Slovak Grammar

Download Slovak Grammar

Post on 07-Apr-2015

674 views

Category:

Documents

5 download

Embed Size (px)

DESCRIPTION

slovak grammar for english speaking person

TRANSCRIPT

<p>Zklady slovenskej gramatikypre dobrovonkov Peace Corps Tom DRATVA</p> <p>Peace Corps / Slovakia 1997</p> <p>P o ak o v an ieVyslovujem srden poakovanie dobrovonkom Americkch Mierovch zborov Lauren G r e e n , Michele D a n y l u k Alison M i l o f s k y a Michaelovi K e l l y m u , ktor sa obetavo ujali pretania a posdenia rukopisu, ale najm za vyhotovenie korektry anglickej asti a za vecn pripomienky. Autor</p> <p>01.Obs ah02. Predslov (=Preface) 02.01. Kam patr slovensk jazyk 02.02. Ak jazyk je slovenina 03. Skratky a znaky (=Abbreviations and Signs) 03.01. Skratky 03.02. Znaky 04. Vslovnos (=Pronunciation) 04.01. Ak je slovensk vslovnos 04.02. Slovensk abeceda 04.02.01. Konsonanty 04.02.02. Vokly 04.02.03. Diftongy 04.03. Przvuk a kvantita 04.04. Rytmick zkon 05. Slovn druhy (=Parts of speech) 05.01. Ohybn slovn druhy 05.02. Neohybn slovn druhy 05.03. Odvoden slov 05.03.01. Particpium 05.03.02. Transgresv 05.03.03. Deverbatvum 05.03.04. Deminutva 05.03.05. Augmentatva 05.04. Verb (=Verbs) 05.04.01. asy 05.04.02. Osoby 05.04.03. slo 05.04.04. Rody 05.04.05. Vidy 05.04.06. Spsob 05.04.07. Infinitv 05.05. Substantva 05.05.01. Rody 05.05.02. slo 05.05.03. Pd 05.06. Adjektva 05.06.01. Rody 05.06.02. sla 05.06.03. Pdy 05.06.04. Komparcia 05.07. Pronomin 05.07.01. Personlne pronomin 1 1 1 3 3 4 5 5 5 6 6 6 7 8 9 9 9 9 9 10 10 10 11 11 12 12 12 12 13 13 13 14 14 14 15 15 16 16 16 16 16 17</p> <p>Elementary Slovak Grammar</p> <p>Peace Corps / Slovakia 2001</p> <p>05.07.02. Posesvne pronomin 05.07.03. Demonstratvne pronomin 05.07.04. Relatvne pronomin 05.07.05.01. Rody 05.07.05.02. sla 05.07.05.03. Pdy 05.07.06. opytovacie 05.07.07. neurit 05.07.08. negatvne 05.08. Numerlia 05.08.01. zkladn numerli 05.08.02. radov numerli 05.08.03. podielov numerli 05.08.04. druhov numerli 05.08.05. nsobn numerli 05.09. Adverbi 05.09.01. temporlne 05.09.02. loklne 05.10. Interjekcie 05.10.01. pocity 05.10.02. napodobuj zvuky 05.11. Prepozcie 05.12. Konjunkcie 05.13. Partikuly 06. Verb (= Verbs) 06.01. Rozdelenie verb 06.02. Przent 06.03. Negcia 06.04. Verbum by 06.05. Infinitv 06.06. Pravideln verb 06.07. Nepravideln verb 06.08. Celkom nepravideln verb 06.09. Prteritum pravideln 06.10. Prteritum nepravideln 06.11. Imperatv 06.11.01. Pravideln imperatv 06.11.02. Verb s 2 alebo viac konsonantmi na konci 06.11.03. Imperatv nepravideln 06.12. Futrum 06.12.01. (Nd-verb) 06.12.01. Prehad konjugcie (Nd-verb) 06.13. Reflexvne verb 06.14. Slovosled 06.14.01. v prterite 06.14.02. Reflexvne pronomin sa / si</p> <p>17 17 17 17 18 18 18 18 18 18 19 19 19 20 20 20 21 21 21 21 21 21 22 22 24 24 24 24 25 25 25 25 27 27 27 28 28 28 28 29 29 29 30 30 30 31</p> <p>Elementary Slovak Grammar</p> <p>Peace Corps / Slovakia 2001</p> <p>06.15. Verblny aspekt 06.15.01. Nedokonav (Nd) 06.15.02. Dokonav (D) 06.15.03. Formy Nd- a D-verba 06.16. Jednovidov verb 06.17. Reflexvne verb 06.18. Verblne prefixy 07. Substantva (=Nouns) 07.01. Rod 07.01.01. Prirodzen rod 07.01.02. Gramatick rod 07.01.03. Cudzie slov alebo geografick nzvy 07.02. slo 07.03. Pd 07.03.01. Nominatv 07.03.02. Genitv 07.03.03. Datv 07.03.04. Akuzatv 07.03.05. Lokl 07.03.06. Intrumentl 07.04. Niektor zvltnosti substantv 08. Adjektva (=Adjectives) 08.01. Tvrd adjektva 08.02. Mkk adjektva 08.03.01. Rod 08.03.02. slo 08.03.03. Pd 08.04. Komparcia 08.04.01. Pravideln komparcia 08.04.02. Sufixy po skupine konsonantov 08.04.03. Adjektva so sufixom -k,-ek, -ok 08.04.04. Nepravideln komparcia 08.05. Posesvne adjektva 08.06. Vzahov adjektva 09. Pronomin (=Pronouns) 09.01. Personlne pronomin 09.02. Demonstratvne pronomin 09.03. Posesvne pronomin 09.04. Relatvne pronomin 09.05. Ako deklinujeme pronomin 09.06. Ako deklinujeme ja, ty, my, vy 09.07. ... a niektor pronomin 09.07.01. Opytovacie pronomin 09.07.02. Neurit pronomin 09.07.03. Popieracie pronomin</p> <p>31 31 31 33 33 34 34 36 36 36 36 37 37 37 37 38 41 41 43 43 45 48 48 48 48 48 49 51 51 51 51 51 52 52 53 53 53 53 54 54 57 58 58 59 60</p> <p>Elementary Slovak Grammar</p> <p>Peace Corps / Slovakia 2001</p> <p>10. Numerli (=Numbers) 10.01. Zkladn numerli 10.01.01. slo jeden 10.01.02. sla dva / tri / tyri 10.01.01. sla nad 5 10.01.04. Numerli obaja /oba /obe 10.01.05. Numerlia sto, tisc 10.02. Radov numerli 10.03. Nsobn numerli 10.04. sla 1 / 2 / 3 / 4 10.05. Neurit numerli 10.06. koko / kok, - - toko /tok, -, mnoho /mnoh, -, niekoko /niekok, - 11. Adverbi (=Adverbs) 11.01. Tvorenie adverbi 11.02. Komparcia adverbi 11.03. In adverbi 11.03.01. Modlne adverbi 11.03.02. Loklne adverbi 11.03.03. Temporlne adverbi 11.03.04. Adverbi priny a okolnosti 11.03.05. Adverbi miery a mnostva 11.04. S m sa spjaj adverbi 12. Interjekcie (=Interjections) 12.01. vyjadruj pocity 12.02. napodobuj zvuky 12.03. Z niektorch interjekci mono vytvori in slovn druhy 13. Prepozcie (=Prepositions) 13.01. vyjadruj rzne vzahy 13.02. Kde stoja prepozcie 13.02.01. pred rznymi slovami (okrem verb) 13.02.02. niekedy stoja po verbch 13.03. Prepozcia sa vdy spja s niektorm pdom 13.04. Vokalizovan forma 13.05.01. Prepozcie s jednm pdom 13.05.02. Prepozcie s dvoma pdmi 13.05.03. Prepozcie s tromi pdmi 03.06. Prklady 14. Konjunkcie (=Conjunctions) 14.01. Konjunkcie maj obyajne 14.02. Konjunkcie spjaj slov a vety 14.03. Konjunkcia obyajne stoj medzi vetami 14.04. Prklady</p> <p>61 61 61 62 62 64 64 64 66 66 66 67 69 69 69 69 70 70 70 70 70 70 72 72 72 72 73 73 73 73 73 73 74 74 74 74 74 79 79 79 79 79</p> <p>Elementary Slovak Grammar</p> <p>Peace Corps / Slovakia 2001</p> <p>15. Partikuly (=Particles) 15.01. Partikuly s niekedy podobn ako konjunkcie 15.02. Vynechvanie partikl 15.03. Partikuly obyajne stoja pred slovom, ku ktormu patria 15.04. o vyjadruj partikuly? 15.04.01. istotu 15.04.02. neistotu / monos 15.04.03. pochybnos 15.04.04. pravdepodobnos 15.04.05. urit podmienku 15.04.06. pocity 15.04.07. elanie 15.04.08. ohranienie 15.04.09. vysvetlenie / ohranienie 15.04.10. draz 15.04.11. shlas / neshlas 16. Rzne (=Miscellaneous items) 16.01. Particpi 16.01.01. Particpium trpn 16.01.02. Pasvum 16.01.03. Particpium inn 16.01.04. Prechodnk 16.02. Deverbatvum 16.03. Adjektva pouvan ako substantva 16.03.01. Men, ktor maj formu adjektv 16.03.02. Veci a zvierat 16.04. Priama a nepriama re 16.04.01. Oznamovacia veta 16.04.02. Rozkazovacia veta 16.04.01. Opytovacia veta 16.05. Kondicionl 16.05.01. Kondicionl futra 16.05.02. Kondicionl przenta a prteri 16.05.03. In pouitie by 16.05.04. Slovosled pri kondicionli 16.06. Posesvne pronomen svoj 16.07. Verb s datvom a akuzatvom 16.07.01. Niektor verb maj dat. aj. akuz. 16.07.02. Ak pouvame pronomin, mus by poradie vdy dat. - akuz. 16.08. Demonstratva tento /tto/toto, tamten/tamt/tamto 16.09. ete, u 16.09.01. ete 16.09.02. u</p> <p>83 83 83 83 83 83 84 84 84 84 84 84 84 84 84 84 85 85 85 86 86 87 87 88 88 88 89 89 89 89 90 90 90 90 91 91 92 92 92 93 93 93 94</p> <p>Elementary Slovak Grammar</p> <p>Peace Corps / Slovakia 2001</p> <p>16.10. Ak prepozcie pouvame po otzkach Kam? / Kde? / Odkia? 16.11. Otzky 16.11.01. Zisovacie otzky 16.11.02. Doplovacie otzky 16.11.03. Vyluovacie otzky 17. Tabuky (=Tables)</p> <p>94 95 95 95 95</p> <p>Elementary Slovak Grammar</p> <p>Peace Corps / Slovakia 2001</p> <p>vodZklady slovenskej gramatiky s uren jednak pre zujemcov o normatvnu slovensk gramatiku, jednak pre tch uiacich sa, ktor si potrebuj overi niektor nejasnosti. Uebn text nadvzuje na Sloveninu Uebnicu a Sloveninu - Cviebnicu vydan pre potreby kurzov Americkch Mierovch zborov (Peace Corps). Zklady slovenskej gramatiky nie s spracovan vo forme uebnice, ale v tradinch, hoci zjednoduench a cudzincovi prstupnch vysvetlivkch s prkladmi. Text je lenen poda slovnch druhov a delen poda desatinnej sstavy, o umouje ahk vyhadanie potrebnho javu. Pod tmito slami s jednotliv asti zoraden i v obsahu. Kee je text uren najm pre anglicky hovoriacich zujemcov z radov dobrovonkov Americkch Mierovch zborov (Peace Corps), s termny a prklady v texte preloen do anglickho jazyka. Navye je pridan samostatn anglick as, ktor je vak len prekladom a vysvetlenm asti slovenskej. Nie je teda mon pouva ju bez asti slovenskej; je iba jej doplnkom pre jazykovo menej zdatnch uvateov. Anglick as neobsahuje nijak prklady a nie s preloen ani tie asti slovenskho textu, o ktorom sa nazdvame, e je dostatone zrozumiten, alebo ktor nepodva v podstate nijak nov informcie (ako napr. asti 05.01-05.02, 06.09 - 06.12 a in). Kvli plnosti vak uvdzame vetky asti, i ke len s udanm sla a prekladom titulu. Text je uren aj pre vyuujcich sloveniny ako cudzieho jazyka, ktor v om rchlo njdu vhodn spsob vysvetlenia novho gramatickho javu aj s prkladmi. Text je doplnen prehadnmi tabukami deklincie.</p> <p>02. Pre ds lo v</p> <p>02.01. Kam patr slovensk jazyk?Indoeurpska jazykov rodina je najvia jazykov rodina na svete. Patria do nej tak vek skupiny jazykov, ako s jazyky romnske (franczsky, taliansky, panielsky, portugalsk, rumunsk ap.), germnske (anglick, nemeck, vdsky, nrsky a dnsky), baltsk, keltsk jazyky, grcky, albnsky, armnsky jazyk, ale tie jedna z najvch skupn, jazyky slovansk. Slovansk jazyky delme na vchodo-slovansk (rusk, bielorusk a ukrajinsk jazyk), junoslovansk (bulharsk, macednsky, srbsk, chorvtsky a slovinsk jazyk) a zpadoslovansk jazyky (posk, luickosrbsk, esk a slovensk). Slovenine najbli jazyk je etina, take esi a Slovci mu bez problmov jeden druhmu rozumie. Slovenina sa pouva nielen na Slovensku, kde je ttnym jazykom, ale aj v inch krajinch, kde ij slovensk emigranti (USA, Maarsko, bval Juhoslvia, Rumunsko, Posko, Kanada at.)</p> <p>02.02. Ak jazyk je slovenina?Slovenina patr medzi jazyky flektvne. To znamen, e skoro vetky slov mu meni svoju formu, a takto vyjadruj vzahy medzi sebou, alebo vyjadruj rzne gramatick javy (as, slo, rod, pd at.). Na tieto zmeny sa najastejie pouvaj prefixy, sufixy a infixy, napr.: PREFIXY: s - ods (=to go - to go away) (=I do - I don't do) (=to use - to misuse) (=to get on - to get off) (=he slept - she slept - it slept) - v starom dome - in [an] old house) - v mojich knihch - in my books) - mnoho okien - many windows) - p anok - five waitresses) - chodievali sme - we used to go)</p> <p>robm - nerobm uva - zneuva nastpi - vystpi SUFIXY: spal - spala - spalo star dom (=[an] old house moje knihy (=my books INFIXY: okn (=windows anky (=waitresses chodili sme (=we went</p> <p>Elementary Slovak Grammar Peace Corps /Slovakia 2001</p> <p>Page 1</p> <p>Tento systm zmien v slove iste nie je jednoduch, ale pre jeho pouvanie existuj dos presn pravidl a okrem toho dva monos vemi presne sa vyjadrova.</p> <p>Elementary Slovak Grammar Peace Corps /Slovakia 2001</p> <p>Page 2</p> <p>03.S krat ky a zna ky</p> <p>03.01. Skratky s l a (=numbers) sg. pl. - singulr (jednotn slo =singular) - plurl (mnon slo =plural)</p> <p>S l o v n d r u h y (=parts of speech) subst. adj. adv. Pdy nom. gen. dat. akuz. lok. intr. - substantvum (podstatn meno =noun) - adjektvum (prdavn meno =adjective)</p> <p>- adverbium (prslovka =adverb) (=cases) - nominatv - genitv - datv - akuzatv - lokl - intrumentl (1. pd =nominative case) (2. pd =genitive case) (3. pd =dative case) (4. pd =accusative case) (6. pd =locative case) (7. pd =instrumental case)</p> <p>R o d y (=genders) M Mn F N - maskulnum ivotn (=masculine animate) - maskulnum neivotn (=masculine inanimate) - feminnum (=feminine) - neutrum (=neuter)</p> <p>V i d y (=verbal aspects) (Nd) (D) - nedokonav verbum (=imperfective verb) - dokonav verbum (=perfective verb)</p> <p>In skratky (=other abbreviations) ap., a pod. at. napr. pozri t.j. tzv. - a podobne (=and similar) - a tak alej (=etc.; and so on) - naprklad (=e.g.; for example) - see - to je / to jest (=i.e.; that means) - takzvan (=so called)</p> <p>Elementary Slovak Grammar Peace Corps /Slovakia 2001</p> <p>Page 3</p> <p>03.02. Znaky~ = = == =O =ie=/=o= / -----&gt; - ubovon zakonenie zkladu - krtky vokl - dlh vokl alebo diftong - tvrd konsonant - mkk konsonant (=any ending of the root of the word) (=short vowel) (=long vowel or diphtong) (=hard consonant) (=soft consonant)</p> <p>- dva konsonanty alebo skupina konsonantov (=two or more consonants) - nulov sufix - infix (vsuvka =infix) - alebo, tie - men sa na ... (=or/also) (=changes into...) (=no ending, zero suffix)</p> <p>Elementary Slovak Grammar Peace Corps /Slovakia 2001</p> <p>Page 4</p> <p>04. V s lo vno s </p> <p>04.01. Ak je slovensk vslovnos?Slovenina m fonetick vslovnos, to znamen, e musme vyslovi kad psmeno, ktor je napsan, a musme napsa vetko, o je vysloven. Kad psmeno zodpoved jednej hlske, ktorej vslovnos sa nemen. Teda c je vdy c, alebo g je vdy g, i za nm nasleduje e, i alebo a, o, u, resp. konsonant. To ist plat o vetkch konsonantoch (ch, s, h, j, at.) a vokloch (a, e, i, o, u, y). C v slovch ako "citrn" (=lemon), "cukor" (=sugar) alebo "americk" (=American) tame vdy ako c ! G v slovch ako "gitara" (=guitar), "guma" (=rubber, eraser), "generl" (=general /a high rank in the army/) tame vdy ako g ! Ch v slovch ako "chu" (=apetite/taste), "charakter" (=character), "kuchya" (=kitchen), "chud" (=thin, not fat) tame vdy ako ch ! A v slovch ako "aprl" (=April), "Adam" (=Adam), "babka" (=grandmother)</p> <p>tame vdy ako a ! U v slovch ako "budova" (=building), "ulica" (=street), "univerzita" (=university) tame vdy ako u ! A tak alej. Vnimkou s cudzie slov alebo men, ktor obyajne tame tak, ako v pvodnom jazyku: Cervantes [Servantes], gin [din] , gentleman [dentlmen] , Charlie [arli], Dumas [Dma] , Byron [Bajron], at., at. Slovenina nem tzv. nem psmen, ktor sa pu, ale nevyslovuj: H musme tie vdy vyslovi, napr. v slovch "hodina", "hovori" vyslovujeme ako anglick "have", "head", "hat", ale nie ako "hour". Slovenina m len tri skupiny psmen, ktor vyslovujeme ako jednu hlsku: ch: dz: d: "chodi" (=to go), "chlieb" (=bread) "hdza" (=to throw) , "medzi" (=between) "dem" (=jam), "dez" (=jazz)</p> <p>04.02. Slovensk abecedaSlovensk abeceda pouva latinsk psmen a m: konsonanty vokly diftongy - b, c, d, f, g, h, ch, j, k, l, m, n, p, r, s, t, v, x, z - a,e,i,o,u,y - ia,ie,iu, (tame "uo")</p> <p>Elementary Slovak Grammar Peace Corps /Slovakia 2001</p> <p>Page 5</p> <p>04.02.01 Konsonantymu by: = tvrd ----d dobre (=well) l lampa (=lamp) n nos (=nose) s sever (=north) t tu (=here) r rok (=year) z zima (=winter) ------------= mkk as (=time) lo (=ship) ad (=ice) vaa (=bath tub) kola (=school) ava (=camel) ---- rua (=rose) c cesta (=road, way) dz medzi (=between) j jablko (=apple) = dlh ("","") -------- kb (=joint) ------------ kmi (=feed) -----------------</p> <p>04.02.02. Voklymu by: - krtke a e i o u y vza (=vase) pero (=pen) pivo (=beer) more (=sea) ruka (=hand ) ryba (=fish) p (=five) - dlh mm (=I have) lotria (=lottery) vno (=wine) biolgia (=biology) dfam (=I hope) pta sa (=he asks) -----</p> <p>04.02.03. Diftongyvyslovujeme ako jednu dlh hlsku: ia ie iu (uo) viac (=more), spia (=they sleep) neviem (=I don't know), rozumiem (=I understand) tretiu (=[the] third), lepiu - (=[a] better) stl - (=table), skr - (=earlier), k - (=basket)</p> <p>Elementary Slovak Grammar Peace Corps /Slovakia 2001</p> <p>Page 6</p> <p>04.03. Przvuk a kvantitaV slovenine je przvuk (akcent) vdy na prvej slabike slova. Ak je pred slovom prepozcia, tame prepozciu a nasledujce slovo spolu a przvuk je na prepozcii...</p>