Vyhodnotenie dotazníka ŽU realizovaného v rámci projektu

„Rozvoj ľudských zdrojov s podporou integrovaného informačného systému na hodnotenie vedecko-výskumných výsledkov“

IMTS 26110230063

Úvodom

Riešiteľský tím ďakuje všetkým zapojeným respondentom za čas, ktorý venovali vyplneniu dotazníka a ochotu spolupracovať.

Dotazník vyplnilo 98 respondentov, čo je približne 12 % dopytovaných.

Veríme však, že získané výsledky budú prínosom nielen pre 1/3 respondentov, ktorí uviedli, že veda a výskum je pre nich možnosť slobodnej tvorivej činnosti a vzdelávania seba aj druhých, prináša im radosť z práce a je dôvodom prečo sú na univerzite, ale aj pre všetkých, ktorí vyjadrili svoju skepsu a rozhorčenie a aj pre tých, ktorí dotazník nevyplnili.

Výsledky dotazníka sú podkladom pre riešenie problémových oblastí procesu vedy a výskumu Žilinskej univerzity v Žiline. Výstupy projektu budú obsahovať riešenia na zlepšenie špecifikovaných problémových oblastí a odstránenie takých problémov, ktoré  sa dajú riešiť využitím informačno-komunikačných technológií. Predovšetkým by mali priniesť zníženie administratívnej záťaže každého pracovníka, ktorý sa procesom vedy a výskumu zaoberá.

Odstránenie mnohých ďalších problémov vyžaduje pokračovanie projektu, napriek tomu veríme, že riešenie súčasného projektu nájde uplatnenie vo vedecko-výskumnej práci našej univerzity a v práci nás všetkých.

Všetkých, ktorí majú záujem o prácu na pokračovaní projektu pozývame k spolupráci.

Za riešiteľský kolektív projektu

prof. Ing. Ján Čelko, CSc.prorektor pre vedu a výskumzodpovedný riešiteľ projektu

prof. Ing. Matilda Drozdová, CSc.zodpovedná riešiteľka úlohy

Identifikačné otázky

Do dotazníkového prieskumu sa z celej skupiny respondentov zapojilo najviac vysokoškolských učiteľov vo funkcii odborného asistenta a vysokoškolských učiteľov vo funkcii docenta. Ich odpovede, predstavovali približne 60 % zo všetkých odpovedí. Zvyšných 30 % respondentov sa do prieskumu zapojilo v nasledovnom zastúpení – vedenie univerzity, fakulty či ústavu, výskumní pracovníci, vysokoškolskí učitelia vo funkcii profesora, denní doktorandi, vysokoškolskí učitelia vo funkcii asistenta a ostatní zamestnanci. Do prieskumu sa nezapojili vysokoškolskí učitelia vo funkcii lektora a umeleckí pracovníci. Inú zamestnaneckú pozíciu uviedol jeden respondent Docent a zároveň výskumník s vedeckou hodnosťou.

Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo najviac respondentov s vedecko-pedagogickým titulom PhD. (CSc., Dr.) – 44 %, 30 % docentov, 18 % profesorov, 2 % DrSc. a 4 % zamestnancov bez titulu.

Najviac respondentov približne 36 % pracuje na univerzite viac ako 21 rokov a počet respondentov klesá postupne podľa počtu odpracovaných rokov v danej stanovenej hranici. Najmenej respondentov bolo v skupine tých, ktorí robia na univerzite od 0 do 3 rokov.

Do prieskumu sa zapojilo najviac zamestnancov z Fakulty riadenia a informatiky približne 38 %, odpovede z ostatných fakúlt predstavovali skupiny respondentov menšie ako 16 % a to v nasledovnom poradí - Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Elektrotechnická fakulta, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Strojnícka fakulta, Stavebná fakulta, Rektorát, Fakulta humanitných vied, Ústav celoživotného vzdelávania, Výskumný ústav vysokohorskej biológie, Ústav súdneho inžinierstva, Ústav informačných a komunikačných technológií a Ústav telesnej výchovy.

OBLASŤ 1: STRATÉGIA VEDY A VÝSKUMU

Polovica respondentov má vedomosť o tom, že existuje dokument „Dlhodobý zámer Žilinskej univerzity v Žiline“, ale len 14 % z nich ho pravidelne sleduje a  riadi sa podľa neho v ďalšej práci. Zvyšných 36 % vie o danom dokumente, ale neriadi sa nim a pracuje podľa vlastného uváženia. Ostatní respondenti nemajú o tomto dokumente žiadnu vedomosť.

V ďalšej otázke č. 6 mali respondenti uviesť, čo podľa nich chýba v "Dlhodobom zámere Žilinskej univerzity v Žiline", v časti Vedeckovýskumná a umelecká činnosť. Respondenti najčastejšie uvádzali nasledovné:

Hlavné nosné smery výskumu základného i aplikovaného za dané obdobie. Prierezové a špecifické oblasti výskumu. Aké výsledky sa očakávajú a ako sa bude postupovať pri ich dosahovaní. V čom chce byť ŽU excelentná. Konkretizácia, ako vedu a výskum uskutočňovať (financovanie, hodnotenie, iná podpora) čo

sa očakáva od zamestnancov a čo zabezpečí univerzita. Organizovanie výskumu (rozdelenie prác, podpora administratívy, podpora pri podávaní

projektov, podpora spolupráce, vytváranie riešiteľských tímov). Deklarovanie, ako univerzita zabezpečí podporovanie vedy a výskumu, aké dáva garancie. Ohodnotenie výstupov, zavedenie princípov systému kvality. Jednoduchosť, stručnosť, zrozumiteľnosť, užitočnosť, zjednotiť štýl. Mal by to byť dokument, ktorý dáva všetkým, ktorí vedu a výskum robia, určitý návod

a motiváciu na smerovanie svojich aktivít, nie formálny nepoužiteľný dokument.

Viac ako polovica respondentov (51 %) vykonáva výskumnú činnosť na univerzite z presvedčenia, že ju potrebujú k osobnému rozvoju a k uplatneniu nových poznatkov vo vyučovaní. 28 % respondentov považuje vykonávanie výskumnej činnosti za povinnosť a zvyšní respondenti vykonávajú výskumnú činnosť, lebo chcú vytvoriť niečo nové v oblasti, ktorej sa venujú a chcú tak prispieť k rozvoju vedy. Približne 4 % respondentov sa nechce venovať vedecko-výskumnej práci a chce byť iba učiteľom. Približne 1 % respondentov nevedelo odpovedať.

Ako najlepší motivačný nástroj k zlepšeniu vedy a výskumu patrí u 59 % respondentov finančná odmena, 42 % zaujíma osobná prestíž, 28 % chce prezentovať svoje výsledky na konferenciách v cudzích krajinách a ostatní respondenti nevedeli odpovedať.Medzi inými motivačnými nástrojmi respondenti uvádzali:

vytváranie pracovných príležitostí pre mladých pracovníkov v špičkových laboratóriách ( t.j ponuku ekvivalentu "vedeckej pomocnej sily" na úrovni Mgr./Ing. štúdia, finančne podporovanú vedením univerzity);

zníženie byrokracie; medzinárodnú spoluprácu; podporu motivácie.

OBLASŤ 2: FINANČNÉ ZDROJE

Finančné zdroje na podporu vedeckej práce považuje 47 % respondentov za nedostatočné, 35 % respondentov sa prikláňa k možnosti „skôr nie“, 9 % respondentov sa prikláňa k možnosti „skôr áno“. 3 % respondentov nevedelo odpovedať. Odpoveď „áno“ uviedli 3% respondentov.

Finančné prostriedky na vedu a výskum na Žilinskej univerzite by mali podľa 34 % respondentov zabezpečovať všetci pracovníci, 24 % respondentov očakáva finančné prostriedky od štátu, približne 17 % respondentov si myslí, že túto záležitosť by mali zabezpečovať riadiaci pracovníci a zvyšných 5 % respondentov nevedelo odpovedať. 20% respondentov uviedlo iné odpovede, z ktorých je možné konštatovať, že realitou bude viaczdrojové financovanie, kde by mali byť kombinované štátne prostriedky v kombinácii s prostriedkami externých zadávateľov, ktorí výskum využívajú. Na získavaní finančných prostriedkov by sa mali podieľať všetci, ale riadene, nie živelne, ako je to teraz.

Ako iné respondenti uviedli: kvalitnejšie výstupy, širšiu spoluprácu, problém je viac v organizácii VaV, ako v nedostatku finančných prostriedkov.

Väčšina respondentov uviedla, že keby boli finančné prostriedky na vedu a výskum prideľované podľa ich požiadaviek, zmenil by sa ich postoj k tejto práci. Približne 43 % respondentov by zvýšilo svoju publikačnú činnosť v zahraničí, na ktorú v súčasnosti nemajú finančné prostriedky. Skoro rovnaké percento respondentov, približne 42 %, by zrušilo iné aktivity, prostredníctvom ktorých si v súčasnosti zlepšujú nízke finančné ohodnotenie. 24 % respondentov by sa venovalo iba vedecko-výskumnej práci a len 11 % respondentov by sa nezmenilo a pracovalo ako doteraz.

OBLASŤ 3: PROCES VEDY A VÝSKUMU

Iné: netuším, keďže o vedecko-výskumných prioritách sa tu bežne verejne nehovorí a ani

nediskutuje; elektrotechnika a biomedicínske inžinierstvo; matematika (určite sa v nej robí kvalitnejší výskum než v mediamatike a kultúrnom dedičstve); venujem sa spoločensko-vedným problémom; výskum aktuálnych ekonomických problémov v leteckej dopravy; neviem; podpora podnikových procesov, vzdelávania; matematika; strojníctvo.

Respondenti priraďovali svoj výskum podľa prierezových vedecko-výskumných priorít Žilinskej univerzity v Žiline. 40 % respondentov rieši výskum v oblasti „Inteligentných dopravných a výrobných systémov“, 34 % respondentov sa zaoberá „Informačnými a komunikačnými technológiami ako spoločnou platformou pre podporu všetkých predchádzajúcich oblastí“. 22 % respondentov sa venuje „Bezpečnej kritickej infraštruktúre a krízovému manažmentu“ a 14 % respondentov smeruje svoj výskum k priorite „Materiálové inžinierstvo – inovácie výrobkov, technológií a služieb“. Niektorí respondenti uviedli viac ako jednu prioritu.

Viac ako polovica respondentov, približne 57 % udáva, že ich oblasť výskumu je v súlade s deklarovanými prierezovými prioritami budúceho výskumu Žilinskej univerzity v Žiline. Približne 28 % respondentov nevedelo odpovedať a 5 % respondentov nevie, či ich výskumná činnosť je v súlade s deklarovanými prioritami univerzity.

Z odpovedí je zrejmé, že respondenti sa podieľajú na viacerých fázach vedecko-výskumných projektov. Skoro všetci respondenti 91 % sa podieľajú na riešení projektov a zabezpečujú publikačnú činnosť. 71 % respondentov participuje aj na príprave projektov, 60 % respondentov podáva rôzne projekty, 45 % respondentov zabezpečuje aj administratívne úlohy, 36 % riadi financovanie projektov a len 4 % z respondentov nepracuje na projektoch a svoj výskum robia bez podpory projektov.

Podľa 59 % respondentov na ich pracovisku neexistuje žiadny špecializovaný útvar (projektová kancelária), ktorá by pomáhala pri podávaní a riadení vedecko-výskumných projektov. 24 % respondentov má skúsenosti s takouto administratívnou podporou a 18 % respondentov nevedelo na otázku odpovedať.

Pri podávaní a riešení projektov najviac respondentov spolupracuje s inými domácimi vysokými školami (univerzitami), nasledujú iné zahraničné vysoké školy (univerzity). Rovnaké zastúpenie mala spolupráca so slovenskými podnikmi z praxe a spolupráca s kolegami zo Žilinskej univerzity (cca. 33 %). Najmenej respondentov spolupracuje pri podávaní a riešení vedecko-výskumných projektov so zahraničnými podnikmi z praxe.

Respondenti zapojený do prieskumu najčastejšie vykonávajú svoju vedecko-výskumnú činnosť na úrovni riešiteľského kolektívu katedry, nasleduje úroveň riešiteľského kolektívu fakulty, úroveň riešiteľského kolektívu univerzity a najmenej respondentov pracuje samostatne. Podľa získaných odpovedí je zrejmé, že respondenti pracujú na viacerých úrovniach riešiteľských kolektívov súčasne.

Súčasná organizácia a riadenie vedecko-výskumnej práce skôr nevyhovuje 33 % respondentov, skôr vyhovuje 26 % respondentov. Vôbec nevyhovuje 18 %. Súčasná organizácia a riadenie výskumu vyhovuje len 8 % respondentom a zvyšní respondenti nevedeli odpovedať, alebo nie sú zapojení do vedecko-výskumnej práce.

Respondenti, ktorí označili odpoveď, že im súčasná organizácia a riadenie vedecko-výskumnej práce nevyhovuje, mali uviesť v otázke č. 19. čo konkrétne im nevyhovuje. Najčastejšie išlo o:

1. Riadenie a koordinovanie vedecko-výskumnej práce.

2. Nedostatočné prepojenie a spoluprácu medzi katedrami a fakultami, rozdrobenosť výskumných úloh.

3. Administratívna náročnosť zaťažuje a demotivuje riešiteľov, vedúci projektu je zodpovedný za všetko, potreba centralizácie administratívy.

4. Chýba efektívna spolupráca v kolektívoch, chýba riadenie v rámci projektov.5. Fiktívna práca na projektoch – profitovanie z práce iných.6. Publikovanie bezvýznamných publikácií namiesto kvalitného výskumu.7. Nejasné rozdeľovanie financií získaných z projektov, ľudia majú pocit, že robia zbytočne, lebo

nemajú vedomosť o tom, koľko a či vôbec nejaké financie dostanú za svoju odrobenú prácu na projekte.

8. Nízka informovanosť o realizovaných projektoch už na úrovni katedier.9. Chýba organizácia a vedenie doktorandov pri vedecko-výskumnej práci.

Iné: dokumenty nie sú potrebné; čiastočne sa uplatňujú, ale iba formálne; dokumenty sú pridlhé – sú potrebné stručné a jasné základné pravidlá.

V ďalšej otázke č. 21 mali respondenti napísať, čo by mali obsahovať Pravidlá / Zásady správnej vedeckej praxe na Žilinskej univerzite v Žiline. Uviedli nasledovné:

1. Spôsob vytvárania výskumných tímov a organizácie práce v nich. 2. Podmienky spolupráce na projektoch.3. Zásady publikačnej činnosti.4. Etiku vedecko-výskumnej práce a publikačnej činnosti.5. Mali by byť stručné a zrozumiteľné, nerobiť ich formálne.

Najväčšou motiváciou pre respondentov (63 %) k podávaniu projektov je možnosť získania finančných prostriedkov. Nasleduje snaha respondentov mať projekt grantovej agentúry, aby bolo lepšie hodnotenie, vedomie, že úspešný projekt je zárukou riešenia správneho vedecko-výskumného problému a 5 % respondentov na otázku nevedelo odpovedať.Medzi inými odpoveďami respondenti uviedli napríklad aj to, že nemajú motiváciu, prípadne že ich motiváciou je rozvoj prostriedkov poskytovaných študentom.

Viac ako u polovice respondentov (65 %) sú ich publikačné výstupy výsledkom kolektívneho riešenia vedecko-výskumných projektov. 45 % respondentov vytvára publikačné výstupy bez účasti na projektoch a približne 22% respondentov vytvára publikačné výstupy samostatne, len pre potrebu publikovania bez výsledkov projektu.

Viac ako polovicu respondentov pri ich publikačnej činnosti obmedzuje nedostatok času, na tvorbu publikácie. Nasledujú ho nedostatok financií na uhradenie príspevkov za publikovanie výsledkov, zdĺhavá administratíva, nedostatok vedecko-výskumných výsledkov vhodných na publikovanie, nízka úroveň spolupráce so spoluriešiteľmi. Len približne 5 % respondentov pri svojom publikovaní nepociťuje žiadne obmedzenia.

Ako ďalšie obmedzenia pri publikačnej činnosti respondenti vnímajú: demotivujúce nástroje odmeňovania, iné aktivity, nízky počet tvorivých zamestnancov.

V systéme evidencie publikačnej činnosti Žilinskej univerzity v Žiline nenavrhuje nič meniť 44% respondentov, 30 % respondentov zmeny v systéme navrhujú a zvyšní respondenti nevedeli na otázku odpovedať.

Respondenti navrhli tieto zmeny v systéme evidencie publikačnej činnosti: 1. Prispôsobiť systém evidencie viac potrebám tých, ktorí ho napĺňajú a využívajú.2. Prístup cez aplikačné rozhranie pre vytváranie vlastných reportov.3. Zmeniť kategórie členenia podľa potrieb vedecko-výskumných pracovníkov.4. Evidencia aj podľa citačných databáz, vykazovanie citačných ohlasov, prepojenie s Web of

Science

OBLASŤ 4: VÝSKUMNÁ PRÁCA

Za najväčšie bariéry vedecko-výskumnej práce na Žilinskej univerzite v Žiline považujú respondenti: 1. Organizovanie vedecko-výskumnej práce

a. Chýbajú správne riešiteľské kolektívy a prepojenie medzi katedrami a fakultami.b. Obmedzená schopnosť spolupráce.c. Nedostatočná podpora administratívy projektov – vysoká administratívna záťaž

riešiteľov.d. Formálne a nefungujúce projekty.e. Nedostatočná spolupráca.f. Hľadanie výskumného problému, chýbajú výskumné zámery.g. Doktorandské štúdium je formálne viazané na výskum.h. Nedostatok času – zaťaženie mnohými rôznorodými činnosťami. i. Iba kvantitatívne hodnotenie výsledkov.j. Chýba prepojenie s praxouk. Slabá motivácia pre vedecko-výskumnú prácu.

2. Finančné ohodnotenie.3. Nesystémové prideľovanie grantov, lobizmus v agentúrach.4. Zlú pracovnú atmosféru.

K zlepšeniu vedecko-výskumnej práce by respondenti uvítali nasledovné typy pomoci. Najčastejšie (71 %) sa jedná o pomoc pri vypracovaní a podávaní projektov, podpornou štruktúrou, ktorá by robila administráciu projektov, výskumníci by tak robili iba výskumnú prácu. Nasleduje zlepšenie informovanosti o aktuálnych výzvach na podávanie projektov, výskumné pobyty a odborné stáže,

vzdelávacie kurzy. Len 5 % respondentov je presvedčených, že univerzita v súčasnosti poskytuje dostatočnú pomoc a zvyšní respondenti nevedeli na otázku odpovedať.

V otázke č. 29 uviedli respondenti ďalšie možnosti pomoci: Jasné pravidlá rozdeľovania financií - informovať vedúcich projektu, akým spôsobom sú

delené refundované peniaze na jednotlivé fakulty a rektorát a čo ktorý zamestnanec na rektoráte (prípadne iných administratívnych pracoviskách) za tieto peniaze pre projekt robí.

Administratívna podpora projektov, hlavne zahraničných (projektový a konferenčný servis). Vyučovanie metodológie vedeckej práce. Zlepšenie informovanosti – informačný systém pre podporu vedecko-výskumnej práce.

K tejto otázke respondenti najčastejšie uvádzali nasledovné dôvody pre zvažovanie odchodu alebo zotrvanie na univerzite:

Dôvody pre zvažovanie odchodu: spôsob organizovania a riadenia VaV, finančné ohodnotenie, administratívny tlak – výkazy, byrokracia.

Dôvody pre zotrvanie: radosť z práce, veda je dôvodom prečo som na univerzite, možnosť slobodnej tvorivej činnosti a vzdelávania seba aj druhých.

Veda a výskum pre viac ako polovicu respondentov (65 %) nie je dôvodom, prečo by mali zvažovať odchod z univerzity. Dôvodom k odchodu je pre 35 % respondentov.

OBLASŤ 5: VYBAVENIE LABORATÓRIÍ A ZAKÚPENÉ ŠPIČKOVÉ TECHNOLÓGIE

Viac ako polovica respondentov (60 %) má pre svoju vedecko-výskumnú prácu na Žilinskej univerzite dostatočné materiálne a technické vybavenie. Zvyšní respondenti nemajú k svojej práci dostatočné vybavenie.

Respondenti, ktorí označili, že nemajú pre vedecko-výskumnú prácu dostatočné materiálne a technické vybavenie uviedli podľa otázky č. 33 nedostatky najmä v:

chýbajúcich laboratóriách so špecializovaným HW a SW, nedostatočných finančných zdrojoch na prevádzku a experimenty, mechanizmoch obstarávania:

- zdĺhavom obstarávaní, oneskorenom dodávaní zariadení,- spôsobe nákupu – monopolní dodávatelia, vysoká réžia obstarávania, nákupy bez

jednoznačného využitia vo výskume.

Približne polovica respondentov má možnosť pri svojej výskumnej práci využívať prístroje a zariadenia zakúpené na fakulte z prostriedkov iných projektov (odpovede „skôr áno“, prípadne „áno“). Skôr takúto možnosť nemá približne 28 % respondentov, ktorí odpovedali „skôr nie“ a „nie“. Zvyšní respondenti nepotrebujú takéto zariadenia využívať.

V rámci katedry je zdieľanie prístrojov, zariadení a pod., približne 72%, „nie“ alebo „skôr nie“ uvádza 25% respondentov.

Viac ako polovica respondentov (65 %) by uvítala celouniverzitný elektronický systém evidencie technického a laboratórneho vybavenia pre vedecko-výskumnú činnosť, iba 9 % opýtaných takýto systém nepotrebujú a ostatní respondenti nevedeli odpovedať.

Približne polovica respondentov (52 %) je ochotných poskytnúť prístroj, zariadenie alebo softvér, obstaraný zo zdrojov projektov komukoľvek z univerzity. 20 % respondentov by poskytlo prístroj, zariadenie len v rámci fakulty (ústavu), 18 % len v rámci katedry. 12 % len známym kolegom a len 5 % respondentov by takého prístroje a zariadenia nepožičali.

Prístroje a zariadenia by respondenti požičali iným pracovníkom najčastejšie v prípade nevyužitia kapacity zariadenia, nasleduje odpoveď „len v určitom čase“. 9 % respondentov by za takéto zapožičanie požadovalo finančnú náhradu a približne 3 % respondentov nevedelo na otázku odpovedať.

Okrem podmienok uvedených v otázke respondenti uviedli aj: ak nie je viazaný licenciou, v prípade spolupráce, iba za prítomnosti dozoru od vlastníkov.

OBLASŤ 6: RIADENIE ZMIEN PROCESU VaV

Skoro všetci respondenti (82 %) majú záujem na tom, aby Žilinská univerzita patrila k výskumným univerzitám. 5% respondentov je to jedno a zvyšní respondenti nevedeli odpovedať.

Skoro polovica respondentov (49 %) je presvedčená, že zotrvanie Žilinskej univerzity v Žiline medzi špičkovými univerzitami na Slovensku si vyžaduje zmeny v riadení a vykonávaní niektorých činností procesu vedy a výskumu. Približne 32 % respondentov nevedelo na otázku odpovedať. 4 % respondentov si nemyslí, že by bolo potrebné robiť zmeny v riadení a vykonávaní niektorých činností procesu vedy a výskumu.Respondenti uviedli v otázke 41 aj konkrétne návrhy na zmeny v riadení a vykonávaní procesu vedy

a výskumu:1. Zmeny v riadení VaV:

a. stratégia, koncepcia,b. odstrániť rozdrobenosť,

c. oddeliť výskumnú a pedagogickú činnosť,d. zabezpečiť administratívu projektov,e. vytvoriť väčšie riešiteľské tímy (medzikatedrové, medzifakultné),f. zlepšiť komunikáciu,g. finančné ohodnotenie,h. zrušiť kvantitatívny systém hodnotenia,i. pružná pracovná doba, povoliť prácu doma.

2. Zlepšenie motiváciea. profesionálne spolupracovať,b. ľudský prístup,c. zvýšiť odmeňovanie za publikácie,d. nehodnotiť iba prítomnosť na pracovisku,e. kultúra a etika vedecko-výskumnej práce,f. nehodnotiť iba publikácie, dôraz na hodnotenie prínosu aj inak,g. zmeniť hodnotenie práce.

Väčšina respondentov nevedela na otázku odpovedať (39 %), len 21 % respondentov vedelo navrhnúť konkrétne manažérske prvky riadenia vedy a výskumu, ktoré by bolo potrebné uplatniť pri inovácií procesu vedy a výskumu na Žilinskej univerzite v Žiline.

V nadväznosti na otázku 42 respondenti navrhli v otázke 43 manažérske prvky riadenia: 1. Rozvoj ľudských zdrojov.2. Dôslednejšie hodnotenie výskumnej práce (zvýšiť počet bodov za publikácie).3. Efektívne využívanie administratívy pri riadení projektov.4. Manažment vedy a výskumu, tímová práca a projektové riadenie.

Približne rovnaký podiel respondentov si myslí, že zmena organizačnej štruktúry na fakultách/ústavoch a ďalších pracoviskách Žilinskej univerzity v Žiline by prispela k zlepšeniu vedecko-výskumnej práce a také isté percento respondentov (34 %) nevedelo na otázku odpovedať. Zvyšní respondenti sú presvedčení, že zmena organizačnej štruktúry neprispeje k zlepšeniu vedecko-výskumnej práce.Respondenti, ktorí si vybrali možnosť „áno“ mali navrhnúť podľa otázky č. 45, aká zmena by prispela k zlepšeniu vedecko-výskumnej práce. Tí, ktorí odpovedali „nie“ mali napísať, prečo považujú existujúcu štruktúru za najvhodnejšiu. Odpovede možno zhrnúť nasledovne:Zmena organizačnej štruktúry by mala nastať vtedy, keď je jednoznačný zámer byť výskumnou univerzitou. V takomto prípade je potrebné vytvárať inštitucionalizované štruktúry pre vedecko-výskumnú prácu, ktoré budú pracovať podľa metodológie vedeckej práce. Samotná zmena organizačnej štruktúry je iba podporný nástroj. Vytváranie väčších vedecko-výskumných tímov by malo byť podporované nielen na úrovni fakúlt ale aj medzi fakultami.

Najviac známe projekty, ktoré slúžia na podporu vedy a výskumu na ŽU sú centrá excelentnosti (pozná ich až 89 % respondentov), 78% pozná univerzitný vedecký park a centrá aplikovaného výskumu,  približne 5 % respondentov nevedelo na otázku odpovedať.In odpovede:

Nepoznám žiadne, ktoré podporujú vedu a výskum na ŽU. Centrá excelentnosti, Univerzitný vedecký park, v niektorých prípadoch je to len nápis na

dverách. Ak budem akceptovať túto slovnú hru tak Centrá excelentnosti.

Z odpovedajúcich respondentov je najviac 40 % zapojených do centier excelentnosti. 38 % z respondentov nie je zapojených v žiadnom projekte na podporu vedy a výskumu. Zvyšní respondenti sú zapojení v univerzitnom vedeckom parku a centrách aplikovaného výskumu.

Najviac respondentov je zapojených v kolektívoch vlastnej fakulty/ústavu, nasledujú katedrové kolektívy, univerzitné kolektívy, individuálna práca (17%) a najmenší je podiel práce v kolektíve inej fakulty/ústavu.

V závere dotazníka mohli respondenti uviesť ďalšie námety a postrehy k procesu vedy a výskumu na Žilinskej univerzite v Žiline (odpoveď nebola povinná). Záverečné námety a postrehy:

1. Uverejnenie výsledkov dotazníka.2. Poďakovanie, nádej a aj skepsa, že výsledky dotazníka prispejú k zlepšeniu kvality vedy a

výskumu na Žilinskej univerzite v Žiline.3. Elektronická evidencia publikačnej činnosti je možná už približne dva roky, podnet na jej

zavedenie zo SvF a SjF je neopodstatnený. Možnosť elektronickej evidencie publikačnej činnosti je na linke:http://kniznica.uniza.sk/opac?fn=*login_ldap&pageId=EPCA_main&fs=221EBA1A78E7475B89050A3E328588DA. Informácia je v smernici ŽU č. 92, linka: http://ukzu.uniza.sk/html/smernica92.pdf

4. Návrhy na riešenie problémových oblastí podľa výsledkov dotazníka zverejníme po spracovaní a prerokovaní s vedením univerzity v časopise Spravodajca ŽU v Žiline.