univerzita komenskÉho v bratislave …diplomovka.sme.sk/zdroj/kitko_michal.pdf5 abstrakt kitko,...

1

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU

Analýza odvetvia a strategické partnerstvá v plynárenskom priemysle v EU a vo svete

Michal Kitko

2007

2

Analýza odvetvia a strategické partnerstvá v plynárenskom odvetví v EÚ a vo svete

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Michal Kitko

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU

KATEDRA STRATÉGIE A PODNIKANIA

Študijný odbor: manažment; špecializácia strategický manažment

Vedúci diplomovej práce: Mgr. Peter Gál, Phd.

BRATISLAVA 2007

3

ČESTNÉ PREHLÁSENIE Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne a uviedol som všetku

použitú literatúru.

V Bratislave 19.4.2007 .............................................. Michal Kitko

4

POĎAKOVANIE Ďakujem pánovi Mgr. Petrovi Gálovi, Phd. za pripomienky a odborné vedenie počas

vypracovania tejto práce. Vďaka však patrí všetkým profesorom a učiteľom, ktorý ma

viedli , rozvíjali a inšpirovali počas celého štúdia a tak formovali moje názory

a vedomosti.

5

ABSTRAKT KITKO, Michal : Analýza odvetvia a strategické partnerstvá v plynárenskom odvetví

v EÚ a vo svete. [Diplomová práca] – Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta

managementu; Katedra stratégie a podnikania. – Vedúci: Peter Gál. Bratislava: UK,

2006, 87 s.

Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať meniacu sa situáciu v plynárenskom

odvetví pod vplyvom tvorby globálneho trhu s plynom, zvyšujúcou sa spotrebou a

užívaním plynu a pod vplyvom liberalizácie trhu. Meniace sa prostredie formuje novú

štruktúru odvetvia a formuje nové partnerstvá medzi podnikmi. Autor sa zaoberá

celosvetovou situáciou, no zvýšenú pozornosť venuje najmä Európe. Práca je rozdelená

na štyri kapitoly. Prvá kapitola analyzuje všeobecne odvetvie ťažby a prepravy plynu

tak, aby zistená štruktúra a vzťahy boli dané do súvisu so správaním sa subjektov

a trendmi v odvetví. Hlavné trendy sú predmetom nasledujúcej časti práce. Zaoberá sa

povahou dopytu a ponuky po plyne, situáciou v jednotlivých svetových regiónoch.

Osobitný dôraz je kladený na európsku perspektívu a na možnosť vzniku globálneho

trhu s plynom. Odpovede na otázky bezpečnosti dodávok plynu do Európy sa snaží

autor poskytnúť v tretej časti práce. Zaoberá sa definíciou bezpečnosti a faktormi ktoré

ju ovplyvňujú ako je napríklad liberalizácia trh s plynom. V poslednej štvrtej časti sú

predmetom záujmu autora strategické partnerstvá a spolupráca firiem v odvetví

a nájdenie súvislostí medzi predchádzajúcimi zisteniami o meniacej sa štruktúre

odvetvia a forme spolupráce vybraných firiem v odvetví. Trendy v odvetví sú

významnou súčasťou poslednej kapitoly.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ : plyn, plynárenský priemysel, strategické partnerstvá,

bezpečnosť dodávok, energetické trendy, analýza odvetvia

6

ABSTRACT

The graduation thesis analyses changing structure in the natural gas industry

under the influence of the global gas market creation, increasing demand and usage of

the gas and under the influence of the liberalization of the market. Changing

environment changes the relationships and partnerships in the industry as well. Author

deals with the global situation in the industry with stronger focus on the Europe. The

thesis is divided into the four chapters. The first chapter analyses the industry in the

general so that structure and the relationships inside the industry could be compared

with the trends in the industry. Trends are the subject of next chapter. It deals with the

nature of the demand and the supply side of the natural gas, situation in the selected

regions with the focus on European perspective and the creation of the global gas

market. Security of the supply in the Europe is the main topic of the next chapter. It

analyses the nature of the security and the factors influencing the security such as

liberalization of the market. In the last fourth part strategic partnerships and cooperation

between the market players is described and confronting with the previous findings

about the changing structure. Trends for the cooperation into the future are important

part of this last chapter.

KEY WORDS : gas, gas industry, strategic partnerships, security of the supply,

energetic trends, industry analysis

7

PREDHOVOR

Zemný plyn je súčasťou odvetvia energií. Boj o energetické zdroje, otázka ich

diverzifikácie a bezpečnosti sú hlavnou témou medzinárodných fór, komisií,

medzivládnych jednaní a častokrát stoja za pozadím vojnových konfliktov na celom

svete. Tieto témy sú nesmierne dôležité pre celú spoločnosť, pretože jej rozvoj a rast

stojí a padá práve na toku energií. Zemný plyn je dôležitou súčasťou fosílnych palív,

ktoré sú hlavným zdrojom energie pre ľudstvo v súčasnosti. Nedávne spory v preprave

plynu medzi Bieloruskom, Ukrajinou na jednej strane a Ruskom ako hlavným

dodávateľom plynu pre Európu odhalili riziká pre Európu a obzvlášť pre Slovensko ,

ktoré je takmer na 100% závislé od Ruska na dodávkach plynu. OECD sa pravidelne

zaoberá touto problematikou vo svojich publikáciách, podobne je na tom aj americká

EIA - energetická informačná agentúra. Na Slovensku neexistuje publikácia domáceho

autora alebo dostupný preklad, ktorý by sa komplexne zaoberal situáciou

v plynárenskou odvetví. Existuje síce energetická politika SR, ale jej štruktúra a kvalita

neobstojí v porovnaní s odbornými publikáciami vo svete.

Navyše po dekádach relatívne stabilného a predikovateľného vývoja nastáva

v odvetví zmena. Za touto zmenou stojí nástup nových krajín ako India a Čína, ich

zvyšujúci sa hlad po energiách, klesajúca domáca produkcia v rozvinutých trhoch

(Európa, USA) a vytvárania globálneho trhu so zemným plynom. Sme svedkami toho,

že aj rozvojové krajiny a ich hospodársky rast si vyžaduje prísun energií a tak sa

zostruje súťaž medzi rozvojovými krajinami a rozvinutými krajinami o energetické

zdroje. Pochopenie meniacej sa štruktúry odvetvia, silami stojacimi sa zmenami

a dôsledky týchto zmien pre budúcu spoluprácu v odvetví stáli za mojim rozhodnutím

venovať svoju pozornosť a energiu práve tejto téme. Táto práca chce poskytnú

čitateľovi komplexný pohľad na dôležité aspekty a charakteristiky plynárenského

priemyslu vrátane otázky bezpečnosti, liberalizácie, partnerstiev a trendov v Európe

a vo svete.

Michal Kitko

8

OBSAH

OBSAH.........................................................................................................................................................7

ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK...................................................................................................9

ÚVOD..........................................................................................................................................................10

1 ANALÝZA ODVETVIA ZEMNÉHO PLYNU............................................................................ 12 1.1 CHARAKTERISTIKA ODVETVIA PODĽA FAKTOROV PROSTREDIA A HYBNÝCH SÍL...................... 12 1.2 PORTEROV MODEL PIATICH SÍL ................................................................................................ 16 1.3 STRATEGICKÉ SKUPINY V ODVETVÍ.......................................................................................... 21

1.3.1 Subjekty pôsobiace v Európe.............................................................................................. 21 1.3.2 Strategické skupiny - účel a obmedzenia........................................................................... 24 1.3.3 Strategické skupiny - mapovanie ....................................................................................... 25

2 ZEMNÝ PLYN - ZDROJ ENERGIE - SÚČASŤ FOSÍLNYCH PALÍV.................................. 27 2.1 ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA................................................................................................ 27 2.2 SVETOVÉ POROVNANIE PLYNU S OSTATNÝMI PALIVAMI, SVETOVÉ ENERGETICKÉ TRENDY...... 28

2.2.1 Dopyt .................................................................................................................................. 28 2.2.2 Ponuka................................................................................................................................ 32

2.3 VZNIK GLOBÁLNEHO TRHU SO ZEMNÝM PLYNOM .................................................................... 35 2.4 ZEMNÝ PLYN - SITUÁCIA V JEDNOTLIVÝCH REGIÓNOCH.......................................................... 37

2.4.1 Severoamerická perspektíva............................................................................................... 37 2.4.2 Ázijská perspektíva ............................................................................................................. 38 2.4.3 Čína a India........................................................................................................................ 39 2.4.4 Blízky Východ ..................................................................................................................... 40

2.5 EURÓPSKA PERSPEKTÍVA ......................................................................................................... 41 2.6 ZÁVER ..................................................................................................................................... 45

3 EURÓPSKY TRH SO ZEMNÝM PLYNOM, OTÁZKA BEZPEČNOSTI A REGULAČNÝCH OPATRENÍ .......................................................................................................... 46

3.1 ÚVOD....................................................................................................................................... 46 3.2 EURÓPSKA ENERGETICKÁ POLITIKA......................................................................................... 47

3.2.1 Definícia bezpečnosti dodávok plynu ................................................................................. 47 3.2.2 Energetické dialógy s tretími krajinami ............................................................................. 48 3.2.3 GECF - Gas exporting countries forum (Fórum krajín exportujúcich plyn)..................... 52

3.3 LEGISLATÍVNY RÁMEC PRAVIDIEL TRHU SO ZEMNÝM PLYNOM............................................... 53 3.3.1 Európske smernice o zemnom plyne................................................................................... 53 3.3.2 Zelená kniha – snaha o vytvorenie fungujúceho a stabilného trhu .................................... 54

3.4 SNAHA O LIBERALIZOVANÝ TRH VS. BEZPEČNOSŤ NA TRHU - ZÁKLADNÝ RÁMEC.................... 55 3.4.1 Úvod ................................................................................................................................... 55 3.4.2 Dlhodobé zmluvy a cenotvorba .......................................................................................... 56 3.4.3 Veľké investície................................................................................................................... 56 3.4.4 Vybrané štatistické údaje zo sektora zemného plynu v EÚ 2005........................................ 58 3.4.5 Závislosť krajín podľa zdroja zemného plynu .................................................................... 61 3.4.6 Závislosť krajín od prepravných možností ......................................................................... 62

3.5 KASPICKÁ OBLASŤ - ALTERNATÍVA K ZÁVISLOSTI NA RUSKU? ............................................... 62 3.6 SLOVENSKÁ ENERGETICKÁ POLITIKA....................................................................................... 63

4 STRATEGICKÉ PARTNERSTVÁ V PLYNÁRENSKOM PRIEMYSLE............................... 67 4.1 DEFINÍCIA POJMOV................................................................................................................... 67 4.2 NAJVÄČŠÍ HRÁČI NA TRHU – KTO DANÉ PARTNERSTVÁ VYTVÁRA............................................ 68 4.3 TESNÉ FORMY PARTNERSTIEV.................................................................................................. 69

4.3.1 Tesné formy partnerstiev medzisektorové (plyn a elektrina) .............................................. 69 4.3.2 Horná - Upstream integrácia ............................................................................................. 70 4.3.3 Stredná - Midstream integrácia.......................................................................................... 71 4.3.4 Maloobchod - predaj .......................................................................................................... 71

9

4.3.5 Príklady medzisektorových akvizícií a zlúčení ................................................................... 72 4.3.6 Tesné formy partnerstiev – ďalšie príklady........................................................................ 73

4.4 POLOTESNÉ FORMY PARTNERSTIEV.......................................................................................... 74 4.4.1 Príklady najvýznamnejších joint ventures .......................................................................... 75

4.5 VOĽNÉ FORMY PARTNERSTIEV................................................................................................. 79 4.5.1 GECF - Gas exporting countries forum ............................................................................ 80

4.6 TRENDY V PARTNERSTVÁCH V PLYNÁRENSKOM PRIEMYSLE ................................................... 82

ZÁVER........................................................................................................................................................83

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV...................................................................................85

10

ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK

ZOZNAM GRAFOV: GRAF Č.1: PODIEL JEDNOTLIVÝCH TYPOV PALÍV NA SVETOVOM DOPYTE PO PRIMÁRNYCH ENERGIÁCH...... 29 GRAF Č.2: POROVNANIE PODIELU OBCHODU NA CELKOVEJ SPOTREBE PRI UHLÍ, ROPE A PLYNU ................. 35 GRAF Č.3: VÝVOJ SPOTREBY ZEMNÉHO PLYNU V KRAJINÁCH OECD SEVERNÁ AMERIKA PODĽA SEKTOROV

.......................................................................................................................................................... 37GRAF Č.4: VÝVOJ DOVOZU/VÝVOZU ZEMNÉHO PLYNU V SEVERNEJ AMERIKE ........................................... 37 GRAF Č.5: VÝVOJ PONUKY ZEMNÉHO PLYNU V INDII A ČÍNE V ROKOCH 2003-2030 .................................. 40 GRAF Č.6: VÝVOJ DOPYTU PO ZEMNOM PLYNE PODĽA SEKTOROV DO ROKU 2030 ...................................... 41 GRAF Č.7: SPOTREBA ZEMNÉHO PLYNU V KRAJINÁCH OECD EURÓPA PODĽA SEKTOROV.......................... 42 GRAF Č.8: ŠTRUKTÚRA PONUKY PLYNU V EU DO ROKU 2030..................................................................... 42 GRAF Č.9: POROVNANIE PREDAJA ZEMNÉHO PLYNU V EU, ČESKU A NA SLOVENSKU ................................ 58 GRAF Č.10: PODIEL KRAJÍN NA PONUKE ZEMNÉHO PLYNU V EU 25 ............................................................ 58 GRAF Č.11: PODIEL JEDNOTLIVÝCH SPÔSOBOV PREPRAVY PLYNU V EU..................................................... 59 GRAF Č.12: SPOTREBA ZEMNÉHO PLYNU NA SLOVENSKU PODĽA SEKTOROV NA SLOVENSKU .................... 65 GRAF Č.13: OBJEM MEDZISEKTOROVÝCH AKVIZÍCIÍ V ROKOCH 1991-2001 V MILIÓNOCH USD................. 72

ZOZNAM OBRÁZKOV: OBRÁZOK Č.1: PORTEROV MODEL PIATICH SÍL............................................................................................ 16 OBRÁZOK Č.2: STRATEGICKÉ SKUPINY V PLYNÁRENSKOM ODVETVÍ .......................................................... 25 OBRÁZOK Č.3: OBRÁZOK ZNÁZORŇUJÚCI SPOTREBU PLYNU V PREPOČTE NA OBYVATEĽA V TOE (TONS OF

OIL EQUIVALENT): ............................................................................................................................. 32 OBRÁZOK Č.4: PREHĽAD DOKÁZANÝCH ZÁSOB ZEMNÉHO PLYNU NA SVETE............................................... 44 OBRÁZOK Č.5: PREHĽAD MEDZI REGIONÁLNEHO OBCHODU ZO ZEMNÝM PLYNOM VO SVETE 2002, 2030 . 44OBRÁZOK Č.6: OBRÁZOK PERCENTUÁLNEJ SPOTREBY LNG NA CELKOVEJ SPOTREBE PLYNU V ROKU 2005:

.......................................................................................................................................................... 60OBRÁZOK Č.7: SPÔSOB ORGANIZÁCIE PLYNÁRENSKÉHO, ELEKTRÁRENSKÉHO, ROPNÉHO A OSTATNÝCH

SIEŤOVÝCH ODVETVÍ ......................................................................................................................... 70 OBRÁZOK Č.8: VLASTNÍCKA ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI NORD STREAM : .................................................. 75 OBRÁZOK Č.9:TRASA PLYNOVODU NA DNE BALTICKÉHO MORA................................................................. 76 OBRÁZOK Č.10:ŠTRUKTÚRA JOINT-VENTURE SPOLOČNOSTI NABUCCO INTERNATIONAL COMPANY .......... 76 OBRÁZOK Č.11: VÝZNAM PLYNOVODU NABUCCO PRE SPOJENIE ZDROJOV S TRHMI ................................... 77

ZOZNAM TABULIEK: TABUĽKA Č.1: SVETOVÝ DOPYT PO PRIMÁRNYCH ENERGIÁCH (MTOE) ...................................................... 29 TABUĽKA Č.2: TABUĽKA ZÁVISLOSTI OBLASTÍ NA DOVOZE PLYNU............................................................. 30 TABUĽKA Č.3: PREHĽAD DOPYTU PO ZEMNOM PLYNE V PERIÓDACH V BCM:.............................................. 31 TABUĽKA Č..4: TABUĽKA KRAJÍN S NAJVÝZNAMNEJŠÍMI REZERVAMI PLYNU ............................................ 32 TABUĽKA Č.5: PREDAJ ZEMNÉHO PLYNU PODĽA SEKTORA V KRAJINÁCH EUROGAS ................................... 59 TABUĽKA Č.6: PREHĽAD ZÁVISLOSTI NA DOVOZE ZEMNÉHO PLYNU V EURÓPE ......................................... 61 TABUĽKA Č.7: PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY ZEMNÉHO PLYNU DO ROKU 2030 .............................. 64 TABUĽKA Č.8: PREHĽAD NAJVÄČŠÍCH AKVIZÍCIÍ A FÚZIÍ MEDZI PLYNÁRENSKÝMI A ELEKTRÁRENSKÝMI

FIRMAMI DO ROKU 2002 .................................................................................................................... 71

11

Úvod

Plynárenské odvetvie je významným strategickým odvetvím pre mnohé krajiny

vrátane Slovenska. Odborníci a verejnosť často kritizuje takmer úplnú závislosť

Slovenska pri odbere zemného plynu na Rusku. Akýkoľvek výpadok pri dodávke plynu,

tak ako to bolo v roku 2006, napríklad pre spory medzi krajinami cez ktoré prechádza

plynovod, znamenajú úplné odstavenie Slovenska od plynu. Situácia v Európe je

podobná, keď hlavnými témami pre únie sú energetická bezpečnosť, diverzifikácia,

liberalizácia. Za týmito témami však stoja širšie svetové trendy a to nástup nových

krajín ako India a Čína, ich zvyšujúci sa hlad po energiách, klesajúca domáca produkcia

v rozvinutých trhoch (Európa, USA) a z toho vyplývajúci nesúlad medzi miestom

spotreby plynu a miestom jeho produkcie a postupné vytváranie globálneho trhu so

zemným plynom.

Cieľom diplomovej práce je analyzovať a charakterizovať meniacu sa situáciu v

plynárenskom odvetví pod vplyvom tvorby globálneho trhu s plynom, zvyšujúcou sa

spotrebou a využitím plynu a pod vplyvom liberalizácie trhu. Zároveň cieľom práce je

charakterizovať význam a typy partnerstiev v odvetví v svetle meniaceho sa prostredie.

Zameranie práce je globálne, avšak so sústredením sa na problémy Európy. dovozom

energií najzávislejším regiónom OECD.

Prvá kapitola analyzuje všeobecne odvetvie zemného plynu tak, aby zistená

štruktúra a vzťahy boli dané do súvisu so správaním sa subjektov a trendmi v odvetví

využitím jednotlivých zložiek strategickej analýzy.

Druhá kapitola sa venuje hlavným energetickým trendom týkajúcich sa zemného

plynu. Zaoberá sa povahou dopytu a ponuky po plyne, situáciou v jednotlivých

svetových regiónoch. Osobitný dôraz je kladený na európsku perspektívu a na možnosť

vzniku globálneho trhu s plynom.

Tretia kapitola sa snaží poskytnúť odpovede na otázky bezpečnosti dodávok

plynu do Európy. Zaoberá sa definíciou bezpečnosti a faktormi ktoré ju ovplyvňujú ako

je napríklad liberalizácia trh s plynom a regulačné opatrenia.

Štvrtá kapitola pojednáva o strategických partnerstvách a spolupráci firiem

v odvetví a naznačuje súvislosti medzi predchádzajúcimi zisteniami o meniacej sa

štruktúre odvetvia a forme spolupráce vybraných firiem v odvetví.

12

1 Analýza odvetvia zemného plynu

1.1 Charakteristika odvetvia podľa faktorov prostredia a hybných síl

Plynárenské odvetvie je vo svete vnímané ako súčasť odvetvia energií, kde sa

zaraďujú aj ropné spoločnosti, plynárenské, elektrárenské spoločnosti. Všetky tieto

spoločnosti patria medzi najziskovejšie a najväčšie spoločnosti na svete (berúc do úvahy

trhovú kapitalizáciu). Medzi jednotlivými pododvetviami sú rozdiely, avšak spája ich

jeden aspekt a to je zabezpečenie energetických potrieb spoločnosti a podnikov.

Plynárenské odvetvie, resp. odvetvie zemného plynu, je v súčasnosti vo fáze zrelosti a

konsolidácie, rysujú sa viacerí veľkí - globálni hráči. Firmy prenikajú z okolia svojho

štátu do iných regiónov a preberajú miestne menšie spoločnosti.

Pod pojmom odvetvie sa v literatúre označuje „skupina podnikov ponúkajúcich

výrobky alebo služby, ktoré sú navzájom zameniteľné“.1 Už z tejto definície je zrejmé,

že sa jedná o „najbližšie“ externé prostredie, v ktorom sa podnik nachádza. Poznať

svoje odvetvie znamená poznať subjekty a vzťahy, ktoré ho tvoria, ako aj hybné sily

makroprostredia, ktoré formujú tieto vzťahy. Medzi všeobecné parametre alebo aj

faktory prostredia literatúra radí2:

• veľkosť trhu

• miera rastu trhu

• určenie životného cyklu odvetvia

• akčný rádius konkurencie

• počet konkurentov a ich relatívna veľkosť

• rozvoj a smerovanie vertikálnej integrácie

• prekážky pri vstupe a výstupe

• intenzita technologických zmien

• miera diferenciácie výrobkov a služieb konkurencie

• kapitálová náročnosť

• stupeň segmentácie

1 HILL,Ch.W.L. – Jones, G.R.: Strategic management theory. An Integrated approach. Houghton Miffling, Boston 1992, s.62, ISBN 06-1814-724-1. 2 SLÁVIK Š.: Stratégia riadenia podniku, Sprint, Bratislava 1999, s. 58, ISBN 80-88848-41-5.

13

a iné. Pri charakteristike odvetvia je nutné sústrediť sa na kľúčové faktory, ktoré majú

najväčší dopad na štruktúru a vývoj odvetvia. Sila faktorov sa však mení pôsobením

hybných síl (Slávik 1999, spracované na základe M.E. Portera) alebo ako ich nazýva M.

E. Porter(1980)3 pôsobením evolučných procesov:

• zmeny v dlhodobej miere rastu odvetvia

• zmeny v skladbe zákazníkov, segmentácií

• výrobkové inovácie

• procesné inovácie

• marketingové inovácie

• vstupy a odchody hlavných konkurentov

• difúzia poznatkov

• zmeny nákladov a efektívnosti

• rastúca globalizácia odvetvia

• vznik spotrebiteľských preferencií uprednostňujúcich diferencované pred

bežnými výrobkami resp. opačné

• vládna hospodárska a regulačná politika

• zmena spoločenských priorít a životného štýlu

• znižovanie neistoty a podnikateľského rizika

• zmena v príbuzných odvetviach

V tomto kontexte analyzujem v nasledujúcich stranách kľúčové faktory a sily,

ktoré sformovali odvetvie zemného plynu.

Prekážky pri vstupe a výstupe z odvetvia

Plynárenské odvetvie vyžaduje veľké investície do vybudovania potrebnej

infraštruktúry. Okrem finančnej náročnosti vybudovania je dôležitým faktorom aj čas

potrebný na vybudovanie projektu a povesť, reputácia subjektu pri vyjednávaní

s úradmi, štátmi a verejnosťou (získanie ťažobných licencií, environmentálnych

posudkov atď.). Jednotlivé trhy sú vo všeobecnosti uzatvorené, t.j. slabo liberalizované.

3 PORTER. M.E.:Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, s. 164, ISBN 0-02-925360-8.

14

Pôvodne na vyspelých trhoch boli hlavne veľkí národní hráči, ktorý sa transformovali

na súkromné spoločnosti, ostávajú však viac menej hlavými subjektmi na trhu a

„zlatými vajcami“ krajiny. Výnimkou je trh v USA (čiastočne UK) , kde je trh značne

liberalizovaný a existuje mnoho hráčov. Na menej vyspelých trhov existujú takisto

veľkí národní hráči a vstup iných subjektov buď nie je možná alebo je možná pri účasti

hlavného hráča (Rusko, Čína).

Počet konkurentov a ich relatívna veľkosť

Predchádzajúci faktor má významný vplyv na počet jednotlivých konkurentov.

Existuje málo veľkých hráčov na trhu (predtým národné spoločnosti), veľké

medzinárodné integrované ťažobné spoločnosti a menší nezávislí predajcovia a

výrobcovia plynu, konkurujúci hlavnému hráčovi. Na menej vyspelých trhoch je často

počet konkurentov prakticky nulový alebo obmedzený a to najmä kvôli deklarovaným

národným záujmom (Rusko).

Rozvoj a smerovanie vertikálnej integrácie

Tento faktor je veľmi silnou črtou odvetia. Veľký vplyv na smerovanie

integrácie majú regulačné úrady. Výrobcovia plynu sa snažia posúvať po hodnotovom

reťazci smerom k distribúcií a predaju plynu, aby si zabezpečili a zvýšili svoje marže.

Často obchádzajú hlavný distribučný subjekt na trhu kupovaním podielu v menších

spoločnostiach a nezávislých predajcov. Zatiaľ je iba málo prípadov, keď sa integrácia

deje medzi hlavnými distribučnými a produkčnými subjektmi. Rozvoj je brzdený najmä

regulačnými úradmi a odporom cieľových subjektov.

Určenie životného cyklu odvetvia

Plynárenský priemysel sa nachádza vo fáze dozrievania až zrelosti odvetvia.

Firmy sú etablované, dôležité sú existujúce know-how a vybudované kapacity.

V niektorých krajinách ako napr. India a Čína je odvetvie vo fáze rastu. To je možné

povedať aj o technológii LNG. Rastúca spotreba plynu však môže posilniť dozrievanie,

respektíve zvrátiť zrelosť do dozrievania na vyspelých trhoch.

15

Intenzita technologických zmien

Rýchlosť a počet technologických zmien nie je vysoký, i keď sa objavujú nové

technológie. Častokrát sú dlhodobo známe, avšak ich využitie je obmedzené

ekonomickou efektívnosťou – LNG je známe od 70. rokov, avšak masovejšie sa začína

využívať až teraz. Nové využitie plynu je pri výrobe ropných produktov – technológia

GTL- gas to liquids.

Akčný rádius konkurencie

Situácia je veľmi rozličná u jednotlivých skupín podnikov. V prípade

distribučných a prepravných spoločností sa jedná o medzinárodné pôsobenie v zmysle

sústredenia sa na skupiny štátov a regióny – napr. stredná Európa, Európa, stredozápad

USA a atď. , kým v prípade ťažobných spoločností a producentov plynu môžeme

označiť ich aktivity za multiregionálne až globálne. Regionálny charakter distribútorov

je dané charakteristikou ich podnikania. Nemecký distribútor nemôže dodávať plyn

domácnostiam v USA, takéto distribučné kapacity v rúrach neexistujú.

1.2 Porterov model piatich síl

Porterov model kombinuje päť základných síl tak, aby umožnili jednoduchý

a rých ly prehľad a pochopenie síl, ktoré vplývajú na ziskovosť a konkurenciu

v odvetví. Tento model poskytuje základné pochopenie vzťahov, pritom je však

názornejší ako charakteristika odvetvia podľa faktorov. Sily spoločne určujú povahu

a rozsah súťaže medzi firmami a formujú možné stratégie v danom prostredí. Jednotlivé

sily môžu mať rozličnú váhu, v závislosti na odvetví. I keď boli modelu vyčítané

niektoré nedostatky, stále je aktuálny a umožňuje pochopenie podstaty fungovania

odvetvia. Model načrtnutý Porterom(1980)4 vyzerá takto:

Obrázok č.1: Porterov model piatich síl

Odvetvoví konkurenti – súperenie medzi etablovanými podnikmi v odvetví

Kupujúci – vyjednávacia sila zákazníkov

Substitúty - hrozba substitučných produktov, služieb

Potenciálny vstupujúci- hrozba novej konkurencie

Dodávatelia - vyjednávacia sila dodávateľov

16

4 PORTER. M.E.:Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, strana 4 ISBN 0-02-925360-8.

17

Potenciálny nový vstupujúci - hrozba

Príchod nových konkurentov spôsobuje pokles podielu etablovaných subjektov

na trhu, zvýšené náklady na reklamu, možné zmenšujúce sa marže. Odvrátenie vstupu

konkurenta závisí od tzv. bariér vstupu a reakcií konkurentov etablovaných na trhu.

Medzi hlavné bariéry vstupu radí Miller a Dess(1996)5najmä nasledujúce faktory:

• úspory z rozsahu

• produktová diferenciácia – vernosť zákazníka

• kapitálová náročnosť

• nákladové nevýhody nezávislé na úsporách z rozsahu - napr. patenty

• prístup k distribučným kanálom

• administratívne obmedzenia

• nálady na zmenu - náklady kupujúceho spojené so zmenou dodávateľa

Okrem bariér je dôležité zaoberať sa účinnosťou a trvácnosťou týchto bariér, či

otázkou stanovenia ceny za produkt, služby odradzujúcej vstup nových subjektov.

V plynárenskom odvetví medzi hlavné bariéry vstupu patria administratívne

obmedzenie alebo zásahy vlád a úradov (vstup nových konkurentov na trh si kladie za

cieľ aj Európska komisia, čiže v tomto kontexte sú to „otvorené dvere“ a nie bariéra),

kapitálová náročnosť, prístup k distribučným kanálom, nákladové nevýhody nezávislé

na úsporách z rozsahu - výhodný prístup k surovinám a úspory z rozsahu.

Vybudovanie prepravných kapacít, plynovodov a terminálov na príjem plynu vyžaduje

značný objem prostriedkov, toho sú schopné len veľké firmy. Nie je náhoda, že trh je

koncentrovaný a trhová kapitalizácia jednotlivých firiem je v krajinách jedna

z najvyšších.

V mnohých krajinách firmy vlastnia plynovody potrebné na prepravu

a neumožňujú konkurencii porovnateľný prístup do siete ako majú samy. I keď sa to

snažia úrady obmedziť, táto prekážka je silne prítomná a má značný dopad na trh.

V krajinách, kde sú hlavné surovinové zdroje, ako aj v krajinách kde firmy pôsobia od

čias vzniku plynárenstva v danej krajine, majú tieto subjekty preferenčné

zaobchádzanie. Buď dlhodobo, historicky vlastnia ložiská plynu, plynovody, alebo nové

5 MILLER, A. - DESS, G.: Strategic management. New York : McGraw Hill, 1996. s. 73 ISBN – 0-07-042991-X .

18

licencie sa vydávajú zriedkavo. Na prepravu plynu za ekonomicky výhodných

podmienok je potrebné isté množstvo prepravovanej suroviny. Všeobecne je možné

povedať, že hrozba vstupu nových konkurentov je vo všeobecnosti malá, hrozí iba

v distribúcii.

Kupujúci – vyjednávacia sila kupujúcich

Táto hrozba sa prejavuje kladením podmienok kupujúcimi, ich veľkým vplyvom

na cenotvorbu, alebo reálnou hrozbou spätnej integrácie. Vysoká hrozba znamená, že sa

náklady výrobcom zvyšujú, respektíve ich marže sa znižujú na úkor kupujúcich.

Z potenciálnych zdrojov zákazníckej sily v plynárenskom odvetví sú významnejšie

napríklad tieto skutočnosti: zákazníci si môžu uspokojiť svoje potreby vertikálnou

integráciou, produkt je štandardný - surovina. Na druhej strane, faktory oslabujúce

hrozbu a silu, sú menší počet dodávateľov, zákazníci sú menej integrovaný ako

dodávatelia. Zároveň je dopyt silnejší ako ponuka, i keď zákazníci často nakupujú plyn

vo veľkom rozsahu. Možno teda povedať, že sila zákazníkov, kupujúcich nie je výrazná.

Substitúty - hrozba substitučných produktov, služieb

Čím je cena substitučného výrobku nižšia a efektivita uspokojovania potrieb

vyššia a prestupné náklady nižšie, tým sú hrozby substitútu vážnejšie. Medzi hlavné

faktory ovplyvňujúce substitúty sú deregulácia a technologický pokrok. Plyn patrí

medzi odvetvie energií a tak medzi substitúty patria najmä ropa, elektrina ale aj

biomasa, drevo a iné palivá. Zatiaľ neexistuje subsitút, ktorý by výrazne oslabil pozíciu

plynu. Substitút, ktorý ak by sa objavil, by musel nahradiť celkovo fosílne palivá a tým

pádom aj plyn. Oproti ostatným palivám, má plyn výhodu v nižších emisiách(napríklad

oproti uhliu), väčšej dostupnosti a rozsahu zásob – oproti rope. Na druhej strane oproti

obnoviteľným zdrojom je tu stále environmentálna otázka. Na Slovensku je možné

badať najmä na strednom Slovensku prechod na kombinované vykurovanie drevom

a dokurovanie plynom.

Dodávatelia – vyjednávacia sila dodávateľov

19

Vyjednávacia sila dodávateľov predstavuje hrozbu, keď sú dodávatelia schopní

zvyšovať ceny, ktoré musí kupujúci zaplatiť za produkt alebo službu. Silná pozícia

dodávateľov v plynárenskom priemysle závisí od nasledujúcich podmienok: odberateľ

je závislý od svojich dodávateľov a nedokáže medzi nimi rozpútať konkurenčný boj,

etablované podniky v odvetví nedokážu uskutočniť spätnú integráciu za účelom

zníženia ceny vstupov, trhu dominuje malý počet dodávateľov.

Zvyšujúca sa konkurencia na strane dopytu po plynu posúva váhu na stranu

dodávateľov, pretože úspech distribučiek závisí na dodávkach plynu. Dôležitosť

jednotlivých odberateľov sa zmenšuje, keďže rastie ich počet(nástup nových krajín

zvyšuje dopyt po plyne). Navyše sa producenti plynu snažia zvyšovať svoj zisk na úkor

distribučiek a v mnohých prípadoch sa ich snažia obísť zakladaním vlastných

obchodných predajcov a priamo im konkurujú. Ich vyjednávacia sila je veľká, pretože

surovina, ktorá sa radí medzi strategicky významné energetické suroviny, je obmedzená

a počet hráčov ktorý ňou disponujú je tak isto obmedzený. Navyše sa zvyšuje počet

odberateľov (rast v Indii a Číne) a rastie spotreba.

Konkurencia medzi etablovanými hráčmi v odvetví

Súperenie medzi firmami v danom odvetví je azda najvážnejšou silou pôsobiacou

na firmu a jej rozhodovanie. Konkurencia sa prejavuje v rôznych cenách, reklame,

prístupe k zdrojom a inými nástrojmi, to všetko za účelom predbehnutia rivala, získania

silnejšej trhovej pozícia a trhového podielu. Silné súperenie medzi podnikmi je

v mnohých prípadoch následkom niektorých faktorov medzi ktoré patrí:

• konkurenčná štruktúra odvetvia

• podmienky dopytu - sila rastu

• veľkosť a sila prekážok odchodu z odvetvia

• súťaž o vzácne zdroje

• nedostatok diferenciácie alebo nízke náklady na zmenu dodávateľa

Plynárenské odvetvie je v jednotlivých regiónoch sveta, tak ako to bude objasnené

v ďalších kapitolách, odlišné, avšak možno povedať, že plynárenský priemysel je

príkladom konsolidovaného odvetvia s menším počtom koncentrovaných, veľkých

hráčov, v niektorých častiach ho možno nazvať oligopolom až monopolom.

20

V oligopoloch je ťažšie posúdiť mieru konkurencie medzi firmami, avšak napr. na

nám blízkom trhu EÚ konkurencia narastá, a to najmä príchodom nezávislých

obchodníkov a prienikom subjektov z iných častí reťazca odvetvia - integrácia

upstream a regulačnými snahami protimonopolných úradov (unbundling –

oddelenie prepravy od distribúcie, liberalizácia). Súťaženiu medzi subjektmi

nahráva aj to, že plyn je štandardná surovina, štandardný produkt. Zároveň je

plyn vzácnou, obmedzenou surovinou, o ktorú je veľký záujem. Snaha firiem o čo

najvýhodnejšie ceny, dlhodobé kontrakty formuje správanie sa v odvetví tým, ako

je priemysel organizovaný.

21

1.3 Strategické skupiny v odvetví

Predtým, než pristúpime k pomocnej analýze pozície jednotlivých subjektov

a určenia strategických skupín, je vhodné a potrebné predstaviť si aké subjekty pôsobia

na trhu, akú pozíciu majú a v okom rozsahu podnikajú. Zároveň je potrebné určiť si

v akom geografickom rozsahu sa budeme pohybovať. Po dôkladnom zvážení všetkých

okolností, som sa rozhodol zaoberať sa iba subjektmi pôsobiacimi v Európe. Toto

rozhodnutie som urobil na základe nasledujúcich skutočností:

• trh nie je ešte globálny - hoci sa trh s plynom globalizuje, vykazuje veľké

regionálne rozdiely, okrem globálnych ťažobných spoločností, ostatné

spoločnosti si konkurujú na regionálnej úrovni, preto nie je vhodné, určovať ich

pozíciu v rámci celosvetového odvetvia

• regionálne rozdelenie je hodnotnejšie pre účely mapovania strategických

skupín - regionálne rozdelenie poskytuje presnejší, vernejší a hodnotnejší obraz

a potenciálnych konkurentoch a subjektoch, pretože je presnejšie a konkrétnejšie

• regionálne hodnotenie obsahuje všetky potrebné subjekty a neznižuje

hodnotu informácií vyplývajúcich z analýzy - keďže distribučné spoločnosti

pôsobia regionálne, ťažobné spoločnosti globálne a kvôli veľkosti európskeho

trhu sú takmer všetky významnejšie prítomné aj na trhu EÚ, analýza bude

obsahovať dostatočné množstvo a kvalitu subjektov

• blízkosť a znalosť trhu - keďže Slovensko sa nachádza v Európe a Slovensko

je aktívne zapojené do európskeho trhu, k dispozícii je dostatočná znalosť trhu.

Tento faktor nemôže byť v analýze rozhodujúcim, je teda hlavne podporným

argumentom.

Mapovanie strategických skupín pre konkrétny región využíva aj Porter(1980)6 alebo

Miller a Dess (1996).

1.3.1 Subjekty pôsobiace v Európe

Integrované ropno-plynárenské spoločnosti sú na začiatku reťazca s plynom ale

sú aktívne aj v iných častiach. Tento trh je definovaný ako aktivity súvisiace s

6 Porter. M.E.:Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, ISBN 0-02-925360-8, 396 stran, strana 132.

22

skúmaním, rozvojom a produkciou, spracovaním, uskladnením, prepravou

a marketingom ropy a zemného plynu. Medzi vedúce firmy v Európe patria:

BP Plc

BP je celosvetovo najväčšou vertikálne integrovanou ropno-plynárenskou

spoločnosťou. Aktivity spoločnosti zahŕňajú geologický prieskum, produkciu zemného

plynu a nespracovanej, surovej ropy, staviteľstvo a ťažba, spracovanie a preprava. Jej

pobočky, dcérske spoločnosti zasahujú do chemického priemyslu, elektriny

a obnoviteľných zdrojov. Spoločnosť pôsobí vo viac ako 100 krajinách sveta s centrálou

v Londýne. Zamestnáva asi 103 700 ľudí7. TOTAL S.A.

Total je štvrtou najväčšou vertikálne integrovanou ropno-plynárenskou

spoločnosťou sveta. Spoločnosť vykonáva svoje aktivity najmä v USA, Japonsku

a Číne. Medzi jej aktivity patrí celý ropno-plynárenský reťazec, od prieskumu ropy

a zemného plynu a ich ťažbu po prepravu, spracovanie, marketing a predaj. Okrem toho

je Total celosvetovým výrobcom chemických produktov. Sídlo spoločnosti je

v Courbevoie, Francúzsko. Zamestnáva 111 401 ľudí8. Royal Dutch Shell PLC

Royal Dutch Shell má rozsiahle aktivity vo viac ako 145 krajinách sveta

a zamestnáva viac ako 114 000 zamestnancov. Spoločnosť je zainteresovaná vo

všetkých aspektoch prieskumu a ťažby ropy a plynu, produkcii a marketingu LNG a

GTL, spracovaní, prepravy a marketingu petrochemických produktov. Záber firmy tiež

zahŕňa projekty obnoviteľnej energie vrátane veternej a solárnej energie. Firma sídli

v Hágu, Holandsku, zapísaná do obchodného registra je v Anglicku a Walese.

ENI S.p.A.

Eni je energetickou spoločnosťou s aktivitami v produkcii ropy a zemného

plynu, petrochemických produktov a výrobe elektrickej elektriny. Pobočky spoločnosti

7 DATAMONITOR: Oil & Gas Industry Profile: Europe; Jún 2006, s.1, 20 s. , [ONLINE] [cit.24.3.2007] Dostupné z http://web.ebscohost.com/ehost/pdf?vid=19&hid=16&sid=a45626ee-20b0-45c3-b3bc-0a9a0a5e8126%40SRCSM1. 8 DATAMONITOR: Oil & Gas Industry Profile: Europe; Jún 2006, s.1, 20 s. , [ONLINE] [cit.24.3.2007] Dostupné z http://web.ebscohost.com/ehost/pdf?vid=19&hid=16&sid=a45626ee-20b0-45c3-b3bc-0a9a0a5e8126%40SRCSM.

23

zahŕňajú Enipower, Italgas, Saipem a Snam Rete Gas s činnosťou vo viac 70 krajinách.

Sídlo spoločnosti je v Ríme a zamestnáva asi 71 500 ľudí.

V anglickom jazyku sa na nasledujúce spoločnosti používa termín „utilities“ čo

sa v slovenskom jazyku dá preložiť ako podniky verejných služieb alebo aj sieťové

podniky. Okrem plynárenských spoločností sa sem radia aj vodárne , elektrárne a iné

sieťové odvetvia. Medzi európskych lídrov patria:

Gaz de France

Spoločnosť Gaz de France je aktívna všetkých sektoroch plynárenského

priemyslu a príbuzných služieb. Podiely má spoločnosť aj v LNG technológiách,

uskladnení a distribúcií. Je to štátom vlastnená spoločnosť, ktorá obsluhuje vo

Francúzsku viac ako 10,7 a v zahraničí viac ako 3 milióny zákazníkov. Sídlo firmy je v

Paríži, Francúzsko.

Ruhrgas AG

Ruhrgas je dcérska spoločnosť E. ONu . Je vedúcou spoločnosťou s plynom

v Nemecku, ktorej hlavnou činnosťou je dodávka, preprava, uskladnenie a predaj

zemného plynu. Zamestnáva približne 11 000 ľudí a jej sídlo je v Nemecku.

Centrica plc

Spoločnosť Centrica je plynárenskou a elektrinu distribuujúcou spoločnosťou

Tiež má aktivity v uskladnení plynu, kúrenia a telekomunikačné služby. Aktivity rozvíja

v Severnej Amerike, Veľkej Británii a Európe. Sídli v Berkshire, Veľká Británia.

E.ON

E.On je energetickou spoločnosťou so sústredením sa na sektor zemného plynu

a elektriny. Je vertikálne integrovanou spoločnosťou s približne 81 000 zamestnancami.

Medzi hlavné trhy patrí Stredná Európa, UK, Severná Európa a stredozápad USA.

24

1.3.2 Strategické skupiny - účel a obmedzenia

Strategické mapovanie je analytický nástroj, ktoré účelom je pomôcť v analýze

štruktúry odvetvia. Je to sprostredkujúci rámec medzi pohľadom na odvetvie ako celok

a zvažovaním každej firmy osobitne. Strategická skupina je tvorená niekoľkými

súperiacimi podnikmi, ktoré používajú podobné metódy konkurovania, stratégie

a zaujímajú podobnú pozíciu na trhu. Medzi charakteristiky odlišujúce jednotlivé firmy

a skupiny patria:

• rozsah línie výrobkov alebo služieb

• rovnaké / nerovnaké distribučné kanály

• miera vertikálnej integrácie

• kvalita výrobkov a služieb

• priemerná ziskovosť

• geografické pôsobenie

Pre charakteristiku odvetvia zemného plynu použijeme geografické pôsobenie(lokálne –

európske - celosvetové) a vertikálnu integráciu(žiadna – čiastková - úplná).

Autor chce na tomto mieste poznamenať, že si uvedomuje fakt, že odvetvie

zemného plynu, je súčasťou odvetvia energií fosílnych palív a mohlo by byť aj tak

posudzované. Zemný plyn sa navyše ťaží spoločne s ropou a teda by mohol byť

posudzovaný ako integrálna časť ťažobno-distribučného odvetvia ropy a zemného

plynu. Zároveň plyn súvisí s výrobou elektrickej energie. Tieto fakty svedčia, že sa

mení štruktúra odvetvia, menia sa jeho hranice a chápanie. Preto takéto strategické

mapovanie nemusí byť najlepším nástrojom pochopenia vzťahov, autor ho chápe ako

orientačný a čiastkový nástroj, ktorému je možné vytknúť nedostatky, ale ktorý

poskytuje pridanú hodnotu vo forme pochopenia vzťahov v odvetví.

1.3.3 Strategické skupiny - mapovanie Obrázok č.2: Strategické skupiny v plynárenskom odvetví

Geo

graf

ické

pôs

oben

ie

Loká

lne

Euró

pske

Cel

osve

tové

VertikáŽiadna Čia

Z analýzy môžeme vidieť, že ex

V jednotlivých skupinách sú reprezentatívne

vhodné pre ilustráciu). Prvú skupinu tvoria

sú integrované ropno-plynárenské spoločno

plynu a ropy po celom svete. Dodávajú

výraznejšie zainteresované v distribúcii plyn

Ďalšou skupinou sú veľké spoločno

Eni, Gaz de France, ktoré majú aktivity

v celom reťazci zemného plynu. Snažia s

pozdĺž reťazca ako aj prienikom do inýc

a podobne. Majú svoje vlastné produkčné ka

Skupinu 3 tvoria väčší regionálny

národnými monopolmi a lídrami na trhu, po

pole pôsobnosti v iných krajinách. Snažia

hlavnou aktivitou je preprava a distribúcia.

a poskytujú celý rad energetických produkto

2

lna integrácistková

istuje 5 hl

firmy (uved

firmy ako B

sti s hlavným

plyn ostat

u.

sti, nazveme

medzinárod

a rozširovať

h príbuznýc

pacity.

hráči (E.ON

liberalizácii

sa o zabezp

Mnohé sú

v a služieb.

5

a

avných

enie vš

P, Shell

i činno

ným s

ich sk

ného c

a preh

h odve

, Centr

a otvor

ečenie

aj horiz

str

etký

, To

sťa

kup

upi

har

lbo

tví

ica)

ení

vla

ontá

Úplná

ategických skupín.

ch firiem by nebolo

tal a podobné, ktoré

mi ťažba a preprava

inám, samy nie sú

na 2, ako Gazprom,

akteru a sú aktívne

vať svoju aktivitu

- výroba elektriny

, ktorí boli pôvodne

trhu zvyšovali svoje

stných zdrojov, ich

lne diverzifikované

26

Skupinu 4 tvoria menší hráči, ktorý sa venujú hlavne distribúcii a preprave plynu. Táto

skupina pôsobí v menšom počte krajín, hlavne vo svojej domovskej krajine. Chcú mať

vlastné zdroje plynu, avšak sú závislí na prvej a druhej skupine.

Skupinu 5 tvoria menší hráči venujúci sa preprave a distribúcii iba v svojej domovskej

krajine (napr. SPP), sú úplne závislý od dovozu plynu. Sú cieľom pre akvizície a fúzie

najmä pre skupiny 2 a 3.

Najväčšia konkurencia je medzi skupinami 2 a 3, pretože sú medzi týmito

skupinami malé bariéry mobility, ako to vidieť aj z prekryvu ich pôsobenia. Skupina 2

sa snaží prevziať trhové podiely a zákazníkov a aj samotné spoločnosti skupiny 3. Často

krát sa to deje cez skupiny 4, kde napr. Gazprom má podiel vo Wingase a konkuruje

nemeckým distribučným spoločnostiam. Zároveň sa skupina 3 snaží byť nezávislejšia

od skupiny 2 a usiluje sa o vlastné produkčné kapacity. Obidve skupiny majú rozsiahle

aktivity v celom energetickom sektore - najmä vo výrobe elektrickej energie.

27

2 Zemný plyn - zdroj energie - súčasť fosílnych palív

2.1 Základná charakteristika

Zemný plyn (molekulový vzorec CH4) je plynné fosílne palivo. Získať ho možno

z nálezísk ropy (kvôli skupenstvu sa nachádza nad ropou), nálezísk zemného plynu

alebo aj z uhlia a uhoľných ložísk.

Najväčším problémom zemného plynu je jeho komplikovaná preprava. Najčastejšie sa

používa systém rúr – plynovodov. Problémom je ich kapitálová náročnosť, udržovanie

stáleho tlaku. Najnovšou formou prepravy je preprava tzv. LNG(liquid ) plynu alebo

skvapalneného plynu lodnou dopravou. Podľa správy Gaz de France s názvom

Sustainable development(Udržateľný rozvoj) 2005 si táto technológia vyžaduje nové

a značné investície do skvapaľnovacích / splyňovacích zariadení, zásobníkov

a prístavných terminálov a ešte nie je dostatočne ekonomicky efektívna. Plyn sa

uskladňuje v zásobníkoch a to buď umelo vytvorených, alebo napríklad v bývalých

soľných baniach či vo vyťažených ložísk po rope alebo po zemnom plyne.9

Zemný plyn sa používa hlavne na kúrenie/ varenie a na výrobu elektrickej

energie. Použitie plynu ako zdroja na výrobu elektrickej energie sa stáva hlavným

faktorom rastu dopytu po zemnom plyne. Ďalšou možnosťou využitia sú LPG autá,

možnosť získania vodíka pre vodíkový pohon automobilov, hnojivá. Predpokladané

zásoby plynu budú stačiť podľa internetovej encyklopédie Wikipedia približne do roku

2085.10 Otázka dostupnosti jednotlivých fosílnych palív a ich celkové zásoby sa

spomínajú v mnohých publikáciách, avšak nejednotnosť, ako aj neistota a technologický

pokrok znamenajú, že toto číslo treba brať s rezervou. Na rozdiel od ropy sú zásoby

plynu väčšie a je predpoklad, že sa nájdu ďalšie významné náleziská.

9 Prebrané z Gaz de France and sustainable development in 2005. Gaz de France firemná stránka, [ cit. 4.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.gazdefrance.com/upload/documents/public/gp2005ukfull_1149863023.pdf. 10 NATURAL GAS. Wikipedia, the free internet Encyclopedia, [ cit. 20.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://en.wikipedia.org/wiki/Natural_gas.

28

2.2 Svetové porovnanie plynu s ostatnými palivami, svetové energetické

trendy

2.2.1 Dopyt

Vývoj odvetvia je úzko prepojený s ostatnými zdrojmi energie a vývojom

svetového dopytu po energiách. Hlavnou príčinou je do istej miery zameniteľnosť

jednotlivých zdrojov(napr. ropy, uhlia a zem. plynu) pri výrobe elektrickej energie alebo

kúrenia atď..

Na rast v tomto odvetví bude vplývať rast populácie a rast svetovej ekonomiky.

V roku 2030 dosiahne populácia sveta 8 miliárd. Tento rast bude hlavne v krajinách

mimo OECD(95%)(svetový rast 0,9, OECD 0,4, Non-OECD 1,1 %). Rast HDP

dosiahne v priemere 2,8 % a v roku 2030 bude HDP viac ako dvojnásobné oproti

súčasnosti. Dopyt po energiách bude rásť v priemere 1,6%, za tento rast budú

zodpovedné hlavne krajiny mimo OECD.11

Fosílne palivá si udržia dominantné postavenie. Najväčší rast do roku 2030

dosiahne zemný plyn a to 1,7 percenta oproti 1,4 a 1,6 v prípade ropy a uhlia(IEA vo

svojej správe World energy Outlook 2004 predpovedá plynu ešte väčší rast a to 2,3

percenta). Do roku 2030 sa zvýši spotreba zemného plynu o 90% a plyn vystrieda

uhlie ako druhý najväčší zdroj energie. Vychádzajúc zo správy Medzinárodnej

energetickej agentúry (IEA)12 vzrastie podiel zemného plynu ako primárneho zdroja

energie 21% v roku 2002 na 25% v roku 2030. Za 60 % percent tohto rastu bude

zodpovedný sektor výroby elektriny.

11 The Outlook for Energy: A View to 2030. Exxon, firemná stránka, [ cit. 26.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.exxonmobil.com/Corporate/Citizenship/Imports/EnergyOutlook06/index_full.html. 12 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.68.

Tabuľka č.1: Svetový dopyt po primárnych energiách (Mtoe)

1971 2002 2010 2020 2030 2002 -2030*

Uhlie 1 407 2 389 2 763 3 193 3 601 1.5% Ropa 2 413 3 676 4 308 5 074 5 766 1.6% Plyn 892 2 190 2 703 3 451 4 130 2.3% Jadrová energia 29 692 778 776 764 0.4% Vodná energia 104 224 276 321 365 1.8% Biomasa 687 1 119 1 264 1 428 1 605 1.3% Ostatné obnoviteľné zdroje

4 55 101 162 256 5.7%

Celkovo 5 536 10 345 12 194 14 404 16 487 1.7% Graf č.1: Podiel jednotlivých typov palív na svetovom dopyte po primárnych energiách

Vysvetlivky: Nuclear - podiel nukleárnej energie Renewables - podiel obnoviteľných zdrojov Coal – podiel uhlia Natural gas – zemný plyn Oil - ropa

Tabuľka a graf sú spracované na základe IEA World energy Outlook 2004 s.5913

Je nutné dodať, že tento rast je závislý od projektovaných cien plynu. Podľa

správy International Energy Outlook 2006 (Energy Information Agency)14 zvýšená

cena plynu v roku 2006 ovplyvní rast dopytu po zemnom plyne, ktorý bude už

porovnateľný s uhlím(oproti vyššiemu rastu v predchádzajúcich správach) a jeho podiel

na výrobe elektrickej energie sa taktiež zníži oproti plánovaným hodnotám zo správy

IEA World Energy Outlook 2004.

Zmení a regionálny pomer dopytu po plyne. Terajšie rozvojové krajiny budú

rásť viac ako dvojnásobne oproti krajinám OECD. Hlavným rastovým ťahúňom bude 13 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf .

29

14 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf.

Čína a India. Týmto sa ešte viacej vyostrí boj o suroviny a nesúlad medzi zdrojmi plynu

a miestom jeho spotreby. Povedané jazykom ekonómie nerovnosti medzi dopytom

a ponukou začínajú ovplyvňovať a budú v oveľa väčšej miere ovplyvňovať charakter

odvetvia. Celkovo Ázia nadobudne na význame, a popri Brazílii tu trh so zemným

plynom tu bude rásť najviac. Rozvoj menej rozvinutých trhov závisí od investícií

a rozvoja infraštruktúry plynových sietí.

Najvýznamnejšie odbytištia v súčasnosti sú USA, EU a samotné Rusko.

V budúcnosti sa na tomto nič nezmení, pribudne ako štvrtý hráč Čína. V roku 2003 sa

krajiny OECD podieľali na produkcii zemného plynu 41% a na spotrebe 52%

percentami. V roku 2030 to bude 25% a 40% percent pre produkciu a spotrebu v tomto

poradí. To spôsobí zvýšenie dovozu plynu z ostatných krajín do OECD a to najmä do

EU, kde táto disproporcia medzi produkciou a spotrebou bude najvýraznejšia.

Európska únia bude v roku 2030 na 81% závislá na dovoze plynu. Podobné smerovanie

predpovedá aj informačná správa združenia medzinárodných producentov ropy a plynu

OGP Oil & gas: the bridge to a sustainable future.15

Tabuľka č.2: Tabuľka závislosti oblastí na dovoze plynu Upravené na základe World Energy Outlook 200416

2002 2010 2030

Bcm* %** Bcm* %** Bcm* %** OECD Severná Amerika 0 0 33 4 197 18 OECD Európa 162 36 267 46 525 65 OECD Ázia 98 98 130 97 183 94 Čína 0 0 9 15 42 27 India 0 0 10 23 44 40 EU 233 49 342 60 639 81 15 OGP OIL & GAS: THE BRIDGE TO A SUSTAINABLE FUTURE LINK. The Association of Oil & Gas producers (OGP), [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné na webovswide web): http://www.ogp.org.uk/Publications/.

30

16 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy OGP Oil & gas: the bridgelink Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world widehttp://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.140.

VYSVETLIVKA: * - čistý dovoz ** - percento primárnej ponuky plynu Jednotky v miliardách kub. metrov

International kej stránke (world

to a sustainable future web):

31

Tabuľka č.3: Prehľad dopytu po zemnom plyne v periódach v Bcm17:

2002 2010 2020 2030 2002-

2030* OECD Severná Amerika 759 866 1 002 1 100 1.3%

OECD Európa 491 585 705 807 1.8% OECD Tichý Oceán 130 173 216 246 2.3%

OECD 1 380 1 624 1 924 2 154 1.6%

Rusko 415 473 552 624 1.5% Other transition economies 220 254 311 360 1.8%

Transition economies 635 728 863 984 1.6%

Čína 36 59 107 157 5.4% Indonézia 36 53 75 93 3.5% India 28 45 78 110 5.0% Ostatná Ázia 109 166 242 313 3.8% Brazília 13 20 38 64 5.8% Ostatná Latinská Amerika 89 130 191 272 4.1%

Afrika 69 102 171 276 5.1% Blízky Východ 219 290 405 470 2.8% Rozvojové krajiny 597 864 1 307 1 753 3.9%

SVET** 2 622 3 225 4 104 4 900 2.3%

EU 471 567 684 786 1.8%

Obrázok na nasledujúcej strane znázorňuje dopyt/ spotreba zemného plynu prerátaná na

obyvateľa meraný v jednotkách toe = tons of oil equivalent, voľne preložené ako tony

ropného ekvivalentu. Z obrázku je zrejmé, že krajiny, ktoré sú znázornené tmavšou

farbou majú najvyššiu spotrebu na obyvateľa. Za povšimnutie stojí, že Rusko, je

krajinou s vysokou mierou spotreby ako aj vývozu plynu. Tento fakt však , podľa

mnohých zdrojov, spôsobuje problémy Ruska plniť exportné ciele. Podobne je to aj

s Kanadou, tiež významným vývozcom zemného plynu a iných fosílnych palív. To

obmedzuje ich kapacity určené pre export a najmä v prípade Ruska sú nutné značné

investície, ak chce exportovať plyn do iných krajín.

17 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf .

Obrázok č.3: Obrázok znázorňujúci spotrebu plynu v prepočte na obyvateľa v toe (tons of oil equivalent)18:

2.2.2 Ponuka

Rusko, Irán a Katar so svojimi kumulovanými rezervami tvoria 57 percent zo

svetových rezerv. Veľké množstvo týchto rezerv je mimo hlavných trhov, priemyslu či

spotrebiteľov. Tabuľka č..4: Tabuľka krajín s najvýznamnejšími rezervami plynu 19

.

Vysvetlivka: Stĺpce sú v poradí krajina , rezervy v triliónoch kub. stôp, percentuálne vyjadrenie podielu na svetových zásobách.

18 QUANTIFYING ENERGY BP STATISTICAL REVIEW OF WORLD ENERGY JUNE 2006. BP firemná stránka, [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.bp.com/liveassets/bp_internet/globalbp/globalbp_uk_english/reports_and_publications/statistical_energy_review_2006/STAGING/local_assets/downloads/pdf/statistical_review_of_world_energy_full_report_2006.pdf. 19 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf

32 s.39.

33

Táto disproporcia medzi produkciou plynu a zásobami na jednej strane

a spotrebou zemného plynu na druhej, bude nútiť krajiny závislé na dovoze zaisťovať

dodávky. V ich záujme bude aj prepojenie trhov s plynom a jeho liberalizácia.

Závislosť krajín OECD na dovoze vzrastie, čo posilní ch snahy o kontrolu nad

dovozom a kontrolu nad produkciou v krajinách produkujúcich plyn. Zároveň sú často

nové zdroje plynu vzdialené od súčasnej siete plynovodov a trhov. Rozvoj obchodu

s plynom závisí na tom, aby sa plyn vedel za prijateľné náklady a technicky

realizovateľne dostať zo zdroja ťažby na miesto spotreby. Obmedzenia , ktoré existujú

(i keď o riešenu v podobe LNG budeme rozoberať v ďalšej stati) a hlavne ich rozsah

odlišujú trh s ropou a trh s plynom v najvýraznejšej miere. Tohto názoru je, okrem

iných, aj Bright E. Okugu(2002)20.

Nárast cien a snaha o diverzifikáciu a boj o dodávky spôsobí významný nárast

LNG( skvapalnený zemný plyn) ako spôsobu dopravy plynu z odľahlých ložísk do

miest spotreby, i keď si to vyžaduje nové investície, prepojenia sietí. Ponuka plynu bude

závisieť aj od ceny ropy a možnostiach štátov , kde sa ťaží plyn a ropa zároveň.

Vzájomná prepojenosť komodít v týchto krajinách by mohla znamenať zvýšené

použitie plynu a zároveň uvoľnenie ropy na exportné účely. Toto riešenie si však

vyžaduje značné investície do infraštruktúry.

Krajiny s najväčšou produkciou plynu na svete podľa Okugu (2002)21 sú Rusko

a USA s 550 bn. kubických metrov nasledované Kanadou so 150, Alžírskom a Veľkou

Britániou so 100 bn. kubickými metrami produkcie zemného plynu. Zemný plyn sa

nachádza buď v tzv. mokrej forme - súčasť ropy alebo v tzv. suchej forme. Mokrý plyn

obsahuje väčšie množstvo vyšších uhľovodíkov(etán, propán, bután) a je zdrojom

LPG(z angl. liquefied petroleum gas). Na druhej strane suchý plyn sa používa ako

palivo na výrobu elektrickej energie. Suchý plyn je flexibilnejší a obchodovateľnejší ,

keďže nie je odpadovým, vedľajším produktom ropy a má vlastné významnejšie

technologické využitie.

20 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002. 21 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 s.10.

34

Preprava zemného plynu sa uskutočňuje jednak plynovodmi alebo tankermi

v prípade LNG. Spôsob prepravy je závislý na vzdialenosti medzi trhom a zdrojom

a vybudovanými kapacitami. Na kratšie vzdialenosti je výhodnejšia preprava

plynovodmi, na dlhšie vzdialenosti je výhodnejšia preprava tankermi. LNG reťazec je

možné rozložiť na tri časti. Okuga(2002)22 rozlišuje upstream časť v ktorej identifikuje

produkciu a skvapalnenie, transport (použitím tankerov) a downstream (prijímací

terminál s príslušnými zariadeniami). Časť reťazca upstream zahrňuje samotnú

produkciu plynu. Plyn je natlačený do veľkých schlaďovacích zariadení, kde sa zmrazí

na teplotu pod mínus 161,5 stupňa Celzia – varný bod metánu a tým prejde do

kvapalného skupenstva. Následne sa plyn očisťuje od ne-metánových plynov a je

uskladnený. Plyn sa prepravuje špeciálne upravenými tankermi, upravenými tak, aby

udržali potrebnú teplotu počas celej plavby. V mieste určenia sa plyn ohreje

a napumpuje na plynovodov. Citujúc Okugu23 celý proces sa nazýva „train“.

Z investičného hľadiska, každá z 3 hlavných častí je samostatne realizovateľná

a investori preto často investujú do jednej časti reťazca ako do celého reťazca. Dohody

LNG sú oproti klasickým plynovodom jednoduchšie a bilaterálne, klasické dohody

spojené s plynovodmi sú naproti tomu multilaterálne, keďže sa jedná o prepravných

právach viacerých krajín, firiem.

Štruktúra reťazca v plynárenskom priemysle vznikla už v jeho začiatkoch.

Vlastníci potrubia plnili aj rolu marketingu vo vzťahu ku koncovým zákazníkom,

pretože mali logický záujem na zabezpečení si koncových kupcov, tak aby ich rúry

neboli prázdne. Dobrým príkladom nám môže slúžiť aj domáci príklad SPP a jeho

podpora plynofikáciám obcí v 90. rokoch. Investičná náročnosť do infraštruktúry je

veľmi vysoká, vyžadujúca kapitálovo náročné a nepremiestniteľné aktíva, ktoré nie sú

pre investorov lákadlom, okrem tých investorov , ktorý tým získajú zaručenia na

dodávky. Tento prípad je ideálnym opisom zmyslu vertikálnej integrácie (prenikanie

ťažobných do distribučných spoločností a naopak), ktorá sa v tomto priemysle zrodila

prirodzene. Na jednej strane je tento dôvod kapitálovej náročnosti argumentom

v rukách integrovaných veľkých spoločností proti regulačným zásahom, najmä proti

tzv. unbundlingu, ktorý narušuje tieto vertikálne väzby. Firmy namietajú, že sa tým

22 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 s.4. 23 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 s.4.

oslabí pozícia firiem, ktoré tak nebudú schopné a ochotné investovať do infraštruktúry

a nových investičných projektov.

2.3 Vznik globálneho trhu so zemným plynom

V odbornej literatúre (napr. Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in

Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002) ako aj v predpovediach

mnohých analytikov sa často spomína v súvislosti s plynom vznik svetového trhu

s plynom, podobne ako je to aj u ropy. To , že trh s plynom nie je svetový, resp.

globálny , dokazuje aj tento graf zo správy IEA World Energy Outlook 2004: Graf č.2: Porovnanie podielu obchodu na celkovej spotrebe pri uhlí, rope a plynu24

VYSVETLIVKA: V smere z ľava do prava jednotlivé druhy fosílnych palív, uhlie, ropa a zemný plyn Tmavošedá farba – domáca spotreba Šedá farba – obchod medzi regiónmi Jednotky – milióny ton ropného ekvivalentu Percentuálne hodnoty sa uvádzajú ako percentuálny podiel na svetovom dopyte

Z grafu je zrejmé, že kým trh z ropou je už v roku 2002 vyslovene globálnym

trhom, keďže až 46% celkovej spotreby sa uspokojuje obchodom a nie domácou

produkciou, v prípade zemného plynu , je situácia úplne odlišná. Tento podiel má do

roku 2030 narásť podľa odhadov na 63%. Podiel svetového obchodu u plynu – pod

24 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.71.

35

36

ktorým rozumieme dovoz resp. vývoz danej suroviny medzi krajinami - v roku 2002

dosahoval iba 15% percent . Vývoj však naznačuje, že aj trh s plynom sa stane

globálnejším, keď podiel svetového obchodu na celkovom dopyte narastie na 26%

v roku 2030, čo je nárast o 73,3%.

To , že v súčasnosti nie je ešte trh s plynom globálny a funkčný, má za

následok, že kým cena je nízka na jednom trhu a na danom trhu je nadbytok plynu, na

inom regionálnom trhu je cena vysoká a plynu je nedostatok. Tento fakt si všimol aj

Okuga(2002)25 . Vo svojom elaboráte uvádza porovnanie cien plynu v Európe a USA

v roku 2001. Z tohto porovnania vyplýva, že počas roka 2000 (tento fakt udávam, aby

bolo zrejmé, že sa jedná o relatívne nedávnu situáciu) bola cena plynu väčšia ako cena

plynu v USA až na dva momenty zapríčinené zmenšujúcimi sa zásobami v USA

a energetickou krízou v Kalifornii. Okuga si všimol, že napriek výraznému rozdielu

v cene počas krízy, Európsky dodávatelia neboli schopní tento cenový diferenciál

využiť. Dlhodobé zmluvy o dodávkach a iné faktory tento stav čiastočne konzervujú

a zabraňujú vytvoreniu globálneho trhu so zemným plynom. Príčiny tohto stavu sú

tradične dlhodobé zmluvy o dodávkach, obmedzený prístup k infraštruktúre ako aj

regulovaný trh s plynom. Zmeniť tento stav môže nárast podielu LNG na celkovom

dopyte, táto skutočnosť bude rozvinutá v ďalšej kapitole, najmä v súvislosti s Európou.

25 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 strana 18.

2.4 Zemný plyn - situácia v jednotlivých regiónoch

2.4.1 Severoamerická perspektíva

Dopyt po plyne v krajinách OECD Severná Amerika má podľa odhadov IEA

z roku 200426 rásť priemerným tempom 1,3% ročne. Za tento nárast bude zodpovedný

sektor výroby elektrickej energie, ktorý absorbuje takmer dve tretiny z celkového

nárastu spotreby . Z krajín severnej Ameriky bude dopyt rásť najrýchlejšie v Mexiku

tempom 3,5% ročne , nasledujúc USA a Kanadou s rastom 1,2% ročne. Graf č.3: Vývoj spotreby zemného plynu v krajinách OECD Severná Amerika podľa sektorov27

VYSVETLIVKA: Zelená – výroba elektriny Červená – ostatná transformácia plynu Žltá – priemysel Modrá – ostatné

Tento silne rastúci trend badateľný z grafu je charakteristický pre dopyt po plyne

na celom svete, keďže emisie produkované spaľovaním plynu sú neporovnateľne nižšie

ako pri ostatných fosílnych palivách. Domáca produkcia v týchto krajinách nebude

stačiť na uspokojenie potrieb a krajiny budú vo zvýšenej miere plyn dovážať. Graf č.4: Vývoj dovozu/vývozu zemného plynu v Severnej Amerike28

VYSVETLIVKA: Svetlomodrá - produkcia plynu Tmavomodrá – čistý dovoz plyn V prípade, že čistý dovoz je záporné číslo, jedná sa o vývoz zemného plynu

26 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.149. 27WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.149.

37

28 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf .

38

Vyšší dopyt po plyne bude vyvíjať tlak na ceny plynu a toto zvýšenie bude mať vplyv

na zvýšené využívanie LNG terminálov , ako aj na budovanie nových kapacít LNG. Pri

zvýšenej cene plynu sa stanú náklady na dodávku prostredníctvom LNG

konkurencieschopné oproti plynovodom. Najväčšie množstvo LNG terminálov sa

plánuje postaviť v USA, ale podobné projekty sa plánujú aj v Mexiku a Kanade. Ako

bolo vyššie uvedené, dopyt po plyne vzrastie najviac v Mexiku. Mexiko, napriek

potenciálnym náleziskám plynu na svojom území, nemá dostatočné finančné zdroje

potrebné na exploráciu a budovanie kapacít potrebných na ťažbu zemného plynu.

Kanada, ktorá sa podieľa podľa americkej agentúry EIA(Správa 200629) 90% na dovoze

plynu do Spojených štátov amerických, si udrží toto prvenstvo do roku 2010, kedy ju

vystrieda dovoz plynu z iných krajín cez LNG terminály. K tomu prispejú aj klesajúce

výnosy zo súčasných ložísk plynu, silnejúci domáci dopyt v samotnej Kanade.

2.4.2 Ázijská perspektíva

Dopyt po plyne v krajinách OECD Ázia bude rásť do roku 2030 priemerným

tempom 2,5% percenta ročne. Dve najvýznamnejšie krajiny, Japonsko a Južná Kórea

však sa budú na tomto raste podieľať dosť odlišne. Kým rast v Japonsku dosiahne 1,9%

ročne v Kórei dosiahne až 3,9%. V oboch krajinách bude za týmto rastom stáť sektor

výroby elektrickej energie, obzvlášť v Kórei kde podľa správy IEA(2004)30 bude rast

spotreby zemného plynu na výrobu elektrickej energie predstavovať 5,4% ročne.

Japonsko ostane najväčším konzumentom zemného plynu v regióne a je

zaujímavé, že mnohé ázijské krajiny, vrátane Japonska, sa spoliehajú na dovoz LNG

plynu, keď v prípade Japonska jeho podiel na celkovej spotrebe dosahuje až 94%. Trh

v Japonsku sa stáva čoraz tesnejším, pretože japonský odberatelia čelia čoraz väčšej

konkurencii ostatných ázijských krajín pri uzatváraní dlhodobých kontraktoch

a kontrakty sa vo všeobecnosti stávajú flexibilnejšími a krátkodobejšími. Prvý dovoz

LNG plynu z Ruska do Japonska, naplánovaný na rok 2007 – podľa najnovších správ

projekt však bude oneskorený - má prísť z projektu Sakhalin II. Kapacita terminálov

v krajine je schopná prijať tento nárast a je hodnotená ako dostatočná.

29 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf s.55. 30 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.154.

39

Trh s plynom v Kórei bude do roku 2030 rásť najdynamickejšie zo všetkých

krajín OECD. Je však nutné dodať, že správa americkej agentúry EIA z roku 200631

predpokladá značne odlišný scenár vývoja, a keďže je novšia, je možné hodnotiť je

predpokladaný rast spotreby plynu v Kórei na úrovni 1,7% oproti 5,4% podľa správy

IEA(2004) za reálnejší. Kórea dováža väčšinu svojho plynu v podobe LNG a je

v súčasnosti druhým najväčším dovozcom LNG plynu na svete. Existujú projekty

plynovodov , smerujúcich zo Sibíri cez Čínu do Kórei, avšak ich reálny prínos závisí na

spotrebe plynu v samotnej Číne ako aj na vybudovaní kapacít na samotnom poli

Gazpromom.

Produkcia plynu v Kaspickom regióne , pozostávajúcom z Turkmenistanu,

Uzbekistanu, Kazachstanu a Azerbajdžanu, bude mať rastúcu tendenciu. Mnohé

z týchto krajín podpísali zmluvy s Gazpromom a predávajú mu svoj plyn, ktorý

Gazprom následne predáva svojím koncovým zákazníkom. Toto množstvo plynu tvorí

približne jednu osminu z plynu dodávaného Gazpromom. Gazprom týmto spôsobom

odďaľuje nevyhnutnosť nákladných investícií do rozvoja nových polí. Zároveň si

zabezpečuje , že tieto krajiny budú menšími konkurentmi pre samotný Gazprom, keďže

budú priamo disponovať menšími zdrojmi plynu. Buduje sa nový projekt plynovodu,

aby prepravil plyn z poľa Shah Deniz v Azerbajdžane do Turecka cez Gruzínsko, tak

aby plynovod neprechádzal cez Rusko. Krajiny Kaspického regiónu sú závislé na

prepravných kapacitách ruského Gazpromu a budovanie vlastných samostatných kapacít

je hlavnou prioritou rozvoja plynárenského priemyslu v tomto regióne

2.4.3 Čína a India

Dopyt po plyne má v projektovanom období najrýchlejšie rásť práve v Ázii. Za

tento rast môžu predovšetkým dve krajiny, a to India a Čína. V Číne bude dopyt po

zemnom plyne rásť tempom 5,1% ročne. V oboch krajinách v súčasnosti tvorí zemný

plyn len malú časť na celkovej energetickej spotrebe, ale obe krajiny vyvíjajú obrovské

investície do budovania potrebnej infraštruktúry. Dôvody sú zrejmé – snaha

o znižovanie závislosti na drahej rope, ako aj nižšie emisie oproti uhliu (v Číne sa

tradičné elektrina vyrábala spaľovaním uhlia, ktorého bol v severovýchodných

31 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf s. 43

provinciách dostatok, avšak nárast populácie a inej priemyselnej produkcie v oblasti

núti obmedzovať emisie z výroby elektriny). Graf č.5: Vývoj ponuky zemného plynu v Indii a Číne v rokoch 2003-203032

VYSVETLIVKA: Krajiny Čína a India v rokoch 2003,2015,2030 ponuka v triliónoch kubických stôp Svetlo šedá – dovoz plynu Šedá – vlastná produkcia

Dovozom sa bude nasycovať dopyt v týchto krajinách na 40 % do roku 2030.

Čína buduje viaceré terminály na príjem LNG, i keď je tu riziko, že zákazníci v týchto

krajinách nebudú ochotný a schopný platiť cenu za LNG , ktorú budú musieť platiť

dovozcovia berúc do úvahy aj náklady na investície do terminálov. Obidve tieto krajiny,

nemajú rozsiahle zdroje zemného plynu a tak sa budú aj v budúcnosti musieť spoliehať

na dovoz plynu, čo bude zvyšovať cenové napätie a konkurenciu medzi nimi

a tradičnými odberateľmi ako Japonsko či Kórea.

2.4.4 Blízky Východ

Využitie zemného plynu v krajinách na Blízkom Východe sa do roku 2030 viac

ako zdvojnásobí oproti súčasnému stavu. Kvôli vysokým cenám ropy sa ropu ťažiace

krajiny snažia obmedziť spotrebu ropy používaním plynu, aby tak uvoľnili viacej ropy

na export. Krajiny bohaté na náleziská zemného plynu v regióne, napr. Katar, sa

zároveň snažia budovať zariadenia, umožňujúce export plynu do tretích krajín - LNG.

Ďalším využitím plynu je technológia „GAS – to - Liquids“ alebo skrátene GTL,

umožňujúca získavať z plynu ropné produkty. V súčasnosti iba Malajzia a Južná Afrika

majú funkčné zariadenia schopné GTL ale v regióne je plánovaných viacero projektov –

napr. Alžírsko, Egypt, Irán.

Najviac zemného plynu sa spotrebuje v sektore výroby elektrickej energie.

Najväčší konzumenti aj do roku 2030 ostanú krajiny ako Irán a Saudská Arábia.

32 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf

40s.54.

Graf č.6: Vývoj dopytu po zemnom plyne podľa sektorov do roku 203033

VYSVETLIVKA: Stĺpce v poradí zľava do prava Priemysel Výroba elektriny Ostatné GTL Uvádzané v biliónoch kub. metrov

Na území Blízkeho Východu sa nachádza 40% svetových zásob zemného plynu,

s krajinami ako Katar a Irán , ktoré samotné majú takmer 30 percent svetových zásob

plynu na svojom území. Tieto zásoby budú exportovať použitím LNG. Vývoz plynu sa

v období od roku 2003 do 2030 zdesaťnásobí. Najviac sa na tomto náraste budú

podieľať krajiny Irán, Katar, Omán.

Plyn určený na export z Kataru pochádza zo Severného poľa a Katar sa masívne

investuje do prepravnej infraštruktúry. Podobne aj Irán, ťažiaci z toho istého poľa

v Iráne známom pod názvom „Sotuh Pars“, v spolupráci so spoločnosťou Total buduje

svoje prepravné kapacity LNG. V súčasnosti najviac exportu smeruje do krajín Ázie, ale

v budúcnosti by mohli byť hlavnými trhmi Európa a Severná Amerika. Uvažuje sa

o plynovode z Iránu do Turecka, avšak geopolitická situácia obmedzuje rozvoj týchto

kapacít. Tento názor zastáva aj Rob Shepherd(1999) vo svojej správe o LNG34.

2.5 Európska perspektíva

Podľa údajov Svetovej Energetickej agentúry má v Európe spotreba zemného

plynu spomedzi všetkých palív rásť najrýchlejšie a to o 2,8%. Dopyt sa zvýši

z približne 18 na 31 trilióna kubických metrov zemného plynu. Z tohto množstva sa má

vyše polovica využiť na výrobu elektriny (najnižšie emisie oproti uhliu a rope) a v roku

2030 bude výroba elektriny tvoriť 32 percent z celkového dopytu po plyne , čo

predstavuje výrazný nárast oproti 14% v roku 2003. Európska únia bude najzávislejšia

na dovoze suroviny spomedzi všetkých krajín OECD. Závislosť na dovoze v roku 2003


41

34 SHEPHERD, R.: Trends and Markets in the liquefied Natural Gas. IN: NATURAL GAS. Prvé vid. Washington: The World Bank Group, 1999. 98s. ISBN 0-8213-4485-4 .

bola 1/3 v roku 2015 je predpoveď závislosti na ½ pričom v roku 2030 bude závislosť

na dovoze až 2/3 z celkovej spotreby. Európa v súčasnosti je úplne energeticky závislá

na Rusku, keď pokrýva na 2/3 jej energetickú spotrebu. Graf č.7: Spotreba zemného plynu v krajinách OECD Európa podľa sektorov35

VYSVETLIVKA: Stĺpce zľava doprava: priemysel výroba elektriny ostatné Spotreba zemného plynu uvedená v jednotkách trilión kubických stôp

Z hore uvedeného grafu vyplýva, že podľa predpovedí americkej agentúry EIA

bude podiel sektora výroby elektrickej energie rásť najrýchlejšie spomedzi všetkých

sektorov v sledovanom období o to tempom 3,9% ročne oproti ostatným sektorom. Graf č.8: Štruktúra ponuky plynu v EU do roku 203036

VYSVETLIVKA: Šedá – vlastná produkcia Svetlo šedá – čistý dovoz

Závislosť na dovoze plynu stúpa každou dekádou a do roku 2030 bude dovoz

plynu pokrývať veľkú väčšinu spotreby plynu v Európskej únii. Otázka diverzifikácie

zdrojov a ich bezpečnosti sa stáva preto pre EU najpálčivejšou, o čom svedčí aj summit

o otázkach energetiky, uskutočnený v marci v tomto (roku 2007). Snaha európskej

35 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf s.53.

42


43

komisie o liberalizáciu trhu ako aj snaha o spoločnú energetickú politiku najmä voči

Rusku, je logickou odpoveďou na tieto výzvy. Európa sa vehementne snaží budovať

LNG prijímacie zariadenia ako aj nové plynovody z Ruska a budovať ďalšie, ktoré by

obchádzali tradičné cesty plynovodov (napr. plynovod z Kaspickej oblasti). Veľká

Británia sa stane do konca dekády čistým dovozcom plynu, kým dnes je ešte čistým

vývozcom. EU bude mať iba dve krajiny v rámci svojho územia , ktoré budú schopné

EU zásobovať plynom a to Holandsko a Nórsko. Technológia LNG narastie na

význame a to najmä pre dovoz LNG z Blízkeho východu a Afriky do Európy. Význam

nadobudnú aj nové plynovody z Líbye a Turecka. Európa masívne investuje do týchto

kapacít.

Európska únia sa snaží o liberalizáciu trhu s plynom. Implementácia druhej

európskej smernice o plyne dáva priestor na výber dodávateľa plynu a podnecuje

konkurenciu na trhu s plynom, keďže ceny plynu v jednotlivých krajinách EU sú značne

rozdielne. Cieľom je jednotný európsky trh namiesto národných trhov. Všetci

priemyselný odberatelia by si mali byť schopný vybrať svojho dodávateľa a zároveň

distribútori musia umožniť tzv. TPA “Third Party Access”, možnosť prístupu do siete

tretím subjektom. Smernica zároveň vyžaduje aby si vertikálne integrované spoločnosti

oddelili distribúciu a prepravu od svojej hlavnej činnosti. Regulačné úrady pozorne

sledujú správanie sa subjektov na trhu a zabraňujú spájaniu sa podnikov

a koncentráciám, ktoré by narušili trh a konkurenciu na ňom.

Obrázok č.4: Prehľad dokázaných zásob zemného plynu na svete37

Obrázok č.5: Prehľad medzi regionálneho obchodu zo zemným plynom vo svete 2002, 2030

Tabuľka medzi regionálneho obchodu zo zemným plynom38


44


45

2.6 Záver

Z hore uvedených obrázkov vyplývajú hlavné trendy pre plyn. Celkovo sa zvýši

spotreba plynu, podľa niektorých predpovedí predbehne plyn uhlie ako druhý

najvýznamnejší zdroj energie. Za týmto rastom bude stáť výroba elektrickej energie

a to kvôli nižšej investičnej náročnosti a nižším emisiám pri spaľovaní plynu. Sila rastu

je však podmienená cenou plynu, ktorá je najmä v Európe naviazaná na cenu ropy.

Zároveň je vysoký predpoklad, že sa vytvorí globálny trh so zemným plynom.

Keďže je veľký rozdiel v mieste výskytu zemného plynu a mieste jeho spotreby, nové

technológie LNG, GTL nadobudnú na význame. Zostrí sa boj o zdroje zemného plynu,

najmä medzi Áziu a Európou. Veľké množstvo týchto rezerv je mimo hlavných trhov,

priemyslu či obyvateľstva. Táto disproporcia medzi produkciou plynu a zásobami na

jednej strane a spotrebou zemného plynu na druhej, bude nútiť krajiny závislé na

dovoze zaisťovať dodávky. V ich záujme bude aj prepojenie trhov s plynom a jeho

liberalizácia. Zároveň sú často nové zdroje vzdialené od súčasnej siete plynovodu

a trhov. To spôsobí významný nárast LNG( skvapalnený zemný plyn) ako spôsobu

dopravy plynu z odľahlých ložísk do miest spotreby, i keď si to vyžaduje nové

investície, prepojenia sietí. Nové technológie si však vyžadujú značné investície, čo

vytvára, ako budeme ďalej analyzovať , predpoklady na tvorbu partnerstiev medzi

podnikmi. Celkovo možno hlavné trendy zhrnúť takto:

• Nárast spotreby vo svete, plyn sa stane významnou(niektoré zdroje tvrdia že

najdôležitejšou) surovinou na výrobu elektriny

• Zmena pomerov - Nástup Číny a India

• Nárast závislosti OECD na dovoze z krajín mimo OECD – otázka bezpečnosti

a zaistenia dodávok, „mismatch“ medzi zdrojom a miestom spotreby

• Nástup LNG

• Zväčšenie závislosti EU na Rusku

• Snaha o diverzifikáciu zdrojov (napr. Afrika)

• Regulácia cenotvorby a trhu(tým aj spájania sa podnikov) v EU, vytvorenie

jednotného trhu s energiami

• Snaha Ruska o kontrolu nad zdrojmi a ich pol. Využívaním (cena plynu v Rusku

bude musieť ísť hore/nižšia spotreba , ak bude chcieť plyn predávať

46

3 Európsky trh so zemným plynom, otázka bezpečnosti a regulačných opatrení

3.1 Úvod

Ako jeden z najväčších svetových dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia je EÚ

veľkým hráčom na medzinárodnom trhu s energiami. Nakoľko si však členské krajiny

snažia udržať kontrolu nad zahraničnou politikou, na medzinárodnopolitickom poli je

Únia ako taká trpaslíkom. Energetická závislosť na dovoze u krajín EÚ trvalo rastie. Je

preto prirodzené že sa Únia snaží integrovať energetické aspekty do všetkých vzťahov

s tretími krajinami.

Geopolitické aspekty európskej energetickej politiky sú v kompetencii vlád

členských krajín a sú považované za otázky úzko sa dotýkajúce národnej suverenity.

Postupné zapájanie predtým samostatných energetických trhov do jedného silného

bloku, sčasti iniciované komisiou, spolu s kompetenciami EÚ v oblasti obchodných

vzťahov s nečlenskými krajinami, pomaly presúva energetickú politiku do rámca

politickej agendy EÚ.Ako bolo uvedené v úvodnej kapitole, zdroje plynu v EÚ sú

obmedzené a rozmiestnenie zdrojov plynu mimo únie je v regiónoch s nestabilnou geo-

politickou situáciou. Predpokladá sa, že energetická závislosť narastie z 50% v 2000 na

70% v 2030. Na národnej báze, závislosť na plyne je už realitou v prípade 9 šttátov

z 33, pričom iba 5 štátov sú sebestačné alebo sú čistými vývozcami plynu.Situácia pre

jednotlivé hlavné energetické suroviny je nasledovná:

Ropa

• 45% dovozu ropy pochádza z Blízkeho východu

• do roku 2030 bude musieť byť dovozom pokrývaných 90% spotreby ropy

Zemný plyn

• 40% dovozu zemného plynu do EÚ pochádza z Ruska (30% z Alžírska, 25%

z Nórska)

• do roku 2030 bude z Ruska pravdepodobne pochádzať až 60% dovážaného

plynu, celková závislosť dosiahne 80%.

Nedávny vývoj v dodávkach plynu ukázal, že táto snaha o zabezpečenie dodávok

plynu spolu so snahou o spoločný liberalizovaný trh sa zemným plynom prišla

v poslednú chvíľu. V januáry 2006 ruský Gazprom znížil dodávky plynu

47

transportované cez Ukrajinu, kvôli podozreniu z nelegálneho odberu plynu. Táto

situácia bola vyvolaná novou politikou Kremľa, ktorá okrem politických otázok

(Ukrajina s premiérom Janukovičom nemá najlepšie vzťahy s ruským prezidentom

Putinom) rieši situáciu, keď bývalé krajiny ZSSR platili za plyn nižšie ceny ako ich

európsky kolegovia. Gazprom sa teda logicky snažil získať čo najviac. Podľa správy

uverejnenej v Hospodárskych novinách zo dňa 23.1.200639 sa tento stav prejavil na

dodávkach suroviny do Európy. Ďalej je zaujímavé, že keďže stredná a východná

Európa nie je diverzifikovaná v dodávkach z plynu a nedováža plyn zo stabilných

krajín ako Holandsko a Nórsko tak ako západná (Holandsko zásobuje vo veľkej miere

Belgicko a Francúzsko), poklesom dodávok ruského plynu bola najviac postihnutá

práve stredná a východná Európa. Poľsko zredukovalo zásobovanie priemyselných

odberateľov a v Maďarsku prešli veľkí spotrebitelia z plynu na vykurovací olej. Je teda

logické, že EÚ hľadá odpovede na bezpečnostné otázky.

3.2 Európska energetická politika

3.2.1 Definícia bezpečnosti dodávok plynu

Definíciu bezpečnosti zemného plynu definuje vo svojej práci Jonathan

Stern(2002)40. Autor chápe bezpečnosť vo svetle hrozieb náhlého prerušenia

a prudkých pohybov v dodávke a cene plynu, ktoré vychádza z rizika prítomného v

zdrojoch zemného plynu(vrátane dodávateľov), ich prepravy a zariadení na ich

dodávku. Tieto riziká obsahujú dve základné dimenzie:

• krátkodobá dostupnosť dodávok versus dlhodobá primeranosť resp.

postačiteľnosť dodávok a infraštruktúry potrebnej na dodanie zásob plynu

• operačná bezpečnosť trhu s plynom, chápaná ako denné a sezónne výkyvy

a obmedzenia spôsobené počasím a ostatné operačné problémy versus

strategická bezpečnosť (katastrofické vypadnutie hlavného zdroja alebo

zariadenia)

39Ukrajina odoberá priveľa plynu, tvrdí Gazprom. Hospodárske noviny, [ cit. 30.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.hnonline.sk/c3-17672230-k0C000_detail-ukrajina-odobera-privela-plynu-tvrdi-gazprom. 40 STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf.

48

Regulátor, či už národný alebo európsky, by sa mal zamerať na dlhodobú primeranosť

a strategickú bezpečnosť dodávok a zakomponovať otázky s tým súvisiace do tvorby

legislatívy. Otázky, ktoré s tým súvisia sú napríklad, či liberalizovaný trh vie zabepečiť

strategickú bezpečnosť, alebo či opatrenia prijmané voči veľkým národným hráčom

prinesú dlhodobú primeranosť dodávok. Podľa môjho názoru, sa však diskusia príliš

sústreďuje na otázky liberalizácie a možnosti výberu pred bezpečnosťou a jej

cenou(finančnou).

3.2.2 Energetické dialógy s tretími krajinami

Energetický dialóg EÚ-Rusko

Tento bilaterálny energetický dialóg, odštartovaný v októbri 2000, má

zabezpečiť prístup Európy k veľkým zásobám ropy a plynu v Rusku ako aj zabezpečiť

ich stabilitu. Princíp týchto rozhovorov sa zakladá na predpoklade, že vzájomná

závislosť oboch regiónov bude narastať – zo strany EÚ z dôvodu bezpečnosti dodávok a

závislosti, z ruskej strany kvôli potrebe zabezpečiť zahraničné investície do odvetvia

a prístup na trhy Únie.

Zároveň je však nutné poznamenať, že jednotlivé krajiny EÚ sa snažia o

výhodnejšie bilaterálne zmluvy, či už je to prípad Nemecka a jeho prepojenie na ruskú

energetiku cez bývalého nemeckého kancelára Schröedera(dohoda medzi Ruskom

a Nemeckom o stavbe produktovodu po dne Baltského mora, vyvolala nevôľu

predovšetkým Poľska.), alebo nedávno zverejnený prípad Maďarska a jeho možné

uprednostnenie „ruského“ plynovodu Blue Stream pred „európskym“ Nabucco .

Dialóg sa týka aj ďalších oblastí:

• Otvorenie domáceho ruského energetického trhu súťaži (Gazprom ovláda asi

70% ruskej produkcie zemného plynu a má praktický monopol na jeho export);

• Zlepšenie podnikateľského prostredia, vrátane investícií;

• Spolupráca v otázke klimatických zmien v rámci Kjótskeho protokolu;

• Jadrová bezpečnosť a odstávka zastaraných jadrových elektrární

49

Gawdat Baghat vo svojej správe Europe’s energy security(2006) ďalej prídáva témy

ako voľná pohyb energíí, založený ns pravidlách WTO a voľnosť, slobodu prepravy

energií cez siete a plynovody41.

Fosílne palivá

Rusko má na svojom území asi 27% známych svetových zásob zemného plynu,

ako aj obrovské ložiská ropy. Pre EÚ-25 je Rusko hlavným dodávateľom uhľovodíkov

– prichádza z neho polovica dovozu plynu a tretina ropy. Predaj nerastných surovín do

Únie je pre Moskvu zdrojom zahraničnej meny v hodnote viac ako 40% federálneho

rozpočtu. Energetický trh v Rusku je vysoko koncentrovaný. Najväčší monopol,

Gazprom, kontroluje 25% celosvetových zásob plynu, produkuje 94% ruského zemného

plynu a 16% globálnej produkcie. Prostredníctvom plynovodov cez Ukrajinu

a Bielorusko Gazprom zásobuje štvrtinu trhu v EÚ. Zásoby kontrolované ruskou firmou

Gazprom (vyjadrené v „boe“ – barrels of oil equivalent – ekvivalent barelu ropy) sú len

o niečo menšie ako zásoby Saudskej Arábie či Iránu a väčšie než Iraku či Kuvajtu.

Sektor fosílnych palív v Rusku musí čeliť niekoľkým výzvam42:

• vytvorenie jednotných „pravidiel hry“

• zvýšenie ťažby ropy, zvýšenie kvality ropných produktov ruských rafinérií

• pokračovanie liberalizácie trhu s plynom

• vytvorenie pravidiel prístupu k transportným systémom

• vytvorenie priaznivého investičného prostredia a záujmu firiem o aktivity na

ruskom trhu

• hlavné projekty v spoločnom záujme: severoeurópsky plynovod idúci dnom

Baltského mora, rozvoj ťažobného pola zemného plynu Štochman, spojenie

ropovodov Jamal a Družba, projekt ropovodu Burgas-Alexandroupolis

41 BAHGAT, G.: Europe's energy security: challenges and opportunities. In: International affairs, Oct2006, zväzok 82, číslo 5 , Október 2006, s. 968 – 969. 42 Energetický dialóg EÚ-Rusko. Euractiv.sk, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/energeticky-dialog-eu-rusko.

50

Aktívne zapojenie sa Ruska do svetovej ekonomiky a jeho závisloť na vývoze ropy

a plynu a podobné otázky s tým súvisiace charakterizuje aj publikácia Dependent on Oil

and Gas(2006).43

Južné Stredomorie (plus Turecko, Blízky východ a Severná Afrika)

Európsko-stredomorské partnerstvo bolo oficiálne vytvorené ministrami

zahraničných vecí v roku 1995 v Barcelone. Spája EÚ a desať krajín južného

Stredomoria (Alžírsko, Egypt, Maroko, Tunisko, plus Izrael, Jordánsko, Libanon,

Palestínska samospráva, Sýria a Turecko). Líbia má od roku 1999 status pozorovateľa.

Cieľom je spoluprácu postupne zintenzívňovať a do roku 2010 vytvoriť európsko-

stredomorskú oblasť voľného obchodu. Z pohľadu energetiky je pre Úniu primárna

snaha o udržanie prístupu k alžírskym zásobám zemného plynu. Vďaka nim je možné

do istej miery zmenšiť závislosť na Rusku. Alžírska ekonomika je silno závislá na

vývoze uhľovodíkov (ropa a zemný plyn) – tvoria 97% vývozu, prispievajú 30% k HDP

a financujú 65% rozpočtu. EÚ odoberá 62,7% alžírskeho exportu a je zdrojom 58%

dovozu.

Energetické spoločenstvo juhovýchodnej Európy

Zmluva vytvárajúca Energetické spoločenstvo juhovýchodnej Európy (ECSEE)

bola podpísaná v lete 2005, potom sa rozbehol proces ratifikácie. ECSEE je právne

záväznou zmluvou pokrývajúcou sektor elektrickej energie a zemného plynu. Jej cieľom

je zjednotiť signatárske krajiny s energetickou legislatívou v EÚ a vytvoriť tak

integrovaný trh. Členmi sú Rakúsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Slovinsko zo strany

EÚ, a Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko,

Rumunsko, Srbsko a Čierna hora, Turecko a Kosovo na strane druhej. Zmluva má

pomôcť politickej a ekonomickej stabilizácii regiónu juhovýchodnej Európy a pomôcť

krajinám pripraviť sa na prípadnú budúcu integráciu do Únie.

43 TABATA, S – a kol..: DEPENDENT ON OIL and Gas: Russia's integration into the World Economy. Sapporo : Osamu Ieda, 2006. 107 s. ISBN 4-938637-40-5.

51

Energetické spoločenstvo regiónu Baltického mora (BASREC)

Spolupráca v rámci BASREC bola odštartovaná v roku 1999 ministrami

energetiky Dánska, Estónska, Fínska, Nemecka, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska,

Poľska, Ruska a Švédska, a Európskou komisiou. Medzi diskutovanými otázkami sú

bezpečnosť energetických dodávok v kontexte rastúcej závislosti na Rusku, trasy

prepravy zemného plynu v regióne, a pokrok vo vzájomnom prepájaní elektrických

a plynových rozvodových sietí. Medzi diskutované environmentálne otázky patrí

energetická efektivita, klimatické zmeny a využívanie obnoviteľných zdrojov, ako je

bioenergia.

V júli 2005 Rusko oznámilo, že začnú práce na plynovode spájajúcom St.

Petersburg a nemecké mesto Greifswald. Projekt Severoeurópskeho plynovodu bude

stáť spolu 5 miliárd eur. Bol uprednostnený pred dvoma alternatívami – Amber a Jamal-

Európa 2 – ktoré mali prechádzať cez Poľsko, Lotyšsko, Litvu a Bielorusko.

Arktická energetická agenda

Prvý okrúhly stôl politických a priemyselných rozhodovateľov z Nórska, Ruska

USA a EÚ sa konal 7. júla 2005. „Verí sa, že Arktický región je jednou

z najdôležitejších zostavajúcich ropných provincií“, hovorí sa v deklarácii podpísanej

účastníkmi. Barentsovo more „predstavuje možnosť stať sa novou európskou ropnou

provinciou“. Ako mimoriadnu výzvu pri rozvoji priemyselných aktivít a arktických

oblastiach zdôraznila deklarácia zraniteľnosť morského ekosystému.

Energetický dialóg EÚ-Nórsko

Nórsko je svetový tretí najväčší vývozca zemného plynu a dôležitým

dodávateľom ropy a zemného plynu do EÚ. Stretnutie medzi komisárom Andrisom

Piebalgsom a nórskym ministrom ropy a energetiky, ktoré sa konalo 6. júla 2005,

potvrdilo ochotu oboch strán spolupracovať v energetických otázkach. Strany sa

dohodli na posilnení spolupráce na energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojoch

a bezpečnosti dodávok energií, vrátane ťažobných a produkčných aktivít v arktickom

regióne. Bola dosiahnutá dohoda, podľa ktorej sa Komisia pripojí k neformálnemu fóru

vytvorenému Nórskom, Dánskom a Britániou pre diskusie o využívaní CO2 pre

52

efektívnejšiu ťažbu a uskladňovanie ropy v Severnom mori. Stretnutia medzi EÚ

a Nórskom sa teraz budú odohrávať na každoročnej báze.

3.2.3 GECF - Gas exporting countries forum (Fórum krajín exportujúcich plyn)

Fórum krajín exportujúcich plyn vzniklo v roku 2001 je neformálne združenie

krajín a ich vedúcich producentov plynu. Cieľom tohto združenia je prezentácia

a hájenie spoločných záujmov týchto krajín. Tieto krajiny spolu kontrolujú 73%

svetových zásob a 41% produkcie. Ich spoločná snaha viedla k tomu, že dovozcovia

plynu sa obávajú vzniku a transformácie tohot združenie do plynárenskej verzi OPECu.

Ich snaha o združenie je, ako sami tvrdia, sčasti reakcia na opatrenia EÚ na liberalizáciu

trhu bez toho, aby boli zapojený do dialógu a prípravy týchto opatrení.

53

3.3 Legislatívny rámec pravidiel trhu so zemným plynom

3.3.1 Európske smernice o zemnom plyne

Nové smernice o zemnom plyne a elektrickej energii (Smernice 2003/54 a

2003/55) mali členské štáty povinne zaviesť do svojej legislatívy do júla 2004. Cieľom

týchto nových pravidiel ustanovených Európskou komisiou bolo dosiahnutie

hospodárskej súťaži v odvetví elektroenergetiky a zemného plynu v celej Európskej

únii, tak ako sa stanovilo v lisabonských cieľoch Rady44. Osemnástim členským štátom

bol v októbri 2004 zaslaný list s upozornením, že Komisii neoznámili právne opatrenia

prijaté za účelom transponovania do súčasných smerníc, inými slovami, pravdepodobne

sa nové smernice nepremietli do legislatívy a neboli správne uplatnené. Ustanovenia

predchádzajúcich smerníc podľa komisie neboli primerané na dosiahnutie cieľov

hospodárskej súťaže, dokonca ani pre väčších odberateľov (komisia má za cieľ

vytvorenie hospodárskej súťaže aj pre maloodberateľov). Takíto zákazníci by mali

podľa všeobecného predpokladu s dodávateľmi pravidelne vyjednávať, najmä o cene.

Po viac ako troch rokoch v odvetví zemného plynu však vo väčšine členských štátov

zmenilo dodávateľa menej ako 50%. Je však potrebné zvážiť nielen počet zákazníkov,

ktorí zmenili dodávateľa, ale aj štátnu príslušnosť nových dodávateľov. V mnohých

prípadoch, mohli zákazníci zmeniť dodávateľa iba v rámci svojej krajiny, takže

prenikanie zahraničných spoločností na vnútorné trhy je v mnohých prípadoch

nedostatočné, čo podľa správy odráža nedostatočnú integráciu trhov a chýbajúce

prepojenia infraštruktúr.

Vo väčšine prípadov zahraniční dodávatelia predstavujú menej ako 20% podielu

na trhu. Jedinú výnimku tvoria trhy, ktoré sú celkovo dobre integrované s trhmi

susedných členských štátov alebo štátov, kde hlavných dodávateľov v skutočnosti

privatizovali a kúpili zahraničné spoločnosti. Druhým problémom členských štátov je

neúspešné riešenie štruktúry trhu. Ako sa zdôraznilo v predchádzajúcich správach,

trhom so zemným plynom a elektrickou energiou vo väčšine členských štátov dominujú

jedna alebo dve spoločnosti a kapacita pre cezhraničnú hospodársku súťaž je

44 SPRÁVA KOMISIE: Výročná správa o implementácii vnútorného trhu so zemným plynom a elektrinou. Európska komisia, 5 Január 2005, [ cit. 28.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://ec.europa.eu/energy/gas/benchmarking/doc/4/com_2004_0863_sk.pdf s.4.

http://ec.europa.eu/energy/gas/benchmarking/doc/4/com_2004_0863_sk.pdf

54

nedostatočná. Takéto problémy sa musia bezpodmienečne vyriešiť, konštatuje správa45.

Osobne som veľmi zvedavý, čo pod týmto pojmom komisia myslí, keďže si neviem

predstaviť, čo by napríklad Slovensko, ktoré spadá do tejto problémovej oblasti, mohlo

v tejto oblasti urobiť a či by možné administratívne riešenie nebolo umelé a neefektívne.

3.3.2 Zelená kniha – snaha o vytvorenie fungujúceho a stabilného trhu

Zelené knihy ako dokumenty vydáva Európska komisia. Európska komisia je

politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej

únie s cieľom stimulovať diskusiu v EÚ na zvolené témy. Do dialógu Komisia prizýva

relevantných partnerov. Komisia tiež pokračovala v úsilí o zlepšenie vnútorného trhu s

energiou prostredníctvom liberalizácie sektora s elektrickou energiou a plynom.

Cieľom liberalizácie trhu je vytvorenie konkurenčného prostredia aj pri

existencii prirodzených monopolov a umožniť na jednej strane odberateľom elektriny

a plynu voľbu dodávateľa a na druhej strane ponúknuť existenciu rovnocennej súťaže

medzi jednotlivými dodávateľmi a tiež postupne vytvoriť prirodzený tlak na

zvyšovanie ekonomickej efektívnosti. Nová Zelená kniha o „bezpečnej, konkurenčnej a

udržateľnej energetickej politiky pre Európu“ by mala priniesť argumenty v prospech

väčšej integrácie a kooperácie v energetickej politike v EÚ.

5 „hlavných cieľov“ zelenej knihy :

• hovoriť v energetických otázkach jedným hlasom

• diverzifikovať mix primárnych energetických zdrojov

• stať sa najviac energeticky efektívnym regiónom sveta

• stať sa svetovým lídrom v níkouhlíkovom výskume a vývoji

• dokončiť vnútorný trh s energiou do roku 2007

Dokument navrhuje šesť prioritných oblastí, ktoré by mali viesť k vývoju

„oživenej európskej energetickej politiky“:

• spoločná európska vonkajšia politika pre bezpečnosť ponuky energie,

vrátane napr. vytvorenia skupiny na vysokej úrovni v Rade vo veci strategickej

45 SPRÁVA KOMISIE: Výročná správa o implementácii vnútorného trhu so zemným plynom a elektrinou. Európska komisia, 5 Január 2005, [ cit. 28.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://ec.europa.eu/energy/gas/benchmarking/doc/4/com_2004_0863_sk.pdf s.4.

55

energetickej politiky a zlepšenie energetického dialógu (napr. medzi EÚ a

Ruskom či OPEC). Dokument tiež navrhuje každoročné komuniké Komisie o

bezpečnosti ponuky energie a vytvorenie „širšieho európskeho energetického

spoločenstva“,

• spoločná európska vnútorná politika pre bezpečnosť ponuky energie,

vrátane myšlienky zostaviť Európsku pozorovateľňu pre ponuku energie (na

identifikovanie nedostatkov v infraštrutkúre a ponuke) a Európskej centrum pre

energetické siete (na koordináciu a zlepšenie prenosných systémov),

• zvýšenie používania čistých a miestnych energetických zdrojov, vrátane

nových iniciatív na stimulovanie preberania obnoviteľnej energie,

• strategický plán pre európske technológie čistej energie,

• celoeurópska aktivita pre efektívnejšiu energiu,

• dokončenie európskeho vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom

do roku 2007, vrátane myšlienky na Strategický európsky plán vnútorného trhu

s energiou a myšlienok na vytvorenie jednotnej európskej rozvodnej siete.

3.4 Snaha o liberalizovaný trh vs. bezpečnosť na trhu - základný rámec

3.4.1 Úvod

Liberalizácia trhu ovplyvní celý priemysel. V obornej literatúre, ako aj

v správach európskej komisie sa často tento proces spája s otázkou bezpečnosti. Je toto

spojenie oprávnené? Znamená liberalizovaný trh naozaj väčšiu bezpečnosť? Aké

faktory musíme brať do úvahy? Liberalizácia trhu má za cieľ vytvoriť zmenu

súčasného stavu tak, aby si mohol zákazník vybrať svojho dodávateľa podľa najlepšej

ceny a aby dodávateľ nemal prekážky pri vstupe do prepravných sietí a mohol dodať

plyn svojím zákazníkom. Liberalizácia predpokladá, že zákazník si bude vyberať

a meniť dodávateľa podľa ceny. Očakáva sa, že zmeny vyvolajú konkurenčný boj medzi

plynárenskými spoločnosťami. Túto skutočnosť predpokladá aj združenie Eurogas,

združenie kde patría všetky významnejšie plynárenské podniky v EÚ, ktoré podobne

charakterizuje nadchádzajúce zmeny vo svojej správe (Júl 2006)46. Táto zmena logicky

ovplyvní najmä dva charakteristické faktory v plynárenskom priemysle. Prvým z nich

46 The European gas market: Eurogas views on the way forward. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Industry, 2006, [ cit. 29.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eurogas.org/database/documents/...(pozri v zdrojoch) ...20way%20forward.pdf s.8.

56

sú dlhodobé zmluvy. Plynárenské spoločnosti nebudú môcť uzatvárať dlhodobé

zmluvy v súčasnom ponímaní. Následne táto zmena ovplyvní veľké investície, ktoré sú

financované z dlhodobých kontraktov. Tieto dve dimenzie sú hlavnou témou rôznych

odborných literatúr a autorov, medzi inými aj v analýze IEA SECURITY OF GAS

SUPPLY IN OPEN MARKETS (2004)47 alebo v analýze Jonathana Sterna (2002)48.

3.4.2 Dlhodobé zmluvy a cenotvorba

Obavy sa vzťahujú k možným zmluvným a finančným problémom spoločností

pôsobiacich v liberalizovanom prostredí. Tradičné dlhodobé kontrakty sa zmenia

svýrazným posunom k flexibilnejšej cene. Avšak najbližšie dve desaťročia budú ešte

stále dominantné, čo môže naznačovať aj snaha Maďarska o novú dlhodobú zmluvu.

Podľa Jonathana Sterna(2002), liberalizovaný trh nemusí nevyhnutne znamenať zmenu

v povahe kontraktov, o čom svedčí prípad Veľkej Británie, kde je trh s plynom už

liberalizovaný, a napriek tomu je 70% kontraktov dlhodobých. Svedčí to o tom, že

majorita objemu sa zabezpečuje dlhodobo a strategicky a minorita reaguje na výkyvy

v spotrebe a príležitosti na prítomné na inom trhu flexibilnejšími kontraktami a rieši tak

dočasmný nadbytok alebo zvýšený dopyt po zemnom plyne. Zmení sa však dĺžka

jednotlivých kontraktov a to z 15 až 25 na 8 – 15 ročné, zmení sa aj indexácia cien

plynu. Indexácia, ktorá je teraz historicky naviazaná na cenu ropy sa môže zmeniť na

cenu tvorenú reálnym ocenením na základe dopytu a ponuky, spotovými obchodmi

a future kontraktami. Podobný názor zastáva aj združenie Eurogas, ktorého členovia

preferejú obe možnosti a teda aj indexáciu cez cenu ropy aj spotové ceny. Direktívne

stanovenie určovania ceny plynu EÚ by mohlo, podľa môjho názoru, uškodiť, pretože

v tomto prípade trh a samotné subjekty vyriešia, či je pre nich výhodnejšie v daných

podmienkach.

3.4.3 Veľké investície

Za veľké investície sa v plynárenskom odvetví považujú investície vyššie ako

dve miliardy USD (napr. Projekt Nord Stream plynovod na dne Baltického mora 5mld

47 SECURITY OF GAS SUPPLY IN OPEN MARKETS: LNG and Power at the turning point. IEA - International Energy Agency, 2004, [ cit. 23.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/nppdf/free/2004/security.pdf s. 302. 48 STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf s. 12.

57

USD, Štokomanovo plynové pole v Rusku – 10-15 mld USD). Keďže sa zmenia

zmluvy a možno aj cenotvorba je jasné, že sa zmení aj tok peňazí a teda aj balík peňazí

vhodný na investovanie do nových nálezísk a infraštruktúry. Toto je dôvod a argument

pre niektoré vlády, ktoré nechávajú veľké narodné firmy „nedotknuté“ výmenou za

stabilné podmienky dodávok a cien na oplátku. Takto veľký hráči by mali byť

dostatočne silný na to, aby investície zvládli a mohli podpisovať dlhodobé zmluvy.

Spoločnosti a aj odborná verejnosť je presvedčená, že v prípade veľkých projektov do

nových polí a infraštruktúry (ich celkový počet je vcelku malý) by mali regulačné úrady

mať právomoc udeliť výnimky z TPA (third party access), ktoré by umožnili, na istý

čas spoločnostiam výhodnejšie podmienky, a teda povedané inak rýchlejšiu návratnosť

investícií, inak nebudú tieto spoločnosti dostatočne ochotné investovať do nových

kapacít.

EÚ by tiež mala vytvoriť stabilné a jasné prostedie a systém riešenia problémov

so subjektami v tretích krajinách a samotnými tretími krajinami. Združenie Eurogas vo

svojej správe (2006)49 hovorí, že aby sa mohla odhadnúť výška a zabezpečiť potrebné

zaviazanie sa uskutočniť investície, tak účastníci trhu musia mať prístup k potrebným

informáciám a dôveru,že spravodlivé, jasné a stabilné rozdelenie rizika a zodpovednosti

bude ustanovené. Správa ďalej konštatuje, že kým európske spoločnosti sú vystavené

tlaku regulačných úradov, tak ich štátom ovládané upstream, midstream spoločnosti

v tretích krajínách nemajú podobné problémy a úspešne prenikajú na európsky trh.

Hrozí tu teda riziko toho, že veľké spoločnosti producentov plynu ovládnu signifikantnú

časť trhu bez toho, aby museli čeliť podobnej konkurencii na domácej pôde. Ináč

povedané, európske firmy žiadajú výhody v podobe rýchlejšej návratnosti investícií cez

dočasné obmedzenia TPA ako aj väčšie politické angažovanie EÚ s krajinami

producentov zemného plynu a vytvorenie stabilnejšieho a prehľadnejšieho prostredia na

obchodné rokovania.

Liberaliizovaný trh zmení súčasné postavenie spoločností a to aj tých, ktoré

dodávajú plyn do Európy, teda exportérov. Liberalizácia trhu ovplyvní ceny, takmer

vždy nasledovalo zníženie cien plyn následne po liberalizácií trhu. V celom reťazci sa

marže znížili prvým producentom a až následne v menšej miere ostatným subjektom.

49 The European gas market: Eurogas views on the way forward. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Industry, 2006, [ cit. 29.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eurogas.org/database/documents/...(pozri v zdrojoch) ...20way%20forward.pdf s.2.

3.4.4 Vybrané štatistické údaje zo sektora zemného plynu v EÚ 2005 Graf č.9: Porovnanie predaja zemného plynu v EU, Česku a na Slovensku50

POROVNANIE PREDAJA ZEMNÉHO PLYNU V EU, ČESKU A NA SLOVENSKU 2005

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00%

SEKTOR

PODIE

L NA C

ELKO

VOM

MNO

ZSTV

E

SK

EU

CZ

SK 35,61% 33,88% 19,60% 10,91%

EU 38,90% 32,90% 23,00% 5,20%

CZ 54,18% 43,76% 2,06% 0,00%

Domácnosti Priemysel Výroba elektriny Ostatné

Slovensko je z hľadiska spotreby zemného plynu porovnateľné s priemerom

v EÚ. Za zmienku stojí trochu nižšia spotreba plynu v sektore výroby elektrickej

energie (SK 19,6% oproti EÚ 23%), kde na Slovensku hrá výrazný prím jadrová

energia. Situácia do blízkej budúcnosti sa však pre plyn môže zmeniť, keďže sa uvažuje

o paroplynových cyklov v Leviciach ako aj o kombinovaných elektrární na plyn a uhlie.

Pri porovnaní našej situácie so susednou Českou republikou, s ktorou sme boli

v spoločnom štáte, je však situácia výrazne odlišná. Česká republika, aj v porovnaní

s priemerom EÚ, má výrazne nižšiu spotrebu plynu pri výrobe elektriny. Podľa môjho

názoru je tá situácia daná tým, že Česko využíva pri výrobe elektriny uhlie, ktorého má

dostatok a je dostupnejšie. Graf č.10: Podiel krajín na ponuke zemného plynu v EU 25

Podiel krajín na ponuke zemného plynu v EU 25

Nórsko; 15,00%

Rusko; 24,00%

Alžírsko; 11,00%

Ostatné; 9,00%

Vnútorná prodkucia EÚ;

41,00%

Nórsko

Rusko

Alžírsko

Ostatné

Vnútorná prodkucia EÚ

58

50 Spracované na základe Eurogas Statistics 2005. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Industry, 2005, [ cit. 26.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): www.eurogas.org/asp/show.asp?wat=statistics%202005.pdf.

Tabuľka č.5: Predaj zemného plynu podľa sektora v krajinách Eurogas

Krajina Domácnosti Priemysel Výroba elektriny Ostatné Celkový predaj v PJ - GCVA – – 0 – 362 B 256,8 237,7 188,9 0 683,4 CH 73,9 38,9 0 16,5 129,4 CZ 192 155,1 7,3 0 354,4 D 1205 1450 325 480 3460 DK 42,5 51,1 36,8 56,2 186,6 E 201,2 750,7 400,9 0 1352,8 EE 3,4 11 2,8 14,8 32 EL 6,8 26,5 74,4 1 108,7 F 1032 696 19 148 1895 FIN 3,3 77,9 35,7 50,4 167,4 HU 292,7 85,5 146,1 38,3 562,6 I 1150,8 820,9 1256,3 55,1 3283,1 IRL 41 14 91 3 149 L 35,1 0 19,6 0 54,7 LT 10 43,3 59,1 0,9 113,2 LV 10 15,6 37,8 1,2 64,6 NL 689,3 654,2 309,5 0 1653 PL 206,2 272,3 44,8 11,9 535,2 P 12,2 76,1 83,8 0 172,1 S 9,2 18,8 0 10,9 38,9 SI 8,9 34,7 0,4 3,1 47,1 SK 84,5 80,4 46,5 25,9 237,3UK 1832 638 1148 79 3697

EU15 17263,8EU25 19210,2

PREDAJ ZEMNÉHO PLYNU PODĽA SEKTORA V KRAJINÁCH EUROGAS 2005

1 PJ GCV = 25,6 milióna metrov kub.

ZDROJ: Eurogas Statistics 2005 Graf č.11: Podiel jednotlivých spôsobov prepravy plynu v EU

Ku grafu „Podiel krajín

na dovoze plynu EÚ“ je

dobré poznamenať, že

Rusko aj naďalej bude

pre väčšinu Európy

hrať významnú úlohu(v

prípade strednej Európy

najvýznamnejšiu

, keďže Alžírsko

zásobuje plynom najmä južnú Európu a to jednak cez plynovod a jednak technológiou

LNG. Rozvojom ostatných zdrojov a krajín je možné vyvážiť dovoz plynu do EÚ

a splniť tak ciele energetickej koncepcie únie. V tomto kontexte by sa pozornosť mohla

sústrediť na Kaspický región. Nie je však možné sa domnievať, že by sa európska

závislosť na plyne, či už od zdrojov alebo prepravných trás, mohla výraznejšie zmeniť

Podiel jednotlivých spôsobov prepravy plynu v EU

LNG 15%

Plynovod

Plynovod85%

LNG

úlohu)

59

60

ok č.6: Obrázok percentuálnej spotreby LNG na celkovej spotrebe plynu v roku 200552:

v nasledujúcich dekádach. Bude nutné zvyšovať objemy cez súčasné trasy, i keď

pribudne niekoľko nových trás a to pre ruský plyn plynovod cez Baltické more a pre

Alžírsky plyn plynovod cez Stredozemné more. Tiež sú možné plynovody z Kaspickej

oblasti a Blízkeho východu prechádzajúce cez Turecko. V úvode som spomínal nástup

technológie LNG. LNG môže slúžiť ako krátkodobé vykrývanie výpadkov a ako

zmierňovanie závislosti. Je to možné vďaka menšej investičnej a časovej náročnosti

budovania kapacít potrebných na spustenie projektu. Zároveň je to flexibilné riešenie,

keďže nie je závislé od rozhodnutí iných krajín, pretože neovplyvňujú prepravné

kapacity(nie sú na ich území) a terminály môžu slúžiť na prijatie plynu z rôznych

zdrojov. Toto pozitívum, flexibilita pri dodávateľoch, označuje za významný faktor aj

správa51.Negatívum je však to, že toto riešenie môže slúžiť najmä pobrežným krajinám.

Španielsko sa njavýraznejšie sústredilo na budovanie týchto kapacít . Obráz

51 SECURITY OF GAS SUPPLY IN OPEN MARKETS: LNG and Power at the turning point. IEA - International Energy Agency, 2004, [ cit. 23.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/nppdf/free/2004/security.pdf s.304. 52 DG COMPETITION REPORT ON ENERGY SECTOR INQUIRY. Europa - DG, stránka Európskej komisie, 2007, [ cit. 2.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://ec.europa.eu/comm/competition/sectors/energy/inquiry/full_report_part1.pdf.

61

3.4.5 Závislosť krajín podľa zdroja zemného plynu Tabuľka č.6: Prehľad závislosti na dovoze zemného plynu v Európe53

Severná Európa Rusko Alžírsko Nórsko Holandsko Ostatní Fínsko 100 Švédsko 100* Estónsko 100 Lotyšško 100 Litva 100 Severo-západná Európa Belgicko 26 34 37 3* Luxembursko 43 57* Francúzsko 31 25 28 14 2*** Írsko (64%) 100* Nemecko (83%) 45 25 23 7* Stredná Európa Švajčiarsko 13 20 67 Rakúsko (78%) 83 11 6* Slovensko 100 Česká republika 80 20 Maďarsko (73%) 76 23* Poland (66%) 91 3 6* Juhovýchodná Európa Bulharsko 100 Macedónsko 1 00 Slovinsko 64 36 Bosna Hercegovina 100 Rumunsko (20%) 94 6* Juhoslávia (63%) 100 Chorvátsko (40%) 100 Južná Európa Grécko 75 25 Španielsko 61 14 25** Taliansko (79%) 37 49 11 3** Turecko 71 24 5** Portugalsko 100 Poznámka: Percentá v zátvor ch v prvom tĺpci vyjadrujú odiel dovozu p u z celkovej spotreby

y bez zátvorky s entami s islé na dov na viac ako . vodné zdro nsko, N o, UK e LNG;

ópskeho a mimo skeho L

ká s p lyn krajín, krajin perc ú záv oze 95 %* Európske plyno

rópskje: Dá emeck

** Mimo- eu*** Mix eur -európ NG

53 STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf , s.13.

62

d verná hových dná Európa je najviac závislá na dovoze plynu

rovnaní s tkom. Stredná Európa má malé možnosti diverzifikácie,

situácia na S sku j v porovnaní s ostatnými krajinami jedinečná vtom,

ná krajina r u úpl e závislá na Rusku. Ma Poľsko ma aj

rodukčné kapacity, čo samozrejme Slovensko vo svojom prípade ovplyvniť

hej stra ôže, ako v prípade eska, ovplyvniť diverzifikáciu, a

lebo mi lne m pripravený „alternatívny“ plán dovozu v prípade

ť krajín od prepravných mož tí

ďže väčšina ze ho ply je do Eu py vrátane lovenska prepravo

i, je namieste sa zamysl d tým, ako sa plyn prepravuje, cez aké krajiny

z Ruska do Európy

u a Bielorusko, na druhej strane Alžírsky plyn prechádza cez

ť - alternatíva k závislosti na Rusku?

a mala zabrániť tomu, aby trh

s plyn

Stre ná, se a ju o

z Ruska v po osta

avšak naša loven e

že ako jedi egión n ďarsko a jú

vlastné p

nemôže. Na dru ne m Č čo s

zatiaľ nestalo, a nimá ať

výpadku.

3.4.6 Závislos nos

Ke mné nu ró S vaná

plynovodm ieť na

plynovody prechádzajú a aké možnosti sa nám ponúkajú na riešenie prípadných

problémov a diverzifikáciu prepravných trás. Takmer všetok plyn

prechádza cez Ukrajin

Maroko a Tunisko. Keďže počet prepravných trás je obmedzený a krajiny cez ktoré

plynovody prechádzajú majú v poslednom období nezhody z Kremľom (táto otázka je

predmetom inej časti, avšak nejasné obchodné podmienky a cenové preferovanie

politicky blízkych strán - ak sú pri moci- a opačne, v okolitých krajinách destabilizujú

prepravnú schopnosť plynovodu). Pri rastúcich cenách sa vzdialenosť a prepravná cena

s tým súvisiaca posúva do roviny, kde závislosť na prepravných kapacitách sa môže

čiastočne vyriešiť LNG, ktoré sa následne stane ekonomicky akceptovateľnou.

3.5 Kaspická oblas

Podľa Teimuraza Gochitashviliho(2004) by Európ

om bol výrazne závislý od veľkých (a teda počtom len niekoľkých) dodávateľov54

, pričom naráža logicky na Rusko. V tejto súvislosti, ako už bolo viac krát naznačené, sa

musíme pozrieť na ďalší región s pomerne rozsiahlymi zásobami plynu a to Kaspickú

oblasť ako zdroj plynu a juh Kaukazskej oblasti ako prepravná oblasť. Zásoby

zemného plynu v tejto oblasti podľa autora pri súčasnom dovoze plynu v Európe, by

pokryli dovoz plynu na 75 až 80 rokov. Pod Kaspickým regiónom sa všeobecne 54 HETLAND, J. - GOCHITASHVILI, T. – KOLEKTíV Autorov: Security of Natural Gas Supply

through transit countries. Dordrecht: Kluwer Academic Publishers, 2004. s.8, ISBN 1-4020-2077-5

63

následne

predáva transportuje do západnej a strednej Európy. Zásoby plynu kontrolované

ákupom plynu zo

tredn

označujú krajiny ako Azerbajdžan, Kazachstan, Turkménsko a Uzbekistan. Azerbajdžan

sa snaží rozvinúť svoje prírodné bohatstvo a samostatne vyvážať plyn, na druhej strane

Kazachstan a Turkménsko prepravujú svoj plyn vo veľkej miere cez ruské plynovody.

Čo je pozoruhodné, Gazprom využíva túto situáciu a nakupuje plyn, ktorý

Gazpromom sú značné, no klesajúce a vyžadujú značné investície. N

s ej Ázie sa Gazprom snaží oddialiť stav, kedy nebude mať dostatok plynu pre

svojich odberateľov a bude musieť masívne investovať do nových kapacít.

Problém transportných trás je najväčším problémom celej oblasti. Vojnové

konflikty, politické nezhody nahrávajú Rusku a Iránu(časť plynu ide aj cez Irán), keďže

môžu diktovať podmienky. Pozícia Iránu je v súčasnosti obmedzená, keďže obchod

s plynom je blokovaný kvôli geopolitickej situácií v krajine (vzťahy so západom, najmä

USA). Problém je aj v krajinách ako Gruzínsko, či Azerbajdžan, ktoré nie sú naklonené

ruských návrhom ohľadom alternatívnych trás a ich zapojenia a dodávok plynu do

plánovaného projektu Blue Stream spájajúcich Rusko a Turecko. V súčasnosti sa javí,

že trhom pre tento plyn by mohla byť juhovýchodná Európa, ktorá je v súčasnosti

výlučne závislá na Rusku. Uvoľnili by sa tak kapacity pre ostatok Európy. To je aj

cieľom projektu Nabucco, ktorý má spojiť Kaspickú oblasť, Turecko s juhovýchodnou

Európou. Gawhat Bahgat(2006)55 označuje rokovanie a otázku rôznych možných

prepravných trás, záujmov krajín regiónu ako aj záujmy mocností a ropných spoločností

za „pipeline diplomacy“, alebo plynovodná diplomacia.

Ďalším problémom je aj nezhoda medzi štátmi o rozdelení kaspického mora,

ktoré pramení z toho, že sa krajiny nevedia dohodnúť na svojich výsostných územiach,

keďže nie je jasné, či je Kaspické more morom, alebo jazerom (podľa medzinárodného

práva platia v prípade mora iné hranice výsostných území ako v prípade jazera).

3.6 Slovenská energetická politika

Energetická politika je na Slovensku spracovaná ako strategický dokument, ktorý

určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade.

55 BAHGAT, G.: Europe's energy security: challenges and opportunities. In: International affairs, Oct2006, zväzok 82, číslo 5 , Október 2006, s.968.

64

ie rozvoja:

• ťažby, spracovania a prepravy ropy,

• ťažby uhlia,

ie.

C

osť

ho plynu je cca 7

ld. m3. Na tejto spotrebe sa domáca ťažba podieľa približne 3 %. Ostatný zemný plyn

derácie. Povedané inými slovami, závislosť Slovenska na

a je približne 97%. Podobne sú na tom aj ďalšie krajiny

keď napr. susedné Česko je na ruskom plyne

b okladaný vývoj spotreby zemného plynu do roku 2030

Vytvorenie enrgetickej politiky má v kompetencii Ministerstvo Hospodárstva, keďźe

energetická politika je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej republiky.

Energetická politika je východiskom pre ďalšie smerovan

• elektroenergetiky,

• tepelnej energetiky,

• plynárenstva,

• využívania obnoviteľných zdrojov energ

ieľom energetickej politiky Slovenska je podľa návrhu energetickej politiky

Slovenska vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej

efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane

spotreby56. Tento dokument však nijako nedefinuje čo si pod pojmom bezpečn

ministerstvo predstavuje. Podľa tejto správy je ročná spotreba zemné

m

sa dováža z Ruskej fe

dodávkach plynu z Rusk

v Európe , napr. Fínsko, Bulharsko, i

závislé na 80%. Ta uľka č.7: Predp

(mld. m3)

2005 2010 2020 2030

Celková spotreba zemného plynu 6,5 6,9 7,0 7,1

Zdroj: MH SR

V ďalšom období sa predpokladá mierny nárast spotreby zemného plynu najmä

v dôsledku rastu spotreby v priemysle a pri výrobe elektriny a tepla. Využitie plynu je

vhodné aj z dôvodu minimálneho dopadu na životné prostredie. Tento predpoklad

vychádza zo zachovania relácie ceny zemného plynu oproti ostatným primárnym

ožno zdrojom. V prípade, že dôjde k výraznej zmene cenovej relácie zemného plynu m 56 NÁVRH ENERGETICKEJ POLITIKY SR. Ministerstvo Hospodárstva SR, [ cit. 4.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.economy.gov.sk/files/mh/vlastnymat2.doc.

65

zemného plynu na Slovensku podľa sektorov na Slovensku57

predpokladať aj zmeny v celkovej spotrebe. Podobný scenár zvyšovania spotreby plynu

do roku 2030 v priemysle a pri výrobe elektriny predpovedá aj scenár Slovak republic

Energy review 2005. Graf č.12: Spotreba

VYSVETLIVKA:

trebaého ply

Slovenspodľa sektorov v rokoch 1973 až 2030

Spo zemnna

nu ku

Odtiene v poradí z ľava do prava - ostatné, výroba elektriny, priemysel, služby

Na bezpečnosť dodávok na Slovensku vo významnej miere vplýva kapacita

ietí navzájom.

Cez územie SR sa za rok prepraví do 90 miliárd m3 plynu, čo je zároveň dôležitým

momentom v oblasti bezpečnosti dodávky plynu. Slovensko je považované za dôležitý

vstupný bod dodávok energií vrátane zemného plynu Rozšírenie tejto k j

finančne náročné, ako budovanie nových trás, avšak týmto riešen ši

problém diverzifikácie trás smerujúcich z Ruska. V rámci otvárania m

plynom je perspektívne participovať na projektoch:

• spoločného plynárensko – logistického obchodného cen

• plynovode Nabucco, ktorý vedie od východných hraníc Turecka do

Rakúska a je realizovaný v spolupráci Rakúska, Maďarska, Rumunska,

Bulharska a Turecka.

Nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii a prispievajú k bezp nosti dodávok

redstavujú podzemné zásobníky plynu, ktorých kapacita je cca 2,5 miliárd m3 a

podzemných zásobníkov ako aj prepojenosť jednotlivých prepravných s

apacity je mene

ím sa nevyrie

trhu so zemný

tra v Rakúsku,

eč

p

57 SLOVAK REPUBLIC: ENERGY POLICY REVIEW 2005. IEA - International Energy Agency, 2005, [ cit. 2.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): www.iea.org/textbase/nppdf/free/2005/slovak.pdf.

66

dlhodo

bé zmluvy. Slovensko, vzhľadom na svoju polohu by sa v budúcnosti malo

sústrediť na spoluprácu so susednými plynárenskými spoločnosťami, diverzifikovať

svoje zdroje(nie je možné a ekonomicky efektívne výrazne znížiť podiel Ruska na

Slovenskom dovoze plynu, avšak takmer 100% závislosť je alarmujúca). Do úvahy

prichádza buď nórsky plyn alebo napojenie na plánovaný plynovod Nabucco,

privádzajúci plyn z Kaspickej oblasti.

67

4 Strategické partnerstvá v plynárenskom priemysle

.1 Definícia pojmov

Predtým, než charakterizujeme význam jednotlivých druhov partnerstiev v odvetví,

i stanovíme teoretický rámec. Partnerstvá, tak ako ich poníma Smolková(2005)58, „sa

tali, do istej miery, nevyhnutnosťou.“, partnerstvá súvisia aj s konsolidáciou a to tak,

e „poces konsolidácie odvetví priam predpokladá.“ Samotný pojem strategické

artnersvá je pomerne novým pojmom v odbornej literatúre. Termín s ktorým sa možno

tretnúť v staršej literatúre ale aj v súčasnej, je pojem strategická aliancia. V súvislosti

o vzťahom pojmov strategická aliancia a strategiké partnerstvá je nutné ujasniť si

rminológiu a súvzťažnosť. Smolková(2005)59 v tejto súvislosti spomína tzv. širšie

užšie vymedzenie. Pod pojmom širšie vymedzenie chápe strategiké aliancie ako

vš u(tesné-

o cia

zúžený na určitý typ spolupráce medzi podnikmi a chápe sa ako voľné alebo dočasné

lom je teda miera všeobecnosti alebo nadradenosti pojmov.

ým v prvom prípade je pojem aliancia nadradením, strešným pojmom pre všetky

partnerstvá v

4

s

s

ž

p

s

s

te

a

etky formy a typy vzťahov medzi podnikmi bez ohľadu na povahu vzťah

ľné, formálne-neformálne). Pod užším vymedzením je pojem strategická alianv

partnerstvo. Hlavným rozdie

K

druhom prípade je aliancia chápaná ako podskupina, podradený pojem

pojmu strategické partnerstvá. Vychádzajúc z tohto princípu Smolková(2005) rozdeľuje

partnerstvá na:

• voľné – tiché i zmluvné – nemajetkové dohody medzi firmami – aliančné

dohody

• spoločné podnikateľské aktivity dvoch a viacerých firiem – joint ventures

• tesné – formy spájania sa podnikov – mergers – všetky typy majetkového

prepojenia podnikov – predovšetkým akvizície, fúzie

Toto rozdelenie možno považovať za prehľadné a zároveň kompletné (vychádzajúc zo

súčasného stavu spolupráce medzi firmami). Rôzna literatúra ponúka široké možnosti

na pochopenie pojmov aliancie a partnerstvá, avšak len máloktorý autor ich chápe tak

komplexne a systematicky, ako je to v prípade Smolkovej. Preto použijeme tento

58 Smolková, E.: Strategické partnerstvá. Bratislava: Iris, 2005., s.13. ISBN 80-89018-80-7. 59 Smolková, E.: Strategické partnerstvá. Bratislava: Iris, 2005., s.39. ISBN 80-89018-80-7.

68

sústredenie neznamená vylúčenie ostatných príkladov, najmä ak

rep e

partnerstvá v plynárenskom priemysle.

4.2 Najvä

N je ťažké, pretože firmy

energetického priemyslu sú medzi sebou prepojené, či už ide o ropný, plynárenský,

ujú ceny odberateľom sú pod dohľadom regulačných úradov. Vzhľadom na ich

ávislosť od dodávateľov a ich vstup do distribučiek sa snažia o upstream integráciu

plynu.

teoretický rámec na pochopenie vzťahov v plynárenskom odvetví v nasledujúcich

podkapitolách. Sústredenie bude kladené na partnerstvá ovplyvňujúce Európu a a jej

situáciu, avšak

rez ntujú vývojové trendy v odvetví. V takto vymedzenom priestore analyzujeme

čší hráči na trhu – kto dané partnerstvá vytvára

ajväčších hráčov na svete je v tomto odvetví

z

elektrárenský priemysel alebo z funkčného hľadiska ťažbu, prepravu, distribúciu. Berúc

do ohľadu svetové hľadisko, plynárenské spoločnosti sa uvádzajú ako integrálna súčasť,

resp. kombinácia ropného a plynárenského priemyslu. Táto integrácia oboch

priemyslov je logická z pohľadu príbuznosti ťažby a prelínania sa mnohých činností.

Ďalšie významné spoločnosti sú distribučné spoločnosti, ktoré dodávajú plyn

konkrétnym subjektom (viď tabuľka európskych spoločností uvedená vyššie). Integrácia

s týmito spoločnosťami je takmer nemožná, najmä kvôli protimonopolným úradom

a regulačným úradom. Je to aj nevyhnutnosť pre zachovanie konkurencie a férovej

ceny.

Najvýznamnejšie subjekty

Na trhu s plynom môžeme rozlíšiť viacero subjektov. Subjekty môžeme rozdeliť

na:

• Ťažobné spoločnosti ako ExxonMobil, Shell , BP, Total ale aj Gazprom, ENI

• Distribučné a prepravné spoločnosti ako RWE, Eon, ENI, Gaz de france,

Pod ťažobnými spoločnosťami rozumieme najväčších integrovaných producentov ropy

a zemného plynu. Tieto spoločnosti sa snažia zvyšovať svoje marže prienikom do

distribučných spoločností. Distribučné spoločnosti sa zaoberajú hlavne prepravou,

predajom a uskladnením plynu (zásobníky na vyrovnávanie dopytu). Vzhľadom na to,

že urč

z

a získanie vlastných zdrojov

69

ti

napríklad EON, ktoré spájajú viaceré zdroje energie a aj ich distribuujú a využívajú

jedn ch

akti

dujúcej časti najprv uvediem zopár dôvodov pre

takéto

a diverzifikuje

zdroje(okrem uhlia, má elektráreň aj plyn). Existujú aj paroplynové cykly, ako aj

umožnené elektrárenským firmám diverzifikovať

enové riziko vyplývajúce s rôznych cien surovín na trhu. Dva hlavné dôvody stoja za

ch turbín je menej finančne a časovo náročne,

ú flexibilnejšie v užívaní. Všetky tieto dôvody podporili a podporujú integráciu týchto

dvoch odvetví. Nová situácia na trhu sa dá znázorniť aj takto:

Tretím, novým typom spoločností, sú tzv. integrované energetické spoločnos

ako

ak úspory z lacnejších zdrojov na výrobu energie ako aj zdieľanie podobný

vít ako napr. marketing v rámci spoločného portfólia elektrina, plyn.

4.3 Tesné formy partnerstiev

4.3.1 Tesné formy partnerstiev medzisektorové (plyn a elektrina)

V plynárenskom odvetví možno badať spájanie sa medzi veľkými hráčmi na trhu

a skupovaním menších regionálnych a najmä M&A medzi elektrárenským

a plynárenským priemyslom. V nasle

spájanie sa, potom načrtnem ako sa odvetvie energií bude konsolidovať

a následne si pomôžem príkladom z praxe. Najčastejšie sú to práve výrobcovia elektriny

ktorý skupujú prepravcov a producentov zemného plynu. Je to vcelku logické, keďže

plyn je jednou zo surovín na výrobu elektriny, je jedným z najčistejších

kombinované elektrárne. Týmto je

c

zlučovaním týchto odvetví od 90. rokov:

1. Technologický pokrok v efektivite plynových turbín spolu so zvýšením odhadu

zásob plynu

2. Otvorenie a deregulácia trhu najprv v severnej Amerike a potom aj v rámci EU

Otvorenie trhu pre nových hráčov, možnosť výberu dodávateľa vytvorili tlaky na

plynárenské a elektrárenské spoločnosti, aby boli efektívnejšie a aj pri nižších

cenách(vyplývajúcich zo vstupu nových hráčov) boli ziskové. To sa dosiahlo

integráciou vertikálnou a horizontálnou, alebo ešte lepšie povedané „upstream“ a

„downstream“ integráciou.

Postavenie a sprevádzkovanie plynový

s

70

Obrodvetví

ázok č.7: Spôsob organizácie plynárenského, elektrárenského, ropného a ostatných sieťových

ZDROJ: IEA

4.3.2 Horná - Upstream integrácia

Zvýšené používanie plynu, ako aj jeho dostupnosť a nové efektívnejšie

technológie vedú elektrárenské spoločnosti k zaisteniu si stabilných dodávok plynu a ku

kúpe plynárenských spoločností. Ekologické štandardy sú tiež významné pri tomto

rozhodovaní(plyn ma nízke emisie oproti ostatným fosílnym palivám) Príkladom je

kúpa britskej spoločnosti Caledonia Oil and Gas Limited (COGL) spoločnosťou E.ON

v roku 2005. Caledonia je britská spoločnosť ťažiaca plyn z 15 plynových polí v južnej

časti severného mora. (rezervy so rovnajú približne. 14 miliárd m³ , vyťažiť sa majú

počas najbližších 10 rokov. Toto množstvo postačí na pokrytie spotreby 9 miliónov

domácností za rok). Dôvodom tejto akvizície je stratégia E.ONu pokryť 20 percent

h zdrojov. Cena transakcie bola EUR 690 miliónov.61

60

plynu z vlastnýc

60 TOH, K.: The Impact of Convergence of the Gas and Electricity Industries: Trends and Policy implications. IEA - International Energy Agency, 2003, [ cit. 12.12.2006 ]. Dostupné na webovskej

e (world wide web): http://www.iea.org/textbase/papers/2003/toh.pdf. stránk61 E.ON Acquires UK Gas Production Company. E.ON firemná stránka, 2005, [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eon.com/en/presse/news-show.do?id=7288.

71

4.3.3

odobná. Koncept

jedného účtu za všetky energie a potenciál možných synergii, spojenia zákazníkov do

lákavá i keď relatívne nevyskúšaná forma.

eje sa to najmä na severovýchode USA, kde sa spojili tieto spoločnosti. Na

nasledu

ších akvizícií a fúzií medzi plynárenskými a elektrárenskými firmami

Stredná - Midstream integrácia

Potenciál vyplýva zo spoločných znakov - elektrická a plynovodná sieť a z toho

vyplývajúcich z „economy of scope“. Ďalej je potenciál zámeny energií medzi plynom

použitým na výrobu elektriny a plynu použitého na vykurovanie, resp. priemyselné

využitie a to podľa ceny.

4.3.4 Maloobchod - predaj

Zákaznícka báza oboch typov spoločností je to značnej miery p

jedného celku pre jedného poskytovateľa je

D

júcom grafe je možné sledovať ako sú štruktúrované medzisektorové zlúčenia,

ktoré sú trendom v energetickom priemysle. Poslednú dekádu nastupujú Elektrina/plyn

spojenia, predtým dominovali a najväčší balík pripadal na Ropa/plyn spojenia. Tabuľka č.8: Prehľad najväčdo roku 2002

VYSVETLIVKA:

a cie

označenie kupca a predávajúceho Piaty stĺpec - typ integrácie podľa reťazca

Prvý stĺpec -názvy kupca, predávajúceho, v zátvorke krajina Druhý stĺpec – dátum zlúčenia alebo oznámenia zlúčenia Tretí stĺpec – hodnottransakŠtvrtý stĺpec – sektorové

72

Graf č.13: Objem medzisektorových akvizícií v rokoch 1991-2001 v miliónoch USD62

4.3.5 Príklady medzisektorových akvizícií a zlúčení

4.3.5.1 M&A EON a Ruhrgas

Jeden z najvýznamnejších mergerov v Európe bolo zlúčenie plynárenskej

EON snažil

získať Ruhrgas, najväčší výrobca elektriny sa snažil získať najväčšiu plynárenskú

spoločnosť v Nemecku. Obidva úrady, Kartelový a protimonopolný úrad, sa vyjadrili

negatívne k tomuto spojeniu. EON sa odvolal na ministerstvo financií so zdôvodnením,

že úrady nebrali do úvahy liberalizáciu trhu a celoeurópsky nárast konkurencie.

Ministerstvo financií povolilo merger, ale s mnohými podmienkami. Medzi

podmienkami bolo umožniť TPA (third party access) nad rámec všeobecných

podmienok, povinnosť investovať veľké množstvo peňazí do zabezpečenia dodávok,

infraštruktúry, odlúčenie prepravy Ruhrgasu od zlúčenej spoločnosti, predaj podielov

v menších plynárenských spoločnostiach.

spoločnosti Ruhrgas a elektrárenskej spoločnosti EON. Od roku 2001 sa

62 TOH, K.: The Impact of Convergence of the Gas and Electricity Industries: Trends and Policy implications. IEA - International Energy Agency, 2003, [ cit. 12.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/papers/2003/toh.pdf.

73

4.3.6 Tesné formy partnerstiev – ďalšie príklady

V rámci odvetvia je najnovším príkladom akvizície kúpa českého obchodníka

s plynom

AZD de FRANCE, SUEZ

Práve prebieha zlúčenie medzi Gaz de France a spoločnosťou SUEZ. Suez je

medzinárodná spoločnosť zameraná na sieťové odvetvia – elektrina, plyn, voda a odpad.

Zamestnáva 160700 ľudí, tržby 40,7 mld EUR v roku 2004 (5. vo výrobe elektriny, 6.

vo výrobe plynu v Európe). Gaz de france so 45000 zamestnancami a 22,4 mld

EUR(líder v LNG a preprave plynu). Suez najprv vyplatí mimoriadne dividendy vo

výške 1,25 mld EUR = 1 euro za akciu. Následne si spoločnosti vymenia akcie

v pomere 1:1. Od tohto zlúčenia si spoločnosti sľubujú: 500 miliónov EUR úspory zo

synergii ročne, nová spoločnosť bude svetovým hráčom v energiách a životnom

prostredí , európskou jednotkou v plyne a LNG. Gaz de france nemá produkciu

elektriny SUEZ má. Zlúčením Suez GdF získa výrobu elektriny a prepravu plynu pod

jeden subjekt, zároveň Suez má silné postavenie v LNG a v prepravnom uzle

Zeebrugge (terminál na LPG ako aj spojenie medzi UK a EU)

RWE

V roku 2002 prevzal český ekvivalent SPP spoločnosť Transgas za viac ako 4 mld eur,

spolu s 8 distribučnými spoločnosťami.

VEMEX, GAZPROM

VEMEX Gazpromom. Posledných 5 percent akcií kúpila švajčiarska firma

kontrolovaní Gazpromom EW East-West Consult.63 Ruská firma ovládla Vemex cez

svoje firmy majúce majetkové prepojenie na Gazprom. Vemex dodáva plyn pražskej

teplárenskej spoločnosti. Gazprom sa chystá aj vstup cez ďalšiu firmu, aby tak mohol

konkurovať RWE Transgas (80% trhu). Súvisí to s trendom integráciu downstream

a prenikaním do distribúcie a ziskov z priameho predaja. Gazprom podľa najnovších

informácií zvažoval odkúpenie britskej Centricy – patrí medzi top 10 najväčších

európskych distribútorov so 17 miliónmi klientov. Toto tvrdenie vyšlo z úst

viceprezidentovi, čo spoločnosť následne poprela tvrdiac, že iba skúma možnosti vstupu

a žiadne konkrétnejšie plány nie sú.

G

63 Gazprom v Česku silnie. In: TREND, číslo 47, rok 2007.

74

4.4 Polotesné formy partnerstiev

V

ou spolupráce v odvetví. Zabezpečuje zdieľanie

drojov, rizík a kontroly. Často sa používa aj pri vstupe na nové trhy a to tam, kde

nutné mať miestneho partnera(vládna politika, licencie,

ôvody vzniku joint venture v plynárenskom odvetví sú nasledovné:

e a ťažbe z nálezísk

energetickom sektore a zvlášť pri ťažbe a preprave plynu a ropy, patria

polotesné formy - joint ventures – k najbežnejším formám partnerstiev medzi firmami

samotnými ako aj medzi štátom a firmami. Mnohé ložiská surovín chce mať štát, či už

pre otázky národnej bezpečnosti alebo ako nástroj politickej sily, či otázky príjmov pod

kontrolu a tak firmy musia ísť do spolupráce so štátnymi subjektmi. Vo vyspelom svete,

i keď aj tam sa uplatňuje toto pravidlo, je spoločnostiam umožnené a ony to aj

presadzujú , samostatné 100 % vlastnenie. Na druhej strane prieskumné práce, vrty

a dopravné riešenie prinášajú enormné riziko a náklady a tak sa spoločnosti snažia

„deliť“ si riziko a náklady medzi seba. Častá a logická je spolupráca ťažobných

a distribučných spoločností na projektoch nových plynovodov. Joint venture je

najbežnejšou a najčastejšou form

z

pre úspech celého projektu je

zákony) alebo partner prinesie jedineční výhodu. Slávik v tejto súvislosti charakterizuje

joint venture(v jeho terminológii spoločný podnik) ako zdroj rastu spoločnosti, ktorý

„vznikne, keď dva alebo viac podnikov združia svoje zdroje pre určitý projekt alebo

podnikateľský zámer a zriadia nový, samostatný subjekt s právnou subjektivitou.

Spoločný podnik je príťažlivý, pretože združené zdroje dovolia podnikom uskutočňovať

zámery, ktoré by samostatne nedokázali realizovať, alebo by boli pre ne nehospodárne

či riskantné, Medzinárodné podniky sú často stimulované hostiteľskými krajinami, aby

vstúpili do spoločného podnikania s miestnymi podnikmi. Niekedy je to jediný spôsob

ako preniknúť na trhy chránené colnými a daňovými tarifami a dovoznými kvótami.64

Nemenej dôležitým faktorom je aj dôvod, motivácia na založenie joint venture.

Patria sem dosiahnutie zisku, využitie znalosti trhu partnera, prístup k surovinám, prísun

modernej technológie, získanie devíz.

D

• Spolupráca pri prieskum

• Spolupráca pri vytváraní nových distribučných kanálov- plynovodov, LNG

• Spolupráca pri privatizácií

64 SLÁVIK Š.: Stratégia riadenia podniku, Sprint, Bratislava 1999, s.184. ISBN 80-88848-41-5 .

75

int ventures

ord Stream AG

4.4.1 Príklady najvýznamnejších jo

N

Tento joint venture, ktorý zarezonoval aj v energetickej európskej politike,

vznikol za účelom vybudovania novej trasy plynovodu na dne baltického mora. 51

percent vlastní Gazprom, BASF a E.ON po 24,5 percenta. Projekt začal v roku 2005,

ukončenie prvej vetvy je naplánované na rok 2010. Bude spájať oblasť okolo St.

Peterburgu so severom Nemecka. Hlavným cieľom je priame spojenie EU s Ruskom

a rozšírenie plynovodu z Ruska do Baltických krajín. Rusko nechce , aby Ukrajina

alebo Bielorusko ovplyvňovali energetickú politiku Ruska a uberali plyn zo súčasných

plynovodov. Náklady sa odhadujú na 5 mld eur . Obrázok č.8: Vlastnícka štruktúra spoločnosti Nord Stream65 :

Genéz

ť podiel na sibírskom nálezisku zemného plynu

prek .ON a Gazprom spoločne jednali

o do odiel

v dc rgas. Pod vplyvom spoločnosti BASF sa E.ON

a partnerstva

Nemecký energetický koncern E.ON v júli 2006 ohlásil rámcovú dohodu s

Gazpromom, podľa ktorej môže získa

Južno-Ruskoje. Bola to reakcie na dohodu Gazpromu a spoločnosti BASF, ktorá

vapila spoločnosťg E.ON. Predtým totiž E

hode a partnerstve no dohoda stroskotala na požiadavke Gazpromu získať p

érskej spoločnosti E.ON Ruh

65 NORD STREAM Company information. Nord Stream, [cit.10.4.2007]. Dostupné na /. webovskej stránke (world wide web): http://www.nord-stream.com/eng/company

76

a Gazprom dohodli, že za 25 percent mínus jednu

akciu pustia Rusom 50 percent mínus jednu akciu vo

svojich maďarských plynárenských dcérach E.ON –

ady sa odhadujú na 5 miliárd

eúr, sú plynárenské spoločnosti z piatich tranzitných krajín - Turecka, Bulharska,

Rumunska, Maďarska a Rakúska. Podporuje ho aj Európska komisia. Na konzorciu sa

podieľajú firmy Botas, Boru Hatlari ile Petrol Tasima AS z Turecka, Bulgargaz EAD z

Bulharska, S.N.T.G.N. TRANSGAZ S.A. z Rumunska, MOL Natural Gas Transmission

Company a.s. z Maďarska a OMV Erdgas, 100-percentná dcérska spoločnosť OMV, a.

s. z Rakúska.

Obrázok č.10:Štruktúra Joint-venture spoločnosti Nabucco International company67

Földgáz Storage a E.ON Földgáz Trade. Popri BASF,

ktorý má tiež 25 percent mínus jednu akciu, sa tak

E.ON stáva druhým a posledným partnerom

Gazpromu v sibírskom nálezisku.. Gazprom tak sleduje svoju stratégiu získať

plynárenské aktíva v členských krajinách Európskej únie. Obrázok č.9:Trasa plynovodu na dne Baltického mora66

Plynovod Nabucco, partnerstvo Únie a ropno-plynárenských spoločností

Iniciátormi strategického projektu, ktorého nákl

66 NORD STREAM Company information. Nord Stream, [cit.10.4.2007]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.nord-stream.com/eng/company/. 67 NABUCCO Presentation. Seerecon, [ cit. 10.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.seerecon.org/infrastructure/sectors/energy/documents/031005gas/Nabucco%20Presentation%20Belgrad%20Oct%202005.pdf.

77

ť

výstavbu plynovodu, na výber

rokovaní o prepravných zmluvách

Plynovod by mal prech

Maďarska a Rumunska a vytvoriť

, prevádzka plynovodu by sa

umožní od roku 2011 dopravovať k

dberateľom 20 až 25 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne z oblasti

aspickým

plynovodom). Nový plynovod sa pri turecko-gruzínskych hraniciach napojí na

existujúci plynovodný systém

Obrázok č.11: Význam plynovodu Nabucco pre spojenie zdrojov s trhmi

Novozaložená spoločnos je zameraná na vývoj finančného modelu pre

správnych podnetov pre investorov a na vstup do

s potenciálnymi dodávateľmi.

ádzať územiami Turecka, Bulharska, Rumunska,

novú zásobovaciu cestu a novú možnosť pre všetkých

odberateľov zemného plynu v Európe. Hlavné časti štúdie analyzujúcej možnosti

výstavby by mali byt skompletizované do konca roku 2007

mala začať v roku 2011. Potrubie dlhé 3300 km

o

Kaspického mora a z Blízkeho Východu (v tejto oblasti by sa mal spojiť s K

, ktorým sa prepravuje kaspický plyn do oblasti Čierneho

mora. Surovina sa bude ďalej dopravovať až do rakúskeho terminálu Baumgarten na

hraniciach so Slovenskom. Tam bude k dispozícii na ďalší transport k

západoeurópskym odberateľom. Nové možnosti dodávok zemného plynu vzniknú aj pre

ostatné krajiny na trase plynovodu a pre ich susedov. Práve kvôli diverzifikácii zdrojov

plynu od Ruska ako aj kvôli vzniku novej prepravnej trasy tento plynovod podporuje aj

EÚ, ktorá ho dokonca považuje za strategický.

68

68 NABUCCO Presentation. Seerecon, 2005, [ cit. 10.4.2007 ]. Dostupné na webovstránke (world wide web): http://www.seerecon.org/infrastructure/sectors/energy/documents /031005gas/Nabucco%20Presentation%20Belgrad%2

skej

0Oct%202005.pdf.

78

SPP

dala 49 percent akcií

v roku 2002 Slovak Gaz Holding (akciová štruktúra SPP: Fond národného majetku 26

666 53

Ďalšie podobné prieskumné a ťažobné joint venture je napríklad projekt Gorgon

v Austrálii. The Gorgon Projekt plánuje spustiť ťažbu a spracovanie plynu na poli

Gorgon , ktoré leží 130km and 200km severozápadne od západného pobrežie Austrálie.

Zásoby na tomto najväčšom poli sa odhadujú na 40 triliónov kubických stôp plynu.

Projekt zahŕňa:

• Spustenie a ťažby a rozvoj poľa

• spracovávateľské zariadenie na skvapalnenie plynu LNG

• LNG transportné zaradenia umožňujúce export

• Inštalácia technológie umožňujúcej vstrekovanie CO2 do podzemných útrob

a Shell. Chevron je

Slovenská vláda v zastúpení fondu národného majetku pre

6 akcií 51,0 %, Slovak Gas Holding B.V 25 620 786 akcií 49,0 %). Toto

konzorcium vytvorili Gaz de France, Ruhrgas(teraz Eon Ruhrgas) a Gazprom OAO.

V dnešnej dobe je Slovak Gaz Holding so sídlom v Holandsku joint venture medzi Gaz

de France a Eon ruhrgaz v pomere 50: 50.

Akpo plynové a ropné pole v Nigérií

ONGC Videsh má 45% podiel na poli Akpo (US $2 billion). Táto najväčšia

indická spoločnosť podľa trhovej hodnoty kúpila tento podiel a spolu s France's Total

SA 24% a Brazil's Petroleo Brasileiro SA 16% sa podieľa na ťažbe a skvapalnení plynu

v tomto joint venture projekte. Ako som už v úvode spomínal, LNG sa začne

presadzovať na väčšie vzdialenosti a rozvojové krajiny, vrátane Indie si začnú ukrajovať

zo svetových zásob.

Joint venture Gorgon gas field

Austrálske pobočky troch spoločností: Chevron, ExxonMobil

riaďovateľ s 50 percentuálným podielom, ExxonMobil a Shell každý vlastní po 25%. z

79

rom preniká na trhy v západnej Európe

trh cez joint venture - Central Italian Gas

olding (CIGH), s menšími talianskými a rakúskymi partnermi. Mimo dohody ostanú

rvom EU krajinou do ktorej predáva Gazprom

riamo plyn zákazníkom.

PetroC

a 33% podiel v PKZ v tomto poradí.

ev

Z

egatívne prejavy partnerstiev patria aj kartelové dohody, dohody

cenách a delenia trhov. Náznaky týchto aktivít sleduje aj EU. Svedčí o tom aj správa

zo misia pre konkurenciu navštívila viac ako 20

plyn sú návštevy spojené

s po tovodom a zásobárňam“, ako aj

s po by

Gazp

Ruský plynárenský gigant Gazprom začal od roku 2006 predávať plyn

priamo(rozumej bez distribučnej spoločnosti, v tomto prípade ENI) talianskym

zákazníkom. Umožní to prepravu 2 mld kubických metrov ročne, ktoré predtým

predával spoločnosti ENI. Gazprom získal zároveň právo na prepravu plynu cez Trans-

Austria Gasleitung (TAG) plynovod, ktorý vedie od Slovenských hraníc cez Rakúsko

do Talianska. Gazprom vstúpi na taliansky

H

Eni a OMV. Takto sa Taliansko stalo p

p

hina – prenik Číny do strednej Ázie

PetroChina kúpi 67% podiel v PetroKazakhstan ("PKZ") od svojej materskej

firmy China National Petroleum Corporation ("CNPC") za US$ 2.735 mld, cez CNPC

E&D, joint venture with CNPC. Po ukončení budú CNPC E&D a KMG ( kazašský

partner) vlastniť 67%

4.5 Voľné formy partnersti

a voľné formy strategických partnerstiev sú zvyčajne pokladané také typy

vzťahov, ktoré sa uzatvárajú na základe neformálnych alebo poloformálnych dohôd

a ich hlavným cieľom je ovplyvniť podnikateľské prostredie.

Kartelové dohody

Medzi n

o

serveru euraktiv.sk, podľa ktorej ko

árenských firiem, kde “podľa hovorcu Komisie

dozreniami, že je obmedzovaný „prístup k produk

dozreniami, že firmy praktizujú „rozdeľovanie si trhov“. Takéto praktiky

80

.69 Cena plynu je naviazaná na ropu,

čo len dokazuje isté dohody o cenách.

ženie nemá formálny rámec, patria krajiny ako Irán, Rusko,

Alžírsko, Omán, Katar, Egypt a ďalšie. Nórsko má štatút pozorovateľa. Nedávno sa

vahy GECF, keď to vyvolali samotní

predstavitelia GECF formulovaním hypotéz, že GECF by malo smerovať k podobnému

modelu ako OPEC. To by nazna

Minority Investment EON, Gazprom

lupodieľa sa na projekte

ového plynovodu na dne Baltického mora. Nemecko je pre Gazprom najväčší trh a tak

ýmito najväčšími spoločnosťami je logickým potvrdením tohto

a. EON si zabezpečuje akúsi exkluzivitu a bezpečnosť dodávok. Člen EON

sedí aj v

znamenali porušenie konkurenčných pravidiel EÚ

4.5.1 GECF - Gas exporting countries forum

U nás je tento pojem známi ako Fórum krajín vyvážajúcich zemný plyn. Toto

fórum, ktoré vzniklo roku 2001 v Teheráne združuje vedúce krajiny exportujúce zemný

plyn, ktoré spolu tvoria viac ako 60% percent svetových zásob. Združenie nemá zatiaľ

žiaden formálny rámec a ani štatút, i keď štruktúra komunikácie a fungovania sa rysuje.

Doteraz malo združenie 6 ministerských stretnutí, posledné sa uskutočnilo v Dohe.

Medzi členov, aj keď zdru

objavili otázky a obavy okolo statusu a po

čovalo vytvorenie kartelu. Napriek dementovaniu

vytvorenia kartelu vývozcov plynu, niektoré obavy trvajú. Združenie si dáva za cieľ

uľahčovať komunikáciu medzi producentmi a spotrebiteľmi a vládami (regulačné

úrady).

Ďalším príkladom je minority investment spoločnosti EON v spoločnosti

Gazpromu. Eon vlastní asi 6% percent akcií Gazpromu a spo

n

prepojenia medzi t

partnerstv

predstavenstve GAZPROMU. Častokrát spoločnosti vytvárajú konzorciá za

účelom privatizácie, tak ako to bolo napríklad pri predaji SPP , kde Gaz de France,

Gazprom a vtedy ešte RuhrGas vytvorili Slovak Gaz holding a odkúpili 49% podiel v

SPP. Postup 3 potenciálnych konkurentov spoločne naznačuje dohody, minimálne

o teritoriálnom rozložení síl a zabránení vzájomnej konkurencie.

69 KOMISIA VERSUS ENERGETICKÝ GIGANTI. Euraktiv.sk, [ cit. 28.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/komisia-verzus-energeticki-giganti.

81

Ďalším partnerstvom je spolupráca týchto firiem s neziskovým sektorom.

ich zdrojov, podporujú charitu,

kolstvo, ochranárske združenia, šport atď. Takéto aktivity sú súčasťou tzv. corporate

respons

čstva sponzorujú a podieľajú všetky spoločnosti. Napríklad

čnosť Total spolupracuje s MIT(the Massachusetts Institute of Technology’s) na

Policy of Global Change, ktorý skúma

ťah medzi politikou, ekonomikou a klimatickými zmenami.

ľom elektriny do

priemyselného parku a zvýši potenciál cyklu pri jednaní s odberateľmi, pretože môže

ponúkať energie – teplo, elektrina, plyn lacnejšie ako ostatní. Výhodu budú mať teda i

Nadácia SPP

Firmy sa tak snažia „vrátiť“ spoločnosti časť svoj

š

ibility a budovania pozitívnej mienky u verejnosti, ktorá je ovplyvnená cenami

energií. Medzi takéto príklady patrí aj SPP. Okrem podpory športovcov existuje aj

nadácia SPP. Charakteristika: Víziou Nadácie SPP70 je podpora, rozvoj a ochrana

duchovných, kultúrnych a morálnych hodnôt na Slovensku a zmierňovať dopady

ťažkých životných podmienok na ľudí prostredníctvom organizácií, ktoré presadzujú

pozitívne dlhodobé a inovatívne zmeny v sociálnej oblasti.

„Svoju podporu bude nadácia smerovať otvorene, transparentne a užitočne a aby

vyjadrovala princíp solidarity so slovenskou verejnosťou, ktorej dobrými občanmi chce

byť aj Nadácia a SPP a.s.“

Podobné aktivity a partnerstvá v školstve, ochrane životného prostredia, biodiverzity,

obnove kultúrneho dedi

spolo

výskume s názvom Program on the Science&

vz

Slovintegra a Levický priemyselný park

Prvý raz v histórii štátni úradníci povolili, aby ruský plyn z hlavného tranzitného

plynovodu nerozvádzal k finálnym odberateľom iba SPP, ale aby si vlastnú rúru mohol

postaviť a pripojiť iný podnikateľ v. Ministerstvo hospodárstva takúto možnosť koncom

prisúdilo investičnej spoločnosti Slovintegra. Prvý podnik, ktorý nebude musieť SPP

platiť distribučné poplatky a plyn si sám privedie z hlavného plynovodu, bude nový

paroplynový cyklus Slovintegry v levickom priemyselnom parku Géňa. Prinesie to

konkurencieschopnosť paroplynového cyklu voči ostatným dodávate

70 O nadácii SPP. SPP nadácia, [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.nadaciaspp.sk/?cat=289ee72f2d574b02ae8afbdec528b713.

82

, ktorí do Levíc prichádzajú. Výhoda to bude aj pre mesto Levice.

Slovintegra mestu ponúka dodávky tepla zhruba za 550 korún za gigajoule. To je o

skoro d

sa je možné domnievať, že

s company a softwarová spoločnosť Transenergy

Management

zdĺhavej komunikácie,

kturácie s hlavnou spoločnosťou – SCGco a umožní im aj sledovanie a optimalizáciu

Logicky sa nám načrtá možnosť prepojenia oboch typov týchto spoločností, resp.

ť

ďalší investori

ve stovky menej ako teplo z existujúcich mestských teplární, ktoré berú plyn z

SPP. Toto partnerstvo Slovintegry, mesta, priemyselného parku a investorov

a štátu má viaceré výhody pre zúčastnených. Pre štát je výhoda v tom, že

priemyselný park , ktorý nemal doposiaľ napojenie na plyn ho získa, povolenie tretím

stranám je v súlade s energetickou koncepciou a cieľmi Európskej komisie

o liberalizácii trhu s plynom. Slovintegra získa zákazníkov a podporu mesta a štátu pri

tomto projekte a všetci ostatní lepšiu cenu (SPP nie je nadšené týmto krokom, bojí sa

podobného odpájania sa veľkých odberateľov blízko plynovodu ). Nie sú však jasné

pravidlá pri udeľovaní týchto licencií iným subjektom a tak

skupina okolo p. Hatinu má dobré kontakty a vyjednávacie schopnosti.

Southern California Ga

Zaujímavým príkladom je aj strategická aliancia medzi najväčším distribútorom

v USA Southern California Gas co a softwarovou spoločnosťou špecializujúcou sa na

energetický software Transenergy Management. Spoločne vytvorili a vytvárajú

software, ktorý odľahčí lokálne distribučné spoločnosti od

fa

kapacít.

4.6 Trendy v partnerstvách v plynárenskom priemysle

Ťažobné spoločnosti sa budú snažiť využiť svoje postavenie a silu a kontrolu na

dodávkami na preniknutie do distribúcie. Pokiaľ im to regulačné úrady dovolia, tak si

tieto spoločnosti začnú konkurovať a ťažobné firmy budú zvyšovať zisky. Tento cieľ

nastane akvizíciami menších hráčov na existujúcom trhu.

Zároveň distribučné spoločnosti sa budú aj naďalej, ale v oveľa vyššej miere,

snažiť získať zdroje surovín, toto sa bude diať jednak akvizíciami – tam, kde to umožní

štát, a joint venture s miestnymi firmami – tam, kde to kvôli štátu bude nevyhnutné.

akýchsi aliancií, tak ako to napríklad badať na príklade EON a GAZPROMU. Možnos

83

v s krajinami a

rmami so surovinami ako aj do akvizícií firiem z týchto krajín. Ešte viac sa bude

iem.

prieniku distribučných spoločností do ťažby (upstream) je obmedzenejšia ako naopak.

Jednak zdroje plynu sú v politicky neštandardných regiónoch a jednak závislosť je

opačná a dodávatelia majú silnejšiu pozíciu kvôli rastúcemu dopytu. Možnosťou sa

rysuje spolupráca na báze kapitálovej spoluúčasti na nových projektov, pretože mnohé

s ťažobných spoločností v nestabilných krajinách postrádajú dostatočne veľké zdroje

a know-how. Ak však nebude podnikateľské prostredie v regiónoch s plynom

štandardné a domáce firmy budú preferované môže nastať situácia, keď budú čeliť

opačnému znevýhodňovaniu a zákazom na cieľových rozvinutých trhoch. Riešením je

zapojenie týchto krajín do svetových obchodných štruktúr a nastolenie štandardného

prostredia.

Nástup Indie a Číny , ich rast a hlad po plyne , ako aj snaha o energetickú

nezávislosť budú hnať firmy z týchto krajín do spoločných projekto

fi

prehlbovať spolupráca medzi jednotlivými odvetviami energií, čo vyústi do medzi

sektorových fir

84

ného odvetvia s menším počtom koncentrovaných, veľkých hráčov,

v niek

cie, liberalizácia). Súťaženiu medzi subjektmi nahráva aj to, že

lyn je štandardná surovina, štandardný produkt.

Energetické trendy sú ďalšou významnou silou ovplyvňujúcou odvetvie. Medzi

lavné znaky nadchádzajúceho obdobia sme identifikovali silne rastúcu spotrebu plynu,

odľa niektorých predpovedí predbehne plyn uhlie ako druhý najvýznamnejší zdroj

nergie. Za týmto rastom bude stáť výroba elektrickej energie a to kvôli nižšej

vestičnej náročnosti a nižším emisiám pri spaľovaní plynu. Sila rastu je však

odmienená cenou plynu, ktorá je najmä v Európe naviazaná na cenu ropy. Zároveň

me zistili, že je vysoký predpoklad vytvorenia globálneho trhu so zemným plynom. To

že v súčasnosti nie je ešte trh s plynom globálny a funkčný, má za následok, že kým

ena je nízka na jednom trhu a na danom trhu je nadbytok plynu, na inom regionálnom

hu je cena vysoká a plynu je nedostatok.

Keďže je veľký rozdiel v mieste výskytu zemného plynu a mieste jeho spotreby,

ové technológie LNG, GTL nadobudnú na význame. Mohli sme konštatovať, že sa

ostrí boj o zdroje zemného plynu, najmä medzi Áziu a Európou. Veľké množstvo

chto rezerv je mimo hlavných trhov, priemyslu či obyvateľstva. Táto disproporcia

edzi produkciou plynu a zásobami na jednej strane a spotrebou zemného plynu na

ruhej, bude nútiť krajiny závislé na dovoze zaisťovať dodávky. V ich záujme bude aj

repojenie trhov s plynom a jeho liberalizácia. Nové zdroje plynu sú často vzdialené od

Záver

Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať a charakterizovať meniacu sa situáciu

v plynárenskom odvetví pod vplyvom tvorby globálneho trhu s plynom, zvyšujúcou sa

spotrebou a využitím plynu a pod vplyvom liberalizácie trhu. Zároveň cieľom práce

bolo charakterizovať význam a typy partnerstiev v odvetví v svetle meniaceho sa

prostredie. K tomu prispela analýza celého odvetvia ako východisko pochopenia

odvetvia.

Na základe analýzy sa v práci konštatuje , že plynárenský priemysel je príkladom

konsolidova

torých častiach sveta ho možno nazvať dokonca oligopolom až monopolom.

Zistili sme, že na trhu EÚ konkurencia narastá, a to najmä príchodom nezávislých

obchodníkov a prienikom subjektov z iných častí reťazca odvetvia - integrácia

upstream a regulačnými snahami protimonopolných úradov (unbundling –oddelenie

prepravy od distribú

p

h

p

e

in

p

s

,

c

tr

n

z

tý

m

d

p

85

siete plynovodu a trhov. To spôsobí významný nárast LNG (skvapalnený

emný plyn) ako spôsobu dopravy plynu z odľahlých ložísk do miest spotreby, i keď si

plynu z rôznych zdrojov.

ratnosť investícií, inak nebudú tieto

iť získať zdroje surovín, toto sa bude diať

súčasnej

z

to vyžaduje nové investície, prepojenia sietí. LNG môže slúžiť ako krátkodobé

vykrývanie výpadkov a ako zmierňovanie závislosti. Je to možné vďaka menšej

investičnej a časovej náročnosti budovania kapacít potrebných na spustenie projektu.

Zároveň je to flexibilné riešenie, keďže nie je závislé od rozhodnutí iných krajín,

pretože neovplyvňujú prepravné kapacity(nie sú na ich území) a terminály môžu slúžiť

na prijatie

Regulátor, či už národný alebo európsky, by sa mal zamerať na dlhodobú

primeranosť a strategickú bezpečnosť dodávok a zakomponovať otázky s tým súvisiace

do tvorby legislatívy. Otázky, ktoré s tým súvisia sú napríklad, či liberalizovaný trh vie

zabepečiť strategickú bezpečnosť, alebo či opatrenia prijmané voči veľkým národným

hráčom prinesú dlhodobú primeranosť dodávok. V prípade veľkých projektov do

nových polí a infraštruktúry by mali regulačné úrady mať právomoc udeliť výnimky

z TPA (third party access), ktoré by umožnili, na istý čas spoločnostiam výhodnejšie

podmienky, a teda povedané inak rýchlejšiu náv

spoločnosti dostatočne ochotné investovať do nových kapacít. EÚ by tiež mala vytvoriť

stabilné a jasné prostedie a systém riešenia problémov so subjektami v tretích krajinách

a samotnými tretími krajinami.

Nástup Indie a Číny , ich rast a hlad po plyne , ako aj snaha o energetickú

nezávislosť budú hnať firmy z týchto krajín do spoločných projektov s krajinami a

firmami so surovinami ako aj do akvizícií firiem z týchto krajín. Ešte viac sa bude

prehlbovať spolupráca medzi jednotlivými odvetviami energií, čo vyústi do medzi

sektorových firiem. Ťažobné spoločnosti sa budú snažiť využiť svoje postavenie a silu

a kontrolu na dodávkami na preniknutie do distribúcie. Distribučné spoločnosti sa budú

aj naďalej, ale v oveľa vyššej miere, snaž

jednak akvizíciami – tam, kde to umožní štát, a joint venture s miestnymi firmami –

tam, kde to kvôli štátu bude nevyhnutné.

86

Zoznam bibliografických odkazov Knižné zdroje 1. MILLER, A. - DESS, G.: Strategic management. New York : McGraw Hill, 1996. 547 s. ISBN – 0-07-042991-X 2. PORTER. M.E.: Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, 396 s. ISBN 0-02-925360-8 3. SLÁVIK Š.: Stratégia riadenia pod88848-41-

niku, Sprint, Bratislava 1999, 285 s. ISBN 80-

partnerstvá. Bratislava: Iris, 2005., 166 s. ISBN 80-89018

4. HILL,Ch.W.L. – Jones, G.R.: Strategic management theory. An Integrated approach. Houghton Miffling, Boston 1992, ISBN 06-1814-724-1 5. HETLAND, J. - GOCHITASHVILI, T. – KOLEKTíV Autorov: Security of Natural Gas Supply through transit countries. Dordrecht: Kluwer Academic Publishers, 2004. 419 s. ISBN 1-4020-2077-5 6. TABATA, S – a kol..: DEPENDENT ON OIL and Gas: Russia's integration into the World Economy. Sapporo : Osamu Ieda, 2006. 107 s. ISBN 4-938637-40-5 7. SHEPHERD, R.: Trends and Markets in the liquefied Natural Gas, Working Paper. IN: NATURAL GAS. Prvé vid. Washington: The World Bank Group, 1999. 98s. ISBN 0-8213-4485-4 8. SMOLKOVÁ, E.: Strategické

-80-7

Časopisecké zdroje 1. BRIGHT E. OKUGU: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 2. BAHGAT, G.: Europe's energy security: challenges and opportunities. In: International affairs, Oct2006, zväzok 82, číslo 5 , Október 2006 3. GAZPROM V ČESKU SILNIE. In: TREND, číslo 47, rok 2007 Elektronické zdroje 1. DATAMONITOR: Oil & Gas Industry Profile: Europe; Jún 2006, s.1, 20 s. , [ONLINE] [cit.24.3.2007] Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://web.ebscohost.com/ehost/pdf?vid=19&hid=16&sid=a45626ee-20b0-45c3-b3bc-0a9a0a5e8126%40SRCSM 2. GAZ DE FRANCE AND SUSTAINABLE DEVELOPMENT IN 2005. Gaz de France firemná stránka, [ cit. 4.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide

87

. NATURAL GAS. Wikipedia, the free internet Encyclopedia, [ cit. 20.11.2006 ].

l_gas‘ . THE OUTLOOK FOR ENERGY: A VIEW TO 2030. Exxon, firemná stránka, [ cit.

look06/index_fu.htm

ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://

. INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information

. OGP OIL & GAS: THE BRIDGE TO A SUSTAINABLE FUTURE LINK. The

): http://www.bp.com/liveassets/bp_internet/globalbp/ lobalbp_uk_english/reports_and_publications/statistical_energy_review_2006/STAGI

6.p

IALÓG EÚ-RUSKO. Euractiv.sk, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na ebovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-

0. SPRÁVA KOMISIE: Výročná správa o implementácii vnútorného trhu so zemným tupné na

ttp://ec.europa.eu/energy/gas/benchmarking/doc/4/com_2004_0863_sk.pdf s.4

1. THE EUROPEAN GAS MARKET: EUROGAS VIEWS ON THE WAY - The European Union of the Natural Gas Industry, 2006, [ cit.

9.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web):

2. SECURITY OF GAS SUPPLY IN OPEN MARKETS: LNG and Power at the é na

http://www.iea.org/textbase/nppdf/free/2004/security.pdf

web): http://www.gazdefrance.com/upload/documents/public/gp2005ukfull_1149863023.pdf 3Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://en.wikipedia.org/wiki/Natura426.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.exxonmobil.com/Corporate/Citizenship/Imports/EnergyOutll 5. WORLD].www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf 6Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf 7International Association of Oil & Gas producers (OGP), [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné nawebovskej stránke (world wide web): http://www.ogp.org.uk/Publications/ 8. QUANTIFYING ENERGY BP STATISTICAL REVIEW OF WORLD ENERGY JUNE 2006. BP firemná stránka, [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide webgNG/local_assets/downloads/pdf/statistical_review_of_world_energy_full_report_200df 9. ENERGETICKÝ Dweuro/zoznam_liniek/energeticky-dialog-eu-rusko 1plynom a elektrinou. Európska komisia, 5 Január 2005, [ cit. 28.2.2007 ]. Doswebovskej stránke (world wide web): h 1FORWARD. Eurogas 2http://www.eurogas.org/database/documents/2006-Sep%20-%2006PP512%20-%20The%20European%20Gas%20Market%20-%20Eurogas%20views%20on%20the%20way%20forward.pdf 1turning point. IEA - International Energy Agency, 2004, [ cit. 23.3.2007 ]. Dostupnwebovskej stránke (world wide web):

88

dustry, 2005, [ cit. 26.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web):

YNU, TVRDÍ GAZPROM. Hospodárske

bera-privela-plynu-

5. STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact

bovskej stránke (world

ttp://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf

ebovskej stránke (world wide eb): www.iea.org/textbase/nppdf/free/2005/slovak.pdf

ttp://www.economy.gov.sk/files/mh/vlastnymat2.doc

ds 12.12.2006 ].

9. E.ON Acquires UK Gas Production Company. E.ON firemná stránka, 2005, [ cit.

0. KOMISIA VERSUS ENERGETICKÝ GIGANTI. Euraktiv.sk, [ cit. 28.11.2006 ].

ánke orld wide web):

ostupné na webovskej

ergy/documents/031005gas/Nabucco

né

13. EUROGAS STATISTICS 2005. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Inwww.eurogas.org/asp/show.asp?wat=statistics%202005.pdf 14. UKRAJINA ODOBERÁ PRIVEĽA PLnoviny, [ cit. 30.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.hnonline.sk/c3-17672230-k0C000_detail-ukrajina-odotvrdi-gazprom 1of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na wewide web): h 16. SLOVAK REPUBLIC: ENERGY POLICY REVIEW 2005. IEA - International Energy Agency, 2005, [ cit. 2.4.2007 ]. Dostupné na ww 17. NÁVRH ENERGETICKEJ POLITIKY SR. Ministerstvo Hospodárstva SR, [ cit. 4.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): h 18. TOH, K.: The Impact of Convergence of the Gas and Electricity Industries: Trenand Policy implications. IEA - International Energy Agency, 2003, [ cit.Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/papers/2003/toh.pdf 11.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eon.com/en/presse/news-show.do?id=7288 2Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/komisia-verzus-energeticki-giganti 21. O NADÁCII SPP. SPP nadácia, [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej str(whttp://www.nadaciaspp.sk/?cat=289ee72f2d574b02ae8afbdec528b713 22. NABUCCO Presentation. Seerecon, 2005, [ cit. 10.4.2007]. Dstránke (world wide web): http://www.seerecon.org/infrastructure/sectors/en%20Presentation%20Belgrad%20Oct%202005.pdf 23. NORD STREAM Company information. Nord Stream, [cit.10.4.2007]. Dostupna webovskej stránke (world wide web): http://www.nord-stream.com/eng/company/

univerzita komenskÉho v bratislave …diplomovka.sme.sk/zdroj/kitko_michal.pdf5 abstrakt kitko,...

Documents