tamasem, júl 2009

TAMASEMjúl 2009

2 JÚN 2009TAMASEM

obsah

10

36

52

68

HIMSOULS 10portfolio fotografií

To the space 28reportáž z výstavy

Hasan Om Hadi 36rozhovor

AMFO 48postrehy z trenčianskeho krajského kola súťaže

Peter Dolinaj - sklársky majster 52reportáž zo sklárskej dielne

...väčšia porcia hudby 68rozhovor s Petrom Kravecom, autorom projektu Fairy Tale

Naše odporúčania 84tipy na zaujímavé web stránky

3WWW.TAMASEM.SK TAMASEM

editorialHovoriť o zaujímavých ľuďoch, ktorých neraz prehliadame, možno aj preto, že sa neblyštia v gýčovom pozlátku bulváru.O nádherných farbách, na ktoré zabúdame, o hudbe, ktorú by sme radi počuli, ale stále ju počúvame slabšie,o veciach, pri ktorých nemáme čas zastaviť sa, lebo sa stále ponáhľame sem a tam, tam a sem...To by sme chceli.Nech sa páči.

4 JÚN 2009TAMASEM

Miroslav Kormoš: Prvý orangutaní novorodenec na území SR, Bojnice, 2009


Miroslav Kormoš: Prvý orangutaní novorodenec na území SR, Bojnice, 2009

6 JÚN 2009TAMASEM

Milan Kollár: Na zámku, 2009


Milan Kollár: Na zámku, 2009

8 JÚN 2009TAMASEM

Karol Urban: Bez názvu, 2009


Karol Urban: Bez názvu, 2009

10 TAMASEM

P O R T F O L I O

himsouls

Bezf

areb

ná s

amot

a

himsouls.blogspot.comwww.himsouls.slovmodels.sk

Predstavujeme vám práce au-tora tvoriaceho pod pseudo-nymom HIMSOULS.

Bez zbytočných slov nechá-me hovoriť obraz.

12 JÚN 2009TAMASEM

P O R T F O L I O


H I M S O U L S

Auschwitz Birkenau anjel

14 JÚN 2009TAMASEM

P O R T F O L I O

Hádaj, čo cítim


H I M S O U L S

Neber mi sen

16 JÚN 2009TAMASEM

P O R T F O L I O

O lietaní padlých anjelov


H I M S O U L S

Portrét mŕtvej milenky

18 TAMASEM

H I M S O U L S

Black rose club

20 JÚN 2009TAMASEM

P O R T F O L I O


H I M S O U L S

Matka

matka a deti

22 JÚN 2009TAMASEM

P O R T F O L I O

Deti


H I M S O U L S

Vykúpenie

24 JÚN 2009TAMASEM

25TAMASEM

H I M S O U L SD

iabo

lKr

istu

s

o mojich anjeloch a démonoch

26 JÚN 2009TAMASEM

P O R T F O L I O H I M S O U L S

Svät

á hr

iešn

ica

Anjel


P A G I N A

28 JÚN 2009TAMASEM

P A G I N A

R E P O R T Á Ž

„Do priestoru“ je názov výsta-vy školských prác študentov SOŠ T. Vansovej v Prievidzi. Táto škola prešla v poslednom období mno-hými organizačnými zmenami.

Tou najvýznamnejšou je spoje-nie SOU nábytku v Pravenci s bý-valou SŠ stavebnou v Prievidzi. Vý-stava o tom chce podať správu aj takouto formou. Obsah výstavy je postavený tak, aby poskytol aspoň čiastočný obraz o náplni, možno- stiach, štruktúre a profile štúdia na jednotlivých odboroch na tejto škole.

Optický výstup a ukážky vysta-vených prác študentov sú konci-pované tak, aby poskytli divákovi

WWW.TAMASEM.SK TAMASEM 29

to the spaceText: Rasťo Nemec Foto: Karol Urban

30 JÚN 2009TAMASEM

obrazovo-informačný a este-tický zážitok. Vystavené prá-ce zachytávajú rôzne štádiá a fázy vzdelávacieho proce-su. Od osvojovania si zákla-dov neverbálneho jazyka, ob-razového vyjadrovania, komu-nikácie a pravidiel, po ovláda-nie nástrojov, ktoré používa odborník v danej profesii. Sú tu tiež práce, ktorými vyúsťu-je tento proces v závere štúdia - projekty, návrhy technických riešení, dizajn nábytkových predmetov v podobe mode-lov, či hotových výrobkov. Práce dokumentujú rozvíjanie nevyhnutných zručností, kre-atívne aspekty architektonic-kej tvorivosti a osvojovanie si

základov architektonickej gra-motnosti tak, aby sa žiaci na- učili myslieť, vidieť a vyjadrovať sa trojrozmerne - do priestoru.

Výstavu charakterizuje aj spô- sob inštalácie (napr. staveb-né lešenie) a výtvarnopropa-gačné stvárnenie a dotvorenie


priestorov školy, v ktorej sa vý-stava koná. Tomu zodpovedá aj dizajn pozvánky a plagátu. V interiéroch budovy sú nain-štalované dlhé priesvitné pásy igelitových pôch, ktoré pre-nikajú voľným priestorom vo vestibule na schodoch a chod-

be. Sú posprejované drobný-mi farebnými minimalistický-mi plochami a nápismi v štýle street art. Vytvárajú v objekte jemnú hru farby a svetla. Ne-vtieravo a jemne oživuje tieto priestory a robia tak výstavu príťažlivejšou a pozerateľnou.

32 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž

34 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž

36 JÚN 2009TAMASEM


R O Z H O V O R

hasan om hadi

Cestovateľ, fotograf? Ťažko Hasana „zaškatuľkovať“ jedným slovom, alebo charakterizovať jednou ve-tou. Sám o sebe hovorí, že je len obyčajný človek, akých stretávate denne tisíce. O tom, aký je jeho ces-tovateľský život, aký je on sám a akí sú ľudia, ktorých stretáva na svojich cestách, sa možno niečo dozviete z nášho rozhovoru.

Text: Miroslav KormošFoto: autor a Hasanov archív

38 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

Ako si začal fotiť, tvoj prvý kontakt s fotoaparátom?

Vyhral som pobytovú dovo-lenku. A keď sa ide na dovo-lenku, je dobré mať so sebou "nejaký foťák". Pár dní pred dovolenkou som si ho kúpil, a tak sa to všetko začalo. Veľ-mi ma chytilo cestovanie, kto-ré bolo spočiatku na prvom mieste. Až priebežne sa to za-čalo presúvať do fotenia a ná-sledne do fotenia ľudí.

Kedy nastal zlom v tvojej tvorbe a z cestovateľských fotografií si prešiel práve na fotenie ľudí?

Bolo to na mojej prvej ná-všteve Ázie. Šiel som do Indo-nézie s účelom fotiť – krajinu, kultúru, všetko. Spočiatku som fotil krajinky – kopce, sopky a údolia. Ale odfotil som aj pár ľudí. Mal som so sebou okrem farebných aj jeden čiernobie-ly film. Keď som prišiel domov a videl som fotky z čiernobie-leho filmu - fotky ľudí na čier-

nobielom filme - povedal som si „toto je ono“. To bolo to, čo sa mi páčilo a chcel som v tom pokračovať. Na druhú cestu som už bral polovicu čierno- bielych filmov z celkového po-čtu. Ďalšie cesty 90% čierno-bielych filmov a posledné ces-ty 100%.

Prečo prvá fotografická cesta práve do Indonézie? Podľa čoho si vyberal?

Tá cesta bola ponuka od kamaráta, ktorý precestoval všetky kontinenty. Spýtal sa ma, či by som nešiel s ním do Indonézie pretrekovať nejaký ostrov. Ja som to samozrejme prijal, vždy som sa chcel po- zrieť niekde do sveta. V robo-te som si vybavil päťtýždňo-vú dovolenku, nachystal som sa a vyrazil na cestu. Sám. Ka-marát nakoniec nemohol ísť. Ázia mi učarovala, či už Stred-ný východ alebo Ďaleký vý-chod. Začal som sa o ňu zau-jímať. Ďalšie krajiny som vy-


H A S A N O M H A D I

40 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

beral podľa toho, kam vôbec bolo možné ísť – do krajín, kde sa dali vybaviť víza. Tiež som vyberal krajiny, ktoré sú as-poň ako-tak schodné a o kto-rých som aspoň niečo vedel – India, Thajsko, Turecko alebo Irán. S ázijskými krajinami som sa nakoniec natoľko zžil, že ma viac než spoznávať ďalšie kra-jiny lákalo prenikať stále hlb-šie. Hlbšie do ich spôsobu ži-vota, ich cítenia a myslenia.

A práve tým je tvoj prístup netradičný. Neprichádzaš za ľuďmi len „na skok“ aby si ich odfotil, ale s nimi istý čas

spolunažívaš a popri tom ich fotíš...

Áno, beriem to tak, že ne-cestujem za nejakým pozna-ním, ale cestu prežívam. Je to také sociálne cestovanie. Sna-žím sa ísť práve za tým naj-všednejším, najobyčajnejším. Ale to najjednoduchšie anaj-obyčajnejšie je veľmi relatív-ne. Chodím práve na tie mies-ta, o ktorých mi aj domáci ho-voria „tam nič nie je, len oby-čajní ľudia s obyčajným živo-tom“. Práve také miesta vy-hľadávam, snažím sa zblížiť s ľuďmi a nejaký čas tam s nimi byť. Či už je to deň alebo pol


dňa alebo, keď sa dá, tri-šty-ri dni. Žiť s nimi, bývať s nimi, pracovať s nimi. Práve tam pa-dajú bariéry. Pretože keď nie-kam prídeš, spočiatku si hosť. K hosťovi sa treba správať úctivo, pohostiť ho, nezaťa-žovať ho problémami a tobôž mu dávať nejakú prácu. Ale akonáhle sa tieto bariéry zlo-mia, už nie si hosť, ale kama-rát. Stáva sa z teba človek, kto-rý žije takým istým spôsobom ako oni, priloží ruku k dielu, je z jednej misy – rozdiely sa strá-cajú. Vtedy sa začíname roz-právať ako priatelia a povieme si veci, ktoré sú pre hostí tabu, zveria sa mi s tým, s čím by sa hosťovi nikdy nezverili. Stávaš sa členom rodiny.

Už tvoja prvá cesta do Indo-nézie a kontakt s ľuďmi tam prebiehal takto?

Áno, už tam sa môj postoj zmenil. Ako som už spomí-nal – chcel som vidieť tú a tú sopku, Národný park a kultú-

ru Indonézie celkovo. Ale po-stupne k tomu došlo - najmä, vďaka tomu, že Indonézania sú veľmi pohostinní ľudia. Ve-del som aspoň pár slov indo-nézsky a mohol ísť aj do dedi-niek. A ľudia v nich boli veľmi radi, že môžu niekoho pohos-tiť, s niekým sa porozprávať. Práve vtedy a tam ma to vtia- hlo. Z cestovania „za niečím“ sa stalo cestovanie „za niekým“. Komunikácia a spolužitie s tý-mito ľuďmi sa stali cieľom mo-jich ciest. A prostredníctvom nich sa menilo aj moje vníma-nie seba samého. Podnietilo ma to zamýšľať sa nad svojím myslením, cítením a konaním.

Ako sa na cestách dohová-raš? Máš nejakú jazykovú prípravu pred cestou?

Zohnať nejaký slovník na tie- to jazyky je u nás veľmi zlo-žité. Moje cesty sa teda začí-nali tak, že som niekam šiel s tým, že takmer nič nevi-em. "Veď nejako sa už len do-


42 JÚN 2009TAMASEM

hovorím". Ale vždy som mal 15-20 základných slov – ďaku-jem, prosím, dovidenia, spať, piť, jedlo a podobne. Po ang-licky som tiež veľmi dobre ne-vedel a tak bola komuniká-cia taká živelná. Pár slov do-mácich, pár anglických a ru-ky-nohy. V priebehu cesty sa slová na mňa nabaľujú. Roz-právam sa s ľuďmi, počúvam ich, pýtam sa ako sa povie to, či ono. Napríklad v Turec-ku som mal aj turecký slovník a priebežne počas cesty som sa naučil hovoriť trochu po tu-recky. Z Turecka som však šiel do Iránu - nemal som žiaden slovník a v perzštine som ne-poznal nijaké slová. Pomohlo mi, že v Iráne blízko hraníc žijú ľudia, ktorí hovoria aj po tu-recky a prostredníctvom nich som sa učil perzštinu. Arab-ské písmo neovládam, tak-že slová, na ktoré som sa pý-tal po turecky som si v perz-štine zapisoval foneticky, la-tinkou. Podobné to bolo, keď

som šiel zase z Iránu do Paki-stanu atď. Omnoho zložitejšie to bolo v Číne. Komunikácia je tam náročnejšia, vzhľadom na to, že v každej oblasti hovoria inak, neraz si oni sami navzá-jom nerozumejú. Je potrebné veľmi dobre počúvať. Čínština má niekoľko intonácií, jedno slovo povedané inou intoná-ciou mení úplne význam. Nie-kedy sa mi stalo, že som pove-dal slovo, ktoré bolo dvesto ki-lometrov za mnou v poriadku, no na danom mieste mi nero-zumeli. Komunikácia prebie-hala len v základných slovách, ukazovaním na mape a pomo-cou slov, ktoré mi miestni na-písali v čínštine, takže som na-miesto hovorenia ukazoval znaky.

Ako je to s pohostinnosťou ľudí. Stalo sa ti niekde, že by ťa neprijali?

Krajiny sú rôzne. Napríklad Irán a Pakistan sú pohostin-né krajiny. Najmä v Pakista-

R O Z H O V O R


ne boli ľudia veľmi pohostin-ní. V Iráne tiež, ale vzhľadom na situáciu, ktorá tam je, majú strach pred políciou. S cudzincami sa preto trochu zdrá-hajú komunikovať. Pre mňa ako pre turistu tam nebol žia- den problém, ale je to skôr problém pre miestnych, mohli by mať opletačky z toho, že sa rozprávajú s cudzincom. Na verejnosti, kde je veľa ľudí to bolo bezproblémové, ale s po-zvaním domov to už bolo ťaž-šie, nedalo sa s nimi tak zblí-žiť ako inde. V Číne je to po-dobné, režim a jeho kontroly

stále ostávajú v mysliach ľu-dí, aj keď teraz už nie je kon-takt s cudzincami taký kontro-lovaný ako pred časom. Zato v Thajsku, či Malajzii nie je žia-den problém. Pokiaľ dokážete s nimi hovoriť, tak nie je pro-blém kdekoľvek prespať. Ľu-dia sú veľmi prívetiví, sami vás pozvú ďalej a radi komunikujú s cudzími ľuďmi. Samozrejme je iné ísť po veľkých mestách, turistických centrách, kde je turizmus zdroj príjmov a cu- dzinec je ten, kto platí a iné je ísť do dediniek, kde sú ľudia prekvapení, že tam vôbec za-


44 JÚN 2009TAMASEM

vítal. Tam je to práve naopak, sú radi, že niekoho nového vi-dia a môžu sa s ním podeliť, či nejaký čas zdieľať svoj život.

Keď týchto ľudí fotíš, vždy vedia o tom, že sú fotení?

Povedal by som, že takmer vždy o mne vedia. Spočiatku som príležitostne spravil sní-mok z diaľky teleobjektívom, ale teraz už nie.

S každým nadviažem nejaký vzťah, porozprávam sa s ním,

zistím aký je človek. Tým sa aj on trochu uvoľní. Vždy sa pý-tam, či ich môžem odfotiť a ak povie nie, tak ho, samozrejme, nefotím.

Stalo sa ti niekedy, že ľudia nechápali, čo od nich chceš s tou podivnou vecou v ru-kách?

Možno nevedeli hneď čo to je, keďže fotoaparát predtým nevideli, ale vždy sa dovtípili, o čo ide. Noviny a časopisy sa

R O Z H O V O R


ku každému z nich už dostali, takže aj keď nevedeli, ako vy-zerá fotoaparát, vedeli, čo je fotografia. Občas nastal mo-ment prekvapenia, keď foto-aparát videli na vlastné oči, bolo to pre nich zaujímavé.

Vydal si knihu - "Čo som hľa-dal a koho som našiel". Aký to bol pocit?

Pocit splnenia sľubu. Veľa ľudí, ktorých som stretol na cestách a s ktorými som sa rozprával o ich spôsobe živo-ta, ich myslení atď., ma prosi-li, aby som "tam u nás" rozpo-vedal o nich, o tom akí sú, ako žijú, aké majú trápenia. Neraz

ľudia vo vlastnej krajine - žijú-ci v meste - odsúvali od seba tých najchudobnejších, nepri-jímali ich a nemali o nich zá-ujem. O týchto obyčajných ľu-ďoch teda ani len domáci nič nevedia.

Keď som sa s týmito ľuď-mi zhováral, videl som, že oni sami pociťujú svoju ľudskú hodnotu a moja kniha bola najmä splnenie želania z ich strany.

Kde sa môže človek k tvojej knihe dostať?

Vydával som ju ako fyzic-ká osoba, takže s distribúci-ou je to trochu ťažšie. Najjed-


46 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R



noduchšie je osloviť priamo mňa - kontakt sa dá nájsť aj na mojej web stránke http://www.hasan.estranky.cz/. Tam sú tiež uvedené miesta, kde sa dá kniha zohnať.

Je možné vidieť tvoje foto-grafie niekde vystavené?

Mám výstavu v jednej kavia rni – galérii Magritte na Dl- hých dieloch – ulica Ľ. Fullu 9/A v Bratislave, kde mi umožnili vystaviť vybrané fotky z mo-jich ciest.

Táto výstava potrvá celý jún až približne do polovice júla.

Ty si sa teraz vlastne relatív-ne čerstvo vrátil z ciest - kde si bol?

Irán, Pakistan, Čína, Laos, Thajsko, Malajzia, Indonézia a potom naspäť cez Malajziu do Thajska a odtiaľ som letel na Slovensko. Celé to trvalo se-dem mesiacov.

Kedy uvidíme fotky?Momentálne mi kamarát

skenuje negatívy, predpokla-dám, že do konca júna budú všetky zoskenované a postup-ne ich budem uverejňovať na svojom webe a na fotoportá-li vivo.sk.

Čo chystáš v dohľadnej dobe, črtá sa nejaká cesta?

Momentálne sa potrebujem zase dať trocha dokopy, bu-dem si zase na čas musieť pri-vyknúť na európsky "civilizo-vaný" spôsob života, nájsť si prácu a podobne.

Samozrejme, že sa znova chcem vrátiť do Ázie, ale už asi nie spôsobom, že "zmiznem" niekam na pol roka. Predsa len, mám už toho za sebou veľa a možno tak dám priestor aj iným :)

Ale určite by som chcel kaž-dý rok aspoň mesiac stráviť niekde preč.

Zaujal vás Hasan? Chcete videť viac jeho fotiek? Už od na-sledujúceho čísla začína séria jeho cestopisných príbehov!

48 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž

Čože sa skrýva za touto skratkou? Nič iné než to čo sama predstavuje. AMatérska FOtografia. Tam to však ne-končí. Amaterizmus žiaľ zasa-huje aj do organizácie a to ne-malou mierou.

Odborná porota je síce zlo-žená z významných mien ako Marián Pauer, Fero Tomik a iní. Avšak papier je jedna vec, re-alita druhá. Priestory pre pre-zentáciu toho najlepšieho, čo

ponúka amatérska tvorba Tren- čianskeho kraja, boli zvolené adekvátne. Budova trenčian-skej synagógy potešila svojimi chladnými priestormi.

Už menej potešujúco vyze-rali vystavené kúsky. Komisia nekomisia, niektoré vybrané fotografie by som inak ako od-pad nenazval. Mal som mož-nosť vzhliadnuť aj nevystave-né kusy, ostatne, tie sa tam po-vaľovali na stole.

amfo Text a foto: Milan Šturcel

50 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž

Príklad nadovšetko, neza-budnuteľná fotka uhorky, kto-rú však nemôžem reproduko-vať, nie som totiž vlastníkom mobilu s bleskom. Iné na úrov-ni statív, dlhá expozícia na uli-cu-cestu a máme dielo doko-nané. Ostatné bez citu, chlad-né. Samozrejme nie všetky, no od prehliadky toho najlepšie-ho to malo veru ďaleko.

Osobne ma potešila dopro-vodná výstava členov fotoklu-bu zo Starej Turej. Príjemná čiernobiela fotografia od kraji-

ny po dokument. Taktiež som objavil náznak surrealizmu a pekný vplyv J. Sudeka.

Atmosféra príjemná a ako to býva zvykom účastníci rozde-lení na dva tábory, staršia ge-nerácia debatovala, mladšia sa pustila do fotodokumentácie.

Neskôr bola aj táto hranica prekonaná. Totiž všetci začali fotiť všetkých a všetko. Scéna ako z Montyho Pythona, tlupa ľudí pobehuje sem a tam po miestnosti a fotia všetko, na čo narazia.

52 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž


Peter Dolinaj- sklársky majster

Žije v dedinke Valaská Belá, ktorá je už dlho známa výrobou skla. Pán Doli-naj sa dostal do kontaktu so sklom a prácou sklára v sklárskej huti podni-ku Krištáľ vo Valaskej Belej, v ktorom sa ešte donedávna tavilo sklo. Keď ale tento podnik zatvorili, rozhodol sa spl-niť si svoj sen a začal svojpomocne bu-dovať vlastnú sklársku dielňu.

54 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž

56 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž


P A G I N A

58 JÚN 2009TAMASEM

P A G I N A

Pri výrobe skla a predmetov zo skla sú potrebné dve pece. V jednej sa taví sklovina, s ktorou sa ďalej pracuje. Druhá pec je temperačná, alebo chladiaca,


P A G I N A

kde sa sklo postupne chladí. Tento proces je potrebný, aby sklo ostalo pev-né. Ak by sa vychladilo rýchlo, bolo by krehké a výrobky by mohli popraskať.

60 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž


Sklárska píšťala - asi 5 000 rokov starý vynález. Píšťala je v sklár-skom remesle najdôležitejší nástroj, slúži na naberanie skloviny, následné tvarovanie a, samozrejme, hlavne na fúkanie skla..

62 JÚN 2009TAMASEM

So sklom je to ako s muzikou... nič nové už nevymyslíte. Keď poznáte tóny, záhra-te čo chcete. Rovna-ko je to aj so sklom, keď viete postup, čo, kde a ako chytiť, stla-čiť a zatiahnuť, vyro-bíte zo skla čokoľvek.

Pri tvarovaní skla je veľmi dôležitý čas. Musí sa presne odhadnúť, kedy sa dá ešte so sklovinou pra-covať. Stačí malé zaváhanie a výrobok sa nemusí vydariť, vtedy treba začať úplne od začiatku.

WWW.TAMASEM.SK

R E P O R T Á Ž

64 JÚN 2009TAMASEM

R E P O R T Á Ž

66 JÚN 2009TAMASEM

P A G I N A


R E P O R T Á Ž

Sklenný sen, ako túto diel-ňu pán Dolinaj symbolicky na-zval, je pre všetkých, ktorých zaujíma história skla a jeho vý-roba.

Majster sklár sa snaží priblí-žiť a ukázať techniky práce so sklom aj bežným ľuďom, ktorí o tomto zaujímavom remesle vedia len málo. Preto vo svo-jej dielni pripravuje ukážky prác pre skupiny návštevní-

kov, školské exkurzie a všet-kých, ktorí majú záujem sa o skle dozvedieť viac.

Návštevníci jeho dielne si môžu jeho diela zo skla nielen zakúpiť, ale i vidieť na vlastné oči jeho výrobu.

Viac informácií o možnosti navštíviť dielňu a kontakt na pána Dolinaja, nájdete na in-ternetovej stránke:

http://www.sklennysen.sk

68 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

...väčšia porcia hudby

Peter Kravec, zakladateľ hudobné-ho projektu Fairy Tale a frontman rovnomennej kapely. Dohodli sme si stretnutie v Petrovom novom na-hrávacom štúdiu. Ideálne miesto pre rozhovor.http://www.pikey.sk

Text a foto: Karol Urban

70 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

Tak čo, Karči, čo sa chceš opýtať?

Cestou ku tebe som roz-mýšľal nad tým, že vaša hud-ba mi pripomenula to, ako som kedysi, ešte v študent-ských časoch, počúval hud-bu ja. Ľahol som si ku gra-mofónu, pustil si napríklad Collegium musicum a začal sa môj súkromný hudobný sviatok. Pri počúvaní hudby sa mi v mysli vynárali celé obrazy, boli to úžasné po-city. Vždy keď som si pus-til gramofón, som sa tešil na to, čo v tej hudbe „zase uvi-dím“. No a keď počúvam Fai-ry Tale, tiež mám pocit, že to nie je hudba robená prvo-plánovo na to, aby zasiahla kasičku poslucháča, ale že má v sebe niečo, čo ťa núti premýšľať nad tým, čo chcú tí ľudia svojou hudbou po-vedať. Vaša hudba v tomto zmysle podnecuje moju zve-davosť.

Je to hlavne o tom, že sa sna-žím zistiť, či sa ešte dnes robí hudba na počúvanie. Som ten istý typ poslucháča ako ty a je prirodzené, že pri svojej tvor-be inklinujem ku takému dru-hu hudby, akú mám rád. Nedá sa nad tým premýšľať tak, že urobíme takú pesničku, kto-rá by mala v poslucháčovi nie-čo evokovať. Nie... Je to veľ-mi spontánne a som rád, že sú ešte poslucháči, ktorí chcú hudbu takto počúvať. Dovo-lím si tvrdiť, že keď tu títo po-slucháči nebudú, tak už nepôj- de o hudbu. Som presvedče-ný, že hudba sa musí počúvať a keď na to nemáš čas, tak si ju radšej ani nepusti. Hudba k nejakej činnosti, k holeniu, k vareniu, to nie je hudba.

Myslím si, že keď mám ako človek čo povedať, kým mám svoje radôstky a boliestky, tak mám stále to nutkanie s hud-bou niečo vyjadriť, vypove-dať. Ak mám byť úprimný, tak mám strach iba z jednej veci,


aby som sa nedostal do také-ho štádia, že už nebudem mať čo povedať, ale to už potom bude po ľudskej stránke asi dobre, vtedy už budem vyrov-naný. Možno vyrovnaný ume-lec už nevie tvoriť.

Možno budem o pár rokov tvoriť hudbu, ktorá úž nebu-de taká hĺbavá a provokatív-na, ale bude o spokojnosti.

Vôbec si nemyslím alebo nemám z toho strach, že by si nemal čo o pár rokov po-vedať. Som toho názoru, že

človek, ktorý je vnímavý a rozmýšľa, má stále čo pove-dať. Nehovorím to ako jedi-ný fanúšik Fairy Tale, práve naopak, myslím si, že fanú-šikov máte dosť, čoho dôka-zom bol i posledný koncert v Diwadle.

Vieš, beriem to tak prirodze-ne. Myslím si, že sme vymysle-ní na to, aby sme niečo tvori-li, to znamená, že niekto môže byť umelcom i v pekárni, keď pečie nádherné a chutné rož-ky. Keď ja mám dar alebo pre-dispozíciu vyjadrovať sa hud-

72 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

bou, a ten pocit mám v sebe od detstva, vyjadrovať sa pro-stredníctvom akýchsi hudob-ných obrazov, tak prečo sa tomu nevenovať? Ale nebrá-nim sa tomu, jedného dňa možno naozaj nebudem mať čo povedať.

Je ale príjemné vedieť, že našu hudbu ľudia počúvajú, lebo by bolo veľmi frustrujú-ce, byť v tom sám a vymedzo-vať sa.

Vaša hudba je ilustráci-ou toho, čo prežívate. Doká-

žeš si predstaviť, že by si prestal hudobne ilustrovať to, čo prežívaš, teda že by si prestal tvoriť hudbu?

Vo všetkom treba nájsť har-móniu. Nájsť si správne mies-to v živote pre tú umeleckú tvorbu, pre tú výpoveď, ale nebyť tým posadnutý a poní-mať to až akosi choro a všet-ko tomu podriadiť a zabud-núť žiť. Myslím si, že tak sa to ani nemá robiť, že na prvom mieste máš mať život, lebo práve on je zdrojom tvorby. Strašne veľa vecí vo mne vy-


volávalo úzkosť, a stále som nad tým rozmýšľal a upozornil som na to priateľov. Ale treba myslieť i na úplne iné, normál-ne veci. Úplný veget. Ono to tak niekedy možno vyzerá, že človek ktorý robí smutnú hud-bu, musí byť vo svojom živo-te strašne smutný, ale to je ne-zmysel. Ten koncert si videl, ja sa snažím určité veci svo-jim komentárom odľahčovať a nielen ostať v nejakej silnej póze smútku. Jasné, tie pes-ničky majú svoj obsah, ktorý v nich vždy ostane, ale na dru-

hej strane stále rastieme a zre-jeme, tak i tie naše pohľady sa budú časom meniť.

Takže sme dospeli k tomu, že hudba ku tvojmu živo-tu patrí. A keď to vezmeme z druhej strany, tak mož-no to, že nad niečím roz-mýšľaš z hudobnej stránky, ťa dostane i k nejakej téme z tvojho života. A vďaka hu-dobnému spracovaniu sa dostaneš viac pod povrch, do väčšej hĺbky.

Áno, toto je zaujímavé...

74 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

Hudba by mohla slúžiť ako určitá forma terapie, ale pri-znám sa, zistil som, že mám v tom ešte rezervy, že viem v tom byť ešte osobnejší a ot-vorenejší. To by som chcel vy-skúšať práve na tých nových veciach. Zistil som, že sa stá-le určitými vecami masku-jem a že skôr hodnotím veci, ktoré sú minulé alebo nedáv-no minulé a že to nie je úplne tá aktualita mojich pocitov. A

to je na tom pekné, sadnúť si s perom alebo k počítaču a skúsiť robiť ten text a fakt tam dať tie aktuálne pocity. A to sme teraz začali i s tvorením nových pesničiek – vložiť do nich naše aktuálne pocity...

...V tejto chvíli sme rozhovor na chvíľu prerušili, do štúdia pri-šla Barborkina mamička a sest-ra – Petrovi priniesli pizzu. Po ich odchode sme pokračovali...


Obdivujem ženy a ich silu. Ho-vorí sa o mužskom princípe a ženskom princípe – že muži sú takí tvorcovia , sú stále v obla-koch a žena je tá dole, drží do-mácnosť, rodí, varí, o všetko sa stará. Ja som zistil na sebe, že keď som chorý alebo sa niečo-ho zľaknem alebo príde neja-ký nový stav, ktorý ťa vydesí, tak chlapa chytí taký primárny strach, že máš tendenciu volať mamu, že niečo nie je dobre. Žena naopak, nechytí primár-ny strach ale primárnu silu. Je to úžasná inšpirácia, vytvoriť pesničku o matke, akýmsi zá-hadným spôsobom vyjadriť ten vzťah... Napríklad i pesnič-ka z prvého CD Sun and Moon má podtitul Mother of my He-art a uvažoval som o tom, že by to dokonca mohol byť i ná-zov novej platne, Matka môj-ho srdca, lebo sa mi ten názov veľmi páči. Zatiaľ všetci boli za. V tom je všetko, detská se-baľútosť, lebo v detstve si veľa vecí vnímal inak, možno voči

sebe nespravodlivo, možno je tam ten hnev na matku, že prečo si ma vtedy nechápala, ale zároveň i tá obrovská lás-ka a rešpekt. To sú tie rôzne bi- júce sa pocity a myslím si, že ich má v sebe každý muž. Je to veľmi silný motív, ktorý má nielen rodinný, ale pre mňa až sakrálny rozmer.

Možno i tebe dnes príde ľúto, teraz ale hovorím za seba, že v období našej ado-lescencie sme boli ku na-šim matkám doslova odpor-ní, nezniesli sme, že sa o nás stále starajú....

Áno , to bol ten zmetený pocit, že zrazu si chcel uká-zať samostatnosť, je to priro- dzené. Tak ako neprestávaš byť celý život dieťaťom, tak neprestávaš byť celý život ro-dičom. Nie sme tak vymyslení, aby sme boli strašne dokonalí, ako počítač, ktorý vyhodnotí chyby a hodí ich do koša a de-fragmentuje sa. Sme vymysle-

76 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

ní tak, aby život bol naozaj po-skladaný z tisícok farieb, emó-cií a ich odtieňov. Musíme sa naučiť to všetko zvládať a cho-diť pomedzi to tým správnym spôsobom.

Povedzme si niečo o tom va-šom novom projekte. Spo-mínal si, že na tom pracuje-te. Aké veci tam chceš vložiť a v akom je to teraz štádiu?

Dávam tam už trochu i ko-merčné aspekty, lebo som si uvedomil, že nemôžem ne-chať i tých pár ľudí, ktorých sme už oslovili a páči sa im naša hudba, dlho čakať. Te-raz žijeme veľmi rýchlu dobu a všetci sú ňou ovplyvnení. Nemôžem sa teraz štyri roky váľať na slniečku a zbierať in-špiráciu a potom začať niečo tvoriť, pretože by uplynuli ďal-šie roky a ten čas by sa veľmi nakopil. Začiatkom tohto roku som oslovil ostatných členov kapely s tým, že poďme tvo-riť. Máme množstvo nápadov.

Idea je taká, že chceme urobiť veľkú porciu hudby. Vždy som pristupoval k tým albumom minimalisticky a teraz práve naopak, chcem urobiť veľkú porciu hudby, veľa farieb, štý-lov, rôznych zmien. Tak na tom teraz pracujeme. Zmenil som i prístup a oslovil spoluhráčov s tým, že dostanú viac pries-toru. To mení i spôsob tvor-by. Máš nejaké predstavy, ale nemusíš ich doťahovať do de-tailov, gitarový part, kláveso-vý part, bicí part... Na pred-chádzajúcich albumoch som tak všetko robil. Trúfam si po-vedať, že osemdesiat percent aranžmánov je mojich. Tak ako som si to predstavoval, tak to ten muzikant i zahral.

Teraz poviem predstavu a nemusím hneď vymýšľať kon-krétne veci, že koľko taktov to má mať a podobne. Forma je odlišná a to určite prinesie veľa nového.

Ako som už spomínal, chce-me vytvoriť veľkú porciu hud-


by, lebo naši poslucháči chceli hudby na CD viac.

Áno, keď som počúval Vaše druhé CD, skončila posled-ná skladba a ja som zare-gistroval, že nastala nejaká dlhšia pauza, čakal som že bude ďalšia skladba, ale tá neprišla. OK. Tak teda tento ďalší projekt bude viac o tí-movej práci. Všimol som si, že každý z chalanov má tro-chu iné hudobné cítenie, či už je to Marek, Vlado alebo Ľubo a toto vzájomné spo-

jenie môže vyústiť do veľmi zaujímavých skladieb.

Prvý album vznikal tak, že som sa sám zatvoril do štúdia a vyžíval som sa v tom, byť sám a chytiť do ruky gitaru, potom kláves, potom vytvoriť niečo zo zvukových koláží, do-slova mi to chutilo.

Tento pocit sa naplnil a pri druhom CD som vyskúšal zase niečo nové. Vytvoril som veľa vecí sám, ale už som si pozval viacej muzikantov, s ktorými som to nahrával. Tento spô-sob sa mi páčil a chcem to ro-

78 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

biť takýmto kapelovým štý-lom i naďalej.

Nedá sa prehliadnuť, že máš okolo seba v kapele veľmi zaujímavých ľudí a ako po-slucháč sa veľmi teším na tú avizovanú porciu hudby práve v tomto zoskupení.

Vždy som si prial, aby ľudí pracovať na niečom spoloč-nom bavilo. Vidím, že teraz to tak je, že ich to baví a mám z toho veľkú radosť, z toho pocitu ich spolupatričnosti ku Fairy Tale. Čím viac to cí-tim, tým viac im dôverujem a o to viac priestoru im dávam. Mám z toho veľmi dobrý pocit a teším sa. Nemám s tým pro-

blém, s akýmsi pocitom svojho ega, že ja som to chcel vymys-lieť a chcel som aby tam bol D-dur a nie D-mol. Nie je mo-jim cieľom ich využiť, ale prá-ve naopak, chcel by som aby vynikli. Mám radosť z toho, že u spoluhráčov cítim nadšenie, tak to bolo i pri krste druhého CD, i po poslednom koncerte.

Ja som na tom koncerte bol a to nadšenie som cítil. Pre mňa ako poslucháča alebo diváka koncertu, ktorý prí-de na kapelu a zaplatí si lís-tok, nemôže byť nič krajšie ako cítiť, že muzikanti na pódiu majú z toho, čo pre nás hrajú, radosť. A keď to


je ešte spojené s kvalitným zvukom, tak to je „pecka“. To sú potom chvíle, na ktoré sa nezabúda.

S koncertmi to je tak, že ja som pár minút pred tým pri-šiel za nimi, povedal som im pár slov, ktoré Marek neza-budol okomentovať, že či sa ideme modliť (úsmev). Pove-dal som im , že držím palce. Je to pekné, lebo potom priamo pri koncerte cítiš tie spoločné pohľady, to ako sa vieme na-vzájom povzbudiť, komuniká-

cia počas hrania, to je úžasné. Tam cítim spriaznenosť med-zi nami. To isté som cítil i s Ra-dom Vrškom na krste... Veľa vecí fungovalo tak, že sme si nemuseli nič hovoriť, stačil len pohľad.

Veď práve preto spolu hrá-te. Je to určite o tom podob-nom myslení, hudobnom ale určite i mimohudobnom. Bol som veľmi rád, že som medzi divákmi na koncer-te videl Rada, ktorý je teraz

80 JÚN 2009TAMASEM

82 JÚN 2009TAMASEM

R O Z H O V O R

dosť časovo zaneprázdne-ný a na chvíľu si dal vo Fairy Tale pauzu...

Ja som bol tiež veľmi rád, že Rado na koncert prišiel, páčilo sa mi, čo po koncerte povedal. Rado je stále súčasťou mojich vízií a to, že som ho uvidel na koncerte bola pre mňa veľká vzpruha. A som veľmi rád, že mu nevadilo, že na jeho mieste stál druhý gitarista. Veľ-mi rád by som Radove gitaro-vé umenie spojil s bratovým, lebo to sú dva tak odlišné hu-dobné svety, ktoré keď sa nám podarí spojiť, tak z toho môže vzniknúť niečo krásne. S Vla-dom, mojim bratom, mám po-krvné spojenie a s Radom také silné, kamarátske. S Radom som sa spoznal ešte dávnejšie, keď sme spolu nahrávali hu-dobné projekty pre iných mu-zikantov, napríklad pre Peťa Kršiaka a bolo zaujímavé, ako sme sa vedeli hudobne spojiť proti nejakému inému názo-ru a pritom sme sa vôbec ne-

poznali. Navzájom sme zisti-li, že sme si sadli a bola to pre mňa veľmi pekná skúsenosť. Vtedy som Rada oslovil, či by nechcel nahrať nejaké gitaro-vé veci na vtedy pripravovaný druhý album Fairy Tale a veľ-mi príjemne ma prekvapilo, že Rado poznal i náš prvý al-bum. Rado je človek veľmi za-ujímavý, citlivý, na jeho hre je to i počuť, je veľmi farebná a bol by som veľmi rád, keby sa práve Rado na našom novom albume podieľal i autorsky.

Čo ti Rado po koncerte po-vedal?

V podstate také konkrétne hodnotenia, ktorá skladba sa mu ako páčila, vo všeobecnos-ti som žiadnu výčitku od neho nepočul. Ten koncert sme skú-šali s novým gitaristom len dva mesiace, čo je veľmi krátka doba. Môj brat nehral na gita-ru asi štyri roky.Za tie dva me-siace urobil maximum. To, že zaujal, je super. Ja viem, že na


to má. Rado pochválil sklad-bu Babel On, tá sa nám vcel-ku podarila. Je to taká jemná hororová skladba, ktorú treba cítiť. Zvlášť na koncerte, kde máš tendenciu všetko hnať do ľudí, rýchlo, rýchlo. My máme veľa skladieb, ktoré musíš tla-čiť sakramentsky dole. Sú to veľmi protichodné pocity, kto-ré musíš na koncerte zvládať. No a samozrejme Innuendo. Queen zaujal a Rado nezabu-dol podotknúť, že sme si moh-li vybrať i ľahšiu skladbu.

A pocity kapely po koncerte? ( úsmev...)

Vieš, máme zvláštne vzťahy. Určite by som od nich chcel počuť viac slov. Som človek, ktorý veľmi rád počuje od iných ľudí hodnotenie situá-cie a som skôr sklamaný, keď s tým ľudia neprichádzajú. My sme introvertná kapela a všet-ci si tú svoju radosť nechávajú vo svojom vnútri, tak ja som jediný, kto potom rozpráva. Ale myslím si, že boli spokoj-ní, bolo to cítiť.

FAIRY TALEwww.fairytale.sk

Barbora Koláriková - spevLubo Pavelka - bicieMarek Škvarenina - klávesyVlado Kravec - gitaraPeter Kravec - basgitaraRado Vrška - gitara

aktuálny album „Dream“

84 JÚN 2009TAMASEM

O D P O R Ú Č A M E

Ak sa zaujímate o fotogra-fovanie a fototechniku, ale-bo vyberáte nový fotoapa-rát, skúste sa pozrieť na túto stránku. Stránka síce nie je na prvý pohľad uchvacujúca dizajnom, ale je tu veľa zaují-mavých informácii.

Odporučil by som Vám hlavne sekciu OUR REVIEWS. Po postupnom preklikaní tu môžete nájsť väčšinu foto-aparátov, ktoré sú momen-tálne na trhu a môžete sa tu

o nich dočítať veľa podrob-ností, či už o funkciách, kon-štrukcii, príslušenstve... je to tu všetko rozpísané do detai-lov. Rovnako tu sú aj obrázky fotoaparátov a taktiež ukáž-kové fotografie.

Naozaj množstvo informá-cii a žiadne zbytočné komen-táre a osobné pocity autorov mnohých recenzií, ktoré na-príklad mňa, pokiaľ hľadám vyslovene technické infor-mácie, vôbec nezaujímajú.

steves-digicams.comMilan Kollár



Karol Urban

stevemccurry.com

tiborhuszar.com

tamasdezso.com

86 JÚN 2009TAMASEM


Veci sú super. Mám ich rád – aspoň poväčšinou. Môj vzťah s in-line korčuľami je trošku naštrbený – hádžu ma o zem. Ale s ostatnými vychádzam.

Odkiaľ sa všetky vzali? Viem. Kúpil som ich, dostal, našiel... požičal a nevrátil (síce ide len o pero, ale karma si pamätá!)...

Otázka však znie, čo sa s nimi dialo, než sa dostali ku mne, používateľovi. Zákazní-kovi. Konzumentovi. A čo sa s nimi deje, keď odo mňa odí-du?

Tieto isté otázky si kládla Annie Leonard. Schematická odpoveď "ťažba, spracovanie, distribúcia, spotreba, likvidá-

cia" sa jej nestačila. Niečo je tam chýbalo a tak hľadala ďa-lej.

Tá odpoveď nestačila ani mne, tak som si krátky film "Story of stuff" pozrel. An-nie miestami pôsobila na môj vkus až príliš zanietene, no stálo to za to. Veľmi trefne vy-stihla niektoré nepekné črty systému, ktorý sme si vytvo-rili. Niektoré z nich si možno uvedomujeme, no nie vždy sú nahlas povedané.

A to je na škodu. Pretože (ako vám potvrdí aj váš tera-peut) o veciach treba hovo-riť. Preto odporúčam "Príbeh vecí".

storyofstuff.org

Video – verzia s českými titulkami:

Miroslav Kormoš

www.tamasem.sk

tamasem, júl 2009

Documents