univerzita komenského v bratislave · doc. paeddr. peter mačura, phd. univerzita komenského v...

Univerzita Komenského v Bratislave

Fakulta telesnej výchovy a športu

Základné vedecké pojmy a termíny metodológie vedy

Peter Mačura

Bratislava

2016

doc. PaedDr. Peter Mačura, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave

Fakulta telesnej výchovy a športu

Základné vedecké pojmy a termíny metodológie vedy

Vydala Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK, pre Fakultu telesnej

výchovy a športu.

Miesto vydania Bratislava.

Rok vydania 2016.

Vydanie prvé.

Počet strán 80.

ISBN 978-80-223-4302-2

Predslov

Aby sme si rozumeli...

Skúsenosť z každodennej hovorovej a profesnej komunikácie s inými ma nauči-

la, že často som niečo niekomu povedal a z obsahu nasledujúceho rozhovoru

vyplynulo, že ten niekto „počul/pochopil“ niečo iné, ako som ja povedal, resp.

som chcel vyjadriť.

Podobne je tomu aj vo vede.

Preto som sa rozhodol spísať definície a vysvetlenia niektorých základných ve-

deckých pojmov a termínov. Išlo mi o to, aby čitateľ podľa možnosti nedostal

len jednu definíciu, alebo vysvetlenie, ale viaceré. Chcem tým docieliť, aby si

tak mohol vybrať, ktorá definícia, vysvetlenie čitateľovi najviac vyhovuje

v pochopení predmetného pojmu, alebo termínu.

Väčšina pojmov a termínov a ich definícií je citovaných z diel napísaných

v slovenskom jazyku. Chcel som sa tak vyhnúť prekladaniu z cudzích jazykov

do slovenčiny, kedy by mohlo dôjsť k nejednoznačnostiam.

Väčšina literárnych zdrojov poznatkov je všeobecného charakteru. Pretože pra-

cujem v športovom prostredí som sa nevyhol uplatneniu aj mne blízkych literár-

nych zdrojov špecifických pre šport a telesnú výchovu.

V tomto diele je prevaha termínov a pojmov, v ktorých jednoznačne vidieť ich

latinský, resp. grécky pôvod. Aj keď v menšine, sú tu samozrejme aj slovenské

slová, ktoré som považoval za správne objasniť pre ich potenciálne nejednoz-

načné chápanie.

Autor

5

A

abstrahovať – odhliadať, odhliadať od nepodstatných znakov skúma-

ného javu v procese poznávania, aby sa utvoril všeobecný pojem;

myšlienkove zovšeobecňovať, zovšeobecniť; odmyslieť si, neprize-

rať, nebrať do úvahy1.

abstrahovať – zovšeobecniť, zovšeobecňovať; odvodzovať, odvodiť,

vyvodzovať, vyvodiť; nebrať do úvahy, neprihliadať, neprihliadnuť2.

abstrahovať3 – pozri zovšeobecniť, nevšimnúť si.

abstrahovať – myšlienkovo spracúvať, spracovať podstatné znaky

javu, predmetu a pritom odmýšľať nepodstatné znaky; zovšeobecňo-

vať, zovšeobecniť pomocou abstrakcie; vyvodzovať, vyvodiť ab-

strakciu, poučku a pod.; nebrať do úvahy neprizerať, neprizrieť, ne-

prihliadať, neprihliadnuť na dačo4.

abstrakcia – odhliadnutie od nepodstatných znakov skúmaného javu

v procese poznávania, aby sa utvoril všeobecný systém; tvorenie po-

jmov; pojem ako výsledok abstrakcie5.

abstrakcia – vydelenie, odhliadnutie6.

abstrakcia – zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie7.

abstrakcia8 – pozri idealizácia.

1 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 5. 2 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej akadé-

mie vied 1987. s. 33. Bez ISBN. 3 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.: Sy-

nonymický slovník slovenčiny. Bratislava, Veda – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2000. s. 29.

ISBN 80-224-0585-X. 4 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 18. ISBN 80-967524-6-4. 5 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 5. 6 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 8. 7 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej akadé-

mie vied 1987. s. 33. Bez ISBN. 8 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.: Sy-

nonymický slovník slovenčiny. Bratislava, Veda – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2000. s. 29.

ISBN 80-224-0585-X.

6

abstrakcia – myšlienkové vymedzenie, vybratie jednotlivých pod-

statných znakov javu alebo predmetu v danej úvahe a ponechanie

všetkých ostatných znakov bez skúmania; dačo vyabstrahované, vy-

dedukované9.

abstrakcia – myšlienkový proces, pri ktorom odhliadame od ostat-

ných vlastností skúmaného objektu a všímame si len tie vlastnosti,

ktoré nás zaujímajú. Niekedy sa tak označuje i výsledok tohto proce-

su10.

abstrakcia – myšlienkový proces odlučujúci odlišnosti a osobitosti,

zaisťujúci všeobecné podstatné vlastnosti a vzťahy; na ňom založená

forma zovšeobecneného poznania, ktorým je napr. pojem ako výsle-

dok tohto procesu odvodenia všeobecného od menej všeobecného11.

abstraktný – získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový; neskutoč-

ný, neživotný, nerealistický12.

analógia – obdoba, obdobnosť, podobnosť; druh úsudku o zhode

dvoch javov na základe zhody daktorých vlastností13.

analógia – podobnosť, obdoba14.

analógia – približná zhoda15; pozri aj paralela16.

9 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 18. ISBN 80-967524-6-4. 10 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 15. 11 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 5. ISBN 80-8075-

100-5. 12 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 33. Bez ISBN. 13 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 73. ISBN 80-967524-6-4. 14 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 37. Bez ISBN. 15 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:

Synonymický slovník slovenčiny. Bratislava, Veda – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2000. s. 442.

ISBN 80-224-0585-X. 16 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

7

analógia – obdoba, podoba; riešenie úloh na základe podobnosti zna-

kov, štruktúr, procesov, činností ap17.

analogicky – na základe analógie, podľa analógie, obdobne, podobne

18.

analogický – obdobný, podobný19.

analýza – rozkladanie, rozčlenenie predmetu alebo javu na jeho jed-

notlivé jednoduché časti, rozbor20.

analýza – rozklad, rozčlenenie; proces mysleného alebo faktického

rozčlenenia celku21.

analýza – rozbor; myšlienkový alebo skutočný rozklad nejakého

predmetu alebo javu na jeho základné prvky. Podstatnou črtou ana-

lýzy je oddeľovanie podstatných od nepodstatných znakov poznáva-

ného predmetu alebo javu22.

analýza - rozbor javu veci alebo veci na čiastkové zložky; rozčlenenie

javov alebo procesov na ich prvky alebo časti s cieľom odhaliť vzťa-

hy a poznať ich ako komponenty istého celku23.

analýza - rozbor24.

analýza – všeobecná metóda výskumu jednotlivých vlastností nejaké-

ho predmetu alebo javu; rozbor, rozkladanie predmetu alebo javu na

jednotlivé časti a metóda práce používajúca rozbor a rozkladanie25.

17 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 10. ISBN 80-8075-

100-5. 18 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 73. ISBN 80-967524-6-4. 19 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 73. ISBN 80-967524-6-4. 20 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 31. 21 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 17. 22 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 135. 23 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 11. ISBN 80-8075-

100-5. 24 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 73. ISBN 80-967524-6-4.

8

analýza – rozbor, rozklad, rozčlenenie; rozbor mysleného alebo fak-

tického celku na jednotlivé časti; metóda výskumu jednotlivých

vlastností systémov, predmetov, javov; metóda rozčlenenia logické-

ho celku (logickej štruktúry; analyzandum) na jeho jednotlivé zlože-

né alebo jednoduché (prípadne len jednoduché) zložky (analyzans)26.

analýza klasifikačná – rozčleňuje celok na časti a tým pomáha odha-

liť spoločnú stránku jednotlivých častí, z ktorých sa celok skladá27.

analýza korelačná– ktorá odkrýva vzťahy medzi súborom nezávis-

lých a súborom závislých premenných 28.

analýza vzťahová – ktorá skúma jednotlivé časti celku z hľadiska, či

sú závisle alebo nezávisle premenné, a tým napomáha odhaliť kvanti-

tatívne určenú závislosť jednej časti alebo viacerých závisle premen-

ných častí od jednej alebo viacerých nezávisle premenných častí29.

analýza kauzálna – ktorá rozkladá celok na jednotlivé príčinné zlož-

ky, a tým napomáha odhaliť príčiny vzniku sledovaných javov

a dôsledky ich existencie30.

analyzovať – podrobovať analýze; robiť analýzu; rozoberať; rozkla-

dať, anatomizovať = dôkladne skúmať31.

analyzovať – rozoberať, rozkladať, robiť analýzu niečoho32.

analyzovať – robiť analýzu, rozoberať33.

26 Encyklopedia Beliana. Prvý zväzok A – Belk. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

1999. s. 231. ISBN 80-224-0554-X. 27 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 135. 28 Encyklopedia Beliana. Prvý zväzok A – Belk. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

1999. s. 231. ISBN 80-224-0554-X. 29 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 135. 30 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 135. 31 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 32 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 31. 33 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 37. Bez ISBN.

9

analyzovať (dačo) – rozoberať, rozobrať, rozkladať, rozložiť na zlož-

ky, časti; (u)robiť analýzu niečoho34.

argument – dôvod, dôkaz35.

argument – dôvod, dôkaz36.

argument – dôvod určitého tvrdenia; súd, fakt, príklad, analógia, jed-

na alebo niekoľko viet na potvrdenie alebo vyvrátenie určitého tvr-

denia alebo tézy; dôkazový prostriedok, dôkaz37.

argument – dôkaz38.

argument39 – pozri dôkaz.

argumentácia –dôvodenie, dokazovanie40.

argumentácia –myšlienkový postup vyjadrený slovami, pri ktorom

chceme ukázať, že nejaké tvrdenie je pravdivé41.

argumentácia –myšlienkový postup vyjadrený slovami a dokazujúci,

že dajaké tvrdenie je pravdivé alebo nepravdivé.42.

argumentovať – dokazovať pomocou argumentov, dôvodiť43.

argumentovať – uvádzať argumenty, dôvodiť, dokazovať44.

argumentovať – uvádzať dôvody, dôkazy, argumenty; dôvodiť, do-

kazovať45.


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 73. ISBN 80-967524-6-4. 35 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 44. 36 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 107. ISBN 80-967524-6-4. 38 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 13. ISBN 80-8075-

100-5. 39 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 40 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 44. 41 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 195. 42 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký



10

argumentovať – potvrdzovať pravdivosť dôkazmi; dôvodiť, dokazo-

vať46.

asociácia – združovanie, združenie47.

asociácia – spojenie medzi elementmi psychiky, vďaka ktorému vznik

jedného elementu v určitých podmienkach vyvoláva iný, s ním spo-

jený48.

asociácia – združovanie, združenie49.

asociácia – spojovanie, združovanie; v psychológii princíp, podľa kto-

rého psychické obsahy (pocity, vnemy, predstavy, idey, city) alebo

pohyby sú združené tak, že uvedomenie si jednej predstavy (obsahu)

pravidelne vyvoláva predstavu druhú s ňou združenú50.

asociácia – združenie, združovanie; mimovoľné združovanie obsahov

vedomia, vnemov, predstáv, na základe určitých podmienok51.

asociácia – spontánne myšlienkové spojovanie dvoch alebo viacerých

vnemov a predstáv, ktoré po vybavení jednej veci umožňuje vyvolať

ďalšiu vec najmä v časovom a priestorovom dotyku alebo vo formál-

nej podobnosti a kontraste52.

asociovať – združovať, združiť, pridružovať, pridružiť, spájať, spo-

jiť53. s. 44.

asociovať – združovať, združiť, spájať, spojiť54.


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 107. ISBN 80-967524-6-4. 46 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 47 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 49. 48 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 35. 49 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 39. Bez ISBN. 50 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 224. 51 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 118. ISBN 80-967524-6-4. 52 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 14. ISBN 80-8075-

100-5. 53 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 50 .

11

asociovať (dačo s dačím) - spájať, spojiť v predstave (dva deje,

predmety, stavy apodobne obyčajne na základe skúseností, zážit-

kov55.

axióma – východiskové prvotné tvrdenie deduktívneho axiomatického

systému (teórie) prijaté bez dôkazu. Z axiómy sa pomocou odvodzo-

vacích pravidiel dajú odvodiť všetky ostatné tvrdenia systému (teó-

rie). Axióma sa vždy považuje za výsledok intuitívneho poznáva-

nia56.

axióma – evidentná pravda, ktorá nepotrebuje dôkaz; základná veta

v nejakom vednom odbore57.

axióma – základná poučka, ktorá sa prijíma a bez dôkazov pokladá za

pravdivú; zásada58.

axióma – veta nejakej vedeckej teórie, ktorá sa pri jej axiomatickom

budovaní prijíma ako východisková, nedokazovaná v danej teórii

a z ktorej (alebo zo súhrnu ktorých) sa vyvodia všetky ostatné vety

teórie podľa vopred určených pravidiel odvodzovania59.

axióma – prijaté tvrdenie; základné tvrdenie nejakej teórie, ktoré po-

važujeme za hodnoverné, pravdivé a ktoré uznávame bez dôkazu60.

axiomatický – založený na axiómach, spočívajúci na axiómach61.

54 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 118. ISBN 80-967524-6-4. 56 Encyklopedia Beliana. Prvý zväzok A – Belk. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

1999. s. 497. ISBN 80-224-0554-X. 57 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 58 . 58 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 138. ISBN 80-967524-6-4. 59 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 43. 60 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 271. 61 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 58 .

12

C-Č

cieľ – miesto, ku ktorému niečo smeruje; zámer, úmysel, účel62.

cieľ – myšlienková anticipácia výsledku nejakej činnosti, na dosiah-

nutie ktorej je táto činnosť zameraná63.

cieľ – účel; zámer; úmysel64.

cieľ – zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa

má dosiahnuť65.

cieľ – miesto, predmet alebo zámer, ku ktorému niečo (niekto) smeru-

je; myšlienková anticipácia výsledku nejakej činnosti, na dosiahnutie

ktorej je táto činnosť zameraná66.

činiteľ – pôsobiaca sila, okolnosť, faktor67.

činiteľ – pôsobiaca, vplývajúca sila, okolnosť, faktor68.

činiteľ – pôsobiaca, hybná sila; faktor69.

62 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 168-169. 63 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 70. 64 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 66 Encyklopedia Beliana. Prvý zväzok A – Belk. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

1999. s. 537. ISBN 80-224-0554-X. 67 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 65. Bez ISBN. 68 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 211. 69 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

13

D

dedukcia – vedecká metóda odvodzovania jednotlivých prípadov zo

všeobecných zásad, vývod, záver70.

dedukcia – akýkoľvek záver; dôkaz alebo odvodenie vety (dôsledku)

z jedného alebo niekoľkých tvrdení, premís, na základe logických

pravidiel, ktoré má hodnoverný charakter71.

dedukcia – odvodenie dôsledku z jedného alebo niekoľkých tvrdení

podľa logických pravidiel72.

dedukcia - typ úsudku, pri ktorom sa z prijatých všeobecných výro-

kov (premís) odvodzuje nové čiastkové tvrdenie; postup od všeobec-

ného k jednotlivému73.

dedukcia – získavanie záverov, poznatkov, predpokladov výlučne

pomocou myslenia; logické odvodzovanie jednotlivého prípadu, prí-

padne záveru zo všeobecných poznatkov74.

dedukcia –odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravi-

diel75, pozri záver.

dedukcia –získavanie záverov z určitých poznatkov, predpokaldov

výlučne pomocou myslenia; logické odvodzovanie jednotlivého prí-

padu alebo záveru zo všeobecných poznatkov76.

dedukovať – dokázať dedukciou77; pozri dokázať.

70 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 240. 71 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 87. 72 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 71. Bez ISBN. 73 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 22. ISBN 80-8075-




ISBN 80-224-0585-X. 76 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. bi-di. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 720.

14

dedukovať – vyvodzovať, vyvodiť dedukciou78.

dedukovať – odvodzovať jednotlivé prípady zo všeobecných zásad,

robiť, urobiť závery, dokazovať, dokázať dedukciou79.

deduktívny – vyvodzujúci zvláštny prípad zo všeobecného80.

definícia – logická operácia, pomocou ktorej môžeme rozlíšiť, vyhľa-

dať, stavať nejaký objekt, vo vede sformulovať význam novozavede-

ného alebo spresniť význam už jestvujúceho termínu81.

definícia – presné určenie, vymedzenie obsahu pojmu82.

definícia – presné vymedzenie (obsahu) pojmu, výklad významu slo-

va (výrazu, termínu) uvedením jeho základných znakov83.

definícia – slovné vymedzenie pojmu uvedením jeho základných, ty-

pických znakov84.

definícia – vymedzenie obsahu pojmu85.

definícia – jazykový výraz, ktorým sa objasňuje alebo stanovuje vý-

znam slova86.

definovať – vymedzovať, vymedziť definíciou87.

definovať – vymedzovať, vymedziť, stanoviť pojem, jav definíciou88.

definovateľný – dajúci sa definovať, zachytiteľný definíciou89.

77 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 78 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 71. Bez ISBN. 79 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 240. 80 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 23. ISBN 80-8075-

100-5. 81 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 89. 82 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 241. 83 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 23. ISBN 80-8075-



démie vied 1987. s. 71. Bez ISBN. 86 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. bi-di. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 721. 87 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



15

definovateľný – dajúci sa definovať90.

diferencia – rozdiel, rozdielnosť; nezhoda.91.

diferenciácia – proces rozrôzňovania, rozdeľovania, odstupňovania;

rozlišovanie, rozlíšenie92.

diferenciačný – slúžiaci na rozlíšenie; rozlišovací, rozlišujúci; usku-

točňujúci diferenciáciu93.

diferencovaný – rozlíšený, odlíšený.94.

diferencovať – rozlišovať, rozlíšiť, odlišovať, odlíšiť.95.

diskusia – prerokovávanie nejakej otázky ústne alebo v tlači, výmena

názorov, rokovanie, debata96.

diskusia – výmena názorov na istú vec, rokovanie, rozprava, beseda,

debata97.

diskusia98 – slovná výmena názorov o tej istej veci, rozprava; pozri

rozhovor99.

diskusia – výmena názorov určitého počtu ľudí na tú istú tému100.






démie vied 1987. s. 76. Bez ISBN. 95 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 76. Bez ISBN. 96 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 266. 97 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-







16

diskusia – výmena názorov o nejakej téme, ktorá má zvyčajne objas-

niť dajaký problém101.

diskutovať – zúčastňovať sa v diskusii, viesť diskusiu s niekým102.

dlhodobý – ktorý trvá, dlhý čas; dlhotrvajúci103.

dlhodobý – trvajúci, platný dlhý čas104.

dlhodobý – dlhú dobu trvajúci, určený na dlhú dobu105.

dokázať – podať dôkaz o niečom, potvrdiť, dosvedčiť, doložiť dô-

kazmi106.

dokázať – podať dôkaz, doložiť dôkazmi107.

dokázať – vyvodiť; dedukovať108.

dôkaz – potvrdenie nejakej skutočnosti, svedectvo, argument109.

dôkaz – usudzovanie, ktoré má odôvodniť pravdivosť (alebo neprav-

divosť) nejakého tvrdenia, ktoré sa nazýva tézou dôkazu110.

dôkaz – fakt potvrdzujúci istú mienku111.

dôkaz – fakt potvrdzujúci istú mienku112.

dôkaz – logické deduktívne odvodenie výroku z iných správnych

(pravdivých) výrokov113.

101 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 27. ISBN 80-

8075-100-5. 102 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-




démie vied 1987. s. 78. Bez ISBN. 105 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 272. 106 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 288. 107 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 109 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 321. 110 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 113. 111 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




17

domnienka – niečo, o čom sa domnievame, názor, predpoklad, hypo-

téza, domnenie114.

domnienka – nepotvrdená mienka, dohad, predpoklad115.

domnienka – nepotvrdená mienka, dohad, predpoklad116.

domnienka – nepotvrdená mienka; predpoklad117.

domnievať sa – žiť, byť v domnienke, mať domnienku, myslieť, na-

zdávať sa, predpokladať118.

dôsledkový experimentálny faktor – faktor, ktorý je následkom prí-

činného (nezávislého) faktora119.

dôsledok – záver dedukcie120.

dôsledok – čo z daných skutočností logicky vyplýva, konzekvencia121.

dôsledok – čo z daného logicky vyplýva, konzekvencia122.

dôsledok – čo z daného logicky vyplýva123.

113 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. di-gr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 790. 114 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 296. 115 Encyklopedia Beliana. Tretí zväzok Č - Eg. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

2003. s. 489. ISBN 80-224-0761-5. 116 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 118 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 296. 119 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej

školy SÚV ČSZTV. Zostavovateľ O. Patočka. Bratislava, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo 1983.

s. 19-20. Bez ISBN. 120 Encyklopedia Beliana. Tretí zväzok Č - Eg. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

2003. s. 510. ISBN 80-224-0761-5. 121 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 321. 122 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X.

18

E

ekvivalencia – rovnocennosť, rovnaká platnosť124.

ekvivalencia – rovnocennosť, rovnaká platnosť125.

ekvivalencia – rovnoznačnosť126.

ekvivalencia – rovnocennosť127.

ekvivalent – to čo je rovnocenné, napr. rovnocenná jednotka, veličina,

slovo128.

ekvivalent – niečo majúce v pomere k niečomu rovnakú platnosť,

rovnakú cenu, tú istú hodnotu, rovnocenná náhrada niečoho129.

ekvivalentnosť – vzťah medzi výrokmi (súdmi, vetami, formulami),

postihujúci fakt, že dva súdy majú rovnaké pravdivostné hodnoty (t.j.

sú alebo oba pravdivé, alebo oba nepravdivé); označenie ľubovoľ-

ných vzťahov typu rovnosti130.

ekvivalentný131 – pozri rovnocenný.

ekvivalentný – rovnocenný132.

empíria – vnímanie vonkajšieho sveta zmyslovými orgánmi, skúse-

nosť; pozorovanie rôznych javov za prirodzených podmienok (nie

experimentálne)133.

empíria – skúsenosť ako prameň poznania; poznávacia metóda134.

124 Encyklopedia Beliana. Štvrtý zväzok Eh - Gala. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

2005. s. 41. ISBN 80-224-0847-6. 125 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 363. 126 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 124. 127 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. di-gr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 872. 128 Encyklopedia Beliana. Štvrtý zväzok Eh - Gala. Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

2005. s. 42. ISBN 80-224-0847-6. 129 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 363. 130 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 124. 131 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:



Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 310. ISBN 80-967524-6-4. 133 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 368.

19

empíria – skúsenosť135.

empíria – pozri skúsenosť136.

empíria – skúsenosť (ako prameň poznania) založená na údajoch

zmyslov, na pozorovanej alebo meranej skutočnosti, na metódach

observačného výskumu a spoločenskej alebo jednotlivcovej praxe137.

empiricky – pozri skúsenostne138.

empiricky – na základe skúsenosti, pozorovania139.

empirický – skúsenostný, získaný skúsenosťou, zakladajúci sa, zalo-

žený na skúsenosti140.

empirický – založený na skúsenosti141.

empirický – založený na skúsenosti, na pozorovaní142.

empirizmus – učenie pokladajúce za jediný zdroj poznania zmyslovú

skúsenosť a popierajúce význam logickej analýzy a abstrakcie143.

empirizmus – učenie v teórii poznania, pokladajúce zmyslovú skúse-

nosť za jediné východisko poznatkov a tvrdiace, že celé poznanie sa

zdôvodňuje v skúsenosti a prostredníctvom skúsenosti144.

empirizmus – učenie pokladajúce za jediný zdroj poznania skúse-

nosť145.





ISBN 80-224-0585-X. 137 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 32. ISBN 80-

8075-100-5. 138 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 139 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 368. 140 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


démie vied 1987. s. 97. Bez ISBN. 142 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 368. 143 Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 368. 144 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 131.

20

empirizmus – smer zdôrazňujúci priamu zmyslovú skúsenosť146.

empirizmus – skupina gnozeologických a metodologických teórií,

ktoré odvodzujú pôvod obsah, formu, kritériá i platnosť ľudského

poznania zo zmyslovej skúsenosti147.

empirizmus – presvedčenie, že poznatky sa získavajú len zo skúse-

nosti a pomocou zmyslov148.

experiment – pokus, najmä vedecký.149

experiment – pokus, skúška; skúmanie nejakých javov tým, že sa na

ne aktívne pôsobí, a to alebo vytvorením nových podmienok, zodpo-

vedajúcich cieľom skúmania, alebo zmenou priebehu procesu

v žiadanom smere150.

experiment – pokus (obyčajne vedecký)151.

experiment – je komplex postupov, alebo súhrn pokusov, ktorými

zistíme existenciu alebo neexistenciu kauzálneho vzťahu, alebo širšej

zákonitosti152;.menenie okolností odstránením niektorého meniaceho

sa javu alebo jeho vovedením do množiny daných meniacich sa ja-

vov, procesov153.

experiment – je vedecké skúmanie, v ktorom bádateľ manipuluje ale-

bo kontroluje jednu alebo viac nezávisle premenných a pozoruje zá-


démie vied 1987. s. 97. Bez ISBN. 146 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 32. ISBN 80-

8075-100-5. 147 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. di-gr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 890. 148

Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha, Portál 2005. s. 388. ISBN 80-7367-040-

2. 149 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 380. 150 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 146. 151 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 99. Bez ISBN. 152 Filkorn, V.: Úvod do metodológie vied. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1960. s. 244.

Bez ISBN. 153 Filkorn, V.: Úvod do metodológie vied. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1960. s. 224.

Bez ISBN.

21

visle premennú alebo premenné vo vzťahu k sprievodným zmenám

manipulácie nezávisle premenných154.

experiment – proces, v ktorom sa systematickým a kontrolovaným

vytváraním a menením podmienok zisťujú vzťahy medzi závislou

a dvomi alebo viacerými nezávislými premennými155.

experiment – pôvodne výskumná metóda v prírodných vedách, zame-

raná na zisťovanie a overovanie príčinných vzťahov medzi javmi.

Spočíva v manipulácii s premennými v prísne kontrolovaných pod-

mienkach; zisťuje sa účinok premenných na javy zámerne vyvolané

experimentátorom156.

experiment – pokus, najmä ako spôsob vedeckého bádania a poznania

pri ktorom sa skúmajú v kontrolovaných a riadených podmienkach

určité športové javy pomocou hypotéz; v športe realizujeme labora-

tórny, terénny a prirodzený experiment157.

experiment – pokus, obyčajne vedecký158.

experiment – pozri pokus.

experiment – jedna z metód vedeckého výskumu; spočíva

v navodzovaní istých podmienok a v pozorovaní alebo meraní toho,

čo za týchto podmienok prebieha159.

experiment ex post facto – pozri experiment retrospektívny.

experiment jednofaktorový – experiment skúmajúci vplyv jedného

činiteľa160; v danom čase sa mení len jeden faktor161.

154Kerlinger, F.N.: Základy výzkumu chování. Pedagogický a psychologický výzkum. Praha, Academia 1972. s.

292. Bez ISBN. 155 Geist, B.: Sociologický slovník. Praha, Victoria publishing, a.s. 1992. s 85. 156 Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. A-O. Bratislava, Veda 1984. s. 230. Bez ISBN. 157 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 36. ISBN 80-

8075-100-5. 158 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 354. ISBN 80-967524-6-4. 159 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. di-gr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 938. 160 Čelikovský, S. a kol.: Empirické metody výzkumu v tělesné výchově. Praha, Sportovní a turistické nakladtel-

ství 1967. s. 21. Bez ISBN.

22

experiment klasický – pozri experiment jednofaktorový.

experiment laboratórny – experiment, v ktorom sú v umelom vytvo-

renej situácii zisťované vzťahy medzi závisle a nezávisle premenný-

mi. V laboratórnom pokuse sú objekty experimentu vyňaté zo svo-

jich bežných a typických vzťahov a situácií a sú včlenené do experi-

mentátorom zámerne pripravených podmienok, v ktorých sa skúmajú

vzťahy pôsobením príčiny a účinku (závisle a nezávisle premen-

nej)162.

experiment myšlienkový – myšlenkový experiment jako způsob

myšlení, ve kterém všechno, co se deje při konkrétní formě, podobně

se deje i v abstrakci a ve kterém třeba odhlédnout od všech případ-

ných překážek (Galileo Galilei); myšlenkové experimentování, zalo-

žené na zavedení a zkoumání zidealizovaných objektů163.

experiment myšlienkový – je myšlienková operácia s predstavou, za-

loženou na mimovoľnom odraze skutočnosti, tj. Operáciou

s prvotnou, zmyslovou predstavou164.

experiment myšlienkový – je myšlienková operácia na myšlienko-

vom modeli, ktorá zobrazuje reálny proces, prebiehjúci v prírode a

spoločnosti.165.

experiment myšlienkový – je myšlienková operácia (sledom

myšlienkových operácií) s teoreticky podloženým, z vedeckých

prepokladov odvodeným, myšlienkovo-konkrétnym obrazom (obra-

zom-modelom) objektu, základným cieľom ktorého je názorné ove-

renie logickej konzistentnosti teórie a včlenenie čistých podmienok

161 Skalková, J. a kol.: Úvod do metodologie a metod pedagogického výzkumu. Praha, SPN 1983. s. 76. 162 Geist, B.: Sociologický slovník. Praha, Victoria publishing, a.s. 1992. s 86. 163 Skalková, J. a kol.: Úvod do metodologie a metod pedagogického výzkumu. Praha, SPN 1983. s. 125. 164 Černík, V.: Myšlienkový experiment a produkcia ideí. Bratislava, Pravda 1972. s. 18. Bez ISBN. 165 Černík, V.: Myšlienkový experiment a produkcia ideí. Bratislava, Pravda 1972. s. 19. Bez ISBN.

23

zákona166; rozvíja metódu experimentu aj za hranicami fyzického ex-

perimentu, umožňuje teoreticky predstaviť skúmaný proces a jeho

zákon v idealizovanej poodbe167.

experiment paralelný – prebieha na dvoch alebo viacerých rovna-

kých výberoch skúmaných športovcov168.

experiment postupný – sa uplatňuje pri sledovaní jednej skupiny

športovcov169.

experiment retrospektívny – experiment podávajúci obraz dačoho

minulého, v ktorom sa usudzuje aká bola príčina zmeny dôsledku;

synonymum pre pokus ex post facto170.

experiment terénny – experiment odohrávajúci sa v reálnych („priro-

dzených“) podmienkach171.

experiment viacfaktorový – experiment skúmajúci vplyv viacerých

činiteľov172.

experimentálna skupina – pozri skupina experimentálna.

experimentálny – založený na pokusoch, pokusný173.

experimentátor – človek robiaci vedecké pokusy174.

experimentátor – kto robí pokusy (najmä vo vede)175.

166 Černík, V.: Myšlienkový experiment a produkcia ideí. Bratislava, Pravda 1972. s. 30. Bez ISBN. 167 Černík, V.: Myšlienkový experiment a produkcia ideí. Bratislava, Pravda 1972. s. 31. Bez ISBN. 168 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej


s. 20. Bez ISBN. 169 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej


s. 20. Bez ISBN. 170 Geist, B.: Sociologický slovník. Praha, Victoria publishing, a.s. 1992. s 86. 171 Geist, B.: Sociologický slovník. Praha, Victoria publishing, a.s. 1992. s 86. 172 Čelikovský, S. a kol.: Empirické metody výzkumu v tělesné výchově. Praha, Sportovní a turistické nakladtel-

ství 1967. s. 21. Bez ISBN. 173 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 380. 174 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 380. 175 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

24

experimentátor – kto robí vedecké pokusy, experiment; kto experi-

mentuje176.

experimentovať – robiť pokusy, pokusne skúmať177.

explanandum – má byť vysvetlený, objasnený.

explanans – vysvetľujúci, objasňujúci.


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 354. ISBN 80-967524-6-4. 177 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 380.

25

F

fakt – niečo overené, dané, skutočnosť178.

fakt – niečo objektívne daného, skutočná udalosť, skutočný čin, sku-

točnosť, jav179.

fakt – skutočný jav; skutočná udalosť; dačo objektívne dané; údaj180.

fakt181 – pozri skutočnosť.

fakt – overená skutočnosť, udalosť, (pravdivý) údaj, druh poznatku182.

fakt – danosť; empirický poznatok o tom, čo je alebo sa stalo, čo poz-

návame ako reálnu skúsenosť alebo udalosť183.

faktický – skutočný, ozajstný, opravdivý; zakladajúci sa na faktoch;

skutkový184.

faktor – pôsobiaca, účinkujúca, hybná sila, činiteľ185.

faktor – činiteľ uplatňujúci sa v nejakom procese, ovplyvňujúci

vznik, rozvoj i stav186.

faktor 187– činiteľ, faktor, spolučiniteľ; zložkaI.

faktor – činiteľ188.

faktor – hybná sila prebiehajúcich procesov alebo podmienka

ovplyvňujúca procesy; činiteľ189. 178 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 100. Bez ISBN. 179 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 386. 180 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 362. 181 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 182 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 37. . ISBN 80-

8075-100-5. 183 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. di-gr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 948. 184 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 362. 185 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 386. 186 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 37. . ISBN 80-

8075-100-5. 187 Geist, B.: Sociologický slovník. Praha, Victoria publishing, a.s. 1992. s. 87. 188 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


26

faktor dôsledkový190 - pozri závisle premenná.

faktor príčinný191 - pozri nezávisle premenná.

fenomén – úkaz, jav192.

fenomén – skutočnosť, ako sa nám vec javí; jav, úkaz193.

fenomén – jav194; čo možno zmyslami pozorovať; skutočnosť; fakt;

realita195.

fenomén – jav196.

fenomén – pojem označujúci jav daný nám v skúsenosti, postihovaný

pomocou zmyslov197.

fenomenálny – javový198.


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 374. 190 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej


s. 19-20. Bez ISBN. 191 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej


s. 19-20. Bez ISBN. 192 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 394. 193 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 372. 194 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:





démie vied 1987. s. 102. Bez ISBN. 197 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 149. 198 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 394.

27

G

generalizácia – zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie199.

generalizácia – zovšeobecňovanie (ako poznávací proces); zovšeo-

becnenie (ako výsledok poznávania)200.

generalizácia – zovšeobecňovanie, zovšeobecnenie201.

generalizovať – pozri zovšeobecniť.

generalizovať – zovšeobecniť, zovšeobecňovať202.

heuristický – týkajúci sa heuristiky; objavovateľský, objaviteľský,

vynaliezavý203.

199 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 431. 200 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 42. . ISBN 80-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 426. ISBN 80-967524-6-4. 202 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 431. 203 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


28

H

heuristika – veda o metódach, pravidlách a princípoch objavovania

a vynaliezavosti, o tom ako metodicky pracovať s cieľom objaviť

nový poznatok; hľadačská, objavovacia metóda vedeckého výskumu;

umenie vynachádzať niečo nové204.

heuristika – návod, ako treba robiť výskumy, objavy, ako si obstará-

vať materiál pre vedeckú prácu; metóda hľadania pravdy skúma-

ním205.

hypotéza – názor ešte neoverený praxou, ktorý sa zatiaľ pokladá za

vedeckú pravdu; predpoklad, domnienka206.

hypotéza – predpoklad, v ktorom sa na základe určitých faktov do-

chádza k záveru o existencii objektu, súvislosti, alebo príčiny javu,

pričom tento záver nemožno považovať za úplne dokázaný207.

hypotéza208 – pozri domnienka.

hypotéza – domnienka, dohad, predpoklad; veta, tvrdenie, ktoré vedci

formulujú vtedy, keď nevedia na danom stupni procesu poznania na

základe prístupných znalostí dostatočne vysvetliť určité skupiny ja-

vov alebo udalostí209.

hypotéza – vedecky podložený, ale definitívne ešte neoverený pred-

poklad vysvetľujúci určitý súbor javov210.


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 476. ISBN 80-967524-6-4. 205 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 472. 206 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 548. 207 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 207. 208 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 209 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. Gr-in. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 1396. 210 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


29

hypotéza – podmienene platná a prijateľná domnienka o vzťahoch

medzi aspoň dvomi faktormi, umožňujúca vedecké vysvetlenie neja-

kých (napr. telovýchovných a športových javov211.

hypotéza – vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný ná-

zor; predpoklad, domnienka212.

hypotetický – ešte neoverený praxou213.

211 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 49. ISBN 80-


démie vied 1987. s. 127. Bez ISBN. 213 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 549.

30

I

ideál – veľký, vznešený, ťažko dosiahnuteľný cieľ, méta; predmet,

stelesnenie snov, obdivovaná osoba, vec alebo jav214.

ideál – predstava215.

ideál – niečo dokonalé, utvorené s požiadavkou či želaním, aby sa to

uskutočnilo216.

ideál – dokonalá podoba vyhovujúca predstavám217; pozri vzor 218.

idealizácia – okrašľovanie alebo pretváranie skutočnosti podľa ideálu,

idealizovanie219.

idealizácia – myšlienkový postup, súvisiaci s vytváraním určitých ab-

straktných objektov, ktoré zásadne nemožno realizovať v praxi

a v skutočnosti220.

idealizácia – tvorenie ideálneho pri zobrazovaní sveta, idealizova-

nie221.

implikácia – zahrnutie, obsiahnutie222.

implikácia – obsahovanie; prinášanie so sebou ako dôsledok223.

214 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 587. 215 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 212. 216 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. Gr-in. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 1468. 217 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




ISBN 80-224-0585-X. 219 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 588. 220 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 214. 221 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 222 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 595. 223 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


31

implikácia – logická operácia, ktorá tvorí zložený výrok z dvoch vý-

rokov pomocou logickej spojky, ktorá zodpovedá spojke „ak -

tak“224.

implikácia – podmienený výrok; zložený výrok, ktorý dostaneme tak,

že spojíme dva výroky slovami „ak ..., tak ...“. Vedľajšia veta, ktorá

nasleduje po slove„ak“ nazývame predpoklad (antendencia) impliká-

cie, a hlavnú vetu po slove „tak“ nazývame záver (konzekvencia)

implikácie225.

implikovať – v sebe obsahovať, zahŕňať, nevyhnutne prinášať so se-

bou226.

individuálny – vykonávaný jednou osobou, jedincom, nie kolektívom;

patriaci danému indivíduu, osobný; vlastný určitému osobitnému,

samostatne existujúcemu indivíduu, svojský, osobitý227.

individuálny228 – pozri osobný.

individuálny – týkajúci sa jednotlivca229.

individuálny – vzťahujúci sa na 1 osobu, osobný; zameraný na jed-

notlivca230.

indukcia – vedecká metóda odvodzovanie všeobecných záverov

z jednotlivých prípadov231.

indukcia – myšlienkový postup od jednotlivého k všeobecnému232.

224 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 218. 225 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. Gr-in. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 1488. 226 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 595. 227 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 599. 228 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




démie vied 1987. s. 136. Bez ISBN. 231 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 600. 232 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


32

indukcia – úsudok umožňujúci prechod od jednotlivých faktov

k všeobecným záverom; spôsob empirického štúdia javov, pri ktorom

sa uskutočňuje prechod od jednotlivých faktov ku všeobecným tvr-

deniam233.

indukcia – je forma úsudku umožňujúca prechod od jednotlivých fak-

tov k všeobecným záverom; ako metóda skúmania je to spôsob empi-

rického štúdia javov, pri ktorom sa uskutočňuje prechod od jednotli-

vých faktov ku všeobecným tvrdeniam – jednotlivé fakty akoby na-

vodzovali všeobecnú tézu234.

indukcia – spôsob stanovenia všeobecných téz a zákonov na základe

zovšeobecnenia preskúmaných zvláštnych prípadov (faktov, ja-

vov)235.

indukcia - typ úsudku v postupe od jedinečného k všeobecnému, po-

stup od zvláštneho ku všeobecnému, vytváranie všeobecnejšieho

úsudku na základe zhodných skúseností ako jadro tvorivého mysle-

nia236.

indukovať – vyvodzovať, vyvodiť nejaké závery indukčnou metó-

dou237.

inter – predpona v zložených slovách s významom medzi-.238.

inter – prvá časť zložených slov s významom medzi, vnútri239.

interpretácia 240– výklad, objasňovanie, vysvetľovanie, rozbor241.

233 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 221. 234 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. Gr-in. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 1522. 235 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 541. ISBN 80-967524-6-4. 236 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 52. ISBN 80-

8075-100-5. 237 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 600. 238 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 51. ISBN 80-




ISBN 80-224-0585-X.

33

interpretácia 242– pozri výklad.

interpretácia – vysvetlenie, výklad243.

interpretácia – výklad zmyslu (pojmu, myšlienky, zásady, normy)244.

interpretovať – vykladať, vyložiť, vysvetľovať, vysvetliť245.

interpretovať – uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným,

pochopiteľným, vykladať, vysvetľovať, objasňovať, podávať výklad,

podávať vysvetlenie246.

interpretovať – rozoberať, rozobrať, vysvetľovať, vysvetliť text247.

interpretovať – podávať výklad, vysvetľovať248.

intervencia – zamiešať sa, zakročiť; konanie v záujme niekoho, zásah

alebo nedovolený zákrok249.

intervenovať – podnikať niečo na prospech niekoho, niečoho, robiť

intervenciu; zakročovať; zasahovať (v prospech niekoho, niečoho)250.

intervenovať – zakročovať, zakročiť (v niečí prospech); násilne zasa-

hovať, zasiahnuť do vecí iného štátu251.

241 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 612. 242 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:









8075-100-5. 249 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. in-ke. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 1561. 250 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




34

intervenovať – zakročovať, zakročiť, zasahovať, zasiahnuť

v prospech osoby alebo veci; zasahovať, zasiahnuť z úradnej moci;

násilne zasahovať, zasiahnuť do záležitostí iného štátu.252.

intervenujúce premenné253– všechny podmínky, které brání pričítať

nezávisle proměnné všechny rozdíly, zjištěné v závisle proměnné.

intra – prvá časť zložených slov s významom vnútri, dovnútra, vnút-

ro-, v rámci, v priebehu254.

intra - prvá časť zložených slov s významom vnútri, vnútro-, dovnút-

ra255.


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 559. ISBN 80-967524-6-4. 253 Skalková, J. a kol.: Úvod do metodologie a metod pedagogického výzkumu. Praha, SPN 1983. s. 73. 254 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 55. ISBN 80-



35

J

jav – čo sa nejakým spôsobom prejavuje, javí, čo možno pozorovať,

úkaz256.

jav – čo možno zmyslami pozorovať, úkaz, fenomén, skutočnosť,

fakt, realita = objektívne jestvujúci jav257.

jav – čo možno zmyslovo pozorovať258 (fakty, procesy, udalosti,

vlastnosti).

256 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 637. 257 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




36

K

kategória – skupina, trieda, druh ľudí, predmetov alebo javov majúci

spoločné vlastnosti; základné a najvšeobecnejšie pojmy, do ktorých

možno zahrnúť množstvo predmetov a javov skutočnosti259.

kategória – najvšeobecnejší základný pojem260.

kategória – základný a najvšeobecnejší pojem, do ktorého možno za-

hrnúť všetky príbuzné, rovnocenné predmety a javy objektívnej sku-

točnosti261.

kategória – základný a najvšeobecnejší pojem filozofie262.

kategórie – základné pojmy, ktoré vyjadrujú historicky dosiahnutý

stupeň poznania všeobecných a podstatných stránok, vlastností

a vzťahov objektívnej reality263.

kategórie filozofické – základné pojmy, ktoré odrážajú najvšeobec-

nejšie a najpodstatnejšie vlastnosti, stránky, vzťahy javov, skutoč-

nosti a poznania264.

kauzalita – súvislosť vecí podľa zákona príčiny a účinku, príčin-

nosť265.

kauzalita – príčinnosť, príčinná súvislosť, súvislosť príčiny a účinku

či následku266.

kauzalita – všeobecne možno formulovať princíp kauzality, ako ľu-

bovoľný jav, ktorý má svoju príčinu, pričom sa predpokladá, že všet-

259 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 684. 260 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 611. ISBN 80-967524-6-4. 262 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 58. . ISBN 80-

8075-100-5. 263 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. in-ke. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 1876. 264 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 159. 265 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 686. 266 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 58. . ISBN 80-

8075-100-5.

37

ky javy, ktoré možno zahrnúť pod pojem príčina, nemôžu vplývať na

udalosti v minulosti267.

kauzálna analýza – vymedzovanie a objavovanie vzájomných vzťa-

hov medzi príčinou a následkom268.

kauzálny – príčinný269.

kauzálny – príčinná, kauzálna spojitosť, podmienenosť javov270.

klasifikácia – systematické triedenie, delenie do určitých kategórií271.

klasifikácia – činnosť, ktorou sa hodnotia a posudzujú javy alebo veci

podľa určitých vopred určených kritérií; triedenie, roztrieďovanie,

hodnotenie, posudzovanie272.

klasifikácia – zvláštny prípad uplatnenia logickej operácie delenia

rozsahu pojmu, ktorý predstavuje určitý súhrn delenia (delenia určitej

triedy na druhy, delenia týchto druhov atď.)273.

klasifikácia – roztriedenie množiny či súboru prvkov (javov, objek-

tov) do podmnožín podľa rozlišovacieho znaku274.

klasifikátor – kód, ktorý zaraďuje prvok do triedy daného klasifikač-

ného systému275.

klasifikovať – systematicky triediť, roztriediť do kategórií276.

klasifikovať – systematicky (u)triediť277.

267 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. in-ke. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 1888. 268 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 58. . ISBN 80-

8075-100-5. 269 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 686. 270 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 271 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 696. 272 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 623. ISBN 80-967524-6-4. 273 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 249. 274 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 58. . ISBN 80-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 623. ISBN 80-967524-6-4. 276 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 696. 277 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


38

klasifikovať – pozri triediť278.

klasifikovať – (dačo) triediť, roztrieďovať, hodnotiť, posudzovať279.

kontrolná skupina – pozri skupina kontrolná

konzekvencia – dôsledok, následok280.

konzekvencia – dôsledok, následok281.

kovariancia282 – spoločná menlivosť dvoch daných vlastností283; (JA)

ako sa mení jeden znak, tak sa zároveň mení aj druhý znak; príčina

a následok musia spoločne kolísať.

kovariantný – týkajúci sa kovariancie; tvoriaci kovarianciu; súčasne

sa meniaci284.

kvázi- - prvá časť zložených slov s významom akoby, tiež, približne,

zdanlivo285.

kvázi- - prvá časť zložených slov naznačujúca problematickú hodnotu

pomenovanej osoby alebo veci286.

kváziexperiment – plán výskumu s cielenou manipuláciou nezávisle

premenných, ale bez niektorých znakov experimentu, napr. bez ná-

hodného priradenia. Výsledky majú menšiu internú validitu287.




Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 623. ISBN 80-967524-6-4. 280 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 741. 281 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 662. ISBN 80-967524-6-4. 282 Ferjenčík, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha, Portál 2000. s. 73. ISBN 80-7178-




Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 692. ISBN 80-967524-6-4. 286 Slovník slovenského jazyka I. a - k. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1959. s. 802. 287 Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha, Portál 2005. s. 390. ISBN 80-7367-040-

2.

39

L

laboratórium – pracovňa, miestnosť zariadená na konanie pokusov,

na vykonávanie praktických cvičení288.

laboratórium – pracovná miestnosť vybavená vhodným zariadením

a prístrojmi na uskutočňovanie skúšok a rozborov, prípadne na poku-

sy a výskum289.

laboratórny – konaný v laboratóriu, vhodný pre laboratórium290.

laboratórny – vhodný pre laboratórium; konaný v laboratóriu291.

longitudinálny – rovnobežný s pozdĺžnou osou, pozdĺžny292.

longitudinálny – dlhodobý; trvajúci dlhý čas293.

longitudinálny – pozdĺžny, rovnobežný s osou294.

longitudinálny – rovnobežný s osou; pozdĺžny295.

longitudinálny výskum – výskumný plán, v ktorom sa údaje pre daný

výber zhromažďujú najmenej v dvoch časových okamžikoch296.

longitudinálny výskum – dlhodobé skúmanie jediného vzorku297.

288 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 6. 289 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 695. ISBN 80-967524-6-4. 290 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 6. 291 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 695. ISBN 80-967524-6-4. 292 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 57. 293 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 78. Bez ISBN. 294 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 68. . ISBN 80-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 725. ISBN 80-967524-6-4. 296 Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha, Portál 2005. s. 389. ISBN 80-7367-040-

2. 297 Ferjenčík, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha, Portál 2000. s. 130. ISBN 80-7178-

367-6.

40

M

metóda – cieľuprimeraný zámerný postup, spôsob práce alebo spôsob

získavania nových poznatkov298.

metóda – cesta k niečomu; spôsob ako dosiahnuť cieľ, určitým spô-

sobom usporiadaná činnosť299.

metóda – plánovité konanie na dosiahnutie cieľa; postup; spôsob; ces-

ta300.

metóda – spôsob, cesta, postup, ako dosiahnuť nejaký cieľ301.

metóda – spôsob, ktorým sa získavajú, klasifikujú a vysvetľujú nové

vedecké poznatky302.

metóda – vedecký postup pri získavaní poznatkov. Premyslený po-

stup (práce) na dosiahnutie istého cieľa303.

metóda – je spôsob umožňujúci dosiahnuť v procese praktickej alebo

myšlienkovej činnosti určitý cieľ, vyriešiť nejakú úlohu či problém;

metóda je cesta, po ktorej postupujeme k cieľu.304.

metodický – podľa určitej metódy305.

metodika – náuka o spôsobe, postupe práce, náuka o metóde; praktic-

ký postup306.

metodika – praktický postup307.

298 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 139. 299 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 329. 300 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:





démie vied 1987. s. 198. Bez ISBN. 304 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. med-myr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 3149. 305 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 139. 306 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 139. 307 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


41

metodika – náuka o metóde vedeckej práce; súhrn pracovných spôso-

bov, metód v určitej oblasti308.

metodika – pracovný postup (výskumu, vyučovania, tréningu ap.)309.

metodológia – náuka o metódach (najmä vedeckých)310.

metodológia – teória postupov a spôsobov skúmania, ktoré sa uplat-

ňujú v určitej vede; učenie o metóde vedeckého poznania

a pretvárania sveta311.

metodológia – náuka o vedeckých princípoch štandardoch, metódach

a nástrojoch výskumu a vývoja312.

metodológia – súhrn postupov bádania používaných v určitej vede;

teória vedeckých a výskumných metód práce; náuka o metódach ve-

deckého poznávania a o súhrne postupov, ktorými sa buduje vedecký

systém313.

metodológia vied – teória postupov a spôsobov skúmania, ktoré sa

uplatňujú v takmer všetkých vedách314.

metodológia vied – vedecká disciplína, ktorá skúma metódy vedec-

kých činností a svojím predmetom skúmania patrí aj do metavedy, aj

do metodológie315.

model – podrobné znázornenie niečoho spravila v značne zmenšenom

pomere; vzor316.



8075-100-5. 310 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 139. 311 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 330. 312 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 72. . ISBN 80-


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 776. ISBN 80-967524-6-4. 314 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 330. 315 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. med-myr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 3152. 316 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 168.

42

model – zmenšené detailné znázornenie predmetu slúžiace obyčajne

ako plán alebo vzor; schéma javu, predmetu slúžiaca na jeho skúma-

nie317.

model – vec alebo osoba, podľa ktorej vznikajú v istom zmysle rovno-

rodé veci alebo napodobeniny; vec alebo ideálny obraz veci, ktorá

(ktorý) je prvým (materiálne) stvárneným alebo vyabstrahovaným

členom v rade rovnorodých objektov; zmenšené detailne znázornenie

predmetu, ktoré slúži ako plán alebo vzor318.

model – umelý, človekom vytvorený objekt ľubovoľnej podstaty (lo-

gickomyšlienkovej alebo materiálnoreálnej). Ktorý zamieňa alebo

nahrádza skúmaný objekt tak, že jeho skúmanie umožňuje získať in-

formácie o modelovanom objekte319.

model –abstraktná pojmová zjednodušená schéma skutočného javu

rozložená do podstatných vzťahových funkcií a štruktúr systému; ab-

strahovaný obraz niečoho alebo niekoho320.

modelovanie – reprodukcia charakteristík určitého objektu na inom

objekte, špeciálne vytvorenom pre ich štúdium321.

modelovanie – metóda poznania založená na schopnosti človeka ab-

strahovať podobné príznaky alebo vlastnosti rôznych objektov

a vytvárať medzi nimi určité vzťahy322.

modelovanie – činnosť, v ktorej na základe originálu vytvárame nové

modely športovca alebo tréningu pomocou výskumných metód; zob-

razenie objektu ako ideálu.323.




ISBN 80-224-0585-X. 319 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. med-myr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 3278. 320 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 74. . ISBN 80-

8075-100-5. 321 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 339. 322 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. med-myr. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 3280.

43

modelovať – tvoriť modely324.

modelovať – tvoriť, utvárať, vytvárať325.

mortalita – úmrtnosť udávaná počtom zomrelých v určitom obdo-

bí326.

myslenie – najvyšší produkt zvláštnym spôsobom organizovanej hmo-

ty – mozgu; aktívny proces odrazu objektívneho sveta v pojmoch,

súdoch, teóriách a podobne327.

myslieť – poznávať objektívnu skutočnosť, uvedomovať si ju a robiť

z nej závery v pojmoch, súdoch, v myšlienkach; uvažovať, premýš-

ľať, hútať328.

myslieť – rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov, uvažo-

vať; mať vo vedomí; mať istú mienku, názor, úsudok329.

myšlienka – produkt ľudského myslenia330.

myšlienka – produkt ľudského myslenia331.

323 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 74. . ISBN 80-




ISBN 80-224-0585-X. 326 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 180. 327 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 347. 328 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 207. 329 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 330 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 208. 331 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

44

N

náhoda – neočakávaná, nepredvídaná udalosť, udalosť nemajúca

zjavných príčinných súvislostí332.

náhoda – stretnutie udalostí bez zjavnej vzájomnej súvislosti, nepred-

vídaná udalosť, okolnosť333.

náhodne – bez akýchkoľvek príčinných súvislostí, bez očakávania,

bez zámeru; náhodou, nečakane, neočakávane, nepredvídane,334.

náhodnosť – čo nevyplýva z podstaty daného javu, ale z pôsobenia

iného javu na daný jav; náhoda je to, čo môže, ale nemusí byť, čo sa

môže uskutočniť práve tak, ale aj ináč335.

náhodný – nemajúci zjavných príčinných súvislostí, neočakávaný,

nepredvídaný336.

náhodný – ktorý sa vyskytol, stal náhodou337.

náhodný – ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcich príprav, ktorý

nevyplýva z nijakých vopred viditeľných príčin, predpokladov

a pod.; neočakávaný, nepredvídaný, nečakaný, nepredpokladaný338.

náhodný jav – náhodná udalosť; jav, ktorý môže, ale aj nemusí na-

stať339.

náhodou – bez očakávania, neočakávane, nepredvídane340.

332 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 237. 333 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 335 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 363. 336 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 237. 337 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 339 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. myr-nov. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 3482. 340 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


45

náhodou – náhodne, neočakávane341.

následok – čo nasleduje, prichádza, objavuje sa po predchádzajúcej

príčine (po čine, deji, stave)342.

následok – čo príčinne nasleduje po niečom343.

náuka – vedný odbor, vedná disciplína; učenie, teória, názor344.

náuka – súhrn názorov.345.

názov – pomenovanie, meno346.

názov – je jazykový výraz, ktorým sa označujú predmety, vlastnosti,

alebo vzťahy medzi predmetmi347.

nevšimnúť si – nevziať do úvahy (úmyselne alebo neúmyselne), vy-

nechať, odmyslieť (si)348.

nezávisle premenná – je proměnná, kterou výzkumník manipuluje v

experimentální skupině a naopak, kterou nechává nedotknutou

v kontrolní skupine349.

nezávisle premenná – pozri príčinná premenná

nezávisle premenná350 – možná príčina zmienII.

nezávislý – nezávislý od niekoho, od niečoho, samostatný351.







ISBN 80-224-0585-X. 346 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 311. 347 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pal-pol. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 4537. 348 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 349 Gavora, P.: Úvod do pedagogického výzkumu. Brno, Paido 2000. s. 125. ISBN 80-85931-79-6. 350 Ferjenčík, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha, Portál 2000. s. 69. ISBN 80-7178-

367-6. 351 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 371.

46

O

odpoveď – písomné alebo ústne oznámenie vyžiadané otázkou, iný

prejav vyjadrujúci určité stanovisko k niečomu352.

odpoveď – rečové reagovanie na otázku alebo iný prejav353.

odpoveďová premenná354 – dôsledok pôsobenia nezávislých pre-

menných; je ovplyvňovaná podnetovými premennými, je funkciou

podnetových premenných.

osobný – týkajúci sa nejakej osoby alebo osôb, vlastný nejakej osobe;

týkajúci sa vnútorného, zmyslového života nejakej osoby, subjektív-

ny; neobjektívny355.

osobný – súvisiaci s osobou alebo ľudským jedincom356.

otázka – vyslovený (niekedy i písaný) prejav niekoho, kto sa chce

niečo dozvedieť, opýtanie sa, dopyt357.

otázka – rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, do-

pyt; vec, ktorú treba riešiť, (menší) problém358.

otázka – rečový prejav, ktorým sa chce niekto niečo dozvedieť; do-

pyt; opýtanie359.

otázka – výpoveď usmerňujúca pozornosť na neznáme prvky nejakej

situácie, úlohy, vyžadujúce si vysvetlenie360.

352 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 504. 353 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 354 Ferjenčík, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha, Portál 2000. s. 67. ISBN 80-7178-

367-6. 355 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 604. 356 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 357 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 621. 358 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X.

47

overiť – zistiť pravdivosť, správnosť, jestvovanie niečoho, preskú-

mať, presvedčiť sa o niečom361.

overiť – na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti,

správnosti niečoho362.

360 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 387. 361 Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1960. s. 632. 362 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

48

P

paradigma – pojem v teórii vedy označujúci systém názorov

a pravidiel určujúcich, čo sa má skúmať, akým spôsobom ako je po-

trebné interpretovať výsledky363.

paralela – niečo podobné niečomu, obdoba, analógia, podobnosť, po-

doba 364.

pedagogika – veda o výchove365.

pedagogika – veda o výchove skúmajúca podstatu a zákonitosti vý-

chovy ako spoločenského javu366.

pedagogika – veda o výchove367.

pedagogika – veda o výchove detí, mládeže a dospelých368.

podnet – popud, impulz k nejakému činu, deju369.

podnet – čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie370.

podnet– čo vyvoláva, zapríčiňuje činnosť, čo povzbudzuje na čin, im-

pulz, popud, pohnútka371.

podnet– pôsobenie na vstup, resp. vstupy systému pri jeho interakcii s

okolím372.

podnetová premenná373 - možná príčina zmien; nezávisle premenná.

363 Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha, Portál 2005. s. 390. ISBN 80-7367-040-

2. 364 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 365 Slovník slovenského jazyka III. p– r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 50. 366 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


démie vied 1987. s. 284. Bez ISBN. 368 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pal-pol. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 4337. 369 Slovník slovenského jazyka III. p– r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 139. 370 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:



démie vied 1987. s. 298. Bez ISBN. 372 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pal-pol. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 4516.

49

pojem – všeobecná predstava o niečom s presne vymedzeným obsa-

hom, zahrňujúcim súhrn všeobecných a podstatných znakov; základ-

ná forma myslenia; myslením abstrahovaná a zovšeobecnená forma

objektívnej skutočnosti374.

pojem – forma myslenia odrážajúca podstatné vlastnosti predmetov,

javov objektívnej skutočnosti375.

pojem – jedna z foriem odrazu sveta v myslení, pomocou ktorej sa

poznáva podstata javov, procesov, zovšeobecňujú sa ich podstatné

stránky a znaky376.

pojem – forma myslenia odrážajúca podstatné vlastnosti predmetov,

javov skutočnosti377.

pojem – zmysel (význam) všeobecného názvu378; pozri názov.

pokus – úsilie, snaha urobiť, vykonať, dosiahnuť niečo; umele vyvo-

laný jav na vyskúmanie jeho zákonitostí, experiment379.

pokus – jav vyvolaný s cieľom pozorovať ho, skúmať jeho zákonitos-

ti, experiment380.

pokus – umele vyvolaný jav na vyskúmanie jeho zákonitostí381.

pokus – zámerné vyvolanie istého javu, aby sa dali skúmať zákonitos-

ti, podľa ktorých sa jav spravuje; experiment, skúška382.

373 Ferjenčík, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha, Portál 2000. s. 67. ISBN 80-7178-

367-6. 374 Slovník slovenského jazyka III. p– r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 185. 375 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 304. Bez ISBN. 376 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 404. 377 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 378 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pal-pol. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 4537. 379 Slovník slovenského jazyka III. p– r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 202. 380 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 305. Bez ISBN. 381 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 202. 382 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

50

pomenovanie – meno, názov383.

pomenovanie – slovné označenie niečoho384.

porovnanie – konfrontácia objektu, ktorej cieľom je zistiť, v čom sa

zhodujú alebo rozlišujú385.

porovnať – zistiť zhodné alebo rozdielne vlastnosti dvoch alebo via-

cerých osôb, vecí alebo javov386.

porovnať – uviesť do vzájomného vzťahu a zistiť zhodné alebo od-

lišné vlastnosti niekoho alebo niečoho387.

porovnať – zistiť zhodné a rozdielne vlastnosti dvoch alebo viacerých

vecí, javov a podobne388.

posttest – je závěreční test. Je to test zadávaný subjektům po experi-

metálním působění389.

postulát – požiadavka; úsudok, ktorý je všeobecne prijímaný bez

ďalších dôkazov390.

postulát – princíp alebo tvrdenie určitej vedeckej teórie, ktoré táto te-

ória prijíma za svoje východisko nedokazované v jej rámci391.

postulát392 – pozri požiadavka.

postulát – požiadavka; súd, z ktorého sa vychádza pri dokazovaní ho-

ci jeho správnosť ešte nie je samozrejmá393.

383 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 239. 384 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 385 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 407. 386 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 296. 387 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:



démie vied 1987. s. 315. Bez ISBN. 389 Gavora, P.: Úvod do pedagogického výzkumu. Brno, Paido 2000. s. 125. ISBN 80-85931-79-6. 390 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 331. 391 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 408. 392 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

51

postulát – axióma; tvrdenie, ktoré sa prijíma za pravdivé bez toho,

aby sa nejakým spôsobom zisťovala jeho pravdivosť; predpoklad da-

nej skutočnosti (taká zásada, ktorú možno pochopiť bez dôkazu),

ktorá je nevyhnutná na dokazovanie; je východiskové tvrdenie bez

dôkazu; princíp, ktorý nie je nevyhnutné dokazovať394.

poznatok – získaná overená skúsenosť alebo vedomosť o nejakom

fakte; výsledok poznávacej činnosti395.

poznatok – produkt spoločenskej pracovnej a myšlienkovej činnosti

ľudí, ktorý je ideálnou reprodukciou objektívnych, zákonitých súvis-

lostí prakticky pretváraného objektívneho sveta, vyjadrenou

v jazykovej forme396.

poznatok – jednotlivý výsledok poznávacej činnosti; vedomosť; zna-

losť397.

požiadavka – presne vyslovená žiadosť, nárok, prianie; potrebný, ne-

vyhnutný, samozrejmý predpoklad niečoho, potreby, nutnosť398.

požiadavka – nevyhnutná, potrebná podmienka na utvorenie alebo

jestvovanie niečoho; predpoklad.

premenlivý – ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť, ne-

stály, menlivy, kolísavý, nestabilný, variabilný399.

premenlivý – podliehajúci zmenám, prejavujúci nestálosť400.


Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 973. ISBN 80-967524-6-4. 394 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pol-ria. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 4658. 395 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 402. 396 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 411. 397 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 398 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 410. 399 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 400 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 477.

52

premenná – (matematický termín) premenná veličina (opak - kon-

štanta)401.

premenná – je prvek experimentu, který se může měnit, nabývat

různé hodnoty nebo vlastnosti.

premenná – veličina závisle alebo nezávisle sa meniaca402.

premenný – pozri premenlivý.

premenný – premenlivý403.

pretest– je vstupní test zadávaný subjektům před experimentálním

působěním404.

príčina – jav, ktorý spôsobuje, podmieňuje vznik nového javu; dôvod,

pohnútka405.

príčina – jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu406.

príčina – jav, ktorý predchádza nejakému inému javu a vyvoláva ho

ako svoj následok407.

príčinná premenná – činiteľ, ktorý je príčinou dôsledku; čo je príči-

nou dôsledku; čo je príčinou zmeny závisle premennej; čo je dôvo-

dom zmeny dôsledku

príčinnosť – vzťah nevyhnutnosti medzi príčinou a následkom, kau-

zalita, kauzálnosť408.

príčinnosť – kauzalita, filozofická kategória na označenie nevyhnut-

ných genetických súvislostí javov, z ktorých jeden(nazvaný príčinou)

podmieňuje druhý (nazvaný následkom alebo účinkom) 409.


démie vied 1987. s. 340. Bez ISBN. 402 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 477. 403 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 477. 404 Gavora, P.: Úvod do pedagogického výzkumu. Brno, Paido 2000. s. 125. ISBN 80-85931-79-6. 405 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 538. 406 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 407 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pol-ria. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 4777. 408 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 540.

53

príčinný – vyplývajúci zo vzťahu príčiny a následku, kauzálny410.

príčinný – vyplývajúci zo vzťahu príčiny a následku411; pozri kauzál-

ny.

príčinný (nezávislý) experimentálny faktor – je, faktor, ktorého

zmena sa zámerne zavádza do tréningového procesu412.

prirodzený – daný prírodou; vyplývajúci zo zákonitostí prírody, neru-

šený ľudskými vplyvmi; nevytvorený umele ľudskou činnosťou; ob-

vyklý, bežný, obyčajný, všedný413.

prirodzený – bežný, obyčajný, všedný414.

prirodzený – ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu;

bežný, obyčajný, obvyklý, všedný, normálny, pravidelný, prirodzený

svojou pravidelnosťou415.

problém – ťažko riešiteľná alebo dosiaľ nerozriešená sporná, otvore-

ná, naliehavá otázka416.

problém – závažná, zložitá otázka, ktorý treba riešiť417.

problém – niečo zložité, čo treba riešiť418.

problém – ťažko riešiteľná alebo doposiaľ nerozriešená otázka, úloha;

sporná otázka daná na riešenie419.

409 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 423. 410 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 539-540. 411 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 412 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej


s. 19-20. Bez ISBN. 413 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 588. 414 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 416 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 620. 417 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X.

54

problém – sporná, nerozriešená otázka, neľahká úloha, zložitá vec,

napr. vedecký problém420.

problematický – neistý, sporný421.

problematika – súbor problémov z istej oblasti422.

problematika – súbor ťažko riešiteľných alebo riešiť sa majúcich

otázok, úloh, vzťahov, vecí, súvislostí423.

problematika – súbor ťažko riešiteľných alebo riešiť sa majúcich otá-

zok, úloh, vzťahov, vecí, súvislostí424.

problematika – súhrn, súbor, komplex problémov425.



8075-100-5. 421 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:





Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 987. ISBN 80-967524-6-4. 425 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 620.

55

R

relácia – vzťah, pomer426.

relácia – vzťah, pomer dvoch alebo viacerých javov, pojmov

a pod.427.

relácia – pozri vzťah428.

relácia – vzťah, pomer429.

relácia – vzťah, väzba medzi dvomi či viacerými predmetmi430.

reliabilita – metodologický postup umožňujúci vyjadriť spoľahlivosť

výskumnej techniky v sociologických výskumoch431.

reliabilita – spoľahlivosť, hodnovernosť metódy alebo testov dosaho-

vať pri opakovanom meraní v rovnakých podmienkach tie isté vý-

sledky432.

reliabilný – spoľahlivý, hodnoverný433.

retencia – schopnosť podržať si niečo v pamäti, schopnosť zapamätať

si434.

retencia – zadržiavanie, zadržanie, udržanie; zastavovanie, zastave-

nie435.

426 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 722. 427 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký




démie vied 1987. s. 370. Bez ISBN. 430 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pol-ria. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 4657. 431 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký



Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 1048. ISBN 80-967524-6-4. 434 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 731. 435 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


56

retencia – podržanie v pamäti, ktorá zahŕňa buď krátkodobé alebo dl-

hodobé uchovanie poznatkov a iných informácií436.

retenčný – súvisiaci s retenciou; podmienený retenciou; zachovávajú-

ci, uchovávajúci; zadržiavací437.

retrospektíva – pohľad na to, čo predchádzalo; pohľad späť do minu-

losti438.

retrospektíva – pohľad na to, čo predchádzalo; pohľad späť, podáva-

júci vývin udalostí, javov, situácie a podobne smerom do minulosti

od terajšieho stavu439.

retrospektíva – pohľad späť, na minulé udalosti440.

retrospektívne – vzhľadom na minulé obdobie, na minulosť441.

retrospektívny – podávajúci obraz o vývoji niečoho442.

retrospektívny – podávajúci obraz dačoho minulého, predchádzajú-

ceho jeho vývinu a podobne smerom do minulosti od terajšieho stavu

443.

retrospektívny444 – pozri spätný.

rovnocenný – majúci rovnakú cenu, hodnotu, rovnaký význam, ekvi-

valentný445.



Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 1057. ISBN 80-967524-6-4. 438 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 732. 439 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


démie vied 1987. s. 372. Bez ISBN. 441 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 732. 442 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 732. 443 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký



ISBN 80-224-0585-X. 445 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 768.

57

rovnocenný – ktorý je na tej istej úrovni, ako niekto iný alebo niečo

iné446.

rozhovor – zhováranie sa dvoch alebo viacerých osôb, pozri rozpra-

va447.

rozhovor – vzájomný hovor, rozprávanie, hovorenie, zhováranie sa

dvoch alebo viacerých ľudí, vzájomná výmena poznatkov, mienok,

debata, beseda448.

rozprava – vážny, dôkladný rozhovor, rokovanie, výmena názorov

o niečom, debata diskusia; slohový útvar, v ktorom sa vedecky rozo-

berá nejaký problém; štúdia449.

rozprava – slovná výmena názorov o tej istej veci450.





ISBN 80-224-0585-X. 448 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 799. 449 Slovník slovenského jazyka III. p - r. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1963. s. 845. 450 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

58

S

skupina – súbor jedincov451.

skupina – viac jednotlivcov alebo jednotlivostí pospolu; viac jednot-

livcov spätých spoločnými záujmami452.

skupina – viac jednotlivcov alebo vecí spolu453.

skupina experimentálna – je skupina subjektů, ve kterých se usku-

tečňuje experimentální působění454.

skupina experimentálna – skupina, v ktorej sa zavádza experimen-

tálny podnet455.

skupina kontrolná – skupina, v ktorej sa uplatňuje bežný podnet456

skupina kontrolní – skupina subjektů, ve které se neuskutečňuje ex-

perimentální působění 457.

skúsenosť – súhrn prakticky osvojených znalostí a návykov458.

skúsenosť - poznatky získané cieľavedomou činnosťou459.

skúsenostne – na základe skúsenosti460.

skutočnosť – skutočný, objektívne existujúci fakt, jav, realita461.

451 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 104-105. 452 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 454 Gavora, P.: Úvod do pedagogického výzkumu. Brno, Paido 2000. s. 125. ISBN 80-85931-79-6. 455 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej


s. 20. Bez ISBN. 456 Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania v športe. VII. Zborník telovýchovnej


s. 20. Bez ISBN. 457 Gavora, P.: Úvod do pedagogického výzkumu. Brno, Paido 2000. s. 125. ISBN 80-85931-79-6. 458 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 105. 459 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




ISBN 80-224-0585-X. 461 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 106.

59

skutočnosť – to, čo reálne jestvuje, vyvíja sa, obsahuje svoju vlastnú

podstatu a zákonitosť v sebe samom, čo obsahuje v sebe aj výsledky

svojho vlastného pôsobenia a vývoja462.

skutočnosť – niečo skutočné, objektívne jestvujúce463.

spätný – týkajúci sa smeru späť, smerujúci späť464.

spätný – ktorý smeruje späť (v priestore alebo v čase)465.

súd – hodnotenie, úsudok,, mienka, názor; veta, ktorá niečo tvrdí ale-

bo popiera466.

súd – úsudok, záver467; výsledok usudzovania, uvažovania468; výsle-

dok uvažovanie, poznávacej činnosti469.

súvis – vzájomná spojitosť, zviazanosť s niekým, s niečím, vzájomný

vzťah, pomer medzi niekým alebo niečím, súvislosť; kontext, vnú-

torný zmysel spojitosť470.

súvis – vzájomný (vnútorný) vzťah, spojitosť, súvislosť471.

súvisieť – byť vo vzájomnom vzťahu, spojení, mať súvis, patriť spo-

lu472.

súvisieť – byť vo vzájomnom vzťahu, mať súvis.473.

462 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 471. 463 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 464 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 155. 465 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:









ISBN 80-224-0585-X. 470 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 350. 471 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 434. Bez ISBN. 472 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 350.

60

súvisieť – byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu474.

súvislosť – vzájomný vzťah, pomer, vzájomná spojitosť, súvis475.

súvislosť – súvis, spojitosť.476

súvislosť – vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s ničím; súvis, spo-

jenie, súvzťažnosť, zviazanosť, korelácia, spojitosť, väzba477.

súvislý – navzájom pospájaný, nepretržitý, neprerušený, jednoliaty478.

súvislý – ktorý je vzájomne pospájaný479.

syntéza – zlúčenie, spojenie, zhrnutie, zjednotenie viacerých samo-

statných častí do celku; metóda skúmania nejakého javu v jeho ce-

losti i vo vzájomnom vzťahu jeho častí480.

syntéza – spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; myš-

lienkové spojenie súčiastok predmetu alebo javu do jedného celku;

ponímanie, skúmanie javu, predmetu ako jednoty481.

syntéza – zjednotenie (do celku), zovšeobecnené zhrnutie482.

syntéza – zloženie, zhrnutie, zjednotenie jednotlivých častí, zložiek do

celku483.




ISBN 80-224-0585-X. 475 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 350. 476 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 478 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 350. 479 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 480 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 384. 481 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


démie vied 1987. s. 438. Bez ISBN. 483 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 108. . ISBN 80-

8075-100-5.

61

systém – množina predmetov, javov, dejov a poznatkov, ktoré presne

vymedzeným spôsobom medzi sebou súvisia, sústava; účelná forma,

spôsob organizácie niečoho, presne určený postup vo vykonávaní

niečoho; poriadok484.

systém – účelný spôsob usporiadania nejakého celku, sústava; súbor

prvkov spätých istými (vymedzenými) vzťahmi485.

systém – množstvo prvkov nachádzajúcich sa medzi sebou vo vzťa-

hoch a súvislostiach, ktoré tvorí určitý celok, jednota486.

systém – sústava prvkov, javov a pod. majúca určité usporiadanie

a viazaná vzájomnými vzťahmi; množstvo prvkov, premetov, javov,

dejov a pod., ktoré presne vymedzeným spôsobom medzi sebou súvi-

sia487.

systém – usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov,

medzi ktorými existujú isté vzťahy488.

systém – súbor usporiadaných prvkov navzájom spojených sieťou

vzťahov, určitou štruktúrou, vzťahmi do usporiadaného celku, napr.

svalový systém, pohybový systém, dýchací systém489.

systematicky – podľa istého systému; pravidelne, sústavne, stále490.

systematický – vzťahujúci sa na systém, usporiadaný podľa istého

systému, tvoriaci systém; pravidelný, pravidelne sa opakujúci, kona-

ný podľa určitého plánu, plánovitý, sústavný491.

484 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 386. 485 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 438. Bez ISBN. 486 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 511. 487 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký



ISBN 80-224-0585-X. 489 Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava, FTVŠ UK 2005. s. 108. ISBN 80-

8075-100-5. 490 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 386. 491 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 386.

62

systematika – systematické, účelné usporiadanie a systematická klasi-

fikácia javov a vecí; vedný odbor rozrieďujúci veci alebo pojmy do

sústavy, do systému492.

systematika – systematické usporiadanie a systematická klasifikácia

javov a vecí493.

systematika – systematické usporiadanie a klasifikácia vecí, javov;

súčasť vedných odborov zaoberajúca sa takýmto usporiadaním494.

systémový – tvoriaci, utvárajúci systém; patriaci do systému495.

492 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 387. 493 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


démie vied 1987. s. 459. Bez ISBN. 495 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 387.

63

T

teoréma – všeobecne platná, dokázateľná poučka, tvrdenie.496.

teoréma – všeobecne platná poučka497.

teoréma – ľubovoľná veta nejakej prísne vybudovanej deduktívnej

(napr. axiomatickej) teórie, ktorá je dokázaná (vyvodená) na základe

východiskových postulátov tejto teórie (axióm) a (alebo) na základe

už dokázaných viet pomocou odvodzovacích pravidiel prípustných

v tejto teórii498.

teoréma – poučka, ktorej platnosť možno dokázať z axióm a výrokov

skôr dokázaných; veta, výrok499.

teoréma500 – všeobecne platné poučenie501.

teoretický – založený na teórii, vyplývajúci z teórie, zaoberajúci sa

teóriou502.

teória – logické zovšeobecnenie skúseností, spoločenskej praxe, sú-

stava základných ideí v určitej oblasti poznania503.

teória – zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor overených po-

znatkov504.

teória – systém zovšeobecneného poznania, vysvetlenia určitých strá-

nok skutočnosti505.

496 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 512. 497 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 459. Bez ISBN. 498 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 531. 499 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký





ISBN 80-224-0585-X. 502 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 512. 503 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 512. 504 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


64

teória – zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor poznatkov506;

pozri náuka507.

teória – súhrn logických zovšeobecnení spoločenskej praxe, skúse-

ností; sústava zovšeobecnených poznatkov v určitej oblasti pozna-

nia508.

teória – viacvýznamový pojem, vzťahujúci sa na myšlienkové, po-

jmovo-logické a systematické zovšeobecnené poznanie; produkt

pravdivého vedeckého poznania, historicky relatívne stabilným po-

znatkom vedeckého bádania509.

termín – pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného od-

boru510.

termín – pomenovanie pojmu v sústave daného vedného alebo výrob-

ného odboru, odborný názov511.

termín – jednoznačné slovo, v ktorom je ustálený určitý pojem ve-

dy512.

termín – pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného od-

boru513; pozri pomenovanie514.

termín – pomenovanie pojmu515.

505 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 531. 506 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:





Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 1217. ISBN 80-967524-6-4. 509 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. ste-uru. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 5572. 510 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 460. Bez ISBN. 511 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 516. 512 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 544. 513 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




ISBN 80-224-0585-X.

65

terminológia – súhrn pomenovaní v určitom odbore, názvoslovie516.

terminológia – súhrn termínov istého vedného alebo pracovného od-

boru517.

terminológia – súhrn pomenovaní predmetov, nástrojov, zariadení,

činností atď. v určitom odvetví; odbor zaoberajúci sa názvoslovím,

odbornými termínmi518.

terminológia – súhrn názvov istého vedného alebo pracovného odbo-

ru; názvoslovie519.

terminológia – sústava termínov (v športe), odborné názvoslovie,

terminológia športová, gymnastická520.

terminologický – týkajúci sa terminológie; názvoslovný521.

test – druh písomnej skúšky, ktorou sa zisťujú vedomosti žiakov; zis-

ťovanie a overovanie istej vlastnosti522.

test – skúška na overenie určitých schopností, vedomostí, hodnôt ale-

bo vlastností523.

testovať – vyskúšať pomocou testu; zisťovať, overovať testom524.

trieda – skupina jednotlivcov alebo vecí so spoločnými znakmi, kate-

gória525.


8075-100-5. 516 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 516. 517 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-






Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 1221. ISBN 80-967524-6-4. 522 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 519. 523 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 1225. ISBN 80-967524-6-4. 524 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 519. 525 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


66

trieda – skupina jednotlivcov, vecí s rovnakými alebo podobnými

znakmi, ktorými sa odlišuje od ostatných, kategória526.

trieda – skupina ľudí, vecí alebo javov so spoločnými znakmi zosku-

penia podľa istých kritérií527.

trieda – konečný alebo nekonečný súhrn premetov vyčlenených podľa

určitého znaku, chápaný ako celok528.

triediť – dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny,

triedy; roztrieďovať; rozdeľovať; zaraďovať529.

526 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 577. 527 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 528 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 552. 529 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X.

67

Ú

úloha – čo treba, čo sa má vykonať, istá činnosť ako povinnosť, pos-

lanie; niečo určené na rozriešenie530.

úloha – čo treba vykonať; určená vymedzená činnosť smerujúca

k istému cieľu531.

úloha – v matematike problém, ktorý treba vyriešiť na základe zná-

mych výsledkov532.

530 Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1964. s. 668. 531 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 532 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. ste-uru. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 5739.

68

V

validita – hodnota, platnosť533.

validita – základná gnozeologická väzba medzi skutočným javom

(procesom, situáciou) a informáciou o ňom; platnosť534.

validita – platnosť, napr. metódy (techniky) na zisťovanie pohybové-

ho stavu, napr. validita motorického testu (čo test meria)535.

validita vnútorná – miera dôvery v odhalené príčinné vzťahy vo vý-

skume536.

validný – platný537.

veda – oblasť výskumnej činnosti, zameraná na produkciu nových po-

znatkov o prírode, spoločnosti a myslení, obsahujúca všetky pod-

mienky a prvky tejto produkcie: vedcov s ich znalosťami

a schopnosťami, kvalifikáciou a skúsenosťami, deľbou a kooperáciou

vedeckej práce; vedecké inštitúcie, experimentálne a laboratórne za-

riadenia; metódy vedeckovýskumnej práce, pojmový a kategoriálny

aparát, systém vedeckých informácií, celý súbor jestvujúcich poznat-

kov, vystupujúcich ako predpoklad, prostriedok alebo výsledok ve-

deckej tvorby538.

veda – oblasť bádateľskej činnosti zameraná na vytváranie nových

poznatkov o prírode, spoločnosti a myslení; je základnou

533 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 16. 534 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký


8075-100-5. 536

Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha, Portál 2005. s. 389. ISBN 80-7367-040-

2. 537 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 1285. ISBN 80-967524-6-4. 538 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 544.

69

a najadekvátnejšou formou poznania materiálnej a duchovnej činnos-

ti539.

veda – sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti,

ktorá vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka. Jednotlivý

odbor tejto sústavy540.

veda - sústava, súhrn usporiadaných poznatkov o prírode, spoločnosti

a myslení, ktoré sa nazhromaždili v priebehu spoločensko-

historického vývinu a ktoré vznikli na základe praktickej činnosti ľu-

dí541.

veda – sústava, súhrn usporiadaných poznatkov o prírode, spoločnosti

a myslení, ktoré sa nazhromaždili v priebehu spoločensko-

historického vývinu a ktoré vznikli na základe praktickej činnosti ľu-

dí542.

vedec – kto sa aktívne zaoberá nejakou vedou, kto vedecky pracuje,

vedecký pracovník543.

vedec – kto vedecky pracuje, bádateľ, vedecký pracovník.

vedecký - majúci podklad vo vede, ktorý je v súlade s vedou, vlastný

vede544.

vedecký – súvisiaci s vedou545.

vedecký – súvisiaci s vedou546.

539 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. uru-žže. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 5808-

5809. 540 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 492. Bez ISBN. 541 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 40. 542 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 40. 543 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 41. 544 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 41. 545 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




70

verifikácia – overovanie, overenie, potvrdzovanie, potvrdenie, správ-

nosti alebo pravosti niečoho547.

verifikácia – overovanie, overenie, preskúmanie a potvrdenie pravosti

alebo správnosti548.

verifikácia – metodický postup, overovanie pri zisťovaní pravdi-

vostnej hodnoty vety, prípadne hypotézy549.

verifikovať – overovať, overiť, potvrdzovať, potvrdiť správnosť ale-

bo pravosť niečoho550.

verifikovať551 - pozri overiť.

verifikovať – overovať, overiť pravdivosť niečoho552.

verifikovať (dačo) – overovať, overiť, preskúmať a potvrdiť pravosť

alebo správnosť553.

verifikovať – overovať, overiť z hľadiska pravosti, správnosti, napr.

hypotézy vo výskume554.

všeobecný – týkajúci sa všetkých, všetkého; nezabiehajúci do po-

drobností, zhrnujúci555.

všeobecno – filozofická kategória na označenie spoločných vlastností

určitých javov, skutočností556.

všeobecný – týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny;

zahŕňajúci iba podstatné veci, nie podrobný557.

547 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 67. 548 Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký

Šariš, Vydavateľstvo Samo 2000. s. 1293. ISBN 80-967524-6-4. 549 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. uru-žže. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 5848. 550 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 67. 551 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:





8075-100-5. 555 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 186. 556 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 186.

71

všeobecný – vzťahujúci sa na všetkých, všetkého558.

výklad – objasnenie zmyslu niečoho, vysvetlenie, komentár. 559

výklad – objasnenie zmyslu niečoho560.

výskum – skúmanie, bádanie561.

výskum – organizované skúmanie, bádanie na základe vedeckých me-

tód562.

výskum – tvorivá poznávacia činnosť smerujúca k odhaľovaniu vlast-

ností, príčin a podmienok jednotlivých zákonitostí javov v prírode,

ľudskej spoločnosti a vedomí, s cieľom vytvárať nové vedecké po-

znatky a využívať ich v ďalšom výskume alebo v praxi563.

výskum aplikovaný – je vedecká činnosť zameraná na ďalšie rozví-

janie výsledkov základného výskumu s cieľom ich konkretizácie

a využitia v praxi.564.

výskum základný – je vedecká činnosť zameraná na odhalenie no-

vých, nepoznaných zákonitostí a procesov.565.

výskumník – kto sa zaoberá výskumom, obyčajne vedeckým566.

výskumník – kto sa zaoberá vedeckým výskumom567.

výskumník568 – pozri vedec; kto sa zaoberá vedeckým výskumom569.




ISBN 80-224-0585-X. 559 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 233. 560 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 561 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 291. 562 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-

démie vied 1987. s. 523. Bez ISBN. 563 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. uru-žže. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 5937. 564 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. uru-žže. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 5937. 565 Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. uru-žže. Bratislava, Obzor bez vročenia. s. 5937. 566 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 291. 567 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-


72

výskumný – vykonávajúci výskum, zaoberajúci sa výskumom, slú-

žiaci výskumu570.

vzor – skutočnosť, vec, osoba, ktorá môže alebo má byť napodobňo-

vaná, podľa, ktorej sa alebo má niekto alebo niečo správať571.

vzor – kto alebo čo predstavuje vlastnosti (obyčajne kladné) celej

skupiny; príklad572.

vzor – osoba alebo vec, ktorá môže alebo má nasledovať, príklad; kto

alebo čo predstavuje (kladné) vlastnosti celej skupiny573.

vzťah – okolnosť, že niekto alebo niečo je v nejakej súvislosti, spoji-

tosti s niekým alebo niečím iným, pomer osoby alebo veci k inej

osobe alebo veci, relácia.; kategória vyjadrujúca pomer, vnútornú sú-

vislosť, zákonitú podstatu skutočnosti574.

vzťah – vnútorná spojitosť, súvis medzi javmi575.

vzťah – okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým

v istom pomere; relácia, spojitosť, súvislosť, spätosť, zviazanosť576.

vzťahovať – uvádzať do vzťahu k niekomu, k niečomu, dávať do sú-

visu s niekým, s niečím, spájať s niekým, s niečím577.





ISBN 80-224-0585-X. 570 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 291. 571 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 351. 572 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:



démie vied 1987. s. 532. Bez ISBN. 574 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 355. 575 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 577 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 355.

73

Z

zákon – presne formulovaný (v istej oblasti) všeobecne platný princíp

vypozorovaný najmä z prírody; vedecké zovšeobecnenie istých javov

v prírode alebo v spoločnosti578.

zákon – všeobecne platné, podstatné a nevyhnutné súvislosti javov

objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia579.

zákon – objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná

formulácia580.

zákon – vnútorná podstatná súvislosť javov, ktorá podmieňuje ich ne-

vyhnutný vývoj; pojem zákon vyjadruje určitý poriadok príčinnej,

nevyhnutnej a stálej súvislosti medzi javmi alebo vlastnosťami mate-

riálnych objektov, opakujúce sa podstatné vzťahy, keď zmena jed-

ných javov vyvoláva celkom určitú zmenu iných581.

zákonitosť – čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich 582.

zákonitý – zodpovedajúci zákonu, ktorý je v súlade so zákonom583.

zákonitý – uskutočňujúci sa podľa zákonov584.

zákonitý – vyplývajúci z nevyhnutných súvislostí javov585.

578 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 457. 579 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X. 581 Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1972. s. 600. 582 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 583 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 458. 584 Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej aka-



ISBN 80-224-0585-X.

74

záver – posledná záverečná časť niečoho, koniec, ukončenie, zakon-

čenie; výsledok získaný uvažovaním, poznávacou činnosťou, uzá-

ver586.

záver – výsledok uvažovania, výsledok poznávacej činnosti; úsudok =

výsledok usudzovania; dedukcia = odôvodnenie dôsledku z tvrdenia

podľa logických pravidiel.587.

závisieť – byť podmienený inými okolnosťami, byť odkázaný, utisnu-

tý na isté podmienky, istých činiteľov588.

závisieť – byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený nie-

kým589.

závisle premenná590 – dôsledok pôsobenie nezávislých premen-

nýchIII.

závisle premenná – pozri dôsledková premenná

závisle premenná – sa považuje za následek vlivu nezávisle proměn-

né591

závislosť – stav niekoho alebo niečoho závislého592.

závislosť – nesloboda593.

závislý – podmienený istými podmienkami, činiteľmi a podobne; od-

kázaný, utisnutý na isté podmienky, činitele594.

586 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 554. 587 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:




ISBN 80-224-0585-X. 590 Ferjenčík, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha, Portál 2000. s. 69. ISBN 80-7178-

367-6. 591 Gavora, P.: Úvod do pedagogického výzkumu. Brno, Paido 2000. s. 125. ISBN 80-85931-79-6. 592 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 558. 593 Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.:


ISBN 80-224-0585-X. 594 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 557.

75

závislý – ktorý od niekoho, niečoho závisí, nesamostatný, podmiene-

ný = závislý od istých podmienok595.

zovšeobecniť – urobiť všeobecným, všeobecne rozšíreným; dať všeo-

becný význam niečomu jednotlivému, generalizovať; dôjsť na zákla-

de skúmania jednotlivých javov k všeobecne platným uzáverom;

nájsť všeobecné v jednotlivom a vyjadriť to formou všeobecnej po-

učky596.

zovšeobecniť – dať všeobecný význam niečomu, obyčajne na základe

skúmania a porovnávania jednotlivých javov, urobiť všeobecne plat-

ným, použiteľným597.

zovšeobecniť – urobiť všeobecne platným na základe porovnávania

a skúmania javov; generalizovať598.

zovšeobecnenie – všeobecný uzáver, ktorý vznikol na základe pozo-

rovania a skúmania jednotlivých javov; logická metóda spočívajúca

v postupe od jednotlivého k všeobecnému, generalizácia599.






démie vied 1987. s. 573. Bez ISBN. 599 Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1965. s. 702.

77

Zoznam literatúry

1. Anetová, A. – Hrubaničová, I. – Michalus, Š. – Pícha, E. – Pisárči-

ková, M. – Považaj, M. – Tibenská, E.: Synonymický slovník slo-

venčiny. Bratislava, Veda – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie

vied 2000. 692 s. ISBN 80-224-0585-X.

2. Čelikovský, S. a kol.: Empirické metody výzkumu v tělesné vý-

chově. Praha, Sportovní a turistické nakladtelství 1967. 103 s.

Bez ISBN.

3. Černík, V.: Myšlienkový experiment a produkcia ideí. Bratislava,

Pravda 1972. s. 18. Bez ISBN.

4. Encyklopedia Beliana. Prvý zväzok A – Belk. Bratislava, Encyklo-

pedický ústav Slovenskej akadémie vied 1999. 696 s. ISBN 80-

224-0554-X.

5. Encyklopedia Beliana. Štvrtý zväzok Eh - Gala. Bratislava, Encyk-

lopedický ústav Slovenskej akadémie vied 2005. ISBN 80-224-

0847-6.7524-6-4.

6. Encyklopedia Beliana. Tretí zväzok Č - Eg. Bratislava, Encyklope-

dický ústav Slovenskej akadémie vied 2003. ISBN 80-224-0761-

5.

7. Ferjenčík, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Pra-

ha, Portál 2000. 256 s. ISBN 80-7178-367-6.

8. Filkorn, V.: Úvod do metodológie vied. Bratislava, Vydavateľstvo

Slovenskej akadémie vied 1960. 414 s. Bez ISBN.

9. Filozofický slovník. Ed. Rozentaľ, M.M. Bratislava, Nakladateľstvo

Pravda 1972. 622 s. Bez ISBN.

78

10. Gavora, P.: Úvod do pedagogického výzkumu. Brno, Paido 2000.

207 s. ISBN 80-85931-79-6.

11. Geist, B.: Sociologický slovník. Praha, Victoria publishing, a.s.

1992. 647 s. Bez ISBN.

12. Havlíček, I.: Empirický výskum v športe. In: K metódam skúmania

v športe. VII. Zborník telovýchovnej školy SÚV ČSZTV. Zostavo-

vateľ O. Patočka. Bratislava, Šport, slovenské telovýchovné vydava-

teľstvo 1983. 256 s. Bez ISBN.

13. Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha,

Portál 2005. 408 s. ISBN 80-7367-040-2.

14. Kasa, J. – Švec, Š.: Slovník cudzích termínov v športe. Bratislava,

FTVŠ UK 2005. 125 s. ISBN 80-8075-100-5.

15. Kent, M.: The Oxford Dictionary of Sports Science and Medicine.

Oxford – New York – Tokyo, Oxford University Press 1998. s. 185.

ISBN 0 19.262845 3.

16. Kerlinger, F.N.: Základy výzkumu chování. Pedagogický a psycho-

logický výzkum. Praha, Academia 1972. 708 s. Bez ISBN.

17. Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. Ján Kačala. 1. vyd.

Bratislava, Veda - vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1987.

587 s. Bez ISBN.

18. Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. A-O. Bratislava, Veda

1984. 743 s. Bez ISBN.

19. Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. aa-bi.

Bratislava, Obzor bez vročenia. Bez ISSN.

20. Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. bi-di.


21. Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. di-gr.


79

22. Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. pal-pol.


23. Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. ste-uru.


24. Pyramída. Encyklopedický časopis moderného človeka. uru-žže.


25. Skalková, J. a kol.: Úvod do metodologie a metod pedagogického

výzkumu. Praha, SPN 1983. 209 s. Bez ISBN.

26. Slovník slovenského jazyka I. a – k. Bratislava, Slovenská akadémia

vied 1959. 815 s. Bez ISBN.

27. Slovník slovenského jazyka II. l – o. Bratislava, Slovenská akadé-

mia vied 1960. 648 s. Bez ISBN.

28. Slovník slovenského jazyka III. p– r. Bratislava, Slovenská akadé-


29. Slovník slovenského jazyka IV. s - u. Bratislava, Slovenská akadé-


30. Slovník slovenského jazyka V. v - ž. Bratislava, Slovenská akadé-

mia vied 1965. s. 16. 848 s. Bez ISBN.

31. Šaling, S. - Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Veľký slovník

cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Veľký Šariš, Vydavateľstvo Samo

2000. 1328 s. ISBN 80-96.

80

Názov: Základné vedecké pojmy a termíny metodológie vedy

Miesto vydania: Bratislava

Vydavateľ: Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK,

pre Fakultu telesnej výchovy a športu.

Rok vydania: 2016

ISBN 978-80-223-4302-2

univerzita komenského v bratislave · doc. paeddr. peter mačura, phd. univerzita komenského v...

Documents