v službe kultúrnosti a humanity - communio minerva ... službe kultúrnosti a humanity zborník...
TRANSCRIPT
-
V slube kultrnosti a humanity
Zbornk pri prleitosti osemdesiatych narodenn
prof. PhDr. Milana Hamadu, DrSc.
Bratislava 2014
-
V slube kultrnosti a humanity
Zbornk pri prleitosti osemdesiatych narodenn
prof. PhDr. Milana Hamadu, DrSc.
Zostavili
PhDr. Tom Jahelka, Ph.D.
PhDr. Roman Janiga
Bratislava 2014
-
Zbornk vyiel s lskavou podporou firmy Innovia, s.r.o.
recenzenti: doc. Mgr. Erika Lalkov, PhD.
PhDr. Pavol Kritof, PhD.
FABER, Bratislava, 2014
Communio Minerva, 2014
ISBN 978-80-89019-26-7
-
prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.
-
Obsah
Predslov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
Marcel Martinkovi
Literrna veda
Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Fedor Matejov
Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Tom Horvth
Kultra, vzdelanos a obianska spolonos
Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania
demokratickej spolonosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
Marcel Martinkovi
Homo educans Milan Hamada . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32
Peter Rusnk
Vzdelanos a kritick myslenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42
Tom Jahelka
V slube kultrnosti a demokratizcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
Marin Kropaj
Slovensko, dlhov krza a eurpska ttnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
Michal Lehuta
Slovensk politick myslenie a politick filozofia
O vzname diela Milana Hodu eskoslovensk rozkol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64
Roman Janiga
Statis a fenomn totalitarizmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72
Igor Paulek
Liberlna tolerancia a hodnoty spoloenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88
Tom Hellebrandt
Kultra a nboenstvo
Pluralita prstupov k pochopeniu a vkladu Psma v sasnej biblistike . . . . . . . . . . . . 109
Dvid Benka
Zvery synody v Ruomberku na pozad zpasu medzi ortodoxiou
a pietizmom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124
Radoslav Hanus
-
3
Predslov
Ke v roku 2013 vznikalo obianske zdruenie Communio Minerva,
jednm z prvch cieov, ktor si jeho lenovia predsavzali, bolo vydanie
zbornka k ivotnmu jubileu osobnosti slovenskej kultry a literrnej
kritiky Milana Hamadu. Tento vber nebol nhodn, kee
vina prispievateov mala monos profesora Milana Hamadu osobne
spozna, a to priamo prostrednctvom jeho pedagogickej a vedeckej
innosti alebo sprostredkovane prostrednctvom jeho literrnych
a publicistickch textov. Jednm z hlavnch dvodov vydania tohto
zbornka tdi venovanch mysleniu Milana Hamadu a tmam, ktorm sa
venoval poas svojej vedecko-pedagogickej innosti, je pripomen si
vznam kritickho myslenia, ktorm sa jeho prce vyznauj, pri sil
kultivova myslenie jednotlivcov, ako aj ri v slovenskej spolonosti
zsady obianskej uvedomelosti a zodpovednosti pri hadan podstaty a
univerzlnosti hodnt akmi s sloboda, spravodlivos, alebo nzorov
tolerancia. Paralelnou snahou prspevkov je upozorni na dleitos
ivotnch zsad Milana Hamadu, medzi ktor meme zaradi obhajobu
dstojnosti loveka, es, autonmnos a suverenitu jednotlivca pri sil
formova obiansku spolonos ako nevyhnutn atribt liberlnej
demokracie. Jeho ivotn prbeh a publikovan lnky k dejinm slovenskej
kultry, literatry a politiky s dokladom neutchajceho zpasu
o zachovanie humanistickej a duchovednej orientcie v naej spolonosti,
ktorho podstatou je poda Milana Hamadu i ivot pre druhch. Som
rd, e aspo touto knikou meme pripomen prcu loveka, ktorho
ivot a dielo s prkladom idelu, ktor bol niekedy samozrejmosou. S
pripomienkou skutonosti, kde titul univerzitn profesor oznaoval
loveka, ktor odborne a vedecky, ale tie udsky stelesoval morlny vzor
pre ostatnch lenov spolonosti.
Prspevky jednotlivch autorov zbornka s koncentrovan na tmy
a problmy literrnej vedy, dejn kultry a vzdelanosti, slovenskho
politickho myslenia, politickej filozofie, vzahu kultry a nboenstva,
ktor tvoria nosn truktru vah Milana Hamadu. V irokom zbere vyie
uvedench tm sa zrove odra renesann povaha a prstup k skmaniu
kultry a literatry, ktor povaoval za zko spojen s vvojom v ostatnch
oblastiach spolonosti a ktor sa ned od nich oddeli. Dielo Milana
-
4
Hamadu predstavuje dnes, tak ako v esdesiatych rokoch a po novembri
1989, prklad osobnej odvahy a uvedomenia si zodpovednosti za primrnu
hodnotu demokratickej spolonosti slobodu a osobn autonmiu.
V textoch a vahch tejto, na Slovensku nedocenenej osobnosti kultrneho
a vedeckho ivota, sa itateom vdy sprstupn vznam kultrnej
a nzorovej plurality, mylienkovej tolerancie a kritickej diskusie ako
zkladnch predpokladov pre formovanie demokratickej spolonosti.
Dleitos zkeho prepojenia morlnych postojov a odbornej erudcie sa v
prpade Milana Hamadu odra v sile osobnej integrity. Jej nadasov
hodnota spova v skutonosti, e sa odmietol prispsobova vonkajm
politickm zmenm a ideolgii, deformujcej udskho ducha. Jeho
obianska odvaha aj v ase politickej neslobody je dodnes prkladom
skutonosti, e zdrojom udskej slobody je duch, ktor sa ani v ase
vyerpania, trpenia a verejnho ponenia nevzdva ndeje, e tento jeho
postoj umon neskr aj ostatnm zbavi sa intelektulneho otroctva
a ivota v li, podnecujcej nenvis a intoleranciu v snahe realizova zke
partikulrne ciele. Kritick myslenie Milana Hamadu malo aj z tohto dvodu
charakter ideovej konzistentnosti, ktor stla na filozofickch zkladoch
humanizmu a kresanskho personalizmu. Z tohto dvodu ani v asoch, ke
vina spolonosti dala prednos pohodlnejiemu a konformnejiemu
spsobu ivota a rezignovala na hadanie pravdy a obhajoby univerzlnych
udskch hodnt, v asoch, ke predstavitelia oficilnej moci sa snaili lo
vydva za pravdu prostrednctvom ideologickho zaslepovania, nestratil
ivotn orientciu. Prakticky tak legitimizoval jednu zo zkladnch
mylienok svojich textov, e jednotlivec si me a m zachova svoju
osobn autonmiu aj za cenu perzekci, pokia m vntorn silu Sizyfa
vzoprie sa nehumnnej ideolgii a mocensko-politickm pomerom, ktor
sa snaia redukova mnohorozmernos udskej existencie a sfru
slobodnho a tvorivho psobenia loveka.
Prcu, texty, vahy, state mylienky a ivotn postoje Milana Hamadu
si povaujeme za dleit pripomna aj z toho dvodu, e v naej
spolonosti sa v dlhodobom horizonte sformoval kultrny vzorec, ktor
marginalizuje a vytla na okraj skuton osobnosti a ud, ktor sa
vyznauj morlnou integritou, kritickm myslenm a prezentovanm
skutonch hodnt, ktor s zaloen na repekte k loveku ako
racionlnej, ale aj duchovnej bytosti.
-
5
ivot a dielo prof. Milana Hamadu, ktor si touto publikciou
pripomname, tak zostvaj aktulne rovnako dnes, ako aj pred
tyridsiatimi rokmi, kee podnecuj k neustlemu kritickmu
prehodnocovaniu nadobudnutho poznania o vlastnch kultrnych
tradcich, ich ideovch zdrojoch, ale aj o sebe samch. Tmto spsobom
ns motivuj k existencilnym vahm a snahm zabezpei a legitimizova
univerzlne udsk hodnoty, ktorch podstata tkvie v samotnej podstate
kultry z ktorej erpme, a v rmci ktorej tvorme a sname sa rozirova
sfry slobody a duchovnho rozvoja loveka.
Marcel Martinkovi
-
Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro
6
Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro
Fedor Matejov V r. 1964 M. Hamada ako mlad kritik prispel esejou Prtomnos
bsnikova do zbornka stat o L. Novomeskom, ktorm bol bsnik uvtan
pri svojom nvrate do slovenskej literatry a kultry Ke nevystaia slov.
Po r. 1989 optovne sa M. Hamada venoval tme osobnosti a pozie L.
Novomeskho v r. 1994: svoje shlasn, sznejce pretanie pozie L.
Novomeskho ukonil spomienkou, ako koncom leta 1968 do jeho eseje
Sizyfovsk del, apelatvne zvaujcej monosti, ak ostvali po auguste
1968, aktualizovane vstpilo Novomeskho prenutie krvcajcej rany
a rue ako obraz stavu sveta konca 30. rokov i jeho bsnick
prepodstatnenie, a zrove vzhadom na fatlne politick rzcestia konca
60. rokov stroho kontatoval, e i ke Novomesk vtedy so mnou u neiel,
jeho pozia no. Nebude preto azda nenleit pripsa dnes M. Hamadovi
drobn skicu k jednej z bsnickch knh L. Novomeskho zo 60. rokov:
Stamodtia a in (1964) je to chiazmus pozie a politiky, kadodennosti
a hraninch situci, diskrtnej udskej i bsnickej existencie a pre 20.
storoie charakteristickej drhy komunistickho novinra a politickho
aktivistu, vbec spoloenskho aktra, autority a bezmla obete doslovne,
fyzicky, ale aj v znakovo prenesenom vzname.
x x x
Prslovkov urenie stamodtia je v nzve lyrickej zbierky L.
Novomeskho (1904 1976) eufemizmom i ifrou pre autorovo uvznenie
a odsdenie v politickom procese 50. rokov so slovenskmi tzv.
buroznymi nacionalistami. Znamenalo to vzenie v r. 1951 1955, ako aj
obiansku a literrnu exkomunikciu a do rehabilitcie v r. 1963.
Publikan nvrat L. Novomeskho nebol len nvratom kovho bsnika
medzivojnovej pozie, ale aj komunistickho novinra, esejistu a politika, o
znan as spolonosti a kultry chpala ako prekonanie najhorch
mocenskch excesov 50. rokov a ndej na obrodu jestvujcich
spoloenskch pomerov. Tmto oakvaniam a predstavm vychdzalo
v strety aj autorovo tvoriv gesto. Bsnick skladba Vila Tereza (1963)
-
Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro
7
bola montovo reportnou spomienkou na oslavy oktbrovej revolcie
na sovietskom zastupitestve v Prahe 20. rokov za asti eskej avej
umeleckej avantgardy a zrove vahou nad dialektikou pozie a
revolcie v 20. storo, ich vehementnou obranou; skladba Do mesta 30
min. (1963) zasa bsnickm nvratom do kraja detstva zpadoslovenskej
Senice a svahou zloitej ivotnej sksenosti.
Zbierka Stamodtia a in sa len na tri okruhy: triumf sebaoivenia
po vyjden z vzenia a intenzvna sksenos takto novo otvorenho sveta,
kontrastne vzensk cyklus a napokon sled skr prleitostnch bsn.
Triumf je vlastne elementrne udskou potrebou i elanm po vetkom
preitom by v sebe sebou, sm a bez dvojnka (rovnomenn vstupn
bse Triumf). Sebaoivenie je premietnut aj do konkrtnej praskej
topografie i scenrie s Vltavou ako ifry ndejne dejinnch zmien (Prask
jar 1956) ... sdruh Stalin so zstupom svojm (...) jak my sa pozer na
ady odchodiace (montruzne monumentlny pomnk J. V. Stalina nad
Prahou 50. rokov, prve dezaktualizovan oficilnym odsdenm kultu
osobnosti a jeho praktk na 20. zjazde KSSZ v r. 1956, o dostalo
metaforick pomenovanie poda dobovo aktulnej przy I. Erenburga
odmk). Sebaoivenie znamen umelecky aj slobodn hru
obrazotvornosti a po obraz abstraktivistick alebo ry formalizmus,
ako bsnik ironicky vzhadom na vtedajie diskusie o umen, realizme,
avantgarde at. pomenva svoju staro-novo skan poetiku (Z poetiky,
Predstavy, Odrazu, V rannej hmle). Vecne je to prepjanie tlmench
existencilnych stavov i rozpoloen (zkosti, tlkot na spnky), prrody
v jej svet javovo meniacich meteorologickch premench, kadodennosti,
benho udskho zhonu i stenia v znamen pookrievania. (Extzu
bsnickej tvorby, prrodu, kadodennos i potrebu udskho spoloenstva
spjala v sebe aj pozia B. Pasternaka, ktor L. Novomesk prve v prvej
polovici 60. rokov prekladal vber Vlastnosti vne z r. 1965; t bola
napokon znma od 30. rokov vaka eskm prekladom bsnika J. Horu.)
Emfzu autorom novo objavovanej kadodennosti vyjadruje bse Myslm,
e je to mier s celm prozaizovanm inventrom bratislavskch dobovch
reli i ivotnho tlu zaiatku 60. rokov.
Svet zmizol je zkladn situcia vzenskho cyklu (U?), zostva len
muiv zvaovanie vlastnho ivota, prijatie vntenej viny
z elementrneho pudu sebazchovy i vle uchova aspo posunuto zmysel
vlastnej ivotnej cesty (Motv 1950). Je to aj chva avy, ktor
-
Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro
8
niekdajiemu bsnikovi otvorench okien skpo sprostredkva okno
vzensk (Podveer), ivotn a politick vyznanie viery vetkmu navzdory
(Pouky) i briskn komentovanie tajne rench vzenskch re
o budcej vojne ako monosti dosta sa stadia (Nahlas!).+ Vecn
epistolrnu paralelu saknuto autobiografickej lyriky L. Novomeskho
predstavuj v situcii 60. rokov Listy z vzenia V. Clementisa a jeho
manelky L. Clementisovej, ktor vyli v r. 1968 s dobovo prznanm,
vyptm predslovom prve L. Novomeskho. Vzensk cyklus graduje
a uzatvra dlh bse Celkom urit marcov de 1953 je to mrtie
a pohreb menom nekonkretizovanho najvyieho eskoslovenskho
stranckeho a ttneho predstavitea K. Gottwalda, ktor umiera tesne po
nvrate z moskovskho pohrebu J. V. Stalina. Obrazotvornosou oiven
mtvy je predveden v przranej situcii rozhodovania o rozsudkoch smrti
nad svojimi donedvna najblimi spolupracovnkmi, o bsnik zasadzuje
do zvratov modernch revolci, ponajc franczskou, ke revolun
justin teror likvidoval nielen protivnkov revolcie, ale aj jej vlastnch
aktrov, zastierajc rkom istoty, vernosti i oddanosti neprosn boj
mocenskch klk a zanedbaten krehkos revolciou z tradinch
ivotnch vzieb vytrhnutch individulnych udskch ivotov...++
Od brutlne aivej dialektiky dejn prechdza autor k predsa len
latentne poetickejej dialektike prrody, ke atmov a kozmick
fascincie prelomu 50. a 60. rokov konfrontuje s krehkou nepatrnosou
loveka (Z piesn o jednote). Sled menom konkretizovanch alebo ifrovane
anonymnch prleitostnch bsn otvra text s inicilami V. I. L., kde
prihlsenie sa k leninskej revolcii, dobovo kontrastovanej s nasledujcou
stalinskou rou, vyznieva ako politick a bsnick krdo. Bse Ktorsi Don
Quijote Cypriana Majernka nechva z obrazu vystpi jeho oivench
cervantesovsko-daumierovskch hrdinov, aby t v prekravo-artovne-
melancholickom dialgu posdili svoju podobu, ak dostali od tragickho
slovenskho maliara 30. a 40. rokov. Pohreb Hany Gregorovej alebo Pohreb
mladej eny patria do zostavy Novomeskho evokane silnch funerlno-
cintornskych bsn, zastpench v medzivojnovch zbierkach. Zvl
+ S vzenskou situciou a udskou i bsnickou potrebou vidie korepondovali v 1. vydan zbierky ilustrcie eskho vtvarnka V. Sivka, zanajceho v okruhu civilizmu a tlmenho expresionizmu eskch 40. rokov, synekdochy stien, okna, mre, prine. ++ Porov. pase o terore v svislosti s franczskou revolciou v Hegelovej Fenomenolgii ducha.
-
Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro
9
rozlka s H. Gregorovou je aj evokciou J. Gregora Tajovskho, jeho
lskavho zjavu, spisovateovch tankovch hrdinov, lskavou
familiarizciou venosti i ete pred ou doliehajcej tiae ivota.
Zveren Slva, vlastne Novomeskho exegi monumentum (v tradcii
Horatia i A. S. Pukina), kladie prznane, demokraticky nad bronz
intmnu odozvu v seba-pochopen anonymnch itateov.
Lyrika zbierky Stamodtia a in osciluje medzi tenmi bsnickmi
gnmami typu Smr je len nenvratno. Iba zabudnutie/ je koniec ivota
alebo tak je vraj napsan, e na venosti ven/ je, o sme v tomto svete
mali namle a objavne rozohrvanm irokm repertorom hovorovosti,
familiarizcie, expresivity Bohova vie a mrzko klia?/ Nech vred a
hde, trme fras i zoi-voi benm tovarovo-zsobovacm deficitom
alebo nekvalite elanie nekrstenho mlieka nadosta; osciluje medzi
aktualizciou ustlench spojen tatrsky vpd snehov/ vypadol z oka
obrazu/ abstraktivisitickho a elementrne vizulne-tvarovou asociciou,
ke napr. ttnik cel neznesiten tiese rozhodovania pohodil
neprosne v slukch na rozsudky/ iframi svojho mena. Skratkou pre
vznamov rozptie zbierky by mohlo by na jednej strane familiarizujco
aktualizujce sdruh Maco Mlie z koniarne drustevnej (Pohreb Hany
Gregorovej) a na strane druhej kruto paradoxn sdruh poprav (Celkom
urit marcov de 1953). Dialektiku konkrtneho, sugerovan
v marxizme a vbec v celej atmosfre eskoslovenskch 60. rokov aj
hegelovskou tradciou, chce bsnik vyhmatva priamo z vznamovo-
zvukovch monost jazyka trfalo fa nov fnos hfovania (Triumf),
nadvzujc tak miestami vitm slov, slovotvorbou na jazykovo
exponovan podoby avantgardy.
Zbierka Stamodtia a in zostva podnes psobivm obrazom ivotnej
situcie a dilem profilovho astnka radiklneho spoloenskho hnutia,
o sa stal bezmla jeho fatlnou obeou, obrazom justinej zvole 50. rokov
i ndej odmku. Pri vetkom pochopitenom vovom geste (A nech aj
tak sa stalo, jak sa stalo s nami,/ tam, kde sme zanali, zaal by som znova/
a rd. Jak vedec hadajci svoje bacily,/ ktor ho zabili.) vak L.
Novomesk zostal vnmavm bsnikom vec i veciiek sveta, ako sa kedysi
charakterizoval v role mladho debutanta, ibae tu to m neraz akoby
seniorsky nervznu naliehavos len vidie, vidie, vidie, preboha! (Z
poetiky). Zaiatkom 80. rokov, ke obraz pozie L. Novomeskho zdal sa
by u bezndejne kanonizovan, ba priam anektovan dobovou oficilnou
-
Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro
10
predstavou socialistickej literatry, S. matlk a potom P. Zajac poloili
interpretane draz na cyklus Dom, kde ijem, asopisecky publikovan od
polovice 60. rokov, knine zhrnut vo zvzku Bsnick dielo 2 z r. 1971:
pretali ho ako poziu urbnnej kadodennosti, prmestskej prrody
a ivotnej uskromnenosti, vzcne korepondujcu s hbkovmi posunmi
slovenskej pozie od 70. rokov. Popri autobiograficky evokanej a ivotne
bilannej podobe je to vlastne u aj jedna z diskrtnych podb a hodnt
zbierky Stamodtia a in.
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
11
Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
Tom Horvth Seweryn Goszczyski (1801 1876) bol posk bsnik a prozaik,
vznamn predstavite literrnohistorickho obdobia romantizmu,
publicista aj politick dejate. Ako typick romantick brlivk vstpil vo
Varave do tajnej spolonosti Zvzu slobodnch bratov Poliakov, venoval sa
nrodnooslobodzovacej konpiranej innosti a prenasledovan crskou
polciou sa musel ukrva; v Halii neskr zaklad aliu tajn spolonos
Zvz dvadsajeden. V neskorej fze svojho ivota po krachu tzv.
novembrovho povstania emigroval do Para a pridal sa k okruhu
towianistov (vyznvaov mystickho poskho mesianizmu). Literrne sa
zarauje do tzv. ukrajinskej koly poskho romantizmu. Bol aj
prekladateom, preloil naprklad azda najznmejiu literrnu mystifikciu,
tak inpiratvnu pre romantikov Macphersonove Piesne Ossiana.
Krat romn Kr zmku (1839-1840) vznikal u vo franczskej
emigrcii. V alegorickej podobe sa do premieta situcia poskho nroda s
(romantikmi silne pociovanou a heroizovanou) slvnou krovskou
minulosou, v prtomnosti vak ijceho v porobe a bez vlastnho ttu.
Prve ruiny zmku, tento erbov topos romantizmu, sa tu stvaj alegriou
svekej situcie Poska po jeho rozdelen medzi tri mocnosti (Rusko,
Raksko a Prusko) a strate samostatnosti: okypten nesuvernne tzv.
Posk krovstvo formlne tvorilo niu s Ruskom a poskm krom bol
Poliakmi nenviden rusk cr. V romantizme vznikol a ist kult run
a z estetickho hadiska boli pre romantikov ruiny pralivejie ne hrad,
ktorm kedysi boli. V kultrnej pamti s ruiny mnestickou (pamovou)
stopou zalej slvnej minulosti a to stopou ambivalentnou, dvojznanou:
na jednej strane, ako pozostatok dvnej slvnej doby, ako pamiatka, tto
minulos sprtomuj, s nasten histriou (Alina Kowalczykowa),
dejmi, ktor sa odohrali za ich mrmi; na druhej strane vak svojm
padkom (na padok zmku si Goszczyskho hrdina Machnicki mnoho rz
ak) ukazuj detrukciu tejto minulosti a stvaj sa symbolom
pominutenosti (mchovsk zbortn harfy tn): prve slvna nrodn
minulos, kontrastujca so sasnm zmarom, sa u Goszczyskho stva
onm nemonm objektom romantickej tby objektom, ktor je
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
12
nedosiahnuten, pretoe v sasnosti neprtomn. Zmok sa nad ruinami
len pomyselne vzna ako przrak v nedosiahnutenej slvnej nrodnej
minulosti. Ako pe Katarzyna Wolczyska, ruiny zveuj to, o u
v skutonosti nejestvuje. V Goszczyskho romne tu nachdzame mtus
stratenej vlasti, ktor je romantickm stratenm objektom, o nikdy nebol
prtomn, ale je vyprojektovan prve tbou: je objektom, po ktorom
subjekt prahne (ako hovor sm Machnicki, v poiatonej fze bol
zamilovan do zmku, til po om ako po milenke: zmok sa preho stva
fetiom). Literrny historik Krzysztof Trybu v tejto svislosti trefne
poznamenva: Mentlne krajiny romantikov boli kontruovan na zklade
stp nejestvujcej skutonosti, ktor umoovali diagnostikova przdnotu
po svete, ktor je prtomn iba v kultrnej pamti pozorovatea, svedka.
Kult objektu, ktor je straten (a tm presne ruiny s), a jeho rekontitcia
v pamti, ktor je de facto imaginciou, s podmienen onou romantickou
clivou tbou po objekte, o ktorej hovoril Paul de Man: vaka tejto tbe
ako v romantickom texte odli skuton objekt od obrazu, fantziu od
vnemu. A objekt sa me ukazova len oneskorene, v pamti, pretoe vnem
je len fragmentrny, neukazuje predmet v jeho celistvosti, ani jeho duu.
Pre romantick subjekt (tak je to naprklad aj u eskho bsnika Karla
Hynka Mchu) maj teda ruiny, ako ukzal Zdenk Hrbata, zrove
negatvny aj pozitvny vznam: s hrobom minulej slvy, ale aj spaom
romantickho snenia a extatickch vzi. Machnicki do (u neexistujceho)
zmku uzamkna cel nrodn minulos, ale aj budcnos. V iernom
romantizme mu by ruiny aj straidelnm, dmonickm miestom, ako
v Eichendorffovej poviedke Mramorov socha, kde s ruiny dvnou
pohanskou svtyou bohyne Venue a navtevuje ich jej przrak, ktor
zvdza ptnikov. Ruiny s v Goszczyskho romne rodinnou hrobkou,
przrakom minulosti, hieroglyfickm kom k dvnym dejinm,
nevyerpatenm svetom spomienok, snov, je v nich zakliaty as. Tto
vpove rozprvaa kondenzuje takmer vetky funkcie motvu run
v Goszczyskho texte. Tie s teda jednak svedectvom pominutenosti toho,
o je u v nenvratne (s hrobom: v rozprvaovej dumke sa vyskytne
spojenie urna run) no to, o je nenvratne mtve, sa paradoxne vracia
ako ijce mtve (przrak) a ned Machnickmu spa (v nrodnom
neprebuden). Hegel ako ho interpretuje Jacques Derrida ukazoval, e
hrobka je tie tm, o chrni, uchovva v rezerve, tezauruje ivot, pretoe
potvrdzuje, e pokrauje niekde inde. Ruiny preto doku odomkn
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
13
dvne dejiny (s kom), ale vyaduje si to vek silie deifrovania
a zasvtenie (s zrove hieroglyfom). V ruinch mono ta, s
zaifrovanou knihou slvnej nrodnej histrie. Pre postavu rozprvaa,
ktor sa nachdza na niom stupni zasvtenia (o v poskej verzii
nrodnho romantizmu znamen: nrodnho uvedomenia) predstavuj
aj pod sugestvnym vplyvom Machnickho spa romantickho snenia
(rozprva aktom fantzie rekontituuje svet minulosti, kopa sutn sa pod
jeho pohadom premen na zmok), na blzna Machnickho vak ruiny (z
jeho vlastnej perspektvy) psobia priam psychometricky: vyvolvaj uho
stav mystickho vytrenia, doslova zjavenia minulosti (jej rekontitcie
v prtomnosti). Machnicki vo svojom mystickom viden komunikuje
s dvnymi ie dvno mtvymi poskmi krmi: je mu teda umonen
aj prstup do re smrti, podsvetia, ktor sa aj topologicky nachdza
v utajench hlbinch podzemia zmku. Odrzykosk ruiny s preto
miestom sptm s Machnickho mystickm vytrenm, iniciciou, ba d sa
poveda, e s metaforickm vyjadrenm stavu vedomia, i dokonca
priamo tmto stavom (Daniela Hodrov). S miestom stretnutia s duchmi
rozprvajcimi o ,dvnych asoch, teda miestom, kde sa prelnaj tento
a in svet (Hodrov).
Od mtvych krov, od minulosti, ktor v transcendentnej, mystickej
dimenzii stle ije, preber Machnicki krovsk ezlo, nslednctvo trnu
v tchto zlch asoch. Romantizmus toti vo svojom (privlastujcom)
vzahu k minulosti preferuje na rozdiel od osvietenskej rekontrukcie
minulch dejov na zklade prameov pam, ako ukzal u spomnan K.
Trybu: romantikom ilo o subjektvny vzah k minulosti, o jej vntorn
preitie, priom pam m vdy aj kontruktvny charakter (ako ukazuj
sasn vskumy kultrnej pamti), a v romantizme sa pam doslova stala
imaginciou (Trybu), hrou predstv. No prve toto vntorn preitie
minulosti pre romantikov kontituovalo jej pravdu preto mohol naprklad
Josef Linda v prze Ze nad pohanstvem bji o pohanskej minulosti
eskho nroda, rovnako ako o nej mohol snva aj Karel Sabina vo svojej
historiografickej prci o dejinch eskej literatry. Tto pam minulosti
(minulosti, ktor nikdy nebola prtomnosou, pretoe je vtvorom
romantickej imagincie) je kolektvnou pamou, ktor zaklad jednotu
spoloenstva (v prpade poskho romantizmu nroda). Posk romantick
literatra svoju predstavu minulosti tie nezriedka personifikovala
(Trybu) asto ju zosobovala do postavy starca, ktor akosi prenieva
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
14
z dvnych ias do prtomnosti a stva sa strcom pamti mtvych:
u Goszczyskho je to prve blzon Machnicki.
Nejde tu vak len o minulos: Machnicki je uchovvateom kolektvnej
nrodnej pamti v zlch asoch prve preto, lebo je nasmerovan do
budcnosti, ke sa m nrod znovu zrodi z popola ako Fnix, ke hrob
vzkli ivotom: Machnicki to vo svojej romantickej historiozofii vstine
metaforicky formuluje tak, e minulos dva do zlohy hlavu budcnosti.
Blzon sa na rovni vyieho poznania stva mudrcom: pozn skryt
zmysel dejn, nedostupn jeho okoliu.
Ruiny s v romantickom literrnom diskurze tie istm objektom na
pomedz u pre Chateaubrianda s prechodnm objektom medzi dielom
udskch rk (kultrnym objektom) a prrodnm vtvorom (burina a krky,
ktor prerastaj ruiny, zahrzaj sa do nich): v rei Machnickho sa to
premieta do jeho organickej metafory zmku (ktor vak on sm chpe
doslovne) zmku, o m v podzem semeno a korene, z ktorho ako
u rastliny na povrchu vyrastaj jeho reprezentcie jednotliv konkrtne
zmky. Kee v slade s romantickm princpom duchovna vetko ije,
m duu, aj samotn zmok pre Machnickho ije, je ivou bytosou, ktor
kon a vyzva ho k inu. Rozpadajci sa zmok je vak v texte zrove
zakdovan aj v alegorickom ki: je alegriou svekho stavu nrodnho
zakliatia, neprebudenosti prznane u Goszczyskho prve prslunci
podrobenho nroda sami rozkladaj, rozoberaj svoj zmok (duchovn
princp nrodnho bytia) pre svoje przemn materilne potreby (z jeho
skl si stavaj chalupy, opy). Lene pre posk mystick romantizmus
(naprklad aj pre Sowackho) je zkladom vetkho prve Duch. Hrad
v romantickom diskurze splva s ideogramom (Hrbata), je symbolom
krovskej moci a v irom zmysle symbolom nrodnej suverenity a prve
t je v ruinch: preto kr zmku Machnicki hovor o svojom krovstve,
ale v aktulnom vzname aj o svojom tte.
Motv run sa vak v Goszczyskho texte zmnohonsobuje aj
v metaforickch zrkadleniach vznamov, v priemete z plnu fyzickho
prostredia do mikrokozmu postavy: aj v samotnej tvri vnimonho
blzna Machnickho sa pod povrchom zjavuj v hbke trosky mylienok
a ialenstva.
Ruiny zmku teda stri miestny blzon kr zmku, ktor sa vak
ukazuje by romantickou vnimonou osobnosou. V textovej kontrukcii
jeho postavy je predovetkm aplikovan romantick inverzia (Maria
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
15
Janion) pri reprezentcii ialenstva: ialen je toti skr spolonos, ktor
poklad Machnickho za blzna spolonos, ijca v nrodnch
driemotch, a Machnickho ialenstvo sa stva, naopak, jasnozrivou
mdrosou. Ako ukazuje Marta Skwara, prve cez mdium ialenstva
hovor Machnicki (romantick) pravdu o poskch dejinch, zakdovan do
alegorickch a metaforickch vpoved (hieroglyfov). Pre romantizmus je
toti ialenstvo transcendentnej proveniencie ialenec je ten, kto je
vyznaen vyou mocou a realizuje prielom z tohto empirickho sveta do
sveta transcendentnho (v Machnickho prpade do sveta dvnej nrodnej
minulosti). Svis to aj s tbou romantikov, ktor pred nimi vyjadril u
Schiller, s tbou po optovnom zaarovan sveta toho sveta, ktor
odaroval osvietensk rozum. ialenstvo teda Machnickmu umouje
zava extatick stavy v zmenench stavoch vedomia zava mystick
splynutie, v tomto prpade nie s Bohom, ale so samotnou nrodnou
minulosou (ve vo svojom viden je sm korunovan na poskho kra),
ktor je sakralizovan, v nrodnom romantizme poven na absoltno.
Tento motv mystickho vzkriesenia minulosti nie je v poskom romantizme
ojedinel: aj Juliusz Sowacki v Krovi-Duchovi vyvolval minulos
v hypnotizujcej piesni, o nebolo len symbolickm sprtomovanm
v spomienke, ale doslova vyvolvanm ducha, kee samotn slovo
u Sowackho je bytm (Ciela-Korytowska), m magick i metafyzick moc.
Tu treba pripomen, e viacer romantick bsnici prezentovali vo
svojich textoch mystick videnia (napr. Novalis, Ballanche, Sowacki)
monografistka tejto tmy Maria Ciela-Korytowska v prci Romantick
mystick pozia (1989) hovor o prirodzenej prbuznosti romantizmu
s mystikou, ktor pramen z charakteru samotnej mystiky, ako ho
formuluje Rudolf Otto: sklon ta svet prostrednctvom systmu
symbolov, znakov a obrazov a draz na emocionlne a imaginatvne
stanovisko. V romantizme asto nachdzame prienik do akhosi
transcendentnho inho sveta, alebo aspo stopy psobenia tejto inej
skutonosti v naom svete ako vo svojich przach ukazoval E. T. A.
Hoffmann, sme spojen s viacermi priestormi, nielen s priestorom nho
kadodennho ivota: prenikaj ns naprklad sily magnetickho fluida aj
telepatickho psobenia, svet snov, ako aj svet pozie a vdy zostvame
v nejasnch, ako rozpoznatench vzahoch aj so svetom duchov. Tento
in svet sa zjavuje len v extze (ako v Machnickho viden, ktorho motv je
sujetovm vyvrcholenm przy Kr zmku).
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
16
K motvu Machnickho mystickho splynutia s absoltnom, s
nrodnou minulosou (a tm s nrodom samotnm) vak rozprva a s nm
aj itate dospeje a takmer na konci przy. Tmto kontatovanm sme sa
dotkli spsobu, akm je tto prza napsan: tak ako s ruiny miestom
skrvajcim tajomstvo (jednak duchovn: s mystickm miestom, ale aj
hmotn: ukrvaj tajn Machnickho komnaty, ale aj slu krov, do ktorej
sa Machnicki telesne i len duchovne? dostva vo svojej extze), je aj
samotn blzon Machnicki postavou s tajomstvom: toto tajomstvo odhauje
on sm postupne, priom postup odhaovania je paraleln fyzickmu
presunu postv do hlbn podzemia zmku (tm najvm Machnickho
tajomstvom je prve jeho komunikcia so ivou minulosou, o ktorej jeho
okolie nevie, ale prezrad ju len rozprvaovi). Ruiny, opraden
tajomstvom, i tajomn postava, ktor ich obva, priom tajomstvo oboch je
prepojen a postupne sa poodhauje jeho pltik, ako aj nznaky monosti
nadprirodzench udalost (je Machnickho videnie len jeho halucinciou,
alebo naopak mystickm splynutm s najvym bytm?) aktivizuj v texte
nrov kd romantickho goticizmu. Goszczyskho text je vak nrovo
polyvalentn (o jeho nrovom rozmere politickej alegrie sme u hovorili),
pretoe vo svojom vznamovom jadre vyuva predovetkm schmu
inicianho romnu (priom goticizmus v texte tvor skr atmosfrick
taf). Vzah Machnickho a rozprvaa je v mnohom vzahom majstra
a iaka, priom v sujetovo-topologickom pohybe textu nechba ani inician
zostup do podzemia a do komnaty zasvtenia (Machnickho izba
s nrodnmi relikviami). Rozprva je pritom zasvten len iastone:
pova spove Machnickho a nahliadne aj do tajnej knihy, Machnickho
kroniky. Azda najotriasajcejou scnou tejto fzy prbehu je pas, ke sa
Machnicki kr objav v zchvate zfalho ialenstva v aovskom
kostme: v dobe poroby a tlaku predsa mus by ako posledn posk
kr zrove krom aj aom ako blzon sa jav svojim sasnkom,
ktorch netrpi nesloboda a ij v zabudnut. On sm sa v scne oslavy
menn sprva ako dvorn blzon, ao, ktor pod rkom blznovstva
hovor zhromadenej spolonosti neprjemn pravdy a spochybuje
pravdu viny. Preber tu funkciu svojho inicianho sprievodcu
Staczyka. Przrak Staczyka, ktor sa objavuje v texte, je tradinou figrou
poskej imagolgie: historick Staczyk bol aom troch krov, il zhruba
v rokoch 1480 1560, bol vzdelan a pravdepodobne poznal vemi dobre
posk dejiny. Jeho neobyajn popularita sa priinila o to, e sa jeho
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
17
vlastn meno stalo veobecnm a v Posku zaalo oznaova dvorskho
blzna, aa ako takho. O jeho mdrych anekdotch referuje mnoho
poskch renesannch autorov (napr. Rej, Grnicki i Kochanowski) a v 19.
storo sa stal astou alegorickou figrou poskej literatry, ako o tom
sved i Goszczyskho prza.
No ao Machnicki je skutonm zasvtencom (a to aj bez ohadu na
to, ak ontick status jeho videniu pripeme): zostupuje do hlbn podzemia
(ktor je v jeho vzii dvnych poskch krov vlastne podsvetm) tak ako
mystik alebo adept inicicie a dlh as strvi v odosobnen a pstom, akoby
sa zbavoval svojho hmotnho tela. Sm podva znmu inician formulciu,
e v om umrel star lovek a zrodil sa nov. Dostva sa mu za to inicicie
nasleduje aa Staczyka azda netelesne (ve je predsa celkom
vyerpan!) do siene krov. Poda vlastnch slov sa povzniesol do sveta
duchov, kde je preho minulos sprtomnen: ie vstupuje prve do onej
romantickej inej skutonosti, transcendentnej a pravdivej. Pri jeho viden
dvnych krov si nemono nespomen na motv z Mchovej Pouti
krkonoskej, kde v zrcaninch kltora na jeden de v roku ovaj mtvi
mnsi... (Mimochodom, medzi mnostvom poskch romantickch bsnikov,
ktorch Mcha vo svojej prze Cikni cituje, m svoje estn miesto aj
Seweryn Goszczyski. Tm vak poukazujeme skr na spriaznenos poetk
oboch autorov, a nie na vplyv ve Kr zmku vznikol a po Mchovej
smrti...) Prve podzemie, hbka, podloie hraj nielen v kde inicianho
romnu, ale aj v Machnickho organickej (vsostne romantickej) metaforike
kov lohu: ke sa zrti alia as zmku (priom Machnickho pred
smrou zachrnilo prve zjavenie Staczyka), Staczyk hovor, e vchor
zlomil iba sprchniven vetvu, zatia o pe stromu ije alej. A treba
stri korene, pretoe tam je ivot, odtia vetko vyrast: aj Machnickho
zmok sa stva akmsi prapvodnm ur-zmkom (Machnicki hovor:
praotec zmok), z ktorho semiaka (pochdzajceho ete z Raja, ktor
vyplavila do nho sveta Potopa) vyrastaj ostatn posk hrady a zmky
nad zemsk povrch organicky, tak ako rastie strom od koreov.
Rozprva hovor o Machnickho knihe ako o vnimonom
bsnickom diele, ktor je jedinen (tak ako je jedinen romantick
osobnos): Goszczyskho literrny text teda vo svojom tele projektuje aj
aksi idelny romantick bsnick text, z ktorho mme napordzi len
nznak v niektorch poetickch vpovediach Machnickho a pribliuje nm
ho rozprvaov opis. Zrove, ak rozprva oznauje Machnickho knihu za
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
18
bsnick dielo, netreba to chpa ako spochybnenie jej pravdivosti (i ke
rozprva hovor, e t kniha rozvjala ivot vo sfre imagincie) prve
naopak: v literrnej estetike romantizmu bsnik nie je tvorcom
nepravdivch vybjench fikci, ale svojm bsnenm nadvzuje bytostn
vzah s vyou pravdou, ktor je benm uom nedostupn (Novalis
prznane vrav: Jedine bsnik nos prvom meno mudrca). Prve v tomto
momente je funkcia romantickho bsnika solidrna s funkciou blzna,
priom v postave Machnickho ako je zrejm sa spjaj obe. Pre
Novalisa je bsnik tm, prostrednctvom koho prehovra metafyzick hlas
pravdy, vehomra, priom bsnik je len jej mdiom, tlmonkom; rovnako
pre Sowackho je pozia zjavenm, svtou mocou pochdzajcou od Boha
(Ciela-Korytowska): pozia m teda bosk pvod. Pod zrakom
Machnickho vetko ova: ruiny, ale aj samotn prroda: kad skala, spev
kovrnka, blnkot potika. Z perspektvy normlnosti, ako ju
reprezentuje aj sm rozprva, ide u Machnickho o nevedom poetick
spsob tania prrody, o jej zakdovanie do metaforickch presunov
vznamov a jej personifikovanie (skala, strom s oiven a stvaj
osobnosami, s ktormi Machnicki komunikuje). No z hadiska romantickej
estetickej filozofie tto normlnu perspektvu treba prevrti:
bsnik/blzon Machnicki v kadej prrodnej, materilnej entite nachdza jej
skryt, utajen duchovn zklad (pre Sowackho vetko pozemsk, telesn
spova v Duchovi, rovnako Machnicki hovor, e v kadej veci je vetkm
jej dua), jej ivot: cti pod rukou tlkot srdca kamea, rozumie rei vtkov.
Po svojom mystickom nahliadnut u Machnicki na svet neustle nazer cez
prizmu romantickej koncepcie jednoty duchovnch a materilnych foriem
sveta (Anna Martuszewska).
Rozprva prbehu sa ocit iba na prahu tohto oivenho videnia,
priom tto brnu, cez ktor by mohol vstpi do sveta Machnickho (je
to brna inpirovanho ialenstva), sm nikdy neprekro: ukazuje to
hranin motv, ke rozprva vid briezku, ktor mu pripomna enu
v bielych atch. Zo svojej perspektvy prznane hovor vo forme
prirovnania: briezka vyzer ako keby ena vyzerala svojho milho. Sm sa
teda nestotouje s personifikanm videnm, nedoke prekroi onen
prah romantickej imagincie, ktor by dokzal prrodu oivi, vdchnu jej
ducha. Naopak, Machnicki hovor (nie prostrednctvom prirovnania, ale
stotoujco), e to je krovn Jadwiga. Tu sa ukazuje rozdiel medzi
perspektvou rozprvaa a Machnickho rozdiel, ktor sa v texte nikdy
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
19
nezotrie. Preto ani neme rozprva preta list od Staczyka, vlastne od
zmku (minulosti), adresovan len a prve Machnickmu: je psan
tajnm psmom, ifrou ba zd sa, e psmom samotnej prrody. Prve
vaka tejto perspektve zotrvva tto romantick prza v nrovom
teritriu klasickej fantastiky 19. storoia (kde, poda Tzvetana Todorova,
nakoniec vhame, i postava naozaj zaila nadprirodzen udalos, alebo sa
t d vysvetli aj prirodzenm spsobom v tomto prpade psychiatricky
Machnickho ialenstvom, jeho halucinciami). Pritom romantick
literatra nezriedka vyuvala aj o motvy zzranho (potvrdenho
nadprirodzenho), naprklad v baladch, kde bolo toto rozprvkov
zzran odvoden z udovej kultry (povery, zjavovanie sa revenantov
mtvych, prichdzajcich zo zhrobia, i rusaliek). Aj v Goszczyskho
gotickom bsnickom romne Kaniowsk zmok nachdzame popri krvavom
deji aj hojn poet nadprirodzench rekvizt proveniencie udovej kultry:
hovoriace kuviky (ohlas tohto motvu, ako upozoruje Karel Krej,
nachdzame v intermezze Mchovho Mja), diablov, ktor snmaj
obesencov zo ibenice a pod. V oboch prpadoch sa vak otriasa
racionalistick vzia sveta a nastupuje viera slovami Adama Mickiewicza,
ktormi sprevdzal franczsky preklad svojich Dziadov v existenciu
vplyvu neviditenho, nehmotnho sveta na sfru udskch mylienok
a konania. Romantick svet je tajomn (optovne zaarovan) a ovldaj
ho tajupln nepoznan sily, nezriedka zlovestn.
V slade s romantickou estetikou fragmentu ponechva Goszczyski
zver svojej przy otvoren: tento zver tie charakterizuje postavu
rozprvaa i jeho ditanciu od Machnickho. Rozprva je sce sm
romantick zasnen tulk, tajci knihu prrody i run, prepad ho
romantick neurit clivota, pocit chbania neurenho objektu tba ako
tak; v nadchnut ruinami sa z neho vyrinie romantick bse, sm obdivuje
zaifrovan pravdu v Machnickho stach... no svoj sub Machnickmu
z bliie neurench dvodov nespln nestretne sa s nm znovu, len
lakonicky skontatuje, e sa stalo in a odiiel plne opanm smerom.
Tto vpove meme ta aj metaforicky: odiiel z blzkosti
Machnickho sveta, sveta duchov, do ktorho dokzal na rozdiel od
priemernch ud aspo s empatiou nahliadnu, a vrtil sa do normlneho
sveta, k normlnemu ivotu v priemernosti. Koniec deja je teda akoby
oddrapen udalos, ku ktorej smeroval, nakoniec nenastane. Aj
romantick text fragment sa takto sm stva vznamovou ruinou: je len
-
Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod
20
trkom prbehu. A tento text rovnako ako hrob, urna v sebe tezauruje
Machnickho posolstvo i rozvaliny (trky) jeho Knihy.
Goszczyski sa v tomto diele inpiroval skutonou postavou
odrzykoskho blzna Machnika, bvalho haliskho radnka, ktor horel
ialenou lskou k nrodu, a porka novembrovho povstania (vlastne
krach nrodnooslobodzovacieho boja) bola prinou, pre ktor sa zblznil.
Seweryn Goszczyski v liste Bohdanovi Zaleskmu napsal, e pe przu,
ktorej hrdinom je skuton osoba, patriot blzon. V poskej histrii
nebol osud Machnika celkom ojedinel: v literrnovednej literatre
dokonca jestvuje aj termn, ktor pomenva tento motv: nrodn
ialenstvo. V romne Kr zmku meme vidie, ako takto ltku vzat
zo skutonosti pretvorila prznane nesptan imagincia romantickho
bsnika. Tento text sce nepatr k tm najznmejm dielam poskho
romantizmu, je vak v mnohom doslova emblematick a ukazuje, ako si
posk romantizmus osvojoval a transformoval podnety svetovho
romantizmu poda svojich vlastnch pecifickch potrieb.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
21
Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese
formovania demokratickej spolonosti
Niekoko poznmok k mysleniu a dielu Milana Hamadu v kontexte jeho
obhajoby vznamu hodnt ideovej plurality, slobody a obianskej
zodpovednosti
Marcel Martinkovi Myslenie a prcu literrneho vedca, kritika a historika kultry Milana
Hamadu netreba naej intelektulnej obci nijako osobitne predstavova.
Jeho prce publikovan v esdesiatych rokoch V hadan vznamu a tvaru
(1966), Od baroka ku klasicizmu (1967) a Bsnick transcendencia (1969)
spolu s prcami vydanmi po roku 1989 po ntenej verejnej odmlke
spsobenej politickou cenzrou (zastreen prcami Sizyfovsk del a Zrod
novodobej slovenskej kultry), vznamnm spsobom ovplyvnili vvoj
a interpretciu slovenskej kultry. Mnostvo tdi profesora Hamadu,
ktor sa koncentruj na sfru literatry, kultry a ich vplyvu na politiku, sa
tak stali vznamnou a neprehliadnutenou sasou formovania slovenskej
kultrnej identity a v jej rmci najm silia o kreovanie aspektov
kultrnosti. Z tohto dvodu v ase, ke sa v spoloenskom dian a verejnom
diskurze op zviditeuj snahy o monopolizciu vkonu politickej moci
a prejavy nekultrnosti svisiace s aroganciou moci, je zamyslenie sa nad
dielom a ivotom Milana Hamadu inpirciou pre mnoho ud, ktor hadaj
odpovede na otzky tkajce sa vznamu kultry a literatry pre
spolonos, alebo dleitosti obianskej odvahy a morlnej autonmie pre
kreovanie slobodnej demokratickej spolonosti.
Z dvodu predmetnej rky tvorby Milana Hamadu, ktor siaha od
literrnej kritiky, cez kultrnu histriu a po politick publicistiku, sa
v nasledujcich riadkoch poksime strune pribli aspo t as myslenia
Milana Hamadu, ktor ma vzhadom na vvoj slovenskej politiky najviac
oslovuje a ktor pokladm vzhadom na sasn spoloensk vvoj na
Slovensku za najaktulnejiu a najinpirujcejiu.
Ide o tie prce Milana Hamadu, v ktorch sa ako myslite sna
o priblenie rieenia permanentnho naptia medzi autentickou, osobnou
sfrou slobody, silou ducha a jeho prejavov v oblasti kultry, ktor s
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
22
v tenzii s rovinou nsilne homogenizujcej politickej moci aj s jej
dehumanizanmi dsledkami na udsk existenciu. V myslen a diele
Milana Hamadu sa tak stretvame s drazom na hodnotu, ktor sa aj
v dnenej spolonosti stva oraz menej viditen. Mme na mysli morlnu
a intelektulnu integritu loveka, ktor si svoj nzor (v prpade Milana
Hamadu sa jednalo o legitimizciu vznamu kultrneho pluralizmu,
hodnotu slobody a slobodnho bdania pri interpretcii spoloenskch
a kultrnych javov v spolonosti) doke obhji aj proti driteom
oficilnej ttnej moci. Z dnenho pohadu zostva jeho konanie v
esdesiatych rokoch 20. storoia a poas nstupu normalizcie
v eskoslovensku prkladom vzcneho obianskeho postoja, ktor spolu
s mnostvom ostatnch odvnych rozhodnut jednotlivcov v zujme
ochrany princpov slobody, vznamnm spsobom vytvoril priestor pre
formovanie dnenej slobodnej spolonosti. U v tom ase, podobne ako aj
po zmene reimu v roku 1989, dokzal svoje postoje formulova verejne a
zrozumitene, s viditenou odbornou erudciou a chpanm podstaty
existencilneho rozmeru slobody a zodpovednosti. Svoje nzory pritom
zastval z dnenho pohadu s obdivuhodnou obianskou odvahou a s
vedomm, e bude eli bremenu cenzry a mocenskej perzekcie zo strany
predstaviteov vtedajej nedemokratickej, marxisticko-leninskej ideolgie.
Rieenie spoloenskch problmov a vziev v kontexte vyie
uvedenho existennho naptia v ivote loveka nachdza Milan Hamada
v kreovan vntornej, duchovnej sily autentickho loveka, ktor kriticky
reflektuje skutonos a vie diagnostikova nekultrnos a mylienkov
deformatvnos totalizujcich politickch ideolgi alebo nacionalistickho
populizmu. Hbka udskho ducha a jeho metafyzick charakter pritom pre
Hamadu predstavuje podstatn zdroj slobody, sily a mravnej autonmie
loveka. Pochopenie vznamnosti tohto vzahu sa nsledne prejavuje
v myslen a praktickom konan jednotlivca. Ten pri porozumen podstaty
vlastnej existencie a hodnoty mravnej autonmie vo vzahu k politickej
slobode ako jej formlnej garancie, spolu s vedomm zodpovednosti za seba
a svoje okolie, nezostva viac v pasvnej roli objektu. V kontexte vzoru
sluby platnskeho filozofa je nsledne inpirovan k aktvnemu vzdoru
proti prejavom nevzdelanosti, manipulcie, nihilizmu a nekultrnosti
v spolonosti. V tomto kultivanom procese sa tak stva subjektom dejn
kad jednotlivec, ktor, ako Milan Hamada v ase nstupu normalizcie,
odmietne diktt mocensko-spoloenskch pomerov smerujcich k redukcii
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
23
vlastnej existencie a morlnej autonmie. Hlavnou prinou takhoto
vedomho rozhodnutia je pochopenie, e konenm dsledkom takho
mocenskho tlaku je vdy vznik pasvnej, ahko ovldatenej a amorfnej
spoloenskej masy, v ktorej jednotlivci strcaj povedomie svojej udskej
hodnoty.
Bytostn hadanie zmyslu vlastnej existencie je v prcach Milana
Hamadu prtomn v opozcii k utilitrnej akceptcii skutonosti. Jedn sa
pritom o stle aktulnu tmu, ktor je naliehavou vzvou aj pre dnen,
politicky stle apatickejiu a o to viac konformne konzumn spolonos.
Existenn a intelektulna otvorenos, ktor Hamada vo svojom diele
zdrazuje, je zaloen na pochopen vzahu medzi hodnotou individulnej
slobody a spoluzodpovednosou za vvoj spolonosti. Tento vzah sa
prejavuje napr. v Hamadovej obhajobe Patokovho konceptu starostlivosti
o duu.1 V jej rozvrhu sa lovek neuzatvra do vlastnho sveta znmych
argumentov a intelektulneho pokoja, neprispsobuje sa spoloenskmu
alebo mocenskmu tlaku s vidinou zisku osobnch vhod, neredukuje svoje
morlne postoje pod socilno-ekonomickm tlakom a nerezignuje na
dleitos formovania kultrnosti v spoloenskch vzahoch. Naopak!
Kriticky prema svoje stanovisk, neustle ich vystavuje kritike okolia
a v tomto tvorivom vzahu odhauje ich nedostatky. V tomto procese
paralelne odhauje falon poznanie doxa a poukazuje na rizik
prpadnho hodnotovho relativizmu v spolonosti, priom sa aktvne
zapja do verejnho diskurzu, kee si je vedom vlastnej
spoluzodpovednosti za rozvoj demokratickej spolonosti. (Vi napr. state
Zodpovednos pln zkosti 1969, Dejiny a existencia 1969, Krza charakteru
1969).2
Z autorovej politickej publicistiky, ktor bola uverejovan z vyie
naznaench dvodov a po roku 1989 a ktor sumrne vyla v prvom diele
Kritickch komentrov3, sa d sumarizova, e v ponovembrovch vahch
Milana Hamadu sa op centrlnou tmou stva problematika mocensky
determinovanej a pasvnej existencie. Ako prklad autorovi sli situcia,
kedy si jednotlivci ani v demokratickej spolonosti, kde tt zkonne
garantuje zkladn udsk prva a slobody, nemusia uvedomova prav
hodnotu individulnej slobody, kee sa radi nechaj vies politickmi
1 HAMADA, M. Filozof starosti o duu. In Kritick komentre, s. 108 112. 2 HAMADA, M. Krza charakteru. In Sizyfovsk del, s. 17 - 29. 3 HAMADA, M. Kritick komentre. Prv zvzok. Levice : KK Bagala, 2012.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
24
ldrami a prenaj na nich vlastn zodpovednos. Tento problm, ktor sa
v spoloenskej praxi prejavuje aj v krze legitimity demokracie, m poda
Hamadu v slovenskom kontexte hlb kultrny a duchovn zklad. Jeho
podstatou je historicky formovan predstava o potrebe nrodnej
a kultrnej jednoty. V naom politickom a kultrnom diskurze si tak stle
zachovva dominantn pozciu myslenie vychdzajce z apologetickch
vchodsk nrodnej existencie, pre ktor je typickm znakom prlin draz
na vznam elt pri rozvoji spolonosti. V dnenej spoloenskej situcii, ke
sa vina obanov rozhoduje najm na zklade vidiny ekonomickho zisku
a osobnch vhod, sa tak op v novej podobe stretvame s rizikom
prenania zodpovednosti na politick elity, ako aj s praktickmi
dsledkami straty zujmu verejnosti o politiku. Typickmi prejavmi takejto
poddanskej politickej kultry je obianska apatia, vzdialenie sa zujmov
obanov od zmerov politickej reprezentcie a snaha politickch elt o
monopolizciu moci v spolonosti. Tento proces tak latentne roziruje
priestor udsky neprirodzenej jednorozmernosti vonkajieho aj vntornho
sveta a vedie k vytvraniu prostredia priaznivho pre upevovanie vzorcov
sprvania, pozitvne hodnotiacich politick a kultrnu uniformitu. Na
druhej strane uvedomovanie si vznamu udskej autenticity a hodnoty
morlnej autonmie, tak ako ju reflektuje a zdrazuje Milan Hamada,
vedie poda viny jeho publikovanch textov v konenom dsledku
k neustlej ideovej konfrontcii a k polemike medzi samostatne kriticky
mysliacim indivduom a reprezentantmi uzavretch filozoficko-
ideologickch systmov. T u pritom nertaj s lovekom ako s cieom, ale
v rmci abstraktnch vah ho dehumanizuj a redukuj na tatistick
jednotku, prpadne len na legitimizan prostriedok svojich zmerov.
Identifikovanie a artikulcia aiskovch vchodsk Hamadovho
otvorenho a metodologicky systematickho videnia sveta ns vedie a k
sfre kultry, ktor sa stala jeho centrlnym zujmom. Kultra, ktorej
samotn podstata tkvie poda autora najm v slobodnch rmcoch
dialgu, ideovej plurality a konkurencie, rznorodosti metodologickch
vchodsk pri nhade na skutonos, m t silu, e umouje generova
pre spolonos hodnoty nevyhnutn pre jej aliu existenciu a kultivciu.
Z tohto dvodu sa stva kovm prvkom jeho prc priblenie vznamu
kritickej polemiky ako zkladnho prostriedku formovania a rozvoja
pluralitnej spoloenskej truktry, ktor nsledne umouje aj kreovanie
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
25
priestoru kultrnosti.4 Vytvorenie takhoto kultrne podnetnho priestoru
v rmci odbornej, i laickej verejnosti je poda Hamadu jedinou zrukou
mocensky nedeterminovanho rozvoja autentickosti subjektu.
V obsahu jednotlivch stat Milana Hamadu sa odra jeho
antropologick prstup, prostrednctvom ktorho kladie draz na vlastn
zodpovednos jednotlivca a kultivciu ducha v zpase o kultrnejiu a
slobodnejiu spolonos. Cez tto tmu autor nsledne vo svojom diele
rozober tematiku prekraovania asovch a miestnych limitov literrnych
textov a prejavov umenia, hadania zmyslu bsnickch a literrnych textov
poodhaujcich ideov zvoj skutonosti, odkrvania zahmlenej, alebo
deformovanej skutonosti organonom bsnika, at. To vetko by malo by,
poda Hamadovho nhadu, cieom psanho textu, ktor by tak mal
demontrova obnovenie jednoty medzi autorom a nm reprezentovanou
pravdou na jednej a svetom na druhej strane. Tto vzva je o to
naliehavejia, e dvadsatyri rokov od zmeny reimu a natartovania
demokratizanch zmien sa nepriehadnutelnm javom v naej spolonosti
stva politick a verejn rezigncia, odvrtenie sa obanov od politiky ako
zmysluplnej innosti vykonvanej vo verejnom zujme a koncentrcia na
osobn uspokojovanie najm hmotnch zujmov. Myslenie a ivotn prbeh
prof. Milana Hamadu je vak prkladom presnho opaku, t.j. sokratovskho
poznania, e existuj hodnoty, pre ktor sa oplat verejne angaova a
strpie aj neprvos. Skutonos, e prklady obianskej odvahy, kultrnosti
prejavu a kritickho myslenia nie s dnes v centre zujmu intelektulnej
obce a verejnej pozornosti, ns upozoruje na fakt, e hodnoty, akmi s
naprklad mravn autonmia a politick sloboda, s vystaven rovnakmu
nebezpeenstvu nihilizmu a relativizcie ako pred rokom 1989. Je to
sasne aj vzva pre ns ostatnch, e prezentcia pozitvnych prkladov
morlnej integrity a obianskej odvahy, ktor nastavuj zrkadlo
charakterovm necnostiam, pozorovatenm v rmci nho kultrneho
a politickho ivota, m vek vznam pre kvalitatvny rozvoj kultrnosti
v naej spolonosti. A kee uznanie vnimonosti, osobitosti a ojedinelosti
myslenia je v slovenskch pomeroch pretrvvajci problm (na ktor
upozornil aj Milan Hamada v spomnanej tdi K filozofii dejn slovenskej
nrodnej kultry), nezostva nm ni in ako sa spolu s textami Milana
Hamadu snai obhajova pozitvny dosah princpov ideovej 4 V tomto kontexte pozri naprklad tdiu K filozofii dejn slovenskej nrodnej kultry. In Kritick komentre. Prv zvzok, s. 11- 25.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
26
plurality, dialogickej kultry, tolerancie a obianskej participcie proti
princpu monolitickej kultry a ideologickej uniformity. Osvojenie si vyie
naznaench princpov nm sptne me vraznm spsobom pomc
vymani sa zo zajatia predstv o kultrnej a nrodnej provinnosti, i
menejcennosti, alebo prospenosti antipolitiky. Fakt, e v slovenskej
spolonosti sa zatia neujalo skuton pochopenie hodnoty
slobody, morlnej integrity loveka a obianskej solidarity, ktorej
neodmyslitenou sasou je spoluzodpovednos za vvoj spolonosti, je
dokladovaten aj na obrtenej hierarchii hodnt v dnenej spolonosti, kde
prevauje zujem o individulny prospech a hmotn zabezpeenie oproti
sfre kultry a ducha. Prce Milana Hamadu upozoruj prve na
nebezpeenstvo takejto formy redukcie existencie loveka, ktor m zklad
v mechanickom aplikovan osvietenskej racionality. T vedie k tomu, e na
zklade takejto abstraktnej formuly strca svet vetko podstatn, strca
hodnotov rozdiely.5 Myslenie a prce Milana Hamadu v naznaenom
kontexte upozoruj na riziko straty celostnho ponmania spoloenskej
reality a loveka aj s jeho duchovnm rozmerom, ktorho marginalizcia
vdy vedie k degradcii loveka ako slobodnej bytosti. Vo svojich
literrnovedeckch a kultrnohistorickch prcach okrem inho upriamuje
pozornos na tie aspekty vo vvoji slovenskej kultry, ktor nadvzovali na
eurpsku tradciu humanizmu a formovania duchovnej strnky udskej
existencie. Z tohto dvodu patr aj myslenie Milana Hamadu do kategrie
tch slovenskch vzdelancov a mysliteov, ktor odmietali jednorozmern
model formovania kultry (Jon Zborsk, Jn Palrik, Jn Lajiak,
Svtopluk tr a al), zdvodovan vznamom nrodnch,
nboenskch alebo triednych zujmov. Milan Hamada toti v naej
kultrnej obci predstavuje osobnos, ktor vdy zastvala
stanovisko podporujce rozvoj kritickho myslenia, neuspokojujce sa
s dogmatickmi a ideologicky skratkovitmi odpoveami popierajcimi
organick celistvos udskej existencie. Jeho prce ns tak neustle
nabdaj na repektovanie loveka ako duchovnej bytosti, ke upriamuj
nau pozornos na situcie, kde modern, vedeck racionalita sa stva
nstrojom redukcie udskej mnohorozmernosti, naprklad prostrednctvom
ideologickch alebo politicky totalitnch projektov, ktor ved k popieraniu
zkladnch atribtov udskej existencie.
5 HAMADA, M. Moc kultry proti nsiliu moci. In Sizyfovsk del, s. 69.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
27
Hlavnm posolstvom jeho politickch vah a publicistiky je tak
odrvanie nebezpeenstva zo strany elt rozvja kultru smerom
k akceptcii uniformity, resp. jednotvrnosti ako prirodzenho ciea
kultrneho vvoja, ktor sa zavruje v monotypickom modeli nrodnej
kultry. Medzi negatvne dsledky formovania takhoto modelu kultry
patr okrem irokej verejnej apatie aj neschopnos kriticky reflektova
spoloensk realitu, organizova sa a na zklade spolonch zujmov
ovplyvova spoloensk vvoj. Rozvoj kultry a sfry kultrnosti,
otvorenosti a vzjomnej cty povaoval za dleit nstroje kreovania
kvalitnejej demokratickej politiky, ktor sa mala nsledne podiea na
zveaovan sfry slobody v spolonosti. Opan vzah, ktor sa asto
vyskytol aj v naich modernch dejinch, kde politika mocensky zasahovala
do sfry kultry, selektovala autorov a mysliteov na prnosnch pre rozvoj
spolonosti a odpadlkov a renegtov a deformovala ju poda vopred
vybranho parcilneho (napr. triedneho, rasovho, nrodnho) ciea,
pokladal za neakceptovaten6, kee sa zva konil verejnm
ostrakizovanm loveka a jeho popretm ako slobodnej a duchovnej bytosti.
Hamadova reflexia vyspelosti kultry a spolonosti sa tak vzahuje
k akceptci princpu plurality, ktor doke formova na zklade
kritickho diskurzu spolon vchodisk obianskeho tosu a iroko
zdieanch hodnt. Idea jednoty v mnohosti, ktor sa vyskytuje v rmci
filozoficko-politickch vah o spsobe formovania slovenskej nrodnej
identity (pvodn evolun trove stanovisko legitimizujce jazykov
osamostatnenie Slovkov, Palrikov koncept formovania obianskeho
povedomia at.) je tak vlastn aj jemu, ke kultrnu vyspelos nroda
viae k existencii vntornej mnohorozmernosti, ktor sa prejavuje
v schopnosti tolerova mnohotvrnos kultrnych aktivt, rznorodos
politickch vah, ktor ved medzi sebou otvoren polemiku nezaaen
nepriatestvom a zou. Od prtomnosti tohto momentu v spoloenskom
diskurze sa nsledne odvja schopnos danej spolonosti v rmci
individulnych prejavov zveaova, kultivova hierarchiu ducha a due.7
Hamadovm vahm o stave a vvoji kultry a spolonosti je vlastn
6 Nemme prvo vzdva sa svojej prce na tvorbe udskej a nrodnej kultry len preto, e ns niekto oznauje za nenrodnch, neslovenskch, i dokonca za protinrodnch a protislovenskch a usiluje sa znemoni nm prcu tm, e nm odnme takmer vetky hmotn prostriedky na jej uskutoovanie. Ibid., s. 76. 7 Ibid., s. 75.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
28
intenzvne osobn zaujatie pri hadan odpoved na otzky o podstate
udskej dstojnosti, slobody, obianskych cnost, i miery
spoluzodpovednosti za stav vec verejnch. Jeho dialogick koncept rozvoja
kultrnosti z tohto dvodu prirodzene stoj na stanovisku repektovania
druhho, priom odmieta, v slovenskch relich ben, spsob
komunikcie, ktor stoj na monologickom prezentovan svojich prvd
a permanentnom sil odborne a udsky marginalizova oponenta, tm, e
sa ozna za nepriatea nroda, alebo vlasti. Z tohto dvodu je Hamadovmu
mysleniu bytostne vlastn Patokom rozvjan koncept starostlivosti
o duu, pre ktor je signifikantn filozofick princp neustleho
otvorenho, kritickho a tvorivho hadania odpoved na zkladn otzky
ivota. Tento filozofick nhad sa vyznauje silm nahliadnu prav
podstatu jednotlivch hodnt nie pre teoretick poznanie, ale pre ich
vznam v praktickom ivote. Z tohto dvodu je hlavnou charakteristickou
rtou Hamadovho diela a ivota zka prepojenos nadobudnutho poznania
a obhajoba ivotnch postojov a hodnt. Morlna integrita je teda hodnota a
dleit moment pri pochopen jeho myslenia a celkovho vznamu jeho
prc pre slovensk kultru, aj vzhadom na spoloensk okolnosti, v rmci
ktorch tto svoju predstavu o dleitosti morlnej integrity, slobody
a udskej dstojnosti obhajoval. Jednalo sa najm o obdobie normalizcie,
ktor prostrednctvom politickho tlaku a hrozby osobnch perzekci
skrivilo mnostvo charakterov a dontilo mnostvo jednotlivcov a
predstaviteov kultrnych a politickch elt verejne sa vzda vlastnho
presvedenia.8
V tejto svislosti Hamadove texty aj v dnenej liberlno-
demokratickej spolonosti upozoruj na nebezpeenstvo formovania
falonej hierarchie ,hodnt, ktor ohrozuj samotn dstojnos loveka
a vytvraj predpoklad pre obmedzovanie slobody loveka. Jeho snaha
upriami pozornos itatea na kultivciu vlastnho myslenia s cieom
vystavi sa problematickosti reality bez nroku na vlastnenie pravdy
(solidarita otrasench) je inprirovan mnostvom ideovch zdrojov.
Najintenzvnejie sa prejavuje antropocentrick rozmer existencialistickej
a fenomenologickej filozofie spolu s camusovskm poatm revolty proti
deformujcemu tlaku politickej moci, strachu z jej dosahu a konzumnej
spolonosti zaloenej na utilitrnom uspokojovan hmotnch zujmov. 8 Bliie k tejto problematike pozri rozhovory s Milanom Hamadom, napr. Som lovek psanej kultry. In Odpovede, ss. 31 46, a No bol som in. In Odpovede, ss. 60 75.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
29
Hamada v patokovskom kontexte zdrazuje existencilny rozmer
filozofie a jej vznam oproti jej akademickmu, resp. intrumentlnemu
poatiu, ktor zostva v zajat teoretickch vah bez toho, aby sa
nadobudnut poznanie premietlo do osobnho vzahu loveka pri rieen
praktickch problmov spoloenskho ivota.9
Z tohto dvodu je prirodzen, e v publicistickch, ale aj literrno-
vedeckch prcach Milana Hamadu je mylienkovm svornkom zujem
o kultivovanie loveka nie len ako racionlnej, ale aj duchovnej bytosti. Jeho
antropologick prstup k spoloenskej realite sa tak neustle usiluje
o kritick reflexiu spoloenskho vvoja s cieom odhaova
neautentickos ivota, ktor vznikla prostrednctvom pseudohodnt
zaloench na osobnom utilitarizme. Jeho systematick, nedogmatick
kritika postmodernho nihilizmu, ktor sa v spoloenskej praxi prejavuje
v hodnotovom relativizme, alebo politickom prospechrstve m za cie
odkry ich praktick rizik pre kultivciu a kvalitatvny rozvoj slobodnej
a obiansky uvedomelej spolonosti. V tomto kontexte je samozrejm, e
prce a myslenie Milana Hamadu, vychdzajce z princpov mylienkovho
pluralizmu s dleitou sasou formovania tosu obianskej spolonosti
u ns. Jeho zpas o obhajobu hodnoty individulnej slobody a mravnej
autonmie vychdza z presvedenia o univerzlnosti tchto hodnt bez
ohadu na etnick, nrodn alebo triednu prslunos, priom ideovo ich
legitimizcia vychdza z tradci eurpskeho humanizmu.10 Jeho politick
vahy, literrno-vedeck a kultrnohistorick prce a tdie predstavuj
v rmci formovania modernej slovenskej kultry neoceniten prnos,
kee sa nebl psa, kriticky uvaova a publikova o mnostve aktulnych
problmov naej spolonosti aj ke vedel, e nestotonenie sa
s ideologickm alebo mocensky presadzovanm videnm sveta, bude
znamena ukonenie jeho pracovnho rozvoja a existenn problmy. Spolu
s s odkazom Jana Patoku je tak v slovenskch relich ivot a dielo Milana
9 Viac k tomuto antropologickmu a existencilnemu vznamu filozofie pozri HAMADA, M. Filozof starosti o duu. In Sizyfovsk del, ss. 61 67. 10 Skuton kultra je univerzlna a nedeliten. lovek i nrod sa ou utvrdzuje vo svojej i nrodnej totonosti iba vaka tomu, e sa ou presahuje. (...) udsk kultra stoj toti na slobodnej udskej bytosti. Iba z repektu voi nej a z repektu voi slobode inch udskch bytost vznik skuton udsk kultra, ktor nijak problmy neriei raz a navdy, ale prve naopak vetky riei ustavine tak, aby sa lovek, nrod, spolonos nemuseli vzdva svojej bytostnej podstaty. HAMADA, M. Moc kultry proti nsiliu moci. In Sizyfovsk del, s. 77.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
30
Hamadu prkladom, e existuj hodnoty a prva, pre ktor sa oplat trpie
a vzdorova nedemokratickm ideolgim a uom, ktor sa stali ich
reprezentantmi.
U z vyie naznaench aspektov myslenia Milana Hamadu je zrejm,
e sa vyznauje komplexnosou pohadu na otzky spojen s hadanm
autentickej existencie a podstaty udskch hodnt. Preto nie je
prekvapujce, e sa vznamnm spsobom zasadzoval aj o hlb vskum
vvoja atribtov slovenskej kultry a myslenia. Vetky texty, ktor sa tkaj
vvoja slovenskej kultry a myslenia len podiarkuj interdisciplinrny
charakter celho diela Milana Hamadu. Dokazuj to aj jednotliv tdie zo
Zrodu novodobej slovenskej kultry, ktor objavuj a charakterizuj
spoloensk premeny v ase reformnho humanizmu a baroka v jeho
nboenskej, umeleckej, filozofickej a existencilnej rovine.
Aktulnos a mylienkov hbka prc prof. Milana Hamadu (naprklad
v odhaovan dleitosti presahu kultry do sfry vkonu politickej moci,
legitimizcie spoloenskovednch discipln pri rozvoji kritickho myslenia,
alebo pri optovnom vyzdvihnut a obhajobe hodnoty autonmnosti
subjektu) je dnes aktulna prve tak, ako v ase koniacich sa esdesiatych
rokov minulho storoia, kedy vrcholil otvoren zpas o formu politickho
reimu a paralelne aj o rku osobnej slobody ako bazlnej udskej hodnoty.
Dnes, ako aj vtedy, meme zhodne kontatova s hadajcim Milanom
Hamadom, e ak porume nau duchovn suverenitu, nezostane ni, o by
mohlo potvrdi nau dstojnos a nau pravdu. Aj z tohto dvodu, ak si
chceme zachova slobodu v priestore liberlnej demokracie, musme
pochopi, e sa jedn o hodnotu, o ktor treba neprestajne zpasi poda
vzoru Sizyfa, ktor nepozn nepriatestvo a nenvis.11
Myslenie a ivotn prbeh Milana Hamadu je tak vzvou aj pre ns
vetkch, najm v kontexte zodpovednosti za rozrenie poznania naich
kultrnych dejn a v rmci nich aj diela tejto osobnosti naej kultry. Ide o
to, aby sa aj v dnenej slovenskej spolonosti, v ktorej pretrvva nezujem
o vlastn dejiny, kultru a veci verejn, rozvjalo poznanie o jednotlivch
aspektoch naej kultry a v rmci neho aj poznanie a ocenenie osobnost,
ktor boli a s viditenmi nositemi obianskych cnost.
Aj z tohto dvodu stoj za povimnutie a verejn ocenenie prca
a myslenie Milana Hamadu, ktorho ivotn prbeh m pre ma a mnoho
11 HAMADA, M. Sizyfovsk del, s. 3.
-
M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti
31
posluchov, ktorch ako vysokokolsk pedagg uil po roku 1989,
vznam prkladu nezlomnosti udskho ducha a nepretritho a nikdy
nekoniaceho zpasu o prav pochopenie hodnoty slobody a vznamu
mravnej integrity. ivot a dielo profesora Milana Hamadu tak zostva
pozitvnym vzorom pre t as slovenskej spolonosti, ktor si uvedomuje,
e zpas o mravn kultivciu loveka a jeho slobodu sa ani v demokratickej
spolonosti nekon a pokia nechceme rezignova na hadanie a realizciu
skutonch hodnt vo svojom ivote, musme sa s odvahou, vytrvalosou
a vntornou silou Sizyfa hba za svojm cieom, aj ke sa zd, e ho nikdy
nedosiahneme.
Pouit literatra:
HAMADA, Milan. Kritick komentre. Prv zvzok. Levice : KK Bagala, 2012
HAMADA, Milan. Kritick komentre. tvrt zvzok. Odpovede. Levice : KK
Bagala, 2013.
HAMADA, Milan. Sizyfovsk del. Bratislava : Slovensk spisovate, 1994.
HAMADA, Milan. Zrod novodobej slovenskej kultry. Bratislava : VEDA, 1995.
-
Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada
32
Homo educans Milan Hamada
Peter Rusnk Abstrakt: Autor v texte, ktor je poctou pedagogickej aktivite i udskmu prbehu prof. PhDr. Milana Hamadu, DrSc., poukazuje na vznam priestoru domova, v ktorom prebva homo educandus. Zo sksenosti domova vak vychdzaj obidvaja putujci na ceste vzdelvania, vychovvate i vychovvan, homo educans i homo educandus. Objavi vznam domova potom me pre vetkch zastnench znamena njs stopu, ktor si kad v sebe nesie a ktor me by ontotvorn aj vo vzahoch vchovy a vzdelvania. Stopa domova, ktor je zitkom takmer posvtnho miesta (Heidegger) vak trvalo zostva prtomn na cestch homo viator, ktor putuje (Lvinas) transverzlami sasnej reality. Zitok domova tak zjednocuje podvojnos vzvy vyda sa na cestu nvratu ku koreom, a zrove vzvy k prebvaniu v prtomnosti posvtnho, ako to asto drazuje v sokratovsko-platnskom kontexte vchovy a vzdelvania na spsob epimeleia tes psyches esk filozof prof. Jan Patoka i slovensk filozof a literrny kritik prof. Milan Hamada.
vod
Jan Patoka vo svojej slvnej eseji Platn a Eurpa tvrd, e filozofia
je starosou o duu v jej vlastnej podstate a v jej vlastnom ivle.1 Avak
platnska staros o duu nie je individulnym programom sebakultivcie
jedinca, pretoe svoju legitimitu a svoj el nachdza prve vo verejnom
priestore, v obci, v politike. Filozofia ako staros o duu sa tak stva
programom duchovnch ud, ktor vytvraj aksi stabiln stred
spolonosti a brnia jej padku. Patoka sa nsledne v inej, nemenej
vznamnej eseji nazvanej Eurpa a doba poeurpska, pta na pvod tchto
duchovnch bytost. Avak duchovn udia nie s jednoducho tu, musia sa
duchovnmi umi, ochrancami ducha ete len sta, a to v pohybe, ktor sa
vol .2 Meme teda poveda, e loha filozofie a vchovy, ako
aj ich spoloensk vznam je tmto vymedzen a zdvodnen. Ale plat to aj
dnes? Kde je vak miesto filozofie a vchovy dnes? Preo sa filozofia
v sasnej spolonosti i na univerzite stva popolukou? Preo, ak strune
zhrnieme Kantovu akademick drhu, dospejeme k zisteniu, e by
v sasnej vedeckej prevdzke nemal ancu?3 Immanuel Kant, s dlhmi
1 PATOKA, J. Pe o dui II., s. 229. 2 Ibid., s. 136. 3 LIESMANN, K. P. Teorie nevzdlanosti, s. 62.
-
Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada
33
publikanmi odmlkami a a obsedantne viazan na svoj domicil, by len
ako napal kritri evalucie a zahraninch mobilt. o sa tak vznamne
zmenilo, e kola, pvodne priestor osloboden od zaneprzdnenosti, sa
v naich asoch stala slkou zskavania takzvanho ,praktickho ivota?4
A to vetko v zbesilom zhone. Poda franczskeho urbanistu, filozofa
a kultrneho kritika Paula Virilia je v sasnosti u len mlo vec, ktor by
neboli poznamenan i priamo pokodzovan rchlosou. Kde je miesto pre
filozofiu vchovy a edukciu ako tak vo svete mnoenia a bujnenia
simulakrickej pseudoreality a zotrvanosti absoltnej rchlosti?
V predkladanom texte sa poksime nartn mon odpovede na
tieto naliehav otzky, a to jednak deskripciou zmien topoi filozofie
v priestore univerzitnho vzdelvania, nsledne vymedzenm priestoru
filozofie vchovy v obnovenom programe starosti o duu, v kontituovan
novho vznamu priestoru domova tak, ako ho mysl filozofia, ale aj vo
vzname, ktor domov nadobda ako existencilny priestor. Domov toti
vnmame ako ontotvorn spatium, miesto otvoren pre udalos, otvoren
stretnutiu, ktor je edukatvnym zaatm (haf) vzbudzujcim as
(thauma). Domov je priestorom diania zmyslu, priestorom dvernosti a
imagincie, kde je mon by spolu, neopa sa, ale vytvra priestor
oslovujcim hlasom...5 Prve v tejto dvernosti a intimite sa kontituuje
osoba, tu sa zrove odohrva najvlastnej zmer vchovy, ktor sa stva
programom duchovnch ud. Je to zrove program vskutku aktulny,
pretoe ak porume nau duchovn suverenitu, nezostane ni, o by
mohlo potvrdi nau udsk dstojnos a nau pravdu.6
K vymedzeniu filozofie
V slvnej poviedke nazvanej O dslednosti vedy rozprva Jorge Luis
Borges prbeh kartografickho umenia, ktor dosiahlo svoju dokonalos
tm, e nahradilo modelom reality samotn skutonos. Umenie verne
zakresli realitu sa vak neskr ukzalo by samoelnm a budce
genercie sa rozhodli mapu ponecha svojmu osudu. Myslm si, e
argentnsky spisovate by celkom pokojne mohol aplikova prbeh fiktvnej
kartografickej vedy aj na sasn situciu, v ktorej sa nachdza filozofia,
4 PALOU, R. SVOBODOV, Z. Homo educandus, s. 130. 5 Ibid., s. 134. 6 HAMADA, M. Sizyfovsk del, s. 11.
-
Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada
34
ako aj jej as filozofia vchovy. Ve pri filozofickom sil o
metodologick precznos, aj jej osud zostva neist a ako s ou naloia
budce genercie, nevieme v sasnosti ani pri najlepej vli odhadn.
Mohli by sme sa s Odom Marquardom utei, e otzka budceho
postavenia filozofie vchovy me zosta celkom pokojne aj naalej
otvorenou, pretoe samotn filozofia, konkrtne metafyzika, ns predsa po
stroia u, e najlepie je ponka mnoho odpoved, m zachovme
problm iv, bez toho, aby sme ho skutone rieili.
Sp vak k tme a k Borgesovi, kee u nzov tohto textu evokuje
aksi filozofick topografiu vymedzovania priestoru vchovy, ktor bude
potrebn bliie rozpracova, ak mme lokalizova miesto filozofie,
odvodene aj filozofie vchovy na univerzite. Zmapova tern, vymedzi ho,
zakresli kty a vypracova aktulnu kartografiu je nronou vzvou pre
kadho kartografa. Cie je o to viac v nedohadne, o o viac sa samotn
filozofia a intitcia, ktorou je univerzita, stva pre ns otzkou. Celkom
legitmne sa toti meme spta, i ete stle existuje filozofia, ke tak
asto povame hovori o jej konci. Jan Patoka sa v eseji Filozofia v dnenej
situcii z roku 1939 zaober otzkou postavenia a vznamu filozofie, ke
pe, e vyhnanstvo filozofie dnes je prejavom toho neprirodzenho,
kovitho stavu, v ktorom sa nachdza dnen lovek a v ktorom mu pre
naliehavejie veci nezostva as ani pre seba samho.7
Pre pokus njs a vymedzi miesto filozofie v systme univerzitnho
vzdelvania bude potrebn a inpiratvne objasni ideu univerzity ako takej
a uri postavenie filozofie na fakultch v ase jej zrodu; alej bude
potrebn odpoveda na vzvu diagnostikova krzu dnenej univerzity
a nastoli prpadn lohu, na ktor by v tejto krze mohla filozofia vchovy
reflektova.
Stredovek univerzita bola vdy miestom, kde sa pestovala theori,
divctvo, nahliadanie pravdy, miestom, kde prevldala staros
o univerzalitu poznania. Najkraj kvet eurpskej kultry, univerzita,
napala ideu stredoveku, e poznanie je hodnotou per se, teda hodnotou,
o ktor je potrebn sa stara. Popri svetskej a duchovnej moci vznik
univerzita, produkt mestskej kultry stredoveku, ako tretie centrum,
ktorho autorita sa zaklad na nahliadnutej pravde a presadzuje sa
rozumom. Vedy (scientiae), ktor sa pvodne na univerzite pestovali, neboli
7 PATOKA, J. Pe o dui I., s. 106.
-
Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada
35
vedami v zmysle antickej epistm, teda bezprostrednho nazretia pravej
skutonosti (to onts on), ani vedami v zmysle dnenej experimentlnej
racionality, ale vedami, ktorch zmyslom bolo zdravie. Poslanm teolgie
bolo zdravie due, medicna slila zdraviu tela, juristcii bola zveren
staros o zdravie spolonosti. Tomuto zodpovedali aj tri fakulty:
bohosloveck, lekrska a prvnick.8. Univerzitn facultates (latinsk
pojem facultas znamen monos, schopnos, prleitos) boli monosou,
schopnosou a prleitosou naplni starostlivos o zdravie. Zdravie bolo
chpan ako silie o celistvos, ktor stredovek obohatil o vznam zdravia
ako spasenia due. V pestovan nuky o spsnom psoben Jeia Krista
potom spoval aj primt teologickej fakulty. Celok poznania, universitas
scientiae, predstavovala jednota troch pilierov: medicny, prva a teolgie.
Zdravie tela a zdravie spolonosti vytvrali najvhodnejie prostredie pre
zdrav ivot due. Svislos medzi zdravm tela a ducha, mens sana in
corpore sano, bola dedistvom antickej kultry. V stredoveku tto
oetrovatesk lohu prevzali, in nomine Jesu, jednotliv fakulty, priom
filozofii bola uren loha propedeutick a o to viac fundamentlnejia:
stara sa o zdravie samotnho poznania, o jeho vntorn jednotu
a bezospornos. Filozofia nebola vedou (scientia), ale umenm (ars).
Filozofia bola, spolu s logikou, gramatikou, astronmiou a hudbou, sasou
tzv. facultas artium, fakulty slobodnch umen. Pre stredovek u nebola
filozofia poznanm toho, o skutone existuje, ale skr zrunosou
rozliovania monho a nemonho, nevyhnutnho a nhodnho. Ak
musela by medicna a prvo zosladen s teolgiou, potom samotn
teolgia zskavala vntorn konzistentnos prve z filozofie, ktorej sluby
vyuvala. V tom ase si zrejme vyslila filozofia oznaenie ancilla
theologiae, hoci vtedy bola sluba cnosou a nikto by ju nepovaoval za
urku. Univerzitn poznanie sa tkalo toho, o je stle, nemenn a ven,
sveta zrozumitenho a teda poznatenho rozumom (mundus intelligibilis).
Zmyslami vnmaten svet hmoty (mundus sensibilis) bol zrozumiten len
do tej miery, pokia sa v om prejavovala idelna strnka telesnej
skutonosti, pretoe hmota bola len istou monosou, obyajnm
princpom zjednotlivenia scna principium individuationis. Hmotn scno
ako tak je vdy jedinen. O jedinenom vak neme existova iadne
8 NEUBAUER, Z. Smysl a svt, s. 100.
-
Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada
36
poznanie de singularibus non est scientia.9 Poznanie sa mus nevyhnutne
vzahova k nieomu univerzlnemu, teda netka sa prrody. Grcke
znamen rozkvet, rast, vvin smerom k diferencicii a rozmanitosti.
Latinina nahrdza pojmom natura, ktor odkazuje do budcnosti,
ie prroda je to, o sa ete len prihod, o nastane. A o tom, o nie je
skuton, neme by ani skuton poznanie. Preto nie s prrodn vedy
sasou tradinch univerzitnch faklt. (Neubauer, 2001) Poznanie nie je
fyzick, ale meta-fyzick. Idea univerzity spova v presveden, e je mon
poznanie odovzdva vo forme nuky (mathsis, doctrina). Tak sksenosti,
ktor je mon formulova v jazyku a odovzdva, s nauiten (ta
mathmata) a stvaj sa vedomosami. Popri verejnej, intitucionlnej
filozofii, ktor bola pestovan na stredovekch univerzitch, vak existovala
ete jedna tradcia hermetick, ktor akoby zostvala vernejia odkazu
sokratovskej maieutiky. Avak prrodn filozofia hermetickej tradcie, ktor
nebola vedou v zmysle scientia, ale filozofiou, ktor vychdzala
z bezprostrednho nazerania scna samho, si nemohla zo scholastickho
hadiska nrokova univerzlnu platnos v oblasti svojich poznatkov,
a preto zostvala mimo univerzitu. Prrodn filozofia sa stva vedou, a tak
aj sasou univerzity, a v renesancii. V novovekej ontolgii, teda vo
filozofii od Bacona, Descarta, Galileiho a Newtona, dochdza k premene
prrodnej filozofie hermetickej tradcie na scholastick vedu v zmysle
scientia. Poda Neubauera tm dochdza k nanebovzatiu hmotnej
skutonosti, ale zrove k znebavzatiu metafyziky, ktor nahrad
novovek verzia demokritovskho atomizmu. Novovek veda, aby priznala
prrode bytie, uprie jej prirodzenos, zru pojem fyzis, natura. Ve
v skutonosti (doslova ,v podstate) sa ni nedeje: ni nevznik ani
nezanik, ni sa nerod ani nemen: len atmy sa pohybuj v przdnom
priestore, naraj do seba a od seba sa odraj alebo sa do seba
zakliesuj; tak sa zoskupuj a preskupuj, zhlukuj sa a op
rozptyuj.10
Denaturciou prrody, umtvenm sveta, redukciou ivej skutonosti
na objektvnu realitu sa kon renesancia a zana sa novovek. Vznik tak
veda v dnenom slova zmysle, teda racionlna (matematick) a zrove
experimentlna (empirick), ktorej predmet je prstupn rozumu
i zmyslovej sksenosti. Prrodoveda je vak medzi tradinmi vedami 9 Ibid., s. 103. 10 Ibid., s. 108.
-
Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada
37
kukukinm vajkom: ako vzor vedeckosti sa stva zkladom ostatnch
vied, m zrove kon idea univerzity, lebo u nie je potrebn stara sa
o univerzalitu a celostnos poznania, kee je zabezpeen samm
predmetom skmania objektvnou realitou. Filozofia sa stva zbytonou.
Na ist as si zachov svoj raison dtre ako nuka o predpokladoch
poznania, teda v slube prrodnch vied.11 Ostatn fakulty taktie strcaj
pvodn vznam: bu sa stvaj sasou prrodnch vied (medicna),
alebo strcaj status vedeckosti a stvaj sa tdiom konvenci (prvo), i
zbytonch zsvetnch ilzi (teolgia). Pod nporom prrodnch vied
dochdza k rozpadu poznania a kultry, vyprzduje sa samotn pojem
vzdelanosti. Univerzita strca svoj pvodn zmysel a stva sa obyajnm
sborom odbornch uil.12 Prrodn vedy sa alej pecializuj, vedeck
poznanie sa ukazuje by divergentnm, informan explzia zasa
diachrnne nejednotn. Dejiny vedy s pln revolci a obratov, v ktorch
sa v rznej miere radikality menia epistmy, paradigmy a disciplinrne
matice. Tento vvin eurpskeho vedeckho poznania vak meme
pochopi aj ako filozofick experiment s dejinami pravdy. Prrodn vedy
ako sciences obstli a obhjili svoju pecifick vedeckos.13 Teraz je vak na
rade filozofia, aby obhjila svoju filozofickos. Doke filozofia op
tematizova ontologick predpoklady, ktormi by dokzala myslie
skutonos ako , alebo m pred sebou in cestu?
Miesto filozofie na fakultch sasnej univerzity, ale aj v systme
stredokolskho vzdelvania, na gymnzich, vidme predovetkm
v oblasti edukcie. Diskusia o vzname neuitonho vzdelania, ktor
v sasnosti prebieha na Slovensku, je dkazom aktulnosti tejto tmy. Aj
preto postavenie filozofie, pecilne filozofie vchovy, vo vzdelvacom
systme nie je vlune akademickou zleitosou.
11 O pokuse obnovi eurpsku kultrnu jednotu po Tridentskom koncile skrz projekt kolskej nuky Ratio studiorum, uplatovan v prostred filozofickho bdania na jezuitskej Trnavskej univerzite, ktor vychdzala z modernej iniciatvy tzv. jezuitskej suarezinskej scholastiky, tematicky vymedzovanej voi scholastickmu tomizmu a scotizmu, pe Milan Hamada v magnum opus svojho kulturologickho vskumu, ktorm nesporne je Zrod novodobej slovenskej kultry. (s. 137-141). 12 NEUBAUER, Z. Smysl a svt, s. 109 13 Je zaujmav sledova, preo domci invariant scientizmu, teda slovensk pozitivizmus, nedokzal v 50. a 70. rokoch 20. storoia uhji svoje neideologick, inak autonmne budovan vedeck pozcie vo vskume a pri hadan pravdy, ak sa to lotmanovskej semiotike a eskmu trukturalizmu podarilo. (Vi HAMADA, M. Kritick komentre I., s. 37-40).
-
Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada
38
K fenomenolgii domova
Odomkn tematiku domova sa pre filozofiu stalo vzvou a
s husserlovskm otvorenm problmu Lebenswelt. Neskr existencilnu
analytiku bvania kongenilne rozpracoval Husserlov iak Martin
Heidegger. lovek, poda Heideggera, nebva len vo svojej prci, v kole, i
v kancelrii, ale predovetkm tam, kde je dverne, kde sa nachdza
v blzkosti dverne znmeho, blzkeho. U Heideggera to znamen
predovetkm pod nebom, teda vo svete spolu s ostatnmi smrtenkmi
a v oakvan boskho. Svet je toti pre Heideggera tm domom, ktor
obvaj smrten.14 Priestor je alm trukturlnym rozmerom existencie,
ktor je sprstupnen existencilmi blzkosti (Nhe) a ditancie
(Entfernung). Priestor nie je u Heideggera urovan zo subjektu, ako je to
naprklad u Kanta, ktor chpal priestor ako ist formu nazerania.
Rovnako vak svet nie je v priestore, ako je to u Descartesa, ktor stotonil
svet s res extensa. Priestorovos existencie neznamen ani fyziklny, i
matematick priestor; nejedn sa ani o it priestor (Umwelt) Jakoba von
Uexklla, Heideggerovi ide o existencilnu priestorovos udskho bytia.
Blzkosou Heidegger oznauje zabvanos loveka vo svete, aksi
predpor