paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí
DESCRIPTION
paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí. Úvod do regionálnej geografie. Ladislav Novotný. úvod. nástup a striedanie nových paradigiem sa stále zrýchľuje prirodzene dochádza k prelínaniu a miešaniu starých a nových koncepcií - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
paradigmatický paradigmatický vývoj v 19. a 20. vývoj v 19. a 20. storočístoročí
Úvod do regionálnej geografieÚvod do regionálnej geografieLadislav NovotnýLadislav Novotný
úvodúvod
nástup a striedanie nových paradigiem sa stále zrýchľuje
prirodzene dochádza k prelínaniu a miešaniu starých a nových koncepcií
často tým dochádza k nejednotnosti tak názorovej, ako aj terminologickej
tento stav sa týka aj súčasnej RG, preto si potrebujeme priblížiť vývoj RG pod vplyvom jednotlivých paradigiem
3 PARADIGMATICKÉ POSUNY3 PARADIGMATICKÉ POSUNY
Od dualistickej k monistickej paradigme
Inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmy
RG koncepcie po 2. svetovej vojne – hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RG
Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme
v 19. storočí pomaly končia objavy nových území, v 19. storočí pomaly končia objavy nových území, dobývanie polárnych oblastí má skôr politický a nie dobývanie polárnych oblastí má skôr politický a nie hospodársky význam =>hospodársky význam =>
pridaná hodnota novoobjavených území sa rýchlo pridaná hodnota novoobjavených území sa rýchlo vyčerpávala, jednotlivé parciálne analytické prístupy vyčerpávala, jednotlivé parciálne analytické prístupy (ktoré boli príznačné pre dualistickú paradigmu) neboli (ktoré boli príznačné pre dualistickú paradigmu) neboli schopné dôkladne určiť charakter regiónu, a tým schopné dôkladne určiť charakter regiónu, a tým predostrieť možnosti jeho dlhodobého využívaniapredostrieť možnosti jeho dlhodobého využívania príklad: v novoobjavenom regióne Afriky fyzickí príklad: v novoobjavenom regióne Afriky fyzickí
geografi objavili veľké zásoby diamantov. Kolonialisti geografi objavili veľké zásoby diamantov. Kolonialisti na nich rýchlo zbohatli, avšak po vyčerpaní zásob na nich rýchlo zbohatli, avšak po vyčerpaní zásob tejto suroviny už pre nich región nemal hospodársky tejto suroviny už pre nich región nemal hospodársky prínos.prínos.
Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme potrebu oživenia RG tak čoraz viac presadzujú nielen
geografi, ale ide o celospoločenskú požiadavku nemá však ísť o RG pôvodného popisného
charakteru, ale o RG komplexne syntetizujúcu poznatky parciálnych analytických vedných disciplín, čím má pomôcť odhaliť hlbšiu podstatu regiónov umožňujúci ich dlhodobé (TUR) využívanie
s rozvojom RG ako komplexnej syntetizujúcej vedy (monistická paradigma) sa spájajú počiatky modernej RG; dynamický rozvoj však zaznamenala najmä vďaka francúzskej G škole na prelome 19. a 20. storočia
Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme intenzívne vyvstáva aj otázka objektu RG (okrem praktických
dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu)
Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme intenzívne vyvstáva aj otázka objektu RG (okrem praktických
dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu)
ÚLOHA:ÚLOHA: Pokúste sa definovať, čo je objektom štúdia Pokúste sa definovať, čo je objektom štúdia
regionálnej geografieregionálnej geografie
Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme intenzívne vyvstáva aj otázka objektu RG (okrem praktických
dôvodov ide aj o dôvody prestíže- každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu)
RG, v tom čase nazývaná ešte špeciálna geografia sa už tradične zaoberala regiónmi (Regió)
Tento fenomén však doposiaľ nebol riadne pomenovaný, ani definovaný - pôvodne označoval prírodnú krajinu, neskôr nadobudol skôr sociálny a politický rozmer. V diferenciačnom období opäť získava aj prírodný rozmer, ale za cenu toho, že bol vnímaný buď ako región prírodný alebo región sociálny
Vďaka G determinizmu nemeckej a francúzskej školy (zdôrazňujúcej previazanosť HG a FG prostredia vzájomným ovplyvňovaním) nadobúda koncom 19. stor. pojem región opäť význam komplexného javu
V 19. storočí sa tak na základe objektu štúdia začína „špeciálna geografia“ označovať RG
inovácie vyplývajúce z RG pod inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmyvplyvom dualistickej paradigmy
hoci potreba monistického poňatia RG bola zrejmá už v 19. storočí, cesta k takejto RG bola dlhá, a dá sa povedať, že trvá dodnes
kým monistická paradigma ešte aj na začiatku 20. storočia fungovala viac-menej formálne, rozvíjali sa poznatky a metódy dualistickej koncepcie
FG po 1. sv. vojne plynule nadväzuje na skúsenosti s výskumom prírodných regiónov a vytvára regionalizácie na základe čoraz užších prírodných kritérií
stále rýchlejší vývoj humánno-geografickej sféry sa odrazil na radikálnejších zmenách v sociálno-ekonomickej geografii
inovácie vyplývajúce z RG pod inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmyvplyvom dualistickej paradigmy
v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú „regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)
ÚLOHA:ÚLOHA: Pokúste sa vymyslieť nejaký prvok, nejaký jav, Pokúste sa vymyslieť nejaký prvok, nejaký jav,
na základe ktorého by sa dali v priestore vyčleniť na základe ktorého by sa dali v priestore vyčleniť regiónyregióny
inovácie vyplývajúce z RG pod inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmyvplyvom dualistickej paradigmy
v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú „regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)
medzi najznámejšie z tohto obdobia patrí teória územno – výrobných komplexov N. N. Kolosovského a teória centrálnych miest W. Christallera
jednoduchá kvantifikovateľnosť ich väzieb a parametrov umožnila široké uplatnenie týchto teórií pre potreby rôzne veľkých súkromných i štátnych hospodárskych subjektov
RG koncepcie po 2. RG koncepcie po 2. svetovej vojnesvetovej vojne
RG – organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch
RG – metóda výskumu zameraného na reálny región RG – metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou
diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe
RG – geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov RG – vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho
regiónu
hľadanie teoretickej bázy hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RGmonistickej paradigmy RG
organizačná forma zjednocovania organizačná forma zjednocovania
poznatkov FG a HG o reálnych regiónochpoznatkov FG a HG o reálnych regiónoch dualistický rozkol celej geografie na FG a HG
(Sociálnu) bol obzvlášť silný v bývalom ZSSR FG tu nadväzovala na hlboké tradície HG (SG) bola postavená pred úlohy úplne iného
charakteru ako predtým medzi prírodnou a sociálnou G vznikali čoraz
väčšie rozdiely obrovský ZSSR nemal v tom čase ešte
dostatočne preskúmané ani FG ani SG aspekty krajiny do takej miery, aby sa na nich dala stavať uspokojivá syntéza
organizačná forma zjednocovania organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónochpoznatkov FG a HG o reálnych regiónoch
N. N. Baranskij sa v r. 1940 snaží vytvoriť koncepciu jednotnej geografie
oficiálna ideológia mu však neumožňovala formulovať RG ako vedu zaoberajúcu sa spoločným objektom FG a SG, ale len ako „organizačne zabezpečovanú RG“
na jednej strane Baranskij výrazne posilnil pozíciu RG na druhej strane ju výrazne oslabil tým, že ju podľa
jeho konceptu nebolo možné považovať za vedu so samostatným objektom, takže RG prestala byť vnímaná ako samostatná veda, ale ako istá organizačná forma zjednocovania rôznorodých poznatkov o určitej krajine
metóda výskumu zameraného metóda výskumu zameraného na reálny na reálny
regiónregión
v menších krajinách východného bloku (ako napr. ČSSR) nedošlo k až tak hlbokému a ideológiou determinovanému rozkolu prírodnej a sociálnej zložky krajiny
požiadavka regionálneho previazania prírodných a sociálnych skutočností bola odvodzovaná nie z nutnosti zachraňovať RG, ale z toho, že je to prístup vo všeobecnosti užitočný, a to nielen pre geografov
otázka špecifického a špecifikami sa vyznačujúceho objektu RG ako vedy bola považovaná za bezpredmetnú
metóda výskumu zameraného metóda výskumu zameraného na reálny na reálny
regiónregión RG tak prestala byť považovaná za vedu, ale bola
vnímaná ako praktická metóda a zameranie výskumu uskutočňovaného v praxi geografmi i negeografmi
zatiaľ čo „sovietsky organizačný“ smer sa neujal, tento „metodologický“ smer patrí spolu s dualistickým aj dnes k najrozšírenejším v RG praxi
z hľadiska integrovania poznatkov je zatiaľ v praxi aj najefektívnejší
úplne však rezignuje na hľadanie všeobecných zákonitostí regionálnej previazanosti FG a HG vlastností krajiny
metóda vyjadrenia územnej kontinuity metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných neexistujúcich regiónov vymedzovaných
podľa konkrétnych potrieb praxepodľa konkrétnych potrieb praxe predošlé metódy nepopierajú predpoklad
objektívnej existencie regiónov, len sa touto otázkou nezaoberajú
pri pokusoch o syntézu sociálnych, ekonomických a FG poznatkov sa čoraz viac vynára problém rozdielnych hraníc týchto regiónov
vyvstáva otázka ako môže existovať objektívny komplexný región, ak sa rôzni regionálni geografi nevedia zhodnúť ani na vyhraničení parciálnych regiónov (príklad s kukuričným regiónom)
metóda vyjadrenia územnej kontinuity metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných neexistujúcich regiónov vymedzovaných
podľa konkrétnych potrieb praxepodľa konkrétnych potrieb praxe túto otázku sa pokúsil vyriešiť D. Whittlesey: ak 10 geografov
vyčlení na základe rovnakých informácií v danom území 10 rôznych regiónov, jediným vysvetlením je, že žiaden región neexistuje. Jeho vyčleňovanie ale zbytočné nie je (príklad s kukricou)
región je subjektívna, hoci veľmi užitočná intelektuálna koncepcia
veľmi podnetná koncepcia, dodnes sa k nej hlási veľa geografov otázka: Uveďte príklad objektívneho regiónu
metóda vyjadrenia územnej kontinuity metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných neexistujúcich regiónov vymedzovaných
podľa konkrétnych potrieb praxepodľa konkrétnych potrieb praxe protiargumentmi jeho koncepcie môžu byť v prírode
viditeľné hranice (svahy, zlomy...), ako aj to, že ak objektívne existuje krajinná sféra, objektívne musia existovať aj jej časti – regióny. Tieto protiargumenty však hovoria skôr o FG sfére ako o regióne komplexnom
Whittlesey na jednej strane pomohol regionálnu geografiu presadiť ako veľmi užitočnú vedu, na druhej strane jej dosah limitoval tým, že ak región nemá objektívnu podstatu a jeho funkcia sa mení len podľa konkrétnej momentálnej potreby praxe, nemožno hľadať ani nejaké základné objektívne zákony jeho vývoja, ktorý by mal človek vo vlastnom záujme čo najviac rešpektovať a využívať...
geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov nemožnosť zovšeobecňovania nevyplýva len
z neexistencie objektívnych regiónov, ale aj z koncepcií jednostranne zdôrazňujúcich vybranú vlastnosť regiónu
R. Hartshorn definuje región ako „územie so špecifickou polohou, ktoré sa istým spôsobom odlišuje od iných území, a ktoré sa rozprestiera tak ďaleko, ako sa rozprestiera vyčleňujúca vlastnosť“
špecifické vlastnosti regiónov pritom majú byť príčinou toho, prečo je každý región vo svojich konkrétnych prejavoch jedinečný a neopakovateľný.
- jedna z koncepcií regionálnej geografie, ktorá aj dnes patrí k najrozšírenejším, vyvodzuje záver, že „najdôležitejšou vlastnosťou regiónu je jeho individualita“.
vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu koncepcie, ktoré dávajú do úzadia zovšeobecňujúcu stránku
RG čoraz menej zodpovedajú potrebám modernej praxe tá pri zvýšenom tlaku ľudských aktivít na celú krajinnú
sféru vyžaduje nielen čiastkové poznatky o individuálnej podstate jednotlivých regiónov, ale aj všeobecné poznanie ich spoločnej podstaty
kým predošlé koncepcie zdôrazňovali ako najvýznamnejšiu vlastnosť regiónov ich individuálnosť, teraz sa do popredia dostáva „komplexnosť – živelná popisná komplexnosť však bola charakteristická už pre starovekú a stredovekú RG“ => samotná komplexnosť negarantuje zovšeobecňovanie regionálnych zákonitostí
vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu okrem komplexnosti regiónov sa začína zdôrazňovať aj
ich ďalšia príznačná vlastnosť: integrita (integrálnosť)
práve integrita každého individuálneho priestorového komplexu otvára priestor na syntézu výsledkov predchádzajúcej analýzy jeho prvkov
vytvára sa nová koncepcia, ktorá RG chápe ako jednotnú komplexne syntetizujúcu vedu takto chápaná RG dominuje v súčasnosti v slovenskom prostredí
Vývoj regionálnej geografie na Slovensku
Ján Sambucus z Trnavy jedna z prvých monografií o Uhorsku
David Fröhlich z Kežmarku teória: Medulla geographie practicae (Podstata
geografickej práce) slovenské regióny, najmä Tatry
Matej Bel (rodák z Očovej) rektor evajnelického lýcea v BA – centra národného
obrodenia vrchol RG prác: Notitia Hungariae novae historico-
geographica (4 zväzky 1735 – 1742) opis 12 stolíc z územia Slovenska zhromaždil rozsiahly materiál (dotazníky, práce v
teréne)
Vývoj regionálnej geografie na Slovensku
Ján Matej Korabinský z Prešova prvá ekonomickogeografická a etnografická mapa
Uhorska Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi
Vareniom inšpirovaná syntetická práca o Vysokých Tatrách
Ladislav Bartholomeides prvá učebnica v jazyku zrozumiteľnom ľudu –
češtine RG monografia o Gemeri zavŕšil školu Mateja Bela
Vývoj regionálnej geografie na Slovensku
Bernolákovci: Jozef Ignác BajzaJán Čaplovič
Štúrovci: Jozef Miloslav HurbanDionýz Štúr
Po vzniku ČSR (1. polovica 20. storočia) Hromádka
Všeobecný zemepis Slovenska (1943) Lukniš (neskôr, ale nadviazal na Hromádku)
Jakubiany Geografia krajiny Jura pri Bratislave Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho
rozvoja Lukniš, M. 1985: Regionálne členenie Slovenskej socialistickej
republiky z hľadiska jej racionálneho rozvoja, Geografický časopis, roč. 37, 1985, č. 2-3, s. 137 - 163
Vývoj regionálnej geografie na Slovensku 1974: Katedra regionálnej geografie
(Prif. UK) Bašovský, Lukniš
Mičian, Mazúr, Drdoš, Oťahel, Lehotský, Ira, Huba, Paulov, Lauko, Bezák
Christallerová teória centrálnych miest
do googlu: Walter Christaller, Central place theory