Človek a les

Vladimír Čaboun

NÁRODNÉLESNÍCKECENTRUM

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu

výzkumu a vývoja na základe zmluvy . LPP-0053-07

LiteratúraČaboun, V., 2007: Základné fakty o lesoch a lesníctve na Slovensku. Viete, že ..., NLC Zvolen, 28 s.

Moravčík, M. a kol., 2008: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008 (Zelená správa). Bratislava, MP SR a NLC-LVÚ Zvolen. 164 s.

ČLOVEK A LES

Autor: Prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.Autor fotografi í: Vladimír Čaboun

Grafi cký dizajn: Mária GálováSadzba a tlač: NLC, oddelenie reprografi e, 2008

Človek a les3

4

Les ako prírodné bohatstvoStále častejšie sa zdôrazňuje potreba úzkej spätos-

ti človeka s prírodou. Preto je potrebné dôkladne poznať vplyv človeka na prírodu a vplyv prírody na človeka.

Les ako najmenej pozmenený a najzložitejší sucho-zemský ekosystém má v životnom prostredí nezastupi-teľné miesto.

Lesy a ďalšie spoločenstvá drevín plnia v krajine významné funkcie, ktoré sú z hľadiska ekologickej stability krajiny, jej racionálneho využívania a trvalo udržateľného rozvoja nenahraditeľné.

Lesy sú najvýznamnejším zdrojom obnoviteľných prírodných surovín a vďaka svojim funkciám zohráva-jú významnú úlohu pri tvorbe a ochrane jednotlivých zložiek prírodného prostredia (ovzdušie, voda, pôda, biota), človekom pozmeneného i človekom vytvorené-ho životného prostredia.

Les je jedným z najcennejších bohatstiev, ktoré ľudstvo vďaka jeho samo obnoviteľným schop-nostiam môže trvalo a nepretržite využívať. Rôzno-rodý, veľký a nenahraditeľný je jeho vplyv na životné prostredie ľudí, ale aj na životné prostredie mnohých ďalších organizmov.

5

6

Slovensko – krajina lesov v srdci Európy

Slovensko je z geografi ckého hľadiska značne roz-manitá a pestrá krajina, ktorú na západe a severe tvorí oblúk Západných Karpát, v južnej časti prevažujú rozsiahle nížiny, čo má výrazný vplyv na klimatické po-mery. Z veľkej časti sa rozprestiera na hornatom a čle-nitom území. Vysočiny a hory pokrývajú 60 % územia Slovenska, nížiny 40 %. Nadmorská výška sa pohybuje v rozpätí od 94 m do 2 655 m n. m. Z celoeurópskeho hľadiska má charakter podhorskej až horskej krajiny.

Podnebím patrí SR do mierneho klimatického pásma, pričom podnebie je výrazne ovplyvňované nadmorskou výškou a typom reliéfu. Na západe je výraznejší vplyv Atlantického oceánu a na východe Slovenska kontinentálny vplyv. V nížinách dosahuje priemerná ročná teplota 9 až 10 °C, kým v horských oblastiach (nad 2 500 m n. m.) iba –3,7 – 0 °C. Ras-

tom nadmorskej výšky sa teplota znižuje v priemere o 0,5 °C na každých 100 m. Juh Slovenska dostáva asi 2 000 hodín slnečného žiarenia, zatiaľ čo severozápad len asi 1 600 hodín. Priemerný ročný zrážkový úhrn na celom území je 743 mm, pričom 65 % tejto hodnoty sa vyparí a zostávajúcich 35 % prestavuje odtok. Sne-hová pokrývka nie je stabilná a zimy v nižších polohách sú často bez trvalej snehovej pokrývky.

Slovensko v ostatnom desaťročí viackrát postihli klimatické extrémy (suchá, záplavy, veterné smršte), ktoré ovplyvnili aj lesy Slovenska.

V porovnaní so susednými štátmi je zvláštnosťou slovenských lesov skutočnosť, že na relatívne malej ploche sa vyskytujú veľmi pestré prírodné podmienky, čo sa odráža na výskyte rozličných typy lesov, od nížin-ných až po vysokohorské lesy, nehovoriac o tom, že sa tu zachovala široká škála pôvodných drevín, či hor-ských spoločenstiev. Zmiešané porasty smrekov, jedlí a bukov sú typickým lesným spoločenstvom horských oblastí Slovenska.

7

Tab. 1. Rozdelenie lesov podľa vegetačných stupňov a ich charakteristiky

VegetačnýStupeň

Nadmorskávýška (m)

Suma ročných

zrážok (mm)

Vegetačnéobdobie

(dni)

Priemerná ročná teplota

(oC)

Výmera

(ha) (%)

1. Dubový pod 300 600 a menej 180 8,5 a viac 140 373 7,27

2. Bukovo-dubový 200 – 500 600 – 700 165 – 180 6,0 – 8,5 265 332 13,74

3. Dubovo-bukový 300 – 700 700 – 800 150 – 165 5,5 – 7,5 457 063 23,66

4. Bukový 400 – 800 800 – 900 130 – 160 5,0 – 7,0 401 346 20,78

5. jedľovo-bukový 500 – 1 000 900 – 1 050 110 – 130 4,5 – 6,5 419 371 21,71

6. Smrekovo-bukovo-jedľový 900 – 1 300 1 000 – 1 300 90 – 120 3,5 – 5,0 186 434 9,65

7. Smrekový 1 250 – 1 550 1 100 – 1 600 70 – 100 2,0 – 4,0 41 141 2,13

8. Kosodrevinový 1 500 a viac 1 500 a viac 60 a menej 2,5 a menej 20 585 1,06

Spolu porastová pôda 1 931 645 100

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008

Slovensko sa dosiaľ môže hrdiť prekrásnou príro-dou nachádzajúcou sa v srdci Európy. O to dôležitejšie je uvedomiť si cenu tohto nenahraditeľného bohatstva a podľa toho sa aj správať. V oblasti výchovy odbornej i širokej verejnosti z hľadiska významu lesov, ale aj lesných drevín a ich spoločenstiev v krajine nás čaká veľa práce.

Výmera lesných pozemkov na Slovensku

je 2 006 601 ha a výmera porastovej pôdy (lesa) 1 932 942 ha (Zelená správa 2008).

Celková lesnatosť podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR (NIML SR), ktorá bola vykonaná v rokoch 2005–2006 je 44,3 %. Z tabuľky 2 vidíme, že keď berieme do úvahy lesy nachádzajúce sa na lesnej pôde je lesnatosť SR 38,7 %, ale pri započítaní lesov rastúcich na nelesnej pôde je lesnatosť územia SR o 5,6 % vyššia.

Lesy Slovenska sa podľa podmienok na ktorých rastú rozdeľujú do ôsmich vegetačných stupňov (tab. 1)

8

Pod pojmom les sa pre potreby NIML SR chápe plo-cha, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:• je porastená lesnými drevinami,• jej minimálna výmera je 0,3 ha,• jej minimálna šírka je 20 m,• pokryvnosť – zápoj stromov na tejto ploche je väčší

ako 20 %,• potencionálna výška drevín na tejto ploche je vyššia

ako 5 m (s výnimkou porastov kosodreviny).Dôležité je uvedomiť si, že v rámci NIML boli ako

neles zahrnuté• parky a záhrady s lesnými drevinami a krovinami, ak

nevyhovujú defi nícii lesa, alebo sú súčasťou zastava-ných a obytných priestorov – intravilánov.

• rady lesných stromov (aleje, vetrolamy) na nelesných pozemkoch užšie než 20 m pozdĺž ciest a vodných tokov

• plantáže vianočných stromčekov a stromov pestova-ných na ozdobnú čačinu na nelesných pozemkoch

• pozemky s lesnou sukcesiou, • lesné škôlky a semenné sady na nelesných pozem-

kochAk pripočítame plochu jednotlivo i hlúčikovito

rastúcich roztrúsených drevín a ich spoločenstiev vo vi-dieckej i urbanizovanej krajine, zistíme, že dreviny a ich spoločenstvá sa vyskytujú takmer na polo-vici územia našej republiky.

Výmera lesov Slovenska

Výmera lesných pozemkov (LP) a porastovej pôdy (PP) sa od roku 1950 nepretržite zvyšuje.

Tab. 2. Vývoj výmery lesných pozemkov a porastovej pôdy

Druh

Rok

1950 1960 1970 1980 1990 2000 2006 2007

ha

LP 1 771 166 1 775 644 1 918 571 1 952 656 1 976 538 1 997 961 2 007 006 2 006 601

PP 1 763 056 1 769 012 1 826 564 1 861 642 1 921 705 1 921 414 1 932 049 1 932 942

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008

9

Okrem uvedenej výmery LP a PP sa na Slovensku vyskytuje časť poľnohospodárskych a ostatných po-zemkov s výskytom lesných drevín. V rámci NIML SR sa výmera lesov na nelesných pozemkoch zistila v roz-sahu takmer 275 tis. ha (s presnosťou ± 3,7 %), čo je v porovnaní s doteraz uvádzanými odhadmi niekoľko-násobne viac.

Lesnatosť, ako podiel výmery lesa na lesných i neles-ných pozemkoch a celkovej výmery SR je 44,3 ± 0,4 %. Tento údaj je o 3,4 % vyšší ako lesnatosť určená z vý-mery LP (40,9 %) a o 4,9 % ako lesnatosť vyplývajúca z výmery PP (39,4 %). Lesnatosť jednotlivých častí úze-mia SR je rôzna (obr. 1).

Lesnatosť10 – 20 %20 – 30 %30 – 40 %40 – 50 %50 – 60 %

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 1. Lesnatosť Slovenska podľa krajov

10

Drevinové zloženie a hospodársky tvar lesov

Lesy na Slovensku majú pestré drevinové zlože-nie s najvyšším zastúpením buka (31,2 %), smreka (25,9 %) a dubov (13,4 %). V dlhodobom vývoji možno pozorovať postupné znižovanie zastúpenia ihličnatých drevín, vrátane menej odolného smreka. Z hľadiska sta-bility lesov možno túto skutočnosť hodnotiť pozitívne.

Tab. 3. Zastúpenie drevín v lesoch Slovenska

Drevina / %

SM JD BO SC KS ∑ I DB CR BK HB

25,9 4,0 7,1 2,4 1,1 40,5 10,9 2,5 31,2 5,8

JV JS AG BR JL LP TD TS OL ∑ L

2,0 1,4 1,7 1,4 0,8 0,4 0,4 0,5 0,5 59,5

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Vysvetlivky: SM – smrek, JD – jedľa, BO – borovica, SC – smrekovec, KS – kosodrevina, ∑ I – ihličnaté spolu, DB – dub, CR – dub cerový, BK – buk, HB – hrab, JV – javor, JS – jaseň, AG – agát, BR – breza, JL – jelša, LP – lipa, TD – topoľ domáci, TS – topoľ šľachtený, OL – ostatné listnaté, ∑ L – listnaté spolu

11

Vekové zloženie lesov

Rovnomerné zastúpenie výmery lesov vo všetkých vekových stupňoch je predpokladom trvalosti a vyrov-nanosti produkcie dreva, plnenia ich ďalších funkcií a stability výkonov lesnej prevádzky.

Vhodnosť skutočného vekového zloženia lesov sa posudzuje vo vzťahu k normálnej výmere vekových stupňov. V súčasnom vekovom zložení zastúpenie stredných (60–100-ročných lesov) a najstarších veko-

vých stupňov (nad 150 rokov) je nad úrovňou nor-málneho. Zastúpenie 150-ročných a starších drevín v lesoch prevláda v ochranných lesoch.

Podľa výsledkov prognózy a vízie vývoja lesníctva na Slovensku sa veková štruktúra lesov bude pod-statne meniť. Jej vývoj bude závisieť od rozloženia rozsahu obnovy lesa do jednotlivých rokov a desaťročí, uplatňovaných spôsobov hospodárenia, rubných a ob-novných dôb, ako aj od celkového rozsahu náhodných ťažieb.

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 2. Vekové zloženie lesov (skutočné a normálne) podľa kategórií lesa

12

13

Zásoby dreva a uhlíka v lesoch

Zásoba dreva v lesoch SR sa zvy-šuje a k 31. 12. 2007 dosiahla 445,9 (445 863 713) mil. m3 hrubiny bez kôry (hr. b. k.). Priemerná zásoba na ha je 232 m3 hr. b. k.

Na vykazovanom zvyšovaní zásob dreva sa podieľa najmä nerovnomerné vekové zloženie lesov SR s nadnor-málnym plošným (obr. 2) i objemovým (obr. 3) zastúpením zväčša predrubných 50 až 100-ročných lesných porastov. Pri-púšťa sa aj doposiaľ nepreskúmaný vplyv celkových zmien prostredia, najmä zme-na klímy, zvyšujúce sa depozície dusíka, koncentrácie kysličníka uhličitého a pod.

Tab. 4. Vývoj zásoby dreva

Zásoba dreva1970 1980 1990 2000 2006 2007

mil. m3

Spolu 313,3 324,0 348,5 410,0 443,8 445,9

na 1 ha (m3) 171 174 181 215 231 232

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 3. Skutočné a cieľové rozdelenie zásob podľa vekových

14

Podľa výsledkov prognózy a vízie vývoja lesníctva na Slovensku by doterajšie zvyšovanie zásob dreva v lesných porastoch malo pokračovať až do obdobia ich predpokladanej kulminácie v rokoch 2015–2020, keď by mali dosiahnuť vyše 450 mil. m3 hr. b. k. Potom sa vplyvom postupnej zmeny vekového zloženia lesov očakáva obrat vo vývoji zásob dreva a ich následné znižovanie.

Lesy možno považovať za významný stabilizačný pr-vok krajiny, aj z hľadiska významného podielu na sek-vestrácii uhlíka. Táto ich funkcia prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov najmä oxidu uhličitého, na-koľko je uhlík na dlhý čas zadržiavaný v lesnej biomase,

v pôde a v produktoch z dreva. V blízkej budúcnosti sa očakáva významný rozvoj obchodu s uhlíkom. Organic-ký uhlík v pôde je dôležitým indikátorom rôznych pôd-nych funkcií a s tým súvisiacich procesov. Zásoba uhlíka v lesoch je tiež jedným z indikátorov hodnotenia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

Zvyšovaním zásoby dreva v lesoch SR a výmery lesnej pôdy, dochádza k nárastu zásob uhlíka viaza-ného v jednotlivých bilančných kategóriách. Ku koncu roka 2007 dosiahla zásoba uhlíka viazaného v lesoch 515,2 (515 208 333) mil. metrických ton, pričom naj-väčšie množstvá uhlíka boli viazané v pôde a v nad-zemnej stromovej biomase.

Tab. 5. Prognóza vývoja zásob na lesných pozemkoch

Rokukazovateľ

Prognóza

2010 2015 2020 2025

Mil. m3

Zásoba dreva spolu 451,3 452,9 450,7 446,1

Z toho: ihličnaté 213,4 213,4 208,4 204,3

listnaté 237,9 239,5 242,3 241,8

Zásoba dreva na ha 234 234 233 230

Prameň: MORAVČÍK, M. a kol., 2007: Prognózy a vízie vývoja slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka – časť lesníctvo. NLC-LVÚ Zvolen.

15

Tab. 6. Vývoj zásoby uhlíka v lesných ekosystémoch (mil. ton)

RokUhlík v živej biomase Uhlík v odumretej

biomasePôdny uhlík Spolu zásoba

uhlíkanadzemnej podzemnej mŕtve

drevo opad

1990 133,9 28,8 12,5 16,7 270,5 462,4

2000 156,1 33,7 14,5 19,5 270,5 494,3

2003 165,4 35,9 15,7 20,7 270,5 508,2

2006 170,0 36,9 16,1 20,6 270,5 514,2

2007 170,8 37,1 16,2 20,6 270,5 515,2

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008

16

Ekologická stabilita a jej zložkyPre pochopenie danej problematiky je potrebné

defi novať aspoň základné pojmy:• Ekologickú stabilitu chápeme ako schopnosť eko-systému odolávať, alebo kompenzovať vonkajšie, ale aj vnútorné vplyvy bez výrazného trvalého narušenia funkčnej štruktúry tohto systému. Teda kým ktorý-koľvek ekosystém je schopný čeliť endo a exogénnym vplyvom, alebo je schopný prispôsobiť sa im, pri za-chovaní si plnenia svojich funkcií, je tento ekosystém stabilný.

Základné dve zložky ekologickej stability sú teda odolnosť a pružnosť.• PRUŽNOSŤ (RESILIENCE) je schopnosť ekosystému navrátiť sa do normálnych („pôvodných“) funkčných vzťahov po ukončení pôsobenia rušivých faktorov (čas-to vďaka vnútorným štrukturálnym zmenám). Veľkou pružnosťou sa vyznačujú ekosystémy s veľkou plošnou biodiverzitou podmienenou prevažne existenciou krát-kodobo žijúcich druhov (alebo druhov v mladom veku) so schopnosťou rýchleho vývoja a produkcie biomasy (počiatočné, resp. stredné časti S-krivky). Takýto ekosys-tém, s prevahou konkurenčných (záporných) vzťahov je málo odolný, ale veľmi pružný – schopný rýchleho vývo-ja a prispôsobenia sa zmeneným podmienkam. Umelo – antropicky je možné zvyšovať pružnosť odoberaním

hromadiacej sa biomasy v ekosystéme, alebo umelým zväčšovaním biodiverzity, najmä druhovej pestrosti.• ODOLNOSŤ (RESISTENCE) je schopnosť ekosys-tému odolávať vnútorným alebo vonkajším rušivým vplyvom, faktorom, alebo pôsobeniam bez zmeny vnútornej a funkčnej štruktúry ekosystému. Pri odol-nosti biodiverzita nie je už taká veľká, ale nahromadila sa biomasa. V tomto spoločenstve prevládajú kladné vzťahy, ktoré sa vyvinuli prirodzene na základe kon-kurencie, alebo umelým odstránením konkurencie. Biodiverzita je tu zabezpečená vertikálne. Spoločen-stvo je tvorené predovšetkým dlhovekými druhmi. Spoločenstvo odolné, ale málo pružné je neschopné prispôsobiť sa zmenám, je neschopné prudkého vývoja (nachádza sa v hornej časti S-krivky prirodzeného vý-voja). Po prekročení hranice odolnosti pri veľmi odol-nom ekosystéme (vždy voči konkrétnemu vplyvu) sa tento ekosystém rúca. Antropogénne je možné odol-nosť zvyšovať pridávaním hmoty a energie (poľnohos-podársky ekosystém), alebo umelým odstraňovaním konkurenčných organizmov z ekosystému.

Ekologická stabilita nie je univerzálna, ale ide vždy o schopnosť ekosystému (odolnosť a pružnosť) vzhľa-dom ku konkrétnemu vplyvu.

Pri riešení je nevyhnutné zohľadniť čas a priestor, zá-kladné atribúty, s ktorými v ekológii musíme pracovať. Rovnakú dôležitosť prikladáme príčine a dôsledku.

17

Obr. 4. Základný graf ekologickej stability a jej zložiek v jednotlivých vývojových fázach

18

Vývoj prírodných spoločenstiev drevínPoznatky o štruktúre a vývoji prírodných lesov sú

pre súčasný manažment spoločenstiev drevín s ohľa-dom na ich budúcnosť jedinou objektívne porovna-teľnou základňou. Predovšetkým od týchto poznatkov bude závisieť voľba prírode blízkych spôsobov hospo-dárenia, ktoré majú zaručovať maximálnu ekologickú stabilitu spoločenstiev drevín, najmä lesných ekosysté-mov.

Vývoj prírodných spoločenstiev drevín, v kto-rých životné procesy prebiehajú podľa prírodných zá-konov v úplnej zhode so stanovištnými podmienkami (vývoj pralesov), prebieha napriek množstvu náhod a zdanlivo chaotickému charakteru, zákonite v rámci vývojových cyklov príslušného spoločenstva.

Pre systémové hodnotenie zmien drevinového zloženia prírodného lesa strednej a južnej Európy (miernej klimatickej zóny) má zásadný význam exis-tencia dvoch vývojových generačných cyklov – „veľké-ho“, charakterizovaného tzv. sekundárnou sukcesiou, a „malého“, prebiehajúceho v rámci klimaxu.

Malý vývojový cyklus znázorňuje nepretržitý dl-hodobý vývojový cyklus a vývojové zmeny vrcholového lesa. Ide tu teda o jednotlivé vývojové fázy v štádiu vr-cholového tzv. klimaxového lesa. V pomaly sa rozpada-júcom poraste tieňomilné, resp. tieň znášajúce dreviny

sa zmladzujú v presvetlených (otvorených) častiach porastu a dominujú počas celého cyklu vývoja. Ten-to proces je veľmi častý v prírodných lesoch strednej Európy, nakoľko limitujúce deštrukčné činitele spôso-bujúce veľkoplošnú katastrofu (oheň, vietor, kalamity, atď.) zohrávajú vo vývoji týchto lesných spoločenstiev len malú úlohu.

Veľký vývojový cyklus je odlišný a charakteristic-ký úplným rozpadom, alebo zničením lesa prírodnou katastrofou. Veľký vývojový cyklus zachytáva suk-cesné štádiá lesa. Iniciálne štádium je prípravný les tvorený pionierskymi drevinami, ktoré sú neskôr vystriedanané tieňomilnými, resp. tieň znášajúcimi drevinami, pričom sa formuje ďalšie štádium – les prechodný. Vývoj smeruje do štádia vrcholového – klimaxového lesa.

Malý cyklus znázorňuje vývojové zmeny a rege-neráciu tzv. klimaxových drevín vrcholového lesa. Ide tu teda o jednotlivé vývojové fázy drevín v štádiu klimaxového (vrcholového, stanovišťu zodpovedajú-ceho) lesa.

Malý vývojový cyklus prírodného lesa temporálnej zóny môžeme rozdeliť do štyroch typických základ-ných vývojových fáz drevín• Fáza detstva – obnovy (zmladenie, nárast),• Fáza mladosti – dorastania (mladina, dorastajúce mladé stromy, dospievajúce stromy),

19

• Fáza dospelosti – (mladá dospelosť, zrelá dospelosť),• Fáza starnutia.

Veľkosť výskytu jednotlivých vývojových fáz a ich zastúpenia teda závisí od doby trvania vrcholového štádia lesa a výskytu limitujúcich faktorov. Čím dlhšiu dobu sa nachádza les v štádiu vrcholového lesa, tým je viac vekovo, vertikálne a horizontálne diferencovaný. Čím je striedanie štrukturálnych odlišností a vývojo-vých štádií a fáz realizované na menších plochách, tým je les stabilnejší a trvalo dynamicky vyrovnanejší na menšej výmere.

Preferovanie ihličnanov (najmä smreka) zname-nalo nahradenie stredoeurópskych, prevažne listna-tých alebo zmiešaných lesov, lesmi severského typu. So zavedením ihličnatých monokultúr nastal rozmach holorubných spôsobov hospodárenia.

Uplatnenie stredoeurópskych tiennych listnáčov a jedle v holorubnom spôsobe je obmedzené jednak ťažkosťami s dosiahnutím ich dostatočného zastúpenia na holej rúbani, jednak ich neprirodzeným vývojom na holej ploche, vedúcim ku skráteniu ich životnosti.

20

Obr. 5. Model vývoja ekologickej stability, zásoby a formy zmiešania prirodzene sa vyvíjajúcej jarabinovej smrečiny

21

Obr. 6. Model prirodzeného vývoja štruktúry, zásoby a ekologickej stability prírodného lesa (jarabinová smrečina) s výmerou 0,5 – 10 ha

22

Význam biodiverzity z hľadiska vývoja a ekologickej stability

Z hľadiska vývoja a budúcnosti lesov je kľúčová ich ekologická stabilita, ktorú chápeme ako schopnosť ekosystému kompenzovať vonkajšie, ale aj vnútorné vplyvy bez výrazného trvalého narušenia funkčnej štruktúry tohto systému.

Ekologická stabilita lesných porastov je jedným zo základných predpokladov zabezpečenia princípu trvalosti v lesnom hospodárstve v spojitosti so zabez-pečením všetkých funkcií lesa v dlhodobom časovom horizonte s cieľom ich racionálneho využívania. Po-trebné je zdôrazniť, že z hľadiska ekologickej sta-bility ekosystému nie je najvýhodnejšia maximálna biodiverzita, ale optimálna – zodpovedajúca daným podmienkam.

Jednotlivé živé zložky vytvárajú medzi sebou spleť vzťahov na rôznych úrovniach, ktoré je možné členiť z rôznych hľadísk a zahrňujú celú rozmanitú škálu od kladných, cez neutrálne, až po záporné vzťahy. Tu vystupuje do popredia otázka klasifi kácie vzťahov a otázka vzťahu biodiverzity a ekologickej stability.• Z hľadiska vzťahu ekologickej stability a biodiverzity ne ide o biodiverzitu ako takú – teda rozmanitosť dru-hovú, vekovú, morfologickú, fyziologickú, či genetic-

kú. Tu ide o výsledný pomer medzi kladne a záporne pôsobiacimi vplyvmi pôsobiacimi na určujúcu zložku ekosystému.• Pri sledovaní záporných, ale aj kladne pôsobiacich vzťahov je dôležitý celkový počet týchto vzťahov v ekosystéme a miera ich účinku – teda kvantitatívna a kvalitatívna stránka vzťahov.• Kladne pôsobiace vzťahy zabezpečujú odolnosť, zá-porne pôsobiace vzťahy podporujú vývoj a pružnosť. Pre ekosystém, alebo spoločenstvo je optimálny v urči-tom vývojovom štádiu relatívne vyvážený stav medzi li-mitujúcimi faktormi a schopnosťou ekosystému týmto vplyvom odolávať, alebo sa im prispôsobovať.

Mladé lesné ekosystémy s veľkou biodiverzitou sú málo odolné. Dominujú tu negatívne vzťahy na čele s konkurenciou. Takéto spoločenstvo je veľmi dyna-micky sa rozvíjajúce spoločenstvo, ktoré sa dokáže prudkým zmenám pomerne rýchlo prispôsobiť. Ako spoločenstvo starne, množstvo negatívne pôsobiacich vzťahov sa znižuje na únosnú mieru a začínajú prevlá-dať kladné vzťahy. Čím viac je kladných vzťahov, tým je spoločenstvo odolnejšie voči bežne sa vyskytujúcim negatívne pôsobiacim vplyvom, ale schopnosť vývoja tohto spoločenstva sa so zvyšujúcou odolnosťou zni-žuje. To je spomínaná súhra dvoch protikladov. Spolo-čenstvo pre svoju existenciu potrebuje aj kladné, aj záporné vzťahy. Ide o to, aby tieto antagonické,

23

ale doplňujúce sa zložky ekologickej stability ekosysté-mu boli v dynamickej rovnováhe vzhľadom k očakáva-ným negatívne pôsobiacim zmenám.

Lesy karpatského oblúka patria medzi najcennej-šie lesné ekosystémy Európy, a to tak z hľadiska zachovalosti ich pôvodného drevinového zloženia, ako aj ich genetickej hodnoty. V rámci celého kar-patského oblúka, Slovensko nevynímajúc, je pomerne hojný výskyt primárnych genetických zdrojov v podo-be pralesovitých zvyškov a prirodzených lesných spoločenstiev, ako aj výskyt sekundárnych zdrojov s podstatne nezmenenými genetickými štruktúrami.

24

Historická spätosť človeka s drevinami a lesom

Vzťah človeka k lesom, ako aj nároky ľudskej spo-

ločnosti na les a úžitky z lesa sa menili v závislosti na jej spoločenskom, ekonomickom a kultúrnom vývoji.

Dreviny a najmä stromy majú v živote ľudstva vý-znamné postavenie. Nie je to len pre ich krásu, tvarové zvláštnosti, pre ich príbehy, ale najmä pre ich nenahra-diteľnosť. Už od nepamäti prejavoval človek záujem o stromy. Spočiatku využíval najmä ich utilitárne hod-noty. Poskytovali mu potravu a liečivá, drevo na oheň alebo na výrobu nástrojov a zbraní, stavebný materiál na stavbu obydlia a lodí, surovinu na výrobu hračiek pre deti a ozdôb pre ženy. Zároveň mu poskytovali tieň pred páliacim slnkom a úkryt pred nepriateľom a inou nepohodou.

Stromy, najmä tie staré, sa postupne stávali pred-metom kultu. Ako nemí svedkovia minulosti si získavali zaslúženú úctu starých národov. Napríklad lipa sa stala symbolom Slovanov, dub Germánov a sakura Japon-cov. Mnohé stromy alebo ich častí nájdeme v štátnych symboloch novodobých krajín, ako napríklad céder na zástave Libanonu a javor na zástave Kanady.

Stromy sú vďačným objektom básnikov, maliarov, fotografov alebo ľudových liečiteľov, sú posolstvom

minulosti, ktoré odovzdávame budúcim generáciám. Ich poznávanie a ochrana je prejavom kultúry kaž-dého národa. Dokážu nás zaujať svojim mohutným vzrastom, veľkým fyzickým vekom, zvláštnym habitu-som neopakovateľnej estetickej hodnoty, nezvyčajným tvarom kmeňa, pestrosťou farieb kvetov alebo listov a samozrejme kvalitou genetického materiálu, ktorý v sebe skrývajú.

So stromami je spojená celá existencia ľudstva, či už podľa evolučnej teórii, podľa kresťanstva, alebo podľa mýtov starých Sumerov.

Nesmierny význam lesov v dejinách ľudstva vyply-nul najmä z úžitku, ktoré stromy ľuďom poskytovali. Dávali plody (ovocie, žalude, bukvice, jadrá orieškov), živicu, kaučuk, rastlinné farbivá, korok, z kôry sa vyrá-bala trieslovina na výrobu koží, lyko stromov sa pou-žívalo v sadovníctve, ale aj na výrobu obuvi a tašiek, z prútov sa plietli košíky, vypletali ploty, robili sa metly. Lístie a ihličie sa používalo nielen ako stielka, ale aj na výrobu sirupov, a malo významné miesto v ľudovej me-dicíne, rovnako ako odvary z kôry a kvetov.

Hlavný úžitok však poskytovalo drevo stromov. Bolo materiálom na stavby obydlí a hospodárskych budov, na nábytok, na povozy, ale aj na riady a ozdoby obyd-lí. Z dreva sa vyrábali nástroje a neskôr aj jednoduché stroje. Drevo sa stalo základnou surovinou pri výrobe papiera, bolo nevyhnutné na vystuženie chodieb v ba-

25

niach. Po stáročia zostávalo drevo hlavným kurivom. Taktiež primitívne osvetlenie – lúče – boli z dreva. A to nie je výpočet využitia dreva zďaleka ukončený. Je po-trebné spomenúť drevené uhlie, ktoré sa pálilo z dreva v milieroch, duté kmene sa používali ako úle a pod.

Stromy chránili obydlia pred vetrom, búrkou, spev-ňovali hrádze riek a rybníkov, lemovali cesty a chod-níky, označovali hranice, slúžili ako orientačné body. Pod vetvami stromov hľadali úkryt ľudia pri nepohode, v ich tieni odpočívali alebo sa schádzali na besedy. Pod korunami stromov sa konali kázne, bývali aj tábory ľudu a pod.

Aj dnes sú mnohé funkcie stromov pre život člove-ka rovnako významné, aj keď veľakrát nedoceňované. Nie každý si je vedomý toho, že stromy tvorbou kyslíka a vôňou kvetov ozdravujú ovzdušie. Stromy vytvárajú prirodzené vetrolamy, udržujú vlahu, tlmia prenikanie hluku a znižujú prašnosť. Sú domovom a potravou hmyzu, zvierat a vtáctva. Malebnosťou, krásou, mo-hutnosťou pôsobia na človeka. To stromy dotvárajú krajinu a sú dôležitou súčasťou životného prostredia.

Všetkými uvedenými funkciami stromy oprávnene vstúpili do histórie ľudstva, a preto ani neprekvapuje, že strom od pradávna mal svoje miesto aj v mystickej inter-pretácii sveta. Aj keď tento dávny mýtus zanikol, strom si svoje významné miesto v ľudskom živote udržal.

26

Starí Druidovia – kasta keltských kňazov – uctie-vali prírodu. Svoje obrady robili v posvätných lesoch a hájoch. Vyznačovali sa uctievaním stromov a hájov, ktoré sú sídlom duchov, víl, škriatkov a iných bytostí, v súčasnosti označovaných ako nadprirodzené.

Od druidskej úcty k posvätným stromom je prav-depodobne odvodný aj zvyk „poklepania na drevo“ pre šťastie – výzva o pomoc duchov, ktorý v stromoch a dreve sídlia.

Plínius opisuje zber imela z dubov – posvätného stromu druidov. Dodnes sa imelo využíva na Vianoce ako symbol šťastia a hojnosti a bozk pod zaveseným imelom má kladne ovplyvniť plodnosť.

Veľmi bola uctievaná aj jarabina, čo napr. v Škót-sku pretrvalo dodnes. Až do počiatku nášho storočia Škóti sadili jarabinu tak, aby venčila vchod do príbyt-ku. Pri pečení vianočného cesta museli byť na oheň prikladané polienka z jarabiny. Dokonca jarabina bola využívaná aj na výrobu már a truhiel, čo malo uľahčiť cestu zosnulým. Zachoval sa aj zvyk zväzovať dve ha-lúzky jarabiny červenou niťou do malých krížikov.

Baza chránila pred pekelnými silami a zlými ča-rodejnicami. Z jej dreva sa robili kríže na odháňanie zlých duchov.

Lieska so svojimi orieškami mala veľkú vešteckú moc. Z liesky sa odporúča robiť virgule na hľadanie vody.

27

Neobyčajnú silu v sebe skrýval aj tis a borievka (ľudovo jalovec).

Podobne ako starí Druidovia aj starí Slovania sa v jednotlivých ročných obdobiach obracali na „matku prírodu“, čo sa zachovalo dodnes v rôznych ľudových zvykoch. Mnohé z týchto zvykov boli spojené s rôzny-mi drevinami.

Dávne kmene kruto trestali poškodenie posvät-ného stromu. Boli presvedčení o tom, že rastliny sú skutočne živé bytosti. Vedeli, že každá rastlina je dôležitá. Uctievali si ich, lebo vedeli, že im v prí-pade núdze, či choroby môžu pomôcť. Súčasná viera v liečivú silu stromov a bylín je jednou z najvý-raznejších foriem dedičstva dávnych Gálov, ich kňazov - druidov a starých Slovanov.

Breza – strom mágov – strážkyňa pokoja je jedným zo stromov, ktoré charakterizujú najmä východných Slovanov. Breza slúžila na očistné kúpele a na odháňa-nie duchov. Známe sú liečivé účinky brezy a získava sa z neho aj chutná šťava. Tento krásny strom symbolizuje čistotu, nevinnosť a novú životnú silu. Z brezového dre-va sa vyrábali aj kolísky pre malé deti, aby ich chránilo pred urieknutím a čarami. V ľudovom liečiteľstve sa vy-užívajú púčiky brezy, listy, vetvičky, kôra. S obľubou sa vetvičky brezy používali ako virguľa na hľadanie vody, dokonca aj na odrušenie patogénnych zón.

28

Breza sa stala aj symbolom pre názov mesiaca, kedy kvitnú brezy – brzezieň. Rovnako dub, ktorý pat-ril k najposvätnejším stromom je symbolom mesiaca – dubeň. Stromy sa nepriamo objavujú aj v názvoch kveten a listopad, teda v názvoch, ktoré sa zo sta-roslovienčiny, napr. v češtine, alebo poľštine zachovali dodnes.

Veľmi cenená bola aj vŕba, ku ktorej sa chodili naši predkovia zbavovať ťažkostí a starostí. Odtiaľ pochá-dza ustálené spojenie „hovoriť ako do bútľavej vŕby“.

V čase svätenia jari ľudia plietli vŕbové korbáče, lebo vŕba má očistnú a ochrannú silu. Podobne aj brezo-vé halúzky boli a sú používané napr. pri klasickej ruskej saune na vyháňanie chorôb a zlých duchov z tela.

Slovania oddávna oslavovali pohanské „nové leto“. Tesne pred začiatkom leta prosili matku prírodu, aby bola voči nim milostivá, nešetrila svojimi darmi – plod-mi zeme, aby im dala zdravie, silu na prácu a aby ich chránila pred všetkým zlým.

Z týchto čias pochádza aj stavanie májov. Tento zvyk je tiež ozvenou starodávneho kultu stromov.

Známe sú mnohé zvyky, ktoré sú tradične robené počas magickej jánskej noci, alebo mnohé magické po-stupy na Luciu (13. 12.), pri ktorých sa využívali halúz-ky, kôra i kúsky dreva z osiky, jablone, višne a pod.

Kedysi dievčatá plietli na brehoch riek vence z vŕby a iných kvetov, ktoré mali svoju symboliku a význam. Napríklad do vencov, ktoré nechávali v lesoch, zaple-tali aj palinu, ktorá mala chrániť ich milencov pred pokušením lesných víl, rusaliek a divožienok.

Žiaľ, naši slovanskí predkovia nám o týchto by-tostiach nezanechali žiadne písomnosti. „Prežili“ iba v rozprávkach, povestiach, prísloviach, porekadlách, zvykoch, pesničkách či inej ľudovej slovesnosti.

Zaujímavé je zachovanie, starého slovanského zvyku – nosenie kúska chleba a štipky soli do lesa pre naklonenie si lesných duchov. Tento zvyk – uctievanie si chlebom a soľou sa zachoval dodnes.

Borievka (jalovec) mala čarovnú moc zabezpečiť plodnosť dievčat. Zachovalo sa to napríklad v ľudovej piesni „zelený jalovec“.

29

Vplyv človeka na štruktúru a vývoj lesov

Súčasný stav našich le-sov je dôsledok kombinácie prírodných podmienok, pro-cesov a historického vplyvu človeka na lesy.

Ľadové doby v pleistocéne mali za následok nové rozmiest-nenie rastlinstva a živočíšstva. Z hľadiska vplyvu človka na vývoj lesov na našom území môžeme neskorú dobu ľadovú a poľado-vú rozdeliť na tri časti:

Prvá časť, ktorá trvala asi 8 000 rokov – do začiatku nášho letopočtu, kedy vplyv človeka na prírodu bol na úrovni ostatných živočíchov. Človek nezasahoval do prirodzeného vývoja lesov od

riedkych ihličnatých porastov s brezou, po rozsiahle, zapojené listnaté zmiešané a ihličnaté pralesy.

V druhej časti, ktorá začala tesne pred rozhra-ním letopočtov, dochádzalo vplyvom človeka najprv

k pozvoľnému, neskôr k veľmi intenzívnemu rozpadu pôvodných pralesov. Ako písal grécky historik Hero-dot: „Kraj na sever od Dunaja je pustý a plný včiel“. Označovali ho ako Hercýnsky prales.

Tretiu časť, ktorej začiatok nemožno presne časo-vo určiť, charakterizuje vedomé pestovanie a výsadba lesov ako kultúrneho porastu a trvá dodnes. V tomto období sa lesné porasty natoľko zmenili, že v súčas-nosti na celom našom území prakticky o prale-soch už hovoriť nemôžeme.

Prvý vážnejší vplyv človeka na vývoj našich lesov začína okolo 7. storočia pred n.l., v období ar-cheologicky označovanom ako staršia doba železná (halštatská). V tejto časti vývoja dochádzalo k ťažbe a ničeniu pôvodných pralesov (klčovaním, vypaľova-ním ap.) až do takej miery, že ich prirodzená obnova nebola možná. Ľudské sídla boli rozšírené najmä v ní-žinách a v teplejších kotlinách.

Najväčší zásah do prírodných pomerov týchto období spôsobili pravdepodobne Kelti. Boli roľníkmi a vynikajúcimi remeselníkmi, predovšetkým kováčmi. Na výrobu a kovanie železa potrebovali veľa tepelnej energie, ktorú získavali pálením dreva. Pestovali obi-lie, chovali kone, rožný dobytok, ovce a ošípané, pre ktoré spotrebovali množstvo krmiva dopestovaného na pasienkoch (vyrúbaných pralesoch) a poliach, ktoré tiež zakladali na plochách bývalých pralesov. Na obyd-

30

lia a opevnené hradiská vybudované väčšinou z dreva, ako aj na kúrenie využívali tiež miestne zdroje dreva. Sídla Keltov boli zistené predovšetkým na juhozápad-nom a strednom Slovensku, menej na severnom a vý-chodnom. Na prelome letopočtov porazili Keltov od východu prichádzajúci bojovní Dákovia, ktorí plienili nielen keltské sídla, ale aj okolité pralesy, do ktorých sa Kelti utiahli. Neskôr sa od juhu tlačili na naše úze-mie Rimania a od severu vo veľkých tlupách germánski Markomani a Kvádi. Porazení Kelti sa sťahovali do horských kotlín a dolín, vyššie na sever, kde splynu-li s domácim obyvateľstvom, ktoré naučili vyrábať a spracúvať železo.

Rimania prišli na naše územie (tak, ako aj inde) zo zištných dôvodov. V obsadených územiach si pod-manili domáce obyvateľstvo, ktoré muselo pre nich zís-kavať suroviny. Na našom území to bolo predovšetkým drevo, ktoré im domáce obyvateľstvo približovalo z pralesov k veľkým tokom (Váh, Dunaj, Morava, Ipeľ), kde z neho viazali plte, na ktoré prípadne nakladali ďalší tovar, ako surové železo, kožušiny, výrobky z dre-va ap. Tieto potom po vode dopravovali do svojich území v Panónii, prípadne až na Balkán a na pobrežie Čierneho mora.

Toto obdobie (zhruba do konca 6. storočia n.l.) môžeme považovať za prvé obdobie, keď boli naše pralesy premyslene a sústavne exploatované.

Dovtedy drevo z našich pralesov používalo len domáce obyvateľstvo pre vlastnú potrebu, ale Rimania s ním už začali obchodovať a vyvážali ho. K získavaniu enormne veľkého množstva dreva prispela aj rímska technika. Kým dovtedajší obyvatelia na našom území používali na stínanie a spracovanie stromov iba sekery a topory, Rimania už poznali železné píly, s ktorými boli schopní spracovať oveľa väčšie množstvo dreva.

Na začiatku 9. storočia patrí už naše územie do no-vého veľkého štátu – do Veľkomoravskej ríše. V ob-dobí Veľkomoravskej ríše nastala v ničení pralesov určitá stagnácia, spojená zrejme s ich čiastočnou rege-neráciou prirodzenou cestou. Je pravdepodobné, že už poznali tzv. trojpoľný systém hospodárenia a preto ne-bolo potrebné uberať z pralesov až také veľké plochy. Ošípané a rožný dobytok však aj naďalej pásli v lesoch.

31

V 10. storočí prišiel na naše územie pastiersky ľud ugromaďarských kmeňov, ktorý siahol na posledné zvyšky nížinných pralesov. Horské pralesy, do kto-rých sa uchýlila časť pôvodného obyvateľstva nížin, zostali do istej miery uchránené.

Začiatkom 13. storočia prišli z východu Tatári. Ta-társki bojovníci vyvražďovali obyvateľstvo nížin, ktoré so všetkým svojím majetkom vrátane dobytka hľadalo záchranu v pralesoch a spôsobovalo v nich značné ško-dy. Tatárske hordy podpaľovali celé dediny a okolité lesy. Keď v lete roku 1242 odtiahli, zanechali po sebe vyľudnené a vypálené územie, ktoré bolo potrebné osídliť. Panovníci Uhorského štátu preto povolávali ko-lonizátorov z rôznych krajín. Tí však pre naše pralesy znamenali druhú veľkú pohromu. Už v 12. a 13. sto-ročí prišli na Spiš a stredné Slovensko zo Saska prví nemeckí kolonizátori, z ktorých sa prevažná väčšina živila baníctvom. Vyťaženú rudu spracúvali v hutách neďaleko baní, na čo potrebovali veľké množstvo dre-

va, ktoré, prirodzene, brali z najbližšieho okolia.Na prelome 14. a 15. storočia sa začalo na naše úze-

mie šíriť tretie veľké nebezpečenstvo, teraz pre naše horské pralesy – Valasi. Uhorská šľachta im dávala lákavé privilégiá, takže ich kolonizácia postu-povala veľmi rýchlo po horských hrebňoch Karpát od východu na západ, na všetky horské územia Slovenska. Valasi boli pastiersky národ pochádzajúci z Rumun-ska. Ich hlavným zamestnaním bolo pasenie oviec a kôz. Preto im najlepšie vyhovovali bezlesné miesta s bohatými, rozsiahlymi pasienkami, ktoré nachádzali na holiach vyšších pohorí. Keď im už tieto nestačili, siahali na lesom pokryté územie, z ktorého odstránili les a plochy premenili na pasienky, prípadne na malé políčka. V lesoch stínali olistené konáre a rúbali mladé stromčeky, ktorými tiež kŕmili ovce a kozy. O škodách, ktoré takto spôsobili, môžeme usúdiť z rôznych, najmä kráľovských a cisárskych listín, ktorými postupne ob-medzovali Valachom ničenie lesov.

32

V roku 1558 zakázal cisár Ferdinand pastvu v lesoch banských miest. V tom istom roku menoval v lesoch pridelených stredoslovenským banským mes-tám zvláštnych hájnikov, ktorí mali ochraňovať lesy predovšetkým pred pustošením Valachmi. V 1565 roku bol vydaný kráľom Maximiliánom Lesný poriadok.

Cisársky záujem o zachovanie pralesov nebol mys-lený v ochranárskom duchu, ale zo zištných dôvodov, pretože banské mestá a výnosy z baní patrili cisárskej komore. Samotné bane a najmä huty spotrebovali obrovské množstvo dreva, a to jednak na výdrevu banských diel a jednak na pálenie drevného uhlia pre vykurovanie hutných pecí.

V 16. storočí musel byť stav lesov už taký žalostný, že Fuggerovci a Thurzovci, ktorí prenajali banské mes-tá, museli vybudovať nákladné cesty cez Nízke Tatry a z Pohronia na Považie, odkiaľ zásobovali banské mestá na Pohroní drevom a drevným uhlím.

Keďže obmedzovanie práv valachov zamedzilo

rozširovaniu horských pasienkov, museli postupne pre-chádzať na roľnícky spôsob života a splynúť s miestnym obyvateľstvom. Až s úpadkom banských podnikov na strednom Slovensku, koncom 18. storočia, siaha oby-vateľstvo horských oblastí opäť k pastierstvu. Rôzne zákony a nariadenia o ochrane lesov ich už však viazali natoľko, že už nemohli bez obmedzenia ľubovoľne rozširovať pasienky pre svoje stáda.

Prvú, všeobecne platnú úpravu lesného hos-podárstva v Uhorskom štáte, do ktorého patrilo aj Slovensko, a ktorej sa mali podrobiť všetci majitelia lesov – lesný štatút – vydala v r. 1769 Mária Terézia. Tereziánsky lesný poriadok položil základy pre všetky budúce lesné zákony a súčasne znamenal vznik vývo-jových impulzov novodo bého lesníctva.

Od začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia sa do popredia dostala predstava lesa ako nevyčerpateľné-ho zdroja drevnej suroviny. Ťažba a dodávky dreva sa stali hlavnými ukazovateľmi užitočnosti socialistického

33

lesného hospodárstva. Do hospodárenia v lese sa vná-šali cudzorodé prvky priemyselnej výroby. Podcenila sa prírodná a biologická podstata lesa a jeho osobi-tosti. Preferovali sa holoruby, ktoré sú pre les v našich podmienkach biologicky, resp. ekologicky najmenej vhodné a nerešpektujú prírodnú podstatu lesného reprodukčného procesu. Administratívno-direktív-ne riadenie lesného hospodárstva urobilo z lesníka uštvaného plniča plánu, a nie zodpovedného lesného hospodára.

Zmena druhovej, vekovej a priestorovej štruktúry lesov, preferovanie holorubov a nevhodných spôso-bov hospodárenia, prístup k lesu ako k nevyčerpa-teľnému zdroju dreva, ale najmä hromadné hynutie lesov a rastúce požiadavky spoločnosti na všeužitočné funkcie lesov v krajine nútia prehodnotiť koristnícky prístup k lesu.

Kľúčom k zveľaďovaniu lesov a obnove funkcií lesov je dôsledná ekologizácia všetkých činností. Ide v pr-vom rade o zavedenie takého spôsobu hospodárenia, ktorý bude zodpovedať princípom lesa prírode blízke-mu, vyhovujúcemu meniacim sa ekologickým, najmä klimatickým, podmienkam. Iba uchovanie prírodného charakteru lesa zabezpečí plnenie požadovaného komplexu funkcií lesa v krajine a celej ekosfére, bez čoho nie je možný ďalší rozvoj ľudskej spoločnosti.

34

Les v krajineVýznam lesa v krajine narastá so zvyšujúcim sa

antropickým tlakom na krajinu a s narastajúcim výsky-tom prírodných a antropogénnych negatívne pôsobia-cich činiteľov.

Európska komisia v súvislosti s prípravou stratégie a lesníckeho akčného plánu Spoločenstva vytýčila cel-kovo šesť cieľov pre lesné hospodárstvo, z ktorých štyri sa priamo dotýkajú funkcií lesov. Sú to:• podporiť účasť lesníckeho sektora na plánovaní vyu-žívania krajiny a tým prispievať k rozvoju vidieka,• prispievať k ochrane a skvalitňovaniu životného prostredia,• zabezpečiť dynamický rozvoj lesného hospodárstva, ktorý umožní lepšie plnenie jednotlivých funkcií lesov,

• rozšíriť význam lesov ako prirodzeného prostredia pre rekreáciu.

Funkciám lesa sa u nás venovala pozornosť naj-mä v 70–80-tych rokoch minulého storočia. Papánek (1978) zhrnul a vytvoril pre vtedajšie spoločensko-eko-nomické podmienky základné rámce riadenia lesného hospodárstva na princípe funkcií lesov. Autor s kolek-tívom spolupracovníkov odlišuje funkcie, ako užitočné pôsobenie lesa dosahované činnosťou lesného hospo-dára, od jeho vplyvu.

Uvedené triedenie funkcií lesa sa stalo podkladom pre kategorizáciu lesov. Pri kategorizácii lesov sa bralo do úvahy funkčné poslanie lesov vyjadrujúce určitý prevládajúci spôsob využívania lesa v danom území. Aj podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, sa lesy členia na ochranné, osobitného určenia a hospodárske. Vý-voj výmer kategórií lesov je v tabuľke 5.

35

Tab. 7. Vývoj výmer kategórií lesov a lesov využiteľných na produkciu dreva

Lesy

Rok

1980 1990 2000 2006 2007

(tis. ha / %) (ha / %)

Hospodárske 1 439,1 77,3 1 367,1 71,1 1 273,8 66,3 1 304 760 67,5 1 318 094

68,2

Ochranné 183,8 9,9 258,5 13,5 306,7 16,0 328 526 17,0 329 530 17,0

Osobitného určenia 187,6 10,1 230,9 12,0 340,9 17,7 298 763 15,5 285 318 14,8

Pozemky určené na zalesnenie 51,1 2,7 65,2 3,4 — — — — — —

Spolu 1 861,6 100 1 921,7 100 1 921,4 100 1 932 049 100 1 932 942 100

Prameň: Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008

36

Doterajšie antropocentrické ponímanie prírody a lesa, ktorý slúžil človeku podľa jeho požiadaviek spô-sobilo, že funkcie lesa boli považované za služby s úče-lovým výberom a preferovaním niektorej funkcie.

Podľa ekologického, resp. ekosystémového prístu-pu les nie je schopný plniť spoločnosťou požadované funkcie ako služby, ale ľudská spoločnosť by mala byť schopná čo najoptimálnejšie využívať funkcie (vplyvy a účinky) drevín a ich spoločenstiev v krajine (teda aj lesa) a v súlade s mechanizmom trhového hospodár-stva ponúkať ich ako produkty a služby celej spoloč-nosti, záujmovým skupinám, alebo jedincom.

Nový prístup k riešeniu a klasifi kácii funkcií ako ná-stroja pre manažment a rozvoj lesníctva na Slovensku smeruje k vytvoreniu cieľového systému pre budúc-nosť, ktorý by umožnil pozdvihnúť celospoločenský význam a ekonomickú prosperitu lesníctva na úroveň, ktorá mu prislúcha.

Papánkov termín integrácia funkcií lesa sa ujal a rozšíril veľmi rýchlo v lesníckych kruhoch i v ofi -ciálnych dokumentoch, ale ide skôr o frazeologický pokrok, ako o prelom v lesníckom myslení a konaní. Napriek deklaráciám o polyfunkčnom zameraní lesné-ho hospodárstva zotrvávame na podstate klasického lesného hospodárstva, ktorého jediným cieľom bola drevná hmota

Lesné hospodárstvo, ako výrobné odvetvie, žije

z odpredaja svojich výrobkov. Z tohto hľadiska pro-dukčná funkcia lesa vynáša a tzv. všeužitočné funkcie lesa sú bremenom lesného hospodára a teda nie sú rovnoprávne.

V našom metodickom prístupe sú jasne a striktne od seba odlíšené a odčlenené funkcie lesa (ponímané ako vplyvy či pôsobenie na jednotlivé zložky životného prostredia) od využívania týchto funkcií (vplyvov) človekom, záujmovými skupinami, alebo celou spo-ločnosťou za odplatu (fi nančnú náhradu). Podľa toho, ako a na akej úrovni sa funkcie využívajú, vzniká spo-ločenská významnosť využívania funkcií lesov. Spoločenská významnosť narastá od záujmov jedinca, cez záujmové skupiny, až po celospoločenský záujem (význam). Spoločenská významnosť nemusí vždy ko-rešpondovať s ekonomickou významnosťou, aj keď by bolo najvhodnejšie, aby ekonomické stimuly zodpove-dali spoločenskému významu.

Pod funkciou lesa rozumieme vplyv lesa na základné zložky ekosystému rôznej úrovne. Ide o základné funk-cie lesa pôsobiace na základné abiotické zložky život-ného prostredia (vzduch, vodu, pôdu) a na biotické zložky (rastliny, živočíchy, mikroorganizmy a človeka).

Tento vplyv závisí od množstva faktorov, medzi kto-rými zohráva dominantné postavenie štruktúra lesa, resp. sledovaného ekosystému. Pritom máme na mysli štruktúru druhovú, vekovú a priestorovú, ktorá s ďalšími

37

ukazovateľmi je tesne naviazaná na ekologickú rovno-váhu a ekologickú stabilitu predmetného ekosystému.

Uvedené funkcie je možné využívať v hospodárskej oblasti a vtedy hovoríme o využívaní drevín a ich spo-ločenstiev v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve, poľovnom hospodárstve, ener-getike, potravinárstve, v stavebníctve, drevospracu-júcom priemysle, v chemickom priemysle, kozmetika a v iných hospodárskych oblastiach. Tie isté funkcie je však možné využívať aj v sociálnej oblasti a potom je možné hovoriť o využívaní lesa, resp. drevín a ich spoločenstiev na rekreáciu, liečenie, hygienu, ochranu prírody, vedu a výskum, estetiku a umenie, výchovu a vzdelávanie, kultúru, históriu, tvorbu a ochranu ži-votného prostredia človeka a podobne.

V našom prístupe sú jasne a striktne od seba odlíše-né a odčlenené funkcie lesa (ponímané ako vplyvy, či pôsobenie na jednotlivé zložky životného prostredia) od využívania týchto funkcií (vplyvov) človekom, záujmovými skupinami, alebo celou spoločnosťou za odplatu (fi nančnú náhradu) (Čaboun 2007). Podľa toho, ako a na akej úrovni sa funkcie využívajú, vzni-ká spoločenská významnosť využívania funkcií lesov. Spoločenská významnosť narastá od záujmov jedinca, cez záujmové skupiny, až po celospoločenský záujem (význam). Spoločenská významnosť nemusí vždy korešpondovať s ekonomickou významnosťou, aj keď by bolo najvhodnejšie, aby ekonomické stimuly zodpovedali spoločenskému významu.

38

Ekosystémový prístup k triedeniu funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine

V našom triedení rozlišujeme základné funkcie lesa pôsobiace na abiotické zložky životného prostredia (vzduch, vodu, pôdu) a na biotické zložky (rastliny, živočíchy, mikroorganizmy, človek).

V oblasti abiotických zložiek ekosystému dreviny a ich spoločenstvá v krajine plnia edafi ckú, atmosfé-rickú, hydrickú a litickú funkciu a v oblasti pôsobenia na biotické zložky ekosystému, sa uplatňuje fytobio-tická, zoobiotická, mikrobiotická a antropická funkcia. Inými slovami povedané, ide o kvalitu a kvantitu vplyvu drevín a ich spoločenstiev na pôdu, klímu, vodu, horniny, rastliny, živočíchov, mikroorganizmy a na človeka.

Tieto funkcie sú ďalej členené na jednotlivé parciál-ne funkcie. Napr. edafi cká funkcia zahŕňa pôdotvornú funkciu, vplyv na vlastnosti pôd (niekedy označovaný ako pedomelioračná funkcia) a pôdoochrannú funk-ciu, ktorá sa ešte delí na protieróznu, protidefl ačnú, protizosuvovú, a brehoochrannú funkciu.

Inými slovami povedané, ide o kvalitu a kvantitu vplyvu drevín a ich spoločenstiev na pôdu, klímu, vodu, horniny, rastliny, živočíchov, mikroorganizmy

a na človeka. Tento vplyv závisí od množstva fakto-rov, medzi ktorými zohráva dominantné postavenie štruktúra lesa, resp. sledovaného ekosystému. Pritom máme na mysli štruktúru druhovú, vekovú a priestoro-vú, ktorá s ďalšími ukazovateľmi je tesne naviazaná na ekologickú rovnováhu a ekologickú stabilitu predmet-ného ekosystému.

Veľmi dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou výsku-mu je popri hodnotení a kvantifi kácii funkcií, teda vplyvu jednotlivých druhov drevín a ich spoločenstiev na jednotlivé zložky ekosystému, aj spôsob a forma pôsobenia v rôznych podmienkach. Toto je význam-né najmä z hľadiska aplikácie – cieleného využívania funkcií lesa, resp. drevín v krajine.

Komplex uvedených funkcií, chápaných ako kom-plex vplyvov, môže skupina ľudí, jednotlivci, alebo aj ľudská spoločnosť v konkrétnych podmienkach par-ciálne, alebo integrovane využívať na hospodárske, alebo sociálne účely.

39

Možnosti integrovaného využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev

Do oblastí využívajúcich funkcie lesov v hos-podárskej oblasti patrí lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, poľovníctvo, poľnohospodárstvo, ener-getika, potravinárstvo, stavebníctvo, chemický prie-mysel, kozmetika, farmácia a pod. Podobne môžu byť funkcie lesa využívané v sociálnej oblasti, teda pre rekreáciu, liečenie, hygienu, pri ochrane príro-dy, tvorbe a ochrane životného prostredia, pre vedu a výskum, výchovu a vzdelávanie, estetiku a umenie, z kultúrno-historického hľadiska a pod. Ide o možnosti využitia lesa, lesných drevín a ich spoločenstiev v urba-nizovanom prostredí, v poľnohospodársky využívanej krajine, v dopravnom prostredí, pri zvýšení ekologic-kej stability krajiny, pri pozemkových úpravách a roz-voji vidieka a pod. Veľmi dôležité sú možnosti využívania drevín a ich spoločenstiev pri melioráciách (zlepšovaní), rekultiváciách a revitalizáciách človekom narušenej krajiny. Skôr uvedené triedenie funkcií lesa tvorí základnú informačnú bázu pre možnosť využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev v krajine ľudskou spoločnosťou. Vzhľadom na trhový mechanizmus je teda potrebné vytvoriť čo najširšiu ponuku možností využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev a postup-

ne vytvárať aj legislatívne návrhy riešenia fi nančnej odplaty za využívanie funkcií lesa v hospodárskej i sociálnej sfére.

Našim cieľom je vytvorenie systému hodnotenia funkcií lesov a hodnotenia reálneho plnenia funkcií lesa rastúceho v rôznych podmienkach a typoch kra-jiny s rôznym využívaním a stupňom pozmenenia. Pri-tom musíme zohľadniť nielen historický vývoj a súčasný stav lesov, ale aj ich ekologickú stabilitu vzhľadom na očakávané globálne i regionálne (najmä klimatické) zmeny a antropogénne vplyvy, ako aj celospoločenské požiadavky i záujmy majiteľov.

Princíp riešenia spočíva v integrácii funkcií lesa pre ich integrované využitie a ocenenie v rámci využitia princípov trhového mechanizmu hospodárenia na zá-klade ponuky a dopytu – teda formou ceny dohodou pre jednotlivé využívanie funkcií podľa prírodných, so-ciálno-ekonomických, historicko – kultúrnych, či ekolo-gicko-funkčných kritérií a charakteristík územia.

Jadrom a podstatou integrácie funkcií lesa je prá-ve vzájomné porovnávanie a zvažovanie využívania rôznych funkcií lesa, ich premietnutie do systému hospodárenia v lese a posúdenie prínosov vyplývajú-cich z rôznych spôsobov a stupňov skĺbenia využívania funkcií lesa do optimálnych proporcií.

Lesný hospodár teda musí vedieť aké úžitky lesa potrebuje spoločnosť, aby mohol správne vytýčiť ciele

40

hospodárenia. K jednotlivým funkciám pristupuje dife-rencovane k ich využívaniu integrovane.

Z uvedeného vyplýva základné opatrenie:• Reštrukturalizácia poľnohospodársky a lesnícky vy-užívanej krajiny v záujme posilnenia jej ekologickej stability a funkčnosti, zachovania kultúrneho a prírod-ného dedičstva a krajinného rázu, ale aj efektívneho obhospodarovania pôdneho fondu s akcentom na ra-cionálne využívanie funkčného potenciálu krajiny, ochranu ovzdušia, pôdy, vody a bioty, skvalitňovanie životného prostredia a rozvoj vidieka.

41

Činitele spôsobujúce poškodenie lesných drevín

Štruktúra činiteľov ovplyvňujúcich zdravotný stav lesov je členená na abiotické, biotické a antropo-génne. Tieto činitele pôsobia samostatne, synergicky (súčasne s väčším efektom ako súčet jednotlivých efektov) alebo sukcesne (postupné striedanie činiteľov v nadväznosti na predchádzajúci činiteľ), resp. v rôz-nych kombináciách na jednej ploche.

Abiotické škodlivé činitelePredstavujú najvýznamnejší faktor destabilizujúci

lesy. Vo väčšine prípadov sú príčinou rozpadu lesných porastov. Hovoríme im aj primárne škodlivé činitele. V poslednom období sa ich pôsobenie stáva inten-zívnejším. Súvisí to so zmenami klímy, ktoré prinášajú extrémy počasia, búrky, veterné smršte, snehové kala-

mity, dlhotrvajúce suchá. Možnosti človeka znižovať ich katastrofi cké dôsledky sú obmedzené. Vedci sa snažia študovať zákonitosti vzniku katastrof a hľadať možnosti predpovedania ich príchodu.

Zo samostatne pôsobiacich činiteľov každoročne najväčšie škody na lesných porastoch spôsobuje vie-tor. Často poškodzuje lesné porasty na veľkých súvis-lých výmerách. Na rýchlosť vetra vplýva nielen pohyb vzdušných más s výrazne rozdielnym tlakom vzduchu, ale aj orografi a terénu. Stromy sú vyvrátené s koreňmi alebo zlomené v rôznej časti kmeňa.

V zimnom období sú predovšetkým ihličnaté po-rasty do 50 rokov ohrozené ťažkým mokrým snehom. Poškodené stromy majú zlomené vrcholce 2 – 3 m od vrcholu. Takáto kalamita je zvyčajne rozptýlená, čo sťažuje vyhľadávanie poškodených stromov a ich ná-sledné spracovávanie.

K ďalším faktorom z tejto skupiny patria skoré a ne-skoré mrazy. Námraza – vzniká namrznutím vodnej pary na konáriky stromov, pri niekoľko centimetrových vrstvách ľadu vzniká ľadovica, konáriky sú nadmieru zaťažené, ohýnajú sa a lámu. Pri defi cite zrážok stro-my trpia suchom. Pri náhlom presvetlení porastu sú priamemu slnečnému žiareniu vystavené kmene stro-mov – hovoríme o kôrnej spále, alebo úpale kôry. Pri záplavách alebo nadmernom množstve vody v pôde dochádza k defi citu kyslíka a odumretiu koreňov.

42

Obr. 7. Objem celkových (zelená farba) a náhodných ťažieb (oranžová farba)

43

Perspektíva využívania lesov a ich funkcií ako produktov a služieb

Politika Európskej únie v oblasti životného prostre-dia je založená na presvedčení, že hospodársky rast, sociálny pokrok a ochrana životného prostredia pomáhajú zlepšovať kvalitu nášho života. A čo viac, sú navzájom prepojené. Ak má byť vývoj v Európe a na celom svete trvalo udržateľný, musí byť medzi nimi vytvorená dôkladná rovnováha.

Z hľadiska vízie vývoja slovenského poľnohospo-dárstva a lesníctva do roku 2050 nadobúda vplyv lesov a ďalších spoločenstiev drevín v krajine na celkové životné prostredie človeka a biodiverzitu stále väčší význam. Tento význam, znásobený nepriaznivými dopadmi prognózovaných klimatických zmien z glo-bálneho i regionálneho hľadiska prudko narastá nie len z hľadiska rozvoja slovenského vidieka, ale aj z ce-loeurópskeho hľadiska.

Za predpokladu, že do roku 2050 sa podarí uplat-niť v praxi kategorizáciu funkcií lesa v krajine, ako aj oceňovanie využívania funkcií lesov ako verejné služby za odplatu, čo je podmienené aj legislatívnym ošetre-ním, mnohonásobne oproti súčasnému stavu narastie význam lesa a iných spoločenstiev drevín v krajine. Vzhľadom k tomu, že lesníctvo bude odvetvie s do-

minantným postavením pre zabezpečovanie plnenia atmosférickej, hydrickej, edafi ckej a biotických funkcií v krajine, jeho postavenie sa dostane na podstatne vyššiu úroveň práve z hľadiska využívania jeho vply-vu hospodársku sférou, ale aj v oblasti sociálnej. Ide predovšetkým o využívanie drevín a ich spoločenstiev formou produktov a služieb v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve, poľovnom hospodárstve, energetike, potravinárstve, v staveb-níctve, drevospracujúcom priemysle, v chemickom priemysle, kozmetike a v iných hospodárskych oblas-tiach. Rovnako však funkcie lesa je možné využívať aj v sociálnej oblasti, a potom je možné hovoriť o využí-vaní lesa, resp. drevín a ich spoločenstiev na rekreáciu, liečenie, hygienu, ochranu prírody, vedu a výskum, estetiku a umenie, výchovu a vzdelávanie, kultúru, históriu, tvorbu a ochranu životného prostredia člo-veka a podobne. Úspešné využívanie tohto konceptu predpokladá dôsledný prechod lesníctva na trhové hospodárstvo s využívaním platieb za presne defi no-vané tovary a služby.

Z hľadiska využívania funkcií lesa by bolo možné opísať ich mnohoraké využitie, čo však najmä rozsaho-vo prekračuje rámec tejto publikácie.

Pre uvedomenie si úžasných možností, ktoré je po-trebné v budúcnosti využiť naznačím aspoň niektoré.

44

Kladný vplyv lesa na zdravie človeka, psychic-kú i fyzickú kondíciu je všeobecne uznávaný a využí-vaný. Napriek tomu je hygienicko-ozdravný vplyv lesa na človeka preskúmaný len veľmi slabo. Lesné dreviny pôsobia na zdravie človeka veľmi odlišne podľa druhu dreviny, ročného a denného obdobia, typu počasia, citlivosti a zdravotného stavu návštevníkov, dĺžky ich pobytu a mnohých ďalších činiteľov.

Les má špecifi cké psychicko-estetické účinky na človeka, vytvorené kombináciou svetla a tieňa, farbami, tvarmi, vôňou, mikroklímou, zvukmi a pod. Významný je pocit kľudu, ticha a dojem samoty. Tieto pocity veľmi chýbajú v súčasných preplnených uliciach miest a dnes už aj dedín. Pobyt v lesoch je význam-ným prostriedkom pre regeneráciu síl, pre lie-čenie telesných a duševných porúch. Les je faktorom prostredia, ktorý priamo ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Proporcia zalesnenia katastra je uka-zovateľ, ktorý súvisí najčastejšie z faktorov životného prostredia človeka so stavom jeho zdravia, resp. so sta-

vom jeho jednotlivých telesných systémov.Lesné ekosystémy sú dominantnou a mimoriadne

cennou súčasťou osobitne chránených území. V rám-ci aktuálnej zonácie chránených území je badateľná snaha niektorých „ochrancov prírody“ neúmerne zvy-šovať výmeru bezzásahovej zóny, bez ohľadu na to, či to stav ekosystémov umožňuje. Kvôli podobnému prístupu v minulosti sa väčšina rezervácii v horských lesoch stala zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu do okolitých porastov.

V horských lesoch stala zdrojom šírenia podkôrne-ho hmyzu do okolitých porastov.

Taktiež implementáciou Natura 2000 dochádza k ďalšiemu obmedzovaniu hospodárenia v lesoch. Výmera CHÚ je v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov, z celoeurópskeho i globálneho hľadiska, vysoko nadpriemerná a spolu s podmienkami obme-dzujúcimi obhospodarovanie lesov, prevyšuje aktuálne ekonomické možnosti Slovenska.

Stále aktuálnejšia bude možnosť využívania hyd-rických funkcií lesov pri stále častejšie hroziacich povodniach. Nezanedbateľné nie sú ani možnosti vyu-žitia funkcií lesa ako produktov, ale najmä ako služieb z hľadiska ochrany ovzdušia, vôd a pôdy, ale aj tvorby a ochrany životného prostredia, ekologickej stability krajiny a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.

45

Prameň Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 8. Základná informácia o lesoch s obmedzením ochrany prírody

Lesy bez obmedzení

ochrany prírody 43 %

57 %

Lesy s obmedzeniami ochrany prírody

Nelesná pôda v chránených

územiach

Stupeň ochrany %

CHVÚ 11,02 29,43 12,54 0,65 3,6

Spolu 57,1

46

LiteratúraČaboun, V., 2007: Základné fakty o lesoch a lesníctve na Slovensku. Viete, že ..., NLC Zvolen, 28 s.

Moravčík, M. a kol., 2008: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008 (Zelená správa). Bratislava, MP SR a NLC-LVÚ Zvolen. 164 s.

ČLOVEK A LES

Autor: Prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.Autor fotografi í: Vladimír Čaboun

Grafi cký dizajn: Mária GálováSadzba a tlač: NLC, oddelenie reprografi e, 2008

Človek a les

Vladimír Čaboun

NÁRODNÉLESNÍCKECENTRUM

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu

výzkumu a vývoja na základe zmluvy . LPP-0053-07