blaško, m.Úvod do modernej didaktiky i

VOD DO MODERNEJ DIDAKTIKY I.

(SYSTM TVORIVO-HUMANISTICKEJ VUBY)

MICHAL BLAKO

Katedra ininierskej pedagogiky Technickej univerzity

Koice 2010

15. 2. 2011 Blako, M. vod do modernej didaktiky I. Dostupn na .

2

Kvalitn vzdelanie je sstava takch vedomost, zrunost a nvykov,

schopnost a zujmov, postojov a hodnt, vyplvajcich zo systmu kovch kompetenci,

osvojenie ktorch zabezpeuje pln rozvinutie osobnosti (charakterizovan autenticitou, mnohostrannosou a harmniou,

slobodou a zodpovednosou, tvorivosou), s komplexnm rozvinutm psychickch funkci (kognitivizcia, axiologizcia a autoregulcia,

socializcia a komunikcia, motivcia a aktivizcia, emocionalizcia, kreativizcia),

v celoivotnom vzdelvan, pre jej realizciu v osobnom i spoloenskom ivote a v zamestnan.

RNDr. Michal Blako, PhD. Recenzovali: Prof. Ing. PhDr. Ivan Turek, CSc. Doc. Ing. Sndor Albert, PhD. ISBN 978-80-553-0462-5


3

OBSAH

vod 6 1 VZDELVANIE 7 1.1 Veobecn ciele tvorivo-humanistickho vzdelvania 9 1.1.1 Charakteristiky plne rozvinutej osobnosti 11 1.1.2 Psychick funkcie plne rozvinutej osobnosti 17 1.2 Systm vuby 19 1.2.1 Zkladn prvky v systme vuby 19 1.2.2 Zloky systmu vuby 26 1.2.3 Mapa rozvoja osobnosti iaka v systme tvorivo-humanistickej vuby 30 2 KOV KOMPETENCIE 31 2.1 Komunikan kompetencie 39 2.2 Matematicko-vedn kompetencie 44 2.3 Informan kompetencie 46 2.4 Kompetencie na rieenie problmov 48 2.5 Uebn kompetencie 53 2.6 Personlne a socilne kompetencie 57 2.7 Pracovn a podnikatesk kompetencie 60 2.8 Obianske a kultrne kompetencie 63 3 PODMIENKY VUBY 69 3.1 Podmienky v kole 69 3.2 Mimokolsk podmienky pre iaka 73 3.3 Osobnos iaka 74 3.3.1 Dispozcie mozgu 74 3.3.2 Typy inteligencie 78 3.3.3 Uebn tl 81 3.3.4 Dotaznk na zistenie uebnch tlov 90 3.4 Osobnos uitea 93 3.4.1 Profesijn kompetencie uitea 96 3.4.2 Etick kdex slovenskho uitea 101 3.4.3 Profesijn rozvoj uiteov 104 3.4.4 Kontinulne vzdelvanie uiteov 107 4 PRINCPY VUBY 112 4.1 Princp jedinenosti osobnosti iaka 113 4.2 Princp sebautvrania osobnosti 114 4.3 Princp komplexnho rozvoja osobnosti 115 4.4 Princp priority schopnost a postojov 116 4.5 Princp osobnho prevania vuby 117 5 PECIFICK CIELE VUBY 120 5.1 Kognitvne ciele vuby 122 5.1.1 Triedenie kognitvnych cieov poda Blooma 122


4

5.1.2 Triedenie kognitvnych cieov poda Niemierka 127 5.2 Psychomotorick ciele vuby 129 Triedenie psychomotorickch cieov Simpsonovej 5.3 Socioafektvne ciele vuby 131 Triedenie afektvnych cieov Krathwohlove 5.4 Poiadavky na formulovanie pecifickch cieov 133 6 OBSAH VUBY 138 6.1 Poznatky o vonkajom svete 138 6.2 Sksenosti z realizcie spsobov innost 140 6.3 Sksenosti z tvorivej innosti 140 6.4 Socioafektvne sksenosti 141 6.4.1 Sksenosti z emocionalizcie. Emcie a city. 142 6.4.2 Sksenosti z motivcie a aktivizcie. Potreby, incentvy, motvy. 142 6.4.3 Sksenosti zo socializcie a komunikcie. Socilna klma. 148 6.4.4 Sksenosti z axiologizcie a autoregulcie. Hodnotenie iakmi. 151

6.5 Poznatky a sksenosti z vlastnho organizmu 153 6.6 Program vuby 156 Uebn osnovy. Vzdelvacie tandardy. Modulov usporiadanie uiva. 7 METDY A FORMY VUBY 163 7.1 Poznvacie metdy vuby 165 7.1.1 Vkladovo-ilustratvna metda 165 7.1.2 Reproduktvna metda 167 Koncepcia tradinej vuby 7.1.3 Vkladovo-problmov metda 168 Koncepcia vuby rieenm problmov 7.1.4 Heuristick metda 171 Brainstorming 7.1.5 Vskumn metda 173 Koncepcia projektovej vuby 7.2 Mimopoznvacie metdy vuby 179 7.3 Formy vuby 181 7.3.1 Metodick formy vuby 181 7.3.2 Socilne formy vuby 185 Koncepcia kooperatvnej vuby 7.3.3 Organizan formy vuby 188 Organizan formy zujmovej innosti 7.4 Vyuovacia hodina 191 Koncepcia etapovho vytvrania rozumovch operci 8 MATERILNE PROSTRIEDKY VUBY 195 8.1 Uebn pomcky 195 8.2 Didaktick technika 203 8.3 Zariadenie vubovch priestorov 206 8.4 Materilne vybavenie iaka 208 8.5 Elektronick vzdelvanie 209 9 RIADENIE VUBY 213


5

9.1 Didaktick testy 220 10 VYUOVACIA HODINA V SYSTME VUC 225 10.1 Program vyuovacej hodiny v systme VUC 227 10.2 Rozvjanie kovch kompetenci uebnmi innosami vo vyuovacej hodine 239 10.3 Plnovanie programu vyuovacej hodiny 242 10.4 Hodina systematizcie uiva 244 10.5 Hodina zverenho testu 244 10.6 Hodina zisovania postojov k vube 247 11 KOLSK VZDELVAC PROGRAM 249 11.1 ttne vzdelvacie programy 251 11.2 Zsady tvorby kolskho vzdelvacieho programu 252 11.3 Postup pri tvorbe kolskho programu 255 11.4 truktra kolskho vzdelvacieho programu 264 12 Zver 287

Zoznam bibliografickch odkazov 288 Prlohy: Intrukn listy k systmu VUC 296


6

VOD

iaci nechodia do koly preto, aby sa dozvedeli, o maj robi doma.

V kole sa m nielen ui, ale aj naui, aby lovek prestal by v ase mimo vuby iakom

a mohol robi najm to, o o m zujem (hoci sa aj ui). iak strvi v kole pribline tvrtinu svojho ivota. V uritom obdob je kola zkladom jeho ivota, ivota so vetkmi jeho atribtmi od tvorivej sebarealizcie a po osobn prevanie radosti z jej vsledkov. Preto modern vuba m by koncipovan ako optimlne prepojenie poiadaviek spolonosti na jednej strane a potrebami, tbami, monosami iaka na strane druhej. Od sasnch uiteov sa oakva, aby boli skr koordintormi a manarmi v triedach, rozvjajcimi ivotne dleit kompetencie iakov ako autoritatvnymi kolitemi, vyadujcimi len memorovanie informci. Tieto nov lohy si vyaduj vzdelvanie uiteov v spektre prstupov ku kvalite vuby. Pri riaden kvality vuby uiteom je najprv potrebn dkladne identifikova jednotliv zloky systmu vuby, ich vzjomn prepojenie, truktru systmu. Tu uvdzan systm tvorivo-humanistickej vuby vychdza predovetkm zo sksenost a vsledkov slovenskho alternatvneho systmu vuby systmu vuby s uzavretm cyklom (systmu VUC) ako produktu mylienkovho prdu koickej pedagogicko-psychologickej koly. Na zaiatku publikcie s identifikovan a charakterizovan jednotliv zloky systmu vuby, ktor s potom podrobnejie opsan v jednotlivch kapitolch od cieov cez podmienky, princpy, prostriedky, metdy a formy a po riadenie vuby. V predposlednej kapitole publikcie s opsan vyuovacie innosti uitea a uebn innosti iakov na hodinch v systme VUC. Zveren kapitola sa zaober obsahom vzdelvacieho programu koly. Vubu treba chpa ako tvoriv a neopakovaten proces, ktor sa ned spta do presnch schm, modelov, i spoji len s jedinou teriou. O samotnom procese vuby v konenom efekte rozhoduje a konkrtny uite a iak v konkrtnych podmienkach vuby. Publikcia uvdza jeden zo systmovch prstupov k humanistickej vube. Je uren predovetkm tudentom v uiteskch tudijnch programoch pre vubu na strednch kolch. Mu ju vak vyui aj uitelia, metodici, i riadiaci pracovnci kolstva, ktor sa zaujmaj o problematiku reformy sasnej vuby na naich kolch. Som si vedom, e publikcia komplexne nevyerpva cel humanistick koncepciu vuby, tm skr, e niektor asti s pripraven na doplnenie a podrobnejie vypracovanie. Budem preto van itateom, ke svoje pripomienky a nvrhy na skvalitnenie tejto publikcie zal na adresu vydavatea.


7

1 VZDELVANIE Teria a prax Na jednej kolskej lavici sme nali iackou rukou vypsan vtipn mdros (aj ke dvnejie znmu):

Teria je, ke ni nefunguje, ale kad vie preo. Prax je, ke vetko funguje, ale nikto nevie preo. U ns je teria a prax spojen ni nefunguje a nikto nevie preo. Praktici nemu milova teriu, lebo je pre nich nron ju natudova. Teoretici nemu pozna prax, lebo je im vzdialen. Jedni i druh si vak nemaj o vyta, pretoe obidve skupiny nemu aleko doplva, nanajv sa pachta vo svojom rybnku.

Vzdelvanie (vzdelvac proces) je cieavedom aktivizcia podmienok umoujcich optimlny rozvoj kadho jednotlivca v slade s jeho individulnymi dispozciami a stimulujcich jeho vlastn snahu sta sa autentickou, vntorne integrovanou a socializovanou osobnosou (plne rozvinutou osobnosou). Vzdelvanie (edukcia) je celostn proces rozvoja osobnosti, ktor zaha

a) poznvanie (kognitvne vzdelvanie) b) vycviovanie (senzoricko-motorick vzdelvanie) c) vychovvanie (socioafektvne vzdelvanie citov, vov, snahov)

Vsledkom vzdelvania je vzdelanie:

vzdelanie = poznanie + vcvik + vchova Vzdelvanie v zmysle formovania je zaloen na psoben zvonku dovntra poda abstraktnho modelu idelneho loveka, ke si m vzdelvan zvntorni vopred stanoven ciele a normy, disciplinovane a niekedy aj pod ntlakom ich prija za svoje. Kritriom spechu vzdelvanho je naplnenie predstv jeho uiteov o jeho monostiach a schopnostiach a nie schopnosti samotn. Tento postoj vyplva aj z preferovania kognitvneho charakteru vzdelvania, preferovania nadobdania vedomost.

Kto miluje prax bez terie, je ako nmornk, ktor vstpi na lo a nevie kam jeho lo plva.

Takisto ahkomysen je ten, kto m schopnos perfektne navigova,

ale plva na deravej lodi. Leonardo da Vinci


8

Vzdelvanie v zmysle rozvjania je zaloen na prirodzench zkonitostiach rozvoja dieaa, na slobodnom rozvjan jeho schopnost, na zklade jeho aktivity, tvorivosti a samostatnosti. Takto poatie vzdelvania, ktorho zmyslom je realizcia sebarozvoja loveka, je humanistick. Vzdelva znamen psobi na vntro dieaa, aby bola v om vyvolan iadan odozva jeho schopnost a vlh po strnke intelektovej, emocionlnej, socilnej, ktor sa maj harmonicky rozvja a dopomc k dosiahnutiu ivotnho ciea.

Existuj dva typy vzdelvania: Jedno ns u, ako zarba na ivobytie

a druh ako i. John Adams

Koncepcia vzdelvania je vypracovan teria vzdelvania, ucelen systm nzorov na jeho podstatu, poatie vzdelvania, jeho hlavnch princpov a hodnt, cieov a funkci v spolonosti. Vchodiskami pre utvorenie koncepcie vzdelvania s ciele a potreby spolonosti a jedinca. Spja sa v nej filozofia vzdelvania s pedagogicko-psychologickou teriou, kolskmi zkonmi, normami a predpismi, s poznatkami a sksenosami zo kolskej praxe. kolsk didaktika nuka o vube Vuba je pecifick typ vzdelvania proces cieavedomho, systematickho a organizovanho celistvho rozvoja osobnosti iaka uiteom. Vuba je vzdelvanie v podmienkach koly. Celistv rozvoj osobnosti vzdelvanm znamen, e vuba je poznvaco vcvikovo vchovn proces. Star poatie vuby iba ako poznvacieho procesu ochudobuje sasn proces vuby o jeho alie rozvojov funkcie, nerepektuje jeho prirodzen vlastnos udskej socilnej dimenzie.

Vuba nie je prerozprvanie uiva uiteom iakovi. Vuba je vzjomne dopajci sa

proces vyuovania (uiteovho cieavedomho, systematickho, organizovanho uenia) a

proces uenia sa (zmernho i nezmernho rozvoja osobnosti iaka) v podmienkach koly.

Vuba je teda vyuovaco-uebn proces (tebauenie a sebauenie). Kee vo vube ide o dva odlin subjekty (uite a iak), s dvoma odlinmi procesmi (vyuovanie a uenie sa), je potrebn pri jej realizcii nachdza spolon, prekrvajce sa miesta, aby sa dosiahla o najvyia efektvnos vuby, ale aj jej kvalita. Kvalitn, optimlna vuba prebieha vtedy, ak proces vyuovania a uenia sa s navzjom svzan, ke s vntorne spojit.

Vyuova znamen spsobova nauenie. J.A. Komensk


9

Uenie sa je proces rozvojovej zmeny vo vedomostiach, zrunostiach, v schopnostiach, postojoch a v inch osobnostnch vlastnostiach jednotlivca pod vplyvom sksenost s okolitm prostredm. Prejavuje sa v nslednch zmench priebehu a vsledku innosti jednotlivca, vyej innosti jeho vkonu, sprvania sa a prevania. Najorganizovanejia forma uenia sa je pri kolskej vube. Uenie je uahovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvovanie alebo usmerovanie dejov uenia sa. Uenie sa a uenie s vzjomne sa dopajce sa pojmy. Vyuovanie patr do mnoiny prpadov uenia niekoho, je teda um pojmom ako uenie (vec, 1995).


10

1.1 VEOBECN CIELE TVORIVO-HUMANISTICKHO VZDELVANIA

Cie vzdelvania je idelna predstava stav, ktor sa m vzdelvanm dosiahnu.

V cieoch, ideloch spolonosti sa odraj jej zkladn princpy, na ktorch je budovan. Pri formulovan cieov vzdelvania sa repektuj zmeny a smerovania, ktor prebiehaj vo vvoji spolonosti (vo vede, technike, kultre, vrobe, ekonomike). Vznam cieov pre udsk innos u v staroveku vstine vyjadril Aristoteles:

Blaho vdy a vade zvis od dodrania dvoch podmienok:

1. sprvneho vytenia konenho ciea kadej innosti,

2. njdenia zodpovedajcich prostriedkov vedcich ku konenmu cieu

Rozhodujci vznam cieov pre vzdelvanie si uvedomoval aj J.A. Komensk:

Ciea si vmaj pozornejie ako prostriedky. Prostriedky s toti pre cie, vbec nie pre seba

sam, a k prostriedkom sa spravidla pripja to, o nesmeruje k cieu a nememe to ahie rozozna ako tak, e prihliadneme na cie.

Ak sa neustle had na cie, je mon vyhn sa zkrutm.

Hierarchia cieov vzdelvania Sstava cieov vytvra hierarchiu, v ktorej niie ciele vyplvaj z vych, s im podriaden a naopak, vyie ciele sa daj realizova len vtedy, ak s rozpracovan v podobe nich cieov. Ciele vzdelvania sa teda odliuj mierou veobecnosti a vznamu. Ich hierarchiu mono znzorni pomocou pyramdy cieov, na vrchole ktorej je veobecn cie, uren spolonosou.

- veobecn ciele idely vzdelvania - ciele typov kl - ciele tudijnch a uebnch odborov - ciele vyuovacch predmetov - ciele tematickch celkov - ciele vyuovacch hodn - ciele jednotlivch ast vyuovacej

hodiny (didaktickch aktivt)

pecifick ciele


11

Na kolch vo vube sa najastejie formuluj pecifick ciele ciele tematickch celkov, vyuovacch hodn, ich jednotlivch ast (Turek, 1997).

V tvorivo humanistickej koncepcii rozvoja osobnosti je veobecnm cieom vzdelvania umoni loveku sta sa plne rozvinutou

osobnosou autentickou, s potrebnou mierou mnohostrannosti, harmonicky rozvinutou, ktor sa slobodne a zodpovedne sebarealizuje v tvorivej aktivite,

spene uplatuje ivote. V kadom lovekovi s potencilne skryt udsk znaky v rozlinch mierach a kvalitch. Z hadiska vzahov, interakci, je to vzah loveka

1. k sebe (s cieom vytvra svoj vntorn svet) 2. k uom, k okolitmu prostrediu (s cieom

vytvra vonkaj svet loveka) Vytvranie vntornho a vonkajieho sveta loveka sa me realizova prostrednctvom trojakch druhov vzdelvacch aktivt: a) poznvacie aktivity (vzdelvanie vedce k vedomostiam

a zrunostiam) b) pretvrajce aktivity (vzdelvanie vedce k rozvjaniu schopnost) c) hodnotov aktivity (vzdelvanie vedce k utvraniu postojov loveka,

jeho hodnt) Idelom rozvoja loveka je plne rozvinut osobnos ako veobecn cie tvorivo-humanistickho vzdelvania, ktor charakterizuj

autentickos prslun miera mnohostrannosti a harmnie miera slobody a zodpovednosti prslun miera tvorivosti

Tieto charakteristiky s najvymi cieovmi kategriami rozvoja osobnosti loveka. Cieom plnho rozvinutia osobnosti je naui loveka i jeho vlastn ivot. Rozvin jeho vntorn dispozcie, bytostn sily tak, aby ako plnohodnotn osobnos naplnil v spolonosti zmysel svojho ivota (Kosov, 1996). Vzdelvanie m vies k pestrosti a variabilite plne rozvinutch osobnost. Cieom je rozvoj loveka sebou samm, aby sa lovek sebaaktualizoval, sebarozvjal (rozvjal vntroosobn vlastnosti), stal sa individualitou, sm sebou poda svojich monost a schopnost. Sebaregulciou aktivity a jej samostatnou realizciou v okolitom svete lovek neustle rozvja svoje monosti. Sebarozvjajca osobnos plnohodnotnm prevanm svojho autentickho ivota nachdza jeho hodnoty.


12

1.1.1 Charakteristiky plne rozvinutej osobnosti AUTENTICITA Autenticita osobnosti schopnos loveka uvedomelo rozvja a riadi svoj vlastn ivot, predpoklad ma

a) rozvinut vedomie (reflexiu vonkajieho sveta vonkajej predmetnej a socilnej skutonosti)

b) rozvinut sebavedomie (reflexiu svojho vntornho sveta seba samho) Znamen to dosiahnu tak schopnosti, ako je schopnos sebareflexie (sebavnmania svojho JA, sebauvedomenia, sebakontroly,

sebahodnotenia) sebaregulcie (sebaovldania, sebazdokonaovania, sebarealizcie) Preto predpokladom autentickej osobnosti je schopnos riadi sa vlastnm svedomm, ma autonmiu svedomia. Autenticita predpoklad, e vzdelvanie jednotlivca napln svoj zmysel tm, e zlikviduje samo seba. Potom lovek u nebude potrebova by vzdelvan, bude sa rozvja a riadi sm. Tento proces personalizcie predpoklad plnos vzahov loveka k sebe sammu (sebarozvoj, sebautvranie), ktor sa realizuje prostrednctvom poznvacch, hodnotovch a pretvrajcich aktivt. Autenticita predpoklad o najviu mieru sebaurenia, autonmiu osobnosti, personalizciu osobnosti. Kad vak me i plnohodnotne svoj ivot iba v udskej spolonosti, preto proces personalizcie neme prebieha bez procesu socializcie. Autentick osobnos je tak, ktor vie by sama sebou, teda prav, skuton, chpe poriadok prrody a spolonosti mimo seba, ale i v sebe samej. Pozn svoje monosti a perspektvy, ale i obmedzenia. M by preto mdra a mravn, aby bola schopn uvedomelo rozvja a riadi svoj vlastn ivot (Kosov, 1996).

Zosta autentickm je v ivote dleit aj preto, e asto vm mu vyta chyby tak,

ktor sami nemali dos odvahy, nieto ete rozumu, krsy i sily,

aby sa ich dopustili. MNOHOSTRANNOS a HARMNIA Mnohostrannos osobnosti znamen, e lovek sa m rozvja v o najvej miere svojich schopnost (zmyslovch, pohybovch, duevnch) svojich vzahov, interakci k okolitmu svetu (poznvacch, pretvrajcich

a hodnotovch) Je to osobnos rozvinut s mnohostrannmi spsobmi osvojovania si skutonosti a s plnosou vzahov k nej. Mnohostrannos nemono chpa ako cie dosiahnu absoltnu dokonalos vo vetkch kvalitch. Na kadom stupni rozvoja osobnosti me by stav jej mnohostrannho rozvoja in.


13

Sladnm rozvjanm rozumu, citov, vle a charakteru mono vzdela loveka mdreho, ale sasne aj mravnho, schopnho i s umi. Jednostrann preferovanie jednej strnky osobnosti vedie k jej neharmonickosti. Z hadiska osobnosti treba ma na zreteli vedomosti, zrunosti a nvyky, schopnosti a zujmy, ale aj postoje a presvedenie, city, vu, charakter a celkov sprvanie jednotlivca. Pri analze mnohostrannho rozvoja osobnosti loveka, rozvoja rozumu, citov, vle, charakteru a tela, ide o postihnutie kvalitatvnych sfr. Harmonick rozvoj loveka vyjadruje kvantitatvnu strnku ich vzjomnch vzahov, pomeru a proporci. Kad lovek sa realizuje v istej oblasti a ostatn s preho aksi doplnkov. Ide o to, aby niektor oblas nebola natoko zanedban, aby to spsobilo celkov ujmu na osobnosti loveka. Harmnia znamen sladnos a krsu. Neharmonickos osobnosti sa me prejavi aj v takch vlastnostiach osobnosti

akmi s - zvis, neprajnos, - zlos, hnev, - lakomstvo, skpos, - pcha, namyslenos, - lenivos, zhaka, - oberstvo, nensytnos, - smilstvo, chlipnos,

Celistv, integrovan osobnos je vyrovnan, harmonick, m svoj vntorn uvedomen poriadok, je v produktvnej rovnovhe so svetom, m odstup od seba i od sveta, je schopn objektvneho pohadu na seba, vie zauja pozciu druhho, vdy njde sam seba. SLOBODA a ZODPOVEDNOS

Sloboda a zodpovednos s dve strnky rovnakej reality. Keby nebolo zodpovednosti, nebolo by ani slobody. Sloboda znamen poznanie objektvnych okolnost a zkonitost, dobrovon prijatie dohodnutch mravnch noriem, teda schopnos loveka rozhodova sa so znalosou vec, riadi svoj ivot. Ak m lovek rozhodova sa so znalosou vec, potom vzdelanie je jednou z podmienok slobody. Sloboda loveka znamen slobodn sebarealizciu, plnohodnotn projektovanie svojho vlastnho ivota. Slobodn lovek je relatvne nezvisl. Sloboda je spoahnutie sa na zodpovednos druhho. lovek by svojou slobodou nemal obmedzova slobodu inho. m mnohostrannej je lovek, tm slobodnejie sa me rozhodova. Rozvoj a podnecovanie tvorivosti je jednm z vznamnch prostriedkov slobody loveka


14

a jeho smerovania k pravde. Slobodn lovek vykonva dobro a preber zodpovednos z presvedenia o jeho vzname. Sloboda nie je len monos vetkho, ale aj zodpovednos za vetko. Sloboda znamen nies zodpovednos. Ten, kto m vek slobodu vberu, m tie vek zodpovednos.

Sloboda znamen zodpovednos, preto sa jej vina ud boj.

G. B. Shaw Zodpovednos znamen pozna prva a povinnosti svoje a inch a repektova ich. Znamen plni si svoje povinnosti voi prrode, inm uom, ale i voi sebe sammu. Zodpovednos je zko spojen s rozhodovanm, prijatm rozhodnutia. TVORIVOS

Tvorivos je produkcia novch a uitonch, hodnotnch npadov, rieen, mylienok, novho a hodnotnho sprvania (Zelina, 2000). Tvoriv lovek neprijma pasvne to, o je dan, ale prekrauje skutonos tm, e ju pretvra v mene hodnt, ktor uznva, m pouduje svet, chce ho urobi udskejm. Tvorivos (kreativita) je vysoko udsk schopnos. Produkuje nov a hodnotn npady, mylienky, rieenia. Tvorivos uvouje priestor originlnemu, zmysluplnmu konaniu a zuachuje, humanizuje kolu, humanizuje osobnos. Tvoriv prstup uitea k vube sa prejav na tvorivosti iaka. Humanizujci inok tvorivosti sa prejavuje vo vetkch sfrach osobnosti vo vkonovej, vzahovotvornej a rozvjajcej sfre osobnosti. silm tvorivho loveka je nielen vytvra nieo nov, prospen, ale aj humanizova medziudsk vzahy. Tvorivos dva ivotu zmysel, umouje kadmu by samostatnm, je to spsob sebarealizcie, sebaaktualizcie, najvia hodnota kadho jednotlivca i spolonosti. Snaha po sebarealizcii prostrednctvom tvorivej innosti je najpodstatnejou charakteristikou celej existencie udstva. Tvorivos loveka vymauje z osdiel stereotypov, verbalizmu, mechanickho pamovho uenia. Tvorivos je charakterizovan poznvacou zvedavosou, dobrou pozorovacou schopnosou, tendenciou pta sa, nezvislosou v myslen a konan, humorom, predstavivosou, fantziou, hravosou s mylienkami, motivciou, iniciatvou, hevnatosou, vytrvalosou, radikalizmom, sebavedomm, asertivitou, citlivosou, menou viazanosou k realite, odmietanm autoritrstva. Svojou tvorivosou sa lovek nenechva znivoi masou, nenechva sa spriemerni v mase. Svojou tvorivosou sa bri proti pozbaveniu svojho loveenstva a zaradeniu medzi sla a veci. Hlavnmi prekkami rozvoja tvorivosti s strach, lenivos, konformizmus a prlin sebakritickos. Tvorivos a vzdelvanie Sir Ken Robinson, britsk odbornk v oblasti tvorivosti a inovci v podnikan a vzdelvan, na jednej z konferenci TED (Technology, Entertainment, Desing) v r. 2006 hovoril o tom, ako kola svojim prstupom asto potla tvorivos v deoch.


15

Vetky deti maj mimoriadne schopnosti inovova. Maj nramn talenty a my nimi dos nemilosrdne mrhme. Tvorivos je vo vzdelvan rovnako dleit ako gramotnos. Preto by sme k nej mali pristupova s rovnakou vnosou. Uvdzal prbeh o esronom dievatku na hodine kreslenia. Mlokedy bola na hodinch tak sstreden, ako na tejto. Prekvapen uiteka k nej podila a optala sa:

- o kresl ? - Kreslm Boha. - Ale nikto nevie, ako Boh vyzer. - A dievatko odpovedalo: O chvu to uvidia !

Deti sa vedia chopi ance. Ak nieo nevedia, sksia si to, neboja sa omylov. Aj ke mli sa nie je to ist, ako by tvoriv, ale ak nie ste pripraven mli sa, nikdy neprdete s niem originlnym. Km vak deti dospej, vina z nich strat tto schopnos. Zan sa b svojich omylov. Stigmatizujeme omyly. Takto riadime aj vubu, kde omyly s to najhorie, o mete urobi. A vsledok je ten, e vzdelvame ud bez tvorivch schopnost. Takto vzdelvanie ns postupne zbavuje tvorivosti. V sasnosti me dominancia ekonomicko-technokratickho vedomia takchto stigmatiztorov v kolstve vies aj k snahe posva existencilno-etick dimenziu vzdelvania na okraj zujmu spolonosti. Bvaj povine prichyten pri snahe zakry svoje zameranie, ke odkrvaj etick biedu svojej osobnosti. Picasso raz povedal: Vetky deti sa narodia umelcami. Problmom je zosta umelcom, ke vyrastme. Nevyrastme do tvorivosti, ale odrastme z nej. Preo je to tak ? Kad kolsk systm na svete m rovnak hierarchiu predmetov. Na vrchole je matematika a jazyky, potom s spoloensk vedy a na spodku umenie. Na svete nie je kolsk systm, kde sa deti kad de uia tanec, rovnako ako sa ume matematiku. Preo ? Matematika je vemi dleit ale aj tanec. Deti tancuj stle, ak ich dme prleitos. My vetci tancujeme, narbame so svojimi telami. Ale ako deti vyrastaj, zaneme ich ui progresvne od psa nahor. A potom sa sstredme na ich hlavy, trochu viac na av stranu hlavy. Akoby sme mali vnma svoje telo len ako dopravn prostriedok pre svoju hlavu. Nae kolstvo je zaloen na akademickch schopnostiach. Nsledok je ten, e vea vysoko talentovanch, skvelch, tvorivch ud si mysl, e tak nie s. Pretoe veci, v ktorch boli v kole dobr, neboli ocenen, alebo boli stigmatizovan. Nememe si dovoli s touto cestou. Rzne druhy inteligenci u ud dvaj im monos by tvorivmi, prina vznamn originlne npady, aj vaka vzjomnmu psobeniu odlinch spsobov nhadu na veci. Preto je potrebn do budcna prija nov obsah pojmu udskej ekolgie, v ktorom zaneme meni nae chpanie bohatstva udskch schopnost. Musme prehodnoti zkladn princpy vzdelvania naich det.

(Cel prednka K. Robinsona je dostupn na internete: http://www.ted.com/talks/lang/slo/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html )


16

Tvorivos a motivcia Na inej konferencii TED, v r. 2009 americk karirny analytik Dan Pink sa zaoberal otzkami motivcie, ktor bdatelia v spoloenskch vedch poznaj, ale nie vina manarov rznych organizcii: Tradin odmeovanie nie je vdy tak inn, ako si myslme. Pre vyiu vkonnos pracovnkov s motivanmi stimulmi odmeny (prmie, provzie). Tak to v obchode funguje. Ale ak mte stimul, elom ktorho je zbystri myslenie a podnieti kreativitu, vsledkom je prav opak. Takto stimul otup myslenie a zablokuje kreativitu. Podmienen motivan stimuly funguj v uritch podmienkach. Ale v mnohch prpadoch bu nefunguj, alebo asto robia viac kody ne itku. Toto je jedno z najmarkantnejch zisten v oblasti spoloenskch vied. Ale tie jedno z najignorovanejch. Operan systm v oblasti biznisu ako motivujeme ud, ako vyuvame nae udsk zdroje je zaloen vhradne na vonkajch motivanch faktoroch: na cukre a bii. To je v poriadku pre mnoh lohy z 20. storoia. Ale pre lohy sasnosti takto mechanick prstup typu odmena a trest asto nefunguje a asto je dokonca kodliv. Odmena typu ak tak potom funguje dobre pri takch lohch, kde je jednoduch sbor pravidiel a jasn cie. U z podstaty odmien vyplva, e zuuj nae zameranie a sstreuj nau myse. A teda pri lohch s zkym zameranm, ke priamo pred sebou vidte cie, ke sa na mete upriami, odmeny funguj vemi dobre. Odmena toti zuuje nae vnmanie a obmedzuje nae monosti. Tto rutinn, avo-mozgov prca s jasnmi pravidlami, ako napr. niektor typy tovnctva, finannch analz, potaovho programovania, sa daj relatvne ahko zautomatizova. Softvr to doke urobi rchlejie. Na om naozaj zle viac, s pravo-mozgov, kreatvne, koncepn schopnosti. Pokia loha vyaduje iba mechanick zrunosti, odmeny funguj poda oakvan m vyia odmena, tm vyia vkonnos. Ale v prpade loh, ktor vyaduj o i len zkladn kognitvne zrunosti, vyia odmena vedie k horej vkonnosti. Aj ekonmovia zistili, e finann stimuly mu ma negatvny dopad na celkov vkonnos. Prli mnoho organizci vychdza pri svojich rozhodnutiach a vobe prstupu k talentom a uom z domnienok, ktor s zastaran, nepodloen a nepramenia z vedeckch poznatkov, ale skr z folklru. Vbi ud na ete slad cukor, alebo vyhra sa im ete hrubm biom, to je vonkajia motivcia, ktor dnes u nie je tak inn. Dnen prstup k pracovnkom je zaloen v ovea vej miere na vntornej motivcii. Na tbe robi veci preto, lebo na nich zle, lebo ich mme radi, lebo s zaujmav, lebo s sasou nieoho dleitho. Tradin spsoby manamentu s vemi dobr, ak chcete dosiahnu plnenie loh. Ale ak chcete angaovanos, lepie funguje sebariadenie. udia maj ma za prcu, bezpochyby, riadne zaplaten. Otzku peaz treba vyriei a odprata z cesty. A potom da uom vea samostatnosti. Ide o vzah vntorn motivcia verzus vonkajia motivcia. Autonmia,


17

majstrovstvo a zmysel, verzus cukor a bi. Existuje neslad medzi poznatkami vedy a praktikami firiem, i alch organizci (vtane vzdelvacch): Odmeny pochdzajce z 20. storoia motivan stimuly, ktor povaujeme za

prirodzen sas innost, sce funguj, ale za okolnost, ktor s a prekvapivo obmedzen.

Odmeny typu ak potom asto niia tvorivos. Tajomstvo vysokej vkonnosti nespova v odmene a treste, ale vo vntornej

hnacej sile loveka, v tbe robi veci z vlastnch pohntok, v tbe robi veci preto, lebo nm na nich zle.

Ak napravme neslad medzi poznatkami vedy a tm, o robia rzne organizcie (vrtane vzdelvacch), ak nae spsoby a chpanie motivcie dostaneme na rove 21. storoia, ak prekonme tto leniv a nebezpen ideolgiu cukru a bia, mono potom dokeme zmeni sasn stav spolonosti a sveta.

(Cel prednka D. Pinka je dostupn na internete: http://www.ted.com/talks/lang/slo/dan_pink_on_motivation.html )

V svislosti s uvedenmi dvomi prednkami o tvorivosti (K. Robinson a D. Pink) natskaj sa otzky:

Akmi spsobmi vyuujeme nae deti, ako ich motivujeme pre uenie sa, odmeujeme, znmkujeme, hodnotme za odveden kolsk prcu ?

Vedieme ich vzdelvanm k tvorivosti, k rozvjaniu plne rozvinutej osobnosti ? Nie je kadodenn znmkovanie iakov na hodinch (vonkajia motivcia pre

iakov, cukor a bi) len potvrdenm toho, e vytvrame pre uitea sce vyhovujce, ale netvoriv prostredie vuby ?

A je vbec prostredie vuby pre uitea vyhovujce, ke sa iaci nechc ui a s nedisciplinovan ?

5 zkladnch druhov gramotnost sasnho loveka

ta psa pota obsluhova pota tvori

Je zzrak, e zvedavos doke prei kolsk vzdelvanie.

Albert Einstein


18

1.1.2 Psychick funkcie plne rozvinutej osobnosti Komplexn rozvoj kvalt osobnosti, smerovanie k plne rozvinutej osobnosti spova v jej cieavedomom a systematickom rozvoji prostrednctvom systmu iestich psychickch funkci (Zelina, 1996).

KOGNITIVIZCIA Cie: Rozvin metakognitvne spsobilosti loveka, ako s schopnosti a zrunosti ui

sa ui, poznva ako poznva, myslie na to ako myslie, riei problm rieenia problmov, njs si metdy na tvorbu metd.

Naui loveka poznva, myslie, rozma, organizova, programova svoje mylienkov postupy, riei problmy, ktor prina kadodenn ivot.

Naui ho pracova s informciami, vyhadva, orientova sa v nich, rozumie im, uchovva a vyuva ich.

Privies ho k samostatnosti, ochote riei problmy, nepoddva sa im, poradi si v kadej ivotnej situcii.

EMOCIONALIZCIA Cie: Rozvin emocionlnu zrelos loveka, emocionlnu inteligenciu. Naui loveka cti, rozvja svoje kompetencie pre ctenie, prevanie, rozvja

svoje city, emcie, afektvnu oblas. Rozvin lsku k dobru, krse a pravde. MOTIVCIA A AKTIVIZCIA Cie: Rozvin potreby, zujmy, tby, priania, hodnoty, idely, aktivity loveka,

umoova mu sebarozvoj. Rozvin potreby k sstavnmu sebazdokonaovaniu sa, sebaaktualizcii

a sebautvraniu, zujmu o uenie sa, o poznvanie, tbu po hadan progresvneho zmyslu ivota.

Njs sprvnu hodnotov orientciu, vzah k sebe, uom, prrode, svetu. SOCIALIZCIA A KOMUNIKCIA Cie: Naui loveka prosocilnemu sprvaniu a komunikcii, etike. Naui ho i

s inmi umi, spolupracova s nimi, pomha im, vytvra progresvne medziudsk vzahy.

Rozvin schopnosti a zrunosti efektvne komunikova, diskutova, zvlda kritiku, asertvne sa sprva (bez toho aby lovek minimalizoval svoju autenticitu ako predpoklad identity osobnosti).

Nachdza spsob personalizcie a individualizcie v priestore socilnych vzahov a komunt, dosiahnu vyvenos medzi socializciou a personalizciou.


19

AXIOLOGIZCIA A AUTOREGULCIA Cie: Rozvin progresvnu hodnotov orientciu osobnosti loveka, naui ho hodnoti,

orientova sa v hodnotch, vedie ich posudzova, zhodnocova, sprvne voli, rozhodova sa v progresvnom, veudskom smere.

Utvori hodnotn osobnostn vlastnosti, interiorizova progresvne hodnoty do imanentnej truktry osobnosti, i poda tchto hodnt.

Osvoji si starostlivos o psychick a fyzick zdravie. Rozvin autoregulciu ako vyjadrenie schopnosti prevzia zodpovednos za seba

a svoj rozvoj, k naueniu disciplny a poriadku, dosiahnutia vysokho stupa sebaovldania.

Na zklade sebareflexie, sebahodnotenia a sebavedomia vytvra stratgie sebautvrania a sebariadenia.

Rozvin autoregulciu k zdokonaovaniu sa v uen sa a v rozvoji osobnosti, k vzdelvaniu sa po cel ivot, k nekonformnmu prispsobovaniu sa voi meniacim sa podmienkam ivota.

Zamera autoregulciu na vytvorenie vlastnho, rodinnho a skupinovho astia. Zamera autoregulciu do oblasti prce, vkonov a prispievania k ekonomickej

prosperite svojej i spolonosti. KREATIVIZCIA Cie: Naui loveka tvorivmu prstupu k ivotu, sebe, prci, inm uom. Rozvin schopnos tvorivho prstupu k rieeniu problmov, k tvorivmu tlu

ivota, charakterizovanmu permanentnou sebaregulciou osobnosti progresvnym smerom, sebarealizciou cez tvorivos, sebautvranie.

VEOBECN CIELE TVORIVO-HUMANISTICKHO VZDELVANIA (utvra plne rozvinut osobnos pre jej spen uplatnenie sa v ivote)

TVORIVOS, MNOHOSTRANNOS a HARMNIA,

SLOBODA A ZODPOVEDNOS, AUTENTICITA

Kvalitn vzdelvanie mus vies nielen k zskavaniu vedomost, ale tie prslunch zrunost, schopnost a osobnch postojov jednotlivca.

Zskan kov kompetencie maj by nevyhnutnm predpokladom predovetkm pre vyiu tvorivos a inovcie,

pre celoivotn vzdelvanie.


20

1.2 SYSTM VUBY

Systm vuby tvoria zloky, ktormi s: kov kompetencie, pecifick ciele, princpy, podmienky, obsah,

metdy, formy, materilne prostriedky. So zlokami s spojen zkladn prvky vuby, ktormi s:

poznatky, sksenosti, vedomosti, zrunosti, nvyky, schopnosti, zujmy, postoje, hodnotov orientcie.

1.2.1 Zkladn prvky v systme vuby

Osobnos iaka sa rozvja smerom k cieom vuby prostrednctvom obsahu vuby. A) S obsahom vuby s spojen zkladn prvky, ktormi s poznatky a sksenosti. Socilna kultra je shrn materilnych a duchovnch hodnt vytvorench udstvom v priebehu jeho spoloensko-historickej praxe. Do kultry patr vetko, o si lovek svojm psobenm osvojuje, alebo vytvra. Kad nov genercia by mala ovldnu spsoby vyuitia vetkho, o zanechali ako kultrne dedistvo predchdzajce genercie, tie zska spsoby ako zdeden zmeni, aby sa mohli tvori nov spsoby innosti a nanovo meni podmienky. Kultrne bohatstvo spolonosti transformovan do obsahu vuby sa uenm premen na vlastnctvo osobnosti. Okrem hodnt zaloenmi socilnou kultrou s hodnoty, ktor s vsledkom "mdrosti organizmu" - kultra vlastnho ega (vlastnho Ja). loveka treba nasmerova, aby poznal, e okrem vonkajieho sveta existuje ete jeho svet vntorn. Obsahom vuby je odovzdvanie kultry spolonosti mldei, aby ju uchovvala a naalej

rozvjala sebarozvoj, sebazdokonaovanie osobnost Vylenenie trukturlnych prvkov socilnej kultry a kultry vlastnho ega dovouje stanovi aj prvky obsahu vuby. Ak osvojovanie obsahu smeruje k plnohodnotnej osobnosti, potom truktra obsahu vuby m zahrn vetky trukturlne prvky socilnej kultry a kultry vlastnho ega. Vzhadom k tomu, e cel socilna kultra sa nikdy neme sta majetkom jednotlivca, je potrebn vyleni nevyhnutn zkladn prvky obsahu vuby, ktorch osvojenm sa zaisuje komplexn rozvoj plnohodnotnej osobnosti. Prvky socilnej kultry udstva a kultry vlastnho ega s charakteristick pre kad dobu i pri rozmanitosti ich rozsahu a obsahu. Ak chba o len jedin z prvkov socilnej kultry, nie je mon reprodukcia a rozvoj socilnej kultry, a tm ani spolonosti. Ani jeden chbajci prvok neme by nahraden ostatnmi, ich funkcie s nezastupiten. Podobne ako uvdza Lerner (1986), mono vyleni prvky socilnej kultry, ktor


21

spolu s kultrou vlastnho ega tvoria obsah tvorivo-humanistickej vuby. P prvkov obsahu vuby 1. Poznatky formuj predstavu o vonkajom svete, vytvraj podmienky pre

orientciu v om, aj pre hadanie spsobov ako realizova ciele. 2. Sksenosti zo spsobov innost zaisuj reprodukciu socilnej kultry vaka

akumulovanm stereotypom spsobov innost. 3. Sksenosti z tvorivej innosti umouj cieavedom pretvranie okolitho

sveta na kvalitatvne novej rovni, al rozvoj spolonosti vo vetkch jej oblastiach.

4. Socilno-afektvne sksenosti spolonosti podmieuj vzah loveka k svetu, k inm uom, vzjomn vzah innosti loveka a jeho okolia.

5. Poznatky a sksenosti z vlastnho organizmu, kultra vlastnho ega, umouj sebautvranie vlastnej osobnosti loveka.

Vetky prvky obsahu vuby s zakdovan v kadej vyuovacej

hodine ako v genetickej bunke. S prostriedkami pre rozvjanie plne rozvinutej osobnosti iaka na kadej vyuovacej hodine.

Takto innos predpoklad nielen vedomosti o jej spsoboch, zrunosti tieto spsoby innosti uskutoni, ale aj schopnosti tto innos pretvra (v prpade nutnosti), urit vzah k nej a sebarozvoj osobnosti pod vplyvom tejto innosti. Je na uiteovi, na jeho pedagogickom majstrovstve, aby to vyuil pri komplexnom rozvjan osobnosti iaka. B) S ciemi vuby s spojen zkladn prvky, ktormi s vedomosti, zrunosti

a nvyky, schopnosti a zujmy, postoje a hodnotov orientcie. Vedomosti

Vedomosti predstavuj tie poznatky, ktor po osvojen sa stali sasou individulneho vedomia loveka. S to sstavy predstv, pojmov, teri i komplexnch poznatkovch truktr, ktor si iak osvojil.

Vedomosti s osvojen (pochopen a zapamtan), zvntornen poznatky a vzahy medzi nimi.

Vedomosti mono usporiada poda narastajcej nronosti: vedomosti o faktoch, pojmoch, dtach, udalostiach, miestach, osobch, javoch, konkrtnych zsadch, pravidlch, normch, trendoch, postupnostiach, trieden, triediacich kritrich, metodologickch

postupoch, zkonoch a zoveobecneniach, terich, celch poznatkovch truktrach, Systm vedomost iaka sa sklad z osvojench hotovch informci upevnench pri reprodukcii spsobov innost z vedomost, ku ktorm sa iak dopracoval objavovanm

Vedomosti iaka s deklaratvne a operatvne. Deklaratvne vedomosti spovaj len v znalosti faktov.


22

Napr. V rovnovnom stave s molekuly plynu v ndobe rovnomerne rozmiestnen.

Operatvne vedomosti zahruj aj pochopenie prin podmieujcich deklaratvne vedomosti.

Napr. V rovnovnom stave s molekuly plynu rovnomerne rozmiestnen, pretoe je to stav s najvou pravdepodobnosou vskytu zo vetkch monch stavov sstavy molekl danho plynu. Pohybom molekl me vznikn stav s nerovnomernm rozloenm molekl, avak pravdepodobnos takhoto stavu je mal. Tm menia, m je to stav s nerovnomernejm rozdelenm molekl.

iak s deklaratvnymi vedomosami vie zadefinova, napsa, znzorni, opsa postup innosti. S operatvnymi vedomosami vie aj vysvetli, argumentova, opsa jav v zmenench podmienkach. Operatvne vedomosti teda umouj vedomosti modifikova, prpadne ich uplatni v novch situcich. Vuba by mala poskytova najm operatvne vedomosti, ktor mono vyui v relne sa vyskytujcich situcich. Preto v obsahu vuby by malo by iba potrebn minimum dleitch informci, ktor si treba zapamta. lohou by malo by v o najvej miere dleit javy analyzova, vma si svislosti medzi nimi. To si vyaduje zadvanie vhodnch, predovetkm problmovch loh, ktor poskytuj svojm rieenm poznvanie intelektulnou, alebo manulnou vlastnou innosou.

Vek lska sa rod len z vekho poznania veci, ktor milujeme. Ak ju nepozn, neme ju milova.

Leonardo da Vinci Zrunosti

Pri zskan uritch vedomost je potrebn sa naui ich vyuva, teda premeni ich na zrunosti o znamen sprvne, o najrchlejie a s najmenou nmahou vykona urit innos.

Napr. zrunos manipulcie s pomckami, zrunos v grafickch prejavoch graficky zobrazova zvislosti medzi dvomi veliinami, vyjadri vzahy pomocou matematickho apartu, zrunos v laboratrnej technike, riei problmy a lohy, nachdza, hodnoti, triedi a vyuva informcie, formulova mylienky slovne i psomne.

Zrunosti vznikaj na zklade vedomost, ale aj sasne s ich osvojovanm. S podmienen do uritej miery vrodenmi predpokladmi, ale dosahuj sa aj uenm a vcvikom. Zrunosti s osvojen sksenosti z aplikovania vedomost, osvojen sksenosti zo spsobov innost.

Zrunos je pripravenos, nadobudnut pohotovos sprvne, o najrchlejie a najefektvnejie vykonva ist innos na zklade zskanch vedomost

a predchdzajcej innosti.

Zrunos je zbehlos, obratnos (pri pohybovej innosti),

- plva, bicyklova, obsluhova technick zariadenie (pohybov zrunosti),


23

alebo spsobilos (pri rozumovej innosti),

- napr. ta, riei lohy uritho typu (rozumov zrunosti) Pri vytvran zrunosti m vznamn lohu opakovanie. Opakovan vykonvanie innosti, ktor sa m sta zrunosou, sa nazva cvienie. Ale opakovanie bez porozumenia, tak ako to asto bva pri napodobovan, samo o sebe na zskanie zrunost nesta. Zskavanie zrunost musia sprevdza vedomosti sprostredkovan slovom, vysvetlenm, intrukciou. Niekedy to me by samostatn pokus poda intrukcie, inokedy zasa predvedenie pohybu ako rieenie problmovej situcie. Uiaci sa jednotlivec dostane lohu a sm had cestu, ako ju vyriei. Tu sa uplatuj rovnak postupy ako pri rieen mylienkovch problmov. Mono postupova cestou mylienkovej analzy, dosta sa k rieeniu nhlym pochopenm, i metdou pokusu a omylu. Pri postupujcom uen sa uritej zrunosti mono v predvdzanch innostiach sledova mnoh zmeny. Zvyuje sa poet sprvne predvedench iastonch innost, zvyuje sa ich rchlos a smerovanie, odstrauj sa zbyton innosti, zmenuje sa naptie, nava i nmaha. Nvyky

Opakovanm a cvienm vypestujeme zo zrunosti nvyk. Nvyk je plne osvojenie si zrunosti, ke u nie je nevyhnutn ani vedom kontrola innosti. Upevovanie vedomosti, zrunosti a nvykov prebieha v organickej jednote. Urujcimi pritom zostvaj vedomosti, lebo bez silia zska vedomosti by nemohli vznikn ani zrunosti a nvyky.

Nvyky s plynule, automaticky vykonvan zrunosti.

Negatvny nvyk sa nazva zlozvyk. Schopnosti

s vlastnosti potrebn na vykonvanie uritej innosti. Schopnosti sa rozvjaj uenm na zklade vlh, vrodench dispozci. S to vroden a nauen dispozcie k uritmu vkonu. Schopnosti loveka zvisia nielen od innosti jeho mozgu, od zdedench anatomicko-fyziologickch osobitost jednotlivca, od vlh, zrunost a nvykov, ale predovetkm od stupa, ktor dosiahlo udstvo v historickom vvoji. V tomto zmysle s schopnosti loveka neoddelitene spojen so spoloenskou organizciou prce a jej prispsobenm systmom vzdelvania. Kvalitatvnu rove rozvoja schopnost oznauje vraz talent a genialita. Nadanie, talent s schopnosti, vlohy, monosti, ktor jedinca preduruj k mimoriadnym vkonom (rozumovm, umeleckm, portovm a inm).

Schopnos je psychick vlastnos osobnosti, individulny potencil loveka, predpoklad pre spen vykonvanie uritej innosti v budcnosti.

Medzi schopnosti loveka patria schopnosti zmyslov (schopnosti zrakov, sluchov, hmatov, uchov, chuov) psychomotorick (schopnosti koordincie pohybov, obratnosti)


24

rozumov (schopnosti zapamtvania, myslenia) Vsledkom osvojenia sksenost z tvorivej innosti s tak rozumov schopnosti ako (Lerner, 1986): - samostatne uskutoni blzky i vzdialen, systmov a intersystmov prenos

(transfer) vedomost a zrunost do novej situcie - nachdza nov problm v znmej situcii - vidie truktru objektu - nachdza nov funkciu objektu na rozdiel od tradinej - bra do vahy alternatvy pri rieen problmu - kombinova a pretvra u znme spsoby innost pri rieen novho problmu - zbavova sa vetkho rutinnho a vytvra zsadne nov prstupy (spsoby,

vysvetlenia) Sbor rozumovch (intelektovch) schopnost, dispozci je rozum (intelekt). Schopnosti sa odliuj od zrunost, pretoe vyjadruj skr monosti, potencil loveka. Schopnosti sa mu, ale nemusia uplatni v zvislosti od prostredia, v ktorom lovek ije a u sa. Schopnos je monos, podmienen do istej miery vrodenmi predpokladmi, ktor sa me (ale nemus) rozvin v zvislosti na tom, do akho socilneho prostredia je lovek zalenen, ak je kvalita jeho vuby, o sm pre rozvoj svojich schopnost urob. Poznvacie schopnosti lohy a problmy kadodennho ivota mono rozdeli do troch skupn (Zelina, 1997). Prvou skupinou s lohy na pam.

S zacielen na vnmanie a pamtanie. - Ako sa vol lovek, ktorho stretneme ? - Ktor veci mme nakpi v obchode ?

Druh skupina loh je na konvergentn myslenie, logick myslenie s mylienkovmi procesmi analzy, syntzy, indukcie, dedukcie, zoveobecovania, vyvodzovania. Konvergentn loha je tak, pri ktorej sa myslenie zbieha do jedinho sprvneho zveru. Pomocou logiky rieime vinu ivotnch problmov a loh.

- Cestova poda cestovnho poriadku, vari poda kuchrskej knihy a pod.

Treou skupinou s lohy a problmy v ivote, v ktorch sa uplatuje divergentn myslenie. Divergentn myslenie je vdy tvoriv, ale nie kad tvoriv myslenie mus by divergentn. Divergentn myslenie sa vyznauje tvorbou alternatv, hypotz, hadanm, premanm, zvaovanm monost, vymanm novch npadov, prstupov, rieen.

- Ideme do obchodu kpi chlieb a tam nm povedia, e u nemaj. Divergentn myslenie v tejto situcii produkuje nov npady: kpi peivo ?, kpi mku ?, s do inho obchodu ?, s k susedke poia si chlieb ?

Rigidn myslenie je ustlen, strnul, stereotypn myslenie, odolvajce zmene, nvykov myslenie, ktor preka pri rieen problmov. Je to neschopnos meni svoje nzory, postoje, je to neprunos mysle, neschopnos a neochota meni svoje


25

mylienkov postupy, spsoby rieenia problmov. Presadzuj sa stereotypn schmy rieenia problmov. Postojov strnulos sa prejavuje v nekritickom prijman nzorov a trvan na nzoroch, napriek predkladanm argumentom. Patr sem aj konformita - prijmanie spolonho nzoru, pod tlakom verejnej mienky. Predsudky v tejto oblasti mu brzdi rozvjanie tvorivosti vlastnej a inch. Opakom rigidity je flexibilita - prunos myslenia, pohyblivos. Triedenie poznvacch schopnost

1. schopnos vnmania - schopnos zmyslovho vnmania vec a javov

2. schopnos zapamtania - schopnos nadobda (vtepova) informcie - schopnos uchovva (upevova, podra uskladni) informcie - schopnos vybavova si (reprodukova, aktualizova, obnovova) informcie

3. schopnos niieho konvergentnho myslenia - schopnos analytickho myslenia, induktvneho a deduktvneho myslenia, ako

aj jednoduchho prinnho, kauzlneho myslenia 4. schopnos vyieho konvergentnho myslenia

- schopnos syntzy, analogickho myslenia, zoveobecovania, aplikcie, zloitejieho prinnho, kauzlneho myslenia)

5. schopnos hodnotiaceho, kritickho myslenia - schopnos hodnotenia po strnke racionlnej, etickej, estetickej - z hadiska

logiky, etiky, estetiky) 6. schopnos divergentnho myslenia

- je schopnos, ktor charakterizuj senzitivita - citlivos na problmy, vimn si, vystihn a rozpozna problm,

vidie medzery, nedostatky v rieen redefinovanie - produkova transformcie, zmeni funkciu predmetu alebo

jeho ast, modifikova, poui ich novm spsobom imagincia, fantzia kombinova a rozvja predstavy predmetov,

symbolov, udalost, ktor nie s bezprostredne vnman, vytvra nov predstavy

fluencia - pohotovo, ahko, rchlo vytvori mnostvo, o najviac npadov v stanovenom ase, bohatos, kvantita mylienok

flexibilita - prune utvra rznorod rieenia loh, meni plny v prpade potreby, pohyblivos, utvra alternatvne postupy rieenia problmov, rozmanitos npadov

originalita - pvodnos, neobvyklos, dosia nepoznan spsoby myslenia, nov mylienky, zvltnos npadov, svojrznos, dvtipnos, vynachdzavos, vtipnos

elaborcia domyslie, vypracova detaily rieenia, preczne vypracova npady, dovies mylienku do konca

Vubou sa maj rozvin vetky poznvacie schopnosti osobnosti, cel ich truktra. Rozvinutie najvych poznvacch schopnost (schopnosti hodnotiaceho a divergentnho myslenia) zabezpeuje prepojenie na nonkognitvne funkcie osobnosti (poznvacie hodnotenie je analza situcie vysujca do emocionlneho zitku).


26

Zujmy

Zujmy s trvalejie vzahy jedinca k istm objektom a innostiam, s cieom oboznmi sa s nimi.

Prejavuj sa v tendencii (sklone) zaobera sa nimi teoreticky alebo prakticky, o je spojen s prjemnm citovm prevanm a zvenou aktivitou v danom smere. Okrem poznvacej strnky je tu vrazn citov aspekt, m sa zdrazuje osobn zainteresovanos na innosti. Zujmy maj predovetkm formu motvov, sstredenia na urit aktivitu. Lia sa svojm zameranm, trvcnosou, hbkou, intenzitou, hodnotou. Zujmy bvaj umeleck, portov, technick, vedeck, jazykov... Vyhranen a trval zujem nazvame zubou. Postoje

V procese uspokojovania potrieb sa utvraj postoje iakov trval sstavy hodnoten, emocionlneho ctenia a tendenci k uritmu konaniu vzhadom na spoloensk objekty.

Postoj je tendencia reagova charakteristickm spsobom na javy okolitho sveta (kladne i zporne reagova na predmety, osoby, situcie).

Postoje vopred uruj nae sprvanie k uritej situcii. Zloky postojov poznvacia: viae sa k hodnotiacemu mysleniu

- nzory iaka na urit predmet vuby (ak, ahk predmet, vznamn, i mlo vznamn predmet)

citov: vzahuje sa na emcie - predmet psob prjemne, neprjemne, je obben, neobben

vov: obsahuje tendenciu ku konaniu, vyjadruje pohotovos sprvania v svislosti postojom - pomoc, podpora, odmena, kodenie, trestanie, zbrana, nienie

Postoje sa stvruj pod vplyvom informcie, ktorej je jedinec vystaven. Pridruovanie sa ku skupine pomha vytvra jeho postoje. Postoje odraj osobnos, plat to najm o postojoch k etnocentrizmu, k nboenstvu, k politike.

Hodnotov vlastnosti osobnosti

Kvapka vna nevylep pohr octu, ale kvapka octu pokaz pohr vna.

Hodnoty s veci, ktor maj pre loveka urit vznam. Miera tejto hodnoty je dan aj verejnou mienkou, ktor sme akceptovali a zaradili do nho hodnotovho systmu. Hodnoty nie s stle, v ivote sa vyvjaj a menia. V procese socializcie sa u loveka vytvra hodnotov orientcia, t.j. orientcia na normu a ciele. Norma je pre loveka kritriom, je to, o subjekt uznva za platn. Trvalmi hodnotami s zdravie, vntorn vyrovnanos, ivotn astie at., neubliova, nezabja, nekradn, by lskav, zodpovedn za seba, za druhch, za prrodu, svet at.


27

Povinnos bez lsky ns rob mrzutmi. Zodpovednos bez lsky ns rob bezohadnmi. Spravodlivos bez lsky ns rob tvrdmi. Pravda bez lsky ns rob kritickmi. Vchova bez lsky ns rob rozporuplnmi. ikovnos bez lsky ns rob pekulantom. Lskavos bez lsky ns rob pokryteckmi. Poriadok bez lsky ns rob malichernmi. Vedomosti bez lsky ns robia nestupnmi. Moc bez lsky ns rob nsilnckymi. es bez lsky ns rob pynmi. Vlastnctvo bez lsky ns rob lakommi. Viera v okovek bez lsky ns rob fanatickmi.

Lao-ce

Zmyslom ivota je tvoriv prca a produktvna lska. M. Zelina

1.2.2 Zloky systmu vuby Systmovo-trukturlny prstup k vube je metodolgia, zaruujca komplexnos pri rieen jednotlivch zloiek systmu vuby, ktormi s

ciele (kov kompetencie a pecifick ciele), princpy, podmienky, prostriedky vuby (obsah, metdy, formy, materilne prostriedky).

Rieenie iba iastkovch i javovch strnok, bez domyslenia dopadov na cel systm vuby, spravidla jej problmy namiesto rieenia iba transformuje na in.

Kopa tehl nie je domom 1. Kov kompetencie Utvraniu plne rozvinutej osobnosti zodpoved vo vube rozvoj hlavnch cieov - kovch kompetenci - sboru predpokladanch vedomost, zrunost, schopnost, postojov a hodnt, ivotne dleitch pre rozvoj osobnosti loveka, pre jeho zapojenie sa do spolonosti a spen uplatnenie v ivote. S to kompetencie komunikan, matematicko-vedn, informan, na rieenie problmov, uebn, socilne a personlne, pracovn a podnikatesk, obianske a kultrne. 2. pecifick ciele vuby s konkretizovan veobecn ciele vzdelvania. pecifickmi ciemi vuby (kognitvnymi, psychomotorickmi, i socioafektvnymi) je nadobda vedomost, nadobda a rozvja zrunost a nvyky, rozvja schopnosti a zujmy, utvra postoje a hodnoty. Rozhodujce postavenie v systme vuby pre vetky zloky uvedenho systmu maj ciele, ktor zloky spolu vntorne integruj. 3. Princpy vuby Najveobecnejie poiadavky na priebeh vuby, na rozvoj osobnosti iaka vo vube, zdrazuj princpy vuby. V systme tvorivo-humanistickej vuby je to


28

princp jedinenosti osobnosti, princp sebautvrania osobnosti, princp komplexnho rozvoja osobnosti, princp priority postojov a schopnost a princp osobnho prevania vo vube. 4. Podmienky vuby S podstatn okolnosti, pri ktorch vuba prebieha. Podmienky s vntorn: vstupn, aktulny stav psychickho a telesnho vvinu iaka, vonkajie: personlne (stav kompetenci uiteov, riaditestva), materilne a finann, socilne (klma vuby, triedy, koly),

organizan, bezpenostn mimokolsk podmienky pre iaka 5. Prostriedky vuby Prostriedok vuby je to, o uite vklad medzi iaka a ciele vuby. Rozvoj osobnosti iaka vo vube sa uskutouje prostrednctvom nematerilnych prostriedkov obsahu vuby, metd, foriem vuby a materilnych prostriedkov vuby. Zkladn hodnoty ivota dobro, krsa a pravda sa prejavuj v prostriedkoch vuby. Dobro je metda, krsa je forma a pravda je obsah vuby. 5a) Obsah vuby tvor p prvkov ako prostriedkov pre rozvjanie plne rozvinutej osobnosti. S to

poznatky o vonkajom svete, sksenosti z realizcie spsobov innosti, sksenosti z tvorivej innosti, socioafektvne sksenosti, poznatky a sksenosti z vlastnho organizmu.

5b) Metdy vuby Medzi metdy vuby patria metdy rozvoja poznvacch funkci osobnosti

(vkladovo-ilustratvna, reproduktvna, problmovo-vkladov, heuristick, vskumn) a metdy rozvoja mimopoznvacch funkci osobnosti.

5c) Formy vuby Formy vuby (organizan, metodick a socilne) podobne ako metdy maj

za lohu aktivizova neustly rast osobnosti. 5d) Materilne prostriedky vuby

s uebn pomcky, didaktick technika, zariadenie vubovch priestorov, materilne vybavenie iaka.

Proces vuby sa uskutouje medzi jeho vstupmi a vstupmi, kde vstupn stav vuby charakterizuje stav vvinu iaka jeho vedomosti, zrunosti, schopnosti, postoje, dispozcie mozgu, uebn tl, druhy inteligencie a pod. Aktulny (vstupn) stav vvinu osobnosti iaka je prostriedkami vuby rozvjan do vstupnho stavu smerom k cieom vuby. Stratgie vuby s uspsobenia metd, foriem a materilnych prostriedkov pri vybranom obsahu uiva, aby pri repektovan princpov a podmienok vuby sa o najkomplexnejie rozvinuli kov a odborn kompetencie iakov. S to spolon metodick postupy uiteov vo vube i mimo nej, ako prostriedku pre motivciu iakov a ich usmernenie v uen sa. Dosiahnut (vstupn) stav miera naplnenia cieov vuby sa stva potom sasou vstupnho stavu pre nov cyklus rozvoja osobnosti iaka vo vube.


29

Rozvoj osobnosti iaka pri smerovan k uritm cieom,

- prebieha za uritch podmienok - pri repektovan princpov vuby.

Uite - na zklade programu vuby pozn vyten ciele, - pozn tie podmienky procesu vuby, me potom - pri repektovan princpov vuby - pri danom obsahu vuby - zvoli metdy, formy a materilne prostriedky takm spsobom, aby

iak - spolu s osvojovanm vedomost, zrunost a nvykov, - rozvjal aj svoje schopnosti a zujmy - a aby sa uho vytvrali postoje a hodnotov vlastnosti.

Zjednoduen mapa rozvjania osobnosti iaka v systme tvorivo- humanistickej vuby Kvalita vuby je charakterizovan naplnenm potrieb, poiadaviek a oakvan teda spokojnosou zainteresovanch partnerov iakov, rodiov, uiteov, odberateov absolventov, zriaovateov kl, ttnych orgnov, alej hodnotnosou, uitonosou a dokonalosou. Ide pritom o cieavedom a organizovan proces rozvoja osobnosti jednotlivca stratgiami kvalitnej vuby, utvrania kvalitnho vzdelania, ktor je jej vsledkom. Riadenie kvality v systme vuby Riadenie kvality vuby je usporadvanie a uspsobovanie zloiek systmu vuby uiteom, pre splnenie jej cieov, pri naplnen spokojnosti zainteresovanch partnerov. Riadiaci cyklus (PDCA) pozostva z etp:

plnovanie, realizovanie, hodnotenie, zasahovanie.

VSTUPN STAV

proces vuby

VSTUPN STAV


30

1.2.3 Mapa rozvjania osobnosti iaka v systme tvorivo-humanistickej vuby

Poslanie a ciele tvorivo-humanistickej vuby KOV KOMPETENCIE

KOMU

NIKA

N,

MATE

MATI

CKO-

VEDN

,

INFO

RMA

N,

NA R

IEE

NIE

ROBL

MOV

,

UEB

N,

SOCI

LNE

a PE

RSON

LNE

,

PRAC

OVN

a PO

DKAT

ESK

,

OBI

ANSK

E a K

ULT

RNE.

PECIFICK CIELE VUBY

KOGNITVNE, PSYCHOMOTORICK, SOCIOAFEKTVNE

4. utvra POSTOJE a HODNOTOV ORIENTCIE

3. rozvja SCHOPNOSTI a ZUJMY 2. nadobda a rozvja

ZRUNOSTI a NVYKY 1. nadobda VEDOMOSTI

VSTUP 33.. hhooddnnootteenniiee 44.. zzaassaahhoovvaanniiee 11.. ppllnnoovvaanniiee manament kvality vuby

MATERILNE PROSTRIEDKY UEBN POMCKY a DIDAKTICK TECHNIKA, ZARIADENIE VUBOVCH PRIESTOROV, MATERILNE VYBAVENIE IAKA

22.. rreeaalliizzoovvaanniiee

FORMY VUBY - ORGANIZAN (KRSA) - SOCILNE - METODICK

METDY VUBY POZNVACIE (DOBRO) a MIMOPOZNVACIE

P

OD

MIE

NK

Y V

U

BY

PER

SON

LNE,

MATE

RIL

NE a

FINA

NN

, SOC

ILN

E,

ORG

ANIZ

AN

, BEZ

PEN

OSTN

,

MIM

OKO

LSK

POD

MIEN

KY P

RE

IAKA

OBSAH VUBY (PRAVDA) POZNATKY a SKSENOSTI z VONKAJIEHO a VNTORNHO SVETA

PRIN

CP

Y V

U

BY

JEDI

NEN

OSTI

OSO

BNOS

TI, S

EBAU

TVR

ANIA

,

KOM

PLEX

NHO

ROZ

VOJA

, PRI

ORIT

Y PO

STOJ

OV a

SCHO

PNOS

T,

OSOB

NHO

PRE

VA

NIA

PROC

ESU

VU

BY

Osobnos iaka

(doterajie jeho vedomosti, zrunosti, schopnosti, postoje) VSTUPN, AKTULNY STAV PSYCHICKHO A TELESNHO VVINU IAKA (JEHO CHARAKTERISTIKY,

PREDPOKLADY, ZDRAVOTN STAV, DISPOZCIE MOZGU, ROZVINUT DRUHY INTELIGENCIE, UEBN TL)

rozv

oj o

sobn

osti

St

rat

gie

vu

by p

re r

ozvo

j ko

vch

a

odbo

rnc

h ko

mpe

tenc

i o

sobn

osti

ia

ka

blaško, m.Úvod do modernej didaktiky i

Documents