· web viewk pacientom, ktorí portál využívajú, majú lekári zároveň prosbu. v prípade,...

Kysučania medzi ocenenými stredoškolákmi(28.06.2016; Kysucké noviny; č. 25, SPRAVODAJSTVO , s. 4; IH)

Podľa župana Juraja Blanára sú tieto deti budúcimi učiteľmi, poslancami, prezidentmi či lekármi. "Táto generácia raz bude riadiť Slovensko, preto je dôležité dať im okrem vzdelania aj motiváciu robiť niečo viac a zapájať sa do diania okolo nich," povedal.

ČADCA. Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár udelil uplynulý týždeň ocenenia šestnástim študentom za umiestnenie v súťažiach, vyhlásených Žilinským samosprávnym krajom v školskom roku 2015/2016.

"V našej župnej pôsobnosti máme 63 stredných škôl, preto počas roka organizujeme mnohé podujatia a súťaže, určené práve študentom týchto inštitúcií. V aktuálne sa končiacom školskom roku prišlo dovedna 834 súťažných prác v rôznych oblastiach," informoval Blanár.

Zapojiť sa mohli do súťaží Môj slovenský športový idol, Mladý slovenský vedec, Mladý Slovák, Môj originálny čitateľský denník a Realitný vodičák.

Ako informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková, v rámci vyhodnotenia udelil Žilinský kraj už po druhýkrát aj špeciálne ocenenia pre desať žiakov, ktorí počas roka dosiahli mimoriadne úspechy v olympiádach, mali výborný prospech či prejavili výnimočné prosociálne správanie a nezištnú pomoc ľuďom v ich okolí. Nominovaných bolo 34 žiakov.

Riaditeľka odboru školstva ŽSK Dana Mažgútová zdôraznila, že aktivita študentov je dôležitým ukazovateľom motivácie študovať a uplatniť sa v ďalšej budúcnosti. "Nehovoríme tu len o gymnazistoch, na našich školách máme talentované deti, ktoré sa venujú robotike, elektrotechnike či iným odborným predmetom. Chceme naďalej stredoškolákov podporovať, aby mali čo najlepšie podmienky pre rozvoj a vzdelávanie," dodala Mažgútová.

Medzi ocenenými nechýbali ani stredoškoláci z Kysúc. V súťaži Mladý slovenský vedec získal 2. miesto Filip Fábik z Gymnázia v Kysuckom Novom Meste a 3. Martin Krupík zo SOŠ strojníckej v KNM. V ďalšej súťaži Môj originálny čitateľský denník sa ušli všetky prvé tri priečky študentom z Kysúc, konkrétne z Obchodnej akadémie D.M. Janotu v Čadci.

Prvú obsadila Stanislava Rakovanová, za ňou skončili Dominika Matysová a Jana Koperová. Čo sa týka Realitného vodičáka, 2. a 3. miesto obsadili Alžbeta Luterová a Inés Mackovčáková, obidve z Obchodnej akadémie D.M. Janotu v Čadci.

Medzi žiakmi, ocenenými za úspechy v olympiádach, prospech, prosociálne správanie a nezištnú pomoc, boli Samuel Hlavatý zo Spojenej školy z Kysuckého Nového Mesta a Dominik Korenený z Gymnázia v Turzovke.

(IH)

Čadčianska stredná škola bola bez telocvične, čoskoro sa to zmení(28.06.2016; Kysucké noviny; č. 25, SPRAVODAJSTVO , s. 4; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Približne 15 mesiacov potrvá výstavba novej telocvične v Strednej odbornej školy technickej v Čadci. Išlo jednu z mála škôl, ktoré ju doteraz nemali.

ČADCA. Študenti Strednej odbornej školy technickej v Čadci budú môcť hodiny telesnej výchovy tráviť v telocvični. Ako informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková, vďaka investícii ŽSK a grantu ministerstva školstva vznikne novostavba priamo v areáli školy. Nadväzovať bude na hlavnú budovu so spojovacou chodbou. "V apríli tohto roka sme na začiatok vyčlenili 400-tisíc eur, k čomu pribudne ďalších 200-tisíc eur, získaných z ministerstva školstva. SOŠ technická v Čadci bola jednou z mála škôl, ktoré doteraz telocvičňu nemali, preto bolo naším cieľom vybudovať pre žiakov športovisko na úrovni," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. Podľa jeho slov v škole vybudujú pre telocvičňu i sociálne zázemie, šatne či posilňovňu. "Predpokladané konečné náklady sú vo výške 845-tisíc eur, ktoré dofinancujeme," dodal.

Riaditeľ SOŠ technickej v Čadci František Kajánek hovorí, že keďže ide o výstavbu úplne novej budovy, samotné práce sa predpokladajú na 15 mesiacov. "Chceme, aby bola telocvičňa moderná a vybavená na úrovni. Podlaha bude drevená palubovka, vo vnútorných priestoroch sa vybuduje kompletná elektroinštalácia, vzduchotechnika a staviteľ by mal klásť dôraz i na vhodnú izoláciu proti vode a vlhkosti, čo je veľmi dôležité," zdôraznil.

Telocvičňu budú využívať najmä pri hodinách telesnej výchovy, ale aj v rámci voľnočasových aktivít a krúžkov. Otvorená bude i pre verejnosť.

Verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby vyhlásili začiatkom júna a záujemcovia môžu predkladať svoje ponuky do 7. júla.

IVETA HAŽÍKOVÁ

Tisíce pacientov sa objednávajú k lekárovi cez internet a zadarmo(28.06.2016; Kysucké noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Vo februári spustila Žilinská župa službu bezplatného online objednávania pacientov na vyšetrenia prostredníctvom stránky WWW.OBJEDNATVYSETRENIE.SK. Odvtedy túto možnosť využilo viac ako 12-tisíc pacientov.

Záujem o službu potvrdzujú tisíce ľudí, ktorí sa objednávajú k svojmu internistovi, kardiológovi, zubárovi, neurológovi či všeobecnému lekárovi.

Pohodlne, rýchlo a jednoducho si môžu vybrať termín, ktorý im vyhovuje. Stačí mať poruke počítač či telefón s internetom. "V Žilinskom kraji sa do online objednávania doteraz zapojilo 35 ambulancií, ktoré využívajú moderný prístup k pacientom, šetria ich čas a dokážu efektívnejšie manažovať vyšetrenia," potvrdila Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja, pričom dodala, že systém využívajú nielen ambulancie štyroch župných nemocníc v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Oravskej poliklinike v Námestove, ale jeho výhody objavili aj ďalší súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v regiónoch kraja. Žilinský samosprávny kraj si od projektu sľubuje viac spokojných pacientov, menej ľudí v čakárňach a zamedzenie výberu nezákonných poplatkov. "Chceme poskytovať modernú a efektívnu zdravotnú starostlivosť, k čomu patrí aj prehľadný systém objednávania. Veríme, že sa zapojí čo najviac lekárov, ktorí pochopia, že i týmto spôsobom môžeme posunúť zdravotníctvo o ďalší krok vpred," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Okrem rozsiahlych investícií do materiálno-technického vybavenia a obnovy župných nemocníc, ako aj vrátenia nemocničných lekární zo súkromných rúk späť nemocniciam s cieľom nasmerovať ich zisk v prospech pacientov, je toto ďalšia iniciatíva župy smerujúca k skvalitneniu zdravotníckej starostlivosti v regiónoch.

Zjednodušuje život lekárom i pacientom V systéme elektronického objednávania www.objednatvysetrenie. sk funguje aj ambulancia

fyziatrickej a liečebnej rehabilitácie v Kysuckej NsP v Čadci. "Naši pacienti ho využívajú na 100 percent, sú naň zvyknutí a objednávajú sa na vstupné vyšetrenia ako aj na kontroly," hovorí sestra Anna Kulichová z ambulancie, ktorá začala využívať portál medzi prvými. Skutočnosť, že jeho výhody neoceňujú iba zaneprázdnení pracujúci zamestnanci a mladí ľudia zvyknutí na moderné technológie, potvrdzuje aj zastúpenie starších pacientov, dokonca i seniorov, ktorých jednoducho objednajú deti alebo vnúčatá. "My, zdravotníci, máme zase lepší prehľad o voľných termínoch, rovnako ako pacienti, ktorí si ich môžu prakticky neustále skontrolovať," dodala Anna Kulichová. Pacientky sa objednajú na konkrétnu hodinu, v ktorú aj reálne idú na vyšetrenie, takže nehrozia preplnené čakárne. V dobe, kedy je čas pre každého vzácny a snažíme sa ním neplytvať vysedávaním u lekára je to ďalšia dobrá správa. "V našej nemocnici je možné objednať sa zatiaľ na rádiologickom oddelení, v mamografickom centre a ultrazvuku, ako aj v ambulancii fyziatrie a liečebnej rehabilitácie, pričom do budúcna uvažujeme o prípadnom rozšírení objednávacieho systému," povedal riaditeľ Kysuckej NsP v Čadci Martin Šenfeld.

Systém plánujú rozvíjať K pacientom, ktorí portál využívajú, majú lekári zároveň prosbu. V prípade, že na vyšetrenie z

nejakého dôvodu nemôžu prísť, mali by sa odhlásiť, aby vedeli uvoľnený termín ponúknuť niekomu inému. Župa plánuje systém, ktorý spustila vo februári tohto roka, ďalej rozvíjať. "Chceme umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu uľahčíme proces objednávania, poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi a v čakárni bude menej ľudí. Naším cieľom je, aby sa systém postupne rozšíril do čo najvyššieho počtu ambulancií, preto neustále oslovujeme lekárov a organizujeme informačné stretnutia, počas ktorých robíme osvetu o bezplatnom elektronickom objednávaní," doplnila Anna Majbíková zo Žilinského samosprávneho kraja.

Ako sa objednať? Je to veľmi jednoduché. Na webstránke www.objednatvysetrenie.sk si vyhľadáte konkrétnu

ambulanciu, alebo svojho lekára s aktivovaným systémom objednávania, zvolíte si termín a prostredníctvom SMS kódu, ktorý vám bude v priebehu niekoľkých sekúnd zaslaný na mobilný telefón,

potvrdíte objednávku. Na stránke pacienti nájdu aj potrebné informácie o ordinačných hodinách i kontaktné údaje.

Jana Špiláková.

Tisíce pacientov sa objednávajú k lekárovi cez internet a zadarmo(28.06.2016; Liptovské noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; PR-CL TP 2301005)


Záujem o službu potvrdzujú tisíce ľudí, ktorí sa objednávajú k svojmu internistovi, kardiológovi, zubárovi, gynekológovi, neurológovi či všeobecnému lekárovi.

Pohodlne, rýchlo a jednoducho si môžu vybrať termín, ktorý im vyhovuje. "V Žilinskom kraji sa do online objednávania doteraz zapojilo 35 ambulancií, ktoré využívajú moderný prístup k pacientom, šetria ich čas a dokážu efektívnejšie manažovať vyšetrenia," potvrdila Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK, pričom dodala, že systém využívajú nielen ambulancie štyroch župných nemocníc v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Oravskej poliklinike v Námestove, ale jeho výhody spoznali aj ďalší súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v regiónoch. ŽSK si od projektu sľubuje viac spokojných pacientov, menej ľudí v čakárňach a zamedzenie výberu nezákonných poplatkov. "Chceme poskytovať modernú a efektívnu zdravotnú starostlivosť, k čomu patrí aj prehľadný systém objednávania. Veríme, že sa zapojí čo najviac lekárov, ktorí pochopia, že i týmto spôsobom môžeme posunúť zdravotníctvo o ďalší krok vpred," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Okrem rozsiahlych investícií do materiálneho a technického vybavenia a obnovy župných zdravotníckych zariadení, vrátenia nemocničných lekární zo súkromných rúk späť nemocniciam s cieľom nasmerovať ich zisk v prospech pacientov, je toto ďalšia iniciatíva župy s cieľom skvalitniť zdravotnú starostlivosť vo svojich regiónoch.

Zjednodušuje život lekárom i pacientom Medzi lekárov, ktorých objednávací systém zaujal a rozhodli sa ho vo svojej ambulancii zaviesť do

praxe patrí aj všeobecná lekárka Karin Letková z Ružomberka. "Absolvovala som školenie na Úrade ŽSK, ktoré ma presvedčilo, že uľahčí prácu nielen nám, lekárom, ale zároveň je v prospech pacientov. Denne mám v čakárni aj 50 ľudí, teda, ak si môžem niečo pri našom hektickom pracovnom kalendári zjednodušiť, chcem túto možnosť využiť. Už teraz pracujeme na tom, aby sa mohli naši pacienti cez systém v čo najkratšom čase objednávať. Aj napriek svojmu veku sa snažím ísť s dobou a vychádzať v ústrety pacientom," povedala MUDr. Letková. Jeho jednoduchosť a efektívnosť oceňujú aj v ambulancii fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši. Výhody vidí sestra najmä pre zaneprázdnených pracujúcich ľudí, ktorí sa môžu objednať na vyšetrenie aj mimo ordinačných hodín, a to 24 hodín denne. "Nemusia teda chodiť osobne alebo telefonovať. Využívajú ho aj seniori. S objednaní im pomáhajú rodinní príslušníci, deti alebo vnúčatá," doplnila.



Ako sa objednať? Je to veľmi jednoduché. Na webstránke www.objednatvysetrenie. sk si vyhľadáte konkrétnu

ambulanciu alebo svojho lekára s aktivovaným systémom objednávania, zvolíte si termín a prostredníctvom SMS kódu, ktorý vám bude v priebehu niekoľkých sekúnd zaslaný na mobilný telefón, potvrdíte objednávku. Na stránke pacienti nájdu aj potrebné informácie o ordinačných hodinách i kontaktné údaje.

---- FOTO: Čím viac lekárov sa do projektu zapojí, tým viac ľudí sa môže bezplatne objednať na

vyšetrenie. MUDr. Karin Letková sa snaží aj takto vychádzať pacientom v ústrety.

Krajskí poslanci odklepli 2 milióny na rozvoj: Koľko z toho pre náš okres?(27.06.2016; www.mikulas.dnes24.sk; Mikuláš, , s. -; Tomáš Batiz)

Poslanci na zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja mysleli aj na náš Mikuláš. Pri druhej úprave rozpočtu sa vyhradili financie na dve potrebné rekonštrukcie.

Na zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili župní poslanci druhú úpravu rozpočtu o 2.072.244 eur. "Do kapitálových výdavkov sme vyčlenili 1,9 milióna eur, vďaka ktorým zabezpečíme ďalší rozvoj našich regiónov. Investície poputujú na Kysuce, Oravu, Horné Považie, Turiec i do Liptova," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

Nové investície získa aj náš región. SOŠ polytechnická v Liptovskom Mikuláši má schválených 90.000 eur na opravu hygienických zariadení a vybudovanie nového priestoru pre imobilných študentov a spolu 80-tisíc eur využije Liptovské múzeum v Ružomberku, ktoré je správcom hradu Likava. Zabezpečí nebezpečné zóny skalného brala.

Zdroj - Dnes24.sk

Poslanci zastupiteľstva ŽSK navýšili rozpočet o 2,072 milióna eur(27.06.2016; www.openiazoch.zoznam.sk; openiazoch.zoznam.sk, , s. -; TASR)

Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) schválili na dnešnom zasadnutí v Žiline druhú úpravu rozpočtu, ktorý navýšili o 2,072 milióna eur.

Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) schválili na dnešnom zasadnutí v Žiline druhú úpravu rozpočtu, ktorý navýšili o 2,072 milióna eur.

"V bežných výdavkoch je to celkom o 138.000 eur, čo sa týka príjmov a výdavkov o 133.000 eur a v kapitálových je to 1,938 milióna eur. Vďaka kapitálovým výdavkom zabezpečíme ďalší rozvoj našich regiónov. Investície poputujú na Kysuce, Oravu, horné Považie, Turiec i do Liptova," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že samosprávny kraj v druhej úprave rozpočtu podporil pokračovanie projektu cyklotrasy BIKEKIA, ktorá spája popri Váhu hrady Strečno a Budatín. "Vyasfaltovanie nového úseku bude stáť približne 156.000 eur, už v predchádzajúcej úprave sme schválili prvú časť financovania a dnes poslanci odsúhlasili zvyšných 49.600 eur. V regióne horného Považia získa finančné prostriedky aj Stredná odborná škola (SOŠ) poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline, a to 70.000 eur na rekonštrukciu strechy," uviedol predseda ŽSK.

Centrum sociálnych služieb (CSS) ORAVA v Tvrdošíne podľa neho získa 80.000 eur, vďaka ktorým zateplí budovu na Ulici SNP a súčasťou zníženia energetickej náročnosti bude aj príprava prác na vybudovanie výťahu na zabezpečenie bezbariérového prístupu. Študenti Spojenej školy v Nižnej budú môcť už čoskoro využívať nového priemyselného robota s príslušným softvérom. "Na tejto škole dosahujú žiaci mimoriadne výsledky v oblasti robotiky a elektroniky, a preto pre nich vytvárame čo najlepšie podmienky," dodala riaditeľka odboru školstva Úradu ŽSK Dana Mažgútová.

Nové investície získajú i regióny Liptov a Kysuce. SOŠ polytechnickej v Liptovskom Mikuláši poslanci schválili 90.000 eur na opravu hygienických zariadení a vybudovanie nového priestoru pre imobilných študentov. Celkovo 80.000 eur využije Liptovské múzeum v Ružomberku, ktoré je správcom hradu Likava a zabezpečí nebezpečné zóny skalného brala. Študenti Gymnázia v Turzovke sa dočkajú nových okien a návštevníci Kysuckej knižnice sa môžu tešiť na jedinečnú letnú čitáreň a zastrešenie schodísk. Obe investície sú plánované vo výške 50.000 eur, dodal Blanár.

V regióne Turiec čaká Gymnázium J. Lettricha v Martine oprava strechy za 100.000 eur, ktorá zabráni zatekaniu a zároveň vytvorí tepelno-izolačnú vrstvu. Zníženie energetickej náročnosti dosiahne i Domov sociálnych služieb (DSS) Méta v Martine na pracovisku Lipovec. "V tomto pracovisku sa nám podarilo už vymeniť okná, zaviesť nové vykurovanie a teraz plánujeme zateplenie celej budovy. DSS sa tak opäť znížia náklady," zdôraznila riaditeľka odboru sociálnych vecí Úradu ŽSK Marta Pauková.

Poslanci Žilinského kraja navýšili rozpočet o 2,072 milióna eur(27.06.2016; www.teraz.sk; Regióny, 14:59, s. -; TASR)

Investície poputujú na Kysuce, Oravu, horné Považie, Turiec i do Liptova, povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.

Ilustračné foto Foto: regionzilina.sk Žilina 27. júna (TASR) - Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) schválili

na dnešnom zasadnutí v Žiline druhú úpravu rozpočtu, ktorý navýšili o 2,072 milióna eur. "V bežných výdavkoch je to celkom o 138.000 eur, čo sa týka príjmov a výdavkov o 133.000 eur a

v kapitálových je to 1,938 milióna eur. Vďaka kapitálovým výdavkom zabezpečíme ďalší rozvoj našich regiónov. Investície poputujú na Kysuce, Oravu, horné Považie, Turiec i do Liptova," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.


Centrum sociálnych služieb (CSS) ORAVA v Tvrdošíne podľa neho získa 80.000 eur, vďaka ktorým zateplí budovu na Ulici SNP a súčasťou zníženia energetickej náročnosti bude aj príprava prác na vybudovanie výťahu na zabezpečenie bezbariérového prístupu. Študenti Spojenej školy v Nižnej budú môcť už čoskoro využívať nového priemyselného robota s príslušným softvérom. "Na tejto škole dosahujú žiaci mimoriadne výsledky v oblasti robotiky a elektroniky, a preto pre nich vytvárame čo najlepšie podmienky," dodala riaditeľka odboru školstva Úradu ŽSK Dana Mažgútová.



Poslanci Žilinského kraja navýšili rozpočet o 2,072 milióna eur(27.06.2016; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) schválili na dnešnom zasadnutí v Žiline druhú úpravu rozpočtu, ktorý navýšili o 2,072 milióna ...

Žilina 27. júna (TASR) - Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) schválili na dnešnom zasadnutí v Žiline druhú úpravu rozpočtu, ktorý navýšili o 2,072 milióna eur.

"V bežných výdavkoch je to celkom o 138.000 eur, čo sa týka príjmov a výdavkov o 133.000 eur a v kapitálových je to 1,938 milióna eur. Vďaka kapitálovým výdavkom zabezpečíme ďalší rozvoj našich regiónov. Investície poputujú na Kysuce, Oravu, horné Považie, Turiec i do Liptova," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.


Centrum sociálnych služieb (CSS) ORAVA v Tvrdošíne podľa neho získa 80.000 eur, vďaka ktorým zateplí budovu na Ulici SNP a súčasťou zníženia energetickej náročnosti bude aj príprava prác

na vybudovanie výťahu na zabezpečenie bezbariérového prístupu. Študenti Spojenej školy v Nižnej budú môcť už čoskoro využívať nového priemyselného robota s príslušným softvérom. "Na tejto škole dosahujú žiaci mimoriadne výsledky v oblasti robotiky a elektroniky, a preto pre nich vytvárame čo najlepšie podmienky," dodala riaditeľka odboru školstva Úradu ŽSK Dana Mažgútová.



Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Žiaci spomenuli aj Palárikov dom(28.06.2016; Kysucké noviny; č. 25, NÁŠ REGIÓN , s. 13; RENÁTA KOLENOVÁ)

Poznávanie je získavanie, spracovávanie a uchovávanie informácií o svojom okolí. Žiaci SOŠ technickej sa pod vedením Renáty Kolenovej zapojili do výzvy ŽSK: "Cesta za poznaním objektívnej slovenskej histórie".

Pripravili si zaujímavý projekt "Budovy v mojom okolí, ktoré dýchajú históriou". Projekt oslovil viacerých žiakov, zozbierali zaujímavé informácie o rôznych budovách vo svojom okolí. Využili svoje technické zručnosti a vytvorili zaujímavý videofilm a vydali bulletin. Spomenuli tam, také historické budovy, ako bol Palárikov dom, bývalú školu, v ktorej pôsobil Peter Jilemnický, závod Tatra, ktorý je už minulosťou a dnes tam stojí nákupné centrum a mnoho ďalších.

Ako je napísané v bulletine, "...niektoré budovy sú celé storočia pekné a nikdy neupadnú do zabudnutia. Iné zmenia majiteľa a už je budova zmenená. Naopak, niektoré prežijú hrôzy a útrapy storočí a nájde sa majiteľ, ktorý budovu znova postaví "na nohy"..."

A práve takéto budovy boli prezentované na seminári vo štvrtok 16. júna v priestoroch SOŠ technickej. Na seminár boli pozvaní žiaci z okolitých stredných škôl. Súčasťou seminára bola aj prednáška pracovníka Kysuckého múzea Martina Turóciho o práci múzea na záchrane pamiatok. Žiaci sa po seminári rozchádzali v družnej debate, s myšlienkami na zaujímavé pamiatky vo svojom okolí.

RENÁTA KOLENOVÁ

Od júla začínajú v Radoli - Koscelisku ďalšie vykopávky(28.06.2016; Kysucké noviny; č. 25, SPRAVODAJSTVO/INZERCIA , s. 3; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Vykopávky v kysuckej Radoli, časti Koscelisko, začnú od 4. a potrvajú do 22. júla. Stopy tam zanechalo viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie. Výskum sa sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Je možné, že ide o pozostatky lužickej mohyly.

RADOĽA. Už piaty rok budú kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský povedal, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

Sústredia sa na možné pozostatky valu Výskum sa tentokrát sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Na

vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili v minulosti kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma. "Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu," informovala pred časom archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodala, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie.

Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy.

Toto leto bude výskum valu ďalej pokračovať smerom dovnútra opevnenej plochy. Cieľom bude potvrdiť alebo vyvrátiť jeho existenciu. Doteraz sa v sezónach 2014 - 2015 nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype, ale máme už potvrdenú priekopu, prebiehajúcu pred predpokladaným valom.

Hroby boli nad sebou "Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny

kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, my sme v dvoch sezónach (2012 - 2013) odkryli takmer celý pôdorys kostola. Niekoľko sond sme robili na ploche cintorína," povedala Majerčíková.

Dohromady počas týchto troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne. Viaceré hroby sa zachytili v superpozícii, čiže nad sebou, staršie narušili mladšie.

Podľa slov archeologičky to svedčí o intenzívnom pochovávaní, dôkazom čoho je aj stavba kostnice, ktorú odkryli v roku 2013. Slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov.

Ako v minulosti povedala Majerčíková, hroby boli skromne vybavené, nálezy sa našli len v niektorých. "Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch sme našli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti." Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Informovala, že pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.

Platilo sa nimi za čias Žigmunda Luxemburského Čo sa týka mincí, ktoré našli, išlo o parvy Žigmunda Luxemburského, vyrazené v období 1387 -

1427. "Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 - 1427. Razili sa zo strieborno-medenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. - 60. rokoch 15. storočia," informovala Majerčíková.

IVETA HAŽÍKOVÁ

Župné súťaže odhalili nové talenty(28.06.2016; Kysucké noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková.)

Spolu 16 žiakov si tento rok odnieslo ocenenia za svoju šikovnosť, talent či vedomosti. Súťaže Môj slovenský športový idol, Mladý slovenský vedec, Mladý Slovák, Môj originálny

čitateľský denník a Realitný vodičák organizoval Žilinský samosprávny kraj, pričom sa do nich v aktuálnom školskom roku mohlo zapojiť všetkých 63 župných stredných škôl. Najväčší záujem bol o projekty Mladý Slovák a Realitný vodičák. Obe súťaže majú za sebou tento rok 9. ročník a opäť objavili mnoho talentovaných detí. Prostredníctvom Mladého Slováka sa žiaci vzdelávajú o Slovensku, svojej rodnej krajine a v Realitnom vodičáku majú zase možnosť získať viac informácií o svete nehnuteľností a právnych záležitostiach, ktoré sú s touto oblasťou spojené.

OA z Čadce bodovala V rámci vyhodnotenia súťaží udelil Žilinský kraj už po druhýkrát aj špeciálne ocenenia pre desať

žiakov, ktorí počas roka dosiahli mimoriadne úspechy v olympiádach, mali výborný prospech či prejavili výnimočné prosociálne správanie a nezištnú pomoc ľuďom v ich okolí. Nominovaných bolo 34 žiakov. Medzi nimi žiaci zo SŠ v Kysuckom Novom Meste a Gymnázia v Turzovke. "Nehovoríme tu len o gymnazistoch, na našich školách máme talentované deti, ktoré sa venujú robotike, elektrotechnike či iným odborným predmetom. Chceme naďalej stredoškolákov podporovať, aby mali čo najlepšie podmienky pre rozvoj a vzdelávanie," dodala Dana Mažgútová, riaditeľka odboru školstva a športu ŽSK. Mimoriadne úspešná bola tento rok Obchodná akadémia D. M. Janotu z Čadce, ktorej žiaci si odniesli hneď niekoľko cien. V súťaži Môj originálny čitateľský denník obsadili všetky tri prvé priečky a v Realitnom vodičáku zaujali v početnej konkurencii 2. a 3. miesto. Ocenenia smerovali aj do Gymnázia a SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste za projekty v súťaži Mladý slovenský vedec.

Jana Špiláková

Odborné školy chcú viac žiakov. Úrady sú proti(28.06.2016; Hospodárske noviny; mut. , FIRMY & FINANCIE , s. 12; František Kekely)

ZAMESTNANIE Napriek rozšíreniu niektorých tried museli stredné odborné školy hodiť do koša stovky prihlášok. František Kekely Bratislava - Hoci podniky dlhodobo trápi nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, odborné školy

vyhadzujú do koša stovky prihlášok. Úrady totiž školám dovolia prijať menej uchádzačov, ako sa na viaceré študijné programy hlási. "Evidovali sme 280 podaných prihlášok. Prijať sme však mohli len 160 študentov," prezrádza riaditeľ Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste Ondrej Holienčík. Zároveň priznáva, že triediť sa museli aj odbory, po ktorých je na trhu práce veľký dopyt.

Čísla v rukách krajov Tento problém zaznamenali viacerí. "Chceli sme schválenie vyššieho počtu prijatých uchádzačov,

aký nám samosprávny kraj napokon stanovil," hovorí riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Čadci František Kajánek. Ďalšiu stovku vyhodených prihlášok nám potvrdili i na Strednej odbornej škole automobilovej v Trnave. Počty študentov, ktoré môžu na jednotlivé odbory vziať, určujú samosprávne kraje. Tie sa bránia, že vychádzajú z analýz. "Postupujeme podľa zákonných kritérií, ktoré priamo sledujú stav pracovného trhu, potreby firiem, evidenciu absolventov na úrade práce a ďalšie ukazovatele. Za konečným rozhodnutím stojí vždy komplexná analýza," tvrdí hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková. Podľa Zväzu automobilového priemyslu odíde ročne do dôchodku až 33-tisíc kvalifikovaných zamestnancov. Stredné školy pritom vyprodukujú len päťtisíc kvalifikovaných absolventov.

Firmy by sa mali zobudiť František Kajánek vidí dôvody nedostatočnej kvalifikácie na pracovnom trhu aj v prístupe mnohých

firiem, ktoré podľa neho zaspali. Duálne vzdelanie akoby objavili len teraz, prípadne vôbec, a stále sa spoliehali, že úrad práce k nim kvalifikovaných zamestnancov doručí sám. Medzi firmami a školou by mala prebiehať úzka spolupráca, čo podľa neho na Slovensku nefunguje v takej miere, akoby malo. Súhlasí s ním aj hiring manažér McRoy Group Branislav Holík. Pracovný trh má tým pádom problém nie len s kvantitou, ale aj s kvalitou absolventov. "Potrebné je užšie prepájať vzdelávanie a výcvik s praxou, čo sa naozaj nie vždy a všade deje. Mnohí absolventi tak síce ukončia školu v žiadanom odbore, no požadovanú kvalifikáciu aj tak nemajú. Následne ľahko pohoria na teste praktických zručností u potenciálneho zamestnávateľa," opisuje bežný jav Branislav Holík. Riaditelia škôl i firmy sa zhodujú, že ďalšou prekážkou je súčasný trend myslenia. Manuálna práca nie je "in". Sú odbory, kde by zvyšovanie počtu prijatých uchádzačov podľa nich aj tak nič neriešilo - mali by ich problém naplniť. Ide o povolania, po ktorých je na trhu práce veľký dopyt a ktoré ani nie sú na slovenské pomery vôbec zlé platené. "Čo sa týka priemernej mzdy operátora vo výrobe, tá v našej spoločnosti v minulom roku dosiahla 1,288 eura," prezrádza Jozef Bačé, hovorca Kia Motors Slovakia. Tieto faktory však pri výbere školy mnoho ľudí vôbec nezohľadňuje, prípadne len okrajovo. Často sa tak študenti radšej tlačia do odborov, ktoré ponúkajú výrazne horšie uplatnenia.

Lekárov v kraji ubúda, internú ambulanciu nemá kto prebrať(28.06.2016; Liptovské noviny; č. 25, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ/INZERCIA , s. 4; ĽUBICA KUBIŠOVÁ)

Hrádočania prišli o internistu. Problém s nedostatkom lekárov sa len začína naplno ukazovať, o desať rokov sa môže stať, že lekári budú chýbať oveľa citeľnejšie.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Problém s chýbajúcou plnohodnotnou ambulanciou v Liptovskom Hrádku sa ťahá už roky. Riešilo ho mesto, riešila ho Žilinská župa, ktorej úlohou je aj zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti.

Vlani skončila v Liptovskom Hrádku internistka Beata Ujcová, nenašiel sa na ňu žiaden ďalší lekár, ktorý by prebral ambulanciu. Našlo sa aspoň dočasné riešenie na pol roka a od decembra fungovala v tamojšej poliklinike interná ambulancia, o pacientov sa staral lekár z liptovskomikulášskej nemocnice. Od mája sú Hrádočania ale zase bez internistu, podľa oznamu si ho majú hľadať v Liptovskom Mikuláši.

Diabetologička aj internistka Dôvodom zrušenia samostatnej ambulancie v Liptovskom Hrádku bol nedostatok pacientov. "Počet ošetrených pacientov bol nízky, lekár sa preto vrátil späť do mikulášskej nemocnice, kde aj

naďalej poskytuje starostlivosť aj pre hrádockých pacientov," opísala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

V Liptovskom Hrádku poskytuje zdravotnú starostlivosť lekárka Ľudmila Forbáková Leskovská. Je diabetologička, ale s atestáciou internistky pracuje na čiastočný úväzok aj v odbore vnútorného lekárstva.

Hrádočania a pacienti z blízkych obcí môžu ísť k nej, alebo si vybrať jedného zo štyroch internistov v Liptovskom Mikuláši.

Situáciu môže zmeniť lekár, ktorý bude mať záujem o prevádzkovanie internej ambulancie v Liptovskom Hrádku.

Lekári starnú, nemá ich kto nahradiť Záteková pripomenula, že problém s internou ambulanciou v Liptovskom Hrádku je iba časť

ľadovca. Aj Žilinský kraj má problémy s postupným starnutím všeobecných lekárov a lekárov internistov.

"Momentálne máme viac ako štyridsať percent lekárov internistov vo veku nad 60 rokov. V horizonte desiatich rokov sa môže stať, že ich nebudeme mať dostatok," zhrnula Záteková.

Župa chce preto pokračovať v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva v rezidenčnom programe pre výchovu všeobecných lekárov.

"Budeme presadzovať, aby sa program rozšíril aj na lekárov špecialistov," dodala hovorkyňa. ĽUBICA KUBIŠOVÁ

Liptovské múzeum potrebuje milióny na modernizáciu a zachovanie pamiatok(28.06.2016; Liptovské noviny; č. 25, RUŽOMBEROK/INZERCIA , s. 6; MIRO GEJDOŠ)

Najvyššiu investíciu si vyžaduje oprava hradu Likava. V budúcnosti jeho steny možno udržia pokope len kovové platne spojené tyčou.

LIPTOV. O zbierky a kultúrno-vzdelávacie podujatia Liptovského múzea je v poslednej dobe čoraz väčší záujem. Svedčí o tom napríklad prekonanie rekordu návštevnosti počas tohtoročnej Ovčiarskej nedele v skanzene v Pribyline, ale aj niekoľkotisícový medziročný nárast návštevníkov všetkých jedenástich miest a objektov v správe múzea.

"Naše expozície a podujatia navštívi ročne zhruba 150-tisíc ľudí. Tento rok očakávame nárast, pretože Slováci chodia v poslednej dobe menej do zahraničia a viac sa zaujímajú o domáce atrakcie," vysvetlil pozitívny trend riaditeľ Liptovského múzea Martin Krupa.

Roky sa nič nezmenilo Zriaďovateľom múzea je Žilinský samosprávny kraj a patrí pod neho skanzen v Pribyline, keltské

osídlenie Havránok pri Liptovskej Mare, vežička kostola z Liptovskej Mary, Roľnícky dom vo Vlkolínci, klopačka v Liptovskej Maši, Banícky dom vo Vyšnej Boci, Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, múzeum Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, Kostol všetkých svätých v Ludrovej, hrad Likava a múzeum v Ružomberku.

Väčšina z týchto historických objektov alebo zbierok by si zaslúžila investíciu, aby bola pre ľudí ešte atraktívnejšia a prístupnejšia. Niektoré expozície sa totiž roky nijako nezmenili a potrebovali by modernizáciu.

Kritizoval zamestnancov "Som nešťastný, keď vidím deti, ako sedia v múzeu na schodoch, jedia bagety a ťukajú do mobilov.

Kritizoval som zamestnancov, že zrejme nevedia podať dostatočne zaujímavý výklad. Urobili sme niekoľko pokusov so širokým výkladom, perličkami a zaujímavosťami a napriek tomu to nemalo úspech. Keď som bol v Múzeu prírody vo Viedni, videl som to isté. Pritom je to jedno z najbohatších múzeí Európy, čo sa týka počtu a významu exponátov," opísal riaditeľ Krupa, ktorý pokladá za najväčší problém múzeí nezáujem spoločnosti o vlastnú kultúru a poznanie. Vedomosti a výklad pracovníkov sú podľa neho na špičkovej úrovni a nemajú sa za čo hanbiť.

Riaditeľ by bol rád, keby návštevníci mohli využívať najmodernejšie digitálne technológie a zbierky

by boli multimediálne a interaktívne, ale spravujú toho tak veľa, že by si to vyžiadalo obrovskú, niekoľkomiliónovú investíciu.

Výdavky schvaľujú poslanci "Nemôžeme si dovoliť investovať naraz väčšiu čiastku do jednej expozície, bolo by to na úkor

ostatných desiatich. Ale využívanie moderných technológií je cesta, ako v súčasnosti vzbudiť väčší záujem. Snažíme sa to robiť postupne, v menších, ale komplexne premyslených krokoch," dodal.

Liptovské múzeum má v tomto roku na prevádzkové náklady rozpočet viac ako 420-tisíc eur. Ak chce inštitúcia investovať do modernizácie alebo opráv, výdavky navyše mu musia schváliť poslanci župy.

Podľa hovorkyne Žilinského samosprávneho kraja Lenky Zátekovej dostane tento rok o viac ako 150-tisíc eur navyše. Investujú ich do hradu Likava, na archeologický výskum a opravu podlahy v sídelnej budove v Ružomberku.

Hrozí odštiepenie brala Najväčšie starosti robí múzeu zrúcanina hradu Likava. Naposledy ju začali opravovať v

sedemdesiatych rokoch, keď sa zrútila časť hradieb. Aby z Likavy zostalo aspoň to, čo je znej teraz, potrebuje ďalšiu obrovskú investíciu.

Problémom je najmä rôznorodé zloženie a nestabilnosť hradného brala aj samotných múrov, ktoré pribúdali v priebehu niekoľkých storočí. V brale je dokonca puklina, ktorá môže neskôr vplyvom počasia zapríčiniť odštiepenie jeho časti.

Podľa Karola Dzuriaka, vedúceho odboru vlastivedy v Liptovskom Múzeu, potrebuje hradné bralo aj múry stabilizáciu a odvodnenie. "Keď prší, voda neodteká, ale drží sa v puklinách. Keď je nestabilná zima, tak často zamŕza, rozmŕza a rozširuje pukliny," opísal.

Rôzne názory odborníkov Múzeum momentálne spracováva projektovú dokumentáciu opravy hradu spojenú s výskumom.

Dostalo na ňu viac ako 20-tisíc eur, ale pravdepodobne bude potrebovať niekoľkonásobne vyššiu sumu. Jej cieľom je stanoviť, koľko bude stáť základná stabilizácia hradu. Riaditeľ múzea Martin Krupa odhadol, že by to mohlo byť tri až desať miliónov eur.

Jedným a možno jediným z riešení, ako hradné múry udržať pokope, by podľa odborníkov mohlo byť ich prepojenie kovovými platňami spojenými tyčou. Časť špecialistov však tvrdí, že by išlo o neprimeraný zásah a narušenie pôvodného vzhľadu.

Dobrovoľníci sú zbytoční "Likava je ruina a treba sa stým zmieriť. Vtákom stave, ako je dnes, je už zhruba 200 rokov. Ale

sme optimisti a veríme, že sa nám podarí získať prostriedky na jej opravu," povedal. Konkrétne kroky budú závisieť vo veľkej miere aj od pamiatkárov. Likava je národná kultúrna

pamiatka, preto sa na ňu vzťahuje prísna legislatíva. Z toho dôvodu na jej oprave nemôžu napríklad pracovať dobrovoľníci.

Odborníci s neistotou pozerajú aj na veľký betónový otáznik vyrastajúci kúsok od hradu v podobe diaľnice. Zatiaľ si nik netrúfa odhadnúť, aký bude mať vplyv na stavbu dokončenú zvolenským županom Dončom v 14. storočí.

MIRO GEJDOŠ

Nemocnica investuje do prestavby, nakupujú aj prístroje(28.06.2016; Liptovské noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

V apríli tohto roka otvorila Liptovská NsP svoju vlastnú verejnú lekáreň, ktorej zisk plánuje investovať aj do nákupu nových prístrojov.

Tým sa tohtoročné investície do jej modernizácie ani zďaleka nekončia. "Budova, v ktorej sa novootvorená lekáreň nachádza, bude čoskoro slúžiť aj ako očný pavilón. Na druhom poschodí otvoríme jednodňovú zdravotnú starostlivosť v odbore oftalmológia spolu so špecializovanými ambulanciami, na čo už župní poslanci schválili pre tento rok 920-tisíc eur," povedala riaditeľka nemocnice Ľudmila Pohančeníková. V týchto dňoch sa pracuje tiež na internom oddelení, kde vznikajú dve nadštandardné izby pre pacientov. Nezabúdajú ani na vybavenie jednotlivých oddelení. "Od začiatku roka sme nakúpili s pomocou zriaďovateľa, Žilinského samosprávneho kraja, prístroje za viac ako 25-tisíc eur. Aktuálne sa realizuje verejné obstarávanie na nákup ďalších v hodnote viac ako 350-tisíc eur," priblížila riaditeľka nemocnice. Okrem iného získajú nový ultrazvuk so sondami ako

aj infúzny systém pre oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny či nové C-rameno pre röntgen. Ambulancia rýchlej lekárskej pomoci dostane novú sanitku za 130-tisíc eur. Potreba neustále modernizovať priestory a skvalitňovať vybavenie priniesla aj ďalšie projekty, ktoré by sa mali realizovať v najbližších mesiacoch. Na neurologickom oddelení budú rozširovať JIS o dve lôžka a riaditeľka hovorí aj o zámere dokončiť v tomto roku rekonštrukciu izieb na oddelení dlhodobo chorých. Mali by sa tam vymeniť okná či zrekonštruovať sociálne zariadenia. Horúcou témou týchto týždňov je aj budovanie urgentného príjmu. Spolu s jeho prístrojovým vybavením si táto investícia vyžiada 1 milión eur.

Župné súťaže odhalili nové talenty(28.06.2016; Liptovské noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)


čitateľský denník a Realitný vodičák organizoval Žilinský samosprávny kraj, pričom sa do nich v aktuálnom školskom roku mohlo zapojiť všetkých 63 župných stredných škôl. Najväčší záujem bol o tradičné projekty v Mladom Slovákovi a Realitnom vodičáku. Obe súťaže tento rok absolvovali 9. ročník a opäť objavili mnoho talentovaných detí. Prostredníctvom Mladého Slováka sa žiaci vzdelávajú o Slovensku, svojej rodnej krajine a v Realitnom vodičáku majú zase možnosť získať viac informácií o svete nehnuteľností a právnych záležitostiach, ktoré sú s touto oblasťou spojené. V rámci vyhodnotenia súťaží udelil Žilinský kraj už po druhýkrát aj špeciálne ocenenia pre desať žiakov, ktorí počas roka dosiahli mimoriadne úspechy v olympiádach, mali výborný prospech či prejavili výnimočné prosociálne správanie a nezištnú pomoc ľuďom v ich okolí. Nominovaných bolo 34 žiakov. Zastúpenie v tejto kategórii mali aj žiaci z Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši a Gymnázia v Liptovskom Hrádku.

Stranu pripravila Jana Špiláková.

Odborné školy chcú viac žiakov. Úrady sú proti(28.06.2016; www.finweb.hnonline.sk; Správy zo sveta financií, , s. -; František Kekely)

00:00 Napriek rozšíreniu niektorých tried museli stredné odborné školy hodiť do koša stovky prihlášok. Hoci podniky dlhodobo trápi nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, odborné školy vyhadzujú

do koša stovky prihlášok. Úrady totiž školám dovolia prijať menej uchádzačov, ako sa na viaceré študijné programy hlási. "Evidovali sme 280 podaných prihlášok. Prijať sme však mohli len 160 študentov," prezrádza riaditeľ Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste Ondrej Holienčík. Zároveň priznáva, že triediť sa museli aj odbory, po ktorých je na trhu práce veľký dopyt.

Čísla v rukách krajov Tento problém zaznamenali viacerí. "Chceli sme schválenie vyššieho počtu prijatých uchádzačov,

aký nám samosprávny kraj napokon stanovil," hovorí riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Čadci František Kajánek. Ďalšiu stovku vyhodených prihlášok nám potvrdili i na Strednej odbornej škole automobilovej v Trnave. Počty študentov, ktoré môžu na jednotlivé odbory vziať, určujú samosprávne kraje. Tie sa bránia, že vychádzajú z analýz. "Postupujeme podľa zákonných kritérií, ktoré priamo sledujú stav pracovného trhu, potreby firiem, evidenciu absolventov na úrade práce a ďalšie ukazovatele. Za konečným rozhodnutím stojí vždy komplexná analýza," tvrdí hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

Podľa Zväzu automobilového priemyslu odíde ročne do dôchodku až 33-tisíc kvalifikovaných zamestnancov. Stredné školy pritom vyprodukujú len päťtisíc kvalifikovaných absolventov.

Firmy by sa mali zobudiť František Kajánek vidí dôvody nedostatočnej kvalifikácie na pracovnom trhu aj v prístupe mnohých

firiem, ktoré podľa neho zaspali. Duálne vzdelanie akoby objavili len teraz, prípadne vôbec, a stále sa spoliehali, že úrad práce k nim kvalifikovaných zamestnancov doručí sám. Medzi firmami a školou by mala prebiehať úzka spolupráca, čo podľa neho na Slovensku nefunguje v takej miere, akoby malo. Súhlasí s ním aj hiring manažér McRoy Group Branislav Holík. Pracovný trh má tým pádom problém nie len s kvantitou, ale aj s kvalitou absolventov. "Potrebné je užšie prepájať vzdelávanie a výcvik s praxou, čo sa naozaj nie vždy a všade deje. Mnohí absolventi tak síce ukončia školu v žiadanom

odbore, no požadovanú kvalifikáciu aj tak nemajú. Následne ľahko pohoria na teste praktických zručností u potenciálneho zamestnávateľa," opisuje bežný jav Branislav Holík.

Riaditelia škôl i firmy sa zhodujú, že ďalšou prekážkou je súčasný trend myslenia. Manuálna práca nie je "in". Sú odbory, kde by zvyšovanie počtu prijatých uchádzačov podľa nich aj tak nič neriešilo - mali by ich problém naplniť. Ide o povolania, po ktorých je na trhu práce veľký dopyt a ktoré ani nie sú na slovenské pomery vôbec zlé platené. "Čo sa týka priemernej mzdy operátora vo výrobe, tá v našej spoločnosti v minulom roku dosiahla 1,288 eura," prezrádza Jozef Bačé, hovorca Kia Motors Slovakia. Tieto faktory však pri výbere školy mnoho ľudí vôbec nezohľadňuje, prípadne len okrajovo. Často sa tak študenti radšej tlačia do odborov, ktoré ponúkajú výrazne horšie uplatnenia.

5. júl sa do histórie obce Radoľa zapíše po prvýkrát ako hodový(27.06.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Blížiaci sa 5. júl sa do histórie obce Radoľa zapíše po prvýkrát ako hodový. Radoľa má po takmer

6 storočiach opäť svoj kostol, v ktorom sa bude na sviatok jeho patrónov sv. Cyrila a Metoda konať slávnostná hodová svätá omša. Obecný úrad v Radoli a Kysucké múzeum v Čadci pozývajú i na Radoľský hodový jarmok ľudových remesiel. Ten sa uskutoční na nádvorí kaštieľa a bude spojený s kultúrnym programom. Predstaví sa v ňom ľudová hudba Ondreja Rovňana, bábkové divadlo, vokálna škola pri Základnej umeleckej škole v Čadci a populárny slovenský skladateľ a spevák Pavol Hammel. Nebudú chýbať ani detské atrakcie a občerstvenie."

Stopa olejkárov v tvorbe výtvarníkov(27.06.2016; www.sme.sk; Kultúra, 15:00, s. -; Viera Legerská)

Turčianski výtvarníci na plenéroch mapujú históriu olejkárstva v našom regióne. Tvorili v Kláštore pod Znievom, martinskom skanzene a najbližšie pôjdu do Blatnice.

MARTIN. Turčianske kultúrne stredisko v Martine a Štúdio turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov pripravuje pre všetkých záujemcov o maliarsku tvorbu, sochárstvo a rezbárstvo štvordielny cyklus tvorivých plenérov pod názvom Reťazenie III.

Ako nás informovala Monika Ondrušová z Turčianskeho kultúrneho strediska, tohtoročný plenér má zaujímavú tému - prezentáciu historicky významných miest, na ktorých zanechalo stopu olejkárske remeslo a tým pripomínať odkaz olejkárskej tradície, ktorá je v turčianskom regióne mimoriadne silná.

"Prvý z cyklu plenérov sa uskutočnil 20. mája 2016 v Kláštore pod Znievom. Výber miesta na tvorivé stretnutie nebol vôbec náhodný, pretože táto turčianska obec má svoje miesto v histórii turčianskeho olejkárstva," informuje a dodáva, že pravdepodobne sa vyvíjalo pod vplyvom rehoľníkov a jezuitov z Kláštora pod Znievom, ktorí sa venovali liečiteľstvu a liečivým bylinám. Už v 16. storočí založili prvú botanickú záhradu liečivých rastlín v strednej Európe. Liečenie bylinkami sa rozšírilo aj medzi obyvateľov okolitých obcí, ktorí sa následne začali venovať výrobe liečivých olejov, spracovaniu liečivých rastlín a podomovému predaju. Treba pripomenúť záznam od znievskeho farára Jana Valentiniho z roku 1808, ktorý viaže začiatky turčianskeho olejkárstva k príchodu jezuitov do turčianskej prepozitúry. K podobnému poňatiu sa prikláňa aj J. Škultéty v diele ,Nehaňte ľud môj (1928) a V. Pauliny-Tóth v rozprávke ,Dva olejkári (Sokol IV, 1865, str. 29-30). Obidvaja majú rovnakú mienku, že jezuiti znievskeho kláštora učili turčiansky ľud vyrábať oleje a pestovať liečivé rastliny. Je nesporné, že jezuiti dali turčianskemu olejkárstvu širší a odbornejší charakter, obohatili pestovanie a výrobu medikamentov, čiže liekov.

Informuje ďalej, že druhý z cyklu plenérov bol 12. júna 2016 v Múzeu slovenskej dediny, kde neprofesionálni umelci mali možnosť načerpať nové podnety pre svoju tvorbu. Počas obidvoch plenérov na výtvarníkov dohliadal lektor Ján Prostredný, odborne ich viedol a usmerňoval, hodnotil nimi práce. Počas plenérov si neprofesionálni umelci vyskúšali rôzne techniky - kresbu ceruzkou, uhlíkom, pastelom, či farbami.

"V piatok 1. júla 2016 bude Reťazenie III. pokračovať už tretím plenérom. Výtvarníci a rezbári sa stretnú v obci Blatnica, ktorá je zároveň vstupnou bránou do nádhernej Gaderskej doliny a ktorá bola v uplynulých storočiach rajom bylinkárov, šafraníkov a olejkárov," uzatvára Ondrušová.

Žilinskí krajskí poslanci navýšili tohtoročný rozpočet(28.06.2016; Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica; Správy RTVS; 11:00; por. 2/5; Marína Debnárová / Marína Debnárová)

Marína Debnárová, moderátorka RTVS: "Žilinskí krajskí poslanci navýšili tohtoročný rozpočet. Investície poputujú na Kysuce, Oravu,

Horné Považie, Turiec aj Liptov. Žilinský župan Juraj Blanár." Juraj Blanár, žilinský župan: "Môžem konštatovať, že zvyšujeme rozpočet o viac ako 2 milióny eur, je to 2 072 000 €. V bežných

výdavkoch je to celkom 138 tisíc, čo sa týka príjmov a výdavkov na 133 a v kapitálových je to 1 938 000."

Poslanci schválili zvýšenie rozpočtu o 2 milióny eur : Ujde sa z nich aj správcovi hradu Likava(28.06.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

Na včerajšom ( 27.6.) osemnástom zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili župní poslanci druhú úpravu rozpočtu o 2.072.244 eur.

"Do kapitálových výdavkov sme vyčlenili 1,9 milióna eur, vďaka ktorým zabezpečíme ďalší rozvoj našich regiónov. Investície poputujú na Kysuce, Oravu, Horné Považie, Turiec i do Liptova," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Podľa jeho slov kraj v druhej úprave rozpočtu myslel na pokračovanie projektu cyklotrasy BIKEKIA, ktorá cez jedinečnú prírodnú scenériu popri Váhu spája hrady Strečno a Budatín.

Nové investície získajú i regióny Liptov a Kysuce. SOŠ polytechnická v Liptovskom Mikuláši má schválených 90.000 eur na opravu hygienických zariadení a vybudovanie nového priestoru pre imobilných študentov.

Spolu 80-tisíc eur využije Liptovské múzeum v Ružomberku, ktoré je správcom hradu Likava. Zabezpečí nebezpečné zóny skalného brala.

Kysuckí študenti Gymnázia v Turzovke sa dočkajú nových okien a návštevníci Kysuckej knižnice sa môžu tešiť na jedinečnú letnú čitáreň a nadstrešenie schodísk. Obe investície sú plánované vo výške 50.000 eur.

Krajskí poslanci navýšili rozpočet o 2 milióny eur(28.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:32, s. -; TASR)

Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili na zasadnutí druhú úpravu rozpočtu, ktorý navýšili o 2,072 milióna eur.

Krajskí poslanci na zasadnutí. (Zdroj - ARCHÍV ŽSK) ŽILINA. Krajskí poslanci schválili na zasadnutí druhú úpravu rozpočtu, ktorý navýšili o 2,072

milióna eur. "V bežných výdavkoch je to celkom o 138-tisíc eur, čo sa týka príjmov a výdavkov o 133- tisíc eur a

v kapitálových je to 1,938 milióna eur. Vďaka kapitálovým výdavkom zabezpečíme ďalší rozvoj našich regiónov. Investície poputujú na Kysuce, Oravu, horné Považie, Turiec i do Liptova," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že samosprávny kraj v druhej úprave rozpočtu podporil pokračovanie projektu cyklotrasy BIKEKIA, ktorá spája popri Váhu hrady Strečno a Budatín. "Vyasfaltovanie nového úseku bude stáť približne 156-tisíc eur, už v predchádzajúcej úprave sme schválili prvú časť financovania a dnes poslanci odsúhlasili zvyšných 49.600 eur. V regióne horného Považia získa finančné prostriedky aj Stredná odborná škola (SOŠ) poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline, a to 70-tisíc eur na rekonštrukciu strechy," povedal predseda.

Centrum sociálnych služieb (CSS) ORAVA v Tvrdošíne podľa neho získa 80-tisíc eur, vďaka ktorým zateplí budovu na Ulici SNP a súčasťou zníženia energetickej náročnosti bude aj príprava prác na vybudovanie výťahu na zabezpečenie bezbariérového prístupu. Študenti Spojenej školy v Nižnej budú môcť už čoskoro využívať nového priemyselného robota s príslušným softvérom. "Na tejto škole

dosahujú žiaci mimoriadne výsledky v oblasti robotiky a elektroniky, a preto pre nich vytvárame čo najlepšie podmienky," dodala riaditeľka odboru školstva Úradu ŽSK Dana Mažgútová.

Nové investície získajú i regióny Liptov a Kysuce. SOŠ polytechnickej v Liptovskom Mikuláši poslanci schválili 90.000 eur na opravu hygienických zariadení a vybudovanie nového priestoru pre imobilných študentov. "Celkovo 80-tisíc eur využije Liptovské múzeum v Ružomberku, ktoré je správcom hradu Likava a zabezpečí nebezpečné zóny skalného brala. Študenti Gymnázia v Turzovke sa dočkajú nových okien a návštevníci Kysuckej knižnice sa môžu tešiť na jedinečnú letnú čitáreň a zastrešenie schodísk. Obe investície sú plánované vo výške 50-tisíc eur," dodal Blanár.

V regióne Turiec čaká Gymnázium J. Lettricha v Martine oprava strechy za 100-tisíc eur, ktorá zabráni zatekaniu a zároveň vytvorí tepelno-izolačnú vrstvu. Zníženie energetickej náročnosti dosiahne i Domov sociálnych služieb (DSS) Méta v Martine na pracovisku Lipovec. "V tomto pracovisku sa nám podarilo už vymeniť okná, zaviesť nové vykurovanie a teraz plánujeme zateplenie celej budovy. DSS sa tak opäť znížia náklady," zdôraznila riaditeľka odboru sociálnych vecí Marta Pauková.

mj pop

Skvelá správa pre motoristov: Frekventovaný úsek v meste sa dočká opravy!(28.06.2016; www.mikulas.dnes24.sk; Mikuláš, , s. -; Tomáš Batiz)

Pre viacerých liptovských vodičov máme skvelú správu. Denne frekventovaný úsek v našom meste čaká rozsiahla rekonštrukcia. Prečítajte si prvé informácie.

Skvelá správa prichadza zo Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, ktoré na svojom poslednom zasadnutí v rámci úpravy rozpočtu myslelo aj na Liptovský Mikuláš. Jeden z bodov sa týkal aj rekonštrukcie cesty, ktorá je pre naše mesto veľmi potrebná. Návrh presunu ušetrených financií z pripravovanej rekonštrukcie mosta ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku by mal poslúžiť na rekonštrukciu cesty II/584 v intraviláne mesta Liptovský Mikuláš (od hotela Jánošík po most pri križovatke s Matuškovou ulicou, blízko zariadenia Via mara v Liptovskej Ondrašovej).

O pripravovanej rekonštrukcii frekventovanej cesty II/584 od kruhového objazdu pri Jánošíku do Liptovskej Ondrašovej informoval poslanec vyššieho územného celku Ján Blcháč. "Dlhodobo som apeloval aj na základe požiadaviek od nášho občianskeho klubu, aby sa obnovila táto cesta, ktorá vedie k významným strediskám cestovného ruchu v regióne," konštatoval poslanec mestského parlamentu Ľuboš Trizna.

Ján Blcháč uviedol, že obnova cesty sa zrealizuje v jeseni. Na túto akciu sú vyčlenené financie v objeme 165-tisíc eur. "Keďže z rekonštrukcie mosta ponad Belú v Liptovskom Hrádku sa podarilo ušetriť nejaké peniaze, vďaka lobingu sa nám ich podarilo presunúť práve na túto nevyhnutnú obnovu," dodal. Oprava cesty bude skoordinovaná s obnovou chodníka do tejto časti mesta.

Zdroj - Dnes24.sk

Lekári ubúdajú, internú ambulanciu nemá kto prebrať(28.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:17, s. -; Ľubica Kubišová)

Hrádočania prišli o internistu. Problém s nedostatkom lekárov sa len začína naplno ukazovať, o desať rokov sa môže stať, že leakári budú chýbať oveľa citeľnejšie.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Problém s chýbajúcou plnohodnotnou ambulanciou v Liptovskom Hrádku sa ťahá už roky. Riešilo ho mesto, riešila ho Žilinská župa, ktorej úlohou je aj zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti.

Vlani skončila v Liptovskom Hrádku internistka Beata Ujcová, nenašiel sa na ňu žiaden ďalší lekár, ktorý by prebral ambulanciu. Našlo sa aspoň dočasné riešenie na pol roka a od decembra fungovala v tamojšej poliklinike interná ambulancia, o pacientov sa staral lekár z liptovskomikulášskej nemocnice.

Od mája sú Hrádočania ale zase bez internistu, podľa oznamu si ho majú hľadať v Liptovskom Mikuláši.

Diabetologička aj internistka

Dôvodom zrušenia samostatnej ambulancie v Liptovskom Hrádku bol nedostatok pacientov. "Počet ošetrených pacientov bol nízky, lekár sa preto vrátil späť do mikulášskej nemocnice, kde aj

naďalej poskytuje starostlivosť aj pre hrádockých pacientov," opísala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

V Liptovskom Hrádku poskytuje zdravotnú starostlivosť lekárka Ľudmila Forbáková Leskovská. Je diabetologička, ale s atestáciou internistky pracuje na čiastočný úväzok aj v odbore vnútorného lekárstva.

Hrádočania a pacienti z blízkych obcí môžu ísť k nej, alebo si vybrať jedného zo štyroch internistov v Liptovskom Mikuláši.

Situáciu môže zmeniť lekár, ktorý bude mať záujem o prevádzkovanie internej ambulancie v Liptovskom Hrádku.

Lekári starnú, nemá ich kto nahradiť Záteková pripomenula, že problém s internou ambulanciou v Liptovskom Hrádku je iba časť

ľadovca. Aj Žilinský kraj má problémy s postupným starnutím všeobecných lekárov a lekárov internistov.

"Momentálne máme viac ako štyridsať percent lekárov internistov vo veku nad 60 rokov. V horizonte desiatich rokov sa môže stať, že ich nebudeme mať dostatok," zhrnula Záteková.

Župa chce preto pokračovať v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva v rezidenčnom programe pre výchovu všeobecných lekárov.

"Budeme presadzovať, aby sa program rozšíril aj na lekárov špecialistov," dodala hovorkyňa.

Študenti tvrdošínskej Spojenej školy budú reprezentovať krajinu na súťaži v Londýne(29.06.2016; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Martin Baumann)

Tvrdošín 29. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Martin Baumann) Študenti Spojenej školy (SŠ) v Tvrdošíne budú reprezentovať Slovensko na 31. ročníku

medzinárodnej súťaže mladých konštruktérov úsporných vozidiel Shell Eco-marathon Europe 2016, ktorá sa uskutoční od 30. júna do 3. júla v Londýne

Ilustračné foto "Je to pre nás veľký projekt, nakoľko sme sa s mnohými konkrétnymi činnosťami priamo v praxi

doposiaľ nestretli. Súťaž nás zaujala práve preto, lebo nám ponúka možnosť využiť teoretické poznatky z odborných predmetov v praxi pri konštrukcii a stavbe uvedeného vozidla," povedala riaditeľka Spojenej školy v Tvrdošíne Ľudmila Uhlíková. Do Londýna vycestuje šesť žiakov tretieho ročníka odboru Mechatronika, pod vedením kapitánky Lenky Adamcovej, ktorá je žiačkou odboru Technické a informatické služby v elektrotechnike.

Stredoškolský tím z Tvrdošína uspel v konkurencii európskych stredných, ale predovšetkým vysokých škôl. Do Londýna sa tento rok prebojovalo 229 tímov a z toho tri tímy budú súťažiť pod slovenskou vlajkou. "Dve slovenské skupiny sú z vysokých škôl a len jedna je stredoškolská, preto je to pre školu, ale aj pre nás skutočne výnimočné," uviedol Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý je zriaďovateľom školy. Účasť žiakov na súťaži podporil ŽSK sumou 2000 eur.

Študenti SŠ sa v tomto roku úspešne umiestnili v niekoľkých súťažiach. "Podarilo sa nám získať tretie miesto na medzinárodnej konferencii Elektro 2016, rovnako tretiu priečku obsadili žiaci v súťaži RoboRAVE a druhé miesto sme si odniesli zo súťaže Bankomat nápadov či Zenit - Web design," doplnila Uhlíková.

Cieľom súťaže Shell Eco-marathon je prezentovať predstavy študentov o energeticky efektívnych vozidlách budúcnosti a premieňať teoretické vedomosti do praxe. "Súťaže sa tento rok, zúčastníme po prvý raz, ale veríme a pevne dúfame, že budeme mať možnosť aj naďalej pokračovať a aktívne sa zapájať do riešení a úprav nášho vozidla v nasledujúcich rokoch," dodala riaditeľka SŠ v Tvrdošíne.

Pred prázdninami župa ocenila viac ako dve desiatky stredoškolákov

(28.06.2016; Turčianske noviny; č. 25, SPEKTRUM / INZERCIA , s. 40; VL)

Predseda ŽSK Juraj Blanár udelil ocenenia spolu 16 študentom za umiestnenie v súťažiach vyhlásených Žilinským samosprávnym krajom v školskom roku 2015/2016.

MARTIN. V župnej pôsobnosti je 63 stredných škôl, v tomto školskom roku do rôznych súťaží v kraji prišlo 834 súťažných prác. Išlo o súťaže Môj slovenský športový idol, Mladý slovenský vedec, Mladý Slovák, Môj originálny čitateľský denník a Realitný vodičák. "Najväčší záujem bol o projekty v Mladom Slovákovi a Realitnom vodičáku. Obe súťaže tento rok absolvovali 9. ročník a opäť objavili mnoho talentovaných detí. Prostredníctvom Mladého Slováka sa žiaci vzdelávajú o Slovensku, svojej rodnej krajine a v Realitnom vodičáku majú zase možnosť získať viac informácií o svete nehnuteľností a právnych záležitostiach," doplnil žilinský župan Juraj Blanár.

V rámci vyhodnotenia súťaží udelil Žilinský kraj už po druhýkrát aj špeciálne ocenenia pre desať žiakov, ktorí počas roka dosiahli mimoriadne úspechy v olympiádach, mali výborný prospech či prejavili výnimočné prosociálne správanie a nezištnú pomoc ľuďom v ich okolí. Nominovaných bolo 34 žiakov. Turčianski študenti mali na prvých miestach spomínaných súťaží tiež svoje zastúpenie. Súťaž Mladý slovenský vedec vyhral tím Dávid Mažári, Lenka Kramárová z Gymnázia V. Paulinyho-Tótha v Martine, tretie miesto v Mladom Slovákovi získala Petra Šufliarska z Gymnázia J. Lettricha v Martine a špeciálne ocenenie za úspechy v olympiádach, prospechu či prosociálnom správaní dostal Martin Orságh z Gymnázia J. Lettricha v Martine.

(VL)

Tisíce pacientov sa objednávajú k lekárovi cez internet a zadarmo(28.06.2016; Turčianske noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)



Pohodlne, rýchlo a jednoducho si môžu vybrať termín, ktorý im vyhovuje. Stačí mať poruke počítač či telefón s internetom. "V Žilinskom kraji sa do online objednávania doteraz zapojilo 35 ambulancií, ktoré využívajú moderný prístup k pacientom, šetria ich čas a dokážu efektívnejšie manažovať vyšetrenia," potvrdila Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK, pričom dodala, že systém využívajú nielen ambulancie štyroch župných nemocníc v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Oravskej poliklinike v Námestove, ale jeho výhody spoznali aj ďalší súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v regiónoch. ŽSK si od projektu sľubuje viac spokojných pacientov, menej ľudí v čakárňach a zamedzenie výberu nezákonných poplatkov. "Chceme poskytovať modernú a efektívnu zdravotnú starostlivosť, k čomu patrí aj prehľadný systém objednávania. Veríme, že sa zapojí čo najviac lekárov, ktorí pochopia, že i týmto spôsobom môžeme posunúť zdravotníctvo o ďalší krok vpred," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Okrem rozsiahlych investícií do materiálneho a technického vybavenia a obnovy župných zdravotníckych zariadení, vrátenia nemocničných lekární zo súkromných rúk späť nemocniciam s cieľom nasmerovať ich zisk v prospech pacientov, je toto ďalšia iniciatíva župy s cieľom skvalitňovať zdravotnícku starostlivosť vo svojich regiónoch.

Zjednodušuje život lekárom i pacientom V systéme elektronického objednávania www.objednatvysetrenie.sk funguje aj Ambulancia

vnútorného lekárstva MUDr. Slavomíra Šucha v Martine. "Využívame ho od začiatku a veľmi sa nám táto myšlienka páči. Ideálne by bolo, aby ho využívalo viac pacientov, keďže aj týmto spôsobom minimalizujeme čakacie lehoty. Výborné je to, že ľudia môžu kontrolovať termíny, majú k dispozícii možnosť vybrať si a kontaktovať v prípade potreby ambulanciu. Každý pacient, ktorý k nám nemusí prísť osobne, ale sa môže objednať online je prínosom," povedal MUDr. Šuch. Za výhodný považuje každý zdroj informácií pre pacienta ako aj možnosť komunikovať s ambulanciou. Na stránke totiž pacienti nájdu potrebné informácie o ordinačných hodinách i kontaktné údaje. Systém odporúča využívať svojim pacientom na plánovanie predoperačných vyšetrení. "V prípade, že už vedia termín operácie je dobré, aby si našli a rezervovali čo najskorší termín predoperačného vyšetrenia, vyhnú sa tak zbytočnému zdržaniu," doplnil. Podľa skúseností z jeho ambulancie nie je pri objednávaní prekážkou ani vek či technická zdatnosť pacientov. "Väčšina reálne funguje na moderných technológiách, tých starších zase objednávajú rodinní príslušníci," doplnil lekár. Možnosť objednať sa na vyšetrenie ponúka aj Otorinolaryngologická - krčná ambulancia MUDr. Ivety Frkáňovej z

Martinskej polikliniky. "Pacienti sú veľmi spokojní s touto rýchlou a najmä bezplatnou formou objednávania, ktorú aj využívajú. Denne sa môžu v našej ambulancii na konkrétny čas objednať maximálne štyria. Výhodou je, že naozaj nemusia dlho čakať, keďže čas objednania sa snažíme dodržiavať čo najpresnejšie," potvrdila lekárka.

Systém plánujú rozvíjať K pacientom, ktorí portál využívajú, majú lekári zároveň prosbu: "Boli by sme radi, ak by sa ľudia, v

prípade, že na vyšetrenie z nejakého dôvodu nemôžu prísť, odhlásili, aby sme vedeli uvoľnený termín ponúknuť inému," upozorňujú. Župa plánuje systém, ktorý spustila vo februári tohto roka, ďalej rozvíjať. "Chceme umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu uľahčíme proces objednávania, poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi a v čakárni bude menej ľudí. Naším cieľom je, aby sa systém postupne rozšíril do čo najvyššieho počtu ambulancií, preto neustále oslovujeme lekárov a organizujeme informačné stretnutia, počas ktorých robíme osvetu o bezplatnom elektronickom objednávaní," doplnila Anna Majbíková zo Žilinského samosprávneho kraja.


ambulanciu alebo svojho lekára s aktivovaným systémom objednávania, zvolíte si termín a prostredníctvom SMS kódu, ktorý vám bude v priebehu niekoľkých sekúnd zaslaný na mobilný telefón, potvrdíte objednávku. Na stránke objednatvysetrenie.sk pacienti nájdu aj potrebné informácie o ordinačných hodinách i kontaktné údaje.

Jana Špiláková

VÝCHOD-INZERCIA(30.06.2016; Nový Čas; VÝCHOD-INZERCIA , s. 9; NČ 78519)

Prešovský samosprávny kraj v spolupráci so Zväzkom Euroregión,,Tatry"a Žilinským samosprávnym krajom vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku pre mikroprojekty v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020

Prostriedky sú určené na realizáciu mikroprojektov v rámci Prioritnej osi 1 - Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia a Prioritnej osi 3 - Rozvoj cezhraničného a celoživotného vzdelávania.

Typy mikroprojektov: Spoločný mikroprojekt - výška financovania: min. 2 000 EUR max. 100 000 EUR maximálna celková hodnota rozpočtu: 140 000 EUR Individuálny mikroprojekt - výška financovania: min. 2 000 EUR max. 50 000 EUR maximálna celková hodnota rozpočtu: 70 000 EUR Oblasť podpory pre realizáciu mikroprojektov: Prešovský samosprávny kraj: - okres Stará Ľubovňa, okres Bardejov, okres Kežmarok, okres Levoča, okres Poprad, okres

Spišská Nová Ves (Košický kraj), Žilinský samosprávny kraj: - okres Dolný Kubín, okres Tvrdošín, okres Ružomberok, okres Liptovský Mikuláš, Zväzok

Euroregión ,,Tatry" (PL): - nowosadecký subregión: gorlický okres, limanowský okres, nowosadecký okres, nowotarský

okres, tatrzaňský okres, mesto s postavením okresu Nowy Sacz, - osvienčimský subregión: chrzanowský okres, olkuský okres, - krakovský subregión: myšlenický okres s vylúčením obce Pcim. Miera financovania: Financovanie štátnych rozpočtových organizácií: * z EFRR maximálne 85 % * zo štátneho rozpočtu SR minimálne 15 %

Financovanie jednotiek územnej samosprávy, obcí, vyšších územných celkov, neziskových organizácií:

* z EFRR maximálne 85 % * zo štátneho rozpočtu SR maximálne 10 % * vlastný vklad mikroprijímateľov minimálne 5 % Financovanie subjektov zo súkromného sektora: * z EFRR maximálne 85 % * zo štátneho rozpočtu SR maximálne 5 % * vlastný vklad mikroprijímateľov minimálne 10 % Alokácie ňnačných prostriedkov na výzvu: os 1 - 548 271,18 EUR os 3- 128 504,49 EUR Trvanie výzvy: Od 30. júna 2016 do 14. septembra 2016 do 15:30 h. Forma predkladania žiadostí: * prostredníctvom IT systému "Generátor žiadostí a vyúčtovaní" * doručená papierová verzia žiadosti. Miesto predkladania papierových verzií žiadostí: Prešovský samosprávny kraj Odbor cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce Námestie mieru 2,080 01 Prešov Rozhoduje dátum a čas podania papierovej verzie žiadosti na podateľni PSK! Podrobné informácie sú v ,,Príručke pre prijímateľa" a,,Príručke pre mikroprijímateľa" dostupné na

stránke www.po-kraj.sk alebo v sídle Prešovského samosprávneho kraja. V PRÍPADE OTÁZOK KONTAKTUJTE: Prešovský samosprávny kraj Odbor cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce Námestie mieru 2,080 01 Prešov tel: +421 51 7081 528 www.po-kraj.sk PhDr. Andrea Kmecová e-mail: [email protected] tel: 051/7081526, miestnosť: 414 IV. posch. Mgr. Lucia Mačupová e-mail: [email protected] tel: 051/7081525, miestnosť: 415A IV. posch. NČ 78519 Prešovský samosprávny kraj v spolupráci s Karpatským euroregiónom vyhlasuje výzvu na

predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku pre mikroprojekty v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020

Prostriedky sú určené na realizáciu mikroprojektov v rámci Prioritnej osi 1 - Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia a Prioritnej osi 3 - Rozvoj cezhraničného a celoživotného vzdelávania.

Typy mikroprojektov: Spoločný mikroprojekt - výška financovania: min. 2 000 EUR max. 100 000 EUR maximálna celková hodnota rozpočtu: 140 000 EUR Individuálny mikroprojekt - výška financovania: min. 2 000 EUR max. 50 000 EUR maximálna celková hodnota rozpočtu: 70 000 EUR Oblasť podpory pre realizáciu mikroprojektov: Prešovský samosprávny kraj:

- okres Snina, okres Humenné, okres Stropkov, okres Medzilaborce, okres Svidník, okres Vranov nad Topľou, okres Prešov, okres Sabinov

Karpatský euroregión (PL): - krosnieňský subregión: jasielský okres, krošnieňský okres, sanocký okres, lesky okres,

brzozowský okres, bieszczadský okres, - przemyský subregión: przemyský okres, lubaczowský okres, przeworský okres, jarostawský

okres, - rešovský subregión: rešovský okres a mesto Rešov. Miera financovania: Financovanie štátnych rozpočtových organizácií: * z EFRR maximálne 85 % * zo štátneho rozpočtu SR minimálne 15 % Financovanie jednotiek územnej samosprávy, obcí, vyšších územných celkov, neziskových

organizácií: * z EFRR maximálne 85 % * zo štátneho rozpočtu SR maximálne 10 % * vlastný vklad mikroprijímateľov minimálne 5 % Financovanie subjektov zo súkromného sektora: * z EFRR maximálne 85 % * zo štátneho rozpočtu SR maximálne 5 % * vlastný vklad mikroprijímateľov minimálne 10 % Alokácie finačných prostriedkov na výzvu: os 1 - 900 000,00 EUR os 3 - 163 779,42 EUR Trvanie výzvy: Od 30. júna 2016 do 14. septembra 2016 do 15:00 h. Forma predkladania žiadostí: * prostredníctvom IT systému ,,Generátor žiadostí a vyúčtovaní", * doručená papierová verzia žiadosti. Miesto predkladania papierových verzií žiadostí: Prešovský samosprávny kraj Odbor cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce Námestie mieru 2, 080 01 Prešov Rozhoduje dátum a čas podania papierovej verzie žiadosti na podateľni PSK! Podrobné informácie sú v,,Príručke pre prijímateľa" a ,,Príručke pre mikroprijímateľa" dostupné na

stránke www.po-kraj.sk alebo v sídle Prešovského samosprávneho kraja. V PRÍPADE OTÁZOK KONTAKTUJTE: Prešovský samosprávny kraj Odbor cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce Námestie mieru 2, 080 01 Prešov tel:+421 51 7081 528 www.po-kraj.sk PhDr. Andrea Kmecová e-mail: [email protected] tel: 051/7081 526, miestnosť: 414 IV. posch. Mgr. Lucia Mačupová e-mail: [email protected] tel: 051/7081 525, miestnosť: 415A IV. posch. NČ 78519

Župné súťaže odhalili nové talenty

(28.06.2016; Turčianske noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)


čitateľský denník a Realitný vodičák organizoval Žilinský samosprávny kraj, pričom sa do nich v aktuálnom školskom roku mohlo zapojiť všetkých 63 župných stredných škôl. Najväčší záujem bol o tradičné projekty v Mladom Slovákovi a Realitnom vodičáku. Obe súťaže tento rok absolvovali 9. ročník a opäť objavili mnoho talentovaných detí. Prostredníctvom Mladého Slováka sa žiaci vzdelávajú o Slovensku, svojej rodnej krajine a v Realitnom vodičáku majú zase možnosť získať viac informácií o svete nehnuteľností a právnych záležitostiach. V rámci vyhodnotenia súťaží udelil Žilinský kraj už po druhýkrát aj špeciálne ocenenia pre desať žiakov, ktorí počas roka dosiahli mimoriadne úspechy v olympiádach, mali výborný prospech či prejavili výnimočné prosociálne správanie a nezištnú pomoc ľuďom v ich okolí. Nominovaných bolo 34 žiakov.

Najlepší mladí vedci sú z Turca V kategórii Mladý slovenský vedec excelovalo Gymnázium V. P. Tótha v Martine, ktorého žiaci

obsadili prvú priečku. "Zamerali sme sa na meranie elektromagnetických polí mobilného telefónu. Vyhodnocovali sme, v akých vzdialenostiach je mobil nebezpečný a ako to súvisí so zdravým a zdravotnými problémami," povedala Lenka Kramárová, ktorá na projekte pracovala spolu s Dávidom Mažárim. V súťaži Mladý Slovák zase úspešne reprezentovalo svoj región Gymnázium J. Lettricha v Martine.

Jana Špiláková

Turčianske cesty sa dočkajú opráv(28.06.2016; Turčianske noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Pracovníci zo Správy ciest ŽSK v Turci majú už tradične počas letných dní plné ruky práce. Okrem bežnej údržby, kosenia, lokálnych opráv povrchu dopravných tepien či údržby mostov a

dopravného značenia, plánujú tiež rozsiahlejšie opravy niektorých úsekov II. triedy. "Po pokládke kanalizácie sa bude rekonštruovať cesta v časti Martin-Priekopa, v obciach Háj, Benice, v Dolnej Štubni a Diviakoch. Práce si vyžiadajú investíciu za 165-tisíc eur a od júla do októbra sa musia vodiči pripraviť na čiastočné obmedzenie dopravy," povedal riaditeľ turčianskeho závodu SC ŽSK Marián Janík. Opravy vozovky, autobusových zastávok či zriadenie ostrovčeka a bezpečného priechodu pre chodcov v obci Príbovce prídu na rad v auguste. Mužov v oranžovom uvidíte pracovať aj v Rudne, kde si práce na rekonštrukcii priepustu vyžiadajú aj dopravné obmedzenia. V pláne sú tiež bezpečnostné opatrenia v nehodovom úseku medzi Slovenským Pravnom a Abramovou. Aktuálne pripravovaná oprava základov i vrchnej časti mosta za Kláštorom pod Znievom za 60-tisíc eur by mala byť hotová v októbri tohto roka.

Jana Špiláková

Študenti Spojenej školy z Tvrdošína budú reprezentovať SR na súťaži(30.06.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 05:28, s. -; TASR)

Do Londýna sa tento rok prebojovalo 229 tímov a z toho tri tímy budú súťažiť pod slovenskou vlajkou.

Tvrdošín 29. júna (TASR) - Študenti Spojenej školy (SŠ) v Tvrdošíne budú reprezentovať Slovensko na 31. ročníku medzinárodnej súťaže mladých konštruktérov úsporných vozidiel Shell Eco-marathon Europe 2016, ktorá sa uskutoční od 30. júna do 3. júla v Londýne.

"Je to pre nás veľký projekt, nakoľko sme sa s mnohými konkrétnymi činnosťami priamo v praxi doposiaľ nestretli. Súťaž nás zaujala práve preto, lebo nám ponúka možnosť využiť teoretické poznatky z odborných predmetov v praxi pri konštrukcii a stavbe uvedeného vozidla," povedala riaditeľka Spojenej školy v Tvrdošíne Ľudmila Uhlíková. Do Londýna vycestuje šesť žiakov tretieho ročníka odboru Mechatronika, pod vedením kapitánky Lenky Adamcovej, ktorá je žiačkou odboru Technické a informatické služby v elektrotechnike.

Stredoškolský tím z Tvrdošína uspel v konkurencii európskych stredných, ale predovšetkým vysokých škôl. Do Londýna sa tento rok prebojovalo 229 tímov a z toho tri tímy budú súťažiť pod

slovenskou vlajkou. "Dve slovenské skupiny sú z vysokých škôl a len jedna je stredoškolská, preto je to pre školu, ale aj pre nás skutočne výnimočné," uviedol Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý je zriaďovateľom školy. Účasť žiakov na súťaži podporil ŽSK sumou 2000 eur.

Študenti SŠ sa v tomto roku úspešne umiestnili v niekoľkých súťažiach. "Podarilo sa nám získať tretie miesto na medzinárodnej konferencii Elektro 2016, rovnako tretiu priečku obsadili žiaci v súťaži RoboRAVE a druhé miesto sme si odniesli zo súťaže Bankomat nápadov či Zenit - Web design," doplnila Uhlíková.

Cieľom súťaže Shell Eco-marathon je prezentovať predstavy študentov o energeticky efektívnych vozidlách budúcnosti a premieňať teoretické vedomosti do praxe. "Súťaže sa tento rok, zúčastníme po prvý raz, ale veríme a pevne dúfame, že budeme mať možnosť aj naďalej pokračovať a aktívne sa zapájať do riešení a úprav nášho vozidla v nasledujúcich rokoch," dodala riaditeľka SŠ v Tvrdošíne.

V Čadci budú mať novú telocvičňu(28.06.2016; Žilinské noviny; č. 25, REGIÓN/INZERCIA , s. 8; BK)

Stredná odborná školatechnická je jedna z mála škôl, ktorá doteraz telocvičňu nemá. ČADCA. Študenti Strednej odbornej školy technickej v Čadci sa dočkajú novej telocvične.

Novostavba vznikne priamo v areáli školy. "V apríli tohto roka sme na začiatok vyčlenili 400-tisíc eur, k čomu pribudne ďalších 200- tisíc eur

získaných z ministerstva školstva. SOŠ technická v Čadci bola jednou z mála škôl, ktoré doteraz telocvičňu nemali, preto bolo naším cieľom vybudovať pre žiakov športovisko na úrovni," priblížil žilinský župan Juraj Blanár. Podľa jeho slov v škole vybudujú pre telocvičňu i sociálne zázemie, šatne či posilňovňu. "Predpokladané konečné náklady sú vo výške 845-tisíc eur, ktoré dofinancujeme," dodal.

Ako informoval riaditeľ školy František Kajánek, keďže ide o výstavbu úplne novej budovy, samotné práce sa predpokladajú na 15 mesiacov.

"Chceme, aby bola telocvičňa moderná a vybavená na úrovni. Podlaha bude drevená palubovka, vo vnútorných priestoroch sa vybuduje kompletná elektroinštalácia, vzduchotechnika a staviteľ by mal klásť dôraz i na vhodnú izoláciu proti vode a vlhkosti, čo je veľmi dôležité," zdôraznil Kajánek. Telocvičňa bude otvorená aj pre verejnosť.

Tisíce pacientov sa objednávajú k lekárovi cez internet a zadarmo(28.06.2016; Žilinské noviny; č. 25, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)



Pohodlne, rýchlo a jednoducho si môžu vybrať termín, ktorý im vyhovuje. Stačí mať poruke počítač či telefón s internetom. "V Žilinskom kraji sa do online objednávania doteraz zapojilo 35 ambulancií, ktoré využívajú moderný prístup k pacientom, šetria ich čas a dokážu efektívnejšie manažovať vyšetrenia," potvrdila Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja, pričom dodala, že systém využívajú nielen ambulancie štyroch župných nemocníc v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Oravskej poliklinike v Námestove, ale jeho výhody objavili aj ďalší súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v regiónoch. ŽSK si od projektu sľubuje viac spokojných pacientov, menej ľudí v čakárňach a zamedzenie výberu nezákonných poplatkov. "Chceme poskytovať modernú a efektívnu zdravotnú starostlivosť, k čomu patrí aj prehľadný systém objednávania. Veríme, že sa zapojí čo najviac lekárov, ktorí pochopia, že i týmto spôsobom môžeme posunúť zdravotníctvo o ďalší krok vpred," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Okrem rozsiahlych investícií do materiálneho a technického vybavenia a obnovy župných zdravotníckych zariadení, ako aj vrátenia nemocničných lekární zo súkromných rúk späť nemocniciam

s cieľom nasmerovať ich zisk v prospech pacientov, je toto ďalšia iniciatíva župy s cieľom skvalitňovať zdravotnú starostlivosť vo svojich regiónoch.

Zjednoduší život lekárom i pacientom "Človek nemusí behať po lekároch a môže sa v pohodlí domova na vyšetrenie objednať. Využívam

systém napríklad pri objednaní sa na sonografické vyšetrenie," uviedla na sociálnej sieti pacientka Anna zo Žiliny. Medzi ambulancie, ktoré úspešne fungujú v systéme elektronického objednávania www. objednatvysetrenie.sk patrí aj ambulancia GYN-PRAKTIK v Žiline. "Väčšina našich pacientiek využíva tento online portál, vďaka čomu majú prehľad, aká je naplnenosť kalendára s voľnými termínmi a vedia si osobne kontrolovať priestor na objednanie. Môžu si rezervovať termín predovšetkým na špecializované a vstupné vyšetrenia či kontroly, ktoré nevyžadujú akútny zásah a dajú sa plánovať vopred. Týka sa to najmä ultrazvukového vyšetrenia prsníkov a ultrazvukového vyšetrenia v 4D modeme," uviedol MUDr. Pavol Hartel. Denne využívajú systém aj pacienti Všeobecnej ambulancie pre dospelých v Žiline. "Najčastejšie si vopred dohodnú termíny preventívnych prehliadok, predoperačných vyšetrení či prehliadok k vydaniu vodičského či zbrojného preukazu a rôznych potvrdení. Vyberú si konkrétny čas, na ktorý prídu a nemusia čakať v preplnenej čakárni," povedala MUDr. Jazdíková. Portál však často slúži ako informačná databáza, kde nájdu komplexné kontaktné údaje ako telefón, adresu či ordinačné hodiny.





Jana Špiláková

Tisíce pacientov sa objednávajú k lekárovi cez internet a zadarmo(28.06.2016; Oravské noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)



Pohodlne, rýchlo a jednoducho si môžu vybrať termín, ktorý im vyhovuje. Stačí mať poruke počítač či telefón s internetom. "V Žilinskom kraji sa do online objednávania doteraz zapojilo 35 ambulancií, ktoré využívajú moderný prístup k pacientom, šetria ich čas a dokážu efektívnejšie manažovať vyšetrenia," potvrdila Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK, pričom dodala, že systém využívajú nielen ambulancie štyroch župných nemocníc v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Oravskej poliklinike v Námestove, ale jeho výhody objavili aj ďalší súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v regiónoch kraja. Žilinský samosprávny kraj si od projektu sľubuje viac spokojných pacientov, menej ľudí v čakárňach a zamedzenie výberu nezákonných poplatkov. "Chceme poskytovať modernú a efektívnu zdravotnú starostlivosť, k čomu patrí aj prehľadný systém objednávania. Veríme, že sa zapojí čo najviac lekárov, ktorí pochopia, že i týmto spôsobom môžeme posunúť zdravotníctvo o ďalší krok vpred," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Okrem rozsiahlych investícií do materiálno-technického vybavenia a obnovy župných nemocníc, ako aj vrátenia nemocničných lekární zo súkromných rúk späť nemocniciam s cieľom

nasmerovať ich zisk v prospech pacientov, je toto ďalšia iniciatíva župy smerujúca k skvalitneniu zdravotníckej starostlivosti v regiónoch.

Zjednodušuje život lekárom i pacientom V systéme elektronického objednávania www.objednatvysetrenie.sk funguje aj Kardiologická

ambulancia MUDr. Alexandra Klabníka v Námestove, ktorá ho využíva od apríla. "Skrátili sme čakacie lehoty na vyšetrenie, pacienti nesedia nervózne v preplnenej čakárni od skorého rána, aby sa dostali na vyšetrenie a výhodná je aj možnosť rezervovať si termín aj mimo ordinačných hodín. Nás v ambulancii zase nevyrušuje vyzváňanie telefónu," oceňuje zmenu k lepšiemu doktor Klabník. K pacientom má pritom prosbu: "V prípade, že sa na vyšetrenie nemôžu z nejakého dôvodu dostaviť, prosíme, aby sa odhlásili, aby sme mohli uvoľnený termín ponúknuť ďalej," upozorňuje. Svoje skúsenosti majú aj na mamografii v Hornooravskej NsP v Trstenej. "Online portál pacientky využívajú vo veľkej miere, iste k tomu prispieva aj fakt, že sa nám darí dodržiavať čas objednania na 100 percent a nemusia dlho čakať," povedala sestra Zdena Nitranová.

Pri využívaní systému nie je prekážkou ani vek či technická gramotnosť. Túto možnosť využívajú nielen mladé ženy, ale aj staršie pacientky, ktorým zase s objednaním pomôžu dcéry alebo vnučky. "Zatiaľ sa v našej nemocnici zapojili do projektu tri ambulancie - dve sonografické a jedna mamografická. Keďže je odozva od pacientiek pozitívna, na základe komunikácie s lekármi si vieme predstaviť rozšírenie tejto služby o ďalšie ambulancie, či už očnú alebo neurologickú," doplnila riaditeľka nemocnice Eleonóra Kadlečíková.

Systém plánujú rozvíjať Župa plánuje systém, ktorý spustila vo februári tohto roka, ďalej rozvíjať. "Chceme umožniť, aby

mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu uľahčíme proces objednávania, poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi a v čakárni bude menej ľudí. Naším cieľom je, aby sa systém postupne rozšíril do čo najvyššieho počtu ambulancií, preto neustále oslovujeme lekárov a organizujeme informačné stretnutia, počas ktorých robíme osvetu o bezplatnom elektronickom objednávaní," doplnila Anna Majbíková zo Žilinského samosprávneho kraja.



Jana Špiláková

Župa ocenila viac ako dve desiatky stredoškolákov(28.06.2016; Obecné noviny; č. 25, ŠKOLSTVO , s. 15; zat)

Predseda ŽSK Juraj Blanár udelil 9. júna ocenenia spolu 16 študentom za umiestnenie v súťažiach vyhlásených Žilinským samosprávnym krajom v školskom roku 2015/2016.

,,V nasej župnej pôsobnosti máme 63 stredných škôl, preto počas roka organizujeme mnohé podujatia a súťaže určené práve študentom týchto inštitúcií. V aktuálne sa končiacom školskom roku sa zapojilo dovedna 834 súťažných prác v rôznych oblastiach," informoval žilinský župan. Zapojiť sa mohli do súťaží Môj Slovenský športový idol, Mladý slovenský vedec, Mladý Slovák, Môj originálny čitateľský denník a Realitný vodičák. ,,Najväčší záujem bol o naše tradičné projekty v Mladom Slovákovi a Realitnom vodičáku. Obe súťaže tento rok absolvovali 9. ročník a opäť objavili mnoho talentovaných detí. Prostredníctvom Mladého Slováka sa žiaci vzdelávajú o Slovensku, svojej rodnej krajine a v Realitnom vodičáku majú zase možnosť získať viac informácií o svete nehnuteľností a právnych záležitostiach, ktoré sú s touto oblasťou spojené," doplnil J. Blanár. V rámci vyhodnotenia súťaží udelil Žilinský kraj už po druhýkrát aj špeciálne ocenenia pre desať žiakov, ktorí počas roka dosiahli mimoriadne úspechy v olympiádach, mali výborný prospech či prejavili výnimočné prosociálne správanie a nezištnú pomoc ľuďom v ich okolí. Nominovaných bolo 34 žiakov. Riaditeľka odboru školstva ŽSK Dana Mažgútová zdôraznila, že aktivita študentov je dôležitým ukazovateľom motivácie študovať a uplatniť sa v ďalšej budúcnosti. ,,Nehovoríme tu len o gymnazistoch, na našich školách máme talentované deti, ktoré sa venujú robotike, elektrotechnike či iným odborným predmetom. Chceme naďalej stredoškolákov podporovať, aby mali čo najlepšie podmienky pre rozvoj a vzdelávanie," dodala D. Mažgútová. Ako uzavrel predseda ŽSK: ,,Tieto deti sú našimi budúcimi učiteľmi, poslancami, prezidentmi či lekármi. Táto generácia raz bude riadiť Slovensko, preto je

dôležité im dať okrem vzdelania aj motiváciu robiť niečo viac a zapájať sa do diania okolo nich."

Od júla pokračujú(30.06.2016; Kysucké ECHO; č. 13, Spravodajstvo , s. 2; IVETA HAŽÍKOVÁ)

V RADOLI - KOSCELISKU BUDÚ ĎALŠIE VYKOPÁVKY Vykopávky v kysuckej Radoli, časti Koscelisko začnú od 4. a potrvajú do 22. júla. Stopy tam

zanechalo viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie. IVETA HAŽÍKOVÁ RADOĽA. Už piaty rok budú kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko.

Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský povedal, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.


vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili v minulosti kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma. "Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu," informovala predčasom archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodala, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie. Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy.



kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, my sme v dvoch sezónach (2012 - 2013) odkryli takmer celý pôdorys kostola. Niekoľko sond sme robili na ploche cintorína," povedala Majerčíková. Dohromady počas týchto troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne. Viaceré hroby sa zachytili v superpozícii, čiže nad sebou, staršie narušili mladšie. Podľa slov archeologičky to svedčí o intenzívnom pochovávaní, dôkazom čoho je aj stavba kostnice, ktorú odkryli v roku 2013. Slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov.

Nálezy boli len v niektorých Ako v minulosti povedala Majerčíková, hroby boli skromne vybavené, nálezy sa našli len v

niektorých. "Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch sme našli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti." Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Informovala, že pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.


1427. "Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný

názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 - 1427. Razili sa zo striebornomedenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. - 60. rokoch 15. storočia," informovala Majerčíková.

V Radoli - Koscelisku začínajú ďalšie vykopávky(30.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 07:44, s. -; Iveta Hažíková)

Vykopávky v kysuckej Radoli, časti Koscelisko začnú od 4. a potrvajú do 22. júla. Stopy tam zanechalo viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie. Výskum sa sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Je možné, že ide o pozostatky lužickej mohyly.

Už v najbližších dňoch začnú v Radoli s ďalšími vykopávkami. (Zdroj - KYSUCKÉ MÚZEUM) RADOĽA. Už piaty rok budú kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko.

Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský povedal, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.


vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili v minulosti kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma. "Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu," informovala predčasom archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodala, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie. Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy.



kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, my sme v dvoch sezónach (2012 - 2013) odkryli takmer celý pôdorys kostola. Niekoľko sond sme robili na ploche cintorína," povedala Majerčíková.

Dohromady počas týchto troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne. Viaceré hroby sa zachytili v superpozícii, čiže nad sebou, staršie narušili mladšie. Podľa slov archeologičky to svedčí o intenzívnom pochovávaní, dôkazom čoho je aj stavba kostnice, ktorú odkryli v roku 2013. Slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov.

Nálezy boli len v niektorých Ako v minulosti povedala Majerčíková, hroby boli skromne vybavené, nálezy sa našli len v

niektorých. "Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch sme našli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti." Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Informovala, že pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.


1427. "Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 - 1427. Razili sa zo strieborno-medenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. - 60. rokoch 15. storočia," informovala Majerčíková.

(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

Kľúč poznania - poznanie minulosti je kľúčom k súčasnosti a budúcnosti(30.06.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 07:18, s. -; Mgr. Eva Staneková)

Žilina 30. júna (SkolskyServis.sk) - V Spojenej škole v Žiline - Bytčici sa konala 20. júna realizácia projektu Kľúč poznania - poznanie minulosti je kľúčom k súčasnosti a budúcnosti, ktorého sa zúčastnili všetci študenti školy i pedagogickí pracovníci. Garantom projektu bol odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja.

Žiaci sa aktívne zapájali do jednotlivých aktivít projektu, ako bolo hľadanie informácií a materiálov o významných dejateľoch nášho Žilinského kraja, zhromažďovanie starodávnych predmetov a tvorba umeleckých fotografií zo súčasných kultúrnych pamiatok, ktoré boli rozdelili do troch lokalít - Rajeckej, Kysuckej a Terchovskej doliny. Konfrontáciou prítomnosti s minulosťou bolo podporiť záujem mladých ľudí o históriu slovenského národa, vyzdvihnúť význam národných dejateľov pre súčasnosť a budúcnosť ako aj naučiť ich vážiť si hodnoty našich dejín.

Je potrebné budovať národné povedomie, zvyšovať úctu k svojmu rodnému kraju, zvykom a tradíciám, ktoré majú byť nosným pilierom súčasnej a šťastnej budúcnosti.

Vystavujú najlepšie fotografie amatérskych fotografov(28.06.2016; Žilinské noviny; č. 25, SERVIS , s. 20; AJ)

Do krajskej súťaže AMFO 2016 prišlo 302 fotografií od 125 autorov z piatich regiónov kraja. ŽILINA. Najlepšie fotografie amatérskych fotografov z celého nášho kraja môže široká verejnosť

vidieť vo foyeri Úradu Žilinského samosprávneho kraja. V utorok 21. júna 2016 tam Krajské kultúrne stredisko v Žiline otvorilo výstavu z krajskej súťaže neprofesionálnej fotografickej tvorby AMFO 2016. Na slávnostnej vernisáži sa zúčastnili nielen súťažiaci fotografi, ale aj priaznivci fotografie, riaditeľka KrKS v Žiline a za vyhlasovateľa súťaže - Národné osvetové centrum - odborná pracovníčka pre filmovú a fotografickú tvorbu Zuzana Školudová.

Do krajskej súťaže prišlo 302 fotografií od 125 autorov z piatich regiónov kraja. Odborná porota, ktorá pracovala v zložení Helena Šišková z Martina, Miroslav Pfliegel zo Žiliny a Marián Pauer z Bratislavy, nakoniec vybrala kolekciu 106 fotografií od šesťdesiatich siedmich autorov, ktorá postupuje do celoštátnej súťaže do Bratislavy.

Práca poroty nebola ľahká, výber tých najlepších fotografií porotcovia dlho zvažovali. A tu sú výsledky súťaže. V I. skupine autorov do 16 rokov v kategórii čiernobiela fotografia udelila porota čestné uznanie Žilinčanom Richardovi Bartošovi, Nikole Cvičekovej a Kevinovi Rácovi a v kategórii farebná fotografia získala 1. miesto Dagmar Valková z Nitrianskeho Pravna, druhé Anežka Majdišová a tretie Tamara Rácová, obe zo Žiliny. V druhej vekovej skupine autorov od 16 do 21 rokov v kategórii čiernobiela fotografia udelila porota 2. miesto Marike Piatkovej z Ružomberka a tretie Natálii Kukovej zo Žiliny a Petre Brčákovej z Oravského Veselého. Čestné uznanie od poroty dostala Barbora Kučeríková z Krásna nad Kysucou. Za farebnú fotografiu ocenila porota prvým miestom Dominiku Marjakovú z Čadce, druhým Adama Rajčana zo Svederníka a tretím Kristínu Barčiakovú z Lietavskej Lúčky, čestné uznanie dostala Terézia Batizová z Liptovského Mikuláša a Klára Vivien Kubičková z Liptovského Hrádku. V tretej vekovej skupine autorov nad 21 rokov v kategórii čiernobiela fotografia získal najvyššie ocenenie Michal Orlický z Martina, druhé miesto Martin Tomáška a tretie Milan Veliký, obaja zo Žiliny. Čestné uznanie porota udelila Renáte Kuljovskej z Dunajova, Michalovi Lučanskému z Turian a Miroslavovi Václavíkovi z Trstenej. Prvé miesto v kategórii farebná fotografia získala Mária Škutová z Liptovského Hrádku, druhé Radim Ziman z Martina, tretie Renáta Kuljovská z Dunajova a čestné uznanie si odniesol Martin Sprušanský z Partizánskej Ľupče a Žilinčania Richard Pollák, Miroslav Broz a Viktor Pulkert.

Porota ocenila aj prácu so žiakmi najmä na stredných školách, z ktorých boli súťažiaci - Súkromná stredná umelecká škola v Žiline, Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, Spojená škola v Žiline - Bytčici i Základná škola na Hollého ulici v Žiline. "Mladí fotografi majú odvahu experimentovať či už s témou, alebo s technikou," konštatoval porotca Marián Pauer.

Po slávnostnej vernisáži bol rozborový seminár, ktorý viedla porotkyňa a zároveň pedagogička Helena Šišková.

Výstavu fotografií z krajskej súťaže neprofesionálnej fotografickej tvorby AMFO 2016 pripravilo Krajské kultúrne stredisko v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a realizovalo sa aj vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.

Návštevníci môžu fotografie na Úrade ŽSK vidieť v pracovných dňoch od 8. do 16. hodiny až do 20. júla 2016.

Župné súťaže odhalili nové talenty(28.06.2016; Žilinské noviny; č. 25, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková;Jana Špiláková)


čitateľský denník a Realitný vodičák organizoval Žilinský samosprávny kraj, pričom sa do nich v aktuálnom školskom roku mohlo zapojiť všetkých 63 župných stredných škôl. Najväčší záujem bol o tradičné projekty v Mladom Slovákovi a Realitnom vodičáku. Obe súťaže tento rok absolvovali 9. ročník a opäť objavili mnoho talentovaných detí. Prostredníctvom Mladého Slováka sa žiaci vzdelávajú o Slovensku, svojej rodnej krajine a v Realitnom vodičáku majú zase možnosť získať viac informácií o svete nehnuteľností a právnych záležitostiach, ktoré sú s touto oblasťou spojené.

Bodovali aj gymnazisti zo Žiliny V rámci vyhodnotenia súťaží udelil Žilinský kraj už po druhýkrát aj špeciálne ocenenia pre desať

žiakov, ktorí počas roka dosiahli mimoriadne úspechy v olympiádach, mali výborný prospech či prejavili výnimočné prosociálne správanie a nezištnú pomoc ľuďom v ich okolí. Nominovaných bolo 34 žiakov. V tejto kategórii vynikli aj žiaci z Gymnázia Varšavská a Veľká okružná zo Žiliny, ako aj zo Spojenej školy Rosinská a SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku. Medzi ocenenými je i Peter Súkeník, z Gymnázia Veľká Okružná, ktorý sa umiestnil na celoštátnom kole fyzikálnej olympiády a postúpil aj na medzinárodnú matematickú olympiádu v Hongkongu. "Nehovoríme tu len o gymnazistoch, v našich školách máme talentované deti, ktoré sa venujú robotike, elektrotechnike či iným odborným predmetom. Chceme naďalej stredoškolákov podporovať, aby mali čo najlepšie podmienky pre rozvoj a vzdelávanie," dodala Dana Mažgútová, riaditeľka odboru školstva a športu ŽSK. "V súťaži Mladý Slovák sa mimoriadne darilo Gymnáziu Veľká okružná v Žiline, ktorého žiaci obsadili prvé dve víťazné priečky. V Realitnom vodičáku excelovala SOŠ stavebná v Žiline, tretie miesto v kategórii Môj športový idol patrilo Gymnáziu v Rajci.

Jana Špiláková

Bábkové divadlo Žilina sa predstavilo vo Vojvodine(28.06.2016; Žilinské noviny; č. 25, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

Divadelníci z Bábkového divadla v Žiline hosťovali od 2. do 6. júna v srbskej Vojvodine a prezentovali tam slovenskú kultúru s inscenáciou Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke, ktorú zahrali pre miestnych Slovákov

Projekt vznikol z iniciatívy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktorú výrazne oslovila tvorba Bábkového divadla. Na základe jej pozvania žilinskí bábkari potešili malých i veľkých v mestečkách Báčsky Petrovec a Kovačica, a taktiež sa predstavili ako čestný hosť na prehliadke detskej divadelnej tvorivosti "3xĎ" v Slovenskom divadle VHV v Starej Pazovej. Inscenácia Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke potvrdila aj vo Vojvodine svoje kvality. Žilinských bábkarov čakali takmer plné divadelné sály a neutíchajúci potlesk. Hosťovanie divadla vo Vojvodine sa podarilo s finančnou pomocou Fondu pre podporu umenia a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorí formálne zastrešovali celý projekt.

Jana Špiláková

Cestu ohrozuje nestabilné bralo(28.06.2016; Oravské noviny; č. 25, SPRAVODAJSTVO / REKLAMA , s. 2; MAPA)

Spojnicu okresného mesta a Oravskej Poruby využíva množstvo ľudí na autách, bicykloch aj pešo. Niektorí majú obavy z masívu nad ňou.

DOLNÝ KUBÍN. Padajúce kamene a skalnatý svah v pohybe bol dôvodom stretnutia zástupcov polície, Slovenskej správy ciest a okresného úradu. Hľadali spôsob, ako situáciu vyriešiť.

"Zatiaľ sme tam dali betónové zábrany, ktoré by mali padajúce kamene zachytiť," povedal Jozef Oršuliak, riaditeľ Závodu Orava Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja. Majiteľom cesty je župa.

"Stalo sa mi, že som videl padať malé kamene, pribrzdil som a popred mňa preletela skala veľká ako hlava," povedal starosta Oravskej Poruby Peter Hrivnák.

Podľa prednostu Okresného úradu Ľubomíra Bláhu urbár dostal za úlohu navrhnúť, čo treba so svahom urobiť.

"Na stretnutie príslušných správnych organov ohľadom nebezpečného svahu a padania skál nad cestou Oravská Poruba, Gäcel, Dolný Kubín nás ako vlastníkov pozemku nepozvali," hovorí Martin Horemuž, predseda Spoločenstva bývalých urbarialistov Veľký Bysterec. "Nepoznáme závery a návrhy možných opatrení a riešení z tohto stretnutia. Spolku bola doručená výzva na zabezpečenie svahu ohrozujúceho cestu, ktorou sa aktuálne zaoberáme z hľadiska všetkých aspektov."

Potvrdil, že situáciu musia posúdiť odborníci nielen po geologickej stránke, ale i z pohľadu lesného obhospodarovania.

Niektorí ľudia hovoria, že stromy na brale treba vypíliť, lebo korene rozrušujú skalu a pri vetre pôsobia ako páka. Ďalší tvrdia opak. Korene vraj držia všetko pohromade.

"Nielen pre nás je to životne dôležitá cesta," povedal Peter Hrivnák. "Cez bežný deň tadiaľ prejde približne tristo áut. Ale keď sa stane nehoda na hlavnom ťahu do Kraľovian, je to jediná obchádzková trasa."

Podľa Jozefa Oršuliaka sa ľudia prechádzajúci tým miestom nemusia obávať. "Nie je to také kritické ako pod Strečnom. Uvidíme, čo na to povedia odborníci."

Kresby hokejistov bodovali u poroty(28.06.2016; Oravské noviny; č. 25, ŠPORT , s. 26; MILOŠ KÁZIK)

Júlia Pavolková, študentka Strednej umeleckej školy z Nižnej, dokonca so svojím idolom aj vyhrala. NIŽNÁ. Na sklonku školského roka vyhlasuje odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho

kraja výsledky súťaží, ktoré organizuje. Jednou z nich je aj literárno-výtvarná súťaž Môj slovenský športový idol. Šiestykrát za sebou v tejto súťaži uspeli študenti Strednej umeleckej školy z Nižnej, keď prvé miesto obsadila Júlia Pavolková a na druhom mieste skončila jej mladšia spolužiačka Lucia Irsáková.

Študentka propagačnej grafiky Júlia Pavolková zaujala porotu dokonalým portrétom nášho talentovaného hokejistu Martina Réwaya. Zaujal ju svojím talentom, húževnatosťou a vzťahom k reprezentačnému dresu. "Cítila som sa veľmi zvláštne, pretože nikdy predtým som sa na podobnom podujatí nezúčastnila," opisuje pocity po víťazstve Júlia Pavolková. "Po vyhlásení môjho mena som nervózne vstala a išla si po cenu. Som veľmi rada, že som sa mohla na tejto akcii zúčastniť a nabrať nové skúsenosti." S rovnakými pocitmi schádzala z pódia, určeného pre víťazov, aj študentka grafického dizajnu Lucia Irsáková. Jej športovým idolom bol zas Pavol Demitra, skvelý hokejový reprezentant a veľký srdciar. "Už odmalička sa zaujímam o hokej. Mala som rada jeho dobrosrdečnú povahu a to, že z neho neustále vyžarovala pozitívna energia."

O tom, že hokej je na Slovensku fenomén a slovenskí reprezentanti môžu byť pre mládež inšpiratívnym príkladom, svedčí aj práca ďalšej študentky z Nižnej Viktórie Murínovej. Jej vzorom je ďalšia naša hokejová legenda a trojnásobný víťaz Stanleyho pohára Marián Hossa. Keďže trio geniálnych slovenských hokejistov hrať v jednom útoku už neuvidíme, hokejového fanúšika môžu potešiť aspoň ich vydarené portréty, ktoré vytvorili talentované oravské študentky.

Investujú do budovy aj do prístrojov(28.06.2016; Oravské noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

V Dolnooravskej NsP v Dolnom Kubíne aktuálne doznieva stavebný ruch, ktorý tam spôsobila realizácia druhej etapy výmeny okien v nemocničnej časti.

Dnes už sú vymenené všetky okná na izbách i v priestoroch, kde sa pacienti zdržiavajú. Výmena ešte čaká administratívnu budovu, čím bude dokončená úplne. "Na obe etapy sme vynaložili 282-tisíc eur, ktoré financoval Žilinský samosprávny kraj," povedal Jozef Mintál, riaditeľ nemocnice. Tým sa však stavebný ruch v nemocnici nekončí úplne. V najbližšom období čaká zdravotnícke zariadenie výmena strechy nad budovou patológie v hodnote takmer 9-tisíc eur. "Jednou z najväčších investícií, ktoré nás čakajú v najbližších týždňoch, je rekonštrukcia urgentného príjmu a stavebné úpravy za takmer 300-tisíc eur ako aj nákup vybavenia a prístrojovej techniky za 400-tisíc, na ktoré poskytne financie náš zriaďovateľ - Žilinský samosprávny kraj. Ďalších 300-tisíc eur si vyžiada premena starých priestorov na lôžkovú časť ortopedického oddelenia a na rad príde v tomto roku aj chodník a spevnené plochy v okolí nemocnice," doplnil Jozef Mintál. Plánujú tiež nákup prístrojov, okrem iného aj nového CT, keďže ten starý už po 11-ročnej prevádzke dosluhuje. S akontáciou vo výške 112-tisíc eur pomôže nemocnici župa. "Chceme v druhom polroku zakúpiť aj nový operačný stôl za 30-tisíc eur a ultrazvukový prístroj za 25-tisíc," vymenoval plánované investície riaditeľ nemocnice.

Jana Špiláková

Žilinská ŽUPATOUR smeruje na Oravu(28.06.2016; Oravské noviny; č. 25, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Cykloséria prilákala doteraz desiatky cyklonadšencov do Turca, Liptova i Horného Považia. Rôznorodé trate pre všetky vekové kategórie poskytli bikerom výhľady na Nízke Tatry, Veľkú Fatru,

Súľovské skaly a najbližšie tour smeruje do oravských kopcov. Oravský cyklomaratón v Dolnom Kubíne je určený pre horské bicykle. Účasťou na pretekoch Župatour bojujú cyklisti o body do priebežného hodnotenia a o zisk originálneho župného dresu. Víťaza celej série spoznáme na septembrovom záverečnom cyklopodujatí v Snežnici. Viac informácií o možnostiach registrácie a podmienkach súťaže nájdete na www.zupatour.sk a sledujte aj facebookovú skupinu Žilinská ŽUPATOUR.

Jana Špiláková

Na poľsko-slovenské komunikácie je určených takmer 56 miliónov eur(28.06.2016; Obecné noviny; č. 25, AKTUALITY , s. 6; fitz)

Spoločný technický sekretariát v Krakove začal v týchto dňoch hodnotiť cestné projekty v rámci poľsko-slovenského programu Interreg, dovedna ide o osem projektov.

Výzva na predkladanie žiadostí o finančný príspevok v rámci druhej prioritnej osi programu Trvalo udržateľná cezhraničná doprava, investičná priorita Posilnenie regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov, bola ukončená koncom mája. Spoločnému technickému sekretariátu prišlo dovedna osem žiadostí.

Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja predložila dva projekty - Rozvoj cestnej infraštruktúry medzi mestami Snina - Medzilaborce Krosno a Modernizácia cestného spojenia Pieninských národných parkov, druhá etapa. S tým súvisí aj projekt okresu Krosno Modernizácia cestného spojenia Snina - Medzilaborce - Krosno. Malopoľské vojvodstvo predložilo projekt Modernizácia cestného spojenia Prešov - Bardejov - Gorlice.

Aj zo západnej časti slovensko-poľskej hranice prišli na technický sekretariát štyri projekty: Žilinský samosprávny kraj - Zlepšenie dostupnosti do siete TENŤ-T prostredníctvom modernizácie ciest regiónu Podhale a okresu Tvrdošín, obec Oščadnica - Zlepšenie napojenia do infraštruktúry TENT-T cez obce Rajcza a Oščadnica, okres Zywiec - Zlepšenie prepojenia ciest okresov Zywiec a Námestovo so sieťou TEN-T a posilnenie cezhraničnej spolupráce a obec Istebná - Stavba cezhraničného komunikačného spojenia Jaworzynka - Čierne - Skalité, druhá etapa.

Harmonogram hodnotenia cestných projektov je naplánovaný do konca septembra. Do konca júla by malo byť ukončené formálne hodnotenie projektov, nasledovať bude technické a vecné hodnotenie - projekty by mali do septembra vyhodnotiť slovenskí a poľskí experti. V jeseni sa uskutoční zasadnutie monitorovacieho výboru, na ktorom budú schvaľovať žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. Následne budú môcť úspešní uchádzači podpísať zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Hlavné aktivity všetkých projektov by mali byť ukončené do 31. mája 2018.

Program Interreg ráta s rozpočetom 155 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Z tejto sumy je na cestné projekty určených takmer 56 miliónov eur. Majú podporiť rozvoj cestnej

infraštruktúry, zjednodušujúcej dopravu medzi Slovenskom a Poľskom ako aj zlepšujúcej spojenia s Transeurópskou dopravnou sieťou.

Ďalšie finančné prostriedky z programu Interreg pôjdu na ochranu, propagáciu a rozvoj prírodných zdrojov a kultúrneho dedičstva (77 miliónov eur) a pre oblasť vzdelávania je určených 12 miliónov eur.

Oravské folklórne leto ponúka festivaly i aktivity zuberského skanzenu(28.06.2016; Obecné noviny; č. 25, KULTÚRA , s. 27; žab)

Orava v lete láka turistov nielen čarokrásnou prírodou a svojimi historickými dominantami, ale aj pestrou ponukou folklórnych festivalov a podujatí, v ktorých sa uplatňuje najmä tradičná ľudová kultúra.

Deväť z nich združilo v spoločnom mediálnom a prezentačnom projekte Oravské kultúrne stredisko (v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK). Oravské folklórne leto je tak pozvánkou na festivaly a obecné slávnosti, ktoré sa uskutočnia v júli a auguste vo Veličnej, Podbieli, Malatinej, Sihelnom, Dlhej nad Oravou, Zuberci, Nižnej a Párnici.

V spoločne vydávaných propagačných materiáloch sa prezentujú aj letné aktivity Múzea oravskej dediny. Cieľom takejto prezentácie je najmä ucelenejšie a komplexnejšie záujemcom ponúknuť najvýznamnejšie aktivity, ktoré sa v letných mesiacoch pripravujú na Orave a ich programy sú orientované na tradičnú ľudovú kultúru. Oravské kultúrne stredisko chce tak podľa slov jeho riaditeľa Miroslava Žabenského touto iniciatívou zvýšiť atraktívnosť a návštevnosť festivalov a podujatí, ktorých dramaturgia a program je zaujímavý a osloví nielen domácich divákov, ale aj návštevníkov z iných častí Slovenska a zo zahraničia.

O vzájomnej participácii miestnych usporiadateľov svedčí aj skutočnosť, že mediálny projekt je financovaný zo združených zdrojov. Oravské folklórne leto sa už po sedem rokov stretáva s pozitívnym ohlasom nielen medzi verejnosťou, ale aj medzi členmi folklórneho hnutia na Slovensku. Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností bude informačný materiál Oravského folklórneho leta distribuovaný počas leta nielen na najvýznamnejších folklórnych festivaloch na Slovensku, ale záujemcom bude k dispozícií v informačných kanceláriách, múzeách a skanzenoch, centrách turistického ruchu, kultúrnych inštitúciách na Slovensku a s pomocou zahraničných partnerov aj v Poľsku a Českej republike. Súčasťou bude aj propagácia prostredníctvom mediálnych partnerov.

Oravské folklórne leto sa začne 2. júla vo Veličnej 19. Folklórnymi slávnosťami dolnej Oravy a tradičným jarmokom. Záujemcov okrem pestrej ponuky programov folklórnych skupín a súborov osloví určite aj 1. predajná výstava koní s množstvom sprievodných atrakcií. Druhou programovou ponukou budú Podbielanské folklórne slávnosti, ktorých 25. ročník sa uskutoční v nedeľu 3. júla od 13.30 h v Podbieli. Festivalové dianie sa 9. a 10. júla presunie do Malatinej na 16. Bačovské dni. Divácky atraktívny medzinárodný festival valaskej kultúry v programe ponúka výstavy, prezentáciu ľudových tvorcov, súťaž o najchutnejšie výrobky z ovčieho mlieka, súťaž v práskaní bičom i o najkrajšie jahňa, remeselný jarmok a vystúpenia folklórnych skupín a súborov zo Slovenska, Česka a Poľska. Beskydskí gorali sa stretnú 17. júla v amfiteátri v Sihelnom na 24. Folklórnych slávnostiach pod Pilskom a Babou horou. Program festivalu ponúka okrem oravských aj folklórne súbory z iných regiónov Slovenska a Poľska. Všehochuť športových a kultúrnych aktivít s účinkujúcimi zo Slovenska, Poľska a Českej republiky ponúknu od 29. do 31. júla vo svojom programe 10. Obecné slávnosti pod Ostrým vrchom v Dlhej nad Oravou. Okrem turnajov v stolnom tenise a futbale obec pripravila divadelné predstavenie, koncerty country skupín a folklórny program. Najvýznamnejším festivalom z ponuky Oravského folklórneho leta budú 41. Podroháčske folklórne slávnosti, ktoré sa uskutočnia v Zuberci a Oravskom Bielom Potoku od 5. do 7. augusta s bohatým trojdňovým programom a sprievodnými aktivitami. V ňom sa okrem účinkujúcich zo Slovenska predstavia aj hostia z Poľska, Českej republiky, Izraela, Lotyšska a Srbska. Tradíciu pltníctva v Nižnej po dvadsiatydruhýkrát sprítomní Pltnícky deň. V nedeľu 13. augusta obecný úrad pre divákov od 8. hodiny pripravil zbíjanie a splav plte po rieke Orava a program folklórnych, speváckych a hudobných skupín. Posledným z festivalovej ponuky bude Desáto párnickô švábkobraňá, festival zemiakov a folklóru 28. augusta v Párnici. Folklórnymi aktivitami bude žiť aj Múzeum oravskej dediny v Zuberci, ktoré okrem celodennej prehliadky ponúkne i tematické programy.

(žab) Slávnosti vo Veličnej s predajnou výstavou koní Oravské folklórne leto začne aj tento rok vo Veličnej. Veľkým spestrením 19. Folklórnych slávnosti

dolnej Oravy a 25. Tradičného veličnianskeho jarmoku bude 1. predajná výstava koní s bohatým sprievodným programom. Usporiadatelia ňou nadväzujú na bohatú tradíciu niekdajších výročných

jarmokov, ku ktorým poľnohospodárske zvieratá patrili. V sobotu 2. júla sa od 10. hodiny na rínku vo Veličnej predstavia v programe folklórnych slávností najskôr dolnooravské skupiny - Studnička a Čečina z Veličnej, Orava z Dolného Kubína, Párničan z Párnice, Rosička rasa z Dolného Kubína, Porubanka z Oravskej Poruby, Plátenník zo Zubrohlavy, deti z Materskej školy vo Veličnej, detskí heligonkári z Istebného a fujaráš Martin Kubačka z Oravskej Poruby. Hosťom programu bude o 15. folklórny súbor Stavbár zo Žiliny. Záver slávností bude patriť o 19. hodine ľudovej zábave. Súčasťou slávností bude aj remeselný jarmok, možnosť návštevy izby ľudových tradícií i jarmočná tombola. Program predajnej výstavy koní bude prebiehať na futbalovom ihrisku v obci od 10.15 hod. Tu nebudú chýbať chladnokrvné kone, poníky, žriebätá, teplokrvné kone, westernové kone i krížence. Súčasťou budú ukážky výcviku koní, vozenie na koči, predaj obrazov s tematikou koní, predaj krmív a tombola. Podujatie pripravila Obec Veličná.

Štvrťstoročie podbielanských folklórnych slávností Už 25. ročník Podbielanských folklórnych slávností sa uskutoční v nedeľu 3. júla v Podbieli.

Program regionálneho festivalu sa začne o 13.30 hudobným pozývaním po dedine a vyvrcholí hlavným programom o 14. h v areáli Základnej školy v Podbieli. V ňom sa predstavia Trombitáši Štefánikova, Detský folklórny súbor Podbielan a Ženská spevácka skupina Senková z Podbiela, folklórne skupiny z Brezovice a Charita z Hornej Lehoty, detský folklórny súbor Prvosienka z Banskej Bystrice a folklórne súbory Váh z Púchova a Marína zo Zvolena. Podujatie, ktoré je ďalším z ponuky Oravského folklórneho leta, pripravil Obecný úrad v Podbieli a z verejných zdrojov je podporené Fondom na podporu umenia a ŽSK.

Za valaskou kultúrou do Malatinej Súťaže o najchutnejšie syry, v práskaní bičom, výstavy, tvorivé dielne a folklórne programy

ponúknu 16. Bačovské dni v Malatinej. Na medzinárodnom festivale valaskej kultúry sa predstaví viac ako 600 účinkujúcich. Areál amfiteátra i základnej školy v Malatinej sa naplní v programoch divákmi 9. a 10. júla. Program sa začne v sobotu o 16.30 h v miestnej základnej škole sprístupnením dvoch výstav. Na prvej sa bude svojimi prácami prezentovať zručný debnár z Podkoníc, Ladislav Slobodník a pre záujemcov je pripravená predajná výstava tradičných malatinských kobercov. O 17.30 h sa v amfiteátri v privítanke najskôr predstavia malatinskí speváci, tanečníci a muzikanti z detského folklórneho súboru Skalka a folklórnych skupín Grúnik a Grúň. Vystrieda ich Stretnutie s piesňou - oravská súťaž hudobného folklóru dospelých. Predstavia sa ľudové hudby, spevácke skupiny a sólisti z Brezovice, Zázrivej, Beňadova, Kraľovian, Dolného Kubína a Nižnej. Záver sobotného programu bude o 19.30 h patriť v amfiteátri divadlu. Divadelný súbor D-efekt z Dubového uvedie muzikál na motívy P. Dobšinského - Múdry Maťko a blázni. Nedeľný program ponúka od 10. h jarmok ľudových remesiel, od 11. h v základnej škole súťaž o najchutnejšie výrobky z ovčieho mlieka a ich ochutnávku spojenú s predajom. Pri amfiteátri budú od 12. hodiny súťažiť odvážlivci v práskaní bičom a pod názvom Miss jahňa je pripravená i divácka súťaž o najkrajšie jahňa. Festivalové dianie vyvrcholí o 13. h v amfiteátri. V programe Gorali v podaní folklórnych skupín a ľudových hudieb z Kysúc, Oravy a Liptova ožijú čriepky goralskej hudobnej a tanečnej kultúry. Záverečný program bude patri hosťom festivalu, folklórnym súborom Hriňovčan z Hriňovej, Topľan z Giraltoviec a Magurzanie z Lodygowic.

Usporiadateľmi festivalu sú Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne a obec Malatiná, na príprave a realizácii festivalu sa podieľa Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku a ďalší partneri. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Žilinská župa podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším(28.06.2016; Obecné noviny; č. 25, MONITOR , s. 29; Liptovské noviny)

Ochrana detí pred násilím, pomoc ohrozeným deťom a ich zdravý vývoj patria medzi oblasti sociálnej pomoci ŽSK. V krízových centrách, ktoré zriaďuje a financuje, pomáhajú tým najzraniteľnejším. Pozitívnych príkladov rodín, ktoré práve v nich našli pomoc a dostali druhú šancu, nie je málo.

Útočisko u nich nachádzajú deti, ktoré majú skúsenosť s domácim násilím, zneužívaním, ale aj v prípade, že je ohrozená ich výchova, zdravie alebo dokonca život. ,,Pomáhame takejto rodine preklenúť zložitú životnú situáciu a hľadáme spôsoby riešenia. Môžu nás vyhľadať osobne či kontaktovať telefonicky, pomôžeme im s ubytovaním, poskytneme pomoc s úradmi, ako je vybavenie náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi či invalidného dôchodku. Ženám takto nezriedka umožníme dokončiť si školu a zvládnuť ťažké okolnosti. Deťom zabezpečíme pokojné podmienky na život. Veľakrát bojujeme za záujmy dieťaťa a snažíme sa zlepšiť jeho vyhliadky na krajší život," doplnila Zuzana Žáková.

Okrem CSS Lúč, sídliaceho na Ulici J. Kráľa v Žiline, poskytuje župa služby deťom v núdzi aj v krízovom stredisku Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši. Služby oboch vyhľadávajú rodiny nielen z horného Považia a Liptova, ale aj z Kysúc, Oravy či Turca. ,,Na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vynakladáme ročne viac ako 245-tisíc eur. Finančne však podporujeme činnosť ďalších šiestich regionálnych stredísk, ktoré zabezpečujú túto službu aj v ďalších regiónoch kraja," doplnila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková.

Parádny deň opäť spojil zdravé a hendikepované deti(28.06.2016; Obecné noviny; č. 25, SOCIÁLNE VECI , s. 25; čor)

Do súťaže sa zapojilo viac ako štyristo detí, nechýbali medzi nimi ani deti z partnerských škôl v Českej a Poľskej republike.

Zdravé deti spolu s hendikepovanými opäť mali možnosť zasúťažiť si spolu na podujatí s názvom Parádny deň. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí usporiadal Žilinský samosprávny kraj spolu so Spojenou školou na Rosinskej ceste v Žiline už 8. ročník tejto nezvyčajnej akcie. Parádny deň, ktorý sa konal v piatok 27. mája, sa stal tradíciou, ktorá rúca bariéry medzi zdravými a hendikepovanými deťmi. Jeho zmyslom je, aby zdravé deti pomáhali hendikepovaným deťom pri plnení rôznych športových disciplín, čím sa v nich buduje pocit spolupatričnosti a úcta k človeku. Do súťaže sa zapojilo viac ako 400 detí. Nechýbali medzi nimi ani deti z partnerských škôl v Českej republike (Havíŕov) a Poľskej republike (Cieszyn). Pre deti pripravili organizátori 15 stanovíšť, na ktorých si napr. mohli vyskúšať vlastnoručne vyrobiť náramok. Zaujali ich aj praktické ukážky činnosti Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru či psovodov. Parádny deň prišiel za mesto otvoriť zástupca primátora Patrik Groma: ,,Každá aktivita, ktorá spája hendikepované a zdravé deti je pre nás prioritná. Nezabúdajme, že aj tieto deti môžu rásť, kvitnúť a prinášať ovocie. Len musia mať primeranú starostlivosť a oporu. Parádny deň je o integrácii, empatii, tolerancii, súdržnosti a úcte jedného k druhému. " Rok 2016 je olympijským rokom, preto olympijský oheň symbolicky putuje po regiónoch počas miestnych športových podujatí. Účastníci Parádneho dňa mali tak možnosť prevziať slovenskú olympijskú štafetu Rio 2016.

(čor)

Výstava slovenských a poľských rezbárov(28.06.2016; Obecné noviny; č. 25, TLAČIVÁ, Z REGIÓNOV , s. 30; žab)

Pieta - taký je názov výstavy slovenských a poľských rezbárov, ktorá bude nainštalovaná od 4. júla do 27. augusta 2016 vo výstavných priestoroch Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Výstava je výsledkom medzinárodného rezbárskeho plenéra Návraty k drevu, ktorý sa konal v júni v Oravskej Polhore. S náročnou sakrálnou témou tu päť dní úspešne zápasilo jedenásť rezbárov. Vznikli tak originálne plastiky z topoľa a lipy. Na výstave sa svojimi prácami prezentujú: Milan Kuchťák z Mútneho, Ján Šeliga z Hruštína, Ján Špuler z Bobrova, Ján Podsklan z Čadce, Peter Pagáčik z Istebného, Daniel Andráš zo Spišskej Belej, Miroslav a Michal Trnovskí z Kalamien, Marcin Lichosyt z Dolnej Zubrice, Krystyna Nikiel z Chybje a Stanislaw Kwasny z Mesznej.

Turčianske kultúrne stredisko v Martine pripravilo výstavu s názvom Letné variácie(30.06.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 3/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Priaznivci výtvarného umenia sa môžu tešiť na pestrú paletu výtvarných diel Jarmily Ladiverovej,

členky Štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov. Výstavu s názvom Letné variácie pripravilo Turčianske kultúrne stredisko v Martine a verejnosti bude sprístupnená v klubových priestoroch strediska od 4. do 29. júla."

Žilinský kraj rozdelí do skvalitnenia cestnej siete takmer 10 miliónov eur(03.07.2016; www.podkapotou.zoznam.sk; Pod kapotou, , s. -; Redakcia)

V Žilinskom kraji je 859 kilometrov ciest II. a III. triedy vo výbornom stave, takmer 250 km v nevyhovujúcom a 29 km v havarijnom stave.

Vyplýva to z obhliadky ciest, ktorú ŽSK uskutočnil v apríli a máji tohto roka. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Podľa riaditeľa odboru dopravy Úradu ŽSK Ivana Mokrého mohli vďaka hodnoteniu pripraviť plán opráv pre rok 2016 podľa aktuálnych potrieb. "Vieme, ktoré úseky si vyžadujú zvýšenú pozornosť, a etapovite budeme pracovať na ich rekonštrukciách," uviedol Mokrý. Pripomenul, že samosprávny kraj musí vždy postupovať podľa zákona a najprv pripraviť projektovú dokumentáciu, získať stavebné povolenie, vysúťažiť zhotoviteľa a až potom môžu začať práce.

"Spolu sa staráme o 1430 km ciest v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava, ktoré prešli v procese delimitácie z vlastníctva štátu pod samosprávne kraje. Mnoho z nich bolo vo veľmi zlom stave a viaceré dokonca ani dodnes nespĺňajú parametre svojej triedy. Neustále preto pracujeme na ich obnove a rekonštruujeme jednotlivé úseky vždy podľa našich finančných možností," podotkol predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že v roku 2016 plánuje samosprávny kraj rozdeliť do skvalitnenia a obnovy cestnej siete takmer 10 miliónov eur.

Na Kysuciach budú cestári pokračovať v rekonštrukcii cesty v Ochodnici, do ktorej ŽSK investoval aj v roku 2015, kedy za takmer 50.000 eur položil nový asfaltový koberec v dĺžke 763 metrov. Tento rok obnoví ďalších 1,4 km cesty za 89.000 eur. ŽSK plánuje investovať aj do cesty III. triedy medzi obcami Raková a Korcháň. "V tejto oblasti využijeme práve financie z úveru a vďaka nim opravíme až štyri kilometre vozovky v predpokladanej výške 250.000 eur," doplnil Blanár.

Horné Považie čaká obnova cesty medzi obcami Veľké Rovné a Kotešová, kde pracovníci Správy ciest ŽSK tento týždeň rekonštruujú úsek dlhý viac ako štyri kilometre s nákladmi približne 320.000 eur. "Medzi Žilinou a Považským Chlmcom opravia oporný múr vo výške 29.000 eur. V Liptove je medzi plánovanými rekonštrukciami napríklad cesta medzi Liptovským Trnovcom a Liptovskou Sielnicou, kde investujeme 75.000 eur, či vozovka medzi Kvačanmi a Matiašovcami s opravou vo výške 70.000 eur," informoval riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK.

Oravu čakajú predovšetkým opravy ciest III. triedy. "Obyvatelia a návštevníci Rabče sa postupne dostanú po novej komunikácii do Rabčíc a zároveň do Sihelného. Medzi Rabčou a Sihelným pôjde o obnovu viac ako šesť kilometrov cestnej komunikácie, kde sú predpokladané náklady 40.000 eur," doplnila Záteková.

"V tomto roku nás čaká práca aj v regióne Turiec, a to najmä zlepšenie podmienok pre vodičov v Rudne alebo medzi Slovenským Pravnom a Abramovou. Z úveru sme vyčlenili 200.000 eur. Rekonštrukciu 731-metrového úseku v mestskej časti Martina Priekopa podporí investícia takmer 61.000 eur," dodal Mokrý.

S týmto vozidlom idú študenti reprezentovať Slovensko(03.07.2016; www.pluska.sk; Regióny Západné Slovensko, 14:04, s. -; Pavol Konštiak)

Študenti Spojenej školy v Tvrdošíne sa dostali medzi špičku mladých konštruktérov úsporných vozidiel jednej súťaže, ktorá sa uskutoční od 30. júna do 3. júla v Londýne.

Úsporné vozidlo študentov Spojenej školy v Tvrdošíne. Autor - Pavol Konštiak Ide o veľký úspech, kedy stredoškolský tím uspel v konkurencii európskych stredných, ale

predovšetkým vysokých škôl. "Do Londýna sa tento rok prebojovalo 229 tímov a z toho tri tímy budú súťažiť pod slovenskou vlajkou. Dve slovenské skupiny sú z vysokých škôl a len jedna je stredoškolská, preto je to ako pre školu, tak pre nás skutočne výnimočné a som rád, že sme mohli študentov podporiť," uviedol predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Žilinský samosprávny kraj finančne pomohol zabezpečiť účasť žiakov na medzinárodnej súťaži sumou 2-tisíc eur. Riaditeľka školy Ľudmila Uhlíková tiež priblížila, že toto nie je prvá súťaž, na ktorú sa študenti školy prebojovali. "Tento rok sa nám podarilo získať tretie miesto na medzinárodnej konferencii Elektro 2016, rovnako tretiu priečku obsadili žiaci v súťaži RoboRAVE a druhé miesto sme si odniesli zo súťaže Bankomat nápadov či Zenit - Web design. Nesmierne ma teší, že sa nám

podarilo uspieť v tak silnej konkurencii aj s naším úsporným vozidlom a dostali sme pozvánku na súťaž do Londýna, kde sa budeme snažiť dosiahnuť čo najlepší výsledok," dodala Uhlíková.

Cieľom pretekov v Londýne je prezentovať predstavy študentov o energeticky efektívnych vozidlách budúcnosti a premieňať teoretické vedomosti do praxe. "Preto je to pre žiakov neoceniteľná skúsenosť, kedy môžu po boku skúsených európskych stredných a vysokých škôl načerpať nové znalosti a predviesť svoj talent," uzavrel Blanár.

Autor - Pavol Konštiak

V kraji je viac peňazí, pocíti to aj Turiec(03.07.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 14:00, s. -; Viera Legerská)

Poslanci Žilinského samosprávneho kraja schválili druhú úpravu rozpočtu. Navýšili ho o 2 072 244 eur. Ujde sa aj Turcu.

Gymnázium J. Lettricha v Martine. (Zdroj - Wikipedia) MARTIN. Krajskí zastupitelia schválili v minulom týždni druhú úpravu rozpočtu. Je vyšší o viac ako

2 milióny eur. "Do kapitálových výdavkov sme vyčlenili 1,9 milióna eur, vďaka ktorým zabezpečíme ďalší rozvoj našich regiónov. Investície poputujú na Kysuce, Oravu, Horné Považie, Turiec i do Liptova," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

Podľa jeho slov kraj v druhej úprave rozpočtu myslel na pokračovanie projektu cyklotrasy Bikekia, ktorá cez jedinečnú prírodnú scenériu popri Váhu spája hrady Strečno a Budatín. "Vyasfaltovanie nového úseku bude stáť približne 156-tisíc eur, už v predchádzajúcej úprave sme schválili prvú časť financovania a teraz poslanci odsúhlasili zvyšných viac ako 49-tisíc eur," uviedol okrem iného žilinský župan.

Finančné prostriedky boli schválené aj pre Turiec. Oprava strechy za 100-tisíc eur, ktorá zabráni zatekaniu a zároveň vytvorí tepelno-izolačnú vrstvu, čaká Gymnázium J. Lettricha v Martine. Zníženie energetickej náročnosti dosiahne i DSS Méta v Martine na pracovisku Lipovec. "V tomto pracovisku sa nám podarilo už vymeniť okná, zaviesť nové vykurovanie a teraz plánujeme zateplenie celej budovy. Domovu sociálnych služieb sa tak opäť znížia náklady," zdôraznila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková.

Stroje zamieria k Rudnu a Abramovej(02.07.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 09:00, s. -; Viera Legerská)

V mesiacoch apríl a máj sa v Žilinskej župe uskutočnili obhliadky ciest. Ich výsledkom bolo rozhodnutie, čo opravovať najskôr. Také úseky sú aj v Turci.

Oprava ciest v ŽSK. (Zdroj - Archív ŽSK) MARTIN. Žilinská župa zverejnila po obhliadkach hodnotenie svojich ciest II. a III. triedy na celom

území kraja a aj rozhodnutie, ktoré úseky je nutné ihneď opravovať. "Spolu sa staráme o 1 430 kilometrov ciest v regiónoch Kysuce, Horné Považie, Turiec, Liptov a Orava, ktoré prešli v procese delimitácie z vlastníctva štátu pod samosprávne kraje. Mnoho z nich bolo vo veľmi zlom stave a viaceré dokonca ani dodnes nespĺňajú parametre svojej triedy. Neustále preto pracujeme na ich obnove a rekonštruujeme jednotlivé úseky vždy podľa našich finančných možností," priblížil cestnú situáciu žilinský župan Juraj Blanár. Zároveň pripomenul, že v roku 2016 plánuje ŽSK rozdeliť do skvalitnenia a obnovy cestnej siete takmer desať miliónov eur.

Podľa slov riaditeľa odboru dopravy ŽSK Ivana Mokrého hodnotenie ciest ukázalo, že 859 kilometrov ciest II. a III. triedy je vo výbornom stave, takmer 250 kilometrov v nevyhovujúcom a 29 kilometrov v havarijnom stave. Ostatné cesty spĺňajú podmienky dobrého či vyhovujúceho stavu. "Vďaka tomuto hodnoteniu sme mohli plán opráv pre rok 2016 pripraviť presne podľa aktuálnych potrieb našich ciest. Vieme, ktoré úseky si vyžadujú zvýšenú pozornosť a etapovite budeme pracovať na ich rekonštrukciách," vysvetlil I. Mokrý. Zdôraznil tiež, že kraj musí vždy postupovať podľa zákona a najprv pripraviť projektovú dokumentáciu, získať stavebné povolenie, vysúťažiť zhotoviteľa a až následne môžu začať práce.

"V tomto roku nás čaká práca aj v regióne Turiec, a to najmä zlepšenie podmienok pre vodičov v Rudne alebo medzi Slovenským Pravnom a Abramovou. Z úveru sme vyčlenili 200-tisíc eur," podotkol I. Mokrý. Rekonštrukcia prebehne aj v mestskej časti Martin- Priekopa. Spolu 731-metrový úsek

podporí investícia takmer 61-tisíc eur.

10 miliónov do opráv ciest v kraji: Úseky v našom okrese, čo prišli na rad(01.07.2016; www.mikulas.dnes24.sk; Mikuláš, , s. -; Tomáš Batiz)

V Žilinskom samosprávnom kraji je 859 kilometrov ciest II. a III. triedy vo výbornom stave, takmer 250 km v nevyhovujúcom a 29 km v havarijnom stave. Opravy sa dočkajú aj naše vyťažené úseky.


"Spolu sa staráme o 1430 km ciest v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava, ktoré prešli v procese delimitácie z vlastníctva štátu pod samosprávne kraje. Mnoho z nich bolo vo veľmi zlom stave a viaceré dokonca ani dodnes nespĺňajú parametre svojej triedy,"podotkol predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že v roku 2016 plánuje samosprávny kraj rozdeliť do skvalitnenia a obnovy cestnej siete takmer 10 miliónov eur.

Odbor dopravy myslel aj na náš región. "V Liptove je medzi plánovanými rekonštrukciami napríklad cesta medzi Liptovským Trnovcom a Liptovskou Sielnicou, kde investujeme 75.000 eur, či vozovka medzi Kvačanmi a Matiašovcami s opravou vo výške 70.000 eur," informoval riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK.

Žilinský región dá do skvalitnenia ciest takmer 10 miliónov eur(01.07.2016; www.teraz.sk; Regióny, 11:23, s. -; TASR)

V Žilinskom samosprávnom kraj je takmer 250 km v nevyhovujúcom a 29 km v havarijnom stave.

Ilustračné foto. Foto: TASR/Milan Drozd Žilina 1. júla (TASR) - V Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) je 859 kilometrov (km) ciest II. a

III. triedy vo výbornom stave, takmer 250 km v nevyhovujúcom a 29 km v havarijnom stave. Vyplýva to z obhliadky ciest, ktorú ŽSK uskutočnil v apríli a máji tohto roka. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.




Horné Považie čaká obnova cesty medzi obcami Veľké Rovné a Kotešová, kde pracovníci Správy ciest ŽSK tento týždeň rekonštruujú úsek dlhý viac ako štyri kilometre s nákladmi približne 320.000 eur. "Medzi Žilinou a Považským Chlmcom opravia oporný múr vo výške 29.000 eur. V Liptove je medzi plánovanými rekonštrukciami napríklad cesta medzi Liptovským Trnovcom a Liptovskou Sielnicou, kde investujeme 75.000 eur, či vozovka medzi Kvačanmi a Matiašovcami s opravou vo

výške 70.000 eur," informoval riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK. Oravu čakajú predovšetkým opravy ciest III. triedy. "Obyvatelia a návštevníci Rabče sa postupne

dostanú po novej komunikácii do Rabčíc a zároveň do Sihelného. Medzi Rabčou a Sihelným pôjde o obnovu viac ako šesť kilometrov cestnej komunikácie, kde sú predpokladané náklady 40.000 eur," doplnila Záteková.


Žilinský región dá do skvalitnenia ciest takmer 10 miliónov eur(01.07.2016; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Ilustračné foto. Žilina 1. júla (TASR) - V Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) je 859 kilometrov (km) ciest II. a

III. triedy vo výbornom stave, takmer 250 km v nevyhovujúcom a 29 km v havarijnom stave. Vyplýva to z obhliadky ciest, ktorú ŽSK uskutočnil v apríli a máji tohto roka. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.




Horné Považie čaká obnova cesty medzi obcami Veľké Rovné a Kotešová, kde pracovníci Správy ciest ŽSK tento týždeň rekonštruujú úsek dlhý viac ako štyri kilometre s nákladmi približne 320.000 eur. "Medzi Žilinou a Považským Chlmcom opravia oporný múr vo výške 29.000 eur. V Liptove je medzi plánovanými rekonštrukciami napríklad cesta medzi Liptovským Trnovcom a Liptovskou Sielnicou, kde investujeme 75.000 eur, či vozovka medzi Kvačanmi a Matiašovcami s opravou vo výške 70.000 eur," informoval riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK.

Oravu čakajú predovšetkým opravy ciest III. triedy. "Obyvatelia a návštevníci Rabče sa postupne dostanú po novej komunikácii do Rabčíc a zároveň do Sihelného. Medzi Rabčou a Sihelným pôjde o obnovu viac ako šesť kilometrov cestnej komunikácie, kde sú predpokladané náklady 40.000 eur," doplnila Záteková.


Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Cestu ohrozuje nestabilné bralo(03.07.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 07:48, s. -; Martin Pavelek)

Spojnicu okresného mesta a Oravskej Poruby využíva množstvo ľudí na autách, bicykloch aj pešo.

Niektorí majú obavy z masívu nad ňou. Zábrany pod bralom. (Zdroj - Martin Pavelek) DOLNÝ KUBÍN. Padajúce kamene a skalnatý svah v pohybe bol dôvodom stretnutia zástupcov

polície, Slovenskej správy ciest a okresného úradu. Hľadali spôsob, ako situáciu vyriešiť. "Zatiaľ sme tam dali betónové zábrany, ktoré by mali padajúce kamene zachytiť," povedal Jozef

Oršuliak, riaditeľ Závodu Orava Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja. Majiteľom cesty je župa.

"Stalo sa mi, že som videl padať malé kamene, pribrzdil som a popred mňa preletela skala veľká ako hlava," povedal starosta Oravskej Poruby Peter Hrivnák.

Podľa prednostu Okresného úradu Ľubomíra Bláhu urbár dostal za úlohu navrhnúť, čo treba so svahom urobiť.

"Na stretnutie príslušných správnych organov ohľadom nebezpečného svahu a padania skál nad cestou Oravská Poruba, Gäcel, Dolný Kubín nás ako vlastníkov pozemku nepozvali," hovorí Martin Horemuž, predseda Spoločenstva bývalých urbarialistov Veľký Bysterec. "Nepoznáme závery a návrhy možných opatrení a riešení z tohto stretnutia. Spolku bola doručená výzva na zabezpečenie svahu ohrozujúceho cestu, ktorou sa aktuálne zaoberáme z hľadiska všetkých aspektov."

Potvrdil, že situáciu musia posúdiť odborníci nielen po geologickej stránke, ale i z pohľadu lesného obhospodarovania.

Niektorí ľudia hovoria, že stromy na brale treba vypíliť, lebo korene rozrušujú skalu a pri vetre pôsobia ako páka. Ďalší tvrdia opak. Korene vraj držia všetko pohromade.

"Nielen pre nás je to životne dôležitá cesta," povedal Peter Hrivnák. "Cez bežný deň tadiaľ prejde približne tristo áut. Ale keď sa stane nehoda na hlavnom ťahu do Kraľovian, je to jediná obchádzková trasa."

Podľa Jozefa Oršuliaka sa ľudia prechádzajúci tým miestom nemusia obávať. "Nie je to také kritické ako pod Strečnom. Uvidíme, čo na to povedia odborníci."

Kosenie na úkor dopravy(02.07.2016; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 6/14; Peter Revús / Zuzana Závodská, Jozef Dúbravský)

Jozef Dúbravský, moderátor: "Na jednej z najrušnejších slovenských ciest medzi Martinom a Žilinou musia vodiči v týchto dňoch

podstúpiť ďalšiu skúšku trpezlivosti. Dôvodom je letná údržba, pri ktorej cestári kosia trávu. Vytvárajú sa tak rozsiahle kolóny a doprava pravidelne kolabuje."

Peter Revús, reportér TA 3: "Cestári kosia trávu na neslávne známom úseku pod hradom Strečno, výsledkom sú kilometrové

kolóny a nahnevaní vodiči." Vodiči: "Všade vo svete je, ľudia rozmýšľajú trošku o krok dopredu a robia to v noci, takže dúfam, že aj my

raz k tomu dospejeme, že to bude." "To kosia v takom čase, keď je najväčšia špička, čo ja by som odporúčal v noci, myslím, že dneska

nie je problém aj v noci kosiť." Peter Revús: "Po ceste medzi Martinom a Žilinou prejde denne viac ako 25-tisíc vozidiel, podľa odborníka by

preto mali cestári akúkoľvek údržbu na tomto úseku robiť v noci alebo nadránom, prípadne cez víkendy."

Ján Čelko, dopravný inžinier Žilinskej univerzity: "Napríklad zimná údržba sa robí bez ohľadu na to, aký je čas, podľa toho, aké je počasie a tak isto

sa to dá urobiť aj v lete. Je to iba otázka prístupu správcu a samozrejme dostupných možností." Peter Revús: "Kosenie trávy zabezpečujú cestári žilinskej župy, ale správcom cesty je Slovenská správa ciest.

Problém je v tom, že samotní cestári sa nevedia zhodnúť na spôsobe údržby. Zatiaľ čo župní tvrdia, že chcú pracovať v noci, len to treba zaplatiť, Slovenská správa ciest to nevidí reálne."

Ivan Fábry, poverený riadením správy ciest ŽSK: "Naši ľudia majú o to záujem, aby sa to nerobilo v takých špičkových hodinách, pretože oni si to

tam ako v prvej línii odnášajú od tých vodičov, nadávajú im tam a tá situácia je veľakrát zlá. Takže my samozrejme nič proti tomu mať nemôžme."

Zuzana Hromcová, hovorkyňa Slovenskej správy ciest, (telefonát): "Organizáciu prác kosenia pod Strečnom si dodávateľ prác rieši sám, Slovenská správa ciest

nijakým spôsobom do tohto procesu nezasahovala a ani nezasahuje. Práce v noci v tomto úseku nie sú možné z bezpečnostných dôvodov, nakoľko ide o úplne neosvetlený úsek."

Peter Revús: "Slovenská správa ciest zaplatí za kosenie trávy pri hlavnej ceste takmer 10-tisíc eur, cestárom to

bude trvať približne týždeň."

Liečivé zastávky(02.07.2016; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 14/28; Zuzana Glabazňová / Patrik Švajda, Zlatica Švajdová Puškárová)

Patrik Švajda, moderátor: "Autobusové zastávky, na ktorých ale autobusy nestoja." Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: "Zvláštnosť, ktorá sa osvedčila, majú v jednom žilinskom zariadení pre dôchodcov. Práve

autobusové zastávky pomáhajú starkým prekonať ťažké chvíle." Zuzana Glabazňová, redaktorka: "Na prvý pohľad obyčajná železná zastávka, no v tomto zariadení slúži ako terapeutická pomôcka

pre seniorov, ktorým už pamäť dobre neslúži a sú dezorientovaní." Terézia Straňáková, riaditeľka zariadenia pre seniorov ŽSK: "Oni majú ešte zachovanú sú starú pamäť, takže my sa snažíme vlastne vcítiť do ich sveta, do ich

spomienok, pretože často sa zoberú a idú za starými rodičmi." Elena Uhláriková, sociálna pracovníčka: "Niekedy je to potreba ísť do práce, ísť za deťmi, ísť za nejakými vecami, čo má pocit, že nemá

doriešené. A niekedy je to len taký pocit, že sa niečoho bojí a chce ujsť z toho, čo sa bojí." Zuzana Glabazňová: "A práve vtedy zoberú starkých na autobusovú zastávku, porozprávajú sa s nimi, pohladkajú a

upokoja. O tejto metóde čítala Elena, sociálna pracovníčka, ktorá sa rozhodla vyskúšať ju aj u nás. Na žilinskej SAD najskôr nechápali, čo od nich chce."

Ivana Strelcová, hovorkyňa SAD Žilina: "Ako to vlastne myslí, že kde budú stáť tie autobusy, že to nás budú privolávať telefónom?" Zuzana Glabazňová: "Na stretnutí ale rýchlo pochopili, že títo cestujúci im počet prepravených nezvýšia, ale zastávky

budú mať skôr liečivú funkciu." Ivana Strelcová: "Z každej jednej takejto zastávky autobus odvezie klientov presne tam, kam potrebujú, tam, kam

ich srdce volá, tam, kam ich spomienky ťahajú." Zuzana Glabazňová: "Starí ľudia už žijú vo svojom svete, zväčša v minulosti, v starých boľačkách i radostiach. Na

lavičke pri zastávke si zaspomínajú, poplačú, ale aj zaspievajú. Terapia pomocou autobusových zastávok sa v zariadení osvedčila natoľko, že dnes už osadili tretiu. Dve zastávky sú už na chodbách zariadenia, táto bude v krásnej záhrade pod stromom. Niekedy sú totiž starkí v stave, že im nestačí sedieť na chodbe."

Elena Uhláriková: "Pôjdu von, naozaj von z tej budovy, posedia si tu a potom budú mať... buď zabudnú, že chceli

niekde odísť, alebo budú mať pocit, že už sa vrátili odniekiaľ a teraz už idú domov do bezpečia, do pokoja."

Dopravu cez Strečno spomaľuje kosenie(01.07.2016; www.pravda.sk; Regióny, 07:00, s. -; jal)

Približne týždeň potrvajú práce na ceste medzi Žilinou a Vrútkami. V rámci letnej údržby dali cestári pokosiť trávu pri krajnici cesty. S tým vznikajú aj zdržania a kolóny. V stredu sa tam napríklad vodiči zdržali viac ako polhodinu. Odborníci odporúčajú, aby sa práce na takýchto dopravne vyťažených úsekoch, akým je práve Strečno, robili v termínoch, ktoré čo najmenej obmedzia dopravu a vodičov.

Krajnice pri ceste medzi Žilinou a Vrútkami dali cestári pokosiť. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Vodiči hromžia a poukazujú na príklady zo zahraničia, kde sa cesty dajú opravovať aj v noci.

"Práce v noci v tomto úseku nie sú možné z bezpečnostných dôvodov, nakoľko ide o neosvetlený úsek," reagovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest Zuzana Hromcová. Cestári si kosenie objednali u Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja. "Organizáciu prác kosenia pod Strečnom si dodávateľ prác rieši sám, SSC nijakým spôsobom do tohto procesu nezasahovala, ani nezasahuje," tvrdí Hromcová.

Podľa povereného riaditeľa Správy ciest ŽSK Ivana Fábryho sa snažia začínať už skoro ráno, okolo štvrtej hodiny. "Snažíme sa to optimalizovať, len optimalizovať to môžeme len do určitej úrovne, pretože robíme na objednávku a pokiaľ by sme mali robiť soboty - nedele alebo v noci, tak potom by sme sa museli dohodnúť na trošku inej cene so Slovenskou správou ciest," uviedol Fábry.

Odborník upozorňuje, že kým u nás sa o tom, kedy robiť údržbu, stále vedú len polemiky, vo svete sa na takto vyťažených komunikáciach robí mimo dopravných špičiek. "Doprava pod Strečnom je v takom stave, že v podstate celý deň je cesta preťažená, čiže hovoriť o dopravnej špičke pod Strečnom je niekedy veľmi ťažké. Ale samozrejme v tomto aktuálnom období nie je vôbec problémom realizovať tieto práce v skorých ranných, neskorších poobedňajších alebo večerných hodinách, pretože nám to umožňuje aj počasie a práve v týchto časoch je doprava menej vyťažená," povedal Ján Čelko zo Žilinskej univerzity.

Nehody, opravy či údržba počas nich sa vodiči vždy zdržia v kolónach. Ilustračná snímka. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Cesta cez Strečno patrí medzi najvyťaženejšie komunikácie na Slovensku, denne tadiaľ prejde aj

30-tisíc vozidiel. Pri dopravnej nehode, či oprave alebo údržbe sa strečniansky úsek okamžite zapchá vozidlami. A aj na to by mali cestári myslieť pri plánovaní údržby a opráv. "Akýkoľvek problém tam vznikne, tak vyvoláva veľmi veľké dopravné zápchy a veľmi veľké časové zdržania," hovorí Čelko.

Ešte väčšia skúška trpezlivosti vodičov čaká na konci leta, keď by sa podľa plánov mali začať práce na sanácii brala. Vtedy doprava cez Strečno zastane na 11 víkendov a štyri mesiace povedie len v jednom pruhu, čo bude riadiť semafor.

Liptovské múzeum potrebuje milióny na modernizáciu a zachovanie pamiatok(01.07.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 15:59, s. -; Miro Gejdoš)

Najvyššiu investíciu si vyžaduje oprava hradu Likava. V budúcnosti jeho steny možno udržia pokope len kovové platne spojené tyčou.

LIPTOV. O zbierky a kultúrno-vzdelávacie podujatia Liptovského múzea je v poslednej dobe čoraz väčší záujem. Svedčí o tom napríklad prekonanie rekordu návštevnosti počas tohtoročnej Ovčiarskej nedele v skanzene v Pribyline, ale aj niekoľkotisícový medziročný nárast návštevníkov všetkých jedenástich miest a objektov v správe múzea.

"Naše expozície a podujatia navštívi ročne zhruba 150-tisíc ľudí. Tento rok očakávame nárast, pretože Slováci chodia v poslednej dobe menej do zahraničia a viac sa zaujímajú o domáce atrakcie," vysvetlil pozitívny trend riaditeľ Liptovského múzea Martin Krupa.

Roky sa nič nezmenilo Zriaďovateľom múzea je Žilinský samosprávny kraj a patrí pod neho skanzen v Pribyline, keltské

osídlenie Havránok pri Liptovskej Mare, vežička kostola z Liptovskej Mary, Roľnícky dom vo Vlkolínci, klopačka v Liptovskej Maši, Banícky dom vo Vyšnej Boci, Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, múzeum Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, Kostol všetkých svätých v

Ludrovej, hrad Likava a múzeum v Ružomberku. Väčšina z týchto historických objektov alebo zbierok by si zaslúžila investíciu, aby bola pre ľudí

ešte atraktívnejšia a prístupnejšia. Niektoré expozície sa totiž roky nijako nezmenili a potrebovali by modernizáciu.

Kritizoval zamestnancov "Som nešťastný, keď vidím deti, ako sedia v múzeu na schodoch, jedia bagety a ťukajú do mobilov.

Kritizoval som zamestnancov, že zrejme nevedia podať dostatočne zaujímavý výklad. Urobili sme niekoľko pokusov so širokým výkladom, perličkami a zaujímavosťami a napriek tomu to nemalo úspech. Keď som bol v Múzeu prírody vo Viedni, videl som to isté. Pritom je to jedno z najbohatších múzeí Európy, čo sa týka počtu a významu exponátov," opísal riaditeľ Krupa, ktorý pokladá za najväčší problém múzeí nezáujem spoločnosti o vlastnú kultúru a poznanie. Vedomosti a výklad pracovníkov sú podľa neho na špičkovej úrovni a nemajú sa za čo hanbiť.

Riaditeľ by bol rád, keby návštevníci mohli využívať najmodernejšie digitálne technológie a zbierky by boli multimediálne a interaktívne, ale spravujú toho tak veľa, že by si to vyžiadalo obrovskú, niekoľkomiliónovú investíciu.

Výdavky schvaľujú poslanci "Nemôžeme si dovoliť investovať naraz väčšiu čiastku do jednej expozície, bolo by to na úkor

ostatných desiatich. Ale využívanie moderných technológií je cesta, ako v súčasnosti vzbudiť väčší záujem. Snažíme sa to robiť postupne, v menších, ale komplexne premyslených krokoch," dodal.

Liptovské múzeum má v tomto roku na prevádzkové náklady rozpočet viac ako 420-tisíc eur. Ak chce inštitúcia investovať do modernizácie alebo opráv, výdavky navyše mu musia schváliť poslanci župy.

Podľa hovorkyne Žilinského samosprávneho kraja Lenky Zátekovej dostane tento rok o viac ako 150-tisíc eur navyše. Investujú ich do hradu Likava, na archeologický výskum a opravu podlahy v sídelnej budove v Ružomberku.

Hrozí odštiepenie brala Najväčšie starosti robí múzeu zrúcanina hradu Likava. Naposledy ju začali opravovať v

sedemdesiatych rokoch, keď sa zrútila časť hradieb. Aby z Likavy zostalo aspoň to, čo je z nej teraz, potrebuje ďalšiu obrovskú investíciu.

Problémom je najmä rôznorodé zloženie a nestabilnosť hradného brala aj samotných múrov, ktoré pribúdali v priebehu niekoľkých storočí. V brale je dokonca puklina, ktorá môže neskôr vplyvom počasia zapríčiniť odštiepenie jeho časti.

Podľa Karola Dzuriaka, vedúceho odboru vlastivedy v Liptovskom Múzeu, potrebuje hradné bralo aj múry stabilizáciu a odvodnenie. "Keď prší, voda neodteká, ale drží sa v puklinách. Keď je nestabilná zima, tak často zamŕza, rozmŕza a rozširuje pukliny," opísal.

Rekonštrukcia zrúcaniny v roku 1998. FOTO: TASR Rôzne názory odborníkov Múzeum momentálne spracováva projektovú dokumentáciu opravy hradu spojenú s výskumom.

Dostalo na ňu viac ako 20-tisíc eur, ale pravdepodobne bude potrebovať niekoľkonásobne vyššiu sumu. Jej cieľom je stanoviť, koľko bude stáť základná stabilizácia hradu. Riaditeľ múzea Martin Krupa odhadol, že by to mohlo byť tri až desať miliónov eur.

Jedným a možno jediným z riešení, ako hradné múry udržať pokope, by podľa odborníkov mohlo byť ich prepojenie kovovými platňami spojenými tyčou. Časť špecialistov však tvrdí, že by išlo o neprimeraný zásah a narušenie pôvodného vzhľadu.

Dobrovoľníci sú zbytoční "Likava je ruina a treba sa s tým zmieriť. V takom stave, ako je dnes, je už zhruba 200 rokov. Ale

sme optimisti a veríme, že sa nám podarí získať prostriedky na jej opravu," povedal. Konkrétne kroky budú závisieť vo veľkej miere aj od pamiatkarov. Likava je národná kultúrna

pamiatka, preto sa na ňu vzťahuje prísna legislatíva. Z toho dôvodu na jej oprave nemôžu napríklad pracovať dobrovoľníci.

Odborníci s neistotou pozerajú aj na veľký betónový otáznik vyrastajúci kúsok od hradu v podobe diaľnice. Zatiaľ si nik netrúfa odhadnúť, aký bude mať vplyv na stavbu dokončenú zvolenským županom Dončom v 14. storočí.

· web viewk pacientom, ktorí portál využívajú, majú lekári zároveň prosbu. v prípade,...

Documents