1. lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnASOPIS

Z NRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKurir

CCXVII.CCXVIII. SLO 2013

19932013

CCXVII. CCXVIII. slo 2013

PARLAMENTN KURIRasopis z Nrodnej rady Slovenskej republiky

Mesank, ronk XXI

Vydavate: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o.v spoluprci s Nrodnou radou SR, Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SRAdresa redakcie: BrikBukov 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

eurorep@gtsmail.sk (fredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrovan MK SR . EV4085/10ISSN 13350307

fredaktor: Frantiek Nagy

Redakcia: Anna KomovRbert Kotian

Zuzana Stankov Marta Tomaoviov Peter Zemank Redakn kruh: Tibor Bastrnk Helena Mezensk Bibina Obrimkov Peter Osusk Ivan tefanec Jana itanskJazykov redaktorka: Jitka Madarsov jmadarasova@chello.skGenerlny riadite: Frantiek NagyAsistentka riaditea: Magdalna Horkov 0903 766 995 Inzercia: 0903 715 585

Riadite pre obchod a marketing: Marin Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTla: WELTPRINT, BratislavaGrafick prava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archv redakcie Predplatn a objednvky na uverejneniereklamy prijma:Slovensk nrodn reklamn a propaganagentra, s.r.o.potov prieinok814 01 Bratislava 1

Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EuR

slo tu 2629002985/1100DI SK2020399458

Foto na titulnej strane: Aligator 4x4 Master

Obsah

EditorilBojujeme o kad pracovn miesto (R. Fico) 2Prezident sRPrezident a jeho kompetencie (Rozhovor s I. Gaparoviom) 2slovensko-americk spoluprcaChceme alej rozvja dobr vzahy 6(Rozhovor s T. Sedgwickom)Ministerstvo obrany sRAj zloit situcia prina ist monosti... (Rozhovor s M. Glvom) 8Je situcia pod kontrolou? (Rozhovor s M. Koterecom) 10Ochrana informci (Rozhovor s R. Rusnkom) 50Ozbrojen sily sROzbrojen sily SR a koncentrcia loh (Rozhovor s P. Vojtekom) 12Profesionalita nesmie ustpi (Rozhovor s O. Novosadom) 14lohy sa plnia aj vo vzdunom priestore (Rozhovor s M. Korbom) 16Dominuje nronos vcviku (Rozhovor s . Svobodom) 18Taktick komunikan systmy a modernizcia OS SR 20(Rozhovor s J. Hodermarskm)NaTO a EPotrebn je stabilizcia bezpenosti (Rozhovor s P. Gajdoom) 22Veda a vskumKto podpor driteov slovenskho know-how (I. Plichta) 24Nrodn rada sRRizik a limity obrany a bezpenosti (Rozhovor s J. Bakom) 25Obraz obrany a bezpenosti 27 (Rozhovor s lenmi Vboru NR SR pre obranu a bezpenos)Dveryhodnos tajnch sluieb (Rozhovor s lenmi Osobitnho 30kontrolnho vboru na kontrolu innosti vojenskho spravodajstva)Nechcem SaS udra jednotn za kad cenu 55(Rozhovor s R. Sulkom)Ministerstvo vntra sRPrekvapen bolo mnoho, ale... (Rozhovor s R. Kalikom) 33Obyvatelia potrebuj aj civiln ochranu (Rozhovor s J. Bukom) 35Ciele, ktor posvaj informatizciu celej spolonosti 40(Rozhovor s J. apukom)Integrcia racionalizcia spory (Rozhovor s A. Jenom) 41omu treba venova zven pozornos (Rozhovor s . Brom) 42Obmedzenie rizika je nevyhnutnosou (Rozhovor s R. Horvthom) 45Sasn a budce monosti integrovanho zchrannho systmu 46(Rozhovor s L. Hmrovou)Zmeny patria k ivotu (Rozhovor s A. Nejedlm) 48Policajn zbor sRNrodn kriminlna agentra a prca polcie 38(Rozhovor s T. Gaparom)Nrodn bezpenosNrodn kriminalistick inteligentn databza (Interway) 39Informan bezpenos slovenskaKybernetickm tokom sa treba brni komplexne 52(Rozhovor s P. Borkom)NK sRKontrolri ako lovci korupcie (Rozhovor s J. Jasovskm) 53Veda a technika na slovenskuVedec roka SR 2012 57(Rozhovor s J. Turom, J. Pastorekom a D. Petrom)Glosy poznmky esejePrv repart po parlamentnom vprasku (R. Kotian) 59Parlamentn dennkVysok hra o hlavu ttu s nzkymi kartami (R. Kotian) 61

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I L

2

Aj napriek tomu, e Slovensko u piatyrok prekonva dsledky globlnej hospo-drskej krzy, doke si stle udriava pro-rastov tendenciu ekonomiky. HDP Slo-venska sa v roku 2012 zvil o 2 % oprotiroku 2012. Zdrojom tohto rastu bol vakvlune zahranin dopyt. Jeho dynamikavak spomauje, o sa odra v pomalomraste vvozu tovarov. Zhorujca sa eko-nomick situcia hlavnch obchodnchpartnerov Slovenska prirodzene ovplyvnilaaj vvoj na trhu prce. Na Slovensku boloku koncu janura 2013 435 438 evidova-nch uchdzaov o zamestnanie. Podieldlhodobo nezamestnanch predstavuje 50 % a viac ako polovica mladch je neza-mestnan viac ako jeden rok. Najviac dlho-dobo nezamestnanch m nad 50 rokov.Vlda sa tejto neprjemnej skutonosti ne-vyhba. Naopak. Bojujeme proti nej nielensystmovo, ale aj ad hoc o kad jedno pra-covn miesto, i u ide o udranie, alebo onov investin monosti. Uviedol, e vldapresadila legislatvne zmeny, ktor odstra-uj bariry zamestnvania a tie spru-uj pracovn zvzky, naprklad flexikon-to, delen pracovn miesto i vhodn pra-va a rozvrhnutie pracovnho asu. Mierapracovnoprvnej ochrany zamestnancanem ni spolon s mierou nezamestna-nosti alebo zamestnanosti. Odmietame ak-kovek vahy o nvrate k liberlnemu z-konnku prce. udia na Slovensku si za-slia primeran pracovnoprvnu ochra-nu.

Vlda SR pripravuje opatrenia na pod-poru hospodrskeho rastu. Musme byvak inovatvni aj pri hadan nstrojov vboji proti nezamestnanosti. Okrem podporyinvestci, ktor vytvoria nov pracovnmiesta, vlda pripravuje aj zmeny v oblastivzdelvania. Vzdelvac systm mus lepiereagova na podmienky trhu prce, o po-vedie k zniovaniu trukturlnej nezames-tnanosti. Chceme posilni aj lohu zamest-nvateov v oblasti odbornho vzdelvaniaa zlepi spoluprcu vysokch kl s pod-nikateskm prostredm.

Prioritou slovenskej vldy je udra dy-namiku hospodrskeho rastu, a tm aj za-mestnanosti a dostatonej rovne socil-no-ekonomickej kohzie, o kladie zvennroky na koncipovanie hospodrskej po-litiky a formovanie rastovho potenciluekonomiky zaloenej na dlhodobch tren-doch efektvneho vyuvania dosiahnutchpoznatkov.

Bojujeme o kadpracovn miesto

Mte pred sebou posledn rok vo funk-cii prezidenta sR. Pri sptnom pohadepociovali ste pridelen kompetencie zadostaton alebo determinujce, a maloby djs k ich posilneniu? ak no, ktoroblas je poda vho nzoru najaktu-lnejia?

Priama voba hlavy ttu obanmi SR jelogickm argumentom prinajmenom prediskusiu o otzke posilnenia prvomocprezidenta SR, aj bez vnejieho zsahudo stavy SR. Vychdzajc aj z vlastnejsksenosti z vkonu funkcie hlavy ttusom sa u v minulosti vyjadril k tejto otz-ke v tom zmysle, e posilnenie prvomocprezidenta SR by som povaoval za vhod-n a iaduce predovetkm z pohadu jeholegislatvnej iniciatvy. T by mu umonilapredklada do NR SR nvrhy zkonov apomohla pri rieen niektorch spornchotzok. V sasnosti toti hlava ttu mev prpade neshlasu schvlen zkon lenvrti (ako celok, alebo s pripomienkami

Sila prezidenta je v tom, akodoke bez vznamnch

prvomoc plni funkciu hlavyttu, tvrd predseda vldy.Poda neho m by prezidentprirodzenou autoritou, ktorbude aj napriek rozmanitosti

spolonosti v politickch,ideologickch, i inch

otzkach, veobecne uznvana repektovan. Ktor doke

oslovi nadstranckymiposolstvami, doke prinies

kompromisn rieeniav konfliktoch a v zahrani

odprezentuje Slovensko v tchnajlepch farbch. O rok

v jarnch mesiacoch budvypsan voby novho

prezidenta SR a tak niet divu,e sa optovne diskutuje

o prvomociach, postavenpriamo volenho prezidentav hierarchii demokratickch

intitci. V rozhovores prezidentom SR Ivanom

Gaparoviom vm prinamejeho pohady, pretaven

sksenosami vkonu tejtofunkcie. Pripravila

Marta Tomaoviov.

Predseda vldy SR Robert Fico.

3kedy nemono vbec vyhodnoti psobnosnovelizovanch ustanoven. Treba najm pri-pomen novelizciu zkonov takm spso-bom, e viacer novely toho istho zkona sprijat nrodnou radou na tej istej schdzi, do-konca nadobdaj innos v rovnak de!alm zvanm nedostatkom je obsahov,ie vecn neuvenos predmetu novelizcie,kedy nie je jasn, o sa m novelizciou do-siahnu. V neposlednom rade je nedostatkomrozsah novelizcie. asto rozsah novely z-kona niekokonsobne presahuje rozsah z-kona, ktor sa novelizuje. o vak najviac ne-gatvne ovplyvuje vyvenos, stabilitu aprehadnos prvneho poriadku Slovenskej re-publiky je, poda mjho nzoru, ast noveli-zcia viacerch zkonov jednm zkonomosobitnmi lnkami. V tomto prpade idesce o priame novely zkonov, ale takto no-velizcia zkonov (osobitnmi lnkami) mby len vnimon. u ns je to vak u takmervit prax. Treba poveda, e nie je ojedinelnovelizcia viacerch zkonov jednm zko-nom osobitnmi lnkami, ktor s cieom aobsahom lnku 1 alebo novelizcie vbecnesvisia.

V svislosti s novelizciou je nevyhnutnuvies, e v zkonoch sa ustanovuje nedosta-ton legisvakancia. Prax je tak, e pri usta-novovan da nadobudnutia innosti zkonasa nepota s tm, aby sa v dostatonom a-sovom predstihu pred nadobudnutm jehoinnosti mohli s obsahom zkona oboznmivetci, ktorm je uren. Obas sa stva, esa nepota ani s 15-dovou lehotou na pr-padn vrtenie zkona na optovn preroko-vanie nrodnej rade, ani s dostatonou lehotouna uverejnenie (vyhlsenie) zkona v Zbierkezkonov Slovenskej republiky.

Mem, a dokonca musm poveda, e jenajvy as vnies do legislatvneho procesuv tomto ohade poriadok, aby sa zabezpeilastabilita a prehadnos prvneho poriadku.Najm v prospech obanov, ale aj v prospechostatnch subjektov prva. Treba ete doda,e je nevyhnutn zabezpei aj zrozumitenoszkonov. Mali by sa v nich pouva len ust-len pojmy a sprvna prvna terminolgia.Vzhadom na prvne zvzn akty Eurpskejnie a ich prvny jazyk je to v mnohch pr-padoch ak loha, ktor sa vak mus zabez-pei v prospech vetkch, na ktorch sa z-kony vzahuj.

Na druhej strane aj najlepie sformulovanzkony zostan iba zdrapom papiera, aknie je mon vymc si svoje prva, ktordefinuj. ako vnmate efektvnos a in-nos sdnictva na slovensku, najm aksudcovia aj k judiktom pristupuj indivi-dulne, nie vetci ich akceptuj ako rele-vantn?

Vymoitenos prva je u dlhodobo disku-tovan a vemi vny problm. Vplvaj na

na prerokovanie) do parlamentu. Moja pred-stava o legislatvnom uchopen a vecnom rie-en niektorch spoloenskch problmovbola odlin od nzoru inch stavnch inti-tci a initeov u aj v prpravnej fze spra-covania nvrhu zkonov. Ako som u nazna-il, jedinou monosou, ako takto nzor hla-vy ttu prezentova, je uplatnenie prva veta.Poslanci NR SR vak mu veto prezidentaSR optovnm schvlenm prelomi. V tejtosvislosti mi ned nepoukza na ist neduhostatnho legislatvneho vvoja, ke finlnaverzia zkona, schvlen poslancami NR SR,nie vdy zodpoved legislatvnemu nvrhuvldy SR. Predstavi si viem aj to, e by sahlava ttu pri niektorch vntrottnych otz-kach mohla zastova na rokovaniach vldySR a zaujma k nim oficilne stanovisko, kto-r by pritom nemuselo by zvzn a malo bypre vldu SR skr orientan charakter.

Prevame hospodrsku krzu, rastcumieru nezamestnanosti, pokles vkonnostihospodrstva a napriek tomu v spolonostisa viac pozornosti venuje nevymenovaniugenerlneho prokurtora, ktor vystilodokonca do nvrhu obaloby na prezidentasR za myseln poruenie stavy. Povau-jete takto konanie asti poslancov zaochranu zujmov obanov?

Nevymenovanie generlneho prokurtoraSlovenskej republiky je, ia, vecou zbytone,zdrazujem zbytone, traumatizujcou spo-lonos a obanov v ase, ke ich ivotovplyvuje krza a mnoh doslova bojuj onaplnenie kadodennch ivotnch potrieb.no, lnok 107 stavy umouje stha pre-zidenta aj za myseln poruenie stavy, pri-om o podan obaloby na prezidenta rozho-duje Nrodn rada Slovenskej republiky troj-ptinovou vinou hlasov vetkch poslan-

cov. Pri rozhodovan o nevymenovan gene-rlneho prokurtora, o vlastne vystilo dopodania nvrhu na obalobu prezidenta, vakstava poruen nebola. Teda iadny nvrh naobalobu podan nemal by. Postupoval somprve v slade s stavou, vrtane dodraniazsady vzjomnho repektovania sa a spolu-prce medzi stavnmi orgnmi. Poda mjhonzoru poslanci nrodnej rady resp. ich pod-statn vina, ktor podpsali nvrh na mojuobalobu si ani nepretali dvody nevyme-novania kandidta na funkciu generlnehoprokurtora. Nepretali si ani uzneseniestavnho sdu Slovenskej republiky, ktormpodva vklad l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150stavy. Poda ma al poslanci, ktor nvrhobaloby podpsali, dvodom ani nechceli po-rozumie a nvrh obaloby podpsali v duchukampane osoovania mojej osoby.

A preto na otzku, i podanie nvrhu na ob-alobu prezidenta sa povauje za ochranu z-ujmov obanov, je jednoznan odpove: nie!Ktor alebo ak zujmy obanov sa muchrni podanm nvrhu obaloby na prezi-denta v svislosti s nevymenovanm generl-neho prokurtora? Mu sa chrni len zuj-my zkej skupiny politikov.

svojou innosou ste nedelitenou sasoulegislatvneho procesu, zkonodarstva tejtokrajiny. Mnoh zkony s vak a prliasto novelizovan, elovo menen, chao-tizujce ledva vit prax. Nie je u najvyas, aby sa aj v tejto oblasti vyprofilovalikritri kvality a zrozumitenosti pre onajirie vrstvy, ktorm maj sli?

ast novelizcia zkonov je pretrvvajcinedostatok legislatvneho procesu. Dleitje poveda, e v mnohch prpadoch ide o no-velizciu zkonov po uplynut vemi krtkehoasovho seku po nadobudnut ich innosti,

P R E Z I D E N T S R

Prezident a jeho kompetencie

P R E Z I D E N T S R

4

u rzne okolnosti. Rovnako aj na efektvnossdnictva. Efektvnos sdnictva poda mjhonzoru ovplyvuje v uritom rozsahu aj kva-lita tvorby zkonov a ich ast novelizcia.Aktrmi, ktor mu prispie k vymoitenostiprva s aj sudcovia pri svojom kadodennomrozhodovan. urite je vea erudovanch aestnch sudcov. S, ia, aj sudcovia, ktorsi rozhodovanie poda najlepieho presvede-nia, nezvisle a nestranne, o je tie sasousubu sudcov, vysvetuj vo svoj prospech.Nezvislos chpu ako vlastn nezvislos bezohadu na zkon. Treba zaa venova aj d-sledn pozornos procesnm pravidlm, naj-m v rmci Obianskeho sdneho poriadku.Azda pripravovan rekodifikcia Obianskehosdneho poriadku umon riei aj problmvymoitenosti prva i sdnictva.

Predseda Najvyieho sdu sR v rozhovorepre Ta 3 vyslovil vemi tvrd slov o stavea funknosti prvneho ttu na slovensku.Doslova uviedol: Pokia bude daov pod-vodnk na stavnom sde, nememe si ho-vori, e mme prvny tt. Nememe. ake sudcovia stavnho sdu svojvone ko-naj, tak nememe hovori o prvnomtte. Za vetkm stoja politici, strancke

Mottom vho psobenia vo funkcii prezi-denta sR je Ctim nrodne, myslm socil-ne. ako ste tieto slov pretavili do vkonufunkcie?

Svojmu krdu som ostal vern kad devo svojej funkcii. Pri medzinrodnch roko-vaniach som vdy postupoval tak, aby to bolov prospech Slovenskej republiky. Nemm namysli len ekonomick kontakty, ktorm somsa snail vemone napomha, ale predovet-km nae nrodn zujmy, dobr meno a au-toritu Slovenska v zahrani. Vbec sa netajmtm, e vek vnos prikladm zachovaniuudovch tradci, hmotnch aj duchovnchkultrnych pamiatok. Cenm si nae spechyvo vede, v umen, v porte, lebo s zdrojomnaej nrodnej hrdosti. o sa tka druhej astimjho motta, sta si pozrie zoznam zkonov,ktor som odmietol podpsa. Ilo najm otak, ktor som povaoval za nemerne zasa-hujce do socilneho postavenia obana, resp.

aj individulne zujmy, ktor maj prekryich preapy. ako dnes hodnotte n vvoja dodriavanie demokratickch zsad, kesa nevyvodzuje a nehad zodpovednos zaich poruenie?

Nechcem podahn emotvnemu a subjek-tvnemu vyjadrovaniu. Slovensk republikapoda l. 1 ods. 1 prvej vety stavy je zvrcho-van, demokratick a prvny tt.

Vyvodzovanie zodpovednosti za porueniezkona alebo za kodu spsoben orgnmi ve-rejnej moci pri vkone tejto moci je jedna vec.Tu s zatia rezervy. Nememe vak pretospochybova Slovensk republiku ako de-mokratick tt. Plat vak aj to, e demokra-cia je spt s prvnym ttom. Posilovanmprvneho ttu sa rozvja aj samostatn demo-kracia, nadobda nov kvalitu. Preto m prv-ny tt tak vznam. Pri uplatovan princpovprvneho ttu, a svis to aj s nevyhnutnosouzabezpei vymoitenos prva, sa musia

njs tak pky, ktor utvoria z prvneho ttupevn zklad pre kadodenn istoty obanov.

Poas vkonu funkcie ste zaili avicov ajpravicov zoskupenie exekutvy, viackoa-lin a v sasnosti aj vldu jednho poli-tickho subjektu. hospodrska krza od-halila slab miesta a zranitenos. Povau-jete za dostaton prijman opatrenia vl-dy na rieenie sasnej situcie, a ide oopatrenia v prospech obanov alebo ibattu?

m alej tm viac je delenie politickejscny na pravicov a avicov relatvnejie.Jednoducho ivot a nae zvzky v medzin-rodnch integranch truktrach ns ntiaasto prijma opatrenia, ktor nemaj ideo-logick zafarbenie, ale s proste ekonomickynevyhnutn. Take pri koalinej vlde i privlde jednej strany vdy ide predovetkm omieru politickej zodpovednosti za spenchod ttu a jeho hospodrskeho a socilnehosystmu a nie o politick zafarbenie. Ak byvlda nebola presveden o elnosti a zmy-sluplnosti prijmanch opatren pre obanov,potom by nemala zmysel pre politick realitua hazardovala by aj s vlastnm politickm pre-itm.

ktorch dsledky socilny status obana na-rali. Nielen s ohadom na dneok, ale aj nabudcnos. Moje socilne myslenie sa preja-vuje aj v takch krokoch, ktor sa tkaj lenuritej skupiny obanov. Ak si zoberieme lenostatn rok - te ma, e som mohol pomcpri rokovaniach o zven miezd zdravotnchsestier, v Prezidentskom palci som sprostred-koval stretnutia trajkujcich uiteov s mi-nistrom kolstva, a na tejto pde si vysoko-kolsk tudenti, briaci sa proti novm od-vodom z brigdnickej prce, aj mojm prii-nenm vyrokovali avy s ministrami kolstva,financi a socilnych vec a rodiny. Take jena obanoch, aby posdili, i mojou prcounapam toto krdo.

Je pre vs typick, e sa takmer pravidelnestretvate s obanmi poas vjazdov do re-ginov, ale udia sa na vs asto obracajso svojimi podaniami, sanosami, prosba-mi. Ktor tmy rezonuj najastejie?

no, stretvam sa s obanmi v rmci mo-jich pracovnch ciest po celom Slovensku. Z-rove denne dostvam aj mnostvo listov ainch podnetov, ktormi sa pisatelia obracajpriamo na ma, alebo veobecne na mj rad,so iadosou o pomoc pri rieen rznorodejproblematiky, i u v oblasti obiansko-prv-nych a trestno-prvnych vzahov, bytovhohospodrstva, zamestnanosti, zdravotnctva,najm vak v socilnej oblasti. V roku 2012napr. dostala Kancelria prezidenta SR od fy-zickch osb, resp. prvnickch osb celkovo2 753 takchto podan. Z ich truktry vypl-va, e najm obania sa opakovane sauj naprieahy v sdnych konaniach tkajcich sadediskch zleitost, rozvodovch konan amajetkovo prvnych vzahov. V dsledku fi-nannej a hospodrskej krzy narstol poetpodan tkajcich sa problematiky neuhrade-nch zvzkov v oblasti bvania a bankovchverov, s nsledkami exekunch konan.

Vznamn as podan tvoria sanosti vkonaniach radov prce, socilnych vec a ro-diny v svislosti s peanmi prspevkami nakompenzciu socilnych dsledkov akhozdravotnho poistenia, sanosti na konanieSocilnej poisovne pri rozhodovan o nro-koch na dvky dchodkovho poistenia.

Socilna problematika sa dotkala oba-nov, ktor sa ocitli v hmotnej ndzi z rznychprin, najm vak z dvodu straty zamestna-nia a nzkej rovne dvok dchodkovho za-bezpeenia. Zrejme aj z dvodu hospodrskeja ekonomickej krzy dostvam zven poetiadost o finann vpomoc, priom iada-telia poukazovali na nedostatok finannchprostriedkov v ich rodinch, zaprinen stra-tou zamestnania, alebo nzkymi socilnymidvkami obanom v hmotnej ndzi. Dostalsom aj iadosti o poskytnutie finannej vpo-moci, ktorch odosielatemi boli rzne prv-nick subjekty za elom pomoci pri realizciirznych kultrnych a portovch podujat,podporu aktivt v oblasti kolstva a rekon-trukcie rznych cirkevnch nehnutenost.Monosti mjho radu vyhovie s vak v-razne obmedzen.

V oblasti zdravotnctva sa na ma a mjrad obracaj obania so sanosami na po-stup lekrov pri liebe pacientov v zdravot-nckych zariadeniach, ako aj sanosti na v-ku hrady za poskytnut liebu.

5en pri rozvoji, udriavan a obstarvan ob-rannch spsobilost na rovni viacerch kra-jn. Tak, aby sa efektvne vynakladali rozpo-tov prostriedky v rmci obrannej spoluprce.Jednm z nstrojov ako zachova v rozpoteo najviac peaz, je prve vzjomn spolu-prca lenskch krajn a najm krajn V4.

u na summite NATO v Chicagu som oce-nil, e aj pri nronej tme zabezpeenia ob-rannch spsobilost aliancie summit vzal dovahy realitu doby, zloit ekonomick a fi-nann situciu vetkch aliannch krajn.Slovensko podporilo inteligentn a dmysel-n prstup pri hadan rieen k zarueniu ob-rany, vyjadren v obrannom balku mnoho-nrodnej spoluprce.

Aj napriek tmto problmom, ozbrojensily Slovenskej republiky odviedli kus dobrejprce. Svoju profesionalitu, aj poda nzoruverejnosti, ukzali v zahraninch misich,na vojenskch cvieniach, vo vcviku a priodstraovan nsledkov ivelnch pohrm.

Ktor momenty svisiace s postom hlavn-ho velitea Os sR najviac rezonuj vo va-om vedom?

Skutonos, e prezident republiky je ajhlavnm veliteom ozbrojench sl Slovenskejrepubliky je zavzujca. uvedomujem si to.Poas mojich dvoch funknch obdob sa na-

kopilo mnostvo zaujmavch podnetov, alemedzi najdleitejie by som zaradil moment,ktor ma zasiahol aj osobne. Bola to tragickhavria vojenskho dopravnho lietadla v obciHejce. A pri takchto udalostiach si lovekuvedom o je v ivote najdrahie a najvzc-nejie a ak rizik vojaci podstupuj pri plnenloh obrany naej krajiny.

Medzi dleit momenty by som zaradilvstup Slovenska do NATO a E, ktor sauskutonil tesne pred mojm zvolenm dofunkcie prezidenta SR. Vtedy bol vytvorenstrategick a prvny rmec pre obranu naejkrajiny v rmci kolektvnej obrany.

Medzi vemi prjemn momenty by som rdzaradil pochvaln slov medzinrodnchpredstaviteov, ktor oceuj profesionlnyvkon sluby naich vojakov v zahrani vopercich medzinrodnho krzovho ma-namentu. Prkladom me by holandskocenenie piatich slovenskch vojakov za mi-moriadne zsluhy pod holandskm velenm vopercii ISAF. lenovia americkho kongresuocenili hrdinstvo nho tmu v Afganistane priznekodovan vbunch systmov najvy-m ocenenm Hrdina bojiska. Ctim hrdosaj zakadm, ke ozbrojen sily poskytujpomoc obyvatestvu v prpade prrodnch ka-tastrof v rmci domceho krzovho mana-mentu.

Osobitn kategriu tvorili podania oba-nov, v ktorch mi uvdzali rzne nzory naaktulne dianie v naej krajine, svisiace naj-m s kauzou tzv. Gorila a mojm postojomvo veci nevymenovania novho generlnehoprokurtora SR.

s vkonom funkcie prezidenta sR svis ajpost hlavnho velitea Ozbrojench sl sR.Faktom je, e sR si nepln zvzok, ktorprijala pri vstupe do NaTO, t.j. na obranuvydva 2 %. Dsledkom je aj skutonos,e reforma tohto rezortu nenapreduje po-adovanm tempom. ako sa odraj tietoskutonosti na plnen loh obrany ttupoda vho nzoru?

Slovensk republika m povinnos voisvojim obanom zabezpei ich bezpenos azaruova obranu ttu. Dobr vzahy so su-sedmi a ostatnmi krajinami sveta nm eteneposkytuj imunitu voi irokmu spektrunovch hrozieb a bezpenostnch vziev.Naa bezpenos je sce posilnen kolektv-nym obrannm potencilom NATO. To nsvak nezbavuje zodpovednosti za kadchokolnost, a v prvom rade vlastnmi silami,garantova bezpenos naich obanov a ob-ranu ttu pri akomkovek ohrozen.

Na dosiahnutie schopnosti plni tieto lohyprechdzali nae ozbrojen sily zsadnou pre-menou. Cieom ich transformcie bolo vybu-dova relatvne mal, dobre vyzbrojen a kva-litne vycvien ozbrojen sily schopn plnisvoje lohy v sasnosti i v budcnosti.

Zniovanie rozpotu na obranu nie je ibaproblmom Slovenska. Preto boj s ekonomic-kou krzou v nadvznosti na financovanie ar-md je jednou z hlavnch tm rokovan nielenna Slovensku, ale aj v alch krajinch NATOa E. Pre ns to vak znamen aj v tomto rokuvyriei neslad medzi stanovenmi lohamina strane jednej a relne vyleovanmi finan-nmi zdrojmi na ich realizciu na strane druhej.

V ase nedostatku zdrojov je preto dleitrozvin koncept tzv. Inteligentnej obrany aalie spolon modern projekty Aliancie.Ich princp spova v hadan spolonch rie-

P R E Z I D E N T S R

S L O V E N S K O - A M E R I C K S P O L U P R C A

6

Dozaista mi dte za pravdu, ke poviem, ebilaterlna spoluprca naich dvoch krajnsa u dve desaroia spene rozvja. akohodnotte jej sasn stav z pohadu obchod-nej i hospodrskej spoluprce?

u v ase, ke som preberal moju misiu teda v auguste 2010 bola intenzita naich vza-hov na vemi dobrej rovni, no napriek tomu jestle o zlepova. Mem poveda, e som rd,e rove naich vzahov je naalej na vemidobrej rovni a to vo vetkch oblastiach spo-luprce, i u obchodnej, politickej, diploma-tickej i vojenskej. Je to vemi prjemn pocit,ke prdete do krajiny, kde u mte vytvorenpriatesk vzahy a mete ich u len rozvja.Navye, ak na to mte skvel predpoklady a vy-tvoren prleitosti.

Mohli by ste uvies niekoko prkladov, ktoroblasti spoluprce v rmci obchodu a hospo-drstva najviac prispeli k rozvoju naej vz-jomnej bilancie?

Musm na vod hne poveda, e vzjomnobjem obchodu a sluieb medzi naimi krajinaminarstol od roku 2010 o viac ako 60%. Myslm,e je to vemi signifikantn daj, ktor hovor otom, e po krze v roku 2008 nastalo oivenie.Pretoe km v krzovch asoch neprichdzalovea novch impulzov a firiem so spoluprcou(s vnimkou Honeywell a Johnson controls), takv tchto rokoch sa situcia podstatne zlepila.Predovetkm spolonosti zo sektora IT, teda in-formanch technolgi, zaali vo zvenej mie-

re rozvja svoje aktivity, o prinieslo aj novpracovn miesta aj na Slovensku. A s prekvape-nm i so zadosuinenm musm kontatova, eniet takej vznamnej IT-spolonosti z uSA, kto-r by na Slovensku nemala svoje zastpenie ifililku. Poas mjho psobenia pribudli naprk-lad Google, Amazon a niektor alie vznamnamerick spolonosti.

Je to poda vs len vsledkom zujmu o vz-jomn obchod, alebo vznikaj aj spolonpodniky, produkujce tovary a vrobky svyou pridanou hodnotou a konkurencie-schopn na svetovch trhoch?

Myslm, e mme prklady nielen obchodnejspoluprce ale aj prklady investovania do spo-lonch podnikov. Americk spolonosti alemusm poveda, e aj slovensk podniky in-vestuj v naich krajinch nemal prostriedkyna to, aby dokzali by spen. Spomeniem lenslovensk firmu Eset, ktor sa spene rozvjav uSA a aj ke tch spolonost nie je vea, po-maly sa investcie rozbiehaj. Na Slovensku sto takisto spen spolon projekty.

Pred niekokmi rokmi sa slovensko rozhod-lo s cestou rozvoja automobilovho prie-myslu a dalo si za cie sta sa Detroitomstrednej a vchodnej Eurpy, o sa nm ajv konenom dsledku podarilo. V asochdnenej hospodrsky neahkej situcie savak tto cesta me ukazova ako nie jed-noznane spen. o si myslte o takomto

Chceme naalej rozvjadobr vzahy

Je na Slovensku u tret rok. Odvtedy ho precestoval krom-krom. Vysoko si cen nau rznorodos, pestrosreginov. No napriek tomu by rd prispel k tomu, aby sa nerovnovha v atraktivite pre investorov pomaly

stratila. Cestou me by vedomostn ekonomika, ale aj rozvoj podnikateskho prostredia. Pozn ho vemi dobre,ve v USA podnikal v rznych sfrach. M sksenos s drevospracujcim priemyslom, ale i s vydvanm novn.

J. E. Theodore SEdGwICK odpovedal na niekoko otzok pre Parlamentn kurir, ktor pripravil Peter Zemank.

smerovan a o monch vchodiskch?Nu, som presveden, e v asoch, ke sa

toto rozhodnutie zrodilo, to aj bolo dobrm roz-hodnutm. Vezmite si hospodrsky rozvoj v ro-koch 1998 2008 a tto dekda patr jednozna-ne k najspenejm vo vaom hospodrskomrozvoji, ke Slovensk republika bola najrchlej-ie rastcou ekonomikou v Eurpe. A som pre-sveden, e to bolo vaka tomu, e sa vm po-darilo prilka najvie automobilky prve naSlovensko. Dnes je situcia o nieo in, u nsmme prslovie, ktor hovor o tom, e je veavajok v jednom koi, take by ste sa mali s-stredi zrejeme na nieo in. Slovensko m skve-l potencil na rozvoj vedomostnej ekonomikys vm drazom na rozvoj IT-technolgi. Nadruhej strane je vak rovnako dleit, aby akouSA tak aj Slovensko vytvrali priazniv pod-mienky pre vrobu a podnikatesk prostredie.Nedvnym prkladom bolo prve rozhodovaniesa uS Steel o svojom zotrvan na Slovensku. My-slm si, e je vemi dleit vytvra tak pod-mienky pre podnikatesk subjekty ako naprkladuS Steel, aby na Slovensku zostali. A hoci narozhodnutie by ste sa mali pta predovetkmich, som presveden, e o ich alom osude roz-hodn aj in faktory, ako naprklad vvoj sveto-vch cien ocele a podobne. Koniec koncov, ka-d si me preta aj text memoranda a dohody,ktor Slovensko s uS Steel podpsalo. Ale aj ten-to prklad ukzal, e jednm z problmov na Slo-vensku pre firmy, ktor uvauj o lokalizcii uvs, s vysok ceny elektriny pre vek podniky,o si uvedomila aj slovensk vlda.

U v vode ste spomenuli vemi dobr bila-terlnu spoluprcu v obchode i hospodrstve,no s aj in otzky, ktor by mohli by pred-metom alch diskusi medzi naimi kraji-nami. Mm na mysli vza a vzov povinnos,ktor sa sce zavedenm novho elektronic-kho systmu podstatne zjednoduila, no na-priek tomu by sa jej zruenie mohlo v budc-nosti otvori v politickch diskusich.

Myslm si, e Slovensko patr medzi tch nie-koko astnch krajn v tomto regine, ktormaj uahen prstup k vzam do uSA. Chcemlen pripomen, e nie nadarmo bola dohoda ojeho uahen podpsan symbolicky prve 17.novembra 2008. Podstatne to uahilo sloven-skm obanom cestovanie do uSA, no aj my vAmerike si uvedomujeme, e ak chceme pri-tiahnu k nm tie najlepie kapacity, musme imuahi vstup do naej krajiny. Cel tento pro-blm je a bude sasou diskusie a aplikcie na-ej imigranej reformy, take rieenie je v bu-dcnosti v rukch Kongresu. Ale myslm si, e

7

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

8

ako hodnotte dosiahnut vsledky, monohovori aj o rozvoji v rezorte napriek zloitejsitucii? o povaujete za najvie vzvypre nasledujce obdobie?

Do funkcie ministra obrany som nastpil s ve-domm svojej politickej zodpovednosti za plne-nie programovho vyhlsenia vldy. Od samhozaiatku som sa snail presadzova tak rieenia,ktor zabezpeia stabilitu rezortu a podmienkypre jeho primeran rozvoj. Asi nie je potrebnnejako obzvl vysvetova, e situcia na mi-nisterstve obrany nebola a nie je jednoduch.Musme sa pohybova v istom finannom rmci,nezvisle od toho, e nae zvzky voi Eurp-skej nii a NATO, ako aj dlhodob rozvoj ob-rannho potencilu SR, na ns klad ovea viefinann poiadavky. Je preto dleit, aby smesa na situciu, v ktorej sa nachdzame, pozeralirelne. Nem zmysel vyhovra sa na to, o bysme urobili, ak by bol rozpoet rezortu obrany

vo vke dvoch percent HDP, tak ako to od nsvyaduje NATO. Musme pracova s tm, omme a snai sa z toho vyai o najviac v pro-spech ozbrojench sl. Ako som u viackrt uvie-dol, mojim zmerom je investova viac peazdo vzbroje a vstroja vojakov. Procesy v rezortechceme zefektvni a nastavi tak, aby sme sa ve-deli pribli k 20-percentnej hranici z celkovhorozpotu rezortu obrany.

Za rok psobenia v rezorte obrany sa nm po-darilo v rezorte vyriei, alebo aspo natartovapozitvnu zmenu pri viacerch problmoch.Zlili sme vojensk spravodajsk sluby. Bolto vlastne prv krok k nvratu k profesionalitea prsnej apolitickosti, k zamedzeniu toho, abysa u podobn afry ako t s odpovanm no-vinrov z predchdzajceho obdobia nemohlaopakova. Vstupom strategickho partnera smeudrali Vojensk opravrensk podnik v Nov-koch. Zachovali sme v regine 160 pracovnch

miest. Nepriazniv situciu sme zaali riei uaj v rmci naich alch akciovch spolonost Leteckch opravovn v Trenne a vo Vojen-skom opravrenskom podniku v Trenne.

V rmci strategickho hodnotenia obranysme pripravili nov realistick rmec dlhodo-bho rozvoja rezortu, ktor nm umon zastavinegatvne trendy a vytvori predpoklady pre po-zitvnej vvoj v budcnosti, ke sa skonsoli-duj verejn financie i ekonomika.

Okrem tejto, povedal by som, kovej otz-ky sme prijali aj alie opatrenia. Za vemi d-leit povaujem stabilizciu osobitnho socil-neho systmu vojakov a policajtov, ktor smepripravili v spoluprci s ministerstvom vntraa ktor zabezpe jeho dlhodob udratenos.Ak by sme do toho nezasiahli, v budcnosti byosobitnmu tu hrozil krach.

V nasledujcom obdob je naou hlavnou v-zvou postupne implementova zmery Bielej

Aj zloit situcia prina ist monosti...

... Budem od vs vyadova, aby ste sa na kadom poste sprvali tak, aby sme nemuseli riei rznekauzy, i u ekonomickho alebo inho charakteru. Kee bi vis nad nami vetkmi, ja budempostupova tak isto, teda nulov tolerancia v prpade udskho zlyhania na akomkovek poste.

Aj tieto slov zazneli v prhovore Martina GLVA pribline pred rokom, pri nstupe do funkcieministra obrany SR. Boli adresovan vojakom a zamestnancom MO SR. Ako sa dar napa

predsavzatia, ak s predben vsledky a nov sksenosti, poste s redaktorkou Annou Komovou.

systm ESTA je dostatone flexibiln a aj z po-hodlia domova umouje slovenskm obanomah prstup k cestovnm vzam do uSA. Via-cer, s ktormi som o tom hovoril, mi potvrdili,e je to jednoduchie ne oakvali.

Na slovensku ste u tret rok a pokia viem,rd a vea po naej krajine cestujete. akmte nzor na rozdielnu rove rozvoja na-ich reginov? badte ist vyrovnvanie roz-dielov, alebo aspo snahu o to, aby sa socilnea ekonomick parametre v reginoch a pod-mienky podnikania i ivota v nich zmenili?

Naozaj mm vemi rd cestovanie po Slo-vensku a spoznvanie vaej krajiny. o ma vdya znovu udivuje, je nesmierna rozmanitos re-ginov a krajiny. Napriek tomu, e Slovenskoje tak mal, m asn varicie krajiny a s tmspojen kultrne a socilne tradcie. Dokoncaaj chute maj niektor reginy odlin a typick.Vemi sa mi to pi. Ale bezpochyby je dosta-tone znmy aj fakt, e m alej na vchod kra-jiny, tm vyia nezamestnanos a horia infra-truktra. Len tradcie a architektonick pamiat-ky ktor s, mimochodom, chvatn, naprk-lad dreven kostolky na vchodnom Slovensku tie samy o sebe nestaia na prilkanie inves-torov. Najlepm prkladom a modelom na zlep-enie situcie mu by Koice. Krsne mestos vekm potencilom na rozvoj priemyslu a inf-ratruktry. Prkladom me by aj dobr spo-luprca samosprvy, vysokej koly a obian-

skych organizci s podnikateskou obcou a pro-stredm, ktor me vytvori inpiratvne pro-stredie na zlepenie ivota. Op uvediem pr-klad IT-technolgi a IT-parku, ktor vznik apomha rozvoju reginu. Je to subn prkladtoho, ako by sa pomocou vedomostnej techno-lgie mohol natartova biznis s vysokou prida-nou hodnotou.

Nedvno som sa zastnil na podujat, ktororganizovala americk obchodn komora(amCham) v jednom zo slovenskch regi-nov. ako hodnotte jej aktivity, ako sa podieana zlepovan vzjomnho obchodu a spolu-prce?

Vysoko vyzdvihujem tieto aktivity, pretoeAmCham pomha zvyova atraktivitu Slovens-ka v uSA a podstatne prispieva k rozvoju naichbilaterlnych vzahov. Ak sa nemlim, tak up rokov m AmCham jednu kancelriu v Ko-iciach a teraz chc svoje aktivity rozri aj doBanskej Bystrice, take spolonmi silami saazda podar rozvoj vzjomnch vzahov etepodpori. Bol som astnkom zaujmavej kon-ferencie o inovcich, ktor zorganizovala Ame-rick obchodn komora v spoluprci s Minis-terstvom zahraninch vec SR a musm pove-da, e tam odznelo vea podnetnch npadov.Je to tie jednm z prkladov, ako prve obchod-n komora stimuluje diskusiu aj na vldnejrovni o tom, ako by sa dali rozvja vzjomnkontakty a vzahy, aby sa Slovensko stalo ete

atraktvnejou a konkurencieschopnejou kra-jinou v tomto priestore. Je to dleit nielen zpohadu vedomostnej ekonomiky, ale aj z po-hadu zvyovania podielu investci do vrob-nch programov. To je jedin cestou, ako sa m-eme dosta z ekonomickch problmov a to aju ns v uSA.

Dovote, na zver, mono trochu osobnotzku. o povaujete za svoj osobn cie po-as vaej misie na slovensku?

Viete, v naej krajine sme od malika vycho-vvan, aby sme ctili zkladn princpy slobod-nej demokratickej spolonosti. Slobodu prejavu,demokraciu, otvoren obiansku spolonos,dobre fungujce sdnictvo, slobodu tlae, hod-notu toleranciu. Vetky tieto hodnoty nadob-daj svoj vznam predovetkm v dobre fun-gujcej a prosperujcej spolonosti. A preto jejednm z mojich cieov prve propagcia a zd-razovanie tchto hodnt, ktor sa daj uplatninielen v tzv. civilnom ivote, ale aj v podnika-teskej sfre a rozvoji hospodrskej politiky. Na-prklad podporou ien v podnikan, podporou amentorstvom mladch podnikateov, ktor etelen tartuj do ivota. Sname sa hada odpo-vede na otzky spojen s prekonvanm tak-chto akost a ponkame pomocn ruku tam,kde ju udia prijm. Aby aj vaa krajina bolaete spenejia, ne sa jej darilo doteraz, o saprejav v konenom dsledku v ivote kadhojednho obana.

9pory obrany ttu a komunikcie s verejnosou.Pokia ide o ozbrojen sily, stratgiu ich rozvojasme rozlenili do dvoch fz. V prvej, v rokoch2013 a 2015 aj vzhadom na existujce zdro-jov rmce bude primrnou lohou udranie s-asnho spektra spsobilost. Netreba si podtm ale predstavova stagnciu. Prioritou tohtoobdobia je toti do konca roku 2015 vyzbrojijeden prpor pozemnch sl viacelovmi tak-tickmi vozidlami, o oproti predchdzajcimrokom bude vrazn krok smerom k rozvojuozbrojench sl. V druhej fze, v rokoch 2016a 2024 bude prioritou prezbrojenie brigdy po-zemnch sl, priom predpokladme vykona ajobmenu ostatnch hlavnch druhov vzbroje atechniky ozbrojench sl vrtane prezbrojenialetectva tak, aby sme do konca tohto obdobiazvili ich bojov potencil a interoperabilitu.

Predchdzajce rozvojov plny rezortu ob-rany sa nesplnili aj preto, e predpokladanzdroje sa nikdy nenaplnili. s dnen rozvo-jov plny relne, ako vnmate konsolidciuverejnch financi?

V prvom rade je potrebn vnma spoloens-k prioritu, ktorou je konsolidcia verejnch fi-nanci. V rozvojovch dokumentoch preto naroky 2013 2015 potame so stabilizciou ob-rannch vdavkov tak, aby neklesli pod 1 %HDP. A v obdob od roku 2016, ke sa pred-poklad oivenie slovenskej ekonomiky, oak-vame postupn zvyovanie vdavkov v zvi-slosti od monost ttu. Nestaviame teda iadnevzdun zmky a ako som u povedal, pozermesa na veci relne. Finanne nron projekty ob-meny hlavnch druhov vzbroje a techniky bolinaprojektovan do obdobia po roku 2016 s tm,e o konkrtnom rozsahu, termne a spsoberealizcie tchto projektov sa nerozhodne hne,ale do konca roku 2015, o poskytuje vlde SRflexibilitu v neistom obdob a je rovnako preja-vom realistickho prstupu. Biela kniha definujeaj sbor opatren, ktormi budeme odstraovavntorn rezervy a generova sporu v rmci re-zortu, ktor nsledne vyuijeme v prospech mo-dernizcie. Chcem zdrazni, e usilujeme o pri-jatie Bielej knihy o obrane SR a spomenuthorozvojovho plnu na bze o najirieho spo-loenskho konsenzu, o je predpokladom kon-tinuity plnov vrtane ich stabilnho zdrojovhozabezpeenia. V konenom dsledku je vdy narozhodnutiach politickej sfry, i rozvojov pl-ny bud realistick alebo naopak.

samit NaTO z mja 2012 v Chicagu upozor-nil na spsobilosti, ktor s nevyhnutn naudranie rovne ambcie aliancie. O ak sp-soby spoluprce ide?

Z iniciatv, ktor sa dotkaj tejto otzky sanajastejie spomna tzv. Inteligentn obrana(Smart Defence). Ide o nov spsoby spolupr-ce tak, aby sa spolonm alebo mnohonrod-nm silm dosiahlo to, o sa ned za existuj-cej finannej situcie dosiahnu samostatne. Vrmci iniciatvy inteligentnej obrany sa Slo-vensk republika v sasnosti zapja do 6 pro-jektov mnohonrodnej spoluprce, a to naprk-lad v oblasti vcviku a vzdelvania alebo zdra-votnckych spsobilost.

Na samite NaTO v Chicagu sa prijala aj stra-tgia vo vzahu k opercii IsaF v afganista-ne s jej ukonenm koncom roku 2014. akpozciu v tejto otzke zastva slovensk re-

knihy o obrane, s drazom na natartovaniedlhodobo pozastavenej transformcie ozbroje-nch sl, skvalitnenie innosti ministerstva ob-rany a systmu obrany ttu ako celku, kde sabudeme orientova na zvenie kvality a in-nosti riadenia obrany a efektvnos a hospodr-nos pri vyuvan obrannho potencilu ttu.V tomto kontexte chceme optimalizova systmobrannho plnovania. Vzvou v niekokchnasledujcich rokoch bude tie prprava na slo-vensk predsednctvo v Rade E v roku 2016za oblas obrany.

V akom stave sa nachdza strategick hod-notenie obrany v sasnosti, ste spokojn sdosiahnutmi vsledkami?

Predchdzajce vedenie rezortu zaalo pro-ces strategickho hodnotenia obrany, ktor vaknebol dotiahnut do realizovatench vstupov.My sme sa tento proces rozhodli dynamizova,aby sa navrhovan systmov opatrenia o naj-skr premietli do realistickho, dlhodobho,zdrojovo zabezpeenho rozvojovho rmca re-zortu obrany. V tomto kontexte sme v zvere

roka 2012 dokonili nvrh Bielej knihy o obraneSR, ktor je hlavnm vstupom procesu strate-gickho hodnotenia obrany a predstavuje poli-ticko-strategick rmec dlhodobho rozvoja ob-rannho potencilu ttu vrtane ozbrojenchsl. Zrove sme pripravili aj Rozvojov plnrezortu obrany s vhadom do roku 2024 akozkladn implementan dokument bielej knihyv podmienkach rezortu obrany. Oba dokumentysme zaiatkom roka 2013 zaradili do schvao-vacieho procesu. Verm, e nae rozhodnutie do-koni proces strategickho hodnotenia budevnman aj ako prejav novej politickej kultry.

o oakvate od procesu transformcieOzbrojench sl slovenskej republiky po pri-jat bielej knihy o obrane slovenskej repu-bliky?

Pri vypracovvan Bielej knihy sme pristu-povali k obrane komplexne. V dokumente steda zadefinovan aj poiadavky na skvalitneniesystmu obrany ttu ako celku, na zefektvne-nie innosti ministerstva obrany vrtane pod-pornch prvkov, ako aj zmery v oblasti pod-

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

10

ako vidte sasn stav klesajcich roz-potov v nadvznosti na eurpsku bezpe-nostn politiku?

krty v ekonomikch eurpskych krajnneobili ani Slovensko a n rezort obrany.Dnes sa v Eurpe nachdzame v situcii, kenie je relne uvaova o zvzku 2 % HDPvylenench na obranu, na ktorom sa dohodlispojenci v roku 2006 na summite NATO vRige. Tto situcia sa me ale u o niekokorokov zmeni, a preto na tto ambciu nem-eme celkom rezignova.

Klesajce rozpoty na obranu sa v posled-nch rokoch tiahnu ako erven ni eurpskoubezpenostnou politikou. Vdavky vetkcheurpskych lenov NATO na obranu spolonedosahuj pribline tretinu vdavkov uSA v tejto situcii sa me sta, e Eurpa nebudevedie by Spojenm ttom rovnocennmpartnerom. Realizmus Eurpanov sa vakprejavuje v niektorch regionlnych alebo eu-rpskych iniciatvach, ktor maj by odpo-veou na volanie generlneho tajomnkaNATO a jeho tmu, aby eurpske krajinyskonsolidovali svoju obranu. Konsolidciam spova najm v zachovan kovchspsobilost (resp. vyvjan novch), mnoho-nrodnej spoluprci a alom nezniovan ob-rannch vdavkov.

Je vyten smer obrany krajn E sprv-ny netreba ho meni i prispsobovapodmienkam krzy?

Eurpski ldri primne hadaj spsoby,ako o najefektvnejie reagova na vvoj glo-blneho aj regionlneho bezpenostnho pro-stredia. Tento vvoj je charakterizovan tra-dinmi i novmi bezpenostnmi vzvamia formovan klasickmi i asymetrickmihrmi. V takejto situcii je vemi dleit,aby krajiny E vedeli promptne reagova priobrane svojho teritria, populcie a zujmov.Niekoko krokov eurpskych krajn len v ho-rizonte poslednch mesiacov (spolon stret-nutie V4, Franczska a v Posku, prpravaRady E venovanej obrane v decembri tohtoroka a mnohonrodn projekty lenskch kra-jn E) predstavuje pozitvny posun vo vn-man problematiky obrany a do rovne hlvvld a ttov. Navye, flexibiln reakcia eu-rpskych krajn na krzy v Lbyi minul roka v Mali tento rok s napriek niektorm ne-dostatkom subnm lakmusovm papierompolitickej vle a zrove konkrtnym prkla-dom schopnosti eurpskych krajn spolupra-cova v oblasti obrany.

Objavuj sa aj nov iniciatvy pri snaheudra a zlepova bezpenostn a obrannpolitiku na Slovensku a v celej Eurpe?

Je situcia pod kontrolou?

Klesajce rozpoty a ekonomick krza, hoci poda niektorchodbornkov doznieva, predsa len spsobili, e etrenie financi sa

stalo dominantnm nielen na Slovensku, ale v celej Eurpe. Ako to ovplyvuje prcu na MO SR, pre Parlamentn kurir

odpoved ttny tajomnk Ministerstva obrany Milo KOTEREC.Pripravila Anna Komov.

publika? Men sa nieo v naom angao-van v tejto ako skanej krajine?

no, ako ste povedali, koncom roku 2014opercia ISAF v Afganistane skon a plnzodpovednos na seba preber afgansk bez-penostn sily. To vak neznamen, eAliancia prestane ma zujem o al vvin.V Afganistane naalej zostan urit sily,ktor prevezm vo vzahu k afganskm bez-penostnm silm mentorsk a vcvikovlohy. Slovensk republika, ako zodpovednspojenec v NATO, bude pokraova v ope-rcii ISAF do jej ukonenia a aj po roku2014 sa bude podiea na lohch, ktor tambude NATO plni. Ako ste urite zaregistro-vali, momentlne prebieha v prslunchstavnch orgnoch schvaovac proces naudelenie novho mandtu pre n kontingentozbrojench sl v opercii ISAF. Do Afga-nistanu by sme vyslali jednotka pecilnychsl, ktor bude vykonva mentorsk lohyv rmci afganskch bezpenostnch sl.Men sa teda kvalita naej asti, o je t naj-podstatnejia zmena. Chcem tie vyzdvihnfinann pomoc na materilne vybaveniejednotky, vo vke takmer 20 milinov eur,ktor nm pri prprave tohto prspevku pri-sbili Spojen tty americk.

Zkladnm pilierom zaruovania obranyslovenskej republiky je kolektvna obranav rmci NaTO. ambciu vytvori spolo-n bezpenostn a obrann politiku(sbOP) m aj Eurpska nia. V om vi-dte, v korelcii s lenstvom v NaTO, pr-nos sbOP pre posilovanie bezpenosti aobranyschopnosti sR?

Zmerom vldy SR je prispieva k posil-ovaniu a funknosti NATO, ako aj Eurp-skej nie, kee od spechu obidvoch z nichzvis bezpenos SR, stabilita jej medzin-rodnho postavenia, ale aj jej ekonomickprosperita. SR sa preto aktvne podiea narealizcii a rozvoji Spolonej bezpenostneja obrannej politiky E (SBOP).

Hoci vznam Spolonej bezpenostnej aobrannej politiky E je dnes najm v civil-nch nstrojoch krzovho manamentu, vkomplexnom prstupe v rmci civilnch misi,i v aktivitch Eurpskej komisie, ktor vy-tvraj podmienky pre psobenie pred oper-ciami a misiami alebo po nich, je zrejm, eE v oblasti bezpenosti bude musie venovapozornos aj svojim vojenskm kapacitm.

Vzhadom na prehlbujcu sa eurpsku in-tegrciu v ekonomike, oakvam podobntrend aj v obrane, kde je priestor pokroi voblasti zdruovania a zdieania spsobilost.Samozrejme, je to citliv tma a nebude tojednoduch. Je zrejm, e cestou spoluprceby sme mohli ahie zska prstup k niekto-rm nedostatkovm spsobilostiam, ktors potrebn pre bezpenos eurpskeho kon-tinentu, vrtane SR. Treba vak otvorene po-veda, e Spolonej bezpenostnej a obran-nej politiky E ani zaleka ete nezaujala vrmci E to miesto, ktor si mnoh elali vase jej zrodu.

Aj z tchto dvodov vtam zmer pripra-vi decembrov rokovanie Eurpskej radyvenovan prioritne otzkam obrany, pretoeme pomc dosta tmu obrany do centrapolitickej diskusie, odkia v poslednch ro-koch vypadla.

11

Pri vemi dynamickom vvoji bezpenost-nho prostredia v 21. storo sa stle astejieobjavuj iniciatvy, ktor maj za cie konti-nulne budova modern eurpsku obranu. VEurpe mme vemi dobre rozvinut vetkyrmce spoluprce v oblasti obrany: na bilate-rlnej, regionlnej, multilaterlnej a celoeu-rpskej rovni.

Iniciatvy inteligentnej obrany a prepoje-nch sl na pde NATO, zdieanie a zluova-nie spsobilost na strane E i vytvranieBojovch skupn (V4 pripravuje jednu v po-hotovosti v prvom polroku 2016) s rovnakodemontrciou ivotaschopnosti spoluprce.

Z asu na as sa na rokovaniach alebo vmdich objav prostrednctvom ldrov niek-torch krajn tie mylienka vytvorenia celo-eurpskej armdy, inokedy analytici kritizujEurpu a jej dajn smerovanie ku kontinen-tu, kde bude paralelne existova 27 bonsaj-skch armd. Na tejto kle je potrebn ha-da rozumn a realistick vchodisko a tedaspolupracova, pecializova sa a priorizova,o s aj princpy inteligentnej obrany.

ak je situcia a monosti rieenia konf-liktov v krajinch, ako s Egypt, Lbya,sudn, sria, ak to m dopad na bezpe-nos Eurpy?

Regin Blzkeho vchodu a severnej Afri-ky je v bezprostrednom susedstve Eurpy.Mnoh eurpske krajiny maj na historicka ekonomick vzby; mnostvo obanov zostarho kontinentu tam ije. Len pred prtdami, poas rukojemnckej drmy v Al-rsku, ktorej obeami boli aj eurpski oba-nia, sme mohli vidie konkrtny prklad toho,ako nestabilita krza v Mali priamo ovplyv-uje aj ns v E. Prve tento regin m vekpotencil na generovanie a multiplikciu hro-zieb, ktor sa prelievaj nielen do susednchkrajn, ale aj za ich hranice.

Eurpa zaila za posledn dve dekdy kr-zu na Balkne, v Gruznsku, v jej susedstvestle existuj tzv. zamrznut konflikty, eu-rpske krajiny individulne alebo kolektvneaktvne participovali na medzinrodnom kr-zovom manamente. Niektor eurpske kra-jiny absolvovali nron procesy demokra-tickej tranzcie, in nimi prechdzaj alebona ich realizciu akaj.

Monosti rieenia konfliktov a pomoci eu-rpskych krajn a naptia v regine severnejAfriky a Blzkeho vchodu s mnohospek-trlne: od intrumentov soft power, zdieaniasksenost s politickmi procesmi, tranzcioua integrciou, cez finann podporu, a pohard power, teda priamu vojensk angaova-nos a asistenciu. Aby vak Eurpa zostala re-levantnm hrom v oblasti medzinrodnejbezpenosti, bud musie jej krajiny zachovakov vojensk spsobilosti a rozvja nov,napr. tankovanie lietadiel za letu, strategickpreprava, spravodajsk, prieskumn a bezpi-lotn vzdun spsobilosti.

Treba riei aj situciu v nadzvukovom le-tectve?

Nadzvukov letectvo je kovou a tradi-ne jednou z najnkladnejch spsobilost,bez ohadu na to, i si ju krajiny vyvjaj vovlastnej rii alebo v rmci reginu. Systmprotivzdunej obrany NATO (NATINADS) jeale zrove aj jednou z najuniktnejch sp-

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

sobilost, ktor spojenci maj. Slovensk re-publika m preto tie zujem tto spsobilosjednoznane udra a alej rozvja. Vvojobrannej politiky v Eurpe naznauje, e bu-dcnos kredibilnej eurpskej obrany je aj vspolonom nebi: postupne musme napredo-va k oraz vej leteckej interoperabilite aharmonizcii techniky a tandardov v oblastiobrany vzdunho priestoru.

o znamen stredoeurpska vojensk spo-luprca pre bezpenos Eurpy?

Odkedy sa Slovensk republika stala le-nom E, NATO a schengenskho priestoru,naa krajina je priamo na vchodnej hranicieuroatlantickch zoskupen. Tto politick,ekonomick a bezpenostn realita je reflek-tovan v konan politikov a povedom oba-nov: na jednej strane mus by SR kredibilna plnohodnotn spojenec v strede Eurpy, nastrane druhej by mali spojenci pristupova knmu reginu zodpovedne a reciprone.

Vojensk spoluprca v strednej Eurpe jejednm z konkrtnych pilierov projektu jed-notnej, mierovej a slobodnej Eurpy a jehoudratenosti. Zstupcovia politickej elity V4,ako aj irieho reginu strednej Eurpy, s sitejto skutonosti vedom.

Ministri obrany Slovenska, eskej republi-ky, Maarska, Rakska, Chorvtska a Slo-vinska sa u tyri roky pravidelne, 3- 4 krtrone, stretvaj v rmci tzv. Stredoeurpskejiniciatvy na okraj rokovan NATO a E,resp. V4 a diskutuj o otzkach spolonhozujmu z agendy NATO a E. Tmy pokr-vaj klu od projektov mnohonrodnej spo-luprce, medzinrodn krzov manament,aktulne vzvy obrany a bezpenosti, ako ajvvoj v konkrtnych krajinch a reginoch.Zstupcovia jednotlivch krajn mnohokrthovoria aj o spolonom postupe pri navrho-van kandidtov na medzinrodn pozcie vNATO a E.

ako sa garantuje vonkajia bezpenos, jeslovensko spoahliv partner na medzin-rodnej rovni?

Z pohadu rezortu obrany bol mnikomtransformanho procesu Ozbrojench sl rok2006, ke sme stavili na plne profesionalizo-van ozbrojen sily a dobrovon vojenskslubu. Vraznou rtou transformcie nho

vojska bola najm jeho premena zo statickejna dynamick obranu, schopn kooperovaso spojeneckmi silami. Zintenzvnenie aznsobenie participcie prslunkov Ozbro-jench sl SR v opercich a misich medzi-nrodnho krzovho manamentu prinieslodo rezortu cenn sksenosti a urchlilo ajtransformciu naich ozbrojench sl. Slo-vensko vdy stlo boku naich spojencov vNATO aj E a nai vojaci s neustle oceo-van v zahrani za profesionalitu a vysokokvalitn vkony. V duchu vyjadrenia gene-rlneho tajomnka NATO Rasmussena hroz-by je potrebn eliminova v miestach, kdevznikaj budeme v slade s medzinrodnmprvom vdy podporova mierov silie na-ich spojencov.

o je pre slovensko najdleitejie preudranie bezpenosti a m spolon trhpre obranu zmysel?

Samozrejme, primrnym cieom je zarue-nie suverenity, teritorilnej integrity a bez-penosti obanov SR. alm balkom lohje pre ns ochrana pred ivelnmi pohroma-mi, participcia v opercich medzinrodn-ho manamentu a udranie vntornej stabilityv krajine a mnostvo alch loh. Odtarto-vanie procesu kreovania spolonho eurp-skeho trhu je dleitou iniciatvou, ktor akosvoj vsledok me prinies konen zneniecien vojenskej techniky, sprehadnenie a zla-denie spolonch noriem. Nebude to ale mo-n bez odstrnenia znanch nrodnch re-gulci a pravidiel v jednotlivch krajinch.Pozitvnym signlom je, e Eurpska obrannagentra (EDA) v poslednch mesiacoch zor-ganizovala sriu rokovan na vetkch rov-niach rezortov obrany (ministri obrany, n-rodn riaditelia pre vyzbrojovanie, nrodnriaditelia pre spsobilosti at.) vrtane bila-terlnych.

Z vsledkov tchto rokovan vyplva, emedzi lenskmi krajinami E v sasnostiexistuje opatrn apett na pln odstrnenieregulci obrannho trhu; navye, krajiny Eu-rpskej nie tradine vnmaj tto otzku akovemi senzitvnu. Ako najrealistickej prstupsa jav vyuvanie kombincie dostupnch n-strojov. EDA bude naprklad osobitne podpo-rova hlavne tie mal a stredn podniky, ktorprodukuj kov spsobilosti v Eurpe.

O Z B R O J E N S I L Y S R

12

Kadorone si pripomname hlavn plno-vacie dokumenty na vcvikov rok, na oste sa zamerali, ak s priority na rok2013?

Ozbrojen sily Slovenskej republiky (OSSR) bud aj v tomto roku plni lohy s limi-tovanmi zdrojmi takpovediac v krzovom re-ime. To znamen, e vyuvanie obmedze-nch zdrojov budeme aj tento rok priorizovapoda urgentnosti jednotlivch loh. Tak, akov ostatnch rokoch, aj v tomto roku s hlav-nmi prioritami plnenie zvzkov voi Alian-cii, ochrana a obrana vzdunho priestoru SRa pomoc obyvatestvu v prpade rozsiahlychivelnch katastrof. Aj s obmedzenmi zdroj-mi by sme chceli pokroi v oblasti moderni-zcie a obmeny zastaranej vzbroje a techniky.Malo by nm napomc aj dkladn etrenie.Kadodenne vyadujem, aby velitelia a nel-nci hadali rieenia na znenie vdavkov naplnenie bench loh. Sname sa etri doslo-va kde sa d. Zlacujeme logistiku, snamesa nastavi kontroln mechanizmus na verifi-kovanie nkladov na sluobn cesty, spolones ministerstvom obrany rieime nkladovosinfratruktry alebo sluieb, ktor nm posky-tuj extern dodvatelia. Preto verm, e vetkyprioritn lohy sa nm podar splni, avak po-dotkam, e rozsah a kvalita plnenia kadejlohy je priamo zvisl od zdrojov, ktor bu-deme ma k dispozcii.

Men sa prioritn loha ozbrojench sl v

sasnosti vzhadom na medzinrodn si-tuciu?

V rmci svojich monost sname sa adap-tova na zmeny v medzinrodnej bezpenost-nej situcii. To je napokon mon vidie aj vStrategickom hodnoten obrany, i Bielej kniheo obrane, kde s uveden nae mylienky, akoete efektvnejie vyui dostupn zdroje nasplnenie loh, ktor s v portfliu OS SR. Pre-to je nevyhnutn definovan poiadavky po-sklada poda priort a na takto roztrieden lo-hy vyleni dostupn zdroje. Z tohto dvoduprve lohy spojen s medzinrodnm krzo-vm manamentom s na najvyej rovni. Zanimi nasleduj ostatn, ktor s spojen s al-mi zvzkami voi Aliancii.

o je pre rezort ozbrojench sl dlhodoboproblmov, ak vychdzame z predchdza-jcich plnovacch obdob?

Zkladnm dlhodobm problmom, pod-statne ovplyvujcim rozsah a kvalitu plneniahlavnch innost rezortu obrany, je pretrv-vajci neslad medzi stanovenmi lohami preOS SR, relne vyleovanmi zdrojmi na ichrealizciu a efektivitou obstarvania, resp. ma-namentom zdrojov. Najv inok tohto ne-gatvneho trendu pociujeme najm v oblastibudovania modernch spsobilost, kde je de-ficit medzi plnovanmi ciemi rozvoja sp-sobilost a skutonosou doslova alarmujci.Vplyvy ekonomickej krzy na verejn zdrojesa vo vine lenskch ttov Aliancie, vr-

tane Slovenska, premietli do zmien strategic-kch priort. Nutnos hadania vntornch re-zerv prirodzene zasiahla aj oblas obrany abezpenosti, a to najm prostrednctvom di-spropornej redukcie obrannch rozpotov. Ajna zklade tchto skutonost hadme riee-nia, ako v rmci dostupnch finannch zdro-jov zabezpei tak plnenie loh ako aj rozvoja modernizciu kovch spsobilost. Somrd, e vedenie rezortu, aj s vedomm rizikaplynceho z monho neoakvanho vvojaekonomickej krzy, plnuje u v najblichrokoch natartova modernizciu spsobilostniektorch taktickch jednotiek. Musme vakby pragmatick. Oakvan ekonomick v-voj nm v najblich rokoch pravdepodobneumon iba obmedzen rozvoj.

o povaujete v poslednom obdob za vekzmenu, ktor sa realizovala a s akm v-sledkom?

V roku 2012 OS SR aktvne participovalina pripravovanch zsadnch legislatvnychzmench v oblasti socilneho zabezpeeniavojakov, ktor nadobudn innos da 1.mja 2013. Zmeny s zameran na pravupodmienok vsluhovho a nemocenskho za-bezpeenia vojakov. Ich hlavnm cieom jeozdravenie a zabezpeenie udratenosti sys-tmu socilneho zabezpeenia predovetkmz finannho hadiska. Predmetn zmeny budma iastkov dopad na sasne sliacichprofesionlnych vojakov, ktor k termnu in-nosti zkona splnia podmienky nroku na v-sluhov zabezpeenie. Pre ostatnch profesio-nlnych vojakov bude tento dopad diferenco-van v zvislosti od dky ttnej sluby. Nazmeny zkona o socilnom zabezpeen budensledne reagova aj zmena zkona o ttnejslube profesionlnych vojakov, ktorej cieombude stabilizcia personlu. Som presveden,e budcnos uke, e tento krok bol sprvny.

Zsadn zmeny sa udiali aj materilovomzabezpeen. Medzi systmov opatrenia prezhospodrnenie prevdzky techniky patrilo ajzniovanie potov prevdzkovanch osobnchautomobilov tzv. lakovanej techniky, kde bolpoet prevdzkovanej techniky znen o 388kusov pri zachovan poadovanch spsobilostjednotiek OS SR. Prevdzka vozidiel je zame-ran na pouvanie vozidiel s dieselovm mo-torom, o sa kladne odra aj na klesajcej spo-trebe pohonnch hmt, m dochdza k znio-vaniu finannch nkladov na prevdzku.

Jednou zo zmien v poslednom obdob je ajmodernizcia a unifikcia vojenskej technikya materilu. Ako viditen spech je mon

Ozbrojen sily SR a koncentrcia loh

Situcia v celom svete, a teda aj u ns na Slovensku sa neustle men a zmeny znamenaj nerazviacnsobn prispsobovanie sa danm podmienkam. Nie je to inak ani v Ozbrojench silch SR,

kde je nelnkom Generlneho tbu OS SR generlporuk Peter VOJTEK, ktor poskytolrozhovor pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

13

Pre nzornos uvdzam, e v roku 2012 sa naplnenie loh medzinrodnho krzovho ma-namentu preinvestovali finann prostriedkyv objeme viac ako 45 mil. a vyslanch bolo832 profesionlnych vojakov. V sasnostimme v zahraninch opercich nasadench438 profesionlnych vojakov. Od vzniku OSSR sa v opercich vystriedalo viac ako 15800 prslunkov OS SR.

Zostvaj sily aj na nasadenie v rmci do-mceho krzovho manamentu?

Domci krzov manament je neoddelite-nou sasou plnenia loh OS SR a zroveoblasou, ktor verejnos vemi pozorne vn-ma. Pomoc spoluobanom pri rieen rznychsituci si vyaduje koordinovan silie, kto-rho neoddelitenou sasou je aj prspevokOS SR. Dovolm si vyzdvihn niektor akti-vity za posledn obdobie, kde ozbrojen silysvojou prtomnosou aktvne prispeli k likvi-dcii nsledkov mimoriadnej situcie; naprk-lad odstraovanie nsledkov pdu mosta priobci Kurimany v novembri minulho roka, od-straovanie nsledkov snehovej kalamity vPreove zaiatkom februra tohto roka, vyslo-bodzovanie havarovanho vrtunka z Vhu priSeredi zaiatkom marca, i poskytnutie pomo-ci poas ostatnej snehovej kalamity na juhu avchode Slovenska. OS SR s vdy pripravenv rmci platnej legislatvy poskytn personl-nu, technick aj materilnu pomoc pri rieenkrzovch situci.

ak je dosiahnut kvalita vojenskch sp-sobilost, d sa rta s rozvojom ozbroje-nch sl, za akch okolnost?

Relne disponujeme len obmedzenmi vo-jenskmi spsobilosami, ktor s poadovanna splnenie poslania a celho spektra loh sta-novench zkonmi SR a medzinrodnmi z-vzkami. V porovnan so stanovenm tandar-dom NATO pre interoperabilitu spojencov,ktor je nevyhnutn pre spsobilos sl spo-lone vykonva opercie, nae ozbrojen silyvak ia zaostvaj za okolitmi ttmi s v-nimkou niektorch pecializovanch odbor-nost (napr. radianej, chemickej a biologickejochrany, odstraovanie vbunch prostried-kov a pod.). Ich kvalita teda zvis hlavne odtchto spsobilost. Nesmieme vak zabdaaj na zvyujcu sa dleitos psobenia OS SRna podporu orgnov verejnej moci pri rieenkrzovch situci na zem SR. Pri nedostatku

potrebnch finannch prostriedkov je relneriziko, e meme strati aj niektor peciali-zovan spsobilosti pre plnenie loh nrodn-ho krzovho manamentu. Navrhovan riee-nie na rozvoj OS SR, ktor je v tomto asepredstavovan verejnosti v rmci Bielej kniheo obrane, je zaloen na stabilite vdavkov zottneho rozpotu na nevyhnutn moderniz-ciu, resp. obmenu zastaranej vzbroje a tech-niky OS SR, ktor je vo vine prpadov napokraji svojej ivotnosti. V zujme zabezpe-enia hospodrnosti a efektvnosti erpania ve-rejnch prostriedkov spolone s vedenm re-zortu obrany drazne prehodnocujeme vdav-kov zdrojov rmce. Cieom tohto prehodno-tenia je dosiahnu etrenie finannch pro-striedkov, ktor bud nsledne prioritne po-uit na obmenu zastaranej techniky, moder-nizan projekty a zavedenie novch zbrao-vch systmov.

o vm najviac chba z materilno-tech-nickho vybavenia, o spsobuje problmypri zvldan loh?

Z dvodu neustleho zniovania finannchprostriedkov v OS SR nie je komodita, ktorby bola na 100% naplnen. Aj napriek vet-km spornm opatreniam sa nm nepodarilozni deficit v oblasti vytvorenia a udriavaniapredpsanch centrlnych zsob. alou kri-tickou oblasou je zabezpeenie profesionl-nych vojakov vstrojnmi nleitosami. V OSSR naalej zostva vek poet zastaranej vo-jenskej techniky a materilu, o kadoronezvyuje nklady na prevdzku opravy adrbu. Stle pretrvva potreba obmeny al-ch vozidiel uAZ, nkladnch automobilovternnych strednch (P-V3S a jeho modifik-cie) a leteckej techniky. Zrove je nevyhnutnobmeni aj zastaran typy sanitnch vozidiel.Relna potreba finannch zdrojov na zabez-peenie rozvoja OS SR zostva na odhadova-nej vke 3,3 mld. .

ako je hodnoten nae psobenie na mi-sich v zahrani, kde by sme sa mali vraz-nejie prezentova, v akej oblasti...?

Slovensk vojaci mali u od vzniku SR vy-sok kredit v medzinrodnom prostred, nasa-dzovanm novch spsobilost cenench hlav-ne koalinmi partnermi (najm do opercieISAF Afganistan). OS SR s preto vnmanako rovnocenn partner s vyspelmi krajinamiNATO. V prioritnej opercii ISAF Afganistan

hodnoti nkup a zavedenie osobnho tern-neho vozidla typovej rady Land Rover Defen-der 110, kde s cieom postupne nahradi mo-rlne a technicky zastaran vozidl typovhoradu uAZ, bolo v prvej etape zavedench douvania 70 ks tejto techniky. Zrove boli za-veden nov vozidl v kategrii nkladn au-tomobil ternny ak, konkrtne 20 kusovMAN HX 8x8. Tieto vozidl s uren na za-bezpeenie prepravnch loh logistickch jed-notiek ako nosie kontajnerov ISO. V rmcizavdzania nkladnch ternnych automobi-lov IVECO pre pecilne jednotky OS SR vpote 10 ks boli vykonan vojskov skky.Hlavnou lohou bolo overenie odstrnenia ne-dostatkov z predchdzajcich vojskovch sk-ok a definovanie rieenia mechanickej veepre lafetciu rznych druhov zbran. S pote-enm mem kontatova, e vojskov skkyvyrieili pretrvvajce nedostatky a vozidlo jev aktulnej podobe navrhnut na zavedenie douvania. V rmci projektov vyzbrojovaniaboli do uvania OS SR odovzdan taktie a-hae nvesov T-815, Tatra-815 valnk s pan-cierovou kabnou, Tatra-815 prepravnk PHM,Tatra-815-7 plni PHM, pecilne zdravotnautomobily, dodvky pre systm Mokys. Prevzdun sily bol zakpen komplet kontrol-no-meracej techniky na kontrolu lietadiel Mig-29. V rmci modernizcie bol modernizovanvrtunk Mi-17. V rmci obmeny boli dopravnlietadl typu L-410 (FG), obmenen za novdve dopravn lietadla L-410 (uVPE20). V ne-poslednej rade bol vytvoren velitesko-ko-munikan systm pre riadenie zbran v rmcidelostrelectva tzv. systm DELOSYS. Celko-v suma obstaranch komodt projektov vy-zbrojovania predstavovala viac ako 60 mil. .

Z dvodu znenia finannch nkladov voblasti zabezpeovania strategickej leteckejprepravy osb, vzbroje techniky a materiludo operci medzinrodnho krzovho ma-namentu pristpili OS SR k vyuvaniu pro-gramu MO uSA Lift and Sustain CoalitionPartners, na zklade ktorho je poskytovanbezplatn preprava osb, vzbroje, techniky amaterilu z/do priestoru opercie ISAF. Vakavynaloenmu organizanmu siliu pre kom-plexn zabezpeenie prepravy vyie uvede-nm spsobom bolo v roku 2012 uetrench3,56 mil. .

ako by ste hodnotili plnenie zkladnchmedzinrodnch zvzkov a as na za-hraninch opercich?

Ako som u uviedol, jednou z mojich priortje plnenie medzinrodnch zvzkov, vypl-vajcich z lenstva SR v NATO a E. V ope-rcich medzinrodnho krzovho mana-mentu sa OS SR aktvne podieaj na prehlbo-van mieru a upevovan bezpenosti v Eurpea vo svete. Nae hlavn silie je v tomto rokuzameran na prispsobenie nho kontingentunovmu mandtu. Sasou zmien bude stiah-nutie niektorch spsobilost a vyslanie no-vch spsobilost. Na konci tchto zmien bysme v Afganistane mali ma men poet vo-jakov, avak hodnotnejie spsobilosti. Preoperciu ALTHEA v Bosne a Hercegovine bu-deme v tomto roku udriava v pohotovostijednu rotu ako operan zlohu. Tto schop-nos chceme naalej rozvja a s naimi part-nermi u mme vypracovan zmery rozvojavybranch spsobilost OS SR v budcnosti.

O Z B R O J E N S I L Y S R

O Z B R O J E N S I L Y S R

14

Na o sa orientujete v sasnosti, ak sneodkladn lohy a monosti na zlepova-nie prce v pozemnch silch?

V sasnosti je nae silie plne sstredenna dosiahnutie troch hlavnch cieov zame-ranch na zvzky SR vyplvajce z lenstvav E, NATO a OSN, lohy vyplvajce zozkonov SR v oblasti obrany, ako aj nastva-

jci transforman proces Pozemnch sl vy-plvajci zo zverov Strategickho hodnote-nia obrany SR.

Tieto ciele dosiahneme splnenm hlavnchloh v prprave jednotiek do operci medzi-nrodnho krzovho manamentu, prpravounaich tvarov na plnenie loh domceho kr-zovho manamentu, komplexnou prpravou

Profesionalita nesmie ustpi

Veliteom Pozemnch sl Ozbrojench sl Slovenskej republiky je Ing. Ondej NOVOSAd, ktor vnma situciu sasnosti

a monosti pre pozemn sily s ohadom na nronosa profesionalitu, ktor je nevyhnutn pre prcu v armde.

Viac v rozhovore pre Parlamentn kurir s redaktorkou Annou Komovou.

i zsluhou vynikajcich operanch vko-nov strnej jednotky zodpovednej za str-enie kempu na letisku Kandahr, boli OSSR poiadan o zotrvanie v tejto opercii.Nasaden jednotka pecilnych sl napo-mohla k zadraniu kovho lena Tali-banu, vemi dobr meno ria prslunciEOD tmu a taktie vcvikovo-poradensktmy.

V opercii ALTHEA, pod ztitou Eu-rpskej nie, na zem Bosny a Hercego-viny pokraujeme v lohe vedcej krajinypretransformovanho Regionlneho koor-dinanho centra (Regional CoordinationCentre) na Spolon koordinan centrum(Liaison Coordination Centre). Spokojnoss plnenm loh naich vojakov je mnoho-krt zdrazovan i v mierovej operciiuNFICYP na Cypre, kde OS SR zastvajtakisto lohu vedcej krajiny v Sektore 4,kde pod slovenskm velenm psobia pr-slunci ozbrojench sl Maarska, Srbskejrepubliky a Chorvtskej republiky. Pso-benie prslunkov OS SR v pozorovate-skch misich je takisto vysoko hodnoten,nakoko ako jedna z mla astnckych kra-jn v misii uNTSO na Blzkom vchode,pokraujeme v plnen operanch loh na-priek extrmne nebezpenej situcii. Z-merom OS SR pre budce obdobie je po-skytova najm kvalitatvne prspevky dooperci medzinrodnho krzovho ma-namentu, z tohto dvodu plnujeme kreo-va zoskupenie pecilnych sl do opercieISAF Afganistan.

ak s vsledky pri plnen loh, ktorsa tkaj elimincie hrozieb terorizmu?

Boj proti terorizmu je komplexn lohaa podiea sa na nej viacero zloiek bezpe-nostnho systmu ttu. Je potrebn chpa,e lohy v boji proti terorizmu s lenendo viacerch oblast a fz, ponc lohamia opatreniami, ktor smeruj k predchdza-niu teroristickch hrozieb, cez vasn iden-tifikciu monho teroristickho toku apo priamu akciu na prpadn eliminciu da-nej hrozby, i odstraovanie nsledkov anavodenie pvodnho stavu po teroristic-kom toku. V kadej z tchto oblast i fzplnia vylenen sasti OS SR pecificklohy. Angaovanos v tchto opatrenia jerzna, priom zmerom je vyui vetkydostupn prostriedky na o najlepie zvld-nutie tej ktorej lohy, i opatrenia. Dleitje spomen vntorn, aj vonkaj rozmerboja proti terorizmu. V rmci vntornhorozmeru si dovolm zdrazni zabezpeenieplnenia loh NATINADS a ochrany vzdu-nho priestoru SR, ktor je prioritne urenna ochranu proti terorizmu a kreovan bolapo tragickch udalostiach 11.9.2001. Naplnenie predmetnej lohy s osobitne pri-pravovan aj prslunci 5. pluku pecilne-ho urenia zo iliny a uren prslunci Vo-jenskej polcie. Obzvl dleit lohu zo-hrvaj OS SR v rmci vonkajieho bojas terorizmom mimo zemia SR, ako je tonaprklad v Afganistane, kde v koalcii snaimi aliannmi partnermi napame cie-le stanoven vedenm NATO. Som pre-sveden, e aj napriek zloitej situciplnme lohy svisiace s bojom proti tero-rizmu na poadovanej rovni.

15

zastaranej techniky, ktorej prevdzka a drbasi vyaduje vysok finann nklady.

ak je spoluprca Ps Os pri opercichmedzinrodnho krzovho manamentuNaTO, E a OsN, o je zkladom spe-nho plnenia loh?

Pozemn sily od svojho vzniku plnili roz-hodujce lohy pri prprave jednotiek do za-hraninch mierovch misi a vojenskchoperci. Od roku 1993 ozbrojen sily vyslalido operci u viac ako 16-tisc vojakov. Po-zemn sily s stle hlavnm poskytovateomsl do jednotiek v zahrani. V rmci nich Po-zemn sily zodpovedaj za prpravu a vcvikjednotiek do najdleitejej opercie NATO,ktorou je opercia ISAF v Afganistane. V Af-ganistane psobme u viac ako 10 rokov.Okrem toho, ako som u spomnal, partici-pujeme aj na alch opercich a misich. Vsvislosti s operciou ISAF pripravujeme ajzmeny, ktor vyplyn z mandtu v tejto ope-rcii a v krtkom ase oakvame politickrozhodnutie, ktor vyti alie lohy OS SR.

Pre prpravu do zahraninch operci vy-adujeme vysok rove vcviku, kvalitn adisciplinovan personl. Vsledkom nro-nosti prpravy je skutonos, e nai profesio-nlni vojaci boli i v tejto nronej opercii zostrany koalinch partnerov asto ocenen zasvoju prcu a asto s prkladom a vzorom ajpre kolegov z inch armd. Vemi si vimich nasadenie, osobn statonos a vynach-dzavos pri plnen loh.

ako by ste hodnotili vcvik vojakov po-zemnch sl, ako ste spokojn s ich vsled-kami aj v medzinrodnej oblasti?

Pozemn sily u niekoko rokov plnia n-ron lohy prpravy naich jednotiek a tva-rov v podmienkach vemi limitovanch zdro-jov. To m samozrejme priamy vplyv na in-tenzitu a komplexnos vcviku naich tva-rov, za sasnho vyuitia bojovej technikya vetkch zbraovch systmov, ktor patriado zostavy naich jednotiek. Vemi limitovanje poet uskutonench cvien, ktor me-me uskutoni s naimi tvarmi. To ale ne-znamen, e nae jednotky a tvary necviiaa nepripravuj sa na plnenie svojho poslania.Nememe komplexne cvii s celmi tvar-mi, ale v slade s hlavnm poslanm tvarovv danom vcvikovom roku s pre vetkytvary pozemnch sl stanoven priority ahlavn lohy. Tak je mon na rotanom pri-ncpe poverova tvary tmi najdleitejmilohami bojovej prpravy a stanovi aj formyvcviku pre ostatn jednotky. V maximlnejmonej miere sa sname vyuva aj simu-lan technolgie, ktor nahrdzaj drah bo-jov systmy a etria finann prostriedky nankup, naprklad drahej muncie, ktor ale vtom istom roku pouij tie jednotky a tvary,ktor plnia takzvan prioritn lohy. Medzitieto patria jednotky, ktor sa pripravuj dozahraninch operci, pripravuj sa do me-dzinrodnch truktr NATO, ako aj jednotkyokamitej reakcie NATO (NRF) a plnia lohydeklarovanch jednotiek v rmci cieov sl(o s medzinrodn zvzky SR pre prpravumechanizovanej prporovej skupiny, jedno-tiek CS a CSS ako i mechanizovan brigdu,ktor sa SR zaviazala pripravi pre kolektvnuobranu do roku 2018). Vek draz kladieme

aj na vcvik jednotiek a tvarov v oblasti do-mceho krzovho manamentu. Ja somzhodnotil splnenie hlavnch loh naimi jed-notkami vo vcvikovom roku 2012 kladne.To vak neznamen, e by sme mohli by spo-kojn, pretoe bez dlhodobho pouvania bo-jovej a inej techniky, ako i ostatnch zbrao-vch systmov vetkmi jednotkami PS, mtento stav priamy vplyv na odborn rovenaich vojakov. o ma vak te je t skuto-nos, e kedykovek boli nae jednotky nasa-den v akejkovek opercii, alebo kedykoveknae jednotky plnili lohy na medzinrodnomcvien, vdy boli na ele plnenia loh, zo-hrvali rozhodujcu lohu a boli prkladomv plnen operanch loh pre koalinch part-nerov. Preto som aj hrd na vetko to, o naivojaci dosiahli.

Mte dostatok profesionlnych vojakov, jezujem o prcu v armde, nechbaj vmodbornci?

Ozbrojen sily s doplovan centralizo-vane. Regrutciu a vber obanov, ktor majzujem o slubu profesionlneho vojaka, rea-lizuje personlny rad ozbrojench sl SR,prostrednctvom regrutanch skupn, ktors v kadom krajskom meste. Zujem o slu-bu profesionlneho vojaka vysoko prekraujepotreby OS SR. Nedar sa vak obsadzovafunkcie, na ktor je potrebn vodisk pre-ukaz skupiny C a v kategrii dstojnkovje nedostatok lekrov a inho odbornhozdravotnckeho personlu.

ak s najvie nedostatky uchdzaov oprcu v armde, o nesmie chba profe-sionlnemu vojakovi?

uchdzaom o prcu profesionlneho vo-jaka spsobuje najvie problmy previerkazdravotnho stavu a previerka psychickej sp-sobilosti. Mnoh z nich stroskotaj aj na pre-vierke fyzickej zdatnosti. Profesionlnemuvojakovi v prvom rade nesmie chba ochotasli poda potrieb ozbrojench sl a prcaprofesionlneho vojaka nie je povolanie, aleposlanie. S touto zkladnou poiadavkou samnoh uchdzai ako stotouj.

ak s vae alie plny, na o sa sstre-dte v krtkej budcnosti a o je monzlepi, skvalitni na dosahovanie vbor-nch vsledkov?

Moje silie ako velitea Pozemnch sl OSSR smeruje predovetkm k tomu, aby po-zemn sily v sasnej zdrojovo zloitej situciiudrali sasn rove plnenia loh a pevneverm, e v krtkodobom a strednodobom ho-rizonte sa nm podar aj alia modernizcia,ktor posunie kvalitu naej prce na ete vy-iu rove. Z hadiska jednotlivch cieov sasstreujeme predovetkm na vcvik, zv-enie fyzickej pripravenosti a alch foriembojovej prpravy. Okrem toho sa zameriavameaj na zvenie rovne prce tbov a pokra-ujeme v plnen zverov strategickho hodno-tenia obrany v zmysle rozvojovho plnuozbrojench sl SR. Som presveden, e po-zemn sily v horizonte do roku 2024, bud vnovej truktre disponova jednotkami a tvar-mi, ktor bud po ich vstavbe spa vetkypoiadavky kladen na obdobn jednotky atvary vo vyspelch armdach sveta a budspa vetky ukazovatele pre ich poslanie.

jednotiek do sl okamitej reakcie E, kom-plexnou prpravou jednotiek do Sl rchlejreakcie NATO 2013 a 2014, komplexnou pr-pravou tvarov a jednotiek PS v silch vyso-kej a niej pripravenosti v rmci Cieov sl2008.

V rmci zahraninch operci Pozemnsily zodpovedaj za prpravu jednotiek pri-oritne do opercie ISAF v Afganistane. Vtomto roku mme naplnovan vysla naichvojakov do opercie ISAF v piatich rotcich.V tomto roku pripravme na nasadenie do tej-to misie asi 500 profesionlnych vojakov. a-lej sa budeme podiea na vysielan naich vo-jakov aj do operci uNFICYP na Cypre aEuFOR-ALTHEA v Bosne a Hercegovinespolu s inmi sasami OS SR.

V oblasti domceho krzovho manamen-tu je naa pozornos sstreden na prpravutvarov pozemnch sl vyleovanch naplnenie loh krzovho manamentu na ze-m SR. Tu sme sa prioritne sstredili na v-cvik vojsk pre prpad, kedy by nae obyva-testvo potrebovalo pomoc pri vzniku mimo-riadnych situci.

V rmci poslednho zo stanovench cieovudriavame v pohotovosti pre NATO jednumechanizovan prporov skupinu deklaro-van do Sl vysokej pripravenosti a jednu me-chanizovan prporov skupinu sasne dopohotovosti na rok 2014 spolu s almi pod-pornmi jednotkami. V Silch niej pripra-venosti plnme rozhodujce lohy udraniau dosiahnutch spsobilost v prpore ra-dianej, chemickej a biologickej ochrany(RCHBO), v jednotke psychologickch ope-rci a pokraujeme vo vstavbe mechanizo-vanej brigdy.

Zrove nau pozornos sstreujeme aj narealizciu zverov strategickho hodnoteniaobrany a spracovanie koncepci rozvoja sied-mych spsobilost, ktor s v gescii pozem-nch sl. Toto s nae sasn rozhodujcelohy, na ktor sa pozemn sily sstredia.

o u pre vs priniesla modernizcia v ar-mde, ak s alie oakvania, o si metedovoli z pridelench finannch prostried-kov?

Rozhodujce modernizan projekty nsete len akaj a to predovetkm v svislostis modernizciou bojovej techniky. Z tohto vy-plva, e v pozemnch silch boli realizovanlen iastkov modernizan projekty, akonapr. postupn obnova zastaranch vozidielPV3S a uAZ za modernejie vozidl. Taktieaj v modernizci techniky pre prporRCHBO dolo k znanmu pokroku obstara-nm modernch dekontaminanch vozidiel,prieskumnej, vyhodnocovacej techniky a vovbave pracovsk. V sasnosti najv pro-jekt pre delostrelcov je modernizcia delo-streleckho systmu riadenia paby DELO-SYS. V rmci projektu komunikanho in-formanho systmu sme v rokoch 2009 a2010 zrealizovali vmenu zastaranch rdio-vch stanc v bojovej technike u jednotkypodpory velenia brigdy a u vetkch jedno-tiek jednej z mechanizovanch brigd Pozem-nch sl. Zavedenie novch rdiostanc nmposkytlo mnostvo vhod a monost oprotizastaranej technolgii. Pozitvne vak hod-notm, e sa v rmci pozemnch sl zrealizo-vala aspo iaston modernizcia dopravnejtechniky, pretoe stle prevdzkujeme vea

O Z B R O J E N S I L Y S R

O Z B R O J E N S I L Y S R

16

V rmci integrovanho systmu obranyvzdunho priestoru plnia vzdun silyOzbrojench sl slovenskej republiky isterozsiahle lohy. Ide o nepretrit pohoto-vos?

Najdleitejou lohou vzdunch sl priplnen medzinrodnch zvzkov Slovenskejrepubliky je zabezpeenie obrany a ochranyvzdunho priestoru v rmci integrovanhosystmu obrany vzdunho priestoru NATO NATINADS a lohy spojen s prevdzkouleteckej ptracej a zchrannej sluby, nielenpre vojensk a civiln letectvo, ale na vyia-

danie i pre potreby odstraovania nsledkovivelnch i priemyselnch pohrm a aj napomoc inm organizcim, ako napr. minis-terstvu vntra. Pre plnenie tchto loh s vnepretritej pohotovosti 24 hodn denne, 7 dnv tdni vyleovan sily a prostriedkyvzdunch sl: sthacie lietadl, vrtunk, pi-loti, technick personl, prostriedky rdiolo-kanho prieskumu, systm velenia a riade-nia, komunikan systmy. Naimi technic-kmi prostriedkami monitorujeme vzdunpriestor SR a v stanovench asovch nor-mch sme pripraven pomc lietadlu v ndzi

alebo zasiahnu proti naruiteovi.

Do akch vznamnch medzinrodnchoperci sa vzdun sily Os zapojili a o jepred vami v najbliom obdob?

Vzdun sily sa podieaj na plnen lohmedzinrodnho krzovho manamentu uod roku 2002, kedy sme do opercie ENDu-RING FREEDOM v Afganistane nasadili e-nijn letiskov stavebn rotu. Vznamnmprspevkom bolo aj nasadenie vrtunkovejjednotky v opercich SFOR v Bosne a Her-cegovine (2002 a 2003), KFOR Kosovo(2007 a 2008) a ALTHEA v Bosne a Herce-govine (2009). V roku 2010 vzdun sily pre-vzali pln zodpovednos za prpravu, vcvika personlne zabezpeenie mierovej opercieuNFICYP; k dnenmu du sme pripravili avyslali 4 rotcie. Prve prebehlo zverensstredenie 5. rotcie do opercie uNFICYPa v najblich doch sa uskuton jej slv-nostn rozlka a vyslanie. V tomto obdobsa u pripravuje personlne obsadenie na 6.rotciu. V rmci plnenia zvzkov SR pre jed-notky E boli vzdunmi silami poskytnutsily a prostriedky do jej bojovch skupn.

spolupracuj vzdun sily aj s inmi jed-notkami, ako hodnotte spoluprcu na-prklad s pozemnmi jednotkami?

Vzdun sily dlhodobo spolupracuj aj sostatnmi zlokami OS SR. Spomeniem a-iskov spoluprcu v rmci jednotlivch sl,naprklad v roku 2007, ke sme v spoluprcis Velitestvom sl vcviku a podpory spenevykonali certifikciu vrtunkovej jednotkyMi-17 za asti zahraninch pozorovateov.V poslednom obdob aktvne spolupracujemes Velitestvom pozemnch sl OS SR pri pl-novan spolonch cvien a certifikcii de-klarovanch jednotiek v rmci brigdnych aprpornch zoskupen. Navye v rmci vy-lenenho silia letectva podporujeme aj sa-motn cvienia pozemnch sl a 5. pluku pe-cilneho urenia formou podpory vzdunchvsadkov. S prslunkmi 5. pluku pecilne-ho urenia sme sa v minulom roku spolonezastnili medzinrodnho cvienia pecil-nych sl Jackal Stone v Chorvtsku. Takistopodporujeme aj jednotky vojenskej polcie,naprklad v priebehu medzinrodnho cvie-nia Black Bear. Spoluprcu s tmito zlo-kami hodnotm ako vemi dobr; pravidelnesa podporujeme asou na plnovacch kon-ferencich v duchu hesla: Spolon cie,rovnak priority, jednotn tm.

lohy sa plnia aj vo vzdunom priestore

Obranu a ochranu vzdunho priestoru Slovenska zaali zabezpeova organizan truktry budceholetectva hne po rozdelen SFR. Ilo o zabezpeenie bojaschopnosti letectva. Sasnm veliteom

vzdunch sl Ozbrojench sl Slovenskej republiky je Miroslav KORBA, ktor v plnen zvanch lohpokrauje a informuje o tom Parlamentn kurir prostrednctvom redaktorky Anny Komovej.

17

spsobilost od jednotlivca a po cel jednot-ku.

Pvodn zmer zvyova operan spso-bilosti, hlavne rove vycvienosti, musel byz dvodu vraznho krtenia rozpotovchprostriedkov zmenen na udranie minima-lizovanch spsobilost letectva a protivzdu-nej obrany, o v praxi malo negatvny vplyvpredovetkm na rove vycvienosti letec-kho personlu, technickho personlu a per-sonlu zabezpeujceho riadenie letovej pre-vdzky. Vne rizik v prprave pilotov na za-bezpeenie dlhodobej udratenosti opera-nch spsobilost nm vytvra vysok poru-chovos leteckej techniky (hlavne lietadielMiG-29) a nedostaton poet dostupnej le-teckej techniky. Prina tchto problmovtkvie v nedostatonom plnen Abonentnejzmluvy zo strany korporcie RSK MiG,zdhavch rieeniach reklamci a zdhavhoprocesu verejnho obstarvania nhradnchdielov. Takisto systm doplovania personlua vzdelvania nm dlhodobo nezabezpeujepokrytie potrieb vzdunch sl. V sasnostisa spracovvaj nvrhy na jeho pravu.

Na rove odbornosti pilotov sa pravde-podobne kladie stle v draz zastu-j sa piloti aj na medzinrodnch cvie-niach?

Prprava jednotiek vzdunch sl je zame-ran na kompatibilitu a zladenos vcviku vrmci aliancie NATO, preto nae jednotky ab-solvuj rzne druhy prpravy jednotiek a cvi-en v domcom aj zahraninom prostred,kde s precviovan schopnosti a monostinielen leteckej a pozemnej techniky vzdu-nch sl, ale aj spsobilosti personlu.

Z tch najdleitejch by som spomenulmedzinrodn cvienie MACE XIII, ktor sauskutonilo v aprli 2012 na leteckej zkladniSlia a v posdkovom cviisku Kolanskvrch, za asti cviiacich a pozorovateov zoSlovenska a 12 ttov. Cvienie bolo zame-ran na spoluprcu leteckch sl NATO priprecvien a rozrenie schopnost vo vedenbojovej innosti v podmienkach elektronic-kho boja, riadenie bojovej innosti prostried-kom AWACS, vcvik vo vzdunch bojoch,vcvik v prekonvan prostriedkov PVO, n-cvik plnenia loh QRA v systme NATI-NADS a na precvienie spoluprce CRC sprostriedkom AWACS. Okrem tchto lohbolo cieom aktvne sa zapoji do prce pod-skupiny SG 2 skupiny NATO pre vyzbrojo-vanie vzdunch sl (NAFAG) a precviischopnosti OS SR pri fungovan ako Host Na-tion pri spolonej innosti jednotiek NATO aOS SR na naom zem. Medzinrodn cvi-enie EAGLE TALON, ktor sa uskutonilov mesiaci aprl 2012 na letisku Malbork aoktber 2012 na letisku Misk-Mazowieckiv Poskej republike umonilo sthacm pilo-tom precvii spolon taktick leteck ope-rcie (COMAO misie) a postupy vykonvanv rmci NATINADS a aj vedenie bojovej in-nosti vo formcii pre vybojovania vzdunejnadvldy zo strehu vo vzduchu. V septembri2012 si piloti zk Slia a vk Preov v rmcinajvieho relneho leteckho cvienia RA-MSTEIN ROVER organizovanho v roku2012 spolonm velitestvom vzdunch sl(AC HQ) NATO Ramstein leteckej zkladniSedlec-Vcenice u Nmte n. Oslavou v e-

skej republike zvyovali svoje spsobilosti vovykonvan derov na pozemn ciele pro-strednctvom predsunutch leteckch nav-dzaov. Prv raz v histrii samostatnej SRboli vykonan dery na pozemn ciele ostroumunciou mimo zemia SR. Na zver by somete spomenul medzinrodn cvienia, ktorboli vekm prnosom pre pilotov vrtunkovMi-17 a to Logical Decision 2012 v Maar-skej republike so zameranm na postupy priplnovan jednotlivch vzdunch operci aprpravu jednotiek jednotlivch ttov na vy-konanie letov v medzinrodnch formcich(z praktickej strnky: preprava a zasadenie/odsun sl rchleho nasadenia s pristtm doternu, vyhadanie a evakucia zranenchMEDEVAC/CASEVAC a lety v bojovchformcich 3 5 lenn roj) a JACKAL STO-NE v Chorvtsku zameran na plnovanie apostupy vykonvania pecilnych operci svyuitm leteckej podpory vrtunkov.

Mem kontatova, e vetky cvieniaboli prnosom pre vzdun sily nakoko svekou prleitosou pre nae jednotky na vz-jomn vmenu sksenost v medzinrodnomprostred.

o povaujete za najdleitejie pre dob-rho pilota?

Kad pilot na to, aby sa stal dobrm, po-trebuje zska kvalitn sksenosti nalietanmpotrebnho mnostva letovch hodn. K tomuje potrebn spoahliv leteck technika, kva-litne vycvien zabezpeovac personl a po-trebn mnostvo letovch sksenost, hlavnez medzinrodnch cvien. Samozrejme aj tuje potrebn dodriava zsadu SAFETYFIRST bezpenos na prvom mieste.

ak je spoluprca napr. s americkm le-tectvom a o chystte pre alie obdobiena skvalitnenie vzdunch sl Os sR?

Spoluprca s inmi armdami prebiehahlavne v rmci medzinrodnch cvien, naktorch sa zastujeme. Konkrtne americ-k letectvo taktie vyuvalo leteck strelnicuv Malackch na zklade Memoranda o poro-zumen medzi naimi krajinami. V alomobdob by sme sa chceli zastova medzi-nrodnch cvien v o najvom rozsahu,nakoko sksenosti, ktor tam nai prsluncizskaj sa nedaj inak nahradi. Taktie ne-treba zabudn na skutonos, e v roku 2012SR uzatvorila s eskou republikou dohoduCROSS BORDER, na zklade ktorej budemon vykonva vcvik prslunkov naichVzdunch sl v spoluprci s Armdou Rtakmer denne. Tento vcvik bude zameranna ncvik a plnenie loh spolonej ochranyvzdunho priestoru v rmci NATINADS aloh leteckej prepravy. Dohoda bude umo-ova vzjomn vyuvanie vojenskch v-cvikovch priestorov a zariaden, vojenskchletsk navzjom.

Na plnenie loh iste potrebujete nrontechniku. ako je to s jej obmenou, plno-valo sa aj rieenie obmeny dopravnchvrtunkov Mi-17?

Technika vo vzbroji vzdunch sl (rdio-lokan technika, niektor typy leteckej tech-niky, ako aj systmy protivzdunej obrany) jemorlne zastaran, fyzicky opotrebovan abli sa k hranici svojej technickej ivotnosti.

V rmci rezortu obrany sa v sasnej dobepripravuj dokumenty, ktorch poslanm jerozpracovanie dlhodobej vzie rozvoja ozbro-jench sl Slovenskej republiky, a v ktorchsa pota s obmenou kovej techniky vzdu-nch sl vrtane viacelovch vrtunkov.

U s lietadl typu MiG-29 kompatibilns technikou lenskch ttov NaTO? orieite, ak modernizciu v sasnosti a ovs ete ak?

Hlavnou lohou Vzdunch sl OS SR jeochrana vzdunho priestoru SR, ktor vy-plva z nrodnej legislatvy a zrove od roku2006 z lenstva SR v NATO vyplva lohaspolonej ochrany vzdunho priestoru jejlenskch ttov. Tieto lohy s nepretritezabezpeovan vylenenmi silami a pro-striedkami, priom rozhodujcu lohu zohr-vaj zmodernizovan nadzvukov sthacielietadl MiG-29, ktor s kompatibiln s tech-nikou NATO v oblastiach komunikcie, na-vigcie a identifikcie.

V nasledujcom obdob neuvaujeme oalej modernizcii lietadiel MiG-29, keev rmci prpravy dlhodobej vzie rozvojaozbrojench sl Slovenskej republiky sa po-ta s prezbrojenm sthacieho letectva nov-mi viacelovmi taktickmi a cvinmi lie-tadlami.

V Koncepcii rozvoja Vzs sa plnovala ajobmena rdiolokanej techniky, ak je si-tucia dnes, stihnete to do roku 2018, akosa plnovalo?

V sasnosti je velenie, riadenie a rdiolo-kan prieskum vo vzdunch silch zabez-peen rdioloktormi 3D strednho dosahu(P-37 MSK, ST-68 MSK), prieskumnmidiakomermi malho dosahu (RL-4AM) aprieskumnmi rdioloktormi - vkomer(PRV-16). Technick ivot tejto rdiolokanejtechniky bude prevane ukonen do roku2017 a 2021.

V aktulne pripravovanch dokumentoch,ktor rozpracovvaj rozvoj OS SR vhado-vo do roku 2024, sa plnuje realizova procesobmeny rdiolokanej techniky v dvoch f-zach. V prvej fze (do konca roka 2015) bysa mala zaa postupn obmena rdiolokto-rov za nov typy RL-3D s cieom udraschopnos zabezpeovania ochrany a obranyvzdunho priestoru SR vlastnmi silami.

ukonenie procesu obmeny rdiolokanejtechniky bude zko svisie s vkou obran-nch vdavkov vyleovanch, v zvislostiod finannch monost ttu, na napaniepoiadaviek tohto projektu.

Venujme sa teraz personlnej otzke, akje rove leteckho a technickho perso-nlu a rove vcviku pilotov?

So zvyujcimi sa nrokmi a lohami vy-plvajcimi z lenstva v NATO a E priamomerne stpa aj poiadavka na zvyovanie

O Z B R O J E N S I L Y S R

O Z B R O J E N S I L Y S R

18

Profesionlna karira prslunkov Os sRsa vlastne zana u vs, ak je jej priebeh?

Karira kadho budceho, ale aj sasn-ho profesionlneho vojaka i vojaky sa vdyzana vo Velitestve sl vcviku a podporyOS SR, konkrtne v jeho priamo podriade-nom tvare, v Prpore vcviku, absolvovanmzkladnho vojenskho vcviku. Tento v-cvik je zameran na zskanie a osvojenie sizkladnch teoretickch vedomost a prak-tickch zrunost, ktor mus kad profesio-nl pozna a ovlda. Tu sa postupne zozna-muj so zkladnmi druhmi vzbroje a v-stroje. Absolvovanie zkladnho vcviku tiedva predpoklad alieho odbornho a pro-fesionlneho rastu.

Po spenom absolvovan zkladnho vo-jenskho vcviku s profesionlni vojaci za-raovan do odbornho vcviku. Odborn v-cvik je zameran na prpravu profesionlnychvojakov v jednotlivch vojenskch odbornos-tiach.

V priebehu sluby sa vak profesionlnyvojak do Prporu vcviku ete niekokokrtvrti absolvova alie kurzy, ktor potrebujena vkon svojej funkcie v tvare alebo zaria-den OS SR. S to krtkodob pecializovankurzy na jednotliv druhy a typy zbran, tech-niky a podobne.

Karira profesionlneho vojaka vak ne-kon v hodnostnom zbore mustva. Ak jeprofesionlny vojak spen v konkuren-

nom vbere a je navrhnut na povenie dohodnostnho zboru poddstojnkov, t. j. doprvej poddstojnckej hodnosti atr a vyej,je vyslan do karirnych kurzov (na hodnos)a funknch kurzov