rov, za čo im srdečne ďakujeme. - dotyky a spojenia77 božská komédia / bábkové divadlo...

Vážení festivaloví hostia, milí divadelníci,v tomto roku odštartujeme už 6. ročník festivalu Dotyky a spojenia. Aj napriek finančnej kríze sme dostali podporu od Ministerstva kultúry, Žilinského samo-správneho kraja, mesta Martin, ako aj od našich partnerov, sponzorov a dono-rov, za čo im srdečne ďakujeme. Prívaly vody zaplavovali naše územie v predchádzajúcich týždňoch neúrekom, veríme, že nebíčko nás zasponzoruje jasnou oblohou a počas festivalu nás bu-dú zaplavovať už len prívaly vrcholných umeleckých zážitkov od všetkých sú-borov, ktoré sa podieľajú na našom divadelnom sviatku. Milí divadelníci, „zlomte väz“. Milí návštevníci, prajem vám bohatý príval hod-notných umeleckých zážitkov.V mene organizátorov

František Výrostko, riaditeľ festivalu Dotyky a spojenia

Hlavným organizátorom festivalu Dotyky a spojenia je Slovenské komorné divadlo v Martine.

Záštitu nad festivalom prevzal Marek Maďarič, minister kultúry SR.

Festival finančne podporili: Ministerstvo kultúry SR,

Poľský inštitút Bratislava, mesto Martin

a Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom SKD.

d o t y k y a s p oj e n i a 2010

obsah

11 stručný prehľad programu

Hlavný program

19 Erós / Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvolen

21 HOLLYROTH / Slovenské národné divadlo Bratislava

23 M.H.L. / P.A.T. a Štúdio 12

25 Nora / Štátne divadlo Košice

27 Mikve / Aréna Bratislava

29 projekt.svadba / Stanica Žilina-Záriečie

31 Buridanov osol / Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov

33 Mŕtve duše / Divadlo Andreja Bagara Nitra

35 Tichý plač ľalie / Divadlo Tiché iskry Banská Bystrica

37 Sarkofágy a bankomaty / Bábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica

39 Žena z minulosti / Mestské divadlo Žilina

41 Ponor (Sladké hry minulej sezóny) / DISK Trnava

43 Máša a Beta / Divadlo Jána Palárika Trnava

45 Mizantrop / Slovenské komorné divadlo Martin

Junior

46 Mňa kedys’ / Štúdio 12 Bratislava

47 Svadba / Akadémia umení Banská Bystrica

48 Bola raz jedna trieda / Vysoká škola múzických umení Bratislava

Hosť

51 Ivona, princezná burgundská/ Opolski Teatr Lalki i Aktora

nočné námestie

53 Štúrovci (koncert zrušený) / Slovenské komorné divadlo Martin

55 Carmen / Slovenské divadlo tanca Bratislava

57 Jánošík / Štátne divadlo Košice

59 Ja a ja / Staromestské divadlo Košice

61 Posed / Štúdio tanca Banská Bystrica

63 Pocta kravám / elledanse Bratislava

Milí diváci, priatelia divadla, kolegovia, divadelná sezóna 2009/ 2010 sa pomaly končí, a to je signál, aby odštartova-la neopakovateľná atmosféra martinského festivalu divadiel na Slovensku Do-tyky a spojenia. Slovo, hudbu, pohyb, rôznorodé divadelné žánre a inšpiratív-ne predstavenia si budete môcť naplno vychutnávať sedem dní na siedmych hracích scénach. Som veľmi rád, že aj v zložitých ekonomických nečasoch di-vadlo a umenie žije ďalej a dúfam, že nám ho neprekazí nejaký iný nečas. Po-ďakovanie patrí všetkým, ktorí festival podporili, ale aj všetkým, ktorí ho celý rok s nadšením pripravujú. Všetkým účinkujúcim želám tú najlepšiu atmosfé-ru a pozornosť publika.Vitajte v hlavnom meste slovenského divadla – v Martine!

Peter Gábor umelecký šéf Slovenského komorného divadla

o b s a h d o t y k y a s p oj e n i a 2010

pre deti

64 Perinbaba / Bábkové divadlo Žilina

65 Guľko Bombuľko / K.B.T. Poprad

66 Zvedavá rozprávka / Slovenské komorné divadlo Martin

67 Odvážny zajko / Haaf Bratislava

68 Malá morská víla / a.ha Bratislava

69 Janko Hraško / Commedia Poprad

70 O Dorotke / Spišské divadlo Spišská Nová Ves

71 RozKrávka / PIKI Pezinok

72 Hašterica / Vysoká škola múzických umení Bratislava

73 Kto sa nehrá z kola von / Non.Garde Bratislava

74 Mária Podhradská a Richard Čanaky DEŤOM

75 tvorivé dielne / BDNR a BIBIANA

pouličné divadlo

76 Nevesta hôľ / Pôtoň Bátovce

77 Božská komédia / Bábkové divadlo Žilina

78 Rómeo, Júlia a vírus / Túlavé divadlo

79 Príbeh v oblakoch / Divadlo na kolesách

80 Zázračný divadelný automat / Teatro Tatro Nitra

81 Festivalová rodinka / Divadelné centrum Martin

herecké improvizácie

82 (NE)PRIPRAVENÍ + MKband

koncerty

83 Fragile

83 Dorota Nvotová s kapelou

83 Robert Roth s kapelou

83 Szidi Tobias s kapelou

83 Lucia Lužinská & Boris Čellár Trio

83 koncerty na námestí

sprievodný program

86 Diskusie tvorcov s divákmi

86 Kritická platforma

86 Aspekty divadelnej sezóny 2009/2010

87 kødek

d o t y k y a s p oj e n i a 2010

Príprava divadelného festivalu je pomerne nároč-ný proces, takže sa občas treba uisťovať o zmys-luplnosti takejto aktivity. Pri takýchto pochybnos-tiach zaváži, keď si uvedomíme, že v tomto roku sa koná už šiesty ročník festivalu Dotyky a spojenia. Aj naďalej chceme byť zrkadlom sezóny – sme naj-väčšou prehliadkou tvorby divadiel, ktoré pôsobia na Slovensku. Od ročníka k ročníku sa snažíme uro-biť vždy lepší festival ako ten predchádzajúci a usi-lujeme sa čoraz presnejšie zadefinovať festivalovú dramaturgiu – spôsob, akým zo všetkých inscená-cií, ktoré vzniknú v sledovanom období (tento rok od 15. apríla 2009 do 16. apríla 2010), zostaviť ko-nečnú verziu programu. Do úvahy pritom berie-me tipy od samotných divadiel, ako aj názory diva-delných teoretikov a kritikov. Sme radi, že tento rok dokonca pribudla v tíme dramaturgička pre det-ský program. Vždy však musí byť niekto, kto roz-hodne. V našom prípade festivalová dramaturgic-ká rada, ktorá si pri výbere inscenácií vyhradzuje posledné slovo. Akokoľvek sa teda snažíme o ob-jektívny výber, vždy bude ovplyvnený naším vku-som a názormi. Pre náš festival je preto nesmierne dôležité, aby vytváral príležitosti diskutovať tak veľa, ako sa len dá, o jednotlivých inscenáciách, ako aj o celkovej skladbe programu. Podporujeme takéto diskusie, a to na najrôznejších úrovniach. Všetci návštevní-ci internetovej stránky festivalu môžu prispievať na jej fóre; diváci sa môžu priamo po skončení vy-

braných predstavení stretnúť a porozprávať s ich tvorcami. Divadelníkom ponúkame možnosť dis-kutovať s teoretikmi a kritikmi v rámci Kritickej plat-formy o jednotlivých inscenáciách zaradených do Hlavného programu a Programu pre deti. Sme ra-di, že tento rok sa na tejto diskusii po prvý raz zú-častnia aj hostia zo zahraničia. O festivale budeme môcť debatovať aj v rámci diskusného fóra, ktoré spoluorganizuje Slovenské centrum AICT, a počas jednej z dvoch diskusií kødek, na príprave ktorých spolupracujeme s Divadelným ústavom.Dúfame, že všetci tí, ktorí tento rok prídu na Dotyky a spojenia, zažijú výnimočnú atmosféru niekoľkých dní, ktorá je pre nás organizátorov jedným z dôvo-dov, prečo robiť divadelný festival. Pretože počas festivalu už o jeho zmysluplnosti nepochybujeme.

Monika Michnová programová riaditeľka festivalu

Možno to na úvod zaznie trocha neskromne, ale ukazuje sa, že naše Dotyky a spojenia vznikli v pra-vý čas a na pravom mieste. Súdime tak zo sku-točnosti, že pri príprave šiesteho ročníka festivalu prevyšoval záujem tvorcov uviezť svoje najlepšie inscenácie kapacitu martinských javísk. V každodennom živote pociťujeme, že divadlo, ale vlastne celá kultúra, nepatrí v rebríčku priorít sú-časnej spoločnosti na najvyššie miesta. Pretrváva-jú ponosy praktických divadelníkov na nedostatok peňazí, na nedostatočnú reflexiu ich tvorby média-mi, na veľké rezervy vo vzťahu zriaďovateľov k re-pertoárovým divadlám, na absenciu podporných možností pre alternatívnu scénu. Pri hlbšom po-znaní problematiky a porovnaní divadelnej kul-túry u nás s kultúrami okolitých štátov by sa dali postrehnúť i ďalšie rezervy – predovšetkým v kon-krétnych medzinárodných tvorivých kontaktoch. Isto, mnohí na tomto mieste pripomenú, že treba stáť oboma nohami na reálnej zemi, že svetová fi-nančná kríza si žiada obete. Napriek všetkým nepriaznivým faktorom vzniklo od minulého ročníka Dotykov viac ako 170 insce-nácií všetkých druhov. To je jedna z najzávažnej-ších odpovedí na otázku, kde je pravda.

Hlavný program tohto ročníka ponúka 14 inscená-cií. Každá z nich je čímsi jedinečná, prínosná. Stret-neme sa s našou i svetovou klasikou v apelatívnej interpretácii, zažijeme reflexiu spoločenských pa-

radoxov nedávnej minulosti, budeme mať príle-žitosť nahliadnuť do spoločenských noriem iných kultúr, aby sme si možno s prekvapením uvedomi-li, aké je ohrozenie človeka bezprostredné, posúdi-me, ako sa na realitu pozerá alternatívne divadlo, ba po prvý raz do pomyselného dialógu vstupu-jú aj nepočujúci divadelníci. Obraz o súčasnom di-vadle obohatí zahraničný hosť – Opolski teatr lalki i aktora. Teda podnetov na odborné diskusie bu-de zaiste dosť. Náš festival však nechce byť iba pre odborníkov. Preto vznikol nočný program na námestí, ktorý si Martinčania tak obľúbili. Aj tohto roku ponúka fes-tival niekoľko lahôdok v podobe atraktívnych ta-nečných či pohybových predstavení. Od skorého dopoludnia sa budú hrať inscenácie pre deti.Úroveň festivalu nerobia iba inscenácie, ale aj jeho diváci. A tak verme, že sa na týždennom maratóne stretnú všetci, ktorí majú o divadlo naozaj hlboký záujem, či už sú to diváci, tvorcovia, kritici...

Oleg Dlouhý dramatug festivalu

11

stručný prehľad programu

utorok 22. jún 2010

poznámka (pre lepšiu orientáciu):HAGARD:HAL pódium = veľké pódium pred divadlomKia námestie = Divadelné námestieMondi SCP pódium = malé pódium pri divadleMartinus šapitó = festivalové šapitó

pre deti8:40 a 10:35 ZŠ MudroňovaŠtúdio 12 BratislavaZaki: Mňa kedys’

Dotyky a spojenia Junior16:30 Štúdio SKD Akadémia umení Banská BystricaBertolt Brecht – Anton Pavlovič Čechov: Svadba

Dotyky a spojenia Junior19:00 Národný domVysoká škola múzických umení BratislavaJán Luterán a kolektív autorov: Bola raz jedna trieda

nočné námestie22:00 HAGARD:HAL pódiumSlovenské komorné divadlo MartinDodo Gombár – Róbert Mankovecký: Štúrovci (koncert zrušený)

12 13s t ru č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u s t ru č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u

pre deti9:30 Štúdio SKDSlovenské komorné divadlo MartinRóbert Mankovecký: Zvedavá rozprávka

diskusia10:45 študovňa SKD Kritická platforma

pre deti11:00 foyer Štúdia SKDtvorivá dielňa Bábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica

pouličné divadlo12:45 a 19:15 Kia námestieDivadelné centrum MartinFestivalová rodinka

pre deti13:30 Mondi SCP pódium Divadlo Haaf BratislavaZuzana Haasová: Odvážny zajko

hlavný program16:00 Štúdio SKDŠtátne divadlo KošiceHenrik Ibsen: Nora + diskusia tvorcov s divákmi

koncert17:00 Martinus šapitóDorota Nvotová s kapelou

hlavný program18:30 Národný domAréna BratislavaHadar Galron: Mikve+ diskusia tvorcov s divákmi

koncert19:30 a 21:30 Kia námestieBarabura

pouličné divadlo20:00 Kia námestie Bábkové divadlo ŽilinaDante Alighieri – Jakub Nvota: Božská komédia

nočné námestie22:00 HAGARD:HAL pódiumŠtátne divadlo KošiceOndrej Šoth – Zuzana Mistríková: Jánošík

hlavný program23:30 Martinus šapitóStanica Žilina-Záriečie Mariana Ďurčeková – Ján Luterán: projekt.svadba

pre deti8:30 Národný domBábkové divadlo ŽilinaĽubomír Feldek: Perinbaba

pre deti10:00 foyer Štúdia SKDtvorivá dielňaBábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica


pre deti13:30 Mondi SCP pódium Peter Palik: K.B.T. PopradGuľko Bombuľko

hlavný program16:30 Národný domDivadlo Jozefa Gregora Tajovského ZvolenPavel Kohout: Erós + diskusia tvorcov s divákmi

koncert17:00 Martinus šapitóFragile

koncert18:30 a 21:30 Kia námestieHomo Sapiens

pouličné divadlo19:00 Kia námestie Pôtoň BátovceFrantišek Švantner – Michal Ditte – Iveta Ditte Jurčová: Nevesta hôľ

hlavný program20:00 Štúdio SKD otvorenie festivaluSlovenské národné divadlo BratislavaHOLLYROTH, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá+ diskusia tvorcov s divákmi

nočné námestie22:00 HAGARD:HAL pódium Slovenské divadlo tanca BratislavaJán Ďurovčík: Carmen

hlavný program23:30 Martinus šapitóP.A.T. a Štúdio 12Sláva Daubnerová: M.H.L.

streda 23. jún 2010 štvrtok 24. jún 2010


pre deti9:30 Národný domSpišské divadlo Spišská Nová VesVáclav Macek – Jozef Pražmári: O Dorotke

pre deti10:30 a 12.30 foyer Štúdia SKDtvorivá dielňa BIBIANA Bratislava


pouličné divadlo10:45, 12:45 a 14:15 Kia námestieDivadelné centrum MartinFestivalová rodinka

pre deti11:30 a 13:30 Mondi SCP pódium PIKI PezinokKatarína Aulitisová: RozKrávka

diskusia14:00 kaviareň Kamala kødekVnímajú divadlá tvorbu pre deti ako povinnosť alebo ako poslanie?

koncert14:30 a 21:30 Kia námestieSant Martin Dixieland Jazz Band

pouličné divadlo15:00 Kia námestie Divadlo na kolesáchJana Wernerová: Príbeh v oblakoch alebo Guliverova cesta na Slovensko

hlavný program16:15 Štúdio SKDBábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystricakolektív autorov a autoriek: Sarkofágy a bankomaty+ diskusia tvorcov s divákmi

koncert18:00 Martinus šapitóSzidi Tobias s kapelou

hlavný program20:30 Národný domMestské divadlo ŽilinaRoland Schimmelpfennig: Žena z minulosti+ diskusia tvorcov s divákmi

nočné námestie22?00 HAGARD:HAL pódiumŠtúdio tanca Banská BystricaOlga Cobos – Peter Mika: Posed

hlavný program23:30 Martinus šapitóDISK TrnavaBlaho Uhlár a kolektív autorov: Ponor (Sladké hry minulej sezóny)

pre deti9:30 Národný domDivadlo a.ha BratislavaJuraj Bielik – Anton Korenči: Malá morská víla


pre deti11:00 foyer Štúdia SKDtvorivá dielňa Bábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica


diskusné fórum13:30 študovňa SKDAspekty divadelnej sezóny 2009/2010

pre deti13:30 Mondi SCP pódium Divadlo Commedia PopradPavel Uher: Janko Hraško

koncert14:30 a 21:30 Kia námestieProject percussion

pouličné divadlo15:00 Kia námestie Túlavé divadloJakub Nvota: Rómeo, Júlia a vírus

hlavný program16:00 Národný domDivadlo Alexandra Duchnoviča PrešovKarol Horák: Buridanov osol+ diskusia tvorcov s divákmi

koncert18:00 Martinus šapitóRobert Roth s kapelou

hlavný program18:30 Štúdio SKD Divadlo Andreja Bagara NitraM. D. Levin: Mŕtve duše+ diskusia tvorcov s divákmi

nočné námestie22:00 HAGARD:HAL pódiumStaromestské divadlo KošiceKatarína Raševová: Ja a ja

hlavný program23:30 Martinus šapitóDivadlo Tiché iskry Banská Bystricakolektív autorov: Tichý plač ľalie

piatok 25. jún 2010 sobota 26. jún 2010



Dotyky a spojenia Hosť19:00 Štúdio SKD Opolski Teatr Lalki i AktoraWitold Gombrowicz: Ivona, princezná burgundská

zmena programu festivalu vyhradená

pre deti9:30 Národný domVysoká škola múzických umení BratislavaMarianna Grznárová: Hašterica

pre deti10:30 a 12:30 foyer Štúdia SKDtvorivá dielňaBIBIANA Bratislava


pouličné divadlo10:45, 12:45 a 14:15 Kia námestieDivadelné centrum MartinFestivalová rodinka

koncert pre deti11:30 HAGARD:HAL pódiumMária Podhradská a Richard Čanaky DEŤOM

pre deti13:30 Mondi SCP pódium Non.Garde BratislavaZuzana Šimová: Kto sa nehrá z kola von

diskusia14:00 kaviareň Kamala kødek Koho sa dotýka a čo spája martinský divadelný festival?

koncert14:30 a 21:30 Kia námestieSherpaband

pouličné divadlo15:00, 16:30, 18:00 a 19:30 Kia námestie Teatro Tatro Nitrakolektív autorov: Zázračný divadelný automat

hlavný program16:00 Štúdio SKD Divadlo Jána Palárika TrnavaEgon Bondy: Máša a Beta+ diskusia tvorcov s divákmi

koncert18:00 Martinus šapitóLucia Lužinská & Boris Čellár Trio

hlavný program19:00 Národný domukončenie festivaluSlovenské komorné divadlo MartinMolière: Mizantrop+ diskusia tvorcov s divákmi

nočné námestie22:00 HAGARD:HAL pódiumelledanse BratislavaŠárka Ondrišová: Pocta kravám

herecké improvizácie23:30 Martinus šapitó(NE)PRIPRAVENÍ + MKband

nedeľa 27. jún 2010 pondelok 28. jún 2010

18 19E r ós / D i v a d l o J oz e f a G r e g o ra Taj ovs ké h o Zvo l e n 23. j ú n 2010 s t r e d a h l av ný p r o g ra m

Český dramatik Pavel Kohout vo svojej hre iro-nicky komentuje našu súčasnosť, ktorej morál-ku podmieňujú peniaze. Hosťujúca režisérka Ta-tiana Masníková priniesla do zvolenskej činohry nielen tento zaujímavý text, ale aj iný pohľad na prácu hercov, ktorých viedla k sústredeným vý-konom.

„Pavlovi Kohoutovi prerušila život na slovenských javiskách normalizácia, rok 1990 situáciu veľmi ne-zmenil. Aj preto treba za zaradenie modernej mo-rality Erós dramaturgiu zvolenského DJGT po-chváliť. […] Banalita príbehu i postáv je od autora zámerná. Zaujíma ho totiž anamnéza fenoménu egoizmu a procesy, ktoré takáto morálna úchylka generuje. Kohout má zjavne nadhľad nad životom i nad jeho dekadentnými prehreškami. Konanie sú-rodencov do istej miery akceptuje. Vie, že ich mo-tívy sú dnes bežnou normou. Sila a závažnosť vý-povede je v poznaní, že nemravnosť sa skrýva za tvár pochopiteľných a vlastne akceptovateľných postojov. […] Kohoutov nadhľad však inscenáto-ri neprečítali presne. Súrodencov príliš démoni-zovali. To oslabilo mrazivé poznanie autorových morálnych paradoxov. […] Napriek čiastkovým vý-hradám treba skonštatovať, že Kohoutov Erós pri-niesol na javisko DJGT v ostatnom čase asi najhut-nejšiu inscenáciu s podstatným posolstvom autora i inscenátorov.“

Oleg Dlouhý, SME, 1. 3. 2010

Tatiana Masníková – riaditeľka a režisérka Mest-ského divadla Actores v Rožňave, riaditeľka diva-delného festivalu Tempus Art, autorka. Vyštudova-la divadelnú vedu a réžiu na Divadelnom inštitúte Karpenka Karejeho v ukrajinskom Kyjeve. Režijne naštudovala tridsiatku inscenácií pre dospelých, ale aj pre deti. Vedie rôzne herecké workshopy v zahraničí a doma, príležitostne hosťuje v iných divadlách a podieľa na realizácii iných umeleckých projektov.

16:30 – 18:40 Národný dom

Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvolenwww.djgt.sk

Pavel Kohout

Erós

+ diskusia tvorcov divákmipremiéra: 26. februára 2010

réžia: Tatiana Masníková, preklad: Martin Porubjak, dramaturgia: Egon Tomajko, scéna: Štefan Hudák, kostýmy: Katarína Holkováúčinkujú: Vladimír Rohoň, Jana Pilzová, Juraj Ha-viar, Martin Kusenda, Svetlana Sarvašová, Anita Krepčárová-Šafáriková, Dana Karolová, Silvia Do-nová

20 21H O LLY R OTH / S l ove n s ké n á r o d n é d i v a d l o B rat i s l av a 23. j ú n 2010 s t r e d a o t vo r e n i e f e s t i v a l u

Jeden z vrcholov uplynulej divadelnej sezó-ny na Slovensku. Pri vzniku inscenácie sa stret-lo niekoľko výnimočných faktorov – nadčasový text Jána Hollého, Ballekov zmysel pre moderné antiiluzívne divadlo a vyhranený herec Robert Roth. Práve Roth ako interpret sa v inscenácii stal kľúčom k životu a dielu Jána Hollého.

Rastislav Ballek (1971) vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1999 – 2001 pôso-bil ako interný režisér Slovenského komorného di-vadla v Martine. V rokoch 2002 – 2008 ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla v Žiline. Spo-lupracoval so Slovenským národným divadlom, Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove, Di-vadlom Aréna v Bratislave.

„Ballek patrí k menšine súčasných režisérov, kto-rí podnikajú „výlety“ za hranice overenej drama-tickej literatúry. V nedivadelných textoch nachá-dza myšlienkové posolstvá i divadelné výpovede. Inscenáciou Hollyroth Ballek nadviazal na svo-je predchádzajúce objavovanie zabudnutých diel a ich aktualizovanie. […] Scenár postavil Ballek na jednom hercovi. Našiel ho v Robertovi Rothovi. A Roth sa s hrdinom dokonale stretol. Jeho herec-tvo je moderné, s postavou i s textom narába rov-nako ako s rekvizitou – demonštruje hrdinu a je-ho konflikty. Nepotrebuje psychologické či dejinné oblúky, sústreďuje sa na vrcholy konfliktov. Navyše, obdivuhodne narába s Hollého slovom a veršom. Aj pri zachovaní originálu je text prekvapujúco zrozumiteľný a súčasný. Skvelá je scéna a divadel-ne pôsobivé kostýmy Jozefa Cillera. Rothova mas-ka sa vyvíja od reálnej tváre, cez pierotovskú mas-ku až po klauna.“

Oleg Dlouhý, Pravda, 18. 9. 2009

„Mólo, ktoré vedie až medzi divákov, privádza Rotha blízko, na dotyk. Rothove telo je v neustálom napä-tí, vidno každý záchvev svalu. Keď mu v druhej čas-ti „akože“ vypadne text, či v rukách sa mu rozpad-ne lebka, vyzerá to ako naozaj. No aj spôsob, ako si Roth verše, ktoré mu šepkárka našepká a on ich ne-počuje, transformuje do súčasného jazyka, aj ako vystupuje z postavy, žmurká na divákov, sleduje ich pozornosť, toto všetko nás upozorňuje, že na javisku nie je len Hollý/Svätopluk/Hamlet, ale v pr-vom rade je to Roth. […] Predovšetkým zobrazenie života Jána Hollého, no i Svätopluk sú sugestívny-mi divadelnými obrazmi naplnenými monológmi. Svedčia o hereckej vyspelosti Roberta Rotha a re-žisérskej zručnosti Rastislava Balleka, ktorý sa ne-uspokojí s prvoplánovými ilustráciami, ale vkladá do textu nové a nové významy.“

Dária Fehérová, kød 9/2009

20:00 – 21:30 Štúdio SKD

Slovenské národné divadlo Bratislavawww.snd.sk

HOLLYROTH, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňávoľne na motívy básnickej zbierky Vojtecha Miháli-ka Velebný pán z Maduníc

+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 16. septembra 2009

réžia: Rastislav Ballek, dramaturgia: Peter Pavlac, scéna a kostýmy: Jozef Ciller, hudba: Martin Ožvoldúčinkujú: Robert Roth, Martin Ožvold

22 23M . H . L . / P. A .T. a Št ú d i o 12 23. j ú n 2010 s t r e d a h l av ný p r o g ra m

Sláva Daubnerová si divadlo premieňa na aké-si laboratórium, v ktorom ponúka divákom zau-jímavé témy a nezvyčajnú emocionalitu. Svoju dokumentárnu monodrámu – portrét význam-nej slovenskej režisérky Magdy Husákovej Lokvencovej – rozohráva cez pocity, postrehy, postoje tejto výnimočnej ženy v jej kľúčových životných i umeleckých situáciách.

Scenár M.H.L. vznikol s použitím monografie Na-deždy Lindovskej a kolektívu autorov, osobných úvah Magdy Husákovej Lokvencovej, súkromnej korešpondencie s Oľgou Lichardovou, Evou Fo-ustkovou-Kemrovou, Věrou Mouralovou a Gustá-vom Husákom, úradných spisov, dokumentov Štát-nej bezpečnosti, novinových a rozhlasových správ, rozhovorov a článkov, réžijných kníh, rukopisných poznámok režisérky, recenzií a rozhovorov s pa-mätníkmi.

„Daubnerová vytvorila text, ktorého hodnota je nielen vysoko umelecká, ale aj dokumentárna. Mi-moriadne treba oceniť skutočnosť, že autorke sa spolu s dramaturgom Pavlom Grausom podarilo presne dohadnúť mieru pre vyváženosť v zachyte-ní jednotlivých sfér života Husákovej-Lokvencovej. […] Len zriedkakedy sa stáva, že autor textu je dob-rým režisérom, tobôž hercom. Daubnerovej sa to však v inscenácii M.H.L. darí vynikajúco.Ťažko do-konca hovoriť o tom, v ktorej polohe je Daubne-rová najsilnejším hýbateľom inscenácie. Či ako au-torka scenára, režisérka, alebo ako herečka. Už len samotná obsahová stránka inscenácie je prínos-ná a inšpirujúca. S potešením však treba konštato-vať, že ani formálna stránka v ničom nezaostáva. Všetky zložky inscenácie, réžiou počíbajúc a pohy-bom končiac, sú v maximálne vyrovnanej rovine. […] Ako tvorkyňa spolu so spolupracovníkmi veľmi dobre využila prepojenie medzi dokumentárnym divadlom a divadlom s katarzným účinkom, medzi divadlom odstupu a divadlom priamo útočiacim na emócie, medzi divadlom osobným a divadlom so všeobecnou výpovednou hodnotou. Vo výsled-ku sa divákovi ukazuje inscenácia plnokrvná, emo-cionálna, didaktická, klasická a moderná zároveň.“

Soňa Smolková, kød 4/2010

Sláva Daubnerová (1980) – nezávislá herečka a re-žisérka. Vyštudovala kulturológiu na FfUK v Brati-slave. V roku 2006 založila profesionálne nezávis-lé divadlo P.A.T. ako platformu pre súčasné divadlo, tanec a nové médiá. Pod touto značkou tvorí mo-nodramatické kompozície na rozhraní divadla a performance, ako aj projekty v spolupráci s hos-ťujúcimi hercami, tanečníkmi, choreografmi, hu-dobníkmi a vizuálnymi umelcami. V súčasnosti je doktorandkou na katedre divadelných štúdií Diva-delnej fakulty VŠMU v Bratislave. Ako dramaturgič-ka externe spolupracuje so Slovenským rozhlasom a Medzinárodným divadelným festivalom Artete-rapia.

23:30 – 00:50 Martinus šapitó

P.A.T. a Štúdio 12www.pat.sk, www.studio12.sk

Sláva Daubnerová

M.H.L.premiéra: 22. decembra 2009

scénický koncept a réžia: Sláva Daubnerová, drama-turgia a zvukový dizajn: Pavel Graus, pohybová spo-lupráca: Emil Píš, odborná spolupráca: Nadežda Lin-dovskáúčinkuje: Sláva Daubnerová

24 25N o ra / Št át n e d i v a d l o Koš i ce 24 . j ú n 2010 š t v r t o k h l av ný p r o g ra m

Košickej činohre sa oplatilo, že dala príležitosť mladému tímu na čele s Annou Petrželkovou. Interpretácia stále aktuálnej Ibsenovej klasiky má zrozumiteľný režijný výklad, pracuje so šty-lizáciou a ponúka generačnú výpoveď hercov – tridsiatnikov, v ktorej zaujme výrazná súhra jed-notlivých zložiek inscenácie.

Anna Petrželková (1984) vyštudovala divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia absolvova-la stáž v medzinárodnom divadelnom štúdiu Far-ma v jeskyni. Spolupracovala s viacerými divadlami na Slovensku a v Čechách: Mestské divadlo Žilina, Štátne divadlo Košice, Divadlo 7 a půl v Brne, HaDi-vadlo v Brne, Mestské divadlo Zlín, A Štúdio Rubín v Prahe, Divadle Konvikt v Olomouci.

„Dramaturgicky je hra posunutá výrazne do súčas-nosti. Reflektuje spôsob života dnešnej ženy a spo-ločnosti. Text bol značne krátený a upravovaný, ja-zykovo prispôsobený moderným situáciám. Nora sa teda z polohy ranej feministky posúva do po-zície „bežnej” ženy bojujúcej za svoju lásku, svoj vzťah. Réžie sa ujala mladá česká režisérka Anna Petrželková. Svojím výkladom Nory predložila je-dinečný generačný pohľad čítania klasika Ibsena. Na javisku cítiť, že ide o premyslené režijné pred-stavenie naplnené vtipom, iróniou a cynizmom, ale zároveň smútkom z odhalenia skrytých stránok prepojenia doby autora a dneška, teda nezmene-nej podstaty spoločenského života. […] V hlavnej úlohe, postave Nory, sa predstavila Alena Ďuráno-vá. Znalcov košického divadelného prostredia tá-to voľba nemohla prekvapiť, pretože ide nesporne o talentovanú a tvárnu herečku so širokým diapa-zónom výrazových prostriedkov. Preto jej „fareb-ná” Nora spĺňa očakávania: sprvu je nadradená, nudiaca sa žena v domácnosti, o chvíľu zas nepo-chopená žena a manželka tlmiaca svoju povahu a prirodzenosť v tabletkách, neskôr je z nej žena bojovníčka za vlastné šťastie a rodinu, ale aj zrani-teľná krehká bytosť túžiaca po pochopení a láske. […] Silné sú scény vyžadujúce si vnútorné prežíva-nie a tanečná scéna je doslova jej hereckým vrcho-lom predstavenia. Záverečné vyzliekanie sa zo šiat,

a teda aj z „pomyselnej“ kože, zbavovanie sa jed-notlivých nánosov doterajšieho žitia, je už len lo-gickým dopovedaním a vyústením príbehu.“

Hana Rodová, IS.theatre.sk

„V aktuálnej sezóne Košičania poskytujú značný priestor mladým absolventom divadelných škôl. V prípade inscenácie Ibsenovej drámy sa im dôve-ra vrátila. Nora je dobrým, premysleným divadlom. Moderný javiskový tvar bez patetizmu je vlastne sondou do mnohých dnešných vzťahov. Košic-ká Nora je režijne nápaditá, herecky zrelá, výtvar-ne štýlová.“

Lenka Dzadíková, kød 1/2010

16:00 – 17:45 Štúdio SKD

Štátne divadlo Košicewww.sdke.sk

Henrik Ibsen

Nora

+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 11. decembra 2009

réžia: Anna Petrželková, preklad: Milan Žitný, dra-maturgia: Miriam Kičiňová, scéna: Lenka Odvárko-vá, kostýmy: Silvia Jokelová, hudba: Vladislav Ša-rišskýúčinkujú: Peter Čižmár, Alena Ďuránová, Peter Ci-bula, Katarína Horňáková / Katarína Šafaříková, Stanislav Pitoňák

26 27M i k ve / Ar é n a B rat i s l av a 24 . j ú n 2010 š t v r t o k h l av ný p r o g ra m

Mikve – priestor rituálneho kúpeľa, v ktorom sa veriace židovské ženy pravidelne očisťujú – sa v hre súčasnej izraelskej dramatičky Hadar Gar-lon stáva miestom stretu rôznych prístupov k viere i k životu. V inscenácii českého režiséra Michala Dočekala dominujú sugestívne výko-ny všetkých protagonistiek na čele so Zuzanou Kronerovou.

Michal Dočekal – režisér a umelecký šéf Národné-ho divadla v Prahe – vyštudoval réžiu na pražskej DAMU. Pôsobil v divadelnom spolku Kašpar, v Di-vadle Komedie, v Ungelte, v Divadle na Zábradlí, v Naivnom divadle v Liberci, v Klicperovom divadle v Hradci Králové, v Mestskom divadle v Mladej Bo-leslavi, v Divadle J. K. Tyla v Plzni a iných. Umelec-kým šéfom činohry Národného divadla sa stal v ro-ku 2002.

„Divadelná hra Hadar Garlon má v porovnaní s iný-mi súčasnými dielami minimálne jeden nespo-chybniteľný klad: životná situácia, do ktorej sa jej hrdinky dostanú, je natoľko patová, že ich osud ne-môže ostať empatickému divákovi ľahostajným. Ten emotívnejší prežije v závere inscenácie aj ka-tarziu, hoci koniec humanistickej hry sa nevyhne pátosu a záchrana hrdiniek sa javí uponáhľaná. Voj-ny sa však nezaobídu ani bez obetí - znie závereč-ný kontrapunkt. […] Ak sila divadla spočíva v je-ho schopnosti vyvolať kolektívny očistný zážitok, tak momentálne neexistuje lepšia voľba ako kúpeľ v mikve Aréne…“

Peter Scherhaufer, .týždeň 45/2009

„Režisér postavil svoju réžiu na dôkladnej práci s hercom, čoho dôkazom sú spomínané vynikajú-ce herecké výkony. Vytvoril zaujímavé mizanscény na nemennej scéne. Všetky herečky hrajú, aj keď nemajú práve výstup. Reagujú na svoje herecké partnerky neverbálne a veľavravne, a to aj keď sto-ja obďaleč.“

Stanislava Matejovičová, kød 9/2009

„Čo je na tejto hre to najpodstatnejšie a čo ju ro-bí zaujímavou aj pre divákov z odlišného kultúr-neho okruhu, je skutočnosť, že autorka dokázala osudy žien tak zovšeobecniť, že sa stávajú výpo-veďou o otázkach, ktoré sa dotýkajú človeka ako takého. Ide o problém slobody, ľudskej integrity a večnej túžby po sebarealizácii. […] Obraz inakos-ti, ktorý nám inscenácia hry Mikve prináša, funguje ako naplnenie sloganu „iný kraj iný mrav“. Poskytu-je materiál na porovnanie našej súčasnej modernej reality a našich domácich ortodoxných zvyklos-tí (napríklad vzťah istých kruhov k interupciám, k plodeniu, k antikoncepcii, atď.). Popritom fungu-je v inscenácii aj presah k všeobecným otázkam o slobode a ľudskej dôstojnosti, o odvahe a zakrík-nutosti. Inscenácia v divadle Aréna je obohatením tvorby tohto divadla a aj slovenského repertoáru. Je príspevkom do diskurzu o vyššom poslaní divadla v našej dobe.“

Soňa Šimková, IS.theatre.sk


Aréna Bratislavawww.divadloarena.sk

Hadar Galron

Mikve

+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 8. októbra 2009

réžia: Michal Dočekal, preklad: Danica Haláková a Alexandra Ruppeldtová, dramaturgia: Kristína Cibulková, scéna: Hans Hoffer, kostýmy: Katarína Hollá, hudba: Michal Novinskiúčinkujú: Zuzana Kronerová, Slávka Halčáková / Renáta Ryníková, Eva Matejková, Táňa Radeva, Táňa Kulíšková, Zuzana Kanócz, Rebeka Poláková, Zuzana Šemeláková

28 29p r oj e k t . s v a d b a / St a n i c a Ži l i n a -Z á ri e č i e 24 . j ú n 2010 š t v r t o k h l av ný p r o g ra m

Inscenátori pretavili výskum v teréne – osobnú skúsenosť so svadobnými obradmi na východ-nom Slovensku, svoje názory a pocity spojené s témou svadby invenčnej autorskej generačnej výpovede – fenomén svadby skúmajú pohľa-dom dnešných mladých ľudí. Všestranní a talen-tovaní protagonisti získali – trochu prekvapivo, ale zaslúžene – Grand Prix festivalu Nová drá-ma 2010.

„Nejde však rozhodne o žiadne folklórne pásmo či dokumentárne zachytenie zvykov v obciach Mar-gecany, Parchovany a Zámutov, kde sa tvorcovia zúčastnili na niekoľkých svadbách. Tvorcom totiž nejde primárne o zachytenie svadby, ale prezen-táciu názorov konkrétnych mladých ľudí na sobáš ako taký. Celá inscenácia je v podstate istým insce-novaným brainstormingom na tému svadba. […] Premyslená je najmä organizácia mizanscén. A to vo vertikálnej aj horizontálnej rovine. Celá inscená-cia je postavená na princípe, keď priestor javiska je istým miestom stretu myšlienok. Miestom, kde sa prezentujú jednotlivé poznatky. Herci, ktorí neú-činkujú v danom výstupe, neopúšťajú javisko, ale sedia na stoličkách umiestnených na bokoch ja-viska a daný príbeh sledujú. Opäť sa teda objavu-je motív diskusie či prezentácie rôznych pohľadov. Autorom konceptu – Mariane Ďurčekovej a Jánovi Luteránovi – rozhodne nemožno uprieť, že vytvo-rili inscenáciu, ktorá vo viacerých momentoch di-váka pobaví a aj zaujme intímnou lyrikou.“

Miro Zwiefelhofer, IS.theatre.sk

Mariana Ďurčeková a Ján Luterán absovovali v ro-koch 2005 – 2010 štúdium na Katedre réžie a dra-maturgie Divadelnej fakulty VŠMU. Pri skúšobnom procese inscenácie projekt.svadba sa inšpirova-li hereckým tréningom Viewpoints americkej reži-sérky Anne Bogart.


Stanica Žilina-Záriečie www.stanica.sk

Mariana Ďurčeková – Ján Luterán

projekt.svadba

premiéra: 17. decembra 2009

réžia, scéna a kostýmy: Mariana Ďurčeková a Ján Luterán, hudobná spolupráca: Ján Kružliak ml., pohybová spolupráca: Vladimír Michalko a Zuza-na Žabkováúčinkujú: Anna Čitbajová, Zuzana Žabková, Maria-na Ďurčeková / Kristína Sviteková, Miro Švoňava, Peter Brajerčík / Erik Sombathy, Ján Kružliak ml.

30 31B u ri d a n ov os o l / D i v a d l o Al e x a n d ra D u c h n ov i č a Pr e š ov 25. j ú n 2010 p i at o k h l av ný p r o g ra m

Inscenácia výborného textu Karola Horáka nad-väzuje na dlhodobú spoluprácu autora s rusín-skym Divadlom Alexandra Duchnoviča. Jeho protagonisti si aj v inscenácii poľského režisé-ra Henryka Rozena udržali vysoký štandard he-rectva, ktorý je prísľubom silného diváckeho zá-žitku.

Henryk Rozen (1945) vyštudoval herectvo a čino-hernú réžiu na Štátnej vysokej divadelnej škole vo Varšave. Je známou osobnosťou divadiel a mas-médií v Poľsku, laureátom mnohých ocenení za divadelnú a rozhlasovú tvorbu. Mnoho sa rokov venoval aj pedagogickej práci; pričinil sa o medzi-národnú kariéru viacerých mladých umelcov.

„Dôležité je uvedomiť si, že Horákov text nie je chro-nologický a realistický – podlieha zákonitostiam lo-giky sna a už chorej, odchádzajúcej mysle starého človeka. Práve prostredníctvom optiky a retro-spektívy starého otca autor interpretuje minulosť a súčasnosť. Táto stará a politicko-spoločenskými zmenami poznačená hlava veľmi presne postihu-je syndrómy našej doby a spoločnosti vo večnom procese transformácie. Dokonalé prelínanie sno-vosti a ilúzie reality, prelínanie reálneho a surreál-neho – aj to sú dôležité znaky Horákovho rukopisu. Horák v texte otvára diskusiu o príčinách čudné-ho stavu dnešnej spoločnosti, vplyvu konzumné-ho spôsobou života (s nekonečnými možnosťami výberu a pritom pocitom, že vždy sa môžeme roz-hodnúť, a že sa predsa len nakoniec nerozhodne-me), s tým súvisiacou absenciou zodpovednosti za seba a za ostatných a generačného dialógu na vlne vina otcov vs. neschopnosť synov. […] Režisér Hen-ryk Rozen vynikajúco vystihol po formálnej strán-ke neoddeliteľné plynutie snového a reálneho. Ro-zenova režijná koncepcia je v pozitívnom zmysle poznačená pohľadom zvonka, optikou cudzinca. Režisér postmodernej poetike Karola Horáka rozu-mie, má k nemu ako k autorovi blízko – v Poľsku režíroval pre rozhlas niekoľko jeho textov, dve je-ho hry preložil do poľštiny. Funkčná je kombinácia estetiky vychádzajúcej z najlepších tradícií poľské-

ho divadla a špecifická obrazivosť a scénický výraz rusínskeho divadla, ktorú sa režisérovi v spolupráci so scénografom Jaroslavom Valekom podarilo do-siahnuť. V téme sa režisér sústreďuje na univerzál-ne dilemy – generácií, rodín, jednotlivcov, národov. Rozen rozpráva aj o postavení národov v dnešnej, novej Európe, o hľadaní svojho miesta na hranici východného a západného, o tom, ako zvraty dejín priamo či nepriamo menia stav spoločnosti a jed-notlivca v ňom, o tom s akým historickým odka-zom prichádzajú postkomunistické národy do rea-lity súčasnej Európy.“

Romana Maliti, IS.theatre.sk


Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešovwww.divadload.sk

Karol Horák

Buridanov osol

+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 6. novembra 2009

réžia: Henryk Rozen, preklad: Valerij Kupka, drama-turgia: Peter Kováč, scéna a kostýmy: Jaroslav Va-lek, hudba: Norbert Bodnár, video: J. Sabol (kame-ra: Ľ. Marko)účinkujú: Vasil Rusiňák, Ľudmila Lukačíková, Vladi-mír Čema, Ľubomír Mindoš, Igor Latta, Jozef Pant-likáš, Svetlana Škovranová, Jozef Tkáč

32 33M ŕ t ve d u š e / D i v a d l o An d r ej a B a g a ra N i t ra 25. j ú n 2010 p i at o k h l av ný p r o g ra m

Voľnú dramatizáciu slávneho Gogoľovho ro-mánu napísal pre Divadlo Andreja Bagara M. D. Levin alias dramaturg tohto divadla Daniel Majling. Mechanizmus manipulácie s realitou, podvodu a korupcie, ktorými chce hlavný hrdi-na Čičikov – v podaní skvelého Richarda Stan-keho – zbohatnúť na ľudskej chamtivosti, ro-zohráva režisér Michal Vajdička ako výpravné obludné panoptikum.

Michal Vajdička (1976) vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Ako režisér hosťoval vo väčši-ne slovenských profesionálnych divadiel. Za insce-nácie Krásavica z Leenane (2005) a Médeia (2009 - obe v Štátnom divadle Košice) bol nominovaný na DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny. Jeho inscenácie Portia Coughlanová (2007) a Všetko za národ (2009 – obe v DAB Nitra) boli nominované DOSKY v kate-górii najlepšia inscenácia sezóny.

„Inscenácia kladie najväčšie nároky na hlavného hrdinu. A hosťujúci Richard Stanke dokazuje, že je hercom mimoriadnych dispozícií. Nie iba preto, že zvládol enormné množstvo textu. Jeho Čičikov je raz úlisný, inokedy nesmelý, o chvíľu zasa podlíza-vý, vzápätí tvrdo nekompromisný – až je z neho v závere odsúdeniahodná obluda.“

Oleg Dlouhý, Pravda, 20. 4. 2010

„Gogoľ vie, že Čičikov nie je hrdinom „plným doko-nalosti a ctnosti“, ale zasa naňho nie je ani priveľmi prísny. Takých ako on v živote bežne stretávame, ba sa s nimi aj kamarátime. Ani v Divadle Andre-ja Bagara neurobili z Čičikova bizarnú postavičku z bulvárnej komédie. V herecky vysoko inteligent-nom podaní hosťujúceho Richarda Stankeho, ktorý už dávno nedostal takto zaujímavo štrukturovanú rolu, je to skôr človek s veľkým emočným kvocien-tom, manipulátor, ktorý vie šikovne využívať sla-bosti iných. Dramatizácia formálne priradená M. D. Levinovi, ktorého však budete vo wikipédii darmo hľadať, má viac zaujímavých momentov – medzi ne patrí konfrontácia morálneho profilu korumpo-vaného a korumpovateľa. Groteskné vyjednávania o fiktivnom predaji s rôznymi váženými občanmi dostávajú v produkcii takmer existenciálny rámec. […] Od konštelácie talentovaných tvorcov pod ve-dením hĺbavého režiséra Michala Vajdičku sa dalo čakať veľa. Nitrianske Mŕtve duše sú nesporne vý-nimočnou produkciou, ktorá sa nevydáva ľahšou cestou.“

Zuzana Uličianska, SME, 29. 4. 2010

18:30 – 21:30 Štúdio SKD

Divadlo Andreja Bagara Nitrawww.dab.sk

M. D. Levin

Mŕtve duše

+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 16. apríla 2010

réžia: Michal Vajdička, dramaturgia: Daniel Maj-ling, scéna: Pavol Andraško, kostýmy: Jana Hurtigo-vá, hudba: Marián Čekovský, hudobné naštudova-nie: Eva Pacovskáúčinkujú: Richard Stanke, Kristína Turjanová, Zuza-na Kanócz, Juraj Loj, Juraj Hrčka, Viktória Lesayová, Peter Oszlík, Eva Pavlíková, Milan Ondrík, Ivan Voj-tek st., Žofia Martišová, Branislav Matuščin, Vladi-mír Bartoň, Daniela Pribullová, Erik Sitár, členovia speváckeho zboru NITRIA a študenti Súkromného konzervatória v Nitre

34 35T i c hý p l ač ľ a l i e / D i v a d l o T i c h é i s k r y B a n s k á B ys t ri c a 25. j ú n 2010 p i at o k h l av ný p r o g ra m

Talentovaní nepočujúci herci z Divadla Tiché is-kry nepoužívajú vo svojej inscenácii slovo ani posunkovú reč. Svoju interpretáciu Bottovej ba-lady rozohrávajú prostriedkami nonverbálne-ho divadla ako kaleidoskop nezvyčajne emotív-nych obrazov, poézie i dramatických zvratov.

„Laikovi by sa zdalo, že najvlastnejším divadelným prejavom nepočujúcich je pantomíma. Tiché iskry túto mechanickú predstavu výrazne posúvajú – smerom k plnokrvnému nonverbálnemu divadlu. Vyjadrujú sa nielen gestom, pohybom, mimikou, ale aj tancom či ovládaním celého priestoru. Keď-že nechcú hrať iba pre nepočujúcich, uvážlivo pra-cujú s posunkovou rečou. Minimalizujú ju, aby sa prihovárali rovnomerne všetkým divákom. Navy-še, významom posunkovej reči pridávajú estetickú hodnotu – ich prejav je ladnejší, poetickejší. Posun-ky sú ako básnické slovo. A to všetko podčiarkujú hereckou úprimnosťou, presnosťou gesta, vyjad-rením emócií a nadovšetko vnútornou zaangažo-vanosťou. To je mostík, ktorý aj počujúcim otvára svet nepočujúcich. […] Tichý plač ľalie je zrelá, mo-derná, sugestívna, poetická inscenácia, ktorou ne-počujúci herci prekročili svoj hendikep a obhájili plnohodnotné miesto v súčasnom divadle.“


Peter Vrťo – dramatoterapeut, choreograf, režisér a umelecký riaditeľ Divadla tiché iskry – vyštudo-val odbor Výchovnej dramatiky pre nepočujúcich na Divadelnej fakulte JAMU v Brne. Okrem diva-delnej tvorby je autorom niekoľkých pedagogic-kých workshopov. Od roku 2003 pôsobí v Divadle z Pasáže ako dramatoterapeut a lektor pohybové-ho prejavu.


Divadlo Tiché iskry Banská Bystricawww.ticheiskry.sk

kolektív autorov

Tichý plač ľalie

premiéra: 28. novembra 2009

réžia: Peter Vrťo, dramaturgia: Zuzana Knapová-Daubnerová, scéna: Miroslava Zelníková a kolektív DTI, kostýmy: kolektív DTI, hudba: Peter Vanouček, pohybová spolupráca: Zuzana Vašičáková-Očená-šováúčinkujú: Zuzana Knapová-Daubnerová, Jozef Ri-go, Zuzana Löbbová, Ivica Tichá, Peter Vrťo

36 37S a rko f á g y a b a n ko m at y / B á b kové d i v a d l o n a R á z ce s t í B a n s k á B ys t ri c a 26 . j ú n 2010 s o b o t a h l av ný p r o g ra m

Viaceré kratšie dramatické texty autorov a auto-riek strednej generácie, ktorých vznik iniciovala autorka a dramaturgička projektu Anna Grusko-vá, reflektujú život na Slovensku po roku 1989. Inscenácia režiséra Mariána Pecka, v ktorej sto-ja vedľa seba seba herci a bábky, sa stala diva-delným dokumentom náhľadov na našu nedáv-nu minulosť.

Marián Pecko – pôsobí v Bábkovom divadle na Rázcestí od roku 1985, od roku 1993 na poste umeleckého šéfa. Hosťuje v rôznych činoherných a bábkových divadlách na Slovensku (DAB Nitra, DJZ Prešov, Mestské divadlo Žilina), v Poľsku (Bia-lystok, Bielsko-Biala, Opole) a v Čechách (Klicpero-ve divadlo Hradec Králové, Východočeské divadlo Pardubice, Divadlo loutek Ostrava). Je známy svoji-mi odvážnymi réžijnými riešeniami pri hrách súčas-ných i klasických autorov.

„Režisér príbehy vrství, prepletá, rozkladá a násled-ne spája, jednotlivé postavy sa tak objavujú vo via-cerých obrazoch. Vzniká tak mozaika ľudských osu-dov, problémov, myšlienok, ktoré dokopy vytvárajú obraz nielen súčasnosti, ale aj slovenskej drámy. Di-vák sa stáva akýmsi pozorovateľom niekoľkých do-mácností, z ktorých každú čímsi poznačila minu-losť. […] Režisér Marián Pecko veľmi citlivo okresal dramatické texty. Repliky poprehadzoval, niektoré postavy vynechal, iné skĺbil, no nijak im neubral na sile výpovede. Veľmi zaujímavé, a to určite hlavne pre samotných autorov, bolo pozerať sa, ako reži-sér M. Pecko pracoval s divadelnou skratkou, ako výpovede pretváral do akcií. Kvalitné texty sloven-skej strednej generácie inscenoval optikou bábkara a práve bábky vyvolávali ešte viac asociácií, meta-for, symbolov. […] Režisér Marián Pecko veľmi cit-livo okresal dramatické texty. Repliky poprehadzo-val, niektoré postavy vynechal, iné skĺbil, no nijak im neubral na sile výpovede. Veľmi zaujímavé, a to určite hlavne pre samotných autorov, bolo pozerať

sa, ako režisér Pecko pracoval s divadelnou skrat-kou, ako výpovede pretváral do akcií. Kvalitné texty slovenskej strednej generácie inscenoval optikou bábkara a práve bábky vyvolávali ešte viac asociá-cií, metafor, symbolov. […] Myslím, že pre autorov a autorky je inscenácia Bábkového divadla na Ráz-cestí naplnením ich predstáv o javiskovom stvár-není ich hry a pre autorku projektu A. Gruskovú zhmotnením jej zámeru predstaviť čitateľom a di-vákom súčasnú spoločnosť, drámu a divadlo v his-torickom, politickom a sociologickom kontexte.“

Barbora Paliková, kød 10 / 2009

16:15 – 19:15 Štúdio SKD

Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystricawww.bdnr.sk

kolektív autorov a autoriek (Martin Ciel, Vanda Feriancová, Anna Grus-ková, Karol D. Horváth, Iveta Horváthová, Viki Janoušková, Jana Juráňová, Laco Kera-ta, Viliam Klimáček, Silvester Lavrík, Ľuba Lesná, Roman Polák, Dušan Vicen)

Sarkofágy a bankomaty+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 17. novembra 2009

réžia: Marián Pecko, scéna: Pavol Andraško, kostý-my a bábky: Eva Farkašová, hudba: Róbert Manko-vecký účinkujú: Mária Danadová, Ján Haruštiak, Marianna Mackurová, Juraj Smutný, Alena Sušilová, Jozef Ša-maj, Mária Šamajová

38 39Ž e n a z m i nu l os t i / M e s t s ké d i v a d l o Ži l i n a 26 . j ú n 2010 s o b o t a h l av ný p r o g ra m

Jednu z mála tragédií v súčasnej dráme - diva-delný psychotriller nemeckého dramatika Ro-landa Schimmelpfenniga pretavil režisér Eduard Kudláč do formálne príťažlivej inscenácie - mo-zaiky plnej prekvapivých zvratov, ktorej domi-nujú vynikajúce herecké výkony.

Eduard Kudláč (1972) vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU a Summer Academy for Performing Arts v Sofii. Roku 1997 získal Dosku v kategórii Objav se-zóny za inscenáciu hry Ladislava Klímu Jsem ab-sulutní vůle (VŠMU). Svoje zameranie na hľadanie nových možností divadla cez pohyb, fragmentari-záciu, neverbálne vyjadrovanie a akciu rozvinul vo vlastnom divadle phenomenontheatre, ktoré za-ložil roku 2000 ako nezávislú platformu pre súčas-né divadlo. V súčasnosti pôsobí ako umelecký šéf Mestského divadla Žilina. Za réžiu inscenácie Žena z minulosti získal Výročnú Cenu Literárneho fon-du 2009.

„Režisér Kudláč staval mizanscény veľmi citlivo, pričom zdôrazňoval ich vzájomné opakovanie pri jednotlivých pároch. Postavy sa často k sebe naj-prv nedokážu priblížiť, vzájomne si uhýbajú, brá-nia sa dotyku, a až po určitom slovnom sebaod-halení k sebe nachádzajú cestu a realizujú dotyk. Veľmi jemne pracoval s tým, aký emocionálny stav postáv nám predostrie a ako nám odhalí jeho prí-činu vychádzajúc z hry a dôslednej analýzy situá-cie. Je to inscenácia sugestívna, ktorej minimaliz-mus prostriedkov nič neuberá na hĺbke výpovede či schopnosti udržať diváka v napätí. Ani filmovosť strihov neprekáža, naopak dodáva aj vďaka hudbe Martina Burlasa celku tempo a švih.“

Miriam Kičiňová, IS.theatre.sk

„Režisér Eduard Kudláč sa takpovediac s „nemec-kou dôkladnosťou“ sústreďuje – aký paradox! – na jasné zobrazenie nejasných okolností. Nečaruje, ale systematicky zneisťuje. Scéna je biela, svetlo jasné, materiály ľahké, steny priezračné, za nimi vždy vidí-me siluety postáv. Precízne svietenie. Vymedzenie dvoch teritórií: vľavo „biela“ rodina, vpravo „čierna“ votrelkyňa z minulosti. Ale napriek jasu, napriek ge-ometrickej prehľadnosti, napriek dôslednému po-tlačeniu psychologicky motivovanej expresivity je inscenácia plná tajomstva. – To platí aj o hercoch. Sú úsporní v prejave, presní v striedmej „choreo-grafii“ mizanscén, črtaní ostro, ale nie schematicky. A to všetko podporuje skvelá hudba (najmä obse-sívne sa opakujúci jeden hudobný motív) Martina Burlasa. Je to inscenácia na slovenské pomery až nezvykle esteticky dôsledná. Má jasnú formu, pres-ný štýl; je strohá, ale zato emotívna; a nie je orna-mentálna! Herci sú taktiež presní, úsporní, jasní; tajomná „žena z minulosti“ Jany Geišbergovej je uhrančivá – po zásluhe získala Dosku za najlepší ženský herecký výkon sezóny.“

Martin Porubjak, SAD 6/2009


Mestské divadlo Žilinawww.divadlozilina.sk

Roland Schimmelpfennig

Žena z minulosti+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 6. mája 2009

réžia: Eduard Kudláč, preklad: Peter Lomnický, dra-maturgia: Zuzana Palenčíková, scéna a kostýmy: Eva Rácová, hudba: Martin Burlas, Radiohead, po-hybová spolupráca: Peter Maťoúčinkujú: Boris Zachar, Lucia Jašková, Jana Oľho-vá, Ján Dobrík

40 41Po n o r / D I S K Tr n av a 26 . j ú n 2010 s o b o t a h l av ný p r o g ra m

Pestrá skladačka výstupov, ktoré vznikli z he-reckých improvizácií pod vedením režiséra Bla-ha Uhlára, prináša na javisko situácie, ktoré dô-verne poznáme aj z vlastného osobného života. V inscenácii nemožno prehliadnuť silnú nastu-pujúcu hereckú generáciu divadla DISK.

Blaho Uhlár (1951) vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU a v roku 1974 a nastúpil do novootvoreného Divadla pre deti a mládež v Trnave. V rokoch 1989 až 1991 bol interným režisérom Ukrajinského ná-rodného divadla v Prešove (dnes Divadla Alexan-dra Duchnoviča). V roku 1991 založil nezávislé di-vadlo Stoka. V roku 2006 Stoka prišla o svoj priestor a Blaho Uhlár sa vrátil k spolupráci s ochotníckym súborom DISK v Trnave. Pod hlavičkou divadla Sto-ka sporadicky uvádza nové inscenácie s nestálym súborom. Posledných 22 rokov tvorí výlučne me-tódou kolektívnej tvorby, nepoužíva cudzie texty, scenár vzniká v procese tvorby v spolupráci s jej aktérmi.

„Hoci sa pohybujeme v už tradičnom postupe dnes už nie ojedinelého typu autorského divadla, stále výraznejšiu stopu tu zanecháva myslenie mla-dých hercov. Viaceré dialógy sú v porovnaní s pre-došlými pokusmi lepšie vypointované a ešte ab-surdnejšie uchopené. Za tvorbou divadla Disk cítiť systematickú prácu, ktorá má svoj vývoj aj svoje opodstatnenie. Kam povedie posun v hlavách her-cov pod Uhlárovým vedením, ukáže čas, priestor, peniaze a ďalšie súradnice súčasnosti. Smerom do ničoty to nie je, na to berme jed. Či už dáme bo-kom sympatie, alebo nesympatie k jeho tvorbe, nie je dôvod maličké štúdio v podzemí kultúrneho do-mu na Kopánke obísť. Disk ostáva jednou zo zásad-ných alternatív divadla na Slovensku. Tú treba vi-dieť a šíriť.“

Eva Andrejčáková, SME, 30. 11. 2009

„V sedemnástich krátkych obrazoch sa desať her-cov ponorilo do vlastného vnútra a poodhalilo svo-je pocity, vzťahové problémy a postrehy – niektoré navonok banálne, iné bytostné. Ľudské stanoviská vyslovené v divadelnom priestore – hovorí Blaho Uhlár, ktorý v inscenácii s divadelným citom strie-da monologické výstupy s kolektívnymi, humor-né pasáže so smutnými, staršiu generáciu s mlad-šou alebo ich mixuje. […] Krátkosť väčšiny obrazov neumožňuje načretie do plnej hĺbky situácií, avšak detail, scénický či verbálny, dokáže mnohokrát vy-volať bezprostrednú silnú emóciu.“

Peter Scherhaufer, .týždeň 48/2009


DISK Trnavawww.divadlodisk.sk

Blaho Uhlár a kolektív autorov

Ponor (Sladké hry minulej sezóny)

premiéra: 26. novembra 2009

réžia: Blaho Uhlár, kostýmy: kol. DISK, hudba: Ludwig van Beethovenúčinkujú: Monika Babicová, Jozef Belica, Milan Bre-žák, Daniel Duban, Monika Chudá, Ivan Kazimír, Pavol Lančarič, Ján Rampák, Alžbeta Sersenová, Petra Sokolovská

42 43M á š a a B e t a / D i v a d l o J á n a Pa l á ri k a Tr n av a 27. j ú n 2010 n e d e ľ a h l av ný p r o g ra m

Jedna z (mála) inscenácií, ktoré v uplynulej se-zóne zareagovali na 20. výročie Nežnej revo-lúcie. Divadelná koláž podľa noviel českoslo-venského spisovateľa, básnika a filozofa Egona Bondyho v réžii Viktora Kollára dokumentuje na osudoch dvoch mladých žien tragickú absurd-nosť totalitného režimu a dokazuje silný tvorivý potenciál mladých hercov trnavského divadla.

Viktor Kollár (1977) absolvoval divadelnú drama-turgiu na VŠMU. Už počas štúdia sa venoval diva-delnej réžii. Od roku 2004 pôsobí ako interný re-žisér v Divadle Jána Palárika v Trnave. Ako režisér spolupracoval so Štátnym divadlom Košice, Di-vadlom West, Mestským divadlom Bratislava, Štát-nym konzervatóriom v Bratislave a SKD v Martine.

„Autorstvo inscenácie Máša a Beta podľa Bondy-ho rovnomenných noviel nepatrí len Bondymu, ale aj dvojici Gazdík – Kollár. […] Máša a Beta pri-šla v pravom čase a s viacnásobnou útočnou in-tenzitou. Akoby si tvorcovia nevyužitý potenciál niekoľkých inscenácií v uplynulom období šetri-li a teraz vybuchol v plnej sile. […] Máša a Beta sú dve strany tej istej mince. Divadelným, neilustra-tívnym spôsobom demonštrujú zhubné násled-ky totality či už na človeku samom (Máša), alebo na celej spoločnosti (Beta). Apelatívna inscenácia nielen pre tých, ktorí zažili socializmus na vlastnej koži a ktorého „ľudskú tvár“ skryla vo výstupe s pr-vomájovým sprievodom vlčia maska. Viktor Kollár touto inscenáciou opäť nadviazal na líniu provo-katívnych, myšlienkovo naplnených inscenácií. Je chvályhodné, že mu vedenie domovského diva-dla dovolí experimentovať s autorom, textom aj ja-viskovým stvárnením. Rastie tak nielen tvorivý tím, ale aj herci a diváci.“

Dária Fehérová, kød 4/2010

„Kollár s Gazdíkom obe novielky jemne spojili, aby ukázali dve podoby toho istého zla. Prekvapivo presne vystihli nielen podstatu päťdesiatych ro-kov, ale umným narábaním s autentickými citácia-mi čias a ich propagandy rozprávajú tragické prí-behy s nadhľadom i trpkým humorom.“


16:00 – 17:40 Štúdio SKD

Divadlo Jána Palárika Trnavawww.djp.sk

Egon Bondy

Máša a Beta+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 13. februára 2010

réžia: Viktor Kollár, preklad: Martin Gazdík a Viktor Kollár, dramaturgia: Martin Gazdík, scéna: Ján Za-varský, kostýmy: Kateřina Bláhová, hudba: Juraj Péčúčinkujú: Kristína Tóthová, Edita Borsová, Martin Križan, Gregor Hološka, Barbora Bazsová, Vladi-mír Jedľovský

44 45M i z a nt r o p / S l ove n s ké ko m o r n é d i v a d l o M a r t i n 27. j ú n 2010 n e d e ľ a u ko n če n i e f e s t i v a l u

Moderný scénický tvar, ale súčasne i hlboký emocionálny zážitok ponúka interpretácia kla-sického Molièrovho textu očami jednej z najvý-raznejších osobností súčasnej slovenskej réžie – Romana Poláka. Jeho interpretácia klasické-ho prototypu nespokojenca, ktorý svoje ideálne predstavy o živote a morálke nedokáže zreali-zovať v každodennom živote, adresne odkazuje na našu realitu formovanú i deformovanú kon-zumnými hodnotami.

Roman Polák (1957) vyštudoval divadelnú réžiu VŠMU v Bratislave. Od roku 1984 pôsobil v Divadle SNP v Martine a zaradil sa medzi najvýznamnejších slovenských divadelných režisérov osemdesiatych rokov. Jeho inscenácie Dotyky a spojenia (1988) a Baal (1989) reprezentovali československé diva-dlo na medzinárodných festivaloch po celej Eu-rópe. Po roku 1990 spolupracoval s viacerými di-vadlami na Slovensku i v zahraničí. V rokoch 2006 – 2008 pôsobil na poste riaditeľa Činohry SND. Má DOSKY za réžiu inscenácií Les (Astorka Korzo ´90), Ivanov (SKD Martin) a Anna Kareninová (SND).

„Režisérovi Polákovi sa v Martine darí. […] S her-cami vyhraneného divadla vie vytvoriť inscená-cie podnetné formou i obsahom. Polák číta Mizan-tropa v súlade s autorom. Morálne zásady sú dnes zbytočné. Citovú nestálosť dnes radi ospravedlňu-jeme pokrivenými predstavami o osobnej slobode. Kto sa bráni, nepatrí do tohto sveta. Tento výklad istým spôsobom prekvapuje – režisér prikladá kon-fliktom veľkú vážnosť.“


„V posledných sezónach sa Slovenského komor-nému divadlu v Martine darí inscenovať aj klasické texty, či už dramatické alebo prozaické. Často ide síce o odvážne výpovede, hľadajúce netradičné kontexty alebo výrazivo, ale čo je najpodstatnej-šie, popri poctivej (viac-menej) hereckej práci ma-jú inscenácie svoju tvár. Témy, ktoré totiž prináša-jú, sú síce „staré“, spôsob ich vypovedania je však, ani nie nový, ale iný – no predovšetkým závažne sa vyjadrujúci k súčasnosti, často s veľmi premys-lenou vnútornou filozofiou. V poslednom insceno-vanom - martinskom - Mizantropovi ju predstavuje vedome budovaný kontrast medzi tým, čo sa ho-vorí, a tým, čo sa ukazuje, až na úrovni paradoxu, ktorý akoby „požiera“ sám seba. […] V hre však, sa-mozrejme, Filint (a ani iní) nezostávajú iba pri slo-vách a „odľudovi“ neustále pomáhajú. Väčšinou sí-ce nejde o pomoc priamu, ale (ako sa na skutočný dramatický príbeh patrí) o pomoc v rovine sym-bolickej - teda vo forme filozofického výkladu pri otázkach o zmysle všetkých postáv. Tie totiž tvoria vo svojej podstate skladačku - negatív pozostáva-júci z obrazov, ktoré ak ich etiku obrátime naopak, stanú sa akousi pozitívnou mapou - cestou, ktorá vedie k náprave ľudstva… A – samozrejme – tak je možné dekódovať aj inscenáciu.“

Dagmar Inštitorisová, IS.theatre.sk


Slovenské komorné divadlo Martinwww.divadlomartin.sk

Molière

Mizantrop

+ diskusia tvorcov s divákmipremiéra: 5. februára 2010

réžia: Roman Polák, preklad: Vojtech Mihálik, dra-maturgia: Monika Michnová, scéna: Pavel Borák, kostýmy: Peter Čanecký, hudba: Róbert Mankovec-ký, pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková účinkujú: Marek Geišberg, Dano Heriban, Tomáš Vravník, Lucia Jašková, Nadežda Jelušová, Jana Oľ-hová, Tomáš Tomkuljak/ Michal Jánoš, Dominik Zaprihač, Viliam Hriadel

46 4722 . j ú n 2010 u t o r o k D o t y k y a s p oj e n i a J u n i o r

Už nie sú deti, ale ešte nie sú dospelí. Priateľ-stvo, prvá láska a sny počas malého putovania pubertou. Súčasná hra pre mládež o bežnom priateľstve, bežnej láske a bežnými chaotickými pocitmi medzi detstvom a dospelosťou.

Pred obidvoma predstaveniami sa uskutoční pro-jekcia filmového spracovania ukážky z divadelnej hry 12-ročného autora Dávida Šimona Na dvore. Divadelná hra aj film ponúkajú sondu do duše te-enagerov. réžia, kamera, strih: Lukáš Kodoň, dramaturgia: Ka-tarína Ďurčováúčinkuje: divadelný súbor Klasik

Inscenácia Mňa kedys’ a krátky film Na dvore vznik-li ako súčasť medzinárodného projektu Platforma 11+ na podporu kultúry 11-15 ročných mladých ľu-dí.

Júlia Rázusová sa venuje autorskému a experimen-tálnemu divadlu od roku 1999. Absolvovala štú-dium na FF PU v odbore Estetika a Slovenský jazyk a literatúra, momentálne je študentkou divadelnej réžie na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave.

8:40 – 9:30 a 10:35 – 11:25 (2. a 4. vyučovacia hodina) ZŠ Mudroňova

Štúdio 12 Bratislavawww.studio12.sk

Zaki

Mňa kedys’pre žiakov 8. a 9. ročníka ZŠpremiéra: 1. júna 2010

réžia: Júlia Rázusová, dramaturgia: Michaela Zaku-ťanská, scéna a kostýmy: Zuzana Hudekováúčinkujú: Judit Bárdos, Marta Maťová, Adam Hrap-ko, Peter Brajerčík

22 . j ú n 2010 u t o r o k D o t y k y a s p oj e n i a J u n i o r

Absolventská inscenácia budúcich bakalárov herectva vznikla spojením Čechovovej Svad-by (1890) a Brechtovej Malomeštiakovej svadby (1919), a nesie znaky divadelnej montáže. Spo-jením textov dvoch výrazne odlišných autorov vzniká možnosť ich porovnania, keďže vznikli v inom čase, a tým pádom aj v odlišných kultúr-no-spoločenských pomeroch.

Ľuboslav Majera (1951) vyštudoval divadelnú ré-žiu na VŠMU v Bratislave. Má za sebou vyše 130 di-vadelných, 100 rozhlasových a veľké množstvo te-levíznych réžií v Srbsku a celej bývalej Juhoslávii, na Slovensku, v Maďarsku a v Nemecku. Pôsobí ako profesor herectva na Akadémii umení v Novom Sa-de a pedagóg hereckej a režijnej tvorby na Akadé-mii umení v Banskej Bystrici.

16:30 – 18:00 Štúdio SKD

Akadémia umení Banská Bystricawww.fdu.aku.sk

Bertolt Brecht – Anton Pavlovič Čechov

Svadba

premiéra: 31. marca 2010

réžia: Ľuboslav Majera, preklad: Martin Porubjak, Zora Jesenská, dramaturgia: Marek Turošík, scé-na: Jaroslav Valek, kostýmy: Zuzana Formánková, hudba: Erik Píšúčinkujú: Jakub Bubeník, Mikuláš Dzurík, Jakub Ja-níček, Roman Martinský, Pavol Sedlačko, Mirosla-va Časová, Lívia Dujavová, Alexandra Fábryová, Daniela Kupčuláková, Simona Martausová, Zuza-na Rohoňová, Júlia Sabolová, Alžbeta Vaculčiako-vá, Monika Zaharová, Rastislav Zelina, Peter But-kovský, Peter Olah, Martin Šajgalík, Lukáš Šepták, Marián Kováč

48 4922 . j ú n 2010 u t o r o k

Bola raz jedna trieda je absolventskou inscená-ciou Divadelnej fakulty VŠMU. Autorská insce-nácia paroduje, ironizuje, kritizuje a zároveň si nanovo užíva detské časy na základnej škole a jej výchovné metódy. Odhaľuje traumy, zápisy v žiackej knižke, známe detské songy, nekoneč-né poučky, vzorce, zákony, vybrané slová, škol-ský poriadok, ale aj obľúbené postavičky kon-krétnych učiteľov.

Ján Luterán absovoval v rokoch 2005 – 2010 štú-dium na Katedre réžie a dramaturgie Divadelnej fa-kulty VŠMU v Bratislave.


Vysoká škola múzických umení Bratislavawww.malascena.sk

Ján Luterán a kolektív autorov

Bola raz jedna triedapremiéra: 23. apríla 2010

réžia: Ján Luterán, dramaturgia: Miroslav Dacho a Mariana Ďurčeková, scéna a kostýmy: Sisa Zuba-jová, hudobná spolupráca: Ján Kružliak ml.účinkujú: Peter Brajerčík, Miroslav Dacho, Juraj Ďu-riš, Martin Šalacha

50 51I vo n a , p ri n ce z n á b u r g u n d s k á / O p o l s k i Te at r L a l k i i Ak t o ra i m . Al oj z e g o Sm o l k i 28 . j ú n 2010 p o n d e l o k D o t y k y a s p oj e n i a H os ť

V inscenácii hosťa festivalu z Poľska miešaním činoherných a bábkarskych postupov vzniká nová divadelná kvalita v originálnej interpretá-cii majstrovskej drámy Witolda Gombrowicza, ktorú v Divadle z Opole naštudoval slovenský tím pod vedením režiséra Mariána Pecka.

Festivalové predstavenie finančne podporil Poľský inštitút v Bratislave.

„Marián Pecko nielenže výborne viedol hercov, ale podarilo sa mu tiež zvýrazniť absurdnosť Gom-browiczovho textu tým, že ukázal ich bábkových dvojníkov – karikatúry potláčaných komplexov a túžob postáv, ktoré stvárňujú herci. Nositeľom významu textu preto nie sú iba herci alebo výluč-ne bábky, ale skutočná hra významov sa odohráva na hranici medzi týmito dvoma svetmi.“

Alicja Morawska-Rubczak, Teatr Lalek 2/2009

„Herci akoby vystúpili priamo z expresionistické-ho sna: biele tváre s namaľovanou grimasou, divné účesy a čudesné kostýmy dvoranov. Všetky tieto zložky odkazujú na medzivojnový kabaret v Ne-mecku, no v tomto prípade nahradila démonic-kého konfereciera rovnako démonická burgunská princezná – strašidelný vamp, femme fatale, ktorá poťahuje nitkami a ohlasuje, čo sa bude diať v pr-vom dejstve. Willkommen! Svoj príbeh vyrozpráva opolská Ivona osobne. […] Herci stiesnení v sofis-tikovaných kostýmoch a ukrytí za hrubou vrstvou expresionistického make-upu stvárňujú príslušní-kov bábkového dvora, ktorých charakterizuje túž-ba po majetku, no tiež obmedzené intelektuál-ne schopnosti. Herci sa snažia zachovať si zvyšky vlastnej dôstojnosti alebo aspoň zdanie normálne-ho správania sa. Pokúšajú sa veliť bábkam a usilujú

sa ťahať za nitky a viesť ich, či skôr rozhodovať o ich životoch. Napriek týmto snahám sa zdá, že bábky sledujú svoje vlastné ciele; opúšťajú svojich vodi-čov a putujú dokola z ruky do ruky, akoby prota-gonisti považovali za najťažiu úlohu ochranu svojej vlatnej identity. Vystrašené a plaché bábky miznú v otvoroch v podlahe a o chvíľu sa opäť objavia -buď nesmelo alebo so zúfalou naliehavosťou, aby sa pokúsili udržať si svoje postavenie vo svete, kto-rého pravidlá zničil Ivonin nečakaný príchod.“

Katarzyna Migdałowska

19:00 – 21:30 Štúdio SKD

Opolski Teatr Lalki i Aktora im. Alojzego Smolkiwww.teatrlalki.opole.pl

Witold Gombrowicz

Ivona, princezná burgundskápremiéra: 24. mája 2010

réžia: Marián Pecko, scéna: Pavol Andraško, kostý-my a bábky: Eva Farkašová, hudba: Róbert Manko-veckýúčinkujú: Anna Jarota, Andrzej Mikosza, Mariola Or-dak-Świątkiewicz, Łukasz Schmidt, Łukasz Bugow-ski, Aleksandra Mikołajczyk, Krzysztof Jarota, Do-rota Nowak, Zygmunt Babiak

52 53Št ú r ovc i (ko n ce r t z ru š e ný) / S l ove n s ké ko m o r n é d i v a d l o M a r t i n 22 . j ú n 2010 u t o r o k n o č n é n á m e s t i e

Základ inscenácie tvorí zhudobnená poézia šty-roch osobností slovenskej literatúry a histó-rie: Ľudovíta Štúra, Janka Kráľa, Sama Chalupku a Andreja Sládkoviča. Tí ako Ľudo, Jano, On-dro a Samo tvoria kapelu, ktorá má veľkú gene-rálku pre svojím prvým koncertom. Charakte-ristickým znakom naživo hraných a spievaných piesní Róberta Mankoveckého, Miloslava Krá-ľa a Ondreja Kovaľa je ich žánrová rôznorodosť, pohybujúca sa v spektre od tvrdého rocku, cez punk, ska, hip - hop až po lyrickú baladu.

Dodo Gombár – režisér a dramatik – vyštudoval di-vadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1996 – 1997 absolvoval stáž na prestížnej divadelnej škole The Circle in The Square, Theater School on Broadway v New Yorku. V roku 1999 získal za di-vadelnú hru Hugo Karas prestížnu Cenu Alfre-da Radoka. Bol umeleckým šéfom v SKD Martin a v Mestskom divadle Zlín. V súčasnosti pôsobí ako umelecký šéf pražského Švandovho divadla.

„Róbert Mankovecký a Miloslav Kráľ napísali skve-lú muziku, ktorou zotreli z veršov našich národov-cov prach vekov. Všetky kompozície sú výborné, raz poetické, inokedy lyrické, ak treba, aj občiansky burcujúce. Ani tá najodvážnejšia neuberá predlo-he na vekmi overených hodnotách.“


„Tvorcovia Štúrovcov v Slovenskom komornom di-vadle vyhnali národných buditeľov z učebníc do dnešného verejného priestoru. Zrazu ich texty znejú naliehavo, aktuálne a emocionálne pôsobi-vo. Nie sú to už skamenené legendy, ale živí ľudia, ktorým sa nevyhýba zloba sveta ani zloba vlast-ná. Je v tom pokora aj úcta, aj provokačné ges-to. Slovom, klasika očami dnešnej mladej generá-cie. Žiadna svätokrádež, iba prelínanie minulého s dnešným. Nie je to divadelná inscenácia v tradič-nom zmysle slova. Aj tu žmurká postmoderna, ale namiesto bezduchého rozbíjania kánonov skladá javiskový tvar šikovne, so zreteľom na obsah. Má aj príbeh, postavy, konflikt, interpretáciu. V náznaku, v útržkoch umne pospájaných do mystifikácie kon-certu, ktorý - akože -sa konať nebude. Mystifikácia a mystérium o našich romantikoch. Ako dobre to ladí. Divákovi stačia aj najmenšie znalosti z našej histórie, aby sa v tom všetkom orientoval. A aké je posolstvo martinských Štúrovcov? Pripomínajú, že okrem hodnôt konzumného života už boli a hlav-ne mali by byť aj hodnoty inakšie. Mladí martinskí divadelníci to kričia nahlas!“

Vladimír Štefko, Pravda, 13. 12. 2006

22:00 – 23:10 HAGARD:HAL pódium


Dodo Gombár – Róbert Mankovecký

Štúrovci (koncert zrušený)premiéra: 8. decembra 2006derniéra inscenácie

réžia: Dodo Gombár, dramaturgia: Róbert Manko-vecký, scéna: Marek Hollý, kostýmy: Alena Kolbiel-ska, hudba: Róbert Mankovecký, Miloslav Kráľ, On-drej Kovaľúčinkujú: Marek Geišberg, Miloslav Kráľ, Dano Heri-ban, Ondrej Kovaľ, Lucia Jašková, Milena Minicho-vá, Jana Oľhová, Viliam Hriadel, Petronela Valento-vá, Ján Barto, Róbert Mankovecký, Ján Kurhajec

54 55Ca r m e n / S l ove n s ké d i v a d l o t a n c a B rat i s l av a 23. j ú n 2010 s t r e d a n o č n é n á m e s t i e

Známy príbeh vzťahu nespútanej andalúz-skej Cigánky a vojaka Dona Josého sa odohráva v španielskom prostredí devätnásteho storočia. Ján Ďurovčík zasadil túto lovestory s tragickým koncom do neidentifikovateľného prostredia mimo konkrétneho času. Tému interpretuje for-mou totálneho divadla, kde emóciu sprostred-kúva jednota hudobného, tanečného a činoher-ného prejavu.

„Ďurovčík sa tento raz vyhol umelým konceptom, násilnej symbolike a slovám vôbec. Ponúka to, na čo sa ľahko chytí aj laik, ale aj divadelník – emó-ciu a jasne vyrozprávaný príbeh. Absolútne tem-po si táto produkcia drží od prvej sekundy po po-slednú. […] Ďurovčík sa inšpiroval aj folklórom. Ani v tom nie je prvý, ba ani na Slovensku, zakompo-noval slovenský element do španielskeho príbehu však s veľkým citom. […] Carmen v podaní Sloven-ského divadla tanca je nesporne atraktívna aj pre diváka nezaťaženého divadlom, nezľavuje však pri-tom z profesionálnych nárokov. Je to prosto Ďurov-čík – v tom dobrom, čo vie tento choreograf a re-žisér ponúknuť.“


Ján Ďurovčík vyštudoval choreografiu na VŠMU v Bratislave a Institute for Dance and Dance Instruc-tion v belgických Antverpách. V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a umeleckým riaditeľom Brati-slavského Divadla Tanca; v apríli 2005 založil Slo-venské Divadlo Tanca, v ktorom pôsobí dodnes.


Slovenské divadlo tanca Bratislavawww.sdt.sk

Ján Ďurovčík

Carmenpremiéra: 8. marca 2010

réžia: Ján Ďurovčík, scéna: Jakub Klimo, kostýmy: Andrej Baraník, hudba: Rodion Ščedrin, George Bi-zet, pohybová spolupráca: Marianna Paulíková účinkujú: Silvia Beláková, Ivan Martiš, Filip Takáč , Marianna Paulíková, Viera Bieliková, Soňa Hrončo-ková, Ladislav Cmorej

56 57J á n oš í k / Št át n e d i v a d l o Koš i ce 24 . j ú n 2010 š t v r t o k n o č n é n á m e s t i e

Pre režiséra a choreografa Ondreja Šotha pred-stavuje téma Jánošíka možnosť poskytnúť vo svojej tvorbe väčší priestor slovenskej ľudovej umeleckej tradícii. Odraz slovenského ľudového umenia sa nachádza vo všetkých zložkách tohto moderného tanečného divadla – od hudby, cez choreografiu, až po výtvarnú stránku, v ktorých sa v nejednom momente odzrkadlí značná dáv-ka humoru a irónie. Jánošík je zároveň zavŕše-ním národnej témy v tvorbe Ondreja Šotha po-čas pôsobenia v košickom balete.

„Príjemnej a uvoľnenej inscenácii, pripravenej s vti-pom a úctou k profesionalite, výrazne pomohla aj živá ľudová hudba. […] Šoth ponúkol uvoľnenú, „feel good“ inscenáciu. Divák sa pri nej za hodinku nabije energiou a dostane to, čo sa od titulu Jáno-šík v zásade dalo očakávať. […] Šothovi nešlo o hľa-danie nových výrazových prostriedkov či vnútor-ných pocitov, so známou tradíciou však pracoval s vtipom a s úctou k profesionalite.“


Ondrej Šoth (1960) – choreograf, režisér a peda-góg – vyštudoval choreografiu a réžiu tanca na VŠMU V Bratislave. Od roku 2000 pôsobil na poste šéfa baletu Štátneho divadla Košice. Od mája 2010 je generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla.


Štátne divadlo Košicewww.sdke.sk

Ondrej Šoth – Zuzana Mistríková

Jánošík

premiéra: 30. apríla 2010

réžia: Ondrej Šoth, libreto: Zuzana Mistríková a On-drej Šoth, dramaturgia: Zuzana Mistríková, choreo-grafia: Ondrej Šoth, Juraj Kubánka, Maksym Sklyar, Mykhailo Novikov, scéna a kostýmy: Andrii Sukhanov, hudba: Ľudová hudba Železiar, hudobné spracovanie: Milan Rendoš účinkujú: Andrii Sukhanov, Eva Sklyarová, Lyudmy-la Vasylyeva, Maksym Sklyar, Oleksandr Khablo, Anton Faraonov, Jozef Marčinský, Jana Hriadeľová, Dominik Béreš, Kostantyn Brandler, Tomáš Harvan, Mykhailo Novikov, Vasyl Sevastyanov, Oleksander Skopintsev, Peter Rolík, Oleksij Skaliun, Aleksan-der Bykov, Igor Bondarenko, Martin Pižga, Daryna Byshuk, Inessa Yagolnik, Yulija Chemitova, Emília Czagaňová, Valeria Irkaeva, Ivana Miklošová, Ele-na Chetvernya, Bibiána Bačová, Gabriela Gábelo-vá, Anastasia Kravtsova, Adriána Vrbová, Lukáš Bič, Peter Nagy, Katarína Frigová, Natalia Bajin Litvino-va, Katarína Gašpárová, Vanda Vajshajplová, Adriá-na Vrbová, Beáta Gogováhudobné naštudovanie: Ľuboslav Hudák, Jozef Porvazník, Matej Lacko, Marián Gereg, Milan Rendoš

58 59J a a j a / St a r o m e s t s ké d i v a d l o Koš i ce 25. j ú n 2010 p i at o k n o č n é n á m e s t i e

Inscenácia Ja a ja je predovšetkým vizuálna show založená na výškovej akrobacii a scénic-kom tanci, ktorú dopĺňajú herecké etudy, pro-jekcia fotografií a hudba v podaní živej kapely.

„Obe herečky, akrobatky, sa na javisku dopĺňajú, treba ich pochváliť za obdivuhodnú prácu vo výš-ke, prácu s telom, istotu a presnosť, a zároveň aj poznanie materiálu – látky, ktorá preväzovaním, obtáčaním, rozťahovaním a pod. umožňuje pred-vádzanie akrobaticko-gymnastických cvikov. […] Krása ľudského tela sa v tomto predstavení prelína s myšlienkami, ktoré sa snažia o ucelenú výpoveď a zároveň nechávajú (našťastie) mnohé idey nedo-povedané a otvárajú priestor pre divákov na ima-gináciu i definovanie si vlastných ďalších mnohých záverov. […] Krátke tanečno-herecké etudy vypo-vedajú o zmýšľaní autorky, o chápaní sveta, o prob-lematickom vzťahu mladých voči rodičom, a teda autoritám ako takým, o vnímaní mýtov v medziľud-ských, ale najmä partnerských vzťahoch, o láske… Vymyslené aj zrealizované sú v zábavnom duchu, pôsobia ako uvoľňujúci prvok a zároveň ako sce-ľujúci moment predstavenia. Pozitívne treba vy-zdvihnúť, že sú predvedené tanečne a výrazovo presne a zodpovedajú charakteru tanečného diva-dla. V tanečných sekvenciách sa tiahnu jednodu-ché baletné línie a čistota vyjadrenia.“

Hana Rodová, IS.theatre.sk

Katarína Raševová (1986) vyštudovala Hudobno-dramatický odbor na Konzervatóriu v Košiciach; v štúdiu pokračovala v Španielsku na pohybovo-dramatickej škole Jacquesa Lecocqua a cirkusovej škole Crampa. Venuje sa najmä výškovej akroba-cii na šáloch a hrazde. Ako lektorka vedie akroba-tické workshopy.


Staromestské divadlo Košicewww.staromestske-divadlo.sk

Katarína Raševová

Ja a japremiéra: 26. novembra 2009

réžia, scéna a kostýmy: Katarína Raševová, hudba: Tomi Okres, texty piesní: Vlado Krausz, texty básní: Jaroslav Kocián, interpretácia: Peter Himičúčinkujú: Ariadna Vendelová, Katarína Raševováhudobný doprovod: Ladislava Maníčková, Tomi Okres, Matej Lazár, Robi Tkáč

60 61Pos e d / Št ú d i o t a n c a B a n s k á B ys t ri c a 26 . j ú n 2010 s o b o t a n o č n é n á m e s t i e

Čo je skutočnou podstatou tanca? Je to static-kosť či dynamika? Čo nám zostane, keď tanec podrobíme analýze a čas dekompozícii? Celok rozložený na mnoho jednotlivých častí začne naberať obrysy trojrozmerných statických póz, blízkych sochárskemu umeniu. Individualita ta-nečníka im vdýchne konkrétny život a dynami-ku. Choreografi Peter Mika a Olga Cobos sú vo svojej práci známi zameraním sa na precíznu in-terpretáciu, čistotu tanečného prejavu a osob-nosť tanečníka ako nositeľa filozofie tanca, kto-rý v minimalistickom priestore rozohrá hru medzi emóciami a fyzickou virtuozitou.

Peter Mika (1972) vyštudoval VŠMU v Bratislave. Od polovice 90. rokov pôsobil v rôznych tanečných skupinách a spolupracoval s významnými chore-ografmi (Bruno Genty Company, S.O.A.P. Dance Theater Frankfurt, Rui Horta Company, Russell Ma-liphant). V roku 1998 získal Cenu Nadácie R. Nureje-va na 8. medzinárodnej súťaži Dance Paris.

Olga Cobos (1968) absolvovala Kráľovskú Akadé-miu v Madride a školu A. Sanchez v Barcelone. Bola členkou S.O.A.P. Dance Theater vo Frankfurte, spo-lupracovala s Gubelkian Ballet v Lisabone. Získala prvú cenu na medzinárodnej súťaži IV. Concours International de Dance Paris 1994. Prestížny európ-sky časopis Ballet International Tanz Aktuell ju no-minoval na cenu Najlepšia tanečnica roku 1999.

Obaja v roku 2000 založili vlastnú tanečnú skupinu CobosMika Company so sídlom v Palamose v Špa-nielsku, ktorá úspešne pôsobí po celom svete.


Štúdio tanca Banská Bystricawww.studiotanca.sk

Olga Cobos – Peter Mika

Posed

premiéra: 26. a 27. marca 2010

choreografia: Olga Cobos a Peter Mika, svetelný di-zajn: Ján Čief, kostýmy: Larisa Gombárová, hudba: Vlado Ďurajkaúčinkujú: Denisa Benčaťová, Michaela Nezvalová, Tibor Trulík, Martina Beňačková, Petra Péterová, Tomáš Nepšinský

62 63Po c t a k rav á m / e l l e d a n s e B rat i s l av a 27. j ú n 2010 n e d e ľ a n o č n é n á m e s t i e

Pocta kravám vznikla z potreby tvorcov vyrov-nať sa s minulosťou miesta – budovy bývalé-ho bitúnku, kde alternatívne divadlo elledanse sídli. Ide o svojskú „oslavu kravy“ ako bájne-ho kultového zvieraťa, ktoré je úzko späté s na-šou každodennosťou v rôznych formách. Námet a nevšednosť témy, nápadité a vynikajúco pre-vedené rytmicko-pohybové a svieže tanečné kreácie, prudké vášne i prekvapivý humor, sľu-bujú výnimočný divadelný zážitok.

„Hoci to celé od začiatku smeruje k rituálnemu tra-gickému koncu (nakoniec, sme na bitúnku, tak ináč to skončiť ani nemôže), po predstavení nezostáva v mysli dráma, ale mozaika. Niektoré jej kamien-ky sú vtipné, iné viac či menej dramatické a čas-to vizuálne pôsobivé. Sympatické je, že tanečníci a tanečníčky nepredvádzajú efektné gymnastické kúsky, ale sústreďujú sa na výraz a vzájomne komu-nikujú. Niektoré výstupy sú na hrane klauniády, no nie je to na škodu veci. […] Pocta kravám je sympa-tické predstavenie, v ktorom – ako v každom dob-rom umení – možno obdivovať „čo” aj „ako”. Kravy (mimochodom, veľmi pekné a šikovné) si tú taneč-nú poklonu zaslúžia. Nielen divadelníci, ktorí sa týmto predstavením snažia „odkliať” svoju budovu s krvavou históriou, ale aj diváci, ktorí sa na to dí-vajú, prežívajú na konci istú katarziu. Celé je to vy-stavané s nadhľadom a vtipom, dievčatá a chlap-ci z elledanse sú od začiatku do konca pôsobiví. Nepredvádzajú, čo všetko vedia, ale hrajú a tancu-jú. Neskrývajú sa za svetelné efekty či sofistikované kulisy. Vidíme ich stále, sú blízko, na dosah.“

Juraj Kušnierik, .týždeň 4/2010

Šárka Ondrišová (1971) – zakladateľka alternatív-neho divadla a tanečnej školy elledanse, choreo-grafka a pedagogička – vyštudovala choreografiu baletu na VŠMU v Bratislave. Spolupracuje s mno-hými bratislavskými divadlami: Divadlo Nová scé-na, Opera SND, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L+S, Divadlo Aréna, Divadlo Astorka, Bratislavské bábkové divadlo. Za prvú inscenáciu alternatívne-ho divadla elledanse Canto Hondo – hlboká pieseň o nej… získala v roku 2008 spolu s Kamilom Žiškom DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny.


elledanse Bratislavawww.elledanse.sk

Šárka Ondrišová

Pocta kravám

premiéra: 14. a 15. januára 2010

réžia: Šárka Ondrišová, námet: Lucia Blašková, kon-cept: Šárka Ondrišová, dramaturgia: Darina Abra-hámová, choreografia: Boris Nahálka, Šárka On-drišová, scéna a kostýmy: M. Kotúček, J. Kuchárek, hudba: Peter Groll, svetelný dizajn: Robert Polákúčinkujú: Ladislav Cmorej, Katarína Brestovanská, Emil Píš, Pavol Kovalčík, Stanislav Stanek, Klaudia Vargová, Zuzana Sehnalová, Michaela Šimonová, Zuzana Buchtová, Kei Mimakiová, Emília Rudinská

64 6523. j ú n 2010 s t r e d a D o t y k y d e ťo m

Perinbaba patrí medzi najznámejšie zimné roz-právky. Meno zázračnej babky, ktorá sa stará o sneh, na Slovensku zľudovelo, a to vďaka rov-nomennému filmu Juraja Jakubiska. Žilinská inscenácia, podobne ako známa filmová ver-zia, čerpá inšpiráciu zo slovenského folklóru a ľudových tradícií. Rôznorodými divadelnými prostriedkami tak rozpráva príbeh o láske ko-medianta Jakuba a mladej richtárovej dcéry Al-žbetky.

Peter Palik (1979) vyštudoval environmentálnu vý-chovu na UMB v Banskej Bystrici a bábkarskú réžiu a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Od roku 2005 spolupracuje ako dramaturg a režisér s Bratislav-ským bábkovým divadlom. V roku 2008 sa stal dra-maturgom Bábkového divadla Žilina, kde je dnes profilujúcim tvorcom. Napísal dve knihy pre deti, tvorí bábkové hry a scenáre. Spolupracuje s ama-térskymi i profesionálnymi divadelníkmi v Prievi-dzi, Bratislave a Žiline.

„Peter Palik sa pri výbere titulu dal na neľahkú ces-tu nájsť režijný kľúč k divadelnej podobe notoric-ky známeho príbehu. Pracoval však s kvalitným tímom. Inscenácia sa vo všetkých zložkách drží jas-nej koncepcie so zrejmými inšpiráciami. Mizanscé-ny sú presne komponované. Vo viacerých obra-zoch stavia na javisko „všetkých hercov“, pracuje

s jasným rytmom pohybu a slova, čím sa znásobu-je energia a divák má pocit, že na javisku stojí celá dedina. Obrazy ľudových zvykov sú veľmi presved-čivé, pripomínajú takmer rekonštrukciu. Palikovi sa podarilo efektívne spojiť obradové s fabulova-ným.“

Adriana Totiková, IS.theatre.sk


Bábkové divadlo Žilinawww.bdz.sk

Ľubomír Feldek

Perinbabarozprávkapremiéra: 27. novembra 2009pre deti od 6 rokov

réžia: Peter Palik, scéna: Jaro Valek, kostýmy a báb-ky: Eva Farkašová, hudba: Andrej Kalinka, pohybová spolupráca: Daniela Srnakováúčinkujú: Milada Filipčíková, Jan Homolka, Michal Németh, Barbora Juríčková, Jozef Abafi, Ján Dem-ko, Bibiana Tarasovičová, Jana Eliášová, Anna Čit-bajová, Barbora Paliková

23. j ú n 2010 s t r e d a D o t y k y d e ťo m

Divadelná inscenácia Guľko Bombuľko vznikla na základe známej rozprávky slovenskej spiso-vateľky Márie Ďuríčkovej. Veľké nezištné priateľ-stvo Guľka Bombuľka so zvieratkami na dvore si podmaňuje deti už desiatky rokov. Veselé prí-hody prešibaného nezbedníka Guľka Bombuľka a jeho kamarátov spracovalo divadelné združe-nie K.B.T. z Popradu s bábkarskou invenciou. Cit-livý príbeh detskému divákovi predvádzajú dve herečky s plným košom farebných vlnených kl-biek a pletacích ihlíc.

Občianske združenie K.B.T. Poprad vzniklo v roku 2007 z iniciatívy absolventov Katedry bábkarskej tvorby DF VŠMU Barbory Zamiškovej, Kristíny Svi-tekovej a Petra Palika, neskôr sa rozrástlo o ďalších bábkarov. Jeho hlavnou náplňou je organizovanie tvorivých dielní, happeningov a divadelných pred-stavení malých foriem. Ťažisko tvorby je zamera-né najmä na detského diváka. Inscenácie z dielne K.B.T. Poprad sú charakteristické svojou hravosťou, bezprostrednosťou a svojráznym humorom.

13:30 – 14:10 Mondi SCP pódium

Divadelné združenie K.B.T. Popradwww.kbt.host.sk

Peter Palik na motívy Márie Ďuríčkovej

Guľko Bombuľkorozprávkapremiéra: 15. novembra 2009pre deti od 3 rokov

réžia a scéna: Peter Palikúčinkujú: Barbora Paliková, Kristína Sviteková / An-na Čitbajová

66 6724 . j ú n 2010 š t v r t o k D o t y k y d e ťo m

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko naozaj „vážia“ slová? Aké sú to prázdne slová a aké slo-vá plné - ťažšie ako traktor? Rozmýšľali ste nie-kedy nad tým, prečo sa dospelí prestali diviť a prečo každé dieťa miluje otázky? Deti sú otvo-rené, úprimné a neustále sa pýtajú prečo. No a rodičia sú bezmocní, pretože nájsť odpovede je častokrát oveľa ťažšie, ako klásť ľahké otázky. V Zvedavej rozprávke štyria kamaráti – Kolombí-na, Trufaldína, Harlekína a Carlo – zaháňajú nu-du hrou na prečo. Prečo nosí korytnačka svoj domček na chrbte? Prečo nemá mesiačik šaty? Prečo líška a bocian nie sú kamaráti? V ich ve-selej hre nie je úplne jasné, kto vyhráva. Či ten, kto položí najťažšiu otázku, alebo ten, kto nájde na ňu tú najvtipnejšiu, najpravdivejšiu či naj-múdrejšiu odpoveď.

Viliam Hriadel (1945) je herec a režisér. Absolvoval štúdium na VŠMU. Člen súboru martinského diva-dla od roku 1978, najprv ako režisér, od roku 1984 ako herec. V rokoch 1984 – 1987 a 1999 – 2003 pô-sobil na poste umeleckého šéfa a v rokoch 1987 – 1998 bol riaditeľom divadla.

„Tvorcovia nepoužili žiaden iluzionizmus alebo re-alizmus, všetko funguje cez znak, či zástupný pr-vok od scény cez kostýmy po hereckú akciu. Re-žisér Viliam Hriadel v tomto momente ustúpil do úzadia a v popredí sa držalo „nadupané“ herectvo. Výsostne herecké divadlo založené na premene, skratke, imaginácii, hravosti, rytme a hudobnosti. […] Martinská rozprávka nie je len zvedavá, ale aj hravá a mohli by sme povedať, že i lahodná. La-

hodí oku, uchu i duši. Herci majú radosť z hry, de-ti a ich rodičia takisto. Nie je to náročný text, ale je-ho jednoduchosť vyvažuje nápaditosť javiskového spracovania. Hlavnými stavebnými prvkami sa sta-li imaginácia, práca s detailom, herecká štylizácia, hudobnosť a rytmická pestrosť. (A vďaka tomu sa v Martine nepopálili.) Je isté, že martinské divadlo prešlo skúškou ohňom detského diváka.“

Miriam Kičiňová, IS.theatre.sk



Róbert Mankovecký

Zvedavá rozprávkarozprávkapremiéra: 16. novembra 2007obnovená premiéra: 27. novembra 2009pre deti od 5 rokov

réžia: Viliam Hriadel, dramaturgia: Róbert Manko-vecký, scéna: Jozef Ciller, kostýmy: Jana Hurtigová, hudba: Dano Heriban, pohybová spolupráca: Jaro-slav Moravčíkúčinkujú: Eva Gašparová, Dano Heriban, Lucia Jaš-ková, Nadežda Jelušová

24 . j ú n 2010 š t v r t o k D o t y k y d e ťo m

Interaktívna inscenácia Divadla Haaf je o zajko-vi, ktorý putuje z krajiny do krajiny. Učí sa byť smelým, odvážnym, ale aj slušným. Zajko spo-znáva štáty na základe hudby, piesní a hudob-ných nástrojov. Muzikanti z Divadla Haaf nau-čia malých divákov aj tri zázračné slovíčka, a to hneď v niekoľkých jazykoch. Inscenácia je ne-núteným poučením o melódiách typických pre rôzne krajiny.

Zuzana Haasová (1981) je herečka a hudobníčka, absolventka klavíra a hudobno-dramatického od-boru na Konzervatóriu v Bratislave. Pôsobí ako te-levízna a rozhlasová moderátorka, televízna a diva-delná herečka, hosťuje vo viacerých bratislavských divadlách. Hudobne sa realizuje s kapelou The Su-sie Haas Band – old time modern band. V roku 2005 založila Divadlo Haaf, v ktorom pripravuje naj-mä hudobné rozprávky.


Divadlo Haaf Bratislavawww.divadlohaaf.eu

Zuzana Haasová na motívy rozprávky

Jozefa Cígera Hronského

Odvážny zajkorozprávkapremiéra: 15. mája 2009obnovená premiéra: 23. februára 2010pre deti od 3 rokov

réžia: Zuzana Haasová a Matej Oravec, scéna a kos-týmy: Iveta Haasová, hudba: The Susie Haas Bandúčinkujú: Zuzana Haasová, Matej Oravec, Peter Lu-ha, Aleksander Vidakovic

68 6925. j ú n 2010 p i at o k D o t y k y d e ťo m

Malú morskú vílu láka svet ľudí, spoznáva ho as-poň prostredníctvom vecí, ktoré zbiera zo stros-kotaných lodí. Poseidón tuší, aké nebezpečen-stvo jej hrozí, a preto jej prikáže, aby „týždeň nevytiahla plutvu z paláca“. Malá morská ví-la však príkaz neposlúchne a hneď, ako začuje veselý spev námorníkov na lodi, odpláva za ni-mi. Príbeh o láske morskej víly a princa sa skon-čí šťastne – krutému andersenovskému príbe-hu tvorcovia pozmenili záver. Inscenácia patrí do prvej sezóny tvorby skupiny absolventov DF VŠMU združenej v Divadle a.ha.

Juraj Bielik (1985) a Anton Korenči (1986) sú absol-ventmi divadelnej réžie na VŠMU. Režijnej tvorbe sa venujú najmä v Divadle a.ha, kde pôsobia ako tandem. Naďalej tvoria s hercami, s ktorými spo-lupracovali už počas spoločného štúdia na VŠMU. Ich päťročné spoločné formovanie videnia divadla tak pokračuje i po opustení akademickej pôdy.

„Anton Korenči a Juraj Bielik sa usilovali vyrov-nať so zadaním tvorivo. Rozhodli sa príbeh nielen upraviť, ale ho aj preložiť do jazyka dnešných de-tí, odchovaných na moderných a vyslovene veľko-lepých celovečerných animovaných filmoch. Inšpi-

rovali sa najnovšími „disneyovkami“ aj produkciou iných amerických štúdií animovaného filmu. Zís-kané podnety mohli preniesť na javisko prostred-níctvom projekcie, ktorá sa často využíva v divadle a je doslova módnym výrazovým prostriedkom. Korenči a Bielik sa tejto možnosti vyhli a rozhodli sa

vyrozprávať príbeh v rýdzo divadelnej reči. Insce-náciu nasýtili tvorivými nápadmi, humorom a hud-bou, inšpirácie z animovaných rozprávok tlmočili cez postupy bábkového a čierneho divadla.“

Nadežda Lindovská, IS.theatre.sk


Divadlo a.ha Bratislavawww.divadloaha.sk

Juraj Bielik a Anton Korenči

(podľa Hansa Christiana Andersena)

Malá morská vílarozprávkapremiéra: 7. decembra 2009pre deti od 4 rokov

réžia: Juraj Bielik a Anton Korenči, scéna a kostý-my: Katarína Žgančíková, hudba: Juraj Bielik, tex-ty piesní: Anton Korenči, pohybová spolupráca: Ju-raj Benčíkúčinkujú: Petra Humeňanská, Michal Jánoš, Danica Matušová, Andreja Vozárová

25. j ú n 2010 p i at o k D o t y k y d e ťo m

Janko Hraško prišiel na svet, aby pomohol svo-jim chudobným rodičom. A hoci je drobný ako hrášok, poľahky si poradí so zlými zbojníkmi, s pyšným grófom Vilányim aj s jeho pokladom, ktorý stráži kohút na veži kaštieľa. Protagonis-ti súboru Commedia text Pavla Uhra upravi-li tak, aby sa všetci na netradične podanej ľudo-vej rozprávke dobre zabavili. Inscenácia Janko Hraško využíva okrem hereckého prejavu i báb-kové divadlo a do nespútanej situačnej komé-die zapája aj divákov.

Divadlo Commedia z Popradu existuje už viac ako štyri desaťročia. Patrí k najúspešnejším neprofe-sionálnym súborom na Slovensku. Vyznačuje sa objavnou a náročnou dramaturgiou. Medzi ich najúspešnejšie inscenácie patrí Malka podľa Švant-nerovej novely, s ktorou sa zúčastnili i svetového festivalu ochotníckych divadiel v Monaku.


Divadlo COMMEDIA Popradwww.commedia.sk

Pavel Uher

Janko Hraškorozprávkapremiéra: 17. januára 2010pre deti od 4 rokov

réžia: B.N.K. dramaturgia: Vlado Benko, scéna: ZUŠ Tajovského Poprad, kostýmy: Miriam Benková-Na-gyová, hudba: Vincent Jašúčinkujú: Michal Novák, Dušan Kubaň, Vlado Benko

70 7126 . j ú n 2010 s o b o t a D o t y k y d e ťo m

Dorotka je neposlušné a rozmaznané dievčatko. Cez zázračné divadelné dvere vstúpi do kraji-ny fantázie. Stretáva sa tam s podivnými tvormi – Strašiakom, Železniakom, Cukrovou bábikou a Levom. Zistí, čo je to priateľstvo, dôvera a ne-zištná pomoc. Spolu s novými priateľmi bojuje proti Tme, ktorá chce všetko pohltiť. Rozprávka Spišského divadla spracovala motívy z knihy Ča-rodejník z krajiny Oz.

Vladimír Kivader (1982) vyštudoval herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Momentál-ne je študentom réžie na rovnakej škole. Účinko-val v inscenáciách Slovenského komorného diva-dla v Martine a vo zvolenskom divadle Maska. Ako režisér a redaktor pôsobí v Slovenskom rozhlase a v súčasnosti je tiež interným režisérom Spišské-ho divadla.


Spišské divadlo Spišská Nová Veswww.spisskedivadlo.sk

Václav Macek – Jozef Pražmári

O Dorotkerozprávkapremiéra: 21. februára 2010pre deti od 4 rokov

réžia: Vladimír Kivader, dramaturgia: Martin Timko, scéna a kostýmy: Jaroslav a Miroslav Daubravovciúčinkujú: Denisa Ďuratná, Albín Medúz, Jozef No-vysedlák, Peter Slovák, Mária Brozmanová, Katarí-na Turčanová, Slavomíra Fulínová

26 . j ú n 2010 s o b o t a D o t y k y d e ťo m

Vedeli ste, že v rozprávkovom lese žijú okrem troch kozliatok a troch prasiatok aj tri teliatka? Jasné, že nie. Veď o tom nevedia ani páni spiso-vatelia, inak by už určite o troch teliatkach na-písali nejakú rozprávku. Ale v Divadle PIKI na to prišli! Hudobná báchorka znamenitých bábka-rov rozpráva o tom, kto zachránil kozliatka z vl-kovho brucha, kto pomohol prasiatku postaviť pevný murovaný domček a o tom, ako mlieko nielen žalúdok, ale aj zlé na dobré obrátilo. Ove-rená divadelná tvorba pre deti v podaní bábka-rov z Podozrivo Ideálnej Kočovnej Iniciatívy.

Katka Aulitisová (1964) a Ľubomír Piktor (1960) absolvovali štúdium bábkoherectva na pražskej DAMU. Po krátkom období strávenom v českých divadlách nastúpili na konci 80. rokov do Štátne-ho bábkového divadla v Bratislave. V roku 1990 za-ložili vlastné divadlo PIKI, v ktorom vzniklo niekoľ-ko vynikajúcich inscenácií. Divadlo sa vypracovalo na špičku slovenskej bábkarskej tvorby a získalo množstvo ocenení na festivaloch v celej Európe.Členovia PIKI sú disponovaní herci a talentovaní bábkari s obrovským citom pre divadlo venované deťom. Vynikajúca bola aj ich televízna tvorba pre deti v cykle ELÁ HOP. Spolupracujú na projektoch míma Milana Sládka a venujú sa réžii aj v iných di-vadlách.

11:30 – 12:1013:30 – 14:10 Mondi SCP pódium

Divadlo PIKI Pezinokwww.piki.sk

Katarína Aulitisová

RozKrávkarozprávkapremiéra: 25. apríla 2009 pre deti od 3 rokov

réžia: Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor, scéna a kostýmy: Soňa Mrázová, hudba: Borek Suchánekúčinkujú: Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor

72 7327. j ú n 2010 n e d e ľ a D o t y k y d e ťo m

Nie je sliepka ako sliepka. Sú také, čo sa stále hniezdia, iné zas stále škriekajú, niektoré sú tuč-né, iné nedoperené. Tie, ktoré sa objavia v in-scenácii študentov bábkarskej katedry, nie sú len tak obyčajné sliepky. Napriek tomu, že ve-dia kotkodákať, trepotať krídlami, hniezdiť sa či znášať vajcia, ich záujmy sa sústreďujú aj na iné činnosti. Ich stereotypný spôsob života sa jed-ného dňa zmení na haštericu. Na dvore sa totiž objaví obrovské vajce a všetci čakajú, čo sa z ne-ho vyliahne. Študent bábkarskej réžie a drama-turgie vybral tridsaťročnú slovenskú bábkovú hru, ktorú aktualizoval a v príbehu o živote slie-pok našiel aktuálne spoločenské tendencie.

Marek Kobeda (1985) je študentom bábkarskej ré-žie a dramaturgie na VŠMU v Bratislave. Insceno-val vlastnú dramatizáciu knihy Antoine de Saint – Exupéryho Malý princ. Hašterica je inscenácia, ktorou absolvuje bakalársky stupeň štúdia.


Katedra bábkarskej tvorby DF VŠMU Bratislavawww.vsmu.sk

Marianna Grznárová

Haštericarozprávkapremiéra: 29. januára 2010pre deti od 7 rokov

réžia: Marek Kobeda, scéna: Róbert Gábriš, kostý-my: Veronika Horváthová, autor hudby: Víťazoslav Kubička, pohybová spolupráca: Libuša Bachratáúčinkujú: Alžbeta Kamasová, Alena Vojteková, Má-ria Rogoňová, Michaela Čilíková, Michaela Kučer-ková, Veronika Smutná, Jakub Lužina, Patrik Terné-ny, Peter Ondrejíčka

27. j ú n 2010 n e d e ľ a D o t y k y d e ťo m

Muzikanti Mária Podhradská a Richard Čana-ky spolu nahrali niekoľko albumov s pesničkami i rozprávkami pre najmenších. Pozná ich snáď každá rodina, kde majú deti. Ich pesničky sa sta-li neoddeliteľnou súčasťou detstva celej jednej generácie.

11:30 HAGARD:HAL pódium

www.koncertypredeti.sk

Mária Podhradská a Richard Čanaky DEŤOM

koncert pre deti

74 7527. j ú n 2010 n e d e ľ a D o t y k y d e ťo m

Tvorba pre deti experimentátorského divadla Non.Garde je číra. Menej tu znamená veľa. V ko-mornej interaktívnej inscenácii Kto sa nehrá, z kola von sprostredkúvajú dve herečky deťom zážitok z veršov Tomáša Janovica, no zároveň ich vtipnou a prirodzene hravou formou vťahu-jú do čarovného sveta bábkového divadla. Mini-inscenácia dáva deťom priestor pre ich vlastnú hru, tvorbu a fantáziu.

Zuzana Šimová (1984) absolvovala štúdium báb-koherectva a následne aj bábkarskej réžie a dra-maturgie na VŠMU. Spolupracovala s Lacom Kera-tom a jeho združením MED, je členkou združenia VEĎ. Obe združenia pracujú v bratislavskom Di-vadle Non.Garde. Spolupracuje s Medzinárodným domom umenia pre deti BIBIANA a je moderátor-kou Rádia Devín.


Non.Garde Bratislavawww.nongarde.sk

Zuzana Šimová na motívy rovnomennej knihy Tomáša Janovica

Kto sa nehrá, z kola voninteraktívna rozprávkapremiéra: 28. november 2009pre deti od 5 rokov

réžia: Zuzana Šimová, scéna a kostýmy: Diana Strauszováúčinkujú: Zuzana Šimová a Dora Letenajová

t vo ri vé d i e l n e p r e d e t i D o t y k y d e ťo m

Tvorivé dielne pre deti sa konajú počas piatich fes-tivalových dní vždy vo foyer Štúdia SKD a pripra-vili ich Bábkové divadlo na Rázcestí a Medzinárod-ný dom umenia pre deti BIBIANA.

streda 23. jún o 10:00

štvrtok 24. jún o 11:00

piatok 25. jún o 11:00

sobota 26. jún o 10:30 a 12:30

nedeľa 27. jún o 10:30 a 12:30

Rukavičková dielňa

Špachtličkovo–drievková dielňa

Výroba bábok z guľôčok

Papierové zoo

Kamene, kamienky…

V banskobystrickom Bábkovom divadle na Ráz-cestí vedia, s čím všetkým sa možno zahrať. S asistenciou dvoch šikovných animátoriek Zu-zany Janíčkovej a Kataríny Mažáryovej si deti na tvorivých dielňach vyskúšajú maľovanie, lepe-nie, strihanie a môžu si vyrobiť vlastnú bábku.

V bratislavskej BIBIANE majú s detskými tvorivý-mi dielňami dlhoročné skúsenosti. Na festivale si s pomocou výtvarníkov Ľuby a Jána Sajkalov-cov môžu deti užiť tvorivý víkend.

76 7723. j ú n 2010 s t r e d a p o u l i č n é d i v a d l o

Inscenácia úpravy Švantnerovej Nevesty hôľ je súčasťou jednej z línií umeleckého progra-mu Divadla Pôtoň, ktorá nanovo interpretuje a netradične spracúva materiál získaný z klasic-kej literatúry a drámy. V inscenácii kontrastu-je súčastnosť s folklórnymi prvkami, mestské prostredie s prírodou, fantázia a snovosť s ex-presiou a naturálnosťou. Fragmenty Švantne-rom popísaného starého sveta sú vytrhnuté a následne naimplantované do celkom odlišné-ho, frekventovaného a moderného prostredia, korene a hodnoty našich predkov spolu s no-vodobými výdobytkami umenia, mysle a tech-nológií vzájomne komunikujú, navzájom si oponujú a prelínajú sa. Nevesta hôľ sa v súčas-ných exteriéroch mestského prostredia zmení v postmoderný mýtus.

Iveta Ditte Jurčová vyštudovala divadelnú réžiu na VŠMU. Režisérka a umelecká šéfka Divadla Pô-toň realizovala mimo svojej domovskej scény in-scenácie v Mestskom divadle v Zlíne, v Mestskom divadle v Bratislave, v Bábkovom divadle Žilina a Slovenskom komornom divadle v Martine. Je au-torkou mnohých vzdelávacích projektov v oblasti divadelného umenia.

19:00 – 20:00 Kia námestie

Pôtoň Bátovcewww.poton.sk

František Švantner – Michal Ditte– Iveta Ditte Jurčová

Nevesta hôľ premiéra: 19. septembra 2009

réžia a kostýmy: Iveta Ditte Jurčová, dramaturgia: Michal Ditte, scéna: Tomáš Žižka, hudba: Martin Čorej, pohybová spolupráca: Miroslav Bendaúčinkujú: Henrieta Rabová, Roman Mihálka, Lukáš Tandara, Marián Andrísek

24 . j ú n 2010 š t v r t o k p o u l i č n é d i v a d l o

Režisér Jakub Nvota je zástancom pouličného divadla. Aj preto sa rozhodol Danteho putova-nie záhrobím inscenovať na námestí. Prostried-kom, ktorý pri tlmočení Alighieriho veršov vy-užíva, je špiritistická show. Skupina pouličných eskamotérov, jasnovidcov a veštkýň, na čele ktorej stojí svojrázny hypnotizér s umeleckým menom Veľký Joe, si z publika vyberie jedného človeka - médium. Veľký Joe ho uvedie do hyp-nózy a diváci skrze jeho rozprávanie uzrú deväť kruhov pekla, tak ako ich opísal veľký Dante.

Jakub Nvota (1977) – autor, režisér a herec nedra-matických postáv – vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Spolu s Kamilom Žiškom kedysi založil Študentské, neskôr Túlavé divadlo, v ktorom pôsobí dodnes. Spolupracoval s viacerými divadla-mi na Slovensku i v Čechách. Autorsky a režijne sa venuje aj pouličnému divadlu a kabaretu.


Bábkové divadlo Žilinawww.bdz.sk

Dante Alighieri – Jakub Nvota

Božská komédia

premiéra: 5. júna 2009

réžia a scéna: Jakub Nvota, preklad: Viliam Turčány, Jozef Felix, dramaturgia: Peter Palik, kostýmy: Nata-ša Štefunková, hudba: Andrej Kalinkaúčinkujú: Jozef Abafi, Jan Demko, Jana Eliášová, Mi-lada Filipčíková, Jan Homolka, Barbora Juríčko-vá, Michal Németh, Peter Tabaček, Bibiana Tara-sovičová

78 7925. j ú n 2010 p i at o k p o u l i č n é d i v a d l o

Po jarmočných verziách Hamleta a Macbetha uzatvára Túlavé divadlo cyklus hier Zázračných treťou Shakespearovou hrou: Rómeo, Júlia a ví-rus. Ako pri predchádzajúcich inscenáciách, aj teraz sa z tragédie zrodila komédia s veršami a originálnym humorom Túlavého divadla. Tvor-covia sa začali zaoberať myšlienkou, ako by vy-zeral vzťah Rómea a Júlia – večných milencov v súčasnom svete. Sami si položili otázku, či ma-jú na stvárnenie týchto hrdinov ešte vek, a keď si odpovedali záporne, hľadali riešenie, ako by sa týchto postáv mohli zmocniť.


Túlavé divadlowww.tulavedivadlo.sk

Jakub Nvota

Rómeo, Júlia a víruspremiéra: 1. mája 2010

réžia: Jakub Nvota, scéna a kostýmy: Nataša Štefun-ková, hudba: Kamil Mikulčíkúčinkujú: Jakub Nvota, Lucia Rózsa Hurajová, Šte-fan Richtarech, Martin Melo, Štefan Martinovič, Pavol Buocik/Kamil Mikulčík

26 . j ú n 2010 s o b o t a p o u l i č n é d i v a d l o

Pouličná veršovaná inscenácia s hlavným hrdi-nom na chodúľoch. Príbeh troch slovenských zbojníkov, ktorým sa do cesty pripletie vzácny cudzinec Guliver.


Divadlo na kolesáchwww.divadlonakolesach.com

Jana Wernerová

Príbeh v oblakoch alebo Guliverova cesta na Slovensko

premiéra: 19. júna 2009

réžia: Jana Wernerová, scéna a kostýmy: Martina Je-lenová, hudba: Marek Fajnorúčinkujú: Marek Fajnor, Tomáš Palonder, Svetlana Janišová, Martina Jelenová

80 8127. j ú n 2010 n e d e ľ a p o u l i č n é d i v a d l o

Takmer mesiac vystupovali herci súboru Teatro Tatro so Zázračným divadelným automatom na Kultúrnej olympiáde v Kanade, ktorá sa kona-la ako sprievodné podujatie Zimných olympij-ských hier 2010. Presne 50 predstavení odohra-li vo Vancouvri, Whistleri a v ďalších miestach. Umelcom z celého sveta patrili knižnice, galérie, divadlá, kostoly či komunitné centrá. Teatro Tat-ro sa Kultúrnej olympiády zúčastnilo ako jediné zo strednej Európy a jedno z mála z celého sta-rého kontinentu.

Ondrej Spišák (1964) vyštudoval Katedru Alterna-tívneho a Bábkového divadla pražskej DAMU. V ro-ku 1989 spolu so scénografom Františkom Liptá-kom a niekoľkými hercami založil pouličné divadlo Teatro Tatro. Počas svojho profesionálneho pôso-benia spolupracoval s mnohými divadlami na Slo-vensku, v Čechách i v Poľsku. Posledným výrazným Spišákovým úspechom bola inscenácia Merlin od Tadeusza Slobodzianka v Národnom divadle vo Varšave, ktorá sa stala v Poľsku inscenáciou roka. Je režisérom a riaditeľom Starého divadla Nitra.


15:00 – 15:40 16:30 – 17:10 18:00 – 18:40

Teatro Tatro Nitrawww.teatrotatro.sk

kolektív autorov

Zázračný divadelný automatpremiéra: Vancouver, január – marec 2010; slovenská premiéra: 1. mája 2010

réžia: Ondrej Spišák, scéna: František Lipták a Peter Kostroň, kostýmy: František Liptákúčinkujú: Ondrej Spišák, Lukáš Latinák, Robo Ja-kab, Milan Vojtela, Martin Nahálka, Milan Ondrík, Ivan Gontko

23 – 27. j ú n 2010 s t r e d a – n e d e ľ a p o u l i č n é d i v a d l o

Veselá veľká rodinka na netradičnej prechádzke mestom. Veľkí rodičia s veľkým kočíkom, veľké dieťa na veľkej trojkolke sa vybrali do ulíc. Kaž-dá stretnutie s veľkou rodinkou je jedinečným zážitkom. Unikátne pouličné divadlo, ktoré po-teší deti a dospelých.

Kia námestiestreda 12:45 – 13:30 a 18:15 – 19:00štvrtok 12:45 – 13:30 a 19:15 – 20:00piatok 12:45 – 13:30 a 14:15 – 15:00sobota 10:45 – 11:30; 12:45 – 13:30 a 14:15 – 15:00nedeľa 10:45 – 11:30; 12:45 – 13:30 a 14:15 – 15:00

Divadelné centrum Martinwww.divadelnecentrum.sk

Festivalová rodinka

réžia: Roman Slaninaúčinkujú: Roman Mihálka, Stanka Pázmanyová, Pe-ter Szutyányi / Norbert Antalík

82 8327. j ú n n e d e ľ a h e r e c ké i m p r ov i z ác i e

Úspešné herecké improvizácie hercov bratislav-ského divadla Astorka Korzo ‚90. Všetko sa odo-hráva za neustálej prítomnosti (ne)opakovateľ-nej a (ne)pripravenej magickej atmosféry. Diváci vymýšľajú témy, herci ich hrajú s krátkou prípra-vou, vlastne nepripraví, a kapela hrá… Humor, vtip, zábava a hudba kapely Mila Kráľa priamo pred očami divákov.

23:30 – 01:00 Martinus šapitó (NE)PRIPRAVENÍ+ MKband

účinkujú: Róbert Jakab, Juraj Kemka, Lukáš Latinák a Marián Miezgahudobný hosť: MKband v zložení: Radovan „Bady“ Kráľ, Dušan Schudich, Ľubomír „Jovi“ Kramár, Mi-lo Kráľ

ko n ce r t y v M a r t i nu s š a p i t ó

ko n ce r t y n a K i a n á m e s t íKaždý deň pred pouličným divadlom a pred predstaveniami na nočnom pódiu si na Kia námestí pred divadlom zahrá jedna z nasledujúcich kapiel:

23. jún streda 18:30 a 21:30 – Homo Sapiens

24. jún štvrtok 18:30 a 21:30 – Barabura

25. jún piatok 14:30 a 21:30 – Project percussion

26. jún sobota 14:30 a 21:30 – Sant Martin Dixieland Jazz Band

27. jún nedeľa 14:30 a 21:30 – Sherpaband

17:00 Fragilewww.fragile.sk

17:00 Dorota Nvotová s kapelouwww.dorotanvotova.sk

18:00 Robert Roth s kapelouwww.azylmusic.azyl.sk

18:00 Szidi Tobias s kapelouwww.sziditobias.cz

18:00 Lucia Lužinská & Boris Čellár Triowww.lucialuzinska.sk

Braňo Kostka, Soňa Norisová, Jana Golisová, Helena Kraj- čiová, Svetlana Rymarenko, Slavo Košecký, Vilo Csontos a Kamil Mikulčík

Dorota Nvotová (spev, klávesy), Tomáš Vagaský (gitara), Mar-

tin Stempel (basa), Teo Heriban (bicie)

Robert Roth (spev), Vlado Šarišský (piano), Martin Hasák (gi-

tara), Majo Šlauka (bicie), Fedor Frešo (basa), Maroš Hečko

(vokály, perkusie)

Szidi Tobias (spev), Milan Vyskočáni (gitara, spev), Dana Ho-

molová (flauta), Josef Krupa (perkusie), Andrej Gál (violonče-

lo), Milan Osadský (akordeón)

Lucia Lužinská (spev), Boris Čellár (gitara, spev), Gregor Ftičar

(piano), Róbert Ragan (kontrabas)

streda 23. jún 2010

štvrtok 24. jún 2010

piatok 25. jún 2010

sobota 26. jún 2010

nedeľa 27. jún 2010

84 85Fra g i l e D o r o t a N vo t ov á R o b e r t R o t h Sz i d i To b i a s M i l o K rá ľ Lu c i a Lu ž i n s k á

86 87s p ri evo d ný p r o g ra m

26. jún sobota a 27. jún nedeľa14:00 kaviareň Kamaladiskusia o divadle

kødekmoderuje: redaktorka a publicistka Tina Čorná

Diskusia o divadle kødek sa koná každý druhý me-siac v bratislavskom Štúdiu 12. Cieľom kødeku je obnoviť tradíciu pravidelných divadelných disku-sií odborníkov, a priblížiť tak podnetnou formou problematiku, aspekty a špecifiká divadelného sveta širšej verejnosti. Časopis kød pravidelne uve-rejňuje skrátený prepis z diskusie na svojich strán-kach a Slovenský rozhlas – Rádio Devín vysiela jej zvukový záznam. 26. a 27. júna budeme diskutovať o divadle aj na našom festivale, a to na tieto témy:

26. jún sobotaVnímajú divadlá tvorbu pre deti ako povinnosť alebo ako poslanie?hostia: Lenka Dzadíková, Róbert Mankovecký, Kamil Žiška

27. jún nedeľaKoho sa dotýka a čo spája martinský divadel-ný festival?hostia: Monika Michnová, Roman Polák, Vladimír Štefko

23. – 27. jún 2010po všetkých predstaveniach v Hlavnom programe, ktoré sa konajú v Národnom dome a Štúdiu SKD

Diskusie tvorcov s divákmimoderujú: Monika Michnová a Róbert Manko-vecký

Hneď po skončení každého popoludňajšieho a ve-černého predstavenia, ktoré sa v rámci festivalu uskutoční v Štúdiu SKD a Národnom dome, otvá-rame priestor na rozhovor medzi hľadiskom a javis-kom. Po predstavení teda neodchádzajte zo sály a opýtajte sa, čo vás zaujíma.

24. – 28. jún 201010:45 – 13:00 študovňa SKD

Kritická platformaReflexia vybraných inscenácií z predchádzajúce-ho dňa. Odborné hodnotenia v diskusii a konfron-tácii s divadelnými tvorcami. Svoj názor na insce-nácie zaradené do hlavného programu festivalu predstavia: Elena Knopová (Kabinet divadla a filmu SAV), Nadežda Lindovská (Katedra divadelných štú-dií Divadelnej fakulty VŠMU), Dáša Čiripová (šéfre-daktorka časopisu KOD), Dária Fehérová (Divadelný ústav), Oleg Dlouhý (dramaturg festivalu, Divadel-ný ústav), Gejza Hizsnyan (IS.theatre.sk), Sylvia Hu-szár (Divadelná a filmová univerzita, Budapešť, Ma-ďarsko), Januzs Legoň (Teatr Polski v Bielsko-Bialej, Poľsko), Vladimír Fekar (Městské divadlo Zlín, Čes-ká republika).moderuje: teatrológ Vladimír Štefko

Na začiatku Kritickej platformy sa budeme venovať detskému programu, ku ktorému sa vyjadria dra-maturgičky Katarína Revallová a Miriam Kičiňová. Moderuje teatrologička a dramaturgička tohtoroč-ného festivalového programu pre deti Lenka Dza-díková.

25. jún piatok13:30 študovňa SKD

diskusné fórum

Aspekty divadelnej sezóny 2009/2010moderuje: publicistka a divadelná kritička Zuzana UličianskaO inscenáciách uplynulej sezóny diskutujú sloven-skí kritici a ich hostia. Diskusiu otvoria nasledujú-ce príspevky:• Reflexia historických osobností a tém – Miroslav

Zwiefelhofer• Mužsko-ženské aspekty – Miriam Kičiňová a Pe-

ter ScherhauferToto diskusné fórum organizuje Slovenské cen-trum AICT v spolupráci s festivalom Dotyky a spo-jenia.

w w w. d o t y k y a s p oj e n i a . s k Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e h l av n í p a r t n e ri

vstupenkyrezervácia on-line na: www.dotykyaspojenia.skpredpredaj v pokladnici SKD: utorok – piatok 10:00 – 16:00; počas festivalu 8:00 – 19:00

podrobnejšie informácietelefonicky 043/422 22 12 (pokladnica)telefonicky, faxom 043/422 01 72 (úsek prevádzky a obchodu)e-mailom [email protected]

internetové rezervácie a podrobnejšie informáciewww.dotykyaspojenia.sk

Šapito – divadelný stan BDNR poskytujúci záži-tok z divadla a nevšedného priestoruwww.sapito.sk

Festivalové menu sa podáva v reštaurácii Pasáž (oproti divadlu) počas celého festivalu v čase od 14:00 do 23:00. Vybrať si môžete z troch jedál za 2,99 €.

Festivalový štáb

riaditeľ: František Výrostkoumelecký riaditeľ: Peter Gáborprogramová riaditeľka: Monika Michnovádramaturgická rada: Oleg Dlouhý, Róbert Mankovecký, Monika Michnová a Lenka Dzadíková (Program pre deti)sekretariát: Agnes Capkováfinancie a fundraising: Soňa Buckulčíkováúčtovníctvo a služby: Jela Kašková, Jana Majerová, Drahomíra Panúšková, Silvia Zacharová PR a tlačové materiály: Tibor KubičkaFestivalový žurnál: Dária Fehérová (šéfredaktorka), Michal Badín, Lenka Dzadíková, Veronika Folentová, Miriam Kičiňová, Filip Struháriktechnické zabezpečenie: Róbert Mankoveckýscénograf: Jozef Cillerorganizačné zabezpečenie, servis pre divadlá: Anna Sochorovámarketing a vzťahy s divákmi: Katarína Kučová, Eva Ochodníckaubytovanie: Stanislava Hurtovátechnický štáb: Mária Brachňáková, Zuzana Jankesová, Nina Malková, Juraj Bojnický, Jaroslav Daubner, Marián Frkáň, Dušan Gabona, Peter Kaludíny, Miroslav Kopas, Vladimír Kubis, Ján Kurhajec, Dušan Michalka, Milan Páleš, Róbert Plánka, Tomáš Plavnický, Dalibor Pročka, Marek Marček

Vizuál a propagácia

logo: Natália Jarembáková, redizajn loga: Ivan Bílývýtvarné riešenie propagačných materiálov: Ivan Bílýzvučka: Miloslav Kráľrozhlasový a televízny spot: Róbert Mankoveckýfotodokumentácia: Braňo Konečnýwebstránka: Róbert Sokol

vydalo: Slovenské komorné divadlo v Martine zostavili: Monika Michnová a Lenka Dzadíková (Program pre deti) zodpovedná redaktorka: Monika Michnová foto: Braňo Konečný dizajn: Ivan Bílý print: Tlačiareň P+M Turany vydané: jún 2010

fotografie z inscenácií:© Erós / René Miko; HOLLYROTH / Ctibor Bachratý; M.H.L. / Samo Trnka; Nora / Joseph Marčinský; Mikve / Roman Skyba; projekt.svadba / Ján Luterán; Mŕtve duše / Mar-tin Črep; Tichý plač ľalie / Matej Kováč; Žena z minulos-ti / Braňo Konečný; Ponor / Ctibor Bachratý; Máša a Be-ta / Peter Babka; Mizantrop / Braňo Konečný; Mňa kedys’ / Marko Tuisanen; Bola raz jedna trieda / Ján Luterán; Ivo-na, princezná burgundská / Rafal Miełnik; Štúrovci / Bra-ňo Konečný; Carmen / Ľubomír Guštafík; Jánošík / Jo-seph Marčinský; Pocta kravám / Noro Knap; Perinbaba / Milo Fabian; Guľko bombuľko / Peter Palik; Zvedavá roz-právka / Braňo Konečný; Odvážny zajko / Martin Kostka; Malá morská víla / Dušan Husár; Janko Hraško / Richard Gerenyi; O Dorotke / Kamil Labanc ml.; RozKrávka / Mar-tin Ďurčat; Hašterica / Róbert Gábriš; Kto sa nehrá z kola von / Diana Strauszová; Rómeo, Júlia a vírus / René Miko; Zázračný divadelný automat / René Miko; MKband / Bra-ňo Konečný; Dorota Nvotová / Bobo Boška; Robert Roth / Jana Nemčoková; Szidi Tobias / Jiří Heller, www.wwg.cz; ostatné fotografie / archív divadiel a kapiel©

m e d i á l n i p a r t n e rip a r t n e ri

rov, za čo im srdečne ďakujeme. - dotyky a spojenia77 božská komédia / bábkové divadlo...

Documents