Slovenský orgán sociálno-demokratickej strany Uhorska. Motto: V l s s t r cir e i l c u

- Vychodia každý štvrtok. = Adressa na dopisy, predplatky a všetky zásielky je: „ R o b o t n í c k e

Noviny", Pozsony, Kerházutca 18.

P r e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrf roka 1.25 kor.

Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. Jednotl ivé č í s la v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.

Ročník XI. V Prešporku, 23. apríla 1914. Číslo 17.

stávajte mohutnú 25. mája!

Rud$ týždeň. Keď pozorujeme vývin robotníckeho pohy­

bu, zbadáme čo skoro, že kúzelným prúti­kom, ktorý vyvoláva všetky úspechy triedne povedomého robotníctva, je agitácia. Agitá­cia dá sa previesť osobne a cestou tlače. Osobná agitácia — od muža k mužovi, od ženy k žene — je nesmierne dôležitá, ale najlepšia agitácia je agitácia cestou tlače. Keď získame novfho c'berateľa, nového piedplaťiteľa, novéhc čitateľa robotníckemu časopisu, získali sme tým nového bojovníka za naše ciele a ideály.

Pieto kladieme taký dôraz na rozširovanie našej robot, tlače .Tohoto rozširovania najmä teraz, v dobe volebných príprav, je treba.

Prolet?riát triedne povedomý v Uhorsku chystá s; prvý ráz využitkovať chudobné volebné právo, ktorého sa mu dostalo. Doby volebnej kampane má sa využitkovať ku rozširovaniu socialistických idejí. Ale keď táto prácn má byť úspešná, je v prvom rade treba, aby bo. cieľu povedomá, plánovitá a jednotná. Na tejto práci nemôžu len po­niektorí jednotlivci brať účasť, ale všetci po­vedomí sociálni demokrati musia spolupraco­vať. Ale ako môžu všetci triedne povedomí robotníci na tejto práci brať účasť, keď ne­čítajú svoje Robotnícke Noviny? Takíto ro­botníci utratia celkom "spojitosť so slovens­kým robotníckym pohybom. Dôležité uda­losti slovenského verejného života idú po­mimo nich, ale oni ich nevidia, oni ich nepo­čujú, ich nepochopujú.

Rozšírenie sociálno-demokratickej tlače je pre vývin slovenského triedne povedomého robotníctva veľmi dôležité. Keď Napoleon kedysi hovoril, že tlač je siedma veľmoc, cí­time pravdivosť tejto vety u nás na Sloven­sku najviac. Klerikáli, vládni prisluhovači, spiatočnícki národovci lifrujú tisíce a tisíce časopisov denne a týždenne slovenskému ľudu ktorý pod vplyvom ich tlače duševne krpatí a hynie. Preto je na Slovensku pôda pre spiatočníctvo taká dobrá a žírna, bo ľudspia-ttočníckou tlačou je odkojený. '

Spiatočnícku tlač pomáhajú rozširovať no­tári, farári, učitelia a iní dedinskí dejatelia, ale robotnícka tlač je im soľou v očiach, tú chceli by zničiť, vykynožiť. Klame sa každý. kto si tnyslí, *že naše -Robotnícke Noviny majú

•. ...>.\» ,.., • - •

radostný život. Naši zjavní a tajní nepria­telia od rokov kopú nám hrob. Násilenstvom, huckaním, ohováraním nás chceli zničiť, te­raz zas naši priatelia povrazu Tiszovej tla­čovej opravy chcú využitkovať ku nášmu zahrdúseniu. Kauciu by nám radi dali stia­hnuť, aby sme nemohli ako politický týž­denník vychodit'. Ale prečkali sme s našimi Robotníckymi Novinami horšie časy, preč­káme aj terajšie. A všetky vzteky proti náš­mu časopisu budú marné, keď silná vola na­šich súdruhov a priateľov bude chceť.

Neni sme z tých, ktorí vzdychajú a fata­listicky uspoliehajú sa na príchod iných ča­sov, keď je zle. Ale chceme našim súdru­hom povedať otvorene, že je zle. Naši ne­priatelia spiknuli sa proti nám, aby nás zni­čili. Pred tým nás len umlčovali, podceňo­vali, teraz nás by chceli už utlcť. Ale my sa nechceme dať utlcť, ani sa nedáme. Sloven­ský pracovný ľud musí dokázať behom týž­dňa po prvom máji, že vzdor všetkým ná­strahám vie si svoj časopis udržať a zacho­vať.

Teraz pred volbami chceli by nás — soci­álnych demokratov — mať bez politického časopisu, aby nás odsúdili ku mlčaniu v dobe volebnej kampane, aby mohli s robot­níckym voličstvom slovenským hrať svoje demagogické kúsky. Plán je múdro sosta-vený, len že pri tom musia mať aj slovenskí sociálni demokrati slovo. Na nich je teraz, aby rozhodnuli, či chcú byť vo volebnej kampani bez politického časopisu. Ako to­to rozhodnutie dopadne, o tom nemôže byť pochybnosti. Každý predsa vie, že len ten je spoľahlivým naším bojovníkom, kto je čitateľom našich Robotníckych Novín. Pre­to všetko treba vynaložiť, aby Robotnícke Noviny ako politický týždenník ďalej vycho­dit' mohly.

Ako ale toto učiniť? Vezmeme si príkla­dy z cudziny. V Nemecku previedli v po­sledných časoch agitáciu v prospech stran-nej tlače a organizácie. Mešťácke časopisy s posmechom pozeraly na „rudý týždeň" tejto agitácie našich súdruhov, ale aké bo­lo ich prekvapenie, keď sa zistilo, že be­hom „rudého týždňa" získali sociálno-demo-kratická strana 140 tisíc členov pre organi­zácie a 82 tísíc čitateľov pre strannú tlač. Ovšem k tomu bolo treba napnutia sil všet­

kých súdruhov.

Nemyslíme, že by sme mohli v takom o-brovsteom merítku previesť na Slovensku a-gitáciu pre naše organizácie a Robotnícke Noviny. Ale v malom merítku táto agitácia veľmi Fahko dá sa previesť. Len treba k tomu dobrej vôle. Stojíme pred 25-oslavou prvého mája, pred manifestáciou za požia­davky robotníctva. Každá organizácia a kaž­dý súdruh malý by pri tejto májovej sláv­nosti a v týždni po nej nasledujúcom pe­čovat' o to, aby pre Robotnícke Noviny zís­kaní boli noví predplatitelia. Na mnohých miestach pre nedostatok priemyslového ro­botníctva alebo zamestnania nemôžu sláviť prvý máj. Nuž nech títo súdruhovia oslávia tento prvý máj aspoň tak, že získajú pár predplatiteľov Robotníckym Novinám.

Nech každá organizácia napíše si ešte be­hom tohoto týždňa, koľko časopisov bude jej treba ku májovej oslave. S májovým čí­slom, ktoré vydáme v peknej úprave, vo väčšom formáte a s bohatým obsahom, pre­vedieme potom účelnú , a plánovitú agitáciu, aby sme získali nových predplatiteľov. Na mnohých miestach sú aj takí robotníci, kto-

. rí boli kedysi čitateľmi Robotníckych Novín, nezaplatili predplatné, že im preto muselo byť zasielanie časopisu zastavené. Týchto treba v prvom rade zas získať za predpla­titeľov a presvedčiť ich o tom, že sa to ne­srovnává s robotníckou česťou, keď poško-ďujú svoj robotnícky časopis.

Za posledné roky mnohé sa zanedbalo. Teraz nastávajú časy, aby zameškané sa do­honilo. Keď máme sa po sjazde stať vážnym činiteľom v slovenskom verejnom živote, musíme v prvom rade udržať a rozšíriť, zdo­konaliť a zlepšiť našu strannú tlač, získať jej čím viac čitateľov a postaviť naše Ro­botnícke Noviny aj v dobe platnosti nového tlačového zákona na bezpečný základ. Aj naše organizácie nech zorganizujú počnúc prvým májom rudý týždeň v prospech roz­šírenia Robotníckych Novín. Pamätajme, že každý nový odberateľ socialistického časo­pisu znamená nového bojovníka pre socia­lizmus, nový krok ku víťazstvu našej socia­listickej veci.

Hor sa do agitácie v prospech Robotníc­kych Novín! Nech prvý máj T914 a rudý týždeň po ňom nasledujúci množstvom no­vých predplatiteľov zabezpečia existenciu Robotníckych Novín.

Strana 2.

Do volebnej přece! Nový volebný zákon, nariadenie o pode­

lení volebných okresov a o zkúškach, kto­rých bude treba, aby dokázané bolo, že vo­lič vie čítať a písať, vstúpily v platnosť a nič nestojí v ceste tomu, aby nové volby konaly sa na základe pozmeneného voleb­ného poriadku. Vrchnosti pracujú na pode­lení hlasovacích okresov a sostavujú komi­sie, ktoré voličov budú popisovať a ktoré voličov zkúšať budú z čítania a písania.

Je isté, že v týchto dobách volebných prí­prav nesmie robotníctvo zostať nečinným. Od popisu voličov odvisí výsledok volby. Preto musí každý robotník, ktorý má vo­lebné právo na základe nového zákona, po­starať sa o to, aby prišiel do popisu voli­čov. Vrchnosti nebudú sa o to starať, aby robotníci mali volebné právo. Oni ich po­znajú, keď majú isť na vojnu alebo platiť porciu, ale keď sú volby, musí každý sám o svoje právo sa postarať. Treba si zado­vážiť dokument, že sme vychodili 6 ele­mentárnych tried. Keď škola, do ktorej sme chodili, už nejestvuje, je povinovatý rych­tář alebo mešťanosta vystaviť toto svede­ctvo. Každý 30-ročný robotník nech si toto svedectvo, že chodil do školy, zadováži. Kto do ótriednej školy nechodil, nec hisa hlási zkušobnej komisii, že chce složiť zkúšku o tom, že vie čítať a písať. Pred zkúšobnou komisiou musí prečítať 5 riadkov textu, kto­rý sa mu predloží a 2 riadky musí napísať.

Je videť, že robotník velikú Kalváriu mu­sí prekročiť, kým sa dostane k nádeji, že bude vzatý do popisu voličov. Ale keď pra­covný ľud chce, aby aj pre výrobné triedy v tomto státe nastaly lepšie časy, musí tú­to ťažkú prácu vykonať.

S dokumentárni, že vieme čítať a písať, resp. že sme chodili do školy, o našej do­movskej príslušnosti, ako dlho už bydlíme v niektorom mieste, aký dlhý čas sme za­mestnaní u nášho zamestnávateľa, hlásme sa pred komisiou voličov popisujúcich.

Sami ale pečujme o to, aby nás z popi­sov voličov nevynechali. Súdruhovia v kaž­dom mieste nech sa spoja a dobre na to bedlia, aby ani jediný z nich z popisu vo­ličov nebol vynechaný. Keď zbadajú, že po­niektorý v popisu voličov nenie, nech žia-

Výzkumy pána doktora Mastičky. Humoreska.

Sbieral som materiál pre kalendár. S tým je už dosť povedané, človek taký chápe sa všetkého a každého a upotrebuje, čo sa mu namane.

Navštívil som doktora Mastičku a medzi rečou pýtal som sa: „Čo považujete za naj-znamenitejší vynález modernej vedy?"

A pán doktor odvetil: „No, hovoril by som, že prispôsobenie a teoretické vyúžit-kovanie zárodka ku nemociam vôbec, bolo by vynálezom najznamenitejším terajšej doby. Neni najmenšej pochybnosti, že uvolnenie a prispôsobenie teorie rozprúdi celú spo­ločnosti.

„Smiem sa opýtať, prosím, čo môžeme o-čakávať?" pýtal som sa.

„To nie je možno doposiaľ povedať, akých rozmerov najnovší vynález docieli, jestli sa správne použije teória v praxi, — ale roz­hodne väčších, než sa dá vôbec pomyslel Mám tu v mojej pracovni v tejto chvíli ba­cila, pane, ktorého som nedávno sám vype­stoval, ktorý je chvalitebné schopným, svet úplne prevrátiť na ruby."

Pri týchto slovách vyňal zo sklenenej kasni malú, opatrne zavřenu a zapečatenú flaštič-ku a so slziami radosti v očiach ju prezeral.

„Bol by ste ochotným, pane doktore, sde-liť mne dačo bližšieho o novom Vašom vy­nálezu?"

„Prečo nie," — odvetil po krátkej pomlč­ke doktor, — „neni to už viacej tajomstvom;

„ROBOTNÍCKE NOVINY"

dajú pri vrchnosti, aby bo ldotýčny do po­pisu voličov vzatý. Aby ale túto prácu na­ši súdruhovia mohli ľahšie previesť, bude najlepšie, keď si zpracujú osobitnú štatisti­ku tých, ktorí sú voličmi, a tento svoj po­pis voličov prirovnajú k tomu, ktorý musia vrchnosti verejne vyložiť.

Májovej oslavy využitkujme na všetkých miestach k tomu, aby sme sostavili výbor, ktorý bude poverený vedením týchto pred-prác volebných, bez ktorých účasť pri vo­lebnom boji nedá sa myslet'. Súdruhovia, konajte v svojom vlastnom záujme v teraj­ších dobách príprav ku volbám svoju po­vinnosť.

Májové oslovy. Slovenský proletariát oslávi tohoročný pr-

vý_máj dôstojným spůsobom. V Prešporku 1

usporiadané bude v Robotníckom dome (Du­najská u i 48) ľudové shromaždenie pre Slo­vákov o po. 11. hod. predpoludním. Popo­ludní o 2. hod. demonštračný sprievod od Robotníckeho domu do „Bellevue", kde bu­de ľudová zábava.

V Lipt. Sv. Mikuláši bude o pol 9. hod. predpoludním demon­štračný sprievod a o pol 11. hod. verejné ľudové shromaždenie vo dvore u „Čierneho orla". Po poludní bude májová slávnosť vo dvorane „u čierneho orla", spojená s hu­moristickými prednáškami a tanečnou zába­vou. Vstupné do zábavy za osobu 80 hal.

V Malackách bude na 1. mája o 9. hod. demonštračný sprievod zo spolkovej miestnosti murárov s hudbou. Po sprievode bude ľudové shro­maždenie.

Soudp. í). Brůho mrtev Českoslovanská sociálno-demokratická stra­

na v Rakúsku stojí nad mrtvolou jednoho zo

rozhlásil som to už vo svetových časopisoch a čakám objednávky. Jestli chcete to aj vo Vašom kalendári použiť, tým lepšie; som vôbec priateľom kalendárov."

„Veľmi vďačne," prisľúbil som. „Teda poviem Vám dačo o tom. Vypesto­

val som bacile lásky." „Akože? Vy ste vypestoval ?" „Áno, vypestoval som bacila, či zárodok,

ktoréhožto vniknutie do tela ľudského spô­sobí nadobyčajný vznik nemoci — lásky. — Budete zaiste žádostivý zvedeť, ako sa mi podarilo tento zvláštny a doposiaľ neznámy druh bacila nájsť.

Mikroskopickým pozorováním krve choré­ho, bol som nemálo prekvapený, spozoru-júc zvláštny mikrob, až doposiaľ mi nezná­my. — Premýšľal som o tom dlhšiu dobu, a zkúmajúc stav chorého, povahu jeho a všet--ko, čo som mohol z výkonov chorého vypo­zorovať, prišiel som k názoru, že je to záro-rodok najobyčajnejší, ale tiež najzhúb-nejší všetkých nemocí, ktoré kedykoľvek po­kolenie ľudské postihnuly, — zárodok lás­ky."

Doktor priniesol mikroskop. „Ráčte sa pozreť na toho bacila," ponákal

ma ochotný doktor. „Neni to v takej zá-tvore nebezpečným."

A ja som vzal mikroskop a prezeral som si tie zvieratka, ktoré mohly svet na ruby obrátiť. A jak som sa počudoval, vidiac, ako sa to vo flaštičke hemží, jaké netvory s mno­hými vlasovými chápadly hľadí sa zmocniť jeden druhého. Vyzeraly pod mikroskopom skoro ako polypy, ačkoľvek slobodným okom nebolo ich možno ani videť.

Číslo 17.

svojich najlepších ľudí. Dlhoročný sekretár strany súdr. Anton Brůha, dokonal svoju po­zemskú púť. Čo v mom českoslovanská so­ciálna demokracia utratila, pochopíme z bo­lu, ktorý naplnil všetky jej organizácie. Sú­druh Brůha to bol, ktorý svojou cieľuvedo-mou organizačnou prácou pomáhal budovať tú obrovskú složku socialistickej Internaci­onály, ktorá nese meno českoslovanská soci­álna demokracia.

V súdr. Brůhovi utratili slovenskí sociál­ni demokrati svojho dobrého priateľa a po­mocníka. Vždy, kedy bolo im treba rady a po­moci, našli u súdr. Brůhu so svojimi žiado-stiami pochopenie. Preto nad jeho mŕtvolou trúchli aj slovenská sociálna demokracia, kto­rá zachová ho vo vďačnej pamäti. Čo smrtel­ného bolo na súdr. Brůhovi, odovzdané bolo do matky zeme, ale duch jeho bude žiť med­zi proletariátom triedne povedomým, najmä aj medzi slovenskou sociálnou demokraciou. Nech najde aj na Slovensku v pilnosti a vernosti nasledovníkov.

O velikom mŕtvom českoslovanskej soci­álnej demokracie píšu „Delnícke Listy":

Těžká rána dopadla na bedra naši strany: drahý máš soudruh Antonín Brůha, sekretář strany, opustil nás na vždy. Telegrafický drát přinesl zdrcující zvěst, že zemřel, podleh­nuv vražedné nemoci proletářů, tuberkulose.

Odcházíť soudruhem Brůhou opět jeden z nejlepších v našich řadách. Odchází jeden ze sloupů strany, jeden z těch, kdo tvořili osu, ba duši její. A že byl Brůha vlastně du­ší strany ve směru organisačním, je toho vů­bec připomínat? Všichni naši důvěrníci, kte­ří s ním byli po léta ve styku, vědí dobře z těch jeho bombardujících dopisů, povzbuzu­jících projevů, z toho, jak nepřetržitě udr­žoval s nimi styk, jak sám sledoval každé hnutí ve straně a žádal o přesné informace, a jak na druhé straně zase ihned zasahoval, radil, povzbuzoval — že se stranou žil a že žil jen pro ni.

Vždyť ještě do posledních chvil, kdy už měl duši takřka na jazyku, všechno myšlení jeho soustředěno bylo na stranu. Těžce ne­mocen aranžoval a ve skutečnosti řídil ještě poslední sjezd naší strany, referoval na schů­zích zastupitelstva strany, vykonal všecku tu

„A k čomu možno týchto netvorov pou­žiť?" pýtal som sa, zvedavo.

„Potrebujem len jednej jedinej osobe ten­to zárodok vštepovať a ostatné dostaví sa samo od seba. Musíte vedeť, že zárodok ten je veľmi prenosným, ba zrovna nákazlivým. Jediný dotyk tela osoby postiaženej stačí k preneseniu zárodku atak možno v minute veľ­ký počet osôb rôznych povah nakaziť baci­lom týmto. A následok? Všetci onemocnia ťažkou nemocou láskou!

„A jaký by to malo účel a praktický vý­znam?"

„Aký? Nuž zariadim vo svetových mestách tu v Evropě a v Amerike predajne a predo­všetkým budem hľadeť nepomery v láske vy­rovnávať; zatiaľ budem bádať ďalej, až sa mi podarí aj na vonkove veškeré ľudstvo učiniť v láske šťastným a vyhubiť terajšie nesrovnatelnosti následkom nešťastných man­želských pomerov. Viete dobre, že teraz lá­ska je mimoriadnym predmetom pri uzavie­raní manželských sňatkov. Teraz sú peniaze hlatnou pohnútkou. Potom to bude inakšie; len láska bude vodítkom. Ten, kto sa zami­luje do niektorej osoby, bude potrebovať len raz sa jej dotknúť, a ona zahorí tou samou láskou k nemu, a všetky ostatné ohľady u-stúpia obapoľnej láske. Bude konec nešťast­ným manželstvám."

„Keď z toho stanoviska vychodíte, prajem Vám mnoho zdaru," — hovorím na to, „Len aby sa to nezvrhlo v pravý opak!"

„A keby sa tak náhodou niekde stalo, bu­de ešte dosť času nájsť dajakého protiba-cilä. Ostatne, nateraz nemôžem Vám nič po­zitívneho povedať. A žprídu prvé objednáv-

Číslo 17. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 5.

strašně namáhavou práci přípravnou (zpra­covaní zprávy), v rukou měl všecky nitky celého hnutí a nie nedbal těžké nemoci, nie nedbal hlasů svých přátel, kteří mu radili, aby si popřál klidu. Ne, strana a práce pro ni mu byla nade vše. Hlasem již sesláblým, chvílemi přerušován záchvaty dusivého ka­šle, vždy znovu ujímal se slova, aby dal prů­chod názorům zkušeného praktika strany. — A jak při tom ihned ožil, jak mu oči zazáři­ly, jak do celého těla jakoby znovu se vra­cela stará síla a bojovný duch, jak se roz­ohnil, že jsme měli opravdu obavy, že nám tam klesne vyčerpáním na tribuně řečnické.

Ale nepovolil. Láska k straně jakoby dodá­vala tomu slaboučkému tělu nevyčerpatelné síly.

Teprv po sjezdu ulehl. Ale i pak ještě sle­doval pozorně a se zájmem do posledního okamžiku, co se děje ve straně.

Takový byl soudruh Brůha ještě v posled­ních dobách, když choroba naň doléhala ce­lou tíhou. Jakž teprve v letech dřívějších! Člověka takové agilnosti strana naše snad nikdy neměla! Vždyť třeba jen si vzpome­nout, že sekretársky úřad, tak těžký a zod­povědný, vykonával — a jak vykonával — vedle svého zaměstnání úředníka okresní ne­mocenské pokladny pražské. Jeden ten úkol obsáhnout, vyžadovalo už síly nadlidské, sta­čilo by na vyplnění dvou životů, ale Brůha nikdy ani slyšet nechtěl, aby se mu ulehčilo Zdávalo se opravdu, že je ze železa.

A obrovská práce, kterou vykonal, poji­stila mu nezapomenutelné jméno v naší hi­storii. Vyrosla-li strana do té síly, do té pl­nosti, do toho rozkvětu dnešního, lví podíl zásluhy připadá právě mu.

Při tom jako osoba povahou svou nejmi­lejší člověk zlatého srdce. Každý soudruh, měl-li jakou bolest, mohl se s klidem naň obrátit, našel u něho pochopení jako u otce. Pomohl, a kde nemohl sám pomoci, poradil, a poradil jistě dobře. Proto se těšil všeo­becné vážnosti na všech stranách.

A přece zase na druhé straně byl neúpros­ným, kde toho kázal zájem strany. Kde při­šel na nepravost a neplechu, tam nechal kaž­dý ohled stranou, tam zasáhl rukou železnou a byl proto právem obáván u těch, kdož ne­plnili svoje povinnosti nebo kdož jakýmkoli způsobem provinili se proti zájmům strany.

ky, potom uvidíme. Bude dobre, keď tak asi za mesiac prídete zase; potom Vám po­slúžim s makavými dôkazy."

„Urobíme tak, pane doktore, Nateraz Vám ďakujem."

Rozlúčili sme sa. *

Zprávy a inseráty o bacilu lásky vykona­ly svoj úkol práve tak, ako podobné o „Re-nascinu", ,Contrheumam', ,Elsafluide', ,Ro-sabalsámu' a mnoho iných prostriedkoch a zázračných liekoch.

Za mesiac som sa zase k pánu doktorovi Mastičkovi dostavil, Zastihnul som ho sedia­ceho u stolu so zachmúrenou tvárou, ob­klopeného celou haldou papierov, dopisov, telegramov, ktoré sa válaly po stole, na sto­liciach, a najviacej ich bolo nakopených na dlážke.

„Pozdáva sa mi, že obchod ide zname­nite, pane doktore!" preriekol som po po­zdrave.

„Sám čert mi to napískal! Je to už k zú-faniu s tým bacilom! Každú chvíľu mi sem voľakto príde, že to neni to, čo on chcel. Každú chvíľu mám tu výstupy, párky sem prichodia z ďaleká vo veľkom nepomeru k sebe, aby som to napravil, čo som zkazil. Vidím, že som si nadrobil volaco, čo tak skoro nestrovím."

„A čo protibacilus?" „To je práve to najhoršie! Neni som vsta-

ve ho vypátrať", bárs akokoľvek sa namá­ham", znela' odpoveď.

V tej chvíli ozvaly sa vonku zlostné hlasy. „Už zase dakto ide! Pre boha, kedy to­

mu bude konec?" — Doktor klesnul na po-

Jako sám, nešetře vlastního zdraví, konal s nejúzkostlivější svědomitostí povinnosti své sekretárske, tak přirozeně žádal, a prá­vem mohl žádat, aby každý soudruh dostál povinnostem na něho vloženým.

Bude nám scházet. Takového vzorného a přímo ideálneho sekretáře, jejž nám záviděly všechny druhé strany, těžko bude možno na­hradit.

Co však činí odchod jeho zvláště bolest­ným: odchází vlastně mlád, necelých třiačty-řicet roků stár. Co mohl ještě vykonat, jaké služby straně ještě prokázat! Je v tom pří­mo tragika oeudu: odcházejí nám nejlepší , lidé v nejkrásnějším mužném věku: Po Rou-šarovi, Krapkovi, Steinerovi a Černém teď zase Brůha! Jako čtyřicátníci, nejvýš pade­sátníci odcházejí. Proletársky ráz strany i v tom dochází svého bolestného výrazu.

A Brůha sám byl proletářem celým svým životem, celým svým založením, celou svou činností. Z třídy dělné vyšel, pro ni žil a pro ni umíral. Jako nejproletářštější mezi proletáři, jako děcko porodnice vstupoval do světa, proletársky se životem bil a s pro­letárskym údělem — souchotěmi, svět zase opustil.

Z prostičkého, odstrčeného dělníka prací svou vyšinul se na řiditele organisace nej­větší strany v národě: kolik síly a nezdolné energie už v tom se jevilo. Po té stránce měl by se stejně jako Steiner a Krapka i druzí zemřelí průkopníci naší strany státi zvláště našim mladým soudruhům zářivým příkla-ldem a vzorem. Ve stopách jeho pracovitosti, obětavosti, nevyrovnatelné lásky ke straně měli by kráčet!

Zpráva o Brůhově smrti. Výkonný výbor českoslovanské sociálně-demokratické strany dělnické oznamuje truchlivou zprávu, že dne 17. dubna o půl 4. hodině odpolední zemřel Antonín Brůha, tajemník českoslovanské so­ciálně-demokratické strany dělnické. Skonal po vleklé nemoci ve věku 43 roků ve středu své rodiny.

Pohřeb koná se v neděli dne IQ. dubna o 3. hodině odpolední z nádvoří Lidového do­mu v Hybernské ulici v Praze II. na hřbitov vinohradský.

O živote súdruha Brůhu píšu „Del. Listy": „Soudruh Antonín Brůha, sekretář česko-

hovku a šiatkou ovieval si tvár. Do izby vběhnul vyziablý starší pán vznešeného rodu a hlasom nanejvýš rozvztekleným pýta sa:

„Kto je doktor Mastička?" „Ja som", riekol doktor. „Som gróf X. Y. a rád by som vedel,

čo to za čertovinu prevádzate! — Ste šar­latán, ste darebák, čo zaviedol „Mastičkove bacile" k docieleniu spokojnej a šťastnej lá­sky."

Doktor sa mlčky uklonil. V tom ale pri­šlo viacej párkov; bezpochyby přijeli všet­ci vlakom. Boly to párky rôznych stavov, rôznych veľkostí a povah. Gróf skočil medzi nich, uchopil za ruku malú, tučnú ženu pl­ných tvarov a prasprostého vzhľadu a zvolal:

„Pozrite len! Do tejto som zaľúbený!" „A ja" — zamiešala sa do toho krásna

dáma asi 20ročná — „do tohoto!" Chopila za ruku otrhaného tuláka s ježatou bradou a červeným nosom.

S druhej strany prichodí kňaz a vede za ruku vyfintěnu osobu, na ktorej bolo vidno, že má mnoho prehýrených nocí za sebou: „A ja do tejto."

„To je darebáctvo, to je holé bláznov-] stvo", kričí gróf, hroziac päsťou doktorovi.

„Ja zbožňujem teraz túto ženu, ale keby ju voľakto utopil, dal by som mu hneď tisíc dukátov."

„Ale nehovor tak, miláčku", karhala ho žena.

( Bolo by to s doktorom zle dopadlo, ale mal toľko duchaprítomnosti, že mohol u-spokojiť hosťov tým, keď im vysvetlil: „Vzá­cne jDanstvo neni som ja vinen tomu, ale

1 vy; neboli ste obozretní, keď ste sa zaoč-

slovanské sociálně-demokratické strany děl­nické, člen mezinárodního bureau, narodil se dne 25. října 1S71 v pražské porodnici, jako „Pražátko"; dítě nemanželské matky. Úřední jméno jeho bylo Antonín Brůha-Ko-lář. Otec jeho zabŕi se za několik dní po Brů-hovu narození. Dítě dáno na vychování do Buláiiky u Kostelce nad Černými lesy. Ko­jila a vychovávala jej chudá žena Kašová. Pak byl dán matce, jež se živila praním a posluhováním. Zakusil mnoho ústrků a bídy.

Jakmile vychodil školu, dali jej rodiče (mat­ka se totiž provdala) učiti zlatnictví. Praco­val v několika pražskveh dílnách a brzy po­čal si všímati dělnickího hnutí.

První počátky jeho ve straně byly v ob­vodu nynějšího XIV. kraje (Žižkov, Nusle, Vinohrady, Vršovice, .Wichelsko, Krčsko, Kouřimsko, Černokostelecko, Kolínsko atd.) Odtud byl povolán, když odbyl si aktivní službu vojenskou, do okresní nemocenské po­kladny. — Zde byl asi patnáct let. Roku 1905 zvolen byl definitivním sekretářem strany na sjezde v Prostějově.

Jako sekretář je jistě všem českým soudru­hům znám. Získal si velikých zásluh jak svou péčí o stranu, tak i o sekretariát. Zvláštní jeho dobrou vlastností byla znalost osob, by­strost úsudku ve všech organisačních věcech, neobyčejná hbitost a pohotovost i v nejkri­tičtějších případech. V záležitostech organi­sačních byl znalcem přímo nenahraditelným.

Do říšské rady kandidoval na Žižkove r. 1907 a dostal se do užší volby s českým ra­dikálem, který pomocí demagogie a všech nepřátel sociální demokracie zvítězil. Při doplňovacích volbách v okresu lounském, když vzdal se mandátu agrárník Bergmann, kandidoval soudruh Brůha po druhé a stra­na agrární byla nucena vrhnouti tam vedle spousty agitačních sil asi půldruhého sta tis,c korun. Chtěla svůj mandát proti Brůhovi u-hájiti a zvoliti Mašatu.

Přes to by se to agrární straně sotva po­dařilo, kdyby byl soudruh Brůha uprostřed volebního boje těžce neonemocněl. Uhnal si zánět pohrudnice vedle tuberkulosy, jež jej tajně zžírala. Již tehdy byly obavy o jeho soudr. Brůha k životu jen proto, aby pro­spěl co nejvíce straně sociálně-demokratické, uchovala jej ještě několik let. —

kovali. Vy ste sa dotknuli osôb, ktorých ste sa nemali; nedali ste na seba pozor. Proti tomu treba použiť protibacila a úfam, že za krátky čas všetkým pomôžem; račte sa uspokojiť." Pri posledných slovách ale zmiznul vo vedlajšiej izbe, ktorú za sebou zamknul.

Hostia chvíľku zúrili a nadávali, konečne jeden za druhým sa vytratili. A keď zavlá­dlo ticho, vyšiel von a vzdychnul: „No, pro dneskajšok bude, hádam, pokoj; žiadny vlak už nepríde až do rána."

„Neni proti tomu žiadneho prostriedku?" pýtal som sa.

„Jedine protibacil, ale toho doposiaľ ne­mám. Nepozostáva mi nič iného, iba utiecť. Ale čo horšieho a čomu sa zaiste počudu­jete, je to, že aj ja som nakazený, a to je korunou všetkého zla. Pred týžďňom sa mi ztratila malá flaštička s bacilmi a hľada-dajúc ju, zbadal som, že ju moja stará a hluchá gazdina mala v rukách. Ja neopater-ný, polapil som ju za ruku, aby som jej flaštičku vydrel, ale už bolo pozde. Náka­za prešla na mňa a teraz — som obetou lásky."

„A čo chcete teraz urobiť?" „Sám neviem; ale tu ostať nemôžem. —

Marta, o Martičko! Má milá, malá Marti­čko, kde že si?"

Odporúčal som sa a utiekol, aby som i ja dajakým spôsobom sa nenakazil.

Za týždeň som potom čítal v novinách, že doktor Mastička odcestoval — do Au­strálie.

iste, aby mal pokoj. Strýčko Ferdinand.

Strana 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY Číslo 17.

Zemřel, po několikerém již zápolení se smrtí, v pátek dne 17. dubna o půl 4. hod. odpolední. Zanechává tu vedle strany, kte­rou tolik miloval a věrně jí sloužil, též ho­řekující manželku a čtyři dítky od 4 do 16 let staré. Čest nehynoucí jeho památce!"

* Slovenský výkonný výbor v Prešporku do-

poslal výkonnému výboru českoslovanskej sociálnej demokracie tento telegram: Zro­nená zprávou o smrti Vášho tajomníka Antona Bruhu sklania slovenská sociálna de­mokracia svoje smútočným flórom ovinuté rudé zástavy nad mrtvolou tohoto predbo-jovníka socializmu a verného priateľa slo­venskej sociálnej demokracie.

Rozhľady* Páni národovci majú teraz plné hlavy sta­

rostí, či majú svolat' národnostný sjazd. — Jedni navrhujú, aby sa svolal sjazd všetkých národností, druhí zas myslia, aby aspoň Slo­váci sa sišli ku sjazdu a ustálili svoje po­žiadavky vo verejnom a cirkevnom živote. Sme o tom presvedčení, že nemaďarským národovcom sa nepodarí tento sjazd vydr­žiavať, bo politické kšeftovanie narobilo toľ­ko zkázy v národnostnom tábore, že je vy­tvorené, aby národovci rozličných frakcií a rozličných záujmov zasadnuli ku spoločným poradám. Keby ale aj národnostný sjazd sa vydržiaval, nenapadne nám sociálnym demo­kratom, aby sme sa dali na ňom zastúpiť a s tými pánmi rokovali o našich potrebách, ktorí sú ochotní zapredať volebné právo k vôli Tiszovým sľubom a ktorí sa chystajú do manželskej postele, alebo v nej už ležia, s tým, ktorý demokracii toľko rán v Uhor­sku zasadil. Keď budú páni národovci vy­držiavať národnostný sjazd, budú len sami medzi sebou. Triedne povedomé robotníctvo nemaďarských národností ku národnostné­mu sjazdu nevypošle svojich zástupcov a preto ani tento národnostný sjazd nesmel by v mene všetkých nemaďarských národ­ností hovoriť. A ku všeslovenskému vjazdu slovenská sociálna demokracia tiež by svo­jich zástupcov nevyposlala, bo ako pokro­ková strana s klerikálmi a spiatočníkmi o hospodárskych, politických a kultúrnych po­trebách slovenského ľudu radiť sa predsa nebude. Nám — sociálnym demokratom — je celý ten klerikálno-konzervatívno-pokro-kovo-vládno-radikálny lekvár odporný až do duše. My chceme pre spoločenské pozdvi­hnutie slovenského ľudu pracovať vedľa na­šich síl, ale pri tom klerikálneho ohlupo­vania a falošného radikalizmu nám netreba. Naopak, to sú naši najväčší nepriatelia, s ktorými spoločné porady márne vydržiava­me, najmä keď vieme, že idú za každým,, kto im ukazuje väčší kus mäsa. — Pri u-zavierke listu dochodí nám z Budapešti zprá­va, že národnostný sjazd behom delegácií v Budapešti nebude, bo uhorskí Nemci u-zavreli sjazdu tohoto sa nesúčastniť.

V Opatiji sišli sa ku konferenciám zahra­niční ministri Berchtold a San Oiulano, aby určili obvod pôsobnosti našej monarchie v Malej Ázii. Ustálený bol obvod vo velikosti 40 tisíc štvorcových kilometrov, obydlených 400 tisícmi Turkov v Malej Ázii, kde môžu rakúsko-uhorskí kapitalisti uplatňovať svoje kapitalistické záujmy. Toto má byť odme­nou našej monarchie za to, že robí Neme­cku militaristickú politiku a svojím mlčaním podporovala zbojnícky vpád Talianska do

Tripoliska. Ale bolo by lepšie, keby sme túto odmenu neboli dostali, bo je ío len danajský dar, ktorý nám narobí mnoho ško­dy a vyžiada si velikých obetí v peniazoch a snáď aj v ľudských životoch. Videli sme to všade pri iných štátoch, keď začali pre­vádzať kolonizačnú politiku, že prišlo k voj­nám a výdavky na vojsko neobyčajne vzrá-stly. Aj náš štát poženú kapitalisti, ktorí zaobstarávať budú si svoje záujmy v Malej Ázii, do kolonizačnej politiky, ktorá ešte žiadnemu štátu nepriniesla mnoho do­brého. Lepšie bolo by veru pečovat' o vnú­torné sosilnenie národov v našom štátu a nechať experimenty s kolóniami. V krajine máme toľko rán, ktoré treba hojiť, že veru netreba starať sa o Malú Áziu a tamojších Turkov.

Deiegácie sídu sa koncom apríla v Bu­dapešti. Hovorilo sa, že delegačné zasadnutie zaháji kráľ trónnou rečou osobne, ale tento plán padol do vody, bo kráľ je chorlavý. Na jeho mieste prečíta trónnu reč arciknie-ža Franc Ferdinand. Tohoročné delegácie prinesú národom nové ťarchy. Len minister vojny budú žiadať povýšenie ťárch vojen­ských o 151 miliónov korún. Na stavbu vá­lečných lodí bude žiadať 426 miliónov korún na dobu 5 rokov. Delegácie tieto miliony na vojenské ciele prirodzene povolia, bo z cudzieho krv netečie. Ľud predsa vojenské ťarchy nepriamymi daňami zaplatiť musí. Ale vzdor tomu predsa nemá ani len kúska práva, aby do verejných záležitostí na prí­slušnom mieste mohol hovoriť a aj roz­hodovať. Ľud môže, áno musí platiť, ale práva vo verejnom živote nemá.

Trojspolok Nemecka, Rakúska-Uhorska a Talianska priniesol národom rakú sko-uhor-skej ríše len ťažké militaristické ťarchy. Ale skutočného prospechu len veľmi málo naša monarchia z trojspolku má. V opozičných kruhoch teraz prichodia ku poznaniu, že ten­to trojspolok len vojenské ťarchy, ktoré sná-šať musíme, zväčšuje a zahájili agitáciu proti trojspolku. Opozícia chystala sa dokonca na púť do Petrohradu, aby maďarská politika priblížila sa ku politike Ruska a Slovanstva vôbec. V základe ovšem všetky tieto proti-trojspolkové agitácie nemajú valnej ceny, bo sú väčšmi len manévry taktiky maďarskej opozície proti terajšej vláde. Cez Petrohrad chce opozícia Tiszu priviesť k pádu. Ale po­ctivú protitrojspolkovú zahraničnú politiku od opozície nečakáme.

Zahraničné zprávy. Rakúsko. Nemecká sociálna demokracia

vydala manifest ku pracovnému ľudu, v kto­rom brojí proti vláde absolutizmu par. 14. v Rakúsku. — Policajný konfident a býva­lý predseda národne-sociálnych poslancov na ríšskej rade dr. Švihá nasťahoval sa do Břev­nova u Prahy, kde je hosťom redaktora Če­ského Slova Svozila, bývalého kňaza. Pekná veru je to spoločnosť tá národne-sociálna partaj v Česku. — Vyšetrovanie vo vysťa­hovaleckých aférach v Haliči bude v naj­bližšom čase dokončené a na 1050 osob bu­de postavených v máji pred súd vo Ľvove.

Nemecko. Do Zabernu vtiahol zas 99. re­giment, ktorý muse Iopustiť Zabern pre kú­sky poniektorých oficierov, ktorí urážali fran­cúzske obecenstvo v Zaberne a dali ponie­ktorých občanov odviesť na stráž do kasár­ne. Prípad tento mal za následok velikú debatu v parlamente, behom ktorej kancel-lár a minister vojny obhajovali oficierov.

Na ukľudnenie myslí posiali zo Zabernu pluk ktorý teraz zas sa navrátil do mesta. Elsas-ko-Lotrinsko dostane aj nového miestodrži­teľa v osobe doterajšieho pruského ministra Dalwitza. Doterajší elsaský miestodržiteľ gróf Wedel povýšený bol na kniežaťa, aby nepo­cítil svoj nútený odchod priveľa ťažko.

Švédsko. Volebné výsledky dosiaľ neni sú celkom známe. Ale toľko je isté, že sociálni demokrati získali mnoho mandátov a taktiež aj konzervatívci. Ztráty utrpeli liberáli, pri­klonili sa buď na ľavo alebo na pravo, ale neslaných, nemastných liberálov opustili. Vo­ličstvo poznalo, že boj o novú štátnu formu Švédsku vybojovať musia sociálni demokrati a že liberáli sút* y tomto smere nespoľahliví. Preto ich opustilo. Sociálni demokrati pre­dostrú švédskemu snemu návrh, aby bola od­stránená dynastia a nastolená republika.

Mexiko. Pomer medzi Severoamerickou U-niou a Mexikom sa veľmi priostril. Prezi­dent Wilson vyhráža sa Huertovi vojnou, keď nedostane Únia zadostučinenie za to, že vojsko Huertove lapilo niekoľko americ­kých vojakov. Wilson je odhodlaný, keď U-nia tohoto zadosťučinenia nedostane, dať ob­sadiť pobrežné prístavy a mestá Mexika. Po­kračovanie Unie ukazuje na to, že americkí kapitalisti chcú zakrútiť krkom svobodě a samostatnosti Mexika.

Bez cirhve. To je zaiste dačo strašného u nás na

Slovensku: vystúpiť z cirkve. V iných kul­túrnych štátoch je to každodennou vecou. Deň po dni čítame v časopisoch, že v Ne­mecku húfne vystupuje ľud tak z evanje­lickej, ako i z katolíckej cirkve. V Nemecku sa nachodí dnes už do 500 tisíc takých o-byvateľov, ktorí neplatia žiadnu cirkevnú

daň, nenosia kurence farárom, ani na po­žehnanie nechodia a neidú robiť „na cir­kevné". Rečníci na ľudových shromaždeniach pred veľkými zástupami ľudu rozberajú o-tázky o živote na druhom svete, o anjeli­koch, o svätých a sviatosťach. Medzi zástu­pom nachádza sa i veľa kňazov, ktorí tlie­skajú dlaňami rečníkovi, keď tento zdrapu-je handry, s ktorými je klerikalizmus zao-balený. Stane sa, že vystúpi i protirečník na obranu cirkve, ale jeho reč nemá nikdy praj­ného výsledku. Pán boh tiež nerobí nič ku obrane cirkve. Ani hromom nebije, ani o-hnivý dážď nepošle na týchto neveriacich „bludárov", ba ani len polícia neide brániť cirkev, nerozháňa takéto shromaždenia. Zlé znamenie je to pre úradné cirkve, že práve medzi vzdelanými národami tratí pôdu. Le­bo pred vzdelaným človekom neobstojí ani jedno slovíčko, ktoré by cirkev predniesť mohla ku svojej obrane. Keď by sme i u-znali to, že viera človeku je potrebná, tak ešte nevidím žiadnu príčinu ku tomu, že keď i dačo verím, musím patriť ku daktorej cir­kvi, že musím patriť ku takej organizácii, ktorá odo mňa berie groše a mne ukazuje len prázdnu dlaň. Človek zdravého modzgu to neuverí, keď je to i dobrý kresťan, že je zapotrebné najprv podplatiť niekoľko ľudí a všeliakých prostredníkov, aby sa dostal

'ku bohu. Keď ja i mám náboženské pre­svedčenie, kto ma má právo prinútiť ku to­mu, že to musí byť také, aké mi cirkev pred­pisuje? Či ja to musím dakomu uveriť, že-keď sa ori navlečie do fantastického rúcha, že je on už potom dajaký nadprirodzený človek a má právo robiť poriadky na zemi i ne nebi?

Pred raňajkami pol sklenice

SchmiBdthaurovcj jej užívanie je pravé požehnanie pre chorých so žalúdkom a tých, ktorí trpia na poruchy zažívania.

horkej vody Přivede zkažený žalúdok za 2—3

hod. do pořádku.

K dostaniu v mieste obchode.

a na okolí v každej lekárni a každom lepiom H a l a láhev 4 0 h. Velká láhev 6 0 h

Číslo 17.

V jednom čase, kedy v cirkvi katolíckej -od rázu panovali 3 pápeži, ku ostatku to pred veriacimi tak vysvětlovali, že vraj aj boh pozostáva zo troch osôb, takže i na zemi môžu byť traja pápeži. Títo sypali cirkevné kliatby jedon na druhého a každý sa držal za námestníka božieho. U rímskej cirkvi niet nič nemožného. Ona spravila svätých z tých najhorších inkvizítorov, ona dala upáliť naj­horlivejších kazateľov Kristových zásad, ona bojovala ohňom, mečom, duševným a te­lesným jedom, politikou a rozsievaním štva­nie medzi ľudom, ona dusí kultúru, zatra­cuje a prenasleduje vedu, len aby svoju svet­skú moc a bohatstvo udržať mohla. Každý vzdelaný človek, ktorý pozná minulosť cír­kve, ktorý pozná zbrane a ciele cirkve, ne­môže zostať v jej lone, nemôže byť jej prí­vržencom. Nemôže, nechce a predsa mnohí sú jej údami. Práve to je to, čo mravne hrob vykopáva cirkvi a čo bude i jej teles­ným úpadkom. Ruka cirkve siaha všade, tak do tej najskvelejšej paloty, ako i do najchu­dobnejšej chatrče, od toho najvyššieho úra­du až po toho najostatnejšieho hajducha. Keď by cirkev bola stúpala dosiaľ po tej ceste, ktorú Kristus označil, ľudstvo mohlo už dávno byť blažené a všetky spoločenské otázky dávno rozriešené. Nestály by dnes národy ozbrojené až po uši proti sebe, a ne-čakaly by, až sa s požehnanými zbraňami — každý s pomocou božou — na seba vrh­nú. Keď by cirkev bola stúpala po ceste Kristovej, dnes by nebolo ani Mohamedánov, ani Kalvínov, ani Luteránov. Prečo povsta­ly tieto viery?

Prvý, ktorý proti katolíckej cirkvi vystú­pil, bol biskup Arián, ktorý na čele väčši­ny kresťanských biskupov nechcel prijať ná­vrh tyrana pohanského cisára Konstantina, že Krista treba vyhlásiť za boha. Vyše troch storočí prví kresťania žili bez toho, že by boli držali Ježiša za boha. Nesmyselnosti, ktoré vyhlasovala rimská cirkev za pravdivé a nemravný život kňažstva zavdaly príčinu k tomu, že mravne a čisto smýšľajúci ľudia boli prinútení opustiť rimskú cirkev. Kto ne­chcel uveriť, že odpustky sa dajú za penia­ze kúpiť a že chlieb na oltári sa premení v opravdivé telo Kristove, ten nemal ďalej čo v rímskej cirkvi hľadať. Nesmysly vyhá-naly ľudí z cirkve, ktorí potom utvorili no­vé cirkve.

Dnes je ľuďom už dobre známo, že v žiadnej cirkvi nieto spásy a že každá cirkev pre záujmy ľudu je mrtvá. Poznajú dejiny cirkve, vedia, ktorý pápež ktorú sviatosť vy­myslel; vedia, ktorý pápež koľko ľudí dal zavraždiť, vedia, koľko miliardov majetku na­hrabali kňazia; známo nám je, ako povstaly kňazské kasty, viery, zázraky, nebo, peklo, svätí a všetci čerti. Nič tajného a zázračné­ho nieto pred moderným človekom. V bi­blii sa nachodí vyše 60.000 takých viet, ktoré si protirečia. Že stvorenie a vývin sveta dľa biblie je taká povesť, že tomu až ani žiaden pán kaplán neverí, a že sa tomu už každý vrabec na streche vysmieva, to nám je tiež známo. Celý rad katolíckych a protestant­ských spisovateľov by sme mohli nameno-vať, ktorí sami tvrdia, že v biblii a v evan-geliume nachodí sa mnoho nepravdivých ú-dajov. Tak, kde je základ cirkve? Mravy? Pascal, katolícky spisovateľ, a aíheista Mon­taigne hovoria: „Nieto taký hriech, ktorý by nebol patril dakedy ku mravom, a nieto takých mravov, za ktoré budúce pokolenie sa nebude hanbiť."

Že viera neučiní nikoho dobrým, to vie­me i z každodennej zkušenosti. Kto má oči, to vidí, a komu by to nepostačilo, nech vez­

me do ruky dejiny sveta a dejiny cirkve, tam sa presvedčí, že pri najväčších zloči­noch a vraždách najprednejšiu rolu hrály vie­ry. Všetky vojny sa sprevádzaly s pomocou božou. Každ« náboženstvo volalo svojho bo­ha o pomoc, a keď by sme mali dľa toho súdiť, ktorý pánboh bol silnejší, alebo ktorý národ bol bohu milejší, tak pohanské ná­rody nad kresťanskými prídu do prevahy, lebo tie sú o mnoho viacej rozšírené. Keď

„ROBOTN'íCKE NOVINY"

cirkev práve medzi najvzdelanejšími náro-dami pôdu tratí, musí hľadať novú pôdu medzi polodivými a na najnižšom stupni sto­jacimi národami. Dnešní missionári — nech sú oni akéhokoľvek náboženstva — neni sú nič iného, ako laštovičky kapitalizmu a cudzieho panstva. Keď sa lastovička objaví, každý vie, že za nimi prídu opravdivé jarné časy; keď sa missionár medzi daktorým a-frickým alebo australským kmeňom objaví, černoch sa trasie, lebo vie, že za ním príde biely človek s kanónami a jeho svobodě bu­de koniec. Veľké priemyselné štáty, ktoré potrebujú pre svoj výrobok vývoz, a pre svoje obyvateľstvo dovoz potravných člán­kov, posielajú missionárov do ešte neopa-novaných krajín, aby tieto pomocou božou pohltnúť mohly. Je pravda, že medzi tý­mito národami sa usadí potom i kultúra, kto­rá by sa dala i celkom neodvislým spôsobom od viery rozširovať.

Viera je duševný majetok človeka, ktorý nikto násilným spôsobom vziať ani zbúrať nemôže, preto vravíme, že viera je každé­ho súkromná vec. — Mnohí zaiste budú hovoriť, že bojujeme proti viere a cirkvi. Ciel socializmu je hlavne: životné podmien­ky ľudu na poli hospodárskom zlepšiť. Po-neváč ale viera a veda, ako i celý svetový názor s hospodárskymi záujmami sú spletené, tak socializmus musí podujať boj na kaž­dom poli. Z tej príčiny sociálna demokracia nie je a nemôže byť len politickou frak­ciou: ale ona musí byť i novým názorom na svet.

Viery pochádzajú z barbarskej doby člo­veka, nestoja v súhlase s prírodou a po­krokom, oni sa protivia mravom socializmu, ktoré sú: úcta práci, ľudská solidarita a o-sveta ľudstva — nie darebáctvo, vojny a úmyselné ohlupovanie ľudu.

Ľudoslav.

Literatúra a umenie. Ve středu 7. dubna o 9. hodině dopolední

zemřel po krátké nemoci Jakub Arbes, ve vě­ku 74 let. Byl z prvních českých spisovatelů (vedla Pflegra a Sabiny), kteří vybírali lát­ku ze života nejchudších tříd. Živote mi cí­těním byl proletářem. Sebraných spisů, jež vyšly u nakl. J. Otty v Praze, jest 37! Za nej­lepší z prací Arbesových pokládány jsou „Ďá­bel na skřipci, Newtonův mozek (vyšel též ve světové knižnici u Otty v Praze za 40 h) a román Mesiáš. Z obrany reka románu Me­siáš vynímáme: „Já byl a budu vždy po bo­ku snížených a týraných.. Kdo uražen a po­tupen, kdo utlačen a pokořen, komu lidská bezcitnosť a bezpráví rozdírá srdce, komu hlad a bída zírá ze rmutného oka — pro toho js&m vždy hotov pracovati a trpěti, bo­jovati i krváceti... Pohřeb Arbesův byl tuze prostinký — bez kněze a tím přirozeně bez slávy světské. Zemřel proletársky a tak ta­ké byl pochován, ale tím naše posmrtné vzpomínky na něj jsou a budou hlubší a opravdovější. Jožika.

Redakcii doposlané knihy a časopisy: Hrůzy ruských žalářů. Napísal Juraj Keu-

nau. Lid. knihovna. Sv. 72. Cena 30 hal. Praha.

Rudé Květy. Č. 23. Za 20 hal. Praha. Veselé Noviny. Roč. III. Č. 3. Za 20 hal.

Ružomberok. Ženský List. Roč. 23. C. 16. Za 6 hal.

Praha. Plameny. Ročník šestý. C. 16. Za 2 hal.

Praha. Živena. Zábavno-poučný časopis. Roč. pá­

tý. C. 4. Turč. Sv. Martin.

Odebírajte a rozšiřujte Robotnícke Noviny!

Strana 5.

Všeodbopové. K o v o r o b o t n í c i .

Valné shromaždenie svazu kovorobotníkov bude dňa 28., 29. a 30. júna 1914 vo svä-zovom dome v Budapešti. Denný poriadok valného shromaždenia oznámený bude ne­skoršie. Delegáti majú byť vyvolení do 7. mája. Koľko delegátov každá skupina má právo vyposlať, ukazuje nasledovný soznam: Budapest 102, Anina 1, Arad 5, Baja 1, Banská Bystrica 1, Brassó 1, Budafok 1, Békesgyula 1, Békéscsaba 1, Csepel 18, De­brecen 2, Eger 1, Eperjes 1, Eszék 1, Fiu-me 3, Gyôr 3, Oyônyôs 1, Hatvan 1, Hód-mezôvásárhely 1, Igló 1, Kaposvár 1, Ko­šice 1, Kecskemét 1, Koloszvár 1, Komárom 1, Lučenec 1, Marosvásárhely 1, Miskolc 2, Moson 1, Nagykanizsa 1, Nagyszeben 1, Na-gyvárad 1, Nagykikinda 1, Nitra 1, Nyire-gyháza 1, Orsova 1, Pécs 2, Prešporok 2, Rákospalato 1, Rákosszentmihály 1, Resica-bánya 1, Rimaszombat 1, Ružomberok 1, Salgótarjan 1, Sárvár í, Sátoraljaujhely 1, Segesvár 1, Šopron 1, Szabadka 1, Szatmár 1, Szeged 1, Szolnok 1, Szombathely 1, Te-mesvár 1, Turč. Sv. Martin 1, Nový Sad 1, Ungvár 1, Vác 1, Versec l v Žilina 1, Gyôm-rô 1, Papa 1, Makó 1, Veliká Bytča 1, Fú-lek 1, Ruszkabánya 1, Szentendre 1, Lupe­ny 1, Orosháza 1, Soroksár 1, Mecenzef 1, Trenčín 1, Soroksárpéteri 1, Vecsés 1.

Buďte spokojní! V Rešici vydržiavalo sa pred krátkym časom shromaždenie, pri kto­rom o položení kovorobotníkov referoval súdr. Malašic. Po tomto shromáždění vyšiel v tamojším časopisu článok s nadpisom: Buďte spokojní!, ktorý sa zapodieval s uve­deným shromážděním a nabádal robotníkov, aby nevideli príčinu svojho zlého položenia v nízkom plate, ale v návšteve krčiem, sluš­ných šatách, slávnostiach a p. Názory tieto aj inde sú rozšírené, preto je dobre sa s nimi zaobrať. Tie časy už uplynuly, kedy sa my­slelo, že robotník má právo len robiť a dre ť a nemá nároku na slušný šat, na zábavu a p. Dnes chce robotník za svoju prácu aj SIMŠ-ný život. Ale bohužiaľ je v dneskajších po­meroch jeho plat taký, že si slušný život za­dovážiť nemôže. Kázať robotníctvu, aby bo­lo so všetkým, so svojím terajším osudom spokojné, nenie veru žiadne umenie pre to­ho, kto má plné peňažné vreca a preplnený žalúdok. Ale bol by na svete vôbec pokrok možný, keby národ bol so svojím osudom spokojným? Potom by sme mohli mať ešte dnes otrocké doby a stavali by sme kade­jakým lúpežným rytierom kaštiele a hrady zadarmo. Len nespokojnosť vedie ľudstvo na vyšší stupeň, preto musíme volať k ro­botníctvu: Nebuďte spokojní! Domáhajte sa polepšenia Vašich životných a pracovných pomerov!

S t a v e b n í c i . 20 tisíc korún chce direktor rábskej fabri­

ky na delá rozdať tým staviteľským robot­níkom, ktorí budú poslušne robiť a nedajú príčiny ku žalobám, že pilne nerobia. Peni­aze tieto rozdať chce staviteľským robotní­kom po ukončení stavby. Keď človek takúto zprávu počuje, myslí si akiste, aký ľudomil­ný čin chce preukázať pán direktor staviteľ­ským robotníkom. Ale treba len vziať ceruz­ku do ruky, aby sme poznali, že ide len o zaslepenie očú svetu. Robotníci, ktorí bu­dú chceť byť účastní daru po skončení sa práce, musia byť spokojní s platom, ktorý im pán direktor určí, nesmejú amerikanizo-vať, nesmejú ani stávkovat'. Keď im pán di­rektor dá len o 1 halier na hodinu menej, zarobil by za tri roky pre pokladnicu malič­kosť 80 tisíc korún, z ktorých predsa po­tom ľahko by mohol dať 60 tisíc pre posluš­ných robotníkov. Tak vyzerajú v nravde tie kapitalistické dary! C

Ž e l e z n i č i a r i . Zamestnanci a nová pragmatika. Veľmi

mnoho našich súdruhov si myslí, že s no-

Strana 6. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 17.

Sladkého ovoce práce nesklízí zpravidla pracovník, ať myslitel, vynálezce, umělec ne­bo prostý dělník, nýbrž schytralý sprostřed-kovatel, lapající důvěřivé lehkověrníky na vějičky rafinované reklamy, bezcitný pod­nikatel, dohánějící pracovníka k nepřirozené­mu napětí sil, a celá ta obrovská armáda pasořitnických pomahačů, kteří nesejí, neo-rají a jenom — sklízejí." „Problém práce, po případě problém bídy lidské vůbec stojí i na sklonku osvíceného, lidumilného, obrov­skými vymoženostmi ducha se honosícího století přeď nepředpojatě myslícím v téže tajemné ztrnulosti jako před věky," „Z o-brovských vymožeností práce našeho věku, hlavně na poli technickém, mají namnoze skoro výhradní prospěch třídy pouze poží­vající. Pracovníkům, zbyly jen odpadky, na které nepracující hrubě ani nereflektuje." — „Výrobní síla je přetížena.. . a marně usi­luje vymknouti se z drápů bezhlavé a skoro beztělesné zákonní nestvůry — kapitálu — kterýž bez práce vydělává a těží a právě tím výrobní sílu dohání ku přepínání a to tou měrou, že toho výrobní síla dříve nebo později nevydrží." „Člověk žije tak blízko ta­kových ubožáků, vídá je mnohdy den co den, mluví s nimi, slyší je vypravovat o svých nesnázích, svízelích, nehodách a neštěstích, slyší je stýskati si a naříkati, a přece si to­ho jen zřídka kdy povšimne a'všimne-li si přece, bývá rád, může-li zrak svůj jinam o-brátit nebo uši zacpat, aby neslyšel... Což pak jsme. my vzdělaní nebo aspoň vzdělanější a zároveň bohatší . . . lidé opravdu tak bídní sobíci, že neznáme než sebe samých, vlastně jen svých libůstek, návyků a zlozvyků, že nemáme pro neštěstí a bídu jiných ani tro­chu soucitu?"

Uvádíme těchto několik citátů z Arbeso­vých románů, abychom slovy samého autora naznačili, jak asi se Arbes na sociální otázku a socialistické tendence dívá. Ale dala by se jich vybrat celá obšírná brožura. Ani smysl pro sociální satyru Arbesovi nescházel. A když líčí zdánlivě suše v jednom románě, ktorak majitel lomu dává s gestem dobro­dince příbuzným zabitého dělníka deset zla­tých odbytného, vycítíme z řádek Arbeso­vých i prudký, nesmiřitelný hněv proti kapi­talistické bezcitnosti.

Jakub Arbes si zaslouží mezi socialistickým dělnictvem nejvřelejší vzpomínky. V nejtrud­nějších dobách pomáhal svými knihami ší­řiti správné pochopení sociální otázky, v čase když zabušila na česká vrata poprvé s plným důrazem. Nemáme dobré sociální belletrie právě nazbyt. Na Arbesovy knihy trochu staromódni někdy, ale stále moderní idejemi jež tam nacházíme, nebudiž při výběru cenné, sociálně prospěšné četby zapomínáno.

G. W.

vými služobnými pravidlami sa prestane tá veľká nespravodlivosť, v ktorej dosiaľ osob-níctvo košicko-bohumínskej železnice trpe­lo. Mnohí si mysleli, že sám parlament pri­núti železnice ku tomu, aby aspoň tak pla­tily svojich robotníkov, ako Máv. Avšak v tomto veľmi sa sklamali. Z celého nového zákona sa dá len to vyčítať, že pán minister nechce robiť nepríjemnosti železniciam, le­bo im dal také výminky, z ktorých môžu len ťažšie povinnosti na osobníctvo pochád­zať. Takúto výnimku dovolí aj § 56.,v kto­rom takým železniciam, ktoré majú dráhu až pres hranicu, pán minister dovolf aj inak­šie odchýlenie. To znamená toľko, že čo Ko-šicko-bohumínska železnica do včulku činila protizákonite, budúcne to bude mať ako právo, v služobnom riade zaistené. Teda mohutní cudzozemskí akcionári nielen, že si zadržia právo na 4 procenta garantovaný obchodný zisk, ale dľa nového zákona ešte výnimočné zaobchotíenie si môžu nároko­vať. Na patričnom mieste o živobytie ro­botníka sa málo starajú. Od tohoto stavu si len tak budeme môcť odpomôcť, keď bude­me v stave vplývať na zákonodárstvo. Dnes je ale také položenie, že na základe podie­lového systému robotníkov proti sebe dráž­dia. Vo vrútockej hlavnej dielni inžinier a dielovedúci len v tom prípade pochodí do­bre, keď sa poškodí robotník, keď môžu sní­žit' vyjednané ceny a keď ženu robotníka do vyše sto procent, zárobku a v takomto páde správa dostane s obtiahnutého zárobku podiel. Protivy sa už tak priostrily, že veľká čiastka robotníkov za svoje utláčanie nie sy­stému, ale svojich predstavených obviňujú. V každodennej práci vysilený robotník vidí len palicu,* de majiteľa palice, ktorý ju do ruky dáva, ten systém ešte nevedeli poznať. Je ale jasne, že žriedlom je ten systém, kto­rý ráz poškodí robotníka, druhýkrát zas vy­menovaného, ktorý oklame personál. A pre­to tento systém sa musí preinakšiť. Nie ak­cionárov, lebo oni sa tešia dnes, kedy vidia, že za utláčanie a vykorisťovanie robotníci nie ich ťahajú na zodpovednosť. Preto pre-inakšenie systému nestojí v jejich záujme.

Prehľad mládeže. Myšlienka ušľachtilého telocviku nachodí

medzi slovenským robotníctvom viac a viac prívržencov. Súdruhovia v Lipt. Sv. Miku­láši zapodievajú sa tou myšlienkou, aby si telocvičnú jednotu založili, a v Malackách za­ložený bol pri skupine staviteľských robotníkov telocvičný odbor, ktorý má do­siaľ 17 členov. Upozorňujeme malackú mlá­dež, aby sä do tohoto telocvičného odboru v čím väčšom počte prihlásila a dokázala tak, že chcú spolupracovať pri vybudovaní mohutného telocvičného ruchu na Sloven­sku. Prihlášky prijíma súdr. Fr. Qelinger v Malackách č. 409.

Naučný obzap. % Jakub Arbes.

(Dokončenie). Jeho socialistický vůdce bloudí po cizině

ve vyhnanství a vrací se domů k sestře po­dle všech pravidel romantické školy (Agi­tátor), jeho sociální a národní „Mesiáš" mu­sí rovněž vystupovat, opředen nimbem ne­proniknutelného tajemství, trochu jako figura z románů Eugena Sue, trochu jako dumasov-ský Monte Christo. Sociální román, zkrátka řečeno, mění se Arbesovi pod rukou volky nevolky v sociální romanetto. Ale co vypráví Arbes v rámci trochu zvetšelém, není tak daleko od reality, jak by vnější ráz díla na­svědčoval.

Ženský obzor. Ženy a 1. máj. Triedne povedomý prole­

tariát celého sveta prichystáva sa horlivé ku 25. oslave prvého mája. Keď pri medzinárod­nom socialistickom sjazde v Paríži r. 1889 prijatý bol návrh, aby na 1. mája demonštro­valo a manifestovalo za požiadavky pracov­nej triedy, aby sa v tento deň pripomenulo vládnucim kruhom, že aj pracovná trieda žiada si svoje práva a nechce byť len mlčky otročiacim stádom, mysleli nepriateľia pra­covnej triedy, že na prvého mája budú sa fabriky páliť, sklepy vybíjať atď. Ale zatiaľ sa museli presvedčiť, že májová oslava kľud­ne prešla a má pre pracovný ľud hlbokú kultúrnu cenu. V deň 1. mája pripomiena sa tým, ktorí rozmnožujú rady indifferentných, že aj oni patria do radu organizovaných, že aj oni patria do armády týck, ktorí napísali si na svoju zástavu vysvobodenie ľudstva z hospodárskej a duševnej biedy. V deň 1. má­ja privoláva triedne povedomý proletariát aj robotníckym ženám, že patria do armády vy­

dedených a že socializmus je aj boj za vy­svobodenie ženy z nedôstojných pút, do kto­rých ju uvrhla dneskajšia kapitalistická spo­ločnosť. Nech preto naše ženy súčastnia sa v hojnom počte tohoročnej májovej oslavy a dokumentujú tým, že aj ony chcú brať čin­nú účasť pri zápase za vysvobodenie ľudu bez rozdielu pohlavia z pút hospodárskej, politickej a kultúrnej poroby. Nech žije 1. máj 1914!

Vo Švajčiarsku chceli spiatočníci obmedziť volebné právo žien do priemyslových súdov. Ale tento útok spiatočníkov všeobecným hla­sovaním ľudu bol odrazený a ženám zacho­vané bolo volebné právo v tom rozsahu, ako ho malý dosiaľ.

Dopisy. Malacky. V nedeľu mali sme veľmi pohnutú ne­

deľu. Náš potravný spolok, ktorý založený bol v Malackách s velikými nádejami, zlou hospodár­kou privedený bol do takého stavu, že je na psom tridsiatku. Potravný spolok má na 22 tisíc levrú u dlžoby. Tento stav potravného spolku je tým smutnejší, bo aj mnoho chudobných ľudí malo složené svoje akcie v potravnom spolku, a tie krvavé vymozolované groše pracovného ľu­du sú v nebezpečenstve. Dokiaľ v potravnom spolku neviedli hlavné slovo klerikáli, potrav­ný spolok utešene rástnul a mohutnel, ale keď klerikáli zmocnili sa potom spolku a pokroko­vejších ľudí zo správy vyhodili, tak ďaleko to dopracovali, že spolok príde na bubon, keď veri­telia sa nevyrovnajú. Malacký prípad ukazuje nám zas, aby ľud pri zakladaní hospodárskych družstiev bol veľmi opatrný a najmä, aby nedá­val jich správu do rúk 'klerikálov. Bo tam, kam klerikál stúpne, desať rokov tráva nerastie.

Chicago. Idem sa pochváliť s tunajšími robot­níckymi poměrami. Ide nám tuná tak dobre, že nám ani v nebeskom kráľovstve lepšie ne­bude. Je nás tuná na 150 tisíc bez práce, cho­díme od rána do večera od továrne ku to­várni, počúvame na tie milosrdné slová a ba­dáme, že robotník ani za tú najnižšiu cenu nemůže sa dostať do terajšej otročiny. Pri strojoch pracujú 10—16 rosné deti, zakiaľ do­spelí chodia po uliciach bez práce, bosí, o-trhaní a bez prístrešia. Mnoho prípadov sa stá­va, že sa ľud vraždí z nedostatku chleba a prístrešia. A ešte poniektorí naši ľudkovia ne­cítia tie púta poroby a nepočúvajú na hlas, kto­rý k nim volá: Robotníci celého sveta, spoj­te sa! Oni idú len k „otcom", ktorí vedú naj­lepší život z ľudskej nevedomosti a bedlia, aby s pracovného ľudu nespadly otrocké púta, bo keby sa to stalo, ztratia naši páterovia kráľov­stvo božie nie na nebi, ale na zemi. A to by ich veľmi bolelo. Najviac vidíme to medzi na­šou Slovačou. Doma v starom kraji práva ne­máme, klerikalizmus nivočí ľud — a za mo­rom hubí nás kapitalizmus a s ním spriahnutý klerikalizmus. Im môžeme čeliť len usilovným a cieľupovedomým protiklerikálnym bojom a vzde­lávaním ľudu.

Turč. Sv. Martin. O s v e d č e n i e . Osvedču­jem sa, že som ako zodpovedlivý redaktor ča­sopisu „Robotnícke Noviny" uverejnil v čísle 26. z roku 1912 a č. 3. roku 1913 o pánu dm Bélovi Ferdinandim, advokátovi, a jeho manžel­ke v Turč. Sv. Martine také zprávy, ktorými sa pán dr. Ferdinandi a jeho manželka cítia byť urazenými, len na základe chybných in­formácií a preto som im vďakou zaviazaný, že svoju pred prešparským súdom pozdvihnutú ža­lobu proti mne odvolali. Andrej Kubál.

Malacky. V nedeľu mali sme veľmi pohnutú nedeľu. Náš potravný spolok, ktorý založený bol v Malackách s velikými nádejami, zlou ho­spodárkou privedený bol do takého stavu, že je na psom tridsiatku. Potravný spolok má na 22 tisíc korún dlžoby. Tento stav potravného spolku je tým smutnejší, bo aj mnoho chu­dobných ľudí malo složené svoje akcie v po­travnom spolku, a tieto krvavé vymozolované groše pracovného ľudu sú v nebezpečenstve. Dokiaľ v potravnom spolku neviedli hlavné slo-

Číslo 17. .ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 7.

vo klerikáli, potravný spolok utešene rás-tnul a mohutnel, alr. keď klerikáli zmocnili sa potom spolku a pokrokovejších ľudí zo správy vyho­dili, tak ďaleko to dopracovali, že spolok prí­de na bubon, keď veritelia sa nevyrovnajú. Ma­lacký prípad ukazuje nám zas, aby ľud pri zakladaní hospodárskych družstiev bol veľmi o-patrný a najmä, aby nedával ich správu do rúk klerikálov. Bo tam, kam klerikál stúpne, desať rokov tráva nerastie.

lodenyamodnító! j Ky pánské i dámske doporučuje ve prospech Ústřední Matice Škobké, f vzorky zasílá franko,

továrna na sukna

Chýrnik. Robotnícka telocvičná jednota v Prešpor-

ku získala české a slovenské filmy, ktoré predvedené budú v nedeľu, dňa 26. apríla na Šancovej ceste č. 27. v Olympii. Prosíme všetkých našich súdruhov a priateľov, aby tento podnik podporovali, bo len tak, keď sa prvý podnik tohoto rázu podarí, sa umožní, aby aj na budúce podobné významné pod­niky podujať sa mbhly. Vstupné je také ne­patrné, že veru aj najchudobnejší robotník i s rodinou môže sa tohoto kinematografic­kého predstavenia súčastnif. Upozorňujeme, že presne o pol 11. hod. predpoludním je začiatok.

Slovenský Týždenník pokýval svojou mú­drou hlavou nad naším sjazdom velikonoč-ným a ustálil, že vlastne na sjazde sa nič iného nekonalo, len nadávalo. Ovšem keď a-nalyza slovenského verejného života a deba­ta o potrebách slovenského robotníctva a prostriedkach, ako tieto poíreby zaobstará­vať, je Slov. Týžd. nadávaním, nemôžeme prirodzene proti tomu nič robiť. Ale predsa našiel Slov. Týžd. jedno zrnko pre širšiu ve­rejnosť významné, totižto, že aj socialisti chcú spravedlnost' a rovnoprávnosť. Hľa, hľa! Tak ďaleko to socialisti už dopracovali, že je tú pre širšiu verejnosť významné, keď žiadajú spravedlnost' a rovnoprávnosť. — Vždycky sme dosiaľ videli socialistov v pr­vom rade za spravedlnost a rovnoprávnosť, a od rázu by to malo byť dajakou význam­nou udalosťou, keď právo a spravedlnost' žiadame? Komentár o našom sjazde končí hlbokou filozofickou vetou: „Slová by tedy už boly. Delníctvo bude teraz čakať patrne ten boj a tú prácu." No, ale Slov. Týžd. môže byť uistený, že sa ani boja, ani práce •delníctvo nedočká, keď sa samo boja a práce nechytí. Bo socialisti neni sú mesiášmi a vykupiteľmi sveta, ktorí nečinný ľud privedú do zasľúbeného raja spravedlnosti a rovno­právnosti. Tieto vzácne skvosty ľudstva je treba si ťažkým bojom vybojovať, spoločným bojom všetkého povedomého delníctva. Le­žať, hniť a čakať, až socialisti donesú sbra-vedlnosť a rovnoprávnosť — to by bola ve­ru znamenitá vec, ktorá by bola ku nezapla­teniu pohodlná. Preto bude lepšie, keď del­níctvo nebude čakať, ale sa bude kývať.

V New-Yorku vystavujú slovenské výšiv­ky a slovenskú keramiku ako maďarský ľu­dový priemysel.

V Rusku pustia 16. mája 485 tisíc rezervi-stov z vojny domov.

Zemetrasenie bolo v sobotu dňa 18. aprí­la ráno po 6. hod. v Prešporku a na okolí. Zemetrasenie trvalo len niekoľko sekund. — Škody nenarobilo žiadnej.

Zemný plyn našli vo Smoleniciach v Pre-šporskej.

Za kaločského arcibiskupa vymenovaný bu­de rábsky biskup Várady.

Bfckup a ľud. Maďarské časopisy doná­šajú zaujímavú zprávu o biskupovi Glattfel-

derpvi. Ten sľúbil, že veľkú časť biskupských pozemkov dá rozparcelovať. Ale sľub zostal len sľubom. Biskup predal teraz z biskup­ského majetku 4500 jutár zeme istému peňaž­nému ústavu v Sobotici, ktorý bude so ze­mou gšeftovať. Zaujímavé je, že zem tú chcelo vlastne odkúpiť mesto Makó a roz­parcelovať ju okolitému ľudu. Ponúkalo bi­skupovi za ňu 3,600.000 korún, biskup ne­chcel dať, na to prišla subotická banka a dá­vala 3,800.000 korún a biskup ju radšej ban­ke predal a ani len nespýtal sa mesta Makó. či by nebolo náklonné aj ono toľko zapla­tiť. Tak sa dostala zem gšeftárom do rúk a ľad, keď bude chceť dostať z nej, musí ju draho zaplatiť.

V Hodoníne zomrel pravotár dr. Hess. dobrý priateľ Slovákov a zakladaíeč hodo­nínskej českej reálky.

Náčelník generálneho štábu zapovedal ofi­cierom písať o vojenských veciach do časo­pisov.

V Nitre vrazil osobný vlak, ktorý v pia­tok večer o 10. hod. prišiel z Nemeckého Právna, do prázdnych vozňov, ktoré sa vyši­nuly. Pri tejto srážke neutrpel nik úraz.

Ku jasennómu hnojeniu 11 pravá Thomasova múčka Pôvodná

hvě­zdoví

známka

Pravá len vtedy, keď naplnené

vrecko má pô­vodnú

plombu. Na kaž­

dom vre­cku je udaný

procen­tový

Wiíhelm

ThomasscMacke

"£>*< Kalmár, - 3 ^ 2ástup

post VI. Thomasových

Andrássy-ut 49.

I I

je najlep­šie a naj­lacnejšie fosforeč-néhnojívo

Obsah tovaru.

Pred na­podobe­

ninami sa dôrazne varuje.

Upozor­ňujeme

najmä na terajšie

veľmi lac­né ceny.

a berlínskych závodov Suda-

Krabička na zkúšku a poučná brožurka o opatrovaní diefata zdarma od

Henri Nestlé, Viedeň I„ Biberstrasse 1 b

Najlepšie české žriedlo! Lacině postelné perie 1 ltg šedého, dobrého, driapaneho 2 kor., lep­šieho 2 K 40 h, výteč­né, polobiele 2 kor. 80 halierov, biele 4 kor., biele paperové 5 kor. 10 h, 1 kg veľmi jem­ného, snehobieleho,

driapaného 6 K 40 h, 8 K, 1 kg šedého pápe­ria 6 K, 7 K, biele, jemné 10 K, najjemnejšie z pŕs 12 K. Pri kúpe 5 kg f r a n k o .

Hotové n a p l n e n é p o s t e l o z hustého, svetlého, červeného, bieleho alebo žltého nankineu: 1 perina 180 cm dlhá, 120 cm široká, s 2 hlavnicami, každá 80 cm dlhá, 60 cm široká, naplnená novým, šedým, veľmi trvácnym, páperovým posteľným perím 16 K, polopáperím 20 K, páperím 24 K. Jednotlivé periny 10 K, 12 K, 14 K, 16 K, hlavnice 3 K, 350 K, 4 K. Perinv 200 cm dlhé, 140 cm široké 13 K, 14 K 70 h,'17 K 80 h, 21 K, hlavnice 90 cm dlhé, 70 cm široké 4 K 50 h, 5 K 20 h, 5 K 70 h, spodné periny zo silného páskového grádlu 180 cm dlhé 116 cm široké 12 K 80 h, 14 K 80 h. Rozposi­ela sa dobierkou od 12 K vyššie franko. Vý­mena a vrátenie je dovolené, za nehodiace pe­niaze nazad. Obšírny cenník zdarma a franko.

S. BENISCH v Deéenic ich ó. 118 (Čechy).

í

R o b o t n í c k a t e l o c v i č n á j e d n o t a v P r e š p o r k u

usporiada v nedeľu, dňa 26. apríla t. r. _v Prešporku v „Olympii",

Šancova cesta (u Idziho)

kinemato­grafické

predstavenie Predvedené budú slovenské

a české filmy.

Program bohatý. Medzi iným pred­staví sa aj

I. cvičenie Dělnických telocvič­ných jednot v Prahe a úchvat­né dráma z robotníckeho života

Marianna, fabrické dieťa.

Spoluúčinkovať bude český a slo­venský spevokol.

Začiatok presne o pol 11. hod. predpoludním.

Vstupné : I. miesto 50 h, deti 40 h, II. miesto 40 h, deti 30 h,

III. miesto 30 h, deti 20 h.

Vstupenky v predodpredaji sú k do-staniu: u p. Grajciara v Mária ul., u p. Puscha, holiča na Špitálskej ul. 21., u p. Zedníka na ceste arcivojvody Be­dřicha, u p. Straku na Uhorskej _ceste, v redakcii Robotníckych Novín, Špitál­ská ul. 18., v Robotníckom dome Du­najská ul., v českom spolku Bratrství Miihlauerstr., a u členov Delníckej te­locvičnej jednoty a slovenského odde­

lenia vzdelávajúceho spolku V pred.

MVDLD P9LHERY je najlepší český výrobok Práca ľahká, účinok pre­kvapujúci ! Prádlo biele ako sňah. JAN VILÍMEK,

tov. mydla v Lipníku, Morava.

reOÄ celý dom, 2 izby, kuchyňu s príslušenstvom, kováčskou dielňu s náradím za 2800 korún.

Kitraiber K. Kiripolc čís. 122, Egykázbél.

SlováGi v Prešpophu a na p o z o r !

Najlepšie odeuy v dokonalom prevedení, nohavice, vesty, kabáty, svrchníky a zimní­ky dostanete za najlacnejšie ceny

v dokonalej jakosti v závode:

Andr. Bobíeka v P r e š p o r k u , D o b y t č i

( V i e l m a r k t ) č. 7. (proti stanici elektr. železnice.)

Aj reparatúry prijíma a pre­sne vybaví.

Strana .8 „ROBOTNÍCKE NOVINY" Cfslo 17.

líy Ste istotne ešte nejedli opornej chuti

s. BRYNDZU«: lebo Ste si ešte neobjednali od

Ludevíta Šfeindla v Sklabini (Szklabina. Túróc-m.)

ktorý dorába bryndzu z čistého ovčieho syra každodenne a preto u neho dostať vždy čerstvú. Nesedajte na lep kadeakým nesolídnym firmám, ale objednajte si v kresťanskom, slovenskom ob­

chode podlá hesla „Svoj k svojmu !" Ceny sú nasledovné:

Najjemnejšia mastná, pochútka . 1 kg. K 1'70 Jemná 1 „ „ 1"50 Konkurenčná jakosť sipká . . . 1 „ „ l -30 Máslo kravské čerstvé . . . . 1 „ „ 2-40 Y 1, 2, 3 a 5 kilogramových drevených nádob­

kách, poštou, vyplatené na dobierku.

s s

i

s

ZalK ! 42 h

dostanete

tieto poučné knihy a brožúry Karol Marx, jeho život a dielo.

Napísal Prokop Stupavský. S obrazom Karola Marxa a slovníkom cudzích slov. Ceua 70 hal. Knižočku túto musí si prečítať každý Slovák, ktorý chce byť poučený o základoch socialistickej nauky.

Moderný názor na život a^na svet. Napísal dr. Vávro Šro-bár. I. hlava: Viera a veda. Cena 20 hal.

Kňazské zrkadlo. Napísal Fra­j e r Pius Desiderius. Agitačná brožúrka o činnosti klerikálov na Slovensku. Hodí sa dobre ku agitácii medzi klerikálnym ľudom. Cena 6 hal.

Robotnícke piesne. Cena 20 hal.

Co chcú socialisti? Výklad so-ciálno-demokratického progra­mu. Cena 10 hal.

Kresťanstvo a socializmus. A-gitačná brožúra o podstate kre­sťanstva a socializmu.

Čo má vedeť každý súdruh? V brožúrke je obsažený program strany; dôležité pokyny pre každého slovenského socialistu. Cena 8 hal.

Zasielame tieto knižočky aj jednotlivé za obnos popredku

doposlaný.

Objednávky vybavujú obratom pošty: R o b o t n í c k e Noviny v P n e š p o r k u , Kórház u. 18.

Kriegnerov reparator pomôžn iste proti lámke, rheumatizmu, pchaniu, lámaniu, bolastiam v chrbte a

v kostiach atď. Tento od desaťročia osvedčený p r o s t r i e ­

dok s nezvyčajným pôsobením a množstvo odporúčajúcich listov dokazuje, koľko tisícom ľudí už pomohol. V nemocnici sv. Rocha ho použili v 132 prípadoch a 126 uzdravených prepustili.

Malá lahvička Kriegnerovho s e p a r á t o r a stojí 1 korunu, veľká láhev dve kor. v lekárňach. Že ale sú aj dobierky, je najlepše, ked na vidiek objednáte poštou dobierkou 5 malých lahviček za 5 korún alebo 3 veliké láhve za 6 korún vyplate-

no pri jedinom výrobci, ktorým je : K r i e g n e r o v a l e k á r e ň B u d a p e s t ,

Calvin tér.

je najlepšia masť proti rheume, lámke a po dobným chorobám. Je k dostaniu len v le­

kárni v Prešporku, Vôdric čís. 25.

ako astma, kašel, pilne choroby celkom sa môže vyliečiť domácim prostried­kom, sdělím každému zadarmo. Priložte obál­

ku so známkou na odpoveď. Pani B. Kolenská, Vršovice číslo 383.

u Prahy (Česko.)

velmi jemný a lacnejší než hockde inde v čarokrásnych balíkoch po 6, 10, 20, 30, 40 halierov s 50 procentovou sle­vou, aj najjemnejší nezabale­ný čaj po K 6-50, K 8, K 10

po kile franko na dohierku dodáva :

B. SABER, v ý v o z n ý d o m č a j u T i s z a b o g d á n y 109.

Hudobné novinky pre dechové hudobné nástroje složil

Ján kapelník a hudobný skladatel v H o d o n í n e Hasnerova ul. 13. (Morava). Len tam k do­staniu na sklade a na dobierku. Kto peniaze pošle popredku, dostane hudobniny vyplateno.

S e z n a m nových h u d o b n í n : 2 smútočné pochody pre 17 hlasov za 2 kor., 4 veselé pochody pre 17 hlasov za 4 kor. a) Jubilejný pochod, b) Vojenský pochod, c) Pochod Komenského, d) Po­chod Havlíčkov.

T a n e č n é a lbum 9 čís ie l p r e 14 h l a s o v 9 k o r . čís. 1. Rozkošná vofcá polka, č. 2. Ženská veselosť, Valčík, č. 3. Hop, hop. Voľná poľka, č. 4. Pepinka. Rychlá poľka, č. 5. Zežulinka. Voľná polka, č. 6. Svadobný valčík, č. 7. Moje zlato. Trasák. č. 8. Zimný kvet. Valčík, č. 9. A to je moja. Voľná polka. Hudobniny sú spevné, plné harmonie a ľahko ku nacvičeniu. Pokiaľ zásoba stačí! Hudobniny tieto sú v celom svete obľúbené.

••••»••»»••• HHHHHH

Otlaky, tvrdú kožu. a bradavice celkom vykynož F o r t u n a vykynožiteľotlakov, je k dostaniu len v lekárni v Prešporku. Vôdric číslo 25.

Napisai A. M. Špera. Poslovenčil Versus. Cena 2 koruny. Vydalo Slovenské nakladatelské družstvo v Chicagu. K dostaniu v admi­nistrácii „Robotníckych Novín" v Prešporku (Pozsony) Kórházu. 18

BALSAM lekárnika A. Thierry-ho

£!iein echterBalsam aus der5cliufiens&l ApofteVedos A Thierry in Pŕegracia

h l i Rohífsch • $6 uerbrjnn

je nedostižný pri liečení chorôb pľúcnych a pŕs, zmierňuje ka-thar, tíši dusivý kašeľ. Odstráni zápal hrdla, zachrípnutie a hrdelné nemoce, zimnicu, hlavne žalúdkový kŕč a koliku. Lieči zlatú žilu a hämorrhoidy, čistí obličky a zvyšuje apetit i trove-nie. Pomáha pri boleni zubov, zápachu z úst, grganí. Je dobrým prostriedkom proti hlístam, tasomniclam. Lieči všetky rany, jazvy, ružu, opar, opáleniny, omrzliny, bradovice, svrab, vyráž­ky, bolenie v ušiach atď. Nemá chybef v žiadnej rodine, zvláště pri influencach, cholerách a iných epidémiách. Adressujte:

Na lekáreň k anjelu strážcu A. THIERRY v Pregrade u Rohiča.

12 malých alebo 6 dvojných alebo 1 špeciálna flaša za 5 kor. 60 halierov.

Pri väčších objednávkach značne lacnejšie.

T h i e r r y - h o p r a v á C e n t i f o l i o v á m a s f zamedz! a vyhojí otrávenie krvi, bolestné operácie zamedzuje. Upo-trebuje sa pri boľavom prsníku šestonedeliek, pri zaseknutí mlieka, zatvrdnutí prsníka, pri ruži, pri otvorených ranách nôh, pri zapuchlh, nach, ba i pri k a s t i ž e r i ; pri sečných úderových ranách, pichnutiaci-k výluke cudzích teliesok, ako sklo, triesočky, piesok, broky, tŕne, pri opuchlinách, výrastkoch, karbunkuloch, novotvorbáoh, ba i pri r a k u ; pri 2ánechtici, plesgúroch, odřených nohách, popáleninách, pri ranách z obležania nemocných, krvniciach, pri ranavých deťoch atď. Cenu 2 téglov K 3.60 pos la f vopred a lebo na d o b i e r k u . Dostat v lekárni J. TOrdk v Budapešti a v najviac lekárňach Uhor­ska. Vo veľkom u drogueristu Tfcalmayer a Seitz, n á s l e d n í ­koch Koohmeistra Bratov Radanovi t s v Budapešti. — Kde

skladu niet, objednajte si direktně u A. THIERRY, lekáreň v Pregrade p r i Rohiči.

Majiteľ a zodpovedný redaktor: Andrej Kubal. — Knihtlačiareň B. Rapek v Holíči.