1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CCXIX. ČÍSLO 2013

19932013

2

CCXIX. číslo 2013

PARLAMENTNÝ KURIÉRčasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesačník, ročník XXI

Vydavateľ: Slovenská národná reklamná a propagačná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

eurorep@gtsmail.sk (šéfredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR č. EV4085/10ISSN 1335–0307

Šéfredaktor: František Nagy

Redakcia: Anna KomováRóbert Kotian

Zuzana Staníková Marta Tomašovičová Peter Zemaník Redakčný kruh: Tibor Bastrnák Helena Mezenská Bibiána Obrimčáková Peter Osuský Ivan Štefanec Jana ŽitňanskáJazyková redaktorka: Jitka Madarásová jmadarasova@chello.skGenerálny riaditeľ: František NagyAsistentka riaditeľa: Magdaléna Horáková 0903 766 995 Inzercia: 0903 715 585

Riaditeľ pre obchod a marketing: Marián Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlač: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archív redakcie Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagačnáagentúra, s.r.o.poštový priečinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného výtlačku bez DPH 3,30 EUR

Číslo účtu 2629002985/1100DIČ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Centrálny areálpodzemných zásobníkov NAFTA a. s. v Gajaroch

Obsah

Predseda vlády sRSom optimista (Rozhovor s R. Ficom) 2Vláda sRSlovensko v medzinárodnom svete – priestor aktivít sa rozširuje 4(Rozhovor s M. Lajčákom)Stimulácia ekonomiky vychádza aj z efektívnej koordinácie a dobrej spolupráce 13(Rozhovor s T. Malatinským)Národná rada sRObčania a zahraničná politika (Rozhovor s J. Blanárom) 6Chudobní pracujúci na Slovensku (Rozhovor s poslancami NR SR) 70Najschodnejšou cestou pre šport sú „európske“ peniaze (Rozhovor D. Galisom) 76slovensko-nemecká spolupráca20 rokov spolupráce – 20 rokov úspechu (Rozhovor s J. E. A. Hartmannom) 8SNOPK – staviteľ mostov medzi nemeckými a slovenskými firmami 10(Rozhovor s V. Slezákom)Zariadenia pre energetický sektorD.A.L.I. – M.N. (M. Pašagič) 11Energetika na slovenskuAutomatizácia procesov na slovenskom energetickom trhu 12(Rozhovor s E. Haluškom)Posilnenie prenosových sietí je zásadné (Rozhovor s A. Kšiňanom) 16Dôležité je nezostať stáť na mieste (Rozhovor s P. Čižnárom) 23Podzemné zásobníky – spoľahlivé a ekonomické nástroje na zaistenie 30bezpečných dodávok plynu (Rozhovor s L. Gorylom)Pri prieskume a ťažbe uhľovodíkov sa snažíme zodpovedne využívať to, 31 čo pred nami vytvorila príroda (Rozhovor s J. Levočom)Podpora paroplynu a kogenerácie je tou správnou cestou (Rozhovor s F. Čuprom) 32Bezpečnosť elektro-energetických zdrojov na Slovensku (J. Sivák) 35Regulácia trhu je potrebná (Rozhovor s J. Holjenčíkom) 36Dokedy si budeme problém vysokých cien za elektrinu na Slovensku 38 pohadzovať ako horúci zemiak? (M. Reisel)Zelená nápadom aj úsporám (ZSE) 39Prečo si Slovensko pri podpore OZE neberie príklad z Nemecka? (M. Novák) 40Efektívna a ekologická výroba tepla a elektrickej energie (Rozhovor s V. Račekom) 44Cestou k stabilite je zavádzanie nových technológií (Rozhovor s J. Mihálom) 45Ekologizácia a modernizácia (I. Stalmašek) 46Zmena klímy je globálna, jej dôsledky sú však najmä lokálne (M. Minarovič) 47slovenská energetikaAby bolo jadro aj bezpečnosť (Rozhovor s M. Žiakovou) 20V energetike sa dnes skôr dotuje než investuje (L. Ferenčáková) 26Slovenské plynárenstvo pre budúcnosť (Rozhovor s J. Klepáčom) 27Aktuálne problémy zdrojov tepla v komunálnej energetike (J. Jankovský) 50Energetická efektívnosť v teplárenstve (Rozhovor s M. Obšívaným) 51Možnosti a záujem o odborné vedomosti (Rozhovor s K. Šoltésovou) 60Určujúci je nový hodnotový systém (Rozhovor s D. Lukášikom) 65Ministerstvo hospodárstva sRElektroenergetika ako hlavný záujem (Rozhovor s D. Petríkom) 17Treba náš export diverzifikovať? (Rozhovor s B. Javorekom) 25Rozvoj hospodárskych vzťahov (Rozhovor s P. Pavlisom) 42Nízkouhlíkové hospodárstvo v EÚ (Rozhovor s A. Žákovou) 53Podpora stredoškolského odborného vzdelávania (Rozhovor s I. Pešoutom) 69Európsky parlamentVyraďovanie jadrových elektrární 22Záťažové testy jadrových elektrární 22strojárenský priemysel sRZviditeľňovanie strojárskeho priemyslu (Rozhovor s M. Cagalom) 24Energetické spoločnostiEnergetické scenáre od Shellu dávajú budúcnosti jasnejšie kontúry 34(Rozhovor s J. Benthamom)Životné prostredieObavy z envirolegislatívy EÚ (Rozhovor s K. Jankovičovou) 49Nová doba – nové podmienky (Rozhovor s H. Princovou) 55Predstih v príprave na envirolegislatívu (Rozhovor s P. Jechom) 62KultúraČas, ktorý rozhoduje (Rozhovor N. Hammarbergovou) 77Glosy – poznámky – esejePrečo je (ne)potrebný taký generálny prokurátor (R. Kotian) 79Parlamentný denníkOd Janiša po Macejku – alebo ohňostroj trápností (R. Kotian) 81

www.parlamentnykurier.sk

P R E D S E D A V L Á D Y S R

2

Pozrime sa spoločne na prvý rok vládnutiavami zostavenej vlády. Pozrime sa na úspe-chy aj neúspechy. Prezraďte, ako ste spo-kojný a do akej miery sa naplnili vaše oča-kávania? bilancujme spoločne a skúsme satešiť z toho dobrého, ale nezabúdať na to,čo spôsobilo problémy, s ktorými ste nerá-

tali, a predsa sa vyskytli a poznačili životna slovensku.

Nehovoril by som o dojmoch z prvého rokuvládnutia, či už mojich osobných alebo nie-koho iného, ale skúsim povedať niekoľko fak-tov. Faktom je, že máme za sebou najnároč-nejšiu úlohu konsolidácie verejných financií,

vďaka čomu máme ako krajina dôveru, získa-vame historicky najlacnejšie zdroje na svojefinancovanie. Faktom je, že ako jedna z málakrajín eurozóny máme hospodársky rast a Eu-rópska komisia, ako aj Menový fond námprognózujú druhý najvyšší rast v eurozóne.Faktom je, že nezamestnanosť vo februári ajmarci mierne klesla, kým v Únii je na histo-rickom maxime. Čo samozrejme neznamená,že nie je najväčším problémom, ktorému ve-nujeme maximum energie. Preto sme roko-vali v Pittsburghu o zotrvaní U. S. Steelu, vHannoveri o investícii Continental, preto sauzavreli dohody o podpore skoro tisíckymiest na východe, takisto investíciu v Rož-ňave. Pokračoval by som konkrétnymi krok-mi ďalej, ale aby som to zhrnul, situácia v ce-lej Európe, ktorej sme súčasťou, nie je ľahká,chápem obavy ľudí, a preto robíme, čo je vnašich možnostiach a kapacitách.

Čo sa podarilo urobiť pre spoločenskú sta-bilitu a istoty ľudí, do akej miery sa vytvo-rili podmienky na zvýšenie kvality životana slovensku?

Začal by som stabilitou, na ktorú sa častozabúda, ale bez nej by sme nemali ani naj-menšiu šancu zvládať úlohy, aké riešime.Mám skúsenosť z rozhovorov s kolegami zEurópy, alebo z rokovaní v Bruseli, aké pro-blémy majú krajiny, ktoré nemajú vytvorenépolitické podmienky na prijímanie aj ťažkýchrozhodnutí. A s tým súvisia aj istoty a životnáúroveň ľudí. Našou úlohou je nevyplytvať anizlomok energie na vnútorné spory, aby smesa mohli venovať len krajine a ľuďom. Nemô-žeme síce ovplyvniť fakt, že sme všetci v Eu-rópe v druhej vlne krízy, ale musíme urobiťvšetko na domácej pôde. Preto realokujemeeurópske zdroje na projekty zamestnávaniamladých a dlhodobo nezamestnaných, ktorésa veľmi dobre rozbehli, rokujeme s predsta-viteľmi komisie o presune prostriedkov narast, pretože ten tvorí pracovné miesta. O párdní predstavíme komplexný materiál o pro-rastových opatreniach. Som rád, že rast ciensa dostal na najnižšiu úroveň od konca roku2010, tento rok dvakrát klesla cena energiepre domácnosti, s istotami súvisí aj posilneniepostavenia zamestnancov v Zákonníku práce.Čiže len postupnými, konkrétnymi krokmikompenzujeme vplyvy toho, čoho sme súčas-ťou v Európe.

ste spokojný s hospodárskym a spoločen-ským pokrokom v porovnaní so situáciouv Európe?

Viem, že ľudia sa takpovediac z porovnaní

Som optimista

Vláda na Slovensku si pripomína prvý rok. Samozrejme, že tento rok vlády, ktorej predsedom je Robert Fico, vnímame takmer všetci. Kabinet má 13 ministrov aj podpredsedu

vlády pre veľké investície. Po roku vládnutia sa s predsedom vlády SR Robertom Ficom pozrimena úspechy, možné úspechy, neúspechy, aj prípadné nedostatky, ktoré sa však dajú riešiť a chceme

ich riešiť, pretože jednoducho podporia kvalitu života na Slovensku. Viac predseda vlády SRRobert FICO a redaktorka Parlamentného kuriéra Anna Komová.

3

Darí sa vytvárať podmienky na dôstojnérešpektovanie princípov právneho štátu adodržiavanie zákonov?

Môj kritický názor na úroveň právneho štá-tu u nás je známy. Máme ešte kus cesty predsebou, kým bude prístup k spravodlivosti rov-naký pre niekoho s platom päťsto eur alebopre bohatého človeka s kontaktmi. Preto mu-síme konať a konáme. Okrem dôslednej od-politizácie justície po bývalej vláde sa sústre-díme na systémové zmeny. Na jednom z naj-bližších zasadaní vlády budeme rokovať o le-gislatívnom zámere rekodifikácie civilnéhopráva procesného, ktoré zvýši rýchlosť, ale ajspravodlivosť súdnych konaní. K ochrane„slabšej strany“ sporu smeruje aj novela exe-kučného poriadku či zákona o rozhodcov-skom konaní. Takisto sa pripravujú kroky pro-ti úžerníckym praktikám, teda kroky na lepšiuprávnu ochranu slušných občanov.

stáva sa pracovnoprávna legislatíva prio -ritnou zložkou právneho poriadku sR?

Zmena Zákonníka práce patrí určite ku kľú-čovým rozhodnutiam tejto vlády. Chcem po-vedať, že sme ju neurobili len kvôli nášmuvolebnému záväzku, ale preto, lebo ľudia siu nás zaslúžia podmienky práce zodpoveda-júce nášmu členstvu v EÚ. A ku kritike údaj-nej škodlivosti zmeny Zákonníka práce preekonomiku dovoľte jeden konkrétny príklad.Španielsko výrazne liberalizovalo svoj Zá-konník práce v marci 2012 a dnes majú o 850-tisíc nezamestnaných viac. Aj bývalá slovens-ká vláda liberalizovala Zákonník práce a ne-zamestnanosť stúpala. Čiže my potrebujemepodporovať ekonomiku a súčasne zabezpečiťdôstojné podmienky práce ľudí.

ako vidíte dynamiku slovenska v oblastivzdelávania a kultúry?

Predovšetkým potrebujeme po období„sladkého spánku“ do zmien v školstve vniesťdynamiku, o ktorej hovoríte, a som rád, že sato deje. Minister školstva sa nebojí zásadnýchkrokov, po dlhej dobe otvorene pomenúvaproblémy a chce diskutovať. Naše školstvopotrebuje financie, a my sme to aj v tejto ná-ročnej konsolidačnej dobe v rozpočte zohľad-nili, učiteľom sme ako jediným zvýšili platy.

Školstvo potrebuje racionalizáciu, potrebujeodstrániť neefektivitu. Som rád, že do refo-riem bola zapojená širšia odborná verejnosť,že je na stole naozaj komplexná a hlboká ana-lýza stavu školstva, ktorá ide na verejnú di-skusiu. Musíme posunúť veci dopredu, pre-tože aj od toho závisí dlhodobá udržateľnosťekonomiky, o ktorej sme hovorili pred chví-ľou. Čo sa týka kultúry, tu sa podľa môjho ná-zoru veľmi dobre hýbe dopredu využitie fon-dov EÚ a takisto chcem veľmi oceniť odpoli-tizovanie udeľovania grantov, ktoré minister-stvo spúšťa.

ako ste spokojný so znižovaním regionál-nych rozdielov v zjednotenej Európe?

Asi viete, že pri rokovaniach o rozpočto-vom rámci EÚ na roky 2014 – 2020 sme vý-razne tlačili na to, aby neboli krátené zdrojena kohéznu politiku. Argumentovali sme nie-len nespravodlivosťou voči krajinám dobie-hajúcim úroveň tzv. starých členských krajín,ale ekonomikou, pretože rýchlejšie hospodár-skej dobiehanie západu vo východných kra-jinách generuje rast, z ktorého profitujú ajkrajiny západnej Európy. A práve tento súviskohéznej politiky vyrovnávania regionálnychrozdielov a hospodárskeho rastu je v súčas-nosti mimoriadne aktuálny.

Posilnilo sa postavenie slovenska v EÚ ajvo svete?

Myslím, že tu niet pochýb o tom, že po ne-vyspytateľných postojoch krajiny za bývalejvlády vo veciach spoločných európskych me-chanizmov proti dlhovej kríze je dnes repu-tácia krajiny úplne inde. A svedčia o tom nie-len výpovede našich partnerov, ale aj reálnevýsledky, či ide o náš úspech pri rokovaniacho rozpočte EÚ, či zvýšenie zdrojov na odstáv-ku JE Bohunice, či získavanie spojencov napr.pri tlaku na Cyprus pri jeho žiadosti o pomoc-né zdroje. Je úplne zrejmé, že Slovensko mábudúcnosť len v EÚ, silná EÚ a eurozóna jev našom vitálnom záujme. Na presadenie na-šich potrieb v rámci Únie potrebujeme spo-jencov, a preto potrebujeme byť spoľahlivým,vypočítateľným partnerom. Je to predpokla-dom toho, aby sme rozvíjali krajinu a zlep-šovali úroveň života našich ľudí.

nenajedia, ale pre ucelený obraz treba uviesť,že Slovensko si v porovnaní s európskymikrajinami vedie dobre. Kým nezamestnanosťje v Európe, alebo napr. v Českej republikena historickom maxime, u nás už mierne kle-sá. Kým Európa je v recesii, my máme rast,podľa Európskej komisie budeme mať tretínajnižší dlh v eurozóne. Keď sa pozrieme namieru nezamestnanosti, napr. v Španielsku,alebo keď sa pozrieme na škrty, ktoré mnohékrajiny robili, treba povedať, že si vediemedobre. Takisto udržujeme dôveryhodnosť kra-jiny, pretože dôsledne plníme záväzok znižo-vania deficitu, v dôsledku toho vieme histo-ricky najlacnejšie financovať naše potreby cezemisie dlhopisov. Čiže na jednej strane isteplatí, že od ideálneho stavu sme ešte ďaleko,ak sa pozrieme na životnú úroveň mnohýchľudí, ale máme dobré východiská a už aj vý-sledky, aby sme toto náročné obdobie zvlád-li.

ako je to s vytváraním podmienok preudržateľný ekonomický rast a dosahovanievyššej úrovne zamestnanosti, ste optimis-ta?

Som optimista, vzhľadom na oficiálne pro-gnózy rastu pre Slovensko, ale aj niektorékľúčové krajiny únie. Na druhej strane je po-trebné povedať, že Slovensko má isté štruk-turálne – dlhé roky sa tvoriace deficity – po-kiaľ ide o predpoklady dlhodobého udržateľ-ného rastu, ktoré musíme odstraňovať, či užide o štruktúru ekonomiky, zdroje v oblastiinovácií a výskumu, vzdelanostný systém.Poviem to na konkrétnom príklade. Dlhodobosa slovenská ekonomika a jej rozvoj zakladalna relatívne úzkom okruhu veľkých strategic-kých investorov a takpovediac montážnomcharaktere investícií. To spôsobuje samozrej-me vyššiu zraniteľnosť ekonomiky pri pokleseodbytu v konkrétnych sektoroch. Preto je veľ-mi dobré, že napr. pri investícii Continentalv Púchove sú súčasťou projektu aj pracovnémiesta a investícia do výskumu a vývoja, nie-len produkcie. Takisto je dobré, že bol otvo-rený už štvrtý výskumný park na slovenskýchuniverzitách z fondov EÚ. S touto oblasťousúvisí aj reforma vzdelávacieho systému s dô-razom na vyššiu uplatniteľnosť absolventov apodporu technologických a informačnýchtechnológií. Premena ekonomiky musí pokra-čovať, rovnako máme povinnosť zabezpečiťviac pracovných miest, investícií tu a teraz.

Pozornosť ste zamerali na veľkých inves-torov zo zahraničia, čo je na jednej stranepochopiteľné, no myslíte si, že ste sa rov-nako venovali aj malým a stredným pod-nikateľom, ktorí sa snažia pracovať na slo-vensku a zlepšili ste podmienky aj domá-cim podnikateľom?

V mediálnom obraze môžu dominovať veľ-ké projekty, pričom netreba zabúdať, že súdôležité aj pre stredné a menšie podniky vrámci subdodávateľskej štruktúry. Postupuje-me však aj smerom k strednému a malémupodnikaniu. Napríklad sa pripravuje schémavýhodnejších úverov pre podnikateľov, takistozvyšujeme zdroje cez Štátny fond rozvoja bý-vania. Rezort hospodárstva pripravil 24 opat-rení na podporu podnikateľského prostredia,spustil portál pre nahlasovanie administratív-nych duplicít, ktoré brzdia podnikateľov.

P R E D S E D A V L Á D Y S R

V L Á D A S R

4

ako hodnotíte mieru integrácie slovenskav rámci Európskej únie, darí sa napĺňaťpriority, ktoré pomáhajú dosahovať vý-znamné výsledky aj v spolupráci krajínEÚ?

Slovensko bolo už od vstupu do Európskejúnie silne proeurópsky orientované. Otázkysúvisiace s európskou problematikou boli asú kľúčové a je pri nich široký politický kon-senzus naprieč takmer celým politickýmspektrom. Kroky vedúce k plnej integrácii ne-boli vždy ľahké a veľakrát so sebou niesli po-trebu realizácie reforiem vo viacerých oblas-tiach spoločnosti, ako boli napríklad daňováreforma, sociálna reforma, reforma verejnejsprávy a ďalšie. Momentálne sme aj vďakačlenstvu v eurozóne a zapojeniu sa do schen-genského priestoru dosiahli ako jediná krajinaV4 maximálnu mieru integrácie, aká je v sú-časnosti možná a vzhľadom na aktuálne geo-politické, ekonomické a menové postavenieby sme naďalej radi v jadre integrácie napre-dovali.

s ktorými krajinami EÚ má slovenskonajvýraznejšie pracovno-priateľské vzťa-hy, v čom sú významné?

Slovensku je už tradične najbližšie Českárepublika, s ktorou máme spoločnú veľkú časťhistórie, ale aj hospodárstva, ekonomiky akultúry. Intenzívne pracovno-priateľské vzťa-hy udržujeme s krajinami Vyšehradskej sku-piny, s ktorými koordinujeme svoje pozície vcelom spektre európskej agendy. Dôležitýmpartnerom je aj susedné Rakúsko. Významnévzťahy máme s Nemeckom, najsilnejšou kra-jinou eurozóny, najmä vďaka nášmu členstvuv eurozóne, vysokej miere integrácie Slovens-ka a v neposlednom rade vďaka proexportnezameranej ekonomike SR, pričom Nemeckoje pre nás najväčším obchodným partnerom.Môžem však zodpovedne povedať, že vzťahyvnútri dvadsať sedmičky, o chvíľu dvadsaťosmičky, sú celkovo priateľské a korektné.

ako sa pozeráte na plnenie zahraničnýchúloh slovenska v oblasti hospodárstva?

Kľúčovú pozornosť sme sústredili na zjed-notenie výkonu zahraničnej služby v oblastizahraničného obchodu a ekonomickej diplo-macie. Plnenie tejto priority zahraničnej po-litiky vlády Slovenskej republiky sme spojilis nadviazaním intenzívneho dialógu so zá-stupcami podnikateľského prostredia v SR.Výsledkom bolo v roku 2012 vytvorenie ži-votaschopnej formy ekonomickej diplomacie.Nový model vo väčšej miere zohľadňuje zá-ujmy a potreby slovenských podnikateľskýchsubjektov, najmä však malých a strednýchpodnikateľov pri ich presadzovaní sa na za-hraničných trhoch. Jeho výsledkom je vyššiaefektivita, odstránenie duplicity a maximali-zovanie synergie. V súčasnosti pôsobí na 89diplomatických misiách 49 ekonomických di-plomatov. Aj na základe dialógu s podnika-teľmi sme ekonomických diplomatov umiest-nili tam, kde bol po nich skutočný dopyt. Ďa-lej sme vytvorili právny základ pre fungova-nie Rady vlády pre podporu exportu a inves-tícií, ako základnej platformy pre interakciuštátneho a podnikateľského sektora, schválilisme Koncepciu zapájania podnikateľskýchsubjektov do rozvojovej spolupráce SR, s cie-ľom posilniť slovenské rozvojové aktivity vovybraných krajinách, mobilizovať súkromnéfinančné zdroje, ako aj pomôcť slovenskýmsubjektom etablovať sa v rozvojových kraji-nách. MZVaEZ zriadilo Podnikateľ ské cen-trum, ktoré spracúva informácie ekonomic-kých diplomatov, dopyty a ponuky podnika-teľských subjektov do výstupov na webovýportál ministerstva v časti „Podnikajme v za-

hraničí“. Od 1. marca 2013 elektronicky di-stribuuje „Ekonomické aktuality zo zahrani-čia“. K ekonomickým aktualitám minister-stvo pripravuje špeciálne prílohy, venovanéteritóriám, do ktorých budú smerované ofi-ciálne návštevy alebo medzivládne komisie,spojené s podnikateľskými delegáciami.

Čo znamená pre slovensko jasná proeu-rópska orientácia? Ratifikácia novýchzmluvných dokumentov bola iste súčasťou,ktoré sú neodmysliteľné pre dobrú spolu-prácu v rámci krajín EÚ?

Ratifikácia nových zmluvných dokumen-tov je nevyhnutnou súčasťou určovania sme-rovania a riadenia Európskej únie. Na význa-me naberá hlavne v súčasnej dobe, keď sa eu-rozóna nachádza v stave krízy. Ako som užspomenul, európske témy sú pre Slovenskokľúčové a ich význam aj vo vnútroštátnej po-litike je obrovský. Napokon, práve na jednejz európskych tém, resp. neschopnosti dohod-núť sa, padla predchádzajúca vláda.

aké možnosti prinášajú rokovania o novejfinančnej perspektíve EÚ na obdobie 2014– 2020, čo to znamená pre slovensko?

Viacročný finančný rámec (VFR) EÚ naroky 2014 – 2020 vnímame ako dôležitý pro-rastový nástroj, ktorý môže významne napo-môcť stimulácii rastu našej ekonomiky, tvorbenových pracovných miest a zvyšovaniu našejkonkurencieschopnosti. Dohodu lídrov člen-ských štátov EÚ z februára tohto roku k VFRhodnotím z pohľadu Slovenskej republikyjednoznačne pozitívne, keďže sa nám podarilopresadiť všetky tri kľúčové priority, s ktorýmisme do rokovaní vstupovali. V rámci politikysúdržnosti bude môcť Slovenská republika vnasledujúcom programovom období získať14,7 mld. eur, čo predstavuje každoročne 387eur na obyvateľa. Súčasne sme udržali mieruspolufinancovania pre najmenej rozvinuté re-gióny na úrovni 85 % prostriedkov z rozpočtuEÚ. Z hľadiska zvýšenia konkurencieschop-nosti náš ho poľnohospodárstva je dôležité, žesa nám podarilo presadiť možnosť navýšeniapriamych platieb pre slovenských poľnohos-podárov prostredníctvom presunu prostried-kov z rozvoja vidieka, a to až v objeme 25 %.Dosiahli sme aj výrazné zvýšenie prostried-kov na odstavovanie dvoch blokov jadrovejelektrárne v Jaslovských Bohuniciach, pri-čom tieto prostriedky sa navýšili z pôvodných118,4 mil. eur na 225,5 mil. eur. Verím, že včo možno najkratšom čase sa nám podarí do-siahnuť aj finálnu dohodu s Európskym par-lamentom, čo zabezpečí, že všetky programy

Slovensko v medzinárodnom svete– priestor aktivít sa rozširuje

Po deväťročnom pôsobení v Európskej únii si Slovenská republika ako člen EÚ pripomína isté priority, ktoré jej dopomohli k zviditeľneniu v medzinárodnom svete.

O toto zviditeľnenie sa zaslúžil aj minister zahraničných vecí SR Miroslav LAJČÁK. Čítajte v rozhovore redaktorky Parlamentného kuriéra Anny Komovej.

5

a nástroje nového viacročného finančnéhorámca EÚ budú plne funkčné už od januárabudúceho roku.

Čo sa očakáva od ekonomickej diplomacie,aké kroky, ktoré by mali zasahovať aj dobudúcnosti?

Ak bol rok 2012 rokom nastavenia novéhomodelu ekonomickej diplomacie, chcem abysa rok 2013 stal rokom jeho plnej implemen-tácie a využitia. Preto sa v súčasnosti na vlád-nej úrovni zameriavame na zdynamizovanieopatrení a mechanizmov na posilnenie spo-lupráce s jednotlivými inštitúciami pri reali-zácii zahranično-obchodných a ekonomic-kých záujmov Slovenska v zahraničí. Uvedo-mujeme si, že slovenské podnikateľské sub-jekty majú síce výrazne menší podiel na cel-kovom objeme exportu, ale zamestnávajú re-latívne vyšší počet pracovníkov a sú oriento-vané na podstatne viac sektorov. Preto saRada vlády pre podporu exportu a investíciízameria aj na nastavenie novej schémy pod-pory podnikateľských aktivít v zahraničí vrá-tane redefinovania úlohy SARIO a SACR.Vytvoria sa tým predpoklady pre spracovaniestratégie vonkajších ekonomických vzťahovdo roku 2020. Vhodným a nie vždy dostatoč-ne efektívne využívaným nástrojom spolu-práce sú medzivládne a regionálne zmiešanékomisie pre hospodársku spoluprácu. Aktu-álne funguje 47 takýchto komisií. Inovatív-nym nástrojom sú tiež regionálne porady re-zortu s malými a strednými podnikateľmi zaúčasti Eximbanky a podnikateľských agentúr

a inštitúcií. Dôraz budeme aj naďalej klásť ajna vzdelávacie aktivity a praktické tréningynajmä malých a stredných podnikateľov v za-hranično-obchodných praktikách, organizáciupodnikateľských misií. Zlepšenie si napokonžiada aj systém komunikácie ekonomickýchdiplomatov s podnikateľskými organizáciamina Slovensku. Treba ho sfunkčniť, aby sa stalpravidelným a intenzívnym. Tento systémmusí operatívne reagovať na obchodné pod-nety podnikateľov tak, aby mal potenciál ex-pandovať do konkrétnych projektov spoluprá-ce. Ubezpečujem čitateľov, že vláda a rezortzahraničných vecí budú naďalej za kľúčovékritérium merateľnosti úspechu ekonomickejdiplomacie považovať mieru spokojnosti pod-nikateľskej obce s podporou ich pôsobenia nazahraničných trhoch.

Vyžaduje si 21. storočie zvýšenú pozornosťnielen v oblasti ekonomiky ale aj pri posil-ňovaní energetickej bezpečnosti?

Určite áno. Zaistenie energetickej bezpeč-nosti krajiny a jej občanov energiou je jednouzo základných povinností štátu. Energie avoda, ich dlhodobá dosiahnuteľnosť a udrža-teľnosť ekonomického rozvoja sa stali kľúčo-vými strategickými otázkami globálnej poli-tiky a sú v pozadí geopolitických pohybov.Dnes asi ťažko nájdete niekoho, kto by hovo-ril, že otázka energetickej bezpečnosti je ibaproblémom ekonomickým alebo technologic-kým a že to nie je súčasť politickej agendyjednotlivých štátov, Európy a sveta. Energe-tická bezpečnosť je dnes vnímaná ako vážna

politická výzva. Preto aj slovenská zahraničnápolitika jej venuje zvýšenú pozornosť. V prí-pade Slovenska je miera vonkajšej závislostina energetických zdrojoch mimoriadne vyso-ká a z toho vyplýva aj vysoká miera zraniteľ-nosti nášho hospodárskeho rozvoja. Bezpeč-nosť dodávok plynu je v súčasnosti teraz zhľadiska energetickej bezpečnosti asi najci-tlivejšou témou. Presvedčili sme sa o tom priprerušení dodávok plynu cez Ukrajinu v ja-nuári 2009. Slovensko nebolo na takú situáciupripravené. Veľmi dlho sa spoliehalo na inf-raštruktúru zdedenú z čias bipolárneho roz-delenia sveta. Až po kríze na začiatku roka2009 sa začalo s reálnym hľadaním technic-kých riešení spolu s našimi susedmi a v spo-lupráci s Európskou úniou. Dnes, v prípadevýpadku tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu,sme schopní zabezpečiť plyn pre Slovenskoreverzným tokom z Čiech a Rakúska a vstrednodobom horizonte aj z Maďarska a Poľ-ska. Vychádzame z toho, že projekty posil-nenia energetických prepojení v strednej Eu-rópe sú projektmi európskeho záujmu a sú zá-sadným predpokladom zvýšenia bezpečnostidodávok energií nielen v regióne strednej ajuhovýchodnej Európy, ale aj v celej Európ-skej únii. V tomto kontexte treba zmieniť pro-jekt severojužného prepojenia. Je to strate-gicky dôležitá energetická priorita v oblastienergetickej infraštruktúry v strednej a juho-východnej Európy. Ponúka najviac možnostíposilnenia energetickej bezpečnosti, keďžeumožňuje najväčšiu diverzifikáciu zdrojov,najväčšiu cenovú konkurenciu, ale aj posil-

V L Á D A S R

Základným východiskom pri realizácii za-hraničnej politiky sú hodnoty a princípydemokracie a dodržiavanie ľudských práva slobôd. aké je postavenie zahraničnej po-litiky vzhľadom k politike vnútroštátnej?

Áno, dodržiavanie princípov demokracie,

ľudských práv a slobôd sú základné, a tedaurčujúce východiská zahraničnej politiky(ZP). SR prešla za 20 rokov svojej existenciezložitým transformačným sociálno-ekono-mickým procesom, ktorý nebol jednoduchý.Napriek tomu bola suverénna zahraničná po-

Občania a zahraničná politikaSlovenská republika si v roku 2013 pripomenie 20. výročie svojho vzniku. Významnou charakteristikouurčujúcou samostatnú štátnosť je suverénna zahraničná politika, ktorej smerovanie predstavuje jednu

z najstabilnejších častí politického života našej krajiny opierajúcu sa dlhodobo o široký celospoločenskýkonsenzus. Strategické smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky má podporu napriečpolitickým spektrom krajiny. Trvalo uplatňovaným základným cieľom zahraničnej politiky SR je

presadzovanie a ochrana záujmov SR a jej občanov v zahraničí a posilňovanie medzinárodnejspolupráce a mieru vo svete. Základným východiskom pri realizácii zahraničnej politiky sú hodnoty

a princípy demokracie a dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Tieto hodnoty zdieľame s našimipartnermi a spojencami v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii a snažíme sa ich presadzovať

globálne. Realizácia zahraničnej politiky v roku 2013 potvrdí kontinuitu tohto smerovania. To sú úvodné vety Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013. Ako hodnotia túto

oblasť, sme sa usilovali zistiť v ankete členov Zahraničného výboru NR SR – odpovede nám poskytolJuraj BLANÁR (Smer-SD) – podpredseda výboru. Pripravila Marta Tomašovičová.

V L Á D A S R

6

nenie spolupráce medzi štátmi strednej a ju-hovýchodnej Európy v prípade krízy, ako ajv rámci každodennej práce s plynovou sústa-vou. Čo sa týka ropy, reálne sa dá očakávať,že vyťaženosť ropovodu Družba bude klesať.Z pohľadu zabezpečenia alternatívnych do-dávok ropy vidíme význam južného smeruropovodmi Adria a Družba. Vybudovanie ro-povodu Bratislava – Schwechat umožní lepšievyužívanie ropovodu Družba, čo prispeje kukonsolidácii energetickej bezpečnosti Slo-venska.

A ešte treba zmieniť jadrovú energetiku.Pre Slovensko je jadrová energia dôležitousúčasťou energetického mixu, ide o viac ako50 percent elektrickej produkcie. Naše pod-liehajú prísnym bezpečnostným normám. Vy-užívanie jadrovej energetiky ako diverzifiko-vanej, ekonomicky efektívnej a primerane en-vironmentálne akceptovateľnej možnosti vý-roby elektriny pri zaistení bezpečnosti všet-kých prevádzkovaných jadrových zariadeníje aj naďalej jednou z priorít energetickej po-litiky Slovenska.

aké je ďalšie smerovanie, špecifiká a pri-ority zahraničnej politiky slovenska sme-rom k medzinárodnému spoločenstvu?

Kontinuita je pojem, ktorý asi najlepšiecharakterizuje zahraničnú politiku SR od jejvzniku. Na rozdiel od iných oblastí verejnéhoživota nepodliehala zásadným zmenám vosvojom smerovaní. Do budúcnosti máme rov-naký zámer, aby zahraničná politika SR malavšeobecnú podporu, aby nevznikali tendenciena zmenu kurzu po voľbách a podobne. Na-ďalej máme záujem byť zodpovedným, čita-teľným a aktívnym partnerom, tak v rámci Eu-rópskej únie, ako aj medzinárodných organi-

zácií, ktorých sme členom. Nemáme záujemlen sa viezť, ale aktívne zasahovať do dianiatam, kde má aktivita Slovenska pridanú hod-notu. Efektívna koordinácia a výkon európ-skej agendy je jednou z top priorít rezortu aaj zmena názvu ministerstva, resp. jeho do-plnenie o výraz „a európskych záležitostí“ na-značuje, čo bude dominovať rezortu v nasle-dujúcich rokoch. Zvyšujeme dôraz na aktivityzahraničnej služby v oblasti ekonomickej di-plomacie, ktorá sa stala ďalšou zo zásadnýchagend. Medzi priority zahraničnej politiky ra-díme taktiež napríklad pokračovanie podporyintegračných ambícií krajín západného Bal-kánu a približovania sa krajín Východnéhopartnerstva k Európskej únii. Je v záujme SRrozširovať pásmo stability a bezpečnosti pre-dovšetkým v našom blízkom susedstve, ak-tívne sa v týchto oblastiach angažujeme aj bu-deme angažovať, aj keď pri ďalších úloháchrezortu sa tomu venuje menšia mediálna po-zornosť.

V druhej polovici roku 2016 sa chystá naslovensku predsedníctvo EÚ. Čo to zna-mená pre slovensko, nemyslím len na or-ganizáciu, ale v prvom rade pre slovenskúdiplomaciu?

Z organizačného hľadiska realizácia pred-sedníctva znamená v prvom rade obrovskúzáťaž na náš úradnícky aparát. Keďže agendaEÚ ide v súčasnosti naprieč celým spektromspoločensko-politických tém, je potrebné, abyodborní zamestnanci všetkých ústredných or-gánov štátnej správy, ktorí budú na výkoneslovenského predsedníctva participovať, ve-deli, ako funguje rozhodovanie na úrovni EÚ,teda kde je miesto predsedníckeho štátu a akésú naše ciele, ale aj možnosti. Okrem tohto

je pred nami mnoho ďalších úloh, keďže simusíme uvedomiť, že budeme u nás v prie-behu polroka hostiť niekoľko desiatok, možnostoviek podujatí na politickej a expertnejúrovni vrátane rôznych odborných konferen-cií. Z tohto hľadiska predsedníctvo predsta-vuje vysoké nároky na komplexnú organizač-no-logisticko-bezpečnostnú prípravu. Pre na-šich ľudí je teda už obdobie príprav dôleži-tým, keďže zaváhanie v úvode pre nás môžeznamenať zbytočné komplikácie v čase sa-motného predsedníctva. Čo sa našej zahra-ničnej služby týka, je dobré si pripomenúť, žeslovenská diplomacia robila všetko pre to,aby sme sa úspešne a rýchlo zaradili do me-dzinárodných zoskupení, čo so sebou vždyokrem benefitov prinášalo aj záväzky. Vstu-pom do EÚ sme sa takto okrem iného zavia-zali, rovnako ako každý členský štát, realizo-vať predsedníctvo v Rade EÚ. Teda záväzok.Avšak predsedníctvo v Rade EÚ nám ponúkaaj možnosť ukázať, že Slovensko sa tejto úlo-hy vie zhostiť zodpovedne. Členská krajinatotiž v rámci výkonu predsedníctva nepresa-dzuje svoje štátne záujmy, ale musí dokázať,že počas rokovaní členských štátov a inštitúciíEÚ vie nájsť kompromisné riešenia v záujmeEÚ ako celku. Ide o prestížnu pozíciu, v kto-rej sa Slovenská republika ocitne po prvý raz.Je to veľká zodpovednosť, ale aj príležitosťpre našu diplomaciu a celú štátnu správu, ke-ďže predsedníctvo sa bude dotýkať priamokaždého ministerstva. Počas tohto obdobia sana nás budú upierať zraky celej Únie. Ja alenepochybujem o tom, že Slovensko bude napredsednícku úlohu dobre pripravené a že juúspešne zvládneme.

7

N Á R O D N Á R A D A S R

litika najstabilnejším prvkom z hľadiska vnú-troštátnej politiky, podopretá celospoločens-kou zhodou, ale i relevantnými politickýmistranami. Samozrejme, že je potrebné tiež pri-znať kde-tu sa vyskytujúce prípady presadzo-vania vnútropolitických tém na úkor ZP, akonapr. pri schvaľovaní euroústavy, keď pravicakvôli novele mediálneho zákona odmietlapodporiť túto ústavnú zmluvu. Alebo tiež pod-pora tzv. eurovalu v parlamente viedla dokon-ca až k rozpadu vlády Ivety Radičovej. Tuvšak vidieť opäť jednotu relevantného parla-mentného politického spektra v ZP až na vý-nimku SaS. Čiže aj z týchto príkladov je zrej-mé, že ZP je úzko previazaná s vnútroštátnoupolitikou, ale v zásadných postojoch si SRzachovala vždy kontinuitu v zahraničnej po-litike a to z nás robí dôveryhodného partnerav medzinárodnom meradle.

Európska agenda je súčasťou vnútornejpolitiky, ovplyvňuje spoločenské i právneprostredie sR, zároveň predstavuje špeci-fickú časť zahraničnej politiky. V súčasnos-ti máme viac ako 3 500 medzinárodnýchzmlúv a dohôd. ako vnímate koordináciuspolupráce v európskych témach?

EÚ je živý organizmus, ktorý reaguje navšetky podnety zvnútra aj zvonku. Rovnakoi koordinácia spolupráce v rámci EÚ musí byťflexibilná a schopná efektívne napĺňať všetkyzmluvy a dohody vyplývajúce z nášho člen-stva. Samozrejme, že máme čo zlepšovať. Ato, že to berieme vážne je i zvýraznenie eu-rópskej politiky nielen v názve rezortu zahra-ničných veci o európske záležitosti, ale i vobsahovej stránke koordinácie tejto agendy.Myslím si, že sa toho ministerstvo zahranič-ných veci zhostilo veľmi dobre.

spojenie jednotnej prezentácie sR a ria-denia ekonomickej diplomacie v gescii Mi-nisterstva zahraničných vecí a európskychzáležitostí sR vytvárajú predpoklady presynergický efekt pri získavaní zahranič-ných investícií a podpore exportu sloven-ských podnikov. ako vnímate iniciatívy za-hraničnej politiky na zefektívnenie a kon-kurencieschopnosť hospodárskych aktivítslovenských producentov v zahraničí?

Hodnotím to veľmi pozitívne. Ak zahranič-

ný partner zistí nejednotnosť našej diplomacies ekonomickými záujmami, čo sa v minulostičasto stávalo, potom ťažko môžeme očakávaťúspech. Ukazuje sa, že jednotná prezentáciaSR je ten správny smer, ktorý musíme presa-dzovať, aby sme boli úspešní v tejto konku-rencii. Držím palce pracovníkom rezortu, abysa im darilo zužitkovať tento potenciál ZP.Môžem napríklad spomenúť osobnú skúse-nosť s veľmi aktívnym prístupom našej eko-nomickej diplomacie v Šanghaji pri nadvä-zovaní spolupráce medzi provinciou Zhejianga Žilinským samosprávnym krajom, ktorá savyvíja sľubne.

Jedným z najpálčivejších problémov dobyje znižovanie nezamestnanosti, obzvlášťnezamestnanosti mladých ľudí, sociálnehovylúčenia a to s pomocou všetkých dostup-ných nástrojov a zdrojov financovania naeurópskej úrovni. Podľa vášho názorubudú opatrenia účinné?

Toto je téma, ktorá je zakotvená aj v pro-gramovom vyhlásení súčasnej vlády. Vidímetu veľký priestor na podporu aktívnych ná-strojov zamestnanosti s použitím európskychpeňazí aj v budúcom programovacom období2014 – 2020. Ja verím, že tieto opatrenia budúúčinne. Už prvé čísla z rezortu sociálnychvecí ukazujú pozitívny trend, keď sa z Európ-skeho sociálneho fondu vytvorili pracovnémiesta pre takmer 7 000 mladých ľudí do 29rokov a to sme na začiatku. Rovnako je zá-ujem vytvoriť projekt pre kategóriu ľudí voveku 50 plus.

K hlavným prioritám sR patrí tiež získa-nie primeranej finančnej pomoci EÚ naproces odstavovania jadrovej elektrárneJaslovské bohunice a reforma súčasnejspoločnej poľnohospodárskej politiky EÚso zameraním na rýchlejšie a výraznejšievyrovnávanie rozdielov v priamych plat-bách medzi členskými štátmi EÚ. ako vní-mate plnenie týchto priorít?

Áno, aj toto je jednoznačne definované vprogramovom vyhlásení vlády ako priorityvlády. Výsledky rámcových rokovaní predse-du vlády Róberta Fica a ministra Lajčáka ofinančnom rámci pomoci EÚ pre SR hovoriajasnou rečou. 15 až 16 mld. € vrátane financií

pre poľnohospodárstvo. Na odstavenie blokovv Jaslovských Bohuniciach sa podarilo vyro-kovať 100% zvýšenie financií, na úroveň 200mil. €. Získame teda v budúcom období viacfinancií, a to aj na znižovanie rozdielov prenašich farmárov v rámci spoločnej poľnohos-podárskej politiky, kde sme doteraz v tomtokončiacom sa období ťahali za kratší koniec.Teraz je veľmi dôležite dobre nastaviť oblastičerpania europeňazí. Týmto sa v súčasnostiintenzívne zaoberá Rada vlády pre Partnerskúdohodu medzi EÚ a SR na roky 2014 – 2020s predstaviteľmi samospráv, sociálnymi part-nermi, výskumno-vzdelávacími inštitúciami.Došlo už k dohode o redukcii počtu operač-ných programov z doterajších 11 na 6. Defi-nitívny návrh by mohol byť hotový v júli.Čiže je zrejmé, že sa vláda dôsledne sústre-ďuje na plnenie stanovených priorít.

Výbor pre zahraničnú politiku má nielenzákonodarnú, kontrolnú, ale aj rozhodo-vaciu právomoc. Na MZVaEZ sa v posled-nom období často obracajú ľudia so žia-dosťami o ochranu ich práv, napr. pri odo-bratí detí v zahraničí, otázniky vyvolávajúaj adopcie detí do zahraničia alebo pri za-držaní občanov v zahraničí. Pokladáteúčinnosť a pripravenosť reagovať na tietožiadosti a riešenie situácií občanov sR, do-hody s krajinami v týchto oblastiach zaadekvátne a dostatočné?

V tejto oblasti preukazuje náš rezort diplo-macie efektívnu akcieschopnosť. Príkladomje spolupráca krajín EÚ v tomto prípade sFrancúzskom, keď bol vyriešený návrat sku-piny zamestnancov stavebnej firmy Hontstavz Čadu. Ďalej otvorenie sezónneho konzulátuv Splite, uzatvorenie zmlúv so 7 krajinamiEÚ o poskytovaní služieb pre občanov SR aobčanom ďalších 18 krajín sveta, kde sme do-teraz nemali zastúpenie, rozšírenie konzulár-nych služieb dnes už v niečo cez 160 kraji-nách sveta atď. Otázka odobratých detí slo-venským rodičom v zahraničí a adopcie detído zahraničia je komplikovaná a prevažnáväčšina problémov je spôsobená neznalosťoupráva v tej-ktorej krajine zo strany našich ob-čanov. Ale aj napriek tomu tu bol rezort di-plomacie v úzkej súčinnosti s rezortom so-ciálnych veci aktívny s pozitívnymi výsled-kami. Aj ostatné prípady adopcie detí do za-hraničia sa riešia veľmi citlivo a vyzerá to tak,že bude treba upraviť aj niektoré ustanoveniav legislatíve.

Ktoré úlohy rezortu zahraničnej politikypovažujete v tomto roku za najdôležitej-šie?

Tých oblastí je naozaj veľa, ktoré minister-stvo uvádza v správe o zameraní zahraničnejpolitiky SR na rok 2013. Ja sa však obme-dzím na niektoré, ktoré vnímam osobne zaveľmi dôležité okrem iných. Je to nesporneeurópska agenda a v tomto prípade dotiahnu-tie Partnerskej dohody medzi EÚ a SR na čer-panie eurofondov v rokoch 2014 – 2020, kto-rú má v kompetencii pán minister Lajčák. Ďa-lej je to pokračovanie v príprave na naše pred-sedníctvo EÚ v roku 2016. A tiež je to pokra-čovanie v rozvíjaní tzv. ekonomickej diplo-macie, ktorá môže významne pomôcť našejekonomike a tým i potrebnej zamestnanosti.

8

Nedávno ste spoločných 20 rokov od nad-viazania diplomatických vzťahov, hodnotiliako „úspešný príbeh“ spolupráce dvoch su-verénnych a sebavedomých krajín, bezohľadu na ich geografickú veľkosť. V čomtkvie, podľa vás, podstata tohto úspechu?Na čom stojí naša spolupráca?

Znie to takmer až neuveriteľne, že sú to uždve desiatky rokov, počas ktorých naše krajinybudovali novú kvalitu vzájomných vzťahov.Bola to dlhá a niekedy napínavá cesta, ale mu-sím povedať, že dnes je jej kvalita na mimo-riadne dobrej úrovni. Ako keby potvrdenímtejto skutočnosti bol aj slávnostný koncertSymfonického orchestra Göttingen, ktorý sazačiatkom júna uskutočnil v nádherne zrekon-štruovanej budove Slovenskej filharmónie vbratislavskej Redute. Harmónia v hudbe od-zrkadľovala aj harmonické vzťahy medzi na-

šimi krajinami, ktoré sa naplno prejavujú v sú-hlasných postojoch vo viacerých otázkach me-dzinárodnej i bilaterálnej spolupráce. Chcemzdôrazniť predovšetkým otázky európskej po-litiky, hospodárskych vzťahov a kultúrnej vý-meny. S radosťou konštatujem, že Slovenskárepublika presadzuje mimoriadne pozitívnyvzťah a kurz k otázkam Európskej únie, pričomna druhej strane dôsledne dbá o dodržiavanierozpočtových pravidiel EÚ, ktoré sa snaží na-plniť aj nepopulárnymi opatreniami, ako je na-príklad zvyšovanie daní. Je to nasledovania-hodný príklad, pretože nie všetky členské štátysú ochotné konzekventne dodržiavať prísnemaastrichtské kritériá. V hospodárskej oblastimáme naozaj nadštandardné a príkladné vzťa-hy, veď viac ako 400 nemeckých firiem je etab -lovaných na Slovensku a zamestnáva vyše100-tisíc ľudí. Je to dôkaz toho, že naše bila-terálne vzťahy sa opierajú predovšetkým odobrú hospodársku spoluprácu. Okrem ta -kých to „každodenností“ sa počas uplynulýchštyroch rokov uskutočnila mimoriadne bohatávýmena oficiálnych návštev. Nedá mi nespo-menúť, že počas môjho pôsobenia boli na Slo-vensku všetky vedúce osobnosti nemeckej po-litiky a štátu. Slovensko navštívil nemeckýspolkový prezident, dvakrát tu bola spolkovákancelárka, trikrát minister zahraničných vecía úplne nedávno vašu krajinu navštívil aj pred-seda nemeckého spolkového snemu. Aj to jevýrazom vysokého štandardu a kvality našichvzťahov. Slovensko vnímame ako veľmi spo-ľahlivého európskeho partnera a je pre náspartnerom v kultúrnych vzťahoch. Nie je to lenvýmena umeleckých telies, ale množstvo po-dujatí, ktoré sme uskutočnili a pripravili aj vrámci projektu Košice 2013 – Európske hlavnémesto kultúry. Dôležitou súčasťou našich vzťa-hov je pestovanie nemeckého jazyka u vás. Jenaším cieľom a záujmom, aby sa nemeckémujazyku dostalo na Slovensku patričného uzna-nia, veď je to po angličtine druhý najviac po-užívaný a ovládaný cudzí jazyk – čo má svojehistorické opodstatnenie a korene. Spolu s mo-jimi kolegami z Rakúska a Švajčiarska sme včulom kontakte s ministrom Dušanom Čaplo-vičom a diskutujeme o tom, ako prinavrátiť ne-mecký jazyk v školách na zodpovedajúcu úro-veň čo sa týka rovnocennosti výberu vyučo-vania cudzích jazykov na slovenských školách.

Dovoľte, aby sme troška prehĺbili jednotlivétémy, ktoré ste naznačili a začnime európ -

skou politikou. slovenská republika prešladlhou a náročnou cestou, kým sa stala plat-nou súčasťou Európskej únie. spomínaliste, že od nášho vstupu do EÚ zastávamepozitívnu a proeurópsku pozíciu. V čom saprejavuje dobrá spolupráca na európskejúrovni medzi Nemeckom a slovenskom?

Je to predovšetkým úsilie o stabilizáciu eura.Vaši politickí predstavitelia niekoľko ráz a prikaždej príležitosti pripomínajú, že slovenskíobčania sú ochotní priniesť aj nemalé obete vprospech zachovania spoločnej meny, a že rov-naký postoj či ochotu očakávame aj od obča-nov krajín, ktoré momentálne pomoc potrebu-jú, a v ktorých je nevyhnutné vykonať reformypodobné a boľavé, ako sme ich absolvovali vnašich krajinách. Stabilizovať rozpočet, spo-ločnú menu a tým stabilizovať celý spoločnýtrhový priestor. Nejde to jednoducho, ale sompresvedčený, že ľudia na Slovensku vedia, žev podstate neexistuje alternatíva k spoločnejEurópe, a to bez ohľadu na to, aká vláda mo-mentálne spravuje veci verejné, či už na Slo-vensku alebo aj u nás v Nemecku. Slovenskobolo vždy pozitívne naladené voči európskymotázkam a to dokážeme oceniť. Pozrite sa lendo histórie Európy. Existuje alternatíva k takejdlhej mierovej a hospodársky úspešnej koexis-tencii v Európe? Je smutné, že po necelých 25rokoch ľudia buď rýchlo zabúdajú na to, akýmiútrapami museli prechádzať, keď sa chceli slo-bodne pohybovať po svojej krajine a po kraji-nách svojich susedov. K mnohým sa ani nedos-tali a ak áno, tak často len za cenu ponižujúcichkontrol a prehliadok. Mladí ľudia si zasa asi niecelkom dostatočne uvedomujú tieto výhody, apreto sa aj ja snažím počas mojich početnýchprednášok na vysokých školách hovoriť o tom,ako vyzeral svet predtým, než tu bola Európskaúnia či schengenský priestor. V histórii Európyneexistuje také úspešné a mierové obdobie, akéžijeme práve teraz. A to si musíme uvedomiť apatrične oceniť. Viete, človek si veľmi rýchlozvykne na dobré veci a berie ich ako samozrej-mosť, a to je asi problém.

V tom s vami súhlasím, ale dozaista uznáte,že dnes prevláda predovšetkým materiálneorientované myslenie a preto je asi nevyh-nutné, aby sa sloboda ducha, pohybu a roz-mýšľania mohla oprieť o dobrý hospodár-sky rast a výsledok ekonomiky. Preto bysom rád od vás vedel, ako sa dívate na našubilaterálnu hospodársku spoluprácu. ho-

Po štyroch rokoch aktívneho pôsobenia končí koncom júna vo svojej funkcii mimoriadnya splnomocnený veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko, J. E. Dr. Axel HARTMANN. Nemeckopatrilo a patrí k najdôležitejším politickým a hospodárskym partnerom samostatného Slovenska

a po roku 1993 sa stalo najväčším investorom v našej krajine. Úzka previazanosť hospodárskejpolitiky svedčí o nadštandardnom vzťahu k hodnotám i kvalite spolupráce. Niekoľko otázok aj

o týchto aspektoch spolupráce pripravil pre Parlamentný kuriér Peter Zemaník.

S L O V E N S K O - N E M E C K Á S P O L U P R Á C A

20 rokov spolupráce – 20 rokov úspechu

9

vensku. A to je dobré znamenie, ktoré hovorío tom, že Slovensko je krajinou, v ktorej ne-mecké firmy chcú a budú investovať naďalej.

spomínali sme už aj to, že hospodárske vý-sledky zakladajú dobré východisko pre tretíoporný bod našej koexistencie, a to je vzde-lávanie a kultúra. Nadstavba, ktorá pomá-ha zbližovať ľudí našich krajín. ako hodno-títe tieto aktivity?

Nesmieme opomenúť, že spoločným dedič-stvom našich národov sú karpatskí Nemci, kto-rí žijú na tomto území už viac ako 800 rokov.Poznáme historické súvislosti a ich dôsledkomje aj to, že sa ich počet rapídne zmenšil, no na-priek tomu musím oceniť ich aktivitu a aj zá-ujem slovenských úradov na presadzovaniepozitívnej menšinovej politiky, ktorá im po-máha prežiť v ich kultúrnej identite. Musímpovedať, že im sebavedomie posilňuje aj zá-ujem štátnych orgánov o ich existenciu, veďpredvlaňajšia návšteva slovenskej a nemeckejhlavy štátu v Kežmarku len potvrdila, že kar-patskí Nemci sú životaschopnou a obohacujú-cou súčasťou slovenskej kultúry a spoločnýmdedičstvom, o ktoré sa musíme starať. Je to ajdôkaz toho, že spolu s nimi v 13. storočí prišlaaj nemčina ako komunikačný jazyk, ktorýmsa ľudia na tomto území dohovárali oveľa skôrnež po anglicky. A aj to je dôvod, prečo kri-ticky vnímame snahu nerovnomerne porovná-vať váhu a dôležitosť týchto dvoch jazykov vslovenskom školskom systéme. Nikto nespo-chybňuje a ani nechce zmeniť dominanciu an-gličtiny ako svetového jazyka, len som pre-svedčený – a spomenul som, že spolu so mnouaj rakúsky a švajčiarsky veľvyslanec – že nem-čina je v stredoeurópskom priestore minimálnerovnocenná vo svojej dôležitosti. Preto mámezáujem, aby sa nemčina v tomto priestoreudržala na vysokej úrovni, pretože aj nemeckéfirmy a hospodárske subjekty budú potrebovaťstále viac a viac po nemecky kvalitne hovoria-cich ľudí, ktorých budú môcť zamestnať. Ne-ustále vysvetľujem aj ja osobne mladým ľu-ďom, že má zmysel, aby sa učili po nemecky,že je to perspektívna gramotnosť pre ich bu-dúcnosť. Preto som sa aj obrátil s prosbou naslovenské autority, aby nezhoršovali postave-nie nemčiny vo vyučovaní na slovenských ško-lách, aby spolu s ostatnými cudzími jazykmi

boli deťom rovnocenne prístupné a slobodnevoliteľné. Spomínal som už naše stretnutie sministrom Dušanom Čaplovičom a verím, žejeho prísľub, urobiť pre zrovnoprávnenie cu-dzích jazykov maximum sa naplní. Aby sa na-príklad angličtina nestala nanúteným povin-ným cudzím jazykom, veď s podobnou jazy-kovou politikou máte svoje neblahé skúsenostiz nedávnej minulosti. Som presvedčený, ženemčina má skvelý potenciál byť rovnocen-ným cudzím jazykom a to nehovorím o obrov-skom potenciáli kvalitných učiteľov nemecké-ho jazyka, ktorý na Slovensku máte, a ktorýsa potrebuje presadiť.

Už ste spomenuli, že koncom júna sa skončívaša veľvyslanecká misia na slovensku. Ne-raz ste pri rôznych príležitostiach pripome-nuli, že slovensko ste si obľúbili natoľko, žeodtiaľto neodídete nadobro. skúste pome-novať, čo sa vám sa štyri roky pôsobenia po-darilo a čo by ste ešte chceli dokončiť, či –nebodaj – zmeniť?

Nuž, to je naozaj neľahká úloha. Bezpochy-by jedným z vrcholov môjho pôsobenia bolanávšteva nemeckého spolkového prezidentana Slovensku. Vždy, keď veľvyslanec organi-zuje program a návštevu hlavy štátu, je to uda-losť mimoriadne dôležitá ako potvrdenie kva-lity vzťahov obidvoch zainteresovaných krajín.A v našom prípade to bolo potvrdenie veľmidobrých vzťahov medzi našimi krajinami. Veďkeď som prichádzal pred štyrmi rokmi na Slo-vensko, tak som mal vyriešiť jediný problém,a to právnu subjektivitu nemeckej školy, ktoráexistovala a naďalej existuje v Bratislave. Tosa mi podarilo a odvtedy to vyzeralo ako bez-problémová misia. Samozrejme, že sme denneriešili bežnú agendu a keď ma oslovili poten-ciálni či už existujúci investori, tak som vždynašiel otvorené dvere na príslušnom minister-stve a problém, ak sa dal, sme rýchlo vyriešili.Naďalej je práca veľvyslanca na mojom postepríjemná, pretože, ak sú úlohy riešiteľné a kon-štruktívne, je to radosť pracovať. A to dokáže-me patrične aj oceniť. Nuž, a čo sa nepodarilo?Verím, že takých vecí nebolo veľa, respektíve,žiadne, a že aj otázka nemčiny, ktorá mi mi-moriadne leží na srdci, a o ktorej som hovorilv predchádzajúcej odpovedi, bude mať pozi-tívne riešenie.

vorili sme o tom, že Nemecko je najväčšíminvestorom na slovensku a že nemecké fir-my poskytujú prácu viac ako stotisícu slo-venských občanov. ako vidíte perspektívutejto spolupráce z pohľadu nepriaznivéhoobdobia, ktoré momentálne žijeme v tomtohospodárskom priestore?

Ekonómovia a hospodárski analytici sú siistí, že nezažívame krízu hospodárstva ako ta-kého, ale že sme v období, keď sa čistí trh. Fi-nančná kríza – to áno, tá spôsobila nemalé pro-blémy a my sa s nimi musíme rýchlo vyrovnať.Je to v podstate rozpočtová kríza niektorýchčlenských krajín EÚ. Hospodársky rast – to jelen jedna strana tej istej mince, na ktorej sa na-chádza aj zabezpečenie konkurencieschopnos-ti. A keď porovnáte konkurencieschopnosť vrámci krajín EÚ, zistíte, že mnohé z nich majúešte čo dobiehať v uskutočňovaní reforiem, kto-ré by im pomohli prekonať finančné a rozpoč-tové problémy. V Nemecku, a koniec-koncovaj u vás na Slovensku, sme si domácu úlohu(ak to tak môžem nazvať) urobili pomernerýchlo a úspešne. Dôchodková reforma, refor-ma trhu práce, zdravotnícka reforma, to sme vNemecku urobili už pred desiatimi rokmi aniekde to boli drastické opatrenia, ktoré nena-razili vždy na súhlas všetkých zainteresova-ných. Reformy bolia, ale sú nevyhnutné, inaksa ani krajina a ani Európa ako celok nepohnedopredu. Preto sa nám v Nemecku podarilo fi-nančnú krízu prekonať raketovým tempom aspolu s nami sa to v rokoch 2008 a 2009 poda-rilo aj Slovensku. A to len vďaka tomu, že smehospodársky na seba mimoriadne nadviazaní.

Ktoré odvetvia priemyslu považujete za dô-ležité, či rozhodujúce v našich hospodár-skych vzťahoch? Vieme, že automobilovýpriemysel sa aj vďaka investícii Volkswage-nu na slovensku rozbehol do nevídanýchrozmerov a ťahá našu ekonomiku.

Pýtali ste sa ma aj na rozvoj investícií. Sa-mozrejme, že po období intenzívneho inves-tovania – napríklad aj do spomínaného auto-mobilového priemyslu – zákonite musí prísťobdobie, keď našou ambíciou musí byť udrža-nie investícií na Slovensku. To je úloha číslojeden. Musíme dbať o to, aby Slovensko zos-talo konkurencieschopné v porovnaní so svo-jimi susedmi, aby firmy od vás neutekali doPoľska, Česka či Maďarska. Všade panujú po-rovnateľné podmienky. V uplynulých rokochsme zaznamenali nielen investičný nárast, aleaj rozvoj pôvodných investícií. Spomínali smeVolkswagen, ktorý nedávno v Bratislave spus-til novú lisovňu a ako isto viete, lisovňa jesrdcom každej výroby automobilov, pretožetam sa lisujú dielce na karosérie, ktoré tvoriatakmer najdôležitejšiu výrobu. A to je jednoz-načným prejavom toho, že Volkswagen sa naSlovensku cíti veľmi dobre, a že svoje posta-venie chce nielen udržať, ale aj rozšíriť. Musiana to byť vytvorené aj zodpovedajúce vonkaj-šie podmienky, aby firma mohla nielen udržať,ale aj vytvoriť nové pracovné miesta. A to jenielen Volkswagen, ale napríklad aj Scheidt &Bachmann v Žiline, alebo Continental vo Zvo-lene, aby som spomenul len niektoré. Som pre-svedčený, že podmienky na investovanie naSlovensku sa nezhoršili, máme k dispozícii ne-dávny prieskum Nemeckej obchodnej komory,ktorý hovorí o tom, že až 83 % z oslovenýchfiriem by sa rozhodlo opäť investovať na Slo-

S L O V E N S K O - N E M E C K Á S P O L U P R Á C A

S L O V E N S K O - N E M E C K Á S P O L U P R Á C A

10

ako hodnotíte vývoj slovensko-nemeckýchvzťahov dnes, a aké by mali byť podľa vás vbudúcnosti? aké podnety na spoluprácu pri-nášajú zmeny prebiehajúce v rámci spolu-práce v EÚ a v eurozóne?

Slovenská republika oslávila 1. januára 20rokov svojho jestvovania, a tým aj slovensko-nemeckých vzťahov. Na politickej aj hospodár-skej úrovni si obidve krajiny rozumejú výborne.Nemecko má vedúce postavenie v zahranično-obchodných vzťahoch Slovenska. Vývozy doNemecka sú dlhodobo pilierom konjunktúry.Nemecké podniky k dnešnému dňu odoberajúviac ako pätinu slovenských vývozov. Najviacpritom prekvitá bilaterálny obchod s automo-bilmi a ich dielmi a tiež s elektronickými vý-robkami a strojmi. Zatiaľ čo v predchádzajúcomroku objem zahraničného obchodu s EÚ vzrás-tol o 8,5 percent, bilaterálny obchod s Nemec-kom stúpol o 15 percent. V budúcnosti očaká-vame, že z Nemecka budú vychádzať rastovéimpulzy pre slovenskú ekonomiku.

ako by ste charakterizovali hlavné oblasti

pôsobenia slovensko-nemeckej obchodnej apriemyselnej komory v sR?

SNOPK bola založená v roku 2005. Zároveňje súčasťou celosvetovej siete asi 120 nemec-kých zahraničných obchodných komôr a kan-celárií vo viac ako 80 krajinách.

Najdôležitejšou úlohou je podpora obchod-ných a hospodárskych vzťahov medzi Nemec-kom a Slovenskom. Komora je prvým miestompre rozbeh a strediskom poskytovania služiebpre podniky oboch krajín. Podporuje osobitnemalé a stredné podniky pri sprístupňovaní dvoj-stranných trhov.

Zastupujeme záujmy 350 členov, medzi kto-rých patria slovenské aj nemecké firmy. Jednouz našich úloh je zastupovanie záujmov našichčlenov v rámci rôznych pracovných skupín.Môžu sa vyjadriť k aktuálnym témam, ktoré ichtrápia. Členom dávame možnosť stretávať sa anadväzovať kontakty. Na Slovensku zastupujemenemecké veľtrhy, organizáciu, ktorá podporujesaské spoločnosti v zahraničí a aj veľa projektovv rámci podpory obnoviteľných zdrojov energie.

Snažíme sa sem priniesť nemecké firmy atechnológie, aby sa tu mohli prezentovať, prí-padne získať nových zákazníkov. V neposled-nom rade ponúkame služby, čo znamená, žesprostredkúvame nemeckým firmám, ktoré tuchcú nadviazať kontakty, informácie o sloven-skom trhu.

Vzťah s Nemeckom je pre slovensko mimo-riadne dôležitý, keďže krajina zastáva domi-nantnú úlohu v našom obchode a je hlavnýmimportérom našich výrobkov. Na akých cie-ľoch je založená spolupráca podnikateľskýchsubjektov našich krajín?

Na Slovensku úspešne podniká vyše 400 ne-meckých firiem, mnohé z nich už od začiatku90. rokov. S výnimkou krízového roka 2009 satoto obdobie vyznačovalo neustálym rozma-chom.

Celkový objem investícií nemeckých firiempredstavuje sumu cca 5 miliárd eur. Nejde pri-tom len o presun výroby. Podniky totiž medzi-časom zistili, že Slovensko je zároveň i zaují-mavým odbytovým trhom.

V súčasnosti prebiehajúca finančná a hospo-dárska kríza sa odráža v mnohých oblastiachhospodárskeho života. ako dnes hodnotítemožnosti pôsobnosti na slovenskom trhu, včom vidíte jeho prednosti a v čom sú ešte ne-

dostatky na rozvoj podnikania nemeckých fi-riem na slovensku?

Atraktivita lokality Slovenska sa podľa ne-meckých investorov vyznačuje najmä členstvomv EÚ, ochotnými a produktívnymi pracovnýmisilami pracujúcimi za relatívne nízke náklady,ako aj dostupnosťou a kvalitou lokálnych dodá-vateľov.

Potrebu konať vidia nemecké firmy zväčša voblasti boja proti korupcii, vymožiteľnosti právaa reformy v systéme vzdelávania. Zároveň jestále ťažšie nájsť pre priemyselnú výrobu vhod-ných odborných pracovníkov. Počet a kvalifi-kácia absolventov technických odborných škôlnie je dostatočná a v posledných rokoch sa ne-ustále zhoršuje.

Pôsobnosť obchodnej a priemyselnej komorynadväzuje na predchádzajúce obdobie, akodnes hodnotíte služby, ktoré poskytujete čle-nom slovensko-nemeckej obchodnej a prie-myselnej komory?

Z kedysi malého okruhu 90 zakladajúcichčlenov sa postupom času vytvorilo silné zdru-ženie 350 členských firiem. Dnes sa SNOPKúspešne angažuje ako staviteľ mostov medzi ne-meckými a slovenskými firmami. V roku 2012sme viac ako 120 podnikom z Nemecka a Slo-venska pomohli nájsť obchodných partnerov avyužiť trhové šance. Vyše 1 000 účastníkov nanašich podujatiach sa mohlo cielene informovaťa rozšíriť svoje pracovné siete.

Ktoré sféry na slovensku sú hlavným mag-netom pre nemeckých podnikateľov a ktorépre slovenských podnikateľov v Nemecku?

Nájdete ich hlavne v kovospracujúcom, stro-járskom a automobilovom priemysle vrátanesubdodávateľov. Ide o klasické exportné odvet-via Nemecka a tieto odvetvia sa postupne stá-vajú exportnými aj pre Slovensko. Tento súladposkytuje veľký priestor na vzájomnú obchodnúvýmenu oboch krajín.

Okrem toho odbory ako obnoviteľné zdrojeenergie, energetická efektívnosť, technika život-ného prostredia a potravinársky priemysel sútaktiež v centre pozornosti exportne orientova-ných firiem v Nemecku.

Slovenskí podnikatelia v Nemecku hľadajúnajmä odberateľov svojich výrobkov. Napriektomu, medzi našimi členmi sa nájdu taktiež fir-my, ktoré si v Nemecku úspešne založili poboč-ky alebo aj výrobné spoločnosti.

SNOPK – staviteľ mostov medzinemeckými a slovenskými firmami

Nemecko je kľúčovým partnerom Slovenska na politickom aj ekonomickom poli. Celkovo je na Slovensku viac ako 400 nemeckých firiem, v ktorých je zamestnaných takmer 100 000 zamestnancov. Až na hŕstku z nich udržali svoju

výrobu na Slovensku, aj počas finančnej a hospodárskej krízy. Prieskum realizovaný Slovensko-nemeckou obchodnoua priemyselnou komorou (SNOPK) ukázal, že viac ako 80 % nemeckých investorov je s výberom Slovenska ako miesta

podnikania spokojná. Prejavuje sa to okrem iného aj tým, že stále viac podnikov považuje Slovensko nielen za výhodnémiesto produkcie výrobkov, ale aj na vytváranie oddelení výskumu a vývoja. Tvrdenie, ktoré občas počuť, že Slovensko je

len „predĺženou dielňou“ zahraničných podnikov teda už neplatí. Ako hľadí na vývoj našich vzťahov sme sa rozprávalis prezidentom SNOPK Vladimírom SLEZÁKOM. Pripravila Marta Tomašovičová.

11

Firma vďaka doterajším referenciám získalazastúpenie popredného výrobcu meračov ener-getických médií a vody v Európe, ktorý ponúkainteligentné merače v intenciách najnovšej ener-getickej legislatívy v Európskej únii v súlade scelosvetovým trendom merania v energetike.Touto firmou je ISTRAEMECO zo Slovinska.Iskraemeco je popredný svetový dodávateľ rie-šení v odbore merania elektriny, plynu,tepla/chladu a vody pre spoločnosti v elektroe-nergetike, plynárenstve a vodnom hospodárstve,ktoré prostredníctvom distribučnej infraštruktúryzabezpečujú koncovým odberateľom energetic-kých tovarov prístup k energetickým médiám.Spoločnosť už od roku 1945 pomáha svojim zá-kazníkom plniť prevádzkové, zákonom i odbe-rateľmi stanovované požadavky, s využitím všet-kých dostupných technologických možností avýhod. Vďaka svojmu zameraniu na kvalitu, spo-ľahlivosť a inovácie dnes Iskraemeco ponúkaucelený sortiment meradiel energetických médiía integrovaných riešení pre „smart metering“ –inteligentné meranie, ktoré pomáhajú energetic-

kým spoločnostiam i koncovým užívateľomenergie lepšie využívať obmedzené zdroje, šetriťprevádzkové náklady a chrániť životné prostrediecestou lepšieho hospodárenia s energiou – a vy-tvárajú predpoklad na budovanie „smart grids“– inteligentných sietí. Ako celosvetový líder voblasti integrovaných riešení na riadenie energieIskraemeco verí, že zavedenie inteligentnéhomerania a rozvoj inteligentných sietí znamenáviac ako obyčajný rozvoj energetickej politiky,alebo jav obmedzujúci sa na energetický prie-mysel. Ide skôr o trend smerom k digitalizovanejspoločnosti.

Prečo sa D.A.L.I. – M.N. venuje inteligenciisietí a merania? Teraz je správny okamih na uva-žovanie o inteligentnom meraní a inteligentnýchsieťach ako stavebných kameňoch pre inteligent-né komunity – ucelený systém, v ktorom súnové komunity schopné udržiavať a zvyšovaťúroveň komfortu aj pri podstatnom znižovaníspotreby energie. Toto chápanie kombinuje inf-raštruktúru výroby energie (konvenčné, obno-viteľné i mikrozdroje) s informačnými a komu-nikačnými sieťami a systémami, sociálnou inf-raštruktúrou aj riadením energie v domácnos-tiach, vrátane inteligentných prístrojov s cieľomvytvorenia energeticky účinnej, bezpečnej azdravej mobilnej komunity. Inteligentné siete ainteligentné meranie je prienik informačnýchtechnológií do klasických odvetví. Základnýmkameňom tohto vývoja a rozvoja inteligentnýchsietí je veľkoplošné zavádzanie inteligentnýchmeradiel. Tieto inteligentné rozvodné siete súnevyhnutným predpokladom pre ďalšie krokysmerom k udržateľnej budúcnosti – využívaniuenergie z alternatívnych a obnoviteľných zdro-jov v podstatnom meradle. Hoci je na Slovenskuniekoľko desiatok dodávateľov energetickýchtovarov; títo však vzhľadom na nedokonalosťsiete a merania stále neponúkajú odberateľskyzaujímavé produkty, preto sa treba aktívne tejtoproblematike venovať.

Firma D.A.L.I. – M.N. je presvedčená, že„smart metering“ spolu so „smart grids“ pred-stavuje základňu na zásadnejšie zmeny spôso-bov riadenia energie v modernej spoločnosti.

Munir PAŠAGIČriaditeľ a konateľ spoločnosti

D.A.L.I. – M.N., s. r. o.

Ako sa dá pomôcť prevádzkovateľom distribučnýchsústav a koncovým odberateľom zavádzaním riešení in-teligentného merania a inteligentných sietí?Energetickou účinnosťou

Moderné riešenia pomáhajú energetickým spoloč-nostiam zvyšovať energetickú účinnosť prostredníctvomriadenia siete, riadenia dopytu, osobného riadenia ener-gie a riadenia zaťaženia.Ochranou výnosov

Riešenia sa navrhujú tak, aby chránili výnosy ener-getickej společnosti poskytovaním presných, spoľahli-vých a včasných fakturačných údajov a podporovanímtransparentnosti fakturácie prinášajúce menej sporov oskutočnej spotrebe aj včasné zisťovanie neoprávnenýchodberov a strát energie.Službami zákazníkom

Energetické spoločnosti zlepšia svoje služby zákaz-níkom a zvýšia ich spokojnosť vďaka rýchlym a efektív-nym reakciám na otázky týkajúce sa fakturácie, vyjas-ňovanie chýb a zmluvných otázok aj vďaka intenzívnej-šiemu zapojeniu zákazníkov, ktoré im umožnia lepšie ria-diť svoje využívanie energie.Riadením dopytu a osobným riadením energie

Riešenie osobného riadenia energie umožňujú ener-getickým spoločnostiam poskytovať presné a vypoveda-júce údaje o spotrebe a fakturačné dáta ako „online“,tak aj prostredníctvom domácich displejov. Lepšia in-formovanosť o spotrebe energie a variabilné sadzby zna-menajú pre spotrebiteľov impulzy k znižovaniu špičko-vého zaťaženia a umožňujú energetickým spoločnostiamznižovanie kapacitných rezerv na základe programovpre reguláciu odberu.Systémovou integráciou

Na plnenie individuálnych a často rôznorodých po-trieb energetických spoločností a zabezpečovaní hladkejsúčinnosti s ďalšími informačnými systémami sa riešenianavrhujú tak, aby umožňovali interoperabilitu s hard-vérovými i softvérovými platformami ďalších výrobcovaj v rámci merania rôznych foriem energie.Riadením výpadkov

Riešenia pomáhajú energetickým spoločnostiam mi-nimalizovať výpadky pomocou proaktívnej analýzy siete,služieb automatizácie rozvodu zvyšujúcimi výkon siete,vyvažovanie zaťaženia a riadeného núdzového odpájaniana základe osobného riadenia energie a riadenie záťaže.Automatizáciou siete

Nástroje na automatizáciu siete umožňujú energetic-kej spoločnosti sledovať a riadiť rozvodnú sieť, automa-tizovať rozhodovanie a zabezpečovať počítačovo opti-malizované presuny zaťaženia slúžiace na rozdelenie ka-pacity, znižovanie preťaženia, redukciu výskytu a trvaniavýpadkov a vytváranie efektívnejších infraštruktúrnychrozvodných sústav v energetickom sektore.

Spoločnosť D.A.L.I. – M.N. Tureň popri zastúpeniach firiem TAB Mežica – staničné batérie a batériové systémya Končar – silnoprúdové elektroenergetické zariadenia ako životaschopná firma v dodávke záložných,

výkonových, silových distribučných technologických zariadení a meracích komponentov pre elektroenergetikuhľadala niečo, čo sa neobmedzuje len na elektroenergetiku, ale poskytne služby celému energetickému sektoru,

je progresívne z hľadiska novej energetickej legislatívy a je prostriedkom na vytváranie benefitov najmä pre koncových odberateľov energie, teda tých, ktorí celý energetický trh financujú.

Z A R I A D E N I A P R E E N E R G E T I C K Ý S E K T O R

D.A.L.I. – M.N., s.r.o., 903 01 Tureň 385tel./fax: 02/ 4591 8080 • tel.: 02/ 4591 8240 • mobil: 0903 727 188, 0903 980 083, 0903 163 046e-mail: tab-mezica@tab-mezica.sk, www.tab-mezica.sk

• Centrálny servis a sklad Tureň• Servisná sieť: Bratislava, Púchov, Košice

12

Významné IT projekty v energetike sú väčšinoudoménou veľkých nadnárodných spoločností,ktoré pôsobia na európskom, teda aj na sloven-skom trhu. aké šance uplatnenia miestnych ITdodávateľov, akým je aj sféra, vidíte v budúc-nosti?

Odpoveďou na túto otázku je stratégia našej spo-ločnosti, na jej základe v energetike, ktorá je našímkľúčovým odvetvím, nie je naším zámerom vystu-povať iba ako IT dodávateľ. Jedným z našich dlho-dobých strategických cieľov je interdisciplinarita.Bez toho, aby sme za vyše 20 rokov nášho pôso-benia v sektore energetiky nevybudovali popri ITšpecialistoch tím odborníkov, analytikov a konzul-tantov v oblastiach energetiky, kde pôsobíme, bynebolo možné sa dlhodobo udržať v silnej konku-rencii energetických dodávateľov ani realizovať vý-znamné projekty, ako sú zúčtovanie odchýlok, or-ganizácia a integrácia denných trhov s elektrinoualebo energetické dispečingy.

aké sú súčasné hlavné aktivity vašej spoločnostina energetickom trhu?

V septembri 2012 sa nám v rámci medzinárod-nej spolupráce energetických spoločností SR, ČRa Maďarska – organizátorov denného trhu s elek-trinou (OKTE, OTE, HUPX), prevádzkovateľovprenosových sústav (SEPS, ČEPS, MAVIR) spolus dodávateľmi riešení v ČR a Maďarsku – podarilouviesť do prevádzky integrovaný systém na riade-nie troch prepojených trhov. Pre našu spoločnosťmá veľký význam podpora nepretržitej prevádzkytohto systému, ktorý zvýšil likviditu na uvedených

trhoch, zoptimalizoval prideľovanie cezhraničnýchkapacít a slúži k spokojnosti subjektov obchodu-júcich na integrovanom trhu. Najvýznamnejší pro-jekt, ktorý realizuje naša spoločnosť v súčasnosti,je informačný systém na riadenie nových procesov,ktoré zákon o energetike ustanovil spoločnostiOKTE, a. s., a to riadenie operátora meraní a ria-denie centrálnej fakturácie poplatkov za prevá-dzkovanie systému, systémové služby a odvodydo Národného jadrového fondu.

Kedy budú riešenia uvedené do prevádzky a čoprinesú slovenskému energetickému trhu?

Termín uvedenia operátora meraní spolu s cen-trálnou fakturáciou uvedených poplatkov je 1. 1. 2014 a priamo súvisí aj s uvedením novéhosystému zúčtovania odchýlok, ktorý pripravuje tiežnaša spoločnosť v spolupráci s OKTE, a. s. Novépravidlá trhu (Vyhláška ÚRSO zo 14. 1. 2013, kto-rou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútor-ného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanievnútorného trhu s plynom) okrem tohto termínuurčili aj termín 1. 7. 2013, od ktorého sú prevá-dzkovatelia sústav (prenosovej a distribučných)povinní posielať merané údaje na odberných a odo-vzdávacích miestach do informačného systémuspoločnosti OKTE, a. s., s cieľom pripraviť rutinnúprevádzku od 1. 1. 2014. Centralizácia zberu úda-jov zvýši transparentnosť a zjednoduší procesy natrhu s elektrinou. Dodávatelia elektriny a odbera-telia, ktorí prevzali vlastnú zodpovednosť za od-chýlku, tak budú mať dostupné merania za všetkysvoje odberné a odovzdávacie miesta z jedného

centrálneho miesta. Bude to Informačný systémoperátora meraní (XMtrade®/ISOM), ktorý imple-mentuje v súčasnosti náš vývojový tím.

akým ďalším výzvam v energetike sa chystá če-liť vaša spoločnosť v blízkej budúcnosti?

So zmenami v energetickej legislatíve a novýmiprocesmi, ktoré zavádza organizátor krátkodobéhotrhu s elektrinou, súvisia aj nové povinnosti, ale ajnové možnosti ostatných účastníkov trhu – distri-bútorov, dodávateľov, výrobcov, ale aj odberateľovelektriny. Naša spoločnosť má v súčasnosti pripra-vené SW nástroje, ktoré pomôžu účastníkom trhuzabezpečovať povinnosti vyplývajúce z legislatívy,alebo podporiť SW nástrojmi subjekty, ktoré sarozhodli zmeniť pozíciu alebo správanie na ener-getickom trhu (dodávka, obchodovanie, optimali-zácia nákupu, zodpovednosť za odchýlku). Našeriešenia permanentne a efektívne prispôsobujemečasto sa meniacemu legislatívnemu prostrediu. Toje podmienené naším dlhoročným aktívnym pôso-bením pri zmenách procesov na energetickom trhua účasťou našich odborníkov v legislatívnom pro-cese. Okrem ponuky softvérových riešení posky-tujeme dotknutým subjektom aj odbornú konzul-tačnú podporu s cieľom objasniť zmysel legislatív-nych zmien. Veľkou výzvou je aj oblasť rozvoja in-teligentných meracích systémov, ktorej sa naši od-borníci intenzívne venujú, a verím, že naša spo-ločnosť bude optimálne pripravená na aktívne za-pojenie sa do procesov podpory nasadzovania aprevádzkovania týchto systémov.

Vaša spoločnosť je známa aj každoročným or-ganizovaním konferencie Energofórum. Čo pri-pravujete pre energetickú komunitu tento rok?

Najvýznamnejšou tohtoročnou novinkou je kon-ferencia zameraná na problematiku trhu s plynom.Domnievame sa, že akcelerácia procesov súvisia-cich s liberalizáciou trhu s plynom vyžaduje samo-statnú platformu. Prvýkrát tohto roku bude okremtradičného októbrového termínu konferencie oelektrine (17. – 18. 10. v hoteli Sitno vo VyhniachENERGOFÓRUM® 2013 – ELEKTRINA) kon-com mája samostatná konferencia určená všetkým,ktorých zaujíma aktuálny stav, trendy a názory vý-znamných odborníkov v oblasti trhu s plynom (27.– 28. 5. v hoteli Družba v Jasnej ENERGOFÓ-RUM® 2013 – PLYN). Pri organizovaní tejto novejkonferencie nám významne pomohol Slovenskýplynárenský a naftový zväz, ktorého členom je ajnaša spoločnosť. Na obe konferencie, ktoré sa usku-točnia pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR,máme opäť zabezpečenú účasť zástupcov štátnychorgánov i kvalitných odborníkov zo Slovenska i za-hraničia. Čo sa týka tém – našimi prvoradými cieľ-mi sú vždy aktuálnosť a iniciovanie živých diskusií.

Automatizácia procesov na slovenskom energetickom trhu

Od začiatku nového tisícročia prešla slovenská energetika veľkými legislatívnymi a štrukturálnymi zmenami.Jedným z výsledkov tohto procesu je aj súčasný liberalizovaný trh s elektrinou v súlade s globálnymi trendmi

a pravidlami Európskej únie s cieľom pripraviť sa na postupné zjednotenie európskych trhov s elektrinou. Okremzmien v tradičných a vzniku nových energetických spoločností prináša tento proces nové výzvy aj IT

spoločnostiam pôsobiacim v tomto sektore. O týchto výzvach sme sa zhováralis RNDr. Eduardom HALUŠKOM, CSc., generálnym riaditeľom akciovejspoločnosti sféra, ktorá je dlhoročným dodávateľom riešení v energetike.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

13

V L Á D A S R

ako by ste zadefinovali priority rezortu, ktorýriadite v súčasnosti a na najbližšie obdobie?

Tieto priority vychádzajú najmä z Programo-vého vyhlásenia vlády SR a odvíjajú sa od kom-petencií ministerstva. Začiatkom tohto roka sa ko-nala kontrolná návšteva predsedu vlády RobertaFica na Ministerstve hospodárstva SR. Z tohtostretnutia pre mňa a pre rezort vyplynuli top prio -rity, ako je podpora hospodárskeho rastu SR, sna-ha zachovať pracovné miesta a úzka komunikácia

s podnikateľským sektorom. Bol som poverenýkoordinovať prípravu koncepčného dokumentupozostávajúceho z prorastových opatrení na pod-poru hospodárskeho rastu Slovenska v súčinnostis ostatnými členmi vlády. Ďalšou prioritou je pri-praviť do konca roka novú energetickú politikuSR, pretože aktuálne platná politika v tejto oblastibola schválená už pred 7 rokmi. Vypracovať takýtodokument vychádzajúci z novej situácie a z no-vých potrieb je nutné, pretože energetiku považu-

jem za kľúčovú pre konkurencieschopnosť nášhopriemyslu. Tieto priority by som označil za stra-tegické. Budeme sa pochopiteľne venovať aj inýmoblastiam, tie však priamo vyplynú ako parciálneúlohy z týchto dvoch dokumentov.

Vláda pred týždňom aj za účasti sociálnychpartnerov schválila dokument Opatrenia vhospodárskej politike na podporu hospodár-skeho rastu, ktorý ste predkladali. Dokumentmá široký záber. Môžete nám ho bližšie pred-staviť?

Predložením tohto dokumentu som splnil jed-nu z úloh, ktorú som dostal na kontrolnom dnizačiatkom roka. Tento dokument je výsledkomniekoľkomesačnej spolupráce ministerstiev hos-podárstva, financií a pôdohospodárstva a rozvojavidieka, ale aj ostatných ústredných orgánov štát-nej správy, teda aj tých, ktoré sa nezameriavajúna hospodárske odvetvia a zdanlivo s hospodár-skym rastom nemajú nič spoločné. Znamená to,že opatrenia nezasahujú len do výrobnej základ-ne, odvetví a sektorov hospodárstva, ale aj do jejtzv. nadstavby, zdravotníctva, školstva, armády apolície. Návrhy opatrení sme konzultovali s part-nermi z podnikateľského sektora, z odborov akoaj s odborníkmi z oblasti ekonomickej teórie, kto-rí nám poskytli konštruktívne podnety prispieva-júce ku komplexnosti dokumentu. Na základe tý-chto podnetov sú súčasťou materiálu opatrenia voblasti znižovania nákladov práce, cenovej opti-malizácie energií, čerpania prostriedkov z fondovEÚ a opatrenia, ktoré nespôsobia zvýšenie nákla-dov podnikateľov.

Materiál má z obsahového hľadiska štyri častí.Prvá sa zaoberá hospodárskymi prioritami pro-gramového vyhlásenia vlády ako východiskovéhorámca hospodárskej politiky. Druhá časť stručneuvádza proces konsolidácie verejných financiíako reakciu na negatívne vplyvy globálnej finanč-nej a hospodárskej krízy na ekonomiku SR. Tretiačasť sa venuje podpore hospodárskeho rastu a za-mestnanosti a štvrtá konkretizuje opatrenia hos-podárskej politiky na podporu hospodárskeho ras-tu s uvedením všeobecnej charakteristiky, priorit-ných oblastí a cieľov opatrení. Diferencuje a hie-rarchizuje opatrenia podľa prioritných oblastí,špecifikuje náklady, zdroje financovania ako ajplánovaných efekty a prínosy týchto opatrení.

Na čo sú zamerané jednotlivé opatrenia a akésú finančné zdroje na ich realizáciu?

Stimulácia ekonomiky vychádzaaj z efektívnej koordinácie

a dobrej spoluprácePodľa informácií z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa v oblasti zlepšovania

podnikateľského prostredia podarilo presadiť 24 opatrení. Majú slúžiť aj na odstránenie alebo zjednodušenie administratívy, ktorá zaťažuje podnikateľov na Slovensku.

Aj o tom, či sa dosiahla spokojnosť, sa minister Tomáš MALATINSKÝ vyjadril v rozhovore pre Parlamentný kuriér, ktorý prináša redaktorka Anna Komová.

14

podporu poľnohospodárskej a potravinárskej vý-roby, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu ašportu SR na podporu technického vývoja aj zapomoci európskych fondov. Len v rámci Sekto-rového operačného programu Priemysel a službyzískali malí a strední podnikatelia v rokoch 2006-2009 nenávratné finančné príspevky vo výške 3,4mld. Sk, čo je asi 113 mil. eur. Tieto podpory všaknie sú v takej pozornosti médií ako investičné sti-muly a pravdepodobne ani nie sú komplexne spo-čítané, pretože prúdili smerom k podnikateľom zmnohých zdrojov a vyhodnocujú sa podľa pro-gramov a zdrojov financovania.

Aj v súčasnosti sú formy pomoci, kde sú alo-kované značné prostriedky, určené len pre maléa stredné firmy, či podnikateľov –fyzické osoby.Opatrenia operačných programov na čerpanieštrukturálnych fondov určené podnikateľom samôžu aplikovať iba na malé a stredné firmy. AjIniciatíva JEREMIE, ktorá umožňuje bankám po-skytnúť nové úvery do výšky 170 mil. eur, je ur-čená pre túto kategóriu podnikov. Je to dôležitéprorastové opatrenie, ktoré zlepší prístup malýcha stredných podnikov vrátane začínajúcich ku ka-pitálu. Nedávno vyhlásený Mikropôžičkový pro-gram umožňujúci sprístupnenie finančných pro-striedkov formou úverov za zvýhodnených pod-mienok je nasmerovaný osobitne na malé podni-ky.

Uviedli ste, že medzi prioritami rezortu hos-podárstva je pripraviť do konca roka novúenergetickú politiku sR. V akom štádiu je prí-prava tohto dokumentu a aké budú jej výcho-diská?

Pracovnú verziu návrhu energetickej politikySR už ministerstvo hospodárstva pripravilo. Po-rada vedenia ministerstva ju schválila 25. apríla2013. Nadväzuje na Stratégiu energetickej bez-pečnosti SR schválenú v roku 2008 a bude stra-tegickým dokumentom, ktorý určí hlavné ciele apriority energetického sektora do roku 2035 s vý-hľadom na rok 2050. Strategický cieľ Energetickejpolitiky SR vychádza Energetickej politiky EÚ,ktorá sleduje energetickú bezpečnosť, konkuren-cieschopnosť a udržateľnosť. Zámerom SR je do-siahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú ener-getiku zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú aefektívnu dodávku všetkých foriem energie zaprijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu spot-rebiteľa a trvalo udržateľný rozvoj.

Od roku 2006, keď bola schválená platnáEnergetická politika sR, sa slovenský energe-tický trh podstatne zmenil najmä vplyvom eu-rópskych smerníc a nadväzujúcej slovenskejlegislatívy. Takým významným momentombola minuloročná implementácia tretiehoenergetického balíčka Európskeho parlamen-tu a Rady. ako toto vplýva na obsah novejenergetickej politiky a čo sú jej hlavné ciele?

Pochopiteľne zmeny v legislatíve, ale aj poklesspotreby plynu, stagnácia spotreby elektriny ajzníženie spotreby tepla v dôsledku vplyvov hos-podárskej krízy, ako aj podstatné zníženie ener-getickej náročnosti slovenskej ekonomiky vplý-vajú na východiská novej energetickej politiky.Hlavnými cieľmi pripravovanej energetickej po-litiky SR je dosiahnuť optimálny energetický mix,rozvoj energetickej infraštruktúry, diverzifikáciuenergetických zdrojov a prepravných trás, vyššiuenergetickú efektívnosť a znižovanie energetickejnáročnosti, fungujúci energetický trh s konku-renčným prostredím, využívanie jadrovej energie

Je zložité stručne opísať zameranie opatrenívzhľadom na ich počet. Jednotlivé ministerstváidentifikovali a konkretizovali viac ako 100 opat-rení, ktoré sú z vecného hľadiska systémovo di-verzifikované do 9 prioritných oblastí smerujú-cich k podpore investícií, zamestnanosti, zefek-tívnenia verejnej správy a správy aktív štátu, pod-pore školstva, vedy a výskumu, včasnému spus-teniu veľkých infraštruktúrnych projektov, pod-pore a diverzifikácii exportu, zlepšovaniu život-ného prostredia, efektívnemu využívaniu euro-fondov a podpore podnikania.

Na tieto opatrenia je celkovo alokovaná čiast-ka vo výške 1,69 miliárd eur zo štátneho rozpočtupričom sa očakáva podporenie udržania a vytvo-renia 49 699 v roku 2013 a 27 812 v roku 2014pracovných miest na Slovensku. Alokované zdro-je sú obmedzené. Limituje nás štátny rozpočet narok 2013 a východiská budúcoročného rozpočtu.Samostatnou oblasťou je tzv. Zásobník projektov,ktorý obsahuje opatrenia, ktoré budú predmetomďalších rokovaní so zainteresovanými rezortmi.V ňom sú projekty, na ktoré v tejto chvíli nemámefinančné krytie. Keď sa podarí v hospodárení SRnájsť zdroje, tak vieme projekty zo zásobníka pro-jektov zaradiť medzi tie, ktoré sa budú realizovať.

Viac ako 100 ďalších opatrení? Nie je to prílišveľa úloh na také krátke obdobie, v ktorom samajú realizovať? Veď v tomto roku už vládaprijala 24 opatrení zameraných na podporupodnikania.

Úloh je skutočne dosť a ich realizácia a splne-nie si vyžiada efektívnu koordináciu a dobrú koo-peráciu všetkých ministerstiev vrátane spolupráces podnikateľským sektorom. Ale situácia v eko-nomike si vyžaduje zapojiť všetky disponibilnénástroje. Tieto opatrenia by mali stimulovať hos-podárstvo SR s očakávaným efektom v krátko-dobom časovom horizonte rokov 2013 a 2014.

Pokiaľ ide o spomínaných 24 opatrení, tie sú-visia s pravidelnou Správou o stave podnikateľ-ského prostredia a zamerané sú na užšiu oblasťpôsobenia. Sledujú predovšetkým zníženie admi-nistratívnej záťaže v rôznych oblastiach podnika-nia. Opatrenia na podporu hospodárskeho rastu azamestnanosti majú však iné ambície. Sú integrál-nou súčasťou vecného a systémového riešenia exi-stujúcich problémov v hospodárstve Slovenskejrepubliky. Postupne vyústia do tvorby kľúčových

strategických dokumentov vlády SR ako stratégiapolitiky zamestnanosti, stratégia finančnej politikya komplexná hospodárska politika vlády.

Ktoré zo spomínaných 24 opatrení, čo sa po-darili presadiť, sa už implementovali do praxepre zlepšenie podnikania?

Správu o stave podnikateľského prostredia vSlovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšo-vanie prerokovala a schválila vláda iba predne-dávnom, začiatkom apríla t. r. Ešte neuplynulodosť času na to, aby sme mohli hodnotiť. Najskor-ší termín pre realizáciu prijatých opatrení je totiždo konca tohto roka. Viac ako polovica opatrenímá termín až do konca roka 2014. Prvé komplex-nejšie hodnotenie budem môcť teda urobiť najskôrpri vypracovávaní novej správy o stave podnika-teľského prostredia.

sústredili ste sa aj na stimulovú politiku, nostimuly sa týkajú predovšetkým veľkých pod-nikateľov, nemali by sa vzťahovať na všetkýchpodnikateľov? Veď malé firmy sú v nevýhode.

Cieľom zákona o investičnej pomoci je podpo-riť predovšetkým väčšie investičné projekty, ktoréprispejú k ekonomickému rastu Slovenska, vy-tvoria významnejší počet pracovných miest, otvo-ria prístup na nové trhy a zlepšia exportnú výkon-nosť krajiny. Väčšie investície však majú obvyklesynergický efekt aj na výkonnosť malých a stred-ných firiem v regióne investícií, pretože tie získa-vajú príležitosť pre zapojenie do subdodávok ale-bo pre poskytovanie služieb veľkému investoroviresp. jeho zamestnancom.

Nemôžem súhlasiť s tým, že štát nepomáhamalým a stredným podnikateľom, aj keď je prav-da, že v ostatnom čase sa pomoci redukujú kvôlichýbajúcim zdrojom podobne ako pri investičnejpomoci. V minulých rokoch štát prostredníctvomrôznych podporných programov pomohol aj stov-kám slovenských malých a stredných podnikate-ľov. Či už cez priame dotácie, mikropôžičkové,úverové alebo záručné programy financované lenzo štátneho rozpočtu alebo cez Sektorový ope-račný program Priemysel a služby alebo Operač-ný program Konkurencieschopnosť a hospodár-sky rast v rezorte MH SR aj ďalšie programyiných rezortov ako Ministerstvo práce, sociálnychveci a rodiny SR na podporu zamestnanosti, Mi-nisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na

V L Á D A S R

Na návšteve v USS Košice.

15

V L Á D A S R

ako bezuhlíkového zdroja elektriny, zvyšovaniebezpečnosti a spoľahlivosti jadrových elektrárnía zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov ener-gie pri výrobe tepla.

Čo rozumieme pod pojmom optimálny alebovyvážený energetický mix?

Možno konštatovať, že Slovensko má aj v sú-časnosti vyvážený energetický mix, čo znamená,že podiel jednotlivých primárnych energetickýchzdrojov na hrubej spotrebe primárnej energie jepribližne rovnaký. Podiely jednotlivých zdrojovna hrubej domácej spotrebe SR v roku 2011 boli:zemný plyn 26%, uhlie 22%, jadrové palivo 22%,ropa 21%, obnoviteľné zdroje vrátane vodnýchelektrární 9 %. Po spustení prevádzky 3. a 4. blo-ku Elektrárne Mochovce stúpne podiel tepla zjad rového paliva na primárnych energetickýchzdrojoch z aktuálnych 22 % na 28 %. Jadrováenergetika má v súčasnosti 55 % podiel na výrobeelektriny na Slovensku. Koncepcia rozvoja ener-getiky SR sa dlhodobo zameriava na dosiahnutieoptimálneho energetického mixu vrátane využí-vania domácich zdrojov nákladovo efektívnymspôsobom.

Povedali ste, že slovensko zaznamenalo zníže-nie energetickej náročnosti ekonomiky, eu-rópske štatistiky ho však v tomto smere radianiekde na 23. miesto v rámci EÚ27. Nie je vtom rozpor?

Je faktom, že Slovensko v tomto ukazovatelipatrí ku krajinám na konci rebríčka spoločenstva.Ekonomika Slovenska je asi 3-krát taká náročnáako priemer EÚ. Avšak hrubá domáca spotrebaenergie má v SR dlhodobo klesajúci trend pri sú-časnom raste HDP. Pokles nastal najmä zásluhoureštrukturalizácie priemyslu, príchodom investo-rov v sektoroch s vyššou pridanou hodnotou, šir-ším uplatňovaním princípov energetickej efektív-nosti, zavádzaním výrobných technológií s nižšouenergetickou náročnosťou, zlepšovaním tepelno-technických vlastností budov, prechodom spot-rebiteľov na spotrebiče s nižšou mernou spotrebouenergie, ako aj šetrením pod vplyvom rastu cienenergií. Z novších členských krajín patríme ktým, ktoré zaznamenali najvýraznejšie zlepšenie.

slovensko na jednej strane deklaruje, že jed-nou z priorít energetickej politiky je dosiah-nutie vyššieho podielu obnoviteľných zdrojovenergie, na druhej strane však obmedzuje pod-poru a kladie prekážky pre výrobu elektrinyna báze veternej a slnečnej energie. Prečo jeto tak?

V oblasti obnoviteľných zdrojov energie je po-trebné implementovať Národný akčný plán preenergiu z OZE s cieľom splniť záväzné ciele SRvyplývajúce z platnej legislatívy EÚ. Slovenskárepublika vyjednala v tejto oblasti národný zá-väzný cieľ dosiahnuť zvýšenie využívania obno-viteľných zdrojov energie v pomere ku hrubej ko-nečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku2005 na 14 % v roku 2020. Prioritou v nasledu-júcom období bude využívanie OZE najmä na vý-robu tepla s cieľom dosiahnuť v období od roku2010 do roku 2020 vzrast podielu tepla z tohtozdroja z necelých 10 % na viac ako 30 %. V ob-lasti výroby elektriny z OZE je naším cieľom zni-žovanie výkupných cien elektriny tak, aby poroku 2020 nebola potrebná žiadna podporná sché-ma. V nasledujúcich rokoch sa budú uprednost-ňovať tie druhy OZE, ktoré nevykazujú fluktuáciuvýroby a ktorých výkupné ceny budú najbližšie

trhovým, čo výroba elektriny na báze veternej aslnečnej energie v slovenských podmienkach ne-spĺňa. Nové nastavenie podpory obnoviteľnýchzdrojov zabezpečí dosiahnutie vytýčených cieľovnákladovo efektívnym spôsobom a zabráni ne-úmernému zvyšovaniu ceny elektriny.

Vlani bola prijatá nová smernica 2012/27/EUo energetickej efektívnosti. ako sa tento doku-ment premietne do novej energetickej politi-ky?

Racionálne využívanie energie a dosahovanieúspor v spotrebe energie predstavuje ďalší z dô-ležitých cieľov energetickej politiky SR. Medzihlavnými úlohami oblasti energetickej efektív-nosti je ďalšie znižovanie energetickej náročnostina úroveň priemeru EÚ, zriadenie finančnej sché-my energetickej efektívnosti a plná transpozíciasmernice o energetickej efektívnosti. V oblastienergetickej efektívnosti je stanovený európskycieľ, smernica však umožňuje členským štátomstanoviť vlastné nezáväzné ciele. Sloven sko si sta-novilo ako národný nezáväzný cieľ energetickejefektívnosti dosiahnuť primárnu spotrebu energiedo roku 2020 na úrovni 16,26 Mtoe, čo predsta-vuje zníženie tohto ukazovateľa o 20 % v porov-naní s referenčným scenárom PRIMES 2007. Ko-nečná spotreba energie bola stanovená na úrovni10,39 Mtoe v roku 2020, čo predstavuje zníženiekonečnej spotreby energie o 23% v porovnaní sreferenčným scenárom PRIMES 2007.

Jednou zo základných požiadaviek novej smer-nice o energetickej efektívnosti je vytvorenie kom-plexnej podpory opatrení s definovanými čiastko-vými cieľmi – každoročná 1,5 % úspora z malo-obchodného predaja dodávateľov energie a kaž-doročná obnova 3 % z podlahovej plochy v použí-vaní a vlastníctve ústredných orgánov štátnej sprá-vy na minimálne požiadavky na energetickú hos-podárnosť budov (alebo dosiahnutie rovnakejúspory energie alternatívnym spôsobom). Vyža-duje aj vytvorenie povinných finančných schém aurčuje požiadavky v oblasti tepelného hospodár-stva, energetických služieb, verejného obstaráva-nia, energetických auditov, merania a rozúčtova-nia, minimálnej kvalifikácie odborníkov. Toto všet-ko sa prejavilo v nastavených cieľoch novej ener-getickej politiky, ako aj v úlohách v oblasti prípra-vy čiastkových stratégií a príslušnej legislatívy.

Návrh energetickej politiky je teda priprave-ný. Kedy by ste ho mohli predložiť vláde?

Energetická politika štátu sa bytostne dotýkavšetkých. Či už pracujeme v sektore energetiky,v priemysle alebo v terciárnej sfére, či sme pod-nikateľmi, zamestnancami alebo radovými ob-čanmi. Energetická politika vplýva na konkuren-cieschopnosť ekonomiky, životné prostredie aj naživotnú úroveň občanov. Preto považujeme za dô-ležité, aby sa k takémuto dokumentu otvoril prie-stor pre všetkých na vyjadrenie pripomienok apodnetov. S týmto cieľom sme 16. mája 2013otvorili k návrhu dokumentu verejnú diskusiu, odktorej očakávame predovšetkým konštruktívnenávrhy a námety smerujúce k skvalitneniu pri-pravovaného strategického dokumentu. Až pozhodnotení a zapracovaní pripomienok z verejnejdiskusie budú nasledovať ďalšie formálne krokyspojené s takýmto typom dokumentov, a to je po-sudzovanie vplyvov na životné prostredie a me-dzirezortné pripomienkové konanie. Až po skon-čení týchto procesov a zapracovaní pripomienokz nich môžeme dokument predložiť vláde. Podľaplánu by to malo byť do konca tohto roka.

InÏinierska a poradenská spoloãnosÈ

P.O.Box 95, Raãianska 75830 08 BRATISLAVA 38

R E L K O s.r.o.

Pre jadrové elektrárneposkytujeme hlavnetieto služby:

• spracovanie PSA štúdií na 1., 2. a 3. úrovni pre plný výkon reaktoraa odstavený reaktor na výmenu paliva,

• príprava podkladov pre rozhodovanie pri zvyšovaníbezpečnosti prevádzky jadrovejelektrárne,

• vývoj monitora rizika jadrovéhobloku,

• optimalizácia limitov a podmienokprevádzky,

• optimalizácia údržbových činnostína báze spoľahlivostneorientovanej údržby,

• spoľahlivostné analýzypočítačových bezpečnostnýchsystémov a systémov merania a regulácie (softvér a hardvér),

• analýzy rizika vnútorných požiarov a záplav, prasknutia vysokoenergetických potrubí,externých udalostí,

• vývoj opatrení na riadenie havárií,návrhy bezpečnostných požiadaviek, havarijnýchpredpisov a návodov,

• hodnotenie rizika pri vyraďovaníjadrových blokov z prevádzky.

Činnosti RELKO sú rozšírené aj do oblasti elektrizačnej sústavy,chemického priemyslu a inýchpotenciálne nebezpečnýchtechnológií. Cieľom je rozvíjaťvedeckú základňu na odhad a riadenie rizika, a tak zlepšiťprevenciu a zmiernenie následkovťažkých havárií.

www.relko.sk

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

16

saG Elektrovod, a. s., sa ako hlavný dodá-vateľ komplexných riešení v energetickomsektore špecializuje na komplexné dodáva-teľské služby v oblasti prenosu elektrickejenergie. Čo presne to znamená?

Naša spoločnosť ponúka komplexné službyv oblasti výstavby energetických celkov, mon-táže a inštalácií zariadení na výrobu, prenos adistribúciu elektrickej energie. Znamená to, žezabezpečujeme široké spektrum služieb odprojekčných prác cez dodávky, montáž, revíz-nu činnosť, opravy, údržbu, záručný a pozá-ručný servis až po poradenskú a konzultačnúčinnosť. V oblasti elektromontáží sa zameria-vame na energetické statické celky – budova-nie elektrických staníc a rozvodní pre prevá-dzkovateľov prenosových sústav, distribučnéspoločnosti, ale aj investorov veľkých priemy-selných celkov. Druhá oblasť nášho core bu-sinessu predstavuje výstavbu elektrických ve-dení prevažne veľmi vysokého napätia. Zahŕňavšak aj projekty, štúdie, výpočty a inžinierskepráce. Sme subjektom hospodárskej mobili-zácie v krízových situáciách, v systéme po-skytujeme podporu patentovanými riešeniami,napr. v prípade havárií rýchlu výstavbu ná-hradných prenosových ciest, čím dokážememinimalizovať hrozby výpadkov dodávokelektrickej energie.

Vaším domácim trhom sú najmä slovenskoa Česko, exportovali ste však už do ďalších

24 krajín. V čom je náš trh odlišný od za-hraničného?

V zahraničí sme významne aktívni prevažnes projektmi prenosových vedení. V súčasnostipôsobíme najmä v škandinávskych krajinách,kde patríme medzi najúspešnejšie konkurenčnéfirmy v tejto oblasti. Šance na úspech sú tu preminimálnu úroveň deformácie trhu pomernereálne. Vstup na škandinávsky trh determinujúpredkvalifikačné procesy, v ktorých zákazníko potenciálnych dodávateľoch zistí počas nerazzdĺhavého procesu všetky informácie a nastavíekonomickú, technologickú i kapacitnú hranicupre vstup do ďalšej súťaže. V nedávnej minu-losti sme takto aktívne pôsobili vo Švédsku,Fínsku, Grónsku a na Islande. Koncom minu-lého roka sme rozbehli práce na najväčšomprojekte prenosových vedení v Slovinsku apodpísali sme zmluvy na projekty vo Švédskua Fínsku, ktorých realizácia v rozhodujúcejmiere pokrýva obdobie začiatku roka 2013.

Nedávno ste rok 2013 označili ako ďalší krí-zový, dúfajúc, že bude posledný. ako zatiaľhodnotíte prvých 5 mesiacov tohto roka aaké výzvy ešte pred vami stoja?

Pretože sa vlani v európskom energetickomsektore naplno prejavili dopady krízovýchopatrení, často vychádzajúce z úsporných in-vestičných rozpočtov najväčších zákazníkov,zaznamenali sme na slovenskom a českomtrhu pokles trhových príležitostí. Tento poklessme predpokladali, a to najmä v oblasti roz-vodní a elektrických staníc. Zintenzívnili smevšak aktivity v blízkom zahraničí a Škandiná-vii. Našou výzvou je, samozrejme, ustáť na-stávajúcu situáciu tak, aby sme neutrpeli zá-sahy, ktoré by nás mohli oslabiť, resp. výraz-nejšie ohroziť našu existenciu. Myslím si, žena to máme potenciál. Chceme aj naďalej za-mestnávať približne 500 ľudí a ešte viac saetablovať na zahraničných trhoch. Vo Švédskunás čakajú zaujímavé projekty, aké realizujemáloktorá firma z tejto časti Európy.

V energetike sa objavujú odlišné názory najadrové zdroje výroby elektriny. Na jednejstrane Európa aj svet jadro odmietajú akonebezpečný zdroj, na druhej sa o ňom ho-vorí ako o veľmi potenciálnom zdroji bu-dúcnosti. ako túto problematiku vnímasaG Elektrovod?

Na útlm jadrovej energetiky, ale ani na rých-ly nástup obnoviteľných zdrojov, nie je elek-trizačná sústava úplne pripravená. Energetický

trh je stále v kríze a je potrebné ho posilniť,aby štát aj zákazníci mali – v ideálnom prípade– zdroje na dofinancovanie sústavy a čas navykonanie jej posilnenia. Nie je celkom isté,či sa po kríze dostane systém do rovnakej po-lohy, ako bol pred ňou, alebo to už budú inéčasy, čo sa týka EÚ, meny aj vzťahov. Ďalšouvecou je záujem SR a ČR na stabilizácii vnú-torného systému, čomu by podľa mňa mala byťvenovaná maximálna priorita. Napríklad do-budovanie Mochoviec, a s tým spojené vyve-denie výkonu a posilňovanie prenosových sietíje zásadné. Kľúčové sú teda lokálne zdroje nazabezpečenie sebestačnosti a tranzitná sieťumožňujúca bezproblémovú prevádzku.

budovanie globálneho integrovaného ener-getického trhu sa stretáva s mnohými pre-kážkami, napríklad technologickými, najmävšak s ekonomickými. Môžeme teda očaká-vať, že služby, ktoré má takýto trh poskyto-vať, budú v súlade s plánmi a predstavami?

S globalizovaným trhom a otvorenými hra-nicami má štát vo väzbe na lokálny trh a jehousmerňovanie limitujúce možnosti v inten-ciách, ktoré umožňuje Únia a jej legislatívnenastavenie. Vytvára sa obrovský tlak na cenu,často na úkor kvality. Práve filozofia kvalityby mala byť relevantnou a ruka v ruke so sta-bilitou v poskytovaní služieb. Stáva sa totiž,že niektoré firmy, ktoré sa v kríze pozerajú nasituáciu čisto ekonomicky, a ktorých vstup natrh bol neraz podmienený čiastočným ceno-vým dumpingom, jednoducho v určitom mo-mente odídu a lokálny prevádzkovateľ siete máproblém so stabilitou dodávateľskej sféry, kto-rá by vyhovovala jeho požiadavkám. Ak chcekrajina fungovať, musí mať istú lokálnu dodá-vateľskú základňu a starať sa o ňu.

Na čo by teda podľa vás nemal zabúdať glo-bálny energetický vývoj, ktorý je v súčas-nosti dosť intenzívny?

Dôležité je zabezpečiť existenciu, ale aj pre-niesť historickú tradíciu do budúcnosti, pretožepráve s ňou sa spája hlboká znalosť tejto pro-blematiky, ktorá v súčasnosti akosi mizne. Okvalitu a znalosť sa musíme usilovať aj teraz,posunúť ju ďalším generáciám a popritom eko-nomicky zaistiť fungovanie firmy, ktorá v lo-kálnom systéme zabezpečuje stabilitu prevá-dzkového systému. Naša spoločnosť si budúcirok pripomenie 65. výročie vzniku, preto tútozodpovednosť pociťujeme o niečo intenzívnej-šie.

Posilnenie prenosových sietíje zásadné

Postupujúci globalizovaný trh s elektrickou energiou, ale aj integrovanýenergotrh ako taký, by mal napriek rýchlemu vývoju stále pracovať

s overenými profesionálnymi postupmi a odborníkmi, myslí siIng. Alexander KŠIŇAN, generálny riaditeľ spoločnosti SAG Elektrovod, a. s.,

ktorá je už viac než pol storočia spoľahlivým partnerom pre energeticko-technickú infraštruktúru doma i v zahraničí.Prečo by kvalita mala byť relevantná a spolupráca v stabilite v poskytovaní služieb v energetike prioritou?

17

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

ako sa líšia problémy elektroenergetiky vsúčasnosti od podobných problémov zuplynulých rokov?

Rastúci trend spotreby elektriny bol v roku2009 prerušený hlbokým prepadom zhruba o8 %. Od roku 2010 ročná spotreba elektrinystagnuje už tretí rok na úrovni okolo 28,8TWh. Podľa výsledkov z prvých mesiacov,ani v tomto roku sa nedá očakávať výraznúzmenu v objeme spotreby.

Na vývoj spotreby elektriny má vplyv naj-mä pretrvávajúca hospodárska kríza, ako ajrealizované úsporné opatrenia. Ťažké je pretosprávne odhadnúť ďalší vývoj spotreby, aleočakáva sa, že medziročný nárast bude po-malší, ako sa to pred niekoľkými rokmi pred-pokladalo.

Celoeurópskym špecifikom v súčasnosti jenízka cena elektriny v porovnaní s predchá-dzajúcimi rokmi. Ceny palív, najmä zemnéhoplynu sú pritom stále vysoké. Dôsledkomtoho nastáva situácia, že ekologicky prijateľnénízkoemisné paroplynové elektrárne s vyso-kou účinnosťou, sa stávajú nerentabilné oprotimenej ekologickým uholným elektrárňam. Vzhoršenej ekonomike týchto zdrojov hrajú vý-znamnú rolu aj neočakávané nízke ceny emis-ných povoleniek.

Ďalším problémom stredoeurópskeho re-giónu a tým aj SR je vyrovnať sa s negatív-nymi dôsledkami tzv. kruhových tokov, ktorév prípade nárazovej výroby veterných elek-trární v severnej časti Nemecka preťažujú ajprenosové vedenia okolitých štátov a ohro-

zujú tým stabilitu Elektrizačnej sústavy SR.V nasledujúcom období bude mať prioritu

využívanie energie obnoviteľných zdrojovenergie (OZE) – biomasy, geotermálnychzdrojov a slnečného žiarenia na výrobu tepla.Účinnosť premeny energie je tu podstatnevyššia, ako v prípade výroby elektriny. Pred-pokladáme, že využívanie OZE na výrobutepla vzrastie z úrovne 10 % v roku 2010 nacca 28 % v roku 2035.

Prioritu budú mať len technológie, ktorýchvyužitie vedie k cenám blízkym trhovým anezvyšujú konečnú cenu elektriny.

ako vnímate Elektrizačnú sústavu slo-venska, ak ju porovnávate s inými kraji-nami?

Elektrizačná sústava SR z hľadiska bezpeč-nosti zásobovania elektrinou patrí medzi naj-spoľahlivejšie v regióne strednej a východnejEurópy, vzhľadom na optimálnu štruktúru vý-robnej základne a dobre vybudovanú preno-sovú i distribučnú sústavu.

V roku 2012 bolo 55 % elektriny vyrobe-ných v jadrových elektrárňach, 18 % v tepel-ných elektrárňach na fosílne palivo, 15 % zvodnej energie a 12 % z obnoviteľných zdro-jov a v tzv. ostatných zdrojoch, ktoré sú vpodstate závodné elektrárne. Na porovnanie,v Poľsku, alebo v Českej republike je podielfosílnych zdrojov na výrobe elektriny oveľavýznamnejší a s tým aj súvisiace environmen-tálne dopady a obmedzenia z hľadiska ich bu-dúcej prevádzky.

Slovenská republika je významnou tranzit-nou krajinou, nakoľko cez naše vedenia súrealizované exporty ČR a Poľska smerom naMaďarsko a ďalej na juh Európy. Prenosovásústava SR je s výnimkou Rakúska, prepojenáso všetkými susediacimi sústavami, čo vý-znamne posilňuje bezpečnosť a spoľahlivosťjej prevádzky, možnosti integrácie trhov arozvoj cezhraničných výmen elektriny v re-gióne. Kritickým miestom a najviac zaťažo-vaným profilom v súčasnosti je spoločný pro-fil s Maďarskom, ktorý má byť posilnený vý-stavbou dvoch medzištátnych vedení 400 kV,ako súčasť dôležitého severo-južného korido-ru v rámci paneurópskej energetickej infra-štruktúry.

Elektrická energia na slovensku je z väčšejmiery vyrábaná v jadrových elektrárňach,je opodstatnená renesancia jadra?

Na pôde Európskej únie sa v boji proti kli-matickým zmenám stanovili jasné ciele, kto-rých zámerom je ochrana životného prostre-dia aj pre ďalšie generácie. Už v súčasnostipreto prebiehajú diskusie o podobe nízkou-hlíkovej energetiky únie v horizonte presahu-júcom rok 2030. Okrem obnoviteľných zdro-jov, zvyšovania energetickej efektívnosti aznižovania spotreby energie sa v tomto rámcipočíta aj s jadrovou energiou. Ostatné medzi-národné analýzy energetických expertov aekonómov dospeli k záverom, že prechod Eu-rópskej únie na nízkouhlíkové hospodárstvobez jadrovej energie nie je v súčasnosti mož-ný. Práve jadrová energetika predstavuje kľúčk riešeniu výzvy ako napĺňať trajektóriu zni-žovania emisií skleníkových plynov.

Vláda Slovenskej republiky dlhodobo pod-poruje jadrovú energetiku, ktorá je v súčasnejdobe nenahraditeľnou súčasťou nášho ener-getického mixu. Tento komponent považuje-me za bezpečný, spoľahlivý, environmentálneprijateľný a ekonomicky akceptovateľný zdrojenergie. V pripravovanej novej energetickejpolitike sa bude stratégia rozvoja jadra naďa-lej posilňovať a jadrový sektor bude v ener-getickom portfóliu nielen zachovaný, ale ajnaďalej etablovaný. Produkcia elektriny v ja-drových elektrárňach bola v Slovenskej repu-blike v roku 2012 na úrovni 55 %, čím sa ra-díme v Európe po Francúzsku na druhé mies-to v množstve elektrickej energie vyrobenejz jadra. Tieto zdroje nám zabezpečujú stabil-nú a nízkouhlíkovú výrobu elektrickej ener-gie. Do roku 2030 by mal na Slovensku ajvďaka nim tvoriť podiel bezuhlíkových tech-nológií na celkovej spotrebe elektriny až

Elektroenergetika ako hlavný záujem

Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Dušan PETRÍK s vizitkou dlhoročnej praxe v odbore elektroenergetiky a rodinnej tradície, ktorá má kumulatívne

88 rokov, sa s neutíchajúcim elánom venuje oblasti znamenajúcej svetlo a teplo pre všetkých. Jeho záujem o prácu cítiť aj z rozhovoru, ktorý prináša redaktorka Anna Komová.

18

zásobovaní teplom. Proces prechodu z uhlia,resp. z plynu na biomasu prebieha úspešnenajmä v centrálnych kotolniach stredného aseverného Slovenska. Na vykurovanie v ro-dinných domoch sú k dispozícii kvalitné kotlyna biomasu a tepelné čerpadlá. Pri prípraveteplej vody je vhodné využiť slnečnú energiu.Prednosťou OZE pri výrobe tepla je ich do-stupnosť a nižšie prevádzkové náklady.

Ktorý spôsob výroby elektriny je pre slo-vensko výhodnejší a prečo?

Energetická politika Slovenska je zameranána nízkouhlíkové hospodárstvo, kde hlavnúúlohu budú mať technológie výroby elektrinya tepla bez, alebo len s nízkou produkciouCO2. Vo výrobe elektriny ide najmä o rozvojjadrovej energetiky, vo výrobe tepla sú pre-ferované centrálne zdroje tepla na báze zem-ného plynu, biomasy, geotermálnej energie,ako aj slnečnej energie, resp. ich kombinácia.

Nezanedbateľnú rolu zohrávajú aj úspornéopatrenia zamerané na znižovanie spotrebyelektriny na strane odberateľov, ako je napr.zámena starých spotrebičov za nízkoenerge-tické, čím sa zníži aj objem výroby, potrebnýna zabezpečenie vyrovnanej bilancie elektriny.

Čo prinášajú pre ľudstvo nové svetovétechnológie a aké sú možnosti ich uplatne-nia na slovensku?

Jedným z perspektívnych a spoľahlivýchspôsobov zásobovania ľudstva elektrinou jenesporne využívanie jadrovej energie. Zvlád-nutie bezpečnej a udržateľnej výroby elektri-ny v jadrových elektrárňach patrí medzi naj-väčšie globálne výzvy elektroenergetiky. Vsúčasnosti sa vedecký potenciál zameriava na4. generáciu reaktorov, ktorých výhodou jekratší čas rozpadu jadrového odpadu, efek-tívnejšia výroba a možnosť využívať aj vyho-rené palivo. Popri týchto nákladných výsku-moch sa SR v spolupráci s Maďarskom a ČRa Francúzskom zapojilo do nemenej význam-ného projektu Allegro. Ide o výskum proto-typu rýchleho reaktora chladeného inertnýmplynom – héliom, ktorý má rovnaké vlastnostiako uvedené reaktory 4. generácie. Účasť Slo-venska v tomto projekte prináša nielen novýimpulz pre náš jadrový výskum, ale umožňujepodieľať sa na unikátnom vedeckom projekte,ktorého zámerom je poskytnúť jadrovémusektoru novú technológiu.

Podľa prognóz, výroba elektriny sa eštedlho nezaobíde bez využívania fosílnych pa-lív, ako sú zemný plyn a uhlie. Perspektívnymriešením eliminácie záporného vplyvu tejtotechnológie na životné prostredie je techno-lógia zachytávania a ukladania CO2 do vhod-ných geologických štruktúr. Technológia za-chytávania a ukladania oxidu uhličitého po-núka nové možnosti pri znižovaní jeho pro-dukcie a stane sa tak úplne novým segmen-tom podnikania. SR má k tejto téme vydanýzákon 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxi-du uhličitého do geologického prostredia a ozmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonupravuje práva, povinnosti, opatrenia a po-stupy v súvislosti s procesmi zachytávania aukladania priemyselných emisií oxidu uhli-čitého do geologického prostredia.

Čo znamená elektroenergetika v súvislostiso životným prostredím?

Prepojenie medzi environmentálnou aenergetickou politikou EÚ sa neustále zinten-zívňuje, čo má logiku, keďže energetický sek-tor vo všeobecnosti patrí medzi najvýznam-nejších emitentov skleníkových plynov. Ne-spornou výhodou elektrizačnej sústavy SR zhľadiska jej konkurencieschopnosti a z hľa-diska budúcich cieľov EÚ do roku 2030 a2050 je vysoký podiel bezuhlíkových a níz-kouhlíkových energetických zdrojov na vý-robe elektriny a tepla.

Slovenská republika má už v súčasnosti voblasti výroby elektriny pomerne nízkouhlí-kový mix, nakoľko podiel bezuhlíkovej výro-by elektriny v jadrových a vodných elektrár-ňach sa pohybuje na úrovni okolo 74 % cel-kovej výroby. Z dôvodu zachovania ekolo-gicky prijateľnej skladby zdrojového parkubudú vyraďované zdroje nahradené predovšet-kým bezuhlíkovými a nízkouhlíkovými tech-nológiami, ako sú jadrové elektrárne, obno-viteľné zdroje energie, ako aj zdroje na bázezemného plynu s vysoko účinnosťou.

Významnejšie vplyvy sa očakávajú v dô-sledku sprísnených emisných limitov na veľ-ké spaľovacie zariadenia po roku 2015 vo väz-be na novú smernicu o priemyselných emi-siách. Dotknuté výrobné energetické zariade-nia reprezentujú cca tretinu inštalovanéhoelektrického výkonu na Slovensku a súčasnesa do veľkej miery podieľajú na dodávkachtepla do veľkých sústav CZT na Slovenskupričom väčšina z nich nebude plniť sprísnenéemisné požiadavky na základné znečisťujúcelátky (TZL, NOx, SOx). Podľa vykonanýchanalýz a verejne dostupných informácií jemožné konštatovať, že k vykonaniu ekologi-začných opatrení bude musieť pristúpiť väč-šina prevádzkovateľov spaľovacích zariadení.Súhrnnú hodnotu investícií za celú SR možnopredpokladať do úrovne cca 600 mil. €. Z po-hľadu účinkov na prevádzku elektrárenskýchzdrojov je možné v posudzovanom obdobíočakávať odstavenie zariadení s elektrickýmvýkonom do 600 MW.

ako ovplyvňuje cena elektriny a ostatnýchtovarov a služieb hospodársky rast a so-ciálny rozvoj štátu?

Cena elektriny je vo väčšine prípadov vý-znamným komponentom konečnej ceny to-varov, alebo služieb. Výška ceny elektrinypreto ovplyvňuje konkurencieschopnosť, atým aj objem odbytu našich výrobkov na sve-tovom trhu. Cena elektriny citeľne ovplyvňujeekonomiku malého podnikania, ako aj rozpo-čet domácností, a tým aj sociálnu spokojnosťobyvateľstva.

Dá sa porovnať spoľahlivosť a bezpečnosťnašich jadrových elektrární s JE v EÚ ?

Výsledkom historického vývoja sa na Slo-vensku vygenerovala ideálna skladba zdrojovelektrickej energie, vzájomne sa dopĺňajúcichzdrojov využívajúcich energiu vody, kon-venčných tepelných elektrární a jadrovýchelektrární. Vzhľadom na zvyšujúcu sa požia-davku elektrickej energie Slovensko nastúpilona cestu mierového využívania jadrovej ener-gie, ako neoddeliteľnej súčasti energetickéhomixu, najmä pre jej spoľahlivosť a bezpečnosť.Je dôležité pozerať sa na jadrové elektrárneaj ako na významný stabilizačný prvok ener-getickej sústavy a ich spoľahlivosť zaručuje

80 %. Okrem toho je výroba elektrickej ener-gie v jadrovo-energetických zariadeniach zdlhodobého hľadiska výhodná, nakoľko je ja-drové palivo komodita, ktorú je možné si za-bezpečiť v dostatočnom objeme a v dostatoč-nom časovom predstihu. Potenciál využívaniajadra je v Slovenskej republike evidentný. Vý-znamným predpokladom rozvoja jadra je sku-točnosť, že tento sektor energetiky je podpo-rovaný nielen na vládnej úrovni, ale aj zo stra-ny verejnosti. Jadrová cesta je pre Slovenskozároveň významným riešením zvyšovaniaenergetickej bezpečnosti, nakoľko patrímemedzi krajiny, ktoré sú vysoko závislé od im-portu energetických surovín.

Princípy výroby elektrickej energie a teplaz neobnoviteľných a z obnoviteľných zdro-jov energie sa odlišujú, v čom je ich pred-nosť?

Výroba elektriny z neobnoviteľných zdro-jov sa uskutočňuje v tepelných alebo jadro-vých elektrárňach, ktoré sa vyznačujú pred-vídateľnou výrobou a možnosťou poskytovaťregulačné služby. Ich nespornou prednosťouje, že ide o stabilné systémové zdroje, na kto-rých je položená klasická elektroenergetika.Ich nevýhodou je skutočnosť, že zvyšujú našuzávislosť od zahraničných dodávateľov. Vý-nimkou je tepelná elektráreň v Novákoch, kdesa spaľuje domáce hnedé uhlie.

Výhodou využívania obnoviteľných zdro-jov energie ako domácich energetickýchzdrojov je najmä vo využití potenciálu, ktorýje na území Slovenska a teda nie je tu závis-losť od dovozu palív zo zahraničia. Ich využí-vanie je založené na vyspelých a environmen-tálne šetrných technológiách a značne prispie-va k znižovaniu emisií skleníkových plynova škodlivín. Navyše v prípade biomasy a bio-plynu môžu prispieť k posilneniu a diverzifi-kácii štruktúry poľnohospodárstva a k zvyšo-vaniu zamestnanosti.

Presadzovanie OZE a ich integrácia doelektrizačnej však prináša pre energetikunové výzvy. Najväčšie riziko vyplýva z po-vahy týchto energetických zdrojov. Výrobaelektriny zo slnečnej a veternej energie sa vy-značuje fluktuáciou výroby, ktorá negatívneovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevá-dzkovania elektrizačnej sústavy. V prípadeveľkých a náhlych výkyvov môže mať dosahna bezpečnosť a dodávku elektriny do elek-trizačnej sústavy. Vyrovnávanie odchýlok,ako aj riziko ich vplyvu na bezpečnosť elek-trizačnej sústavy, sa prenáša na prevádzkova-teľov sústav. Veľkou výzvou pre prevádzko-vateľov sústav je aj decentralizácia zdrojov,čiže zmenšovanie výkonov zariadení, ktorévyrábajú elektrinu z OZE. Ak sú rovnomernerozptýlené po celom území, ich dopad na sú-stavu môže byť pozitívny, pokrývajú totiž vý-robu v mieste jej spotreby, bez zbytočnýchstrát v prenosových vedeniach.

Teplo sa vyrába najmä z fosílnych palív, ato uhlia a zemného plynu. Vzhľadom na to,že sa v teplárňach spaľuje predovšetkým uhliez dovozu, možno konštatovať, že sme pri vy-kurovaní jednoznačne závislí od dovozu palív.Vysoká odkázanosť na zemný plyn u domác-nosti a menších výrobcov tepla si vyžadujepotrebu viac zapojiť do tohto procesu aj OZE.Je viac ako žiaduce využiť potenciál biomasya geotermálnej energie, najmä pri centrálnom

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

19

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

bo prepravného zariadenia a ich obsluhy za-brániť nekontrolovanému rozvoju štiepnej re-ťazovej reakcie, alebo nedovolenému únikurádioaktívnych látok, alebo ionizujúceho žia-renia do pracovného, alebo do životného pro-stredia. Ďalej sa ňou rozumie schopnosť ob-medzovať následky nehôd a havárií jadrovýchzariadení, alebo následky udalostí pri prepra-ve rádioaktívnych materiálov“.

Požiadavky na úroveň bezpečnosti jadro-vých zariadení sa neustále zvyšujú, ako aj naúroveň dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ato v národnom i medzinárodnom meradle.Prevádzkovanie jadrových elektrární a dozornad ich bezpečnosťou dnes nie je iba vnútor-nou záležitosťou jedného štátu, naopak, jepredmetom veľmi intenzívnej a účinnej me-dzinárodnej spolupráce.

Konštrukcia technologických zariadení vjadrových elektrárňach je dimenzovaná napodstatne náročnejšie technické podmienky,ako sú reálne podmienky, pri ktorých tieto za-riadenia pracujú. Bezpečnostné systémy, kto-ré majú za úlohu zaistiť bezpečnosť pri pred-pokladaných neštandardných stavoch sú rea-lizované ako viacnásobne zálohované v počtesystémov, ich umiestnení i v spôsobe pripo-jenia na základné technologické zariadenie.

Vzhľadom na to, že najväčší podiel na ne-hodách v iných sektoroch hospodárstva (do-prava, priemysel, ťažba surovín a pod.) máľudský činiteľ, venuje sa v jadrovom priemys-le mimoriadna pozornosť príprave personálu,

kvalite personálu, duševnej a fyzickej kondí-cii a ich neustálemu obnovovaniu a kontrole.Tieto opatrenia predstavujú významnú zárukujadrovej bezpečnosti.

Zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť v SRnenesie ÚJD SR, ale držiteľ povolenia vzmysle § 5 atómového zákona, čiže prevá-dzkovateľ daného jadrového zariadenia. ÚJDSR svojou pôsobnosťou však kontroluje, čivšetky činnosti držiteľov povolení sú v súlades pravidlami zaistenia jadrovej bezpečnosti.Garantom vysokej úrovne jadrovej bezpeč-nosti na medzinárodnej úrovni sú Medziná-rodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE)so sídlom vo Viedni, ktorá je celosvetovýmkontaktným bodom pre spoluprácu v oblastimierového využívania atómovej energie,WENRA, ako spoločenstvo dozorov západo-európskych štátov, ktorého cieľom je rozvíjaťspoločný prístup k jadrovej bezpečnosti a kdozoru predovšetkým v štátoch EÚ a skupinaeurópskych dozorov jadrovej bezpečnosti(ENSREG), ktorého úlohou je pomoc pri vy-tváraní podmienok pre sústavné zlepšovaniea dosiahnutie spoločného prístupu v oblastijadrovej bezpečnosti a nakladania s rádioak-tívnym odpadom.

Na základe práce týchto orgánov, ako aj ne-dávno vykonaných záťažových testov naúrovni EÚ v dôsledku havárie vo Fukušime,je evidentné, že slovenské jadrové elektrárnespĺňajú najvyššiu úroveň jadrovej bezpečnos-ti.

ich predurčenie byť základným kameňomenergetického portfólia väčšiny štátov sveta.Výroba elektriny sa riadi pružne podľa tech-nických kritérií, ekonomických kritérií aletaktiež podľa kritérií ekologických. Celosve-tovo jadrová energia pokrýva 14 % svetovejprodukcie elektrickej energie a Slovensko sav rámci Európy radí so svojim 53 % podielomvýroby z jadra na popredné priečky v tomtosegmente.

Zásluha jadrových elektrární na týchto po-zitívnych výsledkoch je zrejmá. Preto je dô-ležité, aby sme hlbšie spoznali niektoré zvlastností jadrových elektrární, ktoré sú vovzťahu s verejnosťou určujúcim ukazovateľomvzájomného pochopenia, a to nielen na Slo-vensku, ale i v rámci EÚ.

Jedným z najdôležitejších ukazovateľov ztohto pohľadu je spoľahlivosť jadrových elek-trární. Všeobecne je možné spoľahlivosť chá-pať, ako schopnosť zariadenia pracovať vzmysle projektu vždy a tak dlho ako je po-trebné, bez neočakávanej poruchy, pričom jetento stav dlhodobo udržateľný. Technologic-ké výhody, ktoré predurčujú pre jadrové elek-trárne výrobu v základnom pásme sa ukazujúdnes, v priemere po niekoľkých desaťročiachprevádzkovania jadrových elektrární ako eštevýhodnejšie, ako sa kedysi predpokladalo.Opotrebovanie technologického zariadeniaslovenských jadrových elektrární je malé. Po-ruchovosť a tým početnosť neplánovaných od-stavení blokov JE sa dnes znížila na mini-mum. V skutočnosti dnes dosahujú jadrovéelektrárne oveľa vyšší koeficient využitia vý-konu, ako bol predpokladaný, predlžuje saich životnosť. Technicky zdôvodnená údržbaumožňuje predlžovať životnosť zariadení adosahovať ešte vyšší koeficient využitia.

Bolo vyvinutých niekoľko medzinárodneuznávaných metód hodnotenia spoľahlivostiJE. Štáty, ktoré využívajú jadrovú energiu sús týmto cieľom združené v organizácii WANO– The World Association of Nuclear Opera-tors, ktorá spája všetkých prevádzkovateľovJE na svete k dosiahnutiu najvyšších mož-ných štandardov jadrovej bezpečnosti. Jed-ným z najdôležitejších nástrojov WANO navyhodnocovanie technologickej spoľahlivostiJE je tzv. Peer Review, ktorého cieľom je po-máhať členom porovnať ich prevádzkový vý-kon proti úrovni excelentnosti prostredníc-tvom dôkladného a objektívneho preskúma-nia svojich činností nezávislým tímom. Vďa-ka priebežne vykonávaným opatreniam sakoeficient spoľahlivosti neustále zlepšuje apočet neplánovaných odstavení jadrovýchblokov z technických alebo bezpečnostnýchdôvodov má trend sa neustále zlepšovať.

Môžeme konštatovať, že v porovnaní s ja-drových elektrární v EÚ, Slovenské jadrovéelektrárne dosahujú nadštandardné výsledkyvo väčšine ukazovateľoch. Dôkazom čoho súoficiálne štatistiky WANO. Naše skúsenostis prevádzkou a dozorom s jadrovými elek-trárňami si naši partneri vysoko cenenia. Ztýchto dôvodov môžeme konštatovať, že tren-dy rozvoja jadrovej energetiky na Slovenskusú plne kompatibilné nielen s Európskou, aleaj svetovou úrovňou v tejto oblasti.

Ďalším veľmi významným ukazovateľomkvality jadrovo energetických zariadení je ja-drová bezpečnosť jadrových elektrární, podktorou sa rozumie „schopnosť jadrového ale-

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

20

V našej krajine tvorí výroba z jadrovýchelektrární viac ako 50 % podiel, to si vy-žaduje aj zvýšenú pozornosť čo sa týkabezpečnosti, aká je situácia na slovensku?

Kontrola bezpečnosti jadrových zariadenína Slovensku je v zákonnej kompetencii ÚJDSR. Posúdenie jadrovej bezpečnosti je zalo-žené na integrácii viacerých poznatkov. V pr-vom rade sú to výsledky posúdenia dokumen-tácie predloženej na Úrad v súvislosti s vy-dávaním povolení na činnosti v oblasti využí-vania jadrovej energie a tiež výsledky našejinšpekčnej činnosti. Ak je to pre našu činnosťpotrebné, požiadame o vypracovanie posudkualebo štúdie nezávislé inštitúcie, napríkladuniverzity alebo SAV. Okrem toho Úrad berietiež do úvahy aj výsledky medzinárodnýchmisií, ktoré sa uskutočňujú na jadrových za-riadeniach na pozvanie prevádzkovateľa alebodozoru. Pravidelne, raz ročne, predkladámeparlamentu SR správu o stave jadrových za-riadení na Slovensku z pohľadu ÚJD SR.

Raz za 10 rokov sa na každom jadrovomzariadení vykoná komplexné a veľmi detailnéhodnotenie jadrovej bezpečnosti, ostatné bolovykonané v Mochovciach v roku 2008 a vBohuniciach v roku 2011.

Výsledky tohto hodnotenia a tiež výsledkyzáťažových testov, ktorým boli elektrárnepodrobené v dôsledku udalosti v japonskejFukušime ukázali, že naše elektrárne držiakrok so svetom. Bloky boli významne zmo-

dernizované – napríklad doplnením niekto-rých bezpečnostných systémov. Na obochelektrárňach bol nainštalovaný jeden z naj-modernejších digitálnych riadiacich systé-mov. Technická úroveň a úroveň prípravy per-sonálu je v podstate zlepšovaná kontinuálne.

ako dopadli záťažové testy pre slovensko,ktorými bola posudzovaná bezpečnosť ja-drových elektrární v Európe, aj v dôsledkuudalostí vo Fukušime? Dá sa tomu veriť?

Ešte pred udalosťou v Japonsku sme v sú-lade s výsledkami periodického hodnotenianariadili implementáciu opatrení pre zvláda-nie ťažkých havárií. Záťažové testy potvrdilisprávnosť tohto rozhodnutia a elektrárne vtestoch obstáli.

Počas záťažových testov boli analyzovanémimoriadne externé udalosti ako zemetrase-nie, záplavy a následky ďalších iniciačnýchudalostí, potenciálne vedúcich k viacnásobnejstrate bezpečnostných funkcií elektrárne. Po-sudzované boli tiež kombinácie udalostí, vrá-tane výpadku elektrického napájania, dlho-dobého prerušenia prívodu vody, straty elek-trického napájania v dôsledku extrémnychklimatických podmienok a tiež riadenie ťaž-kých havárií. Pri hodnotení úrad neidentifi-koval žiadny nedostatok, ktorý by vyžadovalbezodkladné riešenie.

Samozrejme nespíme na vavrínoch, stáleje čo zlepšovať. Všetky odporúčania na zá-

klade výsledkov záťažových testov sme im-plementovali do úloh, pripravili Národný ak-čný plán a stanovili sme pravidlá na sledova-nie jeho plnenia.

Národný akčný plán bol zaslaný v zmysledohodnutého postupu do Európskej komisiea bol rovnako, ako všetky dôležité výstupynašej práce, zverejnený na internetovej strán-ke ÚJD SR.

ako by ste hodnotili seizmickú odolnosť aďalšie aspekty bezpečnosti s výhľadom dobudúcnosti?

Každá elektráreň sa projektuje (zodolňuje)pre tzv. výpočtové zemetrasenie. Výpočtovézemetrasenie je zemetrasenie takej intenzity,ktorej pravdepodobnosť výskytu je raz za nie-koľko tisíc rokov (spravidla 10 000 rokov).Seizmická odolnosť jadrových zariadení v lo-kalite Bohunice bola na základe opätovnéhoposúdenia seizmicity tejto lokality zvýšenátak, že jadrové zariadenia bezpečne vydržiazemetrasenie o sile 8. stupňa podľa stupniceMSK 64 s maximálnym horizontálnym zrý-chlením na úrovni 0,344 g.

Najnovšie posúdenie lokality Mochovcepredpokladá pri zemetrasení v lokalite maxi-málne horizontálne zrýchlenie na úrovni0,14g. Elektráreň Mochovce 3, 4 je na zákla-de požiadavky dozoru už projektovaná a sta-vaná na zvládnutie zemetrasenia s očakáva-ným horizontálnym zrýchlením 0,15g, čopredstavuje 7,4 stupeň podľa MSK 64. Prvýa druhý blok jadrovej elektrárne Mochovce1, 2 bol pri uvádzaní do prevádzky dokončenýpodľa pôvodného projektu na základe seiz-mologickej štúdie platnej v tom čase. Štúdiapredpokladala, že prípadné zemetrasenie vdanej lokalite vyvolá horizontálne zrýchleniemaximálne 0,1g. Po spracovaní novej štúdienariadil úrad zosilnenie odolnosti aj týchtoblokov na rovnakú úroveň ako je budovanájadrová elektráreň Mochovce 3, 4.

Ak to mám zhrnúť – jadrové elektrárne naSlovensku, či už sú v prevádzke alebo budo-vané, sú, resp. v relatívnej krátkom čase budú,zodolnené na úroveň, ktorá je pre naše loka-lity stanovená najmodernejšou metodológiu.Zemetrasenie, ktoré by na lokalitách mohlonastať s pravdepodobnosťou raz za 10 000 ro-kov, elektrárne vydržia a budú bezpečne od-stavené a dochladené.

Podľa výsledkov analýz a doterajšiehohodnotenia nie sú potrebné okamžité tech-

Aby bolo jadroaj bezpečnosť

Zabezpečenie spoľahlivej a bezpečnej dodávky elektrickej energie je snahou všetkýchzainteresovaných odborníkov nielen na Slovensku a podpora jadrovej energetiky je súčasťouenergetickej politiky Slovenska. Predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta ŽIAKOVÁ sa

bezpečnosťou jadrovej energie zaoberá už viac rokov a o výsledkoch svojej práce takmerpravidelne informuje aj Parlamentný kuriér. Rozhovor prináša redaktorka Anna Komová.

21

aj s Organizáciou Zmluvy o všeobecnom zá-kaze jadrových skúšok (CTBTO) so sídlomvo Viedni. Účelom tejto vznikajúcej organi-zácie je postupne vytvoriť podmienky pre eli-mináciu jadrových zbraní.

SR ako členský štát Európskej Únie (EÚ)sa samozrejme aktívne podieľa a zúčastňujena rokovaniach v pracovných skupinách RadyEÚ i na zasadnutiach pracovných výborov iskupín Európskej komisie, kde sa diskutujúa vymieňajú názory v oblasti jadrovej ener-getiky a jej bezpečnosti, ako napríklad napo-sledy realizácia záťažových testov v nadväz-nosti na udalosti v Fukušime.

Záverom treba poznamenať, že sa expert-ných rokovaní a akcií v rámci medzinárod-ných organizácií zúčastňujú nielen expertištátnej správy, ale aj súkromných organizáciíz vedy a výskumu, energetiky, zdravotníctva,školstva, Slovenskej akadémie vied a ďalšíchorganizácií. Mnohí slovenskí experti sú za-mestnancami v týchto medzinárodných orga-nizáciách.

Čo je účelom štátneho systému evidencie akontroly jadrových materiálov, aký má vý-znam v súčasnosti s dosahom pre budúc-nosť?

Štátny systém evidencie a kontroly jadro-vých materiálov v SR je dôležitým nástrojomv oblasti záruk na jadrové materiály, ktorýchzavedenie je prvým dôležitým krokom pri vy-užívaní jadrovej energie vyplývajúcim z me-dzinárodných záväzkov, ktorými je SR via-zaná.

Štátny systém evidencie a kontroly jadro-vých materiálov v SR plne zohľadňuje požia-davky Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,Zárukovej dohody (78/164/Euratom), ako ajeurópskej legislatívy platnej v danej oblasti.ÚJD SR vedie štátny systém evidencie jadro-vých materiálov na základe ustanovení § 4ods. (1) písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. omierovom využívaní jadrovej energie (ató-mový zákon) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov. Pod-robnosti o vedení evidencie a kontroly jadro-vých materiálov sú uvedené vo vyhláške č.54/2006 Z. z. o evidencii a kontrole jadrovýchmateriálov a o oznamovaní vybraných čin-ností. Pre zjednodušenie dodržiavania požia-daviek ÚJD SR zo strany dozorovaných or-ganizácií vydal ÚJD SR bezpečnostný návodEvidencia a kontrola jadrových materiálov.

Účelom štátneho systému evidencie a kon-troly jadrových materiálov v SR je zhromaž-ďovať informácie o množstve jadrových ma-teriálov nachádzajúcich sa na území a pod ju-risdikciou SR, o ich umiestnení a presunochs cieľom zabrániť nezákonnému nakladaniu snimi, spolupracovať pri odhaľovaní ich ne-oprávneného používania, odhaľovať ich stratya poskytovať informácie, ktoré by mohli viesťk opätovnému získaniu chýbajúceho jadro-vého materiálu a kontroly nad ním. Vzhľadomna globálny bezpečnostný vývoj je nutné zdô-razniť, že význam a potreba efektívneho štát-neho systému evidencie a kontroly jadrovýchmateriálov neustále narastá.

Je možné zabrániť nežiadanej manipuláciis rádioaktívnym odpadom, aká je súčasnábezpečnostná situácia vo svete?

Všetky činnosti nakladania s rádioaktívny-

mi odpadmi vrátane manipulácie s nimi, pre-biehajú v priestoroch jadrových zariadení,kde vlastne samotné rádioaktívne odpady ajvznikajú. Keďže zariadenia a stavebné objek-ty na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmisú priamo z definície atómového zákona po-važované za jadrové zariadenia, platia pre neprísne požiadavky na zabezpečenie fyzickejochrany, ktoré sú prostredníctvom technic-kých a organizačných opatrení zamerané ajna elimináciu rizika nežiaducej manipulácies rádioaktívnymi odpadmi. Rádioaktívne od-pady, od ich vzniku až po uloženie, podlie-hajú režimu dozoru zo strany úradu a systémkontroly vychádza z dôkladnej evidencie. Vý-nimku predstavujú len tzv. inštitucionálne rá-dioaktívne odpady, pochádzajúce z využíva-nia zdrojov ionizujúceho žiarenia v priemys-le, medicíne, školstve, výskume a pod., s kto-rými sa nakladá na špecializovaných praco-viskách, ktoré sú však mimo kompetenciíÚJD SR až kým neprekročia hranice jadro-vého zariadenia. Pre úplnosť treba povedať,že jediným momentom, kedy rádioaktívneodpady opúšťajú hranice jadrových zariadeníje realizácia ich prepravy, avšak licenčný pro-ces takejto prepravy je rovnako ako je to vprípade jadrových zariadení, založený na do-držiavaní prísnych požiadaviek na zabezpe-čenie fyzickej ochrany prepravovaných rádi-oaktívnych odpadov a splnení ďalších bez-pečnostných opatrení. Pokiaľ sa má hovoriť osúčasnej bezpečnostnej situácii vo vzťahu krádioaktívnym odpadom vo svete, tak aspoňna úrovni štátov Európskej únie je problema-tika ochrany pred ich možným zneužitím har-monizovaná a prístupy sú vo všeobecnosti po-stavené na aplikácii odporúčaní vydávanýchv tejto oblasti najmä Medzinárodnou agentú-rou pre atómovú energiu. Slovenská republikaje signatárom Spoločného dohovoru o bez-pečnosti nakladania s vyhoretým jadrovýmpalivom a o bezpečnosti nakladania s rádi-oaktívnymi odpadmi.

Je potrebné prispôsobovať všeobecne zá-väzné právne predpisy vzhľadom na jadro-vú bezpečnosť a požiadavky medzinárod-ného sveta?

Všeobecne záväzné právne predpisy v ob-lasti jadrovej bezpečnosti je potrebné vnímaťv kontexte celého právneho režimu vytvore-ného sériou multilaterálnych zmlúv uzavre-tých na pôde MAAE vo Viedni, ako špecia-lizovanej organizácie OSN a samozrejme vkontexte legislatívy EÚ. Slovenský atómovýzákon a vykonávacie vyhlášky ÚJD SR k to-muto zákonu sú plne v súlade s požiadavkamieurópskej legislatívy v jadrovej oblasti, ktoráje tvorená najmä Zmluvou o založení Európ-skeho spoločenstva pre atómovú energiu(Zmluva Euratom) a viacerými aktmi sekun-dárnej legislatívy. Z nich najdôležitejšie súSmernica 2009/71/Euratom zaoberajúca sajadrovou bezpečnosťou a Smernica 2011/70/Euratom zaoberajúca sa rádioaktívnymi od-padmi a vyhoretým jadrovým palivom. Prváz uvedených smerníc bola transponovaná donovely atómového zákona č. 350/2011 Z. z.Transpozícia druhej smernice je v súčasnostiv legislatívnom procese a bude tento roktransponovaná do novely atómového zákonaa do novely zákona č. 238/2006 Z. z. o ná-rodnom jadrovom fonde.

nické opatrenia, ako často sa pristupuje kukontrole bezpečnosti?

Hodnotenie bezpečnosti sa vykonáva je-denkrát za desať rokov, a ako som už spome-nula skôr, cieľom takéhoto hodnotenia jekomplexné a systematické posúdenie aktuál-neho stavu jadrového zariadenia, jeho porov-nanie z najnovšími požiadavkami pre oblasťjadrovej bezpečnosti a prijatie prípadných po-trebných nápravných opatrení. Význam pe-riodického hodnotenia, ako nástroja trvaléhozlepšovania jadrovej bezpečnosti potvrdili ajzáťažové testy jadrových elektrární po uda-losti v japonskej Fukušime. Jeho rozsah a dô-sledná aplikácia požiadaviek MAAE boli me-dzinárodným spoločenstvom veľmi pozitívnehodnotené.

Kľúčovými oblasťami ďalšieho zvýšenia ja-drovej bezpečnosti bolo seizmické zosilneniedôležitých stavebných konštrukcií a bezpeč-nostne významných zariadení, doplnenie pro-striedkov na riešenie tzv. ťažkých havárií a in-štalácia digitálneho riadiaceho systému.

O správnosti zvolenej stratégie svedčí ajfakt, že mnohé opatrenia navrhované na zá-klade výsledkov záťažových testov boli našichelektrárňach v pokročilom štádiu inštaláciealebo už úplne inštalované ešte pred udalos-ťou v Japonsku.

aká je spolupráca v rámci medzinárod-ných organizácií, ktoré sledujú jadrovúenergetiku a jej bezpečnosť, vymieňajú saexpertné názory?

Spolupráca v rámci medzinárodných orga-nizácií, ktoré sa venujú jadrovej energetike jeveľmi intenzívna a dobrá. Najvýznamnejšiuúlohu v tejto oblasti zohráva spolupráca s Me-dzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu(MAAE) so sídlom vo Viedni. Prostredníc-tvom nej sa realizujú národné, regionálne a in-teregionálne projekty formou účasti expertovna workshopoch, tréningových kurzoch, tech-nických stretnutiach a ďalších fórach, kdemajú experti možnosť si vzájomne vymieňaťskúsenosti a samozrejme i získať najnovšievedomosti z oblasti vedy a techniky. ExpertiSR sa zúčastňujú na rokovaniach, počas kto-rých sa stanovujú bezpečnostné štandardy precelú oblasť mierového využívania jadrovejenergie. Ďalej sa zabezpečujú dodávky zaria-dení a taktiež vedecké pobyty a stáže zahra-ničných expertov v SR zamerané na úlohu do-zoru, otázky jadrovej a radiačnej bezpečnosti,nakladania s jadrovým odpadom a vyhoretýmpalivom, legislatívu, bezpečnostné analýzy aprevádzkovanie jadrových elektrární.

Veľmi významná je aj spolupráca s Agen-túrou pre jadrovú energiu pri Organizácii prehospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/NEA) so sídlom v Paríži, kde sa pravidelnezástupcovia SR zúčastňujú na rokovaniachRiadiaceho výboru NEA a experti sa aktívnezapájajú čo činností jednotlivých výborov,pracovných a expertných skupín. Ocenenímprínosu SR pre prácu agentúry bolo moje zno-vuzvolenie do funkcie podpredsedníčky byraRiadiaceho výboru. Obsadenie tejto pozíciemi dáva možnosť lepšie vyjadrovať a zastávaťpriority SR, ako aj názory a potreby ostatnýchkrajín s malým jadrovým programom a krajínstredoeurópskeho regiónu pri plánovaní a or-ganizovaní aktivít v rámci NEA.

Ďalšia významná spolupráca je napríklad

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

22

BEZODKLADNé ZAVEDENIE

BEZPEčNOSTNÝCH OPATRENí DO PRAXE

„Záťažové testy jasne preukázali, že praktickyvšetky jadrové elektrárne by mali uplatniť opat-renia na zlepšenie bezpečnosti,“ uvádza sa vuznesení Európskeho parlamentu.

Hlavnú úlohu pri dohľade nad zavádzanímodporúčaní by mala podľa poslancov hrať Sku-pina európskych regulačných orgánov pre jadro-vú bezpečnosť (ENSREG). Zároveň poslancizdôrazňujú, že „akékoľvek náklady na takétozlepšenia musia znášať prevádzkovatelia jadro-vých elektrární, a nie daňoví poplatníci.“

SMERNICA O jADROVEj BEZPEčNOSTI

A RUčENí

Parlament víta revíziu smernice o jadrovejbezpečnosti, ktorá by mala byť ambiciózna aviesť k významným zlepšeniam, ako aj zámerEurópskej komisie navrhnúť legislatívne a nele-gislatívne nástroje v oblasti jadrového poisteniaa ručenia. Zároveň však uvádza, že prevádzko-vatelia jadrových elektrární a spoločnosti s li-cenciami v oblasti jadrového odpadu by malimať kompletnú finančnú bezpečnostnú rezervu,

aby mohli v plnej miere hradiť všetky náklady,za ktoré sú zodpovedné v súvislosti so škodamispôsobenými ľuďom a životnému prostrediu vprípade havárií.

ZÁťAžOVé TESTY

Poslanci upozorňujú, že záťažové testy maliobmedzený rozsah a neboli rozšírené na hava-rijnú pripravenosť mimo areálu elektrární, a tonapriek jej významu pri obmedzení účinku prí-padných jadrových havárií na obyvateľstvo.

Poslanci tiež pomerom hlasov 315:282 schvá-lili dodatok, ktorý zdôrazňuje, že záťažové testysú neúplné, keďže riziká, ako sú sekundárne uda-losti, opotrebovanie materiálu, chyby v dôsledkuzlyhania ľudského faktora, špecifické chybyvnútri nádob reaktorov a mnoho ďalších, nebolivzaté do úvahy. Aj keď bol teda záťažový testktoréhokoľvek jadrového zariadenia úspešný,podľa poslancov to nezaručuje bezpečnosť ja-drovej elektrárne.

V Európskej únii je aktuálne 47 jadrovýchelektrární s viac ako 100 reaktormi. V ich bez-prostrednom okolí (do 30 km) žije viac ako 100--tisíc ľudí.

„Slovensko, Litva a Bulharsko prevádzkujújadrové reaktory, ktoré medzinárodná komunitauznala za príliš zastarané. Ich modernizácia, kto-rá by zabezpečila splnenie základných bezpeč-nostných noriem, by bola z pohľadu vynalože-ných nákladov neefektívna. Komisia by malazaistiť podmienky na efektívne, účinné a hospo-dárne využitie fondov EÚ. Ciele sa musia nad-viazať na poskytnuté rozpočtové prostriedky ana vytýčenie zmysluplných výkonnostných uka-zovateľov, ktoré sa budú následne monitorovať

a zaznamenávať, keďže sú nevyhnutné na reali-záciu celého programu,“ uviedol spravodajcaGiles Chichester (ECR, UK).

Nové nariadenie Rady predĺži finančnú pomocÚnie pre Bulharsko, Litvu a Slovensko s cieľomdotiahnuť proces vyjadrovania do konca. Týkasa to blokov 1 – 4 elektrárne Kozloduj, blokov 1 – 2 elektrárne Ignalina a blokov 1 a 2 elektrárneBohunice V1. Na základe nariadenia vznikneviacročný asistenčný program 2014 – 2020.Nová legislatíva tiež zavádza špecifické pod-mienky a ciele, ktorých naplnenie je predpokla-dom pokračovania finančnej asistencie EÚ.

ROZPOčET

Návrh Komisie počítal s poskytnutím sumy114 815 000 eur počas obdobia rokov 2014 –2020 na vyradenie dvoch blokov jadrovej elek-trárne Bohunice V1. Vyraďovací program elek-trárne Kozloduj mal počítať v tom istom obdobíso sumou 208 503 000 eur, na vyradenie elek-trárne Ignalina mala byť rozpočtu EÚ vyčlenenásuma vo výške 229 629 000 eur. Európska rada(v zložení hláv štátov a vlád) sa na svojom za-sadnutí zo 7. – 8. februára dohodla na sume 200miliónov eur pre Bohunice, 260 miliónov eurpre Kozloduj a 400 miliónov eur pre Ignalinu.Európsky parlament nemá legislatívnu právo-

moc priamo ovplyvniť znenie nariadenia (postupkonzultácie), výbor EP pre energetiku pretozmenu rozpočtových stropov vyraďovacích pro-gramov nenavrhol.

PODMIENKY A HODNOTENIE

Získanie dodatočných prostriedkov je pod-mienené splnením niekoľkých kritérií. Jednýmz nich je plná transpozícia smernice o jadrovejbezpečnosti do vnútroštátneho právneho poriad-ku všetkých troch členských štátov, ďalším jevypracovanie detailného plánu vyradenia elek-trární a jeho predloženie Komisii. Podľa poslan-cov z energetického výboru EP by tieto plánymali obsahovať informácie o čiastkových pro-jektoch, konkrétne časovo ohraničené ciele a od-had nákladov – vrátane vnútroštátneho financo-vania, ako aj spôsob, akým daný členský štáttieto prostriedky dlhodobo zabezpečí.

Poslanci navrhujú, aby Komisia zhodnotila do-siahnutý pokrok vo vyraďovaní do konca roka2017 (pôvodný návrh Komisie počítal s hodno-tením do konca roku 2015). Komisia by tiež moh-la prehodnotiť výšku poskytnutých prostriedkov,‘úprava financovania vyraďovacích programovvšak v žiadnom prípade nesmie viesť k ohrozeniubezpečnosti ktorejkoľvek z jadrových elektrární’,uvádza sa v schválenom uznesení.

Záťažové testy jadrových elektrárníEurópsky parlament presadzuje okamžité zavedenie bezpečnostných opatrení

Vyraďovanie jadrových elektrárníPredĺženie pomoci Slovensku, Bulharsku a Litve s podmienkami

Všetky odporúčania na posilnenie bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ po záťažových testoch musia byť bezodkladne zavedenédo praxe. Také je stanovisko Európskeho parlamentu. Poslanci trvajú na tom, aby náklady na zavedenie bezpečnostných

opatrení, ako aj náklady spojené s prípadnými nehodami znášali v plnej výške prevádzkovatelia jadrových zariadení.

Výbor EP pre energetiku schválil svoju pozíciu k nariadeniu Rady o vyradení jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku. Poslanci sa zamerali najmä na posilnenie kontrol a zaistenie jadrovej bezpečnosti.

REAKCIE SLOVENSKÝCH EUROPOSLANCOV

„V Európskej únii produkuje elektrinu 135jadrových reaktorov, ktoré pokrývajú až 34 %jej spotreby v Únii. Najväčší podiel energie zjadra má Francúzsko – 75%, druhé je Sloven -sko – 54 %. Vzhľadom na veľký podiel výrobyenergie z jadra chce Komisia presadiť opatre-nia na zvýšenie bezpečnosti týchto zariadení,“uviedol poslanec Jaroslav Paška (EFD, SK).

23

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Dá sa čeliť súčasnej všeobecne neľahkej eko-nomicko-hospodárskej situácii? aké príle-žitosti vidíte pre JaVYs?

Ak chce akákoľvek spoločnosť v súčasnostiefektívne fungovať, musí neustále prehodno-covať a hodnotiť svoje aktivity, mať plány dobudúcnosti a aktívne na nich pracovať. Podľamôjho názoru nielen v prípade spoločnosti JAVYS, ale aj u mnohých ďalších platí, že jed-noducho nikto nesmie zostať stáť na mieste.Jad rová a vyraďovacia spoločnosť si v uplynu-lom období dôstojne obhájila svoju existenciu.Darí sa nám zodpovedne plniť úlohy v rámcitzv. záverečnej časti jadrovej energetiky, kdeúspešne napredujeme pri vyraďovaní jadrovýchzariadení, pri nakladaní s rádioaktívnymi od-padmi (RAO) a vyhoretým jadrovým palivom(VJP), ale aj v oblasti starostlivosti o inštitu-cionálne rádioaktívne odpady (IRAO) a zachy-tené rádioaktívne materiály (ZRAM). Spoloč-nosť má veľmi silný ľudský potenciál prezen-tovaný aj expertmi na jadrovú energetiku, ktorísú rešpektovaní v rámci odbornej medzinárod-nej jadrovej komunity. Tento potenciál, ktorýmáme v ľuďoch, sa snažíme čoraz viac využívaťv rámci prác na medzinárodných projektoch.Experti našej spoločnosti pracujú na medziná-rodnom projekte TACIS pre arménsku JE Met-samor, ktorý financuje Európska komisia. Za-pájame sa aj do zahraničných tendrov v oblastinakladania s RAO a som rád, že sme úspešní.Na našu ponuku úpravy a spracovania rádioak-tívnych odpadov reagovali českí zákazníci, sktorými máme potvrdenú zákazku aj v tomtoroku. Každý projekt, do ktorého má JAVYS

možnosť aktívne vstúpiť, znamená úspech nie-len pre spoločnosť, ale i Slovensko, ktoré sitýmto spôsobom buduje dobré meno na me-dzinárodnej pôde.

spoločnosť JaVYs disponuje špeciálnymispracovateľskými technológiami. aké ino-vácie zavádzate v tejto oblasti?

K modernizácii spracovateľských liniek pri-stupujeme veľmi zodpovedne. A to nielen v zá-ujme zvýšenia kapacity spracovania a úpravyRAO, ale aj v záujme zvýšenia prevádzkovejspoľahlivosti a tým aj bezpečnosti. Po desať -ročnej prevádzke Bohunického spracovateľské-ho centra RAO sme zrekonštruovali triediaculinku, zmodifikovali spaľovňu, zrealizovaliúpravy na vysokotlakovom lise, koncentračneja cementačnej linke. K efektívnosti prevádzkybitúmenačných liniek prispejú nové zariadeniaa nastavenie optimálneho bitúmenačného pro-cesu. Garancia kvality a vysokej kvalifikova-nosti vytvára potenciál rozvíjať poskytovanieslužieb aj na komerčnej báze. Všetky aktuálnerealizované činnosti a plány JAVYS smerujú kjej intenzívnemu rozvoju na slovenskom i za-hraničných trhoch.

Mohli by ste priblížiť plány spoločnosti natento rok?

Dôležitým projektom, v realizácii ktoréhotento rok pokračujeme, je prvá etapa vyraďo-vania jadrovej elektrárne (JE) V1. Práce na nejsme detailne rozplánovali tak, aby sme dodržalitermín ukončenia v roku 2014. V tejto etape súrealizované činnosti zamerané na demontáž za-riadení a odstraňovanie stavieb, ktoré sú nepo-trebné, či nevhodné na iné využitie. Zároveňsa už vykonávajú aj prípravné práce pre čin-nosti naplánované v druhej etape. Snažíme sapostupovať tak, aby nebol ohrozený konečnýcieľ, t.j. vyradenie elektrárne do konca roku2025.

Slovensko je prostredníctvom spoločnostiJAVYS lídrom vo vyraďovaní jadrových elek-trární, ktoré boli odstavené predčasne z dôvoduprístupových rokovaní do EÚ (Slovensko, Litva,Bulharsko). Činnosti vyraďovania JE V1 sú vprevažnej miere financované z Medzinárodnéhofondu na podporu odstavenia V1, známeho akofond BIDSF. Spokojnosť so stavom a rozvojomprojektov financovaných resp. spolufinancova-ných zo zdrojov fondu BIDSF vyjadrili uply-nulý rok aj zástupcovia Európskej komisie vrámci svojho pravidelného monitoringu.

Ak by som mal vybrať z ďalších, pre nás dô-

ležitých projektov, tak spomeniem realizácieintegrálneho skladu RAO v Jaslovských Bo-huniciach, sprevádzkovanie druhého dvojraduRepublikového úložiska RAO, či výstavbu no-vého dvojradu RÚ RAO v Mochovciach. Vmochovskej lokalite pokladám tiež za veľmidôležité doriešiť úložisko veľmi nízko aktív-nych odpadov a zariadenie pre nakladanie sIRAO a ZRAM. Tieto vybrané projekty sú ne-vyhnutné pre bezpečné nakladanie s VJP aRAO a na zabezpečenie plynulého procesu vy-raďovania jadrových elektrární A1 a V1. Bu-dovanie Zariadenia pre nakladanie s IRAO aZRAM vychádza zasa z Uznesenia vlády SRč. 620/2009 pre vybudovanie nejadrového za-riadenia na skladovanie rádioaktívnych mate-riálov, ktoré nepochádzajú z jadrových zaria-dení.

Nakladanie s rádioaktívnym odpadom ječasto nielen na slovensku, ale aj vo svetekontroverznou činnosťou. ako vnímate ná-zory na činnosť spoločnosti?

Mám rád odbornú diskusiu a je mi ľúto, aksa vedú neodborné debaty o silne odbornýchtémach. Považujem to dokonca za nebezpečné.

Pôsobenie spoločnosti JAVYS nepredstavujepre jej okolie bezpečnostné riziko. Medziná-rodné nezávislé organizácie, ako napr. MAAEso sídlom vo Viedni, EURATOM, ale aj Úradjadrového dozoru Slovenskej republiky, hod-notia činnosť spoločnosti pozitívne a bez ne-dostatkov, s vysokým štandardom dosiahnutejjadrovej bezpečnosti. Na Slovensku je len málotak dôkladne monitorovaných a kontrolova-ných spoločností a len laik môže pochybovaťo precízne stanovených pravidlách fungovaniaspoločnosti. Naši zamestnanci sú zároveň člen-mi rodín v okolí Jaslovských Bohuníc a Mo-choviec, je preto pre nás dôležité, aby sa cítilibezpečne oni, aj ich rodiny.

a aký je Váš pracovný cieľ v tomto roku?Som rád, že Jadrovej a vyraďovacej spoloč-

nosti sa zatiaľ darí udržiavať pozíciu veľmi výz -namného zamestnávateľa v jadrových regió-noch. To, že disponujeme silným ľudským aodborným potenciálom je nesmierna devíza doprítomnosti i budúcnosti. Osobne sa preto bu-dem snažiť zabezpečiť fungovanie spoločnostitak, aby bolo možné pokračovať v nastúpenomtrende zefektívňovania realizovaných činností,v získavaní zahraničných kontraktov, aby smetak mohli zodpovedne napĺňať všetky dôvody,pre ktoré bola spoločnosť JAVYS založená.

Dôležité je nezostať stáť na mieste

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) zaznamenáva úspechy aj v neľahkých časoch,poznačených svetovou ekonomickou krízou. V uplynulom roku sa spoločnosti podarilo urobiťrozhodnutia, ktoré boli prínosom pre jej ďalšie fungovanie. O aktivitách s takouto „pridanou

hodnotou“, ale aj o plánoch do budúcnosti hovorí Ing. Peter ČIŽNÁR,predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti JAVYS.

24

ných a vysokých školách strojárskeho zame-rania až po tvorbu pridanej hodnoty vo formevedeckých, výskumných a vlastných vývojo-vých trendov a aktivít prepojených s praxou.Iba tak môžeme zostať konkurencieschopní.

ako dnes vnímate následky krízy pre stro-járske firmy, viete im pomôcť?

Následky krízy sa prejavili práve nižšímiobjednávkami zo zahraničia. Vytvárame tlakna štátne orgány, aby nekomplikovali rôznymibyrokratickými opatreniami podnikateľskéaktivity. Ešte stále sme sa nedostali na úroveňvýroby pred krízy, teda na úroveň roku 2008.

V čom vidíte najpodstatnejšie problémy,ktoré spôsobujú zmrazenie investícií z ve-rejných zdrojov v oblasti strojárskej výro-by?

Nedostatok finančných zdrojov z domá-cich, ale aj zahraničných investícií. Nevhodnáforma podpory zo strany štátu investičnýmistimulmi tých, ktorí to až tak nepotrebujú naúkor slovenských výrobcov.

automobilový priemysel tiež znamenal istývývoj v strojárstve, aká je dnes situácia?

Dnes je stav taký, že Slovensko vyrába naj-viac automobilov na 1 000 obyvateľov na sve-te. Či je tento stav dobrý, ukáže až budúcnosť.Stále upozorňujem na veľké riziko orientáciena tento jediný druh výroby. Je dobré, že tuvýrobu automobilov máme, je to dobré aj prestrojársky priemysel, ktorý je kľúčovým part-nerom tohto odvetvia. Na druhej strane ne-smieme zanedbať aj „klasickú“ strojárinu,teda aj tú, ktorá sa neorientuje na automobi-lový priemysel. Každá ekonomika by totižnemala mať iba jednu opornú nohu, ale malaby sa opierať aspoň o štyri nohy. Žiaľ, dodnesnikto nedefinoval v stratégii rozvoja tejto kra-jiny 5 – 6 kľúčových odvetví, na ktoré by smesa mali prioritne sústrediť. Nemôžeme vyrá-bať všetko a byť dobrí vo všetkom, musímesi určiť jasné priority, a teda aj odvetvia eko-nomiky, na ktoré sa budeme môcť v prípadeakejkoľvek recesie v automobilovom prie-mysle spoliehať v budúcnosti.

ako je možné pomáhať pri rozvoji a prácimalým a stredným strojárskym firmám,viete pre nich zabezpečiť nejaké výhodnej-šie podmienky, podporu ... dokážu aj v sú-časnosti inovovať technológie, svoju výro-bu alebo treba skôr hovoriť o stagnácii?

V prvom rade by mal tomuto stavu byť ná-pomocný štát vytváraním priestoru a podni-

kateľského prostredia. Tu zatiaľ pociťujemepomerne veľkú absenciu zo strany štátu. Mymôžeme robiť iba to, čo nám dovoľujú našeskromné možnosti: napríklad organizujemesemináre a konferencie zamerané na ich roz-voj, napríklad v Nitre počas tradičného Me-dzinárodného strojárskeho veľtrhu. A vyja-drujeme sa v médiách ku všetkému, čo môžetýmto podnikom pomôcť.

aké máte skúsenosti, na aký druh strojár-skej výroby sa treba dnes orientovať abysa zaznamenal pozitívny výsledok?

Jednoznačne na nové trendy – prioritou sútie, ktoré nám zabezpečia to, aby sme prežili:teda predovšetkým energetika a životné pro-stredie.

Pri našom stretnutí, ste sa pred časom vy-jadrili, že v strojárstve už dávnejšie pocho-pili nevyhnutnosť diverzifikácie, je to prí-nosom aj dnes?

Tento prínos sa prejavuje najmä v tomtoobdobí, keď kríza stále pretrváva. Práve vďakatomu sme nezaznamenali veľké pády strojár-skych podnikov. Je vždy dobré, ak sa akýkoľ-vek podnik dokáže prispôsobiť na nové pod-mienky a výzvy trhu, a teda na taký druh vý-roby, o ktorý je záujem aj vo svete. To mu za-ručí odbyt jeho výrobkov a na základe tohomôže nielen prežiť, ale investovať prípadne ajdo ďalšieho rozvoja.

Čo pripravujete pre nasledujúce obdobie, je dosť odborne vzdelaných mladých ľudípre prácu v strojárskom priemysle?

Práve tu musí nastať obrat v celom systémenášho školstva. Nedostatok odborníkov kom-plikuje zvládnutie nových trendov, orientáciuna sofistikovanú prácu a zvládnutie podmien-ky prosperity t. j. veda a výskum. Na Slovens-ku zanikajú mnohé stredné odborné školy,orientácia mládeže sa sústreďuje na menej ná-ročné štúdium obchodu, práva, filozofie, tedanetechnických smerov a práve preto nám chý-bajú technicky zdatní mladí odborníci so stre-doškolským i vysokoškolským vzdelaním. Ajtu musí zohrať rozhodujúcu úlohu štát vsprávnom nastavení celého vzdelávaciehosystému a významnú úlohu tu môžu zohraťtiež verejnoprávne médiá, kde úplne absen-tuje popularizácia štúdia na školách technic-kého zamerania na všetkých stupňoch. My sasnažíme o jedno aj druhé – teda sme aktívnipri tvorbe vzdelávacieho systému a v rámcinašich možností sa snažíme strojárstvo aj me-diálne popularizovať.

Jednou z úloh Zväzu strojárskeho prie-myslu sR je aj podpora rozvoja strojárstvana slovensku a spolupráca v medzinárod-nom spoločenstve, darí sa vám, aké súúspechy, dá sa hovoriť že je dnes iná doba,ťažšia ako bola tá uplynulá?

Ťažšia je o to, že stále pretrváva kríza. Ne-dostatok zákazkovej náplne sa snažíme na-hrádzať novými teritóriami, najmä orientáciouna východné trhy. K tomu by mali poslúžiťdohody, ktoré Zväz strojárskeho priemysluSR má podpísané o výmene skúseností v ob-lasti strojárstva, najmä s Ruskom, Ukrajinoua inými štátmi v tejto oblasti. Snažíme saotvárať cesty našim členom. Naposledy smetakúto spoluprácu nadviazali s Bieloruskom,stabilne na vysokej úrovni je so susednýmČeskom.

aké informácie prinášate pre svojich čle-nov a čo je dôležité pre zviditeľnenie stro-járskeho priemyslu nielen na slovensku aleaj s dosahom do zahraničia?

Sú to najmä informácie o podmienkachpodnikania v tom ktorom teritóriu, ako aj ri-ziká spojené s vývozom našich výrobkov dozahraničia. Pre zviditeľňovanie nášho odvet-via je podstatné poukázať na jeho kľúčovúúlohu pre celé slovenské hospodárstvo, lebobez strojárstva by ani automobilový priemy-sel u nás nebol tam, kde je. A svetu musímeneustále ukazovať, že naša strojárska tradíciaz minulých rokov stále žije a oplatí sa pod-porovať všetko, čo s ňou súvisí. Od podporya popularizácie štúdia na stredných odbor-

Zviditeľňovanie strojárskeho priemyslu

V roku 1990 vznikol Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky a jeho činnosť si dnespochvaľuje 64 strojárskych organizácií, ktoré pociťujú podporu aj pri kolektívnom vyjednávaní.

Prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky Milan CAGALA hodnotí význam práce v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

S T R O j Á R E N S K Ý P R I E M Y S E L S R

25

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Neraz diskutované postavenie slovenska v EÚsa vníma na jednej strane ako výhodné, no za-znievajú aj názory opačné, čo to podľa vás zna-mená pre zahraničný obchod slovenska?

Trh EÚ je pre Slovensko kľúčový – v poslednýchrokoch až 85 % nášho vývozu smeruje do krajínEÚ, čím sa spolu s Luxemburskom a Českou repu-blikou zaraďujeme medzi krajiny s najvyššou závi-slosťou od európskeho trhu. Takúto závislosť možnov súčasnosti vnímať ako nie príliš šťastnú, lebo do-pyt v Európe stagnuje vplyvom hospodárskej krízy.Je preto potrebné diverzifikovať náš export smeromk trhom, ktoré nie sú až tak poznamenané hospo-dárskou krízou, a ktoré majú potenciál vyššiehohospodárskeho rastu ako krajiny EÚ. Iba tak sa námpodarí udržať rast HDP. Toto si uvedomujú aj ostat-né členské štáty EÚ, a preto v rámci Stratégie Eu-rópa 2020 bol prijatý spoločný program „Príspevokobchodu k rastu a zamestnanosti“, ktorého podsta-tou je orientácia na trhy strategických partnerov(USA, Japonsko, Ruská federácia, Čína, Brazília,India), ako aj na trhy krajín v rámci susedskýchpartnerstiev, t. j. Južného partnerstva (Maroko, Tu-nisko, Egypt, Jordánsko) a Východného partnerstva(Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko). Sväčšinou týchto partnerov sa už začali dojednávaťdohody o voľnom obchode, ktoré okrem obchodus tovarom riešia aj obchod so službami, ochranu in-vestícií, prístup na trhy verejného obstarávania aďalšie aspekty súvisiace s obchodom.

aký vplyv má slovensko na európsky obchod,vidíte skôr výhody alebo aj isté prekážky prezahraničný obchod?

Celkový vývoz krajín EÚ medzi sebou – tzv. in-trakomunitárny vývoz – v r. 2012 dosiahol hodnotucca 2 900 mld. eur a Slovensko sa na ňom podie-ľalo sumou 53 mld. eur, čo predstavuje 1,8 %. Nacelkovom vývoze krajín EÚ do nečlenských krajín(tzv. extrakomunitárny vývoz), ktorý predstavovalcca 1 600 mld. eur, sme sa podieľali sumou 10 mld.eur, čo je 0,6 %. Z toho je jasné postavenie nášhozahraničného obchodu v kontexte EÚ, kde je vidieť

našu prevahu v intrakomunitárnom obchode v po-rovnaní s extrakomunitárnym. Výhodou intrako-munitárneho obchodu je okrem historických a kul-túrnych väzieb najmä spoločný trh bez colných anetarifných prekážok, v rámci eurozóny aj spoloč-ná mena a v neposlednom rade geografická vzdia-lenosť. Nevýhodou je v súčasnosti nízky rastovýpotenciál, keď dokonca v minulom roku HDP vEÚ poklesol. Z hľadiska obchodu s nečlenskýmikrajinami vidím veľkú výhodu v tom, že Slovenskomôže využívať výhody vyplývajúce zo spoločnejobchodnej politiky EÚ voči týmto krajinám. Idenajmä o nové dohody o voľnom obchode, ktoréotvárajú krajinám EÚ nové trhy, ale aj o využíva-nie spoločných nástrojov na ochranu obchodu predneférovými praktikami zo strany nečlenských kra-jín, ako napr. antidumpingové opatrenia, protisub-venčné clá a množstevné obmedzenia dovozu. Po-zitívny vplyv má európska integrácia aj na posta-venie Slovenska v medzinárodných organizáciáchsúvisiacich s obchodom, najmä vo Svetovej ob-chodnej organizácii (WTO), kde sme sa dostali dospoločnosti globálnych „hráčov“, ktorí rozhodujúo smerovaní multilaterálneho obchodného systémua participujú na vytváraní pravidiel obchodu a kon-trole resp. vynucovaní ich dodržiavania.

Čo by sa malo zmeniť pre rozvoj zahraničnéhoobchodu, aby sme pociťovali skôr pozitíva akonedostatky?

Pre rozvoj zahraničného obchodu sú potrebné2 základné faktory: konkurencieschopné produktya trhy schopné tieto produkty absorbovať. Čo satýka produktov, v slovenskom vývoze dlhodobodominujú tri komoditné skupiny – osobné auto-mobily, spotrebná elektronika a energetické strojea zariadenia. Výrobné kapacity pre tieto produktyk nám priniesli zahraniční investori – väčšinounadnárodné spoločnosti, ktoré dokážu zabezpečiťich inovatívnosť, ako aj konkurencieschopnosť nazahraničných trhoch. S výnimkou strojov a zaria-dení pre energetiku však ide o spotrebné výrobky,ktoré citlivo kopírujú spotrebiteľský dopyt a ichodbyt je vysoko závislý na spotrebiteľských nála-dách. Okrem toho sú tu signály, že produkcia tých -to výrobkov v SR už dosahuje svoje kapacitné li-mity, jednak z logistických dôvodov (nedostatočnáinfraštruktúra) a jednak aj z vyčerpania zdrojov(napr. kvalifikovaná pracovná sila). Jednou z úlohštátu by mala byť preto podpora širšej produktovejdiverzifikácie exportu a znižovanie závislosti ex-portu na úzkom portfóliu komodít, čo by sa malozohľadňovať pri podpore nových investorov, ale ajpri zakladaní nových podnikov. Ďalším zo spôso-bov zvyšovania konkurencieschopnosti produktovby mala byť podpora výrobkom s vysokou prida-nou hodnotou vrátane exportu sofistikovaných slu-žieb. To si, samozrejme, vyžaduje podporovať ino-vácie, vedu a výskum a v širšom kontexte aj ochra-nu práv duševného vlastníctva k takýmto produk-tom. Z pohľadu vhodných trhov pre náš export kľú-čovým bude najbližší vývoj v EÚ. Ak sa nepodarí

naštartovať ekonomický rast v EÚ, bude potrebnézásadne zmeniť teritoriálnu orientáciu nášho ex-portu. Isté možnosti nám poskytuje spoločná ob-chodná politika EÚ, v rámci ktorej je rozpracova-ných viacero dohôd o voľnom obchode (napr. s Ja-ponskom, Indiou, Kanadou). Vzhľadom na veľkosťtrhu veľkým prínosom pre nás by mohla byť do-hoda o voľnom obchode s Ukrajinou, ktorá je uždojednaná, ale z politických dôvodov sa ešte ne-začala uplatňovať.

ak sa pozrieme do minulosti, tak rast životnejúrovne sa podľa štatistiky zvýšil, má na to vplyvaj zahraničný obchod a naše členstvo v EÚ?

Podľa analýz, ktoré vypracovala Európska ko-misia, každé zvýšenie exportu z členskej krajinyo 1 miliardu EUR vytvára cca 15 000 nových pra-covných miest. Z tohto pohľadu export patrí medzikľúčové činitele nielen hospodárskeho rastu, alepriamo prispieva aj k rastu zamestnanosti, zvyšo-vaniu daňových a odvodových príjmov štátu, a týmaj k rastu životnej úrovne. Platí to dvojnásobne preSlovensko, kde sa export podieľa na tvorbe HDPaž 95 %. Export v roku 2012 prispel k nárastu HDPaž 8 percentuálnymi bodmi. Ak uvážime, že cel-kový rast HDP bol 2 %, uvedomíme si, aký poklesmuseli zaznamenať ostatné zložky HDP.

Na obdobie 2014 – 2020 sa podľa informácií,vyrokoval čistý príjem z EÚ 13 miliárd eur, čoto znamená pre hospodárstvo slovenska a za-hraničné obchodné vzťahy?

Rokovania o finančnom rámci pre Slovensko prebudúce rozpočtové obdobie rokov 2014 – 2020 niesú ešte ukončené, a preto nie je možné hovoriť odefinitívnych číslach, ani o konkrétnych operač-ných programoch, ktoré bude môcť SR využívať.Z pohľadu možnej podpory zahraničného obchoduje kľúčovým operačný program konkurencieschop-nosť a hospodársky rast a v rámci neho opatrenie„Podpora účasti slovenských výrobcov na veľtr-hoch, výstavách a obchodných misiách“. V rámcitohto opatrenia sme v súčasnom programovacomobdobí (2007 – 2013) poskytli nenávratné finančnépríspevky cca 80 subjektom vo výške 3,1 mil. eur,z ktorých sa do konca roku 2012 vyčerpalo 2,6 mil.eur. Zvyšné prostriedky je možné vyčerpať do kon-ca r. 2015. Okrem prostriedkov z európskych fon-dov podporujeme slovenský export z rozpočtu MHSR, a to organizovaním spoločných účastí SR naveľtrhoch a výstavách v zahraničí. Zúčastnené pod-nikateľské subjekty si hradia iba povinný registrač-ný poplatok za účasť na vybranej akcii a zápis dokatalógu vystavovateľov. Náklady na prenájom vý-stavnej plochy (stánku) a prevádzkové nákladystánku hradí MH SR. V roku 2013 sa môžu malí astrední podnikatelia formou spoločných stánkovzúčastniť na 16 výstavách v zahraničí a 1 domácejvýstave. Vybrané výstavy sú komoditne zameranéna oblasť strojárstva, spracovania kovov, energetiku,elektrotechniku, automobilový priemysel, chemic-ký priemysel, stavebníctvo a obranný priemysel.

Treba náš export diverzifikovať?Zahraničný obchod – Slovensko – Európska únia. Výhody a nevýhody členstva v EÚ v súčasnom období,

ktoré je charakteristické aj hospodárskou krízou sa neustále zvažujú. V diskusiách nielen medziobčanmi, ale aj medzi odborníkmi zaznievajú hlasy pre aj proti. Dnes sa k diskusiám pridá aj generálny

riaditeľ Sekcie zahraničného obchodu MH SR Branislav JAVOREK a redaktorka Anna Komová.

26

dotácie na spotrebu fosílnych palív v roku 2011 výš -ku 523 mld. $ (400 mld. €), v porovnaní so sumou88 mld. $ (67 mld. €) pre obnoviteľné zdroje (OZE).

V januári 2013 zase vydal Medzinárodný me-nový fond (MMF) správu s názvom Reforma ener-getických dotácií: poučenia a implikácie. Z nej vy-plýva, že podpora fosílnych zdrojov energie zo štát-nych rozpočtov celosvetovo dosahuje úroveň 1,9bilióna $ (1,5 bil. €), čo sa rovná 2,5 % svetovéhoHDP alebo 8 % vládnych príjmov. Sledovali pritompriame i nepriame dotácie.

Zamerali sa hlavne na podporu, ktorú vlády po-skytujú výrobcom energie, napr. neefektívnym pod-nikom s vysokými produkčnými nákladmi, pričomčasto ide o štátne podniky. Inou formou dotácií jevšak aj nevyberanie poplatkov za znečistenieovzdušia a prostredia, alebo poskytovanie bonusovpre spotrebiteľov, ktorým zase štáty doplácajú časťceny elektriny alebo tepla, rôzne daňové bonusy ainé rabaty. Odstránením dotácií smerujúcich na fo-sílne palivá by podľa odborníkov z MMF štáty zí-skali značné výhody pre podporu zeleného rastuhospodárstva.

Pretrvávajúce dotácie povzbudzujú producentovenergie k vyššej spotrebe konvenčných zdrojov,čím sa urýchľuje ich vyčerpávanie a znižujú stimulypre investície do iných foriem ekologickejšej vý-roby energie, ale aj priestor pre alokáciu zdrojovna iné priority ako je infraštruktúra, školstvo, vý-skum či zdravotná starostlivosť.

À propos k zdravotníctvu, nezisková Alianciapre zdravie a životné prostredie (HEAL) sa nedáv-no pokúsila vyčísliť náklady vynaložené na ocho-renia a zdravotné komplikácie spojené so znečis-tením ovzdušia látkami vypúšťanými z uhoľnýchelektrární v Európe. Došla k sume 42,8 miliárd eurročne.

stojíme na miesteV súčasnej debate o energetických dotáciách do-

minujú tie, ktoré sa v posledných rokoch poskytujúpre OZE. Kritika sa sústreďuje na vysoké garanto-vané výkupné ceny elektriny z OZE, ktoré platiaspotrebitelia vo svojich účtoch, na množstvo legi-slatívnych kľučiek a medzier, klesajúcu cenu so-lárnych, veterných a iných OZE zariadení v dôsled-ku rastúcej konkurencie na trhu a na vysoké systé-mové náklady. O to menej kriku je potom počuť vsúvislosti s desaťročia poskytovanými priamymi askrytými dotáciami na fosílne palivá, ale tiež prejadrové elektrárne.

V apríli 2013 výkonná riaditeľka MEA Mariavan der Hoeven skonštatovala, že „nadšenie z vy-čistenia svetového energetického systému ochab-lo... Napriek množstvu rečí zo strany svetových lí-drov a boomu v obnoviteľnej energii počas predo-šlej dekády, je priemerná jednotka vyprodukovanejenergie v zásade rovnako špinavá ako pred 20 rok-mi.“

Index uhlíkovej intenzity energetiky (ESCII),ktorý ukazuje koľko CO2 sa v priemere emituje pri

výrobe jednotky energie bol v roku 1990 na úrovni2,39 ton CO2 na tonu ropného ekvivalentu(tCO2/toe). V roku 2010 sa zredukoval len nepatrne– na 2,37 t CO2/toe.

Investori alebo prijímatelia podpory? Podľa údajov spoločnosti Bloomberg New Ener-

gy Finance (BNEF) klesli v roku 2012 investíciedo čistej energie medziročne o 11 %, a to najmä zdôvodu obmedzenia dotácií zo strany vlád vo vy-spelých krajinách pre široké spektrum technológiíOZE, od veterných turbín, cez solárne kolektoryaž po zariadenia na biomasu. Rok 2011 bol s in-vestíciami vo výške 302 mld. $ (230 mld. €) re-kordný, avšak v minulom roku sa do obnoviteľnejenergie investovalo len 269 mld. $ (205 mld. €).Zatiaľ čo investície v zadĺžených krajinách EÚ saprepadli o 51 % v prípade Talianska a o 68 % v prí-pade Španielska, investori v Južnej Afrike ani Čínenezaháľali. V Číne napríklad investície do OZEvzrástli o 20 %.

Veľká Británia v rámci novej energetickej poli-tiky vsádza na jadro, ktoré sa v krajine využíva užpäť desaťročí, a pripravuje zaviesť výkupné ceny,dosiaľ používané pre OZE aj pre nové jadrové zdro-je. Mechanizmus zmluvy na cenové rozdiely, kedyodberatelia dotujú výrobcu v prípade, že cena elek-triny na trhu je nižšia než stanovená a naopak vý-robca odvádza do štátneho rozpočtu sumu zarobenúz vyššej než stanovenej ceny, sa pozdáva aj českýmenergetikom v súvislosti s výstavbou nových blo-kov Temelína, ktorú prezentujú ako najväčšiu in-vestíciu v dejinách ČR.

Energetické dotácie poskytované na tzv. konku-renčnom trhu majú rozsiahle dôsledky. Hoci majúbyť prínosom pre zraniteľné odvetvia alebo spotre-biteľov, zhoršujú fiškálnu nerovnováhu, vytesňujúostatné priority verejných výdavkov, profitujú znich hlavne neinovatívne firmy a veľkí odberateliaa lákajú tiež k tomu, aby sa ich rozšírenia dožado-vali aj ostatné sektory.

Málokto pochybuje o tom, že energetika je stra-tegickou kostrou ekonomického systému. Avšakstojí za zamyslenie, či sa oplatí udržiavať jej fosílnesúčiastky v chode za každú cenu. Alebo je načasepresunúť v dnešnej dobe o to vzácnejšie verejnéprostriedky akumulované z peňaženiek občanov nanáhradné dielce a nové priority, ktoré by boli ná-kladovo oveľa efektívnejšie a udržateľnejšie?

Analýza MMF ukazuje, že elimináciou daňo-vých dotácií pre fosílne palivá by sa nielen stano-vila cena odzrkadľujúca skutočné náklady spoloč-nosti za ich používanie, ako je poškodenie život-ného prostredia či zdravia, ale výrazne by sa znížiliemisie CO2 – o 4,5 miliardy ton, čiže o 13 %. Akby sa odstránili neefektívne vynakladané dotácie,investori by si mohli zmerať svoje sily na trhu aukázať kto, z čoho, ako, kde, kedy a za koľko vy-robil.

Lenka FERENČÁKOVÁEurActiv.sk

Uhlie sa ako zdroj na výrobu energie v rozvíja-júcom sa priemysle dostalo na výslnie už v 18. sto-ročí, avšak dodnes zostáva ekonomicky najlacnej-ším zdrojom na výrobu elektriny. Vlády v Španiel -sku, Estónsku či na Slovensku dotujú jeho domácuťažbu, argumentujúc zachovaním tradičných pra-covných miest, pričom prehliadajú závery ekonó-mov o neefektívnosti takto vynaložených prostried-kov.

Ďalšie priam nevyčísliteľné sumy sa zároveň vy-nakladajú na medzinárodné debaty a konferencieo tom ako má svet bojovať s globálnym otepľova-ním, s čoraz frekventovanejšími a devastujúcejšímiprírodnými katastrofami a s emisiami skleníkovýchplynov, ktoré sa do ovzdušia od čias priemyselnejrevolúcie vypustili, a tiež na rôzne záchranné a vmenšej miere i prevenčné projekty.

Kolaps cien povoleniek v systéme obchodovanias emisiami v EÚ (ETS) znamená, že neexistujereálne vyčíslená cena za vypúšťanie emisií uhlíka.Projekcie Európskej komisie a členských štátov ho-vorili o tom, že v dôsledku zvyšovania ceny za tonuuhlíka, budú podniky nútené investovať do čistej-ších technológií, čím sa podporí rozvoj ekologic-kejších zdrojov a technológií. V čase vzniku ETSsa očakávala cena za tonu uhlíka na úrovni 30 eur,z dôvodu ekonomickej recesie a nadbytku povole-niek na trhu sa ale dnes pohybuje pod 5 eurami.

Medzinárodná energetická agentúra (MEA) kon-com minulého roku uviedla, že v roku 2017 by sauhlie mohlo opäť stať najrozšírenejším energetic-kým zdrojom a predbehnúť súčasný najrozšírenejšízdroj – ropu. Dopyt po uhlí totiž rastie v takmervšetkých regiónoch sveta s výnimkou USA, kde honahrádza bridlicový plyn. Lacné americké uhlie satak vyváža najmä do Európy, kde ďalej zvyšujeemisie skleníkových plynov.

Najprv miliardy na výrobu, potom na dôsledkyV rámci Svetového energetického výhľadu zase

MAE sleduje dotácie vynaložené na energetickézdroje. Podľa odhadov agentúry dosiahli priame

Dotácie sa stali v energetike trvácnym javom. Jedným z dôsledkov neefektívneho vynakladania verejnýchprostriedkov je zvyšovanie cien pre spotrebiteľa. Priemerná jednotka vyprodukovanej energie je pritom

v súčasnosti rovnako „špinavá“ ako pred 20 rokmi.

V energetike sa dnes skôr dotuje než investuje

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

27

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

O činnosti zväzu sme už spolu pred časomrobili rozhovor pre Parlamentný kuriér, čosa medzitým zmenilo, čo je nové v plyná-renskom odvetví?

Otázku ste formulovali veľmi presne, leboSlovenský plynárenský a naftový zväz a ply-nárenské a ropné odvetvie sú úzko previaza-né. Inými slovami ak sa darí tomuto odvetviu,darí sa i zväzu. V minulom roku sme si pri-pomenuli tri významné výročia: 50 rokov oduvedenia do prevádzky prvého stredoeuróp-skeho medzištátneho ropovodu DRUŽBA, 45rokov od uvedenia do prevádzky prvého stre-doeurópskeho medzištátneho plynovoduBRATSTVO, 40 rokov sprevádzkovania pr-vej línie transkontinentálneho plynovodu EU-STREAM, ku ktorej postupne v ďalších ro-koch pribudli ďalšie 3, niekde až štyri línie.

Priložený obrázok dokumentuje, že cezúzemie Slovenska už desaťročia prechádzavýznamný plynárenský a ropný koridor, ktorýzásobuje krajiny EÚ ruským zemným plynoma ropou. Slovensko je malá krajina, avšak zhľadiska plynárenskej a ropnej infraštruktúrysa radí na popredné miesto v Európe.

Mohli by ste priblížiť našim čitateľom, čomáte na mysli?

Tak poďme po rade. Prepravná kapacitaslovenského úseku ropovodu DRUŽBA je 20miliónov ton za rok. V súčasnosti prevádzko-vateľ ropovodu Transpetrol, a. s., prepravuje10 – 11 miliónov ton ročne, z toho 5,4 až 6

miliónov ton tvoria dodávky pre rafinériuSlovnaft, zvyšok sú dodávky pre rafinérie vČeskej republike a malým slovenským odbe-rateľom. Dodávky do Česka klesajú, pretožeČesi čoraz viac využívajú ropovod IKL z Ne-mecka (Ingolstadt – Kralupy nad Vltavou –Litvínov). Výrobná kapacita rafinérie Slov-naft je 6 miliónov ton ročne a prevyšuje dvoj-násobne aktuálny celoslovenský dopyt poropných produktoch, ktorý je 2,5 miliónovton. To znamená, že väčšinu rafinérskych apetrochemických výrobkov Slovensko expor-tuje.

Veľká prepravná kapacita ropovoduDRUŽBA je v súčasnosti využívaná na polo-vicu a preto je potrebné hľadať ďalšie príleži-tosti. O tom je rekonštrukcia ropovodu AD-RIA a zvýšenie jeho prepravnej kapacity vúseku Százhalombatta – Šahy, ktorá by malabyť ukončená v roku 2015 i plánovaná vý-stavba ropovodu Bratislava – Schwechat.

Sila sústavy slovenských tranzitných ply-novodov EUSTREAM 93 miliárd m3 ročneje všeobecne známa, slovenská kompresorovástanica vo Veľkých Kapušanoch je najväčšiav celej Európskej únii. Na druhej strane posprevádzkovaní dvoch plynovodov NORDSTREAM, ktorý prepravuje ruský zemnýplyn cez Baltické more do Nemecka, poklesolobjem prepravy zemného plynu cez Slovens-ko na 56 miliárd m3 v roku 2012. Preto je preslovenské plynárenstvo otázkou vitálneho zá-ujmu účasť na výstavbe interkonektora sever

– juh, ktorý bude prechádzať cez všetky štátyV4 a spojí dva terminály na skvapalnenýzemný plyn, jeden na pobreží Baltickéhomora v poľskom Swinoujscie a druhý na po-breží Jadranu na ostrove Krk. V rámci inter-konektora sever – juh sa už v tomto roku za-čala výstavba prepojovacieho plynovodu me-dzi Slovenskom a Maďarskom a v súčasnostisa vyhodnocujú výsledky štúdie realizovateľ-nosti slovensko-poľského plynovodného pre-pojenia.

Aj v ďalších častiach plynárenského reťazcaje na tom Slovensko veľmi dobre. Kapacitaslovenských podzemných zásobníkov zem-ného plynu sa blíži k 3 miliardám m3, čo jetakmer 55 % ročnej spotreby Slovenska. Slo-venská republika je v pomere celkovej spo-treby zemného plynu k uskladňovacej kapa-cite na druhom mieste v EÚ po Rakúsku. Ak tomu ešte musíme prirátať skutočnosť, že vplynofikácii obytných sídiel (33 000 km di-stribučných sietí) je Slovensko na druhommieste v EÚ po Holandsku. Takáto vyspeláplynárenská infraštruktúra spôsobuje, že zem-ný plyn je stále najvýznamnejším faktoromv slovenskom energetickom mixe.

Problémom však je, že spotreba zemnéhoplynu v Európskej únii v posledných ro-koch stále klesá a nič nenaznačuje, že bysa to mohlo zmeniť.

Máte pravdu, keď porovnávame medziroč-ný vývoj spotreby zemného plynu v Európev období 2010 – 2011, predstavuje to pokleso 10%, v období 2011 – 2012 sme zazname-nali pokles o 4 %. Nakoniec nemusíme chodiťďaleko, pozrime sa na Slovensko. V roku2009 mal zemný plyn v energetickom mixeSlovenskej republiky zastúpenie 31 % a vroku 2011 už len 26%.

aké sú dôvody klesajúcej spotreby zemné-ho plynu v Európe?

Dôvodov je niekoľko. Prvým sú neprime-rané až nadmerné dotácie pre obnoviteľnézdroje v rámci Európskej únie. V súčasnostisme svedkami toho, ako sa jednotlivé členskéštáty začínajú proti tomu búriť, lebo sa im topodpisuje do koncových cien energií. Dru-hým faktorom je dovoz lacného uhlia, najmävďaka obrovskej ťažbe bridlicového plynu vUSA.

Bridlicový plyn, ktorý sa nachádza v zem-skej kôre, donedávna nebol vyťažiteľný kla-sickými metódami. Dnes už sú rozvinuténové technológie ťažby, najďalej sú v tejto ob-

Slovenské plynárenstvo pre budúcnosť

Slovenský plynárenský a naftový zväz si v tomto roku pripomína 20 rokov od svojho vzniku. Iste, na rôznych stretnutiach sa nedá vyhnúť bilancovaniu, veď 20 rokov práce, to je už nejaké jubileum,

a tých 20 rokov prinieslo mnohé ťažkosti ale aj riešenia. Zväz tvorí 63 firiem a vyše 250 odborníkov.O aktivitách plynárenského odvetvia je rozhovor s výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského

a naftového zväzu Jánom KLEPÁČOM, ktorý prináša redaktorka Anna Komová.

28

V tejto situácii možno paradoxne vyznieotázka, či má zmysel niečo robiť s našouzávislosťou od dovozu zemného plynu z je-diného zdroja, z Ruskej federácie?

Určite áno. Ruské noviny IZVESTIJA pri-niesli 1. 2. 2013 prehľad priemerných cien,za ktoré ruský GAZPROM predáva zemnýplyn európskym krajinám. Vyplýva z neho,že krajiny, ktoré majú vlastné alebo diverzi-fikované zásoby zemného plynu, ako VeľkáBritánia, Holandsko, Nemecko, dostávajúzemný plyn v cenách od 310,- do 380,- USDza 1 000 m3. Krajiny, ktoré takúto možnosťnemajú (Slovensko, Bulharsko, Poľsko), pla-tia GAZPROMU od 430,- do 530,- USD za1 000 m3. Tieto krajiny sa jednoducho stávajúzajatcami.

Čo sa s tým dá robiť?Okrem spomínaných diverzifikačných pro-

jektov sever – juh, prostredníctvom ktorýchsa dostane skvapalnený zemný plyn aj dovnútrozemských štátov, sú to nádejné ložiskábridlicového plynu v Poľsku. Našou povin-nosťou však je pozrieť sa i po našich vlastnýchmožnostiach. Mám na mysli biomasu, z kto-rej sa produkuje bioplyn a ktorý po vyčisteníako biometán môže vstupovať priamo do di-stribučnej plynárenskej siete Pokúsim sa o re-kapituláciu.

Biomasa z nevyužívanej poľnohospodár-skej pôdy, biomasa zo živočíšnej výroby(hnoj, hnojovica, ...) a biomasa z komunálne-ho odpadu môže na Slovensku poskytnúťmožnosti na výrobu 760 miliónov m3 bioply-nu, z ktorého po vyčistení vznikne 456 mi-liónov m3 biometánu. A to predstavuje 8,3 %celkovej spotreby zemného plynu na Slovens-ku.

Keď to teda zhrniem. Slovensko nemôžesvoju závislosť od dovozu zemného plynu zRuskej federácie odstrániť, ale môže ju znížiť.Z dnešných 98,5 % na zhruba 70 %. A tiežmôže lepšie manažovať svoju energetickú zá-vislosť. Každý dobrý hospodár sa musí snažiťvyužiť všetky možnosti.

Už v minulom rozhovore ste uviedli, že vstrednej Európe existuje veľmi dobrá spo-lupráca plynárenských zväzov krajín V4.Pokračujete naďalej v tejto spolupráci?

Áno, najbližšou spoločnou akciou bude 6.stredoeurópsky plynárenský kongres, ktorýsa uskutoční v dňoch 13. a 14. júna 2013 vBratislave. Účasť prisľúbili pán podpredsedavlády a minister zahraničných vecí a európ-skych záležitostí M. Lajčák, minister hospo-dárstva T. Malatinský, ktorý nad kongresomprevzal záštitu, prezident Medzinárodnej ply-nárenskej únie J. Ferrier a čakáme stále napotvrdenie účasti poľského podpredsedu vlá-dy a ministra hospodárstva J. Piechocinskeho.Poľsko je totiž v súčasnosti predsedajúcoukrajinou V4.

Konferencia bude venovaná európskejenergetickej a regulačnej politike, novým ply-nárenským infraštruktúrnym projektom a vy-užitiu zemného plynu. Okrem toho si na nejpripomenieme 100 rokov od prvého hĺbko-vého vrtu na ropu a zemný plyn na území Slo-venska a 40 rokov od uvedenia do prevádzkyprvého podzemného zásobníka zemného ply-nu v Lábe. Prípadných záujemcov o konfe-renciu odkazujem na www.spnz.sk.

lasti Spojené štáty americké. Vďaka tomu užv posledných dvoch rokoch patria k najväčšímsvetovým producentom zemného plynu, podľanajnovších údajov už predbehli Ruskú fede-ráciu. Ak sa v minulosti dovážal do USA skva-palnený zemný plyn (LNG) na tankeroch,dnes to už neplatí, všetky sú odklonené doiných častí sveta, hlavne do Ázie a Európy. VUSA tak nastala situácia, že lacný bridlicovýplyn (podľa jednotlivých sektorov odberateľovje 3- až 5-krát lacnejší ako v Európe) vytlačilz trhu uhlie. Znížil sa dopyt po uhlí, jeho cenaklesá. To prinieslo aj zníženie cien uhlia v Eu-rópe. Američania teda vytláčajú uhlie zo svoj-ho energetického mixu, čistia si ovzdušie.Opačná situácia nastala v Európe. Hoci sa Eu-rópa pasuje do úlohy ochrancu ovzdušia a bo-jovníka proti klimatickým zmenám, dnes máuhlie v Európe novú renesanciu, presadzujesa najmä v tepelných elektrárňach.

Pri nízkej cene uhlia nie je efektívne pre-vádzkovať paroplynovú elektráreň. Vo Fran-cúzsku v roku 2012 poklesla spotreba elek-triny o 38 % voči r. 2011, v Nemecku o 27 %,

o niečo menej to bolo v Taliansku a Španiel -sku. Príklad máme aj na Slovensku. Jedna znajmodernejších paroplynových elektrární vMalženiciach už bola odstavená z prevádzkya ide sa na niekoľko rokov zakonzervovať.

Do celého tohto procesu ešte navyše zasia-hol systém obchodovania s emisnými kvóta-mi. Pred tromi – štyrmi rokmi sa emisné po-volenky predávali za 28 až 30 dolárov na tonuskleníkových plynov, dnes sa predávajú za 3až 4 eurá. Nedávno sa touto problematikouzaoberal aj Európsky parlament, pretože níz-ke ceny povoleniek nikoho nemotivujú k zni-žovaniu emisií, ani k environmentálnym in-vestíciám. Návrh stiahnuť z trhu povolenky vobjeme 900 miliónov ton emisných kvót, čoby znamenalo nárast ich ceny, v Európskomparlamente neprešiel.

Pokračujúca ekonomická kríza v eurozónetiež nepraje zvyšovaniu spotreby zemnéhoplynu. Posledným faktorom sú opatrenia nazvýšenie energetickej efektívnosti – to jevšak, prirodzene, krok správnym smerom.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

30

aké sú výhody skladovania zemného plynu vpodzemných zásobníkoch v porovnaní s iný-mi spôsobmi?

Podzemné uskladňovanie je najefektívnejším,a z výskumov vyplýva, že aj jeden z najbezpeč-nejších spôsobov uskladňovania energie. Veľkouvýhodou je, že umožňuje uskladniť relatívne veľ-ké objemy energonosiča, teda v tomto prípadezemného plynu, za relatívne nízke ceny. Na ilu-stráciu, na Slovensku máme dnes k dispozíciiviac ako 3 miliardy m3 skladovacích kapacít podpovrchom zeme. Ak by sme chceli vytvoriť rov-nako veľký skladovací priestor na povrchu, mu-seli by sme vybudovať plynojem s priemerom 2 km a výškou 318 metrov alebo skonštruovaťvlak zložený z 88 miliónov železničných cister-nových vozňov, čo je samozrejme nereálne. Pod-zemným skladovaním plynu iba efektívne a zod-povedne využívame existujúce štruktúry, ktoréveľmi premyslene vytvorila príroda. Navyšetým, že tieto štruktúry aj pôvodne obsahovalizemný plyn a v niektorých častiach aj ropu, jeuž potvrdená ich primárna hermetickosť, to zna-mená, že uhľovodíky sa v nich môžu skladovaťbez rizika možného úniku.

Potrebuje mať firma, ktorá má prevádzkujezásobníky, nejaké špeciálne know-how?

Samozrejme. Proces výstavby a prevádzkypodzemných zásobníkov je náročný aj kvôli

tomu, že zásobník pod zemou nie je možné vi-dieť ani sa ho dotknúť, keďže sa nachádza v hĺbkeniekoľko sto až tisíc metrov pod zemou. Pretona získavanie informácií o tom, v akom stave zá-sobník je, ako sa plní či vyťažuje, či nie je naru-šená jeho integrita alebo ako by sme vedeli zlep-šiť jeho parametre, musíme využívať celý rad in-žinierskych a technických metód, čo si vyžadujeveľmi špecifické znalosti. A tu je dôležité pove-dať, že ľudí s potrebnými skúsenosťami a know-how z tejto oblasti má na Slovensku iba spoloč-nosť NAFTA.

Keby ste mali porovnať zásobníky na slovens-ku, prevádzkované spoločnosťou NaFTa, akésú ich hlavné výhody oproti zásobníkom v su-sedných krajinách?

Našou hlavnou výhodou je, že neprevádzku-jeme klasický zásobník, ale tzv. komplex zásob-níkov. Ide o systém vysoko výkonných poréz-nych zásobníkov, ktoré sú pospájané unikátnoupovrchovou technológiou, a zároveň napojenéna niekoľko sietí – na distribučnú, ktorá zabez-pečuje dodávky plynu pre slovenských zákazní-kov, ako aj na prepravnú sieť a v súlade s platnourakúskou legislatívou aj s priamym napojenímna virtuálny obchodný bod v Rakúsku (virtualtrading point). To nám umožňuje ponúknuť zá-kazníkom veľmi široké portfólio skladovacíchproduktov a možnosti rôznych preberacích aodovzdávacích bodov a ich kombinácie. Záro-veň, sme v blízkosti hraníc troch krajín a cez na-pojenia sa tak vieme dostať na trhy v celom re-gióne, napríklad aj do Nemecka či Talianska.Vieme teda obsluhovať celý stredoeurópsky prie-stor vďaka tomu, že máme veľké prepojovaciekapacity s prepravnou sústavou a vieme ich fle-xibilne riadiť. Druhý aspekt je ten, že NAFTAmá podstatnú časť štruktúr vysokej kvality, ktorévedia zabezpečiť dostatočný výkon, a tým aj prezákazníkov zaujímavé produkty. Zároveň, vďakadôkladnej znalosti našich štruktúr, na čo využí-vame prepracované modely, vieme veľmi dobrereagovať na potreby trhu, prispôsobovať sa jehopotrebám a prinášať inovácie aj na úseku obcho-du a marketingu. Preto výhodu zásobníkov vprevádzke NAFTY by som zhrnul takto: detailnéinžinierske know-how v spojení so štruktúrami,prepojeniami a inovatívnymi produktmi, a tovšetko podporené 24 hodín denne technickým aobchodným dispečingom.

Mnohí z nás majú ešte v živej pamäti plyno-vú krízu z roku 2009, keď sa vôbec prvý razv histórii úplne zastavili dodávky z Ruska.

akú úlohu zohrali vtedy zásobníky plynu? Na Slovensku zohrali zásobníky plynu rozho-

dujúcu úlohu, pretože počas približne desiatichdní prebiehalo zásobovanie slovenských odbe-rateľov iba zo zásobníkov na našom území. Ke-ďže došlo k poklesu dodávok na nulu a k uzat-voreniu prepravnej siete na vstupe/výstupe, kaž-dá krajina sa musela spoliehať iba na plyn, ktorýmala, alebo na solidaritu a dohodu s inými kra-jinami, v ktorých boli uskladnené zásoby. Podľaeurópskeho nariadenia by solidarita v tomto prí-pade mala fungovať skôr regionálne než úzkonárodne, keďže nie všade sú vhodné štruktúryna zásobníky. Ale počas celých tých kritickýchdesiatich dní prebiehalo zásobovanie plynu ibazo Slovenska, takže bez nich by to bolo dosť ťaž-ké a situácia sa mohla vyvinúť oveľa kritickejšie,ako sme toho boli svedkami napríklad v Bul-harsku a na Balkáne, kde plyn vôbec nebol a ľu-dia začínali skutočne mrznúť. Výhodou Sloven -ska je, že už viac ako 40 rokov má k dispozíciizásobníky, ktoré sú pevnou súčasťou plynáren-skej sústavy, a skúsených ľudí, ktorí ich vediariadiť a prevádzkovať.

Kde vidíte budúcnosť skladovania?Kým v minulosti sa zásobníky kontrahovali

najmä z dôvodu, že boli schopné zabezpečiť fle-xibilitu, dnes už vidíme, že s takouto ponukouprichádzajú aj operátori z iných častí plynáren-ského reťazca (prevádzkovatelia splyňovacíchterminálov, prepravnej siete, ako aj výrobcoviaplynu). To samozrejme ovplyvňuje aj dopyt pokapacitách v zásobníkoch, hoci flexibilitu v ta-komto rozsahu vie zabezpečiť iba zásobník. Tenje spomedzi iných nástrojov, ktoré sa používajúna zabezpečenie bezpečnosti dodávok, jedinečnýv tom, že jednak disponuje komoditou, teda ply-nom, ale disponuje tiež výkonmi, a to všetko nadanom území a v danom čase, kde je nedostatokplynu. Budúcnosť využitia zásobníka preto stálevidím najmä v zaisťovaní bezpečnosti dodávok,o čom sme sa presvedčili napríklad aj minulý rokpočas krátkodobého poklesu dodávok z Ruska.Samozrejme, zásobníky budú musieť tiež „zabo-jovať“ a ukázať, že sú porovnateľné a dokoncavýhodnejšie v porovnaní s ostatnými infraštruk-túrami. Možno očakávať, že budúcnosť bude ove-ľa dynamickejšia, ako sme svedkami dnes. Je tiežmožné, že dôjde k tomu, že trh so skladovacímikapacitami sa prečistí, a tí operátori, ktorí nie súschopní ponúkať služby flexibilne, pôjdu doútlmu. Na druhej strane, myslím si, že kvalitnézásobníky s veľmi dobrou flexibilitou a napoje-niami si svoje miesto na trhu upevnia.

Podzemné zásobníky – spoľahlivé a ekonomické nástroje na zaistenie

bezpečných dodávok plynu

Skladovanie zemného plynu v podzemných zásobníkoch je kľúčovou činnosťou spoločnosti NAFTA a. s. História tohto odvetvia siaha 40 rokov dozadu, pričom dôležitým impulzom rozvoja skladovania plynu na Slovensku bol

začiatok výstavby tranzitného plynovodu v roku 1971. Dnes sú podzemné zásobníky nielen dôležitým prvkomplynárenskej sústavy na zaistenie energetickej bezpečnosti Slovenska, ale zároveň efektívnym nástrojom podpory

obchodovania na plynárenskom trhu. O histórii a súčasnosti, ale aj možnostiach rozvoja tohto odvetvia hovorí riaditeľ divízie podzemných zásobníkov zemného plynu spoločnosti NAFTA a. s. Ing. Ladislav GORYL.

31

V tomto roku si pripomíname 100 rokov od za-čiatku ťažby ropy a zemného plynu na slovens-ku. Ktorý moment počas uplynulých sto rokovpodľa vás najviac zmenil toto odvetvie?

Veľmi dôležitým momentom bolo samozrejmeobjavenie prvého ložiska ťažkej ropy pri Gbeloch.Toto bolo v podstate impulzom na štart prieskumuložísk ropy a plynu aj v Rakúsku, Maďarsku a vďalších krajinách vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.Za ďalší zásadný moment považujem obdobie 50.rokov, keď sa vďaka budovaniu plynárenskej inf-raštruktúry začal intenzívnejšie využívať plyn,ktorý bol dovtedy iba vedľajším produktom ťažbyropy. A potom samozrejme, vývoj koncepcie kon-verzie doťažených ložísk na zásobníky plynu naprelome 60. a 70. rokov, ktorý vytvoril na Slo-vensku podmienky pre rozvoj jedného zaujíma-vého priemyselného odvetvia.

ak by ste mali povedať, v čom je dnes toto od-vetvie iné ako vo svojich začiatkoch?

Hlavný rozdiel je asi v tom, že naši predchod-covia pred sto rokmi vstupovali do úplne novej,neprebádanej oblasti a celý jej potenciál mali predsebou. To na začiatku samozrejme nevedeli. Po-stupne však, aj vďaka rozvíjajúcim sa metódamprieskumu, objavili významné ložiská vo Vieden-skej panve a na východnom Slovensku. Naša si-tuácia dnes je odlišná. Máme množstvo údajov askúseností z našich prieskumných oblastí, mámek dispozícii najmodernejšie metódy prieskumu a

V tomto roku uplynie presne 100 rokov od vtedy, čo bol vo Viedenskej panve na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorskaodvŕtaný prvý vrt a objavené prvé ložisko ropy. Za uplynulú storočnicu bolo na našom území vyťažených viac ako

25 miliárd m3 zemného plynu, 3,7 milióna ton ropy a takmer 0,4 milióna ton gazolínu. Podľa Ing. Jozefa LEVOČU,riaditeľa divízie prieskumu a ťažby NAFTA a. s., pri prieskumných a ťažobných činnostiach je dôležitý najmä zodpovednýprístup k existujúcim prírodným zdrojom a ich efektívne využitie. Pri príležitosti dôležitého míľnika v geologickej histórii

Slovenska sme s ním hovorili aj o tom, kde vidí perspektívu ďalšieho rozvoja tohto zaujímavého odvetvia.

Pri prieskume a ťažbe uhľovodíkovsa snažíme zodpovedne využívať to,

čo pred nami vytvorila príroda

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

technickú infraštruktúru. Zároveň však vieme, ževeľká väčšina ložísk v ľahko dostupných hĺbkachbola už nájdená, vyťažená a prípadne skonverto-vaná na zásobníky plynu. Od roku 2004 sme pretozvolili nový koncepčný prístup nielen k priesku-mu, ale aj k ťažbe, a začali sme so zhodnocovanímsúčasného potenciálu našich prieskumných ob-lastí.

Existuje ešte možnosť, že by sa na slovenskuobjavilo nejaké významné ložisko ropy aleboplynu?

Nemyslím si, že je ešte na Slovensku reálnenájsť skutočne veľké ložisko s objemom stoviekmiliónov metrov kubických plynu v tradičnýchoblastiach či v klasických hĺbkach. Kde ešte vi-dím priestor, je vo väčších hĺbkach predneogénuViedenskej panvy. Ale okrem toho, že ide o fi-nančne náročné aktivity, tu sa už pohybujeme ajna hranici našich súčasných technologickýchmožností. Ide o hĺbky väčšie ako štyri kilometre,kde je geologická stavba oveľa zložitejšia ako vneogénnej výplni tejto panvy.

Našou stratégiou je identifikovať ostávajúci prie-skumný potenciál našich licencií a sprístupniť zá-soby, ktoré je možné ekonomicky otvoriť a vyťažiť.Pomocou najmodernejších metodík znova poze-ráme na klasické neogénne projekty do 2 000 m,ale aj na už spomínaný predneogénny koncept čipotenciál nízko priepustných ložísk na východe.

aká je súčasná úroveň ťažby ropy a plynu naslovensku?

V posledných rokoch predstavuje ťažba plynuokolo 90 miliónov metrov kubických, ťažba ropyvrátane ťažby gazolínu sa pohybuje na úrovni 10až 15-tisíc ton ročne. Doťažovaním našich hlav-ných ložísk bude domáca produkcia postupne kle-sať. Prieskumnými aktivitami, ložiskovo-inžinier-skym riadením a efektívnou ťažbou sa tento po-kles snažíme spomaliť.

aký význam má dnes ešte domáca ťažba, keďnepredstavuje veľký podiel na vykrývaní ener-getických potrieb slovenska?

Dôvod je jednoduchý: naše ťažobné aktivity sústále profitabilné. Moji kolegovia na ťažobnýchstrediskách vedia efektívne využívať našu infra-štruktúru a zároveň vyťažiť ložiská do poslednéhomožného kubíka plynu či tony ropy, čo nie je jed-noduché, pretože fixné náklady v kombinácii soznižujúcou sa ťažbou sú veľkou výzvou. Vďaka na-stavenému reportingovému systému na každomstredisku na mesačnej báze vedia, ako hospodária,čo výrazne podporuje efektivitu a iniciatívu na stra-ne spotreby ale aj na strane dodávok, kde aj napriek

limitovaným možnostiam poskytujeme dennú fle-xibilitu pre našich zákazníkov. Takto vieme zvýšiťhodnotu našej produkcie pre zákazníka.

ako hodnotíte úspešnosť ťažobných a prie-skumných projektov?

Pri vyhodnocovaní úspešnosti používame via-cero kritérií. V prvom rade sa hodnotí prieskumnýúspech, to je štandard využívaný na celom svete.Tu sledujeme podiel úspešných vrtov na celko-vom počte vrtov. Naša úspešnosť v prieskume jeod roku 2004 55 %, čo je považované za veľmidobrý výsledok.

aká je úspešnosť NaFTY v týchto parame-troch oproti iným európskym spoločnostiam?

Minulý rok sme navŕtali 7 vrtov, z toho 5 boloposunutých do dlhodobého testovania, čiže mi-nulý rok možno označiť za veľmi úspešný. V roku2013 plánujeme odvŕtať 6 prieskumných vrtov navýchode aj západe Slovenska v hĺbkach do 1 500metrov. Podľa dostupných benchmarkov dosahujeNAFTA hlavne vďaka existujúcej infraštruktúreveľmi dobré výsledky aj v rámci európskeho po-rovnania. Čo je našou výhodou, je rozvinutá inf-raštruktúra ťažobných stredísk, takže pripojenienašich projektov je v porovnaní s inými krajinamijednoduchšie a lacnejšie. Často sa stane, že v blíz-kosti nového vrtu sa nachádza prípojka už vyťa-ženej sondy, ktorú vieme znova využiť na ťažbu,a tým sa celý proces cenovo zefektívňuje.

NaFTa zamýšľa využiť svoje know-how z ob-lasti prieskumno-ťažobných aktivít aj mimoúzemia slovenska. aký typ technológií a slu-žieb viete exportovať do zahraničia?

Čo sa týka prieskumu a ťažby, celkovým zá-merom je dlhodobá stabilizácia našej ťažby po-mocou projektov na Slovensku. Našou ambíciouje tiež využiť znalosti a skúsenosti získané na Slo-vensku v krajinách s podobnou geologickou stav-bou, prípadne na ložiskách, kde vieme implemen-tovať našu metodiku efektívnej ťažby. Ďalšia ob-lasť našich aktivít sa týka ložiskového inžinier-stva. Tu v rámci skupiny SPP ponúkame optima-lizáciu a rozvoj skladovacích kapacít. Máme vtejto oblasti veľa skúseností, keďže v NAFTE sanám za posledných 8 rokov podarilo zvýšiť skla-dovaciu kapacitu o 47 percent, z čoho prvých 300miliónov m3 sme získali lepším, efektívnejšímvyužitím existujúcich zásobníkov. Rovnakýmiočami sa snažíme pozerať aj na objekty našichklientov a navyše, v porovnaní s našou konkuren-ciou, my neponúkame iba model a hodnotiacusprávu s odporúčaniami, ale ponúkame aj imple-mentáciu navrhnutého riešenia.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

32

s akými zámermi ste vstupovali do sPP –distribúcia?

Náš vstup do skupiny SPP je historicky naj-väčšia investícia EPH. Do spoločnosti smevstúpili ako dlhodobý investor. Bola to prenás príležitosť, pri ktorej sme vnímali najmäprvok stability. Súčasnou stratégiou holdinguEPH je investovať predovšetkým do stabil-ných infraštruktúrnych spoločností. Vstup doSPP – distribúcia bol pre EPH možnosťouvstúpiť do spoločnosti, ktorá má veľmi kva-litnú infraštruktúru, má veľmi dobre zainves-tované aktíva a je stabilizovaná. Pri ďalšomrozvoji SPP – distribúcia chceme ťažiť právez jej stability. Budeme hľadať spôsoby ako ďa-lej zvyšovať distribuované objemy zemnéhoplynu. Neustále sa snažíme zvyšovať výkon-nosť nášho podnikania, vytvárať nové ob-chodné príležitosti a zároveň hľadáme syner-gie medzi našimi jednotlivými aktívami. V každej spoločnosti, do ktorej vstúpime, sana nákladovej časti snažíme odstrániť všetky

nedostatky a v príjmovej časti hľadáme po-tenciál na zvýšenie tržieb. Inak povedané, na-šou filozofiou je robiť veci „smart“, teda čonajviac efektívne, s čo najnižšími nákladmi.

aké je postavenie a úlohy sPP – distribúciana plynárenskom trhu na slovensku?

SPP – distribúcia distribuuje približne 98 % z celkového distribuovaného objemuplynu na Slovensku. Do vyše 1,5 milióna od-berných miest sme minulý rok rozdistribuo-vali viac ako 5 miliárd m³ zemného plynu.Zabezpečujeme prevádzku a údržbu takmer33-tisíc kilometrov plynovodov rôznych tla-kových úrovní. Málokto vie, že Slovensko jepo Holandsku druhá najplynofikovanejšiakrajina v Európe. Tieto fakty kladú na našeplecia aj množstvo zodpovednosti a úloh, kto-ré nám vyplývajú nielen z regulačného rámcaa energetického zákona. Vzhľadom na našuveľkosť by sme mali mať aj schopnosť prinášaťnové a lepšie riešenia. Byť silný je niekedy

výhodou, pretože v odvetví, v ktorom podni-káme, musíme byť pripravení na množstvo„nepredvídateľných okolností“, akými naprík-lad boli plynová kríza v roku 2009 a obrovsképovodne v roku 2010. Okrem zvyčajných po-vinností prevádzkovateľa distribučnej plyná-renskej siete, SPP – distribúcia zastrešuje šir-šie povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a spo-ľahlivosti dodávok. V zmysle platnej energe-tickej legislatívy zodpovedáme aj za zabez-pečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynupre odberateľov v domácnostiach, s cieľomriešiť prípadný stav núdze a predchádzať mu.V zmysle plynárenskej legislatívy sme si tútopovinnosť v minulom roku splnili v plnomrozsahu. Nesmieme zabudnúť ani na to, žeSPP – distribúcia zaisťuje aj prevádzku ná-rodnej vysokotlakovej siete, zodpovedajúcinárodný dispečing a proces vyvažovania sie-te. Naša spoločnosť funguje podľa výnimoč-ného modelu, ktorý je v Európe jedinečný, apreto je jednoznačne kľúčovým hráčom zo-hrávajúcim na slovenskom trhu s plynom sku-točne ústrednú a strategickú úlohu.

Vlastníctvo a prevádzkovanie takmer 33-tisíc kilometrov distribučnej siete asi kladieaj vysoké nároky na kvalitu riadenia, kon-trolu, údržbu a obnovu siete. akú investí-ciu do siete očakávate tento rok?

Bezpečnosť siete je pre nás absolútnou pri-oritou. V súčasnosti naše aktívne investíciesmerujú najmä do obnovy plynovodov na kon-ci životnosti. Minulý rok SPP – distribúcia in-vestovala do bezpečnosti a spoľahlivosti sietevyše 82 miliónov eur, tento rok plánujeme in-vestovať do rekonštrukcií, na údržbu a opravysiete ďalších približne 80 miliónov eur.

Zdôrazňujete, že sa zameriavate najmä nabezpečnosť siete. aké aktivity prebiehajúaktuálne v spoločnosti?

Cieľom všetkých našich aktivít je plynulézvyšovanie efektivity a zaistenie bezpečnostiprevádzky, optimalizácia investičných nákla-

Podpora paroplynu a kogenerácieje tou správnou cestou

k ďalšiemu rozvoju plynárenstva na Slovensku

V Slovenskom plynárenskom priemysle sa v januári tohto rokaudiala významná zmena. Vlastníkom 49 % podielu v SPP sa stala

česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding, a. s. (EPH),ktorá je významným hráčom v energetike v stredoeurópskom regióne.

V Českej republike je EPH najväčším dodávateľom tepla, druhým najväčším výrobcom elektrickejenergie a v Nemecku tretím najväčším producentom hnedého uhlia. EPH v súčasnosti zahŕňa už viac

ako 30 podnikov pôsobiacich v rôznych oblastiach energetiky a má v pláne aj ďalšie rozširovanie. SPP je pre EPH historicky najvýznamnejšou investíciou, zároveň je to aj najväčšia česká investícia

na Slovensku. Predseda predstavenstva spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., Ing. František ČUPR,v rozhovore pre Parlamentný kuriér hovorí nielen o zámeroch českého holdingu v spoločnosti,

ale aj o obrovských výhodách využívania nových technológií na báze zemného plynu.

33

vestičná náročnosť, čo vytvára závislosť OZEod štátnych dotácií, bez ktorých by neprežili.Dotačná politika štátu je však niečo, na čo sanedá spoliehať. Z hľadiska vplyvov na životnéprostredie nemožno obísť ani fakt, že biomasaalebo bioplyn oproti zemnému plynu produ-kujú väčšie množstvá oxidu uhličitého, čoznamená väčšiu environmentálnu záťaž. Zem-ný plyn však má oproti spomínaným palivámhneď niekoľko výhod. Spomedzi fosílnychpalív je to najekologickejšie palivo a vzhľa-dom na vysokú plynofikáciu Slovenska jeplyn ľahko dostupný pre všetkých. Ja sa pretoneobávam o budúcnosť zemného plynu. Plynje a zostane strategickou komoditou a ekono-micky najvýhodnejším palivom, ktoré je vy-soko komfortné pre všetkých jeho odberate-ľov. Budúcnosť zemného plynu jednoznačnespočíva v jeho ďalšom využití, pri budovaníkogenerácií a paroplynu. Ďalšou výhodou jejeho použitie v doprave. Autobusy poháňanézemným plynom (CNG) produkujú výraznemenej škodlivín ako autobusy s klasickýmpohonom. Použitie CNG teda znamená menejoxidov dusíka, menej oxidu uhličitého a me-nej karcinogénnych látok v ovzduší. Je to tedavýborné riešenie pre naše znečistené mestá.

ako vidíte budúcnosť sPP – distribúcia?Pre nás je najdôležitejšia bezpečnosť a spo-

ľahlivosť distribúcie zemného plynu. Musímezaistiť finančnú návratnosť investícií SPP –distribúcia tak, aby sme mohli stále investovaťdo siete a udržiavať ju v prevádzkyschopnomstave. Budeme aktívne hľadať nové príležitostina zvyšovanie objemov distribuovaného ply-nu. Väčšie využívanie spomínaných novýchtechnológií na báze zemného plynu je správ-ny trend, pretože je to ekonomické a najmäekologické. Za našou podporou týchto tech-nológií je naša motivácia využiť vysokú ply-nofikovanosť Slovenska, pomôcť životnémuprostrediu a predovšetkým presadzovať účin-nejšie a ekonomickejšie formy pri výrobe tep-la a elektrickej energie.

dov a zlepšenie zákaznícky orientovanéhoprístupu. Z hľadiska zabezpečenia efektivityprevádzky a údržby, si potrebujeme zabezpe-čiť predovšetkým dobrú identifikáciu potreb-ných rekonštrukcií siete. Preto sme minulýrok napríklad aktualizovali systém hodnote-nia technického stavu plynovodov pre mest -ské siete, tento rok v tomto projekte budemepokračovať v súvislosti s vysokotlakovýmiplynovodmi. Druhou oblasťou, ktorá vplývana bezpečnosť siete, je činnosť tretích strán,teda externé prostredie. Tretie strany sícemajú svoje povinnosti pri realizácii zemnýcha výkopových prác definované zákonom, mysa však často krát stretávame s ich zámernouignoráciou. Tretie strany svojou činnosťouspôsobujú až 95 % všetkých mimoriadnychudalostí na plynovodoch, ktoré sú spojené súnikmi plynu. To pre nás, ako pre prevádzko-vateľa siete, predstavuje obrovské riziko. Pre-to robíme preventívne kroky a snažíme sapredchádzať týmto rizikám.

Máte vyše 1,5 milióna odberných miest.Má slovensko vôbec ešte nejaký potenciálna rozvoj plynárenstva?

Každoročne pripojíme približne 10-tisícnových odberateľov. Potenciál na rozširovanieteda existuje najmä pri budovaní novýchobytných zón a v ich pripájaní k plynu. Skôrvšak pôjde o zahusťovanie už existujúcich sie-tí a nie o rozsiahle budovanie nových. Musí-me však hľadať aj nové príležitosti a spôsobyako pripojiť nových zákazníkov. Od roku2001, keď sa na Slovensku spotrebovalo re-kordných vyše 7,5 mld. m³ plynu, nám spo-treba plynu neustále klesá. V roku 2012 smedistribuovali už o tretinu menej plynu – 5,03mld. m³ plynu. Toto číslo pre nás znamená,že sme sa dostali na kritickú úroveň. Poklescelkovej spotreby zemného plynu spôsobilonajmä zatepľovanie budov a hospodárska krí-za. Musíme preto hľadať nové príležitosti, akozvýšiť objem distribuovaného množstva ply-nu, aby sme zabezpečili prostriedky potrebnépre neustálu údržbu a modernizáciu siete. Bu-dúcnosť jednoznačne vidíme vo výstavbemenších paroplynových cyklov a plynovýchkogenerácií ako náhrad za iné znečisťujúcedruhy palív. Napríklad malá plynová koge-nerácia je smart riešenie pre samosprávy apodnikateľov. Ide totiž o vysoko účinnú vý-robu elektriny a tepla, šetrí peniaze a životnéprostredie. Budovanie týchto zariadení jenová cesta, ako dosiahnuť zvýšenie distribuo-vaných objemov plynu a zároveň byť ekolo-gickí. Najmä o takýchto možnostiach rozvojavyužívania zemného plynu by sme sa radirozprávali aj s poslancami a predstaviteľmislovenskej vlády. Veríme, že v spoločnomdialógu nájdeme pre naše zámery podporuzákonodarcov.

V uplynulých rokoch sa liberalizácia trhus plynom výrazne rozvinula. aké sú vašeodhady, ako bude pokračovať vývoj v tejtooblasti?

Trend liberalizácie je veľmi dobre nastave-ný. Zákazník si už má z čoho vyberať, hocikonkurenčný boj v tejto oblasti je často spo-jený aj s rôznymi nekalými obchodníckymipraktikami. V súčasnosti SPP – distribúciaobsluhuje 22 dodávateľov plynu. Na našeslužby sme doteraz zo strany dodávateľov ne-

zaznamenali jedinú sťažnosť. Čo sa týka bu-dúceho vývoja v tejto oblasti, očakávamezmeny v počte dodávateľov. Tento rok smeboli svedkami historicky prvého pádu jedné-ho z alternatívnych dodávateľov plynu. Od-chod spoločnosti Vaša energia z trhu spôsobilproblém aj nám ako poskytovateľovi služiebpre dodávateľov. Voči spoločnosti Vaša ener-gia evidujeme nezaplatenú pohľadávku vovýš ke niekoľkých desiatok tisíc eur. Pád tohtododávateľa spôsobil isté problémy aj jeho zá-kazníkom. Domnievam sa preto, že koncovízákazníci budú čoraz viac brať do úvahy kva-litu služieb a stabilitu dodávateľa plynu. Aj vprípade dodávky energií platí, že najlacnejšínemusí automaticky znamenať aj najvýhod-nejší pre zákazníka.

V poslednom období sme zaznamenali dis -kusiu o fakturácii neoprávnených odberovzemného plynu cez plynomery s poškode-nou plombou. Mohli by ste vysvetliť, o čovlastne ide, aké škody v tejto súvislosti za-znamenávate?

Neoprávnené odbery sú pre nás dôležitoutémou. A to nielen preto, že sa podpisujú nastratách spoločnosti. Pri neoprávnenom od-bere plynu dochádza k zásahom do plynáren-ských zariadení cudzími a nespôsobilýmiosobami, čím je vážne ohrozená nielen bez-pečnosť dodávok zemného plynu v danej ob-lasti, ale najmä okolie čierneho odberateľa.Sme zodpovední za udržiavanie bezpečnostiprevádzkových zariadení a taktiež za bezpeč-nosť a spoľahlivosť dodávok zemného plynu.Proces riešenia prípadov neoprávnených od-berov je v SPP – distribúcia založený na dôs -lednom dodržiavaní platných právnych pred-pisov. Kladieme veľký dôraz najmä na indi-viduálne skúmanie riešených prípadov a nazabezpečenie spravodlivého výsledku, ktorýnepoškodí nevinných odberateľov. Vnímamecitlivosť problematiky neoprávnených odbe-rov, preto sme nad rámec požiadaviek zákonainterne zaviedli ďalšie kontrolné mechanizmys cieľom eliminovať subjektívne rozhodovanieo jednotlivých prípadoch a zamedziť tak vzni-ku pochybení vo vyhodnocovaní týchto prí-padov. V prípadoch, v ktorých znalec alebozástupca Slovenskej legálnej metrológie vy-sloví akúkoľvek nejednoznačnosť týkajúcu saporušenia zabezpečenia, je takýto prípad od-ložený a ďalej sa nerieši, nedochádza teda kfakturácii. Pred samotným vystavením faktú-ry prebieha aj analytické porovnávanie zmenyspotreby, ktoré má potvrdiť indikáciu ne-oprávneného odberu. Faktúry sa vystavujú ažpo tomto preverovaní. Navyše, aj po vystave-ní faktúry má odberateľ možnosť reklamácie.Každou reklamáciu sa dôsledne zaoberáme av prípade predloženia objektívnych faktov,ktoré nám neboli známe pri odhalení, resp.pri riešení prípadu, následne reklamáciuuznáme.

Distribuujete plyn, ale na scéne sú aj novézdroje energií, ktoré minimálne na prvýpohľad disponujú určitou výhodou – majúdotáciu štátu. Neohrozujú nové zdrojeenergií postavenie plynu? ako v tejto sú-vislosti vnímate budúcnosť ZP?

Ak hovoríme o obnoviteľných zdrojochenergie (OZE), akými sú napríklad bioplynalebo biomasa, ich nevýhodou je vysoká in-

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

34

E N E R G E T I C K é S P O L O č N O S T I

scenáre od shellu si postupne získavajúčoraz väčšiu pozornosť u vlád, akademikovaj predstaviteľov biznisu. aké kľúčové zá-very teda vyplývajú z aktuálnych scenárovvývoja?

Naše výhľady upozorňujú predovšetkýmna nutnosť globálne riešiť nedostatok zdrojova environmentálne záťaže. Svetové zdrojeenergie, vody a potravín sa dostávajú na svojelimity kvôli prudkému nárastu svetovej po-pulácie, ale tiež z dôvodu zvyšovania životnejúrovne miliónov ľudí v rozvojových kraji-nách. Zvyšujú sa globálne emisie zo sklení-kových plynov a zároveň rastie aj dopyt poenergii. Predpokladá sa, že pri súčasnom tem-pe bude svet za najbližších sedem rokovschopný vygenerovať taký dodatočný dopytpo energii, aký dnes zodpovedá súčasnej spo-trebe celého energetického systému Číny.Všetky tieto sily náš svet zásadne menia, apreto prijímanie dôležitých obchodných a po-litických rozhodnutí nikdy nebolo zložitejšie.Navyše, rozhodnutia prijaté dnes, budú maťhlboký vplyv na ekonomické, ekologické asociálne smerovanie v 21. storočí.

V čom sú aktuálne scenáre odlišné od va-šich predchádzajúcich?

V aktuálnych scenároch sa venujeme hlbšejanalýze ekonomických, spoločenských a po-litických síl, ktoré by v 21. storočí mohli zo-hrávať kľúčovú úlohu, a ich vplyvu na globál-ny energetický systém a životné prostredie.Zároveň sa pozeráme ďalej – pri energetic-kých scenároch do roku 2060, ale v oblastiklimatických zmien a obnoviteľných zdrojovenergie ide náš výhľad až do roku 2100. Mož-né scenáre vývoja sveta sa v našich analýzachrozdvojujú do dvoch základných výhľadov,ktoré sme nazvali „Mountains” (Pohoria) a„Oceans” (Oceány).

Môžete bližšie vysvetliť, čo charakterizujevývoj podľa scenára „Mountains”?

„Mountains” sú odrazom sveta relatívnejstability, v ktorom svetové vlády a multilate-rálne inštitúcie realizujú celý rad zásadnýchpolitických, finančných a ekonomických re-foriem. Vlády si v tomto scenári udržia svojuautoritu a stabilné politické prostredie imumožní implementovať pevné a ďalekosiahleopatrenia. Výsledkom istej inštitucionálnejrigidnosti je však ďalším sprievodným zna-kom tohto scenára spomalenie ekonomickéhorastu, a to najmä v období po roku 2020 a2030. Ekonomická kríza v rozvinutých eko-nomikách zrýchli presun geopolitického aekonomického vplyvu smerom na Východ aštáty na vzostupe si budú silnejšie uplatňovaťsvoje záujmy voči etablovaným mocnostiam.Po roku 2020 sa aj napriek pretrvávajúcemupnutiu medzi oboma krajinami v niektorýchoblastiach očakáva hlbšie rešpektovanie vzá-jomných záujmov medzi USA a Čínou. Dôj-de v podstate k vytvoreniu Paktu dvoch (G2),ktorý bude formovať celý geopolitický prie-stor. Zároveň to však umožní vytvorenie no-vej platformy pre medzinárodnú spoluprácua riešenie spoločných výziev, ako sú naprík-lad klimatické zmeny.

Čaká nás podľa scenára „Oceans” skôrmenej predvídateľná budúcnosť?

Áno, predpoklady v našom výhľade„Oceans” hovoria skôr o nestálom a prospe-rujúcom svete. Finančné turbulencie zo za-čiatku 21. storočia vytvoria priestor na ambi-ciózne politické, fiškálne a legislatívne refor-

my, pričom hnacou silou týchto zmien v mno-hých krajinách bude frustrovaná, ale stále sarozvíjajúca stredná vrstva. Všetky tieto zmenyby mali viesť k výraznému zotaveniu ekono-miky: medzinárodné trhy budú rásť a prospe-rovať a rôzne vrstvy spoločnosti naplno roz-vinú svoj produktívny potenciál. Úroveň HDPv jednotlivých krajinách bude v priemere vyš-šia ako v scenári „Mountains”. Ekonomickysa rozvíjajúce krajiny si po roku 2020 aj 2030udržia vysokú mieru rastu a ich úspech budestimulovať aj rozvinuté ekonomiky. Absolútnasila v podobe verejného tlaku však povedie kdramatickému obratu v pozícii vlád, ktoré sadostanú do slabšej pozície ako v scenári„Mountains”, čo bude limitovať ich schopnosťpresadiť efektívne politiky či riešenia.

Jednou z hlavných oblastí, ktorú scenáreshell riešia, je obmedzenosť zdrojov a en-vironmentálna záťaž. aká by mala byťsprávna odpoveď vlád a biznisu na totoúzke miesto?

Súčasťou oboch spomínaných výhľadov súsamozrejme pozitívne, ale aj znepokojujúcefaktory. Na dosiahnutie rovnováhy, ktorá in-klinuje viac k tým pozitívnym faktorom, mu-sia predstavitelia biznisu, vlád aj občianskejspoločnosti spolupracovať oveľa efektívnejšie.Namiesto prístupu „buď-alebo“ by si v mno-hých prípadoch mali skôr osvojiť prístup „aj-aj“, napríklad pripustením si, že v budúcnostibudeme potrebovať aj čistejšie fosílne palivá,aj intenzívnejšie zapojenie obnoviteľnýchzdrojov energie. Ak chceme v budúcnosti po-kryť stále rastúcu globálnu spotrebu energiea zároveň zachovať životné prostredie aj prebudúce generácie, využívanie čistejších fo-sílnych palív zohrá zásadnú úlohu. Jeden znašich výhľadov do budúcnosti hovorí o tom,že energia zo slnka sa v roku 2060 stane naj-významnejším zdrojom energie, pričom tátoanalýza predpokladá v najbližších desaťro-čiach zároveň aj nárast využívania uhlia, ktoréje dnes hlavným zdrojom emisií CO2. Naj-väčším príspevkom k zníženiu emisií CO2 vnasledujúcich 30 rokoch by mohlo byť nahra-denie uhlia zemným plynom, ktorého spaľo-vaním vzniká o polovicu menej emisií ako priuhlí.

Energetické scenáre od Shelludávajú budúcnosti jasnejšie kontúry

Nárast svetovej populácie, atakujúci 9 miliárd, a milióny ľudí, ktorí sa postupne dostanú cez hranicuchudoby, by mohli mať za následok nárast globálnej energetickej spotreby až o 80 % do roku 2050.Vyplýva to z nedávno publikovaných globálnych energetických scenárov koncernu Shell, ktorým sa

spoločnosť venuje od začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, s cieľom pomôcť ekonomickýma politickým lídrom prijímať lepšie rozhodnutia. O dosahoch a využití týchto scenárov v reálnom živote

sme hovorili s Jeremym BENTHAMOM, ktorý zastáva pozíciu Shell Vice President Global Business Environment, a zároveň je vedúcim tímu na prípravu energetických scenárov.

35

Do štruktúry fenoménu „bezpečnosť ener-getických zdrojov“ zahŕňame:• Fyzickú a objektovú bezpečnosť – ochrana

areálov, subareálov a objektov, na ktorýchsú rozmiestnené a v ktorých sú umiestnenékomponenty na výrobu a prenos elektrickejenergie vrátane bezpečnosti a ochrany úda-jov (napr. obchodné údaje o dodávateľoch,odberateľoch, meranie a regulácia, riadenietechnologického procesu a pod.).

• Bezpečnosť a ochrana kybernetického prie-storu – ochrana aktívnych a pasívnych prv -kov informačných a komunikačných systé-mov vrátane komunikačnej infraštruktúry,ktorá zabezpečuje predovšetkým procesymerania a regulácie technologických kom-ponentov.

• Technologická a iná bezpečnosť (environ-mentálna a pod.).Z hľadiska vnútornej štruktúry procesu vý-

roby a distribúcie elektrickej energie je pozor-nosť bezpečnosti zameraná najmä na:• prvky výroby elektrickej energie,• distribučné sústavy elektrickej energie,• systémy merania a regulácie,• systémy zabezpečenia technologickej bez-

pečnosti, • ochranu obchodných údajov.

S uvážením skutočnosti, že každý z kom-ponentov výroby a distribúcie elektrickejenergie materiálneho, alebo virtuálneho (pro-cesy) pôvodu, je umiestnený, alebo sa odo-hráva na určitom území, alebo v konkrétnompriestore materiálneho sveta, všetky typy bez-pečnosti elektroenergetických zdrojov sú ba-zálne závislé od fyzickej a objektovej bezpeč-nosti.

Energetické zdroje môžu byť ohrozené ko-naním najmä:• Naivných páchateľov s cieľom ekonomic-

kého obohatenia sa. Ide o zlodejov, ktorýchzáujmom môžu byť kovy, stavebný materiála pod. Nebezpečenstvo ich konania je naj-mä v nenulovej pravdepodobnosti, že v dô-sledku svojej neznalosti systémov, môžuspôsobiť tzv. domino efekt. Následkomzdanlivo drobnej krádeže môže dôjsť k váž-nemu ohrozeniu, prípadne k technickémukolapsu niektorého zo systémov, alebo pod-systémov energetickej sústavy.

• Sofistikovaný páchateľ, ktorý koná s určitouznalosťou systému a pomerne presne vyhra-neným motívom. Príkladom môže byť ko-nanie konkurencie, alebo napr. revanšistic-ky zameraný bývalý zamestnanec. Zdrojom

rizika sú aj páchatelia sabotáží a teroristic-kých činov.

• Významným zdrojom rizika z hľadiska fy-zickej a objektovej bezpečnosti sú aj fana-tici environmentálnych hnutí, ktorých pri-márnym motívom môže byť snaha o zvidi-teľnenie seba a svojich ideálov, ale aj psy-chotické osoby vo všeobecnosti s tzv. idio-synkratickými motívmi. Mechanizmus napadnutia prvku elektroe-

nergetickej sústavy môže byť založený na po-užití:• Hrubej sily (brutal force) – použitie de-

štrukčných účinkov vozidiel, výbušnín,príp. využitie energie, ktorá vznikne pro-stredníctvom technickej havárie a pod.

• Sofistikované útoky (kybernetické útoky,sociálne inžinierstvo, podvody, klamné ope-rácie, dezinformačné kampane a pod.).Priebeh napadnutia, z hľadiska fyzickej a

objektovej bezpečnosti, môže mať typickýcharakter technologickej havárie, ktorá všakprebieha s vysokou razanciou účinkov a s vy-sokou rýchlosťou súvisiacich dejov.

V súčasnosti sa ochrana elektroenergetic-kých zdrojov realizuje na základe aktivity ma-jiteľa zariadenia a na základe právnych noriemSlovenskej republiky. Ide najmä o ochranustrategických objektov obrannej infraštruktúrya na základe zákona č. 45/2011 Z. z. o kritic-kej infraštruktúre.

Úroveň ochrany je rozdielna. Tie elektroe-nergetické objekty, ktoré sú ochraňované nazáklade rozhodnutia majiteľa sú chránené pre-dovšetkým proti konaniu páchateľov s ekono-mickými motívmi (obohatenie sa) a čiastočneaj proti konaniu vyšších typov zločinnosti.

Zariadenia zaradené do systému strategic-kých objektov obrannej infraštruktúry sú chrá-nené podľa štátom schváleného štandardu. Vsúčasnosti však významne narastá problém voblasti zabezpečovania pravidelnej profylak-tickej činnosti, v údržbe týchto zariadení. Vdôsledku globálnej ekonomickej krízy, sú po-merne progresívne každoročne krátené finanč-né prostriedky na profylaktické činnosti a namodernizáciu dnes už dosť zastaraných zaria-dení zabezpečujúcich ochranu.

Proces ochrany kritickej infraštruktúry je vsúčasnosti na Slovensku v etape administrácieprocesu. Dôraz v uplynulom období bol po-ložený do oblasti spracovania analýz rizík abezpečnostných plánov. Fyzické opatrenia naochranu týchto objektov sa v podstate doterazešte nerealizovali. Príčinou je absencia celo-

štátne platného štandardu ochrany a vyčlene-nie finančných prostriedkov zo štátneho roz-počtu.

Problematika ochrany týchto objektov sa vposlednom období veľmi významne posúvado oblasti ochrany kybernetického priestoru.V štruktúre opatrení potrebných na vybalan-sovaný proces výroby a distribúcie elektrickejenergie sú podstatne lepšie zvládnuté činnostitechnologického charakteru výroby a distri-búcie, než procesy ochrany riadiacich a regu-lačných systémov.

Proces nárastu podielu informačných a ko-munikačných technológií sa zrýchľuje. Podielriadiacich a rozhodovacích procesov pomocouautomatov prudko narastá. Za dynamikou pro-cesu implementácie riadiacich systémov doenergetického prostredia však zaostávajú pro-cesy ochrany kybernetického priestoru. Exi-stuje celý rad príkladov, keď zlyhaním ochran-ných procesov v oblasti kybernetického prie-storu vznikli vážne problémy v zásobovaníelektrickou energiou, hrozby black outu a pod.

V súčasnosti je ako najdôležitejší problémľudstva vnímaná celosvetová globálna ekono-mická kríza. Je príčinou krátenia rozpočtovna programy vo všetkých oblastiach životaspoločnosti. Paradoxom však zostáva, že bez-pečnosť môže byť iba komplexná a dovedenádo dôsledkov. Akékoľvek aj najmenšie zaned-banie lebo zlyhanie, môže znamenať rozsiahleškody, utrpenie ľudí alebo aj straty životov.Ak nastane krízová situácia, ktorej dôsledkomsú straty na ľudských životoch, neexistuje me-chanizmus ospravedlnenia nedostatkom fi-nančných prostriedkov.

Doc. Ing. Jaroslav SIVÁK, CSc., MBA

Bezpečnosť elektro-energetických zdrojov

na Slovensku

Problematika energetickej bezpečnosti je kľúčovou otázkou zachovania trvalo udržateľného rozvoja vEurópe aj vo svete. Súčasťou energetickej bezpečnosti je samotná bezpečnosť energetických zdrojov,

prenosovej sústavy a s tým súvisiacich systémov a komponentov energetickej sústavy.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

36

Predpokladalo sa, že liberalizácia trhov senergiami povedie k nižším cenám, prav-depodobne sa predpoklady naplnili, vychá-dzam aj z posledného ohlásenia o zníženíceny elektriny...

Musím povedať, že posledné zníženie cienelektriny alebo vlastne stabilizácia cien v ob-dobí posledných troch rokov nebola plodomglobálnej stratégie liberalizácie trhov s ener-giami tak, ako si to predstavovala Európskaúnia. Na rozličných konferenčných fórach sipredstavitelia únie túto trpkú pravdu už aj pri-znali. Liberalizácia trhu a hlavne povinnýunbundling výrazne zvýšili náklady energe-tických subjektov na trhu, čo sa negatívnepremietlo do koncových cien energií, ktorénamiesto toho, aby klesali, stúpali. To, že vposlednom období nastal pokles cien elektri-ny a plynu možno preto pripísať predovšet-kým nechceným dopadom svetovej hospo-dárskej a finančnej krízy, ktorá zapríčinilaútlm výroby, a tým aj spotreby elektriny aplynu na svetových trhoch. Táto skutočnosťzasa viedla k zníženiu cien energií a surovínpotrebných na ich výrobu na medzinárodnýchtrhoch. Keďže ceny komodít predstavujú pri-bližne polovicu ceny koncovej, pozitívne sato prejavilo aj na koncových cenách elektrinya plynu.

Druhú polovicu ceny predstavujú sieťovépoplatky. Keby však tieto poplatky nebolisprávne regulované, ani pokles cien komodítna medzinárodných trhoch by nestačil na zní-ženie cien plynu a elektriny. Nám sa sieťovépoplatky darí regulovať so znižujúcim tren-dom. Aj posledné zníženia cien elektriny samohli udiať vďaka zníženiu poplatkov za pre-

nos elektriny a distribúciu elektriny, a to naj-mä do nich vstupujúcej tarify za prevádzko-vanie systému. Tlak na znižovanie sieťovýchpoplatkov zo strany úradu pokračuje. Jeho ná-strojom je používaná regulačná metóda „capprice“, ktorá stimuluje regulované subjekty kvyššej efektívnosti a znižovaniu strát. Kom-bináciou vonkajších faktorov a regulačnýchpostupov úradu sa tak dosahuje pokles cienenergií a môžem povedať, že sú vytvorenépredpoklady, aby aprílové zníženie cien elek-triny na Slovensku nebolo v tomto roku po-sledné.

Na jednej strane je konkurenčný boj do-dávateľov na národnom trhu, ale aj ďalšiefaktory, ktoré sa premietajú do výrobnejceny energie, aký vplyv majú na vývojcien?

Najzávažnejšími parametrami, ktoré vstu-pujú do koncových cien elektriny a plynu súceny komodít na svetových trhoch a výmennýkurz eura a dolára, pretože obchodné zmluvya finančné toky sa realizujú prevažne v ame-rických dolároch. Ďalším faktorom, ktorýovplyvňuje ceny elektriny sú cezhraničnétoky elektriny. Takzvaná zelená elektrina, kto-rá z veterných elektrární na severe Nemeckana juh Nemecka sa pre nedostatočnú preno-sovú kapacitu valí cez okolité štáty vrátaneSlovenska. Preťažuje našu prenosovú sústavua zvyšuje v nej straty a tak zvyšuje aj koncovúcenu elektriny. Eliminácia tohto negatívnehofenoménu je preto akútnou požiadavkou vočicelej Európskej únii.

Do koncových cien elektriny významne za-sahuje aj podpora obnoviteľných zdrojov elek-triny. Náklady výrobu elektriny z obnoviteľ-ných zdrojov sú súčasťou tarify za prevádzko-vanie systému, ktorú platí každý odberateľbez výnimky. V rokoch 2010 a 2011 nastal naSlovensku z dôvodu nedomyslene veľkorysejpodpore výstavby fotovoltických zdrojovprudký nárast inštalovaného výkonu fotovol-tiky zo 185 MW na 507 MW. Vtedy bolo po-trebné zmeniť legislatívu, čo sa však nestalonapriek upozorneniam regulačného úradu.Úrad je len výkonným orgánom a preto munezostávalo nič iné len tak, ako to ukladá zá-kon o podpore obnoviteľných zdrojov energií,zahrnúť náklady na výkup elektriny z obnovi-teľných zdrojov do tarify za prevádzkovaniesystému a tým aj do koncovej ceny elektriny.Od prijatia nového zákona o regulácii v sie-ťových odvetviach a zákona o energetike vseptembri 2012 má úrad už nové a prísnejšieprávomoci, čo sa okamžite aj ukázalo zníže-ním tarify za prevádzkovanie systému a týmaj koncovej elektriny v apríli tohto roku o 3 %. Úrad bude prostredníctvom stanovovaniadoplatkov za „zelenú“ elektrinu ďalej pôsobiť

Regulácia trhu je potrebná

Stav cien energetického trhu na Slovensku a ich regulácia je už niekoľko rokov v kompetencii ÚRSOa jeho predsedu Jozefa HOLJENČÍKA. Pre svoju prácu má odborník so skúsenosťami takmer vždy

väčšie možnosti porovnávania a zlepšovania výsledkov, ktoré často dokážu uspokojiť a na druhej straneje snaha ich čo najviac zlepšovať. Vie o tom svoje aj predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,

ktorý sa rozpráva s redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou.

Ukazovateľ/rok 2010 2011 2012

Počet odberateľov v domácnosti, ktorí zmenili dodávateľa 17 171 40 574 57 307

Počet odberateľov mimo domácnosti, ktorí zmenili dodávateľa 4 644 2 210 2 986

37

niky. To vôbec nie je pravda. Úrad určuje premalé podniky nie pevnú, ale maximálnu cenuelektriny. Znamená to, že každý dodávateľmôže zabojovať o svojho odberateľa a ponúk-nuť mu výhodnejšiu, nižšiu cenu. Stále pritom bude mať zaručenú úhradu oprávnenýchnákladov a primeraný zisk. Preto sa o nejakejujme dodávateľov nedá pri regulácii cien elek-triny pre malé podniky hovoriť. Možno po-vedať, že konkurencia je zaručená skôr regu-láciou ako v prípade voľnej tvorby cien natrhu v prostredí, v ktorom sa odberatelia ne-dokážu ešte stále kvalifikovane rozhodovať.

Dá sa povedať, že trh s energiami v sloven-skej republike sa dynamizuje?

V roku 2012 ponúkalo dodávku elektrinyviac ako tristo subjektov s platným povolenímna podnikanie v elektroenergetike, v rozsahudodávka elektriny , z toho dodávka elektrinypre odberateľov elektriny v domácnosti viacako 40 dodávateľov elektriny, Prejavom po-stupujúcej liberalizácie a dynamizácie trhu selektrinou je medziročný nárast počtu odbe-rateľov elektriny, ktorí zmenili dodávateľaelektriny (tabuľka).

Podobná je aj situácia v plynárenstve, vktorom zmenilo v roku 2010 dodávateľa 3 118odberateľov a v roku 2012 to bolo už 137 327odberateľov.

Slovenský trh s elektrinou je plne liberali-zovaný, otvorený pre všetkých účastníkovtrhu a má dostatočné prenosové kapacity.Zvyšujúca sa účasť v regionálnych trhoch,existujúci prebytok výroby elektriny v regió-ne a dostatočná cezhraničná výmena elektrinyspolu vytvárajú vysoko konkurenčné trhovéprostredie. Preto neexistujú žiadne prekážkypre voľnú výmenu elektriny nielen vo vnútrisystému, ale aj medzi okolitými krajinami.Dôkazom tejto skutočnosti je aj spojenie slo-venského, českého a maďarského trhu (tzv.market coupling). Takéto spájanie vytvárajednu cenovú zónu z oboch energetických

systémov, pretože trhy spolu vytvárajú dosta-točnú spotrebu a výrobu kombinovanú s do-statočnými prenosovými kapacitami na pre-nosových prepojeniach medzi systémami.

Rozvíja sa nielen konkurencia cien ale ajkonkurencia kvalitných služieb?

Podľa poznatkov a predpokladov úradu stá-le existuje priestor pre vstup nových dodáva-teľov elektriny na trh s elektrinou a plynom,ale je to podmienené nielen cenami, ale ajkvalitou služieb aké budú vedieť ponúknuť nazískanie svojich potenciálnych odberateľov.

Čo možno pripísať k pozitívnym výsled-kom v oblasti regulácie sieťových odvetví?

Úrad transformoval ciele, priority, rozsaha spôsoby vykonávania cenovej regulácie dosvojich vykonávacích predpisov. Tieto pred-pisy sú komponované a časovo vypracováva-né tak, aby mohli flexibilne reagovať na si-tuáciu na trhu s elektrinou a plynom, čo je vsieťových odvetviach, ktoré majú výsostnemonopolný charakter, nevyhnutné. Úrad pri-tom nerobí nič neobyčajné, len vo svojej le-gislatíve dôsledne uplatňuje európsku legi-slatívu o ochrane najzraniteľnejších skupínodberateľov a ustanovenia tretieho balíčka opráve na spravodlivé ceny pre všetkých účast-níkov trhu. Prijali sa opatrenia, ktoré zaru-čujú odberateľom bezpečnú a spoľahlivú do-dávku. Slovensko tak dokázalo efektívne im-plementovať štandardné postupy v ochranespotrebiteľov, ktoré sa uplatňujú aj v ostat-ných štátoch Európskej únie.

Ochrana spotrebiteľov nejde v žiadnom prí-pade na úkor výrobcov energií. Úrad zabez-pečil podnikateľom návratnosť ich investíciís primeraným ziskom a situácia ukazuje, žepodnikom v energetickom sektore sa vediedobre a že sú dostatočne ziskové. Ekonomic-ké výsledky potvrdzujú skutočnosť, že regu-lačný rámec a regulačné prostredie bolo v sle-dovanom období nastavené správne a vytvo-rilo vhodné podmienky na vznik transparent-ného a nediskriminačného trhoveho prostre-dia, v ktorom mali regulované subjekty do-statočný priestor na pokrytie svojich nákladova vytvorenie primeraného zisku.

tak, aby rozvoj obnoviteľných zdrojov energiímal rozumné hranice, ktoré Slovensku umož-nia splniť záväzok dosiahnutia 14 % celkovejspotreby elektriny z týchto zdrojov do roku2020 a to tak, že ceny elektriny nezhoršia so-ciálnu situáciu obyvateľstva.

Je úloha ÚRsO o dohľade a právomoci vý-znamná pre reguláciu rastu cien z pohľaduspotrebiteľov, aká je špecifická situáciaúpravy cien pre slovensko?

Nové zákony o energetike a regulácii v sie-ťových odvetviach predovšetkým transponujúdo slovenskej legislatívy ustanovenia tzv. tre-tieho energetického balíčka, ktorý zaviedolkategóriu zraniteľných odberateľov a výrazneposilnil práva odberateľov elektriny a plynu vzmluvnej oblasti, ustanovil možnosť bezplat-ne zmeniť dodávateľa elektrickej energie a ply-nu v priebehu troch týždňov, právo spotrebi-teľa dostať konečné vyúčtovanie do šiestichtýždňov po zmene dodávateľa, právo odbera-teľov na relevantné údaje o spotrebe elektrinya plynu, právo na informácie o spotrebiteľ-ských právach uvedené na faktúrach a webo-vých sídlach energetických podnikov a ďalšie.

Niektorí odborníci sa zamýšľajú nad prís -nou reguláciou trhu a následným zásahomdo konkurencie, aká je situácia s konku-rencieschopnosťou na slovensku, ako tovyzerá v EÚ?

Konkurencia na trhu s elektrinou a plynomsa dá len vítať. Ale roky 2008 a 2009 nás pre-svedčili, že „neviditeľná ruka trhu“ nevyriešivšetky problémy a hlavne nie v krajine, v kto-rej sa príjmy obyvateľstva pohybujú hlbokopod priemerom krajín bývalej sedemnástkyEÚ. Ponechať všetko len na trh by znamenalovystaviť väčšinu obyvateľstva Slovenska ne-bezpečiu, že elektrina sa stane pre ňu cenovonedostupná. Túto skutočnosť si uvedomilaaj Európska únia a na poznanie, že voľný trhnie je samospasiteľný a v sieťových odvet-viach nedokáže zabezpečiť stabilitu a spra-vodlivé ceny, reagovala vo svojom tzv. treťomenergetickom balíčku tým, že posilnila posta-venie a právomoci regulačných orgánov vosvojich členských krajinách.

Okrem iného prax priniesla poznanie o nut-nosti vrátiť sa k regulácii dodávky elektrinya plynu pre malé podniky so spotrebou elek-triny do 30 000 MWh a spotrebou plynu do100 000 MWh ročne, za čo je Slovensko kri-tizované. V roku 2012 dodávka elektriny premalé podniky už regulovaná nebola. Výsled-kom bol 10 až 20-percentný nárast ceny zadodávku elektriny. Hoci na rast ceny nebolobjektívny dôvod skoro všetci dodávatelia sana tomto zvýšení vzácne zhodovali. Výsled-kom deregulácie neboli nižšie, ale naopakvyššie ceny a náklady odberateľov a tým ajvyššie ceny pre zákazníkov malých podnikov.

To, že sa po ročnej prestávke od roku 2013obnovila regulácia pre túto skupinu odbera-teľov, nebude mať žiadny dopad na situáciuna trhu. Dodávatelia namietajú, že to narušísúťaž na poli dodávky elektriny pre malé pod-

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

38

Paradoxné na tom je, že ceny silovej elek-triny na burzách vytrvalo klesajú, a to z úrov-ne, ktorá sa v predkrízovom roku 2008 pohy-bovala niekde okolo 75 eur za megawattho-dinu, až na súčasných menej ako 40. Na vy-svetlenie je potrebné uviesť, že v každý účetza elektrinu zahŕňa cenu za silovú elektrinu,teda reálne odobranú elektrinu, cenu za di-stribúciu a cenu za ostatné tarify. Cena za si-lovú elektrinu je tvorená na trhu, cenu za di-stribúciu a ostatné tarify určuje Úrad pre re-guláciu sieťových odvetví (URSO). Voči cene

silovej elektriny preto nemal žiadne výradyani Brusel. Práve naopak, vďaka dobrej trans-pozícii liberalizačného balíčka EÚ si dnes od-beratelia na Slovensku môžu vyberať z via-cerých ponúk a na silovej elektrine ušetriť ne-malé čiastky. Firmy aj Brusel však vidia prob -lém vo výške regulovaných poplatkov, na-príklad tarify za prevádzkovanie systému čisieťových poplatkov. Tieto závery potvrdzujeporovnávacia štúdia Asociácie prenosovýchsústav (ENTSO), podľa ktorej sú slovenskétarify jedny z najvyšších v Európe.

Hoci si US Steel pod hrozbou odchodu vy-bojoval isté ústupky a zmeny v oblasti ener-getickej regulácie, ostatní odberatelia takéšťastie nemali a dnes nikto nevie, koľko ma-lých a stredných podnikateľov muselo kvôlivysokým cenám elektriny obmedziť výrobualebo zatvoriť prevádzku a prepúšťať. Neho-voriac o tom, že sa okamžite ozvali ostatníveľkí priemyselní odberatelia, ako ŽeleziarnePodbrezová, Slovalco a ďalší, ktorí by privítalirovnaký prístup vlády.

Štátne úrady si problém vysokých cien po-hadzujú ako horúci zemiak. Podľa vyjadreníministra hospodárstva Tomáša Malatinskéhopre TASR sú možnosti jeho rezortu obmedze-né, keďže „ministerstvo nie je priamo vyko-návateľom energetických činností a legisla-tívny rámec a opatrenia, ktoré môže rezorthospodárstva ovplyvniť, majú len strednodo-bý dosah“. Hovorca URSO Miroslav Luptákzas reagoval na kritiku suchou poznámkou„To, že sa Bruselu nepozdávajú distribučnétarify, ešte neznamená, že nie sú správne“, ig-norujúc fakt, že podstata problému nie v tom,čo hovorí Brusel, ale v zásadnom dopade re-gulačnej politiky na slovenskú ekonomiku ade facto škrtenie jej rastu. Pritom už pred dvo-ma rokmi hlasno upozorňoval na tento pro-blém aj Inštitút finančnej politiky ministerstvafinancií, ktorý za problém označil nielen ta-rifu za prevádzku systému, ale aj poplatky vsegmente distribúcie a prenosu. IFP predví-davo konštatoval, že „Nič nenasvedčuje tomu,

že by sa tieto náklady mali v najbližších ro-koch znižovať. Skôr naopak.“

USRO síce pre tento rok znížil výšku tarifyza prevádzku systému o 3,8 eura za mega-watthodinu, no v konečnom dôsledku ide ibao kozmetickú zmenu, keďže v porovnaní sostatnými krajinami ostávajú ceny aj naďalejvýrazne vyššie. Pritom spoliehať sa na ďalšípokles cien silovej elektriny už nie je možné.Dnes sú ceny elektriny na burzách na histo-rických minimách, čo spôsobuje, že všetci in-vestori v oblasti energetiky sú mimoriadnezdržanliví. Odstrašujúcim príkladom môžebyť nová paroplynová elektráreň v Malženi-ciach, ktorá dnes kvôli nízkym cenám elek-triny prakticky nevyrába a jej vlastník ozná-mil, že dokonca uvažuje o jej zakonzervovaní.

Jedinou zásadnejšou zmenou v energetikev blízkej budúcnosti tak bude iba dostavbatretieho a štvrtého bloku Mochoviec, po kto-rej sa Slovensko na dlhý čas stane význam-ným exportérom elektriny. Pokiaľ nenastanúnepredvídané komplikácie, kvôli ktorým bysa stavba mohla zastaviť, napríklad neschop-nosť akcionárov dohodnúť sa na novom roz-počte, Slovensko sa stane čistým exportéromuž od spustenia 3. bloku roku 2014. To vý-znamne vylepší celkovú obchodnú bilanciuSlovenska a štátnemu rozpočtu prinesie ne-malý príjem v podobe daní a dividend, neho-voriac o jej vplyve na zamestnanosť a ekono-miku Slovenska. Z pohľadu spotrebiteľov jepotešujúci najmä fakt, že na rozdiel od všet-kých obnoviteľných zdrojov, nie je cena elek-triny z jadra žiadnym spôsobom dotovaná aodberatelia za ňu platia iba trhové ceny.

Je preto najvyšší čas, aby sa v rámci dekla-rovanej prorastovej stratégie vláda konečnevážne zamyslela nad hospodárskou a energe-tickou stratégiou, intenzívnejšie hľadala re-zervy a možnosti úspor v oblasti regulova-ných poplatkov a čo najrýchlejšie prijala opat-renia, ktoré by priniesli reálnu, citeľnú zmenucien elektriny.

Marián Reisel

Dokedy si budeme problémvysokých cien za elektrinuna Slovensku pohadzovať

ako horúci zemiak?Slovenskí podnikatelia dlhodobo márne poukazujú na skutočnosť, že cena elektriny pre firmy

a priemyselných odberateľov patrí medzi najvyššie v Európe. Mnohým cena elektriny neúmerne zvyšujenáklady, strácajú schopnosť konkurovať zahraničným subjektom a vytvárať pracovné miesta. Vyššie cenynež u nás sú už len v krajinách ako Cyprus, Malta či Írsko, čo hovorí za všetko. Túto slovenskú zvláštnosť

si prednedávnom všimla dokonca aj Európska komisia, ktorá prostredníctvom Marlene HOLZNER,hovorkyne eurokomisára pre energetiku konštatovala, že vysoké ceny elektriny najmä pre priemyselných

producentov môžu byť bariérou pre konkurencieschopnosť firiem na Slovensku.

39

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

AKO SA šETRí SLNKOM

Šetriť sa dá všade. Vedia o tom v školách,v materských centrách a rovnako aj v zaria-deniach sociálnej starostlivosti. Prvé lastovič-ky, ktoré sa nebáli zapojiť do konceptu zni-žovania nákladov, vidia reálne úspory už poroku. Príkladom môže byť Diakonické sociál-ne centrum vo Zvolene. V tomto domove so-ciálnych služieb ohrievajú teplú vodu pomo-cou desiatich slnečných kolektorov. Denneslúži slnkom zohriata voda 40 klientom do-mova. Priemerná úspora predstavuje vyše 1 000 m3 zemného plynu ročne. Zo slnečnejenergie zariadenie pokrýva 47 % nárokov nazabezpečenie teplej úžitkovej vody. Centrumtak ušetrilo nemalé prostriedky, ktoré terazmôže investovať do zvyšovania pohodlia aspokojnosti svojich klientov.

žIVÁ ENERGIAPRE MATERSKé CENTRÁ

V rodinných centrách Medulienka v Levi-ciach a Ráčik v Bratislave môžu mamičky sdeťmi načerpať energiu v príjemnejšom pro-stredí. V Medulienke sa ľahšie dýcha vďakavýmene starých plynových gamatiek a vsta-vanému podlahovému vykurovaniu. Kúreniev herni a telocvični materského centra vytvo-rilo ideálne podmienky hlavne pre malých ná-vštevníkov, ktorí trávia veľa času hraním sana zemi. Celý koncept je doplnený o solárnysystém na ohrev vody. Materské centrum vy-

užíva mesačne priemerne 140 mamičiek sdeťmi.

Po náročnom boji o svoju existenciu a zá-sadnej rekonštrukcii sa dočkali otvorenia ro-dinného centra aj Račania. Investícia do prie-storov Ráčika priniesla výmenu sklených vý-kladov za nové okná a ďalšie energetickyúsporné riešenia. S podporou Živej energievznikol v renovovanom centre priestor pre zá-bavu, ale aj enviro-vzdelávanie. Ráčik posky-tuje deťom okrem priestoru na hranie s didak-

tickými hrami a pomôckami, aj rôzne envi-ro-kurzy, workshopy či diskusie.

POMÁHAME Už PIATY ROKS EKOLOGICKÝMI RIEšENIAMI

ZSE v spolupráci s Nadáciou Ekopolis po-mohla od roku 2009 približne 40 projektomv celkovej hodnote vyše 210 000 eur a tentorok v otvorenej grantovej súťaži prerozdelímedzi žiadateľov ďalších 90 000 eur.

Zelená nápadom aj úsporám

Čoraz častejšie sa dnes stretávame s výrazmi ako obnoviteľné zdroje energie, energetickáefektívnosť, klimatické zmeny a podobne. Či si to uvedomujeme alebo nie, podstata, ktorá sa

za pojmami skrýva, ponúka spoločnosti malú revolúciu. Uvažujeme nad ekologickou ajfinančnou hodnotou energií a hľadáme možnosti ako zmysluplne prispieť k tomu, aby sme žili

viac v súlade s naším životným prostredím. Fond Živá energia pri nadácii Ekopolis, ktorý založila ZSE, už päť rokov podporuje myšlienky s cieľom šetriť. Dnes z nich profituje

40 verejnoprospešných projektov v obciach a mestách prevažne na západnom Slovensku.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

40

Vývoj v energetike Nemecka, najsilnejšejekonomiky v EÚ a jednej z najstabilnejšíchvo svete, potvrdzuje, že OZE sú skutočnou aekonomicky efektívnou alternatívou oprotiklasickým energetickým zdrojom, ako je na-príklad uhlie a jadro. Kým však dotácie natieto klasické zdroje sú ukryté a znášajú ichdaňoví poplatníci, poplatky za OZE sú vyčí-slené na koncových faktúrach pre spotrebite-ľov. To vyvoláva celospoločenský odpor a vy-voláva dojem, že OZE nie sú riešením pre bu-dúcnosť. Opak je pravdou a dokazuje to aj prí-klad Nemecka, kde za jeden rok od odstave-nia časti atómových reaktorov množstvo elek-trickej energie vyrobenej z OZE narástlo o 42 %.

Impulzom pre prudký nárast OZE bolaskutočnosť, že po nukleárnej katastrofe v ja-ponskej Fukušime bolo v roku 2011, napriečcelým politickým spektrom a podporou ve-rejnosti prijaté rozhodnutie o uzatvorení všet-kých atómových elektrární do roku 2022.

Ešte v roku 2011 bolo odstavených z pre-vádzky 8 z celkových 17 atómových reakto-rov. Výpadok vo výrobe elektrickej energiebol prakticky v priebehu jedného roka plnenahradený OZE. Podiel OZE na nemeckomzásobovaní elektrickým prúdom v roku 2012bol 25 %. Pritom vietor mal 9 % podiel pricene 9 ct/ kWh a fotovoltika 4 % podiel pricene 18 ct/kWh, ale to sa ceny fotovoltiky odroku 2007 znížili na polovicu a ďalej rýchloklesajú.

V roku 2013 dosiahne zvýšenie ceny elek-trickej energie z titulu využívania OZE 5,3ct/kWh. To je pri priemernej cene 26 ct/kWhpribližne 20 %. Treba však zdôrazniť, že odzvýšenia ceny el. energie sú oslobodení veľkípriemyselní odberatelia z dôvodu zachovaniaich konkurenčnej schopnosti. Ak by sa zvý-šenie ceny z OZE rozdelilo rovnomerne navšetkých odberateľov, tak by to bolo iba 2,3ct/kWh. Podobne ako na Slovensku i v Ne-mecku energetické koncerny i vplyvné ener-getické loby strašia verejnosť s tým, že pre-

Prečo si Slovensko pri podpore OZE

neberie príklad z Nemecka?V Nemecku za rok množstvo elektrickej energie vyrobenej z OZE narástlo o 42%

Zákon o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE), ktorý nedávno schválila Národná rada SR,neuvažuje s masívnejšou podporou využívania slnečnej energie na výrobu energií a ani

jeho celková filozofia nezohľadňuje potrebu rozvíjania overených OZE. Zákon sa v podstateorientuje iba na biomasu, pričom príklad Nemecka ukazuje, že najefektívnejšia je podporakombinovaného využívania všetkých OZE. Píše o tom Milan NOVÁK, riaditeľ najväčšieho

domáceho výrobcu slnečných kolektorov THERMO/SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.

Grafické znázornenie potenciálu OZE, veľkosti predpokladaných zásob tradičnýchenergetických zdrojov a aktuálnej energetickej spotreby ľudstva.

41

1. Za dva roky klesla cena silovej el. ener-gie na burze o cca 20 €/MWh (Pražskái Lipská energ. burza) Zvýšenie ceny el.energie v dôsledku OZE v SR sa vyčísľu-je na 16 €/MWh.

2. Vplyv na tento pokles majú predovšet-kým OZE (vietor a PV), pretože odhliad-nuc od investičných nákladov vyrábajúv reálnom čase elektrinu s minimálnyminákladmi a tak neumožňujú na liberali-zovanom trhu drahším výrobcom ponú-kať energie za vyššie ceny.

3. Vďaka OZE v roku 2012 zaznamenali naParížskej energetickej burze počas 8 dnív celkovej dĺžke 25 hodín stav, keď sa dododáva veľké množstvo Ecoprúdu avzniká previs ponuky, pretože uhoľné ajadrové elektrárne nemôžu tak rýchloreagovať. V takom období pokiaľ niektoodoberá prúd, tak odpoludnia 22. ja-nuára dostal za jednu odobranú MWhešte aj príplatok 100,08 € k tomu. Sa-mozrejme netýka sa to malých a stred-ných odberateľov ale iba 197 na burzeregistrovaných obchodníkov s el. ener-giou a energetických koncernov.

4. Podľa nemeckých zdrojov, popri OZE jebrzdou ďalšieho zvyšovania cien energiehlavne zvyšovanie energetickej efektív-nosti. Napriek už uskutočnenému a ďal-šiemu plánovanému postupnému zatvá-raniu jadrových elektrární v Nemeckupodľa DIW (Deutschen Institut für Wirt-schaftsforschung) bude v roku 2030 veľ-koobchodná cena 6,5 centu za kWh. Pripracujúcich jadrových elektrárňach, alebez zvyšovania energetickej efektívnosti,by bola 7,0 centov/kWh.

5. Masovo-komunikačné prostriedky súplné informácií ako hospodárska krízanúti európske štáty včítane Slovenskaobmedzovať drahé OZE a vsádzať naosvedčené uhlie a jadro. Úplne bez po-všimnutia zostala správa, že Dánsko od1. 1. 2013 zakázalo inštaláciu olejovýcha plynových kotlov v novostavbách. Odroku 2016 zákaz inštalácie nových ole-jových kotlov aj v starých budovách, kdeje k dispozícii CZT alebo plyn. Zároveňsa uvoľnilo 42 miliónov DKK na finan-covanie prestavieb olejových a plyno-vých kotolní na obnoviteľné energie.

6. Slovensko sa zaoberá myšlienkou vý-stavby novej atómovej elektrárne. Jeotázne, či sa podarí nájsť na to nejakéhoinvestora. Ak áno, dá sa predpokladať,že v čase ukončenia jej výstavby buderýchlo rásť počet firiem aj domácností,ktoré si budú vyrábať energie vo vlastnejréžii na báze OZE. Už dnes je to tech-nicky možné, o 10 – 15 rokov to určitebude aj ekonomicky zaujímavé. Komu sapotom bude predávať drahá el. energiavyrobená v atómovej elektrárni?

chod z konvenčných na OZE sa nebude daťzaplatiť. Dá sa však preukázať, že z celkovéhozvýšenia ceny elektrickej energie o 10 ct/kWh,v období rokov 2000 až 2012, sú iba za jednutretinu zodpovedné OZE. Až dve tretiny zvý-šenia je z iných príčin, okrem iného aj v dô-sledku zvýšenia cien konvenčných energetic-kých zdrojov.

Faktom je, že v Nemecku v období od roku1970 do roku 2012 plynuli štátne dotácie prečierne uhlie vo výške 311 mld. €, pre jadro213 mld. € a pre hnedé uhlie 87 mld. €, tedaviac ako 600 mld. € pre konvenčné energe-tické zdroje. Výdaje štátu na podporu OZEza ten čas dosiahli iba 67 mld. €, čiže okolo10 % z celkových dotácií.

Podľa nemeckej spoločnosti pre slnečnúenergiu (DGS), v organizáciách s vysokoudennou spotrebou elektrickej energie bude fo-tovoltika v priebehu 2 – 3 rokov lacnejšia akonákup z verejnej siete. V rodinných domochs malými fotovoltickými systémami a aku-mulátormi sa to dá očakávať do 5 až 8 rokov.Niektoré scenáre vývoja využitia slnečnejenergie hovoria o možnosti dosiahnuť v roku2050 v Nemecku 200 GW inštalovaného vý-konu z fotovoltiky (v súčasnosti je to okolo30 GW) a 130 GW pri solárnom teple (súčas-nosť cca 11,5 GW). V takomto prípade už ne-bude dôležitá iba cena fotovoltickej elektric-kej energie, ale aj náklady na budovanie pre-nosových sietí a rezervných kapacít. Preno-sové siete boli v minulosti budované na pre-nos prúdu z elektrárne k spotrebiteľovi. Potomvšak prúd bude musieť tiecť často i opačne,čo bude klásť na siete nové technické požia-davky.

Je potrebné doplniť, že nielen fotovoltika,ale aj vietor sú často veľmi nestále, čo budevyžadovať akumuláciu a budovanie rezerv-ných kapacít. Už začiatkom budúceho rokaby mal byť odštartovaný nový dotačný pro-gram zvýhodnených úverov na akumulátoryvo výške 50 mil. €, s nízkym úrokom a ná-hradou časti istiny.

V Nemecku sa však vyvážene podporuje

aj výroba tepla z OZE. Podľa štatistiky vydalapriemerná nemecká domácnosť v roku 2009na kúrenie a prípravu teplej vody 911 €, pro-cesné teplo (varenie) 164 €, svietenie a ostat-né 393 €. Kúrenie a príprava teplej vody takpredstavovali 62 % výdavkov priemernej ne-meckej domácnosti na energie. S cieľom zvý-šiť záujem nemeckej verejnosti o obnoviteľnéteplo, zlepšili sa od 15. 8. 2012 dotačné pod-mienky pre solárne teplo, biomasu i tepelnéčerpadlá všeobecne a zvlášť pre technicky po-krokové riešenia. Ak si napr. dá nemecký zá-kazník nainštalovať na svojom rodinnomdome DUO systém od slovenského výrobcuTHERMO/SOLAR Žiar, spájajúceho inova-tívnym spôsobom ploché vákuové kolektorya tepelné čerpadlo, od štátu za najčastejšiepoužívanú zostavu dostane dotáciu 5 300 €.Inovatívnosť zostavy DUO Systém bola pre-ukázaná a nemeckými úradmi uznaná.

Podstatne väčšej podpory sa môžu tešiť ajsystémy centrálneho zásobovania teplom vy-užívajúce OZE. Pritom nejde iba o najdostup-nejšiu biomasu, ako je to občas na Slovensku,ale hlavne o slnečné kolektory a tepelné čer-padlá. V súčasnosti sme v Nemecku svedkamiobrovského experimentu stručne označenéhoako „Energiewende“, čo je prakticky realizá-cia udržateľného zásobovania energiou v sek-toroch elektrická energia, teplo a mobilita ato náhradou konvenčných za OZE pri súčas-nom zvyšovaní energetickej efektívnosti. Aksa to podarí a to nielen pre rôzne technicképroblémy ale hlavne pre odpor energetickýchmonopolov a silných energetických loby,bude to výhra nielen pre Nemcov samotných,ale ako pozitívny príklad i pre celý ostatnýsvet. Popri nesporných ekologických i eko-nomických výhodách ide o zmenu terajšiehocentrálneho zásobovania energiou prostred-níctvom energetických monopolov k decen-trálnemu, ktoré má v rukách sám občan. Idetu teda aj oslabenie politického vplyvu, mocia ziskov energetických monopolov, ide tu oväčšiu mieru nezávislosti, a teda v konečnomdôsledku o slobodnejšieho občana.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

42

aké vidíte reálne možnosti rozvoja medzi-národných obchodných vzťahov sR? akýmsmerom by sa malo slovensko pri realizáciisvojej zahranično-obchodnej politiky ube-rať?

Medzinárodný obchod je kľúčovou oblasťoupodieľajúcou sa na tvorbe slovenského HDP.Samotný vývoz tovaru a služieb sa v roku 2012podieľal na tvorbe HDP až 95,6 % a bol jedi-nou položkou, ktorá prispela k rastu HDP,ostatné zložky HDP dlhodobo vykazujú po-kles. Preto ak chceme udržať ekonomický rast,musíme ísť cestou rastu exportu aj za cenu zvy-šovania otvorenosti ekonomiky, a tým aj závi-slosti od ekonomických cyklov vonkajšiehoprostredia. Je všeobecne známe, že cca 85 %nášho exportu dlhodobo smeruje do krajín EÚ.V súčasnosti, keď krajiny EÚ zaznamenávajúekonomické prepady, resp. stagnáciu, dopytna ich trhoch po našich výrobkoch logicky kle-sá. Robíme však všetko pre to, aby sme exportviac orientovali do krajín s vyšším potenciá-lom rastu, čo sa nám už začína dariť. V roku2012 sa podiel nášho exportu do krajín EÚ zní-žil na 83,8 % a zvyšujeme vývoz do krajínmimo EÚ, napr. do Ruskej federácie (v r. 2012nárast o 26,5 %), USA (nárast o 30,5 %) aŠvajčiarska (nárast o 48,0 %).

Aj samotná EÚ v ostatnej čase identifiko-vala ako jeden z významných nástrojov rastuorientáciu na trhy tretích krajín, ktoré na roz-diel od krajín EÚ, majú v súčasnosti vyšší ras-tový potenciál. EÚ v dokumente „Príspevokobchodu k rastu a zamestnanosti“, prijatomEurópskou radou vo februári 2013, jasne de-finuje priority orientácie na trhy strategickýchpartnerov, ako aj na trhy partnerov v rámci su-sedských politík EÚ. Slovensko, ako krajina s

jednou z najotvorenejších ekonomík na svetetakúto spoločnú iniciatívu EÚ vysoko podpo-ruje.

Aktívne sme sa podieľali na príprave a spus-tení predbežného vykonávania Dohody o voľ-nom obchode s Južnou Kóreou a po 1,5 rokuexistencie dohody už registrujeme prvé vý-sledky, ktoré ukazujú jej priaznivý vplyv nahospodársky rast SR. Podporili sme aj začatierokovaní o dohode Japonskom a USA, ktorépodľa odhadov majú priniesť rast HDP EÚ mi-nimálne o 1 %, Slovensko má pri týchto do-hodách svoje zrejmé ofenzívne záujmy, najmäv oblasti zlepšenia prístupu na trh v sektorochautomobilov a elektrotechniky, kde očakáva-me odstránenie netarifných bariér obchodu.

Pre Slovensko je dôležité aj Východné part-nerstvo EÚ. Na východe bezprostredne suse-díme s Ukrajinou, ktorá predstavuje 50-milió-nový trh so sľubným potenciálom. Privítali bysme preto čo najrýchlejšie podpísanie a uplat-ňovanie Dohody o voľnom obchode s Ukraji-nou. Sme si vedomí, že podpísanie dohodyúzko súvisí s Asociačnou dohodou, ktorej pod-pis viazne na nedostatočnom pokroku v spo-ločenských reformách, ku ktorým sa Ukrajinazaviazala. Verím, že tieto prekážky sa podaríprekonať do konca tohto roka, keď budúce li-tovské predsedníctvo EÚ zorganizuje summitEÚ s krajinami Východného partnerstva voVilniuse.

ako hodnotíte obchodné vzťahy slovenskas krajinami V4?

Krajiny V4 sú hneď po Nemecku najväčšímiimportérmi slovenských výrobkov. V roku2012 sa podieľali 29,4 % na našom vývoze, ztoho najväčší podiel 14,3 % patril Českej re-publike, 8,1 % na Poľsko a 7,2 % na Maďarsko.Na našom dovoze sa tieto krajiny podieľali iba16,8 %, z toho 9,6 % Česká republika, 3,6 %Poľsko a 3,6 % Maďarsko. S uvedenými kra-jinami máme teda výrazne kladnú obchodnúbilanciu. Náš vývoz do krajín V4 má stúpajúcutendenciu (napr. do Poľska stúpol v r. 2012 ažo 22,6 %, do Maďarska o 11,5 % a do ČR o8,0 %), zatiaľ čo dovoz z týchto krajín s vý-nimkou ČR klesá (z Maďarska o 4,2 %, z Poľ-ska o 2,8 %). Aj toto je dôkazom zdravej orien-tácie nášho exportu, keď najvyšší nárast za-znamenal vývoz do Poľska, ktoré bolo najme-nej postihnuté hospodárskou krízou a dosahujerelatívne vysoký rast HDP. Obchodné vzťahys krajinami V4 budú preto pre vývoj nášho za-hraničného obchodu naďalej kľúčové.

aký vplyv má zahraničný obchod na znižo-vanie nezamestnanosti u nás? Pociťujetevplyv firiem z krajín V4 pri vytváraní no-vých pracovných miest?

Podľa analýz Európskej komisie každá 1 mi-

Rozvoj hospodárskych vzťahov

Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Pavol PAVLIS sa usiluje o udržanie, skvalitneniea rozšírenie hospodárskych vzťahov nielen s bezprostredne susediacimi štátmi, ale v rámci celého

medzinárodného spoločenstva. Dobrí obchodní partneri významne prispievajú k rozvojuhospodárstva na Slovensku. Viac v rozhovore redaktorky Parlamentného kuriéra Anny Komovej.

43

aký vývoj očakávate v oblasti automobilo-vého priemyslu v nasledujúcom období?Niektoré prognózy vravia o stagnácii, akoby sa tento fakt prejavil na ekonomike sR?

Prognózy o stagnácii sú odvodené predo-všetkým z posúdenia stavu dopytu po automo-biloch na európskom trhu, ktorý je pozname-naný šetrením na strane výdavkov domácností,aj firiem a verejného sektora. Pri úvahách orozvoji výroby dopravných prostriedkov v SRje však treba zohľadniť skutočnosť, že obchod-ná politika výrobcov, ktorí majú svoje pro-dukčné kapacity v SR, je komplexne riadenáz ich centrál, samozrejme zohľadňujúcich zni-žovanie odbytu na európskom trhu hľadanímmožností zvyšovania dodávok na trhoch roz-víjajúcich sa ekonomík. Celkovo sa potom tátostratégia javí byť úspešnou, pretože na podľapredbežných štatistických údajov za dva me-siace tohto roku možno konštatovať, že tržbyza vlastné výkony a tovar v odvetví výrobymotorových vozidiel medziročne vzrástli o11,3 %, tržby z predaja do zahraničia o 9 %,pričom podiel tržieb z predaja do zahraničiana celkových tržbách dosiahol hodnotu 77,5%, ktorá je o cca 1,6 p. b. nižšia, ako v porov-nateľnom období 2012. Z uvedeného vidieť, žesa posilňuje aj odbyt na vnútornom trhu SR.Z pohľadu budúceho vývoja je dôležité, ženové objednávky ku koncu druhého mesiacamedziročne vzrástli o 9 %, pričom nové ob-jednávky zo zahraničia tvoriace na celkovýchobjednávkach podiel 78,6 % vzrástli o 7,5 %.Na základe týchto údajov je pravdepodobnéočakávať, že odvetvie výroby motorových vo-zidiel nebude v najbližšom období stagnovať.

Vidíte priestor na perspektívne rozširovaniestrojárskeho priemyslu na slovensku?

Strojársky priemysel SR je tvorený sektormivýroby kovových konštrukcií, výroby strojovinde nezaradených a výroby dopravných pro-striedkov, v rámci ktorých dominuje výrobamotorových vozidiel. Ako z vyššie uvedenéhovidno, možno očakávať, že výroba motorovýchvozidiel si zachová svoje vedúce postavenie vrámci priemyselnej výroby, kde v súčasnostizabezpečuje 35,1 % tržieb za vlastné výkonya tovar, pričom tento podiel medziročne vzrás-tol o 3,2 p. b. Spolu s výrobou ostatných do-pravných prostriedkov, výrobou strojov indenezaradených a výrobou kovových konštrukciíteda zabezpečuje podiel 46,6 % na celkovýchtržbách priemyselnej výroby, takže môžemejednoznačne skonštatovať, že strojárstvo vpriemysle SR dominuje a bez jeho ďalšiehorozvoja nie je predstaviteľné, aby si priemy-selná výroba udržala svoju konkurenčnúschopnosť. Jeho ďalšie rozširovanie v zmysleudržania dynamickej rozvojovej trajektórie jepotrebné, pričom sa ako najperspektívnejšiejaví zvyšovanie podielu výroby strojov indenezaradených, ako diverzifikácia strojárskejvýroby.

ako vnímate postavenie IT sektora na slo-vensku? Plánujete kroky na jeho podporu?

IT sektor je typickým príkladom priamejkomercionalizácie poznatkov v oblasti služieb,ktorého výstupy sú smerované do všetkých ob-lastí hospodárstva aj pre domácnosti. Jeho roz-voj je podmienený rýchlou reakciou na spolo-čenské požiadavky a má tú výhodu, že v po-rovnaní s priemyselnou výrobou si nevyžaduje

vysoké objemy investičných prostriedkov. Vrámci Slovenska poznáme príklady spoločnos-tí, ktoré sa v tejto oblasti úspešne etablovalinielen na regionálnej úrovni, ale stali sa vý-znamnými hráčmi aj na svetovom trhu. Minis-terstvo hospodárstva SR v rámci svojej pôsob-nosti podporuje investície podľa zákona č.561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskor-ších predpisov. Práve posledná novela tohtozákona vytvorila priaznivé podmienky na in-vestovanie v oblasti technologických centiera centier strategických služieb, v rámci ktorýchje možnosť podpora investovania do oblasti ITsektora.

V rámci budúceho programovacieho obdo-bia sa počíta s využitím štrukturálnych fondovpre podporu v rámci Operačného programuIntegrovaná infraštruktúra (II) s investičnouprioritou Zlepšenie prístupu k informáciám akomunikačným technológiám a zlepšenie ichvyužívania a kvality. Riadiacim orgánom tohtoOP by malo byť Ministerstvo dopravy, výstav-by a regionálneho rozvoja SR.

slovensko má záujem o investície s vysokoupridanou hodnotou, ako chcete presvedčiťinvestorov, aby ich realizovali práve u nás?

Problematiku prílevu zahraničných investí-cií s vysokou pridanou hodnotou treba vnímaťv širšom kontexte. Slovensko v tomto smereznačne zaostáva za vyspelými krajinami zá-padnej Európy. Spomedzi 27 krajín EÚ je Slo-vensko z hľadiska inovačnej výkonnosti na 20mieste. Na zvýšenie inovačného potenciálu súdôležité úroveň školstva na všetkých úrov-niach, infraštruktúrne podmienky na vedu avýskum a legislatívny rámec. Ministerstvohospodárstva vie ovplyvniť najmä nastavenielegislatívy a v tejto oblasti sa realizujú nasle-dovné opatrenia:a) V spomínanej novele zákona o investičnej

pomoci sme pristúpili k zvýhodneniu uchá-dzačov o štátnu pomoc, ktorých cieľom jevybudovanie technologického centra zame-raného na výskum a vývoj.

b) Inovačné vouchery – podpora formou ne-návratného finančného príspevku z pro-striedkov štátneho rozpočtu, zameranej napodporu rozvoja inovačných aktivít malýcha stredných podnikov. Inovačné aktivitybudú orientované na inovácie produktov,technologických postupov, alebo služieb.

c) Podpora priemyselných klastrov – cieľompomoci je podporiť zvýšenie konkurencie-schopnosti členov priemyselných klastrovprostredníctvom zefektívnenia ich vzájom-nej spolupráce, ako aj posilnenie priemysel-ných klastrov v medzinárodnom meradle.

d) Podpora inovačných riešení smerom k pod-nikaniu – cieľom schémy je podpora pro-jektov zameraných na posilnenie technolo-gickej základne podnikateľskej sféry, pod-poru prenosu poznatkov z teórie do praxe atým podporovanie rozvoja jej konkurencie-schopnosti sektora malých a stredných pod-nikov.Navrhované opatrenia sú určené rovnako

pre nových, ako aj etablovaných investorov.Je v našom záujme spolupracovať s investormi,ktorí na Slovensku úspešne podnikajú a uva-žujú o rozšírení svojich aktivít aj v smere vý-skumu a vývoja.

liarda eur v náraste exportu prispieva k vytvo-reniu cca 15 000 nových pracovných miest.Ide o priemerné číslo a skutočný vplyv exportuna zamestnanosť závisí aj od produktivity prá-ce v kľúčových exportných odvetviach každejkrajiny. Keďže produktivita práce v SR eštestále nedosahuje priemer EÚ, odhadujem, žepríspevok exportu k rastu zamestnanosti v SRmôže byť ešte vyšší, ako to uvádza bruselskáanalýza. V roku 2012 nárast slovenského ex-portu v absolútnom vyjadrení predstavoval 6 mld. eur, čo znamená, že mohol vytvoriť cca90 000 nových pracovných miest. Samozrej-me, že k tomuto nárastu prispeli aj spoločnostiz krajín V4, ktoré sa u nás etablovali s proex-portne zameranou produkciou.

Čo prispelo k historicky najvyššiemu obje-mu zahraničného obchodu a zároveň naj-vyššiemu aktívnemu saldu obchodnej bilan-cie v histórii?

Ministerstvo hospodárstva SR v spoluprácis Ministerstvom zahraničných vecí a európ-skych záležitostí SR, Ministerstvom pôdohos-podárstva a rozvoja vidieka SR a Štatistickýmúradom SR vypracovalo v apríli materiál„Analytické vyhodnotenie výsledkov a tren-dov zahraničného obchodu SR v r. 2012“, kto-rý prerokuje vláda SR. Z materiálu vyplýva,že zo SR sa v roku 2012 vyviezol tovar v hod-note 62,8 mld. eur, čo znamená nárast v po-rovnaní s predchádzajúcim rokom o 10,7 %.Doviezol sa tovar v hodnote 59,2 mld. eur, čopredstavuje medziročný nárast o 6,2 %. Vzhľa-dom na rýchlejšie tempo rastu vývozu ako rasttempa dovozu vzrástlo aj aktívne saldo zahra-ničného obchodu na historicky najvyššiu úro-veň 3,6 mld. eur. K priaznivým výsledkom za-hraničného obchodu najviac prispel vývoztroch tradične najúspešnejších slovenských ko-modít, ktoré sa podieľajú až 55 % na celkovomslovenskom vývoze: motorové vozidlá (nárasto 22,2 %), elektrické stroje a prístroje (8,2 %)a stroje a zariadenia pre energetiku (11,1 %).

Myslíte si, že slovensko dokáže aj v nasle-dujúcom období dosahovať dynamiku rastuzahraničného obchodu z ostatných troch ro-kov?

Je potrebné uvedomiť si, že nosné odvetviaslovenského exportu, t. j. automobilový prie-mysel a elektrotechnický priemysel, už nie súpríliš ďaleko od dosiahnutia stropov svojich ka-pacitných možností. Ak sa nevykryštalizujú inéproexportne orientované odvetvia, napr. aj vsektore služieb, pravdepodobne nebude možnév horizonte do 3 rokov očakávať dvojcifernénárasty vývozu, ako to bolo v ostatných rokoch.No i udržanie doterajšej úrovne exportu, resp.akýkoľvek jeho nárast, budú úspechom a pri-spejú k rastu HDP. V dlhodobejšom horizontecca 5 rokov možno očakávať priaznivý účinokotvorenia nových trhov na základe nových do-hôd o voľnom obchode. V súčasnosti prebie-hajú rokovania o dohodách o voľnom obchodemedzi EÚ a 12 krajinami a začínajú sa už spo-mínané rokovania s Japonskom a USA. Iba tie-to dohody by mohli priniesť pre EÚ zvýšenímHDP o cca 2 % a vytvorením cca 2 mil. novýchpracovných miest na spoločnom trhu. Podľanašich odhadov by tieto dohody mohli zvýšiťslovenský export o cca 500 mil. eur a prispieťk tvorbe HDP o cca 0,4 – 0,7 %.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

44

bratislavská teplárenská, a. s., je najväčšia tep -láreň v bratislave, ktorá vyrába teplo kombino-vaným spôsobom. Môžete nám o tom povedaťniečo viac?

V rámci svojho core bussinesu sa snažíme o do-siahnutie čo najefektívnejšieho spôsobu výroby tep-la a teplej vody a dodržania všetkých požiadaviekkladených na spoločnosť z environmentálneho as-pektu. Pretože naša spoločnosť je geograficky si-tuovaná v meste Bratislava, jedinou palivovou zlož-kou, ktorá za daných okolností prichádza do úvahy,je zemný plyn. Aby sme túto zložku využili čo na-jefektívnejšie, vyrábame teplo aj elektrickú energiukombinovaným spôsobom, čo znamená výrobu tep-la, pri ktorom sa súčasne vyrába elektrická energia(KVET). V našich podmienkach ide o klasický typparnej teplárne vybavenej parnými kotlami a par-nými protitlakovými turbínami. Vyrobená elektric-ká energia je dodávaná do elektrizačnej sústavy ateplo dodávame tepelnými rozvodmi svojim odbe-rateľom tepla, či už sú to bytové domy, polyfunkčnéobjekty, štátne inštitúcie, školské a zdravotnícke za-riadenia alebo priemyselné objekty.

Mohli by ste stručne načrtnúť technológiu tejtokombinovanej výroby tepla a elektrickej ener-gie?

Teplonosným médiom v našich podmienkach jehorúca voda. Energia paliva uvoľnená v spaľovacomprocese prebiehajúcom v kotlovom zariadení jeodovzdaná privedenej napájacej vode, z ktorej v ko-tlovom zariadení vznikne para s vysokým tlakom ateplotou, a tá je potrubným systémom privedená doprotitlakovej turbíny, kde expanduje – odovzdá svo-

ju energiu a roztočí turbínu spojenú s elektrickýmgenerátorom. Elektrická energia vyrobená v gene-rátore je vyvedená do elektrizačnej sústavy. Para poexpanzii je z protitlaku turbíny potrubným systé-mom odvádzaná na ďalšie technologické účely, resp.prúdi do výmenníka, kde odovzdáva tepelnú energiuvode a vzniká tak teplonosné médium horúca voda.Určitou nevýhodou týchto systémov, v porovnaní skogeneračným spôsobom výroby na báze spaľova-cích motorov, je pomalší a časovo náročnejší nábehprevádzky z dôvodov postupného nábehu kotlovéhozariadenia, parného potrubného systému a parnéhoturbosústrojenstva.

Výhodou, ktorú prináša kombinovaná výrobaelektrickej energie a tepla, je výrazná úspora pri-márneho paliva v porovnaní so spôsobom oddelenejvýroby elektriny v kondenzačných elektrárňach atepla v centrálnych výhrevniach.

Ďalším vysoko efektívnym spôsobom spoločnejvýroby tepla a elektrickej energie je výroba pro-stredníctvom kogeneračných jednotiek (KGJ). Vpraxi sa najviac uplatňujú KGJ s inštalovaným vý-konom do 1 MW a viac. Ide o modernú technológiu,ktorá vzhľadom na rastúce ceny energií nachádzačoraz väčšie uplatnenie na trhu s energiami. Jej zá-kladná výhoda spočíva v technologickom postupe.Ten umožňuje súčasnú výrobu tepla a elektrickejenergie v jednom zariadení. Ide o plynový spaľovacímotor, ktorý poháňa generátor a ten vyrába elek-trickú energiu. Chladením motora, oleja a spalín sazískava teplo. Týmto spôsobom sa dosahuje 35 –45 % úspora vstupného paliva, čím sa znižuje aj vý-sledná cena za elektrickú energiu a teplo. Osobnevidím v tejto technológii a spôsobe výroby energieveľký potenciál a budúcnosť teplárenských spoloč-ností.

Druhou témou nášho rozhovoru je Dispečerskériadenie v baT, a. s. ...

Dispečerské riadenie je takpovediac srdcom te-plárne. Spoločnosť Bratislavská teplárenská, a. s.,v posledných rokoch vynaložila nemalé úsilie a fi-nančné prostriedky na jeho modernizáciu. V súčas-nosti sa môžeme pochváliť, že máme jedno z naj-modernejších teplárenských dispečerských centier.Disponujeme softvérom, ktorý slúži našim dispe-

čerom a technikom poruchovej služby na riadeniesústavy centralizovaného zásobovania teplom(CZT) a operatívne odstraňovanie poruchových sta-vov na viac ako 100 000 metrov horúcovodnýchrozvodov a viac ako 500 OST (Odovzdávacia sta-nica tepla). Prednosťou je schopnosť identifikovaťa odstrániť poruchy v dodávke tepla skôr, ako sa ne-kvalitná dodávka prejaví u zákazníka.

Dispečeri využívajú programové vybavenie slú-žiace na monitorovanie a prenos potrebných základ-ných parametrov zo zdrojov tepla na dispečing.Rovnako sú prenášané a sledované aj údaje o rele-vantných parametroch médií a prevádzke jednotli-vých odovzdávacích staníc tepla (OST). Modernýmonitorovací systém umožňuje aj archiváciu a zo-brazenie trendov snímaných hodnôt na OST naspätnú identifikáciu príčiny vzniku poruchy a po-núka možnosť vytvárať prehľad nameraných hodnôtz meračov spotreby tepla.

Za veľký prínos považujem vybudovanie geogra-fického informačného systému (GIS). Ide o využi-teľnosť digitálnych máp horúcovodných rozvodovv sústavách CZT, lokalizáciu OST, evidenciu ne-hnuteľného majetku a technických prostriedkov. Vý-povednú hodnotu zvyšuje aj prevádzkovanie Digi-tálnej účelovej mapy Bratislavy. Obsahom je zobra-zenie pôdorysov budov, uličných pásov, násypov,ciest a inžinierskych sietí. Pracovníci dispečingu unás pracujú v nepretržitej prevádzke a 24 hodín den-ne zabezpečujú riadenie teplární a OST v súlade sozmluvami a klimatickými podmienkami.

Finálny stav riadenia CZT v Bratislavskej teplá-renskej, a. s., je stav, ktorý po zmapovaní a zavedenído interného informačného systému všetkých te-pelných rozvodov, OST a OOST bude možné riadiťsústavu on-line na základe klimatických podmie-nok, podmienok v tepelných sieťach, v staniciachtepla a aktuálneho stavu u konečného odberateľa prinepretržitej kontrole parametrov (teploty, tlaky, di-ferenčné tlaky atď.) po diaľkový elektronický od-počet spotreby tepla pre ÚK a ohrev TÚV.

V súčasnosti Bratislavská teplárenská má vovlastníctve 332 odovzdávacích staníc a ich pripo-jenie na dispečing je 100 %. Preto sa môžu všetcinaši zákazníci spoľahnúť na plynulý dohľad techno-lógií nad dodávkami tepla aj v čase najtuhšej zimy.

Efektívna a ekologická výrobatepla a elektrickej energie

Spoločnosť Bratislavská teplárenská, a. s. (BAT, a. s.) sa dlhodobo radí medzi strategické teplárenskéspoločnosti na Slovensku v rozsahu poskytovania svojich služieb, množstva dodávok tepla, ako aj

v kvalite dodávaných služieb. S predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnostiBratislavská teplárenská, a. s., Ing. Vladimírom RAČEKOM sme sa porozprávali na dve teplárenské

témy: Kombinovaná výroba tepla a elektriny a Dispečerské riadenia v BAT, a. s.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Dispečerské centrum Bratislavskej teplárenskej, a. s., zabezpečuje:• rovnováhu medzi spotrebou tepla a výrobou v závislosti od vonkajších klimatických podmienok• riadenie plynulej dodávky tepla odberateľom pri dodržaní dohodnutých zmluvných parametrov• optimálne riadenie prevádzky zdrojov pri využívaní kombinovanej výroby elektriny a tepla• riadenie výroby regulačnej elektrickej energie pre potreby Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy• riadenie a prevádzkovanie odovzdávacích staníc tepla a identifikácia poruchových stavov, ktorých odstránenie

zabezpečuje cez poruchovú službu 24 hodín denne• komunikáciu s prevádzkovateľmi, správcovskými spoločnosťami a konečnými odberateľmi na zabezpečenie

ich požiadaviek mimo dohodnutých pravidiel

45

Teplárne na slovensku stoja dnes pred váž-nou úlohou splniť prísne podmienky smer-nice EÚ o priemyselných emisiách a s týmsúvisiace emisné limity. Vyžaduje to však veľ-ké investície do ekologizácie teplární. akústratégiu ste zvolili v Martinskej tepláren-skej, a. s., ako s odstupom času hodnotíteprvú etapu ekologizácie a aký je jej prínospre vašu spoločnosť?

Prvú etapu ekologizácie sme uskutočnili eštev roku 2009. V súčasnosti prevádzkujeme tzv.„zelený blok“ už štvrtý rok a jednoznačne mô-žem potvrdiť, že všetky pozitíva, ktoré sme odtejto investície očakávali, boli do bodky naplnené.

Prevádzkou zeleného bloku ušetríme ročne50-tisíc ton CO2, čím momentálne zlacňujemecenu tepla minimálne o dokúpenie povoleniek.Nevyčísliteľnú hodnotu má prevádzka hlavnena kvalitu životného prostredia. Znížili sme spo-trebu uhlia zo 150-tisíc ton na súčasných 90-ti-síc ton, čo významne znížilo aj produkciu po-pola. Popri týchto spomínaných benefitoch smenavyše prispeli k splneniu záväzku SR voči EÚna zvýšení podielu obnoviteľných zdrojov privýrobe elektriny. Spomedzi teplárenských spo-ločností vo vlastníctve FNM to bola najvýraz-nejšia investícia do technológie na spaľovaniebiomasy, ktorá spĺňala prísne kritériá EÚ z po-hľadu pripravenosti na budúcu legislatívu.

Ďalšia etapa ekologizácie teplárne sa bude

týkať hlavne zostávajúcej uhoľnej prevádzky.Musím povedať, že dnes máme vybudovaný je-den z najmodernejších systémov palivovéhohospodárstva na biomasu, čo nám umožňujeveľmi jednoduchým spôsobom rozšíriť dodávkybiomasy aj pre prípadný budúci nový zdroj. Abysme však zostali s cenou tepla konkurencie-schopní voči plynu, nechceme, aby náklady naekológiu mali veľký vplyv na cenu tepla. Vzhľa-dom na to, že naše technologické zariadenia eštenie sú odpísané, využijeme možnosť posunúťtermín zosúladenia emisných limitov s požia-davkami smernice do 31. 12. 2022. Túto mož-nosť smernica dáva pre miestne teplárne za pred-pokladu inštalovaného príkonu do 200 MW.Túto podmienku do 31. 12. 2015 splníme.

Možné varianty riešení, ktoré prichádzajú doúvahy, sú v súčasnosti predmetom hlbších analýzz pohľadu komplexnosti budúcej prevádzky a sa-mozrejme účinku na budúcu prevádzku. V snaheodbúrať používanie fosílnych palív zrejme zvý-šime podiel spaľovania drevnej štiepky z dneš-ného podielu 30 % až na 50 %. Na základe našichskúsenosti s prevádzkou zeleného bloku vychá-dza toto riešenie ako veľmi reálne a zrejme tobude ďalší čiastkový krok k ekologizácii teplárne.

Od roku 2009 som členom pracovnej skupinypre riešenie problematiky biomasy na Minister-stve pôdohospodárstva, kde analyzujeme aktu-álny vývoj a trendy v obnoviteľných zdrojochaj z pohľadu energetickej legislatívy. Najviacvšak rezonuje otázka disponibility zdrojov a sa-mozrejme spôsoby podpory jednotlivých dru-hov OZE. Trh s biomasou sa stal v relatívnekrátkom čase dynamicky sa rozvíjajúcim odvet-vím, ktoré zamestnáva čoraz väčší počet ľudí.

ako sa všetky vaše investície a aktivity pre-mietli do výsledkov Martinskej teplárenskejza minulý rok? ako ste sa popasovali s krí-zou?

Tržby z predaja vlastných výrobkov a služiebdosiahli úroveň 24 655 tis €, čo predstavuje ná-rast oproti rovnakému obdobiu minulého rokao 10,29 %. Zvýšenie bolo dosiahnuté vyššouvýrobou tepla, ako aj elektrickej energie. O17,42 % sa zvýšila aj pridaná hodnota, na úro-veň 8 992 tis. €, čo je výsledkom opatrení nadosiahnutie vyššej energetickej efektívnosti. Pozúčtovaní dani z príjmov z bežnej činnosti (od-ložená a splatná daň) je výsledkom hospodáre-nia za hodnotené účtovné obdobie po zdanenízisk 63 993 €, pričom v roku 2011 dosiahla spo-ločnosť stratu až 425,9 tis €.

Čo sa týka krízy – jej prvú vlnu sme zaregis-trovali hneď v roku 2009 po islandskej bankovejkríze v podobe zastavenia niektorých projektovzo strany našich klientov či dokonca odchoduzahraničných majiteľov z nášho zásobovaciehoteritória. Všetci výrobcovia energií to vnímajúveľmi citlivo, pretože dnes všetci vieme, akýtvrdý boj je o každého zákazníka.

akým smerom chcete, aby sa rozvíjala čin-nosť Martinskej teplárenskej? Lebo byť dob-rým nestačí. Treba byť stále lepším ...

Ako som už spomenul, smerovanie nielenMartinskej teplárenskej, a. s., v budúcnosti budeurčovať hlavne legislatíva a regulácia trhu senergiami. Jednou z priorít a cieľov rozvoja na-šej spoločnosti je postupné zavádzanie moder-ných technológií, zvyšovanie energetickej efek-tívnosti v nadväznosti na dlhodobú koncepciua stratégiu. Perspektívne treba uvažovať aj o ap-likácii takých moderných technológií, ktoré do-kážu spáliť palivo z vytriedeného odpadu v kom-binácii s inými palivovými zložkami. Už dnessú tieto technológie na vysokej úrovni a celos-poločenská potreba ich aplikácie je viac než ne-vyhnutná. Treba si zároveň uvedomiť jeden pod-statný fakt, že teplárenské spoločnosti sú pred-určené na využívanie takýchto technológií, pre-tože majú vyvedený tepelný výkon do sústavycentrálneho zásobovania tepla. Dnes ani pravid-lá EÚ nedovoľujú bez ďalšieho využívania teplaprevádzkovať zariadenia na termické zhodno-covanie odpadov. Na to, aby sme mohli tietotechnológie zaviesť aj u nás, treba vytvoriť vhod-né legislatívne prostredie a tým čiastočne splatiťekologický dlh našim deťom. Nikto z nás predsanechce, aby po nás zdedili haldy odpadov za-hrabaných v zemi.

Cestou k stabilite jezavádzanie nových technológií

Novodobá história teplárenskej výroby v Martine je spojená so zrušením štátneho podniku SSE Žilina, pod ktorý martinská tepláreň patrila. Transformácia na akciovú spoločnosť sa uskutočnila k 1. januáru 2002.Novozaložená spoločnosť Martinská teplárenská, a. s., pokračuje vo výrobe a rozvode tepla a elektriny. V roku

2010 bola uvedená do prevádzky po rekonštrukcií hnedouhoľného kotla K4 jedna z najmodernejších fluidnýchtechnológií na spaľovanie biomasy na Slovensku. O tom, aký vplyv má táto investícia

na životné prostredie a prevádzku Martinskej teplárenskej, a. s., sme sa spýtali jej predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Ing. Jaroslava MIHÁLA.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

46

Spoločnosť s takmer 50-ročnou tradíciou vy-rába na vysokotlakových parných kotloch spa-ľovaním hnedého uhlia a stabilizáciou zemnýmplynom prehriatu paru s teplotou 545 °C a tla-kom 9,42 MPa, ktorá slúži na výrobu elektrickejenergie na protitlakových turbínach. Po reduk-cii teploty a tlaku v turbínach, ktoré vyrábajúelektrickú energiu, sa časť tepelnej energie vy-užíva na ohrev vody pre horúcovodnú sieť aostatná energia sa vedie do parovodného sys-tému. Teplom a teplou úžitkovou vodou spo-ločnosť zásobuje obyvateľov Žiliny, ako aj prie-myselných odberateľov v dosahu svojich sietí.V súčasnosti má viac ako 140 priamych zákaz-níkov a nepriamo dodáva teplo cez bytové druž-stvá do cca 20 000 bytových jednotiek. Svojimzákazníkom dodáva tepelnú energiu v požado-vaných stabilných parametroch prostredníc-tvom horúcovodného a parovodného systémuv celkovej dĺžke 74 km. Vo svojich investičnýchaktivitách spoločnosť realizuje projekty, ktorýchcieľom je zvýšiť intenzifikáciu a efektívnosť vý-roby s dôrazom na ekologické požiadavky aochranu životného prostredia.

EKOLOGIZÁCIA ZDROjAV Žilinskej teplárenskej, a. s., je od roku

2011 v plnej prevádzke odsírovacie zariadenie.Nová technológia odsíruje spaliny kotlov K1,K2 a K5, čím znižuje emisie oxidu siričitého(SO2) minimálne o 75 % a zároveň zaisťujeemisie tuhých znečisťujúcich látok v súlade splatnou legislatívou pod 50 mg.Nm-3. Na vý-stavbu odsírovacieho zariadenia spoločnosť zí-skala nenávratný finančný príspevok z fonduISPA/Kohézny fond vo výške 9 mil. eur. S prí-pravou projektu spoločnosť začala už v roku2002. V roku 2007 podpísala zmluvu so zho-toviteľom a výstavba bola ukončená v roku2009. Uvedenými opatreniami sa spoločnosti

podarilo za posledných 10 rokov znížiť emisieSO2 o 1 260 ton/rok a zároveň sa stala najeko-logickejšou teplárňou v Slovenskej republike.

Nie vždy to bolo tak, pretože Žilinská teplá-renská, a. s., bola postavená na spaľovanie nízkoabrazívneho energetického uhlia zo severoče-ského hnedouhoľného revíru. Spaľovanie tohtopaliva spôsobovalo emisie plynných aj tuhýchznečisťujúcich látok do ovzdušia a prispievalohlavne v zimnom období k vzniku smogovýchsituácií v Žilinskej kotline. Už v 90. rokoch spo-ločnosť začala práce na ochrane životného pro-stredia a znižovaní emisií. Rekonštrukciou ko-tlov K1, K2 a K5 vymenila elektrostatické od-lučovače za nové s vyšším záchytom. Odlučo-vače tuhých znečisťujúcich látok pracujú s účin-nosťou väčšou ako 99 %. Kotly boli plne ply-nofikované a znižovanie úletu SO2 spoločnosťriešila zvýšeným spaľovaním zemného plynuna úkor uhlia. Následne bolo zvýšené spaľova-nie plynu prehodnotené z ekonomických dôvo-dov a bolo uprednostnené spaľovanie nízkosír-natého uhlia od roku 1998, keď začala platiťnová legislatíva ochrany ovzdušia. Vysokoú-činné odlučovače tuhých látok a spaľovaniekvalitného uhlia zabezpečili plnenie emisnýchlimitov a zlepšenie imisnej situácie v Žiline.

EKOLOGIZÁCIA A MODERNIZÁCIAZDROjA

Tieto ekologizačné opatrenia nemôžu byť vžiadnom prípade posledné. Od 1.1.2016 čakáspoločnosť ďalšie sprísňovanie emisných limi-tov, hlavne na emisie oxidov dusíka NOX. Pre-vádzkovatelia využívajúci na výrobu energieuhlie musia realizovať denitrifikáciu spalín. Vroku 2013 spoločnosť pripravuje projekt „Zme-na výrobného procesu – DENITRIFIKÁCIAKOTLOV K1 a K2 v ŽT, a. s. Žilina“, s ktorýmsa bude uchádzať o nenávratný finančný príspe-vok z fondov EÚ prostredníctvom Operačnéhoprogramu Životné prostredie.

Na poli modernizácie a zvýšenia prevádzko-vej bezpečnosti bola nedávno realizovaná vý-znamná investičná akcia „Modernizácia zauhľo-vania“, ktorá nasledovala po požiari v roku2010. Zrealizovaná investícia zaručí bezpečnúa spoľahlivú manipuláciu s hlavným palivomspoločnosti – hnedým uhlím. V oblasti znižo-vania energetickej náročnosti a zvyšovaniaefektívnosti zdroja bol vybudovaný akumulátortepla s objemom 3 400 m3. Zásobník je určenýna akumuláciu tepla vo forme teplej vody počaszníženého odberu tepla. Zariadenie slúži na lep-šie zabezpečenie využitia tepelného zdroja vzimnom vykurovacom období a v prechodnýchobdobiach, keď sa rozdiel v odberoch tepla po-hybuje na úrovni 50 % medzi denným a noč-ným odberom. V nočných útlmových hodináchsa akumulátor nabíja na teplotu 95° C a v ran-ných špičkách je toto teplo dodávané odbera-teľom. Akumulácia tepla zabezpečí optimalizá-

ciu výrobného procesu a lepšie využitie výrob-ných kapacít, čím dôjde k poklesu ročnej spo-treby uhlia o 3 000 ton (2 celé vlaky).

Ďalšou významnou investíciou v oblasti opti-malizácie KVET (kombinovaná výroba tepla aelektriny) bolo vybudovania parnej protitlako-vej turbíny TG4 s cieľom zvýšiť celkovú účin-nosť pri efektívnejšom a hospodárnejšom vy-užití vysokotlakovej pary vyrobenej v teplárni.Jej prevádzkovanie má viacero pozitívnychvplyvov, okrem už spomínanej optimalizácie,sa zefektívni aj využitie doteraz marenej tepel-nej energie na výrobu elektriny. Prioritou Ži-linskej teplárenskej v blízkej budúcnosti je ne-ustále znižovanie vlastnej spotreby elektrickejenergie a nahradenie jednotlivých častí parnýchrozvodných sietí horúcovodnými.

Ing. Igor STALMAŠEK

predseda predstavenstva a generálny riaditeľ

Ekologizácia a modernizáciaŽilinská teplárenská, a. s., je dominantným producentom tepelnej a elektrickej energie v Žiline a jej

najbližšom okolí. Spoločnosť prevádzkuje kogeneračný zdroj s inštalovaným tepelným výkonom 289,3 MWt a inštalovaným elektrickým výkonom 49,7 MW. Ročne vyrobí od 90 do 100 GWh elektrickej

energie a do tepelných rozvodov dodá od 1,9 do 2,0 TJ tepelnej energie. Spoločnosť zamestnáva 200 ľudí.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Odsírovacie zariadenie.

Ing. Igor Stalmašek, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ

Jedna z najdôležitejších úloh pri obnovekotlového parku, ktorú spoločnosť musísplniť v najbližšom období, je realizáciatých ekologizačných opatrení, ktoré zabez-pečia diverzifikáciu používaného paliva aneustále znižovanie emisií vypúšťaných doovzdušia pri udržaní si konkurencieschop-nosti na trhu s teplom aj do budúcnosti.

Žilinská teplárenská, a. s.Košická 11, 011 87 Žilina

tel.: 041/5064240fax: 041/5064241

e-mail: ziltep@ziltep.skwww.teplarenzilina.sk

47

Dohovor primátorov a starostov pod popu-lárnym heslom 3x20 do roku 2020 sledujerealizáciu uvedených cieľov. Ide o 20 % zvý-šenie energetickej efektívnosti a úspory ener-gie, o 20 % zvýšenie využitia obnoviteľnýchzdrojov energie a o 20 % zníženie emisií skle-níkových plynov, najmä CO2 v synergii soznižovaním prašnosti, havarijných rizík aadaptáciou na zmeny klímy, ale tiež v súlades programom ekonomickej efektívnosti, po-travinovej bezpečnosti, zachovania biodiver-zity a ochrany a obnovy krajiny pri uplatnenízelenej a modrej infraštruktúry – a najmä eko-logickej obnovy miest. Táto iniciatíva reálneprináša výsledky, je inšpiráciou a motívompre ďalšie európske mestá a regióny. Počet za-pojených miest a ich regiónov v súčasnostidosiahol číslo takmer 5 000 signatárov.

VALNé ZHROMAžDENIE ENERGY-CITIES VO šVéDSKOM VAXjO

Vo švédskom meste Vaxjo sa 24. – 25. a 26.4. 2013 uskutočnilo Valné zhromaždenieEnergy-Cities a celoeurópske stretnutie zá-stupcov signatárov a podporovateľov Doho-voru primátorov. Hlavnou témou bolo vyhod-notenie doterajšieho vývoja v oblasti prípravya realizácie cieľov Dohovoru primátorov astratégia ďalšieho postupu do roku 2020 s vý-

hľadom do roku 2030 na pozadí prípravy Eu-rópskeho strategického referenčného rámcado roku 2020 v súlade so Stratégiou Európa2020 i čiastkovými makroregionálnymi stra-tegickými dokumentmi, napr. Dunajská stra-tégia do roku 2020

Pre nasledujúce obdobie 2014 – 2020 samenia a upravujú, resp. aktualizujú stratégie,hlavné ciele, priority i nástroje realizácie. Eu-rópska komisia / DG ENER plánuje programHORIZONT 2020 zameraný na výskum, ino-vácie a technológie. V rámci tohto programubude podporovať aj „soft actions“, ktoré pred-stavujú pokračovanie programu IEE a čias-točne nahradia aj finančné mechanizmy ELE-NA. Rovnako bude možnosť čerpať podporuaj z programu LIFE. Avšak oveľa menšia pod-pora v nasledujúcom období sa očakáva privýmene skúseností vo vzdelávaní, finančnominžinierstve... Najväčším európskym zdrojomfinancií pre mestá v oblasti energetiky a klímybudú štrukturálne a kohézny fond. Minimálne20 % zdrojov EÚ bude smerovať na podporurealizácie cieľov Dohovoru. Mestá ich musiavyužiť čo najlepšie na realizáciu svojich ak-čných plánov energetického rozvoja a opat-rení na zmenu klímy. Európska komisia / DGENER v období rokov 2014 – 2016 bude eštepokračovať v podpore prostredníctvom Kan-

celárie Dohovoru najmä formou školení aworkshopov, pre zástupcov miest a organizo-vaním výmeny skúseností s prípravou a rea-lizáciou SEAP – Akčných plánov udržateľ-ného energetického rozvoja a adaptačnýchopatrení na zmenu klímy.

STRATéGIA EÚ Stratégia EÚ vychádza zo záverov vysoko

renomovaných analýz a štúdií: Ak sa neprij-mú a nebudú realizovať opatrenia energetic-kého a klimatického balíčka, odhadujú sa mi-nimálne náklady s tým spojené vyplývajúcez dosahov pre EÚ ako celok v rozsahu 100miliárd eur ročne v roku 2020 do 250 miliárdeur v roku 2050. Všetky údaje vychádzajú zrovnakého scenára stredných až vysokýchemisií skleníkových plynov, čo vedie k zvý-šeniu teploty o viac než 2º Celzia – znázor-nené na priložených mapových schémach te-ritória EÚ a priľahlých území.

Účastníci stretnutia vo Vaxjo odporúčali vaktualizácii Akčných plánov Národnej plat-formy na úrovni jednotlivých krajín – posilniťmiestne samosprávy / zlepšiť znalosť miest-nych energetických zdrojov / uplatňovať novémetódy finančného riadenia a aplikácie fi-nančných mechanizmov / sústrediť sa na zme-nu prístupov a sociálnych praktík občanov apristupovať k územnému plánovaniu ako knástroju na zníženie spotreby energie a rea-lizáciu adaptačných opatrení. Zároveň oslo-vili všetky európske inštitúcie s požiadavkamiposkytnúť vyššiu a intenzívnejšiu podporu premestá a regióny – súčasných i budúcich sig-natárov Dohovoru a v nasledujúcom období2014 – 2020 podporovať nielen vývoj tech-nológií, ale aj programy vzdelávania mest-ských manažérov a úradníkov v oblasti udrža-teľnej miestnej energetiky a finančného inži-nierstva, decentralizáciu energetiky, spolu-prácu s miestnymi partnermi, občanmi, sú-kromným sektorom, vytváranie trhovýchpodmienok, ktoré umožnia využívanie no-vých technológií a účinnú realizáciu ďalšíchadaptačných opatrení na zmenu klímy.

III. STRETNUTIE NÁRODNEjPLATfORMY DOHOVORU PRIMÁTOROV

V rámci medzinárodného projektu NET-CoM sa v dňoch 14. a 15. mája 2013 na Mest-skom úrade v Pezinku uskutočnilo III. stret-nutie Národnej platformy Dohovoru primá-

V roku 2008 Európska komisia svojím rozhodnutím podporila miestne iniciatívy pri realizácii cieľovklimaticko-energetického balíčka. Tak vznikla iniciatíva Dohovor primátorov a starostov, ktorý predstavuje

tzv. inteligentné riešenie súvisiacich vzťahov a z toho vyplývajúcich problémov v rámci rovnice hospodársky rast = spotreba = vyššia spotreba energie, najmä fosílnych zdrojov = klimatická

zmena a negatívne vplyvy na životné prostredie a rozvojový potenciál miest a regiónov.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Zmena klímy je globálna, jej dôsledky sú však najmä lokálne

Európske a národné stratégie, podporujúce program trvalo udržateľnej energie a adaptáciu na zmenu klímy

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

48

torov. Hlavným výstupom je aktualizáciaAkč ného plánu Národnej platformy na obdo-bie 2014 – 2020 s výhľadom do roku 2030.

Účastníci zapracovali do Aktualizácie Akč ného plánu Národnej platformy závery zVaxjo a schválili program priorít pre nasle-dujúce obdobie: zvýšiť mieru efektívneho vy-užívania energií vrátane iniciovania aktívnejúčasti a zmeny sociálneho správania obyva-teľov miest a regiónov. Ďalšími prioritami sú: – prehĺbenie diverzifikácie a decentralizácie

energetických zdrojov / dôsledné uplatňo-vanie princípu lokálnej sebestačnosti privyužívaní OZE v synergii so znižovanímhavarijných rizík a adaptáciou na zmenuklímy a najmä v súlade s programom eko-nomickej efektívnosti, potravinovej bez-pečnosti a ochrany a obnovy krajiny

– uplatňovať synergiu cieľov Dohovoru 3x20s realizáciou adaptačných a mitigačnýchopatrení na zmenu klímy vrátane zelenej amodrej infraštruktúry a vertikálnej zelene

– presadzovať najmä dôslednú podporu tzv.čistých OZE s minimálnym, resp. pozitív-nym účinkom na životné prostredie s vyso-kou efektivitou a trvalou udržateľnosťou, naj-mä využívanie solárnej, vodnej a geotermál-nej energie, ktorých zariadenia majú vysokúodolnosť aj voči prírodným katastrofám

– v oblasti bioenergií sa sústrediť najmä nabioplyn z biologicky rozložiteľných odpa-dov a kalov z ČOV s využitím pre výrobutepla, ako aj elektriny. Vhodným doplnko-vým zdrojom najmä vo veľkých mestách jeenergetické využitie komunálneho odpadu.

solárna energia Solárna energia predstavuje najväčší cel-

kový energetický potenciál OZE. Je potrebnépresadzovať najmä fotovoltiku vo verejnom iprivátnom sektore. Výhodou fotovoltiky je,že nevyžaduje priame slnečné žiarenie a vy-rába elektrinu aj pri oblačnom počasí. Pri na-pojení zvyškovej energie na energetickú sieťnevykazuje kolísanie. Je to typický lokálnyzdroj, ktorý však treba inštalovať spravidla na

strechách, resp. fasádach objektoch bez zá-beru poľnohospodárskej pôdy.

VODAVoda je najdostupnejší a tradičný energe-

tický zdroj. Až do 50. rokov fungoval na Slo-vensku veľký počet malých horských vod-ných elektrární. I v súčasnosti vodná energiatvorí 30 % energetických zdrojov Slovenska.Európska únia podporuje výstavbu malýchvodných elektrární, avšak podľa legislatívyEÚ možno medzi OZE zaradiť len malú vod-nú elektráreň s výkonom 10 MW. Momentál-ne sa realizujú mnohé projekty tzv. malýchvodných elektrární, ktoré však negatívneovplyvňujú charakter krajiny a životné pro-stredie. Preto je potrebná úprava slovenskejlegislatívy s cieľom eliminovať negatívnevplyvy a podporiť najmä výstavbu malýchhorských elektrární. Výkon malej vodnejelektrárne, ktorá môže využiť spád vyše 100metrov, môže nahradiť výkon elektrárne naväčšej rieke v nížine. Malé vodné elektrárnenavyše zvyšujú kvalitu vodného toku i oko-litého prírodného prostredia a sú vhodnýmdoplnkom realizácie adaptačných opatrení nazmenu klímy.

GEOTERMÁLNA ENERGIAGeotermálna energia predstavuje najper -

spektívnejší zdroj trvalo udržateľnej energie.Na Slovensku sa nachádza 26 perspektívnychgeotermálnych oblastí. Ide o geotermálnevody s teplotou 15 až 240 stupňov Celzia,ktoré sa nachádzajú v hĺbke 200 až 5 000 me-trov. Celkový potenciál bol ohodnotený na 5 538 MW. V súčasnosti sa využíva iba malépercento celkového potenciálu v 36 lokali-tách, najmä v poľnohospodárstve na dodávkutepla a rekreáciu. Pilotný pozitívny príkladpredstavuje využitie geotermálu v Galante.

Geotermálna energia predstavuje lokálnya trvalo obnoviteľný ekozdroj, výrazne zni-žuje ohrozenia životného prostredia, je bez-pečná a predstavuje minimálny záber pôdy.Zároveň je hybnou silou malého a strednéhopodnikania v danej lokalite, pestovanie rých -lenej zeleniny, kvetov, rekreačné a voľnoča-sové zariadenia, zariadenia na liečbu a reha-bilitáciu.

DOBUDOVANIE LEGISLATíVNEHORÁMCA

Na realizáciu týchto cieľov Národnej plat-formy je potrebné dobudovanie legislatívnehorámca a postupná implementácia európskychnoriem podporujúcich realizáciu klimaticko-energetického balíčka. Rovnako je potrebnéprijať legislatívne opatrenia na miestnej a re-gionálnej úrovni, ďalej posilnenie vlastnýchzdrojov územných samospráv a efektívne vy-užívat podporné zdroje EÚ a ďalších finanč-ných mechanizmov. Je potrebná vysoko efek-tívna finančná stratégia a manažment v rámcispolupráce s ďalšími partnermi Národnej plat-formy.

Aktuálnou úlohou je zvyšovanie sociálne-ho konania obyvateľov, ale aj živnostníkov,podnikateľov a tiež zvyšovať informovanosťa kvalifikáciu pracovníkov verejnej správy.Reálne veľkú príležitosť predstavuje prípravaPartnerskej dohody SK/EÚ na obdobie 2014– 2020. Operačný program Životné prostrediea IROP – Integrovaný regionálny operačnýprogram predstavujú hlavný zdroj budúcichefektívnych investícií v oblasti realizácie pro-gramu Dohovoru primátorov 3x20 a opatrenína zmenu klímy. Členovia Národnej platfor-my sú rozhodnutí tento program podporiť.

Marián MINAROVIČgenerálny sekretár ÚMS

a vedúci manažér CITENERGO

Model uplatnenia vertikálnej zelene v centrách miest – Paríž.

Mapová schéma geotermálnej energie – hlbka 5 km.

49

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

Priemyselné prevádzky značným podielom pri-spievajú k emisiám, ktoré znečisťujú ovzdušie,vodu aj pôdu, prispievajú k produkcii odpadov ak spotrebe energie. ako by ste charakterizovalizmeny, ktoré prináša smernica o priemyselnýchemisiách pre podnikanie?

Cieľom je, aby priemyselné činnosti, ktoré podlie-hajú pod smernicu o priemyselných emisiách orien-tovali svoje povoľovacie režimy na použitie najlepšíchdostupných techník a to bez ohľadu na minimálne li-mitné hodnoty emisií stanovené v odvetvových práv-nych predpisoch. Uplatňovanie najlepších dostupnýchtechník bolo dané už aj predchádzajúcou smernicou,v ktorej ich záväznosť však nebola striktne daná. Sú-časná úprava zozáväznila podmienky dané v referenč-ných dokumentoch o najlepších dostupných techni-kách, ktoré sa budú postupne revidovať a vydávať roz-hodnutím Európskej komisie. Uplatňovanie podmie-nok bude povinné do štyroch rokov od vydania prí-slušného dokumentu.

S cieľom prevencie a zníženia a eliminácie zne-čisťovania spôsobeného priemyselnými činnosťamisa ustanovil všeobecný rámec kontroly hlavných prie-myselných činností, pričom prednosť majú zásahy prizdroji znečistenia.

Ďalším novým prvkom je povinnosť vypracovaťvýchodiskovú správu. V súlade so zásadou „znečis-ťovateľ platí“ pri hodnotení významu znečistenia pôdya podzemných vôd spôsobeného prevádzkovateľom,sa zavádza povinnosť uviesť lokalitu do stavu opísa-ného vo východiskovej správe.

Smernica rozširuje kategórie činností o aktivity,ktoré buď súvisia s činnosťami už dnes vykonávaný-mi, alebo sú úplne novými aktivitami.

V záujme zjednodušenia podávania správ a zníže-nia zbytočného administratívneho zaťaženia sa vy-tvorili nové metódy efektívneho postupu pri sprístup-ňovaní údajov podľa tejto smernice.

Existujúca štúdia EK konštatovala, že existujúvážne nedostatky, ktoré sťažujú presadzovanie ce-loeurópskych záujmov v oblasti ochrany životnéhoprostredia. aká je nová environmentálna legisla-tíva a ktoré oblasti podnikania zasiahne najvýraz-nejšie?

Prijatím smernice o priemyselných emisiách vroku 2010 sa vytvorili podmienky pre uskutočneniezmien v národných legislatívach. V Slovenskej repu-blike sa transponovala smernica do viacerých práv-nych predpisom, a to v prvom rade do zákona o inte-grovanej prevencii kontrole znečisťovanie životnéhoprostredia. Ministerstvo životného prostredia ako ges-tor transpozície sa rozhodlo túto situáciu využiť navypracovanie nového zákona. Zákon 39/2013 o inte-grovanej prevencii a kontrole znečisťovania životnéhoprostredia bol prijatý v januári tohto roku s účinnosťouod 15. marca 2013. Zmenené limitné hodnoty a vý-nimky pre spaľovacie zariadenia a spaľovne odpadov,ktoré umožňuje smernica sú zakomponované do no-vely zákona o ovzduší a príslušných vyhlášok. Úpra-vou legislatívy v oblasti vôd a odpadov sa dosiaholúplný súlad so smernicou.

V Lisabonskej stratégii sa udržateľný rozvoj aochrana životného prostredia označujú za hlavnýpilier európskej politiky a tvorby legislatívnehoprostredia. aký je predpokladaný charakter a roz-sah nákladov a prínosov spojený s prijatím novýchprávnych predpisov?

Hlavný pilier súčasnej a budúcej európskej poli-tiky zdôrazňuje hlavne úlohu environmentálnychtechnológií ako technológií, ktoré majú „významnýpotenciál v oblasti hospodárstva, životného prostrediaa zamestnanosti“. Charakter a rozsah nákladov jedaný odvetvím, ktorého sa činnosť dotýka. Všeobecnesa dá povedať, že sú dané úrovňou techniky akou pre-vádzky disponujú v súčasnosti v porovnaní s úrovňou,akú budú musieť dosiahnuť zavedením záväznéhouplatňovania najlepších dostupných techník. Príno-som však bude zlepšenie pracovných podmienok,zvýšenie pracovných príležitostí a lepšie životné pro-stredie.

Podľa dosahovej štúdie asPEK náklady na pri-spôsobenie technologických zariadení podmien-kam smernice o priemyselných emisiách dosiahnuhodnotu 950 mil. €. aké časové obdobie budú maťpriemyselné podniky na ekologizáciu svojej čin-nosti a odkiaľ môžu získať potrebné zdroje?

Finančná suma, ktorú uvádzate je iba orientačná,čas ukáže skutočné finančné nároky, ktoré prinesúopatrenia implementácie požiadaviek smernice o prie-myselných emisiách. Obdobie, za ktoré budú musieťpriemyselné podniky uplatniť požiadavky smernice,závisia od kategórie činnosti, akú podniky prevádzku-jú. Ako som uviedla v predchádzajúcej časti, súčasnáúprava zozáväznila podmienky dané v referenčnýchdokumentoch o najlepších dostupných technikách,

ktoré sa budú postupne revidovať a vydávať rozhod-nutím Európskej komisie. Uplatňovanie podmienokbude povinné do štyroch rokov od vydania prísluš-ného dokumentu. V súčasnosti sú už vydané štyri do-kumenty, a to referenčný dokument výroba železa aocele, výroba skla, výroba a spracovanie cementu,vápna a oxidu horečnatého a spracovanie koží. Po-stupne budú vydávané ďalšie dokumenty a tým je ča-sovo dané uplatňovanie podmienok. V tomto obdobísa pripravujú podklady pre nový Operačný programživotného prostredia a v ňom je počítané aj s podpo-rou prevádzok a činností vyplývajúcich s uplatňovaniapovinností vyplývajúcich zo smernice.

s novou legislatívou sa otvárajú možnosti vznikunových trhov. ako sa darí na slovensku využívaťvýhody nových trhov s environmentálnymi tech-nológiami?

Použitím inovačných technológií je možné znížiťnáklady pri dodržiavaní stanovených právnych pred-pisov. Pri inováciách sa takisto ponúkajú priemyslupríležitosti na využívanie výhod zo vzniku novýchtrhov s environmentálnymi technológiami, záleží všakna aktivite jednotlivých prevádzkovateľoch.

aké prechodné obdobia a opatrenia pripúšťa nováprávna úprava o priemyselných emisiách tak, abynebola narušená hospodárska súťaž a podnika-teľské prostredie?

Smernica umožňuje využiť nie len prechodné ob-dobia ale aj výnimky pri uplatňovaní povinností. Donašej legislatívy sme transponovali všetky tieto mož-nosti ako časové, tak aj výnimky uplatňovania limi-tov.

Pre veľké spaľovacie zariadenia sme pripravili Pre-chodný národný program, ktorý schválila vláda Slo-venskej republiky. Do programu sa prihlásilo 9 pre-vádzok. Povinnosti, ktoré by museli plniť do roku2016, sa týmto programom presúvajú na rok 2020.

Emisné limity, rovnocenné ukazovatele a technickéopatrenia musia vo všeobecnosti vychádzať z najlep-šej dostupnej techniky za výnimku sa môže považovaťprihliadnutie na technické charakteristiky prevádzky,jej geografické umiestnenie a podmienky životnéhoprostredia v mieste prevádzky

aký ohlas vyvoláva táto právna úprava u podni-kateľov a ktoré ďalšie zákonné úpravy budú na ňunadväzovať?

Každé sprísnenie podmienok podnikania vytvárareakcie podnikateľského prostredia. Nemožno pove-dať, že reakcie boli priamo negatívne, skôr mali cha-rakter obavy z očakávaných zmien. Čiastočne smetieto obavy eliminovali možnosťou účasti odbornej ilaickej verejnosti pri transpozícii smernice do nášhoprávneho systému. Vytvorili sme pracovné skupiny,v ktorých sa mohli aktívne zúčastňovať pri tvorbe le-gislatívy.

Obavy z envirolegislatívy EÚPre členské štáty EÚ platí, že smernicu 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách musia implementovať do

národnej legislatívy najneskôr do 7. januára 2013. MŽP SR pripravilo návrh nového zákona o integrovanejprevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ), ktorý je implementáciou väčšiny ustanovení

európskej smernice. Niektoré ustanovenia tejto smernice sú alebo budú implementované novelami iných právnychpredpisov v oblasti ochrany životného prostredia, tzv. zložkových právnych predpisov. V rozhovore s riaditeľkou

Odboru ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR Ing. Katarínou JANKOVIČOVOU nahliadnemepod povrch procesu transpozície tejto smernice. Pripravila Marta Tomašovičová.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

50

Energetická politika SR je očakávaná hlav-ne v spoločnostiach prevádzkujúcich zdrojevýroby tepla s veľkými spaľovacími zariade-niami v sústavách centralizovaného zásobo-vania teplom, ktoré potrebujú rekonštruovaťzariadenia a sú bez výnimky poberateľmi pod-pory formou pevnej výkupnej ceny elektrinyza vysokoúčinnú KVET. Viacerým zdrojomje priznaná táto podpora v kombinácii s pod-porou za využívanie OZE. Pri tepelných zdro-joch by bolo správnejšie označenie príspev-ková marža na krytie nákladov, pretože ak bypodporu nedostali, nemali by pokryté prevá-dzkové náklady a nemohli by ani vyrábať, užvonkoncom nie investovať. Ide síce o pomer-ne malý počet zdrojov, cca 17 % z celkovéhopočtu 320, ale práve tieto majú rozhodujúcivplyv na zásobovanie obyvateľstva teplom zSCZT, pretože z týchto zdrojov dostáva teplotakmer 85 % odberateľov zo sústav v cca 650tis. bytoch, celkovo 1,8 mil. obyvateľov.

Situácia je o to pikantnejšia, že v spoloč-nosti je prezentovaný názor, že podpora cezpevné výkupné ceny elektriny patrí týmtozdrojom neprávom a podieľa sa na celkovomzdražení ceny elektriny. Faktom je, že pri sú-časnom uplatňovanom spôsobe regulácie„price cap“, sú tepelné zdroje najviac postih-nuté krízou stlačenou trhovou cenou elektri-ny, ktorá by im bez podpory nepokrývala anináklady na palivo, a to bez ohľadu na veľkosťzdroja. Na um mi zišlo prirovnanie, ktorémurozumie každý Slovák a síce, že klobása (ro-zumej elektrina) by sa mala predávať na trhulacnejšie ako stojí mäso na jej výrobu – privýrobe elektriny je tým mäsom palivo (uhlie,biomasa, ZPN, ...). Pritom na vysokej konco-

vej cene elektriny majú okrem podpory znač-ný podiel aj ostatné subjekty na trhu s elek-trinou predovšetkým svojimi ziskami.

Tepelné zdroje sú súčasťou elektrizačnej sú-stavy SR (ES) a plnia dôležitú úlohu pri jej re-gulácii a zabezpečení stability poskytovanímpodporných služieb pre ES. Pri uvažovanomobmedzení podpory výroby elektriny bude jejvýroba v týchto zdrojoch ekonomicky neusku-točniteľná. Výpadok produkcie elektriny astrata poskytovania podporných služie pre ESmôže mať v konečnom dôsledku opačný efekt,náklady na zabezpečenie podporných služiebspôsobia, že konečná cena elektriny sa nezme-ní, resp. po skončení krízy neúmerne vzrastie,pritom v období pred krízou bola trhová cenaelektriny na úrovni pevnej výkupnej ceny, tedatej podporovanej, podpora v dnešnom poní-maní bola teda nulová, rozumej žiadna!

V tabuľke uvádzam porovnanie výrobnýchtechnológií s tepelnými cyklami s uvedenímzákladných parametrov a objemu podpory prilegislatívnej úprave platnej v súčasnosti, ktorésú ako jediné schopné zásobovať mestské ag-lomerácie a iné sa nepoužívajú nielen na Slo-vensku, ale ani celosvetovo. Ostatné zdroje,ak je to výhodné, môžu slúžiť len ako doplnko-vé. Porovnanie technológií je spracované premodelové mesto s 50 tis. obyvateľmi so štan-dardnými parametrami komunálnej zástavbya mernými spotrebami mierneho zemepisnéhopásma pre dodávku tepla na ÚK a TÚV, ob-vyklými pre SR – počet bytov 13 000, 3 750domov v IBV, tepelné straty v rozvodoch tepla8,5 %, s rentabilitou na úrovni diskontnej sa-dzby, teda žiadne veľké zisky ani rezervy nanepriaznivý vývoj ceny ZPN, EE, a kvót CO2.

Ako vyplýva z tabuľky, pri oddelenej vý-robe tepla je nulová podpora, avšak bez vý-roby elektriny s vyššie spomenutými nega-tívnymi dopadmi na ES-SR. Vyššia cena teplavyrábaného v kombinovanej výrobe je spô-sobená podstatne vyššími investičnými ná-kladmi výrobných technológií súvisiacimi svýrobou elektriny, a preto musia byť aj v ceneelektriny amortizované. Prevádzka každejKVET má historické opodstatnenie a súvisís energetickou bezpečnosťou ES a dodávoktepla, regulačná politika by mala nastavenímparametrov stimulovať ich nasadzovanie pod-ľa toho, či je nedostatok alebo prebytok elek-triny v uzle spotreby, možno aj v celej regu-lačnej oblasti, nie spôsobiť ich zánik, pretožeobnoviť zaniknuté energetické systémy je tak-mer nemožné. Z národohospodárskeho hľa-diska by poučením mohla byť situácia v ag-rorezorte s potravinami, kde za drahé peniazednes dovážame to, čo sme si vedeli vypesto-vať doma a čo zamestnávalo našich ľudí.

Z tabuľky vyplýva, že na výšku podpory mávplyv nielen výkupná cena elektriny, ale ajvyšší podiel premeny energie v palive na elek-trinu. Aj z tohto pohľadu tepelné cykly s par-nou turbínou (teplárne) predstavujú optimálneriešenie pre budúcnosť, avšak súčasná úroveňpodpory nedáva optimizmus pre ich dlhodobúekonomickú udržateľnosť. Akékoľvek kráteniepodpory výroby elektriny by znamenalo zánikvýroby elektriny v zdrojoch SCZT, lebo niktoešte nevyrobil klobásu bez mäsa.

Ing. Július JANKOVSKÝ, PhD.člen prezídia ASPEK

a projektový manažér Apertis

Aktuálne problémy zdrojovtepla v komunálnej energetikePred prázdninami je energetika pravidelne v centre záujmu, ÚRSO vydáva vyhlášky na reguláciu cien elektriny,

tepla a plynu na nasledujúci rok regulačného obdobia. V tomto roku je situácia dramatickejšia, pretože okremobligátnej záležitosti regulátora je v pripomienkovacom konaní novela Zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore

obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a Energetická politika SR(EP), ktorá bude na dlhšie obdobie ovplyvňovať dianie výrobcov, distribútorov a odberateľov energie.

Položka M.j. Tepláreň KGJ so SM Paroplyn VýhrevňaPT KOT ZPN Gasifikácia

Dodávka tepla celkom MWh 240 240 240 240 240 240 240 240 240 240 240 240Teplo odvetrané chladiacou vežou MWh 0 128 339 0 303 498 121 124 0Maximálny výkon CZT MWth 72,15 72,15 72,15 72,15 72,15 72,15Výroba/spotreba elektriny MWh 31 374 132 000 288 596 577 191 708 371 -6 000Vyrobené teplo MWh 306 208 528 819 557 076 1 154 382 1 097 975 272 192Spotreba tepla v palive MWh 347 964 600 931 633 041 1 311 798 1 291 735 309 309Celková účinnosť % 85,0 65,3 86,8 63,9 75,0 83,5Investičné náklady ZPN tis. € 10 112 22 104 38 528 – 84 611 5 952Investičné náklady OZE tis. € 20 130 51 192 – 264 065 – 8 117Celková cena tepla z ZPN €/MWh 66,0 71,3 75,3 – 96,8 55,1Celková cena tepla z OZE €/MWh 54,4 81,5 – 98,8 – 36,7Podpora na výrobu elektriny z ZPN tis. € 994 863 4 185 720 12 034 433 – 23 418 740 0Podpora na výrobu elektriny z OZE tis. € 2 258 914 9 504 000 – 57 644 071 – 0Enisie CO2 z ZPN t 70 150 121 148 127 621 – 260 414 62 357

51

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Je možné aby bolo v súčasnosti teplárenstvo naslovensku efektívne, čo je podstatné pre dosiah-nutie energetickej efektívnosti?

Energetická efektívnosť znamená všeobecneefektívne využívanie energie, ktoré je možné do-siahnuť:• využitím lepších a výkonnejších technológií

(napr. kotlov, využívaním odpadového tepla zkogenerácie, atď.),

• zlepšením tepelnotechnických a prevádzkovýchvlastností budov a zariadení (napr. zateplenímfasád, izoláciou potrubí, vyregulovaním vyku-rovacích systémov, atď.),

• zmenou v správaní sa užívateľov. Môžeme konštatovať, že systém centrálneho zá-

sobovanie teplom (ďalej „CZT“) je na Slovenskujeden z najrozvinutejších, čo je historicky dané vy-budovaním infraštruktúry v minulosti. Vybudova-niu infraštruktúry CZT na Slovensku predchádzaliv minulosti nemalé investície. Aj vďaka tomu v sú-časnosti systémy CZT majú veľmi významný po-tenciál v oblasti zvyšovania hospodárnosti a efek-tívnosti prevádzky sústav tepelných zariadení takna strane výroby a distribúcie tepla, ako aj na stranespotreby.

Čoraz viac výrobcov tepla investuje do zvyšo-vania hospodárnosti a efektívnosti zdrojov, napr.prechádza sa zo štvortrúbkového systému na dvoj-trúbkový, inštalujú sa domové odovzdávacie sta-nice, budujú sa zdroje využívajúce obnoviteľnézdroje energie.

Napriek tomu, že tepelné hospodárstva takmervo všetkých mestách boli postupne v uplynulýchrokoch rekonštruované a modernizované, v mno-hým mestách rozvody na rekonštrukciu stále lenčakajú. Rekonštrukcia rozvodov je rozsiahla finanč-ne náročná investičná akcia s dlhou dobou návrat-

nosti, preto čerpanie prostriedkov z fondov EÚ byuľahčila jej realizáciu, nehovoriac o prínose v po-dobe udržateľnej ceny tepla.

Súčasne platná legislatíva a regulácia ale výrazneobmedzujú investičné aktivity, nakoľko neposky-tujú prevádzkovateľom sústav záruky dlhodobej-šieho udržania stavu sústavy, čo má priamy vplyvaj na návratnosť vynaloženého kapitálu a hospodá-renie teplárenských spoločností. Je potrebné odbú-rať aj legislatívno-technické prekážky pre obnovurozvodov CZT. V budúcom programovacom obdo-bí 2014 – 2020, ak Slovenská republika chce do-siahnuť ciele v oblasti znižovania spotreby fosíl-nych primárnych zdrojov energie, je absolútne ne-vyhnutné, aby jedna z hlavných priorít operačnýchprogramov zameraných na energetickú efektívnosťa boj proti klimatickým zmenám bola podpora bu-dovania nových a modernizácia existujúcich roz-vodov systémov CZT.

aké sú možnosti realizácie cieľov EÚ v oblastienergetickej efektívnosti na slovensku, ktoré savzťahujú na malé lokálne zdroje bez regulácií?

Slovensko má v rámci európskych politík bojaproti klimatickým zmenám záväzky znižovaniaspotreby primárnych zdrojov energie a znižovaniaemisií skleníkových plynov. Všetci, ktorí sa pohy-bujú v sektore teplárenstva privítali, že samotnánová smernica 27/2012/EU o energetickej efektív-nosti priznáva, že využitie systémov centrálnehozásobovania teplom je cestou, ako dosiahnuť cieletejto smernice, nie lokálne domové kotolne.

Nemôžu zvyšovať záťaž malé domové kotolne?Centrálne zdroje na výrobu tepla rešpektujú všet-

ky bezpečnostné a environmentálne hľadiská a súzväčša situované na okraji obytných zón, takže ajemisie znečisťujúcich látok sú produkované mimonajviac zaľudnených častí mesta. Naopak v prípadeindividuálnych domových kotolní je koncentráciakomínov, a tým aj vypúšťaných škodlivín, sústre-dená priamo v obytných zónach.

Z environmentálneho hľadiska sú pre centrálnezdroje tepla v zmysle platných legislatívnych no-riem stanovené prísne hodnoty emisných limitov aich dodržiavanie je pravidelne kontrolované. Abyvýrobcovia tepla mohli stanovené hodnoty dodržať,museli investovať nemalé finančné prostriedky domoderných technológií. Pokiaľ ide o domové ko-tolne, tak kontrola emisií znečisťujúcich látok z nichje prakticky nulová (nie sú legislatívne požiadavky,obce a mestá na kontrolu nemajú prostriedky).

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že malý zdrojprodukuje malé množstvo emisií. Opak je všakpravdou. Množstvo produkovaných emisií zneči-sťujúcich látok z malých zdrojov je niekoľkonásob-ne vyššie ako z veľkých zdrojov. Potvrdil nám to

aj odborník Dr. Ing. Jozef Šoltés, CSc. z Národnejenergetickej spoločnosti, a. s., na základe zrealizo-vaných meraní, ktoré boli vykonané na približne170 zariadeniach na výrobu tepla. Porovnávané za-riadenia spaľovali rovnaký typ paliva (zemný plyn).Merania prebiehali jeden rok. Sledovalo sa množ-stvo emisií pre ekvivalentné množstvo vyrobenéhotepla počas sledovaného obdobia. Výsledok meraníje zobrazený na grafe.

Z uvedeného jasne vyplýva, že medzi výhodamiindividuálnej domovej kotolne v žiadnom prípadenemožno uvádzať zníženie ekologického zaťaže-nia.

ak bude klesať odber tepla, nebude stúpať jehocena?

Vykonávanie racionalizačných technickýchopatrení realizovaných na vykurovacích sústaváchv posledných rokoch a postupné zatepľovanie bu-dov, prispieva k znižovaniu spotreby tepla. Podľasúčasne platnej Vyhlášky ÚRSO o cenovej regulá-cii v tepelnej energetike, sa fixná zložka ceny teplaurčí ako podiel celkových fixných nákladov a cel-kového regulačného príkonu. Keďže sa celkový re-gulačný príkon odvíja od množstva dodaného teplaje zrejmé, že ak sa dodá menej tepla, matematickyjednotková cena tepla stúpne. Stúpne teda aj v prí-pade, že výrobcovia tepla nezvýšia svoje fixné ná-klady ani o cent. Zvýšenie jednotkovej ceny teplaešte nemusí v konečnom dôsledku znamenať zvý-šenie nákladov odberateľov.

Málokto rozumie, čo je to GJ, kWh, kW a čostojí, ale koľko z vlastnej peňaženky za dodávku vjednotlivých rokoch zaplatíme – tomu rozumie kaž-dý. To znamená, že keď pri dosiahnutí zníženia spo-treby tepla (napr. uteplením, šetrením a opatreniamidodávateľa tepla) sa znižuje spotreba o cca 30 – 40 %, zvýšenie jednotkovej ceny tepla o niekoľkopercent vôbec neznamená väčšie ročné platby zadodávku tepla.

Vzhľadom na ciele vyplývajúce zo Smernice EÚo energetickej efektívnosti sa očakáva trend znižo-vania spotreby tepla aj v nasledujúcich rokoch.

Energetická efektívnosť v teplárenstve

z pohľadu Slovenského zväzu výrobcov tepla

Teplárenstvo sa už v minulom roku pripravovalo na veľké zmeny zákonom o teple aj smernicou o energetickejefektívnosti. Slovenský zväz výrobcov tepla má 93 členov. Informácie z oblasti pracovnej aktivity poskytol

pre Parlamentný kuriér predseda predstavenstva Miroslav OBŠIVANÝ redaktorke Anne Komovej.

450

400

350

300

250

200

150

10050

0TZL CO

262

450

240

330

0

0 0 0 0

NOx SO2 TOC

malé zdroje

veľký zdroj

Ročn

á em

isia

(t/r

)

Znečisťujúca látka Typ zdroja

Ročné množstvo znečisťujúcej látky – palivo ZPL

52

e) legislatívne doriešiť povinnosť nahlasovať (nieschvaľovať) cenu tepla na ÚRSO u tých (napr.spoločenstvá s domovou kotolňou), ktorí majúzdroj nad 35 kW resp. rozpočítavajú náklady nateplo konečným spotrebiteľom v štandardnejštruktúre vrátane oznámenia skutočných nákla-dov na výrobu tepla po skončení roka (pozn. vtakýchto domoch resp. konečný spotrebiteľ – bytnie je vôbec chránený – býva často prehlasovanýväčšinou ...),

f) investície v rámci dosiahnutia úspor v súlade so„Smernicou EÚ“ v plnom rozsahu premietnuť vjednotkovej cene tepla ako oprávnený náklad anie podľa rôznych vzorcov,

g) legislatívne odstrániť dvojitú reguláciu – ÚRSOa Protimonopolný úrad,

h) stanoviť v cene tepla motivačné stimuly (napr. vzisku) pre výrobcu a dodávateľa tepla, ktoré ichbudú motivovať k realizácii investičných opatrenína zvyšovanie energetickej efektívnosti. Dnesplatí – zefektívnenie výroby – menej predám,mám menší zisk.

i) vo Vyhláške URSO zrušiť regulačný príkon(ktorý v súčasnosti ani nie je skutočný regulačnýpríkon) a nahradiť ho A-testami hospodárnostiobjektov, definovať len neoprávnené náklady,definovať náklady na dodávku tepla za rok akorozhodujúci ukazovateľ a nie jednotkovú cenutepla, ktorá už len realizáciou úspor vo výške 9 % v alokačnom období vo fixnej zložke cenyvzrastie, zrušiť priemernú/spoločnú cenu teplaa zaviesť možnosť ceny tepla na jednotlivýchstupňoch výroby a dodávky, tak aby odberateliatepla pri realizácii úsporných opatrení pocítiliihneď prínos úspor, zamedziť podvodom pri ob-jednávaní množstva tepla odberateľmi sankcia-mi za nedodržanie resp. prekročenie objedna-ného tepla (zjednotenie s energiami plynu aelektriny), ochrana odberateľov, ktorí si reálneobjednávajú teplo.Dnes je už v pripomienkovom konaní nová vy-

hláška URSO o cenách tepelnej energie, ktorá všakúplne neguje zainteresovanosť výrobcov tepla nazvyšovaní efektívnosti, zavádza retroaktivitu a práv-nu neistotu pri investíciách, zavádza individuálnureguláciu cien vstupných médií – plynu, štiepky, pe-liet, ale nie uhlia, a preto máme pocit, že niekto chceúplne rozbiť fungujúci a efektívny systém CZT.

akú úlohu budú mať obnoviteľné zdroje ener-gie?

Perspektívnym riešením pri centrálnej dodávketepla vzhľadom na dostupný potenciál biomasy naSlovensku s cieľom zníženia výrobných nákladovna variabilnú zložku ceny tepla, je realizácia výstav-by zdrojov tepla na báze OZE (hlavne lesnej a poľ-nohospodárskej biomasy, geotermálnej energie a od-padov). resp. tuhých alternatívnych palív) ako aj ko-ordinovaný postupe pri efektívnom využívaní inšta-lovaného výkonu týchto zdrojov, čo môže mať priaz-nivý vplyv aj na fixnú zložku ceny tepla. Je však ne-vyhnutné podporovať výstavbu zdrojov na výrobutepla z OZE výlučne tam, kde je to vzhľadom na prí-rodné regionálne podmienky najvýhodnejšie.

Je dostatok schopných odborníkov, ktorí dokážukontrolovať v pravidelných obdobiach koncep-ciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky?

Toto je zásadná otázka pre mestá a obce. Z nášhopohľadu však my ako odborníci vieme dať jasný smermestám k rozvoju tepelných koncepcií miest a obcí.

Dokedy je vypracovaná stratégia rozvoja teplá-renstva, aké je smerovanie do budúcnosti?

Najvýznamnejšie strategické a koncepčné ma-teriály SR sú: Koncepcia energetickej efektívnostiSR (2007), Prvý akčný plán energetickej efektív-nosti na roky 2008-2010 (2007), Stratégia závereč-nej časti jadrovej energetiky (2008), Stratégia ener-getickej bezpečnosti SR (2008), Koncepcia využitiahydroenergetického potenciálu vodných tokov SRdo roku 2030 (2010), Národný akčný plán pre ener-giu z obnoviteľných zdrojov energie (2010) a Ak-čný plán energetickej efektívnosti na roky 2011-2013 (2011), Aktualizácia analýzy fungovania štát-nej podpory baníctva (2012) (podrobne v Prílohe).

V súčasnosti sa pripravuje Štátna energetickápolitika SR. Štátnu energetickú politiku vnímamev praxi ako základný dokument v energetike prerozvoj národného hospodárstva na 30 a viac rokov,a to jednak z pohľadu štátu, ale i podnikateľskéhoprostredia, pretože je potrebné, aby firmy vedeli,akým spôsobom sa bude uberať energetika na Slo-vensku, čo bude vláda podporovať (atóm, obnovi-teľné zdroje, geoterm a podobne), do akých zdrojovenergie bude vhodné investovať, keďže tieto inves-tície sú dlhodobé na 15 – 20 rokov.

Štátna energetická politika je vlastne stratégiourozvoja energetiky štátu a v nadväznosti na ňu bymala byť nadviazaná aj regulačná politika ÚRSO.ÚRSO vo svojej regulačnej politike musí podpo-rovať ciele a zámery štátu v oblasti energetiky, ktorépotom premietne do svojich vykonávacích predpi-sov a nezávisle bude regulovať vzťahy medzi regu-lovanými subjektmi a odberateľmi, konečnýmispotrebiteľmi.

Dôležité je však, aby táto regulácia bola v súlades energetickou politikou štátu. Štátna energetickápolitika v oblasti tepelnej energetiky okrem pod-pory centrálneho systému zásobovania teplom,musí podrobnejšie analyzovať a dať jasné smerypodpory v oblasti obnoviteľných zdrojov, ako smeuž spomínali, napríklad využívanie biomasy. Dô-ležitým bodom je aj zapracovanie tretieho energe-tického balíčka EÚ.

Taktiež je potrebné zo strany štátu v oblasti te-pelnej energetiky jasne definovať podporu rozvojacentrálneho systému výroby a distribúcie tepla, kto-rý ako jediný dokáže v maximálnej miere realizovaťopatrenia v oblasti ochrany životného prostredia,kogenerácie, znižovanie CO2, efektívneho využitiaprimárneho média a pod.

Za nevyhnutné považujeme vypracovanie, akosúčasť štátnej energetickej politiky, koncepcie vy-užitia primárnych zdrojov energie na Slovenskunapríklad „Energetickou mapou regiónov na Slo-vensku“, ktorá by zásadne mala obsahovať reálnepotenciály obnoviteľných zdrojov energií s ich vy-užitím z pohľadu ekonomického, environmentál-neho, sociálneho, a podporu v oblasti obnoviteľ-ných zdrojov podľa nej aj dôsledne riadiť a diver-zifikovať.

To že chýba stratégia rozvoja teplárenstva je zrej-mé aj z aktuálne predloženého návrhu vyhláškyÚRSO o cenovej regulácii v tepelnej energetike,ktorý bol predložený na MPK. Aj napriek tomu, žeMH SR si je vedomé, že naplnenie požiadaviek vy-plývajúcich zo smernice EÚ je možné dosiahnuťlen v systémoch CZT, preto je nevyhnutná ich pod-pora, nové smerovanie regulačnej politiky ÚRSOje v priamom protismere. Nové regulačné prvkycelkom zastavujú akékoľvek investície v tepláren-stve. Pod vplyvom nových regulatívov sú teplá-renské spoločnosti nútené zastaviť všetky investície,vrátane investícií do zvýšenia energetickej účin-nosti a využívania lacnejších obnoviteľných zdro-jov, čo by v konečnom dôsledku prinieslo úsporunákladov odberateľov a spotrebiteľov tepla.

Podľa smernice každý členský štát zriadi tzv. po-vinnú schému energetickej efektívnosti, na základektorej distribútori energie alebo obchodné energe-tické spoločnosti, ktoré dodávajú konečným odbe-rateľom energiu, dosiahnu kumulatívny cieľ zníže-nia konečnej energetickej spotreby. Cieľ by mal byťstanovený minimálne na úrovni dosahovania kaž-doročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31.decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstvaenergie dodanej konečným odberateľom. Ak sa ne-zmení spôsob stanovenia regulačného príkonu, ale-bo spôsobu výpočtu fixnej zložky ceny tepla, potomsa dá predpokladať zvyšovanie jednotkovej ceny ajv budúcnosti.

Aby si dodávatelia tepla zachovali svoju konku-renčnú schopnosť, musia hľadať nových odberateľovtepla, čo je v súčasnosti z dôvodu útlmu bytovej aobčianskej výstavby, ako aj predpokladaných legi-slatívnych opatrení veľmi náročné.

Je možné donútiť spotrebiteľa k šetreniu s te-plom, ak myslíte aj na tých, ktorí majú radšejviac tepla? Dá sa to dosiahnuť?

Ako sme už uviedli, cieľom smernice je dosaho-vanie každoročných nových úspor od 1. januára2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročnéhomnožstva energie dodanej konečným odberateľom.Pričom zatiaľ z celkovej ročnej úspory (1,5 %) môžebyť len 20 % na strane výrobcu, zvyšných 70 % nastrane odberateľa. Tu narážame na právny problém,že v súčasnej platnej legislatíve nie je možné právneuložiť dodávateľom tepla pre odberateľa povinnosťrealizovať úsporné opatrenia na strane odberu.

Aj keď bez ohľadu na smernicu výrobcovia a do-dávatelia tepla už aj v uplynulých rokoch prispie-vali k zvyšovaniu povedomia odberateľov a zdô-razňovali, že racionálnym správaním, vykonanímracionalizačných opatrení prispejú k zníženiu spo-treby tepla, a tým dosiahnutiu zníženie svojich ná-kladov.

aké legislatívne úpravy a povinnosti z prijatianovej smernice o energetickej efektívnosti vy-plývajú, čo bude v prospech konečného spotre-biteľa?

Tu zásadne navrhujeme, aby 1,5 % ročne mohlobyť dosiahnuté v plnej 100 % výške ročne u výrob-cu a dodávateľa tepla, resp. v kombinácii s odbe-rateľmi, po vzájomnej dohode dodávateľa a odbe-rateľa napr. projektmi EPC a pod.

Aby bolo vôbec možné realizovať „SmernicuEÚ“ v praxi je potrebné riešiť zásadné legislatívnezmeny:a) projekty EPC musia byť legislatívne vyňaté z re-

gulácie, pretože sú realizované na základe vzá-jomnej dobrovoľnej dohody medzi dodávateľomtepla a odberateľom,

b) legislatívne určiť za prioritu využívanie CZT apri výstavbe nových lokálnych zdrojov (vznik-nutých odpojením sa od jestvujúceho CZT) musíbyť jednoznačne preukázané, že takto vzniknutýnový lokálny zdroj tepla nemá žiadny účinok nazhoršenie životného prostredia (ovzdušia) v da-nej oblasti, nezvýši jednotkovú cenu tepla prezostávajúcich odberateľov z CZT, nezhorší efek-tívnosť a hospodárnosť jestvujúcej sústavy CZTa ďalšie,

c) v zákone č. 657/2004 Z. z. upraviť povinnosť do-držiavať schválené tepelné koncepcie miest aobcí s prijatím sankcie za ich porušovanie,

d) pokiaľ sa preukáže, že novovybudovaný objekts potrebou tepla sa nachádza v ekonomicky efek-tívnom dosahu jestvujúcej CZT, mal by mať po-vinnosť sa k tejto sústave CZT pripojiť,

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

53

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Zelená kniha, ktorá sa zaoberá oblasťou klí-my a energetiky do roku 2030, obsahuje ajciele na zníženie emisie skleníkových plynov.sú reálne?

V tejto súvislosti treba uviesť, že Európskakomisia zverejnila v marci tohto roka Zelenúknihu – Rámec pre politiku v oblasti zmeny klí-my a energetickú politiku do roku 2030. Tentodokument definuje základné otázky v súvislostis rámcom pre politiku v oblasti zmeny klímy aenergetickú politiku do roku 2030. Účelom di-skusie k Zelenej knihe je otvoriť konzultáciu sozainteresovanými stranami s cieľom získať po-znatky a názory, ktoré pomôžu pri zostavovanírámca do roku 2030. Proces tejto konzultáciesa uzavrie v júni tohto roka.

Základná otázka na európskej úrovni sa týkaproblematiky cieľov pre EÚ do roku 2030. Ze-lená kniha otvára diskusiu o procese určovaniacieľov, ktoré môžu byť formulované či už naúrovni EÚ, vnútroštátnej alebo aj sektorovejúrovni. Taktiež sa otvára diskusia o právnomcharaktere cieľov, či by mali byť právne záväznéalebo indikatívne. V tomto ohľade Slovenská re-publika na oficiálnych rokovania na úrovni EÚvyjadrila už svoje predbežné stanoviská, že voblasti obnoviteľných zdrojov energie a energe-tickej efektívnosti by sa jednoznačne nemali pri-jímať na úrovni EÚ záväzné ciele do roka 2030.V súčasnosti Európa je vo fáze napĺňania svo-jich trajektórií Stratégie Európa 20/20/200, kto-ré sa týkajú obnoviteľných zdrojov energií, zní-ženia emisií skleníkových plynov, energetickejefektívnosti ako aj podielu biozložiek v moto-rových palivách. Domnievame sa, že je potrebnéanalyzovať efekty a kompletné dopady súčas-ných okrem samotnej týchto cieľov a následnediskutovať o ďalších ambíciách. Súčasná skúse-

nosť nám hovorí, že je tiež potrebné zabezpečiťaj ich konzistentnosť prípadných budúcich cie-ľov. Dnes však už z istotou môžeme povedať, žev nadchádzajúcej budúcnosti by sa mal určiteklásť silný dôraz na investície do infraštruktúry,ktorá je základom prehĺbenia integrácia trhovEÚ a zabezpečenia udržateľnosti, konkurencie-schopnosti a bezpečnosti dodávok.

Ktoré konkrétne princípy by mali pomôcťpri napĺňaní ambície EÚ do roku 2050 dosa-hovať nízkouhlíkový sektor energetiky?

Komisia EÚ vo svojom Pláne postupu v ener-getike do roku 2050 skúma cesty „dekarboni-zácie“ energetického systému do roku 2050, ato ovplyvňovaním energetickej efektívnosti nastrane spotreby, využívaním obnoviteľnýchzdrojov energií a jadrová energie a tiež imple-mentáciou technológii zachytávania a sklado-vania CO2. Plán formuluje dlhodobý a techno-logicky neutrálny európsky rámec pre energe-tické politiky čím sa má docieliť potrebná istotaa stabilitu v investíciách do energetického sys-tému. Ústrednú úlohu v nízkouhlíkovom hos-podárstve bude mať sektor elektroenergetiky. Zhľadiska efektívnosti pri plnení dlhodobých cie-ľov EÚ optimálnou diverzifikáciou dodávok spodstatným podielom jadrovej energie patria knajmenej nákladným scenárom rozvoja.

Budovanie konkurencieschopného nízkouhlí-kového hospodárstva je aj dlhodobou prioritoupripravovanej energetickej politiky SR. Na do-siahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja ener-getiky v podmienkach SR je potrebné uplatňo-vať priority, ktorými sú zvyšovanie podielu bez-uhlíkovej výroby elektriny, využívanie jadrovejenergetiky, zvyšovanie podielu obnoviteľnýchzdrojov energie pri výrobe tepla, implementácia

schémy obchodovania s emisnými limitmi a vy-užívanie zemného plynu, ako „paliva prechodu“k nízkouhlíkovej ekonomike.

Okrem znižovania emisií skleníkových ply-nov, ktoré sú hlavným prínosom politiky pre-chodu k nízkouhlíkovej ekonomike, vyvolá ajďalšie účinky, ktorými sú zníženie nákladov naenergiu a zníženie závislosti od dovozov fosíl-nych palív. Zásadnú úlohu pritom zohráva zvy-šovanie energetickej efektívnosti a racionálnapodpora využívania obnoviteľných zdrojov ener-gie, ako aj fiškálna politika, ktorou sa cez cenovýa daňový systém nastavujú iniciatívy pre účast-níkov trhu. Hlavnou hnacou silou a neodmysli-teľnou súčasťou nízkouhlíkového rastu naďalejzostane v podmienkach SR jadrová energia.

aká je možnosť stimulovať inovácie v oblastinízkouhlíkových technológií?

Podpora vedy a výskumu predstavuje jednuz priorít Stratégie EÚ do roku 2020. Európskakomisia v roku 2008 prijala dokument „Strate-gický plán pre energetické technológie“ (SETplán), ktorý predstavuje technologický pilierenergetickej politiky EÚ. Najvýznamnejšou ak-tivitou SET plánu sú priemyselné iniciatívy. Vsúčasnosti fungujú priemyselné iniciatívy v ob-lastiach udržateľnej jadrovej energie, veternej,slnečnej energie, inteligentných sietí, biopalíva zachytávania a skladovania uhlíka, ako aj in-teligentných miest. Slovenská republika sa vrámci projektu Allegro angažuje v iniciatíve tý-kajúcej sa udržateľnej jadrovej energetiky.

Energetika je tiež jednou z priorít programuHorizont 2020, ktorý tvorí základný strategickýdokument EÚ v oblasti podpory vedy a výsku-mu. V programe Horizont 2020 sa kombinujesúčasný rámcový program v oblasti výskumu sopatreniami na podporu inovácie, ktoré bolipredtým zahrnuté v programe pre konkurencie-schopnosť a inováciu. Okrem toho sa do pro-gramu Horizont 2020 zahrnie aj financovanieEurópskeho inovačného a technologického in-štitútu. Celkový navrhovaný rozpočet programuHorizont je 70 miliárd eur.

Slovenská republika je tiež zapojená do me-dzinárodných aktivít v oblasti výskumu, vývojaa inovácií formou dvojstranných zmlúv o ve-decko-technickej spolupráci so štátmi v rámciEÚ aj mimo nej. Ako členský štát Medzinárod-nej energetickej agentúry (IEA) sa zapájame dočinností technologických platforiem v sektoreenergetiky. Taktiež sa podieľame prostredníc-tvom pracovísk vysokých škôl a SAV na vedec-ko-technickej spolupráci v rámci EÚ prostred-níctvom tzv. 7. rámcového programu EÚ a EU-RATOM.

Výskum a vývoj v oblasti energetiky bude vbudúcnosti zameraný na nové a obnoviteľné,ekologicky prijateľné zdroje energie, racionali-záciu spotreby energií vo všetkých odvetviach

Nízkouhlíkové hospodárstvo v EÚ

Ambíciou európskych štátov je prejsť do roku 2050 na nízkouhlíkové hospodárstvo. Jednotlivékrajiny Európy už dnes musia prijímať opatrenia, aby sa zvýšil podiel nízkouhlíkových zdrojov

energie a nízkouhlíkových technológií. Viac v rozhovore s riaditeľkou odboru medzinárodnýchvzťahov v energetike Ministerstva hospodárstva SR Alenou ŽÁKOVOU a redaktorkou

Parlamentného kuriéra Annou Komovou.

54

Jednou z oblastí transformácie energetiky jeaj znižovanie energetickej náročnosti hospo-dárstva a dosahovania úspor energie. akéopatrenia v energetickej efektívnosti pova-žujete za kľúčové?

Kľúčovým dokumentom Európskej komisiea Slovenska je v súčasnosti nová Smernica2012/27/EU o energetickej efektívnosti, ktorámá byť do leta 2014 transponovaná do sloven-skej legislatívy. V procese transpozície budú za-vedené nákladovo efektívne opatrenia pre zvy-šovanie úspor energií, ktoré budú vhodným mo-tivačným nástrojom pre implementáciu politíkenergetickej efektívnosti s účinným efektom precelé národné hospodárstvo.

Základným pilierom novej smernice je vy-tvorenie komplexnej podpory opatrení v ener-getickej efektívnosti s konkrétnymi čiastkovýmicieľmi vo výške každoročných 1,5 % úspor zpredaja maloobchodníkov a dodávateľov energiea každoročnej obnovy vo výške 3 % z celkovejpodlahovej plochy budov využívaných a vlast-nených ústrednými orgánmi štátnej správy naúroveň minimálnych požiadaviek na energetic-kú hospodárnosť budov. Smernica tiež zavádzapožiadavky na vytvorenie povinných finanč-ných schém, požiadavky v oblasti v tepelnéhohospodárstva, energetických služieb, verejnéhoobstarávania, energetických auditov, merania arozúčtovania, minimálnej kvalifikácie odborní-kov, nového akčného plánu energetickej efek-tívnosti, inteligentných meracích systémov, in-formovanosti a podávania správ. Smernica roz-širuje svoju pôsobnosť na stranu výroby, preno-su a distribúcie a zavádza nové povinnosti preregulátora v oblasti tarifikácie, podpory vyso-koúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tep-la a efektívneho systému centrálneho zásobo-vania teplom.

Významnou zmenou v energetike sa stanepostavenie spotrebiteľa, ktorý by mal získať do-statok informácii na rozhodovanie a zmenu jehosprávania sa na ich základe v záujme úspor ener-gie. K tomuto účelu budú vytvorené vhodnépodporné nástroje, ako sú napríklad energetickéaudity alebo energetické služby. Taktiež sa budúrozširovať požiadavky na kvalifikovaných od-borných energetikov t.j. dodávatelia energetic-kých služieb a pracovníci inštalujúci energetickézariadenia v budovách budú musieť spĺňať kva-lifikačné štandardy. V určitom rozsahu sú kri-téria pri energetických audítoroch a odbornespôsobilých osobách v energetike aplikovanéuž dnes, avšak rozsah požiadaviek sa v tomtoohľade sa novou smernicou rozširuje.

ako vníma slovenská republika možnostiznižovania energetickej náročnosti?

Slovenská republika je historicky energetickynáročnou ekonomikou s prevahou priemyslu vy-značujúceho sa vysokou energetickou nároč-nosťou. Napriek tejto tradičnej štruktúre sloven-ského priemyslu, a z toho vyplývajúcej pozícieSR v rámci porovnania s ostatnými členskýmištátmi EÚ-27, SR v poslednom období zazna-menala významný pokles energetickej nároč-nosti. K tomuto trendu prispelo okrem iného ajvytvorenie strategického a legislatívneho rámcav oblasti energetickej efektívnosti.

Medzi najdôležitejšie strategické dokumentyprijaté v oblasti energetickej efektívnosti patriaStratégia energetickej bezpečnosti z roku 2008,Koncepcia energetickej efektívnosti SR z roku2007, a jej implementačné nástroje – tri akčné

plány energetickej efektívnosti. Zatiaľ boli prijatéprvý a druhý akčný plán energetickej efektívnosti(t.j. Akčný plán energetickej efektívnosti na roky2008 – 2010, Akčný plán energetickej efektív-nosti na roky 2011 – 2013). Kým prvý akčnýplán stanovil opatrenia energetickej efektívnostiv jednotlivých sektoroch slovenského hospodár-stva, druhý akčný plán ich vyhodnocoval za úče-lom zistiť úspory energie dosiahnuté týmito opat-reniami, ako aj navrhnúť nové a pokračujúceopatrenia pre plnenie cieľov úspor energie vy-plývajúcich z Koncepcie energetickej efektív-nosti a Stratégie energetickej bezpečnosti (a vsúlade so „starou“ smernicou 2006/32/ES o ener-getických službách). V súčasnosti MH SR pri-pravuje v poradí tretí akčný plán energetickejefektívnosti, ktorý bude okrem vyhodnoteniapredchádzajúcich opatrení a navrhnutia novýchopatrení podliehať ďalším oznamovacím povin-nostiam vyplývajúcim z uvedenej smernice2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. V tejtosúvislosti bude akčný plán informovať o proceseimplementácie požiadaviek spomenutej smerni-ce. Okrem toho sa budú sledovať nielen úsporyna konečnej energetickej spotreby, ale aj úsporyna strane primárnej energie.

Na národnej úrovni základný legislatívny rá-mec pre energetickú efektívnosť tvoria najmäzákon č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektív-nosti v znení neskorších predpisov, zákon č.314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykuro-vacích systémov a klimatizačných systémov, zá-kon č. 300/2012 Z. z. o energetickej hospodár-nosti budov, zákon č. 309/2009 Z. z. o podporeobnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnejkombinovanej výroby. V roku 2010 bol noveli-zovaný zákon č. 665/2007 Z. z. o ekodizajne av roku 2011 bol schválený zákon č. 182/2011Z. z. o energetickom štítkovaní. Tieto predpisybudú v budúcom období predmetom zmienhlavne vplyvom nových smerníc EÚ.

Druhý akčný plán energetickej efektívnostivyhodnotil, že SR si stanovený cieľ na rok 2010splnila. Cieľ úspor energie pre rok 2010 sa po-darilo splniť aj vďaka tomu, že prvotné opatreniaenergetickej efektívnosti sú relatívne lacnejšie,ako tie, ktoré sa realizujú následne. Do budúc-nosti je preto nevyhnutné zabezpečiť dostatočnézdroje financovania opatrení energetickej efek-tívnosti. Ako už bolo spomínané, vytvorenie po-vinnej schémy na podporu energetickej efektív-nosti taktiež vyplýva z novej smernice o ener-getickej efektívnosti. Tieto opatrenia však v ko-nečnom dôsledku prispejú aj k zamestnanosti,konkurencieschopnosti podnikov a znižovaniaemisií skleníkových plynov. Veľký dôraz bude-me klásť aj na efektívne využívanie a monito-rovanie úspor energie financovaných z už exi-stujúcich nástrojov.

Na základe štatistiky vývoja konečnej ener-getickej spotreby za posledné obdobie v jedno-tlivých sektoroch národného hospodárstva jemožné konštatovať, že najväčší prínos k zníže-niu absolútnej konečnej energetickej spotrebyzaznamenali sektor budov (na bývanie) a prie-mysel, pričom spotreba energie v sektore do-pravy naďalej rástla. Tento trend sa bude preja-vovať aj v budúcnosti, kde najväčší potenciálúspor energie sa predpokladá v uvedenýchdvoch sektoroch. V doprave je potrebné prijaťtaké opatrenia, ktoré budú nárast spotreby ener-gie kompenzovať, a to hlavne podporou rozvojaverejnej osobnej dopravy s dôrazom na vytvá-ranie integrovaných dopravných systémov v re-

hospodárstva a na distribúciu energie. Opatreniana stimuláciu inovácii v oblasti nízkouhlíkovýchtechnológií sú:• vytvoriť strategický plán výskumu a vývoja

v oblasti energetiky, ktorý bude stavať na sil-ných stránkach krajiny a zosúladí zameranieverejných financií s prioritami na strane vý-roby a spotreby, najmä pokiaľ ide o energe-tickú efektívnosť, reaktory IV. generácie a ob-noviteľné zdroje energie, napr. biomasu;

• zaviesť mechanizmus monitorovania a hod-notenia pokroku v oblasti výskumu a vývojav energetike v záujme maximalizácie nákla-dovej efektívnosti verejných výdavkov;

• zvážiť zvýšenie verejných výdavkov na vý-skum a vývoj v oblasti energetiky, aby sa do-siahla porovnateľná úroveň s ostanými člen-skými krajinami IEA;

• podporovať intenzívnejšie výskumno-vývo-jové aktivity zo strany priemyslu, a to aj pro-stredníctvom fiškálnych stimulov a partner-stiev medzi vládou, priemyslom a akademic-kom obcou;

• zvýšiť úsilie v oblasti technického vzdeláva-nia s cieľom pokryť budúci dopyt po výskum-ných pracovníkoch , inžinieroch a techni-koch.

ako je možné rozvíjať obnoviteľné zdrojeenergie nákladovo efektívnym spôsobom?

V oblasti obnoviteľných zdrojov energie máSlovenská republika na základe Smernice2009/28/ES povinnosť zvýšiť využívanie obno-viteľných zdrojov energie (OZE)v pomere kuhrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 %v roku 2005 na 14 % v roku 2020. Splnenie toh-to cieľa je ambiciózne avšak dosiahnuteľné. Smev súlade s naplánovanou indikatívnou trajektó-riou. Základným dokumentom vo vzťahu k do-siahnutiu tohto cieľa je Národný akčný plán preenergiu z OZE, ktorý vláda SR schválila 6.októbra 2010 uznesením vlády SR č. 677/2010.Tento dokument predpokladá dosiahnutie po-dielu OZE na úrovni až 15,3 % na hrubej ko-nečnej energetickej spotrebe v roku 2020.

Zvyšovanie podielu OZE na spotrebe energieje jednou z priorít energetickej politiky SR. Naj-väčší energetický potenciál má v našich pod-mienkach biomasa, ktorá vytvára týmto pod-mienky pre rozvoj regionálnej a lokálnej eko-nomiky.

Slovenská republika bude podporovať takétechnológie OZE , ktorých využitie vedie k ce-nám energií blízkym trhovým s ohľadom naúnosnú konečnú cenu energie. Keďže ich využí-vanie v tepelnom hospodárstve je jednou z pri-orít v našej energetickej politike, bude potrebnépreto zamerať štrukturálne fondy pre obdobie2014 – 2020 aj na oblasť podpory do tohto druhuenergií. Okrem toho bude potrebné monitorovaťnákladovú efektívnosť mechanizmov na podpo-ru OZE, vrátane systému výkupných cien avplyvu takejto podpory na konečné ceny pre od-berateľov. Dôležité tiež bude zohľadniť vplyv nakonečnú cenu elektriny pri stanovení výkupnýchcien elektriny z týchto zdrojov a zjednodušiť ad-ministratívne postupy tak, aby sa v prípade men-ších projektov skrátil čas pre získanie prísluš-ných povolení na inštaláciu zariadení využíva-júcich OZE. Bude tiež dôležité podporiť mecha-nizmy, ktoré umožnia lokálne a distribuovanéinštalácie OZE, ktoré prejdú z podpory doplat-kom na iné mechanizmy nezaťažujúce konco-vého spotrebiteľa.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

55

O zmenu klímy by mali prejaviť vážnejší zá-ujem aj vlády, nevynímajúc širokú verej-nosť, ako to vidíte, zväčšuje sa záujem?

Zmena klímy, spôsobená zvyšovaním kon-centrácie emisií skleníkových plynov v atmos-fére, ako aj jej nepriaznivé dôsledky, ktorým vsúčasnosti stále viac čelíme, patria v posled-ných rokoch medzi prioritne diskutované témy.S ohľadom na rozsah a prejavy ide o globálnyproblém, ktorý sa priamo a významne dotýkaekosystémov, ale aj kvality nášho života. Zá-ujem o túto tému rastie tak medzi vládami, akoaj širokou verejnosťou. Dôvodov môže byť viac– keďže ide o globálny problém s priamymi en-vironmentálnymi, ekonomickými a sociálnymidopadmi, jeho riešenie si vyžaduje najvyššiupolitickú úroveň. Druhým dôvodom pre rastúcizáujem vlád, ale aj širokej verejnosti je sku-točnosť, že takmer všetci sme sa už stretli s ne-gatívnymi dôsledkami zmeny klímy, ktoré prichýbajúcich adaptačných opatreniach vedú kpriamym škodám na životoch a na majetku.Žiaľ, skôr hurikány, extrémne suchá s nedostat-kom vody, alebo naopak záplavy, nie však

dlhodobé výsledky vedeckých analýz Medzi-vládneho panelu pre zmenu klímy, vždy pôso-bili ako alarm, po ktorom sa záujem o tútotému okamžite zvýšil.

Rozumné návrhy na zmiernenie zmeny klí-my a posilnenie proaktívnej adaptácie existujú,aj napriek tomu mnohé vlády stále váhajú a od-kladajú realizáciu konkrétnych opatrení. Glo-bálnym cieľom je obmedzenie rastu priemernejteploty tak, aby sa ekosystémom zachovala as-poň 50 % šanca adaptovať sa. Podľa súčasnýchvedeckých zistení to vieme zaručiť len pri ob-medzení rastu priemernej teploty do roku 2100o 2°C, v porovnaní s jej predindustriálnouúrovňou. Na naplnenie tohto cieľa je do roku2050 potrebné znížiť globálne emisie sklení-kových plynov najmenej o polovicu, vo vyspe-lých krajinách o takmer 80 %. Analýzy po-tvrdzujú, že neriešenie a odsúvanie problémuznamená výraznejšie negatívne dôsledky a vyš-šie celkové náklady. Okrem environmentálnehorozmeru hovoríme aj o politickej výzve, keďžetéma sa cez dostupnosť vodných, energetickýchzdrojov a potravín v postihnutých oblas-

Nová doba – nové podmienky

Otázky súvisiace so zmenou klímy sa dostávajú do pozornosti prevažnevtedy, ak sa počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom podstatne

odlišuje, alebo prudko mení. Budúci rámec energetickej politiky a politikyv oblasti zmeny klímy do roku 2030 je aj predmetom práve prebiehajúcej

diskusie na základe tzv. Zelenej knihy (Green Paper on a 2030 frameworkfor climate and energy policies, COM, 2013, 169), ktorú Európska komisia

zverejnila v marci 2013. Problematikou monitorovania a nástrojmi naznižovanie emisií skleníkových plynov sa zaoberá odbor politiky a zmeny

klímy Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pod vedenímIng. Heleny PRINCOVEJ, CSc.. Informácie poskytla pre Parlamentný

kuriér redaktorke Anne Komovej.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

giónoch a presunom nákladnej dopravy zciest na železnicu, a s tým súvisiacou mo-dernizáciou súčasnej železničnej infraštruk-túry. Modernizácia infraštruktúry je kľúčovýmprvkom pri rozvíjaní sektora energetiky,aké sú priority EÚ v tejto oblasti?

Návrh nariadenia európskeho parlamentua Rady o usmerneniach pre transeurópskuenergetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušujerozhodnutie č. 1364/2006/ES určuje 12 zá-kladných strategických koridorov v oblastienergetickej infraštruktúry v sektoroch ply-nárenstva, elektroenergetiky a ropy. Medzipriority EÚ v oblasti energetickej infraštruk-túry patrí aj rozvoj inteligentných sietí a sietína prenos CO2. Súčasťou procesu je aj iden-tifikácia tzv. projektov spoločného záujmu,ktoré budú mať nárok na zrýchlený povoľo-vací postup, ako aj na finančnú podporu EÚz nástroja „Spájame Európu“. Slovenskej re-publiky sa týkajú koridory pozostávajúce zosevero-južných prepojení v oblasti strednejEurópy. Konkrétne sa jedná o projekty ply-nárenských prepojení medzi SR a Maďar-skom, SR a Poľskom, ako aj klaster elektri-začných prepojení medzi SR a Maďarskom.V sektore ropy sa o štatút projektu spoloč-ného záujmu uchádzajú projekty Bratislava– Schwechat a rozšírenie kapacity ropovoduAdria. Slovenská republika vníma tendencierozvoja infraštruktúry podporené Nariade-ním TEN ako aj príslušný finančný nástrojCEF ako zdravý trend, ktorým sa podporíproces úplnej diverzifikácie zdrojov a pre-pravných či prenosových koridorov.

akú úlohu budú mať inteligentné siete amoderné technológie v energetike?

Plošné zavádzanie inteligentných mera-cích systémov a rozvoj inteligentných sietíuľahčujú integráciu mikrovýroby energiespotrebiteľmi a zároveň môžu pomôcť zni-žovať spotrebu energie v domácnostiach. Na-vyše inteligentné meracie systémy umožňu-jú prispôsobovať spotrebu elektrickej energiev reálnom čase v nadväznosti na fluktuácietrhových cien. Zdroje a štúdie EÚ poukazujúna fakt, že sa náklady na energie v domác-nostiach sa zavádzaním inteligentných me-racích systémov môžu znížiť cca o 13 %, pri-čom uplatnením automatizácie domácichspotrebičov sa úspory môžu dosahovať aj voväčšej miere.

Čo sa týka inteligentných sietí (IS), exi-stuje všeobecná zhoda, že predpokladompodmienkou ich rozvoja je zavedenie inteli-gentných meracích systémov (IMS). IMSumožnia informované riadenie spotreby zostany odberateľov a rozvoj služieb zo stranyprevádzkovateľov sietí, dodávateľov energieprípadne nových aktérov na trhu s energiou.Plné a efektívne využitie potenciálu a príno-sov IMS je podmienené existenciou dyna-mických tarifných schém a aktívnym prístu-pom odberateľov. Rozvoj inteligentných sie-tí, ktorých základným komponentom sú in-teligentné meracie systémy umožní prevá-dzkovateľom energetických sietí efektívnej-šie riadenie sietí, zvýšenie stability energe-tických systémov, intenzívnejšiu a efektív-nejšiu integráciou distribuovanej výroby aobnoviteľných energetických zdrojov (OZE)do energetických systémov.

56

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

tiach mení aj na vážnu bezpečnostnú hrozbu.Dôležité pre záujem vlád a verejnosti je aj

to, akým spôsobom sa téma prezentuje – u násskôr prevláda identifikácia hrozieb a rizík spo-jených s plnením záväzkov a zabúda sa pri tomna príležitosti a prínosy, ktoré sa s tým spájajú– stimul pre výskum, vývoj a zavádzanie no-vých technológií, nové pracovné príležitosti,efektívnejšie využívanie zdrojov a zlepšeniezdravia obyvateľstva.

Ak by sme to mali zhodnotiť historicky, sú-časný záujem vlád o hľadanie konkrétnych rie-šení pri zmierňovaní zmeny klímy sa námmôže zdať menší ako v minulosti – vieme, že„moment“ bol najmä v roku 2009 na konferen-cii v Kodani, kde sa očakávalo schválenie no-vej právne záväznej dohody s účasťou všetkýchveľkých emitentov. Kto však pozná bližšie pro-ces vyjednávania a schvaľovania globálnychenvironmentálnych dohôd vie, že po tom, akohrozilo zablokovanie rokovaní, každá z nasle-dujúcich konferencií znamenala posun dobrýmsmerom. Podrobne o tom informujeme našuvládu a verejnosť vždy začiatkom roku formouinformácie o priebehu a výsledkoch rokovaníKonferencie zmluvných strán Rámcového do-hovoru OSN o zmene klímy. Zatiaľ posledná,18. konferencia zmluvných strán Rámcovéhodohovoru OSN o zmene klímy1 v decembri2012 v katarskej Dohe, znamenala schváleniepokračovania Kjótskeho protokolu na druhézáväzné obdobie a tiež vytvorenie rokovacejplatformy na prípravu novej globálnej dohodyo režime spolupráce krajín po roku 2020.

Na záver chcem ešte uviesť, že v poslednýchrokoch evidujeme zvýšený záujem o túto témuaj u nás, či už ide o študentov, alebo o predsta-viteľov verejnej správy, záujmových združení,mimovládnych organizácií, podnikateľov aj ob-čanov. MŽP SR tento záujem víta a aktívnejšiekomunikuje tieto témy aj na svojich poduja-tiach. Najbližšie to bude napríklad počas 19.ročníka medzinárodného festivalu filmov o ži-votnom prostredí Envirofilm 2013, ktorý sa za-pojil do kampane Dobrá klíma pre svet, ktorýmám rád. Ide o celoeurópsku kampaň, ktorúoficiálne spustila v Londýne komisárka preopatrenia na ochranu klímy Connie Hedega-ard.

Čo robí MŽP sR pre to, aby sa klimatickézmeny na slovensku zmierňovali?

Zaujímavá otázka a takpovediac na telo. Užsme spomínali, že zmena klímy a adaptácia najej nepriaznivé dôsledky zďaleka nie sú len en-vironmentálne a politické témy, ale najmä eko-nomické a technologické výzvy, ktoré by maliprispievať k zvyšovaniu energetickej bezpeč-nosti a konkurencieschopnosti národnej eko-nomiky. Ciele politiky zmeny klímy sú z veľkejčasti realizované aj prostredníctvom trvaloudržateľnej energetickej politiky cez podporuvyužívania obnoviteľných zdrojov energie(OZE) a zvyšovanie energetickej efektívnosti,ako aj prostredníctvom technických a regulač-ných opatrení v ďalších sektoroch hospodárstvaa cez všetky jeho úrovne až po konečného spot-rebiteľa. Ďalším priestorom na ich efektívneplnenie je fiškálna politika, ktorou sa cez ce-nový a daňový mechanizmus nastavujú inicia-tívy pre účastníkov trhu.

Na rozdiel od iných sektorových politík jepolitika zmeny klímy výrazne prierezovou té-mou so širokým záberom a ako taká si vyža-

duje efektívnu koordináciu na úrovni vlády ašpecifické inštitucionálne usporiadanie aj nanižších úrovniach procesu riadenia.

MŽP SR je v národnom rámci zodpovednéza koordináciu a plnenie našich úloh a záväz-kov v oblasti zmeny klímy na medzinárodnejúrovni (národný ohniskový bod pre dohovor),úrovni EÚ – transpozícia a plnenie právnychpredpisov EÚ pre danú oblasť a na národnejúrovni.

Pokiaľ ide o konkrétne úlohy a opatrenia nazmierňovanie zmeny klímy a podporu preven-tívnej adaptácie, je ich celý rad a určite na niek-toré pri tom výpočte zabudnem. Okrem prípra-vy národných stratégií a pozícií na medziná-rodné rokovania je MŽP SR zodpovedné zavčasnú transpozíciu legislatívy EÚ pre túto ob-lasť, objektívne a včasné poskytovanie infor-mácií, vzdelávanie a budovanie povedomia atiež za podporu a presadzovanie praktickej rea-lizácie opatrení vo všetkých sledovaných sek-toroch, kde je tvorba emisií významná.

Dôležitou podmienkou na to, aby sme kli-matické zmeny na Slovensku mohli účinne anákladovo efektívne zmierňovať je najmä dob-rá koordinácia všetkých zainteresovaných sub-jektov vrátane súkromného sektora a jednotliv-cov. Za pokrok v tomto smere možno považo-vať vytvorenie Komisie pre koordináciu poli-tiky zmeny klímy na úrovni štátnych tajomní-kov pod gesciou MŽP SR.

Vďaka jej činnosti a aktívnemu prístupu čle-nov Komisie pre koordináciu politiky zmenyklímy2 na úrovni štátnych tajomníkov vybra-ných rezortov, ktorej predsedom je štátny ta-jomník MŽP SR Ján Ilavský, sa napríklad vroku 2012 podarilo uzavrieť dohodu MŽP SRa Štatistického úradu SR o vzájomnej spolu-práci a výmene údajov pre prípravu inventari-zácie emisií skleníkových plynov v sektoreenergetika,3 a tiež významne zefektívniť procesprípravy inventarizácie emisií skleníkovýchplynov v sektoroch lesného hospodárstva a poľ-nohospodárstva, na základe priamej spolupráces MPRV SR a jeho odbornými a výskumnýmiorganizáciami.

Keby som chcela ďalej podrobne zmapovaťnaše aktivity v tejto oblasti, časopis by sa zme-nil na zborník a to by asi čitateľ neocenil. Odroku 2012 predkladáme v súlade s plnenímuznesenia vlády SR č. 821/2011 B.3. pravidel-ne Správy o priebežnom stave plnenia prijatýchmedzinárodných záväzkov SR v oblasti poli-tiky zmeny klímy. Tie dávam do pozornosti,keďže prinášajú veľmi podrobný prehľad všet-kého, čo sa v tejto téme za uplynulé obdobieurobilo a tiež plánuje v oblasti koncepčnýchdokumentov, legislatívy, ale aj plnenia našichzáväzkov na znižovanie emisií. Aktuálne saMŽP venuje v spolupráci s ďalšími minister-stvami a odbornými inštitúciami príprave Stra-tégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledkyzmeny klímy, teda téme, ktorá bola doteraz vúzadí a v závese v porovnaní s našimi mitigač-nými aktivitami.

Na záver ešte dodám, že v rámci všeobecnejosvety sa pri príprave dokumentov a komuni-kácii s verejnosťou snažíme propagovať tie naj-jednoduchšie zásady, ktoré pre ochranu klímyplatia: Je potrebné:• obmedziť spaľovanie fosílnych palív, • zabrániť narastajúcemu odlesňovaniu, rozum-

ne obrábať pôdu,

• hospodáriť s odpadom,• šetriť s energiou, • súhrnne povedané – správať sa zodpovedne

na strane výroby, ako aj na strane spotreby. Musíme: • investovať do nových technológií, • využívať obnoviteľné zdroje energie, • stavať úsporné obydlia, • preferovať moderný čistý priemysel, • využívať ekologické dopravné prostriedky.

Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku je nie-len veľkou výzvou, ale aj príležitosťou na zvy-šovanie našej energetickej nezávislosti, vzniknových pracovných miest a rozvoj vedy a vý-skumu. Vzhľadom na rozsah problematiky ajej ekonomické a sociálne dopady je zrejmé,že na praktickom riešení sa musia podieľať nie-len vlády – ale aj a najmä – súkromný sektor,mimovládne organizácie a jednotlivci.

ako sa môže ovplyvniť problém zmeny klí-my záväzkom Kjótskeho protokolu o znižo-vaní množstva emisií?

Základným medzinárodným právnym ná-strojom na ochranu globálnej klímy je Rámco-vý dohovor OSN o zmene klímy (ďalej len do-hovor), ktorý bol prijatý na konferencii OSN oživotnom prostredí a udržateľnom rozvoji (Riode Janeiro, 1992). Obdobie od jeho prijatiamožno charakterizovať ako obdobie zvýšenéhoúsilia o sformovanie efektívnej stratégie znižo-vania emisií skleníkových plynov do právne zá-väznej podoby s čo najširšou účasťou krajín.Pokrok v danej oblasti sa dosahuje len veľmipomaly a vyžaduje si nemalé úsilie, keď že nieje ľahké prelomiť pretrvávajúce obavy krajín,že ochrana životného prostredia sa nevyhnutnespája so spomalením ekonomického rastu.

Cieľ na stabilizáciu koncentrácie skleníko-vých plynov v atmosfére, ku ktorému dohovorzmluvné strany vyzýval, nevytvoril potrebnýstimul a neviedol k primeranému úsiliu a kon-krétnym krokom na zmiernenie zmeny klímy.V snahe urýchliť a zefektívniť riešenie nega-tívnych dôsledkov zmeny klímy bol preto v de-cembri 1997 v japonskom Kjóte podpísanýKjótsky protokol (ďalej len protokol). Účinnosťnadobudol až vo februári 2005, po zdĺhavomprocese jeho ratifikácie a naplnení podmienokplatnosti.4

Jeho význam je najmä v tom, že na rozdielod dohovoru protokol definuje záväzné redukč-né ciele pre krajiny v prílohe B na prvé obdo-bie, teda roky 2008 – 2012, a určuje tiež pod-mienky na ich plnenie. Na rozdiel od dohovoruide teda o právne záväzný nástroj, ktorým savyspelé krajiny zaviazali k praktickým krokomna znižovanie emisií skleníkových plynov kon-krétnymi politikami a opatreniami, ktoré súmedzinárodne monitorované.

Zároveň s tým protokol rozšíril možnostikrajín pri výbere spôsobu a nástrojov, ktoré súna splnenie redukčných cieľov najvhodnejšietak, aby bolo možné globálny environmentálnyproblém riešiť nákladovo efektívnym spôso-bom. Na to slúžia flexibilné mechanizmy, kto-rých spoločným znakom je snaha o dosiahnutiemaximálneho redukčného potenciálu ekono-micky najefektívnejším spôsobom. Okrem„bubble“ konceptu5 definuje protokol v rámcimedzinárodnej spolupráce aj tieto flexibilnémechanizmy:

Spoločné plnenie záväzkov –Joint Imple-mentation (Čl. 6)

57

diskusiu zúžiť len na dohodu o výške redukč-ných cieľov.

Zlomovým bodom a posledným termínom,keď sa mohlo schváliť plynulé pokračovanieprotokolu po ukončení prvého obdobia, sa takstal 31. december 2012. Nakoniec sa krajiny vzávere 18. konferencie zmluvných strán Rám-cového dohovoru OSN o zmene klímy a 8.konferencie strán Kjótskeho protokolu v de-cembri 2012 v Dohe dohodli na pokračovaníprotokolu aj po roku 2012. V schválenom do-datku k protokolu sa stanovilo, že druhé záväz-né obdobie bude 8-ročné, od 1. januára 2013do 31. decembra 2020 (identické s časovýmrámcom klimaticko-energetického balíčkaEÚ). Redukčné záväzky EÚ a členských štátovna druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijatéciele zníženia emisií do roku 2020 podľa kli-maticko-energetického balíčka, teda 20 % re-dukcia emisií skleníkových plynov v porovnanís úrovňou v roku 1990.

K monitorovaným šiestim skleníkovým ply-nom z prvého obdobia pribudne nový plyn –NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny poten-ciál otepľovania, čo znamená znásobenie ra-diačného účinku.

Význam pokračovania protokolu v druhomzáväznom období je možno skôr politický, akoenvironmentálny, keďže v roku 2012 krajiny sredukčnými záväzkami podľa protokolu pred-

ako sa plnia vyčíslené záväzky Kjótskehoprotokolu na slovensku?

Podľa Ročnej správy Slovenskej republiky2013 predloženej Európskej komisii podľa roz-hodnutia EP a Rady č. 280/2004/ES boli k 15.januáru 2013 celkové antropogénne7 emisieskleníkových plynov za rok 2011 rovné 45 294620 ton (vyjadrené ako CO2 ekvivalenty).

V porovnaní s rokom 1990 teda celkovéemisie klesli o 36,9 %, medziročne poklesli o1,3 % (oproti roku 2010). Po výraznejšom po-klese v roku 2009 v dôsledku hospodárskej krí-zy je trend celkových emisií za roky 2010 a2011 relatívne stabilný a stále nedosiahli úro-veň pred rokom 2009. V závislosti od ekono-mického vývoja predpokladáme aj v ďalšíchrokoch podobný vývoj, prípadne mierny nárastemisií skleníkových plynov pri oživení hospo-dárstva.

Podľa aktuálnej bilancie emisií od roku 2008očakávame, že SR svoj redukčný záväzok v pr-vom období protokolu splní bez väčších ťaž-kostí. Predbežné emisie skleníkových plynovza rok 2012, ktorý je posledným rokom prvéhozáväzného obdobia, budú k dispozícii na konciroku 2013. Až na základe tejto hodnoty a pojej následnom nezávislom overení zo strany se-kretariátu dohovoru bude možné urobiť koneč-nú bilanciu plnenia záväzku SR v prvom ob-dobí protokolu.

stavovali len 15 % svetových emisií a tento po-diel sa ďalej zníži, lebo Japonsko, Ruská fede-rácia, Nový Zéland a Kanada už konkrétne re-dukčné ciele na druhé obdobie neprijali. Pro-tokol v rokoch 2013 – 2020 by mal slúžiť akokatalyzátor pre rokovania o podobe novej glo-bálnej dohody, ktorá bude pokrývať všetkýchveľkých emitentov a významné sektory z hľa-diska tvorby emisií. Jej obsah by sa mal schvá-liť do roku 2015 s tým, že platiť by mala odroku 2020. Keďže protokol je v doterajšom re-žime jediný právne záväzný a reálny nástroj naochranu klímy, ktorý už má za sebou aj prvúfázu implementácie, predpokladáme, že savšetky jeho funkčné a účinné elementy prenesúaj do novej dohody.

Po výraznom znížení emisií po roku 1990,v dôsledku zníženia ekonomickej výkonnosti,sa Slovensku podarilo udržať trend poklesuuhlíkovej náročnosti aj po roku 1997, teda vobdobí oživenia hospodárskeho rastu.

Obrázok č. 2 potvrdzuje, že sa nám zatiaľdarí udržať pomalší rast emisií v porovnaní sdynamikou rastu HDP. Intenzita znižovaniauhlíkovej náročnosti bude, s ohľadom na limi-tovaný zostávajúci potenciál, stále nižšia a re-dukčné opatrenia v oblasti zvyšovania energe-tickej efektívnosti a znižovania spotreby sabudú musieť realizovať aj v ďalších sektoroch,najmä v sektore obyvateľstva a služieb.

Významným sektorom, v ktorom sa Slo-vensku nedarí stabilizovať rast emisií sklení-

80 00070 00060 00050 00040 000

30 00020 00010 000

1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 20100

Agregované emisie skleníkových plynov (v Gg CO2 eq.)

KP cieľ

70

60

50

40

30

20

10

2011201020092008200720062005200420032002200120001999199819970

1,4

1,2

1,0

0,8

0,6

0,4

0,2

0,0

CO2 emission (Tg)GDP (Constannt prices 2000, Bio Euro) Carbon Intensity (Tg/GDP)

Obrázok 1. Agregované emisie skleníkových plynov v relatívnom vyhodnotení k cieľu KP (92 %)

Obrázok 2. Porovnanie vývoja emisií CO2 na HDP (uhlíková intenzita)

Údaje podľa Štatistického úradu SR, prepočítané na základe klasifikácie NACE rev. 2 od roku 1997

Mechanizmus čistého rozvoja – Clean De-velopment Mechanism – CDM (Čl. 12)

Obchodovanie s ušetrenými emisiami –Emission Trading (Čl. 17)

Využívanie projektových flexibilných me-chanizmov umožňuje do praktického plneniazapojiť aj rozvojové krajiny, kde sa v prvomzáväznom období protokolu realizovalo množ-stvo CDM projektov.

Ak by sme to chceli zhrnúť, definované re-dukčné ciele vyspelých krajín, spolu s pevnoučasovou osou na ich splnenie a možným za-pojením rozvojových krajín do znižovaniaemisií prostredníctvom projektových mecha-nizmov, predstavujú prvý krok na dôslednejšiua pravidlami podmienenú implementáciu do-hovoru.

Ďalší, nemenej významný prínos protokoluje v jeho preventívnom pôsobení. Krajiny súna základe medzinárodného režimu viac mo-tivované konať. Nekonať by znamenalo nevý-hodu, či už vyplývajúcu priamo z neplneniaustanovení protokolu (pre krajiny, ktoré ne-splnia záväzky, sa v budúcnosti povinnosti zvý-šia, môže sa obmedziť tiež účasť krajiny na vy-užívaní flexibilných mechanizmov a tým, premnohé z nich aj ekonomické prínosy), alebopre niektoré štáty aj zo straty potenciálnychpríležitostí a prínosov.

Čo vlastne rieši Kjótsky protokol, aké skle-níkové plyny a v čom je jeho významný po-krok?

Na otázku sme čiastočne odpovedali aj vpredchádzajúcej časti, ďalej teda informácie nadoplnenie. Krajiny v prílohe B k protokolu6

prijali kvantitatívny záväzok jednotlivo alebospoločne znížiť antropogénne emisie šiestichskleníkových plynov v priebehu prvého záväz-ného obdobia (2008 – 2012) v priemere o 5,2 %,v porovnaní so stavom v roku 1990.

V prílohe A k protokolu sú definované skle-níkové plyny– CO2, CH4, N2O, HFCs, PFCs aSF6, ktorých sa záväzok týka a tiež sektory, vktorých bude tvorba emisií povinne monitoro-vaná: sektor energetiky, priemyselné procesy,používanie rozpúšťadiel a produktov, sektorpoľnohospodárstva a odpadového hospodár-stva. Špecifický režim bol odsúhlasený pre mo-nitorovanie a započítavanie emisií a záchytovv sektore s trochu komplikovaným názvom:využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy alesníctvo (zaužívaná skratka LULUCF).

Slovenská republika protokol ratifikovala31. mája 2002 a prijala redukčný cieľ znížiť vprvom záväznom období emisie skleníkovýchplynov o 8 %, v porovnaní s úrovňou v roku1990.

Už v úvode som spomenula, že za významnýpokrok v súčasnosti možno považovať schvá-lenie dodatku ku Kjótskemu protokolu v de-cembri 2012 v Dohe. Tí, ktorí túto tému sledujúbližšie, vedia, že komplikované medzinárodnérokovania o pokračovaní protokolu v jeho dru-hom záväznom období začali už v roku 2005a do roku 2011 sa v nich nedosiahol význam-nejší pokrok. Hlavným dôvodom bola rozdiel-nosť názorov krajín „v protokole“ a krajínmimo neho. Kým prvá skupina krajín požado-vala, aby sa okrem rokovaní o výške ich re-dukčných cieľov na ďalšie obdobie dohodli ajúpravy mechanizmov a ustanovení protokoluna základe získaných skúseností smerom k ichzefektívneniu, druhá skupina krajín sa snažila

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

58

smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európ-skeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES anariadenia (ES) č. 1013/2006.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Radyč. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí člen-ských štátov znížiť emisie skleníkových plynovs cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúcesa zníženia emisií skleníkových plynov do roku2020.

Redukčné ciele boli pre SR, rovnako ako preostatné členské štáty EÚ, rozdelené na cielepre prevádzky zaradené do schémy obchodo-vania s emisnými kvótami v EÚ a pre sektorymimo tejto schémy. V rámci ich plnenia budeSR kontrolovať tvorbu emisií vo vybranýchprevádzkach prostredníctvom schémy obcho-dovania s emisnými kvótami – aj na základenových pravidiel ich prideľovania od roku 2013smerom k definovanému cieľu zníženia o 21 %v porovnaní s rokom 2005. Súčasne zabezpečí,aby sa tvorba emisií skleníkových plynov vsektoroch mimo EÚ ETS (energetické zaria-denia pod hranicou EÚ ETS, doprava, sektorobyvateľstva vrátane služieb a budov, odpadovéhospodárstvo a poľnohospodárstvo) zvýšilamaximálne o 13 % v porovnaní s úrovňou emi-sií v roku 2005.

EÚ má tri kľúčové ciele pre rozvoj novýchtechnológií v oblasti obnoviteľných zdrojovenergie: • znížiť súčasné náklady na obnoviteľné zdroje

energie, • uľahčiť efektívne využívanie energie z OZE, • zabezpečiť vedúcu pozíciu európskeho prie-

myslu v oblasti „nízkouhlíkových technoló-gií“.

čO NA TO SLOVENSKO?

Emisie skleníkových plynovZnížením emisií skleníkových plynov sme

sa zaoberali v jednej z predchádzajúcich otá-zok. V tejto súvislosti je potrebné znovu zopa-kovať, že relatívne „jednoduché“ splnenie zá-väzkov v prvom období protokolu, neznamená,že budeme rovnako plniť záväzky druhého ob-dobia, či pripravované ciele do roku 2030, resp.2050. Najmä v sektoroch mimo schému ob-chodovania sme, na základe projekcií emisií zroku 2011, zaradení v malej skupine krajín EÚ,ktoré môžu mať problém splniť svoje záväzkydo roku 2020 bez prijatia dodatočných opatrenía to aj napriek skutočnosti, že naše emisie vtejto kategórii môžu narásť o 13 % v porovnanís úrovňou v roku 2005.

Obnoviteľné zdroje energie v slovenskej re-publike

Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojovenergie na výrobe elektriny a tepla, s cieľomvytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebnéna krytie domáceho dopytu, je jednou zo zá-kladných priorít Energetickej politiky SR.

Obnoviteľné zdroje energie prispievajú k po-silneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu apoľnohospodárstva, podporujú inováciu a roz-voj informačných technológií, otvárajú priestorpre nové smerovania a sú jedným z pilierov bu-dovania znalostnej ekonomiky. Ich racionálnymanažment je v súlade s princípmi trvalo udrža-teľného rozvoja, čím sa stáva jedným z pilierovzdravého ekonomického vývoja spoločnosti.8

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie

je regulované zákonom č. 309/2009 Z. z. o pod-pore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a do-plnení niektorých zákonov. Zákon je v kompe-tencii Ministerstva hospodárstva SR, podporu-je, ako vyplýva z jeho názvu aj a najmä kom-binovanú výrobu elektriny, tepla a chladu, pri-čom pôvodne veľkoryso natavená podpora vý-roby elektriny z obnoviteľných zdrojov energiecestou výkupných taríf je, najmä z dôvodu ne-gatívneho dopadu na koncovú cenu elektriny,neustále znižovaná, či okresávaná podmienka-mi podpory.

Pri využívaní OZE v SR má podľa koncepč-ných materiálov najväčší potenciál biomasa.Má množstvo výhod nielen v porovnaní s kon-venčnými energetickými zdrojmi, ale aj v po-rovnaní s inými druhmi OZE. Ide o dlhodobostabilný zdroj energie s menšou závislosťou odkrátkodobých výkyvov počasia a sezónnej pre-menlivosti klímy a jej využívanie si vyžadujerelatívne nízke investičné náklady. Biomasazároveň predstavuje dôležitý potenciál pre roz-voj regionálnej a lokálnej ekonomiky a posky-tuje príležitosť pre oživenie poľnohospodárskejčinnosti na vidieku.

Na druhej strane, je to jediný druh OZE, kto-rý je životne závislý od dostatku pestovateľ-ských a ťažobných kapacít, stabilných a spoľa-hlivých dodávok a – čo je najdôležitejšie – odstabilných cien. Z celkového hľadiska má pretobiomasa, jej ťažba, zber a spracovanie strate-gický a nezastupiteľný význam pre rozvoj poľ-nohospodárskych, ako aj priemyselných od-vetví, a taktiež bude mať pozitívny vplyv narast zamestnanosti, predovšetkým najproblé-movejších vzdelanostných kategóriách.

MŽP SR však vníma aj odvrátenú stránkutejto problematiky. Spoluspaľovanie drevnejštiepky s klasickými fosílnymi palivami s re-latívne nízkymi konverznými faktormi preme-ny energie je plytvaním naším prírodným po-tenciálom a skôr snahou vylepšiť emisné hos-podárstvo podniku, než skutočným a zmyslu-plným využívaním potenciálu biomasy. Verí-me, že sa nám v dohľadnom čase v spoluprácis MH SR a MPRV SR podarí zaviesť štandardy,ktoré zabezpečia efektívne využívanie technic-kého a energetického potenciálu obnoviteľnýchzdrojov energie. Ďalším negatívnym sprievod-ným javom je zhoršovanie niektorých parame-trov kvality ovzdušia, napr. v prípade spaľova-nia nie úplne suchého dreva.

Sme si tiež vedomí, že využívanie menej tra-dičných druhov biomasy, ako živočíšny tuk,triedený komunálny odpad, alebo niektoré dru-hy odpadov z výrob na báze dreva, neustále na-ráža na prísne predpisy v oblasti ochranyovzdušia, ktorých aplikácia predražuje projektya v niektorých prípadoch ich dostáva do sféryprojektov s veľmi dlhou dobou návratnosti.

Obnoviteľné zdroje energie nie je možnéanalyzovať a posudzovať izolovane. Problema-tika ich masívneho rozvoja má priamy vplyvna energetiku, tepelné hospodárstvo, pôdohos-podárstvo a lesníctvo, pričom všetkými rovi-nami sa prelínajú environmentálne hľadiská –napr. zvýšená ťažba biomasy a jej dosahy,ovplyvňovanie životného prostredia veternýmiparkmi, či rozsiahlymi fotovoltickými elektrár-ňami, pestovanie energetických plodín na poľ-nohospodárskej pôde s možnými dosahmi naceny potravín, na existenciu pôvodných druhova pod.

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

kových plynov, je sektor cestnej dopravy. Po-diel emisií v sektore energetiky vrátane dopra-vy bol na celkových emisiách skleníkovýchplynov v roku 2011 takmer 70 % (vo vyjadrenína CO2 ekvivalenty), emisie z dopravy v rámcisektora energetika tvorili 20 %. Zatiaľ, čo po-diel emisií zo stacionárnych zdrojov klesá, po-diel emisií z dopravy sa neustále zvyšuje. Odroku 1990 vzrástli emisie z dopravy o 27 %,keď v roku 1990 predstavovali len 9 %.

Preto bude potrebné, aj s ohľadom na stano-vený emisný cieľ SR do roku 2020 pre sektorymimo európsku schému obchodovania s emis-nými kvótami, venovať zvýšenú pozornosť za-vádzaniu účinných politík a opatrení na zasta-venie negatívneho vývoja tvorby emisií v cest-nej doprave. Ďalšou problematickou oblasťou,kde sa nedarí nárast emisií skleníkových plynovúčinne regulovať, je spaľovanie fosílnych palívv domácnostiach, tzv. lokálnych kúreniskách.

aké sú výsledky v oblasti klimatickej a ener-getickej politiky, dosiahnu sa ciele klimatic-kého a energetického balíčka do roku 2020?

Otázka je možno trochu predčasná, keďže„obdobie“ klimaticko-energetického balíčkazačalo len v januári 2013, a zároveň veľmi dô-ležitá, keďže ciele sú náročné a preto je prie-bežný monitoring plnenia nevyhnutný.

Vieme, že v marci 2007 sa členské krajinyEÚ zaviazali, že do roku 2020:• znížia emisie skleníkových plynov o 20 % v

porovnaní s rokom 1990, • obnoviteľné zdroje energie budú predstavovať

20 % z konečnej spotreby energií v spoločen-stve, pre Slovenskú republiku platí záväzok14 %,

• 10 % spotreby v doprave bude z obnoviteľ-ných zdrojov energie a

• energetická spotreba sa zníži o 20 % v po-rovnaní s jej prognózovanou hodnotou v roku2007. Nástrojom na splnenie týchto cieľov má byť

komplexný súbor právnych predpisov, tzv. kli-maticko-energetický balíček, ktorý obsahuje:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sastanovujú výkonové emisné normy novýchosobných automobilov ako súčasť integrova-ného prístupu Spoločenstva na zníženie emisiíCO2 z ľahkých úžitkových vozidiel.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využí-vania energie z obnoviteľných zdrojov energiea o zmene a doplnení a následnom zrušenísmerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa menía dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiťa rozšíriť schému Spoločenstva na obchodova-nie s emisnými kvótami skleníkových plynov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa menía dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kva-litu automobilového benzínu, motorovej naftya plynového oleja a zavedenie mechanizmu namonitorovanie a zníženie emisií skleníkovýchplynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernicaRady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu palivavyužívaného v plavidlách vnútrozemskej vod-nej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickomukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení

59

podpory pre opatrenia na zvýšenie energetickejefektívnosti s konkrétnymi čiastkovými cieľmivo výške každoročných 1,5 % úspory z malo-obchodného predaja dodávateľov energie a kaž-doročnej obnovy 3 % z podlahovej plochy bu-dov, ktoré sú využívané alebo sú priamo vovlastníctve ústredných orgánov štátnej správy.Smernica tiež zavádza požiadavky na vytvore-nie povinných finančných schém, požiadavkyv oblasti v tepelného hospodárstva, energetic-kých služieb, verejného obstarávania, energe-tických auditov, merania a rozúčtovania, mini-málnej kvalifikácie odborníkov. V súčasnostisa pripravuje implementácia tejto smernice doslovenskej legislatívy spolu s prípravou povin-ných finančných schém.

Dotknime sa aj budúcnosti, aké sú vízie en-vironmentálnej politiky EÚ v dlhodobomhorizonte do roku 2050?

Jednoduchá a stručná odpoveď na vašu otáz-ku by bola – ako vždy ambiciózne, keďže EÚje v oblasti environmentálnej politiky dlhodobomedzinárodným lídrom. V tomto kontextepredstavila Európska komisia ešte v roku 2011Plán prechodu na konkurencieschopné nízkou-hlíkové hospodárstvo v roku 205011 (Roadmap,2050) s cieľom zabezpečiť do roku 2050 ener-geticky efektívnu, konkurencieschopnú a nízkouhlíkovú trajektóriu rozvoja. Tá by nám malaumožniť naplnenie redukčného cieľa zníženiaemisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80až 95 % v podmienkach nákladovej efektív-nosti.

Hlavné ciele stratégie nízkouhlíkového roz-voja sa nezužujú len na problematiku zmenyklímy a znižovania emisií skleníkových plynov,ale odvíjajú sa od potreby zvýšenia konkuren-cieschopnosti a energetickej bezpečnosti EÚ,zníženia závislosti od dovozu fosílnych palív,zvyšovania potravinovej bezpečnosti a zabez-pečenia dostatočných zdrojov pitnej vody. Sna-hou je tiež maximalizovať súvisiace benefity,akými je zlepšovanie zdravia obyvateľstva,vznik nových „zelených“ pracovných miest(oblasť OZE, stavebníctvo, výroba novýchenergeticky efektívnejších spotrebičov), ale ajzníženie rizík a ekonomických nákladov spo-jených s prejavmi a nepriaznivými dôsledkamizmeny klímy (povodne, prívalové dažde, zo-suvy pôdy).

Na základe analýz dospela EK k záveru, žepre dosiahnutie cieľa v roku 2050 nákladovoefektívnym spôsobom bude dôležité, aby malatrajektória redukcie v jednotlivých rokoch in-dikatívne parciálne ciele: do roku 2020 znížiťemisie o 25 % v porovnaní s rokom 1990, o 40 % do roku 2030 a 60 % do roku 2040. In-dikatívne ciele a trajektóriu pre vybrané sek-tory ilustruje obrázok.

Takáto trajektória zníženia emisií si vyža-duje dodatočné investície v objeme cca 270

mld. € ročne, čo predstavuje zvýšenie o 1,5 %HDP ročne v porovnaní so súčasným podielom19 % HDP.

Vynaložením týchto prostriedkov by súčas-ne došlo k úsporám nákladov na dovoz ropy azemného plynu v rozsahu od 175 až 320 mld. €ročne v závislosti od scenára. Okrem zníženiazávislosti EÚ od dovozu fosílnej energie, a týmaj našej zraniteľnosti voči prípadným ropnýmcenovým šokom, by investície stimulovali novézdroje rastu, pričom by sa zachovali existujúcepracovné miesta a vytvorili by sa aj nové. Zní-žila by sa aj miera znečistenia ovzdušia a s nímsúvisiace náklady na zdravotnú starostlivosť.Celkové prínosy v dôsledku lepšej kvalityovzdušia by mohli do roku 2050 dosiahnuť až88 mld. €.

Aj keď sú názory krajín EÚ na definovaniea schválenie dlhodobých záväzných cieľov od-lišné a závery Rady ministrov životného pro-stredia EÚ k tomuto dokumentu neboli zatiaľschválené, je stále základom pre komplexnúdiskusiu o možnosti realizovať stredno- a dlho-dobú nízko uhlíkovú stratégiu rozvoja, aj voväzbe na ďalšie strategické dokumenty EÚ(Biela kniha k doprave, Akčný plán energetic-kej efektívnosti). Nevyhnutným predpokladompre praktické plnenie cieľov stratégie bude jejpremietnutie do pripravovaných operačnýchprogramov a sektorových politík v rámci via-cročného finančného rámca EÚ na obdobie ro-kov 2014 – 2020.

1 http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/Rokovanie-Detail/678.

2 Vytvorená 15. januára 2012 na základe plnenia úlohyB.2 uznesenia vlády SR č. 821/2011. Jej členmi sú štátnitajomníci: Ministerstva životného prostredia SR (pred-seda komisie); Ministerstva hospodárstva SR; Minister-stva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR; Minister-stva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR; Mi-nisterstva školstva, vedy, výskumu a športu SR; Minis-terstva zdravotníctva SR; Ministerstva financií SR; Mi-nisterstva zahraničných vecí a európskych záležitostíSR; predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví; ro-kovaní komisie sa vždy zúčastňuje zástupca mimovlád-nych inštitúcií a organizácií; komisia môže byť ad hocpodľa aktuálne prerokovávanej problematiky doplnenáo odborníkov a zástupcov z hospodárskej sféry; tajomníkkomisie (nemá hlasovacie právo).

3 Zverejnená dňa 15. septembra 2012 na http://crz.gov.sk/index.php?ID=610229&l=sk (Centrálny register zmlúv).

4 Článok 21 protokolu.5 Koncept umožňuje prijatie redukčného cieľa na úrovni

spoločenstva krajín, následne je ich záväzok na základedohody prerozdelený – v prvom období protokolu vy-užilo Európske spoločenstvo.

6 Ide o kategóriu vyspelých a transformujúcich sa krajínpodľa ekonomickej výkonnosti v čase schvaľovania do-hovoru.

7 Bez započítania záchytov za sektor využívanie pôdy,zmena vo využívaní pôdy a lesníctvo (land use, land usechange and forestry).

8 Národný akčný plán pre OZE, 2010.9 Slovensko implementovalo obidve smernice EP a Rady

zaoberajúce sa biopalivami (2009/28/ES a 2009/30/ES)novelizáciou vyššie spomínaného zákona č. 309/2009Z. z. o podpore OZE (zákon č. 136/2011 Z. z. s účin-nosťou od 1.5.2011).

10 Faktor odzrkadľuje nevyhnutný záber pôdy v ktorej-koľvek časti sveta z dôvodu rozširovania využívanýchplôch na pestovanie plodín pre biopalivá a biokvapali-ny.

10 COM(2011)112.

Základným dokumentom vo vzťahu k do-siahnutiu cieľa, stanoveného pre Slovenskú re-publiku, je Národný akčný plán pre energiu zOZE, ktorý vláda SR schválila 6. októbra 2010uznesením vlády SR č. 677/2010. Tento doku-ment predpokladá dosiahnutie podielu OZE naúrovni až 15,3 % na hrubej konečnej energe-tickej spotrebe v roku 2020.

Obnoviteľné zdroje energie v dopraveAktuálne najväčšou výzvou v oblasti dopra-

vy je ambiciózny projekt EÚ v oblasti biopalív.Slovenská republika predpokladá, že v tejtooblasti dosiahne do roku 2020 až 8,5 percentnýenergetický podiel zo všetkých motorových pa-lív. Zostávajúcich 1,5 percenta je predpokladzískať z bioplynu v doprave, využívaním elek-trických vozidiel, využívajúcich elektrinu vy-robenú z obnoviteľných zdrojov energie alebovozidiel využívajúcich vodík, vyrobený s po-užitím elektriny z obnoviteľných zdrojov ener-gie.

Samotná Európska komisia vo februári 2011konštatovala, že Európa má najtvrdšie kritériátrvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapa-liny na svete a celé fungovanie systémov ichpreukazovania prináša množstvo administra-tívnej záťaže a niekedy aj neprimerané nákladyvyvolané správaním sa trhu.9

Pre výrobcov a distribútorov poľnohospo-dárskych surovín, výrobcov biopalív, zmeso-vých palív ako aj predajcov, zavedenie systémuznamená striktnú požiadavku chovať sa zod-povedne, pravdivo a vyčerpávajúco vyhodno-covať svoj dodávateľsko-odberateľský reťazecs cieľom minimalizovať emisie skleníkovýchplynov a dosiahnuť tak požadované úsporyoproti referenčnému fosílnemu palivu.

Znepokojenie do tejto oblasti vniesla Eu-rópska komisia, ktorá nedávno predstavila no-velu smerníc zaoberajúcich sa využívaním bio-palív v doprave, a to snahou obmedziť použí-vanie biopalív 1. generácie, ktoré konkurujúpotravinovému trhu, na maximálne 5 % ener-getického obsahu motorových palív (biopalivávyrábané z rastlín – repka olejná, kukurica, cu-krová repa, obilie) a ambíciou zaviesť povinnézapočítavanie emisného faktora pre tzv. nepria-me využívanie pôdy v pomerne vysokých hod-notách.10 Navrhované hodnoty môžu spôsobiť,že pravdepodobne väčšia časť slovenských bio-palív nedokáže splniť kritériá trvalej udržateľ-nosti, predovšetkým minimálne požadovanéúspory emisií skleníkových plynov v porovna-ní s fosílnym ekvivalentom a nebude teda vy-hovovať požiadavkám novej legislatívy. Obratna európskej pôde je o to prekvapivejší, že eštev roku 2011 Európska komisia vo svojej správepre Európsky parlament konštatovala, že doroku 2020 budú dominantné práve klasickébiopalivá, keďže ostatné alternatívy sa neroz-víjajú dostatočne rýchlo a nie sú cenovo kon-kurencieschopné.

Energetická efektívnosť Slovenská republika podporuje opatrenia v

energetickej efektívnosti, čo vyjadrila aj vosvojich akčných plánoch energetickej efektív-nosti, ktoré pripravuje a vyhodnocuje MH SR.V tejto oblasti existuje cieľ na úrovni EÚ. Podľaprijatej smernice 2012/27/ES o energetickejefektívnosti si členské štáty musia stanoviťvlastné, nezáväzné ciele. Základným pilieromnovej smernice je tiež vytvorenie komplexnej

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

1990

100 % 100 %

80 %

60 %

40 %

20 %

0 %

80 %

60 %

40 %

20 %

0 %2000 2010 2020 2030 2040 2050

Súčasná politika

Odvetvie energetiky

Bytový sektor

Priemysel

Doprava

Poľnohospodárstvo (iné látky ako CO2)

Iné odvetvia (iné látky ako CO2)

60

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Úlohy slovenskej inovačnej a energetickejagentúry sú dosť rozsiahle, čomu sa venu-jete v rámci odboru legislatívy, metodoló-gie a vzdelávania?

Pripravujeme vecné podklady pre všeobec-ne záväzné právne predpisy v oblasti energe-tiky a tepelnej energetiky. Prioritne sa venu-jeme energetickej efektívnosti a tepelnej ener-getike. Podľa požiadaviek Ministerstva hos-podárstva SR spolupracujeme aj pri predpi-soch súvisiacich s elektroenergetikou, plyná-renstvom a využívaním obnoviteľných zdro-jov energie. Vzhľadom na odborné vzdelanienašich pracovníkov a dlhoročnú prax v tech-nických odboroch určitým spôsobom vyko-návame činnosť sprostredkovateľa medzi teó-riou a praxou. Pri príprave podkladov prevšeobecne záväzné právne predpisy sa sna-žíme, aby predpisy boli pri praktickom po-užití jednoznačne interpretovateľné. Nie vždysa to samozrejme podarí a potom nastupujedruhá fáza našej práce v tejto oblasti, a to po-skytovanie poradenstva pri praktickej apliká-cii takýchto predpisov. Najviac problémovvzniká pri transpozícií európskych predpisov,najmä smerníc, do národnej legislatívy. Ztechnickej praxe sme zvyknutí na určitú za-vedenú terminológiu, ktorá sa pri prekladeeurópskych predpisov do slovenského jazykačasto aplikuje nesprávne. Je potom veľmi zlo-žité počas jednotlivých fáz legislatívneho pro-cesu presvedčiť kompetentných ľudí bez tech-nického vzdelania, že obsah európskej smer-

nice je transponovaný vecne správne. Okremtoho, že veľmi často spolupracujeme s minis-terstvom už pri príprave európskych predpi-sov formou vypracovania pripomienok apredkladania návrhov na úpravu, v niektorýchprípadoch sa nám dostane na pripomienko-vanie preložený text európskeho predpisupred jeho zverejnením vo vestníku. Spravidlasú prekladatelia ochotní naše pripomienky ktechnickej terminológii akceptovať. Zaoberá-me sa myšlienkou spracovať energetický vý-kladový slovník, ktorý by sa pri prípravevšeobecne záväzných predpisov jednotne po-užíval.

Okrem iného sa podieľame na prípravestrategických a programových dokumentovv oblasti energetickej efektívnosti a využíva-nia obnoviteľných zdrojov energie. Pripravu-jeme vecné podklady pre návrh a implemen-táciu finančných mechanizmov. Podieľame sana spolupráci s vysokými školami, profesij-nými združeniami ako aj inštitúciami v ob-lasti technickej normalizácie. Navrhujeme aodborne garantujeme vzdelávacie aktivity prerôzne cieľové skupiny. Prezentujeme energe-tickú efektívnosť a využívanie obnoviteľnýchzdrojov energie na výstavách, veľtrhoch a po-dobných podujatiach určených pre odbornúako aj laickú verejnosť.

Skúsení experti poskytujú aj náročnejšieodborné poradenstvo, aktuálne najmä v ob-lasti vysoko účinnej kombinovanej výrobyelektriny a tepla a verejného osvetlenia.

V rámci národného projektu Žiť energioufinancovaného zo štrukturálnych fondov pro-stredníctvom Operačného programu Konku-rencieschopnosť a hospodársky rast v rámciopatrenia „Podpora osvety a poradenstva vrámci efektívneho využívania energie a vy-užívania OZE vrátane zvýšenia informova-nosti širokej verejnosti“, sa venujeme vzde-lávacím aktivitám pre všetky cieľové skupiny,ale najmä pre deti a mládež. Na webovejstránke našej agentúry (www.siea.sk) nájdetev časti „poradenstvo“ záložku pre kamarátkuEnergiu, ktorej príbeh práve začína. Zaklada-če zo série „Rady tety Ety – vedecké experi-menty“ používa na základných školách užviac ako 2 500 detí. Sme presvedčení, že po-radenstvom pre túto cieľovú skupinu efektív-ne investujeme do budúcnosti.

Je na slovensku dostatok odborne spôso-bilých osôb a špecialistov v oblasti energe-tiky?

Dobrých špecialistov nikdy nie je dosť. Slo-venská inovačná a energetická agentúra preMinisterstvo hospodárstva SR organizačnezabezpečuje skúšky odbornej spôsobilosti napodnikanie v energetike (zákon č. 251/2012Z. z.) a tepelnej energetike (zákon č. 657/2004Z. z.). Experti z nášho odboru sú aj členmiskúšobných komisií. Platné osvedčenie o od-bornej spôsobilosti na podnikanie v elektroe-nergetike má viac ako 600 osôb a v plynáren-stve asi 250. Odborne spôsobilých osôb napodnikanie v tepelnej energetike je zhruba500.

Naša agentúra odborne garantuje a vyko-náva skúšky odbornej spôsobilosti na pravi-delnú kontrolu vykurovacích a klimatizač-ných systémov podľa zákona č. 314/2012 Z.z., ktorý nahradil zákon č. 17/2007 Z. z. Ta-káto pravidelná kontrola sa vykonáva z dô-vodu hodnotenia energetickej účinnosti uve-dených technických zariadení budov a nie zdôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri prá-ci. Povinnosť bola zavedená transpozíciousmernice 2002/91/ES a 2010/31/EÚ o ener-getickej hospodárnosti budov. Skúšky špecia-listov pozostávajú nielen z teoretickej, ale ajz praktickej časti. V rámci praktickej častimusí uchádzač o vykonanie skúšky vykonaťkontrolu vykurovacieho alebo klimatizačnéhosystému a vypracovať správu z kontroly. Tátospráva je predmetom hodnotenia skúšobnoukomisiou. V oblasti pravidelnej kontroly vy-kurovacích systémov evidujeme viac ako 200odborne spôsobilých osôb. Klimatizačné sys-

Možnosti a záujem o odborné vedomosti

„Najvyššou prioritou je príprava nového programového obdobia čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Oblasť energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie

je obsiahnutá v rozpracovanom Operačnom programe Kvalita životného prostredia“, povedala pre Parlamentný kuriér riaditeľka Odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania

Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Kvetoslava ŠOLTÉSOVÁ.

61

pre praktické použitie. Podobné aktivity plá-nujeme aj pre študentov vysokých škôl a uni-verzít v iných mestách. Národný projekt Žiťenergiou je však financovaný z Operačnéhoprogramu Konkurencieschopnosť a hospodár-sky rast a Bratislavský kraj podľa tohto ope-račného programu nie je oprávneným úze-mím. Budeme však hľadať iné možnosti, akoaj bratislavským študentom priblížiť praktickúaplikáciu predpisov v oblasti energetiky.

Študentom sa však na požiadanie venujemeaj individuálne. Poskytujeme konzultácie prispracovaní bakalárskych a diplomových prác.Niektorí z nás sa venujú aj študentom dokto-randského štúdia. Máme skúsenosti aj s vy-pracovávaním oponentských posudkov, alenedá mi nespomenúť, že sme oveľa prísnejší,ako oponenti z akademickej obce.

Rozširuje sa prehľad záujemcov v energe-tike nielen o národné dokumenty v ener-getickej oblasti ale aj o strategické európs-ke dokumenty , čo je najzávažnejšie v rám-ci Európy , o čom sa diskutuje?

V odborných kruhoch si už zvykli, že pri-pravovaným európskym predpisom je nevyh-nutné venovať náležitú pozornosť. V našej ob-lasti je stále aktuálna stratégia Európa 2020so zameraním na zvýšenie využívania obno-viteľných zdrojov energie, zníženie spotrebyprimárnych energetických zdrojov a zníženieemisií skleníkových plynov. V poslednom ob-dobí bola pozornosť upriamená na smernicu2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Pô-vodný návrh tejto smernice bol príliš regula-tívny a po mnohých búrlivých diskusiách zá-stupcov členských štátov boli viaceré pôvod-né požiadavky vypustené. Ešte stále sa disku-tuje o tom, ktoré verejné budovy majú byť za-radené do zoznamu povinne obnovovanýchbudov. Nemenej búrlivé diskusie sa vedú natému, akým spôsobom má byť stanovený cieľúspor energie do roku 2020. To, čo sa ku kon-cu minulého roku zdalo jasné, je opäť otvo-rené.

aké sú aktuálne informácie v rámci ener-getickej efektívnosti?

Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energe-tickej hospodárnosti budov v znení neskoršíchpredpisov mali byť po 1. januári tohto rokuna verejných budovách, v ktorých sídli orgánverejnej moci a verejnosť ich často navštevu-je, viditeľné energetické štítky, ktoré infor-mujú o energetickej hospodárnosti budov. Naniektorých budovách sa to aj skutočne udialo,ale na mnohých z nich by ste energetický ští-tok márne hľadali. Podľa európskej spoločen-skej dohody má byť verejný sektor príkladomv oblasti energetickej efektívnosti. Poobze-rajte sa okolo seba, ako sa vo verejných bu-dovách hospodári s energiou.

Národná rada SR schválila tzv. malú nove-lu zákona o energetickej efektívnosti. Záko-nom č. 69/2013 Z. z. sa okrem iného posúvao dva roky povinnosť vykonať opatrenia naúsporu energie na technických zariadeniachveľkých budov. Ide najmä o hydraulické vy-regulovanie vykurovacích systémov, inštalá-ciu termoregulačných ventilov a izolovanievnútorných rozvodov teplej vody.

Nedávno sa stanovil predbežný cieľ úsporenergie do roku 2020 pre SR na základe úda-jov o konečnej energetickej spotrebe za roky

2010 – 2011. Po zverejnení údajov o konečnejenergetickej spotrebe za rok 2012 sa tento cieľspresní. Zbierajú sa údaje potrebné na vyhod-notenie plnenia akčného plánu energetickejefektívnosti za roky 2011 – 2013 a keďže našaagentúra prevádzkuje monitorovací systémenergetickej efektívnosti, poskytujeme kon-zultácie ako správne vyplniť údaje o úsporáchenergie, ktoré boli dosiahnuté vo verejnomsektore. V niektoré dni sú telefónne linky sku-točne „žeravé“.

Je záujem aj o najnovšie poznatky z oblastivyužívania obnoviteľných zdrojov energie?

Skôr ako o najnovšie poznatky, sa ľudia za-ujímajú o možnosť financovania zariadení navyužívanie obnoviteľných zdrojov energie.Domácnostiach chýbajú príspevky, ktoré Mi-nisterstvo hospodárstva SR v predchádzajú-cich rokoch poskytovalo na inštaláciu slneč-ných tepelných kolektorov a kotlov na bio-masu. Záujem je aj o financovanie tepelnýchčerpadiel.

Podnikatelia by zase radi investovali do za-riadení na výrobu elektriny z obnoviteľnýchzdrojov. Keďže sa zákon č. 309/2009 Z. z. opodpore využívania obnoviteľných zdrojovenergie a vysoko účinnej kombinovanej vý-roby pomerne často mení, o konzultácie natúto tému určite nie je núdza. Veľa otázok od-borného charakteru sa týka výpočtu množstvaelektriny vyrobenej vysoko účinnou kombi-novanou výrobou.

aké máte plány na nasledujúce obdobie,čomu sa musíte neodkladne venovať?

Najvyššou prioritou je príprava novéhoprogramového obdobia čerpania prostriedkovzo štrukturálnych fondov. Oblasť energetickejefektívnosti a využívania obnoviteľných zdro-jov energie je obsiahnutá v rozpracovanomOperačnom programe Kvalita životného pro-stredia. Na základe analýzy súčasného pro-gramového obdobia je potrebné optimalizovaťvyužitie poskytnutých finančných prostried-kov na opatrenia pre malých a stredných pod-nikateľov, iných podnikateľov, ale aj na opat-renia verejnej infraštruktúry vrátane zatepľo-vania bytových domov.

Ďalšou dôležitou úlohou je spolupráca pritranspozícii smernice 2012/27/EÚ o energe-tickej efektívnosti. Bude potrebné doplniť zá-kon č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektív-nosti, ale zmeny a doplnenia budú potrebnéaj v iných súvisiacich predpisoch.

Najkomplikovanejšie bude asi navrhnúť po-vinné schémy energetickej efektívnosti tak,ako to vyžaduje európska smernica. Keďženepôjde o podporu, ale o povinnosti, treba sapripraviť na búrlivé diskusie.

Popri týchto vážnych témach sa budemenaďalej intenzívne venovať deťom a mládežia to aj s určitým očakávaním, že takýmito ak-tivitami si „dobijeme baterky“, aby smeúspešne zvládli všetky ostatné plánované úlo-hy.

témy môže kontrolovať asi 40 odborníkov, aleďalších 30 sa v tomto období na skúšku pri-pravuje. Z dôvodu zabezpečenia kvality vy-konávaných kontrol sa špecialisti zúčastňujúaktualizačnej odbornej prípravy minimálneraz za päť rokov.

Najťažšie je získať odbornú spôsobilosť navýkon činnosti energetického audítora podľazákona č. 476/2008 Z. z. o energetickej efek-tívnosti. Energetický audítor podľa tohto zá-kona hodnotí energetickú náročnosť výrobyv priemysle a poľnohospodárstve. Okrem teo-retických znalostí z oblasti termomechaniky,elektrotechniky a chémie musí pri skúške pre-ukázať, že má dostatočné informácie nieleno energetických technologických zariade-niach, ale aj o výrobných zariadeniach. Musíbyť oboznámený s platnými predpismi a sú-časťou jeho práce je aj energetické, environ-mentálne a ekonomické hodnotenie opatrení,ktoré navrhne pri výkone energetického au-ditu. Predmetom skúšky odbornej spôsobi-losti je aj rozprava o správe z energetickéhoauditu, ktorá bola predložená. Naša agentúrazabezpečuje pre uchádzačov o absolvovanieskúšky odbornej spôsobilosti na výkon čin-nosti energetického audítora vzdelávanie for-mou trojtýždňového odborného kurzu.

Robíte aj databázu špecialistov v energe-tike, no čo ak niektorý odborník nesúhlasís uvedením informácií?

Ak myslíte databázu špecialistov na našejwebovej stránke (http://www.siea.sk/databa-za-specialistov/), tá je dobrovoľná. Špecialis-ta, ktorý má záujem, aby sa o ňom vedelo, samôže do databázy bezplatne zaregistrovať.Okrem mena, priezviska a druhu odbornejspôsobilosti uvádza kontaktné údaje, aby homohli potenciálni záujemcovia osloviť.

Zoznamy odborne spôsobilých osôb, ktorévedie naša agentúra podľa príslušných záko-nov majú štruktúru povinných údajov stano-venú priamo týmito zákonmi. Doposiaľ smesa nestretli s požiadavkou, že odborne spôso-bilá osoba nesúhlasila so zverejnením údajov,ktoré je v zmysle všeobecne platných práv-nych predpisov potrebné zverejniť.

Do akej miery sIEa ručí za pravdivosť aaktuálnosť údajov odbornej spôsobilosti?

SIEA môže ručiť za pravdivosť a aktuálnosťúdajov odborne spôsobilých osôb len v takomrozsahu, ako jej boli poskytnuté. Vieme skon-trolovať, či má odborne spôsobilá osoba plat-ný doklad o odbornej spôsobilosti napríkladz dôvodu účasti alebo neúčasti na aktualizač-nej odbornej príprave, ak je príslušným zá-konom požadovaná. Nemôžeme však ručiť zakontaktné údaje, ktoré odborne spôsobilá oso-ba poskytuje. Taktiež nemáme informácie oprípadnom úmrtí odborne spôsobilej osoby.

Je záujem o energetickú legislatívu, myslísa aj na mladých ľudí na vysokých školácha univerzitách?

Samozrejme myslíme aj na študentov. Vrámci už spomínaného národného projektuŽiť energiou sme organizovali odborné podu-jatie pre vysokoškolských študentov v Koši-ciach. Formou prednášok a diskusného fóraich naši experti oboznámili so strategickýmia programovými dokumentmi v energetike apredstavili im vybranú energetickú legislatívu

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

62

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

V tomto roku oslávite 20. výročie vznikuasociácie priemyselnej ekológie na slo-vensku (asPEK). ako hodnotíte toto ob-dobie a ako ste rozširovali pole svojej pô-sobnosti?

Vaša otázka má nepochybne svoje opod-statnenie, veď výročie pôsobenia ASPEK vprostredí podnikovej sféry počas dvoch de-saťročí je skutočne príležitosťou na zamysle-nie sa nad tým, prečo a s akým cieľom AS-PEK vznikol, ako sa vyvíjali jeho aktivity, na-koľko boli pre podnikovú sféru prospešné aaké je jeho miesto v súčasnosti. Treba si všakuvedomiť, že odpoveď z pohľadu výkonnéhopredstaviteľa ASPEK na položenú otázku jelen jedným názorom ovplyvneným uhlom po-hľadu autora. Je pochopiteľné, že snáď objek-tívnejšia odpoveď by odznela priamo z pro-stredia kde ASPEK pôsobí, a to od samotnýchsubjektov, na podporu ktorých sú jeho akti-vity zamerané. Keďže ste však položili otázkumne, pokúsim sa na ňu odpovedať podľa mož-ností so snahou o objektívny nadhľad, obme-dzujúci subjektívne názory človeka, ktorý sapo celé uvedené obdobie existencie ASPEKna jeho činnosti podieľal.

Je známou skutočnosťou, že ASPEK vzni-kol v období niekoľkých rokov po rozpadecentrálneho modelu riadenia, na ktorý bolipriemyselné podniky zvyknuté. Z dnešnéhospätného pohľadu sa to zdá byť celkom priro-dzený krok podnikovej sféry, ktorá si postu-pom času čím ďalej viac uvedomovala, že sjej samostatnosťou je aj spojená plná zodpo-

vednosť za riešenie environmentálnych vply-vov vlastnej činnosti a že sa nemôže spoliehaťna direktívne riadenie zaniknutých štruktúr vreťazci závod – podnik – výrobno-hospodárs-ka jednotka – odvetvové ministerstvo – plá-novacia komisia – vláda. Samostatné privátnepodnikateľské subjekty pôsobiace v konku-renčnom prostredí boli pri orientácii v uve-denej problematike a získavaní potrebnýchinformácií odkázané na vlastné možnosti aschopnosti svojich zamestnancov. Iba sčastisi vedeli pomôcť skúsenostiami a informá-ciami získanými osobnými kontaktmi z mi-nulosti, poťažne z narýchlo vyhľadávanýchpríležitostí. Podnikateľské subjekty tak boliodkázané riešiť vplyvy svojich činností na ži-votné prostredie vlastnými silami, alebo pro-stredníctvom odborného servisu, poskytova-ného inými subjektmi na komerčnom princí-pe.

Tieto fakty viedli celkom pochopiteľne ksnahám podnikovej sféry hľadať podporu apomoc cestou vytvárania nad podnikovýchštruktúr vznikajúcich na dobrovoľnom zákla-de. Podstatou ich aktivít je na nekomerčnomzáklade umožňovať podnikateľským subjek-tom orientáciu v širokom spektre úloh a po-vinností vyplývajúcich z právnych predpisova s tým súvisiacimi manažérskymi systémamia technickými trendmi.

Poznanie podnikovej sféry o nevyhnutnostiriešenia environmentálnych vplyvov jej čin-ností a súčasne aj potreba vytvorenia určitejformy vonkajšej podpory informovanosti o

environmentálnej právnej úprave a poskyto-vaní informácií technického a organizačnéhocharakteru tak viedli v roku 1993 k založeniuASPEK. Počas už dvoch desiatok rokov exis-tencie tohto dobrovoľného, nezávislého a ne-ziskového združenia sa ukázalo, že už v čase,keď podniková sféra bola v prvých rokoch po-stavená pred potrebu samostatne riešiť svojeenvironmentálne vplyvy, išlo o rozhodnutiesprávne a z hľadiska potrieb v budúcnosti ajperspektívne.

V tejto súvislosti chcem pripomenúť kľú-čovú postavu už nežijúceho Ing. Petra Prize-mina pri vzniku ASPEK. Ako bývalý pracov-ník Ministerstva priemyslu SR a Slovenskejkomisie životného prostredia (z ktorej násled-ne vzniklo súčasné Ministerstvo životnéhoprostredia SR) dobre poznal situáciu v prie-myselných podnikoch a súčasne dokázalpredvídať závažnosť povinností a úloh, ktorébudú musieť priemyselné podniky plniť pripredpokladanom dôraze na riešenie environ-mentálnych vplyvov. S predstavou na založe-nie združenia priemyselných podnikov a pod-nikateľských subjektov z environmentálnehosektora nadchol členov ním zostaveného prí-pravného výboru, ktorí sa nielen na prípra-vách založenia ASPEK podieľali, ale pre ná-hle úmrtie Ing. Prizemina v čase vrcholiacichpríprav aj proces jeho vzniku doviedli až doustanovujúceho valného zhromaždenia v de-cembri 1993.

Pri spätnom pohľade na uplynulých 20 ro-kov existencie ASPEK by bolo asi neskromnéna tomto mieste uvádzať počet vydaných pu-blikácií, zorganizovaných vlastných odbor-ných podujatí, účastí na tvorbe nových práv-nych predpisov, vlastných prezentácií a spo-luúčastí členských subjektov na rôznych od-borných a komerčných podujatiach. Úspešnúčinnosť ASPEK z dnešného pohľadu snáď naj-viac dokladuje skutočnosť, že aj po 20 rokochtu ASPEK existuje a jeho pôsobenie sa z pô-vodne predpokladaného rámca členskej zá-kladne postupne rozšírilo na celospoločens-ké.

Environmentálna legislatíva na slovenskutransponovala platné európske nariadeniaa smernice na ochranu životného prostre-dia. bezprostredne sa dotýkajú každéhovýrobcu. ako vnímajú vaši členovia legi-slatívne prostredie a najmä aj súvisiace vy-konávacie predpisy, ako zasahujú do ichčinnosti?

Je známou skutočnosťou, že v súvislosti sovstupom Slovenska do Európskej únie bolo

Predstih v príprave na envirolegislatívu

Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku je už dlhodobo jediným predstaviteľom podnikovejsféry, ktorého aktivity sú výlučne zamerané na prierezové riešenie vplyvov priemyslu na životné

prostredie v celom rozsahu. O tom, ktoré aktivity zastrešuje vo svojom portfóliu, sme sarozprávali s generálnym riaditeľom Pavlom JECHOM. Pripravila Marta Tomašovičová.

63

vironmentálneho manažérstva zavádzanépodľa noriem radu ISO 14 000 alebo podľasystému EMAS. V súčasnosti existuje širokáškála týchto nástrojov (environmentálne oz-načovanie, environmentálne účtovníctvo, aďalšie, resp. ich kombinácie. Práve pozornosťa iniciatívna podpora zavádzaniu dobrovoľ-ných nástrojov najmä v období ich vznikuboli súčasťou aktivít ASPEK.

Rád by som pripomenul, že úspešnému rie-šeniu environmentálnych vplyvov by moholprispieť optimálne nastavený model súbežné-ho vyváženého využívania všetkých troch pi-lierov.

Environmentálna legislatíva sa vzťahujena podnikovú sféru ako celok a často kla-die zvýšené nároky na investičnú politikupodniku. aké aktivity asPEK vyvíja nazvyšovanie environmentálneho vedomia azohľadnenie potrieb ochrany životnéhoprostredia u svojich členov, najmä ak zostrany štátu nie je dostatok podpory?

Realizácia požiadaviek environmentálnejlegislatívy je pre podnikovú sféru skutočneveľkou finančnou záťažou. Objemy investič-ných prostriedkov na zmeny technológií a bu-dovanie koncových zariadení na znižovaniemnožstva vypúšťaných emisií sú veľmi veľkéa s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istoteby boli vysoké aj v prípade, ak by našu eko-nomiku neovplyvňovali vplyvy krízy. Pre ná-zornosť uvediem ako príklad situáciu vznik-nutú v súvislosti s európskou Smernicou opriemyselných emisiách. Už počas jej prí-pravy v orgánoch Európskej únie vyvíjal AS-PEK úsilie na oboznámenie podnikovej sférys očakávanými požiadavkami najmä na vy-púšťanie emisií do ovzdušia z priemyselnýcha energetických podnikov. Na viacerých se-minároch organizovaných v období, keď užpredmetná smernica svojím obsahom nado-búdala konkrétnu podobu boli pracovnícipodnikovej sféry oboznamovaní nielen s účin-kami jej požiadaviek, ale aj možnosťami tech-nických riešení a ich financovania.

V čase, keď už príprava Smernice o prie-myselných emisiách bola v takom štádiu, žeuž miera jej požiadaviek bola v podstate za-definovaná, ASPEK pre Ministerstvo hospo-dárstva SR vypracoval v spolupráci s Minis-terstvom životného prostredia SR dosahovúštúdiu na slovenské podniky priemyslu aenergetiky. Aj keď sa v tom čase dalo pred-pokladať, že dotknuté podniky z rôznych prí-čin zjavne podcenili finančnú náročnosť rea-lizácie nevyhnutne potrebných investičnýchopatrení, ich celkový objem v rámci Sloven -ska bol na úrovni cca 1 mld. €. Z dosahovejštúdie súčasne vyplynulo, že ak by podnikovásféra bolo odkázaná na financovanie vyvola-ných investícií iba z vlastných prostriedkov,prinieslo by to stratu konkurencie schopnostipriemyselných podnikov zo Slovenska v spo-jenú s nárastom nezamestnanosti. V podni-koch z odvetvia energetiky by situácia vyvo-lala zvýšenie cien energií nad sociálne únosnúúroveň. Výsledky dosahovej štúdie boli po-skytnuté okrem objednávateľa viacerýmvrcholovým inštitúciám štátu s návrhom nahľadanie možností na podporu pri realizáciiuvedených požiadaviek.

symbiózu rozvoja podnikateľských aktivít

a environmentálneho správania chce as-PEK podporovať cieľavedomým uplatňo-vaním zásad TUR v činnosti podnikateľ-ských subjektov na jednej strane a inštitú-cií štátu na strane druhej. aké výsledky do-sahujete v tomto úsilí?

V prvom rade by som možno trocha na od-ľahčene konštatoval, že samotný pojem „trva-lo udržateľný rozvoj“ sa pre jeho vágnosť dosťčasto spomína v rôznych obmenách a v niek-torých súvislostiach možno až neodôvodnene.Snáď preto, že to je populárne a že to navo-dzuje dojem snaženia sa v celospoločenskyakceptovateľnom trende. Snáď je to aj tým,že napriek prijatej definícii je to niečo vzletné,nekvantifikovateľné a z tohto dôvodu aj ne-merateľné. A preto nie je vždy celkom nepo-chybné, čo vlastne a do akej miery je v súladeso zásadami TUR a čo nie.

ASPEK pri riešení konkrétnych otázokvždy v doterajšej praxi zaujímal a verím, žebude aj v budúcnosti, konštruktívne postoje.Ich východiskom je vždy potreba zlepšovaniastavu životného prostredia za súčasného za-chovania vyváženosti environmentálnych po-žiadaviek a potrieb podnikateľských subjek-tov pri vytváraní priaznivých podmienok prerozvoj ekonomických aktivít. V rámci tohtoprincipiálneho postoja ASPEK pristupoval ktvorbe environmentálnej legislatívy, ktorámusí byť výsledkom skutočne vyváženéhoprístupu k riešeniu environmentálnych požia-daviek a podmienok pre nevyhnutný ekono-mický rozvoj, a k jej praktickému uplatňova-niu. Súčasne považujem za potrebné pripo-menúť, že jednou zo základných povinnostičlenov ASPEK je akceptácia a dodržiavanieKódexu člena ASPEK, v ktorom je tento pri-ncipiálny postoj zakotvený.

Ktoré trendy vývoja priemyselnej ekológienašli uplatnenie pri transformácii priemys-lu na slovensku a ktoré vyvolávajú najčas-tejšie konfliktné a odmietavé postoje?

Netrúfam si celkom jednoznačne označiťvývojové trendy, ktoré boli pre rozvoj prie-myselnej ekológie najvýznamnejšie. Možnoje to uhlom pohľadu, možno prioritami v na-šej činnosti. Z pohľadu súčasného poznaniaproblematiky a zamerania činnosti ASPEKby som za veľmi významné označil zavádza-nie dobrovoľných nástrojov environmentálnejpolitiky, osobitne systémov environmentál-neho manažérstva. Množstvo krokov, ktorésa v rámci implementácie dobrovoľných ná-strojov environmentálnej politiky v podniko-vej sfére uskutočňuje, bolo známe aj pred ichzavádzaním. Na rozdiel od minulosti sa všakuplatňuje systémovo a s vopred jednoznačnedefinovaným zámerom a adresovaním na cie-ľové výstupy. Systémové prístupy uplatňova-ných dobrovoľných nástrojov sa tak stávajúaj súčasťou podnikovej kultúry a celkom pri-rodzene tak prispievajú aj k vytváraniu „dob-rého mena podniku“. S tým súvisí aj priro-dzená snaha subjektu, ktorý koná v nadštan-dardne vysokej úrovni environmentálnehosprávania, nielen sprístupňovať výsledky svoj-ho konania, ale aj vstúpiť do súťaže s ostat-nými subjektmi o najvýznamnejšie miesto vhodnotovej stupnici environmentálneho sprá-vania. Na uvedené snahy reaguje aj ASPEKorganizovaním súťaže o Národnú podnika-teľskú cenu za životné prostredie v SR, ktorej

nevyhnutné nielen novelizovať množstvo do-vtedajších právnych predpisov slovenskej en-vironmentálnej legislatívy, ale aj prijať via-ceré nové, reagujúce na progresívny vývojstarostlivosti o životné prostredie v Európe.Environmentálna právna úprava má regresív-ny charakter, to znamená, že vytvára nevyh-nutné zákazy, obmedzenia a povinnosti, ktorénepochybne vo väčšej alebo menšej miere re-gulujú činnosť výrobcov. Skúsenosti z posled-ných rokov ukazujú, že podniková sféra si jevedomá závažnosti environmentálnych vply-vov súvisiacich s jej ekonomickou činnosťoua vo všeobecnosti sa dá povedať, že požiadav-ky environmentálnej legislatívy akceptuje akocelospoločensky nevyhnutné. Nevidel by somvýznamný rozdiel medzi uvedenou akceptá-ciou členmi ASPEK a ostatnými subjektmi,naši členovia majú pravdepodobne výhodu vtom, že prostredníctvom aktivít ASPEK majúväčšiu možnosť prístupu k informáciám o pri-pravovanej a novo prijímanej právnej úprave,čo im umožňuje nielen sa na plnenie úloh znej vyplývajúcich v predstihu pripraviť, aleaj skôr pochopiť ich nevyhnutnosť. Súčasneby som však v uvedenej súvislosti chcel kon-štatovať, že súčasná právna úprava, do ktorejje transponovaná európska environmentálnalegislatíva, je čím ďalej obsiahlejšia a zloži-tejšia, čo spôsobuje ťažkosti pri jej vykona-teľnosti.

súčasný stav negatívneho ovplyvňovaniaživotného prostredia na slovensku nie jemožné efektívne zlepšiť len novou legisla-tívou, ale potrebné sú aj primerané ekono-mické nástroje, ktoré podnecujú znižova-nie zaťaženia životného prostredia. akoasPEK podporuje a rozvíja tieto iniciatí-vy?

Riešenie negatívnych vplyvov podnikateľ-ského prostredia na životné prostredie môžebyť postavené na troch základných pilieroch,ktorými sú administratívne nástroje založenéna environmentálnej legislatíve, ekonomickénástroje a dobrovoľné nástroje.

Administratívne nástroje sú najtvrdšími re-gulačnými opatreniami, opierajúcimi sa orozsiahlu sústavu štátom prijatých právnychpredpisov využívajúcich reštrikčné opatreniavo forme povolení, zákazov, určovaní limitova sankcií za porušovanie určených povinností.O ich vplyve som sa zmienil v odpovedi napredchádzajúcu otázku.

Ekonomické nástroje sú miernejšou podo-bou vplyvu štátu na riešenie environmentál-nych vplyvov. Neurčujú čo sa nesmie, alebočo sa musí, ale vytvorením nastavených eko-nomických podmienok v podnikaní umožňu-jú podnikateľskému prostrediu voľbu určeniaspôsobu na dosiahnutie vytýčeného cieľa. Voveľmi zjednodušenej podobe názoru na sú-časný stav vplyvu ekonomických nástrojovna správanie podnikovej sféry vo vzťahu k ži-votnému prostrediu musím konštatovať, že jestále nedoceňovaný a možnosti ekonomic-kých nástrojov sú využívané len v malej mie-re.

Využívanie dobrovoľných nástrojov rieše-nia environmentálnych vplyvov je v rukáchsamotných podnikateľských subjektov, štátmôže iba vytvárať podmienky pre stimuláciuich zavádzania a akceptáciu. Najpoužívanej-ším dobrovoľným nástrojom sú systémy en-

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

64

ž I V O T N é P R O S T R E D I E

tri ročníky sa na Slovensku už uskutočnili vdvojročnej periodicite počínajúc rokom 2007.Štvrtý ročník tejto súťaže ASPEK v spoluprá-ci s Ministerstvom životného prostredia SRvyhlasuje v tomto roku.

Je pochopiteľné, že dianie v oblasti prie-myselnej ekológie rozhodujúcou mierouovplyvňuje environmentálna legislatíva. Akosom už v tomto rozhovore spomenul, v súvi-slosti so vstupom Slovenska do Európskejúnie bolo množstvo právnych predpisov v ob-lasti životného prostredia novelizované, pri-budli aj viaceré celkom nové, ktoré v našomprávnom systéme dovtedy neboli. Jedným znich je zákon o integrovanej prevencii a kon-trole znečisťovania životného prostredia(IPKZ). Myšlienka zjednotenia rozhodovaniao povinnostiach a úlohách podniku a kontrolyjeho správania v súvislosti so všetkými jehoenvironmentálnymi vplyvmi je nepochybneopodstatnená. Vytvára podmienky pre kom-plexný prístup orgánov štátnej správy život-ného prostredia vo vzťahu k jednotlivým sub-jektom. Nie je však najšťastnejšie, ak zave-dením IPKZ sa štátnej správe životného pro-stredia vytvorili dve línie kompetenčného ko-nania. Myslím tým jedna línia pre prevádzkyspadajúce pod zákon o IPKZ a druhá mimoneho. Pre každú túto líniu je kompetentný inýorgán štátnej správy, čo neprispieva k rovna-kej interpretácii jednotlivých zložkových zá-konov a v tejto súvislosti aj k rovnakej miereuplatňovaniu požiadaviek na ochranu život-ného prostredia.

Nie celkom vhodným smerom bola nasme-rovaná príprava právnej úpravy riešenia en-vironmentálnych záťaží. Namiesto vcelkuopodstatneného legislatívneho riešenia cestoudôslednej transpozície európskej Rámcovejsmernice o vode (povinnosti z nej je Slovens-ko povinné plniť) do nášho zákona o vodách,bol proces riešenia environmentálnych záťažízakotvený do novely geologického zákona.To vytvorilo v podstate duálny systém prístu-pu k tejto problematike. Dôsledkom tohomôže byť vecný a časový nesúlad plneniaúloh vyplývajúcich z Rámcovej smernice ovode (a z toho vyplývajúce sankcie zo stranyEurópskej únie), ale aj určité zneistenie pod-nikovej sféry vo vzťahu k jej povinnostiamvyplývajúcim z nevyhnutnosti riešenia envi-ronmentálnych záťaží.

Ktoré aktivity budú prevažovať v tomtoroku 20. výročia vzniku asPEK?

V existencii našej asociácie ide o skutočnevýznamné výročie. Do našej činnosti v tomtojubilejnom roku sú zaradené aktivity osved-čené za uplynulých 20 rokov, ktoré prirodze-ne môžu byť doplnené podľa aktuálnej potre-by. Toto výročie pripomíname pri rôznychpríležitostiach, lebo sme presvedčení, že užsamotná dĺžka pôsobenia dokladuje správnosťrozhodnutia o založení ASPEK a o úspešnostismerovania jeho aktivít. Súčasne by som rádpripomenul, že v tomto jubilejnom roku ASPEK organizuje už 3. ročník KonferenciePRIEMYSELNÉ EMISIE a 4. ročník súťažeo Národnú podnikateľskú cenu za životné pro-stredie v SR. V tejto súvislosti rád konštatu-jem, že pri obidvoch spomenutých poduja-tiach Parlamentný kuriér spolupracuje akomediálny partner.

ASPEK v roku 2013 vyhlasuje 4. ročník súťaže oNárodnú podnikateľskú cenu

za životné prostredie v SRSúťaž, nad ktorou prevzal záštitu minister životného prostredia, organizuje ASPEK v

spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR. Je národným kolom prestížnej európskejsúťaže Europen Business Awards for the Environment (EBAE), vyhlasovanej Európskou ko-misiou. Cieľom týchto súťaží je morálna podpora aktivít podnikateľských subjektov, ktoré siuvedomujú svoju zodpovednosť nielen voči súčasným, ale aj budúcim generáciám a svojímkonaním výraznou mierou prispievajú k znižovaniu negatívnych vplyvov na životné prostre-die.

Európska súťaž sa v dvojročnej periodicite uskutočňuje už od roku 1987. Podmienkouúčasti v európskej súťaži je popredné umiestnenie účastníka v relevantnej národnej súťaži. VSlovenskej republike sa súťaž po prvý raz uskutočnila v roku 2007, keď na základe ponukyGenerálneho riaditeľstva pre životné prostredie Európskej komisie sa na jej zorganizovaniepodujal ASPEK v spolupráci s MŽP SR. V doterajšej relatívne krátkej histórii národnej súťažedosiahli slovenské podnikateľské subjekty v európskej súťaži nezanedbateľné úspechy. V nad-väznosti na 2. ročník národnej súťaže z roku 2009 Stredoslovenská energetika, a. s., získalav kategórii „produkt“ zvláštne ocenenie medzinárodnej jury za projekt Ochrana dravcov naelektrických vedeniach. V nadväznosti na 3. ročník národnej súťaže z roku 2011 sa Slovenskéelektrárne, a. s., v kategórii „podnikanie a biodiverzita“ umiestnili na 1. mieste za projektEnergia pre krajinu – záchrana najvzácnejších živočíšnych druhov v slovenských pohoriach.

Súťaž o Národnú podnikateľskú cenu za životné prostredie v SR 2013 má podporiť záujemo aktivity, zamerané na udržateľný rozvoj a propagáciu subjektov, ktorých správanie predstavujevýrazný progres a prínos pre hospodársky a spoločenský rozvoj bez ujmy na životnom prostredía prírodných zdrojoch. Súťaže sa môže zúčastniť právnická osoba alebo fyzická osoba – pod-nikateľ, registrovaná v SR, ktorá počas posledných 2 rokov (2011 – 2012) dosiahla významnévýsledky vo svojej činnosti v niektorej (alebo niektorých) z určených kategórií. Predpokladása, že pôjde prevažne o spoločnosti s orientáciou na výrobu a služby, nevylučuje sa však ajúčasť iných subjektov, ak spĺňajú stanovené požiadavky.

Národná súťaž má rovnaké kategórie a kritériá ako súťaž o európske podnikateľské cenyza životné prostredie, s ktorou je kompatibilná. Úspešní účastníci budú mať možnosť uchádzaťsa o postup do európskej súťaže.

Súťaž sa vyhlasuje v týchto kategóriách:a. MaNaŽÉRsTVO:

Subjekty s jasnými strategickými víziami, politikami a systémami manažérstva, ktoré súpreukázateľne funkčné, prispievajú k udržateľnosti a prinášajú vynikajúce výsledky.b. PRODUKT a sLUŽbY:

Subjekty, prinášajúce novovyvinutý výrobok, alebo službu, ktoré poskytujú lepšie plneniepotrieb užívateľa, s ohľadom na zníženie využívania, alebo poškodzovania prírodných zdrojov,prispievajú tak k napĺňaniu princípov trvalo udržateľného rozvoja.C. PROCEs:

Subjekty, uplatňujúce nové výrobné technológie s pozitívnym príspevkom k environmen-tálnym aspektom udržateľnosti, zvyšujúce efektivitu zdrojov a znižujúce negatívne vplyvyna životné prostredie.D. MEDZINÁRODNÁ ObChODNÁ sPOLUPRÁCa:

Subjekty, ktoré uskutočňujú medzinárodnú obchodnú spoluprácu na ktorej sa podieľa aspoňjedna súkromná organizácia z EÚ, pristupujúcej alebo kandidátskej krajiny a ďalšia(e) orga-nizácia(e) zo súkromnej, verejnej, mimovládnej a akademickej sféry v rozvojovej krajinealebo v krajine s ekonomikou v procese transformácie.

Možnosti oceňovania predložených projektov boli rozšírené o novú cenu zohľadňujúcutému „podnikanie a biodiverzita“. Táto cena sa bude udeľovať za výrazné úspechy pri riešeníúčinkov priemyselných činností na biodiverzitu a v podpore prírodných ekosystémov. Ocenenýprojekt bude vyberaný z projektov prihlásených do niektorej z kategórií A – D.

Do súťaže sa prihlasuje priamo subjekt, ktorý má záujem sa súťaže zúčastniť. Administrátorsúťaže môže vyzvať vybraný subjekt na podanie prihlášky na základe návrhu tretej osoby,prípadne z vlastnej iniciatívy.

Termín na predloženie prihlášok do národnej súťaže: 6. septembra 2013Ďalšie informácie na www.aspek.sk

65

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

V roku 2008 ste založil Centrum pre vý-skum ekonomiky obnoviteľných zdrojovenergie a distribučných sústav spolu s TUKošice, sTU bratislava a EU bratislava.Čo je predmetom vášho výskumu?

Ide nám hlavne o praktickú aplikáciu špič-kových technológií určených pre energetickýtrh a budovy, pre ktoré sa prijal termín budovys temer nulovou potrebou energie. Kolektívtvoria významní odborníci z energetickej pra-xe ako Ing. Tkáčik a Ing Ferenci, ktorých do-pĺňajú výskumníci z akademického prostrediaIng. Vranay a Ing Kušnír. Spolu vytváramezáklad riešiteľského teamu určeného primárnena získanie znalostí umožňujúcich navrhnúťekonomicky efektívne riešenie transformácieenergetického trhu. Ako praktický model námslúžia experimenty s administratívnou budo-vou s plochou 4 300 m2, ktorú transformujemepočas prevádzky postupne na budovu s temernulovou potrebou energie. To nám umožňujestanoviť reálne parametre pre model transfor-mácie energetického trhu.

Energetický trh sa dostáva znova do po-zornosti odbornej a laickej verejnosti a na-koniec aj politikov. Čím je trh s energiamitaký dôležitý pre spoločnosť?

Rozvoj modernej spoločnosti je zhruba odzačiatku 19. storočia prakticky založený naenergii. Vždy sa objaví niekoľko nosnýchtechnológií schopných realizovať konverziu

energie a vytvoriť predpoklady pre také tovarya služby, ktoré pôsobia formujúco na spoloč-nosť a vytvárajú zároveň nadštandardnú eko-nomickú pridanú hodnotu. Napríklad druhápolovica 19. storočia a začiatok 20. storočiaboli znamením uhlia, pary a železa a boli topráve zásoby uhlia vo Veľkej Británii, ktorédali významný impulz ekonomike a zabezpe-čili dominanciu vo svete. Vyčerpaním zásobuhlia postupne Veľká Británia túto dominan-ciu vo svete stratila. Objavené zásoby ropy vSevernom mori v 80. rokoch zabezpečili Veľ-kej Británii nielen pokrytie spotreby, ale ajpríjmy z exportu. To spôsobilo nový ekono-mický rozvoj a návrat Veľkej Británie medzištáty s najvyššou životnou úrovňou. Energiedominujú v ekonomike ako základ tovarov aslužieb. Predstavujú spolu s potravinami naj-väčšiu položku vo výdajoch rodín. Tým pria-mo pôsobia na životnú úroveň a preto zaují-majú laickú verejnosť. Objemom veľký trh senergiami zaujíma podnikateľskú sféru, či nastrane dodávateľa energie na trh, alebo na stra-ne spotrebiteľa. Príliš nízka cena energií zna-mená spoločenské plytvanie a zabrzdenie po-kroku. Príliš vysoká cena energií zasa spôso-buje efekt známy pod pojmom energetickáchudoba a v konečnom dôsledku znamenázníženie dopytu na vnútornom trhu a obme-dzenie investičnej aktivity. Preto energetickábezpečnosť a vyvážené hospodárenie s ener-getickými zdrojmi je jednou z ústrednýchhospodárskych politík štátu a centrom záujmupolitikov. Infraštruktúra energetiky tvorí zá-klad nutnej infraštruktúry modernej spoloč-nosti.

Zníženie ekonomickej aktivity v dôsledkukrízy spôsobilo aj v Európskej únii zníže-nie spotreby energie a teda aj cien. Je sku-točne nutné v tejto situácii investovať dodrahých nových technológií obnoviteľnýchzdrojov energie?

Energetická kríza v 70. rokoch pripravilapre ekonómov rébus. V súlade so štandard-nými ekonomickými modelmi konkurenčné-ho trhu mali dôjsť na trh noví dodávateliaenergie a cestou zvýšenej dodávky stlačiťceny energií na trhu. Ale to sa nestalo. Mnohírenomovaní ekonómovia túto skutočnosť oz-načili ako anomáliu a ponechali bez vysvet-lenia ako pravidlo potvrdzujúce výnimku. Bolto Schumacher, ktorý poukázal na to, že vmodeloch ekonomickej činnosti človeka ne-figurujú prírodné zdroje. Ukázal, že kríza nie

Určujúci je nový hodnotový systém

Základom transformácie na trvalo udržateľnú spoločnosť pri využívaní obnoviteľných zdrojovenergie s nízkymi investíciami je v prvom rade transformácia celej spoločnosti k novému

hodnotovému systému. Medzi významných odborníkov z Centra pre výskum ekonomikyobnoviteľných zdrojov energie a distribučných sústav patrí aj jeho zakladajúci člen

Dušan LUKÁŠIK, ktorý poskytol rozhovor pre Parlamentný kuriér redaktorke Anne Komovej.

66

ľane som sa v roku 2011 spýtal počas diskusiezástupcu Ministerstva obchodu a průmysluČR, pána Pokorného, či realizáciu energetic-kých zdrojov podľa zákona 180/2005 Sb., ne-vníma ako hospodársku sabotáž. Predsa vy-meniť prakticky celú dodávku energie zaenergiu z fotovoltických článkov počas letaznamená, že keby to bolo hneď technickyzvládnuteľné na úrovni energetickej siete, takcena elektrickej energie by musela vzrásť natroj- až štvornásobok a ekonomika v Českejrepublike by rátala týždne k termínu kolapsu.Je známe, že zákon 180/2005 Sb. bol k1.1.2013 zrušený. Problémy podobného typus vysokou cenou energie sú v Bulharsku, aleaj v Rumunsku.

Kde je problém, ak na jednej strane obno-viteľné zdroje energie potrebujeme a tvrdí-te, že zohrajú strategickú úlohu a na dru-hej strane vytvárajú temer ekonomicky ne-riešiteľné stavy ?

Rozvoj spoločnosti je založený na niekoľ-kých národohospodárskych princípoch. Sú torelatívne ceny, ktoré zabezpečujú efektívnosťalokácie investícií, je to daňový a odvodovýsystém, ktorý zabezpečuje spravodlivú distri-búciu hodnôt v spoločnosti a ich reprodukciua ako tretí princíp predstavuje stanovenie li-mitov pre disponibilné zdroje, či už prírodné,ľudské, finančné a pod. Dnes k tomu pristu-puje ešte fenomén korupcie. Keď sa pozrietena znenie zákona 309/2009, hneď porušenímprvého princípu sú zvýšené doplatky spolu sprednostným prístupom na trh, ktoré defor-mujú ceny. Tým, že doplatok nie je realizo-vaný štátom z úrovne daní, ale zvýšenými po-vinnými poplatkami v distribučnej časti cenyenergie, predstavuje svojím charakterom spo-trebnú daň. Kým spotrebná daň na liehovinyalebo cigarety má svoj účel limitovať nega-tívny zdravotný účinok na občana, tento typspotrebnej dane v podobe distribučných po-platkov predstavuje rovné zdanenie občana ašiaha mu na životnú úroveň. Tým narúša dru-hý princíp – distribúciu hodnôt. Sú to mate-riály ohľadom energetickej koncepcie alebostratégie rozvoja energetického sektora, kdesú určené potreby spoločnosti na energiu svýhľadom do roku 2030 a kde má byť určenás dostatočnou presnosťou aj príslušná štruk-túra energetických zdrojov, potreba obnovya ekonomické súvislosti. Inými slovami, tietomateriály majú poskytovať tretiu časť riadeniaenergetickej sústavy v podobe stanovenia po-trebných kapacít. Tie nevie stanoviť priamotrh, tie musia byť určené odborným posúde-ním disponibilných zdrojov, či už sú to zdrojeprírody, ľudské či finančné zdroje vo vzťahuk potrebám spoločnosti. Vytvorenie situácie,keď zákon a ani nižšie právne normy tieto sú-vislosti neriešili znamenalo, že došlo k zby-točným investíciám a vybudovaniu kapacít,ktoré buď nemajú pokryté palivo, alebo sú do-konca zbytočné. Tým je narušený tretí základ-ný princíp riadenia hospodárstva.

Čo je potrebné urobiť pre to, aby nastalazmena s reálnym dosahom?

V prvom rade je nutné stanoviť budúce po-stavenie príslušnej technológie v spoločnosti.Naša analýza finančnej krízy z roku 2008viedla k záveru, že je to len vrchol nevratnéhotransformačného procesu, ktorý je spojený so

zmenou hodnotového systému. Identifikovalisme dva problémy. Krízu známu pod pojmomklimatické zmeny, spojené s neschopnosťouekosystémov asimilovať emisie CO2 a budúcukrízu v zásobovaní energetického trhu fosíl-nymi palivami zhruba 15 rokov po globálnomprechode Hubbertovým zlomom. Bezpeč-nostní analytici zistili, že kríza nie je v tom,že bude chýbať energia, ale v tom, že pokiaľnebudú vyvinuté a uvedené na trh dostatočnerýchlo technológie pre zabezpečenie obnovi-teľných zdrojov energie za bežné ceny trhu,môže dôjsť k výpadku zásobovania lokálnehotrhu a spôsobiť chaos, ktorý nebude možnédostať pod kontrolu. Preto rozvoj obnoviteľ-ných zdrojov energie predstavuje preventívnebezpečnostné opatrenie a určuje strategicképostavenie technológií obnoviteľných zdrojovenergie v spoločnosti. Mať ekonomiku zalo-ženú na obnoviteľných zdrojoch energie pred-stavuje ideálne riešenie. Ale naše každodennérozhodovanie je založené na kompromise me-dzi tým, čo je realisticky vykonateľné a tým,čo pokladáme za ideál. Musíme akceptovaťsúčasnú realitu a do nej integrovať transfor-mačné procesy vedúce k dosiahnutiu želané-ho ideálneho stavu. Pokiaľ to neurobíme aprevládne realizmus nad ideálom, spoločnosťzačne stagnovať. Naopak, nepremyslená vý-chylka k idealizmu spôsobí rýchle vyčerpaniezdrojov a krach riešenia. V Českej republikepráve výchylka k ideálu a následný krach užnastal. Možnosti zákona 309/2009 na Slo-vensku sú prakticky tiež vyčerpané. Mámejedny z najvyšších distribučných poplatkovza elektrickú energiu v rámci štátov EÚ amáme vysoké ceny energií vo vzťahu k prí-jmom obyvateľstva. Dôsledkom toho je, žeznačná časť obyvateľstva je v reálnej energe-tickej chudobe, čo je jeden z významných či-niteľov, ktorý spôsobuje neschopnosť oživeniavnútorného trhu. Veľkí investori, ako Slovalcoalebo US Steel, sa tiež ozvali a žiadajú rieše-nie, ktoré nebude znižovať ich konkurencie-schopnosť na trhu. Znehodnocovanie inves-tičného prostredia sa nakoniec odráža v rastenezamestnanosti. Je jednoducho potrebný inýpohľad na problém.

Môžu výsledky vášho výskumu poskytnúťskutočne kvalitatívne iný pohľad na pro-blém?

Súčasné znenie zákona poskytuje rôznupodporu pre rôzne technológie. Ale predsa naenergetickom trhu si spotrebitelia nekupujútechnológie ani časti z nich, ale energiu, bezohľadu aká technológia je použitá. Energiapredstavuje základnú úžitkovú hodnotu. Poprekročení kapacity ekosystémov Zeme tý-kajúcich sa schopnosti asimilovať emisie CO2sa druhou úžitkovou hodnotou stala schop-nosť zásobovať trh energiou bez sprievodnejprodukcie emisií CO2. To je druhá úžitkováhodnota. Zatiaľ niet žiadnej inej. Správne po-ložená otázka potom znie: koľko dodatočnýchnákladov musí spoločnosť vynaložiť na do-dávku energie bez toho, aby vyprodukovalajednu tonu emisií CO2? Známa Sternova sprá-va stanovila spoločenskú hodnotu emisií CO2na $85/t, čo je približne 65€/t až 70€/t podľakurzu. Inými slovami, toľko musí spoločnosťvynaložiť na odstraňovanie škôd spojených svypustenou jednou tonou emisií CO2 doovzdušia. Logika riešenia je, že sa ekonomic-

je nič iné, ako vytvorenie nerovnováhy medzidisponibilnými zdrojmi, ktoré pre ekonomic-kú činnosť človeka poskytuje príroda a poklesekonomickej aktivity, ktorú vnímame ako krí-zu, je nastavenie novej rovnováhy medzi dis-ponibilnými zdrojmi prírody a ekonomickoučinnosťou človeka. V tovaroch a službách pro-dukovaných v globálnej mierke 60 až 75 %hodnoty tvoria prírodné zdroje a z nich zvlášťenergia a len zvyšok hodnoty dodáva človeksvojou ekonomickou činnosťou. Krízu v 70.rokoch nevyriešilo zvýšenie dodávky energiena trh, ale rozvoj informačných technológií,ktoré boli schopné znížiť spotrebu energií aprírodných zdrojov priemerne na polovicu vjednotke HDP. Trvalo 15 rokov, kým sa in-formačné technológie dostatočne rozvinuli anasadili na trh, aby zabezpečili prosperituspoločnosti zhruba do prelomu tisícročia. Aleniekedy okolo roku 1995 aj informačné tech-nológie postupne strácali schopnosť tvoriťnadštandardnú ekonomickú pridanú hodnotu.Podobnú rolu, akú zohrali informačné tech-nológie pri riešení energetickej krízy v 70. ro-koch, môžu zohrať nanotechnológie, biotech-nológie a najmä obnoviteľné zdroje energie.Spoločnosť potrebuje ešte zhruba 10 rokov nazvládnutie technológií spojených s obnovi-teľnými zdrojmi energie a ich efektívneho na-sadenia na trh. Naše analýzy overené experi-mentmi preukazujú, že obnoviteľné zdrojeenergie budú tvoriť nadštandardnú ekonomic-kú pridanú hodnotu a vyplnia očakávaný po-kles zásobovania trhu fosílnymi palivami, akoaj požiadavky na nové objemy. Navyše, roz-hodujúca časť obnoviteľných zdrojov energienie je spojená s produkciou emisií CO2, a týmje riešená aj táto problematika spoločnosti.Obnoviteľné zdroje energie majú strategicképostavenie v hospodárstve ktorejkoľvek kra-jiny a nie div, že Európska únia vytýčila am-biciózny plán 20-20-20. Pre Slovenskú repu-bliku je stanovený 14 % podiel obnoviteľnýchzdrojov energie v energetickom mixe v roku2020.

V roku 2012 Národná rada prijala zákono energetickej efektívnosti budov. Koncomroku 2012 a začiatkom tohto roku bol zá-kon 309 z roku 2009 o podpore obnoviteľ-ných zdrojov energie počas prerokúvanianovely v Národnej rade sR kritizovaný.Premiér Robert Fico už avizoval jeho ďal-šiu zmenu.

Máte pravdu. Čo nebýva zvykom či pra-vidlom, najsilnejšiu kritiku na pôde Národnejrady nakoniec vyslovil práve súčasný minis-ter hospodárstva Tomáš Malatinský keď vrozprave 29.1.2013 povedal: „To, že chýbaenergetická koncepcia, je pravda, tá chýbavždy. My máme dnes platnú z roku 2008 apracujem na tom, aby sme v roku 2013 prijalinovú“.

Je asi tragédiou Slovenska, že životne dô-ležité zákony sú šité akoby horúcou ihlou aaj keď už sú známe negatívne dopady, tak súpresadené najprv vo vláde a potom v národnejrade. Spomeňte si na zákon o druhom pilieridôchodkového zabezpečenia, ktorý má po-dobnú ekonomickú váhu v spoločnosti, akobol následne v tempe viac ako dvadsať ráz no-velizovaný a znova dôjde k zmene. Podobnýosud čaká aj zákon 309/2009 Z. z. Príklad simožno vziať z Čiech. Na seminári v Lysej Po-

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

67

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

ky oplatia také energetické zdroje, kde dopla-tok k cene energie na trhu nepresiahne tútohodnotu, v opačnom prípade je výhodnejšieemisie do ovzdušia vypustiť. Bez väčších pro-blémov je možné doplatky pre jednotlivétechnológie, publikované regulátorom preroky 2011 a 2012, prepočítať na parameter ur-čujúci výšku nákladov, ktoré spotrebiteľ za-platil na to, aby sa jedna tona emisií nedostalado ovzdušia. Ukazuje sa, že spotrebiteľ k ceneelektrickej energie priplatil od 5€/t pre veter-nú energiu do astronomických 346€/t preslnečnú energiu na to, aby sa vytvorila jednapovolenka. Naše výpočty hovoria, že prie-merne spotrebiteľ vynaložil v roku 201193,84€/t na to, aby bola vyprodukovaná ener-gia bez jednej tony emisií CO2 a v roku 2012dokonca 97,9€/t. Nárast o viac ako 4 % zna-mená negatívne stimulovaný trh. Každý ne-gatívne stimulovaný trh signalizuje zárodokkrízy. Ale náklady o 50% vyššie ako predsta-vuje strop spoločenských nákladov spojenýchs odstraňovaním škôd po vypustených emi-siách do ovzdušia už hovorí, že došlo k váž-nym ekonomickým chybám pri riešení systé-mu transformácie trhu. Doporučené hodnotySternovej správy stanovili rozsah 20 až 30 €/t,čo nakoniec indikoval aj vývoj na trhu s emi-siami. V tejto súvislosti je asi vhodné spome-núť, že na základe rozhodnutia vlády a parla-mentu je to nelogicky spotrebiteľ a nie daňovýplatiteľ, ktorý musí poskladať temer 100 € nato, aby bola vytvorená jedna emisná povolen-ka, ktorú potom štát predá za 5€/t. Popri po-rušení troch rozhodujúcich národohospodár-skych nástrojov spomenutých vyššie, je tuprítomný aj v poradí štvrtý významný ukazo-vateľ a tým je vysoká miera korupcie, ktoráv tomto prípade presahuje všetky známe eko-nomicky vyčísliteľné jednotkové ukazovatelea dosahuje až 90% z hodnoty. Princíp zvýše-nia distribučných poplatkov spolu so spôso-bom nakladania s emisiami CO2 spôsobujeekonomické redistribúcie medzi energetický-mi zdrojmi prostredníctvom energetickýchtrhov. Časť investorov je poškodzovaná ostat-nými, čo je navyše spôsobené aj zvolenou for-mou regulácie. Tým sú vytvorené ekonomic-ké bariéry a je narušená hospodárska súťaž natrhu s energiami. Výsledok je jasný, obme-dzenie súťaže zabezpečilo rast nákladov acien.

Čo z vašich výskumov je použiteľné pripraktickom riešení?

Aj politici zistili, že súčasná kríza nemácharakter cyklickej krízy, a nevyležíme ju nič-nerobením v posteli ako chrípku, ale ide otransformáciu s východiskom v horizonte 10až 15 rokov za predpokladu efektívnych opat-rení. Podľa môjho názoru je nutná zmena hod-notového systému a v prípade energetickéhotrhu sa ukazuje, že je to spoločenská hodnotaemisií CO2, ktorá môže zohrať významnú rolupri transformácii energetického trhu. Spĺňavšetky požiadavky na to, aby transformačnénáklady boli merané práve týmto parame-trom, pretože nielen že ich vieme merať, alevieme im priznať aj úžitkové hodnoty, a týmaj ekonomické hodnoty. Z vypočítaných jed-notkových nákladov na to, že pri dodávkeenergie na trh nevyprodukujeme jednu tonuemisií CO2 pre každú technológiu zvlášť, jemožné zostaviť znalostnú krivku a určiť, ktoré

technológie sú vhodné na trh už teraz. Z vý-vojových trendov príslušných technológií jemožné stanoviť, ktoré majú klesajúcu tenden-ciu a identifikovať približne obdobie, kedy ichbude možné nasadiť ekonomicky efektívnena trh. Ale tie technológie, ktoré vykázali ná-rast nákladov, je potrebné podrobiť detailnejanalýze a zistiť, čo je dôvod. Napríklad pribiomase počas posledných 8 rokov išla cenainvestičných prostriedkov na dvojnásobok apodobne vzrástla aj cena biomasy. Ale inflá-cia za toto obdobie dosahuje cca 25 %. Je toprincíp povinnej výkupnej ceny a stanovenievýšky doplatku k cene, ktorá vytvorila nega-tívne stimulovaný trh v prospech investora naúkor spotrebiteľa. Výsledkom našich výpoč-tov je, že už v roku 2012 bolo nastavanýchtoľko energetických zdrojov, že na trhu chý-balo približne pol milióna ton biomasy. A ďal-šie sa odvtedy uviedli do prevádzky. Nedo-statok biomasy sa čiastočne nahrádzal spaľo-vaním dreva vyššej kvality, pretože to umož-ňovala výkupná cena elektrickej energie. Aledrevospracujúci priemysel poukazoval na to,že nemá na trhu dostatok dreva a bude pre-púšťať. A tu je hneď vplyv na zamestnanosť.Ale ak pochopíme, že zemný plyn predstavu-je strategickú komoditu, ktorá tu bude na trhuešte minimálne 60 rokov, praktickým opatre-ním je prechod na zemný plyn tam, kde bio-masy niet v okruhu 30 km. Výška pevnej vý-kupnej ceny stanovenej regulátorom umož-ňuje voziť biomasu z okruhu 80 km, ba do-konca do Prešova sa vozí z Maďarska. Všetkytieto zbytočné náklady platí spotrebiteľ. Abytoho nebolo dosť, zákonodarca použil váhovýparameter a fyzikálny parameter faktora emi-sií CO2 pri biomase, ktorý je vyšší ako pričiernom uhlí, zmenil na zanedbateľnú hodno-tu.

Čo myslíte pod pojmom váhový parame-ter?

Temer v akomkoľvek systéme, opísanomtechnickými parametrami, pre ktorý treba vy-pracovať ekonomický model vhodný pre le-gislatívu a vyjadriteľný v právne záväznýchnormách, je nutné niektoré parametre trans-formovať do ekonomického modelu cez vá-hové parametre tak, aby v prijatých zákonochdošlo k presadeniu spoločensky žiaducichcieľov a naopak potlačeniu nežiaducich. Užspomínaný faktor emisií CO2 nepredstavujepriamy fyzikálny parameter spojený s ener-giou u spotrebiteľa, ale predstavuje objememisií CO2 vyprodukovaný konkrétnym ener-getickým zdrojom spaľujúcim konkrétne pa-livo a namerané na komíne. A predsa faktoremisií je priraďovaný k energii spotrebovaneju spotrebiteľa, napríklad budovy. V energe-tickom mixe sa potom uvádza priemerná hod-nota faktora emisií podľa pomerov energieprodukovaných za jednotku času v jednotli-vých energetických zdrojoch. V energetickomcertifikáte budov je potom uvádzaná takto vy-počítaná hodnota emisií CO2 zaťažujúca ži-votné prostredie. Po čase ich verejnosť vnímaako technické parametre, hoci majú skôr mo-delový charakter váhového parametra. Sta-novenie temer nulového faktora emisií prebiomasu znamená, že takýto energetickýzdroj nebude platiť za vypustené emisie CO2do ovzdušia, hoci ich nielen nameriate, ale ajvidíte voľným okom. Výsledkom je, že voľ-

ným okom je vidno veľké množstvo holýchplôch v lesoch vo Vysokých a Nízkych Ta-trách, Slovenskom raji či v Malej a Veľkej Fat-re. Nadmerným rúbaním lesa sa prerušujemalý vodný cyklus, vodu nezadržia listy aihličie stromov, zvyšuje sa riziko povodní aubudne spodnej vody. Jej nedostatok budevplývať na vysušovanie krajiny a spôsobí rastcien potravín. Len preto, že pálime les na pro-dukciu elektrickej energie, ktorú navyše ne-potrebujeme. Preto politické rozhodnutia toh-to typu by mali byť premyslené, dobre preve-rené a mali by byť vypracované dosahové štú-die predtým, ako budú vôbec prenesené dolegislatívnej podoby.

Jednou z iniciatív Európskej únie je aj dô-raz na energetickú efektívnosť, ktorej vy-jadrením sú budovy s temer nulovou po-trebou energie. Nie je to utópia?

Je to skutočne kontroverzný pojem vybra-ný v Bruseli zrejme pre politický marketing,s ktorým majú problém mnohí technickyorientovaní odborníci. Pomerne vysoko ab-straktný model je však plne konzistentný, nonapriek tomu jeho pochopenie je ľahšie nakonkrétnom príklade. Základom idey je, želokálne energetické zdroje, ktoré sú súčasťouobjektu a dodávajú do neho energiu sa doenergetickej bilancie spotreby budovy neza-počítavajú. Ak budova spotrebováva energiudodávanú z distribučných sietí energie a na-opak, z prebytkov lokálneho obnoviteľnéhozdroja dodáva energiu zas do distribučnej sie-te, je možné v zúčtovacom bode rozhrania bu-dovy a distribučnej siete energie počítať bi-lanciu medzi lokálnym energetickým zdro-jom a distribučnou sieťou. Ak dosiahne v zúč-tovacom bode energetická bilancia nulu, mô-žeme hovoriť o budove s nulovou bilanciouenergií s distribučnou sieťou. Systémové roz-hranie budovy a distribučných sietí má potomminimálne tri úrovne bilancií a tými sú bilan-cia jednotlivých energonosičov, bilancia pri-márnych zdrojov energie a bilancia emisiíCO2. Pre takýto typ budovy zaviedol profesorMilan Bielek pojem budova s nulovou bilan-ciou energií, ktorý je bližšie k technickémuvyjadreniu a realite ako pojem, síce lingvis-ticky zvládnutý v možnostiach slovenskéhojazyka, ale kontroverzný. Mnohí prevádzko-vatelia teplárenských sústav sa práve taktonanesenej problematiky zľakli, že prichádzajúo prácu.

a prichádzajú? Nepôjde o zrušenie cen-trálnych vykurovacích sústav?

Ja si myslím, že je to skôr naopak. Na jed-nej strane kvôli pasívnej časti realizácie ener-getickej efektívnosti skutočne klesá potrebatepla. Napríklad my sme na našom objekteušetrili od roku 1996 postupnými opatreniamiaž 73 % spotreby tepla. Ale zostatok teplasme stále museli dodať z lokálneho obnovi-teľného zdroja. Modernými technológiamisme rozšírili sortiment poskytovaných služiebo chlad, a tým rozšírili dodávku energie o jed-nu tretinu. Stále z toho istého lokálneho ener-getického zdroja. Napriek tomu sme ušetriliaž 87 % primárnych zdrojov energie a 96 %emisií CO2 v porovnaní s rokom 1996. Teploa chlad je v administratívnej budove na plo-che 4300 m2 zabezpečované výlučne obnovi-teľným zdrojom energie. V našom prípade ide

68

tiaľ bez akejkoľvek dotácie, hoci sme robiliaplikovaný výskum. Praktické skúsenostiumožňujú posúdiť, ktoré technológie a ktoréich kombinácie vyhovejú reálne pre konkrét-nu budovu. Riešenie je dané samotnou budo-vou, jej konštrukciou a architektúrou a ener-getickým výkonom lokálnych obnoviteľnýchzdrojov. To sú technické riešenia. Ako somukázal vyššie, budovy sa stávajú reálnymi do-dávateľmi energie do distribučných sietí. Našeanalýzy preukázali, že riešenie musí zahŕňaťaj transformáciu energetického trhu založe-ného na konkurenčnom princípe na organi-záciu trhu s kooperačno-konkurenčným pri-ncípom. Transformačné náklady je možnémerať emisiami CO2 a priradiť im ekonomic-ky motivačnú rolu v podobe zeleného bonusua zároveň cestou spotrebnej dane na energiez fosílnych palív vytvárať ekonomické zdrojepre transformáciu trhu. Výška spoločenskejhodnoty emisií je určená možnosťami a po-trebami ekonomiky a pôsobí selektívne, vy-berá tie technológie, ktoré sú lacnejšie. Záro-veň potencia zisku spôsobuje tlak na náklady,a tým aj ceny. Energetické zdroje v navrho-vanom riešení spolupracujú pri udržiavaní di-stribučných sietí energie a konkurujú si pridodávkach energie pre zákazníka. Tým zá-kazník dostáva spoločensky primeranú cenu,tvorenú trhom a regulovanú výškou emisiíCO2. Kto sa chce udržať na trhu, musí byť ak-tívny a inovovať a znižovať náklady a rozši-rovať služby. To je zmysel celej transformácie.

Kríza akoby sa neustále vracala, len meníformu, raz je to kríza hypotekárnych úve-rov, potom kríza na finančných trhoch, ná-sledne kríza verejného sektora. Nájdemez nej východisko?

Už som spomínal, že popri cyklických krí-zach tu beží zároveň nevratný transformačnýproces spojený so zmenou hodnotového sys-tému. Spoločnosť má dve možnosti, presneako jachtár, keď sa mu vietor otočí do protis-meru. Buď bude bojovať proti vetru, alebo na-točí plachtu tak, aby ho dokonca protivietordostal do cieľového bodu. Umne využije silyprírody, alebo zatvrdilo bude bojovať vopredprehratý boj. Finančné trhy sú len obrazom oekonomike, ktorú je možné dočasne zdefor-movať. Riešením nie je ekonomika deformo-vaného obrazu, ale vytvorenie mohutnej bázynových technológií obnoviteľných zdrojovenergie, nanotechnológií a biotechnológií.Podobne ako v predchádzajúcich veľkýchekonomických cykloch, ktoré odborná litera-túra pozná pod pojmom Kondriatevove cykly,budú to tieto ekotechnológie, ktoré budú pô-sobiť formujúcim spôsobom na človeka a spo-ločnosť a zabezpečovať nadštandardnú tvorbuekonomickej pridanej hodnoty. Obdobie roz-hrania dvoch cyklov je obdobím krízy, ale zá-roveň prináša neuveriteľné množstvo podne-tov a originálnych riešení. Je to čas určený natvorbu nových hodnotových systémov. Narozdiel od Kondriateva, ktorý videl spoločen-ský pohyb len v technológiách, moderné vý-skumy v mnohých disciplínach ukazujú jed-noznačne, že je nutné prejsť aj k vyššej orga-nizácii kooperačno-konkurenčného trhu, kto-rý umožní lepšie a efektívnejšie alokovaťzdroje a rozšíriť sortiment služieb. Tak ako súzákazníci v informačných technológiách a viných službách vtiahnutí do procesov, kde sa

stiera rozdiel medzi poskytovateľom služieba ich užívateľom, podobne je to aj na energe-tickom trhu. Budovy sa stávajú z pasívnehospotrebiteľa energie aktívnym účastníkomenergetického trhu a stiera sa rozdiel medziposkytovateľom energie a spotrebiteľom. Lenúzka spolupráca medzi nimi umožní zvýšiťenergetickú efektívnosť, a tým aj energetickúbezpečnosť a vytvoriť podmienky v energetikepre ďalší rozvoj spoločnosti. K tomu je po-trebné zmeniť celý rad zákonov a nastaviť sta-bilné investičné prostredie pre pomerne dlho-dobú transformáciu energetického trhu a bu-dov ako spotrebičov energie. Je to práca na10 až 15 rokov, ale presne ako v prípade in-formačných technológií, bude viesť k vý-znamným spoločenským efektom a dlhodobobudú formovať spoločnosť podľa nového hod-notového systému. Takto ponímaná transfor-mácia energetického trhu a budov vytváraveľké množstvo pracovných príležitostí apredpoklady pre budúci rast životnej úrovne,meranej nielen rastom HDP, ale aj kvalitouživota. Pretože ekonomickú pridanú hodnotuje možné docieliť aj znížením spotreby energiía prírodných zdrojov pri súčasnom rozšíreníkvality vnútornej klímy budov. Presne toumožňuje správny výber technológií a ich na-sadenie v správnom čase. V nasledujúcich de-siatich rokoch je možné očakávať explóziutechnológií, určených pre dodávku elektrickejenergie zo slnka a technológie umožňujúceskladovanie elektrickej energie. To všetko zaceny s investičnou návratnosťou. Dynamikanástupu nových technológií bude preverovaťhlavne kvalitu systémových analýz a rozhod-nutí a určovať, nakoľko sú ekonomicky efek-tívne v dlhodobom investičnom cykle ener-getiky. Tu je skrytá značná časť prosperityspoločnosti v budúcnosti. Zákon 309/2009nabúral všetky tri základné národohospodárs-ke zásady riadenia hospodárstva, ktoré do-plnené o korupciu majú devastačný účinokna rozvoj spoločnosti. Odobratie spotrebite-ľom cca 400 mil. € za rok môže spôsobiť nie-len pokles umiestnenia týchto peňazí na vnú-tornom trhu, ale má svoj psychologický efekt,že z obavy budúceho rastu cien energie si ob-čan voľné peniaze radšej usporí ako ich miniena spotrebnom trhu, čo je pozorované rastomúspor v bankách a poklesom spotrebnéhotrhu. Je potrebný národohospodársky obrat azásadná zmena. Presne tak, ako to povedal napôde národnej rady minister hospodárstva To-máš Malatinský.

o energetický zdroj vody, kde procesy eko-systémov prírody poskytujú pre našu ekono-mickú činnosť potrebný energetický výkon vreálnom čase nášho ekonomického procesuvykurovania alebo chladenia bez toho, abysme museli vynakladať ľudskú prácu. To jerozdiel oproti biomase, či bioplynu. Preto pozaplatení týchto investícií významne pokles-nú prevádzkové náklady a vytvorí sa nadštan-dardná ekonomická pridaná hodnota. Právetúto skutočnosť nie je možné očakávať pri vy-nútených energetických zdrojoch, ako je bio-masa, bioplyn a skládkový plyn. Trendy vtechnológiách slnečnej energie poukazujú naskutočnosť, že v rokoch 2018 až 2020 je mož-né očakávať technologický posun do inves-tičnej návratnosti a navyše s účinnosťou pa-nelov dvakrát vyššou ako majú v súčasnosti.Plocha striech je malá a naberá na hodnotepráve možnosťou inštalácie slnečných elek-trární. Plocha nám umožňuje okolo roku 2020inštalovať slnečnú elektráreň s ročnou pro-dukciou okolo 200 MWh elektrickej energie.To umožňuje nielen pokryť potrebu budovy,ale do distribučnej siete tepla dodať ešte 350MWh energie ročne. V energetickej bilanciibudova sa stane čistým dodávateľom energie.V tejto súvislosti je potrebné, aby teplárenskéspoločnosti pochopili, že je v ich záujme zme-niť obchodný model a začať budovať lokálneenergetické zdroje a zapájať ich do svojichsústav. Cez zákon 309/2009 dostali vysokédotácie do cien elektrickej energie a pokiaľpeniaze akumulovali, majú ich pripravené nainvestovanie. Transformácia centrálnych te-plárenských sústav je však ekonomicky atechnicky náročná a je potrebné ju rozložiť na15 až 20 rokov. Regulujúca funkcia protikla-du nás núti oceniť aj opak pôvodného ideálucentrálneho vykurovacieho systému. Všetko,čo človek vybudoval je relatívne a spočíva navnútornom protiklade. Nejde sa o zrušeniecentrálnych vykurovacích sústav, ale o ichtransformáciu pri uchovaní súčasných hodnôta uznania protikladu v podobe množstva roz-ptýlených energetických zdrojov lokalizova-ných priamo v mieste spotreby.

Čo je potrebné urobiť pre transformáciucentrálnych vykurovacích sústav ?

V prvom rade si treba uvedomiť, že budovypredstavujú spotrebiteľa pre energetický sek-tor. Cieľom je minimalizovať podiel spotrebyenergie budov zo súčasných 40 % na výraznenižší podiel v celovej energetickej spotrebespoločnosti. V novostavbách to znamená, žeinvestor môže postaviť len takú veľkú budovu,akú sú schopné lokálne energetické zdroje zá-sobiť energiou. Mení sa vzťah, podľa ktoréhočlovek rozhodne a príroda dodá energiu navzťah, kde príroda ohraničí možnosti človeka.To je praktický príklad zmeny hodnotovéhosystému. Navyše je potešiteľné, že výskumstanovuje až 18 parametrov v architektúre akonštrukcii budovy, ktoré pokiaľ projektantoptimalizuje podľa zásad udržateľnej archi-tektúry, zníži spotrebu energie potrebnej naprevádzku budovy o polovicu v porovnaní sosituáciou bez optimalizácie. To pri tých istýchvýkonoch energetických zdrojoch umožňujetento prístup postaviť raz takú veľkú budovu.To sú možnosti novostavby. My sme realizo-vali transformáciu budovy už postavenej bu-dovy v roku 1980 počas plnej prevádzky. Za-

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

69

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

vzdelávanie, zvýšiť záujem žiakov základnýchškôl, ktorí sa rozhodujú o voľbe svojho budúcehopovolania a ich rodičov o stredoškolské odbornévzdelávanie, ale aj zabezpečiť lepšiu uplatniteľ-nosť absolventov stredných škôl v praxi a tak zní-žiť alarmujúcu nezamestnanosť absolventov škôl.Ambíciou výstavy je aj propagácia ďalšej alter-natívy pre uplatnenie absolventov, a to podnika-nie mladých.

Rezortné ministerstvá, samosprávne kraje,profesijné zväzy, združenia a zamestnávatelia,spojili sily s cieľom propagovať stredoškolské od-borné vzdelávanie. Pripravili podujatia, na kto-rých stredné odborné školy mali možnosť pre-zentovať sa ako vystavovatelia na výstave Mladýtvorca 2013, zapojiť sa do súťaží, ktoré vyhlásiloMinisterstvo hospodárstva SR, Ministerstvo do-pravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Mi-nisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSR a súťažiť o hodnotné ceny. Vystavovatelia,stredné odborné školy, mali možnosť prezentovaťsvoju bohatú mimoškolskú činnosť v sprievod-ných podujatiach, ktoré organizoval Nitrianskysamosprávny kraj.

Konal sa už 21. ročník výstavy. Výstava vstú-pila do novej 20-ročnej etapy. bol tento pre-lomový ročník v niečom nový?

Už som spomenul, že do organizácie výstavysa aktívne zapojili aj ďalšie rezortné ministerstvá,ktoré tak ako rezort hospodárstva pociťujú nedo-statok kvalifikovanej pracovnej sily v odvetviachvo svojej pôsobnosti. Preto pokladám za logickýkrok, že sa po prvýkrát výstava Mladý tvorca2013 termínovo spojila s Veľtrhom práce JOBEXPO 2013, ktorý organizovalo v dňoch 18. a19. apríla 2013 Ústredie práce, sociálnych vecía rodiny pod záštitou predsedu vlády Slovenskejrepubliky Roberta Fica a ministra práce, sociál-nych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Ri-chtera. Spojením výstav sa organizátorom poda-rilo vytvoriť priestor pre dvojdňové stretnutie ma-nažmentu stredných odborných škôl a zamest-návateľov, na ktorom mali jedinečnú príležitosťnadviazať spoluprácu. Bol tu vytvorený priestorpre rokovanie napríklad o umiestnení žiakov naodbornú prax u zamestnávateľov počas štúdia, čoje jednou z ciest k budúcej lepšej zamestnateľ-nosti mladých a pre nadviazanie akejkoľvek ďal-šej spolupráce medzi školami a zamestnávateľmi.

Školy, ktoré už dnes úspešne spolupracujú sozamestnávateľmi, mali možnosť zúčastniť sa 2.ročníka súťaže vyhlásenej Ministerstvom hospo-dárstva SR „Najlepšia spolupráca SOŠ so za-mestnávateľskou sférou pri príprave žiakov“. Ví-ťazi oboch ročníkov súťaže prezentovali úspešnúspoluprácu a odovzdali svoje skúsenosti zo spo-

lupráce na workshope, ktorý bol určený pre školya zamestnávateľov.

Študenti končiacich ročníkov zo stredných od-borných škôl mali možnosť na výstave JOBEXPO 2013 uchádzať sa o prácu a nájsť si svojhobudúceho zamestnávateľa.

Žiaci zo základných škôl, ktorí sa zúčastnilivýstavy v sprievode svojich učiteľov alebo rodi-čov, mali zase možnosť na Veľtrhu práce JOBEXPO prezrieť si ponuku pracovných miest - žia-daných profesii aj s preverením platových pod-mienok a ponúkaných benefitov zamestnávate-ľov. Hneď v susediacom pavilóne na výstaveMladý tvorca sa mohli zorientovať v ponukeučebných a študijných odborov jednotlivých škôla vybrať si pre štúdium tú najkvalitnejšiu školu.

Opísali ste spoluprácu vášho rezortu pri or-ganizovaní podujatí s ostatnými rezortmi, alespomenuli ste aj spoluprácu s profesijnýmizväzmi, združeniami a zamestnávateľmi. Včom spočívala táto spolupráca?

S profesijnými zväzmi a združeniami sme spo-lupracovali hlavne pri organizovaní súťaží, ktorévyhlásilo Ministerstvo hospodárstva SR, ale ajostatné rezorty. Do hodnotiacich komisií súťažíboli nominovaní zástupcovia zo SOPK, RÚZ,AZZZ SR, ZAP SR, ZEP SR, ZDP SR, SŽK aSŽZ. SOPK a ZAP SR poskytli aj ceny pre sú-ťažiacich.

Na výstave Mladý tvorca významný zamest-návateľ, spoločnosť Samsung Slovakia, Galanta,odovzdal finančné granty vo výške 7 000,- €, 5 000,- €, 3 000,- € určené na materiálno-tech-nické vybavenie trom stredným školám. Štedrégranty školy získali za kreatívne a inovatívne rie-šenie prezentovaných výrobkov. Poskytnutiegrantov školám je jedným z neklamných dôka-zom toho, že do spolupráce so školami sa za-mestnávatelia aktívne zapájajú.

splnili výstavy Mladý tvorca 2013 a JObEXPO 2013 a ich spojenie očakávania orga-nizátorov?

Môžem odpovedať len za organizátorov vý-stavy Mladý tvorca. Stredné školy, ako vystavo-vatelia obstáli na výbornú. Kreatívne a nápaditoprezentovali činnosť svojich škôl a odbory, ktorévyučujú. Vysoká bola aj úroveň výrobkov, s kto-rým sa zapojili do súťaží. Návštevníkov presved-čili, že napriek ťaživej situácii v školstve v oblastifinancovania, majú stále čo ponúknuť záujemcomo štúdium aj to, že sú pripravení spolupracovaťso zamestnávateľmi. Z nášho pohľadu sa spojenievýstav ukazuje ako vhodné, ba priam nutné. Užteraz organizátori pripravujú návrhy na ďalšiezlepšenie budúceho ročníka.

Čo nám môžete povedať bližšie o tejto výsta-ve?

Ide o najväčšiu výstavu stredoškolského vzde-lávania na Slovensku. Počas troch dní výstavy sana ploche 4 000 m2 prezentovalo 122 vystavova-teľov – stredných škôl zo Slovenska, ale i z Čiechsvoju činnosť a širokú škálu učebných a študij-ných odborov, ktoré vyučujú. Výstava bola už tra-dične spojená aj s predajom výrobkov z rôznychoblastí: strojárstva, elektrotechniky, drevárskejvýroby, farmácie a chemickej výroby, sklárstva,polygrafie, umelecko-dizajnového spracovaniavýrobkov remeselnej výroby a ďalších, ktoré vy-robili žiaci pod vedením pedagogických pracov-níkov. Výstavu pripravilo Ministerstvo hospodár-stva SR v spolupráci s tradičnými spoluorganizá-tormi, ktorými sú Nitriansky samosprávny kraj aostatné samosprávne kraje, Združenie pre rozvojstredoškolského odborného vzdelávania, profe-sijné zväzy a združenia. Čo však chcem zdôrazniťa oceniť je skutočnosť, že do organizácie výstavysa zapojili po prvýkrát ako noví spoluorganizátoriaj ďalšie ústredné orgány štátnej správy, ktorýmleží na srdci osud stredoškolského odbornéhovzdelávania na Slovensku: Ministerstvo školstva,vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo dopra-vy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Minis-terstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.Najmä hospodárske rezorty považujú kvalitné od-borné vzdelávanie mladej generácie za jeden zkľúčových predpokladov prípravy ľudských zdro-jov nevyhnutných pre priaznivejší vývoj podni-kania na Slovensku.

Čo bolo hlavným cieľom výstavy?Hlavným cieľom podujatia Mladý tvorca je

podporiť a propagovať stredoškolské odborné

Na výstavisku Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra sa 18. – 20. apríla 2013 konal 21. ročník celoslovenskejprezentačnej výstavy stredných odborných škôl Mladý tvorca 2013, ktorú pripravilo Ministerstvo hospodárstva

SR. Viac o cieľoch a zámeroch tohto podujatia v rozhovore s generálnym riaditeľom sekcie stratégie Ministerstvahospodárstva SR Ivanom PEŠOUTOM a redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou.

Podpora stredoškolskéhoodborného vzdelávania

je jedným z nástrojov na zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku

N Á R O D N Á R A D A S R

70

ako by ste v súčasnosti charakterizovalihospodárske prostredie na slovensku z po-hľadu domáceho vývoja na jednej stranea v medzinárodnom kontexte?Helena Mezenská (OĽaNO) – členka výbo-ru: Ako sledujem vývoj veci za niekoľko ro-kov v regionálnych, ale aj celoplošných do-padoch hospodárskej politiky na život a fun-govanie bežných ľudí, ak mám situáciu hod-notiť všeobecne, usudzujem, že potenciál ras-tu a možnosti hospodárskeho rozvoja nie súdostatočne využívané. Rozvojové impulzynie sú celkom správne a cielene nastavené aani zasadené do reálne existujúceho hospo-dárskeho prostredia. Adekvátne nekopírujúdlhodobo nastolené požiadavky doby a po-treby jednotlivých subjektov a jednotlivcov.

Koncept hospodárskej politiky má formál-ne znenie, predpokladané konkrétne trendy,odhady a prognózy ďalšieho hospodárskehovývoja buď chýbajú alebo majú skôr všeobec-ný, málo praktický a na reálny stav „nešitý“,neadresný rozmer.

Aktuálny a budúci vývoj naďalej predpo-kladá viac turbulencií, neistoty a neočakáva-ných zmien, ktoré pokiaľ na ne nebudemeadekvátne a pružne reagovať, prejavia sa ešteväčším hospodárskym úpadkom, vyššou ne-

zamestnanosťou a v konečnom dôsledku ajvyššou mierou straty sociálnych istôt obča-nov. Kríza je dlhodobým výrazom systémo-vých zlyhaní v širších ako hospodárskych sú-vislostiach a je rovnako prirodzeným impul-zom k prehodnoteniu prijatých opatrení a roz-hodnutí, k hľadaniu riešení, ktoré budú nová-torskou a koncepčnou odozvou na prebieha-júce geopolitické, demografické a hodnotovézmeny.

Formou nastavených trendov a určenia vý-chodísk sme sa s existujúcimi výzvami v hos-podárskom prostredí adekvátne doteraz ne-vyrovnali, čo potvrdzujú aj makroekonomic-ké ukazovatele, cez vypovedajúce parametre– spomalený hospodársky rast a ďalší nárastnezamestnanosti. „Žiadny problém nie jemožné vyriešiť, ak budeme pokračovať v spô-sobe myslenia, ktorým sme si problém vy-tvorili,“ povedal A. Einstein. Pre nežiaducirozmach krízy, kurz hospodárskej politiky sižiada zásadný obrat.

Najväčšou výhradou je, že doteraz v nasta-vení trendov rozvoja a rozvojových impulzovdostatočne nepostupujeme podľa teórie alter-natívnych výhod, určených predpokladov,predurčení a nesledujeme možnosti rozvojas označením pólov rastu vyšpecifikovanýchv jednotlivých regiónoch. Dostatočne zohľad-nené nie sú ani reálne potreby a špecifickédispozície ľudí, ktorých zmysluplným spolo-čenským uplatnením súladným s vlastnýmsebarozvojom a sebarealizáciou, by sme vy-slali signál o správnom nastavení cieľov hos-podárskej politiky. Zlyhajúce sú i modely ne-adresnej, nekontrolovanej a nemerateľnej in-vestičnej a neinvestičnej podpory jednotli-vých subjektov.

O nesprávnosti zadaní a cieľov hospodár-skej politiky svedčí mnoho konkrétnych prí-kladov. Či už je to regres a zaostalosť regió-nov napr. s niekoľko desiatok ročnou sklárs-kou tradíciou, alebo vyprofilovanou priemy-selnou tradíciou v iných priemyselných od-vetviach. Rovnako to môže dokumentovaťprázdnota a nízka návštevnosť oblastí výsost-ne predurčených pre rozvoj turistického prie-myslu a rozvoj služieb v cestovnom ruchu.Namiesto rozvoja služieb, v týchto regiónochbudujeme a rozširujeme priemyselné parky.Ukážkovým príkladom je diametrálny rozdiel

Chudobní pracujúci na Slovensku

V kontexte vývoja nezamestnanosti a priemernej mzdy v národnom hospodárstve jednou z rozhodujúcichpriorít sociálneho dialógu na Slovensku sa stáva problematika chudobných pracujúcich. Podľa definície

Výboru pre sociálnu ochranu „chudobným pacujúcim“ je osoba, ktorá pracuje najmenej 7 mesiacovv priebehu roka a žije v domácnosti, ktorej celkové príjmy sú nižšie ako 60 % národného príjmovéhomediánu. Podľa vývoja podielu zamestnancov v jednotlivých príjmových pásmach priemernej hrubej

mesačnej mzdy naďalej sa dotýka riziko chudoby, napriek práci, viac ako pol milióna osôb. Ako vnímajúvývoj v tejto oblasti sme sa v ankete pýtali členov Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti

a Výboru NR SR pre financie a rozpočet. Pripravila Marta Tomašovičová.

71

N Á R O D N Á R A D A S R

tenia trhu, zvýšenej konkurencie, stagnácie,či dokonca v dôsledku pretrvávajúcej krízy.Výroba na sklad a bezhlavý rast produktivityv takom zmysle, posilňovanie ponuky pri kle-sajúcich odberoch, nie je účelný, ani dlhodo-bo udržateľný. Z druhej strany ďalším me-mentom v nesprávne určenom trende výluč-nej orientácie na priemyselné podniky sú stálemnožiace sa sťažnosti zamestnancov pouka-zujúcich na stále viac sa zhoršujúce pracovnépodmienky a chýbajúce prostriedky ich pra-covno-právnej ochrany.

Kríza nie je iba tichým odkazom obdobia,v ktorom žijeme, ale je významnou výzvouna zamyslenie sa nad korekciou doterajšiehozlyhajúceho systému, výzvou na zásadné pre-hodnotenie hospodárskej politiky kompletneod základu. Ivan Švejna (MOST-HÍD) – overovateľ vý-boru pre financie a rozpočet: Podnikateľsképrostredie sa podľa mňa, ale aj podľa samot-ných podnikateľov zhoršuje. Existujú objek-tívne, ale aj subjektívne kritériá kvality pod-nikateľského prostredia. Spomedzi objektív-nych môžeme spomenúť napríklad výšku danía odvodov, pružnosť Zákonníka práce, admi-nistratívne zaťaženie podnikateľov, vymoži-teľnosť práva. Za účelom hodnotenia kvalitypodnikateľského prostredia sú každoročne zo-stavované viaceré indexy, ktoré majú rôznemetodiky výpočtu a tým aj rozdielnu výpo-vednú hodnotu. Jozef Mikuš (SDKÚ) – člen výboru: Prostre-die na podnikanie sa na Slovensku zhoršuje.To už nie sú len konštatovania inštitúcií, akoje napríklad Podnikateľskej aliancie Slovens-ka, ktorá meria jeho kvalitu vlastným inde-xom, a práve na jeho poklese poukazuje nanegatívny vývoj. Potvrdzujú nám to príkladykonkrétnych firiem, problémy živnostníkov,peripetie zamestnancov. Hoci sa so zhoršujú-cou klímou vedia lepšie popasovať veľké fir-my, aj tie už začínajú vysielať varovné signá-ly. Spomeniem len prípad U.S. Steel v Koši-ciach, ktoré boli dokonca na odchode a vládesa len za cenu nebývalých ústupkov podarilofirmu udržať na Slovensku. Veľký zahraničnýinvestor odišiel zo Slovenského plynárenské-ho priemyslu, podobné kroky sa chystajú vrozvodných elektroenergetických firmách. Natom má svoj podiel vývoj v zahraničí, no mu-

sím zdôrazniť, že veľkú zodpovednosť nesievláda v Bratislave, ktoré nič nekoná alebo do-konca hádže podnikateľom polená pod nohy.Ak sa Slovensko v stagnujúcej eurozóne držív miernom raste, príčinu musíme hľadať voveľkých investíciách z minulosti, hlavne v au-tomobilovom priemysle.

Rieši finančná a hospodárska politika tieaspekty, ktoré rozhodujú o charaktere ďal-šieho vývoja slovenska?Helena Mezenská: Slovensko nemá jasne ur-čenú víziu, chýba nadstranícky koncept roz-voja krajiny, pri ktorom by boli zjednotenézásadné zámery politických, hospodárskychsubjektov a jednotlivcov. Týka sa to nielen fi-nančnej a hospodárskej oblasti, ale aj inýchsfér. Slovensko nemá víziu zosúladenú s po-žiadavkami doby a výzvami plynúcimi z vý-razných prebiehajúcich zmien. Víziu, ktoráby zahŕňala transformačné prvky a potrebnéštrukturálne zmeny viac približujúce výsled-ky a produkty hospodárskej politiky ku kon-krétnym potrebám ľudí, k plneniu ich základ-ných životných potrieb, k plneniu ich potriebspojených so spoločenským uplatnením, hos-podárskym úžitkom, k ich naplneniu pocitomspokojnosti a šťastia v neposlednom rade. Jepotrebné dosiahnuť bližšie, konkrétnejšie apriamejšie prepojenie medzi skutočnými po-trebami ľudí a formálne nastavenými nástroj-mi riadenia finančnej a hospodárskej politiky.Medzi nimi je priepasť, ktorej dôkazom je inefunkčnosť jednotlivých mechanizmov a ichkrátkodobá udržateľnosť. Formálny, všeobec-ný obsah a technokratický prístup neumož-ňujú naplno a dostatočne využiť odborný ľud-ský, vedomostný, kreatívny, technologický ainovačný potenciál, čo je na škodu rozvojacelej spoločnosti Predvídateľnosť vývoja a ur-čenie budúcich trendov rozvoja Slovenska ab-sentuje i z viacerých iných hľadísk (aspektysociálne, environmentálne, energetické apod.).Jozef Mikuš: Finančnú politiku Slovenskomá, hospodársku nie. Finančná politika je vpodstate napriek zmene vlády v minulomroku kontinuálna, i keď prístup vlády IvetyRadičovej bol priamočiarejší a ambicióznejší.Hospodársku politiku Slovensko stále nemá,v konkrétnych krokoch sa skôr všetko stále

stavu turizmu na slovenskej a poľskej straneTatier. Pokiaľ na slovenskej strane jednotlivézariadenia cestovného ruchu zívajú prázdno-tou, z druhej strany Tatier cestovný ruchpriam srší životom domácich a zahraničnýchturistov. V tomto prípade sa na vonkajšie glo-bálne ekonomické vplyvy nemožno odvolá-vať. Ako je to možné?

I tento príklad porovnania rovnakých vý-chodísk svedčí o tom, že hospodárska situácianepodlieha iba vonkajším podmienkam a glo-bálnym ekonomickým vplyvom a kríze, naktorú sa často vyhovárame. Čím ďalej týmviac to znie ako klišé zastierajúce neschop-nosť a neochotu prehodnotiť úroveň stimulá-cie vlastných rozvojových snáh. Sú to vnú-torné nesprávne nastavené činitele, rozvojovéimpulzy, s ktorými ak chceme krízu zvládnuťa napredovať, sa budeme musieť vyrovnať.

Rovnako za prekážku žiaduceho vyváže-ného a diverzifikovaného hospodárskeho roz-voja považujem prílišnú pozornosť a koncen-tráciu, ktorú venujeme podpore hospodárske-ho rastu zásadne v primárnej sfére, priemy-selným odvetviam. Vo výhradnom zameranína ťažké priemyselné odvetvia, bez zacieleniai na rôznorodé iné oblasti sa prejavujú nedo-statky strategického plánovania v záujme do-siahnutia trvalo komplexného a trvalo udrža-teľného hospodárskeho rozvoja v strednodo-bých a dlhodobých horizontoch. Už od čiasmôjho pôsobenia v komunálnom priestore mamrzelo a stále mrzí zanedbávanie sústredenejpozornosti na podporu a rozkvet i iných mož-ností hospodárskeho rozvoja – napr. posilne-ním vzdelanostnej ekonomiky, podpory roz-voja ľahkého priemyslu, sektora služieb, roz-voja služieb v cestovnom ruchu, sektora poľ-nohospodárstva, rozvoja vidieka, rozvoja tre-tieho sektora a pod.

Agroturistický, poľnohospodársky, potra-vinársky a energetický potenciál dnes upad-nutého vidieka, záťažová a nezmyselne vyso-ká migrácia vidieckeho obyvateľstva za prá-cou, ako aj deficit zdravých a kvalitných po-travín obzvlášť v tejto etape poukazujú naakútnu potrebu oživenia vidieka. Rozvoj poľ-nohospodárstva považujem za strategicky akľúčový pilier ozdravenia, oživenia nielen vi-dieka, ale slovenského hospodárstva ako ta-kého.

Prirodzene takýto trend a zameranie nauvedené oblasti na seba automaticky viaže astimuluje rozmach malého a stredného pod-nikania, samozamestnania a rodinných pod-nikov. Rieši podporne a kompletne aj otázkuzvyšovania zamestnanosti prirodzenými for-mami s perspektívou ustálených foriem plno-hodnotného bytia a žitia. Rovnako zohľadňujenezanedbateľne špecifické potreby, možnosti,schopnosti a nároky ľudí v otázkach slobodyvýberu zamestnania, zmysluplnej sebareali-zácie a uplatnenia. Týmto chcem iba doku-mentovať, že riešenia existujú, avšak nejde sacestou ich naplnenia.

Jednostranné a úzkoprofilové zameranie naťažké priemyselné odvetvia a dokonca aj taktonastavená pomoc výrobným podnikom voforme investičných stimulov už dlhodobejšiepoukazuje na nesprávnosť a zradnosť výlučnetakejto podpory. Prejavuje sa to predovšet-kým v rizikách spojených s racionalizáciouvýroby a s tým priamo súvisiacou nestabilitouudržania pracovných miest v dôsledku nasý-

N Á R O D N Á R A D A S R

72

krúti okolo peňazí. Prostredie sa snažíme re-gulovať cez dane, odvody, stimuly. Vláda Ro-berta Fica urobila v tejto oblasti také zmeny,ktoré sťažujú podnikanie a deformujú prostre-die. Ak v roku 2004 vláda Mikuláša Dzurindurozpumpovala ekonomiku takými opatrenia-mi, ako bola rovná daň, tak ju teraz Ficovavláda opačnými krokmi dusí. Ja si myslím,že dozrel čas, aby Slovensko začalo robiťdlhodobú hospodársku politiku, kde síce vy-užijeme finančné nástroje, ale až potom, keďsi definujeme kam sa chceme v dlhodobomhorizonte uberať. Stále napríklad nepoznámeodpoveď na otázku, či budeme ďalej lipnúť naautomobilovej výrobe, ktorá je z hľadiska do-pytu po výrobkoch zraniteľná. Zatiaľ to podľapodporných krokov, hlavne pri udeľovaní in-vestičných stimulov, vyzerá na uprednostňo-vanie automobiliek. Ja si viem predstaviť ajinú orientáciu, napríklad na obnoviteľné zdro-je energie, využívanie domácich surovín aprebudenie vidieka. Chýba mi diskusia, ktoráby viedla k prijatiu dlhodobej hospodárskejpolitiky.

Medzi základné úlohy jednotlivých zložiekhospodárskej politiky patrí formovanierastového potenciálu ekonomiky. V obdobírokov 2007 – 2013 sa mal budovať národnýinovačný systém s regionálnymi inovačný-mi štruktúrami – tým sa mala vytvoriť zá-kladná štruktúra smerujúca k trvalejudržateľnosti rozvoja ekonomiky sR nabáze vedomostí. ako by ste vyhodnotiliplnenie tohto smerovania?Helena Mezenská: Podľa dostupných infor-mácii, ale aj na základe vyššie uvedeného,program a výstupy národného inovačnéhosystému hodnotím ako nedostatočné, neme-rateľné a neuchopiteľné. Nie sú mi známekonkrétne výstupy, ktoré by boli dobrým prí-kladom trvalej udržateľnosti rozvoja ekono-miky v praxi. Pokiaľ by boli významné, určiteby som o nich vedela a vedela by o nich ajširšia občianska verejnosť. S premostením azavedením formálne nalinkovaných strategic-kých programov a zámerov do praxe má Slo-vensko výrazný problém. Je potrebné to v bu-dúcom plánovacom období zmeniť a napra-viť.Jozef Mikuš: O znalostnej politike už hovoriliviaceré vlády, ale zdá sa, že ekonomická krízatúto prioritu odsunula do úzadia. Podarilo salen to, že výdavky na školstvo za poslednéobdobie neklesajú tak ako v iných oblastiach.Ako vidíme na postojoch učiteľov, i to jemálo. Aj ja si myslím, že to je málo, a viemsi predstaviť, že by sa školám dostalo viac.Niekedy by stačilo inak narábať so zdrojmi.Veď vyhodiť na Národnú sústavu kvalifikácií25 miliónov eur je v čase protestov výsmechdo tvárí učiteľov. Dnes, v čase krízy, najviacdoplácame na to, že nemáme zreformovanéškolstvo. Pozrime sa do zahraničia, kde krízanašla domácich stratégov pripravených. Nieje náhoda, že hospodársky sa v týchto časochdarí tam, kde fungujú školy – napríklad v Ne-mecku, Rakúsku, Fínsku. Úroveň nezames-tnanosti v týchto štátoch je v porovnaní soSlovenskom výrazne nižšia, čo odzrkadľujeneutíchajúcu ekonomickú aktivitu. Toto jepodľa mňa ekonomická udržateľnosť.

Náklady na stabilný hospodársky rast a za-

bezpečenie potrebnej sociálno-ekonomic-kej kohézie sú vyššie ako boli pred krízou.Považujete opatrenia vlády na podporu za-mestnanosti a zvýšenia pružnosti pracov-nej sily za také, ktoré zvyšujú dopyt popracovnej sile?Helena Mezenská: Žiaľ nie, podnikateľsképrostredie a motiváciu zamestnávať prijatéopatrenia vlády utlmili, neboli v správny časa správne nastavené, očakávala sa podpora azvoľnenie, avšak opak sa stal pravdou. Pod-mienky zamestnávania a udržiavania už vy-tvorených pracovných miest sa nadmierusprísnili, a tým aj zhoršili. Zamestnávatelia,dohodári a samozamestnanci to znášajú zá-ťažovo a demotivačne. Chuť zamestnávať mážiaľ zostupný trend, platí to zvlášť pre samo-zamestnancov, ktorí najmenej zaťažujú štát apritom najvýraznejšie znášajú negatívne do-pady prijatých opatrení. I keď primárny motívvlády, ako sa uvádzalo, smeroval k posilneniuochrany pracovných práv zamestnancov a za-medzeniu zneužívania zamestnávateľmi, ne-diferencované zavádzanie nových opatrení napracovnom trhu má pre celoplošný dosah zni-čujúce následky aj pre tých, čo šikanistickya netransparentne nezamestnávali.Ivan Švejna: Jednou z hlavných úloh štátu jevytvorenie podmienok na zvýšenie zamestna-nosti. Vysoká miera nezamestnanosti je azdanajdôležitejším problémom dnešného Slo-venska. Verbálne sa k riešeniu tohto problémuprihlásila aj súčasná vláda. Otázka však stojí,či opatrenia, ktoré vláda prijme, môžu viesťk vyššej zamestnanosti alebo nie. Reálne adlhodobo udržateľné pracovné miesta môžetotiž ponúknuť len a len súkromný podnika-teľský sektor. Vláda by mala pomôcť zlepše-ním a skvalitnením podmienok na podnika-nie. Presadením zmien Zákonníka práce, kto-ré majú naozaj zásadný vplyv na pružnosťpracovného trhu sa vláda chcela zavďačiť od-borárom, nepomohla však podnikateľom. Vý-sledkom zmien Zákonníka práce sú teda najednej strane na zdanlivo výhodnejšie pod-mienky pre zamestnancov, ale na strane dru-hej nevýhodnejšie pre zamestnávateľov, čomá v konečnom dôsledku negatívny dopadna zamestnanosť.Jozef Mikuš: Nebudem sa vyjadrovať ku kon-krétnym opatreniam ministerstva práce, so-ciálnych vecí a rodiny na podporu zamestna-nosti, pretože všetky sú len chytaním mačkyza chvost. Ak si niekto myslí, že vysokú ne-zamestnanosť zvládneme vládnymi dotáciamiči umelým vytváraním pracovných miest,pretože múdry štát dokáže nahradiť súkrom-ného zamestnávateľa, strieľa úplne vedľa. Štátmusí vybudiť podnikateľov, súkromný sektor,aby rozvíjali svoje aktivity. Tu je primárnyzdroj vytvárania pracovných miest, nič iné honedokáže nahradiť. Kto si uvedomí túto jed-noduchú vec a má dobrý úmysel, potom urobívšetko preto, aby sa prostredie na podnikaniezlepšovalo. Ak podnikateľom zruším rovnúdaň, zaťažím ich vyššími daňami a odvodmi,skomplikujem im pracovné právo, potom ne-môžem očakávať, že mi bude klesať nezamest -nanosť. Môžem vymýšľať akékoľvek umeléprogramy, tie budú pôsobiť vždy iba dovtedy,kým budú na ne peniaze. Mimochodom pe-niaze, ktoré som vymámil od daňových po-platníkov, a to je jedno či zo Slovenska aleboz iných štátov Európskej únie.

Európska ekonomika zažíva svoju „druhúvlnu krízy". Opatrenia prijímané na eu-rópskej úrovni v podstate znamenajú zvý-razňovanie viacrýchlostného charakteruEÚ a zároveň čoraz väčšiu centralizáciueurozóny, spojenú s obmedzovaním kom-petencií na národnej úrovni. Výsledok toh-to procesu ešte nie je vykryštalizovaný amôže viesť k zvýšeniu rizík pre sR, najmäv stredno až dlhodobom horizonte. ak ďal-šie krajiny, ako aj bankové sektory v kra-jinách menovej únie budú potrebovať fi-nančnú pomoc, môžu stiahnuť nadol aj re-latívne stabilné, udržateľne zadlžené eko-nomiky. Unesie sR tieto riziká?Helena Mezenská: Tých rizík, nesvojpráv-nosti a obmedzovania kompetencií, na úkorvlastnej štátnej suverenity je na môj vkus užteraz priveľa. S kurzom, procesom, rozsahoma podmienkami integračnej politiky, ktorýchsom v súčasnom politickom prostredí sved-kom nesúhlasím a zastávam k tomu kritickýpostoj. Euroval, ku ktorému sa náš štát zavia-zal, zvyšuje štátny dlh a jeho znižovanie for-mou konsolidácie verejných financií, už terazneúmerne a neúnosne zaťažuje naše obyva-teľstvo. Nielen prostredníctvom zvýšenýchodvodov, daní, poplatkov, ale aj formou ohro-zenia plnenia základných zabezpečovacíchfunkcii štátu pri správe a udržiavaní núdzo-vých zásob ropy a ropných výrobkov. Priva-tizácia a prechod garancií zabezpečenia sprá-vy núdzových rezerv ropy zo štátneho na sú-kromný sektor, bude síce znamenať jednora-zový príjem do pokladne vo výške 480 mil. €,avšak z pohľadu zabezpečenia nového nákupunúdzových rezerv ropy formou úveru a bu-dúceho zadlženia, to považujem za prvoplá-nové, krátkozraké a rozporuplné riešenie.Speňaženie núdzových zásob ropy nepova-žujem za správny spôsob ako znížiť deficit.Ivan Švejna: Euroagenda bude kľúčová prebudúcnosť Slovenska. Neustále zmeny a pro-blémy v jednotlivých krajinách eurozónyvedú k „prelievaniu“ problémov. Na to, akoich riešiť už neexistuje jednotný názor, pričompolitické hľadisko väčšinou prevažuje nadekonomickým. Stále bude veľkým rizikom,do akej miery preváži politický postup rieše-nia nad racionálnejším ekonomickým. Príliš-ná centralizácia rozhodovania procesov môževiesť až k negatívnym dôsledkom. Stále budúprebiehať debaty na tému, čo a do akej mierycentralizovať. Skutočným riešením problé-mov však nie je samotná centralizácia, pokiaľnenastane zásadná zmena v postoji jednotli-vých krajín k prebratiu zodpovednosti zavlastné rozhodovanie, za vlastný osud. Za zlérozhodnutia musia krajiny prevziať zodpo-vednosť a byť svojim spôsobom „potrestané“a solidarita s nimi musí mať istú mieru únos-nosti s ohľadom na tých, ktorí sa chovali zod-povedne a robili „správnu“ politiku. Jozef Mikuš: Spolky fungujú na základe do-hody ich členov, ktorí si hneď na začiatku po-vedia, že budú využívať spoločné výhody arovnako budú znášať spoločné ťažkosti. Totoje aj prípad Európskej menovej únie. Niktonás do nej vyslovene netlačil, sami sme tamchceli. Teraz nemá význam špekulovať, čisme mali postupovať inak. Či chceme alebonie, musíme dodržiavať pravidlá. Mimocho-dom, tie pravidlá sú pre nás stále výhodné.

73

N Á R O D N Á R A D A S R

cestu, kde sa nebáli spustiť radikálne ozdra-venie finančného systému a už dnes dosahujúprvé pozitívne výsledky. Vďakabohu nie smev situácii ako Slovinsko alebo Írsko, ale stačímálo, aby sme sa tam dostali. Riziko je veľké,stačí sledovať, ako rýchlo sa nám zvyšuje za-hraničný dlh. Preto považujem za nutné sle-dovať v prvom rade konsolidovanie verejnýchfinancií. So spôsobom, akým to robí Ficovavláda, však nesúhlasím. Namiesto zvyšovaniadaní a odvodov vidím priestor v znižovaní vý-davkov. Veď sa pozrime ako sa plytvá – prikupovaní počítačov na ministerstve spravod-livosti, pri zabezpečovaní Národnej sústavykvalifikácií na ministerstve školstva či pri roz-hadzovaní investičných stimulov na minister-stve hospodárstva. Najlepším prorastovýmopatrením v čase konsolidácie by bolo skon-čenie s plytvaním vo verejnom sektore a vy-užitie získaných prostriedkov na zníženie da-ňového, odvodového a poplatkového zaťaže-nia pre podnikateľov, na skvalitnenie súdnehosystému, na odbúravanie byrokracie.

slovenská ekonomika je orientovaná ex-portne, najmä cez automobilový a elektro-technický priemysel a pokles dopytu po tý-chto produktoch sa výrazne premieta dovýkonnosti ekonomiky. Niektoré odvetviapriemyslu, stavebníctvo, ale najmä domácaspotreba sú faktory, ktoré ekonomiku stálesilnejšie ťahajú nadol. spotrebu domácnos-ti brzdí najmä vysoká nezamestnanosť,ktorá limituje ich príjmy a možnosť aochotu míňať. Existujúce opatrenia pomô-žu prekonať tento negatívny vývoj? Helena Mezenská: Nemám vedomosť o pri-pravovaných, ani existujúcich opatreniach,ktoré by predpokladali účinné a efektívne rie-šenia v tomto zmysle. Vecná diskusia o prijatítakých opatrení neprebieha na škodu veci anina príslušnom hospodárskom výbore, ktoréhosom členkou. Prirodzene privítala by som jua som presvedčená, že k prerokovaniu týchtozámerov je aj hospodársky výbor určený. Zvy-šovanie kúpnej sily, rast životnej úrovne ob-čanov ako aj tomu podobné témy na hospo-dárskom výbore pre politický scenár žiaľ ne-rezonujú. Skôr sú preberané na iných nezávi-slých mimovládnych a odborných občian-skych fórach, ktorých sa rada zúčastňujem.

Jozef Mikuš: Áno, už niekoľko rokov je rasthrubého domáceho produktu závislý hlavneod exportu. Toto sa môže zmeniť len vtedy,ak budú mať domáci spotrebitelia v rukáchviac peňazí. V porovnaní s vyspelým zahra-ničím, ale napríklad aj s Českom či Poľskom,máme nižšiu mzdovú úroveň, teda menej pro-striedkov na nákupy. Nakupujme málo tova-rov, ale hlavne málo služieb, čo poskytujú do-máci podnikatelia, ktorí kvôli tomu stagnujú.Kľúčom na zlepšenie situácie je umožniť ľu-ďom viac zarábať. Aby sa tak stalo, potrebu-jeme na trhu väčšiu konkurenciu, potrebuje-me znižovať nezamestnanosť. Zdá sa, že tietosúvislosti sú známe aj človeku s priemernýmvzdelaním, a napriek tomu ich vládni ekonó-mi nechápu alebo nechcú chápať. Pracujúcimusia byť na Slovensku vzácnejší a aby satak stalo, musí sa vytvárať viac pracovnýchpríležitostí. Inými slovami, ak zlepšíme pod-nikateľské prostredie, vyvoláme viac súkrom-ných investícií a vytvoríme viac pracovnýchmiest, budeme sa približovať k prosperujúcimzápadoeurópskym ekonomikám, kde hrá do-máca spotreba pri tvorbe národného bohatstvaoveľa dôležitejšiu úlohu ako u nás.

Nezamestnanosť na slovensku je najvyššiaza posledných 9 rokov. súčasné roztvára-nie nožníc medzi prítokom a odtokom evi-dovaných nezamestnaných je spôsobené doveľkej miery neefektívnym systémom fi-nančného riadenia politiky trhu práce,komplikovanou administratívou pri využí-vaní zdrojov z EsF, a absenciou manažér-sky správnych postupov pri využívaní ná-strojov aktívnej politiky trhu práce na re-gionálnej úrovni. systém služieb zamestna-nosti je málo výkonný, vysoko nákladný apracuje s malou účinnosťou voči cieľovýmskupinám a to napriek masívnemu nasa-deniu finančných zdrojov. ako vnímate rie-šenie týchto problémov v rámci činnostivýboru?Helena Mezenská: Ako som už vyššie uvied-la, týmito kľúčovými témami sa na výbore ne-zaoberáme, čo je iste škoda. Nesynchrónnevyužívanie a čerpanie podporných finančnýchprostriedkov má svoje objektívne a subjek-tívne príčiny. Spoločnosť sa ocitá vo víre veľ-kých zmien, transformácie, čo sa premieta

Hoci dnes sa spomínajú hlavne nevýhody,medzi ktoré patrí uplatňovanie vzájomnej so-lidarity v časoch finančnej krízy, minimálnerovnako silno pociťujeme výhody. Pozrimesa do podobne otvorených a porovnateľne veľ-kých susedných ekonomík, ako sú Maďarskoalebo Česko, ktoré majú stále vlastnú menu,no na rozdiel od nás sú v hospodárskom po-klese. Hoci euro nie je to jediné čarovné za-klínadlo, opýtajte sa zahraničných investorov,či by radšej tvorili finančné plány v nevyspy-tateľnej korune alebo v jednotnom eure. Od-poveď je jednoznačná pre euro. Inú cestu ne-máme.

Úsporná politika vo verejných financiáchpôsobí v súčasnosti výrazne procyklicky:v čase ekonomického útlmu ešte brzdí eko-nomickú aktivitu. Vytvorila sa špirála:dlhová kríza a kríza dôvery si vyžadujedrastickú konsolidáciu; konsolidácia spo-jená s reštriktívnou politikou brzdí ekono-mickú aktivitu; oslabená ekonomická ak-tivita komplikuje oživenie ekonomík, týmsa prehlbuje kríza a sťažuje sa ďalší prie-beh konsolidácie. Považujete opatrenia nariešenie tejto situácie za adekvátne? Helena Mezenská: Áno zacyklili sme sa. Jed-nak sú to záväzky voči EÚ, ktoré nás nútiaznižovať vnútroštátny rozpočtový deficit, tensa však výrazne zvyšuje, pre mňa spornou aspochybniteľnou účasťou SR na vykrývanídlhu a enormnými príspevkami na záchranueurópskych bánk. Takýto prístup nášho par-lamentu a vlády je pre mňa dlhodobo nepo-chopiteľný. Transfer finančného kapitálu zoseveru na juh pre mňa nemá vecný, ani mo-rálny základ, otvorene ho vo väzbe na prijatéreštriktívne vnútroštátne opatrenia podpisu-júce sa pod znižujúcu sa životnú úroveň slo-venského obyvateľstva považujem za neopod-statnený. Ivan Švejna: Názor zodpovedných politikovna konsolidáciu by mal byť rovnaký. Aj natúto tému existuje samozrejme viacero názo-rov. Niekto chápe konsolidáciu ako primárnuúlohu, iný len hľadá zámienky a vhodné dô-vody, aby konsolidovať nemusel. Zodpovednípolitici by nemali vôbec doviesť krajinu k veľ-kému dlhu alebo veľkému deficitu. Bohužiaľzákladné maastrichtské kritériá máloktorákrajina eurozóny dôsledne dodržiava, čo jezákladným genetickým kódom a hlavnou prí-činou väčšiny problémov eurozóny. Problémysa neriešia ex ante (t.j. hneď pri porušení do-hôd), ale hlavne až ex post, keď problémy na-rastú do neúmerných výšok. Súčasný rozpormedzi vládnymi a opozičnými postojmi ne-spočíva v tom, či konsolidovať, ale ako kon-solidovať.Jozef Mikuš: Vaša otázka nadväzuje na mojupredchádzajúcu odpoveď. Či chceme alebonie, prioritným záujmom je pre nás finančnástabilita. Ak by sme v nej ako účastníci spolkuzlyhali, potom nám síce členovia pomôžu, alenebude to zadarmo. Sledujme napríklad lensituáciu v Slovinsku, kde pre zanedbané re-formy, hlavne v bankovníctve, čo sme my uždávno zvládli, čelia vážnej finančnej kríze. Itam sa ešte vedie diskusia o tom, či nekonso-lidovať verejné financie tak, že budú sprevá-dzané prorastovými impulzmi, čo však nie jenič iné, iba odďaľovanie stále pálčivejšiehoproblému. Za rozumnejšiu považujem írsku

N Á R O D N Á R A D A S R

74

zvýšenými nárokmi na prehodnotenie nasta-venia podporných programov pre nezamest-naných a dlhodobo nezamestnaných. Adap-táciu na proces zmien pre prepätý byrokra-tizmus a administratívne bariéry, nesprávneodhady k žiaducemu efektu nezvládame.

Z druhej strany treba prehodnotiť aj sub-jektívne hľadiská, posúdenie samotnej pripra-venosti a odhodlania podporených jednotliv-cov sa vo vybranom podporenom zábere sdlhodobou perspektívou rozvíjať a sebareali-zovať. Politika trhu práce priamo nadväzujea je nadstavbou hospodárskej politiky. Ak tánie je správne nastavená a neodhaduje pred-pokladané trendy a reálne príležitosti hospo-dárskeho rozvoja, prirodzene sumár chýb anedostatkov, systémových zlyhaní sa premiet-ne aj do politiky trhu práce. Ak systém nasta-vených nástrojov podpory zamestnanosti zly-hal, treba sa zamyslieť prečo tomu tak je.Môže to byť formálny, nedôsledný a neprak-tický prístup k riešeniu otázok nezamestna-nosti, neindividualizovaný prístup ale aj ne-dostatočná pripravenosť samých preškole-ných ľudí pre aplikačnú prax. Pri hľadaní prí-čin neefektívnosti rozdelených prostriedkovna podporu zamestnanosti sa nedá vylúčiť aniposúdenie transparentnosti a adresnosti po-skytnutých zdrojov.Jozef Mikuš: Len zopakujem, čo som pove-dal. Nečakajme zázraky od žiadneho vládne-ho programu na zvýšenie zamestnanosti, aksa tým sleduje umelé vytváranie pracovnýchmiest. Hoci vláda môže sčasti pomôcť, najmäv prechodných obdobiach, ekonomickú akti-vitu musí hľadať tam, kde má skutočne poten-ciál. A to je medzi súkromnými firmami, živ-nostníkmi. Poviem príklad z mojej obľúbenejoblasti – využívania obnoviteľných zdrojovenergie. Na Slovensku sedíme na existujúcichi potenciálnych zdrojoch biomasy, ktoré bynám cielenou politikou jej spracovania na bio-metán mohli časom nahradiť možno až celýdovoz zemného plynu zo zahraničia. Prírodnézdroje na to máme, technológie sú vyvinuté,pracovná sila je pripravená a drieme na vidie-ku. Stačí, aby štát prijal hospodársku politiku,v zmysle ktorej sa bude uberať cestou podpo-ry pestovania a spracúvania biomasy. Ak bysa prostriedky z projektov na podporu zames-tnanosti využili týmto spôsobom, vzniknúzmysluplné a dlhodobo udržateľné pracovnémiesta, nezamestnanosť sa začne znižovaťpriamo pri zdroji, prostredníctvom novýchsúkromných firiem sa rozprúdi ekonomickáaktivita v najzaostalejších regiónoch Slovens-ka. Tomu hovorím trafenie cieľovej skupinyv správne nastavenom programe.

Cesta trvalého zvyšovania daňových a od-vodových kvót povedie skôr či neskôr kukonfliktom so záujmami väčšiny obyvateľ-stva, ale aj súkromného kapitálu a je v roz-pore s proklamovaným upevňovaním atri-bútov sociálneho štátu. Udržanie zodpo-vednej makroekonomickej politiky a dola-denie realizovaných štrukturálnych refo-riem bude v čase prehlbujúcej sa finančneja hospodárskej krízy podstatne dôležitej-šie. ako hodnotíte opatrenia prijímanie naodstránenie týchto rozporov?Helena Mezenská: Harmonizácia týchto na-značených parametrov je dôležitou a nevyh-nutnou výzvou pre určenie východísk udrža-

nia stability a hospodárskeho rozvoja, avšakk zladeniu odvodovej politiky s upevním at-ribútov sociálneho štátu s kombináciou žia-ducich štrukturálnych reforiem nedochádza.Som svedkom pravého opaku, čím viac sazvyšujú daňové a odvodové kvóty, tým väč-ším otrasom a ohraničeniu čelia i doterazdlhodobo udržiavané piliere sociálneho štátu.Racionalizácia a reštrukturalizácia na spotre-bu verejných zdrojov náročnej verejnej sprá-vy sa neuskutočňuje v očakávanom objeme,rozsahu a tempe. Z toho dôvodu prijímanéopatrenia nespĺňajú akútne nastolenú spolo-čenskú objednávku a preto ich ani ja nehod-notím chvályhodne. Výrazne a progresom satieto opatrenia nepremietajú v dopadoch.Mám na mysli zásadný obrat v zefektívnenívýkonov verejnej správy, posudzovaný aj cezpraktický rozmer zvýšenia vymožiteľnostipráva.Jozef Mikuš: Teraz sa už pýtate na iný pro-blém. Ide o efektívnosť systému. Je v podstatejedno, aké vysoké je daňové či odvodové za-ťaženie, ak sa splnia dve podmienky. Výškuzaťaženia posvätí dobrovoľná a široká celos-poločenská dohoda, v zmysle ktorej platiteliadaní a odvodov nepovažujú vysoké sadzby zadôvod obmedzovania svojej ekonomickej ak-tivity. Zozbierané prostriedky sa potom po-užijú na efektívne poskytovanie služieb zostrany štátu, ktoré sú na úrovni zodpovedajú-cej zaťaženiu. Inými slovami, ľudia dostanúza odvedené prostriedky zodpovedajúce služ-by a sú s tým spokojní. Práve vďaka tomu, žeto dokáže fungovať týmto spôsobom, sú ľudiav škandinávskych štátoch so systémom spo-kojní a nerepcú naň. Ja si skôr myslím, že za-ťaženie by malo byť nízke a malo by slúžiť ibana financovanie služieb, kde to súkromnýsektor nedokáže. Ale hovorím, je to vec ná-zoru. Možno by som sa nechal nahovoriť ajna vyššie zaťaženie, ak by systém naozaj fun-goval. Keďže nefunguje, ja osobne si naprík-lad zaťaženie dobrovoľne zvyšujem účasťouna charite. Riešenie situácie, v ktorej je dnesSlovensko, vidím hlavne v prenesení zodpo-vednosti na jednotlivca, lebo v tom sme odzbúrania komunizmu pokročili zatiaľ málo.Len zodpovedný a samostatný človek budeod štátnych úradníkov dôsledne žiadať, čo mupatrí, a ak si sadne na stoličku úradníka, sámsa bude snažiť konať poctivo.

Na vybudovanie konkurencieschopnejšeja udržateľnej ekonomiky Európa potrebu-je vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Nasplnenie tejto úlohy treba bezodkladne in-vestovať do správnych zručností a efektív-neho predvídania budúcich trendov. akov tomto kontexte vnímate konkurenčnúschopnosť odvetvovej štruktúry spracova-teľského priemyslu slovenskej republiky aprečo podľa vášho názoru je nedostatočnákvalita spolupráce univerzít a priemyslu voblasti vedy a výskumu?Helena Mezenská: A práve v predvídanítrendov a stanovení predpokladaných pro-gnóz Slovensko zlyháva. Jednoducho ich ne-máme a nikto sa nimi vo vláde, ani v opozíciiv potrebnej miere nezaoberá. Ani vládna mocnemá ucelenú a jasnú víziu, kam viesť Slo-vensko v jednotlivých odvetviach. Ukazujesa, že doterajšie vzorce riadenia hospodárskejpolitiky a rozvoja zlyhali a prítomnosť, bu-

dúcnosť si bude žiadať nové humánnejšie prí-stupy, prísne sa odvíjajúce od oprávnenýchpotrieb ľudí.

Predstavy ľudí o zamestnaní a spoločen-skom uplatnení sa zásadne menia, nie sú vtoľkej miere sústredené na výhradne výrobnú,fabrickú a priemyselnú sféru. Hospodárskyrozvoj sa stal synonymom rozvoja priemyslua pre posun dopredu budeme musieť takétovnímanie a blok prelomiť.

Nikto sa ľudí nepýta o aký druh práce a čin-nosti majú záujem, v ktorých oblastiach saplánujú špecializovať a cítia sa byť užitoční.Budúcnosť Slovenska by mala byť o čorazväčšej samostatnosti, slobode a tvorbe jedno-tlivca, ktorý by sa už teraz okrem priemysluvedel uplatniť aj v inom spektre služieb. Po-zornosť treba venovať aj výraznejšej podporepoľnohospodárstva a zanedbaného, zaostáva-júceho vidieka.

Množstvo doteraz nevyužitých možnostíhospodárskeho rastu sa črtá aj vo výraznej-šom uplatnení a zavádzaní poznatkov vedy avýskumu do praxe, pritom v oblastiach hos-podárskeho rozvoja a aplikácie poznatkov vý-skumu a vedy nedochádza k vzájomnémuprelínaniu a spolupôsobeniu. Obzvlášť syner-gicky by bolo možné toto spojenie zavádzaťpri prechode na využívanie nových techno-logických poznatkov v oblasti výroby a za-bezpečení energií z obnoviteľných zdrojov,ale napríklad aj v oblasti pestovania poľno-hospodárskych produktov a domácej produk-cie kvalitných potravín. Jednoznačne je po-trebné ďaleko väčšiu pozornosť venovať vzde-lanostnej ekonomike a zavádzaniu progresív-nych algoritmov a know-how do praxe.Ivan Švejna: Slovensko zaostáva za ostatný-mi krajinami eurozóny vo veľmi dôležitej ob-lasti a tou je dobré prepojenie školstva, vedy,výskumu a praxe. Svedčí o tom vysoká mieranezamestnanosti, ale aj veľmi nízka mierainovácií. Od vzniku samostatnej Slovenskejrepubliky sa uberáme nesprávnym smerom„atomizácie“ školstva, vedy a výskumu. Ne-spočetné množstvo vysokých škôl, obraznepovedané v každom okresnom meste má zanásledok nekvalitu. Neprimerane veľa rôz-nych vedeckých inštitúcií znamená okreminého aj plytvanie verejnými zdrojmi. Rieše-ním problémov v uvedenej oblasti by bolopak existujúcej situácie, t. z. vytvoriť pod-mienky pre koncentráciu a prepojenosť, hľa-dať komparatívne výhody a určiť len niektoréprioritné oblasti. Následne vytvoriť obmedze-né množstvo vysoko kvalitných vzdelávacíchcentier, ktoré budú priamo prepojené s pra-xou.

Jozef Mikuš: Komunikácia medzi posky-tovateľmi vzdelávania a zamestnávateľmi jekľúčová. Takýto model funguje napríklad vRakúsku, kde sa časť odbornej výučby reali-zuje už priamo vo firmách. To zaručuje, žeabsolvent školy príde do zamestnania s vy-hovujúcou kvalifikáciu a už čiastočne získa-nými zručnosťami. Viem, že podobné projek-ty sa na Slovensku rozvíjajú v príprave od-borníkov pre automobilový priemysel. Totoje cesta, ako zabezpečovať pracovnému trhužiadaných odborníkov. Nútiť absolventov zá-kladných škôl, aby dobrovoľne-nasilu plnililavice stredných odborných škôl len preto, ženedosiahli hodnotenie postačujúce na prijatiena gymnázium, považujem za scestné. Čo sa

75

N Á R O D N Á R A D A S R

nižšej miere korupcie však rozhodne prispejeaj odpolitizovanie a zefektívnenie výkonu ve-rejnej správy a odbúranie zbytočne záťažo-vých administratívnych povinností a praktík.Ivan Švejna: Korupcia je veľkým problé-mom. Zmeny v tejto oblasti prichádzajú a pre-biehajú veľmi pomaly. Žiadne „ideálne“ rie-šenie neexistuje, je tu len možnosť obmedzo-vať priestor pre korupciu kdekoľvek, kde sato dá. Znižovať mieru korupcie znamená zni-žovať administratívne zaťaženie. Menej „vy-bavovania“ = menej korupcie. Čo najviac roz-hodnutí musí byť verejných a transparent-ných, aby bolo možné ich kontrolovať.Jozef Mikuš: Zopakujem, prvoradá je osobnázodpovednosť jednotlivca. Darmo budemevymýšľať nové a nové zákony, keď pri ich vy-máhaní zlyhá jednotlivec. Mnohí hovoria, žekontrolné posty treba obsadiť bezúhonnýmia nepodplatiteľnými ľuďmi. Áno, som za, aleaj týchto ľudí tam musí niekto navrhnúť. Tobýva často politický nominant, dostanú hotam politici. A tí samí sú skorumpovaní, taksi to myslí väčšina verejnosti. A keď sú sko-rumpovaní politici, prečo by som ja, obyčajnýobčan konal inak? Keď na to hľadíme takto,kruh sa uzatvára a východiska niet. Môžempovedať, že poznám neúplatných politikov aje mi ich ľúto, ak ich hádžu do jedného vrecas ostatnými. Riešenie tohto pálčivého problé-mu v spoločnosti vidím v zmene postoja jed-notlivcov. Ak si prevažujúca časť jednotlivcovv tejto spoločnosti nepovie, že chcú byť slušnív osobnom živote a že to isté budú vyžadovaťod okolia, potom sa nikam nepohneme. Bu-dem rád, keď sa slušní politici budú čim hoj-nejšie vyskytovať v slovenských vládach abudú vytvárať priestor, aby sa slušným opla-tilo byť na každom stupienku v spoločnosti.

Náš hDP sa z hľadiska príjmov delí medzimzdy a kapitálové zisky v pomere 37 : 54.V eurozóne a Európskej únii je pomeropačný, 50 : 40. Nemuselo by to prekážať,ak by kapitálové príjmy zo slovenska ge-nerovali ďalšiu spotrebu na slovensku, alezahraničné firmy zvyknú svoje zisky vyvá-žať. Podľa vášho názoru je treba zlepšovaťpodmienky na podnikanie u nás a trebapodporovať rozvoj slovenských firiem,napr. aj obmedzením neustáleho prideľo-vania stimulov, ktoré podľa názoru za-mestnávateľov škodia slovenskej ekonomi-ke?Helena Mezenská: Určite zdieľam prezento-vaný prístup, čo najväčšej podpory sloven-ských firiem a zlepšovania podmienok napodnikanie u nás. Zásadne odmietavý postojzaujímam aj k otázke vývozu zisku a kapitáluformou zastúpenia zahraničných subjektov vsprivatizovaných strategických energetickýchodvetviach. Ochrana strategických zdrojov astrategických záujmov patrí k hlavným funk-ciám a úlohám štátu.Ivan Švejna: Politika selektívnych prístupovk podnikaniu je nesprávna, nespravodlivá avytvára priestor pre korupciu. Rôzne výnim-ky, rôzne daňové úľavy majú demotivačnýcharakter pre tých, ktorí sa k nim nemôžu do-stať. Žijeme v dobe, keď trhovú ekonomikuvýrazne ovplyvňuje dotačná politika. A akdopyt po dotácii prevyšuje ponuku, automa-ticky to otvára priestor pre korupciu. Pomáhaťskvalitniť podnikateľské prostredie treba naj-

mä plošnými riešeniami, napríklad zníženímdaňového a odvodového zaťaženia pre všet-kých, nielen pre „vyvolených“. Jozef Mikuš: Menujete ďalšiu dôležitú oblasť.Na Slovensku máme niekoľko desiatok veľ-kých firiem, ktoré tvoria kostru ekonomiky.Potom máme veľa samostatne zárobkovo čin-ných osôb. Medzi týmito skupinami je prie-stor, ktorý je v porovnaní s vyspelými štátmii našimi susedmi málo vyplnený. Príčin jeviac. Mohli by sme ísť hlbšie ho histórie a ute-šovať sa tým, že Slováci v Uhorsku neboliveľmi majetní a podnikaví. Mohli by sme savyhovoriť na štyri desaťročia komunizmu,ktorý nám podnikať priamo zakazoval. Nomusíme hľadieť do budúcnosti a hľadať spô-soby, ako vybudovať plnohodnotný strednýstav. Myslím si, že ak sa nám to podarí, vy-riešime tým mnoho problémov, o ktorých smehovorili pri prechádzajúcich otázkach. Niesom zástancom veľkých štátnych podpornýchprogramov, najmä ak sa zvrhnú tak, ako ude-ľovanie investičných stimulov pre vybranýchzáujemcov. Ak však apelujem na zvýšenúpodporu, sú to už spomínané obnoviteľnézdroje energie a živoriaci malý a stredný pod-nikateľský stav. Možných nástrojov na to jeviacero, stačí prevziať tie úspešné z vyspelýchštátov. Aby som nebol populista, skúsim na-značiť, kde na to vziať peniaze. V prípade ob-noviteľných zdrojov energie v krátení peňazína uprednostňovanú jadrovú a konvenčnúenergetiku a v prípade malých a strednýchpodnikateľov v zastavení neodôvodnených in-vestičných stimulov.

týka vysokých škôl, tam je problém zložitejší.Súhlasím s predchádzajúcim ministrom škol-stva, ktorý sa snažil atraktívnosť vysokýchškôl zvyšovať tým, že potenciálnym uchádza-čom chcel ponúknuť meranie kvality podľaúspešnosti absolventov pri získavaní zamest-nania. Samozrejme, v tejto oblasti musí štátdbať na kvalitnú reguláciu, ak má škola niesťnázov univerzity, musí spĺňať stanovené kri-tériá. Všetko nie je len v objeme rozdeľova-ných finančných prostriedkov, nemenej dô-ležité je otvárať priestor schopným.

V krajinách EÚ 27 rastie podiel verejnýcha súkromných zdrojov financovania vedya výskumu. Prečo je na slovensku nízkemotivačné prostredie na investície do VaVnielen pre podniky, malých a strednýchpodnikateľov?Helena Mezenská: To naozaj neviem posúdiťprečo tlmíme a bránime sa ďaleko väčšej pod-pore výskumu a aplikácii jej výsledkov dopraxe. V mojom prípade to rozhodne má „ze-lenú“.Jozef Mikuš: Problémy sú dva. Hoci na jed-nej strane sa chceme životnou úrovňou čímskôr približovať k najvyspelejším štátom Eu-rópskej únie, zahraničných investorov stálelákame na nízke pracovné náklady. Preto niediv, že prevahu majú stále montážne výroby,kde je výskum a vývoj iba okrajovou záleži-tosťou. Druhý problém spočíva v akomsi rov-nostárstve, ktorý je podobný ako v športe,hoci tam sa už situácia začína postupne meniť.Na podporu športu máme neveľký balík pe-ňazí a ten rozdeľujeme tak, aby sa každémuušlo čosi. A tak sa stane, že nám kolabuje ho-kejová liga, dobre na tom nie sú ani futbalisti,pričom ide o najpopulárnejšie športy. Vodnýslalom, ktorý zbiera z olympiád rekordné me-daily, už pre nedostatok peňazí možno pre-stane angažovať trénerov. A tak by sme mohlipokračovať. Nemáme odvahu povedať, v tom-to sme dobrí a toto budeme naozaj zmyslupl-ne podporovať, hoci sa možno nedostane tým,ktorí sú v medzinárodnom porovnaní slabší.Mám pocit, že vo vede a výskume je to po-dobné, nedokážeme riadne podporiť to, kdesme dobrí. Ak by sa to podarilo, je veľmipravdepodobné, že by sa do financovania za-pojili ďalší a v celkovom súčte by to mohloznamenať zvýšenie prostriedkov smerova-ných do výskumu a vývoja.

Výsledky Indexu podnikateľského prostre-dia z minulého roka označujú korupciuako jednu z najväčších dlhodobých bariérpodnikania. Problém nie je v nedostatočnejlegislatíve, ktorá z formálneho hľadiskazodpovedá úrovni európskych štátov, ale vjej nedostatočnej praktickej aplikácii. akovidíte možnosti vyrovnania sa s týmto pre-trvávajúcim problémom?Helena Mezenská: V spoločnosti je potrebnéčo najvyššie postaviť prah citlivosti na vní-manie a odmietnutie korupčného správania.Aj skryté formy korupčného správania trebav rannom štádiu podchytiť, identifikovať a vy-vodiť z nich dôsledky, prijať preventívneozdravné opatrenia, aby sa takéto poškodzu-júce formy správania pre celú spoločnosť ne-mohli viac opakovať. Aj mňa však mrzí, žena Slovensku sa viac o korupcii všeobecnehovorí ako v prospech jej odbúrania koná. K

76

N Á R O D N Á R A D A S R

Pred niekoľkými dňami skonštatovali pri-mátori extraligových hokejových miest, žemožno sa extraliga ani nezačne, alebo sanedokončí. ako vnímate túto výzvu desia-tich primátorov, medzi ktorými sú aj pri-mátori za stranu smer-sD?

V súčasnosti je asi každému jasné, že všet-ky výdavky na spoločenské potreby zabezpe-čované na úrovni samosprávy, ako aj na úrov-ni štátnej nie je možné v plnej miere uspoko-jiť. Je asi ľahké povedať, že potreba šetreniasa musí vzhľadom na hospodársky vývoj vcelej Európe uplatňovať aj na úrovni „mest-ských“ rozpočtov. No nezostáva asi nič inélen prehodnotiť celú štruktúru „mestských“výdavkov, určiť si priority a príslušné limity.Určite to primátori ľahké nemajú, ale ako kaž-dý majiteľ – vlastník, musia aj oni nájsť cestu,ako sa o svoj majetok čo najlepšie postarať.Chcem len dúfať, že im v tomto rozhodovaníbudú nápomocní aj členovia mestských za-stupiteľstiev. Veď múdrych, šikovných a za-nietených ľudí máme na Slovensku ešte stále

dosť. Nuž a v tejto súvislosti chcem podotk-núť, že ja osobne prioritne nehodnotím, zaktorú stranu alebo s podporou ktorej stranykandidoval ten – ktorý primátor – starosta.Mojou snahou je pomôcť športu ako takému,veď určite nám všetkým ide o to, aby smemali zdravú celú populáciu – deťmi a mláde-žou počnúc.

Podľa vyhlásenia primátorov „pokiaľ savláda a poslanci NR sR nezačnú okamžitezaoberať zmenou financovania športovejinfraštruktúry a daňovej legislatívy v ob-lasti športu, nedokážu ďalej spolu so spon-zormi a fanúšikmi udržať pri živote hoke-jovú extraligu“. Požiadali o stretnutie ajpremiéra a ministra Čaploviča. Rokovaliste v smere alebo s premiérom či minis-trom Čaplovičom o tejto výzve? ak áno, sakým výsledkom?

Zatiaľ sme na túto tému neviedli žiadenrozhovor, ale v prípade problematiky finan-covania športu má predsa ministerstvo škol-

stva stanovené konkrétne úlohy – napr. Uzne-senie vlády SR č. 115 z 27.2.2013 už určilokonkrétne úlohy pre zabezpečenie financova-nia rekonštrukcie, modernizácie a budovaniafutbalových štadiónov na roky 2013 – 2022.

Považujete výzvu primátorov, aby sa zme-nilo financovanie športovej infraštruktúry,prípadne aby sa zmenila daňová legislatívav oblasti športu, za opodstatnené?

Určite každý systém sa dá zmeniť – vylep-šiť – a teda je správne pouvažovať nad zme-nami aj v oblasti financovania športovej inf-raštruktúry. Zatiaľ neviem, o aké konkrétnenávrhy zo strany pánov primátorov ide, aleviem, že ministerstvo školstva má predsa jas-nú úlohu, t. j. pripraviť novú formu financo-vania slovenského športu a v prijatej Koncep-cii štátnej politiky v oblasti športu – Sloven-ský šport 2020 je definovaný zámer ako nájsťčo najlepšie pravidlá aj za pomoci predstavi-teľov samosprávy.

splnomocnencom vlády pre šport ste dru-hýkrát – čomu ste sa doteraz v druhomfunkčnom období venovali? aké sú vašepriority?

Doteraz som participoval na úlohách, ktorépripravoval a do vlády na rokovanie predkla-dal pán minister Čaplovič. Išlo už o spomí-nanú Koncepciu, na základe poverenia pred-sedu vlády som sa podieľal na aktivitách spo-jených s prípravou spoločnej kandidatúry Poľ-skej republiky, resp. mesta Krakov a SR nazorganizovanie ZOH 2022, participoval somna príprave vládneho materiálu k financova-niu futbalových štadiónov v rokoch 2013 –2022, som členom Rady športovej reprezen-tácie SR (zasadala doteraz dvakrát).

V rámci svojich priorít a zámerov som pri-pravil do vlády novelu zákona o poskytovanídotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR, ktoráje práve v legislatívnom procese na pôde NRSR ( 1. čítanie) – a práve prostredníctvomtejto novely by som chcel aj etablovať mož-nosť využitia finančných prostriedkov štruk-turálnych fondov EÚ v oblasti športu v na-sledujúcom plánovacom období.

ako vaše priority ovplyvňuje skutočnosť,že na rozdiel od prvého obdobia má terazštát menej financií na všetko?

Tak ako ste naznačili, zdroje sú obmedze-né, a preto ako najschodnejšiu cestu vidím vtejto chvíli využiť možnosť presadenia finan-covania „športových“ potrieb z „európskych“peňazí.

Vo schválenej koncepcii športu sa spomí-

Najschodnejšou cestou pre šport sú „európske“ peniaze

Splnomocnencom vlády pre mládež a šport sa stal po druhýkrát. Teraz v oveľa horšejekonomickej situácii štátu – ale zato poučenejší pohľadom z inej strany barikády, čo šport

potrebuje. Peniaze, peňeži, peníze – ale zrejme aj niečo úplne iné. Dušan GALIS.

Dušan GALIS Narodený: 24. novembra 1949 v Ružomberku

Hráčska kariéra: Dynamo Dolný Kubín, Strojárne Martin, VSS Košice (1972 – 1977), Slovan Bratislava (1977 – 1981), Real Cádiz (1981 – 1982), ZVL Žilina (1982), SC Hasselt (1982 – 1983), ZŤS Petržalka (1983 – 1984).

V našej najvyššej súťaži odohral 226 zápasov a strelil 89 gólov. V česko-slovenskej reprezentácii nastúpil 8-krát, strelil jeden gól (víťazný v pamätnom kvalifikačnom súboji o postup do štvrťfinále ME 1996 proti Anglicku na Tehelnom poli).

Majster Európy 1976. Najlepší strelec I. ligy v sezóne 1975/76 (21 gólov). Trénerská kariéra: tréner mládeže v ZŤS Petržalka, neskôr tréner dorastu a B-tímu Slovana,

od roku 1990 do roku 1997 trénerom „áčka“ Slovana (časť sezóny 1995/96 na poste športového riaditeľa), od roku 1997 v Spartaku Trnava. So Slovanom získal v roku 1992 federálny titul

a tri prvenstvá v slovenskej lige (1994, 1995, 1996), v roku 1993 vyhral Slovenský pohár, s Trnavou skončil v sezóne 1997 – 1998 v lige druhý

a získal Slovenský pohár i Superpohár. Omonia Nikózia (Cypr., 1999), Artmedia Petržalka (2000 – 2002). Od 24. 11. 2004 do 12. 10. 2006 slovenská reprezentácia.

Súčasnosť: poslanec NR SR za Smer-SD a zároveň splnomocnenec vlády pre mládež a šport.

77

N Á R O D N Á R A D A S R

najú aj financie na Národný futbalový šta-dión (NFŠ) a na menšie zimné štadióny,vláda takisto prišla s myšlienkou vybudo-vať či zrekonštruovať futbalové štadióny vsume 45 miliónov eur za desať rokov. Vakom stave je tento futbalový projekt, kto-ré štadióny sa budú rekonštruovať akoprvé?

Ako som už skôr uviedol, k tejto proble-matike bolo prijaté uznesenie vlády, tam súzadefinované konkrétne úlohy pre minister-stvo školstva ako aj pre Slovenský futbalovýzväz.

Kľúčovým problémom slovenského športuje financovanie. Štát dáva na šport približ-ne 40 miliónov eur ročne. bude mať štátviac financií na šport? Kde sú ďalšie zdrojena financovanie športu?

Dúfam, že áno – v tomto smere som opti-mista. Ak sa podarí zastaviť problémy hospo-dárskeho charakteru, tak verím, že aj sloven-skému športu svitne na lepšie časy. No a tieďalšie zdroje vidím práve v už spomínanýchprostriedkoch EÚ.

budete presadzovať zmeny legislatívy vprospech športu? Máme na mysli naprík-lad zákon o sponzorstve, financovaniešportu z výnosov zo stávkových hier...

Určite sa budem snažiť pomôcť každej dob-rej myšlienke ako zlepšiť pomery v našomšporte, ale chcem podotknúť, že bola prijatá

Koncepcia – Slovenský šport 2020 a pripra-vujú sa aj ďalšie legislatívne opatrenia napôde ministerstva školstva – a tu chcem byťpánovi ministrovi v plnej miere k dispozícii.

Podľa ministra školstva Dušana Čaplovičanemáme ani v športe na financovanie všet-kého. Určí si štát prioritné športy? ak áno,na základe akých kritérií by sa tak malostať?

Na túto tému už bolo veľmi veľa poveda-ného a ja si tiež myslím, že aj tu je možnéuplatniť starú pravdu „príklady priťahujú“.Šport je predsa zábava, oddych, relax, biznis,má svoje zdravotné aspekty, zamestnáva celýrad odborných profesií, vytvára nové pracov-né príležitosti, podieľa sa na tvorbe HDP. Totovšetko treba v rámci stanovenia priorít braťna zreteľ.

Na slovensku ubúdajú aj športoviská, ne-raz samosprávy podliehajú tlakom deve-loperov a športoviská, štadióny, športovéhaly nahrádzajú obchodné či administra-tívne centrá – neuvažuje smer o uzákonenípodmienok, za akých by takáto výstavbabola podmieňovaná vybudovaním ná-hradných športovísk?

Toto je dlhotrvajúci problém, počúvam užniekoľko rokov rôzne názory na toto dianie,ale myslím si, že si už uvedomuje aj samo-správa aj investori, že každý človek k plno-hodnotnému životu potrebuje okrem obcho-

dov a multifunkčných domov aj priestor naoddych, relax, šport. Začínajú sa už aj obja-vovať prvé projekty na výstavbu komplex-ných športových areálov, kde by sa malauspokojiť skoro každá „športová potreba“ –pre veľkých, aj pre malých. Nuž a keď sa po-zriem do minulosti, tak len v Bratislave sastratilo vyše 15 ihrísk, no ale niečo nám tupredsa len zostalo, a tak by sme sa mali hlav-ne postarať o modernizáciu, rekonštrukciuopravy a údržbu toho, čo nám zostalo.

Veľkým problémom je aj športovanie mla-dých – máte predstavu, ako prilákať via-cero detí k pravidelnému športovaniu?

Každá ľudská činnosť je spojená s motivá-ciou a tu treba začať aj u našich detí – najprvsú ich vzorom rodičia – blízka či vzdialenejšiarodina, potom prichádza na rad škola – učiteliatelesnej výchovy, tréneri, cvičitelia – no a natreťom, ale vôbec nie menej dôležitom miesteje štátna pomoc. Tu sa treba zamerať a vytváraťnajmä materiálne podmienky, podporovať mé-diá v propagácií pozitívnych aktivít, ale pod-poriť aj jednotlivcov z neziskovej sféry, kto-rých šport teší, baví, ale aj živí. Naše deti súpredsa veľmi vnímavé, majú možnosti dozve-dieť sa informácie z celého sveta a zo všetkýchsfér spoločenského života. Tak je na nás, abysme im sprostredkovali možnosť motivovať sapozitívnymi príkladmi zo športového života –domáceho aj zahraničného.

(rk)

čas, ktorý rozhodujeMilan Rúfus vo svojej básni Príbeh o pravde hovorí, že žijeme čas, v ktorom rozhodujúcu

úlohu nebudú hrať slová, ale naše činy. Jeho poézia je o vysokých ideových, morálnycha estetických hodnotách zakotvených v mnohorozmernom priestore ľudského sveta.

Od roku 1991 bol trikrát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru. Dnes sa aj o ňomporozprávame s Nadjou HAMMARBERGOVOU, Slovenkou žijúcou v Štokholme,

ktorá preložila niektoré jeho básne do švédčiny. Pripravila Marta Tomašovičová.aká bola vaša púť, ktorá vás zaviala doŠvédska?

Patrím k emigračnej vlne Sloveniek a Slo-vákov, ktorí opustili Slovensko po roku 1968.V tomto dramatickom roku som promovalana Vysokej škole ekonomickej v Bratislave apráve v auguste som začala pracovať v Eko-nomickom ústave Slovenskej akadémie vied.Ako ambiciózna štipendistka som sa pripra-vovala na kandidatúru.

Po prvom roku v krajine okupovanej voj-skami Varšavskej zmluvy som videla situáciuna pracovisku inak. Začalo obdobie vypočú-vaní a ja som vedela, že na pracovisku nebu-dem môcť povedať, že s okupáciou nesúhla-sím. Nevidela som iné východisko z napätejatmosféry na ústave a rozhodovala som sa preemigráciu, tak ako mnoho mojich rovesníkova priateľov. Dostala som od mojej spolužiač-ky, ktorá už vo Švédsku žila, oficiálnu po-zvánku so zárukou, že mi pobyt bude finan-

covať. Vycestovala som a po týždni tam sombola nútená sa definitívne rozhodnúť. Roz-hodla som sa zostať a dnes po 44 rokoch hod-notím, prehodnocujem život a spomínam.Myslím, že som sa v danej situácii pred 44rokmi rozhodla správne. Mám dve krajiny, vktorých sa cítim doma, priznávam však, žena Slovensku trocha viac. Prvých dvadsaťpäťrokov formuje človeka do nastávajúceho ži-vota hlbšie ako päťdesiat nasledujúcich. Väč-šinu života som prežila za hranicami Sloven -ska. Pracovala som v banke ako racionalizá-torka administratívnych rutín a potom ako in-terná audítorka pri švédskej železnici. Mámdve dospelé deti, ktoré hovoria dobre po slo-vensky. Majú tu na Slovensku veľa priateľova najmä vrúcny vzťah ku krajine. VnúčikaSvantíka pomaly učím po slovenský, veľa mirozumie, ale hovoriť sa mu nechce. Uvítalaby som nejaké pomôcky, napríklad vo formeveselej, interaktívnej počítačovej hry, aby si

78

K U L T Ú R A

vedel k tomu sadnúť aj sám a učiť sa hrou. Za-tiaľ som nič vhodné na Slovensku nenašla.Škoda.

Existujú paralely, ktoré vám pripomínajúaj vo Švédsku domovinu, alebo čo vediaŠvédi o slovensku?

Ja osobne by som asi paralely ani nenašla.Na konci šesťdesiatich rokov minulého sto-ročia bolo Švédsko celkom iné ako okupova-né Slovensko. Vo Švédsku som našla dobreprosperujúcu, vyspelú, demokratickú krajinu,kde triedne a sociálne rozdiely neboli navo-nok viditeľné. Ľudia dosť uzavretí, spoľahliví,ohľaduplní, tolerantní a cez inštitúcie nápo-mocní. Švédi sú na svoju krajinu takým svoj-ským, mlčanlivým spôsobom, vnútorne, veľ-mi hrdí. Postarali sa o nás emigrantov z Če-skoslovenska úplne vzorovo. Vysokú školusom si však musela zopakovať od začiatku.

Dnes sa nové multikultúrne Švédsko už naseba spred viac ako 40 rokov nepodobá. Na-stali veľké premeny, pozitívne, ale podľa mňaaj negatívne. Mladí ľudia, Švédi aj prisťaho-valci, sú otvorenejší ako moja generácia, žijúviac juhoeurópsko-americkým spôsobom,ovplyvnení globálnymi trendmi. Nové kul-túrne, kulinárske a iné impulzy zmenili tvárpôvodného Švédska k nepoznaniu.

O Slovensku vedeli Švédi veľmi málo, oČeskoslovensku viac. Po roku 1993 si násmýlili so Slovincami a Čechmi. Zostali v po-mykove, keď sa Slovensko spomenulo, lebonás nevedeli zaradiť. Po dvadsiatich rokochje to iné. Mládež pozná nový európsky zeme-pis a najmä hokej prispel k spoznaniu Slo-venska širokou verejnosťou. My, Slováci ži-júci vo Švédsku sa všemožne snažíme Slo-vensko zviditeľňovať. Slovenská kultúra a li-teratúra však bola a zatiaľ aj je vo Švédskuveľkou neznámou.

svoje nitky so slovenskom ste nestratili anipo rokoch, ako vznikla a rozvíjala sa my-šlienka šírenia posolstiev odkazu MilanaRúfusa?

Nitky z detstva a mladosti sa pretŕhajú veľ-mi ťažko. Na Slovensku mám priateľky a pria-teľov z detských a študentských čias, rada sas nimi stretávam a to v atmosfére, ktorú smesi pri poslednom stretnutí zanechali. Darí sa

nám to a vždy pri opätovných stretnutiach,sme si stále blízki.

Pána Milana Rúfusa som si pamätala zoškoly. Viac nám ho, Slovákom vo Švédsku,priblížila pani Eva Kristínová, keď nás pred15 rokmi navštívila v Štokholme a recitovalaz jeho tvorby. Bola to verbálna nádhera. Kul-túrnu spoločnosť priateľov Milana Rúfusa vŠtokholme sme založili pred 10 rokmi, tohtoroku teda jubilujeme. Cieľom spoločnostibolo zviditeľňovať a šíriť slovenskú kultúru atiež oboznamovať švédsku verejnosť s dielomnášho poeta Milana Rúfusa, ktorý sa aj s ce-lou svojou rodinou stali našimi členmi. V tomčase bol opakovane navrhovaný na Nobelovucenu za literatúru, preto ho dobre poznali čle-novia Švédskej kráľovskej akadémie. Náš cieľsa trocha zmenil jeho odchodom v januári2009. Získať Nobelovu cenu za literatúru savšak roku 2011 podarilo nášmu ďalšiemu čle-novi a priateľovi pána Rúfusa, známemušvédskemu básnikovi Tomasovi Transtrome-rovi.

s akým ohlasom sa stretáva Rúfusova po-ézia vo Švédsku?

Pána Rúfusa pozná švédska verejnosť naj-mä z našich vystúpení. My sa snažíme totokultúrne vákuum vyplňovať. Švédi slovenskúkultúru nepoznali, nevedeli o nej, ale tí, ktorísú v našej Spoločnosti, majú Slovensko aj slo-venčinu radi. Zdá sa im zaujímavá až exotic-ká. Slovenčina im z počutia znie ako hudbaa keďže pán Rúfus rýmuje aj v strede verša,veľmi sa im jeho poetický jazyk páči.

Členovia štokholmského predmestskéhodivadla Sätra teater na poetických večerochčítavali básne švédsko-slovensky alebo slo-vensko-švédsky, podľa toho, kde sme vystu-povali. Básne často písali aj herci tohto pro-fesionálno-amatérskeho divadla a pána Rú-fusa som vtedy zo slovenčiny prekladala ja.Z divadla vznikla neskôr, ako som už spomí-nala, Kultúrna spoločnosť priateľov MilanaRúfusa. Za tých desať rokov sme mali veľavystúpení, medzi iným aj v Bratislave.

ako často sa vraciate na slovensko a ktorézmeny vás najviac prekvapili a ktoré po-tešili?

Vraciam sa sem rada a často. Teší ma fakt,

že po roku 1989 je to celkom jednoduché.Ešte viac ma teší, ba som na to hrdá, že mámena Slovensku veľmi vzdelaných mladých ľudí.Dúfam, že sa slovenské školstvo nebude inš-pirovať chybnými experimentmi z mnohýchzápadných krajín.

Vyhneme sa tým neprimeranému zdôraz-ňovaniu vývoja detskej kreativity rozvíjajúcejsa iba na základe vlastných detských predpo-kladov, teda pomalým až lenivo-nediscipli-novaným tempom. Keď dobré vzdelanie po-sunie kreativitu na vyššiu úroveň, môže sastať originálne tvorivou až geniálnou. To jemôj názor, napriek tvrdeniam školských pra-covníkov vo Švédsku. Zvykne to vyústiť dotakých extrémov, že deti po skončení základ-nej školy nevedia poriadne písať a čítať. Keďsa zamestnajú niekde v obchode, v pokladnipoužívajú počítačku na vydelenie sumy dvo-ma. Moja mama učiteľka pri návšteve Švéd -ska, bývala šokovaná touto realitou.

ak porovnáte život vo Švédsku a na slo-vensku, v čom sme si podobní a v čom saúplne odlišujeme?

V posledných dvadsiatich rokov sa udialipodobné zmeny v ekonomikách Švédska aSlovenska, napríklad veľké privatizačné vlny.

Mladí ľudia veľa pracujú a nedodržiavajú8-hodinový pracovný čas. Všetci sú uponá-hľaní. Podľa mňa potrebujeme spomaliť glo-bálne tempo, nájsť si čas na reflexiu. V prácisa málo pohybujeme a veľa sedíme pri počí-tačoch a televízii. Deti nedostatočne oddy-chujú a preto sú v škole nesústredené a una-vené. Nezdravá strava nahradila zdravé po-traviny pestované v blízkom okolí. Na Slo-vensku sa stále odlišujeme v starostlivosti oprírodu a lesy. Švédi akoby si po stáročia pes-tovali obdivuhodný prístup k prírodným bo-hatstvám. Dá sa povedať, že prírodu zbožňu-jú.

V októbri 2012 ste boli čitateľmi časopisuslovenka ocenená ako najúspešnejšia za-hraničná slovenka roka. ako ste to prijali?

Bol to veľmi príjemný pocit a som na tohrdá. No a vo februári tohto roku ma tiež oce-nili aj v mojom rodisku. Získala som cenuprimátora mesta Brezna „Za vynikajúce tvo-rivé výsledky v publicistickej a verejno-pro-spešnej činnosti, za šírenie kultúrnych tradíciíSlovenska v zahraničí a šírenie jeho dobréhomena“. K oceneniam mi gratuloval aj ministerzahraničných vecí a európskych záležitostíMiroslav Lajčák. Znamenalo to pre mňa veľaa potešilo ma to.

Novovzniknutý Klub Sloveniek v zahrani-čí, kde som členkou, sa v rámci tohtoročnéhokultúrneho leta chce v Červenom Raku pred-staviť bratislavskému publiku. Pod patroná-tom ministra Lajčáka pripravujeme viacja-zyčné pásmo poézie slovenských autorov. Bu-deme sa na vás tešiť, keď nás poctíte návšte-vou.

79

G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S E j E

Aj posledná kauza údajného tunelovaniavojenských tajných služieb - ktorú označímeza údajnú len preto, lebo na rozdiel od den-níka SME, generálnej prokuratúry, špeciálnejprokuratúry, ministra obrany a členov výboruna kontrolu vojenského spravodajstva verej-nosť disponuje len tým, čo uvoľnilo smečko– dokladuje, aké dôležité je, kto sa stane ge-nerálnym prokurátorom. Že je to až natoľkodôležité, že ho nemáme už vyše dvoch rokov,dokladuje zasa dve veci – ako hlboko je su-terén slovenskej politiky a aká veľká je obavamocných, že by sa na tomto poste objavilaosobnosť ak aj nie práve falconeovská, tak as-poň lenkobradáčovská.

GORILA II?

Ale naspäť k vojenským tajným službám.V súčasnej situácii (ne)sprístupnených či ibačiastočne sprístupnených informácií sú z hľa-diska relevantnosti spisu o tunelovaní vojen-ských tajných služieb možnosti fakticky dve– spis je pravdivý, spis je nepravdivý, spis jeslohovou prácou, spis je spravodajskou hrou,spis je znôškou právd a poloprávd, spis je po-mstou galkovcov voči baškovcom, ktorí sapomstili galkovcom za prípravu tohto spisu,za čo zaplatil exminister obrany ĽubomírGalko dosť vysokú cenu... (a verejnosti bolpredhodený dôvod odpočúvania novinárov).

Mať tento spis k dispozícii ako v prípadespisu Gorila, ktorý sa takisto stal súčasťouzúčtovania s dzurindovsko-miklošovskýmobdobím kooperácie straníckych aparátov sfinančnými skupinami (a bolo akýmsi zása-hom vyššej moci, alebo nižšej, že podobnenedoplatili aj ficovsko-pentácke hry – alebonižšej citlivosti voličom Smeru, že to svojimnamočeným nespočítali tak ako voličiSDKÚ-DS), bolo by verejnosti oveľa jasnej-šie, či má súčasný a predminulý ministervnútra také vysoké karty, ako snaží v súčas-nosti naznačiť. (Ako však vedia všetci para-noici, či ako to napísal Mario Puzo v Krstnomotcovi – mamy sú ako policajti, vždy uveriatomu najhoršiemu – nazdávať sa, že spis jeskôr pravdivý ako nepravdivý, je dôsledkomdlhoročného pozorovania slovenskej politic-kej reality, teda aspoň tej desatiny ľadovcanad hladinou.)

Na tomto mieste si dovolím smutný po-vzdych – škoda, že podobne ako v tomto prí-pade nepostupoval denník SME v prípade spi-su Gorila – hoci sa priam núka vysvetlenie,že kým v Gorile boli namočení najmä ľudiaspriaznení s druhou Dzurindovou vládou,kauza vojenských tajných služieb je spojenás prvou Ficovou vládou a tu sa vedenie den-níka zrejme rozhodovalo oveľa ľahšie. Navyšeaj s istým bonusom – všetci vedia, že smeč-kári vedia a budú teda pozorne sledovať, ako

s týmto spisom naložia súčasné orgány činnév trestnom konaní a zrejme budú aj citlivodávkovať ďalšie informácie, ak s a bude sú-časná verchuška snažiť kauzu zamiesť pod ko-berec. Navyše so spisom sú už oboznámeníaj viacerí poslanci a tak hoci Smer-SD má po-hodlnú väčšinu v parlamente aj v inkrimino-vanom kontrolnom výbore, nebude až takéľahké zmiesť túto kauzu z povrchu zemského,lebo príliš veľa ľudí sa so spisom oboznámilo,jeho údajný autor sa sám prihlásil vypovedaťna pôde NR SR. Skôr by som predpokladal,že smerácki spindoktori horúčkovito hľadajúvýchodisko z celého maléru, koho bude mož-né či nutné obetovať, za akú cenu bude tátoobeta prijatá a ako z toho vyjde predseda vlá-dy s čo najmenšími stratami. Lebo už ani ne-ohrozenosť imidžu Roberta Fica nie je tá, čobývala – na to je sociálna a ekonomická si-tuácia väčšiny obyvateľov Slovenska priveľmimizerná, na to príliš veľa ľudí dopláca vyššímidaňami a odvodmi, aby nezačali byť viac cit-liví na šafárenie s majetkom štátu, než ako tobolo v minulosti zvykom. Treba to asi pove-dať na rovinu, najsilnejšou stránkou RobertaFica je rozdrobenosť a malichernosť sloven-skej tzv. pravice, pri skonsolidovanom a mar-ketingovo profesionálne vystupujúcom pro-tivníkovi by ani arogancia Smeru-SD nedo-sahovala momentálne rozmery.

POZITíVNYCH NIET

Ale naspäť ku generálnemu prokurátorovi.Nie je veľa ponovembrových politických prí-behov, kde by sa tak ťažko hľadala pozitívnapostava – aj s vedomím, že príklon k hrdinomje do veľkej miery limitovaný vlastnými ná-zorovými, hodnotovými či politickými pre-ferenciami. Hľadanie nástupcu DobroslavaTrnku je totiž sprevádzané toľkými pochybe-niami či zlyhaniami na všetkých stranách avo všetkých účastníkoch, že najviac sympatiíasi vyvoláva neústupnosť, s akou sa dovolávavlastných práv Jozef Čentéš. Predstava, že bys rovnakou zanietenosťou trval na vyšetreníkáuz spojených s nedotknuteľnou kastou hor-ných desaťtisíc, určite nedáva spať mnohým.A je zrejme aj jedným z dôvodov, prečo je sú-boj o tento post taký zdĺhavý a taký úporný.

Na počiatku tohto dnes už nanajvýš tráp-neho príbehu bol poslanec SDKÚ-DS Stani-slav Janiš, ktorý zrejme „na popud vyššejmoci“ navrhol za generálneho prokurátoravtedajšieho generálneho prokurátora Dobro-slava Trnku. Zrejme nie sú ďaleko od pravdykverulanti, ktorí za týmto návrhom vidia pre-dĺženú ruku vedenia SDKÚ-DS, ktoré bolomimoriadne spokojné s Trnkovou nečinnos-ťou vo viacerých prípadoch citlivých preSDKÚ-DS. Vcelku presne to vystihol DanielLipšic, ktorý v čase nadštandardnej úprim-

Prečo je (ne)potrebný takýgenerálny prokurátor

80

CHRONOLÓGIA VOľBY GENERÁLNEHO PROKURÁTORA

november 2010: neúspešná tajná voľba, koalícia nemala spoločného kandidáta; december 2010: Trnkovi zvolenie ušlo o dva hlasy, podporili ho aj vládni poslanci,

štvorkoalícia sa navzájom podozrieva; apríl 2011: Národná rada schválila verejnú voľbu; Ústavný súd nariadil tajnú voľbu; 17. mája 2011: neúspešná tajná voľba; Trnka získal 70 hlasov, Jozef Čentéš sa pred

voľbou vzdal; 15. júna 2011: Ústavný súd tvrdí, že verejná voľba nemôže prebehnúť, kým

nerozhodne, či je taká voľba zákonná; 17. júna 2011: poslanci zvolili v tajnej voľbe Čentéša; prezident chce s

vymenovaním čakať na Ústavný súd; 14. júla 2011: Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd; bol vraj zvolený už v máji; september 2011: omylom skartovaná výpoveď Igora Matoviča je pre prezidenta

prekážkou vymenovať Čentéša; október 2011: pre prezidenta je vymenovanie Čentéša terciárnou otázkou; 7. novembra 2011: Čentéš podáva na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovu

nečinnosť;

charda Sulíka s Mariánom Kočnerom vyply-nula údajná suma 300-tisíc eur za jeden hlas)sa synergicky zliali s neslobodným vykoná-vaním poslaneckého mandátu, a kopec po-chybení už len narastal. Lebo hoci potom po-slanci takmer férovo zvolili za generálnehoprokurátora Jozefa Čentéša – prinajmenej aniÚstavný súd túto voľbu nespochybnil – vý-sledkom ďalšieho vývoja bolo zablokovanie

Ústavného súdu. A ako nám naposledy ozná-mil predseda vlády Robert Fico, natoľko zá-važné udalosti na Generálnej prokuratúre, žena nej musí nastať výmena: „Zdá sa, že ne-funkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúdapomerne významný rozmer, a to si nemôžemedovoliť,“ vyhlásil premiér Robert Fico a par-lament zabral.

Napriek všetkým veľkým a vznešeným dô-vodom, prečo bolo zrazu nutné riešiť situáciuna Ústavnom súde zrýchleným legislatívnymkonaním, za čím by malo zrejme nasledovaťzvolenie nového generálneho prokurátora,výstižnejšie ako Daniel Lipšic sa to asi pove-dať nedá: „Chápem, že ten boj o Generálnuprokuratúru je pomerne napätý. Pretože akby na Slovensku bol po dlhom čase slušnýgenerálny prokurátor v kombinácii s tým, žeby polícia mala voľné ruky, tak by mnoho ľudína Slovensku malo zrejme bezsenné noci - aviem, o čom hovorím. A nielen rôzni mece-náši a sponzori z pozadia, ale možno aj rôznipolitici. Možno by znovu začalo vyšetrovanieviacerých káuz, ktoré boli zastavané proku-ratúrou, kde boli podozrenia aj z nelegálnehofinancovania strán, z rôznych vecí, všetci vie-me, o aké prípady asi ide, a to by asi už ne-vyhovovalo.“

Iný vývoj udalostí by bol veľkým prekva-pením.

Róbert Kotian

nosti pred vlaňajšími parlamentnými voľbamivyslovil podozrenie, „akoby tu bola tichá do-hoda o tom, aby sa po prípadoch veľkej ko-rupcie, spojení finančných skupín a politikynešlo“. A tu dnes dodám ďalší jeho vtedajšípostreh: „Ak máte situáciu, že polícia môžeísť proti každému, stačil by slušný generálnyprokurátor, nemusel by byť žiadny kovboj, amnohé veci by sa mohli radikálne meniť naSlovensku.“ Čo je zrejme to posledné, čo sifinančné skupiny a stranícke sekretariáty avšetko, čo je s nimi spojené, želajú.

Zrejme preto sa stalo, že v jednom hlaso-vaní za Dobroslava Trnku sa objavilo aj šesťkoaličných hlasov a Iveta Radičová, ktorá vy-hlásila, že ak bude zvolený Trnka, ona podádemisiu, bola od naplnenia svojho verejnéhoprísľubu dva hlasy. Následkom boli nielen po-dozrenia vo vtedajšom koaličnom tábore, kto„zradil“, ale aj skutočnosť, že ak si chcelakoalícia udržať Radičovú v kresle, začala sikontrolovať hlasovanie poslancov, čo boloďalším suterénom v slovenskej politike. Fak-tom je, že toto bezprecedentné zlyhanie tzv.pravice dokázalo prekryť oveľa horší akt – ku-povanie poslancov v záujme udržania Trnkuv jeho pozícii. Čím sa preborilo ďalšie dnoslovenskej politiky.

HLASOVANIE šIESTICH POSLANCOV

Znova odcitujem Daniela Lipšica z rozpra-vy z poslednej mimoriadnej schôdze: „Tentoparlament volil v roku 2010 generálneho pro-kurátora. Áno, voľba v tomto parlamente bojazjavne zmanipulovaná. Bola zmanipulovanáv prospech pána Čentéša? Obávam sa, že nie.Bola zmanipulovaná v neprospech pána Čen-téša, v prospech pána Trnku... Šesť poslancovvtedajšej koalície hlasovalo za pána Trnkubuď preto, že dostali peniaze, alebo boli vy-dieraní. Žiadne iné rozumné vysvetlenie nieje možné. A preto si myslím, že dnešné roko-vanie bude práve o tom, aká je predstava vlád-nych poslancov o právnom štáte.“

Mlieko už v tom čase bolo rozliate, podo-zrenia z kupovania hlasov poslancov (ako pri-pomenul aj Robert Madej vo svojom vystú-pení na mimoriadnej schôdzi, z rozhovoru Ri-

G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S E j E

81

P A R L A M E N T N Ý D E N N í K

I. O čO MALA BYť A O čOM BOLA

Mimoriadna májová schôdza mala byť pô-vodne o troch zákonoch (o ochrane osobnýchúdajov, o vytvorení Slovenského historickéhoústavu v Ríme a o poľovníctve), napokon savšak stala schôdzou o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov – ako to napokonpredpokladali všetci, ktorí si správne vysve-tlili slová predsedu vlády Roberta Fica o váž-nej situácii na Generálnej prokuratúre. Snahaopozície zabrániť tomuto procesu bola odsú-dená na neúspech odvtedy, ako je 83 viac akopolovica poslancov v NR SR. A potom návrhvlády na skrátené legislatívne konanie o vlád-nom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon Národnej rady Slovenskej republiky oorganizácii Ústavného súdu Slovenskej repu-bliky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov, predložil minister spravodlivosti To-máš Borec.

II. TOMÁš BOREC: UMOžňUjEMEVYLÚčENéMU SUDCOVI KONAť

Vládny návrh zákona bol prerokovaný aschválený vládou Slovenskej republiky 24.apríla 2013. Jeho účelom je vyriešiť aktuálnusituáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde SRv dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkovkonania, ktorými odmietajú sudcov Ústavné-ho súdu z dôvodu predpojatosti, pričomÚstavný súd je v dôsledku toho znefunkčne-ný.

Pre vyriešenie vzniknutého problému sanavrhuje výslovne v zákonnej právnej úpravezakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcuz tzv. Bangalórskych princípov správania sasudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sud-covi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozho-dovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súduviedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade po-pretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čov konečnom dôsledku vedie k odmietnutiuposkytovania ústavne garantovanej ochranyzákladných práv a slobôd, a to v konaní predÚstavným súdom.

Vzhľadom na závažnosť problematiky, kto-rú uvedený vládny návrh novely zákona oÚstavnom súde Slovenskej republiky upra-vuje, navrhuje vláda prerokovať tento vládnynávrh zákona v skrátenom legislatívnom ko-naní.

Ján Figeľ (KDh): Návrat do minulostiPán minister, toto tu už dávno nebolo. Ta-

kýto návrh zákona spojený so skráteným le-gislatívnym konaním je návratom do minu-losti, ktorú, sme mysleli, že už Slovensko ne-bude vyťahovať. Skôr naopak, bude na ňu pa-mätať a postupovať zodpovedne, transparent-ne, legitímne a legálne tak, aby politika ne-intervenovala do živých súdnych konaní, nechby bol akýkoľvek záujem alebo ctený dôvod,ale naopak. V podstate sa tu využíva tzv. do-ktrína na indoktrináciu situácie proti zmysluzodpovednosti. Pretože veľa otáznikov je privládnom návrhu, ktorý sme dostali na prero-kovanie aj s tým všetkým, čo premiér reali-

APRíL 2013

3. apríla – Politici musia zvoliť kandidáta na ge-nerálneho prokurátora a predložiť ho prezidentovi SRna vymenovanie. Na tlačovej konferencii to zdôraznilpremiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý chce o súčas-nej situácii hovoriť s predstaviteľmi všetkých parla-mentných strán. „Prezidentovi dal Ústavný súd (ÚS)SR právo odmietnuť kandidáta. Čakáme na verdiktÚS o celom rade rôznych podaní, ale realita je taká,že v prípade tejto kauzy zostala iba jedna nenamie-taná sudkyňa. Nepoznám žiadnu právnu úpravu anipravidlá, ktoré by ÚS umožnili pokračovať. Preto na-vrhujem opozičným lídrom stretnutie, kde by sme sipovedali, aké je východisko z tejto situácie,“ povedalFico.

3. apríla – Premiér Robert Fico (Smer-SD) po-núkol opozícii mená troch možných kandidátov napost šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), kto-rí majú byť blízki opozícii. Navrhol bývalého šéfaŠtatistického úradu (ŠÚ) SR Petra Macha, expred-sedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Bélu An-gyala a niekdajšieho riaditeľa Slovenskej informačnejslužby (SIS) Karola Mitríka.

7. apríla – Pozvanie predstaviteľov opozície zostrany vládneho Smeru-SD na rokovania o novompredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ)je seriózne. „Naďalej tvrdíme, aj keď to nikde nie jenapísané, že vedenie NKÚ patrí opozícii,“ konštato-val v diskusnej relácii TA3 V politike podpredsedavlády a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).Podľa Bugára sa s ostatnými partnermi v rámci Ľu-dovej platformy zhodli, že ak pozvanie od Smeru-SD a následné rokovanie bude zmysluplné, nemajúproti nemu výhrady. Pripomenul však, že premiérRobert Fico (Smer-SD) už pred rokom sľúbil, že postšéfa NKÚ patrí opozícii a doteraz sa tak nestalo.

8. apríla – Podpredseda parlamentného výborupre kultúru a médiá Jozef Viskupič (OĽaNO) spolus poslancom strany SaS Danielom Krajcerom dnespodali na Generálnu prokuratúru SR v mene všetkýchopozičných členov výboru trestné oznámenie pre po-dozrenie z marenia úlohy verejným činiteľom. Dô-vodom sú podľa nich pochybenia Ministerstva kul-túry (MK) SR v projekte digitalizácie národného kul-túrneho dedičstva, pre ktoré hrozia Slovensku vý-znamné finančné straty. „Ako ste zaregistrovali, MKsa vyjadrilo, že dôvodom pre uzavretie mimosúdnejdohody s konzorciom Tender Media Group (TMG)je to, že nevedia preukázať existenciu výpovede, do-ručenky a vôbec spôsobu doručenia,“ komentovalKrajcer rozhodnutie rezortu kultúry pod vedenímMareka Maďariča (Smer-SD) dohodnúť sa s TMG nauznaní platnosti staršej zmluvy z roku 2010. Tútozmluvu totiž neskôr Krajcer v pozícii ministra kultúryvlády Ivety Radičovej vypovedal.

10. apríla – Predstavitelia štyroch opozičnýchstrán KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS v parlament-nej podateľni odovzdali podpisy potrebné pod návrhna zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR.Jej jediným bodom má byť diskusia o nezamestna-nosti. Podľa opozície je nezamestnanosť najdôleži-tejšia téma a je potrebné o nej diskutovať. Podpred-seda SDKÚ-DS Ivan Štefanec uviedol, že za posled-ný rok odišlo zo Slovenska 40 000 pracovných miesta vláda jednej strany nezmyselne ideologicky presa-dila zrušenie rovnej dane, zhoršenie Zákonníka práceči zvýšenie daní a odvodov, čím prácu z krajiny vy-háňa.

11. apríla – Staronovým predsedom poslanecké-ho klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností(OĽaNO) sa stal Jozef Viskupič. Viskupič je jednýmzo štyroch zakladateľov hnutia, ktorí figurovali v roku2010 ešte na kandidátnej listine SaS. Posledné štyrimiesta na kandidátke SaS vtedy obsadili Igor Mato-

Na počiatku bol poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš, ktorý zrejme „napopud vyššej moci“ navrhol za generálneho prokurátora vtedajšiehogenerálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Potom Iveta Radičová

vyhlásila, že ak bude zvolený Trnka, ona podá demisiu. Potom Trnkaneprešiel o jeden hlas, čiže Ivetinu demisiu si želalo aj niekoľko vtedajšíchkoaličných poslancov (či aj kúpených alebo inak motivovaných, nevedno).

Potom sa koaliční poslanci bránili Trnkovmu zvoleniu negustióznymspôsobom, o. i. ukazovaním si (hlasovacích lístkov). Potom poslanci takmer

férovo zvolili za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša – prinajmenejani Ústavný súd túto voľbu nespochybnil. Potom sa zablokoval Ústavný

súd a kým sa stihol odblokovať, zasiahol predseda vlády, ktorý zistilzarážajúce udalosti na Generálnej prokuratúre. Premiér vie, ale nám ichnepovie. Potom ohňostroj trápností pokračoval a momentálne sa zasekol

na schválení zákona o konaní pred ústavným súdom v zrýchlenomlegislatívnom konaní a na hodení rukavice Jozefovi Čentéšovi zhrdeným

manželom predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej.

Od janiša po Macejku – aleboohňostroj trápností

82

zoval. Uistenia, že to nepôjde zrýchlene. Uis-tenia o tom, že o tom treba vážne rokovať ahľadať riešenie.

Mám niekoľko otázok, ktoré možno pánminister môže zodpovedať, bude vedieť, aleboje len súčasťou tejto dohody, keď má predložiťto, s čím možno ani on vnútorne nie je sto-tožnený, pretože to nemá ani právne aspektyzohľadnené, tobôž etické.

Prvá otázka. Pán minister, ctení kolegoviazo Smeru, z akého dôvodu sa vaša vláda od-hodláva obyčajným zákonom vstúpiť do ko-nania Ústavného súdu? A na prospech kohoa čoho? Ide o snahu pomôcť súdnej moci pre-konať prekážky pri politicky významnom roz-hodovaní? Alebo pod rúškom pomoci sa vlá-da snaží, aby sťažnosť Dr. Jozefa Čentéša pre-rokoval a rozhodol znovu, resp. konkrétneprvý senát zložený zo sudkyne Mochnáčoveja už dvoch vylúčených sudcov Brňáka a Ľa-líka?

Druhá otázka. Navrhovaná doktrína nevyh-nutnosti sa má uplatniť kvôli tomu, aby sa pre-sadila spravodlivosť. Pre koho spravodlivosť?V čí prospech? Prezident je totiž povinný za-bezpečiť riadny chod ústavných orgánov Slo-venskej republiky.

A existuje aj formálna námietka voči uplat-neniu doktríny naliehavosti, pretože táto do-ktrína sa uplatňuje vtedy, ak sú všetci sudco-via vylúčení. Koľkože to bolo sudcov vylú-čených? Dvaja. Dvaja z trinástich. Čo to tuhráte, pán minister? Čo vám píšu?

Tretia otázka. Môže mať takýto zákon re-troaktívne účinky? Niektorí právnici pripúš-ťajú, že zákon upravujúci postup Ústavnéhosúdu by mohol mať aj také účinky. Ale tuotázka znie trochu inak. Môže v takejto citli-vej záležitosti, v ktorej sa navrhuje aj odňatieúčinkov rozhodnutiu druhého senátu o vylú-čení sudcov, byť prijatý zákon so spätným pô-sobením? Odkedy obyčajné zákony rušiaúčinky právoplatných rozhodnutí Ústavnéhosúdu? Ak chýba odpoveď, páni z vládnej väč-šiny, tak sa zvyklo hovoriť: „Na Slovensku jeto tak.“ Ak už nie sú argumenty, tak treba pri-dať rozhodnutie väčšiny.

Štvrtá otázka. Pre vládu jednej strany a sé-riu protiústavných rozhodnutí prvej vlády Ro-berta Fica je príznačné, že v materiáli vlády,ak si ho prelistujete, sa nespomína jasné sta-novisko Ústavného súdu. Nie jeho predsed-níčky, ktorá navrhla použitie doktríny, ale bezakéhokoľvek vysvetlenia. Chýba zásadný jas-ný postoj inštitúcie, ktorej sa návrh dotýka.A nieže len je to návrh, je to hrubý zásah dojeho chodu, do jeho organizácie. Opäť je továžny problém. Pretože to diskvalifikuje se-rióznosť prístupu vlády. Prečo? Prečo? Komuto prospeje? Koná azda vláda po tichej doho-de s predsedníčkou Ústavného súdu? Veľkýmprekvapením by to nebolo. Veľkým prekva-pením, pán minister, by to nebolo.

Piata otázka. Ak je to tak a tak sa stane, po-tom vzniká tá finálna, definitívna otázka:Načo je občanom Slovenskej republiky takýsúd, ktorý sa podkladá politickej moci? Načoje taký súd, ktorý sa podkladá politickej moci,výkonnej moci reprezentovanej vládnou väč-šinou aj na úrovni exekutívy, aj na úrovni par-lamentu? Prečo Ústavný súd rezignoval nasvoju úlohu ochrancu ústavnosti a čaká, ačaká na zásah do jeho výsadných kompetenciívýkonnou a zákonodarnou mocou? Načo je

Slovenskej republike ústavný orgán, ktorý nieje schopný, možno ochotný, možno dostatoč-ne statočný plniť svoje úlohy? Aj keď máohromnú moc, Ústavný súd má ohromnú moca možnosti. Spomeňme si na výklad ústavy,ktorým fakticky zmenil charakter štátu,Ústavný súd.

Lucia Žitňanská (sDKÚ-Ds): Nech to stojí, čo to stojí

Návrh novely zákona o organizácii Ústav-ný súdu a konaním pred ním je podľa mojejmienky neprípustným politickým zásahomdo činnosti Ústavného súdu a toto je, samo-zrejme, politická veta, ale ja mám k tomu ajargumenty, aj odborné argumenty a vrátim sak nim.

Ale najskôr ku skrátenému legislatívnemukonaniu, pretože toto skrátené legislatívne ko-nanie je ďalším politickým aktom v rade, oktorom rozhoduje táto snemovňa a rozhodu-jeme o tom preto, pretože jednoducho pre-miér Robert Fico sa rozhodol, že už má tohodosť, že pred prázdninami chce mať kauzu ge-nerálneho prokurátora vyriešeného, chce maťpred prázdninami svojho generálneho proku-rátora, chce mať uzavretú kauzu Čentéš. Zadva mesiace cez prázdniny všetci budú na do-volenkách, zabudnú na tú kauzu, na jeseň za-čínajú kampane, župné voľby, potom prezi-dentské, dovtedy treba mať čistý stôl, špiniťsi pekne pripravené kampane nejakou kauzouČentéš by, samozrejme, nebolo vhodné. A jasi myslím, že toto rozhodnutie Robert Fico jepripravený urobiť naozaj za akúkoľvek cenu.Je mu úplne jedno, že prijatím tejto novelyzvýši šance Dr. Čentéša uspieť na Európskomsúde v Štrasburgu. Medzitým totižto, kýmrozhodne štrasburský súd, tu v parlamenteSmer zvolí svojho generálneho prokurátora,a keď aj Európsky súd Čentéšove práva uzná,stane sa síce faktickým víťazom a morálnymvíťazom sporu s prezidentom, ale prokuratúruuž bude riadiť prokurátor strany Smer. Pretotu vidím analógiu, a preto hovorím, že ide oveľmi podobnú situáciu ako v prípade Gau-lieder. Lebo rovnako ako v prípade Gaulieder,ktorý síce na Európskom súde vysúdil od-škodné, ale do parlamentu sa už vrátiť nemo-hol. Smeru v tomto prípade ide len o mocens-ké ovládnutie Generálnej prokuratúry a nie oústavnosť alebo demokratické princípy.

Dovoľte pár citátov, ktoré sa vzťahujú k to-muto skrátenému legislatívnemu konaniu. Vprvom rade treba povedať, že premiér tejtokrajiny zjavne v priamom prenose nehovorilpravdu minulý týždeň, keď hovoril, že tútonovelu zákona, o ktorej dnes máme rokovať,prerokuje parlament v obyčajnom konaní,žiadne zrýchlené konanie nebude, pôjde tonormálne do prvého čítania na májovú schô-dzu. To povedal premiér v stredu, nie je prav-da, že zmenil názor dnes, pretože od piatkasme mali echo z Úradu vlády, že návrh naskrátené legislatívne konanie je pripravený.

Robert Fico nehovoril pravdu, keď povedal:„Ústavný súd musí nájsť nejaké riešenie, akeď nevie nájsť riešenie Ústavný súd, musí hohľadať s ostatnými zložkami štátnej moci.“Robert Fico totiž nevyčkal na to, či Ústavnýsúd dokáže nájsť riešenie. A ja musím znovalen citovať predsedníčku Ústavného súdu Ma-cejkovú z 18. marca, a to nie je tak dávno,keď povedala: „Ústavný súd bude hľadať rie-

vič, Erika Jurinová, Jozef Viskupič a Martin Fecko.Neskôr si založili vlastný subjekt s názvom Obyčajníľudia a nezávislé osobnosti a v roku 2012 postúpilido parlamentu.

12. apríla – Verejní funkcionári by mali od budú-ceho roka zverejňovať svoj majetok podrobnejšie.Okrem iného by mali zverejniť aj názvy domácich čizahraničných bánk, v ktorých majú účty so sumounad 10.000 eur. Počíta s tým novela ústavného zákono konflikte záujmov, ktorý pripravila pracovná sku-pina zložená zo zástupcov všetkých parlamentnýchstrán.

16. apríla – Vládny kabinet nesúhlasí s tým, abyNárodná rada (NR) SR vyjadrila znepokojenie nadrastúcou nezamestnanosťou a zhoršujúcimi sa pod-mienkami na tvorbu pracovných miest tak, ako to na-vrhuje skupina opozičných poslancov. Podľa schvá-leného stanoviska k mimoriadnej schôdzi parlamentupovažuje vláda za neprípustné odkladanie riešení apripomína, že minister práce Ján Richter (Smer-SD)už snemovni predložil Správu o aktuálnej situácii natrhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach najej zlepšenie, o ktorej môžu rokovať na najbližšej má-jovej schôdzi.

Mimoriadnu schôdzu NR SR zvolal na návrh 31opozičných poslancov predseda parlamentu PavolPaška (Smer-SD). Jej výsledkom má byť podľa opo-zície vyjadrenie znepokojenia parlamentu nad rastú-cou nezamestnanosťou a zhoršujúcimi sa podmien-kami na tvorbu pracovných miest. NR SR má tiežpožiadať vládu, aby predložila správu o konkrétnychopatreniach na zlepšenie podmienok pre tvorbu pra-covných miest a na zlepšenie podnikateľského pro-stredia. Zároveň má zákonodarný zbor požiadať ka-binet, aby do parlamentu nepredkladal žiadne zákony,ktoré znamenajú zvyšovanie finančných a nefinanč-ných povinností, úloh a bremien pre zamestnávateľova podnikateľské prostredie

16. apríla – Neúspešný kandidát na predsedu SaSJozef Kollár, bývalý podpredseda Juraj Miškov a po-slanci Daniel Krajcer, Juraj Droba a Martin Chrenodišli zo SaS. Zakladajú liberálnu platformu s ná-zvom Liberálna dohoda, ktorá má byť občianskymzdružením. Kollár pripomenul, že on a jeho prívržen-ci volali po sebareflexii v strane, ku ktorej nedošlo.K odchodu ich viedla aj radikalizácia politiky SaS,ktorá sa podľa Kollára vystupňovala. Klub liberálovsa odchodom kollárovcov zúžil na šesť členov.

16. apríla – Situácia na slovenskom trhu práce sanevyvíja priaznivo, nie je však pravdou, že ide len oproblém Slovenska a zodpovedná je za to súčasnávláda Roberta Fica (Smer-SD). Na začiatku mimo-riadnej schôdze Národnej rady SR venovanej témevysokej nezamestnanosti to vyhlásil minister práceJán Richter (Smer-SD). Opozícia podľa neho nemôžepoprieť, že problémy s nezamestnanosťou má celáEurópa a ich rozsah je taký, aký tu v minulosti eštenebol. „Celá táto schôdza je výsledkom opozičnejsnahy vytĺkať politický kapitál, politikárčiť a naprázd-no rečniť vo chvíli, keď treba konať. My konáme,“podčiarkol šéf rezortu práce s tým, že predstaviteliaopozičných strán len zavádzajú a manipulujú so šta-tistikami.

16. apríla – Parlament nevyjadrí znepokojenienad rastúcou nezamestnanosťou a zhoršujúcimi sapodmienkami na tvorbu pracovných miest na Slo-vensku. Opozícia po takmer 13 hodinách mimoriad-nej schôdze Národnej rady (NR) SR totiž neuspela av záverečnom hlasovaní nepresadila uznesenie s tým-to znením. Za návrh hlasovalo len 48 zo 124 prítom-ných poslancov, proti ich bolo 75.

17. apríla – Ľudová platforma (KDH, SDKÚ-DSa Most-Híd) nepôjde na štvrtkové (18.4.) rokovanies premiérom Robertom Ficom (Smer-SD), na ktoréich pozval, aby si pohovorili o šéfovi Najvyššiehokontrolného úradu (NKÚ) SR a generálnom proku-

P A R L A M E N T N Ý D E N N í K

83

P A R L A M E N T N Ý D E N N í K

šenie vzniknutej procesnej situácie v pred-metnej veci, ktoré bude ústavne konformné aumožní, pokiaľ možno, v primeranej lehoteÚstavnému súdu o sťažnosti doc. Čentéša roz-hodnúť.“

A registrujem tiež podobné stanovisko ho-vorkyne Ústavného súdu z minulého týždňa,podľa ktorej: „Ústavný súd hľadá možnosti,ako vyriešiť vzniknutú situáciu v tejto veci,ktoré budú ústavne konformné a umožniasúdu v dohľadnom čase rozhodnúť o sťažnostiČentéša.“

Dva roky, v júni to budú dva roky, čo bolzvolený v tomto parlamente Dr. Čentéš zakandidáta na generálneho prokurátora. Skorodva roky mala strana Smer čas a teraz narazzo stredy do utorka horí. Napriek tomu, žepredsedníčka Ústavného súdu opakovane po-tvrdila, že tú situáciu vie riešiť sama.

Takže nie, nič také sa za ten týždeň neudia-lo, čo by odôvodňovalo zmenu postoja Ro-berta Fica. Preto som presvedčená, že Rober-tovi Ficovi jednoducho došla trpezlivosť arozhodol sa mať generálneho prokurátora doprázdnin, nech to stojí, čo to stojí.

Róbert Madej (smer-sD): 300-tisíc eur,taká suma chodila po parlamente

Keď by som mal hodnotiť, že či skutočneniekoho teší prijímať možno legislatívne nor-my, ktoré sa týkajú tohto, tak rešpektujúc ale-bo s prihliadnutím na to, čo sa dialo ohľadnevoľby generálneho prokurátora a čo sa v tejtoveci vyvíja už dva roky, tak musím povedať,že asi nikoho v slovenskej spoločnosti ani vNárodnej rade neteší, že táto téma je stáleživá. Napriek tomu predpokladám, že vládauplynutím určitého času prišla na to, že je po-trebné reagovať na situáciu, ktorá vznikla ajna Ústavnom súde.

Dámy a páni, veľmi často používate, kole-govia z opozície, pri vystúpeniach isté obvi-nenia, v ktorých sa dotýkate vo vzťahu k vlá-de, že ako keby súčasná vládna moc mohlaza to, čo sa stalo s voľbou generálneho pro-kurátora. Ja chcem pripomenúť vám, aby stepri svojich vystúpeniach a požiadať vás, abyste boli aspoň trošku sebakritickí. Aby ste sipriznali, kto za túto situáciu môže. Je to väč-

šina pravicových strán, ktoré sedíte tu, po-slanci, v parlamente.

Pokiaľ ide o voľbu, dámy a páni, tak voľbagenerálneho prokurátora bola jedna tragédia.Bola jedna fraška, ako to nazvala vaša paniexpremiérka Radičová. Celé traumatizovaniespoločnosti si musíte obnoviť vo svojich pa-mätiach, že ste začali vy.

Iveta Radičová 5. februára 2011 uviedla,citujem: „V mnohých momentoch to bolafraška. Spôsob voľby generálneho prokuráto-ra ma neteší. Voľba je nedôstojná a skutočneju možno nazvať aj fraškou.“

Ja rešpektujem to, že nie sme v najlepšejsituácii a riešení si môžme predstaviť mnoho,ale musíme vidieť, že realizácia určitého pro-blému má svoju prvotnú príčinu, a musímeriešenia prijímať a zohľadňovať aj z hľadiskapríčin, ktoré tieto problémy vyvolali. A jatvrdím, že príčinou ste vy. A určite aj pôso-benie bývalej vládnej koalície, keď bola mi-nisterkou spravodlivosti pani Lucia Žitňans-ká.

O tom, čo sa dialo pri voľbe kandidáta nagenerálneho prokurátora, si s veľkou radosťourozprávali aj pán Sulík, aj s pánom Kočne-rom. Dokonca sa objavil nejaký videozáz-nam. Citujem pána Kočnera: „Otázka je, pre-čo zradili?“ Pán Sulík na to odpovedá: „Ho-vorí sa, že za peniaze, 300-tisíc eur, taká sumachodila po parlamente včera.“

Každý tu hovorí o doktríne nevyhnutnosti,ale možno nikto ju nijakým spôsobom, dámya páni, nepomenoval. Každý tu opisuje, pa-rafrázuje, čo to vôbec znamená, ale ja si judovolím citovať. Bangalórske princípy vychá-dzajú, vychádzajú aj z odporúčaní Benátskejkomisie a sú výslovne, výslovne uvedené anaformulované tak, aby im mohlo byť poro-zumieť aj v slovenskom jazyku.

Dámy a páni, dovolím si citovať: „Mimo-riadne okolnosti si môžu vyžadovať odchýle-nie sa od vyššie uvedenej zásady. Doktrínanevyhnutnosti umožňuje sudcovi, ktorý jeinak vylúčený, pojednávať a rozhodovať voveci, ak by nevykonanie viedlo k nespravod-livosti. Uvedené môže vzniknúť, ak nie je pri-merane dostupný žiaden iný sudca, ktorý nieje podobne vylúčený, alebo ak odročenie ale-

rátorovi. Podľa informácií TASR trojica strán v prí-pade voľby šéfa NKÚ naďalej trvá na tom, aby hla-sovanie bolo verejné. Ľudová platforma verí, že po-volebná dohoda o obsadení postu šéfa NKÚ opozí-ciou stále platí. Pokiaľ ide o generálneho prokurátora,strany nepovažujú za správne legislatívne zasahovaťdo prebiehajúceho konania o vymenovaní generál-neho prokurátora.

23. apríla – Dvoj-päťročné väzenie, strata regi-strácie na 10 rokov či peňažná sankcia by mali hroziťzdravotníkom, ktorí v núdzovom stave ohrozia zdra-vie a životy ľudí. Počíta s tým pozmeňovací návrh knovele Trestného zákona od Jozefa Valockého (Smer-SD), ktorý dnes odobril zdravotnícky výbor. Ak byteda lekári počas núdzového stavu neprišli do prácea platil by tento návrh, nezostali by bez trestu. Častiopozície sa návrh na zavedenie trestnoprávnej zod-povednosti zdravotníkov nepozdáva, hovorí o krimi-nalizácii tejto skupiny. Proti návrhu je aj prezidentSlovenskej lekárskej komory a bývalý šéf lekárskychodborárov Marian Kollár.

30. apríla – Na utorok 30. apríla 2013 zvolal pred-seda NR SR Pavol Paška mimoriadnu 18. schôdzuparlamentu. Návrh programu schôdze obsahuje trizákony vrátené prezidentom. Poslanci tak opätovneprerokujú zákon o ochrane osobných údajov z 19.marca 2013, zákon z 26. marca 2013, ktorým sa zria-ďuje Slovenský historický ústav v Ríme, a zákon z26. marca 2013, ktorým sa mení zákon č. 274/2009Zb. o poľovníctve. Okrem týchto bodov parlamentprerokuje v skrátenom legislatívnom konaní aj vlád-ny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.38/1993 Zb. o organizácií Ústavného súdu SR. No-vela zákona má vyriešiť momentálnu situáciu zablo-kovaného Ústavného súdu, ktorý kvôli obvineniamz predpojatosti niektorých sudcov tak nie je schopnývykonávať svoje rozhodovacie právomoci tak ako muto Ústava SR stanovuje.

30. apríla – Patovú situáciu na Ústavnom súdeSR, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov takzo strany nevymenovaného generálneho prokurátoraJozefa Čentéša, ako aj prezidenta SR Ivana Gašpa-roviča, vyrieši doktrína nevyhnutnosti. Rozhodlo otom dnes 79 z 93 prítomných poslancov, ktorí odo-brili novelu zákona o organizácii ÚS. Zákon nado-budne účinnosť vyhlásením v Zbierke zákonov. Vlád-na novela zakotvuje doktrínu nevyhnutnosti vyplý-vajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sasudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylú-čený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonaniezo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prí-pade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti. No-velu schválil parlament v priebehu jedného dňa v tzv.skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia to kriti-zovala, podľa nej neboli naplnené podmienky pre zrý-chlený režim. Rovnako sa jej nepáči samotná právnanorma, vďaka ktorej podľa opozície vládna a záko-nodarná moc zasahuje do súdnej. Opozícia to nepo-važuje za správne a vládny Smer-SD obviňuje z toho,že chce ovládnuť generálnu prokuratúru. Opozícia jepresvedčená, že sociálni demokrati prijali novelu vzrýchlenom režime preto, že si chcú čo najskôr a zakaždú cenu zvoliť na čelo generálnej prokuratúrysvojho človeka.

„Novela podľa môjho názoru namiesto presadzo-vania spravodlivosti láme spravodlivosť cez koleno.Svojimi účinkami porušuje moje základné právo naspravodlivé súdne konanie a zákonného sudcu v ko-naní pred Ústavným súdom. Ako inak, než lámanímspravodlivosti cez koleno, sa dá nazvať situácia, keďlegislatívny zásah prijatý v priebehu súdneho kona-nia, odníma vec zákonným sudcom a prideľuje ju späťsudcom právoplatne vylúčeným?“ zareagoval pro-kurátor Čentéš.

(rk)

84

P A R L A M E N T N Ý D E N N í K

bo zmätočné konanie", ku ktorému na Ústav-nom súde začína dochádzať, „by spôsobili ex-trémne vážne ťažkosti, alebo ak dotknutý sud-ca nie je členom súdu zriadeného pojednávaťa rozhodovať v spornej veci. Takého prípadybudú, samozrejme, ojedinelé a špecifické. Zčasu na čas sa však môžu vzniknúť pred ma-lým počtom konečných súdov poverenýchvýznamnými ústavnými a odvolacími funk-ciami, ktoré nemôžu byť delegované na inýchsudcov."

Áno, máme Ústavný súd, ktorý má celkovopočet 13 sudcov. Boli v rámci konania na-mietnutí takmer všetci sudcovia a je možnosťlen legislatívnym spôsobom sa s touto situá-ciou vysporiadať.

S prihliadnutím na to, čo bolo uvedené,dámy a páni, nemusíte súhlasiť. Ja som sa sna-žil prezentovať fakty, že dvojročná trauma,ktorú spoločnosť ohľadne voľby kandidáta nagenerálneho prokurátora má, začala u vás,aby ste sa pozreli do vlastných radov, akýmspôsobom ste spôsobili zápas o funkciu ge-nerálneho prokurátora, akým spôsobom stekrútili právo, rokovací poriadok Národnejrady a nerešpektovali rozhodnutia Ústavnéhosúdu. Akým spôsobom ste tak vážny inštitút,ako je obžaloba prezidenta, zneužili na svojupolitickú moc.

Daniel Lipšic (Nova): Cieľom je vybraťkonkrétny senát

Tento zákon sa nedá skryť, pretože jeho je-diným cieľom je vybrať konkrétny senát naÚstavnom súde, ktorý bude rozhodovať okonkrétnej ústavnej sťažnosti. Myslím si, žetým sa príbeh voľby generálneho prokurátoraešte len skomplikuje, natiahne, lebo nielenžebude zákon na Ústavnom súde napadnutý, alepredpokladám, že takto schválený zákon ajeho prechodné ustanovenia nespĺňajú ani pa-rametre čl. 6 Európskeho dohovoru o nezá-vislom a nestrannom súde. Ak ex post záko-nodarca povie, ktorý senát je zákonný, ktorísudcovia majú rozhodovať, to je zjavne v roz-pore s čl. 6. Potom dajte taký osobitný zákon,novelu zákona, kde napíšete, že o ústavnejsťažnosti doc. Čentéša rozhoduje Dr. Brňák aDr. Ľalík. V princípe o to v tom zákone ide amyslím si, že to je motivácia zlá, a myslím si,že to bude mať konzekvencie ešte naozaj ajna Európskom súde, takže vec až tak nevy-riešite. Naviac mimoriadne spochybníte legi-timitu novozvoleného alebo novovymenova-ného generálneho prokurátora. Bude vnímanýproste ako čisto politický nominant, ktorý bolzvolený cez účelové, mimoriadne účelové no-velizácie procesných predpisov.

Tento parlament volil v roku 2010 generál-neho prokurátora. Áno, voľba v tomto parla-mente boja zjavne zmanipulovaná. Bola zma-nipulovaná v prospech pána Čentéša? Obá-vam sa, že nie. Bola zmanipulovaná v nepros-pech pána Čentéša, v prospech pána Trnku.Apeloval som, pán spravodajca, na váš takýlogický úsudok, ale asi som to trošku prehnal(zasmiatie sa v sále), lebo keď som sa vás spý-tal, že čo podľa vašej mienky mohol byť motívtých šiestich poslancov, ktorí sú dodnes ne-známi, vládnej koalície, že napriek hrozbepádu vlastnej vlády za pána Trnku hlasovali,či to naozaj mohlo byť, ako vtedy hovorili po-slanci Smeru, tak sa im možno ten Trnka via-cej páčil. Šesť poslancov vtedajšej koalície

hlasovalo za pána Trnku buď preto, že dostalipeniaze, alebo boli vydieraní. Žiadne iné ro-zumné vysvetlenie nie je možné. A preto simyslím, že dnešné rokovanie bude práve otom, aká je predstava vládnych poslancov oprávnom štáte.

Teraz poviem druhú vec. Chápem, že tenboj o Generálnu prokuratúru je pomerne na-pätý. Pretože ak by na Slovensku bol po dlhejdobe slušný generálny prokurátor v kombi-nácii s tým, že by polícia mala voľné ruky, takby mnoho ľudí na Slovensku malo zrejmebezsenné noci – a viem, o čom hovorím. Anielen rôzni mecenáši a sponzori z pozadia,ale možno aj rôzni politici. Možno by znovuzačalo vyšetrovanie viacerých káuz, ktoréboli zastavané prokuratúrou, kde boli podo-zrenia aj z nelegálneho financovania strán, zrôznych vecí, a teraz nechcem hovoriť len ale-bo proste o nejakej konkrétnej strane, ale všet-ci vieme, o aké prípady asi ide, a to by asi užnevyhovovalo. Možno by vám vyhovovalo,keby na Generálnej prokuratúre bol niektoslušnejší o niečo, ako je pán Trnka, v poriad-ku, ale zase nie až taký nekontrolovateľný,aby išiel po každom, kto poruší zákon, najmäpo tých z vášho blízkeho okolia.

Tomáš borec: Ústavný súd nekoná, ale pre-šľapuje

Dovolím si zdôvodniť tento návrh na skrá-tené legislatívne konanie. Je fakt, že dnes natlačovej konferencii premiér, bol som tam ajja prítomný, uviedol dôvody, a myslím si, ženetreba ich opakovať. Ale čo môžem povedať,je jedna vec, že, a nebudem to hovoriť mojimislovami, ale poviem to slovami, myslím,uznávaného advokáta a právnika Dr. JozefaVozára z Ústavu štátu a práva, ktorý povedal,a bolo to, samozrejme, zverejnené aj v tlači,môžete si to dohľadať, že „prioritou je roz-hodnúť“. Naopak, nekonanie by znamenaloodmietnutie spravodlivosti a Jozef Čentéš bysa podľa neho mohol obrátiť na súd pre ľudsképráva a namietať, že nemohol na súde jedno-ducho sa domôcť spravodlivého rozhodnutia.

Ak toto nepovažujete za porušenie základ-ného ľudského práva na prístup k spravodli-vosti, tak potom asi nie celkom si rozumieme,resp. tí, ktorí sú právnici, asi nie celkom ro-zumejú tomuto.

Ja len citujem, že čo je problém. PretožeÚstavný súd nekoná, ale prešľapuje. A ja somočakával, že pokiaľ minulý týždeň sme prišlis nejakou legislatívnou úpravou, samozrejme,v dobrej viere, že sa niečo udeje, ale ako smeboli svedkami, tak sa neudialo absolútne nič.Čo som zaznamenal, a to tuná neodznelo vrozprave, že Ústavný súd okrem toho, že ho-voril, že bude riešiť tento problém v zmysleBangalórskych princípov, tak po schválenínávrhu vládou tohto zákona v stredu minulýtýždeň sa vyjadril, že akceptuje aj takéto rie-šenie. To ste možno nezachytili. Bolo by dob-ré možno si prelustrovať dennú tlač.

Ďalej. Čo sa týka tých rôznych, samozrej-me, chcem poďakovať za rôzne vecné pripo-mienky, ale bolo toho tuná naozaj veľa všeli-čoho, tak myslím, že nemá zmysel, aby somsa vyjadroval k tým veciam, ktoré nemajú re-levanciu k tomuto konkrétnemu bodu, ktorýprerokovávame.

Ak sa hovorilo tuná o tom, že, a, samozrej-me, viacerí to spomínali, že tento návrh je re-

troaktívny, porušujúci ústavné princípy a takďalej, podľa môjho názoru nie je retroaktívny,pretože absolútne nezasahuje do vecnej strán-ky, do hmotnoprávnej stránky, ktorá je pred-metom rozhodovania Ústavného súdu. Akurátrieši otázku procesu, ako má rozhodnúťÚstavný súd, akým spôsobom má ísť do toho,aby mohol rozhodnúť. Ja nevidím rozdiel vtejto chvíli medzi tým, ktorí sú ústavní sud-covia namietnutí a vylúčení. Pretože Ústavnýsúd sa nevie pohnúť jednoducho. A je jedno,či sú namietnutí, alebo vylúčení z tohto, z toh-to pohľadu. Čiže niečo treba urobiť.

A myslím si, že tie Bangalórske princípy,ktoré sú spomínané a boli tu tisíckrát spomí-nané, nebudem ich opakovať, citoval ich tunáuž pán spravodajca, hovoria jasne o tom, ženielen o vylúčených, teda, pardon, nielen onamietnutých, ale aj o vylúčených sudcochto je, áno. To znamená, že môžu rozhodovaťaj vylúčení právoplatne sudcovia.

To sú naozaj argumenty, ktoré už idú ďalej,pretože už riešime otázku samotného zákona,ale nedalo mi, aby som nereagoval na to, pre-tože v dnešnej rozprave zazneli naozaj aj tietémy ohľadom samotného zákona, aj keď jepredmetom momentálne otázka skrátenéhokonania.

Čiže ja dúfam, že aspoň čiastočne som od-povedal tým, ktorí tieto veci, ktorí v tom ne-mali jasno, a predpokladám, že ak bude ďalšiapríležitosť, rád odpoviem aj na iné otázky.

Dámy a páni, budeme hlasovať teraz o ná-vrhu vlády na skrátené legislatívne konanieo vládnom návrhu zákona č. 38 o organizáciiÚstavného súdu.

III. A POTOM SA HLASOVALO.

Najprv o skrátenom legislatívnom konaní.A potom sa rokovalo.

Najprv prvým čítaním o vládnom návrhuzákona o organizácii Ústavného súdu, kde sazopakovali argumenty z diskusie o skrátenomlegislatívnom konaní.

Po druhom a treťom čítaní sa hlasovalo ozákone ako celku – 93 prítomných, 79 boloza, 14 proti.

Čo bude ďalej, sa uvidí – momentálne mátragikomédia množstvo aktérov a pozorova-telia iba žasnú.

(rk)