analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v sr s ...€¦ · 2.1.3 bunková analýza ......
TRANSCRIPT
1
Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR
s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.
ETAPA I.
Koordinátor projektu: Ing. Ľubomír Kadlečík
Riešiteľský tím: Ing. Ivana Cisárová, Ing. Mária Majdová, Ing. František Foltán, Ing. Róbert
Mihály, Mgr. Monika Rencešová
Dátum: 21. decembra 2009
Príloha č.1 k Úvodnej správe
2
Predslov
Skúmaním vzájomných väzieb trhu práce, sociálneho zabezpečenia a vzdelávania
možno dospieť k presvedčeniu, že dosiahnuť vysokú konkurencieschopnosť ekonomiky je
možné aj pri silnom pocite istoty pracujúcich. Práve spojenie potrieb zamestnávateľov
s istotou zamestnania a príjmu zamestnancov je veľkou výzvou súčasnosti.
K hľadaniu tejto symbiózy nedošlo náhodne, ale v dôsledku konkurenčných tlakov
procesu globalizácie, v ktorom sa ocitla i Európska Únia (ďalej len „EÚ“) uvedomujúca si
svoju klesajúcu konkurencieschopnosť v celosvetovom priestore, pričom jednou z jej príčin je
aj nízka flexibilita na európskom trhu práce. Intelektuálny potenciál Európy je však natoľko
silný, že nedovoľuje riešiť tento problém živelným uvoľňovaním regulačných noriem
v oblasti pracovného práva a znižovaním dávok sociálneho zabezpečenia, nakoľko práve
nárast neistoty pracujúcich môže z dlhodobého hľadiska oslabiť konkurencieschopnosť
európskeho hospodárstva ešte viac ako nízka flexibilita na trhu práce. Vírivé turbulentné
prostredie súčasnosti totiž jednoznačne stanovuje kvalitu a inovácie ako nevyhnutnú
podmienku prežitia v ostrom konkurenčnom boji. Je pravdepodobné, že pracovníci s neistou
budúcnosťou budú mať prostredníctvom negatívnych foriem motivácie záujem na dodržiavaní
kvalitatívnych štandardov, avšak úspešnosť inovačného procesu neoddeliteľne spätého
s ľudským kapitálom je závislá od ďaleko širšieho spektra podmienok, v ktorom sa realizuje
a ani vysoká finančná motivácia nedokáže sama o sebe priniesť potrebné inovačné impulzy
a myšlienky. Naopak, neistota v práci a príjmoch je silným akcelerátorom nekvality, apatie,
depresie, rastu nákladov obetovanej príležitosti a s tým súvisiaceho zaostávania.
Uvedomujúc si tieto súvislosti prijali predstavitelia EÚ zámer realizovať skĺbenie
flexibility, konkurencieschopnosti a ochrany zamestnanca prostredníctvom integrovaného
prístupu flexiistoty pozostávajúceho zo systému pružných podmienok pracovných zmlúv,
komplexného systému celoživotného vzdelávania, aktívnej politiky trhu práce a efektívneho
systému sociálneho zabezpečenia, pričom udržanie a tvorba pracovných miest ako aj existencia
sociálnej stability sú v ťažkých podmienkach ekonomickej krízy možné iba pri dôslednom
uplatňovaní hodnotového rámca Európy vytýčeného prijatím Európskej sociálnej charty.
3
Uvádzané skutočnosti v podmienkach Slovenskej Republiky (ďalej len „SR“)
zachytáva predkladaná analýza spoločnosti Trexima Bratislava, ktorá je odrazovým mostíkom
k implementácii integrovaného prístupu flexiistoty v SR.
Obsah
Predslov...................................................................................................................................... 2
Obsah.......................................................................................................................................... 3
Zoznam grafov ........................................................................................................................... 5
Zoznam tabuliek......................................................................................................................... 6
Zoznam príloh ............................................................................................................................ 7
Úvod. .......................................................................................................................................... 8
1. Hodnotový rámec uplatňovania princípov flexiistoty v EÚ............................................. 11
2. Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR ..... 14
2.1 Rodový mzdový rozdiel v SR.................................................................................... 14
2.1.1 Rozdiely v stredných hodnotách zárobkov mužov a žien .................................. 15
2.1.2 Rozdiely v zárobkoch mužov a žien za vybrané zamestnania ........................... 19
2.1.3 Bunková analýza ................................................................................................ 20
2.1.4 Segregačná analýza ............................................................................................ 21
2.1.5 Rozklad rodového mzdového rozdielu............................................................... 21
2.1.6 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách v roku 2007 .......................... 22
2.2 Vplyv krízy na úpravu pracovného času.................................................................... 23
2.3 Demografické východiská aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR........... 29
2.3.1 Prírastok obyvateľstva a index ekonomického zaťaženia starším obyvateľstvom
.............................................................................................................................29
2.3.2 Migrácia obyvateľstva SR.................................................................................. 32
2.3.3 Demografický regionálny pohľad ...................................................................... 33
2.3.4 Demografický vývoj z hľadiska vzdelanostnej štruktúry................................... 34
2.3.5 Aplikácia systému flexiistoty v podmienkach SR z hľadiska demografie......... 36
3. Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich
zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém
flexiistoty ........................................................................................................................ 38
4
3.1 Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej Republiky
v komparácii s Európskou Úniou ............................................................................ 38
3.2 Vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov a výkonnosti ekonomiky SR44
3.2.1 Metóda hodnotenia výkonnosti ekonomiky ....................................................... 44
3.2.2 Konkrétne hodnotenie výkonnosti ekonomiky SR............................................. 46
3.3 Dopad hospodárskej krízy na ekonomiku SR v roku 2009 a prognóza jej ďalšieho
vývoja ...................................................................................................................... 53
3.4 Zhodnotenie stavu a vývoja flexiistoty v SR v sledovanom období ......................... 56
4. Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa
platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt. .. 57
4.1 Analýza štruktúry nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 .............................. 59
4.1.1 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 - 2. Q.2009 podľa veku .............. 60
4.1.2 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996-2007 podľa odvetví ekonomickej
činnosti posledného zamestnania ....................................................................... 61
4.1.3 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 2008-2009 podľa odvetví ekonomickej
činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2............................................ 62
4.1.4 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa vzdelania... 64
4.1.5 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa hlavných tried
klasifikácie zamestnaní KZAM .......................................................................... 65
4.1.6 Analýza vývoja počtu vybraných skupín znevýhodnených uchádzačov
o zamestnanie v rokoch 2001 – 2009.................................................................. 67
4.2 Analýza štruktúry zamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 (1. a 2.Q 2009) ........ 71
4.2.1 Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti (OKEČ) a pohlavia .............. 72
4.2.2 Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE REV.2 a pohlavia vo
štvrťrokoch rokov 2008-2009 ............................................................................. 74
4.2.3 Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v rokoch 2001 – 2. Q. 2009.................. 75
4.2.4 Zamestnanci podľa klasifikácie zamestnaní a pohlavia v rokoch 2001-2009.. 76
4.3 Podnikatelia fyzické osoby vrátane živnostníkov na trhu práce SR.......................... 80
Záver .........................................................................................................................................85
Zoznam použitej literatúry ....................................................................................................... 86
Zoznam skratiek krajín EÚ ...................................................................................................... 87
5
Zoznam grafov Graf 1 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien (ISCP).............................................. 15
Graf 2 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej
sfére (ISCP) .............................................................................................................................. 16
Graf 3 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa
veku........................................................................................................................................... 17
Graf 4 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa
dosiahnutého vzdelania ............................................................................................................ 18
Graf 5 Zmena priemerného počtu odpracovaných hodín za týždeň (2008Q2-2009Q2) .......... 24
Graf 6 Zmena v podiele zamestnanosti na čiastočný úväzok na celkovej zamestnanosti
(2008Q2-2009Q2) .................................................................................................................... 24
Graf 7 Podiel počtu zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok na celkovom počte
zamestnancov v rokoch 1998 až 2008 ...................................................................................... 25
Graf 8 Vývoj priemerného veku opustenia trhu práce v rokoch 2001 až 2007........................ 31
Graf 9 Tempo rastu reálneho HDP v SR a EÚ ........................................................................ 39
Graf 10 Saldo bežného účtu platobnej bilancie v SR a EÚ...................................................... 41
Graf 11 Miera inflácie v SR a v EÚ ......................................................................................... 42
Graf 12 Miera nezamestnanosti v SR a v EÚ........................................................................... 43
Graf 13 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996 až 1999.............................. 47
Graf 14 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996 až 1999.............................. 48
Graf 15 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 2004 až 2008.............................. 49
Graf 16 Vývoj miery zamestnanosti starších ľudí v rokoch 1996 až 2008.............................. 50
Graf 17 Miera nezamestnanosti mladých ľudí v rokoch 1999 až 2008.................................... 51
Graf 18 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996, 2000, 2004 a 2008 ........... 52
Graf 19 Pozícia SR z hľadiska miery zamestnanosti (august 2009) a nezamestnanosti (rok
2008) v rámci EÚ ..................................................................................................................... 58
Graf 20 Miera nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 ................................................... 59
Graf 21 Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2009 .......................................... 60
Graf 22 Vývoj počtu nezamestnaných osôb vo vybraných skupinách vzdelaní........................ 64
6
Graf 23 Vývoj počtu nezamestnaných v najpočetnejších hlavných triedach KZAM ................ 65
Graf 24 Porovnanie počtu nezamestnaných mužov v roku 2008 a 2. Q. 2009 ........................ 66
Graf 25 Porovnanie počtu nezamestnaných žien v roku 2008 a 2. Q. 2009 ............................ 66
Graf 26 Miera dlhodobej nezamestnanosti v EÚ v % (veková kategória 15 – 64) .................. 67
Graf 27 Vývoj počtu UoZ evidovaných 12 a viac mesiacov a počtu UoZ nad 50 rokov v
rokoch 1997 až 2009 (jún) ....................................................................................................... 68
Graf 28 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v krajoch SR od roku 2001 do 2.Q. 2009 ............. 69
Graf 29 Vývoj počtu UoZ - absolventov v rokoch 2001 – 2009 .............................................. 70
Graf 30 Situácia v okresoch SR podľa počtu uchádzačov o zamestnanie v septembri 2009 ... 70
Graf 31 Vývoj miery zamestnanosti 15-64 ročných za štvrťroky rokov 1996 –2009* ............. 71
Graf 32 Vývoj počtu pracujúcich vo vybraných vzdelanostných kategóriách v rokoch 2001 –
2008 .......................................................................................................................................... 75
Graf 33 Zmena vo vzdelanostnej štruktúre pracujúcich od 4.Q.2008 do 2.Q. 2009................ 76
Graf 34 Vývoj evidenčného počtu zamestnancov v rokoch 2001 – 2007 v hlavných triedach
KZAM ....................................................................................................................................... 77
Graf 35 Štruktúra zamestnancov podľa hlavnej triedy KZAM v 2.Q.2009 .............................. 78
Graf 36 Zmena v štruktúre zamestnancov podľa KZAM v 2.Q.2009 oproti 2.Q.2008 ........... 78
Graf 37 Štruktúra živnostníkov podľa ekonomických činností v krajoch................................. 81
Graf 38 Živnostníci v krajoch v roku 2008 .............................................................................. 82
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1 Rozdiely príjmov a podiel žien u najlepšie a najhoršie platených zamestnaní....... 20
Tabuľka 2 Rozdiely v príjmoch mužov a žien na základe bunkovej metódy............................. 20
Tabuľka 3 Segregačné indexy .................................................................................................. 21
Tabuľka 4 Vplyv príslušných premenných na rodový mzdový rozdiel ..................................... 22
Tabuľka 5 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách EÚ v roku 2007 .......................... 22
Tabuľka 6 Zamestnanci podľa typu pracovného času a pohlavia v tis. osobách..................... 26
Tabuľka 7 Podiel zamestnancov na plný a čiastočný pracovný úväzok v 2009.2.Q podľa
odvetvia ekonomickej činnosti (dopočet na výberovú vzorku ISCP)........................................ 27
Tabuľka 8 Vzdelanostná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva SR ............................ 35
Tabuľka 9 Fyzické osoby - podnikatelia podľa vybraných právnych foriem k 31.12.2008 ..... 80
Tabuľka 10 Počet živnostníkov podľa dvoch veľkostných kategórií počtu zamestnancov....... 83
7
Tabuľka 11 Počet živnostníkov v jednotlivých krajoch SR....................................................... 83
Tabuľka 9 Počet živnostníkov podľa skupín odvetví ekonomickej činnosti podľa SK NACE rev.2
.................................................................................................................................................. 84
Zoznam príloh PRÍLOHA I Prehľad použitých pojmov a klasifikácií ........................................................ 88
PRÍLOHA II Pohyb obyvateľstva v SR ............................................................................... 94
PRÍLOHA III Markoekonomické ukazovatele SR 1996 – 2008........................................... 95
PRÍLOHA IV Nezamestnaní podľa veku v tis. osôb............................................................. 96
PRÍLOHA V Nezamestnaní podľa OKEČ v tis. osôb .......................................................... 97
PRÍLOHA VI Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 2008Q1-2009Q2 podľa odvetvia
ekonomickej činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2 v tis. osôb . 99
PRÍLOHA VII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2009Q2 podľa vzdelania v tis.
osôb .............................................................................................................. 102
PRÍLOHA VIII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2009Q2 podľa hlavných tried
klasifikácie zamestnaní KZAM v tis. osôb .................................................. 103
PRÍLOHA IX Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti (OKEČ) a pohlavia v tis. osôb
...................................................................................................................... 105
PRÍLOHA X Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE a pohlavia vo
štvrťrokoch rokov 2008-2009 v tis. osôb ..................................................... 107
PRÍLOHA XI Miera evidovanej nezamestnanosti v regiónoch SR (september 2009) ....... 110
PRÍLOHA XII Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v tis. osobách.................................... 113
PRÍLOHA XIII Najčastejšie sa vyskytujúce zamestnania v SR podľa KZAM..................... 114
PRÍLOHA XIV Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností................................... 116
PRÍLOHA XV Dokument EÚ k flexiistote (sumár) ............................................................. 118
8
Úvod
V SR prebiehal do konca roka 2008 progresívny ekonomický a sociálny vývoj, ktorý
sa pozitívne odrazil na zlepšovaní makroekonomických ukazovateľov. Prostredníctvom
príchodu zahraničných investorov a zvýšeného exportu nastal v dôsledku vzniku nových
pracovných miest rozmach na trhu práce. V určitých odvetviach sa dokonca vyskytol
nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V tejto situácii dochádzalo k miernej „flexibilizácii“
trhu práce, najmä v oblasti flexibilnej organizácie práce. Taktiež pretrvávala, ešte ako
následok predchádzajúceho modelu ekonomiky, istota pracovného miesta, avšak na úkor
istoty zamestnania.
Do príchodu globálnej krízy teda v SR pozitíva globalizácie a technologického
pokroku prevyšovali negatíva, narastalo ale riziko sociálnej disparity medzi outsidermi
a insidermi v širokom slova zmysle. Prehlbovala sa „priepasť“ medzi ľuďmi s dobrým
vzdelaním, zamestnaním a príjmom, ktorí preukázali dostatočnú flexibilitu a preto im bola
zabezpečená patričná istota a pracovný trh im ponúkal vynikajúce šance, a na druhej strane
ostávali ľudia s nižšou kvalifikáciou, bez zamestnania, na ktorých trh práce zabúdal. Koncept
flexiistoty, ku ktorému EK odsúhlasila základné princípy aplikácie pre jednotlivé členské
štáty EÚ v Decembri 2007, si dal za cieľ riešiť tento problém.
Výrazná zmena nastala s príchodom globálnej ekonomickej krízy. Finančná kríza sa
v SR v roku 2008 ešte významne neprejavila, avšak následný pokles dopytu v partnerských
krajinách a pokles ekonomickej aktivity viedol v roku 2009 k rušeniu pracovných miest,
neistote, a určitej „nadvláde“ úspešných zamestnávateľov, ktorí majú v súčasnosti dobrý
výber pracovnej sily a možnosť určovať pracovné podmienky takmer bez vyjednávania.
Menej úspešné podniky boli nútené v dôsledku poklesu dopytu hromadne prepúšťať
a zatvárať celé prevádzky. V tejto situácii začali klesať šance na trhu práce aj pre insiderov
a situácia outsiderov sa ešte výraznejšie zhoršila. Závratné stúpanie miery nezamestnanosti
predstavuje v súčasnosti obrovskú záťaž na verejné financie. Na jednej strane, zhoršená
situácia na trhu práce s nedostatkom pracovných miest spôsobuje rigidné lipnutie insiderov
na súčasnom pracovnom mieste pre obavy z nemožnosti nájsť nové pracovné miesto,
čo výrazne znižuje aj tak nízku mieru externej numerickej flexibility, ktorá je nízka
9
v dôsledku vysokého indexu ochrany zamestnania. Na strane druhej sa prehlbuje zlá situácia
pre outsiderov, ktorá je hrozivým predpokladom pre dlhodobú nezamestnanosť a v mnohých
prípadoch vedie k ohrozeniu chudobou.
Významným problémom je vysoká miera dlhodobo nezamestnaných, ktorá síce mala
v predchádzajúcom období klesajúce tendencie, avšak aj tak je dlhodobo najvyššia v EÚ.
Z hľadiska budúceho vývoja je potrebné riešiť aj problematiku demografického
starnutia spoločnosti, vzdelanostnej pripravenosti pre technologický pokrok a rýchlo sa
meniace podmienky v dôsledku globalizácie, ako aj pretrvávajúci problém segmentácie trhu
práce. Odpoveď na súčasnú situáciu aj výzvy budúcnosti nám poskytuje koncept flexiistoty,
ktorého cieľom je dosiahnuť flexibilnejšie pracovné podmienky a bezpečnejšie prechody
medzi štúdiom, zamestnaním, nezamestnanosťou, samo zárobkovou činnosťou a prechodom
do dôchodku. Opatrenia flexiistoty boli zdôraznené ako významné pre nápravu trhov práce
postihnutých hospodárskou krízou.
Koncept flexiistoty vychádza z dánskeho modelu, avšak je nevyhnutné prispôsobiť ho
podmienkam jednotlivých krajín. V širšom ponímaní Európska komisia pod flexiistotou
chápe integrovanú stratégiu na zvýšenie flexibility trhu práce a zvýšenie istoty v rámci
sociálneho zabezpečenia a istoty zamestnania.1 Efektívny model flexiistoty sa snaží
umožniť zamestnávateľom reagovať na globalizáciu ekonomiky a zabezpečiť istotu
pre zamestnancov prostredníctvom zvyšovania miery ich zamestnateľnosti a sociálnej pomoci
nezamestnaným.
Flexiistota je teda kompromisom, vyvážením a spojením flexibility a istoty na trhu
práce. Flexibilita trhu práce zahŕňa internú a externú flexibilitu. Interná flexibilita (IF) sa
týka možností rozvrhnutia pracovného času (číselná IF), vzdelávacích opatrení na podporu
pracovnej a kvalifikačnej flexibility (funkčná IF), mzdových opatrení (finančná IF)
a dočasných opatrení (dočasná IF). Externá flexibilita (EF) je založená na flexibilite
podmienok zamestnávania a prepúšťania (číselná EF), na zlepšovaní adaptácie a využívaní
externej pracovnej sily (funkčná EF), na úprave pracovných výdavkov a daňovom zaťažení
pracovnej sily (finančná EF).
1 Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.
10
Istota je priamo spojená s rozvojom sociálneho štátu v 20. storočí a rozlišujeme
reprezentačnú istotu, istotu príjmu, istotu pracovného miesta, istotu zamestnanosti a istotu
reprodukcie znalostí a zručností. Pričom flexiistota zdôrazňuje dôležitosť istoty zamestnanosti
voči istote pracovného miesta.
Flexiistota stojí na štyroch základných pilieroch, ktorými sú: legislatívne úpravy
týkajúce sa pracovno-právnych podmienok (zákonník práce), moderné systémy sociálneho
zabezpečenia, komplexný systém celoživotného vzdelávania a aktívne opatrenia trhu práce.
Analýza spoločnosti Trexima Bratislava ponúka pohľad na súčasný stav trhu práce
v SR v kontexte jeho vývoja v posledných rokoch. Cieľom analýzy je poskytnúť prehľadné
údaje a zhodnotiť pripravenosť, možnosti a možné problémy zavádzania opatrení
pre dosiahnutie vyššej flexiistoty na slovenskom trhu práce.
Pri spracovaní predkladanej analýzy boli použité údaje Eurostatu, Štatistického úradu
Slovenskej republiky (ďalej len ŠÚ SR), Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len
ÚPSVaR) a údaje z Informačného systému ceny práce (ďalej len „ISCP). Kolektív autorov
pracoval vždy s najaktuálnejšími dostupnými údajmi. Všetky finančné údaje boli prepočítané
na súčasne platnú menu EUR na základe konverzného kurzu NBS (1€ = 30,126SKK).
Cieľom práce zodpovedá jej štruktúra. Analýza je spracovaná v troch častiach podľa
zodpovedajúcich troch etáp. Predkladaná prvá etapa v prvej kapitole uvádza flexiistotu
v kontexte hodnotového rámca EÚ.
V druhej kapitole je analyzovaný súbor problémov aplikácie flexiistoty
v podmienkach SR, a to rodová mzdová nerovnováha, úprava pracovného času, demografický
vývoj v SR a možné následky ďalšieho prognózovaného vývoja. Celková rodová
problematika a demografická situácia predstavuje východiskovú situáciu, pre ktorú je
potrebné upraviť opatrenia flexiistoty.
Tretia kapitola popisuje stav makroekonomických ukazovateľov v SR v období
od roku 1996 do 2.Q.2009 a podrobne sa zaoberá súčasnou situáciou v období hospodárskej
krízy.
Problematika zamestnanosti a nezamestnanosti je detailne prepracovaná vo štvrtej
kapitole a ponúka pohľad na tieto dva fenomény z rôznych hľadísk, konkrétne na základe
11
kritéria veku, pohlavia, vzdelania, ekonomickej činnosti a klasifikácie povolaní. Táto kapitola
sa bližšie venuje skupine dlhodobo nezamestnaných, ktorí predstavujú významný problém
na slovenskom trhu práce a podnikateľom živnostníkom, ktorí predstavujú flexibilný
a inovatívny komponent trhu práce.
1. Hodnotový rámec uplatňovania princípov flexiistoty v EÚ
Základné hodnotové postuláty, na ktorých je založený svet práce v Európe ustanovuje
Európska sociálna charta prijatá 18. októbra 1961 v Turíne a revidovaná 3. mája 1996
v Štrasburgu. Vlády, ktoré sú signatármi tejto charty a členmi Rady Európy sa jej prijatím
dohodli zabezpečiť svojim obyvateľom zlepšenie ich životnej úrovne a sociálneho blahobytu.
Zmluvné strany prijali za cieľ svojej vnútroštátnej aj medzinárodnej politiky dosiahnutie
podmienok na zabezpečenie účinného výkonu týchto práv a zásad:2
• Právo na prácu (vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv),
• Právo na riadne podmienky práce,
• Právo na bezpečné a zdravé pracovné podmienky,
• Právo na primeranú odmenu,
• Právo organizovať sa,
• Právo kolektívne vyjednávať,
• Právo detí a mladistvých na ochranu,
• Právo zamestnaných žien na ochranu materstva,
• Právo na poradenstvo pri voľbe povolania,
• Právo na odbornú prípravu,
• Právo na ochranu zdravia,
• Právo na sociálne zabezpečenie,
• Právo na sociálnu a lekársku pomoc,
• Právo na prospech zo sociálnych služieb,
• Právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislosť, na sociálnu integráciu a na
účasť na živote spoločnosti,
• Právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu,
• Právo detí a mladistvých na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu,
2 Euópska sociálna charta (revidovaná). Štrasburg, 1996.
12
• Právo vykonávať zárobkovú činnosť na území ostatných zmluvných strán,
• Právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc,
• Právo na rovnaké príležitosti a na rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania
a povolania bez diskriminácie na základe pohlavia,
• Právo na informácie a na konzultácie,
• Právo zúčastňovať sa na určovaní a zlepšovaní pracovných podmienok a pracovného
prostredia,
• Právo starších osôb na sociálnu ochranu,
• Právo na ochranu v prípadoch skončenia zamestnania,
• Právo pracovníkov na ochranu ich nárokov v prípade platobnej neschopnosti svojho
zamestnávateľa,
• Právo na dôstojnosť pri práci,
• Právo pracovníkov s rodinnými zodpovednosťami na rovnaké príležitosti a na rovnaké
zaobchádzanie,
• Právo zástupcov pracovníkov na ochranu v podniku a na uľahčenie podmienok
na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú,
• Právo na informácie a na konzultácie v postupoch hromadného prepúšťania,
• Právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením,
• Právo na bývanie.
Všetky zmluvné strany sú zaviazané považovať tieto ustanovenia za deklaráciu
vymedzujúcu ciele, o ktorých splnenie sa usilujú všetkými vhodnými prostriedkami, a teda
akékoľvek opatrenia na podporu flexibility aj konkurencieschopnosti musia byť v súlade
s princípmi tejto deklarácie.
EÚ prijala obdobnú deklaráciu - Chartu základných sociálnych práv pracujúcich,
ktorá vymedzuje týchto dvanásť základných ustanovení:3
• Právo na prácu v ktoromkoľvek členskom štáte,
• Právo na spravodlivú odmenu,
• Právo na zlepšovanie životných a pracovných podmienok,
• Právo na sociálnu ochranu podľa pravidiel uplatňovaných v jednotlivých členských
štátoch,
3 Charta základných sociálnych práv pracujúcich. Nice, 2000.
13
• Sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania,
• Právo na odborné zaškolenie,
• Rovnosť šancí mužov a žien,
• Právo na informácie, konzultácie a spolurozhodovanie,
• Právo na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku,
• Ochrana detí a mladistvých,
• Právo starších na primeranú životnú úroveň,
• Lepšiu integráciu zdravotne postihnutých do spoločnosti a pracovného života.
I keď sa jedná iba o politickú deklaráciu (nie je právne záväzná), Európsky súdny dvor
a národné súdy členských štátov EÚ ju pri ich rozhodovaní môžu brať do úvahy, a od roku
2001 Európsky parlament každoročne predkladá správu, ktorá hodnotí dodržiavanie práv
uvedených v tejto charte.
Idey obsiahnuté v Európskej sociálnej charte a Charte základných sociálnych práv
pracujúcich tvoria základy všetkých ďalších dokumentov usmerňujúcich realizáciu
hospodárskej a sociálnej politiky v EÚ, a to predovšetkým Bielej knihy pre Rast,
konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ktorá identifikuje zdravú ekonomiku ako nutnú
podmienku hospodárskeho rastu a znižovania nezamestnanosti.4 Na základe výziev v nej
uvedených boli sformulované: Európska stratégia zamestnanosti5 založená na rozvoji
podnikania, zlepšovaní zamestnateľnosti, adaptibilite a rovnakých príležitostiach, Lisabonská
stratégia6 a následne aj Obnovená lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti7. Akékoľvek
opatrenia na podporu ekonomického rastu a fungovania trhu práce teda musia
nevyhnutne rešpektovať spoločný hodnotový rámec Európy.
Celý trh práce je teda primárne určený k uspokojovaniu potrieb obyvateľstva, ktoré je
súčasne objektom i subjektom flexiistoty, a preto si jeho vývoj, štruktúru a vybrané problémy
v podmienkach SR podrobne rozoberieme v nasledujúcich kapitolách.
4 Rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť Výzvy a výhľady pre 21. storočie – Biela kniha, 1993. 5 Európska stratégia zamestnanosti. Luxemburg, 1997. 6 Lisabonská stratégia. Lisabon, 2000. 7 Nový začiatok lisabonskej stratégie. Brusel, 2005.
14
2. Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR
V súlade s princípmi (zásadami) flexiistoty, ktoré zostavila Európska komisia
pre členské štáty EÚ ako usmerňujúci nástroj pri zavádzaní tohto konceptu, je nevyhnutné
zmonitorovať súčasnú situáciu v každej krajine. Keďže každý štát, aj SR, má svoje špecifické,
históriou a kultúrou formované, ekonomické a sociálne znaky je treba vziať tieto špecifiká
do úvahy pri koncipovaní vhodnej aplikácie flexiistoty. Ako hovorí princíp flexiistoty:
Prístupy flexiistoty by mali byť šité na mieru konkrétnej situácie v každom členskom štáte.
V tejto súvislosti sa táto kapitola zaoberá východiskovou analýzou demografickej situácie,
úpravou pracovného času a analýzou rodovej mzdovej nerovnováhy v SR, ktorá vyplýva aj
z expicitnej požiadavky ďalšieho princípu, a to aby flexiistota podporovala rovnosť žien
a mužov.
2.1 Rodový mzdový rozdiel v SR
Problematika rodového mzdového rozdielu je veľmi starostlivo sledovaná orgánmi EÚ
z dôvodu monitorovania sociálnej situácie obyvateľstva, ako aj možnosťou aktívneho
zasahovania týchto orgánov prostredníctvom tvorby politík do diania na trhu práce
jednotlivých krajín.
Pri skúmaní mzdových rozdielov mužov a žien môžeme vychádzať z prvotného
pohľadu na tento problém, alebo môžeme prejsť k bližšiemu skúmaniu daného javu. Počas
skúmania z prvotného pohľadu sa budeme sústreďovať na sledovanie stredných hodnôt
(medián, priemer, prípadne rozdiely mediánu a priemeru, ako aj rozdiely týchto ukazovateľov
na základe rozdielu pohlaví) za celú pracujúcu populáciu, alebo v triedeniach podľa
klasifikácií zamestnaní (KZAM) a odvetvovej klasifikácií ekonomických činností (SK NACE
rev. 2).
Pri podrobnejšom skúmaní sa zameriame na analýzu rozdielu a skúmanie príčin
vzniku. Ako hlavné princípy použijeme metódu „jobcell“ (metóda bunkového systému),
15
pri ktorej skúmame mzdový rozdiel mužov a žien pracujúcich v porovnateľných
podmienkach, segregáciu mužov a žien vyjadrenú pomocou segregačných indexov
a ich zmien v čase a priestore a regresnú metódu mzdového rozkladu.
Ženy stále zaostávajú za mužmi z hľadiska výšky poberaných miezd. V roku 2008 bol
ich hrubý priemerný mesačný zárobok o približne 200 EUR nižší ako zárobok mužov. Tento
jav je do veľkej miery spôsobený rodovo ovplyvneným výberom povolania. Ženy si stále
často vyberajú tzv. „ženské profesie“, ktoré sú z pravidla menej platené. Avšak aj keď pracujú
v typicky „mužských profesiách“ rodová nerovnosť sa stále odzrkadľuje na nižšej miere
odmeňovania žien.
2.1.1 Rozdiely v stredných hodnotách zárobkov mužov a žien
O hodnotách priemeru a mediánu hodinovej mzdy mužov a žien v SR podľa
výberového zisťovania „Informačný systém o cene práce“ (ISCP) a jeho analytických
výsledkoch za prvý štvrťrok 2009 informuje nasledujúci graf.
Graf 1 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien (ISCP)
Ako je zrejmé z grafu, priemerný zárobok mužov je podľa spomínaného zisťovania
5,15 EUR za hodinu. Priemerný zárobok žien podľa rovnakého zisťovania dosahuje úroveň
4,08 EUR za hodinu. Medián hodinového zárobku mužov dosahuje hodnotu 4,07 EUR
za hodinu a medián zárobku žien hodnotu 3,50 EUR za hodinu.
16
Rozdiel mediánov 0,57 EUR a rozdiel priemerov 1,07 EUR v hodinovej mzde sa
pretaví do veľmi významného rozdielu, keď porovnáme mesačnú mzdu alebo celoročný
príjem.
Ďalšia analýza sa venuje hlavne rozdielom v zárobkoch, takže je dôležité definovanie
rozdielu v zárobkoch. Pre účely ďalších analýz je zadefinovaný rozdiel v príjmoch podľa
nasledovnej formuly:
Rozdiel v ukazovateľoch teda uvádza rozdiel príjmu muža a ženy vzťahujúci sa
na príjem muža (ich podiel) vyjadrený v percentuálnom tvare (*100%).
Po vyčíslení základného rozdielu prichádzame k poznatku, že rozdiel v priemernom
príjme mužov a žien dosahuje hodnotu zhruba 20,8 %. Znamená to, že ženy zarábajú
v priemere o 20,8 % menej. Trochu priaznivejšia situácia je pri porovnaní mediánov týchto
zárobkov. Rozdiel v mediánoch zárobkov mužov a žien dosahuje hodnotu 14 %. Tento rozdiel
je taktiež v prospech mužov.
Graf 2 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére (ISCP)
17
Priemerný zárobok mužov v nepodnikateľskej sfére predstavuje 4,6 EUR za hodinu,
kým v podnikateľskej až 5,2 EUR za hodinu. Hodnota mediánu v nepodnikateľskej sfére
dosahuje 4 EUR za hodinu a v podnikateľskej 4,1 EUR za hodinu. Môžeme teda povedať,
že muži zarábajú v podnikateľskej sfére viac ako v nepodnikateľskej, vo vyjadrení
priemerného príjmu.
Rozdielna situácia nastáva pri sledovaní príjmu žien v triedení podľa sfér. Priemerný
zárobok žien v nepodnikateľskej sfére predstavuje 3,9 EUR za hodinu, kým v podnikateľskej
až 4,2 EUR za hodinu. Medián zárobku žien v nepodnikateľskej sfére dosahuje hodnotu
3,7 EUR za hodinu, avšak v podnikateľskej sfére iba 3,3 EUR za hodinu.
Rozdiel v priemerných zárobkoch v nepodnikateľskej sfére predstavuje približne
15 % a rozdiel v mediánoch zárobkov zhruba 7,2 %. Odlišná situácia je v podnikateľskej
sfére. Rozdiel priemerných zárobkov v podnikateľskej sfére predstavuje hodnotu
20,3 % a rozdiel v mediánoch je 19,6 %. Z uvedeného je jasne vidieť, že rozdiely
v podnikateľskej sfére sú jednoznačne vyššie.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim výšku zárobku, ako aj v našom prípade rozdiel
zárobkov mužov a žien je vek pracujúceho. Rozdiel sme ako v predchádzajúcom prípade
rozčlenili podľa sféry pracujúceho a zobrazili sme ho vo forme grafu.
Graf 3 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa veku
18
V súvislosti s vekom prichádzame k záveru, že najnižšie rozdiely v príjmoch dosahujú
pracujúci tesne po nástupe do pracovného procesu a taktiež osoby v blízkosti dôchodkového
veku. Výška príjmov jednotlivých vekových skupín žien sa v podnikateľskej
a nepodnikateľskej príliš nelíši. Výrazný rozdiel však nastáva u rôznych vekových skupín
mužov. V podnikateľskej sfére je charakteristický rýchly rast príjmov u mužov. Tento fakt je
pravdepodobne spojený s možným rýchlejším kariérnym rastom v podnikateľskej sfére.
Pri grafe si môžeme všimnúť rozdiel v náraste príjmov u mužov a žien vo veku zhruba
25-30 rokov. Je to vek, kedy sa ženy rozhodujú medzi kariérou a úlohou matky.
Ako ďalší faktor ovplyvňujúci výšku zárobku a teda aj rozdiel zárobkov mužov a žien
sme skúmali vzdelanie. Vzdelanie predstavuje dôležitú úlohu v procese kariérneho rastu ako
aj dôležitú úlohu v procese uchádzania sa o zamestnanie. Príjmy jednotlivých pracujúcich sme
v ďalšej analýze roztriedili podľa pohlavia, sféry a vzdelania. Hodnoty hodinových zárobkov
mužov a žien pracujúcich v jednotlivých sférach s najvyšším dosiahnutým vzdelaním
zobrazuje nasledovný graf. Stupne vzdelania sme pre zjednodušenie analýzy a jasnejšie
závery zoskupili a preto sa nebudú zhodovať s oficiálnym číselníkom najvyššieho
dosiahnutého vzdelania vydávaným ŠÚ SR.
Graf 4 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa dosiahnutého vzdelania
19
Z analýzy rozdielov podľa vzdelania je jasne vidieť, že najväčšie rozdiely dosahujú
pracovníci s vysokoškolským vzdelaním. Taktiež rozdiel v sfére u tohto typu pracujúcich je
zrejmý. Vysokoškolsky vzdelaný muž pracujúci v podnikateľskej sfére dosahuje v priemere
dvojnásobný plat ako vysokoškolsky vzdelaná žena pracujúca v nepodnikateľskej sfére.
Rozdiely v príjmoch pracovníkov s ostatnými skupinami vzdelania nedosahujú až také
podstatné rozdiely ani v porovnaní s pohlavím a ani v porovnaní so sférou.
2.1.2 Rozdiely v zárobkoch mužov a žien za vybrané zamestnania
V ďalšej analýze sa zameriame na analýzu príjmu pracujúcich a teda aj rozdiel
v príjmoch pracujúcich mužov a žien. Pri analýzach sa hlbšie zamyslíme nad vznikom
príjmového rozdielu a na vysvetlenie tohto rozdielu doplníme analýzy o triedenie podľa
klasifikácie zamestnaní (číselník KZAM vytvorený Medzinárodnou organizáciou práce ILO
a ŠÚ SR – slovenský variant medzinárodnej klasifikácie ISCO-88).
20
Ako prvú analýzu s prihliadnutím na klasifikáciu zamestnaní zvolíme zobrazenie
niekoľko najlepšie a naopak najhoršie platených zamestnaní spolu s podielom žien v danom
zamestnaní v celej SR a rozdielom príjmov mužov a žien.
Tabuľka 1 Rozdiely príjmov a podiel žien u najlepšie a najhoršie platených zamestnaní
Najlepšie platené zamestnania Podiel žien Rozdiel 1227 Vedúci zamestnanci v organ. zamer. na poskyt. obch. služieb 49,71% 29,31% 1210 Riaditelia a prezidenti veľkých org., podnikov, spoločností 19,35% 43,01% 1317 Vedúci, riaditelia v podnikoch poskyt. obchodné služby 60,50% -24,71% 1236 Vedúci zamestnanci výpočtových útvarov 11,63% 28,88% 3145 Leteckí dispečeri a zamestnanci v príbuzných odboroch 31,90% 62,17%
Najhoršie platené zamestnania Podiel žien Rozdiel 5220 Predavači v stánkoch a v tržniciach 96,65% 1,82% 9132 Pomocníci a upratovači v kanc., hoteloch, nemoc. 94,00% 16,23% 5124 Barmani 75,44% 11,91% 5133 Opatrovatelia v domác. /chorých, invalidov, prestár.obč./ 97,27% -7,00% 9212 Pomocní a nekvalifikovaní robotníci v lesníctve 34,00% -11,31%
Zdroj: ISCP 2. Q. 2009
2.1.3 Bunková analýza
V doterajších analýzach sme porovnávali priemery na úrovni celej SR, prípadne
na niektorom stupni triedenia podľa sféry, vzdelania, prípadne konkrétneho zamestnania.
Pre zhodnotenie situácie však tieto analýzy s jedno, prípadne dvojstupňovým triedením
neposkytujú dostatočné informácie. Preto sme pri analýze pristúpili k skúmaniu rozdielov
príjmov na základe tzv. bunkového systému (z angl. „jobcell system“). Tento druh analýzy je
založený na princípe porovnávania príjmových rozdielov na rovnakej pracovnej pozícií podľa
klasifikácie zamestnaní v rovnakej organizácií. Analýzu sme ďalej rozdelili na 2 časti. V prvej
sme skúmali príjmový rozdiel mužov a žien za podmienok, ak v danej organizácií pracuje
na rovnakej pozícií aspoň jedna žena a aspoň jeden muž (označíme ju bunka=1). V druhej
sme preskúmali stav za podmienky, že v organizácií musí byť na rovnakej pozícií aspoň
10 mužov a aspoň 10 žien (označíme ju bunka=10).
Tabuľka 2 Rozdiely v príjmoch mužov a žien na základe bunkovej metódy
Rozdiel v príjmoch vyjadrený bunkovou metódou
Bunka=1 bunka=10
Sféra priemer medián Priemer medián
Spolu 6,57 5,94 9,95 9,01
21
Nepodnikateľská 3,16 3,19 5,67 5,46 Podnikateľská 7,77 6,90 11,44 10,25 Zdroj: ISCP 2Q2009; vlastné výpočty
Porovnateľne menšie rozdiely príjmov mužov a žien pri skúmaní metódou bunka=1,
kde priemerný príjmový rozdiel bez rozdielu sféry predstavuje 6,57 % a 5,94 %
v mediánových hodnotách. Pri skúmaní metódou bunka=10 tento rozdiel predstavuje 9,95 %
v ukazovateli priemer a v ukazovateli medián 9,01 %.
2.1.4 Segregačná analýza
Na analýzu segregácie pracujúcich v rámci celej SR sme použili kritérium zamestnanie
vyjadrené pomocou klasifikácie zamestnaní na 4 miesta.
Tabuľka 3 Segregačné indexy
Segregačné indexy
Spolu 59,17%
podnikateľská. Sféra 58,24%
nepodnikateľská. Sféra 54,69%
Zdroj: ISCP 1Q2009; vlastné výpočty
Segregačné indexy vravia o percentuálnom počte pracovníkov, ktorí nie sú
rovnomerne rozvrhnutí v rámci celej SR. Napríklad segregačný index spolu 59,17 % nám
hovorí, že ak by sme chceli rovnomerné (proporcionálne rovnomerné) zastúpenie mužov
a žien vo všetkých zamestnaniach, muselo by sa preskupiť (zmeniť zamestnanie) zhruba
60% pracujúcich. Obdobná situácia sa opakuje aj v triedení podľa sfér.
2.1.5 Rozklad rodového mzdového rozdielu
Rodový mzdový rozdiel pomocou regresnej funkcie je možné rozložiť na vysvetlenú
časť a nevysvetlenú. Dekompozícia urobená pomocou metódy Oaxaca – Blinder nám
poskytla nasledovný výsledok. Hrubý rozdiel miezd (v logaritmickom vyjadrení) sa nachádza
v tabuľke pod označením KROK 1. Postupne sme do modelu zaraďovali ďalšie relevantné
premenné a pri každom kroku sme skúmali rozdiel vo forme vysvetlenej a nevysvetlenej
variability. Napr. pri zaradení osobnostných charakteristík vek a vzdelanie v nepodnikateľskej
sfére sa podarilo dosadením týchto premenných vysvetliť 24,4 %. Pridaním premenných
22
úväzok a typ zmluvy (k už pridaným premenným) v kroku 3 v nepodnikateľskej sfére podiel
vysvetlenej variability klesol o 1 percentuálny bod na 23,4 %.
Tabuľka 4 Vplyv príslušných premenných na rodový mzdový rozdiel
1. hrubý rozdiel 2. osobnostné charakteristiky (vek,
vzdelanie) 3. +charakteristiky na trhu práce (úväzok,
typ zmluvy) 4. +firemné charakteristiky (odvetvie*,
veľkosť, región, vlastníc.) 5. osobnostné, firemné, KZAM
Zdroj: ISCP 1Q2009; vlastné výpočty
2.1.6 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách v roku 2007
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hodnoty rodového mzdového rozdielu v krajinách
EÚ, ako aj Nórska a Švajčiarska. Údaje boli čerpané z Eurostatu a hodnota (p) znamená,
že ide o predbežné údaje.
Najnižší mzdový rozdiel bol zaznamenaný v Taliansku a Malte, najvyšší v Estónsku.
Hodnoty rodového mzdového rozdielu v SR sú totožné s hodnotami Holandska a Českej
republiky. Iba v dvoch krajinách – Estónsku a Rakúsku boli hodnoty vyššie ako v SR.
Tabuľka 5 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách EÚ v roku 2007
Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách EÚ v roku 2007
EÚ 27 17,5(p) EÚ 25 17,8(p) EÚ 15 18,3(p) Taliansko 4,4(p) Malta 5,2(p) Poľsko 7,5 Portugalsko 8,3 Slovinsko 8,3 Belgicko 9,1 Luxembursko 10,0 Bulharsko 12,4 Rumunsko 12,7
Sféra neponikateľská ponikateľská
rozdiel zmena rozdiel zmena krok
[ln] [%] [ln] [%] 1 0,137 – 0,264 – 2 0,104 24,4 0,279 -5,6 3 0,106 23,4 0,260 1,1 4 0,103 24,5 0,205 21,8 5 0,115 15,4 0,187 28,6
23
Lotyšsko 15,4 Nórsko 15,7 Maďarsko 16,3 Francúzsko 16,9 Írsko 17,1 Španielsko 17,6(p) Dánsko 17,7 Švédsko 17,9 Švajčiarsko 18,7 Litva 20,0 Fínsko 20,0 Grécko 20,7(p) Veľká Británia 21,1 Nemecko 23,0 Cyprus 23,1 Česká republika 23,6 Holandsko 23,6 Slovensko 23,6 Rakúsko 25,5 Estónsko 30,3(p)
Zdroj: Eurostat
Ako vyplýva z tabuľky, situácia rodovej mzdovej nerovnosti pretrváva vo všetkých
členských štátoch EÚ, avšak na Slovensku dosahuje hodnoty takmer o štvrtinu vyššie ako je
priemer EÚ. Rozdiely v zárobkoch mužov a žien sú spoločnosťou veľmi citlivo vnímané.
Neuvážené závery môžu často viesť až k vyvolaniu problémov v oblasti sociálneho
zabezpečenia, nakoľko celoživotné mzdové rozdiely sa výrazne prejavia aj na príjme mužov
a žien v starobe. Ďalšou oblasťou, kde dochádza pri uplatňovaní k výraznému rodovému
rozdielu, kde ale naopak Slovensko zaostáva za priemerom EÚ, je využívanie úpravy
pracovného času. Zdieľané pracovné miesta alebo práca na skrátený pracovný úväzok musia
byť pre potreby flexiistoty a udržania prijateľnej miery náhrady príjmu podporované vhodnou
daňovou a odvodovou politikou, avšak pri dodržiavaní princípu rovnosti príležitostí.
2.2 Vplyv krízy na úpravu pracovného času
Dôsledky krízy sa na trhu práce v EÚ27 začali prejavovať od druhej polovice roka
2008, ale spomalenie ekonomického rastu nesprevádzal pokles zamestnanosti najmä preto,
že zamestnávatelia mohli znížiť počet odpracovaných hodín a zvýšiť zamestnanosť
24
na čiastočný úväzok, čo bolo charakteristické najmä medzi druhými štvrťrokmi rokov 2008
a 2009.
Graf 5 Zmena priemerného počtu odpracovaných hodín za týždeň (2008Q2-2009Q2)
Zdroj: Eurostat
Najväčší pokles priemerného týždenného pracovného času v hlavnom pracovnom
pomere v tomto období bol v rámci krajín EÚ27 v Estónsku (-1,5 h ), Rakúsku, Slovensku
a Fínsku (-1,4 h ), Nemecku a Švédsku (-1,3 h ), Dánsku (-1,2 h ) a Slovinsku (-1,1 h ).
V tomto období bol zaznamenaný rast podielu pracovníkov na čiastočný úväzok v 22
krajinách EÚ27, pričom najväčší rast bol zaznamenaný v krajinách Estónsko ( o 5,3 %), Írsko
( o 2,3 %), Litva ( o 2,1 %) a Slovensko ( o 1,8 %).
Graf 6 Zmena v podiele zamestnanosti na čiastočný úväzok na celkovej zamestnanosti (2008Q2-2009Q2)
25
Zdroj: Eurostat
Graf 7 Podiel počtu zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok na celkovom počte zamestnancov v rokoch 1998 až 2008
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
V prípade podielu zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom na celkovom
počte zamestnancov, ktorého vysoké hodnoty sú typické hlavne pre Holandsko – krajinu
s úspešným modelom flexiistoty, je vidieť výrazné odlišnosti. V EÚ predstavoval podiel
týchto zamestnancov v roku 2008 hodnotu 18,2 %, v Holandsku dokonca 47,3 %, ale v SR
26
iba 2,7 %. Tu vidieť značné nedostatky slovenského trhu práce v oblasti organizácie práce
a uplatňovania flexibilnejších foriem pracovného času.
Podiel zamestnancov pracujúcich na plný pracovný čas sa v priebehu rokov 1996 –
2009 nezmenil – zostal na úrovni 95,5 %. Zmena nastala v náraste podielu zamestnancov
na kratší pracovný čas, kde oproti roku 1996 stúpol podiel týchto zamestnancov z 2,7 %
na 4 %, a to hlavne vplyvom krízy v prvom polroku 2009. Podiel podzamestnaných
(sú to osoby vo veku od 15 rokov, ktoré nedobrovoľne pracujú na čiastočný pracovný úvazok,
pretože si nemôžu nájsť vhodnú prácu na plný pracovný čas alebo je ich pracovný čas kratší
z iniciatívy zamestnávateľa), tiež stúpol z 0,8 % na 3,1 %.
Zaujímavý je hlavne vývoj za posledné obdobie. Kým ešte v roku 2008 predstavoval
počet podzamestnaných žien takmer dvojnásobok podzamestnaných mužov, v druhom
kvartáli roku 2009 už počet mužov predbehol počet podzamestnaných žien. Je to
pravdepodobne dôsledkom výrazných protikrízových opatrení v oblasti pracovného času
v priemyselných podnikoch, v ktorých majú väčšie zastúpenie v rade zamestnancov muži.
V tomto prípade v dôsledku krízy došlo k zmazaniu rodového rozdielu v tejto oblasti.
Tabuľka 6 Zamestnanci podľa typu pracovného času a pohlavia v tis. osobách
Spolu 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2
Zamestnanci 2 082,5 1 965,0 1 940,9 1 929,0 2 094,2 2 024,4 2 003,4
Zamestnanci na plný prac. čas 1 993,9 1 923,3 1 903,1 1 877,2 2 034,7 1 949,5 1 914,2
Zamestnanci na kratší prac. čas 55,4 41,6 37,7 51,8 59,5 74,9 89,2
Podzamestnaní 17,1 12,7 13,3 22,5 30,5 48,7 61,2
Muži
Zamestnanci 1 127,3 1 042,0 1 019,1 1 020,5 1 111,6 1 079,0 1 066,2
Zamestnanci na plný prac. čas 1 106,0 1 029,6 1 007,3 1 005,8 1 093,7 1 047,8 1 025,0
Zamestnanci na kratší prac. čas 13,0 12,3 11,9 14,7 17,9 31,2 41,1
Podzamestnaní 3,5 2,2 1,6 4,7 10,6 23,4 31,8
Ženy
Zamestnanci 955,2 923,0 921,8 908,5 982,6 945,4 937,2
Zamestnanci na plný prac. čas 887,9 893,7 895,8 871,4 941,1 901,7 889,1
Zamestnanci na kratší prac. čas 42,4 29,3 25,9 37,1 41,6 43,7 48,1
Podzamestnaní 13,6 10,5 11,7 17,8 19,8 25,3 29,3
Zdroj: ŠÚ SR, VZPS
27
V roku 2009 klesol podiel mužov pracujúcich na plný pracovný čas na 96,1% oproti
roku 1996 keď tento podiel bol 98,1%. Zároveň však stúpol podiel podzamestnaných z 0,3%
na 3%. Podiel žien pracujúcich na plný pracovný čas stúpol z 93% na 94,9%, žien pracujúcich
na čiastočný pracovný úväzok stúpol zo 4,4% v roku 1996 na 5,1% v roku 2009. Podiel
podzamestnaných žien tiež vzrástol z 1,4% na 3,1%.
Tabuľka 7 Podiel zamestnancov na plný a čiastočný pracovný úväzok v 2009.2.Q podľa odvetvia ekonomickej činnosti (dopočet na výberovú vzorku ISCP)
SK NACE REV.2 Plný pracovný
úväzok Čiastočný
pracovný úväzok A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 79,66 20,34 B Ťažba a dobývanie 99,22 0,78 C Priemyselná výroba 95,86 4,14
D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 99,13 0,87
E Dodávka vody; odvod odpad. vôd, odstraň. odpadov 97,82 2,18
F Stavebníctvo 98,09 1,91
G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motor. vozidiel 87,98 12,02
H Doprava a skladovanie 92,08 7,92 I Ubytovacie a stravovacie služby 91,58 8,42 J Informácie a komunikácie 97,65 2,35 K Finančné a poisťovacie činnosti 98,21 1,79 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 91,55 8,45 M Odborné, vedecké a technické činnosti 94,55 5,45 N Administratívne a podporné služby 86,90 13,10
O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 92,91 7,09
P Vzdelávanie 84,80 15,20 Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 93,40 6,60 R Umenie, zábava a rekreácia 92,77 7,23 S Ostatné činnosti 90,41 9,59 SPOLU Všetky odvetvia 93,19 6,81
Zdroj: ISCP(MPSVR SR) 1-04
Tabuľka poukazuje na stále nízku mieru využívania inštitútu čiastočného pracovného
úväzku v SR v jednotlivých odvetviach ekonomickej činnosti. V porovnaní s EÚ sme hlboko
pod priemerom, keďže z údajov Eurostatu vyplýva, že až 18,7% zamestnancov 27 členských
štátov pracovalo v 2. Q. roku 2009 na čiastočný pracovný úväzok. V SR podľa údajov
Eurostatu došlo k nárastu na 4% zamestnancov pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok.
Podľa údajov ISCP došlo k nárastu až na 6,81%. Rozdiel v údajoch je spôsobený rozdielnou
metodikou. V prípade VZPS sa totiž jedná o subjektívne zhodnotenie vlastného pracovného
postavenia zamestnancom, a v prípade ISCP ide o údaje z podnikového výkazníctva. Tento
rozdiel (2,81p.b.) poukazuje na skutočnosť, že i v prípade čiastočného pracovného úväzku sa
28
zamestnanec považuje za plne zamestnaného, prípadne aj odpracuje počet hodín
korešpondujúcich s plným pracovným úväzkom.
Uvedená tabuľka identifikuje odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov ako
najatraktívnejšie pre aplikáciu systému flexiistoty prostredníctvom legislatívnych úprav
v oblasti práce na čiastočný pracovný úväzok. Práve oblasť s vysokou sezónnosťou
a nepredvídateľnými faktormi vplývajúcimi na dopyt po pracovnej sile je najviac pripravená
na implementáciu inovatívnych foriem organizácie práce. Zároveň práve v tomto odvetví
treba legislatívne riešiť existujúci problém „poloilegálnej“ šedej práce, na ktorý poukazuje
aj rozdiel medzi jednotlivými zisťovaniami.
V porovnaní so 4. Q. 2008, kedy podľa údajov ISCP pracovalo na čiastočný pracovný
úväzok 4,96% zamestnancov, došlo k nárastu na 6,81%. Avšak ako poukazuje tabuľka 6,
v roku 2009 došlo v výraznému nárastu skupiny podzamestnaných, v dôsledku čoho sa zvýšil
celkový podiel zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok. Aj keď práca na čiastočný
pracovný úväzok je pozitívnym prvkom konceptu flexiistoty, ak práca na takýto úväzok nie je
voľba zamestnanca, ale nevyhnutnosť, ktorú musí prijať pre udržanie svojho pracovného
miesta, považujeme stúpanie tohto ukazovateľa za negatívne. Treba ale prízvukovať,
že v období krízy je takýto trend bežný a v porovnaní so zvyšovaním nezamestnanosti
predstavuje prijateľnejšie riešenie pre zamestnancov i zamestnávateľov.
V dôsledku finančnej krízy prišli milióny zamestnancov po celom svete o prácu,
mnohým bol skrátený pracovný čas, mzda alebo prišli o rôzne benefity. Na úrovni firiem
existujú dva hlavné spôsoby ako sa prispôsobiť externým šokom dopytu po práci: pracovný
čas a/alebo zamestnanosť (kvantitatívne prispôsobenie sa) alebo regulácia reálnej mzdy
(cenové prispôsobenie).
Kvantitatívne prispôsobenie sa znamená:
• Pracovný čas – firmy prispôsobia odpracovaný čas rýchlejšie ako počet pracovníkov,
kvôli vznikajúcim nákladom s tým súvisiacimi a kvôli potrebe ponechať si
pracovníkov, čo ostáva prioritou pre zamestnávateľov, najmä po ich skúsenosti
s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl v predchádzajúcom období.
Skracovanie pracovného času má preto výhody, ktoré vedú k udržaniu
29
zamestnaneckých vzťahov a k vyhnutiu sa súkromným a spoločenským nákladom
súvisiacich s prepúšťaním a nezamestnanosťou.
• Zamestnanosť – markantný pokles ekonomickej aktivity v konečnom dôsledku viedol
k masovému prepúšťaniu a mnohé firmy pozastavili najímanie nových pracovníkov,
čo vedie k zvýšeniu nezamestnanosti
Cenové prispôsobenie prostredníctvom reálnych miezd – znižovanie reálnych miezd
a ostatných výhod zamestnancov môže viesť k zníženiu nákladov práce, avšak majú
nepriaznivý sociálny vplyv. Zamestnávatelia, dokonca aj v krajinách s flexibilným trhom
práce, negatívne vnímajú znižovanie nominálnych miezd, najmä kvôli vplyvu na morálku
a produktivitu zamestnancov. V tranzitívnych krajinách znižovanie nominálnych miezd tiež
nie je vhodným prispôsobovacím mechanizmom, najmä kvôli už aj tak nízkym mzdám,
pričom zamestnanci sú už aj tak častokrát blízko hranice chudoby.
2.3 Demografické východiská aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR
Bez poznania demografických determinantov trhu práce nie je možné správne na ňom
odhaľovať ani riziká ani príležitosti. Pre potreby správneho nastavenia reforiem a opatrení
v duchu flexiistoty je z pohľadu aktívnej politiky zamestnanosti dôležité identifikovať cieľové
skupiny pre jednotlivé nástroje, ich súčasný a predpokladaný budúci podiel na celkovej
populácii a definovať významné vplyvy demografickej štruktúry na celkovú sociálno-
ekonomickú situáciu a následne na politiku flexiistoty. Preto nasledujúca analýza prináša
ucelený pohľad na demografický vývoj v SR od roku 1970 a prognózu jeho vývoja do roku
2050.
2.3.1 Prírastok obyvateľstva a index ekonomického zaťaženia starším obyvateľstvom
SR mala k 31.12. 2008 celkovo 5 412 254 obyvateľov, z toho 48,59% mužov
a 51,41% žien. Ich počet každoročne pribúda už od roku 1970, kedy bol celkový počet
obyvateľov 4 584 459. Počet živonarodených vtedy predstavoval 80 666 a zomretých 42 240.
Takáto vysoká miera prirodzeného prírastku sa udržiavala v priebehu sedemdesiatych
aj osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia (podrobnejšie údaje o pohybe obyvateľstva
zobrazuje tabuľka v Prílohe II) ale na začiatku deväťdesiatych rokov v súvislosti so zmenou
politických a ekonomických podmienok nastúpil trend jej výrazného znižovania. V roku 1990
30
sa narodilo živo 79 989 a zomrelo 54 619 ľudí, v roku 1998 to bolo už len 57 600
živonarodených oproti 53 200 zomretým. V roku 2003 dokonca prirodzený prírastok
obyvateľstva dosiahol zápornú hodnotu, keďže pri počte 52 230 zomretých sa narodilo živo
iba 51 713 obyvateľov SR. Pokles pôrodnosti sa od roku 2004 zastavil a počty
živonarodených sa stabilizovali na úrovni približne 54 000. Napokon v roku 2008 pôrodnosť
mierne stúpla, keď počet živonarodených dosiahol 57 338. Pri stabilizovanej miere úmrtnosti
teda SR dosahuje síce minimálny, ale kladný prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý je ešte
dopĺňaný kladným migračným saldom.
Do roku 1990 bolo ešte migračné saldo záporné (s hodnotou -2 322; v roku 1970
-4 457); ale počas celej doby existencie SR počet prisťahovaných každoročne prevyšuje počet
vysťahovaných, a to stále výraznejšie. Kým v roku 2001 to bolo 2 023 prisťahovaných oproti
1 011 vysťahovaným, v roku 2008 to už bolo 8 765 oproti 1 705. V súčasnosti je teda
v dôsledku nástupu silných populačných ročníkov na trh práce vyššia ponuka ako dopyt
po pracovnej sile. Túto situáciu ešte viac prehĺbila hospodárska kríza s pomalým nástupom
od polovice roka 2008. V dôsledku poklesu dopytu po výrobkoch a službách totiž klesá
aj dopyt po pracovnej sile, najmä vo výrobe a službách.
K druhému polroku 2009 predstavujú vekové skupiny 30 až 34 a 25 až 29 ročných
s podielom 8,65 %, resp. 8,50 % najväčšiu časť z celkového počtu obyvateľstva. Po nich
nasledujú vekové skupiny 20 až 24 ročných s podielom 7,93 %; 50 až 54 ročných s podielom
7,44 % a 35 až 39 ročných s podielom 7,28 %. Táto ponukovo priaznivá situácia však na trhu
práce nepotrvá dlho, nakoľko uvádzané výkyvy a zlomy v demografickej dynamike sa
s odstupom niekoľkých desaťročí začnú prejavovať v dvoch negatívnych formách,
a to v postupnom úbytku obyvateľstva a v celkovom starnutí populácie.
K júnu 2009 mala SR 5 416 958 obyvateľov s 51,4 % podielom žien. Pri podrobnejšej
analýze demografickej skladby obyvateľstva podľa pohlavia je vidieť, že už v roku 2008
nadobudla populácia žien v SR regresný charakter, teda ženská časť populácie
v poproduktívnom veku prevažuje nad ženskou časťou populácie v predproduktívnom veku.
Prognóza do roku 2050 očakáva 285 žien v poproduktívnom veku na 100 žien
v predproduktívnom veku, pričom u mužskej populácie bude tento pomer trojnásobne menší.
Podľa základného variantu demografickej prognózy ŠÚ SR, Slovenskej štatistickej
demografickej spoločnosti a EUROSTATU začne po roku 2020 počet obyvateľov SR klesať
31
z počtu 5 432 265 (rok 2020) na 5 115 403 v roku 2040; 4 993 067 v roku 2045 a 4 859 108
v roku 2050. V roku 2055 má mať podľa prognózy SR už len 4 711 711 a v roku 2060
dokonca iba 4 547 324 obyvateľov, teda možno počítať s návratom k stavu na začiatku
sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tento návrat však bude sprevádzaný výrazne
negatívnou zmenou v štruktúre populácie, nakoľko silné populačné ročníky už nebudú
predstavovať rozsiahly výrobný faktor, ale hlavne spotrebiteľa produktu ekonomiky. Index
ekonomického zaťaženia starším obyvateľstvom sa postupne zmení z 16,95 v roku 2010
na 32,3 v roku 2030; na 39,98 v roku 2040; 55,46 v roku 2050; 62,93 v roku 2055, až
dokonca na 68,49 v roku 2060. Na sto obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov bude teda podľa
prognózy základného variantu pripadať približne 68 obyvateľov vo veku 65 a viac rokov.
Obyvateľstvo EÚ27 zostarne v menšej miere, nakoľko tu bude už v roku 2010 pripadať na sto
obyvateľov v produktívnom veku 25,9 obyvateľa v poproduktívnom veku. V roku 2040 ich
bude 45,36 a v roku 2060 53,47. Tento vývoj sa na trhu práce začal prejavovať
už v súčasnosti zvyšovaním priemerného veku opustenia pracovného trhu, pričom v SR
s patričným oneskorením za priemerom EÚ.
Graf 8 Vývoj priemerného veku opustenia trhu práce v rokoch 2001 až 2007
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
V súvislosti s demografickým vývojom je potrebné vychádzať z konceptu flexiistoty
pri navrhovaní stratégie aktívneho starnutia obyvateľstva, úpravách dôchodkového systému
a právnych úpravách, ktoré budú mať za úlohu chrániť zamestnanie staršieho obyvateľstva
a zatraktívniť ho. Taktiež bude nevyhnutné udržovať zamestnateľnosť starších pracovníkov
56
57
58
59
60
61
62
63
64
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
vek
EÚ 27
Nemecko
Dánsko
Slovensko
32
prostredníctvom systému celoživotného vzdelávania a vyzdvihovania ich prínosu
pre produktivitu.
Priemerný vek obyvateľstva sa bude neustále zvyšovať, čo zvyšuje index
ekonomického zaťaženia krajiny, ale aj EÚ pripomína, že tento trend je potrebné považovať
za pozitívny, keďže je dôsledkom lepších hygienických podmienok, zdravotnej starostlivosti
a lepšieho životného štýlu. Rešpektovaním zdravotných a sociálnych požiadaviek starších
obyvateľov pri výkone ich práce je možné práve využitím prístupu flexiistoty vyťažiť
maximum z potenciálu ich životných skúseností.
2.3.2 Migrácia obyvateľstva SR
I keď sa demografická skladba obyvateľstva prirodzenou formou zásadne mení,
pretvára spoločnosť len pomaly. Naproti tomu formou migrácie môže dôjsť v priebehu
krátkeho časového úseku k zmenám schopným zvrátiť predpokladaný vývoj ponuky práce.
Tieto zmeny sú však predpovedateľné iba s nízkou mierou spoľahlivosti, nakoľko nie sú
predurčované biologickými faktormi, ale rozhodnutiami v oblasti migračnej politiky.
V súčasnosti je počet imigrantov i emigrantov v SR nízky a migračné saldo predstavuje
iba necelých 7 000 osôb, v budúcnosti však očakávame jeho výrazný nárast. Na rozdiel
od základného variantu prognózy vývoja obyvateľstva, ktorý migráciu implicitne obsahuje,
predpokladá variant bezmigračnej prognózy napríklad v roku 2060 v SR o 300 000 menej
obyvateľov v produktívnom veku. Migrácia teda prináša v prognózovaní najvyššiu mieru
neurčitosti. Nie je to však činiteľ náhodný, ale pomerne dobre regulovateľný, a preto
predstavuje pre trh práce viacej potenciálnych príležitostí ako hrozieb.
Determinanty reprodukčných možností populácie sa formujú s predstihom minimálne
jednej generácie a sú nevratné. Relatívne nízka miera pôrodnosti v súčasnosti limituje jej
úroveň aj o nasledujúcich dvadsať až štyridsať rokov. Obnova ľudských zdrojov je zároveň
spojená s dlhodobými investíciami do prípravy pre pracovný proces. Naproti tomu
prostredníctvom migračnej politiky je možné v priebehu krátkeho časového úseku získať
pracovnú silu v množstve i štruktúre aktuálne vyhovujúcej potrebám ekonomiky,
a to s minimálnymi nákladmi na jej obstaranie. Vhodnou migračnou politikou, uplatňovanou
napríklad v Kanade alebo Austrálii, je možné pomocou promigračných opatrení (zelených
kariet, štatútu presídlenia) získať kvalifikovaných ľudí z krajín s menším spoločenským
blahobytom bez ohrozenia pracovných miest rezidentov. Pri súčasnej kontrole pohybu
33
obyvateľstva dôsledne uplatňovanej na hraniciach schengenského priestoru je riziko
nelegálnej migrácie alebo nadmerného prisťahovalectva eliminované. Opatrenia
protimigračného charakteru (vízová povinnosť, ochrana hraníc, pracovné povolenia)
zabezpečia, aby sa pracovnou silou z oblastí mimo EÚ pružne zapĺňali medzery na domácom
trhu práce, ale nedochádzalo pri tom k rastu nezamestnanosti v sektoroch zaznamenávajúcich
pokles dopytu po pracovnej sile. Výhodou čerpania ľudských zdrojov z externého prostredia
je i skutočnosť, že má časovo ovplyvniteľný charakter – akékoľvek promigračné
i protimigračné opatrenie je možné zaviesť na časovo limitované obdobie s možnosťou ďalšej
prolongácie. Migračná politika EÚ i pri jej neustálom zjednocovaní bude i naďalej
ponechávať dostatočný priestor na jej konkrétnu realizáciu národným vládam. SR ako cieľová
krajina medzinárodnej migrácie bude mať teda v podobe migračnej politiky účinný
prostriedok riešenia výziev trhu práce. Nakoľko sa stala súčasťou oblasti mieru, stability
a prosperity, môže si dovoliť prijímať potrebnú a zamedzovať príchodu nežiaducej pracovnej
sily. Súčasne je nevyhnutné od začiatku zvýšenej mobility a migrácie ľudských zdrojov
zabrániť spoločenskej segregácii migrantov, hlavne vzniku etnických štvrtí známych
z niektorých európskych metropol. K migrujúcim pracovníkom, ako aj k ich rodinným
príslušníkom, treba od začiatku pristupovať nielen ako ku krátkodobému zdroju výrobného
faktora, ale aj ako k potenciálnym občanom SR a s inšpiráciou sociologických politík úspešne
realizovaných v moderných rozvojových centrách predísť exklúzii či neznášanlivosti
v ktorejkoľvek podobe. Naopak, aj s využívaním výchovno-vzdelávacej sústavy
ako podporného piliera trhu práce je možné integráciou všetkých etnických skupín (a to nielen
migrantov) dosiahnuť dlhodobý rast produktivity práce v prostredí vzájomnej úcty
a porozumenia.
2.3.3 Demografický regionálny pohľad
Z hľadiska aplikácie flexiistoty je nevyhnutné brať do úvahy aj regionálne rozdiely
v rámci SR. Tieto sú v značnej miere generované rozdielmi v demografickej štruktúre. Čo sa
týka reprodukcie obyvateľstva, z pohľadu okresov dochádza v SR k postupnej nivelizácii,
čo súvisí s ekonomickými aj kultúrnymi faktormi. Aj keď rozdiely v demografickej štruktúre
určite úplne nezaniknú, predpokladá sa zníženie významnosti týchto rozdielov.
Z ekonomického hľadiska existuje predpoklad zvyšovania príjmov v chudobných regiónoch,
čo bude motivačným faktorom zvyšovania pôrodnosti. Na druhej strane, kultúrne faktory,
ako sú tradície, príslušnosť k náboženstvu alebo etnická príslušnosť, budú postupne strácať
na váhe pri ovplyvňovaní miery pôrodnosti.
34
Okresy s najväčším relatívnym nárastom počtu obyvateľov do roku 2025 budú: Senec
s nárastom o 35,1 %, Košice o 13,6 % a Kežmarok o 11,9 %. K najväčšiemu úbytku dôjde
v okrese Bratislava I a to o 16,5 %. Z hľadiska etnickej štruktúry obyvateľstva je
predpokladaný nárast rómskej populácie, v oblastiach NUTS V a NUTS IV až na úroveň
postavenia väčšiny.
V roku 2025 bude priemerný vek obyvateľstva najvyšší v okrese Bratislava I, a to 47,8
rokov, čo je o 5,1 roka viac ako priemerný vek obyvateľstva celej SR v danom období.
Len niekoľko východoslovenských a severoslovenských okresov bude mať priemerný vek
obyvateľstva pod 40 rokov.
Informácie o regionálnej demografickej štruktúre obyvateľstva by mali byť použité
pre upravovanie a dolaďovanie najvhodnejších AOTP pre daný okres v rámci decentralizácie
plošného používania rovnakých AOTP a individuálneho prístupu k špecifikám každého
regiónu.
Výrazným obmedzením pre regionálnu mobilitu pracovnej sily je nedostatok
nájomného bývania, na čo reaguje vláda v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015.
V rámci štátneho fondu rozvoja bývania pristúpila k presunu prostriedkov z podpory
vlastníckeho bývania na výstavbu nájomného bývania.
2.3.4 Demografický vývoj z hľadiska vzdelanostnej štruktúry
Pre ekonomickú situáciu krajiny, rovnako ako pre situáciu na trhu práce
je významným ukazovateľom vzdelanostná štruktúra aktívneho obyvateľstva. Z celkového
počtu 2 680 600 ekonomicky aktívnych obyvateľov má k druhému polroku 2009 úplné
stredné odborné vzdelanie 38 % žien a 31 % mužov. Učňovské vzdelanie bez maturity má
37 % mužov a 25 % žien. Vysokoškolské vzdelanie (2. stupeň) je u oboch pohlaví zastúpené
približne rovnako (13,1 % u mužov a 14,8 % u žien), pričom od roku 2001 vzrástol celkový
počet vysokoškolsky vzdelaných ekonomicky aktívnych obyvateľov o 37 % , a to na 371 300
osôb. V druhom polroku 2009 už teda vysokoškolsky vzdelaní občania predstavujú 14 %
ekonomicky aktívnej populácie oproti 10% v roku 2001. Obdobný nárast (približne o 13 %)
bol zaznamenaný aj v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva s úplným stredným
odborným vzdelaním. Najvyšší prírastok zaznamenala skupina s vysokoškolským vzdelaním
prvého stupňa, a to zo 6 700 na 37 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Jej podiel však
predstavuje iba 1,3 %.
35
Celkový rast stupňa vzdelania obyvateľstva je sprevádzaný predlžovaním času štúdia
a odbornej prípravy. Prostredníctvom vhodných opatrení aktívnej politiky trhu práce je
potrebné dosiahnuť kontakt študentov s praxou a zmenšovať problémy absolventov škôl
pri nástupe do zamestnania. Pracujúcim zúčastneným na zvyšovaní odborných znalostí
formou výcviku alebo rekvalifikácie priamo u zamestnávateľa, celoživotné vzdelávanie
napomôže aj v podmienkach vysokej neistoty udržať si perspektívnu zamestnateľnosť.
Tabuľka 8 Vzdelanostná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva SR
2001 Spolu Muži Ženy Stupeň vzdelania spolu 2 652,50 1 449,20 1 203,30 1 Základné 235,5 107,1 128,5 2 Učňovské bez maturity 983,3 637,8 345,5 3 Stredné bez maturity 73,2 44,2 29,1 4 Učňovské s maturitou 128,7 81,8 46,9 5 Úplné stredné všeobecné 130,6 47,5 83 6 Úplné stredné odborné 804,5 375,2 429,2 7 Vyššie odborné 17 7,9 9,1 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 6,7 3 3,7 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 271,3 144 127,3 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 1,5 0,7 0,9 Bez školského vzdelania 0,4 0,2 0,2
2Q2009 Spolu Muži Ženy Stupeň vzdelania spolu 2 680,60 1 493,70 1 186,90 1 Základné 151,2 75,3 75,9 2 Učňovské bez maturity 860,6 560 300,6 3 Stredné bez maturity 64,7 39,9 24,8 4 Učňovské s maturitou 128,8 84,5 44,3 5 Úplné stredné všeobecné 118,7 47,4 71,3 6 Úplné stredné odborné 917 464,1 453 7 Vyššie odborné 22,8 8,4 14,4 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 37,1 13,9 23,2 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 371,3 195,2 176,1 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 8,2 4,8 3,4 Bez školského vzdelania 0,2 0,2 - Zdroj: ŠÚ SR; < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=183>
V porovnaní s EÚ má SR, ako aj ostatné nové členské štáty, vysoký podiel aktívneho
obyvateľstva s dosiahnutým vzdelaním ISCED 3-4, čo korešponduje so vzdelaním na úrovni
ukončeného stredoškolského vzdelania.
36
2.3.5 Aplikácia systému flexiistoty v podmienkach SR z hľadiska demografie
Aplikácia systému flexiistoty v podmienkach SR bude výrazne podmieňovaná
prebiehajúcim demografickým vývojom - starnutím populácie a zvýšenou migráciou
obyvateľstva. Najväčšie zmeny prinesie v oblasti organizácie práce, konkrétne v uplatňovaní
flexibilných modelov pracovného času, ako sú zdieľanie pracovného úväzku, práca na kratší
pracovný čas, postupný odchod do dôchodku, práca doma - na diaľku, pružný pracovný čas,
sezónny, striedavý pracovný čas, práca na čiastočný pracovný úväzok, pohotovostná práca
či projektové zamestnanie, ktorých využívanie je v SR v dôsledku prebytku ponuky práce
nad dopytom po nej takmer najnižšie v EÚ. I keď ich uplatňovanie neprinesie automaticky
rast produktivity práce, prispejú zásadne k využitiu znalostí starších pracovníkov, ako aj
k integrácii imigrantov a marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Jednou z najpodstatnejších výziev blízkej budúcnosti bude znižovať index
ekonomického zaťaženia straším obyvateľstvom. Vyššie uvedené zmeny bude treba podporiť
cielenými opatreniami AOTP zameranými na staršie osoby, aby sa zamedzilo ich dlhodobej
nezamestnanosti. Vzhľadom k rýchlemu technickému pokroku je pre staršiu vekovú skupinu
nevyhnutné priebežné vzdelávanie aj počas období zamestnanosti. Udržiavanie kroku
s novými technológiami, informáciami, prostriedkami a metódami práce významne zvýši
zamestnateľnosť starších pracovníkov v prípade straty ich pracovného miesta v budúcnosti.
K prepúšťaniu starších pracovníkov by však malo dochádzať v nižšej miere za predpokladu,
že sa splní podmienka ich celoživotného vzdelávania, ktoré zabezpečí udržovanie hodnoty
ich ľudského kapitálu pre trh práce a v spojitosti s rokmi skúseností „nadkompenzuje“
ich zníženú fyzickú výkonnosť.
Na druhej strane je nevyhnutné zaviesť opatrenia, ktoré budú motivovať
zamestnávateľov k prijímaniu starších pracovníkov, ako sú finančné úľavy, motivačné
finančné stimuly alebo ich priebežné vzdelávanie počas udržovania pracovného pomeru.
Vo všeobecnosti je však najpodstatnejšie zmeniť postoj verejnosti k zamestnanosti starších
pracovníkov, pestovať medzigeneračnú solidaritu a podporovať a rozširovať pozitívne
výsledky „dobrej praxe“.
Druhou podstatnou výzvou bude usmernenie migrácie obyvateľstva nie len v prospech
jednotlivých regiónov, ale v prospech SR ako celku, čoho základným predpokladom
je celkový rast ekonomiky, nakoľko zvyšovaním jej výkonnosti dochádza k vyrovnávaniu
37
regionálnych rozdielov i k tlaku na efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov. S rastom
produkcie na obyvateľa práca prestáva byť neobmedzeným zdrojom a nedostatok jej nositeľa
vyvoláva presun kapitálu do oblastí s nižšími nákladmi na tento výrobný faktor.
Preto základnou úlohou je pri uspokojovaní potrieb obyvateľstva rast výkonnosti ekonomiky
– ktorý je súčasne v záujme zamestnávateľov i zamestnancov. Medzi zložkami flexiistoty
a výkonnosťou ekonomiky pritom existuje obojstranný vzťah - na jednej strane je pružnosť
akcelerátorom ekonomického rastu – na strane druhej s rastom produkcie na obyvateľa
súčasne rastie tlak na zosúlaďovanie pracovného a osobného života. O tom, ako sa vyvíjala
výkonnosť ekonomiky SR a aký pravdepodobne bude jej ďalší priebeh, pojednáva z pohľadu
makroekonomickej analýzy nasledujúca kapitola.
38
3. Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém flexiistoty
Vysoká úroveň zamestnanosti je základným kameňom pyramídy cieľov hospodárskej
politiky v každom štáte bez ohľadu na špecifické determinanty jej realizácie a nevyhnutnou
podmienkou maximalizácie spoločenského blahobytu. Jej predpokladom je vysoká výkonnosť
ekonomiky, ktorej úroveň je možné merať absolútne i relatívne. Relatívne zhodnotenie je jej
komparácia s referenčnými hodnotami (v prípade SR je nimi priemer EÚ), absolútne
prostredníctvom vývoja makroekonomických indikátorov. V tejto kapitole uplatníme oba
prístupy, a to priamo vo vzťahu k zložkám flexiistoty.
3.1 Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej Republiky v komparácii s Európskou Úniou
Flexiistota neprináša automaticky riešenia nezamestnanosti ani problémov
vyplývajúcich z globalizácie. Je nástrojom podpory výkonnosti ekonomiky, a preto musia byť
opatrenia na jej uplatňovanie súčasťou makroekonomických politík, ktorých úspešnosť
je možné vyhodnocovať pomocou sústavy makroekonomických ukazovateľov. Cieľom
hospodárskej politiky SR je reálna konvergencia k EÚ, pričom flexiistota má napomáhať
pri realizácii tohto procesu. Konkrétne riešenia musia vychádzať z predchádzajúceho stavu,
z poznania silných a slabých stránok ekonomického prostredia, z rozdielnych i spoločných
prvkov vývoja ekonomiky SR a EÚ.
V tejto kapitole porovnáme vývoj základných makroekonomických ukazovateľov SR
a EÚ v rokoch 1996 až 2008 v súvislosti so systémom flexiistoty. Na porovnanie vývoja
ekonomiky SR a EÚ použijeme časový rad hodnôt makroekonomických ukazovateľov SR,
ktorý porovnáme s priebehom vývoja hodnôt dosahovaných v tom istom časovom období
v EÚ27 (v údajoch sú priamo započítané všetky členské krajiny, ktoré sa postupne stávali jej
členmi). Analýzu rozdelenú podľa základných zložiek makroekonomického štvoruholníka
zachytáva nasledujúca sústava grafov.
39
Graf 9 Tempo rastu reálneho HDP v SR a EÚ
Zdroj: Eurostat; http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database
Na začiatku sledovaného obdobia sa rast reálneho HDP v SR spomaľoval z pôvodných
6,15% v roku 1996 na 1,5% v roku 1999. V tom čase dochádzalo k zásadným zmenám
v objeme i v štruktúre vládnych výdavkov, čo popri zanikajúcich sprivatizovaných podnikoch
spôsobilo výrazný prepad produkcie. Po skonsolidovaní situácie začalo od roku 2000 tempo
rastu reálneho HDP opäť stúpať, čím sa splnila aj principiálna podmienka konvergencie SR
k EÚ – zvyšovanie úrovne HDP na obyvateľa. Počas sledovaného obdobia kulminovalo
tempo rastu reálneho HDP v roku 2007, kedy dokonca dosiahlo dvojcifernú hodnotu 10,4%
(v EÚ to bol rok 2000 s hodnotou 3,84%). V roku 2008 už pokleslo na nižšiu úroveň,
a to na 6,4% (v EÚ na 0,9%).
Tempo rastu malo vysokú intenzitu, avšak pri jeho pozitívnom hodnotení je potrebné
pripomenúť dôležitú skutočnosť, že jeho hodnota sa vyjadruje v stálych cenách, a teda
nezobrazuje zmeny cien dovážaných a vyvážaných tovarov. Preto je vhodné upraviť ho
o výmenné relácie vývozu a dovozu (predstavujú percentuálny podiel deflátora vývozu
na deflátore dovozu, pričom deflátor vývozu je vyjadrením percentuálneho podielu vývozu
v bežných cenách na vývoze v stálych cenách a deflátor dovozu je vyjadrením percentuálneho
podielu dovozu v bežných cenách na dovoze v stálych cenách) a získať tak objektívnejší
prehľad o vývoji produkcie. Osobitne v podmienkach SR to znamená zníženie veľmi
pozitívne pôsobiacich hodnôt na podstatne nižšiu úroveň. Treba mať totiž na zreteli,
že vysoko surovinovo a energeticky náročná ekonomika SR bude po prekonaní ekonomickej
krízy aj v budúcnosti vystavená rastu cien primárnych zdrojov na svetových trhoch.
0
2
4
6
8
10
12
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
%
SR
EÚ
Polynomický (SR)
40
V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že reštrukturalizácia hospodárstva, ktorá
prebieha v SR už od roku 1991 nepokročila v potrebnej miere a nevhodné zloženie produkcie
predikuje do budúcnosti vážne riziká. Napriek stabilizačným opatreniam a silnému
hospodárskemu rastu čakajú slovenskú ekonomiku potrebné štruktúrne zmeny, ktoré si
nevyhnutne vyžadujú zmeny v štruktúre pracovnej sily, čo je možné dosiahnuť práve
prostredníctvom národného systému flexiistoty v SR ako kľúčového nástroja
uskutočňovania štruktúrnych zmien na trhu práce.
Zmeny v štruktúre pracovnej sily bude treba uskutočňovať najmä prostredníctvom
fungujúceho konceptu celoživotného vzdelávania a efektívneho využívania aktívnych
opatrení na trhu práce. Tieto dve zložky flexiistoty zdôrazňujú potrebu včasného predvídania
kvalifikačných požiadaviek na trhu práce a zabezpečovania nových zručností pre nové pozície
prostredníctvom ďalšieho vzdelávania, rekvalifikácií a podobne. V rámci zvyšovania
konkurencieschopnosti a úrovne zamestnanosti v Európe, EÚ odporúča rozvoj napríklad
aj v sektore tzv. „zelených“ technológií. A predpokladom pre úspešné zavádzanie nových
technológií je ľudský kapitál s potrebnou kvalifikáciou.
Nevyhnutné je zamerať sa aj na zamestnateľnosť znevýhodnených skupín,
ako sú starší občania, absolventi, dlhodobo nezamestnaní a hendikepované osoby, a to sčasti
prostredníctvom úprav v zákonníku práce, ale najmä využívaním aktívnych opatrení na trhu
práce (ďalej len „AOTP“) špecificky cielených na určitú skupinu, uplatňovaním
individuálneho prístupu a spätným monitorovaním a vyhodnocovaním úspešnosti
jednotlivých AOTP.
Ako vidieť na nasledujúcom grafe, saldo bežného účtu platobnej bilancie má V EÚ
dlhodobo stabilizovanú a vyrovnanú hodnotu. Od vyrovnaného stavu sa saldo počas celého
trinásťročného obdobia odchyľovalo maximálne o 1,07% HDP (v roku 2008), pričom
v kladných hodnotách sa nachádzalo počas šiestich rokov a v záporných hodnotách počas
siedmich rokov. Naproti tomu SR vykazovala hodnoty výlučne záporné. Tlak na dovoz bol
mimoriadne citeľný v období dopytovo orientovanej ekonomiky, kedy domáca produkcia
nedokázala pokrývať dopyt vyvolaný množstvom peňazí dodaných do ekonomiky
prostredníctvom verejných výdavkov (saldo dosahovalo hodnotu -9,41% v roku 1996
a -8,62% v roku 1997).
41
Graf 10 Saldo bežného účtu platobnej bilancie v SR a EÚ
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
Okrem toho, že sa pohybuje výlučne v záporných hodnotách, vykazuje saldo bežného
účtu platobnej bilancie SR ešte aj vysoký stupeň nestability. Tento ukazovateľ je pre malú,
otvorenú a tranzitívnu ekonomiku SR vysoko negatívny. Napriek prechodným pozitívnym
prejavom v rokoch 2000, 2006 a 2007 nemôžeme konštatovať v oblasti vonkajšej
ekonomickej rovnováhy SR zlepšenie vývoja. Naopak, v už i tak zlej situácii došlo v roku
2008 k ďalšiemu zhoršeniu stavu (v roku 2008 kleslo saldo na hodnotu -6,5% HDP).
Zmena vo vývoji salda platobnej bilancie je možná prostredníctvom rastu vývozu
produkcie s vyššou pridanou hodnotou a využívania energeticky menej náročných
transformačných procesov, čo si vyžaduje popri iných činiteľoch aj kvalifikovanú pracovnú
silu schopnú flexibilne reagovať na zmeny v technológiách a výrobných procesoch.
Takisto ako pre oblasť vonkajšej ekonomickej rovnováhy i pre oblasť cien je
ekonomika SR v sledovanom období charakterizovaná hneď dvomi negatívami. Miera
inflácie bola podstatne vyššia ako v EÚ a súčasne vysoko rozkolísaná. Najvyššie hodnoty
dosahovala v rokoch 1999 (10,6%) a 2000 (12%), najnižšie v roku 2007, kedy bola dokonca
nižšia ako v EÚ (iba 1,9%). V roku 2008 sa miera inflácie v SR (3,9%) a v EÚ (3,7%) takmer
zhodovala, čím bolo splnené jedno z maastrichských kritérií pre vstup SR do Európskej
menovej únie.
-10
-8
-6
-4
-2
0
2
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
%
SR
EÚ
Logaritmický (SR)
42
Graf 11 Miera inflácie v SR a v EÚ
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
Odhad ďalšieho vývoja však pre SR jednoznačne nie je priaznivý v dôsledku
vyrovnávania cenovej hladiny na úroveň EÚ, pričom index komparatívnej cenovej úrovne
(CPL) stúpol v priebehu rokov 1996 až 2008 z hodnoty 40,3 na hodnotu 69,5. Vysoká miera
inflácie, občanmi citlivo vnímaná ako zdražovanie, je nepríjemnou súčasťou procesu
integrácie, reálnej konvergencie a transformácie ekonomiky. Znehodnocovanie úspor,
ku ktorému pravdepodobne dôjde v dôsledku vyrovnávania cenovej hladiny EÚ a SR
(pri výraznom zaostávaní rastu miezd), ešte viac zvýši tlak na potrebu kontinuálneho
zabezpečenia príjmov domácností, a teda na snahu o skracovanie dĺžky trvania
nezamestnanosti, na rast flexibility i mobility pracovnej sily. Ide tu aj o ďalšiu zložku
flexiistoty, ktorá sa týka vhodného nastavenia systémov sociálneho zabezpečenia. Neistota
ohľadom hodnoty peňazí musí byť do istej miery vyvážená istotou zamestnania, vrátane
istoty príjmu pri strate zamestnania a v obdobiach neaktivity.
Nezamestnanosť v EÚ mala v sledovanom období vyrovnaný priebeh s pozitívnym
trendom od hodnoty 10,12% v roku 1996 po hodnotu 7% v roku 2008. V SR je však jej
fenomén podstatne horší a dôsledky tragickejšie. Už na začiatku analyzovaného intervalu
dosahovala jej miera 12,8% a následne začala prudko stúpať. Kulminovala v rokoch 1999
až 2001, kedy bola zaznamenaná jej najvyššia úroveň v dejinách SR - podľa Výberového
zisťovania pracovných síl dosiahla v roku 2001 hodnotu 19,3%. Ešte v roku 2004 bola miera
nezamestnanosti 18,2%, odvtedy už zaznamenávala každoročne pokles. Bližšie sa
problematike zamestnanosti a nezamestnanosti venuje štvrtá kapitola tejto analýzy.
0
2
4
6
8
10
12
14
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
%
SR
EÚ
Polynomický (SR)
43
Graf 12 Miera nezamestnanosti v SR a v EÚ
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
Vývoj nezamestnanosti zasiahol (na rozdiel od inflácie) do hospodárskych pomerov
SR značne diferencovaným spôsobom. Postihol územie nerovnomerne z hľadiska
regionálneho i odvetvového. V dôsledku vysokej nezamestnanosti sa vytvorili výrazné
rozdiely v príjmoch jednotlivých domácností, regionálnom kúpyschopnom dopyte
a spoločenskej situácii v konkrétnych oblastiach. Dlhodobo pretrvávajúca vysoká
nezamestnanosť poznačila formovanie celej generácie obyvateľov SR, priniesla odlúčenie,
vysťahovalectvo, rozvrat tradičného hodnotového systému a celkovú devastáciu ľudského
kapitálu, ktorého hodnotu je teraz potrebné zvýšiť prostredníctvom investícií zameraných
na rast zamestnateľnosti obyvateľstva a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Pozitívom
v oblasti nezamestnanosti je jej vývoj od roku 2005, odkedy sa celková miera
nezamestnanosti približuje k úrovni EÚ a v roku 2008 dosiahla hodnotu 9,6%.
Z porovnania makroekonomického vývoja SR a EÚ je možné konštatovať, že v SR
úspešne prebieha proces reálnej konvergencie k EÚ, ktorého prejavom je aj splnenie
maastrichtských kritérií a prijatie spoločnej európskej meny. Napriek celkovému rastu
hospodárstva a produktivity práce však zďaleka nie je možné konštatovať spokojnosť
s dosahovanými výsledkami. V SR naďalej pretrváva nízke využitie výrobných faktorov
a vysoký podiel produkcie s nízkou pridanou hodnotou. Okrem toho treba v súvislosti
s plnohodnotným členstvom SR v Európskej hospodárskej a menovej únii ešte raz upozorniť
na vysoko pravdepodobné zrýchlenie vyrovnávania cenovej hladiny EÚ a SR, ktoré zníži
účinok makroekonomických a integračných úspechov. Tieto treba z dlhodobého hľadiska
vnímať ako predpoklad stabilného vývoja hospodárstva, rastu konkurencieschopnosti,
0
5
10
15
20
25
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
%
SR
EÚ
44
zamestnanosti a životnej úrovne obyvateľstva. Z uvádzaných skutočností musíme
konštatovať, že napriek pozitívnemu trendu je ekonomická úroveň EÚ pre SR ešte stále
vzdialená a jej dosiahnutie je možné prostredníctvom cielených verejných výdavkov, podpory
podnikateľského prostredia, inovácií, a dynamických trhov práce rešpektujúcich spoločné
zásady flexiistoty.
3.2 Vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov a výkonnosti ekonomiky SR
Táto kapitola v nadväznosti na časť predchádzajúcu v podrobnejšom členení popísuje
vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov ekonomiky SR a hodnotí jej výkonnosť
v strednodobom horizonte v kontexte východísk flexiistoty.
3.2.1 Metóda hodnotenia výkonnosti ekonomiky
K posúdeniu výkonnosti ekonomiky použijeme makroekonomický
n-uholník, ktorý v zrozumiteľnej forme prezentuje kľúčové makroekonomické ukazovatele
a súčasne dáva do pozornosti ich vzájomné väzby. Podobne ako flexiistota pozostáva
zo štyroch základných oblastí:
G – oblasť ekonomickej dynamiky,
B – oblasť rovnováhy vonkajších ekonomických vzťahov,
P – oblasť cien, meny a jej kurzu,
U – oblasť vnútornej rovnováhy a využitia domácich zdrojov.
Cieľom hospodárskej politiky je optimalizácia tejto základnej sústavy, čo je proces
plný úskalí vyvolaných antagonistickými väzbami medzi jeho jednotlivými zložkami. V bode,
kde ekonomika dosiahne úroveň potenciálneho produktu, je nutné konštatovať, že zlepšenie
v jednej oblasti automaticky vedie k zhoršeniu v inej oblasti. Optimalizácia sústavy cieľov je
potom možná len prostredníctvom kompromisu medzi spoločenskými požiadavkami.
Podrobnejšiu štruktúru štyroch základných oblastí ekonomiky získame stanovením
konkrétnych parametrov, ktorých hodnoty poskytujú informácie o vývoji výkonnosti
ekonomiky SR.
V oblasti ekonomickej dynamiky stanovíme tieto parametre:
G0 tempo rastu reálneho HDP,
G1 efektívnosť investícii do fixného kapitálu,
45
G2 tempo rastu produktivity práce,
G3 tempo rastu jednotkových nákladov práce,
G4 tempo rastu reálneho domáceho dopytu,
G5 tempo rastu reálnej tvorby hrubého fixného kapitálu.
V oblasti rovnováhy vonkajších ekonomických vzťahov stanovíme parametre:
B0 saldo bežného účtu platobnej bilancie,
B1 tempo rastu reálneho vývozu tovarov a služieb,
B2 nominálny vzťah dovoz/vývoz,
B3 hrubý zahraničný dlh v % nominálneho vývozu tovarov a služieb,
B4 miera otvorenosti ekonomiky,
B5 devízové rezervy v % nominálneho ročného dovozu tovarov a služieb.
Pre oblasť cien, meny a jej kurzu stanovíme parametre:
P0 miera inflácie v národnej ekonomike,
P1 výmenná relácia vývozu a dovozu tovarov a služieb,
P2 index komparatívnej cenovej úrovne,
P3 index reálneho efektívneho kurzu meny,
P4 zhodnotenie kurzu národnej meny,
P5 monetizácia ekonomiky.
Pre oblasť vnútornej rovnováhy a využitia domácich zdrojov stanovíme parametre:
U0 miera evidovanej nezamestnanosti,
U1 čistý zahraničný dlh v % HDP,
U2 podiel výdavkov štátneho rozpočtu na HDP,
U3 podiel salda verejných rozpočtov na HDP,
U4 podiel verejného dlhu na HDP,
U5 rozdiel domácej ponuky a domáceho dopytu v % HDP.
Na základe takéhoto podrobného štruktúrovania základných oblastí ekonomiky
môžeme rozšírením makroekonomického štvoruholníka skonštruovať jeho zložitejšiu
aplikáciu – makroekonomický dvadsaťštyri uholník a následne vykonať analýzu výkonnosti
ekonomiky prostredníctvom plochy, ktorú pokrýva (čím väčšiu plochu n-uholník pokrýva,
tým lepšie výsledky ekonomika dosahuje). Z technicko-metodologického hľadiska si je ešte
46
potrebné uvedomiť skutočnosť, že viaceré stanovené parametre majú negatívny charakter,
a teda je potrebné zobrazovať ich inverzne.
Porovnávaním vývoja rozmerov dvadsaťštyriuholníka v jednotlivých rokoch zistíme
nielen zmenu stavu ekonomiky ako celku, ale aj vývoj parametrov, ktoré túto zmenu vyvolali.
3.2.2 Konkrétne hodnotenie výkonnosti ekonomiky SR
Údaje, na základe ktorých sa uskutočňuje analýza vývoja a výkonnosti ekonomiky
sú uvedené v Prílohe III v členení podľa stanovených parametrov.
Obdobie rokov 1996 až 1999, ako to zobrazuje nasledujúci graf, je charakterizované
postupným znižovaním výkonnosti ekonomiky SR. Na trhu bola značná nerovnováha
a realizovaná expanzívna fiškálna politika ju ešte viac prehlbovala. Na trhu práce sa v toto
období ešte neprejavovali silné tlaky na pružnosť zamestnancov aj z toho dôvodu,
že ekonomika ešte nebola výrazne vtiahnutá do globalizačných procesov; miera jej
otvorenosti sa pohybovala len v rozpätí 60 až 64,4%. Dopytovo orientovaná hospodárska
politika založená na vládnych výdavkoch bola zjavne neudržateľná, pretože (ako zobrazuje
graf) i napriek stimulačným projektom dochádza k sústavnému prepadu v celej oblasti
ekonomickej dynamiky.
Najviac klesajúcu tendenciu zaznamenal ukazovateľ efektívnosti investícií do hrubého
fixného kapitálu, a to z hodnoty 24,56% v roku 1996 na 4,13% v roku 1999. Tempo rastu
reálnej tvorby hrubého fixného kapitálu pritom pokleslo v rovnakom období z 29,06%
na -19,55%. Hrubý zahraničný dlh v percentách nominálneho vývozu tovarov a služieb
pritom vzrástol v priebehu rokov 1996 až 1999 z hodnoty 71,99% na 84,11%. Od roku 1998
teda logicky musela nastúpiť hospodárska politika reštriktívneho charakteru zameraná
na stabilizáciu hospodárstva. Ekonomika sa musela zmeniť z dopytovo orientovanej
(vyvolávajúcej nestabilitu) na ponukovo orientovanú, ktorá nie je založená na výdavkoch,
ale na raste efektívnosti a produktivity. Opodstatnenosť tejto zmeny jasne dokumentujú
zobrazované ukazovatele. Prvé sledované obdobie má teda charakter postupného poklesu
výkonnosti, ale pri nízkom náraste otvorenosti ekonomiky (parameter B4).
47
Graf 13 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996 až 1999
Zdroj: Príloha III.
V období od roku 2000 do roku 2003 (viď graf č. 14) je jasne vidieť účinky
stabilizačných makroekonomických opatrení. Zvýšilo sa tempo rastu HDP z 2,4% v roku
2000 na 4,46% v roku 2003, efektívnosť hrubých investícií vzrástla zo 7,21% na 17,15%.
Pozitívne tendencie sa prejavili na raste zahraničných investícií a dôvere devízových trhov
prostredníctvom zhodnocovania kurzu slovenskej koruny. Citlivo vnímaným negatívom bola
vysoká miera inflácie (v roku 2000 dosahovala až 12,2%) spôsobená liberalizáciou
regulovaných cien a odstraňovaním krížových dotácií v energetike. Za týmto ukazovateľom je
potrebné vidieť vážne problémy, s ktorými sa museli vysporiadať rozpočty slovenských
-60
-50
-40
-30
-20
-10
0 10
20
30
40
G0 G
1 G2
G3
G4
G5
B0
B1
B2
B3
B4
B5 P
0
P1
P2
P3
P4
P5
U0
U1
U2
U3
U4
U5
r 1996
r 1997
r 1998
r 1999
48
domácností, pričom tempo rastu jednotkových pracovných nákladov od roku 2000 do roku
2003 nikdy nedosiahlo kladnú hodnotu.
Graf 14 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996 až 1999
Zdroj: Príloha III.
V tomto období nastúpil trend zvyšovania miery otvorenosti ekonomiky
z hodnoty 71,5% v roku 2000 na 77,4% v roku 2003, teda slovenská ekonomika sa výrazne
zapojila do procesu globalizácie. Obdobie rokov 2000 až 2003 môžeme nazvať stabilizačným
obdobím, kedy sa vytvorili predpoklady budúceho úspešného rastu. Globalizácia
a liberalizácia však vážne zasiahla do vývoja na trhu práce. Zmeny v reálnych príjmoch
a zamestnanosti výrazne zvýšili flexibilitu, súčasne však drasticky znížili istotu
-60
-50
-40
-30
-20
-10
0 10
20
30
40
G0 G
1 G2
G3
G4
G5
B0
B1
B2
B3
B4
B5 P
0
P1
P2
P3
P4
P5
U0
U1
U2
U3
U4
U5
r 2000
r 2001
r 2002
r 2003
49
zamestnancov. Proces makroekonomickej stabilizácie bol teba sprevádzaný výrazne
destabilizujúcimi zmenami v sociálnej situácii obyvateľstva.
Graf 15 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 2004 až 2008
Zdroj: Príloha III.
V období od roku 2004 do roku 2008 už môžeme hovoriť o stabilizovanej a rastúcej
ekonomike, ktorú však v roku 2008 zasiahli dopady celosvetovej ekonomickej krízy.
O stabilnom vývoji zasiahnutom krízou svedčí i ukazovateľ monetizácie ekonomiky,
ktorý predstavuje podiel menového agregátu M2 na HDP. Hodnota tohto ukazovateľa bola
stabilizovaná okolo úrovne 60%, avšak v roku 2008 poklesla na 52,8%.
-60
-50
-40
-30
-20
-10
0 10
20
30
40
G0 G
1 G2
G3
G4
G5
B0
B1
B2
B3
B4
B5 P
0
P1
P2
P3
P4
P5
U0
U1
U2
U3
U4
U5
r 2004
r 2005
r 2006
r 2007
r 2008
50
Miera inflácie výrazne poklesla z hodnoty 4,3% v roku 2006 na 1,9% v roku 2007,
avšak tento trend bol v roku 2008 narušený nárastom inflácie na 3,5%. V dôsledku prílevu
zahraničných investícií a rýchlemu rastu exportu (hoci jeho tempo sa v roku 2008 znížilo
na 4,6%) sa rýchlym tempom zvýšila miera otvorenosti ekonomiky (v roku 2007 dosiahla
87%). Je to relatívne vysoká hodnota nielen v porovnaní s veľkou (napr. nemeckou)
ekonomikou ale i ekonomikou malého štátu (napr. Dánska) a pri globalizačných turbulenciách
môže táto skutočnosť predstavovať vážne riziko nestability. V tomto období sústavne rástla
produktivita práce i počet pracujúcich. Po rokoch problémov s nezamestnanosťou to bolo
mimoriadne potešujúce konštatovanie.
Dôležitým indikátorom finančného zdravia krajiny je saldo verejných rozpočtov. Jeho
udržanie v prijateľných medziach si vyžiadalo reformu verejných financií uskutočňovanú
v súlade s maasstrichtskými kritériami a s princípmi Paktu stability a rastu. Podiel salda
verejných rozpočtov na HDP dosiahol v tomto období maximálne -3,5% (v roku
2006), v roku 2007 bol dokonca iba -1,9%, ale v roku 2008 opäť stúpol na -2,2%. Z pozitív si
treba všimnúť aj pokles podielu verejného dlhu na HDP. V SR počas celého trinásťročného
sledovaného obdobia nikdy nepresiahol 50% a od roku 2004 klesá výrazným tempom (v roku
2008 dosiahol hodnotu 27,6%). Je však potrebné si uvedomiť, že pokles podielu verejného
dlhu na HDP je do veľkej miery ovplyvnený rastom HDP, ktorý už v roku 2009 dosiahol
zápornú hodnotu.
Graf 16 Vývoj miery zamestnanosti starších ľudí v rokoch 1996 až 2008
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
10,00
20,00
30,00
40,00
50,00
60,00
70,00
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
%
EÚ 27
Dánsko
Nemecko
Slovensko
51
Súčasne s rastom HDP dochádzalo k pozitívnemu vývoju aj v oblasti flexiistoty,
napríklad miera zamestnanosti starších ľudí, ktorej vysoké hodnoty sú typické práve
pre kolísku flexiistoty – Dánsko, v roku 2006 v SR prekročila 30%, a v roku 2008 dosiahla
hodnotu 39,2%. Pre porovnanie v Dánsku dosiahla v roku 2008 hodnotu 57,0%. Tento
pozitívny trend treba vyzdvihnúť hlavne v súvislosti s prepojením na oblasť dôchodkového
zabezpečenia a medzigeneračnej solidarity.
Vysoko pozitívne výsledky sa ďalej dosiahli v nezamestnanosti mladých ľudí, ktorej
miera aj vplyvom zvýšenej mobility začala prudko klesať z hodnoty 33,1% v roku 2004
na úroveň 19,0% v roku 2008, čím sa výrazne priblížila nielen k európskym (15,4%),
ale i dánskym (7,6%) hodnotám.
Graf 17 Miera nezamestnanosti mladých ľudí v rokoch 1999 až 2008
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
Pre prehľadnejšie znázornenie makroekonomického vývoja v rozpätí trinástich rokov
ešte porovnáme makroekonomické n-uholníky za rovnomerne vybrané roky 1996, 2000, 2004
2008.
0,00
5,00
10,00
15,00
20,00
25,00
30,00
35,00
40,00
45,00
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
%
EÚ 27
Dánsko
Nemecko
Slovensko
52
Graf 18 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996, 2000, 2004 a 2008
Zdroj: Príloha III.
Ako vidieť na grafe, najvýraznejšia zmena nastala v miere otvorenosti ekonomiky
SR, ktorá už je výrazne zapojená do procesu globalizácie, a teda vysoko citlivá na rýchle
celosvetové výkyvy. Závislosť na štádiách globálnych ekonomických cyklov vyvoláva prudké
zmeny na trhu výrobných faktorov, čo si hlavne v podmienkach ekonomickej krízy žiada
adekvátnu reakciu prostredníctvom flexibilného trhu práce. Celkovo možno toto sledované
obdobie charakterizovať ako obdobie stabilizácie ekonomiky prerušené príchodom globálnej
krízy, ktorej účinky sa naplno prejavili v roku 2009 a ich rozbor je predmetom nasledujúcej
časti.
G0 G
1 G2
G3
G4
G5
B0
B1
B2
B3
B4 B
5 P0
P1
P2
P3
P4
P5
U0
U1
U2
U3
U4
U5
r 1996
r 2000
r 2004
r 2008
53
3.3 Dopad hospodárskej krízy na ekonomiku SR v roku 2009 a prognóza jej ďalšieho vývoja
Globálna finančná a ekonomická kríza zasiahla ekonomiku SR primárne
prostredníctvom medzinárodného obchodu, na zmeny ktorého je, vzhľadom na svoju
otvorenosť (súčet dovozu a vývozu predstavuje viac ako 1,7 násobok HDP) mimoriadne
citlivá. V dôsledku poklesu ekonomickej aktivity v západnej Európe poklesol aj dopyt
po slovenskej produkcii, ktorej viac ako 85% je určených práve pre trhy EÚ. Popri vysokej
otvorenosti však ekonomika SR predstavuje iba 0,8% HDP EÚ (meranom v parite kúpnej
sily), čiže i relatívne malé zmeny vo výške a štruktúre importu našich hlavných obchodných
partnerov (Nemecko, Česko, Taliansko, Rakúsko) znamenajú relatívne veľké dôsledky
pre slovenský export. K spomaleniu tempa rastu priemyselnej produkcie došlo už v letnom
období roku 2008. Od jesene už začala klesať, a to hlavne v odvetviach automobilového
a elektrotechnického priemyslu.
Práve automobilový priemysel predstavuje mimoriadne významnú zložku slovenskej
ekonomiky, nakoľko SR produkuje najviac automobilov na obyvateľa na svete (v roku 2009
približne 570 000 vozidiel). Vývoz dopravných prostriedkov a ich príslušenstva predstavuje
viac ako štvrtinu celkového exportu SR (na domáci trh smerujú maximálne 2% produkcie)
a v roku 2008 pracovalo v tomto odvetví približne 80 000 ľudí.
Automobilky v roku 2009 z dôvodu nedostatku odbytu obmedzili prevádzku, zaviedli
nútené dovolenky a flexi kontá pracovného času. K výrazným prepúšťaniam ešte neboli
nútené pristúpiť, nakoľko stále profitujú z nízkej úrovne nákladov, ale situácia sa môže
zmeniť v závislosti od strategických rozhodnutí materských firiem a ďalšieho priebehu krízy.
Očakáva sa, že v dôsledku poklesu odbytu v západnej Európe bude v SR v roku 2009
vyrobených približne 450 000 automobilov, čo oproti minulému roku predstavuje pokles
o 21% (pred krízou sa odhadovalo viac ako 620 000 automobilov vyprodukovaných za rok
2009).
Z medziročného porovnania výšky exportu vyplýva, že už vo februári poklesol
o 31%. Import, ktorý je (vzhľadom k vysokej dovoznej náročnosti produkcie) s exportom
úzko previazaný, poklesol o 32,7%.
Takisto hodnota HDP v prvom polroku 2009 dosiahla iba 30 287,1 mil. EUR, zatiaľ
čo v roku 2008 to bolo za rovnaké obdobie v prepočte 32 324 mil. EUR, a teda i v bežných
54
cenách sa jedná o približne 6%-ný pokles. Produkcia za prvý polrok 2009 poklesla
v medziročnom porovnaní o 14% (zo 76 724 mil. EUR na 66 144,20 mil. EUR v b.c.)
a tvorba hrubého fixného kapitálu o 11% (z 8 088mil. EUR na 7 165,1 mil. EUR v b.c.).
Odmeny zamestnancov pritom vzrástli iba o 3% (z 11 608 mil. EUR na 11 957,1 mil. EUR
v b.c.) a konečná spotreba domácností o 2% (z 18 154 mil. EUR na 11 559,3 mil. EUR v b.c.).
Na trhu práce sa začali objavovať prejavy krízy už vo štvrtom štvrťroku 2008, kedy
došlo k zastaveniu pozitívneho vývoja v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a miezd.
V novembri sa obrátil predošlý stabilný pozitívny vývoj hlavných indikátorov a bol
vystriedaný ich prepadom. Pokles ekonomickej aktivity a prepad ekonomického sentimentu
vyvolal pokles dopytu po pracovnej sile a negatívny rast zamestnanosti. Vo februári 2009
poklesla zamestnanosť medziročne o 5,7% (vo veľkoobchode okrem motorových vozidiel
to bolo dokonca o 20% a v reštauráciách a pohostinstvách o 15%). Za prvý polrok 2009
poklesol počet pracujúcich na 2 383 400 (medziročne o 0,6%). Pokles zamestnanosti bol
spôsobený najmä poklesom počtu zamestnancov, a to o 55 400 (o 2,7%). Z pohľadu
flexibility trhu práce je pritom zaujímavé, že súčasne došlo k nárastu počtu podnikateľov
o 46 000 (o14,4%), z toho 41 600 boli podnikatelia bez zamestnancov. U mužov poklesla
zamestnanosť o 0,1% a u žien o 1,2%. Miera zamestnanosti 15 až 64 ročných sa v porovnaní
s prvým polrokom 2008 medziročne znížila o 0,8 percentuálneho bodu, a to na 60,7%
(u mužov na 68,4% a u žien na 53,1%).
Súčasne s poklesom zamestnanosti nastal aj rast nezamestnanosti. Miera evidovanej
nezamestnanosti vzrástla už v mesiaci február 2009 medziročne o 25.9% (bol to jej
najrýchlejší nárast od zmeny z dopytovo orientovanej na ponukovo orientovanú ekonomiku
v roku 1999). Podľa Výberového zisťovania pracovných síl sa v prvom polroku 2009 počet
nezamestnaných medziročne zvýšil o 5,8% na 291 600 osôb a miera nezamestnanosti vzrástla
na 10,9% (o 0,6 p.b.). Popritom sa výrazne spomalil rast priemernej mesačnej mzdy
v hospodárstve SR – pre porovnanie, v druhom štvrťroku 2009 dosiahla výšku 732,5 EUR,
pričom index nominálnej mzdy bol 102,8 (v druhom štvrťroku 2008 to bolo 109,5).
Vzhľadom na to, že kríza sa do reálnej ekonomiky SR prelieva najmä cez pokles
zahraničného dopytu, je najvčší prepad produkcie a následne zamestnanosti najmä v exportnej
časti ekonomiky. Podľa údajov za vybrané odvetvia priemysel medziročne poklesol
vo februári o 10% čo predstavuje stratu 60 tisíc pracovných miest. Prepad ekonomického
sentimentu a čiastočne aj vývoj mien okolitých štátov prispel k medziročnému poklesu
55
zamestnanosti vo februári 2009 vo veľkoobchode okrem motorových vozidiel o 20%
a reštauráciách a pohostinstvách o 15%. Pokles ekonomického sentimentu sa takisto odrazil
na nižšej spotrebe obyvateľstva, na ktorú okrem toho negatívne vplýval aj kurzový vývoj
znižujúci cenovú konkurencieschopnosť slovenských obchodníkov v porovnaní s ostatnými
krajinami V4.
Pozitívom, ktorý so sebou priniesla globálna hospodárska kríza, je jej vplyv
na spotrebiteľské ceny v SR, ako aj v zahraničí, prostredníctvom eliminácie špekulatívnych
praktík uplatňovaných v obchode a zvyšovaním konkurenčného tlaku v podobe cenových
akcií či výpredajov. Spotrebiteľské ceny úhrnom vzrástli od januára do augusta 2009
v priemere o 2,2%, regulované ceny o 4,9% a ceny potravín dokonca poklesli v priemere
o 2,5%. Nízka inflácia teda napriek spomaleniu rastu nominálnych miezd napomáha
udržiavať kúpnu silu i výšku úspor obyvateľstva, pričom index reálnej mzdy v druhom
štvrťroku 2009 bol 100,5 (v druhom štvrťroku 2008 to bolo 104,8).
Miera inflácie od septembra 2008 klesá a vo februári 2009 dosiahla iba 2,4%. Hlavne
v niektorých rozhodujúcich segmentoch spotrebného koša (napr. potraviny, hotely, kaviarne
a reštaurácie) sa ceny vyvíjajú dokonca lepšie ako očakávania Ministerstva financií
Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) a Národnej banky Slovenska (ďalej iba „NBS“).
Obrat vo vývoji inflácie vo februári 2009 v okolitých krajinách súvisí aj s prudkým oslabením
domácich mien (vplyv neistoty v rizikovejších krajinách je sprievodným znakom finančnej
krízy), čo sa premietlo a v najbližšom období sa ešte bude premietať do importovanej inflácie.
Podľa aktuálnych informácií MF SR (september 2009) sa prepad výroby v priemysle
zastavil, vzrástla dôvera na finančných trhoch a ekonomiky európskych krajín sa vymaňujú
z krízy. MF SR preto zmenilo prognózovaný prepad HDP v roku 2009 z 6,2% na 5,7%. NBS
a ŠÚ SR predpokladajú dokonca ešte menší pokles. Podľa septembrovej prognózy už MFSR
predpokladá v roku 2010 rast HDP na úrovni 1,9% a v roku 2011 dokonca 4,1%. Spotreba
domácností by mala po predpokladanom poklese o 0,4% v roku 2009 vzrásť o 1,5% v roku
2010 a 3,4% v roku 2011. Po výraznom poklese investícií (o 10,3%) a exportu (o 15,2%)
v roku 2009 predpokladá prognóza ich opätovný nárast, a to o 2,4% resp. 2,9% v roku 2010
a 4,1% resp. 7,1% v roku 2011. Priemerná ročná inflácia sa podľa prognózy odhaduje
na 1,8% v roku 2009 a 3,2% resp. 4,1% v nasledujúcich dvoch rokoch.
56
Miera nezamestnanosti by mala podľa MFSR v roku 2010 ešte stúpnuť na 12,1%,
ale v roku 2011 už poklesnúť na 11,6%. I napriek kríze by sa podľa prognózy mala zvyšovať
nielen nominálna mzda (v rokoch 2009 až 2011 postupne o 2,6%; 3,5% a 6,5%), ale takisto
i reálna mzda (o 0,8%; 0,2% a 2,3%).
Aby bolo očakávané oživenie ekonomiky čo najrýchlejšie a dopady ďalších
cyklických výkyvov miernejšie, je potrebná implementácia Modernizačného programu
Slovensko 21 a Národného programu reforiem, smerujúcich k znalostnej ekonomike, podpore
podnikateľského prostredia a flexibilného trhu práce
3.4 Zhodnotenie stavu a vývoja flexiistoty v SR v sledovanom období
Pretrvávajúca nedostatočná úroveň zamestnanosti tlačí na rast mobility i flexibility
pracovnej sily, ale menej na pružnosť zamestnávateľov. Títo nemajú pri výraznom previse
ponuky práce nad dopytom po nej (osobitne v podmienkach hospodárskej krízy) motiváciu
využívať progresívne modely organizácie práce či podporovať celoživotné vzdelávanie
a pri dojednávaní podmienok pracovných zmlúv sú v podstatne výhodnejšej pozícii.
Zamestnanci sú ochotní akceptovať stanovené podmienky práce bez ohľadu na ustanovenia
Zákonníka práce, ktorý sa v prostredí existujúcej trhovej nerovnováhy môže ľahko stať iba
formálnym dokumentom bez reálnej aplikácie. Vzniká početná skupina chudobných
pracujúcich, ktorí pri vynakladaní silného pracovného úsilia dokážu vzhľadom k úrovni
reálnych miezd vytvárať iba minimálne úspory a následne sú pri strate zamestnania opäť
nútení prijímať podobné pracovné ponuky.
Naproti tomu vzniklo početné „tvrdé jadro“ dlhodobo nezamestnaných, ktorí nemajú
záujem o hľadanie si zamestnania ako zdroja príjmu, zneužívajú sociálny systém, zaťažujú
verejné financie a pôsobia demotivačne aj na ostatných záujemcov o zamestnanie. Z trhu
práce sa vyčlenila (hlavne z radov rómskeho etnika) skupina nezamestnateľných ľudí,
ktorých integrácia bude vyžadovať špecifické opatrenia, s ktorými musí počítať
i pripravovaný Národný program flexiistoty - program, ktorý pri obmedzených zdrojoch
podporí zamestnateľnosť občanov a konkurencieschopnosť ekonomiky SR. Východiskom
jeho tvorby je detailné poznanie štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti, ako aj ich vývoj
v čase. Tieto informácie v podrobnom členení prináša nasledujúca kapitola.
57
4. Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt.
Ako vyplynulo z merania výkonnosti ekonomiky a jej komparácie s EÚ, miera
nezamestnanosti/zamestnanosti v SR tvorí jeden z najvýznamnejších sociálno-ekonomických
problémov a Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám EÚ s najvyššou mierou nezamestnanosti,
ktorá je navyše aj veľmi nerovnomerne regionálne rozdelená.
Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia
nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je vyradená z možnosti pracovať
a byť za odvádzanú prácu odmeňovaná. Nezamestnanosť býva často označovaná za prejav
porúch na trhu práce a je rozsah sa meria ukazovateľom miery nezamestnanosti. Ten sa
vypočítava ako pomer počtu nezamestnaných a celkovo ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Medzinárodný úrad práce (ILO - International Labour Organisation) definuje tri
podmienky nezamestnanosti:
• osoba je schopná vykonávať prácu – spĺňa kritériá vek, zdravotný stav, osobná situácia
a pod.
• osoba má záujem pracovať – táto podmienka eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu
životnú stratégiu: sú zabezpečení inými príjmami, napr. zisk, výnos, renta, štipendium
• osoba je aj napriek snahe nájsť si zamestnanie v daný okamih bez práce. Snahou sa myslí
pravidelná návšteva úradu práce.
Nezamestnanosť ako prirodzený jav v spoločnosti založenej na trhovom hospodárstve
a demokracii môže vyvolávať vážne ekonomické a sociálne problémy. Pretrvávajúca vysoká
miera nezamestnanosti má za následok znižovanie kvality nevyužívaného ľudského
potenciálu. To má veľmi negatívne dopady na celkovú životnú úroveň obyvateľstva ako aj
na sociálnu stabilitu a zmier. Vláda SR považuje za jedno zo základných kritérií úspešnosti
štátnej hospodárskej a sociálnej politiky čo najvyššiu mieru zamestnanosti.
Aj napriek problémom s dlhodobou nezamestnanosťou, SR bola v roku 2008 zaradená
Svetovou bankou medzi krajiny s vyspelou ekonomikou.
58
Vyspelá krajina je taká krajina, ktorá má vysoké HDP na hlavu, rozvinutú energetiku,
strojársky a chemický priemysel. Má nízky podiel ťažby nerastných surovín. Prevažuje
spracovateľský priemysel a je rozvíjaná veda a technika. Poľnohospodárstvo je druhoradé,
ale nezanedbateľné s modernou základňou. Medzi ďalšie charakteristiky ekonomicky
vyspelých krajín patrí:
• vysoká zamestnanosť v službách
• nerovnomerné rozmiestnenie hospodárstva
• orientácia na vedu a výskum
• rozvoj cestovného ruchu a dopravy
• vysoký hospodársky potenciál
Graf 19 Pozícia SR z hľadiska miery zamestnanosti (august 2009) a nezamestnanosti (rok 2008) v rámci EÚ
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
V roku 2008 sa SR nachádzala na chvoste v rebríčku v rámci krajín EÚ s hodnotou
62,3%. Nižšiu mieru zamestnanosti vykazovali len krajiny Malta, Maďarsko, Chorvátsko
a Poľsko.
V miere nezamestnanosti sa z dostupných údajov (august 2009) SR umiestnila
na predposlednom mieste s hodnotou 11,3%. Vyššiu mieru nezamestnanosti vykazovalo
len Španielsko (18,0%).
0 10
20
30
40
50
60
70
80
MT
HU
HR
PL
SK
BE
LU
BG
ES
FR
EU27
CZ
PT
SI
DE
FI
AT
SE
NL
DK
miera nezamestnanosti
miera zamestnanosti
%
59
4.1 Analýza štruktúry nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 20098
Hospodárstvo SR je poznačené dvomi druhmi nezamestnanosti: cyklickou, ktorá sa
odvíja od celkového vývoja ekonomiky (svetová, regionálna) a štrukturálnou, ktorá vyplýva
z nesúladu medzi profesijnou a regionálnou štruktúrou voľných miest a počtom ľudí
bez práce.
Graf 20 Miera nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009
Zdroj: ŠÚ SR, VZPS
Najvyššia hodnota miery nezamestnanosti 19,3% bola v roku 2001, od tohto roku sa
miera postupne znižovala a najmenšie percento nezamestnaných bolo v roku 2008 a to 9,6%.
Príchodom finančnej krízy koncom roka 2008 a následne hospodárskej krízy sa situácia v SR
vyvíja nepriaznivo, v 2. štvrťroku 2009 je miera nezamestnanosti 11,3%.
Na mieru nezamestnanosti vplýval vývoj, ktorým sa uberalo hospodárstvo v SR
od roku 1989. Významné medzníky: už v roku 1991 vzrástla nezamestnanosť v dôsledku
konverzie zbrojnej výroby a rozpadu východných trhov. Zdraženie vstupov z dovozu
v surovinovo náročných odvetviach a reštrukturalizácia hospodárstva boli ďalšími príčinami
hospodárskeho poklesu, znižovania prezamestnanosti a tým rastu počtu nezamestnaných.
V rokoch 1998-1999 stúpala nezamestnanosť v dôsledku príchodu silných populačných
ročníkov na trh práce, ale tiež nedostatkom finančných zdrojov v podnikoch. V tomto
časovom úseku sa prejavil dôsledok odsunutých bankrotov z predchádzajúcich období
s následným hromadným prepúšťaním. 8 Údaje za rok 2009 sú z 2. štvrťroku 2009
8
10
12
14
16
18
20
1996 1999
2002
2005
2008 20091Q
20092Q
[%]
spolu muži ženy
60
Po roku 2002 nastalo v hospodárstve SR oživenie, v SR prichádzali zahraniční
investori (2003 PSA Peugeot Citroen, KIA a pod.) a v nasledujúcom období začala miera
nezamestnanosti klesať. Rýchly hospodársky rast, keď v roku 2003 bola slovenská ekonomika
najvýkonnejšou v strednej Európe, bol podnietený hlavne zahraničným dopytom a neskôr aj
domácim dopytom.
Po roku 2004 pokračoval v SR pozitívny hospodársky vývoj, čo okrem vstupu SR
do EÚ a liberalizácie Zákonníka práce priaznivo ovplyvnilo aj realizovanie reforiem,
a to predovšetkým daňovej, pri ktorej sa zaviedla jednotná 19% sadzba dane z príjmov
právnických a fyzických osôb. Tieto všetky zmeny ozdravili podnikateľské prostredie,
čo spôsobilo prílev zahraničných investícií, zvýšenú tvorbu pracovných miest, a tým aj
znižovanie miery nezamestnanosti.
Priaznivý vývoj hospodárstva bol prerušený koncom roka 2008 a hlavne na začiatku
roka 2009, kedy sa naplno prejavila globálna hospodárska kríza a to výrazným poklesom
zahraničného dopytu, následným poklesom ekonomickej aktivity a nárastom počtu
nezamestnaných, čo dokumentuje aj graf počtu poberateľov dávok v nezamestnanosti v roku
2009.
Graf 21 Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2009
Zdroj: Sociálna poisťovňa SR
4.1.1 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 - 2. Q.2009 podľa veku
Najvyššie počty nezamestnaných osôb (Príloha IV) boli v rokoch 1998 až 2002, keď
hospodárstvo SR prechádzalo reštrukturalizačnými zmenami. V tomto období boli najviac
0
20 000
40 000
60 000
80 000
[počet]
počet
27 485
35 823
39 374
47 270
54 316
60 287
62 543
63 495
61 720
I.
II.
III
IV
V VI
VII
VIII
IX
61
ohrození mladí ľudia vo veku od 20 - 24 rokov (na trh práce vstúpili silné populačné ročníky
70-tych rokov), kedy v roku 2002 tvoril podiel tejto vekovej skupiny na celkovom počte
nezamestnaných až 21% (106,8 tis. osôb). Ich podiel v nasledujúcich rokoch len mierne
klesal, čoho dôvodom bola okrem novovytvorených pracovných miest aj skutočnosť, že
po vstupe SR do EÚ veľa mladých ľudí odchádzalo pracovať do zahraničia. V roku 2009
klesol počet nezamestnaných mladých ľudí na 51 tis., ich podiel na celkovom počte
nezamestnaných tvoril cca 17%. Na tomto vysokom podiele nezamestnaných vo veku od 20 -
24 rokov sa podpísal nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a získaným vzdelaním
(učňovským aj stredoškolským).
Relatívne pozitívne sa vyvíjala situácia aj v skupine od 15-19 rokov, kde v priebehu
sledovaného obdobia klesol podiel nezamestnaných z 15,6% (44,3 tis. osôb) v roku 1996
na 3,4% (10,3 tis. osôb) v 2. Q. 2009, čo môže súvisieť s rastom počtu mladých ľudí
v systéme stredoškolského vzdelávania a neskorším nástupom na trh práce.
Nepriaznivo sa vyvíjala nezamestnanosť pre zamestnancov vo veku 50-54 rokov
veku. Kým v roku 1996 tvorili len 4,3% (12,1 tis. osôb) nezamestnaných v roku 2005
už tvorili 10,4% (39,9 tis. osôb) a v roku 2009 vzrástol ich podiel na 11,3%, aj keď
v absolútnom vyjadrení ich počet mierne klesol na 34 tis. osôb.
Zmena veku odchodu do starobného dôchodku schválená v Zákone č. 401/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, ovplyvnila aj zastúpenie vekovej skupiny 60-64 rokov v počte
nezamestnaných. Kým v roku 2002 bol ich podiel 0,3%, (1,6 tis. osôb) v roku 2005 stúpol
na 0,9% (3,9 tis. osôb). Od roku 2003 do 1. Q. 2009 bol počet mužov a žien v tejto kategórii
približne rovnaký, zmena nastala až v 2. Q. 2009, kde z 2 tis. nezamestnaných tvoria ¾ muži
a len ¼ ženy.
4.1.2 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996-2007 podľa odvetví ekonomickej
činnosti posledného zamestnania
Od januára roku 2008 je v platnosti nová klasifikácia odvetvových činností
SK NACE rev. 2, preto je prehľad o počte nezamestnaných podľa odvetví rozdelený do dvoch
častí: prehľad podľa OKEČ (Príloha V) a podľa SK NACE rev.2 (Príloha VI).
Nezamestnanosť v SR v priebehu 12-tich rokov uvedených v Prílohe V dosahovala
najvyššie absolútne hodnoty v rokoch 2000 až 2002. Celkom bolo v tomto období
62
nezamestnaných od 450 do 500 tis. osôb. Od 2002 do roku 2007 mala nezamestnanosť
klesajúci trend, na konci roku 2007 klesol počet nezamestnaných takmer o 41%.
V skúmanom období bol podiel osôb, ktorých posledné zamestnanie bola priemyselná
výroba, na celkovom počte nezamestnaných v priemere okolo 18%.
Výrazne klesajúci trend v podiele nezamestnaných bol u zamestnancov, ktorých
posledné zamestnanie bolo stavebníctvo, kde v roku 1996 bolo z tohto odvetvia 11,3 %
(32. tis. osôb) nezamestnaných, ich podiel postupne klesal, v roku 2007 na hodnotu 5,14%
(15 tis. osôb).
Medzi odvetvia s najnižšou mierou nezamestnanosti v celoslovenskom porovnaní
patria odvetvia výroby elektriny, plynu a vody. Vo všetkých rokoch bol podiel
nezamestnaných, ktorí naposledy pracovali v tomto odvetví v priemere od 0,3% do 0,7%.
Tiež nezamestnaní z odvetvia finančné sprostredkovanie tvorili nízky podiel len 0,2 % v roku
1996 a 0,34 % v roku 2007.
Najvyššie počty nezamestnaných mužov sú z odvetviach priemyselná výroba,
stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Ženy majú najvyšší počet nezamestnaných
z odvetvia priemyselnej výroby a obchodu.
4.1.3 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 2008-2009 podľa odvetví ekonomickej
činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2
Pozitívny klesajúci trend počtu nezamestnaných podľa odvetví ekonomickej činnosti
od začiatku roka 2008 (280,5 tis. v 1. Q. 2008) pokračoval celý rok, keď vo 4.Q.2008 bolo
nezamestnaných celkom len 234,4 tis. osôb. Tento trend sa zvrátil na rozhraní rokov 2008
a 2009, keď slovenská ekonomika zaznamenala výrazný pokles výkonnosti (HDP klesol
medzi 4. Q. 2008 a 1. Q. 2009 viac ako 9 %) a počet nezamestnaných začal prudko rásť. Miera
nezamestnanosti stúpla na konci augusta 2009 na 11,3%.
Ničivá sila globálnej hospodárskej krízy, ktorá nastúpila koncom roka 2008, sa jasne
prejavila na rastúcom počte nezamestnaných v 1. Q. 2009 a ešte výraznejšie v 2.Q.2009,
keď v priebehu tohto pol roka stúpol počet nezamestnaných v priemyselnej výrobe takmer
dvojnásobne. Pokiaľ v predchádzajúcich 12-tich porovnávaných rokoch bol podiel
nezamestnaných z priemyslu cca 19%, na konci 2.Q.2009 bol ich podiel na celkovom počte
63
nezamestnaných už 31%. Medzi odvetvia priemyselnej výroby, ktoré boli najviac postihnuté
znižovaním počtu zamestnancov9 v dôsledku zníženia objemu objednávok a objemu výroby
patria: výroba elektrických zariadení (- 11500 zam.), výroba strojov a zariadení (- 9700 zam.),
výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov (-3300 zam.). Sú to odvetvia, ktorých
činnosť je naviazaná na automobilový priemysel, ktorý bol najviac postihnutý hospodárskou
krízou. Medzi zamestnania, z ktorých boli najčastejšie prepúšťaní zamestnanci v sledovanom
období patrili najmä montážni robotníci mechanických zariadení, (- 5700 zam.), nastavovači
a obsluha obrábacích strojov (- 2870 zam.), krajčírky (-2 000 zam.) a nástrojári a zámočníci
(- 1900 zam.).
Na druhej strane, kríza so svojím charakteristickým sprievodným znakom prepúšťania
takmer nepostihla odvetvia vzdelávanie a zdravotníctvo a sociálna pomoc. Obidve tieto
odvetvia sa vyznačovali aj do prepuknutia krízy pomerne nízkou mzdovou úrovňou
a nedostatkom pracovných síl.
Odvetvie dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd a odvetvie dodávka
elektriny, plynu a studeného vzduchu postihol do konca 2.Q.2009 len veľmi miery nárast počtu
nezamestnaných. Menší dopad ako na priemysel mala kríza na odvetvia doprava a skladovanie,
stavebníctvo.
Podľa najnovších údajov ÚPSVaR-u zo začiatku októbra 2009 stúpol počet
nezamestnaných na 330 tis. osôb, miera nezamestnanosti tak vyskočila na 12,4%. Na tomto
vysokom počte sa najvyššou mierou podieľajú nezamestnaní z odvetví priemyselnej výroby,
kde v septembri 2009, podľa údajov ŠÚ SR pracovalo o 18% menej zamestnancov ako pred
rokom. Odhad analytikov je veľmi neúprosný – predpokladá sa, že pre krízu zanikne ešte
30 – 50-tis. pracovných miest a prepúšťanie zasiahne aj rezort služieb a obchodu, kde
do konca 2. štvrťroka 2009 nebol zaznamenaný pokles. Prvé náznaky sa prejavili
až v septembri, keď prvýkrát klesol počet aj v týchto odvetviach.. Je predpoklad, že miera
nezamestnanosti tak do konca roka 2009 prekročí 13%. Ďalším predpokladom je,
že nezamestnanosť postihne aj textilný, odevný a kožiarsky priemysel. Počet evidovaných
nezamestnaných na jedno pracovné miesto sa v priebehu roka zvýšil takmer päťnásobne
- na konci augusta pripadalo na jedno voľné miesto takmer 50 ľudí bez práce.
9 Podľa štvrťročného zisťovania o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04
64
4.1.4 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa vzdelania
Kým v roku 1996 bol najvyšší absolútny počet nezamestnaných podľa vzdelania
(Príloha VII) v skupine osôb s učňovským vzdelaním bez maturity (tvorili 35% všetkých
nezamestnaných) a základným vzdelaním, (27% z celkového počtu nezamestnaných),
na konci 2.Q.2009 sú po skupine s učňovským vzdelaním bez maturity druhou najpočetnejšou
skupinou osoby s úplným stredným odborným vzdelaním. Práve v tejto vzdelanostnej
kategórii došlo k najvyššiemu nárastu (o 19 tis.) nezamestnaných v porovnaní s rokom 1996
ale aj v porovnaní s 1. Q. 2009 (o 18 tis.), čo spôsobil návrat občanov, ktorých posledné
zamestnanie bolo v krajinách EÚ. (v roku 2008 pracovalo v zahraničí cca 170 tis. Slovákov)
Graf 22 Vývoj počtu nezamestnaných osôb vo vybraných skupinách vzdelaní
Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04
Nepriaznivý vývoj miery nezamestnanosti je hlavne v skupine osôb so základným
vzdelaním. Z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva so základným vzdelaním
bolo v roku 1996 nezamestnaných 25% osôb, v 2.Q.2009 je z tejto skupiny až 40,3%
nezamestnaných. Na druhej strane je pozitívnym javom, že v absolútnych počtoch sa táto
skupina zmenšuje, dokonca aj v 2. Q. 2009 je zaznamenaný pokles oproti 1. Q. 2009
o 2,9 tis. osôb. Najnižšia miera nezamestnanosti je v skupine osôb s vysokoškolským
vzdelaním 2. a 3. stupňa a to 3%.
Od konca roka 2008 do 1. polroka 2009 pribudlo najviac nezamestnaných v skupine
osôb s učňovským vzdelaním bez maturity ( 22 tis. osôb), a s učňovským s maturitou
0 50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
1996 199
9 2002 200
5 2008 2009Q
1 2009Q2
počet
úplné stredné odborné učňovské s mat. učňovské bez mat. základné
65
(7,4 tis.). Ubudli nezamestnaní skupine so základným vzdelaním (10,7 tis. osôb) a v skupine
s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa (0,7 tis. osôb).
4.1.5 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa hlavných tried
klasifikácie zamestnaní KZAM
V štruktúre nezamestnaných osôb podľa KZAM sú najmenej zastúpení
zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci a kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve,
lesníctve. Vyplýva to zo samotnej štruktúry zamestnaní v hospodárstve SR (viď graf č. 15).
V priebehu rokov 1996 - 2009 dosahovali najvyššie absolútne počty nezamestnaní
v hlavnej triede 7-remeselníci a kvalifikovaní robotníci, najvyšší počet v roku 2002 bol
66,4 tis. osôb, v r. 2009 je to 45,6 tis. osôb. Oproti roku 1996 stúpol ich počet len o 2 tis. Aj
v čase najvyššieho hospodárskeho rastu (r. 2008) však tvorili títo nezamestnaní pomerne
veľkú skupinu, 26,8 tis. osôb, druhú v poradí za hlavnou triedou 9-pomocní a nekvalifikovaní
zamestnanci s počtom 33,4 tis. osôb.
Graf 23 Vývoj počtu nezamestnaných v najpočetnejších hlavných triedach KZAM
Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04
Ďalšia najpočetnejšia skupina, 46,2 tis nezamestnaných, sa nachádza v hlavnej triede
8- obsluha strojov a zariadení. Vývoj v tejto skupine od roku 1996 bol dramatickejší ako
u remeselníkov, ich počet vzrástol takmer na dvojnásobok.
Veľkú skupinu tvoria nezamestnaní, ktorí ešte nemali zamestnanie. Kým v roku 1996
ich bolo 60,8 tis., v roku 2002 vzrástol počet na 100,2 tis. osôb, v 2.Q.2009 je ich 43 tis.
0,0
20,0
40,0
60,0
80,0
100,0
120,0
1996 1999 2002
2005 2008
2009Q1
2009Q2
počet osôb v tis.
7 - remeselníci a kvalif. robotníci
8 - obsluha strojov a zariadení
9 - pomocní nekvalif. zam.
66
V tejto skupine aj napriek hospodárskej kríze pokračuje klesajúci trend, ktorý môže byť
spôsobený jednak demografickým vývojom, ďalej tým, že pokračujú v procese vzdelávania
alebo sa uplatnia na trhu práce bez registrácie na úradoch práce a v nemalej miere
aj uplatnenie sa na trhu práce v zahraničí. Ďalšou početnou skupinou je skupina nezistených
zamestnaní (53,8 tis. osôb).
Prepúšťanie a strata zamestnania postihla mužov predovšetkým v skupine
7– remeselníci a kvalifikovaní robotníci a v skupine 8 – obsluha strojov a zariadení.
Graf 24 Porovnanie počtu nezamestnaných mužov v roku 2008 a 2. Q. 2009
Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04, Názvy hlavných tried KZAM sú uvedené v Prílohe I Graf 25 Porovnanie počtu nezamestnaných žien v roku 2008 a 2. Q. 2009
Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04, Názvy hlavných tried KZAM sú uvedené v Prílohe I
U žien sú najvyššie absolútne počty nezamestnaných podľa KZAM v hlavnej triede
5 – prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode (23,4 tis osôb) a v hlavnej triede
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
35,0
40,0
kzam1
kzam2
kzam3
kzam4
kzam5
kzam6
kzam7
kzam8
kzam9
[počet osôb v tis.]
rok 2008 2. Q. 2009
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
35,0
40,0
kzam1
kzam2
kzam3
kzam4
kzam5
kzam6
kzam7
kzam8
kzam9
počet osôb v tis.
rok 2008 2. Q. 2009
67
9 - pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci (18,6 tis. osôb). Najvýraznejší nárast
nezamestnanosti žien nastal v hlavnej triede 8 - obsluha strojov a zariadení.
4.1.6 Analýza vývoja počtu vybraných skupín znevýhodnených uchádzačov
o zamestnanie v rokoch 2001 – 2009
V slovenskej legislatíve, konkrétne v Zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
sú v § 8 definované skupiny znevýhodnených osôb (15 skupín). Do podrobnej analýzy boli
vybrané tri skupiny, ktoré sú najpočetnejšie zastúpené. Sú to:
- občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie
v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé
pravidelne platené zamestnanie (absolvent školy),
- občan starší ako 50 rokov veku,
- občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov
z predchádzajúcich 16 mesiacov (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan").
Aj napriek celkovej klesajúcej tendencii od roku 2002 do roku 2008 počet dlhodobo
nezamestnaných neklesol pod úroveň 100 tis. osôb, z ktorých je 52 tis. v evidencii už viac
ako 48 mesiacov. Z pohľadu dĺžky nezamestnanosti tvorí skupina dlhodobo nezamestnaných
viac ako 30% z celkového počtu. Spomedzi krajín EÚ patrila SR medzi krajiny s najvyššou
mierou dlhodobej nezamestnanosti, v roku 2008 dosiahla 6,6%, v auguste 2009 až 11,3%.
Graf 26 Miera dlhodobej nezamestnanosti v EÚ v % (veková kategória 15 – 64)
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
68
Graf 27 Vývoj počtu UoZ evidovaných 12 a viac mesiacov a počtu UoZ nad 50 rokov v rokoch 1997 až 2009 (jún)
Zdroj: ÚPSVaR
Počet dlhodobo nezamestnaných (viac ako 12 mesiacov v evidencii), podľa
posledného vykonávaného zamestnania (KZAM), sa od roku 2001 do roku 2008 znižoval.
Kým v roku 2001 ich bolo 219 tis., v roku 2008 ich počet klesol na 107 tis. V roku 2009
sa ich počet zvýšil na 125 tis. Na druhej strane sa štruktúra v tejto skupine významne
nezmenila. Jadro tvorili prevažne nezamestnaní z hlavnej triedy 9 - pomocní a nekvalifikovaní
zamestnanci vo všetkých krajoch SR. Ich podiel na celkovom počte dlhodobo
nezamestnaných v rokoch 2001 až 2009 bol v celoslovenskom priemere 30%. Počas celého
sledovaného obdobia tvoril výnimku len Bratislavský kraj, kde bol v priemere podiel týchto
nezamestnaných 10 %.
Druhou najviac zastúpenou skupinou dlhodobo nezamestnaných v období do roku
2007 s podielom od 10 od 19 %, boli remeselní a kvalifikovaní robotníci – hlavná trieda 7,
okrem Bratislavského kraja, v ktorom druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili technickí,
zdravotnícki a pedagogickí zamestnanci – hlavná trieda 3. Na konci roku 2008,
pred nástupom globálnej hospodárskej krízy, keď bol celkový počet dlhodobo
nezamestnaných na najnižšej úrovni, výrazne klesol nielen počet dlhodobo nezamestnaných
remeselníkov a kvalifikovaných robotníkov ale aj ich podiel. Takmer vo všetkých krajoch bol
podiel tejto skupiny na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných v intervale od 4 – 7%
(len v Žilinskom kraji bol 11% a Trenčianskom kraji 12 %), čo svedčí o uplatnení robotníkov
na trhu práce.
0 50 000
100 000
150 000
200 000
250 000
300 000
1997
1998
1999
2000
2001
2002 2003
2004
2005
2006 2007
2008
VI.09
počet
ÚoZ evid. 12 a viac mes. ÚoZ nad 50 rokov
69
V regiónoch SR je rozdelenie počtu dlhodobo nezamestnaných nevyvážené. V krajoch
Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom boli v celom sledovanom období
cca dvojnásobné počty ako v západnej časti Slovenska. Najvyššie absolútne počty dlhodobo
nezamestnaných aj počas hospodárskeho rastu vykazovali okresy Michalovce, Rožňava,
Kežmarok, Prešov, Rimavská Sobota, Lučenec.
Možno konštatovať, že základňa skupiny dlhodobo nezamestnaných pozostáva
z nekvalifikovanej, pomocnej pracovnej sily s nízky stupňom vzdelania.
Graf 28 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v krajoch SR od roku 2001 do 2.Q. 2009
Zdroj: ÚPSVaR
Počet uchádzačov o zamestnanie nad 50 rokov oscilovali okolo počtu 50 tis., aj v čase
vysokého hospodárskeho rastu ich počet klesal len veľmi mierne, od roku 2008 ich počet
veľmi prudko stúpol, ich nárast je rýchlejší ako u dlhodobo nezamestnaných.
Vývoj počtu nezamestnaných absolventov v priebehu sledovaného obdobia bol
ovplyvnený jednak zmenou počtu rokov povinnej školskej dochádzky, kde od roku 1990
došlo k zmene - dĺžka povinnej školskej dochádzky bola zmenená z 8 na 9 rokov.
Táto zmena sa prejavila v roku 2002 v dočasnom znížení počtu absolventov evidovaných
na úradoch práce. Po roku sa počty evidovaných absolventov vrátili na rovnakú úroveň.
Priaznivý vývoj v hospodárstve SR od roku 2003 mal pozitívny vplyv aj na vývoj
klesajúceho počtu nezamestnaných absolventov, najnižší počet bol zistený v máji roku 2008
0 5000
10000
15000
20000
25000
30000
35000
40000
45000
50000
2001
2005
2008
2009
BA
TT
TN
NR
ZA
BB
PO
KE
70
(10479 absolventov vysokých škôl.). V mesiaci máj 2009 došlo k zmene tendencie a to miesto
očakávaného poklesu počet absolventov vzrástol v medziročnom porovnaní o 9226 UoZ,
a o 301 UoZ oproti septembru 2008.
Graf 29 Vývoj počtu UoZ - absolventov v rokoch 2001 – 2009
Zdroj: ÚPSVaR
Vysoká celková miera nezamestnanosti v SR má okrem vysokej miery dlhodobej
nezamestnanosti aj ďalší charakteristický znak, a to nerovnomerné regionálne rozloženie,
tak ako je to vidieť na nasledovnom grafe.
Graf 30 Situácia v okresoch SR podľa počtu uchádzačov o zamestnanie v septembri 2009
Zdroj: ÚPSVaR
71
Z regionálneho pohľadu bola v septembri roku 2009 zistená najvyššia miera
nezamestnanosti v okresoch: Rimavská Sobota 32,8%, Revúca 30,4%, Rožňava 26,%
a Trebišov 25 %. Najväčšie prírastky v medziročnom porovnaní miery nezamestnanosti boli
zaznamenané v okresoch Snina (+ 10,8 p.b.), Svidník (+8,8 p.b.), Myjava (+ 8,4 p.b.).
Údaje podľa okresov zo septembra 2009 o miere nezamestnanosti sú uvedené
v Prílohe XI.
4.2 Analýza štruktúry zamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 (1. a 2.Q 2009)
Celková miera zamestnanosti v priebehu rokov 1996 – 2009 kolísala v súvislosti
s vývojom hospodárstva SR. Tak ako miera nezamestnanosti dosahovala najvyššie hodnoty
v rokoch 1998 – 2002, je miera zamestnanosti jej zrkadlovým obrazom.
Celková miera zamestnanosti v 1996-2009 kolísala. Prudko začala rásť od roku 2004
a svoje maximu dosiahla v treťom štvrťroku 2008. Z údajov v grafe je zrejmé,
že zamestnanosť až v roku 2008 dosiahla a mierne prekročila úroveň zamestnanosti roku
1996 a to o 0,5 p. b. Nástup globálnej hospodárskej krízy sa prejavil na miere zamestnanosti
začiatkom roku 2009, resp. koncom roka 2008 kedy bolo vo 4. Q. 2008 zamestnaných
2117,5 tis. osôb a na konci 2. Q. 2009 bolo zamestnaných už len 2003,4 tis. osôb.
Graf 31 Vývoj miery zamestnanosti 15-64 ročných za štvrťroky rokov 1996 –2009*
Zdroj: ŠÚ SR
50
52
54
56
58
60
62
64
66
68
70
72
1996Q4
1999Q4
2001Q4
2003Q4
2005Q4 2007Q4
2008Q4
2009Q1
2009Q2
[%]
Spolu Muži Ženy
72
V rokoch 1996-2009 (Príloha IX a Príloha X) bola viac ako ¼ zamestnancov
národného hospodárstva SR zamestnaná v odvetví priemyselnej výroby, tu sa pohyboval
počet zamestnancov medzi 522 (rok 1999) až 606 tis. zamestnancov (4. Q. 2008).
Najmenej zastúpené odvetvia (mimo odvetvia činnosti domácností) v hospodárstve
SR sú finančné sprostredkovanie a ťažba nerastných surovín s počtom zamestnaných od 16
do 33 tis. zamestnancov.
4.2.1 Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti (OKEČ) a pohlavia
V priebehu rokov 1996 – 2007 nastali významné nárasty počtu zamestnancov
v odvetviach:
- obchod, kde stúpol počet zamestnancov zo 181,9 tis. v roku 1996 na 240,6 tis.
zamestnancov v roku 2007, čo je nárast o 32,6%
- hotely a reštaurácie, kde stúpol počet zamestnancov z 55,1 na 89,6 tis.
zamestnancov, čo je nárast o 62,6%
- nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti, kde stúpol počet zamestnancov
zo 73,5 na 107,4 tis. zamestnancov, čo je nárast o 46 %.
Úbytok zamestnancov bol zaznamenaný najmä v týchto odvetviach:
- v pôdohospodárstve, rybolove klesol počet zamestnaných zo 192,2 tis.
zamestnancov v roku 1996 na 83,3 tis v roku 2007, čo je pokles o 57%.
- v ťažbe nerastných surovín klesol počet zamestnaných z 33,4 tis. na 16,1 tis
zamestnancov, čo je o 52,2 %
- vo výrobe elektriny, plynu a vody bol pokles z 55,7 tis. na 37,8 tis. zamestnancov,
čo je pokles o 32,1%
Od roku 2002 naberal vývoj v hospodárstve SR znaky vyspelej ekonomiky, ktorá sa
vyznačuje práve poklesom zamestnanosti v primárnom sektore (ťažobný priemysel,
poľnohospodárstvo, lesníctvo, energetika) a nárastom zamestnanosti v terciárnom sektore
(všetky druhy služieb, obchod, doprava)
Z pohľadu pohlaví boli pre mužov v roku 2007 dominantné odvetvia: priemyselná
výroba (372 tis. zamestnancov), stavebníctvo (139,4 tis. zamestnancov), doprava, pošty
73
a telekomunikácie (108 tis. zamestnancov). V priebehu rokov 1996 – 2007 ubudol najväčší
počet mužov 68,8 tis. v odvetví pôdohospodárstvo, rybolov. Na druhej strane nárast počtu
mužov bol v odvetviach priemyselná výroba (35,6 tis. zamestnancov) a obchod (27,2 tis.
zamestnancov)
Z celkového počtu pracujúcich žien je najväčší počet zamestnaných žien v odvetví
priemyselná výroba (225 tis. zamestnancov), obchod (149,6 tis. zamestnancov), školstvo
(127,9 tis. zamestnancov) a zdravotníctvo, sociálna pomoc (122,2 tis. zamestnancov).
V priebehu rokov 1996 – 2007 bol zaznamenaný nárast počtu žien v odvetví obchod o 31 tis.
osôb, hotely a reštaurácie o 27,2 tis. osôb a pomerne veľký nárast o 14,7 tis. osôb bol aj
v odvetví nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti.
Charakteristickým znakom vývoja zamestnanosti v období od 1. Q. 2008 do 2. Q.
2009 (Príloha X) je zlom, ktorý nastal vplyvom finančnej a hospodárskej krízy. Tá postihla
rôzne odvetvia rôznou mierou a v rôznom čase. Najviac ovplyvnila počty zamestnancov
primárnej a sekundárnej sféry národného hospodárstva (poľnohospodárstva, ťažobného
priemyslu, priemyselnej výroby) pričom terciárnu sféru (služby) globálna hospodárska kríza
v 1. polroku 2009 zatiaľ nepostihla. Je predpoklad, že sa prejaví na zamestnanosti s určitým
oneskorením práve v oblasti služieb.
Vzhľadom k novému rozdeleniu hospodárstva podľa SK NACE rev. 2, ktorá je platná
od 1.1.2008 nie je možné presne vysledovať vývoj v rámci všetkých odvetví, preto je
východiskovým obdobím pre pozorovanie zmien v štruktúre zamestnanosti SK NACE rev.2.
(Príloha X) práve 1. Q. 2008.
Takmer vo všetkých odvetviach rástla zamestnanosť od 1. Q. 2008 do 3. Q. 2008.
Výnimkou v tomto časovom úseku sú len pokračujúce mierne poklesy, rádovo 1-2 tis.
zamestnancov, v odvetviach poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, ťažba a dobývanie,
ubytovacie a stravovacie služby, činnosti v oblasti nehnuteľností.
Vo 4. Q. 2008 boli zaznamenané väčšie úbytky zamestnancov, ale len v niektorých
odvetviach ako napr: v odvetví verejná správa a obrana (pokles oproti 3. štvrťroku o 7,6 tis.
zamestnancov (čo súvisí s naplnením zámeru vlády SR: znížiť počet zamestnancov v štátnej
správe v roku 2008 o 20%). V odvetví vzdelávanie klesol počet zamestnancov o 5 tis.
zamestnancov, v zdravotníctve a sociálnej pomoc o 4 tis. zamestnancov, finančných
74
a poisťovacích činnostiach o 3,9 tis. zamestnancov. Napriek začínajúcim prejavom
hospodárskej krízy v odvetví priemyselná výroba stúpol počet zamestnancov vo 4. štvrťroku
o 5 tis. zam., v odvetví obchodu o cca 10 tis. zam. a v doprave o 3 tis zam.
4.2.2 Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE REV.2 a pohlavia
vo štvrťrokoch rokov 2008-2009
Vývoj počtu zamestnanosti od konca roka 2008 do 2. štvrťroku 2009 je
charakteristický niekoľkými znakmi:
- hospodárska kríza postihla najviac priemyselnú výrobu (- 68,7 tis. zam.),
stavebníctvo (- 20 tis. zam.), doprava a skladovanie (- 9 tis. zam.), dodávka vody,
čistenie a odpady (- 8 tis. zam.)
- takmer neovplyvnila zamestnanosť v obchode a službách, vzdelávanie
a zdravotníctvo, sociálna pomoc,
- v niektorých odvetviach bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov ako napr.
informácie a komunikácia (+ 4,4 tis. zam.), umenie a zábava (+ 4,4 tis. zam.),
verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie (+ 13 tis. zam.). V odvetví
verejná správa, konkrétne v skupine štátna správa vrátane hospodárskej
a sociálnej politiky, stúpol počet zamestnancov z dôvodu nárastu aktivačných prác.
V období od 4.Q.2008 — 2.2009 bolo najviac mužov prepustených v odvetví
priemyselnej výroby (44,3 tis. zamestnancov) a v stavebníctve (17,5 tis. zamestnancov).
Naopak, najviac mužov v tomto období pribudlo v odvetví veľkoobchod a maloobchod,
oprava motorových vozidiel a motocyklov (4,3 tis. zamestnancov) informácie a komunikácia
(5,3 tis. zamestnancov) verejná správa a obrana; sociálne zabezpečenie, (11,2 tis.
zamestnancov).
Najviac žien bolo prepustených z odvetvia priemyselná výroba (24,4 tis.
zamestnancov), doprava a skladovanie (3,8 tis. zamestnancov). Naopak najviac žien pribudlo
v odvetví umenie, zábava a rekreácia (2,8 tis. zamestnancov), Verejná správa a obrana;
povinné soc. zabezpečenie (2,1 tis. zamestnancov).
75
4.2.3 Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v rokoch 2001 – 2. Q. 2009
Celkový pohľad na vzdelanostnú štruktúru pracujúcich v hospodárstve SR poskytuje
Príloha XII. V priebehu rokov 2001 – 2008 tvorili najpočetnejšiu skupinu pracujúci s úplným
stredným odborným vzdelaním, v priemere 34%. Na druhom mieste sú pracujúci
so vzdelaním učňovským bez maturity, cca 31%, treťou najpočetnejšou skupinou sú pracujúci
s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, v priemere 14% z celkového počtu pracujúcich.
K najvyšším nárastom v priebehu sledovaných rokov došlo v dvoch skupinách, ktoré
sú početne najmenej zastúpené v hospodárstve SR: počet pracujúcich s vysokoškolským
vzdelaním 1. stupňa (bakalári) stúpol z 5,9 tis. na 27,6 tis. tj. nárast o 367% a počet
pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa (vedecká kvalifikácia) vzrástol o 461%
a to z 1,3 tis. na 7,3 tis. osôb. Tretí najväčší nárast (o 39%) počtu pracujúcich bol v kategórii
vysokoškolsky vzdelaných 2. stupňa.
Graf 32 Vývoj počtu pracujúcich vo vybraných vzdelanostných kategóriách v rokoch 2001 – 2008
Zdroj: ŠÚ SR, VZPS
V období nástupu globálnej hospodárskej krízy, v prvom polroku 2009, zaznamenal
trh práce najväčšie úbytky pracujúcich so základným vzdelaním, ich počet klesol na 83%
oproti roku 2008, na druhej strane aj počas krízy stúpol počet pracujúcich s vysokoškolským
vzdelaním 1. stupňa a to až o 27%. Na základe analýzy dostupných údajov do obdobia 2.Q.
2009 môžeme usúdiť, že kríza sa vôbec nedotkla počtu pracujúcich so stredným všeobecným
vzdelaním (viď nasledujúci graf). Ich počet bol aj v rokoch 2001 – 2.Q.2009 pomerne
vyrovnaný, len s bezvýznamnými medziročnými odchýlkami.
0,0
100,0
200,0
300,0
400,0
500,0
600,0
700,0
800,0
900,0
1000,0
2001
2003
2005
2007
2008Q4
[počet]
učňovské bez maturity úplné stredné odborné vysokoškolské 2. st. základné
76
Graf 33 Zmena vo vzdelanostnej štruktúre pracujúcich od 4.Q.2008 do 2.Q. 2009
Zdroj: ŠÚ SR, VZPS
Je pozitívnym javom, že v SR (tak ako to vyplýva z vývoja rokov 2001 - 2009)
celkovo ubúda pracujúcich, ktorí dosiahli len základné vzdelanie a rýchlym tempom rastie
skupina pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním všetkých troch stupňov.
4.2.4 Zamestnanci podľa klasifikácie zamestnaní a pohlavia v rokoch 2001-2009
Ďalším významným triedením, ktoré dopĺňa celkový pohľad na vývoj a stav
zamestnanosti v SR, je triedenie podľa klasifikácie zamestnaní KZAM.
Deväť hlavných tried klasifikácie KZAM:
1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci
2 Vedeckí a odborní duševní zamestnanci
3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci
4 Nižší administratívni zamestnanci (úradníci)
5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode
6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve
7 Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch
8 Obsluha strojov a zariadení
9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci
77
Graf 34 Vývoj evidenčného počtu zamestnancov v rokoch 2001 – 2007 v hlavných triedach KZAM
Zdroj: ŠÚ SR, VZPS
Ako vidíme na grafe, najpočetnejšou skupinou sú technickí, zdravotnícki
a pedagogickí zamestnanci, ich počty sa pohybujú okolo 250 tis. a druhou najpočetnejšou
skupinou sú zamestnanci obsluhujúci stroje a zariadenia cca 225 tis. zamestnancov. Najnižšie
počty sa nachádzajú v skupine kvalifikovaných robotníkov v poľnohospodárstve, lesníctve.
Vývoj v počtoch zamestnancov v rokoch 2001 – 2007 odrážal celkový pozitívny vývoj
hospodárstva, teda počty zamestnancov sa úmerne zvyšovali, okrem zamestnancov v hlavnej
triede 6 - kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a 7 - remeselní
a kvalifikovaní robotníci, čo súviselo práve s už spomínaním vývojom odvetví
pôdohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a ťažbou nerastných surovín.
Podľa najaktuálnejších dostupných údajov za 2.Q.2009 je najpočetnejšou skupinou
zamestnaní KZAM 3 – technickí, zdravotnícki a pedagogickí zamestnanci a zamestnanci
v príbuzných odboroch s 21% zastúpením na trhu práce, ďalšou najpočetnejšou skupinou je
KZAM 8 - obsluha strojov a zariadení (18%). Najmenej zastúpení sú zamestnanci v hlavnej
0
25 000
50 000
75 000
100 000
125 000
150 000
175 000
200 000
225 000
250 000
275 000
KZAM1
KZAM2 KZAM3 KZAM4
KZAM5 KZAM6 KZAM7 KZAM8 KZAM9
2001 2003 2005 2007
78
triede KZAM 6 - kvalifikovaní zamestnanci v poľnohospodárstve, lesníctve (1%) a v hlavnej
triede KZAM 1 - zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci (5%).
Graf 35 Štruktúra zamestnancov podľa hlavnej triedy KZAM v 2.Q.2009
Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04
V medziročnom porovnaní štruktúry zamestnancov nastali zmeny najmä vplyvom
hospodárskej krízy a jej dopadov na priemyselnú výrobu. K najvýraznejším zmenám došlo
v miere zamestnanosti v hlavnej triede zamestnaní KZAM 7 a KZAM 8 (spolu medziročný
pokles o 30 tis. zamestnancov).
Graf 36 Zmena v štruktúre zamestnancov podľa KZAM v 2.Q.2009 oproti 2.Q.2008
Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04
-20 000
-15 000
-10 000
-5 000
0
5 000
10 000
KZAM1
KZAM2 KZAM3 KZAM4
KZAM5 KZAM6 KZAM7
KZAM8
KZAM9
KZAM8 18
%
KZAM7 14
% KZAM6 1
% KZAM5 8
% KZAM4 7
%
KZAM3 21
%
KZAM2 12
%
KZAM1 5
%
KZAM0 7
% KZAM9 7
%
79
Medzi najpočetnejšie zamestnania v hospodárstve SR v rokoch 2001 - 2.Q.2009
patrili: predavači, učitelia, zdravotné sestry, nástrojári, zámočníci, elektromechanici apod.
Zoznam dvadsiatich zamestnaní, ktorých počet sa pohyboval nad 10 000 je v Prílohe XIII.
Ako špecifický problém vystupuje dlhodobá nezamestnanosť a pri jej riešení treba
poznať závislosť medzi jednotlivými javmi na trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty, teda
všetky špecifiká, ktoré ju ovplyvňujú.
Rovnako vážny problém je aj vysoká miera nezamestnanosti v skupinách robotníckych
zamestnaní so súčasným nedostatkom pracovnej sily v niektorých odvetviach priemyslu.
- pre zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí je potrebné do budúcna vytvoriť taký
systém stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, ktorý bude v súlade
s trhom práce. Realizácia predpokladá spoluprácu vlády so zamestnávateľmi
a vzdelávacími inštitúciami,
- pre zvýšenie zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú ťažko
umiestniteľní, s nízkou vzdelanostnou úrovňou a osoby bez kvalifikácie je
potrebné jednak vhodným systémom vzdelávania zabezpečiť umiestnenie na trhu
práce a rozložiť náklady na vzdelávanie medzi štátom a zamestnávateľmi
napr. zmenou daňovej zaťaženosti zamestnávateľov,
- zabezpečiť správne nastavenie dávkovej schémy podpory v nezamestnanosti
(zvýšiť diferenciáciu medzi dávkami a minimálnou mzdou),
- vekovú skupinu nad 50 rokov vyzbrojiť ďalšími novými zručnosťami vhodnými
školeniami a vzdelávaním,
- pre dosiahnutie vysokej zamestnanosti tých, ktorí majú nevhodné odborné
vzdelanie zabezpečiť preškolenia vhodnými aktívnymi opatreniami trhu práce,
- práca so skupinou nezamestnaných z odvetvia priemyselnej výroby, ktorú tvorí
kvalitná a výkonná pracovná sila, musí byť iná ako s ohrozenými skupinami
Okrem vzdelávania je pre zvýšenie zamestnanosti a umiestnenia vyššieho počtu
zamestnancov na trhu práce s pohľadu flexibility potrebné aj zvýšenie využívania pružnejších
foriem pracovných pomerov, napríklad:
- vyššie využívanie čiastočných pracovných úväzkov (sprevádzané legislatívnou
úpravou pre zrovnoprávnenie poskytovanej istoty zamestnania, resp. ochrany
80
pred ukončením pracovného pomeru pri kratšom dohodnutom pracovnom čase než
15 hodín týždenne),
- agentúrna práca a pod.
Toto platí pre obdobie hospodárskeho rastu, keď je na trhu práce dostatočný dopyt
po pracovnej sile a v dostatočnom časovom horizonte je známe, po akej pracovnej sile bude
dopyt v budúcnosti.
V období krízy je ťažko odhadnúť, akým smerom sa bude hospodárstvo vyvíjať a aká
pracovná sila bude potrebná, taktiež chýbajú verejné financie na pokrytie potrieb vzdelávania
všetkých skupín UoZ. Najflexibilnejšou skupinou, ktorá dokáže rýchlo reagovať na potreby
trhu sú práve malí podnikatelia, živnostníci.
4.3 Podnikatelia fyzické osoby vrátane živnostníkov na trhu práce SR
Podnikajúce fyzické osoby tvoria významný podiel na zamestnanosti.. Prevažná
väčšina týchto súkromne podnikajúcich subjektov nezamestnáva ďalšie osoby. Mieru
nezamestnanosti však znižujú formou „samozamestnanosti“.
Tabuľka 9 Fyzické osoby - podnikatelia podľa vybraných právnych foriem k 31.12.2008
Fyzické osoby rozdelené
Fyzické osoby
spolu Živnostníci Slobodné
povolania
Samostatne
hospodáriaci
roľník
Kraj
2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008
Bratislavský 59 873 63 573 56 746 59 644 2 553 3 450 574 479
Trnavský 39 079 45 570 36 497 43 058 1 197 1 492 1 385 1 020
Trenčiansky 40 039 46 461 38 262 44 429 1 410 1 728 367 304
Nitriansky 44 932 52 830 41 005 48 949 1 673 2 158 2 254 1 723
Žilinský 51 092 59 830 48 289 56 978 1 521 1 787 1 282 1 065
Banskobystrický 38 485 45 045 35 345 41 785 1 451 1 868 1 689 1 392
Prešovský 47 547 61 168 44 787 57 998 1 713 2 197 1 047 973
Košický 39 331 43 744 35 709 40 000 2 165 2 509 1 457 1 235
SR spolu 360 378 418 221 336 640 392 841 13 683 17 189 10 055 8 191
Zdroj: ŠÚ SR: Regióny Slovenska
81
Ako vyplýva z názvu tejto podkapitoly a z uvedenej tabuľky, existuje rozdiel medzi
pojmami fyzická osoba podnikateľ a živnostník. Kým živnostníkom môže byť iba fyzická
osoba zapísaná v živnostníckom registri, pojem fyzická osoba podnikateľ je širší a zahŕňa
aj slobodné povolania a samostatne hospodáriacich roľníkov.
Bratislavský kraj vedie, čo sa týka počtu fyzických osôb podnikateľov vo všetkých
troch kategóriách, okrem samostatne hospodáriacich roľníkov, kde je na prvom mieste
nitriansky kraj. Nie je prekvapujúce, že práve nitriansky kraj je v tejto kategórii významne
zastúpený z dôvodu poľnohospodárskej povahy tohto regiónu.
Ak sa pozrieme na situáciu z hľadiska celej SR, jednoznačne najväčšou skupinou sú
živnostníci, ktorých počet významne stúpol od roku 2004 na súčasných 392 841. Naopak
v skupine samostatne hospodáriaci roľník došlo k výraznému úbytku a to aj v samotnom
nitrianskom kraji.
Najnižší počet živnostníkov je v súčasnosti v košickom kraji a trnavský kraj zotrváva
na najnižšom počte slobodných povolaní. Avšak je treba podotknúť, že rozdiely
medzi jednotlivými regiónmi nie sú extrémne a teda rozloženie fyzických osôb podnikateľov
v SR je oveľa menej segmentované ako rozloženie celkovej zamestnanosti a nezamestnanosti.
Nasledujúci graf zobrazuje štruktúru živnostníkov, ako vybranej najpočetnejšej
skupiny z fyzických osôb podnikateľov. Absolútne čísla pre jednotlivé kraje a ekonomické
činnosti za rok 2008 sú uvedené v Prílohe XIV.
Graf 37 Štruktúra živnostníkov podľa ekonomických činností v krajoch
Zdroj: ŠÚ SR: Regióny Slovenska
82
Z pohľadu ekonomických činností je v rámci celej SR najrozdielnejší bratislavský
kraj. Vykazuje najnižší podiel živnostníkov vykonávajúcich povolanie v oblasti stavebníctva,
poľnohospodárstva a v priemysle. Naopak najviac je zastúpená skupina ostatné, ktorá zahŕňa
činnosti v hoteloch, reštauráciách, dopravu, skladovanie, pošty a telekomunikácie, finančné
sprostredkovanie, nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti, školstvo, zdravotníctvo
a sociálnu pomoc.
Najnižšie zastúpenie majú živnostníci v oblasti poľnohospodárstva v celej SR,
najvyššie naopak v oblasti obchodu a ostatných činností. Vyplýva to aj z charakteru krajiny,
ktorá nie je orientovaná na poľnohospodársku výrobu. Avšak vysoké zastúpenie v oblasti
ostatných činností poukazuje na smerovanie SR k vyspelej krajine s dôrazom na oblasť
služieb.
Graf 38 Živnostníci v krajoch v roku 2008
Zdroj: ŠÚ SR: Regióny Slovenska
Najviac živnostníkov sa nachádza v bratislavskom kraji. Pod celoslovenským
priemerom 77,3 sú len banskobystrický a košický kraj.
Aktuálny živnostenský register, ktorý obsahuje všetky subjekty so živnostenským
listom, spravuje Ministerstvo vnútra SR. Štruktúru živnostníkov v SR k 1.1.2009 podľa
údajov zo živnostenského registra zobrazujú nasledujúce tabuľky. Ako bolo už spomenuté,
83
najpočetnejšiu skupinu tvoria živnostníci bez jediného zamestnanca, až 330 464 živnostníkov
pracuje úplne samostatne, avšak 62 377 subjektov má jedného alebo viacerých zamestnancov.
Prevažná väčšina živnostníkov v SR, ktorí zamestnávajú ďalších zamestnancov,
nezamestnávajú viac ako 9 osôb. Iba 3 160 živnostníkov má 10 alebo viac zamestnancov.
Tabuľka 10 Počet živnostníkov podľa dvoch veľkostných kategórií počtu zamestnancov
Veľkostná kategória – počet zamestnancov
Počet živnostníkov
10+ 3 160 1-9 59 217 Zdroj: Živnostenský register MV SR, vlastné výpočty
Z hľadiska regionálneho rozloženia živnostníkov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného
zamestnanca, neexistuje veľká disparita. Krajom, v ktorom najviac živnostníkov zamestnáva
aspoň jedného zamestnanca je nitriansky kraj.
Tabuľka 11 Počet živnostníkov v jednotlivých krajoch SR
Kraj SR Počet živnostníkov
1 Bratislavský 7 188 2 Trnavský 7 319 3 Trenčiansky 7 309 4 Nitriansky 9 006 5 Žilinský 8 230 6 Banskobystrický 7 346 7 Prešovský 8 299 8 Košický 7 680 Zdroj: Živnostenský register MV SR, vlastné výpočty
Najväčšia skupina živnostníkov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca
pracuje v oblasti veľkoobchodu, ubytovania, reštaurácií a pohostinstiev. Je celkom
pochopiteľné, že práve prevádzkovanie obchodu, reštauračného či ubytovacieho zariadenia
(niekedy s celodennou prevádzkou) vyžaduje pomoc aspoň jedného ďalšieho zamestnanca.
Naopak živnostníci pôsobiaci v oblasti finančných služieb, prenájmu a lízingu tvoria
skupinu, ktorá zamestnáva najmenej. Môžeme len usudzovať, že v tomto prípade sa jedná
o živnostníkov, ktorí sami pôsobia vo väčších firmách ako „kvázi-zamestnanci“ a pracujú
na živnosť, čo zvyšuje ich flexibilitu a atraktivitu pre zamestnávateľa.
84
Tabuľka 12 Počet živnostníkov podľa skupín odvetví ekonomickej činnosti podľa SK NACE rev.2
Skupiny odvetví podľa SK NACE rev.2
Počet živnostníkov
1, 2, 3 1 549 10, 11, 13, 14, 15, 16, 31, 32 4 262 8, 17, 20, 22, 23, 24, 35, 36 717 25, 26, 27, 28, 29, 30, 33, 95 2 690 41, 42, 43 6 353 45, 46, 47, 55, 56 28 475 49, 50, 51, 52, 53, 61, 62 3 434 72, 74, 85 921 75, 86, 87, 88 5 279 37, 38, 39, 79, 80, 81, 82, 91, 92, 93, 96 2 709 18, 58, 59, 60, 63, 73, 90 1 047 68, 69, 70, 71, 78 4 346 64, 65, 66, 77 595 Zdroj: Živnostenský register MV SR, vlastné výpočty
V skratke môžeme povedať, že oblasť pôsobenia živnostníkov na zamestnanosť, teda
ich náborové činnosti, ich potreby z hľadiska trhu práce a aktuálne monitorovanie týchto
informácií v SR zatiaľ chýba a vzniká medzera, ktorú je nevyhnutné čo najskôr zaplniť.
85
Záver
Aj keď sa SR zatiaľ môže tešiť z nízkeho indexu ekonomického zaťaženia starším
obyvateľstvom v porovnaní s priemerom EÚ, v roku 2060 bude už táto situácia reverzná
a teda vyžaduje návrh systematického riešenia, ktoré treba aplikovať čo najskôr.
Z fyziologických dôvodov nie je možné riešiť problém starnutia obyvateľstva a nedostatku
zdrojov na jeho sociálne zabezpečenie jednoduchým posunom formálnej hranice pre odchod
z pracovného trhu, ale prostredníctvom invenčných foriem organizácie práce.
V priebehu doterajšej transformácie prešla ekonomika SR výraznými zmenami, ktoré
priniesli podstatný nárast flexibility zamestnancov pri neúmerne vysokej strate istoty príjmu
zo zamestnania. Konvergencia k EÚ nebola rovnomerná, v niektorých obdobiach dokonca
protichodná. Vyskytli sa obdobia poklesu reálneho HDP, rýchleho tempa inflácie, vysokých
schodkov platobnej bilancie i prudkého rastu nezamestnanosti.
Z hodnotenia údajov o vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti za posledných 12
rokov je možné pozorovať, že vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti je problém,
ktorý pretrváva a významne ho nevylepšil ani hospodársky rast do roku 2008. Ďalším
problémom je predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí. Je predpoklad,
že pozitívny vplyv na dlhodobú nezamestnanosť bude mať realizácia aktívnych opatrení trhu
práce, ktorými sa analýza zaoberá v nasledujúcej etape.
86
Zoznam použitej literatúry
1. Analýza trhu práce SR z hľadiska integrovaného prístupu k stratégii flexiistoty -
vybrané aspekty, autorský kolektív Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava,
2008.
2. Commision Action plan for skills and mobility. Brusel, 2002.
3. European Employment and Social Policy, Eurobarometer 261. Brusel, 2006.
4. Európska sociálna charta (revidovaná). Štrasburg, 1996.
5. Európska stratégia zamestnanosti. Luxemburg, 1997.
6. Charta základných sociálnych práv pracujúcich. Nice, 2000.
7. Lisabonská stratégia. Lisabon, 2000.
8. Nový začiatok lisabonskej stratégie. Brusel, 2005.
9. Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších
pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.
10. Oznámenie KOM(2007)627Výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie
„Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia“. Brusel, 2007.
11. Rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť Výzvy a výhľady pre 21. storočie – Biela
kniha Brusel, 1993.
12. Rievajová, E. a kolektív: Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava, 2009. ISBN
978-80-225-2878-8
13. Štatistické zisťovanie ISCP (MPSVR SR) 1-04
14. Vincúr, P. a kolektív: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava, 2007. ISBN
978-80-89085-80-4
www.alianciapas.sk
www.ec.europa.eu
www.esf.sk
www.economy.gov.sk
www.employment.gov.sk
www.nbs.sk
www.socpoist.sk
www.statistics.sk/slovstat
www.upsvar.sk/statistiky
87
Zoznam skratiek krajín EÚ AT - Rakúsko
BE - Belgicko
BG - Bulharsko
CY - Cyprus
CZ - Ceská republika
DE - Nemecko
DK - Dánsko
EE - Estónsko
ES - Španielsko
FI - Fínsko
FR - Francúzsko
GR - Grécko
HU - Madarsko
IE - Írsko
IT - Taliansko
LT - Litva
LU - Luxembursko
LV - Lotyšsko
MT - Malta
NL - Holandsko
PL - Polsko
PT - Portugalsko
RO - Rumunsko
SE - Švédsko
SI - Slovinsko
SK – Slovensko
UK - Spojené královstvo
88
PRÍLOHA I Prehľad použitých pojmov a klasifikácií Ekonomicky aktívne obyvateľstvo – sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi
pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek.
Vojaci vykonávajúci vojenskú službu sú v rámci EAO vykazovaní od roku 1997.
Miera zamestnanosti 15 - 64 podľa Výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len
„VZPS“) je podiel počtu pracujúcich osôb vo veku 15-64 k počtu obyvateľov vo veku 15-64
vyjadrená v percentách.
Nezamestnaní podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni
nemajú prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu, a ktoré sú
schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu, ale nemusia byť
evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnané. Za nezamestnané sa
považujú aj nepracujúce osoby, ktoré si prácu našli a do zamestnania nastúpia v priebehu
troch mesiacov (do roku 2002 v priebehu jedného mesiaca).
Miera nezamestnanosti podľa VZPS predstavuje podiel počtu nezamestnaných podľa
VZPS k počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa VZPS vyjadrený v percentách.
Pracujúci podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom)
týždni vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat, alebo prácu s cieľom dosiahnuť
zisk vrátane osôb pracujúcich v zahraničí. Môže ísť o prácu na plný alebo skrátený úväzok,
stálu, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu. Medzi pracujúcich sú zahrnutí aj
vypomáhajúci členovia domácností podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiadnu
mzdu ani odmenu, profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek, ako aj osoby v civilnej
službe. Za pracujúcich sa považujú tiež osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týždni
nepracujú pre chorobu, dovolenku, riadnu materskú dovolenku, školenie, zlé počasie, v
dôsledku štrajku a výluky, s výnimkou osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na
rodičovskej dovolenke.
Zamestnanci podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni
vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu alebo plat. Medzi zamestnancov patria aj
členovia produkčných družstiev.
89
Miera nezamestnanosti (disponibilná) podľa ÚPSVaR je podiel disponibilného počtu
evidovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva vyjadrená
v percentách.
Disponibilní EN (evidovaní nezamestnaní) – sú to evidovaní nezamestnaní, ktorí môžu
bezprostredne nastúpiť do zamestnania.
Hlavné triedy KZAM:
1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci
2 Vedeckí a odborní duševní zamestnanci
3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci
4 Nižší administratívni zamestnanci (úradníci)
5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode
6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve
7 Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch
8 Obsluha strojov a zariadení
9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci
0 Príslušníci armády
Sekcie klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (2008):
A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
B Ťažba a dobývanie
C Priemyselná výroba
D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
E Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
F Stavebníctvo
G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
H Doprava a skladovanie
I Ubytovacie a stravovacie služby
J Informácie a komunikácia
K Finančné a poisťovacie činnosti
L Činnosti v oblasti nehnuteľností
M Odborné, vedecké a technické činnosti
90
N Administratívne a podporné služby
O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
P Vzdelávanie
Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc
R Umenie, zábava a rekreácia
S Ostatné činnosti
T Činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach
produkujúce tovary a služby na vlastné použitie
U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení
Číselník štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE rev. 2 (ŠÚ SR)
01 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace
02 Lesníctvo a ťažba dreva
03 Rybolov a akvakultúra
05 Ťažba uhlia a lignitu
06 Ťažba ropy a zemného plynu
07 Dobývanie kovových rúd
08 Iná ťažba a dobývanie
09 Pomocné činnosti pri ťažbe
10 Výroba potravín
11 Výroba nápojov
12 Výroba tabakových výrobkov
13 Výroba textilu
14 Výroba odevov
15 Výroba kože a kožených výrobkov
16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov
zo slamy a prúteného materiálu
17 Výroba papiera a papierových výrobkov
18 Tlač a reprodukcia záznamových médií
19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
20 Výroba chemikálií a chemických produktov
21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
22 Výroba výrobkov z gumy a plastu
91
23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov
24 Výroba a spracovanie kovov
25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
27 Výroba elektrických zariadení
28 Výroba strojov a zariadení i. n.
29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov
30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov
31 Výroba nábytku
32 Iná výroba
33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov
35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
36 Zber, úprava a dodávka vody
37 Čistenie a odvod odpadových vôd
38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov
39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom
41 Výstavba budov
42 Inžinierske stavby
43 Špecializované stavebné práce
45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov
46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov
47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov
49 Pozemná doprava a doprava potrubím
50 Vodná doprava
51 Letecká doprava
52 Skladové a pomocné činnosti v doprave
53 Poštové služby a služby kuriérov
55 Ubytovanie
56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev
58 Nakladateľské činnosti
59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie
zvukových nahrávok
60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie
61 Telekomunikácie
92
62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby
63 Informačné služby
64 Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia
65 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia
66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia
68 Činnosti v oblasti nehnuteľností
69 Právne a účtovnícke činnosti
70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia
71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy
72 Vedecký výskum a vývoj
73 Reklama a prieskum trhu
74 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti
75 Veterinárne činnosti
77 Prenájom a lízing
78 Sprostredkovanie práce
79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti
80 Bezpečnostné a pátracie služby
81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou
82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti
84 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenieň
85 Vzdelávanie
86 Zdravotníctvo
87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť)
88 Sociálna práca bez ubytovania
90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti
91 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení
92 Činnosti herní a stávkových kancelárií
93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti
94 Činnosti členských organizácií
95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti
96 Ostatné osobné služby
97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu
98 Nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie
99 Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení
93
Najvyššia úroveň ukončeného vzdelania podľa ISCED:
1 Základná škola 1.- 4. trieda
2 Základná škola 5.- 9. trieda, 8 ročné gymnázium 1.-4. ročník, osobitná škola 5.-9. ročník
3 Stredné odborné školy, učilištia (kratšie ako 3 roky)
4 Odborné učilištia
5 Vzdelávanie v praktických zručnostiach
6 Gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá 1.-4. roč., 8 roč. gymnáziá 5.-8.roč.,
stredné odborné učilištia – študijné odbory, pomaturitné vzdelávanie
7 Stredné odborné školy a gymnáziá, pomaturitné vzdelávanie
8 Vyššie odborné školy, konzervatóriá 5.-6.roč.
9 Bakalárske alebo graduálne štúdium
94
PRÍLOHA II Pohyb obyvateľstva v SR
Rok 1946 1970 1985 1990 1993 2000 2003 2007 2008 Stredný stav obyv. 3 398 671 4 528 459 4 984 331 5 161 789 5 297 774 5 324 632 5 378 950 5 397 766 5 406 972 Sobáše 37 583 35 961 38 930 40 435 30 771 25 903 26 002 27 437 28 293 Rozvody 818 3 420 7 800 8 867 8 143 9 273 10 716 12 174 12 675 Narodení 89 318 81 331 90 645 80 390 73 583 55 366 51 930 54 631 57 586 Živonarodení 87 659 80 666 90 155 79 989 73 256 55 151 51 713 54 424 57 360 Zomretí 41 491 42 240 52 464 54 619 52 707 52 724 52 230 53 856 53 164 Migračné saldo 274 -4 457 -3 292 -2 322 1 751 1 463 1 409 6 793 7 060 Zdroj: ŠÚ SR,<http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5654> Výskumné demografické centrum,<http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&task=view&id=17&Itemid=18>
95
PRÍLOHA III Markoekonomické ukazovatele SR 1996 – 2008 P r 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 1 G0 6,15 4,61 4,21 1,47 2,04 3,79 4,62 4,46 5,42 6,04 8,54 10,40 6,40 2 G1 24,56 15,16 12,59 4,13 7,21 13,18 16,78 17,15 20,97 27,08 32,08 39,24 24,53 3 G2 2,42 5,51 4,56 4,64 3,51 2,71 4,45 2,65 5,13 3,84 3,90 7,10 4,30 4 G3 4,31 8,60 6,36 2,33 0,20 -2,00 0,00 -0,90 -2,80 1,90 -1,40 -0,50 2,30 5 G4 18,22 3,67 7,19 -6,30 0,11 7,45 4,56 -2,04 6,23 8,61 10,49 20,01 6,40 6 G5 29,06 14,97 10,99 -19,55 -7,23 13,90 -0,58 -1,47 4,99 17,49 11,29 21,46 6,80 7 B0 -9,41 -8,62 -8,94 -4,76 -3,44 -8,27 -7,85 -5,98 -7,85 -8,57 -7,12 -5,40 -6,50 8 B1 -1,12 17,62 16,39 12,21 8,94 6,85 4,68 15,87 7,89 13,76 23,72 14,40 4,60 9 B2 120,15 117,05 118,21 107,20 103,53 111,13 110,12 102,43 103,62 106,57 104,52 101,52 101,32 10 B3 71,99 82,13 89,92 84,11 75,44 71,54 75,82 71,70 75,23 73,82 68,27 64,04 75,00 11 B4 60,00 62,00 64,40 63,00 71,50 76,70 74,50 77,40 76,50 78,00 86,00 87,00 83,80 12 B5 29,07 26,77 21,78 31,09 30,67 28,12 48,01 47,01 45,56 39,64 26,87 29,80 22,50 13 P0 5,80 6,10 6,70 10,40 12,20 7,20 3,50 8,40 7,50 2,80 4,30 1,90 3,50 14 P1 96,71 99,45 98,57 97,27 100,00 98,92 99,79 99,62 99,34 99,01 96,60 95,60 94,60 15 P2 40,30 41,60 41,90 40,50 44,40 43,40 44,80 50,70 54,90 55,80 58,30 63,00 69,50 16 P3 99,18 109,87 109,00 100,00 109,23 107,00 110,00 119,00 127,24 134,81 140,50 152,08 167,09 17 P4 1,20 1,92 -0,31 1,90 3,50 -1,69 1,40 2,90 3,67 3,68 3,60 10,20 6,30 18 P5 65,19 63,69 59,65 62,03 64,39 67,37 64,96 62,50 57,95 57,07 65,00 59,00 52,80 19 U0 12,80 12,50 12,60 16,40 18,80 19,30 18,70 17,60 18,20 16,30 13,40 11,10 9,60 20 U1 21,10 31,43 40,69 35,05 14,62 9,47 -4,21 -2,50 0,90 3,00 9,10 11,00 13,22 21 U2 53,70 49,00 45,80 40,13 36,30 35,26 34,66 32,55 30,01 25,20 24,00 21,00 18,00 22 U3 -9,90 -6,30 -5,30 -7,40 12,30 -6,50 -8,20 -2,70 -2,30 -2,80 -3,50 -1,90 -2,20 23 U4 31,10 33,80 34,50 47,80 50,30 48,90 43,40 42,41 41,40 34,20 30,40 29,40 27,60 24 U5 -8,60 -7,60 -9,60 -2,78 -2,48 -7,23 -7,23 -1,66 -2,44 -4,58 -3,84 -1,00 -0,97
Zdroj: Eurostat http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database, OECD http://www.oecd.org/site, NBS http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje
96
PRÍLOHA IV Nezamestnaní podľa veku v tis. osôb
Zdroj: ŠÚ SR
Vek 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2 Spolu 284,2 416,8 486,9 427,5 257,5 281,0 302,1 15 - 19 rokov 44,3 61,6 39,8 21,5 11,9 11,7 10,3 20 - 24 rokov 45,1 81,9 106,8 74,0 39,0 44,5 51,0 25 - 29 rokov 42,5 56,5 63,8 62,1 41,3 48,0 48,1 30 - 34 rokov 44,6 52,9 54,5 51,2 34,0 35,9 40,2 35 - 39 rokov 38,6 49,1 55,8 48,5 28,4 32,2 34,2 40 - 44 rokov 27,1 44,4 55,4 48,4 27,8 31,8 35,2 45 - 49 rokov 21,6 36,3 50,8 51,8 28,7 28,5 30,9 50 - 54 rokov 12,1 22,7 39,9 44,6 30,1 30,7 34,0 55 - 59 rokov 5,6 9,7 17,8 20,6 14,7 16,3 16,3 60 - 64 rokov 1,8 1,0 1,6 3,9 1,6 1,4 2 65 a viac rokov 1,0 0,9 0,8 0,8 0,2 0,1 - Muži 140,7 226,6 263,9 223,6 124,6 143,9 156,8 15 – 19 rokov 23,0 31,6 22,0 11,5 6,9 6,9 6,6 20 - 24 rokov 25,6 49,3 62,3 44,1 22,2 26,8 32,7 25 - 29 rokov 20,8 31,1 33,6 32,8 21,1 28,8 25,8 30 - 34 rokov 18,9 24,5 27,5 25,1 15,8 17,5 20,5 35 - 39 rokov 17,7 24,2 28,8 24,7 11,9 13,3 14,6 40 - 44 rokov 11,3 24,2 31,0 21,9 11,7 14,3 17,1 45 - 49 rokov 10,7 18,7 24,6 25,1 13,5 13,9 14,3 50 - 54 rokov 5,9 13,8 18,4 20,7 12,3 13,2 15,8 55 - 59 rokov 4,6 8,3 14,1 15,4 8,2 8,4 7,9 60 - 64 rokov 1,5 0,6 1,3 2,0 0,9 0,7 1,5 65 a viac rokov 0,8 0,4 0,4 0,4 0,1 0,1 - Ženy 143,5 190,3 223,0 203,8 132,8 137,1 145,4 15 - 19 rokov 21,3 30,0 17,9 10,0 5,0 4,8 3,7 20 - 24 rokov 19,5 32,5 44,6 29,9 16,8 17,7 18,4 25 - 29 rokov 21,6 25,4 30,2 29,3 20,1 19,1 22,2 30 - 34 rokov 25,8 28,4 26,9 26,1 18,2 18,4 19,7 35 - 39 rokov 20,9 24,9 27,0 23,8 16,5 18,9 19,6 40 - 44 rokov 15,9 20,1 24,4 26,5 16,0 17,4 18,0 45 - 49 rokov 11,0 17,6 26,2 26,7 15,2 14,6 16,6 50 - 54 rokov 6,2 8,9 21,4 23,9 17,8 17,5 18,2 55 - 59 rokov 1,0 1,5 3,8 5,3 6,5 7,9 8,4 60 - 64 rokov 0,3 0,4 0,4 1,9 0,8 0,7 0,5 65 a viac rokov 0,2 0,6 0,4 0,4 0,0 - -
97
PRÍLOHA V Nezamestnaní podľa OKEČ v tis. osôb
OKEČ 1996 1999 2002 2005 2006 2007 Hospodárstvo SR úhrnom 284,2 416,8 486,9 427,5 353,4 291,9 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 19,6 30,3 29,8 28,6 21,3 13,7 C Ťažba nerastných surovín 1,7 2,5 1,9 2,0 1,7 1,8 D Priemyselná výroba 53,6 84,3 94,6 77,7 63,3 52,9 E Výroba elektriny, plynu, vody 1,5 2,7 2,8 2,9 1,2 0,5 F Stavebníctvo 32 43,8 41,8 27,2 20,1 150,0 G Obchod 28,7 33,3 42,7 30,5 25,4 22,6 H Hotely, reštaurácie 13,8 12,1 16 12,8 10,1 8,7 I Doprava, pošty, telekomunikácie 8,1 9,1 11,4 11,0 7,8 6,6 J Finančné sprostredkovanie 0,7 1,6 1,9 3,3 2,0 1,0 K Nehnuteľnosti, prenájom obchodné činnosti 5,4 7,5 9,4 7,5 5,9 3,4 L Verejná správa, obrana 10 18,2 11 10,7 8,6 8,5 M Školstvo 5,6 4,5 6,8 8,3 6,1 6,9 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 5 7,8 9,8 11,3 10 7,2 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby 9,7 8,7 51,5 25,4 13,2 9,4 P Činnosti domácnosti 0 0,4 0,5 1,2 0,2 1,1 Q Exteritoriálne organizácie 0 - - - - - Nezistené 28,2 56,2 47,2 65,6 67,8 62,8 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 60,8 94 107,9 101,3 89 70,1 Muži
OKEČ 1996 1999 2002 2005 2006 2007
Hospodárstvo SR úhrnom 140,7 226,6 263,9 223,6 179,5 143,5 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 11,3 20,1 20,5 19,3 14,5 9 C Ťažba nerastných surovín 1,3 2,4 1,3 1,1 1,2 1,5 D Priemyselná výroba 25,6 42,9 52,4 37,1 31 22,9 E Výroba elektriny, plynu, vody 1,3 2,4 2,3 2,1 0,5 0,2 F Stavebníctvo 28,8 41,6 39 26 18,9 14,9 G Obchod 9,1 11,2 13,4 10,4 6,4 6,8 H Hotely, reštaurácie 2,9 5,1 5,9 3,7 3,1 2,6 I Doprava, pošty, telekomunikácie 5,3 6,1 7 7,3 5,5 4,4 J Finančné sprostredkovanie 0,3 0,4 0,5 1 0,6 0,1 K Nehnuteľnosti, prenájom obchodné činnosti 2,8 3,5 6,2 4,4 4,3 2,4 L Verejná správa, obrana 6,3 11,5 4,3 5,7 3,7 4 M Školstvo 1,1 0,9 2,4 2,4 1,2 1,2 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 0,7 1,9 1,5 2,4 1 1,1 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby osobné služby 5,2 3,8 31,3 16,8 8,2 5,1 P Činnosti domácnosti - - 0,1 - - 0,2 Q Exteritoriálne organizácie 0 - - - - - Nezistené 7,9 23,3 19,1 31,7 33,6 30,7 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 30,9 49,5 56,8 52,2 45,9 36,5
98
Ženy OKEČ 1996 1999 2002 2005 2006 2007
Hospodárstvo SR úhrnom 143,5 190,3 223 203,8 173,9 148,4 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 8,3 10,2 9,3 9,2 6,7 4,7 C Ťažba nerastných surovín 0,5 0,1 0,7 0,9 0,5 0,1 D Priemyselná výroba 28 41,4 42,2 40,6 32,3 30 E Výroba elektriny, plynu, vody 0,2 0,3 0,5 0,8 0,7 0,3 F Stavebníctvo 3,2 2,2 2,8 1,2 1,2 0,1 G Obchod 19,6 22,1 29,3 20,1 19 15,8 H Hotely, reštaurácie 10,9 7,1 10 9,2 7 6,2 I Doprava, pošty, telekomunikácie 2,8 3 4,4 3,7 2,3 2,1 J Finančné sprostredkovanie 0,4 1,3 1,4 2,3 1,5 0,7 K Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti 2,7 4,1 3,3 3,1 1,6 1 L Verejná správa, obrana 3,7 6,6 6,7 4,9 4,9 4,6 M Školstvo 4,5 3,6 4,5 5,9 5 5,7 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 4,3 5,9 8,4 8,9 8,9 6,1 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby osobné služby 4,4 4,8 20,2 8,7 5,1 4,3 P Činnosti domácnosti 0 0,4 0,4 1,2 0,2 0,9 Q Exteritoriálne organizácie - - - - - - Nezistené 20,3 33 28,1 33,9 34,3 32,2 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 30 44,5 51,1 49,1 43 33,6 Zdroj: ŠÚ SR
99
PRÍLOHA VI Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 2008Q1-2009Q2 podľa odvetvia ekonomickej činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2 v tis. osôb
SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo SR úhrnom 280,5 270,8 244,1 234,4 281,0 302,1 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 12,9 11 11,6 9,8 12,1 9,9 B Ťažba a dobývanie 0,9 0,7 0,7 0,4 1,0 1,0 C Priemyselná výroba 46,5 50,6 47,3 48,2 70,2 93,9 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 0,3 0,5 0,9 0,8 0,9 1,2 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 3,9 3,1 1,2 1,8 2,5 3,1 F Stavebníctvo 16,0 14,1 10,3 10,8 17,3 19,1 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
24,3 22,9 19,4 18,7 23,6 24,9 H Doprava a skladovanie 4,3 5,2 4,5 6,2 8,8 10,4 I Ubytovacie a stravovacie služby 7,9 7,7 6,5 5,9 8,1 9,0 J Informácie a komunikácia 2,1 1,8 1,8 0,6 1,1 1,3 K Finančné a poisťovacie čin. 1,7 1,8 1,5 1,5 2,4 1,9 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 0,2 0,2 0,2 0,2 - - M Odborné, vedecké a technické činnosti 0,9 1,2 1,2 1,3 1,4 1,8 N Administratívne a podporné služby 1,7 2,2 3,2 3,9 5,5 7,0 O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpeč. 8,0 6,6 5,6 5,9 7,4 6,2 P Vzdelávanie 6,2 6,2 6 4,8 4,7 3,6 Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 6,6 6,4 6 6,5 6,4 6,0 R Umenie, zábava a rekreácia 2,3 2,4 2,3 1,7 1,1 1,0 S Ostatné činnosti 2,5 3 2,9 2,6 2,3 2,3 T Činnosti domácností 0,7 1 0,7 0,3 0,3 0,7 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení - - - - - - Nezistené 63,6 59,2 43,2 42,1 44,9 44,1 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 67,4 63 66,9 60,5 59 53,8
100
Muži
SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo SR úhrnom 135,3 133,8 115,7 113,7 143,9 156,8 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
8,5 7,2 7,1 6 6,7 5,7 B Ťažba a dobývanie 0,9 0,7 0,7 0,4 0,7 0,8 C Priemyselná výroba 22,1 25,5 22,7 24,5 38,7 52,0 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 0,3 0,5 0,9 0,6 0,6 0,8 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 2,5 2,5 0,8 1,2 1,2 1,7 F Stavebníctvo 16 13,9 10 10,5 16,6 18,3 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
8,6 7,6 6,7 6,1 8 8 H Doprava a skladovanie 2,2 3,7 2,9 4,4 6,1 7,1 I Ubytovacie a stravovacie služby 1,2 2,1 2,1 1,9 3,3 2,6 J Informácie a komunikácia 1,1 0,3 0,7 0 0,5 0,7
K Finančné a poisťovacie činnosti 0,4 0,4 0,2 0,2 0,4 0,2 L Činnosti v oblasti nehnuteľností - 0,2 0,2 0,2 - - M Odborné, vedecké a technické činnosti 0,5 0,5 0,7 0,4 0,9 0,9 N Administratívne a podporné služby 1,1 1,1 1,6 1,8 2,7 3 O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 4 2,9 2,1 1,9 2,8 2,4 P Vzdelávanie 1,1 1,3 1,3 1,1 0,9 0,4
Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 1,1 1,4 2 2,4 2,3 2,3 R Umenie, zábava a rekreácia 1,2 1 0,8 0,3 0,5 0,2 S Ostatné činnosti 0,8 1,2 0,9 0,5 0,4 0,6 T Činnosti domácností - - - - - 0,2 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení - - - - - - Nezistené 27,9 27 18,6 18,6 22,3 21,1 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 33,8 32,9 32,4 30,6 28,3 27,7
101
Ženy
SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo SR úhrnom 145,2 137 128,3 120,8 137,1 145,4 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
4,3 3,8 4,6 3,9 5,3 4,2 B Ťažba a dobývanie - - - - 0,3 0,3 C Priemyselná výroba 24,4 25,2 24,5 23,7 31,6 41,9 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu - - - 0,2 0,3 0,4 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 1,4 0,6 0,4 0,5 1,3 1,4 F Stavebníctvo - 0,2 0,2 0,2 0,7 0,9 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel 15,7 15,3 12,7 12,6 15,6 16,9 H Doprava a skladovanie 2,0 1,5 1,6 1,8 2,7 3,3 I Ubytovacie a stravovacie služ. 6,7 5,6 4,3 4,0 4,8 6,4 J Informácie a komunikácia 1,0 1,5 1,1 0,6 0,7 0,5
K Finančné a poisťovacie činnosti 1,3 1,4 1,3 1,3 2 1,7 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 0,2 - - - - - M Odborné, vedecké a technické činnosti 0,4 0,7 0,6 0,8 0,5 1 N Administratívne a podporné služby
0,6 1,1 1,6 2,2 2,8 4 O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 4,0 3,7 3,5 4 4,6 3,7 P Vzdelávanie 5,1 5 4,7 3,7 3,8 3,2
Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 5,4 4,9 4 4 4,1 3,7 R Umenie, zábava a rekreácia 1,1 1,4 1,4 1,4 0,6 0,8 S Ostatné činnosti 1,7 1,7 2 2,1 1,9 1,7 T Činnosti domácností 0,7 1 0,7 0,3 0,3 0,4 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení - - - - - - Nezistené 35,7 32,2 24,6 23,5 22,6 23 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 33,6 30 34,5 29,9 30,7 26,1 Zdroj: ŠÚ SR
102
PRÍLOHA VII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 –
2009Q2 podľa vzdelania v tis. osôb
Vzdelanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2 Spolu 284,2 416,8 486,9 427,5 257,5 281,0 302,1 1 Základné 79,2 88,0 100,4 116,0 71,6 63,8 60,9 2 Učňovské bez maturity 100,3 158,0 203,8 161,6 93,4 100,6 115,5 3 Stredné bez maturity 20,0 24,0 12,0 8,2 4,8 5,8 6,9 4 Učňovské s maturitou 8,2 17,0 22,5 21,1 11,5 17,4 18,9 5 Úplné stredné všeobecné 15,9 23,1 20,1 14,5 8,6 13,1 14,3 6 Úplné stredné odborné 51,5 93,1 114,1 86,7 52,0 68,0 70,2 7 Vyššie odborné 1,2 0,6 1,2 1,9 1,2 0,4 1,1 8 Vysokoškolské - 1. stupeň . . 1,7 0,9 1,2 1,9 1,9 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 6,9 11,9 11,1 16,3 12,7 9,6 12,0 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,1 0,2 0,1 - 0,2 - 0,2 Bez školského vzdelania 1,1 1 - 0,2 0,3 0,2 0,2
Muži Vzdelanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2
Spolu 140,7 226,6 263,9 223,6 124,6 143,9 156,8 1 Základné 38,5 45,1 52,7 60,8 36,8 32 30,1 2 Učňovské bez maturity 59,9 104,8 129,3 99,2 49,4 58,5 65,8 3 Stredné bez maturity 11,3 13,8 5,4 4 2,8 3,4 3,5 4 Učňovské s maturitou 4,0 9,5 13,4 10,4 5,6 10,9 11,4 5 Úplné stredné všeobecné 3,9 6,8 6,0 4,8 2,8 4,5 4,3 6 Úplné stredné odborné 19,0 39,5 50,9 35 20,8 28,9 34,7 7 Vyššie odborné 0,8 0,2 0,6 0,4 0,3 0,2 0,3 8 Vysokoškolské - 1. stupeň . . 0,6 0,4 0,8 1,1 0,4 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 2,9 6,3 5,3 8,5 5,2 4,1 6,0 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,1 0,2 - - 0,2 - - Bez školského vzdelania 0,3 0,6 - 0,1 0,2 0,2 0,2
Ženy Vzdelanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2
Spolu 143,5 190,3 223,0 203,8 132,8 137,1 145,4 1 Základné 40,7 42,9 47,6 55,2 34,9 31,9 30,8 2 Učňovské bez maturity 40,4 53,2 74,6 62,4 44,1 42,0 49,7 3 Stredné bez maturity 8,8 10,3 6,7 4,2 2,1 2,4 3,4 4 Učňovské s maturitou 4,1 7,5 9,1 10,7 5,9 6,6 7,5 5 Úplné stredné všeobecné 11,9 16,2 14,2 9,7 5,8 8,6 10,0 6 Úplné stredné odborné 32,5 53,7 63,3 51,7 31,2 39,1 35,5 7 Vyššie odborné 0,4 0,4 0,7 1,6 1 0,2 0,8 8 Vysokoškolské - 1. stupeň . . 1,2 0,5 0,4 0,8 1,5 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 4,0 5,6 5,8 7,8 7,5 5,5 6,0 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,0 0,1 0,1 - - - 0,2 Bez školského vzdelania 0,8 0,5 - 0,1 0,1 - -
103
Zdroj ŠÚ SR PRÍLOHA VIII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 –
2009Q2 podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní KZAM v tis. osôb
Zamestnanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2
Spolu 284,2 416,8 486,9 427,5 257,5 281,0 302,1 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 3,1 5,8 4,7 5,2 1,6 1,1 1,9 2 Vedeckí a odborní duš. zam. 6,2 7,2 6,7 6,8 5,1 2,7 2,5 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 15,0 22,8 30 26,4 13,8 16,1 17,6 4 Nižší admin. zam. (úradníci) 11,9 13,3 15,8 13,2 7,6 12,5 14,7 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 33,6 38,6 52,4 38 25,5 31,2 31,9 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 5,1 7,3 5,5 5,2 3,4 4,7 4,8 7 Remeselníci a kvalif. robotníci 43,5 67,9 66,4 50,9 26,8 34,8 45,6 8 Obsluha strojov a zariadení 24,9 40,7 49,5 40,6 23,9 36,7 46,2 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 51,9 63,1 100,9 72,9 33,4 37,3 39,0 Nezistené zamestnanie 28,2 56,2 46,8 65,6 52,1 44,9 43,7 Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie 60,8 94 107,9 101,3 64,5 59,0 53,8 Muži
Zamestnanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2
Spolu 140,7 226,6 263,9 223,6 124,6 143,9 156,8 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 2,1 3,6 2,9 3,1 1 0,7 1,1 2 Vedeckí a odborní duš. zam. 2,5 3,1 2,5 2,2 1,6 1,0 1,0 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 4,4 6,7 10,6 9 5 4,8 4,9 4 Nižší admin. zam. (úradníci) 2,4 3,5 3,4 3,5 2 4,8 6,1 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 6,8 11,4 13,5 9,6 6,2 9,3 8,5 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 2,3 3,8 3,2 2,1 1,5 2,4 2,2 7 Remeselníci a kvalif. robotníci 35,8 54 55,5 38,8 18,5 25,3 33,5 8 Obsluha strojov a zariadení 16,6 28,7 33,3 24,6 15,3 25 30,5 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 28,8 39 63 46 18,1 20 20,4 Nezistené zamestnanie 7,9 23,3 18,9 31,7 23,1 22,3 20,7 Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie 30,9 49,5 56,8 52,2 32,4 28,3 27,7
104
Ženy
Zamestnanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2 Spolu 143,5 190,3 223 203,8 132,8 137,1 145,4 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 1,1 2,3 1,8 2,1 0,6 0,4 0,8 2 Vedeckí a odborní duš. zam. 3,7 4,1 4,2 4,6 3,5 1,7 1,5 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 10,5 16,1 19,4 17,4 8,8 11,3 12,8 4 Nižší admin. zam. (úradníci) 9,6 9,8 12,4 9,8 5,6 7,7 8,7 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 26,8 27,2 38,9 28,4 19,3 21,9 23,4 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 2,9 3,5 2,2 3,1 1,9 2,3 2,6 7 Remeselníci a kvalif. robotníci 7,7 13,9 10,9 12,2 8,3 9,5 12,2 8 Obsluha strojov a zariadení 8,3 12 16,3 16,1 8,6 11,8 15,7 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 23,0 24,1 38 26,9 15,3 17,2 18,6 Nezistené zamestnanie 20,3 33 27,8 33,9 29 22,6 23,0 Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie 30 44,5 51,1 49,1 32 30,7 26,1 Zdroj: ŠÚ SR
105
PRÍLOHA IX Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti
(OKEČ) a pohlavia v tis. osôb
OKEČ 1996 1999 2002 2005 2007 Hospodárstvo SR úhrnom 2082,5 1965,0 1940,9 1929,0 2043,6 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 192,2 148,3 122,3 91,0 83,8 C Ťažba nerastných surovín 33,4 29,8 21,1 14,5 16,1 D Priemyselná výroba 580,9 522,0 549,2 556,5 597,4 E Výroba elektriny, plynu, vody 55,7 51,0 44,8 40,0 37,8 F Stavebníctvo 167,6 159,5 134,6 141,2 151,2 G Obchod 181,9 212,3 223,3 211,0 240,6 H Hotely, reštaurácie 55,1 57,5 61,0 79,2 89,6 I Doprava, pošty, telekomunikácie 159,3 157,4 144,5 131,8 148,2 J Finančné sprostredkovanie 29,3 35,4 35,7 38,0 36,7 K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti 73,5 63,7 81,7 94,5 107,4 L Verejná správa, obrana 156,3 149,3 149,0 154,4 159,7 M Školstvo 176,6 166,2 162,1 162,1 161,3 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 140,9 148,9 135,8 141,2 146,2 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby 76,6 62,2 69,1 67,7 64,9 P Činnosti domácnosti 1,9 1,5 6,5 2,7 1,9 Q Exterit. organizácie 1,4 0,2 0,4 0,2 0,8 Nezistené 0,1 - 0,2 3,3 0,2
Muži
OKEČ 1996 1999 2002 2005 2007 Hospodárstvo SR úhrnom 1127,3 1042,0 1019,1 1020,5 1091,4 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 129,9 104,4 83,7 66,4 61,1 C Ťažba nerastných surovín 28,5 25,9 19,7 13,1 15,2 D Priemyselná výroba 336,6 305,2 320,5 336,7 372,2 E Výroba elektriny, plynu, vody 45,7 41,7 37,1 32,2 31,0 F Stavebníctvo 149,7 142,5 123,7 129,6 139,4 G Obchod 63,8 73,9 85,2 78,4 91,0 H Hotely, reštaurácie 22,9 19,6 22,3 26,1 30,2 I Doprava, pošty, telekomunikácie 108,0 108,4 100,0 92,6 108,1 J Finančné sprostredkovanie 8,3 9,6 11,3 11,3 12,0 K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti 44,2 38,6 48,7 58,2 63,4 L Verejná správa, obrana 85,3 79,5 70,7 77,6 79,0 M Školstvo 38,2 34,5 35,7 37,7 33,4 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 25,9 27,0 25,5 24,4 24,0 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby 39,7 31,4 34,8 34,4 31,4 P Činnosti domácnosti 0,3 - 0,2 0,2 0,0 Q Exterit. organizácie 0,6 0,1 0,1 0,2 0,2 Nezistené 0,1 - 0,2 1,7 0,1
106
Ženy
OKEČ 1996 1999 2002 2005 2007
Hospodárstvo SR úhrnom 955,2 923,0 921,8 908,5 952,2 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 62,3 43,9 38,6 24,6 22,7 C Ťažba nerastných surovín 4,8 3,9 1,5 1,4 0,9 D Priemyselná výroba 244,4 216,8 228,7 219,9 225,2 E Výroba elektriny, plynu, vody 10,1 9,3 7,7 7,8 6,9 F Stavebníctvo 17,9 17,0 10,9 11,6 11,9 G Obchod 118,1 138,4 138,1 132,6 149,6 H Hotely, reštaurácie 32,2 37,9 38,6 53,2 59,4 I Doprava, pošty, telekomunikácie 51,3 49,0 44,5 39,2 40,1 J Finančné sprostredkovanie 21,0 25,9 24,4 26,7 24,7 K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti 29,3 25,1 33,1 36,2 44,0 L Verejná správa, obrana 71,1 69,8 78,4 76,8 80,8 M Školstvo 138,4 131,7 126,4 124,5 127,9 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 115,1 121,9 110,3 116,8 122,2 O Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 37,0 30,9 34,3 33,3 33,5 P Činnosti domácnosti 1,6 1,5 6,2 2,5 1,9 Q Exterit. organizácie 0,8 0,1 0,3 0,1 0,6 Nezistené - - - 1,6 0,1 Zdroj: ŠÚ SR
107
PRÍLOHA X Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE a pohlavia vo štvrťrokoch rokov 2008-2009 v tis. osôb
SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2
Hospodárstvo spolu 2063,3 2075,3 2120,5 2117,5 2024,4 2003,4 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 79,4 80,1 78,5 76,4 72,8 68,8 B Ťažba a dobývanie 16,2 14,3 14,0 10,9 9,6 9,3 C Priemyselná výroba 600,8 603,3 601,2 606,3 559,9 537,6 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 27,6 27,2 27,7 29,7 28,4 30,2 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 30,6 27,3 39,6 40,2 31,3 32,1 F Stavebníctvo 152,5 157,1 160,0 160,6 146,8 140,8 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 234,4 239,8 240,2 250,0 250,1 250,2 H Doprava a skladovanie 135,7 140,9 143,2 146,6 139,8 137,7 I Ubytovacie a stravovacie služby 96,2 94,2 94,3 91,5 88,1 89,9 J Informácie a komunikácia 41,9 40,5 39,0 39,1 40,4 43,5 K Finančné a poisťovacie činnosti 38,6 42,8 49,0 46,2 45,3 42,3 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 11,1 10,9 9,9 9,8 8,2 8,8 M Odborné, vedecké a technické činnosti 44,2 43,5 47,1 46,8 43,8 47,4 N Administratívne a podporné služby 44,3 49,4 57,5 58,0 53,3 51,5 O Verejná správa a obrana; povinné soc. zabezpečenie 160,4 161,4 176,8 169,2 172,3 182,6 P Vzdelávanie 169,2 159,5 160,5 155,4 156,9 155,8 Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 136,1 141,7 142,9 138,9 134,3 132,3 R Umenie, zábava a rekreácia 19,9 19,3 17,9 19,1 20,6 23,5 S Ostatné činnosti 21,2 19,7 18,4 18,9 17,9 16,4 T Činnosti domácností 2,0 1,4 1,8 3,4 3,6 1,6 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení 0,7 0,7 0,7 0,5 0,7 0,9
Nezistené 0,2 0,3 0,3 - 0,3 -
108
Muži SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2
Hospodárstvo spolu 1091,7 1097,4 1126,6 1130,5 1079,0 1066,2 A Poľnohosp., lesníctvo a rybolov 58,7 57,9 57,8 56,7 54,2 50,9 B Ťažba a dobývanie 14,5 13,0 12,5 9,8 8,6 8,5 C Priemyselná výroba 372,8 377,3 375,5 375,5 350,2 331,2 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 21,7 23,2 22,7 24,3 23,5 24,9 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 24,8 22,0 30,1 31,2 26,2 26,6 F Stavebníctvo 140,1 144,7 147,4 148,5 136,2 131,0 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 82,8 84,5 84,2 92,8 93,3 97,1 H Doprava a skladovanie 99,8 102,7 103,2 105,7 101,2 100,5 I Ubytovacie a stravovacie služby 33,3 30,6 34,1 34,9 32,2 33,5 J Informácie a komunikácia 27,7 26,8 25,0 25,7 28,6 31,0 K Finančné a poisťov. činnosti 12,1 13,6 15,9 13,8 13,1 13,0 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 5,5 5,3 4,6 5,1 4,4 4,9 M Odborné, vedecké a technické činnosti 16,1 15,7 18,0 18,6 19,5 19,8 N Administratívne a podpor. služby 26,8 29,4 34,2 35,4 31,8 32,3 O Verejná správa a obrana; povinné soc. zabezpečenie 82,5 78,6 86,5 79,9 84,4 91,1 P Vzdelávanie 33,7 33,1 34,2 33,2 33,3 32,0 Q Zdravotníctvo a soc. pomoc 21,9 23,0 23,8 21,9 21,6 18,7 R Umenie, zábava a rekreácia 8,4 7,5 8,1 8,3 7,7 9,9 S Ostatné činnosti 8,2 8,4 8,6 8,9 8,8 8,8 T Činnosti domácností - - - - 0,2 0,3 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 Nezistené - - - - - -
109
Ženy
SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo spolu 971,7 977,9 993,9 987,0 945,4 937,2 A Poľnohosp., lesníctvo a rybolov 20,7 22,2 20,7 19,7 18,6 17,9 B Ťažba a dobývanie 1,6 1,4 1,5 1,0 1,0 0,9 C Priemyselná výroba 228,0 226,0 225,7 230,8 209,7 206,4 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 5,9 4,0 5,0 5,4 4,9 5,3 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 5,7 5,2 9,5 9,0 5,2 5,5 F Stavebníctvo 12,4 12,5 12,6 12,2 10,6 9,8 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 151,7 155,3 156,0 157,2 156,8 153,2 H Doprava a skladovanie 36,0 38,2 40,0 40,9 38,7 37,1 I Ubytovacie a stravovacie služby 62,9 63,6 60,2 56,6 55,8 56,4 J Informácie a komunikácia 14,2 13,8 14,0 13,4 11,8 12,5 K Finančné a poisťov. činnosti 26,6 29,2 33,1 32,4 32,1 29,3 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 5,6 5,6 5,4 4,6 3,8 3,9 M Odborné, vedecké a technické činnosti 28,1 27,8 29,1 28,2 24,3 27,7 N Administratívne a podpor. služby 17,5 20,0 23,3 22,7 21,5 19,2 O Verejná správa a obrana; povinné soc. zabezpečenie 77,9 82,8 90,3 89,4 87,9 91,5 P Vzdelávanie 135,5 126,4 126,3 122,2 123,5 123,8 Q Zdravotníctvo a soc. pomoc 114,2 118,7 119,1 117,0 112,7 113,6 R Umenie, zábava a rekreácia 11,4 11,8 9,8 10,8 13,0 13,6 S Ostatné činnosti 13,0 11,4 9,8 10,0 9,1 7,7 T Činnosti domácností 2,0 1,4 1,8 3,4 3,4 1,3 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení 0,5 0,5 0,5 0,3 0,5 0,7 Nezistené 0,2 0,3 0,3 - 0,3 Zdroj: ŠÚ SR
110
PRÍLOHA XI Miera evidovanej nezamestnanosti v regiónoch SR
(september 2009)
Ekonomicky Uchádzači o Disponibilný Miera nezamest. MIERA
Územie aktívne zamestnanie počet vypočítaná EVIDOVANEJ obyvateľstvo celkom uchádzačov z celkového nezamest.
o zamestnanie
počtu UoZ ( %) (v %)
Bratislava I 22 948 636 603 2,77 2,63
Bratislava II 58 173 2 373 2 266 4,08 3,90
Bratislava III 33 030 1 167 1 087 3,53 3,29
Bratislava IV 54 420 2 002 1 896 3,68 3,48
Bratislava V 78 940 3 328 3 166 4,22 4,01
Malacky 34 436 3 189 2 987 9,26 8,67
Pezinok 30 826 1 767 1 688 5,73 5,48
Senec 28 161 1 485 1 416 5,27 5,03
Bratislavský kraj 340 934 15 947 15 109 4,68 4,43
Dunajská Streda 58 977 6 190 5 149 10,50 8,73
Galanta 47 428 3 101 2 749 6,54 5,80
Hlohovec 23 950 1 919 1 756 8,01 7,33
Piešťany 34 436 3 012 2 693 8,75 7,82
Senica 32 737 4 764 4 246 14,55 12,97
Skalica 25 595 3 119 2 798 12,19 10,93
Trnava 68 681 4 909 4 446 7,15 6,47
Trnavský kraj 291 804 27 014 23 837 9,26 8,17
Bánovce nad Bebravou 18 471 1 997 1 802 10,81 9,76
Ilava 31 097 3 042 2 778 9,78 8,93
Myjava 13 958 1 745 1 652 12,50 11,84 Nové Mesto nad Váhom 31 369 3 547 3 130 11,31 9,98
Partizánske 23 107 3 261 2 883 14,11 12,48
Považská Bystrica 31 052 4 455 4 171 14,35 13,43
Prievidza 69 477 7 795 7 040 11,22 10,13
Púchov 22 963 2 050 1 875 8,93 8,17
111
Trenčín 57 621 4 285 3 967 7,44 6,88
Trenčiansky kraj 299 115 32 177 29 298 10,76 9,79
Komárno 51 695 7 999 7 514 15,47 14,54
Levice 58 485 9 804 8 437 16,76 14,43
Nitra 84 606 6 961 6 311 8,23 7,46
Nové Zámky 72 347 9 604 8 531 13,27 11,79
Šaľa 27 893 2 924 2 674 10,48 9,59
Topoľčany 38 090 4 721 4 193 12,39 11,01
Zlaté Moravce 20 167 2 762 2 460 13,70 12,20
Nitriansky kraj 353 283 44 775 40 120 12,67 11,36
Bytča 14 128 2 206 2 041 15,61 14,45
Čadca 42 632 5 309 4 683 12,45 10,98
Dolný Kubín 18 239 2 629 2 463 14,41 13,50
Kysucké Nové Mesto 15 710 2 285 2 111 14,54 13,44
Liptovský Mikuláš 38 621 4 738 4 224 12,27 10,94
Martin 48 641 5 583 5 141 11,48 10,57
Námestovo 23 436 3 198 2 951 13,65 12,59
Ružomberok 28 603 3 420 2 990 11,96 10,45
Turčianske Teplice 8 299 1 108 985 13,35 11,87
Tvrdošín 15 985 2 161 2 029 13,52 12,69
Žilina 76 403 5 985 5 573 7,83 7,29
Žilinský kraj 330 697 38 622 35 191 11,68 10,64
Banská Bystrica 57 967 5 039 4 616 8,69 7,96
Banská Štiavnica 8 119 1 457 1 340 17,95 16,50
Brezno 30 070 6 192 5 479 20,59 18,22
Detva 15 773 3 433 3 131 21,77 19,85
Krupina 10 276 2 270 2 060 22,09 20,05
Lučenec 32 873 8 311 7 700 25,28 23,42
Poltár 11 055 2 823 2 547 25,54 23,04
Revúca 20 072 7 189 6 103 35,82 30,41
Rimavská Sobota 37 692 13 372 12 378 35,48 32,84
Veľký Krtíš 20 108 5 404 4 864 26,87 24,19
Zvolen 33 954 3 540 3 149 10,43 9,27
112
Žarnovica 12 480 2 666 2 530 21,36 20,27
Žiar nad Hronom 23 234 3 548 3 352 15,27 14,43
Banskobystrický kraj 313 673 65 244 59 249 20,80 18,89
Bardejov 35 733 7 741 7 387 21,66 20,67
Humenné 31 077 5 662 4 998 18,22 16,08
Kežmarok 28 828 7 921 7 138 27,48 24,76
Levoča 14 362 2 804 2 388 19,52 16,63
Medzilaborce 5 795 1 457 1 216 25,14 20,98
Poprad 52 952 7 296 5 842 13,78 11,03
Prešov 76 329 13 498 12 289 17,68 16,10
Sabinov 22 756 5 978 5 648 26,27 24,82
Snina 18 019 4 453 4 089 24,71 22,69
Stará Ľubovňa 22 896 3 583 2 937 15,65 12,83
Stropkov 9 751 2 202 1 800 22,58 18,46
Svidník 16 017 3 811 3 555 23,79 22,20
Vranov nad Topľou 34 907 9 232 7 657 26,45 21,94
Prešovský kraj 369 422 75 638 66 944 20,47 18,12
Gelnica 13 503 3 426 2 997 25,37 22,20
Košice I 30 774 2 882 2 626 9,37 8,53
Košice II 37 981 4 171 3 838 10,98 10,11
Košice III 17 191 1 778 1 615 10,34 9,39
Košice IV 29 123 2 540 2 326 8,72 7,99
Košice - okolie 49 257 11 310 10 555 22,96 21,43
Michalovce 47 989 10 904 8 617 22,72 17,96
Rožňava 29 490 8 506 7 938 28,84 26,92
Sobrance 10 178 2 391 1 990 23,49 19,55
Spišská Nová Ves 40 667 8 068 6 362 19,84 15,64
Trebišov 44 917 12 628 11 248 28,11 25,04
Košický kraj 351 070 68 604 60 112 19,54 17,12
Slovensko 2 649 998 368 021 329 860 13,89 12,45
Zdroj: UPSVaR
113
PRÍLOHA XII Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v tis. osobách Spolu 2001 2003 2005 2007 2008Q4 2009Q1 2009Q2
Stupeň vzdelania 2123,7 2164,6 2216,2 2357,3 2466,0 2388,2 2378,5 1 Základné 133,5 116,4 102,6 105,9 108,9 96,5 90,4 2 Učňovské bez maturity 764,3 749,9 700,5 756,6 786,6 761,8 745,1 3 Stredné bez maturity 58,5 50,7 55,8 61,3 63,3 56,1 57,8 4 Učňovské s maturitou 103,2 114,0 115,5 123,7 127,6 115,2 109,9 5 Úplné stredné všeobecné 105,5 97,0 97,8 101,7 104,0 95,6 104,3 6 Úplné stredné odborné 678,5 727,3 778,5 822,3 860,4 840,5 846,8 7 Vyššie odborné 15,3 17,5 21,1 18,4 19,8 20,7 21,7 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 5,9 7,1 12,5 20,2 27,6 31,7 35,2 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 257,6 282,5 326,8 341,8 360,3 361,9 359,3 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 1,3 2,3 5,2 5,6 7,3 8,3 8,0 Bez školského vzdelania 0,1 - - 0,0 - Muži 2001 2003 2005 2007 2008Q4 2009Q1 2009Q2
Spolu 1145,8 1177,1 1233,0 1321,6 1385,4 1343,1 1336,9 1 Základné 52,0 50,2 43,8 48,0 50,0 46,7 45,2 2 Učňovské bez maturity 493,9 489,2 464,3 505,3 520,1 506,8 494,2 3 Stredné bez maturity 35,2 31,6 34,2 36,9 38,9 36,0 36,3 4 Učňovské s maturitou 66,8 72,4 78,6 83,8 82,2 77,1 73,1 5 Úplné stredné všeobecné 36,6 36,2 33,7 38,6 41,5 38,6 43,1 6 Úplné stredné odborné 315,3 339,1 380,4 410,5 438,7 424,1 429,3 7 Vyššie odborné 7,2 6,7 6,5 5,8 6,9 8,0 8,1 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 2,4 3,4 6,4 7,5 10,2 10,7 13,5 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 135,9 146,7 182,0 181,3 191,6 189,7 189,2 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,7 1,5 3,4 4,0 5,3 5,4 4,8 Bez školského vzdelania 0,1 - - 0,0 - Ženy 2001 2003 2005 2007 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Spolu 977,9 987,5 983,1 1035,6 1080,6 1045,1 1041,5 1 Základné 81,5 66,2 58,8 57,9 58,8 49,8 45,1 2 Učňovské bez maturity 270,4 260,7 236,3 251,3 266,5 255,0 250,9 3 Stredné bez maturity 23,3 19,0 21,7 24,3 24,4 20,1 21,4 4 Učňovské s maturitou 36,5 41,5 36,9 39,9 45,4 38,0 36,8 5 Úplné stredné všeobecné 68,9 60,9 64,0 63,1 62,6 57,0 61,3 6 Úplné stredné odborné 363,3 388,2 398,1 411,9 421,7 416,5 417,5 7 Vyššie odborné 8,1 10,8 14,6 12,5 12,9 12,6 13,5 8 Vysokoškolské - 1. st. 3,5 3,8 6,1 12,7 17,4 20,9 21,7 9 Vysokoškolské - 2. st. 121,8 135,8 144,9 160,5 168,8 172,2 170,1
114
10 Vysokoškolské - 3. st. 0,7 0,8 1,8 1,7 2,0 2,9 3,2 Bez školského vzdelania - - - 0,0 -
Zdroj: ŠÚ SR PRÍLOHA XIII Najčastejšie sa vyskytujúce zamestnania v SR
podľa KZAM KZAM Názov zamestnania 7241 Elektromechanici, opravári a nastavovači rôznych elektrických zariadení, prístrojov 7136 Inštalatéri, potrubári, stavební zámočníci, klampiari 5122 Kuchári 2221 Lekári (okrem zubných lekárov) 7231 Mechanici a opravári motorových vozidiel (okrem autoklampiarov) 8281 Montážni robotníci montujúci mechanické zariadenia 7226 Nastavovači a obsluha obrábacích strojov 7224 Nástrojári, kovomodelári, kovorobotníci, zámočníci 3415 Obchodní zástupcovia 8334 Obsluha vysokozdvižných vozíkov 3439 Odborní administratívni zamestnanci 5132 Opatrovatelia a pomocní ošetrovatelia v zariadeniach sociálnej starostl. 9132 Pomocníci a upratovači v kanceláriách, hoteloch, nemoc. a pod. 4142 Poštoví doručovatelia, úradníci v triediarňach 5211 Predavači v obchodoch 4115 Sekretárky, sekretári 2331 Učitelia na základných školách 2322 Učitelia odborných predmetov na stredných školách 2321 Učitelia všeobecnovzdelávacích predmetov na stredných školách 4131 Úradníci v skladoch 8324 Vodiči autobusov, trolejbusov a električiek 8325 Vodiči nákladných automobilov a ťahačov 9152 Vrátnici, strážnici, uvádzači a šatniarky 3433 Zamestnanci v oblasti účtovníctva, fakturácie, rozpočtovníctva, kalkulácie 3231 Zdravotné sestry Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04 – z údajov za 2. Q. 2009
115
116
PRÍLOHA XIV Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností
Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností
Živnostníci spolu Poľnohospod.,
rybolov Priemysel spolu
Z toho
priemyselná
výroba
Stavebníctvo Obchod Kraj
2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008
Bratislavský 56 746 59 644 336 581 5 852 7 281 5 846 7 278 5 876 7 114 18 245 20 142
Trnavský 36 497 43 058 404 754 5 410 6 618 5 409 6 616 8 695 12 347 11 191 10 730
Trenčiansky 38 262 44 429 768 1 334 7 657 10 236 7 656 10 235 6 815 9 659 13 334 13 403
Nitriansky 41 005 48 949 550 955 7 795 10 207 7 791 10 201 6 213 10 064 15 957 16 893
Žilinský 48 289 56 978 360 981 10 341 15 004 10 337 14 988 12 178 15 676 14 112 14 612
Banskobystrický 35 345 41 785 2 051 3 469 5 188 6 712 5 161 6 689 4 474 7 317 13 547 12 635
Prešovský 44 787 57 998 1 825 4 255 9 196 13 314 9 192 13 310 8 866 14 464 14 271 13 647
Košický 35 709 40 000 918 1921 5 769 7 573 5 766 7 566 3 961 5 848 14 558 14 212
SR spolu 336 640 392 841 7 212 14 250 57 208 76 945 57 158 76 883 57 078 82 489 115 215 116 274
117
Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností
Hotely a
reštaurácie
Doprava,
skladovanie, pošty
a telekomunikácie
Finančné
sprostredkovanie
Nehnuteľnosti,
prenájom,
obchodné
činnosti
Školstvo Zdravotníctvo,
sociálna pomoc Kraj
2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008
Bratislavský 2 638 2 285 4 118 3 655 368 568 15 391 14 054 850 811 129 171
Trnavský 1 970 2 067 1 909 2 058 75 374 4 838 5 681 329 366 61 81
Trenčiansky 1 697 1 542 1 546 1 385 87 262 4 302 4 371 352 391 49 68
Nitriansky 1 770 1 605 1 794 1 897 76 303 4 613 4 804 426 422 29 73
Žilinský 2 396 2 226 1 705 1 531 138 334 4 783 4 473 482 404 52 95
Banskobystrický 1 987 2 002 1 495 1 548 209 468 4 444 5 339 389 436 71 131
Prešovský 2 107 2 220 1 783 1 729 198 541 4 486 5 588 350 364 116 149
Košický 1 493 1 260 1 416 1 255 177 690 5 287 4 997 465 419 53 110
SR spolu 16 058 15 207 15 766 15 058 1 328 3 540 48 144 49 307 3 643 3 613 560 878
Zdroj: ŠÚ SR
118
PRÍLOHA XV Dokument EÚ k flexiistote (sumár) OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV K spoločným zásadám flexiistoty Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality
Brusel, 27.6.2007 KOM(2007) 359 v konečnom znení ÚLOHY A MOŽNOSTI VYPLÝVAJÚCE Z GLOBALIZÁCIE A ZMIEN Spôsob života a práce občanov EÚ sa rýchlo mení. Dôvody týchto zmien sú štyri: európska a medzinárodná hospodárska integrácia; vývoj nových technológií, najmä v oblasti informácií a komunikácie; demografické starnutie európskych spoločností kombinované so stále pomerne nízkou mierou zamestnanosti a vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti, čo predstavuje hrozbu pre udržateľnosť systémov sociálnej ochrany a vytváranie segmentovaných trhov práce v mnohých krajinách, kde súčasne pracujú jednak pomerne dobre chránení, jednak nechránení pracovníci („insideri“ a „outsideri“). Aj napriek pozitívnym vplyvom globalizácie je v EÚ neustále potreba vytvárať nové a kvalitné pracovné miesta. Je potrebné obmedziť segmentáciu trhu práce a neistotu pracovných miest, podporovať trvalú integráciu znevýhodnených skupín (ženy, mladí a starší ľudia, imigranti) a zvyšovanie kvalifikácie a vytvoriť nové modely flexibility a istoty, ktoré povedú k zvýšenej miere inovatívnosti a konkurencieschopnosti Európy. INTEGROVANÝ PRÍSTUP FLEXIISTOTY Integrovaný prístup flexiistoty má pomôcť pri dosahovaní cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie. Flexiistotou sa má zabezpečiť, aby mali občania EÚ vysokú mieru istoty zamestnania a dobrú perspektívu rozvoja svojej kariéry a pomáha využívať možnosti globalizácie. Flexiistotu možno definovať ako integrovanú stratégiu na súčasné zvýšenie flexibility a istoty na trhu práce. Flexibilita, na jednej strane, sa týka úspešných zmien („prechodných období“) počas života jednotlivca. Istota, na druhej strane predstavuje vybavenie ľudí zručnosťami, ktoré im umožnia postup v pracovnom živote a pomôžu im nájsť si nové zamestnanie. Zložky flexiistoty
• Flexibilné a spoľahlivé podmienky pracovných zmlúv • Komplexné stratégie celoživotného vzdelávania • Účinné aktívne politiky trhu práce • Moderné systémy sociálneho zabezpečenia
FLEXIISTOTA A SOCIÁLNY DIALÓG Komplexný prístup flexiistoty, na rozdiel od izolovaných politických opatrení, je dokázateľne najlepší spôsob ako zaručiť, aby sa sociálni partneri angažovali do širokej diskusie o prispôsobivosti. Podľa skúseností je partnerský prístup pri tvorbe politiky flexiistoty najvhodnejší. Komisia vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so sociálnymi partnermi s cieľom zapracovať ich stanoviská k flexiistote do národných programov reforiem. VYPRACOVANIE SPOLOČNÝCH PRINCÍPOV FLEXIISTOTY (1) Flexiistotu tvoria flexibilné a spoľahlivé podmienky pracovných zmlúv (zo strany zamestnávateľa i zamestnanca, insiderov i outsiderov); komplexné stratégie celoživotného vzdelávania; aktívne účinné politiky trhu práce a moderné systémy sociálneho zabezpečenia. Ich cieľom je účinne podporiť uplatňovanie Stratégie rastu a zamestnanosti, vytvoriť väčší počet
119
pracovných miest a vyššej kvality, posilni_ európske sociálne modely poskytnutím nových foriem flexibility a istoty na zvýšenie prispôsobivosti, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. (2) Flexiistota znamená rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľov, pracovníkov, uchádzačov o zamestnanie a štátnych orgánov. (3) Flexiistota by sa v jednotlivých členských štátoch mala prispôsobiť osobitným podmienkam trhov práce a vzťahov vo výrobných odvetviach. Flexiistota neznamená jediný model trhu práce alebo jedinú politickú stratégiu. (4) Flexiistota by mala znížiť rozdiel medzi insidermi a outsidermi trhu práce. Ľudia, ktorí sú v súčasnosti insidermi, potrebujú podporu, aby boli pripravení a chránení počas prechodu z pracovného miesta na inú prácu. Ľudia, ktorí sú v súčasnosti outsidermi vrátane ľudí bez práce, teda skupiny, kde sú nadmieru zastúpené ženy, mladí ľudia a migranti, potrebujú ľahký prístup k práci, ktorý by im umožnil získať pracovné zmluvy so stabilnejšími podmienkami. (5) Podporovať by sa mala interná (v rámci podniku), ako aj externá flexiistota (z podniku do iného podniku). Dostatočná flexibilita pri prijímaní do zamestnania a prepúšťaní sa musí spájať s bezpečným prechodom z jedného pracovného miesta na iné. Spoločenský postup je potrebné uľahčiť, rovnako ako aj prechod z nezamestnanosti alebo neaktivity do práce. Kvalitné pracoviská so schopným vedením, dobrou organizáciou práce a neustálym zvyšovaním kvalifikácie sú súčasťou cieľov flexiistoty. Sociálna ochrana musí podporovať mobilitu, a nie brániť jej. (6) Flexiistota by mala napomáhať rodovú rovnosť podporou rovnakého prístupu ku kvalitnému zamestnaniu mužov a žien a ponúknutím možností zosúladiť rodinný a pracovný život, ako aj poskytnutím rovnakých príležitostí migrantom, mladým ľuďom, ľuďom so zdravotným postihnutím a starším pracovníkom. (7) Flexiistota si vyžaduje ovzdušie dôvery a dialóg medzi štátnymi orgánmi a sociálnymi partnermi, v ktorom sú všetci pripravení prevziať zodpovednosť za zmenu a vypracovať vyvážený súbor politík. (8) Politiky flexiistoty si vyžadujú rozpočtové náklady a mali by sa takisto uplatňovať tak, aby prispeli k riadnym a finančne udržateľným rozpočtovým politikám. Mali by byť takisto zamerané na spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov, najmä medzi podnikateľkou sférou, jednotlivcami a rozpočtom verejných financií, s osobitným zreteľom na špecifickú situáciu malých a stredných podnikov. Účinné politiky flexiistoty môžu prispieť k takémuto celkovému cieľu. FINANČNÝ ASPEKT FLEXIISTOTY Usmernenia Spoločenstva pre kohéziu a rozvoj vidieka zdôrazňujú príspevok kohéznej politiky a rozvoja vidieka k strategickým cieľom Únie, a najmä k Lisabonskej stratégii. Konkrétne – na všetky opatrenia, na ktoré sa vzťahujú Usmernenia zamestnanosti (teda aj politiky flexiistoty) možno čerpať podporu z Európskeho sociálneho fondu (ESF), čo členským štátom v programovacom období 2007 – 2013 poskytne prostriedky vo výške asi 70 miliárd eur a v mnohých prípadoch sa môže poskytnúť finančná podpora aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. ĎALŠIE KROKY: FLEXIISTOTA A LISABONSKÁ STRATÉGIA RASTU A ZAMESTNANOSTI Nasledujúca spoločná správa o zamestnanosti za roky 2007/2008 by sa mala zameraná na analýzu rozsahu, v akom členské štáty vytvárajú komplexné stratégie politiky zahrnujúce štyri zložky flexiistoty. Počas nasledujúceho cyklu Integrovaných usmernení budú členské štáty vyzvané, aby využili svoje národné programy reforiem na správu o svojich konkrétnych stratégiách flexiistoty. Komisia bude tieto stratégie monitorovať vo výročných správach o pokroku a bude podávať správy o pokroku, ktorý sa na konci lisabonského cyklu dosiahol pri stratégiách flexiistoty. PRÍSTUPY FLEXIISTOTY 1. prístup: riešenie problému segmentácie trhu práce na základe pracovných zmlúv Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny, ktorých kľúčovým problémom sú segmentované trhy práce s insidermi a outsidermi. Tento prístup by bol zameraný na vyrovnanejšie rozdelenie
120
flexibility a istoty v pracovnej sile. Vytvoril by vstupnú bránu do zamestnania pre nových pracovníkov a podporil ich získavanie lepších podmienok pracovných zmlúv 2. prístup: rozvoj flexiistoty v podniku a ponuka istoty pri zmene Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny s relatívne nízkym počtom ľudí, ktorí menia pracovné miesta. V rámci neho by sa zvýšili investície do zamestnateľnosti, _o by pracovníkom umožnilo neustále rozvíja_ svoje schopnosti v rámci podnikov, a tak sa lepšie pripraviť na zmeny vo výrobných metódach a organizácii práce v budúcnosti. Vzhľadom na zavedenie systémov, prostredníctvom ktorých by sa dosiahlo, že proces zmeny zamestnania v prípade reštrukturalizácie spoločnosti a prepustenia bude bezpečný a úspešný, by pri tomto prístupe nešlo len o aktuálne zamestnanie a aktuálneho zamestnávateľa. 3. prístup: riešenie problému rozdielov v kvalifikácii a pracovných príležitostiach pracovnej sily Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny, ktorých kľúčovým problémom sú veľké rozdiely v kvalifikácii a pracovných príležitostiach medzi ľuďmi. Podporili by sa ním príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí na získanie zamestnania a zvyšovanie ich kvalifikácie s cieľom získať udržateľnú pozíciu na trhu práce 4. prístup: zlepšenie pracovných príležitostí pre poberateľov dávok a pracovníkov zamestnaných na čierno Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny, ktoré v posledných rokoch uskutočnili výraznú hospodársku reštrukturalizáciu, _oho dôsledkom je vysoký počet dlhodobých poberateľov dávok, pre ktorých nie je perspektíva návratu na trh práce priaznivá. Zameral by sa na zlepšenie pracovných príležitostí pre poberateľov dávok a zmenu zo zamestnania na čierno na legálne zamestnanie prostredníctvom vývoja účinných aktívnych politík trhu práce a systémov celoživotného vzdelávania spojených s primeranou výškou dávok v nezamestnanosti PRÍKLADY FLEXIISTOTY Systém odstupného v Rakúsku Zlatý dánsky trojuholník Dočasná práca v Holandsku Zníženie počtu zmlúv na dobu určitú v Španielsku Dohoda sociálnych partnerov v Írsku pod názvom „Smerom k roku 2016 ZÁKLADNÉ UKAZOVATELE RELEVANTNÉ Z H_ADISKA FLEXIISTOTY A. Pružné podmienky pracovných zmlúv – Prísnosť ochrany zamestnanca, celková, týkajúca sa stálych aj dočasných zamestnancov (OECD); – Rozmanitosť podmienok pracovných zmlúv a práce a ich dôvody (EUROSTAT); B. Komplexné stratégie celoživotného vzdelávania – Percento dospelých obyvateľov vo veku od 25 až 64 rokov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a odbornej príprave (EUROSTAT) – Dosiahnuté vzdelanie vekových skupín 45 – 54 a 25 – 34 rokov (podiel obyvateľov s minimálne vyšším stredným vzdelaním (EUROSTAT); C. Účinné aktívne politiky trhu práce – Výdavky na aktívne a pasívne politiky trhu práce ako percento HDP (EUROSTAT); – Výdavky na aktívne a pasívne politiky trhu práce na jednu nezamestnanú osobu (EUROSTAT); – Počet účastníkov na aktívnych politikách trhu práce, podľa typu opatrenia (OECD); - Podiel mladých alebo dospelých nezamestnaných ľudí, ktorým nebolo ponúknuté pracovné miesto alebo aktivačné opatrenie počas šiestich alebo dvanástich mesiacov, v uvedenom poradí (EUROSTAT); D. Moderné systémy sociálneho zabezpečenia – Čisté pomerné náhrady v prvom roku, ako aj po piatich rokoch (OECD);
121
– Pasca nezamestnanosti, vyjadrená ako miera úrovne dávok (OECDEUROSTAT); Výsledky trhu práce – Miera zamestnanosti, celková, žien a starších pracovníkov (EUROSTAT); – Pomer nezamestnaných mladých ľudí (15 – 24 rokov) (EUROSTAT); – Miera dlhodobej nezamestnanosti (EUROSTAT); – Rast produktivity práce (EUROSTAT); – Kvalita v práci (v procese prípravy); – Miera ohrozenia chudobou (EUROSTAT).
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. www.esf.gov.sk
Zhotoviteľ: Trexima Bratislava, spol. s r. o. Drobného 29, 844 07 Bratislava 42 Objednávateľ: Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava Projekt Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. ETAPA I.
ÚVODNÁ SPRÁVA
1
ÚVOD
V súčasnosti sú občania SR, ale aj ostatných krajín EÚ postihnutí dôsledkami
celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Z hľadiska budúceho vývoja SR je okrem
dôsledkov vyššie uvedenej hospodárskej a finančnej krízy potrebné riešiť aj problematiku
demografického starnutia spoločnosti, vzdelanostnej pripravenosti pre technologický pokrok
a rýchlo sa meniace podmienky v dôsledku globalizácie, ako aj pretrvávajúci problém
segmentácie trhu práce. Odpoveď na súčasnú situáciu aj výzvy budúcnosti nám poskytuje
koncept flexiistoty, ktorého cieľom je dosiahnuť flexibilnejšie pracovné podmienky
a bezpečnejšie prechody medzi štúdiom, zamestnaním, nezamestnanosťou, samozárobkovou
činnosťou a prechodom do dôchodku. Opatrenia flexiistoty boli zdôraznené ako významné
pre nápravu trhov práce postihnutých hospodárskou krízou.
V širšom ponímaní chápe Európska komisia pod flexiistotou integrovanú stratégiu
na zvýšenie flexibility trhu práce, zvýšenie istoty v rámci sociálneho zabezpečenia
a istoty zamestnania.1 Efektívny model flexiistoty sa snaží umožniť zamestnávateľom
reagovať na globalizáciu ekonomiky a zabezpečiť istotu pre zamestnancov prostredníctvom
zvyšovania miery ich zamestnateľnosti a sociálnej pomoci nezamestnaným. Flexiistota je teda
kompromisom, vyvážením a spojením flexibility a istoty na trhu práce.
Riešenie projektu je rozdelené do 3 etáp. Úvodná správa popisuje úlohy a činnosti,
ktoré boli realizované v súlade so zmluvou medzi Treximou Bratislava ako výhercom
verejného obstarávania a zadávateľom Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR. V rámci úvodnej správy boli realizované práce patriace do I. etapy riešenia
projektu (časové obdobie - do 1 mesiaca)
Etapa I. realizácie predmetu zmluvy :
♦ Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich
zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém
flexiistôt.
♦ Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistôt v podmienkach SR (rodová
mzdová nerovnováha, demografická situácia na Slovensku – štruktúra a pohyb (mobilita)
1 Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.
2
obyvateľstva v SR podľa ekonomickej aktivity, vzdelania, rodového členenia a ďalších
významných faktorov).
♦ Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa
platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt.
Termín odovzdania: do konca 1 mesiaca od podpisu zmluvy o dielo, t.j. do 25. 12. 2009.
Všetky požadované výstupy (odborné analýzy a štúdie) boli vypracované
a usporiadané do jednotného výstupu, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto správy.
Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich
zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém
flexiistôt.
V rámci tejto odbornej analýzy boli skúmané a vyhodnocované základné
makroekonomické a sociálnoekonomické ukazovatele, ich vývoj v SR a komparácia
vybraných ukazovateľov s úrovňou Európskej únie. Taktiež sa analyzoval dopad
hospodárskej krízy na ekonomiku SR v roku 2009 a prognóza jej ďalšieho možného vývoja.
Na záver tejto kapitoly bolo vypracované zhodnotenie flexiistoty v SR v sledovanom období.
Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistôt v podmienkach SR
(rodová mzdová nerovnováha, demografická situácia na Slovensku – štruktúra a pohyb
(mobilita) obyvateľstva v SR podľa ekonomickej aktivity, vzdelania, rodového členenia
a ďalších významných faktorov).
V tejto časti boli riešiteľmi realizované odborné analytické práce v oblasti rodového
mzdového rozdielu, konkrétne boli analyzované rozdiely v stredných hodnotách zárobkov
mužov a žien, rodové rozdiely vo vybraných zamestnaniach podľa Klasifikácie zamestnaní.
Riešitelia zrealizovali bunkovú a segregačnú analýzu a rozklad rodového mzdového rozdielu
na vysvetliteľnú a nevysvetliteľnú časť pomocou známych premenných. Poslednou časťou
v rámci prác realizovaných v oblasti rodovej rovnosti bolo porovnanie stavu v rodovej
mzdovej rovnosti v SR a ostatných členských krajinách Európskej únie.
Ďalej boli skúmané a popísané vplyvy krízy na úpravu pracovného času
a demografické podmienky SR ako východiská aplikácie flexiistoty (index ekonomického
zaťaženia, trendy v populácii v regiónoch, vzdelanostnej štruktúre a migrácii obyvateľstva).
3
Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa
platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt.
Komplexnú analýzu stavu štruktúry zamestnanosti a nezamestnanosti riešiteľský tím
rozdelil na dve samostatné časti, a to na analýzu štruktúry nezamestnanosti a analýzu
štruktúry zamestnanosti.
V rámci prvej časti boli analyzované počty nezamestnaných podľa vekového kritéria,
odvetvia ekonomickej činnosti, podľa vzdelania a klasifikácie zamestnaní. Samostatne boli
analyzované vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
V druhej časti boli podrobne skúmané počty zamestnancov podľa kritérií – pohlavie,
odvetvie ekonomickej činnosti, vzdelania a klasifikácie zamestnaní.
Samostatnú časť tvorí analýza podnikateľov – fyzických osôb, vrátane živnostníkov.
Návrh ďalšieho postupu realizácie
V nasledujúcom období zaháji riešiteľský tím práce súvisiace s riešením prác
uvedených v prílohe č. 1 k zmluve o dielo ako Etapa II. Termín odovzdania výstupu z tejto
nasledujúcej etapy je do 25. 1. 2009. V rámci nasledujúcej etapy budú riešené nasledovné
oblasti:
• Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny.
• Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest (makroekonomické stimuly,
stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie a pod.).
• Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy
na trhu práce.
Záver
Riešiteľ pre odborné riešenie ďalších stanovených náročných úloh podľa zmluvy
o dielo zo dňa 25. 11. 2009 medzi Treximou Bratislava a Centrom vzdelávania Ministersva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečil a disponuje dostatkom potrebných odborných
personálnych kapacít a materiálnymi prostriedkami. Sú vytvorené všetky predpoklady pre
pokračujúce riešenie úloh na vysokej odbornej úrovni.
Copyright © 2009 Trexima Bratislava
REXIMA
Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s
osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.
ETAPA II.
Koordinátor projektu: Ing. Ľubomír Kadlečík
Riešiteľský tím: Ing. Ivana Cisárová, Ing. František Foltán, Ing. Mária Majdová, Ing. Róbert
Mihály, Mgr. Monika Rencešová
Dátum: 8. januára 2010
2
Obsah Obsah.......................................................................................................................................... 2
Zoznam grafov ........................................................................................................................... 3
Zoznam tabuliek......................................................................................................................... 4
Zoznam príloh ............................................................................................................................ 5
Úvod ........................................................................................................................................... 6
1. Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny............................................ 7
1.1 Korelačná analýza ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty ................ 7
1.2 Vplyv inštitútu minimálnej mzdy na trhu práce......................................................... 11
2. Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest v oblasti makroekonomických stimulov, vládnych opatrení, priamych zahraničných investícií a podnikateľského prostredia........................................................................................................................... 15
2.1 Vývoj pracovných miest v SR ................................................................................... 15
2.2 Priame zahraničné investície...................................................................................... 17
2.3 Investičné stimuly ...................................................................................................... 20
2.4 Hodnotenie podnikateľského prostredia - Index IPP ................................................. 22
3. Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy na trhu práce........................................................................................................................... 24
3.1 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca .................. 25
3.2 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja pracoviska zamestnanca ............................ 28
3.3 Mobilita pracovnej sily podľa dosiahnutého vzdelania, zamestnania (podľa hlavnej triedy KZAM), odvetvia (podľa SK NACE Rev. 2) a veku ...................................... 31
Záver......................................................................................................................................... 35
Zoznam použitej literatúry ....................................................................................................... 39
Prehľad použitých klasifikácií.................................................................................................. 40
3
Zoznam grafov Graf 1 Pomer HDP krajín uplatňujúcich a neuplatňujúcich inštitút zákonom stanovenej
minimálnej mzdy (v parite kúpnej sily)......................................................................... 13
Graf 2 Počet zamestnancov v rokoch 1994 – 2.Q.2009 ........................................................... 15
Graf 3 Medziročná zmena v počte zamestnancov .................................................................... 16
Graf 4 Vývoj PZI v SR za roky 1997 – 2007 ............................................................................ 18
Graf 5 Vývoj PZI podľa odvetví (OKEČ) za roky 1997 – 2007 ............................................... 19
Graf 6 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 – 2007 ............................................................... 20
Graf 7 Investičné stimuly v tis. EUR ........................................................................................ 21
Graf 8 Vývoj indexu podnikateľského prostredia za obdobie 1. štvrťrok 2001 – 2. štvrťrok
2009 .............................................................................................................................. 22
Graf 9 Podiel odchádzajúcich zamestnancov z daného kraja v rokoch 2005 -2008 ............... 28
Graf 10 Podiel prichádzajúcich zamestnancov do daného kraja v rokoch 2005 – 2008......... 30
4
Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Zamestnanci podľa ekonomických činností (OKEČ) a pohlavia v tis. osobách ..... 17
Tabuľka 2 Vývoj priamych zahraničných investícií v mil. EUR za roky 1997 – 2007 ............. 18
Tabuľka 3 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 -2007 v mil. EUR ........................................ 19
Tabuľka 4 Plánovaná výška investície v miliónoch EUR......................................................... 20
Tabuľka 5 Schválené poskytnutie regionálnej štátnej pomoci (investičných stimulov) podľa
krajov SR od roku 2001 do 31. 7. 2009 ................................................................. 21
Tabuľka 6 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2004 podľa kraja trvalého bydliska25
Tabuľka 7 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2005 podľa kraja trvalého bydliska26
Tabuľka 8 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2006 podľa kraja trvalého bydliska27
Tabuľka 9 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2007 podľa kraja trvalého bydliska27
Tabuľka 10 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2008 podľa kraja trvalého bydliska
.................................................................................................................................................. 27
Tabuľka 11 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2005 podľa kraja pracoviska ....... 29
Tabuľka 12 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2006 podľa kraja pracoviska ....... 29
Tabuľka 13 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2007 podľa kraja pracoviska ....... 29
Tabuľka 14 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2008 podľa kraja pracoviska ....... 30
Tabuľka 26 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa vzdelania v rokoch 2004 a 2008 ... 31
Tabuľka 16 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa zamestnania v rokoch 2004 a 2008
.................................................................................................................................................. 32
Tabuľka 17 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa veku v rokoch 2004 a 2008 ........... 33
Tabuľka 18 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa odvetvia ekonomickej činnosti v
rokoch 2004 a 2008 ............................................................................................... 34
5
Zoznam príloh PRÍLOHA I Východiskové ukazovatele trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty ............ 42
PRÍLOHA II Korelačné koeficienty ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty
v %.................................................................................................................. 43
PRÍLOHA III Priemerná mesačná mzda a vybrané zložky mzdy zamestnancov podľa krajov
SR za 3. štvrťrok 2009 (EUR/mes) ................................................................ 44
PRÍLOHA IV Porovnanie vývoja priemerných mesačných miezd v podnikateľskej
a nepodnikateľskej sfére................................................................................. 44
6
Úvod
Predkladaný dokument predstavuje druhú etapu analýzy aktuálnej sociálno-
ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.
Priamo nadväzuje na prvú etapu, ktorá pojednáva o špecifických problémoch aplikácie
systému flexiistoty v podmienkach SR, medzi ktoré patrí nepriaznivý demografický vývoj,
výrazný mzdový rodový rozdiel a úprava pracovného času. Prvá etapa taktiež analyzuje
kľúčové makroekonomické a sociálno-ekonomické ukazovatele a špecificky sa zameriava
na problematiku zamestnanosti a nezamestnanosti.
Prvá kapitola tohto dokumentu sa zaoberá posúdením adaptácie trhu práce
na zmeny. V dnešnej dobe rýchleho vývoja a zmien na trhu práce je nevyhnutné monitorovať
a skúmať súvislosti a dopady jednotlivých zásahov, úprav a zmien na trhu práce. Táto
kapitola prostredníctvom korelačnej analýzy poskytuje pohľad na ukazovatele trhu práce
vo väzbe na prvky flexiistoty a bližšie sa zaoberá inštitútom minimálnej mzdy.
Keďže pre trh práce je podstatný počet pracovných miest, druhá kapitola analyzuje
vplyvy na tvorbu nových pracovných miest, a to najmä priame zahraničné investície
a podnikateľské prostredie prostredníctvom vývoja indexu podnikateľského prostredia.
Lisabonská stratégia zdôraznila potrebu vytvárania nielen viac ale aj lepších pracovných
miest, preto je dôležité poznať vplyvy na ich tvorbu a proces ich vytvárania neustále
podporovať a zjednodušovať. Viac pracovných miest bude znamenať zvýšenie istoty
zamestnania pre pracovnú silu, pretože zamestnanec bude mať viac možností nájsť si prácu
a preto sa nebude zmene vyhýbať. Zároveň sa vytvoria lepšie podmienky pre legislatívne
úpravy ohľadom zvyšovania vonkajšej flexibility pre potreby zamestnávateľov.
Pracovné miesta však väčšinou vznikajú v oblastiach s dobre rozvinutou
infraštruktúrou, obchodnou, dopravnou a stavebnou. Následkom týchto tendencií vzniká
diskrepancia v počte vzniknutých pracovných miest v jednotlivých oblastiach. Rozvinuté
oblasti s koncentrovanými pracovnými miestami, v podmienkach SR najmä bratislavský kraj,
vyžadujú zvýšené zásobovanie pracovnou silou. Tu vstupuje na scénu miera mobility
pracovnej sily na slovenskom trhu práce, ktorá je spracovaná v tretej kapitole, a na základe
analýzy údajov poukazuje na regionálnu priestorovú mobilitu a profesijnú mobilitu. Okrajovo
sa zaoberá medzinárodnou mobilitou obyvateľov SR do zahraničia.
7
1. Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny
Ekonomické prostredie sa mení a vyvíja stále rýchlejšie prostredníctvom globalizácie
a vplyvom nových technológií, ktoré prinášajú nové formy komunikácie a práce a tým menia
celý svet. Poznanie, akou rýchlosťou reaguje trh práce na zmeny ekonomických podmienok,
je pri implementácii systému flexiistoty rovnako dôležité, ako ucelená predstava
o súvislostiach, ktoré tieto zmeny vyvolávajú. Žiadna zmena vyvolaná konkrétnym nástrojom
politiky zamestnanosti (či už priamym alebo nepriamym) neprebieha na trhu práce izolovane.
Preto táto kapitola skúma problematiku korelačnou analýzou odhaľujúcou vnútorné
i vonkajšie vzťahy trhu práce v SR vo väzbe na prvky flexiistoty.
1.1 Korelačná analýza ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty
V súlade s iniciatívami Komisie EÚ k otázkam flexibility a istoty a verejnými
konzultáciami v tejto oblasti je možné využiť na východiskovú charakteristiku adaptácie trhu
práce na makroekonomické zmeny nasledovnú sústavu ukazovateľov1:
• L1 Podiel pracujúcich so zmluvou na dobu určitú,
• L2 Miera zamestnanosti na čiastočný pracovný úväzok,
• L3 Počet pracujúcich s viacerými zamestnaniami,
• L4 Počet hodín v týždni odpracovaných na čiastočný pracovný úväzok,
• L5 Počet hodín v týždni odpracovaných na plný pracovný úväzok,
• L6 Miera účasti na celoživotnom vzdelávaní,
• L7 Verejné výdavky na politiku trhu práce,
• L8 Podiel sociálneho poistenia na nákladoch práce,
• L9 Daňové zaťaženie nízkopríjmových osôb,
• L10 Pasca nezamestnanosti,
• L11 Miera celkovej nezamestnanosti,
• L12 Miera nezamestnanosti mužov, 1 Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007. URL<http://www.cep.eu/fileadmin/user_upload/Kurz-Analysen/Flexicurity/Kurz-Analyse_zu_KOM_2007-359.pdf> Oznámenie KOM(2007)627Výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie „Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia“. Brusel, 2007. URL<http://ec.europa.eu/employment_social/labour_law/docs/2007/follow_up_com_627_sk.pdf>
8
• L13 Miera nezamestnanosti žien,
• L14 Miera nezamestnanosti mladých ľudí (do 25 rokov),
• L15 Miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných,
• L16 Miera ohrozenia chudobou,
• L17 Riziko chudoby zamestnaných osôb,
• L18 Miera zamestnanosti starších ľudí (55 až 64 rokov),
• L19 Celková miera zamestnanosti,
• L20 Podiel kompenzácií zamestnancom na HDP,
• L21 Tempo rastu jednotkových nákladov práce,
• L22 Tempo rastu reálneho HDP,
• L23 Tempo rastu exportu tovarov a služieb,
• L24 Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP,
• L25 Podiel čistých daní z produktov na HDP,
• L26 Podiel konečnej spotreby na HDP.
Vývoj týchto ukazovateľov v SR v rokoch 1997 až 2008 zobrazuje tabuľka
v Prílohe I. Z údajov, ktoré poskytuje, je možné vypočítať tesnosť závislosti
medzi jednotlivými ukazovateľmi charakterizovanú koeficientmi korelácie usporiadanými
v súhrnnej tabuľke v Prílohe II.
Ako vidieť, až prekvapujúco silná závislosť (95 %) je medzi počtom pracujúcich
s viacerými zamestnaniami a mierou ohrozenia chudobou. Táto závislosť je ešte silnejšia
ako medzi mierou ohrozenia chudobou a rizikom chudoby zamestnaných osôb (90 %).
Potvrdzuje sa tým predpoklad, že človek v kontakte s trhom práce sa lepšie prispôsobuje
novým pracovným požiadavkám i sociálnym tlakom ako ten, kto už obdobný kontakt stratil.
Takisto možno predpokladať, že človek pracujúci na čiastočný úväzok si pri náraste sociálnej
neistoty úspešne zvyšuje príjem ďalším skráteným pracovným pomerom, nakoľko korelácia
medzi mierou zamestnanosti na čiastočný úväzok a počtom pracujúcich s viacerými
zamestnaniami predstavuje 57 %.
Obdobne vysoká (89 %) je tesnosť závislosti medzi počtom pracujúcich s viacerými
zamestnaniami a rizikom chudoby zamestnaných osôb, čo priamo vyplýva z už spomínaného
súvisu medzi mierou ohrozenia chudobou a rizikom chudoby zamestnaných osôb,
ktorým bolo v roku 2008 ohrozených 6 % z celkového počtu 2 433 800 pracujúcich v SR.
9
Zaujímavým zistením je až ideálna korelácia medzi daňovým zaťažením
nízkopríjmových osôb a rizikom chudoby zamestnaných osôb. Táto skutočnosť jasne
preukazuje rýchlu a priamu reakciu sociálnej istoty pracujúcich na zmeny v daňovej
legislatíve.
Uvádzané vzťahy dokumentujú potrebu umožniť obyvateľom nachádzajúcim sa mimo
trhu práce zvýšiť svoju životnú úroveň prostredníctvom doplnkových foriem zamestnania.
Vzájomná závislosť medzi jednotlivými mierami nezamestnanosti je v podmienkach
SR tak silná (na rozdiel od krajín, kde hlavne miera nezamestnanosti mladých ľudí
alebo miera nezamestnanosti žien natoľko nekopíruje vývoj miery celkovej nezamestnanosti),
že nemá význam pri ďalšom rozbore uvažovať so všetkými ukazovateľmi v tejto oblasti.
Takisto miera ohrozenia chudobou v SR takmer dokonale koreluje so všetkými mierami
nezamestnanosti, a preto stačí vybrať jeden reprezentatívny ukazovateľ nezamestnanosti,
ktorým bude v našom prípade miera celkovej nezamestnanosti ako základný negatívny
indikátor trhu práce. K ďalšiemu zjednodušeniu výpočtov vedie v SR skutočnosť, že napriek
zmenám v demografickej štruktúre obyvateľstva má rozhodujúci vplyv na výšku miery
zamestnanosti celkový počet pracujúcich a nie podiel obyvateľstva v produktívnom veku.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj takmer ideálna korelácia (- 99 %) medzi celkovou mierou
zamestnanosti a mierou celkovej nezamestnanosti. Nie je teda ďalej potrebné počítať
s obidvomi ukazovateľmi a pri tejto analýze trhu práce v SR je korektné brať do úvahy iba
ukazovateľ celkovej miery zamestnanosti ako jeden zo základných cieľov Lisabonskej
stratégie.
Hodnoty korelačných koeficientov ďalej vyjadrujú nasledovné skutočnosti o vývoji
na trhu práce v rokoch 1997 až 2008.
Existuje síce pozitívna závislosť medzi mierou rastu reálneho HDP a celkovou mierou
zamestnanosti, avšak jej tesnosť (58 %) nie je dostatočná (mala by dosahovať aspoň 70 %),
a preto bude v súlade s Obnovenou lisabonskou stratégiou pre oblasť zamestnanosti potrebné
premietnuť prognózovaný rast po globálnej kríze do vzniku viacerých, ale aj lepšie platených
pracovných miest, nakoľko medzi rastom reálneho HDP a podielom kompenzácií
zamestnancom na HDP existuje prekvapujúco silná záporná závislosť (- 90 %). Vysoká miera
korelácie pritom existuje medzi priemernou výškou kompenzácií na zamestnanca a pascou
nezamestnanosti (97 %), počtom hodín v týždni odpracovaných na čiastočný pracovný
10
úväzok (92 %), ako aj počtom pracujúcich s viacerými zamestnaniami (- 89 %). Podiel
kompenzácií zamestnancom na HDP bol pritom v SR v roku 2008 iba 37 %, dokonca nižší
ako v Rumunsku (39,8 %), na rozdiel od vyspelých štátov ako sú Nemecko (49 %) alebo
Dánsko (56,3 %). Priemer EÚ27 pritom predstavoval 48,4 %. Z dôvodu nízkej výšky
vymeriavacích základov sú teda obmedzené možnosti znižovania odvodových sadzieb
sociálneho poistenia, a teda ich zmeny pravdepodobne nebudú v blízkej budúcnosti vyvolávať
výrazné reakcie na trhu práce. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť význam minimálnej
mzdy pre vývoj mzdových nákladov, nakoľko je prahom, od ktorého sa odvíjajú tarifné mzdy
v krajine a preto sa vývoju v tejto oblasti budeme venovať aj v osobitnej časti.
Takisto výrazná je závislosť medzi pascou nezamestnanosti, zamestnanosťou
na čiastočný pracovný úväzok (- 82 %) a mierou účasti na celoživotnom vzdelávaní (58%),
avšak medzi mierou účasti na celoživotnom vzdelávaní a tempom rastu HDP je pozorovaná
negatívna závislosť vo výške až 80 %.
Z hľadiska demografického vývoja je potešiteľné všimnúť si štandardnú závislosť
medzi celkovou mierou zamestnanosti a mierou zamestnanosti starších ľudí (74 %).
Zamestnanosť starších ľudí je však v ešte tesnejšej závislosti s podielom zamestnancov s
čiastočným pracovným úväzkom na celkovej zamestnanosti (79 %). Najtesnejšiu súvislosť
však má miera zamestnanosti starších ľudí s výškou daňového zaťaženia
nízkopríjmových osôb, a to až – 93 %.
Korelačná analýza ukazovateľov trhu práce popri identifikácii priamej i nepriamej
závislosti identifikuje i sociálno-ekonomické veličiny, medzi ktorými existuje len nízka
tesnosť závislosti, alebo dokonca úplná nezávislosť. Konkrétne: vzájomná nezávislosť
existuje medzi podielom pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a podielom tvorby hrubého
fixného kapitálu na HDP; podielom sociálneho poistenia na nákladoch práce a podielom
konečnej spotreby na HDP; podielom pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a tempom rastu
exportu tovarov a služieb; ako aj medzi podielom čistých daní z produktov na HDP
a podielom konečnej spotreby na HDP. Takisto bola identifikovaná vzájomná nezávislosť
aj medzi podielom kompenzácií zamestnancom na HDP a verejnými výdavkami
na politiku trhu práce, čo vyvoláva potrebu bližšieho rozboru situácie v mzdovej oblasti
aj z dôvodu veľmi nízkej úrovne ceny práce v podmienkach SR.
11
Podľa Cohenovej klasifikácie je možné pozorovať triviálnu mieru závislosti (nižšiu
ako 10 %) medzi podielom pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a počtom pracujúcich
s viacerými zamestnaniami, mierou nezamestnanosti mladých ľudí, počtom hodín v týždni
odpracovaných na plný pracovný úväzok, rizikom chudoby zamestnaných osôb a tempom
rastu jednotkových nákladov práce; medzi mierou zamestnanosti na čiastočný pracovný
úväzok a podielom čistých daní z produktov na HDP; medzi počtom hodín v týždni
odpracovaných na čiastočný pracovný úväzok a tempom rastu exportu; medzi počtom hodín
v týždni odpracovaných na plný pracovný úväzok, tempom rastu exportu a mierou
nezamestnanosti žien; medzi mierou účasti na celoživotnom vzdelávaní, podielom
pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a tempom rastu jednotkových nákladov práce; ďalej
medzi verejnými výdavkami na politiku trhu práce a rizikom chudoby zamestnaných
osôb; medzi mierou dlhodobej nezamestnanosti a daňovým zaťažením nízkopríjmových osôb;
medzi pascou nezamestnanosti a podielom čistých daní z produktov na HDP; medzi tempom
rastu exportu a mierou celkovej nezamestnanosti; medzi mierou nezamestnanosti žien
a počtom hodín v týždni odpracovaných na plný pracovný úväzok, tempom rastu exportu
a podielom tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP; medzi mierou zamestnanosti starších
ľudí a tempom rastu exportu; ako aj medzi tempom rastu jednotkových nákladov práce
a podielom konečnej spotreby na HDP.
Uvedené vzťahy medzi jednotlivými ukazovateľmi síce nepredstavujú všeobecne
platné závery, ale výrazne dokumentujú tendenciu zvyšovania produktivity práce
prostredníctvom substitúcie ľudskej práce kapitálom, čo bude i v budúcnosti predstavovať
na trhu práce kľúčový problém - osobitne z hľadiska uplatňovania zásad flexiistoty.
1.2 Vplyv inštitútu minimálnej mzdy na trhu práce
Z predchádzajúcich častí analýzy vyplynul ako výrazné špecifikum trhu práce v SR
mimoriadne nízky podiel kompenzácií zamestnancom na HDP, jeho korelačná nezávislosť
s verejnými výdavkami na politiku trhu práce a dokonca jeho silne protichodný vývoj
vo vzťahu k rastu HDP. Vysoká rigidita miezd vyvoláva potrebu legislatívnej úpravy tvorby
jej výšky, nakoľko minimálna mzda predstavuje prahovú hodnotu, od ktorej sa odvíjajú
ostatné mzdové tarify. Pri jej aplikácii však treba mať na pamäti možné deformácie trhového
prostredia, a preto sa vývojom v tejto oblasti budeme zaoberať v kontexte celoeurópskych
trendov.
12
Mzda, ktorú pracujúci dostáva za svoju prácu je rozhodujúcim motivačným činiteľom
v oblasti jeho ochoty prispôsobovať sa dynamickým potrebám trhu práce, príchodu naň alebo
odchodu z neho, a preto je jej minimálna výška dôležitým parametrom flexibility trhu práce,
a to aj s ohľadom na aktuálnu diskutovanosť tejto problematiky.
Úpravy výšky minimálnej mzdy sa uskutočňujú po posúdení celkovej ekonomickej
a sociálnej situácie za predchádzajúce časové obdobie, najmä vývoja spotrebiteľských cien,
zamestnanosti, priemerných mesačných miezd, životného minima a podobne. Redukcia jej
reálnej hodnoty vyvoláva výraznú diferenciáciu v spodnej polovici rozdelenia príjmov
obyvateľstva.
Minimálna mzda v klasickom ponímaní plní na trhu práce ochrannú funkciu, nakoľko
zákonom stanovený minimálny príjem garantuje pracujúcemu určitý životný štandard, a teda
ho ochraňuje pred sociálnou tiesňou, v ktorej by sa ocitol v prípade, že zamestnávateľ by mu
nevalorizoval mzdu tempom zohľadňujúcim rast životných nákladov. Týmto spôsobom sa
prostredníctvom minimálnej mzdy predchádza i zvyšovaniu tlaku na verejné rozpočty, ktorý
by vznikal v dôsledku prepadu nízkopríjmových zamestnancov do sociálnej siete ako aj
vplyvom rastu výdavkov na boj s kriminalitou, alkoholizmom a narkomániou. Z hľadiska
medzinárodných ekonomických vzťahov minimálna mzda zabraňuje nečestnej konkurencii,
ktorá vzniká v nákladovej oblasti prostredníctvom sociálneho dampingu.
Naproti tomu liberálny prístup zdôrazňuje škodlivosť štátneho regulačného zásahu
do trhu práce a hodnotí ho kontraproduktívne i pre zamestnancov, ktorým sa týmto
mechanizmom mzda pravidelne zvyšuje, a to z dôvodu postupnej straty
konkurencieschopnosti firiem s klesajúcou produktivitou práce. Zvýšením minimálnej mzdy
totiž dochádza i k zvýšeniu celkovej ceny práce zamestnancov odmeňovaných touto mzdou,
ktorých počet je vysoký najmä v sektore hotelových a reštauračných služieb,
v pôdohospodárstve, zdravotníctve, školstve a v sociálnych službách. Týmto sú zamestnanci
napriek snahe štátu o zlepšenie ich situácie uberaní o možnosť zárobku v konkurenčnom
prostredí. Minimálna mzda teda podľa tohto názoru zabraňuje rastu životnej úrovne
obyvateľstva s nízkymi príjmami, pretože firmy si nemôžu dovoliť zamestnávať
nekvalifikovaných ľudí za direktívne stanovenú mzdu a v konečnom dôsledku pri jej
postupnom zvyšovaní zamestnanosť klesá, nakoľko minimálna mzda obmedzuje slobodnú
dohodu zamestnanca so zamestnávateľom a bráni vzniku nových pracovných miest.
13
Minimálna mzda sa v súčasnosti v rámci krajín EÚ uplatňuje priamo zo zákona
v Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Írsku, Grécku, Španielsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, na Slovensku a Malte.2 V Dánsku, Nemecku, Taliansku,
Rakúsku, Fínsku, vo Švédsku a na Cypre tento zákonný inštitút stanovený nie je, avšak
minimálne mzdové nároky zamestnancov môžu byť dojednané v jednotlivých kolektívnych
zmluvách.
Graf 1 Pomer HDP krajín uplatňujúcich a neuplatňujúcich inštitút zákonom stanovenej minimálnej mzdy (v parite kúpnej sily)
Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>
Nominálne vymenovanie jednotlivých krajín je však iba orientačné, nakoľko
nezohľadňuje ani ľudnatosť ani ekonomickú silu krajín uplatňujúcich či neuplatňujúcich
inštitút minimálnej mzdy. Po prepočte zohľadňujúcom počet obyvateľov uvádzaných krajín
je zrejmé, že pomer medzi oboma skupinami sa za obdobie ostatných dvanástich rokov menil
len minimálne. V roku 1997 bol 291 268 000 obyvateľov krajín uplatňujúcich minimálnu
mzdu zo zákona ku 166 763 000 obyvateľov krajín neuplatňujúcich tento inštitút, v roku 2008
to bolo 305 403 000 ku 170 705 000 a nikdy v priebehu sledovaného obdobia nedošlo
k nijakým významným odchýlkam, teda percentuálny pomer 64/36 v prospech minimálnej
mzdy je možné z hľadiska počtu obyvateľov pokladať za dlhodobo stabilný. K zmene pomeru
medzi oboma prístupmi však dochádza z hľadiska HDP vyprodukovaného v uvádzaných
2Eurostat URL<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=tps00155>[26.9.2008]
14
krajinách. Počas sledovaného obdobia (v tomto prípade o dva roky kratšieho) sa vyvíjal
v prospech inštitútu minimálnej mzdy, a to z pomeru 58/42 v roku 1999 na 63/37 v roku
2008. V roku 2008 teda vyprodukovali krajiny uplatňujúce minimálnu mzdu zo zákona 63 %
HDP EÚ meraného v parite kúpnej sily.
V súčasnej ekonomickej situácii je inštitút zákonom stanovenej minimálnej mzdy
na trhu práce samozrejmosťou a podiel jeho uplatňovania má v EÚ rastúci trend. Preto aj
aktuálne vládou schválené zvýšenie minimálnej mzdy na 307,7 EUR (s účinnosťou od januára
2010) predstavuje pozitívnu zmenu na trhu práce v SR a prispieva k rastu podielu
kompenzácií zamestnanom na HDP.
Hrozivý problém v SR predstavuje nízky podiel kompenzácií zamestnancom na HDP,
ktorý dokonca poklesol z hodnoty 40,8 % v roku 1999 na 37 % v roku 2008 a je najnižší
spomedzi všetkých štátov EÚ27. Tento vývoj ostro kontrastuje s rastom reálneho HDP,
ktorého tempo za to isté obdobie stúplo z nulovej hodnoty na 6,4 %. Medzi rastom reálneho
HDP a podielom kompenzácií zamestnancom na HDP teda existuje alarmujúco silná záporná
závislosť, to až – 90 %. Hospodársky rast po globálnej kríze bude teda nevyhnutné
premietnuť do vzniku viacerých, ale aj lepšie platených pracovných miest.
Vzájomná závislosť medzi jednotlivými mierami nezamestnanosti je v podmienkach
SR tak silná, že pri ďalšom rozbore stačí mierou celkovej nezamestnanosti charakterizovať aj
ostatné miery nezamestnanosti, avšak s výnimkou miery dlhodobej nezamestnanosti, ktorá má
s mierou celkovej nezamestnanosti iba 79 % závislosť. Táto skutočnosť je dôsledkom
„tvrdého jadra“ nezamestnaných, ktorého „rozbitie“ si vyžiada najvýraznejšie zmeny na trhu
práce v SR. Hlavným krokom k náprave tohto stavu je vytváranie nových pracovných miest,
ktoré poskytnú šancu nezamestnaným znovu sa začleniť na trh práce. Nasledujúca kapitola
preto pojednáva o hlavných vplyvoch na tvorbu nových pracovných miest v SR za uplynulé
obdobie.
15
2. Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest v oblasti makroekonomických stimulov, vládnych opatrení, priamych zahraničných investícií a podnikateľského prostredia
Rozhodujúcim cieľom EÚ v kontexte flexiistoty je zabezpečenie tvorby väčšieho
počtu a kvalitnejších pracovných miest, ktoré úzko súvisia najmä s úrovňou podnikateľského
prostredia. Z tohto dôvodu sa najprv zameriame na analýzu vývoja pracovných miest
a faktorov vplývajúcich na ich tvorbu.
2.1 Vývoj pracovných miest v SR
Počet a najmä zmeny vo vývoji pracovných miest v SR môžeme sledovať a odvodiť
z počtu zamestnancov v SR. Podľa údajov zo ŠÚ SR, počet zamestnancov kontinuálne rástol
v sledovanom období v rokoch 1995 a 1996, pričom od roku 1997 sa každoročne počet
zamestnancov znižoval. Najvýraznejší pokles – až o 81 200 zamestnancov nastal medzi rokmi
1999 a 1998.
Graf 2 Počet zamestnancov v rokoch 1994 – 2.Q.2009
Zdroj: ŠÚ SR
1 800
1 850
1 900
1 950
2 000
2 050
2 100
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009 Q1
2009Q2 v tis.
zamestnancov
16
V roku 2001 došlo k nárastu v počte zamestnancov, pričom v roku 2002 bol
zaznamenaný nepatrný pokles, následne v roku 2003 opäť nárast a v roku 2004 pokles, tento
krát výraznejší. Od roku 2005 počet zamestnancov každoročne rástol, a to až do prepuknutia
hospodárskej krízy, ktorá sa prejavila v prvom štvrťroku 2009 poklesom v porovnaní s rokom
2008 o takmer 70 tisíc zamestnancov. Medziročné zmeny sú uvedené v grafe č.2.
Najviac zamestnancov v hospodárstve SR bolo zaznamenaných v roku 2008, kým
najmenej v roku 2004.
Graf 3 Medziročná zmena v počte zamestnancov
Zdroj: ŠÚ SR
V členení podľa ekonomickej činnosti je zrejmé, že počet zamestnancov, a teda
aj počet pracovných miest najvýraznejšie klesal v Pôdohospodárstve, rybolove a chove rýb
a Ťažbe nerastných surovín. Pokles nastal aj v odvetví Výroba elektriny, plynu a vody
a v odvetví Stavebníctvo. Naopak, v odvetviach Hotely a reštaurácie, Obchod, Finančné
sprostredkovanie a Verejná správa a obrana sa počty zamestnancov aj pri malých výkyvoch
kontinuálne zvyšovali. Vývoju počtu zamestnancov v jednotlivých štvrťrokoch rokov 2008 až
2009, teda v čase prejavovania následkov hospodárskej krízy, sa venuje prvá etapa tejto
17
analýzy (Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti
podľa platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt).
Tabuľka 1 Zamestnanci podľa ekonomických činností (OKEČ) a pohlavia v tis. osobách
1994 1998 2002 2006 2008 Hospodárstvo SR úhrnom
1 977,20 2 046,20 1 940,90 2 002,60 2 094,20
A,B Pôdohosp., rybolov, chov rýb spolu 206,8 172,6 122,3 85,5 80
C Ťažba nerastných surovín 33,8 35,4 21,1 16 13,9
D Priemyselná výroba 545,5 553,6 549,2 573,9 609,9
E Výroba elektriny, plynu, vody 46,9 51,9 44,8 40,2 40,2
F Stavebníctvo 163,4 177,3 134,6 152,6 157
G Obchod 165,3 217,6 223,3 232 243,5
H Hotely, reštaurácie 48,8 55,8 61 88 94,1
I Doprava, pošty, telekomunikácie 157,4 161,8 144,5 140 158,8
J Finančné sprostredkovanie 24,5 36,2 35,7 38,6 43,9
K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. čin. 70,2 61,3 81,7 97,3 113,7
L Verejná správa, obrana 126,6 153,1 149 161,7 167,1
M Školstvo 177,9 164,2 162,1 164,4 161,2
N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 139,8 141,4 135,8 144,2 142
O Ost. spoločenské, soc. a osobné služby 66,6 61,6 69,1 65,8 66,1
Zdroj: ŠÚ SR
Na vývoj počtu pracovných miest sa ďalej budeme pozerať z pohľadu vývoja iných
makroekonomických premenných, ktoré majú nesporne významný vplyv na tvorbu ako
aj kvalitu pracovných miest v SR.
2.2 Priame zahraničné investície
Prvou významnou makroekonomickou premennou sú priame zahraničné investície
(ďalej len „PZI“). PZI nie sú len pohybom finančných prostriedkov, ale aj presunom
manažmentu, skúseností, obchodného tajomstva, technológie, práv na používanie značky,
know-how, marketingových stratégií a pod.
Z grafu je zrejmý stúpajúci trend objemu PZI do hospodárstva SR. Keďže údaje o PZI
za rok 2008 nie sú dostupné, budeme ich výšku analyzovať iba do roku 2007 (za rok 2007
však ešte nie sú údaje v členení podľa krajov). Kým v roku 1997 predstavoval objem PZI
18
1 928,80 mil. EUR, v roku 2007 dosiahol objem 32 411,72 mil. EUR. V priebehu
sledovaného obdobia tak v bežných cenách stúpla výška PZI takmer 17-násobne.
Graf 4 Vývoj PZI v SR za roky 1997 – 2007
Zdroj: NBS
Z pohľadu krajín, z ktorých k nám prichádzajú PZI, najväčší objem PZI prichádza
v sledovanom období z 5 krajín, a to z Nemecka, Holandska a Talianska, a od našich
západných susedov Českej republiky a Rakúska. Z uvedených krajín tvoria PZI viac ako 70 %
všetkých PZI za sledované obdobie.
Tabuľka 2 Vývoj priamych zahraničných investícií v mil. EUR za roky 1997 – 2007
Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Investície 1928,80 2607,97 3187,87 5880,02 7780,53 10597,03 17238,89 20692,60 25086,67 29284,03 32411,72
z toho
Nemecko 405,56 528,89 713,60 1673,23 1755,97 2634,08 3816,66 4362,34 4836,98 5546,91 4370,29 Holandsko 177,09 382,63 450,31 1428,46 1670,75 1822,37 3800,26 4589,32 4935,65 7783,27 9386,98
Rakúsko 437,63 503,60 561,78 848,26 1346,47 1523,52 3159,70 3488,88 3721,53 4145,64 4454,35 ČR 233,02 251,46 268,41 348,31 400,39 578,01 1011,31 1230,32 1474,57 2025,70 2400,24
USA 146,75 250,51 387,44 404,06 464,06 408,29 754,74 753,12 724,72 909,06 799,07 Spoj. kráľ. 172,94 280,63 263,67 187,00 293,31 735,88 1024,14 1052,13 1040,19 1026,09 440,31
Taliansko 48,66 45,45 57,44 91,09 824,77 904,89 1144,01 1172,71 3128,92 1588,14 1433,99 Francúzsko 131,48 122,78 134,80 195,88 146,52 769,50 382,65 743,19 1311,55 1358,62 1651,16 Maďarsko 22,31 22,31 45,58 286,00 288,89 314,89 1057,33 1735,23 1732,40 1841,82 1931,33
Belgicko 26,59 45,01 48,70 90,42 173,11 158,60 259,04 139,03 178,50 257,13 266,76 Cyprus 18,92 25,77 37,34 46,74 55,67 263,53 45,67 241,31 242,36 413,81 793,39
Švajčiarsko 27,29 31,60 41,76 42,89 79,20 96,10 219,90 239,45 336,27 365,42 548,11 Švédsko 14,44 15,24 18,09 25,49 25,43 28,98 54,94 61,64 123,43 178,49 273,61
Zdroj: NBS * - v roku 2003 došlo k zmene metodiky, kedy sa do PZI začal započítavať Reinvestovaný zisk
19
Graf 5 Vývoj PZI podľa odvetví (OKEČ) za roky 1997 – 2007
Zdroj: NBS
Ak si PZI v sledovanom období zobrazíme podľa odvetvia ekonomickej činnosti
(OKEČ), do ktorého smerovali, zistíme, že investície do odvetvia Priemyselná výroba vysoko
prevyšujú investície do ostatných odvetví vo všetkých sledovaných rokoch. Z posledných
dostupných údajov za rok 2007 je zrejmé, že ďalšími odvetviami, so značne nižšími
objemami PZI oproti Priemyselnej výrobe, sú odvetvia Finančné sprostredkovanie, Výroba
a rozvod elektriny, plynu a vody, Veľkoobchod a maloobchod, ďalej Doprava a skladovanie,
pošty a telekomunikácie. V celom období rástol objem PZI v jednotlivých odvetviach.
Tabuľka 3 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 -2007 v mil. EUR
Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Podľa krajov 1928,80 2607,97 3187,87 5880,02 7780,53 10597,03 17238,89 20692,60 25086,67 29284,03 32411,72
Bratislavský 1287,49 1578,26 1894,77 3288,47 4862,38 7519,19 11786,07 13524,25 14496,77 18386,93 I
Trnavský 104,96 168,53 283,44 321,12 384,02 453,16 1201,14 1861,53 4445,12 3218,43 I
Trenčiansky 79,69 127,95 214,86 224,03 235,64 317,96 784,10 956,13 1141,43 1217,31 I
Nitriansky 59,55 95,62 120,99 149,47 253,14 310,79 543,96 614,98 675,30 1176,42 I
Žilinský 90,71 145,65 112,59 283,04 342,43 417,71 819,12 939,19 1292,01 1645,26 I
Banskob. 56,82 91,23 157,97 180,57 271,53 281,88 466,96 503,62 512,45 596,41 I
Prešovský 41,45 66,56 140,51 157,44 183,63 195,55 253,44 296,84 298,95 282,36 I
Košický 208,12 334,17 262,73 1275,87 1247,76 1100,78 1384,11 1996,06 2224,65 2760,90 I
Zdroj: NBS
20
Z regionálneho hľadiska kumulatívne najvyššie PZI počas celého obdobia smerovali
do Bratislavského kraja, pričom v porovnaní s Prešovským, kde boli investície najnižšie, bol
ich objem viac ako 40 – násobne vyšší. Krajom, kde smeroval druhý najvyšší objem PZI, bol
Košický, za ktorým s malým odstupom nasledoval Trnavský.
Graf 6 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 – 2007
Zdroj: NBS
2.3 Investičné stimuly
Ďalšou významnou premennou, ktorá priamo súvisí s PZI a tvorbou
pracovných miest, sú už spomínané investičné stimuly poskytnuté v rámci regionálnej štátnej
pomoci a schválené vládou SR.
Tabuľka 4 Plánovaná výška investície v miliónoch EUR
Rok Kraj 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Spolu
Bratislavský 65,00 143,00 14,50 2,30 10,90 22,00 171,00 428,70 Trnavský 112,50 799,20 61,60 28,75 84,50 465,90 25,00 1577,45 Trenčiansky 7,00 119,00 138,50 57,00 112,83 97,30 75,80 607,43 Nitriansky 12,00 2,50 102,13 98,30 142,30 256,10 58,50 671,83 Žilinský 11,00 44,20 905,55 3,70 73,03 78,00 7,00 1122,48 Banskobystrický 52,20 45,00 90,00 255,10 68,00 62,60 111,85 684,75 Prešovský 31,40 3,00 3,00 112,45 37,20 40,80 26,40 254,25 Košický 19,50 7,80 362,43 100,26 78,50 254,30 62,50 885,29 Spolu 310,60 1163,70 1677,70 657,86 607,26 1277,00 538,05 6232,17
Zdroj: Sario
21
Podľa údajov Ministerstva hospodárstva, do ktorého agendy patrí aj poskytovanie
investičných stimulov, najvyšší objem finančných prostriedkov smeroval v rokoch 2001
až 2009 do Žilinského a Trnavského kraja. Do Prešovského kraja, ktorý je považovaný
za najmenej rozvinutý, putovalo v celom období najmenej financií (254,25 mil. EUR).
Tabuľka 5 Schválené poskytnutie regionálnej štátnej pomoci (investičných stimulov) podľa krajov SR od roku 2001 do 31. 7. 2009
Graf 7 Investičné stimuly v tis. EUR
Zdroj: MH SR * - do 31. 7.2009
Od roku 2002 v rámci regionálnej štátnej pomoci rástol objem poskytnutých
finančných prostriedkov. V roku 2005 podľa údajov MH SR neboli poskytnuté žiadne
investičné stimuly. Po roku 2006, kedy bol poskytnutý najvyšší objem investičných stimulov,
Kraj Investičné stimuly
Bratislavský 723 056 889 Sk 24 001 092 €
Trnavský 7 211 109 014 Sk 239 364 968 €
Trenčiansky 2 948 977 360 Sk 97 888 115 €
Nitriansky 3 960 812 855 Sk 131 474 901 €
Žilinský 8 866 251 890 Sk 294 305 646 €
Banskobystrický 1 991 380 472 Sk 66 101 722 €
Prešovský 495 313 000 Sk 16 441 380 €
Košický 4 862 605 055 Sk 161 408 918 €
Zdroj: MH SR
0
50 000
100 000
150 000
200 000
250 000
300 000
350 000
400 000
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009*
v tis. EUR
22
nastal rapídny prepad, ktorý pokračoval aj v roku 2008. V roku 2009 však nastal obrat, keďže
počas prvých siedmych mesiacov objem finančných prostriedkov už prevýšil rok 2008.
2.4 Hodnotenie podnikateľského prostredia - Index IPP
Podnikateľská aliancia Slovenska začala v roku 2001 v štvrťročných intervaloch
monitorovať a hodnotiť úroveň kvality podnikateľského prostredia v SR prostredníctvom
vlastného Indexu podnikateľského prostredia (IPP).
Tento index slúži na sledovanie celkového vývoja podnikateľského prostredia v SR
a tiež čiastkové pohyby v kvalite jednotlivých zložiek podnikateľského prostredia, napríklad
zmeny v hospodárskej politike vlády, v legislatíve či v úrovni infraštruktúry. Je tvorený na
základe výsledkov pravidelných pocitových prieskumov medzi manažérmi, ktorí na základe
vlastných skúseností hodnotia aktuálny vývoj v sledovaných oblastiach podnikateľského
prostredia.
Graf 8 Vývoj indexu podnikateľského prostredia za obdobie 1. štvrťrok 2001 – 2. štvrťrok 2009
Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska
23
Index podnikateľského prostredia pozostáva z troch kategórií. Prvá sa člení na 12
položiek, ktorými sleduje vývoj legislatívneho a regulačného prostredia
(napr. pracovnoprávna legislatíva, funkčnosť politického systému, vymáhateľnosť práva).
Druhá je tvorená 11 položkami a mapuje vplyv ostatných vonkajších makroekonomických
faktorov na podniky (napr. hospodárska politika štátu, cenová stabilita, úroveň korupcie).
Tretia kategória pozostáva z 10 položiek a zohľadňuje príspevok samotných podnikov
k vývoju podnikateľského prostredia (napr. výkonnosť, produktivita, podpora miestneho
regiónu, zamestnanosť). Každá z 33 položiek má v rámci IPP vlastnú váhu, čiže index
reprezentuje vážený aritmetický priemer zmien jednotlivých položiek.
Po jednoznačnom rastúcom trende od začiatku sledovania IPP, teda od roku 2001,
nastal v druhom štvrťroku 2006 zlom. Kým do prvého štvrťroka 2008 klesala hodnota IPP
pomaly, od toho obdobia sa pokles zrýchlil, a v druhom štvrťroku 2009 dosiahol úroveň roku
2002.
Zlom, ktorý nastal v roku 2006, bol zapríčinený najmä zmenou legislatívy, a to nielen
v pracovno-právnej oblasti. Pod prudký pokles indexu, ktorý bol zaznamenaný v roku 2008
vplývala nielen legislatíva, ale najmä prvé následky hospodárskej krízy. V nasledujúcom
období sa nepredpokladá zmena nastúpeného klesajúceho trendu.
Hospodárska a finančná kríza zasiahla hospodárstvo všetkých krajín EÚ, SR
nevynímajúc. Keďže ekonomika SR je vďaka zahraničným investíciám otvorená,
jej zraniteľnosť kvôli previazaniu na trhy ekonomík iných štátov EÚ, najmä Nemecka,
sa prejavila s určitým posunom. V SR sa prejavila v hospodárstve najmä v najcitlivejšej
oblasti, a to v poklese pracovných miest – prepúšťaním zamestnancov. Problematika
zamestnanosti resp. nezamestnanosti je v SR citlivejšia z dôvodu dlhodobého pretrvávania
vysokej nezamestnanosti (najmä dlhodobej nezamestnanosti). Miera nezamestnanosti v SR je
druhá najvyššia v EÚ, pričom podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte
nezamestnaných je najvyšší. Z dôvodu zvyšovania celkovej nezamestnanosti sa predpokladá
zvyšovanie aj osobitne problematickej dlhodobej nezamestnanosti a začlenenie takýchto ľudí
na trh práce bude namáhavejšie v porovnaní s obdobím pred krízou, keďže medzi
nezamestnanými je už teraz veľa kvalifikovaných pracovníkov. Tento stav však praje
zamestnávateľom, ktorí majú v súčasnosti menej náročnú úlohu pri výbere pracovníkov.
Možným prostriedkom zmierňovania tejto nerovnováhy je podpora priestorovej a profesijnej
mobility, ktorou sa zaoberá nasledujúca kapitola.
24
3. Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy na trhu práce.
Bez ohľadu na fázu hospodárskeho cyklu rozlišujú ekonomické teórie tri základné
výrobné faktory: pôdu, prácu a kapitál. Kapitál, ktorý predstavuje finančné zabezpečenie
výroby (hmotné aj nehmotné), je charakteristický voľnosťou pohybu, jednoduchou
možnosťou prenosu z jedného miesta na druhé. Výrobný faktor pôda sa už dávno nevzťahuje
len k poľnohospodárstvu; v novodobom ponímaní predstavuje pôda geografické umiestnenie
jednotlivých prevádzok do priestoru. Výrobný faktor práca naďalej predstavuje ľudský
pracovný potenciál pre zabezpečovanie výrobného procesu. Vstupom SR do Schengenského
priestoru bol umožnený nielen voľný pohyb kapitálu ale aj osôb a tovaru a to v záujme
dokonalejšej hospodárskej spolupráce.
Geografické umiestnenie danej prevádzky v priestore nemusí vždy plne rešpektovať
umiestnenie vhodnej pracovnej sily v okolí prevádzky. Z pohľadu vynaložených nákladov
na premiestnenie, je presťahovanie celej prevádzky vo vzťahu ku premiestneniu jednotlivca
ako pracovnej sily, mnohonásobne vyššie. Preto vo všeobecnosti platí, že sa z pohľadu
zabezpečenia dostatku vhodnej pracovnej sily dochádza v praxi k premiestneniu jednotlivých
pracovníkov a nie k premiestneniu prevádzky. Takéto premiestnenie pracovníkov
z geografického hľadiska sa nazýva mobilita pracovnej sily.
Skúmanie mobility pracovnej sily sa zväčša vyjadruje v národnom hospodárstve
pomocou dochádzky za prácou v jednotlivých geografických štruktúrach danej krajiny.
V kontexte SR sa skúma pracovná mobilita medzi krajmi. Pracovnú mobilitu z geografického
pohľadu budeme pre zvyšok analýzy chápať ako rozdiel medzi krajom, v ktorom má daný
zamestnanec trvalé bydlisko, a krajom, v ktorom daný zamestnanec vykonáva svoju prácu. Pri
skúmaní takejto mobility pracovnej sily však treba mať na zreteli, že niektoré extravilány
(extravilán predstavuje územie menších obydlí v okolí väčších miest) veľkých krajských
miest už siahajú až za hranice daných krajov, pričom vzdialenosť trvalého pobytu
zamestnanca v extraviláne od miesta výkonu práce môže predstavovať len niekoľko
kilometrov.
Pri skúmaní mobility pracovnej sily budeme vychádzať z údajov štátneho štatistického
zisťovania ISCP MPSVRSR 1-04. Práve Informačný systém o cene práce predstavuje jednu
25
z najlepších databáz pre hodnotenie mobility zamestnancov v hospodárstve SR, nakoľko pri
jednotlivých podnikov vychádza z princípu prevádzok, t.j. miestnych jednotiek, na ktorých sa
najjednoduchšie sleduje migrácia zamestnancov pri organizáciách s viacerými prevádzkami
v rôznych krajoch SR.
Samotná analýza bola spracovaná z údajov zisťovania za roky 2004 až 2008,
t.j. vývojovým radom piatich ročných období. Vzhľadom na zmenu spôsobu dopočtových
metód, ako aj značné rozširovanie vzorky spravodajských jednotiek za dané časové obdobie
uvádzame výsledky analýzy v percentuálnych hodnotách.
3.1 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca
V tejto časti sa sústredíme na mobilitu pracovnej sily z hľadiska trvalého pobytu
zamestnanca, teda zistíme, ktoré kraje SR predstavujú vysoko mobilnú pracovnú silu,
t.j. vysokú mieru flexibility pracovnej sily v oblasti dochádzania za prácou. Čím nižšia je
miera zamestnancov pracujúcich v kraji ich bydliska, tým vyššia je miera mobility v danom
kraji.
Tabuľka 6 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2004 podľa kraja trvalého bydliska
Bydlisko Pracovisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 94,76% 24,26% 7,36% 12,97% 9,46% 8,72% 7,06% 7,06% 2 - TT 2,27% 70,60% 1,89% 2,90% 0,74% 0,47% 0,26% 0,45% 3 - TN 0,51% 2,10% 86,08% 3,35% 5,13% 2,26% 0,46% 0,66% 4 - NR 0,46% 1,59% 1,30% 78,51% 0,28% 1,34% 0,25% 0,97% 5 - ZA 0,72% 0,71% 2,35% 0,65% 81,42% 0,87% 1,67% 0,89% 6 - BB 0,59% 0,32% 0,76% 1,20% 1,58% 84,90% 0,58% 1,18% 7 - PO 0,16% 0,11% 0,11% 0,19% 1,13% 0,44% 81,51% 3,84% 8 - KE 0,52% 0,30% 0,15% 0,22% 0,27% 1,01% 8,22% 84,94%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Analýza údajov za rok 2004 jednoznačne ukázala, že proporcionálne najviac
zamestnancov, ktorí pracujú aj majú trvalý pobyt v rovnakom kraji je v bratislavskom kraji.
Až takmer 95 % zamestnancov s trvalým pobytom v bratislavskom kraji, v tomto kraji aj
pracovalo. S výnimkou trnavského kraja, kde pracovalo skoro 2,3 % zamestnancov,
sú podiely v ostatných krajoch menšie ako jedno percento a teda zanedbateľné v pohľade
celého hospodárstva.
26
Zaujímavú situáciu predstavujú zamestnanci s trvalým pobytom v trnavskom kraji.
Podiel zamestnancov, ktorí majú trvalý pobyt v trnavskom kraji a v tomto taktiež pracujú,
je len 70,6 %. Tento podiel predstavuje najnižšiu hodnotu spomedzi všetkých krajov.
Až 24,26 % zamestnancov s trvalým pobytom v trnavskom kraji vykonáva svoje zamestnanie
v bratislavskom kraji. Tento jav súvisí s rozširujúcim sa extravilánom Bratislavy,
ako ekonomického centra bratislavského kraja, z dôvodu nedostatočných bytových kapacít
Bratislavy. Bratislava však významnou mierou „priťahuje“ zamestnancov aj z iných krajov.
V roku 2004 najmenší podiel zamestnancov s trvalým pobytom v inom kraji a pracujúcich
v bratislavskom kraji bol v košickom a prešovskom kraji s podielom vyšším ako 7 %.
Tabuľka 7 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2005 podľa kraja trvalého bydliska
Bydlisko Pracovisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 93,98% 14,70% 2,80% 5,85% 3,26% 2,95% 2,05% 1,68% 2 - TT 3,09% 80,66% 1,96% 3,75% 0,23% 0,51% 0,26% 0,21% 3 - TN 0,54% 2,01% 90,42% 1,81% 2,49% 0,60% 0,23% 0,32% 4 - NR 0,67% 1,58% 1,65% 86,67% 0,28% 1,06% 0,26% 0,23% 5 - ZA 0,47% 0,55% 2,01% 0,39% 91,23% 1,66% 1,48% 0,68% 6 - BB 0,69% 0,25% 0,83% 0,98% 1,55% 92,04% 0,38% 1,14% 7 - PO 0,21% 0,09% 0,11% 0,15% 0,63% 0,26% 85,82% 3,39% 8 - KE 0,34% 0,15% 0,21% 0,40% 0,33% 0,92% 9,52% 92,35%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Pri porovnaní hodnôt v roku 2005 vo všeobecnosti proporcionálne kleslo dochádzanie
zamestnancov za prácou do bratislavského kraja zo všetkých ostatných krajov, a taktiež
dochádzanie do košického kraja (s výnimkou prešovského kraja zo všetkých ostatných
krajov). Zaujímavá situácia vznikla u zamestnancov s trvalým pobytom v trnavskom kraji.
Medziročne sa podiel týchto zamestnancov pracujúcich v bratislavskom kraji znížil o takmer
10 % s tým, že približne o rovnakú hodnotu vzrástol podiel zamestnancov s trvalým pobytom
v trnavskom kraji, ktorí pracujú v trnavskom kraji. Táto situácia však môže vyplývať práve
zo zmien vo finančných, ako aj kvalitatívnych parametroch bývania v širokom extraviláne
bratislavského kraja. Zamestnanci pracujúci v bratislavskom kraji, dochádzajúci do práce
z trnavského kraja pravdepodobne zistili, že časová strata, ako aj iné najmä dopravné
problémy predstavujú negatívne stránky takejto formy pracovnej mobility.
Ďalší vývoj v miere mobility pracovnej sily v rámci SR v rokoch 2006, 2007 a 2008
podľa kraja trvalého bydliska je vyčíslený v nasledujúcich tabuľkách. Z tabuliek vidíme,
27
že od roku 2006 po koniec sledovaného obdobia nedochádzalo už k zásadným zmenám
v mobilite zamestnancov medzi krajmi.
Tabuľka 8 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2006 podľa kraja trvalého bydliska
Bydlisko Pracovisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 97,10% 17,35% 3,58% 8,70% 3,02% 4,65% 3,73% 2,44% 2 - TT 1,43% 78,51% 1,61% 4,97% 0,20% 0,48% 0,32% 0,31% 3 - TN 0,33% 2,12% 91,32% 1,58% 1,61% 0,56% 0,27% 0,21% 4 - NR 0,40% 1,14% 1,07% 82,28% 0,21% 1,10% 0,59% 0,19% 5 - ZA 0,20% 0,26% 1,69% 0,91% 93,35% 0,72% 0,73% 0,37% 6 - BB 0,24% 0,50% 0,53% 0,98% 1,00% 91,70% 0,33% 0,64% 7 - PO 0,13% 0,07% 0,10% 0,11% 0,44% 0,19% 87,24% 2,33% 8 - KE 0,17% 0,04% 0,12% 0,48% 0,17% 0,61% 6,79% 93,53%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Tabuľka 9 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2007 podľa kraja trvalého bydliska
Bydlisko Pracovisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 94,79% 17,72% 4,41% 9,86% 4,98% 5,87% 4,52% 4,04% 2 - TT 1,70% 77,10% 1,79% 5,52% 0,37% 0,52% 0,43% 0,47% 3 - TN 0,92% 2,15% 90,10% 1,62% 1,69% 0,77% 0,47% 0,30% 4 - NR 1,67% 1,99% 1,43% 80,84% 0,32% 1,39% 0,32% 1,08% 5 - ZA 0,23% 0,28% 1,30% 0,51% 89,77% 0,78% 0,76% 0,48% 6 - BB 0,22% 0,58% 0,51% 1,02% 1,37% 89,39% 0,45% 0,73% 7 - PO 0,22% 0,10% 0,20% 0,13% 1,21% 0,23% 85,62% 2,56% 8 - KE 0,25% 0,08% 0,25% 0,51% 0,29% 1,05% 7,43% 90,33%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Tabuľka 10 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2008 podľa kraja trvalého bydliska
Bydlisko Pracovisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 96,71% 17,07% 4,42% 9,58% 5,09% 6,11% 4,59% 3,97% 2 - TT 1,39% 78,02% 1,70% 6,98% 0,48% 0,71% 0,49% 0,45% 3 - TN 0,40% 2,30% 90,25% 1,56% 1,19% 0,90% 0,37% 0,43% 4 - NR 0,44% 1,34% 1,25% 79,68% 0,37% 1,39% 0,51% 1,06% 5 - ZA 0,29% 0,61% 1,45% 0,62% 90,87% 1,01% 1,10% 0,56% 6 - BB 0,33% 0,22% 0,62% 0,83% 1,03% 88,30% 0,54% 0,68% 7 - PO 0,16% 0,10% 0,12% 0,18% 0,65% 0,24% 85,27% 2,42% 8 - KE 0,27% 0,34% 0,19% 0,56% 0,32% 1,35% 7,13% 90,43%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Vývoj miery mobility v jednotlivých krajoch v jednotlivých rokoch je prehľadne
zobrazený v grafe 9. Graf zobrazuje podiel zamestnancov odchádzajúcich za prácou z daného
28
kraja ako podiel celkovej skupiny pracujúcich v danom kraji. Ak odhliadneme od vývoja
v bratislavskom kraji, môžeme vo všetkých ostatných krajoch konštatovať stúpajúcu
tendenciu v mobilite, a teda aj flexibilite pracovnej sily v SR.
Graf 9 Podiel odchádzajúcich zamestnancov z daného kraja v rokoch 2005 -2008
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
3.2 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja pracoviska zamestnanca
Modifikovaný pohľad na rovnakú problematiku predstavuje sústredenie sa na príchod
zamestnancov z iného kraja. Inak povedané, doteraz sme skúmali mobilitu z pohľadu trvalého
bydliska zamestnanca a jeho odchodov za práce do iných krajov. V ďalšej časti bude
priblížený popis situácie o dochádzaní do konkrétneho kraja.
Pohľad na štruktúru dochádzajúcich zamestnancov potvrdil všeobecne známy fakt,
že podiel zamestnancov dochádzajúcich za prácou do bratislavského kraja (a teda väčšinou
do ekonomického centra tohto kraja – Bratislavy) predstavuje na začiatku sledovaného
obdobia takmer 30 %. Tento podiel sa však zvýšil za sledované obdobie až na 33 %.
To znamená, že každý tretí zamestnanec vykonávajúci svoju prácu v bratislavskom kraji, má
trvalé bydlisko v inom kraji.
29
Tabuľka 11 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2005 podľa kraja pracoviska
Pracovisko Bydlisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 70,91% 3,19% 0,40% 0,61% 0,40% 0,65% 0,18% 0,23% 2 - TT 11,69% 87,84% 1,56% 1,51% 0,49% 0,25% 0,08% 0,11% 3 - TN 2,96% 2,84% 93,22% 2,10% 2,37% 1,10% 0,13% 0,19% 4 - NR 5,26% 4,61% 1,59% 93,83% 0,39% 1,11% 0,15% 0,31% 5 - ZA 2,95% 0,29% 2,20% 0,31% 92,40% 1,76% 0,65% 0,26% 6 - BB 2,37% 0,56% 0,48% 1,03% 1,50% 93,06% 0,24% 0,65% 7 - PO 1,97% 0,35% 0,21% 0,30% 1,59% 0,46% 94,22% 7,97% 8 - KE 1,89% 0,33% 0,35% 0,32% 0,85% 1,60% 4,34% 90,28%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Tabuľka 12 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2006 podľa kraja pracoviska
Pracovisko Bydlisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 68,85% 1,65% 0,30% 0,46% 0,17% 0,28% 0,15% 0,15% 2 - TT 12,07% 88,98% 1,92% 1,29% 0,22% 0,56% 0,08% 0,03% 3 - TN 2,83% 2,08% 93,68% 1,37% 1,66% 0,67% 0,12% 0,11% 4 - NR 6,18% 5,74% 1,46% 94,56% 0,80% 1,11% 0,12% 0,41% 5 - ZA 2,49% 0,27% 1,72% 0,28% 95,58% 1,32% 0,58% 0,17% 6 - BB 3,00% 0,50% 0,47% 1,14% 0,57% 94,85% 0,19% 0,47% 7 - PO 2,56% 0,36% 0,24% 0,65% 0,62% 0,37% 95,69% 5,62% 8 - KE 2,01% 0,42% 0,22% 0,25% 0,37% 0,85% 3,07% 93,04%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Tabuľka 13 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2007 podľa kraja pracoviska
Pracovisko Bydlisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 67,55% 2,21% 0,98% 2,12% 0,26% 0,29% 0,29% 0,25% 2 - TT 10,94% 87,13% 1,99% 2,20% 0,27% 0,67% 0,11% 0,07% 3 - TN 3,01% 2,24% 92,39% 1,75% 1,40% 0,65% 0,25% 0,23% 4 - NR 6,16% 6,31% 1,52% 90,38% 0,51% 1,18% 0,14% 0,44% 5 - ZA 3,35% 0,45% 1,71% 0,38% 95,58% 1,72% 1,51% 0,27% 6 - BB 3,32% 0,54% 0,66% 1,40% 0,69% 93,99% 0,24% 0,82% 7 - PO 2,68% 0,47% 0,42% 0,34% 0,71% 0,50% 93,96% 6,08% 8 - KE 2,98% 0,64% 0,34% 1,42% 0,56% 1,00% 3,49% 91,84%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Druhým krajom s najväčším počtom dochádzajúcich zamestnancov je trnavský kraj,
do ktorého dochádzalo počas sledovaného obdobia 11 – 15 % zamestnancov s trvalým
pobytom v inom kraji. Kraj s tretím najväčším podielom zamestnancov z iného kraja je
košický kraj, do ktorého dochádzalo počas celého sledovaného obdobia zhruba 7 – 10 %
zamestnancov z iného kraja.
30
Dochádzka zamestnancov do iných krajov je vyrovnaná počas celého obdobia
na úrovni zhruba 5 – 7 %. Túto mieru dochádzania do zamestnania môžeme považovať
za normálnu aj z pohľadu dochádzky v hraniciach kraja.
Tabuľka 14 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2008 podľa kraja pracoviska
Pracovisko Bydlisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 66,98% 1,68% 0,40% 0,53% 0,31% 0,42% 0,21% 0,26% 2 - TT 10,76% 85,73% 2,11% 1,48% 0,59% 0,25% 0,11% 0,29% 3 - TN 3,13% 2,10% 93,25% 1,55% 1,59% 0,80% 0,16% 0,18% 4 - NR 6,37% 8,10% 1,51% 92,64% 0,64% 1,00% 0,23% 0,51% 5 - ZA 3,43% 0,56% 1,17% 0,44% 94,29% 1,25% 0,82% 0,29% 6 - BB 3,63% 0,73% 0,78% 1,45% 0,93% 94,79% 0,27% 1,09% 7 - PO 2,74% 0,51% 0,32% 0,53% 1,01% 0,58% 94,83% 5,77% 8 - KE 2,96% 0,59% 0,46% 1,38% 0,65% 0,92% 3,37% 91,61%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Graf 10 Podiel prichádzajúcich zamestnancov do daného kraja v rokoch 2005 – 2008
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Na základe analýzy piatich rokov môžeme usudzovať, že v podmienkach SR pracovná
mobilita prítomná je, avšak vo veľmi malej miere. Pri uvedených záveroch sa však prakticky
sama vynára potreba hlbšieho skúmania skupiny mobilných zamestnancov. Hlbšia analýza
nám dokáže odpovedať nielen na otázky súčasného stavu zamestnancov prichádzajúcich
za prácou do iného kraja, ale aj ich vývoj v čase. Predpokladá sa, že pracovná mobilita je
vyvolaná priestorovým nesúladom na trhu práce. Nedostatok pracovných miest na istom
31
území má za následok dochádzanie za prácou zamestnancov na iné územie. Druhým motívom
na dochádzanie za prácou nemusí byť nevyhnutne nedostatok pracovných miest na danom
území, ale môže ním byť taktiež rozdiel v ponúkanej mzde na danom území oproti ponúkanej
mzde na inom území. Regionálne mzdové disproporcie už dlhodobo preukazuje Regionálna
štatistika ceny práce (vybrané tabuľky z posledného štvrťroku regionálnej štatistiky ceny
práce sú uvedené v Prílohe III a IV). Pri vychádzaní z druhého predpokladu, t.j. mzdovej
diferencie v regionálnom ponímaní, môžeme predpokladať štatisticky najmä významný vplyv
premenných - vek, vykonávaná pracovná činnosť vo forme klasifikácie zamestnaní KZAM,
odvetvie zamestnávateľa podľa klasifikácie OKEČ (nakoľko do roku 2008 platila klasifikácia
OKEČ a nie SK NACE rev. 2), a samozrejme aj vzdelanie.
3.3 Mobilita pracovnej sily podľa dosiahnutého vzdelania, zamestnania (podľa hlavnej triedy KZAM), odvetvia (podľa SK NACE Rev. 2) a veku
V ďalšej časti analýzy je venovaná pozornosť výlučne zamestnancom, ktorí
dochádzajú za vykonávaním svojej práce do iného kraja. Abstrahujeme pritom od skutočnosti,
z ktorého kraja dochádzajú, do ktorého. Pre analýzu je podstatný výlučne fakt, že dochádzajú,
teda predstavujú mobilnú pracovnú silu.
Porovnávanie obdobia dlhšieho ako 3 roky v ponímaní ročných údajov v sebe prináša
negatívne dôsledky v podobe neprehľadnosti. Preto zobrazíme pre porovnanie dlhodobých
tendencií iba začiatočné a konečné obdobie analýzy, t.j. rok 2004 a rok 2008 (keďže údaje
za celý rok 2009 ešte nie sú k dispozícii).
Tabuľka 15 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa vzdelania v rokoch 2004 a 2008
Stupeň vzdelania 2004 2008 1 Základné 6,17% 5,51% 2 Vyučení 26,59% 23,46% 3 Stredné (bez maturity) 5,82% 5,49% 4 Vyučení s maturitou 14,59% 13,22% 5 Úplné stredné všeobecné 5,05% 5,43% 6 Úplné stredné odborné 20,71% 16,75% 7 Vyššie odborné 2,03% 1,80% 8 Bakalárske vzdelanie 0,75% 2,38% 9 Vysokoškolské 17,71% 25,21% 10 Vedecká kvalifikácia 0,60% 0,73% Spolu 100,00% 100,00%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
32
Ako prvá relevantná premenná bola zvolená premenná vzdelanie. V spoločnosti je
značne rozšírená fáma, že dochádzka za zamestnaním je v značnej miere rozšírená len medzi
robotníckymi povolaniami a zamestnancami s minimálnou vzdelanostnou úrovňou. Číselné
údaje uvedené v predchádzajúcej tabuľke však túto fámu jednoznačne spochybňujú.
V roku 2004 predstavovala najpočetnejšiu skupinu v relatívnom vyjadrení skupina
zamestnancov s najvyšším stupňom vzdelania vyučení. Na druhom mieste skupina s úplným
stredným odborným vzdelaním, a na treťom mieste, s len miernym zaostaním skupina osôb
s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Počas sledovaného obdobia, t.j. pri porovnaní
rokov 2004 a 2008, sa situácia u migrujúcich zamestnancov štrukturálne zmenila. Výrazne
vzrástlo proporcionálne zastúpenie migrujúcich zamestnancov so všetkými tromi stupňami
vysokoškolského vzdelania. Naopak, ostatné stupne vzdelania proporcionálne klesali
(s výnimkou stupňa vzdelania úplné stredné všeobecné, ktorého proporcionálny podiel
za sledované obdobie stúpol o 0,38 percentuálneho bodu).
Tabuľka 16 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa zamestnania v rokoch 2004 a 2008
Stupeň vzdelania 2004 2008 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 4,64% 4,79% 2 Vedeckí a odborní duševní zamestnanci 11,68% 18,54% 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 21,12% 23,66% 4 Nižší administratívni zamestnanci (úradníci) 9,94% 5,69% 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 12,76% 7,17% 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 0,46% 0,40% 7 Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuz. odboroch 18,28% 14,44% 8 Obsluha strojov a zariadení 13,57% 17,85% 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 7,54% 7,46% Spolu 100,00% 100,00% Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Zmena v čase sa prejavila aj na štruktúre zamestnaní dochádzajúcich zamestnancov.
Kým v roku 2004 podiel hlavnej triedy KZAM 7 - Remeselní a kvalifikovaní robotníci
v príbuzných odboroch predstavoval 18,24 %, v roku 2008 už len 14,44 %, čo predstavuje
pokles o takmer 4 percentuálne body. Pokles bol taktiež v hlavných triedach KZAM 4 - Nižší
administratívni zamestnanci, a KZAM 5 - Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode.
Naopak, zvýšil sa podiel hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní zamestnanci
o takmer 7 percentuálnych bodov a hlavnej triedy KZAM 3 - Technickí, zdravotnícki,
pedagogickí zamestnanci o 2 percentuálne body.
33
Tabuľka 17 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa veku v rokoch 2004 a 2008
Veková kategória 2004 2008 do 20 rokov 0,50% 1,11% 20 - 24 rokov 9,91% 12,06% 25 - 29 rokov 18,86% 21,06% 30 - 34 rokov 15,65% 16,57% 35 - 39 rokov 12,64% 12,19% 40 - 44 rokov 12,41% 10,05% 45 - 49 rokov 12,09% 9,36% 50 - 54 rokov 11,06% 8,97% 55 - 59 rokov 5,19% 6,27% 60 a viac rokov 1,67% 2,34% Spolu 100,00% 100,00%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava
Počas vývoja za sledované obdobie nedošlo v oblasti mobility pracovnej sily
k výrazným zmenám vo vekovej štruktúre pracujúcich dochádzajúcich za výkonom svojej
pracovnej činnosti. Zo záznamov za začiatok a koniec sledovaného obdobia vyplýva,
že v prevažnej miere je dochádzanie za prácou doménou mladších zamestnancov s vekom
do zhruba 35-40 rokov. V roku 2004 bolo takýchto zamestnancov vyše 60 %. Celkovo sa
podiel zamestnancov dochádzajúcich do zamestnania zvyšuje do vekovej kategórie 25-29
rokov, a následne, od vekovej kategórie 30-34 nasleduje postupný pokles podielu týchto
zamestnancov.
V roku 2008 bol zachovaný rovnaký proporcionálny stav ako v roku 2004.
Významnejšie sa zmenil iba podiel mladých pracujúcich do 29 rokov, ktorých podiel mierne
stúpol na úkor podielu pracovníkov nad 40 rokov, kde sa podiel mierne znížil.
Z pohľadu odvetví jednoznačne najviac zamestnancov dochádza za prácou v odvetví
D - Priemyselná výroba. Z uvedených podielov vyplýva, že každý štvrtý zamestnanec v roku
2004 dochádzal do zamestnania v odvetví priemyselná výroba. V roku 2008 sa tento podiel
ešte zvýšil. Aj napriek poklesu v sledovanom období, predstavujú odvetvia so značným
podielom dochádzajúcich zamestnancov aj I - Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
a G - Obchod. V sledovanom období sa výrazne zvýšil aj podiel migrujúcich zamestnancov
v odvetví K - Nehnuteľnosti, prenájom a obch. činnosti. Tento sa zvýšil viac ako
dvojnásobne. Proporcionálne najmenej zamestnancov dochádza do zamestnania v odvetví
H - Hotely a reštaurácie, A - Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo, ale aj C - Ťažba
nerastných surovín. Práve veľmi nízky podiel zamestnancov dochádzajúcich do zamestnania
34
v odvetví C - Ťažba nerastných surovín je značným prekvapením vzhľadom na vyjadrenia
predstaviteľov uvedeného odvetvia o nedostatku pracovnej sily.
Tabuľka 18 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa odvetvia ekonomickej činnosti v rokoch 2004 a 2008
Odvetvie ekonomickej činnosti 2004 2008 A Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo 1,93% 1,24% C Ťažba nerastných surovín 1,00% 0,47% D Priemyselná výroba 26,09% 28,53% E Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 4,10% 1,73% F Stavebníctvo 6,26% 7,57% G Obchod 12,67% 10,09% H Hotely a reštaurácie 1,83% 0,86% I Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 16,95% 12,73% J Finančné sprostredkovanie 7,28% 5,54% K Nehnuteľnosti, prenájom a obch. činnosti 6,64% 14,90% L Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 2,09% 3,34% M Školstvo 2,62% 2,54% N Zdravotníctvo a sociálna pomoc 3,93% 7,28% O Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 6,61% 3,17% Spolu 100,00% 100,00%
Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, Výpočty Trexima Bratislava
Mobilita pracovnej sily je jedným zo spôsobov zmierňovania regionálnych nerovností
na trhu práce. Jej uplatnenie v praxi môže byť pozitívne pre regionálnu ekonomiku, má však
aj svoje úskalia. Prílev zamestnancov z iných krajov je u osôb s trvalým pobytom na území
daného kraja vnímaný pozitívne len v prípade, ak je v danom kraji dostatočný počet voľných
pracovným miest, o ktoré sa zamestnanci z iných krajov uchádzajú. V prípade,
že voľných pracovných miest nie je dostatok, môže byť príchod nových zamestnancov
do kraja vnímaný v negatívnom ponímaní. Osoby s trvalým pobytom v danom kraji môžu
príchod nových zamestnancov pociťovať v zmysle „kradnutia“ pracovných miest inými
zamestnancami. Pri rozumnej miere uplatnenia pracovnej mobility zamestnancov však efekt
mobility v pozitívnej miere prevyšuje negatívne stránky a prispieva tým k flexibilite
pracovnej sily v krajine.
Čo sa týka mobility pracovníkov dochádzajúcich za prácou do jednotlivých krajov
z oblastí mimo územia SR, je ich podiel v porovnaní s národnou mobilitou štatisticky úplne
bezvýznamný.
35
Záver
Korelačná analýza trhu práce v SR identifikovala vysoký stupeň vzájomnej závislosti
jeho jednotlivých ukazovateľov, z čoho vyplývajú možnosti riešenia viacerých problémov
jedným opatrením a naopak, potreba mnohých zmien na riešenie jedného problému. Odhalila
silnú pozitívnu závislosť medzi počtom pracujúcich s viacerými zamestnaniami, mierou
ohrozenia chudobou a rizikom chudoby zamestnaných osôb. Z hľadiska demografického
vývoja je pozitívnym zistením štandardná závislosť medzi celkovou mierou zamestnanosti
a mierou zamestnanosti starších ľudí, zamestnanosť starších ľudí je však v ešte tesnejšej
závislosti s podielom zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom na celkovej
zamestnanosti. Najtesnejšiu súvislosť však má miera zamestnanosti starších ľudí s výškou
daňového zaťaženia nízkopríjmových osôb.
Ideálna korelácia medzi daňovým zaťažením nízkopríjmových osôb a rizikom
chudoby zamestnaných osôb jasne preukazuje rýchlu a priamu reakciu sociálnej istoty
pracujúcich na zmeny v daňovej legislatíve.
Zistené súvislosti plne podporujú zámer komisára EÚ pre zamestnanosť, sociálne
záležitosti a rovnosť príležitostí Vladimíra Špidlu, že nová Stratégia pre rast a zamestnanosť
musí vo zvýšenej miere zahrňovať ciele v oblasti sociálnej súdržnosti, nakoľko mať prácu je
vždy najlepšou zbraňou proti chudobe, z čoho vyplýva nevyhnutná potreba umožniť
obyvateľom nachádzajúcim sa mimo trhu práce zvýšiť svoju životnú úroveň prostredníctvom
doplnkových foriem zamestnania, ktorých využívanie v SR výrazne zaostáva za priemerom
EÚ.
Ako výrazné špecifikum trhu práce v SR vyplynul z analýzy mimoriadne nízky
podiel kompenzácií zamestnancom na HDP, jeho korelačná nezávislosť s verejnými
výdavkami na politiku trhu práce a dokonca jeho silne protichodný vývoj vo vzťahu k rastu
HDP. Vysoká rigidita ceny práce vyvoláva potrebu legislatívnej úpravy tvorby jej výšky,
nakoľko minimálna mzda predstavuje prahovú hodnotu, od ktorej sa odvíjajú ostatné mzdové
tarify. Bližšia analýza minimálnej mzdy preukázala, že inštitút jej zákonného stanovenia je
na trhu práce prospešný a podiel jeho uplatňovania má v EÚ rastúci trend. Preto aj aktuálne
zvýšenie minimálnej mzdy predstavuje pozitívnu zmenu na trhu práce v SR a prispieva
k rastu podielu kompenzácií zamestnanom na HDP.
36
Pre Slovensko ako krajinu, ktorej ekonomika sa otvorila a snaží sa o dosiahnutie
úrovne vyspelých ekonomík, sú priame zahraničné investície jedným z najvýznamnejších
prostriedkov k dosiahnutiu stabilného hospodárskeho rastu a napĺňaniu lisabonských cieľov
v oblasti zamestnanosti. Faktormi, ktoré v najväčšej miere prispeli k zatraktívneniu SR
medzi zahraničnými investormi, sú celková úroveň podnikateľského prostredia, teda
legislatívny rámec, daňový systém, investičné stimuly, infraštruktúra a nízka úroveň ceny
práce.
Z regionálneho hľadiska kumulatívne najvyššie PZI počas desaťročného sledovaného
obdobia smerovali do Bratislavského kraja, pričom v porovnaní s Prešovským, kde boli
investície najnižšie, bol ich objem viac ako 40 – násobne vyšší. Pritom objem verejných
investičných stimulov smeroval v rokoch 2001 až 2009 hlavne do Žilinského a Trnavského
kraja. Do Prešovského kraja, ktorý je považovaný za najmenej rozvinutý, putovalo v celom
období najmenej financií.
Index podnikateľského prostredia sledujúci vývoj legislatívneho a regulačného
prostredia, vplyv vonkajších makroekonomických faktorov na podniky a príspevok
samotných podnikov k vývoju ich prostredia mal od roku 2001 rastúci trend, avšak v druhom
štvrťroku 2006 nastal zlom. Kým do prvého štvrťroka 2008 klesala hodnota IPP pomaly,
od toho obdobia sa pokles zrýchlil, a v druhom štvrťroku 2009 dosiahol úroveň roku 2002.
Zlom, ktorý nastal v roku 2006, bol zapríčinený najmä zmenou legislatívy, a to nielen
v pracovno-právnej oblasti. Pod prudký pokles indexu, ktorý bol zaznamenaný v roku 2008
vplývala nielen legislatíva, ale najmä prvé následky hospodárskej krízy. Ani v nasledujúcom
období sa zmena nastúpeného klesajúceho trendu nepredpokladá.
Hospodárska a finančná kríza sa prejavila v hospodárstve SR najmä v najcitlivejšej
oblasti, a to v poklese pracovných miest – prepúšťaním zamestnancov. Problematika
zamestnanosti resp. nezamestnanosti je v SR citlivejšia z dôvodu dlhodobého pretrvávania
vysokej nezamestnanosti. Z dôvodu zvyšovania celkovej nezamestnanosti sa predpokladá
zvyšovanie aj osobitne problematickej dlhodobej nezamestnanosti a začlenenie takýchto ľudí
na trh práce bude namáhavejšie v porovnaní s obdobím pred krízou, keďže
medzi nezamestnanými je už teraz veľa kvalifikovaných pracovníkov. Tento stav však praje
zamestnávateľom, ktorí majú v súčasnosti menej náročnú úlohu pri výbere pracovníkov.
Z uvedených skutočností vyplýva potreba cielenej podpory investícií z odvetvového
i regionálneho hľadiska a podpora profesijnej i priestorovej mobility, ktorej nadväzné
37
hodnotenie v rámci SR za roky 2004 až 2008 je vykonané prostredníctvom údajov štátneho
štatistického zisťovania ISCP MPSVRSR 1-04.
Z výsledkov analýzy môžeme v členení podľa krajov konštatovať stúpajúcu
tendenciu v mobilite, a teda aj flexibilite pracovnej sily v SR, pričom každý tretí
zamestnanec vykonávajúci svoju prácu v bratislavskom kraji, má trvalé bydlisko v inom
kraji. I keď v slovenskej spoločnosti je rozšírená fáma, že dochádzka za zamestnaním je
v značnej miere rozšírená len medzi robotníckymi povolaniami a zamestnancami
s minimálnou vzdelanostnou úrovňou, číselné údaje uvedené v analýze ju jednoznačne
spochybňujú. Počas sledovaného obdobia, t.j. pri porovnaní rokov 2004 a 2008, sa situácia
u migrujúcich zamestnancov štrukturálne zmenila. Výrazne vzrástlo proporcionálne
zastúpenie migrujúcich zamestnancov so všetkými tromi stupňami vysokoškolského
vzdelania. Naopak, ostatné stupne vzdelania proporcionálne klesali.
Zmena v čase sa prejavila aj na štruktúre zamestnaní dochádzajúcich zamestnancov.
Podiel hlavnej triedy KZAM 7 - Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch
poklesol o takmer 4 percentuálne body. Pokles bol taktiež v hlavných triedach KZAM 4 -
Nižší administratívni zamestnanci, a KZAM 5 - Prevádzkoví zamestnanci v službách
a obchode. Naopak, zvýšil sa podiel hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní
zamestnanci a hlavnej triedy KZAM 3 - Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci.
Z pohľadu odvetví jednoznačne najviac zamestnancov dochádza za prácou v odvetví
D - Priemyselná výroba. Už v roku 2004 každý štvrtý zamestnanec dochádzal
do zamestnania v odvetví priemyselná výroba a v roku 2008 sa tento podiel ešte zvýšil.
Aj napriek poklesu v sledovanom období, predstavujú odvetvia so značným podielom
dochádzajúcich zamestnancov aj I - Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
a G - Obchod. V sledovanom období sa výrazne zvýšil aj podiel migrujúcich zamestnancov
v odvetví K - Nehnuteľnosti, prenájom a obch. činnosti. Tento sa zvýšil viac ako
dvojnásobne.
Čo sa týka mobility pracovníkov dochádzajúcich za prácou do jednotlivých krajov
z oblastí mimo územia SR, je ich podiel v porovnaní s národnou mobilitou štatisticky úplne
bezvýznamný.
38
Priestorová aj profesijná mobilita pracovnej sily je síce významným faktorom
zmierňovania nerovnováhy na trhu práce, avšak v čase globálnych ekonomických ťažkostí
sú jej možnosti obmedzené a riešenie problémov sa v zložitom období musí uskutočniť
prostredníctvom komplexného prístupu rešpektujúcom potrebu flexibility pre
zamestnávateľov i sociálnej istoty pre občanov.
39
Zoznam použitej literatúry
1. Alexy, J.:Finančná a ekonomická analýza. Bratislava, 2005. ISBN 80-89018-90-4
2. Commision Action plan for skills and mobility. Brusel, 2002.
3. Európska stratégia zamestnanosti. Luxemburg, 1997.
4. Hayek, F.A.: The Constitution of Liberty. Chicago, 1960.
5. Husár, J.: Makroekonomická analýza. Bratislava, 2007. ISBN 978-80-225-2366-0
6. Keynes, J.M.: Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha, 1963.
7. Rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť Výzvy a výhľady pre 21. storočie – Biela
kniha Brusel, 1993.
8. Rievajová, E. a kolektív: Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava, 2009. ISBN
978-80-225-2878-8
9. Rosner, P.: The Economics of Social Policy. Cheltenham, 2003. ISBN 1-84542-257-0
10. Teulings, C: The contribution of minimum wages to increassing wage inequality. The
Economic Journal October 2003.
www.alianciapas.sk
www.ec.europa.eu
www.esf.sk
www.economy.gov.sk
www.employment.gov.sk
www.nbs.sk
www.sario.sk
www.socpoist.sk
www.statistics.sk/slovstat
www.upsvar.sk/statistiky
40
Prehľad použitých klasifikácií
Hlavné triedy KZAM:
1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci
2 Vedeckí a odborní duševní zamestnanci
3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci
4 Nižší administratívni zamestnanci (úradníci)
5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode
6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve
7 Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch
8 Obsluha strojov a zariadení
9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci
0 Príslušníci armády
Sekcie klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (2008):
A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
B Ťažba a dobývanie
C Priemyselná výroba
D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
E Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
F Stavebníctvo
G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
H Doprava a skladovanie
I Ubytovacie a stravovacie služby
J Informácie a komunikácia
K Finančné a poisťovacie činnosti
L Činnosti v oblasti nehnuteľností
M Odborné, vedecké a technické činnosti
N Administratívne a podporné služby
O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
P Vzdelávanie
Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc
41
R Umenie, zábava a rekreácia
S Ostatné činnosti
T Činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach
produkujúce tovary a služby na vlastné použitie
U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení
Najvyššia úroveň ukončeného vzdelania podľa ISCED:
1 Základná škola 1.- 4. trieda
2 Základná škola 5.- 9. trieda, 8 ročné gymnázium 1.-4. ročník, osobitná škola 5.-9. ročník
3 Stredné odborné školy, učilištia (kratšie ako 3 roky)
4 Odborné učilištia
5 Vzdelávanie v praktických zručnostiach
6 Gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá 1.-4. roč., 8 roč. gymnáziá 5.-8.roč.,
stredné odborné učilištia – študijné odbory, pomaturitné vzdelávanie
7 Stredné odborné školy a gymnáziá, pomaturitné vzdelávanie
8 Vyššie odborné školy, konzervatóriá 5.-6.roč.
9 Bakalárske alebo graduálne štúdium
42
PRÍLOHA I Východiskové ukazovatele trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty
UKAZOVATELE 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 1 Podiel pracujúcich so zmluvou na dobu určitú 4,20 3,90 4,80 4,90 4,90 4,90 5,50 5,00 5,10 5,10 4,70 2 Miera zamestnanosti na čiastočný úväzok 2,30 2,10 2,10 2,30 1,90 2,40 2,70 2,50 2,80 2,60 2,70 3 Počet pracujúcich s viacerými zamestnaniami 24,50 21,40 20,50 16,60 16,30 19,80 18,70 31,10 27,60 26,90 25,70 4 Počet hodín v týždni odpracovaných na čiastočný úväzok 24,70 24,80 24,10 24,30 23,50 21,90 21,80 21,00 21,70 21,70 21,20 5 Počet hodín v týždni odpracovaných na plný úväzok 42,60 42,20 42,20 42,60 42,20 41,00 41,20 41,50 41,60 41,60 41,50 6 Miera účasti na celoživotnom zdelávaní 8,50 3,70 4,30 4,60 4,10 3,90 3,30 7 Verejné výdavky na politiku trhu práce 0,50 0,60 0,65 0,59 8 Podiel socíálneho poistenia na nákladoch práce 26,29 26,35 27,61 26,15 26,31 25,39 25,54 25,11 23,74 24,06 24,15 9 Daňové zaťaženie nízkopríjmových osôb 40,50 40,70 42,30 40,60 41,30 40,80 40,90 39,60 35,20 35,50 35,60
10 Pasca nezamestnanosti 73,00 71,00 70,00 43,00 43,00 44,00 44,00 44,00 11 Miera celkovej nezamestnanosti 12,60 16,40 18,80 19,30 18,70 17,60 18,20 16,30 13,40 11,10 9,50 12 Miera nezamestnanoti mužov 12,20 16,30 18,90 19,80 18,60 17,40 17,40 15,50 12,30 9,90 8,40 13 Miera nezamestnanosti žien 13,10 16,40 18,60 18,70 18,70 17,80 19,20 17,20 14,70 12,70 10,90 14 Miera nezamestnanosti mladých ľudí (do 25 rokov) 25,10 33,80 36,90 39,20 37,70 33,40 33,10 30,10 26,60 20,30 19,00 15 Miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných 6,50 7,80 10,30 11,30 12,20 11,40 11,80 11,70 10,20 8,30 6,60 16 Miera ohrozenia chudobou 22,00 20,00 18,00 18,00 17 Riziko chudoby zamestnaných osôb 9,00 6,00 5,00 6,00 18 Miera zamestnanosti starších ľudí (55 až 64) 22,80 22,30 21,30 22,40 22,80 24,60 26,80 30,30 33,10 35,60 39,20 19 Celková miera zamestnanosti 60,60 58,10 56,80 56,80 56,80 57,70 57,00 57,70 59,40 60,70 62,30 20 Podiel kompenzácií zamestnancom na HDP 40,80 40,70 39,80 39,60 38,80 36,80 37,20 36,70 36,40 37,00 21 Tempo rastu jednotkových nákladov práce -3,00 0,20 -2,00 0,00 -0,90 -2,80 1,90 -1,40 -0,50 2,30 22 Tempo rastu reálneho HDP 0,00 1,40 3,40 4,80 4,70 5,20 6,50 8,50 10,40 6,40 23 Export tovarov a služieb 0,17 0,07 0,02 0,12 0,03 0,09 0,20 0,13 0,02 24 Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP 29,50 25,80 28,60 27,40 24,80 24,00 26,50 26,50 26,10 25,90 25 Podiel čistých daní z produktov na HDP 8,80 10,00 9,70 10,00 9,20 10,00 10,50 10,20 10,90 9,70 10,00 8,90 26 Podiel konečnej spotreby na HDP 56,40 56,30 57,80 57,60 56,60 57,10 57,20 56,80 55,90 56,50
Spracované zo zdrojov Eurostatu; http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database
43
PRÍLOHA II Korelačné koeficienty ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty v %
L1 L2 L3 L4 L5 L6 L7 L8 L9 L10 L11 L12 L13 L14 L15 L16 L17 L18 L19 L20 L21 L22 L23 L24 L25 L26
L1 100 51 -1 -67 -57 -7 -85 -75 -52 -41 17 10 29 3 65 32 -5 34 -24 -65 8 63 0 -73 25 25
L2 51 100 57 -77 -64 -88 13 -67 -71 -82 -56 -61 -46 -66 -14 -40 -60 79 51 -89 10 70 15 -53 -8 -23
L3 -1 57 100 -54 -30 -53 82 -61 -83 -77 -69 -72 -64 -74 -38 95 89 68 60 -63 51 59 38 -13 22 -42
L4 -67 -77 -54 100 87 87 -30 90 79 82 38 45 25 51 -20 -49 -81 -80 -30 92 -50 -80 3 68 -24 17
L5 -57 -64 -30 87 100 79 90 60 46 50 17 24 5 32 -25 -30 -67 -55 -11 70 -18 -51 -2 80 -37 32
L6 -7 -88 -53 87 79 100 -15 37 43 58 57 58 52 67 55 89 70 -63 -57 71 -1 -37 -35 58 16 73
L7 -85 13 82 -30 90 -15 100 -85 -89 62 -60 -60 -63 -48 -36 24 -3 68 55 0 47 57 92 93 -22 -17
L8 -75 -67 -61 90 60 37 -85 100 92 85 36 44 20 49 -38 -95 -100 -85 -23 88 -56 -90 -25 52 -51 0
L9 -52 -71 -83 79 46 43 -89 92 100 85 58 64 45 67 -8 -96 -100 -93 -44 84 -49 -86 -44 30 -37 21
L10 -41 -82 -77 82 50 58 62 85 85 100 66 71 56 75 48 -87 -96 -80 -57 97 -26 -70 -20 46 -8 54
L11 17 -56 -69 38 17 57 -60 36 58 66 100 100 99 98 79 98 82 -80 -99 65 -42 -65 -7 12 34 58
L12 10 -61 -72 45 24 58 -60 44 64 71 100 100 97 99 74 98 84 -83 -97 71 -42 -69 -7 18 29 57
L13 29 -46 -64 25 5 52 -63 20 45 56 99 97 100 94 86 96 79 -72 -99 54 -43 -56 -6 2 41 58
L14 3 -66 -74 51 32 67 -48 49 67 75 98 99 94 100 71 98 81 -84 -95 76 -44 -72 -7 29 20 59
L15 65 -14 -38 -20 -25 55 -36 -38 -8 48 79 74 86 71 100 94 73 -33 -84 11 -17 -7 -3 -22 48 69
L16 32 -40 95 -49 -30 89 24 -95 -96 -87 98 98 96 98 94 100 90 -92 -94 62 13 -43 24 87 79 89
L17 -5 -60 89 -81 -67 70 -3 -100 -100 -96 82 84 79 81 73 90 100 -70 -75 85 54 -69 -19 58 69 88
L18 34 79 68 -80 -55 -63 68 -85 -93 -80 -80 -83 -72 -84 -33 -92 -70 100 74 -85 50 80 -1 -32 -24 -38
L19 -24 51 60 -30 -11 -57 55 -23 -44 -57 -99 -97 -99 -95 -84 -94 -75 74 100 -59 43 58 0 -11 -41 -56
L20 -65 -89 -63 92 70 71 0 88 84 97 65 71 54 76 11 62 85 -85 -59 100 -27 -90 1 56 -11 15
L21 8 10 51 -50 -18 -1 47 -56 -49 -26 -42 -42 -43 -44 -17 13 54 50 43 -27 100 33 -15 -22 6 -9
L22 63 70 59 -80 -51 -37 57 -90 -86 -70 -65 -69 -56 -72 -7 -43 -69 80 58 -90 33 100 17 -42 10 -15
L23 0 15 38 3 -2 -35 92 -25 -44 -20 -7 -7 -6 -7 -3 24 -19 -1 0 1 -15 17 100 -3 23 -48
L24 -73 -53 -13 68 80 58 93 52 30 46 12 18 2 29 -22 87 58 -32 -11 56 -22 -42 -3 100 -38 24
L25 25 -8 22 -24 -37 16 -22 -51 -37 -8 34 29 41 20 48 79 69 -24 -41 -11 6 10 23 -38 100 0
L26 25 -23 -42 17 32 73 -17 0 21 54 58 57 58 59 69 89 88 -38 -56 15 -9 -15 -48 24 0 100 Spracované zo zdrojov Eurostatu; http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database
44
PRÍLOHA III Priemerná mesačná mzda a vybrané zložky mzdy zamestnancov podľa krajov SR za 3. štvrťrok 2009 (EUR/mes)
Priemerná z toho zložky priemernej mesačnej hrubej mzdy Náhrady Peňažné Priemerná Úhrada mesačná prémie príplatky ostatné za plnenia mesačná poistenia
Kraj hrubá a a náhrady
mzdy mzdové pracovnú zo zisku čistá a daní mzda
základná mzda
odmeny doplatky zložky pohotovosť po zdanení mzda
Bratislavský 1 084,33 742,56 118,03 53,08 125,69 41,89 1,54 1,37 835,29 249,04
Trnavský 722,58 485,20 64,77 63,34 90,13 18,12 8,39 1,15 574,26 148,31
Trenčiansky 690,71 461,74 66,12 51,84 93,43 14,75 1,98 1,41 555,06 135,65
Nitriansky 681,87 472,21 62,58 46,66 85,82 13,39 2,63 0,76 546,89 134,98
Žilinský 695,03 472,89 63,70 47,44 90,49 18,77 2,28 0,59 558,21 136,82
Banskobystrický 664,16 454,66 61,41 49,15 86,32 11,64 3,28 0,92 533,75 130,41
Prešovský 628,67 438,98 52,35 41,48 83,52 10,42 2,46 1,42 511,85 116,83
Košický 735,80 495,93 64,67 53,48 103,52 16,36 2,47 0,84 586,85 148,95
Zdroj: ISCP – RŠCP 3. štvrťrok 2009
PRÍLOHA IV Porovnanie vývoja priemerných mesačných miezd
v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére
Podnikateľská sféra Nepodnikateľská sféra 3Q2008 3Q2009 3Q2008 3Q2009 Kraj
[EUR/mes] [EUR/mes] Index
2009/2008 v % [EUR/mes] [EUR/mes] Index
2009/2008 v %
Bratislavský 1 066,65 1 145,40 107,38 749,22 799,77 106,75 Trnavský 755,06 768,26 101,75 605,39 614,19 101,45 Trenčiansky 699,93 705,57 100,81 608,51 621,69 102,17 Nitriansky 700,23 695,76 99,36 607,38 630,26 103,77 Žilinský 694,78 713,59 102,71 612,33 636,20 103,90 Banskobystrický 668,36 674,34 100,89 615,25 637,79 103,66 Prešovský 618,73 628,27 101,54 615,88 629,74 102,25 Košický 771,19 762,66 98,89 622,35 645,92 103,79
Zdroj: ISCP – RŠCP 3. štvrťrok 2009
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
www.esf.gov.sk
Zhotoviteľ: Trexima Bratislava Drobného 29, 841 01 Bratislava 42 Objednávateľ: Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava Projekt Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. ETAPA II.
PRIEBEŽNÁ SPRÁVA č. 1
1
ÚVOD
Predkladaný dokument „Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s
osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt ETAPA II“ (viď príloha č. 1)
predstavuje druhú etapu analýzy aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným
zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. Priamo nadväzuje na prvú etapu, ktorá
pojednáva o špecifických problémoch aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR, medzi
ktoré patrí nepriaznivý demografický vývoj, výrazný mzdový rodový rozdiel a úprava
pracovného času.
Riešenie projektu bolo rozdelené do 3 etáp. Priebežná správa č. 1 popisuje úlohy
a činnosti, ktoré boli realizované v súlade so zmluvou medzi Treximou Bratislava ako
víťazom verejného obstarávania a zadávateľom Centrom vzdelávania Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR. V rámci priebežnej správy č. 1 boli realizované práce patriace do
II. etapy riešenia projektu (časové obdobie - do 2. mesiacov od podpisu zmluvy)
Etapa II. realizácie predmetu zmluvy :
• Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny.
• Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest (makroekonomické stimuly,
stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie a pod.).
• Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy
na trhu práce.
Termín odovzdania: do konca 2. mesiacov od podpisu zmluvy o dielo, t.j. do 25. 1. 2010.
Všetky požadované výstupy (odborné analýzy a štúdie) boli vypracované a usporiadané do
jednotného výstupu, ktorý tvorí prílohu č. 1 priebežnej správy č. 1.
• Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny.
V rámci tejto časti odborného materiálu boli zrealizované práce zamerané na zmapovanie
a posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny. Adaptácia bola skúmaná
pomocou korelačnej analýzy ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty. Skúmal
2
sa aj vplyv minimálnej mzdy na trhu práce ako významného činiteľa, ktorý ovplyvňuje stav
na trhu práce.
• Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest (makroekonomické stimuly,
stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie a
pod.).
V tejto kapitole boli riešiteľmi realizované odborné analytické práce zamerané na posúdenie
významných vplyvov na dynamiku tvorby nových pracovných miest. Skúmaný bol v prvej
časti samotný vývoj pracovných miest v SR, v druhej a tretej časti boli odborné práce
zamerané na posúdenie vplyvu priamych zahraničných investícií (PZI) a investičných
stimulov. Nadväzne na predchádzajúce časti bola vypracovaná štvrtá časť týkajúca sa analýzy
štruktúra a hodnotenia podnikateľského prostredia (Index IPP).
• Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania
nerovnováhy na trhu práce.
Analýza priestorovej a profesijnej mobility pracovnej sily bola rozdelená na 3 časti. V prvej
časti riešiteľský tím analyzoval mobilitu z pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca,
druhá nadväzujúca časť obsahuje analýzu mobility pracovnej sily z pohľadu kraja pracoviska
zamestnanca. V tretej časti riešitelia podrobne analyzovali mobilitu pracovnej sily podľa
dosiahnutého vzdelania, konkrétneho zamestnania (podľa klasifikácie zamestnaní KZAM)
a podľa odvevia, v ktorom zamestnanec pracuje (podľa klasifikácie odvetví SK NACE rev.2).
Copyright © 2009 Trexima Bratislava
REXIMA
Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s
osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.
ETAPA III.
Koordinátor projektu: Ing. Ľubomír Kadlečík
Riešiteľský tím: Ing. Ivana Cisárová, Ing. František Foltán, Ing. Mária Majdová, Ing. Róbert
Mihály, Mgr. Monika Rencešová
Dátum: 8. januára 2010
2
Obsah
Obsah.......................................................................................................................................... 2
Zoznam tabuliek......................................................................................................................... 4
Zoznam schém............................................................................................................................ 5
Úvod. .......................................................................................................................................... 6
1. Aktívne opatrenia trhu práce v SR, skúsenosti s ich využívaním v praxi, platná schéma
AOTP a komparácia s vybranými krajinami EU .............................................................. 7
1.1 AOTP V SR .......................................................................................................... 7
1.2 Vývoj čerpania prostriedkov AOTP v rokoch 2004 – 2008 v SR ...................... 16
1.3 Nové opatrenia na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy ............... 19
1.4 AOTP vo vybraných krajinách EÚ ..................................................................... 20
1.4.1 AOTP v Českej republike ................................................................................... 20
1.4.2 AOTP v Rakúsku ................................................................................................ 21
1.4.3 Hodnotiace štúdie AOTP v Rakúsku .................................................................. 22
1.4.4 AOTP v Španielsku............................................................................................. 24
1.4.5 Hodnotiace štúdie AOTP v Španielsku............................................................... 25
1.4.6 AOTP v Nemecku............................................................................................... 26
1.4.7 Hodnotenie AOTP v Nemecku ........................................................................... 28
1.4.8 AOTP v Estónsku................................................................................................ 31
1.4.9 Hodnotiace štúdie AOTP v Estónsku.................................................................. 32
1.4.10 AOTP vo Francúzsku.......................................................................................... 33
1.5 Úloha AOTP na trhu práce.................................................................................. 34
2. Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov
súvisiacich s prvkami flexiistoty..................................................................................... 36
2.1 Národné projekty za obdobie 2004-2006............................................................ 36
2.1.1 Sektorový operačný program Ľudské zdroje ...................................................... 36
2.1.2 Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3 ............................. 38
2.2 Národné projekty za obdobie 2007-2013............................................................ 40
2.3 Vybrané Národné projekty.................................................................................. 43
2.3.1 Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality SZ a rozvoj
aktivačných programov pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie) .......................... 44
2.3.2 Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu UoZ na TP s osobitným dôrazom na
znevýhodnených UoZ prostredníctvom podpory tvorby PM a SZČ .................. 47
3
2.3.3 Opatrenie 1.3: rozvoj vzdelávania a prípravy UoZ s cieľom zlepšiť ich možnosti
na TP ................................................................................................................... 49
2.3.4 Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na TP
a skupín ohrozených sociálnou exklúziou .......................................................... 54
2.3.5 Opatrenie 1.2: skvalitnenie služieb poskytovaných inštitúciami SZ .................. 62
2.4 Dopytovo orientované projekty .......................................................................... 64
2.5 Sociálne podniky................................................................................................. 64
2.6 Prebiehajúce a plánované projekty ..................................................................... 65
3. Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov
súčasnosti ........................................................................................................................ 67
3.1 Problémy a výzvy trhu práce v SR v súčasnosti ................................................. 67
3.2 Odporúčania a návrhy ......................................................................................... 70
Záver .........................................................................................................................................78
Zoznam použitej literatúry ....................................................................................................... 80
4
Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Vývoj čerpania AOTP v SR v tis. EUR.................................................................... 16
Tabuľka 2 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v rokoch 2004-
2007 ....................................................................................................................... 17
Tabuľka 3 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v roku 2008 ....... 18
Tabuľka 4 Finančné ukazovatele NP V – SOP ĽZ ................................................................... 44
Tabuľka 5 Fyzické ukazovatele NP V – SOP ĽZ ...................................................................... 45
Tabuľka 6 Fyzické ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ .................................................................. 46
Tabuľka 7 Finančné ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ ............................................................... 47
Tabuľka 8 Finančné ukazovatele NP I – SOP ĽZ .................................................................... 48
Tabuľka 9 Fyzické ukazovatele NP I – SOP ĽZ ....................................................................... 48
Tabuľka 10 Finančné ukazovatele NP III – SOP ĽZ................................................................ 49
Tabuľka 11 Fyzické ukazovatele NP III – SOP ĽZ .................................................................. 50
Tabuľka 12 Finančné ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ.............................................................. 51
Tabuľka 13 Fyzické ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ ................................................................ 51
Tabuľka 14 Finančné ukazovatele NP IX – SOP ĽZ................................................................ 53
Tabuľka 15 Fyzické ukazovatele NP IX – SOP ĽZ................................................................... 53
Tabuľka 16 Fyzické ukazovatele NP I – JPD........................................................................... 55
Tabuľka 17 Finančné ukazovatele NP I – JPD ........................................................................ 56
Tabuľka 18 Finančné ukazovatele NP III – JPD ..................................................................... 56
Tabuľka 19 Fyzické ukazovatele NP III – JPD ........................................................................ 56
Tabuľka 20 Finančné ukazovatele NP IIIa – JPD ................................................................... 58
Tabuľka 21 Fyzické ukazovatele NP IIIa – JPD ...................................................................... 58
Tabuľka 22 Finančné ukazovatele NP V – JPD....................................................................... 60
Tabuľka 23 Fyzické ukazovatele NP V – JPD.......................................................................... 60
Tabuľka 24 Finančné ukazovatele NP IX – JPD ..................................................................... 61
Tabuľka 25 Fyzické ukazovatele NP IX – JPD ........................................................................ 62
Tabuľka 26 Finančné ukazovatele NP VIII – JPD................................................................... 63
Tabuľka 27 Fyzické ukazovatele NP VIII – JPD...................................................................... 63
5
Zoznam schém Schéma 1 Komplexná odpoveď flexiistoty na výzvy trhu práce ............................................... 68
Schéma 2 Inkluzívny trh práce ................................................................................................. 75
6
Úvod
Predkladaný dokument predstavuje tretiu - poslednú etapu analýzy aktuálnej sociálno-
ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.
Dokument nadväzuje na prvú a druhú etapu; prvá etapa pojednáva o špecifických
problémoch aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR (nepriaznivý demografický
vývoj, výrazný mzdový rodový rozdiel a úprava pracovného času) a analyzuje kľúčové
makroekonomické a sociálno-ekonomické ukazovatele, obzvlášť problematiku zamestnanosti
a nezamestnanosti. Druhá etapa prostredníctvom korelačnej analýzy postihuje vzťahy
medzi jednotlivými ukazovateľmi na trhu práce, analyzuje vplyvy na tvorbu nových
pracovných miest a mieru priestorovej a profesijnej mobility pracovnej sily v SR.
Prvá kapitola tohto dokumentu ponúka prehľad aktívnych opatrení trhu práce (ďalej
len „AOTP“) v SR aj s aktuálne novelizovanými úpravami. Predostiera problémy v oblasti
monitorovania efektívnosti a účinnosti týchto politík a pre možnosti komparácie poskytuje
stručné informácie o AOTP vo vybraných krajinách EÚ (Česká Republika, Rakúsko,
Španielsko, Nemecko, Estónsko a Francúzsko).
V druhej kapitole sú stručne definované ukončené, prebiehajúce a plánované
slovenské národné projekty týkajúce sa trhu práce a najmä AOTP. Národné projekty sú
rozdelené podľa dvoch programových období na obdobie 2004 – 2006 a 2007 – 2013. Bližšia
pozornosť je venovaná projektom súvisiacim s flexiistotou a rozbiehajúcim sa projektom
sociálnych podnikov.
Posledná, tretia kapitola, sumarizuje zistenia predošlých kapitol a etáp analýzy
a prichádza k najaktuálnejším výzvam slovenského trhu práce a následne k návrhom
a odporúčaniam v oblasti zavádzania opatrení na zvyšovanie flexibility a istoty súčasne. Pri
návrhoch vychádza z odporúčaní európskych a slovenských dokumentov a inštitúcií.
7
1. Aktívne opatrenia trhu práce v SR, skúsenosti s ich využívaním v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EU
AOTP tvoria jeden zo štyroch pilierov flexiistoty a ich hlavným cieľom je umožňovať
a uľahčovať návrat pracovnej sily na trh práce a tým znižovať mieru nezamestnanosti,
alebo podporovať uchovávanie pracovnej sily na trhu práce a tým udržiavať zamestnanosť.
Nezamestnanosť – a osobitne jej dlhodobá forma - je ekonomický jav, ktorý negatívne
vplýva na život samotnej osoby, ako aj jej rodiny a ostatných osôb v jej blízkosti. Tento jav
nemožno v spoločnosti úplne eliminovať, jeho dôsledky na nezamestnanú osobu, ako aj jej
okolie, sa však dajú obmedziť. Pri podpore nezamestnanej osoby zohráva, popri rodine
a predchádzajúcom zamestnávateľovi, významnú úlohu štát. Štát sa prostredníctvom
nástrojov uplatňovaných v rámci politiky zamestnanosti zameriava na dva druhy pomoci
nezamestnaným osobám. Prvá oblasť predstavuje Pasívnu politiku (táto obsahuje príspevky
v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi). Druhá oblasť pomoci predstavuje Aktívnu
politiku (tento prístup sa snaží s nezamestnanou osobou pracovať, podporovať jeho snahy
v hľadaní si zamestnania, zvyšovaní kvalifikácie a pod. a na druhej strane sa snaží stimulovať
zamestnávateľov, aby prijímali uchádzačov o zamestnanie do pracovného pomeru), ktorá je
na rozdiel od pasívnej politiky schopná riešiť dlhodobú nezamestnanosť.
1.1 AOTP V SR
Jeden z významných prvkov flexiistoty je systém aktívnych opatrení na trhu práce.
V SR je tento systém inštitucionalizovaný vo forme zákona č. 5 / 2004 Z. z. o službách
zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Legislatívny rámec vymedzuje jednotlivé
aktívne opatrenia na trhu práce v nasledujúcich paragrafoch.
§ 46 - Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzačov o zamestnanie (ďalej len
„UoZ“) a záujmencov o zamestnanie (ďalej len „ ZoZ“)
Vzdelávacími aktivitami sú aktivity zamerané na dokončenie vzdelania na základnej škole
alebo štúdia na strednej odbornej škole na účely získania dokladu o ukončení vzdelania
na základnej škole alebo štúdia na strednej odbornej škole v poslednom ročníku príslušnej
školy na základe projektov a programov, na vzdelávanie a prípravu na konkrétne pracovné
8
miesto na základe prísľubu zamestnávateľa na prijatie do zamestnania, na vzdelávanie
a prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
inými vzdelávacími aktivitami, zamestnaneckou praxou.
§47 - Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca
Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho
pracovného uplatnenia svojich zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy
pre trh práce zamestnanca a špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca
podľa osobitného predpisu.
§ 49 - Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie
vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude
túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok požiada písomne.
Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou
činnosťou. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom
so zdravotným postihnutím.
§49a) - Príspevok na zapracovanie znevýhodneného UoZ
Poskytuje sa na nadobudnutie praktických skúseností a pracovných návykov potrebných
na vykonávanie pracovnej činností u poskytovateľa zapracovania. Zapracovanie trvá najviac
3 kalendárne mesiace v rozsahu najviac 30 hod. týždenne, okrem týždňa, v ktorom
sa zapracovanie začalo. Ak zapracovanie trvá dlhšie ako 1 kalendárny mesiac, poskytovateľ je
povinný UoZ prijať do pracovného pomeru najmenej na 6 mesiacov.
§ 50 Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
Príspevok zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné meisto prijme do pracovného
pomeru znevýhodneného UoZ vedeného v evidencii najmenej 3 mesiace. Zamestnávateľ je
povinný zachovať vytvorené pracovné miesto na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov
o zamestnanie, na podporu zamestnávania, ktorých sa príspevok poskytuje, najmenej počas
24 kalendárnych mesiacov. Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje
zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov
v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov.
Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je
povinný preukázať, že je to v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti.
9
§ 50a) Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami
Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami prijatých
do pracovného pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „príspevok“)
sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na zdravotné poistenie,
poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených
zamestnávateľom a sumy preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne
poistenie plateného zamestnancom.
Príspevok sa poskytuje, ak hrubá mesačná mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný pracovný
úväzok, dosahuje najviac 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR
za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom
sa príspevok poskytuje a zamestnanec bol pred prijatím do zamestnania vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Ak bol občan pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie sezónnym zamestnancom, podmienka vedenia v evidencii
uchádzačov o zamestnanie podľa predchádzajúcej vety sa považuje za splnenú odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho zaradení do evidencie UoZ.
§50c - Poskytovanie príspevku na podporu vytvárania a udržania pracovných miest
v sociálnom podniku
Poskytovanie príspevku sociálnym podnikom zamestnávajúcim občanov, ktorí boli
pred prijatím do pracovného pomeru znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie zo zdrojov
Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a štátneho rozpočtu SR (ďalej len „štátny
rozpočet“) a značne znevýhodnení - znamená každú osobu, ktorá je nezamestnaná 24
mesiacov alebo dlhšie.
§50d - Príspevok na podporu udržania zamestnanosti
Tento príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý zachová pracovné miesta aj v prípade
vážnych prevádzkových dôvodov.
Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na zdravotné
poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
platených zamestnávateľom z náhrady mzdy, ktorá patrí zamestnancovi podľa osobitného
predpisu 50) najviac však z náhrady mzdy vo výške priemernej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje a sumy preddavku na poistné
10
na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie plateného zamestnancom z náhrady
mzdy, ktorá patrí zamestnancovi najviac však z náhrady mzdy vo výške priemernej mzdy
zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
§ 50e - Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta
Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta sa poskytuje zamestnávateľovi,
ktorý na vytvorené pracovné miesto príjme do pracovného pomeru UoZ, ktorý bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace. Príspevok sa poskytuje
zamestnávateľovi, ktorý pred prijatím UoZ na vytvorené pracovné miesto, vykonával svoju
činnosť nepretržite najmenej 12 mesiacov.
Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto pre UoZ, na podporu
zamestnávania, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej počas 12 kalendárnych mesiacov.
Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných
miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní
s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo
k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je povinný
preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu
nadbytočnosti.
§ 50f - Príspevok ku mzde zamestnanca
Úrad poskytuje zamestnancovi, ktorý bol pred prijatím do pracovného pomeru vedený
v evidencii UoZ najmenej 3 mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
z dôvodu nástupu do zamestnania, ktoré si sám našiel; ak hrubá mesačná mzda zamestnanca,
ktorý pracuje na plný pracovný úväzok, dosahuje najviac 1,7 násobok sumy životného
minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa osobitného predpisu platnej
k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca.
§ 50g - Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti
Úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie najmenej 3 mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi a ktorý začne a bude vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú
zárobkovú činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, ak o príspevok písomne požiada.
11
Občan, ktorý prestal vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť
pred uplynutím 24 mesiacov, môže byť do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený
odo dňa nasledujúceho po uplynutí 24 mesiacov od začatia vykonávania alebo
prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti.
§ 50h - Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania
poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych
výrobkov a obchodovania s nimi (ďalej len „príspevok“) sa poskytuje občanovi, ktorý bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a ktorý začne a bude
vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania
poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi nepretržite najmenej 24 mesiacov,
ak o príspevok písomne požiada.
§ 51 - Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe
Absolventská prax je získanie odborných zručností a praktických skúseností
u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy.
Za absolventskú prax za podmienok ustanovených týmto zákonom je možné považovať aj
získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom
o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu práce.
§ 51a - Príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy
pre trh práce
Absolventom vzdelávania a prípravy pre trh práce na účely poskytnutia príspevku na podporu
zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce je absolvent strednej školy
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov a občan starší ako
50 rokov veku vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace,
ak absolvovali vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečované úradom, trvajúce najmenej
6 kalendárnych mesiacov a najviac 24 kalendárnych mesiacov. Zamestnávateľovi, ktorý
prijme do pracovného pomeru absolventa vzdelávania a prípravy pre trh práce, poskytuje úrad
príspevok najviac počas 24 kalendárnych mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody.
§ 52 - Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec
Predstavuje podporu udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana,
ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Rovnako
12
sa pre účely zaradenia na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec
za poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi považujú aj
fyzické osoby, ktoré sa s poberateľom spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej
núdze.
Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo
príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec je forma aktivačnej činnosti UoZ
vykonávaním prác, ktoré sú určené na:
• zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok,
• tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce,
• starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva,
• podporu vzdelávania,
• rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností obce v sociálnej oblasti,
• rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt,
• doplnkové vzdelávanie detí a mládeže,
• na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.
§52a) - Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby
Dobrovoľnícka služba je forma aktivácie UoZ vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej
cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce, pričom počas vykonávania
dobrovoľníckej činnosti UoZ poskytuje pomoc:
a) pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov,
osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo a inak závislé osoby,
nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo
pri poskytovaní verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí
(napr. terénna sociálna práca), zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, športu, pri tvorbe,
ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu
a zachovanie kultúrneho dedičstva (viď. Deklarácia NR SR č. 91/2001 o ochrane
kultúrneho dedičstva), pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych
akcií pre osoby podľa tohto ustanovenia, pri ochrane spotrebiteľa a v oblasti styku
s verejnosťou,
b) pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej
ochrane.
13
§53 - Príspevok na dochádzku za prácou
Poskytuje úrad mesačne na úhradu časti cestovných nákladov na dochádzku z miesta trvalého
pobytu (TP) alebo z miesta prechodného pobytu (PP) zamestnanca do miesta výkonu
zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, resp. do miesta uvedeného v potvrdení o mieste
výkonu zamestnania a späť alebo na úhradu časti cestovných výdavkov na dochádzku
z miesta TP alebo z miesta PP občana do miesta vykonávania alebo prevádzkovania SZČ
a späť.
§53a - Príspevok na presťahovanie za prácou
Príspevok na presťahovanie za prácou je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich
s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti
so získaním zamestnania. Príspevok sa vypláca jednorázovo vo výške maximálne 1 328 EUR
(40 000 Sk), ak je zmena bydliska najmenej 50 km.
§ 53b - Príspevok na dopravu do zamestnania
Príspevok na dopravu do zamestnania môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe
uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu
zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami
nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám
zamestnávateľa.
§ 55 - Chránená dielňa a chránené pracovisko
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím
(ďalej len „ZP“), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo
pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutým zaškoľujú alebo pripravujú
na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon
prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie
chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré
právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana
so zdravotným postihnutím. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana
so zdravotným postihnutím. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná
úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia
14
§ 55a,b,c - Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP + Oprávnené náklady
na zaškolenie a prípravu pre trh práce + Oprávnené náklady súvisiace so zaškolením
a prípravou na prácu
Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP sa vykonáva najmä
so zreteľom na jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a na náročnosť pracovnej činnosti, ktorú bude po skončení prípravy na pracovné
uplatnenie vykonávať. Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP zahŕňa zaškolenie
a prípravu na prácu. Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP trvá najviac šesť
mesiacov. Zaškolením sa umožňuje občanovi so ZP, ktorý nie je schopný podrobiť sa
sústavnej príprave na povolanie alebo u ktorého tento spôsob prípravy nie je potrebný, získať
odborné zručnosti a praktické skúsenosti na vykonávanie pracovnej činnosti. Zaškolenie sa
spravidla končí záverečnou skúškou. Príprava na prácu občana so ZP je príprava umožňujúca
postupné prispôsobovanie sa na výkon práce. Pri zaškolení alebo príprave na prácu môže
občanovi so ZP poskytovať pomoc pracovný asistent, ktorý je zamestnancom právnickej
osoby alebo fyzickej osoby.
§ 56 - Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska poskytuje úrad
zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom
pracovisku príjme občana so ZP. Dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta
v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je najmenej 2 roky
v malých podnikoch a stredných podnikoch a najmenej 3 roky v ostatných podnikoch.
§56a) - Príspevok na udržanie občana so ZP v zamestnaní
Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25% občanov so ZP z priemerného
evidenčného počtu zamestnancov je priemerný počet zamestnancov vo fyzických osobách
za kalendárny rok. Do priemerného evidenčného počtu zamestnancov sa nezapočítavajú
zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Príspevok sa poskytuje na mzdové
náklady, t.j. na mzdu a úhradu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného
na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom
(úhrada preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie
a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom za občana
so zdravotným postihnutím – podľa percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť) a na úhradu ďalších výdavkov, ktoré súvisia s činnosťou občana
15
so zdravotným postihnutím a sú oprávnené v súlade s predpismi ESF a v súlade s príslušnou
schémou štátnej pomoci, podľa ktorej sa príspevok poskytuje.
§ 57 - Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo
vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti
Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú
zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, sa poskytuje príspevok
na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. Príspevok sa
poskytuje občanovi so zdravotným postihnutím vedenému v evidencii uchádzačov
o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude v chránenej dielni alebo
na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať
nepretržite najmenej dva roky. Výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej
nezamestnanosti v okrese, v ktorom občan so ZP zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené
pracovisko na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.
§57a - Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska
Zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo
občanovi so ZP, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť
v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môže úrad na základe písomnej žiadosti
poskytnúť príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska. Ak žiadosť predkladá platiteľ dane
z pridanej hodnoty, musí byť vstupná cena hmotného majetku bez dane z pridanej hodnoty
vyššia ako 995,82 eura.
§59 - Príspevok na činnosť pracovného asistenta
Úrad poskytuje zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom
so ZP príspevok na činnosť pracovného asistenta.
Pracovný asistent:
a) zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú
občanmi so ZP, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času,
b) fyzická osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je
občanom so ZP, pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti
16
a pri vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti,
c) zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorí poskytujú pomoc znevýhodnenému uchádzačovi
o zamestnanie, ktorý je občanom so ZP, pri zapracovaní alebo pomoc pri príprave
na pracovné uplatnenie občana so ZP a pri vykonávaní ich osobných potrieb počas
zapracovania alebo počas prípravy na pracovné uplatnenie
d) pracovný asistent musí mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony.
Systém aktívnych opatrení na trhu práce podlieha legislatívnym zmenám v čase
a preto jeho dlhodobé porovnávanie je veľmi problematické.
1.2 Vývoj čerpania prostriedkov AOTP v rokoch 2004 – 2008 v SR
Jednotlivé opatrenia sa dajú začleniť do skupín podľa periodicity vyplácaných
príspevkov na jednorazové a pravidelné mesačné, prípadne štvrťročné príspevky. Tieto
príspevky sú v závislosti od charakteru príslušného opatrenia vyplácané úradom v prospech
uchádzača o zamestnanie, zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Tabuľka 1 Vývoj čerpania AOTP v SR v tis. EUR Vývoj čerpania aktívnej politiky trhu práce v tis. EUR
R o k y U k a z o v a t e ľ 2004 2005 2006 2007 2008 2009
k 30.6 Zdroj 111 - ŠR 51 966 51 504 54 603 27 717 55 422 25 518
Zdroj EÚ 8 698 43 903 58 685 57 716 68 100 26 873
Zdroj spolufinancovanie ŠR 2 400 8 017 17 141 17 657 19 084 6 323
Spolu 63 064 103 423 130 430 103 090 142 605 58 715
Evidovaní nezamestnaní (osoby) 409 082 340 401 299 181 250 938 230 433 315 211
Zdroj: UPSVaR, prepočítané konverzným kurzom 1EUR=30,126 SKK
Tabuľka zobrazuje čerpanie finančných prostriedkov vynaložených na jednotlivé
opatrenia aktívnej politiky trhu práce v kontexte evidovaných nezamestnaných osôb. Počet
evidovaných osôb za príslušné obdobie predstavuje priemerný stav.
17
Tabuľka 2 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v rokoch 2004-2007
Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Dohodnutá
suma
finančných
prostriedkov
Dohodnutá
suma
finančných
prostriedkov
Dohodnutá
suma
finančných
prostriedkov
Dohodnutá
suma
finančných
prostriedkov
Nástroj
APTP
Počet
vytvorených-
obsadených
PM, resp. počet
zaradených
osôb, resp.
počet
podporených
PM
(v EUR)
Počet
vytvorených-
obsadených
PM, resp. počet
zaradených
osôb, resp.
počet
podporených
PM
(v EUR)
Počet
vytvorených-
obsadených
PM, resp. počet
zaradených
osôb, resp.
počet
podporených
PM
(v EUR)
Počet
vytvorených-
obsadených
PM, resp. počet
zaradených
osôb, resp.
počet
podporených
PM
(v EUR)
§ 46 27 208 7 026 058 35 689 8 753 556 8 377 1 829 905 8 890 2 145 457 § 47 0 0 62 16 490 1 228 725 402 12 537 7 916 932 § 49 5 618 10 624 825 9 908 19 953 063 10 477 22 388 078 10 038 23 030 268 § 50 1 778 3 636 127 3 087 7 599 865 3 490 8 839 563 2 550 6 961 801 § 51 14 462 6 634 785 24 838 11 097 070 14 503 4 589 187 8 937 2 818 032 § 52 219 876 32 728 027 137 446 27 506 923 218 071 36 342 574 257 299 30 812 846 § 56 138 462 375 362 1 818 970 638 3 791 271 862 5 494 793 § 57 107 354 910 271 1 400 620 405 2 537 637 389 2 784 150 § 59 18 69 349 58 301 282 61 505 942 73 397 650 § 60 0 0 2 731 3 620 152 2 793 4 029 406 2 674 4 195 862
§ 110
zákon
387/96
Z.z.
4 098 4 210 121 1 891 181 838 0 0 0 0
Spolu 273 303 65 746 577 216 343 82 249 830 260 043 85 578 964 304 249 86 557 791 Zdroj: ÚPSVaR, prepočítané konverzným kurzom 1EUR=30,126 SKK
V období rokov 2004 až 2008 sa stav nezamestnaných osôb v evidencii postupne
znižoval z priemernej hodnoty 409 082 za rok 2004 až na priemernú hodnotu 230 433 v roku
2008. Naopak, stúpajúcu tendenciu mal vývoj finančných prostriedkov vynaložených
na jednotlivé aktívne opatrenia. V roku 2004 bolo do opatrení aktívnej politiky trhu práce
investovaných takmer 65 mil. EUR, avšak v roku 2008 už takmer 106 mil. EUR. Z uvedených
konštatovaní vyplýva, že AOTP v podmienkach SR pôsobili spolu so zlepšujúcim
sa podnikateľským prostredím pozitívne na vývoj počtu evidovaných nezamestnaných
na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.
Avšak rok 2009 predstavuje výrazne zhoršenú situáciu na trhu práce spôsobenú
faktormi a determinantami globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Vzhľadom na zmenu
legislatívnej normy (Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) sa v roku 2008
zmenila aj štruktúra čerpania a finančnej podpory na jednotlivé aktívne opatrenia trhu práce.
18
Tabuľka 3 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v roku 2008
Rok 2008
Dohodnutá suma finančných
prostriedkov Nástroj APTP Počet vytvorených-obsadených PM,
resp. počet zaradených osôb, resp. počet
podporených PM (v EUR)
§ 32 3 207 32 567 § 46 12 012 3 711 532 § 47 48 295 8 501 070
§ 48b 1 693 401 026 § 49 8 169 21 995 958
§ 49a 74 39 465 § 50 1 016 2 502 801
§ 50a 820 2 964 567 § 50 b-c 0 0
§ 51 7 832 5 287 010 § 51a 0 0 § 52 171 030 29 175 658
§ 52a 17 626 13 993 771 §53 12 311 1 460 379
§53a 6 2 726 §53b 0 0 § 54 2 751 1 499 770 §55a 0 0 § 56 739 5 241 730
§ 56a 268 558 310 § 57 337 2 471 561
§ 57a 0 0 § 59 443 858 178 § 60 6 592 5 823 153
Spolu 295 221 106 521 232 Zdroj: UPSVaR, prepočítané konverzným kurzom 1EUR=30,126 SKK
Čerpanie finančných prostriedkov je zabezpečené z rôznych zdrojov. Časť opatrení
sa financuje výlučne zo štátneho rozpočtu a ďalšia časť z národných projektov. Tieto sú
finančne zabezpečené prostredníctvom európskych fondov (ESF), ktoré sú ovplyvnené
rozpočtovými obdobiami spravidla väčšími ako jeden kalendárny rok.
Najväčšou mierou sa v roku 2008 na AOTP podieľali opatrenia: § 52 - Príspevok
na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, §47 - Vzdelávanie
a príprava pre trh práce zamestnanca, § 52a) - Príspevok na aktivačnú činnosť formou
dobrovoľníckej služby, § 53 - Príspevok na dochádzku za prácou, § 46 - Vzdelávanie
a príprava pre trh práce UoZ a ZoZ, § 49 - Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
a § 51 - Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
19
Naopak, vôbec sa v praxi neuplatňovali opatrenia § 50 b-c - Podpora zamestnávania
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v sociálnom podniku (novelizácia zákona
č. 5 / 2004 Z.z. transformovala toto opatrenie do inej legislatívnej podoby), § 51a - Príspevok
na podporu zamestnávania absolventov, § 53b - Príspevok na dopravu do zamestnania,
§ 55a - Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím
a § 57a - Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska.
Celkový vývoj vynaložených finančných prostriedkov na AOTP však narástol
na hodnotu, ktorá z pohľadu sledovaného obdobia predstavuje maximálnu hodnotu. Počet
poskytnutých príspevkov zaznamenal mierny pokles oproti minulému roku, avšak nárast
oproti obdobiam predchádzajúcim. V prepočte teda priemerný výdavok stúpol a teda môžeme
podľa tejto zjednodušenej kalkulácie konštatovať, že v roku 2008 bola uprednostnená kvalita
poskytnutých AOTP pred ich kvantitou.
Vysoký objem finančných prostriedkov vyčlenených na AOTP z európskych fondov,
ako aj zo štátneho rozpočtu kladie nároky na vyhodnocovanie efektivity týchto opatrení.
V súčasnosti SR v praxi nepoužíva komplexný systém hodnotenia efektivity. Za účelom
vytvorenia takéhoto systému je práve spracovávaný projekt „Ukazovatele a systém
hodnotenia efektívnosti AOTP v SR“. Projekt rozoberá systém hodnotenia efektivity a jeho
uplatnenie v podmienkach slovenskej praxe, spracováva možnosti hodnotenia hrubých
a čistých efektov za použitia dostupných súborov informácií.
1.3 Nové opatrenia na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy
Na základe aktuálneho vývoja situácie na trhu práce Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny pripravilo návrh ďalších opatrení na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej
krízy. Tieto opatrenia budú mať len dočasný charakter (platnosť do konca roka 2010) a budú
realizované prijatím novely zákona o službách zamestnanosti (s navrhovanou účinnosťou
od 1. decembra 2009) a novely vyhlášky MPSVR SR č. 44/2004 Z. z. (s účinnosťou
od 1. novembra 2009).
Navrhované opatrenia sa zameriavajú na:
• Podporu opätovného vstupu a udržanie sa na trhu práce pre občanov, ktorí sa stali
nezamestnanými z dôvodu skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov
20
následkom globálnej ekonomickej krízy. Cieľom tohto opatrenia je uvoľniť pre túto
skupinu občanov podmienku 3-mesačného vedenia v evidencii UoZ pre získanie nároku
na jednotlivé príspevky aktívnych opatrení trhu práce. Rovnaká zmena sa dotýka
i absolventov škôl vo veku do 25 rokov.
• Zabezpečenie ochrany pred účelovým rušením pracovných miest u zamestnávateľa
so zámerom získať príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta. Tento
príspevok nebude možné získať na toho istého zamestnanca, s ktorým už zamestnávateľ
ukončil pracovný pomer z organizačných dôvodov.
• Podporu samostatnej zárobkovej činnosti u absolventov škôl, ktorí začnú a budú túto
činnosť vykonávať bezprostredne po zaradení do evidencie UoZ v súlade s podmienkami
zákona o službách zamestnanosti.
• Vytvorenie priaznivejších podmienok pre zaraďovanie absolventov škôl, ktorí sú UoZ, na
vykonávanie absolventskej praxe.
Uznesenie vlády SR č. 777 z 9. novembra 2009 uložilo ministerke práce, sociálnych
vecí a rodiny v spolupráci s ministrom financií predložiť na rokovanie vlády návrh novely
zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý vláda schválila 9. decembra. Zmeny
vyplynuli z aktuálnych potrieb trhu práce a v budúcnosti ich budú pravdepodobne nasledovať
ďalšie návrhy. Táto pružná reakcia na zmeny je plne v súlade s princípmi uplatňovania
flexiistoty.
1.4 AOTP vo vybraných krajinách EÚ
K dispozícii sme mali práce o hodnotení (evaluácii) AOTP za nasledovné krajiny:
Holandsko, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Dánsko, Estónsko, Poľsko, Španielsko,
Francúzsko, Veľká Británia, Slovinsko, Česká republika. Keďže nástroje sú podobné
vo všetkých týchto krajinách, vybrali sme do 3. kapitoly len niektoré z nich.
1.4.1 AOTP v Českej republike
V Českej republike sa posledné roky venuje zvýšená pozornosť evaluáciám AOTP.
Väčšina štúdií týkajúcich sa aktívnej politiky zamestnanosti (ďalej len „APZ“) však efektivitu
opatrení v zmysle dopadov nehodnotí a obmedzuje sa len na administratívne porovnávanie
cieľov
a vstupov (napr. počtu plánovaných účastníkov a skutočne zaradených účastníkov
do opatrenia), z ktorých sa nedá zistiť skutočný prínos opatrení.
21
Aplikácia pomerne sofistikovaných kvantitatívnych metód hodnotiacich
mikroekonomické účinky opatrení zostáva problémom vzhľadom na ich odborné, technické
a inštitucionálne predpoklady, na čo nie sú verejné služby zamestnanosti v ČR pripravené.
K evaluácií je preto potrebné vytvoriť dostatočne kvalitné a dostupné dátové zázemie.
Prekážkou je skutočnosť, že informačné systémy nie sú dostatočne integrované ani v rámci
rezortov. Bakule (2008) uvádza, že len nezávislé a vierohodné evaluácie vyjadrujú skutočný
prínos nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Upozorňuje však na otázku využiteľnosti
evaluácií – tvorcovia a realizátori AOTP musia byť ochotní a schopní ich výsledky zohľadniť
v hospodárskej politike, inak ide len o akademický výskum do zásuvky. Upozorňuje
aj na skutočnosť, že empirické odhady zahraničných nástrojov AOTP nemajú pre českú prax
dostatočnú vypovedaciu schopnosť z dôvodu iného implementačného prostredia.
1.4.2 AOTP v Rakúsku
Aby sa mohla osoba v Rakúsku uchádzať o účasť na programoch AOTP, musí byť
nezamestnanou alebo čeliť riziku, že sa ňou stane. Keďže rakúske Ministerstvo sociálnych
vecí kritériá oprávnenosti úzko nešpecifikuje, veľa závisí od administratívy projektov AOTP.
Podľa inštrukcií majú poradcovia úradov práce aktívne ponúkať vzdelávanie nezamestnaným
s chýbajúcimi špecifickými skúsenosťami a obzvlášť osobám znevýhodneným pri získavaní
práce (študentom, ktorí nedokončili školu, dlhodobo nezamestnaným, postihnutým, ženám,
ktoré dávnejšie prerušili prácu). Počas účasti na vzdelávaní jednotlivci dostávajú kompenzácie
do úrovne podpory v nezamestnanosti.
V programoch AOTP v Rakúsku sa rozlišujú: vzdelávanie, zamestnanecké subvencie
a podporné programy. Hlavná stratégia AOTP v Rakúsku má za cieľ zvýšiť individuálne
schopnosti. V roku 2003 sa 83% nezamestnaných zúčastnilo na vzdelávacích programoch,
18 % dostalo zamestnaneckú podporu a podporné programy sa týkali 12 % nezamestnaných.
Kvôli opakovanej účasti súčet nie je rovný 100 %.
Vzdelávanie sa ďalej člení na úradné vzdelávanie, asistenciu pri hľadaní zamestnania,
inštruktáž a integračné programy. Jednotlivé kurzy slúžia na vzdelávanie a zvyšovanie
kvalifikácie účastníkov. Tie, čo sa týkajú zamestnania, končia certifikátom ekvivalentným
s učňovským vzdelaním. Iné kurzy sú zamerané na dané zručnosti, napríklad jazykové
a počítačové. Dĺžka kurzov je od 4 týždňov do jedného roku (podľa typu kurzu). Ide
22
o intenzívne kurzy, a zaradenie v nich môže počas ich trvania znížiť úsilie osôb hľadať si
zamestnanie – tzv. efekt zamknutia v programe.
Programy asistenčných služieb pri hľadaní zamestnania majú za cieľ aktivizovať
nezamestnaných v počiatku nezamestnanosti. Programy nie sú orientované na špecifické
skupiny a majú byť k dispozícii pre väčšinu nezamestnaných. Majú za cieľ jednak zvýšiť
úsilie a efektívnosť hľadania zamestnania motiváciou a jednak aktivizovať ich účastníkov.
Tieto programy by mali viesť k okamžitému prechodu do zamestnanosti buď počas
ich trvania alebo krátko po ich skončení. Sú tu precvičované postupy uchádzania sa
o zamestnanie (písanie listov pri uchádzaní sa o pracovné miesto a priebeh pohovoru).
Trvanie programov je 6-7 týždňov – 3 dni prvý týždeň a 1 deň v nasledujúcich týždňoch.
Na rozdiel od kurzov sú programy asistenčných služieb povinné a neúčasť na nich vedie
k zníženiu podporných dávok. Zámerom bola účasť každého nezamestnaného v týchto
programoch počas prvých 4 mesiacov nezamestnanosti. V praxi to však bolo ťažko
dosiahnuteľné.
Inštruktáž má pripraviť účastníkov na úradné kurzy alebo na okamžité nastúpenie
do zamestnania. Má viesť k posúdeniu pracovných príležitosti a k vypracovaniu kariérneho
plánu.
Integračné programy sa venujú sociálnym problémom, ktoré sú výsledkom napríklad
dlhodobej nezamestnanosti. Ich cieľom je psychologická a sociálna stabilizácia účastníkov
tak, aby viedla k ich opätovnému začleneniu na trh práce. Počas týchto programov účastník
musí pracovať na chránenom pracovnom mieste najmenej 50% dĺžky trvania kurzu.
1.4.3 Hodnotiace štúdie AOTP v Rakúsku
Veľká časť hodnotiacich štúdií o AOTP v Rakúsku je zameraná na výberové
zisťovania účastníkov. Počas vyhodnotenia programu sa u účastníkov bežne zisťuje ich názor
na program a jeho potenciálne využitie. Hoci tieto zisťovania zachytávajú detailné
subjektívne informácie, nesledujú ekonomické ciele. O účastníkoch sa napríklad nezisťuje
ich mzda, alebo pracovná kariéra. Tieto vyhodnotenia slúžia primárne na kontrolu
pre poskytovateľov programov. Chýba tú však snaha vyhodnotiť efekty opatrení na
účastníkov.
23
Rakúsky úrad práce (AMS) vyhodnocuje jednotlivé programy pre špecifické skupiny,
napr. slobodné matky alebo dlhodobo nezamestnané osoby. Metóda vyhodnotenia predstavuje
porovnanie situácie na trhu práce pred a po účasti na programe, pričom opäť úplne abstrahuje
od merania čistých efektov.
Vzdelávacie programy
Existuje niekoľko vedecky exaktných vyhodnotení. Štúdia Zweimuller/Winter-Ebmer
(1996) je zameraná na programy v 80-tych rokoch. Vyhodnocuje efekt vzdelávania
na stabilitu zamestnania na vzorke nezamestnaných, ktorí sa stali pracujúcimi v roku 1986.
Účasť na opatrení a indikátor pre 12 mesačnú stabilitu zamestnania sú spoločne modelované
s použitím dvojvariatného probit modelu. Výsledky ukazujú pozitívny efekt na
zamestnaneckú stabilitu.
Služby zamestnanosti
V štúdii Rakúskej národnej banky (Weber/Hofer, 2003) sú vyhodnotené efekty
rôznych typov AOTP na mieru vstupu do zamestnanosti pre jednotlivcov, ktorí sa stali
nezamestnanými v roku 1999. Používajú timing-of-events metódu odhadujúcu efekt programu
ako zmenu v miere prechodu z nezamestnanosti do zamestnanosti v čase vstupu do tohto
opatrenia. Výsledkom je zistenie, že okamžitý efekt sa podstatne líši v závislosti od typu
programu. Asistencia pri nájdení zamestnania zvyšuje podstatne mieru prechodu
do zamestnanosti. Pravdepodobnosť nájsť si miesto do 4 mesiacov sa pre účastníkov tohto
opatrenia zvýšila o 15 %. Vzdelávanie má na druhej strane malý a negatívny vplyv. Je to
z dôvodu 60-dňovej účasti na kurze (tzv. efekt uzamknutia). Po tomto období už je efekt
pozitívny. Dopad sa líši podľa pohlavia účastníkov. Ženy profitujú zo všetkých typov
programov.
Druhá štúdia skúma efekt asistencie pri hľadaní zamestnania v závislosti od počtu
účastí v tomto opatrení – počet asistencií pri hľadaní zamestnania (Weber, Hofer 2004).
Rakúska cielená politika zamestnanosti umožňuje každému nezamestnanému zúčastniť sa
do štyroch mesiacov v programe hľadania zamestnania. Hlavným záverom štúdie je, že efekt
programu (prechod do zamestnanosti) je pozitívny a z hľadiska počtu vstupov do programov
sa nemení podstatne počas prvého roku trvania nezamestnanosti. Potom efekt dramaticky
klesá.
24
Prebiehajúci veľký projekt o vyhodnotení príspevkov na tvorbu pracovných miest
spolufinancovaných ESF využíva propensity score párovanie.
1.4.4 AOTP v Španielsku
Vzdelávanie
Vzdelávanie v Španielsku je zacielené na mladých ľudí, málo kvalifikovaných,
dlhodobo nezamestnaných, ženy, postihnutých a migrantov. Vzdelávacie schémy zahŕňajú
školiace programy pre voľbu povolania a školenia pre mladých a dospelých. Tieto opatrenia
kombinujú školenia s praxou niekedy prostredníctvom stáží v súkromných a štátnych firmách.
Národný inštitút zamestnanosti INEM (patriaci pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí)
napríklad vypracoval experimentálny program vzdelávania a pracovnej integrácie v oblasti
informačných technológií. Tento je čiastočne (z 35 %) financovaný danou firmou.
Sociálni partneri organizujú ďalšie vzdelávanie pre pracujúcich. Keďže vzdelávanie
pre rôzne cieľové skupiny ponúka mnoho inštitúcií na národnej i regionálnej úrovni, bol
vypracovaný Národný plán vzdelávania 1998-2002 a Národný systém kvalifikácií
a vzdelávania poskytujúci ucelený plán vzdelávania a certifikácií.
Priame vytváranie pracovných miest
I NEM v spolupráci s inými verejnými alebo súkromnými neziskovými organizáciami
uzatvárajú kontrakty s dlhodobo nezamestnanými a zamestnávajú ich na tzv. sociálno-
prospešné aktivity v týchto organizáciách. Navyše v regiónoch Andalúzia, Exstremadura
a v niektorých nerozvinutých vidieckych regiónoch sa vytvárajú pracovné miesta
v poľnohospodárstve.
Služby zamestnanosti
Úrady práce hrajú pomerne malú úlohu pri nachádzaní si zamestnania najmä
pre rizikové skupiny (Ballester 2005; Bertelsmann 2004). Reforma v roku 2002 mala za cieľ
zlepšenie monitorovania a umiestnenia UoZ presadzovaním princípu práv a povinností.
Okrem výraznej redukcie oprávnení na dávky sa reforma zameriavala na vyplácanie podpory
v nezamestnanosti len tým osobám, ktoré sa písomne zaviazali akceptovať všetky návrhy,
ktoré by im pomohli nájsť si prácu. Prišlo k zmene definície vhodného zamestnania –
uchádzač ho musí akceptovať, ak je podobné hociktorému zamestnaniu, ktoré mal v svojom
25
živote. Verejná mienka vnímala toto opatrenie kriticky ako príliš reštriktívne. Generálny
štrajk prinútil upustiť od väčšej časti reformy. Definícia vhodného zamestnania je teraz menej
reštriktívna a závisí na uvážení daného úradu práce. To, že úrady práce sú často kritizované
pre neposkytovanie efektívnej pomoci pri hľadaní zamestnania, súvisí v posledných rokoch
s nárastom významu súkromných personálnych agentúr.
1.4.5 Hodnotiace štúdie AOTP v Španielsku
Vzdelávanie
Mato (2002) vyhodnocuje program vzdelávania pre pracujúcich a nezamestnaných
v regióne Astúria. Kontrolnú skupinu predstavujú individuálne údaje za osoby, ktoré sa
uchádzali o vzdelávanie, ale nezúčastnili sa ho pre obmedzený počet účastníkov. Výsledky
hovoria, že vzdelávanie nepatrne zvyšuje zamestnateľnosť nezamestnaných i zamestnaných,
ale nemá efekt na mzdy. Arelano (2005) vyhodnocuje efekt štyroch typov vzdelávania
(všeobecné, odborné a ďalšie vzdelávanie, rekvalifikácia) na dĺžku nezamestnanosti.
Kontrolnú skupinu tvoria registrovaní nezamestnaní, ktorí neparticipujú v žiadnom
vzdelávacom programe. Všetky programy s výnimkou všeobecného vzdelávania ukázali
významný pozitívny efekt na zamestnanosť. Vzdelanie zvyšuje pravdepodobnosť toku žien
do zamestnanosti o 50 %, u mužov o 40 %.
Podnety zamestnanosti
Cueto (2003) porovnáva dva typy zamestnaneckých podnetov v regióne Astúria: nový
štart a príspevky na zamestnanie nezamestnanej osoby na zmluvu na dobu neurčitú. Výsledok:
počiatočné podpory majú lepší dopad z hľadiska stability zamestnania a miery zamestnanosti.
Služby zamestnanosti a sankcie
Arellano (2005) skúma efekt asistenčných služieb súkromných personálnych agentúr
pre nezamestnaných. Využíva dva druhy údajov: dáta súkromnej agentúry Creade a dáta
Národného inštitútu zamestnanosti (INEM) v Madride, tvoriace kontrolnú skupinu. Štúdia
využíva metódu párovania. Prichádza k záveru, že súkromná personálna agentúra v porovnaní
s verejnými službami zamestnanosti mala pre ženy významne pozitívny vplyv na dĺžku
nezamestnanosti.
26
1.4.6 AOTP v Nemecku
Aktívna politika zamestnanosti má v Nemecku dlhú tradíciu. Opatrenia, aktívne ako aj
pasívne, boli financované systémom poistenia v nezamestnanosti založeným v roku 1927.
Právnym základom pre aktívne opatrenia bolo pracovné podporné nariadenie AFG
pre obdobie 1969-1998, na ktoré nadväzoval Sociálny zákon SGB III.
O dôležitosti aktívnej politiky zamestnanosti v Nemecku svedčí 2,2 %-ný podiel
výdavkov na AOTP HDP v roku 2002 (v EU-15 to bolo 1,3 %). Zvýrazňuje to tiež veľmi
rozsiahle množstvo programov aktívnej politiky (APZ). Prof. Zimmermann, riaditeľ Inštitútu
štúdií trhu práce v Bonne, upozorňuje na malú transparentnosť nástrojov APZ, a na to, že táto
politika sa zmenila na nezrozumiteľnú džungľu množstva programov a opatrení. Využíva sa
60-80 nástrojov (v závislosti od definície) APZ, ktoré stoja daňových poplatníkov 15 biliónov
EUR (v roku 2006).
Vzdelávanie
Vzdelávanie je najdôležitejším programom AOTP v Nemecku. Programy sú dlhé,
intenzívne a na medzinárodné pomery štedré. Po zjednotení Nemecka boli využité vo veľkej
miere na rekvalifikáciu pracovných síl vo Východnom Nemecku pre potreby trhovej
ekonomiky. Len nedávno tzv. Hartzove reformy (2003-2005) výrazne zredukovali finančnú
podporu sprísnením oprávnenosti účasti na programoch.
Hlavnými cieľovými skupinami vzdelávacích programov podporovanými Sociálnym
zákonom SGB III sú nezamestnaní, osoby ohrozené nezamestnanosťou, osoby zúčastňujúce
sa vzdelávania končiace učňovským certifikátom, osoby vracajúce sa na trh práce a imigranti.
Federálny úrad zamestnanosti FEA môže platiť príslušné náklady programov, ako aj nepriame
náklady – cestovné, starostlivosť o deti a pod. Tí, čo nespĺňajú kritéria podpôr SGB III, môžu
byť financovaní Európskym sociálnym fondom.
Hlavné vzdelávacie programy sú príprava na zamestnanie, ďalšie vzdelávanie
a rekvalifikácia, opatrenia zvyšujúce šance integrácie, podpory opatrení zahrnutých
do sociálneho plánu a krátkodobé príspevky, a vzdelávanie prostredníctvom pracovnej
rotácie.
27
Finančné stimuly
SGB III uvádza širokú možnosť stimulov na ovplyvnenie správania zamestnávateľov
a zamestnancov: sú to subvencie miezd, príspevky sociálneho poistenia ako aj oslobodenia
od dávok.
Stimuly na strane dopytu na trhu práce majú za cieľ primäť zamestnávateľov k tvorbe
pracovných miest, ktoré by inak nevytvorili. Na strane ponuky sú stimuly upriamené
na zvýšenie úsilia osôb hľadať si zamestnanie, na získanie širšej možnosti uplatnenia sa
a posilnenie ich flexibility. Navyše stimuly umožňujú nezamestnaným alebo osobám, ktorým
hrozí nezamestnanosť, začať podnikať.
Finančné stimuly sa delia na stimuly pre zamestnávateľov (integračné príspevky,
príspevky sociálneho poistenia pre starších pracujúcich, iné nefinančné formy príspevkov,
pracovné agentúry pre nezamestnaných) a stimuly pre zamestnancov (príspevky sociálneho
poistenia, príspevky pre dlhodobo nezamestnaných, ochrana miezd pre starších
zamestnancov, príspevok na dopravu, sankcie a príspevky na podnikanie).
Priama tvorba pracovných miest
Priama tvorba pracovných miest hrala dôležitú úlohu posledných dvadsať rokov
obzvlášť vo Východnom Nemecku, kde mala nahradiť veľký pokles zamestnanosti
po zjednotení. Mala za cieľ aktivovať osoby, viesť ich k udržaniu a adaptovaniu svojich
profesionálnych schopností tak, aby sa mohli integrovať na trh práce.
Tieto pracovné miesta boli platené Federálnym úradom zamestnanosti FEA. Štátne
a za istých podmienok aj súkromné spoločnosti sa môžu uchádzať o účasť na tomto opatrení
na miestnych úradoch práce.
Priorita bola daná dlhodobo nezamestnaným, oprávneným dostávať dávku
v nezamestnanosti, a starším osobám. Od roku 2002 bol tento program výrazne zredukovaný.
Patria sem aktívne opatrenia podporujúce tvorbu miest (ABM), opatrenia štrukturálnych
zmien (SAM), zamestnanosť vytvárajúca podporu infraštruktúry a tzv. „1-eurové pracovné
miesta“.
28
Služby zamestnanosti
Miestne úrady práce poskytujú služby zamestnanosti. Nedávne reformy sa sústredili
na efektívnosť v umiestňovaní nezamestnaných. Poskytovanie AOTP bolo decentralizované
na lokálnu úroveň. Sociálni pracovníci majú v súčasnosti na starosti menej (150)
nezamestnaných, namiesto 400 pred reformami, resp. 75 mladých nezamestnaných.
Nezamestnaní patria vždy k tomu istému sociálnemu pracovníkovi, čím reformy
posilnili ich zodpovednosť. Ide o nasledovné služby: poradenstvo a asistencia pri hľadaní
zamestnania, vyhodnotenie šancí, umiestňovanie uchádzačov o zamestnanie súkromnými
agentúrami.
Programy pre mladých
Medzi programy pre mladých patria: podpora prípravy na zamestnanie mladých ľudí,
intenzívne poradenstvo a okamžité programy proti nezamestnanosti mladých ľudí.
Opatrenia pre postihnutých
Podľa pracovného zákona SGB IV všeobecne platí, že zamestnávatelia musia obsadiť
5 % voľných pracovných miest postihnutými. Príslušný úrad musí odsúhlasiť prepúšťanie
ťažko postihnutej osoby. Existujú nasledovné opatrenia pre postihnutých: podpory pre ťažko
postihnutých (podpory miezd do úrovne 70 % na 24 mesiacov), opatrenia na integráciu
postihnutých ľudí do pracovného života, špeciálne integračné služby pre ťažko postihnutých.
1.4.7 Hodnotenie AOTP v Nemecku
Dlhý čas chýbali pre hodnotenie AOTP vhodné dáta. Len nedávno boli sprístupnené
kvalitné údaje pre výskumníkov. Až v roku 1998 vláda uznala potrebu dôkladného hodnotenia
AOTP. V nasledujúcich rokoch sa vynaložilo veľké úsilie na získanie veľkých súborov
administratívnych dát z úradov práce. Ide o mnoho záznamov, ktoré umožňujú merať
krátkodobé i dlhodobé efekty. Navyše obsahujú dostatočnú informáciu na odlíšenie rôznych
druhov opatrení.
Väčšina štúdií sa sústreďuje na vzdelávanie a tvorbu pracovných miest, ktoré sú
najdôležitejšie z hľadiska prostriedkov a účastníkov. Pokiaľ sa týka podpory miezd, existovali
v roku 2007 v Nemecku zrejme len dve hodnotiace štúdie, jedna štúdia merajúca efekt
29
asistenčných služieb pri hľadaní zamestnania a žiadne ekonometrické štúdie analyzujúce
programy pre mladých ľudí a postihnuté osoby (podľa Kluve, 2007).
Výsledky vládou nedávno schváleného programu evaluácie založeného na vedeckej
báze sú alarmujúce – len štyri nástroje AOTP spĺňali všetky požiadavky a boli označené ako
efektívne. Patrili k nim získavanie podpôr pre zamestnávateľov, verejne financované
vzdelávacie programy, umiestenky a granty na podporu začínajúcich podnikateľov.
Vynaloženie viac ako 2/3 výdavkov z celkových výdavkov na APZ výskum označil
za neefektívne.
Podľa dostupných výskumov menej ako 30 % investícií do APZ bolo investovaných
efektívne. Napriek tomu zostáva nejasné, či obrovské sumy investovaných peňazí na tieto
programy mali pozitívny efekt na trh práce. Nedá sa presne určiť, či by si tí, ktorí úspešne
prešli niektorým z programov APZ nenašli prácu aj bez podpory štátu (bez účasti na danom
programe).
Prof. Zimmerman hovorí o tom, že v danej situácii menej znamená viacej a že zachytiť
tempo byrokracie je zložité. Znižovanie počtu existujúcich programov, napriek tomu,
že niektoré môžu byť čiastočne úspešné, povedie k celkovému prospechu a lepšiemu využitiu
verejných prostriedkov na iné účely. Skutočnosť pred svetovou finančnou krízou bola taká,
že hoci sa objavovalo na politickej scéne veľa návrhov, stále chýbala politická odvaha
okresávať programy.
Podľa Prof. Zimmermana sú potrebné nezávislé vedecké výskumy vyhodnocujúce
efektívnosť AOTP. Programy sa majú zredukovať, aby bol ich systém zrozumiteľný
a prehľadný. Potrebná je dlhodobá štúdia a posilnenie štyroch najlepších nástrojov. Ak bude
využitie prostriedkov APZ jasne definované, presadia sa v systéme len tie programy, ktoré sú
skutočne efektívne, čo bude najlepšie slúžiť samotnej politike zamestnanosti.
Vzdelávanie vo východnom Nemecku
Mnohé štúdie z rokov 1998 - 2005 prichádzajú k dvom výsledkom, že sa buď
preukázal alebo nepreukázal pozitívny efekt vzdelávania vo Východnom Nemecku.
Výnimkou je Hüber (1997), nachádzajúci negatívny efekt vzdelávania pre ženy. Toto
kontrastuje so závermi Bergemanna a kol. (2000) – podľa ich zistenia opakované vzdelávanie
pre ženy má významný pozitívny efekt. Štúdia Bergemann a kol. (2004) hovorí o pozitívnom
30
efekte v 90-tych rokoch a negatívnom v neskorších rokoch. Práce publikované počnúc rokom
2000 sú skôr pesimistické. Vo všeobecnosti, pre rozdielnosť výsledkov nie je zrejmé, aké
poučenie štúdie poskytujú.
Neskoršie štúdie založené na lepších administratívnych dátach prinášajú
konzistentnejšie výsledky. Všetky práce poukazujú na efekt uzamknutia pri vzdelávacích
programoch. Dôležitá otázka je, či v strednodobom a dlhodobom horizonte výhody
participácie vo vzdelávacích programoch prevýšia tento efekt.
Odpoveď závisí od sledovanej premennej. Pre dĺžku trvania nezamestnanosti Hujer
a kol. (2004) nenachádza dlhodobý efekt vzdelávacích programov (krátkodobých
a strednodobých). Inak je to v prípade dlhodobých programov – tie pôsobia negatívne,
t.j. zvyšujú dĺžku nezamestnanosti. Kontrastuje to však so závermi Fizenbergera
a Speckessera (2005), a Lechnera a kol. (2005), ktorí sledujú mieru zamestnanosti – na ňu
majú z dlhodobého hľadiska programy ponúkajúce špecifické zručnosti pozitívny dopad.
Lechner si všíma takisto mesačné príjmy a nachádza tu pozitívny dlhodobý efekt.
Vzdelávanie v západnom Nemecku
Autormi štúdií opierajúcimi sa o lepšie administratívne dáta sú Klose/Bender (2000),
Lechner a kol. (2004) a Fitzenberger/Speckesser (2005). Klose/Bender nenašli pozitívny efekt
– môže to byť spôsobené použitím predbežných dát. Naopak, Lechner a kol. (2004)
a Fitzenberger/Speckesser (2005) dospeli k pomerne optimistickým záverom. Posledná
zo spomenutých štúdií poukazuje na negatívny efekt uzamknutia v programe na mieru
zamestnanosti v krátkodobom horizonte, a významný kladný efekt v dlhodobom horizonte.
Lechner (2004) prichádza k tomuto záveru – krátkodobé aj dlhodobé vzdelávanie
pôsobia kladne v krátkodobom horizonte po účasti na programe. V dlhodobom horizonte má
krátkodobé vzdelávanie a rekvalifikácia rovnako kladný dopad. Existuje zároveň pozitívny
efekt vzdelávania (krátkodobého i dlhodobého) na mzdy.
Tvorba pracovných miest
Dlhé obdobie mohlo byť pre dostupnosť dát toto opatrenie hodnotené len
vo východnom Nemecku. Štúdie neuvádzajú pozitívny efekt tvorby pracovných miest
s výnimkou Eichlera/Kechnera (2002) – pozitívny efekt len pre mužov. Reinovski a kol.
31
(2003) využili hazardnú mieru prechodu z nezamestnanosti do zamestnanosti ako závisle
premennú – dĺžka nezamestnanosti zahŕňa aj participáciu na programe – pričom nenašli
pozitívny efekt účasti na programe. Bergmann (2005) poukazuje na kladný vplyv
znovuzamestnanosti, avšak len pre ženy. Navyše rovnaký efekt na udržanie si zamestnania
pre mužov i ženy.
Caliendo a kol. (2003m, 2004, 2005a, 2005b) využíva administratívne dáta rokov
2000-2002, prvýkrát poskytujúce informáciu o dopadoch tvorby pracovných miest
v západnom Nemecku. Výsledky sú pesimistické, odhaľujúce negatívny vplyv
na zamestnanosť. Pozitívny vplyv je limitovaný socio-demografickými skupinami: ženy
nad 50 rokov, dlhodobo nezamestnaní, ťažko-umiestniteľné ženy v západnom Nemecku, ženy
dlhodobo nezamestnané vo východnom Nemecku. Keďže však šlo o krátke pozorované
obdobie, je možné, že negatívny efekt môže súvisieť s uzamknutím v programe – podobne
ako pri vzdelávaní.
1.4.8 AOTP v Estónsku
V súčasnosti programy Úradov práce v Estónsku špecifikujú tieto programy AOTP:
- asistencia pri hľadaní zamestnania,
- vzdelávanie – všeobecné vzdelávanie a príprava na zamestnanie,
- príspevky k mzdám (nový štart, príspevky zamestnávateľom na zamestnanie
znevýhodnených nezamestnaných),
- vytváranie pracovných miest (verejnoprospešné pracovné miesta).
Okrem toho tu existuje viacej rozličných pilotných projektov pre rôzne znevýhodnené
skupiny (mladí ľudia, starší, postihnutí) financovaných z niekoľkých zdrojov, napr. ESF,
zo štátneho rozpočtu, avšak bez informácie o počtoch účastníkov a výdavkoch.
Vzdelávanie je najdôležitejším programom vzhľadom na počet účastníkov (10 000
osôb v roku 2002) i vzhľadom na náklady. Je organizované miestnymi úradmi práce. Dĺžka
kurzu je do 6 mesiacov, pričom priemerná dĺžka kurzu v roku 2001 bola 25 dní. Účastníci
kurzu dostávali príspevok vo výške 1 a pol násobku podpory pre uchádzačov o zamestnanie.
Participácia evidovaných nezamestnaných na programe bola okolo 10 % v roku 2002.
Od roku 2001 sú určené kritériá pre uchádzača o vzdelávanie, oprávňujúce žiadateľa zúčastniť
sa ho.
32
Nový štart je druhým najdôležitejším opatrením, hoci sa týka len malého počtu osôb
(do 500 ročne v rokoch 1995-2002). Podmienkou pre jeho získanie je, aby mal nezamestnaný
minimálne 18 rokov, aby mal absolvované príslušné vzdelanie (kurz), či aby preukázal
dostatočné skúsenosti. Maximálna dávka bola v rokoch 1998-2002 640 EUR, a od decembra
2002 je 1 280 EUR (t.j. asi štvornásobok hrubej mzdy v Estónsku).
Príspevok ku mzde pre nábor osoby s nižšími šancami zamestnať sa dostalo v roku
2002 len okolo 200 osôb. Týkalo sa to osôb prepustených z väzby, 16-24 ročných osôb,
tehotných žien, starších osôb s odchodom do dôchodku do 5-tich rokov, žien vychovávajúcich
dieťa do šesť rokov. Veľkosť podpory bola 100 % minimálnej mzdy prvých 6 mesiacov
a 50 % druhých 6 mesiacov.
Verejnoprospešné práce predstavujú dočasné zamestnanie organizované úradmi práce.
Od roku 2001 už nie sú financované zo štátneho rozpočtu ale z obecných rozpočtov, čoho
výsledkom je prepad ich počtu z 5 700 účastníkov v roku 1995 na 450 v roku 2002.
1.4.9 Hodnotiace štúdie AOTP v Estónsku
AOTP obsahujúce rôzne pilotné projekty neboli exaktne hodnotené. Hlavnou príčinou
je nedostatok dát spolu s nepochopením odôvodnenosti takýchto štúdií. Národný úrad práce
(NLMB) zbiera údaje o registrovanej nezamestnanosti (účasť na opatreniach, osobné údaje,
dávky). Estónsky daňový úrad zbiera údaje o histórii zamestnanosti osôb. Mikrodáta z NLMB
a daňového úradu nie sú k dispozícii, nie je preto možné na základe administratívnych
záznamov vypracovať štúdie hodnotiace AOTP.
V Estónsku neexistujú štúdie o hodnotení AOTP na makro úrovni. Na mikro úrovni sú
to práce autorky Leetmaa a kol. Ide o kvázi-experimentálny výskum iniciovaný Centrom pre
štúdie politík PRAXIS a Estónskym ministerstvom sociálnych vecí s cieľom určiť vplyv
vzdelávacích programov v rámci AOTP. Výskum využíva dáta o registrovaných
nezamestnaných (ich výber), ktorí sa v roku 2000 zúčastnili vzdelávania a/alebo dostávali
podporu v nezamestnanosti. Štúdia sa realizovala v septembri 2002, pričom zamestnanecký
status sa sledoval v priemere 32 mesiacov po začatí vzdelávania a/alebo začatí dostávania
podpory v nezamestnanosti. Oporu výberu tvorili administratívne záznamy z Národného
úradu práce.
33
Jeden súbor tvorili tí uchádzači, ktorí sa zúčastnili vzdelávania. Kontrolnú skupinu
k účastníkom opatrenia tvorili osoby dostávajúce podporu v nezamestnanosti. Obe skupiny
boli sledované v rovnakom čase. Pritom podmienkou bolo, aby osoby v oboch skupinách boli
v roku 2000 počas posledných 12 mesiacov zamestnané najmenej 180 dní. Pozorovania
s nekonzistentnými dátami boli vylúčené. Na procedúru párovania (matching) boli použité
sociálno-demografické charakteristiky (vek, pohlavie, etnicita, vzdelanie, odpracované roky,
región).
Aby sa vzala do úvahy rozdielna motivácia oboch skupín, v podsúboroch bola
vykonaná analýza senzitivity: (1) Najskôr boli vylúčení tí účastníci vzdelávania, ktorí
kvôli účasti na kurze museli predložiť doklad od budúceho zamestnávateľa, že ich
po absolvovaní kurzu zamestná. (2) Do kontrolnej skupiny boli zaradení len tí nezamestnaní,
čo sa uchádzali o kurz, ale zatiaľ sa ho nezúčastnili. Toto by malo zabezpečiť rovnakú
motiváciu osôb v oboch skupinách. Uplatnenou metódou je propensity párovanie s využitím
probit modelu s viacerými sociálno-ekonomickými premennými.
Štúdia ukázala pozitívny vplyv na zvýšenie pravdepodobnosti zamestnania účastníkov
opatrenia (o 4-6% po roku, o 8-12% po dvoch rokoch od zaregistrovania sa uchádzača
o zamestnanie), avšak nulový efekt na úroveň miezd tých účastníkov, čo si nájdu
zamestnanie. Štúdia zahŕňala aj cost-benefit (náklady a zisky) analýzu s týmto výsledkom –
vzdelávanie bolo prospešné z hľadiska nákladov.
Záverom práca konštatuje nedostatočný objem výdavkov a počet účastníkov
vzdelávacích programov v Estónsku. Keďže efekty sú pozitívne, je priestor na väčšie
uplatnenie tohto opatrenia AOTP. Toto by malo byť doplnené monitorovaním
a vyhodnotením tohto programu. Nanajvýš je pre tento zámer dôležité vybudovanie databázy
potrebnej na vyhodnotenie programov. Nedostatok kvalitných dát o AOTP je zrejme aj
problémom v ostatných nových členských krajinách EÚ.
1.4.10 AOTP vo Francúzsku
Vo Francúzsku je prvým kontaktom pre uchádzača o prácu a vykonáva prvé
zhodnotenie jeho profilu organizácia Assédic. V Individuálnom pláne zaradenia sa na trh
práce (PPAE) určuje typy zamestnaní, ktoré korešpondujú s kvalifikáciou uchádzača, ďalej
zoznam zamestnaní, na ktoré by sa uchádzač mohol rekvalifikovať a vzdelávanie, ktoré bude
potrebné pre zaradenie na trh práce. PPAE je aktualizované každých 6 mesiacov.
34
Medzi nástroje AOTP pre podniky v ťažkej ekonomickej situácii a pracovníkov
ohrozených stratou zamestnania patria dohody o odbornej príprave a adaptácii zamestnancov,
pracovné voľno spojené s prípravou na stratu zamestnania, dohody o individuálnej pomoci
pri strate zamestnania a oddelenia kariérneho poradenstva v podnikoch. Zvolený nástroj závisí
od výberu podniku, ale použitie jednotlivých nástrojov je vymedzené podľa počtu
zamestnancov v podniku. Zamestnanec má možnosť dohody prijať, a v tom prípade sa jeho
pracovný pomer preruší a on sa začne pripravovať na stratu zamestnania prostredníctvom
rôznych aktivít, ako napríklad školenia, získanie novej kvalifikácie, adaptácia na novú
pozíciu, atď. Počas tohto obdobia (v rozmedzí od 3 do 12 mesiacov) poberá časť svojej bežnej
hrubej mzdy.
Špecifickým AOTP pre zaradenie absolventov a mládeže na trh práce sú pracovné
zmluvy spájajúce prácu so súbežným vzdelávaním, ako napríklad Pracovná zmluva spojená
s učňovskou stážou alebo Pracovná zmluva spojená so získaním kvalifikácie. Podobne
existujú špecifické pracovné zmluvy pre nezamestnané osoby, pri ktorých pracovníci naďalej
poberajú dávky sociálnej pomoci (iba v zníženej miere o príspevok odvádzaný
zamestnávateľovi).
Vo Francúzsku vyplýva pre zamestnávateľov zo Zákonníka práce povinnosť odvádzať
príspevok (podľa veľkosti podniku) do fondu ďalšieho odborného vzdelávania, z ktorého je
možno použiť financie na vzdelávanie pre nadobudnutie kvalifikácie, adaptáciu, kariérny
postup, prevenciu pred možnou nezamestnanosťou, prípravu na stratu zamestnania alebo
zvyšovanie základnej gramotnosti. Zamestnanci majú nárok na individuálne pracovné voľno
na vzdelávanie a individuálne právo na vzdelávanie (20 hodín ročne financované
zamestnávateľom).
V oblasti uznávania vedomostí a zručností nadobudnutých praxou je Francúzsko
na prvom mieste v EÚ. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť akúkoľvek kvalifikáciu, ktorá
sa nachádza na Národnom zozname odborných kvalifikácií/certifikátov. Jedinou nevyhnutnou
podmienkou je minimálne trojročná prax uchádzača o kvalifikáciu v príslušnej oblasti.
1.5 Úloha AOTP na trhu práce
Systém príspevkov aktívnych opatrení trhu práce predstavuje vo svojej podstate
doplnkový nástroj na dočasné preklenutie nesúladu ponuky a dopytu na trhu práce. Jeho
35
primárnou úlohou je zmierňovanie nesúladu. Medzi širokou verejnosťou však pretrváva
mylný názor, že systém aktívnych opatrení trhu práce sám osebe dokáže vyriešiť problémy
trhu práce.
Na trhu práce vystupuje ponuka (vo forme voľných pracovných miest) a dopyt
(vo forme uchádzačov o zamestnanie). Systém aktívnych opatrení trhu práce je veľmi cenný
nástoj pri situácii, keď ponuka a dopyt po práci nie sú kompatibilné – napr. zamestnávatelia
požadujú na výkon práce zamestnancov s inou profesijnou a vzdelanostnou kvalifikáciou.
Rekvalifikáciou týchto uchádzačov o zamestnanie ich dokážeme relatívne s nízkymi nákladmi
opäť zaradiť do pracovného procesu.
Aj napriek značným výhodám systému AOTP, ho nemožno považovať za všeliek na
súčasnú situáciu trhu práce. Absencia dopytu po pracovnej sile zo strany zamestnávateľov
v dôsledku pretrvávajúcej globálnej hospodárskej a finančnej krízy môže byť kompenzovaná
na úkor výdavkov štátneho rozpočtu (resp. európskych fondov, prípadne iných verejných
zdrojov) len krátkodobo a to tiež len v určitej finančnej miere.
AOTP je široko diskutovaná problematika a sú na ňu zamerané mnohé národné aj
dopytovo orientované projekty, ktoré sú uvedené v nasledujúcej kapitole.
36
2. Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov súvisiacich s prvkami flexiistoty
Národné projekty sa zameriavajú na dosiahnutie cieľov v oblasti aktívnej politiky trhu
práce. Projekty, ktoré boli a sú riešené v SR, spadajú do dvoch období, a to Programové
obdobie 2004-2006 a Programové obdobie 2007-2013. Prvá časť tejto analýzy sa zaoberá
Národnými projektmi vo všeobecnosti v jednotlivých programových obdobiach, kým druhá
časť sa zameriava na vybrané Národné projekty, ktorých ciele súvisia s problematikou
flexiistoty, pričom väčšina projektov spadá do oboch programových období.
2.1 Národné projekty za obdobie 2004-2006
Národné projekty, ktoré boli riešené v rámci tejto problematiky, realizovalo
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Riadiaci orgán pre Európsky sociálny fond
prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Fondu sociálneho rozvoja.
Predmetom väčšiny Národných projektov je Aktívna politika trhu práce (APTP), ktorá úzko
súvisí s oblasťou flexiistoty.
Projekty podporené v rámci výziev MPSVR SR sú rozdelené do nasledovných oblastí:
1. Sektorový operačný program Ľudské zdroje
2. Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3
2.1.1 Sektorový operačný program Ľudské zdroje
Sektorový operačný program Ľudské zdroje (SOP ĽZ) definuje ciele, priority
a opatrenia v oblasti rozvoja ľudských zdrojov v rámci Cieľa 1. Z geografického hľadiska
Cieľ 1 pokrýva celé územie SR s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Z hľadiska
NUTS III (nomenklatúra územných štatistických jednotiek) ide o oblasť Košického,
Prešovského, Banskobystrického, Trnavského, Trenčianskeho, Nitrianskeho
a Žilinského samosprávneho kraja.
Sektorový operačný program Ľudské zdroje pre roky 2004 - 2006 bol schválený
Európskou Komisiou Rozhodnutím Komisie C(2004) 2875 dňa 16. júla 2004. Globálnym
cieľom SOP ĽZ je rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile.
37
Špecifickými cieľmi je zvýšenie zamestnateľnosti a pružnosti trhu práce, rozvoj
inkluzívneho trhu práce a posilnenie princípu rovnosti príležitostí a zvýšenie kvalifikačného
potenciálu a adaptability pracovnej sily. Na zabezpečenie stanovených cieľov boli v rámci
SOP ĽZ stanovené nasledovné opatrenia a priority:
Priorita 1: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce
Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti a rozvoj
aktivačných programov uchádzačov o zamestnanie
Podopatrenie 1.1.A: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti
Podopatrenie 1.1.B: Rozvoj aktivačných programov uchádzačov o zamestnanie
Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu uchádzačov o zamestnanie na trh práce
s osobitným dôrazom na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom
podpory tvorby pracovných miest a samostatnej zárobkovej činnosti
Opatrenie 1.3: Rozvoj vzdelávania a prípravy uchádzačov o zamestnanie s cieľom zlepšiť
ich možnosti na trhu práce
Priorita 2: Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce
Opatrenie 2.1: Zlepšenie zamestnateľnosti skupín ohrozených sociálnym vylúčením
Opatrenie 2.2: Odstránenie prekážok rovnosti mužov a žien na trhu práce s dôrazom
na zosúladenie pracovného a rodinného života
Priorita 3: Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh
práce
Opatrenie 3.1: Prispôsobenie odborného vzdelávania a prípravy požiadavkám spoločnosti
založenej na vedomostiach
Opatrenie 3.2: Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania
s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov
Opatrenie 3.3: Rozvoj poradenstva o povolaniach a zamestnaniach a systémov na predvídanie
zmien kvalifikačných potrieb trhu práce
Podopatrenie 3.3.A: Rozvoj poradenstva o povolaniach a zamestnaniach
Podopatrenie 3.3.B: Systémy na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s trhom práce
Opatrenie: Technická pomoc
Zoznam všetkých uskutočnených národných projektov za obdobie 2004-2006:
I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce
38
II. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce
IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax
V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných
na dávku v hmotnej núdzi
VII. Zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti prostredníctvom informačných
a poradenských a odborných poradenských nástrojov a služieb
VIIa. Modernizácia služieb zamestnanosti podporou rozvoja nástrojov a foriem
informačných a poradenských služieb
VIIb. Zefektívnenie, modernizácia a zvyšovanie rozsahu odborných poradenských služieb
VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb“
IX. Absolventská prax
XI. Teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí
a odborných zručností
XII. Modernizácia služieb zamestnanosti prostredníctvom vzdelávania zamestnancov
úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
XIV. Cielené odborné vzdelávanie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
na úsekoch sociálnych vecí a rodiny
2.1.2 Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3
Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3 je referenčným
dokumentom, na základe ktorého je poskytovaná pomoc na rozvoj ľudských zdrojov na území
Bratislavského kraja s využitím národných zdrojov a zdrojov Európskeho sociálneho fondu.
Pre roky 2004 - 2006 bol schválený Európskou komisiou Rozhodnutím komisie K(2004)
2508 dňa 8. júla 2004.
Z geografického hľadiska Cieľ 3 pokrýva územie Bratislavského samosprávneho kraja
(okresy Bratislava I - V, Senec, Pezinok, Malacky). Regióny, na ktoré sa vzťahuje Cieľ 3, sú
tie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemeru Spoločenstva.
Programová stratégia Cieľa 3 je do značnej miery spojená s programovou stratégiou
Sektorového operačného programu Ľudské zdroje pre oblasti Cieľa 1, pričom rešpektuje
špecifickú situáciu a mieru rozvinutosti Bratislavského kraja. Stratégia dopĺňa aktivity
realizované v rámci JPD NUTS II Bratislava Cieľ 2.
39
JPD Cieľ 3 podporuje v Bratislavskom kraji tri typy intervencií:
• Aktivizácia a zlepšovanie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín tak, aby sa
uľahčila ich sociálna inklúzia
• Zlepšenie výkonnosti verejných služieb zamestnanosti tak, aby sa pomohlo lepšiemu
prístupu na trh práce pre všetkých uchádzačov o zamestnanie
• Zlepšovanie kvality zamestnanosti pomocou investícií do systému vzdelávania
a podporu rozvoja ľudských zdrojov v oblasti vedy a výskumu.
Globálnym cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnosti bratislavského regiónu
prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov. Špecifickými cieľmi je zlepšenie efektívnosti
aktívnej politiky trhu práce s osobitným dôrazom na znevýhodnených uchádzačov
o zamestnanie a osoby ohrozené sociálnou exklúziou s cieľom napomôcť ich začleňovaniu
na trh práce a zvýšenie roly celoživotného vzdelávania a výskumu a vývoja pri zabezpečovaní
adaptabilnej pracovnej sily požadovanej spoločnosťou založenou na vedomostiach.
Z hľadiska využitia Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2004-2006 sú
v programovom dokumente určené dve priority a štyri opatrenia. Okrem toho samostatným
opatrením je opatrenie o technickej pomoci.
Priorita 1: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie
Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na trhu práce a skupín
ohrozených sociálnou exklúziou
Cieľ opatrenia: Zlepšiť zamestnateľnosť znevýhodnených osôb prostredníctvom zásahov
aktívnej politiky trhu práce založených na individuálnom prístupe.
Opatrenie 1.2: Skvalitnenie služieb poskytovaných inštitúciami služieb zamestnanosti
Cieľ opatrenia: Skvalitniť poskytovanie služieb zamestnanosti s cieľom poskytnúť
uchádzačom o zamestnanie profesionálnu, účinnú a cielenú pomoc a poradenstvo.
Priorita 2: Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja
v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov
Opatrenie 2.1: Stimulovanie a skvalitňovanie vzdelávania pre potreby zamestnávateľov
a podnikateľského sektora
Cieľ opatrenia: Zvýšiť adaptabilitu a konkurencieschopnosť podnikov prostredníctvom
lepšieho poskytovania vzdelávacích aktivít zamestnaným osobám a osobám vstupujúcim
na trh práce.
40
Opatrenie 2.2: Zlepšenie kvality zamestnania a konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu
prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja
Cieľ opatrenia: Zlepšiť kvalitu zamestnania a konkurencieschopnosť Bratislavského regiónu
prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja.
Opatrenie technickej pomoci je prierezovým opatrením a zameriava sa na podporu
efektívneho riadenia a implementácie JPD Cieľ 3, na zabezpečenie publicity a propagácie
a zabezpečenie efektívneho monitorovania a hodnotenia realizovaných aktivít, opatrení a priorít.
Zoznam uskutočnených národných projektov za obdobie 2004-2006:
I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných
a znevýhodnené skupiny na trhu práce
II. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce
IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax
V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných
na dávku v hmotnej núdzi
VII. Zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti prostredníctvom informačných
a poradenských a odborných poradenských nástrojov a služieb
VIIa. Modernizácia služieb zamestnanosti podporou rozvoja nástrojov a foriem
informačných a poradenských služieb
VIIb. Zefektívnenie, modernizácia a zvyšovanie rozsahu odborných poradenských služieb
VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb
IX. Absolventská prax
XI. Teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí
a odborných zručností
2.2 Národné projekty za obdobie 2007-2013
Podpora a pomoc z ESF a z národných verejných zdrojov sa v programovom období
2007-2013 realizuje prostredníctvom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna
inklúzia, ktorý priamo súvisí s oblasťou flexiistoty, a to prostredníctvom jednotlivých
prioritných osí (obdobne ako v programovom období 2004-2006) pri národných projektoch):
- Konvergencia
- Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť
41
Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia
Vyššia zamestnanosť bude podporovaná opatreniami, ktoré povedú k investíciám
do pracovnej sily a k znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti. Zlepšovanie úrovne kvalifikácie,
najmä u zraniteľných skupín populácie, prispeje k sociálnej inklúzii, najmä so zreteľom
na rómske komunity. To bude mať za následok okrem iného aj znižovanie rozdielov v miere
nezamestnanosti medzi regiónmi.
Prioritné osi operačného programu:
1. Podpora rastu zamestnanosti
Aktivity prvej prioritnej osi sú zamerané na prevenciu straty zamestnania, tvorbu
nových pracovných miest a umiestnenie nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí
prepúšťanie z pracovného pomeru na voľné pracovné miesta.
Vznik a udržateľnosť pracovných miest budú podporené rastom adaptability
pracovníkov, podnikov a podporou samostatnej zárobkovej činnosti. Konkrétne aktivity
by mohli zahrňovať napríklad realizáciu na mieru šitých kurzov pre dlhodobo
nezamestnaných a to v oblastiach, v ktorých je momentálne málo pracovníkov. To prispeje
k zníženiu štrukturálnej nezamestnanosti v odľahlých regiónoch.
2. Podpora sociálnej inklúzie
Aktivity podporované v rámci tejto prioritnej osi budú prispievať k naplneniu
hlavného cieľa 2 - Posilnenie integrácie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne
vylúčených a podpora zosúladenia rodinného a pracovného života. V rámci druhej prioritnej
osi budú podporované nezamestnané a zamestnané osoby ohrozené vylúčením z trhu práce,
ďalej podniky a subjekty, ktoré vytvárajú pracovné miesta týmto osobám, a zároveň ľudské
zdroje vykonávajúce aktivity a opatrenia pre cieľové skupiny.
Program podporí rovnaké príležitosti pre prístup na trh práce a integráciu
znevýhodnených skupín, najmä so zreteľom na opomínané rómske komunity. Okrem toho
podporí aktivity zamerané na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom
a potreby v súvislosti so starostlivosťou o deti - pomoc pri integrácii a reintegrácii rodičov
na trh práce.
42
3. Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovania kapacít v regióne Bratislava
Zvláštna pozornosť bude venovaná aj regiónu Bratislava, aby sa zvýšila zamestnanosť,
sociálna inklúzia a adaptabilita, a aby sa v danej oblasti zlepšila činnosť verejnej správy. Táto
podpora bude zameraná najmä na potrebu vytvoriť konkurencieschopnú spoločnosť založenú
na znalostiach.
Prioritná os je zameraná na tvorbu nových pracovných miest s osobitným zreteľom
na vzdelanostnú spoločnosť, na podporu sociálnej inklúzie a zosúladenie pracovného
a rodinného života, budovanie kapacít a technickú pomoc. V rámci prioritnej osi budú
podporované všetky ľudské zdroje nachádzajúce sa na trhu práce ako aj podniky, ktoré
poskytujú pracovné miesta pracovnej sile.
4. Budovanie kapacít a zlepšovanie kvality verejnej správy
Prioritná os je zameraná na postupné zlepšovanie kvality služieb poskytovaných
verejnými inštitúciami a zároveň aj na ich postupné zlepšovanie na základe procesného
riadenia organizácie. V rámci prioritnej osi budú podporované organizácie poskytujúce
verejné služby, alebo služby, ktoré majú verejný (neziskový) charakter.
Fond podporí aktivity zamerané na zlepšenie kvality ľudských zdrojov vo verejnej
správe a mimovládnych organizáciách a kvalitu služieb, ktoré poskytujú. Vo verejnej správe
a mimovládnych organizáciách, ktoré pôsobia v oblasti zamestnania a sociálnej politiky, budú
zavedené systémy riadenia kvality.
5. Podpora technickej pomoci
Spadá sem príprava, programovanie, administrácia, monitoring, hodnotenie,
informovanie a kontrola. Príspevky budú používané aj na zlepšenie administratívnej kapacity
implementácie programu.
HP RP - Horizontálna priorita rovnosť príležitostí
Cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých a predchádzať všetkým
formám diskriminácie. Cieľom je teda odstraňovať bariéry, ktoré vedú k izolácii
a vylučovaniu ľudí z verejného, politického, spoločenského, pracovného života,
43
a to na základe takých sociálnych kategórií ako je pohlavie, rod, vek, rasa, etnikum,
vierovyznanie alebo náboženstvo, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, atď.
Marginalizované rómske komunity
Cieľom je zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov
marginalizovaných rómskych komunít a zlepšenie ich životných podmienok.
Trvalo udržateľný rozvoj
Cieľom je zabezpečiť, aby výsledok intervencií financovaných v rámci NSRR
synergicky podporoval trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho zložkách,
t.j. v environmentálnej, ekonomickej a sociálnej zložke.
Informačná spoločnosť
Cieľom je podpora vyššej efektívnosti, transparentnosti a kvality implementácie priorít
NSRR v dôsledku zavádzania a využívania prostriedkov IKT. Cieľ je možné napĺňať
predovšetkým v oblastiach: informačná gramotnosť, efektívna elektronizácia verejnej správy
a široká dostupnosť internetu.
2.3 Vybrané Národné projekty
Z pohľadu zavádzania opatrení flexiistoty na trh práce, resp. z pohľadu piliera AOTP,
ktorým sa táto analýza bližšie zaoberá, sú dôležité národné projekty, ktorých zámer spadá
pod prioritu č. 1 v Sektorovom operačnom programe, ako aj v Jednotnom programovom
dokumente. Predmetom tejto aktivity je Rozvoj aktívnej politiky trhu práce. Cieľom tejto
priority bolo zvýšenie zamestnateľnosti a flexibility trhu práce posilnením aktívnej politiky
trhu práce.
Zo Sektorového operačného programu Ľudské zdroje boli vybraté nasledovné národné
projekty. Boli zoskupené podľa opatrení, pod ktoré spadajú. Všetky národné projekty v rámci
tohto programu boli zamerané na celé územie SR s výnimkou Bratislavského kraja, čiže
regióny, ktorých HDP bolo nižšie ako 75 % priemeru HDP členských štátov EÚ.
44
2.3.1 Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality SZ a rozvoj
aktivačných programov pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie)
Národný projekt V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou
odkázaných na dávku v hmotnej núdzi
Časový harmonogram realizácie projektu: od 9.2.2004 do 30.9.2008
Celkový cieľ: • poskytnúť pomoc a podporu tým obciam, právnickým alebo fyzickým osobám podľa
§ 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, ktoré organizovaním aktivačnej činnosti
podporovali udržiavanie pracovných návykov UoZ ako prostriedok zvyšovania
zamestnateľnosti, najmä znevýhodnených UoZ a osôb odkázaných na dávku
v hmotnej núdzi
Špecifické ciele:
• zvýšenie podielu UoZ zapojených do programov aktivácie
• zvýšenie zainteresovanosti obcí a právnických alebo fyzických osôb, uvedených
v § 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti na miestnej úrovni na organizovaní
programov aktivácie pre UoZ
• zvýšenie motivácie dlhodobo nezamestnaných UoZ a UoZ odkázaných na dávku
v hmotnej núdzi zúčastňovať sa programov aktivácie
Tabuľka 4 Finančné ukazovatele NP V – SOP ĽZ
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 3 315 096 934,00 3 315 056 561,50 99,99
45
Tabuľka 5 Fyzické ukazovatele NP V – SOP ĽZ
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet osôb, ktoré sa zúčastnili na
aktivačných programoch,
organizovaných verejnými SZ
osoba štvrťročne 250 000 617 759
Výstup
Počet poskytnutých príspevkov
v rámci opatrenia príspevok štvrťročne 50 000 39 908
Percentuálna miera úspešnosti osôb
aktivovaných verejnými SZ na TP % štvrťročne 10 9
Výsledok Počet subjektov a organizácii, ktoré
realizovali programy v rámci
opatrenia
subjekt štvrťročne 10 000 22 670
Rast miery zamestnanosti osôb, ktoré
sa zamestnali
na základe využitia programov
v časových intervaloch po skončení
programu
% polročne 10
0,57 % - k 31. 12.
2004
16,60 % - k 30. 6.
2008 Dopad
Zníženie počtu poberateľov dávok
v hmotnej núdzi % štvrťročne 2 000
k 31. 12. 2004 ...
172 720
k 30. 6. 2008... 170
079
V tomto projekte teda išlo o zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovnej
činnosti, aby si osvojili pracovné návyky. Počet osôb, ktoré sa na aktivačných programoch
zúčastnili vysoko pozitívne prevýšil očakávané ciele a taktiež bol splnený cieľ zníženia počtu
poberateľov dávok. Môžeme teda konštatovať, že tento projekt bol veľmi úspešný, avšak
pre jeho úplné vyhodnotenie by bolo vhodné naďalej sledovať situáciu účastníkov programu
na trhu práce, aby sa dal vyhodnotiť aj jeho dlhodobý dopad.
Národný projekt VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských
služieb
Časový harmonogram realizácie programu: od 1. 8. 2004 do 31. 12. 2008
Celkový cieľ: skvalitniť a rozšíriť oblasti poskytovania SZ (sprostredkovateľských služieb)
UoZ a ZoZ na posilňovanie ich zručností a podporovanie pracovnej mobility za účelom
zvýšenia ich zamestnateľnosti a opätovnej integrácie na TP.
46
Špecifické ciele:
• posilňovanie zručností a adaptability pracovnej sily prispôsobením individuálnych
potrieb UoZ požiadavkám TP
• zintenzívniť zahraničnú mobilitu – sprostredkovanie zamestnania v štátoch EÚ
prostredníctvom odbornej terminologickej prípravy UoZ a ZoZ
• skvalitnenie sprostredkovateľských služieb posilnením spolupráce s neštátnymi
poskytovateľmi SZ (sprostredkovateľských služieb)
• skvalitnenie spolupráce sprostredkovateľov so zamestnávateľmi
Tabuľka 6 Fyzické ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet klientov, ktorým boli poskytnuté
informačno - sprostredkovateľské služby osoba štvrťročne 200 000 212 059
Počet klientov, ktorým boli poskytnutá
informačno - terminologická príprava osoba štvrťročne 7 400 5 751
Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania
sprostredkovateľských služieb počet štvrťročne 86
86 aktivita
ukončená
Výstup
Počet UoZ, ktorým bol poskytnutý
príspevok osoba štvrťročne 1 800
aktivita
ukončená
Poskytnuté informačno-
sprostredkovateľské služby
prostredníctvom úradov (pilotných centier,
odborná terminologická príprava, príspevok
pre UoZ, informačných balíkov a letákov)
osoba štvrťročne 200 000 212 059
Posilnené odborné terminologické zručnosti osoba štvrťročne 7 400 5 751
Vyškolený sprostredkovatelia za účelom
skvalitnenia poskytovaného súboru
sprostredkovateľských služieb
osoba štvrťročne 86 86 aktivita
ukončená
Výsledok
Sprostredkované zamestnanie
prostredníctvom informačných balíkov,
informačných materiálov a odbornej
terminologickej prípravy
osoba štvrťročne 5 500 5 952
Počet UoZ, ktorým bol poskytnutý
príspevok osoba štvrťročne 1 800
aktivita
ukončená Dopad
Zriaďovanie pilotných centier počet štvrťročne 8 8
47
Tabuľka 7 Finančné ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 98 908 385,00 38 508 596,94 38,90
Tento národný projekt bol zameraný na skvalitnenie a a rozšírenie oblasti
poskytovania spravodajských služieb, a tým zvýšiť aj konkurencie schopnosť UoZ
pri umiestňovaní na trh práce. Projekt prebiehal úspešne, pričom pri určitých ukazovateľoch
prevýšil cieľové hodnoty.
2.3.2 Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu UoZ na TP s osobitným dôrazom
na znevýhodnených UoZ prostredníctvom podpory tvorby PM a SZČ
Národný projekt I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom
na znevýhodnené skupiny na trhu práce
Časový harmonogram realizácie projektu: od 1. 2. 2004 do 31. 8. 2008
Globálny cieľ: • rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile
Celkový cieľ:
• zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti
prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania UoZ s dôrazom
na znevýhodnené skupiny na TP (trhu práce) prostredníctvom nových nástrojov APTP
Špecifické ciele:
• zvýšenie počtu vytvorených PM u zamestnávateľov pre znevýhodnených UoZ z radov
znevýhodnených skupín na TP
• zvýšenie počtu vytvorených PM pre UoZ, ktorí sú vedení v evidencii
• zvýšenie motivácie ľudí odkázaných na systém pomoci v hmotnej núdzi nájsť
uplatnenie na otvorenom alebo podporovanom TP prostredníctvom samozamestnania
• zvýšenie motivácie zamestnávateľov vytvárať PM pre UoZ v rámci podporovaného TP
• zvýšenie počtu vytvorených PM na miestnej úrovni, najmä v okresoch s vyššou
mierou evidovanej nezamestnanosti ako je celoslovenský priemer
• zvýšenie záujmu zamestnávateľov, verejného sektora a mimovládnych organizácií
o spoluprácu s úradmi PSVR pri zamestnávaní UoZ
48
Tabuľka 8 Finančné ukazovatele NP I – SOP ĽZ
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady 2 285 599 056,00 2 285 599 047,93 100,00
Tabuľka 9 Fyzické ukazovatele NP I – SOP ĽZ
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet osôb cieľových skupín, zúčastnených
na aktivitách NP osoba štvrťročne 36 537 38 871
Počet vytvorených PM pre
znevýhodnených UoZ PM štvrťročne 8 820 9 097
Počet vytvorených PM samozamestnaním PM štvrťročne 27 330 27 997
Výstup
Počet zamestnávateľov zapojených do
aktivít NP
osoba
(zamestnávateľ) štvrťročne 5 685 5 649
Počet PM pre znevýhodnených UoZ u
zamestnávateľov, ktoré boli zrušené pred
ukončením dohodnutej doby
PM polročne 150 465
Výsledok Počet PM vytvorených samozamestnaním,
ktoré boli zrušené pred ukončením
dohodnutej doby
PM polročne 58 728
Percentuálny podiel osôb, ktoré ostávajú
umiestnené na TP v období do 6. mesiaca
od ukončenia dohodnutej doby na podporu
PM u zamestnávateľov
% polročne 25
26 % z
vytvorených
PM v roku
2005
Percentuálny podiel osôb, ktoré ostávajú
umiestnené na TP v období po 12.
mesiacoch od ukončenia dohodnutej doby
na podporu PM u zamestnávateľov
% polročne 20
56 % z
vytvorených
PM v roku
2004
Percentuálny podiel podporovaných
samozamestnávateľov, ktorí ostávajú
umiestnení na TP v období do 6. mesiaca
od ukončenia dohodnutej doby
% polročne 40
36 % z
vytvorených
PM v roku
2005
Percentuálny podiel podporovaných
samozamestnávateľov, ktorí ostávajú
umiestnení na TP v období po 12.
mesiacoch od ukončenia dohodnutej doby
% polročne 20
75 % z
vytvorených
PM v roku
2004
Dopad
Počet znevýhodnených UoZ umiestnených
na TP prostredníctvom NP osoba polročne 22 894 27 762
49
Začiatok projektu, zameraného najmä na predchádzanie dlhodobej
nezamestnanosti, prebiehal úspešne. Počet vytvorených PM pre znevýhodnených UoZ, ako aj
počet zamestnávateľov, zapojených do tejto aktivity prevýšil stanovené ciele.
Pri vyhodnocovaní trvania týchto aktivít je však nutné skonštatovať, že vytvorené PM – či už
zamestnávateľom alebo samozamestnaním boli rušené v oveľa vyššom počte ako sa
predpokladalo.
2.3.3 Opatrenie 1.3: rozvoj vzdelávania a prípravy UoZ s cieľom zlepšiť ich možnosti
na TP
Národný projekt III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce
Časový harmonogram realizácie projektu: od 1. 2. 2004 do 30. 4. 2006
Celkový cieľ: • prispieť k rastu zamestnanosti založenej na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile
a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov Vzdelávanie
a príprava pre trh práce (ďalej len „VzPrTP“) zodpovedajúcich požiadavkám PM
a individuálnym potrebám UoZ
Špecifické ciele:
• prevencia dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom uplatňovania programov
VzPrTP šitých na individuálne potreby UoZ
• zlepšenie zamestnateľnosti UoZ prostredníctvom uplatňovania programov VzPrTP
orientovaných na získanie odborných, kľúčových a mäkkých zručností
• zníženie regionálnych disparít v kvalifikačnej štruktúre dopytu a ponuky práce
prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy orientovaných na poskytovanie
nových zručností alebo na obnovenie, doplnenie, rozšírenie pôvodných zručností UoZ
z deprimovaných regiónov a útlmových odvetví.
Tabuľka 10 Finančné ukazovatele NP III – SOP ĽZ
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 645 012 000,00 553 379 678,61 85,79
50
Tabuľka 11 Fyzické ukazovatele NP III – SOP ĽZ
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet nezamestnaných osôb zúčastnených na
kurzoch odborného vzdelávania a prípravy osoba štvrťročne 29 451 58 529
Počet UoZ zúčastnených na kurzoch
informačných a komunikačných technológií osoba štvrťročne 8 946 11 451 Výstup
Počet UoZ zúčastnených na kurzoch prípravy pre
samozamestnanie osoba štvrťročne 6 738 3 549
Percento zamestnaných alebo v ďalšom
vzdelávaní v čase hodnotenia % štvrťročne 37,5 47,5
Výsledok Percento umiestnenia jeden mesiac po ukončení
kurzu % štvrťročne 30 9,3
Počet znevýhodnených osôb využívajúcich služby
programu osoby štvrťročne 5 900 35 930
Dopad
Pomer mužov a žien ako účastníkov programu osoby štvrťročne 75 : 25 31,5 : 68,5
Cieľom projektu bolo predchádzať dlhodobej nezamestnanosti vzdelávaním UoZ.
Počet vzdelávaných UoZ prevýšil ciele. Možno teda konštatovať, že tento NP prebiehal
úspešne, o čom svedčí aj percento zamestnaných .
Národný projekt IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax
Časový harmonogram realizácie projektu: od 15. 3. 2006 do 31. 12. 2008
NP IIIa bol priamym pokračovaním NP III, ktorý bol realizovaný od 1. 2. 2004
do 30. 4. 2006.
Celkový cieľ: • prispieť k rastu zamestnanosti založenej na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile
a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov VzPrTP
zodpovedajúcich požiadavkám PM a individuálnym potrebám UoZ
• sústavné znižovanie podielu UoZ bez ukončeného základného a stredného odborného
vzdelania na celkovom počte UoZ
• získavanie odborných zručností UoZ formou zamestnaneckej praxe
Špecifické ciele:
51
• prevencia dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom uplatňovania programov
VzPrTP šitých na individuálne potreby UoZ
• zlepšenie zamestnateľnosti UoZ prostredníctvom uplatňovania programov VzPrTP
orientovaných na získanie odborných, kľúčových a mäkkých zručností
• zníženie regionálnych disparít v kvalifikačnej štruktúre dopytu a ponuky práce
prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy orientovaných na poskytovanie
nových zručností alebo na obnovenie, doplnenie, rozšírenie pôvodných zručností UoZ
z deprivovaných regiónov a útlmových odvetví
• v prípade marginalizovaných skupín UoZ získanie základného vzdelania, a tým aj
možnosti prístupu k stredoškolskému vzdelaniu
• v prípade marginalizovaných skupín UoZ o zamestnanie získanie základných
zručností (čítanie, písanie a počítanie) s následným získaním sociálnych zručností
• ukončenie nedokončeného stredného odborného vzdelania ukončenie nedokončeného
stredného odborného vzdelania
• zvýšenie možností pre dlhodobo nezamestnaných UoZ na získanie zamestnania
formou zamestnaneckej praxe
• zvýšenie motivácie zamestnávateľov na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných
UoZ, ktorí absolvovali VzPrTP
Tabuľka 12 Finančné ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 305 000 000,00 147 717 672,68 48,43
Tabuľka 13 Fyzické ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ
Typ Názov Merná Periodicita Cieľ
52
Typ Názov jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet osôb zúčastnených na aktivitách
NP osoba štvrťročne
12 945 (UoZ)
483 (ZoZ)
16 920 (UoZ)
83 (ZoZ)
Počet UoZ zúčastnených na vzdelávaní
a príprave pre potreby konkrétneho
zamestnávateľa
osoba štvrťročne 4 600 (UoZ)
0 (ZoZ)
1 229 (UoZ)
1 (ZoZ)
Počet UoZ, zúčastnených na
zamestnaneckej praxi osoba štvrťročne 500 97
Počet UoZ zúčastnených na kurzoch
prípravy pre samozamestnanie osoba štvrťročne
3 582 (UoZ)
146 (ZoZ)
2 259 (UoZ)
0 (ZoZ)
Výstup
Počet osôb zúčastnených na ukončení
základného a stredného odborného
vzdelania
osoba štvrťročne 260 (UoZ)
10 (ZoZ)
96 (UoZ)
0 (ZoZ)
Výsledok Počet osôb, ktoré úspešne ukončili
aktivity NP osoba štvrťročne
10 780 (UoZ)
323 (ZoZ)
15 084 (UoZ)
32 (ZoZ)
Percento umiestnenia zúčastnených osôb
do jedného mesiaca po ukončení aktivít
projektu
% štvrťročne 30 % (UoZ)
30 % (ZoZ)
12,52 % (UoZ)
33,33 % (ZoZ)
Percento umiestnenia zúčastnených osôb
do šiesteho mesiaca po ukončení aktivít
projektu
% štvrťročne 55 % (UoZ)
57 % (ZoZ)
29,79 % (UoZ)
49,12 % (ZoZ) Dopad
Percento umiestnenia zúčastnených
znevýhodnených UoZ na aktivitách
projektu
% štvrťročne 58 % 31,21 %
ZoZ - záujemca o zamestnanie
Tento projekt nadväzoval na úspešný NP III, pričom jeho výsledky nie sú až také
úspešné. Vzdelávanie UoZ je však potrebné, hoci výsledky sa neprejavia hneď po skončení
vzdelávania.
Národný projekt IX. Absolventská prax
Časový harmonogram realizácie projektu: od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2008
Celkový cieľ: podpora vstupu absolventov škôl a mladých ľudí do 25 rokov veku
do zamestnania s dôrazom na získavanie pracovných skúseností a zručností v reálnom
pracovnom prostredí prostredníctvom AP zameranej na zvýšenie ich zamestnateľnosti
Špecifické ciele:
53
• prevencia dlhodobej nezamestnanosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov
prostredníctvom uplatňovania programov AP ako prípravy pre TP šitých
na individuálne potreby absolventov, a tým podporiť mladých ľudí pri prechode
zo školy do zamestnania, resp. pri zmene zamestnania
• zlepšenie zamestnateľnosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov prostredníctvom
uplatňovania programov prípravy pre TP orientovaných na získanie odborných,
kľúčových zručností v reálnom pracovnom prostredí
• zníženie regionálnych disparít v kvalifikačnej štruktúre dopytu a ponuky práce
prostredníctvom AP - prípravy orientovanej na poskytovanie nových zručností alebo
na obnovenie, doplnenie, rozšírenie pôvodných zručností UoZ a ZoZ z deprivovaných
regiónov a útlmových odvetví
• zvýšenie záujmu zamestnávateľov, verejného sektora a mimovládnych organizácií
o spoluprácu s úradmi PSVR pri zabezpečení politiky TP
Tabuľka 14 Finančné ukazovatele NP IX – SOP ĽZ
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 612 656 655 568 299 400,80 94,41
Tabuľka 15 Fyzické ukazovatele NP IX – SOP ĽZ
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet UoZ zúčastnených na AP osoba štvrťročne 46 135 59 035
Počet UoZ z radov absolventov
škôl na AP osoba štvrťročne 31 944 41 955 Výstup
Počet UoZ vo veku do 25 rokov
okrem absolventov škôl na AP osoba štvrťročne 14 191 17 080
Výsledok Percento umiestnenia do 3
mesiacov po ukončení AP % štvrťročne
9,59 % z celkového
počtu zúčastnených
na AP
29 % z celkového
počtu zúčastnených
AP
Dopad
Percento umiestnených cez iné
nástroje APTP v čase
hodnotenia
% štvrťročne
13,17 % z
celkového počtu
zúčastnených AP
10 % z celkového
počtu zúčastnených
AP
NP Absolventská prax bol zameraný na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov
po ukončení štúdia. Percento umiestnených absolventov bolo vyššie ako predpoklad.
54
Z Jednotného programového dokumentu NUTS II Bratislava Cieľ 3 boli vybraté
obdobné národné projekty ako v Sektorovom operačnom programe Ľudské zdroje. Národné
projekty v rámci tohto programu boli zamerané na podporu pre rozvoj na území
Bratislavského kraja.
2.3.4 Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na TP
a skupín ohrozených sociálnou exklúziou
Národný projekt I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo
nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce
Časový harmonogram realizácie projektu: od 1. 2. 2004 do 31. 12. 2008
Globálny cieľ: • zvyšovanie konkurencieschopnosti bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja
ľudských zdrojov
Celkový cieľ:
• zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti
prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania evidovaných
nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnených UoZ, a to prostredníctvom nových
nástrojov APTP založených na princípe nárokovateľnosti a na nových podmienkach
poskytovania ustanovených v novom zákone o službách zamestnanosti
Špecifické ciele:
• zlepšenie efektívnosti APTP s osobitným dôrazom na znevýhodnených UoZ a osoby
ohrozené sociálnou exklúziou s cieľom napomôcť ich začleňovaniu na TP
• zvýšenie počtu vytvorených pracovných miest („ďalej len „PM“) u zamestnávateľov
pre znevýhodnených UoZ
• zvýšenie počtu vytvorených PM na samozamestnanie UoZ, ktorí sú vedení v evidencii
nezamestnaných v dĺžke určenej vo Vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
• SR na vykonanie zákona o službách zamestnanosti podľa jeho § 69 ods. 2
• zvýšenie motivácie ľudí odkázaných na systém pomoci v hmotnej núdzi nájsť
uplatnenie na otvorenom alebo podporovanom TP prostredníctvom samozamestnania
• zvýšenie motivácie zamestnávateľov vytvárať PM pre UoZ v rámci podporovaného TP
• zvýšenie počtu vytvorených PM na miestnej úrovni, najmä v okresoch s vyššou
mierou evidovanej nezamestnanosti ako je celoslovenský priemer
55
• zvýšenie záujmu zamestnávateľov, verejného sektora a mimovládnych organizácií
o spoluprácu s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrady PSVR“)
Tabuľka 16 Fyzické ukazovatele NP I – JPD
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet osôb cieľových skupín, zúčastnených
na aktivitách NP osoba štvrťročne 1 164 1 856
Počet vytvorených PM pre
znevýhodnených UoZ PM štvrťročne 99 78
Počet vytvorených PM samozamestnaním PM štvrťročne 1 060 1 777
Výstup
Počet zamestnávateľov zapojených do
aktivít NP
osoba
(zamestnávateľ) štvrťročne 75 74
Počet PM pre znevýhodnených UoZ u
zamestnávateľov, ktoré boli zrušené pred
ukončením dohodnutej doby
PM polročne 20 11
Výsledok Počet PM vytvorených samozamestnaním,
ktoré boli zrušené pred ukončením
dohodnutej doby
PM polročne 15 35
Percentuálny podiel osôb, ktoré ostávajú
umiestnené na TP v období do 6. mesiaca
od ukončenia dohodnutej doby na podporu
PM u zamestnávateľov
% polročne 25
8 % z
vytvorených
PM
Percentuálny podiel osôb, ktoré ostávajú
umiestnené na TP v období po 12.
mesiacoch od ukončenia dohodnutej doby
na podporu PM u zamestnávateľov
% polročne 15
5 % z
vytvorených
PM
Dopad
Percentuálny podiel podporovaných
samozamestnávateľov, ktorí ostávajú
umiestnení na TP v období do 6. mesiaca
od ukončenia dohodnutej doby
% polročne 35
47 % z
vytvorených
PM
Percentuálny podiel podporovaných
samozamestnávateľov, ktorí ostávajú
umiestnení na TP v období po 12.
mesiacoch od ukončenia dohodnutej doby
% polročne 20
37 % z
vytvorených
PM
Počet znevýhodnených UoZ umiestnených
na TP prostredníctvom NP osoba polročne 816 1 459
56
Tabuľka 17 Finančné ukazovatele NP I – JPD
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 105 126 585,00 90 549 240,44 86,13
Dlhodobo nezamestnaní majú najväčší problém pri hľadaní zamestnania. Tento NP bol
zameraný na zvýšenie ich zamestnateľnosti a prebiehal úspešne.
Národný projekt III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce
Časový harmonogram realizácie projektu: od 1. 2. 2004 do 30. 4. 2006
Celkový cieľ: • prispieť k rastu zamestnanosti založenej na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile
a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov vzdelávania
a prípravy pre trh práce (ďalej len „VzPrTP“) zodpovedajúcich požiadavkám PM
a individuálnym potrebám UoZ
Špecifické ciele:
• prevencia dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom uplatňovania programov
VzPrTP šitých na individuálne potreby UoZ
• zlepšenie zamestnateľnosti UoZ prostredníctvom uplatňovania programov VzPrTP
orientovaných na získanie odborných, kľúčových a mäkkých zručností
• zníženie regionálnych disparít v kvalifikačnej štruktúre dopytu a ponuky práce
prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy orientovaných na poskytovanie
nových zručností alebo na obnovenie, doplnenie, rozšírenie pôvodných zručností UoZ
z deprivovaných regiónov a útlmových odvetví
Tabuľka 18 Finančné ukazovatele NP III – JPD
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 67 440 000,00 56 637 074,66 83,98
Tabuľka 19 Fyzické ukazovatele NP III – JPD
57
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet nezamestnaných osôb zúčastnených na
kurzoch odborného vzdelávania a prípravy osoba štvrťročne 1 727 6 521
Výstup Počet UoZ zúčastnených na kurzoch
informačných a komunikačných technológií osoba štvrťročne 1 248 2 102
Počet UoZ, ktorí sa zúčastnili integrovaných
programov kombinujúcich poradenstvo,
sledovanie kariérneho rastu, vzdelávanie, tréning
a usmerňovanie
osoba štvrťročne 50 160
Počet UoZ zúčastnených na kurzoch prípravy pre
samozamestnanie osoba štvrťročne 425 505
Výsledok Percento umiestnenia jeden mesiac po ukončení
kurzu % štvrťročne 36 12
Počet znevýhodnených osôb využívajúcich
služby programu osoby štvrťročne 390 2 400
Dopad
Pomer mužov a žien ako účastníkov programu osoby štvrťročne 40 : 60 34,1 : 65,9
Počty zapojených UoZ v tomto NP prevýšili cieľové hodnoty, pričom do jedného
mesiaca po ukončení kurzu sa na trhu práce umiestnilo 12 % UoZ.
Národný projekt IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax
Časový harmonogram realizácie projektu: od 15. 3. 2006 do 31. 12. 2008 (priame pokračovanie
NP III, ktorý bol realizovaný od 1.2.2004 do 30.4.2006)
Celkový cieľ: • prispieť k rastu zamestnanosti založenej na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile
a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov VzPrTP
zodpovedajúcich požiadavkám PM a individuálnym potrebám UoZ
• sústavné znižovanie podielu UoZ bez ukončeného základného a stredného odborného
vzdelania na celkovom počte UoZ
• získavanie odborných zručností UoZ formou zamestnaneckej praxe
Špecifické ciele:
58
• prevencia dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom uplatňovania programov
VzPrTP šitých na individuálne potreby UoZ
• zlepšenie zamestnateľnosti UoZ prostredníctvom uplatňovania programov VzPrTP
orientovaných na získanie odborných, kľúčových a mäkkých zručností
• zníženie regionálnych disparít v kvalifikačnej štruktúre dopytu a ponuky práce
prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy orientovaných na poskytovanie
nových zručností alebo na obnovenie, doplnenie, rozšírenie pôvodných zručností UoZ
z deprivovaných regiónov a útlmových odvetví
• v prípade marginalizovaných skupín UoZ získanie základného vzdelania, a tým aj
možnosti prístupu k stredoškolskému vzdelaniu
• v prípade marginalizovaných skupín UoZ získanie základných zručností (čítanie,
písanie a počítanie) s následným získaním sociálnych zručností
• ukončenie nedokončeného stredného odborného vzdelania
• zvýšenie možností pre dlhodobo nezamestnaných UoZ na získanie zamestnania
formou zamestnaneckej praxe
• zvýšenie motivácie zamestnávateľov na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných
UoZ, ktorí absolvovali VzPrTP
Tabuľka 20 Finančné ukazovatele NP IIIa – JPD
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 40 000 000,00 26 815 392,35 67,04
Tabuľka 21 Fyzické ukazovatele NP IIIa – JPD
59
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ
Skutočnosť
Počet osôb zúčastnených na aktivitách
NP osoba štvrťročne
1 852 (UoZ)
48 (ZoZ)
2 942 (UoZ)
33 (ZoZ)
Počet UoZ zúčastnených na vzdelávaní
a príprave pre potreby konkrétneho
zamestnávateľa
osoba štvrťročne 1 000 (UoZ)
0 (ZoZ)
0 (UoZ)
0 (ZoZ)
Počet UoZ, zúčastnených na
zamestnaneckej praxi osoba štvrťročne 40 0
Počet UoZ zúčastnených na kurzoch
prípravy pre samozamestnanie osoba štvrťročne
340 (UoZ)
0 (ZoZ)
342 (UoZ)
10 (ZoZ)
Výstup
Počet osôb zúčastnených na ukončení
základného a stredného odborného
vzdelania
osoba štvrťročne 50 (UoZ)
0 (ZoZ)
0 (UoZ)
0 (ZoZ)
Výsledok Počet osôb, ktoré úspešne ukončili
aktivity NP osoba štvrťročne
1 802 (UoZ)
48 (ZoZ)
2 351 (UoZ)
27 (ZoZ)
Percento umiestnenia zúčastnených osôb
do jedného mesiaca po ukončení aktivít
NP
% štvrťročne 30 % (UoZ)
30 % (ZoZ)
8,2 % (UoZ)
33,33 % (ZoZ)
Percento umiestnenia zúčastnených osôb
do šiesteho mesiaca po ukončení aktivít
NP
% štvrťročne 55 % (UoZ)
57 % (ZoZ)
23,44 % (UoZ)
33,33 % (ZoZ)
Dopad
Percento umiestnenia zúčastnených
znevýhodnených UoZ na aktivitách NP % štvrťročne 58 % 17,45 %
Počet osôb, ktoré úspešne ukončili tento NP, bol vyšší ako plánovaný, avšak percento
umiestnenia sa nepodarilo naplniť.
Národný projekt V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou
odkázaných na dávku v hmotnej núdzi
Časový harmonogram realizácie projektu: od 9. 2. 2004 do 31.12. 2008
Celkový cieľ: • poskytnúť pomoc a podporu tým obciam, právnickým alebo fyzickým osobám podľa
§ 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, ktoré organizovaním aktivačnej činnosti
podporovali udržiavanie pracovných návykov UoZ ako prostriedok zvyšovania
60
zamestnateľnosti najmä znevýhodnených UoZ a osôb odkázaných na dávku v hmotnej
núdzi
Špecifické ciele:
• zvýšenie podielu UoZ zapojených do programov aktivácie
• zvýšenie zainteresovanosti obcí a právnických alebo fyzických osôb, uvedených
v § 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti na miestnej úrovni na organizovaní
programov aktivácie pre UoZ
• zvýšenie motivácie dlhodobo nezamestnaných UoZ a UoZ odkázaných na dávku
v hmotnej núdzi zúčastňovať sa programov aktivácie
Tabuľka 22 Finančné ukazovatele NP V – JPD
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 26 360 477,00 21 792 357,18 82,67
Tabuľka 23 Fyzické ukazovatele NP V – JPD
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet osôb, ktoré sa zúčastnili na
aktivačných programoch,
organizovaných verejnými SZ
osoba štvrťročne 20 000 5 805
Výstup
Počet poskytnutých príspevkov
v rámci opatrenia príspevok štvrťročne 2 000 856
Percentuálna miera úspešnosti osôb
aktivovaných verejnými SZ na trhu
práce
% štvrťročne 10 14
Výsledok Počet subjektov a organizácií, ktoré
realizovali programy v rámci
opatrenia
subjekt štvrťročne 500 584
Rast miery zamestnanosti osôb,
ktoré sa zamestnali
na základe využitia programov
v časových intervaloch po skončení
programu
% polročne 15 0,93 % - k 31. 12. 2004
19,31 % - k 30. 6. 2008 Dopad
Zníženie počtu poberateľov dávok
v hmotnej núdzi % štvrťročne 1 500
k 31. 12. 2004 ... 4 506
k 30. 6. 2008 ... 6 033
61
O projekte, zameranom na zapojenie UoZ do aktivít, sa na základe zníženia počtu
poberateľov dávok v hmotnej núdzi dá skonštatovať, že bol úspešný.
Národný projekt IX. Absolventská prax
Časový harmonogram realizácie projektu: od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2008
Celkový cieľ:
• podpora vstupu absolventov škôl a mladých ľudí do 25 rokov veku do zamestnania
s dôrazom na získavanie pracovných skúseností a zručností v reálnom pracovnom
prostredí prostredníctvom absolventskej praxe (ďalej len „AP“), zameranej
na zvýšenie ich zamestnateľnosti
Špecifické ciele projektu:
• prevencia dlhodobej nezamestnanosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov
prostredníctvom uplatňovania programov AP ako prípravy pre TP šitých
na individuálne potreby absolventov, a tým podporiť mladých ľudí pri prechode
zo školy do zamestnania, resp. pri zmene zamestnania
• zlepšenie zamestnateľnosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov prostredníctvom
uplatňovania programov VzPrTP orientovaných na získanie odborných, kľúčových
zručností v reálnom pracovnom prostredí
• stimulovať AP na miestnej úrovni so zameraním na identifikáciu a reagovanie
na individuálne potreby špecifických skupín nezamestnaných pri uplatňovaní sa na TP
(príslušníci rómskej menšiny, bezdomovci a ľudia závislí na návykových látkach
a iné)
• zvýšenie záujmu zamestnávateľov, verejného sektora a mimovládnych organizácií
o spoluprácu s úradmi PSVR pri zabezpečení politiky TP
Tabuľka 24 Finančné ukazovatele NP IX – JPD
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 17 887 997,42 15 740 360,27 87,99
62
Tabuľka 25 Fyzické ukazovatele NP IX – JPD
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Počet UoZ zúčastnených na
AP osoba štvrťročne 1 806 1 855
Počet uchádzačov z radov
absolventov škôl na AP osoba štvrťročne 1 273 1 420
Výstup
Počet UoZ vo veku do 25
rokov okrem absolventov
škôl na AP
osoba štvrťročne 533 435
Výsledok Percento umiestnenia do 3
mesiacov po ukončení AP % štvrťročne
6,59 % z celkového
počtu zúčastnených
na AP
44 % z celkového
počtu zúčastnených na
AP
Dopad
Percento umiestnených cez
iné nástroje APTP v čase
hodnotenia
% štvrťročne
8,74 % z celkového
počtu zúčastnených
na AP
8 % z celkového počtu
zúčastnených na AP
NP Absolventská prax bol veľmi úspešný projekt, pričom absolventi tak získali
pracovné zručnosti.
2.3.5 Opatrenie 1.2: skvalitnenie služieb poskytovaných inštitúciami SZ
Národný projekt VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských
služieb
Časový harmonogram realizácie programu: od 1. 9. 2007 do 31. 12. 2008
Celkový cieľ:
• skvalitniť a rozšíriť oblasti poskytovania sprostredkovateľských služieb pre UoZ
a ZoZ na posilňovanie ich zručností a podporovanie pracovnej mobility za účelom
zvýšenia ich zamestnateľnosti a opätovnej integrácie na TP
• vypracovaním a prijatím základných štandardov v poskytovaní sprostredkovateľských
služieb štátnymi aj neštátnymi poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb vytvoriť
priestor pre partnerskú spoluprácu, rozvoj SZ a úspešnú kontrolu a odhaľovanie
nelegálnych postupov pri sprostredkovaní zamestnania na regionálnom TP,
prihraničných TP, resp. TP v EÚ
63
Špecifické ciele:
• zvyšovať konkurencieschopnosť klienta pri umiestňovaní sa na TP v SR i v štátoch
EÚ prostredníctvom komplexného balíka sprostredkovateľských služieb zabezpečiť
odbornú terminologickú prípravu v cudzom jazyku pre UoZ
• skvalitnenie sprostredkovateľských služieb posilnením spolupráce s neštátnymi
poskytovateľmi SZ
• skvalitnenie spolupráce sprostredkovateľov so zamestnávateľmi a vyhľadávanie
voľných PM, vyhľadávanie zamestnancov pre investorov, analýza indikátora TP
(indikátor o voľných, novovytvorených a zaniknutých PM)
Tabuľka 26 Finančné ukazovatele NP VIII – JPD
Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP
Celkové oprávnené náklady NP 18 013 000,00 7 224 403,17 40,10
Tabuľka 27 Fyzické ukazovatele NP VIII – JPD
Kvalitné služby poskytované úradmi práce zvyšujú aj konkurencieschopnosť klienta
pri umiestňovaní sa na trh práce a výsledky tohto NP budú nápomocné aj v budúcnosti.
Typ Názov Merná
jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť
Výstup Počet vyškolených zamestnancov verejných
a iných SZ osoba štvrťročne 35 0
Počet UoZ, ktorým bola poskytnutá odborná
terminologická príprava osoba štvrťročne 121
150 aktivita
prebieha
Počet spravodajských jednotiek, ktoré budú
zahrnuté v štatistickom zisťovaní počet štvrťročne 11 700 7 486
Počet UoZ, ktorí úspešne dokončili odbornú
terminologickú prípravu osoba štvrťročne 120
120 aktivita
prebieha Výsledok
Počet UoZ, ktorým bol poskytnutý
príspevok osoba štvrťročne
aktivita
ukončená 250
Dopad Počet účastníkov aktivít projektu, ktorí sa
zamestnali do 6 mesiacov od skončenia % štvrťročne 2 1
64
2.4 Dopytovo orientované projekty
Dopytovo orientované projekty sa realizujú na základe výziev na predkladanie
projektov. Žiadatelia vypracovávajú a predkladajú žiadosti o nenávratné finančné príspevky
výhradne na základe vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov. Výzvy na predkladanie
projektov vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako Riadiaci orgán,
resp. Ministerstvo školstva SR ako Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom.
Žiadateľmi môžu byť inštitúcie verejného, ako aj súkromného sektora.
Dopytovo-orientované projekty realizované prostredníctvom Operačného programu
Zamestnanosť a sociálna inklúzia za obdobie 2007-2013 sa týkali nasledujúcich oblastí:
Podpora rastu zamestnanosti
Podpora sociálnej inklúzie
Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK
Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy
2.5 Sociálne podniky
Účelom sociálneho podniku je nájdenie efektívneho mechanizmu na zamestnanie,
zamestnanosť a zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných osôb.
Sociálne podniky vznikli na základe zákona č.5/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Podľa toho zákona bol sociálny podnik právnická alebo fyzická osoba, ktorá
zamestnávala zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými
uchádzačmi o zamestnanie (v zmysle zákona o službách zamestnanosti – teda nezamestnaní
starší ako 50 rokov, dlhodobo nezamestnaní či takí, ktorí si nenašli prácu do 2 rokov
od skončenia školy) a to v takom počte, ktorý predstavoval najmenej 30 % z celkového počtu
jeho zamestnancov. Sociálny podnik poskytoval aj podporu a pomoc zamestnancom, ktorí
pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť
zamestnanie na otvorenom trhu práce. Najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných
z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti
za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, mal každoročne použiť
na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok.
Sociálne podniky mohli vznikať iba v okresoch, kde bola priemerná miera evidovanej
nezamestnanosti vyššia ako priemer za celú SR.
65
Od marca 2009 sa zmenili podmienky pre vznik sociálnych podnikov. V prípade, že
ho založí obec alebo samospráva, môže vzniknúť v hociktorom okrese bez ohľadu na mieru
nezamestnanosti a môže zamestnať akýchkoľvek ľudí bez práce (nie znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie ako predtým a bez ohľadu na dôvod prepustenia).
Neplatí už ani podmienka o každoročnom vytváraní pracovných miest či zlepšovaní
pracovných podmienok zamestnancov z prostriedkov vytvorených zo zisku. Takisto za zrušila
povinnosť poskytovania podpory a pomoci zamestnancom, ktorí boli pred prijatím
do pracovného pomeru znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, pri nájdení zamestnania
na otvorenom trhu práce.
K 31.8.2009 bolo na základe údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
zaregistrovaných (v zmysle zákona o službách zamestnanosti) 37 sociálnych podnikov
a na podporu vytvorenia 377 pracovných miest v týchto podnikoch bola dohodnutá celková
výška finančných prostriedkov v sume 2,24 mil. eur.
V rovnakom období bolo podporených 8 pilotných sociálnych podnikov, ktoré
získali zálohové platby v sume 8,34 mil. eur, vytvorili 264 pracovných miest, 103 pracovných
miest na dohody a vyškolili 1 465 uchádzačov o zamestnanie.
2.6 Prebiehajúce a plánované projekty
V roku 2009 boli vyhlásené výzvy v rámci operačného programu Zamestnanosť
a sociálna inklúzia v týchto prioritných osiach a opatreniach (vybrané opatrenia v rámci
obsahu aktivity):
1. Podpora rastu zamestnanosti
1.1. Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti
a dlhodobej nezamestnanosti
1.2. Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability
pracovníkov, podnikov a podpory podnikania
3. Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v Bratislavskom
samosprávnom kraji
66
3.1. Podpora rastu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti s osobitným zreteľom
na vzdelanostnú spoločnosť
Medzi konkrétne projekty, ktoré sa budú riešiť, patria aj:
Národný projekt – Sociálny dialóg
Cieľom projektu je zlepšenie komunikácie medzi zástupcami
zamestnancov, zamestnávateľov a vládou (tripartita). V rámci projektu bude zriadené
Centrum pre podporu sociálneho dialógu, ktoré bude poskytovať poradenské služby
a vypracovávať analýzy pre všetkých účastníkov sociálneho dialógu.
Národný projekt XXI-2 Hodnotenie efektívnosti aktívnych opatrení trhu práce
Cieľ projektu je navrhnúť a aplikovať do praxe súbor opatrení umožňujúci hodnotiť
efektivitu finančných prostriedkov vynaložených na jednotlivé AOTP v SR.
Národný projekt – Inštitút rodovej rovnosti
Cieľom projektu je vytvoriť podmienky pre uplatňovanie rodovej rovnosti v SR
(zriadenie inštitútu rodovej rovnosti v SR, získanie certifikátu pre realizáciu auditu „Rodina
a práca“).
Ako vidieť, vláda SR nezostáva pasívna a aj v období hospodárskej krízy podporuje
tvorbu pracovných miest a zamestnateľnosť občanov prostredníctvom celého radu projektov,
ktorých prínosy sú mimoriadne významné pre znižovanie miery nezamestnanosti –
najväčšieho problému v čase recesie. Návrhmi na jej komplexné riešenie sa zaoberá
nasledujúca, záverečná, kapitola.
67
3. Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov súčasnosti
Z analýz predchádzajúcich kapitol vyplýva nevyhnutnosť riešenia výziev trhu práce
prostredníctvom integrovaného prístupu flexiistoty podporujúceho ekonomický rast,
motiváciu pracujúcich i sociálne istoty obyvateľstva.
3.1 Problémy a výzvy trhu práce v SR v súčasnosti
Medzi najvýznamnejšie problémy a výzvy trhu práce vyplývajúce z predkladanej
analýzy patria:
• výrazný nárast neistoty pracovného miesta a príjmu v dôsledku zhoršovania
ekonomického prostredia pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy,
• nepriaznivá prognóza demografického vývoja,
• vysoký index zaťaženia starším obyvateľstvom v blízkej budúcnosti,
• vysoký mzdový rodový rozdiel,
• vysoká miera nezamestnanosti, osobitne dlhodobej,
• vysoká miera nezamestnanosti absolventov,
• nízka úroveň priemernej mzdy,
• nízka miera zamestnanosti na čiastočný úväzok,
• nízky počet pracujúcich s viacerými zamestnaniami,
• vysoká administratívna zaťaženosť podnikateľského prostredia,
• nízka mobilita pracovnej sily,
• vysoká segmentácia trhu práce (regionálna, rodová, veková, vzdelanostná a odvetvová
segmentácia),
• disparitný vývoj miezd v jednotlivých odvetviach a regiónoch nezodpovedajúci rastu
produktivity práce,
• nízke výdavky na politiku trhu práce,
• nedostatočné monitorovanie a hodnotenie efektívnosti AOTP.
68
Je teda zrejmé, že trh práce v SR čelí v súčasnosti hneď niekoľkým výzvam, nielen
ekonomickej kríze, podobne ako ostatné trhy práce v krajinách EÚ. Keď v roku 2006 začala
EÚ skloňovať pojem flexiistota, bolo to najmä v súvislosti s negatívnymi dopadmi
globalizácie na trh práce. Najvýznamnejším problémom bola segmentácia trhu práce
na insiderov, ktorí ťažili z prínosov globalizácie a na outsiderov, ktorí boli vytláčaní
a znevýhodňovaní v nových flexibilnejších podmienkach.
Rok 2009 však priniesol ďalšiu výzvu. Aktuálna situácia v SR vyžaduje riešenie
dopadov hospodárskej krízy, ktorá pozastavila pozitívny vývoj ekonomiky a neustále
zvyšuje počty nezamestnaných. Kríza však pominie a z hľadiska budúceho vývoja je potrebné
riešiť aj problematiku demografického starnutia spoločnosti. Veľmi vážnym dlhodobým
problémom v SR je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti. Ďalšou pretrvávajúcou
problematickou oblasťou je nedostatok správne kvalifikovanej sily pre trh práce, ktorý je
poháňaný a neustále modernizovaný pod vplyvom technologického pokroku.
Ako vyplýva aj z uvedenej schémy č. 1 zobrazujúcej všetky tieto súvislosti, koncept
flexiistoty ponúka riešenia na túto komplexnú situáciu. Pomocou opatrení v štyroch oblastiach
(pilieroch), s ktorými flexiistota pracuje, je možno dosiahnuť zdravý trh práce. Úpravy
v legislatívnej oblasti a v systéme sociálneho zabezpečenia, zavádzanie stratégie
celoživotného vzdelávania, posilnenie vhodných a účinných aktívnych opatrení trhu práce
a strategické riešenia na trhu práce sa nám odzrkadlia na pozitívnom vývoji
makroekonomických ukazovateľov, náraste produktivity a konkurencieschopnosti SR.
Finálnym dlhodobým efektom teda bude fungujúci trh práce, ktorý bude posilňovať
pozitívny vývoj ekonomiky v „globalizovanom svete“ a bude pripravený rýchlo sa
vysporiadať s možnými hospodárskymi problémami v budúcnosti.
Schéma 1 Komplexná odpoveď flexiistoty na výzvy trhu práce
69
70
3.2 Odporúčania a návrhy
Odporúčania a návrhy riešení výziev vyplývajúcich z tejto analýzy korešpondujú
s relevantnými dokumentmi OECD1 Európskej komisie2 a zohľadňujú špecifiká slovenského
trhu práce, ktorým je predovšetkým súčasne vysoká miera celkovej, ale predovšetkým
dlhodobej nezamestnanosti sprevádzaná nízkym podielom kompenzácií zamestnancom
na HDP.
Na riešenie hospodárskych ťažkostí je potrebné:
• Zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov najmä prostredníctvom inovácií.
• Stimulovať vybrané odvetvia pre daný región v spolupráci s VÚC.
• Zaviesť aktivity zamerané na zvyšovanie dopytu po inováciách (transfer inovácií
zo zahraničia).
• Zaviesť program na stimuláciu podnikov, ktoré dokážu komercionalizovať inovácie.
• Podporovať vstup zahraničných investorov pomocou zlepšovania podnikateľského
prostredia, úľav, existencie celoslovenského systému podpory výskumu
a informovania; zároveň regulovať podmienky ich vstupu – priniesť know-how,
spolupráca so slovenskými univerzitami, zachovať pracoviská výskumu po dobu 5
rokov po vyčerpaní štátnej dotácie.
• Rozvinúť aplikovaný výskum.
• Rozvíjať program JEREMIE v oblasti návratnej finančnej pomoci.
• Podporovať malých a stredných podnikov pri zavádzaní vnútropodnikového
vzdelávania. • Efektívnejšie čerpať eurofondy na politiku trhu práce.
Pre zlepšenie fungovania trhu práce v SR je potrebné:
• V primeranej miere podporovať agregátny dopyt, aby sa zabránilo hlbšej a dlhšej
recesii pri súčasnom dodržiavaní inflačného cielenia.
1 Záverečné komuniké - Riešenie krízy s pracovnými miestami na trhu práce a odpoveď sociálnej politiky -
september 2009
2 Flexiistota v období krízy, číslo dokumentu 10388/09, Výbor stálych predstaviteľov, Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality KOM(2007) 359
71
• Analyzovať dopady krízy na zamestnanosť a odbornú prípravu, nakoľko kríza môže
byť aj katalyzátorom pozitívnych zmien v štruktúre ekonomiky.
• Zachovať efektívnu ponuku pracovnej sily, v súvislosti so starnutím populácie,
podporovať účasť starších pracovníkov a osôb so zdravotným postihnutím
na pracovnom procese.
• Vyvinúť úsilie na zvýšenie kvalifikácie, mobility pracovnej sily a podporu
celoživotného vzdelávania.
• Uľahčiť priebeh voľného pohybu pracovníkov v súlade so zmluvami a s acquis
Spoločenstva a podporovať mobilitu v rámci jednotného trhu EÚ a prispieť tak
k riešeniu pretrvávajúceho nesúladu medzi existujúcimi zručnosťami a potrebami trhu
práce, a to aj počas hospodárskeho poklesu.
• Umožniť nezamestnaným prístup k vhodnej, účinnej a súčasne motivujúcej sociálnej
sieti, aby sa tak minimalizovalo riziko chudoby a podporovať ich ďalší vzťah k trhu
práce.
• Zvýšiť prostriedky na účinné programy aktívnej politiky trhu práce, najmä na tie
so zameraním na riešenie dlhodobej nezamestnanosti.
• Zvýšiť efektívnosť verejných služieb zamestnanosti s cieľom dokázať riešiť rastúcu
mieru nezamestnanosti.
• Posilniť a zlepšiť aktivačné opatrenia a poskytovanie primeranej podpory príjmu
a prístupu ku kvalitným službám zamestnanosti pre ľudí, ktorí pociťujú dôsledky
krízy, a to prostredníctvom plného využitia moderných systémov sociálnej ochrany
v súlade so zásadou flexiistoty, subsidiarity a udržateľnosti verejných financií.
• Prispôsobiť programy vzdelávania potrebám krízy.
• Zvýšiť investície do ľudského kapitálu, a to hlavne na rekvalifikáciu, rozvíjanie
zručností a reagovanie na potreby trhu práce aj v súvislosti s osobami, ktoré pracujú
na čiastočný úväzok alebo v ďalších flexibilných formách zamestnania, a takisto aj
v súvislosti s nízko kvalifikovanými pracovníkmi.
• Vytvárať pracovné miesta na zníženie príjmovej nerovnosti a chudoby.
• V rámci udržania dopytu po pracovnej sile vytvárať krátkodobé pracovné miesta
a poskytovať na ne dotácie.
• Udržovať pracovné miesta v maximálnej možnej miere, napríklad aj prostredníctvom
pomoci firmám, aby mohli podľa potreby uplatniť alternatívne možnosti
72
k prepúšťaniu, akými sú flexibilné pracovné modely a dočasná úprava pracovného
času a ďalšie formy opatrení vnútornej flexibility v rámci podnikov. • Poskytnúť pomoc pri hľadaní práce a poradenstvo mladým uchádzačom
o zamestnanie, ako aj cielené vzdelávanie a učňovské programy, nakoľko sa jedná
o osvedčené možnosti pomoci pre mládež. Pomôcť zvlášť tým mladým ľuďom, ktorí
majú nižšiu alebo žiadnu kvalifikáciu - predísť nebezpečenstvu vytvorenia
tzv. "stratenej generácie" na trhu práce, ktorí upadnú do dlhodobej nezamestnanosti.
• Odolávať protekcionizmu vo všetkých jeho formách, nakoľko by mohol zhoršiť krízu
a uškodiť vytváraniu pracovných miest.
• Vytvárať lepšie podnikateľské prostredie, ktoré súčasne zabezpečí potrebnú flexibilitu
aj istotu, prostredníctvom lepšej legislatívy a znižovania administratívneho zaťaženia
podnikov.
• Pridržiavať sa zásady uplatňovania rodovej rovnosti pri všetkých krokoch
na vykonávanie zásad flexiistoty s cieľom reagovať na krízu.
• Minimalizovať nelegálnu prácu.
• Zatraktívniť vzdelávanie najmä pre nezamestnaných a záujemcov o prácu pomocou
finančných príspevkov.
• Zatraktívniť vzdelávanie aj pre zamestnávateľov pomocou daňovej odpočítateľnej
položky na náklady na vzdelávanie vlastných zamestnancov.
• Zatraktívnenie práce na doma, telepráce.
Logickým rozpracovaním týchto ideí vzniká potreba konkrétnych zámerov
rozpracovaných Vládou a ministerstvami SR 3, ktorými sú:
• Vytvorenie Národného systému flexiistoty, ktorý podporí vytváranie väčšieho
množstva a kvalitnejších pracovných miest, modernizáciu trhov práce a zlepšenie
pracovných podmienok. Fungujúci systém flexiistoty taktiež umožní zamestnávateľom
a zamestnancom lepšie sa prispôsobiť meniacim sa potrebám hospodárstva a výzve
reštrukturalizácie organizácie práce. Aplikácia jednotných princípov flexiistoty
a vytvorenie Národného systému flexiistoty vyžaduje rozpracovanie a hĺbkovú 3 Modernizačný program Slovensko 21; Národný program reforiem 2008 – 2010, Implementačná správa (2009);
Koncepcia obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky vrátane finančných nástrojov a časových dimenzií
hospodárskeho rastu (jún 2009)
73
analýzu všetkých štyroch zložiek flexiistoty a ôsmich spoločných zásad dohodnutých
v EU v kontexte trhu práce v SR do akčných opatrení a aktivít, ako aj zabezpečenie
ich účinnej implementácie.
• Implementovanie Integrovaného systému typových pozícií ako kľúčového nástroja
poskytovania informácií o svete práce, nakoľko týmto spôsobom je možné najlepšie
prepojiť informačné toky medzi službami zamestnanosti, zamestnávateľmi,
zamestnancami, vzdelávacími inštitúciami, žiakmi a študentmi, uchádzačmi
i záujemcami o zamestnanie. Využitie prepojených databáz, ktoré poskytuje Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, EURES, Regionálna štatistika ceny práce, Ústav
informatiky a prognóz školstva ako aj internetové portály profesia.sk a kurzy.sk
predstavuje mimoriadne vysoký potenciál rozvoja ľudských zdrojov a rastu HDP,
nakoľko na základe analýzy individuálneho potenciálu človeka sa jeho produkčné
schopnosti využijú v oblasti najvhodnejšej pre jeho samotného, zamestnávateľa i celú
spoločnosť.
• Riešenie problému „Starnutia obyvateľstva“ a v súvislosti s tým aj riešenie
dôchodkovej reformy. V súvislosti so stratégiou aktívneho starnutia pripravovať
aktualizáciu Národného programu ochrany starších ľudí z roku 1999.
• Zabezpečenie lepšieho prepojenia obsahu vzdelávania s požiadavkami trhu
práce, najmä vstupom zamestnávateľov do odborného vzdelávania na úrovni
stredných odborných škôl a školských zariadení, a tým aj pre zvyšovanie
zamestnateľnosti a rozvoj vedomostnej spoločnosti.
• Riešenie nesúladu medzi dopytovými požiadavkami zamestnávateľov
a vzdelanostnou štruktúru ponukovej stránky trhu práce, vytvorenie Národnej
sústavy povolaní. Zlepšovanie zamestnateľnosti lepším prepojením obsahu
vzdelávania s požiadavkami trhu práce.
• Modernizovanie služieb zamestnanosti – hlavne sa zamerať na implementáciu
jednotného kvalitného informačného systému, ktorý by mal zabezpečiť okrem svojich
funkcií taktiež komunikáciu medzi jednotlivými úradmi PSVaR, ÚPSVaR, EURES,
74
ISTP, NSP, NSK, databázami voľných prac. miest rôznych agentúr a pod.
a s potrebami v oblasti sociálnych služieb.
• Pokračovanie v presmerovávaní výdavkov na vzdelávanie, výskum, vývoj
a inovácie, vytváraní ďalších stimulov pre súkromný sektor vo výskume a vývoji,
v zavádzaní koherentnej výskumno – vývojovo - inovačnej stratégie s osobitným
zameraním na inštitucionálnu reformu a na výrazné zlepšenie spolupráce
medzi podnikmi a výskumom (odporučenie Európskej rady)
• Budovanie regionálnych inovačných centier (RIC) - zabezpečenie inovačnej
infraštruktúry v regiónoch. Obnovenie a rozšírenie potenciálu inovatívneho
podnikania využívaním aplikovaného výskumu, rozvoj spolupráce podnikov
s výskumno-vývojovými a vzdelávacími inštitúciami v regiónoch a vzdelávanie
pracovnej sily podľa požiadaviek podnikateľov v priemysle prispieva k tvorbe
podmienok pre vznik a rozvoj najmä inovatívnych MSP. Tie využívaním nových
výrobných postupov a technológií prispievajú k vytváraniu podmienok pre vznik
nových a lepších pracovných miest.
• Zvyšovanie mobility pracovnej sily - presun prostriedkov z podpory vlastníckeho
bývania na výstavbu nájomného bývania - Zvýšenie podpory nájomného bývania,
sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti príspevku na dochádzku do zamestnania.
• Pokračovanie vo vytváraní a udržiavaní sociálnych podnikov, využívanie
skúseností z ostatných krajín EÚ v oblasti vytvárania siete sociálnych podnikov v SR.
Ide hlavne o spoluprácu s expertmi ostaných štátov, v ktorých je už vytvorená sieť
dobre fungujúcich sociálnych podnikov, získanie námetov a doporučení ako
predchádzať problémom a ako riešiť problematiku s v tejto oblasti.
• Začleňovanie dlhodobo nezamestnaných na trh práce zavádzaním ďalších nových
opatrení na podporu zamestnanosti zamerané na začlenenie dlhodobo nezamestnaných
na trh práce.
75
Konkrétne riešenie dlhodobej nezamestnanosti a vytláčania ľudskej práce kapitálom
je vo vytvorení inkluzívneho trhu práce4 zmierňujúcom externality vznikajúce na primárnom
a sekundárnom trhu práce. Nezamestnaným je možné ponúknuť prácu na čiastočný pracovný
úväzok v podnikoch vykonávajúcich činnosť prevažne v oblasti pôdohospodárstva,
odpadového hospodárstva, obnoviteľných zdrojov energie, komunálnych služieb a podobne,
teda v podnikoch zmierňujúcich trhové externality, ale rešpektujúcich prirodzené
konkurenčné prostredie. Motiváciu k práci v podniku inkluzívnej zamestnanosti je možné
zabezpečiť vhodným nastavením systému štátnych sociálnych dávok. Verejné výdavky na
podniky inkluzívnej zamestnanosti budú ďaleko nižšie ako riešenie sociálno-ekonomikých
dôsledkov nezamestnanosti a sociálnej exklúzie. Inkluzívna zamestnanosť tak napomôže
zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky bez generovania neefektívnej prezamestnanosti. Podstatu
inkluzívneho trhu práce zobrazuje nasledujúca schéma.
Schéma 2 Inkluzívny trh práce
4 Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja“, 456. Plenárne zasadnutie v dňoch 30. septembra až 1. októbra 2009
P R I M Á R N Y
T R H P R Á C E
S E K U N D Á R N Y
T R H P R Á C E
I N K L U Z Í V N Y
T R H P R Á C E
I N K L U Z Í V N A
Z A M E S T N A N O S Ť
O T V O R E N Á Z A M E S T N A N O S Ť
76
Pre dosiahnutie želaného flexibilného a fungujúceho trhu práce, ktorý poskytuje
dostatočnú mieru istoty pre všetky subjekty existuje teda istá postupnosť, ktorú treba
sledovať. V prvom rade je nevyhnutné udržať existujúce a vytvoriť nové pracovné miesta
na trhu práce. Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“) vyčlenil na účel zachovania
existujúcich pracovných miest nemalé prostriedky. 85% výdavkov na opatrenia aktívnej
politiky trhu práce MPSVaR SR sú financované z ESF. Tieto opatrenia majú však krátkodobú
platnosť, do konca roka 2010, a treba sa sústrediť na pokrízovú situáciu. V tomto smere je
vývoj na trhu práce úzko naviazaný na hospodársky vývoj v SR aj v celej EÚ.
Podľa navrhovaného modelu inkluzívneho trhu práce pôjde o dva mierne rozličné
procesy. V prvom rade, pracovné miesta pre primárny a sekundárny pracovný trh, ktorý
nebude regulovaný štátom, možno dosiahnuť pomocou legislatívnych úprav, ktoré zlepšia
podnikateľské prostredie a zvýšia flexibilitu pracovnej sily. Tieto úpravy budú atraktívne pre
zahraničných investorov a podniky a motivujú ich na premiestnenie podniku, výroby
a investícií do SR. Ako vedľajší veľmi vzácny produkt však do SR donesú aj „know-how“,
na ktorý musí nadväzovať ďalší domáci výskum, vývoj a inovácie. V oblasti výskumu
a vývoja SR značne zaostáva za EÚ. V roku 2007 pracovalo v oblasti výskumu a vývoja iba
1% zamestnancov na celkovú zamestnanosť a investície do výskumu a vývoja predstavovali
0,46 percenta HDP, pričom európsky priemer bol 1,83 percenta HDP. Niekoľko konkrétnych
opatrení sa však v súčasnosti zameriava na podporu výskumu pod gesciou Ministerstva
školstva SR.
Na druhej strane, čo sa týka inkluzívneho trhu práce, ten bude vyžadovať silnú
finančnú podporu, reguláciu a motiváciu od štátu.
Na fungovaní tohto konceptu však budú mať podiel aj médiá. Je potrebné zmeniť
myslenie ľudí a negatívnu percepciu povinnosti pracovať ako takej, skôr na možnosť
pracovať. Dalo by sa povedať, že k takémuto stavu dochádza práve teraz v období krízy.
Vysoká miera nezamestnanosti a málo voľných pracovných miest na súčasnom trhu práce núti
ľudí vážiť si možnosť pracovať, avšak taktiež prijímať nevyhovujúce podmienky
zamestnávateľov. Je to teda stav neželaný a treba zmeniť aj pohľad a vzťah zamestnávateľov
k zamestnancom. Zamestnávatelia by nemali ľudský kapitál považovať len za nástroj
zvyšovania zisku, ale nazerať na zamestnancov, ako na najvyššiu hodnotu spoločnosti.
77
Flexiistota prináša výhody pre všetky subjekty na trhu práce: pre zamestnancov,
zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby, nezamestnaných, absolventov, starších
občanov, rodičov na rodičovskej dovolenke aj znevýhodnené skupiny osôb. V tejto súvislosti
je vhodné zamyslieť sa nad motiváciou jednotlivých skupín pracovať alebo nastúpiť na trh
práce, vzdelávať sa, podporovať vzdelávanie, atď. Trh práce totiž operuje s ľudským
kapitálom a teda nesmieme zabúdať na sociálny a psychologický rozmer problematiky.
Pozitívna finančná motivácia, mzdy a odmeny, sú silným stimulom pracovať aj vzdelávať sa.
Pri vyšších pozíciách s lepšou mzdou však klesá význam finančnej motivácie. Na druhej
strane, negatívna finančná motivácia v obdobiach neaktivity by mala byť stimulom vrátiť sa
na trh práce avšak pri zachovaní dostatočnej istoty príjmu.
Okrem finančnej motivácie je nevyhnutné posilňovať aj ašpirácie a ambiciózny prístup
k práci zameraný na kariérny postup. Táto oblasť sa týka celoživotného vzdelávania, ktoré
musí začať už v materskej škôlke, ako uvádza fínska publikácia o trhu práce a flexiistote5
a zamerať sa na zlepšovanie komunikácie, zodpovednosti a aktívneho prístupu k práci.
V neposlednej rade je významná osobná vnútorná motivácia, osobná zainteresovanosť
na kvalitných výsledkoch práce, práca pre radosť a dobrý pocit z vykonanej práce a pocit
užitočnosti pre seba, zamestnávateľa a spoločnosť. Každý jednotlivý zamestnávateľ si želá
zamestnanca s takýmto prístupom k práci, preto by mal vytvárať podmienky, v ktorých je
zamestnanec spokojný, cíti sa potrebný a ocenený (nie len finančne) a podmienky, v ktorých
dokáže zlúčiť osobný život s pracovným.
Flexiistota teda navrhuje prístup, ktorý nestačí len formálne zaviesť v zákonníku práce
a legislatívnych úpravách, ale vyžaduje aktívny prístup každého jedného subjektu na trhu
práce. Pre zmenu pohľadu na trh práce a prebratie osobnej zodpovednosti, je nevyhnutná
spolupráca médií, všetkých školských zariadení a celej spoločnosti. Preto pripravovaný
Národný systém flexiistoty zasiahne do všetkých oblastí života spoločnosti, nielen politiky
trhu práce, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia či pracovného práva. Odstráni doterajšie
protirečenia, podporí motiváciu k produktívnej práci a poskytne impulz sociálneho rozvoja
spoločnosti.
5 Heikki Räisänen, Günther Schmid: Transitional Labour Markets and Flexicurity from the Finnish Labour Market Point of View. Publications of the Ministry of Employment and the Economy, Employment and entrepreneurship, Helsinky 2008.
78
Záver
Neistota, ktorej miera aktuálne prudko narastá v dôsledku ekonomickej krízy, núti
predstaviteľov hospodárskej politiky riešiť základnú otázku ako zachovať existujúce
a podporiť tvorbu nových pracovných miest. Odpoveď na ňu nie je jednoduchá a vzhľadom
na vyostrený konkurenčný boj v globálnej ekonomike predstavuje celý súbor opatrení,
ktorých vzájomným spolupôsobením sa vytvoria rozvojové impulzy rastu produktivity
a konkurencieschopnosti hospodárstva.
Jednou zo skupín tohto súboru sú opatrenia podporujúce rast flexibility na trhu práce,
ktoré je však nevyhnutné realizovať len pri súčasnom zabezpečení sociálnych štandardov
obyvateľstva. Ich účinok by totiž mohol byť kontraproduktívny a viedol by k trvalému
poklesu kvality produkcie, a teda i konkurencieschopnosti ekonomiky. Treba mať totiž
na pamäti, že akékoľvek reformné snaženie je vopred odsúdené na neúspech, ak bude
v rozpore s hodnotovým rámcom Európskej sociálnej charty prijatej na základe životných
skúseností generácií pracujúcich.
Predložená analýza spoločnosti Trexima Bratislava, berúc do úvahy tieto skutočnosti,
analyzuje súčasný stav flexibility na trhu práce v SR v kontexte demografického
a makroekonomického vývoja, trendov v štruktúre zamestnanosti, nezamestnanosti i mobility
pracovnej sily.
Analýza identifikuje rozhodujúce problémy slovenského trhu práce, ktorými sú
dlhodobá nezamestnanosť a nesúlad pracovnej sily s požiadavkami zamestnávateľov. Svoju
pozornosť však nezameriava len na aktuálny stav a krátkodobú prognózu vývoja ekonomiky,
ale poukazuje na dlhodobé súvislosti starnutia populácie, potrebu tvorby nových pracovných
miest a efektívneho využívania dopytovo – orientovaných projektov za účinnej podpory
aktívnych opatrení trhu práce.
Analýza nie je len rozborom problematiky, popisom hrozieb, príležitostí, pozitívnych
tendencií či nedostatkov. Naopak, v podobe odporúčaní a návrhov predkladá okrem
krátkodobých opatrení vyplývajúcich z nástupu globálnej ekonomickej krízy aj systémové
riešenie nezamestnanosti prostredníctvom zhodnocovania nevyužitého ľudského kapitálu
a vytvárania clustrov inkluzívnej zamestnanosti.
79
Akceptujúc špecifiká súčasnej krízovej situácie a súčasne hľadiac do období po jej
prekonaní, poskytuje táto analýza komplexnú odpoveď na aktuálne i predpokladané výzvy
trhu práce v podobe implementácie integrovaného princípu flexiistoty a je východiskovým
materiálom pre jeho nasledujúce uplatňovanie v SR.
80
Zoznam použitej literatúry
1. Analytická štúdia projektu Ukazovatele a systém hodnotenia efektivity AOTP.
Bratislava, 2009.
2. Commision Action plan for skills and mobility. Brusel, 2002.
3. Európska stratégia zamestnanosti. Luxemburg, 1997.
4. Nový začiatok lisabonskej stratégie. Brusel, 2005.
5. Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších
pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.
6. Oznámenie KOM(2007)627Výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie
„Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia“. Brusel, 2007.
7. Rievajová, E. a kolektív: Teória a politika zamestnanosti. Bratislava, 2006. ISBN 80-
225-2263-5
8. Rosner, P.: The Economics of Social Policy. Cheltenham, 2003. ISBN1-84542-257-0
9. Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
www.ec.europa.eu
www.esf.sk
www.alianciapas.sk
www.economy.gov.sk
www.employment.gov.sk
www.nbs.sk
www.statistics.sk
www.sario.sk
www.upsvar.sk
www.statistics.sk
www.sario.sk
www.upsvar.sk
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
www.esf.gov.sk
Zhotoviteľ: Trexima Bratislava Drobného 29, 841 01 Bratislava 42 Objednávateľ: Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava Projekt Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. ETAPA III.
PRIEBEŽNÁ SPRÁVA č. 2
1
ÚVOD
Predkladaný dokument „Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s
osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt ETAPA III“ (viď príloha č. 1)
predstavuje tretiu etapu analýzy aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným
zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. Priamo nadväzuje na prvú a druhú
etapu. Prvá etapa pojednáva o špecifických problémoch aplikácie systému flexiistoty
v podmienkach SR (nepriaznivý demografický vývoj, výrazný mzdový rodový rozdiel
a úprava pracovného času) a analyzuje kľúčové makroekonomické a sociálno-ekonomické
ukazovatele, obzvlášť problematiku zamestnanosti a nezamestnanosti. Druhá etapa
prostredníctvom korelačnej analýzy postihuje vzťahy medzi jednotlivými ukazovateľmi na
trhu práce, analyzuje vplyvy na tvorbu nových pracovných miest a mieru priestorovej
a profesijnej mobility pracovnej sily v SR.
Riešenie projektu „Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným
zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt“ bolo rozdelené do 3 etáp. Priebežná správa
č. 2 popisuje úlohy a činnosti, ktoré boli realizované v súlade so zmluvou medzi Treximou
Bratislava ako víťazom verejného obstarávania a zadávateľom Centrom vzdelávania
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V rámci priebežnej správy č. 2 boli
realizované práce patriace do III. etapy riešenia projektu (časové obdobie - do 3. mesiacov od
podpisu zmluvy)
Etapa III. realizácie predmetu zmluvy :
• Aktívne opatrenia trhu práce (ďalej len „AOTP“) v SR, skúsenosti s ich využívaním
v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EÚ.
• Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov,
ktorých výstupy (existujúce, rozpracované a pripravované ) súvisia s obsahom
analýzy.
Termín odovzdania: do konca 2. mesiacov od podpisu zmluvy o dielo, t.j. do 25. 1. 2010.
Všetky požadované výstupy (odborné analýzy a štúdie) boli vypracované a usporiadané do
jednotného výstupu, ktorý tvorí prílohu č. 1 priebežnej správy č. 2.
2
• Aktívne opatrenia trhu práce (ďalej len „AOTP“) v SR, skúsenosti s ich
využívaním v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EÚ.
V rámci tejto časti odborného materiálu boli zrealizované práce zamerané na zmapovanie
a posúdenie súčasného stavu aktívnych opatrení trhu prácev SR, nových opatrení, ktoré boli
prijaté vládou SR na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy. Riešitelia v rámci
tejto časti porovnali stav aktívnych opatrení trhu práce v iných členských krajinách EÚ
(Česká republika, Rakúsko, Španielsko, Nemecko, Estónsko a Francúzsko) a vyhodnotili aj
k súvisiace hodnotiace štúdie. Na záver tejto časti riešiteľský tím vypracoval zhrnutie
o úlohách aktívnych opatrení na trhu práce.
• Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných
projektov, ktorých výstupy (existujúce, rozpracované a pripravované ) súvisia s
obsahom analýzy.
V tejto kapitole boli riešiteľmi realizované odborné analytické práce zamerané na
vyhodnotenie využitia kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov z hľadiska
potrieb flexiistoty. Osobitne bol analyzovaný Sektorový operačný program Ľudské zdroje
a Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3. V rámci národných projektov
v období rokov 2007 – 2013 riešitelia analyzovali jedotlivé opatrenia vyššie uvedených
operačných programov (Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb
zamestnanosti a rozvoj aktivačných programov pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie),
Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu UoZ na trhu práce s osobitným dôrazom na
znevýhodnených UoZ prostredníctvom podpory tvorby pracovných miest a samostatne
zárobkovej činnosti, Opatrenie 1.3: rozvoj vzdelávania a prípravy UoZ s cieľom zlepšiť ich
možnosti na trhu práce, Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na
trhu práce a skupín ohrozených sociálnou exklúziou, Opatrenie 1.2: skvalitnenie služieb
poskytovaných inštitúciami služieb zamestnanosti). Ďalej boli realizované odborné práce pri
analyzovaní a vyhodnocovaní dopytovo orienovaných projektoch, sociálnych podnikoch
a v súčasnosti prebiehajúcich a plánovaných projektoch. V poslednej tretej časti dokumentu
riešiteľský tím zosumarizoval problémy a výzvy na trhu práce v SR v súčasnosti a načrtol
vlastné odporúčania a návrhy.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
www.esf.gov.sk
Zhotoviteľ:
Trexima Bratislava
Drobného 29, 841 01 Bratislava 42
Objednávateľ:
Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava
Projekt
„Analýza sociálno-ekonomickej situácie SR s osobitným zreteľom
pre potreby aplikácie systému flexiistoty“
ZÁVEREČNÁ SPRÁVA
1
ÚVOD
Dôsledky globálnej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavujú v podobe hlbokých
štrukturálnych zmien na trhu práce. Z hľadiska budúceho vývoja SR je okrem dôsledkov
vyššie uvedenej hospodárskej a finančnej krízy potrebné riešiť aj problematiku
demografického vývoja spoločnosti (starnutie populácie), rozvoja vzdelanosti vo vzťahu k
technologickému pokroku a rýchlo sa meniacich podmienkok v dôsledku globalizácie, ako
aj pretrvávajúci problém segmentácie trhu práce. Odpoveď na súčasnú situáciu, ale aj výzvy
budúcnosti nám poskytuje koncept flexiistoty, ktorého cieľom je dosiahnuť flexibilnejší trh
práce a pracovné podmienky a bezpečnejšie prechody medzi štúdiom, zamestnaním,
nezamestnanosťou, samozárobkovou činnosťou a odchodom do dôchodku. Opatrenia
flexiistoty boli zdôraznené ako významné pre zmiernenie disparít na trhoch práce
postihnutých hospodárskou krízou.
Širšia odborná verejnosť chápe koncept flexiistoty rôzne. Európska komisia v širšom
kontexte rozumie pod flexiistotou integrovanú stratégiu na zvýšenie flexibility trhu práce,
zvýšenie istoty v rámci sociálneho zabezpečenia a istoty zamestnania.1 Efektívny model
flexiistoty sa umožňunje zamestnávateľom reagovať na globalizáciu ekonomiky
a zabezpečuje istotu pre zamestnancov prostredníctvom zvyšovania miery ich
zamestnateľnosti a prostredníctvom sociálneho zabezpečenia občanov v prechodných alebo
núdzovách situáciách.. Flexiistota je teda kompromisom, vyvážením a spojením flexibility
a istoty na trhu práce.
Výsledky z projektu „Analýza sociálno-ekonomickej situácie SR s osobitným
zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistoty“ budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť
a základné východisko pri zavádzaní flexiistoty v podmienkach Slovenskej republiky.
1 Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.
2
Riešenie projektu sa realizovalo v troch etapách:
Etapa I.
• Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich
zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém
flexiistôt.
• Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistôt v podmienkach SR
(rodová mzdová nerovnováha, demografická situácia na Slovensku – štruktúra
a pohyb (mobilita) obyvateľstva v SR podľa ekonomickej aktivity, vzdelania,
rodového členenia a ďalších významných faktorov.
• Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa
platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt.
Etapa II.
• Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny.
• Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest (makroekonomické stimuly,
stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie
a pod.).
• Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy
na trhu práce.
Etapa III.
• Aktívne opatrenia trhu práce (ďalej len „AOTP“) v SR, skúsenosti s ich využívaním
v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EÚ.
• Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov,
ktorých výstupy (existujúce, rozpracované a pripravované ) súvisia s obsahom
analýzy.
• Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov
súčasnosti
3
Etapa I.
Cieľom prvej etapy bolo analyzovať makroekonomické a sociálno-ekonomické ukazovatele
s ohľadom na systém flexiistôt, špecifické problémové oblasti v SR a osobitne analyzovať
stav nezamestanosti a zamestnanosti v SR.
Výstupný materiál tejto etapy sa člení do nasledovných kapitol:
1. Hodnotový rámec uplatňovania princípov flexiistoty v EÚ
2. Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR
V rámci tejto kapitoly bola riešiteľmi rozpracovaná oblasť rodového mzdového rozdielu v SR,
t.j. boli analyzované rozdiely v stredných hodnotách zárobkov mužov a žien, rozdiely v
zárobkoch mužov a žien za vybrané zamestnania, bola vypracovaná bunková a segregačná
analýza. Taktiež sa zrealizoval odborný rozklad rodového mzdového rozdielu a porovnanie
rodového mzdového rozdielu s vybranými krainami EÚ v roku 2007
Kapitola sa taktiež venuje úprave pracovného času a vplyve krízy najeho úpravu a ďalej
prezentuje demografické východiská a predpokladaný vývoj, ktorý je smerodajný pri
implementácii systému flexiistoty v SR (prírastok obyvateľstva, migrácia, demografia
v regiónoch a vzdelanostná štruktúra).
3. Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich
zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém flexiistoty
Táto kapitola sa venuje podrobnej analýze základných makroekonomických ukazovateľov v
Slovenskej Republike v porovnaní s EÚ. a ich vývoju v súvislosti s dopadom hospodárskej
krízy v roku 2009, výkonnosťou ekonomiky SR a . s následnou prognózou jej ďalšieho
vývoja. V závere kapitoly je zosumarizovaný stav a implementácie flexiistoty v SR.
4. Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa
platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt.
Kapitola pojednáva o štrukrúre nezamestnanosti a zamestnanosti v SR z hľadiska triedenia
podľa veku, vzdelania, odvetvia ekonomickej činnosti a posledného zamestnania. Osobitná
pozornosť je venovaná problematike znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a dlhodobej
nezamestnanosti.
4
Etapa II.
Etapa II. je zameraná na tri hlavné oblasti – flexibilitu trhu na zmeny, voľné pracovné miesta
a mieru priestorovej a profesijnej mobility.
Výstupný materiál z tejto etapy sa člení do nasledovných kapitol:
1. Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny
Kapitola obsahuje výsledky korelačnej analýzy ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky
flexiistoty a bližšie sa zaoberá významom inštitútu minimálnej mzdy na trhu práce.
2. Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest v oblasti makroekonomických
stimulov, vládnych opatrení, priamych zahraničných investícií a podnikateľského prostredia
V tejto kapitole je popísaný vývoj počtu a štruktúry pracovných miest v SR, výška priamych
zahraničných investícií, investičných stimulov a vývoj indexu IPP, ktorým sa hodnotí
podnikateľské prostredie.
3. Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy
na trhu práce.
Obsahom tejto kapitoly je popis stavu a vývoja mobility pracovnej sily od roku 2004 z
pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca a z pohľadu kraja pracoviska zamestnanca.
Následné delenie z hľadiska dosiahnutého vzdelania, veku, zamestnania (podľa hlavnej triedy
KZAM) a odvetvia ekonomickej činnosti (podľa SK NACE Rev. 2) poskytuje obraz štruktúry
mobilnej pracovnej sily.
Etapa III.
Odborné práce realizované v tretej etape boli zamerané na oblasť aktívnych opatrení trhu
práce, analýzu využiteľných existujúcich alebo pripravovaných projektov v oblasti flexiistoty
a súhrn záverov a odporúčaní pre implementáciu flexiistoty v podmienkach SR.
Výstupný materiál z tejto etapy sa člení do nasledovných kapitol:
1. Aktívne opatrenia trhu práce v SR, skúsenosti s ich využívaním v praxi, platná schéma
AOTP a komparácia s vybranými krajinami EU
V kapitole sú popísané existujúce aktívne opatrenia uplatňované v SR v čase riešenia
projektu, ich úloha na trhu práce, vývoj čerpania prostriedkov na AOTP v SR a porovnanie
5
opatrení s vybranými krajinami EÚ (Česká republika, Rakúsko, Španielsko, Nemecko,
Estónsko a Francúzsko). .
2. Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov
súvisiacich s prvkami flexiistoty
Obsahom kapitoly sú národné projetky rozdelené podľa programového obdobia 2004-2006 a
2007-2013 a stručný popis vybraných národných a dopytovo orientovaných projektov, ktoré
súvisia s flexiistotou (vrátane sociálnych podnikov, prebiehajúcich a plánovaných národných
projektov).
3. Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov
súčasnosti
Táto kapitola sumarizuje všetky zistenia predchádzajúcich analýz, definuje problémy a výzvy
na trhu práce v SR v súčasnosti (jeho silné a slabé stránky) a poskytuje odporúčania a návrhy
na ich riešenie v rámci implemetácie systému flexiistoty v podmienkach SR.
Riešitelia na základe získaných skúseností definovali nasledovné odporúčania a závery:
• Vytvorenie Národného systému flexiistoty, ktorý podporí vytváranie väčšieho
množstva a kvalitnejších pracovných miest, modernizáciu trhov práce a zlepšenie
pracovných podmienok. Fungujúci systém flexiistoty taktiež umožní zamestnávateľom
a zamestnancom lepšie sa prispôsobiť meniacim sa potrebám hospodárstva a výzve
reštrukturalizácie organizácie práce. Aplikácia jednotných princípov flexiistoty
a vytvorenie Národného systému flexiistoty vyžaduje rozpracovanie a hĺbkovú
analýzu všetkých štyroch zložiek flexiistoty a ôsmich spoločných zásad dohodnutých
v EU v kontexte trhu práce v SR do akčných opatrení a aktivít, ako aj zabezpečenie
ich účinnej implementácie.
• Implementovanie Integrovaného systému typových pozícií ako kľúčového nástroja
poskytovania informácií o svete práce, nakoľko týmto spôsobom je možné najlepšie
prepojiť informačné toky medzi službami zamestnanosti, zamestnávateľmi,
zamestnancami, vzdelávacími inštitúciami, žiakmi a študentmi, uchádzačmi
i záujemcami o zamestnanie. Využitie prepojených databáz, ktoré poskytuje Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, EURES, Regionálna štatistika ceny práce, Ústav
informatiky a prognóz školstva ako aj internetové portály profesia.sk a kurzy.sk
6
predstavuje mimoriadne vysoký potenciál rozvoja ľudských zdrojov a rastu HDP,
nakoľko na základe analýzy individuálneho potenciálu človeka sa jeho produkčné
schopnosti využijú v oblasti najvhodnejšej pre jeho samotného, zamestnávateľa i celú
spoločnosť.
• Riešenie problému „Starnutia obyvateľstva“ a v súvislosti s tým aj riešenie
dôchodkovej reformy. V súvislosti so stratégiou aktívneho starnutia pripravovať
aktualizáciu Národného programu ochrany starších ľudí z roku 1999.
• Zabezpečenie lepšieho prepojenia obsahu vzdelávania s požiadavkami trhu
práce, najmä vstupom zamestnávateľov do odborného vzdelávania na úrovni
stredných odborných škôl a školských zariadení, a tým aj pre zvyšovanie
zamestnateľnosti a rozvoj vedomostnej spoločnosti.
• Riešenie nesúladu medzi dopytovými požiadavkami zamestnávateľov
a vzdelanostnou štruktúru ponukovej stránky trhu práce, vytvorenie Národnej
sústavy povolaní. Zlepšovanie zamestnateľnosti lepším prepojením obsahu
vzdelávania s požiadavkami trhu práce.
• Modernizovanie služieb zamestnanosti – hlavne sa zamerať na implementáciu
jednotného kvalitného informačného systému, ktorý by mal zabezpečiť okrem svojich
funkcií taktiež komunikáciu medzi jednotlivými úradmi PSVaR, ÚPSVaR, EURES,
ISTP, NSP, NSK, databázami voľných prac. miest rôznych agentúr a pod.
a s potrebami v oblasti sociálnych služieb.
• Pokračovanie v presmerovávaní výdavkov na vzdelávanie, výskum, vývoj
a inovácie, vytváraní ďalších stimulov pre súkromný sektor vo výskume a vývoji,
v zavádzaní koherentnej výskumno – vývojovo - inovačnej stratégie s osobitným
zameraním na inštitucionálnu reformu a na výrazné zlepšenie spolupráce
medzi podnikmi a výskumom (odporučenie Európskej rady)
• Budovanie regionálnych inovačných centier (RIC) - zabezpečenie inovačnej
infraštruktúry v regiónoch. Obnovenie a rozšírenie potenciálu inovatívneho
podnikania využívaním aplikovaného výskumu, rozvoj spolupráce podnikov
7
s výskumno-vývojovými a vzdelávacími inštitúciami v regiónoch a vzdelávanie
pracovnej sily podľa požiadaviek podnikateľov v priemysle prispieva k tvorbe
podmienok pre vznik a rozvoj najmä inovatívnych MSP. Tie využívaním nových
výrobných postupov a technológií prispievajú k vytváraniu podmienok pre vznik
nových a lepších pracovných miest.
• Zvyšovanie mobility pracovnej sily - presun prostriedkov z podpory vlastníckeho
bývania na výstavbu nájomného bývania - Zvýšenie podpory nájomného bývania,
sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti príspevku na dochádzku do zamestnania.
• Pokračovanie vo vytváraní a udržiavaní sociálnych podnikov, využívanie
skúseností z ostatných krajín EÚ v oblasti vytvárania siete sociálnych podnikov v SR.
Ide hlavne o spoluprácu s expertmi ostaných štátov, v ktorých je už vytvorená sieť
dobre fungujúcich sociálnych podnikov, získanie námetov a doporučení ako
predchádzať problémom a ako riešiť problematiku s v tejto oblasti.
• Začleňovanie dlhodobo nezamestnaných na trh práce zavádzaním ďalších nových
opatrení na podporu zamestnanosti zamerané na začlenenie dlhodobo nezamestnaných
na trh práce.