Vvoj obyvatestva v Slovenskej republike

2011

tatistick rad Slovenskej republiky

slo: 900-0137/2012 Kd: 020812 Okruh: Demografick tatistika Dtum: December 2012

Vvoj obyvatestva v Slovenskej republike

Sekcia socilnych tatistk a demografie Generlny riadite sekcie: udmila Ivankov Odbor tatistiky obyvatestva Kontaktn osoba: Zuzana Podmanick, tel. 02/50236 770

2011

Autor/autori publikcie: Zuzana Podmanick (editor) Monika Prochdzkov Neonila Foltnov Andrea Galvnkov Pavol kpik Zuzana tukovsk Cena vtlaku : 7,20 EUR Objednvky zasielajte na adresu: tatistick rad Slovenskej republiky Informan servis Miletiova 3 824 67 Bratislava Fax: 02/55561 361 Tel: 02/50236 335 ________________________________________________________________________________ Rozmnoovanie obsahu tejto publikcie, ako aj jednotlivch ast, v pvodnej alebo upravenej podobe pre komern ely, je mon len s psomnm shlasom tatistickho radu SR. daje, ktor s obsahom tejto publikcie, je mon poui len s uvedenm zdroja. ISBN 978-80-8121-130-0

Obsah VOD ......................................................................................................................... 3 1. DEMOGRAFICK VVOJ .................................................................................... 4 2. TRUKTRY OBYVATESTVA ............................................................................ 5 2.1 truktra poda pohlavia ................................................................................... 5 2.2 truktra poda veku ......................................................................................... 6 2.3 truktra poda rodinnho stavu ......................................................................11 2.4 truktra poda nrodnosti ..............................................................................13 3. DEMOGRAFICK PROCESY ...............................................................................15 3.1 Sobnos .......................................................................................................15 3.2 Rozvodovos ....................................................................................................20 3.3 Prodnos a plodnos ......................................................................................24 3.4 Potratovos ......................................................................................................28 3.5 mrtnos ..........................................................................................................32 3.6 Sahovanie obyvateov ....................................................................................37 4. POET OBYVATEOV A PRRASTKY ...............................................................41 5. REGIONLNE POROVNANIE ..............................................................................43 6. MEDZINRODN POROVNANIE .........................................................................58 7. PROGNZA OBYVATESTVA SR DO ROKU 2060 ............................................61 ZVER ......................................................................................................................63 LITERATRA ............................................................................................................64 PRLOHY ...................................................................................................................65

3

VOD Predkladan publikcia charakterizuje demografick pohyb v Slovenskej republike v roku 2011 v kontexte jeho vvoja od roku 2001. Rovnako tabuky uvdzan v texte obsahuj daje od roku 2001, m dajovo dokumentuj cel posledn medzicenzov obdobie. Grafick znzornenie populanch procesov pokrva obdobie rokov 1950 2011. Publikcia je okrem vodu a zveru rozdelen do siedmich kapitol. V prvej kapitole s analyzovan zkladn zmeny vo vvoji obyvatestva. Druh kapitola rozober truktry obyvateov poda pohlavia, veku, rodinnho stavu a nrodnosti. Tretia kapitola publikcie je zameran na hodnotenie jednotlivch demografickch procesov, a to sobnosti a rozvodovosti, prodnosti a potratovosti, alej mrtnosti a migranho pohybu. tvrt kapitola prina prehad o pote obyvateov a jeho prrastkoch. alie kapitoly s venovan regionlnemu a medzinrodnmu porovnaniu a zkladnm vsledkom Eurostatom spracovanej projekcie obyvatestva EUROPOP 2010. Prlohov as obsahuje tematick mapy vybranch demografickch charakteristk. daje uveden v publikcii boli zskan zo spracovania ttnych tatistickch hlsen radu OBYV1-5/12 v rmci Programu ttnych tatistickch zisovan. daje o potratoch boli prevzat z rezortnho vkaznctva Ministerstva zdravotnctva SR zabezpeovanho Nrodnm centrom zdravotnckych informci v Bratislave a nsledne spracovan tatistickm radom SR. daje pre medzinrodn porovnanie boli prevzat z databz Eurostatu. Stavov daje roku 2011 zohaduj vsledky Stania obyvateov, domov a bytov 2011.

4

1. DEMOGRAFICK VVOJ V roku 2011 dosiahla koncom oktbra populcia Zeme poetnos 7 milird. 1 Z hadiska rastovho trendu prv miliardu dosiahol svet na zaiatku 19. storoia (1804), druh v roku 1927, tretiu o 33 rokov neskr (v roku 1960). Potom zaal vrazn populan rast a poetnos svetovej populcie sa zvyovala o aliu miliardu obyvateov kadch 12 13 rokov.

V Eurpskej nii bol rok 2011 rokom stan obyvatestva. Cenzus prebehol v kadom lenskom tte, m sa aktualizovali daje o stavoch, truktrach a alch charakteristikch obyvatestva v E. Poda predbench odhadov mala v roku 2011 Eurpska nia 504 milinov obyvateov, t tak tvorili 7 % svetovej populcie.

V Slovenskej republike sa stalo k 21. 5. 2011, t. j. k rozhodujcemu okamihu

ostatnho stania, 5 397 036 obyvateov s trvalm pobytom. V roku 1869, ktor bol rokom prvho modernho stania udu, ilo na zem Slovenska 2 482 tisc obyvateov. Z hadiska vvoja na zdvojnsobenie tohto potu potrebovala slovensk populcia vye 110 rokov, 5 milinov bolo dosiahnutch v roku 1981. Najvyie tempo prrastku malo Slovensko v obdobiach po prvej svetovej vojne, v 50-tych a 70-tych rokoch dvadsiateho storoia.

T 1 Vvoj poetnosti slovenskej populcie poda modernch stan, 1869 2011

Ukazovate Dtum stania

31.12.1869

31.12.1880

31.12.1890

31.12.1900

31.12.1910

15. 2. 1921

1.12. 1930

4.10. 1946

1. 3. 1950

1. 3. 1961

1.12. 1970

1.11. 1980

3. 3. 1991

26.5. 2001

21.5.2011

Poet obyvateov (tis.)

2 482 2 478 2 595 2 783 2 917 2 994 3 324 3 328 3 442 4 174 4 537 4 991 5 274 5 379 5 397

Tempo prrastku (%)

-0,2 4,7 7,2 4,8 2,6 11,0 0,1 3,4 21,3 8,7 10,0 5,7 2,0 0,3

Vzhadom na to, e sa systm demografickej tatistiky v Slovenskej republike

odvja od vsledkov jednotlivch stan obyvateov, aj v roku 2011 boli do spracovania dajov demografickej tatistiky implementovan daje zisten pri stan v mji 2011, tzn. daje zo stania boli rebilancovan sptne k 1. januru 2011 a nsledne bilancovan na zklade demografickho pohybu obyvatestva v roku 2011 zskanho zo tandardnho demografickho zisovania (hlsenia o naroden, mrt, sahovan).

K 31. decembru 2011 mala tak Slovensk republika 5 404 322 obyvateov.

Narodilo sa 60 813 ivch det (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitvny vvoj spsobil, e ivorodenos sa medzirone zvila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a mrtnos klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu).

Uzavretch bolo 25 621 manelstiev a rozviedlo sa 11 102 manelskch dvojc. V porovnan s rokom 2010 bol poet sobov vy o 206. Na 100 uzavretch manelstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010).

5

Trend zvyovania prirodzenho prrastku obyvatestva, ktor sa v roku 2010 pozastavil, op pokrauje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osb vy ne v roku 2010. Zahraninou migrciou zskala Slovensk republika 2 966 osb, o 417 osb menej v porovnan s rokom 2010. Trend poklesu sa udriava od roku 2009 (prisahovalo sa 4 829, vysahovalo 1 863 osb). Celkov prrastok obyvatestva dosiahol 11 876 osb (o 1 528 viac ako v roku 2010).

V demografickom vvoji v roku 2011 je pozitvnym prvkom pokraujci pokles

rozvodovosti, udranie rovne plodnosti a pokraujce zvyovanie strednej dky ivota. Hlavnm demografickm vvojovm trendom zostva starnutie slovenskej populcie. Prinou je predovetkm zsadn zmena reproduknho sprvania, ktor viedla k tomu, e plodnos populcie Slovenska sa dostala pod rove jednoduchej reprodukcie a nsledne sa zaala transformcia vekovej truktry vedca k populanmu starnutiu. 2. TRUKTRY OBYVATESTVA

truktry obyvatestva s zkladnmi faktami pre podporu rozhodovania v svislosti s rozvojom udskej spolonosti.

Demografickou truktrou sa vo veobecnosti rozumie podiel muov a ien v danej populcii vymedzench tie pomocou alch znakov, ktor sa nejakm spsobom vzahuj k reprodukcii obyvatestva; naprklad vek, rodinn stav, nrodnos at. 2.1 truktra poda pohlavia

truktra poda pohlavia je jednm z najvznamnejch znakov udskej

spolonosti. Nielen jej interakcie s demografickmi procesmi maj vysok dleitos. Vplyv prekrauje hranice demografie a zasahuje mnoh oblasti spoloenskho ivota (trh prce, gender politiky at.).

Pomer pohlavia ijceho na danom zem vznik v procesoch prirodzenej

(narodenie, mrtie) a mechanickej (sahovanie) reprodukcie a tie vplyvom vonkajch udalost (vojny, epidmie).

V sasnosti vo vine krajn sveta prevldaj poetne eny nad mumi

(55 %), v necelej tretine krajn prevldaj mui nad enami (ide predovetkm o rozvojov krajiny), ostatn krajiny maj pomer vyrovnan.

Zastpenie pohlav v populcii sa v priebehu ivota jednotlivch generci

men. V sledovanom obdob (2001 2011) pripadalo na Slovensku 1 023 a 1 071

narodench chlapcov na 1 000 narodench dievat (maskulinita narodench).

6

T 2 Sekundrny index maskulinity obyvatestva SR, 2001 2011 Ukazovate Rok

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Poet narodench chlapcov na 1000 narodench dievat 1 071 1 048 1 055 1 059 1 058 1 056 1 052 1 048 1 066 1 023 1 048

alm faktorom, ktor ovplyvuje truktru obyvatestva poda pohlavia, je rozdielna mrtnos muov a ien. V naich podmienkach je typick musk nadmrtnos (maskulinita zomretch). V roku 2011 pripadlo na 1 000 zomretch ien 1 067 zomretch muov. Tento faktor sa vo veobecnosti prejavuje vym podielom ien v celkovej populcii. T 3 Obyvatestvo SR poda pohlavia, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Podiel ien v % 51,44 51,46 51,47 51,47 51,46 51,46 51,43 51,41 51,39 51,39 51,30 Poet ien na 1 000 muov 1 059 1 060 1 060 1 060 1 060 1 060 1 059 1 058 1 057 1 057 1 054

Stav pohlavnej rovnovhy sa v slovenskej populcii dosahuje okolo 45-teho roku ivota generci. V ekonomickch vekovch skupinch maj prevahu mui v predproduktvnej zloke. Na 1 000 dievat pripad 1 054 chlapcov a chlapci tak tvoria 51,3 %. V produktvnej zloke je pomer pohlav vyrovnan (1:1) a v poproduktvnej (65+) maj relatvne vrazn prevahu eny (62,3 %), na 1 000 ien pripad 604 muov. G 1

2.2 truktra poda veku

Vekov truktra obyvatestva patr medzi zkladn demografick charakteristiky kadej populcie. Je obrazom demografickch procesov z minulosti i obrazom budceho demografickho vvoja.

930

940

950

960

970

980

1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015

poe

t mu

ov n

a 1

000

ien

rok

Index maskulinity obyvatestva SR, 1950 2011

7

Pre vekov truktru obyvatestva SR s typick dva zkladn rysy, a to nerovnomernos a starnutie.

Nerovnomernos je spsoben predovetkm zmenami vo vvoji intenzity prodnosti v priebehu ostatnch 100 rokov (vojny, babyboom, 2. demografick prechod).

Pod starnutie sa podpisuje zvyovanie strednej dky ivota a nzka sasn plodnos. Prv prznaky starnutia populcie mono v slovenskej populcii pozorova od polovice 60-tych rokov. K vraznejiemu zrchleniu tohto procesu dochdza prve v sasnosti, ke jednak siln povojnov ronky dosahuj dchodkov vek a na druhej strane s vo veku najvyej fekundity (fyziologickej plodnosti) mlo poetn vekov skupiny naroden v prvej polovici 90-tych rokov.

G 2

Pri pohade na vvoj vekovej skupiny det a mldee je evidentn trend poklesu. Od roku 2001 klesol poet 0 18 ronch o takmer 20 %, o predstavuje bytok o 270 tisc osb.

Vvoj v tejto vekovej skupine vak nie je vntorne konzistentn. Km vekov

50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 0 10 000 20 000 30 000 40 000 50 0000

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100+

poet obyvateov

vek

Vekov truktra obyvatestva SRv porovnan rokov 2001 a 2011 (stav k 31.12.)

eny 2011 mui 2011 eny 2001 mui 2001

8

skupiny 6- 14-ronch a 15- 18-ronch zaznamenvaj poas celho sledovanho obdobia pokles, u mladch vekovch skupn dochdza v roku 2007 k obrteniu trendu. Tento rast je vak nepostaujci na to, aby kompenzoval straty v skupinch starch det a mldee. T 4 Vekov truktra det a mldee v SR, 2001 2011

Vekov skupina

Rok Index 2011/2001 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

poet osb (%) 0 2 160 417 155 243 152 647 155 264 158 849 161 106 161 929 165 020 172 379 178 305 178 032 110,98 3 5 174 198 169 888 165 959 160 359 155 230 152 669 155 257 158 942 161 220 162 082 165 524 95,02

6 14 672 355 649 860 625 850 603 292 580 229 556 847 533 858 512 107 497 721 490 070 489 016 72,73 15 18 352 699 345 741 338 922 329 314 322 130 317 086 309 062 302 266 289 275 272 995 258 484 73,29 Spolu 1 359 669 1 320 732 1 283 378 1 248 229 1 216 438 1 187 708 1 160 106 1 138 335 1 120 595 1 103 452 1 091 056 80,24

podiel z hrnu obyvatestva (%) 0 2 2,98 2,89 2,84 2,88 2,95 2,99 3,00 3,05 3,18 3,28 3,29 . 3 5 3,24 3,16 3,08 2,98 2,88 2,83 2,87 2,94 2,97 2,98 3,06 .

6 14 12,50 12,08 11,63 11,20 10,77 10,32 9,88 9,46 9,17 9,02 9,05 . 15 18 6,56 6,43 6,30 6,12 5,98 5,88 5,72 5,58 5,33 5,02 4,78 . Spolu 22,30 24,55 23,85 23,18 22,57 22,02 21,48 21,03 20,66 20,30 20,19 .

V rmci ekonomickch vekovch skupn zostva podiel predproduktvnej zloky na rovni 15 %, o 0,5 bodu klesla produktvna zloka a o 0,4 bodu sa zvila poproduktvna.

V porovnan s rokom 2001 je evidentn pokles potu 0- 14-ronch (o 17 %) a nrast 65-ronch a starch (o 13 %). T 5 Vekov truktra obyvateov poda ekonomickch vekovch skupn v SR, 2001 2011 Vekov skupina

Rok Index 2011/2001 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

poet osb (%) 0 14 1 006 970 974 991 944 456 918 915 894 308 870 622 851 044 836 069 831 320 830 457 832 572 82,68 15 64 3 759 296 3 787 945 3 815 286 3 839 958 3 862 234 3 883 376 3 903 172 3 921 880 3 928 471 3 932 092 3 881 088 103,24

65+ 612 685 616 225 620 311 625 949 632 638 639 639 646 782 654 305 665 134 672 724 690 662 112,73 Spolu 5 378 951 5 379 161 5 380 053 5 384 822 5 389 180 5 393 637 5 400 998 5 412 254 5 424 925 5 435 273 5 404 322 100,47

truktra ( %) 0 14 18,72 18,13 17,55 17,06 16,59 16,14 15,76 15,45 15,32 15,28 15,41 . 15 64 69,89 70,42 70,92 71,31 71,67 72,00 72,27 72,46 72,42 72,34 71,81 .

65+ 11,39 11,46 11,53 11,62 11,74 11,86 11,98 12,09 12,26 12,38 12,78 . Typolgia vekovej truktry obyvatestva poda G. Sundbrga zaloen na princpe porovnvania troch biologickch vekovch kategri obyvatestva, predreproduknej (0 14), reproduknej (15 49) a postreproduknej (50+), uruje zkonitosti, na zklade ktorch tvor reprodukn skupina obyvatestva v kadej populci polovicu obyvatestva a poda podielu dvoch ostatnch zloiek mono uri tri zkladn typy vekovch truktr. V stacionrnej vekovej truktre s obidve zloky pribline vyrovnan, v progresvnej vekovej truktre m prevahu predreprodukn zloka nad postreproduknou a v regresvnom type postreprodukn nad predreproduknou.

9

Poda tejto typolgie m Slovensk republika regresvny typ populcie. K zmene zo stacionrneho na regresvny typ dolo zaiatkom 90-tych rokov 20. storoia.

G 3

10

20

30

40

50

60

1945 1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015

%

rok

Zastpenie detskej, reproduknej a postreproduknej zloky v populcii SR, 1950 2011

vek 0 14 vek 15 49 vek 50+

Priemern vek sa medzirone zvil o 0,3 roka u oboch pohlav, oproti roku

2001 o takmer 3 roky a v roku 2011 dosiahol u muov 37,4 roka a u ien je u tret rok nad 40 rokov (40,6).

Medin veku sa tie zvyuje a v roku 2011 bola polovica muskej populcie

staria (resp. mladia) ako 36 rokov a polovica enskej populcie staria (resp. mladia) ako 39 rokov.

Pomer genercie prarodiov a genercie det (index starnutia, Sauvyho index)

sa medzirone zvil z 81 na 83, o znamen, e v sasnosti pripad na 100 det (0 14) 83 obyvateov vo veku 65 rokov a starch. V tomto indexe s ale vrazn rozdiely medzi muskou a enskou zlokou populcie. Pri pohade na populciu ako celok i v jej muskej asti stle prevlda detsk zloka. V enskej asti populcie je situcia opan. Na 100 dievat pripad 106 ien vo veku 65+. K zmene pomeru dolo v roku 2008.

Index hospodrskej zvislosti (resp. index ekonomickho zaaenia) je charakteristikou miery hospodrskeho zaaenia prceschopnho obyvatestva zvislmi osobami. Dlhodobo, od zaiatku 80-tych rokov, tento index klesal. Vplyvom reproduknch zmien vedcich k starnutiu populcie dolo vak v roku 2009 k otoeniu trendu. V roku 2010 poda indexu hospodrskej zvislosti pripadlo na 100 obyvateov vo veku 15 64 rokov 39 zvislch osb.

10

T 6 Priemern vek, medinov vek, index starnutia a index ekonomickho zaaenia v SR, 2001 2011 Ukazovate Pohlavie Rok

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

priemern vek mui 34,60 34,90 35,20 35,50 35,80 36,06 36,34 36,60 36,84 37,09 37,41 eny 37,70 38,00 38,40 38,70 39,00 39,25 39,54 39,80 40,05 40,28 40,61 spolu 36,20 36,50 36,80 37,10 37,40 37,71 37,99 38,25 38,49 38,73 39,05

medinov vek mui x x x x x x x x x x 36,26 eny x x x x x x x x x x 39,37 spolu x x x x x x x x x x 37,74

index starnutia * mui 44,90 46,50 48,10 49,70 51,60 53,48 55,25 56,90 58,23 59,00 60,89 eny 77,50 80,80 84,20 87,50 90,80 94,47 97,83 100,67 102,94 104,07 106,20 spolu 60,80 63,20 65,70 68,10 70,70 73,47 76,00 78,25 80,01 81,01 82,96

index ekonomickho zaaenia **

mui x x x x x x x x x x 35,30 eny x x x x x x x x x x 43,20 spolu 43,08 42,01 41,01 40,23 39,54 38,89 38,37 38,00 38,09 38,23 39,25

* poet osb vo veku 65 rokov a viac na 100 det vo veku 0 14 rokov ** poet det vo veku 0 - 14 rokov a osb vo veku 65 rokov a viac na 100 osb vo veku 15 64 rokov

Starnutie populcie je u vadeprtomn globlny fenomn a zasahuje kadho lena spolonosti i spolonos ako celok. Krajiny sveta s v rznych fzach tohto procesu a vrazne sa lia aj tempom starnutia.

Vetky relevantn tatistick ukazovatele dokazuj zrchujci sa proces

starnutia slovenskej populcie. Veobecne plat, e krajiny, kde sa zaal proces starnutia neskr, bud ma

menej asu na prispsobenie. Medzi tieto krajiny patr i Slovensk republika. Starnutie populcie teda predstavuje vzvu pre tvorcov politk. tatistick dta

by mali by dsledne vyuvan pri identifikcii a meran monch nsledkov tohto procesu, aby bolo mon ich zmiernenie.

Ak sa toti spolonos na tto skutonos dsledne nepriprav, potom podobne ako dramaticky tento proces prebieha, bude sa dramaticky meni spsob organizcie a fungovania spolonosti. Nastan zvan zmeny v ekonomike, na trhu prce, v dchodkovom veku, v personlnom obsadzovan pracovnch miest, v zdravotnch systmoch, v dchodkovch systmoch at.

Ak sa vak spolonos postav k procesu starnutia vas a proaktvne, m ancu zabrni vzniku problmov a dokonca i vyui socilny kapitl starch. Star udia s predsa asne cenn pre ich rodiny, pre komunity. S loisko vedomost, ich sksenosti mu zabrni opakovaniu chb.

Spolonosti, ktor sa prispsobia tejto demografickej zmene, mu teda na dlhovekosti svojich lenov i zska. Ale nebude to ahk, pretoe sa zd, e okrem ekonomickch prav je potrebn i zmena myslenia (kto je vlastne star) a zmena stereotypov. Ak s star udia schopn a ochotn zosta aktvni, v spolonosti je na to potrebn vytvori podmienky. Navye, zapojenie starch do spoloenskho ivota zabrauje izolcii, osamelosti a me prispie aj k zlepeniu ich finannho zabezpeenia.

11

2.3 truktra poda rodinnho stavu

V priebehu dejn prechdza intitcia rodiny mnohmi premenami. Pre sasnos s typick premeny predovetkm v rolch lenov rodiny (ustupuje dominantn postavenie otca, matky sa viac venuj profesijnej karire), vo funkcich (socializano-vchovn iastone preberaj koly a alie intitcie), vo vekosti (menej det, stup viacgeneranch domcnost).

Napriek tmto zmenm je rodina naalej stabilizujcom prvkom spolonosti. Aby jej tto funkcia zostala, prpadne, aby bola posilovan, je potrebn bra do vahy aktulnu situciu. Aktulne tatistick dta s zkladnm vchodiskom pre tvorbu politk v tejto oblasti.

truktra obyvatestva poda rodinnho stavu m socilno-prvny charakter.

V Slovenskej republike s zkladnmi skupinami obyvatestva poda rodinnho stavu: slobodn, enat/vydat, rozveden a ovdoven. T 7 Obyvatestvo SR poda pohlavia a rodinnho stavu, 2001 2011

Rodinn stav Rok

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Mui poet osb (v tis.) slobodn 1 238,4 1 239,3 1 240,2 1 240,3 1 243,0 1 246,2 1 249,7 1 253,8 1 260,5 1 266,5 1 255,9 enat 1 215,8 1 211,3 1 207,6 1 207,0 1 203,5 1 198,5 1 196,5 1 194,9 1 191,0 1 186,6 1 126,4 rozveden 99,7 105,1 110,2 115,8 121,7 128,4 134,3 140,9 147,7 154,0 188,7 ovdoven 58,0 55,6 53,1 50,3 47,7 45,3 42,6 40,2 37,8 35,2 60,7 spolu 2 611,9 2 611,3 2 611,1 2 613,5 2 615,9 2 618,3 2 623,1 2 629,8 2 636,9 2 642,2 2 631,8 Mui truktra (v %) slobodn 47,4 47,5 47,5 47,5 47,5 47,6 47,6 47,7 47,8 47,9 47,7 enat 46,6 46,4 46,3 46,2 46,0 45,8 45,6 45,4 45,2 44,9 42,8 rozveden 3,8 4,0 4,2 4,4 4,7 4,9 5,1 5,4 5,6 5,8 7,2 ovdoven 2,2 2,1 2,0 1,9 1,8 1,7 1,6 1,5 1,4 1,3 2,3 eny poet osb (v tis.) slobodn 1 063,8 1 064,6 1 065,1 1 064,5 1 066,4 1 068,7 1 070,4 1 072,9 1 078,4 1 084,7 1 070,8 vydat 1 228,5 1 223,5 1 219,4 1 218,0 1 213,5 1 207,5 1 203,9 1 200,6 1 195,9 1 190,7 1 137,8 rozveden 141,7 148,7 155,4 162,2 169,5 177,8 185,2 193,2 201,5 209,2 236,2 ovdoven 332,9 331,1 329,1 326,6 323,9 321,4 318,4 315,7 312,3 308,5 327,7 spolu 2 767,0 2 767,9 2 768,9 2 771,3 2 773,3 2 775,4 2 777,9 2 782,5 2 788,0 2 793,0 2 772,6 eny truktra (v %) slobodn 38,5 38,5 38,5 38,4 38,5 38,5 38,5 38,6 38,7 38,8 38,6 vydat 44,4 44,2 44,0 44,0 43,8 43,5 43,3 43,2 42,9 42,6 41,0 rozveden 5,1 5,4 5,6 5,9 6,1 6,4 6,7 6,9 7,2 7,5 8,5 ovdoven 12,0 12,0 11,9 11,8 11,7 11,6 11,5 11,3 11,2 11,0 11,8

V sledovanom obdob je hlavnm vvojovm trendom zvyovanie potu

i podielu rozvedench. Za tmto zvyovanm treba vidie najm stpajci poet rozvodovch konan, ktor konia rozvodom (z hadiska podielu a 95 %) a tie zvyujcu sa rozvodovos vo vych vekovch kategrich.

Z hadiska pohlavia a veku bol v sledovanom obdob podstatnm faktom

vysok nrast slobodnch vo vekovch skupinch 30- 34-ronch a 35- 39-ronch muov i ien. Ide o vekov skupiny silnch populanch ronkov

12

70-tych rokov dvadsiateho storoia, do ktorch ivotnho tlu sa u zrejme premietli zmeny maritlneho sprvania (pokles sobnosti, nrast rozvodovosti, zvyovanie potu kohabitci, rast podielu det narodench mimo manelstva) i ideov zmeny v spolonosti (individualizmus, feminizmus, postmoderna). G 4

250 200 150 100 50 0 50 100 150 200 250

0-4

5-9

10-14

15-19

20-24

25-29

30-34

35-39

40-44

45-49

50-54

55-59

60-64

65-69

70-74

75-79

80-84

85+

poet (v tis.)

vek

truktra obyvatestva SR poda rodinnho stavu a veku, 2011

slobodn enat rozveden ovdoven slobodn vydat rozveden ovdoven

Medzi enatmi mumi a vydatmi enami bol zaznamenan pokles a do

veku 54 rokov vo vetkch vekovch skupinch, najvznamnej v skupinch 40- 44-ronch a 45- 49-ronch (okolo 20 %). Ide o dsledok procesu zniovania sobnosti, ktor sa vrazne prejavuje od zaiatku 90-tych rokov. Rozveden za obdobie 2001 2011 poetne vzrstli vo vetkch vekovch skupinch od 30 rokov u muov i u ien. Najvznamnej bol tento nrast vo vekovch skupinch 55 59 rokov a 60 64 rokov, u muov sa tento poet strojnsobil, u ien sa poet zvil 2,5-nsobne. V tomto prpade ide ronky populanej vlny 50-tych rokov minulho storoia, u ktorch bola sobnos ete vysok, ale zmena spoloenskch podmienok i zmeny v hodnotovch systmoch zrejme oslabili stabilitu intitcie manelstva. Poet ovdovench sa zvil v najvych vekovch skupinch a svis aj s predlovanm strednej dky ivota.

V svislosti s rodinnm sprvanm populcie na Slovensku je potrebn vidie

i mon dsledky zmien v tejto truktre, predovetkm vo vzahu k starnutiu populcie.

13

Zmenujca sa vekos rodiny znamen men potencil podpory starm prbuznm. Posun uzatvrania manelstiev do vyieho veku snbencov sa spja so zvyovanm veku rodiov pri naroden dieaa. Genercia rodiov vak starne a u strednej genercie me vznika dilema, i v rodinnch aktivitch uprednostni deti alebo starncich rodiov. Vysok rozvodovos zniuje potencil poskytovania potrebnej pomoci starncim rodiom a okrem toho rozveden partneri si navye asto zakladaj nov rodiny a tak roziruj i starnce prbuzenstvo. Novodob fenomn, zvyovanie potu rodn jednotlivcov, povedie k nrastu potu ud bez prbuznch. 2.4 truktra poda nrodnosti Poda defincie OSN je nrodnosou skupina obyvateov ttu tvoriaca meninu v nedominantnej pozcii vo vntri ttu, disponujca etnickmi, nboenskmi alebo jazykovmi charakteristikami, ktor s odlin od charakteristk viny obyvateov, majca povedomie vzjomnej solidarity motivovanej hoci len implicitne kolektvnou vou prei a ktorej cieom je dosiahnu rovnos s vinou v skutonosti i poda zkona. 2 Nrodnos sa v Slovenskej republike zisuje pri staniach obyvateov. Obyvatelia uvdzaj nrodnos poda vlastnho presvedenia. Demografick tatistika aktualizuje tieto dta na zklade bilancovania pohybu obyvatestva poda tatistickch hlsen o naroden, mrt a sahovan. T 8 Zloenie obyvateov SR poda nrodnosti, 2001 2011

Nrodnos Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 poet osb (v tis.)

slovensk 4613,7 4612,7 4612,3 4613,8 4614,0 4613,7 4613,9 4 617,0 4 624,1 4 630,4 4 357,3 maarsk 519,8 518,5 517,2 516,3 515,2 514,2 513,7 513,6 513,8 513,1 458,4 rmska 90,9 92,7 94,5 96,3 98,2 100,1 102,0 104,0 105,7 107,2 106,6 esk, moravsk, sliezska 47,1 47,2 47,3 47,8 48,4 49,1 49,8 50,7 51,6 52,3 34,0 rusnska 24,2 24,2 24,1 24,1 24,1 24,1 24,0 24,0 24,0 24,0 33,4 ukrajinsk 10,8 10,9 10,9 11,1 11,2 11,4 11,6 11,7 11,8 11,9 7,5 nemeck 5,4 5,4 5,4 5,6 6,1 6,6 7,0 7,7 7,8 7,9 4,8 posk 2,6 2,6 2,7 2,9 3,2 3,8 4,2 4,6 5,0 5,2 3,2 in a nezisten 64,4 65,0 65,6 66,9 68,8 70,7 74,9 78,9 81,3 83,3 399,1 spolu 5 378,9 5 379,2 5 380,0 5 384,8 5 389,2 5393,6 5401,0 5 412,3 5 424,9 5 435,3 5 404,3

truktra (v %) slovensk 85,8 85,8 85,7 85,7 85,6 85,5 85,4 85,3 85,2 85,2 80,6 maarsk 9,7 9,6 9,6 9,6 9,6 9,5 9,5 9,5 9,5 9,4 8,5 rmska 1,7 1,7 1,8 1,8 1,8 1,9 1,9 1,9 1,9 2,0 2,0 esk, moravsk, sliezska 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 1,0 1,0 0,6 rusnska 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,4 0,4 0,4 0,6 ukrajinsk 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,1 nemeck 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 posk 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 in a nezisten 1,2 1,2 1,2 1,3 1,3 1,3 1,4 1,5 1,5 1,5 7,4

14

V roku 2011 tvorila slovensk nrodnos 80,6 % a maarsk 8,5 %. Ide o najpoetnejie nrodnosti a pri tchto nrodnostiach dolo k relatvne vraznmu medzironmu tatistickmu poklesu. Tento pokles je spsoben realizciu stania v danom referennom roku, ke sa vrazne zvil poet i podiel osb, ktor sa neprihlsili k iadnej nrodnosti. Vzhadom na poty inch nrodnost ilo predovetkm o obyvateov z radov slovenskej a maarskej nrodnosti.

Poet i podiel rmskej nrodnosti je relatvne stabiln, tvor 2 %. Ostatn nrodnosti s zastpen podielmi nimi ako 1 %. Jedin nrodnos, ktor zaznamenala medziron zvenie vzhadom na jej poetnos vrazn (o 40 %), je rusnska nrodnos.

Z hadiska veku, porovnanm majoritnej nrodnosti s almi dvomi najpoetnejmi nrodnosami, mono kontatova, e v maarskej nrodnosti s oproti slovenskej nrodnosti vyie podiely ud vo vetkch vekovch ronkoch skupiny starch ako 50 rokov. V rmskej nrodnosti, naopak, s vyie podiely obyvateov vo vekovch ronkoch do 35 rokov.

Z zemnho hadiska je najvy podiel obyvateov slovenskej nrodnosti

v zpadnej, severozpadnej a strednej asti Slovenska. Vy podiel obyvateov maarskej nrodnosti ije v psme pozd celej hranice s Maarskom, rmska populcia je silnejie zastpen vo vchodnej asti zemia Slovenska.

15

3. DEMOGRAFICK PROCESY 3.1 Sobnos Populan vvoj a rodina s zko prepojen. V rodinnom sprvan sa v konenom dsledku prejavuj vetky zmeny, ktor nastali v demografickom vvoji a boli podmienen spoloenskou situciou v krajine. K demografickm procesom tkajcim sa rodiny patr sobnos, prodnos, rozvodovos a mrtnos.

tatistika sobnosti v Slovenskej republike sa zaober poetnosou vzniku manelstiev na zklade zkona o rodine . 36/2005 Z. z. a analzou charakteristk osb, ktor vstupuj do manelstva.

V priebehu roka 2011 vstpilo do manelstva 25 621 prov. Oproti roku 2001 stpol poet uzavretch manelstiev o 1 826. Po poklese potu sobov od roku 2009 dolo v roku 2011 op k ich miernemu zveniu (medzirone o 206 sobov), ale hrub miera sobnosti ostva u tret rok pod 5 , medzirone sa udrala na rovnakej hodnote (4,7 ) a na rovni roku 2002.

T 9 Charakteristiky sobnosti obyvatestva SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Poet sobov 23 795 25 062 26 002 27 885 26 149 25 939 27 437 28 293 26 356 25 415 25 621 Poet sobov na 1 000 obyvateov 4,4 4,7 4,8 5,2 4,9 4,8 5,1 5,2 4,9 4,7 4,7 Priemern vek pri sobi: mui 28,6 29,1 29,5 29,6 30,5 31,0 31,2 31,4 31,7 31,9 32,4 eny 25,6 26,1 26,5 26,7 27,4 27,9 28,2 28,4 28,6 28,8 29,4 Priemern vek vzjomne slobodnch: mui 26,3 26,8 27,2 27,6 28,2 28,5 28,6 28,9 29,2 29,5 29,9 eny 23,8 24,2 24,6 25,0 25,6 25,8 26,1 26,3 26,6 26,9 27,2

Trend zvyovania priemernho veku pri uzavret manelstva pokraoval v roku

2011 rovnako u muov, ako aj u ien. Priemern vek muov pri sobi dosiahol 32,4 roka a u ien 29,4 roka. Medziron nrast priemernho veku pri sobi bol 0,5 roka u muov a 0,6 roka u ien. G 5

4

5

67

8

9

1011

12

1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015

poe

t sob

ov

na

1 00

0 ob

yvat

eov

rok

Hrub miera sobnosti v SR, 1950 2011

16

Odklad manelstva do vyieho veku ako prejav uritej zmeny postoja mladej genercie k manelstvu spsobuje stle intenzvnej nrast priemernho veku pri prvom sobi. Medziron nrast bol 0,4 roka u muov a 0,3 roka u ien, oproti roku 2001 sa priemern vek zvil u oboch pohlav o vye 3 roky.

Najvyia sobna aktivita bola vo vekovch skupinch 25- 29-ronch, a to u oboch pohlav. Miera sobnosti u muov dosiahla v tejto vekovej skupine 38,8 , u ien 47,6 . Najvraznejie rozdiely s vo veku do 19 rokov, kde je poet neviest takmer trojnsobne vy ne poet enchov a v kategrii 20- 24-ronch, kde je poet neviest dvojnsobn v porovnan s potom enchov. Vo vych vekovch skupinch je podiel enchov vy ne podiel neviest.

T 10 Sobe poda veku snbencov v SR, 2001 2011

ensi

Rok Spolu v tom vo veku -19 20 24 25 29 30 34 35 39 40 44 45 49 50+

2001 23 795 614 7 949 9 078 2 950 1 282 668 469 785 2002 25 062 565 7 258 10 020 3 510 1 521 783 559 846 2003 26 002 499 6 706 10 659 4 065 1 677 885 531 980 2004 27 885 724 6 772 11 309 4 811 1 789 891 583 1 006 2005 26 149 520 5 055 10 582 5 239 1 971 1025 675 1 082 2006 25 939 483 4 232 10 303 5 814 2 161 1 134 675 1 137 2007 27 437 504 4 247 10 569 6 515 2 395 1 202 734 1 271 2008 28 293 435 4 019 10 685 7 266 2 590 1 218 770 1 310 2009 26 356 455 3 419 9 642 7 106 2 627 1 136 721 1 250 2010 25 415 438 3 021 8 942 7 239 2 754 1 149 709 1 163 2011 25 621 437 2 688 8 671 7 447 3 008 1 272 755 1 343

Nevesty

Rok Spolu v tom vo veku -19 20 24 25 29 30 34 35 39 40 44 45 49 50+ 2001 23 795 2 830 11 251 6 331 1 545 666 438 368 366 2002 25 062 2 606 10 975 7 577 1 872 759 472 381 420 2003 26 002 2 146 10 911 8 533 2 227 844 486 367 488 2004 27 885 2 355 10 876 9 584 2 650 966 511 384 559 2005 26 149 1 752 9 027 9 586 3 294 998 515 401 576 2006 25 939 1 649 8 001 9 858 3 629 1 148 598 422 634 2007 27 437 1 597 8 101 10 336 4 296 1 308 653 462 684 2008 28 293 1 465 8 054 10 714 4 690 1 475 688 486 721 2009 26 356 1 399 6 768 10 282 4 643 1 534 625 421 684 2010 25 415 1 300 5 866 10 207 4 736 1 640 632 379 655 2011 25 621 1 191 5 439 10 147 5 082 1 789 733 444 796

Poetne sa najviac manelstiev uzatvra vo vekovej kategrii 25 29 rokov.

Podiel muov tejto vekovej skupiny predstavoval 34 % a podiel ien 40 % z celkovho potu uzavretch sobov. V skupine 25- 29-ronch muov bol zaznamenan najvy poet i podiel uzavretch manelstiev poas celho sledovanho obdobia. Od roku 2001 do roku 2004 sa najviac sobili eny vo veku 20 24 rokov. Od roku 2005 je na Slovensku najvy podiel neviest v u spomnanej vekovej kategrii 25 29 rokov.

Km poty 25- 29-ronch enchov i neviest sa v roku 2011 v porovnan

s rokom 2010 mierne znili (o 271 muov a o 60 u ien), v starch vekovch skupinch dolo k miernemu zveniu poetnost i podielov uzavretch manelstiev.

17

G 6

Z hadiska rodinnho stavu snbencov sa prvosobnos v Slovenskej republike dlhodobo pohybovala okolo 90 %.

Od roku 1991 je u muov a od roku 1997 aj u ien pod hranicou 90 %. V roku 2011 predstavoval podiel vzjomne slobodnch 80 % z celkovho potu sobov (20 531). 85,9 % bolo prvosobiacich sa muov a 87,4 % tvorili prvosobiace sa eny.

Medzirone sa hrnn prvosobnos vrazne nezmenila a pravdepodobnos, e by jeden mu/jedna ena vo veku do 50 rokov pri sasnej rovni sobnosti a nulovej mrtnosti uzavrel/a prv manelstvo bola 0,5, tzn., e pribline polovica muov a ien by nikdy sob neuzavrela. Mono predpoklada, e hodnoty s v skutonosti vyie, kee trendom je zmern odkladanie vstupu do manelstva.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

2001 2003 2005 2007 2009 2011

poe

t sob

ov

na

1000

ie

n

Sobnos ien poda veku v SR, 2001 2011

15-19 20 24 25 29 30 34

35 39 40 44 45 49 50+

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

2001 2003 2005 2007 2009 2011

poe

t sob

ov

na

1000

mu

ov

Sobnos muov poda veku v SR, 2001 2011

15-19 20 24 25 2930 34 35 39 40 4445 49 50+

18

Ukazovate hrnnej sobnosti z hadiska dlhodobho vvoja potvrdzuje zmenu sobneho sprvania. Na zaiatku 60-tych rokov sa hrnn prvosobnos pohybovala okolo hodnoty 1, o vyjadrovalo, e do manelstva vstupuj vetci mui i eny, do konca 70-tych rokov boli hodnoty 0,9 a zaiatkom 90-tych rokov sa zniovanie vrazne zrchlilo. Priemern vek encha pri prvom sobi je 30 rokov, nevesty 28 rokov.

G 7

Podiel rozvedench ien vstupujcich do manelstva bol 12 %, rozvedench muov 13 % z celkovho potu sobov. U oboch pohlav v porovnan s minulm rokom ide o mierny nrast (o 0,2 bodu u muov a 0,5 bodu u ien).

Podiel sobov, v ktorch snbenci mali rovnak dosiahnut stupe vzdelania, tvoril 63 %.

77 % neviest a 65 % enchov so zkladnm vzdelanm si vybralo manelskho partnera s rovnakm vzdelanm.

S vysokokolsky vzdelanmi nevestami sa zosobilo 76 % vysokokolsky vzdelanch enchov, 56 % neviest vstpilo do manelstva s vysokokolsky vzdelanmi enchmi. V porovnan s rokom 2010 zostva poet sobov, v ktorch boli obaja snbenci vysokokolsky vzdelan, na rovni 19 %. V porovnan so zaiatkom sledovanho obdobia ide o nrast o takmer 11 bodov. Vysokokolsky vzdelan nevesty sa vlani podieali 35 % a vysokokolsky vzdelan ensi 26 % na celkovom pote sobov.

V truktre sobov poda ttneho obianstva tvoria najvy podiel sobe

snbencov, ktor obaja maj slovensk ttne obianstvo (84 %). Sobe neviest so slovenskm obianstvom s cudzincami (3 tisc) tvor druh

najpoetnejiu skupinu. Manelstvo s cudzinkami uzavrelo 856 enchov so slovenskm obianstvom. Medzi cudzincami dominuj ensi (897) a nevesty (319) s eskm ttnym obianstvom. Za nimi nasleduj ensi s britskm (262)

19

a nemeckm (258) obianstvom, medzi cudzinkami prevldaj nevesty s poskm (85) a ukrajinskm obianstvom (104).

T 11 Poet uzavretch manelstiev poda rodinnho stavu snbencov v SR, 2001 2011

Rok ensi Nevesty Uzavret manelstv spolu

slobodn rozveden ovdoven slobodn rozveden ovdoven absoltne daje

2001 20 747 2 836 212 21 198 2 384 213 23 795 2002 21 708 3 094 260 22 238 2 618 206 25 062 2003 22 477 3 271 254 23 118 2 681 203 26 002 2004 24 683 2 948 254 25 087 2 627 171 27 885 2005 22 690 3 245 214 23 148 2 840 161 26 149 2006 22 106 3 634 199 22 694 3 099 146 25 939 2007 23 240 3 951 246 23 859 3 399 179 27 437 2008 24 131 3 931 231 24 676 3 446 171 28 293 2009 22 634 3 542 180 23 088 3 126 142 26 356 2010 21 868 3 359 188 22 355 2 917 143 25 415 2011 22 003 3 435 183 22 387 3 067 167 25 621

podiel z celkovho potu sobov (v %) 2001 87,2 11,9 0,9 89,1 10,0 0,9 100 2002 86,6 12,4 1,0 88,7 10,5 0,8 100 2003 86,4 12,6 1,0 88,9 10,3 0,8 100 2004 88,5 10,6 0,9 90,0 9,4 0,6 100 2005 86,8 12,4 0,8 88,5 10,9 0,6 100 2006 85,2 14,0 0,8 87,5 11,9 0,6 100 2007 84,7 14,4 0,9 87,0 12,4 0,6 100 2008 85,3 13,9 0,8 87,2 12,2 0,6 100 2009 85,9 13,4 0,7 87,6 11,9 0,5 100 2010 86,0 13,2 0,7 88,0 11,5 0,6 100 2011 85,9 13,4 0,7 87,4 12,0 0,7 100

20

3.2 Rozvodovos Rozvod manelstva a nsledn rozpad rodiny predstavuj vny spoloensk problm, ktor je u dlh roky predmetom diskusi na rznych rovniach. Zkon . 36/2005 o rodine zakotvuje monos ukonenia manelstva rozvodom iba v odvodnench prpadoch na zklade rozhodnutia sdu. Konanie o rozvode manelstva mono zaa len na zklade nvrhu na rozvod manelstva niektorho z manelov. Po jeho podan na prslun sd sa zane sdne konanie o rozvode manelstva. Sd nariadi hlavn pojednvanie, na ktorom preskma priny rozvratu manelstva. Z demografickho hadiska sa rozvodom rozumie vdy pln prvne ukonenie manelstva. V roku 2011 bolo ukonench konan o 964 menej ne v roku 2010. Rozvedench bolo 11 102 manelstiev, o 913 menej ako v roku 2010. Index rozvodovosti je pribline na rovni roku 2002 a dosiahol hodnotu 43,3 %, medzirone klesol o 4 body a oproti roku 2006, ke bol najvy, a o 5,7 bodu. T 12 Vybran charakteristiky rozvodovosti v SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Poet ukonench konan 12 443 13 752 13 606 13 857 14 346 14 007 13 048 13 412 13 415 12 731 11 767 Rozvody

absoltny poet 9 817 10 960 10 716 10 889 11 553 12 716 12 174 12 675 12 671 12 015 11 102 na 1 000 obyvateov 1,8 2,0 2,0 2,0 2,1 2,4 2,3 2,3 2,3 2,2 2,1 na 100 uzavretch manelstiev 41,3 43,7 41,2 39,0 44,2 49,0 44,4 44,8 48,1 47,3 43,3

Priemern vek pri rozvode

mui 38,6 38,5 38,9 39,3 39,6 40,0 40,2 40,4 40,6 41,1 41,5

eny 36,1 36,0 36,3 36,7 37,0 37,4 37,5 37,7 37,9 38,4 38,7

Hrub miera rozvodovosti sa dostala na rove roku 2005.

G 8

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015

poe

t roz

vodo

v na

1 0

00 o

byva

teo

v

rok

Hrub miera rozvodovosti v SR, 1950 2011

21

Ukazovateom intenzity rozvodovosti je hrnn rozvodovos, ktor vyjadruje, ak podiel pvodne uzavretch manelstiev sa rozvedie. Hodnota hrnnej rozvodovosti sa v prvej polovici 90-tych rokov 20. storoia pohybovala na rovni 23 24 rozvodov zo 100 sobov, v rokoch 2005 a 2011 sa pohybovala okolo hodnoty 40 a v roku 2011 bolo poda miery hrnnej rozvodovosti rozvodom ukonench pribline 37 % uzavretch manelstiev.

V roku 2011 pokraoval trend zvyovania priemernho veku pri rozvode, a to

u oboch pohlav, u muov dosiahol 41,5 roka a u ien 38,7 roka. Priemern dka trvania rozvedenho manelstva sa v porovnan s minulm rokom op zvila, dosiahla 14,7 roka.

Z hadiska veku je tradine najvyia miera rozvodovosti vo veku od 30 49 rokov u muov a 30 44 rokov u ien. V mladch vekovch skupinch sledujeme zniovanie miery rozvodovosti, o je pravdepodobne spsoben nzkou sobnosou. G 9

Podiel nvrhov koniacich rozvodom manelstva bol do konca 90-tych rokov pod rovou 70 %. V roku 2006 sa vak podiel konan ukonench rozvodom dostal nad 90 %. Tento stav pretrvval aj v roku 2011. Z podanch nvrhov na rozvod bolo rozvedench 94 % manelstiev.

Zven podiel konan ukonench rozvodom je na kor vsledkov konan nvrh vzat sp. V roku 2011 poet nvrhov, ktor navrhovatelia stiahli, dosiahol len 5 %.

Rozvody iniciuj viac eny ne mui, v roku 2011 podali dve tretiny vetkch

nvrhov na rozvod.

70

75

80

85

90

95

100

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

%

rok

Rozvodov konania v SR poda vsledku, 2001 2011

manelstvo rozveden nvrh zamietnut nvrh vzat sp in rozhodnutie manelstvo vyhlsen za neplatn

22

Poetne najviac rozvodov bolo z dvodu rozdielnosti povh, nzorov a zujmov (6 758). Tto prinu uvdzali mui i eny najastejie (61 %). Na strane ien nasleduj ostatn priny (14 %), sd nezistil zavinenie (13 %), nevera (7 %). Na strane muov je to nevera (11 %), ostatn priny (9 %) a alkoholizmus (9 %). T 13 Rozvody poda prin rozvratu manelstva v SR, 2001 2011

Prina rozvratu manelstva Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

na strane manela Neuven uzavretie manelstva 296 367 375 267 245 281 232 202 177 170 174 Alkoholizmus 1 043 1 159 1 117 1 168 1 200 1 255 1 064 1 044 1 064 1 067 944 Nevera 998 1 125 1 118 1 251 1 373 1 292 1 341 1 396 1 370 1 320 1 231 Nezujem o rodinu 865 884 708 617 628 653 532 555 531 508 433 Zl zaobchdzanie, odsdenie pre trestn in 154 170 191 202 194 225 198 208 203 163 142 Rozdielnos povh, nzorov a zujmov 5 586 6 235 6 187 6 334 6 844 7 796 7 519 7 759 7 743 7 171 6 758 Zdravotn dvody, vrtane neplodnosti 49 40 24 40 28 19 36 28 31 25 27 Sexulne nezhody 68 81 62 63 71 57 47 31 41 34 42 Ostatn priny 472 581 647 647 696 833 883 1 083 1 163 1 220 1 030 Sd nezistil zavinenie 286 318 287 300 274 305 322 369 348 337 321

na strane manelky Neuven uzavretie manelstva 296 367 375 267 245 281 232 202 177 170 174 Alkoholizmus 82 86 112 104 128 149 125 105 126 112 94 Nevera 531 604 660 747 720 767 781 817 810 806 765 Nezujem o rodinu 369 369 278 235 251 268 249 247 246 245 214 Zl zaobchdzanie, odsdenie pre trestn in 4 14 20 16 24 19 19 19 16 9 2 Rozdielnos povh, nzorov a zujmov 5 586 6 235 6 187 6 334 6 844 7 796 7 519 7 759 7 743 7 171 6 758 Zdravotn dvody, vrtane neplodnosti 50 51 46 42 46 38 50 36 31 45 29 Sexulne nezhody 68 81 62 63 71 57 47 31 41 34 42 Ostatn priny 735 859 1 095 1 149 1 218 1 391 1 344 1 598 1 621 1 716 1 534 Sd nezistil zavinenie 2 096 2 294 1 881 1 932 2 006 1 950 1 808 1 861 1 860 1 707 1 490

Intenzita rozvodovosti je rozdielna v zvislosti od dky trvania rozvdzajceho

sa manelstva. Vsledkom zmien je aj postupn predlovanie priemernej dky trvania manelstva. V roku 2011 tvoril podiel rozvedench manelstiev s dkou trvania 10 a viac rokov 65 %. Rozviedlo sa vye 1 700 prov, ktorch manelstvo trvalo 25 rokov a viac.

T 14 Rozvody poda dky trvania manelstva v SR, 2001 2011

Rok Rozvody spolu Dka trvania rozvedenho manelstva (v rokoch)

Priemern dka trvania rozvedenho manelstva

< 2 2 3 4 5 6 7 8 9+

2001 9 817 134 450 526 465 515 457 459 478 6 333 13,1 2002 10 960 332 455 528 584 549 511 500 467 7 034 13,1 2003 10 716 323 382 496 494 549 498 512 452 7 010 13,3 2004 10 889 310 390 459 504 597 518 514 446 7 151 13,6 2005 11 553 332 391 448 534 546 506 521 488 7 787 13,9 2006 12 716 311 454 502 548 538 559 610 573 8 621 14,2 2007 12 174 318 428 539 524 502 480 534 505 8 344 14,2 2008 12 675 378 435 543 576 592 503 507 492 8 649 14,2 2009 12 671 401 439 497 562 579 503 498 505 8 687 14,4 2010 12 015 377 506 481 526 512 479 432 428 8 274 14,6 2011 11 102 327 408 466 443 450 488 489 436 7 595 14,7

23

Jednm z dsledkov procesu rozvodovosti je rozpad rodiny. Situcia je zloitejia, ak ide o rozvody manelstiev s maloletmi demi. V roku 2011 v porovnan s rokom 2010 ostal podiel rozvodov manelstiev s maloletmi demi na rovni 63 %. Vvojov trendy tohto ukazovatea meme charakterizova ako zvyovanie od 50-tych rokov (okolo 50 %) po 90-te roky 20. storoia (75 %). Od polovice 90-tych rokov nastupuje trend pozvonho klesania. Medziron pokles bol 0,3 bodu. Predpokladme, e mnoh manelstv postihnut rozvratom odkladaj rozvod do obdobia, ke sa deti stvaj nezvislmi.

T 15 Rozvody s maloletmi demi v SR, 2001 2011

Rok Spolu Z rozvedench manelstiev, manelstv s maloletmi demi

Priemern poet det jedno % dve % tri a viac %

2001 6 880 3 965 57,6 2 375 34,5 540 7,9 1,5 2002 7 691 4 464 58,0 2 618 34,1 609 7,9 1,5 2003 7 470 4 391 58,8 2 543 34,0 536 7,2 1,5 2004 7 329 4 297 58,6 2 536 34,6 496 6,8 1,5 2005 7 609 4 469 58,7 2 651 34,9 489 6,4 1,5 2006 8 474 4 968 58,6 2 945 34,8 561 6,6 1,5 2007 7 994 4 684 58,6 2 738 34,2 572 7,2 1,5 2008 8 281 4 857 58,7 2 902 35,0 522 6,3 1,5 2009 8 155 4 775 58,6 2 826 34,7 554 6,8 1,5 2010 7 627 4 456 58,4 2 578 33,8 593 7,8 1,5 2011 7 012 4 154 59,2 2 384 34,0 474 6,8 1,5

T 16 Miery rozvodovosti poda veku a pohlavia, 2001 2011

Vekov skupina Rok

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 rozvody na 1 000 muov

15 19 0,02 0,02 0,01 0,04 0,01 0,00 0,03 0,01 0,02 0,01 0,02 20 24 1,64 1,69 1,44 1,28 1,04 1,04 0,96 0,87 0,90 0,86 0,61 25 29 7,71 8,35 7,37 6,65 6,33 6,24 5,68 5,42 5,04 4,10 3,62 30 34 10,24 11,26 11,03 11,06 11,83 11,92 11,33 11,13 10,77 9,47 8,38 35 39 8,95 10,63 10,56 10,77 11,56 13,52 12,36 12,94 12,93 12,52 11,46 40 44 7,94 8,81 8,92 9,22 9,95 11,53 11,17 11,69 12,34 11,51 11,22 45 49 6,28 6,90 6,87 7,07 7,78 8,54 8,47 9,51 9,20 9,24 8,63 50 54 4,28 4,48 4,50 4,82 5,18 5,82 5,50 5,75 5,70 5,66 5,61 55 59 2,34 2,74 2,57 2,77 2,96 3,34 3,17 3,05 3,39 3,33 3,10 60 64 1,12 1,12 1,22 1,45 1,49 1,70 1,62 1,58 1,52 1,73 1,72

65+ 0,43 0,40 0,39 0,41 0,37 0,52 0,53 0,55 0,56 0,54 0,54 rozvody na 1 000 ien

15 19 0,12 0,10 0,09 0,08 0,05 0,06 0,09 0,06 0,10 0,13 0,07 20 24 4,15 4,61 3,91 3,60 3,19 3,11 2,91 2,98 2,78 2,46 2,04 25 29 9,81 11,03 10,01 9,60 9,82 9,76 8,88 8,95 8,75 7,23 6,84 30 34 10,25 11,23 11,57 11,77 12,23 13,49 12,92 12,91 12,51 11,49 10,34 35 39 8,66 9,77 9,66 9,63 10,85 12,67 12,12 12,80 13,03 12,75 12,00 40 44 6,91 7,70 7,91 8,36 8,82 10,49 10,04 10,58 10,94 10,39 10,22 45 49 4,87 5,49 5,21 5,52 6,37 6,59 6,37 6,98 6,89 7,03 6,74 50 54 3,01 2,97 3,18 3,32 3,59 3,89 3,65 3,84 3,96 3,86 3,68 55 59 1,21 1,51 1,45 1,55 1,50 1,92 1,96 1,89 1,78 2,05 1,98 60 64 0,53 0,44 0,57 0,62 0,61 0,76 0,76 0,70 0,85 0,94 0,88

65+ 0,10 0,10 0,08 0,11 0,11 0,13 0,16 0,15 0,19 0,15 0,15

Rozvody v roku 2011, v ktorch bol aspo jeden astnk konania cudzm

ttnym prslunkom, tvorili 1,8 %.

24

3.3 Prodnos a plodnos

Prodnos patr medzi kov demografick procesy, ktor vraznm spsobom ovplyvuj populan rast. Od vvoja prodnosti zvis budcnos spolonosti, aj preto si tento ukazovate zasli zven pozornos.

V 70-tych rokoch 20. storoia sa zaali v Eurpe formova dva reprodukn

modely. Pre zpadn krajiny bol typick pokles rovne plodnosti a zvyovanie veku matky pri prode. Naopak, pre krajiny vchodnho bloku bola charakteristick vysok rove plodnosti a prody ien v niom veku.

Na Slovensku sa zaal pokles plodnosti a prodnosti zaiatkom 80-tych rokov.

V jednotlivch asovch etapch pokraoval s rznou intenzitou a do zaiatku 21. storoia, m dolo k vraznej zmene reproduknch pomerov. Od 90-tych rokov hrnn plodnos postupne klesala a pod kritick hodnotu (1,5). V rokoch 2000 2007 klesla hrnn plodnos pod hranicu vemi nzkej plodnosti (1,3). V roku 2006 sa hrnn plodnos zaala zvyova a v roku 2008 sa op dostala nad hranicu vemi nzkej plodnosti. V sasnosti sa hrnn plodnos pohybuje okolo hodnoty 1,4.

Miery reprodukcie poukazuj na to, e od zaiatku 90-tych rokov eny nezabezpeuj za seba adekvtnu nhradu. rove nhrady sa od roku 2009 pohybuje okolo 0,7 dievaa na 1 enu (hrub miera reprodukcie). Pri sasnej rovni plodnosti a mrtnosti v priebehu jednej genercie ubudne 30 % potencilnych matiek (ist miera reprodukcie).

T 17 Miery reprodukcie a plodnosti v SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Hrub miera reprodukcie 0,578 0,578 0,583 0,603 0,609 0,603 0,612 0,644 0,683 0,691 0,707 ist miera reprodukcie 0,572 0,570 0,575 0,595 0,601 0,596 0,605 0,637 0,676 0,683 0,699 hrnn plodnos ien 1,198 1,185 1,199 1,241 1,253 1,239 1,251 1,320 1,411 1,398 1,448

V roku 2011 sa na Slovensku narodilo 61 003 det, z toho bolo 60 813 ivonarodench. Podiel mtvonarodench det na celkovom pote narodench predstavoval 0,3 % (190). Z celkovho potu narodench det bolo 31 215 chlapcov a 29 788 dievat. Podiel chlapcov sa v porovnan s rokom 2010 zvil o 0,7 bodu na 51,3 %.

Po znen prodnosti v roku 2010 zaznamenvame v roku 2011 op zvenie absoltneho potu narodench. Ich poetnos je porovnaten s rokom 1995, ke prilo na svet o 665 det viac ako v roku 2010. Hrub miera prodnosti stpla v roku 2011 v porovnan s rokom 2010 o 0,2 bodu na 11,3 .

25

G 10

Poet mtvonarodench na 1 000 narodench predstavoval 3,1 a hodnota

tohto ukazovatea zostala v roku 2011 na rovni roku 2010. T 18 Vybran charakteristiky prodnosti v SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Naroden spolu 51 343 51 035 51 930 53 958 54 625 54 122 54 631 57 586 61 445 60 599 61 003 v tom: ivo 51 136 50 841 51 713 53 747 54 430 53 904 54 424 57 360 61 217 60 410 60 813 mtvo 207 194 217 211 195 218 207 226 228 189 190 ivonaroden na 1 000 obyvateov 9,5 9,5 9,6 10,0 10,1 10,0 10,1 10,6 11,3 11,1 11,3 Mtvonaroden na 1 000 narodench 4,0 3,8 4,2 3,9 3,6 4,0 3,8 3,9 3,7 3,1 3,1 Priemern vek ivorodiky spolu 26,46 26,67 26,95 27,19 27,51 27,78 28,07 28,31 28,59 28,83 29,13 v 1. porad 24,14 24,53 24,88 25,26 25,66 25,97 26,30 26,59 26,95 27,31 27,78

V roku 2011 bol priemern vek ien pri prode 29 rokov. V porovnan s rokom

2001 (so zaiatkom sledovanho obdobia) sa zvil o 2,7 roka. Ete vraznej je nrast priemernho veku prvorodiiek (o 3,6 roka v porovnan so zaiatkom sledovanho obdobia). V sasnosti eny na Slovensku rodia svoje prv diea v priemere ako 28-ron. Zvyovanie priemernho veku ien pri prode signalizuje zniovanie rovne plodnosti, ke s pribdajcim vekom eny kles jej schopnos otehotnie a donosi diea.

Zo skmania prodnosti poda veku matky vyplva, e najviac det sa rod

matkm vo veku 30 34 rokov a 25- 29-ronm. V sledovanom obdob predstavoval poet matiek v kadej z tchto vekovch kategri viac ako 19 tisc. Vo vetkch starch vekovch kategrich (nad 30 rokov) sa poet matiek zvyoval poas celho sledovanho obdobia. Poet narodench det v roku 2011 bol oproti roku 2001 viac ako dvojnsobn.

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

28

30

1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015

poe

t iv

onar

oden

ch

na 1

000

oby

vateov

rok

Hrub miera ivorodenosti v SR, 1950 2011

26

T 19 ivonaroden poda veku matky v SR, 2001 2011 Vek matky

Rok

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 poet ivonarodench det vo veku matky

-14 42 37 33 35 35 35 38 36 31 45 41 15 19 4 600 4 543 4 331 4 194 4 080 3 986 3 979 4 059 3 987 4 017 3 653 20 24 16 895 15 619 14 634 14 455 13 397 12 332 11 628 11 606 11 728 10 861 10 265 25 29 18 216 18 557 19 365 20 099 20 354 19 473 19 047 19 444 20 372 19 252 19 067 30 34 7 823 8 434 9 567 10 853 12 151 13 394 14 525 16 237 17 941 18 411 19 153 35 39 2 942 3 050 3 158 3 384 3 688 3 954 4 398 5 116 6 132 6 748 7 445 40 44 594 577 598 708 691 694 772 811 978 1025 1116 45 49 24 24 25 18 34 33 36 48 45 49 68

50+ 0 0 2 1 0 3 1 3 3 2 5 Spolu 15 - 49 51 094 50 804 51 678 53 711 54 395 53 866 54 385 57 321 61 183 60 363 60 767

ivonaroden na 1 000 ien vo veku 15 19 21,1 21,1 20,5 20,2 20,2 20,2 20,6 21,5 21,8 22,9 22,0 20 24 73,2 68,3 64,7 65,0 61,0 56,6 54,0 54,8 56,4 53,5 52,3 25 29 84,3 83,3 85,2 87,2 88,0 84,6 83,4 86,0 91,4 87,3 89,4 30 34 43,4 46,0 50,3 54,6 58,6 62,1 65,3 71,5 77,9 79,6 85,7 35 39 15,4 16,2 17,0 18,6 20,5 22,0 24,0 26,9 30,9 32,6 35,4 40 44 3,0 3,0 3,1 3,7 3,6 3,6 4,1 4,4 5,4 5,7 6,3 45 49 0,1 0,1 0,1 0,1 0,2 0,2 0,2 0,3 0,2 0,3 0,4

Spolu 15 49 35,3 35,2 35,8 37,3 37,9 37,7 38,2 40,4 43,2 42,9 44,2

G 11

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44

poe

t iv

onar

oden

ch

det

na 1

000

ien

vek matky

Miery plodnosti ien poda veku v SR, 1993, 2001, 2011

1993 2001 2011

Z hadiska poradia ivonarodench det sa v sasnosti viac ako polovica

z nich rod v prvom porad.

27

T 20 ivonaroden poda poradia v SR, 2001 2011 Rok ivonaroden spolu

v tom v porad ivonaroden mimo manelstva

1 2 3 4 5+ 2001 51 136 22 751 16 621 6 167 2 582 3 015 10 105 2002 50 841 23 131 16 331 6 098 2 414 2 867 10 984 2003 51 713 23 622 16 577 6 036 2 456 3 022 12 073 2004 53 747 25 156 16 769 6 239 2 452 3 131 13 319 2005 54 430 25 250 17 336 6 220 2 484 3 140 14 136 2006 53 904 25 239 17 160 6 111 2 396 2 998 14 820 2007 54 424 25 697 17 435 6 139 2 195 2 958 15 666 2008 57 360 27 857 17 958 6 289 2 318 2 938 17 287 2009 61 217 29 444 19 565 6 872 2 353 2 983 19 324 2010 60 410 29 537 18 897 6 756 2 284 2 936 19 912 2011 60 813 30 463 18 749 6 495 2 195 2 911 20 703

truktra (v %) 2001 100,0 44,5 32,5 12,1 5,0 5,9 19,8 2002 100,0 45,5 32,1 12,0 4,8 5,6 21,6 2003 100,0 45,7 32,1 11,7 4,7 5,8 23,3 2004 100,0 46,8 31,2 11,6 4,6 5,8 24,8 2005 100,0 46,4 31,9 11,4 4,5 5,8 26,0 2006 100,0 46,8 31,8 11,3 4,5 5,6 27,5 2007 100,0 47,2 32,0 11,3 4,0 5,5 28,8 2008 100,0 48,6 31,3 11,0 4,0 5,1 30,1 2009 100,0 48,1 32,0 11,2 3,8 4,9 31,6 2010 100,0 48,9 31,3 11,2 3,8 4,9 33,0 2011 100,0 50,1 30,8 10,7 3,6 4,8 34,0

Poet ivonarodench det prvho poradia sa v roku 2011 v porovnan

s rokom 2010 zvil (o 926), poet ivonarodench det vo vyom porad sa v rovnakom obdob znil. Najv rozdiel bol zaznamenan pri ivonarodench deoch v treom porad, ktorch sa v roku 2011 narodilo o 261 menej ako v roku 2010. V porovnan s rokom 2001 dolo k najvraznejm zmenm v skupine ivonarodench det v prvom porad. Ich podiel sa v roku 2011 zvil o 5,6 bodu. Pri ivonarodench deoch vo vetkch alch poradiach dolo k zneniu ich podielu. Najvraznejie v porovnan s rokom 2001 poklesol tento podiel v skupine ivonarodench det druhho poradia (o 1,7 bodu).

Poet ivonarodench det mimo manelstva vzrstol oproti roku 2010 o 1 bod (poetne o 791) avak z hadiska legitimity narodench mono kontatova, e v slovenskej populcii sa stle zachovva zkonitos vyej manelskej plodnosti. Manelsk plodnos m vznamne vyie hodnoty v mladch vekovch skupinch. So zvyujcim sa vekom ien sa hodnoty manelskej a mimomanelskej plodnosti pribliuj a okolo veku 40 rokov s u takmer rovnak.

Poet det narodench v manelstve, ale poatch pred jeho uzavretm (deti

naroden v prvom porad do 8 mesiacov po sobi), v sledovanom obdob klesal. Km v roku 2001 bola a polovica det narodench v prvom porad poat pred sobom, v roku 2011 ich bolo 30 % (medziron pokles o 1,5 bodu). Toto zniovanie podielu det narodench v manelstve, ale poatch pred jeho uzavretm

28

mono pripsa predovetkm zvyovaniu spoloenskej akceptovatenosti partnerskho spoluitia, take as prov pokrauje vo vzahu bez manelskho zvzku i v prpade oakvania, resp. narodenia dieaa. G 12

0

100

200

300

400

500

600

18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44poe

t iv

onar

oden

ch

det

na 1

000

ien

vek matky

Miery manelskej a mimomanelskej plodnosti ien poda veku v SR, 2011

miery manelskej plodnosti miery mimomanelskej plodnosti

Na prodnos m vplyv aj zvyovanie kvalifikcie obyvatestva v dsledku

meniacich sa nrokov trhu prce. Rastie podiel vysokokolsky vzdelanch ud, m sa predluje fza vzdelvania a udalosti svisiace s reprodukciou sa odkladaj do vyieho veku.

Dleitm faktorom ovplyvujcim prodnos je nrast vysokokolsky vzdelanch obyvateov, ktor je reakciou na nutnos zvenia kvalifikcie v dsledku meniacich sa nrokov na trhu prce. Predluje sa tak fza vzdelvania, a to implicitne posva udalosti svisiace s reprodukciou do vyieho veku.

V roku 2011 v porovnan so zaiatkom sledovanho obdobia stpol podiel vysokokolsky vzdelanch matiek z 11 % na 30 %.

Najvy poet i podiel det sa rod matkm so stredokolskm vzdelanm s maturitou (38 %). Najmenej det maj matky so stredokolskm vzdelanm bez maturity (14 %).

Z hadiska budceho vvoja naej spolonosti je kov pripravova

a realizova propopulan politiky, a to nielen z dvodu starnutia slovenskej populcie, ale aj preto, e ...deti s najdrahm klenotom, najcennejm darom, najndejnejm prsubom a hlavne najvm bohatstvom, ktor udsk spoloenstvo m. (J. A. Komensk)3 3.4 Potratovos

Potratovos ako demografick jav sa viae k dvom zkladnm demografickm procesom, k prodnosti a k mrtnosti. Je to jav, ktor sekundrne negatvne ovplyvuje reprodukciu obyvatestva, pretoe zniuje intenzitu plodnosti a zrove je svojou podstatou blzky mrtnosti. Potrat je jednm zo spsobov ukonenia tehotenstva.

29

tatistiku potratov na Slovensku vedie Nrodn centrum zdravotnckych informci, ktor daje o potratoch poskytuje tatistickmu radu Slovenskej republiky. Rozliuj sa potraty: spontnne, leglne umel preruenia tehotenstva (alej len UPT), neleglne UPT, mimomaternicov tehotenstv a in (napr. mola hydatidosa, missed abortion). V dlhodobch asovch radoch publikuje tatistick rad SR daje o potratoch v tomto lenen: spontnne a umel (zahrnut s vetky UPT, mimomaternicov tehotenstv aj in). Pokia nie je uveden inak, v tatistickch analzach s potraty interpretovan len v spomnanom lenen.

rove potratovosti ovplyvuj rzne faktory. Ide najm o reprodukn

zdravie populcie, morlne hodnoty, legislatvne ustanovenia, ekonomick rove, pouvan metdy antikoncepcie, religiozitu, rodinn stav, populan klmu, ivotn tl, verejn mienku at.

T 21 Vybran charakteristiky potratovosti v SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Potraty spolu 22 792 22 141 21 159 20 075 19 332 19 054 18 318 18 452 17 935 17 218 16 872 v tom: umel* 18 026 17 382 16 222 15 307 14 427 14 243 13 424 13 394 13 240 12 582 11 789 % 79,1 78,5 76,7 76,2 74,6 74,8 73,3 72,6 73,8 73,1 69,9 spontnne 4 766 4 759 4 937 4 768 4 905 4 811 4 894 5 058 4 695 4 636 5 083 % 20,9 21,5 23,3 23,8 25,4 25,2 26,7 27,4 26,2 26,9 30,1 Potraty na 1 000 obyvateov 4,2 4,1 3,9 3,7 3,6 3,5 3,4 3,4 3,3 3,2 3,1 Potraty na 100 narodench 44,4 43,4 40,7 37,2 35,4 35,2 33,5 32,0 29,2 28,4 27,7

* UPT, mimomaternicov tehotenstv, in

Hrub miera potratovosti v roku 2011 medzirone mierne klesla (o 0,1 bodu) a dosiahla hodnotu 3,1 promile, oproti roku 2001 je o 1,1 bodu niia. Hrub miera umelej potratovosti v porovnan s minulm rokom klesla o 0,14 bodu. Potratom bolo ukonench 16 872 tehotenstiev, ie o 346 menej ako vlani. V porovnan so zaiatkom sledovanho obdobia (2001) je to o 5, 9 tisc potratov menej. Z hadiska truktry podiel spontnnych potratov medzirone stpol o 3,2 bodu, podiel UPT klesol pod 70 percent.

Index potratovosti v porovnan s rokom 2010 klesol o 0,7 bodu. Na 100 narodench pripadlo 28 potratov, z toho 19 UPT. Index samovonej potratovosti stpol oproti dvom poslednm rokom o 0,7 bodu. hrnn potratovos v roku 2011, ie priemern poet potratov pripadajcich na jednu enu poas jej reproduknho obdobia za predpokladu nezmenenej rovne plodnosti, potratovosti a nulovej mrtnosti, bola 0,4, priemern poet UPT bol na rovni 0,3. Na 1 000 ien vo fertilnom veku (15 49 rokov) pripadlo vlani 12 potratov.

30

G 13

V roku 2011 bolo ukonench 77 875 tehotenstiev, 78 % prodom, 15 % umelm ukonenm tehotenstva a necelch 7 % spontnnym potratom. T 22 Ukonen tehotenstv v SR, 2001 2011

Rok Ukonen tehotenstv* Zo 100 tehotenstiev bolo ukonench

narodenm potratom spolu narodenm potratom

2001 51 343 22 792 74 135 69,3 30,7 2002 51 035 22 141 73 176 69,7 30,3 2003 51 930 21 159 73 089 71,1 28,9 2004 53 958 20 075 74 033 72,9 27,1 2005 54 625 19 332 73 957 73,6 26,4 2006 54 122 19 054 73 176 74,0 26,0 2007 54 631 18 318 72 949 74,9 25,1 2008 57 586 18 452 76 038 75,7 24,3 2009 61 445 17 935 79 380 77,4 22,6 2010 60 599 17 218 77 817 77,9 22,1 2011 61 003 16 872 77 875 78,3 21,7

* ukonen tehotenstv s definovan ako set potu ivo a mtvonarodench det a potratov

Najvyia intenzita procesu potratovosti v truktre potratov poda veku je vo vekovch skupinch 30- 34-ronch a 25- 29-ronch ien. Kee ide o skupiny ien, ktor maj aj najvyiu intenzitu prodnosti, index potratovosti je v tchto skupinch najni.

Vo vekovej skupine 25- 29-ronch pripadlo na 100 narodench 21 potratov a vo vekovej skupine 30- 34-ronch 23 potratov. Vo vych vekovch skupinch sa hodnoty indexu potratovosti zvyuj, u 40- 44- a 45- 49-ronch ien je pomer tehotenstiev ukonench prodom a tehotenstiev ukonench potratom pribline rovnak.

Z tehotnch slobodnch bezdetnch ien sa 55 % rozhodlo pre umel potrat.

Inak sa sprvali vydat a rozveden eny. Z tehotnch ien, ktor u mali jedno alebo dve deti, podstpilo UPT 66 % vydatch a 77 % rozvedench ien.

Najvy absoltny poet UPT bol zaznamenan vo vekovej skupine 20- 24-ronch slobodnch bezdetnch ien.

123456789

101112

1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015po

et p

otra

tov

na 1

000

nar

oden

ch

rok

Hrub miera potratovosti v SR, 1953 2011

31

T 23 Potraty a potratovos poda veku ien v SR, 2001 2011 Vek

matky Rok

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

potraty vo veku ien 14 23 13 16 23 20 18 20 20 21 20 26

15 19 2 172 2 040 1 905 1 751 1 624 1 530 1 483 1 523 1 439 1 358 1 279 20 24 5 254 4 924 4 488 4 118 3 766 3 635 3 437 3 366 3 119 2 878 2 733 25 29 6 037 5 970 5 625 5 253 5 003 4 842 4 414 4 392 4 302 4 016 3 933 30 34 4 511 4 446 4 541 4 537 4 542 4 744 4 734 4 660 4 594 4 508 4 326 35 39 3 242 3 262 3 122 2 983 2 944 2 967 2 858 3 105 3 155 3 133 3 255 40 44 1 431 1 362 1 339 1 289 1 314 1 228 1 251 1 258 1 175 1 201 1 209 45 49 121 118 120 119 116 86 119 126 123 103 108

50+ 1 6 3 2 3 4 2 2 7 1 3 Spolu 22 792 22 141 21 159 20 075 19 332 19 054 18 318 18 452 17 935 17 218 16 872

potraty na 1 000 ien vo veku 15 19 10 9,5 9,1 8,5 8 7,7 7,7 8,1 7,9 7,7 7,7 20 24 22,8 21,5 20 18,5 17,1 16,7 16 15,9 15 14,2 13,9 25 29 27,9 26,8 24,5 22,8 21,6 21 19,3 19,4 19,3 18,2 18,4 30 34 25 24,3 23,4 22,8 21,9 22 21,3 20,5 20 19,5 19,4 35 39 17 17,3 17 16,4 16,4 16,5 15,6 16,3 15,9 15,1 15,5 40 44 7,2 7 7 6,7 6,9 6,5 6,7 6,8 6,5 6,7 6,8 45 49 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,4 0,6 0,7 0,6 0,5 0,6 Spolu 15 49 15,8 15,3 14,7 13,9 13,5 13,3 12,9 13,0 12,7 12,2 12,3

Priemern vek ien, ktor podstpili UPT, bol u vydatch 33 rokov,

u slobodnch 26 rokov a u rozvedench 36 rokov. V mestch aj na vidieku je priemern vek ien pri UPT 30 rokov.

G 14

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49

spontnne potraty - 2001 spontnne potraty - 2011 UPT - 2001 UPT - 2011

poe

t pot

rato

v na

1 0

00

ien

Miery potratovosti poda veku eny a druhu potratu v SR, 2001

vek eny

32

V porovnan s minulm rokom tvorili umel potraty prvho poradia 74 %, medziron zvenie predstavuje 1 bod. Z hadiska vzdelania podstpilo interrupciu najviac ien so stredokolskm vzdelanm s maturitou (41 %). 3.5 mrtnos mrtnostn pomery ovplyvuje rove zdravotnej starostlivosti, ivotn tl vrtane vivy a fyzickho pohybu, kvalita ivotnho prostredia, intenzita psychickej, socilnej a ekonomickej zae populcie. Vznamnmi initemi s aj vzdelanie, rodinn stav, vek, pohlavie a genetick dispozcie. Lepia dostupnos zahraninch liekov a zdravotnckej techniky po roku 1989 prispieva k poklesu mrtnosti.

V sledovanom obdob zomieralo v Slovenskej republike kadorone okolo

52 54 tisc ud, priom zomretch muov je o 1,7 3,4 tisca viac ako zomretch ien. Hrub miera mrtnosti naalej pokrauje v priaznivom trende zo zaiatku 90. rokov (1992), odkedy sa stabilne udruje pod rovou 10 mrt na 1 000 obyvateov (v roku 2011 to bolo 9,6 ; na kadch 1 000 muov pripadlo 10 mrt a na kadch 1 000 ien 9 mrt).

V roku 2011 zomrelo 51,9 tisca osb, v tom 26, 8 tisca muov (51,6 %)

a 25,1 tisca ien (48,4 %). Poet mrt sa znil nielen v porovnan s predchdzajcim rokom (o 1,5 tis.), ale aj v porovnan s rokom 2001 (o 77).

Z hadiska zkladnch ekonomickch vekovch skupn predstavoval v roku

2011 podiel mrt osb v poproduktvnom veku 71,3 %, v produktvnom veku 27,8 % a v predproduktvnom veku 0,9 %. T 24 Vybran charakteristiky mrtnosti v SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Poet zomretch spolu 51 980 51 532 52 230 51 852 53 475 53 301 53 856 53 164 52 913 53 445 51 903 v tom: mui 27 705 27 415 27 702 27 304 28 151 28 091 28 226 27 994 27 446 27 645 26 797 eny 24 275 24 117 24 528 24 548 25 324 25 210 25 630 25 170 25 467 25 800 25 106 Poet zomretch na 1000 obyvateov 9,7 9,6 9,7 9,6 9,9 9,9 10,0 9,8 9,8 9,8 9,6 Stredn dka ivota pri naroden (v rokoch) mui 69,51 69,77 69,77 70,29 70,11 70,40 70,51 70,85 71,27 71,62 72,17 eny 77,54 77,57 77,62 77,80 77,90 78,20 78,08 78,73 78,74 78,84 79,35 rozdiel 8,03 7,80 7,85 7,51 7,79 7,80 7,57 7,88 7,47 7,22 7,18

Z hadiska pohlavia je pre Slovensk republiku podobne ako pre vinu vyspelch ttov typick nadmrtnos muov. V roku 2011 tvorili mui 52 % vetkch zomretch. Na 1 000 zomretch ien pripadlo 1 067 zomretch muov, o 74 zomretch muov menej ako v roku 2001.

Nerovnomern miera mrtnosti medzi mumi a enami je zrejm

predovetkm v produktvnom veku. Najvie rozdiely s v mrtnosti muov a ien v mladom veku (20 34 rokov), kde mui tvoria 70 80 % zomretch (ide o predasn mrtnos muov najm v dsledku nehd, napadnut a samovrd).

33

0

10

20

30

40

50

60

70

80

podi

el z

omre

tch

(%)

vekov kategrie

Podiel zomretch poda pohlavia a veku v SR, 2011

mui eny

V roku 2011 bola najvyia nadmrtnos muov vo vekovej kategrii 25 29 rokov (77 % mrt muov a 23 % mrt ien). V strednom veku (35 54 rokov) tvoria zomret mui okolo 73 %. Vysok podiel muov na mrtnosti sa udruje a po generciu 60-ronch.

G 15

Nadmrtnos muov pretrvva do 75 rokov ivota; od tohto veku nastva

nadmrtnos ien v dsledku ich vrazne vyieho potu. V roku 2011 predstavovali mrtia ien nad 85 rokov 70 % vetkch mrt.

G 16

Z hadiska vvoja mrtnosti populcie je vznamn dojensk mrtnos.

Ovplyvuje ju vekov truktra matiek, ich nrodnos, vzdelanostn rove, prstup k informcim, vskyt rizikovho sprvania (fajenie, pitie alkoholu at.). Dleit lohu zohrva aj dostupnos zdravotnckych sluieb (na vidieku me by problematickejia ako v mestch).

Slovensko mvalo v minulosti nepriazniv rove dojenskej mrtnosti.

Dojensk mrtnos (ako i mrtnos starch det) zaala klesa a v povojnovom obdob predovetkm v dsledku zlepenia zdravotnej starostlivosti, vej

7

8

9

10

11

12

1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015po

et z

omre

tch

na

1000

oby

vateov

rok

Hrub miera mrtnosti v SR, 1950 - 2011

34

sstredenosti prodov do stavov a zavedenia povinnho okovania. Z hadiska aktulneho vvoja miery dojenskej (do 1 roka po naroden)

a novorodeneckej (0 27 dn po naroden) mrtnosti klesaj. Dojensk mrtnos zostva u tvrt rok po sebe pod 6 (medzirone klesla o 0,8 bodu na 4,9 ). Novorodeneck mrtnos je iesty rok po sebe pod 4 (medzirone klesla o 0,7 bodu na 2,9 ). V absoltnych slach zomrelo v roku 2011 vo veku do 1 roka 172 chlapcov a 128 dievat, o je o 44 det menej ako v predchdzajcom roku. Do 28 dn po prode zomrelo 177 novorodencov, z toho 103 chlapcov a 74 dievat (o 40 det menej ne v roku 2010). T 25 Dojensk a novorodeneck mrtnos v SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Zomret do roka: absoltny poet 319 388 406 365 392 355 334 336 346 344 300 na 1 000 ivonarodench 6,2 7,6 7,8 6,8 7,2 6,6 6,1 5,9 5,7 5,7 4,9 Zomret do 28 dn: absoltny poet 211 238 234 211 225 190 183 197 188 217 177 na 1 000 ivonarodench 4,1 4,7 4,5 3,9 4,1 3,5 3,4 3,4 3,1 3,6 2,9

mrtnostn pomery v krajine najlepie vystihuje stredn dka ivota (ndej na doitie). Stredn dka ivota v uritom veku poskytuje informciu o tom, ako dlho bude v priemere i osoba v prslunom veku za predpokladu, e sa poas celho jej ivota mrtnostn pomery nezmenia.

V Slovenskej republike sa stredn dka ivota dlhodobo zvyuje i ke relatvne pomaly; ete stle nedosiahla priemer Eurpskej nie. V roku 2011 ndej na doitie pri naroden presiahla u muov prvkrt hranicu 72 rokov (v roku 2004 presiahla 70 rokov) a u ien 79 rokov (v roku 2006 presiahla 78 rokov). Oproti roku 2001 sa stredn dka ivota zvila u muov o 2,7 roka a u ien o 1,8 roka. V dlhodobom porovnan od roku 1960 sa stredn dka ivota pri naroden zvila u ien o 6,9 roka a u muov o 4,5 roka.

Aktulnym trendom je pribliovanie hodnt strednej dky ivota muov a ien. Km v 50-tych rokoch 20. storoia rozdiel predstavoval okolo 4 roky, v alom obdob sa prehlboval a maximum (takmer 9 rokov) dosiahol zaiatkom 90-tych rokov. V sasnosti sa hodnoty strednej dky ivota muov a ien op pribliuj, v roku 2011 bol rozdiel 7,2 roka. S pribdajcim vekom sa tento rozdiel zmenuje a vo veku nad 85 rokov je stredn dka ivota muov vyia ako stredn dka ivota ien, aj ke minimlne (do pol roka).

35

T 26 Stredn dka ivota pri naroden a vo veku 15 a 60 rokov v SR, 2001 2011 Rok

0 ron 15 ron 60 ron mui eny mui eny mui eny

2001 69,51 77,54 55,31 63,13 15,97 20,67 2002 69,77 77,57 55,51 63,42 16,27 20,87 2003 69,77 77,62 55,63 63,41 16,29 20,86 2004 70,29 77,83 56,08 63,59 16,46 21,02 2005 70,11 77,90 55,92 63,58 16,34 21,01 2006 70,40 78,20 56,20 63,80 16,50 21,20 2007 70,51 78,08 56,20 63,75 16,56 21,23 2008 70,85 78,73 56,55 64,17 17,00 21,60 2009 71,27 78,74 56,99 64,33 17,04 21,67 2010 71,62 78,84 57,26 64,44 17,07 21,62 2011 72,17 79,35 57,80 64,88 17,59 22,14

Mui zomieraj skr a vo vyom pote, o sved o ich horom zdravotnom stave. Menej sa venuj prevencii a astejie maj horiu ivotosprvu (fajenie, povanie alkoholickch npojov). Vznamn lohu zohrva aj predasn mrtnos muov v dsledku vonkajch prin (autonehody, pracovn razy at.).

Osobitn pozornos venuje tatistika prinm smrti. Od roku 1994 sa v Slovenskej republike na kategorizciu prin smrti pouva 10. revzia Medzinrodnej klasifikcie chorb (MKCH-10).

Najastejmi prinami smrti obyvateov Slovenskej republiky (93 94 %

rone) s choroby obehovej sstavy, ndory, vonkajie priny, choroby dchacej sstavy a choroby trviacej sstavy. Oproti roku 2001 sa u oboch pohlav znila mrtnos na choroby obehovej sstavy a u muov mierne klesla aj mrtnos na vonkajie priny smrti.

Dlhodobo najviac muov (46 48 %) a najviac ien (60 63 %) zomiera na choroby obehovej sstavy. Najzvanejie s ischemick choroby srdca a cievne choroby mozgu. V poslednch rokoch mrtnos na srdcovo-cievne ochorenia kles u oboch pohlav, ale v porovnan s inmi krajinami E je na Slovensku stle vrazne vyia.

Na druhom mieste v princh smrti u oboch pohlav s ndory. Kadorone

na tto diagnzu zomrie okolo 7 tisc (25 %) muov a 5 tisc (20 %) ien. V poslednch rokoch sa poet ndorovch ochoren zvil. Dominuje zhubn ndor prieduiek, pc, hrubho reva, aldka, u muov aj zhubn ndor prostaty a u ien zhubn ndor prsnka.

Tretie miesto v rebrku najastejch prin smrti patr tzv. vonkajm prinm, teda nehodm, nhodnm poraneniam, ale aj myselnmu sebapokodzovaniu. Na vonkajie priny zomieraj astejie mui ako eny. Km vonkajie priny sa kadorone v sledovanom obdob podpsali pod smr pribline 8 9 % vetkch zomretch muov, v skupine ien zomrelo kadorone na vonkajie priny okolo 2,5 % vetkch zomretch ien. V roku 2011 spsobili vonkajie priny smr 2,1 tisca muov a 700 ien.

Vye 3 tisc ud rone zomiera na choroby dchacej sstavy. V roku 2011 to bolo 5,6 % ien a 7 % muov. mrtnos na choroby trviacej sstavy sa pohybuje pod 3 tisc zomretch rone, vyia je op u muov (okolo 6,3 %).

36

Poet pitiev, ktor zsadne zvyuj kvalitu tatistickch dajov o princh

smrti, m v Slovenskej republike klesajci trend. Na Slovensku sa v roku 2011 celkov poet pitiev (6 471, t. j. 12,5 %) v porovnan s potom pitiev v roku 2010 (6 757, t. j. 13,3 %) znil o 0,8 bodu.

T 27 mrtnos muov poda vybranch prin smrti v SR, 2001 2011

Rok

Priny smrti Choroby obehovej sstavy

Ndory Vonkajie priny

Choroby dchacej sstavy

Choroby trviacej sstavy Ostatn Spolu

IX II XX=(XIX) X XI mui (absoltne daje)

2001 13 424 7 025 2 431 1 548 1 666 1 611 27 705 2002 13 181 6 768 2 427 1 622 1 751 1 666 27 415 2003 13 145 6 822 2 459 1 757 1 690 1 829 27 702 2004 13 072 6 812 2 388 1 703 1 591 1 738 27 304 2005 13 468 6 944 2 456 1 786 1 668 1 829 28 151 2006 13 538 6 815 2 454 1 678 1 802 1 804 28 091 2007 13 505 6 881 2 346 1 838 1 844 1 812 28 226 2008 13 141 6 877 2 570 1 697 1 865 1 844 27 994 2009 12 845 6 782 2 325 1 846 1 793 1 855 27 446 2010 12 859 7 064 2 281 1 840 1 795 1 806 27 645 2011 12 289 7 027 2 133 1 869 1 725 1 754 26 797

truktra (%) 2001 48,4 25,4 8,8 5,6 6,0 5,8 100 2002 48,1 24,7 8,8 5,9 6,4 6,1 100 2003 47,5 24,6 8,9 6,3 6,1 6,6 100 2004 47,9 24,9 8,8 6,2 5,8 6,4 100 2005 47,9 24,7 8,7 6,3 5,9 6,5 100 2006 48,2 24,3 8,7 6,0 6,4 6,4 100 2007 47,9 24,4 8,3 6,5 6,5 6,4 100 2008 46,9 24,6 9,2 6,1 6,7 6,6 100 2009 46,8 24,7 8,5 6,7 6,5 6,8 100 2010 46,5 25,6 8,3 6,7 6,5 6,5 100 2011 45,9 26,2 8,0 7,0 6,4 6,5 100

37

T 28 mrtnos ien poda vybranch prin smrti v SR, 2001 2011

Rok

Priny smrti Choroby obehovej

sstavy Ndory Vonkajie

priny Choroby dchacej sstavy

Choroby trviacej sstavy

Ostatn Spolu

IX II XX=(XIX) X XI eny (absoltne daje)

2001 15 269 4 845 608 1 178 936 1 439 24 275 2002 14 887 4 736 595 1 291 1 040 1 568 24 117 2003 15 065 4 794 624 1 367 1 002 1 676 24 528 2004 15 056 4 864 674 1 255 1 069 1 630 24 548 2005 15 663 4 930 676 1 328 1 117 1 610 25 324 2006 15 759 4 917 608 1 283 1 067 1 576 25 210 2007 15 784 5 085 622 1 320 1 141 1 678 25 630 2008 15 361 5 115 604 1 284 1 165 1 641 25 170 2009 15 420 5 184 632 1 333 1 158 1 740 25 467 2010 15 682 5 121 666 1 471 1 050 1 810 25 800 2011 15 017 5 044 688 1 400 1 145 1 812 25 106

truktra (%) 2001 62,9 20,0 2,5 4,8 3,9 5,9 100 2002 61,7 19,6 2,5 5,4 4,3 6,5 100 2003 61,4 19,6 2,5 5,6 4,1 6,8 100 2004 61,3 19,8 2,8 5,1 4,4 6,6 100 2005 61,9 19,4 2,7 5,2 4,4 6,4 100 2006 62,5 19,5 2,4 5,1 4,2 6,3 100 2007 61,6 19,8 2,4 5,2 4,5 6,5 100 2008 61,0 20,3 2,4 5,1 4,6 6,5 100 2009 60,6 20,4 2,5 5,2 4,6 6,8 100 2010 60,8 19,8 2,6 5,7 4,1 7,0 100 2011 59,8 20,1 2,7 5,6 4,6 7,2 100

3.6 Sahovanie obyvateov

Migrcia je zretenm spoloenskm javom a v sasnom globalizovanom svete sa tka kadej krajiny, i u ako migrcia vntorn alebo zahranin. Jej sledovanie je podstatn pre lepie poznanie spoloenskch zkonitost, ktor sa na zem danej krajiny vytvorili, resp. vytvraj.

Napriek tomu, e Slovensk republika je od roku 1993 migrane ziskovou krajinou, od roku 2009 sa poet prisahovanch zniuje.

V roku 2011 sa zo zahraniia prisahovalo 4,8 tisca osb, do zahraniia sa vysahovalo takmer 1,9 tisca osb. Zahraninm sahovanm tak zskala Slovensk republika 3 tisc osb, z ktorch viac ako tri tvrtiny tvorili mui (76,3 %). V porovnan s rokom maxima (rok 2008) v sledovanom obdob bolo v roku 2011 saldo zahraninho sahovania 2,4-nsobne niie. Mono predpoklada, e krza na finannch trhoch, ktor zasiahla svetov ekonomiku v polovici roku 2008, m znan vplyv aj na zahranin migrciu.

Podobne ako saldo zahraninho sahovania kles od roku 2009 aj objem zahraninho sahovania. V roku 2011 dosiahol objem zahraninho sahovania hodnotu 6,7 tisca a napriek jeho zniovaniu bol dvojnsobne vy ako boli objemy zahraninho sahovania v rokoch na zaiatku sledovanho obdobia.

38

T 29 Zahranin sahovanie obyvateov SR, 2001 2011 Ukazovate Rok

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Objem sahovania 3 034 3 723 3 797 6 046 7 149 7 324 10 455 10 470 8 325 7 161 6 692 Prisahovan 2 023 2 312 2 603 4 460 5 276 5 589 8 624 8 765 6 346 5 272 4 829 Vysahovan 1 011 1 411 1 194 1 586 1 873 1 735 1 831 1 705 1 979 1 889 1 863 Saldo sahovania 1 012 901 1 409 2 874 3 403 3 854 6 793 7 060 4 367 3 383 2 966 V rmci imigrcie sa na Slovensko prisahovalo najviac osb z Eurpy, v roku 2011 tvorili 88,9 % imigrantov (medziron pokles takmer 1,3 bodu). Potom nasledovala zia (5,4 %) a Amerika (4,2 %). Z hadiska pohlavia prevldali mui (62,4 %). Najviac prisahovanch bolo z eskej republiky (989), z Maarska (691), z Rumunska (465), z Nemecka (288), zo Spojenho krovstva (224), z Talianska (212) a z Bulharska (210). Medzirone sa zmenilo zastpenie krajn poda poradia v poetnosti. Poetnos imigrantov zo Spojenho krovstva a Bulharska previla poetnos imigrantov zo susednho Poska a Rakska. Poet prisahovalcov z ostanch krajn bola ni ako 200 osb.

Pre takmer 90 % emigrantov zo Slovenska boli hlavnmi cieovmi krajinami in eurpske krajiny. V roku 2011 sa najviac obyvateov Slovenskej republiky vysahovalo do eskej republiky (637), Rakska (391), Nemecka (176) a Spojenho krovstva (125). Poty vysahovanch do ostatnch krajn s niie ako 100 osb. Medzi emigrantmi prevaovali eny s podielom 59,7 %.

Z hadiska veku sa do migranch pohybov zapjaj najm osoby vo veku 15 44 rokov. Tak u imigrantov, ako aj u emigrantov tvorili osoby tejto vekovej skupiny nadpolovin podiel, (takmer 68 %). Pri migranom salde dosiahla vekov skupina 15- 44-ronch rovnak podiel. Za pozornos stoj fakt, e zo Slovenska sa vysahovalo viac 0- 14-ronch osb a prisahovalo sa viac osb starch ako 45 rokov. V roku 2011 to predstavovalo pre Slovensk republiku stratu 5,4 bodu pri osobch vo veku 0 14 rokov a zisk 5,2 bodu pri osobch starch ako 45 rokov. V truktre poda vzdelania u imigrantov (starch ako 15 rokov) naalej prevldaj osoby so stredokolskm vzdelanm s maturitou, v roku 2011 tvorili 42,7 %. Za nimi nasledovala skupina vysokokolsky vzdelanch (26,5 %) a stredokolsky vzdelanch bez maturity (21,9 %).

Identick poradie zastpenia osb poda vzdelania sa prejavuje aj u emigrantov, kde najpoetnejia skupina so stredokolskm vzdelanm s maturitou tvor nadpolovin vinu zo vetkch emigrantov starch ako 15 rokov (53,7 %). Podiel vysokokolsky vzdelanch (21,6 %) a stredokolsky vzdelanch bez maturity (17,8 %) bol o viac ako 4 body ni ako u imigrantov.

Pri pohade na truktru migranho salda poda dvodu sahovania

jednoznane prevlda kategria in dvody, ktor v roku 2011 uviedlo takmer 71 % muov a 69 % ien.

Z konkrtnych dvodov mui najastejie uvdzali sahovanie z dvodu priblenia k pracovisku (10,7%), nasledovanie rodinnho prslunka (9 %), sob (3,1 %) a bytov dvod (2,8 %). Slovensk republika bola migrane ziskovou krajinou pri kadom z dvodov sahovania muov. U ien, kde bolo Slovensko ziskovou

39

krajinou, prevldalo sahovanie z dvodu nasledovania rodinnho prslunka (24,1 %), priblenia k pracovisku (8,9 %), tdia (3,7 %) a z bytovho dvodu (2,7 %). Migran straty v enskej asti populcie vznikli pre Slovensk republiku v roku 2011 sahovanm z dvodu soba (-9,1 %) a zmeny pracoviska (-1,7 %).

Z hadiska seznnosti najv podiel objemu zahraninho sahovania v roku

2011 pripadol na tret tvrrok (29,4 %). Najvyie objemy boli zaznamenan v mesiacoch august (10,7 %) a september (10,2 %), najniie v mesiacoch december (5,7 %) a november (6,4 %).

Vntornm sahovanm sa v tatistike sahovania rozumie sledovanie zmien

obce trvalho pobytu osb (vrtane cudzincov, ak s prihlsen na trval pobyt) v rmci zemia Slovenskej republiky. Vntorn sahovanie z obce do obce v okrese zaha aj sahovanie medzi mestskmi asami Bratislavy a Koc.

Vntorn sahovanie medzi jednotlivmi zemnmi jednotkami je jednm z faktorov podieajcim sa na vytvran truktry osdlenia krajiny.

V roku 2011 sa objem vntornho sahovania v porovnan s predchdzajcim

rokom znil len nepatrne, o 2,5 tisca, o predstavuje znenie o menej ako 3 %. V truktre poda pohlavia aj naalej prevldaj eny. Od roku 2001 sa do vntornho sahovania zapja v priemere o 7 % viac ien ako muov.

Z pohadu rodinnho stavu prevldaj medzi migrantmi slobodn s takmer

polovinm podielom (50,1 %). Nasleduj enat/vydat (36,6 %).

T 30 Vntorn sahovanie obyvateov SR, 2001 2011

Rok

Poet sahujcich sa vo vntri zemia SR

spolu v tom

na 1 000 obyvateov spolu mui eny

abs. poet % abs. poet % 2001 79 881 37 456 46,9 42 425 53,1 14,8 2002 89 606 42 190 47,1 47 416 52,9 16,7 2003 84 215 39 236 46,6 44 979 53,4 15,7 2004 85 020 39 483 46,4 45 537 53,6 15,8 2005 87 170 40 535 46,5 46 635 53,5 16,2 2006 91 504 42 485 46,4 49 019 53,6 17,0 2007 89 718 41 452 46,2 48 266 53,8 16,6 2008 89 097 41 134 46,2 47 963 53,8 16,5 2009 80 474 37 412 46,5 43 062 53,5 14,8 2010 87 877 41 002 46,7 46 875 53,3 16,2 2011 85 347 39 187 45,9 46 160 54,1 15,8

V truktre migrantov poda veku tvorili osoby v produktvnom veku takmer

74 %, predproduktvnom veku 21,5 % a poproduktvnom 4,5 %. Najintenzvnejie sa do migranch pohybov zapojili osoby vo veku 0 4 a 20 39 rokov (60 %), z oho mono predpoklada vyiu intenzitu migranch pohybov rodn s maloletmi demi.

40

T 31 Vntorn sahovanie poda typov v SR, 2001 2011

Rok

Celkov poet sahujcich sa osb z obce do obce v okrese z okresu do okresu v kraji z kraja do kraja

mui eny spolu mui eny spolu mui eny spolu absoltne daje

2001 17 397 19 360 36 757 11 709 13 286 24 995 8 350 9 779 18 129 2002 20 008 21 809 41 817 12 816 14 698 27 514 9 366 10 909 20 275 2003 18 491 20 569 39 060 11 566 13 414 24 980 9 179 10 996 20 175 2004 18 803 21 112 39 915 11 387 13 315 24 702 9 293 11 110 20 403 2005 19 252 21 512 40 764 12 009 14 016 26 025 9 274 11 107 20 381 2006 20 017 22 409 42 426 12 556 14 785 27 341 9 912 11 825 21 737 2007 19 440 22 332 41 772 12 190 14 095 26 285 9 822 11 839 21 661 2008 18 973 21 852 40 825 12 068 14 075 26 143 10 093 12 036 22 129 2009 17 199 19 451 36 650 11 016 12 739 23 755 9 197 10 872 20 069 2010 18 999 21 249 40 248 12 235 13 871 26 106 9 768 11 755 21 523 2011 18 336 21 065 39 401 11 527 13 665 25 192 9 324 11 430 20 754

sahujci sa na 1 000 obyvateov 2001 6,6 7,0 6,8 4,5 4,8 4,6 3,2 3,5 3,4 2002 7,7 7,9 7,8 4,9 5,3 5,1 3,6 3,9 3,8 2003 7,1 7,4 7,3 4,4 4,9 4,6 3,5 4,0 3,8 2004 7,2 7,6 7,4 4,4 4,8 4,6 3,6 4,0 3,8 2005 7,4 7,8 7,6 4,6 5,1 4,8 3,6 4,0 3,8 2006 7,6 8,1 7,9 4,8 5,3 5,1 3,8 4,3 4,0 2007 7,4 8,0 7,7 4,7 5,1 4,9 3,7 4,3 4,0 2008 7,2 7,9 7,6 4,6 5,1 4,8 3,8 4,3 4,1 2009 6,5 7,0 6,8 4,2 4,6 4,4 3,5 3,9 3,7 2010 7,2 7,6 7,4 4,6 5,0 4,8 3,7 4,2 4,0 2011 7,0 7,6 7,3 4,4 4,9 4,7 3,5 4,1 3,8

V roku 2011 boli naalej najastejmi dvodmi vntornho sahovania

bytov dvody s podielom 36,4 %, nasledovanie rodinnho prslunka (26 %) a in(24,4 %). Podiely s takmer identick s podielmi zistenmi v minulom roku. Podiel sahujcich sa z dvodu soba tvoril vye 6,2 %.

Ako naznauje obrat vntornho sahovania v roku 2001, hranice kraja neopustilo viac ako tri tvrtiny sahujcich sa (75,7 %). Vye polovica z nich dokonca neprekroila sahovanm ani hranice okresu (61 %).

Hrub miera obratu vntornho sahovania poukazuje na aktvnejie zapjanie sa ien do procesu sahovania poas obdobia rokov 2001 2011. Kadorone v priemere 17 z 1 000 ien strednho stavu (16,7 ) zmenilo obec trvalho bydliska. U muov tto hodnota predstavuje 15,3 .

V roku 2011 bol zaznamenan najv objem vntornho sahovania na rozdiel od zahraninho sahovania v prvom tvrroku (28,3 %). Maximum bolo dosiahnut v mesiaci janur (11,6 %), minimum v aprli (6,5 %).

41

4. POET OBYVATEOV A PRRASTKY Poetnos populcie a prrastky, resp. bytky obyvatestva s urovan

hlavnmi populanmi procesmi, ktor svisia s rodenm a zomieranm obyvatestva a zahraninou migrciou. Celkov pohyb obyvatestva je vsledkom prirodzenho a migranho pohybu. Prejavuje sa ako prrastok alebo bytok obyvatestva. V Slovenskej republike sa poet a pohyb obyvateov tatisticky spracovva na zklade trvalho pobytu, ktor je registrovan.

K 31. 12. 2011 mala Slovensk republika 5 404 322 obyvateov, z toho bolo 51,3 % ien. V porovnan s vchodiskovm rokom sledovanho obdobia 2001 poet obyvateov Slovenska stpol o 25, 4 tisca osb.

Z hadiska porovnania vvoja prrastkov v rokoch 2001 a 2003 Slovensko

zaznamenalo prirodzen bytok obyvatestva. Naposledy dolo k prirodzenmu bytku v rokoch 1916 1918 (obdobie 1. svetovej vojny). Napriek prirodzenmu bytku obyvateov bol v spomnanch rokoch zaznamenan kladn celkov prrastok obyvatestva, pretoe prrastky sahovanm dokzali vykompenzova prirodzen bytky.

T 32 Vybran charakteristiky prrastkov v SR, 2001 2011

Ukazovate Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Prirodzen prrastok: absoltny poet -844 -691 -517 1 895 955 603 568 4 196 8 304 6 965 8 910 na 1 000 obyvateov -0,2 -0,1 -0,1 0,4 0,2 0,1 0,1 0,8 1,5 1,3 1,7 Saldo sahovania: absoltny poet 1 012 901 1 409 2 874 3 403 3 854 6793 7 060 4 367 3 383 2 966 na 1 000 obyvateov 0,2 0,2 0,3 0,5 0,6 0,7 1,3 1,3 0,8 0,6 0,5 Celkov prrastok: absoltny poet 168 210 892 4 769 4 358 4 457 7 361 11 256 12 671 10 348 11 876 na 1 000 obyvateov 0,0 0,1 0,2 0,9 0,8 0,8 1,4 2,1 2,3 1,9 2,2

Od roku 2004 je poas celho sledovanho obdobia kladn prirodzen prrastok i prrastok sahovanm. Migran saldo je vak vyie ne prirodzen prrastok, take celkov prrastok je zva tvoren prve prrastkom sahovanm. Prrastok sahovanm dosiahol maximlny podiel roku 2007, ke tvoril 92 % celkovho prrastku.

V roku 2009 hodnoty prirodzenho prrastku prevyuj hodnoty migranho salda, v roku 2011 sme zaznamenali najvy prirodzen prrastok v celom sledovanom obdob (1,7 ). Celkov prrastok obyvatestva Slovenska bol v roku 2011 tvoren 75 % prirodzenm prrastkom.

42

G 17

-30-20-100102030405060708090100110

2 8003 0003 2003 4003 6003 8004 0004 2004 4004 6004 8005 0005 2005 4005 600

naro

den

/zom

rel/

mig

ran

pr

rast

ok (t

is.)

poe

t oby

vateov

(tis

.)

Charakteristiky vvoja potu obyvatestva SR, 1950 2011

poet obyvateov naroden zo