Financiev pohode

úvery

Aké sú možnosti prefinancovania bývania

dôchodok

Kto nám zaplatí dôchodok?

profil produktu

Ochrana bankových vkladov sa môže časom zmeniť

apríl ročník II.

Nepredajné

2 / 2013

6 12 20

Sprievodca��vo�svete�osobných�financií www.financievpohode.sk

Bývať vo vlastnom sa

bez sporeniastavebNé sporeNIe

hypotekárNe úvery

nedá

TOP-Performance

Táto marketingová správa slúži výhradne pre informačné účely a nepredstavuje žiadnu ponuku alebo výzvu k nákupu alebo predaju podielov fondov, ani ju nemožno pokladať za výzvu k uzavretiu zmluvy o službe cenných papierov alebo vedlajších služieb spojených s cennými papiermi. Tento dokument nemôže nahradiť poradenstvo Vášho investičného poradcu. Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcej výkonnosti. Každá kapitálová investícia nesie určitú mieru rizika. Aktuálna hodnota investície môže stúpat‘, ale aj klesať. Návratnost‘ pôvodne investovanej čiastky nie je zaručená. Vstupné a výstupné poplatky nie sú zohladnené vo výpočte výkonnosti. © 2012 Morningstar. Všetky práva vyhradené. Podrobnosti k zhodnoteniu Morningstar Rating na www.morningstar.de. Marketingová informácia. Stav: 03/2013

CQUADRAT KAPITALANLAGE AG . Stubenring 2 . A-1010 Viedeň, Rakúsko . Telefón +43 1 515 66-0 . Fax +43 1 515 66-159 . www.c-quadrat.com

Viac ako 230 cien a vyznamenaní od roku 2001 a mnohonásobné top ratingy od medzinárodných ratingových agentúr hovoria sami za seba. C-QUADRAT a ARTS Asset Management patria medzi najlepších správcov fondov fondov v Európe.

Mnohonásobné ocenenia

Inserat_FinanciePohode_210x146_SK.indd 1 18.03.13 09:46

pozvánka na konferenciu o biznise, networkingu a úspešných manažéroch

Organizátori:

PILIERE ÚSPEŠNÉHO BIZNISU17.04.2013 v priestoroch Hotela Zochova Chata www.sofisol.sk/biznisforum

Svet okolo nás sa rýchlo mení a pokiaľ chceme byť konkurencieschopní a úspešní, musíme sa prispôsobiť nielen tempu zmien, ale musíme ich využiť predovšetkým ako príležitosť pre ďalší rozvoj biznisu. Už po siedmy krát Vás srdečne pozývame na manažérsku konferenciu BIZNIS FÓRUM 2013 s podtitulom “Piliere úspešného biznisu”. Aj napriek rýchlym zmenám, úspešné pod-nikanie stojí stále na stabilných pilieroch. Je potrebné permanentne získavať nové informácie, ale využívať aj networking a siete, ktorými sa šíria. Dôležitá je predvídavosť a dobrá intuícia akcionárov a  top manažmentu. Ako teda využiť piliere úspešného biznisu a zvoliť vhodnú biznis stratégiu? Ako nastaviť obchod a marketing? Ako pracovať s ľudským potenciálom? Odpovede na tieto a ďalšie otázky nám dajú úspešní manažéri, ktorí vystúpia na BIZNIS FÓRE 2013.

NOVÁK Václav, predseda predstavenstva M.L.Moran, a.s.

PADĚRA Jiří, predseda predstavenstva ERA, a.s.

NĚMEČEK Svatopluk, riaditeľ FN Ostrava

PACHER Miroslav, Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s.

PAJTÁŠ Marek, výkonný riaditeľ Lowe GGK

Zlatica Puškárová Moderátorka TV Markíza

PAVLOVIČOVÁ Alexandra, Poisťovňa pošto-vej banky, a.s.

CYPRICHOVÁ Zuzana, UNIQA poisťovňa, a.s.

Luděk Pfeifer, partner M.C.TRITON, s.r.o.

Partneri:

80% Pantone 4505 C

Pantone 4505 C

Pantone Cool Gray 11 C

0-16-64-32=0-20-80-40 / 80%

0-20-80-40

0-0-0-80

Hlavný partner: Hlavný mediálny partner:

Mediálni partneri:

Odborný garant: Konferenciu podporili:

GGKBRATISLAVA

Financie v pohode

Financie v pohode • 3

6• Pre štát absolútne

výhodná investícia Komu�je�určené�a�ako�funguje�stavebné�sporenie

10• bývať vo vlastnom

sa bez sPorenia nedá Aj�pri�úvere�na�bývanie�sa�počíta�s�vlastnými�peniazmi

12• Kto mi zaPlatí dôchodoK?

14• náhrada za zníženie odvodov

do ii. Piliera Kto�chce�a�môže,�platí.�Kto�nechce�alebo�nemôže,�neplatí.

16• najdôležitejšie udalosti

vo finančnom seKtore Sporenie a investovanie

18• Plánovanie financií

je aKo automobil. zložité Finančné�sprostredkovanie

20• dvojité bezPečie

Pre PoKojný sPánoK Termínované�vklady�majú�istotu�výnosu� a�návratnosti�vkladu

obsah

06 Rozhovor

16 Sporenie a investovanie

12 Dôchodok

18 Finančné sprostredkovanie

Správy

bvlgari podozrievajú z daňových únikov

Talianska finančná polícia - Guardia di Finan-za – zhabala aktíva firmy Bvlgari v hodnote 46 mld. eur. Štátne orgány podozrievajú vedenie spoločnosti z vyhýbaniu sa daniam v rokoch 2006 až 2011. Polícia zhabala prostriedky na účtoch a nehnuteľnosti, ktoré patria bratom Paolovi a Nicolovi Bvlgariov-com. Majetok každého z nich sa odhaduje na 1,5 mld. USD. Prvý z nich je predsedom rady riaditeľov firmy, druhý je jeho zástup-com. V daňových únikoch je podozrivý aj Francesco Trapani, vedúci oddelenia výroby náramkových hodiniek a šperkov v koncerne LVMH (Louis Vuitton Moet Hennessy) - materskej spoločnosti Bvlgari. Je synovcom bratov Bvlgariovcov a od roku 1984 do roku 2011 riadil podnik. Vyšetrovatelia tvrdia, že pred niekoľkými rokmi podozriví registrovali firmy v Írsku a Bulharsku a tiež vo Švajčiar-sku, aby previedli do nich časť ziskov a znížili daňové zaťaženie. Podľa daňových úradov do zahraničia odplávali približne 3 mld. eur. Firma vyjadrila „údiv“ nad obvineniami a označila ich ako neopodstatnené. Firma prisľúbila urobiť opatrenia, aby vysvetlila situáciu. Firma Bvlgari vznikla v roku 1884 a založil ju podnikateľ Sotrio Bvlgari. Kon-cern LVMH kúpil firmu v roku 2011 za 3,7 mld. eur. Tržby v tomto roku predstavovali 1,27 mld. eur.

MMF začne zverejňovať nové údaje

Medzinárodný menový fond (MMF) začne zverejňovať údaje o rezervách centrálnych bánk v austrálskych a kanadských dolá-roch. Toto rozhodnutie bolo prijaté pre rast významu týchto mien v medzinárodných rezervách. V súčasnosti MMF každé tri 

mesiace zverejňuje údaje o medzinárodných rezervách centrálnych bánk v amerických dolároch, eurách a britských librách, vo švaj-čiarskych frankoch a v japonských jenoch. Tieto údaje sa zverejňujú v Sumárnej správe o medzinárodných devízových rezervách (Composition of Foreign Exchange Reser-ves, COFER). Ekonómovia si neraz všímali, že na základe údajov MMF sa nedajú zhodnotiť medzinárodné rezervy, pretože ich najväčší držiteľ Čína nezverejňuje údaje. Ku koncu roku 2012 medzinárodné rezervy Číny predstavovali 3,3 bil. USD, pričom suma rezerv všetkých centrálnych bánk sveta predstavuje 11,5 bil. USD. Za medzi-národné rezervy sa považujú prostriedky centrálnych bánk, ktoré môžu byť použité na stabilizáciu kurzu vlastnej meny alebo na zaplatenie dlhov. Medzi rezervy patria naj-likvidnejšie meny, v ktorých krajina obchodu-je, a tiež vzácne kovy, predovšetkým zlato. Ako rezervy sa dajú tiež použiť Špeciálne práva čerpania (SDR) MMF.

aMerický Senát prepieral  jp Morgan chaSe

Jedna z popredných amerických bánk JP Morgan Chase skrývala pred investormi veľké straty a nebrala do úvahy riziká sú-visiace s transakciami vlastných obchod-níkov. Informuje o tom správa amerického Senátu, ktorý prešetroval miliardové straty JP Morgan. Správa výboru bola prvým materiálom o činnosti banky a škandál súvi-siaci s takzvanou Londýnskou veľrybou, čo je prezývka obchodníka JP Morgan Bruna Michele Iksila. Ten pracoval v Londýne a jeho činnosť priniesla straty 6,2 mld. USD. Po tom, ako sa prevalili údaje o po-chybných transakciách a banka sa musela vyrovnať so stratami, niekoľko manažérov JP Morgan abdikovalo. Banka prepustila aj 

4 • Financie v pohode

• Holandsko znárodnilo bankovú a poisťovaciu skupinu SNS Reaal. Náklady na túto operáciu sa vyšplhali do výšky 3,7 miliardy eur. Predstavi-telia štvrtej najväčšej banky v Holandsku totiž v stanovenom čase nenašli riešenie problé-movej situácie v banke.

Trojica najväčších ratingových agentúr čelí kritike investorov, politikov i regulátorov. Tentoraz na Standard & Poor‘s podala žalobu americká vláda pre ra-tingy hypotekárnych záložných listov. Ako dôvod uviedla, že poplatky, trhový podiel, zisky a vzťahy s emitentmi nesprávne ovplyvnili ratingové kritériá a modely agentúry.

V roku 2012 vzrástol v Eu-rópskej únii počet falošných euromincí, ktoré boli stiahnuté z obehu, o 17 % na 184 000 kusov (290 000 eur). Stiahnu-tých falošných bankoviek bolo 531 000 kusov. Najčastejšie sa falšujú dvojeurovky a z bankoviek 20- a 50-eurové nominály. Celkovo je v obehu v bankovkách a minciach 929 miliárd eur.

Prevod bezcenných papierov na štát si už nevyžaduje osob-nú prítomnosť majiteľa účtu alebo ním povereného člove-ka. Stačí, ak vyplní splnomoc-nenie, kde uvedie, aké cenné papiere chce previesť na Fond národného majetku, a s overeným podpisom ho pošle na adresu RM-S Marketu. 

Európska únia obmedzí bonusy pre bankárov. Odmeny nebudú môcť prekročiť výšku ich platu. Nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť začiat-kom budúceho roka.

Grécka centrálna banka musela od začiatku dlhovej krízy doviezť z iných centrál-nych bánk eurobankovky za miliardy, pretože Gréci pre obavy, že sa ich krajina vráti k drachme, v posledných troch rokoch masívne vyberali svoje úspory v bankách.

Zablokovanie platobných ter-minálov vo Vatikáne z dôvodu slabej regulácie bánk a podo-zrení z prania špinavých peňazí je minulosťou. Vatikán si našiel náhradu – švajčiarsku firmu Aduno, ktorá sa špecializuje na platobné karty.

Správy

samotného Iksila. JP Morgan komen-tovala správu Senátu a podčiarkla, že žiadnym spôsobom nechcela zavádzať svojich investorov a klientov. V správe sa podčiarkuje, že generálny riaditeľ banky Jamie Dimon bol informovaný o stave banky. Výbor amerického Senátu plánuje predvolať na svoje rokovanie manažérov banky, aby vy-svetlili straty banky. JP Morgan Chase vznikla zlúčením investičnej banky JP Morgan a komerčnej banky Chase počas finančnej krízy. Americká banka JP Morgan Chase plánuje v najbližších dvoch rokoch zrušiť okolo 19 000 pracovných miest, z toho väčšinu, zhruba 15 000, v divízii hypotekárneho bankovníctva. Tú totiž plánuje zreduko-vať po tom, ako ju počas krízy musela rozšíriť v dôsledku riešenia zvýšeného počtu nesplácaných hypoték.

rekordné privítanie za zMenu pozície

Švajčiarska banka UBS zaplatí Andreovi Orselovi, ktorý vedie od 1. novembra 2012 investičné oddelenie banky, takmer 25 miliónov švajčiarskych frankov za to, že odišiel z Bank of America. Sumu mu vyplatia v hotovosti a akciami do roku 2015 postupne. V minulosti boli európske banky a medziiným aj USB kritizované za veľké platby vrcholovým manažérom v čase ekonomickej krízy, ktorá bola čiastočne vyprovokovaná bankami. Akcionári finančných inštitúcií tvrdili, že nemôžu prudko znížiť odmeny vrcholovým manažérom, lebo to povedie k ich odchodu do konkurenčných bánk. Začiatkom marca sa otázka o obmedzení miezd bankárov stala otázkou v referen-de. Väčšina obyvateľov Švajčiarska sa vyslovila za to, aby akcionári úverových organizácií mohli obmedziť rozhodnutia vedenia o mimoriadne veľkých odme-nách vrcholovým manažérom. Talian Andrea Orsel je absolventom Rímskej univerzity, ale prakticky celý život pracuje v USA. Najprv sa zamestnal v Goldman Sachs a Boston Consulting. Neskôr pô-sobil v Merrill Lynch. Do Bank of America sa dostal po tom, ako tá pohltila Merrill Lynch.

Banka krajín BricS

Krajiny BRICS by mali v najbližšom čase založiť spoločnú banku. Skratka BRICS pozostáva z prvých písmen krajín, ktoré patria do neformálneho združenia. Ide o Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Juhoafric-kú republiku. V tejto banke chcú zaklada-júce krajiny 45-percentný podiel odovzdať 

rozvinutým krajinám, takým ako napríklad USA a Veľká Británia. V BRICS si myslia, že prítomnosť rozvinutých krajín medzi zakladateľmi banky jej umožní získať lep-šie úverové ratingy. Posledné rokovanie o založení banky bolo na summite BRICS v Durbane v Juhoafrickej republike. Päť krajín plánuje založiť banku so základným imaním 50 mld. USD, pričom sa predpo-kladá, že každá krajina prispeje kapitálom 10 mld. USD. V súčasnosti má vysoké úverové ratingy len jedna krajina – Čína. Ostatné krajiny neformálneho ekono-mického zoskupenia majú nižšie ratingy. Vytvorenie spoločnej banky BRICS na-vrhla v roku 2012 India. Jej cieľom bude zabezpečiť pre krajiny BRICS nevyhnutné financovanie v čase ekonomických kríz. Od februára tohto roku je známe, že krajiny BRICS sú pripravené na vytvorenie spoločného menového fondu. Predpo-kladá sa, že krajiny BRICS by v ňom mali akumulovať 240 mld. USD a tieto rezervy by sa mali použiť na stabilizáciu ekonomík v čase ekonomickej krízy.

Bank oF cypruS Bez riaditeľa

Predseda rady riaditeľov Bank of Cyprus abdikoval. Samotná rada riaditeľov abdikáciu neprijala. Rozhodnutie prišlo o deň neskôr po tom, čo bolo známe, že banka vstúpi do reštrukturalizácie. Podľa plánu cyperskej vlády, ktorý bol odsú-hlasený predstaviteľmi Európskej únie, účty, na ktorých je viac ako 100 000 eur, budú zmrazené. Predpokladá sa, že budú zdanené 30- až 40-percentnou daňou. Bank od Cyprus by mala byť spojená pod-ľa plánov s najväčším konkurentom Laiki Bank. Takzvané protikrízové opatrenia sa dotknú nielen cyperských, ale aj zahra-

ničných vkladateľov. Agentúra Fitch znížila rating Bank of Cyprus na D, čo znamená neschopnosť splácať svoje záväzky. Cyprus sa rozhodol reštrukturalizovať svoje banky preto, aby mohol získať úver od Európskej komisie, Európskej centrál-nej banky a Medzinárodného menového fondu. Európski úradníci nesúhlasili s po-skytnutím úveru bez odpisu finančných prostriedkov umiestnených na účtoch na Cypre. Pôvodne sa predpokladalo, že budú zdanené všetky vklady.

rekordné dividendy Bánk v uSa

Šesť najväčších bánk v USA vyplatí  akcionárom za rok 2012 rekordné divi-dendy v celkovej hodnote 41 mld. USD. Ide o rekord od roku 2007. Medzi najväč-šie finančné inštitúcie krajiny patria také banky ako Citigroup, Bank of America, JP Morgan, WellsFargo. Predpokladá sa, že uskutočnia spätný výkup akcií v hodnote 26,4 mld. USD a vyplatia dividendy 14, 5 mld. USD. Banky na tieto kroky potrebujú súhlas Federálneho rezervného systé-mu. Ten prijme rozhodnutie na základe výsledkov záťažových testov. Tie boli zverejnené 7. marca 2013. Záťažové testy amerických bánk predpokladajú dva negatívne scenáre. Prvý predpokladá pol-druharočný systematický pád americkej ekonomiky, rast inflácie a úrokových mier. Druhý scenár predpokladá pokles úro-kových mier na polovicu ich súčasných cien a rast nezamestnanosti. V minulom roku najväčšie americké banky spätne odkúpili svoje akcie v hodnote 23,8 mld. USD a vyplatili dividendy vo výške 3,4 mld. USD. Akcionári teda spolu dostali 27,2 mld. USD. V rekordnom roku 2007 akcionári dostali 66,4 mld. USD.

Financie v pohode • 5

6 • Financie v pohode

Pre štát absolútne výhodná investícia

Imrich Bérešpredseda predstavenstva, Prvá stavebná sporiteľňa

Rozhovor

Rozhovor

Financie v pohode • 7

»systém stavebného sporenia je známy častými úpravami v legislatíve. akým zmenám sa prispôsoboval v minulom roku?

Minulý rok bol po  dlhom čase z  hľadiska legislatívnych návrhov pre nás takpovediac špecifický. po prvý raz odvtedy, čo som predse-dom predstavenstva prvej stavebnej sporiteľne, a  to je už deväť rokov, nebol zákon o staveb-nom sporení predmetom rokovania vlády ani parlamentu. Uplynulý rok tak môžem hodno-tiť ako pokojný a legislatívne stabilný.

» Stabilita podnikateľského prostredia je niečo, čo by privítali všetci podnikatelia. ako vidíte vývoj legislatívy do budúcnosti?

viera v to, že sa neudeje nič, je veľká. Žije-me však v turbulentnom čase, a tak sa môže stať čokoľvek. Len si treba uvedomiť, že za-sahovanie do  systému stavebného sporenia ako takého, by neprinieslo do  štátnej kasy žiadne úspory. na  druhej strane vnímame všetky iniciatívy, ktoré smerujú k  ochrane spotrebiteľa a k skresaniu poplatkov zákon-nou formou. ako každá komerčná banka sme tým rovnako zasiahnutí.

»využívať produkt stavebnej sporiteľne môžu slovenskí klienti už od roku 1992. pomerne dlhý čas na to, aby sa produkt mohol udomácniť u obyvateľstva. Má tento sektor ešte priestor na ďalší rast?

Myslím si, že ten priestor je obrovský. v  krajinách ako nemecko či Rakúsko má viac ako 60 % obyvateľstva uzavretú zmluvu o stavebnom sporení. U nás je tak z hľadiska štatistiky aj z hľadiska potreby nových alebo obnovy starších bytov pre stavebné sporenie ešte veľký priestor. v porovnaní s týmito vy-spelými krajinami je na Slovensku ešte veľká skupina obyvateľov, ktorá vôbec nedokáže zo svojho príjmu sporiť. verím však, že sa to v tomto desaťročí zmení k lepšiemu.

»čím to je, že si v týchto dvoch krajinách drží takú obľubu?

Je to niekoľko desaťročí dlhá tradícia. Ľu-dia tam považujú stavebné sporenie za sta-bilný faktor ekonomiky a  sporenia. U  nás, keď sa narodí dieťa, tak mu krstní rodičia kúpia zlatú retiazku alebo prívesok. v  ne-mecku či Rakúsku namiesto zlata darujú stavebné sporenie.

»predpokladáte teda, že keď bude stavebné sporenie na Slovensku dlhšie, možno rovnako dlho ako v nemecku či rakúsku, bude ho využívať väčšina našich obyvateľov? 

porovnávať stavebné sporenie v  jednotli-vých krajinách navzájom nie je také jednodu-ché. Systém je síce rovnaký, no každá krajina má svoju legislatívu a svoje špecifiká. podsta-ta systému spočíta v tom, že všetci sporitelia sporia a dostávajú bonifikáciu v podobe štát-nej prémie, ktorá je v každej krajine odlišná. Časť z  nich každý rok čerpá z  týchto úspor úvery. Je to družstevný systém sporenia, v ktorom v našich podmienkach musia na je-den úver sporiť v priemere štyria klienti. To je však iba základ. Každá krajina má svoje špeci-fiká. naším špecifikom je, že napríklad spolo-čenstvá vlastníkov bytov majú nárok na štát-nu prémiu. Za každé spravované štyri byty má spoločenstvo nárok na  jednu štátnu prémiu. Toto napríklad v nemecku neexistuje. nebo-lo by správne vytiahnuť si pri porovnávaní zo systému iba to, čo sa mi argumentačne práve hodí. Treba sa pozerať, ako sys-tém funguje v danej krajine ako celok. Slovensko má momentál-ne asi najlepšie fungujúci systém stavebného sporenia.

»v prvopočiatkoch stavebného sporenia, teda pred 200 rokmi, šlo o združenia ľudí, ktorí sporili a na základe určitého mechanizmu si prideľovali úvery. keďže bývanie vtedy nebolo súčasťou štátnej politiky, štátna prémia vtedy neexistovala. dnes pôsobí ako katalyzátor. viete si systém stavebného sporenia predstaviť bez nej?

prečo by sme dnes mali žiť tak, ako sa žilo pred rokmi? Tak ako zdravie, vzdelanie a mnoho iných vecí sa za tých 200 rokov stali súčasťou civilizovanej spoločnosti a dostali sa do sfér záujmu štátov, tak isto aj bývanie nie je len o uspokojení individuálnej potreby, ale svedčí o kultúre a vyspelosti celej spoločnosti. preto je potrebné, aby zostalo stredobodom záujmu štátu a  jeho každej vlády. Stavebné sporenie v súčasnosti štát podporuje na stra-ne sporenia, hypotéky na  strane úverov. ide o  produkty, ktoré sa nevylučujú, každý je

podporený inak a  práve ich symbiózou sa dosahuje vyšší efekt pôsobenia štátu v oblasti bývania. väčšina ľudí považuje štátnu prémiu za vhodnú motiváciu. napriek tomu, že štátna prémia je len 66 eur, je pre ľudí v regiónoch za-ujímavou sumou. priemerný úver stavebného sporiteľa je štatisticky úplne inde než priemer-ný úver klienta komerčnej banky. Stavebná sporiteľňa je finančný dom, ktorý je určený pre stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva.

» znamená to, že vyššie príjmové vrstvy nemajú o stavebné sporenie záujem?

Tak ako každý iný tovar, veľké alebo malé autá, zahraničné či domáce dovolenky, aj bývanie a jeho financovanie nie je len záleži-tosťou príjmu klienta, ale aj naplnením jeho plánov a  cieľov. Štátna prémia podporuje sporenie. pokiaľ klient nepožiada o úver, ne-máme dôvod skúmať jeho príjem a  bonitu. preto na  túto otázku neviem dať exaktnú odpoveď. viem však povedať, že naši klienti sporia v priemere ročne 500 eur. polovica na-šich sporiteľov nezíska ani maximálnu štátnu

prémiu. Určite to vyplýva najmä z výšky ich príjmu a zároveň je to aj odrazom veku našich klientov. vo vekovej kategórii do 10 rokov máme 9 % klientov, do 18 rokov 8 %, do 30 rokov 24 %, do 40 ro-kov 22 %, do 60 rokov je to 28 % a nad 60 rokov je to až 9 %.

» stavebné sporenie je špecifické v tom, že v rámci rodiny sa zmluvy dajú spájať. rozdelenie klientov podľa veku preto nemusí dávať 

reálny obraz o tom, kto skutočne stál za uzavretím zmluvy.

Spájanie zmlúv je možné len medzi pria-mymi príbuznými. predpokladať, že zmluvy v  zastúpení budú uzatvárať veľkí investo-ri, a  potom nevložia ani požadovaný vklad na  získanie maximálnej štátnej prémie, by bola veľká utópia. produkt je určený predo-všetkým mladým ľuďom do 35 rokov na zís-kanie svojho bývania a  osamostatnenie sa od rodiny, a potom pre vyššie vekové kategó-rie najmä na  obnovu existujúceho bývania. Tomu reálne aj zodpovedá rozloženie veku sporiteľov našej banky. druhým kritériom posúdenia možnej bonity klientov je naprí-klad aj ich regionálne zastúpenie. približne

Bývanie a jeho financovanie nie je len záležitosťou príjmu klienta, ale aj naplnením jeho plánov a cieľov.

Pre štát absolútne výhodná investícia

K o m u j e u r č e n é a a K o f u n g u j e s t a v e b n é s p o r e n i e

90 % našich klientov býva mimo väčších miest. aj to poukazuje na možnosti ich po-tenciálnych príjmov. vo veľkých mestách Bratislave a  Košiciach prevažujú úveroví klienti.

»cieľovú sumu si klient určuje hneď na začiatku sporenia. Spomenuli ste, že v zahraničí sa tento produkt uzatvára deťom pri narodení. ak by sme porovnali ceny nehnuteľností u nás pred desiatimi rokmi a dnes, tak cieľová suma zmluvy z roku 2000 by na kúpu nehnuteľnosti v súčasnosti ani zďaleka nestačila. dá sa teda tento produkt vôbec vnímať ako riešenie otázky bývania?

napriek tomu, že stavebné sporenie využí-vajú sporitelia skôr na  rekonštrukciu nehnu-teľnosti, musím povedať, že zmluva je z  po-hľadu klienta živý nástroj. vie na  nej zvýšiť cieľovú sumu a  takisto vie dve aj viac zmlúv v  rodine spojiť a  získať dostatočnú sumu aj na  kúpu nehnuteľnosti. nie všetci stavební sporitelia žijú v Bratislave a nie všetci chcú ku-povať len nové byty. a cenová úroveň ponúka-ných nehnuteľností na vidieku je diametrálne odlišná od tej v hlavnom meste. pravdou je, že väčšina úverov sa používa na  rekonštrukciu. Tomu zodpovedá aj výška úverov, ktoré klien-ti väčšinou čerpajú. Mimo väčších miest sa však aj z 20-tisíc eur dá urobiť prístavba alebo nadstavba, čo štatisticky evidujeme ako rekon-štrukciu. prakticky sa však stavebné sporenie výhodne dá použiť aj na  kúpu nehnuteľnosti i prefinancovanie hypotéky. Takmer 70 % úve-rov v  roku klienti použijú na  rekonštrukciu, 15 % na výstavbu a 15 % na kúpu nehnuteľnos-ti. Ročne spracujeme vyše 25 000 úverov, teda na kúpu či výstavbu nehnuteľnosti je určených vyše 7500 úverov. a toto číslo je zaujímavé aj v porovnaní s komerčnými bankami.

»ak by sme však chceli dať krstnému dieťaťu ako darček stavebné sporenie, nastaveniu cieľovej sumy sa nevyhneme. to, či sa jej výškou trafíme do budúcej ceny nehnuteľnosti, je však viac než otázne.

Jednoducho vieme povedať, že ak má mla-dý človek stavebné sporenie od  narodenia, tak po  dovŕšení dospelosti bude mať penia-ze na  kúpu jednoizbového bytu. na  40  000 eur úveru treba mať nasporených 12 000 eur, čo je počas 18 až 20 rokov reálne dosiahnuť. Za vyše 50 000 eur sa v súčasnosti dá kúpiť byt. Jeho veľkosť závisí od regiónu, kde stojí. prav-dou je, že asi nepôjde o novostavbu. ak však využije aj možnosť spojenia zmlúv, môže mať k dispozícii naozaj zaujímavý finančný základ.

» Finančný základ nejakej kombinácie viacerých finančných produktov?

pripomínam, že stavebné sporenie a hypo-téka nie sú konkurenčné produkty. vedia sa vzájomne dopĺňať. Tým, že do určitej výšky nevyžadujeme zabezpečenie úveru nehnuteľ-nosťou, vie klient vykryť práve tú časť ceny

nehnuteľnosti, ktorú mu banka hypotékou neprefinancuje. a tým, že od banky nevyža-duje úver na  100 % ceny nehnuteľnosti, vie získať aj výhodnejšie podmienky. Rovnako sa pomocou stavebného sporenia vrátane sta-vebného úveru dajú splniť aj podmienky kla-dené pri žiadosti o hypotéku pre mladých či od Štátneho fondu rozvoja bývania. Staveb-né sporenie sa teda dá využiť osve i v rámci kombinácie s iným úverovým produktom.

»dá sa odhadnúť, koľko klientov uvažuje v zmysle kombinovania produktov?

podobné štatistiky nemáme, lebo nemá-me ani dôvod vyžadovať od klientov takéto informácie. no sú známe štatistiky z nemec-ka: spravidla klienti využijú na financovanie nehnuteľnosti 60 % z hypotekárneho úveru, 20 % nasporených vlastných zdrojov v  sta-vebnej sporiteľni a 20 % z úveru zo stavebnej sporiteľne. prefinancovanie formou 60:40 v  prospech bánk tvorí 90 % realizovaných obchodov s nehnuteľnosťami v nemecku.

»pri propagácii stavebného sporenia sa dáva do popredia slovné spojenie „výhodné sporenie“. teda prízvukuje sa sporenie a nie riešenie otázky bývania. nemôžu potom tento produkt vnímať predovšetkým kritici štátnej prémie nesprávne?

priateľskí sporitelia sú tí, ktorí dajú svoje peňažné prostriedky do  spoločného hrnca a viažu ich na šesť a viac rokov, aby si tí druhí mohli vziať úver. Boli sme pod tvrdou paľbou kritiky, že štát-na prémia pohltí ročne 42 mil. eur. Treba však povedať, že vzhľadom na  výšku vkladov sa len 50 % klientom pripíše plná výška štát-nej prémie. Zvyšná časť klien-tov nemá toľko prostriedkov, aby mohli čerpať plnú štátnu prémiu. Je tu ešte ekonomic-ké hľadisko. Slovenská tech-nická univerzita vypočítala, že z  každého eura štátnej prémie sa do  štátneho rozpočtu v  podobe daní a  odvodov vráti šesť až osem eur. pre štát je to ab-solútne výhodná investícia. platí, že čím vyššia by bola štátna prémia, tým viac by sa vrátilo do  štátneho rozpočtu. Tým sa multiplikuje aj zamestna-nosť v stavebníctve.

»v českej republike sa začalo polemizovať, či by stavebné sporenie nemohli ponúkať aj banky. Malo by to zvýšiť konkurenciu. 

osobne takúto zmenu považu-jem za nezmysel. Tak ako človek chodí k  lekárom špecialistom –

očným, kožným, ušným – tak chodí aj do bánk – komerčná, investičná, privátna, stavebná sporiteľňa. Špecializácia existuje v bežnom ži-vote i v bankovníctve. Spôsob, že všetci môžu robiť všetko, oberá o jedinečnosť. Komu doma zavadzia celá paleta zlatých tehál, asi nebude vyhľadávať stavebnú sporiteľňu, ale rovno záj-de do privátnej banky. Tam mu vedia poradiť, čo má s takým majetkom spraviť. v stavebnej sporiteľni však nie. Je to o špecializácii. ak sa stavebné sporiteľne pretransformujú na  bež-né banky a bežné banky si obohatia ponuku o stavebné sporenie, čo sa tým dosiahne? pre sporiteľne to bude vzhľadom na  nutnosť do-budovania celkovej infraštruktúry kompliko-vanejšie. Je divné, že niekto chce ničiť to, čo funguje, a vytvára problém v niečom, kde nie je. Meniť sa má len vtedy, ak to má zmysel. Je to akoby sa komerčným bankám pridala ku klávesnici jedna oktáva a stavebným sporiteľ-niam sa odpílili nohy z klavíra.

Pavel Škriniar

8 • Financie v pohode

CSOB Inz Hypoteka 210x297mm.indd 1 22.3.2013 10:14

10 • Financie v pohode

Úvery

Riešiť vlastné bývanie sa dá mnohými spôsobmi. Najjednoduchší a aj najlacnejší spôsob je ostať u rodičov, čo podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied praktizuje takmer polovica ľudí vo veku 18 až 45 rokov. Ďalšou možnosťou je vyriešiť túto otázku z vlastných úspor. To si však vyžaduje mať super príjem alebo začať uvažovať o takomto spôsobe niekoľko rokov vopred. Treťou cestou je požičať si. Tu však vyvstáva otázka, od koho. Alebo skombinovať všetky možnosti.

pre tých, ktorí radi plánujú na  dlhé obdobie vopred, sa ponúkajú všetky možné

sporiace schémy bánk, podielo-vých fondov či matracov. prob-lémom je inflácia a  rast cien nehnuteľností v  dlhodobom horizonte. ak má nejaký typ sporenia potenciál súperiť s  in-fláciou, je automaticky spojený s  vyššou mierou rizika. Teda na  konci sporenia môže byť z  dôvodu vývoja na  finančnom trhu stav sporiaceho účtu nižší, než sa naň vložilo.

na  druhej strane, kto nechce príliš dlho čakať alebo pova-žuje splátky pôžičky za  formu sporenia, má na  výber z  hy-potekárnych úverov a  úverov na  bývanie. vybrať si možno aj z  nebankových inštitúcií, no tie poskytujú peniaze iba pri výraz-ne vyšších úrokových sadzbách. navyše, nebankovky nepožičajú toľko, koľko sú ochotné požičať banky. Rizikovým faktorom ta-kéhoto riešenia bývania je nesta-bilita príjmu v budúcnosti. preto je vhodné ísť do dlžoby s aspoň

nejakou finančnou rezervou. ani táto možnosť sa teda celkom nezaobíde bez sporiacej etapy.

Stavebné sporenie už zo sa-motného názvu napovedá, že bez sporenia to pri riešení otáz-ky bývania skrátka nepôjde. Jeho podstata spočíva v  sporia-cej fáze, z  ktorej sa pri splnení podmienok môže človek pre-sunúť do  fázy splácania. Kto je nedočkavý a  chce mať peniaze hneď, môže využiť medziúver.

no ani tu sa sporeniu nevyhne, keďže to je podmienka na pride-lenie stavebného úveru. Medzi-úver je totiž iba platenie úrokov z  poskytnutého úveru, nie jeho splácanie. popri platbe úrokov si klient ešte sporí, aby dosia-hol potrebné hodnotiace číslo. následne bude čerpať už iba sta-vebný úver.

kde získať zvýhodnené peniaze?

Rozhodovať sa pre výber spô-sobu financovania sa dá aj pro-stredníctvom pohľadu na  pod-poru zo strany štátu. Stavebné sporenie je odmeňované štátnou prémiou (66,39 eura pri ročnom vklade aspoň 577,30 eura), hypo-tekárne úvery majú štátny prí-spevok (pre mladých pri splnení podmienok sa zníži úroková sadzba o 3 %). a nakoniec je tu aj Štátny fond rozvoja bývania,

Bývať vo vlastnomsa bez sporenia nedá

a j p r i ú v e r e n a b ý v a n i e s a p o č í t a s v l a s t n ý m i p e n i a z m i

Špekulovať o vývoji úrokových sadzieb sa nemusí vyplatiť.

ktorý poskytuje pre dlžníkov úvery s  veľmi zaujímavou úro-kovou sadzbou (1 %, 2 % alebo 3,5 % ročne), ale i  nenávratné príspevky (pre občanov s  ťaž-kým zdravotným postihnutím).

ako do úveruak sa už človek rozhodne rie-

šiť bývanie cez úver, nemal by sa s výberom príliš ponáhľať. Začať by mal s  kalkulačkou v  ruke. Spočítať si, koľko mu kto poži-čia, na ako dlho a za aký úrok.

KoľKo požičať: čím me-nej si človek požičia, tým ľahšie získa úver a zároveň aj s výhod-nejšou úrokovou sadzbou. preto

sa s úverom oplatí kombinovať či už úspory, alebo stavebné spore-nie (medziúver i  stavebný úver) pri predpoklade, že sa splnia podmienky, aby sa nemusela za-kladať nehnuteľnosť. na  druhej strane, pri stanovovaní výšky úveru treba myslieť aj na  to, či bude potrebné nehnuteľnosť re-konštruovať, prípadne či ju ne-treba vybaviť aj zariadením.

Na  aKo dlho: čím dlh-šia splatnosť úveru, tým nižšia splátka a zároveň vyššia prepla-tenosť. pri samotnej výške pre-platenosti sa však netreba ľakať vysokých čísiel. peniaze zaplate-né v budúcnosti majú dnes inú hodnotu, navyše nehnuteľnosti zvyknú v  čase zvyšovať svoju cenu. voľbou dlhšej splatnosti sa zníži splátka a tá potom netvorí v  rodinnom rozpočte význam-ný podiel. akékoľvek úspory sa dajú potom odkladať bokom na  mimoriadne splátky alebo predčasné splatenie úveru.

Za  aKý úroK: pri porov-návaní úrokových sadzieb úve-rov si treba všímať písmenká za číslami. „p. a.“ znamená úrok za  rok, „p. m.“ je úrok za  me-siac. Úrok nie je všetko, dôležité sú aj poplatky, ktoré sa prejavia v  ukazovateli ročnej percentu-álnej miery nákladov (RpMn). otázkou ostáva, či získanú úro-kovú sadzbu zafixovať, a ak áno, na  ako dlho. Úroková sadzba sa totiž počas obdobia fixácie

nemení, čo má výhodu pri plá-novaní rodinného rozpočtu, ke-ďže sa nebude meniť ani výška splátky úveru. Špekulovať o  vý-voji sadzieb sa nevypláca, aj keď doteraz sa sadzby oplatilo skôr nefixovať, keďže úroky sa v  po-sledných rokoch znižovali. Za-búdať však nemožno ani na to, že po skončení fixácie banka stano-vuje nový úrok a ak sa dlžníko-vi nebude pozdávať jeho výška, bude musieť splatiť celý dlh.

okrem toho si budúci dlžník môže zvoliť aj spôsob splácania. Štandardné je anuitné, čo zname-ná, že každý mesiac odíde z účtu rovnaká platba. Sú však aj splát-kové plány s  rastúcou či klesajú-cou splátkou, prípadne odkladom splátok. vhodné sú pre tých, ktorí očakávajú zmeny v  ich príjmoch či už smerom nahor, alebo nadol.

po nastavení parametrov úve-ru a podpísaní úverových zmlúv nasleduje návšteva katastra. dobré je, ak celý postup vkladu do  katastra klientovi vysvetlí sprostredkovateľ alebo realitný agent, ideálne je, ak ho v  tom nenechá samotného a  formali-ty vybaví spolu s  ním. Skúsený sprostredkovateľ či agent totiž vie, akými krokmi a voľbou pos-tupu jednotlivých úkonov sa dá zrýchliť celý proces. napríklad už aj tým, že kataster nerobí všetky úkony potrebné na zís-kanie záložného práva každý deň, ale iba v  pondelok, stredu a piatok.

ako počas úverupočas splácania nie je dôvod,

aby dlžník komunikoval s  ban-kou. výnimkou je situácia, ak by sa dlžníkovi natoľko zmeni-la jeho finančná situácia, že by nevládal splácať úver. v  takom prípade by mal o tom banku bez meškania informovať. vý-sledkom môže byť zmena splát-kového plánu v podobe odkladu splátok alebo predĺženia obdo-bia splatnosti úveru. v  prípade omeškania platby treba počítať s pokutou. v takýchto prípadoch netreba ignorovať výzvy banky, pretože dlžník dostáva negatívny zápis do úverového registra a za-čína mu hroziť uplatnenie zálož-ného práva na nehnuteľnosť.

Pavel Škriniar

•  StaveBné Sporenie – štátna prémia - max. 66,39 eura za rok pri ročnom vklade 577,30 eura.

• hypotéka – štátny príspevok pre mladých – zníženie úrokovej sadzby na prvých päť rokov o 3 % pri úvere do 50 000 eur, veku žiadateľov do 35 rokov a hrubom príjme do 1,3-násobku (resp. 2,6-násobku pri manželoch) priemernej mzdy (ide o 1019,2 eura, resp. 2038,4 eura).

•  Štátny Fond rozvoja  Bývania 

– úroková sadzba do 3,5 % na úver do 52 300 eur so splatnosťou do 30 rokov. Sú striktne vymedzené podmienky použitia peňazí a prísne stanovené obmedzenia na poberateľov. Napríklad príjem nesmie prekračovať 3,5-násobok životného minima a pri splácaní úveru musí dlžníkovi ostať aspoň 1,3-násobok životného minima.

Zvýhodnené�bývanie

ceny Sa StaBilizovali, úroky kleSalina realitnom trhu sa toho za uplynulý rok veľa nezmenilo. Ceny nehnu-teľností vo všeobecnosti zotrvali na približne rovnakej úrovni. Toto sa však nedá povedať o trhu s úvermi na bývanie.

V priemere sa v každom mesiaci uzavreli nové úverové zmluvy v celkovej výške 300 mil. eur. Každým mesiacom klienti dostávali v priemere čoraz nižšiu úrokovú sadzbu. Koniec roka 2012 bol v znamení 4,44-percentnej úrokovej sadzby (4,78 % bola ročná percentuálna miera nákla-dov). Začiatok tohto roka síce v poklese nepokračo-val, no sadzby sa udržali pod 5 % ročne. Zo štatistík Národnej banky Slovenska vyplýva, že nie každý klient banky je ochotný pri obno-ve úrokovej sadzby zmeniť svojho veriteľa. Z objemu nových zmlúv patrí podiel od 8 do 15 % tým klientom, ktorí sa dohodli s bankou na nových podmienkach. Vo väčšine prípadov išlo o zníženie úrokovej sadzby, a to v priemere dokonca aj nižšej, ako dostali noví klienti. Zaujímavosťou je, že ročná percentuálna miera nákladov nových úverov je od jesene minulého roka nižšia ako priemerná úro-ková miera už existujúcich úverov.Rast hypotekárneho trhu sa však už spomaľuje. Objem nesplatených úverov síce každý mesiac rastie, no už nie takou intenzitou ako v prvej polovici roku 2012. Nových záujemcov o úver možno od zadlženia odrádza-jú nové prípady neplatičov. Veď každý deviaty dlžník má problémy so splácaním. Tie súvisia so zvyšujúcou sa mierou nezamestnanosti. Podiel nesplácaných úverov na bývanie sa pohybuje pod 3 %, kým pri spotrebných úveroch je to až 8 %.

Úvery

Financie v pohode • 11

kroky k hypotéke 1.

predbežné informácie (prepočet, načasovanie)

2.podanie žiadosti 

(nastavenie úveru)

3.

schvaľovanie žiadosti (rozhoduje banka)

4.čerpanie úveru

(úkony na katastri, poistenie, zdokladovanie použitia) 

5.splácanie

(prípadné zmeny v zmluve)

nudné štatistiky občas prezrádzajú zaujímavé veci. napríklad aj to, z čoho žije priemerná domácnosť slovenských dôchodcov. až 83 % príjmu tvorí starobný dôchodok a/alebo sociálne dávky zo Sociálnej poisťovne. necelých 13 % tvoria príjmy z pokračujúcej práce. zvyšok tvoria príjmy zo záhradky, životnej poistky a z úrokov v banke. závislosť od príjmu zo Sociálnej poisťovne je veľká. Bude to tak aj v budúcnosti? a dokáže Sociálna poisťovňa vyplácať dôchodky aj vtedy, keď naša populácia zostarne?

ako funguje  priebežný systém

v  zásade platí, že v  priebež-nom systéme, t. j. v  rámci dô-chodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou, sa dôchodky vyplá-cajú z  príspevkov pracujúcich. Systém na  prvý pohľad pracu-je na  podobnom princípe ako

prietokový ohrievač. Skutočnosť je však trochu zložitejšia.

ak je krajina demograficky mladá, do  systému prúdi veľa prostriedkov, no len málo sa z  neho vypláca, pretože počet dôchodkov je nízky. vtedy má krajina celkom príjemný prob-lém, čo spraviť s nadbytočnými

peniazmi. priebežný systém zaviedol v  roku 1881 nemecký kancelár otto von Bismarck a  jeho krajina zo systému veľ-mi profitovala. v tom čase bolo v  krajine veľa mladých ľudí. priemerná dĺžka života bola kratšia a  dôchodku sa dožila omnoho menšia časť populácie ako dnes. Z  prebytkov v  So-ciálnej poisťovni sa vtedy finan-covala výstavba infraštruktúry i  moderná armáda. podobným spôsobom si o  niekoľko desať-ročí neskôr „demografickú di-videndu“ vybralo aj socialistické Československo.

iná situácia je, ak krajina zostarne a na  rastúci počet dô-chodcov pripadá čoraz menej mladých ľudí. pripomeňme si, že priebežný systém príspevky poistencov neakumuluje. ne-tvoria sa teda žiadne úspory na  budúce časy. vtedy má kra-jina problém s  vyplácaním dô-chodkov. ako je to dnes u nás?

kto prispieva  a kto poberá

demografická situácia kraji-ny sa často vyjadruje pomerom populácie v produktívnom veku (napríklad v  intervale 15 - 64 rokov) k  populácii v  postpro-duktívnom veku (65+ rokov). Tento ukazovateľ však hovorí skôr o  nejakom demografic-kom potenciáli, než o skutočnej schopnosti vyplácať dôchodky. veď vo veku 15 - 18 rokov u nás

pracuje len malá časť mládeže. na  druhej strane veľká väčši-na ľudí odchádza do  dôchod-ku skôr ako v  65. roku života. o schopnosti vyplácať dôchod-ky nám viac povie pomer pra-cujúcich a  dôchodcov. Tento pomer nie je ovplyvnený len demografickou situáciou, ale aj fungovaním trhu práce. Máme mnoho ľudí vo veku 15 - 64 ro-kov, ktorí by mohli pracovať, no nepracujú. niektorí si nemôžu nájsť prácu, iní študujú, resp. sú na  materskej. a  niektorí nikdy nepracovali a pracovať nebudú.

Keď sa pozrieme na konkrét-ne čísla, vidíme, že potenciálna zásoba pracovnej sily je u nás asi 2,7 milióna, no celkový počet pracujúcich len asi 2,2 milióna (graf 1). ekonómovia po užívajú výraz „prirodzená miera neza-mestnanosti“. Táto miera vy-jadruje vplyv takých faktorov, ako je sezónna nezamestnanosť počas roka, nezamestnanosť spôsobená prepúšťaním v  dô-sledku zmeny bydliska či ka-riérnej dráhy zamestnanca a tiež nezamestnanosť spôsobená zmenami v odvetvovej štruktúre ekonomiky (ako napr. zatvára-nie baní). na  Slovensku je pri-rodzená miera nezamestnanosti na úrovni asi 7,5 %. na túto mie-ru klesla u nás nezamestnanosť v lete 2008. vtedy vrcholila kon-junktúra a my sme napriek mie-re nezamestnanosti 7,5 % museli dovážať na prácu ľudí z Rumun-

Dôchodok

12 • Financie v pohode

Ktomi zaplatí

dôchodok?

Dôchodok

Financie v pohode • 13

ska a  albánska. dnes sa miera nezamestnanosti šplhá na  15 %, t. j. na dvojnásobnú úroveň, ako je prirodzená miera. ako sa bude situácia vyvíjať v  budúcnosti? podľa projekcie, ktorú pre všetky členské krajiny eÚ vypracovala európska komisia, bude u  nás celková miera nezamestnanosti klesať. nie preto, že by naše hos-podárstvo fungovalo ktovieako lepšie, ale preto, lebo nám čoraz viac budú chýbať mladí ľudia. niekedy okolo roku 2035 sa cel-ková miera nezamestnanosti môže priblížiť úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti, t. j. 7,5 % (graf 1). vyzerá to síce pekne, ale až taká výhra to nebude. väčši-na nezamestnaných jednoducho odíde do dôchodku.

zostarneme...počet dôchodcov teda narastie.

ako sa bude vyvíjať počet pra-cujúcich a  dôchodcov? Koncom roka 2012 vyplácala Sociálna poisťovňa 1,3 milióna dôchod-kov, z  toho 981-tisíc starobných a  228-tisíc invalidných. Keď si porovnáme počty dôchodcov

s  počtami pracujúcich, ktorí na  tieto dôchodky prispievajú, zistíme, že jedného dôchodcu sponzoru-je 1,6 pracujúceho. ako sa bude tento pomer vyvíjať v  bu-dúcnosti? podľa tej istej projekcie eu-rópskej komisie sa tento pomer bude neustále zhoršovať prakticky v  každej krajine eÚ. To nie je prekvapenie, starnu-tie populácie je vše-obecne známa vec. Čo je však pre Slovensko obzvlášť nepríjemné, to je tempo starnutia, ktoré u nás bude omnoho rýchlej-šie, ako je priemer eÚ. niekedy okolo roku 2040 sa môže počet dôchodcov a  pracujúcich vyrov-nať (graf 1 a  graf 2), t. j. na  jed-ného dôchodcu bude prispievať len jeden človek (asi by bolo pre každého z nás dobré vedieť, ktorý konkrétne to bude). a v roku 2060 bude na  jedného dôchodcu pri-spievať už len 0,74 pracujúceho. pomer medzi dôchodcami a pra-

cujúcimi sa bude meniť všade, aj v  iných krajinách európy. euró-

pa ako celok na  tom bude podstatne lep-šie ako my, vďaka vyššej pôrodnosti, imigrácii a  mie-ram zamestnanosti. imigrantov môže-me a  nemusíme mať radi. Je však pravda, že sú väčšinou mladí a  majú viac detí ako domáce obyvateľstvo. Slovensko má však nízke mzdy a  vyso-kú nezamestnanosť.

imigrantov veľmi neláka.

... schudobnieme?Môže jeden človek uživiť jed-

ného dôchodcu? v princípe áno, otázkou však je, na  akej úrovni. nezabúdajme, že vďaka techno-logickému pokroku rastie pro-duktivita práce. Jeden robotník vyrobí dnes omnoho vyššiu hod-notu ako jeho prastarý otec pred 100 rokmi. prirodzene, že nevie-me, aké technológie v budúcnos-ti prídu a ako zvýšia produktivitu

práce. ekonómovia na  základe údajov za posledných 100 rokov odhadujú tempo rastu produkti-vity práce asi na 2 % ročne. ak by takýto dlhodobý priemer platil aj v budúcnosti, potom by ani rast produktivity práce nedokázal vy-rovnať úbytok počtu pracujúcich. pre budúcich dôchodcov to zna-mená, že ich dôchodky už nebu-dú také štedré ako dnes.

nemožno nikomu radiť, aby prestal platiť odvody do  So-ciálnej poisťovne s  poukázaním na starnutie populácie. Štát vždy bude vyberať určitý objem daní a  odvodov a  v  rámci priebež-ného systému vyplácať nejaké dôchodky. Tieto dôchodky však veľmi pravdepodobne budú čo-raz menšie a  časom sa priblížia k  úrovni sociálnej dávky. Kto bude chcieť mať na dôchodku aj „na  kávu“, bude si musieť spo-riť aj inde. naše obyvateľstvo to pomaly začína chápať. Finanční sprostredkovatelia im môžu po-môcť v budovaní vlastnej finanč-nej budúcnosti.

Vladimír baláž

Kto bude chcieť mať

na dôchodku aj „na kávu“,

bude si musieť sporiť aj inde.

n Graf 1: Pracovná sila, pracujúci a dôchodcovia v SR (mil.)

(Zdroj: European Commission (2012): The 2012 Ageing Report. Economic and budgetary projections for the 27 EU Member States (2010 - 2060))

1,20

1,40

1,60

1,80

2,00

2,20

2,40

2,60

2,80

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

0,5

0,8

1,0

1,3

1,5

1,8

2,0

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

eurozóna Slovensko

dôchodcoviazásoba prac. silyprispievajúci

n Graf 2: Prispievatelia na jedného dôchodcu

(Zdroj: European Commission (2012): The 2012 Ageing Report. Economic and budgetary projections for the 27 EU Member States (2010 - 2060)

1,20

1,40

1,60

1,80

2,00

2,20

2,40

2,60

2,80

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

0,5

0,8

1,0

1,3

1,5

1,8

2,0

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

eurozóna Slovensko

dôchodcoviazásoba prac. silyprispievajúci

Dôchodok

14 • Financie v pohode

za zníženie odvodov do ii. pilieraK t o c h c e a m ô ž e , p l a t í . K t o n e c h c e a l e b o n e m ô ž e , n e p l a t í .

Náhrada

dobrovoľný príspevok v  podstate slúži ako kompenzácia za  zníženie odvodov do  druhého piliera z  9 %

na  4 % z  vymeriavacieho základu. novela zákona, až na vykonávacie opatrenie vydané ministerstvom práce, sociálnych vecí a  ro-diny, bližšie nešpecifikuje formu a  spôsob aplikácie tohto príspevku. Tento príspevok je často nesprávne označovaný ako „pri-poistenie“. v čom teda spočíva dobrovoľný príspevok a ako ho možno aplikovať v me-dziach zákona?

v  súčasnosti je dobrovoľný príspevok možné posielať na osobný dôchodkový účet v  akejkoľvek výške a  v  podstate v  akejkoľ-vek frekvencii. Tu je na  mieste poopraviť nepresnú interpretáciu výšky dobrovoľného príspevku, ktorá je zamieňaná s výškou da-ňového oslobodenia. výška príspevku nie je obmedzená, obmedzená je len výška oslobo-denia od dane z príjmu, a to do 2 % daňové-ho základu daňovníka.

dôležitá je pravidelnosťaby mali dobrovoľné príspevky vôbec

význam a  reálne kompenzovali zníženie odvodov, je dôležité, aby ich posielanie bolo pravidelné, a to vždy na začiatku zvoleného obdobia (mesiac, štvrťrok, rok). Čím skôr totiž príspevok na osobný účet príde, tým skôr sa začne zhodnocovať a generovať tzv. zúročené úroky. ideálne je poslať príspevok na začiatku kalendárneho roka, čo je však asi najmenej reálna možnosť. výhodou tohto príspevku je už jeho názov – dob-rovoľný. Sporiteľom na  dôchodok vytvára možnosť zvoliť si vlastné tempo sporenia tak, ako to umožňujú ich finančné možnos-

ti. obzvlášť vhodná je táto možnosť pre živ-nostníkov, ktorí nemusia mať rovnomerný príjem v čase.

Mimochodom, živnostníci: je známy fakt, že prispievanie na  dôchodkové sporenie sa v  ich prípade vykonáva z  minimálneho vymeriavacieho základu. Možno si neuve-domujú, že v čase, keď nastane výplata dô-chodku, môžu mať nasporenú takú malú sumu, ktorá ich môže nemilo prekvapiť a za-radí ich do radu čakateľov na sociálne dávky. a  práve dobrovoľný príspevok je prostrie-dok, ako sa nemilému prekvapeniu vyhnúť.

dôchodok závisí od vkladovZákladným cieľom dobro-

voľného prispievania je zvýše-nie sumy, od  ktorej sa odvíja výška dôchodku z druhého pi-liera. výhodou je však aj „dob-ro-voľnosť“ v  platení príspev-kov: mám a  chcem - platím, nemám a nemôžem - neplatím. no a nemenej zaujímavou je aj daňová úľava. Samozrejmosťou je osobitná evidencia úspor na dôchodkovom sporení, či už 4-percentného, alebo dobro-voľného príspevku pre každé-ho sporiteľa. dá sa povedať, že dobrovoľný príspevok v  podstate nemá nevýhody ani obmedzenia. pravdou však je, že peniaze dobrovoľne zaslané do  druhého piliera sa až do dôchodku nedajú kedykoľvek vybrať a použiť na zaplatenie účtov či kúpu tovaru.

čo bude s peniazmi, ak...vo verejnosti a  v  médiách rezonuje lo-

gická otázka, čo sa bude diať s  úsporami v  prípade dosiahnutia dôchodku. podľa zákona sú všetky príspevky do  druhého piliera osobným vlastníctvom sporiteľa. ak sa sporiteľ nedožije dôchodkového veku, všetky jeho úspory sú predmetom dedenia. v  prvom rade dedí osoba, ktorú sporiteľ určil v zmluve (nemusí to byť osoba v prí-buzenskom vzťahu), v ostatných prípadoch sa dedičmi stávajú rodinní príslušníci, resp. tí, ktorí sú účastníkmi dedičského konania.

po  dožití sa dôchodkového veku si sporiteľ bude musieť zakúpiť tzv. anuitu.

Znamená to, že uzatvorí osobitnú zmluvu s  poisťovňou, ktorá mu bude z  naspore-ných peňazí vyplácať dôchodok. oblasť anuít je zatiaľ veľkou neznámou. viac svet-la do toho vnesie pripravovaný nový zákon alebo novelizácia existujúceho zákona. Je však veľmi pravdepodobné, že po uzavretí zmluvy s poisťovňou o vyplácaní dôchodku stratia dediči akýkoľvek nárok na zostatok na dôchodkovom účte.

Môže to vyznieť akokoľvek kruto, ale tre-ba si uvedomiť, že poisťovňa znáša riziko, že dôchodca bude žiť dlhší čas, než na aký má nasporenú sumu na dôchodok. a práve nedožijúci a prežijúci dôchodcovia v celko-

vom súčte zabezpečia dôchodok všetkým zodpovedným sporite-ľom. aj toto je svojím spôsobom prvok solidarity - v tomto prípa-de však zodpovedných osôb. aj keď pri úmrtí sporiteľa-dôchodcu sa „nespotrebované“ peniaze ne-budú dediť, už podľa dnešného zákona sa môže vyplácať sirotský dôchodok (vo výške 40 % starob-ného dôchodku) a  vdovský dô-chodok (vo výške 60 % starobné-ho dôchodku počas jedného roku po smrti manžela).

dobrovoľne sporiť a vyvlastniť?veľmi špecifická je otázka týkajúca sa

prípadného zoštátnenia či vyvlastnenia úspor. pre sporiteľov je dobrý signál, že obe strany politického spektra javia záu-jem o  stabilizáciu druhého piliera formou ústavného zákona. Skúsme byť však ešte väčší pesimisti, ako súčasná politická situ-ácia ukazuje: je možné vyvlastniť osobný majetok? aj neprávnik tuší, že tá možnosť tu je. Zákon však hovorí, že vyvlastniť ne-možno bez adekvátnej náhrady. a  čo je v  prípade skutočných peňazí adekvátna náhrada? no predsa zase len peniaze. prá-ve preto za súčasnej situácie vychádza ako najpravdepodobnejšia možnosť stabilizácie druhého piliera v  kontexte konsolidácie samotného prvého piliera, ktoré by sa mali navzájom podporovať a dopĺňať.

StaniSlaV žofčákasociácia dôchodkových správcovských spoločností

Schválením zatiaľ ostatnej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení došlo k viacerým významným zmenám. jednou z nich je zriadenie inštitútu dobrovoľného príspevku. 

Financie v pohode • 15

V živote na vás myslí veľa ľudí, nech už ste v akejkoľvek situácii

Naše poistenie vás nielen ochráni v nečakaných životných situáciách, ale tiež flexibilne reaguje na vaše aktuálne potreby. Výhody produktu ING Smart:

• Najkomplexnejšie pripoistenie kritických chorôb detí na slovenskom trhu

• Unikátne pripoistenie rakoviny dospelých • Najširšie krytie kritických chorôb dospelých na Slovensku• Bonusy za bezškodový priebeh 10 % a 50 % • Nové aplikácie ING Apps pre výpočet poistného

Myslite na nich aj vyso životným poistením ING Smart

kontakt: Broker manažér Miriam Bučkovátel.: 0917/ 886 372, miriam.buckova@ing.sk

Investičné životné poistenie

veľmi špecifická je otázka

týkajúca sa prípadného zoštátnenia.

Dôchodok

Slovenská republika, a spolu s ňou aj finančný sektor v Slovenskej republike majú za sebou dve desiatky rokov existencie. Pre čitateľov časopisu Financie v pohode sme vybrali najdôležitejšie fakty a udalosti posledných dvoch desaťročí. Niekedy nie je zlé obhliadnuť sa a možno aj poučiť z minulosti.

1993vznikla národná banka Slovenska. počas

oddelenia českej a slovenskej koruny od ko-runy československej nBS okolkovala 70 mil. kusov bankoviek v hodnote 22 mld. Kčs. Skončila sa malá privatizácia. nBS prvý raz rokovala s  Medzinárodným menovým fon-dom. Slovensku pripadlo 25 % akcií ČSoB. vznikli Bratislavská opčná burza, Burza cen-ných papierov v Bratislave a RM-Systém Slo-vakia – trhy s cennými papiermi. Slovenská koruna devalvovala. Skončila sa prvá vlna kupónovej privatizácie, v rámci ktorej vznik-li na Slovensku aj prvé investičné fondy.

1994vláda zrušila druhú vlnu kupónovej pri-

vatizácie, nahradila ju dlhopismi Fondu národného majetku SR. vÚB zdvojnásobila základné imanie o 100 %. prepojili sa banko-maty iRB, vÚB a ČSoB. vznikla Banka Slo-vakia. Slovensko dostalo pôžičku MMF typu stand-by. obligácie nBS získali rating BB- so stabilným výhľadom. Skrachovala Banka Bohemia, ktorá pôsobila aj v SR.

1995nomura kúpila tretinu vÚB Kupón. MF

SR uvalilo nútenú správu na  pSiS, správ-cu Sporofondu. nBS vyslovila požiadavku reštrukturalizácie komerčných bánk a  pod-nikov. creditanstalt otvoril v  Bratislave komerčnú banku. vláda poskytla záruku na  budovanie vodného diela Gabčíkovo 500 mil. USd. eiB poskytla pôžičku nBS pre malé a stredné podniky vo výške 50 mil. ecU. Jp Morgan uviedol na trh dlhopisy vo-dohospodárskej výstavby. Bola založená Slo-venská asociácia maklérov v poisťovníctve.

1996FnM ČR a FnM SR si vymenili akcie vÚB

a Komerční banky. v. Mečiar vyhlásil, že ban-ky sa do konca februára sprivatizujú. ekoagro-banka s pobočkami v SR bola v nútenej sprá-ve. prijal sa nový zákon o bankovom dohľade. Sprivatizovali sa najväčšie slovenské podniky – danubiaprint, nafta Gbely, Scp Ružom-berok. Skupina alexandra Rezeša postupne získava kontrolu nad podnikom vSŽ Košice, na scénu prichádza kindermanažment.

1997 SLSp a vÚB posilnili kapitál podriadeným

dlhom. MMF vyhlásil, že ekonomika je pre-hrievaná prebytkom peňazí. Bola prijatá kon-cepcia ozdravenia bánk. vznikla eximbanka. iRB ovládli vSŽ. Scp Ružomberok vydali obligácie za  1 mld. Sk. v  SR začala pôsobiť prvá maklérska firma pre finančný trh – Mo-ney Market Brokers. v máji sa prestal kótovať v dôsledku útoku na slovenskú korunu BRi-BoR, opätovne sa začal kótovať v októbri.

1998iRB sa dostala do nútenej správy nBS. Slo-

venská koruna prešla na plávajúci kurz a de-valvovala. vláda začala s  projektom ozdra-venia iRB, SLSp a  vÚB. Štát prestal ručiť za vklady v iRB, SLSp a vo vÚB. nBS odpí-sala dlh z delenia ŠBČS. SLSp sa presťahovala do Banskej Bystrice. vSŽ sa pokúsili privati-zovať Slovenskú poisťovňu. vladimír Masár naznačil, že slovenské banky čaká zlučovanie. Finančná polícia obvinila šesť osôb zodpoved-ných za  krach iRB. Bola založená asociácia správcovských spoločností (teraz Slovenská asociácia správcovských spoločností).

1999Slavia capital sa pokúsila ovládnuť prie-

myselnú banku, tá skrachovala. vláda pri-pravila projekt ozdravenia SLSp, vÚB a iRB, zvýšila ich základné imanie. Začala sa priva-tizácia ČSoB. Sídlom SLSp je opäť v Brati-slava. nBS polovicu devízových rezerv kon-vertovala do eura. Skrachovala devín banka. Slovnaft sa dostal do  problémov, kúpil ho MoL. Slovensko získalo od  MMF pôžičku eFSaL. aG Banka prišla o licenciu.

2000vláda schválila zmluvu o  delení majetku

ČSFR. nBS predala podiel v ČSoB. Unicredi-to italiano kúpila dve tretiny akcií poľnobanky. nútená správa v iRB bola zrušená. Skrachova-la Slovenská kreditná banka. dopravná banka v  nútenej správe. drukos výnos založil zdru-ženie vaša vlna privatizácie, ktoré chcelo kúpiť SLSp. J&T sa pokúsilo vstúpiť do  dopravnej banky, o  banku sa pokúšal aj drukos výnos Františka Mojžiša. vznikol Úrad pre finančný trh (ÚFT) a začal vykonávať štátny dozor v ob-lasti kapitálového trhu a komerčného poisťov-níctva v SR. na Slovensku vznikali prvé správ-covské spoločnosti a podielové fondy.

2001erste banka kúpila 87 % akcií Slovenskej

sporiteľne. intesa Bci vstúpila do vÚB. poš-tovú banku vlastnili istrokapitál, Slovenská konsolidačná a Slovenská pošta. Boli vypla-tené vklady v devín banke. BaWaG získala istrobanku, a. s., Slovenskú poisťovňu získala poisťovňa allianz. dokončilo sa vyplácanie dlhopisov FnM SR. Časť vSŽ kúpila firma U. S. Steel, ktorá sa zaoberá oceliarskou výrobou a zvyšok aktív zostal v pôvodnej firme.

2002v  európe sa zaviedla spoločná mena -

euro. nBS sa presťahovala do nového sídla iRB kúpila maďarská banka oTp. Skracho-vali nebankové subjekty drukos výnos, BMG invest, aWG, Sun a  ďalšie. na  BcpB štát predal akcie vSŽ, kúpili ich finančné skupi-ny. Transakciu s  akciami vSŽ skúmal ÚFT ale bez výsledku. Skupina penta ovládla časť vSŽ, ktorú nekúpil U. S. Steel. vSŽ predali akcie Slovenskej poisťovne poisťovni allianz.

2003prvú komunálnu banku kúpila dexia.

viSa vydala na Slovensku jeden milión pla-tobných kariet. pokračoval trend poklesu počtu zamestnancov bánk. deväť ľudí obvi-nili z  tunelovania devín banky. Reštitučný investičný fond ovládli finančné skupiny, ktoré premenili uzavretý fond na  otvorený podielový fond. Jozefa Majského, obvine-ného z prípadu horizont Slovakia, preložili z väzenia na psychiatriu.

najdôležitejšie udalosti vo  finančnom sektoreSporenie a investovanie

16 • Financie v pohode

2004drukos výnos bol v  konkurze. Spustila

sa reforma dôchodkového zabezpečenia – druhý pilier. Začal sa konkurz nebankového subjektu Bdv družstvo. nBS schválila istro-kapitálu prekročenie vlastníctva 50 % kapitálu poštovej banky. Štatutári spoločnosti 1. Ga-rantovaná boli uväznení. v bankomatoch sa dá meniť pin. vznikol úverový register. oTp vykúpila svoje akcie. na trh vstupujú správco-via súkromných dôchodkových fondov.

2005nebankový subjekt Sporoinvest je v  kon-

kurze. SR prehrala arbitrážny spor s  ČSoB a zaplatila takmer 25 mld. Sk. vláda rokovala o opatreniach na ochranu majetku 1. Garan-tovanej. Tatra banka uzavrela projekt interne-tovej banky eliot. Slovensko sa pripravovalo na prijatie spoločnej meny – eura. Zastavilo sa vyšetrovania podozrenia z  tunelovania vÚB. Kauza tunelovania iRB sa dostala na súd, ob-vinených bolo 22 osôb. doplnkové dôchodko-vé poisťovne sa transformovali na doplnkové dôchodkové spoločnosti. novou profesiou sa stal sprostredkovateľ dôchodkového sporenia.

2006Úrad pre finančný trh splynul s národnou

bankou Slovenska. Uskutočnila sa tak integ-rácia celého dohľadu nad finančným trhom v  oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia. poli-tická strana Smer navrhoval odškodniť klien-tov nebankových subjektov. na anonymných vkladoch bolo 2 mld. Sk. na trh vstúpili pri-vate equity fondy. Rástli zisky bánk z poplat-kov. BaWaG skrachoval a tým sa zmenil ma-jiteľ istrobanky, ktorú neskôr kúpila ČSoB.

2007Súd definoval škodu spôsobenú klientom

firmy horizont Slovakia na 14 mld. Sk. v Ta-liansku zlúčeniami vznikla banka intesa San paolo, majiteľ vÚB. Za prijatie eura v SR bolo 76 % analytikov. penta oznámila, že od Meinl Bank kúpi privatbanku, niekdajšiu Banku Slo-vakia. istrokapitál získal kontrolu nad poštovou bankou. v  USa vypukla hypotekárna kríza. Bola založená asociácia finančných sprostred-kovateľov a finančných poradcov (aFiSp).

2008Ministri financií členských krajín eÚ

schválili prijatie SR do  eurozóny. Konverz-ný kurz je stanovený na 30,1260 SKK/eUR. viac ako polovica obyvateľov používalo pla-tobnú kartu. Slovensko prestalo čerpať úvery od  Svetovej banky, naopak, chcelo podpo-rovať rozvojové projekty. Matúš Grega, šéf aGW, pripravil ľudí o  2,5 mld. Sk a  dostal trest 8,5 roka nepodmienečne. Zmenšovali sa tržby zmenární.

2009 v  Slovenskej republike sa od  1. januára

zaviedlo euro. Koruny obiehali len prvé dva týždne roka. pol roka sa vymieňali mince, celý rok sa vymieňali papierové bankovky. do  konca roka sa zobrazovali duálne ceny. národná banka Slovenska sa stala súčasťou systému európskych centrálnych bánk. Me-novú politiku na území SR vykonávala eu-rópska centrálna banka. Slovensko si v roku 2009 prešlo historicky prvou hospodárskou recesiou od  svojho vzniku. vláda zaviedla „šrotovné“. Slovensko dohodlo historicky prvý ppp projekt na  výstavbu rýchlostnej komunikácie R1.

2010Koniec prvého polroka

2010 bol koncom duálneho zobrazovania cien v  eurách a  slovenských korunách. európa sa začínala topiť v dl-hoch. vláda prijala balíček úsporných opatrení. Slovensko zažívalo najväčšie záplavy v his-tórii. Štát predal emisné kvóty. Slovensko začalo nový systém spoplatnenia vybranej cestnej infraštruktúry prostredníctvom mýta. Štát mal spor s Spp pre cenu zemného plynu. Slovensko uvažo-valo o  ďalšej výstavbe diaľnic zo súkrom-ných finančných zdrojov. politici začínali hovoriť o  nebezpečenstve maďarskej cesty Slovenska do Grécka.

2011vláda presadila publikovanie zmlúv o štát-

nych objednávkach na internete. hlasovanie o eurovale bolo spojené s vyjadrením o dô-vere kabinetu ivety Radičovej. Slovensko si vyjednalo lepšiu pozíciu v distribučnom kľú-či eSM. Štát začal budovať novú inštitúciu – Finančnú správu.

2012Mária Machová nedovolila nasadiť infor-

mačný systém Finančnej správy Slovenskej republiky. Zaviedla sa banková daň. Banky zvýšili poplatky. Zvýšili sa odvody na zdra-votné poistenie. Zaviedlo sa zdanenie divi-dend a zavedenie zdravotných odvodov z di-vidend. Zmenilo sa vedenie Burzy cenných papierov v  Bratislave a  centrálneho depo-zitára cenných papierov. Znova sa zmenili parametre druhého piliera.

Vladimír bačišin a martin matušoVič

najdôležitejšie udalosti vo  finančnom sektoreSporenie a investovanie

Financie v pohode • 17

1993-2013

Nie každý je automechanik. preto ani nie každý sa odváži zasiahnuť do  zložitého mechanizmu auta.

Za  samozrejmé preto považuje návštevu autoservisu. S  finančným trhom je to ako s automobilom. na trhu už nie je iba jedna banka či jedna poisťovňa, ktorých služby by bol človek „povinný“ využívať. Konkrétne ciele sa už dajú riešiť veľkým množstvom produktov. Zorientovať sa v tejto širokej po-nuke je veľmi náročné.

Ľuďom často unikajú základné veci a ne-záleží na tom, či majú päťsto, alebo päťtisíco-vý príjem. ako príklad stačí uviesť prípadné benefity zamestnávateľa. Z  pohľadu klienta je nezodpovedné, ak zamestnávateľ je ochot-ný prispievať na  doplnkové dôchodkové sporenie, a zamestnanec ich nie dostatoč-ne alebo vôbec nevyužíva. veď v  mnohých prípadoch predstavuje príspevok zamestná-

vateľa 100-percentné zhodnotenie vkladu. Ďalším názorným príkladom je druhý pi-lier. Ľudia síce vedia, že podmienky v ňom sa menia, no detaily už neovládajú. a často ani princípy. výsledkom tejto neznalosti je, že 80 000 ľudí z neho vystúpilo a vstúpil iba zlomok. Tento nepomer napovedá, že fi-nančných sprostredkovateľov je stále málo. najmä vystupujúcim ľuďom totiž nemal kto vysvetliť, čo týmto rozhodnutím získavajú a čo strácajú. nie je predsa prirodzené, aby sa ľudia vzdávali svojich peňazí v prospech štátu. Určite to nebolo pre všetkých vystupu-júcich nevyhnutné. naopak, je mnoho tých, čo majú do dôchodku niekoľko desiatok ro-kov a možnosť vstúpiť nevyužili.

čo sa dá a čo nedá svojpomocnevymeniť koleso či doliať vodu do ostreko-

vačov zvládne takmer každý vodič. Menej je už tých, čo vedia vymeniť olej či žiarovku. no a  na  výmenu brzdových doštičiek si trúfne málokto. Základnú údržbu auta teda človek zvláda, problémy nastávajú pri snahe o  ná-pravu komplikovanejších škôd vlastnými si-lami. podobne je to aj s finančnými produkt-mi. Klient zvláda prebrať poštu, zavolať či prísť do banky alebo poisťovne, no nastave-nie poistných súm už necháva odborníkovi.

niekto môže argumentovať, že kto má čas a chuť, môže si svojpomocne porovnať po-nuky bánk či poisťovní, naštudovať obchod-né podmienky a  vybrať si najvýhodnejšiu ponuku. no rovnako sa potom môže každý aj sám obhajovať na súde, keďže zákony sú dostupné a nič nebráni ich prečítaniu. Roz-diel je v  tom, či takúto činnosť robí človek pravidelne alebo nie a či sa jej rozumie. pri jednorazovej záležitosti nevie, kam až môže zájsť a aké sú jeho možnosti. Sprostredkova-teľ komunikuje s finančnou inštitúciou často prostredníctvom špeciálne zriadenej telefo-nickej linky, čo je informačný kanál, ku kto-rému bežný človek nemá prístup. dnes už fi-nančné sprostredkovanie nie je iba o úrovni vyškolenia, skôr je o tom, či človek „vie“. ani právnik po  skončení školy nepo-zná všetky zákony naspamäť. vie sa však v nich orientovať a vie, čo kde hľadať. To je aj logika sprostred-kovania – mať informačné body aj v poisťovniach, bankách a os-tatných finančných inštitú-ciách a vedieť, ako čo riešiť. ide o kontinuálny proces vzdeláva-nia a  pracovania na  sebe, aby sprostredkovateľ dokázal dať klientovi pridanú hodnotu.

dá sa aj svojpomocne,  no chýba čas

Sú veci, ktoré by klienti zvládali ľavou zadnou, keby... Keby mali na  to čas a chuť. Čerstvým príkladom je rozposlanie návrat-ky sporiteľom v druhom pilieri s otázkou, či chcú prestúpiť do  negarantovaného fondu. predbežné výsledky sú, že 95 % oslovených nereaguje. Budú teda využívať garantovaný fond. Toto už nie je o nedostatku informácií. Sporitelia informácie majú, veď témy boli plné médiá, a navyše nie je problém si pod-klady k rozhodnutiu pozrieť aj na internete. dôvodom nízkej návratnosti je, že ľudia ne-majú čas riešiť takéto záležitosti. Ľudia dnes naozaj nemajú čas navštíviť všetky banky, porovnať ponuky a rozhodnúť sa pre tú naj-výhodnejšiu.

ak by tak aj spravili, nemajú vyjednáva-ciu pozíciu, nevedia, kam až môžu zájsť pri komunikácii napríklad o  cene. nevedia, čo môžu robiť a čo môžu očakávať. ak to porov-náme s výmenou pneumatík, tak vodič si ich vie vymeniť, no otázkou ostáva, za aké? Ťaž-ko bude vedieť posúdiť, do  akej kvality ide v  porovnaní s  možnosťami, ktoré v  danom momente má. Je rozdiel medzi protektorom a novou pneumatikou. Ľudia síce majú po-

kryté svoje finančné ciele, majú napríklad uzavreté poistné zmluvy, majú úvery i spore-nia. no je rozdiel mať úver na bývanie za 8 % a za 5 %. Je rozdiel byť poistený na 10 000 eur a na 100 000 eur. Je rozdiel sporiť na bežnom účte a v špeciálnom sporiacom produkte. Si-tuácia je taká, že ľudia nemajú čas venovať sa svojim financiám. cez deň pracujú, a preto ich peniaze nemajú kedy zarábať.

všetko je na webe?porovnať ponuky bánk či poisťovní sa však

dá aj cez internet. Banky ponúkajú rôzne predbežné kalkulačky na  prepočty ohodno-tenia bonity pre žiadateľov o  úver. ponuky

poisťovní sa zase dajú porovnať cez špeciálne stránky porov-

návajúce poistenie. no veľmi často ide vyslovene

iba o  predbežné pre-počty. do kalkulačiek

sa zadáva menej údajov, než banka v  skutočnosti vy-žaduje a  výsledné čísla z  interne-tovej kalkulačky sú tak ďaleko od  reálnych čí-

Finančné�sprostredkovanie

Prečo by mal človek využívať služby finančného sprostredkovateľa? Pre peniaze a pohodu. A prečo by sa sprostredkovateľ mal snažiť udržať si klienta čo najdlhšie? Pre peniaze i pohodu. Zo spolupráce môžu ťažiť obe strany.

18 • Financie v pohode

Plánovanie financií je ako automobil. ZložitéF inančný spros tredKovateľ šetr í Kl ientov i n ielen čas , ale i pen iaze

siel. v  prípade porovnania poistení môže ísť o  neživotné

poistenie (cestovné poistenie, povinné zmluvné alebo havarij-

né poistenie). Systémové porovna-nie životného poistenia je nemožné

vzhľadom na  jeho komplexnosť a  aj vplyvom konkurenčného boja neustále

sa meniacich podmienok. pridaná hodnota sprostredkovateľa je v podobe znalostí a vzťa-hov. on dokáže pomôcť aj prostredníctvom komunikácie priamo s  tvorcami finančných produktov – finančnými inštitúciami.

Špecialista alebo komplexnosť?ak sa už človek rozhodne, že v  určitých

otázkach radšej vyhľadá odborníka, potom nastáva otázka, či sa skontaktovať so zá-stupcami jednotlivých finančných inštitú-cií, alebo nezávislým sprostredkovateľom. argumentom na  stretnutie so zástupcom konkrétnej značky sú jeho detailné znalos-ti o  produktoch. Sprostredkovateľ má však výhodu v ponuke viacerých konkurenčných značiek. Koho uprednostniť? v automobilo-vom priemysle sú firmy, ktoré vyrábajú iba motory a sú špecialistami na motory. pôso-bia v ňom aj firmy, ktoré vyrábajú iba prevo-dovky a sú teda špecialistami na prevodov-ky. v konečnom dôsledku sa auto nepohne ani bez motora a ani bez prevodovky. predať dobrý motor síce nemusí byť náročné, no novému majiteľovi bude stále k nemu chýbať karoséria, kolesá a ostatné časti auta. Motor, aj keď kvalitný, je klientovi sám osebe zby-točný. Sprostredkovanie sa dá vnímať touto logikou. To, že poisťovňa vyrobí kvalitné po-istenie, ešte neznamená, že tento produkt sa

dá zakomponovať do finálneho produktu pre klienta, ktorým je finančný plán. Sprostred-kovateľ sa snaží komplexne zanalyzovať si-tuáciu klienta a následne mu našiť produkty na mieru.

výhody pre sprostredkovateľa?Každý sprostredkovateľ robí svoju prácu

aj pre peniaze. Je však rozdiel, či človek vidí peniaze ako prvotný motív, alebo ako vyús-tenie spolupráce s klientom. a v tomto bode sa rozlišujú dobrí a  zlí sprostredkovatelia. Teda tí, s ktorými sú ich klienti spokojní a sú ochotní ich aj ďalej odporúčať svojim zná-mym, a tí ostatní. pokiaľ je na prvom mieste provízia, klient na  to skôr či neskôr príde. a taká spolupráca isto nebude mať dlhé tr-vanie. dlhoročné vzťahy klient-sprostred-kovateľ môžu pretrvať iba vtedy, ak prevláda korektnosť a dôvera. ideálne je, ak sa kliente-la buduje na základe osobných odporúčaní. a tie bez ochoty spokojného klienta nebudú. To je tá skutočná hodnota – šírenie dobrého mena. pre sprostredkovateľa je práve tento aspekt najväčším benefitom spolupráce.

pohodlie pre obe stranyČím znalejší a  vyťaženejší klient, tým

viac oceňuje prácu dobrého finančného sprostredkovateľa. Faktom je, že pokiaľ člo-vek nebýva vo väčšom meste, kde banky majú otvorené do deviatej večer, tak pri kúpe finančného produktu musí počítať s časový-mi stratami. Sprostredkovateľ mu prináša maximálnu mieru komfortu. prichádza pria-mo za ním. To, či spoluprácu so sprostred-kovateľom klient využíva na  získanie lepšej ceny, alebo pre pohodlie, závisí v prvom rade od neho.

pre sprostredkovateľa nie je nič príjemnej-šie než to, že ho kontaktujú klienti sami. To je však výsledok dlhoročnej poctivej práce. práce v prospech klienta.

róberT Záhumenský

Financie v pohode • 19

Finančné�sprostredkovanie

Môcť sa spoľahnúť na to, že na účte bude aspoň toľko peňazí, koľko ich bolo vložených. To je všeobecne známa charakteristika základných bankových produktov.

dôvodom bezpečia peňazí ulo-žených v banke je Fond ochra-ny vkladov. vďaka nemu sú

vklady fyzických osôb chránené vo výške 100 %, najviac však 100 000 eur.

ak sa stopercentná ochrana stotisíco-vého vkladu zmení, bude už pre všetky vklady platné nové nastavenie ochrany. Teda aj na tie vklady, ktorých viazanosť sa bude končiť v čase platnosti nových pravidiel. ako určitá nevýhoda sa tak v  tomto svetle javí práve dlhá viaza-nosť vkladov, keďže aktuálne nastavená ochrana vkladov nemôže trvať večne.

ochranu vkladov rieši každá krajina po  svojom. na  Slovensku však svoje produkty ponúkajú nielen banky so sídlom v SR, ale aj pobočky zahranič-ných bánk. pri týchto bankách platí systém ochrany platný v  domovskej krajine banky (mBank - Bankowy Fun-dusz Gwarancyjny, Zuno - Österrei-chische Raiffeisen-einlagensicherung regGenmbh, Unicredit Bank - Fond pojištení vkladu, inG banka - deposit Guarantee Scheme, aXa banka - de-posit and Financial instrument protec-tion Fund). Každý systém ochrany má zatiaľ rovnaké parametre ako ten slo-venský. vyplácanie vkladov však bude prebiehať v  krajine, kde sa nachádza sídlo pobočky zahraničnej banky.

ochrana nie je zadarmoistota vrátenia vkladu však niečo

stojí. Človek za ňu síce neplatí priamo

poplatky, no protiváhou istoty je zhod-notenie jeho peňazí. To sa v súčasnos-ti pohybuje v  rozmedzí od  0 do  3,2 % za  rok. To, akú úrokovú sadzbu klien-tom banka ponúkne, závisí v  prvom rade od  situácie na  finančnom trhu. potom do jej výpočtu vstupujú aj nákla-dy banky na  príjem a  správu vkladov, náklady spojené s príspevkami do Fon-du ochrany vkladov či povinných mi-nimálnych rezerv. Ďalšie náklady môžu vzniknúť v  dôsledku plnenia iných predpisov. výsledná úroková sadzba, ktorou sa budú zhodnocovať vložené peniaze klienta, bude ešte zohľadňovať dĺžku viazanosti, výšku vkladu a menu.

vo všeobecnosti platí, že čím objem-nejší vklad a čím dlhšia viazanosť, tým vyšší úrok môže klient očakávať. no ne-platí to v každom čase a v každej ban-ke. napríklad v  súčasnosti je z  hľadis-ka úrokovej sadzby výhodnejšie vložiť peniaze na šesť mesiacov než na deväť. a čo sa týka objemu vkladu, tak v  in-ternetových bankách sa klienti musia uspokojiť s  rovnakou sadzbou urče-nou pre všetkých bez ohľadu na výšku vkladu. Možno aj preto, že bez kamen-nej pobočky sa individuálne rozhovo-ry rea lizujú ťažko. K  vyššej úrokovej sadzbe sa v  niektorých bankách treba

dopracovať využívaním vybraných ban-kových produktov (bežný účet, investí-cia do podielových fondov).

voľba viazanostiRozhodnúť sa pre konkrétnu viaza-

nosť z množstva ponúkaných, nie je až také jednoduché. všetky banky majú základ v  1-, 3-, 6-, 12- a  24-mesačnej viazanosti. popri týchto viazanostiach sú aj týždňové, 9- a 36-mesačné viaza-nosti. no v ponuke niektorých bánk sa dajú nájsť aj „netradičné“, ako napríklad dvojtýždenná, dvojmesačná, päťmesač-ná, trinásťmesačná, 42- či až 60-mesač-ná viazanosť. výnimkou vo viazanos-tiach je oTp banka, ktorá neponúka viazanosti v  mesiacoch, ale v  dňoch (intervaly sa zvyšujú po 29 dňoch).

Banky majú predvolené dĺžky trvania termínovaných vkladov. Čo však v prí-pade, keď peniaze bude človek potre-bovať napríklad o 30 mesiacov a potre-boval by ich investovať práve na takýto dlhý čas? Jednou možnosťou je uzavrieť dvojročnú a následne polročnú zmluvu. druhou možnosťou je spýtať sa banky, či by mu nevyšla v ústrety. individuálne viazanosti nie sú bežné v každej banke. „K  požiadavkám klientom pristupuje-me individuálne, ničím výnimočným nie sú ani neštandardné obdobia,“ pri-bližuje situáciu hovorkyňa Unicredit Bank Zuzana Ďuďáková.

najdlhšia viazanosť vkladu je vo väč-šine bánk na úrovni troch rokov. iba tri banky sú ochotné garantovať úrokovú sadzbu aj na  dlhšie obdobie. v  ostat-ných bankách však klient nepríde skrát-ka, keďže bankári sú pripravení po-núknuť aj alternatívu. „vybrať si môže z  podielových fondov a  v  špeciálnych emisiách sú v  ponuke aj hypotekárne záložné listy a  Štruktúrované vklady,“

20 • Financie v pohode

podmienky ochrany bankových vkladov

sa časom môžu zmeniť.

Dvojité bezpečie pre pokojný�spánok

t e r m í n o v a n é v K l a d y m a j ú i s t o t u v ý n o s u a n á v r a t n o s t i v K l a d u

Profil�produktu

vymenúva Marína Smolková, hovor-kyňa Tatra banky. v  prípade ČSoB by klientovi ponúkli podľa slov jej ho-vorkyne Zuzany eliášovej aj stavebné sporenie či investičné životné poiste-nie. na rozdiel od podielových fondov sa voľbou štruktúrovaného produktu klient príliš nevzďaľuje od  podstaty termínovaného vkladu – teda garancie úroku a  návratnosti vkladu. „Štruktú-rované vklady sú chránené v  zmysle zákona o ochrane vkladov,“ vyzdvihuje výhody hovorkyňa vÚB banky alena Walterová.

Bankoví klienti najčastejšie využí-vajú 12- a 24-mesačnú viazanosť. Je to o  jednoduchosti, teda ľahkej zapamä-tateľnosti, kedy treba navštíviť banku. no u niekoho zohrá svoju úlohu aj efekt z vkladu. „výber viazanosti termínova-ného vkladu závisí od rôznych faktorov a  jedným z  nich je nepochybne výška úrokovej sadzby. pre atraktívnosť úro-kovej sadzby sú klienti ochotní zmeniť preferovanú viazanosť v určitých inten-ciách,“ pokračuje a. Walterová.

Samoobnovovanie vkladuKto sa nechce viazať na  rok či dva,

no banku by rád navštívil iba pri vklade a výbere peňazí, môže si nastaviť auto-matické predlžovanie viazanosti. Teda napríklad pri mesačnom termínova-nom vklade netreba ísť do banky pod-pisovať zmluvu na ďalší mesačný vklad, zriadi sa automaticky. a to až dovtedy, kým klient neoznámi výber peňazí. až 86 % klientov Tatra banky a Unicredit Bank, ktorí majú termínovaný účet, ho majú aj automaticky prolongova-ný. Klienti najčastejšie využívajú ob-novovanie vkladu pri 1- a  3-mesačnej viazanosti. „percento klientov, ktorí si zriaďujú termínované vklady, je nepria-mo úmerné dĺžke obdobiu viazanosti. To znamená, že čím kratšie obdobie viazanosti, tým vyššie percento klien-

tov, ktorí si zriadia termínovaný vklad s  automatickou obnovou,“ poukazuje na štatistiky Z. Ďuďáková.

automatická obnova však nezname-ná nemennosť úroku. Úroková sadzba sa bude meniť podľa aktuálnych pod-mienok v čase obnovy vkladu. ak klient zamýšľa zmenu, potrebuje sa vtesnať do tzv. dispozičnej lehoty. Tá býva týž-dňová pri dlhších vkladoch ako na  je-den mesiac a  denná pri kratších. ide o  čas, počas ktorého môže vykonávať zmeny v nastavení mechanizmu obno-vy. pri obnovení termínovaného vkladu sa dodatkom k zmluve môže vklad zni-žovať i zvyšovať.

nájsť ten najvyšší úrokporovnávať banky navzájom sa dá

veľmi pohodlne. Stačí zájsť na interne-tovú stránku banky a  vo väčšine prí-padov hneď na  úvodnej strane hľadať „rýchle odkazy“, prípadne „užitočné informácie“ a  v  rámci nich „úrokové sadzby“.

Štandardný typ úročenia je per an-num, čo je úrok za rok. ak je viazanosť kratšia ako jeden rok, úrok sa vypočíta pomernou časťou (pri špeciálnych pro-duktoch na  viac ako jeden rok banky zvyknú zverejňovať úročenie za  celé obdobie trvania vkladu). Keďže každá viazanosť má úročenie vyjadrené tým-to spôsobom, dajú sa ľahko porovnať. Úroky sú počas trvania vkladu nemen-né bez ohľadu na vývoj úrokových mier na  trhu. výnimkou je Sberbank, ktorá ponúka okrem ročného pripisovania úrokov aj mesačnú či štvrťročnú obdo-bu. Úročenie je v tomto prípade nižšie. Úroky sa štandardne pripisujú po skon-čení vkladu, a  to buď k vkladu, keď sa môžu ďalej úročiť, alebo vyplatením v  hotovosti, resp. prevodom na  účet. pripisuje sa úrok už zdanený zrážkovou daňou. Táto daň, na  rozdiel od  minu-losti, sa už nepovažuje za preddavkovú

daň a nedá sa tak v rámci daňového pri-znania požiadať o jej vrátenie v prípade preplatku dane.

predčasný výber z túŽivot prináša neočakávané udalosti,

ktoré môžu znamenať potrebu peňazí. vtedy sa už nepozerá na  to, či sú via-zané alebo nie. pri termínovaných vkla-doch treba pri predčasnom výbere po-čítať so sankciami. Tie bývajú vo forme straty úrokov najčastejšie do výšky po-lovice plánovaných úrokov. platí teda, že klient dostane naspäť minimálne to, čo vložil.

Minimálne a dodatočné vkladyaby sa banka vôbec začala s klientom

baviť o  zriadení termínovaného účtu, musí disponovať sumou aspoň 99 eur. no aby určite uspel v každej banke, po-trebuje vložiť aspoň 500 eur.

prípadné dodatočné vklady k už exis-tujúcej zmluve si treba vopred načasovať. v  prvom rade platí, že zvyšovať sumu vkladu počas trvania viazanosti sa nedá. dá sa však zvyšovať vklad po jej skončení (v  prípade automatických prolongácií). Klient by sa mal vtedy zaujímať, odke-dy sa mu bude dodatočný vklad úročiť. Môže totiž čakať bez úročenia až na ob-novu viazanosti, prípadne sa môže úro-čiť sadzbou určenou pre najbližšiu nižšiu viazanosť až do obnovy viazanosti.

Pavel Škriniar

Financie v pohode • 21

Profil�produktu

nastavenie ochrany bankových vkladov na súčasné limity bol dôsledok pokrízových opatrení. Takú vysokú ochranu vkladu totiž nemali bankoví klienti odjakživa. V roku 1996, keď vznikol Fond ochrany vkladov, bola zaručená výplata vkladu do výšky tridsaťnásob-ku a od roku 2002 do výšky štyridsať-násobku priemernej mesačnej mzdy v SR 

(limit sa postupne zvyšoval od 215 900 Sk do 574 500 Sk). Skutočnosť, že klient pri takto nastavenej ochra-ne nebol motivovaný vyhýbať sa „rizikovým“ bankám, podnietila zavedenie 90-percent-nej ochrany vkladu. Od roku 2004 do 2008 sa takto formulovaná náhrada týkala najviac 20 000 eur. Udalosti v októbri roku 2008 vyvolali obavy, že ľudia 

v obavách o krach ban-ky budú hromadne vy-berať peniaze. Limity sa zmenili a dva roky trvala absolútne neobmedze-ná ochrana v banke uložených peňazí. Od konca decembra 2010 platí aktuálna ochrana, teda 100 % vkladu do 100 000 eur. Za vklad sa považuje samotný vklad a hodno-ta úrokov do dňa pred dňom, kedy sa vklady stali nedostupnými.

tipČím dlhšia viazanosť, tým vyšší úrok. Kto si však rozdelí svoj termínovaný účet na štyri časti a každú postupne vloží na jeden rok, tak má v každom štvrťroku prístup k peniazom bez sankcií. Bude mať síce ročnú viazanosť, no každé tri mesiace má penia-ze k dispozícií bez straty úroku.

n Minimálny vklad na termínovaný účet ČSOB 500 eurmBank 200 eurOTP 150 eurPoštová banka 500 eurPrivatbanka 250 eurPrima banka 300 eurSberbank 330 eurSlovenská sporiteľňa 500 eurTatra banka 0 eurUnicredit 350 eurVÚB banka 99 eur

(Zdroj: www stránky bánk)

22 • Financie v pohode

Zaujímavosti

Pozor, čím platíteNedávajte�priveľké�všimné trocha nadsadený nadpis, ale 

predsa len, dávajte si pozor, či náhodou práve nedržíte v rukách výnimočné platidlo.

Nie všetko sa oplatí. ak budete zbie-rať mince náhodným spôsobom, asi podľa toho, ako ich nájdete

na ceste, pravdepodobne skončia v mešci s  nápisom nájdené, bezcenné. až na  vý-nimky, ale to by ste sa museli na  dvore prastarých rodičov zohnúť hlbšie, mož-no až pod zem. a  ani na  niektorých sta-rých minciach nezarobíte. niektoré, i keď skutočne staré, sú ešte v  obehu a  nestoja za povšimnutie (česť výnimkám), alebo si historicky nedokázali vydobyť také miesto, aby stáli za trocha prachu, ktorý sa nahro-madí v novej presklenej poličke, ktorú prá-ve skladáte.

kde začať? Kde hľadať? Keďže žijeme v čase extrém-

ne modernom, tak kde inde, no predsa na  internete. vyhľadávač vám pomôže nájsť niekoľko internetových obchodov, ktoré sa zaoberajú predajom, aukciami a niekde v ich útrobách nájdete aj niekoľko základných rád. nikdy sa tam nedozviete pikošky, ktoré vedia len skutoční odborní-ci, archeológovia, vzdelanci z odboru his-tórie a niekoľko ďalších zanietencov, ktorí sa v numizmatike vŕtajú dennodenne. nie-kedy potvrdí hodnotu nájdeného platidla až múzeum, historici alebo môžete skúsiť okabátiť šťastie na ebay, ale to vám ako ná-Najdrahšia minca sveta je z roku 1933. Unikátny „Double Eagle“ má hodnotu okolo šesť miliónov eur.

dejnému numizmatikovi akurát pokazí renomé.

Základné pravidlá sú. no existujú aj výnimky, ktoré ich rady porušujú. najskôr treba rozdeliť kúsky, ktoré sa obja-vujú v  aukciách alebo v  bežných predajoch, či na numizmatických bur-zách: na  platidlá, ktoré sú od  začiatku zberateľ-ským artiklom, a potom platidlá, ktoré boli v obe-hu a  v  priebehu času si našli pevné miesto medzi investičnými ko-moditami (medzi ne môžeme spokojne pri-radiť i  vykopávky). v  konečnom dôsledku v tom nie je rozdiel, peniaz ako peniaz, úlo-žisko ako úložisko. ich cena má však niekedy rozdielny charakter a  aj stratégia zbierania je odlišná. Teda v  prípade, ak ste náhodný zberateľ.

Svoju pozornosť môžete upriamiť na pra-videlne vydávané či razené pamätné platidlá. potom sa vo vašej zberateľskej záľube budete orientovať ľahko. Stačí sledovať cieľ, ktorý je pravidelne prezentovaný subjektom, ktorý týmto zberateľským artiklom plánuje život. ide o  zaujímavý spôsob ukladania voľných prostriedkov. Treba však vyberať uvážene. v  elektronických aukciách nájdete veľa ta-kýchto kúskov a niektoré ceny vedia atako-vať zdravý pud sebazáchovy. Zberateľstvo v tom však má jasno. pripravte si desiatky, stovky, ba tisíce eur, inak pôjdete s  dlhým nosom domov.

Svoje zberateľstvo môžete zamerať na zbie-ranie určitého obdobia, udalosti, osoby, grafiky, platnosti platidiel, množstvo ku-sov či kvalitu výroby. existuje veľa noriem, ktoré určujú cenu, no najvzácnejšia a  naj-hlasnejšia je dopyt. Ten dokáže s cenou za-mávať tak, že zo zdravého rozumu nechá na stole franforce.

cenu, samozrejme, určuje vek, pôvod i  história mince. Jeden príklad za  všetky. najdrahšia minca na svete. pochádza z roku 1933, teda nie je najstaršia a  s  niektorými ľuďmi by si pokojne mohla ešte potykať. Legendárnu mincu „double eagle“ dal ešte v roku 1907 vyraziť americký prezident Roo-sevelt. pán Theodore veľmi chcel, aby sa nová americká minca krásou vyrovnala antickým starým platidlám, preto bola zo zlata. no najzaujímavejšia časť sa začína odohrávať práve v roku 1933. Franklin, tiež Roosevelt, sa rozhodol, že zabojuje so svetovou krízou a naviedol ľudí, aby si zlaté mince prišli vy-meniť za  bankovky. nazhromaždené zlato bolo roztavené do zlatých prútov, aj s double eagle. napriek tomu pár mincí prežilo. pô-vodne ide o zlatú dvadsaťdolárovku. dnes sa vie o  trinástich zachovaných exemplároch. cena je približne 6 000 000 eur za kus.

a u nás?aj na Slovensku sa razia krásne mince. ná-

rodná banka Slovenska disponuje emisným plánom mincí. dozviete sa v  ňom o  chys-taných limitovaných sériách pamätných mincí, ktoré sú výsostne určené na  zbera-teľské účely. Tento rok pribudnú: strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 20 eur pri príležitosti Košice - európske hlavné mesto kultúry. Strieborná minca v hodnote

10 eur venovaná 300. výročiu narodenia Joze-fa Karola hella. pamät-ná dvojeurová minca pripomínajúca príchod byzantskej misie sv. cy-rila a  Metoda na  veľkú Moravu. a  nakoniec, v novembri, zlatá minca v  hodnote 100 eur pri príležitosti 450. výročia korunovácie Maximiliá-na ii. Zverejnený plán počíta s  výrobou mincí až do roku 2015. potom

banka zverejní ďalší. v celom znení ho náj-dete na stránke nBS.

ak sa vyberiete cestou nákupu na interne-te, dávajte si pozor na podvodníkov. Čo by to bola za  úžasná výnimka, keby sa medzi zberateľmi starých platidiel nenašli šikovní zlodeji. veď len nedávno prebehla v našom východostredoeurópskom regióne správa, že existuje vyrazené veľké množstvo starove-kých platidiel. vraj sa nedostanú do obehu,

ale ktovie. preto sa treba mať na  pozore aj pri osobnom nákupe, niet totiž nad dobré-ho a overeného spolupracovníka, ktorý vám dodá tovar proklamovanej hodnoty.

asi najviac numizmatikov pribudlo pri prechode nášho menového systému na euro. Buď si chceli niekoľko starých slovenských drobných, z  pomaly odchádzajúcich čias, nechať, alebo po nejakom čase objavili v se-zónnom oblečení odložené bankovky či mince a ťažko sa im s nimi lúčilo. druhá vlna pribúdajúcich numizmatikov prišla rov-no s  dvojeurovou mániou. „Ukáž, akú máš dvojeurovku? vymením ti ju, takú nemám,“ úsmevné, ale naozajstné.

Skutočné zberateľstvo je však vášeň, často i biznis a nie hra s dvojeurovkami. ak chcete doňho vkĺznuť, budete musieť preštudovať veľa materiálov a  poobzerať sa po  rozšíre-nejšej učebnici dejepisu. ak to myslíte vážne a chcete na tom aj niečo zarobiť, bude si to vyžadovať veľkú koncentráciu a  množstvo vedomostí.

vrchný! platím...iľja SaVoj

Zaujímavosti

Financie v pohode • 23

Štefánik šiel minulý rok cez súkromného zberateľa za 55 eur

Francúzska dvojeurovka vydaná pri príležitosti predsedníctva krajiny v EÚ

Aj 150. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny si zaslúžilo vlastnú mincu

asi najviac numizmatikov pribudlo pri prechode

nášho menového systému na euro.

Zavretie bánk na Cypre a akútna potreba kapitálu pre lokálne banky v posledných týždňoch prvého štvrťroka 2013 mierne zneistila investorov. Kým Európa pokračuje vo svojom boji, americká ekonomika sa snaží zrýchliť svoj mierny rast. Vďaka tomu americké akciové trhy testovali nové historické rekordy, kým európske vo výkonnosti zaostávali.

európa naďalej bojuje  so svojimi problémami

počas prvých dvoch mesiacov európske indikátory naznačovali, že pokles ekonomic-kej aktivity už dosiahol svoje dno. Zlepšenie nálady na  trhoch poslalo nižšie aj výnosy štátnych dlhopisov takých krajín, ako je Špa-nielsko, kde desaťročné výnosy klesli pod 5 % prvýkrát za  takmer rok. Slušný pokles zaznamenali aj výnosy dlhopisov v  Talian-sku, Írsku, portugalsku a  aj v  Grécku. eu-rópske akciové trhy rástli od  polovice roka 2012 až do  prvého kvartálu 2013. akciové

trhy zvyčajne rastú niekoľko mesiacov pred skutočnou ekonomickou aktivitou, čo môže byť aj prípad posledného rastu európskych burzových parketov.

Bezoblačné dni rastu akciových trhov pre-rušili problémy cypru, ktoré podlomili nohy hlavne európskym akciám. americké burzy síce spočiatku zareagovali na negatívny vývoj v  európe poklesom, no veľmi rýchlo sa do-kázali dostať spod európskeho tlaku. dohoda na podmienkach, ktoré zaručili krajine finanč-nú pomoc, trvala niekoľko dní a držala v pato-vej situácii hlavne akcie na európskych trhoch.

akcie rastú ďalej,  ekonomika zaostáva

americká ekonomika je napriek pomalému rastu v lepšej kondícii ako európa. po znižo-vaní zadlženosti si spoločnosti a domácnosti v USa začali znovu požičiavať a finančné in-štitúcie sa očistili od  nedobytných pohľadá-vok. Kým americký bankový sektor sa dokázal ozdraviť, európske finančné inštitúcie sa stále liečia. v  USa rastie aj zamestnanosť, čo po-máha odvetviam, ktoré sú citlivé na spotrebi-teľský dopyt. okrem postupného zlepšovania zamestnanosti je možné vnímať aj pokračujú-ce oživenie v sektore bývania a nehnuteľností.

naďalej je možné pozorovať rozchádzanie sa ekonomického vývoja s akciovými trhmi. no zrejme ani cyperské problémy nedokážu výraznejšie dlhodobo ovplyvniť akciové trhy, ktoré vstúpili do  ďalšieho „býčieho“ roka. Je preto málo pravdepodobné, že problémy takej malej krajiny ako cyprus by dokázali výraznejšie zhoršiť náladu na  trhoch. pre zhoršenie na  akciových trhoch by muselo prísť k  vážnym problémom vo významnej-ších európskych ekonomikách.

rozvíjajúce sa trhy dovážajú menovú politiku iných krajín

potešujúce sú aj údaje z globálnej ekono-miky. Medzikvartálny rast hdp oznámili Singapur, Filipíny, Thajsko, Južná Kórea a Taiwan. Rástol aj čínsky hdp, ktorý zazna-menal v posledných troch mesiacoch tempo vo výške 7,9 %.

Prehľad�trhov

24 • Financie v pohode

Spustí Cyprus ďalšiu

vlnu krízy

n Údaje o dôchodkových fondoch k 22.3.2013

Solid (Aegon, d. s. s.) 0,041216 74 889 384 10,12% 0,00% 0,83%Garant (Allianz - Slovenská d. s. s.) 0,040071 198 827 670 26,86% 0,02% 0,46%Konzervatívny (AXA, d. s. s.) 0,039968 206 995 527 27,97% 0,05% 0,58%Stabilita (DSS Poštovej banky) 0,041173 50 621 611 6,84% 0,00% 1,61%Tradícia (ING, d. s. s.) 0,040734 61 828 667 8,35% 0,01% 0,56%Klasik (VÚB Generali, d. s. s.) 0,041288 147 022 864 19,86% 0,00% 1,23%Vážený aritmetický priemer 0,0211% 0,7713%

Balans (Aegon, d. s. s.) 0,037578 109 733 735 8,11% 0,01% 0,67%Optimal (Allianz - Slovenská d. s. s.) 0,037807 481 305 417 35,56% 0,06% 1,01%Vyvážený (AXA, d. s. s.) 0,037322 288 210 629 21,29% 0,11% 1,12%Benefit (DSS Poštovej banky) 0,037471 70 289 951 5,19% -0,15% 2,59%Harmónia (ING, d. s. s.) 0,037437 158 037 627 11,68% 0,05% 1,09%Stabil (VÚB Generali, d. s. s.) 0,038655 245 893 375 18,17% -0,02% 1,39%Vážený aritmetický priemer 0,0385% 1,1957%

Vital (Aegon, d. s. s.) 0,035862 347 439 231 10,73% 0,01% 0,61%Progres (Allianz - Slovenská d. s. s.) 0,037355 1 049 176 373 32,42% 0,03% 1,40%Rastový (AXA, d. s. s.) 0,036750 905 624 190 27,98% 0,11% 1,21%Prosperita (DSS Poštovej banky) 0,036972 173 740 788 5,37% -0,15% 2,63%Dynamika (ING, d. s. s.) 0,036626 360 601 040 11,14% 0,04% 1,09%Profit (VÚB Generali, d. s. s.) 0,037970 400 053 622 12,36% -0,02% 1,38%Vážený aritmetický priemer 0,0304% 1,3218%

Zdroj: Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (www.adss.sk)

Podiel výkonnosť dôchodkových fondov Dôchodkový fond Hodnota dôchodkovej jednotky Čistá hodnota majetku (NAV) v skupine fondov 1 mesiac 1 rok

n Údaje o doplnkových dôchodkových fondoch k 22.3.2013

d d.s. príspevkové fondy 1 250 804 585AXA Príspevkový 0,037455 150 360 500 0,55% 4,54% 2,76% Globálny akciový 0,037293 14 969 741 1,54% 3,74% 1,92%DDS Tatra banky Konzervatívny príspevkový 0,035683 7 778 893 0,09% 3,63% 2,13% Rastový príspevkový 0,033947 58 291 720 0,88% 2,42% 2,04% Vyvážený príspevkový 0,036549 307 580 242 0,50% 3,86% 1,96% Zaistený príspevkový 2017 0,036152 16 083 877 0,32% 6,56% 4,98%ING Tatry - Sympatia Konzervatívny príspevkový 0,037335 64 597 253 0,16% 2,66% 1,52% Rastový príspevkový 0,035487 15 529 117 -0,95% 8,33% 1,32% Vyvážený príspevkový 0,033809 394 268 545 -0,02% 3,05% 0,19%Stabilita Príspevkový 0,039403 220 384 730 0,65% 6,12% 3,14% Akciový príspevkový 0,035993 959 966 0,71% 8,78% N/A váž. aritm. priemer 0,36% 4,04% 1,41%d d.s. výplatné fondy 30 702 719 AXA Výplatný 0,000000 0 0,00% 0,00% 0,00%DDS Tatra banky Dôchodkový výplatný 0,032754 625 567 0,01% 0,32% 0,48%ING Tatry - Sympatia Dôchodkový výplatný 0,036005 17 536 766 0,00% 1,01% 0,57%Stabilita Výplatný 0,037482 12 540 386 0,26% 3,89% 2,12% váž. aritm. priemer 0,11% 2,17% 0,57%1) - N/A - údaje nie sú k dispozícii Zdroj: Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (www.adss.sk)

Aktuálna hodnota Čistá hodnota zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fondeSpoločnosť dôchodkovejjednotky majetku(NAV) 1 mesiac 1 rok 3 roky (p.a.)

?

horšie to bolo s  ekonomikou Japonska, ktorá sa v treťom štvrťroku znovu zosunula do recesie. Jej ročný ekonomický pokles do-siahol 3,5 %. Zlepšenie ekonomického rastu krajiny v posledných mesiacoch bolo výsled-kom krátkodobých menových a  fiškálnych stimulov po zvolení Šinza abeho.

Zlepšenie zaznamenali dokonca aj niekto-ré veľké štáty v  USa, ako napr. Kalifornia, ktorej agentúra Standard&poor´s zvýšila rating. v  súčasnosti brzdí ekonomiku USa najviac dlhový strop a  dohoda o  fiškálnej konsolidácii.

doteraz mali priame nákupy aktív cen-trálnymi bankami vo vyspelom svete, ako aj ich menové politiky, vo všeobecnosti pozi-tívny dosah na investície na rozvíjajúcich sa trhoch. veľa ázijských ekonomík, okrem Ja-ponska, robí dobrú prácu pri riadení rozsiah-lej likvidity vytvorenej vo vyspelom svete. no krajiny budú musieť zostať opatrné, pokiaľ ide o menovú politiku, fiškálnu politiku a iné opatrenia v tomto a ďalšom roku. centrálne banky musia byť opatrné pri inflačnom ri-ziku v krajinách, ktoré skutočne „dovážajú“ menovú politiku iných krajín. Masívne kapi-tálové toky do ekonomík na rozvíjajúcich sa trhoch (a na niektoré rozvinuté trhy) môžu viesť k zlému oceneniu aktív a vytvárajú tak veľkú výzvu pre finančnú stabilitu, hlavne keď rozvinuté ekonomiky začnú ukončovať súčasnú menovú politiku.

Gabriel hinZeller

Prehľad�trhov

n Priemerný mesačný výnos jedno-tlivých skupín fondov

Eurové peňažné EURPriemer 0,22 %

Dolárové peňažné USDPriemer -0,02 %

Eurové dlhopisové EURPriemer 0,38 %

Dolárové dlhopisové USDPriemer 0,24 %

Akciové fondy - Emerging Ázia USDPriemer 2,49 %

Akciové fondy - Global Emerging markets USDPriemer -1,34 %

Akciové fondy - Latinská Amerika USDPriemer 0,98%

Akciové fondy - východná Európa EURPriemer -2,84%

Akciové fondy - rozvinutá Európa EURPriemer 4,46 %

Akciové fondy - severná Amerika USDPriemer 8,57 % (Zdroj: autor podľa SASS)

Financie v pohode • 25

n EUR/USD

1,27

1,29

1,31

1,33

1,35

1,37

21‐9.

21‐10.

21‐11.

21‐12.

21‐1.

21‐2.

21‐3.

n Dow JonES IA

12 400

12 880

13 360

13 840

14 320

14 800

18‐9.

18‐10.

18‐11.

18‐12.

18‐1.

18‐2.

18‐3.

n EURIBoR

0

0,3

0,6

0,9

1,2

1,5

10‐10.

10‐11.

10‐12.

10‐1.

10‐2.

10‐3.

1 mesiac3 mesiace6 mesiacov12 mesiacov

n S&P 500

1 300

1 364

1 428

1 492

1 556

1 620

18‐9.

18‐10.

18‐11.

18‐12.

18‐1.

18‐2.

18‐3.

n EURoStoxx 50

2 400

2 480

2 560

2 640

2 720

2 800

21‐9.

21‐10.

21‐11.

21‐12.

21‐1.

21‐2.

21‐3.

n EUR/CZK

24,00

24,40

24,80

25,20

25,60

26,00

21‐9.

21‐10.

21‐11.

21‐12.

21‐1.

21‐2.

21‐3.

Dåžkalehotyvkladu Banka 1týždeò 1mesiac 3mesiace 6mesiacov 1 rok 2 roky

n Výška úrokových sadzieb eurových termínovaných vkladov pri vklade 2000 eur

ČSOB banka 0,05% 0,10% 0,30% 0,70% 0,80% 1,00%

ING 1,60%

mBank 1,01% 1,20% 1,70%

OTP Bank 0,10% 0,15% 0,30% 0,80% 2,50% 2,70%

Poštová banka 0,50% 1,00% 1,60% 2,70% 3,00%

Prima banka 0,50% 1,00% 1,50% 2,00% 2,10%

Privatbanka 0,50% 1,30% 1,65% 2,30% 2,50%

Sberbank - 0,30% 0,60% 1,20% 1,50% 1,60%

Slovenská sporiteľňa 0,10% 0,20% 0,40% 0,70% 0,90%

Tatra banka 0,00% 0,10% 0,20% 0,30% 0,60% 0,80%

UniCredit Bank 0,10% 0,50% 0,70% 1,70% 1,90%

VÚB banka 0,05% 0,10% 0,20% 1,40% 1,10% 1,20%

Priemerné sadzby za trh 0,05% 0,25% 0,60% 1,04% 1,60% 1,77%

(Zdroj: internetové stránky bánk)

Krajiny Meny Kurz k Zmena za Zmena za Zmena za 25.3.2013 1mesiac(%) 6mes.(%) 12mesiacov(%)

n Devízové kurzy

Krížové kurzy vybraných svetových mienEurópska menová únia/Japonsko JPY/EUR 122,99 -0,06 20,98 12,68Európska menová únia/V. Británia GBP/EUR 0,8543 -1,35 6,68 2,41Európska menová únia/USA EUR/USD 1,2993 -1,48 0,19 -1,54Japonsko/USA JPY/USD 94,65 1,66 20,99 14,69V. Británia/USA USD/GBP 1,5205 -0,31 -6,22 -3,85Európska menová únia/Austrália EUR/AUD 1,2412 -3,54 -0,06 -2,28Európska menová únia/Česká republika EUR/CZK 25,761 1,15 3,38 4,16Európska menová únia/Kanada EUR/CAD 1,3247 -1,38 4,57 0,50Európska menová únia/Maďarsko EUR/100 HUF 305,7 4,17 8,21 4,19Európska menová únia/Poľsko EUR/PLN 4,1593 -0,16 0,31 -0,01Európska menová únia/Švajčiarsko EUR/CHF 1,2216 -0,50 0,97 1,34Európska menová únia/Švédsko EUR/SEK 8,429 -0,43 -0,32 -5,68Európska menová únia/Nórsko EUR/NOK 7,5472 0,88 1,46 -1,12Európska menová únia/Dánsko EUR/DKK 7,4534 -0,08 -0,02 0,24Európska menová únia/Chorvátsko EUR/HRK 7,591 0,09 2,75 1,16Európska menová únia/Turecko EUR/TRY 2,356 -0,38 1,11 -1,26Európska menová únia/Mexiko EUR/MXN 16,0162 -4,68 -3,86 -5,04Európska menová únia/Rumunsko EUR/RON 4,4121 0,71 -2,18 0,97Európska menová únia/Rusko EUR/RUB 39,9275 -0,60 -1,39 2,85Európska menová únia/Čína EUR/CNY 8,0724 -1,90 -1,23 -2,89Európska menová únia/Južná Kórea EUR/KRW 1443,39 0,71 -0,43 -3,45

(Zdroj: NBS)

Servis

26 • Financie v pohode

jak získat hodinu denně

Chceli by ste každý deň svojho života hodinu navyše,

aby ste mohli robiť, čokoľvek chcete? Ak sa vám to zdá ako takmer nesplniteľný sen, máme pre vás dobrú správu: tá hodina navyše skutočne môže byť vaša. Táto kniha je plná skvelých a veľmi účinných nápadov, postupov

a rád, ktoré všetky majú za cieľ získať vám drahocenný čas. V prípade, že ste ochotní investovať napríklad iba hodinu denne, aby ste si ju prečítali, vybrali si z nej nápa-dy, ktoré sa vám môžu hodiť, a uviedli ich do praxe, získate pre každý deň čas navyše spôsobom, o ktorom by ste neverili, že je možný. Okrem 

iného: prekonáte prokrastri-náciu a budete sa rozhodovať lepšie a rýchlejšie, odkryjete skrytý čas – čas na realizáciu dôležitých záležitostí, obja-víte nové a účinné spôsoby organizovania svojho času i života. Že neviete, čo je pro-krastrinácia? Je to chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr.

Autor: Michael HeppellBežná cena: 11,21 eura (cena po zľave 10,09 eura)Počet strán: 192Vydavateľstvo: Grada

10 způsobů jak se (ne)nechat připravit o penízeKto by dnes nemal nedostatok peňazí? Veď ne-ustále hľadáme, komu by sme ich mohli podaro-vať. A keď už nie priamo, aspoň prostredníctvom splátok, poplatkov alebo nákupom na cene nikdy nerastúcich cenných papierov. Že vám sa takéto niečo ešte nepodarilo? Berte si príklad z tých, ktorí beznádejne prišli o všetko, alebo ešte lepšie - bohapusto sa zadlžili do konca života. Kniha 10 spôsobov ako sa (ne)nechať pripraviť o peniaze ponúka množstvo  príhod  i  ponaučení  zo  života tých, na ktorých chybách sa dnes možno učiť. Ak nechcete spáchať finančnú  samovraždu,  spoznajte  praktiky  finančných  inštitúcií,  cesty ako obrať o peniaze klientov správcov majetku, chyby pri investovaní do akcií, zlata, diamantov či dlhopisov a omyly pri vstupe do života na dlh.

Autor: Tomáš TylBežná cena: 12,14 eura (cena po zľave 10,93 eura)Počet strán: 224Vydavateľstvo: Grada

Záväzne si objednávam knihu/knihy

Jak získat hodinu denně cena po zľave 10,09 eura(+ poštovné a balné), poèet kusov: _____

10 způsobů jak se (ne)nechat připravit o peníze cena po zľave 10,93 eura (+ poštovné a balné), poèet kusov: _____

Meno a priezvisko: _________________________________________________________

Názov firmy: _____________________________________________________________

Ulica: __________________________________________________________________

PSČ: ___________ Mesto: _________________________________________________

Tel. è.: _____________________ E-mail: _____________________________________

IČO:_________________ DIČ: __________________

Dátum: ___________________________ Podpis:

objednávky zasielajte na adresu: Grada Slovakia, spol. s r. o., Moskovská 29, 811 08 Bratislava

Objednávka kníh Čitatelia 

financií v pohode

si môžu knihy objedn

at’

s 10 %

zľavou

VydavateľAkadémia vzdelania OVB, n. o.Kukuričná 8831 03 Bratislava 3tel.: 02/5824 10-12redakcia@financievpohode.sk

Manažér projektuIng. Ivo Wilhalm

Šéfredaktor Ing. Pavol Poklemba, PhD. pavol.poklemba@financievpohode.sk

Zástupca šéfredaktoraIng. Pavel Škriniar, PhD. pavel.skriniar@financievpohode.sk

Redakčná radaRNDr. Ivica ChačaturianováIng. Vladimír Baláž, PhD., DrSc.Ing. Pavol Poklemba, PhD.Ing. Pavel Škriniar, PhD.

Vizuálny koncept a grafická úprava:Peter Buček

Dátum uzávierky: 25. marca 2013

Registrované ako periodická tlač Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod registračným číslom EV 4769/13Registračné číslo ISSN 1339-2220© Copyright: Akadémia vzdelania OVB, n. o.

Financiev pohode

úvery

Aké sú možnosti prefinancovania bývania

dôchodok

Kto nám zaplatí dôchodok?

profil produktu

Ochrana bankových vkladov sa môže časom zmeniť

apríl ročník II.

Nepredajné

2 / 2013

6 12 20

Sprievodca��vo�svete�osobných�financií www.financievpohode.sk

Bývať vo vlastnom sa

bez sporeniastavebNé sporeNIe

hypotekárNe úvery

nedá

Sprievodca��vo�svete�osobných�financií

Ďalšie číslo vyjde v júni 2013.

Knihy

rizikové upozornenie:Tento časopis je pripravovaný v dobrej viere a s najvyššou možnou odbornosťou. Použité informácie a dáta v ňom obsiahnuté boli získané zo zdrojov, ktoré sa pokladajú za spoľahlivé. Tieto informácie nesmú byť považované za ponuku alebo odporúčanie na nákup, alebo predaj nejakého finančného produktu.Vydavateľ nezodpovedá za prípadné finančné alebo iné majetkové ujmy spôsobené použitím informácií uverejnených v tomto časopise.

V časopise boli použité archívne fotografie a fotografie z databáz fotolia, Shutterstock a Digitalvision.

210x297_spad.indd 1 3/19/13 12:53 PM

�je�dlhodobý�projekt�finančného�vzdelávania�určený�primárne�žiakom�základných�škôl,�ktorého�cieľom�je�zvýšiť�finančnú�gramotnosť�na�slovenských�školáh.�

Projekt�je�realizovaný�ako�podporný�výukový�nástroj�pre�školy.�Súčasťou�projektu�sú�nielen�školiace�podklady,�materiály�a�následný�test,�ale�aj�interaktívna�hra�typu�real�strategy,�ktorá�umožňuje�deťom�riadiť�život�virtuálnej�rodiny�a�porovnať� si�svoje�zručnosti�počas�celoslovenskej�súťaže.��

Do�tohto�nekomerčného�projektu�sa�v�prvom�ročníku�zapojilo�400�slovenských�škôl�s�51�000�žiakmi.�

ovB allfinanz

 Slovensko a. 

s. ako 

najväčšia fina

nčno-sprostre

dkovateľská 

spoločnosť pôs

obiaca na Slo

vensku sa už 

20 rokov aktív

ne zapája do 

rôznych 

projektov. v n

ašom portfóliu

 sa nachádzaj

ú 

projekty s celo

spoločenským

 významom 

i projekty zam

erané na vzdel

ávanie detí 

v oblasti finan

čnej gramotno

sti.