo sprístupnenie veº-kého mnoÏstva najmä elektronick˘ch doku-mentov bez nutnosti zdæhavého rie‰enia li-cenãn˘ch podmienok s drÏiteºmi autorsk˘chpráv. Novelizácia ná‰ho autorského zákona vtakomto zmysle by v˘razne podporila ìal‰ienapredovanie v oblasti sprístupÀovania in-formácií a poznatkov.


Moderná budova CVTI SR na Lamaãskej ceste v Bratislave.

Pohºad do jedného zo serverov, umiestnen˘ch v DC VaV v Îiline.

46

V L Á D A S R

zmluvách, napríklad pri projekte obãianskychpreukazov s ãipom, pri registri fyzick˘chosôb a na servisn˘ch zmluvách k integrova-nému informaãnému systému. Pri zazmluv-nen˘ch projektoch sme dosiahli úsporu vy‰e13 miliónov eur.

Do akej miery sa ‰etrenie dotklo bezpeãnos-ti? Aké kroky a postupy ste volili a na ãosa vzÈahovali v rámci ministerstva vnútra?

Na bezpeãnosti obãanov rozhodneme ne-‰etríme, aj preto sa prepú‰Èanie t˘kalo len ci-viln˘ch zamestnancov, a nie hasiãov a poli-cajtov. Ministerstvo vnútra naopak robí kro-ky k zv˘‰eniu bezpeãnosti najmä prezbrojo-vaním polície. Rezort vnútra pripravuje verej-né obstarávania na nákup 10 000 ks samopa-lov a 24 000 ks pi‰tolí 9 mm.

Ako vidíte prácu dopravn˘ch policajtov?Naznaãujú ich doteraj‰ie v˘sledky spokoj-nosÈ s bezpeãnosÈou na cestách Slovenska?

BezpeãnosÈ na cestách je jednou z priorítpolície. Klesá poãet nehôd a poãet ÈaÏko zra-nen˘ch, bohuÏiaº v druhom polroku 2010 vniektor˘ch mesiacoch stúpli smrteºné doprav-né nehody. Celkovo v‰ak môÏem kon‰tatovaÈ,Ïe predchádzajúci rok priniesol najmenejm⁄tvych na cestách v histórii. Polícia zverej-Àuje oznaãené aj neoznaãené hliadky v kaÏ-dom kraji, t˘mto krokom sme minimalizova-li tzv. schovávanie sa policajtov za kríãkom.Cieºom polície nie je vyberaÈ blokové poku-ty, ale pozitívne ovplyvniÈ bezpeãnosÈ a plynu-losÈ na v‰etk˘ch komunikáciách. Informuje-me prostredníctvom médií aj typ a farbu vozi-dla, v ktorom sa nachádza neoznaãená hliad-ka. Polícia pôsobí aj preventívne a dáva radychodcom a cyklistom o pouÏívaní reflexn˘chprvkov na obleãení. Poãas piatkov a víkendovsú zv˘‰ené kontroly u vodiãov na alkohol anávykové látky, tie sa nachádzajú najmä vblízkosti kultúrno-spoloãensk˘ch podujatí, vokolí zábavn˘ch centier, diskoték, herní a ba-rov.

Hovorili ste aj o sprísnení legálnej drÏbyzbraní, vychádzali ste z tragédie, ktorá sapred ãasom stala v Devínskej Novej Vsi,alebo ste o tom uvaÏovali uÏ skôr?

UdalosÈ z 30. augusta 2010, pri ktorej pri-‰lo bezprostredne o Ïivot osem ºudí a viace-ro bolo váÏne zranen˘ch ukázala, Ïe drÏaniesamopalov môÏe maÈ tragické následky. Ta-kisto sa ukázalo, Ïe spoliehanie sa na posú-denie zdravotnej spôsobilosti bez obligatór-neho vy‰etrenia psychológom je pri získava-ní zbrojného preukazu, resp. jeho obnovova-ní nedostatoãné. Doteraz potreba psychologic-kého vy‰etrenia Ïiadateºov o zbrojn˘ preukazzávisela od posúdenia posudzujúceho lekára

a obligatórna bola iba u mladistv˘ch, ktorí Ïia-dali vydanie zbrojného preukazu na ‰portovéúãely. Novelou chceme zmeniÈ, aby bolo psy-chologické vy‰etrenie povinné pre v‰etk˘chÏiadateºov o udelenie zbrojného preukazu. Arovnako chceme skrátiÈ platnosÈ preukazu zdesiatich rokov na päÈ, ão by znamenalo, ÏekaÏd˘ch päÈ rokov musí Ïiadateº podstúpiÈpsychologické vy‰etrenie.

Zamerali ste sa aj na oblasti so zv˘‰enoukriminalitou. Ktoré sú problematické loka-lity na Slovensku, ako sa tam dá zaruãiÈbezpeãnosÈ?

Identifikovali sme miesta so zv˘‰enou kri-minalitou na Slovensku a zv˘‰ili v nich po-ãet policajtov. K 1. januáru 2011 sme zv˘‰i-li poãet príslu‰níkov v Pohotovostnej moto-rizovanej jednotke v Ko‰ickom a v Bansko-bystrickom kraji o 50 a v Pre‰ovskom kraji aÏo 75 policajtov. K rovnakému dátumu smezv˘‰ili aj príslu‰níkov pohotovostn˘ch poli-cajn˘ch útvarov v Pre‰ovskom a Ko‰ickomkraji o 10 a v Banskobystrickom kraji o 5. UÏviackrát som avizoval, Ïe policajti majú byÈv uliciach a nie v kancelárii. Odtiaº totiÏto lenÈaÏko môÏu vedieÈ o problémoch, ktoré trápiaobyvateºov. Polícia nemôÏe pôsobiÈ iba repre-sívne, musí aj pomáhaÈ a chrániÈ.

V ãom spoãíva najväã‰ia reorganizácia v Policajnom zbore, preão boli potrebnézmeny?

Cieºom reorganizácie Policajného zboru jezv˘‰iÈ jeho dôveryhodnosÈ. Hlavnou my‰lien-kou je, aby v˘konní policajti mali vy‰‰í platako tí, ktorí nepodávajú poÏadovan˘ v˘kon.Doteraz boli dopravní policajti hodnotení na-príklad podºa toho, koºko zadrÏali vodiãsk˘chpreukazov. Nov˘ systém zavedie, Ïe hlav-n˘m kritériom bude poãet dopravn˘ch ne-hôd, ktor˘ sa stal poãas jeho sluÏby na kon-krétnom mieste. ZároveÀ bude na samotnompolicajtovi, ako sa v rámci svojich kompeten-cií postará, aby to ãíslo bolo ão najniÏ‰ie. Prehliadkového poriadkového policajta je najdô-leÏitej‰ie, aby preventívne pôsobil, pre nehobude hlavn˘m kritériom, ãi poãas v˘konusluÏby bol spáchan˘ trestn˘ ãin alebo priestu-pok. Od toho sa bude odvíjaÈ ìal‰ie krité-rium, teda ak do‰lo k spáchaniu trestnéhoãinu, ãi sa mu podarilo zadrÏaÈ páchateºa.·tvrÈroãne bude prebiehaÈ hodnotenie, ktorébude maÈ vplyv na ich plat. Hodnotenie budespoãívaÈ v troch stupÀoch, uspokojiv˘, neus-pokojiv˘, alebo viac ako uspokojiv˘. Ak budepolicajt neuspokojiv˘, príde o príplatok. Akpríplatok nemá, môÏe byÈ vyhodnoten˘ akonespôsobil˘ na svoju pozíciu. Nov˘ systémhodnotenia sa nevyhne ani policajtom na ria-diacich funkciách. Polovica hodnotenia bude

Dotknime sa reality, za efektívne ste vyhla-sovali neodkladné ‰etrenie s veºk˘m radi-kálnym zaãiatkom v rezorte vnútra, stespokojn˘?

·etrenie bolo skutoãne nevyhnutné najmäz ohºadom na stav verejn˘ch financií. Niesom typ ãloveka, ktorého prepú‰Èanie zamest-nancov te‰í, no bohuÏiaº to bolo nevyhnutné.·etrenie sa nedotklo policajtov ani hasiãov, tímusia byÈ v pohotovosti vÏdy aby chránili Ïi-voty a majetky na‰ich obãanov. Milióny eursa nám podarilo u‰etriÈ aj pri prehodnocova-ní niektor˘ch zmlúv v oblasti informaãn˘chtechnológií, zmluvy naìalej prechádzajú au-ditom s cieºom u‰etriÈ ão najviac finanãn˘chprostriedkov.

Ak˘ máte názor na v˘sledky auditu na mi-nisterstve vnútra? âo ste oãakávali?

Zru‰ili sme projekt Mobiln˘ policajt, pre-toÏe nerie‰il prioritné potreby obãanov, prektor˘ je Operaãn˘ program Informatizáciaspoloãnosti urãen˘ a aj podºa ministerstva fi-nancií hrozilo, Ïe ho EÚ nepreplatí. Zru‰ilisme aj projekt centrálneho informaãného sys-tému matrík za 9,3 milióna eur. Vypí‰eme honanovo a podmienkou bude v˘razne niÏ‰iacena. Ministerstvo u‰etrilo aj na existujúcich

BezpeãnosÈ je prvoradá,spokojnosÈ vítaná

Plány a ich postupné napæÀanie v rezorte ministerstva vnútra pribliÏuje v rozhovore redaktorkyAnny Komovej minister vnútra Slovenskej republiky Daniel LIP·IC.

ce pre jednotlivé sluÏby polície. Vypracova-li sme aj systém kariérneho postupu, ktor˘priamo nadväzuje na tento systém hodnote-nia. Spoãíva v tom, Ïe pre sme pre kaÏdú sluÏ-bu Policajného zboru identifikovali kariérnyrebríãek a pravidlá moÏn˘ch personálnychzmien.

V‰etky sluÏby polície okrem policajtov naúseku dopravy sú vo fáze, keì kritériá nasta-vujeme, a to aÏ do 1. júla tohto roka, vtedysystém zaãneme reálne pouÏívaÈ v praxi. Kvô-li nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácii na úse-ku bezpeãnosti cestnej premávky sme v prí-pade dopravnej polície s okamÏitou platnos-Èou zaãali hodnotiaci systém pouÏívaÈ „naost-ro“, bez nastavovania. KaÏdá dopravná neho-da (vrátane t˘ch, ktoré sa stali od zaãiatku ja-nuára) budú priamo negatívne ovplyvÀovaÈhodnotenie policajtov v dopravn˘ch hliad-kach, ako aj ich nadriaden˘ch.

âo treba dorie‰iÈ, aby sa prehlbovala spo-kojnosÈ s prácou polície? MoÏno hovoriÈ ajo absencii kariérneho postupu príslu‰níkovPolicajného zboru?

Práve preto, aby sme prehlbovali spokoj-nosÈ s prácou polície, zavádzame nov˘ hod-notiaci systém, ako aj nov˘ systém kariérne-ho postupu.

Asi nie je niã nové, keì sa oprieme o moti-váciu, ktorá je veºmi dôleÏitá pre dobréfungovanie aj vo va‰ich radoch, nemyslímteraz len na peniaze. Ak˘ máte názor namotivovanie policajtov?

Nov˘ systém hodnotenia je zaloÏen˘ prá-ve na vytvorení motivaãného prostredia, kdekaÏd˘ policajt individuálne, podºa svojichvlastn˘ch v˘sledkov bude ohodnoten˘. Mo-tivaãn˘m faktorom bude aj moÏnosÈ kariérne-ho postupu v prípadoch nadpriemerne dosa-hovan˘ch v˘sledkov.

Darí sa vám udrÏiavaÈ aj profesionálne aj

neformálne vzÈahy v radoch Policajnéhozboru? Je to síce nároãné, ale aj dôleÏité.

Profesionálne a neformálne vzÈahy v radochPolicajného zboru sú veºmi dôleÏité. Zavádza-nie nového systému hodnotenia, ako aj sys-tému kariérneho postupu nám zároveÀ umoÏ-ní tieto vzÈahy pozitívne budovaÈ. A to preto,Ïe znemoÏní existenciu negatívnych faktorov,ktor˘mi sú subjektívne hodnotenie, schová-vanie sa neschopn˘ch policajtov v kolektíve,nespravodlivé odmeÀovanie, kamarátske, ale-bo ináã nepriaznivo motivované kariérne po-stupy, dosadzovanie neprofesionálnych poli-cajtov do riadiacich funkcií. V prípade, Ïe sanám podarí tieto negatívne faktory elimino-vaÈ, bude moÏné budovaÈ pozitívne vzÈahy vpolicajn˘ch kolektívoch.

MoÏno hovoriÈ aj o ochrane Policajnéhozboru, je dostatoãne zabezpeãená?

V súãasnosti pripravujeme okrem iného ajnovú koncepciu ochrany policajta.

âo je dôleÏité pri získaní a udrÏaní si dô-very?

NajdôleÏitej‰ie je chápanie policajnej prá-ce ako sluÏby verejnosti, a podºa toho postu-povaÈ pri sluÏobn˘ch úkonoch.

Zmenili sa aj podmienky prijímania doPolicajného zboru.? Existujú spôsoby akopredchádzaÈ prijímaniu tak˘ch policajtov,ktorí po‰kodzujú dobré meno aj profesio-nalitu Policajného zboru?

Podmienky prijímania do Policajného zbo-ru sú uÏ v súãasnosti veºmi prísne. Z kaÏd˘chdesiatich uchádzaãov je moÏné na základenich prijaÈ len troch, ãi ‰tyroch. Zavádzan˘systém hodnotenia práce policajtov dokáÏeeliminovaÈ neÏiaducich, neefektívnych, ne-schopn˘ch policajtov v pomerne krátkomãase. Toto vidíme ako jeden z hlavn˘ch prí-nosov reforiem zavádzan˘ch v Policajnomzbore.

spoãívaÈ v tom, ãi podriadení policajti budúspæÀaÈ stanovené kritériá. Pokiaº bude polovi-ca jeho policajtov neuspokojiv˘ch, bude ne-uspokojiv˘ aj ich ‰éf. To znamená, Ïe reorga-nizácia sa bude t˘kaÈ v‰etk˘ch policajtov ajna riadiacich funkciách.

âo ìal‰ie plánujete pre skvalitnenie prácevá‰ho rezortu do budúcnosti, ão sa zmenípre obyvateºov a náv‰tevníkov Slovenska?

Po mojom nástupe do rezortu vnútra somavizoval, Ïe nechávam voºné ruky policajné-mu prezidentovi, aby vytvoril dôveryhodnúpolíciu, ktorá bude chrániÈ slu‰n˘ch ºudí abude tvrdá k zloãincom a gaunerom. Prijalosa viacero zmien. V rizikov˘ch oblastiach, kdeje zv˘‰ená kriminalita, sme zv˘‰ili poãty po-licajtov, poslali sme policajtov do ulíc, pri‰lok reorganizácii policajného zboru, ktorá budemotivovaÈ policajtov k lep‰ím v˘sledkom,

urãil sa presn˘ sadzobník pokút, to znamená,Ïe je jasne stanovená suma za ten, ktor˘ prie-stupok. Samozrejme zmeny sa net˘kajú ibapolície, chceme sprehºadniÈ verejné obstará-vanie vyuÏívaním tzv. e-aukcií, ktor˘mi smeuÏ pri v˘poãtovej technike zníÏili cenu o viacako polovicu, chystáme sa zosúladiÈ volebnúlegislatívu, aby nemali kaÏdé voºby iné pra-vidlá, je pripravená nová koncepcia pre inte-grovan˘ záchrann˘ systém.

Pozrime sa spoloãne na v˘voj spoãiatkutechnick˘, ale aj legislatívny. Aké pokrokyste zaznamenali?

Na‰ím cieºom je zv˘‰iÈ dôveryhodnosÈ po-lície na Slovensku. Hodnotiacim systém za-vádzame nov˘ systém riadenia Policajnéhozboru. Vypracovali sme kritériá aÏ na jedno-tlivého policajta, teda aj nadriaden˘ch, dife-rencovane podºa jednotliv˘ch sluÏieb polí-cie. KaÏdá sluÏba je totiÏ ‰pecifická svojouãinnosÈou. Podºa t˘chto kritérií kaÏd˘ policajtpresne vie, ão má robiÈ, ak chce byÈ pozitív-ne hodnoten˘. Tento spôsob hodnotenia budeindividuálne kaÏdého policajta motivovaÈ,aby konal presne tie ãinnosti, ktoré sú pre túfunkciu, do akej je zaraden˘, prioritné. Totohodnotenie bude maÈ reálny dopad na odme-Àovanie a sluÏobn˘ pomer konkrétneho poli-cajta, ão tu doteraz nikdy nebolo. TaktieÏsme, ako nikdy predt˘m, stanovili ciele prá-

Na‰a republika potrebujevyspelú políciu

Policajn˘ zbor Slovenskej republiky je síce stále spojen˘ s minulosÈou, inak to ani nemôÏe byÈ, no nové ãasy treba vnímaÈ aj v radoch polície. Zrak prezidenta

Policajného zboru SR Jaroslava SPI·IAKA sa upriamil do budúcnosti na úlohy, ktoré treba plniÈ a na ktoré sa p˘tala redaktorka Anna Komová.

V L Á D A S R

47

M I N I S T E R S T V O V N Ú T R A S R

48

Ako sme spomenuli v úvode, venujete sa ajintegrovanému záchrannému systému. âov‰etko súvisí s koncepciou jeho organizá-cie, fungovania a rozvoja?M. ÎILINKA: V navrhovanej koncepcii sakladie dôraz najmä na re‰trukturalizáciu or-ganizácie riadenia, fungovania a rozvoja ope-raãného riadenia. Pod operaãn˘m riadením sizjednodu‰ene môÏeme predstaviÈ príjem, vy-hodnotenie a distribúciu informácie, ktorúnapríklad volajúci ohlási na ãíslo tiesÀovéhovolania, a následnú reakciu, ktorou je v prí-pade tiesÀovej situácie vysielanie síl a pro-striedkov na miesto zásahu prostredníctvominformaãno-telekomunikaãn˘ch prostriedkov.Operaãné riadenie je kºúãov˘m prvkom v in-tegrovanom záchrannom systéme, pretoÏe saaktivuje ako úplne prv˘ prvok riadenia priakejkoºvek neÏiaducej udalosti a následneposkytuje podporu pre zasahujúce zloÏky v te-réne.

Kde v‰ade na Slovensku sú koordinaãnécentrá IZS, ako pracujú, majú uÏ vytvore-né vhodné podmienky na prácu?M. ÎILINKA: Operaãné riadenie v súãas-nosti prebieha v rámci ôsmich koordinaã-n˘ch stredísk, ktoré sa nachádzajú na ob-vodn˘ch úradoch v sídle kraja a zodpoveda-jú za príjem ãísla 112. V rovnak˘ch priesto-roch sa nachádza aj 8 krajsk˘ch operaãn˘chstredísk záchrannej zdravotnej sluÏby, ktorézodpovedajú primárne za príjem ãísla 155,

ako aj za vysielanie zdravotníckych síl a pro-striedkov. Príjem a vyhodnotenie tiesÀov˘chinformácií z tiesÀov˘ch ãísel 150 a 158 je za-bezpeãen˘ na okresnej úrovni cez ìal‰ích 51operaãn˘ch stredísk tiesÀového volaniaokresn˘ch riaditeºstiev Hasiãského a záchran-ného zboru a 44 operaãn˘ch stredísk okres-n˘ch riaditeºstiev Policajného zboru. Koncep-cia si kladie za cieº zjednodu‰iÈ súãasné ope-raãné riadenie, tzv. super‰peciálnym mode-lom. Na základe neho by malo vzniknúÈ in-tegrované operaãné stredisko, v ktorom sabudú prijímaÈ v‰etky národné ãísla tiesÀové-ho volania, ako aj jednotné európske ãíslotiesÀového volania 112. Z tohto miesta sa zá-roveÀ budú integrovane vysielaÈ sily a pro-striedky pre pomoc v tiesni. V prípade mimo-riadnych situácií bude stredisko zodpovednéza integrované vyrozumenie a varovanie oby-vateºstva. V praxi to prinesie zmeny najmä voblasti organizaãno-in‰titucionálnej ako ajinformaãno-komunikaãnej infra‰truktúry, a voblasti vzdelávania operátorov. Spomína-n˘ch 51 operaãn˘ch stredísk HaZZ a ìal‰ích44 operaãn˘ch stredísk PZ bude zredukova-n˘ch na osem krajsk˘ch operaãn˘ch stre-dísk, ktoré budú vzájomne prepojené a zastu-piteºné. ZároveÀ dôjde k zjednoteniu zásaho-v˘ch obvodov PZ a HaZZ s územnospráv-nym ãlenením Slovenska na krajskej úrovni.Zjednotí sa informaãno-komunikaãná infra-‰truktúra zloÏiek, aby mohli spolu lep‰ie ko-munikovaÈ a koordinovaÈ svoj pohyb. Na to

bude, samozrejme, nadväzovaÈ aj príslu‰névzdelávanie operátorov.

V súãasnosti uÏ prebieha postupn˘ pre-chod operaãného riadenia z okresnej úrovnena krajskú úroveÀ. Bola realizovaná napr.priestorová a technologická integrácia operaã-ného strediska Hasiãského a záchrannéhoútvaru hl. mesta SR Bratislavy a operaãnéhostrediska Krajského riaditeºstva HaZZ v Bra-tislave v rámci koordinaãného strediska IZS.Príjem ãísla tiesÀového volania 150 a hasiã-sk˘ch udalostí z ãísla tiesÀového volania 112je zabezpeãovan˘, a to vrátane vysielania ariadenia síl a prostriedkov operaãn˘m dô-stojníkom HaZZ na koordinaãnom strediskuintegrovaného záchranného systému. V ko-neãnom dôsledku to znamená v Bratislaveskrátenie ãasu aktivácie síl a prostriedkovnajmä v prípade volaní na ãíslo tiesÀového vo-lania 112 cca o 5 aÏ 8 minút.

Nov˘m prvkom v IZS bude centrálne mo-nitorovacie a riadiace stredisko, ktoré zriadiMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky.Bude slúÏiÈ ako prvok pre monitorovaniefunkãnosti komunikaãnej a informaãnej tech-nológie IZS, monitorovanie ãinnosti operáto-rov na koordinaãn˘ch a operaãn˘ch stredi-skách, monitorovanie a zabezpeãenie infor-maãného toku o neÏiaducich udalostiach, mi-moriadnych udalostiach a o silách a prostried-koch, vyhodnocovanie a spracovávanie infor-mácií pre ãinnosÈ ústredn˘ch orgánov ‰tátnejsprávy a poskytovanie súãinnosti krízovému‰tábu ministerstva vnútra a ústrednému krízo-vému ‰tábu. V rámci tohto strediska budúpôsobiÈ zástupcovia prezídia PZ, prezídiaHaZZ, Operaãného strediska ZZS a Sekcie in-tegrovaného záchranného systému a krízové-ho manaÏmentu Ministerstva vnútra Sloven-skej republiky.

Ako sa práca integrovaného záchrannéhosystému menila v súvislosti s poÏiadavka-mi Európskej únie? Dá sa povedaÈ, Ïe dnesje kvalita a rozsah sluÏieb IZS na európskejúrovni, aké je technické zabezpeãenie?M. ÎILINKA: Európska únia v roku 1991prijala rozhodnutie, podºa ktorého mala kaÏ-dá krajina EÚ zabezpeãiÈ príjem európskehoãísla tiesÀového volania 112, ktoré malo vy-tvoriÈ podmienky pre integrované operaãnériadenie ako predpoklad pre ‰tandardizáciu azv˘‰enie dostupnosti sluÏieb ãísiel tiesÀo-v˘ch volaní v rámci EÚ. Pre Slovensko saopatrenia vypl˘vajúce zo spomínaného roz-hodnutia Rady stalo jednou z podmienokvstupu do EÚ. Prípravu zákona o integrova-nom záchrannom systéme, ako aj celú agen-du z vecného hºadiska dostalo do gestorstvaministerstvo vnútra. 1. júla 2002 nadobudol

Integrovan˘ záchrann˘ systém

·tátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maro‰ ÎILINKA si po sedemnástich rokoch prácev rezorte prokuratúry dáva dnes rovnako záleÏaÈ na úlohách v rezorte vnútra. Jednou z mnoh˘ch

je aj integrovan˘ záchrann˘ systém, ku ktorému sa vyjadruje aj poslanec NRSR Jozef BUâEKãlen V̆ boru pre obranu a bezpeãnosÈ. Problematike bezpeãnosti sa venoval aj ako splnomocnenec

vlády SR pre integrovan˘ záchrann˘ systém. Oslovila ich redaktorka Anna Komová.

49

úãinnosÈ zákon ã. 129/2002 Z. z. o integrova-nom záchrannom systéme, ktor˘ bol niekoº-kokrát novelizovan˘.

PoÏiadavky EÚ zásadne formovali v˘vojIZS na Slovensku, najmä prostredníctvom po-Ïiadaviek na rozsah, dostupnosÈ a interopera-bilitu sluÏieb, garantovan˘ch ºuìom v tiesni.PovinnosÈou sa stala napr. automatická loka-lizácia volajúceho, ktorá v súãasnosti na Slo-vensku uÏ funguje a pracuje sa na zv˘‰ení jejpresnosti. V záujme zv˘‰enia dostupnosti slu-Ïieb ãísiel tiesÀov˘ch volaní pre zdravotneznev˘hodnen˘ch ºudí v súãasnosti prebieha vgestorstve Ministerstva vnútra SR a v spolu-práci s nepoãujúcimi uÏívateºmi pilotn˘ pro-jekt, ktorého cieºom je testovaÈ nové komuni-kaãné rie‰enia a tvoriÈ metodiku pre komuni-káciu operátorov ãísla tiesÀového volania stouto cieºovou skupinou. ZároveÀ prebiehapríprava integrácie palubného tiesÀového vo-lania eCall z havarovan˘ch automobilov doportfólia sluÏieb ãísla tiesÀového volania 112.

V̆ zvou pre rozvoj integrovaného záchran-ného systému je dnes najmä poÏiadavka nakomplexn˘ manaÏment neÏiaducich a mimo-riadnych udalostí a vyuÏitie technick˘ch ino-vácií na podporu efektívneho zdieºania infor-mácií medzi zasahujúcimi zloÏkami, nositeº-mi strategick˘ch rozhodnutí a verejnosÈou.

Ako by ste hodnotili medzinárodnú spolu-prácu v rámci IZS?M. ÎILINKA: Lisabonská zmluva roz‰iru-je právomoci EÚ na úseku civilnej ochranyobyvateºstva a krízového manaÏmentu a kla-die nové v˘zvy systematickému rozvoju me-chanizmov civilnej ochrany v prepojení sosluÏbami záchrann˘ch zloÏiek na národnejúrovni. Klauzula solidarity kladie poÏiadav-ku na systematick˘ rozvoj intervenãnej kapa-city podporiÈ iné ãlenské ‰táty pri manaÏ-mente mimoriadnych udalostí presahujúcichmoÏnosti daného ‰tátu na ich zvládanie vlast-n˘mi silami a prostriedkami, ão nie je moÏ-né realizovaÈ bez efektívnej medzinárodnejspolupráce, ‰tandardizácie a interoperabilitysluÏieb IZS.

IZS Slovenskej republiky reaguje na tietov˘zvy úsilím o systematick˘ rozvoj inter-venãn˘ch kapacít IZS, podporou rozvoja bi-laterálnych vzÈahov a zv˘‰enou intenzitoumedzinárodnej spolupráce, ktorej v˘sledkomje aj integrácia do medzinárodn˘ch platforiemeurópskej asociácie tiesÀov˘ch liniek, aktív-na úãasÈ na tvorbe sektorov˘ch ‰tandardov presluÏby v rámci platforiem EK a úãasÈ MV SRna európskych rozvojov˘ch projektoch EU-RETS, EURAMET a CARESS.

V kontexte rozvoja bilaterálnych vzÈahovmá Slovenská republika uzatvoren˘ch niekoº-ko medzivládnych dohôd so susedn˘mi ‰tát-mi, ktor˘ch predmetom je napr. spolupráca prikatastrofách, ãi mimoriadnych udalostiach.Na ne nadväzuje niekoºko vykonávacích do-hôd, ktoré si uzatvárajú jednotlivé krajskériaditeºstvá Hasiãského a záchranného zborus hasiãsk˘mi zbormi susedn˘ch ‰tátov. Cie-ºom t˘chto vykonávacích dohôd je, aby v prí-pade núdzovej situácie mohli zloÏky pro-mptne reagovaÈ – teda prekroãiÈ hranice aposkytnúÈ okamÏitú pomoc na území sused-ného ‰tátu. Tak˘mto spôsobom sa snaÏíme na-plniÈ Schengenské acquis a ìal‰ie medzinárod-ne záväzné dokumenty.

Ako sne spomenuli v úvode, venovali ste sav minulosti aj integrovanému záchranné-mu systému. âo v‰etko súvisí s koncep-ciou jeho organizácie, fungovania a rozvo-ja?J. BUâEK: S koncepciou organizácie inte-grovaného záchranného systému súvisí naj-mä zásadná zmena organizácie riadenia, fun-govania a rozvoja operaãného riadenia vovzÈahu k taktickej úrovni IZS (v˘konné zloÏ-ky IZS napr. hasiãské stanice, pohotovostnémotorizované jednotky, ambulancie r˘chlej le-kárskej alebo zdravotnej pomoci), ako aj k strategickej úrovni riadenia základn˘ch zá-chrann˘ch zloÏiek (ústredné operaãné stredis-ká) s cieºom zabezpeãiÈ súãinnosÈ s krízo-v˘m ‰tábom pri plnení ich úloh.

Jednoducho povedané, reforma a premenasúãasn˘ch 8 koordinaãn˘ch stredísk integro-vaného záchranného systému a vy‰e stovkyoperaãn˘ch stredísk základn˘ch záchrann˘chzloÏiek na „krajské integrované bezpeãnost-né centrá“ pozostávajúce z krajsk˘ch ope-raãn˘ch stredísk Hasiãského a záchrannéhozboru, Policajného zboru, záchrannej zdravot-nej sluÏby, civilnej ochrany a krízového ria-denia.

Mojou ambíciou bolo zaãleniÈ do t˘chto„krajsk˘ch integrovan˘ch bezpeãnostn˘chcentier“ aj tzv. harmonizované sluÏby sociál-neho v˘znamu na ãísla 116, ktor˘ch zavede-nie a prevádzkovanie poÏaduje EÚ od ãlen-sk˘ch ‰tátov, zabezpeãiÈ telekomunikaãné ainformaãno-komunikaãné prepojenie na ope-raãné strediská ìal‰ích 2 základn˘ch záchran-n˘ch zloÏiek so ‰pecifickou a celo‰tátnou pô-sobnosÈou (Horská záchranná sluÏba, Banskázáchranná sluÏba) a keìÏe som bol aj splno-mocnencom vlády SR pre zabezpeãenie vstu-pu SR do schengenského priestoru a keìÏe„katastrofy“ nepoznajú Ïiadne hranice aj ichprepojenie na operaãné strediská hraniãnej acudzineckej polície príp. dispeãingy ostat-n˘ch záchrann˘ch zloÏiek (napr. mestská po-lícia, letové sluÏby, plavebná správa).

V praxi by sa t˘mto zjednotil „tok informá-cií“, ktor˘ je nevyhnutn˘ pre správne, r˘ch-

le a najmä kvalifikované rozhodovanie sanajmä operátorov, operaãn˘ch dôstojníkov –dispeãerov zdrojov, vedúcich zmien, veliteºovzásahov jednotliv˘ch základn˘ch záchran-n˘ch zloÏiek, ako aj orgánov civilnej ochra-ny a krízového riadenia (napr. starosta obce,prednosta obvodného úradu, minister vnútrapríp. iní ústavní ãinitelia).

Okrem synergického efektu vo vzÈahu k„toku informácií“ by bol pod „jednou stre-chou“ na krajskej úrovni zabezpeãen˘ príjemv‰etk˘ch tiesÀov˘ch volaní, teda 112, 150,155 a 158, vysielanie síl a prostriedkov v‰et-k˘ch záchrann˘ch zloÏiek, varovanie obyva-teºstva, vyrozumenie v‰etk˘ch orgánov krízo-vého riadenia pre v‰etky krízové situácie do-konca aj v období vypovedania vojny alebovyhlásenia vojnového stavu, ako aj príjem avybavovanie tzv. netiesÀov˘ch udalostí vrámci krajského operaãného strediska posky-tujúceho sluÏby sociálneho v˘znamu na ãís-le 116 (napr. 116000 horúca linka pre ne-zvestné deti, 116006 linka pomoci obetiamtrestn˘ch ãinov, 116111 linka pomoci deÈom,116117 poradenská lekárska pohotovostnásluÏba, 116123 linka dôvery) s moÏnosÈouumiestnenia ad hoc „terénnych sociálnychpracovníkov“ a psychológov príp. kÀazov podohode s príslu‰n˘mi ministerstvami pri mi-moriadnych udalostiach/krízov˘ch situáciách(napr. poradenstvo o sociálnych dávkach po-zostal˘m, informaãn˘ servis pre pozostal˘chobetí, krízová intervencia).

Kde v‰ade na Slovensku sú koordinaãnécentrá IZS, ako pracujú, majú uÏ vytvore-né vhodné podmienky na prácu?J. BUâEK: Koordinaãné strediská IZS sú vsúãasnosti zriadené v krajsk˘ch mestách. Priodpovedi na otázku ako pracujú a ãi uÏ majúvytvorené podmienky pre prácu budemúprimn˘, keìÏe som si v‰etky koordinaãnéstrediská integrovaného záchranného systé-mu, ako aj niektoré operaãné strediská základ-n˘ch záchrann˘ch zloÏiek pre‰iel osobne.

Z hºadiska viacer˘ch oblastí, poÏiadavieka podporn˘ch procesov nevyhnutn˘ch prevykonávanie príjmu tiesÀov˘ch volaní, vysie-lania síl a prostriedkov, varovania obyvateº-stva a vyrozumievania orgánov krízovéhoriadenia (napr. materiálno-technické zabezpe-ãenie, priestory, bezpeãnosÈ a ochrana zdra-via pri práci, motivaãné platové podmienkyalebo sociálne zabezpeãenie, informaãné tech-nológie, vzdelávanie a v˘cvik) vládne na niche‰te „doba ºadová“, keìÏe IZS dlhodobo trpel„politick˘m nezáujmom“, „finanãnou a per-sonálnou podv˘Ïivou“ a ignorovaním poÏia-daviek Európskej únie a OSN vo vzÈahu k „in-tegrovanému manaÏmentu udalostí“ pozo-stávajúceho z procesov: prevencia – pripra-venosÈ – reakcia – obnova.

S cieºom venovaÈ sa aj otázkam zlep‰eniapracovn˘ch podmienok pracovníkov pro-stredníctvom podporn˘ch procesov pre ãin-nosÈ koordinaãn˘ch stredísk integrovanéhozáchranného systému a v rámci neho pôsobia-cich krajsk˘ch operaãn˘ch stredísk základ-n˘ch záchrann˘ch zloÏiek, civilnej a krízové-ho riadenia príp. tzv. harmonizovan˘ch slu-Ïieb sociálneho v˘znamu (napr. stavebná inf-ra‰truktúra, personálne a sociálne zabezpeãe-nie, informaãno-komunikaãná infra‰truktú-ra, telekomunikaãné spojenie, materiálno-


50

budovania lep‰ieho fungujúceho IZS ako„sluÏby ‰tátu“ jeho obãanom, na kvalite kto-rej by ‰tátu vo vzÈahu k svojim obãanom, aleaj cudzincom malo záleÏaÈ.

Ako by ste hodnotili medzinárodnú spolu-prácu v rámci IZS?J. BUâEK: Vìaka reglementácii a tlaku zostrany Európskej únie a OSN vo väzbe na im-plementáciu pravidiel manaÏmentu udalostívrátane vytvárania mechanizmov v rámci sa-motnej Európskej únie a OSN, ako aj neus-tále roz‰irované poÏiadavky na rozvoj tiesÀo-vej linky 112, ktoré som spomínal ako uspo-kojivú.

Av‰ak aj v oblasti cezhraniãnej spoluprá-ce a medzinárodnej integrácie je „roboty akona kostole“. Bolo by Ïiaduce intenzívnej‰ie aaktívnej‰ie zapájanie sa SR a jej zástupcov vrámci viacer˘ch platforiem medzinárodnejspolupráce (napr. zriadenie národnej platfor-my ISDR OSN, ktorá by sa venovala „nadre-zortne“ otázkam prevencie katastrof vyuÏíva-júc poznatky a skúsenosti best practices zostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tátov OSN vo vzÈahu korgánom ‰tátnej správy, samosprávy ako aj III.sektora).

Nemenej dôleÏit˘m sa javí v praxi úpravacezhraniãn˘ch dohôd o spolupráci, ktoré majúsamosprávne kraje uzavreté so susedn˘mi‰tátmi alebo medzivládnych dohôd so sused-n˘mi ‰tátmi vo väzbe na poskytovanie sluÏiebzákladn˘mi záchrann˘mi zloÏkami na územísusedného ‰tátu, ak je ich poskytnutie geogra-ficky dostupnej‰ie pre obyvateºov prihraniã-ného pásma vrátane pravidiel financovania,refundácií a náhrad ‰kôd.

Za úvahu by tieÏ stálo zdokumentovaÈ exis-tenciu krízov˘ch plánov a tzv. typov˘ch plá-nov pre krízové situácie s cezhraniãn˘m pr-vkom a dohodnúÈ si aspoÀ bilaterálne pravid-lá spoloãného postupu, keìÏe vo vzÈahu k ochrane schengenského priestoru môÏeãlensk˘ ‰tát poÏadovaÈ doãasné obnoveniekontroly vnútorn˘ch hraníc v prípade závaÏ-ného ohrozenia verejného poriadku alebovnútornej bezpeãnosti príp. okamÏite obnoviÈkontrolu vnútorn˘ch hraníc, ak sa so zreteºomna verejn˘ poriadok alebo vnútornú bezpeã-nosÈ v ãlenskom ‰táte vyÏaduje bezodkladn˘zásah príp. vykonávaÈ zmiernenie hraniãn˘chkontrol v dôsledku v˘nimoãn˘ch a nepredví-dan˘ch okolností majúcich za následok takúintenzívnu premávku, Ïe ãakacia doba na hra-niãnom priechode sa stáva neprimeranou a uÏsa vyãerpali v‰etky zdroje ohºadom personá-lu, zariadení a organizácie práce a opäÈ by sommohol pokraãovaÈ, pretoÏe IZS je ako „neko-neãn˘ príbeh“.

technické zabezpeãenie) „na‰a vláda“ v au-guste 2009 zriadila in‰titút splnomocnencavlády pre integrovan˘ záchrann˘ systém. Sú-ãasná vláda rozhodla o nepotrebnosti tohto in-‰titútu v podmienkach SR v októbri 2010, hociv programovom vyhlásení vlády, v krátkodo-b˘ch ‰trukturálnych opatreniach vlády zoseptembra 2010, ako aj v ãerstvo schválenejnovej koncepcii o organizácii, fungovaní arozvoji IZS na roky 2011 aÏ 2015 z 19. januá-ra 2011 vo veºkej miere vychádzajúcej z pod-kladov mnou riadeného projektového tímu preIZS je „zásadná reforma“ deklarovaná ako„vládna priorita“.

Ako sa práca integrovaného záchrannéhosystému menila v súvislosti s poÏiadavka-mi Európskej únie?J. BUâEK: Predov‰etk˘m je potrebné pove-daÈ, Ïe „práca integrovaného záchrannéhosystému v súvislosti s poÏiadavkami Európ-skej únie sa nielen menila“, ale bude sa ne-ustále meniÈ. Európska únia totiÏ jednak ne-ustále roz‰iruje portfólio sluÏieb, ktoré musíãlensk˘ ‰tát zabezpeãiÈ vo vzÈahu k tiesÀovejlinke 112 (napr. e-Call: automatické privola-nie pomoci z osobného vozidla pri dopravnejnehode, multilingválne sluÏby, e-Reach: moÏ-nosÈ „dovolania sa“ prostredníctvom dátové-ho alebo obrazového prenosu informácií – in-ternet, sms, video na linku tiesÀového vola-nia 112 aj osobami so zdravotn˘m postihnu-tím sluchu a zraku, e-Health: sluÏby elektro-nického zdravotníctva), jednak neustále pre-cizuje pravidlá pre manaÏment udalostí (napr.aktuálne poÏiadavka EÚ vypracúvaÈ tzv. dy-namickú anal˘zu rizík, ktorej obsahom nanárodnej úrovni bude nielen identifikáciamoÏn˘ch hrozieb, nebezpeãenstiev a rizíkpre vznik tej-ktorej mimoriadnej udalosti“ astav síl a prostriedkov na ich likvidáciu príp.zmiernenie, ale aj v˘poãet pravdepodobnos-ti jej vzniku a rozsahu simulovaním udalostínapr. typu povodne cez GIS aplikácie, opera-tívneho presúvania síl a prostriedkov na ce-lom území ãlenského ‰tátu príp. medzi ãlen-sk˘mi ‰tátmi vrátane identifikácie moÏnéhorozsahu ‰kôd, vytvorenie modulov civilnejochrany najmä pre lesné poÏiare a povodne aaj tzv. CBRN modulov, teda modulov zabez-peãujúcich detekciu a likvidáciu chemick˘ch,biologick˘ch, jadrov˘ch a nukleárnych lá-tok). Príbeh „zásadn˘ch zmien práce inte-grovaného záchranného systému“ v súvislos-ti s poÏiadavkami Európskej únie, aby somzodpovedal Va‰u otázku, sa zaãal v SR písaÈnajmä v roku 1994, keì SR v rámci plnenia„predvstupov˘ch kritérií“ musela nastaviÈprocesy fungovania civilnej ochrany a vybu-dovaÈ systém civilnej ochrany obyvateºstva aneskôr v roku 2002 uÏ v rámci plnenia „prí-stupov˘ch kritérií“, keì musela implemento-vaÈ poÏiadavky súvisiace so zavedením jed-notného európskeho tiesÀového volania 112vrátane „balíka legislatívy EÚ“ pre oblasÈ te-lekomunikácií.

Dá sa povedaÈ, Ïe dnes je kvalita a rozsahsluÏieb IZS na európskej úrovni, aké jetechnické zabezpeãenie?J. BUâEK: Klamal by som, ak by som od-povedal, Ïe áno. Ale tieÏ by som klamal, kebysom povedal, Ïe nie. Minimálne ‰tandardy preorganizáciu a fungovanie IZS sú zavedené,

pozabudlo sa v‰ak na jeho ìal‰í rozvoj, kto-r˘ som uÏ avizoval.

Z hºadiska technického zabezpeãenia je nakoordinaãn˘ch strediskách IZS zaveden˘ sys-tém podpory riadenia CoordCom, ktor˘ v‰akneobsahuje mnoÏstvo funkcionalít poÏadova-n˘ch základn˘mi záchrann˘mi zloÏkami aGIS – geografick˘ informaãn˘ systém, ktor˘si v‰ak vyÏaduje najmä aktualizáciu dát amáp, ako aj doplnenie ìal‰ích funkcionalít.Pre potreby komunikácie medzi základn˘mizáchrann˘mi zloÏkami sa pouÏíva rádiolo-kaãná sieÈ SITNO, ktorá si tieÏ v dôsledkuprudkého technického a technologického roz-voja bude v dlhodobom horizonte vyÏadovaÈv˘menu a mohol by som pokraãovaÈ. Dosiaºv SR nemáme plo‰ne zavedenú tzv. AVL,teda automatickú lokalizáciu síl a prostried-kov základn˘ch záchrann˘ch zloÏiek, ktorá byvyrie‰ila koordináciu síl a prostriedkov vysla-n˘ch z koordinaãného strediska integrova-ného záchranného systému na miesto udalos-ti a na mieste udalosti.

Máte predstavu na ão sa treba sústrediÈ,prípadne ão zmeniÈ na zabezpeãenie sú-stavného rozvoja IZS?J. BUâEK: Moja predstava, ako som uÏ vy‰-‰ie odpovedal vÏdy bola a je jasná dosiaº.Predov‰etk˘m by som sa prihováral za „sku-toãn˘ a úprimn˘“ prístup v‰etk˘ch vlád, kto-ré budú na Slovensku vo vzÈahu k priorite „vy-budovaÈ lep‰ie fungujúci integrovan˘ zá-chrann˘ systém“, ktor˘ sa prejaví najmä vovyãlenení dostatoãného mnoÏstva finanãn˘chprostriedkov, ãi uÏ zo zdrojov ‰tátneho roz-poãtu alebo fondov EÚ alebo in˘ch nástrojovzahraniãnej pomoci, ako aj „v zmazaní hra-níc politick˘ch ‰arvátok koalícia a opozícia“.

Ochrana Ïivota, zdravia, majetku, Ïivot-ného prostredia a bezpeãnosti ‰tátu ako ústav-n˘ch práv by totiÏ mala byÈ „politicky farbo-slepá“, pretoÏe nikto z nás, vrátane ústav-n˘ch ãiniteºov nevie a nemôÏe povedaÈ, ÏesluÏby funkãného a fungujúceho IZS nebudepotrebovaÈ.

Ako som uÏ povedal v úvode, v prvomrade je potrebné sústrediÈ sa na reformu ope-raãného riadenia, teda premenu súãasn˘ch 8koordinaãn˘ch stredísk integrovaného zá-chranného systému a vy‰e stovky operaã-n˘ch stredísk základn˘ch záchrann˘ch zloÏiekna „krajské integrované bezpeãnostné centrá“.A ak by som mal povedaÈ oblasti, na ktoré satreba sústrediÈ vo vzÈahu k IZS, tak by to bolinajmä „proºudsky orientované“ opatreniasmerujúce k zlep‰eniu prostredia a podmie-nok práce pracovníkov v rámci IZS a k v˘cho-ve „‰piãkovej generácie operátorov, operaã-n˘ch dôstojníkov/dispeãerov zdrojov, vedú-ci zmien na koordinaãn˘ch strediskách inte-grovaného záchranného systému a veliteºovzásahov z jednotliv˘ch základn˘ch záchran-n˘ch zloÏiek“.

Som totiÏ viac ako presvedãen˘, Ïe iba ºu-dia s poÏadovan˘m osobnostn˘m profilom,vzdelaní, vzdelávaní a trénovaní, motivova-ní a chápajúci svoju profesiu ako poslanie spo-lu s kvalitn˘mi, modern˘mi a kompatibiln˘-mi informaãn˘mi a komunikaãn˘mi techno-lógiami a záchranárskou technikou s moÏnos-Èou vyuÏitia psychosociánej podpory a psy-chologickej pomoci môÏu prispieÈ k realizá-cii vládami deklarovanej prioite ohºadom vy-


51

H A S I â S K ¯ A Z Á C H R A N N ¯ Z B O R S R

Za vá‰ho dlhoroãného pôsobenia v radochhasiãov a záchranárov máte pravdepodob-ne najlep‰í prehºad o v˘jazdoch k rôznymudalostiam. Ako by ste hodnotili uplynul˘rok, odli‰uje sa od toho predchádzajúceho?

V roku 2010 sa stali aj udalosti, ktoré si vy-Ïiadali zásahy príslu‰níkov HaZZ. Do‰lo k 11 % nárastu zásahovej ãinnosti HaZZ a ha-siãi uskutoãnili 35 654 v˘jazdov rôznehocharakteru. Svojimi zásahmi pomohli viacako 15-tisícom ºuìom, ão predstavuje napr.poãet obyvateºov Senca alebo Starej ªubov-ne. Dalo by sa povedaÈ, Ïe kaÏd˘ príslu‰níkzboru zachránil a pomohol v núdzi ‰tyromosobám, a to uÏ je priemerná slovenská rodi-na. Ak bilancujeme ostatn˘ rok, nemoÏno ne-spomenúÈ rozsiahle a opakujúce sa povodne,ktoré suÏovali územie Slovenska. V̆ kon po-vodÀov˘ch a záchrann˘ch prác dostatoãnepreveril personálne a materiálne moÏnostizboru a v neposlednom rade preveril celko-vú pripravenosÈ zboru na rie‰enie nároãn˘chudalostí podobného charakteru, ktoré sa môÏuv blízkej budúcnosti vyskytnúÈ. Prv˘ raz sa v dejinách Slovenska objavil fenomén plo‰-ného postihnutia oblastí oproti minul˘m ro-kom, keì povodne zasiahli len lokálne oblas-ti a my sme mohli sily a prostriedky presúvaÈpodºa potreby. Minul˘ rok to uÏ bolo podstat-

né ÈaÏ‰ie. Úplne zjednodu‰ene môÏeme pove-daÈ, Ïe na Slovensku je pribliÏne do 3 000 obcía v HaZZ slúÏi 3 200 v˘konn˘ch hasiãov. Poã-ty sú jednoduché. Musíme prehodnotiÈ stra-tégie pomoci obãanom. Musíme prehodnotiÈtaktiku likvidácie udalostí, dostatok technikyi poãty príslu‰níkov.

Pri ak˘ch udalostiach okrem poÏiarov, naj-ãastej‰ie hasiãi zasahovali?

Hasiãi zasahovali pri dopravn˘ch neho-dách, ekologick˘ch udalostiach, povodniacha in˘ch udalostiach technického charakteru.Dalo by sa kon‰tatovaÈ, Ïe skladba v˘jazdovHaZZ kopíruje celosvetové ‰tatistiky. K˘mhasiãi pred desiatimi rokmi zasahovali najmäpri poÏiaroch, dnes ich poãet neklesol, ale po-ãet ìal‰ích spomenut˘ch zásahov sa neúmer-ne zv˘‰il. Dnes len v 27 % zasahujú hasiãi v súvislosti s likvidáciou poÏiaru.

Ako sa chránia pred moÏn˘m nebezpeãen-stvom príslu‰níci hasiãského a záchranné-ho zboru, máte vyhovujúci odev a spoºah-livú techniku?

Veºmi pozitívne hodnotím skutoãnosÈ, Ïe zaposledné tri roky sa radikálne zmenili pod-mienky i v modernizácii zboru. V súãasnos-ti v‰etci príslu‰níci HaZZ disponujú kvalitnou

hasiãskou technikou a vecn˘mi prostriedka-mi bez rozdielu a teritoriálnej príslu‰nosti. Prí-slu‰níci sú chránení minimálne na ‰tandard-nej európskej úrovni. To isté sa dá povedaÈ ajo oblasti hasiãskej techniky. Okrem v˘razn˘chzmien v materiálno-technickom vybavení v zbore do‰lo aj k v˘raznej transformácii ce-lého procesu vzdelávania a v˘cviku príslu‰-níkov HaZZ.

Viete povedaÈ, kde vznikajú najãastej‰iepoÏiare, v ktor˘ch lokalitách a kde trebaãasto zasahovaÈ, máte zmapované nebez-peãné oblasti?

HaZZ eviduje za ostatn˘ rok 9 621 poÏia-rov, pri ktor˘ch bolo 39 osôb usmrten˘ch a241 zranen˘ch. V porovnaní s predchádzajú-cim rokom sa zníÏil poãet poÏiarov, najviacusmrten˘ch a zranen˘ch osôb bolo pri poÏia-roch rodinn˘ch a bytov˘ch domoch. Najãas-tej‰ím miestom vzniku poÏiarov bolo prírod-né prostredie a najãastej‰ou príãinou vznikupoÏiarov naìalej zostáva nedbalosÈ a neopa-trnosÈ dospel˘ch osôb (aÏ 60 % príãin poÏia-rov z celkového poãtu).

Ako je to s poãtom príslu‰níkov v Hasiã-skom a záchrannom zbore, existujú oblas-ti, kde je málo hasiãov?

K 31. decembru 2010 vykonávalo svoju‰tátnu sluÏbu 4 170 príslu‰níkov HaZZ na Slo-vensku. Vhodne zvolenou personálnou poli-tikou sa podarilo poãty príslu‰níkov stabili-zovaÈ, hoci je veºmi ÈaÏké ich dostatoãne fi-nanãne ohodnotiÈ za prácu, ktorú kaÏdoden-ne vykonávajú. Rozhodne by sme privítalizv˘‰enie poãtov slúÏiacich príslu‰níkov, naj-mä na men‰ích hasiãsk˘ch staniciach, ale i v samotn˘ch mestách, pretoÏe ako kaÏdoroã-né ‰tatistiky poukazujú, poãty v˘jazdov naras-tajú. Hasiãi vÏdy aktívne participujú na ‰iro-kom spektre udalostí, ãi sú to povodne, zosu-vy pôdy, poÏiare, úniky nebezpeãn˘ch látok,dopravné nehody, súãinnosÈ so zloÏkami PZpri hºadaní nezvestn˘ch osôb, evakuácii osôbdo bezpeãia a pod.

V hasiãskom a záchrannom zbore pracu-jú aj Ïeny, na ak˘ch pozíciách najãastej‰ienachádzajú uplatnenie?

Urãite aj neÏnej‰ie pohlavie si nájde svojepracovné uplatnenie v HaZZ. Momentálnepôsobí v zbore takmer 9 % Ïien a zastávajúrôzne posty vrátane najvy‰‰ích riadiacichfunkcií. Samozrejme ani jedna príslu‰níãkanevykonáva zásahovú ãinnosÈ, tieto úlohyplnia príslu‰níci, ale treba povedaÈ, Ïe je mno-ho funkcií a odborností v HaZZ, kde neÏnej-‰ie pohlavie vhodnej‰ie plní svoje povinnos-ti ako chlapi.

Udalosti, ktoré nete‰ia...

Hasiãsk˘ poÏiarny zbor je nevyhnutn˘ nielen pri hasení poÏiarov, ale aj pri in˘ch udalostiach,ktoré majú spravidla spoloãn˘ menovateº – neopatrnosÈ a nepozornosÈ väã‰inou dospel˘ch.

BliÏ‰ie sa o práci hasiãského a záchranného zboru môÏete ãítaÈ v rozhovore s prezidentom Hasiãského a záchranného zboru SR Alexandrom NEJEDL¯M,

ktor˘ poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

Ú R A D H R A N I â N E J A C U D Z I N E C K E J P O L Í C I E

52

Ako je to s migráciou a cudzincami na Slo-vensku za posledné obdobie, zvy‰uje sa po-ãet migrantov? Aká je spolupráca v rám-ci krajín EÚ?

Globalizácia, rozvoj dopravy a komuni-kaãn˘ch prostriedkov, integraãné procesy,rozdiely v Ïivotn˘ch podmienkach vpl˘vajúna migráciu, ktorá v posledn˘ch desaÈroãiachnarastá. Migrácia sa dot˘ka mnoh˘ch oblas-tí – demografie, ekonomiky, kultúry, jazyka,náboÏenstva, vnútornej bezpeãnosti a iné. PrekaÏdú krajinu je preto dôleÏité minimalizovaÈriziká vypl˘vajúce z migrácie a maximalizo-vaÈ prínos migrácie pri zohºadnení individu-álnych potrieb samotn˘ch migrantov ale ajkrajín, z ktor˘ch migranti pochádzajú.

Pod pojmom migrácia rozumieme pohybosôb z jedného ‰tátu do druhého, ak nie sú ob-ãanmi tohto ‰tátu. Z hºadiska súãasného uspo-riadania Európy ju moÏno definovaÈ ako mi-gráciu obãanov Európskeho hospodárskehopriestoru a migráciu ‰tátnych príslu‰níkovtretích krajín.

Migráciu delíme na dve ãasti, a to na legál-nu (Ïiaducu) a nelegálnu (neÏiaducu). Nele-gálna migrácia je ãasto spojená so ‰edou aãiernou ekonomikou, obchodovaním s ºuìmi,prípadne inou trestnou ãinnosÈou. Práve pro-blémy spojené s nelegálnou migráciou pri-spievajú k nepriaznivému postoju verejnostiaj k legálnej migrácii.

Slovensko je plnohodnotn˘m ãlenom Eu-rópskej únie a schengenského priestoru, ãookrem iného znamená, Ïe migrácia je témouspoloãnou a rie‰enie otázok a problémov sÀou spojen˘ch je potrebné rie‰iÈ v súlade sozáujmami v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov. Slo-vensko patrí podºa mnoh˘ch ‰túdií k tzv. ná-razníkov˘m krajinám Schengenu. Vo svojejhistórii bolo skôr krajinou emigrácie. Novév˘vojové trendy v‰ak naznaãujú, Ïe po vstu-pe do Európskej únie a po vstupe do schen-genského priestoru sa od tejto emigraãnej

charakteristiky pomaly upú‰Èa a Slovensko sauÏ nevnímané len ako krajina emigrácie ãitranzitná krajina, ale stáva sa pre migrantovaj krajinou cieºovou.

V˘voj legálnej migrácie na území SRPoãet platn˘ch pobytov na území SR má

trvalú stúpajúcu tendenciu a na‰a krajinapredstavuje pre ‰tátnych príslu‰níkov tretíchkrajín zaujímavú cieºovú krajinu. Povolenépobyty vyuÏívajú aj ako formu na voºn˘ po-hyb v schengenskom priestore.

Najväã‰iu skupinu cudzincov na legálnompobyte na území SR k 31.12.2010 tvoria ob-ãania EHP v poãte 39 652 (63 %). Zvy‰n˘ch22 932 (37 %) tvoria obãania tretích krajín aich najãastej‰ím úãelom pobytu sú: podnika-nie, zamestnanie, zlúãenie rodiny alebo trva-l˘ pobyt cudzinca, ktor˘ je manÏelom obãa-na Slovenskej republiky alebo závisl˘m prí-buzn˘m v priamom rade obãana Slovenskejrepubliky. Najväã‰iu skupinu cudzincov, ‰tát-nych príslu‰níkov tretích krajín s povolen˘mpobytom na území SR tradiãne predstavujúhlavne obãania Ukrajiny, Srbska, Vietnamu,Ruska a âíny. Najväã‰ia skupina ‰tátnychpríslu‰níkov tretích krajín sa nachádza Bra-tislavskom kraji 39 % (8 960) a naopak naj-menej v Trenãianskom kraji 10% (1 352).

V grafe 2 je viditeºn˘ nárast v poãte povo-len˘ch pobytov najmä v rokoch 2006 aÏ 2008,ktor˘ bol spôsoben˘ jednak vstupom doschengenského priestoru a zmenou legislatí-vy (napr. moÏnosÈ poÏiadaÈ o udelenie trva-lého pobytu pre cudzinca s povolen˘m nepre-trÏit˘m prechodn˘m pobytom na území SR vtrvaní najmenej 5 rokov). V roku 2010 bolozaznamenan˘ch 4 630 registrácií obãana EHP,ão predstavovalo aÏ 49 % podiel na celku.Zvy‰n˘ch 4 905 (51%) povolen˘ch pobytovsa t˘kalo obãanov tretích krajín, priãom 5 ‰t.príslu‰ností – Ukrajina, Srbsko, Kórejská re-publika, Rusko a âína tvorili z uvedenéhopoãtu aÏ 57 %. Najviac povolen˘ch pobytov‰tátnym príslu‰níkom tretích krajín v roku2010 bolo v Bratislavskom kraji 44 % (2153) a naopak najmenej v Trenãianskom kra-ji 5% (242).

V˘voj nelegálnej migrácie na území SRNelegálna migrácia na Slovensku sa za po-

sledn˘ch niekoºko rokov vyznaãuje klesajú-cou tendenciou, priãom najv˘raznej‰í poklessa prejavil v roku 2008, ktor˘ je prv˘m rokomãlenstva Slovenskej republiky v schengen-skom priestore. Dynamika poklesu bola urão-vaná najmä opatreniami, ktoré Slovensko po-stupne uplatÀovalo v dôsledku záväzkov vy-pl˘vajúcich z prístupového procesu do schen-genského priestoru. Boli prijímané schen-genské aquis, zintenzívnil sa boj proti orga-nizovaniu nelegálnej migrácii a v˘razne sa postránke technickej, bezpeãnostnej ako aj per-

sonálnej posilnila ochrana vonkaj‰ej hranice.Vstupom Slovenska do Schengenu sa zároveÀzru‰ilo vykonávanie hraniãn˘ch kontrol navnútorn˘ch hraniciach.

Okrem v˘razného poklesu nelegálnej mi-grácie sme po vstupe do Schengenu zazname-nali aj zmenu pomeru neoprávneného prekro-ãenia ‰tátnej hranice SR a neoprávnenéhopobytu na území SR. K˘m do vstupu Sloven-ska do Schengenu prevládalo neoprávnenéprekroãenie ‰tátnej hranice SR, po vstupe sasituácia zmenila. Evidujeme viacej zadrÏa-n˘ch na neoprávnenom pobyte na území SR.

SPOLUPRÁCA V RÁMCI KRAJÍN EÚSpolupráca s EÚ• úãasÈ v pracovn˘ch skupinách a v˘boroch

Rady EÚ a EK ( napr. SCIFA, HLWG,VISA, MIGRATION, FRONTIERS,FAUX/DOCS, FADO ... atì.)

• agentúra FrontexBilaterálna spolupráca• hraniãno-splnomocnenecká ãinnosÈMultilaterálna spolupráca• V4, Rakúsko, Slovinsko – v˘mena infor-

mácií• Salzburské fórum

Spolupráca s mimovládnymi organizácia-mi:

UNHCR, IOM, NADÁCIA HANNSASEIDELA E. V., ICMPD

Aké sú najãastej‰ie dôvody migrácie a akérie‰enie máme pre legálnu migráciu?

Najãastej‰ími dôvodmi migrácie sú ekono-mické dôvody, obavy o Ïivot a zdravie v kra-jine pôvodu, rodinné dôvody, ekologické dô-vody (prírodné katastrofy a podobne) ...

Rie‰enia legálnej migrácie:Legálnu migráciu v Slovenskej republike

upravuje zákon ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cu-dzincov a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-konov v znení neskor‰ích predpisov (ìalejlen „zákon o pobyte cudzincov“). V zmyslepredmetného zákona rozli‰ujeme tieto druhypobytov:

1. prechodn˘ pobyt, 2. trval˘ pobyt, 3. tolerovan˘ pobyt.

Prechodn˘ pobytPovolenie na prechodn˘ pobyt oprávÀuje

cudzinca zdrÏiavaÈ sa na území Slovenskej re-publiky a na cesty do zahraniãia a naspäÈ naúzemie Slovenskej republiky v ãase, na ak˘mu bolo policajn˘m útvarom udelené povo-lenie na prechodn˘ pobyt.

Policajn˘ útvar môÏe na ÏiadosÈ cudzincaudeliÈ povolenie na prechodn˘ pobyt na ãaspotrebn˘ na dosiahnutie jeho úãelu, najviacv‰ak na 2 roky. Ak ide o cudzinca s dlhodo-

Migrácia a medzinárodná spolupráca

Aj Slovensko zaznamenáva nárast cudzincov, ktorí sa pre nejakú príãinu rozhodnú zostaÈ natrvalo nana‰om území. Hoci e‰te stále patríme viac medzi tzv. tranzitné krajiny, pobyt cudzincov a jeho príãiny

treba rie‰iÈ. Na ãele Úradu hraniãnej a cudzineckej polície je riaditeº ªudovít BÍRÓ, ktorého o rozhovorpre Parlamentn˘ kuriér poÏiadala redaktorka Anna Komová.

53

b˘m pobytom, policajn˘ útvar môÏe udeliÈ po-volenie na prechodn˘ pobyt najviac na 5 ro-kov.

Trval˘ pobytPovolenie na trval˘ pobyt oprávÀuje cu-

dzinca zdrÏiavaÈ sa na území SR a na cesty dozahraniãia a naspäÈ na územie SR v ãase, naktor˘ mu bolo policajn˘m útvarom udelenépovolenie na trval˘ pobyt, ak zákon o poby-te cudzincov neustanovuje inak.

Povolenie na trval˘ pobyt sa udeºuje prv˘-krát vÏdy na päÈ rokov (ide o prvé povolenie);po uplynutí piatich rokov a po splnení ìal‰íchzákonn˘ch podmienok udelí policajn˘ útvarna ÏiadosÈ cudzinca povolenie na trval˘ po-byt na neobmedzen˘ ãas (ìal‰ie povolenie).

Tolerovan˘ pobytNejde o klasick˘ druh pobytu; úãelom to-

lerovaného pobytu je zabrániÈ nelegálnemupobytu cudzinca na území SR.

Pobyt obãana Európskeho hospodárske-ho priestoru (ìalej len „EHP“)

Pobyt obãana Európskeho hospodárskehopriestoru (ìalej len „EHP“) sa povaÏuje za po-byt na základe prvého povolenia na trval˘ po-byt, ak sa mieni zdrÏiavaÈ na území Sloven-skej republiky dlh‰ie ako tri mesiace.

Obãanovi EHP sa povolenie na trval˘ po-byt neudeºuje, ale jeho pobyt sa automatickypovaÏuje za trval˘ pobyt, ak spæÀa podmien-ky, pretoÏe obãianstvo v EÚ udeºuje kaÏdé-mu obãanovi Únie základné a individuálneprávo voºne sa pohybovaÈ a zdrÏiavaÈ sa vrámci ãlensk˘ch ‰tátov.

Obãan EHP má moÏnosÈ dobrovoºne sa za-registrovaÈ (poÏiadaÈ o registráciu prvého po-volenia) na policajnom útvare podºa miestapobytu na území SR, to znamená, Ïe jeho re-gistrácia nie je povinná.

Pobyt rodinného príslu‰níka obãana EHP(zv˘hodnen˘ cudzinec)

Zv˘hodnenému cudzincovi môÏe policaj-n˘ útvar udeliÈ prvé povolenie na trval˘ po-byt, ak sa mieni zdrÏiavaÈ na území SR dlh‰ieako tri mesiace.

Na získanie povolenia na pobyt je cudzinecpovinn˘ splniÈ ìal‰ie podmienky, ktoré stano-vuje zákon o pobyte cudzincov.

MôÏete konkretizovaÈ negatívne javy, kto-ré sa k nám dostávajú práve nelegálnou mi-gráciou?

Systém vnútornej bezpeãnostnej stratégiemá viacero dimenzií, medzi ktoré moÏno za-radiÈ aj koncepãn˘ a právny rozmer budova-nia ochrany pred nelegálnou migráciou a sys-tém riadenej kontrolovanej legálnej migráciez tretích krajín, teda z krajín mimo priestoruEurópskej únie. Faktom je, Ïe na migráciu v˘-znamne vpl˘vajú pull a push faktory. Právepush faktory sú javom, ktoré najviac pôsobiana vplyv nelegálnej migrácie a vznikajú mimopriestoru Európskej únie.

Na elimináciu bezpeãnostn˘ch hroziebvzniknut˘ch z nelegálnej a nekontrolovateº-nej migrácie je potrebné zaoberaÈ sa rizikov˘-mi faktormi krajín, ktoré majú najsilnej‰iepush faktory. Vnútorná bezpeãnostná straté-gia by mala teda obsahovaÈ spoloãn˘ dlhodo-b˘ plán ‰truktúry ochrany Európskej únie,

zaoberajúci sa vo svojom obsahu migráciouobãanov tretích krajín, ako oblasti spadajúcejdo procesu zabezpeãovania vonkaj‰ej bez-peãnosti Európskej únie.

V tomto kontexte treba maÈ na zreteli, Ïenelegálna migrácia so sebou priná‰a mnoÏstvonegatívnych javov, ktoré priamo, alebo nepria-mo ohrozujú vnútornú bezpeãnosÈ kaÏdého‰tátu. Z pohºadu spoloãenskej nebezpeãnos-ti je najväã‰ou hrozbou pre vnútornú bez-peãnosÈ latentná trestná ãinnosÈ nelegálnychmigrantov a osôb napomáhajúcich nelegálnejmigrácií.

Cudzinci pre vstup na územie Slovenskejrepubliky, a teda aj Schengenu, pouÏívajú fa-lo‰né, pozmenené alebo cudzie cestovné do-klady, víza alebo povolenia na pobyt. Prí-padne pouÏijú na získanie víz alebo povole-ní na pobyt falo‰né podporné doklady, ktor˘-mi deklarujú úãel pobytu. ·kody, ktoré môÏubyÈ spôsobené zneuÏitím sfal‰ovan˘ch cestov-n˘ch dokladov nemusia byÈ len priame – akoje nelegálne prekroãenie hraníc, pa‰ovanieºudí a tovaru, nelegálna migrácia, podvody, alemôÏu spôsobiÈ stratu dôvery v bezpeãnostn˘systém krajiny. Zdanlivo legálne vstupujúcicudzinci sa po svojom príchode na územieSlovenskej republiky stávajú ãasto samotn˘-mi páchateºmi ìal‰ej trestnej ãinnosti, naprík-lad pestovania cannabis, prípadne obchodo-vania s ºuìmi.

ëal‰ím negatívnym javom je organizova-nie nelegálnej migrácie cudzincov za pomo-ci prevádzaãov. Prevádzaãské skupiny sú pre-pojené na cudzincov cez svoju sieÈ aÏ do do-movskej krajiny cudzinca a napomáhajú cu-dzincom nelegálne prekroãiÈ ‰tátnu hranicuSlovenska.

Vstupom Slovenskej republiky do Schen-genu a skvalitnením ochrany vonkaj‰ej hra-nice sa pozitívne prejavilo na nelegálnej mi-grácii, ktorá ma dlhodobo klesajúci trend. Ajz tohto dôvodu dochádza k zmene v migraã-n˘ch trendoch a cudzinci na vstup vyuÏívajúlegálny spôsob. Takíto migranti ãasto ne-splnia úãel, na ktor˘ na územie Slovenskej re-publiky pricestovali, uzatvárajú manÏelstvá vsnahe získaÈ pobyt, vykonávajú inú ãinnosÈneÏ na akú im bolo udelené povolenie na po-byt, alebo vykonávajú zárobkovú ãinnosÈ bezpovolenia.

Ich pobyt sa tak stáva neoprávnen˘m arovnako ako aj u cudzincov, ktorí vstúpili naúzemie cez vonkaj‰iu hranicu neoprávnene,je im vydané rozhodnutie o administratív-nom vyhostení. Veºké mnoÏstvo cudzincov vsnahe vyhnúÈ sa takémuto odsunu zneuÏíva in-‰titút azylu a poÏiada o medzinárodnú ochra-nu.

Takáto negatívna migrácia zvy‰uje riziko vsociálnej, náboÏenskej, ekonomickej oblasti,taktieÏ zvy‰uje bezpeãnostné lokálne a re-gionálne riziká a v nemalej miere môÏe pri-spieÈ k ºah‰iemu ‰íreniu terorizmu. TaktieÏovplyvÀujú situáciu na trhu práce a ‰truktú-ru zamestnanosti.

Viete odhadnúÈ napríklad zv˘‰en˘ poãetmigrantov v istom období, existujú tzv.migraãné vlny, ão priná‰ajú?

Súbor faktorov ovplyvÀujúcich rozhodnu-tie ºudí migrovaÈ je rozdelen˘ na tzv. push apull faktory, ktoré v‰ak navzájom úzko súvi-sia. Push faktory sú odstredivé, vytláãajúce

faktory, ktoré podnecujú migrantov opustiÈdomovskú krajinu, napr. ozbrojené konflikty,politická nestabilita, nízka Ïivotná úroveÀ,rasová diskriminácia, nesloboda, prírodné ka-tastrofy a iné. Protipólom push faktorov súpull faktory. Tie sa vzÈahujú k cieºovej kraji-ne a motivujú migranta, aby imigroval právedo nej; ide o lep‰ie pracovné moÏnosti, eko-nomické podmienky, politickú stabilitu, ãilep‰ie Ïivotné podmienky. Samotná migráciaje teda ovplyvÀovaná spolupôsobením pusha pull faktorov.

Niektoré push faktory nie je moÏné pred-vídaÈ – ozbrojené konflikty ãi prírodné katas-trofy. V t˘chto prípadoch nie je moÏné vopredodhadnúÈ zv˘‰en˘ nápor migrantov. Napr. vroku 2008 bol zaznamenan˘ z dôvodu augus-tového ozbrojeného konfliktu medzi Gruzín-skom a Ruskom zv˘‰en˘ tlak nelegálnej mi-grácie ‰tátnych príslu‰níkov Gruzínska, kto-r˘ kulminoval v októbri.

Okrem tak˘chto v˘znamn˘ch udalostí jenelegálna migrácia (v krajinách Schengenu)do v˘raznej miery ovplyvÀovaná dopytompo sezónnej práci – i nelegálnej (stavebníctvo,poºnohospodárstvo a sluÏby spojené s cestov-n˘m ruchom). Historickou skúsenosÈou vpodmienkach Slovenska je, Ïe v zimnom ob-dobí je tlak nelegálnej migrácie niÏ‰í ako vostatnom období roka.

Odkiaº najãastej‰ie prichádzajú migrantina Slovensko, ako je zabezpeãená naprík-lad slovensko-ukrajinská hranica? Trebajej stále, ako pred ãasom, venovaÈ zv˘‰enúpozornosÈ?

Nelegálni migranti najãastej‰ie vstupujúna územie Slovenska cez SVK-UKR hranicu.Ukrajina patrí medzi hlavn˘ „zdroj“ nelegál-nych migrantov a je kanálom nelegálnej mi-grácie z Ázie (âína, Vietnam, India, Pakistan)a tieÏ príslu‰níkov SN· . Migranti najãastej-‰ie prichádzajú do Ukrajiny letecky alebo pomori, pokraãujú cez Ukrajinu v mal˘ch do-dávkach a vlakoch. Ukrajina zostáva i naìa-lej hlavnou tranzitnou krajinou v rámci v˘cho-doeurópskej trasy.

Okrem migrantov, ktorí vstupujú na územieSR nelegálne, máme aj kategóriu migrantov,ktorí pôvodne na územie SR vstúpili legálne,ale ich pobyt sa z dôvodu poru‰enia pobyto-vého reÏimu stal neoprávnen˘m.

âo sa t˘ka ‰tátnych príslu‰ností, najväã‰iezastúpenie majú tradiãne Ukrajinci a nasledu-jú Moldavci. Ukrajinci sú zadrÏiavaní pri ne-oprávnenom pobyte hlavne vo vnútrozemí aMoldavci pri neoprávnenom prekroãení ‰tát-nej hranice SR (cieºov˘mi krajinami pre nichsú najmä Taliansko a Rakúsko).

Najv˘znamnej‰ou zmenou zaznamenanouv roku 2010 je prudk˘ nárast ‰tátnych príslu‰-níkov Somálska. Pred rokom 2010 sa na úze-mí SR nelegálni migranti zo Somálska skorovôbec nevyskytovali. ëal‰ou v˘znamnouzmenou oproti predchádzajúcim obdobiamje nárast podielu Afgancov (v 2008 – 5,8 %,2009 – 6,5 %, 2010 to uÏ je 13,1 %). Opaã-ná situácia je u Pakistancov (2008 – 8,0 %,2009 – 11,6 %, 2010 uÏ len 2,2 %). Okremuvedeného je medziroãn˘ pokles zaznamena-n˘ aj u Vietnamcov. Pri ostatn˘ch ‰tátnych prí-slu‰nostiach neboli zaznamenané v˘znam-nej‰ie zmeny, ktoré by mohli naznaãovaÈ re-levantnú zmenu v trendoch.


54

Vstupom Slovenska do schengenskéhopriestoru je pozornosÈ sústreìovaná predo-v‰etk˘m na neoprávnené prekroãenie von-kaj‰ej hranice a najmä v smere do SR - tedana vstupe do republiky. Dôvod je jednoduch˘,takáto migrácia z celkového pohºadu neopráv-neného prekroãenia ‰tátnej hranice SR pred-stavuje pre Slovensko najväã‰ie bezpeãnost-né riziko. Okrem toho predstavuje hrozbu ajpre ostatné krajiny Schengenskej dohody, ke-ìÏe pre mnoh˘ch zadrÏan˘ch migrantov jeSlovensko len krajinou tranzitu na ceste kcieºov˘m krajinám západnej Európy.

Jednou z podmienok vstupu do schengen-ského priestoru bolo zabezpeãiÈ bezpeãnost-né a technické vybavenie tejto hranice s cie-ºom zabrániÈ nekontrolovanému pohybu ºudínielen na hraniãn˘ch priechodoch, ale najmämimo hraniãn˘ch priechodov na tzv. zelenejhranici. Nároãn˘ horsk˘ terén v severnej ãas-ti si vyÏiadal obnovu a modernizáciu vozové-ho parku a kvalitné materiálno-technické vy-bavenie. JuÏná ãasÈ hranice bola vybavená‰peciálnymi kamerami urãen˘mi na monito-rovanie pohybu a detekciu osôb.

Vstupom do schengenského priestoru pre-berala Slovenská republika záväzok, ktor˘mje podieºanie sa na ochraÀovaní spoloãnéhopriestoru bezpeãnosti, slobody a spravodlivos-ti. Na tento úãel musí trvale plniÈ úlohy, kto-ré sú zaloÏené najmä na zabezpeãení vysoké-ho ‰tandardu vykonávania kontroly na svojichvonkaj‰ích hraniciach, rozvoja efektívnej po-licajnej spolupráce, spoloãného postupu voblasti uplatÀovania vízovej politiky a migrá-cie, justiãnej spolupráce a spolupráce v oblas-ti boja proti drogám. Nemenej dôleÏit˘m ná-strojom na plnenie t˘chto úloh je zabezpeãe-nie funkãnosti a pouÏívania schengenskéhoinformaãného systému a zabezpeãenie ochra-ny osobn˘ch údajov.

Kontrola hraníc predstavuje záujem nielenãlenského ‰tátu, na ktorého vonkaj‰ích hrani-ciach sa vykonáva, ale záujem v‰etk˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátov, ktoré zru‰ili alebo zru‰ia kon-trolu na svojich vnútorn˘ch hraniciach. Pre-to je pri kontrole hraníc potrebné maÈ na pa-mäti, Ïe ãlenské ‰táty nekontrolujú svoje von-kaj‰ie hranice len kvôli sebe, ale zároveÀkvôli ostatn˘m schengensk˘m ãlensk˘m ‰tá-tom – zásada solidarity. Efektívna kontrolahraníc by mala fungovaÈ nepretrÏite a sústre-ìovaÈ sa na v‰etky nezákonné javy vrátanet˘ch, ktoré nemajú vplyv na bezpeãnosÈ namiestnej úrovni.

âo spôsobuje najväã‰ie problémy pre na‰urepubliku, samozrejme myslím v súvislos-ti s migráciou obyvateºstva, je prispôsobe-ná legislatíva pre zabezpeãenie pobytu naSlovensku?

âo sa t˘ka legislatívy súvisiacej s udeºova-ním povolení na pobyt cudzincom, táto jeplne v súlade s európskou legislatívou. Pre-dov‰etk˘m ide o zákon ã. 48/2002 Z. z. o po-byte cudzincov a o zmene a doplnení niekto-r˘ch zákonov v znení neskor‰ích predpisov,ktor˘ upravuje podmienky vstupu a pobytu,ako aj práva a povinnosti cudzincov na na‰omúzemí.

Najãastej‰ie problémy, t˘kajúce sa legálnejmigrácie súvisia s poru‰ovaním vy‰‰ie uve-deného zákona.

Ak˘ je strategick˘ záujem a cieº IKT preparlamentnú prácu?

V parlamente chápeme informaãno-komu-nikaãné technológie ako nevyhnutnú súãasÈelektronizácie parlamentu. Na‰ím strategic-k˘m záujmom je dosiahnuÈ, aby sa stále väã-‰ie percento procesov a ãinností v národnejrade vykonávalo v˘hradne elektronicky, ãonapomáha nielen k zr˘chleniu, ale aj k spre-hºadneniu procesov, a teda aj zverejÀovaniu odianí v parlamente prostredníctvom webu v ãonajr˘chlej‰om moÏnom ãase.

Aké sú moÏnosti vyuÏitia IKT v NR SR v sú-ãasnosti?

Parlamentn˘ informaãn˘ systém je kom-plexom viacer˘ch systémov od personálno-ekonomického informaãného systému (kto-rého súãasÈou je kompletná agenda ekonomi-ky a personalistiky), cez registratúrne systémyna zaznamenávanie vnútornej aj vonkaj‰ej ko-munikácie s „okolit˘m prostredím“ (súãasÈouje aj elektronická podateºÀa), aÏ po informaã-n˘ systém na sledovanie legislatívneho proce-su, ktor˘ zachytáva cel˘ proces kaÏdého ma-teriálu prerokovávaného v národnej rade ale-bo jej orgánoch (teda v˘boroch národnej rady)od jeho vstupu do podateºne národnej rady, aÏpo prípadné zverejnenie v zbierke zákonov.Systém samozrejme vyuÏívajú v prvom radezamestnanci Kancelárie Národnej rady, ktorísú jeho aktívnymi uÏívateºmi ale aj poslancialebo ich asistenti (najmä prostredníctvom in-tranetu), ale v neposlednom rade aj odborná alaická verejnosÈ prostredníctvom internetu.

Vyhovuje vytvorená potrebná legislatívana úãel práce poslancov a celej NR SR?

Samozrejme aj parlament stále trpí nedosta-toãn˘m vyuÏívaním elektronického podpisunajmä pri v˘mene dokumentov medzi ‰tátny-mi in‰titúciami. Napríklad nevyhnutnou súãas-

Èou podávania kaÏdého legislatívneho materiá-lu do parlamentu je predloÏenie jeho elektro-nickej aj písomnej podoby. Ako si isto vietepredstaviÈ, je takmer nemoÏné r˘chlo a so 100percentnou istotou zabezpeãiÈ zhodu t˘chto do-kumentov. Preto veríme, Ïe postupn˘mi krok-mi dosiahneme stav, kedy sa budú predkladaÈmateriály na rokovanie národnej rady alebo jejorgánov v˘hradne elektronickou formou, ales dostatoãnou mierou preukázania dôvery-hodnosti daného návrhu. Samozrejme, k do-siahnutiu takéhoto stavu bude e‰te potrebnézmeniÈ aj niektoré zákony.

IKT nie sú spojené len s technologick˘miproblémami ale svojim spôsobom sú spoje-né aj s ekonomick˘mi ÈaÏkosÈami , pociÈu-jete ich?

Aj parlament postihlo ‰etrenie verejn˘chfinancií, a preto súãasná ekonomická situáciaovplyvÀuje aj elektronizáciu parlamentu. Mu-síme realizovaÈ len skutoãne nevyhnutné pro-jekty, a teda niektoré moÏno aj zaujímavé pro-jekty ohºadne elektronizácie musíme oddialiÈna neskor‰ie. Napriek tomu sa stále snaÏímereagovaÈ aj na poÏiadavky ãi uÏ laickej, aleboodbornej verejnosti, ão sa prejavilo na tak˘chprojektoch ako nová webová stránka, ‰truktú-rovan˘ prepis z rokovaní národnej rady, kdesi ºahko môÏe uÏívateº nájsÈ zvukov˘, obrazo-v˘, alebo textov˘ prepis vystúpenia ºubovoº-ného poslanca. Stále sa zvy‰ujúci záujem o on-line vysielanie z rokovaní národnej rady nástakisto prinútil k v˘razn˘m zmenám uvedenejsluÏby, ktoré beÏn˘ uÏívateº na prv˘ pohºad aninemusel zaregistrovaÈ.

âo je nevyhnutné pre prevádzkovanie atechnológiu informaãného systému v NRSR, ão by ste potrebovali na jej skvalitne-nie a aké sú moÏnosti zdokonaºovania?

Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe takmer kaÏdáãasÈ parlamentného informaãného systému(najmä systému na sledovanie legislatívnehoprocesu) je súãasÈou tzv. „digitálnej kniÏnice“,ktorej historické dokumenty siahajú aÏ doroku 1848, je kaÏdú v˘raznú zmenu technoló-gie potrebné zohºadniÈ aj z historického aspek-tu jej dosahu na ostatné historické ãasti. Ak saukáÏe nová funkcionalita ako potrebná prezdokonalenie systému, ãasto si vyÏiada aj ved-ºaj‰ie dôsledky v prekonvertovaní star‰ích do-kumentov (alebo ich väzieb) do novej podo-by. A to si vyÏaduje nielen finanãné, ale ãas-to aj ºudské dodatoãné zdroje. Ale samozrej-me, aj my sa snaÏíme sledovaÈ v˘voj v infor-maãn˘ch technológiách a prispôsobovaÈ saim.


Aj informaãn˘ systém pomáha pri plnení úloh ‰tátu. V Národnej radeSlovenskej republiky je informaãn˘ systém o to dôleÏitej‰í,

Ïe rozhodnutia zákonodarneho zboru sú s platnosÈou pre celú Slovenskúrepubliku. Ako to funguje? Preãítajte si v rozhovore s kancelárom NR SR

Michalom NIÎ≈ANOM, ktor˘ odpovedal redaktorke Anne Komovej.

Zabezpeãovanie plynulostiinformácií v NR SR

55

N Á R O D N Á R A D A S RN Á R O D N Á R A D A S R

Nov˘ eurokomisár pre regionálnu politikuJohannes Hahn hovoril o cieºoch a inicia-tívach Dunajskej stratégie EÚ, ktor˘mi bysa mala zlep‰iÈ kvalita Ïivota obyvateºov po-dunajského regiónu, Ako vnímate poslaniespomínanej iniciatívy?

Poslaním spomínanej iniciatívy je realizá-cia prvého veºkého európskeho projektu, kto-r˘ vzi‰iel po ratifikácii Lisabonskej zmluvy.Jeho cieºom je sa predov‰etk˘m v‰estrannezjednotiÈ v záujme potrieb a priorít ‰tátov,regiónov a samotn˘ch spoloãenstiev pri ichkreovaní v prospech celej Európy. Táto inicia-tíva bude maÈ bezprostredn˘ vplyv na vytvo-renie mechanizmu spoloãnej európskej zod-povednosti za ekonomick˘ a spoloãensk˘rozvoj podunajsk˘ch krajín na uchovanie azveºadenie nielen prírodného a kultúrnehodediãstva. Obyvateºstvu zúãastnen˘ch ‰tátova regiónov sa otvoria nové v‰estranné moÏ-nosti a príleÏitosti, ktoré bezprostredneovplyvnia ich kvalitu Ïivota.

Doteraz sa na Dunajskej stratégii zúãastÀu-je osem ãlensk˘ch ‰tátov EÚ: Nemecko, Ra-kúsko, Maìarsko, Slovensko, Rumunsko,Bulharsko, taktieÏ Slovinsko a âeská republi-ka sa cítia ako súãasÈ tohto regiónu. Z kom-plexného uhla pohºadu ide o skutoãn˘ míºnikvzájomnej spolupráce medzi krajinami b˘va-lého V˘chodu a Západu po páde Ïeleznejopony.

K ãlensk˘m krajinám sa pripája ‰esÈ neãlen-sk˘ch krajín: Chorvátsko, Srbsko, Ukrajina,

Moldavsko, Bosna a Hercegovina a âiernahora. Hoci Bosnou a Hercegovinou a âiernouhorou Dunaj nepreteká, cítia sa byÈ spätí st˘mto regiónom.

Maìarsko by malo prevziaÈ, podºa slovpremiéra, zodpovednosÈ za návrh stratégierozvoja cezhraniãnej dopravnej infra‰truk-túry a verejnej dopravy, ão by to mohlo pri-niesÈ pre podunajsk˘ región?

Návrh spomínanej stratégie zo strany Ma-ìarskej republiky by mal bezprostredn˘ do-pad predov‰etk˘m na ochranu Ïivotného pro-stredia v rámci realizácie samotného projek-tu. Postupom ãasu by sa k samotnej stratégiipridruÏila aj potravinová a energetická bez-peãnosÈ. Do popredia sa v‰ak dostáva otázkaa problematika investícii do rozvoja dopravy,prostredníctvom ktor˘ch by sa mal zaruãiÈtrvalo udrÏateºn˘ rozvoj v ‰ir‰om regióne.Samotn˘m cieºom rozvoja cezhraniãnej do-pravnej infra‰truktúry a verejnej dopravy jepodpora identity dunajsk˘ch národov.

Podarí sa zlep‰iÈ aj podmienky plavby cezDunaj, myslíte si Ïe by to malo prispieÈ ajk rozvoju turizmu?

Bez poch˘b áno. Podºa slov eurokomisárapre regionálnu politiku Johannesa Hahna sav súãasnosti vyuÏíva len tri aÏ ‰esÈ percent zosamotnej prepravnej kapacity Dunaja. Jejzvy‰ovaním sa priamo podporia trvalo udrÏa-teºné rôzne modely cestovného ruchu, ktoré

neformálne prispejú do sociálnych väziebmedzi obyvateºmi nielen zainteresovan˘chregiónov. Odzrkadlí sa to najmä na medzikul-túrnom dialógu, ktor˘ podporí stimuly v ob-lastiach rozvoja mal˘ch a stredn˘ch podnikov,najmä v prihraniãn˘ch oblastiach. Tie by malibyÈ nápomocné pri kreovaní komplexn˘chturistick˘ch produktov za úãelom vytvoreniain‰titucionálnej siete destilaãného manaÏ-mentu. Odrazov˘m mostíkom k tomuto záme-ru by sa mal staÈ Dunajsk˘ kultúrny festivalv Bratislave (obdoba Edinburského festivalu),ktor˘ by prezentoval kultúrne poslanie v‰et-k˘ch národov a národností z dunajského re-giónu.

Treba ochraÀovaÈ aj dunajsk˘ ekosystém?Ochrana dunajského ekosystému je hlav-

nou prioritou pri realizácii tohto európskehoprojektu. Do popredia sa dostáva ochranaluÏn˘ch lesov ako aj ochrana biologickej di-verzity tohto regiónu. Jej neodmysliteºnousúãasÈou je ochrana podzemn˘ch vôd Îitné-ho ostrova. Zámerom únie pri tomto projek-te je vybudovaÈ dôkladnú sieÈ ãistiãiek odpa-dov˘ch vôd na území zainteresovan˘ch regió-nov ako aj prijaÈ opatrenia, ktoré pri zvy‰o-vaní vyuÏiteºnosti rieky Dunaj by priamoúmerne rástla i ochrana samotného Ïivotné-ho prostredia. Vodná doprava a Ïelezniãná do-prava patria k najekologickej‰ím variantomdopravy.

Ako sa na aktivitách zúãastní Slovensko,ãím konkrétne chceme osloviÈ verejnosÈ aão by sa malo urobiÈ viac pre zlep‰enie Ïi-vota obyvateºov?

V̆ znam tejto stratégie pre Slovenskú repu-bliku spoãíva najmä na zviditeºnení regio-nálnej politiky, ktorá sa následne odzrkadlí vov‰etk˘ch oblastiach stanoven˘ch cieºov toh-to projektu. Slovenská republika ako aj ostat-né krajiny tohto regiónu vytvorí moÏnostiaktívnej spolupráce so zainteresovan˘mi part-nermi vo v‰etk˘ch oblastiach. Ekologická,ekonomická a sociálna oblasÈ sa môÏe staÈ vkoneãnom dôsledku nástrojom k zníÏeniu ne-zamestnanosti v SR. Dunajská stratégia tieÏprispeje aj k potrebe vy‰kolenia kvalifikova-n˘ch ºudí, ktorí sa bezprostredne zúãastnia narealizácii toho projektu. Na‰a krajina tak do-stane doposiaº najväã‰iu moÏnosÈ pritiahnuÈinvestorov z celého sveta, keìÏe vodná cestaby nás spája s cel˘m svetom. ObyvateºstvoSlovenska by tak dostalo príleÏitosÈ staÈ sa sú-ãasÈou makroregionálnej iniciatívy, ktorá bysa odzrkadlila na zlep‰ení Ïivota obyvateºstva.

Priority Dunajskej stratégie

âo priná‰a Dunajská stratégia a ako oslovuje na‰ich politikov, ãi môÏeme oãakávaÈ zmeny v rozvoji podunajsk˘ch ‰tátov a ako sa iniciatíva dotkne práve

obyvateºov – aj k tomu sa vyjadrí poslanec NR SR a podpredseda zahraniãného v˘boru Juraj BLANÁR, ktorého o rozhovor poÏiadala redaktorka Anna Komová.


56

OSOBITN¯ KONTROLN¯ V¯BOR NRSR NA KONTROLU âINNOSTI NBÚ

Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor NR SR na kon-trolu ãinnosti NBÚ je zodpovedn˘ orgán,ktor˘ vykonáva parlamentn˘ dohºad nad ãin-nosÈou NBÚ, vybavuje podnety obãanov po-ukazujúcich na moÏné poru‰enia zákona ale-bo nedostatky Úradu. Poru‰enia zákona ã.215 / 2004 Z. z. o ochrane utajovan˘ch sku-toãností a o zmene niektor˘ch zákonov, kto-ré kontroln˘ orgán zistí pri v˘kone svojejprávomoci, je povinn˘ oznámiÈ Národnejrade Slovenskej republiky a generálnemuprokurátorovi Slovenskej republiky, podºapovahy veci informuje aj vládu SR.

Schôdze v˘boru sú neverejné a ãlenovia v˘-boru sú povinní zachovávaÈ mlãanlivosÈ oskutoãnostiach, o ktor˘ch sa dozvedeli pri v˘-kone svojej funkcie. Táto povinnosÈ trvá aj poskonãení v˘konu funkcie ãlena kontrolnéhov˘boru a tej ich môÏe zbaviÈ len Národnárada Slovenskej republiky.

NBÚ predkladá OKV NRSR na kontroluãinnosti NBÚ:– Správu o ãinnosti NBÚ– Správu o ãerpaní prostriedkov NBÚ– Informáciu o vnútornej bezpeãnosti a

ochrane NBÚ– Návrh závereãného úãtu kapitoly NBÚ– Návrh rozpoãtu rozpoãtovej kapitoly NBÚ– Informáciu o vykonaní bezpeãnostn˘ch

previerok– Informáciu o zahraniãn˘ch aktivitách a

dohodách o vzájomnej ochrane utajova-n˘ch skutoãnostíV˘bor rokuje o podnetoch a sÈaÏnostiach

obãanov.

âo v‰etko môÏe byÈ predmetom kontroly zostrany vá‰ho v˘boru smerom k NBÚ a ão jepodºa vás naozaj dôleÏité pri kontrole, ale ajzachovaní utajovan˘ch skutoãností?

Postavenie v˘boru, ako aj jeho kompetenciea ãinnosÈ je naozaj unikátna, ako o tom hovoríaj jeho názov Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor. JehoãinnosÈ a moÏnosti upravujú hneì dva zákony.Je to zákon o rokovacom poriadku NR SR, apriamo aj zákon o ochrane utajovan˘ch skutoã-ností, ktor˘ hovorí o kontrole ãinnosti NBÚOsobitn˘m kontroln˘m v˘borom. MoÏnostikontroly ãlenmi v˘boru sú dané aj postavenímposlancov ako osôb s osobitn˘m postavením.Osoba s osobitn˘m postavením sa môÏe oboz-namovaÈ s utajovan˘mi skutoãnosÈami aj beztoho, aby pre‰la procesom bezpeãnostnej pre-vierky. V praxi to znamená, Ïe pri v˘kone funk-cie poslanca, alebo pri v˘kone kontroly ãlenmiv˘boru nemôÏe nikto poslancovi povedaÈ, Ïe ne-jakú informáciu nemôÏe dostaÈ, lebo nemá vy-konanú previerku. V̆ nimkou sú informácie zbezpeãnostn˘ch spisov osôb, to znamená doku-mentácie, na základe ktorej sa vykonáva previer-ka osoby. Tieto informácie môÏu byÈ pouÏité ibana úãely previerky. Ich kontrola je v‰ak zabez-peãená prostredníctvom iného v˘boru NR SR,V˘boru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ,ktor˘ je druhostupÀov˘m odvolacím orgánom.âiÏe na kontrolu NBÚ nie sme sami a celkovákontrola je rozdelená medzi dva v˘bory. Mykontrolujeme celkovú ãinnosÈ, financie a druh˘v˘bor prerokúva odvolania voãi rozhodnutiamNBÚ a na svojich rokovaniach ‰tuduje príslu‰-né bezpeãnostné spisy.

âo sa t˘ka konkrétnej ãinnosti v˘boru, sozákona sa musí zísÈ minimálne raz za ‰tvrÈrok.Práve preto, Ïe poãas rokovaní v˘boru môÏu byÈpredmetom rokovania aj utajované skutoãnos-ti, sú zo zákona rokovania neverejné. Práve ro-kovanie v˘boru je platformou na prediskutova-nie materiálov, správ a informácií, ktoré spracú-va a predkladá NBÚ. Na tieto rokovania je po-z˘van˘ riaditeº NBÚ, poprípade ìal‰í zamest-nanci, ktorí uvádzajú materiál a odpovedajú naotázky ãlenov v˘boru. V̆ bor s niekoºko t˘Ïd-Àov˘m predstihom poÏiada NBÚ o spracovaniepodkladov, ktoré si ãlenovia v˘boru pre‰tudu-jú a na rokovaní k nim prebehne diskusia. Ta-k˘mto spôsobom sa ãlenovia v˘boru oboznamu-jú s celkovou ãinnosÈou a v˘konmi Úradu –pravidelne je prerokúvaná správa o ãinnosti zapredchádzajúci rok, ktorá je súhrnnou a ucele-nou informáciou o jeho ãinnosti. KeìÏe Úrad másamostatnú kapitolu v ‰tátnom rozpoãte musíspracovaÈ podrobnú správu o závereãnom úãte,ktorú okrem MF SR predkladá aj ná‰mu v˘bo-ru. Okrem toho b˘vajú predmetom rokovaniav˘boru aj správy a informácie o ãiastkov˘ch ãin-nostiach, ako je napríklad správa o vykonanejkontrolnej ãinnosti Úradu, o vykonan˘ch zahra-

niãn˘ch aktivitách, o pripravovan˘ch legislatív-nych návrhoch na ktor˘ch Úrad pracuje. Nadruhej strane aj Úrad iniciatívne môÏe prichá-dzaÈ s podnetmi, na ktoré chce ãlenov v˘boruupozorniÈ. V minulosti to boli informácie hlav-ne k problematike poãítaãovej bezpeãnosti a k bezpeãnosti elektronického prenosu utajova-n˘ch informácií. Okrem rokovaní v˘boru v prie-storoch NR SR môÏu ãlenovia v˘boru vstupo-vaÈ do priestorov NBÚ a priamo na mieste saoboznamovaÈ s jeho ãinnosÈou. A práve toto po-vaÏujem za dôleÏité pri kontrole NBÚ. Na jed-nej strane moÏnosÈ p˘taÈ od NBÚ podklady, in-formácie a správy z rôznych oblastí jeho ãinnos-ti, aj keì sú utajované a na druhej strane moÏ-nosÈ ísÈ priamo na miesto a oboznámiÈ sa s ãin-nosÈou, tak povediac na tvare miesta.

ëal‰ím dôleÏit˘m aspektom je zloÏenie ãle-nov v˘boru, ktoré vypl˘va z v˘sledkov volieb,to znamená, Ïiadna väã‰ina si nemôÏe tak po-vediac, „privlastniÈ“ tento v˘bor. Pomer ãlenovv˘boru za jednotlivé politické strany je rovna-k˘ ako je pomer získan˘ch mandátov v NR SR.Ak teda poslanec vystúpi z klubu politickejstrany v parlamente, stráca zo zákona aj ãlenstvovo v˘bore a klub navrhuje nového ãlena. T˘m-to opatrením je dosiahnut˘ fakt, Ïe vÏdy je v˘-bor zloÏen˘ z ãlenov klubov politick˘ch strána nemôÏe nastaÈ stav, Ïe niektorá z politick˘chstrán, ktorá získala mandáty vo voºbách, sa ne-bude môcÈ zúãastÀovaÈ kontroly NBÚ. Druh˘mdôleÏit˘m aspektom je, Ïe ãinnosÈ v˘boru ne-konãí po skonãení volebného obdobia NR SR,ale aÏ po tom, ão NR SR v novom volebnom ob-dobí zvolí nov˘ch ãlenov v˘boru. Zasa to moÏ-no skonkretizovaÈ do stavu, keì tesne pred voº-bami a tesne po voºbách, nie je „funkãná“ NRSR, teda sa neprijímajú nové zákony, ale v˘borstále pracuje a stále môÏe vykonávaÈ svoju ãin-nosÈ. Cieºom kontroly ãinnosti Úradu nie je za-bezpeãiÈ, aby utajované skutoãnosti boli utajo-vané, ale aby si plnil svoje povinnosti, zákon-n˘m spôsobom vyuÏíval svoje kompetencie ajeho ãinnosÈ bola zameraná na dosiahnutie bez-peãnosti. Ak je cieºom Úradu bezpeãnosÈ utajo-van˘ch informácií, cieºom v˘boru je bezpeãn˘NBÚ.

Sú dostatoãne zabezpeãené utajované skutoã-nosti pred zneuÏívaním?

Je to aktuálna otázka v súãasnosti, keì na ce-lom svete rezonuje kauza Wikileaks, keì na ve-rejnosÈ prenikli informácie, ktoré podºa ich au-torov mali zostaÈ neverejné a utajené. Navy‰e,keì tento príklad nie je ojedinel˘m. Napríkladminul˘ rok Der Spiegel zverejnil citácie z do-kumentu, ktor˘ mal byÈ podºa autorov ãlánkuutajovan˘m dokumentom NATO. Takmer kaÏ-dodenne sa môÏeme doãítaÈ o snahách hekerovdostaÈ sa k informáciám neverejného charakte-ru. Tak isto ako Ïiadny antivírus neochráni sto-

Cieº = bezpeãnosÈ

Vykonávanie previerok bezpeãnosti aj v ústrednom orgáne ‰tátnej správy na ochranu utajovan˘chskutoãností, ak˘m je Národn˘ bezpeãnostn˘ úrad (ìalej Úrad), iste má zmysel. Vie o tom svoje aj

predseda parlamentného Osobitného kontrolného v˘boru pre kontrolu ãinnosti NBÚ Marián SALO≈.Informácie poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

57

percentne Ïiadny poãítaã na svete pred moÏn˘mzneuÏitím, tak isto ako Ïiadne policajné a zákon-né opatrenie nezabráni ohrozeniu bezpeãnostizloãincami, tak isto sa nedá povedaÈ s istotou,Ïe v‰etky utajované skutoãnosti sú stopercent-ne zabezpeãené pred zneuÏitím. Cieºom samot-ného utajovania informácií je zabezpeãiÈ, abyboli ochránené pred zneuÏitím, ãi presnej‰iepovedané pred t˘m, aby ich neoprávnenou ma-nipuláciou bolo zabránené ohroziÈ bezpeãnosÈ aìal‰ie chránené záujmy obãanov aj ‰tátu. Ale po-vedaÈ s istotou sa to nedá nikde na svete. Kvô-li tomu je ochrana utajovan˘ch skutoãností kom-plexom rôznych opatrení, povinností osôb i or-ganizácií, aby sa riziko ohrozenia minimalizo-valo na únosnú mieru. PrirovnaÈ by sa to dalonapríklad k po‰tovému tajomstvu. V‰etci hoakceptujeme, platia isté zákonné pravidlá, ale sa-motn˘ list zasielan˘ po‰tou je chránen˘ iba ten-kou papierovou obálkou, ktorej poru‰enie vyÏa-duje minimálnu námahu. BeÏné listy neposie-lame v kovov˘ch prepravkách pancierovan˘midodávkami. Zákonné pravidlá aj beÏná prax ak-ceptovali mieru rizika, Ïe po‰tové tajomstvo jechránené „iba“ papierovou obálkou spolu sozákonnou ochranou. Tak to je aj s utajovan˘miskutoãnosÈami, len samozrejme miera potreb-n˘ch ochrann˘ch opatrení je oveºa striktnej‰iaa sankcie poru‰enia váÏnej‰ie. Cel˘ systémochrany utajovan˘ch skutoãností v SR obsahu-je mnoÏstvo opatrení od poÏiadaviek na perso-nál, cez priestory, trezory, poãítaãe aÏ po eviden-ciu a ich niãenie. Tieto opatrenia sú na podob-nej úrovni aká je v okolit˘ch krajinách, resp. akoto poÏadujú záväzné normy EÚ a NATO. Okremnárodn˘ch, t. j. „na‰ich“ utajovan˘ch skutoãnos-tí ochraÀujeme aj utajované informácie, ktoré knám prichádzajú z orgánov EÚ a NATO. Bez-peãnostné orgány NATO v pravideln˘ch inter-valoch robia in‰pekcie v ãlensk˘ch krajináchNATO, ak˘m spôsobom ochraÀujú utajovanéskutoãnosti NATO, ako dodrÏiavajú smerniceNATO na ochranu utajovan˘ch skutoãností.Pred vstupom SR do EÚ boli in‰pekcie EÚ,ktoré preverovali pripravenosÈ ‰tátu ochraÀovaÈutajované skutoãnosti EÚ ãasté a veºmi prísne.Îiadne z t˘chto in‰pekcií, ãi uÏ hovoríme o EÚ,ãi NATO nekon‰tatovali váÏne problémy a hod-notili systém ochrany utajovan˘ch skutoãnostív SR veºmi pozitívne. Na základe t˘chto in‰pek-cií, ako aj na základe spolupráce bezpeãnostn˘chorgánov EÚ a NATO slovensk˘ systém odpo-rúãali ako nasledovaniahodn˘ pre kandidátskekrajiny pre vstup do EÚ a NATO. Podºa mojichinformácií slovensk˘ NBÚ sa v krajinách západ-ného Balkánu vysoko hodnotí, keìÏe poskytu-je metodickú pomoc t˘mto krajinám a v mno-hom sme ako ‰tát pre tieto krajiny vzorom a in‰-piráciou. Aby som sa vrátil naspäÈ k pôvodnejotázke. Napriek tomu, Ïe nikdy sa nedá pove-daÈ, Ïe sa dosiahla stopercentná úroveÀ bezpeã-nosti, v oblasti ochrany utajovan˘ch skutoã-ností môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïe je veºmi vysoká,kladne ju hodnotia zo strany EÚ i NATO a je in‰-piratívna pre kandidátske krajiny na vstup doNATO a EÚ.

Predsa len, nehrozí pri manipulácii naprík-lad s utajovanou písomnosÈou, ako je prí-jem, evidencia, preprava, prená‰anie uklada-nie a iné, nebezpeãenstvo poru‰enia ochrany?

Osobne si myslím, Ïe bezpeãnosÈ je na vyso-kej úrovni. Hoci by sa bezpeãnostné ‰tandardymohli nastaviÈ e‰te vy‰‰ie ako doteraz. Kde je

miera, pokiaº treba ísÈ? Treba si uvedomiÈ, Ïev‰etky tieto opatrenia stoja peniaze. To zname-ná, koºko musíme investovaÈ, aby sme dosiah-li Ïelateºnú mieru rizika. Otázka nákladov nabezpeãnosÈ je vÏdy háklivá a ãasto sa podceÀu-je. Ukázalo sa to po septembri 2001 v USA, keìbola spoloãnosÈ pripravená a ochotná investo-vaÈ do bezpeãnosti oveºa viac ako dovtedy. Ale-bo in˘ príklad. Estónsko a jeho investície do po-ãítaãovej bezpeãnosti pred a po kybernetick˘chútokoch v roku 2007. V súãasnosti je v Estóns-ku umiestnené centrum excelentnosti NATOpre kybernetickú ochranu, ktoré z väã‰ej ãastiplatí Estónsko. To isté platí aj pre ochranu uta-jovan˘ch skutoãností, kde sa hºadá optimálnypomer medzi nákladmi a potrebnou ochranou.

Aké stupne utajovania sa pouÏívajú?Podºa zákona o ochrane utajovan˘ch skutoã-

ností sa utajované skutoãnosti ãlenia na ‰tyristupne utajenia od najniÏ‰ieho po najvy‰‰í: Vy-hradené, Dôverné, Tajné a Prísne tajné. ·tvor-stupÀová klasifikácia je ‰tandardom v NATO ajv EÚ a vo väã‰ine ich ãlensk˘ch krajín. Do slo-venskej legislatívy bola prijatá v roku 2004,pred vstupom SR do NATO a EÚ, aby sa zabez-peãila ‰tandardizácia s t˘mito systémami. Do-vtedy sa pouÏívali dva stupne, Tajné a Prísne taj-né. UÏ názvy oznaãení hovoria, Ïe ãím vy‰‰í stu-peÀ, t˘m „dôleÏitej‰í“ obsah a vy‰‰ie nároky namanipuláciu, uchovávanie, prenos, ale samozrej-me aj podmienky získania previerky.

Pravdepodobne existuje utajovanie na urãi-t˘ ãas, ale aj dlhodobé utajovanie, od ãoho tozávisí a kto urãuje dæÏku utajovania?

DæÏku utajovania moÏno rozdeliÈ na dve hlav-né skupiny: permanentné a ohraniãené. Doku-ment môÏe byÈ oznaãen˘ za utajovan˘ bez ak˘-chkoºvek ìal‰ích spresnení. V tomto prípade sanaÀ pozerá ako na utajovan˘ stále a v pravidel-n˘ch intervaloch sa musí hodnotiÈ jeho potrebaa dokumentárna hodnota. V prípade nepotreb-nosti takéto dokumentu je ho moÏné zlikvido-vaÈ fyzicky ako utajovan˘. Aj v prípade takého-to dokumentu môÏe jeho pôvodca, t.j. ten kto hovytvoril, napísal rozhodnúÈ, Ïe nie je dôvod ìa-lej utajovaÈ a dokument sa odtajní a ìalej sa sním narába ako s neutajovan˘m. Existuje v‰akaj moÏnosÈ pri tvorbe dokumentu spresniÈ jehoutajenie. A to buì presn˘m dátumom, po ktoromje dokument neutajovan˘, alebo nejakou udalos-Èou, po ktorej nebude potreba utajovaÈ, napr.„do vykonania predmetnej domovej prehliad-ky“. DæÏka utajenia závisí od samotného charak-teru informácie a rozhoduje o nej jej pôvodca,t.j. autor. Práve on je kºúãovou osobou nie lenpri urãení dæÏky utajenia, ale aj pri urãení stup-Àa utajenia. On túto informáciu zhmotÀuje dodokumentu, urãuje jej stupeÀ, dæÏku utajenia, ad-resátov. Nedá sa v‰ak povedaÈ, Ïe utajenú infor-máciu vlastní, alebo, Ïe je jeho. MôÏe ju poznaÈ,môÏe Àou manipulovaÈ, ale utajenou je pretolebo jej „utajenosÈ“ vypl˘va z ochrany zákonomchránen˘ch záujmov a existuje so zákonn˘chdôvodov. StupeÀ utajenia je totiÏ závisl˘ odmoÏnej ujmy, ktorá môÏe vzniknúÈ neoprávne-nou manipuláciou s takouto informáciou. âímvy‰‰ia a väã‰ia ujma, t˘m vy‰‰í stupeÀ utajenia.Zákon v‰eobecne hovorí o t˘chto ujmách a ichväzbách na stupeÀ utajenia. O oblastiach, v kto-r˘ch môÏe utajovaná skutoãnosÈ vzniknúÈ, ho-vorí nariadenie vlády a kaÏd˘ z ministrov apredsedov ostatn˘ch ústredn˘ch orgánov ‰tátnej

správy vydáva zoznam utajovan˘ch skutoãnos-tí, v ktorom sú na podmienky rezortu spresne-né utajované skutoãnosti aj so stupÀami utaje-nia. Tieto zoznamy sú verejné a prístupné na in-ternetovej stránke príslu‰ného ministerstva.

Preão je dôleÏitá práca vo va‰om v˘bore?Máte moÏnosÈ napríklad aj zmeniÈ isté ne-vhodné spôsoby utajovania alebo dlÏku uta-jovania, prípadne opraviÈ chyby, ktoré samôÏu vyskytnúÈ, re‰pektujú vás vo v˘konekontroly NBÚ?

DôleÏitá je práca v tomto v˘bore a dôleÏitáje aj existencia kontrolného v˘boru, hneì z nie-koºk˘ch dôvodov. V prvom rade je to kontrolaãinnosti citlivej a dôleÏitej in‰titúcie v ‰táte,ktorá rozsahom svojej ãinnosti má vplyv nabezpeãnostné prostredie ‰tátu, ãinnosti ìal‰íchministerstiev, ale aj podnikov v súkromnej sfé-re, ako aj beÏn˘ch obãanov, ktorí prichádzajú dostyku s utajovan˘mi skutoãnosÈami. Napriektomu, Ïe Úrad je súãasÈou v˘konnej zloÏkymoci, a teda môÏe byÈ úkolovan˘ úlohami z vlády a spadá pod kontrolu Najvy‰‰ieho kon-trolného úradu, kontrola vykonávaná poslanca-mi a v˘borom môÏe ísÈ a ãasto ide do detailov.Diskusia prebieha za úãasti v‰etk˘ch politick˘chstrán, t˘m pádom je záujem ako zo strany v˘-boru i Úradu samotného o otvorenú a vecnú di-skusiu. NemôÏem hovoriÈ o práci v˘boru v mi-nulom volebnom období, ale ako viem, ÚradvÏdy odpovedal na kladené otázky, vÏdy pred-loÏil poÏadované informácie a podklady. Dôle-Ïitá je aj preto, aby poslanci poznali prácu Úra-du a problematiku, ktorá je citlivá aj vo vzÈahuk zahraniãiu.

Z hºadiska re‰pektovania vo v˘kone kontro-ly, na ktorú ste sa p˘tali, by som mohol byÈ ajmierne sarkastick˘. ËaÏko je nebyÈ re‰pektova-n˘, keì sú ãlenmi v˘boru poslanci, ktorí sa po-dieºajú na schvaºovaní rozpoãtu Úradu a po-slanci rovnako majú zákonnú kompetenciu vo-liÈ a odvolávaÈ jeho riaditeºa. Ale teraz váÏne.Platí, ão som povedal, Ïe vzájomná spoluprácavychádza zo vzájomnej dôvery a zatiaº sa nesta-lo, aby Úrad hºadal cesty a moÏnosti ako saotázkam vyhnúÈ, alebo odpovede zahmliÈ.

Na otázku konkrétnych moÏností, ãi v˘bor mámoÏnosÈ zmeniÈ nejaké nevhodné spôsoby uta-jovania, alebo dobu utajovania odpoviem nad-viazaním na predchádzajúce odpovede. T˘mi-to úlohami je poveren˘ Úrad a mnoh˘mi úloha-mi ministri a ‰tatutári právnick˘ch osôb. Úlohouv˘boru je „ustriehnuÈ“ Úrad, aby vykonávalsvoje ãinnosti v súlade so zákonom, nestraníc-ky a odborne na úrovni. Úlohou poslancov je pri-jaÈ také zákony, ktoré zohºadnia v‰etky nárokya potreby od ‰tátno-bezpeãnostn˘ch, aÏ po ºuds-ko-právne a dúfam, Ïe budeme maÈ príleÏitosÈzaoberaÈ sa nov˘m zákonom o ochrane utajova-n˘ch skutoãností, ktor˘ Úrad pripravuje. Akbudú prijaté dobré zákony a Úrad ich bude podkontrolou v˘boru vykonávaÈ tak ako má, budedosiahnut˘ ná‰ spoloãn˘ cieº, t. j. bezpeãné po-uÏívanie utajovan˘ch informácií, ktoré prispe-je k bezpeãnosti ‰tátu a jeho obãanov.


P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I E

58

Potrebuje slovensk˘ divák a poslucháã ve-rejnoprávne médium? A ão vlastne od ta-kéhoto médiá oãakávate vy?

Som presvedãen˘, Ïe je dôleÏité, aby verej-noprávne médiá boli súãasÈou mediálnehopriestoru. Na rozdiel od komerãn˘ch médií,ktor˘ch prirodzenou snahou je dosahovaÈ ãonajvy‰‰iu sledovanosÈ, t˘m i ão najvy‰‰ie zi-sky z reklám a tomu prispôsobujú i programo-vú ‰truktúru, verejnoprávne médiá by mali vosvojej programovej sluÏbe uspokojovaÈ i tzv.men‰inového diváka ãi poslucháãa. Mali byposkytovaÈ sluÏbu informovanosti, vzdelá-vania, kultúry i ‰portu bez zreteºa len na v˘-‰ku sledovanosti, a dopæÀaÈ i pôvodnú tvorbu.V oblasti spravodajstva a publicistiky väã‰ídôraz klásÈ na dôveryhodnosÈ, objektívnosÈ avyváÏenosÈ. Je prirodzené, Ïe v mediálnompriestore sa nedá vyhnúÈ urãitému porovná-vaniu s in˘mi úãastníkmi, ale len súÈaÏiÈ s ko-merãn˘mi vysielateºmi by bolo scestné. Ztohto dôvodu je aj financovanie verejnopráv-nych médií nastavené in˘m spôsobom a nielen na príjmoch z reklamy. Na druhej stranesi myslím, Ïe napriek tomu, Ïe verejnopráv-ne médiá by mali uspokojovaÈ svojou ponu-kou aj men‰inov˘ch poslucháãov, ãi divá-kov, mali by svojou kvalitou, dôveryhodnos-Èou a objektivitou byÈ dôstojn˘m partneromostatn˘ch úãastníkov mediálneho priestoru.

Aké boli najväã‰ie nedostatky b˘val˘chSTV a SRo?

Obidve médiá v poslednom období pre‰lirozdielnym v˘vojom, k˘m SRo bol na úrov-ni vedenia personálne pomerne stabilizovan˘,STV podliehala pomerne ãast˘m personálnymzmenám. KaÏdé nové vedenie priná‰alo novéa nové projekty, ktoré sa ãasto menili. Tietoãasté zmeny sa prejavili i v ekonomickej ob-lasti obidvoch médií; k˘m SRo je stabilná in-‰titúcia, STV sa dostávalo do zl˘ch ekonomic-k˘ch v˘sledkov. Navy‰e sa prepadávala aj vsledovanosti svojich programov, na rozdiel odSRo, ktor˘ si svoju pozíciu udrÏal.

V‰eobecne sa akceptoval názor, Ïe problé-my má STV a Ïe pri ich rie‰ení môÏe na nev novej in‰titúcii doplatiÈ rozhlas. Neobá-vate sa takéhoto v˘voja?

Prirodzene, Ïe sa obávam, a preto som isvoje obavy tlmoãil pri diskusiách o zluãova-ní STV a SRo. Aj na základe t˘chto diskusiísa nakoniec do zákona dostala klauzula, Ïe fi-nanãné prostriedky RTVS budú ãlenené nadva samostatné rozpoãty a to v pomere 70:30pre zloÏky STV a SRo. UÏ aj z uvedeného pre-rozdelenia je zrejmé, Ïe ak 70-percentn˘úãastník má ekonomické problémy, tak v jed-nom celku to zaÈaÏí aj men‰ieho úãastníka.

Tento t˘ÏdeÀ na rokovaní v˘boru som sapoverenej riaditeºky Zemkovej p˘tal práve natento problém. Bol som zvedav˘, aká je situá-cia teraz, v tomto prechodnom období, dovoºby riadnych orgánov RTVS. Sama po-tvrdila, Ïe uÏ teraz pracovníci rozhlasu doplá-

cajú na toto spojenie, nakoºko SRo mal riad-ne schválen˘ rozpoãet svojou radou, ktor˘ bolvyrovnan˘, a keìÏe STV rozpoãet minulárada neschválila, RTVS musela prejsÈ na pro-vizórium a tak i zamestnanci rozhlasu nemô-Ïu dostávaÈ odmeny, prijímaÈ zamestnancova uplatÀujú sa i tu opatrenia, ktoré s t˘m sú-visia. Prvé roky RTVS nebudú jednoduché av mnohom bude záleÏaÈ od nového vedenia aãlenov rady, ako sa s t˘mito problémami vy-rovnajú.

Aké sú va‰e predstavy o budúcom riadite-ºovi RTVS, aké kritériá by mal spæÀaÈ?

Kritériá, ktoré by mal spæÀaÈ kandidát nariaditeºa RTVS, stanovuje zákon. Po podaníprihlá‰ky v˘bor Národnej rady Slovenskejrepubliky pre kultúru a médiá preverí, ãi pri-hlásení kandidáti spæÀajú zákonom stanove-né kritériá a následne zorganizuje verejné vy-poãutie t˘chto kandidátov a potom so stano-viskom v˘boru sa bude rozhodovaÈ hlasova-ním o novom riaditeºovi RTVS v pléne Ná-rodnej rady Slovenskej republiky.

Mal by to byÈ ãlovek z mediálneho prostre-dia, alebo rad‰ej skúsen˘ manaÏér bez spo-jení a závislostí od tohto prostredia?

PrikláÀam sa k názoru, Ïe by to mal byÈ ãlo-vek so skúsenosÈami z mediálneho prostredia,nemal by byÈ v‰ak závisl˘, nielen od tohtoprostredia, ale ani od in˘ch vplyvov, dostatoã-ne razantn˘ a sebavedom˘. Musí byÈ zároveÀmanaÏér schopn˘ viesÈ tak veºkú in‰titúciu,akou RTVS nesporne je.

âo od neho oãakávate predov‰etk˘m a ãoby mal plniÈ z dlhodobého v˘hºadu?

Predov‰etk˘m by mal ponúknuÈ dlhodobúvíziu v oblasti programovej, ekonomickej,ale i personálnej. Myslím si, Ïe uÏ pri verej-nom vypoãutí by mali kandidáti predstaviÈsvoj tím, s ktor˘m sa chcú zhostiÈ tejto neºah-kej úlohy, ekonomické predpoklady, ako iprogramové plány na najbliÏ‰ie obdobie.Vzhºadom k tomu, Ïe na rok 2011 je uÏ mnoÏ-stvo programov zazmluvnen˘ch, rok 2012môÏe byÈ prvou vizitkou nového vedeniaRTVS aj preto, Ïe rozpoãet uÏ bude pripravo-vaÈ nové vedenie.

Aké sú va‰e nároky na kontrolnú raduRTVS? Aké kritériá by mali spæÀaÈ jej ãle-novia a ão od ich ãinnosti oãakávate predo-v‰etk˘m?

Obdobne ako u generálneho riaditeºa, aj u

Pavol Abrhan: Politickémuvplyvu sa nedá úplne zabrániÈ

V máloãom sa tak odli‰uje súãasn˘ koaliãn˘ a opoziãn˘ pohºad, ako pri hodnotení zmienvo verejnoprávnych médiách. K˘m opozícia hovorí o politizácii spojenej in‰titúcie, koalícia

zdôrazÀuje potrebu reforiem vo verejnoprávnych médiách, ktoré sa dostali aÏ na pokraj kolapsu.Na tom, Ïe slovenská spoloãnosÈ potrebuje kvalitné verejnoprávne médium, sa v‰ak zhodnú obaja

poslanci z opaãn˘ch táborov – Pavol ABRHAN z KDH a Du‰an JARJABEK zo Smeru-SD.

59

ãlenov rady sú kritériá, ktoré kandidáti mu-sia spæÀaÈ stanovené zákonom. Veºmi sompodporoval návrh, aby ãlenovia rady boli roz-ãlenení podºa jednotliv˘ch odborností, ão saaj podarilo presadiÈ. Tak z deväÈãlennej radybudú sa voliÈ samostatne traja ãlenovia radyz televízneho prostredia, traja ãlenovia radyz rozhlasového prostredia, dvaja ekonómoviaa jeden právnik.

V laickej aj odbornej verejnosti pretrváva-jú obavy o politickosÈ nominácií. V minu-losti parlament volil mediálne rady a tie vo-lili riaditeºov – ãiÏe politick˘ vplyv na tie-to médiá bol vlastne sprostredkovan˘. Aképlusy a mínusy priná‰a tento nov˘ variant?

V‰etko má svoje plusy a mínusy a kaÏd˘ másvoje argumenty. Priznám sa, ja som presadzo-val v diskusiách s ministrom kultúry voºbu ge-nerálneho riaditeºa radou a nie v parlamente.Argumentoval som situáciou v SRo, kde v mi-nulom volebnom období boli snahy o zmenuvedenia rozhlasu, ale vìaka rade sa tak nesta-lo, bola politická objednávka i politická vôºa,napriek tomu sa tak nestalo. In˘ argumentujúradou STV, ktorá napriek tomu, Ïe generálnyriaditeº nere‰pektoval jej uznesenia a viedolSTV do zlej ekonomickej situácie, pri vyka-zovanej strate ho nielenÏe neodvolala, ale mue‰te aj schvaºovala odmeny. Tak si vyberte.

Ako sa dá udrÏaÈ nezávislosÈ a objektívnosÈvysielania RTVS?

Myslím si, Ïe zápas o nezávislosÈ a objek-tívnosÈ RTVS je zápasom dlhodob˘m, ak niestálym, podobne ako je zápas o demokraciu.

VÏdy budú poku‰enia moci do tohto priesto-ru vstupovaÈ, niektorí razantnej‰ie, priamoãia-rej‰ie, iní sofistikovanej‰ie, a preto bude voveºkej miere závisieÈ od voºby nového vede-nia. Mali by to byÈ silné osobnosti, ktoré do-káÏu tieto poku‰enia prekonaÈ. âím dlh‰ie sato novému vedeniu bude dariÈ, t˘m silnej‰ie,nezávislej‰ie a objektívnej‰ie bude nielen po-stavenie, ale i vysielanie RTVS.

Budete (KDH) navrhovaÈ vlastn˘ch kandi-dátov do t˘chto funkcií?

Aj v tomto nastala mierna zmena, aby kpriamej politizácii nedochádzalo, Ïe poslan-ci a politické strany nemôÏu kandidovaÈ svo-jich kandidátov. TakÏe predpokladám, Ïe skôrsi budú politické strany osvojovaÈ kandidátov,ktor˘ch prihlásia nadácie, obãianske zdruÏe-nia, alebo náboÏenské spoloãnosti.

V minulosti si politické strany delili vplyvna STV a SRo – dá sa tomuto trendu vô-bec zabrániÈ? A nebude politick˘ vplyvuºahãen˘ t˘m, Ïe pôjde o jednu in‰titúcius jedn˘m riaditeºom?

Úplne zabrániÈ sa nedá politickému vply-vu, uÏ aj preto, Ïe voºba generálneho riadite-ºa sa bude konaÈ v parlamente, nakoniec aj ãle-nov rady. UÏ vy‰‰ie som spomínal, Ïe na stra-ne politikov tie poku‰enia môÏu byÈ aj v bu-dúcnosti. Tento zápas o nezávislosÈ a objek-tívnosÈ na jednej strane a poku‰enie o vplyvna médiá financované ‰tátom asi bude i na-ìalej, k˘m sa nám nepodarí nájsÈ tak˘ modelfinancovania, ktor˘ bude od rozhodovaniapolitikov nezávisl˘.

Neobáva sa koalícia, Ïe v budúcnosti poparlamentn˘ch voºbách príde Smer akona hotové a iba vymení riaditeºa a väã‰inurady?

Sme na zaãiatku volebného obdobia a ve-rím, Ïe napriek poãiatoãn˘m turbulenciám vkoalícii bude táto koalícia úspe‰ná a po par-lamentn˘ch voºbách strana Smer z opozícielen ÈaÏko bude môcÈ meniÈ riaditeºa a väã‰i-nu rady RTVS.

Kºúãov˘m problémom je zadlÏenie STV afinancovanie RTVS v budúcnosti – akochcete rie‰iÈ tento problém?

Vytvorenie RTVS je prv˘m krokom refor-my verejnoprávnych médií, budú musieÈ na-sledovaÈ aj ìal‰ie kroky z dielne ministerstvakultúry a jedn˘m z neposledn˘ch krokov je irokovanie s ministerstvom financií o oddlÏe-ní RTVS. Minister Miklo‰ uÏ raz oddlÏil STV,keìÏe sa neudiali ìal‰ie zmeny, po ãase smesa dostali do toho istého ekonomického sta-vu, ak nie hor‰ieho, preto bez tejto reformyverejnoprávnych médií nebol priestor na ro-kovanie o oddlÏení STV.

PovaÏujete za rozumné, Ïe STV a SRo maliobmedzen˘ podiel reklamy?

MÀa osobne reklama vo vysielaní zner-vózÀuje a bol by som rád, keby sme vedeli taknastaviÈ financovanie verejnoprávnych médií,Ïe by nemuseli vyuÏívaÈ podiel z reklamy nasvoje financovanie, alebo keì uÏ, tak v mini-málnom rozsahu.

(rk)


Du‰an Jarjabek: Nikto z koalícienetu‰í, ak˘ch dÏinov vypustil

Potrebuje slovensk˘ divák a poslucháã ve-rejnoprávne médium? A ão vlastne od ta-kéhoto médiá oãakávate vy?

Som presvedãen˘, Ïe verejnoprávne médiá

majú nezastupiteºné miesto v spoloãnosti.

Podnikatelia, ktorí pôsobia v mediálnej oblas-

ti, sú limitovaní vlastn˘mi ekonomick˘mizáujmami. Zjednodu‰ene povedané, robia lento, ão im prinesie inzerciu a teda peniaze.Alebo vplyv – a v koneãnom dôsledku zasepeniaze. Komerãn˘ rozhlas ãi televízia musiazarábaÈ a práve preto sa obracajú k väã‰ino-vému poslucháãovi a divákovi. Sledujú v˘vojmasového vkusu a vychádzajú mu v ústrety.âo si väã‰inov˘ divák a poslucháã praje, tomu poskytnú. Naopak médiá verejnej sluÏbyby mali vychádzaÈ v ústrety záujmom rôznychvrstiev populácie, priná‰aÈ programy nároã-nej‰ie a nie je ich úlohou neustále hºadieÈ napíplemetrové v˘stupy. Práve preto sa obãaniana ich financovaní podieºajú, ãi uÏ cez kon-cesionárske poplatky, alebo cez príspevok od‰tátu – teda cez daÀové odvody.

Aké boli najväã‰ie nedostatky b˘val˘chSlovenskej televízie a Slovenského rozhla-su?

Situácia sa ãasom menila, nedostatky STVa SRo boli samozrejme iné v polovici deväÈ-desiatych rokov, keì sa komerãné médiá e‰telen etablovali, iná bola situácia pred nejak˘-mi piatimi – ‰iestimi rokmi a zase iná pove-

60

slanci Ïonglovali v pozmeÀovacích návrhochs poãtami, teda koºkí tam majú byÈ právnici,ekonómovia a odborníci na rozhlas a televí-ziu, vidieÈ, Ïe je vlastne úplne jedno, koho tamkoalícia posadí. Dve desaÈroãia tvrd˘ch zápa-sov o odborn˘ charakter mediálnych rád smevlastne vyhodili cez okno. ·koda.

V laickej aj odbornej verejnosti pretrváva-jú obavy o politickosÈ nominácií. V minu-losti parlament volil mediálne rady a tie vo-lili riaditeºov – ãiÏe politick˘ vplyv na tie-to médiá bol vlastne sprostredkovan˘. Aképlusy a mínusy priná‰a tento nov˘ variant?

Ak mám hovoriÈ o pluse, tak potom jedin˘vidím v tom, Ïe tentoraz fakt politickej nomi-nácie riaditeºa niã nekamufluje. Koalícia jas-ne dala najavo, Ïe to bude pozícia obsadenánominantom vládnej koalície. Podºa mÀa je tokrok späÈ, ale nezostáva mi v tejto chvíli niãiné, ako tento fakt akceptovaÈ a moÏno priúvahách o perspektívach prem˘‰ºaÈ aj o vhod-n˘ch kandidátoch na tento post.

Ako sa dá udrÏaÈ nezávislosÈ a objektívnosÈvysielania RTVS?

Jednotliví redaktori a redakcie sa samo-zrejme o nezávislosÈ a objektivitu môÏu usi-lovaÈ, ale práve preto, Ïe RTVS vznikla „de-krétom“, rozhodnutím väã‰iny, ktorá sa aninepokú‰ala hºadaÈ ‰ir‰í spoloãensk˘ konsen-zus, bude maÈ RTVS nálepku vládneho mé-dia.

Budete (Smer-SD) navrhovaÈ vlastn˘chkandidátov do t˘chto funkcií?

Koalícia dala jasne najavo, Ïe riaditeºa sivyberie koaliãná rada, teda kandidáta na tútopozíciu nepostavíme, lebo odmietame zú-ãastÀovaÈ sa na tejto potemkiniáde. Ak dorady budú kandidovaÈ kvalitní odborníci, ne-vidím dôvod, aby sme ich nepodporili. Ale ur-ãite sa nedáme zatiahnuÈ do toho, aby sme nie-koho navrhli ako straníckeho kandidáta. Par-tokratické nominácie necháme na koalícii.

V minulosti si politické strany delili vplyvna STV a SRo – dá sa tomuto trendu vô-bec zabrániÈ? A nebude politick˘ vplyvuºahãen˘ t˘m, Ïe pôjde o jednu in‰titúcius jedn˘m riaditeºom?

Od roku 1993 sme zatiaº mali vÏdy koaliã-né vlády, teda na vytvorení vlády sa zúãast-Àovalo viacero politick˘ch subjektov. A vÏdytu bol záujem, aby kaÏdá z nich mala ist˘vplyv v STV a SRo. Obãas, hoci zriedka, sadarilo zvládaÈ to kultivovane, aj medzi ãlen-mi a favoritmi politick˘ch strán sa na‰li ºudia,ktorí médiám rozumeli. Opaãn˘ch príkladovbolo samozrejme viac. Ono – ovládaÈ verej-noprávne médiá je veºké poku‰enie, vidíme napríklade na‰ich juÏn˘ch susedov, kam to môÏeviesÈ. Nepredpokladám, Ïe by sa ale nieão zá-sadne zmenilo – jedna koaliãná strana budemaÈ toho nového vrchného riaditeºa, ale po-tom sú tu pozície jeho námestníkov a riadi-teºov STV a SRo, sú tu dôleÏité pozície, naktor˘ch sa rozhoduje o v˘robe, nákupoch,objednávaní sluÏieb z externého prostredia...to je dosÈ lákadiel! Jednoduch‰ie to budú maÈpolitici, nebudú „ãistiÈ Ïalúdok“ dvom riadi-teºom, ale len jednému a ten uÏ vyvodí ìal‰iedôsledky sám...

dzme v závere roku 2010, keì z rozhodnutiakoaliãn˘ch poslancov obe in‰titúcie zanikli.

Podºa mÀa bolo základnou chybou, Ïe smev roku 1993 nevymysleli tak˘ model financo-vania verejnoprávnych médií, ktor˘ by imumoÏnil normálne fungovaÈ. Politici odmie-tali zvy‰ovaÈ koncesionárske poplatky, lebo jeto nepopulárne, rad‰ej nechali STV a SRopodfinancované. To na jednej strane uºahãi-lo ‰tart komerãn˘m rádiám a televíziám, kto-ré si bez problémov vyberali vo verejnopráv-nych médiách hotov˘ch ºudí, odborníkov zrozliãn˘ch oblastí a jednoducho ich preplati-li. A na druhej strane nedostatok zdrojov nú-til riaditeºov oboch in‰titúcií, aby boli vovzÈahu k exekutíve a koalícii ústretoví, preto-Ïe potrebovali mimoriadne dotácie a ich po-skytnutie záviselo od politického rozhodnu-tia. B˘val˘ riaditeº STV Richard Rybníãek sapokú‰al dosiahnuÈ zníÏenie nákladov tak, Ïezru‰il v˘robné kapacity, ale nedomyslel uÏ, Ïeverejnoprávna televízia sa t˘m stala vazalomexterného prostredia, ktoré mohlo diktovaÈceny. V SRo sa zdanlivo darilo hospodáriÈ vy-rovnane, ale poslucháãi vedia, Ïe to bolo zacenu vypustenia mnoÏstva nároãnej‰ích relá-cií a typov programovej sluÏby. Príklad zav‰etky – absencia vlastného spravodajstvazo zahraniãia.

V‰eobecne sa akceptoval názor, Ïe problé-my má STV a Ïe pri ich rie‰ení môÏe na nev novej in‰titúcii doplatiÈ rozhlas. Neobá-vate sa takéhoto v˘voja?

Celú jeseÀ som sa pokú‰al kolegom v par-lamente vysvetliÈ, Ïe spájaÈ tieto dve in‰titú-cie iba preto, Ïe sú verejnoprávne, je nerozum-né. Argument BBC ãi ORF neobstojí, tam boljednoducho historicky v˘voj in˘ a televízna„sekcia“ pred vy‰e polstoroãím vznikla a roz-víjala sa v ‰truktúre pôvodného rozhlasu. Akto trochu pritiahnem za vlasy, rovnako bysme mohli STV spojiÈ povedzme so V‰eobec-nou zdravotnou poisÈovÀou, to je tieÏ verej-noprávna in‰titúcia, tieÏ má uãtáreÀ, autodo-pravu a vrátnikov – teda v‰etko to, ão majú„spoloãné“ STV a SRo. Samozrejme, dnes jesituácia iná, z vôle koalície a niektor˘ch po-slancov za SNS tu máme jeden subjekt s jed-n˘m rozpoãtom. Treba postaviÈ to „spoloãné“vedenie, ale nové zdroje nie sú. Teda dúfaÈ vnejakú nedotknuteºnosÈ „rozhlasov˘ch peÀa-zí“ je scestné.

Aké sú va‰e predstavy o budúcom riadite-ºovi RTVS, aké kritériá by mal spæÀaÈ?

Ja som si pomerne dlho myslel, Ïe v Národ-nej rade budeme maÈ dosÈ rozumu a nechámerozhodovanie o vedení mediálnych in‰titúciína odborníkov. Na návrh ministra kultúry saale voºba riaditeºa rádiotelevízie vrátila do par-lamentu, teda posilnili sme politick˘ charak-ter tejto funkcie. My (Smer-SD) sme sa akostrana rozhodli na v˘bere kandidáta nezú-ãastÀovaÈ z jednoduchého dôvodu – koaliãnípolitici oznámili, Ïe koaliãná rada vytvorilaakúsi „akãnú ‰tvorku“ na ãele s ministromkultúry, ktorá má vybraÈ budúceho riaditeºa.Teda je jasné, Ïe v‰etko to, ão je v zákone po-písané o spôsobe posudzovania projektov vparlamentnom v˘bore pre kultúru a médiá, jelen mlátenie prázdnej slamy a koalícia zvolído funkcie toho, koho odporuãí tá ‰tvorka, nietoho, kto by mal najrozumnej‰í projekt. Nech

sa teda páãi, majú o ‰tyri hlasy v pléne viac,môÏu presadiÈ svoju politickú nomináciu. Aleja pri tom asistovaÈ urãite nebudem. Treba sijasne uvedomiÈ, Ïe t˘mto rozhodnutím sapost ‰éfa RTVS dostáva na súpis pozícií, kto-ré sa pri politickej zmene obsadzujú nominan-tom koalície. To je podºa mÀa v˘razn˘ krokdozadu, vari aÏ do ãias vlády politbyra!

Mal by to byÈ ãlovek z mediálneho prostre-dia, alebo rad‰ej skúsen˘ manaÏér bez spo-jení a závislostí od tohto prostredia?

Viete, Voskovec s Werichom pred skorostoroãím naspievali krásnu pesniãku: „Tenumí to a ten zas tohle...“. Nazdávam sa, Ïe naãele mediálnej in‰titúcie by mal byÈ niekto, ktovie, ako funguje podnik, ktor˘ riadi. Sú moÏ-no oblasti, kde v˘roba pobeÏí, aj keì ‰éfovaÈbude nejaká blondínka ãi celebrita, ale to prezloÏitú situáciu verejnoprávneho média urãi-te neplatí. Tak, ako sa biskupom nemôÏe staÈãlovek bez bohosloveckého vzdelania a kÀaz-skej praxe, aj riaditeº verejnoprávneho médiaby podºa mÀa mal vedieÈ, ako rozhlasové a te-levízne relácie vznikajú, ako tie in‰titúcievnútorne fungujú a samozrejme, mal by tonajmä byÈ charaktern˘ ãlovek, ktor˘ nepod-ºahne tlakom. Pokiaº ide o manaÏérov, ja sapamätám, ako jeden ná‰ „krízov˘ manaÏér“predal ako zbytoãnosÈ ist˘ zahraniãn˘ futba-lov˘ klub. Nov˘ vlastník potom predal dvochhráãov a mal svoju investíciu doma. ·tadión,ìal‰ích 23 hráãov, znaãku a v‰etko ostatné mutento skúsen˘ krízov˘ manaÏér vlastne daro-val.

âo od neho oãakávate predov‰etk˘m a ãoby mal plniÈ z dlhodobého v˘hºadu?

To má dve roviny. Ako obãan, ktor˘ neve-rí v ÏivotaschopnosÈ zákona o RTVS, by somsi prial, aby to bol ãlovek, ktor˘ toho pokazíão najmenej, aby sme s ão najmen‰ími náklad-mi zvládli nápravu tejto deformácie a spätnéosamostatnenie oboch médií. Od akéhokoºvekriaditeºa verejnoprávneho média v‰ak oãa-kávam, Ïe to bude siln˘, vzdelan˘, komuni-katívny a charaktern˘ odborník. Aj keì súna‰e verejnoprávne médiá podfinancované,otáãa sa v nich relatívne veºa prostriedkov ato láka nielen t˘ch, ktorí chcú pracovaÈ a tvo-riÈ, ale aj t˘ch, ktorí ‰pekulujú a priÏivujú sa.K t˘m prv˘m by mal byÈ vnímav˘, k t˘m dru-h˘m nekompromisn˘. V̆ hºadovo podºa mÀaúloha verejnoprávnych médií porastie, preto-Ïe postupne sa komerãné prostredie pokúsie‰te speÀaÏiÈ oblasti, ktoré sú schopné vyge-nerovaÈ aspoÀ ak˘-tak˘ zisk, ale súãasne sikonkurenãn˘ boj medzi komerãn˘mi stanica-mi vynúti rezignáciu na obãasné pokusy ko-merãn˘ch televízií o relácie, ktoré nemajúprimárne komerãn˘ charakter. Je to dnes ne-populárne, ale som stále presvedãen˘, Ïe v bu-dúcnosti bude maÈ STV ‰tyri okruhy, preto-Ïe inak sa k divákovi nedostane ani men‰ino-v˘ ‰port, ani vzdelávacie relácie.

Aké sú va‰e nároky na kontrolnú raduRTVS? Aké kritériá by mali spæÀaÈ jej ãle-novia a ão od ich ãinnosti oãakávate predo-v‰etk˘m?

Neviem preão koalícia vlastne zru‰ila radeodborné kompetencie. Vznikne ak˘si repre-zentatívny kolektívny orgán bez ‰ance nieãoreálne ovplyvniÈ. UÏ z toho, ako koaliãní po-


61


MôÏete vylúãiÈ, Ïe v budúcnosti po par-lamentn˘ch voºbách príde Smer ako nahotové a iba vymení riaditeºa RTVS aväã‰inu rady?

VymeniÈ bude musieÈ, pretoÏe tak sú tiefunkcie dnes politicky identifikované. AleÏe by sme „pri‰li na hotové“, pochybujem.Podºa mÀa nik z koalície netu‰í, ak˘chdÏinov vypustil t˘m zákonom z fºa‰e apríbeh zrastania rádiotelevízie bude pod-ºa mojich predpokladov e‰te dosÈ dobro-druÏn˘. A nebude to príbeh krátky.

Kºúãov˘m problémom je zadlÏenie STVa financovanie RTVS v budúcnosti –ako chcete rie‰iÈ tento problém?

Myslím, Ïe minister Marek Maìariãurobil krok, ktor˘ bol na‰u stratégiu prí-znaãn˘. Ak vieme, Ïe v˘‰ka poplatkov jepoliticky citlivá téma a vzhºadom na prí-jmové pomery slovensk˘ch rodín nie jemoÏné zvy‰ovaÈ ich, treba nájsÈ moÏnos-ti, ako verejnoprávnym médiám doplniÈzdroje. Myslím, Ïe zmluva so ‰tátom bolasprávnym krokom. Bolo e‰te treba dorie-‰iÈ, ako SRo a STV nahradiÈ v˘padky z prí-jmov, ktoré vznikli v dôsledku sociálnychzákonov, teda ako nahradiÈ príjmy za ob-ãanov osloboden˘ch zo zákona z povin-nosti platiÈ za verejnú sluÏbu. V súãas-nosti v‰ak je uÏ asi zbytoãné o tom pre-m˘‰ºaÈ, pretoÏe vedenie rezortu jasne sme-ruje k zru‰eniu poplatkov a financovaniumédií zo ‰tátneho rozpoãtu. Hovorí sa otom, Ïe bude stanovené percento, ktoré zrozpoãtu automaticky pôjde na financova-nie verejnoprávnych médií. Ale uverí tomuasi len ten, kto si nepamätá, Ïe aj ·tátnyfond kultúry Pro Slovakia mal takto urãe-né príjmy a za celú jeho históriu ich nik-dy nedostal. Jednoducho zákon sem, zákontam, ministerstvo financií v návrhu rozpoã-tu nikdy tento záväzok zo zákona nepre-mietlo. Preão by som mal veriÈ, Ïe to ten-toraz bude inak, ak – zhodou okolností –je e‰te aj minister financií ten ist˘?

PovaÏujete za rozumné, Ïe STV a SRomali obmedzen˘ podiel reklamy?

Myslím, Ïe dobré rie‰enie bolo obme-dzenie reklamy na 4%. To na jednej stra-ne umoÏÀovalo STV a SRo pracovaÈ s prí-jmom z reklamy ako s dôleÏit˘m vstu-pom, ale na druhej strane vìaka tomuto ob-medzeniu nebol divák a poslucháã vysta-vovan˘ nezvládnuteºnému vodopádu mar-ketingov˘ch ekvilibristík. Chápem, Ïe prekomerãné médiá je kaÏdé percento rekla-my v STV a SRo „strata“, lebo o to menejpeÀazí zarobia ich majitelia. Ale ja nepo-vaÏujem za svoju poslaneckú povinnosÈ ro-biÈ v‰etko pre maximalizáciu zisku maji-teºov komerãn˘ch médií. MoÏno iní po-slanci majú iné predstavy, ja sa pokú‰amrobiÈ v‰etko preto, aby sme na Slovenskumali demokratick˘ duálny systém, a abymédiá verejnej sluÏby naozaj verejnosti ta-kéto sluÏby poskytovali na ão najlep‰ejúrovni.

(rk)

Vy ste boli v minulom období aj so svojoustranou vo vládnej koalícii, k˘m teraz stev opozícii. Je ten rozdiel veºk˘? Cítite ajosobne na svojom osude, Ïe sa máte hor‰ie,ako ste sa mali predt˘m – alebo je to vnieãom dokonca lep‰ie?

Odpoveì je, myslím, veºmi jednoduchá.

Samotn˘ status poslanca sa nemení – pre mÀa

je jedinou zmenou len to, Ïe som bol vtedy

predsedom v˘boru pre financie, rozpoãet a

menu a Ïe som bol vlastne pri tvorbe mnoh˘ch

zákonov, a priamo ja sám som sa aktívne zú-

ãastÀoval na v‰etk˘ch fázach pri príprave zá-

konov alebo na ich zmenách, teda na prípad-

n˘ch vylep‰eniach mnoh˘ch paragrafov v

znení t˘chto zákonov. V tomto ãase je veºká

zmena iba – alebo najmä – to, Ïe vlastne opo-

ziãn˘ poslanec je urãit˘m spôsobom vazalom

v rukách koalície, keìÏe koalícia nás ignoru-

je, a to ãasto aj napriek tomu, Ïe sú podºa môj-

ho názoru návrhy zo strany opozície zmyslu-

plné. Koalícia v‰ak väã‰inou tvrdo‰ijne trvá

na svojich návrhoch a vlastne sa za kaÏdú

cenu snaÏí nejak˘m spôsobom potrieÈ opoziã-

né návrhy. Tento spôsob práce v parlamente

je moÏno súãasÈou politickej kultúry na Slo-

vensku, aspoÀ doposiaº mám ten pocit. Nie je

to v súlade so v‰elijak˘mi pekn˘mi reãiãka-

Hºadanie stability verejného Ïivota

Ak okolo doteraj‰ieho priebehu Ïivota a povolaní, funkciíi politick˘ch aktivít Jozefa BURIANA (poslanec parlamentu za

Smer-SD) nie sú nijaké extravagancie, zvlá‰tnosti alebodokonca pikantnosti, nemoÏno sa ãudovaÈ. (A poãas veºmi

pragmatického rozhovoru s ním sa nedivil ani autor rozhovoruErnest Weidler.) B˘val˘ predseda finanãného v˘boru NR SR

(2006 – 2010) je z celej du‰e ekonómom, a preto nijaké umeleckéalebo personálne ozvlá‰tnenia nemajú veºa miesta. Od neho saoãakávajú chladnokrvné anal˘zy a rie‰enia veºmi realistick˘chskutoãností a ani jeho sociálne cítenie – ktoré, pochopiteºne, akozakladajúci ãlen Smeru ãasto prezentuje – sa nespája ani tak sosentimentom, ako skôr s reálnymi formami konkrétnej a úãinnejpomoci ºuìom, ktorí sú v zloÏitej ºudskej situácii. Preto ak aj ide

na rôzne podujatia, ktoré v Ïivote ºudí patria do ich voºnéhoãasu, najmä na podujatia ‰portové, tak si ão najviac vyberá tie,

ktoré organizátori spájajú so získavaním finanãn˘chprostriedkov pre ºudí, ão ich bytostne potrebujú – dajme tomu

pre voziãkárov. A potom to sám komentuje takto: „V tak˘chchvíºach mám dobr˘ pocit, Ïe robiÈ solidárne pre ºudí má zmysel

a aj sa to oplatí.“ To v‰ak neznamená, Ïe je súcitn˘ bez v˘berua bez hraníc, ãi dokonca aj vtedy, keì je to spoloãensky ‰kodlivé.Povedzme o na‰ej pomoci Grécku sa vyslovil v roku 2010 takto:„Grécko musí najskôr prijaÈ ozdravné opatrenia a legislatívou

musí pozastaviÈ vyplácanie vysok˘ch sociálnych dávoka bonusov. V̆ hody, ktoré doteraz poÏívali Gréci, nie sú‰tandardné ani v t˘ch najvyspelej‰ích krajinách EÚ.“

Burian bol od roku 1992 vedúcim rôznych finanãn˘ch oddelenívo viacer˘ch veºk˘ch ko‰ick˘ch podnikoch

(Hutné stavby, VSÎ atì.).

mi, ale, bohuÏiaº, je to tak. My síce vieme, Ïeparlament môÏe nakladaÈ s textami zákonova rôznych rozhodnutí, najmä t˘ch, kde ide onejaké prerozdeºovanie peÀazí, len podºa toho,koºko financií je v ‰tátnej pokladnici, ale,myslím, Ïe pri schvaºovaní daÀov˘ch zákonov– to je jedna z mojich oblastí záujmu – smeboli od zaãiatku aÏ do konca svedkami v pod-state veºmi zl˘ch spôsobov: mohli sa nájsÈ pe-niaze inde, v inej priehradke, ale jednoduchosa hºadajú tam, kde to nie je práve najlep‰ie.A osobne mám z toho pocit veºkého sklama-nia.

Síce chápem tento vá‰ pocit, ale predsa lenby som vám rád pripomenul, Ïe ani v uply-nul˘ch ‰tyroch rokoch vtedaj‰ia koalícianeprejavovala voãi opozícii oveºa viac po-rozumenia.

Ja sa môÏem vyjadrovaÈ za oblasÈ, ktorúsom zastre‰oval, teda za oblasÈ spadajúcu podv˘bor pre financie, rozpoãet a menu, Ïe mysme nemali problém s pozmeÀujúcimi ná-vrhmi, ktoré prichádzali aj z radov opozíciea boli zmysluplné, ak teda priná‰ali nieão, ãopozitívne rie‰ilo dan˘ problém, a najmä ja sámsom s t˘m nemal problém Mám pocit, a do-konca nielen pocit, ale presvedãenie, podlo-Ïené aj vyjadreniami ºuìmi, ktorí v predchá-dzajúcom volebnom období boli v „mojom“v˘bore, Ïe sme v Àom dokázali prijaÈ veºapragmatick˘ch návrhov. Myslím si totiÏ, Ïepokiaº poslanci nediskutovali a nerozhodova-li sa pred televíznymi obrazovkami alebo vnejakom rádiu, moÏno komunikovali pragma-tickej‰ie a rie‰ili problémy v záujme veci a niev záujme svojom vlastnom alebo svojej po-litickej strany. A v takej atmosfére sme sa, my-slím, vedeli dohodnúÈ vo veºmi veºkom per-cente na rozumn˘ch rie‰eniach. âiÏe prijíma-li sa aj pozmeÀujúce návrhy. BohuÏiaº, aj na-priek tomu, Ïe táto vládna koalícia povedala,ako sa zmení kultúra v parlamente, Ïe samení v mnoh˘ch prípadoch iba k hor‰iemu.

Keì je Smer teraz v opozícii, nemyslíte, Ïeto môÏe va‰ej strane aj trochu osoÏiÈ? Îesa nieão pouãíte a Ïe zaãnete niektoré vecivnímaÈ a posudzovaÈ inak, ako keì ste bolivo vláde?

Ale urãite. Myslím si, Ïe kaÏd˘ sa musí ale-bo by sa mal pouãiÈ aj z ch˘b, ktor˘ch sa do-pustil, ale aj z pozitív a myslím, Ïe aÏ tak˘topouãen˘ by mal ísÈ dopredu – a to je vlastnenajdôleÏitej‰ie, aby i‰iel dopredu. Voºby do-padli tak, Ïe Smer síce v˘razne vyhral, ale ne-zloÏil vládu, ão je zase otázka systému vlád-nutia, ale aj otázka pre Smer, ak˘m spôsobomìalej postupovaÈ, ako hºadaÈ rie‰enia a ako saorientovaÈ v na‰ej dosÈ kurióznej situácii. Jasi myslím, Ïe ani zloÏenie teraj‰ej vlády nieje naj‰Èastnej‰ie vzhºadom na názorové roz-pätie koalície, od liberálneho aÏ po veºmikonzervatívne. DosÈ ãasto vidíme, aké je ÈaÏ-ké nájsÈ spoloãné prieniky a myslím, Ïe po-dobne budeme svedkami aj pri vytváraní a od-súhlasovaní niektor˘ch najbliÏ‰ích zákonov.A ani sa mi nezdá, Ïe by nám dne‰ná vláda ajej poslanci vyãítali nejaké v˘razné chyby voblasti, ktorú som v minulom období zastre-‰oval v NR SR. Jedinou stále opakovanou ar-gumentáciou je to, Ïe predchádzajúca vláda‰tát zadlÏovala, lenÏe ani súãasná vláda, aj keìsprvu v‰elião deklarovala, ako bude ‰etriÈ navládnej spotrebe, sa nejde pri ‰etrení pre-trhnúÈ, ba práve naopak. Ak odrátame Európ-ske fondy a európske spolufinancovanie, vlá-da na svojej spotrebe ne‰etrí. ·etrí, alebo zni-Ïuje deficit iba na úkor zv˘‰enia príjmovejãasti rozpoãtu, a to je zv˘‰ením daní, ão budepre obyvateºstvo znamenaÈ zdraÏovanie. To jelogické vyústenie jej konania: ak ne‰etrímna vlastnej alebo na vládnej spotrebe, tak tomusím niekde nájsÈ, aby som zníÏil deficit.Mne to pripomína situáciu s Yetim. V‰etci oÀom hovoria, ale nikto ho nevidel. V‰etcirozprávajú o vládnych úsporách, ale v skutoã-nosti vládne úspory nie sú a ak sa zdá, Ïe sú,tak len vo verbálnej rovine – v zloÏit˘ch tech-nick˘ch vysvetleniach. Mnohé kapitoly ‰tát-neho rozpoãtu, ktoré nesvedãia o ‰etrení vlá-dy, by mali byÈ pre obyvateºstvo mementoma varovaním, najmä z pohºadu budúcnosti.

MÀa osobne najviac ‰okovalo v priebehunedávnych komunálnych volieb – aleboskôr tesne po nich –, ako si po ‰tyroch ro-koch, keì sa vlastne vôbec predseda Sme-ru-SD a predseda SDKÚ-DS nestretli, ne-rozprávali a nevymieÀali si názory, naraz

Robert Fico a Mikulá‰ Dzurinda sadli v te-levíznom ‰túdiu na dve stoliãky oproti sebea asi hodinu pekne spolu debatovali, úplnebez nejak˘ch viditeºn˘ch invektív. Vás totrochu nepom˘lilo?

Nie. Myslím si, Ïe je to logické vyústeniepolitickej situácie, lebo strana Smer-SD po ce-loslovensk˘ch voºbách v˘razne zvíÈazila aj vkomunálnych voºbách. A SDKÚ je strana,ktorá je zasa v rámci teraj‰ej koalície tieÏnajsilnej‰ia strana a taká aj vy‰la z komunál-nych volieb. PovaÏujem za logické, ak sa vkomunálnej politike hºadajú prieniky aj strán,ktoré sa inak veºmi nezhodnú. To je, podºamÀa, rozumné v˘chodisko, keì sa hºadá dob-ré rie‰enie pre stabilitu verejného Ïivota, naj-mä keì nechceme, aby nastala patová situá-cia v jednotliv˘ch kºúãov˘ch mestách na Slo-vensku. A zároveÀ keì chceme, aby komunál-na politika i‰la dopredu a aby bolo cítiÈ, Ïe jev nej dobr˘ predpoklad, aby to bola politikapre v‰etk˘ch obãanov, bez ohºadu na ich stra-nícku príslu‰nosÈ. TakÏe istá koordinácia je vzáujme ºudí a aspoÀ minimálna komunikáciaje pragmatick˘m vyústením toho, ão sa udia-lo v komunálnych voºbách.

A keìÏe je veºmi málo pravdepodobné, Ïeby jedna strana – aj keì Smer je naozaj sil-n˘ – sama mohla zostaviÈ po budúcich voº-bách vládu, viete si predstaviÈ ako jednu zmoÏností spolupráce veºkú koalíciu Smerua SDKÚ?

Ale práve aj predseda strany Robert Ficojasne povedal, Ïe pokiaº budú maÈ teraj‰iekoaliãné strany dostatok hlasov na to, aby zlo-Ïili vládu, tak ju zloÏia bez Smeru, a pretoSmer musí hºadaÈ v‰etky alternatívy politic-k˘ch aktivít, aby bol silnej‰í, ako sú ostatnív teraj‰om parlamente, aby mal koaliãn˘ po-tenciál pre vládu strán naºavo od stredu.

Pravda je v‰ak taká, Ïe pravicové strany súdosÈ roztrie‰tené alebo, ako hovorí pánFico, je to len zlepenec...

Pokiaº v‰ak budú maÈ ‰ancu koalíciu neja-ko zloÏiÈ alebo zlepiÈ, tak budú hºadaÈ aj zlo-Ïité alebo moÏno niekedy aÏ nepochopiteºnéprieniky, len aby sa zasa dostali k moci. Bu-deme vidieÈ, ak˘ bude v˘sledok tohto ich te-raj‰ieho vládnutia a podºa toho sa aj my za-riadime a prijmeme nejaké opatrenia.


62

63

D I A L Ó G Y M M & E W

Väã‰ina ºudí sa tvári, Ïe deti sú ich najväã-‰ím pokladom. Navonok robia pre ne v‰et-ko moÏné, ale prekvapujúco málo pozornos-ti venujú úrovni in‰titúcií, kde sa deti od-maliãka prinajmen‰om do 18-ich rokov Ïi-vota celé hodiny denne povinne zdrÏiavajú,teda ‰kole. Alebo je tento môj pohºad trochuprehnan˘ a v‰etko je v poriadku? Vás sa nato p˘tam veºmi oprávnene, pretoÏe máte otom dosÈ poznatkov, keìÏe ste sám boli dlh‰íãas uãiteºom.

Ono je to síce dosÈ dávno, ão som vy‰ielspoza katedry, ale va‰a otázka je namieste, pre-toÏe mám siln˘ dojem, Ïe sa toho odvtedy v‰kolsk˘ch pomeroch veºa nezmenilo, ak vôbecdaão. Je pravda, Ïe ‰kola je tradiãná ustano-vizeÀ a Ïe ‰kolstvo sa ustálilo na akomsi ste-reotype a Ïe oÀ medzi rodiãmi nie je veºk˘ zá-ujem, resp. nie je tak˘, ak˘ by asi mal byÈ. Detitam sú okrem víkendu denne, a rodiãia súvlastne aj radi, pretoÏe tie decká treba niekamumiestniÈ. DosÈ ich majú doma a tam dosÈhnevajú, treba ich dosÈ kontrolovaÈ, a k˘m súmalé, aj dosÈ k⁄miÈ a, skrátka, vychovávaÈ. Atak sú radi, Ïe v˘chovu – aspoÀ si myslia – pre-vezme naãas ktosi in˘. A to na dosÈ dlh˘ ãas.Dokonca, ão sa t˘ka priameho pôsobenia v˘-chovy, obávam sa, Ïe ten ãas je obvykle dlh‰ív ‰kole, ako doma, pretoÏe doma to dieÈa ne-sedí stále zoãi-voãi jednému ãi druhému rodi-ãovi a neprijíma perly ducha tak, aby sa dalopovedaÈ, Ïe je naozaj vychovávané. Vychová-va ho ulica, vychováva ho prostredie, v kto-rom sa pohybuje. Keby mal kaÏd˘ rodiã pre-ukázaÈ schopnosti vychovávaÈ deti, lebo inakby nesmel maÈ deti, tak by sme do pár rokov,nazdávam sa, vymreli po meãi aj po praslici.MoÏno preháÀam, ale nie veºmi. Keì chceãlovek viesÈ auto, musí maÈ vodiãsk˘ preukaz,keby v‰ak museli maÈ podobn˘ rodiãovsk˘preukaz aj muÏi a Ïeny, ktorí splodia potom-

Kto dnes nevie pracovaÈ s internetom,

klesá na úroveÀ analfabeta

O ãom?O potrebe rodiãovského preukazu

O pozornosti Slovenska kultúre a vzdelanosti O Ïiakovi, ktor˘ nájde na internete v‰etko

O finanãnom ohodnotení pedagógovO formalite rodiãovsk˘ch zdruÏení

O tom, ako sa politici nauãili vykºuãkovaÈ zo v‰etkéhoO podpásov˘ch témach u Baná‰ovej

O Horníãkovi a zabalen˘ch cukríkoch humoruO Dri‰ºakovinách a Lasicovi

64


ka, nevyzeralo by to dobre. A tak, keì si oteca matka obãas sami nevedia rady, tak sú po-vìaãní ‰kole, Ïe existuje, priãom s Àou spolu-pracujú väã‰inou len t˘m, Ïe sa sem-tam sp˘-tajú: Má‰ uÏ domácu úlohu? âo bolo v ‰kole?UkáÏ Ïiacku kniÏku! – ak e‰te Ïiacka kniÏkajestvuje, ani neviem... A e‰te sa ide sem-tamktosi z nich pozrieÈ na schôdzu rodiãovskéhozdruÏenia. MoÏno aj preto, Ïe sme pre‰li za po-sledn˘ch moÏno 50 rokov, ja neviem, toºk˘mi„‰kolsk˘mi reformami“, ako predt˘m hádame‰te nikdy, moÏno aj preto sa nám uÏ nechcerozm˘‰ºaÈ, ako by to ‰kolstvo malo vyzeraÈ atobôÏ zasahovaÈ do neho. Ani ja sa v‰ak nepo-vaÏujem za niekoho, kto by vedel do detailupovedaÈ, ako by to malo byÈ a ako by ‰kolstvomalo vyzeraÈ, kade by sa malo uberaÈ, aleboak˘ je vzÈah uãiteºa a Ïiaka, a najmä ak˘ by malbyÈ, ako by malo vyzeraÈ vyuãovanie, a akámetodika by sa mala pritom pouÏívaÈ. A v sú-vislosti s touto sériou otázok aj kºúãová: Akoby malo vyzeraÈ vzdelávanie budúcich uãite-ºov? Na to v‰etko by mali daÈ odpoveì iní, sa-mozrejme, v spolupráci s t˘mi, ktor˘m to nieje ºahostajné. O tom sme vlastne v t˘chto dia-lógoch svojho ãasu uÏ hovorili – vtedy, keìsme uvaÏovali o tom, ão si myslím o kultivo-vanosti Slovenska, a teda o kultúre a vzdela-nosti. Mám dojem, Ïe k˘m sa v˘chove a isteaj kultúre nevenuje patriãná pozornosÈ, k˘mbudú v na‰ej spoloãnosti spolu aj so Ïivotn˘mprostredím na chvoste záujmu spomedzi v‰et-k˘ch na‰ich vládnych rezortov, k˘m sa tomu-to nevenuje taká pozornosÈ, akú by si to v‰et-ko nepochybne zaslúÏilo, tak dovtedy budemehromÏiÈ len doma, v domácnostiach, vkrãmách alebo v práci na t˘ch, ão nám vlád-nu a údajne panujú, hoci by mali slúÏiÈ. Pritomsi neradi uvedomujeme, alebo vôbec si to ne-uvedomujeme, Ïe my sme ich tam zvolili, pre-toÏe údajne je u nás demokracia. K˘m sa v‰aknevenuje ‰kolstvu, v˘chove a kultivovanosti,ãi priamo kultúre taká pozornosÈ a toºko pro-striedkov, ktoré by asi mali dostávaÈ, tak do-vtedy ná‰ voliã nebude vedieÈ odhadnúÈ, ktomu klame, kto mu sºubuje splniteºné a kto ne-uskutoãniteºné, nebude vedieÈ op˘taÈ sa svoj-ho kandidáta, preão sa majú verejné veci tak,a nie inak. A nebude vedieÈ ani to, koho vlast-ne volí a kto ho ide zastupovaÈ v ‰tátnej sprá-ve, lebo vedomosti o v‰etkom sa zaãínajú prá-ve uÏ v základnom ‰kolstve. A uÏ nebudem ho-voriÈ ani o problémoch, ktoré vypl˘vajú ztoho, ako prebieha vzdelávanie na vysokej‰kole, pretoÏe – napokon – kto sa tam dosta-ne, toho uÏ ÈaÏko oh˘baÈ, lebo kaÏdého trebaoh˘baÈ, e‰te k˘m je mal˘ – viete, ako to je:Oh˘baj ma mamko, pok˘m som ja Janko! Taksa to nejako hovorilo. TakÏe uvedomenie kaÏ-dého ná‰ho obãana, jeho vzÈah k práci, k ºu-ìom, k vzdelávaniu, k literatúre, k pocitu krás-na aj zásluhou estetiky, to asi kaÏdému, ale mi-nimálne tak˘m 80 percentám ºudí musí daÈ‰kola. To zväã‰a rodina nie je schopná daÈ.Som asi zl˘, moÏno aj nepresn˘, ale myslímsi, Ïe naozaj najväã‰ia ‰kvrna je skôr na ‰ko-le a na nerozhºadenosti, ktorá je na ‰koláchbeÏná, neÏ na rodiãoch, ktorí sú veºmi rôzno-rodí. Málokde v rodine sa stane – rád by somsa m˘lil –, Ïe rodiãia majú doma úÏasnú kniÏ-nicu, Ïe majú skvelé skúsenosti a Ïe majú ro-zumn˘ a citliv˘ vzÈah k svojim deÈom, a Ïe tedavedia, ão ich deti potrebujú. Îe sú ich partner-mi, Ïe vedia, ako k nim v rôznych situáciách

pristupovaÈ, kedy a ako ich chváliÈ, kedy a akoich trestaÈ, ale pritom im neubliÏovaÈ a nepo-niÏovaÈ ich. To sa t˘ka, samozrejme, aj rodi-ãov medzi sebou. Rozhovoril som sa o tom,pretoÏe mi to naozaj leÏí na srdci a dlhé rokysom to pozoroval, uÏ ãi zo svojho pohºadu, ale-bo sprostredkovane, pretoÏe manÏelka tieÏdonedávna uãila, a myslím si, Ïe k˘m sa tamnaozaj ãosi nezmení v na‰om chápaní spôso-bu vyuãovania a v˘chovy, tak stále budemekrívaÈ na v‰etky konãatiny. A nielen v na‰ompovolaní a v prostredí, kde Ïijeme, ale aj keìpríde k voºbám, k tomu dôleÏitému rozhodo-vaniu o na‰ej existencii, a napokon aj k chá-paniu sveta okolo nás. Nedávno tu bola na ná-v‰teve moja neter, ktorá sa vydala do Nórska,a tá hovorí, Ïe vôbec nechápe, ako môÏe u násexistovaÈ schôdza rodiãovského zdruÏenia,kde sa v jednej triede medzi v‰etk˘mi rodiã-mi hovorí o kaÏdom jednotlivom Ïiakovi, pri-ãom v‰etci rodiãia poãujú, ão sa povie o v‰et-k˘ch Ïiakoch v triede. To sa podºa nej vÏdyrobí súkromne a medzi v‰etk˘mi sa prebera-jú len v‰eobecné veci, ktoré sa t˘kajú celej trie-dy alebo aj celej ‰koly. Na druhej strane, u nichv Nórsku vyuãovanie prebieha tak, Ïe kto chcez rodiãov, sa môÏe vÏdy prísÈ pozrieÈ na vyuão-vanie. TakÏe aj z toho vidieÈ, Ïe vyuãovacie ho-diny sú skôr hrou, ãi dokonca spôsobom zá-bavy, ale vÏdy je to spolupráca. Nikdy to nieje systém, Ïe jeden diktuje – teda uãitelia – adruh˘ poslúcha – teda Ïiaci, prípadne ich ro-diãia. Je to vÏdy urãit˘ vzÈah. TakÏe hádam zá-kladn˘ problém ‰koly ako nepríÈaÏlivej in‰ti-túcie je v tradicionalistickom chápaní vzÈahuuãiteº – Ïiak v podobe diktátor a poslu‰ník.

·kola má skutoãne priviesÈ deti a mlad˘chºudí ku kultúrnosti a moÏno aj k záujmu oniektoré duchovné hodnoty. Ale tragédiaje v tom, Ïe vzhºadom na úroveÀ a vnútor-n˘ svet väã‰iny na‰ich uãiteºov od málokto-rej slovenskej ‰koly takéto zameranie ale-bo poslanie môÏeme ãakaÈ. ·koly sa nedo-statoãne starajú o to, aby sa kultúrnosÈ dokrvi mlad˘ch ºudí vôbec dostala. Koºko uãi-teºov na základn˘ch i stredn˘ch ‰kolách jeschopn˘ch povedaÈ Ïiakom nieão príÈaÏlivé,zaujímavé a vzru‰ujúce z literatúry, z v˘-tvarného umenia a z in˘ch oblastí kultúrya vôbec spoloãenského Ïivota? Koºkí súschopní tisícom Ïiakov vsunúÈ do du‰e po-trebu krásneho záÏitku?

Nemám, samozrejme, nijakú ‰túdiu, ktorá bypodporovala môj názor alebo môj dojem, alez vlastnej skúsenosti v uãiteºsk˘ch kolektí-voch, v ktor˘ch som pôsobil – nebolo ich veºa,uãil som napokon nejak˘ch necel˘ch päÈ rokov–, môÏem povedaÈ, Ïe ak bol ten uãiteºsk˘ ko-lektív, ão ja viem, 20-ãlenn˘, tak boli maximál-ne dvaja na takejto slu‰nej úrovni. Ja sám sompritom medzi nich nepatril, ja som bol 20-roã-né ucho, ktoré nemalo skúsenosti, nemalo do-statoãn˘ rozhºad a nemalo toºko toho naãítané-ho, koºko by bolo potrebné. A s Komensk˘msom sa, pravdaÏe, nikdy neporovnával. Alepredsa len sa v duchu p˘tam, ãi si môÏe vôbecÏiak dnes váÏiÈ uãiteºa, ktor˘ takéto poÏiadav-ky nespæÀa, tobôÏ keì dnes to má aj ten uãiteºsakramentsky ÈaÏké. Veì za ãias môjho peda-gogického pôsobenia nebol internet, dnes máv‰ak Ïiak prístup ku v‰etkému, ão je ºudstvu znajrôznej‰ích poznatkov dostupné. Uãebnica jemoÏno to posledné, ão pouÏije, pretoÏe v‰ade,

kam len siahne, v‰ade si môÏe pozrie v‰etko,ão len chce. Ak má mlad˘ ãlovek – ale aj uãi-teº – záujem, na internete nájde absolútne v‰et-ko. Z histórie, zo súãasnosti, z kultúry, z poli-tiky, z jazykovedy. A je tam, samozrejme, ajslovníková literatúra, ãokoºvek potrebuje, to sadá tam nájsÈ a uãiteº, zvlá‰È ak je to uÏ star‰í ká-der, k tomuto modernému médiu nemá nejakoveºmi blízko, alebo nemal, keì si vytváral svoj‰t˘l vyuãovania. Hoci aj to sa uÏ, samozrejme,mení, pretoÏe nevedieÈ pracovaÈ s poãítaãom,a teda s internetom, dneska dostáva ãloveka naúroveÀ negramotnosti. Ale na to, aby bol uãi-teº tak˘to rozhºaden˘, nebol nikdy kladen˘ ta-k˘to priamy a nekompromisn˘ nárok, nikdy sanapríklad nevyÏadovali akési talentové skú‰kyna prijatie ãloveka na uãiteºské ‰túdium. Jasom pri‰iel na Pedagogick˘ in‰titút v Trnavev roku 1960 a tam som mal na prijímacom po-hovore povedaÈ, kto to bol ªudovít ·túr, malsom nakresliÈ stoliãku, vypoãítaÈ nejak˘ príklada musel ten uãiteº chudák zvládnuÈ aj nieão z telocviku, ja som musel tu‰ím spraviÈ kotr-melec – a bol som prijat˘. Tro‰ku to zjednodu-‰ujem, ale ten princíp bol tak˘to. Nikoho ne-zaujímalo, ak˘ vzÈah mám k deÈom, k ºuìom,ani som neabsolvoval nijak˘ test, ktor˘ by as-poÀ ãosi z toho odhalil. A nazdávam sa, Ïe vtakomto stave je to dodnes. Neviem, ÈaÏko tunapríklad hromÏiÈ na prefeminizovanosÈ ‰kol-stva, to vôbec nemá niã spoloãného s prevahouÏien medzi pedagógmi a neverím, Ïe femini-zácia v ‰kolstve má nieão s t˘m, ão Ïiak od ‰ko-ly dostane. Naopak, ja som mal lep‰iu skúse-nosÈ, ão sa t˘ka pedagogického pôsobenia, suãiteºkami ako s uãiteºmi, moÏno práve aj pre-to, Ïe naozaj t˘ch muÏov bolo okolo mÀa málo,ale mám tak˘ dojem, Ïe vÏdy ºudia podvedo-me – a moÏno aj vedome – trvali na tom, abybolo viacej muÏov v ‰kolstve a v uãiteºskomzbore len preto, Ïe hádam má muÏ väã‰iu au-toritu a ten chalan ãi dievãisko bude lep‰ieposlúchaÈ. PretoÏe, keì muÏ zv˘‰i hlas, tak jeto vÏdy pôsobivej‰ie, ako keì Ïena sa len taknevtieravo obráti na bujar˘ch Ïiakov. Neviem,moÏno si to len nam˘‰ºam, ale autorita peda-gógov naozaj nemá so zastúpením pohlaví v‰kole a v uãiteºstve niã spoloãné.

Obávam sa, Ïe na Slovensku nielen v ‰ko-lách, ale aj v mnoh˘ch in˘ch in‰titúciách afirmách pracovníci len zriedkakedy vklada-jú do toho, ão robia, aj svoju du‰u. âastomôÏeme byÈ radi, ak svoju ãinnosÈ vykona-jú remeselne poctivo. Obaja sme v 80-tychrokoch robili v rozhlase, ale aj tam medzistovkami zamestnancov bolo len minimumtak˘ch, ktorí prekraãovali chladné normyna‰ich povinností a ktorí by chceli zo sebadostaÈ aj nieão navy‰e. Ja som ist˘ ãas uãilna strednej ‰kole slovenãinu a to bola ‰ko-la, ktorá sa nevenovala vedám humanit-n˘m, ale ekonomick˘m, a snaÏil som sa imtak hovoriÈ o literatúre, aby ich zaujala aaby ich zaãal baviÈ povedzme ·alda. ·aldaje ako literárny vedec stra‰ne ÈaÏká téma aveºa populárneho ani vo svojej tvorbe lite-rárnej, ani vo svojom vystupovaní osob-nostnom nemá. Ale dal som si predsavzatie,Ïe t˘chto budúcich ekonómov aj ním zauj-mem. A keì títo ‰tudenti boli v zime na ly-Ïiarskom zájazde, tak mi odtiaº poslali po-zdravy a z tohto seriálu pozdravov vlastnevytvorili tak˘ celok, z ktorého tento nepo-

65

pulárny ·alda vy‰iel celkom sympaticky. Atak som bol veºmi pote‰en˘, Ïe z ÈaÏkého ·al-du som im urobil niekoho celkom príÈaÏli-vého a populárneho. Je teda dôleÏité dosiah-nuÈ, aby sa z obrovského mnoÏstva uãiteºovnestali len chladní úradníci, ale aby v ich vy-stupovaní bolo aj dosÈ duchovn˘ch momen-tov a aby bol cítiÈ rozdiel, Ïe nie sú pracov-níkmi sociálnej poisÈovne, ale pedagógmi.

Áno, je to absolútna pravda, i keì si myslím,Ïe v˘nimoãn˘ch ºudí naozaj nemôÏeme nájsÈveºké húfy v ktoromkoºvek zamestnaní. Stávasa, Ïe je niekto v˘nimoãn˘, ale aj tak vÏdy jenajviac priemern˘ch, no a potom sú tam, po-chopiteºne, aj takí, ão sú tam omylom. Alenepochybne sa to ÈaÏ‰ie zistí kdesi v laborató-riu, ako v triede, kde ten postihnut˘, ten uãi-teº, ktor˘ sa dostal k tomuto povolaniu, pove-dzme, ak aj nie omylom, tak urãite nedopat-rením, je stále pod mikroskopom nejak˘chdvadsiatich – tridsiatich párov oãí, a spro-stredkovane aj rodiãov. Myslím si v‰ak, Ïe tobolo vÏdy takto, vo v‰etk˘ch profesiách bolitakí i onakí, ale dnes sa, tak to vidím, tie roz-diely e‰te zväã‰ili a znásobili, pretoÏe – ãi uÏsi to chce niekto priznaÈ, alebo nie – momen-tálne Ïijeme v ére veºkej povrchnosti, keì samusí v‰etko robiÈ ão najr˘chlej‰ie, aby sa stih-lo ão najviac. A my, star‰í, ktorí tu Ïijeme uÏdlh‰ie, si ÈaÏko zvykáme na prerod tej poma-lej, zasedenej a neviem ako e‰te zadubenej so-cialistickej spoloãnosti na dne‰nú. Otvoreniesa svetu a otvorenie sa témam a v‰etkémumoÏnému sa nám ÈaÏko zvláda. ªudia sa od-razu chcú nauãiÈ po anglicky a po francúzsky,chcú ão najskôr získaÈ najvy‰‰ie miesto vofirme, kde pracujú, a staÈ sa tam manaÏéroma dokonca manaÏérom pre ºudské zdroje aproste v‰etko toto stihnúÈ, ãomu ja uÏ dneskavôbec ani nerozumiem, je zloÏité. T˘m pádom,samozrejme, sa okolo podstaty nejakého javualebo nejakej ãinnosti len pre‰mykneme a nietãasu na to, aby sa pritom dávala do toho du‰a,pretoÏe to zdrÏuje. Ale, pochopiteºne, kde uÏinde by sa akákoºvek vzne‰ená ºudská aktivi-ta mala prejavovaÈ, keì nie pri v˘chove a vô-bec pri odovzdávaní skúseností? Hor‰ie je, Ïee‰te stále uãiteº je vlastne jedin˘ zo v‰etk˘chprofesií, ktor˘ má nielen papier na to, Ïe jemúdry a vzdelan˘, ale aj na to, Ïe e‰te tú mú-drosÈ má oprávnenie alebo priamo povinnosÈdávaÈ ìalej. Mnohí, ão sa vyuãili povedzme zain‰talatérov alebo vy‰tudovali za dizajnérov,tak tí skonãili a pracujú, ale vlastne uÏ len spro-stredkovane vychovávajú ìal‰ie generácie,k˘m u uãiteºov je to oveºa nároãnej‰ie. Javiem, Ïe pri v‰etkom tomto mojom kazateºstvenejeden zavrie tento ná‰ rozhovor v Parla-mentnom kuriéri a povie: Dobre, chlapãe, má‰pravdu, ale ão chce‰ od nás za tie peniaze, kto-ré dostávajú uãitelia? Ale vlastne kto dnes ne-povie, Ïe je slabo platen˘? Ja si myslím, Ïe na-ozaj predov‰etk˘m uãiteºstvo – ale inak‰ieuãiteºstvo, neÏ ho poznáme dnes – by malo byÈohodnotené inak. Pritom ani v pedagogickejprofesii nie sú na tom v‰etci rovnako. Hádamnajviac sú stále platení vysoko‰kolskí pedagó-govia, hoci som medzi nimi zaÏil najviac ta-k˘ch, ão pri‰li pred ‰tudentov, otvorili si ka-risblok, nieão z neho preãítali, pozdravili aodi‰li, a najmenej dostávajú uãitelia – ele-mentaristi pre prvé roãníky, alebo dokoncamaterské ‰koly, kde sa ãlovek formuje najviaca najzloÏitej‰ie, a poÏiadavky na pedagóga sú

nároãnej‰ie, neÏ sa mnoh˘m zdá, ale to uÏakosi nikto nevníma tak, Ïe by sa s t˘m malonieão robiÈ.

Ale od koho iného, ak nie od uãiteºov, ãakaÈu nás stále zriedkavej‰iu vlastnosÈ, akou jehumanizmus, teda ºudskosÈ? Povinne varie‰te od lekárov, priãom je zo spoloãenské-ho hºadiska zaujímavé, Ïe práve tieto dveprofesie – uãitelia a lekári – majú platy re-latívne nízke. V kategórii verejne ãinn˘chºudí, teda t˘ch, ktorí v˘razne ovplyvÀujúkvalitu existencie celého obyvateºstva alebo,inak povedané, ‰irokej verejnosti, sú po-rovnateºne najlep‰ie platení poslanci, pri-ãom práve oni majú najväã‰ie v˘hody. Vtomto kontexte sa mi veºmi páãil ‰éf nejakejlekárskej komory, ktor˘ – keì sa ukazuje,Ïe zdravotníci zase len dostanú menej neÏpredpokladali alebo neÏ by mali a Ïe celézdravotníctvo ako také dostane v parla-mente men‰iu podporu, neÏ aby mohloplnohodnotne poskytovaÈ zdravotnú sta-rostlivosÈ v‰etk˘m obãanom bez rozdielu –navrhol lekárom, aby urobili mal˘ pokus:nech poslancov nechávajú toºko ãakaÈ naoperáciu, pred ordináciou alebo na v‰etkyiné potrebné lekárske úkony, ako ostatn˘chºudí, teda tak, ako to vlastne zákony, ústa-va a ºudská slu‰nosÈ Ïiada, ba priamo pri-kazuje. To by bola hádam najrevoluãnej‰iaidea, ktorá by v praxi naplnila jednu zo sil-n˘ch my‰lienok Novembra ’89. Lebo to, Ïepolitici na najvy‰‰ích postoch ãakajú od le-károv a zdravotníckeho personálu pred-nosÈ pri poskytovaní rôznych sluÏieb, jejedn˘m z najviditeºnej‰ích dediãstiev pofungovaní komunistického reÏimu, hoci prá-ve ten slovami a vzne‰en˘mi heslami hlásalabsolútnu rovnosÈ v‰etk˘ch obãanov. To sami veºmi páãilo a to je základ nieãoho nové-ho. Ak sa vrátim k uãiteºom – v ich pedago-gickej praxi je jedn˘m z dominantn˘ch prí-kazov humanizmus, teda ºudskosÈ. Ak v‰ak,naopak, napríklad profesorka na gymnáziudokáÏe veºmi surovo ironizovaÈ svojich stre-do‰kolákov, medzi ktor˘mi sú mnohí dosÈcitliví na to, ako sa uãitelia k nim správajú,môÏe to maÈ na t˘chto mlad˘ch ºudí väã‰ídosah, neÏ si mnohí pedagógovia uvedo-mujú. Kde sa v‰ak v niektor˘ch uãiteºochberie poh⁄danie mlad˘mi ºuìmi, ktor˘chmajú nielen uãiÈ, ale aj vychovávaÈ? Ja sommal ‰Èastie, Ïe my sme mali v ‰kole niekoº-k˘ch pedagógov, ktorí moÏno neboli priammajstrami humanizmu, ale boli to ºudiaslu‰ní a aj vná‰ali do na‰ich du‰í chuÈ byÈslu‰ní. Veì je stra‰né, keì si vezmete, koº-ko je medzi ºuìmi na kaÏdom kroku suro-vosti, a to aj k ºuìom, ktorí rôznym spôso-bom isté porozumenie potrebujú – a aj si hoza doteraj‰iu ãinnosÈ zaslúÏia. Humaniz-mus sa v‰ak v ‰irokom meradle zo Ïivota na-‰ej spoloãnosti vy‰krtáva. Ale kde inde bysa k nej mali mladí ºudia dostaÈ, ak nie v‰kole? MoÏno e‰te, ak sú z veriacej rodiny,tak v cirkvi, ale tam tieÏ neviem o tom, Ïeby humanizmus nejako prekvital.

No áno, k tomu naozaj niet ão dodaÈ, to sadá len odsúhlasiÈ. Naozaj sa stáva, ako hovo-ríte, Ïe – povedzme – uãiteºka ãasto príde predÏiakov doslova nabitá vedomosÈami, ale nevieich odovzdaÈ ìalej, a v tom, ão v triede pred-vádza, je nulová metodika, a preto ani nevie

to, ão sama z nejakého predmetu ovláda, na-uãiÈ svojich Ïiakov. Ja nie Ïe by som bol ne-jak˘ matematick˘ génius, a nebol by som nímasi ani vtedy, keby som mal nad sebou tú naj-láskavej‰iu a metodicky najvyspelej‰iu uãiteº-ku. Ale, Ïiaºbohu, dostal som sa e‰te niÏ‰ie podakúkoºvek hranicu, ão sa tohto odboru t˘ka,pretoÏe – a tie dosahy sa t˘kali celej triedy –sme mali na b˘valej jedenásÈroãenke profesor-ku, ktorá nevedela nauãiÈ niã. Z matematikyovládala síce v‰etko, ale tam jej schopnosÈkomunikácie s nami konãila. Bola z nás ne-‰Èastná a my, pochopiteºne, z nej, pretoÏe ne-môÏe uãiÈ niekto, kto síce v‰etko vie, ale ne-vie to daÈ ìalej. A to je veºk˘ problém, ktor˘vypl˘va aj z toho, alebo najviac z toho, Ïe sametodike, teda metóde uãenia ani na pedago-gick˘ch fakultách nevenuje taká pozornosÈ,ako by sa mala. Samozrejme, tá pedagogickáfakulta bola v úplnom zaãiatku, keì som ju janav‰tevoval a neviem, ako to alebo ãi to vô-bec dneska uÏ pokroãilo, ako a ãi sa ‰truktú-ra v˘uãby zmenila, lebo to je v podstate veº-mi nároãná vec nielen nauãiÈ adeptov uãiteº-stva, ako by mali pôsobiÈ na svojej budúcej‰kole, ale vôbec ich vybraÈ, kto by tam vôbecmal ‰tudovaÈ a schváliÈ to, Ïe raz práve ten ãionen bude t˘m, kto bude dávaÈ du‰u deckám,ktoré sa dostanú do jeho rúk. Máte pravdu vtom, Ïe nejde o to, aby sa z tried oz˘vali stá-le pokriky uãiteºov: Ticho! Seì tam! Nevyru-‰uj... a tak, ale aby uãiteº svojím prístupom,svojou inteligenciou, svojou vzdelanosÈou asvojím duchovnom, a to aj bez toho, Ïe by ãolen raz skríkol, vedel vzbudiÈ re‰pekt u svojicht˘ch Ïiakov a aby si získal ich úctu. Veì len tenãlovek môÏe viac nauãiÈ, koho si váÏim, a nieten, kto síce v‰etko vie, ale mÀa, Ïiaka, budepovaÏovaÈ za otroka, za hlupáka, ktor˘ niãnevie. PravdaÏe niã nevie, veì preto je v tej‰kole, aby sa nieão nauãil. Ak v‰ak vzdeláva-teº v ‰kole bude uãiteºom len svojím pomeno-vaním, svojou funkãnosÈou bude ním ÈaÏko.

Spomínali ste rodiãovské zdruÏenia. Nie súu nás príli‰ formálne?

Ak beriem do úvahy ten model, ktor˘ some‰te zaÏil ja, tak, samozrejme, Ïe je to forma-lita. Je to schéma pozdraviÈ rodiãov, povedaÈim, o ão ‰kole ide, hoci to, pravdaÏe, kaÏd˘ ro-diã sám dobre vie, a e‰te moÏno sa pokúsi vy-ãísliÈ úspechy, ktoré uÏ ‰kola dosiahla. A po-tom e‰te tie obligátne uãiteºské referencie:Janko takto, Marienka takto, JoÏo – to je stra‰-né, ten musí pridaÈ – a takto manifestovaÈ predcelou triedou, kto ako pôsobí, kto v ãom zly-háva, a len málo informácií o t˘ch, ão vynika-jú. Predov‰etk˘m – a to uÏ tro‰ku odchádzamod rodiãovského zdruÏenia, pretoÏe ani neviemk tomu veºmi fundovane ãosi pridaÈ, lebo ne-viem, ako to momentálne vyzerá a nezaÏilsom ich zasa toºko, aby som mohol vysloviÈ ne-jaké v‰eobecne platné poznatky – sa to vymkloz tej humanistickej formy, o ktorej sme hovo-rili, teda z charakteru beÏného priateºského roz-hovoru rovnako zainteresovan˘ch ºudí, tedapedagógov a rodiãov, a podobá sa to skôr nanormálnu schôdzu, ako v‰etko, ão je povinné.Najhor‰ie je, Ïe uãiteº je menej partneromt˘ch rodiãov a viac kazateºom, za akého sa ãas-to povaÏuje aj v pozícii uãiteºa pred Ïiakmi.MoÏno to uÏ dnes nie je aÏ v takej miere, akokedysi, ale stále to prevaÏuje.


66


Najmä vy a OliverAndrásy ste po Novemb-ri 1989 realizovali mnoÏstvo televíznych arozhlasov˘ch relácií, ktoré by sme mohli oz-naãiÈ ako talk show. Väã‰inou ste tieto di-skusie viedli s politikmi. Zdá sa mi, Ïe steich robievali dlh˘ ãas s dosÈ veºk˘m pote‰e-ním. V ãom ste videli ich ãaro alebo príÈaÏ-livosÈ?

No, predov‰etk˘m som vedel, Ïe to treba.Nebol som v‰ak ich prioritn˘m iniciátorom,lebo to vzniklo skôr vìaka Petrovi Breinero-vi, tá ‰truktúra, tá pozícia a vôbec charakter ce-lej talk show, ktorá vlastne bola úplne prvá naSlovensku – mám na mysli rozhlasov˘ pro-gram Pod pyramídou, ktorá sa potom akosipreorientovala na televízny typ. E‰te Pod py-ramídou sme obãas vystrkovali roÏky, ale odroku 1987 to uÏ nebolo celkom moÏné, alebokeì to bolo moÏné, tak sa z toho vystrihova-lo. AÏ keì sme pre‰li na priame prenosy, po-tom uÏ to bolo ÈaÏ‰ie alebo takmer nemoÏné,ale cenzúra bola aj tak znaãná. Slobodná Ïur-nalistická aktivita dostala Ïivnú pôdu, ako sahovorí, aÏ v 89-om, keì sa uÏ mohlo v pod-state v‰etko. A bolo to poslucháãsky alebo di-vácky veºmi vìaãné hlavne preto, lebo ºudiae‰te stále nevedeli, Ïe sa to môÏe, a keì smepovedali nieão kritické ãi dokonca satirické onejakom ministrovi, alebo aj o celej vláde, takstále sa na t˘chto vypichnut˘ch miestach oz˘-valo medzi publikom nejaké zasyknutie, ako-Ïe Fíha!, ale do neho zaÈali! Tí si teda dovoli-li! ªudia vy‰kolení 50 rokmi cenzúrou a zá-kazmi akokoºvek sa dot˘kaÈ ãiniteºov, ktorímali vy‰‰iu funkciu alebo nejak˘ ‰tátny ãistranícky post, stále to nevedeli pochopiÈ, stá-le si e‰te nezvykli na to, Ïe je to moÏné. E‰tesi novú situáciu len zaãínali uvedomovaÈ. Achodili na talk show alebo ju sledovali v roz-hlase, neskôr hlavne v televízii, najmä preto,lebo sme tam povedali ãasto to, ão oni nemoh-li alebo o ãom si prinajmen‰om mysleli, Ïe ne-smú. Proste, satira bola vÏdy ventilom na pa-piÀáku, ako sa hovorí, v ktorej sme povedaliza ºudí, ão ich hnevá a ão oni nevedeli ani po-vedaÈ, ani – tobôÏ e‰te – nejako napraviÈ, hoci,keì to tak vezmeme, ani satirik, samozrejme,nezmení spoloãenské zriadenie. MôÏe ho tro‰-ku katalyzovaÈ, teda ur˘chºovaÈ, ale ináã ne-môÏe niã. A v tom to bolo zaujímavé, v tomto bolo vìaãné, veì kaÏd˘ talkmaster, ktor˘ním chce naplno byÈ, musí byÈ málinko, nieveºmi, ale tro‰ku, samozrejme, aj exhibicionis-ta, ktor˘ sa rád vidí, a poãúva a predvádza, anajmä je priam dopovan˘ potleskom ãi in˘mprejavom súhlasu. TakÏe sme, pochopiteºne,videli – najmä spoãiatku –, Ïe to má svoj v˘-znam. Ono to totiÏ s pokraãujúcimi rokmiustávalo, uÏ tá kritika alebo aj v˘smech ºudív rôznych funkciách nebola aÏ taká vzácna, uÏsa vedelo, Ïe sa to smie. Ale vedeli to nielendiváci. Aj poz˘vaní politici sa stali ak˘misi gu-movej‰ími, uÏ vedeli reagovaÈ skoro na kaÏ-dú otázku alebo na kaÏd˘ podnet, ktor˘ do nichpichal. UÏ sa jednoducho nedali zaskoãiÈ, uÏmali svoje floskuly, ktor˘mi sa bránili, uÏ ve-deli povedaÈ dokonca aj No comment! a podob-ne, keì sa im nieão nepáãilo alebo o ãom ne-chceli hovoriÈ. TakÏe uÏ boli odolnej‰í, a ãobolo e‰te asi hor‰ie, skoro v‰etci uÏ v tej na-‰ej relácii boli dvakrát i trikrát. Mám zistené,Ïe rekordérom bol Franti‰ek Miklo‰ko, tenbol napríklad ‰esÈkrát. PravdaÏe, ono sa napo-kon kaÏd˘ systém relácie, ktorá sa pravidelne

opakuje, ani nie nejako verbálne, ale prostesystémovo po ãase vystrieºa a treba ho nahra-diÈ ãímsi in˘m, lep‰ím. Lep‰ie nepri‰lo a ja sámsom sa potom nepokú‰al v tom veºmi ako po-kraãovaÈ, lebo ono neb˘va vìaãné veºmi ãas-to do tej istej rieky stúpaÈ tou istou nohou, tonemusí priniesÈ vÏdy pozitívum.

Ale predsa len, ão bolo najväã‰ím dôvo-dom, Ïe ste sa t˘chto politick˘ch talk showzriekli, ão vás najviac znechutilo? Len to, Ïetí politici uÏ boli na cel˘ systém zvyknutí aÏe uÏ vedeli, ako moderátorovi politick˘chalebo satirick˘ch relácií vykæznuÈ z jeho pa-zúrov?

Ja nemôÏem povedaÈ, Ïe dôvodom boloznechutenie. Áno, ãlovek si ist˘ ãas nam˘‰ºa,Ïe neviem do akej miery otvára ºuìom oãi a Ïeim poukazuje na rôzne spoloãenské nebezpe-ãenstvá: Pozor, tento vás klame, tento je zl˘,tento, ão si myslíte, Ïe je dobr˘, nie je aÏ tak˘ideálny a mohol by byÈ lep‰í! Skrátka, preve-tráva politikov z kaÏdej strany a dosahujeúspech práve preto, lebo sa to nedeje such˘mkomentátorsk˘m alebo spravodajsk˘m ‰t˘-lom, ale Ïe je v tom humor. PretoÏe satira bezhumoru neexistuje, to je suchá kritika alebo ne-záÏivná publicistika. Humor bez satiry sa, sa-mozrejme, zaobíde, ale satira bez humoru ne-existuje, pretoÏe práve humor pomáha k zºah-ãeniu aj veºmi závaÏnej témy, a teda k tomu,aby bola akceptabilnej‰ia, aby bola vnímateº-nej‰ia. Samozrejme nám dochádzalo, Ïe niesme nijak˘mi spasiteºmi, a Ïe aj keì sme uÏ ti-síckrát povedali: Pozor na hentoho, pozor natohto!, priãom sme si neuzurpovali neomyl-nosÈ, napriek tomu sme stále vedeli, Ïe voliãbude vytrvalo naivn˘, neskúsen˘, dôverãiv˘.Ja by som nikdy nebol povedal, Ïe Slovenskoje krajina hlúpych ºudí, ale stra‰ne sme doplá-cali a e‰te dlho budeme doplácaÈ – poviem totak – na neskúsenosÈ, na dôverãivosÈ, ktorá ãas-to prechádza do naivity, a moÏno aj na nevzde-lanosÈ, ktorá mnoÏstvo ºudí opantáva a ovlá-da. A moÏno aj preto, Ïe naozaj v‰etko sa po-vedalo, sme nakoniec s t˘mto typom humoris-ticko-satirick˘ch programov v 2003-om skon-ãili a myslím si, Ïe ak by nieão v tomto duchupodobné malo pokraãovaÈ, tak to musí robiÈniekto in˘ a nejako inak. Také pokusy boli, aleto uÏ zostáva na ãitateºovi, poslucháãovi ale-bo na divákovi, aby posúdil, do akej miery muvyhovovali. Nie je totiÏ ºahké robiÈ takéto spo-loãensky a ºudsky adresné programy, ktoré byboli e‰te aj vtipné a zábavné, a dnes uÏ to nieje veºmi ani vítané, ãi uÏ na Slovensku, alebodokonca ani v âesku. Je naozaj ako ‰afranu po-litick˘ch relácií, ktoré by boli aj satirické.MoÏno preto, Ïe to momentálne nevieme ro-biÈ a moÏno preto, Ïe nevieme nájsÈ t˘ch, ãoby to vedeli robiÈ.

Ale je moÏné a e‰te pravdepodobnej‰ie totretie, Ïe politici sa uÏ tak nauãili – a nie lenv satire, ale aj v diskusn˘ch politick˘ch re-láciách –, ako vykºuãkovaÈ a ako nikomu ne-dovoliÈ, aby sa opováÏil do ich svätého sve-ta nejak˘m spôsobom vstúpiÈ.

Áno, kedysi sme napríklad ako moderátorinemali problém komusi – nech to bol ktokoº-vek – vstúpiÈ do monológu. Pochopiteºne, nienecitlivo ho preru‰ovaÈ, ale neexistovalo takénieão, Ïe by som mal hosÈa, ktor˘ by si nedalvziaÈ slovo a ktor˘ by huãal a huãal, aÏ to bol

len monológ a ten moderátor tam bol len tráp-ne do poãtu. Napokon, aj v tom je tá politic-ká nekultúra, o ktorej sa ãasto hovorí, keì idelen o to nepripustiÈ dialóg, ãi uÏ ten druh˘ v‰túdiu je moderátor, alebo politik z opaãnejstrany politického spektra. Skrátka, mnohí po-litici sa nauãili mnoh˘m unfair spôsobom, odktor˘ch ich nikto nevie odnauãiÈ, pretoÏe u násnie je dostatoãná tradícia politickej kultúry.

Dalo by sa va‰im slovám rozumieÈ aj tak, Ïesa pomaly vraciame k Ïivotnému ‰t˘lu z minulého reÏimu?

MoÏno by som povedal tak, Ïe sme sa odneho neodnauãili. Nikdy nezabudnem, akéhoÈaÏkého omylu sa dopustil povedzme b˘val˘ãesk˘ premiér Jifií Paroubek, keì po prehratejvoºbe mal absolútne staro‰trukturálny prejav,za ktor˘ sa potom ospravedlÀoval, ale uÏ muniã nepomohlo. Skrátka, stále sme náchylníhºadaÈ triedneho nepriateºa a stále chceme hºa-daÈ chyby inde, len nie v sebe a hlavne takmernikdy sa neusilujeme – a najmä sa o to neusi-lujú politici – presviedãaÈ ºudí pozitívnymspôsobom: Pozrite sa, my sme lep‰í v tom, vtom a v tom, my sme toto sºúbili, to sme do-drÏali, my sme tuto spravili chybu a hádam juuÏ nespravíme. Nie, to neexistuje, máme tunáveºkú hromadu neomyln˘ch, ktorí hºadajú chy-by vÏdy len na t˘ch druh˘ch. Útoãíme na dru-h˘ch, niãíme ich, ako sa len dá, hºadáme chy-by, vym˘‰ºame si kauzy, niãíme billboardy aja neviem ão, len aby sme tak˘mto spôsobomupútali nie na to, akí sme my dobrí, ale na to,ak˘ je ten druh˘ zl˘.

A keby vám nejaké médium z niãoho niã vy-tvorilo veºmi ústretové podmienky, zaruãiliby vám, pokiaº je to len moÏné a v ºudsk˘chsilách, aby ste vy boli znovu vládcom tej re-lácie a neboli dokonca moÏno niekedy otro-kom nejakého politika, ale aby ste vy boli ‰é-fom relácie a aby ste ju vy riadili, nemali byste predsa chuÈ sa e‰te k tomu vrátiÈ?

Viete to „keby“ vo va‰ej otázke je dosÈ za-vádzajúce a moÏno aj málo pravdepodobné.Ale v nijakom prípade by som i pri veºmi dob-r˘ch a optimálnych podmienkach nechcel ro-biÈ to, ão som uÏ robil. Mal som nejaké nápa-dy a návrhy – ja neviem, ak chce niekto, takmi to môÏe ukradnúÈ –, ale ponúkal som tele-vízii i rozhlasu, Ïe – ãi uÏ sám, ale rad‰ej v ne-jakej zaujímavej dvojici, viac-menej publicis-ticky alebo skôr tro‰ku podivadelnene – bude-me naÏivo po odvysielaní rozhlasov˘ch ãi te-levíznych novín to krátko okamÏite komento-vaÈ. KaÏd˘ povedal, aké je to náramne zaují-mavé, a uÏ sa nikdy neozval. TakÏe pokiaºmám tú moÏnosÈ, tak nieão podobné, ale nieuÏ tak striktne politicky zamerané, robím v âe-skej republike, nieão pravidelnej‰ie, nieãosporadicky, ale uÏ neviem, ãi preto, Ïe niktonie je doma prorokom, alebo Ïe je málo ºudí,ão by mali prorokov radi, tak tu sa takáto prí-leÏitosÈ nenaskytuje a nejako extrémne za t˘mani neÏialim.

Od leta sa podobnú diskusnú show pokúsi-la zaradiÈ na obrazovky televízia Markíza.S veºkou slávou vysiela niekoºkokrát dot˘ÏdÀa reláciu Adela show, v ktorej máhlavné slovo ako moderátorka diskusií Ade-la Baná‰ová. Neviem, ãi má tak˘ úspech atakú odozvu, akú od nej ‰éfovia Markízy a

67

show videl dvakrát. Skrátka, sú programy,ktoré – keì vidím, Ïe mi viac uÏ asi nedajú, takich nepozerám. Netvrdím, Ïe ich netreba po-zeraÈ alebo Ïe sú zlé, ale ja ich k Ïivotu nepo-trebujem. Viem, o ãom to je, ale to je v‰etko.To uÏ sledujem ãastej‰ie napríklad Marka Ebe-na v ãeskej televízii v programe Na plovárnû– a tam tieÏ mi bolo také tro‰ku divné, Ïe s Rus-mi hovorí po anglicky. No ale – sú iné ãasy, an-gliãtina sa viac nosí ako ru‰tina. MoÏno svit-nú ãasy e‰te aj pre nás ru‰tinárov a moÏno saznovu vrátime k tomu, ão sme pouÏívali kedy-si, veì aj ru‰tina je svojím spôsobom svetov˘jazyk. Zaãína to byÈ zase zaujímavé. My smesa horko-ÈaÏko vymanili z neblahej histórie. AuÏ zasa nás má v hrsti iná...

Je dnes medzi osobnosÈami nejaká, ktorávyvoláva va‰u zvedavosÈ, ão povie, keì zis-títe, Ïe je v nejakej relácii?

Rád ãítam Eduarda Chmelára, to je múdryãlovek. Bol v minulosti viac ºavicovo zamera-n˘, ão nepovaÏujem za nejaké negatívum, keì-Ïe je múdry. A nechcem povedaÈ, Ïe je jedin˘,ale teraz mi spomedzi osobností vyskoãil prá-ve Chmelár. Rád ãítam mladého Vilikovské-ho, teda Pavla, hoci aj star˘ pán Vilikovsk˘ –prekladateº – je zaujímav˘ ãlovek. OsobnosÈje totiÏ aj preto osobnosÈou, Ïe nie je karieris-ta, Ïe sa netlaãí v‰ade. A práve na tomto mies-te pridám e‰te Danielu KapitáÀovú, Milana La-sicu, Tomá‰a Janovica – a vás nepridám lenpreto, aby to nevyzeralo na momentálnu objed-návku. A e‰te musíme nájsÈ ìal‰ích a ìal‰ích,ktorí sú ukrytí v mlãiacej väã‰ine – aspoÀ dú-fam, Ïe je to väã‰ina. Sú to tí ºudia. ktorí ne-potrebujú a ani nechcú manifestovaÈ stále v‰et-ko, ão vedia a ão dosiahli a nepotrebujú to dá-vaÈ na billboardy. My ich musíme vedieÈ nájsÈa vziaÈ si od nich v‰etko pozitívne z ich vedo-mostí. A ich silu! Keby som sa chvíºu ponamá-hal, nájdem viac tak˘chto individualít, lebo vô-bec nie je pravda, Ïe nemáme osobnosti. Lenma mrzí, Ïe nie sú na t˘ch miestach, kde bymali byÈ. Viete, ja sa nepohor‰ujem nad ºuì-mi, ktorí mi nemajú ão povedaÈ v televízii, vrozhlase, alebo Ïe sú tam povedzme plytké zá-bavné programy. Ja skôr neviem pochopiÈ, ktoim umoÏní takto nás svojím spôsobom poni-ÏovaÈ, Ïe sa vraciame do humoru, ktor˘ uÏ ne-mal rád hádam ani Zechenter-Laskomersk˘,lebo to je taká úroveÀ, ktorá nás tlaãí kamsi veº-mi dozadu. Kde sú rozhºadení dramaturgovia,kde sú dobrí, zaujímaví reÏiséri, kde sú tele-vízni tvorcovia, kde sú v‰etci tí, od ktor˘ch zá-visel kedysi v˘voj zábavného umenia? Alenejde len o zábavu, ide samozrejme aj o publi-cistiku atì. MoÏno na v˘chodnom Slovenskumajú Dri‰ºakov radi a aj pre okruh ºudí, ktorímajú radi Dri‰ºakov, treba ãosi vysielaÈ. Ja sinemyslím, Ïe problém je v tom, Ïe majú svo-je miesto v programe. Ale preão zo zábavy lentoto? Máme predsa, do‰ºaka, nárok na alterna-tívu aj my, ktorí nepotrebujeme len tento typprogramov. Nech je aj Dri‰ºak, nech je v‰ak ajMilan Lasica a nech je aj nieão medzi t˘m. V súãasnej dramaturgii, ako to ja vidím, nemá-me nikoho, kto tomu rozumie. Nemáme t˘ch,ktorí sú na zodpovedn˘ch miestach a vedeli byvybraÈ ‰irokú ‰kálu programov pre divákov s rôznym zameraním a vkusom.

S Milanom Markoviãom uvaÏoval Ernest Weidler

iste aj samotná Baná‰ová ãakali. Vy ju akohodnotíte? PovaÏujete ju aspoÀ trochu zapokraãovateºku toho, ão ste robili kedysivy?

Nielen preto, Ïe sa necítim povolan˘ na ne-jaké hodnotenie moderátorstva, ale aj preto, Ïesú veci, ktoré sa nedajú porovnávaÈ, a je dob-re, Ïe ona to robí neporovnateºne s t˘m, ão somrobil ja, viem k tomu ÈaÏko zaujaÈ nejaké ob-jektívne stanovisko. To sa asi nedá. Subjektív-ne by som moÏno upozornil na to, Ïe to, ão unej vidíme, je tro‰ku nadprodukcia, a Ïe jej tonemusí priniesÈ vÏdy úspech vo forme dlh‰ejãasovej perspektívy, ale, skrátka – a to je na-ozaj len môj osobn˘ názor – ten Ïáner mi ne-vonia. Je tak˘ – nehovorím, Ïe neãist˘, ale jeto talk show tro‰ku pobabraná v‰elijak˘miin˘mi vstupmi. MoÏno je dnes in˘ svet a v Àomsa znesú, ão ja viem, aj mnohé vulgarizmy amnohé podpásové témy, ku ktor˘m by som saja neuch˘lil, ale mám dojem, Ïe obãas je jej in-teligencie ‰koda, pretoÏe treba povedaÈ, Ïemomentálne lep‰ieho moderátora, ako je ona,na Slovensku nemáme.

Medzi talk show z va‰ich a Andrásyho ãiasa t˘mi, ktoré sa dnes prezentujú, je dosÈpriepastn˘ rozdiel v ich obsahu, alebo skôrv bezobsaÏnosti. K˘m v t˘ch dávnej‰ích ãa-soch aj popri v‰etkej zábavnosti a humor-nosti sa takmer vÏdy vedelo, o ãom je reã,uÏ aj preto, Ïe obaja ste sa sústreìovali nato talk, teda na to, ão hovoríte so svojímpartnerom, teraz sa Baná‰ová koncentrujenajmä na show, teda na to, aby v danomprograme dominovalo to, naz˘vame zábav-né divadlo. K˘m v prípade va‰ich niekdaj-‰ích show sa dalo niekedy viac, niekedy me-nej – ale vÏdy – povedaÈ, o ãom vá‰ partnera aj vy ste s ním hovorili, mám pocit, Ïe dnessa to vÏdy nedá. Napríklad nedávno tammala veºmi dobrého hosÈa, uÏ samotn˘ v˘-ber bol v˘born˘, a aj preto som ãakal, ão ztoho vyjde – bola to krásna ruská tenistkaKurnikovov. Keì sa ma v‰ak potom p˘talití, ão to nevideli: A o ãom hovorila? – ja somskutoãne nevedel povedaÈ, ãi vôbec o nieãomhovorili. Nechcem, aby ma niekto chytal zaslovo, Ïe to beriem nejako primitívne, alenieão by aj po zábavnom rozhovore malo vomne zostaÈ, aspoÀ nejaká drobná my‰lienoã-ka – a mám obavu, Ïe práve to sa Baná‰o-vej nie celkom darí.

Skrátka, Ïijeme v ére povrchnosti. Ak bysom ju chcel veºmi ospravedlÀovaÈ, tak bysom mohol povedaÈ azda to, Ïe to je zrejme za-danie od jej ‰éfov a Ïe práve toto od nej poÏa-dujú. A ona, napriek tomu, Ïe to moÏno nie jejej parketa, tak to robí, lebo to musí robiÈ. Vtelevízii momentálne musí byÈ veºa farieb,veºa akcií, veºa smiechov, veºa hurhaju a veºakauziãiek a neviem e‰te ãoho – a len sa ãudu-jem, Ïe ºuìom ani nejako nech˘ba to, ão bysom oznaãil ako verbálne bohatstvo alebo as-poÀ nejaká zaujímavá informácia, ktorá bytieÏ nemala ani v takomto humore ch˘baÈ, len-Ïe v takejto show sa ÈaÏko nájde. Keì som ho-voril s Mirkom Horníãkom uÏ pomerne krát-ko pred jeho odchodom od nás z tohto sveta,tak mu vravím: Mirku, zostaÀ tu, potrebujemeÈa e‰te, vie‰, ako je to u nás s humorom! A onmi na to hovorí: Milane, to uÏ není humor, touÏ jsou jenom legrácky... Tento jeho v˘rokcharakterizuje to, k ãomu sme aÏ skæzli. Za-

smiaÈ sa na nejakej jednorazovke – ak veºmizjednodu‰ím a zvulgarizujem súãasnú situáciu– proste zasmiaÈ sa na tom, Ïe niekomu spad-nú nohavice alebo sa niekto potkne, to je v‰et-ko. A je to princíp banánovej ‰upky. Ak niek-to spadne, tak to je sranda – a ako je dobre, Ïesa to nestalo mne. Akosi málo dbáme na to, abysa ãlovek cítil aj ãímsi obohaten˘. Ja sa cítimobohaten˘ uÏ len t˘m, Ïe pri sledovaní humo-ristického programu horníãkovského typu sompochopil to, ão nebolo povedané. A v tom jeaj víÈazstvo jeho vtipu a vtipného slova. To jezase princíp Mirka Horníãka, ktor˘ to pome-noval syndróm nerozbaleného bonbónu. Skrát-ka, on bol zástancom humoru, pri ktorom – keìsa predvádza obecenstvu – divák nie je len re-cipientom, len prijímateºom toho, ão sa hovo-rí, ale aj spolupracovníkom na tom, ão sa dejea vraví, a teda domyslí si, o ãom bol ten vtip,lebo vtip, na ktorom uÏ divák nemôÏe nijakonjiã dotvoriÈ, je veºmi ploch˘, veºmi jednodu-ch˘ a veºmi ãasto aÏ hlúpy. Horníãek vraví: Di-vák musí umût, co má udûlat s bonbónem za-balen˘m v papírku – Ïe ho treba rozbaliÈ, daÈdo úst a vycmúºaÈ – a to je tá spolupráca ko-mického herca alebo moderátora s divákom.Hor‰ie je, Ïe dnes uÏ v televízii alebo na ne-jakej scéne nedostávate ten cukrík nie Ïe za-balen˘, ale ani do vrecka. Dostávate ho rovnodo úst a uÏ aj poÏuvan˘, ba moÏno aj vytráve-n˘ a neviem ão. Slovom: uÏ len prehltnúÈ a po-myslieÈ si, Ïe bol dobr˘ – a teraz ão ìalej? Toje katastrofa humoru u nás.

A vy by ste sa pote‰ili, keby ste naraz dosta-li moÏnosÈ robiÈ tak˘to rozhovor s Kurniko-vovou? Zdá sa vám byÈ, povedzme, zaujíma-vá, alebo je to len nie veºmi rozhºadená pek-ná mladá Ïena?

Neviem, ãi je taká veºmi rozhºadená, aj keìona dosÈ toho sveta precestovala, takÏe celkomisto vie o Singapure viac ako napríklad ja, aleÏe by som ju povaÏoval za partnera na príÈaÏ-liv˘ rozhovor, to asi nie. Po rusky viem, v te-levíznom veãere som mal ako partnera známe-ho sovietskeho hokejistu Alexandra Ragulinaa bol to v súvislosti s jeho partnerom JoÏkomGolonkom veºmi zaujímav˘ veãer, ale to bolopreto, Ïe obaja boli dobrí partneri a Ïe to bolteda dialóg, dokonca dialóg nás troch, a Ïe malão povedaÈ, hoci to je „iba ‰portovec“, teda ãlo-vek, ktor˘ nemá kedy tráviÈ ãas v univerzitnejkniÏnici, pretoÏe drie a trénuje a trápi sa. To niesú akademici, teda vzdelanci, ale aj tak sú toprofesionáli, ktorí majú sakramentsky ÈaÏkúprácu a idú 35-roãní do dôchodku a ja im ne-závidím tie peniaze, ktoré síce zarobia, ale Ïi-vot je na nich nároãn˘ a milióny za rok minú,lebo Ïivot ich k tomu núti, takÏe sú ãasto skôrna poºutovanie. Ale práve s tak˘mto ãlovekomsa dá viesÈ rozhovor. V na‰ej noãnej ‰ou somviedol rozhovor aj s na‰ím slávnym hokejis-tom Îigom Pálffym a poviem vám, Ïe sa naÀbolo treba sakramentsky dobre pripraviÈ. Aleãi by bola pre mÀa aj Kurnikovová dobr˘mpartnerom, neviem. MoÏno, ale nie na rozho-vor.

Ale nemuseli by ste s Àou ani vedieÈ hovo-riÈ po rusky, ako ste naznaãili v súvislosti sRagulinom. Viete, ako slávna tenistka hovo-rila s Baná‰ovou? Po anglicky. A na vysokejúrovni.

Ak mám pravdu povedaÈ, ja som Adela


68

O tom, ão nás v tomto roku ãaká a nemi-nie, by mali najviac vypovedaÈ dve udalosti– prvá tohtoroãná koaliãná rada a vznik tie-Àového kabinetu Roberta Fica. Máme tedadve vlády, jedna, neãakaná, vzi‰la z parla-mentn˘ch volieb v júni 2010, druhá z reak-cie na ne. Ako vravia ãínski klasici, nuda násneãaká (a kedy tak bolo za posledn˘ch dvad-saÈ rokov?), opäÈ budeme ÏiÈ zaujímavé ãasy.

Prezident bol prv˘Ako prv˘ svoju predstavu o budúcom roku

predstavil v novoroãnom prejave prezidentIvan Ga‰paroviã – Ïe mu ch˘balo viac sociál-neho ‰tátu, bola neprekvapujúca povinná jaz-da, Ïe sa postavil proti spochybÀovaniu eura,mu slúÏi ku cti, a Ïe sa mu zdalo, Ïe treba nie-ão robiÈ s nízkou vymoÏiteºnosÈou práva, byzlomyseºnej‰í pozorovateº mohol vnímaÈ akojemn˘ náznak sebakritiky: „V tomto smere bysme si v‰etci bez ohºadu na príslu‰nosÈ k po-litick˘m stranám mali do budúceho roka vy-t˘ãiÈ reálny cieº, ozdraviÈ na‰u justíciu. Vnú-torn˘ poriadok v ‰táte nám nikto nepríde uro-biÈ zvonka a ani o to neÏiadame. Sme zaÀ zod-povední v‰etci, ktorí sme vstúpili do politiky.“KeìÏe sa v‰ak ani slovom nezmienil o tom,Ïe by mohol maÈ prinajmenej pochybnosti osvojom kontroverznom vymenovaní exmi-nistra spravodlivosti ·tefana Harabina zapredsedu Najvy‰‰ieho súdu, zrejme aÏ takìaleko v sebakritike neza‰iel.

UÏ o niekoºko dní po stretnutí s premiér-kou Ivetou Radiãovou prezident svoj zámerozdraviÈ justíciu zopakoval, keì pritvrdil, Ïena Slovensku je v justícii nieão nezdravé a tre-ba zmeniÈ myslenie sudcov. „Po roku 1990sudcovia zabudli, Ïe nie sú nezávislí. Sú zá-vislí od zákonov a svedomia,” vyhlásil Ga‰-paroviã a kon‰tatoval, Ïe sudcovia sa delia nalojálnych pravicov˘m a ºavicov˘m stranám.

Aj vzhºadom na pretrvávajúce úsilie minis-terky spravodlivosti Lucie ÎitÀanskej prijaÈviacero noviel zákonov o justícii, na to, Ïespor medzi ministrom financií Ivanom Miklo-‰om a predsedom NS ·tefanom Harabinomsa vyostruje, a na to, Ïe pokraãuje snaha väã-‰iny sudcov vymôcÈ si v súdnych procesochantidiskriminaãné od‰kodnenie (vy‰e 700sudcov by malo dostaÈ pribliÏne 70 miliónoveur, aby sa dotiahli svojimi príjmami na ‰pe-ciálnych sudcov), a Ïe proti zniÏovaniu pla-tov sa organizuje ìal‰ia sudcovská iniciatíva,bude justiãn˘ ring jedn˘m z najdôleÏitej‰íchv tomto roku.

Prvá koaliãná radaZ hºadiska toho, ão nás zrejme ãaká, bola

oveºa podstatnej‰ia prvá tohtoroãná koaliãnárada – a jej ambície boli nemalé. Napokon, zoslov Ivety Radiãovej vyplynulo, Ïe sa o. i.bude meniÈ druh˘ dôchodkov˘ pilier, ktor˘bude pre mlad˘ch ºudí povinn˘, ale po trochrokoch budú môcÈ z neho vystúpiÈ. „ZároveÀ

sme sa dohodli, Ïe nebudeme meniÈ pravid-lá hry tak, ako sú nastavené a zachováme ga-rantované fondy, ale umoÏníme klientovi, aksa tak rozhodne, prestúpiÈ do fondu, ktor˘moÏno bude rizikovej‰í, ale aj s moÏnosÈouvy‰‰ích v˘nosov,“ povedala predsedníãkavlády. Koaliãná rada rokovala aj o priprave-nej alternatíve odvodovej reformy, ktorú do-konãuje ministerstvo financií. Jej cieºom mábyÈ zjednodu‰enie systému, zníÏenie odvodova prechod na tzv. superhrubú mzdu.

Nov˘ generálny prokurátor bude volen˘ ve-rejne, zmenia sa jeho kompetencie a mali bysme ho poznaÈ do ‰iestich mesiacov. Budúzjednotené volebné zákony, nebude finanãn˘strop na volebné kampane, ale kupovaniehlasov bude trestn˘m ãinom, má byÈ zru‰enápriestupková imunita poslancov aj sudcov. Fi-nancovanie politick˘ch strán má rie‰iÈ komi-sia, diskutuje sa o zru‰ení príspevku za posla-neck˘ mandát.

ZníÏenie percentuálneho kvóra z 20 na de-saÈ percent pri pouÏívaní jazykov men‰ín sanedohodlo a bude sa o Àom ìalej rokovaÈ, rov-nako aj o novele zákona o ‰tátnom obãianstve,kde predsedovia strán priznali spor medziKDH a Mostom-Híd. Béla Bugár v‰ak presa-dil, Ïe cudzinci nebudú môcÈ po ìal‰ie triroky kupovaÈ na Slovensku poºnohospodárs-ku pôdu.

A potom vznikla tieÀová vláda RobertaFica – s úlohou monitorovaÈ kroky Radiãovejkabinetu, kritizovaÈ ju a predkladaÈ alternatív-ne rie‰enia. Ak treba, tak aj na tieÀov˘ch v˘-jazdov˘ch zasadaniach. A keìÏe témami, naktoré sa Ficov tieÀov˘ kabinet v súãasnosti sú-stredí, budú „zbytoãné zdraÏovanie, pripravo-vaná novela Zákonníka práce, zastavenie v˘-stavby diaºnic ãi slovensko-maìarské vzÈahy“,je jasné, Ïe nás ãaká horúca jar. A potomostatné roãné obdobia.

Prv˘ sporPrv˘m skutoãn˘m tohtoroãn˘m zápasom

bude voºba generálneho prokurátora. Po tom,ako na tajnom hlasovaní takmer skonãila svo-je pôsobenie vláda Ivety Radiãovej a iba zlevyplnen˘ hlasovací lístok jedného (koaliãné-ho alebo opoziãného) poslanca spôsobil, Ïenemusela podaÈ demisiu, sa zhodla koalícia,Ïe nebude dráÏdiÈ hada bosou nohou e‰te raz.

A hoci sú pochybnosti o skutoãne slobod-nej voºbe koaliãn˘ch poslancov v takomto prí-pade vcelku opodstatnené, druhá strana min-ce je rovnako kontroverzná:a) pretoÏe ak prinajmenej ‰esÈ koaliãn˘ch

poslancov nepodporilo koaliãného kan-didáta na generálneho prokurátora s vedo-mím, Ïe následkom môÏe byÈ demisia Ive-ty Radiãovej (s moÏnosÈou predãasn˘chvolieb), je úplne opodstatnená otázka ichmotivácie (resp. tieÏ slobodnej voºby),lebo t˘mto hlasovaním popreli koaliãnédohody a programové vyhlásenie vlády, za

Cez kri‰táºovú guºu o roku 2011

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

69

ktoré hlasovali niekoºko t˘ÏdÀov pred-t˘m;

b) uÏ ani nehovoriac o tom, Ïe kritizovaÈ vy-nucované koaliãné hlasovanie v prípadejednomyseºnej, stranícky disciplinovanej,zglajch‰altovanej voºby jeho opoziãnéhoprotivníka, je prinajmenej absurdné.

Dilema koaliãn˘ch lídrov bola potom jas-ná – a je jasná aj naìalej: majú riskovaÈ voº-bu Dobroslava Trnku, voãi ktorému má drvi-vá väã‰ina koaliãn˘ch poslancov zásadné v˘-hrady, alebo si odhlasovaÈ verejnú voºbu,ktorá do istej miery limituje slobodnú voºbu,ale minimalizuje riziko pádu tejto vlády?Zrejme nie je veºa kabinetov ani v demokra-ticky vyspel˘ch krajinách, kde by takto dob-rovoºne poloÏili hlavu na klát.

Samozrejme, ani verejná voºba s definitív-nou platnosÈou nerie‰i vnútorné napätia vkoalícii, ktoré sa t˘mto spôsobom voºby ibaodsúvajú na neskôr. S postupn˘m presadzo-vaním kontroverzne prijíman˘ch zákonov sadá skôr predpokladaÈ, Ïe napätie vnútri koa-liãného zoskupenia bude rásÈ, pretoÏe aj od-li‰ne vníman˘ch priorít nie je medzi nimimálo.

Druhé referendum?Len niekoºko mesiacov potom, ako bolo

neúspe‰né ìal‰ie referendum, pôvodne pláno-vané –cestou oklie‰tenia poÏitkov politikov– na presadenie sa Sulíkovej Slobody a soli-darity vo vrcholovej politike, zrodila sa ìal-‰ia referendová iniciatíva, tentoraz na pôdeslovensk˘ch odborov. Odborári sa rozhodlipre petiãnú akciu, ktorej cieºom je zachova-nie súãasného znenia Zákonníka práce, skrá-tenie pracovného t˘ÏdÀa na 35 hodín priudrÏaní súãasnej mzdy a stanovenie maximál-neho rozsahu nadãasovej práce na 80 hodínroãne (nechajme bokom, Ïe zachovanie sú-ãasnej podoby ZP a skrátenie pracovnéhoãasu sa navzájom vyluãujú a bolo by skutoã-ne zaujímavé, ak by obãania v prípadne plat-nom referende kladne odpovedali na obe prvéotázky, ako by sa s t˘mto logick˘m lapsusomvyrovnali zákonodarcovia). T˘m by sa pod-ºa odborárov „mali vytvoriÈ predpoklady navytvorenie nov˘ch pracovn˘ch miest“.

V ãase, keì ministerstvo práce pripravujenovelu Zákonníka práce, a keì rokovania tri-partity strácajú racionálnu podstatu pre ne-ochotu zúãastnen˘ch strán naãúvaÈ argumen-tom druhej/tretej strany (ão nie je niã nové,v predchádzajúcom období Èahali za krat‰í ko-niec povrazu zamestnávatelia), môÏe ísÈ do-konca aj o ãas. Je síce jasné, Ïe odborári mie-nia referendum vyuÏiÈ aj ako nátlakovú akciuna poslancov – a ak by petiãnú akciu podpo-rila skutoãne veºká ãasÈ spoloãnosti, neboloby asi jednoduché ani pre NR SR pri schva-ºovaní novej podoby Zákonníka práce úplneignorovaÈ tento prezentovan˘ záujem. To-bôÏ, ak by bolo referendum úspe‰né. âo byznamenalo aj korekciu Mihálovho Zákonní-ka práce.

Teraz sa ukazuje, Ïe ak väã‰ine politikovpri poslednom referende v podstate vyhovo-valo, Ïe na platnosÈ referenda je potrebnánadpoloviãná úãasÈ voliãov, dnes bude totovysoké kvórum prekáÏaÈ prinajmenej poslan-cov Smeru, ktorí sa vôbec netaja podporou as-poÀ zachovaniu súãasnej podoby Zákonníkapráce.


Opakovane sa potvrdzuje, Ïe je naãase za-ãaÈ serióznu diskusiu o opodstatnenosti také-ho vysokého kvóra pre platnosÈ referenda.Pri súãasnej podobe zákona o referende je to-tiÏ táto forma zapojenia verejnosti do spravo-vania spoloãnosti a korigovania predstáv a zá-ujmov politick˘ch ‰piãiek v podstate iba pa-pierov˘m drakom.

Je jasné, Ïe pri súãasn˘ch vzÈahoch, akévládnu medzi dvoma blokmi, bude mimo-riadne nároãné dosiahnuÈ ústavn˘m zákonomzníÏenie kvóra potrebného na platné referen-dum, zdá sa v‰ak ako nepochybné, Ïe ak mámaÈ spoloãnosÈ ‰ancu roz‰irovaÈ demokratic-k˘ priestor na presadzovanie názorov a záuj-mov svojej nepolitickej ãi mimopolitickejväã‰iny, bez zníÏenia kvóra sa to asi nepoda-rí.

Houston, máme problém!Samozrejme, mimoriadne dôleÏitou par-

ketou politického Ïivota na Slovensku je ajpost predsedu/predsedníãky vlády, od ktoré-ho veºmi veºa záleÏí. Po dvoch maãoch, kto-rí ovládali svojich koaliãn˘ch partnerov vy-slovene mocensky, lebo im to umoÏÀovalipomery v parlamente a vysoká dôveryhodnosÈvo verejnosti, a jednom stratégovi moci, kto-r˘ veºmi efektívne rozohrával rozliãné mo-censké hry (aÏ na jednu doplatil v predãas-n˘ch voºbách, keì si to nepremyslene rozdals rodn˘m kresÈanskodemokratick˘m hnutím),sa do ãela vlády dostala Iveta Radiãová apríli‰ ãasto sa nedá nepovedaÈ – Houston,máme problém.

Tam, kde Vladimír Meãiar a Robert FicovyuÏívali brutálny nátlak na svojich partne-rov (napríklad hrozbou zru‰enia Meãiaro-v˘ch amnestií, keì predseda ªS-HZDS nie-koºko hodín streãkoval po odvolaní ministraMiroslava JureÀu), kde Mikulá‰ Dzurindaexcelentne vyuÏíval doãasné spojenectvávnútri koalície, je Iveta Radiãová odkázaná nasvoju podporu vo verejnosti a racionálne vní-manie problémov predsedami koaliãn˘chstrán.

Ak v‰ak vieme, Ïe pohºad verejnosti má

veºk˘ vplyv predov‰etk˘m krátko pred voleb-n˘m aktom, a po Àom dramaticky klesá, a Ïeaj na Slovensku platí Murphyho zákon, Ïe ºu-dia vyuÏívajú zdrav˘ rozum aÏ po tom, keìvyãerpali v‰etky ostatné moÏnosti, nie je po-zícia Ivety Radiãovej, ktorá sa k postu pre-miérky dostala aj vìaka nedomyslenému úto-ku Roberta Fica na Mikulá‰a Dzurindu za po-chybné financovanie SDKÚ, mimoriadne sil-ná. A musí teda vyuÏívaÈ iné praktiky a tech-nológie, ako presadzovaÈ vlastné predstavy (aneraz aj volebné sºuby a programové vyhlá-senie vlády).

PretoÏe pozícia predsedníãky vlády, ktoráaj napriek pozícii podpredsedníãky stranynemá za sebou bezv˘hradnú podporu strany,akou disponovali jej traja predchodcovia, jenad‰tandardne komplikovaná – a zrejme ajpreto sme priãasto svedkami situácie, keìpremiérka oboznámi verejnosÈ so svojou pred-stavou rie‰enia e‰te predt˘m, ako ju má od-súhlasenú koaliãnou radou, a neskôr pretomusí svoje vyjadrenia korigovaÈ. Na jednejstrane si síce tak˘mito vyjadreniam, ktoréväã‰inou konvenujú predstavám znaãnej ãas-ti spoloãnosti, udrÏiava vysokú popularitu, av-‰ak t˘m, Ïe príli‰ ãasto svoje vyhlásenia mení,zniÏuje svoju dôveryhodnosÈ a opakovanetak vracia do verejného diskurzu otázku, ãi jepremiérkou alebo len populárnou hovorkyÀouvlády.

O rok budeme múdrej‰í.

Róbert Kotian

70

V b˘valom socialistickom reÏime (1948 –1989) zdanlivo nikto nemusel vstúpiÈ do ko-munistickej strany. Pravda, boli mnohé za-mestnania, najmä „ideové“, politické a spo-loãensky angaÏované, ktoré si takmer povin-ne vyÏadovali, aby ich pracovníci boli ãlen-mi strany. A, samozrejme, platilo to aj pre väã-‰inu manaÏérskych postov. Ak som od roku1957 pracoval v bratislavskom ‰tátnom roz-hlase vy‰e 10 rokov v redakcii pre mládeÏ aneskôr takisto vy‰e 10 rokov v hlavnej redak-cii literárno-dramatickej (v novozriadenomoddelení fíãrov), môÏem povaÏovaÈ takmerza zázrak, Ïe som sa v rozhlase udrÏal, hocisom napriek istému naliehaniu do strany ne-vstúpil. O ãlenstvo som nikdy nepoÏiadal a ne-prijal som ho ani vtedy, keì mi ho ponúkali.

Nepoznám v‰etky pohnútky rozhlasov˘chãiniteºov, ktoré mi napriek tejto okolnostiumoÏnili v takom exponovanom médiu praco-vaÈ, ale bolo to tak. Jedn˘m z vysvetlení môÏebyÈ zaujímav˘ fakt, ktor˘ vysokí stranícki ãi-nitelia dodrÏiavali: v úpornom úsilí dokázaÈcelému svetu, Ïe aj ku komunizmu smerujú-ca krajina je absolútne demokratická, ne-trvali na tom, aby programová osádka ‰tát-nych médií bola kompletne postraníãtená –vÏdy sa udrÏiavalo niekoºko miest bez straní-kov. Vedel som v‰ak jedno: Ïe musím robiÈoveºa usilovnej‰ie a podºa moÏnosti aj kvalit-nej‰ie, neÏ moji komunistickí kolegovia, abysom mal nejakú cenu pre ‰éfov a aby si machceli udrÏaÈ. Pozitívny ohlas poslucháãov boltieÏ siln˘m faktorom.

Z dokumentárnych dôvodov treba v‰akuviesÈ e‰te jeden fakt, ktor˘ sa, pravdaÏe, ne-t˘kal iba mÀa a ani len rozhlasu. Mal v‰eo-becn˘ charakter a bol dôleÏitou ãrtou komu-nistickej éry. Treba ho uviesÈ nie preto, Ïe za-hrÀoval pár osudov, ale preto, lebo sa dot˘-kal tisícov ºudí a umelo ovplyvÀoval ‰truktú-ru celej spoloãnosti. Preto ho treba zazname-naÈ. Nikto totiÏ nevenuje dostatoãnú pozornosÈmnoh˘m závaÏn˘m okolnostiam, ktoré pod-ãiarkujú degeneraãné úãinky komunistickej fi-lozofie v praxi. A ak ich nikto uÏ aspoÀ nespo-menie, stratia sa v hmle plynúceho ãasu. Ke-ìÏe stopy po boº‰evickej praxi Ïijú veºmi hú-Ïevnato e‰te aj v tisícoch dne‰n˘ch ºudí, ne-bolo by správne si ich predsa len obãas ne-pripomenúÈ.

Pritom tento negatívny faktor veºmi neprí-jemne a ãasto aj zhubne ovplyvÀoval jednakmoÏnosti kaÏdého ambiciózneho ãloveka, ale– jednak – aj ‰truktúru a kvalitu personálne-ho obsadenia takmer na kaÏdom pracovisku:KeìÏe som nebol ãlenom komunistickej stra-ny, za 30 rokov – za tri desaÈroãia! – (1957 –1989) som napríklad nemohol byÈ vedúcimÏiadnej redakcie. Je moÏné, Ïe som neboldosÈ profesionálne kvalitn˘. Ale keìÏe to prí-li‰ pripustiÈ nemôÏem a keìÏe niektorí vedú-ci pracovníci sa priam aj nahlas chválili stra-níckosÈou svojej kádrovej politiky, môÏem jed-noznaãne napísaÈ, Ïe ako „neãlen“ som in˘m,ako radov˘m redaktorom byÈ ani nemohol, ãomalo – síce v druhom rade, ale predsa – zanásledok aj niÏ‰í plat. Kolega, ktor˘ bol po-

pri svojich redaktorsk˘ch aktivitách aj lekto-rom stranícky vysoko hodnotenej funkcie naVeãernej univerzite marxizmu-leninizmu, jed-noducho nepripustil, aby on, stranícky promi-nent, bol na niÏ‰om mieste funkãného a mzdo-vého rebríãka, neÏ nejak˘ nestraník.

Pravda, ako som uÏ naznaãil, pokrytectvona kaÏdom kroku bolo charakteristick˘m zna-kom uvaÏovania boº‰evickej ‰piãky. Aby tátojednostrannosÈ nebila príli‰ do oãí, súdruho-via veºkoryso predsa len niekoºk˘m pracov-níkom redakcií dali poverenie viesÈ redak-cie, ale vÏdy to boli tímy menej dôleÏité a vhlavnej redakcii ich musela byÈ men‰ina opro-ti komunistom, aby pri hlasovaní o nejakomdôleÏitom jave vÏdy vyhral zámer, ktor˘ cezstraníkov realizoval v˘bor komunistickej stra-ny. Aby bola zaruãená, ako sa oficiálne uvá-dzalo, „vedúca úloha strany“ na kaÏdomúseku redakãného pracoviska.

Ale hlavnou témou tejto glosy nie som jaa komunisti v rozhlase, ale iná, mimoriadnezávaÏná otázka, súvisiaca s morálkou celejspoloãnosti a tisícov obãanov vtedaj‰ieho‰tátu, ale aj s dôsledkami aÏ do dne‰ka: Spá-chali nieão nemravné tí, ktorí vstúpili do stra-ny zorganizovanej na báze absolútnej nespra-vodlivosti a hanebn˘ch, niekedy aÏ perverz-n˘ch ºudsk˘ch vzÈahov? Poru‰ili stároãiakreované pozitívne princípy v‰eobecnej slu‰-nosti a etickosti tí, ktorí sa po februári 1948stali ãlenmi deformovanej a deformujúcejpolitickej organizácie, akou bola marx-le-ninská komunistická strana? Nezabudnime, Ïetá za ist˘ch okolností neváhala slu‰n˘ch ºudídokonca popravovaÈ, ak i‰lo o mocenské(„triedne“) záujmy niekoºk˘ch jednotlivcovÏijúcich bez ‰krupúº. Po roku 1989 boli sícenie veºmi dlhé periódy, keì sa ãlenstvo vstrane povaÏovalo za prejav ºudskej nízkos-ti, ale tak˘to odmietav˘ vzÈah k t˘m, ão sa ko-munistom „zapredali“, nikdy netrval príli‰dlho a vÏdy sa z neho oveºa viac ºudí vykrú-tilo, neÏ by sa boli v nejakom spoloãenskomantikomunizme utopili. ëalekosiahla akcep-tácia ãlenstva v strane prevládala najmä naSlovensku.

Bolo teda dosÈ nezmyselné oãakávaÈ neja-ké v˘ãitky svedomia v du‰i t˘ch, ktorí do stra-ny vstupovali dobrovoºne a niekedy dokon-ca aÏ úlisne. Keì sa v‰ak náhodou objaviavedºa seba – napríklad v televíznej diskusii –b˘val˘ nestraník a b˘val˘ drÏiteº komunistic-kej legitimácie, neviem sa v sebe samom vy-hnúÈ otázke: Sú obaja na rovnakej úrovniosobnej a spoloãenskej korektnosti? Je je-den z nich – ten, ão v strane nebol – na vy‰-‰ej mravnej úrovni, neÏ ten druh˘, ktor˘ ãle-nom bol? V podstatnej väã‰ine prípadov sa vminulom reÏime príslu‰nosÈ ku klanu komu-nistov spájala s mnoh˘mi v˘hodami, nerazenormnej‰ími, neÏ si dne‰ná mladá generáciavie alebo je ochotná vôbec predstaviÈ. Obli-gátne sú príklady o lep‰om postavení straní-kov v zamestnaní, a teda aj o vy‰‰om plate,a v nadväznosti na to aj o vy‰‰ích prémiách.Pre rodiãov, ktor˘m záleÏalo na budúcnosti


Veãn˘ komunizmus v nás

71

ich detí, hrala zvlá‰È veºkú a viditeºnú úlohumoÏnosÈ ‰túdia „komunistického“ dieÈaÈa natakej strednej a vysokej ‰kole, ktorú si mla-d˘ ãlovek veºmi naliehavo Ïelal. âasto toboli atraktívne odbory, ktoré otvárali absol-ventovi umeleckej, zahraniãnoobchodnej ale-bo s turistick˘m biznisom spojenej ‰kolskejin‰titúcie aj lukratívnu perspektívu v budúcomzamestnaní. Dokonca aj kvalita starostlivos-ti o zdravie obãana a jeho rodiny – teda opäÈi‰lo o blaho dieÈaÈa, a vo veºmi citlivej sfére– sa veºmi antihumánne opierala o komunis-tickú protekciu. Na nej vlastne stáli v‰etky dô-leÏité tovary v obchodoch a rôzne sluÏby, na-príklad bez nej sa nedalo kúpiÈ ani auto v pri-jateºnej ãasovej perspektíve. âakalo sa – aksa ãakalo bez protekcie – prinajmen‰om rok,ale aj dva. A nebolo moÏné daÈ si auto ani lentak opraviÈ. Zasa bolo potrebné ãlenstvo vstrane alebo inak zorganizované uprednostne-nie, hoci oficiálne sa to, pochopiteºne, popie-ralo.

Ak teda hovoríme o v˘sadách, ktoré malikomunisti, nie je to niã zanedbateºné. Nie súto nijaké maliãkosti. Je to tak˘ sumár prefe-rencií, ak˘ si v demokratick˘ch ‰tátoch obãa-nia asi ÈaÏko vedia predstaviÈ. A tento sumár,ktor˘ zasahoval do celého ºudského Ïivota –a tento Ïivot aj formoval – v koneãnom dô-sledku maximálne spochybÀuje v‰etky poku-sy ideológov marxizmu-leninizmu dokázaÈ, Ïeleninská a stalinská diktatúra proletariátu od-straÀuje diabolsky skrivodliv˘, bezprávnykapitalizmus a nastoºuje najdokonalej‰iu eta-pu ºudskej civilizácie s absolútnou spravod-livosÈou. V‰etko sa odohrávalo na báze princí-pov spravodlivosti triednej, ako ich nastolilikomunistickí ideológovia a boº‰evickí funk-cionári.

Do dne‰ka zvlá‰È presahujú osudy, posta-venie a v˘kony detí z rodín, kde bol aspoÀ je-den príslu‰ník rodiny ãlenom KSâ. Toto ko-munistické mláìa malo otvorené dvere v‰a-de tam, kde sa len chcelo dostaÈ. V deformo-vanom spoloãenstve sa jeho moÏnosti a spo-loãenské postavenie pribliÏovali k pozícii detízo ‰ºachtického a kráºovského prostredia.Mali privilégiá, ktoré ich povy‰ovali nad zvy-‰ok mladej generácie – a my nevieme, a – keì-Ïe uplynuli viac ako dve desaÈroãia od No-vembra 1989 – uÏ asi ani vedieÈ nebudeme,ako sa v takejto v˘luãnej situácii cítili; ãi juprijímali ako oprávnenú nadradenosÈ, alebo ãisi predsa len uvedomovali, Ïe je nespravod-livá a asociálna. Je veºmi pravdepodobné, Ïeju brali ako samozrejmosÈ, proti ktorej sa bú-riÈ je hlúposÈ. Najmä keì sa s Àou Ïije oveºaºah‰ie a príjemnej‰ie, neÏ bez straníckej egi-dy. Alebo sa za to hanbili, Ïe ich rodiãia vy-trãili do v˘kladnej skrine úspe‰nej a privile-govanej komunity a trochu ich dokonca trá-pili v˘ãitky svedomia?

VráÈme sa k v˘chodisku tejto úvahy. Z mnoh˘ch t˘chto rodín nasiaknut˘ch atmos-férou protekcionárstva sa vyvinuli absolven-ti povedzme umeleck˘ch akadémií a rôznychexkluzívnych vysok˘ch ‰kôl. Deti komunis-tick˘ch rodiãov kryt˘ch ‰irokou ‰kálou pro-tekcie sú dnes umelcami, technikmi, vedca-mi a in˘mi popredn˘mi intelektuálmi. Je dosÈmoÏné, Ïe bez svojho vtedaj‰ieho rodinnéhozázemia by sa veºká ãasÈ z nich nikdy do po-predia nevy‰vihla. Boli by moÏno len priemer-n˘mi a málo v˘znamn˘mi remeselníkmi v

kreatívnych povolaniach, zapadli by do ‰edi-vosti konvenãn˘ch pracovn˘ch zaradení. Vy-uÏili v‰ak v˘nimoãnú pozíciu, do ktorej sapre‰mykli zásluhou svojich otcov a matiek.ZaslúÏia si opovrhnutie svojho okolia len zato, Ïe sa vy‰vihli nie najelegantnej‰ím spôso-bom? Urobili ich rodiãia dobre, Ïe sa vyka-‰lali na v‰eobecné opovrhnutie, ktoré predsalen protekciou opraden˘ch jednotlivcov ob-ãas sprevádzalo? Podstatné je v‰ak zrejme to,ãi moÏno povaÏovaÈ za dobré a vhodné ospra-vedlnenie to, ak niekto tvrdí, Ïe to, ão robil –nech to viedlo k akémukoºvek svinstvu na jed-nej strane alebo nech to umoÏnilo tvorivé vy-pätie nadanej osobnosti na strane druhej –, ro-bil predov‰etk˘m pre dobrobyt svojich detí?âo v‰etko môÏe záujem na‰ich najmil‰íchospravedlniÈ? MôÏe ma pritiahnuÈ a vtiahnuÈdo centra siln˘ch záÏitkov uznaniahodn˘ v˘-kon, alebo mám právo si pri Àom odpºuÈ, akviem, Ïe sa za ním skr˘va pradávna ‰pinaváprotekcia? A ãi mám dokonca povinnosÈ, aksám nechcem, aby sa mi na du‰u nalepilmravn˘ ºudsk˘ hnoj, sa od takéhoto v˘konuodvrátiÈ a prinajmen‰om sa nedaÈ pri ÀomovplyvniÈ jeho umeleckou ãarovnosÈou? Ado akej miery je zodpovedn˘ za spoloãenskúnespravodlivosÈ ãlovek, keì nepochybne vie,Ïe jeho súãasná priaznivá situácia má svojzdroj v hanebn˘ch postojoch niektorého jehorodiãa? MôÏe ºudstvo eticky, ale aj v‰eobec-ne humanisticky vyrásÈ, keì v jeho zákla-doch stále prevláda malosÈ ºudsk˘ch du‰í,marazmus ºudsk˘ch spôsobov a mámenienízkych cieºov?

Kardinálna je otázka: Má dne‰ná mla-dá a stredná generácia profesionálnychÏurnalistov, hercov a in˘ch umelcov skú-maÈ, ãi sa na svoju vysokú ‰kolu a po jej ab-solvovaní do patriãného zamestnania do-stala zásluhou svojich osobn˘ch predpokla-dov, alebo s prispením niektorého svojhokomunistického rodiãa? Relevantná podo-tázka, ktorá by smerovala k osudov˘m dô-sledkom konania protekãn˘ch rodín, je –keìÏe ju nijako nemoÏno overiÈ – z vecné-ho hºadiska nezmyselná, ale veºavravná vspoloãenskom zmysle: Ak sa ãasÈ mlad˘chºudí dostala na ‰túdium protekãne – leboprijímací systém nebol ãierno-biely, malviacero rozmerov a nie v‰etci nadaní mla-dí ºudia boli zo ‰túdia vylúãení –, koºkí na-ozaj talentovaní ºudia sa predsa len naumeleckú, novinársku alebo obãas aj na pe-dagogickú vysokú ‰kolu nedostali, ão po-‰kodilo ich osobne, ale zaruãene aj celúspoloãnosÈ, keìÏe sa t˘m oklie‰tila jej bu-dúca podoba? Veì to je jednoduchá rovni-ca: Ak na univerzite obsadili stanoven˘poãet voºn˘ch miest proteÏovaní záujemco-via, uÏ sa tam nemohli dostaÈ v‰etci tí, ãomali na to potrebné intelektuálne a krea-tívne dispozície.

ZmysluplnosÈ a nástojãivosÈ tejto otázkyredukuje dne‰ná situácia po 2l rokoch slo-venskej demokracie. Protekcionárstvo saneutlmilo, ale naopak – zdá sa, Ïe sa e‰teprehæbilo, ão by mohlo vyprovokovaÈ názor,Ïe je to jav, ktor˘ je s modern˘m ºudstvomnevyhnutne spät˘. Nerád by som veril, Ïeje to tak. Aj napriek dne‰nej poãetnosti arozbujnenosti tejto morálnej spoloãenskejdeformácie jej korene cítime v ºudskej sla-

bosti, v absencii presvedãiv˘ch názorov ozmysle a hodnote ºudskej existencie a v ne-dostatoãnej pevnosti osobn˘ch mravn˘chprincípov. Pom˘lené smerovanie vo veºkejmiere vypl˘va z chorobného egoizmu, kto-r˘ ovláda ãoraz viac ºudí a zrejme ãaká naproroka, ktor˘ by sa pokúsil odvrátiÈ ºudíod barbarstva k ºudskej mravnosti. TotiÏtak ako za komunizmu rodinkárstvo a par-tajníctvo zapustilo korene do samotnejexistencie vtedaj‰ieho pseudodokonaléhoreÏimu, tak sa stalo takmer samozrejmousúãasÈou reÏimu dne‰ného Slovenska.

Dnes – okrem rôznych nepodstatn˘chmalicherností – ani starí, ani mladí nema-jú kvôli ãomu ºutovaÈ za komunizmom.Naopak. ªutovaÈ moÏno a treba predo-v‰etk˘m to, Ïe komunizmu v spoloãenskomfungovaní zostalo e‰te príli‰ veºa a ºutovaÈmoÏno, Ïe ani v „demokratick˘ch“, anicirkevn˘ch, ani in˘ch spolkov˘ch kruhochnie je niã, ão by podsunulo ºuìom pod nohypevnú názorovú a charakterovú bázu.

Deti by sa asi mali duchovne odtrhnúÈ odsvojich rodiãov vo chvíli, keì uÏ majú dosÈrozumov˘ch skúseností a emocionálnej vy-spelosti, aby vedeli posúdiÈ, ão poÏehnanéim rodiãia v dovtedaj‰om Ïivote poskytli aãím pom˘len˘m pres˘tili ich predo‰lú„detskú“ existenciu. Aby sa vedeli rozhod-núÈ, ãi im vyhovuje mravouka ich rodiãov,ich náboÏenská viera alebo ich neviera a‰t˘l Ïivota ich rodiny. To neznamená, Ïe jesprávne, aby sa odtrhli od v‰etkého, ãím vosvojej rodine Ïili, ale skôr to, aby si vytvo-rili nieão pekné, ãím sa moÏno odlí‰ia odv‰etkého a od väã‰iny ºudí vo svojom oko-lí.

Ernest Weidler, publicista


72

OD 1. DECEMBRA DO 15. JANUÁRA

1. decembra – Rokovaciemu dÀu dominova-li zákony, ktoré sú súãasÈou vládneho konsolidaã-ného balíka. Poslanci schválili novelu zákona odani z príjmov. Na jej základe by sa mali od ja-nuára budúceho roka zru‰iÈ viaceré v˘nimky aoslobodenia pri v˘poãte dane z príjmov. O daÀo-vé zv˘hodnenie má prísÈ napríklad doplnkové dô-chodkové sporenie, Ïivotné poistenie a úãelovésporenie. Poslanci tieÏ schválili zmenu, podºa kto-rej sa zru‰í oslobodenie od spotrebnej dane nauhlie a zemn˘ plyn urãen˘ na v˘robu tepla teplá-rensk˘mi spoloãnosÈami pre domácnosti. Parla-ment schválil aj zv˘‰enie sadzby spotrebnej danena tabakové v˘robky. Parlament zároveÀ odmie-tol novelu zákona o spotrebnej dani z piva. Cenazlatého moku teda neporastie. Zámer vlády t˘m-to krokom prispieÈ k ozdraveniu verejn˘ch finan-cií nevy‰iel a po niekoºkot˘ÏdÀovej kampani vy-hrali pivári. Koaliãn˘ zámer nepodporili niekto-rí poslanci KDH, ‰tyria ãlenovia klubu sa hlaso-vania zdrÏali.

2. decembra – Druhé kolo voºby generálne-ho prokurátora sa napokon neuskutoãní e‰te dnes,ako po rokovaní Koaliãnej rady oznámil líderSDKÚ-DS Mikulá‰ Dzurinda, ale aÏ v utorok(7.12.) dopoludnia. Z v˘sledkov hlasovania pred-poludÀaj‰ej tajnej voºby je zrejmé, Ïe viacero koa-liãn˘ch poslancov nedodrÏalo dohodu podporiÈspoloãného nominanta Jozefa âenté‰a. SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd mali poãas tajnejvoºby prítomn˘ch v‰etk˘ch 79 poslancov, noâenté‰ získal len 73 hlasov zo 149 prítomn˘ch.Na druhej strane opozícia mala zastúpenie v po-dobe 70 zákonodarcov (ch˘bal len Ján Mikolajz SNS) a napriek tomu kandidát Dobroslav Trnkadostal 74 hlasov, teda na zvolenie mu ch˘bal je-din˘. Dva hlasy boli neplatné.

2. decembra – Zmenu zákona o platov˘ch po-meroch niektor˘ch ústavn˘ch ãiniteºov prijalparlament. Poslancovi NR SR bude prináleÏaÈplat vo v˘‰ke trojnásobku priemernej nominál-nej mesaãnej mzdy odo dÀa, keì zloÏí ÚstavouSR predpísan˘ sºub. Po zániku mandátu by maldostaÈ dvojmesaãné odstupné, ak bol poslancommenej ako päÈ rokov. Ak bol ãlenom zákonodar-ného zboru päÈ alebo viac rokov, dostane trojme-saãné odchodné. Nebude sa to v‰ak vzÈahovaÈ nat˘ch poslancov, ktorí budú zvolení do NR SR ajv nasledujúcom volebnom období, stanú sa ãlen-mi Európskeho parlamentu alebo budú zastávaÈinú ústavnú funkciu. Plat poslanca bude po no-vom odvoden˘ od v˘‰ky deficitu. Pri deficiteniÏ‰om ako tri percentá sa platy zniÏovaÈ nebu-dú.

6. decembra – Predstavitelia ‰tyroch koaliã-n˘ch strán sa dohodli, Ïe utorkové (7.12.) druhékolo tajnej voºby generálneho prokurátora v NRSR ich poslanci zablokujú a následne zmeniazákony, aby väã‰ina tajn˘ch volieb v parlamen-te bola v budúcnosti verejná. AÏ potom dôjde ktretej voºbe, v ktorej by mal byÈ spoloãn˘m kan-didátom naìalej Jozef âenté‰.

7. decembra – Generálna prokuratúra SR ne-pozná svojho nového ‰éfa ani po ‰tvrtej tajnej voº-be na pôde NR SR. Ani jeden z dvojice kandidá-tov Jozef âenté‰ a Dobroslav Trnka nezískal preob‰trukciu koaliãn˘ch zákonodarcov nadpolo-viãnú väã‰inu hlasov zákonodarcov prítomn˘chna voºbe. Poslanci vládnych strán dodrÏali doho-du a urobili ob‰trukciu. Prevzali si hlasovacie líst-ky, ãím dvihli kvórum, no svoj hlas neodovzda-li Ïiadnemu z kandidátov. Trnka tak získal 71 hla-

I. âO NAVRHOVALA OPOZÍCIA

O. i. aj to, Ïe NR SR kon‰tatuje, Ïe „vláda SRnezabezpeãuje potrebnú dynamiku v príprave av˘stavbe diaºnic“, Ïe NR SR povaÏuje „zru‰enie1. balíka PPP a zastavenie 75 km úseku v˘stav-by na D1 za rozhodnutie spôsobujúce spomale-nie hospodárskeho rastu SR, po‰kodenie záujmovslovenského podnikateºského sektora s dôsled-kom prepú‰Èania veºkého poãtu zamestnancov voblasti stavebníctva“ a Ïe NR SR Ïiada vládu o.i. „zmeniÈ záväzok – programov˘ cieº vlády de-finovan˘ v ‰tátnom rozpoãte na roky 2011 a2012 odovzdaÈ do uÏívania iba po 5,2 km diaº-nic roãne a v˘razne ho zv˘‰iÈ“.

II. NAJPRV VYSTÚPILI EXMINISTERA MINISTER ªUBOMÍR VÁÎNY(SMER-SD)

Smer inicioval zvolanie tejto mimoriadnejschôdze, aby sme sa spoloãne v Národnej radeSlovenskej republiky zamysleli ako ìalej. Ako ìa-lej v jednej z prioritn˘ch oblastí rozvoja Sloven-ska, ktorou v˘stavba diaºnic nepochybne je. S cie-ºom, aby Národná rada prijala jednoduché uzne-senie bez politikárãenia, ktoré aspoÀ sãasti zasta-ví nepriazniv˘ stav v tejto oblasti a ktoré aspoÀsa pokúsi akcelerovaÈ a zmierniÈ ‰kody, ktoréurãite uÏ dnes existujú, sú to ‰kody ãasové, fi-nanãné, ale aj hospodárske, zapríãinené nekom-petentn˘mi krokmi rezortu dopravy, zapríãinenézastavením v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciestna Slovensku.

Uznesenie, ktoré vecne nahradí úãelové frázykonkrétnymi krokmi a konkrétnymi postupmivlády Slovenskej republiky, pretoÏe v‰eobecnéfrázy, ktoré nás nenechávajú pokojn˘mi a ktoréby nemali nechaÈ pokojn˘mi ani súãasnú koalí-ciu, uÏ poãúvame dosÈ a jednoducho je ich trebanahradiÈ nejak˘mi konkrétnymi postupmi a kon-krétnymi krokmi, pretoÏe tak˘to stav je naozajváÏny, ako som uÏ povedal, spôsobí znaãné ‰ko-dy v rozvoji Slovenska. Tie v‰eobecné frázy,ktoré tu stále poãúvame, chcem sa im v úvode vstruãnosti venovaÈ, sú slová predraÏené, sú slo-vá európske fondy sú najlacnej‰ie a tak ìalej a takìalej a stavaÈ ideme lacnej‰ie, neplytváme a ne-budeme plytvaÈ verejn˘mi zdrojmi, ãiÏe myslímsi, Ïe uÏ dospel ãas, aby sme nepoãúvali tietov‰eobecné frázy, ale aby rezort dopravy a vláda

Slovenskej republiky pristúpila k razantnej‰ímkrokom v tejto oblasti. Pár slovami sa budem ve-novaÈ e‰te aj t˘m frázam, napríklad tomu slovupredraÏenie. Stále tu poãúvame stavaÈ ideme,ideme stavaÈ lacnej‰ie, neplytváme, nebudemeplytvaÈ verejn˘mi zdrojmi a mám obavu, Ïe tútorétoriku budeme poãúvaÈ celé 4 roky a právepreto je treba prijaÈ takéto uznesenie, pretoÏe vroku 2020, keì moÏno koneãne budeme horkoÈaÏko finalizovaÈ úseky, ktoré vláda Slovenskejrepubliky v poslednom období zastavila, uÏ nik-to nebude skúmaÈ a pravdou je, Ïe podobná filo-zofia platila aj za vlády, keì rezort dopravy vied-lo SDKÚ a KDH pri vláde v rokoch 1998 aÏ2006, taktieÏ sme neplytvali, taktieÏ sme lacnoobstarávali, ale len na zaãiatku a to je ten najväã-‰í problém. Potom sa dodatkami zvy‰ovali ceny,a tak˘mito príkladmi sú napríklad stavby D1Ladce – Sverepec so 150 dodatkami a cenou na-v˘‰enou o 229 % pôvodnej obstarávacej ceny aobdobne napríklad na D3 âadca obchvat, kdebolo len 157 dodatkov, ale cena bola zv˘‰ená naúrovni 265 % pôvodne vysúÈaÏenej. âiÏe rétori-ka ideme lacno, nejdeme plytvaÈ, poìme obsta-raÈ ale potom v praxi a ukonãení sa preukáÏe holápravda vlastne ão to nepredraÏovanie spôsobiloa Ïe tie stavby sú oveºa, oveºa predraÏenej‰ieako by mali byÈ.

Chcem povedaÈ, Ïe dnes uÏ po zastavení aj tre-tieho balíka PPP-projektov a pri nedostatoãn˘chzdrojov z EÚ prostriedkov a poddimenzovaniu fi-nancovania diaºnic sa medzera v nedostavanos-ti diaºniãnej siete bude e‰te zväã‰ovaÈ, pretoÏe ta-k˘mto chaotick˘m konaním sa stráca ãas a moÏ-nosÈ ukonãiÈ aspoÀ chrbtovú základnú sieÈ diaº-nic potrebnú na odstránenie regionálnych rozdie-lov, nehovoriac o tom, Ïe takáto v˘stavba gene-ruje vy‰e 10 tis. pracovn˘ch miest a tieto sa naSlovensku stratia.

Záverom PPP-projektov je fakt, Ïe v ãase, keìsa v‰etky európske ‰táty doslova, v‰etky európ-ske ‰táty doslova bojujú o záujem investorov, saSlovensko touto nezodpovednou filozofiou do-stáva naozaj do karantény a to nás m˘li, ãi je sivláda vedomá, Ïe zahraniãné banky, znova tozdôrazním, chceli investovaÈ do v˘stavby na Slo-vensku 3,4 mld. eur a je si vláda vedomá, Ïe ztoho 1 mld. bola z EIB 0,25 mld. z IBR a po ta-komto konaní, ktor˘m ste zastavili 2 pripravenéa zafinancované projekty, asi sotva dosiahne Slo-venská republika bonitu, ktorá bola nastavená, aj

Opozícia mieni,koalícia mení

V̆ stavba diaºnic bude podºa v‰etkého jedn˘m z najv˘znamnej‰íchpolitick˘ch ihrísk, kde si to bude tvrdo rozdávaÈ opozícia s koalíciou.

Veºa naznaãila aj mimoriadna schôdza NR SR 16. decembra, ktorá sa zaãala na základe podnetu opozície, aby poslanci prijaliuznesenie k ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic a skonãila sa uznesením

koalície kritizujúcim v˘stavbu diaºnic za vlády Roberta Fica.Opozícia mieni, koalícia mení, dalo by sa parafrázovaÈ b˘valé

vyjadrenie exministra dopravy ªubomíra VáÏneho.

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

73

úspe‰nou realizáciou druhého balíka PPP a bu-dem naozaj v oãakávaní, ãi vôbec nejak˘ PPP-projekt pripravíte, ak vôbec, a ãi vôbec naÀ budúprostriedky z eurofondov aj prostriedky zabezpe-ãené.

Dámy a páni, takáto rozhodná nerozhodnosÈ atakéto nekompetentné konanie spôsobí to, ÏeSlovensko naozaj sa dostane do veºkého útlmu ado veºkej tmy v postupe v˘stavby diaºnic a regio-nálne disparity budú naìalej veºk˘m stra‰iakomSlovenska. A zdokumentoval som, Ïe vlastne tácena diaºnice, ktorá bude realizovaná za x rokov,bude potom e‰te násobne väã‰ia a preto hodno-tím tak˘to postup za plytvanie ‰tátnymi pro-striedkami. MoÏno nie tejto vlády, ale t˘ch vlád,ktoré prídu po súãasnej vláde, pretoÏe naozaj tácena za kilometer diaºnice bude podstatne vy‰‰ia.

âiÏe cieºom, preão sme toto zvolali je, túto mi-moriadnu schôdzu zvolali, aby sme sa naozajbez politikárãenia zamysleli nad t˘m, ãi idemedobrou cestou a aby naozaj Národná rada Sloven-skej republiky, ãi uÏ opoziãní, tak aj koaliãní po-slanci prijali urãité uznesenie, ktoré zadefinuje aktoré zmierni tie ‰kody, ktoré sa stali a ktoré za-definuje nejaké povinné postupové kroky rezor-tu dopravy, ako aj vlády, aby sa táto oblasÈ v˘-stavby akcelerovala.

Ján Figeº, minister dopravy (KDH)Dovoºte mi z poverenia vlády Slovenskej re-

publiky vám predloÏiÈ krátko stanovisko vlády,ktoré prijala vãera k tejto schôdzi. âo je z nehozrejmé, skúsim zhrnúÈ do niekoºk˘ch odpovedí,ktoré súvisia aj so ‰tyrmi bodmi navrhovanéhostanoviska skupiny poslancov.

Je tam tvrdenie, Ïe sme zastavili v˘stavbu apodloÏené t˘m, Ïe najbliÏ‰ie v roku 2011, 2012bude odovzdan˘ch 5,2 kilometrov pri spojeníBratislavy a Ko‰íc. Chcem vám povedaÈ, Ïe to ne-bude ani v plnom profile, lebo tu ide o ãiastoã-n˘ profil Jablonov – Studenec, a Ïe na budúci roksa nebude veºa otváraÈ práve preto, lebo sa málorozpracovalo. To ão b˘va na úvod kaÏdého ob-dobia, je dokonãovanie úsekov z predchádzajú-ceho obdobia.

Napriek tomu, Ïe napríklad niektoré úseky naD1 uÏ v roku 2008 mali stavebné povolenia,mohli byÈ stavané. Napriek tomu sa ich v˘stav-ba nerozbehla, lebo ich ktosi dal do jedného veº-kého balíka, na ktor˘ si poÏiãiame, to nie, Ïe námniekto dá peniaze, veºmi draho poÏiãiame. A kto-si to bude splácaÈ. Toto bol nábeh na maìarskúcestu do Grécka.

Preãítam e‰te jeden dôleÏit˘ citát, vyzerá akoz dne‰ka. Stavba takmer sedem a pol kilometro-vého tunela Vi‰Àové – Dubná skala sa zaãne nabudúci rok. Citujem, chceme ur˘chliÈ v˘stavbutunela, pretoÏe projekt je najlep‰ie pripraven˘ zov‰etk˘ch úsekov na diaºnici D1, ktoré treba vy-budovaÈ. Autor citátu je premiér Robert Fico,23. august 2007.

Na budúci rok to mal byÈ 2008, kedy mal byÈprepojen˘ v˘chod – západ. E‰te zostávajú dvat˘Ïdne do konca roku 2010. Bez tunelov, alebosamozrejme, uÏ som tam pol roka, ale kto to sºu-boval a kto pripravil rie‰enia, ktoré vlastne nebo-li mohli sa spustiÈ, pretoÏe napríklad úsek z pr-vého balíka dodnes nie je odblokovan˘ kvôli po-stoju Európskej komisie a ten zase blokuje, blo-koval postoj Európskej investiãnej banky.

Ale, aby som odpovedal na tie body. Okremt˘ch niekoºk˘ch úsekov, ktoré dokonãíme a odo-vzdáme, tak samozrejme sa oãakáva finalizáciana budúci rok a v dvanástom roku PPP-projektu

na R1, ktorá samozrejme bude súvisieÈ aj s ìal-‰ími rozpoãtov˘mi nákladmi, TakÏe v roku 2011my môÏeme reálne odovzdaÈ iba tie úseky, kto-ré boli predt˘m zaãaté, pretoÏe za jeden rok sa anitechnicky, ani technologicky nedá predstihnúÈsamotná stavba, Ïiadneho úseku.

K t˘m PPP-projektom by som rád dodal nasle-dovné, keì nastúpila nová vláda, boli na stole tribalíky, z toho jeden rozbehnut˘ a dva vynegocio-vané tak, aby sa mohli finalizovaÈ a dostaÈ do v˘-stavby. My nie sme proti PPP forme, ale musí byÈv˘hodná nielen pre firmy a banky, ale aj pre ‰tát,pre spoloãnosÈ, pre ºudí, pre Slovensko.

Celkov˘ objem splátok, jednoroãn˘ch splátokt˘chto troch balíkov na tridsaÈ rokov kaÏd˘ rokbol na úrovni sedemsto miliónov eur. To je ob-jem, ktor˘ Slovensko nikdy nedávalo roãne dov˘stavby diaºnic. To je viac ako bolo dávané ajv t˘chto nedávnych rokoch.

UÏ som povedal, Ïe ten najväã‰í balík bol tak˘veºk˘, napriek odporúãaniam v‰etk˘ch odborní-kov, Ïe sám sa blokoval pre ìal‰iu v˘stavbu. Na-priek poÏiadavke o predæÏenie termínu, uÏ sied-me, ani do konca roku 2010, by odblokovanie ne-bolo nastalo. A my sme chceli a chceme stavaÈ, abudeme stavaÈ, ubezpeãujem vás, práve preto tenbalík bol otvoren˘, a uÏ jednotlivé úseky idú dosúÈaÏe. Tam sa dosiahne aj ten efekt zlacnenia, pre-toÏe dobrá súÈaÏ znamená aj dobrú cenu, ale aj rea-lizácie, nie vyãkávanie alebo ‰pekulácie.

Myslím, Ïe uÏ som dopovedal, ão sa t˘kalot˘ch niektor˘ch poznámok, chcem vás ubezpeãiÈv‰etk˘ch kolektívne, Ïe v‰etky rozhodnutia, kto-ré sme doteraz urobili, boli vedené starostliv˘mzvaÏovaním. Hodnotením rizík a v˘hod, ale v du-chu, aby to bolo v˘hodné pre Slovensko, preºudí, nie len pre firmy alebo niektoré firmy, nielen pre banky, ale pre celú krajinu. S t˘mto ve-domím a svedomím chcem prijímaÈ aj ìal‰ie kro-ky a rozhodnutia, budem vás informovaÈ. K t˘mjednotliv˘m úsekom, lebo dlho by to trvalo a ne-myslím, Ïe je cieºom teraz ísÈ do v‰etk˘ch detai-lov, je, Ïe do marca predloÏím vláde a po vládeaj parlamentu cel˘ konkrétny alebo konkretizo-van˘ plán v˘stavby v‰etk˘ch úsekov, ktoré do-káÏeme zahájiÈ, realizovaÈ v nasledujúcom obdo-bí 2011 aÏ 2014. U niektor˘ch uÏ hovoríme 2016.Tu len potvrdzujem, Ïe tu nejde o volebné termí-ny, ale o zámer a záujem Slovenska. Napríkladtunel Vi‰Àové, 2007. Citoval som vá‰ho kolegu.Najlep‰ie pripraven˘, v 2007 v lete. Dodnes ne-zaãat˘. Aby sme to robili, 12 rokov. 12 rokov jetam prieskumná ‰tôlÀa, 2 miliardy Sk stála, strá-Ïenie 12 rokov. Neustála téma, aby sme ju uÏ po-hli a my ju ideme pohnúÈ rozumnou metódou,chceme aj r˘chlostné cesty rie‰iÈ, aj cesty 1. trie-dy v neb˘valom rozsahu, lebo sa na ne málo pa-mätalo alebo rozvíjali a tento program v˘stavbyz hºadiska konkrétnych úsekov, konkrétneho fi-nancovania a konkrétnych termínov vám predlo-Ïím nielen ako odpoveì, ale ako pozvanie na zod-povednú spoluprácu.

III. DISKUSIA BOLA AJ VECNÁ, AJ VÁ·NIVÁ

Július Brocka (KDH)Pán poslanec VáÏny pri m˘tnom tendri pripra-

vil túto krajinu o 6 miliárd Sk. Vy, pán ministerFigeº, zmenou v˘stavby diaºnic jedného úseku priÎiline ste Slovenskej republike zarobili 100 mi-liárd Sk a tento pán poslanec VáÏny vám chce nie-ão vytknúÈ? Pán poslanec VáÏny, ktor˘ sám si my-slel o PPP-projektoch, Ïe sú pre Slovensko nepri-


sov, ktor˘mi dovedna disponuje Smer-SD a SNS,âenté‰ Ïiaden. KeìÏe sa na voºbe zúãastnilov‰etk˘ch 150 poslancov, úspe‰n˘ kandidát potre-boval hlasy aspoÀ 76 z nich.

8. decembra – Poslanci NR SR definitívneschválili ‰tátny rozpoãet na rok 2011, ktorého de-ficit klesne z 4,54 miliardy eur na 3,81 miliardyeur. Celkové príjmy ‰tátu dosiahnu 13,15 miliar-dy eur a v˘davky 16,96 miliardy eur. NajdôleÏi-tej‰í zákon roka v závereãnom hlasovaní podpo-rilo 78 zo 147 prítomn˘ch poslancov, proti bolo69 zákonodarcov. Podºa oãakávaní podporili roz-poãet iba koaliãní poslanci a odmietla ho celáopozícia, ktorej nepre‰iel ani jeden zo siedmichpozmeÀovacích návrhov. Rozprava k rozpoãtutrvala takmer dva dni a poãas nej ho opoziãní po-slanci podrobili ostrej kritike. Súãasn˘ ministerfinancií Ivan Miklo‰ (SDKÚ-DS) rozpoãet v par-lamente obhajoval. „Konsolidaãné úsilie vo v˘-‰ke 2,5 % je pripravené tak, Ïe nezadusí slo-venskú ekonomiku,“ reagoval na v˘hrady opo-zície. Schodok verejn˘ch financií by tak mal po-stupne klesaÈ z vlaÀaj‰ích 7,8 % HDP na 4,9 %v tomto roku a 3,8 % v roku 2012. V roku 2013by sa mal uÏ dostaÈ na úroveÀ 2,9 % HDP, tedapod 3 % hranicu stanovenú európskymi rozpoã-tov˘mi pravidlami.

9. decembra – Rozprave k návrhu novely zá-kona o ‰tátnom jazyku dnes venovali poslanci Ná-rodnej rady SR najviac ãasu. Právnu normu na-pokon zákonodarn˘ zbor schválil vìaka hlasomkoaliãn˘ch poslancov. Od nového roka sa tak zú-Ïia moÏnosti sankcionovania za nedodrÏanie zá-kona, ako aj v˘‰ky pokút. Tie sa budú t˘kaÈ lenprípadov, ak sa v ‰tátnom jazyku nezverejnia in-formácie verejnej správy a informácie t˘kajúce saohrozenia Ïivota, zdravia, bezpeãnosti alebo ma-jetku obãanov SR. Udeºovanie sankcií navy‰enebude pre ministerstvo povinné. PristúpiÈ k nimmôÏe ako k poslednej moÏnosti v ist˘ch situá-ciách. ZniÏuje sa aj horná a dolná hranica v˘‰kypokuty. K˘m v súãasnosti sa pohybujú od 100 do5 000 eur, od januára sa táto hranica upraví na 50aÏ 2 500 eur. Zamestnanci dopravy, pô‰t a teleko-munikácií, ako aj príslu‰níci ne‰tátnych hasiã-sk˘ch jednotiek, nebudú musieÈ pouÏívaÈ a ovlá-daÈ ‰tátny jazyk. Koaliãní poslanci odobrili ajzmenu obãianskeho zákonníka, ktorá zakotvuje,Ïe zmluvy obsahujúce verejné financie sa budúpovinne zverejÀovaÈ na internete. Návrh úãinn˘od nového roka zavádza pravidlá na transparent-nej‰ie a hospodárne nakladanie s verejn˘m ma-jetkom a prostriedkami, ktoré zaãnú platiÈ od ja-nuára budúceho roka. Povinne zverejnená zmlu-va nadobudne úãinnosÈ aÏ na druh˘ deÀ po jej zve-rejnení, priãom jej úãastníci sa môÏu dohodnúÈ ajna neskor‰om termíne. Neplatí to pri dokumen-te, ktor˘ sa podpí‰e na úãely odstránenia násled-kov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohro-zujúcej Ïivot, zdravie, majetok alebo Ïivotné pro-stredie. V takomto prípade je úãinná aj bez zve-rejnenia. Ak sa tak nestane do troch mesiacov, be-rie sa, Ïe k uzatvoreniu zmluvy nepri‰lo.

15. decembra – Poslanci ukonãili dnes podesiatich dÀoch rokovanie 9. schôdze NR SR,ktorá bola zároveÀ posledn˘m riadnym zasadnu-tím pléna v roku 2010. Zákonodarn˘ zbor sazíde e‰te vo ‰tvrtok (16.12.) na mimoriadnejschôdzi, ktorú inicioval opoziãn˘ klub Smeru-SDk aktuálnemu v˘voju v oblasti v˘stavby diaºnicna Slovensku. Na záver dne‰ného rokovania par-lament prelomil prezidentove veto a opätovneschválil zákon o Rozhlase a televízii (RTS) Slo-venska, na základe ktorého sa 1. januára zlúãia

74

uvedené verejnoprávne in‰titúcie. Poslanci akcep-tovali v˘hradu prezidenta SR Ivana Ga‰parovi-ãa k v˘‰ke platu riaditeºa danej in‰titúcie, ktoránebude 9-násobkom priemernej mesaãnej nomi-nálnej mzdy (asi 6 700 eur), ale len ‰tvornásob-kom. Podpora v˘roby solárnej elektriny sa mázníÏiÈ. Aj o tom dnes definitívne rozhodol záko-nodarn˘ zbor, keì schválil novelu zákona o pod-pore obnoviteºn˘ch zdrojov energie a vysokoúãinnej kombinovanej v˘roby, ktorú predloÏilposlanec NR SR ªudovít Jurãík (SaS). Úãelomnávrhu zákona je najmä zníÏenie podpory v˘ro-by elektriny zo solárnych zdrojov, keìÏe sa pod-pora podºa návrhu zákona bude poskytovaÈ len nazariadenia s in‰talovan˘m v˘konom do 100 kW.Novela zároveÀ spresÀuje podmienky rekon-‰trukcie a modernizácie existujúcich v˘robn˘chzariadení. Stanovujú sa tak náklady v˘robcuelektriny pouÏité na rekon‰trukciu a modernizá-ciu zariadenia na viac ako 50 % celkov˘ch inves-tiãn˘ch nákladov.

16. decembra – Desiata mimoriadna schôdzaparlamentu k v˘stavbe diaºnic sa skonãila poviac ako siedmich hodinách pre opozíciu neús-pechom. Tá totiÏ chcela, aby poslanci prijaliuznesenie k ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic, ão sa jejv‰ak nepodarilo. Koalícia naopak schválila uzne-senie kritizujúce v˘stavbu diaºnic za vlády Ro-berta Fica (Smer-SD). Iniciátor schôdze, posla-nec a exminister dopravy ªubomír VáÏny (Smer--SD) presadzoval, aby vláda ur˘chlene zaãala ve-rejné obstarávanie v prípade v˘stavby tunelaVi‰Àové, ktor˘ je obsiahnut˘ v treÈom balíku naD1, a to najneskôr do februára budúceho roka.Parlament ju mal k tomu zaviazaÈ. Uzneseniemalo tieÏ vládu zaviazaÈ, aby do parlamentupredloÏila presn˘ ãasov˘ a vecn˘ harmonograms finanãn˘m krytím na v˘stavbu 75 kilometrovdiaºnice D1, ktorá je súãasÈou prvého balíka.Opozícia tieÏ chcela, aby vláda zmenila svoj zá-väzok, a tak v˘razne nav˘‰ila poãet kilometrovdiaºnic, ktoré chce odovzdaÈ. Rokovanie parla-mentu sa ukonãením tejto schôdze v roku 2010definitívne skonãilo. Poslanci by sa mali naj-bliÏ‰ie stretnúÈ vo februári 2011.

21. decembra – Poslanci NR SR prelomiliveto prezidenta Ivana Ga‰paroviãa a opätovneschválili ním vrátenú novelu zákona o dani zpríjmov. Tá ru‰í viaceré daÀové v˘nimky, záro-veÀ v‰ak priná‰a aj novú 80 % daÀ z nadbytoã-n˘ch emisn˘ch kvót, ktorú hlava ‰tátu kritizuje.Za zákon na dne‰nej mimoriadnej schôdzi s je-din˘m bodom programu hlasovalo 77 zo 79 prí-tomn˘ch zákonodarcov, Anna Belousovová aRudolf Puãík z opoziãnej SNS sa hlasovaniazdrÏali. KeìÏe právna norma je súãasÈou ozdrav-ného balíka na konsolidáciu verejn˘ch financií,vláda ju potrebuje maÈ úãinnú od 1. januára 2011.„Zavedenie tejto dane si podºa môjho názoruvyÏaduje dôsledné odôvodnenie. V pozmeÀujú-com a doplÀujúcom návrhu poslancov NR SR Jo-zefa Kollára, Antona Marcinãina, Ondreja Ma-teja a Ivana ·vejnu k vládnemu návrhu zákonatakéto odôvodnenie absentuje,“ vysvetlil svojev˘hrady Ga‰paroviã.

1. januára – Viac pokoja a dôvery sebe asvojmu ‰tátu by sme si podºa prezidenta IvanaGa‰paroviãa mali dopriaÈ v novom roku 2011.Hlava ‰tátu otvorila svoj tradiãn˘ novoroãn˘ prí-hovor pripomenutím v˘znamu dne‰ného dÀa –DÀa vzniku Slovenskej republiky. Obãania sapodºa prezidenta „právom doÏadujú od politikova zamestnávateºov, aby ich Ïivot nebrali na ºah-kú váhu. Aby boli zodpovední, prijali údel obe-


jateºné, nevhodné, aÏ keì ho jeho premiér Ficopresvedãil, tak povedal, Ïe minister mieni, pánpremiér mení.

Juraj Blanár (Smer-SD)Na jednej strane hovoríte, Ïe je samozrejmé, Ïe

treba rokovaÈ o e‰te presunutí financií európ-skych fondov, ale vy ste uÏ do médií jasne dali,Ïe sa postaví tunel Vi‰Àové z eurofondov, vy uÏto viete, ale dnes ste to povedali, môÏete si to po-zrieÈ, Ïe samozrejme, Ïe treba rokovaÈ a nebudeto jednoduché, bude to aj dlhé, aj krátke, aj e‰teneviem aké. No a keì ste e‰te hovorili o mie‰a-ní hru‰iek s jablkami, nuÏ veì vy ich mie‰ate ne-ustále. Hovoríte o PPP-projekte o cene, kde je za-poãítaná cena za samotnú v˘stavbu a potom cenaza 30 rokov prevádzky, do ãoho nedá ‰tát ani ko-runu z hºadiska údrÏby, ale bude to platiÈ konce-sionár, ale vy to pokojne porovnávate s cenou,ktorú ste vy údajne vyrokovali, ale tam uÏ Ïiad-na prevádzka na 30 rokov nebude.

Ján Podmanick˘ (Smer-SD)Pán minister, najlep‰ie sa ‰etrí, keì sa niã ne-

stavia. A v tomto type ‰etrenia ste podºa môjhonázoru fakt dobr˘, ale okrem toho, Ïe nestavia-te, tak neviete vysvetliÈ zadávanie miliardov˘chzákaziek rokovacím konaním bez zverejnenia,neviete vysvetliÈ a zdôvodniÈ absolútnu neschop-nosÈ pokraãovaÈ vo v˘stavbe diaºnic. Pán minis-ter, podºa môjho názoru ste asi dobr˘ ãlovek, aletrápite sa so svojou funkciou a v‰etci okrem vásto uÏ vidia. Ak si chcete zachovaÈ akú takú repu-táciu, prosím vás, pán minister, vymeÀte sa s Ri-chardom Sulíkom, pomôÏete jemu aj sebe.

Stanislav Jani‰ (SDKÚ-DS)Diaºnica do Ko‰íc bude dokonãená do roku

2010. To je v˘rok predsedu vlády Roberta Ficana brífingu, ktor˘ bol v júli 2007 na Úrade vlá-dy. O mesiac neskôr uÏ tvrdil, Ïe na trase existu-jú technické prekáÏky, stavba tunelov. Máme al-ternatívu. Namiesto Vi‰Àového obchvat Îiliny.Ostatné tunely podobn˘m systémom. âo má spo-loãné obchvat Îiliny s tunelom Vi‰Àové – Dub-ná Skala, teda so spojením Îiliny a Martina, ne-viem, ale voliã toho znesie veºa, tak mu to pred-seda vlády ponúkol ako alternatívu, ako náhraduza nezmyselné vyjadrenie, Ïe diaºnice budú doroku 2010.

Takisto sa nem˘lil pán exminister ani v júli2006, keì hovoril, Ïe diaºnice cez PPP sú o 50 –70 % drah‰ie, ako beÏné investície. Vtedy, v roku2006 to bolo varovanie, aby ste z toho potom uro-bili normu cenotvorby pre v˘stavbu diaºnic. Vroku 2008 predseda vlády Robert Fico povedalìal‰í skvostn˘ v˘rok. Ak by malo byÈ o ãosipredraÏené financovanie PPP, poìme do toho. Jasa neobávam predraÏenia. Do tohto obdobia moÏ-no zaradiÈ ìal‰iu technickú a ekonomickú perlupredsedu vlády a to tá, Ïe najdrah‰ia diaºnica jetá, ktorá sa nepostaví. Pri tomto v˘roku, Ïe naj-drah‰ia diaºnica tá, ktorá sa nepostaví, sa treba lenusmiaÈ, ale ak predseda vlády vyhlási, Ïe diaºni-ce za kaÏdú cenu, tak treba zbystriÈ pozornosÈ,lebo tu niekto obhajuje veºk˘ biznis pre firmy,moÏno aj pre niekoho iného, ale ten niekto in˘,rozhodne nie je obãan Slovenskej republiky. A nakonci celej tento mediálnej prípravy sú dva me-gaprojekty PPP, legislatívna v˘nimka zo zákonao ‰tátnom dlhu, diaºnicu síce stavia súkromník, alegro rizík nesie ‰tát, teda obãania. Toto je v˘sle-dok va‰ej prípravy PPP. Dámy a páni, o ãom totov‰etko bolo? O diaºnici do roku 2010 z Bratisla-

vy do Ko‰íc? Nie. Podstata celej tejto prípravybola vytvoriÈ vo verejnej mienke priazniv˘ prie-stor, priazniv˘ pohºad na dokonãenie diaºnic, za-bezpeãenie infra‰truktúry, ohlásiÈ tzv. v˘stavbudiaºnic a pod plá‰tikom ur˘chlenej v˘stavby diaº-nic ur˘chlene urobiÈ obrovskú zákazku za stov-ky miliárd na diaºnice a r˘chlostné komunikácie.

Ján Mikolaj (SNS)Keì som sa pripravoval na túto schôdzu a

hodnotil som ãinnosÈ pána ministra, tak som simyslel, Ïe to bude pomerne ºahká úloha, pretoÏepán minister za toho pol roka, keì zhodnotím, ãov‰etko ste dosiahli, tak som mal príspevok sko-ro za minútu hotov˘, pretoÏe je pravdou, Ïe stezru‰ili dva takmer hotové PPP-projekty. Podpísa-li ste jednu zákazku pre stavebné práce, pokiaº sanem˘lim v hodnote takmer 1 miliardy sloven-sk˘ch korún priamym zadaním. âiÏe Ïiadna sú-ÈaÏ a darmo sa vy vyhovárate dozadu, Ïe tak tobolo pripravené. Podºa mÀa tento dovolím si po-vedaÈ chaos, ktor˘ v riadení v˘stavby diaºnic,pretoÏe máme pol roka po voºbách, tu nastáva amenia sa koncepcie, menia sa pravidlá, je spôso-bené aj t˘m, ão som uÏ hovoril, Ïe KDH ako snáìjediná politická strana nemalo vypracovan˘ svojvolebn˘ program v oblasti dopravy. Nebol, bolalen dopravná infra‰truktúra, ale tá predsa tá musívypl˘vaÈ z koncepcie dopravy ako takej a to, Ïeto nie je spravené, z toho vypl˘va tá ÏivelnosÈ, kto-rá dneska je a to menenie názorov a po pol rokusa dostaneme pol roka dozadu, Ïe budeme finan-covaÈ diaºnicu zo ‰tátneho rozpoãtu a európskychfondov. To, Ïe nie je koncepcia a Ïe sa menia ná-zory, vypl˘va aj z toho, Ïe aj ten personálny ma-naÏment, ktor˘ pán minister máte, tak ak som siv‰imol, tak je zloÏen˘ z politikov z tretieho sek-tora a z novinárov. Ale, to nie sú ºudia, ktorímajú vzdelanie z oblasti dopravn˘ch stavieb ale-bo dopravy ako takej.

ëal‰í problém je to, Ïe ste povedali, Ïe sa budústavaÈ diaºnice zo ‰tátnych peÀazí t˘ÏdeÀ po tom,ako sme schválili zákon o ‰tátnom rozpoãte a tamtie peniaze nemáte nadefinované v zákone o ‰tát-nom rozpoãte, ãiÏe sa bude musieÈ meniÈ zákon o‰tátnom rozpoãte. Hovoríte, Ïe európske peniazea ste si povedali, Ïe najdrah‰ie projekty budú z eu-rópskych peÀazí, ale vy to urãite musíte poznaÈ,Ïe práve tunelové stavby sú tie stavby, kde eko-nomická efektívnosÈ ako nevyhnutná podmienkana financovanie z európskych peÀazí práve z tu-nelov˘ch stavieb nevychádzajú, pretoÏe sú extrém-ne drahé na v˘stavbu a extrémne drahé na prevá-dzku. A nie som si ist˘, dokonca si myslím, pre-toÏe sa o to uÏ pokú‰ame takmer ôsmy rok, ãi za-bezpeãíte financovanie z európskych fondov natento tunel, pretoÏe ekonomická efektívnosÈ jed-noducho nevychádza je dosÈ moÏné, Ïe vám po-vedia tak ako to uÏ raz povedali v minulosti, Ïe nie.To znamená, európske fondy nepôjdu a ‰tátne pe-niaze v rozpoãte nemáte zhruba t˘ch 17, 18 mi-liárd slovensk˘ch korún, ktoré musia musia byÈ.

Ján Figeº, minister dopravy (KDH)My pracujeme na harmonograme, mám tu z

neho v podstate základ, ktor˘ popisuje úseky naD1, na D3, na r˘chlostn˘ch cestách, ale aj na ces-tách prvej triedy, tak, aby sme mohli ponúknuÈcelú stratégiu, vãítane financovania, vãítanie roz-sahu aj stavbárom, aj verejnosti a samozrejmev‰etk˘m kompetentn˘m, ktorí na tom budú par-ticipovaÈ.

Na základe toho, ão je schválené v rozpoãte,ale aj na základe toho, ão sme dohodli v t˘chto

75

tavosti, ohºaduplnosti a solidarity. Aby Európs-ka únia neprijímala rozhodnutia, ktoré zostáva-jú na papieri ako plané sºuby.“ Prezident upozor-nil na pretrvávajúci problém vymoÏiteºnosti prá-va. „V tomto smere by sme si v‰etci bez ohºaduna príslu‰nosÈ k politick˘m stranám mali do bu-dúceho roka vyt˘ãiÈ reálny cieº ozdraviÈ na‰ujustíciu. Vnútorn˘ poriadok v ‰táte nám nikto ne-príde urobiÈ zvonka a ani o to neÏiadame. SmezaÀ zodpovední v‰etci, ktorí sme vstúpili do po-litiky. Aj keì som presvedãen˘, Ïe to najdôleÏi-tej‰ie je na právnom vedomí a svedomí samot-n˘ch sudcov,“ kon‰tatoval v novoroãnom prího-vore prezident SR. Prezident nesúhlasí so spo-chybÀovaním spoloãnej európskej meny. VstupSR do Európskej únie oznaãil za v˘sadu, ktorása nepresadzovala ºahko.

2. januára – Názory koalície a opozície na no-voroãn˘ prejav prezidenta Ivana Ga‰paroviãa sarôznia. Opozícia ho povaÏuje za ‰tandardn˘ a vy-váÏen˘, niektorí koaliãní predstavitelia majú naÀkritickej‰í pohºad. S hlavou ‰tátu sa ale zhodujúnapríklad v potrebe ozdraviÈ slovenskú justíciua v apelovaní na väã‰iu zodpovednosÈ. Predsedo-vi Mosta-Híd Bélovi Bugárovi sa nepozdáva, Ïeprezident bazíruje na ozdravení a pritom mu brá-ni. „V niektor˘ch konkrétnych prípadoch sa mizdá, Ïe slová so skutkami pána prezidenta neja-ko nekore‰pondujú. Mám na mysli napríkladjeho tvrdenie, Ïe treba ozdraviÈ justíciu, a pritomsnahu vládnej koalície, aby k jej ozdraveniu na-ozaj do‰lo, brzdí minimálne s t˘m, Ïe vracia na-späÈ zákony,“ povedal. „Myslím si, Ïe pán pre-zident predniesol úplne ‰tandardn˘ prejav, kto-r˘ ho charakterizuje ºudsky, osobnostne aj poli-ticky,“ zhodnotil ‰éf poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Pa‰ka. Dodal, Ïe prezident zároveÀ zdô-raznil svoj siln˘ národn˘ a sociálny rozmer vo-laním po sociálnom zmiere a vy‰‰ej miere vzde-lanosti a zamestnanosti.

9. januára – Prezidentská kancelária budemaÈ svoje zastúpenie v Legislatívnej rade vlády(LRV). „Napravíme chybu, ktorá sa stala,“ obrá-tila sa premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS) v diskusnej relácii STV O 5 minút 12 na hlavu‰tátu Ivana Ga‰paroviãa. Dodala, Ïe sa t˘mtoobmedzia aspoÀ technické dôvody na vracaniezákonov.

10. januára – V̆ bor NR SR pre kultúru a mé-diá dnes napokon schválil v˘zvy na prihlasova-nie kandidátov na funkciu generálneho riaditeºanovej verejnoprávnej in‰titúcie – Rozhlasu a te-levízie Slovenska (RTVS) a podávanie návrhovna kandidátov 9-ãlennej rady. Jeho ãlenovia sastretli v parlamente v neskor˘ch veãern˘ch ho-dinách, aby splnili zákonom danú povinnosÈ. NapopoludÀaj‰om rokovaní v˘zvy neschválili z dô-vodu neprítomnosti dvoch koaliãn˘ch poslan-k˘À Jany Ki‰‰ovej (SaS) a Magdy Vá‰áryovej(SDKÚ-DS). Ich dva hlasy ch˘bali k tomu, abysa mohlo vôbec zaãaÈ rokovanie o tomto bodeprogramu.

V̆ bor zároveÀ urãil 15-dÀovú lehotu na doru-ãenie prihlá‰ok, priãom následne overí, ãi kan-didát spæÀa alebo nespæÀa podmienky. Kandidá-tov zaraden˘ch do v˘beru pozve potom na verej-né vypoãutie. Nov˘ riaditeº by tak mohol byÈ zná-my do troch mesiacov.

Návrhy na ãlenov 9-ãlennej rady môÏu pred-kladaÈ aj právnické osoby, rovnako v lehote 15dní. Zastúpenie v nej majú maÈ traja odborníci voblasti rozhlasovaného vysielania, traja za oblasÈtelevízneho vysielania, dvaja ekonómovia a je-den právnik.


dÀoch, si dovolím povedaÈ, Ïe ten rozsah bude po-rovnateºn˘ s obdobím rokov 2006 aÏ 2010 a moÏ-no bude aj vy‰‰í. Veºmi si Ïelám, aby sme stava-li viac a lacnej‰ie, lebo je to zodpovedné a je toveºmi potrebné, aby Slovensko bolo bohaté.

K tomu, ako vyuÏívame eurofondy, chcem váslen ubezpeãiÈ, Ïe je rozdiel a je veºk˘ rozdielmedzi kontrahovan˘m objemom a ãerpan˘m ob-jemom. âíslo z posledného novembra, za celéSlovensko hovorí, Ïe kontrahovan˘ch máme vy‰e56 % celkového objemu na 7 rokov a vyãerpa-n˘ch takmer 12 %. A v tom rozsahu ãerpania, tamsú niektoré programy veºmi slabé. Od 2,2 aÏ po19 a technická pomoc na úrovni 24 %. Preto jelogická a veºmi znovu zodpovedná téma, hodno-tenia a prehodnotenia, aby sme nepri‰li o to, ãomôÏeme maÈ zadarmo.

Ja som nepri‰iel späÈ po piatich rokoch z ko-misie preto, aby som ãímsi bol, ale aby som nie-ão rozumné robil. A naozaj som prijal zodpoved-nosÈ za veºk˘, rozsiahly rezort. Tak˘ tu svojímspôsobom ani nebol. V Nemecku majú tak˘to re-zort a povaÏujem to za obrovskú v˘zvu aj pre vlá-du, aj pre Slovensko, aj pre seba.

Robert Fico (Smer-SD)Sme politická strana s úplne rozdielnymi po-

hºadmi na svet, na v‰etko nemôÏeme maÈ rovna-k˘ názor, ale ja dúfam, Ïe v˘stavba diaºnic a r˘-chlostn˘ch ciest nie je ani ºavicová, ani pravico-vá, ani liberálna, pretoÏe Slovensko tieto cestyskutoãne potrebuje. V roku 2009, keì pri‰la Slo-vensko svetová hospodárska kríza, sme si uvedo-mili jednu dôleÏitú vec a tá spoãívala v tom, Ïeveºké verejné investície sme povaÏovali za dôle-Ïit˘ nástroj v boji proti kríze a za nástroj, ktor˘mal zabezpeãovaÈ hospodársky rast.

Nemali sme ìal‰ie zdroje v ‰tátnom rozpoãtea ani neboli zdroje z európskych fondov, ktoré byumoÏÀovali také tempo v˘stavby diaºnic, akosme si moÏno sami predstavovali a preto sme sarozhodli, Ïe pristúpime k organizovaniu PPP-projektov, k získavaniu finanãn˘ch prostriedkov,akumulácii zdrojov zo súkromného sektora, ão sanám urãite aj podarilo. Rozdiel medzi nami v so-ciálnej demokracii a v pravicovej vládnej koalí-cii je v tom, Ïe my veríme vo verejné investície,

veríme v investície preto, lebo urãite podporujúhospodársky rast.

Vy ste sa rozhodli v pravicovej koalícii z opaã-nou cestu. Hovoríte o tom, Ïe veºké verejné in-vestície sú v˘davky a podºa pravice, v˘davkytreba ‰krtaÈ, v˘davky treba neustále odstraÀovaÈ.Skôr idete cestou úsporn˘ch balíãkov a sami pri-znávate, Ïe to bude maÈ negatívny vplyv na hos-podársky rast. Dobre, je to legitímne rozhodnu-tie.

Musíme kon‰tatovaÈ, Ïe zaãína dochádzaÈ k po-klesu hospodárskeho rastu a sami uvádzate, Ïe vroku 2011 bude hospodársky rast niÏ‰í ako bol vroku 2010.

Predov‰etk˘m neklamme sa a povedzme si topriamo bez akéhokoºvek zaváhania, v˘stavba D1od Îiliny do Pre‰ova momentálne stojí. Nedejesa na tomto úseku. Absolútne niã.

ëalej chcem kon‰tatovaÈ a to je fakt, Ïe ak stesa rozhodli neãerpaÈ zdroje z PPP-projektov, ale-bo zo súkromn˘ch zdrojov, tak nemáte k dispo-zícii finanãné zdroje. MoÏnosti ‰tátneho rozpoã-tu sú obmedzené. Pokiaº ide o eurofondy vieme,Ïe bude trvaÈ veºmi dlho a povedal to aj pán po-slanec Glváã, k˘m Európska komisia rozhodne oakejkoºvek zmene. Rovnako vieme, Ïe budetepotrebovaÈ súhlas ostatn˘ch ministerstiev na pre-sunutie zdrojov, aby ste získali 400 miliónov eur

Na druhej strane, pán minister, urãite po 6 me-siacoch vo vláde viete, Ïe 400 miliónov eur priv˘stavbe diaºnic je prakticky niã, je to 12 miliárdslovensk˘ch korún a kto sa tro‰ku zaoberal pro-blematikou diaºnic tak vie, Ïe v nároãnom teré-ne 1 kilometer diaºnice môÏe stáÈ 1 miliardu slo-vensk˘ch korún, teda hovoríme o 12 kilometrochna ão momentálne sú k dispozícií finanãné pro-striedky.

Pán minister, v mene poslaneckého klubu Stra-ny Smer - sociálna demokracia vám preto túto po-mocnú ruku podávam, pokiaº ide o diaºnice, leboto povaÏujeme za národno‰tátne záujmy Sloven-skej republiky. Neoãakávajte od nás, ale Ïe bu-deme nejakí sluÏobníci, ktorí budú robiÈ ãokoº-vek, ão si zmyslíte. Budeme veºmi jasne a tvrdíoponenti. Ak to ale budú vecné rie‰enie, ktoré sabudú t˘kaÈ Slovenskej republiky, Smer-SD je tu.

76


10. januára – Ministerstvo spravodlivosti SRpokraãuje v sumarizácii informácií o tzv. diskri-minaãn˘ch Ïalobách, ktoré v posledn˘ch ‰ty-roch rokoch podávali sudcovia a sudkyne protiSlovenskej republike pre údajnú diskrimináciupre niÏ‰ie platy, ako dostávali ich kolegovia na‰peciálnom súde. Po doplnení údajov z Národ-nej rady (NR) SR a troch súdov sa pôvodn˘ch 61miliónov nav˘‰ilo o takmer deväÈ miliónov na 70 239 636 eur. Îaloby si nepodalo 554 sudcova sudk˘À, ako ukazoval pôvodn˘ zoznam, ale ideminimálne o 702 sudcov a sudk˘À z celého Slo-venska. Súãasné vedenia MS SR, ktoré zastupu-je v sporoch SR, zaujalo vo veci jasné stanovis-ko. Îaloby povaÏuje za neodôvodnené a Ïiadasúdy, aby ich zamietli. ZároveÀ poukazuje na to,Ïe sudcovia, ktorí si sami podali tieto Ïaloby arozhodujú v obdobn˘ch sporoch, sú zaujatí amali by byÈ vylúãení z rozhodovania.

10. januára – Odbory na Slovensku odmie-tajú pripravovanú novelu Zákonníka práce (ZP)a sú pripravené svoj nesúhlas prejaviÈ aj radikál-nym spôsobom. Chystajú protestné akcie v 1.‰tvrÈroku 2011, ktoré sa majú konaÈ aj pred Úra-dom vlády SR a na námestiach. SúãasÈou ichaktivít je aj dnes od‰tartovaná petiãná akcia za vy-písanie referenda proti zmenám v Zákonníkupráce. Odbory nevyluãujú ani vyhlásenie jedno-hodinového generálneho ‰trajku v polovici mar-ca. Referendum sa t˘ka troch okruhov otázok. Za-chovania súãasného znenia Zákonníka práce,skrátenia pracovného t˘ÏdÀa na 35 hodín priudrÏaní súãasnej mzdy a stanovenia maximálne-ho rozsahu nadãasovej práce na 80 hodín roãne.T˘m by sa mali vytvoriÈ predpoklady na vytvo-renie nov˘ch pracovn˘ch miest. Poºutovanie asklamanie z prístupu KOZ k diskusii o zmenáchv Zákonníku práce pred ãasom uÏ vyjadril minis-ter práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.Ministerstvo oãakávalo kon‰truktívny dialóg avecnú diskusiu a nerozumie, preão sa zástupco-via odborov rozhodli opustiÈ rokovanie pracov-nej skupiny.

11. januára – Slovenská republika spozná no-vého generálneho prokurátora v priebehu piatichaÏ ‰iestich mesiacov. Po rokovaní prvej tohtoroã-nej Koaliãnej rady oznámil tento v˘sledok doho-dy predseda Národnej rady SR a líder SaS RichardSulík. „Ideme veºmi r˘chlo zmeniÈ rokovací po-riadok tak, aby sme zmenili voºby na verejné. Ten-to t˘ÏdeÀ to bude predloÏené parlamentu ako po-slaneck˘ návrh,“ avizoval. Lídri sa na takmer‰tvorhodinovom rokovaní dohodli aj na zru‰enípriestupkovej imunity, a to nielen u poslancov, aleaj sudcov. Pre v‰etk˘ch päÈ druhov volieb budúplatiÈ rovnaké lehoty a mechanizmy kontroly.„Nebudú finanãné stropy pre strany v kampani,ale tvrdé kontroly – koºko a ak˘m spôsobombolo pouÏit˘ch peÀazí. Dohodli sme sa aj na jed-notnom moratóriu a zru‰ení príspevku na posla-neck˘ mandát,“ vysvetlila premiérka Iveta Radi-ãová. Po novom má zároveÀ existovaÈ stála ústred-ná volebná komisia a kupovanie voliãsk˘ch hla-sov má byÈ trestn˘m ãinom. Koaliãná rada sa ne-dohodla na zníÏení kvóra pre pouÏívanie jazykovmen‰ín. O návrhu strany Most-Híd na zníÏeniekvóra z 20 na 10 percent má rokovaÈ podpredse-da strany a vicepremiér Rudolf Chmel s ostatn˘-mi stranami na bilaterálnych rokovaniach.

MeniÈ sa bude aj druh˘ dôchodkov˘ pilier,vráti sa pred obdobie vlády Roberta Fica. Radi-ãová dodala, Ïe pre mlad˘ch ºudí, ktorí skonãili‰kolu, bude opäÈ povinn˘ s t˘m, Ïe do troch ro-kov budú môcÈ z neho vystúpiÈ.

12. januára – Opoziãné parlamentné stranySmer-SD a SNS sú pripravené diskutovaÈ natému zjednotenia volebn˘ch zákonov. Poslan-kyÀa Smeru-SD a ãlenka Ústavnoprávneho v˘-boru NR SR Jana La‰‰áková sa prikláÀa k zme-ne volebn˘ch kódexov a k zjednoteniu systému,aby sa jednotlivé voºby neriadili osobitn˘mi pra-vidlami. „Myslím si, Ïe v princípe, ão sa t˘kazmien volebn˘ch zákonov, sme za a opozícia jepripravená na túto tému diskutovaÈ,“ pozname-nala.

14. januára – Novelu zákona o Rozhlase atelevízii Slovenska (RTVS) predloÏí na nasledu-júcu schôdzu parlamentu jeho poslanec Tomá‰Galbav˘ (SDKÚ-DS). Cieºom novely je zv˘‰e-nie platu generálnemu riaditeºovi. „Plne si uve-domujem, Ïe zvy‰ovaÈ plat v ãase krízy je nepo-pulárne, ale budem obhajovaÈ tento návrh. Mámna to dôvody,“ povedal Galbav˘ s t˘m, Ïe návrhvznikol po dohode medzi koaliãn˘mi poslanec-k˘mi klubmi.

Riaditelia verejnoprávnej Slovenskej televízie(STV) a verejnoprávneho Slovenského rozhlasumali doteraz ‰esÈnásobok priemernej mzdy. „Myto meníme na sedemnásobok pre generálneho ria-diteºa. Na základe v˘zvy chceme, aby sa prihlá-sili do súÈaÏe o tento post ão najkvalitnej‰í kan-didáti, super manaÏéri, charakterní ºudia, ktorí do-káÏu odolávaÈ nástrahám, záujmov˘m a lobistic-k˘m skupinám. âo by koneãne mohlo znamenaÈ,Ïe na STV nebude doplácaÈ ‰tátny rozpoãet v bu-dúcnosti, ãiÏe daÀoví poplatníci,“ vysvetlil posla-nec NR SR s t˘m,Ïe verejnoprávne médiá budúposkytovaÈ kvalitnú sluÏbu verejnosti.

14. januára – Najsilnej‰ia opoziãná stranaSmer-SD chce zmeniÈ zákon o ‰tátnom obãian-stve, ktor˘ presadila e‰te ako vládny subjekt v mi-nulom volebnom období. Z návrhu novely záko-na je zrejmé, Ïe právna norma by mala byÈ od 1.mája miernej‰ia. Súãasn˘ zákon od 17. júla 2010trestá na‰ich obãanov, ktorí dobrovoºne poÏiada-li o obãianstvo inej krajiny stratou toho sloven-ského. Po novom chce Smer-SD umoÏniÈ obãa-nom Slovenska nadobudnúÈ cudzie ‰tátne ob-ãianstvo, ak majú na území krajiny, o ktorej ob-ãianstvo Ïiadajú, povolen˘, registrovan˘ aleboinak evidovan˘ pobyt najmenej ‰esÈ mesiacov.ZároveÀ má byÈ umoÏnené osobám s pobytom naúzemí iného ‰tátu, ktoré stratili na‰e ‰tátne ob-ãianstvo nadobudnutím cudzieho, opätovne hozískaÈ podstatne jednoduch‰ím spôsobom akopri ‰tandardnom postupe.

Zámer zmeniÈ zákon o ‰tátnom obãianstve z dielne b˘valej garnitúry má aj súãasná vládnakoalícia. Jej novela, ktorá ru‰í trestanie nadobud-nutia iného ‰tátneho obãianstva stratou sloven-ského, uÏ na pôde NR SR pre‰la do druhého ãí-tania.

SúbeÏne s touto zmenou je v legislatívnomprocese aj návrh novely zákona o ‰tátnej sluÏbeod KDH. KresÈanskí demokrati navrhujú viazaÈ‰tátnu sluÏbu v sluÏobnom pomere v˘luãne na ob-ãianstvo SR. T˘kaÈ sa to má policajtov, príslu‰-níkov Slovenskej informaãnej sluÏby, Zboru vä-zenskej a justiãnej stráÏe, Îelezniãnej polície aNárodného bezpeãnostného úradu. Dôvodom jeich prísaha vernosti Slovenskej republike.

Robert Fico presadil súãasn˘ zákon o ‰tát-nom obãianstve ako reakciu na maìarskú práv-nu úpravu, ktorá zjednodu‰ila udeºovanie dvoja-kého obãianstva zahraniãn˘m Maìarom napriekostr˘m protestom SR.

(rk)

Stanislav Jani‰ (SDKÚ-DS)Po sedemhodinovej debate na tému diaºnice

môÏeme úplne v pokoji povedaÈ, Ïe v‰etci akosme tu tie diaºnice chceme a vieme, Ïe ich potre-bujeme.

Diaºnice sme stavali, staviame a budeme ichstavaÈ. âi budete pri vláde vy, alebo budeme privláde my. Rozdiel, ktor˘ tu bol dnes diskutova-n˘ je v tom, ako draho a ak˘m spôsobom. My za-stávame in˘ názor, ako máte vy. A ani dne‰ná de-bata ma nepresvedãila o tom, Ïe by ten ná‰ ná-zor na v˘stavbu diaºnic, ná‰ názor na ekonomic-kej‰iu v˘stavbu diaºnic, Ïe by ste dnes vyvrátili.

Diaºnice za kaÏdú cenu nie je heslo tejto koa-lície a nie je heslo ani väã‰iny obãanov Sloven-ska, ktorí sa dnes potækajú a majú problémy s krí-zou, s nezamestnanosÈou a s bojom o hol˘ Ïivot.Diaºnice za kaÏdú cenu, nech to stojí, ão to sto-jí, nie je heslom obãanov Slovenskej republiky.Ani nemôÏe byÈ. Preto dávame do pºacu in˘ spô-sob financovania diaºnic, in˘ spôsob. Podºa ná-‰ho názoru lacnej‰í.

Vami realizované navrhované PPP-projekt ne-bol v˘sledky krízy. My sme tento projekt zaãalirealizovaÈ po júli 2007, kedy o kríze nebolo anich˘ru, ani slychu. Kríza iba moÏno skomplikova-la financovanie tohto projektu, ale rozhodne krí-za nebola impulzom pre b˘valú vládu, aby reali-zovala tak obrovské infra‰trukturálne projekty,v˘sostne len vo forme verejno-súkromného part-nerstva, kde ‰tát preberal na seba tie najväã‰ie ri-ziká z tohto dlhodobého 30-roãného kontraktu.

Diskusia prispela k tomu, Ïe sme si povedali, abuìme k sebe korektní a v˘sledky ukáÏu, kto malpravdu. A ja sa te‰ím takto o tri roky, keì budemebilancovaÈ, ão sme urobili a ão sme dokázali a zaão sme to dokázali. Aj ja mám eminentn˘ záujem,aby som cestoval do Bratislavy aj t˘ch posledn˘ch30 km, kde sa pretækam pod Streãnom ‰iel aj r˘-chlej‰ie, ale hlavne ‰iel bezpeãnej‰ie. Toto je aj ná‰záujem a privlastÀovaÈ si k sebe, Ïe my máme je-dine záujem stavaÈ diaºnice a my jediní sme tí po-slovia stavby diaºnic, nie je korektné.

Ja nehovorím, Ïe jedine my chceme diaºnice.Aj vy chcete diaºnice. A v tomto buìme za jedno,ale hºadajme a hovorím, spoloãne najlacnej‰iu,najlacnej‰í spôsob financovania t˘chto diaºnic.Lebo keì tu my nebudeme, budú tu na‰e deti,budú tu na‰i vnuci. Aj tí budú potrebovaÈ chodiÈdo ‰koly, aj tí budú potrebovaÈ zdravotnícku sta-rostlivosÈ, aj tí budú potrebovaÈ ostatné veci a sluÏ-by ‰tátu a verejného spektra. TakÏe neodkrajujmeuÏ dnes na‰im rozhodnutím obrovské miliardy na30 rokov dopredu, aby aj oni mohli v pokoji ÏiÈ.NezadlÏujme ich dopredu tak. Toto je na‰e hes-lo. Diaºnice za kaÏdú cenu, nie je na‰e heslo.

IV. A POTOM SA HLASOVALO

Opoziãné uznesenie si získalo zo 137 prítom-n˘ch iba 60 hlasov, 74 poslancov bolo proti, tra-ja sa zdrÏali.

Za návrh uznesenia, ktoré zaznelo v rozprave av písomnej forme ho podali poslanci Dostál, Dubov-cová, Brocka, ·ebej, Sulík, Matoviã, hlasovalo 69poslancov zo 136 prítomn˘ch, 58 poslancov boloproti, siedmi sa zdrÏali, dvaja nehlasovali. T˘mtouznesením NR SR kon‰tatovala, Ïe vláda RobertaFica nesplnila svoj zámer dostavaÈ diaºnicu medziBratislavou a Ko‰icami do roku 2010. SúãasÈou ná-vrhu bolo aj tvrdenie, Ïe postup b˘valej vlády pripríprave v˘stavby diaºnic formou PPP-projektovbol nevhodn˘ a neprimerane zadlÏoval SR.

(rk)

77

S U P E R M O N I T O R

PrijaÈ star‰ích Ïiadateºov o prácu priná‰a naozaj v˘-hody. Star‰í pracovníci nemajú vo firme problémy s do-drÏiavaním pracovného ãasu a absenciami. Majú tenden-ciu byÈ odovzdaní práci a lojálni k zamestnávateºom. TozniÏuje fluktuáciu personálu. Ak chceme ponúkaÈ vyni-kajúce sluÏby, musíme porozumieÈ zákazníkom a poze-raÈ sa na na‰e sluÏby ich oãami.

Zakladateº Virgin Group CharlesBranson. HN 27. 10.

(DôleÏité je chápaÈ partnerov. Aby sme to dokázali,musíme sa im dívaÈ do oãí. Platí to i pre moderáto-rov rozhovorov v TV. Len ten ovládne partnera, ktoho drÏí v hrsti oãami.)

***

Viem úplne naisto, Ïe toto je posledné cédeãko, kto-ré som nahrala. O rok budem maÈ 80. UÏ nedokáÏem od-hadnúÈ, koºko budem maÈ o rok síl. Koncerty mám veº-mi rada, vyh˘bam sa len televízii, tú v obºube nemám.Som ‰Èastná na javisku, kde mám Ïivé publikum.

·ansoniérka Hana Hegerová. Sme 27. 10.

(Jedna z najsenzaãnej‰ích slovensk˘ch umelk˘À uÏdlhé roky Ïije v Prahe. Bratislava ju v podstate nakonci 50. rokov odvrhla a boli to âesi, ktorí sformo-vali a zmanaÏovali ‰ansoniérku na hviezdu európske-ho formátu. âo v‰ak urobiÈ, aby bezkonkurenãná spe-váãka e‰te aspoÀ trochu ostala slovenskou osobnos-Èou?)

***

Milan Laluha patrí medzi galandovcov, ktorí zaãalisvoju tvorbu rozvíjaÈ v 60. rokoch, keì sa svojím sku-pinov˘m vystúpením postavili proti socialistickému rea-lizmu. V období normalizácie ho z politick˘ch dôvodovodsunuli do úzadia. Dnes patrí medzi tvorcov obrazov,ktor˘ch umelecká i obchodná hodnota je nespochybni-teºná. Jeho obraz Îena z Miãinej sme nedávno vydraÏi-li za 31-tisíc eur.

Kunsthistoriãka Zsofia Kiss-Szemán. HN 27. 10.

(Kto hovorí o ére komunizmu aj ako o zlatom vekuSlovenska, je prinajmen‰om trápny. NebyÈ toho, Ïeaj poãas diktatúry bolo niekoºko vyspel˘ch ºudí, kto-rí sa nedali celkom zlomiÈ tajomníkmi komunistickejstrany, bol by dne‰n˘ obraz SR e‰te biednej‰í, neÏ je.)

***

Pre Európu je dnes dôleÏité narovnávaÈ ekonomicképokrivenia z prudkého obohacovania sa úzkej vrstvy ren-tierov, top manaÏérov a pracovníkov finanãného sekto-ra a zo stagnácie miezd, ãím sa prudko roztvárali noÏ-nice príjmov beÏn˘ch ºudí a vrchného príjmového pro-mile.

Ekonóm Juraj Draxler. Pravda 27. 10.

(Aj do vyspelej Európy sa ºahko vráti niãiv˘ sociál-ny tajfún, ktor˘ v 19. a ãasto aj v 20. storoãí de‰truo-val civilizáciu tam, kde sa zdalo, Ïe uÏ je len na krokod kultivovaného a pokojného spoloãenského Ïivota.SR to nehrozí, pretoÏe ºudia sa sociálnych vojenboja.)

***

V rezorte sociálnych vecí ostali na rôznych pozí-ciách stranícke nominácie b˘valej vlády a niektorí úrad-níci sabotujú Mihálove reformy. Nemali by sme byÈ v tomto prípade milosrdní. Tí, ktorí boli dosadení po ka-marátskych alebo straníckych linkách, nech odtiaº odí-du.

·éf „Obyãajn˘ch ºudí“ Igor Matoviã (SaS). HN 27. 10.

(Oponenti SaS nemajú právo zneuÏívaÈ to, ak súãas-ní ministri prepú‰Èajú nominantov b˘valej vlády,najmä ak sú to neschopní diletanti, a ak ich nahrá-dzajú profesionálmi.)

***

Bez I. âSR a bez T. G. Masaryka by bol osud Slová-kov po desaÈroãiach maìarizácie najskôr speãaten˘. Aniã na tom nezmenia osobné názory prvého prezidentana národnú identitu âechov a Slovákov. ªudia by ìalejÏili svoje Ïivoty, deti by sa ìalej rodili: len by sa dnesmoÏno v ‰kolách uãili o jednom takmer alebo celkom vy-hynutom kmeni západn˘ch Slovanov.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 28. 10.

(ZaslúÏi si práve TGM, aby si na Àom vybíjal svoj na-cionalizmus spoloãensk˘ odpad?)

***

Je krokom vpred, Ïe sa dôchodky búdu valorizovaÈpevnou sumou pre v‰etk˘ch. Ide v‰ak o rie‰enie, keì ichnárast v roku 2012 nepostaãí ani na zakúpenie dennéholístka na verejnú dopravu vo Viedni. Nehovoriac o tom,Ïe sa budú roztváraÈ noÏnice medzi priemern˘mi plat-mi a dôchodkami. Minister Mihál si iste dobre preãítali posudky zo zahraniãia. Hádam ako racionálny ãloveka matematik si z nich nieão vyberie.

Ekonóm Michal Borguºa. Pravda 28. 10.

(Z bezduch˘ch expertov skoro ani jeden neberie doúvahy dôleÏit˘ faktor, Ïe dôchodok a jeho v˘‰ka,resp. valorizácia neznamenajú len holé zabezpeãenieexistencie star˘ch ºudí, ale Ïe ich úlohou je vytváraÈi znesiteºnú sociálnu rovnováhu medzi t˘mi obãanmi,ktorí dostávajú plat, a t˘mi, ktorí poberajú penzie.UÏ Dzurindove vlády na to ka‰lali.)

***

Nikdy v Ïivote by som si nezaãala s hercom. Sú tomárnomyseºné primadony, sústreìujúce sa v˘luãne nasvoj zovÀaj‰ok. Ja mám v‰ak ‰Èastie ÏiÈ vo vzÈahu s ne-uveriteºn˘m muÏom, ktorého milujem a na ktorého hºa-dím s uznaním a s ktor˘m mám trojroãnú dcérku Ever.

Hereãka Milla Jovovich, pôvodom Srbka.HN 28. 10.

(âlovek môÏe stokrát vedieÈ, akého chce partnera, aknemá ‰Èastie, niã mu nepomôÏe.)

***

Keì som bola zamestnaná v Ruskovej Markíze, bolato asi najväã‰ia skú‰ka mojej trpezlivosti. Kopec nadu-t˘ch polovzdelan˘ch ºudí sa tam tváril ako hviezdy lenpreto, Ïe v správnom ãase nasadli na správnu loì. Rus-ko nieão vybudoval, ale to sa ºahko buduje, keì nemá-

te konkurenciu. Na zaãiatku to malo Èah na bránu, ale po-tom sa v tom utopili.

Televízna dramaturgiãka a producentkaAdriana Kronerová. TV oko 29. 10.

(Bude ‰koda, ak sa nenájde nikto, kto by bez predsud-kov zachytil v˘voj TV Markíza. Mohlo by to byÈ po-zoruhodné zrkadlo slovenskej society ako takej. Lentak˘ detail: po odchode Ruska z Markízy krok po kro-ku upadalo a dodnes upadá jej spravodajstvo.)

***

Bar, ktor˘ som nazval Ján Pavol II., som otvoril v krypte zo 17. storoãia na známej rímskej ulici Via delCorso. Vodku vám tu síce nenalejeme, zato víno a pivoponúkame lacnej‰ie neÏ konkurencia v okolit˘ch barochv centre mesta. S poÏehnaním rímskej diecézy som sa takrozhodol vyjsÈ v ústrety mlad˘m veriacim a ponúknuÈ imalternatívu za hrie‰ne h˘renie.

KÀaz Maurizio Mirilli. Plus 7 dní 29. 10.

(Aj ºudia okolo pápeÏa cítia neudrÏateºnosÈ dogma-tického systému prepojenia Boha s ºuìmi tradované-ho cirkvou, a potrebu nájsÈ slobodnej‰ie hºadanieNajvy‰‰ieho.)

***

Socializmus nepripú‰Èal diskusiu. A dediãstvom so-cializmu je aj vzdelávací systém, ktor˘ deti dopuje fak-tami a ‰íri názor, Ïe odvrávaÈ uãiteºom sa neslu‰í.

Veronika Chaloupková zo Slovenskej debatnej asociácie.

TV oko 29. 10. (E‰te stále je priveºa uãiteºov, ktorí sú otrokmi zde-deného socialistického stereotypu, Ïe v ‰kole niã ne-smie spochybniÈ posvätnosÈ dogiem zapasovan˘ch doosnov.)

***

Shooty je excelentn˘ karikaturista, ktorého svet e‰teneobjavil. Urobíme, ão sa bude daÈ, aby sa to zmenilo.Karikatúra je druhom poézie. Aj keì nemá slová, i takje v nej veºmi jasná a silná my‰lienka. Vtedy je to nád-herná karikatúra. A Shooty je v tomto skutoãne dobr˘.

Najslávnej‰í americk˘ karikaturista Daryl Cagle. Sme 30. 10.

(So vstupovaním na‰ej kultúry a vôbec tvoriv˘ch v˘-konov do sveta máme 2 problémy: prv˘, aby sme ‰piã-kové diela vôbec mali, a druh˘, aby sme ich vedeli sve-tu „predaÈ“.)

***

Na‰i sympatizanti Ïiadajú od vlády ‰etriÈ a menej utrá-caÈ. Chceme niÏ‰í dlh, ktor˘ nezaÈaÏí americké deti, amen‰í ‰tát, ktor˘ nebude obmedzovaÈ slobodu obãanov.Tak, ako to Ïiada na‰a 220-roãná americká ústava. Bus-hova vláda v‰ak naliala miliardy dolárov do krachujú-cich bánk. Na‰i voliãi s tak˘mto zasahovaním do slobod-ného trhu nesúhlasia.

Koordinátorka hnutia Tea Party Jenny Martinová. Wall Street Journal 30. 10.

(I v SR je trvalou zvrátenosÈou, koºko politikov z ce-lého spektra strán okráda a pomáha okrádaÈ praco-

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre27. októbra 2010 – 10. decembra 2010

78

vit˘ch a slu‰n˘ch obãanov. âo je to za systém, ktor˘to umoÏÀuje?

***

BoÏie prikázania pri povrchnom pohºade nieão zaka-zujú. V skutoãnosti slúÏia na ochranu. Ak ich totiÏ bu-deme re‰pektovaÈ, ako ºudia si nikdy neublíÏime. Nemi-losrdne nastavujú zrkadlo na‰ej hrie‰nosti, teda tomu, akoich nedokáÏeme dodrÏiavaÈ. Tmeliacim prvkom priká-zaní je láska: Prvé tri sa t˘kajú na‰ej lásky k Bohu,zvy‰n˘ch sedem je o láske k blíÏnemu.

Evanjelick˘ farár Ján Ruman z Veºkého Krtí‰a. Sme 30. 10.

(Nevieme presne, ão sa dialo po tom, ako sa Desato-ro roz‰írilo medzi ºuìmi, ale BoÏie zákony len málodonútili ãloveka, aby sa zaãal správaÈ slu‰nej‰ie, akokeì Ïil nadivoko.)

***

Po zavedení eura sa ceny medzi Rakúskom a SR vy-rovnávajú r˘chlej‰ie ako platy. K˘m v Rakúsku bola v roku 2009 priemerná mzda 2800 eur, v SR to bolo cca800 eur. (!!!)

Hlavn˘ ekonóm Viedenského in‰titútu Peter Havlik. Pravda 30. 10.

(O to viac zaráÏa asociálna politika slovensk˘ch vládk dôchodcom. Ak sa zamestnan˘m ºuìom obãas zv˘-‰ia platy, ãiÏe dostanú ‰ir‰ie moÏnosti na nákup to-varov existenãne potrebn˘ch a na zaplatenie nevyh-nutn˘ch sluÏieb, dôchodcom pri zhor‰enej valorizá-cii sa e‰te viac obmedzí ich nákupn˘ potenciál a sta-nú sa e‰te väã‰ími chudákmi ako ostatní.)

***

Zdá sa, Ïe ãlovek má pod kontrolou uÏ v‰etko. AleopäÈ mnoÏstvo vecí nefunguje ako by malo. Vyãerpan˘v˘vojov˘ potenciál industrializácie neoÏivil dlhodob˘rast komunikácie a sluÏieb. NaÀ dosiaº márne ãakáme.Z pozitívnych trendov ÈaÏili len v˘robcovia poãítaãov.

Politológ Petr Robej‰ek. MF Dnes 30. 10.

(Intelektuálna elita by mala stav sveta nielen skúmaÈ,ale aj ovplyvÀovaÈ, ak chceme, aby 3. tisícroãie boloprelomové nielen v komputeroch, ale aj v sluÏbách.)

***

T˘m, Ïe veºa cestujem, vyrie‰il som si niekoºko váÏ-nych Ïivotn˘ch problémov. Cestovanie zbavuje ãlove-ka 3 základn˘ch istôt. Istoty, Ïe bude maÈ kde spaÈ, Ïesa bude maÈ ãoho najesÈ a Ïe môÏe bezstarostne prechá-dzaÈ ak˘mkoºvek priestorom. Zrazu sa musíte báÈ o svo-je bezpeãie, ubytovanie, stravovanie a to rozh˘be kole-sá zhrdzavené z domu.

Spisovateº a cestovateº Boris Filan. Pravda 30. 10.

(Naozaj, aj rôzne existenãné obavy môÏu donútiÈ ãlo-veka, aby sa ãinorodo rozh˘bal.)

***

Îije tu 2 270 ºudí, skoro sto percent Rómov, máme80-percentnú nezamestnanosÈ, sme urãite najchudob-nej‰ia dedina na Slovensku. Preto som nechal zlikvido-vaÈ krãmu, nech mi nerobia bordel. Kto chce pivo, môÏesi kúpiÈ v obchode. Majú ma tu radi, postavil som 12 ro-dinn˘ch domov, ‰kolu, kotolÀu. A ideme stavaÈ ìalej, cezeurofondy. Pripravujeme kanalizáciu...

Starosta Lomniãky Gustáv Oraãko. T˘ÏdeÀ 1. 11.

(Rozhºaden˘ch a agiln˘ch starostov Ïijúcich medziRómami je príli‰ málo na to, aby zvrátili na Slovens-ku nezadrÏateºnú epidémiu sociálneho a etnickéhoviacstoroãného moru. Málokto z „domorod˘ch“ Slo-vákov berie Cigánov ako rovnocenn˘ch partnerov,kaÏd˘ sa necháva znechucovaÈ ich osobitosÈami, na-miesto toho, aby reálnymi skutkami vytváral preRómov materiálnu základÀu hodnotnej‰ieho rovno-právneho Ïivota.)

***

Maturita je prastar˘ rituál. Svät˘ t˘ÏdeÀ je obdobímna intenzívne ‰túdium. Väã‰ina ‰tudentov ho preÏije naplavárni. Kto sa prekoná a zavrie sa s knihami a zo‰it-mi, urobí maturitu ºavou zadnou, a ak ide ‰tudovaÈ na vy-sokú ‰kolu, zistí, Ïe tam je kaÏdá skú‰ka, ak to je poriad-na vysoká ‰kola, nároãnej‰ia neÏ celá maturita dokopy.Lep‰ie ãasy nastanú, keì nebude treba skladaÈ prijíma-cie skú‰ky na vysokú ‰kolu a bude staãiÈ maturitné vy-svedãenie.

Publicista Aston. Neviditeln˘ pes 1. 11.

(Je skutoãne ‰okujúce, aké hlúpe rie‰enia vládnupráve v tejto oblasti verejného Ïivota. Ani v âR, aniv SR uÏ desaÈroãia nedokáÏe nikto zariadiÈ, aby sa ne-opakovali zbytoãné stresy, zaÈaÏujúce mlad˘ch ºudí,na dvoch po sebe nasledujúcich skú‰kach.)

***

Miesta na prokuratúre dostali príbuzní sudcov, poli-tikov, ãi pochybného sponzora Meãiarovej strany. Kri-Ïanová, dcéra exiministra Jahnátka, pracuje na prokura-túre v Nitre. Maru‰áková, dcéra predsedníãky Ústavné-ho súdu, pracuje na Okresnej prokuratúre v DunajskejStrede. B˘valá policajtka Cehláriková je na Okresnej pro-kuratúre v Malackách.

Publicista Marek Vagoviã. Sme 2. 11.

(Navy‰e takmer kaÏd˘ z t˘chto ºudí, keì chce hovo-riÈ s nimi Ïurnalista, je nadmieru sebavedom˘, niek-to by povedal, Ïe bezoãiv˘. Cehlárikovej dcéra – je tieÏna Okresnej prokuratúre – odvrkla na otázky o pra-covnej pozícii jej matky: „Vás to nemá ão trápiÈ, zis-tite si to sám.“ Vôbec jej nezíde na um, Ïe má voãi ve-rejnosti a médiám i povinnosti.)

***

V roku 1959 mi vedúci skupiny pri v˘robe detektív-neho filmu „MuÏ, ktor˘ sa nevrátil“ oznámil, Ïe bude-me môcÈ pokraãovaÈ, aÏ keì odpovieme na dôleÏitúmarxistickú otázku, ktorú poloÏili najvy‰‰ie miesta stra-ny, preão vo filme nie je nieão ideologické. Keì som saop˘tal, ão to znamená, vysvetlili mi, Ïe vraha treba vofilme oznaãiÈ ako nepriateºa komunistov. Tak som to vtakom duchu nakrútil. Ale potom sa zase vyskytol in˘závaÏn˘ problém: je proti princípom strany, ak sa vo fil-me ukazuje, Ïe vraÏdia komunistov.

Filmov˘ reÏisér Peter Solan. Pravda 2.11.

(Protiumelecké zásahy straníckych tajomníkov suro-vo, aÏ niãivo zamorovali slobodnú tvorbu. Boº‰evic-ké zásahy deformovali v‰etko, ão sa dalo – aby umel-ci nemohli d˘chaÈ.)

***

K˘m niekto neponesie za zneuÏívanie moci a verej-n˘ch peÀazí aj následky, budeme sa bezmocne prize-raÈ na to, ako nám odovzdané dane miznú pred oãami.V‰etky emisie, nástenky, sociálne podniky, vláãiky a impodobné tunely doteraz nikdy neuzreli svetlo súdnej sie-ne, pretoÏe práve prokuratúra sa stala spoºahlivou ãier-nou dierou politick˘ch ‰kandálov. To robí z reformyprokuratúry jednu z top priorít súãasnosti. Lebo bez nejreãi o boji proti korupcii sú vlastne cynick˘mi marke-tingov˘mi pouãkami bez akejkoºvek váÏnosti a obsa-hu.

Riaditeºka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk. Sme 2. 11.

(Wienk je príkladom, Ïe ani najsprávnej‰ie my‰lien-ky a najzreteºnej‰ie odhalenia káuz a ‰kandálov ne-musia zapôsobiÈ na verejnosÈ, ak ‰tylizácia textu ne-vyznieva pôsobivo.)

***

Moja vláda a parlament ma neuznávajú, lebo si odrána do veãera robia zo mÀa dobr˘ deÀ. KaÏdú hodinuplatí a neplatí nieão iné. Zmätok sa naz˘va diskusiou, ne-

dostatok dlhodobého konceptu argumentáciou a kabaret-né ‰a‰kovanie koaliãnou spoluprácou.

Sociologiãka Zuzana Szatmáry. Pravda 2. 11.

(Súãasní politici sa do takej miery zmocnili ‰tátu a Ïi-votného ‰t˘lu v Àom, Ïe z vyspel˘ch ºudí úplne vytria-sajú du‰u a za kaÏdú cenu z nich robia idiotov a hlu-pákov.)

***

Moderné technológie umoÏÀujú zvolaÈ poradu aj po-ãas schôdze parlamentu. Podklady dostávam cez inter-net a tak dokáÏem aj za hodinu urobiÈ dôleÏité rozhod-nutia.

Starosta Starej Bystrice, poslanec NR i Ïilinskej Ïupy Ján Podmanick˘.

Sme 2. 11.(Desiatky slovensk˘ch politikov chcú maÈ aj tri funk-cie. Nestaãilo by, keby NR mala len 100 poslancov, SR4 Ïupy a keby sa zlúãili 2-3 obce pod jedn˘m staros-tom? Úradovalo by sa cez internet a u‰etrili by sa mi-liardy eur.)

***

Zúãastnila som sa na jednom turnaji za rok a, bohu-Ïiaº, to bolo práve v období, keì rokoval parlament. Bolato v˘nimoãná udalosÈ v Ïivote mojej dcéry i mojom, lebouhrala ‰tvrÈfinále. Ja som mala letenku pôvodne na ter-mín, v ktorom by som rokovanie stihla, ale keìÏe uhra-la tak˘ Ïivotn˘ v˘sledok, mala som pocit, Ïe ako matkaby som mala zostaÈ.

PoslankyÀa NR SR Katarína Cibulková (SDKÚ). Sme 2. 11.

(MoÏno sme jediní v SR, ktorí si myslia, Ïe Sulík junemal potrestaÈ finanãnou pokutou za neúãasÈ naschôdzi NR. Úspech Cibulkovej dcéry bol skvel˘m v˘-sledkom pre celú SR a keby i‰lo o futbalové finále, asiby ºudia s jej absenciou súhlasili.)

***

Po zvolení do funkcie starostu Zlína v roku 1923 dalTomá‰ BaÈa na vlastné náklady zaviesÈ v nov˘ch ‰tvrtiachelektrick˘ prúd o 30 % lacnej‰ie ako Stredomoravskéelektrárne, budoval bez prispenia mesta cesty, verejnéosvetlenie, kanalizáciu a mnoho ìal‰ích prospe‰n˘ch vecí.

Finanãnícky podnikateº Peter Kri‰tofoviã. HN 3. 11.

(Podstatn˘ rozdiel medzi BaÈom a tisíckami sloven-sk˘ch komunálnych i celo‰tátnych politikov je v pod-state jednoduch˘: BaÈa mal radosÈ z toho, Ïe doká-zal svojimi v˘konmi urobiÈ radosÈ ‰irokej plejáde ob-ãanov. Slovenskí ãinitelia chcú urobiÈ radosÈ ibasebe.)

***

Smer poãas prv˘ch sto dní v opozícii predviedol veº-mi slab˘ v˘kon. O tom, Ïe hodnotenie vládnej koalíciezo strany Smeru bude tvrdé a kritické, nepochyboval varinikto, ale to, Ïe bolo z odborného hºadiska aÏ také úbo-hé, predsa len prekvapilo. Na jazyk sa tlaãia otázky: Ato práve tento „man‰aft“ viedol krajinu celé 4 roky? Atrúfa si na ìal‰ie volebné obdobie?

Politológ Grigorij MeseÏnikov. Sme 3. 11.

(Smer má uÏ síce tieÀovú vládu, ale potreboval byskôr vypestovaÈ niekoºko osobností.)

***

Na‰a galaxia s pribliÏne dvesto miliardami hviezd po-zostáva najmenej zo 46 miliárd planét veºkosti Zeme. Pla-nét s veºkosÈou Zeme je v na‰ej galaxii ako zrniek pies-ku na morskej pláÏi – sú v‰ade. Predpokladám, Ïe pla-nétu veºkú ako Zem sa podarí objaviÈ uÏ ãoskoro.

Hlavn˘ autor ‰túdie o planétach Andrew Howard. Îurnál Science 3. 11.

(Keì si v duchu vytvoríme mozaiku na‰ej predstavyo vesmíre, vznikne zrejme bizarn˘ obraz, ktor˘ sa ani


79

trochu nebude podobaÈ na reálnu reprodukciu kon-‰telácie hviezd.)

***

Keì som stála poãas tohtoroãn˘ch Du‰iãiek nad ãer-stv˘m hrobom mojej drahej mamy, pristúpila ku mnestar‰ia pani, a poprosila ma, ãi by som sa s Àou neodfo-tila, lebo je rada, Ïe ma vidí takto „Ïivú“! Na cintoríneto znelo zvlá‰È groteskne. Fotenie rovno nad hrobom sami predsa len tro‰ku nepozdávalo, a tak som tú pani po-prosila zase ja, ãi by chvíºoãku nepoãkala... Ona sausmiala, a sprisahanecky mi po‰epkala: „Ale, pravdaÏe,poãkám, pokojne sa dajte do poriadku, nech trochu vy-zeráme!“ Du‰iãky-nedu‰iãky, musela som sa zasmiaÈ...

Humoristka Elena Vacvalová. HN 3. 11.

(Podobn˘ch ºudsky pôsobiacich textov by sme radiponúkli viac. BohuÏiaº, niet ich.)

***

Najmocnej‰ím ãlovekom na svete uÏ nie je prezidentUSA Obama, ale ãínsky prezident Chu Ëin-tchaa. Je tonajvy‰‰í politick˘ vodca pre viac ºudí neÏ ktokoºvek in˘na planéte, vykonáva takmer diktátorskú kontrolu nad 1,3miliardou ºudí, jednou pätinou svetovej populácie. Narozdiel od západn˘ch náprotivkov môÏe presmerovaÈ rie-ky, budovaÈ mestá, uväzniÈ disidentov a cenzurovaÈ in-ternet bez zásahov otravn˘ch byrokratov a súdov.

Magazín Forbes. Pravda 4. 11.

(Aj tak si väã‰iu úctu zaslúÏi âína spred storoãí, keìtam vyna‰li porcelán ãi kompas).

***

Po grobianoch Paroubkovi a Topolánkovi pri‰iel Ne-ãas s vládou nového ‰t˘lu. Ale hneì po voºbách zjavu-je sa nám pred uÏasnut˘m zrakom útoãná falanga bez-krvn˘ch byrokratov, pripravená prevalcovaÈ v‰etko, ãojej stojí v ceste. Za ten teáter hrubej sily, ak˘ predvied-la vláda voãi opozícii pri prerokovávaní ‰krtov, by sa ne-musel hanbiÈ ani Vladimír Meãiar.

Komentátor Jifií Leschtina. Hospodáfiské noviny 4. 11.

(Meãiar je ‰iroko-ìaleko známym slovensk˘m poli-tikom. Ale veºká sláva to nie je.)

***

Do politiky sa naozaj ãasto dostávajú zvlá‰tni, nie veº-mi hodnotní ºudia. Tí, ktorí by mohli vniesÈ viac morál-ky a odbornosti, do nej nevstupujú z rôznych dôvodov.Alebo dobrovoºne vyprázdÀujú priestor, ktor˘ potomobsadia tí, ão majú viac ambícií ako schopností.

Herec a humorista Milan Lasica. Plus 7 dní 5. 11.

(V divadle je takmer nemoÏné, aby sa stal re‰pekto-van˘m hercom ten, kto nedokáÏe plnohodnotne, tedav celom rozmere stvárniÈ postavu, ktorú predstavu-je. V politike môÏe byÈ vplyvnou osobou aj ten, ktoje len ‰ikovn˘m pletkárom.)

***

V európskej kultúre sú dlhé obdobia, keì boli prsiatabuizované, zakr˘vané a potláãané. Tieto snahy vy-znievajú smie‰ne. Wilson to pomenúva presne: „Je ab-surdné, aby men‰ina, ktorá sa zriekla svojho muÏstva (mána mysli katolíckych duchovn˘ch), udávala normy, kto-r˘m sa milióny nekatolíkov museli podriaìovaÈ.“ Naozaj,ão je ‰karedé a neprístojné na Ïensk˘ch prsiach, komuprekáÏajú, keì aj tie dostali Ïeny od Stvoriteºa??

Prozaik a publicista Du‰an Taragel. TV oko 5. 11.

(Lep‰iu pointu ako Taragel nevymyslíme: „Prsia súdar, je to maják, ktor˘ priÈahuje muÏov k Ïenám aÏeny k správnym muÏom, budúcim otcom ich detí,drÏí ich navzájom spolu a priná‰a im trocha radostiv tomto slzavom údolí.“)

***

V Nemecku je na 1 zákonodarcu 111-tisíc obyvate-ºov, v âR 36-tisíc, na Malte 6-tisíc. Keby sme vzali akomeradlo Nemecko, musela by maÈ ãeská snemovÀa len65 ãlenov. BeÏná námietka proti zníÏeniu poãtu poslan-cov tvrdí, Ïe je to agenda populistov. Ale aj keì má niek-to nálepku populistu, neznamená to, Ïe nemôÏe maÈpravdu.

Komentátor Petr Honzejk. Hospodáfiské noviny 5. 11.

(Niã tak ne‰kodí uváÏlivému rozhodovaniu o dôleÏi-t˘ch veciach, ako pochybné nálepky.)

***

Cintorín v mojej hlave je nekoneãn˘. Najväã‰í jesektor nepotrestan˘ch. LeÏia tam nádeje na spravodliv˘trest nie len pre mal˘ch zlodejov, ale i pre veºké svine,vrahov a únoscov. Verím, Ïe naivita raz prerastie doãinu. Inak sme ako národ mali rad‰ej daÈ na ·tefániko-vu ideu, Ïe Slováci by sa mali presídliÈ na Tahiti, kde jepre nich prajnej‰ia klíma.

Dramatik Viliam Klimáãek. Pravda 6. 11.

(My by sme sa ani na Tahiti nete‰ili zo skvelého pod-nebia a z raja, ktor˘ dáva ºuìom v‰etko, ão si zaÏe-lajú. My by sme aj tam závideli t˘m, ktorí majú ze-len‰iu záhradu.)

***

Poznám niekoºko dobr˘ch poºovníkov a hlboko si ichváÏim za ich re‰pekt k prírode. Mám v˘hrady voãi no-vej generácii poºovníkov. Sú to ãasto zbohatlíci, arogant-ní ºudia vo vysok˘ch pozíciách. Nemajú pokoru, berú toako ‰port. Je to obraz spoloãnosti. Po známostiach a po-litickej línii sa dávali lukratívne revíry rôznym indiví-duám, ktoré len drancujú prírodu.

Dokumentarista Tomá‰ Hulík, jeho filmyodvysielala ORF, ARTE, ZDF... Sme 6. 11.

(O ãom máme písaÈ, aby sa i tam neobjavil morálnyhnus, ktor˘ nás v‰etk˘ch schvátil?)

***

Na‰i ºudia si doteraz neuvedomili, ako sme sa za 20rokov od roku 1918 úÏasn˘m spôsobom posunuli dopre-du. Získali sme vlastné ‰kolstvo a kultúru, generácievlastn˘ch intelektuálov, nadobudli demokratickú politic-kú prax. Dokon‰tituovali sme sa na modern˘ národ.

Historik Roman Holec. Pravda 6. 11.

(Je Svätopluk viac ãi menej, neÏ M. R. ·tefánik? Ktoje viac a kto je menej? Máme tak smie‰ne málo ºudí,ktorí si zaslúÏia v‰eobecnú úctu, a my ich poãet e‰teoklie‰Èujeme.)

***

Sme krehkí, naivní a nedostatoãne vyvinutí na to, abysme v‰etko chápali. Sme cudzinci v rozºahlom a záhad-nom kozme. Sme tu a ãakáme na vás.

Tommy z Adelaide. Vedeck˘ ãasopis Cosmos leto 2010.

(Takto reagoval mlad˘ muÏ na v˘zvu austrálskehomagazínu, aby ãitatelia napísali krátku správu, kto-rou by sme my zo Zeme dôverne oslovili mimozem‰Èa-nov a ktorú ãasopis odo‰le cez internet. Návrh sa stre-tol s obrovsk˘m ohlasom – zareagovalo naÀ takmer26 000 ºudí. A dnes uÏ takéto posolstvo moÏno ani nieje len trápna fixná idea.)

***

Európania by sa mali znovu otvoriÈ Bohu. Je tragé-diou, Ïe na starom kontinente silnejú antiklerikálne aateistické hnutia. Cirkev je na ústupe aj v tradiãne kato-líckom ·panielsku a dokonca tu uzákonili aj interrupciea manÏelstvá medzi homosexuálmi.

PapeÏ Benedikt XVI. Lidové noviny 6. 11.

(PápeÏ ústup katolicizmu vidí aj v tom, ão samotné-ho Boha trápi asi menej neÏ cirkev.)

***

Hovorilo sa, Ïe perestrojka je na oklamanie Západu. Poºsk˘ historik a spisovateº

Adam Michnik. Sme 6. 11.(Ale tak ãi onak bola e‰te stále nedocenen˘m a najod-váÏnej‰ím skokom v 20. storoãí.)

***

Bojím sa, ãi sa z na‰ej kultúry nevytratí pomalosÈ. âosa stane, keì uÏ nebudeme maÈ moÏnosÈ meditovaÈ?Preferovaná je ohromná r˘chlosÈ, bez vstrebávania. Za-ujíma nás len povrch, uÏ nesiahame po hæbke. Keì nie-ão ãítam, povedzme, na i-Pode, ão ma zastaví, aby somsi pomedzi to nepreãítala e-maily, alebo si na googli ne-overila nejak˘ fakt?

Americká spisovateºka Nicole Krauss. T˘ÏdeÀ 8. 11.

(ªudstvo e‰te stále nedocenilo schopnosÈ ukladaÈ siv hlave rozváÏne my‰lienky.)

***

Koniec neºudského ãínskeho vedenia sa blíÏi. Pe-kinsk˘ reÏim obetuje záujmy veºkej väã‰iny, aby sa nie-koºkí jednotlivci, spätí s vládou, mohli staÈ extrémnymiboháãmi. K oslobodeniu v˘raznou mierou pomáha in-ternet. Tento prvok techniky je najväã‰ím darom preâínu.

âínsky kritik reÏimu a umelec Ai Weiwei. Rakúsky denník Heute 8. 11.

(V˘sostne moderná internetová technika predsa lenumoÏÀuje obãanom ‰tátu zlep‰iÈ ich existenciu, alenajmä ich pribliÏuje k predstave slobodnej‰ieho Ïi-vota a k ceste za ním.)

***

Jedného rána ktosi na nás namieri prístroj. Ani ho ne-musí stlaãiÈ, len ho krátko podrÏí v na‰om smere. V prie-behu jednej sekundy zistí o nás v‰etky stopy, ktoré smezanechali v sieti. Bude vedieÈ, kto sme. Zatiaº v‰ak ni-koho netrápi, Ïe dni slobodného, anonymného a nepo-zorovaného Ïivota sú nadobro zrátané.

Rakúsky spisovateº Martin Leidenfrost. T˘ÏdeÀ 8. 11.

(Podºa Leidenfrostovej vízie najmä facebook dra-maticky vstúpi do Ïivota ºudí a nik sa pred super-prí-strojmi nedokáÏe ubrániÈ. UmoÏnia komukoºvek,aby sa v‰etko o nás dozvedel, takÏe ‰éf jednej firmyupozornil svojich podriaden˘ch: „Ak chcete nieão zakaÏdú cenu utajiÈ, moÏno by ste to predov‰etk˘m ne-mali vôbec robiÈ.“ To je dobrá rada.)

***

Najväã‰ím nebezpeãenstvom, ktoré nás ohrozuje, jeprotekcionizmus. Stále neprijímame dostatoãné opatre-nia na zabezpeãenie skutoãne voºného obchodu.

Kancelárka Angela Merkelová. Financial Times 9. 11.

(V˘raz protekcionizmus nie je veºmi frekventovan˘,ale jav, ktor˘ sa za ním skr˘va, na celom svete asi naj-viac zane‰váruje ºudskú existenciu a znemoÏÀujespravodlivosÈ.)

***

Môj prv˘ záÏitok s Rómami – spätne ho hodnotím akosmutn˘ – bola na‰a spoluÏiaãka, ktorá so mnou chodila8 rokov do Z· a s ktorou sme sa v ‰kole nikdy neroz-právali. Sedela v poslednej lavici sama. Raz som sa po-kúsil pozrieÈ sa na svet jej oãami – keby som tam ja malsedieÈ 8 rokov, izolovan˘. Bolo to plaché dievãa, moÏ-no si nevedelo vybudovaÈ vzÈahy.

Programov˘ riaditeº Nadácie Milana ·imeãku Laco Oravec.

Pravda 9. 11.


80

(Vieme, ako vedia niektorí Rómovia strpãovaÈ Ïivotin˘m obãanom. Ale to nás neoprávÀuje, aby sme mypodobn˘m spôsobom deklasovali Rómov, ktorí sú cit-liví.)

***

Keì si nakladám kapustu alebo údim klobásy, skorokaÏd˘ mi povie, naão sa namáhaÈ, keì si to kedykoºvekmôÏem kúpiÈ v supermarkete. Rad‰ej si uÏívaj a maj po-hodu. Ale dotyk rúk s hmotou, s drevom, trávou, zemouzachováva zdrav˘ rozum, ãistí zmysly a cítenie ºudskos-ti. Bez toho vzniká neautentick˘, odcudzen˘ a odsúde-n˘ ãlovek, ktor˘ niã nevytvára.

Spisovateº Ivan Kadleãík. Sme 9. 11.

(Bola by hlúposÈ, keby sme nevyuÏili pohodlnosÈ ná-kupu v‰etk˘ch tovarov na jednom mieste. Ale keìnám pani pokladníãka radostne povie, Ïe sa jej po 10rokoch vrátil z Ameriky syn, môÏe nás obohatiÈ ináhodnota, neÏ je len akási domáca klobása.)

***

Nie som len tvárou z reklamy, ‰aty z kolekcie Rinal-di nosím rada aj v súkromí. Sú kvalitné, ale aj úãelné.Profesionálny vzÈah medzi mnou ako modelkou a firmouje na vysokej úrovni.

Nemecká modelka Tatjana Patitz.OÎene.sk 9. 11.

(A najpríjemnej‰ie môÏe byÈ najmä to, ak cíti, Ïe nieje len tvárou z reklamy.)

***

V SR sa objavili poãetné ‰kandály súvisiace so zneu-Ïívaním eurofondov. Peniaze z nich neputujú priamo nakonkrétne projekty, ale do vreciek najrôznej‰ích konzul-tantov. V 2007 ministerstvo v˘stavby vypísalo verejnúsúÈaÏ v hodnote 120 miliónov eur, ktorú zverejnilo na ne-verejnom mieste. Kauza je v SR známa aj ako „násten-kov˘ tender“. Iné ministerstvo minulo 600-tisíc eur ur-ãen˘ch na vzdelávanie Rómov na dotáciu pre 2 futba-lové muÏstvá.

Komentátor Stephen Castle. New York Times 10. 11.

(Ak sa niektorí politici te‰ili, Ïe svet zabudne na‰kandalózne narábanie s peniazmi z Bruselu, tak sakruto m˘lili. I keì sa verejné financie zneuÏívajú v celom svete, zrejme cynick˘ spôsob, ako sa poãasvládnutia predo‰lej koalície bez okolkov peniaze z Eu-rópy pouÏívali na súkromné alebo stranícke úãely, bolbezprecedentn˘.)

***

Keì pasaÏieri uviazli v New Yorku na pár hodín na‰tartovacej dráhe pre zlé poãasie i pre problémy s leti-skov˘m personálom, riaditeº Cush volal mnoh˘m cestu-júcim. OspravedlÀoval sa a ponúkol letenky na nové lety.Jeho osobn˘ zásah urobil hlbok˘ dojem na niektor˘chne‰Èastn˘ch klientov. Úspe‰n˘m návrhom bola in‰talá-cia bazénov˘ch rebríkov so 6 prieãkami namiesto 4. Preplavcov zrazu bolo jednoduch‰ie vyliezÈ z vody. Vyze-rá to ako malá zmena, av‰ak efekt tak˘chto zmien uro-bí veºkú zvrat vo vnímaní v˘robku alebo sluÏby klien-tom.

Britsk˘ podnikateº Richard Branson. HN 10. 11.

(Pravda, sluÏba musí byÈ k dispozícii v‰etk˘m obãa-nom, nie iba k svojim straníkom.)

***

ªudia sa p˘tajú, kde bol Boh, keì sa páchali stra‰néveci v nacistick˘ch koncentrákoch. To v‰ak, ão sa odo-hrávalo, bolo také hrozné, Ïe Boh sa do táborov smrtiani nedokázal pozeraÈ.

Rodáãka z Ko‰íc Iby Knillová(Ïije v Anglicku) (88). Pravda 10. 11.

(Nevieme niã o emocionálnom zázemí Boha. Iste ni-jaké nemá. Na poletovanie po vesmíre ho ani nepo-

trebuje. Jeho najväã‰ím omylom asi bolo, Ïe ãlovekucit predsa len dal.)

***

Vo filme Olé zápraÏka pre STV som si zahrala so svo-jím otcom. Koneãne sme boli na úrovni kolegov, ão jepre mÀa priam neskutoãné, lebo dovtedy sa na‰e hraniedrÏalo na úrovni otec a dcéra. VÏdy som sa cítila pod jehodozorom. KaÏdú jeho radu som chápala ako útok na mÀa.

Hereãka Kristína Farka‰ová. OÎene.sk 11. 11.

(Pracovno-partnersk˘ hereck˘ vzÈah je asi nároã-nej‰í pre otca – aby nestratil autoritu.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus november (Kto má vlastne na Bratislavskom hrade vy‰‰iu no-minálnu hodnotu? George Sörös alebo Kulichov Svä-topluk?)

***

âasom najväã‰ej slobody boli pre mÀa 90. roky. Vy-stúpil som zo v‰etk˘ch umeleck˘ch organizácií, nemalsom bankomatovú kartu ani telefón ãi bankov˘ úãet. Je-diné, ão som cel˘ ãas robil, bolo, Ïe som fotografoval,robil v˘stavy a venoval sa rodine. Bolo to nieão úÏas-né.

Fotograf Miro ·volík (50). TV oko 12. 11.

(Mlad˘m môÏe byÈ nepredstaviteºné, Ïe pre tvorcovbolo nevyhnutné aj ãlenstvo v umeleckom z4väze, akchceli, aby im usporiadali v˘stavu alebo kúpili od nichumelecké fotografie.)

***Verejní ãinitelia v USA zriedka zvíÈazia v sporoch t˘-

kajúcich sa osoãovania. V SR sa stala politická satirapredmetom súdnych sporov na ochranu osobnosti, kto-ré iniciovali verejní ãinitelia. Komik Bob Hope povedal:„Ak sa bojíme vtipkovaÈ o politick˘ch protivníkoch,potom uÏ nezostala politika, iba diktátori.“

Veºvyslanec USA v SR Theodore Sedgwick. HN 12. 11.

(Ak v niektor˘ch sporoch vyhrali Fico a Harabin, vy-hrala aj demokracia a justícia?)

***

ËaÏko odhadnúÈ, preão Dzurinda nedokáÏe v sebenájsÈ dostatok sily, aby sám odi‰iel. I jeho najväã‰í kri-tici totiÏ musia uznaÈ, Ïe práve on porazil meãiarizmus,ktor˘ nás vzìaºoval od civilizovanej Európy a dostal SRdo NATO i do EÚ. A nebyÈ jeho, nie sme ani v Schen-

gene a doteraz by sa u nás platilo slovensk˘mi koruna-mi. Mohol odísÈ so cÈou ako pán politik.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 12. 11.

(Koºk˘m verejn˘m ãiniteºom v‰ak vôbec záleÏí na ctipolitika?)

***

Niektoré projekty ministerstva práce mali slúÏiÈ nazvy‰ovanie zamestnanosti. Na základe jedného sa malza tisícky eur pre‰koliÈ barman na vizáÏistu. Brusel jeznepokojen˘, keì zisÈuje, ako nehospodárne sa naklada-lo s eurofondmi. Zbytoãné môÏu byÈ i trestné oznáme-nia, pretoÏe tí, ktorí tu boli pred nami, sedia ako poslan-ci v NR a poÏívajú imunitu.

·tátna tajomníãka ministerstva práce Lucia Nicholsonová. Sme 12. 11.

(Ktovie, aké zásady sú prioritné, keì vedenia stránvyberajú kandidátov na poslancov.)

***

Digitálny fotoaparát vám urobí technicky dobrú fo-tografiu za ak˘chkoºvek podmienok. No kedy treba stla-ãiÈ spú‰È, to nijak˘ fotoaparát nepovie. Dobr˘ fotografmá pred sebou iba nekoneãno. TrpezlivosÈ ãakania a po-zorovania ho odmeÀuje iba mal˘mi neãakan˘mi darmi

Fotograf Karol Kállay. Pravda 13. 11.

(Postreh o spojitosti dobrej fotografie a nekoneãna jezaujímav˘, ale nie oprávnen˘.)

***

Staré známe stereotypy nevraÏivosti voãi prisÈahoval-com sa z krãiem preniesli do televíznych diskusn˘ch pro-gramov. Prevláda predov‰etk˘m pocit, Ïe národná kul-túra je v ohrození a Ïe sa musí presadiÈ ako Leitkultur,smerodajná kultúra, ktorú prijmú v‰etci novopri‰elci.

Nemeck˘ filozof Jürgen Habermas. The New York Times 13. 11.

(KaÏd˘ odmieta, aby mu niekto vnucoval svoju kul-túru. Ale svoju rád vnucuje in˘m.)

***

Najv˘znamnej‰ím archeologick˘m objavom súãas-nosti sú nálezy t˘kajúce sa keltského knieÏacieho palá-ca z 1. storoãia pred Kristom na hradnom návr‰í v Bra-tislave. V interiéroch stavby sme na‰li ãrepy z amfor, kto-ré som dovtedy poznala iba z Ríma, Ïelezné a bronzo-vé predmety. Slovensko zaãína maÈ povesÈ archeologic-kej veºmoci.

Vedúca v˘skumného tímu Margaréta Musilová. Pravda 13. 11.

(Kvôli straníckej propagande sa ideme zadrhnúÈ efe-mérnou Svätoplukovou sochou na hradnom nádvo-rí. Keì v‰ak archeológovia po tvrdej námahe obja-via 2000-roãné skvelé pamiatky dokumentujúce, akésú na‰e dejiny bohaté, ani jeden politik si ich nev‰im-ne.)

***Ktosi raz povedal, Ïe Boh je chybná informácia, a in˘

zasa, Ïe je Google. Dlho som verila tomu prvému, v po-slednom ãase sa prikláÀam k druhému. Boh je v‰evedú-ci, v‰adeprítomn˘ a neviditeºn˘. Ale veì to je aj Goog-le! Surfujem po internete ako posadnutá, pretoÏe mojahladná du‰a hºadá metafyzické prílohy, boÏské vitamí-ny.

Chorvátska spisovateºka Dubravka Ugre‰iãová. Sme 13. 11.

(Máme uÏ záºahu bestsellerov˘ch spisovateliek, ale in-telektuálne originálnu ani jednu.)

***

Vzdelanie prestalo byÈ v SR hodnotou, hoci kedysi pa-trilo medzi 3-4 najuznávanej‰ie. Dnes väã‰inu Ïenie navysokú ‰kolu túÏba získaÈ diplom, aby mohli zarobiÈ väã-‰ie peniaze. A od toho sa odvíja mnoÏstvo problémov,


81

Hlavn˘ ‰éf Space X Elon Musk. HN 18. 11.

(Ak je nám pred skorou smrÈou za nieãím ºúto, takza t˘m, Ïe sa vesmírnej turistiky, hoci je na dohºad,nedoÏijeme. Ale uÏ to vyvoláva úÏas, Ïe je taká reál-ne blízka.)

***

Vrahovia a zlodeji, nekorumpujte obãanov a nevraÏ-dite, pretoÏe Boh vás vidí! SpravodlivosÈ existuje. Bohje jej ruãiteºom. ZavraÏdili advokáta, ktor˘ bol ako in-telektuálny bojovník za spravodlivosÈ brutálne zlikvido-van˘. Aj preto, Ïe na‰a spoloãnosÈ vykazuje v medziºud-sk˘ch vzÈahoch i hospodárskej oblasti brutalitu, chcemodsúdiÈ ãiny, zabíjajúce mravné cítenie ºudí.

Katolícky biskup Rudolf BaláÏ. Pravda 18. 11.

(SpravodlivosÈ je pre ºudí mimoriadne dôleÏitá. Alei preto sa k nej ãlovek prebíja ÈaÏko, lebo BoÏia spra-vodlivosÈ iste nemá také parametre, ako jej prisudzu-jú ºudia.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 18. 11. (Îobráci – na rozdiel od politikov – nikdy nezradiliideály Novembra ’89.)

***

S pribúdajúcim vekom prehodnocujem hierarchiumojich hodnôt a zisÈujem, ão je v Ïivote naozaj podstat-né a dôleÏité. Preto aj teraj‰ie druhé otcovstvo s dvomamal˘mi dcérami si vychutnávam intenzívnej‰ie, neÏpredo‰lé. V ranej umeleckej mladosti som zanedbávalprvé dve deti, ktoré sú dnes uÏ dospelé, kvôli tomu, Ïesom sa chcel staÈ veºk˘m umelcom, ão bolo prejavomtypického egoizmu zaãínajúceho umelca. Je parado-xom, Ïe som dosiahol v umení menej, ako v posledn˘chrokoch, kedy je pre mÀa prvoradá rodina a umenie aÏ na2. mieste.

ReÏisér Du‰an Rapo‰. Pravda 19. 11.

(Rapo‰ov pocit môÏe byÈ aj prejavom slabosti. Dnessi uÏ nie je tak˘ ist˘ sebou a preto hºadá hocião, ãímby sám sebe zdôvodnil svoj vnútorn˘ zmätok a skla-manie zo seba.)

***

Jednou z najväã‰ích vedeck˘ch záhad je neexisten-cia antihmoty. K˘m hmota tvorí cel˘ známy vesmír av‰etko okolo nás, nikto nevie, kam zmizla v‰etka antih-mota. Odstránila ju z dosiaº nevysvetlen˘ch príãin prí-roda. Je preto veºmi zaujímav˘ najnov‰í vedeck˘ pro-jekt, ktor˘ umoÏní vytvoriÈ stabilné a neutrálne atómyantihmoty. Vìaka tomu, Ïe vieme dosÈ dlho udrÏaÈ an-tihmotu pri Ïivote, uÏ nebude môcÈ pred nami dlho skr˘-vaÈ svoje tajomstvá.

Dánsky v˘skumník Jeffrey Hangst, hovorca projektu Alpha.

Pravda 19. 11.(BlíÏia sa vedci-v˘skumníci k pozícii Boha-Stvorite-ºa? Aké úÏasné veci objavia?)

***

ktoré dnes pociÈujeme, vrátane morálneho relativizmu.Prof. Vladimír ·ucha, autor knihy

„Aby univerzita mala du‰u“. Pravda 15. 11.

(Samozrejme, aj v uplynul˘ch desaÈroãiach chceliuniverzitní profesori získaÈ slu‰né peniaze, lebo uÏ lenich status vzdelanca ich nutkal, aby neboli Ïobrák-mi, ale v minulosti väã‰ina pri tom neignorovala„du‰u vzdelania“.)

***

V konvenãnej vojne poráÏku a víÈazstvo zväã‰a sym-bolizujú jednotky, ktoré napochodujú do hlavného mes-ta nepriateºa. Naozaj v‰ak potrebujeme t˘mto ‰t˘lom po-raziÈ islamistick˘ch ozbrojencov? Nie, nie je to potreb-né a ani sa to nikdy nepodarí. Dlhodobou stratégiou, kto-rá povedie k úspechu, je vzdelávanie, prosperita, pocho-penie a demokracia.

·éf britsk˘ch ozbrojen˘ch síl generál David Richards.

Sunday Telegraph 15. 11.(To sú totiÏ 4 veci, o ktoré vlastenci z Al-Kájdy nema-jú ani najmen‰iu chuÈ bojovaÈ.)

***

Dnes sa mnohí vyÈahujú, Ïe nikdy nehrali na politic-k˘ch festivaloch, ale medzi nimi je plno tak˘ch, o kto-r˘ch tam ani nikto nemal záujem.. Obãas fakt „ãumím“,kto v‰etko bol disident.

Spevák skupiny Olympic Petr Janda. Sme 15. 11.

(A nejde len o pop-hudobníkov, ale aj básnikov ãiprávnikov.)

***

Bartók je pre mÀa najväã‰ou postavou hudby 20.storoãia. Jeho nevídaná invenãnosÈ spracovaná ojedine-l˘m hudobn˘m intelektom nemá obdoby. Îe vpl˘val napre‰porsk˘ hudobn˘ Ïivot, je zásadné. Nikdy v‰ak ne-mal slávu, aká by mu patrila.

Klaviristka Magdaléna Bajuszová. Pravda 15. 11.

(Pritom vraj minul v‰etky peniaze na svoje záºuby:skúmal hmyz, jazyky, pesniãky...)

***

AÏ keì sa vám narodí dieÈa, zistíte, Ïe to je zázrak,ktor˘ sa nedá opísaÈ slovami. V hitparáde va‰ich Ïivot-n˘ch priorít je okamÏite na prvom mieste a vá‰ Ïivot sazaãne podriaìovaÈ iba jemu. Prach sme a na prach sa ob-rátime, ale na‰e gény pokraãujú v na‰ich deÈoch ìalej.

Herec Marek Majesk˘. OÎene.sk 16. 11.

(K˘m nebudeme s istotou vedieÈ, ãi Boh nemá s naminejak˘ tajupln˘ zámer, nebudeme vedieÈ ani to, ãi vna‰ich deÈoch sú dediãské gény, tvoriace zárodokveãného Ïivota.)

***

Cítil som únavu, nemal som ãas ani na svojich pria-teºov, a tak som povedal: dosÈ. Ameriãania ma prehová-rali, ponúkali mi 8 miliónov. Mohol som to prijaÈ. Na-krútil by som pár akãn˘ch scén, vzal by som 8 miliónova ‰iel by som domov. Bol by som bohat‰í, ale dobre bysom sa necítil, pretoÏe by som podviedol film. Nemámpeniaze aÏ tak veºmi rád, aby som to urobil.

Francúzsky reÏisér Luc Besson. Sme 16. 11.

(Vyzerá to ako falo‰né gesto, ktorému nemusíme ve-riÈ. A predsa sa nájdu ºudia, ktorí si dajú záleÏaÈ nasvojom rebríãku hodnôt. Asi ich nie je veºa, ale je toveºká ºudská sila.)

***

MoÏno by nám prospelo vychovávaÈ menej politoló-gov a viac inÏinierov.

Ekonóm Anton Marcinãin, podpredseda KDH.HN 18. 11.

(A najviac by nám prospelo vychovávaÈ dobr˘ch po-litológov. A e‰te lep‰ích politikov.)

***

S decentralizáciou krajiny sa decentralizovala aj ko-rupcia. Kto chce dnes nieão „vybaviÈ“, demiÏóny uÏ na-ozaj nemusí nosiÈ na ministerstvá do Bratislavy. Posta-ãí na „em-en-vé“.

Komunálny právnik Vladimír Piro‰ík. Pravda 18. 11.(Je vôbec v SR e‰te nejak˘ úrad alebo verejná in‰ti-túcia, kam by ãlovek i‰iel s pocitom istoty, Ïe tamstretne len ºudí slu‰n˘ch, ãestn˘ch, ochotn˘ch a ne-skorumpovan˘ch?)

***

Nemecko má málo kresÈanstva a preto sa my, kres-Èanskí demokrati, musíme postaraÈ o jeho oÏivenie. Teo-reticky je to zvládnuteºná poÏiadavka, veì kto uÏ má oÏi-viÈ kresÈanstvo, ak nie my. V praxi v‰ak tento pokus ooÏivenie vyzerá inak, pretoÏe v na‰om tíme ch˘bajúnad‰enci.

·éfka kresÈansk˘ch demokratov Angela Merkelová. Sme 18. 11.

(KresÈanské strany sa vôbec dostávajú do závozu. Sniãím pozitívnym neprichádzajú.)

***

Hudobná infra‰truktúra Západu (Ïurnalizmus, vyda-vateºstvá, koncertné priestory, festivaly), ale aj v‰eobec-n˘ vkus je na tom o nieão lep‰ie ako u nás. âo nezna-mená, Ïe tu nevznikajú úÏasné veci. V̆ hodou V̆ choduje jeho drzá, surová energia, s ktorou sa moÏno presa-diÈ.

Hudobník Peter Gonda, autor projektuEastern Daze (V̆ chodné ãaro). Pravda 18. 11.

(S v˘hodami je to tak, Ïe ich treba ão najlep‰ie vyuÏiÈ,ale nie preexponovaÈ aÏ do tej miery, Ïe sa ich pred-nosti zmenia na hlúpy vpád chvíºkov˘ch extrava-gancií.)

***

ZamilovaÈ sa nie je tragédia, ale nemali by ste prepad-núÈ citovému opojeniu, ktoré si vyÏaduje príli‰ veºa va-‰ej energie a obetí.

Publicistka Monika Schönová. OÎene.sk 18. 11.

(Zriedkavo sa v‰ak dá zblíÏiÈ s partnerom bez toho,aby nás to nestálo veºa energie.)

***

Keì sme pripravovali v˘stavu Levoãská biela pani,pátrali sme 3 roky po faktoch o osude jedinej Ïeny v ra-kúsko-uhorskej histórii, ktorú popravili za vlastizradu.Maìarsk˘ spisovateº Jókai ju vykresºuje ako Ïenu, kto-rá pod vplyvom svojho milenca zradila manÏela i vlasÈ.Ale nepodarilo sa nám s istotou zistiÈ, ãi jej dramatick˘príbeh je pravdiv˘, alebo len legendou.

Spoluautorka v˘stavy Silvia Lörinãíková. Pravda 18. 11.

(Ktovie, ãi existuje nejak˘ reálny dôvod, preão sa dnesuÏ takmer neobjavujú knihy o Ïivote zaujímav˘chosobností, v ktor˘ch by boli aj úryvky z ºúbostn˘chlistov hrdiniek, ãi denníky alebo závety ºudí, ktoríreálne Ïili. E‰te viac by sme si uvedomovali, ako saÏivotn˘ ‰t˘l muÏov i Ïien veºmi zmenil.)

***

Vesmírne cestovanie uÏ nie je iba kúskom sci-fi. Vy-víjame raketu, ktorá revoluãne zníÏi náklady letu k ves-mírnej stanici. Na‰i kozmonauti pochádzajú z rôznychvrstiev: Od umelcov a vedcov po zabávaãov a finanãní-kov. Majú rovnak˘ sen: vidieÈ planétu a zaÏiÈ beztiaÏo-v˘ stav a byÈ priekopníkmi v nieãom takom novom, akoje vesmírna turistika.


82

Knihy a filmy chodievam nakupovaÈ do Teheránu.Irán poznám lep‰ie ako Afganistan. Iránci sú otvorenej-‰í a intelektuálnej‰í. Záujem o umenie a literatúru je tamobrovsk˘, ale vláda je prí‰erná, ºudia sú v mysliachoveºa ìalej ako politici. Aj tak je to lep‰ie neÏ v Afga-nistane, kde tretina obyvateºov sú analfabeti. Z môjhobásnického debutu sa v Afganistane predalo 4 000 ku-sov! No musím byÈ opatrná. Afgansk˘m muÏom sa ne-páãi, keì Ïena pí‰e. Poetku Nadiu Anjumanovú zavraÏ-dil jej vlastn˘ manÏel. Mala vtedy 25 rokov a 6-mesaã-nú dcéru...

Afganka Diana Saqebová, vyhlásená 2x za hereãku roka v Iráne. Sme 20. 11.

(Svet je pln˘ záhadn˘ch paradoxov. Irán, dediã skve-lej kultúry spred tisícroãí, takmer podºa ºubovôlepopravuje bezmocné Ïeny. Pritom v Afganistane,spola analfabetickom, existuje v meste Mazár-e ·a-ríf ateliér pre súãasné umenie a diskusn˘ klub, k˘mkultúrna Bratislava literárny dom vôbec nemá a takskoro ani maÈ nebude.)

***

ªudia si neuvedomujú, Ïe v‰etko, ão sa v médiáchprezentuje, je nieãí názor, nie objektívna pravda. S mien-kou ºudí sa dá manipulovaÈ aj tak˘mi zdanliv˘mi drob-nosÈami, ako je poradie príspevkov v TV novinách. Keìje správa zaradená na zaãiatku, zdá sa nám dôleÏitá. Akje v‰ak na záver pred reportáÏou o surfujúcom prasati,budeme ju vnímaÈ úplne inak.

·kolská psychologiãka Eli‰ka Kostelníková. OÎene.sk 20. 11.

(Je oveºa viac podstatn˘ch vecí, neÏ sú tie, o ktor˘chsa v súvislosti s verejnoprávnymi médiami povrchnemesiace diskutuje. Ak nedostanú program STV dorúk kompetentní a rozhºadení ºudia, v‰etky reãiãkysú zbytoãné, lebo bez viacrozmerného, zaujímavéhoa profesionálne jedineãne skomponovaného progra-mu je zbytoãná verejnoprávna TV.)

***

Keì som sa rozhodol písaÈ o umelom riadení poãa-sia, vedel som, Ïe riskujem v˘smech. Ale niekedy staãízdvihnúÈ hlavu a pozorovaÈ. A zbaviÈ sa pritom v‰etk˘chpredsudkov a klásÈ si jednoduché otázky. Je toto normál-ne? Bolo to tak vÏdy? Alebo sa nad na‰imi hlavami v po-sledn˘ch rokoch deje nieão nezvyklé? Sám som videlveºmi zvlá‰tne stopy na oblohe, ktoré mi doslova vyra-zili dych. Uprostred sa pretínali a tak vytvárali pozoru-hodn˘ kríÏ.

Îurnalista Adam B. Barto‰.Prvnízprávy.cz 20. 11.

(Áno, staãí zdvihnúÈ hlavu a ÏasnúÈ nad tajomstva-mi, ktoré nevieme ani pomenovaÈ. âo sa dialo v ãase,keì ºudstvo bolo e‰te veºmi hlúpe a znamenia na ob-lohe vnímalo ako text, ktor˘ naãmáral BoÏí prst,hoci Boh mal vtedy asi iné starosti s vesmírom aºuìmi?)

***

âínsku vládu musí hrozne rozãuºovaÈ, keì vidí, akoNobelove ceny putujú k nesprávnym âíÀanom. Literár-ny kritik a politick˘ komentátor Liou Siao-po získal toh-toroãnú Nobelovu cenu mieru, zatiaº ão si odpykáva trestodÀatia slobody za „podvracanie“ komunistického reÏi-mu. Absolútne bezmocn˘ a úplne neznámy intelektuálzískal nielen svetovú slávu, ale naraz je omnoho sláv-nej‰í i uprostred samotnej âíny.

Holandsko-anglick˘ spisovateº Ian Buruma. Sme 20. 11.

(Zdanlivo niã nezmení udelenie Nobelovej ceny anina ‰tátnom zriadení despotick˘ch ‰tátov, ani na ko-naní jednotliv˘ch diktátorov. Ale úÏasne siln˘ je psy-chologick˘ efekt v du‰i absolutistov: oslabuje ich ve-domie nedotknuteºn˘ch autokratov.)

***

Zdá sa, Ïe odporcovia totality sedeli v bankách, ROH,milíciách, a dokonca aj v radoch KSâ. Mnohí nadáva-

li po krãmách. Ale aÏ po páde reÏimu vyjavili, Ïe boliodporcami neslobody.

Prezident âR Václav Klaus. T˘den.cz 20. 11.

(Splo‰Èovateºom je vÏdy najlep‰ie. Krivenie udalostíje v podstate ºahké, pretvárka a ochota prijaÈ ju tak-mer znemoÏÀuje pravdivo oznaãiÈ deformátorov akopodvodníkov.)

***

Nie pravda je dôleÏitá, ale tí, pre ktor˘ch je dôleÏitá.Básnik Tomá‰ Janovic.

T˘ÏdeÀ 22. 11. (A najmä to, ako ju kto dokáÏe pouÏiÈ, vyuÏiÈ a zneu-ÏiÈ.)

***

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 22. 11.(Tieto chatrné kolieska horko-ÈaÏko udrÏia na vodepán Barrosa, ale nie Írsko.)

***

Koaliãné vládnutie nie je väã‰inou o programov˘chkompromisoch, ale o dohode, Ïe si strany, ktoré spoluvládnu, nebudú ist˘ ãas hádzaÈ polená pod nohy a nebu-dú chytráãiÈ na úkor druhého. A Ïe sa nespoja s nik˘min˘m a nevy‰achujú koaliãn˘ch partnerov z hry.

Komentátor Rudolf Kuãera. âesk˘ rozhlas 22. 11.

(Ak má ãesk˘ publicista pravdu, v súãasnej politikeniã nie je zaloÏené na ideáloch a na pekn˘ch záme-roch. Koalícia sa teda v niãom nepodobá na u‰ºachti-losÈ priateºstva a je tak isto prekalkulovan˘m obcho-dom, ako ãokoºvek iné v politike. âo graciózne spá-ja KDH s Mostom a SDKÚ so SaS? âo sociálne a vlas-tenecké spájalo Smer s HZDS a so SNS? Jediné, ãosa bly‰Èalo, boli milióny eur.)

***

Slovenky zmenu pri úprave svojich vlasov dlho pri-pravujú a nezveria sa do rúk hocikomu.

Kaderníãka Eva Fabianová. OÎene.sk 23. 11.

(StarostlivosÈ o estetickú úpravu svojich kaderí moÏ-no nie je vrcholnou kultúrnou aktivitou. Ale ak cezÀu je Ïena viac sebou samou, ak sa takto zdanlivo ob-skúrne dokáÏe presadiÈ vo svojom okolí a získaÈuznanie, netreba sa tváriÈ pov˘‰enecky. V máloãomsa vieme uplatniÈ v zahraniãí. Ak sa to stane cezÏenské vlasy, nie je to nijaká hanba.)

***

NATO má za sebou najkrvavej‰í rok vojny v Afga-nistane. Ale alianãní lídri si mastia bru‰ká frázami o na-júspe‰nej‰om zoskupení dejín. A tak sme sa rozhodli, Ïev konflikte, ktor˘ nevieme vyhraÈ, si zastrieºame e‰te 4roky, hoci afganského ºudu sa na názor nik nep˘ta.

Vysoko‰kolsk˘ uãiteº Eduard Chmelár. Pravda 24. 11.

(KeìÏe o afganskom ºude niã nevieme a vedieÈ nechce-me, na jeho názor sa nep˘tame.)

***

My, Nemci, nestaviame zloãiny Nemcov na âechoch

a âechov na Nemcoch na rovnakú úroveÀ, neporovná-vame ich. Sme ìaleko od toho, aby sme ich konfronto-vali, pretoÏe by to bolo dobrodruÏné a historicky by tobol ìal‰í zloãin. S vedomím hrôz, ktor˘ch sa Nemci do-pustili v âesku na âechoch, preberáme zodpovednosÈ astaviame sa ãelom k dejinám.

Nemeck˘ prezident Christian Wulff. T˘den.cz 24. 11.(V Maìarsku e‰te nevyrástol ‰tátnik, ktor˘ by – ãe-lom k dejinám – naplno posúdil, ão Madari v prie-behu storoãí vykonali Slovákom. Ale i mnohí Slová-ci by sa mali v záujme civilizovaného Ïivota zamys-lieÈ nad t˘m, ãi svojimi v˘rokmi netkvejú kdesi v mi-nulosti.)

***

AÏ v 130 krajinách sveta sa podniky te‰ia niÏ‰iemudaÀovému a odvodovému zaÈaÏeniu, neÏ je to na‰e a v102 krajinách im plnenie daÀov˘ch a odvodov˘ch po-vinností zaberie menej ãasu neÏ nám, v dôsledku ãohoaÏ 121 daÀov˘ch systémov v rebríãku predbehlo ten ná‰.

Prezident Nadácie F. A. Hayeka Ján Oravec. HN 25. 11.

(Neviem, ktor˘ politik – predseda NR? premiér? – bymal niesÈ zodpovednosÈ za totálny chaos v hlavách ob-ãanov z neprehºadného sumára platieb –, ale niektoby urãite mal.)

***

Dosiahla som v‰etko, ão som chcela. Ale keì som ote-hotnela a dozvedela sa, Ïe ãakám dcéru, zostala som v‰oku. Uvedomila som si, Ïe v takejto spoloãnosti, kdesú e‰te stále schopní kameÀovaÈ Ïeny, dcéru nechcem.Vynorilo sa mi v‰etko utrpenie, ktor˘m som v Ïivote pre-‰la a ktoré som chcela vymazaÈ z pamäti. Vedela som,Ïe t˘m teraz bude musieÈ prejsÈ aj ona.

Iránska právniãka ·ádí Sadrová. Sme 25. 11.

(U nás sa uÏ síce nekameÀuje, ani sa Ïeny nestavajúna pranier, ale mnohí zaÏijú i tak drastické dni a mu-sia sa nechaÈ ‰ikanovaÈ od primitívov. Preto sa p˘tamoprávnene, ãi som svojim deÈom urobil dobre, keìsom ich poãal do sveta, v ktorom budú musieÈ ÏiÈ.)

***

Najlep‰ie je, ak sa ãlovek z hudby te‰í. Ak sa mu hrátak dobre, akoby z neho hudba vychádzala sama. Nevie,kde sa v Àom berie, chytá intonácie a hrá, akoby bol na-pojen˘ na pramene kdesi hore. Páãi sa mi Beethoveno-va my‰lienka, Ïe hudba je vy‰‰ie zjavenie ako v‰etka mú-drosÈ a filozofia. Komponovanie je ako po‰ta. Ktosi cezvás posiela hudobné my‰lienky a vy s t˘m niã nemáte.Ste len prostriedok.

V‰estranná hudobníãka Sisa Michalidesová. TV oko 26. 11.

(Hudba je jediné umenie, ktoré sa ãasto prirovnávak BoÏiemu stvoriteºstvu. Taká je autonómna, nezávis-lá od slov, ktoré ãasto obmedzujú svojimi stroho for-mulovan˘mi námetmi a postrehmi rozlet du‰e. Jedi-ne hudba má ‰ancu byÈ slobodná ako Boh.)

***

Prem˘‰ºanie ‰tudentov bolí. Îiaci nie sú veºmi ochot-ní odpovedaÈ na otázky, pri ktor˘ch nie je jednoznaãnáodpoveì. SnaÏia sa odhadnúÈ, ão si o danej veci myslímja a trafiÈ sa do toho, pretoÏe tak si predstavujú správnuodpoveì. Je málo t˘ch, ktorí sa s témou popasujú a po-kú‰ajú sa vyjadriÈ svoj názor, podloÏiÈ ho faktami a prí-padne ho aj korigovaÈ.

Profesor gelnického gymnázia Martin KríÏ. TV oko 26. 11.

(Mlad˘ch, najmä ‰tudentov, si ãasto idealizujeme apredstavujeme si ich ako pokraãovateºov revoluã-n˘ch v˘bojov povedzme z roku 1989. LenÏe v súla-de s t˘m, ão nasajú doma v rodine, mnohí sú jednakpohodlní a jednak vypoãítaví: chcú sa maÈ ão najskôrdobre a veºké ideály len máloktor˘ch vzru‰ujú a in‰-pirujú.)


83

***

Istú ãasÈ mozgu musím maÈ stále vyãlenenú pre tele-novelu Panelák a vÏdy na úkor rodiny a koníãkov. Od-menou je v‰ak nielen príjemné divácke uznanie, ale i fi-nanãná nezávislosÈ.

Scenárista a herec Andy Kraus. TV max 26. 11.

(Také individuality, ako je Kraus, stále majú pocit,Ïe sú ãímsi in˘m neÏ ostatní, a Ïe si zaslúÏia, aby osuds nimi zaobchádzal v˘nimoãne. Kraus v‰ak zatiaºniãím v˘nimoãn˘m nie je a vyzerá to tak, Ïe ani ne-bude. Je len bezduch˘m obchodníkom v TV-biznise.)

***

Hovorca Vatikánu Lombardi varuje veriacich, aby ne-povaÏovali pápeÏove slová, Ïe v urãit˘ch prípadoch pri-pú‰Èa pouÏitie kondómu, za revoluãn˘ obrat. NuÏ, takínaivní naozaj nie sme. Tento mal˘ ústupok by moholviesÈ k úplnému kolapsu celého uãenia katolíckej cirk-vi o antikoncepcii. A to si Vatikán v nijakom prípade ne-môÏe dovoliÈ.

Biológ Rastislav ·koda. Pravda 27. 11.

(Centrom vatikánskej pozornosti sú problémy ºudí,ktoré zväã‰a súvisia s erotickou hrie‰nosÈou, a menejpriestoru sa venuje úsiliu oÏiviÈ Boha v ºudskom ve-domí.)

***

Ruská pravoslávna cirkev spisovateºa Leva Tolstéhoako protikresÈanského predstaviteºa vyobcovala. Samot-ného Tolstého by to urãite netrápilo. Sila jeho talentu mudala jedineãnú moÏnosÈ ísÈ svojou cestou a ospievaÈ Ïi-vot vo v‰etk˘ch jeho prejavoch. Pri ãítaní Tolstého po-ciÈujem filozofick˘ pôÏitok. Jeho umelecké slovo rodívône, zvuky, vibrácie pocitov, nálad.

Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev. Sme 27. 11.

(Rôzne náboÏenské formácie sú na míle vzdialené odtoho, ão tvorí vrcholné hodnoty ºudského ducha. Pri-tom Boh nemá dôvod, aby ochudobÀoval ºudí o filo-zofick˘ pôÏitok.)

***

Tri ‰tvrtiny Sloveniek a Slovákov sú presvedãení, Ïedobré manÏelstvo ãi dlhodob˘ vzÈah nemôÏu existovaÈbez kvalitného sexu. Polovica by sa rada milovala e‰teãastej‰ie, neÏ teraz.

Predsedníãka Slovenskej sexuologickej spoloãnostiDanica Caisová. OÎene.sk 27. 11.

(Vplyvní ºudia – aj kÀazi – by sex nemali ºuìomzhnusovaÈ, ale skrá‰ºovaÈ, aby sa pri sexe nehanbilia aby mali pri Àom pocit ºudskej u‰ºachtilosti part-nerovej i svojej.)

***

KresÈania sú dnes najsystematickej‰ie a najbrutál-nej‰ie prenasledovan˘m spoloãenstvom na svete a ichprenasledovatelia sa te‰ia totálnej beztrestnosti.. Ne-smieme dopustiÈ, aby nám skutoãnosÈ, Ïe sú príslu‰ník-mi kedysi dominantného náboÏenstva, bránila vidieÈveci také, aké sú. Alebo je dovolené ºudí utláãaÈ, poni-ÏovaÈ a t˘raÈ v mene novej vojny civilizácií?

Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy. The New York Times 27. 11.

(NáboÏenstvá sú prameÀom ideológií, v ktor˘ch ne-dominuje láska k blíÏnym, teda bytostiam, ktoréstvoril Boh, Alah, Hospodin. Sú príli‰ plá‰tikom ne-koneãn˘ch svinstiev, ktoré sa presúvajú z jedného sto-roãia do druhého a z jedného vierovyznania do iné-ho.)

***

B˘val˘ kolega z rakúskej banky sa rozhodol uÏiÈ si smanÏelkou dovolenku v Levoãi. Pár km pred cieºom saim pokazilo auto. Bol neskor˘ veãer a tak zavolal do ho-

tela s malou du‰iãkou. Na jeho prekvapenie o chvíºu pri-stál pri nich taxík a odviezol ich do hotela. ZároveÀ saobjavila i odÈahová sluÏba autoopravovne, ktorá im autovzala do opravy. Najväã‰í ‰ok zaÏili ráno, keì ich predhotelom ãakalo náhradné auto, ktoré mohli pouÏívaÈ, k˘mim to ich neopravia. Do mÀa ‰tuchol: Máte toºko úÏas-n˘ch miest. Preão sa v‰ak lep‰ie nepredávate?

Finanãná expertka Elena Kohútiková. HN 29. 11.

(Sme natoºko zadubení, Ïe nechápeme, ako i na ná‰osobn˘ zisk vpl˘va, ak sa vytvára u nás ão najviackvalitn˘ch sluÏieb a ak o tejto kvalite vieme pre-svedãiÈ ão najviac ºudí.)

***

V Amerike 28-hodinová cesta vlakom bola úplnenajlep‰ia. Keì sme mali vystúpiÈ, mali sme pocit, Ïe bysme ‰li pokojne ìalej. Boli sme odd˘chnutí, mali smeveºa energie, naãerpali sme silu. Cesta vlakom upoko-juje. Je to pre nás psychohygiena. Keì sme doma, pra-cujeme. Treba v krátkom ãase urobiÈ stra‰ne veºa vecí.A keì si sadne‰ do vlaku, v‰etko pustí‰ z hlavy.

·ina z hudobnej skupiny Longital. T˘ÏdeÀ 29. 11.

(Je prekvapujúco ÈaÏké nájsÈ okolo seba harmonic-kú atmosféru a sami ju vytváraÈ.)

***

Podºa nového predsedu Matice slovenskej Tkáãa za-viedol jeho predchodca Marku‰ akúsi finanãnú monokra-ciu, keì o veºk˘ch peniazoch rozhodoval len on. âo jev‰ak oveºa váÏnej‰ie, MS sa má nachádzaÈ v totálnomúpadku s klesajúcim poãtom ãlenov.

Historik Milan Zemko (SAV). Sme 30. 11.

(Ak vo väã‰ine demokratick˘ch ‰tátov Ïiadne Mati-ce nejestvujú a ak si niekto myslí, Ïe Slováci ju potre-bujú, mala by to byÈ in‰titúcia, ktorá by dokázala pre-ãistiÈ a skultúrniÈ verejn˘ Ïivot v SR. Tá na‰a sa v‰akod Novembra ’89 niãím obrodzujúcim neblysla.)

***

Je zvlá‰tne porovnávaÈ erotické scény t˘m spôso-bom, ãi je jedna odváÏnej‰ia ako druhá. Stále je to ero-tická scéna a stále ste v nej vyzleãení.

Hereãka Anne Hathaway (romantická komédia Láska a iné drogy).

Pravda 30. 11.(O hanblivosti poãas tisícroãí veºa nevieme, ale mno-hé kniÏné texty naznaãujú, Ïe sa takmer vôbec neme-ní. Pritom nemá hlb‰í dôvod. Je to len zaujímavo vy-formovan˘ pocit, ktor˘ nepochopiteºne zaÈaÏuje ºud-ského ducha, a my ani netu‰íme, kto ho vymyslel.)

***

PápeÏ verejne prezentoval názor (o doteraz zakáza-nom pouÏívaní prezervatívov), za ktor˘ dostávajú kritic-kí katolíci „po prstoch“. Nevyvodil v‰ak z toho hlb‰iedôsledky. Je to ìal‰ia pokrytecká epizóda z teórie a pra-xe ústredia rímskeho katolicizmu.

Publicista Miroslav Kocúr. Sme 30. 11.

(V posledn˘ch rokoch pápeÏ hekticky osciluje medzimodernej‰ím v˘kladom dlhé roky tradovan˘ch cir-kevn˘ch dogiem a medzi pripútanosÈou k normám,ktoré pôsobia skôr ako v˘mysel vatikánskej hierar-chie, neÏ ako BoÏí odkaz ºuìom.)

***

Îeny vedia, ão a koho chcú, aj ão a koho nechcú. Ahoci si neskôr hovoria, Ïe sa nerozhodli najsprávnej‰ie,k˘m prvé nedostanú a druhé nestratia, ÈaÏko ich presved-ãí‰, Ïe sa m˘lia.

Spisovateº Maxim E. Matkin. OÎene.sk 30. 11.

(Podobné veãné múdrosti, aj keì ich vyslovujú uzná-vaní autori, nie sú niãím in˘m, neÏ len zhlukom slov,

ktor˘ je v koneãnom dôsledku frázou. Aj keì sa mi-lióny Ïien a muÏov na seba podobajú, predsa sa kaÏ-d˘ nejako odli‰uje od ostatn˘ch vo svojich pocitochi názoroch, a najmä vo svojom konaní. Matkin mátrochu pravdu. Ale len trochu.)

***

Som presvedãen˘, Ïe vo vesmíre nie sme sami. Nie-kedy sme si mysleli, Ïe Zem je stredom vesmíru. Z ve-deckého hºadiska sa ukázalo, Ïe je to omyl. Teraz mámez psychologického hºadiska pocit, Ïe je ºudstvo naìalejstred vesmíru. MôÏe to v‰ak byÈ rovnako omyl.

Profesor vesmírnej vedy John Zarnecki. Pravda 30. 11.

(âo uÏitoãné prinesie ºudstvu, keì sa dozvie, Ïe nieje vo vesmíre samo? Alebo Ïe je?)

***

Miliardy eur z fondov EÚ, ktoré sú urãené na podpo-ru zaostalej‰ích regiónov, zostávajú nevyuÏité. Národ-né vlády totiÏ nemajú dostatok peÀazí, aby sa spolupo-dieºali na rôznych projektoch, ão je podmienkou uvoº-nenia prostriedkov z t˘chto fondov.

Financial Times 1. 12.(DostaÈ európske peniaze b˘va nároãné. Pritom v mnoh˘ch prípadoch ich existenãne najmä chudob-né regióny potrebujú. LenÏe aj úradníci v Bruseli po-trebujú náplÀ práce, preto neraz vymyslia podmien-ky, ktoré obãanov EÚ zbytoãne a bezdôvodne potrá-pia.)

***

SviÏn˘ nárast nov˘ch komunikaãn˘ch kanálov, akoFacebook a Twitter, prinútil manaÏérov prehodnotiÈ spô-sob kontaktu so zákazníkmi. Dostávam od nich aÏ 30 e-mailov denne, priãom sa na ne snaÏím odpovedaÈ. Tozlep‰ilo povesÈ na‰ej spoloãnosti v sluÏbách zákazníkom.

Podnikateº-manaÏér Neil Berkett. HN 1. 12.

(Zjednodu‰ene povedané: Pomaly uÏ ãlovek nebudemôcÈ ísÈ nakupovaÈ ani do potravín alebo drogérie –a dobre nakúpiÈ –, ak sa nebude vyznaÈ v IT systé-moch.)

***

Väã‰inu ãasu od rozdelenia âST sa kvalita ‰tátom ga-rantovaného média na Slovensku zhor‰ovala. V̆ nimkoubolo len krátke obdobie, keì STV viedol tím RichardaRybníãka.

Komentátor Kon‰tantín âikovsk˘. Sme 1. 12.

(Tvrdenie, z ktorého vypl˘va, Ïe jedine Rybníãek boldobr˘m riaditeºom STV, nemá nijaké oprávnenie. Aje len odrazom roz‰írenej fámy. Berie do úvahy eko-nomické v˘sledky. Ale v tom hlavnom, v odvysiela-nom programe, sa nezachoval v pamäti jedin˘ pro-dukt, ktor˘ by stál za pozornosÈ. Ich priemernosÈ ne-chala v pamäti pocit ‰edivosti.)

***

Umenie nie je urãené na to, aby zabávalo ºudí, ale abyich trápilo.

„âierny briliant“ ruskej poézie Bella Achmadulinová.

Pravda 1. 12.(Tieto nadãasové slová Bella vyslovila pred pol sto-roãím, keì doznieval stalinizmus. Aj v temn˘ch ãa-soch boº‰evickej diktatúry sa i v samotnom Soviet-skom zväze na‰lo pár básnikov, ktorí uchovali v ci-tliv˘ch ºuìoch stopu po humanistickom základe lite-ratúry.)

***

Emoãné vybavenie, ktoré dostane ãlovek v rodine, hosprevádza po cel˘ ìal‰í Ïivot. Tu treba hºadaÈ príãiny, pre-ão je niekto arogantn˘ a napríklad v roli ‰éfa rúbe oko-lo seba v‰etko hlava-nehlava. Nevyrovnaní ºudia vysta-


84

vujú okolie napätiu, ktoré zvy‰uje dusno aj v ich vnút-ri.

Publicistka Monika Schönová. OÎene.sk 2. 12.

(Zázrakom je situácia, keì mlad˘ ãlovek veºa pozi-tívnych citov˘ch podnetov vo svojej rodine nedosta-ne – a napriek tomu Ïije úplne inak‰ie, neÏ ho domaroky odºud‰tene ovplyvÀovali. Akoby sa niektorévlastnosti uÏ od dávna v ãloveku skr˘vali.)

***

Slnko vychádza na v˘chode, na ceste sa jazdí vpra-vo a delegáti na straníckych konferenciách hlasujú za pe-niaze. TváriÈ sa, Ïe tak˘mto tvrdením odhaºujeme nie-ão nové, je smie‰ne.

Komentátor Martin Weiss. Lidovky.cz 2. 12.

(V politike nie je najhor‰ie to, Ïe sa v nej dejú veci pro-ti záujmom ºudí, neãestné, korupãné a inak odporné.Stra‰né je to, Ïe sa tieto javy ãoraz viac chápu ako nut-nosÈ.)

***

Kresba: Shooty. Sme 2. 12.(KDH teraz splodilo toºko káuz, Ïe veru bude potre-bovaÈ veºa BoÏieho poÏehnania.)

***

Je absurdné, Ïe 20 rokov mohol Maticu slovenskúviesÈ jeden ãlovek a postupne ju um⁄tvovaÈ. V̆ sledok je,Ïe „ão mladé, zutekalo, a ão staré, nevládalo“.

Novozvolen˘ predseda MS Marián Tkáã.Plus 7 dní 3. 12.

(MS je perfektn˘m príkladom, ako sa dal v SR – akoasi nikde v Európe – zneuÏiÈ formálny nacionalizmusna prelievanie verejn˘ch peÀazí na osobné úãty t˘ch,ão niã nevykonali pre slovenskú svojbytnosÈ a kultú-ru, len ÈaÏili z niekoºk˘ch fráz.)

***

Îiadny bankár a ‰pekulant nebol obvinen˘. Iba ãier-na ovca Madoff sedí v Ïalári, v‰etci ostatní sa te‰ia naj-vy‰‰ej ochrane: zákonnosti. Kríza sa zaãala vo financiácha teraz ohrozuje i na‰e demokratické systémy.

Francúzsky denník Le Monde 3. 12.(Európska rebélia sa podobá divadlu, zinscenované-mu kvôli efektn˘m záberom v TV spravodajstve. ªu-dia sa vzru‰ujú bojovn˘mi heslami, ale neprekraãu-je to formu vzbury futbalov˘ch fanú‰ikov. Niet osob-nosti burcujúcej demokratov, aby vyãistili chlievy.)

***

Islam bol stároãia tvrdou doktrínou, nie je ºahké tozmeniÈ. Pozrime sa v‰ak na súfistov – islamsk˘ch bás-nikov, hudobníkov a filozofov. Práve z nich vzi‰la ame-rická odnoÏ islamu. Niektorí stoja na panteóne najväã-‰ích slobodn˘ch mysliteºov sveta. Musia teda prísÈ novémladé hlasy, aby zlomili krutovládu predsudkov. Tochce veºa odvahy.

Kanadsk˘ filmár Omar Majeed. Pravda 3. 12.

(Svet uÏ storoãia znehodnocujú predsudky. Napätienajviac zvy‰ujú tí, ão sú silní a toto postavenie im li-chotí, hoci vedia, Ïe akákoºvek nadradenosÈ poniÏu-je ºudskú du‰u. Prekvapujúco sú veºkou zriedkavos-Èou slobodní myslitelia.)

***

Ak si myslia koaliãní poslanci, ktorí hlasovali zaTrnku, Ïe len vymenia premiérku a táto koalícia pôjdeìalej s in˘m premiérom, tak sa m˘lia. Ak padne premiér-ka, uÏ sa táto koaliãná zostava dohromady nedá, a v ta-kom prípade by jedin˘m relevantn˘m kandidátom nakoalíciu so Smerom bola SDKÚ. Teda nie KDH, ale v˘-luãne SDKÚ by profitovala z novej situácie.

Poslanec Radoslav Procházka (KDH). Sobotné dialógy (SRo) 4. 12.

(Ako by zareagovali priaznivci SDKÚ na takúto po-litickú v˘vrtku svojho vedenia?)

***

Razantne reagovaÈ na svinstvá vedel Lennon. Prejeho star˘ v˘rok, Ïe Beatles sú populárnej‰í ako JeÏi‰,si ho poãkal pred vchodom do Dakoty vrah. John predsmrÈou napísal: „Neãakajte, Ïe príde Bob Dylan, Kristusalebo John Lennon a spraví to za vás. Musíte to urobiÈvy.“

Dramatik Viliam Klimáãek. Pravda 4. 12.

(To je najdôleÏitej‰ie posolstvo pre v‰etk˘ch: KaÏd˘musí urobiÈ sám v‰etko, ão treba.)

***

Dôvera k médiám klesá. âitatelia majú pocit, Ïe z mé-dií sú iba reklamné letáky poprekladané bºabotaním po-litikov. Pocit bezmocnosti vzniká z predstavy, Ïe médiánie sú stráÏnym psom demokracie, ale vypreparovan˘mpudlíkom pre oligarchov, politikov a inzerentov.

Publicista Michal Havran.Pravda 6. 12.

(Prerod mienkotvorného denníka Pravda na „uÏi-toãné noviny“ s receptami 50 mäsov˘ch jedál je fra-pantn˘m dôkazom, Ïe majitelia médií strácajú potre-bu zohrávaÈ dôleÏitú spoloãenskú úlohu a vieru, Ïetaká potreba e‰te existuje.)

***

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 7. 12.(Takúto zmenu si v NR SR vynútila tajná voºba ge-nerálneho prokurátora.)

***

Spustenie novej firmy je nároãné. Väã‰ina prestanefungovaÈ v prvom roku. Zvyãajne pre zle realizovan˘podnikateºsk˘ plán alebo nedostatok peÀazí. Aj získaÈ po-zornosÈ zákazníkov pre novú firmu je ÈaÏké. A tak somsa sústredil na to, aby sme mali v˘born˘ produkt alebosluÏbu a aby kaÏd˘ o na‰om podnikaní vedel vìaka vy-z˘vavej propagácii.

Britsk˘ podnikateº Richard Branson. HN 8. 12.

(V SR si mnohí nádejní podnikatelia pletú ºahkováÏ-nosÈ s odvahou. Bez nebojácnosti sa nedá otvoriÈ ni-jak˘ podnik. Ale bez premyslenej koncepcie nemánová firma ani najmen‰í predpoklad, aby si ju zákaz-níci v‰imli a obºúbili.)

***

Najhor‰ia je vláda, ktorá zoberie peniaze podnikate-ºov a míÀa ich bez kontroly.

Generálny riaditeº Slovnaftu Oszkar Világi. HN 9. 12.

(Ale moÏno e‰te hor‰ia alebo prinajmen‰om antiso-ciálna, bezcitná a bezohºadná je vláda, ktorá zhabe– zdaní – peniaze od milióna obãanov a míÀa ich nie-len bez kontroly, ale v˘hradne len pre seba a svojichblíÏencov.)

***

Z medzinárodnej ‰túdie PISA 2009 vypl˘va, Ïe námtu dospieva generácia veºmi povrchn˘ch ºudí. Nebudúsa orientovaÈ v ponukách, ktoré sa na nich budú valiÈ. Ne-budú si vedieÈ správne vybraÈ, správne sa rozhodnúÈ. Na-vy‰e nám tu vyrastajú naivní voliãi, lebo sa nebudú vy-znaÈ v tom, ão poãujú a ãítajú. Nebudú vedieÈ odlí‰iÈ po-pulistické frázy od hodnotovej politiky.

·kolská expertka Zuzana Zimenová, Konzervatívny in‰titút. Pravda 9. 12.

(V‰etko nasvedãuje tomu, Ïe závratná väã‰ina ºudívÏdy bola povrchná. TakÏe s t˘m si ani dnes veºmi ne-poradíme. Ale treba si uvedomiÈ, Ïe plytkosÈ e‰teviac ohrozuje ºudí, ako kedysi. MôÏe vyjsÈ ãloveka e‰tedrah‰ie, ako kedykoºvek predt˘m, lebo mnohé ãinnos-ti si vyÏadujú hæbavosÈ a dôkladnosÈ od ãloveka, aknemá zlyhaÈ.)

***

Koalícia, z ktorej vy‰la vláda Ivety Radiãovej, zna-menala pre nás veºkú ‰ancu, Ïe sa u nás opäÈ zaãnú na-pæÀaÈ ideály. To sa v‰ak nesmie diaÈ cestou prízemnéhopolitikárãenia, volebn˘ch trikov a podrazov. VráÈte sa kférovému politickému súÈaÏeniu. A ak v Àom podºahne-te, zaãnite rad‰ej odznovu, neÏ aby sme sa museli za váshanbiÈ.

Politológ Miroslav Kus˘. Sme 9. 12.

(Absolútne správne Kusého hæbanie má len jeden –a ÈaÏko prekonateºn˘ – zádrh: Ak sa politik zaãnesprávaÈ v súlade s mravn˘mi princípmi, takmer nik-dy sa k nemu nepridá aj jeho protivník. Ten zaãne ko-naÈ bez ohºadu na nejakú u‰ºachtilosÈ tak, aby za kaÏ-dú cenu získal moc – a t˘ch, ão zostanú pri svojomidealizme, ºahko roz‰liapu do blata.)

***

Na to, aby sa Európa nezloÏila skôr, ako sa s pomo-cou reforiem stihne rozbehnúÈ, potrebuje siln˘ch lídrov,politikov veºkého kalibru, ktorí dokáÏu verejnosÈ nad-chnúÈ pre spoloãnú európsku my‰lienku. Otázne len je,kde ich vziaÈ.

Politologiãka Katarína Mallok.Sme 9. 12.

(Skepsa Mallok zrejme vychádza zo situácie v Nemec-ku, kde Ïije. A zrejme znamená, Ïe ani v malej európ-skej veºmoci nie sú naporúdzi silné individuality.)

***

V roku 2008 sme dosiahli míºnik v pátraní po in˘chsvetoch, keì sme objavili planetárnu sústavu HR 8799.Tá je o 30 miliónov rokov v˘razne mlad‰ia ako slneãnásústava. Súhrnná hmotnosÈ jej 4 obrích planét zhruba 20xpresahuje hmotnosÈ na‰ej planetárnej sústavy.

Astronóm Christian Marois. Nature 9. 12.

(KolosálnosÈ je vyslovene ná‰, ºudsk˘ v˘raz pre veka hmotnosÈ vesmírnych útvarov. KeìÏe si v‰ak nevie-me predstaviÈ, aká realita sa za nimi skr˘va, len sautvrdzujeme v tom, Ïe na‰a malosÈ je bezhraniãná ana pozadí vesmíru nie sme niã viac, neÏ nula.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler


INFORMÁCIE O ÚZEMIACH EURÓPSKEHO V¯ZNAMU·tátna ochrana prírody SR, Správa CHKO ZáhorieVajanského 17, 901 01 Malacky, Tel./Fax: (034)772 2735www.sopsr.sk/naturawww.sands.broz.sk Projekt LIFE06NAT/SK/000115 „Obnova biotopov pieskov˘ch dún vo Vojenskom v˘cvikovom priestore Záhorie“sa uskutoãÀuje vìaka finanãnej podpore programu LIFE Európskej komisie

CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ

Z á h o r i e

Modráãik ãierno‰kvrnn˘(Maculinea arion)

Dudok chochlat˘(Upupa epops)

Vres obyãajn˘(Calluna vulgaris)

Lykovec voÀav˘(Daphne cneorum)

Trvanie projektu: september 2006 – jún 2011Organizácia zodpovedná za realizáciu (príjemca) projektu: Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav ZáhoriePartneri projektu: ·tátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica

BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske zdruÏenie

Trvanie projektu: september 2006 – jún 2011Organizácia zodpovedná za realizáciu (príjemca) projektu: Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav ZáhoriePartneri projektu: ·tátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica

BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske zdruÏenie

PROJEKT „OBNOVA A MANAÎMENT

SPOLOâENSTIEV PIESKOV¯CH DÚN

VO VOJENSKOM V¯CVIKOVOM

PRIESTORE ZÁHORIE“

PROJEKT „OBNOVA A MANAÎMENT

SPOLOâENSTIEV PIESKOV¯CH DÚN

VO VOJENSKOM V¯CVIKOVOM

PRIESTORE ZÁHORIE“(Zahorie Sands – LIFE06NAT/SK/000115)

Prirodzené nelesné spoloãenstvá vytvorené na otvo-ren˘ch pieskov˘ch dunách patria k najviac ohro-zen˘m nelesn˘m biotopom v strednej Európe. V oblasti Borskej níÏiny predstavujú tieto spolo-ãenstvá prioritn˘ biotop európskeho v˘znamu 2340Vnútrozemské panónske pieskové duny a biotop európskeho v˘znamu 4030 Vresoviská. Biotopy nespevnen˘ch pieskov˘ch dún sa vyznaãujú v˘sky-

tom viacer˘ch kriticky ohrozen˘ch rastlinn˘ch a Ïivoãí‰nych druhov,ktoré tu vytvárajú jedineãné spoloãenstvá. Vzácne biotopy na dopadov˘ch plochách vo VVP Záhorie sú v sú-ãasnosti silno ohrozené zarastaním drevinami, najmä borovicou a agá-tom. V dôsledku zarastania dochádza k závaÏn˘m zmenám v ‰truk-túre t˘chto jedineãn˘ch biotopov a k postupnému ochudobÀovaniuich jedineãnej flóry a fauny. Niekoºkoroãné mapovania rastlinn˘cha Ïivoãí‰nych spoloãenstiev ukázali potrebu manaÏmentov˘ch opatrení na ich záchranu. Projekt sa preto zameriava na obnovu bio-topov pieskov˘ch dún a vresovísk, a tieÏ na zavedenie vhodného manaÏmentu t˘chto spoloãenstiev.

CIELE PROJEKTU LIFE• vypracovaÈ a v praxi overiÈ také spôsoby manaÏmentu území

sústavy Natura 2000, ktoré umoÏÀujú zosúladiÈ ich vojenské vy-uÏívanie so záujmami ochrany prírody

• uskutoãniÈ manaÏmentové opatrenia zamerané na potlaãenie suk-cesie drevinnej vegetácie, ktorá je na projektov˘ch lokalitáchhlavn˘m problémom

• vytvoriÈ predpoklady na dlhodobú starostlivosÈ o tieto územia ajpo ukonãení projektu

• posilniÈ spoluprácu medzi vojensk˘mi in‰titúciami a in‰titúciamiochrany prírody v oblasti starostlivosti o prírodu vo vojensk˘ch v˘-cvikov˘ch priestoroch

• zlep‰iÈ verejnú mienku v oblasti vnímania úlohy Ozbrojen˘ch sílSR, skú‰obnej ãinnosti vojenskej techniky vo VVP Záhorie a jej dopadov na prírodné prostredie a vytváraÈ dlhodobé partnerstvá me-dzi vojensk˘mi a civiln˘mi in‰titúciami v súlade s normami Európ-skej Únie a NATO

VOJENSKÁ âINNOSË A OCHRANA PRÍRODYVerejnosÈ ãasto povaÏuje vojenské v˘cvikové priestory za zdevasto-vanú „mesaãnú krajinu“. Aká je v‰ak skutoãnosÈ? Vo Vojenskom obvode Záhorie sa nepouÏívajú chemické a uÏ vôbec nie rádioak-tívne bojové látky, ani biologické zbrane. V zónach aktívnej vojen-skej ãinnosti sú naopak dlhodobo vylúãené ºudské aktivity s nega-tívnym dopadom na prírodné prostredie, ako je napr. príli‰ intenzív-ne poºnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, v˘stavba, priemysel a rekreácia. Navy‰e pravidelné narú‰anie pôdneho krytu pri vojen-skej ãinnosti napomáha pri udrÏiavaní viacer˘ch biotopov európske-ho v˘znamu (na viatych pieskoch ãasto nahrádza prirodzenú funk-ciu vetra).Väã‰ina Ïivoãíchov (vtáky, cicavce) si dokáÏe pomerne dobre zvyk-núÈ na obãasné vyru‰ovanie a hluk vznikajúci pri vojenskej ãinnos-ti. Niektoré vzácne druhy vtákov (napr. dudok, lelek) nachádzajú voVO Záhorie najlep‰ie podmienky práve na strelniciach. Riedke du-bové a borovicové porasty sú pre ne ideálnym biotopom, preto tu ichpopulácie dosahujú najvy‰‰iu poãetnosÈ aj hustotu v rámci celého Slovenska.

NATURA 2000Slovenská republika sa od roku 2002 zúãastÀu-je na programe „LIFE“, ktor˘ je zameran˘ okremochrany aj na dobudovanie a zveºadenie celoeu-rópskej sústavy chránen˘ch území NATURA2000. Hlavn˘m cieºom je zachovanie najohro-

zenej‰ích biotopov ako aj najviac ohrozen˘ch druhov rastlín a Ïivo-ãíchov.O zaradení jednotliv˘ch území do NATURA 2000 rozhoduje Európs-ka komisia. Voºba kaÏdého územia je uznaním jeho prírodn˘ch hod-nôt a súãasne vyjadrením záujmu Európskej únie zachovaÈ ho akosúãasÈ spoloãného európskeho prírodného dediãstva.

V roku 2006 podporila Európska komisia v rám-ci programu LIFE tieÏ realizáciu projektu „Obno-va a manaÏment spoloãenstiev pieskov˘ch dúnvo vojenskom v˘cvikovom priestore Záhorie“.

parlamentný kuriér - 2011 / cxci.-cxcii

Documents