YyeJtodia tri razy do t ý i d h a : vPntorek, Mvrtok a mbotn. Pnépmtú Mna pre Bakáake-EheHke M eeif rok 16 k., na poi roka 8 k.,

aa ívnrf rok* * It, nm mesiac 1 k. 50 h.

t * en^MMBUka: 4o Nemecka 16 mariek, Baska • rubloy, Ameriky 4 doll. 76 c, tata tne cndxoaemsko 3i franky.

Redakcia, administrácia a expedícia v

Pr—frlatJiá •entí •a » o » b o t * » j i i e é i * l a y»i

pre Kakúako-Dhorak* rodne 4 kor., pre Nemecko 4 maik;,

Ruko 2 rab., Amerika i d. sft •*, oetatae endsoaemako 4 fir.

Jednotlivé ttsla predaYaj* aa po 10 h., poítou IS k.

1 IWIIWIWH ,.'

8v. Martine.

Ročník XL VI. Štvrtok, 15. apríla 1915. Číslo 44.

Svetová v o | na. Bern, 12- apríla. Švajčiarska poštová direkcia

vydala aoznam o peňežných posielkacb vojenským za­jatým. V mesiaci marci poslali 2 Ruska' pre vojen­ských zajatých v Rakúsko-tJhorska 5688 poukážok na eumma 124240 frankov. Z Rakúsko-Uhorjka pre rabúsko-uhorských zajatých prišlo do Ruska na 11.765 poukázkách 323.279 frankov. Od decembra 1914 z Ruska prišlo 391.374 frankov, z Rakúsko-Uhorska do Ruska prišlo 653.487 frankov pre zajatých. Z Francie v mesiaci marci prišlo do Nemecka pre francúzskych zajatých 2,451.787 frankov. Z Nemecka pre nemeckých zajatých prišlo do Francie 464.153 frankov.

Peštbudín, 12. apríla. Karol Kurucz, rezervný* poručík, poslal z Przemyalu nemecký list rodičom do Pešti. List znie: Milí rodičia 1 Ako viete, PrzemyBl sme oddali a tak som i s ostatnými padol do ruského zajatia. RUBÍ SÚ oproti nám vefmi srdeční a milovania hodní, nám dôstojníkom ponechali šable a slúbili, že pri nás nechajú našich officierskych sluhov a našu batožinu. Kam nás dajú, ešte nevieme, ale počúvame, že nás Maďarov dovezú do istého europejského ru­ského mesta. Máme sa dobra a tak nemáte príčiny sa bezpokojií pre nás. Ináče nič nového, keď bude možno, zase vám odpíšem. Ruky vám bozkáva Karol.

Bukarešt, 12. apríla. Vo Lvove vyhlásili naria­denie, potvrdené hlavným rnským kommandom, že v haličských okkupovaných zemiach budú súdy súdií nie menom rakúskeho cisára, ale menom zákona, ale dla zákonov a nariadení rakúskych vo Viedni po­tvrdených a dla desizií viedenského najvyššieho súdu a ministeriálnych nariadení. Pokračovanie pôjde po rusky, v miestnych processoch po polsky.

Berlín, 12. apríla. Athénské zprávy zvestujú, že král prijal Venizelosa, byvšieho ministrapredsedu. Venizelos osvedčil, že sa utiahne od politiky. Odíde do Paríža.

Viedeň, 12. apríla. Arciknieža Franc Salvátor, inšpektor dobrovolnej sanity, odcestoval do Horného Uhorska.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dna 12. apríla o 3. bod. pop.

Všeobecné položenie je nepremenené. V ruskom Polsku a západnej Haliči miestami

delové boje. Na karpatskom fronte v horách menovite vý­

chodne Užockého priesmyku odklonili sme viacero ruských útokov B velkou ztrátou nepriatela. Chytili sme 830 mužov.

V juho- východnej Haliči a v Bukovine miestami tuhé delové boje. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

Dla Boznania francúzskych officierov, katedrála Notre-Dáme v Paríži a v Troyes, významné štátne budovy, ako Národná bibliotéka, Umelecké stavisko, Invalidovna, Louvre atď. sú opatrené vojenskými appa­ratus, ako bezdrôtovými telegrafickými štáciami, stro­jovými puškami a svetelnými reflektormi.

Pri útoku pri Mariampole smerom k východu zajali sme 9 officierov a 1350 mužov.

Severne od Lomzy hádzali Rasi z katapultov bomby, ktoré neexplodovaly, ale pomaly horiac, vy­vinovaly dusivé plyny.

Úradne zvěstované okyptenie ruského poddôstoj­níka u prítomnosti nemeckých officierov nepotřejno dementovat, ako hrubú a nesmyselnú loi. Najvyššie kommando.

Zprávy nemeckého najvyššiehc kommanda. Dňa 12. apríla.

V Argonnách nevydařily sa menšie francúzske nábehy.

Medzi Maasou a Moselou bola neděla pomerne tichá. Až na večer počali Francúzi napádat pozície pri CombreB. Po dvojhodinovom boji boly odrazené.

V hore Ailly a v hore Priester boly eez deň ob­medzené boje zblízka, v ktorých sme my boli na vrchu. Nápad v noci bol odklonený.

Ako odpoveď na bombu nepriateľského letúna, hodenú dňa 5. apríla na Muhlheim, mesto ležiace mimo operačného póla, pri čom boly tri ženy zabité, bombardovali sme Nancy, hlavné mesto opevnenej gruppy, s výbušnými a zápalnými bombami.

Tlačový tábor, 12. apríla. (Telegramm ,Pester Lloydu" dla BUng. Telegr. Korr. Bureau*4.) V západ­nom oddelení sa nebojuje, odkedy sa nepodaril ruský prielom v doline Ondavy a Laborce. V oddelení medzi Viravou a Užockým priesmykom stojace vojská v po­sledné dni všetky nápady na línii Telepovce—Zello— Juháslak—Patakfalu boly odrazené. I tam slabnú ruské útoky.

Užocký priesmyk severne kryjúce výšiny udržali sme v rukách po trojdenných tuhých bojoch. Včera bol tam len delo/ý boj.

Severne od Tucholky a Slavskova podarilo sa Nemcom a nám vydobyi viacero pozícií a zajat nie­koľko mužov.

Od pádu Przemysla trvajúca ruská offanzíva za­stala na celom karpatskom fronte a bola trafená na­šimi protiútokmi.

Rotterdam, 12. apríla. „Eclair*1 oznamuje z Bar le Dne: Dla názoru vysokého officiera, o 14 dní naj­neskôr stane sa v Argonnách rozhodujúca událost. Kommandujúci generáli majú tam velké vojsko a o mnoho väčšiu artilleriu, ako Nemci. Vojsko túži po boji, lebo vo Woevre je Achillesova päta nemeckej invázie. Velké nádeje možno mat na nábeh na Rnp de Ma í, Combres a Ailly. Akcie v Ghampagni pri Lilie a na Tsere zaměstnávaly by tak francúzsky front, že by premávka vojska bola znemožnená. Spojenci sú v prevahe a nasledujúc nemecký princíp, vystúpia na roihodných miestach s najväčšou silou.

Koppenhagen, 11. apríla. Anglickí letúni včera hodili niekolko bomb na Heyst a Knocke.

Rím, 12. apríla. Rakúsko-uhorskí letúni hodili na Podgoricu bomby, mnoho ludí nbili a ranili.

Miláno, 12. apríla. Poslanci ententy urobili u gréckej vlády kollektívny krok, aby Grécko prepúšťalo vojenský materiál pre Srbsko.

Christiania, 12. apríla. „Times" píšu: Francúzske útoky na nemecké pozície medzi Maasou a Moselou, ako i ruský nábeh na Karpaty znamenajú počiatok všeobecnej offenzívy letnej vojny 1915. To sú oká jednej retaze. Vodcovstva na západe i východe sa rozhodly vzájomne pracovat a razom napádat. Boj bude neludsko tvrdý.

Peštbudín, 12. apríla. Ministerpredseda gróf Sturgkh, minister poľného hospodárstva Zenker, aek-cionný rada gróf Attems prišli do Pešti na konferenciu B ministrompredsedom grófom Tiszom.

Londýn, 12. apríla. Nemecký pomocný križiak „Kronprinz Vilhelm" včera dorazil do prístavu New­port News a oznámil, že nemá uhlia, ani potravy.

Ženeva, 13. apríla. Počnúc s 14 aprílom na území velkobritanskej dŕžavy buds 7500 shromáždění v zá­ujme rozmnoženia Kitcbenerovej armády.

Bukarešt, 13. apríla. .Universal" prináša z Galacu: V piatok nocou po Dunaji smerom k Reni išla veľká ruská poBielka munície a potravy pre Srbsko. Po-sielka pozostávala zo 17 vlečných lodí (Bchleppschiff) ktoré tahalo 7 parníkov. Dva najväčšie parníky boly ozbrojené. Parníky bez odpočinku plávaly do Srbska. Toto bola najväčšia posielka. akú ruská vláda posiela Srbsku, odkedy Rusko má vojnu s Rakúsko-Uhorskom.

Christiania, 13. apríla. „Dagblad" oznamuje od 10. apríla: Včera neskoro večer bola námorná bitka asi 10 kilometrov od mesta Bergen bezprostredne pri Store Sartor. Dobre bolo počut hrmenie kanónov a mohutué reflektory osvětlovaly more. Podrobností niet, ani úradného potvrdenia. Ostrovy Sartor Store ležia od Bergena na západ v Severnom mori neďaleko fjordov.

Rotterdam, 13. apríla. (Telegramm aAz Estu".) Anglické noviny od niektorého času píšu o velkej ruskej akcii v Karpatoch. Karpaty staly BS dôležitým punktom. Nemci poslali do Karpatov vojsko z rusko-polského bojišta práve tak ako Rakúsko a Rusko. V Karpatoch boj a je okrem haličskej ruskej armády pri Przemysli osvobodená armáda a cast vojsk od Bzury, Visly, Nareva a Nidy. Spojenci taktiež poslali zo severných bojíšt všetky tam nepotrebné vojská. Preto budú Karpaty rozhodujúcim terrainom. Anglické noviny tvrdia, že spojenci nebudú môct odrazit ruský tlak a zadržat dlho ruskú offenzívu. (Pozn. Hôfer oznamuje, že už bola zadržaná, a nemôže napred. Red.) S posavádnymi úspechy Rusko môže byt spo­kojné. Ruská línia tahá sa od Koniečnej v Haliči na východ až po uhorské territorium, od Ondavy severne ku Komlošpataku a Bányavôlgyu, od Stropkova na sever k Laborcrévn čez Viravu, Telepovce, Polonu, Juháslak po Pafakkófalu až po Užok. Pri Užockom priesmyku ruská línia zase přechodí na haličskú pôdu, obýba severne vyhybujúc Bucku a Ostrej, tahá sa čez Zavatku, Smorze k Tucholk), Plavia a Slavsku až po výšinu Ghom (1347 metrov), skadiaľ obráti sa k Zakle a Krásnej, ztadial medzi Nadomom a Stanislavom y rovnej línii po Dniester, ktorý dosahuje pri Poto-čiskoeh a ZaleBČikosh. Tu po Dniestri ruské pozície idú až po besarabskú hranicu. Bukoviny východná hranica je svobodná a je v rukách rakúske-uhorského vojska. Tak rnská offanzíva za velké obete mohla vyhrát len asi 15 kilometrov široký segment a len o to přiblížit sa k uhorskej hranici, čo pripisujú an­glické noviny stálosti a chrabrosti rakúsko uhorského vojska.

Rím, 13. apríla. Talianske entente priaznivé no­viny tvrdia, udajne na základe úradnej informácie, že akcia proti Dardanellám je odložená až po prvé dni mesiaca júna.

Kôln, 12. apríla. .Kôlnische Zeitung" píše: An­glický obchod, francúzska revanša, ruský nábeh na západ nemalý dosial úspechu. Organizácia odporu centrálnych mocností nedala sa zlomit ani vojensky, ani hospodársky ani politicky, tak že vydržanost (Duch-halten) vojnu predĺži, čo je na prospech centrálnych mocností. Slabost ententy je vysvietená. Entente je v pomykove. My môžeme ticho čakat.

Viedeň, 13. apríla. Jeho Veličenstvo nariadil, aby generál pechoty Hugo Meixner-Zweienstamm, kom-mandant 10 sborn (Przemysl) bol penzionovaný a kommandom 10 sboru poverený feldmaršalleutnant Hugo Martini, posiaľ kommandant 14 pešej divízie.

Paríž, 12. apríla. aMatina vyrátal, že dĺžka bitev-ného frontu spojencov je 2668 kilometrov. Z toho: na francúzsky front príde 870, anglický 50, belgický

28 a ruský front 1370. Srbsko- černohorský jront: 360 kilometrov.

Moravská Ostrava, 13. apríla. Výnimočný stav, ktorý bol vyhlásený nad Moravskou Ostravou a jej okolím, premenili na štatárium, dít ktorého za každý zločin, spáchaný proti vojsku, vojenským inštitúciám, železniciam, telegrafom, telefónom atď. pokutuje Ba smrtou povrazom resp. zastrelením. Platnost počala 8 13. aprílom.

Zprávy nemeckého navyššieho kommanda. Dňa 13. apríla.

Francúzi tvrdia, že hodili 150 bomb na morské nádražie a most liatin v Ostende.

V skutočnosti padlo 9 bomb okolo Ostende a 2 pri Brugge, nenarobiac škody.

Zato sme my výdatne obhádzali obec Poperinghe, Angličanmi obsadnutú, i Hazebrouk a Cassel.

Pri Berry au Bac vnikli Francúzi do našich zá­kop, ale boli ihned vytisnutí.

Nepriatelaký útok letúnov východne RheimBU sa nepodaril.

Severo-východne od Snipers hádzali na náB bomby B omamujúcim plynom,

Medzi Maasou a Moselou Francúzi pokračovali v útokoch, na jednotlivých miestach velmi urputne, ale nemali valného úspechu.

Tri útoky predpoludním pri Mayzerei východne od Verduna srútily sa pri velkých ztrátách naším ohňom.

Na poludnie a večer pri Marcheville podniknuté nápady, pri ktorých nepriatel šiel v silných kolon-nách, nevydařily Sa.

Dnes včasné ráno proti fronte Maizerey a Mar­cheville podniknutý útok bol odrazený.

V hore Priester boly dňom-nocon rozhorčené,boje, pri ktorých sme pomaly vyhrávali na terraine.

Južne od Hartmannsweilerkopfu bol francúzsky nápad odklonený.

Položenie na východe je bez premeny. Najvyššie kommando.

Neprajné počasie a ustavanie ruskej offenzfvnej sily zapríčinilo, že bitka karpatská zastala. Len na jednotlivých miestach sú kanonády a drobné bitky. Na ostatných frontoch nič nového.

Cernovce, 13. apríla. RUBÍ napadli naše vojská, ktoré vnikly za ruské hranice. Boli odklonení.

Na Dniestru trvajú boje. V posledné dni pršalo, pôda je rozmoknutá, no

my ideme napred. Ďalšie obkolesenie našich vojsk sa nepodarilo.

Pri Zalesčikoch sme vyhrali na terraine.

Prešov, 13. apríla (Telegramm „Pester Lloyda"). Včerajší deň bol vyplnený na šarišskom fronte kano-nádmi, pri ktorýeh sa ukázala přednost našej artillerie.

Pri Zborové zničili sme tažkú ruskú batteriu. Ruský nábeh smerom k Radomn ztroBkotal Ba

pri velkých ztrátách nepriatela. Arciknieža Fridrich navštívil dnes vo fronte bo­

jujúce chrabré vojská.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 13. apríla o 4. hod. 15 min.

Od 20. marca trvajúca ruská offenzíva v Karpa­tech ostala stát na celom fronte. Eed v rozhorčených bojoch na velkonočné Bviatky Btroskotal sa nepria telský prielom v dolinách Ondavy a Laborce, pokúsil »a nepriatel v horách s oboch strán Džovského prie­smyku znovu a znova preniknút. [y í J. tu boly v posledných dňoch všetky útoky Rusov B velkými ztrátami odrazené.

Ostatné položenie je bez premeny. Námestník šéfa generálneho itábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

Z tlačového tábora, 13. apríla. (Telegramm „Pester LlloydaV) Počasie je také, že sneží v Haliči a v Pol­sku. V Karpatoch napadlo snehu na šuch.

Londýn, 13. apríla. Torpedované boly lode: „Way fahrer", „Frederic Frank" „Prezident". Mužstvo bolo zachránené.

Londýn, 13. apríla. Pomocný križiak „Princ Vilhelm" bude v Newport News odzbrojený a inter­novaný.

Kopenhagen, 13. apríla. Flotta spojencov pri Te-nedoB počala offenzívu proti zálivu Saroaskému. Lon­dýnske noviny zvestujú, že po krátkom čase pred Dardanellami stanú Ba vážné udalosti.

Eoppenhagen, 13. apríla. Minister Delcessé osvedčil, že medzi Augliou, Franciou a Ruskom je dohoda o Dardanellách. Všetky staré spory BÚ vy­rovnané.

Londýn, 13. apríla. „Times" píšu, že od ruskej armády v Karpatoch nemožno čakat divy, boj bude trvat ešte mnoho týždňov. Pre spojencov má ruský tlak na Karpaty velkú cenu, lebo odvádza ta neme­cké sily.

Londýn, 13. apríla. Qenerál-major armády Severo-Amerických Štátov Oorgas vedie velkú missiu červe­ného Kríža do Srbska, aby tam bojovala proti tyfusn.

Koppenhagen, 13. apríla. Minister vojny lord Kitchener navštívil francúzsky hlavný tábor. Návšteve pripisujú dôležitosť.

Zamknutie Sliezska pred uteka­júcimi Haličanmi.

Sliezske mieBtodržitelstvo nariadilo: V Sliezsku môžu zostat len tí ubehlíci, ktorí nie

sú podozriví ani politicky ani zdravotne a môžu do­kázat, že na šest mesiacov majú zaopatrenia pre seba i pre svoje rodiny. Všetkých ostatných ubehlíkov treba hned odtransportovat.

Osoby, ktoré žijú u príbuzných a BÚ nimi vy­držiavaní, podobne treba, najmä vtedy odtransportovat, ked ich prebývanie v kraji z príčiny hygienickej nie je úplne bezpečné.

BESEDNICA. Doba Ozeadova a jeho činnosť

v nej. — (Dokončenie.) —

Po prvý raz vystupuje u Ozeáša obraz o ľud-skému manželstvu sa podobajúcom pomere Jahveho k Izraelovi, ako i rečový výraz, vztahujúci sa na tento pomer. Je zaujímavé pozorovat, ako sa uňho prostredkuje táto nová známost onou výš uvedenou mrcha zkúsenostou, v ktorej vidí prorok prst boží.

Keď sa mu vlastná jeho žena zpronevěřila, sužo­vaný bôtom nad jejím pokleskom mudruje, ako mohol Boh dopustit, aby vstúpil do tohto manželstva. Na­chodí riešenie v poznaní, ie to učinil Boh, aby on v jtom pomere ku svojej žene videl odblesk pomeru Jahveho k Izraelovi, k jeho nevernému ludu.

A ako na to prorok v nezištnej láske a v nádeji na polepšenie Ba premáha a nazpät prijíma svoju ne­vernú ženu napriek tomu, že mu pripravila toľko faž-kého Búženia, tak smilováva Ba Jahve nad avojim národom.

V tom leží velký pokrok náboženskej známosti. Na mieto čisto zovmítorného p?meru, ktorý jestvoval medzi Jahvehom, bohom zeme, a Izraelskými ako užívateľmi alebo synmi zeme, nastupuje vnútorný, dla mravných pochopov meraC sa majúci vztah. Dôležité je teraz vidieť, ako Ba O^eáš pozvolna z tých starých

prostonárodných predstáv pracne vysvobodzuje. Dla I, 2.: „nebo nestydatě smilněcí tato země, odvrátila se od Hospodina", je to nie lud, lež zem, ktorá od­padla od Jahveho. Pravé tak bude dla II, 4—14 zem miesto ladu za pokutu spustošená a neobydlená pre jej odpadnutie. Predsa počnúc od II, 15, vystupuje na miesto zeme pomaly pochop Ind. á od tretej ka­pituly počnúc, hovorí ďalej prorok len o synoch Izraela a nie viac o zemi.

Táto predstava o Bohu, o tom láskyplnom man­želovi Izraela, musela prirodzene rozhodne vplývat na Ozeášove predstavy o bohoslužbe, o ctení Boha. Pomer Izraela k dárcovi jeho zeme našiel svoj prirodzený výraz v radostnom obetovaní prvotín z plodín tejto zeme na oltári Boha, aby mali i výnosu jeho zeme pôžitok spolu i s jeho obyvatelmi. Ten celou vrúcno­sťou svojej lásky Izraela objímajúci Boh, môže byt ctený len vernou prítulnosťou a ochotnou poslušnosťou naproti jeho zákonom.

A tak je to druhý velký pokrok náboženskej myšlienky, že Ozeáš, prechádzajúc v tomto bode po nad Amosa, považuje veselý a radostný obetný obrad Izrael' ako i spojené ctenia Jahveho v obrazo (v po­dobe býka) za úplne rovné pohanskému cteniu boha. To je nie cteuie Jahveho, lež Blužba Balova To je odpadnutie Izraela od svojho Boha, nevďak naproti svojmu dobrodincovi, hlavný hriech Izraela, pre ktorý j ho Jahve potresce, jestli sa neobrati. Je to smilstvo,; cudzoložstvo. II, 4—6: „Neslitoval bych se ani nad syny jejími, protože jsou synové ze smilstva. Nebo smilní matka jejich, hanebnost páše rodička jejich;

Do počtu tých, ktorý majú byt odtransportovaní, náležia všetky osoby, dostávajúce štátnu podporu, ďalej všetci bezplatní funkcionári železniční, členovia rodín evakuovaných haličských železničných funkcio­nárov s kategorie sluhov.

Treba tiež naliebat na odstránenie evakuovaných členov rodín mobilizovaných osôb, dostávajúcich pod­poru, ak by ich prebývanie v Sliezsku a akejkolvek príčiny podozrivé bolo.

Statné podpory pre ubehlíkov, nemajúcich vlast­ných prostriedkov, v Sliezsku prestanú.

Pri zaopatřovaní obyvatelstva chlebom a múkou, OBObám, ktoré bez dovolenia prebývajú v Sliezsku, nedajú sa assignácie na chlieb a múku.

Cbehlíci poľskej národnosti alebo vyznania Moj­žišovho budú prevezení nie do barakov, ale do zvlášt­nych obcí českých, kde okrem štátnej podpory budú dostávať pomoc od výborov, účinkujúcich v Cechách.

Židov z Haliče a Bukoviny, vandrujúcich po Sliezsku, treba bez ohľadu na to, či majú kartu na vykonávacie priemyslu, zadržať a po prípadnom po­trestaní odstrániť.

OBVobodenie Sliezka od ubehlíkov, nemajúcich vlastných prostriedkov alebo podozrivých, vykoná sa do 10. apríla 1915.

Dojmy Slováka z kúpeľnej cesty. (Pokračovanie.)

Potom uháňal vlak popri Velkých Uhercoch ku Oslanom v Tekovskej stolici. Tu je Thonetovská to­váreň na ohýbané náradie z bukového dreva, ktorá už dávne roky trvá a B prospechom pracuje.

V Oslanoch prisadol ko mne do vozňa mladušký klerik i obratom svo im. Oslovil som ho po slovensky, preto, abych zvedel, či v tomto meste jesto nejakej sebavedomej lásky ku svojeti. Ale som sa sklamal. Lebo hoci chlapček klerik — bol zo 4. práve oble­čený — i hovoril so mnou slovensky, bolo to len tak cez zuby, a medzitým zamieňal B bratom svojím, ak­iste präparandistom, maďarčinu. A jaknáhle mohol, vzdialil sa odo mňa, a už potom medzi sebon nepre-riekli slovíčka slovenského, hoci šli na návštevn do slovenskej dediny pri Prievidzi.

Nitrianska dolina tiahne sa rovnobežne s dolinou Hronskou a delí ich tu pohorie, v ktorom sú naj­vyššie brdá Homolka a Vtáčnik, ktoré i tu, na nit­rianskej strane, tie isté názvy majú. Podivné je, že podstata pohoria tohto je potočník, čiže trachyt, kdežto podstata pohoria Fatry, Trenčiaasku od Nitrianskej stolice tu oddeľujúceho, je vápencová. Preto i v pohorí prvom pricbodia pramene medoky-šové, a v druhom pramene liečivých vôd horúcich, aké sú i kúpele bojnické, ktorých voda vo verejných zrkadlách má 34° Reaumira či 43° Celsia a už ochla­dená tokom cievami 30° vo vaňach villy Gabrielly.

Obe tieto doliny majú však podobné vrúce pra­mene; lebo i v Hronskej doline je taký vápenný hlôb vtisnutý do trachytu, a to v Sklených a Vyhnianskych Tepliciach, ktoré posledné sú od ženských nemocí, prvé však od lámky, bostca, pakostnice, ako i boj­nické, a majú i prirodzenú parenicu v jaskyni, ktorá je však v najzanedbanejšom stave, hocby zaslúžila zvláštnej pozornosti. Môj nebožky otec, Pánboh mn daj radost večnú, tam nalézal poľahčenia od úsadu a bolesti krížov.

Dolina Nitrianska pri Bojniciach je o mnoho krajšia a radostnejšia, nežli dolina Hronská na svahu

říká zajisté: Pôjdu za frejiři svými, kteříž mi dodá­vají chleba mého, vody mé, vlny mé lnu mého, oleje mého i nápojů mých. A protož aj, já opletu cestu její trním a ohradím hradbou, aby stezek svých na­lézti nemohla." Zem išla za svojimi milovníkmi a od týchto odvozovala svoje plody, chlieb a vodu, vlnu a lan, oleja a víno bez toho, aby vedela, že jej Jahve dal žito, mušta a oleja, dožičil jej striebro a zlato, z ktorého si narobili Bálov. Obrazy boha, ku ktorým sa národ so vzývaním úctyplne blíži, nemajú a Jahvem nijakého dočinenia. Ozeáš ich menuje dôsledne Báhmi. II, 15, 19. XI, 2. Clit býka je bláznovstvom; je to dielom rúk, čo sa menuje bohom, XIII, 2 : „Dělají Bobô a slévají ze stříbra svého podle rozumu svého strašidla, ježto to není, než dílo řemeslníků, o čemž říkají: Lidé, kteří obětují, telata ať líbají." Ďalej BÚ výsosti hlavnými hriechami zeme X, 8: „Vypleněny budou také výsosti Avenn, hříchy Izraelských, trní a hloží vzroste na oltářích jejich" IV, 12: „Lid můj dřeva svého se dotazuje a hůl )eho oznamuje jemu; nebo je duch amilství v blud uvodí, aby smilnili od­cházejíce od Boha svého." Takú službu vykonávajú Bohu cele marné, áno ona pritiahne im záhubu, V, 6: „Se stády bravů a skotů svých půjdou hledati Hospodina, však nenaleznou; vzdálil Ba od nicb." Z týchto Ózeašom po prvý raz použitých obrazov vy­svetľuje sa, že pozdější proroci menujú odpadnutie od Jahveho smilstvom B cudzími bohmi.

V jednom oblade však väzí Ozeái ešte úplne v názoroch ludového náboženstva. Preňho nedá sa myslieť pomer k Jahvemu bez zovnútorného ctenia

Homolky a Vtáčnika. Leží táto o mnoho biblie nežli tamtá, a menované končiare spadajú strmšie ku Hronu. V tejto doline je menej spŕch a o mnoho teplejšie; kdežto dolina Nitrianska volnejšie apadá a znázorňuje utešený zelený koberec, posiaty dolinami v horskej teleni zabalenými, medzi ktorými vyniká Koš so Bvojou staro-slovenskou vežou dutinovou, ktorú bár by zachránili ešte pozdní potomci dejinám našim. Sú tam potom: Opatovce, Laikár, Nováky, Sebedražie Cigel, Podradie, Lehôtka malá, velká, Lazaoy, Brezany, Ne epaly, ktoré razom vidno, a mestečká Bojnice a Prie­vidza, á v tomto koberei malebne leží úbladné mesto Prievidza na svahu turčianskych vrchov, s piaristským kláštorom a gymnáziumom, založeným grófskou ro dinou Pálffovskou

Prievidzi sa nijako nevyrovná Tekovský Sv. Kríž BO svojím biskupským kaštieľom a dvojvežitým ko­stolom, na ktorom ešte ja pamätám také krásne staro slovenské dutinové krovy, akým sa dnes ešte honosí krásna veža hlinická, bárs by bola večne za­chránená.

Oproti Prievidzi, od nej na dostavníku asi na */» hodiny, čnie na pravom brehu rieky Nitry pyšný hrad Pálffovský, s povestnou, vyše tisíc roko? starou lipou, pod ktorou Matej král, spravedlivý, vydržiaval raz i snem krajinský. Teraz je pospájaná nepočetnými klúčmi a popodopieraná celými dubmi, aby ju vichre nezdrúzgaly. Stojí rovno pred bránou hradu, v zá­hrade má 24 kroky objemu a haluzi dotýkajú sa až zeme, ale podivným Bpôsobom ešte i včuí B roka na rok veselo vyháňa nové a nové ratolesti. Žisdúcno by bolo, aby trvala ďalších tisíc liet, lebo táto naša slovenská lipa je azda jediný strom v Uhorska, ktorý má svoje dejiny.

Zámok sám stojí na rozsiahlom brale vápenistom, mrúcom asi 160CQ siah povrchnej plochy. Ono je obkopané hlbokým priepadiskom, ktorého bok od cesty je podmurovaný; steny brala BÚ obnažené a bršlenom husto zarastené; miestami čnejú do neba prevysoké štihlé smreky, ktorých vrcholce temer pre vyšujú pyšné veže zámka samého. Sú v tej priehlbine aj iné stá a stá rokov počítajúce stromiská, preživšie mnohé pohromy. Rybníky má zámok tri, a volakedy muBel byt ešte i štvrtý, lebo vyš s zámka na západ je velká údolina, zahatená násypom, popod ktorý tečie značný tok vody, ktorou sa niekdy rybník ten plnieval. Týmto násypom vedie súkromná ceste hradská do kúpela, od ktorej sa odráža cesta hore do Sútova, do Valaskej Belej a dalej, popod hon Kalváriou zvaný a honom Výglaš zvaným, kto ým sa hadí až na vrchol. Popod tento Výglaš rozprestiera sa 170-jutrový park, B horúcim prameňom, „Jazerom" zvaným, ktorého voda je taká horúca, že sa robotníkom v nej odtok kopa vším nohy temer uvařily a na nich až po kolená samé pluz* giere navrely; a na tento park hraničia opatovské láne. Na sever ponad zámok tiahnú sa hony Stráže, Vendelinko atď. Tieto by bolo hodno z komasacio-nálnych mápp povypisovat.

Kedy bol zámok pôvodne stavaný, to som sa ne­mohol dozvedieť, ani letopočtu nikde nevidieť, iba na průčelí južnej brány, na začiatku tej násypovej cesty stojacej, je silne zvětralý letopočet 1721. Nebohý, asi pred 7 rokmi umřevši Ján Pálffy, posledný z tejto vetvi, dal zámok ceikom obnovit, ba temer přestávat, Btroviac naň za 21 rokov velké milliony a preplniac jeho 218 ročličných, menších väčších nádherných miestností prekrásnymi pamiatkami dávnych slávnych dôb. Je tam medzi inými stôl, pri ktorom boli odsú­dení na smrt gróf Frangefána ZJnsky v Novom Meste Viedenskom, je tam zrkadlo Pompadúrkino, milenky to francúzskeho krála Ludvika XIV., dvojramenný svietnik z číročistého horného kryštála do rýdzeho zlata osadeného, ktorý sa cení na 60 tisíc korún, a gobelin asi Vjt metra široký a 4 metre dlhý, cenený tiež na tolko: teda len tieto 2 veci sú celý poklad.

Ležia tam na veľkolepom stole 2 bachanty latinských žaltárov, ktoré IÚ pre svoje velebné iniciálky • umelé písmo nesmierne tisíce bodné. Sú tam kameňa podiv sveta, ktoré majú celé veky za sebou a sú temer ne­ocenitelné. A utešené obrazy rozličných svetochýrnych umelcov maliarov, náčinie starej dávnej stariny, zbrane nevídané a asi 150 starých pušiek pytlákom odňatých, a v nádherných sieňach slovenské kozúbky, pri ktorých praštiacich tichých ohníkoch zamyslený trvával tento náramný boháč, ktorý ničoho nelúbil a poklady tieto hromadil len zo zvyškov svojich nepočetných príjmov. Skoda, že im nik nerozumie, a opatrovník izieb, velmi skrovný Moravan od Brna, nevie ani len náležité po­menovať, nie to celkovitý ich opis podať. Tu by bolo potrebné celé velké dielo, ich dejiny)

No nebohý gróf pamätal aspoň natolko na seba, že dal postaviť preatešenú kapiu zámockú a pod ňou schránku — krypta — v ktorej BÚ tuším štyri mo­hyly, a to jednu bývalého uhorského nádvorníka grófa Pálffyho z tohto rodu, drahá bývalého biskupa Tomáia Pálffy ho a v prostriedku nádherná mohyla samého po­sledného mužského potomka presláveného rodu: grófa Jána Pálffyho. Vyhotovili ja v Innsbrucku, v Tyrolsku, z červeného mrámora, váži celá asi 100 mcentov. Do zámka viezlo ju 12 párov volov, a kým ju do krypty vpratali, trvalo celé 2 týždne.

Mnohé miestnosti BÚ ešte nedohotovené, grófovi Jánovi Pálffyma smrť pretrhla nit života. A toto dielo ui ani nebude nikdy dohotovené, lebo takého smyslu, ako on, preň a toto hniezdo nebude mat nikdy nikto; on tomu diela žil, ako pustovník sveta sa zrieknuvii.

venských zápisov vidieť, ako si intelligentní Slováci nič nedajú záležať na turistike, ktorou by mohli im­ponovať cudzincom doma.

Veď je pekný opis Španielska, ale máme i doma prekrásnych pokladov, ktoré, žialbohu, neznáme, hoci nám ležia pod nosom: šliapeme ich a ostávame cu­dzinci v našej vlastnej prentešenej domovine.

(Pokračovanie.)

Chýrnik.

mm. msmmmml^m.

. Í

Boha bez kňazov a bez obetí, ako to ide na javo z III, 4. „Nebo za mnohé dni budou Izraelští bez krále, bez knéží, bez obetí, bez modly, Efodu a Te rafim." Preto nezavrhuje vonkoncom obete ako také Avšak nemajú tam nijakej ceny, kde chybuje známosť Boha, láska a vernosť, kde dla IV, 2: „Proklínání a lží, zlodéjství i cizoložství na vrch vzrostlo a vražda vraždu prestíhá"; lebo dla VI, 6: .Milosrdenství oblibují — praví panovník Hospodin a né obět a zná­most Boha více, než zápaly." Práve to poukazuje sa styk s myšlienkami Amosom vyjadrenými o podstate Boha. Naproti tomu úplne sa protiví prostonárodným predstavám o svatosti Jŕhveho, keď on na ten pád obrátenia sa zaslubujúc v mene Jáhveho privoláva svojmu íudu dla XI, 9: .Nevykonáme prchlivosti hněvu svého, nezkazím více Efraima; nebo sem já Bůh Bilný a né človek a prostřed tebe svatý, aniž uřitáhntm na tě v prchlivosti."

Pomer vzájomnej náklonnosti meizi Jahvem a Izraelom bol dalej hrubo urazený ustanovením hodno sti královské] VIII, 4 : „Oniť ustanovují krále, ale beze mne; knížata vyzdvihuji, k nímž já se neznám." Volbu kráfa menuje Ozeáš adňom Gabaa* IX, 9: „Hlubokot se zabředli a porušili se, tak jako za daů Gabaa; zpomenet Bůh na nepravost jejich a vyhle­dávati bude hříchů jejich." X, 9: „Ode dnů Gabaa hřešil si Izraeli 1 tamť jsou ostali někteří, nepostihla jich v Gabaa válka proti nešlechetným vyzdvižená". Naráža na pravdepodobnú udalosť v XIX, kapitole knihy Sudcov zaznamenanú. Volba krála znamenala nové odpadnutie a tak druhý hlavný hriech Izraela.

Ťažký osud stiha turčiansko-sv.-martinského ho­stinského Andreja Brtáňa. Behom krátkeho času umrel mu až druhý chlapec. Obidvaja chlapci boli až väčší, vo veka 13—15 rokov. Boh poteš zarmúte-ného otca!

Úrokomer. Vo Viedni predstavitelia velkých bánk 12. apríla mali poradu a uzavreli, že na základe no­vého úrokomer u Rakúsko-uhorskej Banky tiež sníiia úroky, nielen od vkladov, ale i od pôžičiek stránkam dávaných.

Aprílová zima na bojištiach. Po oteplení, ktorému sme sa minulého týždňa už tešili, prišla nová zima. V západnej Europe je pomerne ešte horšie, nežli u nás, alebo od nás na východ. Na francúzsko-an-glicko nemeckom bojišti, menovite na morskom po­breží, pri tuhých severo západných vetroch a v daždi temperatúra ráno klesla na 5, až na 4 stupne. Odtial na juh býva ešte horšie: v noci a ráno temperatúra na mnohých miestach viac ráz snížila sa pod nnllu.

V starej čiastke zámku, kde je starina najlepšie j N * východnom bojišti je len pomerne lepšie. Najprv zachovaná a kam sa ide z najvyššieho dvora, je ne-}Dí v a l v chladné dažde, potom nasledoval Bneh. Meteo-velký dvorec s v jeho proBtriedku prehlboká studňa, ] rologoyia hovoria, že po tieto dni ešte sotva bude ktorá je však vnútri jasná, vidná tak, že vidno vodu, j teplejšie. ako Ba luní, hoci sa nikdy neťahá; pohybovanie vody j Abdul Hamid. Bývalý saltan Abdul Hamid musí pochádza nebodaj od prýštenia sa vody z prameňa, oyť ešte vždy nebezpečný pre terajších vladárov cari-V tejto studni sú vraj bočné jaský podzemné, hlboké, ] hradských. Asi dva týždne sú tomu, čo ho Enver ktorými Ba malo v čas nebezpečenstva přechodit až!paša dal odviesť do Smyrny, teraz zas že ho odpra-hen hore pod Kalváriu. Takto sa vraví. j tali do vnútra Malej Ázie.

Do tejto studne, Bilnými železnými mrežami ob- Zemiaky v Nemecku. V Nemecku, aby chudobná toěenej, končia sa hrubé pletené laná z medeného t r i e d a n a j a r j n a l e t 0 n e z 0 8 t a i t t b e z zemiakov, idú drôtu, ako hrubé palce mužskej ruky, ktorými sa u r o b i f t a k ' i e v ä c S i e zásoby zemiakov vynú z ob-sklzne mluna do tej blbočiznej studne, keď by udre l j c t l o d u a J a j a i c h d o s k i a d ov. Predstavenstvá väčších hrom do hromosvodov, ktoré sa nachádzajú na vše-j m i e B t u ž s a č a l 8 k u p o v a ( , a s o by Deliť zemiaky utvp-tkých vežiach a odstraňujú vraj takto nebezpečenstvo j r i H p r a e e l u t ( Ä U b 5 m Í 9 g i u . Komissia záleží z vlád hromu i od celého mesta. .'neho komiBára a z dvoch členov a je bezprostredne *eJ%ľÍf}1 8 T ' Ž e C e l á P J o c b a . b r a d B č i n í aB,íríšskemu kancellárovi podriadená. 1600Q , ale načim poznamenať, že je to len rozmer po vŕšia; lebo v jeho prostriedku vypína sa bralo zasa! Hrdinský vojenský kňaz. V streleckých zákopoch a dvoma odseky", jedným nižším a drahým vyšším, čo í P " Wielkopolji stáli rakúski vojaci proti ruskému tiež niečo ráta S pešiemu pluku. Keď Rusi pozorovali, že Btrelbou z pu-

Dolná plocha ovenčená je na západ bránou, na ^ n a š j c b nepremôžu, začali palbu z kanónov Gra-pravo od tejto pivnicami, ďalej už spomenutou ka ^ f?* 1 ? U 8 t a v ! č n e na rakúske zákopy Zákopy

plnkou a inými budovami, v ktorých som nebol, ani ! b o 1 ? Ú D j n e F0*1?*6 nepriateľskou střelbou, ale nikto ' v pivniciach" lebo z nich len dvere vidno, a všade ani z " 8 Š , c b v o J a k o v . 8 a • m , e 8 t a n e h n u ' M n . o b o l c b D Ž

nepustia; konečne bývaním správcu statku, baróna| D a d l o> a m n ? b o . i c b b o l° r a n e n 0 - a,J? b o ' ' " * b e z

s4reuberga, kde sú i gazdovské órady. Proti týmtníP r ? 8 t a n , a . «* tri dni tri noci a zákopy plnily sa nachádza sa medvedia jaskyňa so železnými mrežami, j mŕtvolami a ra enými. Zdá sa byt nemožným obv*.

Vo vyčnievajúcom nižšom odseku 9Ú svetlice pre-• z o v a ( > ošetrovať ranených a pochovávať padlých v tomto Utešené, plné pokladov vo dvoch poschodiach; a n a ! « t r a 8 n o m d á í d l 8«]"* a strel. Na obviazovisku za j najvyššom odseku je starý zámok s malým dvoreom i bojovnom čiarou ^nemožno pracovať lebo ta padajú i a spomenutou studňou. Ale hrad celý dopodrobna, i u 8 t a v ? č n e ^P™ 1 /' k a * d * P o k u 8 pnbUiit sa k raneným.

B jeho poklady opísať dalo by roboty azda na ce lý ! m u s e l b7 I*0?*1* 8 D a ř ou• f,e r a n ° n i P^dsa neostali život umnému a pilnému dejepiscovi. ; bez pomoci. Ako anjel strážca ostáva medzi bojuji-

,T L i .,. . . . j -. . , .. ! cimi vojenský kňaz. Nedbajúc únavy, hladu, nebezpe-Navátevovateha zapisujú sa do pamätnej knihy J

a h l a n a b o j i š t e t k d e z u r i b o j n a j t u h s í J 0 . v ktorej som len jediný slovenský zápis videl. A keď, d a v a

F u m i e r a j ú c i m

J l e d Q Í U u t e e h u a

3mi£ai b ' 0£ 8 t

som sa ja tiež po slovensky zapísal, spýtala sa ma) r a n e n y c b , A k o l e k á ř a k n a z 8 p o l 0 pokračuje vojenský moja epoločmca že prečo som sa zapísal^ po slo- j b & a z

JE r a U Boscarolli vo svojej heroickej šľachetnej

vensky? Nuž, reku, preto, lebc som ja Slovák. A , . ; u i n n 0 8 t i j v t e d y e š t e k e d b o l g a m z a s j a h n u t ý ná-|Bom blovenka, riekla ona chytro; čomu som ja bol j b o j o m _ a í k

Jo n e č n e z t r a t ( m k r v i k i e 8 f t Z a / 9 V 0 J a

iveími víačný, lebo som ju dotial pokladal za Maďarku, h r d i n 8 k 0 8 ť b o , v y z n a m e a a n ý z a 8 i u ž n y m k r í ž o m n a ketiže bola v Komárne vychovaná a za Maďarom zo j 8 t a ž k m e d a H o a s a c h r a b r o8t.

iSomoďskej stolice vydatá. Potom Brne sa, pravda, vždy i !len slovensky shovárali. Ale z tých chybujúcich slo-i

• ^ t ^ t S l l M M W 1 — l i ^ — • « — • — • — — — — • — ^ I M ^ — ^ ^ Nebo já sem jako litý lev Efraimovi a jako lvíče domu Judovn: já, já uchvátím a ujdu, vezmu a žádný nevytrhne." VII, I I : „A Efraim jest jako holubice hloupá bez srdce: k egyptskému králi volají, k assýr-skému Be utíkají." XII, I : „Efraim Be větrem pase a vítr východní honí, každého dne lež a zhoubu množí; nebo smluvu s Assurem činí a masti do E?ypta donášejí se."

Ak sa nenavráti Izrael zavčasu k Jahvemu, tak bude muset odísť preč zo zeme, lebo dla IX, 23, 4: „Obilnice ani přes nebude je pásti a mest pochybí jim, aniž budou bydliti v zemi Hospodinově; ale na­vrátí se Efraim do Egypta a v Assyrii věci nečisté jísti budou. Nebudou obětovati Hospodinu vina, aniž příjemné jemu bude; oběti jejich budou jako chléb kvílících, z něhož kdožbykoli jedli, poškvrnili by se proto, že chléb jejich v čas kvílení pro mrtvé jejich nemá přicházeti do domu Hospodinova." Ale Ozeáša delí to od ostatných prorokov, že neoznamuje pri­chádzajúci súd bez toho, aby nespomenul možnosť, že Izraelovi môže byt ten najkrajnejší osad usporený. Preto ho napomína ešte dôtklivejšie než iní proroci, k pokániu a k návratu k Jahvemu, ktorý by mu tak rád odpustil. Jestli to ale predsa príde raz k takému Búdu, bode môcť ešte i potom kajúci návrat k Jahvemu zmeniť osud národa. Všetky tieto námahy Ozeášove boly marné. Izrael zahynul bez stopy vo vyhnanstve medzi cudzími národami v ríši Assyrskej.

Jotef Máliák.

Z oboch týchto hriechov vysvětluje Ozeáš terajší Btav svojho ladu, ktorému sa nemôže zopriet na bludné chodníky dospelá bohoslužba, ako ani kňazia, súc sami do hriechov zapletení a na svoju opravdová úloha zabudnuvší.

Odtialto pochodí rozklad všetkých pomerov ako i jeho bezpomocnoat na vonok, o čom má velmi živú predstavu. VII, 8, 9.: „Efraim s národy smísil se, Efraim bude chléb podpopelný neobrácený. Cizozemci zžírají sílu jeho, ačkoli on toho nezná i šedinami prokvilaje však vždy toho nezná." Zrušenie jeho po­rnem k Jahvemu pripravuje mo záhubu V, 12: „Já sem jako mol Efraimovi a jako červ domu Jakobovu". Preto ostáva len jeden liek pre Ind, obrátit sa k Ja hvumu a hladat ho, ale oni robia práve opak toho VII, 10: B A ačkoli pýcha Izraelova svědčí v oči proti němu: však se nenavracují k Hospodinu Bohu svému, anit ho hledají B tím Be vším."

Preto napomínal ich opětovné prorok velmi dôtklive X, 12: sRozsívejte sobě k spravedlnosti, žněte k milo­srdenství, poněvadž čas jest k hledání Hospodina, až by přišel a dštil vám spravedlností." My nacho­díme to odpustitelným, že držitelia mocí nerozumeli tejto rade, na tejto ceste nájsť spásu a ratu vo vnú torných a zovnútorných tažkostach a že htadali pomoc tam, kde ju hladat bolo d!a proroka bláznovstvom a ďalším prehrešením sa proti Jahvemu, totiž u cudzích národov V, 13, 14: „Pročež vida Efraim neduh svůj a Juda nežit svůj, utekl ae Efraim k Assurovi a po­slal ke králi, kterýž by se o něj zasadil. Ale on ne­bude moci zhojiti vás, ani uzdraviti vás od nežitu.

Eduard Jenner . Sypanice sú velmi záhubnou a trapnou chorobou

a neobídu nijakého stavu a veku ľudského. Je to choroba prastará, lebo znali ju Číňania už v 11. sto letí pred Kristom. Neskoršie zdomácněly aj v Europe a šířily sa tak rýchle, ako rýchle europejský obchod šíril Ba v cudzine. Sypanice neobišly ani krajín stu­dených ani horúcich. V štáte Quito (Južná Amerika) zahynulo naraz 100.000 Indiánov od sypanie, a v ľa­dovom Grónsku vymřely na sypanice r 1773 dve tre­tiny) obyvateľstva. Európanov umieralo na sypanice v polovici 18-ho storočia ročne s pol milliôna. Sypa­nice nerobily rozdielu medzi chudobnými a bohatými: braly všade i v panovníckych rodinách.

Ľudia bránili sa záhubnej chorobe, ako sa vedelo. Odlučovali chorých od zdravých, domy s chorými strážili, kadili bývania, dodržiavali prísne predpisy v jedlé a nápoji, užívali všelijaké mastičky a lieky, a konečne aj — štěpili sa. Zbadali totižto, že človek, ktorý často stýkal sa s chorými a mal náhodou na rukách poranenú kožku, nedostal sypanice po celom tele, ale iba niekoľko na ranách. Preto pichali sa alebo zařezávali si ľudia do kožky schválne a natie­rali tekutinou zo sypanie poranené miesta, aby cho­robou obmedzili. To robilo sa za dôb dávnych a azda na celom svete.

V Europe počalo sa lekársky štěpit v polovici sedemnásteho storočia, a to ľudskými sypaniciami; ale to trvalo len do konca storočia osemnásteho, kým sami lekári neprišli na to, ,ža tento spôsob nielen ne­chráni pred sypaniciami, ale často i smrt zapríčiňuje.

Potom vybadali, že zvláště ľudia dedinskí, ktorí nakazili sa sypaniciami od kráv boli od záhubnej cho­roby ušetrení; ale nikto si toho dôkladnejšie ne­všimnul. Iba anglický lekár Eduard Jenner počal aa vedecky zaoberať skúmaním tejto okolnosti.

Jenner narodil sa 1749 v Berkeley. Eed vyštu­doval latinské školy, stal sa pomocníkom u istého felčiara. Schádzajúc sa často s rudom, počul raz od dedinskej ženy, ako sa ochránila od sypauíc. Prizná vala to iba tej náhode, že pri dojení kráv sypanice Ba dostaly do popukaných rúk, a tak ľahkou nákazou bola ochránená pred ítžkou chorobou. Túto rozprávku zapsmätal si Jenoer a pričinil sa, aby sa presvedči!, či je to pravda.

Roku 1775 začal próby, Dostalo sa mu zato ve rejného posmechu; ale Jennera to neodstrašilo. Stále Brovnával vývoj a priebeh sypanie kravských s vývo­jom a priebehom s>panic ľudských, a próbnym šte­pením skúmal účinok obidvoch. Pomaly prišiel na presvedčenie, že mierne prechodiace a alubáie nákaz­livé sypanice kravské dobra chránia ľudí, zaštepených takými kravskými Bypaniciami, pred zábubnými sypa­niciami ľudskými. Jedenadvadsaí rokov trval? vše stranné próby, kým Jenner vystúpil so svojim vyná lezom na veřejnost. Sám po prvé štěpil úspešne ma­tériou t kravských sypanie dňa 14. mája 1796

O krátky čas bol uznaný jeho ochranný prostrie­dok za taký znamenitý, že sa dávali mnohí štěpit. Co Jenner po dlhoročnom skúmaní vyslovil o účinku štepenia, platí do dnes, vyjmúc to. že štepenie ne­chráni človeka pred nákazou do Btsra.y, ale len asi na desat rokov.

Od tých čias, odkedy štepenie i zákonom naria­dené je, nebolo nákazy aypaničnej, ba i priebeh cho-i iby je zmiernený. Tým poslúžené je ľudstvu iste viimi.

Za vytrvalost v skúmaní a vyBokozásíužnú prácu bol Jenoer o 6 rokov po vystúpení od vďačných spolu občanov vyznamenaný národnou odmenou 800.000 zlatých a čestným meštianstvom Londýna a mnohých iných miest.

Slávny lekár umrel dňa 23. januára 1823. Presvedčení o požehnanom význume výskumov

Ednarda Jennera, slávili nedávno lekári celého sveta storočnú pamiatku jeho prvého štepenia.

I v dnešných tažkých časiech, keď o sypaniciach čítame, počúvame a čajsi Brne BÍ istí, že i niekoho blízkeho alebo brata v národe, v ľudstve výskumy Jennerove záchrana, povinné bolo vzpomenut si na tomto mieste jeho slávneho mena I

(Dľa F. J. Andrlíka)

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Karpatské boje a ioh hospodársky význam.

„Munchener Neueste Nachrichten" v svojej hospo­dárskej rubrike vykladajú, aký význam má pre Ne­mecko výsledok karpatských bojov.

sPre nášho spojenca — vypisujeme z mníchov­ského článku — Karpaty sú hospodársky veľmi dôie- j S o b r a i l é S D Í S V M a r t i n a l í l l k l l ( Í ? l £ ž i t é . . . Is té je, že nie výlučne z politických pričiní Vychádzajú v svázkoch 16—20-hárkových. ' chcú Rusi práve v tomto čase vniknúť do Uhorska. S o t S a m ľ f f i 5 ' 8 V ä í k ° V " ^ ^ Keby sa Rusom podarilo dostat na uhorskú Dolnú Cena jednotlivých sv&zkov: broširovených

zem, obilná žatva nášho Bpojenca bola by zmarená.! v i a 2 a n ? c

á Nemecku tiež veľmi záleží na uhorskej žatve, lebojSpeVV Si l l í l í l C h a l u p k l l . 5 3 ^ ¾ ¾ % táto krajina prislúcha v Europe k štátom najviac t viazaný BO zlatorezom „ »68

obilia vyvážajúcim. Vývozom pšenice stojí na prvom S!íUlk(>VÍC A n d r e j , L1ä^KvSS!^£^KiSá'.

KÉtiačiarsky úěastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine

vydal a odporúča nasledovné

knihy: Sobrané Diela Svetozára Hnrbana YapsMk

Vychádzajú vo sv&zkoch 16— 30-hárkových. Dosiaľ vyšlo 12 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný aoznam jednotli­vých sväzkov s udaním obsahu a cien dla nášho somamn kníh.

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás­nické. Sväzok I. Oddiel ep'cký. 2-hé vydanie. Broš. K 2-40

viazaný BO siatorezom » 3*60 :II. Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broi.

viazaný so zlatorezom Sväzok III. Oddiel epický. Broi. . . . . .

vias. so zlatorezom Sväzok IV. Herodes a Herodias. Bros S'—

viazané so zlatorezom . . » 4*20

K *•-

K 4 — . 6-60

Podrobný io> s uvedením obsahu dla

K f— . 3*0

2'— 3-20

viazaný vo skvostnej polokozenej väzbe I í f t é l í r i Román od Svetozára Hnrbana

mieste. Je známo, že sa v Nemecku neurodí tolko pšenice, kolko potrebujeme, a z 15 millionov metri­ckých centov, ktoré Uhorsko vyváža, my kupujeme najpilnejšie. Uhorsko je temer úplne rolnickým štá­tom a polovicu svojej obilnej úrody prepúšta druhému štátu monarchie, R&kúsku. Pšenice medzi Dunajom a Tisou v Uhorsku rodí sa na pol štvrtá millioiia hek­tároch; v liemecku sejeme pšenicu na dvoch millio-noch hektárov, azda niečo viac. Dôležitá je v Uhorsku i úroda kukurice...

Vidno teda, že Uhorsko má vážnu rolla pri za opatrovaní centrálnych mocností živnestou. Nemecká j Mnlftotťllti. zbrah, bojujúca v Karpatoch, nielen nášho spojenca" í T v n n n i n n e b u Maŕi í& Povesí od Viliama Pan-bréni, ale zabezpečuje i našu živnost. Í H C u t m u s i l i u m u s . jiny.xotha. Cena 60 hal.

Zrno na siatia. Drnstvo uhorských gazdov ozne-j J C u l O V S n ý UCítCI. M_ §_řerienčíko. Cena70hal. muje, že sa už minuly zásoby zrna, ktoré na šiat e P r O S t o n á ľ O d l l C s l o V C I l s k é DOVCSti. malo od ministerstva polnébo hospodárstva. Minuly Dosial vyšlo 9 soiitov. Cena i sošitu 60 hal., všetkých sa úplne, preto družstvo prestalo přijímat od gazdov; » soiitov spolu. . K 4-so objednávky; u neho viac nemôže si nikto kúpif zrna j Q n O V a u l S ? aVtenktoricTa. Preložil°F*ve?HäaJa,

Sväzok H. Broširovaný viazaný

Botto Ján, Spevy. tóE&£řtt5 vo skvostnej väzbe K 4*80

BollýJán, Básne. S S ^ ' f i F t A . . K 5-6© Vajanského.

Broširovaný K 4 — viazaný » 6'6C

Proti prúdu, £££^1^^^^ viazaný „ 4*—

I7t t l«f ra«- l in Historická povegf od Ľudovíta Kubániho. f a l g U l I i a . cena «0 haL

Historická povést od Samuela Tomáíika. Cena 60 hal.

m siatie. 3 svazky s krásnymi iKustrác'.rai, viazané

Broširované . K

„ . , . . „ . . , L S. Togani: Zápisky polonfta. Í W ! « SOdtóiOVe gOuTadllCBi j v skutočnej službe.

Škultéty. Cena** . . * ah*— Kr. Vinohrady. Havlíkova tř. Pod Kulovém ŕ. 12.

9 -. . . » 1 ? —

Broi. . E 3-ev Viai. n W*

Povést od I. N. Pota-penka. Prelozila Bohdana

. . . . . . K 1-80

n a

4. Návrhy v smysle stanov.

T u r n i a n s k y Sv. M a r t i n , 13. apríla 1915.

nej Ročná súvaha je

miestnosti hlavného v amysle 58. § u ataaov vyložená k nahliadnutia v úrad-direktora.

•> A

c* A

•:• A

A

c* A

A

A

A

A

«0» A

A

A

A

A

•>

A

A

A

<«O^^C>^^C><><»0^<*C><><aC><«*<>C>OC>^^<*<>«9><»C»<>C><»C>C»C»<Q»<S» k o v á č i . A Pozvanie A

A

A

A

A

A

«3» •5» A

A

A

A

«5» «8» A

A

Vývin ich národného povedomia. Napísal Jolins Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. n . Cena K 2-—

«5» Románová. Bibliotéka. ,0¾¾ 4 A ' 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-^ K j rečových spisovatelov. Podrobný soznam a ceny jednotli­

vých sväzkov dla nášho soznamu kníh

XXIX. riadne valné shromážděme TATRY horno-uhorskej banky účast, spolku

v Turčianskom Sv. Martine, ktoré bude dňa 24. apríla 1915 o 3. hodina popoludní Y miestnosti ústava.

P R E D M E T Y :

l . |Otvorenie valného zhromaždenia a osnačenie troch dlenov k uhodno-vernenia lápianice.

2. Zpráva direktorova a dosornáho povereníctva, prečítanie a schválenie A sávereSnýoh účtov a udelenie absolutoria.

& 3. Volba ityrooh dleno? direktoratva namiesto vystúpiváích. «5» A

A

A

A

A

A

* A

| |Hnzmány Karol, aÄBsaolftTéieKJe^ Pospol i té Čítanie. SSSřJSSJ*^

^áhnrelrv Tnnnč N á k r e s *«votopisný. Napíiai AaUOrbHy «IUIld^. J u l i ng Botto. Strán 72, 8»W

Soai t l . S l o v e n s k é M e m o r a n d u m r. 1 8 6 1 . Napísal Jozef Skultéty. Formát 8", str. 64. Cena 40 hal,

So&it 11. M l o l a a l >f. H o d ž a . Životopisný nákres. Na storočnú pamiatku jeho narodenia napisal Julius Botto. Formát 8", strán 68. Cena 60 hal.

Sočit 111. 2 2 < l x » a v o t i i i o t v o v r o d i n o . Napital dr. Jozet Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 hal.

Sočit IV- H o s p o d á r s k a ô i t a n k a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán 154. Cena . . . . K 1—»

Sočit V. S l o v e n s k á q t a a O t a o d k o n o a 18» s t o l e t l a . Napísal Štefan M. Daxner. Cena 30 hal.

S o s l t V I . j e v t l a ň l . Životopisný, itto. Strán 7í

Sirovaný 60 hal.

Všetky tieto knihy maj A na sk lade: v Turčianskom Sv. Martine J. Gašparík, F. Kompii, v Mošovciach Mil. Schmidt, v Liptovskom Sv. Mikuláš ! Fr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Fárička, Ján Valuch, Viktor Herle, v Novom Meste n/V. Andrej Fabian, v Dolnom Kubíne J. Trnkóci, Jozef Neumann, v Bytči Vil. Sonnenfeíd, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Šimon Roháček, v Fezinku Alfred Elein, na Myjave Daniel Pa-žický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpesti Budapeštiansky naklad, spolok, v Fetrovci Pavel Kukučka, v Skalici Josoí Teslfk. v Košiciach Jul. Kustra, v Kláštore pod Zniovom Jozef Stekláč, vo Zvolene P. Kellenberger, v Fresporku Sig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni J. Otto (I. Gluckgasse 8), v Prahe F. Topič (Ferdinandova třída), A Olomouci R. Promberger, v Brne J. Barvíc a J Novotný, V Fittsburgu, Pa. (v Amerike): M. Gazdík 1137 Hays Ave.,

M. Oliver Branch, Pittsburg, Pa.

25 m. & £» m «a Sa. i n s e r & t o v r e d a k o i a n i e J <=> z o d p o v e d n á .

Zodpovedcý redaktor: Sv«toxár Hurban. Majitel a vydavatel: Gonaortiam Pavel Mndroň a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačšarskehe účaatinárakeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.