slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita v...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
KATEDRA GENETIKY A ŠĽACHTENIA RASTLÍN
Prednáška zo Základov biologickej bezpečnosti
Princípy tvorby biotech/GMO.
Štruktúra a funkcia informačných molekúl.
Prenos cudzorodých génov do organizmov,
tvorba transgénnych organizmov.
prof. RNDr. Milan BEŽO, CSc.
© Milan Bežo Genova
Peľ
II.
III. IV.
S
I.
G 1
M
S
Mitóza
Meióza
Princíp tvorby biotech/GMO
Prenos informácií o vlastnostiach a znakoch organizmov – dedičnosť.
Prenos informácie pri rozmnožovaní I. človeka, II. rastlín, III. baktérií,
IV. vírusov v bunke.
Šípka znázorňuje smer prenosu informácie. 2
© Milan Bežo Genova
Výber Získanie potomstva
z vybraných rastlín
podľa výhodnosti
znakov a vlastností.
Kríženie (hybridizácia) Oplodnenie, kombinácia znakov
a vlastností.
Mutácie Náhle dedičné zmeny
znakov a vlastností.
× Peľ
Dedičnosť a premenlivosť – význam pre evolúciu a šľachtenie
Výberom mutáciami a hybridizáciou zmenených
znakov a vlastností voľne žijúcich druhov rastlín
človek vyšľachtil súčasné odrody.
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
3
Výber Prírodný, zámerný.
Hybridizácia Vnútrodruhová
a vzdialená
– medzidruhová,
medzirodová.
Mutagenéza Spontánna
a zámerná
– chemické
a fyzikálne
mutagény,
biologické faktory.
Dedičnosť a premenlivosť v šľachtení rastlín
Voľne rastúce druhy rodu
Solanum sp.
Genetická rozmanitosť,
úplná samostatnosť
pri rozmnožovaní.
Nevhodné ako potravina,
krmovina alebo surovina
pre priemysel.
Intenzívne odrody
ľuľka zemiakového
Výrazne väčšie hľuzy,
vhodné ako potravina,
krmovina a iné využitie.
Závislosť na výžive
pri pestovaní, ochrane
a rozmnožovaní.
Princíp tvorby biotech/GMO
4
© Milan Bežo Genova
Mutačné zmeny Mutácia je zmenená a neopravená jednotka dedičnosti.
Materiálnou jednotkou dedičnosti je gén, diskrétna časť informačnej molekuly.
Informačná molekula v organizmoch je DNA (deoxyribonukleová kyselina).
Mutácie – spontánne, zmeny vyvolané faktormi
vonkajšieho prostredia (rôzne
druhy žiarenia, chemické látky,
infekčné mikroorganizmy)
alebo pôsobením vnútorného
prostredia organizmu (produkty
metabolizmu).
Náhodne zmenený gén
Mutácie – navodené, človekom zámerne použité faktory,
ako žiarenie (gama lúče a iné) alebo
chemické látky (nitrózoetylmočovina
a iné)na vyvolanie zmien
v informačných molekulách.
Nekontrolované zmeny génov
≈30 000
génov
Informačná molekulá
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
5
Kríženie (hybridizácia)
Pri krížení sa kombinujú nielen želané informácie,
ale aj iné gény krížených organizmov.
Kombinuje sa ≈30 000 informačných jednotiek, génov.
Krížením sa môže získať len taký znak alebo vlastnosť, ktorý majú rodičia.
×
Želaná kombinácia
Peľ
Informačné molekuly Informačné molekuly
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
6
Genetická transformácia (transgenóza)
Cielené začlenenie jednej alebo niekoľkých (1–10) informačných jednotiek,
génov známej funkcie do genetickej výbavy organizmu,
ktorá má v prípade rastliny ≈30 000 informačných jednotiek (génov).
Príklad. Začlenenie informačnej jednotky baktérie Bacillus thuringiensis
pre bielkovinu delta endotoxín (Bt toxín) genetickej výbavy kukurice siatej.
Cudzorodý gén (gén iného ako cieľového organizmu) začlenený do genetickej
výbavy organizmu je transgén.
Organizmus s transgénom je geneticky modifikovaný organizmus – GMO,
alebo biotech organizmus.
≈30 000
gén
Genetická
transformácia
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
7
Cielená a známa zmena v genetickej výbave organizmu.
Zmena len určitého presne definovaného znaku. Ostatné znaky zostávajú pôvodné, alebo len nepatrne zmenené.
Transgén a jeho produkt (bielkovina) sú v organizme dobre
kontrolovateľné.
Časti transgénu sú produktom prírodného evolučného procesu.
Črty genetickej transformácie (transgenózy)
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
8
Genetickú výbavu človeka tvorí približne
8 % endogénnych provírusov. Napríklad, bornavírusy, (-)ssRNA vírusy so stálou infekciou jadra bunky
cicavcov vrátane človeka. Masayuki Horie, et al.: Endogenous non-retroviral RNA virus elements in mammalian genomes.
In: Nature, 2010, vol. 463, p. 84-87.
Do genetickej výbavy organizmov sú prírodným spôsobom
vnášané informačné molekuly iného pôvodu.
.
… asi 0,5 % všetkých génov človeka
boli skopírované z baktérií …
Je „kniha života“ človeka chimérou,
má časť živočíchov a časť baktérií? Ponting, C. P.: Plagiarized bacterial genes in the human book of life.
In: Trends Genet. 2001, May;17, (5), p. 235-2377.
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
9
Biotechnologicky upravený organizmus
má genóm obohatený
o cudzorodý gén/gény (transgén/transgény)
technikami rekombinovanej DNA.
Synonymom pojmu biotechnologicky upravenený organizmus, sú pojmy
geneticky modifikovaný organizmus (GMO),
živý modifikovaný organizmus (LMO),
geneticky transformovaný organizmus.
Biotechnologicky upravený je organizmus baktérií, archeí a eukaryí.
Geneticky upravené môžu byť aj nebunkové biologické systémy (NBS)
– vírusy, satelity, viroidy. NBS nie sú organizmy, sú to infekčné častice
bez metabolizmu, ktoré sa môžu reprodukovať len v hostiteľskej bunke.
Biotechnologicky upravené organizmy
– biotech organizmy
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
10
NBS – vírusy a satelity sú zložené z nukleových kyselín (NK) a bielkovín,
viroidy len z NK a priony sú zmenené bielkoviny.
Baktéria a archea sú jednobunkové organizmy, ktoré majú informačnú
molekulu/molekuly uloženú voľne v bunke, nie je chránená membránou.
Eukarya sú jedno a mnohobunkové organizmy, ktoré majú materiálny základy dedičnosti
(molekuly deoxyribonukleovej kyseliny – DNA) chránenú membránou. Bunka má jadro.
Bunka eukaryí,
10–50 µm
(jednobunkovce, huby, rastliny, živočíchy)
Bunka baktérií a archeí,
1–5 µm
Nebunkové biologické systémy
(NBS), 20–300 nm
(vírusy, satelity, viroidy, priony)
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
11
Biotech úpravy organizmov – genetické transformácie – genetické modifikácie.
Cieľavedomá manipulácia s informačnými molekulami genómu (genómov)
mimo živej bunky, rekombináciou informačných molekúl.
Rekombinovaná
molekula DNA
(plazmid a gén z rastliny)
Izolácia a enzymatické
štiepenie DNA rastliny
DNA rastlín
Gén
Enzymatické spojenie
molekúl DNA
v skúmavke
Plazmid
Izolácia a enzymatické
štiepenie
DNA plazmida baktérie
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
12
Je miera rizika nekontrolovaných zmien
mutáciami alebo hybridizáciou prijateľná
pre zdravie človeka a životné prostredie?
Pre posúdenie zdravotnej nezávadnosti
a ekologickej únosnosti je rozhodujúca
metóda zásahu do genómu alebo výsledok zásahu (produkt,
organizmus so zmenenou vlastnosťou )?
© Milan Bežo Genova
Princíp tvorby biotech/GMO
13
Informačné molekuly
Informačné molekuly sú biopolymery, zložené zo základných
štruktúrnych jednotiek nukleotidov. Podľa organizácie molekúl,
funkcie a štruktúry nukleotidov sú dve formy nukleových kyselín,
deoxyribonukleová kyselina (DNA) a ribonukleová kyselina (RNA).
Nukleotid DNA má jednu z báz adenín (A), guanín (G),
cytozín (C) a tymín (T), cukor, 2´deoxy-D-ribóza (D)
a fosfát, kyselina fosforečná (P). Biopolymér je dvojreťazcový,
pričom reťazce sú spojené vodíkovými väzbami A–T a G–C.
Nukleotid RNA má jednu z báz adenín (A), guanín (G),
cytozín (C) a uracil (U), cukor, D-ribózu (R)
a fosfát, kyselina fosforečná (P). Biopolymér je v organizmoch
jednoreťazcový, pričom pri syntéze RNA na predlohe DNA
sa viaže A–U a G–C.
© Milan Bežo Genova
Informačné molekuly a biotech/GMO
14
Štruktúra DNA
Zložky nukleotida (I.),
nukleotidy (II.),
polynukleotid DNA (III.)
a dvojreťazcová DNA, dsDNA (IV.).
A
C
G
I. Zložky nukleotida DNA A – adenín, G – guanín, T – tymín, C – cytozín.
Bázy
deoxyribóza
fosfát
III. Polynukleotid
DNA
A
C
G
3´
5´
A
C
G
3´
5´
A
T
C
G
3´
5´
IV. dsDNA
II. Nukleotidy DNA ATP – deoxyadenozín trifosfát, GTP – deoxyguanozín trifosfát, TTP – deoxytymidín trifosfát, CTP – deoxycytidín trifosfát.
5´
G
5´
A
5´
C
5´
© Milan Bežo Genova
15
Informačné molekuly a biotech/GMO
A
C
G
I. Zložky nukleotida RNA A – adenín, G – guanín, U – uracil, C – cytozín.
Bázy
ribóza
fosfát
II. Nukleotidy RNA ATP – adenozín trifosfát, GTP – guanozín trifosfát,
UTP – uridín trifosfát, CTP – cytidín trifosfát.
5´
G
5´
A
5´
C
5´
III. ssRNA
A
C
G
3´
5´
Štruktúra RNA
Zložky nukleotida RNA (I.),
nukleotidy (II.)
a jednoreťazcová ssRNA (III.).
© Milan Bežo Genova
16
Informačné molekuly a biotech/GMO
Triedy ribonukleových kyselín (RNA) v organizmoch
Informačná RNA (mRNA)
DNA RNA bielkovina
AK
Antikodón
Ribozóm
Transferová RNA (tRNA)
Prenos aminokyselín (AK)
na miesto syntézy bielkovín.
Ribozomálna RNA (rRNA)
Súčasť ribozómu, miesta syntézy bielkovín.
© Milan Bežo Genova
17
Informačné molekuly a biotech/GMO
Polymerizácia doplňovacích nukleotidov
na jednoreťazcovom úseku
rozpletenej dvojreťazcovej molekuly DNA.
Na princípe párovania báz
sa na dusíkatú bázu DNA naviaže nukleotid.
DNA: A–dTTP, T–dATP, G–dCTP, C–dGTP.
RNA: A–UTP, U–ATP, G–CTP, C–GTP.
Nukleotidy sa viažu fosfodiesterovou väzbou.
A – adenín, T – tymín, G – guanín, C – cytozín, U – uracil.
dATP – deoxyadenozíntrifosfát, dTTP – deoxytymidíntrifosfát,
dCTP – deoxycytidíntrifosfát, dGTP – deoxyguanozíntrifosfát.
ATP – adenozíntrifosfát, UTP – uridíntrifosfát, CTP – cytidíntrifosfát,
GTP – guanozíntrifosfát.
© Milan Bežo Genova
18
Informačné molekuly a biotech/GMO
Syntéza DNA
Syntéza (replikácia) DNA Na reťazcoch rozpletenej dsDNA sa podľa párovania báz A –T a G – C viažu
nukleozidtrifosfáty, deoxyadenozín–5´trifosfát (dATP), deoxycytidín–5´trifosfát
(dCTP), deoxyguanozín–5´trifosfát (dGTP), deoxytymidín–5´trifosfát (dTTP).
Nukleotidy sa navzájom viažu fosfodiesterickou väzbou.
Replikáciou DNA vznikajú dve molekuly DNA. (Vpravo).
Čiastočne rozpletená
molekula dsDNA
pri jej replikácii.
© Milan Bežo Genova
A
C
G
A
T
C
G 3´
5´ 3´
5´
dTTP
dGTP G
DNA
DNA DNA
19
Informačné molekuly a biotech/GMO
Syntéza RNA Na reťazcoch rozpletenej dsDNA sa podľa párovania báz A –U a G – C viažu
nukleozidtrifosfáty, adenozíntrifosfát (ATP), cytidíntrifosfát (CTP),
guanozíntrifosfát (GTP) a uridíntrifosfát (UTP).
Nukleotidy sa navzájom viažu fosfodiesterickou väzbou. (Vľavo).
Syntézou RNA vzniká molekula RNA. Na molekule sa DNA vodíkovými
väzbami medzi bázami obnoví dvojzávitnica. (Vpravo).
Čiastočne rozpletená
molekula dsDNA
pri syntéze RNA. A
C
G
A
T
C
G 3´
5´ 3´
5´
dGTP G
DNA
RNA DNA
DNA/RNA
© Milan Bežo Genova
20
Informačné molekuly a biotech/GMO
Gén je špecifická diskrétna časť
nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA vírusov),
ktorá kóduje molekulu ribonukleovej kyseliny
(mRNA, rRNA, tRNA) a prostredníctvom mRNA aj bielkoviny.
Gén je funkčná a štruktúrna jednotka dedičnosti.
Gén a jeho štruktúra
© Milan Bežo Genova
21
Informačné molekuly a biotech/GMO
Gén má (a) oblasť pre prepis genetickej informácie
na mRNA a (b) regulačné oblasti. Oblasť prepisu génu pre mRNA má rámec čítací otvorený (ORF – open reading frame),
pre súvislý a dostatočne dlhý peptid alebo bielkovinu. Promótor je regulačná oblasť
pre naviazanie enzýmu RNA polymerázy (začiatok syntézy)
a koncový signál (terminátor) na ukončenie syntézy.
Gén triedy II. eukaryí
Promótor
dsDNA
Koncový signál
5´ 3´ 5´
3´ ORF
Polymerizácia lineárneho usporiadania
aminokyselín podľa poradia nukleotidov v molekule
nukleových kyselin.
(a) Prepis genetickej informácie (GI).
Na molekule DNA sa na krátkom úseku, géne nasyntetizuje mRNA.
b) Preklad GI.
Podľa trojíc nukleotidov mRNA sa na ribozómoch
usporiadavajú a polymerizujú aminokyseliny
do polypeptidového reťazca.
Genetická informácia – poradie nukleotidov v molekule nukleovej kyseliny
(gén) kódujúce bielkovinu alebo kontrolujúce aktivitu génov.
Syntéza bielkovín
© Milan Bežo Genova
22
Informačné molekuly a biotech/GMO
Genetický kód
Systém pravidiel podľa, ktorých sa poradie nukleotidov mRNA
prekladá do poradia aminokyselín pri syntéze bielkovín.
Vlastnosti genetického kódu
Tri nukleotidy mRNA, triplet určujú zaradenie
jednej aminokyseliny v bielkovine.
Čítanie nukleotidov je neprerušované a neprekrýva sa.
Je univerzálny, platný pre všetky organizmy.
Je degenerovaný, niektoré aminokyseliny
sú kódované viacerými tripletmi.
© Milan Bežo Genova
23
Informačné molekuly a biotech/GMO
I. II.
III. U C A G
U
UUU Phe
UUC Phe
UUA Leu
UUG Leu
UCU Ser
UCC Ser
UCA Ser
UCG Ser
UAU Tyr
UAC Tyr
UAA Stop
UAG Stop
UGU Cys
UGC Cys
UGA Stop
UGG Trp
U
C
A
G
C
CUU Leu
CUC Leu
CUA Leu
CUG Leu
CCU Pro
CCC Pro
CCA Pro
CCG Pro
CAU His
CAC His
CAA Gln
CAG Gln
CGU Arg
CGC Arg
CGA Arg
CGG Arg
U
C
A
G
A
AUU Ile
AUC Ile
AUA Ile
AUG Met
ACU Thr
ACC Thr
ACA Thr
ACG Thr
AAU Asn
AAC Asn
AAA Lys
AAG Lys
AGU Ser
AGC Ser
AGA Arg
AGG Arg
U
C
A
G
G
GUU Val
GUC Val
GUA Val
GUG Val
GCU Ala
GCC Ala
GCA Ala
GCG Ala
GAU Asp
GAC Asp
GAA Glu
GAG Glu
GGU Gly
GGC Gly
GGA Gly
GGG Gly
U
C
A
G
Kódovací slovník pre mRNA a bielkoviny
Poznámka: I. – prvá, II. – druhá, III. – tretia pozícia bázy v kodóne. A – adenín, C – cytozín, G – guanín, U – uracil sú
jednopísmenkové skratky báz. Ala – alanín, Arg – arginín, Asn –asparagín, Asp – kyselina asparágová, Cys – cysteín, Gln –
glutamín, Glu – kyselina glutamová, Gly – glycín, His – histidín, Ile – izoleucín, Leu – leucín,
Lys – lyzín, Met – metionín, Phe – fenylalanín, Pro – prolín, Ser – serín, Thr – treonín, Trp – tryptofán, Tyr – tyrozín, Val – valín,
trojpísmenkové skratky aminokyselín. Stop kodóny pre ukončenie syntézy molekuly bielkoviny © Milan Bežo Genova
24
Prepis a preklad genetickej informácie (GI)
Prepis GI je syntéza mRNA na predlohe DNA.
Gén je oblasť jedného reťazca nukleotidov dvojreťazcovej DNA (dsDNA).
Preklad GI, je syntéza peptida podľa predlohy mRNA.
Kodón je trojica báz DNA a mRNA, ktorá kóduje jednu aminokyselinu peptida.
mRNA
A
C
G
3´
5´
A
C
G
3´
5´
A
T
C
G
3´
5´
dsDNA
Thr
Asp
His
Asp Gén Kodón
Prepis GI Preklad GI
Peptid
© Milan Bežo Genova
25
Informačné molekuly a biotech/GMO
Prepis a preklad genetickej informácie (GI)
v bunke baktérie 1. Chromozóm v bunke baktérie tvorený kružnicovou
dvojreťazcovou DNA (dsDNA).
2. Prepis GI, syntéza mRNA na predlohe jedného reťazca dsDNA.
3. Preklad GI, syntéza peptida na predlohe mRNA. Polycistrónny preklad, syntéza viacej
rôznych peptidov podľa predlohy jednej mRNA.
5´ 3´ mRNA
5´ 3´
Ribozóm
Peptid
Chromozóm baktérie (dsDNA)
Prepis GI
Preklad GI
Bunka
baktérie
© Milan Bežo Genova
26
Informačné molekuly a biotech/GMO
Prepis a preklad genetickej informácie v bunke eukaryí Gén v bunke eukaryí má intróny a exóny. V jadre bunky je pre-mRNA upravená, vyštiepené
sú intróny, nasyntetizovaná je čiapočka a poly A koniec. Syntéza peptida je monocistrónna,
na jednej mRNA sa syntetizuje jeden peptid.
5´
5´ 3´
3´ 5´
5´ 3´
Jadro bunky
Cytoplazma bunky
Nukleozómy
Rozvinutie nukleozómov DNA
dsDNA
Rozvinutá dsDNA pri syntéze
pre-mRNA pre-mRNA
mRNA
mRNA
Ribozóm
Peptid
Úprava pre-mRNA
na mRNA
© Milan Bežo Genova
27
Informačné molekuly a biotech/GMO
Genetický význam nukleových kyselín a bielkovín Syntéza DNA, prepis a preklad genetickej informácie.
DNA
DNA
Syntéza
DNA
DNA mRNA
Znak
Bielkovina
Prepis
Preklad
Substrát
Gén
© Milan Bežo Genova
28
Informačné molekuly a biotech/GMO
• DNA je schopná zdvojenia, replikácie.
• Kóduje znaky a vlastnosti organizmu.
• Prepisom a prekladom informácie uloženej
v DNA sú kontrolované všetky metabolické procesy v bunke.
• Molekula DNA má nevyčerpateľnú variabilitu primárnej štruktúry.
• Variabilita primárnej štruktúry DNA
sa môže spontánne alebo navodene rozširovať.
• Všeobecná štruktúra a funkcia DNA
je rovnaká vo všetkých bunkových organizmoch
a nebunkových biologických systémoch, je univerzálna.
Biologické vlastnosti DNA
29
© Milan Bežo Genova
DNA a tvorba biotech/GMO
• Enzymatické úpravy DNA (štiepenie, spájanie, syntéza, kontrola
štruktúry, zmeny špiralizácie).
• Rekombinácie molekúl.
• Klonovanie fragmentov DNA v bunke.
• Zdvojenie DNA v skúmavke.
• Začlenenie cudzorodého génu do genómu organizmu,
genetické transformácie.
• Kontrola aktivity génov v živom organizme.
Úpravy izolovanej DNA
30
© Milan Bežo Genova
DNA a tvorba biotech/GMO
© Milan Bežo Genova
Genóm baktérií
http://db2.photoresearchers.com/feature/infocus
300
Chromozóm baktérie Escherichia coli (K-12)
má 4 639 221 bp a 4 288 génov pre bielkoviny.
Plazmid (DNA)
(niekoľko tisíc bp) Ribozóm
Chromozóm
(DNA)
bp – párov báz
Blattner, F. R. a i.: The complete genome sequence of Escherichia coli K-12. In: Science. 1998 Mar
20;279(5368):1827.
31
DNA a tvorba biotech/GMO
Genómy v bunke rastlín
dsDNA
A
C
G
3´
5´
A
T
C
G
3´
5´ Bunka
rastlín
ctDNA 120 – 200 kb, 20 – 100 kópií
chromozómu v chloroplaste,
500 – 10 000 chloroplastov v bunke.
120 (arábkovka Thalova) – 90 000
(ľalia) Mb
mtDNA 200 – 2 400 kb, (570 kb
kukurica siata) .
b = báza, bp = pár báz DNA, kb = kbp = 1 000 (kilo, tisíc) b/bp, Mb = Mbp = 1 000 000 (mega, milión) b/bp
© Milan Bežo Genova 32
DNA a tvorba biotech/GMO
Chromozómy jadra (1-5), mitochondrií (MT) a chloroplastov (CHL), veľkosť
chromozómov (Mbp – milión párov báz) a počty génov
arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana L.) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/cgi-bin/Entrez/map_search?chr=arabid.inf 11. 3. 2002 (Upravené)
Chromozóm 1 2 3 4 5 CHL MT
Mbp 29,6 19,6 23,3 17,5 26,3 0,1–02 0,2–2,4
Počet génov 7 137 4 633 5 695 3 978 6 000 120–140 20–30
V chromozómoch jadra bunky je spolu 27 443 génov pre bielkoviny.
© Milan Bežo Genova
33
DNA a tvorba biotech/GMO
© Milan Bežo Genova
Baktéria Escheriachia coli
Huba Saccharomyces cerevisiae
Ľalia Lilium longiflorum L.
4,6 Mb 160×
12,1 Mb
n = 16 60×
90 000 Mb
n = 12
Človek Homo sapiens
3 200 Mb
n = 23 5×
122×
CD 700 MB (703,1 MiB, 737,8 MB) 1 kB (Kilobyte) = 103 Byte, 1 000 Byte
1 MB (Megabyte = 106 Byte, 1 000 000 Byte
1 GB (Gigabyte) = 109 byte, 1 000 000 000 Byte
1 KiB (Kikibyte, KB) = 210 Byte, 1 024 Byte
1 MiB (Megibyte) = 220 Byte, 1 048 576 Byte
1 GiB (Gigibyte) = 230 Byte, 1 073 741 824 Byte
b = báza, bp = pár báz DNA
kb = kbp = 1 000 (kilo, tisíc) b/bp
Mb = Mbp = 1 000 000 (mega, milión) b/bp
Gb = Gbp = 1 000 000 000 (giga, miliarda) b/bp
Porovnanie
veľkosti genómu
a kapacity CD
34
DNA a tvorba biotech/GMO
© Milan Bežo Genova
35
Transgén
Promótor
dsDNA
Koncový signál
5´ 3´ 5´
3´ ORF
Transgén je fragment rekombinovanej dsDNA rámca čítacieho otvoreného (ORF) pre
žiadanú bielkovinu regulačných úsekov promótora a koncového terminačného poradia,
ktoré zabezpečujú expresiu transgénu v biotech upravenom organizme.
Príklad. Pre biotech úpravu, genetickú transformáciu rastliny je transgén zložený z ORF
pre bielkovinu delta endotoxín (bt) baktérie Bacillus thurigiensis, promótora P35S vírusu
mozaiky karfiolu a koncového (terminačného) poradia nukleotidov prepisu genetickej
informácie Tnos syntézy nopalínu baktérie Agrobacterium tumefaciens.
bt
Transgén pre bt bielkovinu (delta endotoxin) z baktrérie Bacillus thurigiensis
je vložený do prenášača DNA (vektor dsDNA) obyčajne plazmida.
DNA prenášač má gén záujmu (bt gén), gén markér (1)
a gén/gény (2) potrebné pri genetickej transformácii rastlín.
DNA a tvorba biotech/GMO
Prenos cudzorodých génov do genómu rastlín
Rekombi-
novaná
DNA
Mechanický prenos
(napríklad nastreľovanie)
Biologický prenos
(baktériou
Agrobacterium tumefaciens)
Regenerácia rastliny
s cudzorodým génom
Geneticky manipulovaná
alebo biotech rastlina
Začlenenie cudzorodého
génu v bunkovej kultúre
© Milan Bežo Genova
DNA a tvorba biotech/GMO
36
Agrobacterium tumefaciens genetická transformácia
je veľmi účinný prírodný proces začlenenia
cudzorodého génu do genómu jadra bunky rastlín.
Genetická transformácia pomocou T-DNA
sa prevažne používa na tvorbu transgénnych
dvojklíčnolistových rastlín.
V menšom rozsahu sa pomocou T-DNA geneticky transformujú
jednoklíčnolistové rastliny.
Prenos cudzorodých génov do genómu rastlín agrobaktériami
© Milan Bežo Genova
DNA a tvorba biotech/GMO
37
Plazmid infekčný – Ti plazmid
Ti plazmidy majú T-DNA (transformačnú DNA),
ktorá zodpovedá za vznik nádorov,
syntézu opínov (látok potrebných pre baktérie)
a potlačenie diferenciácie buniek rastliny.
Rastlina s nádorom
(tumor)
Agrobacterium tumefaciens
Chromozóm
Ti plazmid
s T-DNA
© Milan Bežo Genova
38
DNA a tvorba biotech/GMO
Cieľové bunky
bombardované
mikroprojektilmi
Nárazník
Cieľové bunky Mikroprojektily
Mechanická metóda vnášania cudzorodého génu
do genómu organizmu.Biolistika. Pri biolistike sa transgén (voľná DNA/prenášač DNA) z vodného prostredia prenášajú
do cielových buniek na povrchu malých kovových guličiek (zlato).
© Milan Bežo Genova
39
DNA a tvorba biotech/GMO
© Milan Bežo Genova
40
Záver
Tvorba biotech/GMO je založená na výnimočných biologických vlastnostiach informačných molekúl.
Pri transgenóze sa do genómu cieľových organizmov začleňujú krátke úseky informačnej molekuly (DNA)
pre určitú vlastnosť alebo znak.
Princíp tvorby biotech/GMO