Ročník XLV. Štvrtok, 30. apríla 1914. Číslo 50.

Slováci a Rusko. My Slováci sa nesmieme dat sterrorizovať

nikomu, aby sme sa nezaoberali B pomerom, v akom stojíme a sme 9 ruským národom a s officiellným Ruskom. Nás nemôže ta ani maďarsko džentristický befarizmas denunciant-aký, ani ľahkovernost viedenská, ani slepota a vykrúcame našich slovenských „politikov" odvrátit od toho, aby sme s úchvatom nepo­zorovali, aký báječný obrat sa deje v bielej Rossii a akým gigantickým krokom sa vy­vinuje tam speciellne hospodársky (zrovna poľno-hospodársky) život smerom demokrati­ckým.

Každý opravdový slovenský - slavianaky demokrat musí sa teäif, že v Rasku uplatňuje sa smer práce za „malého človeka", za massy zemědělské, rolničke. Nechcem abecedárne veci hovoriť; známe je, že „strašný cár" delí úrodná zem ruskému mužíkovi, že ruský Stát ide zmonopolizovat odpredaj obilia, len aby zachránil mužíka od úžery nemecko-židovsko-Čuchonokej; vidíme, počujeme, že sám cár si stal na čelo akcie, ktorá hladí ruského mu­žíka od alkoholickej záhuby zachránit, ató*. atčj.

politických stykov B Rusmi nemáme, ale oni Rusmi až po siný Dunaj, po staroslávnu tento Švindel potrebujú, a keď akokolvek bu- j Bratislavu, zaiste nie pažravému Nemcovi, dete po viedenských lojálnych redakciách a My Slováci sme hraničným národom a po oberstoch oči vyvracať a keď budete aké- hraničným territoriumom. My sme vážnym kolvek ohradzujúce úvodníky páchať, oni budú'rozhodujúcim faktorom a tým viac je odô-ďalej denuncovat. vodnenó, aby sme boli kulturálne a hospo-

NekTučkujte! A nevykrácajte! Povedzte \ dársky posilňovaní, hlavne aby nám boly po-mužné, Čestné slovo: my sme verní vlastenci, monarchisti, sme dynastickí; ale našich bratov

priate ikoly, v ktorých by sme boli smerom historickej povestnej našej vernosti k vlasti,

Rusov práve tak nezaprieme, ako našich ešte monarchii a dynastii vychovávaní. Toto sú všetko íaktá a zrelé konzekvencie

a výplyv bežných udalostí. To je nie „sne-bližších bratov Čechov nie

No školu nám dajte, lebo my pomooou školy chceme sa a náš podrost upevňovať, vychovávať v tej vernosti a lojálnosti. Školu nám dajte a neoberajte nás o tento prostrie­dok upevňovania a výchovy.

Keď ja takto zdôrazňujem a präcizujem moje stanovisko, prečože by som sa nepoob-zeral dookola, Čo sa to deje a kam ma Slo­váka osud položil?

nie Ako vôbec je to teraz nedávno vymy­slená bájka, že slovenský národ, alebo slo­venskí národovci — vraj — preto nepracovali nič, lebo od batušku cára čakali osvobodenie. Toto je bájka, vymyšlenina a denunciantstvo. Cár-osvoboditel vykonal veliké dielo za bal­kánskych Slovanov a mne ešte vždy je na pamäti, ako vykríkol môj otec s nebohým farárom Halenayom na Závade, čítajúc v Musíme vedieť, že kde bývame, to je zem

naša, „daná Slovenom od Boha". I to musíme j P o a d n ^ v e ô e r do6lÝ » P e 8 t i N a P 1 0 " a v ň o a i

vedieť, a musí to počuť už raz od nás i n á š ! n a d P Í 8 : » P l e v n a megadta magát." (Plevno sa vrah, „lebo veky to svedčia, vo knihách osudu j P o d d a l ° ) A k o maluôkómu vrylo sa mi to do to stojí napísané o slovenskom ludu: Zem, \ P a m ä t i ' l e b o t o b o l ° * m n o h o r á í spomínané

Ej bolaže bv to pekná paráda abv som k t o r ú v ú d d dalV Slovanom nebesá, tá zem hro- a n a S i r á s t l i Pý°h o u> n a d e J o u » oduševnenosťou; sa ja' nesmel zaoberať týmito demokrati-*™ *•«*•« ™*°* «**» **•" Balkánski I a l e ž e b 7 ÔÍQ> k t o t f bol predsa len vo ckými úspechmi môjho severného brata Rusa b r a t i a 8 t á a 8 t a l i e t u P e i i P o d strašným úti-len preto, že som Slovákom a že o d r o ň o m | 8 k o m T a r k a v r a h a ' a 8 m e svedkovia krásnej vládnym a oppozicionaíistickým, raz Tiszov

velkej miere činom i balkánskych Slovanov, že by práve ten čin bol ukolísal roduverných

akým, druhý raz Andrássovsko-Apponyisti-ckým, sa zachce mňa Slováka vo Viedni preto z nelojálnôsti potvárať.

Slovákova vernoat k vlasti, k monarchii a k domu panovníckemu je historická. Slovák verne slúžil vlasti, monarchii a panujúcemu rodu už pred stá lety proti Turkovi a v naj­novších časoch v okkupácii ešte i proti svojim alavianskym rodným bratom. Nuž či nad toto posledné treba ezcellentnejšieho dôkazu ver­nosti?

Zase, opätovne sa spytujem, a budem sa spytovať do posledného dychu môjho života, či za túto historickú a b e z p r í k l a d n ú věr­nost nezaslúži Slovák, aby aspoň školy mal wojej?!

Nemoi monarchie bez obalu gravitujú do Nemecka, vládni Maďari posial ešte vždy (v najväčšej miere terajší Tisza) kokettujú s Vil-helmom meravoiúzym, Rumuni majú tiež svoje cestičky: len my Slováoi, Slovania rakúsko-uhorskí stojíme ako múry hradné verne po boku vlasti, monarchie a dynastie.

skutočnosti, že dal im Boh zas dobrý deň a p l o v a k o v dt> a^J 9* nečinnosti a letargie, to zlomili jarmo. J e vymyšlenina zčiastky zlomyseľná a zčiastky

T • . , i . , , {pochádzajúca z neznalosti našich slovenských Ja am teraz nearrognjem si, aby ktokoľ- v J J

vek súhlasil so mnou, hoci i redakcia tohoto í " * časopisu: podávam číro-čisto len chod svojich) Z e slovenská societa bola omráčená bar-myšlienok a svoje pozorovania, a len prosím í b a r e k ý m , zvieratským činom zatvorenia našioh čitateľa, aby uvažoval tieto veci i v tom smere, | gym m*zií a Matice Slovenskej a nemohla sa že rakúsko-uhorské mocnářstvo len v tom páde í t a k m e r spamätať a nastúpila azda i nejaká bude môcť podržať svoj prestii, keď naša dyna-^*^™' t o 8 a d á vysvetliť fyzickýma stia sa postaví na jedine prirodzený a správe- j psychologickým rozpoložením, v akom sa na-dlivý základ, že väčšina obyvatslstva je slovanská c h á d z a * jednotlivec, keď ho surovec kyjom

po hlave ováli. Ale to nijakého súvisu nemá a stane sa slavianskou dynastiou. To môže byť muzikou bližšej alebo ďalšej 8 hAtf^om c á r o m ! Nevymýšľajte a netárajte

budúcnosti, ale aby sme my Slováci svoje školy dostali, B tým nesmie odkladať ani naša

a nebalamutte do sveta! Mne sa bridí už práca, ktorá sa vyčer-

užšia vlasť uhorská, ani monarchia, ani d y - | P á v a v brýzganí a denuncirovaní rusofilizmu nastia, ani celá vzdelaná Európa. j slovenského a osoby Vajanskóho po Prahe,

To je pálčivá otázka. Jam proximus ardet í P° ^ 8 ^ 0 r l i c i a c h ' P° Matejove atď. Ucale ! {Nehanbíš sa Ty za túto práou, Anton Ste-

M lí ď 1 " jfánek!? /sA ^ , , , , , , , Veď my môžeme verne a s láskou pra-(Jítam nedávno, že sa vyskytnul plán po- i # A u A X U I I. • • i. J

, . . L . ' u , * , ; . r , Y jcovať na dohode česko-slovenskei i bez de-delema monarchie taký, že Rumuni soberú si • • . A

J • nunciantstva.

Sedmohradsko až po Bielu Tisu, Srbi — vraj — južných Slovanov, a Ernst Hasse dla

No, áno! Ale nám aspoň školu dajte a i hodnoverných citátov píše v „Deutsche Poli vyplňte vami vynesený, naše práva zabezpe- tik", že Rusko má obdržať Halič, Taliani čujúoi zákon!!

O našej vernosti a statočnosti tedy pochy­bovať nemožno.

Ze oni klamú a šalbiaria poukazovaním

Tyrolsko, a ostatné vraj ľahko soberú si Nemci. To znamená, že by sme aa my s Cechmi mali dostať pod nemeckú feruľu. Nuž, quod Deus avertat, ak by sa to malo

na nás, ako na nejaký nespoľahlivý ruský' skutkom stať, tak dla mojej skromnej mienky element, za to nikto nemôže. To patrí k ich Rusi by nedovolili, aby na hraniciach ich ríšeI ™ / ° ' T 0 ^ »*Mdne šľachetný demo-períídnej povahe a politike; ale to nás ne-1 „nespoľahlivý poľský živel" strážil, ale hľadeli i r a 1 C ^ a c n *f môže a nesmie odvracať od našich bratov by ich zaobkolesit a pripadli by sme i my! Rusov. Oni velmi dobre vedia, že my nijakých Slováci i proti našej vôli spolu s uhorskými'

I my budeme praoovat; ale bez všetkého uspávania sa, a Čulé musíme hľadať a Čerpat posilu a podporu ánože kulturálnu a hospo­dársku i u našich bratov Rusov.

Na zreteli treba nám mat, že sa Rusko šľachetné demokratiznje, a Šľaohetne demo-kratizuje sa i ruská duma.

A čo myslite, Čo z toho vykvitne, keď

Dr. Ľudovít Bazovský.

Politický prehľad. — 29. apríla.

Medzi Spojenými Štátmi a Mexikom prostredkujú štáty Strednej a Južnej Ameriky; preto nebolo ničoho počni o dalších vojenských operáciách. Ale T Berlíne už boly chýry, že prostredníctvo nebude mat výsledky.

Ak je pravda, čo v Londýne hovoria, Irčania pri­pravujú sa k boju. Zbroj dostali vraj od svojich z Ameriky.

Ked vláda nemá spôsobu a či dostatočnej energie bránit irských nacionalistov proti ozbrojenému Olsteru, nuž budú sa bránit sami. A jestli sa majú bránit, potrebujú mat zbroj.

"~^~~~ Vojna v Mexiku. Středo- a južno-americké štáty

prostredkujú medzi Mexikom a Úniou. Präzident Wilson prijal intervenciu, ale Huerta nie, poneváč je Mexiko nie ochotné vyplnit požiadavky Unie. Týmto činom Ba položenie len zhorší, Únia chce celou silou uplatnit svoje požiadavky v Mexiku. Americká flotta silno blokáduje mexické prístavy, lebo stále dochodia zprávy o ukrutnostiach Mexikáncov proti Amerikánom, menovite uličníci vnikajú do obchodov, kradnú, pod­paľujú, trýznia mužov a násilnia ženy. Mexický ge­nerál Cabalero v krátkej, ale ostrej bitke porazil Amerikánov v Tampico. Europejskó velmoci poslaly vládam v Mexiku a v Unii nasledovnú nótu:

1. Žiadajú oddialenie mexického präzidenta Huertu. Inak nemožno riešiť krízu.

2. Pomocou cudzích štátov treba uviest v Mexiku ústavný poriadok.

3. Mexiko musí dat uspokojujúcu satisfakciu pre urazenie americkej zástavy.

Francúzske voľby. Doteraz vyvolili 66 reakcio-nárov, 47 progressistov, 20 federalistov, 51 republi­kánov, 118 radikálov, 16 republikánskych socialistov, 86 spojených socialistov a 26 radikálov. Náhradné volby budú v 251 okresoch.

Položenie v Albánii. Zástupcovia rakúsko-uhorskej a talianskej vlády oznámili ruskému zahraničnému ministrovi, že ich vlády budú musieť obsadit Albániu, poneváč tam panuje anarchia.

Stoličné shromážděme v Liptove. Z Liptovského Sv. Mikuláša, 28. apríla.

Mimoriadne valné shromaždenie stoličného vý­boru, ktoré bolo tu včera, ukazuje obraz ten istý, ako všetky naše stoličné shromaždenia.

Na pravej strane v peknom, ač naskrze nie úplnom počte, slovenskí výborníci; druhú čiastku dvorany za­ujímajú ostatní, prevažne úradníci a notári. Z celej tejto poslednej hromady neprehovoril vecne k pro­gramom, pozostávajúcemu zo 62 bodov, ani jeden. Naproti tomu slovenskí rečníci vážnymi rečmi zaujali celé shromaždenie. A ked prišlo na hlasovanie, vždy ten istý obraz: ako na kommando vstane úradnícka väčšina a odhlasuje všetko, čo „stolica" navrhuje a žiada; a zase slovenská menšina, 12—14 mužov, vždy verne osvedčuje Ba za stanovisko svojich rečníkov.

ÍJediná výnimka sa udala. Peter Miko, jediný z väč­šiny, hlasoval s našimi za návrh Janoškov, aby sa v hospodárskych a opakovacích školách vyučovalo slo­vensky.

Ale poďme radom. Miesto neprítomného hl. župana predsedal pod-

župan Ballo. Pri zahájení shromaždenia vrelými slo­vami spomenul chorobu královu a želal mu vyzdra-venia a dlhého ešte panovania, a spomenul i 50-tu ročnicu narodenia nástupcu trónu Fraňa Ferdinanda a želal mu z hlbín duše zdravia a požehnania.

Ku programmu prvý hovoril dr. M. M. Bella v súvise s prípismi miest Peštbudína, Koložváru a Emky, týkajúcimi sa paktu grófa Tiszu s Rumunmi. Všetky prípisy odsudzujú pakt ako taký, ktorým sa záujmy madarstva zapredávajú a Rumunom dávajú sa práva a výhody nad zákon. Stály výbor navrhnul v protivé s prípismi vyslovit súhlas s počínaním Tiažovým, lebo že je stolica o ňom presvedčená, že nepodujme ničoho, čo by drahej vlasti bolo na škodu. Bella v širokom ráme nakreslil obraz položenia v krajine, monarchii i v europejskej politike; preukázal, ako Tisza chce najst riešenie ako-tak slušné s národnosCami nie z lásky k nim, ani z úcty k zákonom, ale výlučne nútený politicky. Konečne, prízvukujúc súrnu potrebu riešenia národnostnej otázky, predostrel návrh, aby stolica poslala pred snem prípis, žiadajúci uplatnit práva slovenskej reči na všetkých fórach verejného života.

K tomuto bodu prehovoril základne i Vladimír Cobrda. Jasne posvietil na zjav, že v ponímaní národ­nostnej otázky pozorujeme velké premeny. Koloman Tisza, otec terajšieho predsedu ministerského, hlásal plnými ústy, že nezná v Uhorsku národnostnej otázky, áno ani slovenského národa a proti nemaďarským ná rodnostiam vydal & uskutočňoval heslo: za každú cenu pošliapat. Minister Hieronymi kruté stíhal a rozpúšťal organizácie národnostné, menovite rumunskú. A hla, dnes, syn Kolomana Tiszu už vyjednáva s národ­nosťami, uznáva nielen to, že sú, ale priznáva im i práva organizovat sa ako krajinská strana národnostná. V tom je momento, že proti prírode a pravde darmo je sa priečit.

Obe si vynúta uznanie. Veď ani Štefan Tisza ne-vyjednáva dobrovolné, z lásky k národnostiam, z úcty k práva a zákonu, ale donútený k tomu i od vyššej moci i neúprosným vývinom dejov. A že ani len úprimne to nemieni s Rumunmi, vidno z toho velmi charakteristického prípadu, že Tisza „odhalením" spo­jenia Vajdovho s Ďuliškovičom chcel verejne kompro-mittovat, pred Viedňou zostudit tých Rumunov, s kto­rými vyjednával

Vskutku, charakteristické! Ďalej Cobrda posvietil na to, ako z národnosti uhorských práve len Slováci sú opravdoví „vydedení", mimo zákona postavení, vše­tkého olúpení. Druhé národnosti majú školy stredné, my nijakých; druhé uárodnosti v stoliciach užívajú materinskú reč, nám, menovite v Liptove, ani len prohovořit slovensky nesvobodno, a to všetko proti zrejmému zneniu zákona!

Náš stoličný výbor ničomu sa nechce učit z vý­vinu dejín 1 Ale práve zato my za neodškriepitelné práva svojej reči a svojho národa bojovať neustaneme. Pod pádnymi údermi reči Cobrdovej a jej neúprosnej logiky hnieždili sa páni a starý Martin Szentiványi (a toto bolo jediné pronunciamento so strany väčšiny) nemohol Ba zdržat, aby nepovstal bránit Tiszu proti tomu obvineniu, že by bol niečo negavallierskeho spáchal, ked machloval s agentom Ďuliškovičom. A výsledok? Väčšina ako hora povstala za návrh stá­leho výboru. Tisza má o jeden prejav dôvery a odda­nosti viac.

Pri prípise Sabolčskej stolice, žiadajúcej, aby sa hospodárske a opakovacie školy znovu sriadily, Ja­noška podal návrh, aby aa sriadily na základe jedine prirodzenom a vedúcom k cielu, t. j . na základe vy­učovania materinskou rečou, lebo len tak bude možno docieliť lepší výsledok i v mravnej výchove i v po­trebnom pre život vzdelaní.

Ale i tu väčšina postavila sa proti tejto slušnej

požiadavke. A tiež charakteristické. Ked v stáleho výboru Janoška toto isté žiadal, návrh jeho podporovali a zaň hlasovali i Szomjas (hospodársky referent, rodom Maďar) i advokáti dr. Kartal a dr. Singer. Kdežto teraz na valnom shromáždění jediný Peter Miko, tak ako i v stálom výbore, hlasoval za návrh Janoškov s ostatnými našimi výborníkmi. A ľu­dáci čo? Tam bol v stálom výbore ich vynikajúci úd farár JanovcBÍk, ale hlasoval proti slovenčine.

Pri prípise ministerskom, ktorým sa v známost nvodí nový volebný zákon a jeho exekvovanie, meno­vite ohľadom hlasovacích kruhov, Janoška povedal ostrú kritiku o tomto zákone, ktorý pôvodne ďaleko iné sľuboval, než čo teraz skutočne podáva, a žiadal, aby Ba aspoň pri uvádzaní do života jeho jednotlivých ustanovení hľadelo chyby a nedostatky, nakoľko možno, napraviť.

Tak menovite pri exámenoch nádejných voličov a pri ustálení hlasovacích kruhov. Zvláště žiadal, aby hlasovací kruh, do ktorého patria Štrba, Važec, Tep­lička, mal sídlo, v ktorom sa bude hlasovať nie vo Važci, ako to stolica navrhuje, ale v Štrbe, ako pri­rodzenom centre týchto troch obcí. Ďalej žiadal, aby Vrbica so svojimi 354 voličmi nebola pripojená k Okoličnému, ale aby ostala pri Mikuláši, s ktorým bezprostredne susedí, a konečne aby miesto vlašian-skeho hlasovacieho kruhu bol utvorený hlasovací kruh sielnický, so sídlom Sielnicou, lebo dedina Vlašky nemá ani primeranej miestnosti, ba ani len svobod­ného priestoru v obci, kde by Ba 1200 voličov mohlo shromáždit

Ale to všetko ničoho neosožilo. Sami výborníci patričných obcí, v ichž prospech rečník sa exponoval, hlasovali proti záujmom svojich obcí za pôvodný návrh stoličný. Notár-referent Matuška, reflektuj ú c na Ja­noškové dôvody, bol dost úprimný povedať, že na pr. oni mysleli urobit Sietnicu strediskom hlasovacieho krubu, ale keď prišli na to, že v smysle ministerského nariadenia má sa dbať, aby voličia neboli v niektorej obci od voličov protivnej strany terrorizování, čo by sa v Sielnici ľahko mohlo stat (Sielnica je totiž vo veľkej väčšine vždy na strane slovenskej. Dopis.), nuž odstúpili od toho.

Miloš Lacko začal hovoriť slovensky k vážnemu bodu o odborných priemyselných školách. Ale pred­sedajúci viceišpán ho hneď na začiatku zavrátil, že „my uzavretie máme", že nesvobodno slovensky ho­vořit nikomu, kto maďarsky vie. Lacko tedy nepo­kračoval. No sama vec bude mat pokračovanie na jarnom stoličnom shromáždění.

Femka poslala na stolicu prípis, aby i stolica podporovala u vlády jej žiadosť, aby vláda nastavala na Horniakoch gazdovské a odborné priemyslové školy i aby napomáhala domáci priemysel. Táto fa­lošná falošnica predostiera lásku k „úbohému" slo­venskému ľudu a že vraj chce mu pomáhat, ale ona sama na konci svojho prípisu vytrčí rožky, ked ne­cudné hlása, že po takomto čine bude tým úspeš­nejšie konať rečovú maďarieáciu, ktorá že je najvyššou požiadavkou politickej i spoločenskej činnosti.

Ján Bezek strhnul náličnicu Femke; preukázal, ako chce i na tomto poli olúpit Slovákov o najcen­nejší poklad, o ich reč a, vyzval shromaždenie, aby už raz nahliadlo, že všetky tieto Emky, Demky, Femky sú nie kultúrne spolky, za aké sa vydávajú, ale vlastne politizujúce družstvá, ktoré medzi národ­nosťami len nepokoje robia.

No všetko darmo. Väčšina odhlasovala, že sa prípis Femky podporuje.

Ked Bom si s gallerie dvorany pozrel na toto shromaždenie a pozorne sprevádzal som jeho priebeh a načúval vážnym, z pravého oduševnenia za svätú vec pochádzajúcim rečiam našich rečníkov, neubránil som sa dojmu, že vari škoda metat perly.

BESEDNICA, Cestovanie a špionstvo.

— (Dokončenie.) — Z Venecie zaskočili sme si, William Ritter —

on má už taký „špiónsky" výzor, — a ja, do Tor-cella k vôli veľkolepej mozaike „Posledného súdu", a už vopred chystali sme sa aspoň pol dňa tam stráviť. Kanálom v lagunách, vrúbeným bielymi mocnými stĺpmi, traghettami, a podiel industrálneho Murana a Burana „prespolný" parníček, vaporetto, zaviezol nás na ostrov zpolovice morskými trávami, zpolovice zá­hradami pokrytý. V prostriedku červená sa kampa-nilla, veľký chrám a menšie, anticky krásne bapiste rium. Pár domkov nedaleko, pár v záhradách — to je celá obec. Za */« hodiny má nás vaporetto vziať na zpiatočnej ceste. Rýchle obzeráme všetko, robíme BÍ poznámky, ba i čítame fantastické husi a kohútov, vymozaikovaných na zemi, kupujeme maľované karty a bežíme k prístavu s presvedčením, že prídeme zas. Po parníčku však ešte ani stopy — hodiny zle uka­zovaly. Priateľ začal kresliť blízke olivy a zeleniny, nad ktorými trčal chrám, a ja som si značil. Dobre sa sedelo v teplom februárovom slnku, a na čas sa sa zabúdalo. Naraz miesto parníčka tíško připluje plochá loďka s dvoma vojakmi v plášťoch. No dobre, nevideli sme nikdy vojakov! ? Kreslíme a píšeme ďalej. Ale Z8 chrbtom zapraskal plot, vojaci tlačia sa k nám, a že či „parlujeme italiano?... A že čo to kreslíme? Priateľ ponad plece podal im veľkú „Skizzenbuch" a a S ukázal motív pred sebou. Prizerali, srovnávali, do

očú sa nám dívali a žiadali všetky možné vysvetlenia. Náčrt bol ešte len v prvom štádiume, ako sa hovorí .umiestnený", a práve to vzbudilo nedôveru vojaka a či žandára. Ačkoľvek ani v prírode samej nebolo nič iné pred nami, ako stromy, zeleniny a chrám, voja-čisko tušil zradu. A najviac spytoval sa na dve-tri naznačené kapusty — ktoré mu azda představovaly obzvláštně bandy antiveneciánske ? Ukázali sme mu predchádzajúce kresby, prezradzuzúce celú našu cestu od Mníchova cez Wittenwald—Innsbruck—Klausen— Bolzano—Trident—Kastelfranko—Veneciu do Torcella. To ho zdanlivé upokojilo, ale k oným kapustám vrátil ešte BO tri rázy. Mojich poznámok si vôbec nevšimol, hoci som mu ich strkal pod nos. Je predsi známa po­licajná nauka, že špiónom môže byt iba taký, kto — kreslí, a nie kto si robí písomné poznámky... Aké šťastie, že „vaporetto" malo opozdenie! Veď museli Brne Ba chlapíkom vyspovedal, ako v popolečnú stredu. čo sme, odkiaľ sme, prečo cestujeme, kde bývame, akých máme vo Veuecii priateľov, dokedy sa tu zdržíme kam potom, koľko máme rokov, ako sa menujú naši otcovia, či máme paasy, atď., atd. Všetko ich uspo­kojilo a zdalo sa im to i imponovať. Po celý čas cho­vali sa veľmi zdvorilé. Na koniec nám ukázali za chrbtom — pevnosti Sto krokov od nás trčaly zelené násypy. „Mohli ste si, panovia, všimnút túto tabuľu B Ě proicitol..." „Ale ked na tabuli nič neníl Ani Utierky nelzä prečítat!..." .Skutočne!... Hneď to oznámime L . . " A úctivé salutuj úc usadli do plochej loďky, a my do vaporetta s tým predsevzatím, ?e sa sem viac nevrátime. Hlúpe predsevzatie — ale čert, zvláště taliansky, nespí. A hlavne po takej mrzutosti Ba zriekne človek ďalších návštev týchto miest.

Na Brenneru čakal náš vlak pol hodiny. Je to vždy ten starý Breaner Lutherov, Montaigneov, Vetto-riov, Tiepolov, Goetheov, ten starý až posvätný Bren­ner. Niekoľko staničných a kúpeľných budov nezme­nilo horský úvah, ktorý delí Európu na južnú a severnú. Po nádhernej Itálii nemohol som sa dočkat Brennera. „Tu začína sa „dnešná Európa", volal som radostne.

Robili sme si poznámky, a priateľ i kreslil naj­bližší končiar, ktorý sa mu z okna ukazoval. Vysoký a dobrácky kontrollor sa občas prizeral. Iste prúdi v ňom niečo umeleckej krvi... Vlak dobehol serpentí­nami do Innsbruku, kde, sotva vystúpili sme z vozňa, policajt požiadal nás, aby sme „láskavo chviľu po­čkali." Strela vám do materi — a koho čakať?! On nevie nič, p. komisár príde hneď! Komédia sa začala ako v Torcellu ,* lenže teraz môj ahovievavý druh pre-kypel tak, že p. komisár viacráz prosil za odpustenie. On je nevinný — koná len svoju povinnosť: z Bren­neru kontrollor telegraficky mu oznámil, aby nás za­držal, že si robíme poznámky — a kreslíme.

Mohol by uviesť aj iné — až komické — prí­pady „vyzvedačstva". a stá iných turistov by doká­zalo, že to bolo vlastne lebo púhe obťažovania obe­censtva, alebo — krátky rozum dotyčného úradníka. Turisti však majú právo žiadať pokoj od každého, a v prvom rade od oaoby uniformovanej, ktorá je pla­tená za to, aby nestrieľala capov.

Aby sme nebudili zbytočnú pozornosť, schovali sme si notesy od Brixenu až ďaleko za Franzenfeste. No opravdovému vyzvedačovi netreba ani notesu, ani fotoapparátu. Stačí pár ráz vlakom prejsť okolo do tyčných pevností a z pamäti ich nakreslíš. Odborní­kovi postačí niekoľko pohľadov, aby vedel, čo svonku

A predsa nie I Len i ďalej, čo nateraz možno: vydávat svedectvo pravde, nemlčatl

I to je značný kas nášho boja, ktorý musí viest * vítazBtvu.

Kratičká odpoveď. A n t o n o v i Štefánkovi.

Anton Štefánek počal i mňa denuncovat v Slo-enskom Denníku. Tak sa zdá, to je jeho črta cha-kteru.

Denuncuje ma tým, že i mňa by chcel už za nepriateľa Česko - slovenskej vzájemnosti představit, lebo perfídne podáva, že ja potváram redakciu Den­níka, hlavne ale jeho, že užíva zlé heslá česko-slo­venskej vzájemnosti a na konci zase píše, že na vý­vody o čeBko-slovenskej dohode nechce reagovat, lebo si naprosto neželá polemiky, vedenej nie z principiel­ních, čisto vecných príčin, ale z akýchsi taktických pohnútok. Ďalej tak zavádza v poznámke Národnie Noviny nečítajúce obecenstvo, že môj článok obsahuje

Ěápady na česko-slovenské snaženie redakcie.

K objasneniu osvedčujem, že česko-slovenská zájemnosť je nie zlé heslo a nie zlé snaženie. Práve

naopak, velmi dobré, ale Štefánek docela kompromit-tuje na Slovensku heslo a zavádza i bratov Cechov, a kec! by už azda bola mohla dôjst táto idea i do že­lanej koľaje, on ju obyčajným tresnutím rozbúcha.

Od Antona Štefánka nemožno žiadaí, aby tejto otázke rozumel, lebo on nemal vo Viedni príležitosti poznat uhorsko-slovenskú otázku, a preto trieska do toho bez lada a skladu a bez všetkého taktu, a na sledovne len zle informuje zaiste i šľachetných čes­kých priatelov tejto otázky. Keď ja na toto poukazu­jem, tak to so stolca vysokého nihilizaje; iste preto, lebo cíti, že česko-slovenská vzájemnost je skutočne jeho slabou stránkou.

Poznamenávam, že ja Ba neodvraciam od Denníka, tak ak.o som sa nikdy neodvrátil od Národných Novín. To je nie crimen, keď ja píšem článok do Denníka, Národných Novín, Hlásnika alebo do Ludových Novín. Ja nepatrím ani do strany mladých, starých, pokro-károv, klerikálov, zpiatočníkov, ani do akejkoľvek inej slovenskej strany, lebo ja takýchto strán neuznávam. Uznávam len jednu stranu. Moje spoločenské, nábo­ženské atd. názory sa cele iste nesrovnávajú ani s Va-janského, ani s Hlinkovými, ani so Štefánkovými ná­zormi, ale ja zato nepotrebujem „strany" vymýšľať, lebo to padá na inú kartu a nešiel by som drobit u

řás takýmito darobninami národ. Moje tvrdenia a vývody v článku .Otvorená rana

Domáce zprávy. Položenie v Horvatsku. Barón Skerlecz bol vo

Vukováre a vo veľkej reči poklonkoval sa borvatsko-srbskej koalícii, ktorá ho vždy verne a lojálne pod­porovala. Ale nezabudol pochválit ani unionistov, ktorí ho tiež napomáhajú. Dľa tohoto súdia, že napriek koaličnej väčšine bán predsa potrebuje i podporu iných strán. Kríza by teda ešte nebola riešená. Situáciu napriek pekným a zdvorilým slovám bánovým predsa zhoršuje otázka vymenovania odborových šéfov.

Vajda a Tisza. V politických kruhoch veľmi za­zlievajú nápad Tiszov proti Vajdovi. Tisza sa osvedčil, že v tejto otázke dá úplné a uspokojúce vysvetlenie na zasadnutiach delegácií.

Tisza a Duliskovios. Bývalý obranca marmaroš-ských Rusov dr. Rédei píše vo „Világu":

.Andrej Eomáromy vo svojej monografii o rodine nášho ministrapredsedu píše, že praotcom Tiszovakej rodiny bol biharský RUB Tyza. Aké divné sú cesty v historii I Pozdní potomkovia ruského Tyzu stali Ba mohutnými pánmi a tiež ruského pôvodu Duliškovi-čovci ostali chudobní. Uhorský gubernátor nepozná nijakej hrdosti. Uhorský ministerpredseda je demo­krat, ktorý nerobí rozdiel medzi ľudmi. Mohutný pán konferuje s každým. Chudobný Aruold Duliškovič má svobodný prístup do pracovne ministrapredsedu."

V tom istom článku píše Rédei o agent-pro vo -catenroch:

„agent-provocateur je klíčom stromu policajného štátu. Agent-provocateur vychodí z tmavých kútov temných uličiek. Počas nemeckého socialistického zá­kona policia vyvádzala agent-provocateurov z najniž­ších tried arreštantov. Kto sa vie najkrajšie usmiat a najväčšmi kričať proti veľkým pánom? Kto je najspo­ľahlivejší agitátor? Kto vie k trestným úmyslom vy­nájsť corpus delikti, a kto by vedel nielen odporúča­júcimi listinami, ale i mŕtvolami dokazovať ? Kto složí

Výrok súdu v prooesse proti Rumunom v Satmár-németi. Súdna stolica pod predsedníctvom dr. Jozefa Nómethyho v pravotě pre „revoltu* v Kišmajtine do­niesla výrok: Juro Marošan je odsúdený na 2% r 0 ^ &

žalára a na 3 roky ztráty úradu pre násilie proti úradom a súkromným; Ján Cogi starší pre násilie proti súkromným na 7 mesiacov a 4 týždne, Jakub Moldovan a Peter Tarca pre uásilie proti vrchnosti na 6 mesiacov a 3 roky ztrátu úradu; Anton Botiš, Ján Varju, Ladislav Juta Ben., Ladislav Juta junior, Gregor Borota, Gregor Benfa, Ladislav Pap, Ján Córgi jun., Gustáv Kadár jun., Stefan a Pavel Son-kodi pre násilie proti vrchnosti na 2 mesiace a 4 týždne áreštu a pani Joanna Tarca pre to samé na 15 dní áreštu. V motívoch výroku stojí, že založenie biskupstva maďarského bolo už uzavreté, tak že Jac-kovič bol tam už ako „vrchnosť".

Pohrab baróna Fejérváryho. S veľkou vojenskou pompou pochovali vo Viedni baróna Fejérváryho. Na verejných budovách vialy čierne zástavy. Uličné lampy zastreté boly čiernym závojom. Po uliciach, kade tiahol kondukt, B oboch strán stáli špalieru vojaci a policajti. Na pohrabe bolo obrovské množstvo obecen­stva. Zosnulého vyložili na katafalk v slávnostnej sieni palácu uhorskej leibgardy. Cestnú stráž konali offi-cieri 46. regimentu a leibgardisti. Katafalk pokryly mnohé vence. Kráľov adjutant barón Katinelli do­niesol panovníkov veniec s nápisom: „Franc Josef I. mit seiner Heermacht — Baron Góza Fejérváry". V mene nemeckého cisára doniesol veniec nemecký vo­jenský attašé barón Kogehenack. Vence poslali; hon­védske ministerstvo, horvatský bán, uhorská leib-garda, viedenské „Theresianum", hlavné mesto Peit atd. Popoludní o 2. hodine bol pohrab. Vojsko viedol arciknieža Fridrich. V kondukte kráčali následník trónu Franc Ferdinand, arcikniežatá Franc Peter, Leopold Salvátor, Karol Eugen Albrecht, cumberland-ské knieža august Ernst, bourbonBké knieža Don Jaime, koburgské knieža Filip, v mene bulharského cára major Pantilov, v mene uhorskej vlády barón Hazai, v mene rakúskej minister Georgi. Zosnulého pochovali v Gentralfriedhofe.

Šovinizmus. „KoBsuth Szôvetség" v Kluži na svojom poslednom shromáždění vyniesol uzavretie, div ktorého žiada, aby vrchnosť prísne potrestala všetkých, ktorí pozdravili shromážděme rumunskej kultúrnej ligy v Bukurešti. Universitnému rektorátu predostrú memorandum, v ktorom žiadajú, aby v universitnej budove mohlo sa hovoriť len maďarsky.

Prvá juhoslovanská banka. Krajinský náčelník v podržujem doslovne a — t o sa odtajit" nedá. Tu nija- masku pred Oicerom a kto Bi s ním pošeptáva? A Krajne dr. Šusteršič s .viacerými juhoslovanskými kých principielných protiv nebolo, jedine len jed osobný, v prvom rade osobná eášt Štefánkova proti jedno­tlivcom.

Hlinka, Juriga etc. sú cennými faktormi v slo­venskom národe a národná slovenská strana ich aj ponad hlavu Štefánkovu s otvoreným náručím Čaká a nemôže sa stotožňovať s tým nadávaním do zradcov, atd., atd.

Štefánek miesto „mea culpa" ešte i teraz denun­cuje dľa obyčaje, že keď Ba mu opovážil niekto list napísať, tak to vždycky 8 nejakými komitívami po-uverejňoval v Denníku. Denunciantstvo 1

Na česko-slovenskú otázku budeme musieť — jestli toho potreba bude — i v Česku, i na Sloven­sku posvietiť, lebo nemožno dovoliť Štefánkovi túto ideu kompromittovat.

Na tú zrovna osobnú urážku, že by som ja ne­pravdu bol tvrdil, a že mne pripisuje Anton Štefánek akési tajné úmysly, na tento čas neidem reagovať, len je to charakteristické. Ako i tá urážka, že som ja v článku preto tvrdil nepravdu, lebo mi on neuverejnil v Denníku článok. Dr. Ľudovít Bazovský. a — • — 1 ^ — — • H B B j

môže vedieť. Nemusím zvláště tvrdit, že z pamäti možno pevnost vykreslit, a len s minimálnymi chy­bami udať všetky rozmery a pomery, šírky a hĺbky priekopov a koryta Eissacky.

A či nie je vskutku smiešny zákaz fotografovania pevností na venecianskom Lidu!? Veď tisíce a tisíce ľudu pohodlne doma alebo v kúpacej búdke nakresliť si môže pravý obraz pevnôstek, rozostavenie, počet a kaliber kanónov!! Ba do pevnosti „Malamocco" i nazreš1

Prečo neobtočia ich čiernym flóram alebo vyso­kým plotom?

Ale to je tak: úbohí turisti slúžia za fujtáš k pa­triotickej streľbe, ktorou má Ba zahlušiť vlastné sve­domie a odvrátiť pozornosť od nepliech, páchaných na miestach najzodpovednejších. Myslím, že udalosti posledných rokov to náležité dokazujú...

Keď by policajné a vojenské kruhy věnovaly „vnútorným" špiónom len stý diel pozornosti, veno­vanej „vonkajším", mohli by srna mat dôveru v ar­mádu; neboli by sme posmeákovaní v cudzine, a ne-odhánali by Brne cudzincov. Mám niekoľko známych, ktorí na pr. do Uhorska len preto neidú, že si odniesli trápne zkušenosti vyššej spomenutého druhu.

Nuž a jestli ktorý kraj a ľud v monarchii zaslu huje si pozornosti vzdelaných cudzincov — a azda i poctivé strovených ich groši — je to náš kraj BIO-venský. Ale — ale — ale — synak... čože BÍ to žiadaš!?...

Mníchov, 18. apríla 1914. Janko Cádra.

Gicero vystúpi pred senát, grand segnieurskym úsmevom všemohúceho a chladnosťou samospokojnosti ukazuje

financiermi žiadal povolenie od vlády cieľom založenia banky pod menom „Illyria". V páde povolenia banka založia predbežne v Záhrebe a v Lublani. Podnik

senátorom Crassovho tajného dossiera. A zo senátorov j financujú rôzne kruhy všetkých Juhoslovanov. nesmie ani jeden povedať, že senát pokladá len za putiku práve ten, ktorý sa honosí pred ním priateľ­stvom B Grassom a Fulviou".

Z týchto slov vyrozumieme, aká ostrá a ponižu­júca kritika je toto pre grófa Štefana Tiszu.

Delegácie sa utvořily. Zasadnutie otvoril predseda dľa veku barón Fridrich Harkányi, zápisnicu viedol pezinský vyslanec Gejza Szulló. Za predsedu vyvolili jednohlasne grófa Augusta Zicbyho, za podpredsedu Ladislava Beäthyho, za major domusa Jozefa Teleg-dyho, za zápisníkov grófa Alexandra Telekiho, baróna Alexandra Vojntsa a Júliusa Wernera. Predseda Zichy najprv pripomenul zdravotný stav Jeho Veličenstva a v oduševnenom súhlase delegátov prial čím skoršie uzdravenie. Oznámili, kedy príjme delegátov následník trónu. Prečítali prípisy spoločných ministrov, potom gróf Berchtold predostrel spoločný rozpočet. Utvořily sa rozličné odbory a predseda zakľúčil prvé zasad­nutie. — Spoločný rozpočet činí 768,032.519 korún, o 57,158 994 korún viac ako predošlého roku. Uhor­sko má platiť na spoločné výdavky 213,182.827 kor. Výdavky zahraničného ministerstva sú K 19,928.373, vojenské K 485,700.572, marína K 76,796.710, spo­ločné financie K 5,272.166. Okrem toho mnohé mi­moriadne výdavky. Na rozmnoženie maríny pýtajú K 426,836.000, ktorú summu rozdelia na päť rokov do 1919. Na tento rok označili 45,292.500 korún.

Chýrnik. SobáS. Dr.

bude mat sobáš Ján Medvecký, advokát vo Zvolene, so slečnou Okou Laciakovou vo Zvo­

lene dňa 30. apríla popoludní o pol 5. hodine v evan­jelickom kostole. Sobášiť ich bude Pavel Novák, senior oravský. Blahoželáme!

Srbsko a Vatikán. Pokonávanie srbskej vlády s Vatikánom je už riešené. Vatikán dovolil, aby v Srbskn boly utvorené dve biskupstvá, jedno v Bitolji a druhé v Skoplje. Vatikán povolil i staroslovanskú liturgickú reč. Divné, že slavianskym katolíckym cir-kvám v Rakúsko nechce dovolit Vatikán glagolicu. Najvyšší dozor nad biskupstvami bude mat popri pá­pežovi srbská vláda a kráľ Peter.

Z Bosny vykázaný ruský časopis. Dr. Nikola Mandič, bosniansky krajinský náčelník, vykázal z úze-

jmia Bosny a Hercegoviny ruský časopis „Narodnaja Volia", ktorý vydávajú Gerovskovci v Cernovciach. MandiČ, kým nestal sa náčelníkom, staval sa za veľ­kého Slaviana a bosnianski Srbi konali mu veľké ovácie.

Epizodka z rumunského prooessu v Satmáre. Medzi svedkami vypočuli i 12 ročného chlapca Juona Donku. Svedčil, že im senior Marošeanu naložil, aby prišli do školy sviatočne oblečení, lebo príde biskup­ský vikár. Predseda súdu napomína chlapca, že u vy­šetrujúceho sudcu Bvedčil práve opačne, t. j . že im farár hovoril, aby vôbec nešli do školy. — „Prečo si tam inak svedčil?" spýtal Ba sudca. — „Musel som, lebo mi jeden pán povedal, ako mám svedčiť a vy­šetrujúci sudca mi dal vopred dva krajciare!"

Francúzske ženy sú múdrejšie, ako anglické. „Le Journal" vyzval parížske ženy, aby v jeho red­akcii hlasovaly, či si žiadajú volebné právo alebo nie. Z celého Paríža odhlasovalo len 16.819 žien, ktoré temer všetky hlasovaly proti požiadavkám volebného práva. * * *

+ Ako dlho to vydrží? Keď prichodíš k Dráči, nerozumieš, prečo sa naša politika rozčulovala nad obsadením tohoto hniezda Srbmi. Pre takýto nanič-hodný priata? sme skoro vojnu viedli. Prístav Drače je to samé, čo Procházkovo hanobné poranenie, kto­rého nebolo. Ako Ba mohli tak dať klamať vo Viedni. Dráč nenie vlastne ani prístav, lode musia sa zakotviť ďaleko na vysokom mori, cestovateľov a tovar treba po člnkoch horko-ťažko trepať k brehu. Pri pohnutom mori lode nemôžu pristať v Dráči. A na brehu púšť, ani života prístavného, ani ničového ničoho. Aký prí­stav, také mestečko. Hneď u brehu stojí koňak Wie-dov, smutná činžová kasňa s dierami miesto oblokov, bez fassady, tehlová kasňa. Medzi koňakom a mor­ským brehom je malá záhradka. A toto je to najdra-hocenejšie v Dráči: kňaz Wied môže za dve minúty byt na brehu, kde môže skočit do člna a za štvrt hodiny vyliezť na taliansku loď. V lete panuje v Dráči malaria (bahnistá zimnica). V koňaku stráži albánska žandarmeria. Na pravo je colný úrad. Oby­vateľov má Dráč do 3000, 65 mužov policie. Celé mesto je jedna ulica s kútami po oboch stranách. Domky sú nízke, biedne. Niet kaviarne, len smrad­ľavé diery. Hotel je špinavý a tak drahý, ako v lon­dýnskej Gity. Sklepy sú špinavé a biedne, plné ne­meckého a talianskeho povel-tovaru. Rakúsko tam má konzula Buchbergera, Itália Castolda, sú vždy po­hromade, aby sa vzájomne kontrollovali.

Výklad programmu slovenskej národnej strany.

Sostavil Jozef Gregor. (Pokračovanie.)

Chova dobytka zasluhuje zvláštnej pozornosti menovite v krajoch, kde je dostatok hôľnych pasienok, lúk, a málo Ghov oráčiny. Mítiny a hole na území, pa- dobytka, triaoom štátu, nemajú zostať nevyužité, majú sa prenajímať obciam okolitým. Vynasnažíme sa prekaziť, aby lesné úrady využívaly povoľovanie pasienok v ärárnych horách na kortešské ciele volebné. Aby zverolekári zodpovedali Zverolekári svojmu úkolu, nezbytne je treba, aby v krajoch, obývaných prevažne alebo čiastočne Slovákmi, znali správne po slovensky. Pri zaplňovaní staníc zvero­lekárskych má byť toto tiež podmien­kou. Zverolekárske stanice majú byť štátom riadne dotované a rozmnožené, pomoc zverolekárska má byť poskyto­vaná zadarmo, alebo aspoň za mierny poplatok. Zamedziť sa má nadužívanie pri platení poplatkov zvláště počas roz­šírenia chytľavých chorôb. Treba za­viesť povinné štepenie rožného dobytka a oviec proti suchotám, a sviň proti ruži a moru. Má sa zaviesť povinné poisťovanie dobytka a zvyšky z poisťo- Poisťovanie vania nech sa venujú na zdokonalenie dobytka, dobytkárstva, ako i na polepšenie platov zverolekárov.

Podpora dobytkárstva zvláště ší­rením plemenných kusov nech sa koná so zvláštnym ohľadom na jednotlivé Plemenáky kraje, a nie šablonovite, ako teraz. Ni* každé plemä je pre každý kraj. Majú sa zakladať i dobytkářské družstvá pre chov a zúžitkovanie dobytka. Umožniť treba pravidelné zásobovanie väčších miest mäsom, mliekom, maslom, syrom.

Mnohé potoky a rieky, nevyuží­vané na priemysel a neznečišťované, daly by sa výborne upraviť na chov zvláštnejších druhov rýb a rakov. Aby Rybárstvo, sa ryby a raky i vo väčších riekach nehubily, treba zákon o znečišťovaní vôd prísne exekvocať. Zvláště zakla­dané rybníky bývajú tiež dobrým pra-

Imenom dôchodkov, o ich rozširovanie sa chceme vynasnažiť.

V drúbežníctve sme tak zaostalí, že mestá, kúpele, letoviská v našich krajoch prinútené sú zásobovať sa zo vzdialených krajov. Preto usilovať sa budeme na okolí miest a kúpeľov, kon­zumujúcich viacej drůbeže, ale tiež pre vývoz, podporovať drúbežníctvo zavá­dzaním primeraných druhov drůbeže. I vajcia sú dôležitým predmetom ob­chodu, u nás doteraz zanedbaným.

Hojnosť lesov sama núka mať ohľad i na chov diviny, zvlášť zajacov, srn, jeleňov, bažantov atd. Ked sa to vy­pláca panstvám, zaiste bude zisk pritom i v horách urbárskych a obecných. Na­proti tomu v zákone o poľovačke nále­žité pamätať treba na záujmy roľníkov a chrániť ich polia. Honba v lesoch našich nie je viac zamestnaním výživ­ným, ale len zábavou. Preto sprísnený má byť zákon o poľovačke zvláště v paragrafoch, určujúcich povinnú náhradu za škodu, spáchanú divou zverou.

Drobné vtáctvo, konajúce neoce-nenú službu roľníctvu, ovocinárstvu i zeleninárstvu sbieraním hmyzu a hú senic, má byť účelnejšie chránené a rozmnožované.

Rozličné družstvá budú častejšie nsporadovať hospodárske výstavky, za-

hrňujúce tak plodiny poľné ako i ovocie hO: a zeleniny, podobne hospodárske stroje, dárske. dobytok, drůbež. Vystavovanie odbor­nej spisby, ako i grafického znázor nenia hospodárskeho pokroku na týchto výstavkách je veľmi dôležité. Výstavky hospodárske majú byť premenlivé uspo­riadané ako obecné, stoličné alebo viac stolíc zahrňujúce, a nároky majú na podporu stoličnú i krajinskú. Výstavky také podávajú obraz kraja, učia, po­vzbudzujú k pokroku.

Priemysel poľno-hospodársky, úzko Priemysel spojený s hospodárskym zvelebením, polho-ho-je jeho významným činiteľom, poneváČ spodáršky. pomáha spracovanie výrobkov poľno­hospodárskych a tým aj ich odbyt. Patria sem mlyny, tkáčske dielne, su­šiarne ovocia, škrobárne, mlékárně, syrárne, liehovary, konzervovne ovocia a zelenín atd., a to bud na podklade družstevnom alebo účastinnom. Posledná forma lepšie zodpovie väčším podnikom.

Nielen výroba dobrých poľno-ho-spodárskych podnikov a ich spracovanie je dôležité, pomáha hospodárskemu vzrastu i zabezpečenie odbytu výrobkov týchto. Preto sa zakladať majú — kde je toho potreba — rozvetvené družstvá, DľUŽStvá ktoré by vo veľkom předávaly suro- SUľOVÍn. viny, polosuroviny a výrobky, doro­bené roľníkmi a ich priemyselnými podnikmi. Menovite zásobovanie väč­ších miest mliekom, vajcami, maslom, syrami, drúbežou, mäsom, chlebom, múkou, liehom, zeleninami, ďalej za-opatrovanie jednotlivých krajov seme­nami, krmivom, pripadne družstvám skladným a obchodným. I potreby vojska v krme a stelive môžu kryt roľnícke družstvá. Pri napomáhaní od­bytu roľníckych výrobkov otvára sa vdačné pole i slovenským obchodníkom.

(Pokračovanie.)

a z n n P a v l a Uffudroňa. Ludevít Mego, Vrbové K Gustáv Zoch, Lubina J. Korauš, Bukarešt Dr. Ludevít Medvecký, Zvolen . . . . . Dr. Ján Medvecký, Zvolen Dr. Ludevít BazovBký s manž . . . ! ml. Ludevít, Ján, Kazimír, Vojtech, Peter,

Vierka a Igor Bazovský všetci po 1 kor. Michal Janko, professor Tiflis Pavel Šolc, Háj. K tomu v 45. čísle týchto novín vykázaných

3-5 -

30-— 20 — 2 0 - -13 —

7 . -25-— 10 —

5.065 — Spolu K 5 198--M a t ú š D u l a .

J e ž t o $& p r a v á

t ^ a n o k o v a p ř í s a d a

l a c e k á v ě k o ř e r x i t é o t a x i t i ,

z n a č n é b a r v i v o s t l ,

fa: d u J t i t a . j < a . o i a o £ a l a c i n á ,

j e s t a z ť i í s t a i i e p r o t o

n e j l e p š í p ř í s a d o u

t c e fccávě.

E S ! ! " SocháAove ooMadnice!

Hľadám do svojej kanccllárie samostatne pracujúceho

osu o vníka.

Drúbež­níctvo.

Divina.

Poľovný zákon.

Obrana vtáctva

osožného.

Výstavky

Najnovšie. 30. apríla.

Delegácie otvoril velmi krátkou rečou následník trónu Franc Ferdinand. Pripomenul, že sa zahraničné' položenie polepšilo. Naše vlády chcú zachovávat čím dôvernejší pomer so všetkými kabinetmi v záujme udržania a upevnenia europejského mieru. Albánskeho panovníka sprevádzame v jeho práci s najväčším dobro j želaním. Vojenské potreby sú asi riadne, ale zväčšo­vanie námornej sily iných štátov núti i nás k roz­šíreniu fiutty. Stavba železníc v Bosne vyplní velké hospodárske a vojenské požiadavky. Napokon vyslovil delegáciám v mene kráľovom debroželanie. Reč vzbudila medzi delegátmi velký obdiv, bola vraj nielen krátka, ale i suchá, bezobsažná.

Umenie, veda a literatúra. Slovenský Peňažní k. Ročník VI. Číslo 4. Apríl

1914. Časopis venovaný peňažníckym a hospodárskym otázkam. Zodpovedný redaktor: Viliam Pauliny. Ruko pisy a redakcie sa týkajúce dopisy treba posielať na adressu: Viliam Pauliny, hl. účtovník Zvolenskej ľudovej banky vo Zvolene (Zólyom.) Číslo telefonu 20. Pred-platky, administrácie a expedície sa týkajúce dopisy treba poslat na adressu: Administrácia .Slovenského Peňažníka" v Turčianskom Sv. Martine. Predplatná cena na rok 5 kor., za hranicu 6 kor. Majitelia a vydavatelia: Viliam Pauliny, Lajoš Venovič a Ján Páiička. Tlačil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine

Noviny Malých. Ročník XV. Číslo 8. Apríl 1914. Vychádzajú do roka desat ráz, počnúc od septembra až do júna vždy 15-ho. Rediguje Strýčko Martin. Vy­dáva: KníhtlačiareĎ Jána Bežu a spol. v Senici (Ni­trianska stolica). Predplatná cena na celý rok 70 halierov, na pol roka 35 halierov. Tlačou a nákladom kníhtla-čiarne Jána Bežu a spol. v Senici (Szenice), stolica nitrianska. 1914.

Miesto možno zaujaí hneď. Podmienky dľa dohovoru. Výhodné miesto pre pripravujúcich sa na zkúšky;

práce málo, pol dňa zbudne vždy na učenie. Z v o l e n , 29. apríla 1914.

Dr. J á n Tesel , pravotár.

Compagnieaenenia Transatlantíque F r a n c ú z s k a p l a v e b n á l i n a j .

R i a d n a , d i r e k t n á p l a v b a ^ r ý c b l o l o d n á .

Havre—New-York a Kanada c e z B a s e l (Švajo.) a P a r í ž .

B u r e a u : B U D A P E S T V I I . , B a r o s a t á r 15. Telefon Józgef 14 97. Budapešť. Telefon 14—97.

Peatianska obilná burza. 28 apríla.

Z b o ž i e Druh Cena

sa 100 kilogi.

od do FSenica

Baž Jačmeň

Ovos Kukurica Bepica Proso

slovenská tísská

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

75—79 78—82 78—80 78-80

26-60 26 05 26-26 2020 14.—

15.90 14-20

2690 2670 26 90 2110 15-—

17— 14-45

2 Q a o b s a b I n s e e r á t o v r e d a k c i a n i e j e a s o d p o v e d n á . *~""TTi ~""—Itl

Faitlanska burza. 28. apríla.

Štátne pôžičky: (Kuny a* každých 100 korún.)

Uk. zlatá rania.

. ah. piem. 100 íl. n n L 60x1.

, » » horvatské....

Rakúska konvertovaná renta . . .

Kraby: i roka 1860 po 500 íl. ľ . - I860 . 100 .

B 1864 „ 100 „ |3oa.-hercegov. kraj. ielei. pcž...

V.

47.

%'• 4V. 4'/.

"é f-4%

47,%

Peňaž. kura

96 81) 8106 707&

2 4 2 -2 4 2 -

93 — 83-60 82 60

147--84-50

101-50 88-—

1 6 2 -217'— 340-— 90--

Vplat hodn

240 200 300 200 400 400

1200 1000 600 600

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a spor i teľní : (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peätiansky bankový spolok Prvá oh. priemyselná banka Vlastenski banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Bakúsko-uhorská banka Peatianska komerciálna . Spojená hlavaomestská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny .'

Účastiny rozlič. podnikov „Adria", ah. morská paroplav... KoSicko-bohumínska železnica... Bakúsko-uhorská Štátna železnica Severo-ah. spoj. uhl. a ind. gpol. Horno-uh. banská a hutná úč. ap. Uh. asfalt, spol

Peňaž. kura

332 — —•

3 2 4 -278-60 482 50 60360

1 9 7 5 -3625--2200-— 1580 —

16825 —

610 — 3 1 0 -7o4--8 1 8 -716--32 —

lien. hodn

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Salgo-tarjánske uhoľné bane I. uh. fabrika hosp. strojov . . . .

Bimavgko-m.-S.-t. želez. lávody.. BraSovská dielňa na cellulosn ..

I. ah. spolok na kŕmenie sviň..

Privátne žreby;

Žreby sanatoria kr. Alžbety. „

Taliansky spolok Červ. Kríža „ Tal. Červ. kríža (g rak. kolk.) . Rakús. Oerv. kríža „

Peňaž. kurs

7 1 2 -865 —

2 7 6 0 -64550 2 0 0 -

5900 —

475--518-60

24-50 466 —

11-65 17-50 27-50 4 3 - -46 — 6 3 -

4 7 6 -

Viedenská burza. 28. apríla.

(V korunách.)

Uh. vseob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka.. Rakúska Länderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť. Uč. Ferdinand, sev. železnice..

Peňažné d r u h y : Dukáty, vrub 20-frankovníky 20-markovníky Nem. riSske banknoty 100 Francúzske banknoty Ang. banknoty, 10 fant. iterl. Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Bubel „

Peňaž. kurs.

797 501' 499-50 26U-26

1180 4910•-

11-38 19-10 23-49

11746 95-60 24-06 95-20

490--252-601

Zodpovedný redaktor: S r e t o s á r H o r b a n . Majiteľ a vydavatel: Consortium P a v e l M u d r o ň a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.