Lebka Lebka (lat. cranium) je súčasť kostry stavovcov, ktorá predovšetkým chráni mozog. Je vytvorená z množstva lebečných kostí a je pohyblivo naviazaná na chrbticu.

- Lebka patrí medzi kosti človeka, je kostrou hlavy. - Lebka sa skladá z 22 kostí, ktoré sú spojené navzájom švami (lat. suturae), sánka (lat.

mandibula) je pripojená k lebke pomocou 2 čeľustných kĺbov = spánkovo - sánkový kĺb).

Lebka sa delí na:

1. Tvárová časť - tvorí kostenú oporu pre začiatok tráviaceho a dýchacieho ústrojenstva: Tvoria ju :

- Nosová kosť (os nasale) – je párová a má tvar štvoruholníka, horný okraj sa spája s čelovou kosťou ( os frontale) . Predná plocha kosti je hladká a prederavená niekoľkými otvorčekmi, ktorými prechádzajú nervy a cievy.

- slzná kosť ( os lacrimale) – nepatrí priamo k lebke je tenká, približne štvorhranná

kostná platnička. Párová kosť obsahujúca otlačok slzného váčku . - . V jame slzníka sa začína nosovoslzný kanál , ktorý ústi do nosovej dutiny

- jarmová lícna kosť ( os zygomaticum) - je kosť, ktorá ohraničuje zospodu a čiastočne aj zvonku očnicovú dutinu a spolu s veľkými krídlami klinovej kosti ju oddeľuje od spánkovej jamy. Vyvinutie a postavenie jarmovej kosti má vplyv na konfiguráciu tváre.Názov z gréckeho: zygein – spájať. Spoločne s kosťou spánkovou vytvára jarmový oblúk –arcus zygomaticus. Jednou svojou plochou vytvára stenu očnice a jednou vytvára líce.

Na kosti rozoznávame strednú časť - telo corpus, a tri výbežky: čelový, čeľustný a spánkový.

• čelový výbežok (Processus frontalis) - vybieha nahor a pomocou šva sa spája s čelovou kosťou a veľkými krídlami klinovej kosti.

• čeľustný výbežok (Processus maxillaris) - spája sa ventrokaudálnym smerom s čeľusťou.

• spánkový výbežok (Processus temporalis) - spája sa s jarmovým výbežkom spánkovej kosti, čím vzniká jarmový oblúk (arcus zygomaticus).

- podnebná kosť ( os palatinum) - je párová kosť, ktorá dopĺňa čeľusť vzadu a spolu tvoria tvrdé podnebie (palatum durum). Tvoria ju dve tenké kostené doštičky spojené v pravom uhle. -čeľusť ( maxilla) - Telo čeľuste má tvar štvorbokej pyramídy. Je párová kosť. Vo vnútri tela čeľuste je priestorná čeľustná dutina , ktorá vypĺňa celú čeľusť . Patrí k vedľajším nosovým dutinám a komunikuje so strednou časťou nosovej dutiny. Lôžka pre zuby horného zubného oblúka sú vytvorené v podkovitom dasňovitom výbežku

- čerieslo (vomer) - Čerieslo je nepárová kosť rombického tvaru, vytvára zadnú časť nosovej prepážky

- sánka ( mandibula) – dolná čelusť je jediná pohyblivá kosť lebky. Spája sa s ostatnou lebkou pomocou kĺbu, ktorého hlavica caput mandibulae je časťou sánky . Sánka sa pôvodne zakladá ako párová kosť, ale v priebehu druhého roku života zrastá do nepárovej kosti. Na sánke rozoznávame telo a párové ramená . Telo mandibuly prechádza do ďasna s lôžkami pre zuby dolnej čeľuste.

- jazylka(l"os hyoideum") – nepatrí priamo k lebke , je drobná kôstka

zahnutého tvaru pod dolnou čelusťou. S lebečnou spodinou je spojená s väzmi. Jazylka je oporou pre hrtan a upínajú sa na ňu niektoré svaly krku.

2. Mozgová časť ( neurocranium) - delí sa na :

- lebečnú spodinu ( basis cranii) - kosť záhlavná , klinová, spánková a čuchová

- lebečnú klenbu ( calva) - kosť temenná a čelová - dutina lebečná ( cavum cranii ) , v ktorej je uložený mozog

- záhlavná kosť (os occipitale) – tvorí zadnú časť bázy lebky. Obklopuje veľký alebo záhlavný

otvor, foramen magnum, ktorým vstupuje miecha. Okolo otvoru sú dva výčnelky - condyli occipitales pre spojenie s atlasom.

- spánková kosť ( os temporale) - je párová kosť zložitej stavby. Nachádza sa v nej jama na spojenie so sánkou; jej súčasťou je aj pyramída – skalná kosť - os petrossum (najtvrdšia kosť v tele – vôbec neobsahuje hubovitú hmotu). Vnútri má dutiny, v ktorom je uložený sluchovo – rovnovážny orgán. Tvorí časť bočnej steny a bázy. Skladá sa z 3 častí, ktoré osifikujú samostatne a zrastajú do jednej kosti počas prvého roku života. Stopy po miestach zrastu zostávajú po celý život v podobe švov a štrbín. Spánkovú časť tvoria:

• šupinová časť spánkovej kosti • skalná časť spánkovej kosti • bubienková časť spánkovej kosti

Na spodnej ploche spánkovej kosti je objemný hlávkový výbežok, a pred ním ostrý násadcovitý výbežok , na ktorom je zavesená jazylka a hrtan.

- čelová kosť ( os frontale) – je to nepárová kosť. Pôvodne sa zakladá ako párová kosť,

ale krátko po narodení obidve časti zrastajú do jednej kosti. Individuálne rôzne dlho trvá uzatvorenie čelového šva (sutura frontalis) medzi obidvoma polovičkami šupiny čelovej kosti.

Čelovú kosť tvoria:

• čelová šupina

• očnicové časti

• nosová časť

-

klinová kosť (os sphenoidale) – patrí medzi kosti lebky a tvorí stred lebečnej bázy. Tvoria ju tieto základné časti:

V strednej časti kosti je priehlbenina zvaná turecké sedlo – ( fossa hypophysialis) , v ktorej je uložená podmozgová žľaza (hypofýza). Názov je odvodený z jej celkového typického tvaru, podobného konskému sedlu

temenná kosť ( os parietale) – sú párové kosti, tvoria hornú časť lebečnej klenby. Z fylogenetického hľadiska je najviac vyvinutá u človeka. Je to plochá kosť ohraničená 5 suturami . Novorodenec má neskostnatené väzivo, tzv. predný lupienok (fontanela, fonticulus anterior). U zdravého dieťaťa do 2 rokov mizne prerastením okolitých kostí. Prepadnuté fontanely naznačuje dehydratáciu, zatiaľ čo veľmi napätá alebo vypuklé prednej fontanely indikuje zvýšený vnútrolebečný tlak.

- čuchová kosť ( os ethmoidale) - riečica kosť oddeľujúca nosovú dutinu od lebečnej dutiny.

Kostra lebky (pohľad zboku )

1. temenná kosť 2. vencový šev 3. čelová kosť 4. záhlavová kosť 5. klinová kosť 6. nadočnicový oblúk 7. jarmová kosť 8. slzná kosť 9. nosová kosť 10. spánková kosť 11. hlavový výbežok 12. násadcový výbežok 13. čeľusť 14. sánka 15. jazylka

späť

Kostra hrudníka

Kostra hrudníka- skladá sa z 12 hrudných stavcov, 12 párov rebier (lat. costae) a jednej nepárovej hrudnej kosti (lat. sternum). Vytvára „kôš“, ktorý chráni vnútrohrudníkové orgány – pľúca, srdce a veľké cievy.

Hrudná kosť

Hrudná kosť (lat. sternum) je súčasťou kostry hrudníka. Správny slovenský anatomický názov kosti znie "mostík".

Anatómia

Mostík je podlhovastá, nepárová kosť.

• Rukoväť - horná, širšia časť sterna

• Telo - je užšie ako rukoväť a približne trikrát dlhšie.

• Mečovitý výbežok - je najkratšou a najspodnejšou časťou hrudnej kosti, variabilného tvaru a veľkosti. Môže mať ostrý alebo tupý hrot, môže byť rozdvojený a môže mať otvor.

Rebro

Hrudný kôš človeka, tvorený 12. pármi rebier.

Rebrá (lat. costae) sú dlhé, štíhle a zakrivené kosti, ktoré tvoria kostru hrudníka. - Rebrá sú párové kosti – na každej strane hrudníka sa nachádza 12 rebier. Vpredu sa pripájajú na hrudnú kosť, vzadu na hrudné stavce – spoločne tak vytvárajú tzv. hrudný kôš. - 1. – 7. tzv. pravé rebrá; - sú pripojené na hrudnú kosť priamo chrupavkou - 8. – 10. rebro sa upína na rebro o jednu etáž vyššie –tzv. nepravé rebrá; - 11. a 12. majú konce voľne uložené v svalovine – tzv. voľné rebrá. Anatómia