Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute

Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy

pre materskeacute školy

Diana Borbeacutelyovaacute

Bratislava 2013

bdquoAby sme vypestovali dar kreslenia

musiacuteme stvoriť oko ktoreacute vidiacute

ruku ktoraacute posluacutecha

dušu ktoraacute dokaacuteže ciacutetiťldquo

(Read H)

OBSAH

Uacutevod 7

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy 10

11 Umenie a estetika 10

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy 20

13 Vyacutetvarnyacute prejav 21

14 Arteterapia a artefiletika 23

2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte

vyacutevojovyacutech etaacutep 1-7 ročnyacutech detiacute 27

21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 27

22 Čmaacuteranice 31

23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava 34

24 Kresba zvieraťa 38

25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute 42

26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 51

3 Organizaacutecia 58

31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady 58

32 Vyacutetvarneacute centrum 61

4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole 62

41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia 64

42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy 66

43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej prestavby 82

44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84

45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97

46 Priacuteprava 101

47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104

471 Metoacutedy 104

472 Zaacutesady 108

473 Hodnotenie 109

5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111

51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113

52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116

6 Diagnostikovanie 123

61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho

prejavu 124

62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128

621 Symboly 128

622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute

prostriedok 137

63 Kresboveacute testy 141

7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149

Namiesto zaacuteveru 152

Zoznam použitej literatuacutery 154

Zoznam priacuteloh 170

Priacutelohy 173

Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov

Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32

Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33

Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37

Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40

Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42

Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43

Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46

Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47

Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53

Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72

Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73

Obr č 12 Jar 94

Obr č 13 Muchlaacutež 96

Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115

Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116

Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117

Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118

Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119

Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121

Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133

Zoznam tabuliek

Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36

Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45

Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom

veku 52

Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov

podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75

Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90

Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91

Tab č 7 Vzor priacutepravy 102

Tab č 8 Naacutemety pre prax 149

7

UacuteVOD

V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute

predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech

pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute

zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute

zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol

docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho

procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach

humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je

pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa

a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej

činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi

je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu

vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia

si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do

školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova

V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu

metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky

orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a

zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia

Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade

Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou

dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou

je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute

programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne

definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza

z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a

uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech

8

kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute

pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov

Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať

dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti

(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj

psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame

vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj

detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je

zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa

zvlaacutešť

Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa

v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť

usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti

a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre

materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech

štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich

skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by

priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute

objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute

vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech

osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa

klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy

a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia

okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute

naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie

Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky

materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať

učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech

školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute

umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej

9

terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti

medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi

vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto

senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja

osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom

je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej

gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku

v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby

pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj

osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza

rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech

postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu

systematickeacutemu priacutestupu v praxi

Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho

procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie

s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov

Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez

kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute

presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je

nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na

požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho

systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom

a schopnostiam

10

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy

Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať

bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich

poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti

rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od

narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju

celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia

v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie

radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade

k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy

učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute

kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry

s edukačnyacutem charakterom

11 Umenie a estetika

Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom

poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich

vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom

slova zmysle označuje umeleckeacute diela

Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade

mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria

predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou

kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa

v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky

estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie

V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997

s 25)

11

praveacute umeleckeacute diela

tvorbu v uacutežitkovom umeniacute

vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy

V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme

tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s

432)

1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov

2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov

3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov

Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti

predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute

zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute

tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho

tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať

potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes

učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute

estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a

emočnaacute inteligencia

V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie

chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)

ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie

umeleckyacutech diel

ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty

spoločnosti

ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute

informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu

formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu

12

ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute

prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech

prostriedkov

Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje

v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem

Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu

vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute

maacute primaacuterne dve roviny

vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -

umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie

formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty

Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna

estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie

vzťahu k umeniu a to priamym stykom

s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi

osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je

podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a

vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha

najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem

artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a

jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom

vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou

umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia

s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa

Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute

vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove

všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu

Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu

13

žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale

komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je

zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo

B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie

uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch

dimenziaacutech

dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu

dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu

Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri

hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)

umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou

každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo

vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity

hry a hroveacute formy)

umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz

skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute

vniacutemanie

umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa

odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje

svoje myšlienky emoacutecie a pocity

B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide

o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou

je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi

vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho

vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a

video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B

14

Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je

možneacute vysvetľovať nasledovne

Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie

a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu

vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle

profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na

vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta

vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť

tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo

uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho

diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať

k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia

Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem

o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute

zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute

o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať

schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a

hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)

Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa

primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na

poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute

ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute

docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia

a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu

praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej

tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute

umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede

vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania

15

tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever

z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a

vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu

mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu

straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou

predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute

Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je

zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej

produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu

Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na

vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok

dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute

J Davido a J Slaviacutek

Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa

primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa

považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej

skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute

Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem

možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že

v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne

komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa

rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia

ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci

vyacutetvarnyacutech aktiviacutet

Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do

naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť

predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať

16

vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)

Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet

Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute

v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden

spocircsob priacutestupu

V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci

s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu

komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)

a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej

vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa

L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je

potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym

znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda

vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť

však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť

ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa

vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo

Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne

umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere

Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe

architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute

umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je

zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho

poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti

vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J

Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy

v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie

tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych

obraznyacutech vyjadreniacute

17

Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna

vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory

pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute

vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna

vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov

zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy

rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos

2002 s 85)

kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti

vizuaacutelne myslenie

vizuaacutelnu tvorivosť

B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy

a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute

prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita

videnia

Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu

ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a

starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou

Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je

vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav

Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a

vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem

a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech

tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je

nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na

rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky

spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami

Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že

existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie

18

docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom

vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute

diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada

k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov

ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute

každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť

hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho

raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute

poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute

(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta

dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute

štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť

detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo

Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň

tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute

na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich

zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie

a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute

vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že

nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť

vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia

Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť

že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na

produktiacutevnu uacuteroveň kreativity

bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita

ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki

Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej

psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu

stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť

Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba

19

uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece

k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)

využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho

riešenia probleacutemov)

rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť

Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute

kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu

a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky

funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej

škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy

čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba

v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute

skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto

senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie

zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute

vyacutesledok

V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute

vizuaacutelne schopnosti

zrak a vniacutemanie

jemnuacute motoriku

koordinaacuteciu zraku a ruky

orientaacuteciu v priestore

vizuaacutelny rytmus

senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod

Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy

dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho

hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj

20

formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou

semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi

symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993

s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry

(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy

Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne

tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute

kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako

tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami

materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom

slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity

bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si

rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem

(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu

a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia

a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)

Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute

triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity

patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna

vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku

majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute

a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak

Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute

rozdiely (Gerő 2007)

21

Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou

vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry

ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza

k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech

kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute

reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)

hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia

umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute

hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr

kresba podľa predkreslenyacutech vzorov

hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute

vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami

liacuteniou hmotou

13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa

Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky

prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech

a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj

funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje

dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute

v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne

multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom

umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute

vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM

Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu

ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute

22

rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute

2000 s 138)

Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje

nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav

dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby

maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo

inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky

pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky

nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne

definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute

prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti

a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru

vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto

praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute

sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo

L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom

zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech

konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich

vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich

materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo

vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo

Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute

docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute

a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje

uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov

tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich

uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa

kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do

vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom

procese

23

V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa

veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto

storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie

a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a

s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba

ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality

14 Arteterapia a artefiletika

V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a

v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia

a artefiletika

Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej

činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute

(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia

pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo

znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba

liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem

Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva

špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute

napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem

materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na

proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť

nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom

arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je

jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou

činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho

umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru

nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo

nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako

24

doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma

oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať

v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je

uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi

z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska

predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody

nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne

smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute

zniacuteženie agresivity u detiacute

nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si

bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť

v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti

sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute

pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute

Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu

umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In

httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-

skolyartefiletika)

Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie

vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci

ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute

poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute

kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery

a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)

Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako

arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem

rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na

pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej

skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech

bdquoAby sme vypestovali dar kreslenia

musiacuteme stvoriť oko ktoreacute vidiacute

ruku ktoraacute posluacutecha

dušu ktoraacute dokaacuteže ciacutetiťldquo

(Read H)

OBSAH

Uacutevod 7

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy 10

11 Umenie a estetika 10

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy 20

13 Vyacutetvarnyacute prejav 21

14 Arteterapia a artefiletika 23

2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte

vyacutevojovyacutech etaacutep 1-7 ročnyacutech detiacute 27

21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 27

22 Čmaacuteranice 31

23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava 34

24 Kresba zvieraťa 38

25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute 42

26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 51

3 Organizaacutecia 58

31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady 58

32 Vyacutetvarneacute centrum 61

4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole 62

41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia 64

42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy 66

43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej prestavby 82

44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84

45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97

46 Priacuteprava 101

47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104

471 Metoacutedy 104

472 Zaacutesady 108

473 Hodnotenie 109

5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111

51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113

52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116

6 Diagnostikovanie 123

61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho

prejavu 124

62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128

621 Symboly 128

622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute

prostriedok 137

63 Kresboveacute testy 141

7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149

Namiesto zaacuteveru 152

Zoznam použitej literatuacutery 154

Zoznam priacuteloh 170

Priacutelohy 173

Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov

Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32

Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33

Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37

Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40

Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42

Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43

Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46

Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47

Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53

Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72

Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73

Obr č 12 Jar 94

Obr č 13 Muchlaacutež 96

Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115

Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116

Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117

Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118

Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119

Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121

Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133

Zoznam tabuliek

Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36

Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45

Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom

veku 52

Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov

podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75

Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90

Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91

Tab č 7 Vzor priacutepravy 102

Tab č 8 Naacutemety pre prax 149

7

UacuteVOD

V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute

predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech

pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute

zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute

zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol

docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho

procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach

humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je

pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa

a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej

činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi

je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu

vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia

si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do

školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova

V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu

metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky

orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a

zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia

Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade

Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou

dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou

je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute

programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne

definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza

z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a

uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech

8

kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute

pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov

Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať

dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti

(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj

psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame

vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj

detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je

zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa

zvlaacutešť

Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa

v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť

usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti

a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre

materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech

štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich

skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by

priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute

objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute

vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech

osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa

klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy

a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia

okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute

naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie

Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky

materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať

učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech

školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute

umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej

9

terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti

medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi

vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto

senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja

osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom

je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej

gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku

v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby

pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj

osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza

rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech

postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu

systematickeacutemu priacutestupu v praxi

Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho

procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie

s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov

Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez

kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute

presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je

nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na

požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho

systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom

a schopnostiam

10

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy

Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať

bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich

poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti

rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od

narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju

celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia

v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie

radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade

k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy

učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute

kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry

s edukačnyacutem charakterom

11 Umenie a estetika

Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom

poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich

vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom

slova zmysle označuje umeleckeacute diela

Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade

mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria

predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou

kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa

v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky

estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie

V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997

s 25)

11

praveacute umeleckeacute diela

tvorbu v uacutežitkovom umeniacute

vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy

V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme

tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s

432)

1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov

2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov

3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov

Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti

predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute

zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute

tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho

tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať

potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes

učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute

estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a

emočnaacute inteligencia

V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie

chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)

ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie

umeleckyacutech diel

ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty

spoločnosti

ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute

informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu

formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu

12

ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute

prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech

prostriedkov

Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje

v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem

Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu

vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute

maacute primaacuterne dve roviny

vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -

umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie

formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty

Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna

estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie

vzťahu k umeniu a to priamym stykom

s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi

osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je

podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a

vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha

najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem

artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a

jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom

vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou

umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia

s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa

Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute

vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove

všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu

Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu

13

žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale

komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je

zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo

B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie

uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch

dimenziaacutech

dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu

dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu

Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri

hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)

umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou

každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo

vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity

hry a hroveacute formy)

umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz

skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute

vniacutemanie

umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa

odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje

svoje myšlienky emoacutecie a pocity

B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide

o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou

je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi

vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho

vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a

video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B

14

Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je

možneacute vysvetľovať nasledovne

Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie

a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu

vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle

profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na

vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta

vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť

tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo

uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho

diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať

k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia

Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem

o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute

zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute

o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať

schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a

hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)

Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa

primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na

poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute

ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute

docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia

a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu

praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej

tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute

umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede

vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania

15

tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever

z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a

vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu

mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu

straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou

predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute

Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je

zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej

produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu

Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na

vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok

dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute

J Davido a J Slaviacutek

Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa

primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa

považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej

skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute

Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem

možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že

v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne

komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa

rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia

ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci

vyacutetvarnyacutech aktiviacutet

Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do

naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť

predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať

16

vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)

Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet

Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute

v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden

spocircsob priacutestupu

V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci

s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu

komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)

a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej

vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa

L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je

potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym

znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda

vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť

však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť

ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa

vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo

Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne

umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere

Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe

architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute

umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je

zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho

poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti

vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J

Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy

v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie

tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych

obraznyacutech vyjadreniacute

17

Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna

vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory

pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute

vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna

vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov

zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy

rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos

2002 s 85)

kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti

vizuaacutelne myslenie

vizuaacutelnu tvorivosť

B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy

a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute

prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita

videnia

Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu

ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a

starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou

Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je

vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav

Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a

vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem

a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech

tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je

nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na

rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky

spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami

Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že

existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie

18

docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom

vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute

diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada

k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov

ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute

každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť

hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho

raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute

poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute

(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta

dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute

štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť

detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo

Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň

tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute

na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich

zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie

a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute

vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že

nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť

vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia

Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť

že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na

produktiacutevnu uacuteroveň kreativity

bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita

ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki

Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej

psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu

stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť

Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba

19

uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece

k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)

využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho

riešenia probleacutemov)

rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť

Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute

kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu

a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky

funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej

škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy

čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba

v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute

skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto

senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie

zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute

vyacutesledok

V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute

vizuaacutelne schopnosti

zrak a vniacutemanie

jemnuacute motoriku

koordinaacuteciu zraku a ruky

orientaacuteciu v priestore

vizuaacutelny rytmus

senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod

Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy

dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho

hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj

20

formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou

semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi

symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993

s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry

(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy

Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne

tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute

kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako

tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami

materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom

slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity

bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si

rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem

(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu

a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia

a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)

Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute

triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity

patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna

vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku

majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute

a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak

Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute

rozdiely (Gerő 2007)

21

Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou

vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry

ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza

k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech

kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute

reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)

hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia

umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute

hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr

kresba podľa predkreslenyacutech vzorov

hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute

vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami

liacuteniou hmotou

13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa

Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky

prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech

a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj

funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje

dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute

v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne

multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom

umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute

vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM

Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu

ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute

22

rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute

2000 s 138)

Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje

nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav

dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby

maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo

inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky

pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky

nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne

definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute

prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti

a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru

vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto

praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute

sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo

L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom

zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech

konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich

vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich

materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo

vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo

Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute

docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute

a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje

uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov

tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich

uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa

kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do

vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom

procese

23

V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa

veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto

storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie

a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a

s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba

ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality

14 Arteterapia a artefiletika

V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a

v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia

a artefiletika

Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej

činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute

(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia

pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo

znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba

liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem

Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva

špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute

napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem

materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na

proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť

nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom

arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je

jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou

činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho

umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru

nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo

nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako

24

doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma

oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať

v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je

uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi

z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska

predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody

nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne

smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute

zniacuteženie agresivity u detiacute

nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si

bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť

v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti

sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute

pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute

Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu

umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In

httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-

skolyartefiletika)

Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie

vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci

ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute

poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute

kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery

a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)

Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako

arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem

rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na

pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej

skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech

OBSAH

Uacutevod 7

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy 10

11 Umenie a estetika 10

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy 20

13 Vyacutetvarnyacute prejav 21

14 Arteterapia a artefiletika 23

2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte

vyacutevojovyacutech etaacutep 1-7 ročnyacutech detiacute 27

21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 27

22 Čmaacuteranice 31

23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava 34

24 Kresba zvieraťa 38

25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute 42

26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 51

3 Organizaacutecia 58

31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady 58

32 Vyacutetvarneacute centrum 61

4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole 62

41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia 64

42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy 66

43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej prestavby 82

44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84

45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97

46 Priacuteprava 101

47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104

471 Metoacutedy 104

472 Zaacutesady 108

473 Hodnotenie 109

5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111

51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113

52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116

6 Diagnostikovanie 123

61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho

prejavu 124

62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128

621 Symboly 128

622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute

prostriedok 137

63 Kresboveacute testy 141

7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149

Namiesto zaacuteveru 152

Zoznam použitej literatuacutery 154

Zoznam priacuteloh 170

Priacutelohy 173

Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov

Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32

Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33

Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37

Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40

Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42

Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43

Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46

Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47

Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53

Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72

Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73

Obr č 12 Jar 94

Obr č 13 Muchlaacutež 96

Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115

Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116

Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117

Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118

Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119

Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121

Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133

Zoznam tabuliek

Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36

Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45

Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom

veku 52

Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov

podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75

Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90

Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91

Tab č 7 Vzor priacutepravy 102

Tab č 8 Naacutemety pre prax 149

7

UacuteVOD

V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute

predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech

pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute

zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute

zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol

docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho

procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach

humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je

pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa

a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej

činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi

je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu

vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia

si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do

školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova

V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu

metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky

orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a

zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia

Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade

Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou

dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou

je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute

programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne

definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza

z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a

uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech

8

kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute

pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov

Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať

dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti

(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj

psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame

vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj

detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je

zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa

zvlaacutešť

Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa

v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť

usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti

a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre

materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech

štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich

skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by

priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute

objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute

vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech

osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa

klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy

a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia

okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute

naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie

Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky

materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať

učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech

školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute

umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej

9

terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti

medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi

vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto

senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja

osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom

je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej

gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku

v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby

pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj

osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza

rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech

postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu

systematickeacutemu priacutestupu v praxi

Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho

procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie

s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov

Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez

kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute

presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je

nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na

požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho

systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom

a schopnostiam

10

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy

Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať

bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich

poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti

rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od

narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju

celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia

v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie

radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade

k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy

učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute

kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry

s edukačnyacutem charakterom

11 Umenie a estetika

Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom

poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich

vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom

slova zmysle označuje umeleckeacute diela

Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade

mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria

predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou

kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa

v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky

estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie

V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997

s 25)

11

praveacute umeleckeacute diela

tvorbu v uacutežitkovom umeniacute

vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy

V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme

tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s

432)

1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov

2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov

3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov

Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti

predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute

zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute

tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho

tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať

potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes

učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute

estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a

emočnaacute inteligencia

V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie

chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)

ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie

umeleckyacutech diel

ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty

spoločnosti

ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute

informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu

formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu

12

ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute

prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech

prostriedkov

Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje

v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem

Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu

vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute

maacute primaacuterne dve roviny

vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -

umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie

formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty

Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna

estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie

vzťahu k umeniu a to priamym stykom

s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi

osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je

podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a

vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha

najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem

artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a

jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom

vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou

umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia

s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa

Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute

vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove

všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu

Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu

13

žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale

komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je

zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo

B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie

uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch

dimenziaacutech

dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu

dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu

Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri

hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)

umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou

každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo

vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity

hry a hroveacute formy)

umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz

skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute

vniacutemanie

umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa

odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje

svoje myšlienky emoacutecie a pocity

B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide

o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou

je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi

vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho

vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a

video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B

14

Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je

možneacute vysvetľovať nasledovne

Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie

a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu

vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle

profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na

vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta

vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť

tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo

uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho

diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať

k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia

Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem

o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute

zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute

o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať

schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a

hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)

Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa

primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na

poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute

ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute

docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia

a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu

praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej

tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute

umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede

vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania

15

tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever

z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a

vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu

mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu

straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou

predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute

Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je

zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej

produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu

Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na

vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok

dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute

J Davido a J Slaviacutek

Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa

primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa

považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej

skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute

Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem

možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že

v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne

komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa

rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia

ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci

vyacutetvarnyacutech aktiviacutet

Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do

naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť

predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať

16

vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)

Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet

Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute

v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden

spocircsob priacutestupu

V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci

s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu

komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)

a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej

vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa

L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je

potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym

znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda

vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť

však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť

ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa

vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo

Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne

umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere

Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe

architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute

umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je

zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho

poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti

vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J

Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy

v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie

tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych

obraznyacutech vyjadreniacute

17

Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna

vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory

pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute

vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna

vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov

zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy

rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos

2002 s 85)

kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti

vizuaacutelne myslenie

vizuaacutelnu tvorivosť

B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy

a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute

prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita

videnia

Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu

ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a

starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou

Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je

vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav

Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a

vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem

a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech

tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je

nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na

rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky

spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami

Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že

existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie

18

docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom

vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute

diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada

k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov

ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute

každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť

hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho

raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute

poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute

(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta

dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute

štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť

detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo

Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň

tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute

na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich

zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie

a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute

vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že

nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť

vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia

Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť

že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na

produktiacutevnu uacuteroveň kreativity

bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita

ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki

Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej

psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu

stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť

Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba

19

uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece

k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)

využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho

riešenia probleacutemov)

rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť

Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute

kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu

a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky

funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej

škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy

čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba

v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute

skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto

senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie

zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute

vyacutesledok

V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute

vizuaacutelne schopnosti

zrak a vniacutemanie

jemnuacute motoriku

koordinaacuteciu zraku a ruky

orientaacuteciu v priestore

vizuaacutelny rytmus

senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod

Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy

dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho

hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj

20

formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou

semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi

symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993

s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry

(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy

Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne

tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute

kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako

tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami

materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom

slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity

bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si

rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem

(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu

a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia

a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)

Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute

triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity

patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna

vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku

majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute

a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak

Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute

rozdiely (Gerő 2007)

21

Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou

vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry

ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza

k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech

kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute

reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)

hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia

umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute

hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr

kresba podľa predkreslenyacutech vzorov

hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute

vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami

liacuteniou hmotou

13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa

Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky

prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech

a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj

funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje

dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute

v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne

multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom

umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute

vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM

Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu

ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute

22

rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute

2000 s 138)

Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje

nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav

dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby

maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo

inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky

pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky

nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne

definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute

prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti

a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru

vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto

praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute

sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo

L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom

zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech

konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich

vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich

materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo

vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo

Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute

docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute

a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje

uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov

tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich

uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa

kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do

vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom

procese

23

V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa

veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto

storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie

a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a

s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba

ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality

14 Arteterapia a artefiletika

V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a

v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia

a artefiletika

Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej

činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute

(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia

pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo

znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba

liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem

Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva

špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute

napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem

materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na

proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť

nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom

arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je

jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou

činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho

umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru

nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo

nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako

24

doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma

oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať

v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je

uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi

z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska

predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody

nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne

smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute

zniacuteženie agresivity u detiacute

nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si

bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť

v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti

sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute

pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute

Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu

umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In

httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-

skolyartefiletika)

Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie

vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci

ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute

poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute

kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery

a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)

Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako

arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem

rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na

pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej

skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech

44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84

45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97

46 Priacuteprava 101

47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104

471 Metoacutedy 104

472 Zaacutesady 108

473 Hodnotenie 109

5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111

51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113

52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116

6 Diagnostikovanie 123

61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho

prejavu 124

62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128

621 Symboly 128

622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute

prostriedok 137

63 Kresboveacute testy 141

7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149

Namiesto zaacuteveru 152

Zoznam použitej literatuacutery 154

Zoznam priacuteloh 170

Priacutelohy 173

Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov

Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32

Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33

Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37

Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40

Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42

Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43

Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46

Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47

Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53

Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72

Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73

Obr č 12 Jar 94

Obr č 13 Muchlaacutež 96

Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115

Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116

Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117

Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118

Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119

Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121

Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133

Zoznam tabuliek

Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36

Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45

Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom

veku 52

Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov

podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75

Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90

Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91

Tab č 7 Vzor priacutepravy 102

Tab č 8 Naacutemety pre prax 149

7

UacuteVOD

V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute

predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech

pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute

zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute

zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol

docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho

procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach

humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je

pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa

a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej

činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi

je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu

vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia

si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do

školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova

V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu

metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky

orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a

zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia

Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade

Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou

dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou

je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute

programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne

definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza

z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a

uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech

8

kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute

pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov

Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať

dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti

(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj

psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame

vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj

detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je

zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa

zvlaacutešť

Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa

v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť

usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti

a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre

materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech

štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich

skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by

priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute

objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute

vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech

osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa

klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy

a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia

okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute

naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie

Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky

materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať

učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech

školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute

umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej

9

terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti

medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi

vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto

senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja

osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom

je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej

gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku

v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby

pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj

osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza

rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech

postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu

systematickeacutemu priacutestupu v praxi

Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho

procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie

s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov

Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez

kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute

presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je

nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na

požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho

systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom

a schopnostiam

10

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy

Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať

bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich

poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti

rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od

narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju

celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia

v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie

radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade

k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy

učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute

kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry

s edukačnyacutem charakterom

11 Umenie a estetika

Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom

poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich

vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom

slova zmysle označuje umeleckeacute diela

Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade

mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria

predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou

kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa

v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky

estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie

V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997

s 25)

11

praveacute umeleckeacute diela

tvorbu v uacutežitkovom umeniacute

vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy

V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme

tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s

432)

1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov

2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov

3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov

Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti

predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute

zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute

tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho

tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať

potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes

učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute

estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a

emočnaacute inteligencia

V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie

chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)

ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie

umeleckyacutech diel

ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty

spoločnosti

ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute

informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu

formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu

12

ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute

prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech

prostriedkov

Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje

v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem

Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu

vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute

maacute primaacuterne dve roviny

vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -

umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie

formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty

Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna

estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie

vzťahu k umeniu a to priamym stykom

s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi

osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je

podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a

vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha

najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem

artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a

jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom

vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou

umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia

s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa

Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute

vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove

všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu

Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu

13

žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale

komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je

zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo

B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie

uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch

dimenziaacutech

dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu

dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu

Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri

hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)

umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou

každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo

vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity

hry a hroveacute formy)

umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz

skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute

vniacutemanie

umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa

odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje

svoje myšlienky emoacutecie a pocity

B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide

o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou

je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi

vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho

vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a

video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B

14

Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je

možneacute vysvetľovať nasledovne

Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie

a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu

vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle

profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na

vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta

vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť

tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo

uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho

diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať

k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia

Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem

o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute

zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute

o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať

schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a

hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)

Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa

primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na

poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute

ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute

docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia

a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu

praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej

tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute

umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede

vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania

15

tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever

z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a

vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu

mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu

straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou

predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute

Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je

zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej

produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu

Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na

vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok

dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute

J Davido a J Slaviacutek

Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa

primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa

považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej

skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute

Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem

možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že

v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne

komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa

rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia

ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci

vyacutetvarnyacutech aktiviacutet

Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do

naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť

predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať

16

vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)

Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet

Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute

v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden

spocircsob priacutestupu

V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci

s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu

komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)

a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej

vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa

L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je

potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym

znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda

vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť

však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť

ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa

vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo

Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne

umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere

Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe

architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute

umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je

zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho

poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti

vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J

Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy

v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie

tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych

obraznyacutech vyjadreniacute

17

Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna

vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory

pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute

vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna

vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov

zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy

rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos

2002 s 85)

kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti

vizuaacutelne myslenie

vizuaacutelnu tvorivosť

B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy

a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute

prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita

videnia

Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu

ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a

starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou

Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je

vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav

Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a

vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem

a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech

tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je

nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na

rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky

spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami

Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že

existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie

18

docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom

vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute

diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada

k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov

ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute

každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť

hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho

raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute

poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute

(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta

dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute

štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť

detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo

Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň

tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute

na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich

zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie

a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute

vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že

nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť

vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia

Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť

že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na

produktiacutevnu uacuteroveň kreativity

bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita

ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki

Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej

psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu

stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť

Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba

19

uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece

k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)

využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho

riešenia probleacutemov)

rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť

Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute

kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu

a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky

funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej

škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy

čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba

v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute

skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto

senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie

zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute

vyacutesledok

V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute

vizuaacutelne schopnosti

zrak a vniacutemanie

jemnuacute motoriku

koordinaacuteciu zraku a ruky

orientaacuteciu v priestore

vizuaacutelny rytmus

senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod

Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy

dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho

hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj

20

formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou

semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi

symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993

s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry

(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy

Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne

tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute

kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako

tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami

materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom

slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity

bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si

rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem

(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu

a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia

a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)

Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute

triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity

patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna

vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku

majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute

a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak

Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute

rozdiely (Gerő 2007)

21

Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou

vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry

ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza

k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech

kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute

reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)

hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia

umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute

hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr

kresba podľa predkreslenyacutech vzorov

hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute

vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami

liacuteniou hmotou

13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa

Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky

prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech

a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj

funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje

dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute

v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne

multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom

umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute

vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM

Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu

ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute

22

rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute

2000 s 138)

Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje

nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav

dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby

maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo

inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky

pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky

nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne

definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute

prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti

a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru

vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto

praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute

sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo

L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom

zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech

konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich

vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich

materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo

vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo

Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute

docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute

a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje

uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov

tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich

uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa

kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do

vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom

procese

23

V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa

veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto

storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie

a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a

s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba

ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality

14 Arteterapia a artefiletika

V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a

v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia

a artefiletika

Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej

činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute

(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia

pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo

znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba

liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem

Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva

špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute

napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem

materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na

proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť

nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom

arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je

jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou

činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho

umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru

nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo

nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako

24

doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma

oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať

v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je

uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi

z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska

predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody

nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne

smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute

zniacuteženie agresivity u detiacute

nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si

bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť

v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti

sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute

pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute

Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu

umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In

httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-

skolyartefiletika)

Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie

vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci

ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute

poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute

kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery

a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)

Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako

arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem

rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na

pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej

skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech

Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov

Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32

Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33

Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37

Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40

Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42

Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43

Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46

Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47

Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53

Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72

Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73

Obr č 12 Jar 94

Obr č 13 Muchlaacutež 96

Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115

Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116

Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117

Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118

Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119

Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121

Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133

Zoznam tabuliek

Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36

Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45

Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom

veku 52

Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov

podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75

Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90

Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91

Tab č 7 Vzor priacutepravy 102

Tab č 8 Naacutemety pre prax 149

7

UacuteVOD

V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute

predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech

pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute

zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute

zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol

docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho

procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach

humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je

pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa

a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej

činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi

je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu

vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia

si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do

školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova

V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu

metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky

orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a

zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia

Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade

Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou

dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou

je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute

programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne

definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza

z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a

uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech

8

kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute

pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov

Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať

dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti

(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj

psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame

vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj

detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je

zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa

zvlaacutešť

Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa

v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť

usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti

a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre

materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech

štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich

skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by

priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute

objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute

vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech

osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa

klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy

a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia

okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute

naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie

Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky

materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať

učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech

školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute

umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej

9

terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti

medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi

vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto

senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja

osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom

je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej

gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku

v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby

pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj

osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza

rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech

postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu

systematickeacutemu priacutestupu v praxi

Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho

procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie

s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov

Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez

kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute

presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je

nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na

požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho

systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom

a schopnostiam

10

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy

Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať

bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich

poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti

rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od

narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju

celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia

v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie

radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade

k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy

učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute

kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry

s edukačnyacutem charakterom

11 Umenie a estetika

Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom

poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich

vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom

slova zmysle označuje umeleckeacute diela

Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade

mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria

predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou

kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa

v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky

estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie

V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997

s 25)

11

praveacute umeleckeacute diela

tvorbu v uacutežitkovom umeniacute

vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy

V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme

tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s

432)

1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov

2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov

3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov

Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti

predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute

zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute

tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho

tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať

potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes

učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute

estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a

emočnaacute inteligencia

V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie

chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)

ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie

umeleckyacutech diel

ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty

spoločnosti

ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute

informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu

formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu

12

ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute

prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech

prostriedkov

Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje

v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem

Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu

vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute

maacute primaacuterne dve roviny

vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -

umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie

formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty

Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna

estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie

vzťahu k umeniu a to priamym stykom

s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi

osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je

podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a

vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha

najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem

artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a

jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom

vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou

umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia

s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa

Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute

vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove

všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu

Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu

13

žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale

komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je

zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo

B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie

uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch

dimenziaacutech

dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu

dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu

Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri

hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)

umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou

každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo

vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity

hry a hroveacute formy)

umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz

skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute

vniacutemanie

umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa

odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje

svoje myšlienky emoacutecie a pocity

B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide

o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou

je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi

vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho

vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a

video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B

14

Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je

možneacute vysvetľovať nasledovne

Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie

a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu

vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle

profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na

vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta

vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť

tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo

uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho

diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať

k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia

Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem

o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute

zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute

o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať

schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a

hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)

Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa

primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na

poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute

ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute

docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia

a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu

praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej

tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute

umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede

vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania

15

tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever

z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a

vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu

mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu

straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou

predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute

Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je

zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej

produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu

Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na

vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok

dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute

J Davido a J Slaviacutek

Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa

primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa

považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej

skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute

Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem

možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že

v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne

komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa

rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia

ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci

vyacutetvarnyacutech aktiviacutet

Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do

naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť

predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať

16

vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)

Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet

Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute

v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden

spocircsob priacutestupu

V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci

s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu

komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)

a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej

vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa

L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je

potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym

znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda

vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť

však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť

ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa

vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo

Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne

umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere

Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe

architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute

umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je

zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho

poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti

vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J

Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy

v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie

tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych

obraznyacutech vyjadreniacute

17

Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna

vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory

pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute

vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna

vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov

zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy

rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos

2002 s 85)

kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti

vizuaacutelne myslenie

vizuaacutelnu tvorivosť

B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy

a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute

prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita

videnia

Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu

ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a

starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou

Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je

vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav

Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a

vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem

a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech

tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je

nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na

rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky

spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami

Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že

existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie

18

docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom

vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute

diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada

k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov

ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute

každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť

hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho

raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute

poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute

(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta

dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute

štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť

detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo

Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň

tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute

na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich

zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie

a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute

vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že

nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť

vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia

Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť

že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na

produktiacutevnu uacuteroveň kreativity

bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita

ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki

Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej

psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu

stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť

Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba

19

uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece

k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)

využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho

riešenia probleacutemov)

rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť

Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute

kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu

a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky

funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej

škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy

čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba

v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute

skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto

senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie

zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute

vyacutesledok

V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute

vizuaacutelne schopnosti

zrak a vniacutemanie

jemnuacute motoriku

koordinaacuteciu zraku a ruky

orientaacuteciu v priestore

vizuaacutelny rytmus

senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod

Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy

dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho

hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj

20

formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou

semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi

symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993

s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry

(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy

Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne

tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute

kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako

tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami

materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom

slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity

bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si

rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem

(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu

a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia

a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)

Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute

triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity

patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna

vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku

majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute

a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak

Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute

rozdiely (Gerő 2007)

21

Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou

vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry

ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza

k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech

kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute

reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)

hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia

umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute

hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr

kresba podľa predkreslenyacutech vzorov

hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute

vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami

liacuteniou hmotou

13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa

Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky

prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech

a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj

funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje

dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute

v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne

multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom

umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute

vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM

Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu

ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute

22

rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute

2000 s 138)

Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje

nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav

dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby

maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo

inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky

pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky

nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne

definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute

prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti

a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru

vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto

praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute

sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo

L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom

zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech

konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich

vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich

materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo

vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo

Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute

docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute

a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje

uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov

tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich

uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa

kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do

vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom

procese

23

V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa

veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto

storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie

a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a

s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba

ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality

14 Arteterapia a artefiletika

V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a

v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia

a artefiletika

Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej

činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute

(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia

pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo

znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba

liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem

Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva

špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute

napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem

materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na

proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť

nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom

arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je

jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou

činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho

umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru

nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo

nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako

24

doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma

oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať

v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je

uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi

z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska

predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody

nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne

smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute

zniacuteženie agresivity u detiacute

nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si

bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť

v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti

sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute

pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute

Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu

umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In

httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-

skolyartefiletika)

Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie

vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci

ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute

poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute

kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery

a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)

Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako

arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem

rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na

pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej

skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech

Zoznam tabuliek

Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36

Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45

Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom

veku 52

Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov

podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75

Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90

Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91

Tab č 7 Vzor priacutepravy 102

Tab č 8 Naacutemety pre prax 149

7

UacuteVOD

V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute

predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech

pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute

zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute

zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol

docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho

procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach

humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je

pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa

a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej

činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi

je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu

vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia

si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do

školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova

V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu

metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky

orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a

zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia

Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade

Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou

dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou

je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute

programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne

definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza

z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a

uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech

8

kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute

pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov

Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať

dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti

(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj

psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame

vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj

detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je

zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa

zvlaacutešť

Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa

v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť

usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti

a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre

materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech

štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich

skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by

priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute

objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute

vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech

osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa

klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy

a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia

okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute

naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie

Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky

materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať

učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech

školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute

umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej

9

terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti

medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi

vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto

senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja

osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom

je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej

gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku

v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby

pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj

osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza

rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech

postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu

systematickeacutemu priacutestupu v praxi

Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho

procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie

s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov

Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez

kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute

presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je

nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na

požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho

systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom

a schopnostiam

10

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy

Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať

bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich

poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti

rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od

narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju

celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia

v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie

radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade

k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy

učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute

kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry

s edukačnyacutem charakterom

11 Umenie a estetika

Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom

poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich

vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom

slova zmysle označuje umeleckeacute diela

Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade

mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria

predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou

kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa

v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky

estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie

V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997

s 25)

11

praveacute umeleckeacute diela

tvorbu v uacutežitkovom umeniacute

vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy

V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme

tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s

432)

1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov

2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov

3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov

Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti

predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute

zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute

tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho

tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať

potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes

učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute

estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a

emočnaacute inteligencia

V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie

chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)

ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie

umeleckyacutech diel

ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty

spoločnosti

ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute

informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu

formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu

12

ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute

prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech

prostriedkov

Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje

v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem

Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu

vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute

maacute primaacuterne dve roviny

vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -

umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie

formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty

Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna

estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie

vzťahu k umeniu a to priamym stykom

s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi

osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je

podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a

vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha

najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem

artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a

jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom

vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou

umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia

s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa

Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute

vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove

všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu

Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu

13

žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale

komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je

zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo

B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie

uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch

dimenziaacutech

dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu

dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu

Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri

hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)

umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou

každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo

vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity

hry a hroveacute formy)

umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz

skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute

vniacutemanie

umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa

odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje

svoje myšlienky emoacutecie a pocity

B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide

o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou

je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi

vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho

vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a

video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B

14

Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je

možneacute vysvetľovať nasledovne

Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie

a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu

vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle

profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na

vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta

vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť

tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo

uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho

diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať

k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia

Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem

o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute

zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute

o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať

schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a

hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)

Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa

primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na

poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute

ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute

docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia

a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu

praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej

tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute

umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede

vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania

15

tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever

z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a

vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu

mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu

straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou

predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute

Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je

zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej

produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu

Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na

vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok

dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute

J Davido a J Slaviacutek

Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa

primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa

považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej

skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute

Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem

možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že

v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne

komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa

rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia

ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci

vyacutetvarnyacutech aktiviacutet

Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do

naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť

predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať

16

vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)

Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet

Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute

v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden

spocircsob priacutestupu

V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci

s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu

komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)

a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej

vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa

L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je

potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym

znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda

vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť

však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť

ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa

vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo

Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne

umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere

Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe

architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute

umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je

zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho

poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti

vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J

Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy

v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie

tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych

obraznyacutech vyjadreniacute

17

Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna

vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory

pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute

vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna

vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov

zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy

rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos

2002 s 85)

kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti

vizuaacutelne myslenie

vizuaacutelnu tvorivosť

B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy

a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute

prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita

videnia

Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu

ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a

starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou

Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je

vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav

Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a

vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem

a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech

tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je

nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na

rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky

spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami

Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že

existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie

18

docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom

vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute

diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada

k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov

ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute

každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť

hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho

raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute

poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute

(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta

dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute

štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť

detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo

Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň

tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute

na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich

zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie

a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute

vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že

nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť

vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia

Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť

že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na

produktiacutevnu uacuteroveň kreativity

bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita

ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki

Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej

psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu

stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť

Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba

19

uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece

k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)

využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho

riešenia probleacutemov)

rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť

Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute

kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu

a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky

funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej

škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy

čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba

v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute

skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto

senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie

zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute

vyacutesledok

V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute

vizuaacutelne schopnosti

zrak a vniacutemanie

jemnuacute motoriku

koordinaacuteciu zraku a ruky

orientaacuteciu v priestore

vizuaacutelny rytmus

senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod

Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy

dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho

hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj

20

formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou

semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi

symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993

s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry

(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy

Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne

tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute

kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako

tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami

materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom

slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity

bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si

rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem

(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu

a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia

a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)

Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute

triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity

patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna

vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku

majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute

a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak

Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute

rozdiely (Gerő 2007)

21

Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou

vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry

ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza

k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech

kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute

reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)

hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia

umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute

hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr

kresba podľa predkreslenyacutech vzorov

hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute

vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami

liacuteniou hmotou

13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa

Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky

prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech

a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj

funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje

dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute

v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne

multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom

umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute

vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM

Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu

ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute

22

rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute

2000 s 138)

Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje

nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav

dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby

maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo

inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky

pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky

nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne

definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute

prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti

a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru

vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto

praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute

sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo

L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom

zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech

konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich

vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich

materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo

vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo

Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute

docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute

a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje

uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov

tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich

uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa

kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do

vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom

procese

23

V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa

veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto

storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie

a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a

s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba

ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality

14 Arteterapia a artefiletika

V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a

v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia

a artefiletika

Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej

činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute

(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia

pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo

znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba

liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem

Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva

špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute

napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem

materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na

proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť

nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom

arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je

jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou

činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho

umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru

nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo

nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako

24

doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma

oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať

v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je

uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi

z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska

predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody

nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne

smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute

zniacuteženie agresivity u detiacute

nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si

bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť

v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti

sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute

pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute

Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu

umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In

httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-

skolyartefiletika)

Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie

vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci

ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute

poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute

kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery

a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)

Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako

arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem

rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na

pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej

skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech

7

UacuteVOD

V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute

predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech

pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute

zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute

zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol

docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho

procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach

humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je

pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa

a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej

činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi

je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu

vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia

si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do

školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova

V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu

metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky

orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a

zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia

Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade

Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou

dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou

je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute

programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne

definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza

z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a

uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech

8

kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute

pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov

Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať

dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti

(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj

psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame

vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj

detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je

zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa

zvlaacutešť

Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa

v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť

usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti

a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre

materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech

štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich

skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by

priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute

objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute

vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech

osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa

klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy

a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia

okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute

naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie

Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky

materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať

učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech

školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute

umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej

9

terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti

medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi

vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto

senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja

osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom

je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej

gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku

v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby

pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj

osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza

rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech

postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu

systematickeacutemu priacutestupu v praxi

Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho

procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie

s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov

Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez

kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute

presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je

nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na

požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho

systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom

a schopnostiam

10

1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť

vizuaacutelnej vyacutechovy

Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať

bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich

poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti

rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od

narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju

celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia

v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie

radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade

k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy

učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute

kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry

s edukačnyacutem charakterom

11 Umenie a estetika

Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom

poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich

vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom

slova zmysle označuje umeleckeacute diela

Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade

mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria

predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou

kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa

v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky

estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie

V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997

s 25)

11

praveacute umeleckeacute diela

tvorbu v uacutežitkovom umeniacute

vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy

V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme

tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s

432)

1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov

2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov

3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov

Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti

predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute

zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute

tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho

tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať

potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes

učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute

estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a

emočnaacute inteligencia

V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie

chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)

ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie

umeleckyacutech diel

ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty

spoločnosti

ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute

informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu

formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu

12

ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute

prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech

prostriedkov

Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje

v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem

Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu

vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute

maacute primaacuterne dve roviny

vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -

umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie

formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty

Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna

estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie

vzťahu k umeniu a to priamym stykom

s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi

osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je

podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a

vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha

najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem

artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a

jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom

vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou

umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia

s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa

Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute

vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove

všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu

Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu

13

žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale

komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je

zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo

B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie

uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch

dimenziaacutech

dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu

dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu

Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri

hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)

umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou

každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo

vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity

hry a hroveacute formy)

umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz

skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute

vniacutemanie

umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa

odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje

svoje myšlienky emoacutecie a pocity

B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide

o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou

je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi

vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho

vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a

video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B

14

Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je

možneacute vysvetľovať nasledovne

Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie

a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu

vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle

profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na

vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta

vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť

tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo

uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho

diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať

k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia

Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem

o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute

zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute

o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať

schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a

hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)

Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa

primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na

poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute

ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute

docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia

a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu

praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej

tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute

umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede

vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania

15

tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever

z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a

vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu

mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu

straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou

predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute

Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je

zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej

produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu

Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na

vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok

dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute

J Davido a J Slaviacutek

Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa

primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa

považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej

skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute

Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem

možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že

v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne

komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa

rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia

ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci

vyacutetvarnyacutech aktiviacutet

Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do

naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť

predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať

16

vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)

Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet

Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute

v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden

spocircsob priacutestupu

V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci

s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu

komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)

a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej

vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa

L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je

potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym

znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda

vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť

však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť

ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa

vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo

Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne

umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere

Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe

architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute

umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je

zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho

poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti

vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J

Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy

v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie

tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych

obraznyacutech vyjadreniacute

17

Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna

vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory

pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute

vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna

vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov

zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy

rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos

2002 s 85)

kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti

vizuaacutelne myslenie

vizuaacutelnu tvorivosť

B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy

a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute

prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita

videnia

Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu

ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a

starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou

Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je

vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav

Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a

vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem

a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech

tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je

nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na

rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky

spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami

Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že

existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie

18

docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom

vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute

diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada

k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov

ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute

každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť

hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho

raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute

poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute

(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta

dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute

štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť

detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo

Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň

tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute

na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich

zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie

a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute

vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že

nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť

vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia

Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť

že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na

produktiacutevnu uacuteroveň kreativity

bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita

ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki

Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej

psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu

stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť

Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba

19

uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece

k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)

využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho

riešenia probleacutemov)

rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť

Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute

kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu

a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky

funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej

škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy

čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba

v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute

skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto

senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie

zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute

vyacutesledok

V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute

vizuaacutelne schopnosti

zrak a vniacutemanie

jemnuacute motoriku

koordinaacuteciu zraku a ruky

orientaacuteciu v priestore

vizuaacutelny rytmus

senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod

Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy

dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho

hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj

20

formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou

semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi

symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993

s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry

(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)

12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy

Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne

tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute

kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako

tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami

materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom

slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity

bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si

rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem

(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu

a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia

a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)

Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute

triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity

patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna

vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku

majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute

spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute

a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak

Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute

rozdiely (Gerő 2007)

21

Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou

vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry

ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza

k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech

kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute

reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)

hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia

umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute

hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr

kresba podľa predkreslenyacutech vzorov

hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute

vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami

liacuteniou hmotou

13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa

Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky

prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech

a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj

funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje

dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute

v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne

multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom

umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute

vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM

Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu

ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute

22

rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute

2000 s 138)

Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje

nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav

dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby

maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo

inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky

pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky

nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne

definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute

prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti

a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru

vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto

praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute

sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo

L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom

zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech

konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich

vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich

materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo

vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo

Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute

docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute

a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje

uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov

tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich

uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa

kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do

vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom

procese

23

V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa

veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto

storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie

a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a

s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba

ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality

14 Arteterapia a artefiletika

V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a

v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia

a artefiletika

Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej

činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute

(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia

pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo

znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba

liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem

Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva

špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute

napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem

materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na

proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť

nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom

arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je

jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou

činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho

umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru

nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo

nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako

24

doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma

oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať

v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je

uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi

z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska

predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody

nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne

smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute

zniacuteženie agresivity u detiacute

nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si

bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť

v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti

sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute

pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute

Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu

umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In

httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-

skolyartefiletika)

Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie

vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci

ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute

poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute

kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery

a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)

Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako

arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem

rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na

pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej

skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech