•ľychodl mimo pondelku a pia-sku každý deň, ^predvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administrácia:

Budapest, VIII Mária ul. č. 15

Predplatn na rok . K 20— na pol roka K 10*-naitvrfrokaK5"— na mesiac . K1-75

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 115. BUDAPEŠŤ, v nedeľu 20. júna 1915 ietinotí««é d i a l a po G h a l .

Politický prehľad. Budapešť, dňa 19. júna.

Spoločná ministerská porada vo Vie­dni. Včerajšie ranné časopisy oznámily, že v spoločnej ministerskej porade o otázkach stravovania bude sa vo Viedni pokračovať. Včera ráno odcestovali do Viedne dfa zpráv viedenských ministerský predseda gr. Štefan Tisza, minister financií Teleszky, minister obchodu Harkányl a minister orby barón Gtilllányt; minister zemebrany barón Hazaí bol už vo štvrtok vo Viedni. — Naproti tejto zprávě zprávodajca „Világu" sa dozvedá, že bar. Ghillányi neodcestoval do Viedne a že sa porád o otázkach stravovania vôbec nezúčastní.

Pozdejšie z Viedne telegrafovali, že pod predsedníctvom zahraničného ministra baróna Buriana bola včera spoločná ministerská ra­da, ktorej sa zúčastnili oba ministerskí pred­sedovia, všetci spoloční ministri a viceadmi-rál Kaller; ďalej rakúski ministri: minister zemebrany Georgl, minister obchodu dr. Schu­ster, minister financií barón Engel; uhorskí ministri barón Hazal, barón Harkányi a Te­leszky. Porada zaoberala sa viacerými ho­spodárskymi a finančnými otázkami, ktoré súvisia s vojnou a trvala s krátkou prestáv­kou od 10. hod. dopoludnia do 8. hod. ve­čer. Tiež bolo postarané dočasne o spoločné výdavky a príjmy budúceho rozpočtového roku. .•

Gróf Štefan Tisza pri kráľovi. „Unga-rische Post" oznamuje, že kráľ prijal včera po obede o 4. hodine na výsluchu minister­ského predsedu gr. Štefana Tiszu.

Ústredie peňažných ústavov dostalo sa teraz pred právomocnosti. Klužská stolica postavila sa proti jeho založeniu. Naproti tomu stoličný výbor stolice biharskej si za­loženie Ústredia želá. Žiada však, aby štát dal do kapitálu nie 125, lež 250 miliónov korún.

Vojna. Severné bojiště. -

Úradná zpráva, vydaná 18. júna na po­ludnie :

Severne od Sienavy naše vojsko pri prenasledovaní prekročilo ruskú hranicu. Dosiahlo výšiny severne od Krešova, ro­vinu Tanav a obsadilo Tarnogrod.

Medzi dolným tokom Sanu a Dnjest-rom ruské sily ustupujú tiež na viac bo­doch. Ciešanov a výšiny ležiace severne od obce sme zaujali.

Na hornatom vidieku rozprestierajúcom sa východne od Niemirova ako aj na okolí Janova značné ruské sily obrátily sa proti nám. Pozdĺž Verešyce boj trvá. Na podajedných miestach na východ od tejto rieky sa naše vojsko zahniezdilo.

Pri dolnom toku Dnjestru Rusi museli sa po prudkých bojoch utiahnuť zo svo­jich pozícií pri Lytinii smerom na Kolo-dryby. Pri prenasledovaní jednotlivé na­še čaty dosiahly vtok Verešyce. Pozdĺž Dnjestru je položenie ostatne nezmenené.

Východná skupina armády Pflanzerovej včera krvavo odrazila medzi Dnjestrom a Pruthom osem ruských nápadov. Nepria-tef, ktorý sa zúfale namáhal naše vojsko nazad zatlačiť do Bukoviny, v našej dělo­střelbě utrpel ťažké ztráty a musel sa ústupom ratovať. Zajali sme 8 oficierov a 1002 mužov a ukoristili 3 strojové pušky.

Podmaršal Hôfet.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 18. júna: Na východnom bojišti do predu sa de­

rúce ruské koióny nemecké jazdectvo od­razilo na odseku Šymša (východne od hradskej Acytoviny—Šavle). Nápad znač­ných nepriateľských síl na Davinu sa zmaril.

Na juhovýchodnom bojišti s oboch strán Tarnogrodu spojenecké vojská v noci odrazily nepriateľa smerom na odsek Tonev.

Ostatné vojská generálobrsta Macken-sena zahnaly porazených Rusov do ich prichystanej pozície pri Grodeku (Narol Niasto - Magierov -potok Verešyca až ku Dnjestru.)

Na fronte Dnjestru a severne od Stryju je položenie nezmenené.

Hlavné vodcovstvo.

!

Novinársky válečný stán, 18. júna. Obrov­ská bitka, ktorá počnúc od kúta Sanu až po besarabskú hranicu je už od dní v plnom

i prúde, môže sa od dnešného dňa, kecf naše " a nemecké vojsko na viac miestach prebo­

rilo posledné ruské predné pozície pred Lvo-vom, právom pomenovať „treťou bitkou pri Lvove".

V prvej bitke pri Lvove nemohli sme, ako známo, vôbec podržať voči obrovskej ruskej presile našu vlastnú obrannú čiaru bezpro­stredne na priestore pred Lvovom po ztrát-plných bojoch pri Przemyslanoch a Rohatý-ne. Dnes sú Rusi na odseku, ležiacom na juhovýchod od Lvova, armádou Bôhm-Er-molliho, ktorá v nížinách južne od Grodeku na podajedných miestach sa do predu pre-

1 drala, o veľa nebezpečnejšie ohrožení, ako boly naše po bitke pri Przemyslanoch Lvov brániace vojská.

Súčasný postup nemeckých a našich vojsk pod komandom v. Mackensena proti Rusom, ktorí sa na severnom odseku pahorkatého a ku obrane výtečné sa hodiaceho vidieku ohraničeného potokom Verešycou a močiar­mi pri Grodeku, postavili ku zúfalému od­poru, znamená so severozápadnej strany ne­bezpečie rozvinutia ruského centrumu.

Okolnosť, že v tom istom čase Rusi sú prinútení ku ústupu aj s kúta Sanu a museli svoje pravé krídlo nazad stiahnuť až po oko­lie Taneva, čím sa nášmu vojsku otvorila cesta za ruské hranice: znamená pre Rusov ďalšie nebezpečie, pre ktoré sa zdá mať zú­falý ofenzívny pokus na odseku Verešyca ešte menej výhľadov.

Na západnom a severozápadnom odseku bojišfa mená obcí uvádzajú do pamäti druhá bitku pri Lvove, ovšem s tým rozhodujúcim

B E S E D N I C A . M. Rázus:

Karpatská balada. (Z cyklu: Cest la guerre)

Je ani vo dne — bár noc pozdná, no, bielučká, až oči slepí . . . Oj, vábna je to krásavica, lež z pohľadu jej nepi, nepi —

napred!

Hľa, ten, kdo príkaz nezachoval — na bielom snahu tvrdo snije: kdo klesne v náruč krásavice, ten víťazstva sa nedožije —

napred I

I maširujú — dlžizný rad, raz vyjdú v úboč — a zas dolu — po horách bŕdnu — vetvy, prúty im dobre oči nevykoľú:

napred!

Jak stroj, tie údy taktom hýbu, tvár každá rovný výraz tají, strach neznámym — bár zem sa schvieva v tom pohádkovom, zmrzlom kraji:

napred!

Len plece k plecu v jedno telo — tu bratmi deti matiek rôznych! — Ach! z pokarpatských, míkvych dolín sa nesie povzdych, trápny povzdych:

napred!

Kdo ustal, koho ťarcha reže, ten vystúpi a stane stranou, by nezavádzal — vydýchne si a pohne cestou vyšliapanou:

napred!

Sťa duchovia sa vinú — škrabú bez šuchu — iba vietor víska nad hlavami — to chumelica už iste sadá na skaliská:

napred!

Po snahu siahnu skrahlé prsty od smädu — kuľač — plný ľadu, a mnohá noha ani v kliešfoch, len nezaostať dajak v zadu:

napred!

Stojí tichý povel: hore svahom! — už váhať ani smyslu nemá — hen potok! nič to — zdrží... hurrá! rup! ! vdrúzia mnohí po kolená:

napred!

Pa-pa-pa kosia besné stroje, a praštia kolby, krv sňah vlaží -tá obetná krv rôznych matiek, vzdor — prudký nápad neodrazí;

napred!

Boj rozhodnutým — nový gazda do zákop skáče, nocľah chystá -hľa chumelí — to miesto perín -po vrchoch vietor divo hvízda:

napred!

Spia! navštevujú milých rovno — ten kdo si berlu rodu bráni, jak ten, kdo nevie začo trpí . . . a živých zbudí na svitaní:

napred!!

Turecké železnice. Tak anatolské ako i všetky sýrske želez­

ničné spoločnosti utvořily sa s cudzím kapi­tálom; výnimku tvorí len t. zv. Hedžasská dráha, ktorá od Damašku počnúc a dotý­kajúc sa Mekky a Mediny, končí na bre­hoch Červeného mora; toto je tak zvaná pútnická dráha, ktorá je 1800 km dlhá. Na dráhach v západnej Anatolii delí sa anglický a francúzsky kapitál.

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 115

rozdielom, že naše napredujúce vojsko v stále víťaznej ofenzíve je na pätách takému nepriatefovi, ktorý v priebehu posledných šesť týždňov utratil pol milióna mužstva, celý arzenál diel a válečného materiálu, od ktorého vydobylo jednu pevnosť a ktorému sa na svojom ústupe ani len na hodinku ne­podarilo odlúčiť od nepriateľa, držiaceho ho s neuprositeTnou energiou.

Obraz dňa doplňuje osem, v posledných 24 hodinách armádou Pflanzer-Baltinovou na besarabskej fronte krvavo odrazených ruských nápadov a pri Dnjestri ďalší postup armády Linsingenovej spoločne s našim vojskom Szurmaya a Hoffmanna. (P. U.)

Novinársky váiečnv stán, 18. júna. Ako sa dalo predvídať, postavily sa ku obrane Lvova ruské sily za Verešycou a na pahor-kastom na sever susediacom vidieku v po­zíciách už od dávna pripravených ku po­slednému boju. Verešyca a reťaz jazier pri Grodeku boly by asnáóľ vstave ako prekážky priblíženia, ležiace bezprostredne pred ľvov-skou od severu na juh sa ťahajúcou obran­nou frontou, naše prenasledovanie zastaviť, keby táto ruská obranná čiara nebola už s oboch bokov vážne ohrožená.

Dnes sa už oznamovalo, že II. rak.-uhor-ská armáda nížiny južne od Grodeku na podajedných miestach už prekročila, kým nemecká XI. armáda pod Mackensenom na severu tlačí ruských obrancov na vidieku od Niemirova smerom na železnicu ľvovskú.

V kúte Sánu a Visly, medzi Sandomier-rzom a Rudnikom sa nezmenilo nič, podobne aj v susediacom odseku v Ruskom Polsku, ľavo od Visly až po Radom. Naproti tomu armáda arcikniežaťa Jozefa Ferdinanda oči­stila od nepriatefa celý západ aj priestor Sanu od Sieniavy až po nížinu Tanev a okrem toho vnikla aj na ruské, na juh naj­viac vyčnievajúce územie.

Na fronte Dnjestru boli Rusi na západe od Litynie na Kolodruby a pri úšfí Verešyce za Dnjestr zatlačení.

Na fronte spojeneckých vojsk armády Lin­singenovej a Pflanzer-Baltinovej bojuje sa o ruské pozície pri Dnjestri ďalej. Pokus Ru­sov ohroziť východné krídlo armády Pflan­zer-Baltinovej, zmaril sa úplne.

Tretia bitka pri Lvove počina sa pod priaznivými príznakmi. (P. U.)

S talianskeho bojišía. Úradná zpráva, vydaná 18. júna na po­

ludnie : Novšie vytrhnutia Talianov na fronte

pri Soči neviedly ku úspechu práve tak, ako doteraz. Pri Plave naše statné dalma-

tínske vojsko predvčerom večer a v noci odrazilo útok jednej talianskej brigády. Včera nepriateľ zase útočil, ale sme ho zahnali. Zistili sme na mieste útoku jednu piemontskú brigádu a jeden regiment do­mobrany. Ztráty Talianov jak tu, tak aj na priestore Krnu sú veľmi ťažké.

Zopakované útoky nepriateľa na vidieku Plockenu a na hore Monte Coston sme od­razili tiež.

Podmaršal Hôfer.

„Uh. tel. kane." oznamuje z novinárskeho válečného stanu:

Pravdomluvnost úradných válečných bule-tinov talianskeho generálneho štábu drasticky vysviíá z úradnej, 13. júna vydanej zprávy. Stojí tam medzi iným toto:

— Od včerajška naše ťažké delostrelectvo započalo kanonádu na pevnosť Malborghet a malo v krátkom čase značné úspechy. Vy­čnievajúca čiastka tvŕdze bola podpálená, následkom čoho sklady streliva vybúšily. —

Voči tejto zprávě sa zistilo, že tá „vy­čnievajúca čiastka tvŕdze" bola jedna von z tvŕdze ležiaca drevená šopa, v ktorej doza­ista nebolo žiadneho streliva.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 18.júna:

Naši nepriatelia nadarmo pokračovali v pokusoch preborenia severne od Arrasu. Angličania utrpeli novú porážku severne od kanála Labassée. Ich útočiace vojsko bolo zničené. Ratovať sa mohli len jednot­liví vojaci. Západne od Angresa pri cin­toríne, južne od Souchezu a severne od Ecurie Francúzi vnikli do menšich čiastok našich predných pozícií. Bezprostredne na sever od výšiny Loretto dobrovoľne sme sa vzdali jednej čiastky zákopu vystavenej bočnej strelbe. Od 16. júna sme na bo­jišti severne od Arrasu zajali 17 oficierov a 647 mužov. Krvavé ztráty nepriateľa rovnajú sa ztrátám utrpeným v bitke v Champagni. V Argonnských horách odra­zili sme slabé nepriateľské vytrhnutia. Pri Vaquoisi vyvinuly sa miestne boje. Vo Vogézach boje na západ od Metzeralu ešte trvajú.

Hlavné vodcovstvo.

Berlín, 18. júna. „Bur. Wolff" oznamuje: j Ako sa dozvedáme, na smerodajnom mie- j

ste dostali zo zvláštneho prameňa zprávu, že nemecký podmorský čln „U 29" potopený bol jedným anglickým, pod švédskou vlajkou plávajúcim nádržkovým parnikom. Týmto sa potvrdily hneď od počiatku kolujúce chýry, že parník padnul za obeť anglickému lstivé­mu úkladu.

Keď tieto dráhy porovnáme s Nemcami vybudovanou bagdadskou dráhou, ešte i laikovi hneď napadne ohromný rozdiel medzi anglickými, francúzskymi a nemeckými že­leznicami. Hneď vidno, že tak anglické, ako francúzske dráhy ani v dobe ich postavenia nechcely byť dáke trvanlivé výtvory, ale že boly postavené dfa zásady čím rýchlejšieho rentovania. Jediná v ríši tureckej požiadav­kám doby zodpovedajúca je Deutsche Ban­kou financovaná bagdadská dráha, ktorá bude 2500 km dlhá. Utvorila sa so 600 mil. ka­pitálom. Bagdadská dráha pôjde stredom Anatolie a budve spájať staršiu kultúrnu pôdu zemegule s Čiernym morom, Bosporom a Európou. Je známe, že postavanie tejto

dráhy a vývoj nemeckého kapitálu v Ana-tolii tiež přispěly k priostreniu hospodár­skych otázok, ktorým možno ďakovať te­rajšiu svetovú vojnu. Na vidiekoch, ktoré pretína bagdadská dráha, Nemci za dva roky viac investovali odpredajom hospodárskych strojov, ako Francúzi a Angličania za celé de­saťročia. Kým na územiach, cez ktoré idú francúzske a anglické železnice, veľmi málo badať hospodársky vývoj a hospodárske stroje sa len vo veľmi malej miere udomácnily, do tých čias popri bagdadskej dráhe tureckí malí gazdovia už vo všeobecnosti strojmi obrábajú zem, a na väčších majetkoch užívajú hospodárske stroje vo väčšej miere, ako na hociktorom panstve v Uhorsku.

ZO SVETA. Dánsko zostane neutrálnym.

Dánsky snem prijal nasledovnú rezolúciu: Poneváč celý dánsky národ bez rozdielov strannfekych je toho náhľadu, že každú vlá­du treba podporovať v bezpodmienečnej a lojálnej neutrálnej politike, snem vyhlasuje, že podporuje terajšiu vládu v tejto práci. — Ministerský predseda Zahle sa osvedčil, že je ochotný v neutrálnej politike vytrvať i na­ďalej.

Taliani v Albánii. „Stampa" oznamuje: V úradných kruhoch

niet ani trocha náchylnosti k tomu, aby čo len jedného človeka alebo jednu líru chcely venovať na územie albánske. Celú silu ná­roda treba využiť na iných vážnejších bo-jištiach. Pre Taliansko sú ustálenia londýn­skej konfencie dostatočnými; svojho času přijde k právu. Rakúsko-Uhorsko darmo dúfa, že Taliansko dopraví čaty do Albánie a tam pustí sa do dobrodružstva, na severo­východnej fronte sa však oslabi.

Grécko. „Kôlnische Ztg." píše, že je otázkou, ak

grécky kráľ znovu Venízelosa povolá k vlá­de, či Grécko vtedy pôjde do vojny s troj-dohodou. Je vraj pravdepodobnejším, že Ve-nizelos sledoval vývin vecí pri Dardaneiách a má iste vedomosť o tom, že už i Angli­čania doznávajú ťažkosti, že tam len veľmi ťažko a len s ohromnými ztrátami možno zaujať miesto. I to vraj pravdepodobne vedia v Athénách, že londýnske a francúzske ná­mahy v Bulharsku a Rumunsku zlyhaly. — Poznamenávame, že kým sa tu udané veci nepotvrdia, musíme ich považovať za osobný názor „Kôiniche Zeitungu".

Z Rumunska. Dfa zprávy z Bukarešti prijal kráľ Ferdi­

nand na výsluchu predsedu konzervatívno-demokratickej strany Take Jonescu, ktorý pozdejšie mal poradu s Bratianom.

O konzervatívnej strane píše „Viitorul", že prívrženci Filipescoví, chcú so strany vystú­piť aby sa spojili s konzervatívno-demokra-tickou stranou. Myšlienka táto vraj pochá­dza od Láhovaryho. Myslíme, že zpráva táto nebude pravdivou, lebo načo by vystupova­li zo strany tí, ktorí sú v nej pánmi. Snáď ide o spojenie sa celej konzervatívnej strany so stranou konzervativno-demokratickou. To­to je pravdepodobnejším.

Bulharsko-turecké vyjednávanie. „Universul" oznamuje zo Sofie, že ešte

nevedeť, aké ústupky sľúbilo Tdrecko Bul­harsku. Možno však konštatovať: bulharské vládne kruhy dúfajú, že vyjednávanie konči so zdarom. Dľa carihradskej zprávy bulhar­ský vyslanec Kolušev odcestoval do Sofie.

„Times" o Rusoch. Vojenský spolupracovník „Timesu" píše, že

Rusi neposlali do boja ani piatu čiastku svojho mužstva, ak by vraj Halič bola i dočasne ztratená, centrálne mocnosti predsa nebudú dosť silné k tomu, aby vážne vtrhli do Ruska, lebo to by vyžadovalo číselnú prevahu. Netreba sa vraj obávať ruského ústupu a neúspechu prerazenia nepriateľskej fronty vo Flandrii alebo pre zprávy, ktoré prichádzajú z Gallipoli. Našou úlohou je zni-

Sporiteľňa účastinársky spolok v Turč. Su. Martine. Akciový k a p i t á l K 1,100.000.-. Z a l o ž e n á r o k u 1868. v k l a d y K 9,400.000.—.

Centrálka v Turč. Su. Martine. Vír filiálky u Lipt. Su. Mikuláši, na Vrútkach a » Štub. Tepliciach. Expozitúry: v Sučanoch, v Mošovciach a v Slov. Právne. Pridružený ústav: Hrádocká spořitelna v Hrádku. Z a o b e r á s a bankovým o b c h o d o m k a ž d é h o d r u h u a a s a e k u r u j e prot i ohňu, krupobi t iu , n e h o d e n a život. — Vk'a?sy z ú r o ­kujú a a óo najvýhodnejšie. — Spla tné lístky poštovej spor i teľne k b e z p l a t n é m u poukazovaniu vkladov z d a r m a . 3872

«M

Číslo 115 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

fiMMMIitlFILHlLI odporúča

hornoslezské uhlie a koks [ Žiadajte si oiíerly. Odpoveď obratom pošty.

čiť Nemcov. Definitívne víťazstvo bude u nás celkom iste. („Viläg.") j j

Kedy přijde rozhodnutie na Baikána? „Vossische Zeitung" oznamuje zo Sofie,

že v Rumunsku nebude definitívneho roz­hodnutia pred koncom júla, keď sa dokončí žatva. Taktiež v Athénách len 28. júla môže nastať rozhodnutie, lebo vtedy sa sijde ko­mora. V Bulharsku je vraj situácia takou, že tam následkom našich víťazství, kým je pri vesle Radoslavov, bude dodržaná prísna ne­utralita.

Uhorskí Rumuni Rumunské školstvo.

Rumunský národ v Uhorsku je vefmi mla­dého pôvodu. Národom sa stal len nedávno. Teprv novodobému školstvu a intenzívnej uve­domovacej práce rumunskej inteligencii, hlav­ne kňažstvu možno ďakovať, že sa stal z „romän-a", čo znamenalo ešte nedávno toľ­ko ako „rab" (rob), otrok, skutočný Rumun. Poddanstvo, vlastne otroctvo ľudu rumun­ského bolo do konca 18. stoletia úplné, v oboch kniežatstvách dľa Hunfalvyho ešte strašnejšie ako v Uhorsku a Sedmohradsku. V dnešnom Rumunsku patril „román" čili „rob" ku movitému majetku zemepána. Ku­poval sa a predával ako dobytok, v Uhor­sku patril ku nemovitému majetku, bol gle-bae adstrictus a večne odsúdený ku nevoľ-nému životu. Prirodzene, že školského vzde­lania nepožíval. Na dedinách a mestečkách vyučovali kantoři a kňazi kde-tu niekoľko nadanejších a bohatších chlapcov kyrilskému písmu a biskupské a klášterské školy vy­chovávaly si kňazský podrost veľmi chatrným spôsobom. V Banáte bolo v 18. století rumun­ské školstvo trocha lepšie. Lenže v druhej polovici stoletia nastalo násilné germanizo-vanie školstva a tým i hraničiarske školy, svojho druhu najlepšie, sa staly po roku 1773 nemeckými. Rumunčina upadla vtedy vôbec. Vršecký biskup sa síce roku 1778 ozval proti germanizačnej tendencii vo Vie­dni, ale bezvýsledne. Poddanstvo hatilo vývoj obecného školstva.

Od roku 1867 sa rýchle zmáhajú rumun­ské školy vzdor tomu, že maďarizačná poli­tika ústrednej vlády neni priaznivá rumun-stvu. Organizácia pravoslávnej a gréckokato­líckej církve sa dokázala tak silnou, že ani Trefort, ani Bánffy, Wlassics a Berzeviczy neboli vstave vykonať to, čo sa im pošťastilo u Slovákov. Ani koalícia so svojim liberálne-klerikálnym grófom Apponyim nevykonala nič. Rumuni sa pridŕžajú obdivuhodne húžev­nato svojho cirkevného školstva a hlučne bojujú proti každému vmiešovaniu sa štát­nej moci do ich autonómnej právomoci. Ele­mentárne školy rumunské sú chatrné, chu­dobné a vonkoncom nezodpovedajú požia-davkom modernej obecnej školy, ale ony od­mietajú každú podporu so strany štátu, len aby neztratily právomoc na svojich ústavoch. V poslednej dobe sa politike Tiszovej podarilo jedno druhé presadiť u Rumunov, ale pritom musel štát uhorský sväto-sväte prisľúbiť, že maďarskí inšpektori nesmú zneužiť štátnej podpory pre rumunské školstvo v nepro­spech reči rumunskej a národného vychová-vania rumunskej mládeže. Isté je, že appo-nyovské zákony nemalý v Sedmohradsku a v Banáte takých zhubných účinkov ako na Slovensku.

Dľa počítania dr. Moldavana bolo roku 1910/1 asi 3000 cirkevných rumunských ele­

mentárnych škôl (Veritas napočítal roku 1900 • 2985) s 3100 učiteľmi. Z toho videf, že sú to školy jednotriedne, respektíve vo veľkej väčšine s jedným učiteľom. Povinnovaté vy­učovanie trvá od 6. do 12. roku, ale školský rok v skutočnosti neni dlhší ako 4—5 me­siacov a frekvencia je biedna. Dradná šta tistika udáva počet žiactva na 55.537 (?), tedy pripadá na jednu školu aši 19 deti*. Všetkých rumunských detí, čo chodily do školy, bolo 225.935, s tými chodily do opakova­cej školy (do 14. r.) 300.334. 159.679 školopo­vinných rumunských deti nechodilo do školy vôbec, t. j . 39% všetkého žiactva.

Tieto dáta nám vysvetlia, prečo majú Ru­muni zo všetkých národností uhorských až na Rusínov najviac analfabetov. Z 1000 Ru­munov znajú čítať a písať asi 170. Ale kul­túrne predsa len rýchle postupujú a ako po­litická složka znamenajú v Uhorsku o mno­ho viac ako my Slováci, ač ľud slovenský je nepoměrné vzdelanejší od Rumunov. Vý znám rumunstva treba hľadať v jeho vrchnej triede, v cirkvách a v inteligencii. Značný počet inteligencie si vychová! národ vo svo­jich stredných a vysokých školách v Uhor­sku a v Rumunsku.

(Dokončenie budúcne)

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Tohoročná úroda pod zátvorom.

Včera sme len na krátko mohli spomenúť, že ministerstvo cieľom zabezpečenia stravo­vania a verejných potrieb svojim nariadením vydaným vo štvrtok pod číslom 2072/M. E. 1915. postavilo pod zatvor tohoročné úro­dy pšenice (žlta), raži, poloviny, jačmeňa a ovsa a osobitným nariadením poťažne vyzva­ním porobilo poriadky ohľadne upisovania účastín na štátom sa založiť majúcu „Účastin-nú spoločnosť pre válečné plodiny" (Hadi-termény részvényíársaság), ktorá dľa toho prvého nariadenia bude mať na výlučnej starosti primerané rozdelenie a zpeňaženie tejto úrody.

Poneváč to prvšie nariadenie hlboko týka sa pomerov všetkých obyvateľov, za potrebné držíme podať ho tu dolu nižšie v obšírnej­šom výťahu, dôležitejšie čiastky však v do­slovnom preklade, čo pri každom paragrafe osobité poznamenáme.

I. Postavenie do zátvoru úrody roku 1915. § 1. a\ í. Zatvor tento nariaďuje sa cie­

ľom zabezpečenia stravovania v hospodár­skom roku 1915/1916 až do vyzdvihnutia platnosti tohoto nariadenia na celú tohoroč­nú úrodu pšenice, raži, poloviny, jačmeňa a ovsa a producent so svojou úrodou bude smieť nakladať len v medziach nariadením týmto ustanovených. (Výfah)

al. 2. Pod producentom má sa rozumeťaj ten, kdo ako mzdu, výžinok, alebo konven­ciu dostane od producenta z úrody roku 1915. spomínané plodiny a je zatvor,aj na ne rozprestrený a patričný tiež len v me­dziach tohoto nariadenia' bude môcť s nimi nakladať. (Výtah)

§ 2. Producent môže tú čiastku svojej ú-rody, ktorú smie ku svojej domácej a ho-podárskej zpotrebe podržať, na tento cieľ slobodne vynaložiť.

Pri ustálení tejto domácej a hospodárskej zpotreby slobodno brať do výpočtu len čas, siahajúci po 15. august 1916. Zo spomína­ných plodin môže sa na domácu zpotrebu na každú hlavu a každý mesiac do výpočtu vziať spolu 18 kilogramov a síce na každú osobu, ktorá v domácnosti producenta (§ 1.) in nátura dostáva svoje zaopatrenie. Pod ti-

* Moldován Oergely: A magyarországi románok str. 387.

tulom hospodárskej zpotreby môžu sa vziať do výpočtu len príslušnosti, dávané v hoto­vých plodinách, (mzda, výžinok* konvencia zamestnancov, čeliadky a robotníkov) potom výsev a zpotreba pre vlastný statok. Pod týmto titulom môže sa vziať do výpočtu nie­len zpotreba producentova na mieste, kde sa plodiny urodily, ale aj jeho zpotreba na inde ležiacom hospodárstve, keď tam za­okrytá neni. Osobitné nariadenie ustáli, koľko bude smieť producent so svojej pod zatvor vzatej úrody zpracovat vo svojej pálenici alebo na inom závode. (Doslovne)

§ 3. Producent smie tú čiastku svojej pod zatvor postavenej úrody, čo presahuje jeho domácu a hospodársku zpotrebu kúpno-od-predajom alebo na iný spôsob len tým oso­bám prepustiť, ktoré vo smysle tohoto na­riadenia (§ 4., § 6. - 8.) sú ku kupovaniu týchto plodín od producenta oprávnené. Pro­ducent s tou čiastkou svojej úrody, čo pre­vyšuje jeho domácu a hospodársku zpotrebu, nemôže na inakší spôsob vynaložit, pre-seba upotrebiť, ju odcudziť alebo na ňu inému právo dať. Producent, ktorý vzdor tomuto so svojou úrodou vynakladá v pro­spech iného, o ktorom vie, že ^o smysle tohoto nariadenia práva ku kupovaniu nemá, alebo ho ináče prestúpi, bude za to vo smysle nariadenia tohoto zodpovedný. Za­kázané je producentovi pod zatvor vzatú čiastku svojej úrody odpraviť s úze­mia tej právomocnosti, kde svoje hospo­dárstvo má. Producent môže však s privole­ním vrchnosti svoje plodiny odpraviť na svoje, na území inej právomocnosti ležiace hospodárstvo cieľom uloženia do sypárne alebo ku zpracovaniu vo smysle tohoto na­riadenia dovolenému. Osoby spomenuté v 2. započatí § 1. môžu svoje pod názvom mzdy, výžinku a výmlatku alebo konvencie obdr­žané plodiny aj vtedy na mieste svojho stáleho bydliska odpraviť, ak toto miesto neleží na území tej právomocnosti, kde sa plodiny urodily. Minister hospodárstva môže tam, kde to aj doteraz vo zvyku bolo, pri ustálení podmienok dať dovolenie ku tomu, aby producenti mohli svoje hotové plodiny vozmo odpraviť na územie susednej právo­mocnosti tým cieľom, aby ich tam buď na otvorenom trhu, alebo na inakší spôsob pre­dali osobám takým, ktoré prítomné nariade­nie ku kupovaniu od producentov oprávňuje. Položenie pod zatvor nehati ekzekucionál-nému zhabaniu týchto plodín: takto zhabané plodiny cestou licitácie však slobodno pre­dať len vtedy, ako sa behom 30 dní od ekzekucionálneho popisu nestanú poriadky smerujúce na zadováženie týchto plodín na ciele verejného stravovania alebo verejnej zpotreby. O prevedenom ekzekučnom popise povinný je ekzekútor uvedomiť vrchnosť alebo organizáciu, v osobitnom nariadení určif sa majúcu. (Doslovne.)

(Pokračovanie budúcne)

B—•—°

USTUEDIflA BANKA — — — ÚČASTINNÝ SPOLOK — — —

v Budapešti, VIII., ftíjgŕ® z ú r o č í vkla- Ä I/ O/ __ f t 4_ !• dy n a k n i ž k y ^ / 2 / 0 n e 4 4 ° ' Obnosy vypláca jú s a b e z vý- j

p o v e d e v k a ž d e j v ý á k e . 4146

Ghýrsiiks Bi»-'ppešf, dňa 19. júna

Haličský miestodržiteľ pri kráľovi Ry­tier korytowski bol u kráľa na výsluchu, ktorého informoval o situaci v Haliči.

- Zničené umelecké panoráma. V Sara-tove zrútila sa strecha pavilonu, v ktorom bolo umiestnené veľké panoráma, „Nero mu­čí kresťanov v Koloseume" od poľského

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N l K älo 115

chode; taktiež 13—15 roč­ného uôňa z dobrej ro­diny Fedor Houdek, Ružomberok (Rózsa-hegy). 4302

Úradníka lebo úradníčku hľadá „Bánovská ľudová banka úč, spol.", Bánovce (Bán, Trencsén megye) Plat dľa

dohovoru. Nastúpiť treba hneď. 42?9

B Ä = = = = = = = Ä = = = = = = B

maliara Jána Stýka. Styk pochádzal po otcovi > Hľadám staršieho po-z českei rodinv mocnlka nie vojopovin-

— Zatknutí portugalskí politikovia. Dľa j nom'a koloniálnom ob jednoho holandského časopisu 15. júna za­tkli v Lisabone troch ministrov. Budú do­pravení na ostrovy Azorské, kde zostanú vo vyhnanstve.

— Zosnulý kalvínsky biskup. V Kunszent-miklósi zomrel biskup dunajskej kalvínskej cirkvi Alexander Baksay. Ako maďarský básnik bol členom Akademie a iných lite­rárnych spoločností. Dráhu svoju začal s profesúrou. Biskupom a členom snemovne veľmožov bol od r. 1904.

— Koľko peňazí sme poslali našim zajat­com v Rusku ? Dľa výkazu bernskej poštovej sprostredkujúcej kancelárie z Uhorska bolo poslané do Ruska na 7366 poštových po­ukázkách 181.713 frankov. Ruským zajatcom u nás prišlo v tom istom čase 27.417 fran­kov. Akú ohromnú prácu koná dotyčný po­štový úrad, to dokazujú nasledovné čislice : denne odosiela 162.224 dopisov, 6656 po­štových poukážok v hodnote asi 92.424 fran­kov, ďalej 8735 balíkov vo váhe do tristo-päfdesiat gramov a 33.991 balíkov do päf kilogramov.

— Švajčiarske financie. Švajčiarska účtov­nícka uzávierka na r. 1914 konči výkazom výdavkov 22,533.111 frankov a zmenšením kapitálu o 1,436.036 frankov následkom voj­ny. Do toho nie sú zarátané výdavky na mobilizáciu.

— Emke pod zátvorom. Pre rôzne neriady dostal sapeštiansky výbor Emky (spolok po­dobný Femke) pod policajný zatvor. Polícia vyšetruje hlavne v záležitostiach, v ktorých stál tento výbor v spojení s Červeným krí­žom.

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Slovenský! Denník!

n fflOOlIGiľ I t a l i l ÚČflSTINflRSKŕl SPOLOČNOSŤ

is v BREZNE. ::

-** Car je zajatý . . . V jednom menšom nemeckom mestečku bolo rozchýrené, že car je zajatý. To spôsobilo veľkú radosť v oby­vateľstve. Ovšem zpráva nebola správnou. Pri vyšetrovaní, že kde sa stal omyl, vy­svitlo, že zprávu treba ďakovať telefonistke, ktorá, keď jej úradne telefonovali: „Die Zahl der Gefangenen . . •" (počet zajatých), roz­umela Der Zar ist Gefangen . . . " (car je zajatý). Občania mali po radosti.

— Válečné pôžičky štátov. Jeden rumun­ský časopis vyrátal, aké veľké válečné pôžičky majú ! jednotlivé štáty. Spolu bolo požižané 6724 mil. dolárov. Z toho pripadá na Anglicko 2.300, Nemecko 1.475, Rakúsko 433, Uhorsko 237, Rusko 910, Francúzsko 699, Taliansko 200, Holandsko 110, Au­stráliu 10 (z Anglicka), Kanadu 40 (z An­glicka), Egypt 25 (Anglickom garantovaných), Rumunsko 25 (z Anglicka), Bulharsko 24 (z Nemecka), Srbsko 22 (z Angl. a Franc), Švajčiarsko 16, Dánsko 16, Argentinu 15, Norsko 11, Indiu 10 (z Anglicka), Grécko 8 (z Anglicka), Čínu 8 (vnútorná pôžička), Švédsko 5 mil. dolárov.

— Zaměněný list: Ján Šíšal, náš vojak z ruského zajatia písal svojej žene list. V tom istom čase písal zo zajatia svojim rodičom aj }. Marek. Cestou tieto listy zamenili — tak, že v obálke Marekovej došiel list Jána Šišai-a. — Manželka Jána Šišai nech sa hlási pre svoj list a spolu nech pošle list j Marekov na túto adresu: R. k. farský úrad, { Haligovce, Spiš, pošta: Nagyhársas, Szepes- f megye.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL, f Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

f Hľadám k svojmu boku kaplána, j Plat: 100 korún mesačne vopred, byt, ako aj l celé zaopatrenie — výjmuc prádla a perín — s na fare. Bohoslužobná reč slovenská. Miesto |

možno zaujať hneď.

V Nadlaku (Nagylak, Csanád megye), dňa í 17. júna 1915. 4301 Ludevít Boor, ev. farár, i

E x p o z i t ú r a v KBenovci.

zelový kapitál: H 510.000-. Rezervy R 100.000*--. Prijíma vklady a platí od nich tie najvyššie úroky (interese). Dôchod­kovú daň platí ústav zo svojho. Poskytuje lacné pôžičky na zmen­ky, na bežný účet so zaokrytim, na dlžobné úpisy záručnicke a hypotekárne a na ručné zálohy.

2854

Hodiny na veže kostolov^ kaply, školy, radnice uroa s lOročnou zárukeu c. k. štátnou cenou vyznačená prvá moravská

výrobňa hodin

Fr. Meravo v Brne, Nová ul. 25. (Morava) Dodávateľ hodín na posv. Ho-stfn, Velehrad a i. 850 hodin po­

stavených. 4033 Rozpočty z d a r m a .

§6^" Inzerujte -¾¾ lebo reklama je prvou podmienkou obchodu I

V Slovenskom Denníku je inzercia veľmi úspešná a lacná.

Laickú a d o b r ú

K Á ¥ U u v a r í t e r ý c h l o

z kosvky

Kosíka za 16 hal. stačí na 8 šálok kávy čiernej alebo na 10

šálok kávy bielej. Eíá^a je opravdu výborná!

Predáva sa u všetkých kupcov. Výrobok ICoiínskej cikorky.

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišfa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred r ostáný ob­nos tekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4-50 zasiela

Budapeštiansky nakla­datelský spolok úč. sp., Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

orucame mámeni dielo Jozefa irepa-TapsMfie

ZPOD KOSY Cena brožirovaného výtisku K 180

, viazaného . K 2-50 , v plátne viazan. „ K 3-—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape­štiansky nakiadateFský spolok uč. sp., Budapešť, VIII., Mária ulica čisto 15.

1 S S 1

ŽIVNOSTENSKÁ » 1 1 1 Y Pi Centrála v PRAHE, na Příkopě č. 30.

m

A k c i o v ý k a p i t á l K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0 . T e l e f o n &fs. 225, 3837 a i n é .

23 f i l i á l o k .

% ss

Rezervné a p o i s t n é f o n d y vyfte K 2 5 , 0 0 0 . 0 0 0 .

Prevádza v š e t k y obchody bankové, prena­j íma SAFES (bezpečnostné schránky).

Zmenárna. Kupuje a predáva cudzie bankovky, zlaté a st r ie­borné mince, výplaty a šeky na Nemecko, ako aj na mestá v neutrálnych štátoch, losy a iné cenné papiere, obstaráva výplatu kupónov a tažených efektov, poistuje slosovatelné papiere, promessy ku všetkým fahom atď. 3m

SJKM m *

i I I I 1 S

Tlaíes Badssaitta&sSrahe askUdaíafekého ipolka ú«sstin*nke| spoločnosti, Budapest, VIII, Mária y lie* Sfilo 15.