univerzita komenskÉho v bratislave fakulta …diplomovka.sme.sk/zdroj/3320.pdf · obrÁzok 11 graf...

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

POROVNANIE SLOVENSKÉHO BANKOVÉHO

SEKTORA S VYBRANOU KRAJINOU EÚ

MARTINA ALEXOVÁ

2008

Porovnanie slovenského bankového sektora s vybranou krajinou EÚ

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Martina Alexová

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

KATEDRA EKONÓMIE A FINANCIÍ

Odbor Manažment

Špecializácia: Finančný manažment a finančné služby

Vedúci záverečnej práce

Ing. Zdenko Štefanides, M.S.

BRATISLAVA 2008

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval/a samostatne a uviedol/la som všetku

použitú literatúru.

……………………………………………

vlastnoručný podpis študenta

POĎAKOVANIE

Ďakujem diplomovému vedúcemu za odborné rady, trpezlivosť a usmernenie pri písaní

záverečnej práce.

ABSTRAKT

ALEXOVÁ, Martina: Porovnanie slovenského bankového sektora s vybranou krajinou EÚ.

[Diplomová práca] –

Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta managementu; Katedra ekonómie a financií. –

Vedúci:

Ing. Zdenko Štefanides M.S._. Bratislava: UK, 2008, 104 s.

Práca pojednáva o najdôležitejších oblastiach slovenského bankového sektora a stupňom jeho

rozvoja v porovnaní s vybranou krajinou EÚ 12 - Portugalskom. Na základe zistených

porovnaní sa slovenský bankový sektor začína približovať k európskym štandardom v oblasti

štruktúry aktív. Z hľadiska likvidity je na oveľa vyššej úrovni ako Portugalsko. Úvery

poskytnuté klientov sú v prevažnej miere kryté vkladmi na Slovensku, naopak v Portugalsku

musia byť úvery kryté zahraničným kapitálom. V oblasti ziskovosti dosahuje vyššie hodnoty

slovenský bankový sektor, avšak v efektivite meranej počtom prijatých vkladov a poskytnutých

úverov na pobočku a zamestnanca zaostáva za Portugalskom a tým sa otvára priestor pre ďalší

rozvoj v tejto oblasti. Slovenský bankový sektor sa začína uberať cestou trendov, ktoré

prevládajú v Portugalsku (zároveň aj v EÚ) a to v postupnom zadlžovaní domácností

a investovaní do alternatívnych foriem sporenia.

Kľúčové slová: aktíva, poskytnuté úvery, prijaté vklady, likvidita, bezhotovostný styk,

ziskovosť, kapitálová primeranosť, efektivita

ABSTRACT

ALEXOVÁ, Martina: Comparison of Banking Sectors between Slovakia and Chosen EU

Country. [Master Thesis] –

Comenius University in Bratislava. Faculty of Management; Department of Economy and

Finance.

Advisor:

Ing. Zdenko Štefanides M.S._. Bratislava: UK, 2008, 104 s.

Master thesis describes the most important areas of Slovak banking sector together with its

development in comparison with chosen country from EU 12 – Portugal. Based on the

result of comparison, Slovak banking sector is approaching European standards in structure

of asset. From the liquidity point of view banking sector is at higher level than Portugal’s.

Credit for customers is mostly insured by deposits from customers in Slovakia. On the

contrary credit for customers is insured by foreign capital in Portugal. Regarding the

profitability, Slovak banking sector reaches higher values however efficiency measured by

number of credits and deposits by branch and employee is higher in Portugal, what

indicates possibilities for future development in Slovakia. Slovak banking sector is

converting to trends which predominate in Portugal (also in EU). These trends mainly

include higher indebtedness of households and investments to alternative form of saving.

Key words: assets, credit for customers, deposits from customers, liquidity, payment system,

profitability, capital adequacy, efficiency

PREDHOVOR

Táto práca vznikla zo záujmu zistiť, v akej pozícií sa nachádza slovenský bankový

sektor v porovnaní so sektorom vybranej krajiny EU a na základe zistených poznatkov sa

pokúsiť určiť budúci vývoj pre Slovensko.

Bolo potrebné vybrať krajinu, ktorá má v súčasnosti relatívne dobré postavenie

v rámci EÚ, ale pri svojom vstupe do európskeho spoločenstva sa nachádzala v podobnej

situácii ako Slovensko v roku 2004 a ktorá svojou životnou úrovňou (meranou štandardom

kúpnej sily) má najbližšie k Slovensku. Z týchto dôvodov bolo Portugalsko ideálnou

voľbou. Aj ono pri svojom vstupe v roku 1984 nemalo priaznivú ekonomickú situáciu.

Napriek tomu sa integrovalo veľmi dobre. Jeho životná úroveň je porovnateľná so životnou

úrovňou na Slovensku. Na základe tejto podobnosti oboch krajín sa dajú porovnať vývoje

bankových sektorov a dá sa predpovedať určité smerovanie vývoja bankového sektora na

Slovensku. Táto práca teda môže pôsobiť ako jeden z podkladov pre strategické

rozhodnutia v komerčných bankách.

Údaje použité v tejto práci boli zozbierané z výročných správ centrálnych bánk

oboch krajín a zo správ o vývoji finančného, respektíve bankového, sektora v danej krajine.

Ďalšie údaje boli vyňaté z pravidelných štatistických výkazov národných bánk Slovenska

a Portugalska a z publikácií Európskej centrálnej banky. Údaje boli ďalej spracovávané a

výstupy vo forme grafov sú vlastným príspevkom. Poznatky popísané v teoretickej časti

tejto práce boli spracované podľa poznámok z predmetu Bankovníctvo a z literatúry v

zozname.

Cenné rady a potrebné usmernenie pri písaní tejto práce poskytol môj diplomový

vedúci Zdenko Štefanides. Vďaka nemu má diplomová práca práve takúto podobu.

Martina Alexová

OBSAH

ÚVOD 14

1 ŠTRUKTÚRA BANKOVÉHO SEKTORA 16

1.1 Banka a spôsoby jej vykazovania 16 1.1.1 Účtovné výkazy a účtovníctvo bánk 17

1.2 Štruktúra majetku 18 1.2.1 Bankové operácie 19 1.2.2 Aktívne a pasívne operácie bánk 20 1.2.3 Aktívne operácie bánk 21

1.2.3.1 Pohľadávky voči klientom 22 1.2.3.2 Ostatné aktívne operácie bánk 28

1.2.4 Pasívne operácie bánk 29 1.2.4.1 Záväzky prijaté od klientov 30

1.3 Kapitálová štruktúra bánk 34

1.4 Štruktúra výnosov 35 1.4.1 Charakteristika jednotlivých položiek 36

2 MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ NA SLOVENSKU A V PORTUGALSKU 40

3 ANALÝZA BANKOVÉHO SEKTORA 48

3.1 Aktíva slovenského a portugalského bankového sektora 48

3.2 Štruktúra jednotlivých položiek bankovej súvahy 51 3.2.1 Aktíva dominantných bánk 54 3.2.2 Pasíva bankového sektora 57 3.2.3 Štruktúra úverov klientom 58 3.2.4 Finančné záväzky domácností 62 3.2.5 Úvery dominantných bánk 64 3.2.6 Štruktúra vkladov klientov 66 3.2.7 Finančné aktíva domácností 69 3.2.8 Vklady dominantných bánk 72 3.2.9 Analýza likvidity súvahy bánk na Slovensku a v Portugalsku 74

3.3 Komerčné rozdelenie bankového sektora 75 3.3.1 Banky a pobočky bánk 75 3.3.2 Bezhotovostný platobný systém 79

3.4 Ziskovosť bankového sektora 86 3.4.1 Ziskovosť dominantných bánk 92

3.5 Kapitálová primeranosť 93

3.6 Efektívnosť bankového sektora 96

ZÁVER 100

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 102

ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A TABULIEK

OBRÁZOK 1 HDP na obyvateľa v roku 2007 (meraná PPS) v % v krajinách EU 27 40

OBRÁZOK 2 Graf vývoja reálneho rastu HDP (v % ročne) 41

OBRÁZOK 3 Graf vývoja HDP na obyvateľa (v tis. euro) 42

OBRÁZOK 4 Graf vývoja HDP na štandard kúpnej sily (v %) 43

OBRÁZOK 5 Graf vývoja inflácie meraná HICP (v %) 43

OBRÁZOK 6 Graf vývoja nezamestnanosti (v %) 44

OBRÁZOK 7 Graf vývoja deficitu štátneho rozpočtu na HDP (v %) 45

OBRÁZOK 8 Graf vývoja dlhu verejných financií na HDP (v %) 45

OBRÁZOK 9 Graf zahraničného obchodu na HDP (v %) 46

OBRÁZOK 10 Graf vývoja eura voči slovenskej korune 47

OBRÁZOK 11 Graf pomeru aktív k HDP v EU 27 v roku 2007 (v %) 48

OBRÁZOK 12 Graf vývoja aktív bankového sektora na HDP (v %) 49

OBRÁZOK 13 Graf vývoja aktív (v mld. euro) 50

OBRÁZOK 14 Graf vývoja aktív na obyvateľa (v tis. euro) 50

OBRÁZOK 15 Graf pomerového vývoja aktív SR/PT a HDP SR/PT (v %) 51

OBRÁZOK 16 Graf štruktúry aktív (v %) 52

OBRÁZOK 17 Graf vývoja úverov klientov (v % z aktív) 53

OBRÁZOK 18 Graf vývoja úverov klientom na obyvateľa (v tis. euro) 53

OBRÁZOK 19 Graf vývoja investícií do cenných papierov (v % z aktív) 54

OBRÁZOK 20 Graf vývoja aktív troch najväčších bánk v SR (v mld. SKK) 54

OBRÁZOK 21 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v SR (v %) 54

OBRÁZOK 22 Graf vývoja aktív troch najväčších bánk v Portugalsku (v mld. euro) 55

OBRÁZOK 23 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v Portugalsku (v %) 55

OBRÁZOK 24 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v PT a v SR (v %) 56

OBRÁZOK 25 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v PT a SR (v %) 56

OBRÁZOK 26 Graf vývoja štruktúry záväzkov (v %) 58

OBRÁZOK 27 Graf vývoja úverového portfólia na celkové úvery na Slovensku (v %) 59

OBRÁZOK 28 Graf vývoja úverového portfólia na celkové úvery v Portugalsku (v %) 60

OBRÁZOK 29 Graf vývoja štruktúry úverov (v %) 61

OBRÁZOK 30 Graf vývoja retailových úverov na celkových úveroch (v %) 61

OBRÁZOK 31 Graf vývoja finančných záväzkov domácností na Slovensku (v %) 62

OBRÁZOK 32 Graf vývoja finančných záväzkov domácností v Portugalsku (v %) 63

OBRÁZOK 33 Graf vývoja úverov na obyvateľa a retailových úverov na obyvateľa

k HDP na Slovensku k Portugalsku (v %) 64

OBRÁZOK 34 Graf vývoja úverov troch najväčších bánk v SR (v mld. SKK) 64


OBRÁZOK 36 Graf vývoja úverov troch najväčších bánk v PT (v mld. euro) 65

OBRÁZOK 37 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v PT (v %) 65



OBRÁZOK 40 Graf vývoja vkladov na celkových záväzkoch (v %) 67

OBRÁZOK 41 Graf vývoja portfólia vkladov na celkové vklady na Slovensku (v %) 68

OBRÁZOK 42 Graf vývoja portfólia vkladov na celkové vklady v Portugalsku (v %) 68

OBRÁZOK 43 Graf vývoja štruktúry klientskych vkladov (v %) 69

OBRÁZOK 44 Graf vývoja finančných aktív domácností na Slovensku (v %) 70

OBRÁZOK 45 Graf vývoja finančných aktív domácností v Portugalsku (v %) 71

OBRÁZOK 46 Graf vývoja vkladov na obyvateľa a retailových vkladov na obyvateľa

k HDP na Slovensku k Portugalsku (v %) 71

OBRÁZOK 47 Graf vývoja vkladov troch najväčších bánk v SR (v mld. SKK) 72


OBRÁZOK 49 Graf vývoja úverov troch najväčších bánk v PT (v mld. euro) 73

OBRÁZOK 50 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v PT (v %) 73



OBRÁZOK 53 Graf vývoja loan to deposit ratio (v %) 74

OBRÁZOK 54 Graf vývoja rozdielu vkladov a úverov (v mld. euro) 74

OBRÁZOK 55 Graf počtu bánk 76

OBRÁZOK 56 Graf počtu obyvateľov na banku (v tis.) 76

OBRÁZOK 57 Graf počtu pobočiek (v tis.) 77

OBRÁZOK 58 Graf počtu obyvateľov na pobočku (v tis.) 77

OBRÁZOK 59 Graf počtu zamestnancov (v tis.) 78

OBRÁZOK 60 Graf počtu zamestnancov na pobočku 78

OBRÁZOK 61 Graf počtu bankomatov (v tis.) 80

OBRÁZOK 62 Graf počtu obyvateľov na bankomat (v tis.) 80

OBRÁZOK 63 Graf počtu transakcií na obyvateľa 80

OBRÁZOK 64 Graf hodnoty transakcií na obyvateľa (v tis. euro) 80

OBRÁZOK 65 Graf počtu POS terminálov (v tis.) 81

OBRÁZOK 66 Graf počtu obyvateľov na POS terminál (v tis.) 81

OBRÁZOK 67 Graf počtu POS transakcií na obyvateľa 82

OBRÁZOK 68 Graf hodnoty POS transakcií na obyvateľa (v tis. euro) 82

OBRÁZOK 69 Graf vývoja počtu platobných kariet (v mil. kusoch) 83

OBRÁZOK 70 Graf počtu platobných kariet na obyvateľa 83

OBRÁZOK 71 Graf počtu debetných kariet (v mil. kusoch) 83

OBRÁZOK 72 Graf počtu debetných kariet na obyvateľa 83

OBRÁZOK 73 Graf počtu kreditných kariet (v mil. kusoch) 84

OBRÁZOK 74 Graf počtu kreditných kariet na obyvateľa 84

OBRÁZOK 75 Graf priemerných pomerových ukazovateľov rozloženia bankového

sektora na Slovensku k bankovému sektoru v Portugalsku (v %) 85

OBRÁZOK 76 Graf vývoja prevádzkových nákladov na aktíva (v %) 87

OBRÁZOK 77 Graf vývoja prevádzkových výnosov na aktíva (v %) 87

OBRÁZOK 78 Graf vývoja prevádzkového zisku na aktíva (v %) 88

OBRÁZOK 79 Graf vývoja prevádzkových výnosov na aktíva na zamestnanca

(v %) 89

OBRÁZOK 80 Graf vývoja prevádzkového zisku na aktíva na zamestnanca

(v %) 89

OBRÁZOK 81 Graf štruktúry prevádzkových výnosov (v %) 90

OBRÁZOK 82 Graf čistých úrokových výnosov na prevádzkové výnosy (v %) 91

OBRÁZOK 83 Graf čistých výnosov z poplatkov a provízií na prevádzkové výnosy

(v %) 91

OBRÁZOK 84 Graf vývoja čistého zisku na aktíva (v %) 91

OBRÁZOK 85 Graf čistého zisku na aktíva na zamestnanca (v %) 91

OBRÁZOK 86 Graf trhového podielu čistého zisku troch najväčších bánk

na čistom zisku sektora (v %) 92

OBRÁZOK 87 Graf vývoja návratnosti čistého zisku na aktíva (v %) 94

OBRÁZOK 88 Graf vývoja návratnosti čistého zisku na vlastnom kapitáli (v %) 94

OBRÁZOK 89 Graf čistého úrokového rozpätia (v %) 95

OBRÁZOK 90 Graf vývoja kapitálu na aktíva (v mld. euro) 96

OBRÁZOK 91 Graf vývoja ukazovateľa kapitálovej primeranosti (v %) 96

OBRÁZOK 92 Graf vývoja cost to income (v %) 96

OBRÁZOK 93 Graf personálnych nákladov na zamestnanca (v tis. euro) 97

OBRÁZOK 94 Graf administratívnych nákladov na zamestnanca (v tis. euro) 97

OBRÁZOK 95 Graf vkladov na zamestnanca (v mil. euro) 98

OBRÁZOK 96 Graf úverov na zamestnanca (v mil. euro) 98

OBRÁZOK 97 Graf vkladov na pobočku (v mil. euro) 98

OBRÁZOK 98 Graf úverov na pobočku (v mil. euro) 98

TABUĽKA 1 Zjednodušená bilančná štruktúra banky 21

TABUĽKA 2 Členenie úverov z hľadiska času 23

TABUĽKA 3 Klasifikácia odvetví 26

TABUĽKA 4 Zjednodušená štruktúra výkazu ziskov a strát podľa IFRS 36

TABUĽKA 5 Herfindahlov index 57

ZOZNAM SKRATIEK

BASEL – Basilejská dohoda o kapitáli

BCP – Banco Comercial Portugues

BES – Banco Espirito Santo

BP – Banco de Portugal

C3 – Podielu objemu troch inštitúcii s najvyšším objemom danej položky na celkovom

objeme danej položky v sektore

CGP – Caixa General de Depositos

CI – Credit to Income ratio

ECB – Európska centrálna banka (European Central Bank)

EÚ – Európska únia

HDP – Hrubý domáci produkt

HHI – Herfindahlov index

HICP – Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (Harmonized Index of Consumer

Prices)

IAS – Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards)

INE – Instituto National de Estatística

NBS – Národná banka Slovenska

NFC – Čistý výnos z poplatkov a provízií

NII – Čistý úrokový výnos

NTC – Čistý výnos z obchodných operácií

POS Terminál – Point of Sale Terminal – elektronické zariadenie umožňujúce realizáciu

bezhotovostných platieb od zákazníkov

PPS – Štandard kúpnej sily (Purchasing Parity Standard)

ROA – Návratnosť na aktívach (Return on Assets)

ROE – Návratnosť na vlastnom kapitáli (Return on Equity)

SLSP – Slovenská sporiteľňa

ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej Republiky

VÚB – Všeobecná úverová banka

TB – Tatra banka

14

ÚVOD

Cieľom tejto práce je porovnať bankový sektor na Slovensku s vybranou

krajinou Európskej únie. Táto krajina má mať porovnateľnú životnú úroveň so

Slovenskom (meranú štandardom kúpnej sily). Z krajín EÚ 12 má takúto úroveň práve

Portugalsko. Navyše obdobne ako Slovensko vstupovalo do spoločenstva ako jedna

z ekonomicky slabších krajín. Bankový sektor tvorí jednu z dominánt finančného

sektora a vývoj bankového sektora významne ovplyvňuje celkový vývoj ekonomiky

daného štátu.

Prvá časť práce predstavuje štruktúru bankového sektora. V jednotlivých

podkapitolách sú bližšie charakterizované najdôležitejšie položky súvahy bánk a výkazu

ziskov a strát. Osobitá pozornosť je venovaná poskytnutým úverom a ich členeniu

a takisto rozdeleniu prijatých vkladov.

Druhá časť je venovaná makroekonomickému porovnaniu vývoja oboch krajín.

Hospodárska situácia krajiny má podstatný vplyv na správanie sa obyvateľstva a firiem

a tým ovplyvňuje zisk a riadenie bankového sektora. Ekonomická situácia napovedá

o určitých očakávaniach správania sa klientov bankového sektora. Porovnanie vývoja

identifikuje spoločné črty krajín a tým aj potencionálnu zhodu vo vývoji bankových

sektorov a možnosti predikcie ich vývoja.

Tretia časť je venovaná samotnému porovnaniu najdôležitejších ukazovateľov.

Prvá podkapitola je zameraná na porovnávanie aktív, ako nosnej položky ovplyvňujúcej

zisk bankového sektora. Pre bližšie porovnanie a ukázanie zhody sektorov sú

u vybraných položiek porovnávané aj tri najväčšie banky v krajinách.

Osobitá pozornosť je venovaná štruktúre úverov, ako najdôležitejšej a najväčšej

položky aktív. Rovnako je venovaná pozornosť aj úverovému zaťaženiu obyvateľstva,

ktoré má podstatný vplyv na zisk komerčných bánk. Obdobne to platí aj pre pasíva a to

pre položku prijatých vkladov a ich budúceho vývoja. Štruktúre aktív a pasív je

venovaná najdlhšia časť, pretože práve riadenie a predikovanie vývoja aktív a pasív je

dôležité z hľadiska rentability, riadenia likvidity a eliminovania rizík.

Ďalšia časť sa zaoberá porovnaním komerčného rozloženia bankového sektora.

Počas posledných rokov slovenský bankový sektor prešiel výrazným rozvojom, otázne

však ostáva či je toto rozloženie porovnateľné s rozložením v inej európskej krajine.

15

Dve podkapitoly sa zaoberajú ziskovosťou a kapitálovým rozložením sektorov.

Táto časť ponúka odpoveď na otázku, či je bankový sektor dostatočne zaistený voči

rizikám a či vzhľadom na svoju veľkosť dosahuje primeranú ziskovosť.

Posledná časť hovorí o efektivite bankového sektora.

Výsledky týchto porovnaní ponúkajú obraz na slovenský bankový sektor

v porovnaní s vybranou krajinou EÚ. Z tohto porovnania vyplýva určitá predikcia

vývoja bankového sektora pre budúce roky, ktorá môže slúžiť ako podklad pre

prijímanie finančných a strategických rozhodnutí v komerčných bankách.

16

1 Štruktúra bankového sektora

1.1 Banka a spôsoby jej vykazovania

Bankový sektor tvorí dominantu finančného sektrora. Z toho dôvodu je kladený

veľký dôraz na to, aby boli banky finančne stabilné a prosperujúce, pretože na

fungovaní bankového sektora do istej miery závisí vývoj ekonomiky daného štátu.

Bankový systém zahŕňa všetky banky spolu s ich vzájomnými vzťahmi ako aj

ich vzťahy k obyvateľom. Je dvojstupňový, tvorí ho centrálna banka daného štátu spolu

s komerčnými bankami.

Centrálna banka často nazývaná ako banka štátu sa podieľa na tvorbe menovej

politiky. Reprezentuje štát a zastupuje ho v medzinárodných inštitúciách. Je taktiež

regulátorom bankovej sústavy.

Oproti centrálnej banke stojí komerčná banka ako špecifický bankový subjekt.

Podľa zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov banka je právnická

osoba založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady, poskytuje úvery a má na

výkon týchto činností udelené bankové povolenie. Svojim klientom ponúka špecifické

portfólio služieb a produktov, predovšetkým nemateriálnej povahy. Tieto produkty nie

sú patentovateľné, vytvárajú konkurenčnú výhodu iba na určitý čas.

Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávaného

Národnou bankou. Z dôvodu efektívnej regulácie bánk a získavania informácii z

bankového sektora, banky prezentujú svoje informácie o finančnej pozícií a výkonnosti.

Najlepším spôsobom prezentovania a na druhej strane aj zdrojom informácií je účtovná

závierka, kde sú prezentované komplexné informácie tak, aby vyhovovali potrebám

požívateľov.

Rozvoj ekonomiky, globalizácia a proces vzájomnej konsolidácie jednotlivých

účtovných výkazov, si vynútili aby sa zabezpečilo medzinárodné porovnávanie

finančnej situácie nielen bánk, ale aj iných podnikateľských jednotiek.1 Práve kvôli už

spomínanému porovnaniu postupujú účtovné jednotky podľa Medzinárodných

účtovných štandardov (IAS).

1 HORVÁTHOVÁ, E. – ŽIŽKOVÁ, P.: Medzinárodné účtovné štandardy a ich implementácia v bankovníctve. [online] December 2007 [cit. 23.2.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1391&SearchString=banka>

17

1.1.1 Účtovné výkazy a účtovníctvo bánk

Vo všeobecnosti účtovné výkazy štruktúrovane prezentujú finančnú pozíciu a

finančný výkon podniku. Ich základným cieľom je zabezpečiť informácie o finančnej

pozícií, finančnom výkone a peňažnom toku podniku pre širokú skupinu užívateľov.

Medzi užívateľov týchto informácií zaraďujeme investorov, zamestnancov podniku,

veriteľov, dodávateľov, širokú verejnosť, vládu a zákazníkov. Účtovné výkazy takisto

prezentujú výsledky manažmentu nad zverenými zdrojmi podniku.

Informácie, na základe ktorých sa rozhodujú užívatelia účtovných výkazov,

musia byť včasné a musia poskytovať správy o schopnosti podniku generovať finančné

prostriedky. Informácie o výkonnosti podniku, najmä jeho ziskovosť, sú požadované

z dôvodu posúdenia potenciálnych zmien v ekonomických zdrojoch, sú potrebné pre

predpovedanie schopnosti podniku generovať finančné prostriedky už z existujúcich

zdrojov. Taktiež sú zdrojom hodnotenia efektívnosti, s ktorou môže podnik prijať

dodatočné zdroje. Informácie ohľadom zmeny vo finančnej pozícii podniku sú dôležité

z dôvodu ďalšieho investovania majetku, financovania a prevádzkových aktivít počas

roka. Všetky tieto informácie oboznamujú užívateľa so schopnosťou podniku generovať

finančné prostriedky a so schopnosťou využitia týchto prostriedkov.

Informácie o finančnej pozícií podniku sú uvedené v súvahe. Informácie

o výkone podniku sú uvedené vo výkaze ziskov a strát.

Medzi najdôležitejšie účtovné výkazy patrí súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz

o zmenách v základnom imaní, výkaz o peňažnom toku a k nim súvisiace poznámky.2

Účtovníctvo bánk sa líši od účtovníctva pre podniky práve z dôvodu, že

podnikanie bánk je veľmi špecifickým oborom podnikania a teda aj Medzinárodné

účtovné štandardy kladú na banky vyššie požiadavky na zverejňovanie údajov

v účtovnej závierke. Prípadná nestabilita bankového sektora totiž ohrozuje viacerých

klientov, najmä obyvateľov, podniky ale i štát ako taký. Tieto zvýšené požiadavky sa

môžu prejaviť napríklad u rozdielnych položiek súvahy, výsledovky a podsúvahových

položiek. Opatrenie Ministerstva financií z 13.11.2002 doplnené neskoršími predpismi

2 NEEDLES, B.E.-POWERS, M: Financial Reporting and Analysis. In: NEEDLES, B.E.-POWERS, M.: Financial Accounting. Boston : Houghton Mifflin Custom Publishing, 2001. s. 234 - 246.

18

ustanovuje podrobnosti o postupoch účtovnia a rámcovej účtovnej osnovy pre banky a

pobočky zahraničných bánk.3

Podobne ako pri podnikoch je súvaha banky rozdelená do 3 častí – na aktíva,

teda to, čo banka vlastní, na záväzky, to, čo banka dlží a na vlastné imanie, teda objem

majetku, ktorý bol do nej vložený jej zakladateľmi.4

Medzi hlavné položky aktív zaraďujeme peniaze a účty vedené v NBS,

poskytnuté úvery, cenné papiere, investície do dcérskych spoločností a do

nehnuteľností, majetok a ostatné aktíva. Položkami záväzkov sú záväzky voči

finančným inštitúciam a klientom, rezervy, emitované dlhodobé cenné papiere, ostatné

záväzky, záväzky zo splatnej a odloženej dane z príjmov. V konsolidovanej súvahe je

vlastné imanie rozdelené na vlastné imanie pripadajúce na vlastníkov materskej

spoločnosti a menšinové podiely.5

Výkaz ziskov a strát charakterizuje jednotlivé položky výnosov a nákladov ako

sú čisté výnosy z úrokov a z investícií, čisté výnosy z poplatkov a provízii, čistý zisk

z finančných operácií, ostatné prevádzkové výsledky, prevádzkové náklady, čistá tvorba

opravných položiek, daň z príjmov a čistý zisk.6

Medzi ďalšie výkazy, ktoré má banka povinnosť uviesť vo svojej výročnej

správe patria výkazy zmien vo vlastnom imaní, výkaz peňažných tokov a poznámky

k výkazom účtovnej závierky.

1.2 Štruktúra majetku

Vo všeobecnosti tvoria až 95 % bankových aktív pohľadávky od klientov, od

ostatných bánk vrátane pohľadávky od centrálnych bánk a investície do cenných

papierov. Zvyšok tvoria fixné aktíva ako budovy a zariadenia.

3 HORVÁTHOVÁ, E. – ŽIŽKOVÁ, P.: Medzinárodné účtovné štandardy a ich implementácia v bankovníctve. [online] December 2007 [cit. 23.2.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1391&SearchString=banka> 4 AMOSWEB: Bank Balance Sheet. [online] [cit. 4.2.2008] Dostupné z <http://www.amosweb.com/cgi-bin/awb_nav.pl?s=wpd&c=dsp&k=bank%20balance%20sheet> 5 HORVÁTHOVÁ, E. – ŽIŽKOVÁ, P.: Medzinárodné účtovné štandardy a ich implementácia v bankovníctve. [online] December 2007 [cit. 23.2.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1391&SearchString=bank > 6 NBS: Správa o výsledkoch analýzy slovenského finančného sektora za rok 2006. [online] [cit. 18.12.2007] Dostupné z <http://www.nbs.sk/DFT/PUBLIK/ANALYZA/2006.PDF>

19

Pohľadávky od klientov alebo tiež úvery sú najdôležitejšou položkou aktív pre

všetky banky. Úvery sú základným zdrojom úverových výnosov. Zatiaľ čo úver je

záväzkom pre dlžníka, je aktívom pre banku, teda pre veriteľa. Úvery zahŕňajú úvery

jednotlivcom (obyvateľstvo, živnostníci) a úvery podnikom (nefinančné spoločnosti,

finančné spoločnosti okrem bánk, vládny sektor, neziskové organizácie a iné ďalšie

spoločnosti). 7

Štruktúra záväzkov je podobná ako štruktúra majetku. Až 88 % bankových

zdrojov tvoria cudzie zdroje a menej ako 10 % je krytých vlastnými zdrojmi banky.

Cudzie zdroje zahŕňajú záväzky prijaté od klientov, ostatných bánk a emitované cenné

papiere. Najväčší záväzok bánk tvoria práve vklady od klientov. Pre každú banku je

nevyhnutné dosiahnuť potrebné finančné zdravie, teda schopnosť byť schopná splatiť

záväzky svojim klientom. 8

1.2.1 Bankové operácie

Banka pri vykonávaní svojej činnosti robí rôzne obchody za účelom dosiahnutia

zisku. Tieto operácie nazývame aktívne a pasívne operácie. Okrem týchto operácií

banka vykonáva aj neutrálne operácie. Pri týchto operáciách na neprejaví žiadna zmena

na aktívach a pasívach.

Medzi neutrálne operácie zaraďujeme:

- platobný styk a zúčtovanie,

- devízové operácie,

- úschovné operácie bánk,

- obstarateľské operácie

- operácie s cennými papiermi pre klienta,

- poradenská činnosť.9

Platobný styk a zúčtovanie patria medzi najmasovejšie operácie komerčných

bánk. Sú spojené s existenciou účtu a pohybu finančných prostriedkov na ňom. Práve

založenie účtu a jeho riadenie patria medzi kontaktné operácie banky a klienta.

7 AMOSWEB: Bank Balance Sheet. [online] [cit. 4.2.2008] Dostupné z < http://www.amosweb.com/cgi-bin/awb_nav.pl?s=wpd&c=dsp&k=bank%20balance%20sheet > 8 AMOSWEB: Bank Balance Sheet. [online] [cit. 4.2.2008] Dostupné z < http://www.amosweb.com/cgi-bin/awb_nav.pl?s=wpd&c=dsp&k=bank%20balance%20sheet > 9 PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit. 12.1.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=374&SearchString=banka>

20

Na platobný styk nadväzujú devízové operácie a s nimi spojené zmenárenské

služby. Pri týchto operáciách ide o konverziu domácej meny na zahraničnú a naopak.

Čoraz viac sa začínajú využívať úschovné operácie bánk, pri ktorých banky

prijímajú do úschovy cenné papiere, drahé kovy, šperky, listiny, umelecké predmety,

ktoré sú uschované v trezoroch banky.

Obstarateľské operácie sú operácie, pri ktorých klient poveruje banku na

obstaranie určitých záležitostí (napríklad inkasovanie výnosu z cenných papierov

uschovaných v banke), k zastupovaniu na valnom zhromaždení, k uplatneniu práva

prioritného nákupu pri ďalšej emisii cenných papierov a pod. 10

Operácie s cennými papiermi zahŕňajú okrem úschovy a správy cenných

papierov aj ich obchodovanie a investovanie a s tým spojené poradenské služby

a taktiež služby spojené s emisiou cenných papierov.11

Poradenská činnosť nadobúda v súčasnosti čoraz viac na význame. Mnoho bánk

poskytuje služby osobných finančných poradcov a rady najmä v oblasti investícií do

cenných papierov.

1.2.2 Aktívne a pasívne operácie bánk

Aktívne a pasívne operácie banky majú úzky súvis so štruktúrou bankovej

súvahy. Prostredníctvom aktívnych operácií banky poskytujú dočasne voľné finančné

prostriedky klientom, čiže im vzniká pohľadávka alebo aktívum. Výsledkom bankových

operácií, ktorými banky získavajú peňažné prostriedky na svoje obchody je dlh –

pasívum, preto v tejto súvislosti hovoríme o pasívnych operáciách. V tabuľke 1 je

uvedená zjednodušená bilančná štruktúra banky.

10 PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit. 12.1.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=374&SearchString=banka> 11 GALLO, P.: Základy moderného bankovníctva. Bratislava : Elita, 1995. s. 110.

21

Tabuľka 1 Zjednodušená bilančná štruktúra banky

AKTÍVA PASÍVA

Pokladničná hotovosť Cudzí kapitál:

Pohľadávky voči NBS, zahraničným - záväzky voči bankám

Pohľadávky voči iným bankám - záväzky voči klientom

Pohľadávky voči klientom - záväzky z dlhových cenných papierov

Dlhové cenné papiere - prijaté dlhodobé úvery osobitého

Akcie, podielové listy a ostatné podiely - rezervy

Dlhodobý nehmotný majetok - ostatné pasíva

Dlhodobý hmotný majetok - daňové záväzky

Ostatné aktíva Kapitál banky:

Daňové pohľadávky a) Základné imanie

Oprávky b) Kapitálové/ážiové fondy

c) Rezervy tvorené zo zisku a rezervné

d) Oceňovacie rozdiely

- neuhradený zisk alebo strata

- zisk alebo strata za bežné obdobie (Zdroj: NBS: Výročná správa za rok 2006. [online] [cit.18.12.2007] s. 157 Dostupné z

<http://www.nbs.sk/>)

Okrem súvahových položiek banka vykazuje aj podsúvahové položky. Medzi

takéto podsúvahové položky zaraďujeme pohľadávky a záväzky zo záruk voči bankám

ako napríklad prijaté a poskytnuté záruky a prísľuby medzi bankami. Ďalej záruky

poskytnuté štátom a inými subjektmi, pohľadávky a záruky voči klientom (sankcie,

zmenkové ručenie), pohľadávky a záväzky z termínových operácií, ostatné pohľadávky

a záväzky z finančného prenájmu, hodnoty prijaté alebo odovzdané do správy iným

bankám (jedná sa o cenné papiere).12

1.2.3 Aktívne operácie bánk

Aktívne operácie úzko nadväzujú na úspešnosť činností obchodnej banky v

oblasti depozitných aktivít, tzn. na úspešnosť pri tvorbe zdrojov. Názov aktívne je

12 SYSÁKOVÁ, V.: Prednášky z predmetu Bankovníctvo. In: Bilancia banky (21.11.2006). Bratislava : Univerzita Komenského, Fakulta Managementu.

22

vyjadrením tej skutočnosti, že v súvahe sa tieto obchody premietajú na strane aktív –

použitie prostriedkov.

Pokladničnú hotovosť tvoria bankovky a mince domácej a zahraničnej meny

v pokladnici ako aj v trezore. Taktiež tu zaraďujeme osobitne vedené operácie so zlatom

a kolky a známky. Výnosovosť a rizikovosť tejto kategórie aktív je nulová, pričom však

jej likvidita je vysoká.

Pohľadávky voči bankám tvoria repo operácie, úvery na medzibankovom trhu

a vklady v iných bankách. Tieto pohľadávky súvisia v riadením likvidity a riadením

menovej politiky. Do tejto kategórie zahrňujeme takisto povinné minimálne rezervy.13

Ďalšou skupinou bankových aktív sú cenné papiere. Cenné papiere, o ktorých

hovoríme v časti aktív sa delia do kategórií:

- cenné papiere určené na obchodovanie,

- cenné papiere určené k predaju,

- cenné papiere držané do splatnosti,

- podriadené cenné papiere, primárne neurčené na obchodovanie.14

Cenným papierom určeným na obchodovanie sa rozumie cenný papier, ktorý je

finančným aktívom držaným za účelom obchodovania a dosahovania zisku z cenových

rozdielov v krátkom čase.

Pod cenným papierom určeným na predaj rozumieme cenný papier, ktorý je

finančným aktívom, ale nie je určený na obchodovanie ani držaným do splatnosti.

Pod pojmom cenný papier držaný do splatnosti rozumieme finančné aktívum so

stanovenou splatnosťou, ktorý ma banka záujem držať do splatnosti, teda napríklad

nemá v úmysle uplatniť predajnú opciu na tento cenný papier. Do tejto kategórie

nepatria akcie, podielové listy ani dlhopisy.

1.2.3.1 Pohľadávky voči klientom

Medzi pohľadávky voči klientom zaraďujeme všetky druhy úverov. Paragraf 5

zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov charakterizuje úver ako

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu

a forfajtingu. Banka sa stáva veriteľom a účtuje svojmu dlžníkovi úrok ako cenu úveru.

13 SYSÁKOVÁ, V.: Prednášky z predmetu Bankovníctvo. In: Bilancia banky (21.11.2006). Bratislava : Univerzita Komenského, Fakulta Managementu. 14 JÍLEK, J. – SVOBODOVÁ, J.: Účetnictví bank a finančních institucí 2004. Praha : Grada, 2004. s. 183.

23

Dlžník má záväzok voči banke a je povinný splatiť dlh spolu s dohodnutým úrokom.

Bankové úvery je možné členiť podľa rôznych kritérií, najčastejšie členenie je

z hľadiska splatnosti na krátkodobé a dlhodobé úvery, členenie z hľadiska odvetvia

podnikania, členenie podľa zabezpečenia, podľa hodnoty na účtoch na korunové

a devízové, podľa toho z čoho sa splácajú na kapitálové a finančné a členenie podľa

ekonomických subjektov.

Členenie úverov podľa splatnosti15

V tabuľke 2 sú zhrnuté najzákladnejšie krátkodobé a dlhodobé úvery.

Krátkodobé úvery sú úvery poskytované na kratšie časové obdobie nepresahujúce jeden

rok. Medzi strednodobé a dlhodobé úvery zaraďujeme úvery so splatnosťou nad 1 rok.

Tieto úvery majú pokryť investičné náklady klienta, avšak pri týchto úveroch sa banka

púšťa do väčšieho rizika ako pri krátkodobých úveroch.

Tabuľka 2 Členenie úverov podľa splatnosti

Krátkodobé úvery: Dlhodobé úvery:

- Kontokorentný úver - Emisná pôžička

- Účelový úver - Úverový úpis

- Lombardný úver - Hypotekárny úver

- Spotrebiteľský úver - Účelový úver

- Spotrebiteľský úver (Zdroj: PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit. 12.1.2008]

Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=374&SearchString=banka>)

Medzi základné krátkodobé úvery patrí kontokorentný úver. Kontokorentný úver

sa poskytuje na kontokorentnom účte, ktorý je kombináciou bežného a úverového účtu,

na ktorom sa uskutočňujú platby. Rozdiel medzi kontokorentným účtom a bežným

účtom spočíva v možnosti poskytnutia úverového rámca. V praxi to znamená, že klient

môže isť do debetu a nemusí banku žiadať o poskytnutie krátkodobého úveru, banka mu

sama poskytne kontokorentný úver, s vopred dohodnutím limitom. Zároveň sa klient

15PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit. 12.1.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=374&SearchString=banka> GALLO, P.: Základy moderného bankovníctva. Bratislava : Elita, 1995. s.164 – 168. RÁKOCIOVÁ, V.: Bankové úvery. In: MAKÚCH, J. a kol.: Komerčné banky. Bratislava : Sofa, 1994. s. 47 - 76.

24

dohodne s bankou na podmienkach čerpania tohto úveru. Výhody tohto úveru spočívajú

v jeho veľkosti a jeho dostupnosti pre okamžité potreby klienta.

Medzi ďalšie krátkodobé úvery patria účelové úvery. Tieto úvery banka

poskytuje na presne stanovený účel, pričom prostriedky z tohto úveru nie je možné

využiť na iný účel. Objektom tohto úveru sú potreby súvisiace s podnikateľskou

činnosťou, ďalej úvery na krytie prechodného nedostatku finančných prostriedkov

a preklenovacie úvery.

Zmenkové úvery sú poskytované na základe zmenky. Zmenka podlieha

pravidlám zmenkového a šekového pravidla. Môžeme ju definovať ako cenný papier,

v ktorom sa vystaviteľ zmenky zaviaže písomnou formou, že zaplatí alebo dá príkaz

tretej osobe, aby určitú sumu zaplatila v určitej dobe a na určitom mieste. Môžu

vystupovať vo forme eskontného úveru, negociačného úveru, akceptačného úveru

a rambourského úveru.

Lombardný úver je spravidla poskytovaný a splácaný naraz. Podľa toho, čím je

zabezpečený je rozdelený do kategórií ako napríklad lombardný úver na cenné papiere,

tovar, pohľadávky, drahé kovy a iné cennosti. Najrozšírenejšou formou tohto úveru je

práve lombardný úver na cenné papiere.

Spotrebiteľský úver môže byť krátkodobým aj dlhodobým úverom. Pohybuje sa

v intervale od 10 000 do 100 000 SK so splatnosťou od 3 mesiacov do 3 rokov. Banka

poskytuje spotrebiteľský úver na financovanie osobných potrieb fyzických osôb podľa

zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľský úver nemôže byť

poskytnutý na financovanie podnikateľskej činnosti. V zmysle zákona

o spotrebiteľskom úvere banka poskytuje svojim klientom úvery bez sledovania účelu

použitia a na dohodnutý účel použitia. Príkladom je spotrebiteľský úver na bývanie

predovšetkým pre klientov, ktorí nechcú alebo nemôžu zabezpečiť úver nehnuteľnosťou

a potrebujú nižšiu sumu ako pri hypotéke.

V prípade emisnej pôžičky ide o dlhodobý úver, ktorý nie je priamym bankovým

úverom na základe zmluvy. Finančný trh totiž dáva svojím užívateľom možnosť požičať

si na finančnom trhu priamo a to pomocou úverových cenných papierov. Na banku sa

klient obracia sa žiadosťou o zabezpečenie predaja ním emitovaných cenných papierov.

Banka môže odkúpiť časť dlhopisov od vlastníka a tým mu poskytnúť pôžičku bez

úverovej zmluvy, teda emisnú pôžičku.

Ďalšou formou dlhodobého úveru je úverový úpis, na základe ktorého sa

poskytuje úver. Je to v podstate alternatíva emisnej pôžičky. Rozdiel spočíva v tom, že

25

klient sa priamo so žiadosťou o pôžičku obracia na banku, ktorá mu úver poskytuje na

základe úverového úpisu, ktorý je dokladom o poskytnutí úveru. Nie je však cenným

papierom, nie je ho teda možné predať pred splatnosťou.

Hypotekárny úver je podľa § 67 zákona 483/2001 Z.z. o bankách dlhodobým

úverom s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečeným

nehnuteľnosťou, pričom môže byť zabezpečený aj nehnuteľnosťou, ktorá iba vzniká.

Hypotekárny úver banka poskytuje na účely nadobudnutia nehnuteľnosti alebo jej časti,

na výstavbu alebo dokončenie stavby a na údržbu nehnuteľností. Býva zvyčajne

úročený buď fixným alebo variabilným úrokom, pričom niektoré banky pripúšťajú aj

kombináciu oboch spomínaných úročení. Hypotekárne úvery sú mimoriadne citlivé na

zmeny makroekonomických podmienok, vyhovuje im stabilné prostredie.

Strednodobé a dlhodobé účelové úvery sú poskytované na presne stanovený účel

s dohodnutou dobou splatnosti. Sú určené predovšetkým na krytie investičných potrieb

klientov.

Členenie podľa ekonomických sektorov16

Dôležitým členením úverov je členenie podľa ekonomických sektorov. Z rámci

tohto rozdelenia úvery delíme na úvery retailu a úvery podnikom. Do retailového

segmentu patria úvery obyvateľstvu alebo tiež účty občanov a úvery živnostiam.

Do korporátneho segmentu sú zaradené úvery poskytnuté nefinančným

spoločnostiam, finančným spoločnostiam okrem bánk, úvery poskytnuté poisťovniam

a penzijným fondom, verejnej správe, neziskovým inštitúciám slúžiacim prevažne

domácnostiam a nerezidentom. Poslednú kategóriu tvoria úvery, ktoré nie sú zaradené

do žiadneho zo spomenutých sektorov. Úvery sú v rámci sektorového členenia

rozdelené podľa meny, v ktorej boli poskytnuté a zároveň z hľadiska času

a zabezpečenia.

16 NBS: Mesačný výkaz o úveroch. [online] [cit. 20.12.2007] Dostupné z <http://www.nbs.sk/>

26

Členenie podľa odvetvia podnikania

Ďalším členením úverov je členenie podľa odvetvového hľadiska. Tvorí ho

prevažne členenie na poľnohospodárstvo a priemyselnú výrobu. Podľa kritérií NBS sú

úvery podľa odvetvovej klasifikácie zoradené v tabuľke 3.

Tabuľka 3 Klasifikácia odvetví

poľnohospodárstvo, poľovníctvo, rybolov a chov rýb

lesníctvo, ťažba dreva a súvisiace služby

ťažba nerastných surovín

priemyselná výroba - spolu

výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

stavebníctvo

obchod, oprava sp. tovaru a mot. vozidiel, hotely a reštaurácie

služby cestovných kancelárií a agentúr; turistické služby

doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

finančné sprostredkovanie okrem poistenia a DZ

poistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem PSZ

ostatná činnosť spolu

(Zdroj: NBS: Mesačný výkaz o úveroch podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. [online]

[cit. 20.12.2007] Dostupné z <http://www.nbs.sk/>)

Úvery môžu byť ešte členené podľa oblasti, v ktorej boli poskytnuté. Podľa toho

rozoznávame úvery poskytované krajom, ktoré sú ďalej členené z časového hľadiska

a podľa sektorového rozdelenia. Práve spomínané sektorové členenie je dôležité

z hľadiska ďalších analýz a vzájomných porovnávaní bankových sektorov krajín.

Členenie úverov podľa zabezpečenia

Podľa opatrenia číslo 3 z roku 1995 NBS o pravidlách hodnotenia pohľadávok

a podsúvahových položiek bánk podľa rizík v nich obsiahnutých a pre tvorbu zdrojov na

krytie rizík, banka musí členiť pohľadávky voči klientom na nasledovné kategórie:

- štandardné pohľadávky. O týchto pohľadávkach sa nedá pochybovať,

pohľadávka bude splatená načas v plnej výške jej nominálnej hodnoty podľa

dohodnutej zmluvy. Oneskorenie v platbách nie je dlhšie ako 30 dní. Týmto

pohľadávkam je priradená riziková váha nula.

27

- štandardné pohľadávky s výhradou. Platobná situácia klienta je prechodne

horšia, ale na základe získaných informácií sa predpokladá, že pohľadávka bude

splatená v plnej výške svojej nominálnej hodnoty. Oneskorenie v platbách je

dlhšie ako 30 dní, ale nie dlhšie ako 90 dní.

- neštandardné pohľadávky (klasifikované). Tieto pohľadávky nebudú splatené

v plnej výške ich nominálnej hodnoty. Dlžník má výrazne zlý hospodársky

vývoj, finančné a ekonomické ťažkosti. Je tu predpoklad, že v blízkej budúcnosti

sa stane platobne neschopným. Oneskorenie je dlhšie ako 90 dní, ale nie väčšie

ako 180 dní. Banka tvorí opravné položky do 50 % nominálnej hodnoty

pohľadávky, ak klient neposkytol banke požadované finančné výkazy.

- pochybné a sporné pohľadávky. Ich splatnosť v plnej výške je vysoko

nepravdepodobná alebo sporná, dlžník je nesolventný. Oneskorenie je väčšie

ako 180 dní, nie väčšie ako 360 dní. Banka tvorí opravné položky do 70 %

nominálnej hodnoty pohľadávky.

- stratové alebo tiež nenávratné pohľadávky. Opravné položky sú tvorené na 100

% z hodnoty pohľadávky, klient neplatí viac ako 360 dní. Za stratovú sa

považuje tiež pohľadávka dlžníka vo vyrovnávacom konaní alebo pohľadávka

dlžníka, ktorého majetok bol prihlásený na konkurz.17

Pri klasifikovaných pohľadávkach banka tvorí opravné položky, ktoré pre ňu

znamenajú náklady. Časový interval opravných položiek závisí od toho, ako skoro

začne klient úver splácať. Keď klient začne splácať pohľadávku, teda znižovať svoj

záväzok voči banke, pohľadávka sa zníži a o túto sumu sa zníži aj opravná položka

v nákladoch, a účtovne sa suma presunie do výnosov. Banka stanovuje opravnú položku

tak, že rozdiel medzi istinou pohľadávky a bankou zohľadneným zaistením danej

pohľadávky násobí koeficientom:

- 0,01 v prípade štandardnej pohľadávky s výhradou,

- 0,2 v prípade neštandardnej pohľadávky,

- 0,5 v prípade pochybnej a spornej pohľadávky,

- 1,0 v prípade stratovej alebo nenávratnej pohľadávky.18

Poskytovanie úverov je upravované zákonmi a internými normami, ktoré vydáva

NBS ako opatrenie č.3 z roku 1995 o pravidlách hodnotenia pohľadávok

17 PRNO, I.: Bankovníctvo. Bratislava : Iris, 2000. s. 78-79. 18 JÍLEK, J. – SVOBODOVÁ, J.: Účetnictví bank a finančních institucí 2004. Praha : Grada, 2004, s. 145.

28

a podsúvahových položiek bánk podľa rizík v nich obsiahnutých, opatrenie č.3 z roku

2004 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity

bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk, opatrenie č.4 z roku 2004 o primeranosti

vlastných zdrojov financovania bánk. Likvidita predstavuje schopnosť premieňať aktíva

na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účel riadneho a včasného plnenia

peňažných záväzkov. Podľa opatrenia NBS č.3/2004 sa pod rizikom likvidity rozumie

možnosť straty schopnosti banky splatiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. Podľa

tohto opatrenia NBS ustanovuje bankám metódy a postupy pre riadenie likvidity za

účelom obmedzenia rizika likvidity. Opatrenie NBS kladie dôraz na štruktúru aktív

a pasív, na požiadavky na likvidnosť a obchodovateľnosť aktív, na používanie

finančných nástrojov a na zaistenie dostatočnej stabilizácie a diverzifikácie zdrojov. Pre

banky zavádza ukazovateľ stálych a nelikvidných aktív (pomer súčtu stálych aktív

a nelikvidných aktív k vybraným položkám pasív) a vymedzuje, čo sa pre účely výpočtu

tohto ukazovateľa považuje za stále aktíva, nelikvidné aktíva a vybrané položky pasív.

Banky sú povinné udržiavať hodnotu tohto ukazovateľa vo výške najviac 1, čo

znamená že sa vyžaduje, aby celý objem vymedzených stálych a nelikvidných aktív bol

neustále krytý vymedzenými (v podstate dlhodobými) zdrojmi.

Opatrenie NBS č.4/2004 vymedzuje z vlastných zdrojov banky tú časť na krytie

rizík, ktorá prevýši hodnotu 8 % rizikovo vážených aktív z pohľadávok zaznamenaných

v bankovej knihe. Obsahom časti tohto usmernenia je stanoviť bankám povinnosť

udržiavať stanovený objem kapitálu, ktorý musí absorbovať prípadné straty vyplývajúce

z rizikového charakteru.

1.2.3.2 Ostatné aktívne operácie bánk

Banky uskutočňujú okrem úverových obchodov a investičných operácií ďalšie

aktívne obchody. Medzi tieto obchody patrí:

- factoring, teda odkúpenie krátkodobých pohľadávok bankou z iniciatívy

majiteľa bez spätného postihu,

- forfaiting, alebo tiež odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok bez

spätného postihu,

29

- leasing, prenájom investičných zariadení, predmetov dlhodobej spotreby a iných

predmetov za dohodnuté nájomné na určitú dobu.19

Aktívne operácie komerčných bánk sú v pravom slova zmysle podnikateľskou

činnosťou bánk. Od nich v podstatnej miere závisí úspešnosť každej banky, pretože sú

zdrojom výnosov a tým aj vytvárania zisku komerčnej banky.

1.2.4 Pasívne operácie bánk

Pasívnymi operáciami si banka sústreďuje zdroje, s ktorými následne vykonáva

svoju činnosť. Tieto zdroje, ktoré tvoria tzv. bankové pasíva sa skladajú z vlastného

kapitálu, ktorý tvorí asi 8 % pasív a cudzieho kapitálu, tvorí viac ako 90 % všetkých

pasív. S rastom pasív teda dochádza k nárastu zdrojov, a tým aj kapitálu na jeho ďalšie

využitie. So zvyšovaním pasív dochádza k nárastu aktív a podnikateľskej činnosti bánk.

Záväzky voči centrálnej banke a komerčným bankám tvoria úvery z centrálnej

banky a úvery od ostatných bánk. Členia sa napríklad podľa termínu splatnosti a podľa

meny. Banky si požičiavajú od iných bánk najmä z dôvodu potreby zvýšiť úverové

zdroje a z potreby vyrovnávať svoju pozíciu a dodržiavať likviditu predovšetkým

z dôvodu výberu vkladov, oneskorenia splátok úverov, atď.

Záväzky z cenných papierov predstavujú záväzky z cenných papierov

na obchodovane a záväzky z emisie cenných papierov. Pod pojmom záväzok sa rozumie

finančný záväzok, ktorý vznikol predajom cenného papiera, ktorý bol prijatý v repo

obchodoch alebo pri požičaní cenného papiera od inej účtovnej jednotky.

Rezervy plnia špecifickú funkciu pomocou, ktorej sa zabezpečuje správne

vykazovanie hospodárskeho výsledku. Je pre nich charakteristické, že ich účel je

známy, avšak suma ich použitia a čas ich použitia sú neznáme. 20

19 PRNO, I.: Bankovníctvo. Bratislava : Iris, 2000. s. 132 – 136. 20 MAJTÁNOVÁ, A.: Účtovníctvo bánk a poisťovní. Bratislava: Elita, 1994. s. 23.

30

1.2.4.1 Záväzky prijaté od klientov21

Najväčšiu skupinu cudzích zdrojov tvoria vklady prijaté od klientov. Podľa

paragrafu 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, pod

pojmom vklad rozumieme zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok

voči vkladateľovi na ich výplatu. Zákon 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov v znení

neskorších predpisov, definuje vklad ako zverené peňažné prostriedky, ktoré

predstavujú záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky voči vkladateľovi na ich

výplatu, a to vrátane úrokov a iných majetkových výhod spojených s vkladom s

výnimkou vkladov fyzických osôb - podnikateľov zriadených na účely podnikania a

anonymných vkladov. Za vklad sa považujú aj peňažné prostriedky uložené v banke

alebo v pobočke zahraničnej banky ako notárska úschova, ak ich príjemcom je fyzická

osoba. Za vklad sa na účely tohto zákona nepovažujú vklady vo forme verejne

obchodovateľných cenných papierov. Najtypickejšími druhmi vkladov sú:

- Vklady na požiadanie,

- Termínované vklady,

- Úsporné vklady,

- Depozitné certifikáty a vkladové listy,

- Obligácie.

Typickým príkladom vkladu na požiadanie je bežný účet alebo tiež nazývaný

vistavklad, čiže denné peniaze. Sú to peniaze, ktoré sú klientovi denne k dispozícií, teda

ich stav sa môže neustále meniť, sú najmenej stabilným cudzím zdrojom, čo pre banku

spôsobuje veľké nebezpečenstvo z hľadiska likvidity. Vklady na požiadanie sú podľa

sektorového členenia rozdelené na vklady podnikov, vklady verejnej správy, vklady od

finančných inštitúcií okrem bánk a iné vklady.

Vklady podnikov predstavujú podstatnú časť, skoro 50 % všetkých vkladov na

požiadanie. Zvyčajne bývajú úročené od 0,1 do 0,3 %. Rozdeľujeme ich na bežné účty

s úverovým rámcom a bez úverového rámca, pričom rozdiel medzi nimi dvoma tvorí

21 PETRJÁNOŠOVÁ, B.: Zdroje komerčnej banky. In: MAKÚCH, J.a kol. : Komerčné banky. Bratislava : Sofa, 1994. s. 7- 18. PILCH, C.: Komerčné banky. [online] Marec 2006 [cit. 12.1.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=269&SearchString=banka> PRNO I.: Bankovníctvo. Bratislava : Iris, 2000. s. 47 – 54.

31

možnosť prejsť do debetu v prípade účtu s úverovým rámcom. Avšak aj tu je stanovený

limit a pri prekročení tohto limitu je podnik vysoko penalizovaný.

Bežné účty obyvateľstva tvoria druhú najväčšiu položku vkladov na požiadanie.

Predstavujú bežné účty obyvateľov, pri ktorých sa vykazuje určitý, aj keď neustále sa

meniaci zostatok, z ktorého sú uhrádzané platobné záväzky obyvateľov. Tieto účty sa

spájajú s bezhotovostným stykom obyvateľstva a jeho rozširovaním.

Vklady verejnej správy sú volatilnou zložkou vkladov a závisia od daného

rozpočtovacieho obdobia vlády.

Všetky tieto vklady, nezávisle od vkladateľa, majú niekoľko spoločných

vlastností. Pre banku predstavujú nákladný a zároveň najmenej stabilný peňažný zdroj,

práve kvôli spomínanej nestabilite vkladov a ich vysokej náročnosti na spracovanie.

Môžu sa ukladať v domácej aj zahraničnej mene. Zriaďujú sa v každej banke podľa

stanovených podmienok na základe pravidiel ustanovených v Obchodnom zákonníku č.

523/1991 Z.z. V súlade s týmto ustanovením možno zriadiť účet na základe písomnej

zmluvy medzi bankou a klientom. Banka sa zaväzuje zriadiť bežný účet od dohodnutej

určitej doby na určitú dohodnutú menu. S týmto účtom disponuje zásadne majiteľ účtu.

Podľa Obchodného zákonníka je banka povinná prijímať vklady alebo platby

v prospech účtu a vykonávať úhrady z účtu v príslušnej mene, v ktorej je účet vedený,

na základe príkazu majiteľa účtu, prípadne za podmienok stanovených v zmluve, a to

v deň po doručení príkazu. Taktiež je banka povinná oznámiť v lehotách stanovených

v zmluve majiteľom účtu údaje o prijatých a uskutočnených platbách. Môže to byť

formou písomného výpisu, technického nosiča a prenosu dát, v závislosti od vzájomnej

dohody.

Ďalším druhom klientskych vkladov sú termínované vklady. Pri nich sa

vkladateľ zaviaže, že nebude prostriedkami istú dobu disponovať, za čo dostane od

banky pripísaný vyšší úrok. Doba viazanosti býva rozdielna od 1 mesiaca až po 24

mesiacov, v niektorých prípadoch sa môže dohodnúť aj vyššia viazanosť. Výber

termínovaného vkladu môže byť obmedzený dvojakým spôsobom a to buď dohodnutým

termínom splatnosti alebo dohodnutou výpovednou lehotou alebo v praxi často

používanou kombináciou oboch spomínaných metód. Termínované vklady sú úročené

vyššou úrokovou sadzbou, nakoľko dovoľujú bankám ich väčšie úverové použitie, ktoré

je odstupňované podľa výšky vkladu a trvania výpovednej lehoty. Z časového hľadiska

alebo z hľadiska dĺžky obmedzenia vkladu môžeme rozdeliť termínované vklady na

krátkodobé a dlhodobé. Medzi krátkodobé termínované vklady patria vklady

32

s krátkodobým obmedzením vyberania vkladov. Je pri nich stanovený pevný termín

výplaty spolu s presne stanovenou výškou vkladu, vtedy hovoríme o pevných vkladoch

alebo presná suma nie je dohodnutá, presne stanovený je len termín výplaty, vtedy sa

jedná o otvorený účet. V prípade dlhodobých termínovaných vkladoch hovoríme

o vkladovom účte, ktorý vzniká na základe zmluvy s bankou a je určený na uloženie

prostriedkov, bez možnosti obratov platieb. Tento terminovaný účet patrí medzi

najbežnejšie formy vkladových klientskych účtov. Podobný charakter majú i účty

stavebného sporenia.

Úsporné vklady predstavujú pre banku stabilnejší zdroj príjmov ako bežné účty,

pričom sa predpokladá, že klient nebude s vkladmi dlhšiu dobu disponovať, teda sú aj

úročené vyšším úrokom než bežné účty. Rozdiel medzi terminovanými vkladmi

a úspornými vkladmi je v termíne výberu. U úsporných vkladov tento termín nie je

stanovený. Druh úsporných vkladov závisí od ponuky jednotlivých bánk, avšak

najčastejšie rozlišujeme 5 druhov úsporných účtov.

Ďalší druh tvoria vkladové účty v spojení s vkladnou knižkou. Druh vkladnej

knižky závisí od ponuky banky, avšak najbežnejšie sú knižky úročené alebo výherné.

Účty majetkového sporenia alebo tiež majetkové vklady slúžia k dlhodobému

investovaniu vkladov do cenných papierov, pričom úroková miera na tieto vklady závisí

od priemernej úrokovej miery na kapitálovom trhu cenných papierov.

Ďalej k úsporným vkladom patria účty stavebného a poistného sporenia.

V prvom prípade má vkladateľ nárok po uplynutí potrebného počtu rokov a pri

nahromadení určitej čiastky na ďalšie výhody ako napríklad poskytnutie pôžičky za

výhodnejšie podmienky. V druhom prípade sa jedná o vklady obyvateľstva spojené so

životným poistením. Základným znakom životného sporenia sú pravidelné vklady počas

trvania dohodnutej lehoty poistenia. Okrem klasického životného poistenia banky

ponúkajú vylepšené produkty poistenia, ktoré umožňujú klientovi investovať do

výnosných finančných fondov a tým si zabezpečiť vyššie výnosy.

Poslednou špecifickou kategóriou sú účty doplnkového dôchodcovského

sporenia. Banky ponúkajú svojim klientom možnosť doplnenia finančných prostriedkov

v rámci celoživotného sporenia. Tieto sporenia bývajú často v spolupráci s DSS.

Vkladové listy a depozitné certifikáty majú formu cenného papiera. Emitujúca

banka sa v certifikáte zaviaže zaplatiť vklad v stanovenom termíne a vyplatiť držiteľovi

certifikátu úrok. Vybrať vklad pred lehotou splatnosti nie je možné. Tieto certifikáty

33

bývajú väčšinou obchodovateľné. Ich splatnosť môže byť rôzna, pohybuje sa od 30 až

do 90 dní, niekedy to môže byť až rok.

V prípade, že si banka potrebuje zabezpečiť peňažné zdroje s istotou, že veriteľ

neskôr nezmení svoje rozhodnutie, emituje obligácie. Dlhodobé obligácie sa emitujú

s pevnou lehotou splatnosti na 5 až 15 rokov. V závislosti od emitenta banky emitujú

rôzne druhy burzovo – obchodných obligácií, konvertibilné dlhopisy a opčné dlhopisy.

Strednodobým zdrojom bankových obligácií sú bankové pokladničné poukážky, ktoré

vypĺňajú medzeru medzi depozitnými certifikátmi a dlhodobými obligáciami. Ich lehota

splatnosti sa pohybuje od 1 do 4 rokov.

Z pohľadu na pasívne a aktívne bankové operácie možno povedať, že ich

riadenie je sériou postupov, pri ktorej sú na jednej strane aktíva, prinášajúce zisk

(pôžičky, investície), ktoré sú financované príslušnými pasívami a na druhej strane sa

prijímajú pasíva ku ktorým sa hľadajú primerané ziskové aktíva.22Riadenie aktív a pasív

musí byť prispôsobené súčasným potrebám banky a musí byť v súlade s troma

základnými zásadami bánk:

1. zásada rentability – banka sa snaží dosiahnuť maximálne výnosy a čo

najnižšie náklady. Pri tejto svojej činnosti môže banka podnikať aj riskantné obchody,

ktoré potom môžu ovplyvniť jej činnosť ako celku.

2. zásada likvidity – schopnosti splatiť svoje záväzky v ktoromkoľvek okamihu,

3. zásada istoty – každá operácia je spojená s určitým rizikom. Banka musí byť

schopná a pripravená čeliť týmto rizikám.23

Zásada likvidity a rentability sú vo vzájomnom rozpore. Najlikvidnejšie aktíva

prinášajú najmenší zisk. Preto sa banky snažia o čo najobozretnejšie riadenie likvidity,

ktoré je predmetom opatrení centrálnych bánk. Na riadenie likvidity sa možno pozerať

ako na prostriedok na maximalizáciu bohatstva, nakoľko zisky sú späté so zmenou

úrokových sadzieb, ktoré sú závislé od splatnosti aktív a pasív. S riadením likvidity

bezprostredne súvisia riziká súvisiace so získavaním zdrojov a riziká vyplývajúce z

úrokových sadzieb. Riziko získavania zdrojov je riziko, že banky nebudú mať dostatok

zdrojov, aby mohli plniť svoje finančné záväzky. Medzi faktory ovplyvňujúce dostatok

zdrojov patria neočakávané výpadky vo výnosnosti aktív, neočakávané čerpanie

22 WILSON, J.S.G.: Bankové riadenie aktív a pasív. In: WILSON, J.S.G. a kol.: Manažment bankových aktív a pasív. Bratislava : Elita, 1995. 333s. 23 PRNO, I.: Bankovníctvo. Bratislava : Iris, 2000. s. 31.

34

vkladov alebo pohyby v profile splatnosti aktív a pasív. Práve z tohto dôvodu sa banky

snažia o diverzifikáciu svojho portfólia vkladov a úverov. S ohľadom na riziko

súvisiace s úrokovými sadzbami sa snažia v portfóliu držať zmes aktív a pasív, ktoré sú

zároveň citlivé aj necitlivé na zmenu úrokových sadzieb. Ako už bolo spomenuté pri

úveroch, riadenie likvidity je sledované NBS (centrálnymi bankami), pretože patrí

medzi základnú bankovú činnosť.

1.3 Kapitálová štruktúra bánk24

Pod pojmom kapitál rozumieme vlastné zdroje financovania obchodného

majetku podnikateľa. Podľa IAS je kapitál zvyšková položka aktív po odčítaní

záväzkov. Kapitál predstavuje jednu z podstatných zložiek finančnej stability banky.

Odráža jej solventnosť, respektíve insolventnosť. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti

nesmie byť nižší ako 8 %. Presnejšie uplatňuje pravidlá kapitálovej primeranosti

BASEL II. Basel II. predstavuje medzinárodnú dohodu o výške minimálneho kapitálu,

a to 8 % z rizikovo vážených aktív. Kladie dôraz na meranie rizík a podporu

zlepšovania riadenia rizík v bankách. Paragraf 30 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

v znení neskorších predpisov ustanovuje základné povinnosti banky týkajúce sa

problematiky kapitálovej primeranosti. Zároveň splnomocňuje NBS na vydanie

opatrenia (č.4/2004 zo 16. januára 2004), ktoré bližšie špecifikuje spôsob výpočtu

primeranosti vlastných zdrojov, ustanovuje rizikové váhy, podrobnosti o výpočte

vlastných zdrojov banky, podrobnosti o výpočte aktív banky ako aj to, čo tvorí tieto

aktíva a vlastné zdroje pre účely splnenia stanoveného kritéria.

Poznáme 3 základné druhy bankového kapitálu. Prvú skupinu tvorí vlastný

kapitál banky (TIER 1). Podľa opatrenia 4 Národnej banky Slovenska v zákone

483/2001 Z.z. o bankách sú vlastné zdroje banky:

a) základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých

súčet za znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek,

b) doplnkové vlastné zdroje banky.

Vlastný kapitál teda tvorí splatený akciový kapitál alebo vlastné imanie, odkryté

rezervy, hospodársky výsledok bežného obdobia, od ktorého je potom odčítaná

24 JÍLEK, J. – SVOBODOVÁ, J.: Účetnictví bank a finančních institucí 2004. Praha : Grada, 2004. s. 363 – 372.

35

neuhradená strata z predchádzajúceho obdobia, strata z bežného obdobia a vlastné

akcie. Terminovaný podriadený dlh, ktorého splatnosť je nad 5 rokov, patrí

k dodatkovému kapitálu (TIER 2). Do dodatkového kapitálu tiež patria rezervy až do

výšky 1,25 % rizikovo vážených aktív a ostatné kapitálové fondy. Tretím druhom

kapitálu je krátkodobý podriadený dlh (TIER 3). Krátkodobý podriadený dlh je

v kompetencií centrálnej banky, ktorá ho môže poskytnúť za určitých podmienok. Slúži

na krytie úverového a trhového rizika, pričom jeho splatnosť je 2 roky. Znie na presnú

sumu a v prípade krachu banky sa uspokojuje až ako posledný.

Hranica vlastného kapitálu banky je 500 miliónov SK. Ak čiastka vlastného

kapitálu klesne pod túto hodnotu banka prechádza do nútenej správy. Hlavným účelom

zavedenia nútenej správy je znemožnenie výkonu funkcií orgánom a vedúcim

zamestnancom banky, ktorí zodpovedajú za jej zhoršujúcu sa hospodársku situáciu25.

Ďalším účelom je zistenie stavu, v ktorom sa banka nachádza, odstránenie najvážnejších

nedostatkov v riadení a činnosti banky, ochrana vkladov klientov banky pred vznikom

škody alebo narastaním škody. Keď sa vyčerpali všetky dostupné prostriedky a banku

sa napriek tomu nepodarilo ozdraviť, NBS rieši situáciu odobratím bankového

povolenia. Banka prestáva vykonávať bankové činnosti a nastupuje jej likvidácia. Toto

rozhodnutie však má závažný ekonomický a spoločenský dopad, preto je záujmom NBS

pomôcť nájsť riešenie, ako banku ozdraviť. Vo všeobecnosti platí, že čím väčší vlastný

kapitál, tým je stabilita banky väčšia.26

1.4 Štruktúra výnosov

Jedným zo základných cieľov podnikania je vytvárať pozitívny výsledok

hospodárenia – zisk. Podstavou zisku je rozdiel medzi získanými výnosmi z aktívnych

operácií a nákladov spojených zo získavaním zdrojov pomocou pasívnych operácií.

Tieto operácie predstavuje výkaz ziskov a strát. Je tiež dôležitým zdroj informácií

o efektivite hospodárenia bánk so zverenými zdrojmi. Je jedným z najdôležitejších

reportov produkovaných bankou. V tabuľke 4 je uvedená zjednodušená štruktúra

výkazu ziskov a strát podľa IAS.

25 § 53 zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov 26 SYSÁKOVÁ, V.: Prednášky z predmetu Bankovníctvo. In: Štruktúra majetku bánk (31.10.2006). Bratislava : Univerzita Komenského, Fakulta Managementu

36

Tabuľka 4 Zjednodušená štruktúra výkazu ziskov a strát podľa IAS

Výnosy z úrokov

Náklady z úrokov

Výnosy z akcií a podielov

Výnosy z poplatkov a provízií

Náklady z poplatkov a provízií

Zisk alebo strata z finančných operácií

Výnosy z ostatných operácií

Náklady z ostatných operácií

Čistý prevádzkový zisk alebo strata

Prevádzkové náklady:

- osobné náklady

- dane a poplatky

- ostatné administratívne náklady

- odpisy z hmotného a nehmotného majetku

Čistá tvorba opravných položiek a rezerv

Mimoriadne výnosy a mimoriadne náklady

Čistý zisk alebo strata z mimoriadnej činnosti pre

Daň z príjmu

Zisk alebo strata bežného obdobia (Zdroj: NBS:Výkaz ziskov a strát k 31.12.2006 [online][cit.20.12.2007]Dostupné z <http://www.nbs.sk/>)

1.4.1 Charakteristika jednotlivých položiek27

Úrok navonok vystupuje ako cena kapitálu, v podstate je však osobitou formou

jeho výnosu – zisku. 28

Čistý zisk z úrokov tvorí rozdiel medzi úrokovými nákladmi a výnosmi. Výnosy

z úrokov zahŕňajú výnosy z úrokových nákladov v bankách, úverov poskytnutých

klientom a ostatným bankám, z eskontu zmeniek, pohľadávok a cenných papierov

a taktiež úrokové výnosy z termínovaných operácií. Medzi nákladové úroky patria

najmä úroky z prijatých vkladov a pôžičiek v bankách, z úsporných vkladov a ostatných

vkladov klientov a obligácií. Obdobne ako pri výnosoch, do nákladov priraďujeme

náklady z termínovaných operácií.

27 MAJTÁNOVÁ, A.: Účtovníctvo bánk a poisťovní. Bratislava: Elita, 1994. s.23. 28 GALLO, P.: Základy moderného bankovníctva. Bratislava : Elita, 1995. s. 67 - 81.

37

Výnosy z akcií a podielov zahŕňajú všetky dividendy z akcií a podobných

výnosov.

Čistý zisk z poplatkov a provízií tvorí rovnako ako pri čistom úrokovom výnose

rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Náklady a výnosy sú spojené s výkonom bankových

služieb pre iné osoby, medzi ktoré patria záručné provízie, provízie za správu úverov

a z obchodu s cennými papiermi a provízie súvisiace s platobným stykom. Ďalej sem

patria poplatky za vedenie účtov, za úschovu a správu cenných papierov, rôzne provízie

z devízových a valutových obchodov a z obchodov s drahými kovmi

a sprostredkovateľské provízie.

Zisk alebo strata z finančných operácií zahrňuje najmä zisk alebo stratu

z operácií s cennými papiermi určených na obchodovanie alebo predaj. Ďalej sem patrí

zisk alebo strata zo zaisťovacích derivátov s výnimkou úrokových derivátov, zisk alebo

strata z predaja ostatných podielov spolu s opravnými položkami vytvorenými

k podielom, zisk alebo strata z devízových operácií a ostatných operácií súvisiacich

s nákupom a predajom finančných nástrojov na to určených, medzi ktoré patria tiež

drahé kovy.

Výnosy a náklady na ostatné operácie v sebe zahŕňajú výnosy a náklady

z operácií so šekmi a zmenkami, z poskytnutých záruk, ako napríklad písomné záruky

bánk, kaucie a zmenkové ručenia. Ďalej sem patrí zisk alebo strata z provízií iným

bankám, z použitia termínovaných finančných nástrojov a opčných prémií.

Čistý prevádzkový zisk alebo strata v sebe zahŕňa zisk alebo stratu

z postúpených pohľadávok voči bankám a klientom, zisk alebo stratu z prevodu majetku

a iný prevádzkový zisk alebo stratu.

Všetky doteraz spomenuté položky tvoria hrubé prevádzkové výnosy bánk.

Tieto výnosy sú ďalej očistené o prevádzkové náklady, a tým sa získava čistý

prevádzkový zisk.

Kategória všeobecné prevádzkové náklady zahŕňa štyri podkategórie. Jednu

z nich tvoria osobné náklady, ktoré predstavujú hlavne náklady na pracovníkov, mzdové

a ostatné personálne náklady. Osobitne sa môžu vyčleniť sociálne náklady, ktoré je

banka povinná hradiť zo svojich nákladov. Medzi ostatné administratívne výkony sú

zaradené rôzne nakupované služby ako napríklad náklady na konzultačné a poradenské

služby. Ďalej sem patria náklady na správu a údržbu informačných technológií a

náklady na propagáciu.

38

Čistú tvorbu rezerv a opravných položiek tvorí rozdiel medzi tvorbou

a zúčtovaním opravných položiek a rezerv. Ich tvorba je podmienená zákonom

368/1999 Z.z. o rezervách a opravných položkách. Banka vykazuje rezervu, ak má

súčasný zmluvný alebo zákonný záväzok, ktorý je následkom minulých udalostí, pričom

je pravdepodobné, že tento záväzok bude mať vplyv na odliv finančných zdrojov a už

dnes je možné odhadnúť výšku tohto záväzku. 29Do tejto kategórie patria odpisy

pohľadávok voči bankám, klientom, opravné položky k cenným papierom ako finančnej

investície a rezervy.

Mimoriadne náklady zahŕňajú náklady mimoriadneho charakteru, ktoré majú

súvis s výnimočnými a náhodnými udalosťami, ktoré nesúvisia s predmetom

podnikania.

Pred odpočítaním dane z príjmov sa získa čistý zisk pre zdanením. Tento zisk

vykresľuje finančnú situáciu bánk pred odčítaním daňových položiek.

Daň z príjmov zahŕňa odvody dane z príjmov v priebehu roka. Podľa zákona

366/1999 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je daň z príjmov súčasťou

nákladov bánk. Pri dani z príjmov sa osobitne účtuje splatná daň z príjmov za bežné

účtovné a zdaňovacie obdobie a odložená daň z príjmov do budúcich účtovných

a zdaňovacích období.

Poslednou položkou je čistý zisk alebo strata účtovného obdobia banky. Je to

zisk očistený o všetky pripočítateľné a odpočítateľné položky a zároveň je znížený

daňou. Tento zisk je predmetom schvaľovania akcionárov banky. Je výsledkom aj

predpokladom úspešnosti banky. Preto je pochopiteľné, že pri sledovaní ekonomickej

stability bankového sektora sa pozornosť sústreďuje na schopnosť akumulovať vnútorné

zdroje riadením rentability a projektovaním budúceho vývoja.

Za účelom dosiahnutia čo najväčšieho zisku sa banka snaží zvyšovať výnosy

a minimalizovať náklady. Zvyšovať výnosy možno zvyšovaním objemu aktív, napríklad

zvyšovaním výšky poskytovaných úverov. Ďalší spôsob je zmenou štruktúry aktív

v prospech výnosovejších aktív, poskytovaním úverov s vyššími úrokovými sadzbami

alebo poskytovaním viacerých menších úverov rôznym klientom, za účelom

zabezpečenia sa proti nesplateniu úveru. Keďže vývoj úrokových sadzieb je ťažko

predvídateľný, banky sa môžu orientovať viac na neúverové bankové služby, napríklad

devízové obchody a investície do cenných papierov.

29 NBS: Výročná správa za rok 2006. [online] [cit. 18.12.2007] s. 157 Dostupné z <http://www.nbs.sk/>

39

Úspešnosť banky nezávisí od absolútnej výšky zisku, ale od schopnosti

dlhodobo dosahovať primerané zisky vo vzťahu k aktívam.

40

2 Makroekonomický vývoj na Slovensku a v Portugalsku

Makroekonomický vývoj krajiny je kľúčovým indikátorom rozvoja finančného

sektora. To či sa ekonomike darí alebo nie má rozhodujúci vplyv na dopyt obyvateľstva

a firiem po produktoch a službách bánk a iných finančných sprostredkovateľov. Stupeň

rozvoja ekonomiky, meranej napríklad HDP na obyvateľa je silným indikátorom aj

stupňa rozvoja bankového sektora. Z tohto pohľadu sme usporiadali krajiny EU 27

a vybrala tú krajinu pôvodných pätnástich členských krajín, ktorá má HDP na obyvateľa

najbližšie k Slovensku. Obrázok 1 dokumentuje, že táto krajina je práve Portugalsko.

0

30

60

90

120

150

Luxe

mbu

rsko

Írsko

Holan

dsko

Rakús

ko

Dánsk

o

Švéds

ko

Belgic

ko

Fínks

o

Veľká

Brit

ánia

Nemec

ko

Franc

úzsk

o

Španie

lsko

Talian

sko

Gré

cko

Cypru

s

Svovin

sko

Česká

Rep

ublika

Mal

ta

Portu

galsk

o

Estón

sko

Slove

nsko

Maď

arsk

oLi

tva

Loty

šsko

Poľsk

o

Rumun

sko

Bulha

rsko

Obrázok 1 HDP na obyvateľa v roku 2007 (meraná PPS) v % v krajinách EU 27

(Zdroj: ECB)

Portugalsko sa stalo členom európskeho spoločenstva v roku 1986, 10 rokov po

skončení diktatúry Antonia Salazara. Vstupovalo do spoločenstva ako jeden zo

zaostalejších štátov, ktorého ekonomika sa len oživovala postupným prílevom financií.

Zásluhou hospodárskej pomoci EÚ sa ekonomická úroveň postupne dostávala na úroveň

ostatných západoeurópskych štátov. V roku 1999 prijalo Portugalsko spoločnú menu

41

euro v bezhotovostnom styku a od 1.1.2002 sa euro používa ako obeživo v bežnom

styku.

Slovensko je členom EÚ od roku 2004, euro ako štátnu menu plánuje prijať

v roku 2009. Spomedzi štátov vstupujúcich do spoločenstva v roku 2004, Slovensko

ekonomicky patrilo medzi tých slabších.

Na obrázku 2 môžeme vidieť vývoj rastu HDP na Slovensku a v Portugalsku.

Vysoký rast slovenskej ekonomiky bol ovplyvnený celkovým pozitívnym vývojom

svetovej ekonomiky a obzvlášť podporený zahraničnými investíciami. K rastu HDP

prispelo rozšírenie výrobných kapacít a produkčných aktivít, predovšetkým

v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Reálny rast HDP sa zvýšil z úrovne

1,4 % v roku 2000 až na úroveň 10,4 % v roku 2007.

Naopak portugalskú ekonomiku v ostatných niekoľko rokoch charakterizujú

viaceré problémy. V roku 2003 sa ekonomika dostala do recesie, čo sa prejavilo na raste

HDP. Pod recesiu sa podpísali štrukturálne zmeny súvisiace so vstupom do eurozóny.

Recesiu v portugalskej ekonomike ešte zvýšil pokles domáceho dopytu a čistého

exportu. Ďalší významnejší pokles v raste HDP nastal v roku 2005, ktorý súvisel

s mimoriadnymi ťažkosťami v oblasti deficitu štátneho rozpočtu. V snahe o jeho

zníženie sa prijímali nepopulárne opatrenia, ktoré neumožnili rýchlejší rast. Z obrázku 1

môžeme pozorovať zníženie úrovne reálneho rastu HDP z úrovne 3,9 % v roku 2000 na

úroveň 1,8 % v roku 2007. Mimoriadne opatrenia vlády v roku 2005 zabránili ďalšiemu

poklesu úrovne HDP a od roku 2005 sa reálny rast HDP pomaly zvyšuje.

-2%

-1%

0%

1%

2%

3%

4%

5%

6%

7%

8%

9%

10%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 2 Graf vývoja rastu HDP (v % ročne)

(Zdroj: Eurostast)

Z inej perspektívy uvidíme výkon ekonomík týchto dvoch krajín pri pohľade na

vývoj HDP na obyvateľa (obrázok 3). Z grafu vyplývajú dve skutočnosti, a to, že objem

42

HDP na obyvateľa v Portugalsku je podstatne väčší ako na Slovensku (v roku 2000

dosiahol až trojnásobok), no tempo rastu HDP na obyvateľa na Slovensku je rýchlejšie.

Vďaka tomu môžeme sledovať postupné približovanie veľkosti objemu HDP na

obyvateľa (HDP na obyvateľa bolo v Portugalsku v roku 2007 15,3 tis. euro, čo je

zhruba jeden a pol násobok oproti 10,2 tis. euro na obyvateľa na Slovensku).

0

2

4

6

8

10

12

14

16

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 3 Graf vývoja HDP na obyvateľa (v tis. euro)

(Zdroj: Eurostat)

Objem indexu HDP na štandard kúpnej sily je vyjadrený vo vzťahu k priemeru

EÚ. Do priemeru krajín EÚ sa berie 27 členských krajín. Ak je index krajiny väčší ako

100, znamená to, že HDP na obyvateľa je vyšší ako priemer EÚ. Obrázok 4 predstavuje

situáciu na Slovensku a v Portugalsku od roku 1999. V prípade oboch krajín je index

nižší ako 100. V Portugalsku sa index držal na približne rovnakej úrovni 75 %.

Slovensko prešlo od roku 1999 dynamickejším vývojom. Počas 8 rokov sa priblížilo

svojou životnou úrovňou k životnej úrovni v Portugalsku meranej týmto indexom.

V roku 1999 dosahovala životná úroveň len 50 % priemeru EÚ. V roku 2007 sa HDP na

štandard kúpnej sily na Slovensku zvýšil na rozdiel len 7 bodov k portugalskému HDP

na PPS, čo svedčí o neustále sa zlepšujúcej životnej úrovni krajiny meranej týmto

indexom.

43

40

45

50

55

60

65

70

75

80

85

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 4 Graf vývoja HDP v parite kúpnej sily v % priemeru EU-27

(Zdroj: Eurostat)

Miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien

odpovedala celkovému makroekonomickému vývoju v krajinách. V Portugalsku

pozorujeme relatívne vyrovnaný vývoj inflácie bez väčších výkyvov. Naopak na

Slovensku mala miera inflácie dynamický vývoj. Jej prudké medziročné zvýšenie v

roku 2003 bolo spôsobené najmä úpravou regulovaných cien, zmien v sadzbách na DPH

a zvýšením spotrebných daní. Postupný pokles inflácie v roku 2004 spôsobilo doznenie

regulačných úprav z roku 2002, kedy sa ceny dostávali na predchádzajúcu úroveň. Len

pre porovnanie, rozdiel mier inflácií medzi krajinami tvoril 9,4 % v roku 2000, kedy

výška miery inflácie na Slovensku bola 12,2 % a naopak situácia v roku 2007, kedy

bola inflácia o 0,5 % nižšia na Slovensku ako v Portugalsku.

0%

2%

4%

6%

8%

10%

12%

14%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 5 Graf vývoja inflácie meraná HICP (v % )

(Zdroj: Eurostat)

Miera nezamestnanosti kopírovala hospodársky vývoj v oboch krajinách. Na

obrázku 6 pozorujeme klesajúci trend nezamestnanosti na Slovensku, kedy

z počiatočnej hodnoty 18,2 % v roku 2000 klesla na úroveň 11,9 % v roku 2007, čo

44

súvisí s pozitívnym reálnym rastom HDP a priaznivými makroekonomickými

podmienkami v krajine. Vývoj miery nezamestnanosti bol takisto ovplyvnený zvýšeným

domácim dopytom po práci a príchodom zahraničných investorov. Naopak

v Portugalsku miera nezamestnanosti každoročne rástla. Najväčší medziročný nárast

(1,3 %) v roku 2003 súvisel s recesiou, v ktorej sa krajina nachádzala. Vzájomný rozdiel

mier nezamestnanosti medzi krajinami sa znížil z hodnoty 14,8 % v roku 2000 na

úroveň 3,3 % v roku 2007.

0%

2%

4%

6%

8%

10%

12%

14%

16%

18%

20%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 6 Graf vývoja nezamestnanosti (v %)

(Zdroj: Eurostat)

Vývoj hodnôt deficitu štátneho rozpočtu v oboch krajinách súvisel so zmenami,

ktoré nastali v ekonomike štátov. V Portugalsku bol vývoj deficitu štátneho rozpočtu

takmer vyrovnaný, bez výraznejších zmien až na rok 2005. Nárast štátneho deficitu až

na úroveň 6,1 % HDP bol zapríčinený technickou recesiou30 v portugalskej ekonomike.

V roku 2006 sa podarilo deficit štátneho rozpočtu znížiť na úroveň 3,9 % HDP, čo na

druhej strane spôsobilo zvýšenie miery nezamestnanosti a čiastočné zvýšenie inflácie.

Na Slovensku pozorujeme klesajúci trend vo vývoji deficitu štátneho rozpočtu.

V porovnaní s rokom 2000 poklesol deficit z úrovne 12,2 % HDP na úroveň 3,7 % HDP

v roku 2006. Jeho mierne zvýšenie v roku 2006 bolo spôsobené započítavaním

nákladov z dôchodkovej reformy a celkovým deficitným hospodárením vlády.

30 Technická recesia je medziročný pokles reálneho štvrťročného HDP aspoň v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. Táto definícia sa používa až od 50.rokov 20. storočia a pochádza z USA. (Zdroj: Tutor2u: What is recession?. [online] [cit.15.2.2008] Dostupné z <http://tutor2u.net/economics/content/topics/macroeconomy/recession.htm >)

45

0%

2%

4%

6%

8%

10%

12%

14%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT Deficit / HDP v % SR Deficit / HDP v %

Obrázok 7 Graf vývoja deficitu štátneho rozpočtu na HDP (v %)

(Zdroj: Eurostat)

Na obrázku 8 pozorujeme vývoj dlhu verejných financií na HDP. Obe krajiny

mali v roku 2000 takmer rovnakú hodnotu dlhu verejných financií na HDP. Od roku

2000 dlh verejných financií v Portugalsku neustále mierne narastal. Z úrovne 50,5%

HDP v roku 2000 sa zvýšil v roku 2006 na úroveň 64,8% HDP. Rast dlhu verejných

financií bol spôsobený najmä slabým rastom HDP a celkovou recesiou v krajine.

Naopak, Slovenská ekonomika zaznamenala pokles dlhu verejných financií z úrovne

50,4% HDP v roku 2000 na úroveň 30,4% HDP v roku 2006. Tento vývoj ovplyvnilo

využitie finančných prostriedkov zo štátnej pokladnice, predbežné financovanie

schodku štátneho rozpočtu a posilnenie slovenskej koruny k euru, ktoré spôsobilo

zníženie dlhu emitovaného v zahraničnej mene.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT Dlh / HDP v % SR Dlh / HDP v %

Obrázok 8 Graf vývoja dlhu verejných financií na HDP (v %)

(Zdroj: Eurostat)

Obrázok 9 predstavuje otvorenosť zahraničného obchodu oboch krajín, ktorá je

meraná ako súčet exportu a importu, vzhľadom na úroveň ich HDP. Portugalsko

obchoduje hlavne so susednými krajinami - Španielskom, Francúzskom, Nemeckom

46

a taktiež so svojimi bývalými kolóniami Angolou a Brazíliou. Medzi hlavných

partnerov Slovenska patria susedné štáty, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká

Británia. Slovenská ekonomika je v porovnaní s Portugalskom dvojnásobne

otvorenejšia voči zahraničnému obchodu. Zahraničný obchod na HDP má rastúci

charakter v oboch krajinách. V oboch krajinách prevláda výrazne import nad exportom.

Otvorenou otázkou vplyvu na zahraničný obchod ostáva zavedenie eura v roku 2009.

Na jednej strane zavedenie spoločnej meny odstráni kurzovú volatilitu a tým umožní

presnejšie účtovanie nákladov s partnermi v rámci eurozóny, na druhej strane treba

zohľadniť obchod s krajinami, ktoré nie sú členmi eurozóny a s ktorými má Slovensko

najväčšie obchodné styky.

0%

50%

100%

150%

200%

250%

300%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 9 Graf zahraničného obchodu na HDP (v %)

(Zdroj: Eurostat)

Na dokreslenie kompletného obrazu vývoja slovenskej ekonomiky je potrebné

ukázať vývoj koruny k euru. Pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky sa odrazil na vývoji

koruny, kde pozorujeme neustále zhodnocovanie oproti euru. Z pôvodných 42,054

EUR/SKK v roku 2000 výmenný kurz dosahoval hodnotu 33,781 EUR/SKK v roku

2007.

47

25

27

29

31

33

35

37

39

41

43

45

47

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Obrázok 10 Graf vývoja eura voči slovenskej korune

(Zdroj: NBS)

Analýza makroekonomického vývoja je východiskom pre ďalšie hĺbkové

analýzy. Predstavuje momentálnu situáciu krajiny spolu s jej doterajším vývojom, čo

tvorí základ pre bližšie porovnávanie krajiny. V prípade Slovenska a Portugalska

pozorujeme výraznejšie zmeny od roku 2000. Slovenská ekonomika sa pozitívne

„naštartovala“, zatiaľ čo portugalská na nachádza v recesii. Vývoj rastu HDP je oveľa

priaznivejší v prípade Slovenska, v pomere HDP na obyvateľa meranej na PPS sa

Slovensko približuje k pomeru HDP na obyvateľa v Portugalsku. Krajiny majú rovnakú

mieru inflácie a dosahujú rovnaký deficit štátneho rozpočtu. Miera nezamestnanosti na

Slovensku sa postupne približuje k miere nezamestnanosti v Portugalsku. Otvorenosť

krajiny pre zahraničný obchod meraná súčtom exportu a importu na HDP je vyššia na

Slovensku.

Bezprostredne s makroekonomickým vývojom súvisí aj vývoj finančného trhu

v oboch krajinách. V prípade Slovenska mali dobré makroekonomické podmienky

pozitívny vplyv na rozvoj finančného sektora. Najvýraznejšie dominovali finančnému

sektoru banky. V Portugalsku sa nepriaznivý makroekonomický vývoj zatiaľ neodrazil

na finančnom sektore. Bankový sektor si udržal svoje dominantné postavenie v rámci

sektora a nepriaznivé ekonomické vplyvy sa na ňom odrazili len minimálne. Ziskovosť

bánk sa zvyšovala nielen na Slovensku a v Portugalsku, ale vo všetkých štátoch EÚ

vďaka celkovému priaznivému makroekonomickému vývoju a znižovaniu

prevádzkových nákladov v bankovom sektore.

48

3 Analýza bankového sektora

3.1 Aktíva slovenského a portugalského bankového sektora

Pri porovnaní aktív bankových sektorov dvoch krajín s rozdielnou ekonomickou

úrovňou, počtom obyvateľov a počtom bánk je dôležitým ukazovateľom pomer aktív

k hrubému domácemu produktu, ktorý najzreteľnejšie vyjadruje hĺbku bankového

sektora. Ako môžeme pozorovať z obrázka 11, pomer aktív na HDP je výrazne vyšší

v Portugalsku ako na Slovensku. Jeho vysoká hodnota v Portugalsku je porovnateľná s

priemernou hodnotou krajín eurozóny. Oproti tomu na Slovensku sa pomer aktív k HDP

pohybuje skoro na tretinovej úrovni Portugalska, či priemeru eurozóny (Obrázok 12).

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

Luxe

mbu

rsko

Fínsk

oÍrs

koM

alta

Cypru

s

Veľká

Brit

ánia

Dánsko

Belgick

o

Holands

ko

Franc

úzsko

Nemeck

o

Rakúsk

o

Španie

lsko

Portu

galsk

o

Švédsk

o

Talian

sko

Gréck

o

Lotyš

sko

Estóns

ko

Slovins

ko

Maď

arsk

o

Česká

Republi

ka

Slovens

ko

Bulhar

skoLit

va

Poľsk

o

Rumuns

ko

Obrázok 11 Graf pomeru aktív k HDP v EU 27 v roku 2007 (v %)

(Zdroj: ECB)

49

70%

90%

110%

130%

150%

170%

190%

210%

230%

250%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 12 Graf vývoja aktív bankového sektora na HDP (v %)

(Zdroj: Eurostat, NBS, BP)

Obrázok 13 predstavuje samotný vývoj aktív bankového sektora. Trend je

v obidvoch krajinách rastový. Na Slovensku pozorujeme rýchlejší priemerný rast aktív

ako v Portugalsku. K tomuto pozitívnemu rastu výrazne prispel rozvoj slovenskej

ekonomiky, rozšírenie bankového portfólia a služieb bánk najmä v oblasti úverov.

V Portugalsku je priemerný rast aktív pomalší. V roku 2004 sa objavil výkyv od trendu,

čo bolo spôsobené zmenou metodiky účtovníctva, reklasifikovaním niektorých položiek

podľa medzinárodných účtovných štandardov.

Relevantnejšie porovnanie aktív obidvoch krajín dosiahneme prepočítaním aktív

na jedného obyvateľa. Z obrázka 14 môžeme pozorovať rozdiel medzi aktívami na

obyvateľa na Slovensku a v Portugalsku. Aktíva na obyvateľa na Slovensku sú

priemerne 6 násobne nižšie ako v Portugalsku. Podobne ako na obrázku 13, aj v tomto

prípade pozorujeme rastový trend. Z porovnania medziročných zmien aktív na

obyvateľa rastú aktíva na obyvateľa na Slovensku v priemere o 8 % bodov rýchlejšie

ako v Portugalsku.

50

0

50

100

150

200

250

300

350

400

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

0

5

10

15

20

25

30

35

40

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 13 Graf vývoja aktív (v mld.

euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 14 Graf vývoja aktív na

obyvateľa (v tis. euro)

(Zdroj: NBS, BP, Eurostat)

Celkové zhrnutie výkonnosti ekonomiky a bankového sektora oboch krajín

predstavuje obrázok 15. Je zrejmé, že slovenská ekonomika sa veľmi dobre rozvíja a

svojou výkonnosťou predbieha Portugalsko, ktoré momentálne prekonáva ekonomickú

recesiu. Pozitívny rast ekonomiky na Slovensku je podporený spomenutými

makroekonomickými ukazovateľmi. Celkový HDP na obyvateľa na Slovensku je

v priemere nižší, ale dosahuje silný medziročný nárast. HDP na obyvateľa meraný na

štandard kúpnej sily je v oboch krajinách porovnateľný, teda životná úroveň obyvateľov

meraná týmto ukazovateľom je porovnateľná.

Napriek ekonomickému rozvoju a porovnateľnej životnej úrovni meranej paritou

kúpnej sily sú bankové sektory krajín na úplne iných úrovniach. Vzájomný rozdiel v

objeme aktív na obyvateľa jednotlivých bankových sektorov je v priemere šesťnásobný.

Taký veľký rozdiel môže odrážať dve skutočnosti alebo ich kombináciu:

- slabo rozvinutý bankový sektor Slovenska i napriek pozitívnemu rozvoju

ekonomiky,

- predimenzovanosť portugalského bankového sektora.

Treba doplniť, že slovenský bankový sektor sa nachádza v ranom štádiu svojho

vývoja. Čiastočne za to môže reštrukturalizácia bankového sektora, ktorá prebehla na

Slovensku v rokoch 2000 až 2001. Tento proces prebehol v dvoch fázach, pričom

v prvej fáze bol spojený s reštrukturalizáciou portfólia najväčších bánk – Všeobecnej

úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. V druhej fáze

boli presunuté ďalšie klasifikované úvery do Slovenskej konsolidačnej, a.s.

a Konsolidačnej banky. Obdobie po reštrukturalizácií je spojené s príchodom

strategických partnerov do najväčších bánk a ich postupnou privatizáciou. Preto

51

o fungovaní bankového sektora ako takého hovoríme až po roku 2002. Oproti tomu

portugalský sektor je v oveľa zrelšom štádiu svojho rozvoja. Jeho posledný vývoj nie je

ovplyvnený takýmito udalosťami a jediné vplyvy, ktoré naň môžu pôsobiť sú vplyvy

makroekonomického charakteru.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Aktiva SR/PT na obyvateľa HDP SR/PT na obyvateľa

Obrázok 15 Graf pomerového vývoja aktív SR/PT a HDP v nominálnych hodnotách SR/PT

na obyvateľa (v %)

(Zdroj: Eurostat, ECB)

3.2 Štruktúra jednotlivých položiek bankovej súvahy

Počas posledných 6 rokov sa výrazne prejavil rastový trend v štruktúre aktív

slovenského bankového sektora. Hovoríme najmä o raste klientskych úverov. Práve

spomínaný rast úverov mal najväčší vplyv na zmenu štruktúry bankových aktív. Oproti

roku 2000 vzrástli úvery o 9,18% bodov a na konci roka 2006 už tvorili 46 % všetkých

aktív. Pod rast úverov sa podpísal najmä nárast úverov domácnostiam a podnikom,

ktoré tvorili predovšetkým úvery na bývanie a financovanie výstavby nehnuteľností.

Naopak relatívne stály klesajúci trend zaznamenal nákup cenných papierov

a medzibankové investície. Zatiaľ čo medzibankové investície tvorili v roku 2000

takmer 30 % všetkých aktív, v roku 2006 to už bolo len 21,5 %. Ku klesajúcemu trendu

nákupu cenných papierov možno pripísať splatenie dlhopisov, ktoré banky získali do

svojho portfólia v rámci reštrukturalizácie v rokoch 2000 a 2001, kedy v decembri 1999

bolo presunutých 61,7 miliardy SKK klasifikovaných úverov na Slovenskú

52

konsolidačnú a.s. a 11,6 miliardy SKK do Konsolidačnej banky š.p.ú. Reštrukturalizácia

pokračovala druhou vlnou, kedy bolo presunutých ďalších 30,9 miliardy SKK.31

Oproti vývoju na Slovensku môžeme pozorovať relatívne stabilný trend

v štruktúre aktív v Portugalsku. Ako môžeme vidieť z grafu 16 úvery klientov tvorili

stabilne viac ako 60 % všetkých aktív. Vďaka mierne rastúcemu trendu, ktorý bol

spôsobený najmä poklesom úrokových mier, tvorili na konci roka 2006 70 % aktív.

Obdobne ako na Slovensku, hlavným stimulátorom tohto rastu boli klientske úvery,

ktoré odrážali vzostupný trend portugalského trhu, ale takisto aj vyššie úvery v

zahraničí. Mierny výkyv v štruktúre aktív tvorí rok 2004, ktorý odráža zmenu

účtovného vykazovania na medzinárodné štandardy IAS.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Pohľadávky voči klientom Operácie s bankami Cenné papiere a ostatné Stále aktíva

Obrázok 16 Graf štruktúry aktív (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Pri bližšom porovnaní najvýraznejšej položky aktív, pohľadávok voči klientom,

pozorujeme rozdiely v ich pomerovom zastúpení na aktívach v Portugalsku a na

Slovensku. V oboch krajinách rástlo zastúpenie úverov na aktívach. Tento rast bol

výraznejší na Slovensku. V Portugalsku si objem úverov udržoval mierne rastúci trend.

Pri pohľade na objem poskytnutých úverov na obyvateľa zisťujeme výrazný

rozdiel medzi Slovenskom a Portugalskom. Obyvateľovi Portugalska je poskytnutých

priemerne 8 krát viac úverov ako obyvateľovi na Slovensku. Vplyv na objem

poskytnutých úverov majú úrokové sadzby, ktoré majú vyššie hodnoty ako úrokové

31 NBS: Výročná správa 2000. [online] [cit. 18.12.2007] s.50. Dostupné z <http://www.nbs.sk/>

53

sadzby v Portugalsku. Úverové zaťaženie je u nás „v plienkach“, keďže k väčšej

orientácií na retailového zákazníka prešiel slovenský bankový sektor až po

reštrukturalizácií v roku 2002. Trend zadlžovania sa u nás začína rozvíjať aj vďaka rastu

mzdových príjmov a zlepšenia investičných možností pre podnikateľov.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

5

10

15

20

25

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 17 Graf vývoja úverov klientov

(v % z aktív)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 18 Graf vývoja úverov

klientom na obyvateľa (v tis. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Ďalším výrazným rozdielom v štruktúre aktív bankového sektora Slovenska

a Portugalska je pomer nakúpených cenných papierov. Zatiaľ čo v Portugalsku tvoria

nakúpené cenné papiere len približne 5 % z celkovej štruktúry aktív, na Slovenku je to 6

krát viac. Tento nepomer vysvetľuje spomínaná reštrukturalizácia. Klasifikované úvery

boli vymenené za cenné papiere. Zároveň ukončením reštrukturalizácie vstúpili do

slovenského bankového sektora strategickí partneri (do SLSP, VÚB). Ukončenie

reštrukturalizácie znamenalo ozdravenie bankového sektora, preto ako relevantné dáta

odzrkadľujúce jeho vývoj môžeme brať údaje od roku 2002. Ako môžeme ďalej

pozorovať z grafu, vývoj cenných papierov na aktívach ostal prevažne nezmenený.

Investície do cenných papierov tvoria 5 % aktív portugalského sektora, na Slovensku

dosahujú priemernej hodnoty 30 % všetkých aktív.

54

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 19 Graf vývoja investícií do cenných papierov (v % z aktív)

(Zdroj: NBS, BP)

3.2.1 Aktíva dominantných bánk

Z pohľadu koncentrácie troch najväčších bánk, v slovenskom bankovom sektore

dominujú tradične Slovenská sporiteľňa (SLSP), Všeobecná úverová banka (VÚB)

a Tatra banka (TB). Takmer počas celého sledovaného obdobia tvorili viac ako 50 %

aktív celého bankového trhu. Mierny pokles ukazovateľa C3 (podielu objemu troch

inštitúcii s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky

v sektore32) v roku 2005 možno vysvetliť rastúcou konkurenciou zo strany ostatných

bánk. Jeho následné zvýšenie v roku 2006 je výsledkom snahy dominantných bánk

o vylepšenie svojho portfóliového balíka.

0

50

100

150

200

250

300

350

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

VUB Sl.sporitelna Tatra banka

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Obrázok 20 Graf vývoja aktív troch Obrázok 21 Graf vývoja podielu

najväčších bánk v SR (v mld. SKK) na trhu troch najväčších bánk v SR (v %)

(Zdroj: VÚB, SLSP, TB) (Zdroj: VÚB, SLSP, TB)

32 NBS: Správa o stave a vývoji finančného trhu v roku 2006. [online] [cit.18.12.2007] st. 49 Dostupné z <http://www.nbs.sk/DFT/PUBLIK/ANALYZA/2006.PDF>

55

Portugalskému trhu, rovnako ako na Slovensku, dominujú tri banky Caixa

General de Depositos (CGD), Banco Comerial Portugues (BCP) a Banco Espirito Santo

(BES). Všetky tri banky tvoria spolu dve tretiny bankového trhu. Ich koncentrácia sa

ešte zväčšila v roku 2005, kedy vzrástla skoro na 70 % z celkového podielu. Za

kontinuálny nárast aktív v bankovom sektore, a to i napriek slabému nárastu

ekonomiky, najmä v rokoch 2005 a 2006 možno vďačiť hlavne medzinárodnej aktivite

bánk. Banky ďalej v snahe podnietiť záujem klientov smerovali k alternatívnej forme

investovania. Obdobne ako na Slovensku, prvé dve banky možno považovať za

hlavných trhových hráčov, ktorých objem aktív bol takmer rovnaký počas celého

obdobia.

Ako vidno z obrázku 23, portugalský trh je vysoko koncentrovaný hlavne okolo

troch bánk. V pozadí týchto bánk stoja silné finančné skupiny, ktoré operujú po celom

svete. Predchádzajúce údaje zobrazujú konsolidovanú bankovú skupinu. Pre lepšie

porovnanie a prehľad je na obrázku 23 zobrazený trhový podiel troch najväčších bánk

za konsolidovanú skupinu, ale aj individuálne. Bankový trh je aj na individuálnej úrovni

silne koncentrovaný a výsledky kopírujú vývoj konsolidovaných skupín s rozdielom

v priemere o 6,1% bodov.

0

15

30

45

60

75

90

105

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Banco Comercial Portugues Banco Espirito Santo Caixa Geral de Depositos

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

individuálne konsolidované

Obrázok 22 Graf vývoja aktív troch

najväčších bánk v Portugalsku (v mld.

euro)

(konsolidované)

(Zdroj: CGD, BCP, BES)

Obrázok 23 Graf vývoja podielu na trhu

troch najväčších bánk v Portugalsku (v %)

(individuálne a konsolidované)


Pri vzájomnom porovnaní oboch krajín pozorujeme podobné rozdelenie

bankového trhu, ktorému dominujú tri najväčšie banky. Zaujímavosťou je, že

56

v Portugalsku je trh viac koncentrovaný okolo veľkých bánk, pričom celkový počet

bánk je oveľa vyšší ako na Slovensku (178 vs. 25 bánk na Slovensku). Netreba

pripomínať, že za dominantnými bankami stoja skupiny investorov, ktorí ďalej rozvíjajú

bankové aktivity medzinárodne. Pri pohľade na individuálne výsledky pozorujeme ešte

väčšiu zhodu v koncentrácií sektorov oboch krajín okolo dominantných bánk. Celkovo

možno zhodnotiť, že koncentrácia trhu okolo najväčších bánk je približne rovnaká

v prípade obidvoch krajín.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 24 Graf vývoja trhového

podielu najväčších bánk v PT a v SR (v %)

(konsolidované)

(Zdroj: VÚB, SLSP, TB,

CGD, BCP, BES)


podielu najväčších bánk v PT a SR (v %)

(individuálne)


CGD, BCP, BES)

Ďalším zaujímavým ukazovateľom koncentrovanosti bánk je Herfindahlov index

(HHI). HHI je definovaný ako súčet druhých mocnín podielov jednotlivých inštitúcií na

celkovom objeme danej položky vyjadrený v %33.

Trh sa považuje za vysoko koncentrovaný, ak HHI prekročí hodnotu 1800

a nekoncentrovaný, ak HHI dosahuje hodnotu pod 1000. V nasledujúcej tabuľke

môžeme vidieť hodnoty tohto indexu počas rokov 2001 až 2006. Jeho hodnoty hovoria

jednoznačne o značnej koncentrovanosti slovenského bankového sektora. Naopak

portugalský trh sa na prvý pohľad javí ako mierne nekoncentrovaný v rokoch 2001

a 2002, pričom index C3 dosahoval v týchto rokoch najnižšie hodnoty okolo 60 %. Táto

nezrovnalosť súvisí s výpočtom Herfindahlovho indexu, do ktorého vstupujú podiely

33 NBS: Správa o stave a vývoji finančného trhu v roku 2006. [online] [cit. 18.12.2007] st. 49 Dostupné z <http://www.nbs.sk/DFT/PUBLIK/ANALYZA/2006.PDF>

57

druhých mocnín všetkých bánk v sektore, ktorých je v prípade Portugalska 11 násobne

viac ako na Slovensku.

Tabuľka 5 Herfindahlov index

2001 2002 2003 2004 2005 2006

Portugalsko 991 963 1 043 1 093 1 154 1 134

Slovensko 1 205 1 252 1 191 1 154 1 076 1 131

(Zdroj: ECB: EU banking structure 2005 - 2006 [online] [cit.4.1.2008] Dostupné z

http://www.ecb.int/pub/pub/prud/html/index.en.html)

3.2.2 Pasíva bankového sektora

Z obrázka 26 pozorujeme, že základný pilier pasív v slovenskom bankovom

sektore tvoria vklady prijaté od klientov. Napriek rýchlemu rastu úverov v ostatných

rokoch, pomer úverov ku vkladom je na Slovensku stále nižší ako 100 % (v roku 2007

78 %). Je teda možné povedať, že bankový sektor disponuje dostatočným množstvom

domácich finančných zdrojov vzhľadom k poskytnutým úverom a nie je odkázaný na

externé zdroje pri financovaní svojich úverových obchodov. Objem vkladov od klientov

tvorí v priemere 68 % všetkých pasív. Z hľadiska štruktúry bilancie bankového sektora

tvoria prijaté vklady od klientov stabilnejšiu formu financovania aktív ako napríklad

vklady od iných zahraničných bánk. V Portugalsku naopak tvoria vklady klientov

priemerne 52 % všetkých pasív a objem úverov ku vkladom pre banky je viac ako 100

% (v roku 2007 149 %). Menší objem vkladov vystavuje portugalské banky väčšiemu

riziku likvidity spojeného so splatnosťou krátkodobých pohľadávok a väčšej citlivosti

na zmeny na finančnom trhu. Nízky objem vkladov vytvára priestor pre emitovanie

cenných papierov ako zdrojov krytia úverov z dlhšieho časového hľadiska. Portugalský

bankový sektor sa vyznačuje vysokým objemom emitovaných cenných papierov. Tie

tvoria priemerne 17 % pasív. Dlhové cenné papiere podliehajú menšej volatilite v rámci

zdrojov pasív, avšak sú pomerne citlivé na zmeny na finančných trhoch. Na Slovensku

emisia cenných papierov slúži ako zdroj financovania dlhodobých úverov. Ich objem na

pasívach tvoril priemerne 5,6 %.

58

0%

20%

40%

60%

80%

100%

PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Zdroje od klientov Zdroje od bánk Cenné papiere a ostatné Stále pasíva Kapitál

Obrázok 26 Graf vývoja štruktúry záväzkov (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Analýza bankovej súvahy nám hovorí o väčšej likvidite slovenského bankového

sektora. V porovnaní s Portugalskom na Slovensku stále prevažujú vklady od klientov,

ktoré tvoria podstatnú časť bankových zdrojov. Naopak v Portugalsku vklady tvoria

menšiu časť zdrojov, podstatnú časť financovania tvorí emisia dlhových cenných

papierov, najmä hypotekárnych záložných listov.

3.2.3 Štruktúra úverov klientom

Úvery klientom tvoria podstatnú položku aktív bankového sektora. Ako už bolo

spomenuté skôr, úvery tvoria v portugalskom bankovom sektore 70 % všetkých aktív a

podiel úverov na aktívach v slovenskom bankovom sektore neustále stúpa. Úvery

klientom tvoria najrýchlejšie rastúcu položku aktív bez výraznejších výkyvov v trende.

Rast úverov pre klientov bol v Portugalsku podporený zvýšením ponuky finančných

produktov ponúkaných bankami a taktiež zvýhodnením zmluvných úverových

podmienok. Úvery na aktívach na Slovensku rástli najmä vďaka zvýšenému záujmu

domácností a podnikov o úverové produkty bánk.

Úverové portfólio Slovenska vidíme na obrázku 27. Jeho prevažnú časť tvoria

najmä úvery podnikom. Tento trend však postupne klesá. V roku 2000 tvorili úvery

podnikom až 81 % portfólia, pričom na konci roka 2007 to bolo už len 48 % portfólia.

59

Táto klesajúca tendencia bola spôsobená postupnou orientáciou bánk smerom

k retailovému segmentu, rozširovaním portfólia svojich služieb a s tým spojenú väčšiu

úverovú angažovanosť na tento segment. Priemerný ročný rast retailových úverov bol

až 30 %. Retailové úvery postupne začali tvoriť čoraz významnejší objem z celkových

úverov klientom. Oproti roku 2000, kde úvery tvorili len 12,4 % sa ich podiel v 2007

zvýšil až na 37 %. Medzi retailovými úvermi prevládajú úvery obyvateľstvu, ktoré

stabilne tvoria skoro 90 % retailového portfólia. Medzi najvýznamnejšie položky

úverov obyvateľstvu patrili úvery na bývanie, najmä hypotekárne úvery v posledných

troch rokoch, ďalej stavebné úvery a spotrebiteľské úvery. Hoci objem úverov

živnostiam je v pomere k úverom obyvateľstvu oveľa menší, pohybujúci sa na

priemernej úrovni 2,5 % z celkového objemu, dosiahol ich priemerný medziročný rast

16,1 %. Úvery pre retail sa začali veľmi dobre rozvíjať od roku 2002, čomu im okrem

zmenenej stratégie bánk, poskytovania širokej škály produktov, napomáhala aj rastúca

ekonomika na Slovensku. Úvery verejnej správe sa držali na relatívne stabilnej úrovni.

Do skupiny ostatných úverov zaraďujeme úvery finančným spoločnostiam (okrem

bánk), poisťovniam, neziskovým organizáciám a nerezidentom. Ich objem od roku 2000

stúpol priemerne až o 30 % a v roku 2007 tvorili skoro 10 % všetkých úverov.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Retail Podniky Verejná správa Ostatné úvery

Obrázok 27 Graf vývoja úverového portfólia na celkové úvery na Slovensku (v %)

(Zdroj: NBS)

V Portugalsku dominoval retailový sektor, ktorý tvoril stabilne skoro 50 %

portfólia úverov. Pod mierny nárast úverov retailu sa podpísalo hlavne uvedenie nových

úverových portfólií a výhodnejšie podmienky pri získavaní úverov. Tradične najväčší

podiel retailových úverov tvorili úvery obyvateľstvu, pričom tento podiel dosahoval

stabilne 90 % s priemerným medziročným rastom skoro 10 %. Úvery živnostníkom

tvorili zvyšnú časť portfólia. Ich rast bol oproti rastu úverov obyvateľom len 3,5 %.

60

Oproti retailu, úvery poskytnuté finančným spoločnostiam poklesli, resp. sa spomalilo

tempo ich rastu v poslednom období. V roku 2000 tvorili úvery podnikom 42,4 %

všetkých úverov, v roku 2007 sa ich pomer na celkových úveroch znížil na 41 %.

Napriek miernemu poklesu, tvoria tieto úvery jednu z dominánt úverovania klientov.

Úvery vláde a ostatné úvery nezaznamenali výraznejšie zmeny. Obe tieto zložky tvoria

menej ako 10 % zo všetkých úverov v portugalskom bankovom sektore.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Retail Podniky Verejná správa Ostatné úvery

Obrázok 28 Graf vývoja úverového portfólia na celkové úvery v Portugalsku (v %)

(Zdroj: BP)

Vzájomné porovnanie oboch krajín odhaľuje rozdiel v štruktúre úverov. Zatiaľ

čo v Portugalsku retailové úvery dominujú, alebo presnejšie povedané ich podiel je

väčší ako 50 % úverov, na Slovenku je pomer o niečo nižší, a to najmä na začiatku

sledovaného obdobia v roku 2000, kedy retailové úvery tvorili menej než 20 % všetkých

úverov. Trend zvyšovania úverov pre retail sa výraznejšie prejavil po roku 2002, kedy

sa zmenila stratégia bánk na Slovensku. Úvery podnikom postupne dosahovali

porovnateľný podiel v oboch krajinách.

61

0%

20%

40%

60%

80%

100%

SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Domácnosti Živnosti Podniky Verejná správa Ostatné úvery

Obrázok 29 Graf vývoja štruktúry úverov (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 30 predstavuje rast vývoja retailových úverov v Portugalsku a na

Slovensku. Zatiaľ, čo v Portugalsku pozorujeme relatívne vyrovnaný trend vývoja

retailových úverov, na Slovensku sa ich objem výrazne zvyšuje. Rast úverov retailu je

značne ovplyvnený ekonomickou situáciou krajiny, respektíve finančnou situáciou

obyvateľstva. Na Slovensku sa ekonomický rast odrazil aj na finančnom správaní

obyvateľstva.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 30 Graf vývoja retailových úverov na celkových úveroch (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

62

3.2.4 Finančné záväzky domácností

Lepší náhľad na vývoj retailového úverovania získame skúmaním finančných

záväzkov domácností ako hlavného stimulátora rastu retailových úverov v oboch

krajinách. Pri prílišnom raste úverov vzniká otázka a hlavne riziko, upozorňujúce na

prílišnú zadlženosť domácností a schopnosti splácať svoje dlhy. Pri meraní zadlženosti

domácností berieme do úvahy ich hrubý disponibilný príjem. Hrubý disponibilný príjem

tvoria prostriedky, ktoré majú domácnosti k dispozícií a ktoré môžu buď spotrebovať

alebo dať na úspory.

Na Slovensku poznáme tri spôsoby, ktorými domácnosti získavajú dodatočné

finančné prostriedky. Jedná sa o úvery z banky, pôžičky od nebankovej spoločnosti,

spolu s predajom na splátky, a spotrebiteľský leasing. Z obrázku 31 vidno, že podiel

bankových úverov sa síce najskôr znižoval, čo súviselo s boomom rýchlych úverov od

nebankových spoločností. Tento trend sa obrátil zhruba od roku 2002 a podiel

bankových pôžičiek stúpol. Hlavný súvis možno vidieť hlavne v zmene stratégie bánk,

ktorá nastala po ich privatizácií, pričom banky sa začali viac orientovať na retailový trh

a poskytovať širšie portfólio svojich produktov. Jedná sa najmä o poskytovanie

hypotekárnych úverov alebo iných úverov súvisiacich s bývaním.

81,7% 78,0% 78,5% 82,2% 86,5% 88,6% 89,9%

10,3%11,9% 11,8% 9,6%

8,6% 7,1% 6,3%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

uvery splatkovy predaj ine

Obrázok 31 Graf vývoja finančných záväzkov domácností na Slovensku (v %)

(Zdroj: ŠÚ SR, NBS)

V Portugalsku domácnosti získavajú finančné prostriedky obdobne. Hlavným

zdrojom sú bankové úvery, ktoré tvoria viac ako 80 % všetkých zdrojov domácností.

Trend rastu bankových úverov bol na rozdiel od Slovenska vyrovnaný, bez žiadnych

63

neočakávaných zmien. Avšak na rozdiel od Slovenska má Portugalsko stále relatívne

veľký podiel úverov od ostatných finančných spoločností. Dá sa očakávať, že tento

trend rastu bankových úverov bude pokračovať v súvislosti s pokračujúcim

zadlžovaním domácností. Obdobný vývoj možno očakávať aj na Slovensku.

S pokračujúcim rastom reálnych miezd, zlepšujúcim sa vývojom na trhu práce a so

stúpajúcou spotrebiteľskou dôverou sa vytvára priestor pre ďalšie zadlžovanie.

78,3% 79,2% 80,5% 80,1% 81,5% 83,9% 84,2%

18,1% 12,4% 12,6% 12,7%15,2% 14,0% 12,6%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

uvery splatnkovy predaj ine

Obrázok 32 Graf vývoja finančných záväzkov domácností v Portugalsku (v %)

(Zdroj: INE, BP)

Slovenské domácnosti sú oproti portugalským výrazne menej zadlžené. Už

v pohľadu na mieru poskytnutých úverov na Slovensku oproti Portugalsku je vidno, že

celková úverová zadlženosť Slovenska je nižšia. Po reštrukturalizácií sektora a rozšírení

orientácie bánk na retailového zákazníka sa zvýšilo zadlženie domácností. Stále však

zadlženie domácností na jedného obyvateľa k HDP nedosahuje ani 50 % objemu

zadlženia domácností v Portugalsku. I keď je rozdiel medzi krajinami relatívne vysoký,

na Slovensku sa dá pozorovať výrazne rastúci trend nielen v zadlžovaní domácností, ale

aj v celkovej vyššej úverovej angažovanosti obyvateľov. Tento trend ešte viac pozitívne

ovplyvňujú priaznivé makroekonomické podmienky na Slovensku.

64

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

uvery na obyvatela k HDP SR/PT retail uvery na obyvatela k HDP SR/PT

Obrázok 33 Graf vývoja úverov na obyvateľa a retailových úverov na obyvateľa k HDP na

Slovensku k Portugalsku ( v %)

(Zdroj: vlastné výpočty, NBS, BP)

3.2.5 Úvery dominantných bánk

Tri najväčšie slovenské banky majú relatívne vyrovnaný objem poskytovaných

úverov. Najväčší rast zaznamenala SLSP, ktorá v roku 2006 dosiahla objem 130

miliónov poskytnutých úverov. Je zaujímavé, že Tatra banka, ako banka s najmenším

podielom aktív v rámci skupiny troch najväčších bánk, je dlhodobo druhá, v určitom

časovom období dokonca prvá, v poskytovaní úverov klientom. S rozvojom retailových

úverov, teda s rozširovaním portfólia bánk, rastie v čase aj ich trhový podiel. Zo

začiatočnej hodnoty necelých 30 % trhového podielu v roku 2000, na konci roka 2006

už VUB, SLSP a TB dominovali bankovému trhu s obsadením takmer 50 % trhového

podielu.

0

20

40

60

80

100

120

140

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006


0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Obrázok 34 Graf vývoja úverov troch

najväčších bánk v SR (v mld. SKK)

(Zdroj: VÚB, SLSP, TB)


troch najväčších bánk v SR (v %)


65

Vývoj úverov v troch najväčších portugalských bankách je obdobný ako pri

štruktúre ich aktív. Úvery klientom dominujú portugalskému sektoru už niekoľko rokov

a sú jedným z nosných prvkov portugalského bankového sektora. Ich mierny rast

ovplyvňuje podobným spôsobom aj úverovú angažovanosť dominantných bánk

v sektore. Obdobne ako pri aktívach, sektoru dominujú hlavne BCP a CGD, ktoré na

konci roka 2006 poskytli takmer 57 miliárd euro klientom v úveroch. Rast úverovania

u všetkých bánk je vyrovnaný. Banky spolu zaberajú viac ako 66 % z trhu, čo svedčí

o ich dominantnom postavení a s tým spojenou vysokou koncentráciou trhu. Rozdiel

medzi podielom na trhu bánk ako konsolidovaného celku a bánk individuálne tvorí 13,2

%. Naďalej tvoria tri najväčšie banky dominantu trhu, pričom ich trhový podiel neklesá

pod 50 %.

0

10

20

30

40

50

60

70

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006


0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006



najväčších bánk v PT (v mld. euro)



troch najväčších bánk v PT (v %)

(konsolidované a individuálne)


V porovnaní s Portugalskom, kde je relatívne stabilné rozdelenie trhu troch

najväčších bánk, na Slovensku pozorujeme „boj“ o postavenie na trhu. Banky sa na

Slovensku snažia získať klienta poskytovaním čoraz širšieho portfólia produktov

a výhodnejšími podmienkami pri splácaní úverov, nízkymi úrokovými sadzbami. Rastu

poskytovania úverov komerčných bánk nahráva taktiež pozitívna makroekonomická

situácia na Slovensku.

Obrázok 39 predstavuje porovnanie koncentrácie dominantných bánk na

Slovensku a na individuálnej báze bánk v Portugalsku. Práve na individuálnej báze

vidíme vzájomnú podobnosť sektorov vzhľadom na ich koncentráciu okolo troch

najväčších bánk.

66

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR



(konsolidované)


CGD, BCP, BES)



(individuálne)


CGD, BCP, BES)

3.2.6 Štruktúra vkladov klientov

Vklady a úvery prijaté od klientov tvoria prevažnú časť objemu všetkých pasív

bankového sektora. Hlavne v prípade slovenského bankového sektora tvoria vklady od

klientov dve tretiny všetkých pasív. Naproti tomu zdroje portugalského sektora sú

alokované aj v ostatných zložkách pasív prevažne v emisii cenných papierov

a medzibankových pôžičkách. Štruktúra klientskych vkladov vzhľadom na pasíva sa na

Slovensku znížila najmä v porovnaní s rokom 2003. Všeobecne na zmenu v štruktúre

vkladov mali vplyv najmä nízke úrokové miery a rast príjmu domácností, ktorý

podnietil väčšiu mieru investovania. Aj napriek miernemu poklesu vo vkladoch

slovenský bankový sektor v porovnaní s Portugalskom disponuje dostatočným objemom

stálych domácich zdrojov vzhľadom na objem poskytnutých úverov.

67

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 40 Graf vývoja vkladov na celkových záväzkoch (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Bližšie porovnanie vývoja vkladov a prijatých úverov od klientov na Slovensku

prináša zaujímavý prechod z retailu k podnikovým vkladom. Zatiaľ čo vklady od

obyvateľstva tvorili v roku 1999 viac ako 65 % všetkých vkladov, v roku 2007 už len

48,6 % všetkých vkladov. Tento výrazný posun retailového segmentu naznačuje väčšiu

ochotu obyvateľstva úspory radšej spotrebovať alebo investovať do výnosnejších foriem

ako napríklad do portfóliových vkladov. Naopak objem podnikových vkladov stúpol

z počiatočnej hodnoty 33,5 % všetkých vkladov v roku 1999 na 51,4 % z vkladov.

Priemerná medziročná zmena tvorila 13 %. Najvýznamnejšou zložkou korporátnych

vkladov boli vklady podnikov. Tvorili približne 50 % všetkých korporátnych vkladov

a boli hybnou silou posunu vkladov klientov ku korporátnym. Vklady verejnej správy

tvorili druhú najväčšiu položku z korporátnych vkladov. Ich vývoj bol volatilný

v závislosti od potrieb vlády. Poslednú skupinu tvorili ostatné vklady, do ktorých patria

vklady finančných spoločností a nerezidentov do bánk. Vklady finančných spoločností

boli najrýchlejšie rastúcou položkou pasív v posledných rokoch najmä kvôli ich dobe

viazanosti a menovej štruktúre.

68

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Retail Korporátny sektor

Obrázok 41 Graf vývoja portfólia vkladov na celkové vklady na Slovensku (v %)

(Zdroj: NBS)

V Portugalsku je vývoj vkladov prijatých od klientov relatívne stabilný. Zmeny

nastali až od roku 2004, kedy nastal postupný posun od vkladov obyvateľstva

k vkladom podnikov. Viac ako dve tretiny vkladov klientov tvoria retailové vklady. Je

zaujímané, že portugalský vkladový segment je takisto najviac tvorený vkladmi

obyvateľstvu, pričom tieto vklady obyvateľstva nie sú kryté v takej miere ako je tomu

na Slovensku. Odklon od vkladov klientov súvisí s poklesom úrokovej sadzby ako aj

realokáciou časti finančných aktív klientov smerom k ostatným produktom ponúkaných

bankou. Pri korporátnych vkladoch sledujeme mierny rast okolo 9 %. Najväčšiu časť

korporátnych vkladov tvorili vklady podnikov. Vklady finančných inštitúcií

a nerezidentov rástli v priemere o 18 %. Celkovo vo vývoji vkladov klientov nedošlo

k žiadnym neočakávaným zmenám a dá sa predpokladať, že súčasný trend mierneho

poklesu retailových vkladov a nárastu korporátnych vkladov bude pokračovať aj

naďalej.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Retail Korporátny sektor

Obrázok 42 Graf vývoja portfólia vkladov na celkové vklady v Portugalsku (v %)

(Zdroj: BP)

69

Celkový pohľad na štruktúru vkladov prináša obrázok 43. V oboch krajinách

môžeme pozorovať podobný vývoj vkladov klientov. Od roku 1999 došlo k zníženiu

retailových vkladov na Slovensku, čo bolo podmienené investovaním do výhodnejších

bankových produktov a ku nárastu vkladov od podnikov. Na rozdiel od Slovenska

v Portugalsku je vidieť stabilný trend bez žiadnych väčších výkyvov.

0%

20%

40%

60%

80%

100%

SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Retail Podniky Verejná správa Ostatné vklady

Obrázok 43 Graf vývoja štruktúry klientskych vkladov (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

3.2.7 Finančné aktíva domácností

Práve zaujímavú zmenu v oblasti posunu vkladov retailu môžeme podrobnejšie

rozanalyzovať. Makroekonomické faktory, najmä úroveň inflácie, a úrokové sadzby

ovplyvňovali sporenie domácností. Tieto faktory sa najviac nepriaznivo dotkli najmä

bankových vkladov, čo otvorilo cestu pre alternatívne sporivé produkty.

Pre slovenské domácnosti však aj naďalej zostávajú hlavným sporivým

produktom bankové vklady. Znižovanie úrokových sadzieb a vysoká inflácia však

zapríčinili hľadanie nových alternatívnych možností. Trh zareagoval ponukou

podielových fondov, ktoré v rokoch 2003 – 2005 zaznamenali prudký rozmach. Nárast

úrokových mier a s tým spojená nižšia výkonnosť podielových fondov v roku 2006

presvedčili časť sporiteľov vrátiť sa späť k bankovým vkladom. Napriek ich poklesu od

roku 2000, je v bankových vkladoch uložených vyše 50 % úspor všetkých domácností.

Podielové fondy tvoria 17 %, pričom nemalú časť oproti ostatným krajinám majú

70

slovenskí obyvatelia v hotovosti. Čoraz viac naberajú na dôležitosti penzijné fondy

s relatívne pozitívnou perspektívou do budúcnosti.

95,7% 94,6% 92,3% 87,5%81,5%

73,7% 73,1%

7,2%12,5%

18,8% 17,2%

5,3% 6,0% 7,5% 9,7%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

vklady a hotovost podielove fondy zivotne poistenie a penzijne fondy ine

Obrázok 44 Graf vývoja finančných aktív domácností na Slovensku (v %)

(Zdroj: ŠÚ SR, NBS)

Rovnako ako na Slovensku, aj v Portugalsku zaznamenávame pokles bankových

vkladov počas posledných rokoch, čo má súvis s ekonomickou situáciou krajiny.

Vplyvom poslednej recesie v roku 2003 a vysokému štátnemu deficitu, obyvateľstvo

siaha po alternatívnych produktoch. Tieto produkty rozširujú možnosti investovania

s vyššou ziskovosťou ale aj rizikom oproti bankovým vkladom. Pre banky sú tieto

produkty taktiež zdrojom alternatívneho príjmu. Ako vidíme z obrázka 45, zvyšuje sa

podiel investovania do životného poistenia a penzijných fondov, ktorý tvorí 20 %

objemu všetkých prostriedkov (na Slovensku je tento objem výrazne nižší, tvorí okolo

10 % všetkých prostriedkov). Štruktúra vkladov domácností hovorí výrazne v prospech

alternatívneho investovania ako napríklad fondy a dôchodkové sporenie, a obdobný

vývoj môžeme očakávať aj na Slovensku, kde sa začalo zo zavádzaním dôchodkového

sporenia len v roku 2004.

71

55,8% 54,5% 53,2% 52,6% 51,9% 51,9% 52,1%

21,8% 22,5% 23,6% 23,4% 24,8% 23,6% 23,3%

19,4% 19,6% 21,2% 21,1% 21,0% 21,7% 22,3%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

vklady a hotovost podielove fondy zivotne poistenie a penzijne fondy ine

Obrázok 45 Graf vývoja finančných aktív domácností v Portugalsku (v %)

(Zdroj: INE, BP)

V porovnaní k portugalskému bankovému sektoru prevažujú na Slovensku

vklady na obyvateľa. Podobne sú na tom aj vklady domácností na obyvateľa. Na

Slovensku tvoria dominantnú časť vkladov práve vklady v hotovosti a bankové vklady.

V Portugalsku sú vklady v hotovosti podstatnou časťou vkladov domácností, avšak

výraznú časť vkladov tvoria alternatívne bankové produkty ako podielové a penzijné

fondy a životné poistenie. Naopak na Slovensku sa tento trend investovania do

alternatívnych produktov len pomaly presúva, čo je vidno z obrázku 46, kde vklady na

obyvateľa aj vklady domácností na obyvateľa klesajú.

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

140%

160%

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

vklady na obyvatela k HDP SR/PT retail vklady na obyvatela k HDP SR/PT

Obrázok 46 Graf vývoja vkladov na obyvateľa a retailových vkladov na obyvateľa k HDP na

Slovensku k Portugalsku (v %)

(Zdroj: vlastné výpočty, NBS, PT)

72

3.2.8 Vklady dominantných bánk

Z troch najväčších bánk na Slovensku dominuje v objeme vkladov od klientov

Slovenská sporiteľňa. Počas šesťročného obdobia si udržala prvenstvo v prijímaní

vkladov. Jej rast sa podstatne zvýšil v roku 2006, kedy sa príjem vkladov zvýšil

o takmer 18 %. VÚB si počas celého sledovaného obdobia udržiavala tesný odstup za

SLSP. Tatra banka zaznamenala najprudkejší nárast klientskych vkladov za rok 2006 o

takmer 20 %. Všetky tri banky spolu dominujú slovenskému trhu, v ktorom zaberajú

väčšinový podiel.

0

30

60

90

120

150

180

210

240

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006


0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Obrázok 47 Graf vývoja vkladov troch

najväčších bánk v SR (v mld. SKK)



troch najväčších bánk v SR (v %)


V Portugalsku dominovala na poli klientskych vkladov najmä CGD, ktorá sa

špecializuje najmä na vklady. Obdobne ako na Slovensku portugalský trh s klientskymi

vkladmi neprináša žiadne prekvapenia. Banky kopírujú sektorový vývoj na trhu. CGD

zaznamenala len 4,5 % priemerný medziročný nárast, pričom však svoju trhovú pozíciu

zlepšila o 0,5 %. BCP zaznamenala priemerný rast o 2,6 % a najväčší rast zaznamenala

BES, ktorá má najmenší trhový podiel. Celkovo spomenuté banky dominujú

portugalskému trhu, v ktorom majú vyše 70 % podiel. Aj pri porovnaní výsledkov na

konsolidovanej a individuálnej báze pozorujeme podobný rozdiel ako pri úveroch.

Trhový podiel bánk prečítaný na základe údajov z individuálnej účtovnej závierky je

v priemere o 13 % nižší, ale aj tak si banky zachovávajú dominanciu na trhu.

73

0

10

20

30

40

50

60

70

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006


0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006



najväčších bánk v PT (v mld. euro)



troch najväčších bánk v PT (v %)

(konsolidované a individuálne)


Vklady klientov v oboch krajinách sú koncentrované okolo najväčších bánk,

ktoré predstavujú najspoľahlivejšie záruky pre klientov. Zároveň si tieto banky môžu

dovoliť jednoduchšie rozširovať svoje portfólio o ďalšie služby.

Na individuálnej báze bánk sledujeme podobnosť bankových sektorov

vzhľadom na koncentráciu okolo najväčších bánk, kde v oboch krajinách

zaznamenávajú banky trhový podiel okolo 60 %.

Zo vzájomného porovnania najväčších bánk pozorujeme zhodnosť

portugalského a slovenského bankového sektora. Obe krajiny majú vysokú koncentráciu

trhového podielu zoskupenú okolo troch najväčších bánk.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR



(konsolidované)


CGD, BCP, BES)



(individuálne)


CGD, BCP, BES)

74

3.2.9 Analýza likvidity súvahy bánk na Slovensku a v Portugalsku

Ako sme uviedli na strane 57, jedným zo základných rozdielov v štruktúre súvah

bankového sektora na Slovensku a v Portugalsku je pomer úverov ku vkladom. Tzv.

loan-to-deposit ratio je na Slovensku stabilne nižší ako 100 %, zatiaľ čo v Portugalsku

jeho hodnota prevyšuje úroveň 100 %.

Ukazovateľ loan to deposit ratio vyjadruje objem poskytnutého úveru a hodnotu

zabezpečenia tohto úveru. Loan to deposit ratio má v oboch krajinách relatívne stabilný

vývoj, odrážajúci vývoj vkladov a úverov v oboch krajinách. Nízku hodnotu loan to

deposit ratio na Slovensku vysvetľuje väčší objem prijatých vkladov v porovnaní

s poskytnutými úvermi. Naopak v Portugalsku prevláda objem úverov, ktorý tvorí

nosný pilier bankového sektora. Pre ukazovateľ loan to deposit je dôležité, aby sa jeho

hodnota prudko nemenila. Výkyvy môžu signalizovať určité problémy v bankovom

sektore.

Obrázok 54 predstavuje rozdiel medzi objemom prijatých vkladov

a poskytnutých úverov bankového sektora. Jasne z neho môžeme vidieť, že na

Slovensku je stále objem vkladov v porovnaní s úvermi vyšší, oproti tomu

v Portugalsku objem poskytnutých úverov oveľa prevyšuje objem prijatých vkladov.

Vidíme, že úvery klientov sú zabezpečené prevažne zdrojmi od klientov a preto

Slovensko nemusí hľadať ďalšie formy dodatočného krytia poskytnutých úverov.

Naopak v Portugalsku je dominujúcim prvkom poskytovanie úverov, ktoré sú kryté

prevažne zdrojmi od zahraničných bánk a emisiou dlhodobých cenných papierov.

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

140%

160%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

-90

-80

-70

-60

-50

-40

-30

-20

-10

0

10

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

PT SR

Obrázok 53 Graf vývoja loan to deposit

ratio (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 54 Graf vývoja rozdielu

vkladov a úverov (v mld. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

75

Likvidita slovenského bankového sektora je teda vyššia ako portugalského. Ako

sme mohli vidieť už zo zloženia aktív a pasív, Portugalsku dominujú úvery klientov,

pričom na Slovensku dominujú práve vklady od klientov. Zo štruktúry vkladov a úverov

vieme, že najväčšiu skupinu týchto vkladov tvoria retailové vklady/ úvery

a vklady/ úvery podnikom. Pri analýze finančných aktív domácností zisťujeme

začínajúci posun investovania do alternatívnych produktov, najmä do dôchodkových

fondov. Zároveň sa domácnosti začínajú čoraz viac zadlžovať, čo sa prejavuje hlavne

vzrastom hypoték, ktoré predstavujú dlhodobejšie finančné prostriedky pre banky.

Zlepšenie ekonomického prostredia zas malo vplyv na vklady podnikov.

Vzhľadom na blížiaci sa vstup do eurozóny je čoraz aktuálnejšia otázka

úrokových a vkladových sadzieb a ich vplyv na likviditu bankového sektora. Podľa

štúdie NBS zavedenie eura priaznivo ovplyvní výšku úrokových sadzieb pre dlžníkov.

Predpokladá sa, že úrokové sadzby poklesnú na úroveň sadzieb vydaných ECB. Tento

pokles negatívne ovplyvní sporiteľov, ktorí budú viac motivovaní presúvať svoje vklady

do alternatívnych bankových produktov. V Portugalsku malo zavedenie eura vplyv na

pokles úrokových sadzieb, ktoré pred vstupom do EMU patrili k jedným z najvyšších.

Marže úrokových sadzieb pre podniky poklesli nielen vplyvom opatrení ECB, ale aj

vyššou konkurenciou v EÚ, čo malo za následok zvýšenie zadlženosti nefinančných

korporácií. Pre bankový sektor to znamenalo presun časti najlikvidnejších prostriedkov

do iných produktov. Na Slovensku môže mať zavedenie eura vplyv na pokles reálnych

úrokových mier, čo sa môže prejaviť podobne ako v Portugalsku zvýšeným rastom

úverov ako aj rastom podielu úverov ku vkladom, perspektívne aj nad hladinou 100 %.

3.3 Komerčné rozdelenie bankového sektora

3.3.1 Banky a pobočky bánk

Po analýze bankovej súvahy ďalší pohľad na bankový sektor dostaneme

porovnaním rozdelenia komerčných bankových ukazovateľov ako napríklad počet

zamestnancov, pobočiek, bankomatov. Ako vyplýva zo základných charakteristík oboch

štátov, Portugalsko má dvojnásobne väčší počet obyvateľov a dvakrát väčšiu rozlohu

ako Slovensko. Tieto dva demografické ukazovatele majú podstatný vplyv na ostatné

ukazovatele v tejto skupine.

76

Obrázok 55 predstavuje počet bánk a pobočiek zahraničných bánk v oboch

krajinách. V roku 2000 operovalo na Slovensku 21 bánk, čo je jedenásťnásobne nižší

počet ako počet bánk v Portugalsku. Trend počtu bánk sa na Slovensku mierne zvýšil

a v roku 2006 operovalo na trhu 24 bánk. Naopak v Portugalsku pozorujeme presne

opačný trend, ktorý nastal hlavne kvôli redukcii finančných inštitúcií, ako dôsledku

poklesu v počte spoločných poľnohospodárskych úverových bánk a v počte úverových

finančných spoločností a iba ojedinelým rastom v počte bánk a finančných inštitúcií.

Pri pohľade na obrázok 56 zisťujeme, že vďaka vysokému počtu bánk

v Portugalsku, banky obsluhujú menej obyvateľov, teda sú menej vyťažené, resp.

preťažené. Oproti tomu sú banky na Slovensku skoro šesťkrát vyťaženejšie vzhľadom

na počet obyvateľov. S relatívne zvyšujúcim sa počtom bánk, klesla ich vyťaženosť na

obyvateľa v priemer o 2 %. Naopak v Portugalsku počet obyvateľa na banku mierne

vzrástol, hlavne už kvôli spomínanému poklesu počtu bánk.

227212

202 200 197186

178

21 21 22 22 21 23 24

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

50

100

150

200

250

300

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 55 Graf počtu bánk

(Zdroj: ECB)

Obrázok 56 Graf počtu obyvateľov na

banku (v tis.)

(Zdroj: ECB, Eurostat)

Obrázok 57 znázorňuje počet pobočiek v pozorovaných krajinách, ktorý má

v oboch krajinách mierne rastúci trend. Pod pobočkou sa rozumie organizačná zložka

banky na území daného štátu alebo aj mimo neho, ktorá priamo vykonáva bankové

činnosti.34 V Portugalsku rástol počet pobočiek v priemere o 2,33 %, na Slovensku bol

tento rast o dve desatiny percent menší. Banky individuálne riadia svoju pobočkovú sieť

v závislosti od jej ziskovosti a nákladovej efektívnosti.

34 § 5 zákona 432/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov

77

V porovnaní počtu obyvateľov na pobočku nepozorujeme žiadne výraznejšie

výkyvy oproti vývoju počtu pobočiek. V Portugalsku sa počet obyvateľov na pobočku

držal na úrovni 2 tisíc obyvateľov na pobočku počas celého obdobia. Na Slovensku

mierne poklesol počet obyvateľov na pobočku z úrovne 5 tisíc obyvateľov na pobočku

na úroveň 4,59 tisíc. Napriek tomuto poklesu je vyťaženosť pobočiek v prepočte na

obyvateľa dva a pol násobne vyššia na Slovensku ako v Portugalsku.

0

1

2

3

4

5

6

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

1

2

3

4

5

6

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 57 Graf počtu pobočiek (v tis.) Obrázok 58 Graf počtu obyvateľov

na pobočku (v tis.)

(Zdroj: NBS, BP) (Zdroj: NBS, ŠÚ SR, BP, INE)

Z porovnania počtu bánk a počtu pobočiek na obyvateľa vystupuje otázka, či je na

Slovensku priestor pre ďalšie banky alebo pobočky. Už z predchádzajúcich analýz

pozorujeme koncentrovanie trhu v oboch krajinách okolo najväčších bánk, čo dáva

menším bankám menšiu nádej na veľkú ziskovosť. V súčasnosti je trendom na

bankovom trhu nie nárast počtu bánk, ale naopak ich zlučovanie do konsolidovaných

celkov, ktoré prinášajú väčšie produktové možnosti klientom a zároveň zabezpečujú

menšiu rizikovosť zverených finančných zdrojov.

Na druhej strane, v porovnaní s Portugalskom, sú pobočky slovenských bánk

vyťaženejšie vzhľadom na počet obyvateľov. Problém, či zvyšovať alebo znižovať

počet pobočiek je však v individuálnej kompetencií každej komerčnej banky.

Zamestnanosť

Zamestnanosť je dôležitým ukazovateľom bankového sektora. Banka môže

prostredníctvom zamestnanosti ovplyvňovať svoje náklady, efektivitu a tým aj

ziskovosť. Medzi Slovenskom a Portugalskom možno pozorovať výrazný rozdiel

78

v zamestnanosti v bankovom sektore. Ako vidno z obrázka 59, v Portugalsku sa mierne

zvýšil počet zamestnancov v roku 2006 skoro na 58,2 tisíc, čo je najviac za posledných

6 rokov. Zvýšenie počtu zamestnancov súvisí so zvýšením kontraktov na určitú dobu,

ktoré sa zvyčajne spájajú s menšou mzdou. Toto opatrenie má súvis s pretrvávajúcou

krízou portugalskej ekonomiky, kde stále vládne určitá neistota. Na druhej strane,

bankový sektor je jedným zo sektorov, ktorého sa kríza veľmi nedotkla. Na Slovensku

zaznamenávame klesajúci trend zamestnanosti v bankovom sektore, čo súvisí najmä

s požiadavkou na znižovanie nákladov a zvyšovanie prevádzkovej efektivity.

Trend znižovania stavu zamestnancov na Slovensku možno vidieť aj z obrázka

60. Na Slovensku prevláda snaha o zníženie prevádzkových nákladov a lepšiu

efektívnosť pobočkových prevádzok. Za posledné roky sa počet zamestnancov na

pobočku znížil o 4,14 %. V Portugalsku pozorujeme relatívne vyrovnaný trend počtu

zamestnancov na pobočku. I keď sa mierne zvýšil počet zamestnancov, rovnakou

mierou sa zvýšil počet pobočiek a tým neovplyvnil celkový stav ukazovateľa počtu

zamestnancov na pobočku.

Zo vzájomného porovnania vývoja počtu zamestnancov na pobočku vyplýva, že

na Slovensku pracuje v pobočke v priemere o 8 zamestnancov viac.

0

10

20

30

40

50

60

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

3

6

9

12

15

18

21

24

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 59 Graf počtu zamestnancov

(v tis.)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 60 Graf počtu zamestnancov

na pobočku

(Zdroj: NBS, BP)

79

3.3.2 Bezhotovostný platobný systém

Banky preferujú realizáciu platobného styku v čo najväčšej možnej miere v

prostredí elektronického bankovníctva alebo formou trvalých prevodných príkazov a

inkás. Pre banku znamenajú nižšie transakčné náklady na spracovanie a zúčtovanie

platobného príkazu, pre klientov predstavujú ľahšie a rýchlejšie dostupné služby ako na

pobočke a za nižšie poplatky. V závislosti od typu transakcie alebo spôsobu akým klient

požiada o prevod rozoznáva banka príkaz na úhradu cez elektronické bankovníctvo,

telephonebanking, SMS banking, mobilbanking, mailbanking, resp. úhrada

prostredníctvom bankomatov, platba prostredníctvom platobných POS terminálov,

príkaz na úhradu, vklad a výber hotovosti vykonaný v obchodnom mieste banky

a ďalšie. 35

Bankomaty

Významným ukazovateľom bezhotovostného platobného systému je počet

bankomatov. Obrázok 61 znázorňuje rastúci trend v počte bankomatov v oboch

krajinách. Tento trend bol podporený aj výraznými medziročnými zmenami v oboch

krajinách. V prepočte na obyvateľa takisto rástol počet bankomatov. Najväčší nárast

pozorujeme práve na Slovensku. V roku 2000 pripadal na jeden bankomat 4,5 tisíc

obyvateľov, na konci roka 2006 ich bolo len 2,7 tisíc na bankomat. V Portugalsku bol

rast počtu bankomatov na obyvateľa miernejší. Z počiatočných 970 obyvateľov na

bankomat v roku 2000, sa ich počet znížil na 720 v roku 2006.

35 NRSR: Analýza podielu poplatkov za bankové služby na celkovom zisku bankového sektora. [online] [cit. 8.3.2008] Dostupné z <http://www.nrsr.sk/appbin/Tmp/analyza-nrsr%20sr.pdf >

80

0

2

4

6

8

10

12

14

16

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

1

2

3

4

5

6

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 61 Graf počtu bankomatov Obrázok 62 Graf počtu obyvateľov

(v tis.) na bankomat (v tis.)

(Zdroj: ECB) (Zdroj: ECB, ŠÚ SR, INE)

Detailný pohľad na využitie bankomatových služieb ponúka ukazovateľ počtu

transakcií a objemu týchto transakcií. Počet bankomatových transakcií na obyvateľa je

trojnásobne nižší na Slovensku ako v Portugalsku. V priemere vykonal každý obyvateľ

Portugalska 33 bankomatových transakcií za obdobie 7 rokov, zatiaľ čo obyvateľ na

Slovensku ich vykonal len 11. Priemerný rast transakcií na obyvateľa bol v oboch

krajinách na rovnakej úrovni.

Hodnota bankomatových transakcií je čiastočne daná veľkosťou bankového

sektora, ale tiež aj spotrebou obyvateľstva, respektíve jeho hotovostnou potrebou.

Obrázok 64 predstavuje vývoj hotovostnej potreby na jedného obyvateľa. V priemere

vyberie obyvateľ v Portugalsku 2,7 tisíc euro ročne, zatiaľ čo obyvateľ na Slovensku len

700 euro.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 63 Graf počtu transakcií na

obyvateľa

(Zdroj: ECB)

Obrázok 64 Graf hodnoty transakcií na

obyvateľa (v tis. euro)

(Zdroj: ECB)

81

POS terminál

POS terminál alebo platobný terminál36 je najfrekventovanejší spôsob

bezhotovostnej platby nielen vo svete ale aj u nás. Ako môžeme pozorovať z obrázku

65, počet POS terminálov je oveľa vyšší v Portugalsku, v priemere až deväťnásobne.

Rozvoj POS terminálov na Slovensku začal neskôr ako rozvoj bankomatov, ale svojou

priemernou rýchlosťou rastu predbehol nielen rast bankomatov na Slovensku, ale aj

rýchlosť rastu POS terminálov v Portugalsku.

V porovnaní počtu terminálov na obyvateľa je viditeľné postupné znižovanie

rozdielu obidvoch krajín. Zatiaľ čo vzájomný rozdiel medzi krajinami tvoril v roku

2000 až 726 tisíc obyvateľov na jeden terminál, v roku 2006 bol tento rozdiel len 177

tisíc obyvateľov na terminál. Pokles počtu obyvateľov na POS terminál možno vysvetliť

ich efektívnejším využívaním v praxi, kde sa stávajú čoraz rozšírenejšou formou

platenia.

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 65 Graf počtu POS terminálov Obrázok 66 Graf počtu obyvateľov na POS

(v tis.) terminál (v tis.)

(Zdroj: ECB) (Zdroj: ECB, ŠÚ SR, INE)

I napriek výraznému rastu počtu POS terminálov a poklesu obyvateľov na POS terminál

je počet transakcií pomocou POS terminálov na obyvateľa výrazne nižší na Slovensku

ako v Portugalsku. V priemere vykonáva obyvateľ v Portugalsku 49 násobne viac

transakcií ako obyvateľ na Slovensku. Podobne to bolo s hodnotou transakcií na

obyvateľa cez POS terminál. Hodnota transakcií na obyvateľa bola priemerne 55 krát

nižšia na Slovensku ako v Portugalsku. I napriek výraznému nepomeru v počte a

36 Z ang. Point of Sale

82

hodnote transakcií k Portugalsku, sa každoročne zvyšovali transakcie cez POS.

V priemere sa zvýšil počet transakcií na Slovensku o 42 % a hodnota týchto transakcii

o 46 %. Tento nárast ukazuje, že perspektívy pre budúcnosť sú dobré a dokazujú

zvýšené využitie platobných kariet na Slovensku pre ich pôvodný účel, t. j.

bezhotovostné platby.

0

20

40

60

80

100

120

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

4

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 67 Graf počtu POS transakcií

na obyvateľa

(Zdroj: ECB)

Obrázok 68 Graf hodnoty POS

transakcií na obyvateľa (v tis. euro)

(Zdroj: ECB)

Čo sa týka efektivity počtu bankomatov a POS terminálov sú na Slovensku stále

značné rezervy a priestor na zlepšovanie. I keď sa v poslednom období zvýšil počet

bezhotovostných transferových platieb, tieto služby sú stále málo využívané

v porovnaní s Portugalskom.

Platobné karty

Platobné karty umožňujú svojim držiteľom platiť za tovar a služby kdekoľvek.

Počet platobných kariet a ich využívanie poskytuje informácie o stupni rozvinutosti

bankového sektora. Ako vidno z obrázka 69, počet vydaných kariet je výrazne vyšší

v Portugalsku ako na Slovensku. Rast počtu kariet je však výrazne vyšší na Slovensku,

priemerne 17,4 % ročne.

Presnejší pohľad na vývoj počtu platobných kariet ponúka obrázok 70. Graf

počtu platobných kariet na obyvateľa kopíruje graf na obrázku 69. Avšak v tomto

prípade dostávame relevantnejšie porovnanie oboch krajín, pretože obrázok 70 dáva do

súvisu počet vydaných platobných kariet vzhľadom na počet obyvateľov v danej

krajine. Počet kariet na obyvateľa je v Portugalsku tri a pol násobne vyšší ako v prípade

83

Slovenska. Na konci roka 2006 takmer 90 % obyvateľov Slovenska vlastnilo platobnú

kartu. V Portugalsku v rovnakom období každý obyvateľ vlastnil dve platobné karty.

0

5

10

15

20

25

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 69 Graf vývoja počtu

platobných kariet (v mil. kusoch)

(Zdroj: ECB)

Obrázok 70 Graf počtu platobných

kariet na obyvateľa

(Zdroj: ECB)

Pri podrobnejšom pohľade na štruktúru platobných kariet môžeme v prípade

debetných kariet pozorovať podobný trend vo vývoji ako v prípade počtu kariet.

V oboch krajinách je trend rastúci, bez väčších výkyvov. Rovnaký vývoj je vidieť aj na

obrázku 72, ktorý vyjadruje prepočet debetných kariet na obyvateľa. Mierny trendový

rast počtu debetných kariet možno vysvetliť ich pomerne úzkou špecializáciou.

Pomocou debetných kariet možno čerpať len skutočné prostriedky na účte klienta. Ich

počet sa mierne zvyšuje, pretože sú najrozšírenejším platobným prostriedkom.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

1,0

1,2

1,4

1,6

1,8

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 71 Graf počtu debetných kariet

(v mil. kusoch)

(Zdroj: ECB)

Obrázok 72 Graf počtu debetných kariet

na obyvateľa

(Zdroj: ECB)

84

V prípade kreditných kariet môžme pozorovať nerovnomernejší vývoj. Počet

kreditných kariet je v oboch krajinách výrazne nižší ako počet debetných kariet. Rast

kreditných kariet je spojený s rozširovaním produktového portfólia bánk a s trendom

spotreby – najskôr zakúpim a zaplatím všetko naraz neskôr. Na banku kladie väčšie

kapitálové nároky v prípade platobnej neschopnosti klienta, ale tiež poskytuje aj viaceré

výhody pre banku. Úvery, ktoré banka poskytuje cez kreditné karty, sú krátkodobé, teda

splatné v čo najkratšom časom horizonte, najdlhšie jeden rok. Ak držiteľ karty nesplatí

čiastku počas bezúročného obdobia, banka má nárok požadovať úrok z dlžnej čiastky.37

Ako vidíme z obrázkov 73 a 74, na Slovensku sa rast kreditných kariet

výraznejšie prejavuje od roku 2003. V roku 2000 bolo na Slovensku 3 tisíc kreditných

kariet, čo v prepočte na obyvateľa má takmer nulovú hodnotu. Tento stav sa do roku

2006 zvýšil na hodnotu 1,1 milióna kreditných kariet. Takisto v Portugalsku sa zvýšil

počet kreditných kariet oproti roku 2000 z hodnoty 1,4 milióna kariet na hodnotu 6,92

milióna kariet. V prepočte na obyvateľa má Portugalsko 4 násobne väčší počet

kreditných kariet38. Trend rastu kreditných kariet je výraznejší ako v prípade debetných

kariet v oboch krajinách. Kreditné karty sa stávajú pre klientov stále viac atraktívnejšie,

preto je pravdepodobné, že vysoké tempo rastu, hlavne v prípade Slovenska, bude

pokračovať aj naďalej.

0

1

2

3

4

5

6

7

8

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0,0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 73 Graf počtu kreditných kariet Obrázok 74 Graf počtu kreditných

(v mil. kusoch) kariet na obyvateľa

(Zdroj: ECB) (Zdroj: ECB)

37 MASTERCARD: Spôsob zúčtovania platby. [online] [cit. 13.2.2008] Dostupné z <http://www.mastercard.sk/vice-o-kartach-typy-karet-zpusob-zuctovani-platby.php> 38 Priemerné číslo vypočítané z údajov zozbieraných z ECB od roku 2003.

85

Celkové zhrnutie komerčných ukazovateľov bankových sektorov predstavuje

obrázok 75. Ako je už na prvý pohľad jasné, životná úroveň obyvateľov meraná HDP

na štandard kúpnej sily je porovnateľne vysoká v obidvoch krajinách a dosahuje

priemernú úroveň 73 %. Napriek porovnateľnej životnej úrovni obyvateľov, v ostatných

komerčných ukazovateľoch prepočítaných na obyvateľa Slovensko výrazne zaostáva za

Portugalskom. Najslabším ukazovateľom zo skupiny komerčných ukazovateľov je

počet bánk na obyvateľa s priemernou hodnotou 21 %. Otázne je však, či je na

Slovensku priestor pre ďalšie banky, či tu skôr nie je priestor pre rozvíjanie pobočiek.

Ukazovateľ počtu pobočiek na obyvateľa je výrazne vyšší, dosahuje hodnotu 39 %, čo

je však stále pod životnou úrovňou meranou na štandard kúpnej sily. Ako vidno už

z obrázka 75, komerčná časť slovenského bankového sektora je menej rozvinutá

v porovnaní s krajinou s rovnakou životnou úrovňou obyvateľov. To otvára priestor

a zároveň indikuje potrebu ďalšieho rozvoja v oblasti komerčného rozloženia

bankového sektora.

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

Počet bánk na obyvateľa SR/PT

POS terminál na obyvateľa SR/PT

Bankomat na obyvateľa SR/PT

Pocet kariet na obyvatela SR/PT

Pobočky na obyvateľa SR/PT

HDP na PPS SR/PT

Obrázok 75 Graf priemerných pomerových ukazovateľov rozloženia bankového sektora na

Slovensku k bankovému sektoru v Portugalsku (priemerná hodnota v %)

(Zdroj: Eurostat, ECB)

86

3.4 Ziskovosť bankového sektora

Banky sú akciové spoločnosti založené za účelom dosahovania zisku, preto je

dôležité zamerať sa na ich ziskovosť. Podnikanie bánk však musí brať do úvahy

primerané alebo akceptovateľné riziko s ohľadom na stabilitu banky a ochranu jej

veriteľov a vkladateľov. Táto požiadavka zakladá nevyhnutnosť úplnej transparentnosti

bankového podnikania. Zákon o bankách v tejto oblasti formuluje konkrétne

požiadavky na minimalizáciu rizika, nepoškodzovanie záujmov vkladateľov z hľadiska

návratnosti ich vkladov39.

Bankový sektor dominuje finančnému sektoru oboch krajín. Len na porovnanie

v roku 2006 tvorili bankové sektory oboch krajín 80 % finančného sektora. Ako už bolo

spomenuté pri analýze makroekonomického vývoja, nepriaznivý vývoj v Portugalsku sa

neodrazil vo veľkej miere na ziskovosti bankového sektora. Naopak na Slovensku sa

priaznivý makroekonomický vývoj prejavil na väčšej aktivite a ziskovosti bankového

sektora.

Na začiatku analýzy ziskovosti bankových sektorov sa zameriame na

prevádzkové náklady a prevádzkové výnosy. Všetky údaje sú prepočítané na aktíva

sektora danej krajiny.

Do prevádzkových nákladov zahrňujeme náklady na zamestnancov, ostatné

administratívne náklady a odpisy. Obrázok 76 predstavuje vývoj prevádzkových

nákladov v oboch krajinách. Prevádzkové náklady majú v prípade Portugalska relatívne

stabilný vývoj. Mierny výkyv v ich vývoji nastal v roku 2002, kedy sa náklady zdvihli

v dôsledku nepriaznivej situácie na finančných trhoch a v roku 2004, keď v dôsledku

prechodu na účtovanie podľa IAS došlo k čiastočnému skresleniu výsledkov. Celkovo

sa náklady držali na priemernej úrovni 19,2 %. Na Slovensku dosahovali priemerné

prevádzkové náklady úroveň 23,1 %. Najväčší výkyv v ich vývoji nastal v roku 2003,

keď v dôsledku reštrukturalizácie bankového sektora a zmeny stratégie bánk stúpli

náklady na 25,9 %. Od roku 2003 sa banky snažia o výraznejšie zníženie nákladov.

Prevádzkové výnosy tvoria čisté úrokové a neúrokové výnosy. Z iných výnosov

sú to hlavne výnosy z poplatkov, z obchodovania a čistých prevádzkových výnosov.

V Portugalsku sa objem prevádzkových výnosov držal na približne rovnakej úrovni 32,3

39 §27 zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov

87

%. Na Slovensku bol vývoj prevádzkových výnosov premenlivejší. Relatívne prudký

pokles výnosov v roku 2005 bol spôsobený najmä poklesom v čistých úrokových

výnosoch. K následné zvýšenie v roku 2006 bolo podmienené opätovným nárastom

v čistých úrokových výnosoch. V priemere dosiahli výnosy na Slovensku o 2 milióny

euro vyššiu hodnotu ako v Portugalsku.

0

3

6

9

12

15

18

21

24

27

30

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 76 Graf vývoja prevádzkových

nákladov na aktíva (v %)

(Zdroj: NBS, BP)


výnosov na aktíva (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 78 predstavuje nerovnomerný vývoj prevádzkového zisku v oboch

krajinách, ktorý bol ovplyvnený vývojom prevádzkových nákladov

a makroekonomickým vývojom na svetovom i domácom trhu. Vývoj prevádzkového

zisku v Portugalsku zaznamenal dva výrazné poklesy. Prvý pokles, v roku 2002, bol

ovplyvnený nepriaznivým vývojom na svetových finančných trhoch, druhý najväčší

pokles v roku 2004 bol spôsobený prechodom na účtovanie podľa IAS. Celkovo úroveň

prevádzkového zisku dosiahla priemernú výšku 9,3 %. Ako môžeme pozorovať

z obrázka 78, vývoj prevádzkového zisku v Portugalsku má od roku 2004 výrazne

rastúci trend. Z vývoja prevádzkového zisku na Slovensku takisto pozorujeme dva

výrazné poklesy, v rokoch 2003 a 2005. Prvý pokles bol spôsobený reštrukturalizáciou

veľkých bánk a ich zmenou stratégie, druhý zapríčinil pokles v prevádzkových

výnosoch a to najmä čistých úrokových výnosov. Celková úroveň prevádzkového zisku

dosiahla priemernú hodnotu 12,3 %.

Slovenský bankový sektor od roku 2002 potvrdzuje svoje dominantné

postavenie v rámci finančného sektora a to najmä svojou vysokou ziskovosťou

vzhľadom na úroveň aktív.

88

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 78 Graf vývoja prevádzkového zisku na aktíva (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Ďalší pohľad na prevádzkový zisk a prevádzkové výnosy poskytuje ukazovateľ

na zamestnanca. Vývoj prevádzkových výnosov na zamestnanca má podobný vývoj ako

vývoj samotných prevádzkových výnosov. Obrázok 79 jasnejšie prezentuje rozdiel

v prevádzkových výnosoch oboch krajín. Priemerné prevádzkové výnosy na

zamestnanca sú viac ako trojnásobne vyššie na Slovensku ako v Portugalsku. V prípade

Slovenska sa od roku 2002 pohybujú na úrovni 2 % na zamestnanca s výnimkou roku

2005, kedy bol pokles v prevádzkových výnosoch. V Portugalsku sa prevádzkové

výnosy na zamestnanca držali na takmer konštantnej úrovni 0,6 %.

Rovnako ako pri obrázku 78 pozorujeme vo vývoji prevádzkového zisku na

zamestnanca dva výrazné zlomy na Slovensku, a to v rokoch 2003 a 2005. Ako už bolo

spomenuté, prvý bol spôsobený doznievajúcou reštrukturalizáciou, druhý poklesom

v čistých úrokových výnosoch. Oproti Portugalsku je na Slovensku prevádzkový zisk na

zamestnanca 4 násobne vyšší. I to svedčí o vysokej ziskovosti slovenského bankového

sektora vzhľadom na veľkosť jeho aktív.

89

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

1,0

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR


výnosov na aktíva na zamestnanca (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 80 Graf vývoja prevádzkového

zisku na aktíva na zamestnanca (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Štruktúra prevádzkových výnosov

Dominantnú zložku prevádzkových výnosov tvorí v oboch krajinách čistý

úrokový výnos, ktorý má najväčší vplyv na nárast výnosov. Obrázok 81 ponúka lepší

pohľad na štruktúru prevádzkových výnosov.

Úrokové výnosy dominujú celkovej štruktúre prevádzkových výnosov.

V Portugalsku tvorili čisté úrokové výnosy (NII) priemerne 60,5 % z prevádzkových

výnosov, na Slovensku to bolo o 13,2 % viac. Priemerná medziročná zmena NII tvorila

v Portugalsku 2,7 %, na Slovensku bol tento rast oveľa rýchlejší na úrovni 8,8 %. Pod

nárast objemu NII sa podpísal najmä nárast poskytnutých úverov a zvýšenie úrokových

marží. Z neúrokových výnosov tvorili podstatnú časť výnosov najmä čisté výnosy

z poplatkov a provízií. V priemere tvorili okolo 20 % z hrubých výnosov v oboch

krajinách. Ich priemerný medziročný nárast je vyšší na Slovensku, avšak v priebehu

roka 2006 sa výnos z poplatkov takmer nezmenil. Ďalší dôležitý zdroj výnosov tvoria

čisté výnosy z obchodu. V Portugalsku tvorili 7,51 % všetkých výnosov. Ich trend je

klesajúci, čo bolo spôsobené najmä využívaním finančných derivátov z dôvodu

zaistenia sa proti riziku spojeného s fluktuáciou v trhovej hodnote niektorých aktív. Na

Slovensku tvoril čistý výnos z obchodovania v priemere 14,5 % hrubých výnosov. Ich

vývoj sa menil počas rokov v závislosti od úrokových sadzieb a ocenenia cenných

papierov a finančných derivátov. Ostatné výnosy tvorili výnosy z postúpenia

pohľadávok a precenenia majetku. Na Slovensku mali prevažne záporný charakter.

90

-20%

0%

20%

40%

60%

80%

100%

PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR PT SR

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

NII NFC NTI Ostatne vynosy

Obrázok 81 Graf štruktúry prevádzkových výnosov (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Čisté úrokové výnosy tvoria podstatnú časť hrubých výnosov, ktorá zároveň

patrí medzi najrizikovejšie. Na obrázku 82 pozorujeme ich pokles v čase. I keď rástli

úrokové výnosy z úverov retailu, k poklesu úrokových výnosov prispelo zníženie

z iných oblastí úrokových výnosov, najmä z korporátneho segmentu, ako aj nárast iných

zložiek bankových výnosov a to najmä neúrokových výnosov.

Obrázok 83 predstavuje vývoj čistých výnosov z poplatkov a provízií na

prevádzkové výnosy. V prípade Portugalska majú výnosy z poplatkov mierne rastúci

charakter bez väčších výkyvov. Na Slovensku je vývoj poplatkov dynamickejší.

V priemere majú rastúci, no v niektorých rokoch kolísavý charakter oproti ostatným

zložkám prevádzkových výnosov.

91

0%

12%

24%

36%

48%

60%

72%

84%

96%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0%

4%

8%

12%

16%

20%

24%

28%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 82 Graf čistých úrokových

výnosov na prevádzkové výnosy (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 83 Graf čistých výnosov

z poplatkov a provízií na prevádzkové

výnosov (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Čistý zisk

Čistý zisk má v oboch krajinách prevažne rastúci trend. Odklon od relatívne

vyrovnaného trendu v Portugalsku bol ovplyvnený už spomínanými situáciami v rokoch

2002 a 2004. Na Slovensku bol vývoj čistého zisku ovplyvnený najmä spomínanou

reštrukturalizáciou bankového sektora v rokoch 1999 – 2002. Od roku 2002 sa čistý zisk

pohybuje na priemernej úrovni 11,3 %. V porovnaní s portugalským bankovým

sektorom dosahuje slovenský sektor takmer dvojnásobne vyššiu ziskovosť.

Z obrázku 85 lepšie vidieť ziskovosť slovenského bankového sektora najmä

z pohľadu zisku na zamestnanca. Vzhľadom na zamestnanca dosahuje slovenský

bankový sektor 5 násobne vyšší čistý zisk ako portugalský.

0

2

4

6

8

10

12

14

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0,0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 84 Graf vývoja čistého zisku

na aktíva (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 85 Graf čistého zisku na aktíva

na zamestnanca (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

92

3.4.1 Ziskovosť dominantných bánk

Z pohľadu rozloženia ziskovosti majú dominantné miesto na trhu najväčšie

banky v krajine. V prípade možného bankrotu to má výrazný vplyv na celkovú

ziskovosť bankového sektora. Z obrázku 86 možno pozorovať oveľa väčšiu dominanciu

hlavných bánk v Portugalsku ako na Slovensku, obdobne ako to bolo v prípade aktív,

úverov a vkladov. Portugalský bankový trh je silne koncentrovaný okolo troch

najväčších bánk, ktoré aj ponúkajú najširšie portfólio služieb so zárukou stability. Na

Slovensku prevláda podobný trend. Mierny pokles v tomto trende nastal v roku 2006,

keď sa vplyvom vzrastu ziskovosti menších a stredných bánk, mierne znížila ziskovosť

veľkých bánk .

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 86 Graf trhového podielu čistého zisku troch najväčších bánk na čistom zisku

sektora (v %)

(Zdroj: NBS, BP, VÚB, SLSP, TB, CDG, BCP, BES)

Slovenský bankový sektor si vďaka reštrukturalizácií výrazne posilnil a upevnil

pozíciu v rámci ziskovosti. Dokázal zefektívniť svoju prevádzku a začal sa orientovať

viac na retailového zákazníka, čomu prispôsobil svoje produkty a služby. Slovensko

dokázalo vzhľadom na veľkosť svojho bankového sektora a počet obyvateľov

predbehnúť v ziskovosti krajinu, ktorá má šesťkrát väčší bankový sektor a dvakrát vyšší

počet obyvateľov.

93

3.5 Kapitálová primeranosť

Ukazovatele aktivity ponúkajú pohľad na ziskovosť bankového sektora

vzhľadom na aktíva a vlastný kapitál. Medzi dva najzákladnejšie ukazovatele patria

ukazovatele návratnosti čistého zisku na aktíva (ROA) a na vlastný kapitál (ROE). ROA

je vyjadrený ako podiel kumulatívnej hodnoty čistého zisku k priemernej hodnote

čistých aktív40. Hovorí, koľko čistého zisku vygenerujú aktíva na investovanú jednu

menovú jednotku. Vývoj ROA mal rastúci charakter na Slovensku, v Portugalsku bol

vývoj premenlivejší a ovplyvnený nepriaznivým trhovým vývojom (2002) a prechodom

na vykazovanie podľa IAS (2004). Slovenský bankový sektor vygeneroval väčší čistý

zisk na objem svojich aktív.

Ziskovosť meraná podielom čistého zisku na vlastnom kapitáli je vyjadrená

ukazovateľom ROE. ROE vyjadruje stupeň finančnej samostatnosti bankového sektora.

Dáva do pomeru čistý príjem a priemerné základné imanie. Ukazovateľ návratnosti na

vlastný kapitál sa v oboch krajinách držal na porovnateľnej úrovni s občasnými

miernymi výkyvmi. Tieto výkyvy boli spôsobené v Portugalsku dopadom

reštrukturalizácie v poisťovacích spoločnostiach, ktoré sú súčasťou bankových skupín

(druhý výkyv spôsobila zmena účtovnej metodiky). Na Slovensku mala v rokoch 2000

až 2002 vplyv na vývoj ROE Konsolidačná banka a s ňou spojená reštrukturalizácia

bankového sektora. Odvtedy sa ukazovateľ vyvíjal vzhľadom na ekonomický vývoj

v krajine.

40 NBS: Správa o stave a vývoji finančného trhu v roku 2006. [online] [cit. 18.12.2007] st. 46 Dostupné z <http://www.nbs.sk/DFT/PUBLIK/ANALYZA/2006.PDF>

94

0,0%

0,2%

0,4%

0,6%

0,8%

1,0%

1,2%

1,4%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0%

5%

10%

15%

20%

25%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 87 Graf vývoja návratnosti

čistého zisku na aktíva (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 88 Graf vývoja návratnosti

čistého zisku na vlastnom kapitáli (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Čisté úrokové rozpätie vyjadruje rozdiel podielu kumulovanej hodnoty

úrokových výnosov na aktuálnej hodnote aktív, ktoré znášajú úrok a podielu

kumulovanej hodnote úrokových nákladov na aktuálnej hodnote záväzkov, ktoré

znášajú úrok41.

Čisté úrokové rozpätie = Úrokové výnosy – Úrokové náklady . Úročené aktíva42 Úročené pasíva43

Medzi aktíva znášajúce úrok patria úvery klientom, úvery na medzibankovom

trhu a nákup cenných papierov. Vklady klientov, vklady na medzibankovom trhu

a dlhové cenné papiere zaraďujeme medzi záväzky znášajúce úrok44. Vývoj čistého

úrokového rozpätia je dôležitý pre vývoj čistých úrokových príjmov. Z obrázka 89

pozorujeme veľmi podobný vývoj tohto ukazovateľa. U oboch krajín nastal postupný

pokles rozpätia, na ktorý mali vplyv pokles rozpätia v retailovom a korporátnom

sektore.

41 NBS: Správa o stave a vývoji finančného trhu v roku 2005. [online] [cit. 18.12.2007] st. 113 Dostupné z <http://www.nbs.sk/DFT/PUBLIK/ANALYZA/2005-2.PDF> 42 Z ang. Interest bearing assets. 43 Z ang. Interst bearing liabilities. 44 NBS: Správa o stave a vývoji finančného trhu v roku 2006. [online] [cit. 18.12.2007] st. 49 Dostupné z <http://www.nbs.sk/DFT/PUBLIK/ANALYZA/2006.PDF>

95

0,0%

0,4%

0,8%

1,2%

1,6%

2,0%

2,4%

2,8%

3,2%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 89 Graf čistého úrokového rozpätia (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

Objem vlastných zdrojov držaných bankami vzhľadom na celkový objem aktív

pre krytie jednotlivých rizík zobrazuje obrázok 90. V Portugalsku sa vývoj objemu

vlastných zdrojov vyvíjal v mierne rastúcom trende počas celého obdobia (výkyv v roku

2004 spôsobený prechodom na IAS). Na Slovensku mal objem vlastného kapitálu na

aktíva premenlivejší charakter, ktorý bol podmienený zvýšením cudzích zdrojov

vzhľadom na objem aktív. Tieto cudzie zdroje tvorili hlavne vklady prijaté od klientov.

Obrázok 91 zobrazuje kapitálovú primeranosť bankového sektora oboch krajín.

Ukazovateľ kapitálovej primeranosti vyjadruje podiel vlastných zdrojov k rizikovo

váženým aktívam. Nesmie klesnúť pod 8% hranicu, ktorá platí pre obe krajiny.

V Portugalsku sledujeme relatívne vyrovnaný vývoj podielu rizikovo vážených aktív na

vlastnom kapitáli. Objem rizikovo vážených aktív bol vykrytý rastom vlastného

kapitálu. Na Slovensku je tento vývoj rozdielny. Od roku 2003 rastie objem rizikových

aktív rýchlejšie ako rast vlastného kapitálu. Spomenuté znižovanie kapitálovej

primeranosti prebieha v rámci stanovených pravidiel regulácie. 12% výška kapitálovej

primeranosti na Slovenku patrí medzi najvyššie v EÚ a to i napriek spomínanému

poklesu tohto ukazovateľa od roku 2003.

96

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

3

6

9

12

15

18

21

24

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 90 Graf vývoja kapitálu na

aktíva (v mil. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 91 Graf vývoja ukazovateľa

kapitálovej primeranosti v %

(Zdroj: NBS, BP)

3.6 Efektívnosť bankového sektora

Efektívnosť bankového sektora je popísaná ukazovateľom cost to income (CI),

teda objemom celkových prevádzkových nákladov k objemu prevádzkových výnosov.

Relatívne vyrovnaný vývoj v Portugalsku narušuje len rok 2004, kedy došlo už

k spomínanej zmene účtovnej metodiky. Na Slovensku mal ukazovateľ CI klesajúci

charakter s výkyvmi v rokoch 2003 a 2005. Tieto výkyvy boli spôsobené zvýšením

prevádzkových nákladov a miernym poklesom prevádzkových výnosov najmä v oblasti

čistých úrokových výnosov. Z obrázka 92 pozorujeme, že efektivita slovenského

bankového sektora neustále stúpa. V roku 2006 bola efektivita oboch bankových

sektorov rovnaká na úrovni 54 %.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 92 Graf vývoja cost to income (v %)

(Zdroj: NBS, BP)

97

Porovnanie nákladov na zamestnanca je ďalším ukazovateľom efektívnosti

bankového sektora. Jedná sa o personálne náklady a o všeobecné administratívne

náklady. Personálne náklady na zamestnanca predstavujú v oboch krajinách podstatnú

časť prevádzkových nákladov. V Portugalsku pozorujeme v priemere päťnásobne vyššie

náklady na zamestnanca. V oboch bankových sektoroch je snaha o ich znižovanie,

respektíve udržanie na rovnakej úrovni.

Medzi všeobecné prevádzkové náklady patria náklady na propagáciu, na služby

ako napríklad konzultantské a poradenské služby, na údržbu a správu informačných

systémov a rôzne iné administratívne náklady. V Portugalsku je ich hodnota na

zamestnanca menšia ako hodnota personálnych nákladov, na Slovensku predstavujú

administratívne náklady na zamestnanca väčšiu časť prevádzkových nákladov. Ako

vidno z obrázku 94 aj administratívne náklady na zamestnanca sú rovnako ako

personálne náklady vyššie v Portugalsku ako na Slovensku. Vzájomný rozdiel je však

nižší, administratívne nálady na zamestnanca sú v priemere dvakrát väčšie

v Portugalsku ako na Slovensku.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

5

10

15

20

25

30

35

40

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 93 Graf personálnych

nákladov na zamestnanca (v tis. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 94 Graf administratívnych

nákladov na zamestnanca (v tis. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Pri analýze efektívnosti bankového sektora je dôležité spomenúť pomerové

ukazovatele vkladov a úverov na zamestnancov a na pobočky.

Pohľad na vyťaženosť zamestnanca ponúkajú obrázky 95 a 96. Efektivita

zamestnanca je daná objemom prijatých vkladov a poskytnutých úverov a taktiež

počtom zamestnancov v bankovom sektore. Jeden zamestnanec v Portugalsku príjme

v priemere dvaapolkrát väčší objem vkladov a poskytne šesťkrát väčší objem úverov

ako zamestnanec na Slovensku. Jeden portugalský zamestnanec prijme v priemere 2,4

98

milióna euro vo vkladoch a poskytne 3,3 milióna úverov ročne, zatiaľ čo zamestnanec

na Slovensku prijme 1 milióna euro vo vkladov a poskytne 0,6 milióna euro v úveroch

za rok.

0,0

0,3

0,6

0,9

1,2

1,5

1,8

2,1

2,4

2,7

3,0

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 95 Graf vkladov na

zamestnanca (v mil. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 96 Graf úverov na

zamestnanca (v mil. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Efektivita pobočiek je meraná objemom prijatých vkladov a poskytnutých

úverov na jednu pobočku. V prípade objemu prijatých vkladov na pobočku je efektivita

takmer vyrovnaná v oboch krajinách. Objem prijatých vkladov jednou pobočkou bol

v Portugalsku na priemernej úrovni 24,3 milióna eura, na Slovensku bola priemerná

úroveň 17,8 milióna euro. V objeme poskytnutých úverov jednou pobočkou poskytla

pobočka banky v Portugalsku 3,4 krát viac úverov ako pobočka na Slovensku. Ako

vidno z obrázkov 97 a 98, objem prijatých vkladov a poskytnutých úverov na pobočku

má v oboch krajinách rastúci trend.

0

3

6

9

12

15

18

21

24

27

30

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

PT SR

Obrázok 97 Graf vkladov na pobočku

(v mil. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

Obrázok 98 Graf úverov na pobočku (v

mil. euro)

(Zdroj: NBS, BP)

99

Efektivita slovenského bankového sektora sa neustále zvyšuje. V porovnaní

s predchádzajúcimi rokmi sa ukazovateľ CI vyrovnal s ukazovateľom v Portugalsku.

Nasvedčuje tomu zefektívnenie prevádzky ako aj zvýšenie prevádzkových výnosov z

bankovej činnosti. I keď je index CI vyrovnaný v oboch krajinách, efektivita pobočiek

a zamestnancov v bankovom sektore je rozdielna. Počet vkladov a prijatých úverov na

zamestnanca a pobočku v Portugalsku je vyšší ako na Slovensku.

100

Záver

Cieľom tejto práce bolo poukázať na najdôležitejšie oblasti slovenského

bankového sektora a stupeň jeho rozvoja v porovnaní s krajinou z EÚ 12, ktorá je

porovnateľná životnou úrovňou so Slovenskom. Na základe porovnania jej súčasného

vývoja a vývoja slovenského bankového sektora boli vyslovené trendy a riziká pre

slovenský bankový sektor v najdôležitejších oblastiach.

Jednou z najdôležitejších indikátorov rozvoja bankového sektora je objem aktív.

Z porovnania aktív slovenského a portugalského bankového sektora vyplýva, že

slovenský bankový sektor až šesťnásobne zaostával za portugalským. Pritom životná

úroveň oboch krajín meraná štandardom kúpnej sily na obyvateľa je na porovnateľnej

úrovni, preto je rozdiel aktív bankových sektorov až zarážajúci. Otázkou ostáva, či

Slovensko dobieha štandard rozvoja bankového sektora alebo či je portugalský bankový

sektor predimenzovaný. Bankový sektor v Portugalsku je v oveľa zrelšom štádiu

rozvoja, dominantnou štruktúrou jeho aktív sú úvery poskytnuté klientom. Tieto úvery

nie sú na 100 % kryté vkladmi od klientov, dodatočné zdroje tvoria práve vklady

zahraničných bánk a emisie cenných papierov. Naopak na Slovensku prevyšujú vklady

prijaté od klientov, napriek každoročnému zvyšovaniu objemu úverov poskytnutých

klientom. Portugalský bankový sektor je až priveľmi závislý od úverov klientom

a oslabenie úverovej pozície môže podstatne oslabiť sektor. Z pohľadu na európsky

štandard a vývoj na Slovensku možno povedať, že Slovensko pomaly dobieha štandard.

Jednou zo zásadných činností bankového sektora je riadenie likvidity. Riadenie

likvidity je podstatné z hľadiska schopnosti banky splatiť svoje záväzky. Vývoj

naznačuje, že v oblasti likvidity je na tom lepšie slovenský bankový sektor. Vklady

prijaté od klientov tvoria najväčšiu časť pasív a slúžia na pokrytie úverov poskytnutých

klientov. Inak je tomu v Portugalsku. Úvery dominujú sektoru a sú pokrývané nie

z vkladov ale z cudzích zdrojov od zahraničných bánk a emisiou hypotekárnych

záložných listov. Zadlžovanie sa zdá byť trendom nielen v Portugalsku, ale aj

v ostatných krajinách EÚ a tento trend pomaly nastupuje aj na Slovensku. Podstatný

vplyv na likviditu môže mať vstup do eurozóny. Na jednej strane môžu zlacnieť úvery,

ako dôsledok poklesu úrokových marží, ktoré sa budú snažiť prispôsobiť úrokovým

maržám v EÚ. Ale na strane druhej vstup do eurozóny nemal zásadný vplyv na likviditu

bankového sektora v Portugalsku, ani na vývoj úrokového rozpätia. Suma, o ktorú

101

úročené aktíva prevyšovali úročené pasíva, nebola po prijatí eura výraznejšie rozdielna.

Vzhľadom na situáciu v Portugalsku sa dá očakávať, že vstup do eurozóny by nemal

mať výrazný vplyv na likviditu bankového sektora.

Spolu s riadením likvidity súvisí aj ziskovosť bankového sektora. Portugalský

bankový sektor je rozvinutejší ako slovenský, čo sa týka objemu aktív, poskytnutých

úverov a celkového komerčného pokrytia. Avšak v porovnaní so slovenským sektorom,

ktorý je menší, je menej ziskový. V tomto prípade ziskovosť nie je funkciou finančnej

rozvinutosti, ale efektivity v prijímaní a spracovávaní úverov a vkladov zamestnancami

a pobočkami bánk. Slovenský bankový sektor dosahuje vyššiu ziskovosť, však

v efektivite poskytovania úverov a prijímania vkladov zamestnancami a pobočkami

zaostáva za portugalským sektorom. V tejto oblasti je priestor pre ďalší rozvoj.

Priestor v dosiahnutí väčšej efektivity v poskytovaní úverov môže byť

vo zvyšovaní trendu zadlžovania domácností. Úvery na obyvateľa sú na Slovensku

v porovnaní s Portugalskom na nižšej úrovni najmä v retailovom segmente. Trend jasne

hovorí v prospech zvyšovania zadlženosti domácností. V Portugalsku sa zvyšovali

hlavne spotrebiteľské úvery, úvery poskytnuté na bývanie stagnovali, zatiaľ čo naďalej

dominovali v štruktúre úverov pre domácnosť. Na Slovensku prevláda boom úverov na

bývanie ako aj spotrebných úverov. Zo skúsenosti z Portugalska vidno, že pomyselný

strop v úveroch poskytnutých na bývanie existuje a dá sa očakávať, že sa prejaví aj na

Slovensku.

Iná situácia nastáva pri vkladoch prijatých od klientov. Vklady na obyvateľa sú

na oveľa vyššej úrovni na Slovensku oproti Portugalsku. V oboch krajinách tvoria

najväčšiu časť vkladov hotovostné vklady domácností. Zatiaľ čo na Slovensku sú

hotovostné vklady bezkonkurenčne dominantnou zložkou, v Portugalsku domácnosti

siahajú po alternatívnych formách investovania svojich finančných prostriedkov, čo je

čiastočne zapríčinené makroekonomickou situáciou krajiny. I keď je ekonomická

situácia na Slovensku rozdielna, trend investovania do alternatívnych foriem vkladov sa

začína prejavovať aj tu. Ako vidno z vývoja v Portugalsku, je silný predpoklad, že

vidina lepších podmienok a vyššieho výnosu tejto formy investovania pritiahne čoraz

viac domácností na Slovensku.

Slovenský bankový sektor je v mnohých oblastiach na vysokej úrovni ale

v mnohých oblastiach je priestor na jeho zlepšenie. Z porovnania s portugalským

bankovým sektorom si v mnohom môže vziať príklad a definovať správanie svojich

klientov na základe zhrnutých záverov.

102

Zoznam použitej literatúry

DVOŘÁK, P.: Bankovnictví. 2. vydanie Praha : Linda, 1998. 246s. ISBN 80-42321-35-2 GALLO, P.: Základy moderného bankovníctva. 2. vydanie Bratislava : Elita, 1995. 174 s. ISBN 80-85323-89-3 HLAVATÁ, I. – HLAVATÝ. E.: Peniaze a bankovníctvo. 2.vydanie Bratislava : Financie a bankovníctvo, 2003. 271s. ISBN 80-968165-1-9 HORVÁTHOVÁ, E. a kol.: Operácie komerčných bánk. 4. vydanie Bratislava : Súvaha, 1999. 286s. ISBN 80-41385-36-2 JÍLEK, J.-SVOBODOVÁ, J.: Účetníctví bank a finančních institucí 2004. 2. vydanie Praha : Grada Publishing, 2004. 496s. ISBN 80-247-0860-4 MAJTÁNOVÁ, A.: Účtovníctvo bánk a poisťovní. 1.vydanie Bratislava : Elita, 1994. 180s. ISBN 80-85323-53-2 MAKÚCH, J. a kol.: Komerčné banky. 2. vydanie Bratislava : Sofa, 1994. 185 s. ISBN 80-85752-07-7 NEEDLES, B.E.-POWERS, M.: Financial Accounting. 6. vydanie Boston : Houghton Mifflin Custom Publishing, 2001. 825s. ISBN 0-618-18385-X POLIDAR, V.: Management bank a bankových obchodů. 2. vydanie Praha : Ekonomia, 1992. 450s. ISBN 80-85378-03-5 PRNO, I.: Bankovníctvo. 1. vydanie Bratislava : IRIS, 2000. 148s. ISBN 80-89018-12-2 REVENDA, Z.: Banky a měnová politika. 1. vydanie Praha : Nad zlato, 1993. 354s. ISBN 80-65498-31-2 SYSÁKOVÁ, V.: Prednášky z predmetu Bankovníctvo: (25.9.2006 - 19.12.2006). Bratislava Univerzita Komenského (alebo 18.9) ŠTROFFEK, A. - BOROVSKÝ, J.: Princípy účtovníctva a daňovníctva pre malých podnikateľov. 142 vydanie Bratislava : Eurounion, 2005. 134s. ISBN 80-88984-85-8 VLACHINSKÝ, K. a kol.: Finančný manažment. 1. vydanie Bratislava : Elita, 1993. 238s. ISBN 80-85323-37-0 WILSON, J.S.G. a kol.: Manažment bankových aktív a pasív. 2.vydanie Bratislava : Elita, 1995. 371s. ISBN 80-85323-69-9 Zdroje z internetu: AMOSWEB: Bank Balance Sheet. [online] [cit. 4.2.2008] Dostupné z < http://www.amosweb.com/cgi-bin/awb_nav.pl?s=wpd&c=dsp&k=bank%20balance%20sheet > BCP: Annual Report 2000 – 2006 [online] [cit. 15.1.2008] Dostupné z <http://www.millenniumbcp.pt/pubs/en/investorrelations/financials/annualreports/ar2006/;jsessionid=ISOE3XOPI55JZQFIAMGCFFWAVABQYIY4> BES: Annual Report 2000 – 2006 [online] [cit. 15.1.2008] Dostupné z <http://www.bes.pt/sitebes/cms.aspx?srv=1100&stp=1&miid=7527> BP: Annual Report 2000 – 2006 [online] [cit. 20.12.2007] Dostupné z <http://www.bportugal.pt/default_e.htm> BP: Financial Stability Report 2004 -2006 [online] [cit. 20.12.2007] Dostupné z <http://www.bportugal.pt/default_e.htm> BP: Statistics [online] [cit. 20.12.2007] Dostupné z <http://www.bportugal.pt/default_e.htm>

103

CGD: Annual Report 2000 – 2006 [online] [cit. 15.1.2008] Dostupné z <http://www.cgd.pt/english/financial_information/annual_reports/index.htm> ECB: Blue Book June 2001. [online] 30.6.2001 [cit. 13.2.2008] Dostupné z <http://www.ecb.int/pub/pdf/other/ecbbluebook2001en.pdf> ECB: Blue Book December 2006. [online] 22.12.2006 [cit. 13.2.2008] Dostupné z <http://www.ecb.int/pub/pdf/other/bluebook200612addenden.pdf> ECB: European banking structure October 2006 [online] 25.10.2006 [cit. 4.1.2008] Dostupné z <http://www.ecb.int/pub/pdf/other/eubankingstructures2006en.pdf> ECB: European banking structure October 2007 [online] 5.10.2007 [cit. 4.1.2008] Dostupné z <http://www.ecb.int/pub/pdf/other/eubankingstructures2007en.pdf> HORVÁTHOVÁ, E. – ŽIŽKOVÁ, P.: Medzinárodné účtovné štandardy a ich implementácia v bankovníctve. [online] December 2007 [cit. 23.2.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1391&SearchString=banka > INE: Statictics Report. [online] [cit. 17.1.2008] Dostupné z <http://www.ine.pt/xportal/xmain?xpid=INE&xpgid=ine_main> MASTERCARD: Spôsob zúčtovania platby. [online] [cit. 13.2.2008] Dostupné z <http://www.mastercard.sk/vice-o-kartach-typy-karet-zpusob-zuctovani-platby.php> NBS: Modrá kniha. [online] [cit. 15.2.2008 ] Dostupné z <http://www.nbs.sk/> NBS: Správa o stave a vývoji finančného trhu v roku 2004 - 2006. [online] [cit. 18.12.2007] Dostupné z <http://www.nbs.sk/> NBS: Štatistické výkazy [online] [cit. 20.12.2007] Dostupné z <http://www.nbs.sk/> NBS: Výročná správa 2000 – 2006 [online] [cit. 18.12.2007] Dostupné z <http://www.nbs.sk/> NRSR: Analýza podielu poplatkov za bankové služby na celkovom zisku bankového sektora. [online] [cit. 8.3.2008] Dostupné z <http://www.nrsr.sk/appbin/Tmp/analyza-nrsr%20sr.pdf > PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit. 12.1.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=374&SearchString=banka> PILCH, C.: Komerčné banky. [online] Marec 2006 [cit. 12.1.2008] Dostupné z <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=269&SearchString=banka> SLSP: Výročná správa 2000 – 2006 [online] [cit. 14.1.2008] Dostupné z <http://www.slsp.sk/ActiveWeb/Page/sk/ukazovatele_vyr/vyrocna_sprava_slovenskej_sporitelne.htm> ŠÚ SR: Štatistické výkazy [online] [cit. 6.2.2008] Dostupné z <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4> TB: Výročná správa 2000 – 2006 [online] [cit. 14.1.2008] Dostupné z <http://www.tatrabanka.sk/cgi-bin/web/app/index.jsp?BV_UseBVCookie=Yes&page=info_pages&key=vyrocne_spravy> Tutor2u: What is recession?. [online] [cit.15.2.2008] Dostupné z <http://tutor2u.net/economics/content/topics/macroeconomy/recession.htm > VÚB: Výročná správa 2000 – 2006 [online] [cit.14.1.2008] Dostupné z <http://www.vub.sk/show.asp?category=18>

104

Zákony, opatrenia, vyhlášky: Obchodný zákonník 523/1991 Zb. zákona Opatrenie Ministerstva financií z 13.11.2002 doplnené neskoršími predpismi o postupoch účtovania a rámcovej osnovy pre banky a pobočky zahraničných bánk Opatrenie NBS č.3 z roku 1995 o pravidlách hodnotenia pohľadávok a podsúvahových položiek bánk podľa rizík v nich obsiahnutých Opatrenie NBS č.3 z roku 2004 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk Opatrenie NBS č.4 z roku 2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk Zákon 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov Zákon 368/1999 Z.z o rezervách a opravných položkách Zákon 366/1999 Z.z o dani z príjmov Zákon 258/2001 Z.z o spotrebiteľskom úvere Zákon 483/2001 Z.z o bankách v znení neskorších predpisov

univerzita komenskÉho v bratislave fakulta …diplomovka.sme.sk/zdroj/3320.pdf · obrÁzok 11 graf...

Documents