ing. tomáš ŠoltÉs katedra regionálnych vied a manažmentu ekonomická fakulta
DESCRIPTION
TEORETICKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI A ICH APLIKÁCIA V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ing. Tomáš ŠOLTÉS Katedra regionálnych vied a manažmentu Ekonomická fakulta Technická Univerzita v Košiciach [email protected]. Obsah. Úvod - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
TEORETICKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI A ICH
APLIKÁCIA V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY.
Ing. Tomáš ŠOLTÉS Katedra regionálnych vied a manažmentu
Ekonomická fakultaTechnická Univerzita v Košiciach
Obsah1. Úvod2. Teoretické prístupy ku
konkurencieschopnosti3. Porovnanie vybraných prístupov k
definovaniu a meraniu konkurencieschopnosti
4. Definovanie konkurencieschopnosti v podmienkach SR
5. Záver
1. ÚVOD
Dôvody skúmania problematiky• Prezentované snahy o zvyšovanie efektívnosti
produkcie a zabezpečovanie konkurencieschopnosti krajín v medzinárodnom meradle.
• Neexistuje jednotná a všeobecne akceptovaná definícia pojmu konkurencieschopnosť
• Snaha o pochopenie konkurencieschopnosti a jej faktorov pre prípravu politík a stratégií rozvoja krajín/regiónov so zreteľom na zistené skutočnosti.
Situácia v SR
• Konkurencieschopnosť SR je stanovená v programových a strategických dokumentoch ako jedna z významných prioritných oblastí cielená na dosahovanie rastu životnej úrovne obyvateľstva a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja Slovenska,
• Neexistuje konkrétna a jednotná definícia konkurencieschopnosti.
Osnova príspevku
• Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany ekonomických teórií,
• Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany relevantných svetových inštitúcií,
• Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany programových dokumentov Slovenska,
• Záver.
2. Teoretické prístupy ku konkurencieschopnosti
Merkantilizmus
• Nepracuje priamo s pojmom konkurencieschopnosť. • Skúma bohatstvo krajiny. Na základe tohto pojmu dokáže
merkantilizmus odvodiť schopnosť krajiny uspieť v medzinárodnom meradle.
• Pojem „bohatstvo“ je spájané prevažne s peniazmi (drahými kovmi). Krajina je tým bohatšia, čím viac drahých kovov má,
• Za zdroj bohatstva krajiny je považovaný medzinárodný obchod,• Doktrína aktívnej obchodnej bilancie krajiny – zabezpečovať
kontinuálne zvyšovanie bohatstva krajiny je možné len prostredníctvom udržiavania aktívnej obchodnej bilancie.
Klasická ekonómiaA. SMITH: • Bohatstvo národa chápal ako národný produkt → za zdroj
bohatstva považoval výrobu tovarov → len práca zameranú na výrobu statkov je produktívnou (jedine táto je zdrojom bohatstva národu).
• Zdroj rastu = spoločenská deľba práce, • Dôraz kládol na ekonomický rast, • Zameriaval sa na produktivitu a jej zvyšovanie a vyzdvihoval
medzinárodný obchod. • Presadzoval tzv. absolútnu výhodu krajín.
Klasická ekonómia
D. RICARDO: • presadzoval komparatívne výhody krajín. • zisky je možné dosiahnuť aj pri obchodoch, v ktorých krajiny medzi
sebou obchodujú s dvoma statkami, u ktorých majú navzájom komparatívne výhody – výhodu v produktivite práce (práce na robotníka).
• Krajina by sa za účelom ekonomického rastu mala zameriavať na produkciu statkov, u ktorých má komparatívnu výhodu a s týmito obchodovať na medzinárodných trhoch.
Nová obchodná teória
• Hlavný predstaviteľ - Paul Krugman,• Kritizuje konkurencieschopnosť,• Kritiku zakladá na troch kľúčových bodoch (Krugman, 1994):
o Neexistencia akejsi hranice pre krajiny, ktorá by predstavovala medzník medzi životaschopnosťou krajiny a jej bankrotom.
o Konkurencieschopnosť krajín nie je hra s nulovým výsledkom (angl. zero-sum game).
o Ak má konkurencieschopnosť nejaký význam, tak je to potom len ten, že predstavuje iným slovom vyjadrenú produktivitu: rast životnej úrovne je determinovaný rastom produktivity.
Zhodnotenie
Dva hlavné prístupy ku konkurencieschopnosti:1. Ako výhoda krajín 2. Ako úspešnosť na medzinárodných trhoch
Prienik teórií:- Skúmanie produktivity ako základného faktora úspešnosti
(konkurencieschopnosti) krajiny.
3. POROVNANIE VYBRANÝCH PRÍSTUPOV K DEFINOVANIU A
MERANIU KONKURENCIESCHOPNOSTI
Svetové ekonomické fórum (WEF)• Publikuje Správu o globálnej konkurencieschopnosti
Definícia konkurencieschopnosti:„ ... súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré určujú úroveň
produktivity krajiny. Úroveň produktivity následne stanovuje udržateľnú úroveň prosperity, ktorá môže byť ekonomikou dosahovaná.“
Identifikuje 12 pilierov konkurencieschopnosti ....
WEF – Piliere konkurencieschopnosti• Inštitúcie• Infraštruktúra• Makroekonomická stabilita• Zdravie a základné vzdelanie• Vyššie vzdelanie a tréning • Efektívnosť trhu tovarov• Efektívnosť trhu pracovnej sily• Sofistikovanosť finančných trhov• Technologická pripravenosť• Veľkosť trhu• Sofistikovanosť podnikov• Inovácie
WEF – Postavenie Slovenska
Inštitút pre Stratégiu a konkurencieschopnosť na Univerzite v Harvarde• Pôsobisko profesora Michael-a Portera-a
Definícia konkurencieschopnosti:„ Prosperita krajiny závisí od jej konkurencieschopnosti, ktorá je
odvodená od produktívnosti, s ktorou dokáže daná krajina produkovať tovary a služby. Zdravé makroekonomické politiky a stabilné politické a právne inštitúcie sú nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou prosperujúcej krajiny. Konkurencieschopnosť má korene v národných mikroekonomických základoch -prepracovanosť fungovania a stratégií firiem a kvalita mikroekonomického podnikateľského prostredia. Pochopenie mikroekonomických základov konkurencieschopnosti je základom pre národné hospodárske politiky.“
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) • V širšom ponímaní možno na národnú konkurencieschopnosť
pozerať ako na makroekonomickú výkonnosť a zvyšovanie životného štandardu, s dôrazom kladeným na produktivitu.
• Detailnejší pohľad opäť skúma úroveň produktov. • Konkurencieschopnosť krajiny je potom priamo spojená s jej
schopnosťou predať svoje produkty na svetových trhoch.
Definícia: „ ... schopnosť firiem, sektorov, regiónov, krajín alebo
supranárodných regiónov generovať, v prostredí vystavenia medzinárodnej konkurencii, relatívne vysoké faktorové príjmy a faktorovú zamestnanosť na trvalo udržateľnej báze.“
Európska správa o konkurencieschopnosti
Definícia: „ Konkurencieschopnosť je chápaná ako udržateľný rast životnej
úrovne krajiny alebo regiónu a čo najnižšia možná nedobrovoľná nezamestnanosť.“
Hlavný dôraz sa kladie na skúmanie produktivity ako najspoľahlivejšieho indikátora konkurencieschopnosti v dlhodobom horizonte.
Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) • Vzdelávacie programy IMD sa pravidelne umiestňujú na
popredných priečkach na úrovni EÚ aj globálneho hodnotenia,• Publikuje World Competitiveness Yearbook (WCY)• WCY poskytuje objektívne porovnanie, trendy, štatistiky a názory v
oblasti konkurencieschopnosti najdôležitejších ekonomík sveta.Definícia: „ Konkurencieschopnosť ekonomiky nemôže byť chápaná len v
súvislosti s HDP a produktivitou, pretože podniky musia taktiež prekonávať politické, spoločenské a kultúrne dimenzie. Preto krajiny musia vytvárať prostredie s najvhodnejšou štruktúrou, inštitúciami a politikami, aby podporili konkurencieschopnosť podnikov.“
IMD – Faktory konkurencieschopnosti
Výkonnosť ekonomiky (angl. Economic Performance)
o Domáca ekonomikao Medzinárodný obchodo Medzinárodné investícieo Zamestnanosťo Ceny
Efektívnosť vlády (angl. Government Efficiency)
o Verejné financieo Fiškálna politikao Inštitucionálny rámeco Legislatíva v oblasti podnikaniao Spoločenský rámec
Efektívnosť podnikania (angl. Business Efficiency)
o Produktivitao Trh práceo Financieo Manažérske praktikyo Postoje a hodnoty
Infraštruktúra (angl. Infrastructure)o Podnikateľská infraštruktúrao Technologická infraštruktúrao Vedecká infraštruktúrao Zdravie a životné prostredieo Vzdelanie
IMD – Postavenie Slovenska
IMD – Postavenie Slovenska (vývoj podľa oblastí indikátorov)
4. DEFINOVANIE KONKURENCIESCHOPNOSTI V
PODMIENKACH SR
Analyzované programové dokumenty• Národný strategický referenčný rámec SR pre roky 2007-2013, • Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,• Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 –
Národná lisabonská stratégia.
NSRR:Kontext konkurencieschopnosti chápe ako schopnosť dosahovať
ekonomický rast, a na druhej strane taktiež schopnosť Slovenska úspešne realizovať svoju produkciu v prostredí medzinárodných trhov.
Analyzované programové dokumentyOP KaHR:„Cieľom je zachovať a ďalej rozvíjať konkurencieschopný a efektívne
vyrábajúci potenciál priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál cestovného ruchu a ďalších vybraných služieb v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja, a tak účinne prispievať k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti Slovenska ako celku a znižovaniu disparít ekonomickej výkonnosti v regiónoch SR.“
Z toho môžeme usudzovať, že konkurencieschopnosť je vnímaná ako schopnosť udržiavať alebo zvyšovať úroveň ekonomického rastu (výkonnosti) SR.
Analyzované programové dokumentyNárodná lisabonská stratégia (Stratégia konkurencieschopnosti
Slovenska do roku 2010 ) :
Cieľ:Do roku 2010 spraviť z ekonomiky SR konkurencieschopnú
ekonomiku schopnú čo najrýchlejšie dobiehať životnú úroveň najvyspelejších krajín Európskej únie.
Stratégia definovala, že jej „cieľ sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu“.
5. ZÁVER
Výsledky analýzy:• Zhoda v identifikovaných faktoroch konkurencieschopnosti na
národnej úrovni. • Vnímania konkurencieschopnosti v podmienkach SR je založené
prevažne na ekonomických ukazovateľoch,• Identifikovaná potreba skúmania aj iných faktorov
konkurencieschopnosti, • Oblasť konkurencieschopnosti vykazuje vysoký potenciál pre ďalšie
skúmanie,• Pochopenie teoretických základov a ich jasné pomenovanie môže
výraznou mierou napomôcť v tvorbe strategických dokumentov a stanovovaní priorít rozvoja Slovenska do budúcnosti s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť a úspešnosť ekonomiky.
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ.