MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA

ÚSTAV HUDEBNÍ VĚDY

Hudební věda

Jakub FILIP

SEMINÁRNA PRÁCA Okolnosti posluchu hudby medzi ľuďmi – teoretický vstup

PhDr. Petr Macek, Ph.D.

Brno, 2014

Prehlasujem, že som svoju seminárnu prácu vypracoval samostatne, s využitím uvedených prameňov a literatúry.

Brno, 10. august 2014

OBSAH Úvod ............................................................................................................................. ....... 3

Kapitola I Stav bádania ............................................................................................................ 4 Komentár k ostatnej literatúre a jej použitiu....................................................... 8

Kapitola II Ambícia k výskumu .............................................................................................. . 10 Vízia výskumu ........................................................................................................ 11 Predpoklad výskumu ............................................................................................. 12 Záver ............................................................................................................................. ...... 13

Pramene a literatúra ....................................................................................................... 14

3

ÚVOD Problematika týkajúca sa okolností posluchu hudby medzi ľuďmi bola v minulosti

už mnohými erudovanými autoritami z prostredia sociologickej, ale aj muzikologickej

obce, niekoľkokrát rozoberaná. Nepochybne išlo o rôzne interpretácie, ktoré v rôznych

uhloch pohľadu priniesli rôzne výsledky. Napriek tomu je však možné domnievať sa, že

charakter tejto problematiky je stále veľmi aktuálny a pomerne atraktívny aj v rámci

interpretácie pre laického človeka.

V rámci seminárnej práce začíname akýmsi teoretickým vstupom, ktorý by sa mal

neskôr stať predlohou a základom k samotnému komplexnému výskumu realizovanému

v súvislosti s neskoršou profiláciou autora v oblasti muzikológie. Hlavným zámerom je

teda rozšírenie poznatkov z oblasti hudobnej sociológie prostredníctvom štúdia

relevantnej literatúry a zdrojov a následné stručné faktické závery kontrastujúce

s myšlienkami a prístupmi dnešnej doby.

Pokiaľ ide o celú sféru vedeckej a akademickej obce a jej špecifikáciu s ohľadom na

konkrétne predstavenie autorov samotných výskumov z oblasti muzikologicko-

sociologickej, na to nám tu priestor, žiaľ, neostane. V našej seminárnej práci však

vychádzame z niekoľkých konkrétnych publikácií a štúdií, ktorých autori sa tejto vedeckej

činnosti venovali a venujú. Predovšetkým ide o popredného českého hudobného

sociológa a muzikológa Mikuláše Beka, s jeho publikáciou Konzervatoř Evropy? K sociologii

české hudebnosti, tiež významného kultúrneho sociológa Briana Longhursta s jeho rozsiahlou

publikáciou Pupular Music and Society, trojicu autorov Martina Claytona, Trevora Herberta

a Richarda Middletona, ktorí edične spracovali texty týkajúce sa problematiky kultúry

a hudby vo svojej publikácii The Cultural Study of Music: A Critical Introduction, ale

v neposlednom rade aj o celý rad individuálnych štúdií od renomovaných akademických

a vedeckých autorov, akými sú napríklad Adrian C. North, Irmgard Bontinck, či David J. a Jon

J. Hargreavesovci.

Podrobnejšie sa budeme relevantnej literatúre venovať v kapitole prvej, v rámci

stavu bádania, čo je koniec koncov aj jedným z predmetov a obsahovou náplňou tejto

seminárnej práce v jej zmysle teoretického vstupu do problematiky.

4

KAPITOLA I Stav bádania V prípade, že sa chceme dopracovať k nejakému relevantnému výsledku

vyplývajúcemu z danej tézy, je potrebné spočiatku uchopiť akési obecné pojmy, výklady

a interpretácie niektorých problematických javov. Autori publikácie Príspevky k analýze

hudobného vedomia na Slovensku už v jej samotnom úvode vykladajú vlastný pohľad na pojem

hudobné vedomie. Hudobné vedomie je fenomén, ktorý je viac ako módou ovplyvnený

kultúrnou politikou.1 Ak sa chceme vymaniť z pút hraníc obmedzujúcich pohľad na

problematiku len cez pojem hudobného umenia, je dobré uchopiť pojmy samostatne.

Priekopníčka v bádaní v oblasti každodenného užívania hudby v našom živote tento

pohľad viac zobecňuje a tvrdí, že hudba sama osebe je silné médium sociálneho poriadku;

prítomnosť hudby je vyslovene politická, v každom zmysle, v ktorom politika

koncipovaná môže byť.2 Na druhej strane, z kontextu pohľadov, z ktorých autori a –

najmä v úvodných kapitolách, z ktorých predovšetkým vychádzame – Juraj Lexmann

vychádzajú je zrejmé, že bežní ľudia a populácia obecne sú hlavne typickými

konzumentmi „produktov“. To, ako je kultúrny systém a jeho politika nastavená, priamo

vplýva na povedomie más o hudbe ako takej. Okolnosti počúvania hudby, jej estetického

užívania a prikladania jej hlbokého a konkrétneho významu (predovšetkým estetického),

sa v porovnaní s uplynulými dvomi storočiami výrazne zmenili.3 S týmto stavom

nepochybne priamo súvisí aj takzvaná pasivita konzumenta. Pokiaľ ide o posledné

desaťročia, tá sa paradoxne výrazne posilnila v kontraste s rozvojom ponuky hudobnej

produkcie po roku 1989.4 V kontexte nami nastolenej otázky okolností počúvania hudby

medzi bežnými ľuďmi je dobré pozastaviť sa najskôr pri jednoduchej otázke, ktorá znie:

„počúvame hudbu?“. Podľa Lexmanna hudbu počúva vlastne každý. Veľká časť populácie

sa na hudbu zameriava, prípadne sa jej venuje aj ďalšími aktivitami, ako len pasívnou

percepciou.5 V rámci takzvanej „technológie samého seba“, čo je vlastne DeNorin termín

označujúci akúsi emocionálnu seba reguláciu, je možné konštatovať, že hudba sa stala

rozhodujúcou pre spôsob, ktorým ľudia organizujú vlastnú pamäť, identitu a autonómiu.

Ľudia v súčasnosti rutinne užívajú hudbu k manipulácii ich nálady.6 Rovnako tak North

a kolektív konštatujú, že v rovnakej komparácii s dobou minulou sa hudba stala väčšou

súčasťou každodenného života.7 Lexmannovo konštatovanie je však v tomto prípade

pomerne kľúčové. Zdá sa, že hlavne jeho druhá časť je v akomsi ťažko viditeľnom

rozpore s tvrdením, že obecne sme len konzumentmi a trendy určuje „systém“. Ak

1 Lexmann, J. a kol. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku, Ústav hudobnej vedy SAV, 2002, s.6.

2 DeNora, Tia, Music in Everyday Life, Cambridge University Press, 2000, s. 163.

3 North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception:

An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 42. 4 pozn. č. 1, s. 6.

5 pozn. č. 1, s. 12.

6 Clayton, M. – Herbert, T. – Middleton, R. The Cultural Study of Music: A Critical Introduction. Taylor & Francis

Books, Inc., 2003, s. 98. 7 pozn. č. 3, s. 42.

5

pracujeme s premisou, že istá časť populácie je zainteresovaná do samotnej tvorby

a produkcie hudby ako takej, ťažko potom spracúvame konštatovania tohto typu.

V takom prípade ide o veľkú mieru relatívnosti.

Pokiaľ hovoríme o hudobnom živote jednotlivcov, a teda v konečnom dôsledku aj

o skupinovom alebo kolektívnom hudobnom živote, už v minulosti bolo viac krát možné

rozlíšiť hudobnú kultúru „vyššej“, elitnej vrstvy spoločnosti, a naopak vrstvy „nižšej“.

Zdá sa, že tento fenomenálny jav sa v spoločnosti vyskytuje dodnes. Pre spomínanú elitnú

vrstvu bolo typické, že mala akosi vycibrený hudobný vkus a zmysel pre umelecké

hodnoty. Od konca 18. storočia sa postupne čoraz jasnejšie vyčleňovala elitná hudobná

kultúra zameraná primárne na umelecké ciele. Postupne sa vyhranil špeciálny typ umelej

artificiálnej hudby, ktorú produkovali vysoko špecializovaní profesionálni hudobníci. Na

ich produkciu sa viazala aj spomínaná časť publika, ktorá pri recepcii vykazovala obdobné

prvky profesionality. V jej kontraste existovala non-artificiálna hudobná kultúra, ktorá

nebola nijak špecificky významnou v otázke kvalitatívnosti. Nečakalo sa od nej nijak

zvláštne posolstvo, plnila skôr funkciu zábavy.8 V týchto súvislostiach funguje hudobná

kultúra a jej vstrebávanie v podobe hudobného vedomia a hudobného života jednotlivcov

prakticky dodnes. Medzičasom sa však navyše objavil vo svete fenomén rádia, ako

masového média dvadsiateho storočia, ktorý bol hlavným zdrojom produkcie non-

artificiálnej hudby. Bolo to totiž rádio, ktoré transformovalo užívanie domáceho

priestoru, mazalo hranice medzi verejnosťou a súkromím, idealizovalo priestor

„rodinného krbu“ ako miesto pokoja a zábavy a ustanovovalo rytmus každodennosti.

Rádio je stále najdôležitejším zdrojom diskurzu populárnej hudby, definuje žánre

a žánrové komunity, utvára históriu a nostalgiu a determinuje, čo sa myslí pod pojmom

„populárna hudba“.9 Je teda zrejmé, že v tomto zmysle so sebou fenomén rádia priniesol

množstvo ďalších funkcií. Dnes je tiež zrejmé, že pomery v zastúpení medzi artificiálnou

a non-artificiálnou hudbou sa otočili. Súvisí to pravdepodobne aj s vyššie spomenutou

situáciou ohľadom stále väčšieho produkovania hudby s príchodom 20. a 21. storočia.

Pokiaľ ide o otázku hudby ako cieľového predmetu záujmu v kontraste s hudbou

ako fenoménom „hudobného pozadia“, Lexmann vo svojich kapitolách posudzuje stav

kategorizačne. Delí – v tomto prípade – mladých ľudí na tých, ktorí k tomuto predmetu

záujmu pristupujú aktívne a na tých, ktorí naopak. Pod aktívnym prístupom vidí situácie,

kedy je počúvaná hudba „konzumovaná“ prostredníctvom koncertov a bežnej činnosti

spadajúcej do kategórie pravidelná zábava (večerné návštevy klubov apod.). Pod pasívnym

prístupom uvádza tých, ktorí sa takýmto aktivitám vyhýbajú a „konzumujú“ hudbu len vo

veľmi pasívnej forme – ako zvukovú kulisu v supermarketoch a obchodných domoch.10

Pokiaľ ide o druhý menovaný prípad, sami iste z vlastných skúseností vieme, že v

množstve obchodných domoch a zábavných centrách často funkciu „pozadia“ plnia

8 Lexmann, J. a kol. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku, Ústav hudobnej vedy SAV, 2002, s.

18-19. 9 Clayton, M. – Herbert, T. – Middleton, R. The Cultural Study of Music: A Critical Introduction. Taylor & Francis

Books, Inc., 2003, s. 96. 10

pozn. č. 8, s. 39-40.

6

komerčné rádiá. Aj tu je teda značná ich dôležitosť.11 V priamom kontraste

s Lexmannovými hypotézami je štúdia Northa a Hargreavesovcov – pri jej realizácii sa

očakávalo, že technologický pokrok za posledné roky bude mať za následok to, že hudba

bude počúvaná v širokej palete rôznych prostredí a situácií. Získané dáta však naznačujú,

že pri polovici z poslucháčskych skúseností participantov počas realizácie štúdie došlo

v domácnosti (50,1% všetkých), a naopak na verejných miestach, ako sú reštaurácie,

obchody, verejné dopravné prostriedky a iné podobné miesta, to bola približne len jedna

pätina (17,9%).12

Lexmann tiež prichádza s konštatovaním, že „nad-produkcia“ hudobného materiálu

rôzneho žánru v spolupráci s masmédiami má za následok to, že hudba sa čoraz bežnejšie

stáva hudobným pozadím.13 Aj sami odborníci si dlhodobo uvedomujú, že počúvanie

hudby na spôsob akéhosi „pozadia“, a teda nie cieleného predmetu záujmu, sa čoraz viac

stáva zvykom a môže viesť k stále väčšiemu obmedzovaniu funkcie a významu hudby ako

individuálneho a autonómneho druhu umenia.14 Vďaka všetkým súčasným moderným

výdobytkom elektronického charakteru je dnes hudba „zvukovou stopou“ každodenného

života. Na mieste je tiež konštatovanie, že situácia dnes nie je o tom, že by hudba bola

všade. Situácia je o tom, že všetka hudba je všade.15 Zdá sa, že tieto kontrasty zasahujú aj

do premien týkajúcich sa nášho vlastného vnímania hudobného sveta. Sme navyknutí.

Tento pozoruhodný sociálny jav je v poslednom desaťročí veľkým otáznikom pre

akademikov z viacerých univerzít. Akýmsi výrazným protipólom je totiž tá

najjednoduchšia vec – ticho. Ticho je v prvom rade tak zriedkavé, že sa v sebe samom

stalo akosi hodnotné. Stalo sa ukazovateľom nezvyčajnej intenzity (stavu) pocitov.

Emocionálna intenzita v hollywoodskych filmoch alebo minúta ticha ako prejav pri

úmrtí16 – to sú značne kontrastné situácie, ktoré v dnešnom človeku, konzumentovi,

evokujú čosi atypické a nenormálne a spájajú sa s radou neobvyklých situácií. Preto k nim

aj tak pristupujeme.

Nie je mnoho štúdií, ktoré skúmali skúsenosti ľudí s hudbou v prirodzených

a každodenných podmienkach a okolnostiach. Štúdia Northa a Hargeavesovcov poskytuje

informácie o tom, s kým ľudia počúvajú hudbu, akú hudbu počúvajú (a aké sú ich

emocionálne reakcie na tú ktorú hudbu), kedy, kde a prečo hudbu počúvajú.17

Participantom v tejto štúdii bola po dobu 14 dní zasielaná jedna SMS správa denne, kde

boli dotazovaní na všetky tieto situácie počas svojich posluchových epizód.18 Išlo

11

Clayton, M. – Herbert, T. – Middleton, R. The Cultural Study of Music: A Critical Introduction. Taylor & Francis Books, Inc., 2003, s. 97. 12

North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 42. 13

Lexmann, J. a kol. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku, Ústav hudobnej vedy SAV, 2002, s. 46. 14

pozn. č. 13, s. 49. 15

pozn. č. 11, s. 93. 16

pozn. č. 12, s. 93. 17

pozn. č. 12, s. 41. 18

pozn. č. 12, s. 48.

7

o vzorku 346 participantov z Veľkej Británie. Závery boli pomerne prekvapujúce. Pokiaľ

ide o prvú zmienenú okolnosť („s kým?“), zistenia ukazujú, v porovnaní

s predchádzajúcimi štúdiami, ktoré prišli k záverom, že posluch hudby je výsadou

súkromia, že majorita poslucháčskych epizód sa udiala v prítomnosti iných ľudí (len

26,3% poslucháčskych epizód sa objavilo, keď boli participanti sami; 18,4% keď boli

s priateľmi, 8,4% s členmi rodiny, 7,0% keď boli s manželom/manželkou, 5,8%

s kolegami z práce, 3,2% s partnerom a 1,9% s náhodným cudzincom).19 Tu môžeme

vidieť opäť určité konotácie s úrovňou a dostupnosťou moderných technológií a médií

a tiež celkom evidentne s konštatovaniami o „nad-produkcii“ a širokej dostupnosti hudby

vo svete obecne. V tejto súvislosti je tiež dôležitá problematika funkcie hudby, resp.

dôvodov jej počúvania. Dôležitosť každého dôvodu počúvania hudby totiž závisí na tom,

s kým bol participant, keď ju počúval.20

Takzvaný „rebríčkový pop“ bol najfrekventovanejší žáner hudby. Medzi siedmimi

rôznymi kategóriami populárnej hudby zahrnutými aj vo výskume, tvoril až 67,1%

všetkých skúseností s hudbou. Klasická hudba bola počúvaná len v 3% príležitostí, čo

okrem iného celkom evidentne súvisí s nízkym predajom prehrávaných nahrávok klasickej

hudby na trhu a dokazuje nízku popularitu tohto žánru.21

Pre ďalšiu okolnosť („kedy?“) bolo typické zistenie, že večer bol najpopulárnejším

časom pre počúvanie a tento výskyt narastal najmä v čase od 22. hodiny do 23. hodiny.22

Zaujímavé je tiež zistenie, že štúdia nepotvrdila pôvodnú hypotézu o tom, že hudba

počúvaná počas voľného času (večery, víkendy) je viac riadená potešením, zatiaľ čo hudba

počúvaná počas pracovných dní je motivovaná viac jej schopnosťou pomôcť ľuďom

premýšľať alebo urýchliť čas.23 Záverom bolo, že hudba neposkytla rôzne funkcie počas

pracovného dňa v porovnaní s večermi alebo víkendmi, tak, ako sa očakávalo, a že

participanti sa nejavili omnoho viac zaujatí a pobavení hudbou zažívanou mimo

pracovných hodín. Potvrdzujú to exaktné dáta generované samotnou štúdiou.24

Na druhej strane, niekoľko aspektov dát bolo zhodných alebo značne podobných

s hypotézou, že dôvody pre počúvanie hudby by mali nasledovať logickú optimalizáciu

nálady. Všimneme si, že toto zistenie korešponduje so zisteniami DeNory a iných vedcov.

Napríklad, možnosť „Pomohlo mi to koncentrovať sa/myslieť“ bola veľmi

pravdepodobná pre výber ako dôvod pri poslucháčskych epizódach, kedy participanti

vykonávali intelektuálne náročnú činnosť alebo úlohu. Možnosť „Pomoc pri vytvorení

správnej atmosféry“ bola typická pre epizódy vyskytujúce sa v nočných kluboch. „Užil/a

som si to“ bola možnosť vybratá ako dôvod v epizódach, ktoré sa vyskytovali pri

cielenom počúvaní hudby doma alebo vo verejnom dopravnom prostriedku. „Niekomu,

19

North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 51. 20

pozn. č. 19, s. 53. 21

pozn. č. 19, s. 55. 22

pozn. č. 19, s. 59. 23

pozn. č. 19, s. 63. 24

pozn. č. 19, s. 66.

8

s kým som bol, sa to páčilo“ bola zasa možnosť vybratá pri epizódach, ktoré sa objavovali

počas návštev u priateľov. Možnosť „Zvyk“ bola typická pre epizódy týkajúce sa

rutinných činností ako šoférovanie, jedenie alebo vykonávanie domácich prác. Nakoniec

možnosť „Pomohlo mi to stráviť čas“ bola možnosť citovaná ako dôvod počas epizód

vyskytujúcich sa počas šoférovania alebo cestovania verejným dopravným prostriedkom.25

Zo získaných dát nakoniec vyplýva, že najčastejším dôvodom počúvania hudby

bolo jednoducho potešenie (56,4%).26 Za ním nasledovali dôvody ako „Pomohlo mi to

stráviť čas“ (40,6%), „Zvyk“ (30,6%) a „Pomohlo to vytvoriť tú správnu atmosféru“

(30,5%).27

Profesor Klaus-Ernst Behne prišiel s konceptom uplatneným medzi nemeckými

adolescentmi (tzv. „Musikerleben“), venujúc sa tomu, ako môže byť hudobné správanie

interpretované v kontexte iných aspektov životného štýlu participantov (napríklad

emocionálne problémy, ktorým adolescenti čelia). Výskumy ako tento naznačujú, že

sociálny a medziľudský kontext (zahŕňajúc faktory ako fyzická lokácia, prítomnosť iných

apod.) môžu determinovať užitie hudby v akýchkoľvek posluchových epizódach.28

Záverom teda môže byť, že funkcie a okolnosti posluchu hudby v každodennom živote

sa môžu značne líšiť v závislosti o niekoľkých faktorov. Ide predovšetkým o sociálno-

spoločenský a kultúrny kontext lokality, v ktorej sa výskum realizuje, referenčná vzorka

participantov a koniec koncov aj metódy samotného výskumu.

Komentár k ostatnej literatúre a jej použitiu

Otázkou týkajúcou sa okolností, pri ktorých ľudia počas bežného dňa venujú pozornosť

hudbe, sa v nijak výraznej miere ďalšia z východiskových publikácií nezaoberá. Konzervatoř

Evropy? – K sociologii české hudebnosti od popredného českého hudobného sociológa,

muzikológa a pedagóga Mikuláše Beka je skôr vysoko systematický, empirický hudobno-

sociologický výskum prevedený na reprezentatívnej vzorke českej populácie z roku 2001.

Jeho meritórnym predmetom záujmu je hlavne mapovanie hudobnej aktivity spomínanej

vzorky a problematiky jej hudobných preferencií a postojov, a to či už k jednotlivým

žánrom hudby alebo tiež k aktivitám sociálneho charakteru, akou je napríklad návšteva

koncertov. Nevynecháva tiež spracovanie dát týkajúcich sa hry na nástroj. Všetky tieto

kategórie potom stavia vedľa seba do celospoločenských súvislostí.

Napriek tomu však publikácia poskytuje dôveryhodný a kvalitný náhľad na to, ako

pri empirickom, sociologicko-hudobnom výskume postupovať. Prezrádza, že jeho

neodmysliteľnou súčasťou je štatistika a jej metódy pri spracúvaní dát. Okrem toho na

niekoľkých riadkoch a v niekoľkých poznámkach uvádza čitateľa do problematiky

25

North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 68. 26

pozn. č. 25, s. 71. 27

pozn. č. 25, s. 72. 28

pozn. č. 25, s. 44.

9

hudobnej sociológie ako takej a deklaruje vlastný pohľad na interpretáciu a chápanie tejto

systematickej disciplíny.

Pre nás má v tomto význame Bekova publikácia jasný prínos najmä v rozšírení

znalostí terminológie a prístupov súvisiacich s hudobnou sociológiou a nepochybne tiež

uvedenie do jej problematiky obecne. Ponúka tiež široký zoznam literatúry, z ktorej je nie

len možné, ale priam vhodné čerpať aj v budúcnosti v rámci práce na obdobných témach

a tézach. V tomto zmysle sa teda Konzervatoř Evropy? – K sociologii české hudebnosti stáva

jednou z východiskových publikácií v širšom bádateľskom kontexte.

Ďalšia z uvedených publikácií, alebo presnejšie povedané štúdií, sa zaoberá

metodologickým a terminologickým pomenovaním a uchopením problémov plynúcich

z rozmachu moderných technológií a stále narastajúcej role masových médií a reakciou

určitej skupiny ľudí na tieto podnetné zmeny. Irmgard Bontinck z Chorvátskej muzikologickej

spoločnosti implikuje túto problematiku predovšetkým na skupinu mladých ľudí, pretože

najmä ona je v tomto smere najsenzitívnejšia na tieto celospoločenské zmeny.

V poslednom storočí sa populárna hudba pod vplyvom samotných masových

médií začala profilovať v iných intenciách a modifikovala tak v mnohých prípadoch svoju

vlastnú funkciu a umožnila pomerne hlboké kvalitatívne premeny posolstva, pre ktoré

bola ako špecifický druh umenia predurčená. To sú pomerne závažné spoločensko-

kultúrne zmeny, ktoré sa nemôžu za žiadnych okolností vyhnúť reakcii „konzumentov“.

Menia tak ich správanie a podporujú a ovplyvňujú tak ich aktívny spoločenský styk.29

Mass Media and New Types of Youth Music. Methodological and Terminological Problems je

teda jeden z mnohých podnetných zdrojov postavený na teoretickej rovine analýzy

čiastkovej spoločenskej problematiky, ktorý nám v našom kontexte prináša rozširujúci

pohľad na spracúvanie novo-nastolovaných otázok v oblasti muzikolockých výskumov.

Max Weber and the Sociology of Music je práca od autora Alana Turleyho, ktorá určitým

spôsobom nadväzuje na metodológiu Maxa Webera a jeho prácu v oblasti hudobnej

sociológie. Vychádza pritom primárne z jeho prác zaoberajúcich sa sociológiou hudby,

resp. sociológiou umenia a kultúry. Naše súčasné chápanie a uchopenie teórií

zaoberajúcich sa kultúrou a umením môžu značne dopomôcť k rozšíreniu alebo zlepšeniu

poňatia Weberovych teórií a prispieť tak k novému prístupu k štúdiu sociológie hudby.

Weberov výskum bol špecifický tým, že dokázal spájať zdanlivo nesúvisiace

fenomény alebo javy pod jeden spoločný menovateľ – komplexný záver. Kľúčovým

východiskom pre nás teda môže byť jeho sociologická práca obecne, ako vzor

charakteristický svojou schopnosťou „myslieť naširoko“ a pozerať sa na danú

problematiku širšou optikou. Prínosný je tiež náhľad na Weberov dopad na moderné

hudobné analýzy a obecne na jeho prácu, ktorej prínosy ale aj chyby posúvajú dôležitosť

práce sociológie hudby opäť niekam ďalej.

29

Bontinck, Irmgard. Mass Media and New Types of Youth Music. International Review of Aesthetics and Sociology of Music, vyd. 22, č. ½ (Jún – December 1994), s. 165.

10

KAPITOLA II Ambícia k výskumu Ambície obecne sú nepochybne jedny z prvých podnetov spúšťajúcich akýsi

proces práce, výskumu a aktivity. Často úzko súvisia s potrebou priniesť spoločnosti nové

a prevratné poznatky v tej ktorej oblasti. V dnešnom svete informácií, kde bolo už mnohé

zodpovedané a interpretované, je komplikované priniesť atraktívny a prevratný poznatok,

ktorý poslúži širokému spektru populácie ako akési kultúrne alebo vedomostné dedičstvo,

ktoré je potrebné šíriť. Občas sa tiež môže zdať, že zistenia, ktoré akademická a vedecká

obec prináša, nie tak celkom rešpektujú širšiu cieľovú skupinu vlastného výskumu.

Hlavným cieľom, prečo sa v tejto seminárnej práci zaoberáme touto problematikou, je

potreba priniesť do nej vlastný príspevok.

Na počiatku prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia sa niektorí vedci

a publicisti zmieňovali, že hudobná sociológia ako systematická vedná disciplína stráca

svoju pozíciu na poli záujmu a je akoby opúšťaná európskymi muzikológmi.30 Zdá sa, že

tento trend je aj po niekoľkých rokoch stále aktuálny, a to prinajmenšom v kontraste

s inými oblasťami záujmu muzikológie. Z tohto hľadiska je tu azda stále priestor na

spomínaný príspevok.

Našou prvotnou ambíciou je teda realizovať takú relevantnú sociologicko-

muzikologickú štúdiu, ktorá bude schopná poskytnúť čo možno najpresnejšie a zároveň

najjednoduchšie interpretovateľné poznatky a dáta, ktoré budú mať reálny prínos

predovšetkým pre bežného človeka. Interpretácia novonadobudnutých poznatkov je často

ten posledný dôležitý krok k úspešne odvedenej práci.

V súčasnosti môžeme konštatovať, že na poli interdisciplinárnej spolupráce medzi

sociológiou a muzikológiou sme ešte len na začiatku. Vieme však pomerne presne

definovať, čo z našej pôvodnej ambície vychádza ako konkrétny cieľ. Uvažovanie

v pohľade dilemy, či sme na pomedzí špecifikácie zamerania medzi populačného

vnímania hudby alebo naopak sociálneho aspektu funkcie hudby, v súčasnosti

nepovažujeme za podstatné, pretože tieto otázky vnímame skôr ako východiskové pozície

ku konkrétnym záverom. Našou ambíciou je teda najskôr zozbierať potrebné dáta

o základnom vzťahu človeka a hudby v každodennom živote a až potom prípadne

pracovať na súvisiacich čiastkových východiskových bodoch, medzi ktoré môže patriť

napríklad aj vnímanie hudby a význam hudby v každodennom živote pre jednotlivca.

Inými slovami – z nášho pohľadu tu vidíme určitú kategorizáciu alebo hierarchizáciu

postojov a postupov.

30

Alan C. Turley, Max Weber and the Sociology of Music, Sociological Forum, vol. 16, no. 4, December 2001, s. 633.

11

Vízia výskumu

Keďže si plne uvedomujeme dôležitosť voľby metodológie pri sociologických,

alebo presnejšie povedané hudobno-sociologických výskumoch, pokúsime sa v tejto časti

seminárnej práce stručne predstaviť našu víziu alebo plán, v ktorého rámci by sme sa radi

pohybovali a dopracovali sa tak k relevantnému záveru v podobe záverečnej bakalárskej

práce.

Našim primárnym cieľom v tejto veci je teda dlhodobé pozorovanie

a zhromažďovanie dát a informácií, ktorého výstupom bude komplexný pohľad na danú

problematiku, a to ako z hľadiska sociologického, tak z hľadiska muzikologického.

Jedným z najdôležitejších pilierov nášho zámeru je predpoklad, že tieto výsledky budú

ľahko dostupné širokej laickej verejnosti. Inými slovami – považujeme za obzvlášť

dôležité, aby závery plynúce priamo z takto koncipovaného výskumu boli ľahko

interpretovateľné pre širokú skupinu verejnosti. Sme totiž presvedčení, že takto stanovené

sociologické bádanie je akousi službou pre tú najmenšiu jednotku spoločnosti ako takej –

pre jednotlivca. Ide totiž o výskum „o nás“, preto aj samotný záver bude záverom

spoločným.

Zdá sa, že takáto vízia je pomerne ambiciózna. Vzhľadom ku skutočnosti, že

v kontexte muzikológie ide v tomto prípade predovšetkým o systematicky orientovanú

problematiku, náš stanovený cieľ bude nutné dosiahnuť metódou empirického výskumu

alebo pozorovania. Bude nutné stanoviť takú vzorku participantov, ktorá bude natoľko

referenčná, aby sa vôbec dalo hovoriť o nejakej objektivite záverov.

Pokiaľ ide o cieľovú vekovú skupinu, ktorá by sa podľa našich predstáv mala

zúčastniť tohto výskumu, môžeme hovoriť o skupine prevažne mladých ľudí vo veku od

18 do 30 rokov. Ak máme stanoviť spoločenskú skupinu, resp. spoločenskú „triedu“,

uvažujeme predovšetkým o študentoch a mladých pracujúcich ľuďoch (čerství absolventi

stredných škôl, vysokých škôl, prípadne ľudia samostatne aktívne zárobkovo činní

v horizonte 5 až 10 rokov od posledného štúdia).

Takto nastavené základné kritériá síce značne kategorizujú a zužujú hranice

výskumu, no vzhľadom na naše možnosti je to cieľ azda najreálnejší z hľadiska realizácie

a organizácie. Celú problematiku bude potrebné počas celého priebehu pozorovať

predovšetkým v estetických, morálnych a spoločenských súvislostiach a kontextoch.

12

Predpoklad výskumu

Ako sme uviedli v predchádzajúcej časti, naša cieľová skupina participantov bude

v porovnaní s ostatnými kvalifikovanými výskumami obdobného charakteru pomerne

úzka. Okrem spomínaných dôvodov ide však aj o akýsi zámer. Vzhľadom na to, že

jedným zo špecifík dnešnej doby je aj neustály prekvit a expanzia moderných technológií,

na čo sa nepochybne viaže aj samotná „konzumácia“ kultúrnych „produktov“,

predpokladáme pri takto zvolenej cieľovej skupine výskumu, že bude práve tou

najdynamickejšie reagujúcou skupinou naprieč celým spoločenským a vekovým spektrom.

Práve toto je skupina ľudí, ktorí sú úzko spätí s celým rozvojom tejto doby.

Predpokladáme teda, že zistenia, ku ktorým sa v závere dopracujeme, budú

najrelevantnejšie aj v tomto kontexte. Takisto očakávame, že v tejto skupine ľudí bude

sústredený najväčší záujem o interpretáciu získaných výsledkov a poznatkov a že ich tak

bude možné dynamicky reflektovať a konfrontovať priamo so samotnými aktérmi, resp.

participantmi.

Našim hlavným predpokladom týkajúcim sa priamo podstaty bádania je zistenie, že

trend masívneho konzumovania produktov modernej kultúrnej sféry sa postupom času

opäť pomalým tempom vytráca zo spoločenského prostredia a ľudia si znovu začínajú

uvedomovať dôležitosť hudby ako umenia v každodennom živote, nie len ako pasívneho

spoločníka. Tento predpoklad vychádza z nášho neutíchajúceho presvedčenia a akejsi

nádeje, že spoločenské správanie v tomto zmysle nutne nekonverguje niekam k nule

a nevznikajú tak stále nižšie a benevolentnejšie nároky na úroveň a kvalitu hudby.

Z časového hľadiska predpokladáme, že v prípade dlhodobého rozloženia

výskumu do širšieho časového horizontu by mal celý výskum trvať približne dva roky

spolu s konečným spracovaným výstupom v podobe záverečnej bakalárskej práce a jej

následnej obhajoby.

13

ZÁVER

V závere práce by sme radi vyslovili úctu a vďaku vedúcemu Ústavu hudební vědy

Masarykovej univerzity, doktorovi PhDr. Petrovi Mackovi, Ph.D. za jeho ústretovosť pri

volení témy seminárnej práce a takisto v otázke organizačného a časového rozloženia, za

jeho kritické reflexie a poznámky počas priebežnej práce a v neposlednom rade

samozrejme aj za jeho čas vynaložený na samotné čítanie a za jeho akceptáciu nami takto

spracovanej problematiky.

14

PRAMENE A LITERATÚRA

BEK, Mikuláš. Konzervatoř Evropy? K sociologii české hudebnosti. Praha: Koniasch Latin Press v spolupráci s Ústavem hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, 2003.

BONTINCK, Irmgard. Mass Media and New Types of Youth Music. Methodological and

Terminological Problems. International Review of the Aesthetics and Sociology of Music, vol. 22, č. 1/2 (June – December 1994), s. 165-174. Croatian Musicological Society. [online] 1994 [cit. 10. august 2014] Dostupné z <http://www.jstor.org/stable/836941>.

CLAYTON, Martin – HERBERT, Trevor – MIDDLETON, Richard. The Cultural Study

of Music: A Critical Introduction. New York: Taylor & Francis Books, Inc., 2003. DeNORA, Tia. Music in Everyday Life. Veľká Británia: Cambridge University Press, 2000. LEXMANN, Juraj. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku. Bratislava: Ústav

hudobnej vedy SAV, 2002. LONGHURST, Brian. Popular Music and Society. Veľká Británia: Polity Press, 2008. NORTH, C. Adrian – HARGREAVES, J. David – HARGREAVES, J. Jon. Uses of Music

in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vol. 22, č. 1 (Fall 2004), s. 41-77. University of California Press. [online] 2004 [cit. 10. august 2014]

Dostupné z <http://www.jstor.org/stable/10.1525/mp.2004.22.1.41>.

TURLEY, C. Alan. Max Weber and the Sociology of Music. Sociological Forum, vol. 16., č. 4

(December 2001), s. 633-653. Springer. [online] 2001 [cit. 10. august 2014] Dostupné z <http://www.jstor.org/stable/684827>.