8

FAKULTA EKONMIE APODNIKANIA PEVVe d e c k r ad a

Kbodu programu 5: Nov akreditan kritri a publikan innos FEP

Materil predklad: dekanka FEP

Spracoval: prodekan pre vedeck innos azahranin vzahy

Nvrh na uznesenie:VR FEP PEV Prehad publikanej innosti schvaujespripomienkamibez pripomienok.

VR FEP PEV Akreditan kritri berie na vedomie.

Mj 2013Kritri na hodnotenie rovne vskumnej, vvojovej, umeleckej aalej tvorivej innosti vrmci komplexnej akreditcie innost vysokej koly

Tento dokument obsahuje sbor kritri, ktor Akreditan komisia pouva poda 84 ods.4 psm. d) zkona pri hodnoten vskumnej, vvojovej, umeleckej aalej tvorivej innosti vysokej koly (alej len vskum). Osobitosti umeleckej innosti, ktor nie s uveden vtchto kritrich, s zohadnen vich rozpracovan pre prslun oblas vskumnej innosti. Kritri poda 82 ods. 7 zkona . 131/2002 Z. z. ovysokch kolch aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov navrhla Akreditan komisia. Po vyjadren orgnov reprezentcie vysokch kl kritri schvlilo Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu aportu Slovenskej republiky.Hodnotenie vskumu sa uskutouje po fakultch vysokej koly apo oblastiach vskumu, vktorch fakulta uskutouje vskumn innos. tandardne sa fakulta hodnot v tch oblastiach vskumu, do ktorch s zaraden tudijn odbory, v ktorch m/mala akreditovan tudijn programy v hodnotenom obdob. Ak sa na vysokej kole uskutouje vskum aj mimo faklt (naprklad na pracoviskch, ktor nie s sasou fakulty), cel tento vskum sa hodnot rovnako, ako keby ho uskutoovala jedna osobitn fakulta. To ist plat, ak sa vysok kola nelen na fakulty. Valom texte sa aj pre tieto prpady pouva oznaenie fakulta.Stanovenie oblast vskumu na ely hodnotenia (alej len hodnoten oblas) vychdza z podskupn tudijnch odborov Sstavy tudijnch odborov vysokokolskho vzdelvania Slovenskej republiky. Zoznam hodnotench oblast aknim patriacich tudijnch odborov je vprlohe 2.Na ely hodnotenia vskumu poda tchto kritri sa akademickm zamestnancom fakulty rozumie kad vysokokolsk uite (okrem hosujcich profesorov a lektorov) a vskumn pracovnk svysokokolskm vzdelanm najmenej druhho stupa, ktorje k31.12. poslednho roka hodnotenho obdobia poda odseku 7 zamestnan na vysokej kole na ustanoven tdenn pracovn as azaraden na fakulte, ato svislo aspo po dobu troch rokov, alebobol poas hodnotenho obdobia zamestnan na vysokej kole na ustanoven tdenn pracovn as azaraden na fakulte aspo po dobu tyroch rokov.Pri hodnoten vskumu sa hodnotia nasledovn atribty:vstupy vskumu (alej tie atribt vstupov),prostredie pre vskum (alej tie atribt prostredia),ocenenie vsledkov vskumu (alej tie atribt ocenenia).Vzhadom na esron interval komplexnch akreditci sa pri hodnoten atribtov uvedench vodseku 6 berie do vahy obdobie iestich kalendrnych rokov pred rokom, vktorom vysok kola predklad podklady na hodnotenie vrmci komplexnej akreditcie (alej len hodnoten obdobie). Ak fakulta existuje menej ako 6 rokov pred rokom, vktorom vysok kola predklad podklady nahodnotenie vrmci komplexnej akreditcie, berie sa za hodnoten obdobie cel obdobie jej existencie pred rokom, vktorom vysok kola predklad podklady na hodnotenie vrmci komplexnej akreditcie. Hodnotia sa len vysok koly a fakulty, ktor psobia aspo tyri roky pred rokom, vktorom maj predloi podklady na komplexn akreditciu. Ak vysok kola alebo fakulta splynula poas hodnotenho obdobia sinou vysokou kolou alebo fakultou, zohaduje sa to rovnako, akoby splynuli na zaiatku hodnotenho obdobia. Hodnotia sa aj fakulty, ktor vysok kola zruila, ak poas hodnotenho obdobia existovali najmenej tyri roky.Na ely hodnotenia atribtu vstupov zarad vysok kola jednotlivch akademickch zamestnancov poda oblasti ich vskumnej innosti do niektorej zoblast vskumu, vktorej sa fakulta, na ktorej s zaraden, hodnot. Jeden akademick zamestnanec me by zaraden len vjednej oblasti vskumu.Za jednotliv fakulty aoblasti vskumu za cel hodnoten obdobie predlo vysok kola zoznam vstupov vpote zodpovedajcom jednej tretine priemernho potu akademickch zamestnancov (okrem vysokokolskch uiteov vo funkcii profesora) k31. 12. jednotlivch rokov hodnotenho obdobia, ktorch zaradila poda odseku 8 do prslunej oblasti vskumu. Ak je takto uren poet men ako 20 vstupov, predlo vysok kola za dan fakultu aoblas vskumu 20 vstupov. Navye predlo vysok kola aj vstupy vpote zodpovedajcom priemernmu potu akademickch zamestnancov vo funkcii profesora na zodpovedajcej fakulte apsobiacich vzodpovedajcej oblasti vskumu poda stavu k31.12. jednotlivch rokov hodnotenho obdobia. Vstupy spaj tieto kritri:dtum zverejnenia vstupu spad do hodnotenho obdobia,autorom vstupu, alebo jednm zautorov vstupu, je akademick zamestnanec fakulty zaraden vdanej oblasti vskumu, ktor psobil vase zverejnenia vstupu na fakulte alebo tudent tudijnho programu vodbore zaradenom vdanej oblasti vskumu, ktor tudoval vase zverejnenia vstupu na fakulte. Na zohadnenie publikcie ako vstupu sa vyaduje, aby v nej okrem mena autora, bol uveden nzov pracoviska fakulty, nzov fakulty alebo vysokej koly; Vstup jednho autora sa uznva len na jednej vysokej kole. Ak jeden vstup za toho istho akademickho zamestnanca bude poskytnut viacermi vysokmi kolami, valch hodnoteniach sa vstup zohadn hodnotenm D. Je na vysokej kole, aby informovala autorov ozaraden ich vstupov do hodnotenia apredila tak poskytnutiu rovnakho vstupy za alie vysok koly.ak ide ovstup viacerch autorov, zapotava sa fakulte zneho len as patriaca autorovi (autorom) spajcemu podmienky uveden vpsmene b); ak je as presne uren, berie sa tto as, ak nie je uren, berie sa pomern as (naprklad pri vstupe 3 autorov, zktorch dvaja s zfakulty, sa takto vstup zapotava 2/3); vpote autorov sa zohaduj len autori zvysokch kl vSlovenskej republike,aspo 40 % vstupov mus by zdruhej polovice hodnotenho obdobia,najvy prepotan poet vstupov jednho akademickho zamestnanca za hodnoten obdobie, ktor mono zapota, je 5,autorom alebo spoluautorom vstupov predloench vpote odvodenho od potu akademickch zamestnancov vo funkcii profesor je akademick zamestnanec psobiaci vofunkcii profesora vase zverejnenia vstupu.Pre kad predkladan vstup mus by poskytnut dostaton mnostvo informci, aby sa dalo presne uri oak vstup ide, i ide odielo jednho loveka alebo kolektvu, vakej fyzickej forme vstup existuje akde sa nachdza. Ak ide ovstup za roky 2008 a 2012 upraven smernicou ministerstva . 13/2008-R zo 16. oktbra 2008 obibliografickej registrcii akategorizcii publikanej innosti, umeleckej innosti aohlasov, uvdza sa tandardn bibliografick zznam vslade stouto smernicou. Ak ide ovstup za rok 2013 anasledujce roky, uvdza sa tandardn bibliografick zznam poda vyhlky Ministerstva kolstva, vedy, vskumu aportu Slovenskej republiky . 456/2012 Z. z. ocentrlnom registri evidencie publikanej innosti acentrlnom registri evidencie umeleckej innosti. Valom texte sa pre smernicu aj vyhlku pouva skratka vyhlka.Ak fakulta predklad vstup, ktor nie je upraven vyhlkou, uvedie sanzov vstupu,rok zverejnenia uvedie sa rok, kedy sa vstup stal verejne prstupnm,typ vstupu naprklad patent, softvr, umeleck prezentcia, vstava apod.,autor a spoluautori,alie vznamn podrobnosti charakterizujce vstup, na zklade ktorch bude mon jeho zaradenie do jednej zkategri poda odseku 24.Pri hodnoten atribtu prostredia vhodnotenej oblasti sa ber do vahy nasledovn komponenty:rozsah avsledky doktorandskho tdia (vha 1/6),kvalita akademickch zamestnancov (vha 3/6), Pri posden kvality akademickch zamestnancov sa postupuje poda podrobnch kritri pre jednotliv skupiny odborov. tandardne sa vychdza zkritri uvedench vodseku 15 psm. b).objem finannch prostriedkov (grantov) zskanch na projekty rieen na fakulte vhodnotenej oblasti vhodnotenom obdob (vha 1/6),kvalita vskumnej infratruktry (prstrojov vybavenie, kninice, potaov vybavenie - vha 1/6),Na ely hodnotenia jednotlivch komponentov atribtu prostredia poda odseku 14 predlo fakulta tieto daje:daje o doktorandskom tdiu v jednotlivch rokoch hodnotenho obdobia obsahujce poty dizertanch skok, poty absolventov a doktorandov vedench akademickmi zamestnancami v jednotlivch rokoch hodnotenho obdobia, jeden vstup kadho riadne skonenho doktoranda v hodnotenom obdob, informcie o akademickej mobilite doktorandov (poet vyslanch a poet prijatch doktorandov a priemern dka pobytu osobitne prijat a vyslan)informcie otituloch akademickch zamestnancov, podiel doktorov vied na celkovom pote akademickch zamestnancov, podiel akademickch zamestnancov, ktor vykazuj H - index rovnak alebo vy ne je hodnota uren pre dan oblas vskumu, celkov poet citci na vstupy akademickch zamestnancov fakulty poda WOS vdanej oblasti vskumu publikovan vhodnotenom obdob, Podrobn kritri hodnotenia pre dan oblas vskumu mu konkretizova podmienky, za ktorch sa citcia zohadn (napr. jej evidencia vo WOS, prpadne inch databzach ). domce azahranin patenty, realizovan patenty, uniktne technick diela, nov technolgie, uniktne diagnostick alieebn metdy, pozoruhodn umeleck diela avkony, uniktne vedeck vsledky svisiace skultrnym dedistvom Slovenska; alie mimoriadne poiny, ktor preukazuj, e na fakulte psobia osobnosti medzinrodnho vznamu vo vedeckej, resp. umeleckej prci, zoznam vskumnch projektov rieench vhodnotenom obdob na fakulte, na ktor fakulta zskala vhodnotenom obdob domce granty azahranin granty, spolu sobjemom tchto grantov, nzvom vzvy, vktorej sa ogrant uchdzali, vrtane nzvu poskytovatea grantu, zodpovednm rieiteom atrvanm projektu,charakteristiku prstrojovho, informanho apotaovho vybavenia pre potreby vskumu.Pri hodnoten atribtu ocenenia vhodnotenej oblasti sa ber do vahy:celkov poet citci na 10% najcitovanejch akademickch zamestnancov fakulty poda WOS ainch relevantnch databz za cel obdobie ich tvorivej innosti; ocenenia avyznamenania zskan akademickmi zamestnancami aich tudentmi od externch domcich azahraninch intitci za vsledky vo vskume, i vytvoren technick, umeleck ain diela, uskutonen vyiadan prednky na konferencich, alebo vyiadan prezentcia umeleckch diel alebo umeleckch vkonov, lenstvo vnrodnch amedzinrodnch vboroch voblasti vskumu, poverenia zexternho prostredia svetovch profesijnch organizcii na organizovanie konferenci ainch vedeckch alebo umeleckch podujat svetovho aeurpskeho vznamu, lenstvo vedinch radch medzinrodnch asopisov, lenstvo vnrodnch amedzinrodnch komisich aporotch voblasti vedy aumenia, prpadn alie skutonosti, ktor svedia ouznan dosiahnutch vsledkov fakulty vhodnotenej oblasti vskumu medzinrodnou a/alebonrodnou komunitou (vha je najmenej 1/2).Na ely hodnotenia atribtu ocenenia predlo fakulta vsledky fakulty poda odseku 16 psm. b) vhodnotenej oblasti zskan akademickmi zamestnancami fakulty vpote estiny ich priemernho potu k31. 12. jednotlivch rokov hodnotenho obdobia, najmenej vak vpote 15. Vsledky, ktor fakulta predklad vrmci tohto atribtu na hodnotenie, musia spa nasledovn kritri:dtum dosiahnutia vsledku spad do hodnotenho obdobia,vsledok dosiahol akademick zamestnanec fakulty, ktor psobil vase jeho dosiahnutia nafakulte,viacnsobn vsledok poda odseku 16 psm. b) pre ten ist vbor resp. pre t ist edin radu poas hodnotenho obdobia sa zapotava iba raz.Aspo tretina vsledkov predloench fakultou mus by zdruhej polovice hodnotenho obdobia. Na ely hodnotenia atribtu ocenenia poda odseku 16 psm. a) predlo fakulta zoznam apoet citci navstupy akademickch zamestnancov fakulty vlenen na evidovan vo WOS, Scopus, ERIH, knin a ostatn. Podklad sa nepredklad, ak m tto as hodnotenia nulov vhu.Hodnotenie pripravuje, vrtane uskutoovania vetkch potrebnch konov avypracovania podkladov pre rokovanie Akreditanej komisie, pracovn skupina lnok 7 ods. 1 tattu Akreditanej komisie. zriaden Akreditanou komisiou. Hodnotenieschvauje Akreditan komisia. Pre kad hodnoten oblas uruje Akreditan komisia samostatn pracovn skupinu. Jedna pracovn skupina neme hodnoti viac ako jednu hodnoten oblas. Akreditan komisia me hodnotenie pracovnej skupiny upravi. Akreditan komisia zverejuje zoznam hodnotench vstupov avsledkov predloench vysokou kolou ako aj hodnotenie, ktor im urila.Podrobn pravidl hodnotenia, poda ktorch sa bude pri hodnoten vprslunej hodnotenej oblasti postupova s vprlohe . 3 tchto kritri. len pracovnej skupiny sa nezastuje na hodnoten vskumu faklt vysokej koly, na ktorej psob, alebo vhodnotenom obdob psobil. Pracovn skupina zhodnot na zklade podkladov predloench vysokou kolou vskumn innos po jednotlivch atribtoch apre kad atribt vypracuje hodnotenie atribtu a profil kvality. Hodnotenie atribtu vyjadruje priemern kvalitu posudzovanch innost, profil kvality vyjadruje truktru kvality posudzovanch innost. Vprofile kvality pre dan atribt pracovn skupina ur percentulne zaradenie posudzovanch innost resp. ukazovateov do kategri A, B, C aD. Hodnotenie atribtu sa odvod zprofilu kvality spsobom uvedenm vodseku 27.Percentulne zastpenie innost resp. ukazovateov vjednotlivch kategrich vo vetkch profiloch kvality sa zaokrhuje tak, aby bolo nsobkom 5 %. Cieom zaokrhovania je eliminova rozliovanie zaloen na malch rozdieloch medzi posudzovanmi innosami. Postup pri zaokrhovan je ilustrovan vprlohe . 1.Pre atribt vstupov a atribt ocenenia s zkladnmi kritriami na zaradenie do jednotlivch kategri tieto kritri:kategria A pikov medzinrodn kvalita,kategria B medzinrodne uznvan kvalita,kategria C nrodne uznvan kvalita,kategria D kvalita, ktor nie je nrodne uznvan, alebo prslun innosti nespaj podmienky uren pre vskum vdanej oblasti hodnotenia, prpadne neboli predloen.Pre atribt prostredia s zkladnmi kritriami pre zaradenie do jednotlivch kategri tieto kritri:kategria A pikov kvalita vrmci Slovenska,kategria B nadpriemern kvalita vrmci Slovenska,kategria C priemern kvalita vrmci Slovenska,kategria D podpriemern kvalita vrmci Slovenska.Spsob aplikcie zkladnch kritri na zaradenie do kategri Aa D pre jednotliv atribty navrhn so zohadnenm pecifk jednotlivch oblast hodnotenia prslun pracovn skupiny aje sasou pravidiel hodnotenia poda odseku 21. Akreditan komisia koordinuje ametodicky usmeruje aplikovanie pravidiel hodnotenia tak, aby postup pracovnch skupn pri hodnoten vrtane spsobu aplikcie zkladnch kritri vjednotlivch hodnotench oblastiach bol konzistentn adval vo najvej miere porovnaten vsledky.Hodnotenie atribtu sa ur zjeho profilu kvality poda percentulnych zaraden jednotlivch innost resp. ukazovateov pri priraden vh od 4 po 1 postupne kategrim Aa D. Kategrie pre hodnotenie/spodn hranin hodnoty hodnotenia pre zaradenie do tchto kategri s: A/3,75; A-/3,50; B+/3,25; B/2,75; B-/2,50; C+/2,25; C/1,75; C-/1,50; D+/1,25; D/1,00.Na zklade profilov kvality vjednotlivch atribtoch poda odseku 6 sa ur celkov profil kvality vskumnej innosti fakulty vhodnotenej oblasti ako ven priemer profilov jednotlivch atribtov poda odseku 6 svhami, ktor s uren pre jednotliv hodnoten oblasti. Vha atribtu vstupov mus by najmenej 55 %, vha atribtu prostredia najmenej 15 % a vha atribtu ocenenia najmenej 20 %. Vhy pre jednotliv hodnoten oblasti s sasou pravidiel hodnotenia poda odseku 21.Z celkovho profilu kvality sa ur postupom poda odseku 27 celkov hodnotenie vskumnej innosti fakulty vhodnotenej oblasti, za ktor sa vhranatej ztvorke uvedie priemern poet akademickch zamestnancov za hodnotenho obdobie, ktorch vstupy sa hodnotili.

Schvlen vBratislave 04. aprla 2013

Duan aplovi, v.r.minister kolstva, vedy, vskumu aportu Slovenskej republikyPrloha . 1Prklad pouitia navrhovanej metodiky na hodnotenie atribtu vstupovNa fakulte X vysokej koly Y, ktor prejde komplexnou akreditciou vroku 2014, sa uskutouj tudijn programy patriace koblasti vskumu 13 Vedy oivej prrode. Fakulta zarad do danej oblasti 110 akademickch zamestnancov, v tom 20 akademickch zamestnancov vo funkcii profesora, ateda predlo 50 vstupov vskumu patriacich do tejto oblasti spajcich podmienky poda odseku 10.

Pracovn skupina Akreditanej komisie zarad kad zpredloench vstupov do jednej zkategri Aa D, poda toho, i ide ovstup pikovej medzinrodnej kvality, medzinrodne uznvanej kvality (tu by mohlo pre publikciu by kritriom jej uverejnenie vkarentovanom asopise), nrodne uznvanej kvality alebo kvality nedosahujcej nrodn tandard.Nech je vsledok tohto zaradenia nasledujci: Kategria A 3 vstupy (t.j. 6 % vetkch vstupov), kategria B 12 vstupov (t.j. 24 %), kategria C 29 vstupov (58%), kategria D 6 vstupov (t.j.12 %).

Profil kvality pre atribt vstupov bude (po zaokrhlen poda odseku 22) tvorica sel (5; 25; 60; 10).

Hodnotenie atribtu sa poda odseku 27 vypota nasledovne:(5 x 4 + 25 x 3 + 60 x 2 + 10 x 1)/100 = 2,25, vznakovom vyjadren to bude C+.Vrok ohodnoten kvality vskumu pre atribt vstupov bude potom znie nasledovne:Fakulta X vysokej koly Ydosahuje voblasti vskumu 13 Vedy oivej prrode pre atribt vstupov vskumu hodnotenia C+ sprofilom (5; 25; 60; 10)[110]

Prklad postupu pri vpote celkovho profilu zprofilov jednotlivch atribtov srznymi vhami so zaokrhlenm na 5 %Zoberieme prklad troch profilov P1=(25; 20; 40; 15), P2=(35; 30; 15; 20) aP3=(10; 30; 40; 20). Vha profilu P1 nech je 50% (0,5), vha P2 nech je 35% (0,35) avha P3 nech je 15% (0,15). Celkov profil zskan zprofilov P1, P2 aP3 spouitm vh 0,5 0,35 0,15 so zaokrhlenm na 5 % sa zska nasledovnou postupnosou krokov:

1. krok Urenie vslednho profilu pred zaokrhlenm ako venho stu pvodnch profilov: P = 0,5*P1 + 0,35*P2 + 0,15*P3 = (26,25; 25,00; 31,25; 17,50)2. krok Urenie kumulatvnych stov pre jednotliv zloky profilu P zava: PK = (26,25; 51,25; 82,5; 100,00)3. krok Zaokrhlenie jednotlivch zloiek PK na 5 stm, e 2,5 a7,5 sa zaokrhuje nahor: PKZ = (25; 50; 85; 100)4. krok Urenie vslednho zaokrhlenho profilu PZ ako rozdielov medzi susednmi zlokami profilu PKZ: PZ = (25; 50-25; 85-50; 100-85) = (25; 25; 35; 15).

Uvedenm spsobom sa zska zaokrhlen profil, ktorho set zloiek je 100, priom zaokrhlenia zprvch zloiek profilu sa neprejavia a vposlednej zloke, ako by to bolo pri zaokrhovan bez medzikroku skumulatvnymi stami.Prloha . 2Zoznam oblast vskumu hodnotench v rmci komplexnej akreditcie a im zodpovedajcich tudijnch odborovslo oblasti vskumuNzov oblasti vskumuslo tudijnho odboruNzov tudijnho odboru1.pedagogick vedy1.1.1.uitestvo akademickch predmetov1.1.2.uitestvo profesijnch predmetov a praktickej prpravy1.1.3.uitestvo umelecko-vchovnch a vchovnch predmetov1.1.4.pedagogika1.1.5.predkolsk a elementrna pedagogika1.1.6.pecilna pedagogika1.1.7.lieebn pedagogika1.1.8.logopdia1.1.9.andragogika1.1.10.odborov didaktika4.1.13.teria vyuovania fyziky9.1.8.teria vyuovania matematiky9.2.3.teria vyuovania informatiky2.humanitn vedy2.1.1.filozofia2.1.2.systematick filozofia2.1.3.dejiny filozofie2.1.4.logika a metodolgia vedy2.1.5.etika2.1.6.estetika2.1.12.teolgia2.1.13.katolcka teolgia2.1.14.evanjelick teolgia2.1.15.pravoslvna teolgia2.1.16.religionistika2.1.17.dejiny a teria umenia2.1.18.dejiny a teria vtvarnho umenia a architektry2.1.19.dejiny a teria divadelnho umenia2.1.20.dejiny a teria filmovho umenia a multimdi2.1.21.teria hudby2.1.22.teria tanca2.1.23.teria literatry a dejiny konkrtnych nrodnch literatr2.1.27.slovensk jazyk a literatra2.1.28.slovansk jazyky a literatry2.1.29.neslovansk jazyky a literatry2.1.30.orientlne jazyky a literatry2.1.31.klasick jazyky2.1.32.cudzie jazyky a kultry2.1.33.veobecn jazykoveda2.1.34.jazykoveda konkrtnych jazykovch skupn2.1.35.prekladatestvo a tlmonctvo2.1.36.literrna veda3.2.1.urnalistika3.2.2.teria a dejiny urnalistiky3.2.3.masmedilne tdi3.2.4.kninino-informan tdi 3.historick vedy a etnolgia2.1.7.histria2.1.8.veobecn dejiny2.1.9.slovensk dejiny

2.1.10.archvnictvo2.1.11.pomocn vedy historick2.1.24.muzeolgia2.1.25.archeolgia2.1.26.klasick archeolgia3.1.3.etnolgia4.umenie2.2.1.vtvarn umenie2.2.2.tanen umenie2.2.3.hudobn umenie2.2.4.divadeln umenie2.2.5.filmov umenie a multimdi2.2.6.dizajn2.2.7.architektonick tvorba2.2.8.retaurovanie5.projektovanie, ininierstvo, technolgie a vodn hospodrstvo5.1.1.architektra a urbanizmus5.1.2.priestorov plnovanie5.1.3.geodzia a kartografia5.1.4.pozemn stavby5.1.5.ininierske kontrukcie a dopravn stavby5.1.6.vodn stavby5.1.7.aplikovan mechanika5.2.8.stavebnctvo5.2.28.nekovov materily a stavebn hmoty6.4.1.vodn hospodrstvo6.4.2.hydromeliorcie6.spoloensk a behaviorlne vedy3.1.1.sociolgia 3.1.2.kulturolgia3.1.4.teria a metodolgia sociolgie3.1.6.politolgia3.1.7.verejn politika a verejn sprva3.1.8.teria politiky3.1.9.psycholgia3.1.10.veobecn a experimentlna psycholgia3.1.11.pedagogick, poradensk a kolsk psycholgia3.1.12.klinick psycholgia3.1.13.socilna psycholgia a psycholgia prce3.1.14.socilna prca3.1.15.socilna antropolgia3.1.16.socilne sluby a poradenstvo7.prvo a medzinrodn vzahy3.1.5.medzinrodn vzahy3.4.1.prvo3.4.2.teria a dejiny ttu a prva3.4.3.stavn prvo3.4.4.sprvne prvo3.4.5.hospodrske prvo a finann prvo3.4.6.pracovn prvo3.4.7.trestn prvo3.4.8.medzinrodn prvo3.4.9.rmske prvo3.4.10.obchodn a finann prvo3.4.11.obianske prvo3.4.12.knonick prvo8.ekonmia a manament3.3.1.nrodn hospodrstvo 3.3.2.dejiny nrodnho hospodrstva3.3.3.ekonomick teria3.3.4.prognostika3.3.5.verejn sprva a regionlny rozvoj3.3.6.financie, bankovnctvo a investovanie 3.3.7.financie3.3.8.poisovnctvo3.3.9.obchodn podnikanie3.3.10.obchod a marketing3.3.11.odvetvov a prierezov ekonomiky3.3.12.tovnctvo3.3.13.finann manament3.3.14.udsk zdroje a personlny manament3.3.15.manament3.3.16.ekonomika a manament podniku3.3.17.medzinrodn ekonomick vzahy3.3.18.medzinrodn podnikanie3.3.19.svetov ekonomika3.3.20.odvetvov ekonomiky a manament3.3.21.ekonomika a riadenie podnikov3.3.22.podnikov manament3.3.23.verejn ekonomika a sluby3.3.24.kvantitatvne metdy v ekonmii3.3.25.ekonometria a operan vskum8.1.1.cestovn ruch9.1fyzika 4.1.1.fyzika4.1.2.veobecn fyzika a matematick fyzika4.1.3.fyzika kondenzovanch ltok a akustika4.1.4.kvantov elektronika a optika4.1.5.jadrov a subjadrov fyzika4.1.6.fyzika plazmy4.1.7.astronmia4.1.8.astrofyzika4.1.9.geofyzika4.1.10.meteorolgia a klimatolgia4.1.11.chemick fyzika4.1.12.biofyzika9.2vedy o Zemi a vesmre4.1.23.geolgia4.1.24.hydrolgia4.1.25.hydrogeolgia4.1.26.ininierska geolgia4.1.27.loiskov geolgia4.1.28.geochmia4.1.29.mineralgia4.1.30.aplikovan geofyzika4.1.31.paleontolgia4.1.32.petrolgia4.1.33.tektonika4.1.34.pedolgia4.1.35.geografia4.1.36.fyzick geografia a geoekolgia4.1.37.humnna geografia4.1.38.regionlna geografia4.1.39.politick geografia10.environmentalistika a ekolgia4.3.1.ochrana a vyuvanie krajiny4.3.2.environmentlne ininierstvo4.3.3.environmentlny manament4.3.4.veobecn ekolgia a ekolgia jedinca a populci4.3.5.synekolgia11.metalurgick a montnne vedy5.2.26.materily5.2.27.medzn stavy materilov5.2.32.banctvo5.2.33.bansk merastvo a geodzia5.2.34.geotechnika5.2.35.bansk geolgia a geologick prieskum5.2.36.bansk mechanizcia, doprava a hlbinn vtanie5.2.37.mineralurgia5.2.38.zskavanie a spracovanie zemskch zdrojov5.2.39.hutnctvo5.2.40.hutnctvo kovov5.2.41.fyziklna metalurgia12.chmia, chemick technolgia a biotechnolgie4.1.14.chmia4.1.15.anorganick chmia4.1.16.organick chmia4.1.17.analytick chmia4.1.18.fyziklna chmia4.1.19.makromolekulov chmia4.1.20.jadrov chmia4.1.21.teoretick a potaov chmia4.1.22.biochmia5.2.17.chemick ininierstvo5.2.18.chemick technolgie5.2.19.anorganick technolgia a materily5.2.20.organick technolgia a technolgia palv5.2.21.technolgia makromolekulovch ltok5.2.22.chmia a technolgia poivatn5.2.23.chmia a technolgia ivotnho prostredia5.2.24.potravinrstvo5.2.25.biotechnolgie13.vedy o ivej prrode4.2.1.biolgia4.2.2.molekulrna cytolgia4.2.3.molekulrna biolgia4.2.4.genetika4.2.5.zoolgia4.2.6.botanika4.2.7.mikrobiolgia4.2.8.antropolgia4.2.9.fyziolgia rastln4.2.10.fyziolgia ivochov4.2.11.bionika a biomechanika4.2.12.etolgia4.2.13.virolgia4.2.14.parazitolgia4.2.15.imunolgia4.2.16.neurovedy14.strojrstvo5.2.1.strojrstvo5.2.2.drba strojov a zariaden5.2.3.dopravn stroje a zariadenia5.2.4.motorov vozidl, koajov vozidl, lode a lietadl5.2.5.asti a mechanizmy strojov5.2.6.energetick stroje a zariadenia5.2.7.strojrske technolgie a materily5.2.29.energetika5.2.46.ponohospodrska a lesncka technika5.2.49.procesn technika5.2.50.vrobn technika5.2.51.vrobn technolgie5.2.52.priemyseln ininierstvo6.1.14.mechanizcia ponohospodrskej a lesnckej vroby15.elektrotechnika a elektroenergetika5.2.9.elektrotechnika

5.2.10.teoretick elektrotechnika5.2.11.silnoprdov elektrotechnika5.2.12.elektrotechnolgie a materily5.2.13.elektronika5.2.30.elektroenergetika5.2.31.jadrov energetika5.2.48.fyziklne ininierstvo16.informatick vedy, automatizcia a telekomunikcie5.2.14.automatizcia 5.2.15.telekomunikcie 5.2.16.mechatronika 9.2.1.informatika9.2.2.teoretick informatika9.2.4.potaov ininierstvo9.2.5.softvrov ininierstvo9.2.6.informan systmy9.2.7.kybernetika9.2.8.umel inteligencia9.2.9.aplikovan informatika9.2.10.hospodrska informatika9.2.11.kognitvna veda17.ininierstvo a technolgie5.2.42.drevrstvo 5.2.43.technolgia spracovania dreva5.2.44.truktra a vlastnosti dreva5.2.45.kontrukcie a procesy vroby drevrskych vrobkov5.2.47.biomedicnske ininierstvo5.2.53.meranie5.2.54.meracia technika5.2.55.metrolgia5.2.56.bezpenos technickch systmov5.2.57.kvalita produkcie5.2.58.sdne ininierstvo8.3.5.bezpenos aochrana zdravia pri prci8.5.1.logistika18.lekrske, farmaceutick a nelekrske zdravotncke vedy7.1.1.veobecn lekrstvo7.1.2.anatmia, histolgia a embryolgia7.1.3.normlna a patologick fyziolgia7.1.4.vntorn choroby7.1.5.epidemiolgia7.1.6.hygiena7.1.7.chirurgia7.1.8.rntgenolgia a rdiolgia7.1.9.gynekolgia a prodnctvo7.1.10.pediatria7.1.11.neurolgia7.1.12.psychiatria7.1.13.dermatovenerolgia7.1.14.oftalmolgia7.1.15.onkolgia7.1.16.otorinolaryngolgia7.1.17.telovchovn lekrstvo7.1.18.toxikolgia7.1.19.nuklerna medicna7.1.20.anesteziolgia a resuscitcia7.1.21.patologick anatmia a sdne lekrstvo7.1.22.ortopdia7.1.23.urolgia7.1.24.fyziatria, balneolgia a lieebn rehabilitcia7.1.25.klinick biochmia7.1.26.klinick farmakolgia7.1.27.lekrska biofyzika7.1.28.lekrska , klinick a farmaceutick biochmia7.2.1.zubn lekrstvo7.3.1.farmcia7.3.2.farmakolgia7.3.3.farmaceutick chmia7.3.4.farmakognzia7.3.5.galenick farmcia7.3.6.lekrenstvo socilna farmcia7.3.7.klinick farmcia7.4.1.oetrovatestvo7.4.2.verejn zdravotnctvo7.4.3.laboratrne vyetrovacie metdy v zdravotnctve7.4.4.prodn asistencia7.4.5.zdravotncke a diagnostick pomcky7.4.6.urgentn zdravotn starostlivos7.4.7.fyzioterapia7.4.8.rdiologick technika7.4.9.dentlna hygiena7.4.10.fyziologick a klinick viva7.4.11.zubn technika19.ponohospodrske a lesncke vedy6.1.1.veobecn ponohospodrstvo6.1.2.ivona produkcia6.1.3.veobecn ivona produkcia6.1.4.pecilna ivona produkcia6.1.5.rastlinn produkcia6.1.6.veobecn rastlinn produkcia6.1.7.pecilna rastlinn produkcia6.1.8.agrochmia a viva rastln6.1.9.fyziolgia plodn a drevn

6.1.10.zhradnctvo6.1.11.krajinrstvo6.1.12.viva6.1.13.spracovanie ponohospodrskych produktov6.1.15.ochrana pdy6.1.16.ochrana rastln6.1.17.krajinn a zhradn architektra6.2.1.lesnctvo6.2.2.pestovanie lesa6.2.3.hospodrska prava lesov6.2.4.lesncka fytolgia6.2.5.ochrana lesa6.2.6.poovnctvo20.veterinrske vedy6.3.1.veobecn veterinrske lekrstvo6.3.2.hygiena potravn6.3.3.veterinrna morfolgia a fyziolgia6.3.4.vntorn choroby zvierat6.3.5.veterinrna chirurgia, ortopdia a rntgenolgia6.3.6.veterinrne prodnctvo a gynekolgia6.3.7.infekn a parazitrne choroby zvierat6.3.8.kynolgia6.3.9.sdne a verejn veterinrske lekrstvo6.3.10.viva zvierat a dietetika6.3.11.hygiena chovu zvierat a ivotn prostredie21.vedy o porte8.1.2.port8.1.3.portov edukolgia8.1.4.portov humanistika8.1.5.portov kinantropolgia22.dopravn sluby5.2.59.doprava5.2.60.potov technolgie8.2.1.dopravn sluby8.2.2.potov sluby23.bezpenostn sluby8.3.1.ochrana osb a majetku8.3.2.bezpenostn verejno-sprvne sluby8.3.3.teria policajnch vied8.3.4.kriminolgia a kriminalistika8.3.6.zchrann sluby8.3.7.obianska bezpenos8.4.1.manament vojenskch systmov8.4.2.ekonomika a manament obrannch zdrojov8.4.3.vzbroj a technika ozbrojench sl8.4.4.nrodn a medzinrodn bezpenos8.4.5.operan a bojov pouitie ozbrojench sl8.4.6.vojensk spojovacie a informan systmy8.4.7.vojensk logistika24.matematika a tatistika9.1.1.matematika9.1.2.matematick logika a zklady matematiky9.1.3.algebra a teria sel9.1.4.matematick analza9.1.5.numerick analza a vedecko-technick vpoty9.1.6.diskrtna matematika9.1.7.geometria a topolgia9.1.9.aplikovan matematika9.1.10.tatistika9.1.11.pravdepodobnos a matematick tatistika

Prloha . 3Podrobn pravidla hodnotenia pre jednotliv oblasti vskumuPracovn skupina Akreditanej komisie postupuje pri hodnoten vysokej koly poda zkona . 131/2002 Z. z. ovysokch kolch aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov, nariadenia vldy SR oAkreditanej komisii atattu Akreditanej komisie. Pracovn skupina pri svojej innosti postupuje aj poda usmernen Akreditanej komisie.

Pri hodnoten vysokej koly sa vychdza zpodkladov predloench vysokou kolou poda nariadenia vldy SR oAkreditanej komisii. Sasou podkladov je aj samohodnotenie vysokej koly, vrmci ktorho vysok kola kjednotlivm podkladom kvstupom, oceneniam at. uvedie aj ich zaradenie do jednej zkategrii A, B, C aD poda vymedzenia pre jednotliv atribty vzvislosti od hodnotenej oblasti.

Pracovn skupina Akreditanej komisie posdi zaradenie podkladov vysokou kolou avopodstatnench prpadoch im navrhne zaradenie do inej kategrie.

Na ely posdenia atribtu vstupu sa predklad nasledujci prehad ovstupoch:Charakteristika najvznamnejch vstupovVstupy za rokySpolu

R a R+2R+3 a R+5

Prepotan poet vstupov kategrie A (NA)

Prepotan poet vstupov kategrie B (NB)

Prepotan poet vstupov kategrie C (NC)

Prepotan poet vstupov kategrie D (ND)

Prepotan poet vstupov (spolu)

Ven priemer prepotanho potu vstupov (V)

Vymedzenie jednotlivch kategri pre vstupy je uren osobitne pre jednotliv hodnoten oblasti.Na ely posdenia atribtu prostredia rozsah avsledky doktorandskho tdia sa predklad prehad opredloench vstupoch riadne skonench doktorandov vhodnotenom obdob:RokPoet doktorandov absolventovCelkov poet predloench vstupovZ tohoVsledn kategria

Poet vstupov vkategrii APoet vstupov vkategrii BPoet vstupov vkategrii C

R

R+1

R+2

R+3

R+4

R+5

Spolu

Ak nie je pre hodnoten oblas uveden inak, vsledn kategria hodnotenia atribtu prostredia rozsah avsledky doktorandskho tdia je A ak najmenej 1/3 vstupov riadne skonench doktorandov je vkategrii A,B ak najmenej 1/6 vstupov riadne skonench doktorandov je vkategrii B,C ak najmenej vstupov riadne skonench doktorandov je vkategrii Aalebo B anie s splnen podmienky na kategriu Aalebo B,D vostatnch prpadoch.

Na ely posdenia atribtu prostredia kvalita akademickch zamestnancov sa predklad prehad okvalifikanej truktre akademickch zamestnancov:

Index kvality IKA:Vedecko-pedagogick tituly, umelecko-pedagogick tituly, vedeck hodnosti, akademick titulyVhaPriemern poet akademickch zamestnancov za cel hodnoten obdobieA x B

ABCProfesor s vedeckou hodnosou DrSc.3,5

Profesor alebo doktor vied (DrSc.)3

Docent2

Vysokokolsk vzdelanie tretieho stupa1

Ostatn akademick zamestnanci 0

Spolu-

IKA-

Index kvality (IKA) za oblas vskumu sa vypota ako ven aritmetick priemer potu zamestnancov vhodnotenej oblasti aich kvalifikanej truktry.

Zaradenie do kategrie poda hodnoty IKA:A: 1,50 aviacB: 1,20 - 1,49C: 1,00 - 1,19D: menej ako 1,00

Predklad sa:RokPoet akademickchzamestnancov (spolu)Poet akadem. zamestnan. s titulom prof. a DrSc.Poet akadem.zamestnan. s titulom prof. alebo DrSc.Poet akadem. zamestnancov stitulom doc.Poet akademickch zamestnancov sv vzdelanm tretieho stupaKategriapoda IKAR

R+1

R+2

R+3

R+4

R+5

priemer

Tituly sa zohaduj poda stavu k31. 12. prslunho roka.

Na ely posdenia atribtu prostredia objem finannch prostriedkov (grantov) sa predklad prehad ozskanch grantoch na projekty rieen na fakulte vhodnotenej oblasti vhodnotenom obdob:RokPoet akademickch zamestnancovObjem financi zskanch na projekty celkomZ toho objem financi zskanch na projekty zo zahraniiaObjem financi pripadajci na jednho akademickho zamestnancaR

R+1

R+2

R+3

R+4

R+5

priemer

Na ely posdenia atribtu ocenenia celkov poet citci sa predklad prehad ocitcich desatiny najcitovanejch akademickch zamestnancov fakulty vhodnotenom obdob svylenm autocitci (poet sa ur zpriemernho potu akademickch zamestnancov vhodnotenom obdob):Poet najcitovanejch zamestnancovPoet citcii poda vymedzench databzPrepotan poet citcii na 1 akademickho zamestnancaVsledn kategria

Vsledn kategria sa ur poda podmienok pre hodnoten oblas. Podklad sa nepredklad pre hodnoten voblasti, vktorch m tto as nulov vhu. Ak vhodnotenej oblasti nie je uveden inak, zohaduj sa citcie poda WOS.

Na ely posdenia atribtu ocenenia vsledky fakulty sa predklad prehad ozskanch oceneniach poda odseku 17 kritri hodnotenia (ak nie je vhodnotenej oblasti uveden inak, pouije sa vha 0,5):Charakteristika vstupovVstupy za rokySpolu

R a R+2R+3 a R+5

Poet ocenen kategrie A

Poet ocenen kategrie B

Poet vstupov kategrie C

Poet ocenen kategrie D

Poet ocenen vetkch kategri

R oznauje prv rok hodnotenho obdobia, pre vysok koly, ktorch komplexn akreditcia innost zana vroku 2014, je R = 2008. Namiesto R sa uvdza vpodkladoch konkrtny rok ku ktormu sa vzahuj daje.

Nasleduj podrobn pravidl pre jednotliv hodnoten oblasti. Akreditan komisia pri ich nvrhu mala na zreteli hlavn cie, aby vyjadrovali porovnaten rove kvality v jednotlivch kategrich vo vetkch 24 oblastiach vskumu. Akreditan komisia repektuje rzne zvyklosti a spsoby formulovania zauvan vjednotlivch oblastiach, napr. rznu mieru, s akou sa pouva na vyjadrenie podmienok kvantifikovanie (napr. impakt faktor rovnajci sa alebo v ne 0.4), kvalifikovanie (napr. vrazmi renomovan, vznamn a pod.) alebo ich len implicitn chpanie (napr. pri vyjadren niektorch podmienok pomocou bibliografickej kategorizcie), ktor vak treba chpa tak, aby vyjadrovali porovnaten rove kvality.7

Hodnoten oblas:8Ekonmia amanamentVha jednotlivch atribtov v celkovom profile kvality vskumnej innosti fakulty v hodnotenej oblasti:atribt vstupov: 60% atribt prostredia: 20 % atribt ocenenia: 20 % I. Spsob aplikcie zkladnch kritri na zaradenie do kategri Aa D pre atribt vstupov kategria atribtu vstupovdruh vstupuAlnok vniektorom asopise evidovanom vmedzinrodnej profesijnej databze WOS alebo Scopus ako pikov medzinrodn kvalita; zvyajne sa za pikov medzinrodn kvalitu povauje vstup vo vedeckom asopise sHI 10 alebo IF 0.7IFM,

lnok vniektorom zbornku svetovho kongresu/konferencie vydanom vrenomovanom zahraninom vydavatestve; zvyajne evidovanom vo WOS alebo Scopus monografia vydan vrenomovanom zahraninom vydavatestve (napr. Elsevier, Springer, Palgrave, Wiley, apod.)tdia vasopise alebozbornku charakteru vedeckej monografie vydanom vrenomovanom zahraninom vydavatestvekapitola vmonografii vydan vzahraninom renomovanom vydavatestve

Blnok vo vedeckom asopise (WOS alebo Scopus), pokia nie je zaraden do kategrie A

lnok vrecenzovanom zbornku zahraninej konferencie smedzinrodnm programovm vborom, pokia nie je zaraden do kategrie Amonografia vsvetovom jazyku vydan vrenomovanom vydavatestve, pokia nie je zaraden do kategrie A

Clnok vo vedeckom asopise, pokia nie je zaraden do kategrie Blnok vrecenzovanom zbornku zkonferencie, pokia nie je zaraden do kategrie Aalebo Bmonografia vydan vrenomovanom domcom vydavatestvekapitola vmonografii vydanej vdomcom vydavatestvevysokokolsk uebnica vydan vdomcom renomovanom vydavatestvevskumn tdia pre centrlne orgny, ministerstv apod.

DOstatn*Pre kategriu vstupov A: Pri alom cykle komplexnej akreditcie bude poadovan hodnota pre HI 20 apre IF 0.7IFM, ** Pre kategriu vstupov B: Pri alom cykle komplexnej akreditcie bude poadovan hodnota pre HI 7 apre IF 0,4 IFM

Publikcia akademickch zamestnancov za oblas vskumu, ktor psobia interdisciplinrne, sa bud hodnoti poda vyie uvedench kritri.

II. Spsob aplikcie zkladnch kritri na zaradenie do kategri Aa D pre atribt prostredia Pri hodnotenatribtu prostrediavhodnotenej oblasti sa ber do vahy komponenty, ktor charakterizuj kvalitu udskho potencilu fakulty, vskumn infratruktru, spenos vgrantovch saiach, vsledky vedeckej prce zamestnancov adoktorandov fakulty:Rozsah avsledky doktorandskho tdia(vha 1/6),

Kvalita akademickch zamestnancov(vha 3/6),

Objem finannch prostriedkov zskanch saou na projekty rieen na fakulte vhodnotenej oblasti vhodnotenom obdob (vha 1/6),

Kvalita vskumnej infratruktry(prstrojov vybavenie, kninice, potaov vybavenie (vha 1/6)

a) rozsah a vsledky doktorandskho tdia(vha 1/6)b) kvalita akademickch zamestnancov(vha 3/6) Domce azahranin patenty, realizovan patenty, uniktne technick diela, nov technolgie, pozoruhodn vkony; alie mimoriadne poiny, ktor preukazuj, e na fakulte psobia osobnosti medzinrodnho vznamu vo vedeckej, resp. umeleckej prci.a. Index kvality IKA (vha 50 %), b. Index kvality IKB (vha 50%): Vznamn diela - publikcie akademickch zamestnancov za cel obdobie ich innosti citovan najmenej 50-krt, domce a zahranin patenty, realizovan patenty, uniktne technick diela, nov technolgie, uniktne diagnostick a lieebn metdy, uniktne vedeck vsledky svisiace s kultrnym dedistvom Slovenska. In mimoriadne poiny, ktor preukazuj, e na fakulte aktvne psobia osobnosti medzinrodnho vznamu vo vedeckej prci.

Hodnotenie:Hodnot PS ad hoc.

Predklad sa:Zoznam vznamnch diel skrtkym odvodnenm.

c) objem finannch prostriedkov v saiach zskanch na projekty rieen na fakulte vhodnotenej oblasti vhodnotenom obdob (vha 1/6)Hodnotenie:A: na jednho akademickho zamestnanca pripad najmenej 1000 EUR, B: na jednho akademickho zamestnanca pripad najmenej 600 EUR, C: na jednho akademickho zamestnanca pripad najmenej 300 EURD: na jednho akademickho zamestnanca pripad menej ako 300 EUR.d) kvalita vskumnej infratruktry (vha 1/6) Predklad sa charakteristiku prstrojovho, informanho a potaovho vybavenia pre potreby vskumu v prslunej oblastiHodnot sa:Pracovn skupina preversituciu na prslunom pracovisku a rozhodne ad hoc opridelen kategrie.III. Spsob aplikcie zkladnch kritri na zaradenie do kategri Aa D pre atribt ocenenia

a) Celkov poet citci vhodnotenom obdob na 10% najcitovanejch prc akademickch zamestnancov za cel obdobie ich tvorivej innosti poda WOSKritrium sa hodnot prepotanm celkovho potu citcii vetkch hodnotench zamestnancov pripadajcich na jednho zamestnanca.

Hodnotenie:A: 5 aviac citciiB: 3-4 citcieC: 1-2 citcieD: 0

b) Ocenenia avyznamenania, vyiadan prednky, lenstvo, poverenia zexternho prostrediaPri hodnotenatribtu oceneniavhodnotenej oblasti sa ber do vahy: ocenenia a vyznamenaniazskan akademickmi zamestnancami aich tudentmi od externch intitci, domcich azahraninch, za vsledky vo vskume, i vytvoren technick, uskutonen vyiadan prednkyna konferencich, lenstvovnrodnch amedzinrodnch vboroch voblasti vskumu, poverenia zexternho prostrediasvetovch profesijnch organizci na organizovanie konferenci ainch vedeckch podujat svetovho aeurpskeho vznamu.kategriaatribtuoceneniadruh vsledkuApozvanprednka na niektorej z najvznamnejch medzinrodnch konferenci s nronm recenzovanm, lenstvo v medzinrodnom vbore konferencie na podobnej rovni dleitosti, poverenie organizovamedzinrodn konferenciu pod ztitou vedeckej organizcie nadnrodnho vznamu, lenstvo vedinej rade asopisu kategrie A, citcie poda WOS/Scopus a pod.Bpozvanprednka na menej vznamnej medzinrodnej konferencii snronm recenzovanm, lenstvo v medzinrodnom vbore konferencie na podobnej rovni dleitosti, poverenie organizova medzinrodn konferenciu na podobnej rovni dleitosti, lenstvo v edinej rade medzinrodnho asopisu, citcie v zahraninch asopisoch a zahraninch zbornkoch snronm recenzovanm a pod.Cpozvanprednka na niektorej nrodnej medzinrodnch konferencii s nronm recenzovanm, lenstvo v nrodnom vbore konferencie na podobnej rovni a dleitosti, poverenie organizovanrodnkonferenciu s medzinrodnou asou pod ztitou vedeckej organizcie, lenstvo vedinej rade nrodnho asopisu, citcie v domcich asopisoch a pod.DOstatn