fychocti mimo pondelku a pla­ta každý deň, ^predvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administrácia:

Budapešť, VIII., Mária ul. č. 15. íllílilB i JĎZS6! IS—97.

Predplatn na rok . K 20— na pol roka K 10'— naítTrírokaKS"— na mesiac. K1'7D

Do Nemecka 1 Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 90. BUDAPEŠŤ, v stredu 12. mája 1915 Jednotlivé óíola po 6 hni.

Politický prehľad. Budapest dňa 11. mája.

Zo snemu. Na dennom poriadku pon­delkového zasadnutia bola predloha o do­plnení zákona o mimoriadnych poriadkoch v čas vojny a predloha o zmene trestov zneužití pri dodávkach pre armádu. Pri pojednávaní prvej pýtal sa Alexander Gless-weln, že aké poriadky porobila vláda, aby bolo zabezpečené stravovanie ľudu ? Mini­sterský predseda odpovedal, že vláda sa touto otázkou zaoberá. Dosiaľ bol len zaká­zaný odpredaj budúcoročnej úrody. Ernest Brody (demokrat) zazlieva, že od teraz možno každého zavolať konať válečné úsluž-nosti Žiada, aby bola stanovená doba medzi 14—60. rokmi. Za tým bola predloha v dvoch čítaní prijatá.

Predloha o „liferantoch" vyvolala väčšiu debatu, lebo táto uvádza do života novinku v právnickej vede: retorznú moc zákona. Keď sme sa zákonom zaoberali nedávno, povedali sme svoju mienku, že retorzná moc zákona je právnický nesmysel. Odporuje totiž s teóriou trestného práva, aby človek bol za svoje činy zodpovedný dľa takých zákonov, ktoré v dobe spáchania zločinu ešte neboly. Táto teória má pre nás Slová­kov ako politicky slabých i význam prak­tický. Lebo nemožno vedeť, kedy napadne moc retorznú zaviesť i na poli politického súdobníctva. Na tomto stanovisku boli i opoziční poslanci s výnimkou ľudákov. Mi­nister pravosúdia Balogh sám uznáva, že nemá vedeckého dôvodu pre retorznú moc, jedine tá okolnosť mu vnucuje podporovať tento smer v zákonníctve, že sa vyskytlo nie­koľko ľudí, ktorí poškodili armádu. Ide len o niekoľko liferantov a verejných úradníkov; chce, aby boli náležité potrestaní. Julius Sághy v mene neodvislej strany vo vše­obecnosti prijíma zákonný návrh. Retorznú moc prijíma len v páde, že niet iného vý­chodiska. František Springer vidí v tom za­vedení retorznej moci dotknutie sa kardinálnej sady ústavných práv slobody. Zazlieva opo­zícii, že tiež prijala predlohu, ktorá hreší proti právam slobody. Dokazuje argumenta-

mi z teorií trestného práva, že práve opačne, vždy miernejší zákon treba použiť a nie prísnejší. Polemizuje s Pavlom Angyalom profesorom trestného práva na peštianskej právnickej fakulte, od ktorého retorzná moč v tomto zákone pochádza. Gr. Móric Eszter-házy (ústavnik) prijíma predlohu, len pýta sa, či podobné poriadky budú vynesené i v Rakúsku. Dnes sa v debate o predlohe po­kračuje.

Československý dualizmus. O tejto otá­zke sa rozpisuje vo veľmi zaujímavom člán­ku pražský „Venkov". Prirovnáva dualizmus náš k dualizmu rakúsko-uhorskému, v kto­rom „dvojaké štátne občianstvo, stvorené vyrovnaním z roku 1867 sjednocuje sa tu v spoločnom monarchistickom cite". Nad slo­vensko-českým dualizmom rozvažuje nasle­dovne : „Myslieva sa v Česku, že reč, že ja­zykové rozdiele medzi Čechmi a Slovákmi spôsobilý rozluku. Ale není tomu tak. O od­trhnutie rozhodnul kultárne-polttlcký moment, nie jazykový. Len, keď sme si na oboch stranách zdôraznili politické a sociálno-kul-túrne a zemepisné rozdiele — doplnili sme ich rozlukou jazykovou tým, že Slováci roku 1844 povýšili stredoslovenský dialekt za spi­sovný jazyk. A možno povedať, že práve Česi v tých rokoch mali na tomto osudnom skutku skoro tak veľký podiel, ako Slováci. Lebo pamätajme, že v tej chvíli bola v Če­sku celá Slovač daná do kliatby, vyvrhnutá z národa. V českom živote muselo sa o nej mlčať, patrilo k dobrému tónu nevšímať si ju, neznať ju a čím prv zabudnúť na všetko, čo o nej posiaľ bolo známe. A tak sa stalo, že nikdo nechcel v Česku a na Morave videť, že u Slovákov české slovo, česká kniha, če­ský kultúrny vliv má stále domovské právo vedra slovenského, že mladé slovenské hnu­tie zachvátilo len časť národa. Nechápalo sa, že tento mladý slovenčiaci ruch nevíťazí svo­jou slovenskou formou, ale práve životným, na výške doby stojacím obsahom. Sloven­skému ľudu hlásalo sa vtedy oslobodenie po­litické, svojpomoc a sebevedomie hospodárske, budilo sa vedomie ľudské a tým i národná dôstojnosť a — to rozhodlo za Štúra a jeho družinu. Ako nemal k ním ľud prilnúť, keď

v nich videl a tušil svojich osloboditeľov ? Bolo úplne ľahostajným, či tieto nové snahy a myšlienky boly hlásané česky lebo slo­vensky. — Kdo s nimi prv prišiel, ten ví­ťazil. Ovšem, keď toto všetko bolo ľudu po­dávané slovenskou formou a to len sloven­skou formou, prijímal i túto formu. „Zname­nitý vodca nového hnutia, Ludevít Štúr, bol výborným organizátorom omladiny a mal ju skoro celú na svojej strane. Naproti tomu zastanci češtiny na Slovensku boli ľudia väčšinou starší, konzervatívni. Tí ovšem nestačili nijako udržať krok s mladými vý-bojníkmi, lebo sa im nedostalo žiadnej kul­túrnej a mravnej opory z Čiech, kde už bola, bohužiaľ, celá Slovač odsúdená. A tak pre­hrali svoj proces v literatúre, v politike i v hospodárskom a spoločenskom živote, a tým prehrala i forma, ktorú zastávali — Čeština iým viac, že nebola z českého ústredia ni­jako posilňovaná." Potom sa zaoberá s ho­spodárskymi a politickými príčinami toho, prečo nádeje mladých „rozkolníkov", ktorí dúfali, že získajú prvenstvo v závodění s Čechmi, stroskotalo. Horný chudobný kraj, kolonizácia Dolniakov, potom pomery škol­ské, politické a vysťahovalectvo do Ameriky zapříčinily", že Slováci museli sa v srovnaní s Čechmi i Maďarmi značne opozdiť, kul­túrne zoslabnúť, a tým ovšem v rozvážnych hlavách Slovákov rozplynuly sa všetky ná­deje na úplne samostatný, na všetky strany neodvislý život kultúrny a politický, jednak z poznania vlastnej zmenenej situácie, jednak preto, že oceňujú, akou oporou im český život kultúrny a hospodársky môže byť v práci pre národnú a hospodársku záchranu slovenskej vetve českého národa."

Vodca českých socialistov o českých žiadostiach. Vodca českých sociálnych de­mokratov uverejnil v ústrednom orgáne ne­meckej sociálne-demokratickej strany, v ber­línskom časopise „Vorwärts" článok pod nadpisom: „České žiadosti v dnešnej si­tuácii". V článku poukazuje na nevšímavosť nemeckej politiky voči Rakúsku, v ktorom zo 49 miliónov ľudí 37 miliónov je Nenem-eov, a menovite na neznalosť Čechov, kto­rých je 7 miliónov a so Slovákmi 10 mi-

B E S E D N I C A . Božena.

Napísal: J. Hanay. i Dokončenie.)

IV. Boženka dlho nevedela zaspať. Ešte vždy

videla pred sebou Milka. Aký krásny bol dnes, keď mu mesiac na tvár svietil; ako pekne hovoril celý večer a bárs si myslela, že daromné bolo jej namáhanie, predsa sa nevedela naňho hnevať.

Tá jeho tvár, tie melancholické oči, ktoré sa tak ľúbozne dívaly na ňu, vždy jej boly na mysli a keď si na to pomyslela, že vše­tko to má byť pre ňu ztratené, srdce jej zaúpělo a ohromnú boľasť cítila v celom tele. Počala slziť, usedavo plakať, kým jej nesadol na oči sen. Ten ju oslobodil od všetkého trápenia.

Náš národ už rýchlym krokom kráča na ceste, ktorá ho má zaviesť na stu­peň kultúry, na ktorom sú iné národy a vy, Mil­ko, ako Slovák, máte mu na tejto ceste pomá­

hať, aby tak čím prv, čím istotnejšie bez veľ-I kej námahy došiel svojho cieľa . . . " Tie

slová Boženkine ešte vždy zněly v ušiach 1 Milkových. Zopätoval ich ešte so pár ráz a

takmer pri každom slove sa zastavil. Začal rozmýšľať, či je on ozaj Slovák, či

národ slovenský má držať za svoj atď. Roz-čuleno chodil sem a tam po záhrade, ko­nečne cele ustatý šiel do svojej izby. Ale ani tu nenašiel pokoja. Raz mu stála pred očima horárova dcéra, ako čo by mu hro­zila; v úzadí ale videl Boženu, ktorá ho vá­bivé volala k sebe, ako by mu povedala: „Poď, poď, len pri mne môžeš byťgblažený."

I mimovoľne srovnával Boženku s Arankou a čo dobrého, pekného videl na tej posled­nej, to isté spozoroval i na Boženke, len že sa to akosi neobyčajne, cele v inom svetle javilo pri Boženke.

Už sa mu nepozdávala přetvařovaná reč Arankina, jej rozmaznanosť, keď porovnal s bystrou, živou rečou a prirodzenosťou Bo-ženkinou.

Ešte ho vždy pálilo rameno na tom mie­ste, kdev sa ho dotkla Boženka na prechá­dzke. Čosi mu nedalo pokoja, sto ráz stal

a zas si ľahnul, napokon sa rozhodnul, že odprosí Boženu a potom ťažko zaspal.

* * * Zavítalo krásne ráno. Príroda obliekla sa

í do sviatočného rúcha a bárs bola jaseň, i teplý, letný vetrík podúval poľom.

Celý dom Dubovských je na nohách. Sa-; má trma-vrma, každý koná svoju prácu dľa : vydaného rozkazu. Celý dom akoby sa bol j premenil. Ako by ho bol očaroval. Tu po-í Čuť melódie „Pod tým našim", „Hej Slo-| váci!"; tam „Načo mi je, načo" atď. Vše-\ tko sa veselí. Veď nečudno. Dnes si má do-í viesť Milko mladú nevestu. i Dubová netrpezlivé čaká, kedy dôjde mla-i dý pár. I to sa jej splní. Zavíta Boženka so ; svojim Milkom na kočiari. Táto prosto letí l ku svojej mamičke, ktorá ani slova nevie j prehovoriť, len ju bozká a so slzami v

očiach vedie si ju do domu. Z každej tvári zračí spokojnosť; družina

sa zabáva a na vrchu stola sedia si Boženka a Milko ľúbozne hľadiac jedon na druhého. Nič nehovoria, ale tým viac cítia. Cítia, že sú svoji a že sú dietkami svojho národa.

Strana 2 S L 0 V E N S K Y D E N N 1 K Číslo 90

lionov. Svoju úvahu konči: „V malých miestnych veciach môžu záujmy Nemcov a Čechov tu a tam stáť proti sebe. S veľkého dejinného hľadiska nemá skutočne národná, prezieravá politika celého nemeckého národa žiadneho väčšieho záujmu a žiadnej väčšej úlohy, než dokázať, že je vstave usporiada! pomery v strednej Europe na dlhý čas spra­vedlivé a pevne, a svojou vlastnou národnou ideou zastupovat tiež oprávnené národné žiadosti všetkých tu žijúcich národov. S vy­sokého dejinného hľadiska posudzujúc, niet rozhodne žiadneho nemeckého národného záujmu, aby český sedem milionový národ mal postrádať možnosť voľného národného sebaurčenia a rozvinutia uprostried osemde-siatmilionového národa nemeckého, aby vel­kou starosťou bol hnaný do rúk ruských in-trig a stal sa trvalým prameňom nepokoja. Nemecký národ je príliš veľký, než aby mal životný záujem na tom, prestrihnúť sebe-menšiemu národu korene jeho národnej od­lišnosti. S vysokého hľadiska všeobecných nemeckých záujmov javí sa tiež česká otázka trocha ináč, než s rozhľadu kostolnej veži našich drievnejšich malicherných hádok a bojov. *

Burdia Szilárd. Meno tohoto vládneho Rumuna je nášmu čitatéľstvu dostatočne zná­mé. Neakceptujeme sice mienku peštianskych novin, že sa stal z pastiera koži dvorným radcom, toľko však je pravda, že z dedin­ského korteša, ktorého politika zaujímala len na toľko, na koľko ona týkala sa jeho vlast­ných záujmov. Keď povážime, že na perifé­riách národnostných sú práve takí ľudia hľa­danými, ľahko pochopíme jeho kariéru a tiež i jeho konec. Na včerajšom zasadnutí ozná­mil predseda snemu, že Burdia sa vzdal mandátu zo zdravotných príčin. Zo zákulisia politického však sa dozvedáme, že sama vládna strana si žiadala, aby Burdia vystúpil zo strany, lebo lifroval armáde. On volil druhý expediens: složil mandát akiste preto, lebo by nenašiel strany, ktorá by ho prijala. A divokým byť na svoju vlastnú päsť, to burdiovci ani rumunskí, ani nemeckí, ani slovenskí nedovedú.

Ústredie peňažných ústavov. Tak sa zdá, že vláda popúšťa v otázke „Ostredia". Aspoň dľa jedného časopisu minister finanč­níctva Teleszky mal povedať, že ak sa opo zfcia nazdá, že pojednávanie tohoto návrhu zákona neni na čase, vďačne odloží ho na prihodnejšiu dobu. S tým však nemôže sú­hlasiť, aby predloha bola vôbec vzatá z den­ného poriadku.

Nebude odznakov pri volbách. V sú­vise s predlohou o oprave kuriálneho sú-dobníctva opozícia žiadala, aby sa porobily poriadky proti všetkým zneužitiam volebným. Vláda si ten názor osvojila len na toľko, že odteraz nedovolí užívať žiadnych odznakov a zástav pri volbách. Zákonom zabezpečené fur­manky, pijatika a stravovanie na účet káss strán zostane teda i na ďalej. Opozícia o tomto ešte vyjednáva s vládou.

Obetujte na Červený kríž!

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 10. mája na po­ludnie :

V západnej Haliči a v Karpatoch za veľkých ztrát odrazená III. ruská armáda popustiac tlaku na ňu so dvoch strán ro­benému, stlačená je na priestore okolo Sanoku a Liska. Proti tejto masse spoje­necké vojská aj naďalej úspešne postupujú, od západu vydobyly si priechod cez Vis-loku a od juhu dosiahly čiaru Dvernik -Baligrod—Bukovsko.

Na severnom kraji západnohaličskej fronty včera hornorakúske, sofnohradské

a tirolské čaty útokom zaujaly viac obci, ležiacich na východ a severovýchod od Dembice.

Počet zajatcov v západnej Haliči zvýšil sa na 80 tisíc. Ku tomu přijde ešte 20 ti­síc zajatcov, ktorí pochádzajú z karpat­ského prenasledovania. III. ruská armáda, ktorá složená bola z 5 armádnych sbo-rov, a sice z 9., 10., 12., 24. a 3. kav-kazského sboru a viac rezervných divízií, dľa tohoto len na zajatcoch utratila viac ako 100 tisíc mužov. Keď ku tomu prirátame aj mrtvých a ranených, jej celistvá ztráta odhadnúť sa môže prinajmenej na 150 ti­síc mužov. Na válečnom materiále, ktorého množstvo sa ešte ani teraz prehliadnuť ne­dá, napočítali sme doteraz 60 diel a 200 strojových pušiek.

V juhovýchodnej Haliči boje ešte trvajú. Na výšinách, ležiacich severovýchodne od Ottynie, protinápadom odrazili sme jednu veľkú skupinu nepriateľa.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 10. mája : Na východnom bojišti je položenie ne­

zmenené. Na juhovýchodnom bojišti, bárs nepria­

teľ viac krát po železnici alebo pešo na kvap pritiahol posily a s čerstvými silami pokúsil sa naše prenasledovanie zastaviť, spojenecké vojská armádnej skupiny ge-nerálobrsta v. Mackensena aj včera odrá-žaly nepriateľa z pozície na pozíciu, za­jaly viac ako 12 tisíc mužov a ukořistily mnoho válečného materiálu. S týmto od 2. mája počet len touto armádnou skupi­nou zajatých Rusov vzrástol na viac ako 80 tisíc. Naše predvoje přiblížily sa ku odseku Stebnice, dosiahly Brzezenku ako aj dolnú Vysloku. Prenasledovanie postu­puje ďalej.

Hlavné vodcovstvo.

Draždany, 10 mája. Kráľ dnes odcestoval na východné bojiště, kde navštívi v Haliči a v Karpatoch bojujúce saské vojsko.

Ungvár, 10. mája. Ústup Rusov aj z od­seku fronty Lupkov—Užok je už v plnom prúde. Na vidieku východne od Užoku pri Patakófalu, kde sú aj výšiny Ciróky, naše vojsko napadlo a porazilo prchajúcich Rusov. Doliny sú plné padlými Rusmi. Na jednej strane pochoduje naše vojsko severne od Baligrodu, na druhej sa na karpatských svahoch pod Samborom vyvinuly väčšie boje. Tak sa zdá, že ruská, na tomto prie­store rozostavená armáda ešte zavčasu pri­tiahla ku sebe posily.

Dnes prešiel cez tunajšiu stanicu prvý vlak so zajatcami. Medzi nimi je mnoho takých, čo ešte len pred dakoľko dňami pritiahnutí boli z vnútra Ruska ku vyplneniu v karpat­ských bojoch značne preriedenej fronty. Ru­skí vojaci už nemohli dostať uniformy, sú oblečení do krojov svojho vidieku a len vo­jenská čapica ukazuje, že sú vojaci. Jeden vojak z gubernie vilnanskej rozprával, že ho bez asentýrky zavliekli na frontu. V jednu nedeľu, keď ľudia jeho dediny prichádzali z kostola, kozáci obkľúčili mužov a odvliekli ich. Ani im nedovolili odobrať sa od svojich rodín. Na najbližšej železničnej stanici ich vysadili na vlak a len v Haliči, bezprostred­ne za frontou ich za dakoľko dní povrchne cvičili. (P. Ll.)

Berlín, 10- mája. „Berliner Tagblatť do­stal z rak.-uhorského válečného tlačového stanu nasledujúcu zprávu:

Keď ruský zadný voj opustil Tarnov, odo-hrávaly sa po uliciach dojemné výjavy. Me­dzi nepriateľskými vojakmi, ktorých naše vojsko po jednom vyťahovalo z úkrytov, najprv ojedinelo, potom po rodinách a men­ších skupinách zjavovaly sa vytrvanlivé zbytky civilného obyvateľstva, čo verné ostaly svojej doterajšej vlasti a nevedeli sa zpriateliť s myšlienkou opustiť svoj dom a rodné mesto, ale vzdor kanonáde, požiaru, I vraždeniu a iným výtržnostiam ostaly pri I svojom krbe. Ale vojsku vťahujúcemu do ̂

I mesta nezapomenuteľným ostane aj druhý obraz, vytisnuvší sa do popredia aj z po-

j medzí desných, jeden druhý sa naháňajúcich dojmov z bojišť. Kým totiž ako chlap veľké strely Škodových 42 cm haubíc a hladké oceľové „klobúky" 30.5 cm motorových ma-žiarov zavíjajúc lietaly po modrej oblohe a kým nepriateľské 15 cm granáty celé jamy vytrhávaly z pôdy včasné zelenej, starší roľ­nícky ľud, chlapi a ženy miešano, bezsta­rostne konali po roli práce okolo orania a siatia. Nie jedna žena mala pri práci na chrbáte batoh s nemluvňatom, kdežto väčšie deti bavily sa so črepami granátov.

Rusi namáhali sa dosť ťažkým urobiť za­ujatie Tarnova vojsku arcikniežaťa Jozefa Ferdinanda. Mesto toto malo totiž pre nich veľký význam a preto Radko Dimitriév vy­dal rozkaz, že sa Tarnov až do posledného chlapa udržať musí na každý pád. V hájoch husto vedľa seba stojacích medzi Dunajcom a Bialou ukryté boly ruské zákopy pred desnou střelbou nášho delostrelectva. Ale jedna jediná strela často zničila zákop ce­lej polkompánie. Naše delostrelectvo stále držalo pod palbou aj cesty vedúce do me­sta, aby po prípade prekazilo prístup rus­kým rezervám. Ale Rusi vzdor tomu zo svo­jich zákopov neustúpili, lebo vedeli, že by ich v tom páde přivítaly ich vlastné stro­jové pušky. Medzitým však rak.-uhorské čaty pri Oftinove nad Tarnovom na pontó-noch přešly cez Dunajec a postupovaly na Dómbrovu a Zabno. Tu dosiahly a přeřezaly tú vicinálnu železnicu, ktorá vychádzajúc z Tarnova pri Ščušíne dosiahne ruskú hranicu a tým přetrhly spojenie medzi pravým krí­dlom armády Radka Dlmltrleva a ruskou armádou ptl Nlde severne od Visly stojacou. Popritom podarilo sa im aj prehnúf a. na iných miestach nepriateľskú čiaru na jej fronte pri Dunajci.

Medzitým spojenecké vojská aj južne od Tarnova víťazne postupovaly, překročily Bia-lu a zahnaly Rusov s výšin dobrotynských a draly sa smerom na Pilzno a Dembicu, aby posádke Tarnova zaskočily cestu sme­rom na Rzezov. Týmto stalo sa položenie Rusov neudržateľným. Ich väčšia čiastka bo-jujúc sa utiahla pozdĺž železnice, po ktorej odpravili válečný materiál a ranených. V Tarnove ostalo len dakoľko čiat ruského landšturmu a jazdectva, ktoré malý chrániť ústup. Čaty tieto buď popadaly, alebo padly do zajatia.

Víťaznému vojsku, keď vtiahlo do mesta, ukázal sa desný obraz. Ale na takýto mu­seli sme byť pripravení po kanonáde za me­siace trvajúcej a keď ju vezmeme do pova­hy : zpustošenie je asnáď menšie, aké sa dalo očakávať. Na každý pád mnoho treba znovu postaviť.

Pádom Tarnova zpečatený bol ďalší osud pravého krídla a centrumu armády Radka Dimitrieva, jej ľavé krídlo je však celkom zničené. Ako už vieme: 50.000 zajatcov a ohromné množstvo válečného materiálu pad­lo nám ako korisť do rúk. A naši husári mohli zase vysadnúť na kone a s vytasenou šablou prenasledovať nepriateľa, až kým sa nedostali ku križovatke ciest zo Zmigro-du a Dukly a tým odrezali ruskú armádu v Beskydoch. Toto sa znamenite podarilo. Len jej predvoje mohly sa ešte predrať a v desnom zmätku spojiť s prchajúcou III. ar­mádou. Keď ostatné ruské vojsko od Zbo­rová a Svidníku chcelo reterirovať smerom na Zmigrod a Duklu, už narazilo na silné pred­voje Mackensenove. Od chrbátu ho však tlačí armáda Boroevičova. Vojsko toto po­čalo sa rozpadúvať už na výšinách Beskyd, vysokých 800—900 metrov, a keď sa s nich spúšťalo na dol, rozpadlo sa celkom a iste neujde svojmu osudu. Takto jedným vrzom zničia sa dve vei'ml silné ruské armády.

„Uh. tel. kane." oznamuje z Berlína: „Bur. Wolff dostala z veľkého válečného

stanu nasledujúcu telegrafickú zprávu o ďal­šom priebehu bitky v západnej Haliči:

Spojeneckým vojskám sa 2. mája večer nielen podarilo prelomenie ruskej fronty, sto-

Číslo 90 L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana

jacej medzi pohorím karpatským a stredným Dunajcom, ale dosiahly aj ľavý breh na dol­nom toku Dunajca. Rak.-uhorské vojsko vy­nutilo si nad ránom 2. mája pri svetle me­siaca priechod cez Dunajec.

Príprava a prevedenie podujatia bolo tak presné, že naše vojsko nepriateľa, stojacieho na protejšom brehu, úplne porazilo. Zajali sme viac ako 1000 Rusov a ukoristili mno­ho diel a strojových pušiek.

Dňa 3. a 4. mája bitka o preborenie tr­vala ďalej. Rusi utratili 2. mája prvú svoju hlavnú pozíciu, ale mali až poVysloku, tedy na čiare asi 30-kilometrovej, ešte tri viac-menej silno vystavené a opevnené pozície.

Pri druhej hlavnej pozícii spojenci narazili na malý odpor. Boly to viac boje zadných vojov. Väčšie boje boly len na podajedných miestach, menovite tam, kde bol nepriateľ vstave priťahovať k sebe od chrbta posily. Boje skončily sa vo všeobecnosti tak, že sa tieto posily dostaly do víru ústupu. Popo­ludní stály spojenecké vojská pred treťou hlavnou pozíciou nepriateľa, na ktorú sa 3. mája útok previesť už nedal. Vojsko generála Francoisa toho dňa bojovalo o vrch Vilčak, ležiaci pred touto frontou a ktorý tvorí kľúč ku držaniu mesta Biecz. Tento vrch Rusi mimoriadne opevnili a zákopy ležaly na spô­sob poschodí jeden nad druhým.

Rusi pokúsili sa postup nemeckého vojska zadržať a pri tomto vrchu a južne od neho prešli do protiútoku. Dakoľko šrapnelov však ku ústupu prinútilo už značne otraseného nepriateľa. Večer 3. mája bol vrch Vilčak v rukách Nemcov. Pruský gardový pluk po krátkom boji v lese zaujal výšinu Lipic. Na pravom krídle armády arcikniežaťa Jozefa Ferdinanda stojacie rak.-uhorské vojsko toho dňa odtislo Rusov zo strmých zalesnatených výšin, ležiacich východne od doliny Bialy a nadobudlo smerom ku Tachovu priestoru. Keď aj Rusi 3. mája stáli ešte pod dojmom predošlého dňa utrpenej porážky, predsa sa 4. mája úfali, že sa im podarí zadržať ofen­zívu spojencov. Spolu s vojskom hodeným do boja 3. mája mali Rusi po ruke 4 — 5 pešiackych a 4 jazdecké divízie, ktoré toho dňa postavili proti útočiacim.

Tretia hlavná pozícia Rusov rozložená bola vo veľkom, na juhozápad ohnutom kruhu, ktorý — akoby tvoriac predmostie mesta Jasla — potisnutý bol na 12—15 kilometrov napred. Dôležité oporné body tejto hlavnej pozície boly výšiny okolo Ščerziny (severne od Bieczu) a Ostrá Gora. Nepriateľ na viac miestach vyvinul rozhorčený odpor, ale ako zajatí oficieri hovorili, nebolo u neho pláno­vitého, jednotného vedenia. Už v bojoch svedených 2. a 3. mája nastalo mimoriadne veľké pomiešanie jednotlivých sväzov, ale 4. mája, keď aj rezervy pritiahli do boja, roz­loženie týchto sväzov stalo sa celkom bez plánu, po regimentoch a batailonoch hádzali tieto posily na frontu ta, kde na ne v tom okamihu bola najväčšia potreba. Rozklad do­siahol už tak vysoký stupeň, že ak aj ne­priateľ na jednom bode vyvinul húževnatý odpor, všetko bolo marné, lebo čaty na pravo a na ľavo utratily všetku svoju boja-chtivosť a ponáhľali sa akokoľvek oslobodiť.

Na tento spôsob stalo sa Rusom podržanie svojej tretej hlavnej pozície celkom nemož­ným. Pruská garda večer toho dňa dorazila na vidiek pri Sčerzinách. Uhorský honvédsky pluk č. 10. sedemnásobným útokom zmocnil sa výšin ťahajúcich sa severne od Bieczu, na čo sa potom ruský, na susednej výšine stojací oddiel poddal. Ďalej na juh nemec­ké vojsko práve sa chystalo útočiť na Ostrú Goru, keď jeho ťažkou dělostřelbou otrasený nepriateľ vztýčil bielu zástavu a poddal sa vo veľkých massách ešte prv, než by bola pechota prešla ku útoku. Večer 4. mája pra­vé krídlo armády Mackensenovej stálo už len na dakoľko kilometrov od Vysloky. Rá­talo na to, že na pravom brehu rieky budú nové pozície, lebo veď aj zajatci rozprávali, že Rusi obyvateľstvo nútili ku súrnej stavbe vybetonovaných zákopov. Ale ku tomuto ar­máda Radku Dimitrieva, ruského generála a

\

na kniežací rang povýšeného veliteľa armá dy, času už viac nemala. Rezervy boly už f upotrebené a nové oddiely vojska neboly po ruke. Ofenzíva spojencov nezadržateľne po­stupovala. Do večera 4. mája počet zajatcov vzrástol asi na 40 tisíc. Medzi zajatými ko­záckymi oficiermi ku nášmu zadiveniu našli sme aj analfabetov, čo mali oni aj vo svojom certifikáte zaznačené.

Západné bojiště.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 10. mája: Na morskom pobreží na dýnach sme

pokročili smerom na Nieuport, zaujali viac nepriateľských zákopov a ukoristili stro­jové pušky. Jeden nepriateľský protinápad dostal sa včera v noci až ku Lombartzyde, ale potom sme nepriateľa úplne odrazili. Aj vo Flandrii sme nadobudli priestoru. Pri Verlorenhoeku chytili sme 165 Angli­čanov.

Na juhozápad od. Lille započalo sa veľ­ké francúzsko-anglické útočenie, ktoré sme ako odvetu na naše haličské úspechy už očakávali. Nápad naměřený bol na naše pozície ležiace východne od Fleubay, vý­chodne od Richebourgu, východne od Veraelľes in Ablain, pri Carency, Neuville a St. Laurent ležiacom pri Arrasi. Nepria­teľ — Francúzi ako aj bieli a farbistí Angličania, — hodili prinajmenej štyri nové armádne sbory do boja okrem tých síl, ktoré na tejto fronte už od dlhšieho času rozostavené boly. Vzdor všetkému tomuto sme zopakované útoky skoro všade od­razili za veľkých ztrát pre nepriateľa. Toto platí menovite o pokusoch útočenia An­gličanov. Len na okolí Carency—Neuville podarilo sa nepriateľovi vniknúť do našich najprednejšich čiar. Protiútok je v prúde.

Od Steinabrucku na sever v doline Fecht, sme nepriateľa, ktorý sa za hustej hmly zahniezdil bezprostredne pred našimi pozíciami, ztadiaľ útokom vyhodili a jeho zákopy rozrúcali.

Jedna z našich vzducholodí dnes ráno pri vtoku Themsi hodila dakoľko bômb na opevnené miesto Southend.

Hlavné vodcovstvo.

Berlín, 10. mája. „National Ttdende" o-znamuje^ z Londýna : Zahraničný úrad Spo­jených Štátov žiadal od nemeckej vlády vy­svetlenie v záležitosti torpédovania „Lusita-nie" a žiadal aj to, aby sa toto vysvetlenie podalo na základe zprávy veliteľa podmor­ského člnu.

! hrávalo by sa s ňou tak ľahko. Talianska válečná verejnosť však neni ešte vláda. Dú-

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

z o SVETA. Taliansko na rozcestí.

Po dlhšom mlčaní asi od týždňa konečne verejnosť má príležitosť trocha nahliadnuť do diplomatického boja, ktorý sa vedie v Ríme. Zprávy, ktoré z Talianska prichádzajú, sved­čia, že čo chvíľa nastane v zahraničnej po­litike Talianska úplná jasnosť.

Predovšetkým je to zpráva „Neue Ztiri-richer Zeitungu*, ktorú priniesly peštianske časopisy. Dľa tejto 3. ^mája vzaly vyjedná­vania medzi Bullovom a Sonnlnom nový smer. Dosiaľ rakúsko-uhorské predlohy boly základmi vyjednávania. 2. mája však naproti tomu talianska vláda predostrela svoj mini­málny program. „Világ" kv tomu dodáva: „Od vtedy minul týždeň. Čo sa za ten čas stalo v diplomacii, nevieme. Ale na bojištiach sa všeličo zmenilo. Sny trojdohody sa ro-zišly pri Gorlici, Yperne, Libave. Dolu v Taliansku však plameň slávností v Quarte prešiel nad nami bez stopy. Ak je v Ta­liansku veľké rozčúlenie, ak v podnecovaní od stranníkov vojny sa pokračuje, slnko ne-utrahstov, milovníkov pokoja tiež nezapadlo. Keby Taliansko vedelo: čo je vojna, neza-

fame, že tí, ktorí riadia záležitosti Talianska, budú mať toľko rozvahy, aby v záujme kra­jiny boli pánmi rozčúlenia a siahli miesto válečných zbrani po olivovej ratolesti po­koja".

Závisí od diplomacie ako sa Taliansko rozhodne.

Pred rozhodnutím v Taliansku. „Stefani Agentúra'' sděluje zprávu „Gior-

nale ď Italia" : Kráľ Viktor Emanuel prijal včera ráno na výsluchu bývalého ministra Gtolttlho. Audiencia trvala päťdesiat minút. — Časopis poznamenáva, že berie za isté to, že sa ministerský predseda Salandra bu­de radiť s Giolittim. — Dľa jednoho pozde v noci přišlého telegramu schôdzka dvoch štátnikov už bola, lebo Giolitti • vyhľadal Sa­landra a dlho sa s ním radil. „Tribuna" sa dozvedá, že výsluch Giolittiho u kráľa trval skoro hodinu. Kráľ potom prijal ministerské­ho predsedu Salandru.

Porada diplomatov so Sonninom. Z Rtma oznamujú, že Sonnino sa radil s

nemeckým veľvyslancom Bällowom, našim veľvyslancom Macchlom a rumunským vy­slancom Ghlkom. Porady sa súčastnil udajne i Salandra. Pozdejšie sa radili Salandra i Sonnino s anglickým a francúzskym veľvy­slancom. Za tým zasadli ministri na poradu, na ktorej sa usniesli, že pošlú do Tripolisu štyri nové bataliony proti povstalcom.

Ochrana cudzincov v Taliansku. Ministerský predseda Salandra vydal na­

riadenie, v ktorom prísne zakazuje ničenie cudzieho majetku, alebo cudzích címerov a odznakov.

Viedenský časopis o Taliansku. „Neue Fr. Presse" pod nadpisom: „Poli­

tický stav a vojna — odhodlaná vytrvalosť proti každému nepriateľovi", píše, že situácia s Talianskom je povážlivá, avšak vyslovuje nádej, že triezva politika bude mať väčší vliv, nežli politika náladová.

Spiknutie v Carihrade. Turecký časopis „Tanin" prináša odha­

lenie tureckého spiknutia, ktoré bolo podpo­rované trojdohodou. Spiknutie malo za účel bombami odstrániť tých tureckých štátnikov, ktorí teraz vedú záležitosti krajiny a s tor­pédom vyhodiť do povetria' loď Javus Sultan Selim, starý Goeben, a zavraždiť nemeckých oficierov. Do veci sú zamiešaní diplomati trojdohody na Balkáne a niektorí tureckí politikovia a vojaci pod vodcovstvom princa Sabah Eddína. Carihradská polícia prísne

!

vyšetruje ďalej. /

Čínsko-japonský spor skončený. „Reuterova Agentúra" oznamuje, že ja-

f ponský vyslanec v Londýne dostal úradný f telegram, v ktorom stojí, že Čína si osvo­jí jila poslednú notu Japonska. Tým by teda l spor, ktorý od istej doby len že sa nezvrt-| nul vo vojnu, bol ukončený.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Úverná bauka úč. sp. v Ružomberku tieto

dni rozposlalala pozvanie ku svojmu 35. riadnemu valnému shromaždeniu, ktoré bude 13. mája popoludní o 3. hod. v spolkových miestnostiach v Ružomberku. Ku pozvaniu tomuto pripojená je aj zpráva správy, ktorá na prvom mieste zaoberá sa s vlivom vá­lečného stavu na obchody banky a pouka­zuje na to, že vkladatelia z počiatku počali vyberať vklady, čo ale onedlho prestalo, bárs banka vyhovovala dľa možnosti kulantně žiadostiam vkladateľov bez ohľadu na mora­tórium. Poneváč pre vojnu celý obchod za­sekol, správa zdržovala sa uzavierania no­vých obchodov a činnosť banky obmedzo­vala sa väčším dielom na realizovanie jej

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N l K Cislo 90

požiadavok. Aj na personále javil sa vliv { vojny, nakofko značný počet úradníkov mu- ) sel narukovať.

Čó sa samých Investícii týka, na zmenko- l vých pôžičkách javí sa proti vlaňajšku úby- \ tok K 4400-20 a obnášajú ony dfa súvahy j K 9,370.899-32, na hypotekárnych pôžičkách i vzrast o K 96.274-48 (2,445.189-25). Značne vzrástly požiadavky na bežných účtoch a ob- s nášajú K 5,453.560-27.

Vkladov ubudlo o K 62.90609 a obnášajú i K 7,421.064-32; zisk — po odpise K> 42.025 76 z cenných papierov, inventáru atď. j obnáša 284.094-57, z ktorého po odpise po- l chybných požiadavok a v stanovách urče- | ných dotácii správa odporúča K 120.000 4

odložiť v smysle nariadenia ministra fi- i nancií na rezervu pte pochybné požiadavky j a vyplácať dividendu 3°/„-ovú. Zvyšok zisku | K 29.215-05 prenesie sa na účet roku bu- \ dúceho. Súvaha vykazuje na majetku a ťarche I K 21,744.232-14 na ztrátách a ziskoch K 1,509.34579. Ročný obrat bol 384,527.561-44. j

Ku tejto zprávě pripojený je aj veľmi po-učný výkaz o 35-ročnom účinkovaní Over- | nej banky, z ktorého názorne vidíme, ako sa z malého, 30.000-korunový kapitál majú- \ ceho ústavu, vyvinul náš najmohutnejší pe-ňažný ústav, stojací na tak solídnom základe, . že sa ho ani válečná kríza veľmi nedotkla, i

kého odboru zemedelskej rady kráľovstva Českého, Adolfa Prokůpka, ktorý svoju lásku k Slovákom už mnohokrát i prakticky preukázal, odkázal v testamente Ústrednej Matice českej 5000 korún a iným spolkom 2000 kor.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÄNEK.

Hadová banka

iovensbom Komlóši,

Knihy kupujte j „ Budapest* *8keho nakla- i M Ř ^

Základný kapitál K 500.000--

= = Rez. K 51.000*—. =

gJateVského s p o l k u ú d . sp» Bw* dapešf, ¥185., Wláíňa-u. 6. 15.

Žíasdwjtw tni oeintníh.

°l 2 o M S°|o É t f á

Zaoberá sa všetkými bankový­mi obchodmi. Solídne a slušne pokračuje v každom prípade.

Chýrnik. Budapest, dňa íl. mája.

-— Peštianska Akadémia jubiluje. Pred­včerom bolo v tunajšej Akademii slávnostné zasadnutie z príležitosti 75-ročného jej jest­vovania. — My by sme mohli čo chvífa osláviť 75-ročné nejestvovanie našej Matice.

— Zastavený český časopis. „Ostravské Listy" boly dočasne úradne zastavené.

— Vlastenecký Čech. Nedávno zosnulý roľník J. A. Prokäpek otec prezidenta čes-

Účasfinná istina K 400.000'—. Zásobná základina okrúhle K 90.000*—.

F i l i á l k y s w Pezinku a v Modre . | !3B Expozitúra i v So p o r mi. 3šEJ

i od vkladov p 10 inovfcb ft (polpiato) \ \ č i s t é h o ú r o k u , ktorý ráta od dňa po vložení až do dňa pred vybratím.

Vybavuje bankové obchody každého druhu. I

in

Naším peňažným ústavom odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími sfrojami a moderným písmom opatrenú

knihtlaciareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne ročné

súvahy a všetky bankám potrebné tlačivá. Pri kníhtlačiarni máme dobre zariadené

kníhväzačsfvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice.. Ráčte sa s dôverou na nás obrát i t .

Budapeštiansky nakladatelský [ spolok účastinárska spoločnosť ROZPOČTY n a p o . ž i a d a n i e z d a r m a . Budapest. VIII.. Már ia u. 19 ROZPOČTY na p o -

• ž i a d a n i e z d a r m a .

P o z n á m k e • Keď ž i a d a t e o rozpoótw, r á č t e vždy u d a t n a a k é t l a č i v á .

TlaftK Bu&fóíaifísatôslse aaMsdaíafekáho ipslke úCaatinirskei spoločnosti, Bssáapežf, Vili, Mária ulica Mslo 15,