4 8 2013

16
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14 WORKERS’ FRIEND Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 80, No. 31 | August 03, 2013 | 16 Pages | ` 5/- Bhawanipatna: Vedanta Aluminium Ltd. komponni Niyangiri dongramni bauxite min kaddpachi yevzonn korta, he komponne add ganvchea lokan motam dilim, ho satvo ganv komponne add asa. Anikui panch ganv motdan korpache asat. Suprim Nitisobhen lokachea gram sobhank odhikar dila, bauxite min “Borea mon’xank zobabdaren vagunk sangunk kaide nakat, vaitt sobhavachem monis kaidea add upay sodtat”. Plato Good people do not need laws to tell them to act responsibly, while bad people will find a way around the laws. Rio de Janeiro: Sonvsarant choltoli uchambollay atanche tornne pillgek lekhinam. Vavr korinaslole pillgek dolleam mukhar polleunk bhirant uprasta, oxem Francis Pap Saiban potrkarank sanglem. Brazilachea Rio de Janeiro xarantlea 46 vea Vixv Tornatteanchea Mellaveak vetanam Pap Saib potrkaram lagim vimanant uloitalo. Sonvsarantlea sogllea raxttramni bekarponn vaddot veta tacher Pap Saiban aplo husko ugtailo. Nokri korun mon’xak obhiman mellta ani pogarantlean taka jevonn favo zata, oxem tannem mhonnlam. Sonvsarantlem vaddtem bekarponnacher nodor ghalun je konn bekar asat tankam hea fuddem nokreo mellpachi axa nam oxem Pap Saibak dista. Zanntte chodd bekar astat mhonn ami tankam kuxin dovortat. Hi sonskruti ami moddunk zai. Karonn zanntte amkam ginean ditat, jivitachem mol toxench kuttumbik ani raxttracho mog korunk xikoitat. Hea sogllea vostunchi amkam goroz asa. Punn atam ami tornne pillgek pois korunk lagleat. Pois korpachi sonskrutai ami bhairavunk goroz asa. Tankam apleaponnache sonskrutayent haddun ami tankam amchea somazacho bhag mhonn mandunk zai. Ami tankam somazantle bhair kaddunk favonam. Te amcho fudda, karonn tanche lagim ghottai asa. Dusrea vatten zannttim amcho fuddar. Tornatteam lagim ghottai ani zanntteam lagim jivitachem xanneponn asa. Lokak fuddar asta jednam te tornatteanchi ghottai ani zanntteanchem ginean gheun mukhar vetat, oxem Pap Saiban sanglem. ASIANEWS ‘Kam korunk sodina tosli sonsot’ WYD: “We are running the risk of having a generation that does not work,” says Pope Augusto Rodrigues A plea sangati dadleacher vo apnnak aikona tea dadleacher lingi-bhong korpak sottaita mhonn (Sexual harassment) pulisen kes nond korpachi sonvoy Gõyant vaddta mhonn arop asa. Kaidea pormannem, koslem nib na zalear poryan, adim apnnem oxem korunk nam mhonn govai divpachi goroz dadleak asa. Oslim fottkirim lingi-bhong korpachim nibam astat, tankam dondd divpacho kaido koddok korpachi magnni konn aikun ghena. Halinch Goa Medikal Kolejint (GMC) ghoddloli kes oxi asa mhonn arop ghala mhonn dotor sangtat. He kesint ‘sexual harrasment’ hache vixim kaim nam oxi tanchi sangnni asa. Hea potracher hi khobor chhapchea adim poryan, Police FIR poryan nond korunk nam. GMC-intlea odhikareamni, hi case ‘Sexual Harassment at Work Place’ somitichi fuddarin Dr. Savita Chandra hiche kodde dilea. Oso odmas asa ki atam bailô aplea vavrachea zagear osleo kesi nond korun, aplea bhonvtonim vavr kortolea dadleancher ‘sexual harassment’ arop ghalun, tanchem tondd bond kortat. ‘Sexual harassment ek hatiar koxem vaprun, bailô dadleank budh xikoitat. Dadleak ‘promotion’ mellchem asot zalear poryan oslo arop ghalun rag kaddtat, adim Bholaike Khateant oxem ghoddlolim. Punn GMC-intle bail dotorik, ticho pogar dinastana asa ani sarkem kam’ tika korunk diunk nam. Tika haressment vo tras korta tacher dubhavna. Punn dolleank dista tea poros odik kitem asa. Bosco De Sousa Eremita S ovay bhitor vavurtole vavraddi dusrea desantle melltat mhonn amchea tarvotteanchi nokri halta dolta. China, Vietnam, Dokx- inn Amerika, Columbia, Gautemala, Mexico, In- donesia, Dokxinn Korea ani Phillipines desancho lok Gõykarank add veta, tanche von unnea pogarak vavr korunk toyar asat. Haka lagun cargo toxench cruise liner bottincher aslole Gõykar tarvotti apli nokri vetoli mhonn bhirantin asat. Adle porim, tarvotteanchem atam ami chintunk zaina. Adim chodd xea Gõykaramni bottincher vavr korun aplo ghorabo ghoddlo ani girestkay zoddli. Haka lagun Sant Estevam ganvan akhea Bharotant sogllea von girest ganv mhonn nanv zoddlolem. Punn atam tarvotteanchi khobor veglli zalea. Sangtat tea pormannem, he novea desantlea lokak lagun Gõykarank kam’ mellona; tilench nhoi, bottir giraikam koxim chodd lok Europacho ani Amerikecho yeta. Haka lagun atam Dokxinn Amerikechea lokak gheunk botti choloitoleo kompeo sodtat. Gõykar muzgan famad asat, punn Europachi ani Amerikechim famad kantaram ani bhasô titleô nokllot dekhun anik ek vhodd oddchonn Bharotantlea vavraddeank gheunk uprasta. Ek tarvotti zannem 8 vorsam bottir vavr kela, tannem kuznant vavrunk maglem tedna taka tum sodit disona mhonn sanglem. Punn xekim taka tem kam’ melltoch tannem ’Madrasi kuzner je makddam poros paxtt distat’ tem pollelem. Tarvotteanchi nokri HALTA DOLTA Tarvottis face job loss Sexual Harassment mhunn kes korop, bailank hatiar? Filing sexual harassment cases, now a tool in female hands? 7th village votes against Vedanta, 5 more to go Mining companicher ganvchim add motam P14 P14

Upload: feroz-fernandes

Post on 16-Mar-2016

347 views

Category:

Documents


4 download

DESCRIPTION

Goa News, Konkani News, Local Goa News, Konkani.

TRANSCRIPT

Page 1: 4 8 2013

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14

WORKERS’ FRIENDGoa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 80, No. 31 | August 03, 2013 | 16 Pages | ` 5/-

Bhawanipatna: Vedanta Aluminium Ltd. komponni Niyangiri dongramni bauxite min kaddpachi yevzonn korta, he komponne add ganvchea lokan motam dilim, ho satvo ganv komponne add asa. Anikui panch ganv motdan korpache asat. Suprim Nitisobhen lokachea gram sobhank odhikar dila, bauxite min

“Borea mon’xank zobabdaren vagunk sangunk kaide nakat, vaitt sobhavachem monis kaidea add upay sodtat”.

PlatoGood people do not need laws to tell them to act responsibly, while bad people will fi nd a way around the laws.

Rio de Janeiro: Sonvsarant choltoli uchambollay atanche tornne pillgek lekhinam. Vavr korinaslole pillgek dolleam mukhar polleunk bhirant uprasta, oxem Francis Pap Saiban potrkarank sanglem. Brazilachea Rio de Janeiro xarantlea 46 vea Vixv Tornatteanchea Mellaveak vetanam Pap Saib potrkaram lagim vimanant uloitalo. Sonvsarantlea sogllea raxttramni bekarponn vaddot veta tacher Pap Saiban aplo husko ugtailo. Nokri korun mon’xak obhiman mellta ani pogarantlean taka jevonn favo zata, oxem tannem mhonnlam.

Sonvsarantlem vaddtem bekarponnacher nodor ghalun je

konn bekar asat tankam hea fuddem nokreo mellpachi axa nam oxem Pap Saibak dista. Zanntte chodd bekar astat mhonn ami tankam kuxin dovortat. Hi sonskruti ami moddunk zai.

Karonn zanntte amkam ginean ditat, jivitachem mol toxench kuttumbik ani raxttracho mog korunk xikoitat. Hea sogllea vostunchi amkam goroz asa. Punn

atam ami tornne pillgek pois korunk lagleat. Pois korpachi sonskrutai ami bhairavunk goroz asa.

Tankam apleaponnache sonskrutayent haddun ami tankam amchea somazacho bhag mhonn mandunk zai. Ami tankam somazantle bhair kaddunk favonam.

Te amcho fudda, karonn tanche lagim ghottai asa. Dusrea vatten zannttim amcho fuddar. Tornatteam lagim ghottai ani zanntteam lagim jivitachem xanneponn asa. Lokak fuddar asta jednam te tornatteanchi ghottai ani zanntteanchem ginean gheun mukhar vetat, oxem Pap Saiban sanglem. ASIANEWS

‘Kam korunk sodina tosli sonsot’WYD: “We are running

the risk of having a generation that does not work,” says Pope

Augusto Rodrigues

Aplea sangati dadleacher vo apnnak aikona tea dadleacher lingi-bhong korpak sottaita mhonn (Sexual

harassment) pulisen kes nond korpachi sonvoy Gõyant vaddta mhonn arop asa. Kaidea pormannem, koslem nib na zalear poryan, adim apnnem oxem korunk nam mhonn govai divpachi goroz dadleak asa. Oslim fottkirim lingi-bhong korpachim nibam astat, tankam dondd divpacho kaido koddok korpachi magnni konn aikun ghena.

Halinch Goa Medikal Kolejint (GMC) ghoddloli kes oxi asa mhonn arop ghala mhonn dotor sangtat. He kesint ‘sexual harrasment’ hache vixim kaim nam oxi tanchi sangnni asa. Hea potracher hi khobor chhapchea adim poryan, Police FIR poryan nond korunk nam.

GMC-intlea odhikareamni, hi case ‘Sexual Harassment at Work Place’ somitichi fuddarin Dr. Savita Chandra hiche kodde dilea.

Oso odmas asa ki atam bailô aplea vavrachea zagear osleo kesi nond korun, aplea bhonvtonim vavr kortolea dadleancher ‘sexual harassment’ arop ghalun, tanchem tondd bond kortat. ‘Sexual harassment ek hatiar koxem vaprun, bailô dadleank budh xikoitat. Dadleak ‘promotion’ mellchem asot zalear poryan oslo arop ghalun rag kaddtat, adim Bholaike Khateant oxem ghoddlolim.

Punn GMC-intle bail dotorik, ticho pogar dinastana asa ani sarkem kam’ tika korunk diunk nam. Tika haressment vo tras korta tacher dubhavna. Punn dolleank dista tea poros odik kitem asa.

Bosco De Sousa Eremita

Sovay bhitor vavurtole vavraddi dusrea desantle

melltat mhonn amchea tarvotteanchi nokri halta dolta.

China, Vietnam, Dokx-inn Amerika, Columbia, Gautemala, Mexico, In-donesia, Dokxinn Korea ani Phillipines desancho lok Gõykarank add veta, tanche von unnea pogarak vavr korunk toyar asat. Haka lagun cargo toxench cruise liner bottincher aslole Gõykar tarvotti apli nokri vetoli mhonn bhirantin asat.

Adle porim, tarvotteanchem atam ami chintunk zaina. Adim chodd xea Gõykaramni bottincher vavr korun aplo ghorabo ghoddlo ani girestkay zoddli.

Haka lagun Sant Estevam ganvan akhea Bharotant sogllea von girest ganv mhonn nanv

zoddlolem. Punn atam tarvotteanchi khobor veglli zalea.

Sangtat tea pormannem, he novea desantlea lokak lagun Gõykarank kam’ mellona; tilench nhoi, bottir giraikam koxim chodd lok Europacho ani Amerikecho yeta. Haka lagun atam Dokxinn Amerikechea lokak gheunk botti choloitoleo kompeo sodtat.

Gõykar muzgan famad asat, punn Europachi ani A m e r i k e c h i m famad kantaram ani bhasô titleô

nokllot dekhun anik ek vhodd oddchonn Bharotantlea vavraddeank gheunk uprasta.

Ek tarvotti zannem 8 vorsam bottir vavr kela, tannem kuznant vavrunk maglem tedna taka tum sodit disona mhonn sanglem. Punn xekim taka tem kam’ melltoch tannem ’Madrasi kuzner je makddam poros paxtt distat’ tem pollelem.

Tarvotteanchi nokriHALTADOLTA

Tarvottis facejob loss

Sexual Harassment mhunn kes korop, bailank hatiar?

Filing sexual harassment cases, now a tool in female hands?

7th village votes against Vedanta, 5 more to go

Mining companicher ganvchim add motam

P14�

P14�

Page 2: 4 8 2013

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

ULOILEAR PATOK

Feroz F | VIP

Sermav vo kollovneo kortana konnem-i ‘record’ korunk aplea ‘smartphona’ velean tum sangtai tem sogllea sonvsarak dhaddum yeta. Oxem Gõyant zal’lem ami aikunk nam zait.Ponn oxem ghoddta. Padri sangta tem chukichem vo

kaidea add aslolem uloupak bhirant dista.

Lokachem mon, tuka altarar ravun melta mhonn, tum kitem-i uloinaka. Oslem ulovop ami aikolam. Punn atam vell aila uloitoleamni odik chotur ravunk. Sot ani Kristi totvam pogottunk koslichi bhirant na.

Tori astana tuka kosak lavpi nant mhonn somzum naka.

Khorench amchea lokan aplea padri sovem doya dakhoilea. Punn atam smartphonachi pinddka toyar zalea; kitem-i record korta ani kiteachoi fottu kaddta. Tuji porvangi konn ghena.

Padrink smartphonachi bhirant

Bhukel’lea mon’xachi sonvsarachi bhirant. Bhukek lagun sonvsarant vhodd kranti suru zalea. Lokak jevonn na zatoch, kranti vo moddfodd korunk vell lagona. Dekhun Monis Hok’kanchi Vixall Jahir Kollovnnen vo Universal Declaration of Human Rights ( 1949) dor mon’xak favo titlem jevonn mellpacho hok’k asa mhonn porgottlem. Ani hem jevonn diunk sorkaracho kaido.

Punn Bharot ek girest des zantun kruttamni durboll lok bhuken jiyeta. Durbollkay pois korunk sorkarache proitn yesvont zaunk nant. Haka lagun azun 36 milhanv lok samkoch gorib asa (below poverty line). Khorench ho ek gombhir proxn ani amkam hi loz. Adlea khoincheach sorkaran goribank favo tem jevonn divpache kosle tori upay ghetleat mhonn khatren sangunk zaina.

Kongres pokxachea sorkaran 2009 vorsa eleisanvam zaunche adim, dor mon’xak Jevnnacho Hok’k (Right to Food) ho kaido kortole mhonn bhasail’lem. Tedna tannim konn chodd gorib aslolea

lokak jevonn divpachem bhasailem. Hache promannem sorkaran ‘Food Security Bill 2011 vorsa toyar kelem. Punn hem bill azun kaido koso pas zaunkuch na, amchea montreanchea ani kaido kortoleanchea bore magnnen tem oxench urlam.

Xekim Julayche 5ver, 2013, Raxttrik Jevnnachi Surokxa (National Food Security Bill) hea Ordinance hacher Raxttrpoti Pranab Mukherjeen apli soi keli. Hache vorvim goribank jevonn sovay doren ration (Targeted Public Distribution System) melltolem.

Khorench oslo kaido itihasik, kiteak Bharotantle sumar 63 tok’ke

porjek mhollear sumar 700 milhanv lokak ho kaido upegak poddtolo. Oxem zait zalear Bharotant bhuken vollvollun mornnam zatat ani jevonn mellonastana oskotayen mortolim bhurgim vanchtolim. Bharotant, ak’khea sonvsarantle 40 tok’ke bhurgim favo toslem pustik jevonn nastana ‘underweight’ zal’lim asat.

Dukhachi khobor mhollear Bharotantle rajki pokx hea kaideacher virodh kortat. Omkea pokxan jevonn dilam tea pokxak lokachim motam mellun to pokx sodrer choddot mhonn tea pokxank bhirant yeta. Ho kaido atancho sorkar yeta tea eleisanvank lagun korta oso odmas asa. Punn 700 milhanv lokak boreponn melltolem tachi konnuch porva korina.

Kitem-i zaum, hem bill desantli durbollkay nopoit korunk ek vhodd hatiyar. Dekhun songlleancho taka sohokar zai; nhoi eleisanvam jikhunk bogor durbollkay pois korunk.

Gõyant, Planning Commission hachea odmasa pormannem fokot 5.09 % lok chodd gorib asa ( belew poverty line). Hea odmasa pormannem ganvamni mhoineak Rs. 816 ani xaramni Rs 100 tuka mell’lear tum gorib. Mhollear ganvant asloleak disak 27 rupia ani xarantleak 30 rupia jiyevpak puro. Ho odmas chodd goribi dakhounk kela to sarkho na mhonn chorchea cholta. Gõyant konn tori disak 30 vo 50 rupia gheun asa-so tuka dista? Ani konnui oslo monis aslear, tachi bholaiki bigoddlea ani mornnache tonnir pavla astolo.

Dusri gozal mhollear bhurgeank Mid-Day Meals ditat tem jevonn jevunk chodd bhirant dista. Kiteak tem jevonn gheun nhoich duent zatat bogor mornnak poryan pavchi xokotay asa.

Durbollkay pois korunk kaide asat tori borem mon na. Kaide lagu kortana bhroxttachar vaddta to topasunk sorkarak kalljidarponnachi takot na. Xevottak sogllem omtea kollxar udok zata. Oxem zaina zaunk amche proitn gorjeche, avaz molacho ani eka-mekacho sohokar, svartiponn ani bhroxttachar sompounk gorjechem.

Durbollkay pois korunk kaide asat tori bori khuxi na. Kaide lagu kortana bhroxttachar vaddta to topasunk sorkarak kalljidarponnachi takot na. Xevottak sogllem omtea kollxar udok zata.

Goribank jevonn diunk kaido lagta tem bond korunk nibam vaddtat. Punn ami goribank tanchea hok’ka promannem jevonn divpachi amchi zababdari.

Durbollkay pois korunkKaido asa punn khuxi na

Fattlea satolleachea V. Ixttacher tumcho ogr’lekh ami vachlo ani plastik vaprun bandlole roste 25% bore urtat ani pavsachea kallar 100% bore urtat mhonn tumi sanglam khorem mhonn adim konnem tori sanglolem hanvem aikolam.

Oxem zalear Gõyant ganv-ganvamni plastikacho kochreacheo raxi zal’leo distti poddtat.

Hem plastic vhorun kiteak vaprinant kai? khoinchei eke komponnen ho vavr hatant ghetlear borem zait aslem. Kochreacho proxn amcheanuch suttavo korunk zatolo aslo.

Hem korunk konnem tori fuddakar gheunk zai aslo. Zaite pavtti amkam korpachi xokti asta ponn dusreancho sohokar mellona zaun borem kam’ fattim urta.

Udkachea vhallamni kochro xirkun udok vhanvun vochpak addkoll zata udok rosteavelean vochun roste ibadd zatat.

Amchea vaddeantlim sov ghoram mukhel rosteache deger aslim; thoim udok vochpacho vhall aslo tantunt fator gundde xirkun her kochro addkolltalo, dekhun chodd pavsan udok rosteavelean lott’talem ani rosto ibadd zatalo, tedna rosto matiecho aslo.

Ponn ek tornatto fuddem sorun vhallant xirkol’lo kochro kaddtalo.

Taka polleun herui sazareamni ap-aplea darvonttea lagim xirkol’lo kochro kaddunk suru kelem. Oxem soglleamni sohokaran lhan-lhan kamam kelear zaitench boreponn yeta.

C. Lobo, Karona

Atanchea kallar duddvan-karamni jevpachem ani gori-bamni upaxim morchem osli got upraslea. Atam torkari poryan mharog zalea, piyav gorjeche ani dispottea jevnnache, tech atam 35 rupia kil. Oso durboll lok khatolo kitem? Mhargay chintunk zainasloli. Fokot kotmiruch sovai asa, alem Ru. 260/- kil zalam, losun Ru.100/ kil. Osle mhargayen durbollachean koxem jiyevnk zait. Zoddloli zodd jevnna-khannakuch veta, fuddarak kitench hatant urona.

Adim lok porsamni bhaji-pallo, alem laitalo. Gõykarank unnem kainch naslem. Atam imarotink lagun zomin soglli kobar zali. Builder ani developper girest zale.

Bosco Rodrigues, Aldona

Tumchi “Gõyant Hindu nasle” hea mathalleakhal ailoli batmi (VI 20/07) vachtoch mhaka prosn poddlo: ho sod kai vinod? ‘Hindu’ hem utor Firngi-Bharoti itihasvornnonant (Indo-Portuguese historiography) melloch nam dekhun Pa. Victor Ferrão hannim hem onuman kaddlam khoim.

Onuman kaddpachi hi pod’dot zor sarki asli zalear, sollavea xekddeant Konknni ulovpi lok-ui Gõyant nasle mhunn konnui davo korunk xokta; karonn tednanchea itihasvornnonant henvui utor khoinch mellonam; Pa.Tomaz Estevão hannem hie bhaxechem veakoronn sotravea xekddeant boroilolem tatunt tika ‘Canarim’ mhonnlia. Tea kallar xembhoramni devllam Evropi Kristanv mixonarimni (Gõykaramni nhoi) moddun uddoilim, hem azun konnench nakarunk nam; punn tim Hindu dhormachim naslim oso davo

aiz Pa. Ferrão korta. Punn tia

devllantlio murtio Purtugez vatthara bhair vhorun, tanche khatir jim novim devllam bandlolim tim aiz Hindu kai nhoi? Tim zor Hinduch asat zalear tanchi Hindu dhormant battovnni (conversion) konnem, kednam ani koxi keli?

Ani Gõyantuch kiteak? Tea kallar Hindu dhormachim devllam (ani onuyayi) anik khoim tori aslim kai? Aslim zalear, puravo kitem? Ani naslim zalear atam asat tim soglim mollbar savn uprant poddlim? Zati-vevostha (caste system) Hindu dhormantuch vosta; ti Jain, Boudh hea Bharoti dhormamni mellonam. Punn Bamonn, Sudra, Mhar hio zati Kristanv Gõykaram modem-i asat ani kaim padri apunn Bamonn mhunn chhati fuloun sangtat. Tea kallar Hindu naslech zalear, hio zati khoinchean ailio? Evropi mixonarimni bi

apnna borabor haddlolio kai? Gõykar Kristanvank aplem mull tharaunk zaich zalear hem puro nhoi? Apsant zhogoddpi cults/sects eka dhormant aslear to dhorm nhoi zata? Kristanv dhormant osle sabar sects asat mu? Somza Ut’tor-Udent Bharotant kaim tovnaxeamni ek igorz moddun uddoili; zalear ti Kristanvanchem devmondir nasun eka sect-achem magnnea-ghor aslem, oso tannim davo kelear zait mu?Bharotiy Janata Pokx Gõychie Igorjek lagim yeunk proyotn korta, hench khoim ho sod/vinod uzvadda haddpachem karonn. Ho vinod BJP-k koso addaitolo kai? Donui somudayam modem “pekovnniecho sonvad” hea vinoda vorvim koso mhunn ghoddun yetolo kai?

Zannkaramni hea prosnancher uzvadd ghalear upkar zait.

S. M. BorgesMargao

Ho Sod kai Vinod?

Plastikache roste bandche Torkari sovay mellchi

Page 3: 4 8 2013

l 3Vauraddeancho Ixtt � August 03, 2013

.

Collect any 30 different cuttings of “Know your cross”, present at the Big Foot, Loutolim to

collect your prize.

Tum vaddtai punn tuka avoi-bapui dita te poixe pavonant.

Tujeo gorzo vaddot asat, pun tuka melltat te poixe vaddonant.

Th oddeank tosle poixe mellona zait, punn avoi-bapain tuka xikop dilam tem faideachem, oxem dakhounk tujean thodde poixe xiktananch asat mhonn dakhoum yeta.

Ditat te poixe pavona mhonn ghunnghunnlear puro nam. Punn poixeanchem mol xikunk gorjechem. Ani thodde tuka melltat tantuntle samballunk faideachem.

Kosleo sondheo tuje mukhar asat? Kosli-i ek kola xik; zaum motor cholounk, computer operate korunk, insurance vikhunk, bhangra vostuncho design korunk, follanchem utpadon vaddounk adi. Vo tujean ek ‘tour guide’

zaum yeta, vostu haddun dium yeta. Osli kola ek vavrachi sondhi dita ani teo tujeam mekllea vellar korum yetat. Poilem voros xikpachem mhonn somoz. Tuzo onnbhov ani kola tuka boro dispotto ditolo.

Heo kola koxeo apnnavcheo? Bazarant pustokam melltat, punn surokxa favo tosli kola, favo tea zageacher xikum yeta.

Tum oxe zoddtai tea poixancher tujem ghor ghoddiek cholchem nam. Punn tum poixe zoddta te tujean dhovrum yeta ani thoddea mhotvachea gorzam khatir khorchum

yeta.Hem zatoch tunvem

samball’leat te poixe, ek ‘bank account’ ugodd ani thoim dovor. Chodd poixe tujea hatant dovrinaka. Te rokddech kobar zatole.

He poixe tuka bhov thodde koxe distole. Punn tem chodd vorsam ‘fi xed deposit’ koxe dorvorle zalear, te khup zatole.

Zoxe 100 rupia ‘fi xed deposit’ 8% dorvorle zalear te 30 vorsamni 1006.27 zatole, 2172.45, 40 vorsamni zatole ani 4690.16, 50 vorsamni zatole. Ani zor 100 rupia koslea dhondeant zo 12% ‘interest’ dita thoim

ghal’le zalear, te 28,900 rupia titleach vorsamni zatole.

Hanv sangunk sodtam tem hem, thodde thodde poixe tujea tornatti jivitant samballunk sompem. Te vaddounk vavur.

Punn tum vaddoita tedna chodd poixe samballunk kotthinn zata. Jivitant poile poixe samballpachi sonvoy nhoich tuka odik poixe haddta, punn tuka girestkay vaddoupachem lisanv xikoita .

Th e author is a Project Consultant and former

Deputy Director of Accounts

Tuka 18 vorsam zalim?Thodde tori poixe zoddinaim? kiteak zoddinaim?

Are You 18+ ? How about earning at least some Pocket Money?

C S Radhakrishna

Zoxe 100 rupia ‘fi xed deposit’ 8% dorvorle zalear te 30 vorsamni 1006.27 zatole, 2172.45, 40 vorsamni zatole ani 4690.16, 50 vorsamni zatole

Novi Delhi: Nobel Puros-kar ghetlolo Amartya Sen hannem apnnak Gu-jaratacho mukhel montri Narendra Modi desacho Prodhan Montri zal’lo naka mhonn ttika korun sanglam. Narendra Mo-diche vichar dhormatit nhoi; dekhun to Prod-han Montrichea podak upkaronam. Modi je to-ren Gujaratant rajkarb-har choloita tem apnnak bilkul mandonam mhonn Economist Sen hannem sanglam.

CNN-IBN hea khobram channelan Modi desacho Prodhan Montri zal’lo taka zai vo naka oso proxn kele uprant tannem “mhaka naka” oso zabab dilo. Hanv Bharotacho nagrik zal’lean mhaka Modi Bharotacho Prodhan Montri zal’lo naka mhonnlem. Desantlea olpsonkhechea lokak tannem surokxa diunk kosloch upay gheunk nam mhonn sanglem.

Nhoi tem hanv maneo korinam. Osurokxit disunk mon’xak olpsonkhechea dhormacho asunk goruz nam. Modicho fattlo itihas ekdom vaitt asa. Jem kitem tannem 2002 vorsa musolman loka add kelam taka lagun konnakuch tache oslo Prodhan Montri zal’lo naka. Gujaratant Modin durbollam khatir

Augusto Rodrigues

Aplea kuttumbachem karbhar bore toren cholouncheak sodanch ostori bharim

vavurta. Bhurgem zolmota tednam thavn taka vaddovunk, xikop divnk toxench aplea ghorkaracheo gorzo pallunk, him sogllim kamam ostorek korchim poddtat. Punn zanche ghorkar tarvar ani bhailea desamni nokrek astat tankam him kamam anikuy trasanchim distat.

Hanvem eksurponnanchem jivit sarlam. Don sobit bhurgim aslolean mhozo ghorkar bottir nokrek vochunk bhair sortana mhojer bhirant uprasta.

Hanv sodanch mhozo put vhoddlo zatoch tarvotti zaina zaunk Deva lagim magtalim.Punn mhojea noxiban mhozo put tarvottich zalo. Atam hanv novean eksurim zaleam, oxem dukhabhorit zaun Antonette Pegado (nanv bodol’lam) sangta.

Mhozo ghorkar bhair astalo tednam hanv chodd bhiyetalim ani kachabul zatalim.

Tachea dubhavan nhoi vo to amkam duddu dhaddchonam mhonn nhoi. Amche lagim sogllem aslem. Fokot gorjecho nirnnoy ghevpacho vell yetalo tednam mhozo ghorkar asonaslo.

Te nirnnoy mhakach ghevche poddtale, oxem tinnem sanglem. Th oddea ostoreank eksurponn dista zalear kaim ostoreo tancher poddlolo bhar ek avhan koxem ghetat.

Tancho ghorkar asa vo nam

tem tim pollenant punn jem kitem jivitant yeta taka fuddo korunk tim raji astat ani jivit fuddem veta tem tankam somzota.

Succorina Fernandes aplo ghorkar atth mhoine ghorant nastana eksurem jivit sarta. Antonneta porim tikai don bhurgim asat. Aplea ghorkarache khanavollicho dhondo cholounk tika sompem punn tichea bhurgeank vaddounk kotthinn zata. Jivit koxeim tori cholunk zai, ghorkar ghora nam mhonn roddot

ravunk zata? To ek dis ghora portolo mhonn

hanv zannom. Punn to yetoch sogllem sarkem asunk zai mhonn hanv zannom. Hanv tacho dhondo choloitam.

Dhondo cholounk sompem punn bhurgeank vaddounk kotthinn. Karonn, Gõyant atam mellot tem zata. Hanga bhailo lok aslolean bhirant vaddlea. Bhurgeank mellot thoim dhaddunk zainam. Mhaka ekuch husko zata to mhonnllear bhurgeancho, oxem Succcorin vhoddlea huskean sangta.

Josefi na Diasak aple opangull dhuvecho samball korcho korun ek dukan cholounchem poddta. Tichem jivit zhuza porim zalam. Eka opangull bhurgeak samballunk khub tras poddtat.

Punn kitem korunk zata? Devache khuxe pormannem zaum mhonn magtam, oxem tinnem sanglem.

Jedna bailô aplea ghorkaranchem karia kortat

When `lonely’ women take over the mantle of their hubbies...

Hanv Bharoti nagrik, mhaka Modi Prodhan Montri zal’lo naka: Amartya Sen

kitench korunk nam. Toxench olpsonkhechea dhormanchea loka khatir tannem kainch korunk nam. Bholaikechea ani xikxonnik mollar tannem koslich udorgot korunknam”, oxem Sen-an sangun Modichi ttika keli.

Veg-vegllea soma-zantlea ani dhormantlea lokan eka-mekak somzun ghevpak Modin koslinch panvlam ukhlunk nant. Rajeachem thoddem bhou sudarop kelam zait punn bholaikechea ani xikxon-nachea mollar tannem koslich vhoddlem korunk nam, oxem Nobel pu-roskar ghetlolea Sen-an mhonnlam.

Halinch BJP-in Nar-endra Modik aplea pokxa-cho desant venchnnu-kanchi mohim somiticho odheokx kela. Zor Lok Sobheche venchnnukent BJP nivddun ailear Naren-dra Modi Prodhan Montri zatoloch. Dekhun BJP-k konnench nivddun had-dunk favonam.

ECONOMIC TIMES

Amartya Sen: As an Indian citizen, I don’t want Modi as my PM

Hanvem eksurponnanchem jivit sarlam. Don sobit bhurgim aslolean mhozo ghorkar bottir nokrek vochunk bhair sortana mhojer bhirant uprasta.

Hanv sodanch mhozo put vhoddlo zatoch tarvotti zaina zaunk Deva lagim magtalim.Punn mhojea noxiban mhozo put tarvottich zalo

Page 4: 4 8 2013

4 l Gõycheõ Khôbrô August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

GiftVauraddeancho Ixtt

to yourfamily and friends

ReadKonkani, WriteKonkaniandLearnKonkani

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Gõychea Kadamba Yeradari Mhamondollan provaxam khatir suru kel’li ‘monthly pass’ yevzonn borich faideachi zalea. He yevzonne vorvim KTC-ik dor disa 2,10 lakh rupiya yennavoll bhitor sorta, toxench hi yevzonn suru kel’leak loka

koddlean ‘pass’ yevzonnek ut’tom protisad mellta, oxem KTC-intlea eka unchlea odhikarean sanglam.

Chalu vorsacho Janer meren he ‘pass’ divpache yevzonne udexim KTC-ichi yennavoll 1,50 lakh meren asli, punn atam gelea sov mhoineanchea kallant he yennavollint dupett vadd zalea. KTC-in

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Bondkhonnint 14 vorsam kheast bhogtolea 11 koideanchi suttka korchi, oso hukum Gõychea Ghor Khatean odhikrut ritin dila. Veg-vegllea guneanvank lagun kheast bhogtolea koideanche kheasticher fer-vichar korpi somiten hea 11 koideank nitisobhen formonn marloleacher obheas korun tankam suttka dinvchi mhonn Ghor Khateak he somitin fattlea Novembrant vinnouni keloli, oxem Ghor Khateantlea odhikari Damodar Shanke-n sanglem.

Bondkhonnint formailoli kheast bhogtana tachi bori vagnnuk ani suttka zalea uprant to aple familik bori vagnnuk ditolo vo na, te vixim sorkar chovkoxi korta.

Bondkhonnintli suttka zatoch tea koidea kodde nokri korpa vixim kosloch upay vo suvidha na zalear, ami tea koideak kednach suttka dinant, oxem Gõychea sorkarachea Ghor Khateacho zodd-Sochiv Sanjay Gadkar-an ugddapem kelem.

Hea 11 koideank Ghor Khatean suttka divpak tharailam, tantlo

Domingos D’Costa hea koidean 26 vorsanchi bondkhonn bhoglea.Tech porim Satyawan Tulaskar, Satyawan Gaonkar ani Conceicao Fernandes hannim tegaimni 18 vorsam bondkhonnichi kheast bhoglea. Venkatesh Patil, Netaji Angolkar ani Ramdas Patil hea koideamni 15 vorsam bondkhonn bhoglea. Zalear Suresh Nair, Wilson Fernandes ani Anish Kolkav hannim 14 vorsam koddok bondkhonnichi kheast bhogli. Koideank suttka divpachea fuddlea ttop’peant (next phase) Ghor Khatem bondkhonnnint kheast bhogtolea koideank 14 vorsam bhortat, tankam suttka divpachi vevostha hatant ghetolem mhonn Ghor Khateantlea odhikareamni sanglam.

Ponnje: Korea desantlea iskolanchi pod’dot Gõyant vaprunk Gõychea sorkaran suchoilam. Gõycho Mukhel Sochiv B Vijayanan sorkari ani unchlea iskolanchea karbhareanchi boska zali tedna novi pod’dot suchoilea. Oxem kelear bhurgeank fuddlem xikxonn folladik korunk sompem zatolem mhonnlam.

Sumar 74 madheomik ani 9 unchlea iskolank suchoilam tea pormannem iskolancheo bandavollink duddu khorchi nastanam bori xikxonnik pod’dot vaprunk zata. Osli pod’dot Korea desant cholta.

Hea iskolantlea vhoddilank Mukhel Sochivan sanglam je computers sorkaran xikovpa khatir dileat tancho boro faido kaddcho mhonnlam.Her rajeamni ‘technology’-cho vapor kel’lean iskolak yevpi bhurgeanchem promann denvlolem disun ailam.

Xikxokamni computeranchi avodd bhurgeank dilear tancho fuddar porzollit zaum yeta. Karann adhunik kallar computeram xivay kainch korunk zainam.

KTC-ichi yennavoll vaddli, ‘pass’ yevzonn yesesvidisak 2,10 lakh rupiya faido

‘pass’ divpachi yevzonn suru kortana, sohoz mhonn suru kel’li, ti atam khupuch faideachi zalea. Atam meren Gõychea veg-vegllea vattharantlo 17 hozar lok he yevzonnecho faido gheta, zalear anik 35 hozar noveo orjeo hea ‘monthly pass’-am khatir KTC kodde

ailoleo asat mhonn odhikari sangta. He ‘monthly pass’ yevzonne khal xikpeank 75% ani her lokak 70% sutt asa. Desantlea sogllea rajeam modem fokt Gõyantuch osle torechi yevzonn chalu asa, ti porjek luskonn korinastana sorkarache tizorent duddvanchi yennavoll zoma korta.

Lusofonia khellank KTC-chi yeradariChalu vorsa Novembrachi 2ri tem 10ver meren zavpi Lusofonia khellam

vellar yeradari samballpachi zababdari Gõychem Vahatuk Khatem ani KTC kodde sorkaran dilea. Hea khellanchi vahatuk vevostha ani Lusofonia khellam sombhondit aslolea sogllea zannanchi odhikrut yeradari korunk sorkaran ek arkaddo (plan) toyar korunk ek kherit sochiv nemla. Lusofonia 2013 vorsachea khellank yeupi khellgoddi, kolakar, bhailea desantle odhikrut odhikari, VVIP hanchi vahatuk vevostha samballpa khatir sod’deak planning chalu asa.

Hea khellam khatir Gõyant yetolea bhailea lokak 400 ttekseo, 50 AC ‘mini buses’ ani 100 vhoddleo boseo sorkaran venchun kaddleat ani tankam margdorxonn divpachem kam’ chalu asa. 100 vhoddlea bosintleo 50 boseo AC pod’doticheo astoleo. Hea khellam vellar sorkaran toyar kelea ti vahatuk vevostha fuddlea satolleant loka khatir tacho ‘plan’ ugto kortole, oxem Gõychea vahatuk khateacho sonchalok Arun Dessai-n hea batmidarak fona velean sanglam.

Bondkhonnintlea 11 koideank suttka Gõycho sorkar Korean pod’dot apnnavunk iskolank suchoita

Page 5: 4 8 2013

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � August 03, 2013

ZAGO ZAtukahok’kasa

Daniel Albuquerque

Bharotant kamdaranche som’bond guspagondollache asat. Dekhun luskonn bhorpayecho proxn yeta tednam te odikuch bigoddtat. 20vea xekddeant karkhanneacho udeog vhodda umedin suru zalo ani motthim xaram toyar zalim. Tednam eka xarantlo lok dusrea xarant, eka vattharantlo dusrea vattharant vochunk laglo. Nokreo vaddleot; nokreo vaddlolean kamdaranche proxnui vaddot gele, tantuntlo ek mhonnlear luskonn bhorpayecho (compensation) proxn ailo. Dekhun 1924 vorsachea Julayant ek kaido vevharant ailo.

Guspagondollachem spoxttikoronnVed Prakash Garg versus Premi

Devi and Others (25.9.1997, SC) he kesi vixim hem ek udaharonn asa. Mottorachea vo vahanachea dhonian eka ddraivorak kamak dovorlo. Motor Vehicles Act, 1988 kaidea pormannem vahanachea dhonia lagim mottorachi ‘third party’ bima yevzonn asli. Ddraivor vahan choloitanam obsoegan melo. Atam motto proxn ubo zalo. Khoinchea kaidean melolea mon’xachea ghorcheank luskonn-bhorpai divchi? Donui veg-vegllea kaideanchea adaran luskonna khatir tankam don pavtti luskonn-bhorpai divop?

Kes Suprim Nitisobhent pavli, ani nitisobhen zo guspagondollacho nikal dilo to proxna itloch guspagondollacho aslo.

Suprim Nitisobhen nimanne kodden melolea ddraivorache ghorkarnnik

luskonn-bhorpai divpak ‘Motor Vehicles Act’ toxench ‘Workmen’s Compensation Act’ hea donui kaideamni bodol korcho poddlem.

Somjikayen luskonn-bhorpaiSadaronnponnim luskonn-bhorpai

mhonnllear jem luskonn zalam tem duddvamni bhorun kaddop. Mhonnllear jem dukh zalam tache suvater duddu diun tem pois korop.

Luskonn-bhorpayecho kaido oxem sangta:

1. Kamdarak luskonn-bhorpay mellunk xokta zori:

i) Nokrek astanam kamdar zokhmi zalear.

ii) Kamdar kortalo te nokrek lagun duent zalear.

2. Dhoniak luskonn-bhorpai divchi goroz nam zori:

i) Zokhmi zal’lea karonnan

nirmann zal’li opatr’tay tin disam voir naslear.

ii) Soro piyevn vo vikhallim vokhtam gheun kamdar zokhmi vo opatr zalear.

iii) Surokxeche kaide moddlolean kamdar zokhmi zalear vo vavr korunk opatr tharlear.

3. Sorkari potrant kollovnni diun rajeo sorkaran kamdaranche luskonn-bhorpaye khatir ek ‘commissioner’ nemunk zata.

4. Luskonn-bhorpay divpacho vell ailea uprant ti rokddich diunk zai.

5. Fokot nemlolea ‘commissioner’-ak sogllo odhikar asa luskonn-bhorpayechi kes cholounk ani ticho nikal diunk nhoi khoinchei niti sobhek.

6. Kaidea pormannem dhonian aplea kamdaram vixim soglli mahiti ‘commissioner’-ak dinvchi poddta. To toxem korinam zalear taka dondd farik korcho poddta.

AkhrekKaido lagu zaunk ek kamdar, to

vo ti, nokrek astananch vo nokri kortanam zokhmi vo ghayal zalear vo opatr tharlear vo melear. Apunn zokhmi kednam ani koso zalo tacho puravo divpachi zababdari kamdaracher asa. Bharotant sumar 500 milhanv kamdar nokreo kortat.

Th e author is an acclaimed scholar with experience across academic, corporate, political, and cultural fi elds both in India and abroad.

Kamdarank bhorpai diupacho kaido, 1923

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: ‘Below Poverty Line’ hache khal jiyetolea onusuchit (ST) zati-zomatintlea gorbest ostoreank arthik mozot mellchi mhonn chintun Kendr sorkaran suru kel’le ‘Janani Suraksha’ yevzonnek Gõyant khupuch boro protisad mellta. Sorkari hospitalamni porsut zatolea ostoreankuch he yevzonnecho labh mellta. Gõyant 99% gorbest ostoreanchi porsuti hospitalamnich zata ani 2013 vorsacho Abril 12 tem Jun meren 1,716 porsut zalolea ostoreamni he yevzonnecho labh ghetla.

He vixim odhik mahiti ditana Gõychea Bholaike Khateantli porsuti bailam vibhagachi mukheli Dr. Vandana Patankar hinnem sanglam, desantlea heram rajeank sor kelear Gõychea lokachi arthik yennavoll khupuch sadharonn asa. ‘Janani Suraksha’ yevzonnecho labh gheupi gramin bhagantlea ostoreank 700 rupiya zalear, xaramni ravtolea ostoreank 600 rupiya tanchea porsutponnam vellar tankam melltat. Abril 2012 tem Mars 2013 meren 1,387 zalear Abril 2013 tem Jun 2013 meren 329 ostoreamni he ‘janani suraksha’ yevzonnecho labh ghetlo.

“Kendr sorkaran 2005 vorsa ‘Janani Suraksha’ yevzonn suru kel’li. Gorbest ostoreanchi porsuti hospitalamni surokxitponnim zata. Dekhun chodd ostoreamni porsuti vellar hospitalamni vochunk ut’tejon mellcheak kendr sorkaran hi yevzonn chalik lailea. Desantlea khupxea rajeamni azunui hea adhunik kallar khupxeo ostoreo apli porsuti ghorantuch korunk ravtat. Punn kendr sorkaran hi ‘janani suraksha’ yevzonn chalik lail’leak ani ostoreank hospitalamni porsuti surokxit asta mhonn dakhoun dil’leak atam 99% ostoreo prosuti vellar hospitalamni vetat.

Labour Law: Workmen’s Compensation Act, 1923

‘Janani Suraksha’ yevzonnek ut’tom protisadGraminn ani xarantlea 1,716 gorbest ostoreank labh

Diocesan Youth, Catechetical, Laity Centre, Vocation Commission for Diocesan Clergy ani Pilarchi Sonvstha zodd-palvan John Paul II Foundation for Sports (Gõy) eka disachi porixod ghoddun haddta. Som’bond ghoddun haddunk ani Kristachi vollokh gheun, Tachi seva korunk te porixodecho hetu. Ti karyavoll Agostache 11-ver Fr Agnel iskolachea vosreant donparchea 2 tem 6 vaztam meren zatoli.

Bhavartachea Vorsant khellachea madyo-mantlean Xubhvortoman porgottunk Povitr Sobha zaiteo sondheo asat, tachi zagrutay haddunk hi karyavoll ghoddun haddlea. Lhan Kristi Somudayamni kuttumbik khell koxe ghoddun haddche, Kristi iskolamni bhurgeank khell ghoddun haddche, Natalam vo porbe somoyar kuttumbik toxench pongddache khell manddun haddche, tem

sogllem he porixoden dakhoitole.Novembrant Lusofonia khellamni aslolea padrimni ani lovkikamni khella karyakrom korun Kristanvank, odik korun Krizmacho Sonvskar ghetlolea bhurgeank, fi rgozamni khellamni tornatteank koxim ektthaunchim, tem sogllem thoimsor xikunk melltolem.

Te karyavollint magnneak ani bhasabhas

korunk vell astolo ani ‘sports ministry’ vollkhunk ani xikunk sondhi astoli. Toxench khellantlean Xubhvortomanachi por-gottnni korum ieta, tem thoim onnbhovunk melltolem.

Te karyavolli udexim Gõychea lokak ektthaim yevn, John Paul II Foundation for Sports (Gõy) hachi vollokh melltoli ani Povitr Pustokachi vollokh khellantlean dusreank amchean koxi dium ieta, tem gomtolem.

John Paul II Foundation for Sports (Goa) ...

Khellam muniarponnachi vollokh Pilar, Agostache 11-ver Ponnje: Hea vorsa Gõyant thambonastana paus poddot asa. Zaitea ganvamni buddtti ailea. Zannkaram porman-nem 1961 voros Bharotant chodd paus poddlolean tem voros ‘buddttechem voros mhonn jahir kel’lem.

Bondi asunui acid bazarant vikrek

Pausan xetam ibadd zalim

Ponnje: Bharotant cheddvancher bailancher acid uddoun opghat zatat te poisavunk acidachi vikri korchi nhoi mhonn Suprim Nitisobhen formailam. Tori astana Gõychea bazarant ukteponnim acid viktat mhonn gomun ailam. Haka lagun cheddvam bailancher acid marpacheo ghoddnneo zatat.

Acid vikri korunk Suprim Nitisobhen kaim nem’ dileat 18 vorsam piraye sokoilea mon’xank acid diunk zaina mhonnlam.

Posorkaramni acid ghetoleachi ‘identity proof ’ vo vollokh gheupachem kaideachem kelam. Fokot porvangi aslolea dukanamni acid vikrek dovrun yeta. Acid viktem gheunk yetoleancho dukankaran rikord dovrunk goroz asa. Ponn Gõyant kaim dukannacher hea nemank pallo dinant mhonn disun yeta.

Page 6: 4 8 2013

6 l Dekh August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Malaysian couple face jail for eating pork

Aiz vavr korpachem unnem zalam. M a n d a s a n v ,

xhapodam sangop vaddlam. Sogllech ‘manager’ zaunk sodtat. Konnankuch konna khala ravunk naka. Lhan zuttier aslolo, apunn sangta tem zalem, oxem somzota. Bhov thoddech vavr kortat zalear, choddxe kam’chor zaleat. Pagar ghetana tanchea ontoskornnank kainch bhogona?

Vavr kortat te kortat, vella adim te aplea kodelicher boslole astat, ani konn yetat, tankam mogan ghetat. Huskean bhoron ail’leank moipasan somadhan kortat. Vavr zaisor te halonant. Ponn aplo vavr korunk ail’leanchi mogan seva kortat. Koslei karannank tankam uttunk poddlear, vell ogddainastana te aplea zageancher yevun bostat. Tanche sorxim yetoleank oddchonn zatoli mhonn te zannot. Chav poryan vegim-vegim piyetat. Potrak poryan hat lainant. Ghara lagim vachun aileat, vo visovachea vellar kocherint vachtole, vo ghora vetoch sovkasayen vachun zannvay apnnaitole kai dista. Jevnnacho vell zalo zalear aplea hatan aslolo vavr sompoitat. Vavracho tankam chodd usko. Konnui thoim

apnnank ravtolo, vavr vellar zaina zalear, konn tori oddchonnin poddtolo mhonn chintat. Dekhun jevnna uprant te vellar kamak lagtat. Soglle dis sarkhe asonant. Th oddea disamni bholaiki bigoddta. Th oddea disamni ghorche proxn astat. Th oddea disamni monantlem

sarkhem zaina. Tedna te apli sosnnikay samballtat. Aplo rag dusreancher kaddinant. Aplo vell somptoch, sogllem tharear ghalun utt’ttat. Ghora veche adim tankam ghorcheam pasot il’li anikuy zobabdari asta. Ti pallun ghora vetat. Ghora gelear aplea ghorcheank te adar ditat. Bhurgeanchi seva kortat. Tanchem lisanv ghetat. Ghorcheank adar ditat. Magnnean vantto ghetat. Tanchea jivitantlo vavr te mogan kortat. Ani aplea koxttanchem pagar taka mellta tedna, te

khuxal zatat.Ponn be-

zobabdareche-i vavraddi amkam melltat. Tankam vavrachem vorteponn somzona. Tankam vellachem mhotv na. khoimche-i vellar te vetat. Kocherichea vavrak mhonn te bhair sortat, punn aplim kamam

kortat. Th odde adim fuddench ghora vochun nidtat. Th odde chav gheun chakattam martat. Th odde disallim vachun vell sartat. Konn kocherint aplo vavr korunk yetat tankam ragan pachartat. Borobor vavurtoleancher tidd’dok kaddtat. Te seva korunk nhoi, punn pagar ghenvkuch yetat kai dista. Tankam vavracho moguch na. Tankam lagun dusre oddchonnim poddtat.

Aiz choddxe vavr korunk sodinant. Tankam dusreank dhomkaupachi ani xhapodam sangpachi

sonvoy zalea. Te apunnuy vavrinant, ani dusreankui vavr korunk diumchenant . Oslei monis amkam melltat. Te dusreank hem ani tem korunk laitat punn apunn kainch korchenant. Dusro boro vavr kortoleank xabaski diumchenant. Punn dusreancheo chuki kaddunk te sodanch poile. Osle monis kednach dhadoxi assonant. Te sodanch porvotat. Tanchea jivitan kainch boreponn na dista.

Devan amkam dil’lo vavr mogan ani zobabdaren kortanv tedna, Dev khuxal zata ani vavracho foll mon’xak mellta. Dusreank amchea vavra vorvim ami khuxal korunk vavurtanv tedna, amich khuxal zatanv. Vavr korunk amkam koxtt poddtat, ponn amkam amchea koxttanchem foll mellta.

Hea sonvsarant amche koxtt nirfoll koxe disot. Ponn amchea vavrachem boreponn konnank ani kedna mellta tem velluch sangta. Zor amkam koslench foll mellona-xem dista tedna amkam Dev sorgar rajeant mozuri ditolo mhonn khatri asa. Dekhun fuddarak noddot rav, vavr korit rav, merer bosun porvonaka, mandar korinaka. Tujea vavrachi tuka mozuri melltolich.

Noddtelem noddta, merevelem porvota

Koslei karannank tankam uttunk poddlear, vell ogddainastana te aplea zageancher yevun bostat. Tanche sorxim yetoleank oddchonn zatoli mhonn te zannot.

Kuala Lumpur: Muslim nhoi aslolea zoddean dukrachem mas khatanam kaddlolo fottu Muslimachea Rama-dan mhoineant ‘facebook’-acher uzvaddail’lean tankam 15 vorsan-chi bondkhonn favo zaunk xokta. Aropi zoddeak, chodd musolman lok aslolea Malaysia desantlea ‘the Sedition Act, the Film Censorship Act, ani the Penal Code’ kaide lagu korun tancher kes nond kelea. Hi mahiti Malaysiachea ‘Chronicle’ potran Julayche 18 ver uzvaddai-

lea. Apli bazu manddun Alvin Tan ani Vivian Lee, zankam Tan Jye Yee ani Lee May Ling hea-i nanvan pachartat, tannim apunn niropra-

dhi mhonn Kuala Lumpur xarantle nitisobhek vinonti kelea.

Malaysiacho ‘Attorney General’ Abdul Gani Patail-an, “tanche lagim internetacher ghalunk anikui zaiti mahiti asa, tache vorvim desant uchambollay nirmann zavpachi xokotai asa. Dekhun tanchi dusri aikovnni zaisor tankam bonkhonnint dovortole mhonn sanglam. Tan 25 vorsancho ani Lee 24 vorsanchem, dogaim Malaysiachim nagrikam asat. UCAN

Dukrachem mas khel’lea Malaysian zoddeak bondkhonn

Washington: Vadd’disa somoyar cake katorpachea vellar vat paloun nhoich khuxalkay bhogta ponn te kekicho suvadui odik vaddta. Jevnna adim ami jeo riti palltanv tache velean ami jevtanv tea jevnnacho ruch vo suvad odikuch vaddta oxem halinch Psychological Science hea nemallean uzvaddailam.

Carlson School of Management-acho vigneanik Kathleen Vohs hannem svota apnnacher ani her lok kitem-i khanvche vo piyenvche adim

achar palltat tache vixim barkayen pollevnni keli. Vohs sangta tea pormannem to espresso gheta tedna tache borabor ek sakrichem pakittui gheta. Haloun tem ugoddta ani chimttibhor sakor tantunt ghalun chakun polleta.

Sakor puro nhoi mhonn gomtoch anik ordem pakitt sakor ghalta, oxem korop chalti rit nhoi, ponn hanvem ordem pakitt sakor ghalpachi sonvoy soddun diunk zai mhonn Vohs sangta.

Vohs ani tachea sangateamni osle achar pallun jevnnacher koslo probhav zata tacher obheas kelo. Poilea proyogant kaim zannank favo ti suchovnni diun chokletti khaunk laileo. Herank thoddo vell visov gheun tankam zai te toren chokletti khaunk suchoilem. Proyogantlean nikal laglo tea pormannem jea lokan rit pallun chokletti khel’leo tankam odik ruchik lagleo ani dusrea zomea poros poilo zomo chokletti gheunk odik farik korunk toyar aslo. PTI

Jevnnacho suad vaddounk lhanxi rit korat

For better taste, perform a short ritual before every meal

London: Monis dusrea mon’xak nanvan apoita toxench dolphins nusteank nanvam asat; tim ekamekak nanvan ulo kortat mhonn Scottlandachea St. Andrew vidyapitthan sod kela.

Udkantlim him nustim eke khas torecheo fi vnneo ghalun heram nusteank apoitat ani apnnak apoita mhonn kolltoch tim porot avaz ditat mhonn hea obheasant gomun ailam.

University’s Sea Mammal Research Unit hacho zannar

Dr. Vincent Janik-achea mota pormannem him nustim tin torechea vattharant jiyetat.

Tech borabor tankam zomean ravunk zai. Nusteanchea avaza vixim sod korunk zannaramni

‘wild bottlenose’ torechea nusteancho avaz rikord kelea

uprant udkantle ‘speakers’achea adaran tankam porot avaz dilo.

Tedna him nustim fokot tankanch ulo kelear porot avaz ditat mhonn kollun ailem.

Mon’xa porim tankam ulo kela mhonn kolltoch tim avaz ditat mhonn zannarank somzolem. Ho sod-vavr National Academy of Science hantunt uzvaddaila. ANI

Mon’xam porim dolphins aplea sangateank nanvan ulo kortatDolphins call each other by name like humans

Pio Esteves

Voparinchea Bhanddarantlem

Nevel Vell’lekar

Page 7: 4 8 2013

7August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt7August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Brazil: Pope Francis told a gathering of some 30,000 youth from his homeland that they are to “make a mess,” shaking up the comfort, self-satisfaction and clericalism of a Church closed in on itself.

“What do I hope for from World Youth Day? I hope for a mess, such a mess: that the Church takes to the streets. Th at we defend ourselves from comfort, that we defend ourselves from clericalism,” the Pope told a group of pilgrims from Argentina during this week’s World Youth Day.

“Th e Church must be taken into the streets,” he said in the cathedral of Rio de Janeiro July 25.

Pope Francis told them his hopes for the event, and stressed that the Church,

that the life of parishes, must be taken into the streets.

“If not, the Church becomes an NGO. And the Church cannot be an NGO,” he said, echoing his very first Mass as Bishop of Rome, in which he preached to the cardinal electors that “if we do not profess Jesus Christ … we may become a charitable NGO, but not the Church, the Bride of the Lord.”

Pope Francis said that the world “has made a cult, a god, of money. We are before a philosophy that exults material goods,” and that this striving for comfort and following the mundane must not seep into the Church.

Th is philosophy, he refl ected, “excludes” the

youth and the elderly.“We do not let aged

people speak, and as for young people – it is the same. Th ey do not have the experience and the dignity of work … Young people must be able to go out and fi ght for their values,” he urged.

“Care for the two extremes of life,” he taught.

As youth must be able to stand up for their values, so must “older people be able to speak out, to transmit their wisdom and knowledge.”

“You must not let yourselves be marginalized. Faith in Christ is not a joke. Th e only sure way, is the way of Jesus, the

resurrection of Jesus.”“Faith in God’s Son,

who became man and who died for me, must make a mess, must disturb us out of our complacency.”

“Th is is your protocol for action: the Beatitudes and Matthew 25,” he advised the youth.

Matthew 25 tells of the separation of the sheep from the goats at the Last Judgement: “I was hungry, and you gave me to eat; I was thirsty, and you gave me to drink; I was a stranger, and you took me in.”

“Please, do not water down the faith,” he

pleaded. “Stir things up, cause confounding, but do not diminish faith in Jesus Christ.”

Finally, Pope Francis thanked his countrymen for their closeness to him. He lamented that he could not be closer to them.

“At times I feel (encaged) … how ugly it is to be encaged, I would have liked to be closer to you all,” he said, sharing his heart with them.

“Don’t forget to make a mess, to disturb complacency. Don’t forget the youth andthe aged.” CNA

‘More women retaining maiden names’

London: More women now prefer to keep their maiden name aft er marriage, a new study on Facebook has found. Experts believe the trend is a sign that the younger generation is embracing feminism.

Researchers found that older women are more likely to have taken on their husband’s name aft er they marry and women are oft en concerned about causing confusion if their children have diff erent surnames from their parents, Th e Telegraph reported. “Th e discussion has opened up slightly, but the norm of name-changing is still prevalent and there remains cultural and social pressure on women to change names,” Rachel Th waites, of the University of York, who has carried out research into marital name-changing, said.

Th e study was carried out by Facebook and involved analysing the names of women who said they were married and had husbands who also had profi les on the site. Researchers found as many as 62 per cent of married women in twenties took on their spouse’s surname, while 74 per cent did in their thirties and 88 per cent did in their sixties. PTI

Shake things up,bring Churchto the streets

Pope to youth:

Pope Francis told them his hopes for the event, and stressed that the Church, that the life of parishes, must be taken into the streets. If not, the Church becomes an NGO. And the Church cannot be an NGO.

Movoto Real Estate blog decided to fi nd out “what the real Sin City is.” And surprise,

it aint Las Vegas. Th ey explain on the blog. “Everyone knows that Las Vegas has made a name for itself—and attracts nearly 40 million visitors a year—by being a bastion of “sinful” activities: adult entertainment, gambling, drinking, and general debauchery. But what about the real sins? Th e ones in the Good Book. Th e ones in the movie “Seven?” We thought it would be fun to fi gure out which cities are making names for themselves in those (mainly less fun) moral off enses.” Th e take away? Meet in St. Louie, because “It looks peaceful enough in this shot, but somewhere in St. Louis all seven deadly sins are being committed right now.” RNS

America’s most

� Strip clubs per capita (Lust)� Cosmetic surgeons per capita (Pride)� Violent crime per year per 1,000 residents

(Wrath)� Th eft per year per 1,000 residents (Envy)

� Percentage of disposable income given to charity each year (Greed)� Percentage of obese residents (Gluttony)� Percentage of physically inactive residents

(Sloth)

Here’s the criteria they used, based on the Seven Deadly Sins:

It’s not Las Vegassinful city

Page 8: 4 8 2013

8August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves | VIP

Christ Silva-chi VCD ‘Limits’ tornattem jivitacher lokx ghalta ani fultem jivit xime bhair gelear jivitachem nisontonn koxem zaunk pavta, tem dakholl zata.

Arjun (Nishad Shevde) eke kolejint xikpi tornatto. Punn tachem dan-mon xikpacher asona. Tache borabor xiktolo Magson (Benhur) xikunk khup umedh dakhoita, zalear Arjun aplea dusream ixttam sangata fokt mouz marunk sodhta.

Te kolejicho principal (John D’Silva) Arjun-ak nitt margar haddunk zaitoch proitn korta, punn Arjun aplech vatten veta. Xikop toddek dovrun, to aplea ixttam sangata hanga-thoim bhonvta. Sorv-xevttim, to eke cholie Tanya (Ridhi Haldankar)-achea mogan poddunk proitn korta. Punn Samir Tanya-chea mogan asta.

Arjun-ak Tanya sasnank melltolem kai? Tanya apli vatt dhorunk kiteak sodhta? Arjun aplim vankddim panvlam nitt margar ghalta vo na? Nitt rostear ieonk Arjun-

ak konn adarak pavta? Sorv-xevttim, Arjun aplea jivitant konn zaunk pavta?

He VCD-n tornatteank ek bori xikvonn mellta. Soglleam vostunk xim asa mhonn Christ dakholl korta. Xime bhitor ravlear, mon’xeak nhoinch ies, punn upott khuxalkai mellunk xeokta mhonn to sangta.

Te VCD-n ghuntlolim kantaranchim utram Supraj Kerkar-an boroileant ani songit Telzia

Fernandes-an bosoilam. Gavpi kolakar Akash Telgu, Sufraan Majid zaun asat. ‘Cinematography’ ani ‘editing’ Rajendra Sawant-an pollelam.

Tumchea CD-chi (review) vimorso korunk tumkam khoxi asa zalear, uzvaddak haddlole CD-chi ek proti (copy) amche kocherint diunchi.

Limits

VCD Vimorso

P. Agxekar | VIP

Xikop-uch aslear monis zaina. Xikop aslolo munis vaitt rostear pavunk xokta ani tachem nisontonn zaum ieta. Ho sondex Constantino Crasto aplea ‘Amchem Chintop Tumchem Xikop’ tiatrantlean lokak patthoita.

Aplea dogam dhuvank--Kimberly (Romila) ani Vally (Antonette de Maina)-- vhodd korunk, tankam borem xikxonn diunk Wilson (Pascoal Rodrigues)-ak ani tache potinni Wilma (Roma)-ak zaite tras kaddche poddtat. Eka sadhea thoveacho vaur korun, aplea dhuvancho fuddar boro zaunk Wilson bharim vavurta.

Punn durdoivan, Bangalore aplem ‘business management’-achem xikop purem korun, Kimberly eka dhondekara Badrinath (Ulhas Tari)-achea mogan poddta ani logn zata. Punn Kimberly-chea mogan poddunk ani logn zaunk Badrinath-acho gupit hetu asta. To aple potinnichea kuttumbachi soglli girestkai ani bhatt-bhens chorun vhorunk ievjita.

Goyant ietoch, Kimberly ani tachea kuttumbachea vangddeam

sovem Badrinath-achi vagnnuk kosli? To Vally thaim sombond kiteak zoddta? Badrinath Kimberly-k soddun vetoch, tacho fuddar kitem? Tem koslem panvl marta?

Comedian Sally, Selvy, Luis Bachan, Richard ani Flavia ap-aple vinodhi bhumikent lokak bhorpur

hansoitat. Ignatius de Xelvon, Tony de Ribandar, Saby de Divar, Conception de Tuem, Marcus Vaz, Xavier Gomes, Romila/Antonette de Maina/Roma, Rosario de Benaulim ani Pascoal Rodrigues torekvar kantaram gavun, lokak boro sondex ditat.

‘Amchem Chintop Tumchem Xikop’

Ponnje: Mull-zolman Gõykar kaidea xastracho xikpi Jagdish Menezesak bhangra medali favo zaleat. Hyderabad xarantlea vidyapitthant zal’lea 11vea varxik ‘convocation’-achea dobajean tannem BA, LLB degree ghetli. Bharotacho Mukhel Nitidar P. Sathashvan hachea hatantlean Menezes baban teo svikarleot. Andhra Pradeshacho mukhel Montri N.Kiran Kumar hajir aslo. Jagdish Menezesak NALSAL Pongddacho tin vangddeam modem mukhel aslo. To 19vea Willian Vis Moot Court Competition jikhlo.

Cambridge and Oxford Vidyapitthant proves ghevn UK master digri ghetli. Tache huxarkayek lagun taka Gõychea Dempo Fomento pongddamni nidhi dil’lea Goa Education Trustachem sogllea xikpa khatir scholarship mell’lem. Jagdish Menezes Mumbaint zolmolo, Batora Kurtorechea Glenroy Menezes ani Anjina Faleiro hancho put. Tannem Mumbaint Champion High schoolant ani St. Xavier Kolejint xikop kelem. TOI

Kherit Batmidar |VIPPonnje: Gõyant chear za-geancher ‘fi sh landing centers’ yeupache asat dekhun sumar 100 krutt rupiya khorch zatolo mhonntat. Ut’tor Gõyant 2 ani Dokxinn Gõyant 2 zage toyar korpachi yev-zonn asa tacho khorch 75% Kendr sorkar ani 25% rajeo sorkar vant-tun ghetole mhonn ma-hiti hea batmidarak mell’lea.

Ut’tor Gõyant Chapora ani Malim zalear Dokxinn Gõyant Kutt’tthalle ani Kuttbona (Betul) ganvamni kortole. Gõychea Nustem-mari Khatean hea kendranchem niyojan (planning) kelam ani halinch hea kendram sombhondim gram panchayati, ‘Captain of Ports’, toxench CRZ vevosthaponn mondolla koddlean goroz te daklle ghetleat.

‘West Bengal Fisher-ies Corporation’-ak hea prokolpacho report di-vcho mhonn sanglolem; tea pormannem to re-port mell’la. Atam taka maniotay gheunk Gõy-chea sorkarak dhaddla.

Toxench Kendr sorkarachi arthik mozot

mellunk tachi ek prot’ti dhaddlea. Hea yevzonne khatir her daklle mell-pache asat, haka lagun ho report Gõychea sorkara-chea kaim mhotvachea khateank obheas korpak dhaddlolo asa.

Gõyant sumar 1,300 odik lhan toxe vhodd nustem marpacheo botti asat, teo nustem marun ailea uprant vhoir sanglam tea chearui dhokeancher aplem nustem denvoitole.

Th oim aslole nusteache dhoke khupuch lhan asat dekhun zaitea bottink aplo numbr kedna yetolo ti vatt polleun ravchem poddta.Tech porim thoim

haddlolem nustem ibadd zavpachi bhirant asta.Taka lagun hea chear suvatancher ‘fi sh landing centres’ toyar kelear, pagun haddlolem nustem thoim dovrunk soglle torecheo suvidha astoleo.

Hea chearui kendramni adhunik pod’dotiche ‘deep freezers’ astole, taka lagun nustem ibadd zanvchem na mhonntat. Fattlea don-tin vorsank thavn hi yevzonn vevharant haddunk proytn chalu asat, punn goroz te daklle mellunk tea kamak lagu zatolea kodde khupuch uxir zata, oxem Nustem-mari Khateantlea sutramni

amchea batmidarak sanglam. Him chearui kendram bandun kedna toyar zatolim, te vixim mahiti divnk sutramni nakarlem. Kendr ani rajeo sorkarachea kaim mhotvachea khateanchea kaim gozalink maneotai mellpachi azunui urlea mhonn kollun ailam.

Chapora, Malim, Kutt’tthalle ani Kuttbona hea chearui zageancher pagun haddlolem nustem denvounk ani dovrunk goroz teo suvidha ani sovloteo nant. Th oim adhunik pod’dotiche ‘fi sh landing centres’ toyar zatoch ho proxn pois zatolo, ani nustem ibadd zaunchem nam.

N u s t e a c h e a dhokeanchem sudarop zatolem ‘Fish landing centres’ hantunt doryanlem pagun haddlolem nustem dovorun, thoim thavn tem nustem rajeachea ganv-ganvamni toxench Gõyam bhair veta.

Th oim nustem samballun dovorpachi vevostha kortole ani goroz thoim ‘jetty’-cheo durusti korun tanchem sudarop kortole.

Gõyant nustem pagunk denvovpache zage

100 krutt khorch zatolo, nustem samballun dovorpacheo ‘facilities’ astoleo

Gõykar xikpeak kaidea xastrant 11 bhangra medali

Goan-origin law graduate bags 11 gold medals

Page 9: 4 8 2013

9August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Bab Rosario Fernandes, doryant nustem pagunk veche dis lagim pavtoch, fattlim 30 vorsam Kolva thavn aplim zallam bhavarti monan Pilarche Igorjechea darar patoun magnnim korun axirvad gheun veta.

Rio de Janeiro : Halinch Vixv Tornattean-cho mellavo dobajean zalo. Francis Pap Saib thoim hajir zalo ani kumsaracho sakrament somoromb-hunk Kumsodorint bo-slo, thom zaitea tornat-t e a n c h i m k u m s a r a m aikolim ani patkanchem bhogsonnem dilem. 2011 vorsa Madrid xarant Vixv Tornatteancho Mellavo zal’lo, tedna Benedikt Sollavo hajir zaunk Buen Retiro Parkant dovorlole kumsodorunt bosun tor-natteanchim kumsaram aikun bhogsnonnem

dil’lem. Francis Pap Saiban Parco WUinta da Boa Vista hanga te-gam cheddeachim ani dogam cheddvanchim kumsaram aikolim. Va-tikanantela St. Pedru-chea Bajilikent Povitr Satolelachea disamni chodd korun Pap Saib Kumsaram somaromb-hunk bostale. VATICAN INSIDER

Taiwan: Taiwan chea Mary cause of Our Joy fi rjoje-chea Padr vigar Pa. Lee hannim aple Igorje samkar noodles divpachem hotel ughoddun to tea hotelant chef mhunn vavurta . Her vavr korpi choddxe, dusre kodden vavr mellona tosle

asat. Tankam mhoineak pagar melltta. Firgojechea goribank adhar korunk ho vavr to korta.

Th oddea tornnatteam-ni taka internettachi goroz mhunn sangtoch tannem internettui suru kelem. Mhal haddunk toxench

vikhunk. “Ami adhunik yontra-

cho vapour kalla porman-nem korunk zai ani he vor-vim gorjevontache gorjek pavunk zai. “ oxem Pa. Lee mhunntta. Hotel suru ko-rpachem okosmat zaunk na mhunn sangun apunn ek posko ani mhojim khas avoi bapui Taiwanant noo-dles viktalaim. Ho vavr amchea fi rgoz kuttumba-cho, oxem to mhunntta. Heach sodantlean mho-jem yadnikponnak apovn-nem ailem.”oxem Pa. Lee sangta Khorem mhunt-tlear hanv randunk nenna aslom,mhojea bhavachea adharan hanv randunk xiklom.” Mhunn tannem fuddem sanglem.

“Giraik yeta ten’na,borea vavrak te dengi ditat. Gorjevont so-danch asat ani te amche bhav mhunn ami ma-nunnk zai. Katolk igorz, niz gorjevontank adhar korta hem hanvem da-khovpachi mhaka sond mell’lli. Hanvem kitem kela tem fokt mhojench nhoi,amcho puray fi rgoz somuday hantunt vantto gheta.” Mhunn Pa. Lee sangta. ASIA NEWS

Novi Delhi: Bharotache Sor-vunchle Nitisobhen khuni arop asloleank Vidhan Sobhechea vo Lok Sob-hechea venchnnukank umedvar ravunk addvar-lam. Sorvunch Nitisobhe-chea formonnam porman-nem zancher don vo odik vorsam khuni arop asat tanchean amdar vo khas-dar zaunk mellchem nam.

‘Th e Representation of the People Act, 1951’ hea kaidea vorvim jea amdarancher vo khasdarancher khuni aropanchi kes nitisobhent chalu asa tanchean adim Vidhan Sobhechi vo Lok Sobhechi boska gheunk zatalem. Punn atam novea formonnam pormannem oslea aropeanchean toxem korunk zaunchem nam mhonnlam.

‘Jea disa nitisobhen guneanvkari tharavun formonn marlam tea disa thavn amdarachem vo khasdarachem pod mellchem nam, oxem Sorv unch Nitisobhen formailam. Guneanvkari tharailoleak venchnnukank umedvar

ravunk kosloch odhikar nam. Ho kaido hea fuddem zancher khuni aropachem formonn poddttolem tankanch lagu zatolo. Zancher oslem formonn poddlolem asa ani zannim apunn niropradhi aslolean tea formonnantlo apnnak mekllo korcho mhonn

orz kelea tankam to kaido lagu zanvchonam. Hea novea adexak kaim rajkornni opokx avhan divpachi xokotay asa. Zalear kaim zann hea formonnachea adaran niropradhi rajkornni mon’xank ghoddie tras korpacho proyotn zaum yeta monn somzotat. Punn hea formonnak lagun rajkornnantlo bhroxttachar pois zatolo mhonn chodd zannancho somoz asa.‘National Election Watch’ ani ‘Th e Association of Democratic Reforms’ hea sonvsthamni zodd-palvan kel’lea obheasa pormannem kollun ailam ki Lok Sobhentlea 543 khasdaram modlea 150 khasdarancher nitisobhent khuni aropancheo kesi

Khuni arop asloleank rajkoronnant bhitor sorunk nitisobhechi addvarnni

Court bars criminals from politics

chalu asat. Zalear Vidhan Sobhentlea atanchea sumar 1,460 amdarancher khuni arop nond zalole

asat. Itlench nhoi; sumar 15 khasdarancher khuni aropancheo kesi chalu asat. UCAN

Pap saib ani Kumsarachem mhotvFrancis and the importance of

confession

Internet ani Noodles-Gorjevontank Adhar Korpachim Taiwan-chea Padr Vigaranchim Hatiyaram

Internet and noodles, a Taiwan parish priest’s “weapons” to help the needy

Page 10: 4 8 2013

10August 03, 2013Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

Mix bhaji dry zalea

Yes, it was observed; mix bhaji dry zalea. A friend of mine pointed the reasons due to: infl ation- tomatoes, onions prices are sky rocketing. And so the mix bhaji has lost the initial charm of variety.

What better ingredient in such arid times? People are searching for alternative to turn their tables tasty. Some are looking for road side edible plants while some others are trying to change their crockery sets.

Th e recent news item, the colour and design of your crockery can add to the taste, has come as a great help in time of infl ation. Rising prices of vegetables and the out of reach fi sh is the talk of the town. It’s a time when locals are discussing vegetable and fi sh prices while the government is busy inviting FDIs.

‘It’s raining’ an acquaintance stated intending to start a conversation. Th e other was quick to snap, ‘Yes even in the bhaji plate or the curry of the rice plate’. Th e others joined in the short laughter, and one of them said to the waiter, ‘paus chodd poddta’. Th ey were intending to express to the waiter that the bhaji plate is turning more watery in the monsoon season. Price rise was the obvious reason but the waiter from outside Goa could not understand the nuance of Konknni.

Th e bhajiwala does not want to disappoint the customer. He cannot aff ord to the change the crockery or the ambiance. His profi ts may be slightly aff ected due to price rise, but his intention to serve you the best so that you come here for the rest of your life will never diminish. Th e bhajiwala cannot grumble and off er excuses for the decline in taste, the quantity may vary.

Atam Konknni sogllench English zalam. Is this due to the over infl uence of English or of our own making? As you ponder over the answer, forget its Konknni English mix bhaji.

Feroz F

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

¨ÌâtÌFòÌœú +Ì�ÌÕ OÌÌn÷¥ÌDFòÌ ̈ ÌâtÌFòÌœúÌ�Ì LÌÜ�Ì OÌÌn÷¥ÌÌÉ �ÌÌâ̢ͨôÕ. DFò zùÕ²Ì tÌÌZÌÌâ DFò `ÌÌsÌhõÌâ OÌÌn÷¥Ì –ÌÌÉ™Ì�Ì �Ìn÷¡ôÌâ. `ÌÕ¥Ì ¥ÌÌZÌÌâ¥Ì�ÌÌFò LÌÜ�Ì –ÌÌâ¥Ì̤ý ˜ÌÌ ûœFò ¡ôÌOÌ¡ôÌâ.¨ÌâtÌFòÌœúÌ�Ì ÍZÌtÌ¡ãô OÌÌn÷¥Ì Fò̘ÌÌÉ FòœúÕ �ÌÌ. t̨ÌãZÌ ÍœúFò̘Ìã –ÌÌÉ™Ì�Ì =zùFò �ÌÌ. tÌâ�Ì�ÌÌ –ÌÌÉ™Ì �ÌÙœú™ÌtÌÌ�ÌÌ OÌÌn÷¥Ì ˜ÌœútÌ¡ôÌâ. ¨ÌâtÌFòÌœúÌ�Ì ˜ÌÌtÌÕ QÌÌ¡ÜÉôFò ¡ô̡̙ôÌâ. LÌÜ–Ì ˜ÌÌtÌÕ QÌÌ¡ôtÌOÌZÌ –ÌÌÉ™Ì �ÌÙœú¥Ì¡ôÕ. �ÌÜsÌ OÌÌn÷¥Ì =n÷FòÕ ˜ÌÌœÜ�Ì û¥Ì™Ìœú ²Ìœú¡ôÌâ. ¨ÌâtÌFòÌœú +`ÌÌ�ÌÌ�Ì �̤ý™ÌtÌ =œú¡ôÌâ.zâùLÌ-- ²ÌzùÌÉZÌ ²ÌÉFòhõÌ¡ôÌOÌÖ cÌÙ`ÌŸ™ÌÌœú ™Ìã²Ì ˜Ìâ¤ýhõÌZÌ.

Suduko - 018

Zap 14�

Ritea zageamni ankdde bhorat zache vorvim dor eke vollerint ani 3x3 boxamni 1 tem 9 ankdde melltat. (Enter numbers into the blank spaces so that each row, column and 3x3 box contains the numbers 1 to 9.)

pirxaa

Boy : can I hav a bite of ur dairy milk?Girl: kya mai apko janti hu?Boy: ago begin di go samosa’tli mirchi khali, tik lagli

SaaLoMtlaI ek baa[- Aaja SaaLok AayalaI naafaona k$na Kbar GaotlaI itka jaallaIM gaalagauNaaMSaaLoMtlyaa maastranaBaurgyaaMk iSakyalaoM gaNaItsagaLI BaurgaIM AasalaIMbaa[-caI yaad kaDItBaugaaola [MglaISa

[ithasa BaurgyaaMk AavaDTakaoMkNaI BaasasagalyaaMt caD maak- maoLTaAamacaI tI Aavaya BaasasagaLIM BaurgaIM iSaktat maaca- mhyanyaaMt pirxaaBaurgyaaMcao Aavaya baapUya iSakyatat taMkaMya iXaxaa

Amazing Blind PeopleThe Blind NASCAR driver On January 29, 2011, Mark Anthony Riccobono took the wheel of a Ford Escape and drove solo around the Daytona International Speedway, something that’s not unusual except for one thing: Riccobono is blind.

Two technologies make it possible: DriveGrip, that consists of two gloves that send vibrations over the knuckles to tell the driver how much to turn the wheel, and SpeedStrip, a cushion down the back and legs of the driver which tell them how much to accelerate.

With only 10 percent of normal vision at age 5, Riccobono continued to lose vision throughout his life. But now, as part of a program from the National Federation of the Blind, he’s working to demonstrate that blind people can adjust to society and drive safely with the aid of new technology. “It’s going to be a lot of work to convince them that we can actually pilot a vehicle that is much more complex and has much more risk. Now we have to convince society that this demonstration is not just a stunt. It’s real. It’s dynamic research that’s doing great things,” said Mark.

The Blind ChefChefs rely heavily on their sense of taste and smell to cook – especially if they’re blind, like the winner of the 2012 MasterChef TV Show, Christine Hà. In 2004 she was diagnosed with neuromyelitis optica and gradually started losing her vision, and was almost completely blind by 2007.

While she has never studied cooking, she has a large following on her food blog. She says, “I have to depend a lot more on the other senses to cook – taste, smell, how certain ingredients feel,” adding that cooking without sight just involves “a lot of organization.”

In the 19 episodes of the competition third season of MasterChef, Christine Ha won seven times in both individual and team challenges, an additional three times in the top 3 group, but she also fi nished two times in the bottom 2/3 group. On September 10, 2012, Christine Ha was pronounced the winner of the competition, taking away $250,000, the title of MasterChef, the MasterChef trophy, and a cookbook deal.

UK-17 Zap

Da^.iBakajaI GaaNaokar

Page 11: 4 8 2013

Vauraddeancho Ixtt � August 03, 2013 Kotha ani Kovita l 11

PADRI ZAVNK

ubaldo

Vatikanantle sobhit bagint dobajik somarombh zalo. Francis Pap Saiba borobor Benedikt XVI Pap Saib hajir aslo. Vatikanachi rakhonn korche khatir San Mingelache ani San Juzeche adhin kelem.San Mingel chodd podve-dar asro dinnar mhonn Francis Pap Saiban spoxtt korun mhollem: Devachi nit sthapunk San Mingel zhuzta ani Devache porjek dusmanachea hatantli to vattaita. Devan taka vhoddlem boll dilam, dekhun to soitanak haroita. Aplea hatant torsad gheun soitanacho nas korta. Benedikt Solla-vean hi yevzonn suru kel’li. Francis Pap Saiban ek ugddas kelo. “Duxtt kednanch zoit vhorchem nam. Jezun khursar aplo jiv diun amchi soddvonn keli tedna soitanak mos-tilo. Soitanak nanch kor ani Vatikan xar povitrtayen rakh mhonn amchem magnnem zaundi. Dusro askari

Bhag. Juze. To Povitr Ghorabeacho rakhonndar.Tachea adaran amkam odik ghottai mellta borem tem korun vaittacher zoit vhorunk. Tea fuddem Francis Pap Saiban San Juzek kherit magnnem kelem: “Bhagevonta Juze! Sugurponnim amcho samball kor ani hea San Pedruchea rogtan bizlolea xaracher tuji xanti otoi, Vatikanant kam’ kortoleancho ani thoim bhett ditoleancho bhavart vaddoi. Tech porim Bisp, padri, madri, dharmikam

ani bhavarti Vatikanant vavurtoleank, tannim aplem povitr apovnnem vollkhun Jezuk visvaxi ravunk tankam adar dhi.

Vatikana add zaiteo vankddeo khobrô porgott zatat. Vatikanachea Ben-kant guddmhell chol’la mhonn potrkaramni avaz kela. Oxi ek gozal asa ‘sunnem mon’xak chablem zalear konn uloinam, punn mon’xan sunneak ghans marlear boball zatoloch.

Hench tem amchem soimb, potram il’li vankddi khobor aikoli zalear vhodd pemprem vazoitat, borem asa tacher visor ghaltat.

Francis Pap Saiban khas aple bore dekhi vorvim ek novo divo pettoila ani az dor Katolk bhavarti Papa Saibak vhodd obhimanan lekhta. Jezu Simanv Farizevager jevnnak gel’lo tedna xarantli ek produari ostori bhitor sorun Jezuche paim aplea dukhamni dhuvun tancho umanv gheunk lagli.

Simanv ani hajir aslole samke vittele ani

gunngunnunk lagle.Punn Jezun te kalljidar ostorechi tust keli. Povitr Brestara Francis Pap Saiban lhanxea mon’xank vinchun kaddlim ani tanche paim dhule.

Tanche modem don ostoreo ani tantli ekli musulman asli. Kalleo jibo uloileot, tachi tik’ka keli, punn Pap Saiban koslich porva kelinam.Francis Pap Saib zaunk vinchun kaddtoch eka Kardialan tachea kanant funklem ‘durbollank visrum naka’ ani tannem apnnak Fransis nanv ghetlem, durbollancho nomunno Francis Assisachea ugddasak .Judev, Orthodox ani her Kristanvam thaim Francis vhodd opurbay dakhoita ani tankam manan lekhta. Jezun aplech vixim sanglolem apunn herank chakrek lhavunk nhoi punn heranchi chakri korunk aila mhonn (Mt.20:28).Hench amchea Francis Pap Saibachem brid. Jezuchea panvlar panvol ghalun to zoitacho porvot choddtolo.

Vatikanache Rakhonddar - San Mingel ani San JuzeLiplolim/sanddleleim

mannkam motiam

KIRNNAMGim’ somplo, pavs ailoKuddint bhorlo jiv novoXitoll varem angak fafddunAtmeak kelo porot sojiv

Pavsachea disaSoimbachea ghorant nach-nachaSoimbantli ‘AC’ bhogunKhuxalbhorit hans-hansa

Mollbant chol’la khellFuttbolachoDam-dum-dam-dumGhoddghodd tea bolacho

Kiddimni ratKirr- kirraileaZogllamni bizli’ Pett pettoilea

Bebeamni solfam gavunAk’khi rat soboileaNove jinnechim kirnnam gheunNovi sokall udelea!!!

Elysia S. Fernandes, Alto Dabolim

Plastino D’Costa

Kazarachea vosreant sogllim soirim ailim ani nhovrea-hoklecho ‘wedding march’ zaun kek katorli, saud keli ani dhin’vasnnechem ulovop somplem. Muzgamni aplem poilem songit vazoilem ani sogllim aplea zagear boslim. Th oddim khann-pivonn ghetat, soirim-dairim khuxalkayen novea zoddpeak porbim ditat.

Tujem mez vosreachea mukhel dara-xim aslolean konn bhair-bhitor sortana tuka dista. Bhroxttachara sombondi eleisanvank harlolo bhroxttacharantlo rajki monis bhitor sortana tum polleta. To bhitor sortana, novro taka yevkar diun taka dovorlolea kherit meza-xim pavoita. Tea mezar kherit pinneacheo battleo dovorloleo. Toslem pivonn dusreank dilem na. Tem fokt montreank ani kherit manachea soireank dovorlolem. Soireank kuxin dovrun, lokan bharail’lea rajki mon’xak kherit man mellta. Tea vellar, tuji vagnnuk kosli zatoli? Bhroxttachara vixim kaim zonnanchi vagnnuk oxich astoli: 1. Taka tum sohomot di ani goroz

poddlear tea rajki mon’xa sangata tum fottu kaddunk mag.

2. Th oim aslolea rajki mon’xak soddun dusrea sangata vell sar.

3. Tum konnakuch gomonastana, vosreantlo bhair sor. Tuka jevonn mello-i na zalear porvach na. Tea kazarachea vosreant tegam

mon’xanchi tin toranchi vagnnuk polleun, bhroxttachara add zhuz manddunk ek boro khell koso disot,

punn tin-ui vagnnuko ektthaim kelear, Gõyant bhroxttachar pois vo nopoit korunk nimanni vagnnuk bhes bori asa. Poileo don vagnnuko pollelear, bhroxttacharan asloleam amdar-montreank ami amcho tenko ditanv mhonn sidh zata.

Ani bhroxtt upayam udexim ektthaim kel’lo duddu ani dovlot koslich horkot nastana tanchean sompeponnim khaunk zata mhonn ami dakhoitanv. Toslea fungsavank bhroxtt rajki mon’xank sondex dhaddpacho zago nhoi, oxem zaitim chintolim. Punn durdoivan, bhroxttacharachea kaideamni zaite burak poddlole asat ani tea khatir bhroxttachara udexim ektthaim kel’lo poiso ani dovlot tea rajki

mon’xank khaunk sompem zata. Je amdar-montri bhroxtt zaunk

sodtat, te tea kaidea mukhar sodanch fuddem astole. Jedna bhroxttacharan asloleank kheast favo zata, tedna tosleank unni kheast bhogchi poddta. Somoz ek amdar-montri aplea motdarsonghant chodd poixe khorchita, taka zor koidi kelo, tor faleam to aplea motdaranche nodrek guneanvkari thartolo ani ek martir koso dusreanche nodrek urtolo.

Bhroxttachara add amchem mon koslem tem polleunk goroz asa. Disa uzvadda ami bhroxttachara add zhuzlim ani ratchim teach bhroxtt amdar-montrea sangata fungsanvam kelim zalear, tem chukichem panvl zatolem.

Dusmana sangata jiyetana

Page 12: 4 8 2013

12 l Bhavartacho Onnbhov August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Seraulim: Mhojea sunechi bhavachi bail (Sister-in-Law) don (2) mhoinneachi asli, tedna voiza-nim sanglem kidneyek infection asa, bhurgeak abortion kor na tor tuji kidney piddear zatelim ani bhurgem rochelem zalear tem vaddachem na, defective zatolem. Hanvem Man. Agenela lagim visvasan maglem ani tannim maglem. Attvea mhoinnear bhur-gem zolmolem ani sarkem borem asa, avoichi kidney bori zali. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam. Angoun porgottunk vell zalo mhonn mafu magtam.

Sebastiao M. Afonso Velim: Mhozo bhurgo zaito temp sirvis nastana aslo. Hanvem Man. Agnela algim maglem taka sirvis favo kor ani teach bhaxen bhurgechem dennem favo kor. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani maglolo upkar favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Ek DevotiBenaulim: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Romaldina FernandesVelim: Maglole upkar Man. Agnelache mozotin mhaka

favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

V. LemosVelim: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalo, tosench anik zaite up-kar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Ek DevotiVelim: Maglolo upkar mhaka Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Ek DevotiQuepem: Mhozo put Ashley Bar-reto poilech pauti boatir ghelo ani okosmat aplo hat dukhta mhonn mhaka sangonk laglo. Hanvem Man. Agnela lagim maglem ki mhojea putak boro kor. Man. Agnela mozotin mho-zo put boro zalo ani tosench to apleak bhairam zata mhonn sangta tem tache bond zalear puro mhonn magtam. Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Joaquina Barreto Macasana: Mhoje 2 natu S.S.C por-ikxea aslet, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem

te pass zalear puro mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem ai-kolem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

B. FernandesNavelim: Mhojea dhuvechea partachea vellar tika operasanv podpachem aslem, tika oper-asanv room-nt pasun veli. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun Jezu ani Perpet Succour Mai lagim maglem. Tanche mozotin mhoje dhuvecho part borea bhaxen zalo, operasanv nastana. Tosench mhozo paim dukhtalo. Man. Agnela mozotin boro zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

A. FernandesParoda: Mhojea paik diabet asli, rogot choddo ani okosmat ulcer zaun pottan futtlo. Voizanim fo-kot 48 horam dilim ani sanglem ami zata tem kelem tumi Deva lagim magat. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani to boto zait ghelo ani Man. Agnelak dhin’vasunk Pilar aila.

Lavina RodriguesAgonda: Mhojea dhuvechea be-gantle konem poixe kaddun vele, tedna hanvem Man. Agnelak fud-dem ghalun Jesu thaim maglem, tachea monant ghal mhonn, thodea disanim tannem te poixe dile anik oxem sabar amchea ghorjechea vellar Man. Agnela lagim maglem ami Man. Agnel mozot amkam meuli mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

D. FernandesCarmona: Hanv Gulfant sirvis kortalo. Auchit mhoji sirvis ghe-li. Hanvem zaite kodem try kelem punn kainch khobor na. Uprant hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun tache-xim ieun novena suru kelim ani thodea disanim mhaka sirvis zali. Man. Agnelak argam dita ani urlolim kamam bore bhaxen zaunk magtam ani Man. Agnelak veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Joseph Viegas Divar: Mhojea chedvak mhoin-neachi pali chodd zaunk lagli, sumar 18 dis. Taka voizak da-koilem, tannem scan kelem ani

utresan 3 fi broid asa ani blood test korunk lailo ani voizan san-glem cancer zaunk xekta mhonn. Tacho ghallo motto zallo tea pa-sot voizanim tyroidachem test korunk lailem. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun dispottim novena kelim tacho report boro ieunk. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani report boro ailo mhonn Man. Agnelak veginch Santacho man favo zaunk magtam.

M. Pereira Divar: Mhojem cheddum ghor-best astana tem check-up korunk gelem tedna voizan sanglem he-moglobin komi asa ani tea pasot taka blood transplant kelem ani toddea disanim portun apoilem, karann bhurgecho weight ekdom soukas vadta tachea heartbeat test korun polleu-ia. Eco test ko-run heart beat sarkem mellunk na, tea pasot satvea mhoinnear operasanv korunk poddlem. Uprant bhurgeak 2 mhoinne in-cubator-ar dovorlem. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maggot aslim. Man. Agnela mozotin atam bhurgo 3 vorsancho asa ani boro asa. Man. Agnelak veginch Santacho man favo zaunk magtam.

M. Pereira

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIFICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Father, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for giving us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

Th e Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: vpagnel@rediff mail.com vpagnel@rediff mail.com

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. AmenPILAR MISACHI

MANDAVOLLPilarchea Motthant

vavr cholta. Dekhun Misam

Pilar Siminarichea kopelant zatat.

Page 13: 4 8 2013

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � August 03, 2013

Ek Sfurthi: Oxi ek kanni asa. Kanni devcharachi. Ek pavtt eka mon’xak devcharachem dukon (shop) uktem asa tem pollelem. To thoim gelo. Devchar naslo. Dukonant onek torechim biyam tannem pollelim. Him biyam mon’xachea kallzant vomp’pachim aslim. Tantum Niraxiponnan kirlaitat toslim biyam odik aslim. Boreach vellan devchar ailo. Tache lagim gozal kortana tea mon’xak ek thavem zalem tem mhollear tim biyam khoinche-i svater sompeponnim kirlotat toslim aslim. Magir, devcharan taka oxem sanglem: ‘eke svater him niraxiponn posraitat tim biyam vompunk mhaka ekdom’ kotthin lagta’. Tea mon’xan devcharak vichartoch, tannem dukhest zaun oxi zap dili: ‘eka upkari (grateful) mon’xachea kallzant’. Kristi jivitant niraxiponnachi bhirant khub asa. Niraxi zalolo kristanv rokddoch har mandun gheta.

Devachem Utor: Aichea Tinui vachpamni amkam tin torechea lokanchi khobor mellta. Zannvayechea Pustokantlea Vachpant Jezuchea adim je Palestinant jiyetale tea Judevanchi khobor kelea. Hea lokak ek somosya (problem) asli: ‘te zannaram modem jiyetana, zaiteamni aplo dhorm soddlolo ani onbhavartheam porim jiyetale. Zannvayechea Pustokacho borovpi tankam soddvonnechea Itihasachi yad korun dita ani niraxi zainastana patki jivitacher visor ghalun visvaxi Devacher patyeunk tankam sol’lo (advice) dita. Dusrem Vachop Hebrevank boroylole chittintlem. Hi chitt Kristanv zalolea Judevank boroyloli. Tankam aplo des soddun okristi judevam ani onbhavartheam modem jiyeunk poddlolem. Oxe porim tannim piddapidd onnbhovloli. He poristhitint tankam Jerusaleachi, Dev mon’dirachi yad zatali. Punn tancho Kristi bhavarth xellmoddo aslolean tim khub niraxi zalolim. Tankam thoddi ghottai koxi diunk he chitticho borovpi tankam Abrahamachem udaronn dita ani Devacher patyeun Tache-xim portonk ulo korta. Xubhvortomanant Sant Lukas, Kristanvank Devachi yevzonn somzunk ani Krista sovem aslolo tancho bhavarth kholaunk adar ani dhittai dita. He toren tanchea jivitant bhitor sorlolem niraxiponnacher zoitivont zaunk him tinui vachpam adarachim zatat.

Amchea Jivitak: Amkam Kristi bhavarth favo zala to disachea disa mozbut korunk amche proyotn zaunk zai. Sogllea addkhollim ani khonti-dukhim modem porian ami amchea bhavarthak visvaxi asunk gorjechem. Bautisma somoyar eke pettlole pontte porim Kristi bhavarth Devan amchea tabeant kelolo jea vorvim uzvaddachem jivit jiyeun ami amchi vat cholchi asa. He ponnttent ami tel ixttagotichem, bhav-bhoinniponnachem, mogachem, sevechakrechem, adi. bhorit ravunk zai. Tednanch, amchi pontti odik uzvaddik zaunk pavtoli. Jezun amkam keloli bhasavnni sasnnachi. Te bhasavnnecher dubavchim nhoi bogor To amkam amche sevechi mozuri dita mhonn zanno zaum-ia. Kristan konnakuch niraxi korunk nant ani To amkam-i niraxi korchona. Devcharache tallnnenk bolli poddpachem vattaum-ia.

Fr Ave Maria Afonso

Voros C (11/08/13)Vixoy: Poilem Vachop: Zann 18,6-9; Dusrem: Heb,11, 1-2.8-19; Xubh: Lk 12,32-48

SADO KALL – EKUNNISAVO AITAR

Aitar 04vi: Gen 18, 20-32; Col 2, 12-14; Lk 11, 1-13

Somar 05vi:1Jn 4, 7-16; Jn 11, 19-27

Monglar 06vi:Ex 33, 7-11;34,5b-9.28; Mt 13, 36-43

Budhvar 07vi: Ex 34, 29-35; Mt 13, 44-46

Brestar 08vi: Ex 40, 16-21. 34-38; Mt 13, 47-53

Sukrar 09vi: Lev 23, 1.4-44.15-16.27; Mt 13, 54-58

Sonvar 10vi: Lev 25, 1.8-17; Mt 14, 1-12

Niraxiponnacher zoit melloun, niz Kristi jivit jiyeum-ia

FUZHOU: Halinch Chi-nachea novea raxttrpoti Xri Jinping hannem Chi-nachea Dokxinn Udent vattarantlea dongri mull-kantlea Changle xarache kinare lagim ‘Rosa Mys-tica’ (Gutthachea Gulaba) Saibinnik bhettoil’lem. Nazuk devsthan (shrine) yatrekaranchem kendr zalam. 20 vorsam adim Raxttrpotichea doy-allponnache kornnek lagun hem devsthan favo zalam.

1933 vorsa Fuzhon Bisp Joseph Zheng Changeng-an palea ghorchea ganvant bandlole. 10madri tacho samball kortat. Dor vorsa sumar 10 hozar Chini ani videxi yatrakaram thoim bhett ditat.

Bispache yevzonnem pormannem anukui zomin zai asli ponn ti mell’li na. dharmik Zageancher sorkarachi bondi ghaltolo mhonn dhomki asli mhonn Devsthanachi karbharin Sister Zheng Wenying hinnem sanglem.

Ponn Fujianachea Komunist Pokxache Somitichea up chitins

Xi Jinpingan vhoddli somjikay dakhoili ani zanttea bispache magnnek man dilo ani 1996 vorsa Chinachea sorkaran Iogrjek maneotai dili mhonn tinnem ucan khobram-potrak sanglem.

Sorkaran Igorjecho tax sutt ani nove imarotiche bandavollik maneotai dilea. Julayche 13ver Saibinniche Iogrjechea 20 vorsancho somarombh korpache asle ponn Typhoon vadoll-moddak lagun korunk mell’lem na.. sumar 2 hozar lok 4 prantacho

hajir also. Tea disa Rosario

Saibiniche Iogrjent Mis bhettoilem. Th oim pustokanchem ghor asa tantunt 20 hozar pustokam asat Chini sonskrutai, fi losofi , Kristanvponn ani her dhormachim pustokam dovorleant.

Bisp Zheng-an ekttaim kel’lim Vatikanachi maniotay aslolo ani sorkaran maneo kel’lo ho bisp 2006 vorsa ontorlo. Tachim zaitim sopnam opurim urlim. UCAN

Novi Delhi: Lok Sobheche venchnnukent bhovmo-tam mellunk choddxe ra-jki pokx Hindu lokachim motam mellounk vavurtat dekhun Kristanv lokak boroch mar bospachi xo-kotay asa.

Hem rajkoronnach-em varem tin rajeamni marlolem disun yeta. Dhorm’ontoram korop mhonnllear vhodd gu-neanv, oslo Maharaxt-trant novo kaido yevpa-cho asa mhonn somzotat. Dhorm’ontoram voir zo Sorv unch Nitisobhen adex dil’lo tantuntle kaim mud’de Himachal Pradesh kaddpache asat.

Vaitt prosid’dhi favo zalolea hea kaidea por-mannem zo monis Kristi dhormant bhitor sorunk sodta tannem ani tea gan-vchea Vigaran tea vixim ek mhoino adim sorkari odhikareank kollounk zai. Odhikareamni tacho nirnnoy dilea uprantuch

tea mon’xan Kristanv zaum yeta.

Hacher Sorv unch Nitisobhen bondi ghalunui Madhya Pradeshant to kaido lagu korunk sodtat. Itlench nhoi hem raj anikui fuddem vochun Hindu dhorm soddun kiteak Kristanv zata te vixim mahiti gheunk pulisank formailam. Ho kaido moddtolea padrik 4 vorsanchi bondkhonn ani ek lakh rupiya dondd ghalpachi xokotay asa.

1960 vorsa d h o r m ’ o n t o r a n c h e r bondi haddunk Madhya Pradesh poilem raj aslem. Tache uprant Orissa ani Arunachal Pradhes rajeamni toxench kelem. Hea rajeamni BJP-icho sorkar aslolean dhorm’ontoram zavpak kotthinn kelam. Tea xivay yeta te venchnnukent

BJP sorkar nivddun ailear Narendra Modi Prodhan Montri zatolo ani Bharot des Hindu raxttr korunk nirnnoy ghetoloch.

Taka BJP-icho ani RSS songhottnnancho sogllo tenko asa. Hindu lok aplo dhorm soddun Islam, Bud’dhist ani Sikh dhormamni bhitor sortat.

Tori astanam Hindu dhormvadi fokot Kristanvankuch dhumallo ani piddapidd ditat. Karann dhorm’ontoram mhonnllear Kristanv dhormant bhitor sorop mhonn te somzotat.

Hea khatir adim Kristanv zaleant tankam RSS songhottnna BJP-icho tenko gheun Kristanvank porot Hindu dhormant haddunk vavurtat. Tannim atam ‘ghor vapasi’ nanvachi karyavoll suru kelea.

He vixim igorjen koslech upay ghetlole disonant. Pentecostal igorz chodd konversanvam korta dekhun dhorm’ontoram vo konversanvam add kaido koddok zait veta mhonn Igorz tankam guneanvkari tharaita. Igorjecho ek fantto BJP-ik ani tanchea yevzonneank ugteponnim tenko dita.

Halinch YMCA s o n g h o t t n n e n Ahmedabad xarant Narendra Modicho bhouman kela. Adlo Prodhan Montri Atal Behari Vajpayeen jednam k o n v e r s a n v a n c h e r raxttrik bhasabhas korunk tharav ghetlo tednanch Igorjen aplo avaz nimanne pavtt voir kaddlolo. Tea uprant Igorz ogich ravlea. Atanchea kortubank Igorz koxi zap dita tem polleunchem urlam. UCAN

CHENNAI: Metro g a d d i e c h i m (tunnel) bhuyanram korpacheavavrak lagun Chennaintleo 1892 vorsa bandlolea Arcot Lutheran Igorjek ani xarantlea zaitea Igorzank toxench herui suvatank futti geleat mhonn sangtat.

Rajkoronni Hindunchim motam mellunk vavurtolean Kristanvank dhoko

Christians suffer as politicians chase the Hindu vote

Rosa Mystica ‘shrine’ ugoddlem raxttrpottik dhin’vas

Marian shrine thrives, thanks to China’s president

Metrochea bhuyanrank

lagun Igorzank futti

Chennai Churches get cracks due to Metro tunnelling project

I g o r z a n c h e a odhikareank Somaradis sokallim Igorzo ugteo kortana futti disti poddleot.

1869 vorsanchi CSI Tamil Wesle Igorjek, Broadway zagear metrochem tunnel khonddtana futt gelea.

Chennai Metro Rail Komponechea odhikareamni futti poddleat tanchi topasnni kelea ani tanchi durusti kortole mhonn bhasailam.

Zomin khonddpachea mixinachem vibration zavn teo futti geleat mhonn gomlam. INDIA TIMES

Page 14: 4 8 2013

14 l Kollounneo August 03, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.c om”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (012)

BUSINESS OFFERS

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

Goan R.C Spinster 35/5’1”, working looking for a Goan working boy age between 30 to 40 yrs well to do family email:[email protected] Contact 9822550727 (02)

Sudoku - 018 (ZAP)

G.R.C Divorcee age 45 5.9”; working in gulf computer engineer, seeking for G.R.C below 40 yrs contact 9921416933, 9967433278 (02)

Tache dukh ugtem korun to mhonnta unchlea podar atam Dokxinn Amerikecho vo Europacho asa tankam mellta. Ani Gõykarank bhair udounk nibam sodtat. Kiteak atam Chinez ani Vietnami lok kitlea-i pagarak vaur korunk toyar asa.

Ek pautt oxem ghoddlem. Bott Italiachea bondrant vheli ani thoinche provaxi denvon nove provaxi gheunk zai asle; titlea vella bhitor asat tea vavraddeamni cabinam novea provaxank toyar korunk zai aslim.

Punn ek cabinachem dar bond aslem taka lagun ek Gõykar steward-an aplea supervisorak kolloilem. Ho odhikari duplicate chavi gheun ailo ani tin pavtti darar martoch dar ugtem kelem.

pollelear don cheddvam ( boinnim) nhestalim. Tannim aplea bapaik sanglem ki apnnak rape korunk sodtalo mhonn. Keptenan apoilo ani thoinchi pulis yeun tea odhikariak boroch boddoilo. Punn ek Barreto tem cabin nitoll korpacho aslo. Taka anik porot te komponen ‘call’ dhaddlem na.

Bottincheo komponeachem oslem mon zalear dusre vatten agent, Gõykarank fattim dovrunk toyar astat. Aplea desachea lokak te poile bottincher dhaddtat, Gõykarancho kontrad novena korunk vell laitat vo tankam vellar khobor dinant. Ani Gõykarank odik sondhi mellcheo asat teo bond korunk vavurtat mhonn to suskarlo.

Tarvotteanchi nokri Halta Dolta

Mining companicher ganvchim add motamkaddpachem vo na kaddapachem tem tharavunk. Hache adim Kalahandi zil’leantlea tin ani Rayagada zil’leantlea tin, oxe 6 gram sobhamni Vedanta komponne add aplim motam divn min kaddpacher khor virodh kela.

Anikui panch ganv motdan korpache asat. Kiteim zaum, soglloch adivaxi lok Vedanta komponnechi yevzonn nakarta.

Ho adhivaxi lok,

tanche sonskrutaycher ani tanchea dhormacher minacho vaitt porinnam zait mhonn bhiyetat. 65 motdaram aslim tantlim 16 hajir zavnk nant.

Urlolim 17 dadle ani 32 bailô sobhek hajir ravun min kaddpacher khor virodh kelo. Gram Sobhanchem kamkhaz zil’lea nitidaran choloilem ani video record kelem. “Ami hea rannantlea follancher hangasor jiyetanv, hea Niyamgiri dongram xivay amchean

jiyeunk zaina, oxem Rama Majhi ho thoinchea ganvcho vangddi sangta. TOI

P1 (Poilea panar thaun)�

Nove Delhi : Andhra Pradeshantlea eka ganvantlea bazarant kaim ostoreo ektthaim zavn aplea Kristi bhavartachi khobor sangtana dadleamni tankam mar ghalo. Teo ostoreo Gospel for Asia hachim vangddi; bazarantlo ek posorkar tim kitem kortat tem sangat mhonn magunk laglo. Tedna tannim bhavartachi khobor

sangunk suru kelem tea vellar konn eklean eke bailechea tonddar nettan thapot marlem, uprant dusrecherui marlem. 5 dadleamni eke bailek veddho ghalo. Panch bailanchea tonddacher ani

tokler mar ghalo. Th oim ube aslole ekloi bailanchea adarak pavlona mhonn sangtat. Tim ojeapamni tea marekaranchea chopkeantlim vattovlim mhonn Daniel Punnose, Gospel for Asia-cho up odheokx sangta.

Ho ek bailancho zomo Kristachea moga khatir bailam sorxim vochun Jezuchi khobor sangta. Jezuk porgottunk bailank

misionaram koxim vavrunk toyar kortat. Bhavarta khatir tornatteam bailank sobhemazar marlolim ami polletanv zalear, fuddarak koslo dhumallo yevpacho asa tem ugddapim disun yeta. Dhorma vixim poristhiti disandis marekar zait veta, ponn amcho Dhoni soglllea vostumni visvaxi asa, oxem Daniel Punnose mhonnta. UCAN

Rio de Janeiro: Francis Pap Saiban Vixv Tornatteanchea Mellaveak hajir zavnk gela tedna, Rio de Janeiro xarantlea fanki zhompoddpotteank (slums) bhett dili ani aplem ulovop kortana bhroxttacharacher ani svarthiponnacher toxench hanvponnacher khorayen nixedh marlo ani bhavponnachi sonskrutay haddun somajik nit vistarunk tannem ulo marlo.

Mon’xank gorjecheo vostu mellona zavn vollvolle zatat te pois korat ani monsikullachem khorem sudarop zavnk

naitik molyam gorjechim mhonn tannem sanglem. Mon’xachi bhuk, bhitorli bhuk fokot Devacheanuch marum yeta mhonnlem.

Somajik proxnancher tachem poilem mhot-vachem nivedon zalem. Adlea kallar Brazilachi arthik vadd nettan za-tali punn halinchea kallar sorkaracheo yevzonneo lokachea faideacheo zaina zaun zaito gondoll uprasla mhonn sanglem.

Sonvsarant je

monis oniticher ani bhroxttacharacher add vavurtat tankam Pap Saiban ut’tejon dilem ani vaitt uprasta mhonn kednach niraxi zaum nakat, tumcho visvas soddun nakat, vaittak, noxtteank boli poddum nakat bogor tancher zoit vhorunk vavrat mhonn tannem kalljidarponn dilem. Jivitant, familint boreponn haddat, xikxonn kednach unnem zavunk favona. Atmik nodren bholaiki, boreponn ani surokxa favo zaunk mon’xanchim kallzam bodlunk zai mhonn Pap Saiban sanglem. CNS

Bhovxik zagear bhavartachi khobor sangtana bailank marWomen beaten up for sharing faith in public

Pap Saiban bhroxttachar ani svarthiponn nakarlamIn Rio slum, Pope

denounces corruption, ‘culture of selfishness’

Page 15: 4 8 2013

Vauraddeancho Ixtt � August 03, 2013 Katolk Khobrõ l 15

Madhya Pradesh: Halinch eke 39 vorsanche Swiss ostorecher Datia zil’leant 6 zannamni bolatkar kel’leank Fast Track Nitisobhen jivitbhor bondkhonn formailea mhonn gomun ailam. He Swiss ostorecher zal’lea sonvsarbhor gazlolea zomea hinvse-bolatkarant 20 tem 30 vorsanche pirayeche sov zann misoll asloleancher khas Nitidar Jitendra Kumar Sharma-n formonn marlam. Ti ostori Datia zil’leant dadlea vangdda asli.

Dhorlolea sov zonnam modem panch zonn bolatkarache guneanvkari mhonn kollun ailam. DNA test kortoch panch zonnamni bolatkar kela mhonn ugtem zalem zalear soveak luttmarpachea aropa khal dhorla ani takai bolatkarant bhagidar aslolean jivitbhor bondkhonn formailea. Te xivai dor ekleak ek hozar rupia dondd farik korchem poddlam. Pulisecho Sorv Unchlo odhikari D K Arya hannem UCAN khobram sonvsthek sanglam te pormannem, t a n k a m g u n e a n v k a r e a n k sodunk khup tras poddle. Vollokh sodpi parade kaddunk zatali punn te ostoren apunn tankam polleunk xokchi na mhonn sanglem. Ho oprad Kanjar ganvant ratcho ghoddlo mhonn tannem sanglam. Swiss ostori rokddich Switzerlandant gel’lean ticho zobab gheunk addkholl zali. Tiche zabab Swiss Rajdut-ghorantlean videoconferencing korun ghetleat. Hi ostori aplea dadlea vangdda saikolicher vetalim. Datia zil’leant pavtoch tannim ek tombu tannun ravunk tharail’lem. Th oinsoruch hem vaitt kortub ghoddlem. UCAN

Rio de Janeiro: Ovevostha nittayer haddunk Igorjecho sohokar gheyat mhonn Francis Pap Saiban sonvsarantlea sumar 30 hozar tornatteank sanglem. Vixv Tornatteanchea Mellaveak Pap Saib hajir zalo ani tannem mhonnlem: hanvem kosli opekxa korchi? Hanv ovevosthechi opekxa kortam, tika lagun igorz rostear pavunk xoktoli. He ovevosthek lagun ami sukhi jivit sarpachem soddun diunk xoktole mhonn Pap Saiban Argentinachea tornatteank aplea ulovpant Rio De Janeiro Arkidiosezichea

Katedralant sanglem. Je konn bhitor asat tankam Dev borem korum.

Ani bhair aslolea 30 hozar tornatteanche poryan hanv upkar atthoitam. Tumi je konn pavsant bhizun bhair ube asat. Tumi amche sangata ravleat dekhun tumkam dhin’vastam. Igorjevchea jivitachi khobor rosteancher pavunk zai. Ami toxem korinant zalear igorz ek NGO koxi zatoli. Ani igorjen NGO zaunk favonam. Ami Jezu Kristachi porgottnni korinant zalear amchi igorz koxi urchinam. Igorz mhonnlear Jezu Kristachi hokol oxem

Pap Saiban mhonnlem. Sonvsar duddvank dev koso

duddvanchi puza korta. Ami sonvsarik vostunk puzunk lagleanv. Osli vagnnuk ani oslem dhadosponn ami amche Igorjent bhitor kaddunk zainam. Tornatteancho ani zanntteancho samball korunk Pap Saiban ulo marlo. Tornatteamni naitik totvam khatir zhuzunk zai ani zanntteamni aplea gineanachi girestkai herank vattunk zai. Tumi svota sokoil poddunk favonam. Jezucher bhavart dovrop mhonnllear fokann nhoi.

Punjab : Halinch Punjab prantantlea Gojra ganvantlea eka Kristanv zoddea k nindecho arop ghalun gunneanvkari keleant Shafgat Masih hannem Profet Mohammadachi ninda kelea mhonn jivitbhor bondhonnichem formonn marlam.

Shofgat mashih opangull monis ani tachi ghorkarn Shaguft a kosar eka iskolant sevok asli, tannim Mohamemd Profetacher add lokak sondex dhaddleat mhonn tankam gunneavkari keleant mhonn pulis odhikari sangta. Tannim devnindeche sondex dhaddleat

mhonn ganvantleo Muslim fuddari Maulana Muhammad Hussai Atarin Pulisek tokrar dili. Herui lokan, tnakam Mohammad Profetacher add sondex pavleat mhonn pulisek sanglam mhonntat. Kosarachea fonantlean devnindeche sondex dhaddlole mell’leat mhonn Pakistan Today portan uzvaddaila. Oxem kelam mhonnlam Shafgat Masih hannim kobul lelam. Pulisen tanchea ghoracher dadd ghaun, tnahce for zopt keleat ani tankam onvollkhi zagear vhorun dovorleant. Fattlea satolleant Gojra ganvhea Sajjad

Masih Kristanvak jivit bhor bondkhonn formailea ani 2 hozar Amerikan dollar dondd ghala. Tannem 2011 vorsachea Dezembrant Islam dhorma add nindeche sondex dhaddlole mhonntat.

2009 vorsa gojra ganvant muslim lokan Kristanvanceha ghornak uzo ghalun 8 zannam melim. 1988 vorsa thavn Pakistanannt sumar ek hozar tokrari Kristanvam add nond zal’leo asat, oxem Pakistanachea Mon’xam Hok’kan ayoga vorvim gomun ailam. UCAN

Vostu tharear ghalunk Igorjecho sohokar haddat: Pap Saib

Pope to youth: shake things up, bring Church to the streets

Ekuch khatrechi vatt mhonnlear Jezu Krist ani Tachem punorjivontponn oxem Pap Saiban mhonnlem.Pap Saiban aplea desachea nagrikanche upkar atthoile ani tanche sangata ravunk mellonam mhonn khont ugtaili. CNA

Kristanv zoddeacher nindecho arop

Christian couple charged with blasphemy

Bolotkar kel’lean 6 zonnank jivitbhor bondkhonn

Six men given life over gang rape of Swiss woman

United Kingdom: Kolkata-chea zhompoddpott’ttent zolmol’lo muslim bhurgea ani halinch zol-mol’lea British kunvra ani Kolkatantlea St Mary onathghora modem kosli tori soirigot asa? Muslim bhurgo Badar Azim, 25 vorsancho, tannem St Mary onathghorak ani British kunvrak sori kelea. Badar Kolkatachea St Mary’s Orphanage and Day School-ant vaddla. Badaran kunvor George

zolmola mhonn dara bhair kollovnni launk adar kelo. Kunvor zolmolo tea vellar ‘footman’ mhonn nokri korpi Badar noxiban ‘Privy Purse’ hospitolachea darar nokrek aslo.

Badaracho bapuy Mohammed Rahim, weldingachem kam’ kortalo. Durboll asun kuttumbachem udar-poson korunk zainaslem. Tori Badarak xikoilo. Karann xikop aslearuch bori nokri mellta mhonn

zanno aslo. Badarachem sorkari iskolant xikop sarkem zainam dekun Irish Christian Brothers hanchea ‘St Mary’s Or-phanage and Day School’-ant ghalo. Hi Sonvstha goribanchea bhurgeank voir kaddunk vavurta. Badar hea iskolant porzollunk laglo. Hea onathghoran Badarak fuddlem xikop korunk sogllo adar dilo ani Kolkotantlea ‘International Institute ofHotel Management’ Kolejint ghalo. Hanga don vorsam xiklea uprant heach onathghoran taka unch podvechem xikop korunk ‘Edinburgh’s Napier University’-nt dhaddlo thoim tannem apleam xikop kelem.

Junache 15ver, 2011 vorsa unchle podvechem xikop zalea uprant eka vorsan taka Buckingham

polasint ‘junior footman’ mhonn nokri mell’li. Badar mhunnta, “Je poristhitint hanv hanga ravtam ti mhojea ganv-ghorche poristhiti poros khub veglli asa.”

Tannem sanglem “Kolkatachea St Mary onathghoran zaitea gorib bhurgeanchem jivit por-zollit kelam. Tankanch lagun hanv Edinburgh yevn mhojem xikop ko-runk xoklom jem zaitea zannanchem fokot sopo-nuch urta. Hanv tancho upkari asam mhonnta.” Edinburgh’s Napier Vidy-apitthachi profesor Pau-line Gordon sangta: Bada-ra sarko moipaxi bhurgo mhaka kednanch mellunk nam. Buckingham polas-int to nokrek ravlear 18 mhoine zale. To Ranniyek bhettla. Tachi visa Otu-brant sompta ti vaddounk korta. UCAN

Onath ghoramni zompdeantlo Bhurgo British royalachea sangatak

Orphanage connects slum boy with British royals

Page 16: 4 8 2013

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � August 03, 2013

TEXAS: Houston Astros-achea Carlo Pena hea base ball khellgoddiak baseball khellpachi khup umed. To mhunntta tea pormannem ,tachea jivitache vaddik ho khell khup mhotvacho zalo.

“ Dominican Republic hanga baseball ho mhotvacho khell oxem mantat. Mhojea bapainhea khellant mhaka bhitor kaddlo ani hanv vaddlo toso hea khellachi mhaka goddi lagli. Mhojea avoi-bapaichea adharan hea khellacho mog mhojeant vaddlo ani vaddot asa.” Oxem Carlos Pena sangta.

Toxench, mhojea jivitant katolk bhavarthacho ani Devacho

mog mhaka poilo ani heach mogan mhaka aiz ek boro monis kela,mhunn to obhimanan sangta.

“ Hanv katolk iskolant xiklolo ani jen’na hanv Amerikek gelo

ten’na thoim dusrench vatavoronn aslem,punn thoim ek igorz asli.”oxem Pena ugddas korit sangta. Iskolantlea xikovpiamni mhaka Devak poilim suvat diunk xikoilolem.” Oxem tannem fuddem sanglem.

“Deva lagim soglleant poilim sombondh dovrunk zai mhunn mhaka xikoilolem.” To mhunntta. “ Devak poili suvat dili zalear sogllem zagear poddtta. Amchio prthomiktayo(priorities)

chuktat ten’na Devak dusri syvat mellum yeta ten’na tum koxttank fuddo korunk survat korta. Mhaka dista hem soglleamni vevharant ghalun polleunchem.” Oxem Carlos Pena chem. sagnnem.

“ Baseball khellgoddi koxe amchem jivit titlem sompem na. Devacho sangat nastana ravop hem mhojeani chintunkuch zaina. Aiz pasun hanv ho khell khelltta ti ek milagruch. Aiz pasun mhaka ek uniform asa kiteak Devak tem aslolem zai.” mhunn Pena mhunntta.

“Khellgoddi koso mhojea sogllea jivitant

Devacho hat asa. Hem sopon hanvem jiyeunk zai mhunnttoch Tachich seva hanv jerul kortolom.” Oxem tannem fuddem Devachem upkar atthoit sanglem. CNA

Miracles 5, ek No Pollution Bike, ji chollunk licence naka, registration naka, ani insurance naka. hi

motor cycle lighticher clota ani ozap mhullear sumar 50 kms fokot 3 rupaichi ligtichem bill yeta. He motor

cycle-k sumar 40kms/hour oxi speed asa. Goyant osleo fokot 2 bike asat. odhik mahiti : 9822169888

Vhoddle League-ak Baseball Khellop, ek milagrPlaying major league ball a ‘miracle,’ first baseman says

Sri Lanka: Sri Lankecho bhov fanki Krikett khellacho khellgoddi Agnelo Mathew ani Badminton khellgoddi Heshani Silva hanchea dogaimchea lognachi khuxalkay Sri

Lankentlea Katolk somazant posorlea, toxench desantlea Katolk olpsonkhechea lokak kherit dorzo mell’la. Hem khellgoddi ani desa khatir tannim dil’lea yogdana vixim amkam obhiman bhogta, oxem Colombo Arkdiosezicho Episcopal Vigar Fr. Cyril Gamini Fernando-n CNA-k sanglam.

Mathew ani Heshami hanchem logn Julayche 18ver Bambalapitiyache St. Mary’s igorjent zalem. Colombocho Arsebisp Kardial Malcolm

Ranjit-an lognachem Mis bhettoilem ani tanchem resper kelem. Sri Lankecho Raxttrpoti Mahinda Rajapaska ani Surokxonacho Sochiv Gotabaya Rajapaksa lognak hokle-novreache govai asle.

Desantlea vhodda khellgoddeamni ani ra-jki fuddareamni Katolk iskolamni, kolejimni xikop ghetlam, hea khat-ir tanchea jivitant xist disun yeta oxem Kardial Malcolm hannem san-glem. Sri Lankent 20.4 milhanv lok asa, tantlo 70% odik Buddhist za-lear fokot 8.4 % Kristanv lok asat. CNA

Krikett khellgoddeachea kazarachi khuxalkay Sri Lankent xinvorlea

Cricket star Catholic wedding spreads joy in Sri Lanka

Desantlea Katolk olpsonkhechea lokak kherit dorzo mell’la. Hem khellgoddi ani desa khatir tannim dil’lea yogdana vixim amkam obhiman bhogta

Petrol, licence, registration, insurance