Život v 19.storočí

Prečo by som tam chcel byť? Neviem... Proste len o tom žiadostivo snívam. Chcel by som byť obyčajným dedinčanom, čo chodí do školy. Aké je to byť priamo tam?

Jeden deň som sa zázračne zobudil v 19. storočí. Naša mama nás išla ráno zobudiť, aby sme sa išli najesť. Potom sme sa pomodlili a mama nám dala požehnanie, aby sa nám v škole darilo. Zobrali sme si jesť a išli sme do školy. V škole sme mali hodiny po latinsky, bola aj samotná hodina latinčiny. Mali sme aj matematiku a počítali sme na veľkom počítadle. S kamarátmi sme sa veľmi bavili, ale keď sme urobili nejaký prehrešok, boli sme potrestaní. Už si na to dávame pozor. Na obed sme skončili vyučovanie, prišli sme domov.

Keď sme prišli domov, mama nám narobila bryndzové halušky a po obede sme si odýchli a pritom sme sa s mamou rozprávali o zážitkoch v škole. Potom sme oddýchnutí išli urobiť naše povinnosti, ktoré nám ráno otec prikázal. Narúbali sme drevo, doniesli vodu, napásli husi, dali žrať a vodu zajacom, kozám, koňom a prasatám.

Keď sme dorobili svoje povinnosti, tak sme sa hrali, napríklad na slepú babu, schovávačky, naháňačky a pretláčačky.

Dúfam, že sa vám moja prezentácia páčila. Ďakujem za pozornosť.

Matej Pilarčík