sieť sociálno-ekonomických expertiek a expertov...
TRANSCRIPT
SEN Slovensko, správa č. 1
Sieť sociálno-ekonomických expertiek a expertov pre oblasť nediskriminácie
Slovensko, správa č. 1
Šarlota PufflerováBratislava Slovensko
apríl 2009
SEN Slovensko, správa č. 1
Obsah
ZHRNUTIE....................................................................................4.
ÚVOD.............................................................................................6
1. Časť I.....................................................................................................................81.1. Identifikácia diskriminovaných skupín vo vnútroštátnom
kontexte 81.2. Hlavné spoločenské a ekonomické otázky, ktoré majú vplyv na
rovnosť príležitostí.......................................................................141.3. Otázky inštitucionálneho rámca a spôsobu realizácie verejnej
moci..............................................................................................191.3.1. Vládna úroveň.....................................................................191.3.2. Nezávislé verejné inštitúcie.................................................211.3.3. Mimovládne organizácie.....................................................22
1.4. Najnovší vývoj v oblasti antidiskriminačných politík..................231.4.1. Vývoj v oblasti legislatívy ..................................................231.4.2. Vývoj v oblasti politík.........................................................24
Akčné plány predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie................................................24
Ostatné dokumenty v oblasti politík.............................................251.4.3. Monitoring...........................................................................261.4.4. Kódexy správania................................................................27
1.5. Prehľad rozsahu diskriminácie, ktorej čelia znevýhodnené skupiny na základe dostupných údajov (vrátane vnímanej diskriminácie)...............................................................................28
2. Časť II.................................................................................................................312.1.1. Právne predpisy, prax verejnej správy a usmernenia.........312.1.2. Opatrenia v oblasti politík...................................................322.1.3. Postoje verejnej správy........................................................332.1.4. Rozpočtové otázky....................................................................34
2.2. Implementácia mainstreamingových nástrojov............................352.2.1. Národný strategický referenčný rámec na roky 2007-2013 352.2.2. Regionálna úroveň...............................................................36
2.3. Príklady dobrej praxe...................................................................37
Odkazy............................................................................................................................39
PRÍLOHA A Výsledky výberového zisťovania pracovných síl v Slovenskej republike..............................................................................................................47
PRÍLOHA B Zamestnanosť – údaje poskytnuté Štatistickým úradom...................50
PRÍLOHA C Školstvo – údaje poskytnuté Štatistickým úradom.............................55
PRÍLOHA D - Sociálne zabezpečenie – údaje poskytnuté Štatistickým úradom. . .67
SEN Slovensko, správa č. 1
PRÍLOHA E - Grafy / tabuľky....................................................................................76
Zhrnutie
Časť I
Identifikácia diskriminovaných skupín vo vnútroštátnom kontexte
[1]. Prehľad skupín (potenciálne) dotknutých diskrimináciou vychádza z dostupných štatistických údajov štruktúrovaných podľa dôvodov diskriminácie (pohlavie, vek, etnický pôvod, náboženstvo) v kontexte príslušného legislatívneho rámca.
Hlavné spoločenské a ekonomické otázky, ktoré majú vplyv na rovnosť príležitostí
[2]. Spoločenské témy sú prezentované najmä prostredníctvom reprezentatívnych sociologických výskumov verejnej mienky realizovaných na Slovensku v priebehu roka 2008. Súčasná situácia je popísaná pomocou oficiálnych sociálnoekonomických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu (podrobne v prílohách A – D).
Otázky inštitucionálneho rámca a spôsobu riadenia
[3]. Inštitucionálny rámec v antidiskriminačnej oblasti na vládnej úrovni, ako aj kompetencie vlády, uvádzame vo vzťahu k plneniu jej úloh. Povinnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva – špecializovanej vnútroštátnej inštitúcie na podporu rovnakého zaobchádzania, a tiež aj verejného ochrancu práv, ako inštitúcií podieľajúcich sa na ochrane základných práv a slobôd, sú vyhodnotené z hľadiska implementácie činností v oblasti antidiskriminácie.
4
Najnovší vývoj v oblasti antidiskriminačných politík
[4]. Vývoj v roku 2008, ktorý bol bohatý na legislatívne zmeny v oblasti antidiskriminácie, opisujeme najmä so zreteľom na pomerne významnú novelu antidiskriminačného zákona a na akčné plány predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie, rovnako ako aj na iné politické dokumenty, ktoré sa týkajú oblasti antidiskriminácie.
Prehľad rozsahu diskriminácie, ktorej čelia znevýhodnené skupiny, vychádzajúci z dostupných údajov
[5]. Niektoré výsledky Eurobarometra z roku 2008 a výskumov realizovaných na Slovensku v tom istom roku boli porovnané a zarámcované do kontextuálnych súvislostí s dostupnými údajmi o vnímanej a zažitej diskriminácii príslušných zraniteľných skupín (starší ľudia, komunita GLBT), ukazujúc, že interpretácia údajov musí byť založená na dôkladnej analýze aktuálnej (politickej) situácie.
Časť II
Antidiskriminačný mainstreaming – situácia v SR
[6]. Zákony, prax verejnej správy, usmernenia a opatrenia v oblasti politík pre danú oblasť, postoje verejnej správy a rozpočtové otázky dávame do vzťahu s nízkou úrovňou implementácie mainstreamingu, a to aj napriek povinnosti presadzovať rovnosť. Avšak prinášame aj príklady, ktoré možno považovať za príklady dobrej praxe.
Implementácia nástrojov mainstreamingu
[7]. V tejto časti je opísaná situácia mainstreamingu v oblasti rovnosti. Hoci je mainstreaming neoddeliteľnou súčasťou legislatívy a tvorby politík, existuje len niekoľko príkladov jeho uplatnenia v praxi.
Príklady dobrej praxe
[8]. Z dôvodu nedostatku komplexných antidiskriminačných mainstreamingových prístupov a nástrojov pre oblasť legislatívy
5
a politík môžeme poskytnúť len niekoľko príkladov, ktoré by sa v budúcnosti mohli stať príkladmi dobrej praxe.
Úvod[9]. Existujú určité špecifiká údajov obsiahnutých v tejto správe, ktoré
relativizujú výkladový a konceptuálny rámec pre ďalšie analýzy a tvorbu budúcich politík. Koncepty a obsah pojmov, ktoré opisujú dôvody diskriminácie ako zdravotné postihnutie, etnicita, národnosť, náboženstvo apod., nie sú jasne definované a ani príslušné zúčastnené strany (autori/ky oficiálnych štatistík, príslušníci/čky akademickej obce, právnici/čky, aktivisti/ky mimovládnych organizácií, zástupcovia/kyne verejnej správy atď.) nemajú jednotné názory na ich výklad. Napríklad vnútroštátne legálne definície zdravotného postihnutia sú oveľa užšie ako definícia tohto pojmu vytvorená Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev1. Rovnako aj obsah pojmov „etnicita“, „náboženstvo“ a „národný pôvod“ sa vzájomne prelínajú, pretože sú do značnej miery zjednotené v oficiálnom koncepte „národnosti“ (v zmysle ústavou garantovaného práva na príslušnosť k národnosti, ktorú si má každý občan a občianka právo slobodne zvoliť2). Štatistický úrad Slovenskej republiky3 zakladá svoje štatistiky takisto výhradne na sebaidentifikácii dotknutými osobami. Hoci je to na jednej strane v súlade s ľudskoprávnymi princípmi sebaurčenia jednotlivcov, exkluzívnosť tohto prístupu nemusí tvoriť úplne adekvátne východiskové body pre všetky politiky, pretože tieto musia vziať do úvahy aj vnímanú diskrimináciu, založenú na chápaní identity jednotlivcov a dotknutých skupín, ktorá im je priraďovaná inými a ktorá nemusí nevyhnutne zodpovedať ich sebaidentifikácii.
[10]. Dostupnosť postačujúcich a spoľahlivých údajov sťažuje aj ďalší faktor, konkrétne zmätočné interpretácie zákona o ochrane osobných údajov4. Takmer všetky verejné a aj mnohé súkromné inštitúcie tvrdia, že zhromažďovanie údajov, napr. o etnicite, sexuálnej orientácii, národnosti atď. jej v rozpore s týmto zákonom5. Pravdou však je, že tento zákon nezakazuje zber údajov súvisiacich so zakázanými
1 A sú ešte užšie ako definícia zdravotného postihnutia obsiahnutá v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím.
2 Príslušnosť k rómskej komunite sa napríklad vníma ako „národnosť“. Slovenská vláda židovskú menšinu vníma takisto ako „národnostnú menšinu“ (pozri napríklad Zloženie Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny, dostupné na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/4491.pdf [posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009]).
3 Jediná inštitúcia poskytujúca oficiálny a pomerne komplexný zdroj informácií o znevýhodnených jednotlivcoch a skupinách. Pozri http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=359 (posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009).
4 Zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6
dôvodmi diskriminácie, ak sú splnené určité právne požiadavky6. To by si však vyžadovalo vhodné smernice a metodológiu, ktoré v súčasnosti chýbajú7.
5 Pozri napríklad s. 2 Koncepcie vzdelávania rómskych detí a žiakov, vrátane rozvoja stredoškolského a vyššieho vzdelávania, kompletne citovanú v poznámke č. Error: Reference source not found.
6 Bližšie pozri napr.: ŠKOBLA, D., LEONČIKAS, T., ŠTĚPÁNKOVÁ, M.: Etnicita ako štatistický ukazovateľ pri monitorovaní životných podmienok a diskriminácie : Analytická správa a odporúčania pre Slovenskú republiku. Rozvojový program OSN, Regionálny úrad pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, 2008. Pozri tiež DEBRECÉNIOVÁ, J.: Antidiskriminačný zákon : Komentár. Bratislava: Občan a demokracia, 2008, strany 54-55.
7 Pozri tiež strany 12-13 a strany 21-24 Návrhu akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2009 – 2011, kompletne citovanú v poznámke č. Error: Reference source not found.
7
SEN Slovensko, správa č. 1
1. Časť I
1.1. Identifikácia diskriminovaných skupín vo vnútroštátnom kontexte
[11]. Ústava SR zaručuje základné práva a slobody na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.8 Antidiskriminačný zákon9, prijatý v roku 2004 za účelom transpozície viacerých smerníc EÚ, ustanovil všeobecný rámec boja proti diskriminácii tým, že zaviedol povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na pohlavie, rasu, etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu a ďalšie dôvody, ktoré presahujú rozsah pôsobnosti legislatívy EÚ.
[12]. V nadväznosti na načrtnutú metodológiu, ktorá požaduje prehľad o situácii skupín (potenciálne) dotknutých diskrimináciou, a s ohľadom na kontext načrtnutý v úvode, by poskytnuté údaje mali vychádzať z dostupných štatistík a tiež z výsledkov sociologických prieskumov verejnej mienky. V oboch prípadoch je treba presne stanoviť typ použitých dát, čím sa vytvoria spoľahlivejšie interpretačné a konceptuálne rámce pre ďalšie analýzy.
[13]. Pojem „znevýhodnené skupiny“, ktorý sa používa na niektorých miestach tejto správy, by tiež mal byť vnímaný s príslušným ohľadom na domáci kontext, ktorý sa často nezameriava na dôvody diskriminácie ako na primárne príčiny znevýhodnenia, ale na sociálnu situáciu dotknutých osôb (ktorá sa potom často nevníma ako dôsledok, ale ako hlavná príčina znevýhodnenia). Preto by sme rady podotkli, že termín „znevýhodnené skupiny“ vnímame ako technický a všeobecný pojem na označenie skupín definovaných na základe tých dôvodov diskriminácie, ktoré sú obsiahnuté v primárnej a sekundárnej legislatíve Európskeho spoločenstva. My ich však považujeme za
8 Ústavný súd už navyše explicitne ustanovil, že sexuálna orientácia je jedným z ústavne zakázaných dôvodov diskriminácie. Pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/04-202 zo dňa 18. októbra 2005.
9 Zákon č 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Dostupný na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/148.pdf (posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009).
8
SEN Slovensko, správa č. 1
veľmi rôznorodé a zahŕňajúce oveľa viacej dôvodov, ktoré vedú k diskriminácii.
[14]. Nasledovný prehľad vychádza z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Väčšina z nich bola získaná počas posledného sčítania ľudu,10 ktoré sa konalo v roku 2001. Podľa údajov získaných v tomto sčítaní malo Slovensko 5 379 455 obyvateľov a obyvateliek, z ktorých
2 612 515 bolo mužov (48,6 %) a 2 766 940 bolo žien (51,4 %),
1 015 493 bolo mladších ako 14 rokov (18,9 %), 1 014 731 bolo v poproduktívnom veku (spolu 18,9 % populácie predstavovali muži starší ako 60 rokov a ženy staršie ako 55 rokov); priemerný vek bol 36,1 roka,
4 614 854 (85,8 %) bolo Slovákov, 520 528 (9,7 %) Maďarov, 89 920 (1,7 %) Rómov, 44 620 (0,8 %) Čechov, 24 201 (0,4 %) Rusínov, 10 814 (0,2 %) Ukrajincov a 74 518 (1,4 %) bolo inej alebo nezistenej národnosti11.
3 708 120 (68,9 %) sa hlásilo k Rímskokatolíckej cirkvi (67,4 % mužov, 70,4 % žien, 68,6 % vo veku 15 rokov a viac); 176 845 (4,1 %) sa hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi (4,1 % mužov, 4,1 % žien, 4,1 % vo veku 15 rokov a viac); 372 858 (6,9 %) sa hlásilo k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (6,6 % mužov, 7,2 % žien, 6,9 % vo veku 15 rokov a viac); 109 735 (2,0 %) sa hlásilo k Reformovanej kresťanskej cirkvi (2,0 % mužov, 2,1 % žien, 2,1 % vo veku 15 rokov a viac); 697 308 (13,0 %) sa nehlásilo ku žiadnemu náboženstvu (14,6 % mužov, 11,4 % žien, 12,9 % vo veku 15 rokov a viac), a 160 598 (3,0 %) nespresnilo svoje náboženské zaradenie (3,3 % mužov, 2,7 % žien, 2,9 % vo veku 15 rokov a viac).
10 Pre podrobnejšie informácie pozri tabuľky dostupné na http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3214, (posledná návšteva zo dňa 24. marca 2009).
11 Medzi „iné“ národnosti patrí napríklad bulharská, chorvátska, srbská, poľská, moravská, sliezska a židovská (pozri http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113, posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009), ktoré sú považované za autochtónne menšiny. Na Slovensku žije tiež ruská menšina (odhad počtu príslušníkov a príslušníčok danej menšiny v roku 2001 bol 1 590 – pozri http://ww.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/214.rtf, posledná návšteva zo dňa 25. marca 2009); existujú názory, že ruská menšina je alochtónna menšina - pozri http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/214.rtf (posledná návšteva zo dňa 25. marca 2009).
9
SEN Slovensko, správa č. 1
[15]. Súčasná situácia sa od roku 2001 výrazne nelíši. Svedčia o tom údaje spracované koncom roka 2007 a ďalej údaje zhromaždené a spracované Štatistickým úradom Slovenskej republiky v roku 2008.12
[16]. Ako vyplýva zo štatistických údajov, na Slovensku existuje viacero rôznych náboženstiev, ale už tradične výrazne prevláda príslušnosť k Rímskokatolíckej cirkvi. Táto má zároveň akési exkluzívne postavenie aj vo vzťahu k štátu13. Pri porovnaní údajov zo sčítania ľudu v rokoch 1991 a 2001 však badať výrazné posuny. Nárast náboženskej príslušnosti predstavuje 11,3 %, čo v číslach znamená nárast o 680 600 obyvateľov a obyvateliek. Rovnako vzrástol aj počet tých, čo sa nehlásia k žiadnej cirkvi ani náboženstvu, alebo sa považujú za osoby bez vyznania. Kým v roku 1991 patrilo do tejto kategórie 515 511 osôb (9,8 %), v roku 2001 ich počet vzrástol na 697 308 (12,96 %). V absolútnych číslach tento nárast predstavuje 181 797 obyvateľov a obyvateliek (3,16 %). V marci 2009 bolo na Slovensku registrovaných 18 cirkví.14
[17]. Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností uvádza, že v prípade, ak cirkev alebo náboženská spoločnosť chce byť zaregistrovaná, musí preukázať, že sa k nej hlási najmenej 20 000 plnoletých osôb, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktoré sú zároveň jej občanmi.15
[18]. Na Slovensku existuje 326 zborov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).16 Takmer všetky z nich sú personálne obsadené ženami (rovnými s vysvätenými mužmi). V roku 1989 pôsobilo v ECAV 36 farárok a v roku 2001 sa ich počet zvýšil na 83. ECAV má v dnešnej dobe na Slovensku 357 aktívnych duchovných, z ktorých je 219 mužov a 138 žien.17
12 Pre viac informácií pozri http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3028 (posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009), a pozri tiež tabuľku vybraných ukazovateľov v uvedenom zdroji. Podľa týchto údajov má Slovensko 5 412 254 obyvateľov a obyvateliek, z ktorých 2 629 804 je mužov (48,6 %) a 2 782 450 je žien (51,4 %). Pomer počtu skupín obyvateľstva podľa veku: 0-14 rokov: 14,93 %, 15- 59 rokov: 54 % muži, 58,66 % ženy, muži nad 60 a ženy nad 55– 26,41 %.
13 Pre podrobnejšie informácie pozri ČEPLÍKOVÁ, M.: Súčasný stav konfesného práva v Slovenskej republike. In: GREŠKOVÁ, L. (ed.): Vzťahy štátu a cirkví v Európe – súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008, s. 358.
14 Pre viac informácií pozri http://www.culture.gov.sk/cirkev-a-nabozenske-spolocnosti/registrovane-cirkvi (posledná návšteva zo dňa 31. marca 2009).
15 Pre podrobnejšie informácie pozri § 12 ods. d) zákona, ktorý je dostupný aj na http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/zkon-.-308/1991-zb (posledná návšteva zo dňa 30. marca 2009).
16 Pre viac informácii pozri http://www.ecav.sk/?p=info/INFchar/ECAVnaSK (posledná návšteva zo dňa 30. marca 2009).
17 Pre viac informácií pozri HORŇANOVÁ, S.: Ordinované ženy – farárky v Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. In GREŠKOVÁ, L. (ed.): Vzťahy štátu a cirkví v Európe – súčasné
10
SEN Slovensko, správa č. 1
[19]. Podľa článkov 33 a 34 Ústavy SR občanom tvoriacim národnostné menšiny sa zaručujú osobitné práva, konkrétne právo rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, právo používať svoj jazyk v úradnom styku, právo na vzdelanie v ich jazyku (a okrem toho aj právo na osvojenie si štátneho jazyka), právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.18 Používanie slovenského jazyka v úradnom styku upravuje zákon o štátnom jazyku19. Rozsah úradného styku vymedzuje tak, že povinné používanie štátneho jazyka ukladá štátnym orgánom a organizáciám, orgánom územnej samosprávy a orgánom verejnoprávnych ustanovizní. Podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín20 môžu občania a občianky patriaci/e k určitej národnostnej menšine používať svoj materinský jazyk v úradnom styku len v obciach, kde daná národnostná menšina predstavuje viac ako 20 % obyvateľstva obce.21
[20]. Používanie úradného jazyka v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a verejných zhromaždeniach je povinné. Vysielanie regionálnych a miestnych televíznych a rozhlasových staníc v inom než úradnom jazyku je možné iba vtedy, ak bol daný program predtým odvysielaný v úradnom jazyku, alebo bude v úradnom jazyku odvysielaný potom.22
[21]. Vláda Slovenskej republiky podpísala dva dokumenty relevantné pre túto oblasť – Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (1. februára 1995) a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov23 (20. februára 2001). V zásade platí, že Slovenská republika prijala z charty také záväzky, ktoré väčšinou korešpondujú s existujúcimi právnymi predpismi, avšak stále je potrebné prijať niektoré ďalšie legislatívne a iné opatrenia.24 Podľa vyhlásenia
otázky a trendy na začiatku 21. storočia. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008, 358 s.
18 Pre viac informácií pozri http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=557 (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
19 Zákon. č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, je k dispozícii na http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 (posledná návšteva zo dňa 30. marca 2009).
20 Zákon č 184/1999 Z. z., k dispozícii na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/214.rtf (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
21 Pozri § 2 ods. 1 citovaného zákona.22 Pre viac informácií pozri GYURICSEK, P.: Analýza o implementácii Európskej charty
regionálnych alebo menšinových jazykov, dostupné na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113, (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
23 Pre viac informácií pozri http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113 (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
24 Pre viac informácii pozri http://kbdesign.sk/cla/projects/project.php?melyik=language_policy&nyelv=en&direkturl=language_policy/cla_analysis/report_on_charter_implemention.htm (posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009).
11
SEN Slovensko, správa č. 1
pripojeného k charte sa v Slovenskej republike používajú nasledovné jazyky menšín: bulharský, chorvátsky, český, nemecký, maďarský25, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský. K dispozícii však nemáme žiadne presné údaje o používateľoch a používateľkách týchto menšinových jazykov. Avšak napríklad počet obyvateľov a obyvateliek s materinským jazykom maďarským je vyšší (10,7 %) ako počet obyvateľov a obyvateliek maďarskej národnosti (9,7 %), pretože časť dvojjazyčne hovoriacich obyvateľov/iek sa pri sčítaní ľudu mohla hlásiť k rómskej alebo slovenskej národnosti.
[22]. Dňa 17. januára 2001 zriadila vláda Slovenskej republiky Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny26
ako svoj poradný orgán. Väčšina miestneho obyvateľstva na území južného Slovenska hovorí po maďarsky.27 Postavenie maďarskej menšiny je do značnej miery špecifické, keďže ide o najväčšiu národnostnú menšinu, ktorá má ako jediná politické zastúpenie na všetkých úrovniach (vrátane Európskeho parlamentu). Viaceré politické a spoločenské skupiny ju však dlhodobo vnímajú ako potenciálny zdroj problémov.28 Úloha miestnej samosprávy je opísaná v odseku[44].
[23]. Pred rokom 1989 bol vyvíjaný silný tlak na asimiláciu Rómov a Rómok, pretože boli považovaní/é za kultúrne menej rozvinutú etnickú skupinu. Existovali politiky „civilizovania“, ktoré nepriniesli takmer žiadne zlepšenie ich zlej sociálnej situácie. Demokratický režim odmietol kategorizáciu Rómov a Rómok ako deviantnej skupiny, avšak v praxi sú takéto stereotypy v spoločnosti stále hlboko zakorenené. Preto sa Rómovia a Rómky len ťažko integrujú a preto naďalej dochádza k zhoršovaniu ich situácie a k prehlbovaniu ich sociálneho a ekonomického vylúčenia29. Rómska menšina je na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou. Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva patrí na Slovensku k rómskej menšine len 0,8 % obyvateľov. Odhaduje sa však, že ich skutočný počet je desaťkrát vyšší.
25 Pre viac informácií pozri HOMIŠINOVÁ, M.: Národnostný život Maďarov na Slovensku (kultúrno-jazykový aspekt), dostupné na http://www.saske.sk/cas/4-2008/index.html (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
26 Pre viac informácií pozri http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113 (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
27 Pre viac informácií pozri OROSZ, L.: Maďarská národnostná menšina na Slovensku a legislatívne zmeny v jej postavení po roku 1989, dostupné na http://www.saske.sk/cas/4-2008/index.html (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
28 Pre viac informácií pozri napríklad OROSZ, L.: Politická reprezentácia maďarskej menšiny a jej postoj k formovaniu ústavného systému Slovenskej republiky, dostupné na http://www.saske.sk/cas/1-2007/index.html (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
29 LAJČÁKOVÁ, J: An Uneasy Road towards Remedying of Economic and Cultural Disadvantage of Roma in Slovakia. In: International Journal on Minority and Group Rights 14, 2007, str. 59–83.
12
SEN Slovensko, správa č. 1
1.2. Hlavné spoločenské a ekonomické otázky, ktoré majú vplyv na rovnosť príležitostí
[24]. V roku 2008 sa na Slovensku uskutočnili dva významné výskumy verejnej mienky. Jeden z nich realizovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) – inštitúcia, ktorá má zo zákona vyplývajúce povinnosti v oblasti antidiskriminácie.30 Druhý z výskumov31 realizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) – nezávislý mimovládny think-tank32. IVO takisto uskutočnilo kvalitatívny výskum vnímania diskriminácie slovenskou populáciou.
[25]. Reprezentatívny kvantitatívny výskum z dielne IVO33 ukázal, že diskriminácia je závažný spoločenský jav, keďže 17 % obyvateľstva má subjektívny pocit, že je jej objektom. Tento subjektívny pocit diskriminácie sa v rôznych skupinách líšil v závislosti od veku, povolania a vzdelania. Výskum potvrdil existujúce empirické dáta získané v predchádzajúcich výskumoch34. Ukázal, že starší ľudia sa cítia byť diskriminovaní najčastejšie. Starší ľudia, ktorí pochádzajú z viac znevýhodneného prostredia, tvrdia, že sú vo vyššej miere vystavení diskriminácii zo všetkých zakázaných dôvodov35. 24 % respondentov a respondentiek vo vekovej skupine nad 55 rokov uviedlo, že sa cítia diskriminovaní/é. Na druhej strane, skupina vo veku 18–25 rokov sa cítila byť diskriminovaná najmenej. Subjektívny pocit diskriminácie sa tiež líšil z hľadiska pohlavia: 18 % žien a 15 % mužov uviedlo, že sa cítia byť diskriminovaní. Najväčšia skupina respondentov a respondentiek, ktorí/é sa cítia byť diskriminovaní/é, sú seniori a seniorky (25 %), ľudia nad 55 rokov (24 %) a nezamestnané osoby (21 %). Hoci diskriminácia nie je novým fenoménom, značná
30 Pre viac informácií pozri časť 1.3.2.31 GYÁRFÁŠOVÁ, O. – SEKULOVÁ, M.: Ľudské práva, diskriminácia a menšiny z pohľadu
verejnosti. In: Na ceste k rovnosti. Bratislava: Občan a demokracia, 2008, str. 39 – 60, dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/202, slovenská verzia na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/721 (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
32 Tento výskum bol realizovaná v rámci schémy programu Progress. 33 Terénny výskum uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch 14.- 21. mája 2008 na vzorke 1 209
respondentov a respondentiek starších ako 15 rokov. 34 Terénny výskum dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania pri vzniku a skončení
pracovno-právneho vzťahu vybraných kategórií obyvateľov. Bratislava: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2006, dostupné na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/31660A0D261A35BBC1257185003F4727?OpenDocument (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
35 BÚTOROVÁ, Z: Ona a on na Slovensku zaostrené na rod a vek. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2008, tiež dostupné na http://www.ivo.sk/5625/sk/publikacie/she-and-he-in-slovakia-gender-and-age-in-the-period-of-transition (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
13
SEN Slovensko, správa č. 1
časť slovenského obyvateľstva mu nerozumie a za diskrimináciou má všeobecne sklon považovať akúkoľvek krivdu.
[26]. Podľa občanov a občianok Slovenska patrí medzi najdôležitejšie ľudské práva právo na zdravotnú starostlivosť (86 %), právo na sociálne zabezpečenie (77 %), právo na osobnú bezpečnosť (76 %) a právo na rovnosť pred zákonom. Celkom paradoxne je však dodržiavanie týchto práv priemerné alebo podpriemerné. Právo voliť a byť volený (58 %), sloboda svedomia a náboženského vyznania (37 %) a právo na vzdelanie (35 %) sú považované za absolútne dodržiavané práva. Spomedzi sociálnych problémov kladie verejnosť problematiku diskriminácie a ľudských práv na nižšiu úroveň. Medzi najzávažnejšie sociálne problémy verejnosť zaraďuje zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť a životnú úroveň.
[27]. Spomedzi prostredí, kde dochádza k diskriminácii, väčšina respondentov a respondentiek (79 %) uviedla trh práce. Ak vezmeme do úvahy diskrimináciu na základe veku, je to ešte výraznejšie, pretože 84 % respondentov a respondentiek uviedlo, že diskriminácia z hľadiska veku je na trhu práce najčastejším typom diskriminácie.
[28]. Lepší pohľad na vnímanie diskriminácie možno získať, ak porovnáme vnímanie prostredí, kde dochádza k diskriminácii, a jednotlivé dôvody diskriminácie. Respondentky respondenti boli požiadané/í, aby uviedli frekvenciu diskriminácie na trhu práce a v zdravotníctve, a to na základe jednotlivých dôvodov diskriminácie. Súbor otázok venovaných tolerancii a intolerancii zas poskytuje obraz o postojoch voči rôznym potenciálne diskriminovaným skupinám. (Pozri grafy a tabuľky v prílohe E).
[29]. Až 17 % respondentov a respondentiek uviedlo, že keď sa cítia byť diskriminovaní/é (napr. orgánmi verejnej správy), nerobia nič. Pocity bezmocnosti sú častejšie u starších ľudí (až 26 % respondentov a respondentiek v skupine nad 60 rokov), u ľudí so základným vzdelaním (21 %) a u ľudí iného ako slovenského alebo maďarského pôvodu, najmä medzi Rómami (28 %).
[30]. Hoci je slovo diskriminácia súčasťou bežnej každodennej komunikácie slovenskej verejnosti a tento pojem je všeobecne známy a často používaný, nie vždy sa toto slovo používa vo verejných diskusiách obsahovo správne. V snahe zistiť, či slovenská populácia správne rozumie pojmu diskriminácia, realizoval Inštitút pre verejné otázky v čase od marca do mája 2008 kvalitatívny výskum36. Pri
36 Kvalitatívny výskum realizoval Inštitút pre verejné otázky metódou fokusových skupín v štyroch lokalitách - Trenčín, Nitra, Žilina a Bratislava. Výskumu sa celkovo zúčastnilo 37 respondentov a respondentiek vo veku 18 až 54 rokov. Skupiny v Žiline a v Bratislave pozostávali z mladých ľudí vo veku do 35 rokov, ktorí v súčasnosti pracujú, resp. pracujú popri štúdiu. V Trenčíne skupinu tvorili respondenti a
14
SEN Slovensko, správa č. 1
formulovaní otázok výskumu37 sa vychádzalo z predpokladu, že chápanie diskriminácie a informovanosť o nej sú nedostatočné. Tieto predpoklady potvrdzujú aj iné štúdie, ktoré sa venovali uvedenej otázke.38 52 % respondentov a respondentiek výskumu ďalej uviedlo, že ľudské práva sú dôležité, ale že existujú iné oblasti, ktoré treba pokladať za prioritné. Výskum tiež ukázal, že slovenská populácia si zachováva rezervovaný prístup k rôznorodosti, k menšinám a k imigrantom a imigrantkám, čo podnecuje rôzne predsudky a stereotypy. Vzhľadom na zvyšujúcu sa sociálnu, národnostnú a etnickú rôznorodosť na Slovensku výsledky výskumu ukazujú nevyhnutnosť väčšieho dôrazu na multikulturalizmus a multikultúrnu výchovu. Výsledky tiež naznačujú, že v záujme odstránenia stereotypov a predsudkov potrebujeme konzistentnejší prístup a že slovenská populácia sa musí stať citlivejšou a lepšie informovanou o ľudských právach a diskriminácii.
[31]. Kvôli nedostatočnému množstvu informácií o skutočnom stave informovanosti o ľudských právach u dospelej populácie Slovenska, rovnako ako aj o vnímaní diskriminácie, uskutočnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva rozsiahly reprezentatívny výskum. Jeho prvá fáza sa začala v novembri 2006 (1 040 respondentov a respondentiek).39 Vyplynula z neho fragmentárnosť a mozaikovitosť sociologického poznania v tejto oblasti, ako aj absencia komplexných prístupov k vzdelávaniu v oblasti ľudských práv. Koncom marca 2009 boli publikované výsledky druhej fázy výskumu.40 V septembri 2009 sa uskutočnil terénny výskum (1 009 respondentov a respondentiek). Jeho cieľom bolo porovnanie s predchádzajúcou etapou, a preto bola
respondentky vo veku 33-50 rokov, ktorí/é pôsobia v rozličných prostrediach. Skupina v Nitre bola rodovo homogénna a pozostávala z respondentiek vo veku od 30 do 49 rokov.
37 SEKULOVÁ, M. – GYÁRFÁŠOVÁ, O..: Vieme, čo znamená diskriminácia? In: Na ceste k rovnosti. Bratislava: Občan a demokracia, 2008, str. 60 - 75, dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/202, (posledná návšteva zo dňa 27.marca 2009).
38 Pre viac informácií pozri výskum realizovaný Slovenským národným strediskom pre ľudské práva v roku 2006, ktorý je k dispozícii na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/8B35ABD23C0AB345C1257310002A0A96?OpenDocument a výskumy, ktoré realizoval Inštitút pre verejné otázky v rokoch 2005, 2006 a 2008 a ktoré sú k dispozícii na http://www.ivo.sk/147/sk/aktivity/vyskumy?rok=2006 a na http://www.ivo.sk/147/sk/aktivity/vyskumy?rok=2007 (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
39 GURÁŇ, P.,- GERBERY - D., KOTVANOVÁ - A. - MÜNCNEROVÁ, L.: Reprezentatívny výskum vnímania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u dospelej populácie v SR. Záverečná správa z projektu. Bratislava: SNSĽP, 2007, k dispozícii na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/8B35ABD23C0AB345C1257310002A0A96?OpenDocument, (posledná návšteva zo dňa 20.marca 2009).
40 KOTVANOVÁ, A. – CHALOUPKA, V. – MüNCNEROVÁ, L.: Záverečná správa z výskumu: Vnímanie ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u dospelej populácie v SR. Bratislava: SNSĽP, 2009, k dispozícii na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/A53C60BA2225F577C125758A004FA655?OpenDocument (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
15
SEN Slovensko, správa č. 1
vyhotovená analýza efektívnosti vzdelávacích aktivít, ako aj súčasných potrieb v oblasti ľudských práv a rovnakého zaobchádzania. V porovnaní s predchádzajúcim výskumom klesla dôležitosť životnej úrovne, a tak sa dôležitejšími stali iné témy. Výrazný nárast bol zaznamenaný v oblasti bezpečnosti, ako aj v oblasti ľudských práv. Mierny, aj keď nie veľmi významný nárast možno pozorovať vo vzťahu k otázke národnostných menšín. Celkový sled priorít vo výskume z roku 2008, v porovnaní s výskumom realizovaným v roku 2006 (v zátvorke), bol nasledovný: životná úroveň 27,8 % (42,0 %), bezpečnosť 24,7 % (13,5 % ), zdravotná starostlivosť 24,6 % (21,4 %), ľudské práva 10,9 % (7,7 %), ekonomický vývoj 9,9 % (14,2 %), národnostné menšiny 1,4 % (0, 8 %).
[32]. Pri analýze výsledkov z pohľadu sociálnodemografických skupín je zrejmé, že respondenti a respondentky maďarskej národnosti hodnotia súčasnú situáciu dodržiavania ľudských práv na Slovensku viac negatívne. Tento výsledok je pochopiteľný vzhľadom na napätú situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch v druhej polovici roka 2008.41
[33]. Podľa znepokojujúcich zistení reprezentatívneho výskumu týkajúceho sa postojov žiakov a žiačok ku kultúrne odlišným skupinám, ktorý realizovalo Centrum pre výskum etnicity a kultúry42, prechovávajú pätnásťročné deti silne negatívne postoje voči Maďarom. Tento výskum identifikoval súvislosť medzi postojmi detí a spôsobom, akým sa niektorí politici vyjadrujú o Maďaroch v médiách. Žiaci a žiačky boli presvedčení/é, že príslušníci a príslušníčky maďarskej menšiny by mali vo verejnom styku hovoriť len po slovensky.43
[34]. V priebehu roka 2008 sa posilnilo vnímanie obyvateľov a obyvateliek Slovenska, že ich krajina sa vo všeobecnosti uberá správnym smerom. Pri priaznivom hodnotení celkového smerovania Slovenska ľudí do značnej miery ovplyvnila ich spokojnosť so súčasnými makro- a mikroekonomickými podmienkami. Na konci roka 2008 hodnotili občania a občianky aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku podstatne priaznivejšie než kedykoľvek predtým. Veľmi podobné boli názory respondentov a respondentiek aj na finančnú situáciu ich
41 Pre viac informácii pozri: ŠUTAJ, Š. – SÁPOSOVÁ, Z.: Národnostné menšiny. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009, str. 175- 211.
42 Základné zistenia výskumu: Postoje žiakov základných škôl ku kultúrne odlišným skupinám. CVEK, 2008, k dispozícii na http://www.cvek.sk/main.php?p=dokumenty&lang=sk, (posledná návšteva zo dňa 15. marca 2009).
43 Veľmi paradoxne však minister školstva vnímal tieto očakávania detí ako „logické“ (pozri DEBRECÉNIOVÁ, J. – ORGONÁŠOVÁ, M. – ŠNÍREROVÁ, M. – WILFLING, P.: Ľudské práva. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009, str. 169.).
16
SEN Slovensko, správa č. 1
domácností, aj keď nespozorovali výraznejšie zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na druhej strane boli respondenti a respondentky oveľa opatrnejší/ie vo svojich očakávaniach do budúcnosti, a to tak na makroekonomickej, ako aj na mikroekonomickej úrovni44.
[35]. Relevantné údaje o skupinách s nízkym zastúpením v stredoškolskom a vysokoškolskom prostredí nie sú v súčasnosti k dispozícii. So žiadosťou o informáciu sme sa obrátili na Ministerstvo školstva SR, odkiaľ nám bola doručená oficiálna odpoveď s vysvetlením, že vývoj v tejto oblasti sa nesleduje, keďže informácie o rómskej komunite sa prestali zbierať pred 16 rokmi (na ich vlastnú žiadosť). Školská dochádzka je povinná, a preto žiačky a žiaci nemôžu opustiť vzdelávací systém pred dovŕšením 16. roku. Relevantné štatistické údaje za predchádzajúce roky sú uvedené v prílohe A.
[36]. Inštitút pre výskum práce a rodiny45 pripravil podrobnú štúdiu o nemalých spoločenských problémoch osôb diskriminovaných na základe pohlavia, veku, zdravotného postihnutia alebo etnického pôvodu. Detailné informácie na tému hospodárskeho vývoja možno nájsť v prílohách A, B a D tejto správy.
[37]. Z údajov Štatistického úradu porovnaných so situáciou v roku 2007 možno konštatovať, že pokles nezamestnanosti sa vyskytol takmer vo všetkých oblastiach a regiónoch. Napriek tomu bol najvyšší počet nezamestnaných v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom regióne – v oblastiach s najvyšším zastúpením rómskej menšiny. Príslušníci a príslušníčky tejto menšiny sú potenciálne najviac ohrozenými osobami, keďže sú vystavení/é poklesu zamestnanosti predpovedaného aj pre rok 2009.
[38]. Na základe vládou schválenej politiky revízií zverejnil Štatistický úrad svoje revidované prognózy vývoja miery inflácie na prvý polrok roku 2009. Dňa 12. marca 2009 sa zmenila z 3,4 % na 3,1 % v poslednom mesiaci a z 3, 4 % na 3,2 % v priemere. Obraz dopĺňa prognóza vybraných ukazovateľov vývoja v prvej polovici roka 200946 a prognóza evidovanej nezamestnanosti na rok 200947.
44 Pre viac informácii pozri: BÚTOROVÁ, Z. – GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Verejná mienka. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009, str. 253 - 297.
45 Pre viac informácii pozri http://www.sspr.gov.sk/index.php?nodeid=294&lang=; pozri tiež: http://www.sspr.gov.sk/index.php?nodeid=253&lang= a http://www.sspr.gov.sk/index.php?nodeid=198&lang= (posledná návšteva zo dňa 30. marca 2009).
46 Pozri http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16356 (posledná návšteva zo dňa 27.marca 2009).
47 Pozri: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16252 (posledná návšteva zo dňa 27. marca 2009).
17
SEN Slovensko, správa č. 1
1.3. Otázky inštitucionálneho rámcaa spôsobu realizácie verejnej moci
1.3.1. Vládna úroveň
[39]. Na najvyššej vládnej úrovni spadajú úlohy súvisiace s bojom proti diskriminácii do kompetencie podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Podpredseda vlády tiež predsedá Rade vlády SP pre národnostné menšiny a etnické skupiny a Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie a je podpredsedom Rady vlády SR pre rodovú rovnosť.
[40]. Sekcia ľudských práv a menšín na úrade vlády je odborným pracoviskom Úradu vlády Slovenskej republiky. Táto sekcia sa zaoberá problematikou ľudských práv, národnostných menšín a etnických skupín, ako aj spoluprácou s mimovládnymi neziskovými organizáciami. Podpredsedovi vlády pre ľudské práva a menšiny a ostatným členom vlády poskytuje odbornú, poradnú a iniciatívnu podporu a okrem iného plní úlohy spojené s koordináciou finančnej pomoci z EÚ. Od roku 2000 sa sekcia neustále podieľa na príprave a koordinácii realizácie akčných plánov predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie48. Tiež koordinovala prípravu antidiskriminačného zákona49 a jeho novelizácií a autorsky sa podieľala na tvorbe návrhov zákona, ktoré predložila vláde SR. V roku 2008 sekcia podporovala projekt štyroch mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti boja proti diskriminácii50, a to v rámci celoeurópskeho programu Progress51. Táto sekcia tiež plní úlohy spojené s organizačnou a administratívno-technickou podporou pre Radu vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny a Radu vlády SR pre mimovládne organizácie.52
[41]. Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR zodpovedá za úlohy súvisiace s
48 Pre viac informácií o akčných plánoch pozri http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009). Tiež pozri 22
49 Zákon č 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, v znení neskorších predpisov.
50 Občan a demokracia (www.oad.sk), Inštitút pre verejné otázky (www.ivo.sk), Partners for Democratic Change Slovakia (www.pdcs.sk) a Hlava98 (www.hlava98.sk).
51 Pre viac informácií o projekte Na ceste k rovnosti, ktorý bol podporený programovou schémou EÚ a slovenskou vládou, pozri http://www.oad.sk/?q=sk/projects/progress (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
52 Viac informácií je dostupných na webovej stránke sekcie – www.mensiny.vlada.gov.sk (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
18
SEN Slovensko, správa č. 1
rodovou rovnosťou, ako aj s antidiskrimináciou na základe iných dôvodov – konkrétne veku, zdravotného postihnutia, rasového, etnického a národnostného pôvodu, náboženstva a sexuálnej orientácie. Plní koncepčné a legislatívne úlohy, ako aj úlohy spojené s medzinárodnou spoluprácou. K jeho úlohám patria ešte napríklad: tvorba štátnych politík v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, koordinácia celoštátneho systému rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí a zodpovednosť za tento systém; dohľad nad dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania na základe pohlavia, veku, zdravotného postihnutia, rasového, etnického a národnostného pôvodu, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie; koordinácia riešenia postavenia žien a mužov a realizácia štátnej politiky rodovej rovnosti.53
[42]. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity je poradným orgánom vlády pre problematiku rómskych komunít na Slovensku. Plní úlohy zamerané na riešenie záležitostí rómskych komunít a má za úlohu realizovať systémové opatrenia v uvedenej oblasti. Splnomocnenec zodpovedá za realizáciu vládnej politiky pri riešení problematiky rómskych komunít.54
[43]. Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny55, Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie56, Rada vlády pre osoby so zdravotným postihnutím57, Rada vlády pre seniorov58 a Rada vlády pre rodovú rovnosť59. Tieto rady sú poradnými, koordinačnými a iniciatívnymi orgánmi vlády pre oblasti, ktoré pokrývajú. Sú zložené (v rôznych pomeroch) zo zástupcov a zástupkýň štátnej správy, miestnej a regionálnej samosprávy, zástupcov a zástupkýň ďalších orgánov verejnej správy (napr. zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva, verejného ochrancu práv), mimovládnych organizácií a reprezentantov a reprezentantiek skupín, ktorých sa jednotlivé rady vlády týkajú.
53 Viac informácií je dostupných na http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=10690 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
54 Viac informácií je dostupných na http://romovia.vlada.gov.sk/ (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
55 Viac informácií je dostupných na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=563 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
56 Viac informácií je dostupných na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113 a na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=464 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
57 Viac informácií je dostupných na http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=14408 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
58 Viac informácií je dostupných na http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=14407 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
59 Viac informácií je dostupných na http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=12611 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
19
SEN Slovensko, správa č. 1
[44]. Obce ani samosprávne kraje nemajú nijaké osobitné povinnosti v oblasti antidiskriminácie. Avšak pri výkone svojich kompetencií – či už pôvodných alebo vyplývajúcich z preneseného výkonu štátnej správy (čo sa vzťahuje napríklad na oblasť sociálnej pomoci, cestných komunikácií, dopravy, kultúry alebo zdravotnej starostlivosti)60 – sú povinné rešpektovať ústavu (ktorá o. i. zakotvuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie). Okrem toho tieto subjekty často konajú v oblastiach, ktoré spadajú do pôsobnosti antidiskriminačného zákona (zdravotná starostlivosť, sociálne zabezpečenie, poskytovanie tovarov a služieb, oblasť bývania a zamestnanosti – ako zamestnávatelia, poskytovatelia služieb atď.), a preto sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, vrátane povinnosti prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou.
1.3.2. Nezávislé verejné inštitúcie
[45]. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, nezávislá právnická osoba zriadená zákonom61, je považované za špecializovanú vnútroštátnu inštitúciu na podporu rovnakého zaobchádzania a potláčanie všetkých foriem diskriminácie, a to na základe rámcovej a rasovej smernice. Okrem iného mu zo zákona vyplývajú tieto úlohy: monitorovať a hodnotiť dodržiavanie ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, zhromažďovať a na požiadanie poskytovať informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme na Slovensku, zabezpečovať právnu pomoc obetiam diskriminácie, vydávať odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, vykonávať nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie, vypracúvať a uverejňovať správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou. Stredisko zabezpečuje právnu pomoc v otázkach diskriminácie a pri prejavoch intolerancie a je oprávnené zastupovať účastníka v konaniach vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (avšak nemá právomoc samo rozhodovať o prípadoch diskriminácie). Stredisko každoročne vypracúva a zverejňuje správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady
60 Pozri § 4 ods. 3 zákona č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 4 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch), v znení neskorších predpisov. Pozri tiež zákon č 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.
61 Zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, v znení neskorších predpisov.
20
SEN Slovensko, správa č. 1
rovnakého zaobchádzania. Na území Slovenska má stredisko sedem regionálnych pobočiek, každú zastupuje jedna osoba.62
[46]. Verejný ochranca práv sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, pokiaľ ide o konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť orgánov verejnej správy, ak je toto konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Verejný ochranca nemá v kompetencii rozhodovať o porušovaní základných práv (a teda nie je oprávnený rozhodovať ani o porušeniach zásady rovnakého zaobchádzania), ale v prípade, že zistí porušovanie základných práv a slobôd, je povinný informovať o svojich zisteniach dotknutý orgán verejnej správy a zároveň aj navrhnúť opatrenia. Ak sú tieto nedostatočné, je povinný oznámiť to nadriadenému správnemu orgánu alebo vláde.63
1.3.3. Mimovládne organizácie
[47]. Väčšina mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti antidiskriminácie na Slovensku má právnu formu občianskych združení. MVO patria medzi aktívnych hráčov v oblasti antidiskriminácie, vrátane oblasti tvorby legislatívy a verejných politík. MVO realizujú rôzne druhy aktivít (vzdelávanie širokej i odbornej verejnosti, strategická litigácia, vedenie kampaní, publikovanie a výskum, tvorba politík a legislatívy atď.) na rôznych úrovniach (komunitnej, miestnej, regionálnej, celoštátnej) a v rôznych oblastiach (ale predovšetkým v oblasti trhu práce, vzdelávania a sociálnej starostlivosti). Mimovládne organizácie zároveň združujú množstvo významných odborníčok a odborníkov venujúcich sa oblasti antidiskriminácie.
[48]. Odkazy na najvýznamnejšie mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti rovnakého zaobchádzania možno nájsť v Odkazoch (zoznam však nie je úplný). Pre podrobnejší pohľad na profily a aktivity mimovládnych organizácií angažujúcich sa v oblasti antidiskriminácie pozrite databázy dostupné na www.diskriminacia.sk.64
62 Viac informácií o stredisku pozri na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/vdb_Homepage/homepage_E?OpenDocument (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
63 Pre viac informácií pozri http://www.vop.gov.sk/langSlovak (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
64 Pre viac informácií pozri http://www.diskriminacia.sk/?q=addrbook/ngos, (posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009).
21
SEN Slovensko, správa č. 1
1.4. Najnovší vývoj v oblasti antidiskriminačných politík
1.4.1. Vývoj v oblasti legislatívy
[49]. Rok 2008 bol bohatý na legislatívne zmeny v oblasti antidiskriminácie. V apríli 2008 nadobudla účinnosť pomerne významná novela65 antidiskriminačného zákona66, ktorá rôznymi spôsobmi rozšírila rozsah ochrany pred diskrimináciou – napríklad rozšírením zoznamu dôvodov zákazu diskriminácie tak, že v súčasnosti medzi ne patria aj iné dôvody zákazu diskriminácie než len tie, ktoré sú obsiahnuté v antidiskriminačných smerniciach EÚ67; rozšírením a zuniverzálnením ochrany pred diskrimináciou pre všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje antidiskriminačný zákon; doplnením sexuálneho obťažovania ako výslovne zakázanej formy diskriminácie; úpravou zákonných požiadaviek na prenesenie dôkazného bremena tak, aby boli priaznivejšie pre diskriminované osoby atď. Zákon tiež zavádza koncept takzvaných vyrovnávacích opatrení, ktoré predstavujú formu pozitívneho postupu (affirmative action). V októbri 2008 nadobudla účinnosť ďalšia novela68, ktorou sa v antidiskriminačnom zákone zakotvil inštitút tzv. verejnej žaloby (actio popularis), umožňujúci mimovládnym organizáciám a Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva podávanie žalôb vo svojom vlastnom mene, ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť vážne ohrozený verejný záujem. V súčasnej dobe nie sú avizované žiadne pripravované zmeny antidiskriminačného alebo iného relevantného zákona.
65 Zákon č. 85/2008 Z. z.66 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), v znení neskorších predpisov. Dostupné na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/148.pdf (posledná návšteva zo dňa 29. marca 2009).
67 Okrem dôvodov uvedených v antidiskriminačných smerniciach EÚ (vrátane smerníc, ktoré zakazujú diskrimináciu na základe pohlavia) sú zakázanými dôvodmi diskriminácie tieto dôvody: manželský alebo rodinný stav, farba pleti, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod a „iné postavenie“. Tento zákon však neobsahuje výslovný zákaz viacnásobnej diskriminácie.
68 Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
22
SEN Slovensko, správa č. 1
[50]. Významné legislatívne zmeny sa tiež uskutočnili na procesnej úrovni. Súdne poplatky sa v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania znížili z 99,58 € na 66,39 € a zo 6 % na 3 % (v prípadoch, keď si žalobca/žalobkyňa uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch)69. To ohrozoeným skupinám uľahčuje prístup k spravodlivosti.. Pre mimovládne organizácie a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa tiež rozšírili možnosti angažovania sa v súdnych konaniach v prípadoch diskriminácie. 70 71
1.4.2. Vývoj v oblasti politík
Akčné plány predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie
[51]. Sekcia ľudských práv a menšín na Úrade vlády od roku 2000 kontinuálne realizuje tvorbu a koordináciu implementácie akčných plánov predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie72. Podľa akčného plánu, ktorý vláda schválila na roky 2006 – 2008, tento dokument predstavuje „systematický nástroj vlády Slovenskej republiky v oblasti prevencie a redukcie negatívnych javov v spoločnosti, akými sú rasizmus, xenofóbia, intolerancia a diskriminácia“73.
[52]. Akčný plán pre roky 2006 – 2008 pozostával z niekoľkých skôr čiastkových úloh verejných inštitúcií a mimovládnych organizácií. Tieto úlohy navrhli a následne vykonávali niekoľké ministerstvá, iné orgány verejnej správy a mimovládne organizácie. Hoci si akčný plán
69 Pozri bod č. 7d v prílohe k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov.
70 Pozri § 93 ods. 2 zákona č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
71 Pre viac informácií pozri DEBRECÉNIOVÁ, J. – ORGONÁŠOVÁ, M. – ŠNÍREROVÁ, M. – WILFLING, P.: Ľudské práva. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008 : Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009, str. 150-152.
72 Prvé tri akčné plány boli schválené na dvojročné obdobie (na roky 2000-2001, 2002-2003, 2004-2005) a posledný ukončený akčný plán bol schválený na roky 2006-2008. Pre bližšie informácie a linky na akčné plány pozri http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113 (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
73 Pozri Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a iných prejavov intolerancie na obdobie 2006-2008, ktorý je k dispozícii na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/2161.doc (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
23
SEN Slovensko, správa č. 1
na roky 2006 – 2008 stručne stanovil svoje priority, neobsahoval žiadnu analýzu situácie, ktorú bolo treba riešiť, a tiež neodrážal žiadne viditeľné dôkazy o existencii silnejšieho konceptuálneho rámca a dlhodobých strategických prístupov aplikovaných pri navrhovaní tohto dokumentu.
[53]. V roku 2008 vláda schválila Vyhodnotenie plnenia akčného plánu (...)74 za rok 2007. Podľa tohto dokumentu splnenie niektorých z úloh bolo nedostatočné a viaceré z úloh neboli ministerstvami splnené vôbec75. Mimovládne organizácie realizovali celkom 21 projektov, ich náklady dosiahli sumu 3 875 767 Sk (128 655 €).76
[54]. V roku 2008 vláda v rámci akčného plánu podporila 39 projektov mimovládnych organizácií a Slovenského národného strediska pre ľudské práva („Stredisko“), celkovo kontrahujúc sumu 296 894 €.77
Správa zo strany vlády nebola zatiaľ zverejnená.
[55]. Dňa 31. marca 2009 vydal podpredseda vlády pre ľudské práva návrh akčného plánu78 pre obdobie rokov 2009 – 2012. Tento dokument už obsahuje kontextuálne informácie o diskriminácii, rasizme a iných javoch a zdá sa byť viac koncepčný a systémový z hľadiska svojich cieľov a navrhovaných opatrení. Avšak mimovládne organizácie ani Stredisko nemali zastúpenie v medzirezortnej pracovnej skupine, ktorá sa na príprave dokumentu podieľala79. Tento dokument je teraz otvorený na pripomienkovanie orgánmi verejnej správy, ako aj verejnosti. Na realizáciu tohto plánu v roku 200980 je alokovaných 315 342 €.
74 Vyhodnotenie plnenia Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006 – 2008 (Priebežná správa za rok 2007), dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/44797508A396E1A2C125728E00371FA8/$FILE/Zdroj.html (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
75 Tamtiež. 76 Tamtiež. 77 Pozri zdroj uvedený v poznámke č.Error: Reference source not found, s. 164. 78 Návrh akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie,
antisemitizmu a iných foriem neznášanlivosti na obdobie 2009-2011 je k dispozícii na https://lt.justice.gov.sk/(X(1)S(f5p4hf454nztij555unfpamu))/Attachment/materi%C3%A1l%20(spr%C3%A1va).doc?instEID=1&attEID=8510&docEID=50704&matEID=1285&langEID=1&tStamp=20090331161928997 (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
79 Pozri str. 8 návrhu akčného plánu. 80 Tamtiež.
24
SEN Slovensko, správa č. 1
Ostatné dokumenty v oblasti politík
[56]. V roku 2008 a začiatkom roka 2009 boli prijaté/vypracované aj ďalšie dokumenty v oblasti politík relevantné pre oblasť antidiskriminácie. Ide najmä o tieto dokumenty:
Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike SOLIDARITA – INTEGRITA – INKLÚZIA 2008 – 201381
Koncepcia integrovaného vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania82
Koncepcia vzdelávania národnostných menšín83
Národný akčný plán pre deti na roky 2009 – 201284
Návrh Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách 85
Návrh Národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009 – 201386
[57]. Koncom roka 2007 ministerstvo zdravotníctva predložilo návrh Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia v Slovenskej republike, ktorý mal potenciál ochraňovať práva ohrozených jednotlivcov a skupín. Vláda však práce na programe prerušila a odstránila ho zo zoznamu svojich legislatívnych úloh. Do 30. júna 2009 by malo ministerstvo predložiť Národný program starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie.87
81 Dostupné na http://www.romovia.vlada.gov.sk/data/att/12371_subor.pdf (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009). K opisu postupu prijímania tohto dokumentu a k niekoľkým poznámkam o jeho obsahu pozri napríklad HOJSÍK, M.: Rómovia. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008 : Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009, str. 213-215.
82 Dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/93C355E5B46377D0C125740F004A580F/$FILE/Zdroj.html (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
83 Prijatý dňa 19. decembra 2007. Dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/542E7234FBB9486AC12573A300469200/$FILE/Zdroj.html (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
84 Dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/FF1E3A6619EEDDFBC12575450049B22C/$FILE/Zdroj.html (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
85 Dostupné na http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=1473 (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
86 Dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/428A402D1879A175C125757E004CEE37/$FILE/Zdroj.html (má byť prerokovaný vládou na jej zasadnutí dňa 8. apríla 2009); (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
87 Pre viac informácií pozri zdroj citovaný v poznámke č. Error: Reference source not found, str. 156.
25
SEN Slovensko, správa č. 1
1.4.3. Monitoring
[58]. Hlavnou verejnou inštitúciou s monitorovacími úlohami v oblasti antidiskriminácie je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (pre podrobnejší popis zákonných úloh Strediska vo vzťahu k monitoringu pozri bod [45] tejto správy). Nie je však jasné, aký druh metodológie Stredisko pri plnení svojich monitorovacích funkcií používa. Napríklad správa Slovenského národného strediska pre ľudské práva o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok 200788 tvrdí, že Stredisko oslovilo 253 „orgánov, organizácií a inštitúcií“ so žiadosťou o poskytnutie podkladov k tejto správe. Nie je však jasné, aké údaje si stredisko vyžiadalo a ani to, ako boli získané údaje overované a vyhodnocované.89 Správa tiež neobsahuje správne vypracované odkazy na použité zdroje, čo tiež vzbudzuje pochybnosti o spoľahlivosti metodológie vykonávaného monitorovania.
[59]. Za niektoré monitorovacie činnosti zodpovedá Sekcia ľudských práv a menšín Úradu vlády SR, avšak len v rozsahu akčných plánov na predchádzanie diskriminácie. Všetky subjekty so zodpovednosťami vo vzťahu k akčnému plánu majú povinnosť podať o svojej činnosti správu.90 Sekcia sa zároveň zúčastňuje na niektorých činnostiach mimovládnych organizácií zapojených do akčného plánu. Avšak záverečné správy o plnení akčných plánov odrážajú len veľmi nepatrnú mieru kvalitatívnych prístupov k hodnoteniu realizovaných aktivít, a teda aj celkového plnenia akčného plánu.
1.4.4. Kódexy správania
[60]. Verejné inštitúcie (vrátane Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Sekcie ľudských práv a menšín a Verejného ochrancu práv) nemajú interne záväzné kódexy správania zamerané na potláčanie diskriminácie.
88 Dostupné na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/e04af400afba0480c1257586004fdc90/$FILE/SNCHR_Report_Observance%20of%20Human%20Rights_2007.pdf (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
89 Z 253 oslovených subjektov len 109 poskytlo svoje stanovisko Stredisku (pozri s. 7 správy v jej anglickej verzii).
90 To platí najmä pre mimovládne organizácie, ktoré realizujú projekty financované z rozpočtov akčných plánov.
26
SEN Slovensko, správa č. 1
1.5. Prehľad rozsahu diskriminácie, ktorej čelia znevýhodnené skupiny na základedostupných údajov (vrátane vnímanej diskriminácie)
[61]. Nedávne výsledky výskumov uskutočnených na Slovensku91 ukazujú, že vek a etnický pôvod sú najčastejšími dôvodmi diskriminácie. Vek je ako dôvod diskriminácie vnímaný častejšie (v porovnaní s inými dôvodmi), percento je vyššie (49 %) ako je priemer v EÚ (42 %). Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je druhou najčastejšou v rámci Európskej únie (51 %), ale na Slovensku ju občania a občianky nevnímajú ako významnú (50 %), na rozdiel od etnického pôvodu. To možno dať do súvislosti s výsledkami výskumu o miere akceptácie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Získané dáta ukazujú, že sociálna vzdialenosť voči osobám z LGBT komunity je na Slovensku ešte stále dosť veľká.92 V porovnaní s najnovšou správou FRA93, podľa ktorej je tendencia posudzovať LGBT ľudí skôr negatívne len v niektorých súvislostiach (napríklad ako blízkych príbuzných), na Slovensku sa sociálne vnímanie LGBT párov líši v závislosti od kontextu, od 50 % (prítomnosť LGBT páru na rodinnej oslave) do 70 % (stretnutie s LGBT párom na verejnom mieste).
[62]. Zo správy FRA vyplýva, že v krajinách so silnou legislatívou na ochranu práv LGBT osôb sú postoje verejnosti k osobám LGBT pozitívnejšie, a to vrátane práva na registrované partnerstvo. Výsledky výskumu ukazujú, že na Slovensku je miera uznania práv LGBT párov pomerne nízka, t. j. v rozmedzí od 45 % v prípade uplatnenia nároku na dôchodok pre pozostalého/ú, do 64 % v prípade prístupu k informáciám o zdravotnom stave partnera alebo partnerky. Viac ako 45 % respondentov a respondentiek nesúhlasí (na rozdiel od 42 %, ktorí/é súhlasia) s registrovaným partnerstvom LGBT párov.
[63]. 31 % respondentov a respondentiek považuje za dôvod diskriminácie aj pohlavie. Toto percento je porovnateľné s údajmi na úrovni EÚ,
91 Pozri odseky [25] a [31], a pre viac informácií pozri tiež poznámky č. Error: Reference source not found a Error: Reference source not found.
92 Pre viac informácií pozri výsledky prieskumu Prieskum verejnej mienky pre Iniciatívu Inakosť, Bratislava: Agentúra FOCUS, 2008 (reprezentatívny sociologický výskum realizovaný na Slovensku od 3. do 9. júna 2008 na vzorke 1022 respondentov a respondentiek metódou priamych rozhovorov).
93 Dostupné na http://fra.europa.eu/fraWebsite/products/publications_reports/pub_cr_homophobia_p2_0309_en.htm (posledná návšteva zo dňa 5. apríla 2009).
27
SEN Slovensko, správa č. 1
pričom tu sa táto diskriminácia pokladá za menej rozšírenú. Na Slovensku však toto percento môže byť podmienené nedostatočným chápaním rozdielu medzi kategóriami pohlavia a rodu.
[64]. Znalosť prostriedkov na ochranu pred diskrimináciou je na Slovensku na úrovni 46 %, za posledné dva roky stúpla o 9 %. Pri výklade tretieho miesta Slovenska v rámci EÚ je potrebné postupovať opatrne, keďže právne vedomie na Slovensku je vo všeobecnosti nízke. Aj to by mohlo byť dôvodom, prečo bolo na Slovensku percento ľudí, ktorí sa počas minulého roka cítili byť diskriminovaní, v priemere nižšie (15 %) ako v Európskej únii (17 %).
[65]. Výsledky Eurobarometra 2008 boli zamerané nielen na vnímanie diskriminácie, skúsenosti s diskrimináciou a postoje k diskriminácii v Európskej únii (prieskum Eurobarometra 29694), ale tiež na určité oblasti ako bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a poskytovanie tovarov a služieb (Flash EB Séria 23295). Podľa výsledkov vnímania diskriminácie a skúseností s diskrimináciou v EÚ sa vek intenzívne vníma ako dôvod diskriminácie vo všetkých spomenutých oblastiach. 22 % respondentov a respondentiek uviedlo osobnú alebo sprostredkovanú skúsenosť s takouto diskrimináciou, čím sa Slovensko ocitlo v skupine spolu s Českou republikou, Maďarskom a pobaltskými krajinami.
[66]. Výsledky sociologických prieskumov96 z roku 2008 týkajúce sa chudoby a sociálneho vylúčenia starších ľudí, ktoré boli realizované v úzkej spolupráci s mimovládnou organizáciou Fórum seniorov, užitočným spôsobom prispievajú k lepšiemu pochopeniu diskriminácie starších ľudí na Slovensku. Cieľová skupina pozostávala z respondentov a respondentiek z veľmi rôznorodých spoločenských a ekonomických prostredí. Išlo o ľudí schopných aktívnej participácie na spoločenskom živote, ale aj o ľudí, ktorí žijú s pocitom chudoby, izolácie a nedostatku finančných zdrojov. Hlavným cieľom tohto prieskumu bolo zmapovať ich názory na rôzne oblasti života, zistiť, ako ich vnímajú a identifikovať tie oblasti, ktoré sa tejto skupine javia ako veľmi závažné. Hoci výskum nemal reprezentatívny charakter, rozsah a sociálnodemografická charakteristika vzorky umožňujú určitú úroveň objektívneho zovšeobecňovania:
[67]. Takmer 80 % starších ľudí, teda prevažná väčšina, je presvedčená o tom, že na uspokojenie základných životných potrieb nemá dostatok
94 Dostupné na http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_296_en.pdf (posledná návšteva zo dňa 15. apríla 2009).
95 Dostupné na http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_232_en.pdf (posledná návšteva zo dňa 15. apríla 2009).
96 Pre viac informácií pozri http://www.forumseniorov.sk/prieskum%20snslp.htm alebo http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/52C97D8DA6708F68C12575470029DC34?OpenDocument (posledná návšteva zo dňa 21. marca 2009).
28
SEN Slovensko, správa č. 1
finančných prostriedkov, pričom z pohľadu regiónov, pohlavia, vzdelania či veku ide o malé rozdiely. Podobné závery prinieslo aj skúmanie názorov starších ľudí na tému rizika chudoby, a to nezávisle od toho, či starší ľudia žijú samostatne alebo nie. Nízke dôchodky, vysoké životné náklady a zvýšené ceny – tieto tri hlavné dôvody považovali za hlavné príčiny ohrozenia chudobou. Takmer 80 % starších osôb uviedlo osobný príjem nižší ako 331,94 €. Asi u 75 % respondentov a respondentiek nedosahuje osobný príjem ani dvojnásobok súčasnej výšky životného minima. Situácia starších osôb je lepšia, ak žijú v spoločnej domácnosti. Približne 55 % domácností žije z príjmu tesne na úrovni 331,94 € alebo viac. Medzi životné náklady sa zaraďuje najmä bývanie, potraviny a lieky. Viac ako 65 % starších ľudí (pričom častejšie to tvrdili ženy) uviedlo, že ich mesačný príjem nestačí na pokrytie celkových mesačných nákladov.
[68]. Slovo diskriminácia vyvolávalo u starších ľudí pomerne intenzívnu reakciu. 60 % z nich uviedlo, že vníma porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania voči svojej osobe. Väčšinou sa to týkalo ľudí s vysokoškolským vzdelaním alebo tých, ktorí majú nižšie príjmy – avšak bez ohľadu na pohlavie. Za najhoršiu hodnotili situáciu v oblasti zdravotníctva, štátnej a verejnej správy a v oblasti služieb. Každá druhá staršia osoba, ktorá bola schopná posúdiť situáciu, označila úroveň starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach za zlú, pričom so zvyšujúcim sa vekom sa toto hodnotenie zhoršovalo. Skúsenosti starších ľudí poukazujú aj na negatívnu skutočnosť neoficiálnych platieb za zdravotnícke služby. Takmer každý/á tretí/ia respondent/ka uviedol/a, že takúto situáciu v zdravotníckych zariadeniach zažil/a.
[69]. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR97 nás informovala o nedostatku spoľahlivých údajov o situácii ľudí s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia. Niekoľko organizácií združujúcich ľudí so zdravotným postihnutím zaviedlo monitoring dodržiavania ľudských práv.98 Štátny pedagogický ústav vypracoval štúdiu o integrácii detí s jednotlivými druhmi zdravotného postihnutia na jednotlivých stupňoch škôl.99. K dispozícii však nie je žiadny výskum mapujúci celkovú situáciu z pohľadu osôb so zdravotným postihnutím.
97 Pre viac informácií pozri http://www.nrozp.sk/index.php/english-version, (posledná návšteva zo dňa 2. apríla 2009).
98 ŠMELIKOVÁ, A. ed.: Monitoring dodržiavania základných ľudských práv a slobôd upravených v Ústave a medzinárodných dokumentoch. Bratislava, 2008 (nepublikovaný materiál).
99 Pre viac informácií pozri http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php_page_id=1049.html (posledná návšteva zo dňa 2. apríla 2009) a tiež pozri LEVČÍKOVÁ, M., TATRANSKÁ, M.: Integrované vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných triedach základných škôl. Bratislava: Štátny pedagogický materiál, 2007 (nepublikovaný materiál).
29
SEN Slovensko, správa č. 1
2. Časť II
2.1.1. Právne predpisy, prax verejnej správy a usmernenia
[70]. Od začiatku existencie antidiskriminačného zákona majú subjekty spadajúce do vecnej pôsobnosti tohto zákona100 povinnosť presadzovať rovnosť. V § 2 ods. 3) zákona sa hovorí, že „dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.“ Táto povinnosť je vynútiteľná súdnou cestou a jej porušenie môže okrem iného viesť aj k povinnosti zaplatiť dotknutej osobe náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.101 Napriek svojmu silnému právnemu charakteru sa táto povinnosť doteraz nepretavila do interne záväzných predpisov, postupov, odporúčaní, politík alebo systémovej praxe štátnej správy, a ani do systémových postupov štátnej správy či verejných inštitúcií. Takisto nie je zohľadňovaná ani v ich v každodennej praxi. Jedným z faktorov, ktorý zrejme prispieva k rozdielu medzi relatívne progresívnymi právnymi predpismi stanovujúcimi právne záväznú povinnosť presadzovať rovnosť a situáciou v praxi, je skutočnosť, že verejné inštitúcie (vrátane vládnych, Slovenského národného strediska pre ľudské práva a verejného ochrancu práv) doteraz neprijali žiadne interne záväzné predpisy, ktoré by mohli slúžiť ako príklady napĺňania preventívnej povinnosti presadzovať rovnosť v praxi.
[71]. Legislatívne pravidlá vlády102 (podrobné a právne záväzné pravidlá pre vypracúvanie všetkých dokumentov legislatívneho a politického charakteru) neobsahujú špeciálnu povinnosť vyhodnocovať možné dôsledky novopripravovanej legislatívy z hľadiska ich (anti)diskriminačných dopadov. Tento druh povinnosti sa uplatňuje len v prípade možných dôsledkov na rozpočty verejnej správy103, širších hospodárskych dopadov a dopadov v oblasti nárokov na
100 Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona „každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti zamestnania a povolania, sociálneho zabezpečenia, vrátane sociálnych výhod, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb, vrátane bývania, a oblasti vzdelávania“.
101 Všeobecne pozri napríklad DEBRECÉNIOVÁ, J.: Antidiskriminačný zákon : Komentár. Bratislava: Občan a demokracia, 2008.
102 Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (v znení uznesenia vlády z 22. októbra 2008), dostupné na http://www.vlada.gov.sk/data/files/4262.pdf (posledná návšteva zo dňa 30. marca 2009).
103 Pozri článok 11 legislatívnych pravidiel.
30
SEN Slovensko, správa č. 1
pracovnú silu104 (aj keď na meranie/odhadovanie týchto dopadov už nie je stanovený nijaký podrobnejší postup). Hoci legislatívne pravidlá priamo vyžadujú doložku zlučiteľnosti o súlade navrhovaného právneho predpisu s právom ES, a tiež prehlásenie o súlade pripravovaného legislatívneho návrhu s ústavou a s dokumentmi medzinárodného práva, predkladatelia právnych predpisov vnímajú všetky tieto povinnosti len ako veľmi formálne požiadavky, a preto si vo väčšine prípadov vystačia iba so stručnými a formálnymi vyhlásením (tvrdiac, že predkladaný právny predpis nebude mať nijaké dopady alebo že legislatívny návrh je v súlade s požiadavkami ústavného práva, práva ES a medzinárodného práva).105
2.1.2. Opatrenia v oblasti politík
[72]. Žiadny z dokumentov v oblasti politík uvedených v bode 1.4.2. – s výnimkou návrhu Národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013 (má byť prerokovaný na zasadnutí vlády dňa 8. apríla 2009; tento dokument sa však zaoberá len potrebou prierezového uplatňovania rodového hľadiska – hoci sa zmieňuje aj o nutnosti riešiť viacnásobnú diskrimináciu106) – neodráža explicitný prístup vypovedajúci o potrebe prierezového uplatňovania antidiskriminačných hľadísk, či už otvorenou formuláciou artikulujúcou nutnosť prijať a realizovať tento koncept alebo zahrnutím krokov, ktoré sú potrebné pre úspešné antidiskriminačné mainstreamingové stratégie (t. j. stratégie prierezového uplatňovania antidiskriminačných hľadísk).
[73]. Niektoré z politických dokumentov uvedených v bode 1.4.2. neberú vôbec do úvahy a/alebo nedostatočne odrážajú koncept viacnásobnej diskriminácie (napr. návrh Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách107), čo môže byť ďalšou prekážkou úspešnosti stratégie pre mainstreaming rovnosti. Niektoré časti politických dokumentov uvedených v bode 1.4.2. dokonca odrážajú stereotypné vnímanie tých jednotlivcov a skupín, ktorých práva by mali presadzovať108 – čo v praxi znamená, že tieto materiály
104 Tamtiež, článok 12. 105 Táto stručná analýza bola spracovaná vďaka početným rozhovorom so zástupkyňami a
zástupcami niekoľkých ľudskoprávnych MVO, resp. MVO aktívnych v oblasti antidiskriminácie antidiskriminácie, ktoré sa venujú tvorbe legislatívy a politík.
106 A tento dokument zatiaľ nie je pretransformovaný do konkrétnych opatrení s konkrétnymi zodpovednosťami jednotlivých aktérov. Ide o rámcový strategický dokument, na ktorý musia nadväzovať konkrétne akčné plány.
107 Pozri aj kritiku tohto stavu zo strany mimovládnych organizácií, dostupnú na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/744#signit (posledná návšteva zo dňa 30. marca 2009).
108 Pozri napríklad str. 16 Koncepcia integrovaného vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, kde si dokument kladie za úlohu „zavádzať také odbory, v ktorých sa môžu úspešne uplatniť aj rómski žiaci.“. V dokumente sú ďalej vymenované odbory pre (rómskych) chlapcov (napr. murár, tesár, pokrývač, stolár ...) a
31
SEN Slovensko, správa č. 1
majú ešte menší potenciál stať sa východiskovým nástrojom presadzovania rovnosti a prierezového uplatňovania antidiskriminačných hľadísk. Tieto problematické otázky sa ešte stále nedočkali serióznej verejnej diskusie, a to aj napriek tomu, že občianska spoločnosť (zastúpená najmä mimovládnymi organizáciami aktívnymi v oblasti antidiskriminácie) uvedené skutočnosti priebežne podrobuje kritike.
[74]. Žiadny z politických dokumentov uvedených v bode 1.4.2., okrem návrhu Národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009–2013, nepoužíva rodovo citlivý jazyk.
2.1.3. Postoje verejnej správy
[75]. Nedostatok prístupov, ktoré by v príslušných dokumentoch verejných politík prierezovo uplatňovali antidiskriminačné hľadisko (resp. „mainstreaming rovnosti“), môže byť odrazom nedostatočnej znalosti koncepčných aspektov mainstreamingu a jeho aspektov z hľadiska potrieb súvisiacich s tvorbou verejných politík zo strany verejnej správy. Komplexné mainstreamingové prístupy na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré by zohľadňovali celý cyklus meanstreamingu, v praxi jednoducho neexistujú. Vo vzťahu k rodovej rovnosti absenciu systematického uplatňovania rodového hľadiska (tzn. rodového mainstreamingu) potvrdil aj Návrh národnej stratégie pre rovnosť žien a mužov na roky 2009-2013109.
[76]. Adekvátna stratégia a metodológia mainstreamingu chýbala tiež v návrhu Národného akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2009 – 2012, ktorý slovenská vláda dňa 31. marca 2009110 posunula na medzirezortné pripomienkové konanie. Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti antidiskriminácie, ktoré návrh národného akčného plánu pripomienkovali111, túto skutočnosť kritizovali a navrhovali zmeny, ktoré by po prijatí prispievali k systémovej tvorbe mainstreamingových stratéigí.112 V čase finalizácie tejto analýzy vláda navrhnuté zmeny zvažovala.
pre (rómske) dievčatá (napr. kaderníčka, kozmetička, masérka, aranžérka, ...). Ku kritike pozri napr. HOJSÍK, M.: Rómovia. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008 : Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009, str. 224.
109 Pozri str. 5 dokumentu (kompletné odkazy v poznámke č. Error: Reference source not found).
110 Pozri zdroj uvedený v poznámke č. Error: Reference source not found. 111 Občan a demokracia, Nadácia Milana Šimečku, OZ Možnosť voľby, Prvé lesbické združenie
Museion, Queer Leaders Forum a Iniciatíva Inakosť. 112 Pripomienky neboli zverejnené, ale na požiadanie ich môže poskytnúť ktorákoľvek z
mimovládnych organizácií uvedených v poznámke č. Error: Reference source not found.
32
SEN Slovensko, správa č. 1
[77]. Na úrovni tvorby vnútroštátnej legislatívy a verejných politík možno absenciu prierezového uplatňovania antidiskriminačných hľadísk spájať najmä s nevyužívanými možnosťami príslušných rád vlády SR (pozri bod 1.3.1.). Hoci tieto rady sú poradnými orgánmi vlády, vláda alebo jednotlivé ministerstvá ich o participáciu na diskusiách a pripomienkovaní návrhov právnych predpisov a verejných politík s potenciálnym vplyvom na rovnosť žiadajú len zriedka. Rady vlády SR – každá s jednostranným zameraním vždy iba na jeden z dôvodov upravených v antidiskriminačných smerniciach EÚ – nie sú vzájomne prepojené, čo opäť len oslabuje ich mainstreamingový potenciál.
2.1.4. Rozpočtové otázky
[78]. Žiadny z dokumentov v oblasti verejných politík uvedených v bode 1.4.2. nemá pridelený osobitný rozpočet, okrem finančných prostriedkov, ktoré vláda každoročne uvoľňuje na činnosť mimovládnych organizácií v rámci akčných plánov predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie (pozri bod 1.4.2).113 To isté preto platí aj pre potenciálne mainstreamingové aktivity, ku ktorým by tieto dokumenty v princípe mohli smerovať. Návrh národnej stratégie pre rovnosť žien a mužov na roky 2009-2013 takisto zdôrazňuje, že politiky rodovej rovnosti žien a mužov a uplatňovanie rodového hľadiska nie sú mysliteľné bez dostatočného rozpočtového krytia. Bohužiaľ, návrh Národnej stratégie prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách114, dokument vypracovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR bezprostredne po vypracovaní vyššie uvedenej národnej stratégie pre rodovú rovnosť (tiež z dielne Ministerstva práce) už neobsahuje žiadny návrh rozpočtových zdrojov, ktoré by umožnili systémovú a udržateľnú implementáciu tohto dokumentu po jeho prijatí. Aj keď ženskoprávne mimovládne organizácie túto skutočnosť vo svojich verejných pripomienkach a navrhovaných zmenách115 kritizovali, ministerka práce poslala mimovládnym organizáciám list, v ktorom uvádza, že v čase finančnej krízy nie je možné finančne pokrývať systémové kroky súvisiace s bojom proti násiliu páchanom na ženách.
113 Jednotlivé úlohy obsiahnuté v týchto dokumentoch iba vo všeobecnosti odkazujú na budúce rozpočtové zdroje zodpovedných ministerstiev alebo iných verejných orgánov (vždy bez určenia presnej sumy).
114 Pozri zdroj citovaný v poznámke č. Error: Reference source not found. 115 Ich pripomienky sú k dispozícii na adrese http://www.diskriminacia.sk/?q=node/744#signit
(posledná návšteva zo dňa 21. apríla 2009).
33
SEN Slovensko, správa č. 1
2.2. Implementácia mainstreamingových nástrojov
[79]. Keďže mainstreaming rovnosti nepredstavuje integrálnu a oficiálne existujúcu súčasť legislatívnych procesov a procesov tvorby politík, nasledovné ukážky v praxi osvedčených postupov sú skôr roztrieštenými praktickými príkladmi čiastkových mainstreamingových nástrojov v oblasti rovnosti.
2.2.1. Národný strategický referenčný rámec na roky 2007-2013
[80]. Národný strategický referenčný rámec na roky 2007-2013 (NSRR)116
je základným strategickým dokumentom Slovenskej republiky na využívanie fondov Európskej únie v rokoch 2007-2013. Ako dve zo svojich štyroch horizontálnych priorít117 definuje Rovnosť príležitostí a Marginalizované rómske komunity. Tieto horizontálne priority musia byť zohľadňované vo všetkých operačných programoch, ktoré sa realizujú cez Národný strategický referenčný rámec.
[81]. Horizontálna priorita Marginalizované rómske komunity umožňuje vykonávať takzvané komplexné projekty, cez ktoré môžu miestne partnerstvá predkladať takzvané miestne stratégie komplexného prístupu, pričom už obsahujú niekoľko návrhov projektov vo forme strategického plánovania. Jednou z výhod tohto jednotného prístupu je šanca príjemcu získať odbornú pomoc pri celej realizácii komplexných projektov a jednoduchší prístup k finančným zdrojom.118
[82]. Hoci je systém v tejto chvíli iba na začiatku procesu realizácie, už sa stihli objaviť prvé ťažkosti. Po prvé, celý proces sa oneskoril, čím sa samozrejme oneskorili aj výzvy na predkladanie návrhov na operačné projekty. Tie mali prísť až po miestnych stratégiách komplexného prístupu, no teraz ich v skutočnosti často predstihujú. Po druhé, miestne stratégie komplexného prístupu nezahŕňajú infraštruktúru /kanalizáciu ani stavebné práce, ktoré často predstavujú pre obce najväčší problém, hlavne ak ide o marginalizované rómske komunity. Po tretie, proces sprevádza niekoľko administratívnych aj právnych nejasností.119
116 Tento dokument je k dispozícii na http://www.strukturalnefondy.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/ (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009]).
117 Pre viac informácií o týchto prioritách pozri http://www.strukturalnefondy.sk/sk/horizontalne-priority/ (posledná návšteva zo dňa 1. apríla 2009).
118 Pozri tiež zdroj citovaný v poznámke č. Error: Reference source not found, str. 216-217.
34
SEN Slovensko, správa č. 1
2.2.2. Regionálna úroveň
[83]. Dňa 23. augusta 2007 prijal Banskobystrický samosprávny kraj Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja na roky 2007-2013120. Do tohto dokumentu sú do veľkej miery zapracované časti Stratégie sociálnej a ekonomickej integrácie rómskych komunít v Banskobystrickom samosprávnom kraji pre obdobie 2007-2013121 – dokumentu, ktorý vznikal v rokoch 2005-2006 vďaka neformálnemu medzirezortnému regionálnemu partnerstvu, ktoré tvorilo viac ako 100 expertiek a expertov na rómsku problematiku (konkrétne napríklad zástupkyne a zástupcovia profesijných organizácií, aktivistky a aktivisti mimovládnych organizácií a zástupkyne a zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov122). Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja v Banskobystrickom samosprávnom kraji obsahuje nielen samostatnú časť, kde sa táto stratégia vo výraznej miere odráža123, ale časti tejto stratégie sú prierezovo začlenené aj do zvyšku dokumentu124. Bohužiaľ sú však takéto progresívne prístupy stále v oveľa väčšej miere prítomné na úrovni oficiálnych dokumentov než na úrovni konkrétnej praktickej implementácie.
119 Tamtiež. Ďalším zdrojom informácií bol rozhovor s Andreou Bučkovou, programovou manažérkou Kultúrneho združenia Rómov Slovenska a bývalou koordinátorkou pre rozvoj regionálnych koncepcií na Úrade splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Rozhovor sa uskutočnil dňa 28. marca 2009.
120 Dostupné na: http://www.vucbb.sk/ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/F4066D2BA22DFD8BC12573360040BD2D (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
121 Dostupné na http://www.sociologia.sav.sk/publikacie.php?id=1143 (posledná návšteva zo dňa 28. marca 2009).
122 Všetky osoby zapojené do tohto procesu sa na ňom podieľali dobrovoľnícky. Proces bol koordinovaný Splnomocnenkyňou vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
123 Časť 3.8 s názvom „Marginalizované rómske komunity“, str. 28-30 tohto materiálu. 124 Podobné trendy možno pozorovať aj v Prešovskom samosprávnom kraji a v Košickom
samosprávnom kraji.
35
SEN Slovensko, správa č. 1
2.3. Príklady dobrej praxe[84]. Majúc na zreteli nedostatok komplexných antidiskriminačných
mainstreamingových prístupov a nástrojov v oblasti právnych predpisov a politík, autorka tejto kapitoly nemala k dispozícii požadované údaje o príkladoch dobrej praxe, ktoré by napĺňali všetky pojmové znaky efektívnych mainstreamingových nástrojov. Možno však uviesť niekoľko príkladov iniciatív mimovládnych organizácií, ktoré môžu slúžiť ako príklady alebo prvky možných mainstreamingových prístupov.
[85]. Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky – detailné a právne záväzné pravidlá pre vypracovávanie všetkých dokumentov legislatívneho a politického charakteru125 – obsahujú ustanovenie, podľa ktorého ak verejnosť pripomienkuje legislatívny návrh a s jej pripomienkami sa stotožní najmenej 500 fyzických alebo právnických osôb, je predkladateľ tohto legislatívneho návrhu (napr. vláda, ministerstvá) povinný prizvať zástupcov a zástupkyne týchto hromadných pripomienok verejnosti na takzvané rozporové konanie. Ak predkladateľ legislatívneho návrhu a zástupkyne a zástupcovia verejnosti (zvyčajne z radov mimovládnych organizácií) nedospejú k dohode o konečnom znení ustanovenia daného legislatívneho návrhu, toto znenie zostane predmetom rozporu, ktorý bude predložený vláde ako celku pri schvaľovaní konečnej verzie legislatívnych návrhov, ktoré budú neskôr predložené do parlamentu126 127. Mimovládne organizácie, ktoré sa venujú problematike antidiskriminácie a ľudským právam všeobecne, využili tento nástroj pri viacerých príležitostiach, aby tým dosiahli niekoľko pozitívnych zmien v antidiskriminačnej legislatíve.128
[86]. Jedným z najvýznamnejších úspechov v uvedenom kontexte bol proces, ktorým sa menil a dopĺňal antidiskriminačný zákon a ktorý vyústil do komplexnej novelizácie tohto zákona zavŕšenej na jar v roku 2008129. Na základe pripomienok verejnosti (zastúpenej mimovládnymi organizáciami) k stručnej, vládou predloženej novele antidiskriminačného zákona z jari roku 2007, bola neskôr do medzirezortnej komisie pre tvorbu komplexnejšej novely
125 Pozri odkazy citované v poznámke č. Error: Reference source not found. 126 Alebo len schválené vládou - v závislosti od právnej sily prijímaného aktu. 127 Pozri článok 10 Legislatívnych pravidiel. 128 Vďaka počtu a frekvencii iniciatív mimovládnych organizácii, ich kvalitnej a často aj vysoko
špecifickej expertíze v oblasti antidiskriminácie a aj kvalite ich pripomienok sa čoraz častejšie stáva, že ministerstvá prizývajú MVO na rozporové konania aj vtedy, ak podané hromadné pripomienky nemajú podporu 500 osôb.
129 Novelou č. 85/2008 Z. z., schválenou parlamentom dňa 14. februára 2008 a účinnosu od 1. apríla 2008.
36
SEN Slovensko, správa č. 1
antidiskriminačného zákona (táto bola prijatá na jar 2008130) prizvaná jedna zo zástupkýň a zástupcov pripomienkujúcich mimovládnych organizácií131, aby sa stala členkou tejto komisie. Počas intenzívnej šesťmesačnej spolupráce a komunikácie sa zástupkyňa MVO zúčastňovala mnohých rokovaní a pracovných stretnutí s predstaviteľmi a predstaviteľkami vlády a aj v spolupráci s ďalšími mimovládnymi organizáciami predložila viaceré dokoumenty a analýzy. Návrh vládnej novely antidiskriminačného zákona zohľadnil väčšinu pripomienok a požiadaviek MVO a v takomto znení novelu neskôr schválil parlament.132 Uvedené je príkladom otvoreného, transparentného a vysoko participatívneho demokratického procesu, ktorý neviedol len ku kvalitným obsahovým výsledkom, ale má hodnotu aj sám osebe.
[87]. Ľudskoprávne MVO aktívne v oblasti antidiskriminácie tiež pomocou opísaných nástrojov legislatívneho procesu prispeli aj k tvorbe iných právnych predpisov (hoci bez priamej účasti na tvorbe návrhov zákonov resp. iných dokumentov v oblasti legislatívy a politík), ktoré majú dopad na oblasť rovnosti. Patria medzi ne aj legislatívne zmeny, ktoré sú opísané v odsekoch [50] a [51] tejto správy.
[88]. V rámci iniciatívy PROGRESS, ktorú na Slovensku v roku 2008 realizovali štyri mimovládne organizácie133 (pod vedením združenia Občan a demokracia), vznikla vďaka iniciatíve a následnej asistencii združenia Partners for Democratic Change Slovakia aj regionálna pracovná skupina zameraná na tvorbu návrhu modelu vnútorných pravidiel nediskriminačného správania voči občanom – klientom a občiankam – klientkám. Pravidelné stretnutia pracovnej skupiny sa konali na úrade Košického samosprávneho kraja (KSK) a jej činnosť sa zameriavala na tvorbu opatrení podporujúcich antidiskrimináciu a rozmanitosť v inštitúciách, ktoré sú v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Za hlavné výhody možno považovať to, že členovia a členky pracovnej skupiny mali príležitosť lepšie porozumieť otázkam týkajúcim sa diskriminácie a mali možnosť o týchto otázkach permanentne diskutovať. K výhodám ďalej patrili identifikácia zraniteľných skupín, inštitucionalizácia pravidiel rovnakého zaobchádzania a formulácia princípov politík rovnosti vo vzťahu k užívateľom a užívateľkám i poskytovateľom a poskytovateľkám služieb.
130 Pozri poznámku č. Error: Reference source not found.131 Zástupkyňou bola Janka Debrecéniová, právnička združenia Občan a demokracia. 132 Pozri poznámku č Error: Reference source not found. 133 Pre viac informácií pozri ONDRUŠEK, D.: Rešpektovanie a uplatňovanie princípu rovnosti v
službách v Košickom samosprávnom kraji. In: Na ceste k rovnosti. Bratislava: Občan a demokracia, 2008, str. 39 – 60, dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/202, slovenská verzia http://www.diskriminacia.sk/?q=node/721.
37
SEN Slovensko, správa č. 1
Odkazy
Bibliografia
AL-SBENATY, A.: Islam a muslimovia vo vzťahu k štátu. Možnosti dialógu a konfliktu. In GREŠKOVÁ, L. (ed.): Vzťahy štátu a cirkví v Európe – súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008.
BÚTOROVÁ, Z: She and He in Slovakia: Gender and Age in the Period of Transition. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2008. Tiež dostupné na http://www.ivo.sk/5625/sk/publikacie/she-and-he-in-slovakia-gender-and-age-in-the-period-of-transition.
BÚTOROVÁ, Z. – GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Verejná mienka. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009.
ČEPLÍKOVÁ, M.: Súčasný stav konfesného práva v Slovenskej republike. In: GREŠKOVÁ, L. (ed.): Vzťahy štátu a cirkví v Európe – súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008.
DEBRECÉNIOVÁ, J.: Antidiskriminačný zákon : Komentár. Bratislava: Občan a demokracia, 2008, pp 54-55.
DEBRECÉNIOVÁ, J. – ORGONÁŠOVÁ, M. – ŠNÍREROVÁ, M. – WILFLING, P.: Ľudské práva. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009.
GURÁŇ, P.,- GERBERY - D., KOTVANOVÁ - A. - MÜNCNEROVÁ, L.: Reprezentatívny výskum vnímania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u dospelej populácie v SR. Záverečná správa z projektu. Bratislava: SNSĽP, 2007, dostupné na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/8B35ABD23C0AB345C1257310002A0A96?OpenDocument.
GYÁRFÁŠOVÁ, O., SEKULOVÁ, M.: Human Rights, Discrimination and Minorities in Public Perception. In: On the Way to Equality. Bratislava: Občan a demokracia, 2008, dostupné na
38
SEN Slovensko, správa č. 1
http://www.diskriminacia.sk/?q=node/202, slovenská verzia na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/721
GYURICSEK, P.: Analysis on the implementation of the European Charter for Regional or Minority Languages, dostupné na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113
HOJSÍK, M.: Rómovia. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008 : Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009.
HOMIŠINOVÁ, M.: Národnostný život Maďarov na Slovensku (kultúrno-jazykový aspekt), dostupné na http://www.saske.sk/cas/1-2007/index.html.
HORŇANOVÁ, S.: Ordinované ženy – farárky v Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. In: GREŠKOVÁ, L. Ed.: Vzťahy štátu a cirkví v Európe – súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008.
KOTVANOVÁ, A. – CHALOUPKA, V. – MüNCNEROVÁ, L.: Záverečná správa z výskumu Vnímanie ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u dospelej populácie v SR. Bratislava: SNSĽP, 2009, dostupné na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/A53C60BA2225F577C125758A004FA655?OpenDocument
LAJČÁKOVÁ, J: An Uneasy Road towards Remedying of Economic and Cultural Disadvantage of Roma in Slovakia. In: International Journal on Minority and Group Rights 14, 2007.
LEVČÍKOVÁ, M., TATRANSKÁ, M.: Integrované vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných triedach základných škôl. Bratislava: Štátny pedagogický materiál, 2007, nepublikovaný materiál.
ONDRUŠEK, D.: Respecting and implementing the Principle of Equality in Services of the Košice Self-governing Region. In: On the Way to Equality. Bratislava: Občan a demokracia, 2008, dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/202, slovenská verzia na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/721
OROSZ, L.: Maďarská národnostná menšina na Slovensku a legislatívne zmeny v jej postavení po roku 1989, dostupné na http://www.saske.sk/cas/4-2008/index.html
OROSZ, L.: Politická reprezentácia maďarskej menšiny a jej postoj k formovaniu ústavného systému Slovenskej republiky, dostupné na http://www.saske.sk/cas/1-2007/index.html
SEKULOVÁ, M. – GYÁRFÁŠOVÁ, O..: Do We Know What Discrimination Means? In: On the Way to Equality. Bratislava: Občan a demokracia, 2008. Tiež dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/202, ŠMELIKOVÁ, A. ed.: Monitoring dodržiavania základných ľudských práv a slobôd
39
SEN Slovensko, správa č. 1
upravených v Ústave a medzinárodných dokumentoch, Bratislava, 2008, nepublikovaný materiál.
ŠKOBLA, D., LEONČIKAS, T., ŠTĚPÁNKOVÁ, M.: Etnicita ako štatistický ukazovateľ pri monitorovaní životných podmienok a diskriminácie : Analytická správa a odporúčania pre Slovenskú republiku. Rozvojový program OSN, Regionálny úrad pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, 2008.
ŠUTAJ, Š. – SÁPOSOVÁ, Z.: Národnostné menšiny. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M.: Slovensko 2008: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009.
Terénny výskum dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania pri vzniku a skončení pracovno-právneho vzťahu vybraných kategórií obyvateľov. Bratislava: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2006, dostupné na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/31660A0D261A35BBC1257185003F4727?OpenDocument
Základné zistenia výskumu: Postoje žiakov základných škôl ku kultúrne odlišným skupinám. Bratislava: CVEK, 2008, dostupné na http://www.cvek.sk/main.php?p=dokumenty&lang=sk
Výskum realizovaný Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, dostupné na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/8B35ABD23C0AB345C1257310002A0A96?OpenDocument
Výskumy realizované Inštitútom pre verejné otázky v roku 2005, 2006 a 2008, dostupné na http://www.ivo.sk/147/sk/aktivity/vyskumy?rok=2006 and http://www.ivo.sk/147/sk/aktivity/vyskumy?rok=2007
Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov. Výsledky empirickej sondy. Bratislava, 2008, dostupné na http://www.forumseniorov.sk/prieskum%20snslp.htm or http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/52C97D8DA6708F68C12575470029DC34?OpenDocument
The Reporting of Government deficits and debt levels by the Slovak Republic to the European Commission (Eurostat) before 1st April 2009 for 2005 – 2009, pozri http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=359
The Legal Status of Minorities in the Slovak Republic, dostupné na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=557
Implementation of the European Charter of Regional or Minority Languages in Slovak Republic, Report of the Center for Legal Analyses - Kalligram Foundation, pozri http://kbdesign.sk/cla/projects/project.php?melyik=language_policy&nyelv=en&direkturl=language_policy/cla_analysis/report_on_charter_implemention.htm
40
SEN Slovensko, správa č. 1
Report on the Observance of Human Rights in the Slovak Republic for the year 2007, dostupné na http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/e04af400afba0480c1257586004fdc90/$FILE/SNCHR_Report_Observance%20of%20Human%20Rights_2007.pdf
Discrimination in the European Union: Perceptions, Experiences and Attitudes, pozri http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_296_en.pdf
Discrimination in the European Union Perceptions and experiences of discrimination in the areas of housing, healthcare, education, and when buying products or using services. Analytical report, see http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_232_en.pdf
Homophobia and Discrimination on Grounds of Sexual Orientation and Gender Identity in the EU Member States, Report - Part II: The Social Situation, European Union Agency for Fundamental Rights (FRA), March 2009, available at http://fra.europa.eu/fraWebsite/products/publications_reports/pub_cr_homophobia_p2_0309_en.htm
Relevantné právne predpisy
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach, o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, dostupné aj na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/148.pdf
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, dostupné aj na http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/zkon-.-308/1991-zb
Zákon. č. 270/1995 Z .z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, dostupné aj na http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislativa/zkony/270/1995
Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, dostupné aj na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/214.rtf
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
41
SEN Slovensko, správa č. 1
Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov
Zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 85/2008 Z. z., kto rým sa mení a dopĺňa Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach, o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
Zákon č. 384/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Zákona. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (v znení uznesenia vlády z 22. októbra 2008); dostupné na http://www.vlada.gov.sk/data/files/4262.pdf.
Rozsudky
Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/04-202 z 18. októbra 2005.
Relevantné dokumenty v oblasti legislatívy/politík
Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie za obdobie 2006-2008; dostupné na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/2161.doc
Vyhodnotenie plnenia Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006 – 2008 (Priebežná správa za rok 2007); dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/44797508A396E1A2C125728E00371FA8/$FILE/Zdroj.html
Návrh akčného plánu na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie za obdobie 2009 – 2011; dostupné na https://lt.justice.gov.sk/(X(1)S(f5p4hf454nztij555unfpamu))/Attac
42
SEN Slovensko, správa č. 1
hment/materi%C3%A1l%20(spr%C3%A1va).doc?instEID=1&attEID=8510&docEID=50704&matEID=1285&langEID=1&tStamp=20090331161928997
Koncepcia integrovaného vzdelávania rómskych žiakov na Slovensku vrátane rozvoja stredoškolského a vyššieho vzdelávania.
Návrh koncepcie výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/93C355E5B46377D0C125740F004A580F/$FILE/Zdroj.html
Strednodobá koncepcia vývoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike, dostupné na http://www.romovia.vlada.gov.sk/data/att/12371_subor.pdf
Návrh koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín, dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/542E7234FBB9486AC12573A300469200/$FILE/Zdroj.html
Národný akčný plán pre deti na roky 2008-2012, dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/FF1E3A6619EEDDFBC12575450049B22C/$FILE/Zdroj.html
Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách, dostupné na http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=1473
Hromadná pripomienka verejnosti k Národnému akčnému plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 – 2012, predloženého Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/744#signit
Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013 (návrh), dostupné na http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/428A402D1879A175C125757E004CEE37/$FILE/Zdroj.html
Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja BBSK 2007 – 2013, dostupné na http://www.vucbb.sk/ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/F4066D2BA22DFD8BC12573360040BD2D
Stratégia sociálnej a ekonomickej integrácie rómskych komunít v Banskobystrickom samosprávnom kraji na obdobie 2007 – 2013 a akčné plány na roky 2007 – 2008, dostupné na http://www.sociologia.sav.sk/publikacie.php?id=1143
43
SEN Slovensko, správa č. 1
Relevantní aktéri a aktérky
Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
Sekcia ľudských práv a menšín Úradu vlády SROdbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych
vecí a rodinyÚrad splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunitySlovenské národné stredisko pre ľudské právaVerejný ochranca právZoznam a adresy týchto orgánov a organizácií, ktorých kompetencie zahŕňajú
ochranu ľudských práv a slobôd a práva menšín, dostupné na http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=1113
Poradné orgány vlády
Rada vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny, http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=563
Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, http://www.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=464
Rada vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím, http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=14408
Rada vlády SR pre seniorov, http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=14407
Rada vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť, http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=12611
Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti rovnakého zaobchádzania
a) Antidiskriminácia vo všeobecnosti:
Občan a demokracia (www.oad.sk); Nadácia Milana Šimečku (www.nadaciamilanasimecku.sk); Inštitút pre verejné otázky (www.ivo.sk)
b) Diskriminácia na základe rasového a etnického pôvodu:
Ľudia proti rasizmu (www.rasizmus.sk); Poradňa pre občianske a ľudské práva (www.poradna-prava.sk); Kultúrne združenie Rómov Slovenska; Nadácia Milana Šimečku (Milan Šimečka Foundation).
44
SEN Slovensko, správa č. 1
c) Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie:
Prvé lesbické združenie Museion (www.lesba.sk); Iniciatíva Inakosť (www.inakost.sk), Queer Leaders Forum (www.qlf.sk).
d) Diskriminácia na základe veku
Fórum pre pomoc starším (www.forumseniorov.sk/)
f) Diskriminácia na základe náboženstva/viery
Nadácia Milana Šimečku
g) Diskriminácia na základe pohlavia a práva žien:
Aspekt (www.aspekt.sk), Možnosť voľby (www.moznostvolby.sk), Fenestra (www.fenestra.sk), Aliancia žien Slovenska (www.alianciazien.sk), Únia materských centier (www.materskecentra.sk), Občan a demokracia (www.oad.sk), Inštitút pre verejné otázky (www.ivo.sk)
f) Databáza neziskových organizácií zaoberajúcich sa antidiskrimináciou na http://www.diskriminacia.sk/?q=addrbook/ngos
Webové stránkyhttp://www.mensiny.vlada.gov.sk http://portal.statistics.sk http://www.culture.gov.sk http://www.ecav.skhttp://www.sspr.gov.sk http://www.nrozp.sk http://www.statpedu.skhttp://www.strukturalnefondy.skhttp://www.snslp.sk http://www.vop.gov.sk http://www.employment.gov.sk/ http://romovia.vlada.gov.sk
45
SEN Slovensko, správa č. 1
PRÍLOHA A Výsledky výberového zisťovania pracovných síl v Slovenskej republikeNa 3. štvrťrok 2008 Štatistický úrad Slovenskej republikyČ: 600-0010 / 2009Kód: 022008Dátum: január 2009
Ekonomicky aktívna populácia
V 3. štvrťroku 2008 bolo v Slovenskej republike 2 717 000 ekonomicky aktívnych osôb. Zamestnané osoby predstavujú 91 % z tohto počtu a nezamestnaných osôb je 9 %.V porovnaní s 3. štvrťrokom 2007 sa počet ekonomicky aktívnych osôb zvýšil o 2 %. Miera ekonomickej aktivity na celkový počet obyvateľov predstavovala 59,8 %, pričom toto číslo u mužov predstavuje 68,7 %, v porovnaní s 51,5 % u žien. Pokiaľ ide o mieru zamestnanosti vo veku od 15 až do 64 rokov, v tomto období možno pozorovať nárast na 63,1 % (u mužov 70,8 % a 55,4 % u žien). Na trhu práce neparticipovalo 40,2 % osôb vo veku 15 a viac. Najpočetnejšia skupina z nich boli dôchodcovia (56,5 %), študenti a učni (29 %).
Zamestnanosť
Celkový počet ľudí v zamestnaní bol 2 472 900 osôb. V porovnaní so zodpovedajúcim obdobím roku 2007 sa zamestnanosť zvýšila o 106 400 osôb. Ženy predstavujú 44 % z celkového počtu zamestnaných. Najpočetnejšiu skupinu podľa postavenia v zamestnaní tvorili zamestnanci, ktorí predstavovali 2 120 500 osôb. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2007 sa ich počet zvýšil o 74 500 osôb. Podnikatelia tvorili skupinu o veľkosti 344 600 osôb a prispievajúci (neplatení) rodinní pracovníci 3 600 osôb. Za rovnaké obdobie sa počet podnikateľov zvýšil o 37 100 osôb a počet prispievajúcich rodinných pracovníkov o 500 osôb.
Porovnanie vývoja v oblasti zamestnanosti a nezamestnanosti podľa vekových skupín
Vekové skupiny Zamestnaní 3. štvrťrok (v tisícoch)
Nezamestnaní3. štvrťrok (v tisícoch)
2007 2008 Zmena 2007 2008 Zmena
46
SEN Slovensko, správa č. 1
Celkom 2 366,5 2 472,9 106,4 297,9 244,1 -53,8
15-24 rokov 233,5 214,9 -18,6 64,5 50,9 -13,6
25-34 rokov 675,5 710,5 35,0 81,5 71,2 -10,3
35-49 rokov 928,7 963,9 35,2 98,7 79,4 -19,3
50-54 rokov 308,0 322,8 14,8 34,3 27,4 -6,9
55-59 rokov 174,5 202,9 28,4 15,8 13,2 -2,6
60 rokov a viac 46,3 57,9 11,6 3,0 2,0 -1,0
Z hľadiska odvetví činnosti bola najvyššia zamestnanosť v priemysle, obchode a stavebníctve; 99 700 osôb pracovalo v poľnohospodárstve, 963 700 osôb v priemysle a stavebníctve a 1 409 200 osôb v oblasti služieb. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2007 sa zamestnanosť v poľnohospodárstve znížila o 3 900 osôb. V priemysle a stavebníctve sa celkový počet zamestnaných zvýšil až o 40 200 osôb a v oblasti služieb sa zamestnanosť zvýšila o 70 200 osôb.
Nezamestnanosť
V treťom štvrťroku roku 2008 bolo v Slovenskej republike 244 100 osôb nezamestnaných podľa definície ILO, sezónny čistý odhad bol 243 900 osôb. V porovnaní so zodpovedajúcim obdobím roku 2007 sa počet nezamestnaných znížil o 53 800 osôb (o 18,1 %). ILO nezamestnanosť v zisťovanom období predstavovala 9 %, čo predstavuje pokles o 2,2 percenta. Z hľadiska veku bola najväčšia skupina nezamestnaných zložená z ľudí v strednom veku. Na občanov vo veku 35 - 49 rokov pripadlo 32,5 % z celkovej nezamestnanosti, teda o 19 300 osôb menej ako rok predtým. Vo vekovej skupine 25 až 34 rokov bol podiel nezamestnaných osôb 29,2 %. Mladí ľudia vo veku 15 - 24 rokov predstavovali 20,9 % z celkovej nezamestnanosti. Z pohľadu trvania nezamestnanosti dominovala opäť dlhodobá nezamestnanosť (osoby bez práce dlhšie ako 1 rok). Z celkového počtu nezamestnaných bol podiel dlhodobo nezamestnaných v 3. štvrťroku 2008 62 %. V porovnaní so zodpovedajúcim obdobím roku 2007 sa ich podiel z celkovej nezamestnanosti znížil o 6,6 %, čo znamená, že celkový počet dlhodobej nezamestnanosti sa znížil o 53 000 osôb, t.j. na 151 300 osôb.V 3. štvrťroku 2008 nemalo, podľa VZPS, 27,4 % nezamestnaných žiadne pracovné skúsenosti. Spomedzi zamestnaných osôb bolo príčina odchodu z posledného zamestnania prepustenie z dôvodu nadbytočnosti. Podiel osôb, ktoré z tohto dôvodu prišli o zamestnanie predstavoval 21,8 % celkového počtu nezamestnaných, čo bolo v porovnaní s 3. štvrťrokom 2007 nárast o 0,1 %. Najväčší počet nezamestnaných osôb naposledy pracoval v priemysle, obchode, stavebníctve, poľnohospodárstve a iných spoločenských odvetviach. Podiel nezamestnaných, ktorí boli zamestnaní vo vyššie uvedených odboroch, dosiahol 40,3 %, v porovnaní s 38,8 % v 3. štvrťroku roku 2007. V 3. štvrťroku roku 2008 najvyšší počet nezamestnaných osôb tvorili tí, ktorí pracovali v povolaniach vyžadujúcich základné zručnosti (12,4 %) a v remeselných a súvisiacich obchodných pracovných miestach (10,3 %). V tomto období bol zaznamenaný najväčší pokles podielu nezamestnaných v kategórii zákonodarcov, vedúcich a riadiacich zamestnancov (rovnako o 0,7 %). Najväčší nárast podielu nezamestnaných bol v kategórii remeselných a s obchodom súvisiacich pracovných miest (o 0,8 %.
47
SEN Slovensko, správa č. 1
48
SEN Slovensko, správa č. 1
PRÍLOHA B Zamestnanosť – údaje poskytnuté Štatistickým úradom
4–1. Ekonomická aktivita obyvateľstva (z výberového zisťovania pracovných síl) - Economic activity of the population (from labour force survey)
priemerné počty v tis. osobách Average numbers in thousand persons
Ukazovateľ 2004 2005 2006 2007 Indicator
Počet obyvateľov k 1. 1.
použitý vo VZPS
v tom
1) 5 379,7
2) 5 382,5
3) 5 389,2
4) 5 391,4
Population as of January 1 used in LFSof which:
I. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo5) 2 658,6 2 645,7 2 654,8 2 649,2
I. Economically active population5)
1. vo veku 15 – 64 2 650,5 2 636,7 2 647,5 2 641,7 1. Aged 15 – 64z toho of whic of which
a) pracujúciz toho
2 162,9 2 208,0 2 294,2 2 350,1 a) Employedof which:
os osoby na materskej dovolenke 17,8 14,6 9,1 9,0
Pe persons on regular maternity leave
b) nezamestnaní 480,2 426,6 353,3 291,7 b) Unemployed
2. vo veku 65 a viac 8,3 9,0 7,3 7,4 2. Aged 65 and morev tom of which:
a) pracujúci 7,7 8,2 7,2 7,2 a) Employed
b) nezamestnaní 0,7 0,8 0,1 0,2 b) Unemployed
II. Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo z toho
2 721,1 2 736,8 2 734,4 2 742,3II. Economically inactive population of which:
osoby osoby mladšie ako 15 rokov 959,8 931,7 894,3 882,5 Persons younger than 15
Študen študenti , učni 491,9 513,8 512,0 522,3Student students, apprentices
osoby na rodičovskej dovolenke53,8 64,4 66,8 64,5
Persons on parental leave
49
SEN Slovensko, správa č. 1
Dôcho dôchodcovia 1 029,1 1 025,5 1 034,2 1 038,8 Pensioners
Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva spolu (%)v tom
60,2 59,5 59,1 58,8Economic activity rate in total (per cent)of which:
muži 68,5 68,4 68,2 67,7 Men
ženy 52,5 51,3 50,7 50,5 Women
1) priemer stavov k 1. 1. 2003 a k 1. 1. 2004 1) Average as of Jan. 1, 2003 and 20042) priemer stavov k 1. 1. 2004 a k 1. 1. 2005 2) Average as of Jan. 1, 2004 and 20053) stav k 1. 1. 2006 3) As of January 1, 20064) priemer stavov k 1. 1. 2006 a k 1. 1. 2007 4) Average as of Jan. 1, 2006 and 20075) vrátane vojakov na vojenskej základnej službe 5) Includes conscripts in military service za roky 2004 – 2005 for 2004 – 2005
4–2. Pracujúci podľa veku a vzdelania (z výberového zisťovanie pracovných síl) - Employed by age and education (from labour force survey)
priemerné počty v tis. osobách Average numbers in thousand persons
Ukazovateľ
Počet pracujúcichNumber of employed
Indicatorspolu z toho
ženyspolu z toho
ženyTotal of
which:Women
Total of which:Women
2006 2007
Spolu 2 1 2 1 Total
v tom of which:
Podľa veku Aged 15 – 19 roční 16,1 6,2 17,7 6,9 from 15 to 19 20 – 24 roční 204,2 87,4 216,3 93,3
„ 20
„ 24
25 – 29 roční 339,8 138,2 338,5 135,1
„ 25
„ 29
30 – 34 roční 327,5 135,9 335,3 140,9
„ 30
„ 34
50
SEN Slovensko, správa č. 1
35 – 39 roční 285,8 130,2 298,4 136,0
„ 35
„ 39
40 – 44 roční 316,1 153,8 315,5 153,7 „ 40 „ 44
45 – 49 roční 318,4 152,6 319,3 152,3
„ 45
„ 49
50 – 54 roční 300,5 146,0 304,8 148,4
„ 50
„ 54
55 – 59 roční 153,6 49,0 167,4 55,9
„ 55
„ 59
60 – 64 roční 32,4 8,5 37,0 9,5
„ 60
„ 64
65 a viacroční 7,2 2,7 7,2 3,8 65 and morePodľa vzdelania By education
základné 107,0 61,5 105,9 57,9 Basic
učňovské bez maturity 738,7 246,2 756,6 251,3 Secondary vocational
without maturita
stredné (bez maturity) 56,2 21,9 61,3 24,3 Secondary without
maturita
učňovské s maturitou 120,6 38,3 123,7 39,9 Secondary vocational
with maturita
úplné stredné všeobecné
100,8 64,5 101,7 63,1 Secondary general
with maturita
úplné stredné odborné
788,6 401,1 822,3 411,9 Secondary specialized
with maturita
vyššie odborné 22,7 14,8 18,4 12,5 Higher professional
vysokoškolské1) 366,8 162,1 367,6 174,8 University1)
bez školského vzdelania
– – – – Without school education
1) vrátane bakalárskeho vzdelania 1) Includes bachelor degree
a vedeckej kvalifikácie and research qualification
51
SEN Slovensko, správa č. 1
4–5. Pracujúci podľa postavenia v zamestnaní, pracovného času a stability zamestnania (z výberového zisťovania pracovných síl) - Employed by status in employment, working time and permanency of the job (from labour force survey)
priemerné počty v tis. osobách Average numbers in thousand persons
Ukazovateľ
Počet pracujúcichNumber of employed
Indicator
spolu z tohoženy
spolu z tohoženy
Total of which:Women
Total of which:Women
2006 2007
Spolu 2 301,4 1 010,3 2 357,3 1 035,6 Totalv tom of which:Podľa postavenia
v zamestnaní
By status in employment
zamestnanci 2 002,6 929,2 2 043,6 952,2 Employeesv tom of which:
vo verejnom sektore 698,3 390,1 669,0 385,8 in public sectorv súkromnom sektore 1 304,4 539,0 1 374,6 566,4 in private sector
samozamestnaní 289,2 74,0 303,6 75,8 Self-employedv tom of which:
podnik podnikateliabez zamestnancov 216,7 54,5 227,9 54,1
Entrepr enterpreneurswithout employees
podnik podnikateliaso zamestnancami 71,3 18,9 73,5 20,4
Entrepr enterpreneurswith employees
vypompomáhajúci členovia domácnosti v rodinnompodniku
1,1 0,6 2,2 1,4Contribcontributing family
workers
nešpecifikovateľní 9,2 7,2 9,6 7,7 Workers not classifiable
nezistení – – – – Not-identified
Podľa pracovného času By working timena plný pracovný čas 2 232,7 961,8 2 296,4 989,5 Full-time jobna kratší pracovný čas 63,6 47,1 60,4 46,2 Part-time job
52
SEN Slovensko, správa č. 1
Zamestnanci podľastability zamestnania
Employees bypermanency of the job
práca stála 1 900,1 881,0 1 939,8 902,2 Permanent jobpráca do dočasná, príležitostná,
sezónna 102,3 48,2 103,7 50,1Tempora temporary, casual or
seasonal job
Miera zamestnanosti 15 – 64 (%) 59,4 51,9 60,7 53,1
Employment rate 15 – 64 (per cent)
53
SEN Slovensko, správa č. 1
PRÍLOHA C Školstvo – údaje poskytnuté Štatistickým úradom
6–1. Materské a základné školy - Kindergartens and basic schools
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Materské školy KindergartensŠkoly 3 210 3 046 2 945 2 928 2 910 SchoolsTriedy 7 488 7 117 6 795 6 736 6 739 Classes
Deti150 718
149 232
141 814
140 014
139 374 Children
Učitelia 14 963 13 931 13 201 13 149 13 164 TeachersPriemerný počet detí na učiteľa 10,1 10,7 10,7 10,6 10,6
Average number of children per 1 teacher
Základné školy Basic schoolsŠkoly 2 387 2 342 2 304 2 283 2 254 SchoolsTriedy 27 117 25 924 25 012 24 165 23 354 Classes
Žiaci579 011
555 335
532 188
508 130
482 566 Pupils
z toho dievčatá281 917
270 674
259 297
247 415
235 223 of which: Girls
Zmennosť vyučovania (%) 0,6 0,6 0,6 0,7 0,7 Shift-lessons (per cent)Žiaci, ktorí dokončili dochádzku v minulom školskom roku 74 151 73 401 71 422 72 387 68 534
School-leavers in the last school-year
Učitelia 37 694 35 984 34 914 33 736 30 449 Teachersz toho ženy 31 662 30 150 29 388 28 538 25 986 of which: Women
6–2. Gymnáziá - Grammar schools (secondary general education)
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Denné štúdium Full-time study
54
SEN Slovensko, správa č. 1
Školy 223 234 238 246 252 SchoolsTriedy 3 308 3 351 3 409 3 465 3 523 Classes
Žiaci100 057 99 738 99 758 99 931 99 915 Students
z toho dievčatá 58 187 58 100 58 201 58 267 58 228 of which: GirlsAbsolventi 9 331 18 592 19 284 19 522 18 875 School-leavers1)
Učitelia 7 418 7 543 7 568 7 602 6 894 Teachersz toho ženy 5 485 5 442 5 572 5 605 5 126 of which: Women
Štúdium popri zamestnaní Part-time studyŠtudujúci 1 732 1 634 1 248 1 159 1 273 Studentsz toho ženy 1 061 1 011 713 680 743 of which: WomenAbsolventi. roku 472 551 466 335 521 School-leavers1)
1) In the last school-year
6–3. Stredné odborné školy - Specialized secondary schools
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Denné štúdium Full-time studyŠkoly 279 262 245 249 242 SchoolsTriedy 3 290 3 125 2 961 2 952 2 838 Classes
Žiaci 93 353 87 533 81 49880 339 75 802 Students
z toho dievčatá 54 023 49 918 46 21945 456 43 272 of which: Girls
Absolventi v min. škol. roku 14 432 22 588 20 372
19 356 18 238 School-leavers1)
Učitelia 8 915 8 274 7 869 7 728 6 376 Teachersz toho ženy 6 100 5 717 5 437 5 416 4 562 of which: Women
Štúdium popri zamestnaní Part-time study
Študujúci 6 678 6 650 5 849 5 435 5 389 Studentsz toho ženy 5 310 4 902 4 068 3 896 3 866 of which: WomenAbsolventi v min. škol.
roku 2 774 3 287 2 790 2 471 2 459 School-leavers1)
1) In the last school-year
55
SEN Slovensko, správa č. 1
6–4. Stredné odborné školy podľa typov (vrátane samostatných škôl pre štúdium popri zamestnaní) - Specialized secondary schools by type of schools (separate part-time schools included)
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Stredné priemyselné školyTechnical schools
Denné štúdium Full-time studyŠkoly 86 81 73 72 65 SchoolsTriedy 1 289 1 193 1 082 1 077 996 ClassesŽiaci 36 105 32 936 29 401 29 152 26 736 Studentsz toho dievčatá 10 558 8 983 7 584 7 554 6 996 of which: GirlsAbsolventi v min. škol.
roku 4 383 8 282 7 532 7 237 6 532 School-leavers1)
Učitelia 3 356 3 079 2 821 2 785 2 209 Teachersz toho ženy 1 920 1 779 1 635 1 651 1 319 of which: Women
Stredné priemyselné školy Technical schoolsŠtúdium popri zamestnaní Part-time study
Študujúci 257 271 229 208 262 Studentsz toho ženy 77 99 98 92 126 of which: WomenAbsolventi v min. škol.
roku 105 95 83 81 57 School-leavers1)
1) In the last school-year
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Stredné ekonomické školy
Secondary commercial schools
Denné štúdium Full-time studyŠkoly 96 95 89 95 98 SchoolsTriedy 1 089 1 083 1 063 1 084 1 086 ClassesŽiaci 32 554 32 222 31 061 31 192 30 686 Studentsz toho dievčatá 24 577 24 082 22 936 22 960 22 304 of which: GirlsAbsolventi v min. škol.
roku 5 239 7 608 7 412 7 272 6 998 School-leavers1)
Učitelia 2 723 2 721 2 629 2 618 2 329 Teachersz toho ženy 2 176 2 178 2 092 2 084 1 892 of which: Women
Stredné ekonomické školy
Secondary commercial schools
Štúdium popri zamestnaní
Part-time study
56
SEN Slovensko, správa č. 1
Študujúci 1 727 2 738 2 720 2 261 2 177 Studentsz toho ženy 1 267 1 916 1 973 1 675 1 635 of which: WomenAbsolventi v min. škol.
roku 381 451 551 893 756 School-leavers1)
Stredné zdravotnícke školy
Secondary schoolsfor health-workers
Denné štúdium Full-time studyŠkoly 31 30 30 30 30 SchoolsTriedy 311 305 308 308 302 ClassesŽiaci 8 575 8 078 7 921 7 858 7 482 Studentsz toho dievčatá 7 544 7 011 6 779 6 697 6 319 of which: GirlsAbsolventi v min. škol.
roku 2 017 2 657 1 984 1 757 1 942 School-leavers1)
Učitelia 870 851 862 859 719 Teachersz toho ženy 742 719 723 744 621 of which: Women
Stredné zdravotnícke školy
Secondary schoolsfor health-workers
Štúdium popri zamestnaní
Part-time study
Študujúci 3 585 2 693 2 139 2 228 2 260 Studentsz toho ženy 3 081 2 179 1 420 1 550 1 548 of which: WomenAbsolventi v min. škol.
roku 1 994 2 260 1 795 1 195 1 406 School-leavers1)
1) In the last school-year
57
SEN Slovensko, správa č. 1
6–8. Stredné odborné učilištia - Vocational secondary schools
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Denné štúdiumFull-time study
Školy 267 233 210 210 181 SchoolsTriedy 3 337 3 016 2 647 2 489 2 160 ClassesŽiaci 80 153 73 525 65 020 60 621 51 882 Studentsz toho dievčatá 24 511 22 149 18 578 17 087 14 076 of which: GirlsZ počtu žiakov žiaci 4-roč. a 5-roč. študijných odborov 31 014 28 239 25 572 25 048 22 406
Share of students at 4-year's and 5-year’s study branches
Absolventi v min. škol. roku 21 694 19 785 19 207 18 462 16 038
School-leavers1)
Učitelia 4 165 3 767 3 254 3 223 2 589 Teachersz toho ženy 2 670 2 434 2 095 2 052 1 637 of which: WomenMajstri odbornej
výchovy 3 658 3 135 2 718 2 439 2 033Foremen of skilled
trainingŠtúdium popri zamestnaní
Part-time studyŠtudujúci 3 858 3 848 2 977 3 229 3 193 Studentsz toho ženy 1 373 1 395 1 389 1 204 1 478 of which: WomenAbsolventi v min. škol.
roku1 335 1 222 1 197 1 213 1 177 School-leavers1)
1) In the last school-year
6–9. Špeciálne školy - Special schools
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Školy 442 435 361 376 394 SchoolsTriedy 3 677 3 676 3 443 3 399 3 637 ClassesDeti 32 039 32 782 30 566 31 390 34 351 Childrenz toho v špeciálnych základných školách
19 928 20 435 20 945 21 336 22 006
of which: At special schools for handicapped children
Učitelia 4 692 4 639 4 335 4 299 4 437 Teachers
58
SEN Slovensko, správa č. 1
z toho ženy 3 925 3 916 3 644 3 645 3 777 of which: WomenMajstri odbornej
výchovy629 637 639 649
618Foremen of skilled
training
6–10. Vysoké školy - Higher education institutions
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Denné štúdium Full-time study
Školy 21 24 26 30 30 InstitutionsFakulty 96 107 109 116 116 FacultiesŠtudenti 99 929 108 608 116 125 133 Students
v tom slov. štátnej príslušnosti 98 409 107 022 114 554 123 309 131 193
of which: of Slovak nationality
z toho ženy 50 230 55 186 61 145 67 441 73 535 of which: Women cudzinci 1 520 1 586 1 641 1 904 2 695 ForeignersNovoprijatí do 1. roč. 24 371 32 934 36 196 37 313 37 066 Newly admitted
studentsAbsolventi 17 883 19 186 20 811 2)21 24 433 Graduates
Doktorandské štúdium 1) 9 104 9 946 10 048 10 652 10 157 Postgraduate courses1)
Profesori a docenti 3 365 3 504 3 535 3 682 3 377Professors and associate professors
Ostatní pedagog. pracovníci
6 570 6 565 6 685 6 786 6 133Other senior staff
members
Štúdium popri zamestnaníPart-time study
Študujúci 45 192 53 018 63 160 73 557 78 283 Studentsz toho ženy 27 974 34 529 42 722 49 793 54 790 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 15 634 15 745 2)17 574 23 839 28 201 Newly admitted
studentsAbsolventi 8 728 9 783 9 933 14 256 16 624 Graduates
1)vrátane štúdia popri zamestnaní 1)
Including part-time study 2)spresnené údaje 2)
Adjusted
data
59
SEN Slovensko, správa č. 1
6–11. Vysoké školy podľa skupín odborov – študenti slovenskej štátnej príslušnosti - Higher education institutions by fields of study – students of Slovak nationality
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Prírodné vedy – denné štúdiumNatural sciences – Full-time study
Študenti 6 314 6 005 7 129 7 752 8 151 Students z toho ženy 3 135 3 301 4 040 4 441 4 820 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 1 858 2 065 2 826 2 795 3 411 Newly admitted studentsAbsolventi 1 283 1 348 1 433 1 453 1 626 Graduates
Prírodné vedy – štúdium popri zamestnaní
Natural sciences – Part-time studyŠtudujúci 1 363 1 177 1 343 1 949 1 919 Students z toho ženy 566 603 700 1 010 1 073 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 626 605 585 787 838 Newly admitted studentsAbsolventi 209 158 178 247 298 Graduates
Technické vedy a náuky – denné štúdium
Technical sciences – Full-time study
Študenti 28 941 33 008 32 690 33 27433
Students z toho ženy 7 423 8 161 7 897 7 883 8 058 of which: Women
Novoprijatí do 1. roč. 7 418 11 307 11 144 10 77813
Newly admitted studentsAbsolventi 5 845 6 216 7 146 6 826 7 659 Graduates
Technické vedy a náuky – štúdium popri zamestnaní
Technical sciences – Part-time studyŠtudujúci 6 247 7 004 7 817 9 293 7 964 Students z toho ženy 2 035 2 398 2 744 3 361 2 834 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 2 881 2 758 3 461 3 782 3 094 Newly admitted studentsAbsolventi 548 737 1 031 1 168 1 240 Graduates
Poľnohospodársko- lesnícke a veterinárne vedy a náuky – denné štúdium
Agricultural, forestry and veterinary
60
SEN Slovensko, správa č. 1
sciences – Full-time studyŠtudenti 7 350 6 622 5 835 5 753 5 486 Students z toho ženy 3 283 3 065 2 791 2 871 2 847 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 1 464 1 614 1 347 1 521 1 791 Newly admitted studentsAbsolventi 1 280 1 277 1 418 1 312 1 342 Graduates
Poľnohospodársko-lesnícke a veterinárne vedy a náuky – štúdium popri zamestnaní
Agricultural, forestry and veterinary sciences – Part-time study
Študujúci 2 710 2 836 2 289 2 214 1 968 Students z toho ženy 1 362 1 429 1 172 1 140 1 042 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 673 736 467 597 673 Newly admitted studentsAbsolventi 576 582 644 662 617 Graduates
Lekárske a farmaceutické vedy a náuky – denné štúdium
Medical and pharmaceutical sciences – Full-time study
Študenti 6 126 6 920 7 751 8 580 9 502 Students z toho ženy 4 596 5 361 6 129 6 899 7 193 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 1 529 1 971 2 125 2 202 2 650 Newly admitted studentsAbsolventi 794 1 010 1 245 1 284 1 753 Graduates
Lekárske a farmaceutické vedy a náuky – štúdium popri zamestnaní
Medical and pharmaceutical sciences – Part-time study
Študujúci 3 038 4 232 5 302 6 456 8 833 Students z toho ženy 2 878 4 039 4 977 5 773 7 985 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 2 097 1 482 1 234 1 794 3 999 Newly admitted studentsAbsolventi 122 93 326 1)1 235 1 864 Graduates
Spoločenské vedy a náuky – denné štúdium
Social sciences – Full-time study
Študenti 46 071 50 651 57 152 63 47268
Students
z toho ženy 29 708 33 222 38 070 42 84047
of which: Women
Novoprijatí do 1. roč. 11 261 14 912 17 693 18 71120
Newly admitted students
Absolventi 7 880 8 491 8 680 1)8 86410
GraduatesSpoločenské vedy a náuky – štúdium
popri zamestnaníSocial sciences – Part-time study
Š t u d u j ú c i 30 934 36 652 45 096 51 989 54 905 S t u d e n t s z t o h o ž e n y 20 702 25 526 32 485 37 697 40 732 o f w h i c h : W o m e n
61
SEN Slovensko, správa č. 1
Novoprijatí do 1. roč. 9 118 11 673 15 149 16 336 19 905 Newly admitted studentsA b s o l v e n t i 7 175 8 033 7 537 1)10 047 10 456 G r a d u a t e s
Vedy a náuky o kultúre a umení – denné štúdium
Sciences of arts – Full-time studyŠtudenti 3 206 3 047 3 186 3 419 3 535 Students z toho ženy 1 890 1 769 1 893 2 060 2 227 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 695 783 822 886 1 156 Newly admitted studentsAbsolventi 759 717 768 739 817 Graduates
Vedy a náuky o kultúre a umení – štúdium popri zamestnaní
Sciences of arts – Part-time studyŠtudujúci 362 266 376 480 563 Students z toho ženy 252 210 291 378 441 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 95 19 193 214 181 Newly admitted studentsAbsolventi 56 46 64 70 25 Graduates
Vojenské a bezpečnostné vedy a náuky – denné štúdium
Military and Security sciences – Full-time study
Študenti 401 769 811 1 059 2 061 Students z toho ženy 195 307 325 447 616 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 146 282 239 420 798 Newly admitted studentsAbsolventi 42 127 121 150 152 Graduates
Vojenské a bezpečnostné vedy a náuky –štúdium popri zamestnaní
Military and Security sciences – Part-time study
Študujúci 538 851 937 1 176 2 131 Students z toho ženy 179 324 353 434 478 of which: WomenNovoprijatí do 1. roč. 144 301 206 329 864 Newly admitted studentsAbsolventi 42 134 153 171 280 Graduates
62
SEN Slovensko, správa č. 1
6–12. Vysoké školy – zahraniční študenti podľa štátnej príslušnosti - Higher education institutions – foreign students by nationality
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Študenti spolu 1 520 1 586 1 641 1 904 2 243 Students in totalz toho z krajiny of which: from Afganistan 3 3 3 4 1 Afganistan Angola 8 9 1 7 8 Angola Bulharsko 23 16 12 8 8 Bulgaria Cyprus 19 22 12 19 33 Cyprus Česko 435 424 460 466 515 Czech Republic Egypt 8 8 7 1 – Egypt Etiópia 3 3 2 6 1 Ethiopia Grécko 81 84 96 184 374 Greece Irán 11 3 – 1 – Iran Izrael 115 147 152 146 136 Israel Jemen 4 4 3 2 2 Yemen Jordánsko 9 6 7 8 5 Jordan Keňa 5 24 6 4 4 Kenya Kuvajt 50 21 21 41 409 Kuwait Libanon 8 7 4 3 4 Lebanon Maďarsko 16 21 35 34 43 Hungary Nemecko 2 12 18 31 43 Germany Nórsko 29 53 92 146 205 Norway Palestína 3 3 3 5 6 Palestine Peru 3 3 4 5 5 Peru Poľsko 23 28 25 42 50 Poland Rumunsko 74 75 66 73 74 Romania Rusko 29 26 9 27 29 Russian Federation Spojené arabské
emiráty24 31 18 8 6 United Arab Emirates
Srbsko a Čierna Hora 218 189 201 195 215 Serbia and Montenegro Sudán 11 24 6 3 2 Sudan Sýria 13 9 7 6 7 Syria Ukrajina 110 106 84 70 63 Ukraine Vietnam 10 10 11 14 17 Vietnam
6–14. Školy podľa druhu a vyučovacieho jazyka - Schools by type and teaching language
63
SEN Slovensko, správa č. 1
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Školy s vyučovacím jazykom slovenským
Schools with teaching language: Slovak
materské 2 806 2 649 2 562 2 557 2 545 Kindergartens základné 2 081 2 033 1 997 1 985 1 309 Basic schools gymnáziá 172 179 182 184 189 Grammar schools
stredné odborné 253 236 220 225 220 Specialized secondary
schools združené stredné školy 81 100 114 115 123
Associated secondary schools
stredné odborné učilištia
a učilištia
242 211 190 190 158
Vocational secondary and vocational schools
maďarským Hungarian materské 278 275 277 278 271 Kindergartens základné 260 262 256 252 124 Basic schools gymnáziá 17 18 18 19 19 Grammar schools
stredné odborné 8 6 6 6 6 Specialized secondary
schools združené stredné školy 1 3 3 3 3
Associated secondary schools
stredné odborné učilištia
a učilištia
7 7 7 8 8
Vocational secondary and vocational schools
ukrajinským Ukrainian materské 27 27 24 10 11 Kindergartens základné 6 6 7 7 6 Basic schools gymnáziá 1 1 1 1 1 Grammar schoolsslovenským a
maďarským
Slovak and Hungarian
materské 96 92 79 79 79 Kindergartens základné 35 35 35 33 16 Basic schools gymnáziá 8 7 7 7 7 Grammar schools
stredné odborné 17 19 18 17 16 Specialized secondary
schools združené stredné školy 7 6 9 11 11
Associated secondary schools
stredné odborné učilištia
a učilištia 18 15 13 12 11
Vocational secondary and vocational schools
slovenským a ukrajinským
Slovak and Ukrainian
materské 3 3 3 3 3 Kindergartens základné 2 2 1 1 1 Basic schools
1 1 1 1 Specialized secondary
64
SEN Slovensko, správa č. 1
stredné odborné – schoolsiným Others materské – – – 1 1 Kindergartens základné 2 4 6 5 4 Basic schools
65
SEN Slovensko, správa č. 1
PRÍLOHA D - Sociálne zabezpečenie – údaje poskytnuté Štatistickým úradom
8–1. Systémové dávky nemocenského poistenia podľa druhu - Systematic sickness insurance benefits by kind
v mil. Sk Mill. SKK
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Spolu 8 662 4 659 4 741 5 323 6 033 Totalv tom of which: nemocenské 7 175 3 522 3 431 3 909 4 448 Sickness benefits
ošetrovné 255 121 136 153 189
Family member attendance allowance
materské 1 231 1 015 1 173 1 260 1 397 Maternity benefits vyrovnávacia dávka 1 1 1 1 1 Equalizing allowance
8–2. Štátne sociálne dávky - State social benefits
v mil. Sk Mill. SKK
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Spolu 15 642 15 113 15 757 16 172 16 514 Totalv tom of which: prídavok na dieťa 8 695 8 536 8 676 8 462 8 254 Children’s allowance rodičovský príspevok 5 652 5 790 6 531 7 059 7 370 Parental allowance
príspevok pri narodení dieťaťa 160 210 214 229 226 Child-birth allowance príspevok na pohreb 108 108 120 119 121 Funeral allowance zaopatrovací príspevok 3 2 1 0 0 Provider allowance príspevok na bývanie 894 328 – – – Housing contribution náhradná starostlivosť – – – 278 329 Substitute care benefits pestúnska starostlivosť 129 138 156 20 – Foster care benefits
66
SEN Slovensko, správa č. 1
príspevok rodičom 1 1 1 3 4 Allowance to parents
8–3. Dôchodkové dávky hradené štátom - Pension benefits refunded by government
v mil. Sk Mill. SKK
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Dôchodkové dávky hradené štátom 2 320 1 414 1 235 2 679 2 742
Pension benefits refunded by government
v tom of which: dôchodok manželky 48 43 35 28 24 Wife’s pension dôchodok sociálny 248 253 241 235 228 Social pension zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť 502 435 383 336 295
Increase of pension in case of immobility
8–3. Dôchodkové dávky hradené štátom - Pension benefits refunded by government
dokončenie End of table
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného
zdroja príjmu, odboja a rehabilitácie 739 682 576 468 402
Increase of pension in case of sole source of income, fight against fascism and rehabilitation
vianočný príspevok pre dôchodcov – – – 1 610 1 671
Christmas allowance for
pensioners
Nemocenské dávky hradené štátom 783 1 – – –
Sickness benefits refunded by government
v tom of which: kúpeľná starostlivosť1) 783 1 – – – Health resonance1)
1) dodatočné náklady na dopravu
67
SEN Slovensko, správa č. 1
8–4. Počet dôchodkov a priemerná výška dôchodkov k 31. 12. - Number of pensions and average pensions as of Dec. 31
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Počty dôchodkov (tis.) 1 462 1 472 1 482 1 505 1 540 Numbers of pensions (thous.)
z toho of which: starobné 813 812 924 916 917 Old-age predčasné starobné – 13 17 45 48 Early old-age invalidné 292 286 181 183 195 Invalidity vdovské 301 307 304 302 303 Widow's vdovecké 3 5 9 14 31 Widower's sirotské 34 33 32 30 30 Orphan's manželiek 6 5 4 4 3 Wife’s sociálne 5 5 4 4 4 Social
Priemerná mesačná výška dôchodkov (Sk)
Average monthly level of pensions (SKK)
starobné 6 531 7 046 7 713 8 226 8 885 Old-age predčasné starobné – 7 370 8 500 8 970 9 398 Early old-age invalidné 5 999 5 668 5 804 6 139 6 621 Invalidity vdovské 4 327 4 625 4 938 5 203 5 544 Widow's vdovecké 2 356 2 758 3 206 3 540 3 949 Widower's sirotské 1 921 2 071 2 267 2 982 3 242 Orphan's manželiek 570 570 570 570 570 Wife’s sociálne 4 199 4 212 4 592 4 861 5 149 Social
68
SEN Slovensko, správa č. 1
8–5. Vyplatené dôchodkové dávky - Actually paid out pensions benefitsv mil. Sk Mill. SKK
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Spolu 87 108 96 643105 840
117 860
129 241 Total
z toho of which: starobné 57 352 63 762 77 907 84 069 91 274 Old-age predčasné starobné – 525 1 394 3 612 4 874 Early old-age invalidné 17 761 19 401 12 708 13 873 15 380 Invalidity vdovské 9 600 10 607 11 507 12 259 13 041 Widow's vdovecké 83 113 205 327 722 Widower's sirotské 765 822 880 993 1 229 Orphan's manželiek 48 43 35 29 24 Wife’s sociálne 248 253 241 235 228 Social
8–6. Počet poberateľov dôchodkov - Number of pensions receiversv tis. osobách Thousand persons
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Spolu 1 211 1 212 1 216 1 233 1 244 Totalz toho of which: starobných 595 590 670 657 638 Old-age predčasných starobných – 12 16 44 48 Early old-age invalidných 260 254 176 178 189 Invalidity vdovských spolu 301 307 304 302 303 Total widow's v tom from which: vdovských samostatne 51 54 50 47 44 Single widow's
pensions vdovských v kombinácii 250 252 254 256 259
Combined widow's pensions
v tom from which: so starobným 218 220 249 250 253 With old-age pension s predč. starobným – – – 1 1 With early old-age s invalidným 32 32 5 5 5 With invalidity
pension vdoveckých spolu 3 5 9 13 31 Total widower's v tom of which: vdovecké samostatne – 3 3 3 4 Single widower’s
pensions
69
SEN Slovensko, správa č. 1
vdovecké v kombinácii
– 2 6 10 27 Combined widower’s
so starobným – 2 5 10 26 With old-age pension
s invalidným – 0 1 0 1 With invalidity pension
sirotských 34 33 32 30 30 Orphan's
8–7. Neinvestičné výdavky na sociálnu pomoc - Non-investment expenditures on social assistance v mil. Sk Mill. SKK
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Spolu 19 948
16 945
16 507
17 916
19 002 Total
z toho of which: zariadenia sociálnych služieb 4 127 4 723 3 695 3 840 4 416
Social service facilities
ďalšie sociálne služby 1 226 4 16 0 20 Other social services pomoc občanom v hmotnej núdzi 9 029 6 302 7 058 8 395 8 402
Assistance to persons in material destitution
občania s ťažkým zdra-
votným postihnutím5 011 4 098 5 054 5 270
5 417
Persons severely handicapped
príspevky neštátnym subjektom 262 621 684 411 767
Contribution to non-governmental subjects
8–8. Opatrovateľská služba - Nursing service
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 Indicator
Osoby, ktorým bola poskytnutá opatrov. služba1) 20 246 23 614 19 880 19 394
Persons providedwith nursing service1)
Domy s opatrov. službouHomes with nursing service
počet objektov 77 89 135 115 Number of houses počet bytových
jednotiek 1 923 1 927 1 534 1 513 Number of dwelling
units
70
SEN Slovensko, správa č. 1
Strediská osobnej hygieny 20 18 18 20
Centres of personal hygiene
Automobily opatrov. služby 38 38 51 46 Cars of nursing service
Práčovne opatrov. služby 19 19 32 20Laundries of nursing
servicePracovníci opatrovateľskej služby (osoby)2) 10 925 16 199 11 983 8 259
People working in nursing service (persons)2)
1) Stav ku koncu predchádzajúceho roka a prírastok 1) Status as of the end of previous year and increases in
v bežnom rokucurrent year
2) v prepočte na plný pracovný úväzokRecalculated on full-time job
8–9. Zariadenia sociálnych služieb k 31. 12. - Social service facilities as of Dec. 31
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Zariadenia spolu 680 730 775 797 824 Facilities in totalz toho of which:ústavné zariadenia 474 484 506 528 549 Institutional facilitiesv tom of which: pre dospelých 320 320 350 378 407 For adults z toho of which: domovy dôchodcov 175 186 194 201 206 Seniors homes domovy-penzióny pre dôchodcov 20 16 14 13 15
Boarding houses for seniors
pre deti 154 164 156 150 142 For children z toho of which: detské domovy 86 91 91 92 86 Children housesv tom podľa zriaďovateľa of which by founder:
samosprávny kraj 201 227 236 231 241 Self-governmental
region krajský úrad 120 – – – – Region office úrad PSVR – 78 76 77 71 Office of LSAF obec 63 62 65 73 76 Municipality cirkevné právnické
osoby 47 53 56 54 57 Church legal persons ostatné právnické
osoby 34 53 62 77 87 Other legal persons fyzické osoby 9 11 11 16 16 Natural personsMiesta v ústavných
31 349 32 397 32 663 34 152 34 675Places in institutional
71
SEN Slovensko, správa č. 1
zariadeniach facilitiesv tom of which: pre dospelých 24 192 24 969 25 767 27 405 28 159 For adults z toho of which: domovy dôchodcov 12 666 13 214 13 277 13 258 13 758 Seniors homes domovy-penzióny pre dôchodcov 1 899 1 853 1 651 1 703 1 568
Boarding houses for seniors
pre deti 7 157 7 428 6 896 6 747 6 516 For children z toho of which: detské domovy 3 521 3 769 3 935 4 402 4 428 Children housesv tom podľa
zriaďovateľa: of which by founder:
samosprávny kraj 16 889 19 641 19 736 19 719 19 958 Self-governmental
region krajský úrad 6 560 – – – – Region office úrad PSVR – 3 674 3 678 4 124 4 033 Office of LSAF obec 5 335 5 461 5 605 5 886 6 006 Municipality cirkevné právnické
osoby 1 297 1 500 1 513 1 405 1 657 Church legal persons ostatné právnické
osoby 855 1 533 1 457 2 006 2 142 Other legal persons fyzické osoby 413 588 673 1 012 891 Natural personsObyvatelia ústavných
zariadení 30 323 31 354 32 031 33 278 33 568Charges in institutional facilities
v tom of which: dospelí 23 506 24 118 25 315 26 800 27 360 Adults z toho of which: domovy dôchodcov 12 315 12 806 13 012 12 938 13 404 Seniors homes domovy-penzióny pre dôchodcov 1 813 1 722 1 641 1 684 1 543
Boarding houses for seniors
deti 6 817 7 236 6 716 6 478 6 208 Children z toho of which: detské domovy 3 346 3 723 3 803 4 236 4 195 Children housesv tom podľa zriaďovateľa of which by founder: samosprávny kraj 16
50419
18719
43319
39919
516 Self-governmental
region krajský úrad 6 302 – – – – Region office úrad PSVR – 3 610 3 607 3 971 3 830 Office of LSAF obec 5 175 5 385 5 514 5 838 5 953 Municipality cirkevné právnické
osoby1 236 1 392 1 440 1 334 1 552 Church legal persons
ostatné právnické osoby
709 1 216 1 376 1 794 1 943 Other legal persons
fyzické osoby 397 564 661 942 810 Natural persons
72
SEN Slovensko, správa č. 1
8–10. Zariadenia sociálnych služieb k 31. 12. podľa druhu - Social service facilities as of Dec. 31 by kind
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
Zariadenia spolu 680 730 775 797 824 Facilities in totalv tom of which: domovy dôchodcov 175 186 194 201 206 Seniors homes domovy – penzióny pre dôchodcov 20 16 14 13 15
Boarding houses for
seniors domovy sociálnych služieb pre dospelých
125 118 142 164 186 Social service homes
for adults
domovy sociálnych služieb pre deti
68 73 65 58 56 Social service homes
for children
detské domovy 86 91 91 92 86 Children’s homes stanice opatrovateľskej služby 7 5 6 6 5
Attendance service
station zariadenia pestúnskej starostlivosti 16 20 23 21 18
Foster care facilities
zariadenia chráneného bývania 6 8 11 11 12
Protected housing
facilities domovy pre osamelých rodičov 20 22 23 25 26
Homes for single
parents útulky 32 53 59 65 69 Shelters krízové strediská 14 17 20 19 21 Crisis centres resocializačné zariadenia
19 19 19 19 21 Re-socialisation centres
rehabilitačné strediská 8 14 17 13 15 Rehabilitation centres zariadenia opatrovateľskej služby
84 88 91 90 88 Attendance service facilities
8–11. Azylanti v Slovenskej republike - Asylum seekers in the Slovak Republic
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 Indicator
73
SEN Slovensko, správa č. 1
Počet žiadostí o azyl 10 358 11 395 3 549 2 849 2 642Number of asylum applications
Udelený azyl 11 15 25 8 14 Granted asylumNeudelený azyl 531 1 592 827 862 1 177 Requested casesPoskytnutá doplnkováochrana – – – – 82 Granted subsidiaryZastavené konanie 10 656 11 782 2 930 1 940 1 693 Terminated procedureKonanie v riešení 2 769 775 542 604 584 Pending casesUdelenie štátneho Granted citizenship občianstva SR azylantom 42 21 2 5 18 of the SR Záchytné tábory 4 3 4 3 1 Reception centrePobytové tábory 3 2 2 2 3 Accommodation centre
Výdavky na migračnú politiku (mil. Sk) 122,6 202,7 154,2 136,8 131,9
Migration policy expenditure in the area of asylum (mill. SKK)
z toho of which
na prevádzku táborov (mil. Sk) 89,1 162,3 97,2 85,9 80,7
operating costs (mill. SKK)
kapitálové výdavky 7,7 5,3 11,6 2,5 4,3 capital expenditure
Príjmy na migračnú politiku v oblasti azylu (mil. Sk) 136,4 203,3 155,6 139,1 132,9
Migration policy in the area of asylum income in total (mill. SKK)
v tom of which: zo štátneho rozpočtu 135,9 203,3 155,6 139,1 132,1 From state budget mimorozpočtové 0,2 0 0 0 0,8 Off-budgetary
74
SEN Slovensko, správa č. 1
PRÍLOHA E - Grafy / tabuľky Zdroj: Inštitút pre verejné záležitosti, máj 2008
Otázky v prieskume: “Aká častá je diskriminácia na trhu práce a v systéme zdravotnej starostlivosti
z nasledovných dôvodov?”
Poznámka: Čísla uvedené v tabuľke predstavujú počet odpovedí "veľmi často" a "vcelku často".
“Ktoré tri problémy sú podľa vás najzávažnejšie?”
postavenie a životné príležitostí pre mladých ľudí 12ochrana práv zamestnancov v súkromných firmách 9neznášanlivosť, agresívne správanie, rasizmus a xenofóbia 9postavenie a príležitosti pre starších ľudí 8postavenie a príležitosti pre ženy 6životné podmienky a príležitosti pre obyvateľov rómskych osád 6solidarita so sociálne ohrozenými osobami 4životné podmienky / postavenie a príležitosti pre ľudí s telesným postihnutím 4životné podmienky a príležitosti pre členov maďarskej menšiny 2postavenie a životné príležitosti pre homosexuálov a lesbičky a ďalších ľudí s
menšinovou sexuálnou orientáciou (napr. bisexuáli) 1postavenie náboženských menšín 1
Poznámka: Respondenti mohli menovať tri z 30 problémov. Tabuľka obsahuje vybrané problémy spojené s diskrimináciou a ľudskými právami.
75
SEN Slovensko, správa č. 1
“Mala by spoločnosť pomôcť týmto skupinám obyvateľov v riešení ich problémov, alebo zohľadniť ich špecifické potreby?”
Áno Nieosoby s telesným postihnutím 97 3chronicky choré osoby (cukrovka, vážne alergie, astma, chronické bolesti a ochorenia atď.) 96 3starí ľudia 95 4obete násilia a mučenia 93 7ľudia s mentálnym postihnutím 93 6narkomani 58 37bývalí odsúdení 57 38alkoholici 56 39migranti z ekonomicky menej rozvinutých krajín 49 43ľudia s rôznymi farbami kože 48 45príslušníci rómskej komunity 45 51lesbičky 21 68gayovia 19 70bisexuáli 16 71osoby vykonávajúce vyznania, ktoré sú netradičné na Slovensku (moslimovia, Svedkovia Jehovovi atď.) 14 75
“Existuje nejaké napätie alebo problémy vo vzťahoch medzi väčšinou slovenskej populácie a ľuďmi z týchto menšín?”
Áno Niepríslušníci rómskej komunity 80 16narkomani 76 18alkoholici 75 21bývalí odsúdení 70 23ľudia s rôznymi farbami kože 48 42migranti z ekonomicky menej rozvinutých krajín 46 43gayovia 38 46osoby vykonávajúce vyznania, ktoré sú netradičné na Slovensku (moslimovia, Svedkovia Jehovovi, atď.) 38 49ľudia s mentálnym postihnutím 36 59lesbičky 34 51obete násilia a mučenia 33 60bisexuáli 32 50starí ľudia 31 66osoby s telesným postihnutím 28 68chronicky choré osoby (cukrovka, vážne alergie, astma, chronické bolesti a bolesti atď.) 18 78
Poznámka: Odpovede Áno v tabuľkách predstavujú súčet odpovedí "určite áno" a "skôr áno" a odpovede Nie sú súčtom odpovedí "určite nie" a "skôr nie". Zvyšné odpovede boli "neviem".
76
SEN Slovensko, správa č. 1
GYÁRFÁŠOVÁ, O., SEKULOVÁ, M.: Ľudské práva, diskriminácia a menšiny v očiach verejnosti v Na ceste k rovnosti, Bratislava: Občan a demokracia, 2008, strany 45, 51, 53, 55, dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/202
77