www.medportal.sk

HUNGARIAN COPPERPROMOTION CENTRE

ODBORN INTALCIAMEDENCH RR

je to najlepie pre rozvody vody, plynu

a vykurovania

ME

Vukov program pre stredn odborn koly a stredn odborn uilitia

OdbornOdbornintalciaintalciamedench rrmedench rr

Vukov program pre stredn odborn Vukov program pre stredn odborn koly a stredn odborn uilitiakoly a stredn odborn uilitia

HUNGARIAN COPPERPROMOTION CENTRE

Vydavate slovenskej verzie:Hungarian Copper Promotion Centre (HCPC)Stredisko medi1053 Budapest, Kpr u. 9., Maarskotel: +36 1 266 48 10fax: +36 1 266 48 04mobile: 36 30 9827 113e-mail: hcpc@hcpcinfo.orgwww.medportal.sk

Kontakt v SR:Ing. Jn TglaSPS Fajnoro nbr. . 5 814 75 BratislavaTel.: +421 2 52.96 80 33Fax.: +421 2 52 96 84 42e-mail: teglas@pobox.sk

Vydavate nemeckho originlu:Nemeck intitt medi (Deutches Kupferinstitut)Informan a poradensk organizciapre pouitie medi a zliatin medi.

Am Bonneshof 5D 40474 DsseldorfTelefon: + 49 211 4 79 63 00Telefax: +49 211 4 79 63 10info@kupferinstitut.dewww.kupferinstitut.de

Koncepcia a prava:Solarpraxis Supernova AGTorstrae 177D 10115 BerlinTel.: + 49 30 28 38 75 31Fax: + 49 30 28 38 75 40www.solarpraxis.deinfo@solarpraxis.de 2001

1. vydanie 2007

Obrzky:Nemeck intitt medi

Vetky prva, ako aj prva na pretla vatkov a fotometrickalebo elektronick reprodukciu s vyhraden.

akujeme ICA (International Copper Association, New York) za podporu pri vydan slovenskej verzie tohto vukovho programu.

Predslov

Me podstatnm spsobom ovplyvnila vvoj udskej kultry. Viac ako pre 10 000 rokov v strednej dobe kamennej objavili potomkovia Neandertlcov, e tento zvltny kame sa d tepanm tvrni a vytvrdzova, bez toho aby sa roztrietil. Takto vznikli prv kovov nstroje, zbrane a kultov predmety.Me ostala po takmer 5000 rokov jedinm pouvanm kovom. A asi 3000 rokov pred nam letopotom sa udia nauili pouva striebro a olovo a vytvra zliatiny medi s cnom. Zaala sa doba bronzov. Po mnoho storo vytvral erven bronz kultrne dejiny udstva.U okolo roku 2500 pred nam letopotom nechvali egyptsk krli vo svojich palcoch intalova vodovody z tepanho medenho plechu v kamennch aboch. Ksok takhoto potrubia meme dnes obdivova v ttnom mzeu v Berlne. Svoje miesto vak me zskala a o nieo neskr. Rimania ju nazvali aes cyprium, ruda z Cypru, potom cuprum.De nitvnou sasou ivota kadho loveka sa me stala v novoveku, po objaven jej elektrickej vodivosti. Bez medi by nebolo elektrick svetlo, priemysel, aut a ani elektronika. U iba ovea drah vzcny kov, striebro m podobne vysok vodivos. Me sa v modernej re stala vednm materilom a na rozdiel od minulosti u nie je privilgiom bohatch a mocnch.

Hungarian Copper Promotion Centre (HCPC)je neziskov asocicia nanne podporovan vrobcami medi a medench polotovarov. Jej poslanm je podporova pouvanie medi a poskytovanie odbornch informci, o sprvnej a innej aplikci medench vrobkov. HCPC pracuje v eskej republike, v Maarsku a na Slovensku. Sluby HCPC vrtane odbornho poradenstva a poskytovania informci s pre kadho, kto pracuje v odbore technickch zariaden budov alebo m zujem o pouitie medi v alch oblastiach jej monho vyuitia.

HCPC bola zaloen v roku 1992 v Budapeti a od roku 1996 poskytuje iakom strednch odbornch kl, uom i dospelm pracovnkom v odbore intalatr vodovodnch a plynovch zariaden, strednho vykurovania a klimatizcie vzdelvacie materily i v Slovenskej republike.

K aktulnemu vydaniu tejto knihy boli aktualizovan vetky informcie a vyuit vetky nov technolgie spjania medench rr, normy a tandardy. Snahou je prehadne uvies a vysvetli vetky podstatn aspekty odbornej intalcie medench rr.Vzdelvacie materily s rozdelen na krtke, prehadn asti a vedome sme ponechali von priestor na osobn poznmky.Odporame ponecha si tto knihu a prslun podklady po ukonen Vho vzdelvania, aby ste i v budcnosti pri vkone povolania mali tieto informcie k dispozci.

Vo Vaom vzdelvan i v profesionlnom ivote Vm prajeme vea spechov.

Hungarian Copper Promotion Centre

Elektronick verziu tejto publikcie si mete stiahnu z naich webovch strnok.alie dve kniky vukovho progremu (Metodick zoit pre uitea a Zoit rieen) je dostupn len v elektronickej podobe.Mete si ich stiahn v PDF z naej strnky.

www.medportal.sk

Ak sa chcete o medi a jej zliatinch alebo o HCPC dozvedie viac, vyuite nasledujce kontakty:

Hungarian Copper Promotion CentreKpr u.9H-1053 Budapest, Maarsko

Kontakt v SR:Ing. Jn TglaSPS Fajnoro nbr. . 5 814 75 Bratislavae-mail: teglas@pobox.sk

K tudijnm textom:

Rozirujce informcie pre tch, ktor chc vedie viac. Nie s predmetom loh.

Rozirujce informcie pre tch, ktor chc vedie viac. Nie s predmetom loh.

1. Zklady

8 17

1.1 Vlastnosti medi ...................................................... 8

1.2 Vroba medench rr .......................................... 10

1.3 Vhody medench rr ......................................... 11

1.4 Ponuka medench rr ......................................... 12

1.5 STN EN 1057 ......................................................... 13

1.6 Znaka kvality pohad k susedom .................... 14

1.7 Tvarovky a spojky................................................. 15

lohy .............................................................................. 16

2. Delenie a ohbanie

18 31

2.1 Delenie (rezanie) medench rr ......................... 20

2.2 Pracovn postup pri delen.................................. 21

2.3 Kalibrovanie ......................................................... 22

2.4 Ohbanie medench rr...................................... 23

2.5 Run ohbanie ................................................... 24

2.6 Ohbanie nstrojom............................................ 25

2.7 Rozmerovo presn ohbanie .............................. 26

2.8 Ohbanie za tepla a rekrytalizan hanie ..... 27

lohy .............................................................................. 29

Obsah

3. Spsoby spjania

32 61

3.1 Spsoby spjania prehad................................. 34

3.2 Kapilrne spjkovanie ......................................... 35

3.3 Mkk a tvrd spjkovanie ................................. 36

3.4 Tvarovky pre kapilrne spjkovanie ................... 37

3.5 Spjky a taviv pre mkk spjkovanie.............. 38

3.6 Spjky a taviv pre tvrd spjkovanie ................ 40

3.7 Spravy pre spjkovanie...................................... 41

3.8 Pracovn postup pri mkkom a tvrdom spjkovan ............................................ 43

lohy .............................................................................. 44

3.9 Spjkovanie bez tvaroviek .................................. 46

3.10 Run vroba hrdla.............................................. 47

3.11 Run vroba odboky ........................................ 48

3.12 Zvranie medench rr........................................ 51

3.13 Lisovan spoje ...................................................... 52

3.14 Zsuvn spoje....................................................... 54

3.15 Spoje zvernm krkom...................................... 56

3.16 Nkrutkov spoje (spjkovan koncovky).......... 58

3.17 Prrubov spoje .................................................... 59

lohy .............................................................................. 60

4. Intalan techniky

62 85

4.1 vod ..................................................................... 64

4.2 Metda rozmeru Z............................................... 65

4.3 Tepeln izolcia potrub...................................... 66

4.4 Tvorba kondenzanej vody na rozvodnom potrub studenej vody................ 67

4.5 Uchytenie potrubia.............................................. 68

4.6 Tepeln rozanos .............................................. 70

7.7 Vyrovnvanie tepelnej rozanosti dilatcia ................................................................ 71

7.8 Odborn dimenzovanie dilatanch prvkov................................................................... 74

7.9 Kombincia medi a ocele vo vodovodnch intalcich .............................. 76

7.10 Kombincia medi a ocele v intalcich pre vykurovanie ............................ 78

7.11 Pouitie medench rr v solrnej technike............................................... 79

lohy .............................................................................. 80

5. Prloha

86 93

Uiton adresy ............................................................... 87

Technick daje............................................................... 88

Rozmerov rady medench rr ...................................... 89

Spjky a taviv................................................................. 90

Predlenie medench rr spsoben ich ohrevom..................................................................... 91

Dka ramena A v zvislosti od priemeru rry a jej predenia ........................................................ 92

Dimenzovanie U kompenztora ................................ 93

Odborn literatraHungarian Copper Promotion Centre............................ 94

Zklady

1.1 Vlastnosti medi ...................................................... 8

1.2 Vroba medench rr .......................................... 10

1.3 Vhody medench rr ......................................... 11

1.4 Ponuka medench rr ......................................... 12

1.5 STN EN 1057 ......................................................... 13

1.6 Znaka kvality pohad k susedom .................... 14

1.7 Tvarovky a spojky................................................. 15

lohy .............................................................................. 16

81.1 Vlastnosti medi

Vaka svojm prednostiam sa me pouva takmer vo vetkch odvetviach a oblastiach ivota. Me je znma svojou vynikajcou elektrickou vodivosou v elektrickch rozvodoch, elektromotoroch a genertoroch. Tepeln vodivos medi je dleit pri vmennkoch tepla. Pre potrubn intalcie s dleitmi vlastnosami hladk povrch, vysok pevnos vzhadom k malej hrbke steny rry, dobr spracovanie rznymi spojovacmi technikami, plynotesnos, odolnos voi UV iareniu a voi korzi. Pre vetky oblasti pouitia medi je dleit najm jej vysok ivotnos.

Remeselnci oceuj vemi dobr tvrnitenos medi napriek tomu, e je pevnm kovom. Pevnostn vlastnosti medi meme ovplyvni tvrnenm za studena a tepelnm spracovanm. Meden rry sa vyrbaj v troch pevnostnch stupoch mkk (R220), polotvrd (R250) a tvrd (R 290). Mkk meden rry sa dodvaj v kruhoch (zvitkoch) a je mon ich ohba a rozvin bez pouitia nstroja, napr. pre podlahov krenie.

Okrem dobrej tvrnitenosti m me aj vemi dobr tepeln vodivos. Z toho vyplvaj dleit oblasti pouitia: kondenztory a vparnky tepelnch erpadiel s vinou z medi. Kvalitn chladiace teles pre potaov procesory maj vinou meden jadr. Me pouvame aj na rry a lamely tepelnch vmennkov alebo absorbrov v solrnych kolektoroch.

Vlastnosti Hodnota

Hustota 8,93 g/cm3

Tepeln vodivos pri 20 C 293364 W/(m K)

Sinite rozanosti 0,017 mm/(m K)

Teplota tavenia 1 083 C

Intalcia tvrdch medench rr s pouitm tvaroviek

Slnen kolektor s medenmi rrami a absorbrmi

Pokladanie podlahovho krenia so zvitkov mkkch medench rr (s plastovm plom)

Materilov vlastnosti medi

Meden tepeln vmennk

9A ete jedna vemi dleit vlastnos:Me vyhovuje hygienickm poiadavkm, ktor sa vyaduj v oblasti pitnej vody a potravn. Pouva sa preto na potrubia s pitnou vodou a v potravinrskom priemysle.

RecyklciaMe je cenn materil. Preto nie len s ohadom na ochranu ivotnho prostredia, ale aj s ohadom na nvratnos sa oplat zbytky medi a meden odpad recyklova.Preto by bolo na kadom stavenisku potrebn zhromaova zbytky medi a predva ich do zbernch surovn. V sasnosti sa zskava a 40 % medi recyklciou. Rozhodujcou vhodou poas recyklcie medi je jej optovn zuitkovanie bez straty kvality. Nie je potrebn iadna pecilna infratruktra, pretoe me sa zhromauje plone a nezvisle od jednotlivch vrobcov alebo znaiek.

Meden kotol v pivovare

Recyklan cyklus

Poas recyklcie medi meme cudzie ltky jednoducho odstrni alebo oddeli a op zuitkova. Meden odpad sa obyajne roztav a odleje na tzv. andov dosky, ktor sa podrobia elektrolze. Tu sa me extrahuje a ako ist me sa usad na katde. Cudzie ltky sa stiahnu ako kal a spracuj zvl. spora energie poas recyklcie medi oproti jej vrobe z rudy je 80 a 92percent.

Spracovate

Vrobca

Meden huta

Odchod s meou

Zbytky medi, odpad Rry, polotovary

Katdov dosky, ingotyZbytky medi, pouit me

10

1.2 Vroba medench rr

Vroba medench rr zana valcovanm za tepla alebo lisovanm za tepla zohriateho valcovho polotovaru z medi cez nepohybliv t

alie pracovn kroky a po hotov rru prebiehaj v niekokch stupoch, ahanm za studena v anch stoliciach s pouitm plvajceho ta. Tmto spsobom sa vyrbaj bezvov rry kruhovho prierezu. Pevnos medi meme zvi tvrnenm za studena a optovne zni hanm. Poas vroby mkkch alebo polotvrdch rr sa pevnos cielene nastavuje medzihanm a nslednm tvrnenm za studena.

Meden rry sa vyrbaj v troch pevnostnch stupoch:

R 220 Mkk meden rry(zvitky kruhy)

R 250 Polotvrd meden rry (tye)

R 290 Tvrd meden rry (tye)

Plvajci t sa nachdza vo vntri medenej rry bez kontaktu s anicou a svojm tvarom zabezpeuje kontrolovan znenie hrbky steny rry.

Kosouhl valcovanie za tepla.

Lisovanie za tepla

ahanie za studena s plvajcim tom

11

1.3 Vhody medench rr

Me pouit na rozvody pitnej vody si vytvra ochrann a kryciu vrstvu, m vysok ivotnos a meme poui rry s relatvne malou hrbkou steny.

Pri medench rrach nedochdza pri ich spjan k vytvraniu drok do rry (napr. pri rezan zvitov), preto postauje iba mal hrbka steny rry. I napriek malej hrbke steny odolvaj meden rry vemi vysokmu tlaku. Vntorn povrch steny rry ostva i po dlhodobej prevdzke hladk. Umouje jednoduch prdenie plynu, vody a oleja. Vaka hladkm stenm je odpor voi prdeniu len nepatrn. V miestach spojov nie je zen prierez, m vznikaj iba mal odpory voi prdeniu. Vo vodovodnch potrubiach sa netvoria usadeniny.

Na rozdiel od inch materilov sa daj meden rry pouva vo vetkch oblastiach intalanej techniky:

intalcie rozvodov pitnej vody(pre teplu a studen vodu)

intalcie rozvodov vykurovania intalcie rozvodov plynu a skvapalnenho plynu vstavba olejovho vykurovania intalcie odpadov daovej vody rozvody pneumatickch zariaden

Tto kontrukcia medench rr spojench mkkm spjkovan ( rozmer: 22 x 1 mm) praskla a pri tlaku 280 barov

Vytvranie ochrannej a krycej vrstvy pri medench rrach pri rznych studench pitnch vodch po niekokoronom pouvan

Meden rry maj vysok ivotnos.

V medench rrach prdi dobre kvapalina.

V medenom vodovodnom potrub sa netvoria usadeniny.

Meden rry meme poui vo vetkch oblastiach intalanej techniky.

12

1.4 Ponuka medench rr

Meden rry s dodvan v tchto prevedeniach:

vo zvitkoch (dka a 50 m), ako mkk meden rry s priemerom a do 22 mm uren pre mont v oblastiach, kde je vhodou dobr ohybnos (napr. podlahov krenie a pod omietkov intalcie).

v tyiach s dkou 5 m, ako tvrd alebo polotvrd rry k intalci na omietku alebo pod omietku. Pri priemeroch rr nad 22 mm sa u dodvaj vetky rry iba v tyiach

s plastovm plom, aby sa zabrnilo kondenzci vody na vonkajom povrchu rry a na ochranu voi zvl agresvnemu prostrediu (napr. v galvanickch prevdzkach) a pri intalcich do zeme. Taktie pre teplovodn podlahov vykurovanie.

s tepelnou izolciou od vrobcu pre teplovodn potrubia poda zkonnch predpisov pre tepeln izolcie.

ako vntorne pocnovan meden rry, ktor sa popri medench rrach pouvaj pre zariadenia na pitn a daov vodu. Vntorne pocnovan meden rry sa mu poui bez obmedzenia pre vetky akosti pitnej vody.

Pri intalcich rozvodov pitnej vody a plynu sa ako najmenia rra pouva o rozmere 12 1 mm.

Hol meden rry vo zvitkoch a tyiach

Meden rra vntornm pocnovanm

Meden rry s plom vo zvitkoch

Tepelne izolovan meden rry

Prevedenie Vonkaj priemer v mm Pevnos Rm MPa* Dodacia dka

Vo zvitkoch** 6 a 22 R 220 (mkk) 25 m alebo 50 m

V tyiach

6 a 10 R 290 (tvrd)

5 m12 a 28 R 250 (polotvrd)

35 a 267R 290(tvrd)

Prevedenie / vonkaj priemer / pevnos / dodacia dkapoda STN EN 1057* 1 MPa zodpoved 1 N/mm2

** Vonkaj priemer zvitku je 500 a 900 mm

13

1.5 STN EN 1057

Norma STN EN 1057 pre meden bezvov rry kruhovho prierezu predpisuje CU-DHP (CW024A). Cu je chemick znaka medi (latinsky: cuprum).

DHP znamen bezkyslkat (pomocou fosforu dezoxidovan) me s vymedzenm mnostvom zostatkovho fosforu (anglicky: deoxidized high residual phosphor). Fosfor pouvame pri vrobe, aby sa me zbavila kyslka. Bezkyslkatos medi m vek vznam predovetkm pri tvrdom spjkovan a zvran. Prtomnos zostatkovho fosforu napomha pri spjkovan.

alie poiadavky normy STN EN 1057 s: Vemi zke tolerancie vonkajieho priemeru, hrbky stien a kruhovitosti Poiadavky na kvalitu povrchu De novan mechanick vlastnosti (pevnos v ahu a anos) Technologick vlastnosti (tvrnitenos, schopnos rozrenia a lemovania) Skobn metdy potrebn k zaisteniu poadovanch vlastnost

Pre rozvody v TZB meme pouva len rry vyroben poda normy STN EN 1057.

Tto eurpska norma stanovuje poiadavky na kvalitu medench rr. Norma STN EN 1057 plat pre bezvov rry z medi kruhovho prierezu (aj s plastovm plom) s vonkajm priemerom od 6 do 267 mm na:

rozvodn siete studenej a teplej vody teplovodn vykurovacie systmy vrtane systmov

podlahovho vykurovania rozvody vykurovacch plynov a vykurovacch olejov na likvidciu odpadovch vd (napr. mal erpacie

zariadenia na odpadov vodu)

Norma STN EN 1057 je zvzn. Z toho vyplva poiadavka pouitia iba rr poda (STN) EN 1057.Aby sme pri medench rrach okamite rozpoznali,i spaj akostn znaky poda tejto normy je v norme STN EN 1057 vslovne predpsan, e rry musia by oznaen tmito dajmi:

Oznaenie rr poda STN EN 1057

Polotvrd rry s oznaen symbolom

Znaka vrobcu Oznaenie normy Vonkaj priemer rry hrbka steny (mm)

Vrobca EN 1057 15 1

14

1.6 Znaka kvality pohad k susedom

Znaka kvality RALOkrem npisu poadovanho normou STN EN 1057 by oznaenie medench rr malo obsahova aj zjednoduen znaku kvality RAL.Znaka kvality na medench rrach a tvarovkch pre spjkovanie znamen, e sa vrobcovia podrobili zvltnym akostnm podmienkam a kontrolnm ustanoveniam poda, ktorch vykonva nezvisl skky RAL Nemeck intitt pre zaistenie kvality ( na objednvku spolku Gtegemeinsschaft). Okrem akostnch poiadaviek poda STN EN 1057 tto znaka zaruuje aj zven poiadavky tkajce sa istoty vntornho povrchu. Vroba je navye kontrolovan aj neutrlnymi skobami. Z tohto dvodu by sa mali pouva iba vrobky s overenou akosou.

Meden rry so skkou akosti sa oznauj nasledovne:

znaka kvality RAL krajina vrobcu (v nemine) dtum vroby (rok a tvrrok

alebo rok a mesiac)

Kontroln znaka DVGWPre plynov a vodovodn intalcie maj rry taktie kontroln znaku DVGW. Deutche Vereiniging des Gas- und Wasserfaches (DVGW) Nemeck zdruenie plynrov a vodointalatrov vytvra od roku 1859 technick pravidl pre rozvody plynu a vody, kontroluje prslun zariadenia a siastky. Tieto pravidl a kontroln ustanovenia s zverejovan formou pracovnch listov DVGW, ktor maj pre odbor plynovch a vodovodnch rozvodov vek vznam. Kontroln znaka DVGW sa sklad z oznaenia DV xxxxxx, kde xxxxxx je identi kan slo uritho vrobcu.

Oznaenie rr poda STN EN 1057, RAL a DVGW

Znaku kvality RAL udeuje Zdruenie pre kvalitu medench rr, ktor bolo zaloen v roku 1968, poda smernc RAL Nemeckho intittu pre zaistenie akosti a oznaenia. Nemeck intitt pre zaistenie akosti a oznaenia udeuje napr. aj znmy symbol Modr anjel.

RAL je skratka pre dvnejie oznaenie: Reichs-Ausschuss fr Lieferbedingungen und Gtesicherung im Deutchen Normenausschus (Rsky vbor pre dodacie podmienky a zaistenie kvality v Nemeckom normalizanom vbore.

Poznmka: V Slovenskej republike sa na pouvanie medench rr vzahuj Technick pravidl TPP 700 01. Je nutn repektova vetky ustanovenia. Napr.: v TPP 700 01 je zvzne stanoven rozmerov rad. Preto napr. pre priemer 28 mm je mon poui iba rru 28 1,5 mm.

Kontroln znaka DVGW je v Nemecku nutn pre potrubia na pitn vodu, plyn a skvapalnen plyn.

Znaka kvality RAL Zdruenie pre kvalitu medench rr, vpravo zjednoduen znaka kvality RAL

Oznaenie RAL Kontroln znaka DVGW

Oznaenie poda EN

Vrobca Krajina vroby 15 1Dtum vroby EN 1057 DV xxxxxx

15

1.7 Tvarovky a spojky

V sasnosti pre spjanie medench rr je k dispozci niekoko spsobov spjania s vekm vberom tvaroviek a spojok. Tvarovky a spojky sa oznauj ako tingy.

Konce medench rr sa tradine spjkuj do bench tvaroviek a spojok. Medzi alie dleit spsoby spjania medench rr zaraujeme lisovanie, nasvanie a zvranie.

Ak je nutn meden rry spoji s prstrojmi alebo armatrami prostrednctvom zvitu, je nutn vytvori spoj siastkami (tvarovkami) z prechodovho kovu. Prechodovm kovom je mosadz alebo erven bronz.

Pre tvarovky a spojky taktie existuj akostn poiadavky, rovnak znaky kvality a kontroln znaky. Bliie sa im budeme venova v prslunch astiach 3 kapitoly Spsoby spjania.

erven bronz je zliatina, ktor sa v podstate sklad z prvkov me, cn a zinok. Mosadz je zliatina medi a zinku. Tak ako pri mosadzi, tak aj pri ervenom bronze existuj rzne varianty s rozdielnymi materilovmi vlastnosami.

Pre spjanie rr je k dispozci niekoko technk.

Zvitov prpojky sa vyrbaj z prechodovho kovu.

Prechodovm kovom je mosadz alebo erven bronz. Prechodov kov nevyvolva elektrochemick korziu medzi meou a inmi kovmi.

Tvarovky s normalizovan a maj kontroln a akostn znaky.

Prehad tvaroviek a spojok

16

lohy

1. Zakrkujte tri hlavn vlastnosti medi,ktor s dleit pre vodovodn intalcie:

zz Me je dobr elektrick vodizz Me je pevn, ale dobre tvrniten kovzz Me je kov s vysokou ivotnosouzz Me je dobre recyklovatenzz Me sa d dobre ohba

2. Preo je me z pohadu recyklovatenosti vemi dobrm materilom?

zz Me vaka jej malej hmotnosti je mon ahko prepravova

zz Meden odpad sa zbiera plonezz Recyklovan me m rovnak akos ako me

zskan z rudy

3. Vymenujte tri pevnostn stupne medench rr:

.......................................................................................

.......................................................................................

.......................................................................................

4. D sa ovplyvni pevnos medi?

zz no, tvrnenm za studenazz no, rekrytalizanm hanmzz Nie, pevnos medi je neovplyvniten poas vroby

5. Zakrkujte oblasti pouitia medench rr v intalcich:

zz Elektrointalciezz Intalcie rozvodov plynov a kvapalnzz Intalcie potrubnej potyzz Intalcie odpadov daovej vodyzz Intalcie rozvodov studenej pitnej vodyzz Intalcie rozvodov vykurovaniazz Solrna technikazz Intalcie rozvodov vykurovacch olejovzz Intalcie rozvodov teplej pitnej vodyzz Intalcie pneumatickch rozvodov zariaden

6. Uvete tvar a dku pri ich dodan:

Mkk rry ....................................................................

Polotvrd rry ...............................................................

Tvrd rry ......................................................................

7. Ako by ste odpovedali, keby sa Vs zkaznk sptal o znzoruje znaka na obrzku?

zz Meden rrka m znen hrbku stenyzz Meden rrka spa urit podmienky akosti

a bola kontrolovan poda pecilnych kontrolnch predpisov

zz Je to znaka uritho vrobcuzz Je to znaka tvrdej medene

16

17

8. o znamen vytlaen daj 15 1?

zz De vroby: 15. janurzz Vonkaj priemer rry a hrbka steny v mmzz Vntorn priemer rry a hrbka steny v mmzz slo vrobcu a stupe kvality

9. Meme nasledujcu meden rrku poui na rozvod plynu?

zz no, pretoe m oznaenie poda STN EN 1057zz Nie, pretoe rozmerovo neshlas s TPP 70 001zz no, vetky meden rry je mon poui na

rozvody plynu

10. Zvote sprvny symbol pre oznaenie polotvrdch medench rr:

zz zz zz

11. Ako sa nazvaj na obrzku zobrazen spojovacie prvky?

...............................................................................

12. o znamen skratka DVGW:

zz DIN pre intalcie rozvodov plynu a vodyzz Nemeck zdruenie plynrov a vodointalatrov zz Nemeck zrun zdruenie

13. Ak je vntorn priemer tchto rr?

15 1 ...................................................................... mm

28 1,5 ................................................................... mm

54 2,0 ................................................................... mm

108 2,5 ................................................................. mm

133 3,0 ................................................................. mm

17

Vrobca 28 1EN 1057

2. Delenie a ohbanie

2.1 Delenie (rezanie) medench rr ......................... 20

2.2 Pracovn postup pri delen.................................. 21

2.3 Kalibrovanie ......................................................... 22

2.4 Ohbanie medench rr...................................... 23

2.5 Run ohbanie ................................................... 24

2.6 Ohbanie nstrojom............................................ 25

2.7 Rozmerovo presn ohbanie .............................. 26

2.8 Ohbanie za tepla a rekrytalizan hanie ..... 27

lohy .............................................................................. 29

20

2.1 Delenie (rezanie) medench rr

Zklady a nstrojeRozliujeme trieskov a bez trieskov delenie. Pri delen medench rr vyuvame obidve metdy. Pri trieskovom delen je nutn odstrni triesky s rr. Pri delen medench rr pouvame nasledovne nstroje:

Funkcia plantovej ply: Plantov pla umouje maximlne delenie rr bez ostrn. Kontrukcia

ply umouje rotujcemu plovmu listu plantov pohyb. Plov list je veden okolo rry. Takto dosiahneme zachovanie rovnomernej geometrie rezu poas celho procesu rezania. Taktie meme zvoli optimlne podmienky z pohadu nstroja (geometriu, rezn rchlos) a delenho rrovho materilu.

Plantov plaTrieskov delenie.Je uren pre pravouhl rezy takmer bez ostrn. Pouva sa v dielni a na vekch staveniskch.

Kotov plaTrieskov delenie.Je uren pre delenie tyovch rr. Je rentabiln iba pri sriovej vrobe. Pouva sa v dielni a na vekch staveniskch.

Elektrick plaTrieskov delenie.Dbajte na pravouhl rez, umouje rchlu prcu.

Okrun rezaka rrBez trieskov delenie.Vdy dosiahnete pravouhl a hladk rez s vemi vekou tvorbou ostrn, ktor je bezpodmienene nutn odstrni. Okrun rezaku by ste nemali pouva pre mkk meden rry.

Run rmov plaTrieskov delenie.Dbajte na pravouhl rez, aby ste dosiahli kvalitn prcu.

21

2.2 Pracovn postup pri delen

OznaenieZnaky na meden rry naname pokia je to mon bez zrezov. V praxi sa osvedili vode odoln xky.

Deleniea) Prilote run rmov plu na kov a vytvorte pravouhl rez. Odstrte

triesky z rr. Pouvajte plov list s jemnmi zubami.

b) Prilote okrun rezaku rr a jemne ju nastavte do zberu, otajte a op nastavte (v zvislosti od hrbky steny 5 7 otok).

Dleit: Nenastavujte okrun rezaku prli hlboko do zberu naraz. Je to nebezpene pre delen materil a nstroj (zosilnen tvorba vntornch ostrn a znen ivotnos kotovho noa). Radej astejie otajte a astejie nastavujte!

Odstraovanie ostrn (odihovanie)Po delen je nutn koniec rry z vntra i z vonku zbavi ostrn. Vntorn ostriny, ktor vytvra okrun rezaka rr naruuj prdenie a mu spsobi znan tlakov straty (mu zaprini aj naruenie rr kavitciou). V oblasti za zenm me dochdza k vytvraniu stagnanch zn, o je pri rozvodoch pitnej vody hygienicky zvadn.

Pri rezan runou rmovou plou okrem vntornch ostrn vznikaj aj vonkajie ostriny. Ak ostriny odstrnime, mu preka poas monte tvaroviek spjkovanm. Mu pokodi tesniaci prvok lisovanej tvarovky alebo nstrnej tvarovky.

Pokodenie tesniaceho prvku pri lisovanej tvarovke neodstrnenou ostrinou

Zven tlakov strata a obmedzenie prdenia v rre s ostrinami

Vntorn ostrina pri pouit okrunej rezaky rr

22

Pri mkkch medench rrach je potrebn po odstrnen ostrn kalibrovanie. Kalibrovanie znamen obnovenie rozmerovej presnosti rry. Mkk meden rry sa poas delenia deformuj a vytvraj nekruhov prierez. Preto je potrebn ich kalibrova. Na kad priemer rry existuje vhodn kalibrovacia sprava.

Ako al nstroj pre kalibrovanie s kalibran kliete, ktor meme poui na vntorn kalibrovanie pre rzne rozmery rr.

Taktie kalibrujeme aj polotvrd meden rry, ak maj nekruhov prierez.

2.3 Kalibrovanie

Kalibran krok na vonkaj priemerKalibran t na vntorn priemer

Kalibran kliete

Po odstrnen ostrn kalibrujeme mkk meden rru tromi pracovnmi krokmi. Potrebn nstroje: t, krok a kladivo.

1. Kalibran t zatlieme do konca rry.

2. Odstrnime t.3. Kalibran krok narazme na

koniec rry.

Nikdy nezatkame t do nasadenho krku! Nstroj by sa mohol zasekn. Rra alebo nstroj by sa pokodili.

Kalibran t zatlieme do konca rry

Kalibran krok narazme na koniec rry

23

2.4 Ohbanie medench rr

Ohbanie za studena Rune S ohbacm nstrojom

Mkk rry (R 220) do 22 mm do 22mm

Polotvrd rry (R 250) do 28 mm

Tvrd rry (R 290) do 18 mm

V oblasti mench a strednch priemerov ja mon meden rry ohba za studena.

Ohbanie medench rr za studena vytvrame v zvislosti od ich priemeru a stupni pevnosti (pozri tabuku).

Ohba meme rune (iba mkk meden rry) alebo ohbacmi nstrojmi.

V zvislosti od metdy ohbania a od priemeru rry existuje najmen polomer ohybu. Polomer ohybu vdy vzahujeme k osi rry - k tzv. neutrlnemu vlknu.

Ohbanie je potrebn vykona vemi dkladne, aby sa predilo tvoreniu zhybov alebo zeniu prierezu. Ak zvolme polomer ohybu prli mal hroz nebezpeenstvo, e sa natiahne vonkajia as steny rry a tm djde k steneniu steny. Na vntornej stene sa mu vytvori zhyby.

Maximlne mon priemery rr pri ohban za studena

Ohbanie rr prostrednctvom kliet na ohbanie rr

Polomer ohybu

Chyby pri ohban

Pri tvrdch medench rrach s priemermi vmi ako 28 mm meme poui ohbanie za tepla alebo rekrytalizan hanie s nslednm ohbanm za studena, o sa dnes vaka vekej prcnosti praktizuje iba zriedka.

Neutrlne vlkno

Polomer ohybu r

Uhol ohybu da

24

2.5 Run ohbanie

Mkk meden rry meme ohba rune bez pouitia nstroja. Dleitou oblasou vyuitia je napr. podlahov krenie alebo na betnovch stropoch, ktor sa nsledne prekryj mazaninou.

Vhodou pri runom ohban je rchla intalcia a monos nslednho nastavenia. Polomer ohybu iba odhadneme a pouvame len vek polomery ohybu.

Pri runom ohban polomer ohybu by nemal by men ako esnsobok vonkajieho priemeru rry.

Ak chceme poui polomer ohybu men ako esnsobok vonkajieho priemeru (da) rry, vtedy u nememe ohba rune. Rra by sa mohla prelomi. Tto podmienka je platn aj pre rry s plastovm plom. Tu musme dva obzvl pozor, pretoe zlomy a tvorenie zhybov nie je mon rozpozna.

Ako pomocn nstroj pri runom ohban pouvame ohbacie pruiny. Poznme vntorn a vonkajie ohbacie pruiny. Pruina rru vdy podopiera a tm chrni ohban as pred zmenami.

Ohbanie mkkej medenej rry

Vonkajie ohbacie pruiny

Vntorn ohbacie pruiny

25

2.6 Ohbanie nstrojom

Vonkaj priemer x hrbka steny Mkk r Polotvrd r

12 1,0 36 45

15 1,0 45 55

18 1,0 54 70

22 1,0 66 77

28 1,5 - 114

Pri ohban pomocou nstroja existuj run a strojov ohbaky. Pre kad priemer rry je nutn zvoli vhodn ohbac segment. Pri starch ohbacch nstrojov je nutn overi, i ohbacie segmenty zodpovedaj hodnotm uvedenm v tabukch.K zlepeniu klznch podmienokpoas ohbania je mon poui vhodn sprej.

Mkk meden rryPre menie oblky ako r = 6 da pouvame ohbacie nstroje.

Pre mkk meden rry pri pouit ohbaky plat:

Najmen mon polomer ohybu r je 3 nsobok vonkajieho priemeru rry da.

Pri ohban mkkch medench rr s plastovm plom je potrebn zvoli najbli v ohbac segment.

Polotvrd meden rryDleitou vhodou polotvrdch rr voi tvrdm rram s ich lepie vlastnosti pre ohbanie.Polotvrd rry je mon ohba do vonkajieho priemeru 28 cm. Ohbanie vak vdy robme nstrojom. Najmenie prpustn polomery ohybov s uveden v tabuke.

Run ohbacie zariadenie

Ohbacie segmenty

Kliete na ohbanie rr(iba pre mkk rry s kruhovm prierezom)

Strojov ohbaka

Najmen polomer ohybu (v mm) mkkch a polotvrdch rr pri ohban ohbacm nstrojom

Kliete na ohbanie rr sa nepripevuj, t.j. s to nstroje, ktor pouvame bez zverka a pracovnho stola pri mkkch medench rrach do da = 22 mm

Run ohbacie zariadenia s rune ovldan ohbaky s vymenitenmi prvkami k upnutiu do zverka, resp. k pripevneniu na pracovn stl.

Strojov ohbaky s strojom pohan zariadenia s vymenitenmi prvkami k samostatnmu postaveniu nezvisle od pracovnho stola. Pouvame ich hlavne pri sriovej vrobe.

26

2.7 Ohbanie na presn rozmer

Pri ohban na presn rozmer je nutn pozna vzdialenos oblka od zaiatku rry. T urme pomocou osovho rozmeru. sek rry oznaen ako osov rozmer udva rozmerov rameno. Druh sek rry udva ohbacie rameno.

Pre vinu ohbacch nstrojov je nutn zaiatok oblka oznai na rre. Na tto znaku nastavme znaku ohbaky. Ohneme rru a po skonen ohbania le stred rry presne na osovom rozmere.

Pracovn postup:

1. Na rovnej medenej rre vyznate osov rozmer.

2. Oznate na rre zaiatok oblka (osov rozmer polomer ohybu)

3. Poda priemeru rry vyberte ohbac segment a pripravte ohbaku na ohbanie.

4. Nastavte znaku ohbaky na znaku zaiatku oblka.

5. Ohbajte.

Osov rozmer

Ohbanie medenej rry runm ohbacm zariadenm. (Osov rozmer je zhodn s koncom klznho segmentu na zobrazenom nstroji).

Osov rozmer

Polomer ohybu r

da

Klzn segment

Osov rozmer

Zaiatok oblka

Ohbac segment

27

2.8 Ohbanie za tepla a rekrytalizan hanieTvrd meden rry je mon ohba i poda nasledovnch postupov:

1. Rekrytalizane vyha, ochladi, ohba ohbakou

2. Rune ohba za tepla s pieskovou nplou

Ohbanie za tepla a ohbanie pomocou hania sa dnes pouva iba zriedkavo. Pre obidva spsoby ohbania je nutn as rry, na ktorej vytvrame ohyb ohria do tmavoervenej iary.Dku tohto seku oznaujeme ako dku ohrevu l. Pre ohyby 90 je hodnota dky ohrevu vyznaen na obrzku dole.

Dka ohrevu pri pouit empirickho vzorca pre oblky s ohybom 90

Pre minimlne polomery ohybu pri ohban za tepla a po rekrytalizanom han platia rovnak pravidl, ako pri ohban mkkch rr:Run ohbanie za tepla: r = 6 daOhbanie ohbakou: r = 3 da

Pri rozvodoch pitnej vody sa nesm rry ohba za tepla a rekrytalizane ha do priemeru 28 x 1,5 mm (vrtane, pozri kapitolu 3.3).

Pre in uhly ohybov ako 90 sa dka ohrevu stanov poda vzorca:

Tento vzorec je potrebn aj pri ohban na presn rozmer, nakoko je mon poda neho stanovi rozvinut dku oblka. Takto meme uri potrebn dku rry pred ohbanm.

Osov rozmer

Polomer ohybu r

Dka ohrevu l

l = r + 0,5r = 1,5 r

Dka ohrevu l

0,5 r

28

Ohbanie s pieskovou nplouAk hame tvrd meden rry, je mon ich v stave ervenej iary ohba rune. Run ohbanie za tepla sa vykonva iba vtedy, ak nie je k dispozci ohbac nstroj pre prslun priemer.Rru pred ohbanm naplnme pieskom, pretoe bez pieskovej vplne by sa zmenil tvar prierezu. Na vntornej strane ohbanej rry by vznikli zhyby.

Preto: Pri ohban za tepla je potrebn pieskov npl. Pomha zachova kontantn prierez.

Rra s pieskovou nplou

Ohbanie za tepla s pieskovou nplou

1. Znaenie Naznate na rre osov rozmer Vypotajte dku ohrevu a naznate ho na rre

2. Pieskov npl Pouvajte iba plne such, jemnozrnn piesok

(kremiit piesok)! Vlhk piesok poas ohrevu vytvra tlak pary, ktor me npl a uzver rry tlakom vyrazi nebezpeie zranenia!

Koniec rry uzatvorte drevenou ztkou Naplte piesok, priom bchajte po rre, aby

nevznikli dutiny Druh koniec rry nsledne uzatvorte drevenou

ztkou

3. Rekrytalizan hanie Nastavte mkk neutrlny plame a me loklne

ohrievajte Ohrievajte rovnomerne! Plameom neustle

pohybujte po celej ohrievanej dke sem a tam Pri tmavoervenej iare prestate! Prehriatie

pokodzuje materil

4. Ohbanie a kontrola Pomaly a plynule rukou ohbajte vytvorte poadovan uhol, skontrolujte ho a prpadne

upravte Nechajte rru ochladi Dkladne odstrte piesok

Rekrytalizan hanie a ohbanie za studena

1. Znaenie Naznate na rre osov rozmer Vypotajte dku ohrevu a naznate ho na rre

2. Rekrytalizan hanie Nastavte mkk neutrlny plame a me loklne

ohrievajte Ohrievajte rovnomerne! Plameom neustle

pohybujte po celej ohrievanej dke sem a tam Pri tmavoervenej iare prestate! Prehriatie

pokodzuje materil

3. Ohbanie za studena pomocou ohbacieho nstroja

Nechajte rru ochladi Poda priemeru rry zvote ohbac segment Zaiatok ohrievanej dky umiestnite na znaku

ohbacieho segmentu Ohbajte

Pri rekrytalizanom han s potrebn teploty nad 650 C. Pouvaj sa tepeln zdroje, ktor pouvame pri tvrdom spjkovan (pozri kapitola 3.7).

Pri potrubnch rozvodoch na pitn vodu sa ohbanie za tepla s pieskovou nplou nesmie pouva.

29

lohy

1. Mte rozdeli mkk meden rrku s rozmerom 22 1 mm. Ak nstroj zvolte?

zz Okrun rezaku, pretoe nie je potrebn odihovanie

zz Run rmov plku na elezo, pretoe vznikn iba mal ostriny, ktor sa ahko odstrnia

2. Preo je potrebn odstrni vonkajie ostriny?

zz Aby nedolo k poraneniuzz Pretoe by sa nedal vytvori sprvny spoj pomocou

tvaroviek

zz Vonkajie ostriny odstraujeme iba pri spojoch, pri ktorch pouvame nalisovan tvarovky

3. Preo je potrebn odstrni vntorn ostriny?

zz Pretoe vntorn ostriny brnia prdeniuzz Pretoe rra s vntornmi ostrinami by sa nedala

nasun do tvarovky

zz Pretoe vntorn ostriny spsobuj vek tlakov straty

4. o znamen kalibrcia rry?

zz Obnovenie rozmerovej presnosti priemeru rryzz Odstrnenie triesok s vntornho povrchu rryzz Odstrnenie vntornch ostrn

5. V akom porad je potrebn kalibrova?

zz Najskr kalibrujeme tom a potom krkomzz Poradie pri kalibrovan je ubovonzz Najskr sa kalibruje krkom a potom kalibrom

6. Od oho zvis najmen polomer ohybu pri ohban medench rr?

zz Od pevnosti rrzz Od znaky ohbacieho nstrojazz Od vonkajieho priemeru rr

7. Ak nsledky m vber prli malho polomeru ohybu?

zz Na vntornej stene rry sa mu vytvori zhybyzz Vonkajia stena rry sa sten

8. K omu vzahujeme osov rozmer?

zz

zz

zz

29

30

9. Je mon rune ohba meden rru 15 1 mm s polomerom ohybu 60 mm?

zz nozz Nie

10. Je mon ohba mkk meden rru 18 1 mm s polomerom r = 40 mm?

zz no, runezz no, s ohbacm nstrojomzz Nie

11. Polotvrd meden rra 18 1 mm s najmenm polomerom ohybu si mus zachova osov rozmer 1200 mm. Urite ...

a) polomer ohybu ................................................................................ mm

b) dku rry pred oblkom (od zaiatku osovho rozmeru po zaiatok oblka)

................................................................................ mm

12. Ako nazvame oznaen prvky?

A.....................................................................................

B .....................................................................................

C .....................................................................................

13. Mkk meden rru chceme ohn poda nkresu na obrzku. Potrebujeme ohbac nstroj?

zz nozz Nie

14. Napte vzorec potrebn pre vpoet najmenieho polomeru ohybu mkkch medench rr rune.

r = ..................................................................................

lohy

30

31

15. Ktor z nasledujcich vrokov s pravdiv?

zz Polotvrd meden rry sa daj ohba runezz Polotvrd meden rru 15 1 mm je mon ohba

s polomerom ohybu r = 45 mm

zz Ak vyhame tvrd medn rry rekrytalizanm hanm, je mon ich ohba rovnako ako mkk meden rry

zz Polotvrd meden rry meme ohba za studena a do rozmeru 28 1,5 mm

16. Ak je loha pieskovej vplne pri ohban za tepla?

zz Zaisuje rovnomern rozloenie tepla pri rekrytalizanom han

zz Poas ohbania zaisuje kontantn prierez rryzz Zabrauje vnikaniu kyslka

17. Ak metdy ohbania existuj pre tvrd meden rry?

A.....................................................................................

B .....................................................................................

18. Zakreslite na seku rry ohrievan dku l pre osov rozmer S = 100 mm a polomer ohybu r = 40 mm.

19. Kedy nie je prpustn rekrytalizan hanie a ohbanie za tepla?

zz Pri plynovch potrubnch rozvodoch zz Pri rozvodoch vykurovacch olejovzz V rozvodoch pitnej vody do 28 1,5 mmzz V rozvodoch pitnej vody do 18 1,5 mm

20. Ak pracovn kroky patria k rekrytalizanmu haniu a nslednmu ohbaniu tvrdch medench rr za studena?

zz Naplni piesokzz Oznai rozmer na rrezz hazz Udriava teplotuzz Ochladi rruzz Ohba

31

3. Spsoby spjania

3.1 Spsoby spjania prehad................................. 34

3.2 Kapilrne spjkovanie ......................................... 35

3.3 Mkk a tvrd spjkovanie ................................. 36

3.4 Tvarovky pre kapilrne spjkovanie ................... 37

3.5 Spjky a taviv pre mkk spjkovanie.............. 38

3.6 Spjky a taviv pre tvrd spjkovanie ................ 40

3.7 Spravy pre spjkovanie...................................... 41

3.8 Pracovn postup pri mkkom a tvrdom spjkovan ............................................ 43

lohy .............................................................................. 44

3.9 Spjkovanie bez tvaroviek .................................. 46

3.10 Run vroba hrdla.............................................. 47

3.11 Run vroba odboky ........................................ 48

3.12 Zvranie medench rr........................................ 51

3.13 Lisovan spoje ...................................................... 52

3.14 Zsuvn spoje....................................................... 54

3.15 Spoje zvernm krkom...................................... 56

3.16 Nkrutkov spoje (spjkovan koncovky).......... 58

3.17 Prrubov spoje .................................................... 59

lohy .............................................................................. 60

34

3.1 Spsoby spjania prehad

Rozdelenie spojov:A. Rozoberaten spoje B. Nerozoberaten spoje

Pri rozoberatench spojoch je mon jednotliv siastky bez ich poruenia oddeli a optovne spoji. Pouvaj sa vtedy, ak v budcnosti bude potrebn spoj uvoni, napr. pri drbe a oprave erpadiel, armatr alebo u vmennkov tepla.Nerozoberaten spoje pouvame vtedy, ak v budcnosti nepredpokladme uvonenie spoja.

Rrov spojka. Pouvame ju iba pri rrach s rovnakm priemerom

Prehad spsobov spjania

Spsoby spjania

nerozoberaten rozoberaten

spoje mkkm a tvrdm spjkovanm

spoje s nkrutkom

zvran spoje spoje zvernm krkom

lisovan spoje prrubov spoje

zsuvn spoje rrov spojky

35

3.2 Kapilrne spjkovanie

Medzi rrami zasunutmi do seba je vemi mal (kapilrna) medzera. Ak ich spolone ponorme do kvapaliny, kvapalina zane stpa hore kapilrnou medzerou. Tento stav nastane, ak bud steny rr oisten. Pri prli vekej medzere kvapalina nestpa smerom nahor.

Meden rry a tvarovky pre kapilrne spjkovanie s navzjom rozmerovo zladen tak, aby vdy bola zaruen optimlna kapilrna medzera pre spjkovanie.Pre rry s priemerom od 6 mm a do 54 mm je jej hodnota 0,02 mm a 0,3 mm.Pre rry nad 54 mm a do 108 mm je to 0,4 mm.Pri kapilrnom spjkovan spjka nevnikne dovntra rry, pretoe kapilrny sac efekt kon tam, kde kon kapilrna medzera. Viditenm prznakom vyplnenia kapilrnej medzery je vytvorenie liabku medzi rrou a tvarovkou.

Kapilarita sa asto vyskytuje aj v prrode:

Voda v rastline stpa vaka kapilarite. pongia nasva kvapalinu vplyvom kapilarity.

Princp kapilarity

Priebeh spjkovania

Prklady vskytu kapilarity v naom okol

Tvarovka

Ohriate miesto spjkovania

Tekut spjka

Spjka

liabok

36

3.3 Mkk a tvrd spjkovanie

Meden rry meme spjkova dvomi rznymi metdami:

mkkm spjkovanm tvrdm spjkovanm

Rozdiel medzi tvrdm a mkkm spjkovanm sa stanovuje poda pracovnej teploty. Pracovn teplota je teplota, pri ktorej sa tav pouit spjka, zma steny rry a tvarovky a vypa spoj.Nakoko pouvan spjky s zliatiny (zmesi) rznych prvkov, maj spjky teplotn rozsahy tavenia a nie iba bod tavenia tak, ako to bva u istch prvkov. Pracovn teplota sa pohybuje v blzkosti hornho bodu tavenia spjky. Pri tvrdom spjkovan je pracovn teplota nad 450 C a pri mkkom spjkovan pod 450 C.

S rozdielnych pracovnch teplt vyplvaj aj rozdielne mechanick vlastnosti spjkovanch spojov. Spoje zhotoven tvrdm spjkovanm maj vyiu pevnos v myku a umouj vyie prevdzkov teploty ne spoje zhotoven mkkm spjkovanm. Tvrd a polotvrd meden rry vak strcaj svoju pevnos, pretoe s pri vysokch pracovnch teplotch rekrytalizane han.

Ak zvolme spsob spjania spjkovanie, potom je nutn

spjkova tvrdm spjkovanm: intalcie rozvodu plynu, skvapalnenho plynu

a oleja potrubia s prevdzkovmi teplotami nad 110 C

(napr. solrne alebo teplovodn vykurovacie zariadenia)

rrky podlahovho krenia pokladan do mazaniny

spjkova mkkm spjkovanm: intalcie rozvodu pitnej vody a do

vonkajieho priemeru 28 mm vrtane

Vo vetkch ostatnch prpadoch meme spjkova aj mkkm aj tvrdm spjkovanm.

Teplotn rozsah mkkho a tvrdho spjkovania

Spjkovanie je technologick postup k dosiahnutiu pevnho spojenia materilov, priom poas tavenia spjky vznik kvapaln fza. Zkladn materily ( v tomto prpade me, erven bronz alebo mosadz) pritom nedosiahnu svoju teplotu tavenia. Ako nhle sa roztaven spjka dostane do kapilrnej medzery, zane vmena atmov spjky a medi (difzia). V oblasti prechodu spjanch medench plch sa tak vytvor zliatinov vrstva, ktorej pevnos je vyia ako pevnos spjky.

Bod tavenia Cu-DHP

Teplotn rozsah pre tvrd spjkovanie medench rr 630 C a 890 C

Tvrd spjkovanie

Teplotn rozsah pre mkk spjkovanie medench rr 220 C a 250 C

Mkk spjkovanie

1083 C

450 C

37

3.4 Tvarovky pre kapilrne spjkovanie

Tvarovky pre mkk a tvrd kapilrne spjkovanie s normalizovan normou STN EN 1254-1 a musia ma znaku kvality.V norme STN EN 1254-1 s stanoven minimlne poiadavky na tvarovky. Vrobcovia, ktor vyrbaj tvarovky ich oznauj aj svojou znakou ( znakou vrobcu).V akostnch podmienkach Zdruenia pre kvalitu medench rr s stanoven zven akostn poiadavky na tvarovky. Preto je vhodn pouva iba tvarovky oznaen znakou

Sprvne oznaenia tvarovky: Rozmer (prslun vonkaj priemer rry) Znaka vrobcu Zjednoduen znaka kvality

U naich susedov:

V rozvodoch pitnej vody, plynu a skvapalnenho plynu je v Nemecku pri tvarovkch urench na kapilrne spjkovanie nutn kontroln znaka DVGW. Znaka sa nachdza na obale z dvodu nedostatku miesta na tvarovke.

Tvarovky poda STN EN 1254 sa vyrbaj z bezkyslkatej medi (Cu-DHP), ervenho bronzu alebo mosadze a s dostupn pre priemery medench rr od 6 do 108 mm a pre zvitov prpojky pre vekosti od 1/8 po 4.

Pri mkkom a tvrdom spjkovan medench rr a tvaroviek sa pouva technika kapilrneho spjkovania. Kapilrna medzera mus by rovnomern a zka, aby vznikala vzlnavos (kapilarita). Spjka prenikne do kapilrnej medzery napriek gravitanm silm. Sprvna vekos kapilrnej medzery je dan pouvanm medench rr poda STN EN 1057 a tvaroviek pre kapilrne spjkovanie poda STN EN 1254-1. Rry a tvarovky maj potom zladen rozmerov tolerancie. Pre bezchybne vytvoren spoj kapilrnym spjkovanm je dleit kalibrovanie, aby sme mali zaruen rovnomern kapilrnu medzeru.

Okrem bench tvaroviek pre mkk a tvrd spjkovanie existuj poda STN EN 1254-1 aj tvarovky pre kapilrne spjkovanie s menou hbkou zasunutia. Tieto sa pouvaj iba pri tvrdom spjkovan. Je nutn dba na to, aby sa nepouili pri mkkom spjkovan.

Oznaovanie tvaroviek pre kapilrne spjkovanie

Paleta ponuky tvaroviek pre kapilrne spjkovanie

Tvarovka pre kapilrne spjkovanie podaSTN EN 1254-1 s menou hbkou zasunutia.Je uren iba pre tvrd spjkovanie

Znaka vrobcu 3535

35

35 Znak

a v

rob

cu

38

3.5 Spjky a taviv pre mkk spjkovanieSpjky pre mkk spjkovaniePre intalcie z medench rr sa prednostne pouvaj dve mkk spjky. Tie s normalizovan poda STN EN 29453. Oznaenie spjky vdy udva, z ktorch prvkov sa spjka sklad.

Vetky mkk spjky uren pre intalcie medench potrub obsahuj ako hlavn zloku cn. Poznme to poda toho, e cn je vdy uvdzan ako prv po identi kanom psmeneS (= solder, anglicky mkk spjka), napr. S-Sn 97Cu3. sla za chemickmi znakami udvaj priblin podiel prslunho kovu v hmotnostnch percentch.

Aby sme si boli ist, e pouvame sprvne spjky, mali by ma mkk spjky tieto znaky:

Znaka vrobcu alebo dodvatea STN EN 29453 Skrten oznaenie spjky (znaku kvality RAL)

Spjky poda STN EN 29453 S-Sn97Cu3 S-Sn97Ag3

Rozsah teplt tavenia (C) 230250 221230

Cu* 2,53,5

Ag* 3,03,5

Sn* zostatok zostatok

Mkk spjky pre intalcie z medench rr (* daje v hmotnostnch percentch)

Mkk spjka s plnm oznaenm

Exituj aj alie mkk spjky, ktor niekedy obsahuj olovo. Tie sa nesm pouva na rozvody pitnej vody a vykurovania. V rozvodoch vykurovania sa mu poui in bezolovnat spjky (napr. spjky s obsahom antimnu). Aby sme zabrnili zmene a taktie aj kvli zjednodueniu je vhodn pouva iba hore (v tabuke) uveden spjky.

Kov Chemick znaka Latinsk nzov

Cn Sn StannumStriebro Ag ArgentumMe Cu CuprumZinok Zn Zincum

Nzvy a znaky niektorch kovov

Znaka kvality RAL

Vrobca Norma:STN EN 29453

Skrten nzov spjky

39

Taviv pre mkk spjkovaniePred spjkovanm je nutn, aby spjkovan plochy boli dokonale mechanicky oisten.Taviv slia na odstrnenie oxidov zo spjkovanej plochy a sasne tam ostvaj poas celej doby spjkovania (zabrauj vytvraniu novch oxidov poas spjkovania). Tm sa me spjka pri pracovnej teplote roztavi, zma spjkovan plochy a spoji sa s materilom.

Taviv maj teplotn rozsahy psobenia. Ak je teplota spjkovania prli vysok, tavivo zhor a je neinn. Preto je dleit dodra pracovn teplotu.

Pre mkk spjkovanie s poda STN EN 29454 prpustn tri typy tavv, ktor maj nasledovn skratky:

3. 1. 1 3. 1. 2 2. 1. 2

Rovnako ako u spjok je potrebn aj u tavv sprvne oznaenie:

Znaka vrobcu alebo dodvatea Skratka typu taviva (znaka kvality RAL) (znaka DVGW)

Namiesto tavv meme poui aj pasty pre mkk spjkovanie. Pasty pre mkk spjkovanie sa skladaj z prkovitej mkkej spjky a taviva. Vhodou je rozpoznanie pracovnej teploty poda roztavenia spjkovacej pasty (strieborn farba).

Okrem dajov o tavive mus oznaenie spjkovacch pst pre mkk spjkovanie obsahova skratku STN EN 29453 a daj o obsahu kovu.

Tavivo podaSTN EN 29454

Interval psobenia (C)

3.1.1

1504003.1.2

2.1.2

Taviv pre mkk spjkovanie. Prv slo oznauje typ (napr. 3 = anorganick), druh slo zklad (napr. 1 = rozpustn vo vode) a tretie slo aktivtor, ktor pri ohriat vyvol chemick reakciu

Taviv s oznaenm

Pasta pre mkk spjkovanie s oznaenm.(Spjka obsiahnut v paste nesta na vyplnenie kapilrnej spjkovacej medzery).

Znaka DVGW a znaka kvality RAL

Pre rozvody pitnej vody mus by zostatok taviva pre mkk spjkovanie rozpustn vo vode.

(Znaka DVGW na ndobe s tavivom potvrdzuje, e tto poiadavka je splnen).

Norma:STN EN 29454

Tavivo

Znaka RAL

Znaka DVGW

Znaka vrobcu

Obsah kovu (spjky)poda STN EN 29453

Znaka DVGW

Znaka RAL

STN EN 29453

Typ taviva

Znakavrobcu

40

3.6 Spjky a taviv pre tvrd spjkovanieSpjky pre tvrd spjkovanieAko tvrd spjky sa najastejie pouvaj spjky me striebro fosfor CP 105 (L-Ag2P) a me fosfor (L-CuP6).

Okrem tvrdch spjok obsahujcich fosfor existuj ete aj spjky me striebro s podielom cnu a bez neho. Celkom je pre tvrd spjkovanie medench rr mon poui p tvrdch spjok (pozri tabuku).

Vetky uveden spjky s pouiten pre vetky intalcie. Jedinou vnimkou je spjka AG 203, ktor nesmieme poui na rozvod vykurovacieho oleja.

Tvrd spjky maj nasledovn oznaenie:

Znaka vrobcu alebo dodvatea STN EN 1044 Skratka spjky (znaka kvality RAL)

Taviv pre tvrd spjkovanieZ rovnakch dvodov ako pri mkkch spjkach, tak aj pri tvrdch spjkach sa pouvaj taviv. Pre tvrd spjkovanie sa pouva typ FH 10 poda STN EN 1045.Existuje jedna vnimka, ke meme pri tvrdom spjkovan spjkova bez taviva:Pri spjan materilov me me nepotrebujeme tavivo pri tvrdom spjkovan spjkami obsahujcimi fosfor CP 203 a CP 105, pretoe jeho inok je nahraden fosforovou zlokou taviva.

Taviv pre tvrd spjkovanie musia ma nasledovn oznaenie:

Znaka vrobcu alebo dodvatea STN EN 1045 Skratka typu taviva (znaka kvality RAL) (znaka DVGW)

Pre rozvody pitnej vody mus by zostatok taviva pre tvrd spjkovanie rozpustn vo vode.

(Znaka DVGW na ndobe s tavivom potvrdzuje, e tto poiadavka je splnen).

Tvrd spjka podaSTN EN 1044

Interval tavenia

(C)

TavivoSTN EN 1045

Interval psobenia

(C)

CP 203 (L-CuP6) 710890

FH 10 550800

CP 105 (L-Ag2P) 645825

AG 106 (L-Ag34Sn) 630730

AG 104 (L-Ag45Sn) 640680

AG 203 (L-Ag44) 675735

Spjky a taviv pre tvrd spjkovanie

Spjkovacie tyky pre tvrd spjkovanie s plnm oznaenm

Tavivo s plnm oznaenm

Znaka kvality RAL

Znaka vrobcu

STN EN 1044

Skrten oznaenie spjky

Skratka typu taviva

STN EN 1045

Znaka vrobcu

Znaka DVGW

Znaka RAL

41

3.7 Spravy pre spjkovanie

Mkk spjkovanieKvli zamedzeniu loklneho prehriatia, by sa mali pri mkkom spjkovan pouva iba nasledovn zdroje tepla:

Sprava s viacotvorovm horkom pre zmespropn - vzduch

Tvrd spjkovanieVzhadom k vym pracovnm teplotm sa pri tvrdom spjkovan pouvaj in zdroje tepla ako pri mkkom spjkovan:

Sprava s viacotvorovm horkom pre zmesacetyln - kyslk

Pri mkkom spjkovan elektrickou odporovou spravou nehroz poas prce v obytnch priestoroch nebezpeenstvo vznietenia tapiet a pod., pretoe nepouvame otvoren plame.

Elektrick odporov spjkovacia sprava

Mkk spjkovanie elektrickou odporovou spravou

Sprava s horkom pre zmespropn - kyslk

42

3.8 Pracovn postup pri mkkom a tvrdom spjkovanZ vntornho a vonkajieho povrchu konca rr odstrte ostriny a pri mkkch medench rrach nakalibrujte. Je to dleit predpoklad k sprvnemu vytvoreniu kapilrnej medzery.

Ak mkk meden rry nenakalibrujete, potom rra nem zodpovedajci tvar voi tvarovke. Pri zasunut rry do tvarovky vznikne nesprvna vekos kapilrnej medzery medzi rrou a tvarovkou. V tomto prpade nedjde k sprvnemu vyplneniu kapilrnej medzery spjanch prvkov spjkou.

Vonkaj koniec rry a vntorn as tvarovky mechanicky oistite.Na oistenie s vhodn nekovov istiace rna, oceov vata, mirgov papier (zrnitos 240 a menej) alebo prstencov a guovit karte s drtenmi tetinami. Ak koniec rry a tvarovky mechanicky neoistme, spoj nedokeme dobre vytvori.

Tavivom natrite iba koniec rry. Tavivo sa nesmie dosta dovntra rry. Aby bolo spjkovan miesto opticky ist, odstrte po nasunut rry do tvarovky prebyton tavivo resp. spjkovaciu pastu, ktor zostala na povrchu rry.Pri vytvran spoja me me tvrdm spjkovanm spjkou, ktor obsahuje fosfor (CP 203 alebo CP 105) nie je potrebn tavivo.

Odstrnenie ostrn z vonkajieho povrchu

Oistenie konca rry Oistenie otvoru tvarovky

Nanesenie taviva, resp. spjkovacej pasty

Nastavenie plamea horkaPri mkkom spjkovan sa intenzita plamea prispsob priemeru rry.

Pri tvrdom spjkovan existuj rzne vek horkov vloky, ktor volme poda priemeru rry. Pri tvrdom spjkovan sa kvli lepiemu rozdeleniu tepla pouvaj viacotvorov prpadne skupinov horky ( nie zvracie trysky).Pri spjkovan nastavme neutrlny plame.

Pri zaplen plamea sa nesm v jeho blzkosti nachdza ahko vznetliv predmety a miestnos by sa mala vetra.

Plame horka nezapaujeme benmi zapaovami, ale pecilnym kamienkovm zapaovaom. Mnoh horky maj priamo vo svojej kontrukci zabudovan piezoelektrick zapaova.

Neutrlne nastavenie plamea pri viacotvorovom horku

43

Mkk spjkovanieOisten a tavivom natret koniec rry zasute a na doraz do tvarovky a rovnomerne ohrievajte rozptlenm plameom.Pri prli vekom ohriati tavivo zhor a spjka neme zma povrch, ale naopak odkvapne.

Pri mkkom spjkovan pracovn teplotu rozpoznme roztavenm pasty pre mkk spjkovanie (roztavenie do striebornej farby).

Poas ohrevu spjkovanho miesta je potrebn odkloni hork od spoja. Tyinkou spjky sa dotkneme kapilrnej medzery v mieste spoja. T sa odtavuje bez priameho psobenia plamea dovtedy, pokia sa nevytvor na vonkajom okraji tvarovky viditen liabok spjky.

Tvrd spjkovanieOisten a tavivom natret koniec rry zasute a na doraz do tvarovky a rovnomerne ohrievajte rozptlenm plameom.Pri prli vekom ohriati tavivo zhor a spjka neme zma povrch, ale naopak odkvapne.

Pri tvrdom spjkovan dosiahneme sprvnu pracovn teplotu pri tmavoervenej iare.

Spjku prilome na spjkovan miestodo rozptlenho plamea odtavujeme ju plameom, priom dochdza k postupnmu plnmu vyplovaniu kapilrnej medzery.

Pri tvrdom spjkovan rr s vekmi priemermi postupujeme po obvode a spjku roztavujeme v znach.

Nakoniec miesto spoja oistme vlhkou handrou,aby sme odstrnili zostatky taviva.Zostatky taviva pri tvrdom spjkovan odstrnime drtenm kartom.V rozvodoch pitnej vody sa zostatky taviva odstrnia preplchnutm celho potrubnho systmu. Z tohto dvodu musia by taviv pre rozvody vody rozpustn vo vode.

Mkk spjkovanie

Tvrd spjkovanie

Odstraovanie zostatkov taviva

44

lohy

1. Vymenujte dva rozoberaten a dva nerozoberaten spoje:

Rozoberaten:.............................................................. .......................................................................................

Nerozoberaten: ..........................................................

.......................................................................................

2. Zakrkujte prosm: Kapilarita sa vyskytuje

zz pri stpan stpca ortuti v teplomere zz v petrolejovej lampe pri stpan petroleja v kntezz v strednom vykurovan pri stpan vykurovacej

vody do vych poschod

zz pri stpan vody v strome od koreov a po listy

3. Dve z nasledujcich viet s pravdiv. Zakrkujte ich!

zz Pri mkkom spjkovan je pracovn teplota spjkovania niia ne teplota tavenia spjky

zz Pri mkkom spjkovan je pracovn teplota spjkovania niia ne pri tvrdom spjkovan

zz Pri tvrdom spjkovan je teplotn rozsah tavenia spjky pod 450 C

zz Pri tvrdom spjkovan je pracovn teplota nad 450 C

4. Poste, i je potrebn v nasledovnch prpadoch tvrd spjkovanie:

zz prvod plynu k plynovmu kotluzz teplovodn potrubie od zsobnka k sprchezz vykurovacie potrubie strednho krenia pre

diakov teplo (prvodn teplota nad 110 C)

zz prvodn potrubie k olejovmu horkuzz potrubie pre kvapaln plyn od ndre k horkuzz potrubn rozvod studenej vody k sprche

5. Do akho priemeru rry je nutn poui pri rozvodoch pitnej vody mkk spjkovanie?

a do ....................................................................... mm

6. Ak znaky by mala ma tvarovka pouit pre kapilrne spjkovanie?

.......................................................................................

.......................................................................................

.......................................................................................

7. Zakrkujte, ktor z nasledovnch spjok je mkk alebo tvrd:

mkk spjka tvrd spjka

AG 104 zz zz CP 105 zz zz AG 106 zz zz SSn97Cu3 zz zz

8. Ktor vroky s pravdiv?

zz Mkk spjky pre meden rry maj teplotu tavenia pod 250 C

zz Spjka SSn97Cu3 je vhodn pre teplovodn intalcie

zz Spjka SSn97Cu3 sa prednostne pouva k spjkovaniu plynovodnch potrub

9. Ktor prvky mu obsahova spjky pouvan pre intalcie prostrednctvom medench rr?

mkk spjka tvrd spjka

me zz zz fosfor zz zz striebro zz zz

cn zz zz zinok zz zz

44

45

10. Zakrkujte, ak inok m tavivo:

zz Kov sa d rchlejie oistizz Tavivo udriava spjkovan plochy poas

spjkovania bez oxidov

zz Vyisten kov oxiduje a tvor ochrann vrstvuzz Spjka zma ist kov, roztav sa v kapilrnej

medzere a spoj sa s kovom

11. Ak taviv je mon poui pri mkkom spjkovan, ak pouijeme kapilrne tvarovky?

.......................................................................................

.......................................................................................

.......................................................................................

12. Zakrkujte prosm sprvne vety:Taviv pouvan pri mkkom spjkovan pre rozvody pitnej vody...

zz si mem vyrobi sm zo zinku a kyseliny sonejzz musia ma znaku DVGWzz musia by rozpustn vo vode

13. Ak oznaenie m tavivo, ktor pouijem pri tvrdom spjkovan?

.......................................................................................

14. Ak spjkovacie nradia sa pouvaj pri mkkom spjkovan?

.......................................................................................

15. Ak spjkovacie nradia sa pouvaj pri tvrdom spjkovan?

.......................................................................................

16. Napte sprvne poradie pracovnch krokov pri mkkom spjkovan medenej rry kruhovho prierezu:

A Spjkovan miesto oisti vlhkou handrou

B Mechanicky oisti koniec rry a hrdlo tvarovky

C Kalibrova koniec rry

D Natrie tavivom iba koniec rry

E Roztavi spjku bez priameho psobenia plamea

F Zasun rru do hrdla tvarovky a spjkovan miesto ohria

G Odstrni ostriny z vntornho a vonkajieho povrchu rry

.......................................................................................

17. Ktor dvojica materilov sa d spjkova tvrdm spjkovanm bez pouitia taviva?

zz Me - erven bronz, ak pouijeme spjku obsahujcu striebro

zz Me me, ak pouijeme spjku obsahujcu fosforzz Me - erven bronz, ak pouijeme spjku

obsahujcu fosfor

zz Me me, ak pouijeme spjku obsahujcu striebro

18. Ktor z nasledovnch vrokov udva podstatn rozdiel v pracovnom postupe tvrdho a mkkho spjkovania?

zz Mkk meden rry je nutn pri tvrdom spjkovan kalibrova

zz Pri tvrdom spjkovan sa spjka prilo na ohriate miesto a roztav v neutrlnom plameni

zz Koniec rry a tvarovky pri tvrdom spjkovan nie je potrebn oisti

zz Pri tvrdom spjkovan sa spjka prilo na ohriate miesto a roztav pri odvrtenom plameni

45

46

3.9 Spjkovanie bez tvaroviek

Okrem spjkovanch spojov s tvarovkami existuj prpady, ke dokeme spoj vytvori aj bez tvaroviek a pomocou:

rune vyrobenho hrdla rune vyrobenou odbokou ( odboky do tvaru T

a ikm odboky)

Pri rune vyrbanch hrdlch sa koniec rry pecilnym nstrojom (expandrom) rozri a tak sa vytvor hrdlo. Rune vyroben tvarovky meme spjkova mkkm alebo tvrdm spjkovanm poda typu spoja.

Pri rune vyrbanch odbokch sa v hlavnej rre najprv vyvta otvor a ten sa rozri pecilnymi alebo pomocnmi nstrojmi. Do tohto rozrenia sa prispjkuje odboujca rra (iba tvrdm spjkovanm). Priemer rune vyrobenej odboujcej rry mus by vdy men ako priemer hlavnej rry.

Rune vyroben hrdl a odboky sa nesm pouva pre vetky intalcie rozvodov.

Rune vyroben odboky sa nesm spjkova mkkm spjkovanm.

Pre rozvody plynu s rune vyroben odboky zakzan.

V rozvodoch skvapalnenho plynu a vykurovacieho oleja s rune vyroben odboky a hrdl zakzan.

Pri spjkovan s pouitm tvaroviek (plat to aj pre rune vyroben hrdl a odboky):

Pri rozvodoch pitnej vody je tvrd spjkovanie povolen iba pre rry vie ako 28 mm (pozri kapitolu 3.3). To pre rune vyroben odboky v rozvodoch pitnej vody znamen, e aj men priemer rry pri odboke mus ma rozmer v ako 28 mm.

Solrne zariadenia a vykurovacie zariadenia nad 110 C spjkujeme tvrdm spjkovanm (pozri kapitolu 3.3).

Pri vrobe rune vyrbanch hrdiel a odboiek je nutn pracova vemi presne, aby sme dosiahli tak rku kapilrnej spjkovacej medzery, ktor umon kapilaritu a tm aj kapilrne spjkovanie.

Rune vyroben hrdlo

Rune vyroben odboka

47

3.10 Run vroba hrdla

Vroba hrdlaNa zhotovenie hrdla meme poui rozpnac nstroj expander. Rozpnac nstroj m pre kad priemer rry vhodn nstavec. Potrebn hbka zasunutia zvis od vonkajieho priemeru rry.

Pri tvrdom spjkovan je minimlna hbka zasunutia trojnsobkom hrbky steny rry, minimlne aspo 5 mm. Praktick sksenosti ukzali, e optimlna dka prekrytia je 7 mm a do priemeru 42 mm vrtane a nad tento rozmer je to 10 mm. Ale pre rozvody plynu mus by dodran minimlna hbka zasunutia poda plynrenskch predpisov(TPP 700 01).

Pre mkk spjkovanie s minimlne hbky zasunutia uveden v tabuke.

V rozvodoch pitnej vody nie je prpustn rekrytalizan hanie pre hrdlov spoj rr do vonkajieho priemeru rry 28 mm vrtane.

Pracovn postup vroby hrdla:

1. Koniec rry pred vrobou hrdla rekrytalizane vyhame

2. Expadrom rozrime koniec rry (dbme na minimlnu hbku zasunutia)

3. Spjkujeme v mieste spoja

Expander a jeho nadstavce

Priemer rryv mm

Hbka zasunutia v mm

12 10

15 12

18 14

22 17

28 20

35 25

42 29

54 34

Minimlna hbka zasunutia pri mkkom spjkovan u rune zhotovench hrdiel

Hbkazasunutia

48

3.11 Run vroba odboky

Pri vrobe rrkovej odboky bez tvaroviek existuj dva pracovn postupy:

pouitie pecilnych nstrojov run vroba pomocnmi nstrojmi

pecilnymi nstrojmi dokeme zhotovi menie rky spjkovacch trbn na rozdiel od vroby pomocnmi nstrojmi.

Pri obidvoch pracovnch postupoch dbme na nasledovn:

Rune vyroben odboky nesmieme spjkova mkkm spjkovanm.

Odboujca rra mus by minimlne o jednu svetlos menia ako hlavn rra.

Pri rozvodoch plynu, skvapalnenho plynu a oleja nie je mon pouva rune vyroben odboky.

Prekrytie dky rozrenia (vka lemu) a odboujcej rry mus by minimlne trojnsobkom hrbky steny odboujcej rry.

Tto hbku zasunutia je nutn pred tvrdm spjkovanm vyznai (napr. vstupkom pomocou pecilnych obmedzovacch klieti) na odboujcej rre, aby nedolo k zeniu prierezu hlavnej rry v dsledku prli hlbokho zasunutia odboujcej rry.

Tvrd spjky obsahujce fosfor CP 105 a CP 203 s vaka svojm vlastnostiam (premosovanm trbn) vhodn pre tvrd spjkovanie bez tvaroviek.

pecilne nastaviten vrtk, lemovac nstroj a zpadkov k

Pomocn nstroje: rozahovacie kliete, kladivo a lemovac t

Obmedzovacie kliete pre vyznaenie hbky zasunutia

Minimlna hbka zasunutia odboky v tvare T

Zenie prierezu hlavnej rry prli hlboko zasunutou odboujcou rrou

Vytlaen obmedzovac vstupok

s

t

t 3 s

49

Zhotovenie lemu odboky pomocou pecilnych nstrojov Pri vrobe odboky s nutn nasledovn pracovn kroky:

Sprvne nastavenm priemerom nastavitenho vrtka vyvtame otvor.

Aby sme etrili nstroj a dosiahli lepie pracovn vsledky, odporaj vrobcovia nstrojov pouitie maziva. Ak mazivo pouijeme nesmie obsahova tuk.

Rozirovac lemovac nstroj zasunieme do vyvtanho otvoru a zvon nstroja polome na rru.

Zpadkovm kom otame lemovacm nstrojom doava. v poslednej fze zvte pozornos, pretoe lemovac nstroj ma snahu vykznu do boku.

50

Run vroba pomocnmi nstrojmiPokia nemme k dispozci pecilne nstroje meme vyrobi lem odboky aj rune. Vyaduje si to zrunos.

Postup:Do hlavnej rry vyvtame otvor. Pretoe vka lemovanho okraja mus by trojnsobkom hrbky steny odboujcej rry s, stanovme priemer vrtka poda vzahu

db = da (2 x 3s) = da 6s

Vo vzorci je da vonkaj priemer odboujcej rry. Ak vytvrame lem u tvrdej a polotvrdej rry je vhodn okraj otvoru vyha.

Vroba lemu:Pomocou rozahovacch kliet, potom pomocou kladiva a lemovacieho ta vytvorme na vyvtanom otvore lem.

Vyroben otvor kalibrujeme expandrom na vrobu hrdiel alebo do otvoru zasunieme oceov t a lem nm vytepeme. Potom zasunieme odboujcu rru a prekontrolujeme vekos kapilrnej medzery.

das

db

db = da 6s

51

3.12 Zvranie medench rr

Mkk meden rry meme spja taktie zvranm.

Pre zvranie je odporan menovit hrbka steny minimlne 1,5 mm. Pouva sa, ale hlavne pre rry vekch priemerov, pretoe od 108 mm u nie s k dispozci tvarovky uren pre kapilrne spjkovanie.

Zvranie medi je podobn zvraniu ocele, ale je zloitejie. Je to preto, lebo tepeln vodivos medi je lepia ako ocele a taktie preto, lebo me m bod tavenia a nie rozsah teplt tavenia, ako oce. Aby sme dosiahli a udrali pracovn teplotu v mieste zvaru, je potrebn vy prvod tepla ako u ocele. Pri prli malom prvode tepla potrebn pracovn teplotu nedosiahneme. Pri prli vekom prvode tepla sa zvran miesto cel roztav. Zvranie medi preto vyaduje ncvik a sksenosti.

Pre zvranie medi prichdzaj do vahy dve metdy:

zvranie plameom zvranie v ochrannej atmosfre

(zvranie MIG alebo WIG)

Pri zvran plameom s horkom acetyln kyslk je zvran kov rozptlenm plameom dobre chrnen pred atmosfrickm kyslkom. Pri zvran v ochrannej atmosfre sa toto odtienenie

vykonva prdiacim ochrannm plynom (inertnm plynom). Pri tom pouvame zvranie WIG (wolfrm inertn plyn) alebo zvranie MIG (kov inertn plyn). Pri zvran MIG hor elektrick oblk medzi tavnou drtenou elektrdou a spracovvanm kusom, zatia o pri zvran WIG-TIG sa volfrmov elektrda netav, ale prdavn materil sa rune vklad do natavenej zny.

Ako prdavn materil pre zvranie plameom a zvranie WIG-TIG je obzvl vhodn materil SG-CuAg (99 % me, 1 % striebro).

Pre zvranie MIG je vhodnm prdavnm materilom SG-CuSn (99 % me, 1 % cn). Taviv pri zvran nie s potrebn, ale meme poui taviv na bze zlenn bru FH 21 alebo FH 30).

Pre zvranie volme tup zvar tvaru I (I-zvar). Pre oblky mme k dispozci tvarovky (zvracie oblky), odboky tvaru T a ikm odboky si vytvorme rozrenm.

Zvran spoje meme poui pre vetky druhy intalci od hrbky steny rry 1,5mm.Zvranie plynovch potrub a vysokotlakch potrub me vykonva iba zvra so skkou (zvracia skka podaSTN EN ISO 9606-3).

Zvranie medenej rry

Tup zvary tvaru I (I-Zvar)

Meden oblk pre zvranie

52

3.13 Lisovan spoje

Lisovan spoje meme poui pre mkk, polotvrd a tvrd meden rry. K dispozci mme komplexn program tvaroviek urench pre spjanie rr s vonkajmi priemermi od 12 do 108 mm. Tvarovky uren pre lisovanie s vyroben z medi alebo ervenho bronzu, ako prechodov tvarovky sa pre lisovanie ponkaj tvarovky s nkrutkom. Na trhu s dostupn rzne kontrukcie tvaroviek urench pre lisovanie, ktor sa lia funknm tvarom.Pre rozvody plynu mus by vyznaen na tvarovkch pre nalisovanie:- oznaenie ltou farbou alebo npis

GAS, resp. PLYN- hodnota PN- odolnos tvarovky voi vysokm

teplotm GT (napr. GT/5)

Poas lisovania je dleit stle dodriava montny nvod od vrobcu. Pouva k lisovaniu nstroje, ktor schvlil vrobca. Lisovacie nstroje je potrebn pravidelne kontrolova z pohadu funknosti a opotrebenia.

Pri tvarovkch urench pre lisovanie sa vyaduj tieto vlastnosti: odolnos voi vysokm teplotm odolnos voi starnutiu odolnos voi mechanickmu

zaaeniu trval zaaitenos do 110 C/16 bar

Oblasti pouitia: rozvod teplej a studenej pitnej vody rozvod vykurovania prevdzkov rozvody v zariadeniach

na zuitkovanie daovej vody rozvody stlaenho vzduchu do

16 barov rozvody plynu v domcnosti solrne vykurovanie

Pouitenos tvaroviek je dan pre jednotliv mdia vhodnm typom pouitho tesnenia pre lisovan tva-rovky (tesniaceho krku). Tesnenie mus evidentne vyhovova prevdz-kovm podmienkam. Napr. vhodnm tesnenm pre rozvod plynu je HNBR (akrynitril-butadien-kauuk). Jednotliv vrobcovia musia svoje tvarovky cer-ti kova. Preto je vdy nutn dba na pokyny vrobcu.

Vber tvaroviek pre lisovanie

Systm A

Lisovan spoj systm A

Systm B

Lisovan spoj systm B

53

Pracovn postup pri lisovanMeden rru skrti pravouhlm rezom, odstrni ostriny z vntornho a vonkajieho konca rry. Odstrnenie ostrn je vemi dleit, aby sme zabrnili pokodeniu tesniaceho prvku.

Oznai hbku zasunutia, aby sme okamite rozpoznali, i nedolo poas monte k vykznutiu z tvarovky.

Skontrolova sprvnos uloenia tesniaceho prvku nepouva olej a tuk.

Tvarovku resp. rru poas ahkho otania nasun resp. zasun.

Zvoli lisovacie euste, otvori, kolmo nasadi na drku lisovanej tvarovky a zaa lisova.Pri lisovan psobia vemi vek niekokotonov sily - pracujte opatrne!Pouvajte iba povolen lisovacie nstroje.

Lisovan spoje oznate.Tmto spsobom sa okamite a jednoznane skontroluje, i u spoj bol vytvoren.

54

3.14 Zsuvn spoje

Zsuvn spoje patria do skupiny nerozoberatench spojov. Pomocou pecilnych nstrojov je mon ich (poda dajov vrobcu) niekokokrt uvoni a optovne spoji.

Na trhu sa objavili rzne systmy, ktor s zaloen na rovnakom princpe. Tesnos spojenia je ovplyvnen tesniacim krkom a pridriavac krok z uachtilej ocele zaisuje pevnos v ahu. almi komponentmi zsuvnho spojenia s vodiace a pozin (vymedzovacie) krky.

Zsuvn tvarovky s ponkan pre spjanie medench rr s vonkajm priemerom od 12 mm po 54 mm. Pouvaj sa pre mkk, polotvrd a tvrd meden rry.

Pouitie podpernch puzdier pre mkk meden rry zvis na systme. Pre kad jednotliv prpad s zvzn pokyny vrobcu.

Oblasti pouitia:

rozvod pitnej vody (teplej a studenej) rozvod vykurovania do 110 C rozvod pre vyuitie daovej vody

(V Nemecku sa pre rozvody pitnej vody mu pouva iba zsuvn tvarovky s kontrolnou znakou DVGW).

Prklad kontruknho usporiadania zsuvnho spoja

Vber zsuvnch tvaroviek

Vber zsuvnch tvaroviek

Doraz Tesnenie Vymedzovac krok

Pridriavac krok

55

Priebeh monteMeden rru skrti pravouhlm rezom, odstrni ostriny z vntornho a vonkajieho konca rry, mkk meden rry kalibrova. Odstrnenie ostrn je vemi dleit, aby sme zabrnili pokodeniu tesniaceho prvku

Skontrolova istotu vntornho povrchu tvarovky. a sprvnos uloenia tesniaceho prvku (vizulna kontrola).

Vyznai hbku zasunutia, m je mon skontrolova, i bola rra zasunut a na doraz.

Tvarovku resp. rru poas ahkho otania nasun resp. zasun.

Dodaton povolenie je mone pomocou pecilnych nstrojov, ktor meme zska u prslunho vrobcu.

Prklad dodatonho uvonenia zsuvnho spoja Prklad dodatonho uvonenia zsuvnho spoja

56

3.15 Spoje zvernm krkom

Tieto tvarovky spojky sa skladaj z telesa tvarovky, kovovho zvernho krku a matice.

Spjan rry sa a na doraz nasun do telesa tvarovky a matica sa utiahne najskr rukou a potom benmi nstrojmi. Pritom sa zvern krok deformuje a vytvor tesn spoj medzi rrou a tvarovkou.

Vlastnosti kovov tesnenie odoln voi vysokm teplotm, lebo je cel z kovu odoln voi starnutiu zaaiten rozoberaten op pouiten (zvern krok je potrebn vymeni)

Spoje zvernm krkom je mon poui vo vetkch oblastiach rozvodov: pre pitn vodu (studen a tepl) pre zariadenia na zuitkovanie daovej vody pre vykurovanie pre plyn a skvapalnen plyn pre vykurovac olej pre stlaen vzduch pre solrnu techniku

Pri rozvodoch pitnej vody a plynu musia by spoje zvernm krkom certi kovan pre deklarovan el.

Pre mkk meden rry je nutn poui oporn puzdro. Okrem toho existuj prpady, pri ktorch s oporn puzdra predpsan. Vdy je nutn dba na daje vrobcu.

Spojenie zvernm krkom - rez

Vber nkrutkov so zverenmi krkami

Zvern krok Doraz

Teleso tvarovkyMatica

57

Pracovn postup pri spojoch zvernm krkomRru pomocou okrunej rezaky alebo ply skrti pravouhlm rezom. Ostriny a triesky zvntra a zvonku opatrne odstrni.

Rru a na doraz zasun do predmontovanho zvernho spoja. Maticu utiahnu rukou.

Pomocou vidlicovho ka utiahnu maticu poda dajov vrobcu.

Mont prostrednctvom opornho puzdra.Oporn puzdro zasun do rry a vytvori spoj tak, ako bolo u popsan.

Mont s reduknm krkomPrvky spoji v sprvnej polohe. Spoj so zvernm krkom utiahnu tak, ako bolo u popsan.

58

3.16 Nkrutkov spoje (spjkovan koncovky)Nkrutkov spoje sa vinou pouvaj pri spojoch rr, armatr a prstrojov.

Existuj dva druhy nkrutkovch spojov:

nkrutok s plochm tesnenm nkrutok s kueovm (alebo guovm) tesnenm

Pri nkrutkoch s plochm tesnenm vytvra tesnenie tesniaci krok Pri nkrutkoch s kueovm tesnenm je tesnenie kovov (dosadnutm kueovch plch).

Pre rozvody plynu musia by pouit tesnenia odoln voi dlhodobmu psobeniu plynu.

Nkrutok s plochm tesnenm

Nkrutok s kueovm tesnenm

Vber nkrutkov vpredu vavo s kueovm tesnenm a uprostred plochy nron nkrutky s plochm tesnenm

59

3.17 Prrubov spoje

Prrubov spoje sa pouvaj najm pre vie priemery rr. Vea armatr, kotlov a erpadiel ma prrubov prpojky.

Rozliujeme tri rzne prrubov spojenia:

prrubov spoj s prispjkovanou prrubou z ervenho bronzu

prrubov spoj s prizvranm medenm lemom a vonou prrubou

prrubov spoj s hladkm prispjkovanm krkom z ervenho bronzu a s vonou prrubou

Prrubov spoj s hladkm prispjkovanm krkom z ervenho bronzu a s vonou prrubou

Prrubov spoj s prispjkovanou prrubou z ervenho bronzu

Prrubov spoj s prizvranm medenm lemom a vonou prrubou

60

lohy

19. Ktor z nasledovnch vrokov s sprvne?

zz Tvarovky pouvan pri tvrdom spjkovan sa vyrbaj rune a tovrensky

zz Tvarovky pouvan pri mkkom spjkovan sa vyrbaj rune a tovrensky

zz Tvarovky pouvan pri tvrdom spjkovan sa vyrbaj tovrensky

20. Intalujete rozvod vykurovacieho zariadenia (prvodn teplota je niia ako 110 C) pomocou polotvrdch medench rr. Bohuia sa Vm minuli tvarovky. Ak spoje mete vytvori mkkm spjkovanm bez pouitia tvaroviek?

zz iadnezz Hrdlov spojezz Odboky

21. Ktor z nasledovnch vrokov je sprvny?

zz Pri rozvodoch plynu je nutn odboky vytvra rune

zz Pri rozvodoch plynu je nutn odboky vytvra prostrednctvom tvaroviek

22. Ktor vraz popisuje prcu expandra poas vroby hrdla?

zz rezanie zvituzz rozirovaniezz zuovanie

23. Od rry s vonkajm priemerom 28 mm chceme vytvori odboku bez pouitia tvaroviek pomocou expandra. Ak priemer rry bude ma odboka?

zz 28 mmzz 22 mmzz 18 mmzz 35 mm

24. Ak je minimlna vka lemovho okraja pri vrobe odboky?

zz 2 mmzz minimlne 5 mmzz 2 5 mmzz 3 hrbka steny odboujcej rry

25. Pri rune vyrobench odbokch bez tvaroviek mus

zz ma odboujca rra men priemer ako hlavn rrazz musme v odboujcej rre vytvori otvorzz musme v odboujcej rre vyznai hbku zasunutia

26. Z medenej rry 42 1,5 mm chceme rune vyrobi odboku pre rru 22 1 mm. Ak je maximlny priemer vtania otvoru v hlavej rre?

zz 22 mmzz 16 mmzz 12 mm

27. Ak nstroje pouijeme pri zhotoven hrdla?

zz expanderzz kalibran tzz haskzz lemovac t a kladivozz rozahovacie klietezz elektrick odporov prstrojzz hork acetyln kyslkzz zpadkov k

60

61

28. Od akej hrbky steny meme zvra meden rry?

od............................................................................ mm

29. Pri zvran medi pouvame zvranie plameom alebo zvranie v ochrannej atmosfre. Ak je funkcia ochrannho plynu?

zz Ochrann plyn sa pouva z dvodov poiarnej ochrany

zz Ochrauje miesto zvaru pri vnikanm atmosfrickho kyslka

30. Ak s zvltnosti pri zvran medi v porovnan s zvranm ocele?

zz Vyia tepeln vodivos medi vyaduje vy prvod tepla

zz Me nem rozsah teplt tavenia, ale bod tavenia; preto vyaduje udranie teploty tavenia dkladn vcvik zvraa

31. Ak oznaenie mus ma tvarovka uren pre spoj lisovanm pouvan pre plynov rozvody?

zz Dtum vrobyzz Oznaenie ltou farbouzz Oznaenie materilu

32. Intalcia rozvodu vykurovania so vstupnmi teplotami nad 110 C je vytvran pomocou lisovanch tvaroviek. Na o je nutn da pozor?

zz Tvarovky pre lisovanie musia ma oznaenie GTzz Tvarovky pre lisovanie musia by vrobcom

schvlen pre tento teplotn rozsah

zz Je nutn dodra daje vrobcu

.......................................................................................

33. Preo sa u nalisovanch spojov vyznauje hbka zasunutia?

.......................................................................................

.......................................................................................

34. Ktor s oblasti pouitia nstrnch spojen?

zz pitn studen vodazz plyn a skvapalnen plynzz vykurovanie do 110 Czz pitn tepl vodazz vykurovac olejzz vyuitie daovej vody

35. Ak vrazy charakterizuj spoj pomocou zvernho krku pri potrubnch spojkch?

zz nerozoberaten spojeniezz kovov tesneniezz rozoberaten spojeniezz tesnenia so pecilneho plastu

36. Ak dva typy tesnen rozliujeme pri spjan rr nkrutkom?

.......................................................................................

.......................................................................................

61

4. Intalan techniky

4.1 vod ..................................................................... 64

4.2 Metda rozmeru Z............................................... 65

4.3 Tepeln izolcia potrub...................................... 66

4.4 Tvorba kondenzanej vody na rozvodnom potrub studenej vody................ 67

4.5 Uchytenie potrubia.............................................. 68

4.6 Tepeln rozanos .............................................. 70

7.7 Vyrovnvanie tepelnej rozanosti dilatcia ................................................................ 71

7.8 Odborn dimenzovanie dilatanch prvkov................................................................... 74

7.9 Kombincia medi a ocele vo vodovodnch intalcich .............................. 76

7.10 Kombincia medi a ocele v intalcich pre vykurovanie ............................ 78

7.11 Pouitie medench rr v solrnej technike............................................... 79

lohy .............................................................................. 80

64

4.1 vod

V doterajch kapitolch ste sa nauili, e meden rry maj rozmanit oblasti pouitia.Meden rry maj v intalanej technike dlhodob tradciu a pri odbornej intalci vysok ivotnos. Odborn intalcia je zaloen na niekokch zsadch:

pouitie kvalitnho materilu odborn znalosti dkladn prevedenie

Pri spsoboch spjania sme ukzali, e pre rzne oblasti pouitia existuj zvltne podmienky. Tak naprklad pri rozvodoch pitnej vody sa nesmie do priemeru 28 mm (vrtane) spjkova tvrdm spjkovanm.Pre cel intalan techniku plat vek mnostvo predpisov a zkonov, ktor poiatku vzdelvania nemuste vetky pozna, postupne sa s nimi zoznmite v priebehu profesionlneho ivota. Dleit ale je, aby ste sa neprestali vzdelva, aby ste si uvedomili, e poznatky v tchto predpisoch a zkonoch si muste postupne osvoji.

Oznaovanie sekov potrub

Rozliujeme nasledovn seky potrub:

rozvodn potrubia stpacie potrubia podlan rozvodn potrubia samostatn prpojn potrubia

Druhy intalci

Pri intalci potrub rozliujeme tieto druhy:

intalcie na omietku pod omietkov intalcie v stench pred stenov intalcie intalcie v podlahe uloenia v zemi

Povrchov intalcia medench rr na omietku sa vyznauje tm, e potrubie zostane po ukonen prce viditen.Intalcia pod omietkou v stene, pri ktorej sa potrubie pevne prikryje omietkou sa vyskytuje len zriedkavo.Dnes sa vol pred stenov intalcia, pri ktorej sa potrubie uklad za kryciu stenov kontrukciu, napr. zo sdrokartnovch dosiek. Pri intalci v podlahe sa rozliuje ukladanie do mazaniny (pri podlahovom kren a ukladanie pod mazaninu, t.j. do vrstvy tepelnej a zvukovej izolcie nachdzajcej sa pod mazaninou (pri potrubiach na pitn vodu alebo vykurovacch potrubiach).Intalcie v zemi meme voli, napr. pri plynovch potrubiach alebo potrubiach na skvapalnen plyn v rmci jednho pozemku. Oznaovanie sekov potrub

Prpojn potrubie

Podlan rozvodn potrubie

Stpacie potrubie

Rozvodn potrubie

65

4.2 Metda rozmeru Z

Na staveniskch, rovnako ako pri prefabrikci potrub je asto zadan stredov os potrubia (napr. na plnoch alebo ako rysky na hrubej stavbe). Pre rozmerovo sprvne narezanie kusov rr je nutn zohadni kontrukn dku a dku zasunutia. Tu sa ako jednoduch cesta rieenia osvedila metda rozmeru Z. Od vzdialenosti stredovch os (M) odpotame tzv. rozmery Z tvaroviek a zskame tak dku narezania rry. Rozmery Z s uveden v technickch podkladoch vrobcov tvaroviek.

Prklad

Pri intalci znzornenej na obrzku je zadan vzdialenos stredovch os M = 3,75 m

Rozmery Z pre obidve tvarovky vytame z tabuky:oblk Z = 42 mmT-kus Za = 13 mm

Vpoet dky narezania rry L:

L = M Z ZaL = 3750 42 13L = 3695 mm

Dka narezania rry je 3695 mm.

Metda rozmeru Z

Rozmery Z na prklade oblka a T kusa (redukovan)

Rozmery Z (prklad)

Rozmery Z Oblk T-kus (redukovan)

Z 42 -

Za

- 13

Zb

- 19

Zc

- 18

Dka narezania rry L

Vzdialenos stredovch os M

Z

L = M Z Za

Za

66

4.3 Tepeln izolcia potrub

Tepeln energia je drahm tovarom a jeho cena v poslednch rokoch rastie. Preto je rozumn poui pre rozvody teplej vody rry s izolciou a tak udriava energetick straty o najmenie. Potrebn hrbky izolci pre vykurovacie potrubia, potrubia pre tepl vodu a cirkulan potrubia s presne stanoven vo vyhlkach.

Ak chce intalatr izolova potrubie teplej vody kvli tepelnm stratm, me poui dve metdy.

1. Rune vytvorenou izolciou (nutn znalos predpisov a vlastnosti izolanho materilu). Zodpovednos nesie intalatr.

2. Poui rry tepelne izolovan vrobcom. Zodpovednos za sprvnu hrbku izolcie nesie vrobca.

Tepl potrubia sa tepelne izoluj. Tepeln izolcia je predpsan zkonom a je eln.

Tepelne izolovan meden rry

Narezvanie a vkladanie izolanej tvarovky

Obidve rry maj rovnak tepelnoizolan vlastnosti. Kvli lepm tepelnoizolanm vlastnostiam materilu ktor pouva vrobca, je hrbka izolcie menia

Pre miesta spojov (oblky, odboky at.) existuj izolan tvarovky, ktor sa ahko montuj. Taktie armatry sa tepelne izoluj pecilnymi izolanmi vrstvami. Zvl dleit je dkladn tepeln izolcia v prechodoch cez steny. Ak tu tepeln izolcia chba dochdza k priamemu dotyku medenej rry a steny alebo stropu, vznik tzv. tepeln most s vysokou energetickou stratou.

Nasledujce prklady poukazuj na vznam tepelnej izolcie rozvodnho potrubia teplej vody.V budove je naintalovan potrubn rozvod teplej pitnej vody 22 1 mm a cirkulan potrubie 15 1 mm. Teplota vody v potrubiach sa udruje na cca 55 C. Obidve potrubia s veden od ohrievaa pitnej vody vdy 5 m v pivnici a 5 m v intalanej achte. Pota sa s teplotou okolia 15 C. Keby sme namiesto (poda normy) tepelne izolovanch rr pouili neizolovan rry, museli by sme rone spli o cca 500 litrov vykurovacieho oleja viac, aby sme vyrovnali tieto zbyton tepeln straty v potrub.

Rry tepelne izolovan vrobcom maj aliu vhodu v mench rozmeroch (men vonkaj priemer rry s izolciou). Vyplva to z lepch izolanch vlastnosti materilov pouvanch vrobcom na izolciu rr.

Rra izolovan rune vytvorenou izolciou

Rra izolovan vrobcom

67

4.4 Tvorba kondenzanej vody (orosenie) na rozvodnom potrub studenej vodyI pre potrubn rozvody na studen vodu sa pouvaj meden rry, ktor s obalen plastovm plom. Tu sa nejedn o tepeln izolciu, ale je to z nasledovnch dvodov:

1. k zabrneniu tvorby kondenzanej vody2. k ochrane povrchu potrubia, ak je potrubie ukladan

v agresvnom prostred (napr. v akumultorni alebo v chlievoch a pod.)

3. k ochrane povrchu potrubia pri intalci pod omietkou, ak omietka obsahuje agresvne prsady

4. pri ukladan do zeme, aby sa potrubie chrnilo voi korzi a mechanickmu pokodeniu

Ku kondenzci vody (oroseniu) na rrach v rozvodoch studenej vody bez pla dochdza vtedy, ke m potrubie niiu teplotu ne je teplota okolitho vzduchu (pri vysokej vlhkosti vzduchu).

Vodn para obsiahnut vo vzduchu na studenom povrchu rry kondenzuje a kvapkajca voda me spsobi pokodenie stavby.

Ochrana pitnej v