priloha_studia o dopade protikorupcnych aktivit_30-06

Strana 1 z 73

Štúdia o dopade protikorupčných aktivít v Slovenskej republikeProjekt Prechodného fondu EÚ (zmluva č. 2005/017-464-03-03-01-0003)

ŠTÚDIA O DOPADE PROTIKORUPČNÝCH AKTIVÍT V SR A NÁVRHY ODPORÚČANÍ

PRECHODNÝ FOND EÚ PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU

Názov projektu

Štúdia o dopade protikorupčných aktivít v Slovenskej republike

(zmluva č. 2005-017-464-03-03-01-0003)

ŠTÚDIA O DOPADE PROTIKORUPČNÝCH

AKTIVÍT V SR VRÁTANE NÁVRHU

ODPORÚČANÍ V OBLASTI BOJA PROTI

KORUPCII PRE VLÁDU SR(aktivita č. 3)

Príloha konečnej správy

Jún 2008

Projekt je financovaný

Projekt je realizovaný Consulting & Management, s.r.o. v konzorciu s EUROIURIS, o. z. a DISTINCT,

Consulting & Management s.r.o. v konzorcius EUROIURIS – Európske právne centrum, o.z.. a DISTINCT a.s.

Strana 2 z 73



Európskou úniou a. s.


Strana 3 z 73



OBSAH

ÚVOD.............................................................................................................4

I. SÚČASNÁ SITUÁCIA V BOJI PROTI KORUPCII V SLOVENSKEJ REPUBLIKE. 6

I. 1 Hodnotenie stratégií a plánov zameraných proti korupcii.............6I. 1. 1 Národný program boja proti korupcii........................................................6I. 1. 2 Akčný plán boja proti korupcii...................................................................7I. 1. 3 Protikorupčný program.............................................................................8I. 1. 4 Súčasné aktivity vlády Slovenskej republiky v oblasti korupcie................9I. 1. 5 Aktivity mimovládnych organizácií............................................................9I. 1. 6 Faktory korupcie.....................................................................................10I. 1. 7 Aktualizácia Národného programu boja proti korupcii.............................11

I. 2 Hodnotenie doterajších aktivít štátnych inštitúcií v boji proti korupcii.....................................................................................11I. 2. 1 Inštitúcie, ktoré majú vypracované akčné plány.....................................12

I. 2. 1. 1 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky............................................................................12I. 2. 1. 2 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky..........................................................12I. 2. 1. 3 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.....................................13I. 2. 1. 4 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky..........................................................13I. 2. 1. 5 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky......................................................13I. 2. 1. 6 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky........................................................................14I. 2. 1. 7 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky..........................................................................14I. 2. 1. 8 Úrad geodézie, katografie a katastra Slovenskej republiky...................................................14I. 2. 1. 9 Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.......................................................................15I. 2. 1. 10 Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky........................................................15I. 2. 1. 11 Štatistický úrad Slovenskej republiky.................................................................................15I. 2. 1. 12 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky...............................................................................16I. 2. 1. 13 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky..........................................................................16I. 2. 1. 14 Slovenský pozemkový fond.................................................................................................16

I. 2. 2 Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány, ale majú vypracované interné predpisy zamerané na boj proti korupcii...............................................17

I. 2. 2. 1 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky....................................17I. 2. 2. 2 Ministerstvo financií Slovenskej republiky...........................................................................17I. 2. 2. 3 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky..................................................................18I. 2. 2. 4 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky............................................................................18I. 2. 2. 5 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.................................................................19I. 2. 2. 6 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky..........................................................................19I. 2. 2. 7 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.............................................................................19I. 2. 2. 8 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky...................................20I. 2. 2. 9 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.................................................................21I. 2. 2. 10 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky....................................................................21I. 2. 2. 11 Národný bezpečnostný úrad................................................................................................22I. 2. 2. 12 Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.....................................................22I. 2. 2. 13 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky..........................22I. 2. 2. 14 Fond národného majetku Slovenskej republiky..................................................................23I. 2. 2. 15 Národný inšpektorát práce...................................................................................................23I. 2. 2. 16 Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.....................................................................24I. 2. 2. 17 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.................................................................................24


Strana 4 z 73



I. 2. 2. 18 Sociálna poisťovňa..............................................................................................................24

I. 2. 3 Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány, ale majú identifikované oblasti na boj proti korupcii.......................................................25

I. 2. 3. 1 Úrad pre verejné obstarávanie...............................................................................................25I. 2. 3. 2 Národná banka Slovenska......................................................................................................25

I. 2. 4 Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány (ani iné predpisy zamerané proti korupcii)........................................................26

II. PROTIKORUPČNÁ LEGISLATÍVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE..............27

II. 1 Trestnoprávne nástroje v boji proti korupcii.............................27II. 1. 1 Trestný zákon.........................................................................................27

II. 1. 1. 1 Všeobecná časť Trestného zákona.......................................................................................27II. 1. 1. 2 Osobitná časť Trestného zákona..........................................................................................29

II. 1. 2 Trestný poriadok....................................................................................38II. 1. 2. 1 Agent....................................................................................................................................38II. 1. 2. 2 Spolupracujúca osoba...........................................................................................................42II. 1. 2. 3 Sledovanie osôb a vecí.........................................................................................................43II. 1. 2. 4 Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov................45II. 1. 2. 5 Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky..........................................................46

II. 2 Preventívne nástroje v boji proti korupcii.................................49II. 2. 1 Prístup verejnosti k informáciám............................................................49

II. 2. 1. 1 Zákon o slobodnom prístupe k informáciám........................................................................49II. 2. 1. 2 Ďalšie právne predpisy.........................................................................................................51

II. 2. 2 Eliminácia administratívnych bariér pre podnikanie a subjektivizmus v rozhodovaní...................................................................................................53

II. 2. 2. 1 Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.........................................................................................53

II. 2. 3 Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s verejným majetkom..........................................................................................................57

II. 2. 3. 1 Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní...................................................................57

II. 2. 4 Kontrolný mechanizmus.........................................................................58II. 2. 4. 1 Zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR....................................58II. 2. 4. 2 Zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe..................................................59II. 2. 4. 3 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení................................................................61II. 2. 4. 4 Ďalšie právne predpisy.........................................................................................................62

III. Návrh odporúčaní v oblasti boja proti korupcii............................66


Strana 5 z 73



ÚVOD

Jednými z hraníc, ktoré určujú mieru demokracie v spoločnosti sú aj javy

ako korupcia, klientelizmus či nepotizmus. Vo vzťahu ku korupcii možno uviesť,

že jej existencia, miera a forma závisí od úrovne formálnych pravidiel – zákonov,

noriem a neformálnych pravidiel – vzorcov správania sa, zvykov, nepísaných

pravidiel a hodnôt. Priestor na korupciu vzniká vtedy, ak pravidlá neexistujú, ak

sú v nich medzery alebo nedostatky, alebo sa ich dodržiavanie nevynucuje.

Nejasnosť, neprehľadnosť a nepredvídateľnosť pravidiel vytvárajú priestor na

subjektívny výklad a rozhodovaciu voľnosť, čo vytvára priestor pre korupčné

správanie.

Súčasne možno zvýrazniť, že korupcia predstavuje celospoločenský jav

prekračujúci hranice krajín. Tomuto konštatovaniu nasvedčuje aj pozornosť

medzinárodných organizácií, ktoré hľadajú spôsoby, ako korupcii zabrániť,

prípadne, jej dopady minimalizovať.

Taktiež možno poukázať aj na globalizáciu kriminality, a teda aj korupcie. Z

týchto skutočností vyplýva nutnosť medzinárodnej spolupráce. Táto spolupráca

prebieha na úrovni medzinárodných a nadnárodných organizácií, akými sú najmä

OSN, OECD, Rada Európy a Európska únia, ktoré prijali viacero medzinárodných

právnych dokumentov za účelom zabránenia a predchádzania korupčnému

konaniu. V krajinách strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré ešte stále

prechádzajú procesom transformácie (v súčasnej fáze nazývanej liberalizácia)

svojich politických systémov, je práve definovanie miery týchto javov dôležitým

hodnotiacim aspektom demokracie.

Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie, člen Rady Európy

ako aj Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa zaviazala eliminovať

korupčné správanie i prejavy korupcie vo všetkých oblastiach spoločenského

života. Pre Slovenskú republiku sú významné najmä tieto medzinárodné

dokumenty Nezáväzné odporúčanie OECD v záujme prevencie podplácania

zahraničných verejných činiteľov v súvislosti s uzatváraním medzinárodných

obchodných transakcií; Trestno-právny dohovor Rady Európy o korupcii;

Občiansko-právny dohovor Rady Európy o korupcii; Dohovor OECD o boji proti

podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných


Strana 6 z 73



transakciách; Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyšetrovaní,

zabránení a konfiškácii výťažkov z trestných činov; Nariadenie Rady Európy

o prevencii proti zneužívaniu finančného systému za účelom prania špinavých

peňazí a pod.

Na podklade týchto skutočností možno konštatovať, že Slovenská republika

vo svojej relatívne krátkej histórii rovnako prezentovala záujem a snahu

eliminovať korupčné aktivity, a to prijatím Národného programu boja proti

korupcii a Akčného plánu boja proti korupcii. Realizáciou aktivít v uvedených

dokumentoch sa snažila predchádzať a zamedzovať šíreniu korupcie.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti možno zvýrazniť, že cieľom tejto

štúdie je zhodnotenie doterajších stratégií, plánov a aktivít poskytnutých

vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ako aj inštitúciami zapojenými do boja

proti korupcii v Slovenskej republike, zamerané na predchádzanie korupčného

správania a opatrenia podporujúce boj proti korupcii. Zhodnotenie týchto

skutočností by malo prispieť k sformulovaniu návrhu odporúčaní pre vládu

Slovenskej republiky, v oblasti boja proti korupcii v Slovenskej republike.

Ďalším cieľom štúdie je zhodnotenie súčasného stavu protikorupčnej

legislatívy najmä v oblasti trestného práva, ako aj uplatnenie námetov na

novelizovanie právnych noriem, ktorých potreba vyplýva z právnych predpisov

platných v Európskej únii a medzinárodnom práve, ktoré sa týkajú boja proti

korupcii. V štúdii je venovaná čiastočná pozornosť aj preventívnym nástrojom

boja proti korupcii. Tieto nástroje sú posudzované na podklade vybraných

právnych predpisov, v ktorých je venovaná pozornosť ich úprave, aplikácii

a inštitucionálnemu zabezpečeniu.

Pri spracovaní tejto štúdie boli využité poznatky, ktoré boli nadobudnuté

v súvislosti s aktivitou 1 (Analýza súčasnej situácie v oblasti boja proti korupcii

v SR) a 2 (Právna a komparatívna analýza existujúcej protikorupčnej legislatívy

v SR). Vzhľadom na rozsah a zameranie tejto štúdie, v niektorých jej častiach je

odkaz na podrobnejšiu úpravu obsiahnutú v niektorej z uvedených aktivít.


Strana 7 z 73



I. SÚČASNÁ SITUÁCIA V BOJI PROTI KORUPCII

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

V podmienkach Slovenskej republiky oficiálnu protikorupčnú politiku

pripravuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR”). V rámci tejto politiky

vláda SR realizuje dva druhy aktivít, ktoré môžu mať vplyv na znižovanie

korupcie. Prvým typom vládnych aktivít je realizácia systémových reforiem, napr.

v oblasti verejných financií, justície, sociálneho systému, zdravotníctva

a vzdelávania. Realizácia systémových reforiem je nevyhnutná, avšak

protikorupčný efekt môže byť očakávaný v strednodobom horizonte. Druhým

typom vládnych aktivít predstavujú konkrétne protikorupčné opatrenia

definované vládou SR (Nechala, P. – Sičáková – Beblavá, E.: Korupcia

a protikorupčná politika na Slovensku, 2004).

I. 1 HODNOTENIE STRATÉGIÍ A PLÁNOV ZAMERANÝCH PROTI

KORUPCII

I. 1. 1 Národný program boja proti korupcii

V Slovenskej republike kľúčový nástroj v boji proti korupcii predstavuje

Národný program boja proti korupcii (ďalej len „Národný program”), ktorý bol

schválený uznesením vlády SR č. 461 z 21. júna 2000. Národný program bol

spracovaný na základe návrhu, ktorý pripravila mimovládna organizácia

Transparency International Slovensko (Sičáková, E. a kol.: Protikorupčné

minimum, 2002). Cieľom Národného programu je znižovať korupciu na

Slovensku, predovšetkým vo verejnom živote a vo využívaní verejných zdrojov

a prostriedkov, vrátane Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Národný program obsahuje analýzu príčin a následkov korupcie

v Slovenskej republike a konkrétne opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom

zmenšiť korupciu. Jeho súčasťou je celkové aj čiastočné vyhodnocovanie dopadu

aktivít v tejto oblasti. V tejto časti analýzy bude venovaná pozornosť riešeniam


Strana 8 z 73



načrtnutým v Národnom programe spolu so zhodnotením doterajších aktivít,

ktoré naň nadväzovali.

Národný program je zameraný na boj s korupciou. Riešenia v ňom

načrtnuté stoja na troch hlavných pilieroch, ktorými sú:

- eliminácia miest možného vzniku korupcie,

- zvýšenie rizikovosti korupčného správania,

- zvýšenie citlivosti verejnosti voči korupcii.

I. 1. 2 Akčný plán boja proti korupcii

Konkrétna realizácia Národného programu bola predmetom Akčného plánu

boja proti korupcii (ďalej len „Akčný plán”), ktorý bol schválený vládou Slovenskej

republiky uznesením č. 949 z 22. novembra 2000. Akčný plán predstavuje súhrn

rezortných akčných plánov, pričom zodpovednosť za ich kvalitu nesú v tejto

etape boja proti korupcii práve jednotlivé rezorty.

Akčný plán rozpracováva ciele vyjadrené v Národnom programe do 1.684

konkrétnych úloh najmä podľa toho, ako ich určili jednotlivé rezorty

a mimovládne organizácie. Akčný plán predpokladá sústavné monitorovanie a

pravidelné hodnotenie účinnosti. Zhodnotenie efektivity, identifikovanie nových

problémových miest a definovanie riešenia sa v akčnom pláne stanovilo

v polročných intervaloch.

V auguste 2001 bolo predložené vyhodnotenie účinnosti Akčného

plánu. Hodnotenie malo 2 etapy. Jednak sa vychádzalo z odpočtov plnenia úloh,

ktoré vypracovali jednotlivé rezorty k 15. januáru 2001 a jednak z hodnotenia

približne 30 nezávislých expertov, ktorí hodnotili nielen plnenie, ale aj samotnú

úlohu. Prvé hodnotenie bolo ukončené v marci 2001 a jeho výsledkom bolo, že 39

% úloh z celkového počtu možno akceptovať ako splnené. Toto hodnotenie bolo

vnímané rezortmi a členmi Riadiaceho výboru boja proti korupcii ako veľmi prísne

a bol vytvorený časový priestor na dopracovanie a aktualizáciu jednotlivých

plnení. Na základe nadväzujúcich aktivít bolo skonštatované, že 51,60 % úloh

(869 z celkového počtu 1684) možno považovať za splnené. Na základe tohto

zhodnotenia sa definovali nové prioritné ohniská výskytu korupcie.

Akčný plán bol počas jeho realizácie modifikovaný uznesením vlády

Slovenskej republiky č. 642 z 24. augusta 2005 k návrhu na zrušenie niektorých

úloh z uznesení vlády Slovenskej republiky uložených ministrovi školstva čím bola


Strana 9 z 73



zrušená úloha v bode B.9 uznesenia vlády č. 949 z 21. novembra 2000 -

zabezpečiť vo svojej pôsobnosti úlohy vyplývajúce z Akčného plánu

v stanovených termínoch.

I. 1. 3 Protikorupčný program

V roku 2003 malo najväčší dopad na protikorupčné aktivity v Slovenskej

republike prijatie „Správy o pripravovaných návrhoch zákonov, pripravovaných

legislatívnych zámeroch zákonov a ďalších opatreniach zameraných na boj proti

korupcii, ktorých prijatie vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR”. Správu

vláda SR schválila na svojom zasadnutí dňa 7. mája 2003 a stala sa

Protikorupčným programom vlády SR. Správa bola následne schválená

Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada SR”).

Vláda SR sa zaoberala správou v máji 2004, keď uznesením č. 464

schválila „Správu o stave plnenia legislatívnych zámerov a návrhov zákonov

vyplývajúcich zo Správy o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového

vyhlásenia vlády SR v oblasti boja proti korupcii”. V tejto správe sú uvedené

informácie o plnení protikorupčného programu a súčasne sú uvedené nesplnené

záväzky (7) spolu s novými termínmi pre ich splnenie. Pri formálnom odpočte

úloh všetky úlohy stanovené v Protikorupčnom programe boli splnené. Z tohto

dôvodu navrhované protikorupčné opatrenia boli predložené na rokovanie vlády

SR.

Prijímané protikorupčné opatrenia v tomto období mali v praxi rôzne

účinky. Niektoré priniesli pozitívne výsledky už v prvých mesiacoch aplikácie

(napr. fungovanie obchodného registra), iné sa podarilo sfunkčniť až niekoľko

mesiacov po nadobudnutí účinnosti zákona (napr. Špeciálny súd). Problémom

bolo napĺňanie účelu prijímania legislatívy (zákon o konflikte záujmov). Treba

však uviesť, že reformy systémových zmien z hľadiska protikorupčného efektu je

možné posúdiť skôr v strednodobom horizonte. Protikorupčný program priniesol

viaceré opatrenia v boji proti korupcii. Konkrétne možno poukázať na opatrenia

v oblasti obchodného registra, Súdneho manažmentu, rozšírené právomoci

Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zavedenie princípu nulovej

tolerancie v niektorých právnických profesiách (sudcovia, notári, advokáti),

zvýšenie transparentnosti rozhodovania územnej samosprávy, vytvorenie

špecializovaných justičných orgánov (Špeciálny súd a Úrad špeciálnej


Strana 10 z



prokuratúry), zvýšenie počtu odhalených trestných činov, posilnenie kontroly

v územnej samospráve a pod. (Beblavá, E. – Nechala, P.: Protikorupčné minimum,

2006). Treba však kriticky konštatovať, že nie všetky úlohy Protikorupčného

programu neboli splnené. Nedošlo k zúženiu imunity ústavných činiteľov a taktiež

nedošlo ani k podstatnému zníženiu miery korporativizmu vo vzťahu ku

komorám. Počas realizácie Protikorupčného programu nebol prijatý zákon

o lobingu (návrh tohto zákona bol predložený do legislatívneho procesu).

V Programovom vyhlásení bola venovaná pozornosť aj nevyhnutnosti prijať zákon

o preukazovaní majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov. Dňa 23. júla 2005

prijala Národná rada SR zákon č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku.

Ústavný súd Slovenskej republiky však pozastavil účinnosť tohto zákona. Tiež sa

vyskytli nedostatky v systéme rozhodovania o konflikte záujmov verejných

funkcionárov.

I. 1. 4 Súčasné aktivity vlády Slovenskej republiky v oblasti

korupcie

V priebehu roku 2006 po parlamentných voľbách bola vytvorená nová

vláda SR, ktorá sformulovala svoj program v Programovom vyhlásení. V jeho

článku 7.1 sa uvádza, že „(...) dôrazne sa zasadí za potláčanie korupcie, pričom

boj proti nej pokladá aj za súčasť posilnenia nezávislej justície (...)”. Naplnenie

tohto cieľa bude možné posúdiť v dlhšom časovom horizonte.

Ďalším významným vládnym dokumentom, ktorý má vplyv na boj proti

korupcii je uznesenie vlády SR č. 832 z 8. októbra 2006 k návrhu Aktualizácie

Národného strategického referenčného rámca Slovenskej republiky na roky 2007-

2013 (ďalej len „uznesenie č. 832 z 8. októbra 2006“), ktorým vláda SR schválila

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako centrálny

koordinačný orgán pre operačné programy v Národnom strategickom

referenčnom rámci Slovenskej republiky na roky 2007-2013 ako aj štruktúru

riadiacich orgánov pre jednotlivé operačné programy. Pre úplnosť je potrebné

uviesť, že vláda SR uznesením č. 449 z 23. mája 2007 schválila aktualizáciu

záverov a odporúčaní v zmysle uznesenia č. 832 z 8. októbra 2006.


Strana 11 z



I. 1. 5 Aktivity mimovládnych organizácií

Významné miesto v realizácii protikorupčných aktivít v Slovenskej

republike prináleží mimovládnym organizáciám. Tieto organizácie sa podieľali na

príprave tvorby Národného programu, ktorý naznačuje aj ich hlavné úlohy

v oblasti efektívneho boja proti korupcii (monitorovacia funkcia, vzdelávacia

funkcia, vykonávanie analýz a nezávislých expertíz a podpora pozitívnych krokov

v oblasti boja proti korupcii). Z mimovládnych organizácií v realizácií

protikorupčných aktivít je najaktívnejšia Transparency International Slovensko,

(ďalej len „TIS”), ktorá svoje dlhodobé aktivity upriamuje na monitorovanie

verejného obstarávania. V roku 2005 TIS zavŕšil projekt série monitoringov

verejného obstarávania v jednotlivých inštitúciách verejnej správy publikovaním

komplexného hodnotenia verejného obstarávania na Slovensku pod názvom „Tak

dobre ako sa len dá? Súhrnné hodnotenie monitoringov verejného obstarávania

na Slovensku”. Tiež za veľmi vydarenú je považovaná iniciatíva TIS, ktorá

vytvorila a vydala príručku tzv. „Protikorupčné minimum“.

V uvedených aktivitách TIS sú sformulované viaceré odporúčania,

s ktorými je potrebné sa zaoberať. Vzhľadom na charakter a rozsah tejto štúdie

možno v podrobnostiach odkázať na obsah uvedeného hodnotenia resp.

Protikorupčného minima.

I. 1. 6 Faktory korupcie

Pre možné obmedzenie korupcie je podstatné identifikovať faktory

korupcie. Medzi všeobecné kriminogénne faktory korupcie sa spravidla zaraďujú:

koncentrácia moci, bohatstva a spoločenského bohatstva, byrokracia, neúčinné

kontrolné mechanizmy, obchodné reštrikcie, hodnotová orientácia populácie

a sociálna atmosféra.

Motívom korupčného správania je najčastejšie snaha získať neoprávnený

majetkový prospech, eventuálne získať neoprávnené výhody a jeho dôsledkom je

porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z hľadiska odhaľovania korupcie v Slovenskej republike k najzávažnejším

problémom patrí najmä latentnosť tejto formy trestnej činnosti, ktorá sťažuje

analýzu príčin a podmienok a tým aj uľahčuje unikaniu páchateľov pred

vyvodením trestnej zodpovednosti.


Strana 12 z



Za problém v tejto oblasti možno považovať tiež hodnotovú orientáciu

občanov. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na nízku úroveň informácií

o tomto negatívnom jave a pomerne nízku úroveň právneho vedomia u časti

verejnosti.

Ďalším problémom v podmienkach Slovenskej republiky je aj vysoká miera

tolerancie korupcie tzv. „menších prehreškov”. Niektorí autori uvádzajú, že iba 40

% občanov Slovenskej republiky by nikdy úplatok nedalo (Jalč, A.: Kriminologické

aspekty korupcie a výskum korupcie medzi vybranou skupinou obyvateľstva).

Vďaka legislatívnym a niektorým inštitucionálnym opatreniam možno

konštatovať, že miera korupcie v Slovenskej republike klesá (pozri časť IV.1 a V.

analýzy). V tejto súvislosti je však potrebné neustále zvyšovať právne vedomie

spoločnosti a aktualizovať prostriedky, ktoré umožnia aktívny a účinný postih

korupcie. Taktiež je potrebné zvýšiť informovanosť o nebezpečenstve korupcie

ako celospoločenského javu, na čom by sa mali podieľať tak vzdelávacie

inštitúcie ako aj orgány verejnej moci. Najmä so vzdelávaním by sa malo začať už

v rámci výchovy na základných školách. Realizácia uvedených opatrení by mohla

výrazne prispieť k preventívnemu pôsobeniu a zvyšovaniu právneho vedomia

spoločnosti a tým aj k eliminácii korupcie. K odhaľovaniu prípadov korupcie a k

zvýšeniu právneho vedomia verejnosti by mohla napomôcť taktiež analýza

jednotlivých právoplatne skončených trestných vecí.

I. 1. 7 Aktualizácia Národného programu boja proti korupcii

Národný program za obdobie jeho realizácie prešiel časovou aj vecnou

verifikáciou, pričom sa ukázala potreba vypracovania nového Národného

programu. S prihliadnutím aj k týmto okolnostiam vláda Slovenskej republiky

prijala uznesenie č. 323 zo 4. apríla 2007 k návrhu presadzovania štátnej politiky

boja proti korupcii (ďalej len „uznesenie č. 323“), ktorým uložila predsedovi

vlády SR vytvoriť pracovnú skupinu k aktualizácii Národného programu (ďalej len

„pracovná skupina“). Následne bola vytvorená pracovná skupina, ktorej členmi

sú zástupcovia Úradu vlády SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva

vnútra SR, Generálnej prokuratúry SR a Transparency International Slovensko.

Predsedom pracovnej skupiny je podpredseda vlády a minister vnútra SR,

ktorému z uznesenia č. 323 vyplýva povinnosť predkladať návrhy legislatívnych

zámerov zákonov alebo návrhy zákonov v oblasti boja proti korupcii, ktoré nie sú


Strana 13 z



v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy SR a návrhy iných

opatrení v oblasti boja proti korupcii.

Uznesením vlády SR č. 323 boli úlohy boja proti korupcii boli zverené

odboru ochrany finančných záujmov Európskej únie a boja proti korupcii v Sekcii

kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky.

Podrobnejšia pozornosť jednotlivým stratégiám a plánom uvedeným v tejto

časti štúdie bola venovaná pozornosť v rámci aktivity č. 1 ,,Analýza súčasnej

situácie v oblasti boja proti korupcii v SR“.

I. 2 HODNOTENIE DOTERAJŠÍCH AKTIVÍT ŠTÁTNYCH INŠTITÚCIÍ V

BOJI PROTI KORUPCII

Za účelom získania informácií o súčasnom stave plnenia Akčného plánu

boja proti korupcii boli Sekciou kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR

oslovené jednotlivé inštitúcie, aby predložili aktuálnu verziu programu, resp.

plánu zameraného na boj proti korupcii. Na základe poskytnutých informácií,

resp. podkladov od jednotlivých inštitúcií možno konštatovať rozdielnu úroveň

spracovania Akčných plánov zameraných na boj proti korupcii v dôsledku čoho

sa inštitúcie členia do štyroch skupín:

1. inštitúcie, ktoré majú vypracované akčné plány

2. inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány, ale majú vypracované

interné predpisy zamerané na boj proti korupcii,

3. Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány, ale majú identifikované

oblasti na boj proti korupcii

4. Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány, ani iné predpisy

zamerané proti korupcii

I. 2. 1 Inštitúcie, ktoré majú vypracované akčné plány

Prvú skupinu predstavujú inštitúcie, ktoré majú vypracované akčné plány

zamerané na boj proti korupcii, prípadne pripravujú takýto plán. Sú nimi:

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva

Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo


Strana 14 z



životného prostredia Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej

republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky a Slovenský pozemkový fond.

I. 2. 1. 1 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „MO

SR”) sa od roku 2006 realizuje Akčný plán boja proti korupcii v rezorte

ministerstva obrany (ďalej len „Akčný plán MO SR”).

Akčný plán MO SR vyžaduje vykonávanie organizačných opatrení, ktoré

smerujú k eliminácii korupčného správania profesionálnych vojakov,

zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe v rezorte

ministerstva obrany (ďalej len „zamestnanci”), s cieľom minimalizovať riziko

profesionálnych vojakov a zamestnancov tak, aby neporušili svoje pracovné

a služobné povinnosti vyplývajúce z funkčného zaradenia alebo obstarávania veci

všeobecného záujmu. Zároveň Akčný plán MO SR v oblasti medzinárodných

vzťahov vyžaduje prijatie takých opatrení, ktoré budú eliminovať trestné činy

korupcie podľa Trestnoprávneho dohovoru o korupcii.

I. 2. 1. 2 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MP SR”)

plní úlohy v oblasti boja proti korupcii v rámci prijatej „Stratégie prevencie

kriminality MP SR”, kde sú jednotlivé úlohy boja proti korupcii rozpracované na

jednotlivé útvary a organizácie v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti MP

SR.

I. 2. 1. 3 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky (ďalej len MPSVaR SR”) sa pripravuje Akčný pán boja proti korupcii

v podmienkach rezortu MPSVaR SR (ďalej len „Akčný plán MPSVaR SR”), ktorý by

mal byť schválený v roku 2008.


Strana 15 z



V pripravovanom Akčnom pláne MPSVaR SR je zameraná pozornosť na

tieto problémové oblasti:

- zabezpečenie informovanosti o úlohách rezortu v boji proti korupcii;

- zabezpečenie kontrolnej a dozornej činnosti;

- zabezpečenie vzdelávania.

Zároveň v pripravovanom Akčnom pláne MPSVaR SR sú určené

zodpovedné subjekty a termíny jeho realizácie.

I. 2. 1. 4 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej

len „MZV SR”) sa realizuje Akčný plán boja proti korupcii (ďalej len „Akčný plán

MZV SR”), ktorý bol dňa 31. augusta 2000 schválený ministrom zahraničných

vecí Slovenskej republiky.

Akčný plán MZV SR je definovaný ako východiskový materiál pre efektívny

a úspešný boj proti korupcii. Sú v ňom sú identifikované problémové oblasti a

príčiny výskytu korupčného správania v rezorte ministerstva zahraničných vecí ,

navrhovaný spôsob riešenia, resp. kroky na jeho elimináciu a sú v ňom uvedené

aj orgány zodpovedné za realizáciu navrhovaného riešenia.

I. 2. 1. 5 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

(ďalej len „MŽP SR”) sa realizuje Aktualizovaný plán Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii na rok 2008, ktorý

obsahuje celkovo 8 úloh, bude sa aktualizovať podľa potreby a bude

vyhodnotený do konca februára 2009.

I. 2. 1. 6 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

V podmienkach Generálnej prokuratúry SR sú upravené úlohy pre vedúcich

prokurátorov so zameraním na predchádzanie korupcie a odhaľovanie korupcie

vo vnútri prokuratúry Slovenskej republiky v troch dokumentoch:

- opatrenie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na boj proti korupcii

zamerané do vnútra rezortu prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 31. marca

1999;


Strana 16 z



- kompilát úloh prokuratúry Slovenskej republiky vyplývajúci z dokumentu Rady

Európy - Octopus 98/14 zo dňa 31. marca 1999; a

- Akčný plán Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 24. augusta 2000

(ďalej len „Akčný plán GP SR”).

I. 2. 1. 7 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

V podmienkach Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len

„PMÚ SR”) bol schválený Program Protimonopolného úradu SR zameraný na boj

proti korupcii (ďalej len „Program PMÚ SR”).

V Programe PMÚ SR je zameraná pozornosť na tieto oblasti:

- eliminácia subjektivizmu v rozhodovacom procese PMÚ SR,

- sledovanie finančných tokov na PMÚ SR,

- posilňovanie transparentnosti práce PMÚ SR

- komunikácia s verejnosťou a

- legislatívna oblasť.

I. 2. 1. 8 Úrad geodézie, katografie a katastra Slovenskej republiky

V podmienkach Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky (ďalej len „ÚGKK SR”) sa realizuje Akčný plán Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „Akčný plán ÚGKK SR”),

v ktorom sú definované rizikové oblasti v oblasti možnej korupcie. Akčný plán

ÚGKK SR obsahuje aj navrhované riešenia, aktivity, ktoré sa týkajú najmä

inštitucionálnych zmien, legislatívnych zmien, personálnych opatrení,

zabezpečenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zverejňovaním

potrebných informácií na internetovej, stránke ÚGKK SR.

I. 2. 1. 9 Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky

V podmienkach Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky bol

schválený Akčný plán boja proti korupcii (ďalej len „Akčný plán ÚJD SR”), z

ktorého vyplývajú povinnosti, týkajúce sa:

- oblasti kontroly,

- zvýšenia transparentnosti v oblasti personálnej práce,

- komunikácie s verejnosťou,

- zvýšenia informovanosti o priamych finančných tokoch,


Strana 17 z



- legislatívnej oblasti.

I. 2. 1. 10 Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

V podmienkach Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

(ďalej len „ÚPV SR”) bol vypracovaný v auguste 2000 Akčný plán boja proti

korupcii Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Akčný

plán ÚPV SR”). Akčný plán ÚPV SR bol v máji 2001 doplnený o II. časť - Úlohy

vyplývajúce z kapitoly Spoločné činnosti orgánov štátnej správy a ich

rozpracovanie na podmienky ÚPV SR.

Akčný plán ÚPV SR obsahuje nasledujúce oblasti, v ktorých existuje určitý

stupeň rizika korupcie:

- konanie o predmetoch priemyselných práv,

- verejné obstarávanie,

- prijímanie nových zamestnancov,

- odborné skúšky patentových zástupcov.

I. 2. 1. 11 Štatistický úrad Slovenskej republiky

V podmienkach Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠÚ

SR”) sa realizuje Akčný plán boja proti korupcii na Štatistickom úrade Slovenskej

republiky (ďalej len „Akčný plán ŠÚ SR”).

Z Akčného plánu ŠÚ SR vyplýva, že pozornosť je sústredená na tieto

oblasti:


- nákup spotrebného materiálu,

- nakladanie s majetkom štátu v správe ŠÚ SR,

- správne konanie.

I. 2. 1. 12 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

V podmienkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej len „PÚ

SR”) sa realizuje Akčný plán boja proti korupcii Pamiatkového úradu Slovenskej

republiky (ďalej len „Akčný plán PÚ SR”).

Z Akčného plánu PÚ SR vyplýva, že pozornosť je sústredená na tieto

oblasti:

- informovanosť o finančných tokoch


Strana 18 z



- realizácia personálnej a kontrolnej práce

- zabezpečenie transparentnosti rozhodovania v správnom konaní:

- kontrola uplatňovania plnenia Akčného plánu PÚ SR.

I. 2. 1. 13 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky

V podmienkach Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „DR

SR”) základnými dokumentami zameranými na boj proti korupcii sú:

- Protikorupčný program DR SR a jeho prílohy,

- Manuál k Protikorupčnému programu: časť Opatrenia k eliminácii a Úlohy

vyplývajúce pre jednotlivé úrovne riadenia k aktuálnemu Protikorupčnému

programu správ o plnení opatrení a dodržiavaní.

I. 2. 1. 14 Slovenský pozemkový fond

V podmienkach Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF”) bol

vydaný príkaz generálneho riaditeľa SPF č. 5/2000 – Akčný plán boja proti

korupcii na SPF (ďalej len „Akčný plán SPF”), v ktorom sú identifikované

problémové oblasti a príčiny možného korupčného správania na SPFa príkaz

obsahuje aj spôsob riešenia a kroky na jeho elimináciu.

Akčný plán SPF obsahuje nasledujúce problémové oblasti:

- prenájom majetku - prenájom poľnohospodárskej a lesnej pôdy;

- reštitučné náhrady oprávneným osobám - prevodom pozemkov do

pozemkového pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu;

- prevod správy a vlastníctva majetku - odplatný prevod pozemkov;

- súhlas k prevodu majetku na iné osoby v zmysle § 19a zákona č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov;

- plnenie zmluvných investícií pri zmluvách a predaji majetku štátu.

I. 2. 2 Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány, ale majú

vypracované interné predpisy zamerané na boj proti

korupcii.

Druhú skupinu inštitúcií tvoria tie, ktoré nemajú vypracované akčné plány

zamerané na boj proti korupcii, ale majú vypracované interné predpisy alebo

opatrenia zamerané na boj proti korupcii. Do tejto skupiny patria: Ministerstvo


Strana 19 z



dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo financií

Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný

úrad Slovenskej republiky, Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej

republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej

republiky, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Národný inšpektorát

práce, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu sieťových

odvetví a Sociálna poisťovňa.

I. 2. 2. 1 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky (ďalej len „MDPT SR”) boli identifikované nasledujúce oblasti, pri

ktorých existuje určitý stupeň rizika korupcie:

- vydávanie povolení licencií, rozhodnutí a sankcií v rámci správneho konania;

- udeľovanie licencií;

- proces verejného obstarávania;

- vykonávanie technických kontrol a emisných kontrol motorových vozidiel

v staniciach technickej a emisnej kontroly.

Na elimináciu týchto rizík navrhlo MDPT SR konkrétne opatrenia. Zároveň

MDPT SR vydalo interné predpisy, ktorých realizácia prispieva k minimalizovaniu

vzniku korupčného správania.

I. 2. 2. 2 Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR”) v oblasti

colnej správy považuje za najväčšiu mieru rizika korupčného správania výkon

služby colníkov na hraničných priechodoch (slovensko-ukrajinská hranica).

Elimináciu možných rizík korupčného správania tvorí súbor opatrení, ktoré sa

uplatňujú, realizujú a zdokonaľujú na seba nadväzujúcich etapách. Sú to

technické prostriedky a zábrany, monitorovacia technika, röntgenové skenovacie

zariadenia, akty riadenia, metodické pokyny a nariadenia.


Strana 20 z



V podmienkach Colného riaditeľstva Slovenskej republiky bol vypracovaný

Protikorupčný projekt a to v súvislosti s realizáciou rekonštrukcie cestných

hraničných priechodov vo Vyšnom Nemeckom a v Ubli. Navrhované opatrenia sa

priebežne plnia, niektoré si však vyžadujú hlbšiu analýzu a právny rozbor.

Protikorupčný projekt je zameraný na odhaľovanie korupcie v pôsobnosti

colnej správy a na jej intenzívne zamedzovanie formou preventívnych opatrení.

I. 2. 2. 3 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len

„MH SR”) MH SR boli identifikované nasledujúce oblasti riziká korupcie:

- personálna práca,

- licencie a povolenia,

- prevod majetku štátu,

- puncovníctvo a drahé kovy,

- hlavný dozor štátnej banskej správy,

- inšpekčná činnosť v energetike,

- ochrana spotrebiteľa.

Pre uvedené oblasti s určitým stupňom rizika korupcie boli MH SR prijaté

konkrétne opatrenia tak, aby bolo riziko korupcie minimalizované. Pri

minimalizovaní rizika MH SR spolupracuje aj s ďalšími subjektmi, napr. Puncovým

úradom Slovenskej republiky, Hlavným banským úradom, Štátnou energetickou

inšpekciou a Slovenskou obchodnou inšpekciou.

I. 2. 2. 4 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MK

SR”) boli identifikované dve oblasti, ktoré možno považovať za rizikové:

- oblasť poskytovania dotácií v rámci grantového systému MK SR,

- oblasť obstarávania tovarov, služieb a prác.

Konkrétnym opatrením v tejto oblasti je sledovanie použitia prostriedkov

štátneho rozpočtu v súlade so zmluvnými podmienkami o správnosti postupu

obstarávania podľa zákona a interného predpisu MK SR.

Zároveň možno uviesť, že potenciálne riziko vzniku korupčného správania

pri prerozdeľovaní finančných zdrojov v rámci organizácií v zriaďovateľskej

pôsobnosti MK SR je eliminované prostredníctvom vnútrorezortných smerníc

a kontrolných mechanizmov.


Strana 21 z



I. 2. 2. 5 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„MS SR”) sa realizujú legislatívne, vzdelávacie, edičné a ďalšie aktivity, zamerané

proti korupcii.

Z najdôležitejších aktivít MS SR možno uviesť legislatívne práce na právnej

úprave trestnoprávnych predpisov, v ktorých je venovaná pozornosť aj postihu

korupcie. MS SR v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky

vypracovalo praktickú príručku s názvom „Prevencia korupcie”, v ktorej je

venovaná pozornosť medzinárodným dokumentom a úprave príslušných

ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú trestné činy korupcie. Ďalšie

aktivity v tejto oblasti sú realizované prostredníctvom Justičnej akadémie.

Významný dokument zameraný proti korupcii predstavuje Metodický pokyn

Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS”) na vypracovanie hodnotenia

pre účely rozhodovania o podmienečnom prepustení, na dožiadanie štátneho

orgánu v konaní o žiadosť o milosť, pri spracúvaní návrhu na zmenu spôsobu

výkonu trestu odňatia slobody, alebo pri návrhu na udelenie voľna na opustenie

ústavu.

I. 2. 2. 6 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „MŠ SR”) do

základných dokumentov ako je „Plán hlavných úloh Ministerstva školstva SR na

rok 2007” a „Zameranie kontrolnej činnosti Ministerstva školstva Slovenskej

republiky na rok 2007” zapracovalo oblasti, kde možno predpokladať korupčné

správanie.

V týchto dokumentoch je pozornosť sústredená aj na činnosť legislatívneho

charakteru, predmetom ktorého je nová úprava vzdelávacieho procesu, v rámci

ktorého je venovaná pozornosť okrem iného aj eliminácii možného rizika

ohrozenia verejných financií formou korupčného správania.

I. 2. 2. 7 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV

SR”) v oblasti možného korupčného správania boli identifikované nasledujúce

oblasti:

- udeľovanie povolenia k trvalému pobytu;


Strana 22 z



- žiadosti o vydanie občianskeho preukazu a cestovného dokladu;

- evidencia motorových vozidiel;

- ukladanie pokút za dopravné priestupky;

- vyšetrovanie dopravných nehôd;

- prechod motorových vozidiel prevážajúcich ilegálnych migrantov cez štátnu

hranicu;

- postup a dokazovanie v predsúdnom konaní.

Na úrovni Úradu boja proti korupcii PPZ bol vypracovaný dokument

„Základné ciele Úradu boja proti korupcii“, v ktorom sú základné ciele vyjadrené

nasledovne:

- zaviesť do praxe reformy Policajného zboru (ďalej len „PZ”) s dôrazom na

vyššiu efektívnosť zjednotených štruktúr PZ v boji s korupciou a závažnou

ekonomickou kriminalitou;

- venovať pozornosť odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestných činov uvedených v §

14 Trestného poriadku, zabezpečením spolupráce s Úradom špeciálnej

prokuratúry a Špeciálnym súdom;

- využívať nové právne inštitúty (agent a výsluch korunného svedka);

- zamerať pozornosť na inštitúcie, prostredníctvom ktorých sa prideľujú, resp.

rozdeľujú prostriedky Európskej únie;

- prehĺbiť preventívnu činnosť vo vzťahu ku korupcii a závažnej hospodárskej

kriminalite;

- prehĺbiť mieru dôvery verejnosti k polícii a akceptáciu polície pre boj

s korupciou;

- zabezpečiť personálne vybudovanie úradu;

- zabezpečiť vybudovanie informačného systému schopného zhromažďovať

a vyhodnocovať informácie z celého územia SR v oblasti korupcie.

I. 2. 2. 8 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

V podmienkach Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky (ďalej len „MVaRR SR”) sa ako rizikové z hľadiska možného výskytu

korupcie identifikovali oblasti čerpania fondov Európskej únie v rámci projektov

týkajúcich sa rozvoja infraštruktúry, výstavby kanalizácie, čistiarní odpadových

vôd a projektov nakladania s odpadom. Zároveň boli MVaRR SR uvedené


Strana 23 z



predpoklady rizík na úrovni schvaľovania projektu, riziká vo fáze implementácie

projektu a na úrovni konečného prijímateľa.

Opatreniami na elimináciu týchto rizík sú najmä:

- overenie kritérií na hodnotenie ponúk a pravidiel uplatnenia rizík a postupov

hodnotenia ponúk;

- overenie dodržiavania postupov hodnotenia schválenia podmienok účasti,

výberu uchádzačov a hodnotenia ponúk zo strany prijímateľa;

- dodržiavanie princípov verejného obstarávania pri uzatváraní dodatkov

k existujúcej zmluve.

MVaRR SR vypracovalo v spolupráci s Úradom vlády SR a MS SR materiál

„Aktualizácia záverov a odporúčaní vyplývajúcich z dotazníka Právna ochrana

pred netransparentnosťou, zneužívaním a konfliktom záujmov vo vzťahu

k rozhodovaniu o využívaní fondov EÚ v SR pre programové obdobie 2007-2013“,

ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 449/2007 z 23. mája 2007.

I. 2. 2. 9 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR”) plní

úlohy v oblasti boja proti korupcii na základe realizácie úloh vyplývajúcich

z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky rozpracovaného na

podmienky rezortu zdravotníctva. Predkladá na medzirezortné pripomienkové

konanie všetky materiály, t. j. legislatívne zámery, návrhy všeobecne

závažnejších právnych predpisov a iné opatrenia, ktoré majú byť prijaté na boj

proti korupcii a poskytuje súčinnosť pri plnení protikorupčných aktivít v zmysle

uznesenia vlády č. 323.

V podmienkach MZ SR boli identifikované nasledujúce oblasti možného

rizika korupcie:

- manažment ľudských zdrojov v zdravotníctve,

- vzťah pacient - lekár,

- čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ,

- dodávateľsko-odberateľské vzťahy,

- manažment zdravotníckych zariadení,

- rozhodovacia činnosť MZ SR a orgánov verejného zdravotníctva,

- zdravotné poisťovne, obchody s pohľadávkami a pod.


Strana 24 z



I. 2. 2. 10 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

V podmienkach Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej

len „NKÚ SR”) NKÚ SR sú zaraďované do plánov kontrolnej činnosti aj úlohy

súvisiace s kontrolou prípadov možného výskytu korupčného konania v rizikových

oblastiach, ktorými sú:

- obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác,

- právne a poradenské služby,

- poskytovanie finančných prostriedkov na aktívnu politiku práce,

- správa majetku štátu,

- príprava a realizácia investičnej činnosti a poskytovanie dotácií a daňová

a colná oblasť.

Ďalej možno poukázať na vydanú „Smernicu o pravidlách výkonu

inšpekčnej činnosti a hodnotenia kvality, protokolov, správ a iných materiálov

NKÚ SR”, v ktorej najmä ustanovenia o inšpekčnej činnosti možno využívať aj pri

prípadnom výskyte korupcie v činnosti kontrolórov NKÚ SR.

I. 2. 2. 11 Národný bezpečnostný úrad

V podmienkach Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „NBÚ”) boli

prijaté opatrenia v oblasti systému výberu prijímania príslušníkov NBÚ a ich

kontroly, ktorými sa eliminuje riziko vzniku korupčného správania, resp. vytvárajú

podmienky pre jeho včasné odhalenie.

I. 2. 2. 12 Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „SŠHR

SR) má oblasť boja proti korupcii rozpracovanú vo vnútroorganizačných normách,

ktoré v podstatnej miere pokrývajú činnosti a procesy, ktoré by mohli v sebe

niesť náznaky určitého stupňa rizika korupcie.

Zároveň v podmienkach SŠHR SR boli identifikované nasledujúce oblasti

rizika korupcie:


- tvorba a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami (obmena, zámena,

pôžička, nájom, skladovanie, ochraňovanie, uvoľňovanie, vyčleňovanie, kúpa

a predaj),

- správa majetku štátu


Strana 25 z



- investičné akcie.

I. 2. 2. 13 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

V podmienkach Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo

Slovenskej republiky (ďalej len „ÚNMS SR”) boli identifikované ako rizikové

nasledujúce oblasti:

- oblasť metrológie štátneho metrologického dozoru (poskytovanie

metrologických služieb a vydávanie rozhodnutí o autorizácii a registrácii);

- oblasť ekonomiky a správy;

- oblasť posudzovania zhody (vydávanie rozhodnutí o autorizácii a kontrolná

činnosť).

Pre uvedené oblasti s určitým stupňom rizika korupcie ÚNMS SR boli prijaté

konkrétne opatrenia, ktoré by mali prispieť k minimalizovaniu rizika korupcie.

Dôležitým opatrením v tejto oblasti sú metodické usmernenia vydané ÚNMS SR:

„Zásady pre udelenie autorizácie” a „Metodické pokyny ku kontrole”, ktoré sa

uplatňujú k autorizácii.

I. 2. 2. 14 Fond národného majetku Slovenskej republiky

V podmienkach Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len

„FNM SR”) boli pre oblasti s určitým stupňom rizika korupcie schválené

nasledujúce interné smernice, ktoré stanovujú postup ich uplatňovania tak, aby

bolo riziko korupcie minimalizované:

- smernica FNM SR pre verejné obstarávanie;

- zásady výberového konania na predaj majetkových účastí a majetku FNM SR

priamym predajom;

- zásady postupu prípravy a organizácie obchodných verejných súťaží;

- rokovací poriadok komisie pre vyhodnotenie a odporúčanie najvhodnejšieho

návrhu na uzavretie zmluvy o priamom predaji vo výberovom konaní;

- zásady pre uplatňovanie možnosti zmeny platobných a iných podmienok

zmlúv;

- zásady pre postup za účelom zmien ustanovení v zmluvách uzavretých

s nadobúdateľmi privatizovaného majetku v náležitostiach stanovených

v rozhodnutí o privatizácii;


Strana 26 z



- smernica pre postup posudzovania pri schvaľovaní žiadostí o odpustenie

úrokov v rozsahu investovania;

- smernica pre posudzovanie investovania podľa ustanovení zmlúv o predaji

podniku, jeho časti alebo o odplatnom prevode akcií;

- smernica FNM SR, ktorou sa stanovujú peňažné pokuty pri uplatnení § 19a ods.

9 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

I. 2. 2. 15 Národný inšpektorát práce

V podmienkach Národného inšpektorátu práce (ďalej len „NIP”) je

problematika boja proti korupcii zapracovaná do nasledujúcich interných

predpisov úradu:

- Služobný poriadok NIP a Pracovný poriadok NIP,

- Organizačná smernica o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a prác,

- Smernica pre ukladanie pokút,

- Príkazy generálneho riaditeľa NIP.

I. 2. 2. 16 Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky

V podmienkach Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len

„TÚ SR”) je problematika boja proti korupcii zapracovaná do interných noriem

úradu (napr. smernica o zadávaní zákazky na dodanie tovaru, na uskutočnenie

stavebných prác, na poskytnutie služieb, smernica na vykonávanie finančnej

kontroly a niektoré ďalšie).

TÚ SR má identifikované nasledujúce oblasti, pri ktorých existuje určitý

stupeň rizika korupcie:

- vypracovanie prvostupňových regulačných rozhodnutí;

- vypracovanie prvostupňových rozhodnutí o určení významných podnikov na

relevantných trhoch;

- kontrolná činnosť v rámci plnenia úloh štátneho dohľadu;

- uplatňovanie sankcií za správne delikty v rámci vydávaných prvostupňových

rozhodnutí na úseku výkonu štátneho dohľadu;

- činnosť zamestnancov úradu v komisiách pre verejné obstarávanie vo

výberových konaniach a tendroch pri prideľovaní frekvencií;

- nakladanie s majetkom štátu.


Strana 27 z



I. 2. 2. 17 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

V podmienkach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO”)

sú identifikované oblasti rizikového korupčného správania. Riziko je

minimalizované aj dodržiavaním príslušných právnych predpisov. Z hľadiska

prijatých opatrení v tejto oblasti možno konkrétne uviesť, že URSO uverejňuje

vydané rozhodnutia a prehľad sankcií na webovej stránke úradu. Zároveň URSO

všetky rozhodnutia, výnosy a vyhlášky uverejňuje vo Vestníku.

V boji proti korupcii URSO zameral pozornosť na činnosti spojené

s niektorými oblasťami rizikového korupčného správania.

I. 2. 2. 18 Sociálna poisťovňa

V podmienkach Sociálnej poisťovne (ďalej len „SP”) sa realizuje Akčný plán

boja proti zneužívaniu sociálneho systému a podvodom v Sociálnej poisťovni

(ďalej len „Akčný plán SP”). V Akčnom pláne SP sú definované oblasti s možným

rizikom negatívneho správania, napr. správa pohľadávok (vymáhanie

pohľadávok), proces verejného obstarávania, netransparentnosť verejného

obstarávania), informačné technológie (a čo v tejto oblasti?). Uvedené riziká sú

všeobecne považované za miesta možného vzniku korupcie. Akčný plán SP

obsahuje navrhované riešenia úlohy a určenie gestorov za jednotlivé úlohy.

V akčnom pláne SP boli identifikované nasledujúce rizikové oblasti:

- nemocenské poistenie,

- správa pohľadávok,

- informačný systém,

- informačné technológie,


- prevádzková činnosť.

I. 2. 3 Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány, ale majú

identifikované oblasti na boj proti korupcii

Ďalšiu skupinu inštitúcií predstavujú tie, ktoré podľa poskytnutých

informácií, nemajú vypracované akčné plány zamerané proti korupcii, ani interné

dokumenty. Uvedené inštitúcie uviedli len rizikové oblasti. Do tejto skupiny patria

Úrad pre verejné obstarávanie a Národná banka Slovenska.


Strana 28 z



I. 2. 3. 1 Úrad pre verejné obstarávanie

V podmienkach Úradu pre verejné obstarávanie boli identifikované

nasledujúce oblasti rizika korupcie:

- obchodné tajomstvo, autorské práva,

- rozhodovanie o námietkach vo verejnom obstarávaní,

- únik informácií,

- postup kontrolovaného v procese verejného obstarávania.

I. 2. 3. 2 Národná banka Slovenska

V podmienkach Národnej banky Slovenska k minimalizácii korupcie

prispieva útvar dohľadu nad finančným trhom (ďalej len „Úrad”). Oprávnenia

Úradu v tejto oblasti sa týkajú:

- rozhodovacích procesov (objektívne rozhodovanie);

- výkonu dohľadu nad finančným trhom (dohľad na diaľku, dohľad na mieste);

- regulácie dohliadaných subjektov;

- dohľadu na mieste v dohliadaných subjektoch, zameraných na prevenciu a boj

s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu (tzv.

protikorupčné kritérium, t. j uskutočnené posúdenie alebo preverenie, ktoré by

indikovalo korupčné konanie zamestnancov dohliadaných subjektov,

spočívajúce v zámernom nekvalifikovaní alebo neohlásení neobvyklej

obchodnej operácie).

I. 2. 4 Inštitúcie, ktoré nemajú vypracované akčné plány (ani iné

predpisy zamerané proti korupcii)

Štvrtú skupinu inštitúcií predstavujú tie, ktoré podľa poskytnutých

informácií, nemajú vypracované akčné plány zamerané proti korupcii, ani interné

dokumenty a neidentifikovali ani rizikové oblasti vo vzťahu k možnej korupcii.

K týmto inštitúciám patrí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.


Strana 29 z



II. PROTIKORUPČNÁ LEGISLATÍVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

II. 1 TRESTNOPRÁVNE NÁSTROJE V BOJI PROTI KORUPCII

Základné trestnoprávne nástroje v boji proti korupcii sú upravené v Trestnom

zákone a v Trestnom poriadku.

II. 1. 1 Trestný zákon

II. 1. 1. 1 Všeobecná časť Trestného zákona

Z hľadiska všeobecnej časti Trestného zákona možno zvýrazniť

nasledujúce trestnoprávne nástroje boja proti korupcii.

V boji proti korupcii je dôležitým prostriedkom na odhalenie tejto trestnej činnosti

a zistenie páchateľa, agent. Vo všeobecnej časti Trestného zákona je dôležité

ustanovenie § 30 Trestného zákona, ktoré upravuje plnenie úlohy agenta, ako

okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu.

Osobitný prípad plnenia úlohy agenta je upravený v § 30 ods. 3 Trestného

zákona. V prípade, ak agent, ktorý poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inému

(forma korupcie - podplácanie § 332 až 335 a nepriama korupcia § 336 ods. 2

Trestného zákona) len preto, aby sa týmto zabezpečili dôkazy na odhalenie

trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona) a korupcie vo forme prijímania

úplatku (§ 328 až 331 Trestného zákona) alebo nepriamej korupcie (§ 336 ods. 1

Trestného zákona), nie je za takéto konanie trestne zodpovedný.

Z hľadiska všeobecnej časti Trestného zákona dôležitým ustanovením je aj

§ 39 ods. 1 písm. e/, ktoré pripúšťa mimoriadne zníženie trestu (pod dolnú

hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti), aj pri trestnom čine korupcie,

v prípadoch tzv. spolupracujúcej osoby. Zákonnými podmienkami pre aplikovanie

tohto inštitútu je, že páchateľ sa zvlášť výraznou mierou podieľal na objasnení

taxatívne uvedených trestných činov (vrátane trestných činov korupcie), alebo na


Strana 30 z



zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní

dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného

trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho

trvania. Aplikovanie tohto inštitútu je vylúčené voči organizátorovi, návodcovi

alebo objednávateľovi trestného činu, v ktorom poskytol dôkazy v trestnom

konaní. Súčasne Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje obmedzenia

pre mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd pri svojom rozhodovaní viazaný.

K procesnoprávnym možnostiam postupu vo vzťahu k tzv. spolupracujúcej

osobe pozri nasledujúcu časť tejto analýzy, v ktorej je venovaná pozornosť

Trestnému poriadku.

Závažnosť trestných činov korupcie zvýrazňuje Trestný zákon vo

všeobecnej časti v súvislosti s ustanoveniami § 58 upravujúceho podmienky

uloženia trestu prepadnutia majetku. V prípade, ak súd odsúdi páchateľa

páchateľa za spáchanie trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2

alebo 3 bude preukázané, že páchateľ nadobudol majetok alebo jeho časť z

nelegálnych príjmov, súd uloží trest prepadnutia majetku, bez splnenia

podmienok podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s trestnými činmi korupcie ochrana spoločenských vzťahov

a záujmov v súvislosti s postihom korupcie má prostredníctvom inštitútu účinnej

ľútosti, ako spôsobu zániku trestnosti činu, v niektorých prípadoch prednosť

pred trestným stíhaním páchateľa.

Účinnú ľútosť v naznačenom rozsahu upravuje ustanovenie § 86 písm. f)

Trestného zákona, ktoré umožňuje v prípade trestného činu podplácania podľa §

332 až 335 Trestného zákona a nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného

zákona aplikovať inštitút účinnej ľútosti, a to pri splnení zákonných podmienok.

Beztrestnosť upravená v ustanovení § 86 písm. f) Trestného zákona ako

zvláštne ustanovenie o účinnej ľútosti má motivovať občanov, ktorí boli požiadaní

o úplatok, a preto ho poskytli alebo sľúbili, k okamžitému oznámeniu trestnej

činnosti príslušným orgánom.

V súvislosti s implementáciou odporúčania OECD postihovať trestné činy

podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných

transakciách bez výnimky, je diskutovanou otázkou právna úprava možnosti

účinnej ľútosti § 86 písm. f) Trestného zákona vo vzťahu k ustanoveniu § 334

Trestného zákona. S poukazom na tieto skutočnosti možno pozitívne hodnotiť, že

v novele Trestného poriadku sa navrhuje vypustenie ustanovenia § 334 Trestného


Strana 31 z



zákona v prípade ustanovenia § 86 písm. f) Trestného zákona. Akceptáciou tejto

legislatívnej zmeny sa vyhovie bodu 244. Správy pracovnej skupiny OECD

o aplikácii Dohovoru o podplácaní zahraničných verejných činiteľov

v medzinárodných obchodných transakciách z novembra 2005. Pre úplnosť je

potrebné uviesť, že povinnosť vypustiť zo slovenskej trestnej legislatívy právnu

úpravu možnosti účinnej ľútosti podľa § 86 písm. f/ Trestného zákona je

zakotvená v odporúčaní číslo 8 a/ Pracovnej skupiny OECD na boj proti

podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných

transakciách, ktoré bolo pre Slovenskú republiku prijaté v rámci jej hodnotenia

Pracovnou skupinou na zasadnutí v dňoch 18. - 20. decembra 2005.

Z hľadiska všeobecnej časti Trestného zákona vo vzťahu k trestnej činnosti

páchanej najzávažnejšími formami organizovaného zločinu je dôležité upriamiť

pozornosť na ustanovenie § 129 ods. 2 až 5. V tomto ustanovení je upravená

definícia organizovanej skupiny, zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

a vymedzenie činnosti alebo podpory pre zločineckú skupinu alebo teroristickú

skupinu. Správne vymedzenie niektorej z týchto skupín je dôležitou okolnosťou

pri dokazovaní prípadov najzávažnejších foriem organizovaného zločinu.

II. 1. 1. 2 Osobitná časť Trestného zákona

V slovenskom právnom poriadku nie je pojem korupcie definovaný.

V oblasti trestného práva sa korupciou rozumie najmä prijímanie úplatku,

podplácanie alebo akékoľvek iné správanie vo vzťahu k osobám, ktorým sú

zverené právomoci vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje

povinnostiam vyplývajúcim z ich postavenia a smeruje k získaniu nenáležitých

výhod.

Skutkové podstaty trestných činov, ktoré chránia čistotu verejného života

a objektivitu vybavovania vecí všeobecného záujmu upravuje najmä v tretí diel

ôsmej hlavy osobitnej časti, ktorý je označený ako korupcia.

Medzi trestné činy korupcie patria:

- prijímanie úplatku (§ 328 až 331 Trestného zákona)

- podplácanie (§ 332 až 335 Trestného zákona)

- nepriama korupcia (§ 336 Trestného zákona).


Strana 32 z



Trestný čin prijímania úplatku je upravený v štyroch samostatných

ustanoveniach Trestného zákona (§ 328 až 331 Trestného zákona)

§ 328

Trestného činu prijímania úplatku sa podľa § 328 ods. 1 Trestného zákona

dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu

prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že

poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo

funkcie.

Úplatkom sa podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona rozumie vec alebo iné

plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Úplatok

zvyčajne spočíva v priamom majetkovom plnení, napr. prijatí peňažných

prostriedkov, prípadne ich vyžiadanie alebo v ich prísľube. Úplatok môže mať aj

nemateriálnu povahu plnenia, napr. neodôvodnené zaoberanie sa vecou iného

v kratšom čase, zvýhodňovanie v kariérnom postupe a pod. Z hľadiska naplnenia

tohto znaku skutkovej podstaty trestného činu nie je rozhodujúca hodnota

úplatku.

Trestný čin prijímania úplatku predpokladá, že páchateľ sa dopustí

niektorej z foriem protiprávneho konania priamo alebo cez sprostredkovateľa.

Týmito formami protiprávneho konania sú prijatie úplatku, žiadosť o úplatok,

alebo prísľub úplatku.

Prijatie úplatku predpokladá, že páchateľ skutočne príjme úplatok.

K prijatiu úplatku môže dôjsť bez predchádzajúcej ponuky alebo sľubu.

Znak „žiada úplatok” je naplnený v prípade, ak páchateľ dá sám podnet

na poskytnutie úplatku. Zvyčajne tento znak je naplnený výslovnou žiadosťou

páchateľa o poskytnutie úplatku. Tento znak je však naplnený aj vtedy, ak

páchateľ navodzuje situáciu, aby mu bol poskytnutý alebo ponúknutý úplatok.

V takomto prípade je rozhodujúci prejav vôle páchateľa, pri ktorom nie sú

pochybnosti o protiprávnom konaní páchateľa.

Znak „dá si sľúbiť úplatok” je určitou formou prípravy k prijatiu úplatku,

ktorý je však povýšený na dokonaný trestný čin. Tento znak je naplnený

v prípade, ak páchateľ výslovne alebo konkludentne súhlasí s ponukou úplatku,

neodmietne ju, ale ju akceptuje.


Strana 33 z



Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba osoba, ktorá poruší svoje

povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, a to

buď takýmto aktívnym konaním, alebo zdržaním sa konania.

Kvalifikovanými dôvodmi spáchania trestného činu prijímania úplatku (§

328 Trestného zákona) sú, ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1

závažnejším spôsobom konania (odsek 2) alebo ak spácha čin uvedený v odseku

1 vo veľkom rozsahu (odsek 3).

§ 329


dopustí ten, kto v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo alebo

cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá

sľúbiť úplatok.

Vecou všeobecného záujmu podľa § 131 Trestného zákona rozumie

záujem presahujúci zámer individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je

dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.

Obstaraním veci všeobecného záujmu sa rozumie jednak činnosť

orgánov verejnej moci (napr. rozhodovanie súdov, orgánov činných v trestnom

konaní, katastrálnych úradov, obvodných úradov, krajských úradov a pod.

vrátane výkonu ich rozhodnutí, ako aj príprava rozhodnutí, ako aj

administratívno-správne policajné činnosti a pod.), ale aj iná činnosť, spravidla

pri uspokojovaní ľudských potrieb, ktoré majú celospoločenský alebo skupinový

rozmer.

Predpokladom naplnenia tohto trestného činu je súvislosť medzi úplatkom

a obstaraním veci všeobecného záujmu. Prijatý, vyžiadaný, alebo sľúbený

úplatok musí mať súvislosť s činnosťou osoby, ktorá zabezpečuje plnenie činností

súvisiacich s obstaraním veci všeobecného záujmu. Z týchto dôvodov

obstaraním veci všeobecného záujmu sa nerozumie činnosť, ktorá patrí výlučne

do kategórie osobnostných práv, prípadne povinnosť občanov (napr. predaj

nehnuteľnosti, výmena bytu, prenájom bytu a pod.).

Verejným činiteľom sa podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona na účely

tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba

zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba


Strana 34 z



v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec

orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu

štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá

vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc

rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže,

vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba,

ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh

spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci

zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť

a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona

vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou

a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník

medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo

funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní

iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými

štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony

trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa

ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával

v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej

republiky.


329 Trestného zákona) sú ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1 ako

verejný činiteľ (od. 2) alebo ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom

rozsahu (ods. 3).

Závažnosť niektorého z kvalifikovaných dôvodov tohto trestného činu

zvýrazňuje Trestný zákon v súvislosti s ustanovením § 58, upravujúceho

podmienky uloženia trestu prepadnutia majetku. V prípade, ak súd odsúdi

páchateľa za spáchanie trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2

alebo 3 a bude preukázané, že páchateľ majetok alebo jeho časť z nelegálnych

príjmov, súd uloží trest prepadnutia majetku, bez splnenia podmienok podľa § 58

ods. 1 Trestného zákona.

§ 330


dopustí ten, kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez


Strana 35 z



sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť

úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala

alebo zachovala neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného obchodu.

Zahraničným verejným činiteľom sa podľa § 128 ods. 2 Trestného

zákona rozumie osoba, ktorá zastáva funkciu

a/ v zákonodarnom orgáne, súdnom orgáne alebo orgáne verejnej správy

cudzieho štátu, vrátane hlavy štátu, alebo

b/ v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát, alebo

v medzinárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo subjektmi medzinárodného

práva verejného,

ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných

záležitostí a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto právomocou.

Kvalifikovaným dôvodom spáchania trestného činu prijímania úplatku (§

330 Trestného zákona) je, ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom

rozsahu (odsek 2).

§ 331

Trestného činu prijímania úplatku podľa § 331 ods. 1 Trestného zákona sa

dopustí ten, kto ako člen zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudca

alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou

alebo zástupca, či zamestnanec medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej

organizácie alebo orgánu, s ktorým je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu,

alebo ako osoba v obdobnej funkcii priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba

alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti

s výkonom svojej funkcie.


331 Trestného zákona) je, ak páchateľ spácha trestný čin vo veľkom rozsahu

(odsek 2).

Podplácanie je upravené v štyroch samostatných ustanoveniach

Trestného zákona (§ 332 až 335).

§ 332

Trestného činu podplácania sa podľa § 332 ods. 1 Trestného zákona

dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo ho


Strana 36 z



sľúbi inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti

vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto

dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo sľúbi úplatok inej

osobe.

Trestný čin podplácania predpokladá, že páchateľ sa dopustí niektorého

z foriem protiprávneho konania priamo alebo cez sprostredkovateľa. Týmito

formami sú poskytnutie úplatku alebo sľub úplatku.

Poskytnutie úplatku predpokladá, že páchateľ skutočne poskytne

úplatok. K prijatiu úplatku môže dôjsť aj bez predchádzajúceho sľubu.

Znak „sľúbi úplatok” je určitou formou prípravy k podplácaniu, ktorý je

však povýšený na dokonaný trestný čin. Sľub úplatku predstavuje záväzok

poskytnúť úplatok v budúcnosti, spravidla v prípade, ak osoba uvedená v § 332

ods. 1 Trestného zákona, akceptuje požiadavku páchateľa.

Kvalifikovanými dôvodmi spáchania trestného činu podplácania podľa (§

332 Trestného zákona) sú, ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1

závažnejším spôsobom konania (odsek 2) alebo aj spácha čin uvedený v odseku

vo veľkom rozsahu (odsek 3).

§ 333

Trestného činu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona sa

dopustí ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu

priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok,

alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.

Kvalifikovanými dôvodmi spáchania trestného činu podplácania (§ 333

Trestného zákona) sú, ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším

spôsobom konania, alebo ako verejný činiteľ (odsek 2) alebo vo veľkom rozsahu

(odsek 3).

§ 334


dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému

činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti

s výkonom úradných povinností zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa

získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného

obchodu.


Strana 37 z



Kvalifikovaným dôvodom spáchania trestného činu podplácania (§ 334

Trestného zákona) je, ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom

rozsahu (odsek 2).

§ 335


dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa členovi zahraničného

parlamentného zhromaždenia, sudcovi alebo úradníkovi medzinárodného

súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupcovi, či

zamestnancovi medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo

orgánu, ktorých je Slovenská republika členom alebo s ktorými je Slovenská

republika v zmluvnom vzťahu, alebo osobe v obdobnej funkcii poskytne, ponúkne

alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom jeho funkcie, alebo z toho dôvodu

poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.

Kvalifikovaným dôvodom spáchania trestného činu podplácania (§ 335

Trestného zákona) je, ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom

rozsahu (odsek 2).

Nepriama korupcia (§ 336)

Trestného činu nepriamej korupcie sa podľa § 336 Trestného zákona

dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú

osobu príjme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom

pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, 329, 330 alebo 331, alebo

za to, že tak urobil.

V ustanovení § 336 Trestného zákona sú upravené dve základné skutkové

podstaty.

Ustanovenie § 336 ods. 1 Trestného zákona upravuje postih úplatnej

intervencie, ktorá spočíva v tom, že páchateľ priamo alebo cez sprostredkovateľa

pre seba, alebo inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že bude

pôsobiť svojím vplyvom na výkon právomoci osoby uvedenej v niektorej

z ustanovení § 328 až 331 Trestného zákona, alebo už tak urobil. Ak však

páchateľ inej osobe z takéhoto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa

poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok dopúšťa sa konania postihnuteľného v §

336 ods. 2 Trestného zákona. V takomto prípade konanie inej osoby smeruje voči

výkonu právomoci osoby uvedenej v § 332 alebo 333 Trestného zákona.


Strana 38 z



Trestné činy súvisiace s korupciou

Protiprávnosť korupcie je obsiahnutá v skutkových podstatách viacerých

trestných činov. Korupčné konanie je znakom skutkových podstát najmä týchto

trestných činov:

- machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním (§ 341

Trestného zákona),

- machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§ 266 až 264 Trestného

zákona).

Taktiež korupčné konanie môže byť spáchané súbežne najmä s trestným

činom zneužívania právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona).

Trestné činy súvisiaces korupciou a trestné činy korupcie v zásade

zodpovedajú štandardom vyžadovaným medzinárodnými dokumentmi, ktorými je

Slovenská republika viazaná, avšak zároveň je potrebné poukázať na niektoré

legislatívne nedostatky.

Z hľadiska harmonizácie slovenského práva a medzinárodného práva

možno konštatovať legislatívny nedostatok, ktorý sa týka trestných činov

korupcie. Tým nedostatkom je, že zo Správy Komisie ES z 18. júna 2007

o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým

rozhodnutím 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore vyplýva, že

pri aktívnom podplácaní Slovenská republika opomenula „ponúknutie“. Z týchto

dôvodov možno pozitívne hodnotiť, že v návrhu novely Trestného zákona sa

odporúča doplniť uvedený pojem ,,ponúkne“ do ustanovenia § 332 ods. 1

Trestného zákona. Uvedeným návrhom sa reaguje aj na povinnosť zakotviť pri

aktívnom podplácaní a nepriamom aktívnom podplácaní „ponuku“ podľa

Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii.

Zároveň možno zvýrazniť, že novelou Trestného zákona sa reaguje na

povinnosť dôslednej implementácie ustanovení Trestnoprávneho dohovoru Rady

Európy proti korupcii, a najmä Dodatkového protokolu k nemu z roku 2003, ktoré

vyžadujú trestnoprávnu zodpovednosť verejných činiteľov, rozhodcov,

zahraničných verejných činiteľov, zahraničných porotcov, rozhodcov, členov

miestnych a regionálnych zastupiteľstiev cudzích štátov aj bez splnenia

podmienky, že úplatok je protihodnotou konania s porušením povinnosti. Táto

zmena sa týka § 331 a 335.


Strana 39 z



V návrhu novely Trestného poriadku sa upravuje § 336 pri nepriamej

korupcii tak, že sa bude vzťahovať len na oblasť verejnej moci, teda výhradne na

§ 330, 331, 334 a 335, teda tam, kde trestnosť nepriamej korupcie v zmysle

upravených znení § 331 a 335 požaduje Trestnoprávny dohovoru Rady Európy vo

svojom čl.12.

Pokiaľ ide o § 329 a 333, tieto sa pri novom znení § 331 a 335 budú

uplatňovať len na súkromný sektor, pokiaľ sa pri ňom vyskytne obstarávanie vecí

všeobecného záujmu.

Zároveň sa v návrhu novely Trestného zákona implementuje čl. 6

Dohovoru vypracovaný na základe čl. K 3 ods.2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii

o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo

činiteľov členských štátov Európskej únie, ktorý má rovnaký charakter ako čl.3

Dohovoru vyhotoveného na základe čl. K 3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane

finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktorý už bol implementovaný do

znenia § 262 Trestného zákona. Ide o trestnú zodpovednosť vedúcich podnikov

alebo iných osôb s rozhodovacou právomocou alebo vykonávajúcich kontrolu za

trestné činy korupcie, ak osoba jej podriadená konala v mene podniku, spôsobom

identickým ako sa navrhuje meniť znenie § 262 Trestného zákona. Zodpovednosť

riadiacich a kontrolujúcich osôb sa teda obmedzí len na súvislosť s prevádzkou

podniku, na spáchanie trestného činu podľa § 332 voči osobe uvedenej v § 335

a na zabránenie objektívnej trestnej zodpovednosti sa stanovuje, že povinnosť

riadiaceho alebo kontrolujúceho subjektu sa musí týkať dohľadu alebo náležitej

starostlivosti. Zavádza sa tak nový trestný čin umožnenia podplácania podľa

nového § 336a viažuceho sa na umožnenie podplácania v zmysle § 332, teda s

„porušením povinností“ ako to postačí pri Dohovore o ochrane finančných

záujmov Európskych spoločenstiev, riadenými a kontrolovanými osobami voči

osobám vymedzeným v § 335, teda verejní činitelia, zahraniční verejní činitelia,

zamestnanci nadnárodnej organizácie alebo orgánu, ktorým Európske

spoločenstvá sú pokrytí, resp. spadajú sem aj orgány vytvorené na základe

Zmluvy o Európskych spoločenstvách a dočasne vyslaná osoba členským štátom

alebo iným orgánom, nakoľko v § 335 je aj pojem osoba v obdobnej funkcii.

Navrhuje sa, aby aj nedbanlivostné porušenie povinností alebo ich nesplnenie pri

riadení alebo kontrole pri prevádzke podniku, v dôsledku ktorých sa umožnilo

spáchanie uvedeného korupčného konania, bol trestným. Zavedením

zodpovednosti v celej šírke zavinenia sa umožní reálne uskutočňovať záväzok


Strana 40 z



Slovenskej republiky postihovať trestnou zodpovednosťou osoby napr. ktoré

porušili pravidlá vnútorného režimu dohľadu a náležitej starostlivosti a nevedeli

pritom, že v dôsledku toho môže dôjsť k spáchaniu trestného činu korupcie

podriadenou osobou a pritom tak mali a mohli vedieť.

Vo vzťahu k Trestnému zákonu možno doplniť, že potreba týchto

legislatívnych zmien (ako aj ďalších) vyplýva z hodnotiacej Správy Skupiny štátov

proti korupcii – Group of States agains corruption (ďalej len ,,GRECO“) z februára

2008:

1. Zaviesť koncepciu „ponuky“ v rámci trestného činu podplácania podľa § 332

TZ

2. Preskúmať ustanovenia § 328 a § 332, ako aj § 329 a § 333 TZ s cieľom

zabezpečiť, aby úplatkárstvo vo verejnom sektore bolo kriminalizované tiež

v prípadoch, ktoré nesúvisia len s porušením povinností „v súvislosti

s obstarávaním vecí všeobecného záujmu“ v súlade s Trestnoprávnym

dohovorom o korupcii (ETS 173) a (ii) zvážiť z dôvodov zrozumiteľnosti

kriminalizáciu úplatkárstva vo verejnom a súkromnom sektore vo zvláštnom

ustanovení tak, ako to požaduje Trestnoprávny dohovor o korupcii;

3. Zabezpečiť, aby:

- obchod s vplyvom bol kriminalizovaný v prípade všetkých kategórií domácich

i zahraničných verejných činiteľov, vo vzťahu ku ktorým bol spáchaný, bez

ohľadu na kontext trestného činu,

- prípady zdanlivého vplyvu a nespáchaného vplyvu, aby boli postihnuté

národným právom;

4. Prijať opatrenia za tým účelom, aby trestný čin úplatkárstva zahraničných

verejných činiteľov podľa slovenskej právnej úpravy plne zodpovedal

požiadavkám článku 5 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (ETS 173);

5. Kriminalizovať podplácanie národných rozhodcov a prísediacich a zaistiť, že

povaha ich funkcií bude plne zodpovedať dodatkovému protokolu k dohovoru

(ETS 191),

- rozšíriť ustanovenie o podplácaní zahraničných rozhodcov a prísediacich až na

prípady zahrňujúce medzinárodné obchodné transakcie alebo zamestnania

v medzinárodných súdnych inštitúciách;

6. Preskúmať potrebu zavedenia viac výslovnej a širšej koncepcie definície členov

zastupiteľských orgánov v zmysle čl. 6 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (ETS

173) alebo minimálne zaviesť smernice.


Strana 41 z



Zároveň je potrebné uviesť, že Slovenská republika je povinná v zmysle

pravidla č. 30.2 procesných pravidiel GRECO predložiť správu o zavedení hore

uvedených doporučení do 31.8.2009. GRECO vyzvala slovenské orgány k tomu,

aby čo najrýchlejšie zverejnili túto správu, preložili ju do národného jazyka a

poskytli ju verejnosti.

II. 1. 2 Trestný poriadok

II. 1. 2. 1 Agent

Všeobecne je agent vymedzený v § 10 ods. 19 a 21 Trestného poriadku,

procesné postavenie a právny rámec jeho konania je upravený v ustanovení §

117 Trestného poriadku. V Trestnom zákone je agent upravený v ustanovení § 30

Trestného zákona, pod názvom „Plnenie úlohy agenta“, ako okolnosť vylučujúca

trestnú zodpovednosť.

Predmetná právna úprava postavenia agenta bola ovplyvnená najmä

článkom 20 ods. 1 Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a

s článkom 50 ods. 1 Dohovoru OSN proti korupcii, ktoré upravujú osobitné

vyšetrovacie metódy, vrátane použitia agenta.

Podľa Trestného poriadku agent koná v prípade zločinov, korupcie,

trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu

legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Použitie agenta musí podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky navyše spĺňať ďalšie zákonné podmienky, ktoré

možno chápať ako stav určitej dôkaznej núdze a zároveň súhrn získaných

informácií (nie dôkazov) vedie k záveru o dôvodnosti podozrenia o tom, že

niektorý z uvedených trestných činov už spáchaný bol alebo má byť spáchaný.

Tieto kritériá vyplývajú z § 117 ods. 1, druhej vety, Trestného poriadku, podľa

ktorého použitie agenta je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a

usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom

podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný

trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.

Vo všeobecnosti agent nesmie byť návodcom na trestný čin, teda tzv.

agentom provokatérom t.j. aktívnym agentom. Možnosť použitia aktívneho agenta

zaviedla do nášho právneho poriadku novela Trestného poriadku vykonaná

zákonom č. 457/2003 Z. z. (s účinnosťou od 1. decembra 2003). Podkladom pre


Strana 42 z



toto legislatívne riešenie boli americké operatívno-iniciačné metódy „sting

operation“.

Súčasná právna úprava možnosť použitia aktívneho agenta obmedzila len

na prípady korupcie spáchané verejným činiteľom alebo zahraničným verejným

činiteľom, a len za situácie, ak "zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by

spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný".

Táto situácia nastane vtedy, ak majú orgány činné v trestnom konaní relevantné

operatívne informácie o korupčnom správaní podozrivého verejného činiteľa. Štát

teda musí preukázať, že páchateľ mal sklony k spáchaniu korupčného deliktu, a

preto použil iniciačnú metódu. Ani aktívny agent nemôže vyvolať predtým

neexistujúce rozhodnutie spáchať zločin ("zločinné rozhodnutie"), ale môže len

využiť predispozíciu páchateľa spáchať trestný čin. Alebo inak - agent nesmie

trestnú činnosť determinovať, môže ju len odhaľovať. Samozrejme, v niektorých

konkrétnych prípadoch môže byť sporné, či agent použil dovolenú iniciačnú

metódu, alebo už išlo o neprípustnú iniciatívu vyvolania "zločinného rozhodnutia".

Agenta v takomto prípade možno použiť výnimočne len pri splnení

nasledovných podmienok:

- podozrenie z korupčného správania,

- podozrivým je verejný činiteľ alebo zahraničný verejný činiteľ,

- dôvodný predpoklad spáchania trestného činu podozrivým aj bez navádzania na

trestnú činnosť na základe zistených skutočností (Ivor, J.: Agent provokatér

v trestnom konaní, 2004).

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca pripúšťa za daných okolností určitú

mieru iniciatívy agenta, za situácie, že verejný činiteľ už je rozhodnutý spáchať

trestný čin a súčasťou dôkazného materiálu obsiahnutého v trestnom spise sú

skutočnosti nasvedčujúce tomuto zisteniu. V praxi takouto situáciou, ktorá ani z

hľadiska obhajoby nevyvoláva aplikačný problém, je stav, v rámci ktorého od

určitej osoby (alebo viacerých osôb) bol požadovaný verejným činiteľom úplatok

už viackrát (eventuálne došlo skôr už aj k jeho poskytnutiu) a takýto úplatok je

páchateľom žiadaný do budúcna opätovne, o čom svedok, budúci agent, procesne

vypovedá.

Za právne komplikovanú situáciu možno považovať iniciatívu tzv. agenta

provokatéra, ktorý sám ponúkne verejnému činiteľovi úplatok, ktorý už v minulosti

úplatok prijal alebo žiadal, hoci v budúcnosti by už s najväčšou

pravdepodobnosťou takýto korupčný delikt nespáchal, nebyť iniciatívy agenta


Strana 43 z



provokatéra.

Agent sa jednoznačne pohybuje na hranici zákona a zločinu a mohol by

ľahko skĺznuť do presvedčenia, že mu je všetko dovolené. Jeho konanie musí byť

limitované určitými zásadami, ktoré budú pri jeho nasadení rešpektované. Musí sa

riadiť zásadou zákonnosti, t.j. jeho konanie musí byť v súlade s účelom Trestného

poriadku a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní

alebo usvedčovaní, ktorého´ sa zúčastňuje. Na podklade týchto skutočností možno

uviesť, že použitie tzv. agenta provokatéra v trestnom konaní môže byť sporné.

Zrejme aj s prihliadnutím na tieto okolnosti sa v návrhu Trestného poriadku

odporúča vypustiť možnosť úpravy aktívneho agenta.

Podľa § 10 ods. 19 Trestného poriadku je agentom okrem príslušníka Policajného

zboru SR alebo príslušníka iného štátu pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní

páchateľov korupcie aj iná osoba ako takýto príslušník Policajného zboru

ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru

povereného ministrom vnútra. Praktický dosah takejto progresívnej právnej

úpravy, je ďalekosiahly a z hľadiska odhaľovania a vyšetrovania korupčnej trestnej

činnosti už nenahraditeľný. Využívanie v činnosti orgánov činných v trestnom

konaní a súdu práve takéhoto typu agenta je totiž dominantné a podstatnou

mierou prispelo k úspešnému stíhaniu 109 osôb v roku 2005, 68 osôb v roku 2006

a 102 osôb v roku 2007 za korupčné delikty. Nezanedbateľný je tiež preventívny

dosah tohto inštitútu, následne sa prejavujúci v ochote laickej verejnosti, osôb, od

ktorých bol úplatok požadovaný, v pozícii takto ustanoveného agenta

spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri úspešnom odhaľovaní a

usvedčovaní páchateľov korupcie.

Pomerne zložitou podľa slovenskej právnej úpravy je problematika výsluchu

agenta. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v Slovenskej republike agent koná

pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legendou sa rozumie

súhrn údajov agenta (totožnosť, rodinný stav, vzdelanie a zamestnanie). Na

vytvorenie alebo zachovanie legendy možno vydať, vyhotoviť a používať krycie

doklady.

Podstatou slovenskej právnej úpravy týkajúcej sa výsluchu agenta je, že

o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní

vypočuť len prokurátor bez ohľadu na osobu agenta, bez ohľadu na to, či konal

pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy a bez ohľadu na časové

obdobie použitia agenta. Agent je pritom vypočúvaný ako svedok a v prípade, že


Strana 44 z



koná pod legendou, je vypočúvaný pomocou technických zariadení určených na

prenos zvuku a obrazu. Za situácie, že agent koná bez legendy, vykoná prokurátor

jeho osobný výsluch bez použitia technických prostriedkov, v prípade aktuálnosti

za priamej účasti obhajcu obvineného.

Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak

prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými

agentom.

V prípade súdneho konania môže byť agent vypočúvaný len výnimočne iba

za použitia už spomenutých technických zariadení určených na prenos zvuku a

obrazu, prípadne po prijatí opatrení zabezpečujúcich zmenu vzhľadu a hlasu

agenta alebo iných vhodných opatrení na zaistenie jeho bezpečnosti a zároveň,

aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená.

Na súdne konanie sa agent predvoláva prostredníctvom Prezídia Policajného

zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru

poverený prezidentom Policajného zboru.

Pravá totožnosť agenta - príslušníka Policajného zboru vystupujúceho pod

legendou - musí byť aj po skončení jeho použitia utajená. Prokurátorovi alebo

sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú príslušní rozhodovať o vydaní príkazu na

použitie agenta, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom, sa musí na ich

žiadosť oznámiť pravá totožnosť agenta. Ak je však agentom iná osoba ako

príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu a súhlasí s tým,

aby bola jeho totožnosť odhalená, použijú sa na ďalšie konanie vo vzťahu k nemu

zákonom špecifikované ustanovenia o svedkovi (§ 127 až 134 Trestného

poriadku).

S poukazom na už uvedené špecifiká postavenia a činnosti agenta by mal

byť upravený v Trestnom poriadku jeho výsluch tak v prípravnom konaní, ako aj

na súde, samostatne a rozdielne od postavenia svedka. Mal by byť zaradený ako

samostatný dôkazný prostriedok v ustanovení § 119 ods. 2 Trestného poriadku

a mal by byť samostatne upravený procesne aj priebeh výsluchu agenta.

Právna úprava v slovenskom Trestnom poriadku (§ 117 ods. 12) umožňuje

skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vyšetrovanou trestnou

vecou, v ktorej bol agent použitý, použiť v inom konaní ako dôkaz vtedy, ak ide o

zločin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo

trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Liberálnosť a praktický dosah tohto ustanovenia spočíva v tom, že na rozdiel


Strana 45 z



od niektorých iných informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov

operatívno-pátracej činnosti, u ktorých sa vyžaduje súbežne prebiehajúce trestné

konanie, v prípade agenta podmienkou uvedeného postupu je len existencia

citovanej trestnej činnosti, o ktorej sa ešte nemusí viesť trestné konanie.

Nakoniec plnenie úlohy agenta je podľa § 30 Trestného zákona okolnosťou

vylučujúcou protiprávnosť činu. Tá je vylúčená v prípade ohrozenia alebo

porušenia záujmu chráneného Trestným zákonom, ak bol agent k tomu donútený

zločineckou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin

v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby. V žiadnom

prípade však takýmto spôsobom agent nemôže spôsobiť inému ťažkú ujmu na

zdraví alebo smrť a ani spáchať ďalšie zákonom taxatívne vymedzené zločiny

násilnej, sexuálnej povahy a ďalšie trestné činy všeobecne nebezpečné a proti

republike. Ak sú podplácanie a čiastočne aj nepriama korupcia ako činy inak

trestné spáchané na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa

trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijímania úplatku

alebo čiastočne aj nepriamej korupcie popísaným spôsobom ustanoveným v

Trestného poriadku Slovenskej republiky, nepôjde v ich prípade o trestné činy.

II. 1. 2. 2 Spolupracujúca osoba

Inštitút tzv. spolupracujúcej osoby (korunného svedka) zaviedol do nášho

právneho systému zákon č. 457/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zavedenie tohto inštitútu

nadväzovalo na právne akty Európskej únie, rezolúciu Rady EÚ č. 4970111 (01)

o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú pri súdnom konaní v boji proti medzinárodnému

organizovanému zločinu z 20.12.1996. Uvedená rezolúcia vyzýva všetky štáty

na prijatie vhodných opatrení k ochrane všetkých osôb, ktoré spolupracujú

s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a vyšetrovaní závažnej

trestnej činnosti súvisiacej s trestnou činnosťou zločineckých organizácií.

Dôvodom zavedenia právnej úpravy spolupracujúcej osoby bola dôkazná

núdza, ktorá sa vyskytuje v niektorých prípadoch trestného stíhania korupcie, ako

aj najzávažnejších foriem organizovanej trestnej činnosti. Nový Trestný poriadok

zachoval a precizoval inštitút spolupracujúcej osoby. Podstatou tohto inštitútu je

formálna dohoda medzi páchateľom v zákone taxatívne uvedených závažných

trestných činoch / korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania


Strana 46 z



zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania

teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou,

zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo

usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení

takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného/ a

štátom, podľa ktorej za poskytnutie dôkazne relevantných informácií, ktorými

dôjde k usvedčeniu iných spolupáchateľov a k uľahčeniu dôkaznej pozície

obžaloby, je spolupracujúcemu páchateľovi poskytnutá výhoda beztrestnosti alebo

iná výhoda, na ktorú by inak nemal nárok.

Formálne sa môže táto spolupráca naplniť už v prípravnom konaní

dočasným odložením vznesenia obvinenia (§ 205 Trestného poriadku), zastavením

trestného stíhania (§ 215 ods. 3 Trestného poriadku), podmienečným zastavením

trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218 Trestného poriadku) alebo

prerušením trestného stíhania (§ 228 Trestného poriadku). V súdnom konaní môže

súd zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie

spolupracujúceho obvineného resp. mimoriadne znížiť trest (§ 39 ods. 2, písm. e)

Trestného zákona).

Ustanovenie § 205 ods. 1 Trestného poriadku bolo v období od 1.

januára 2006 do 31. decembra 2007 uplatnené v piatich trestných

veciach proti jedenástim osobám.

Ustanovenie § 215 ods. 3 Trestného poriadku bolo aplikované

v roku 2006 u šestnástich osôb a v roku 2007 u deviatich osôb.

Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného sa v zmysle § 218 Trestného poriadku prvýkrát použilo až

v roku 2007 u jednej osoby.

Procesný postup podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku sa v roku

2006 využil u siedmich osôb a v roku 2007 u dvoch osôb.

Vo vzťahu k tejto úprave je predmetom diskusie predovšetkým skutočnosť,

že spolupracujúcej osobe spravidla nie je možné v momente, keď ponúka svoju

spoluprácu ako korunný svedok, zaručiť absolútnu istotu, že mu zákonodarcom

ponúkané výhody budú skutočne poskytnuté. Faktor neistoty pre spolupracujúcu

osobu je obsiahnutý v tom, že pri ponuke k spolupráci musí do istej miery

konkretizovať svoju vlastnú účasť na trestnom čine a tým sa sama usvedčovať,

bez toho, aby mala úplnú istotu, že jej status korunného svedka bude vôbec


Strana 47 z



priznaný, ak sa tak nestane, môže si svoju pozíciu zhoršiť, pretože ňou poskytnuté

informácie by mohli byť použité v jej neprospech.

Táto neistota spolupracujúcej osoby pretrváva aj v ďalšom priebehu

konania, pretože k definitívnemu priznaniu výhod (napr. formou zastavenia

trestného stíhania) dochádza až v závere zložitej procedúry. Dokonca ani

právoplatné zastavenie trestného stíhania neznamená pre korunného svedka

absolútnu istotu, pokiaľ existuje teoretická možnosť dosiahnuť pre neho

nevýhodné zmeny cestou mimoriadnych opravných prostriedkov.

Riešením a teda znížením faktoru neistoty a rizika spolupracujúcej osoby by

mohla byť legislatívna zmena v úprave procesných dôsledkov a posudzovania

dôkaznej sily informácií, ktoré spolupracujúca osoba poskytla orgánom činným

v trestnom konaní a súdu. Pokiaľ by sa pokračovalo v trestnom stíhaní a nebolo by

možné k nim prihliadnuť ako k dôkazu, bol by to silný stimulačný účinok

k poskytnutiu informácií.

II. 1. 2. 3 Sledovanie osôb a vecí

Sledovanie osôb a vecí je prostriedkom operatívno-pátracej činnosti na

získavanie poznatkov o pohybe a činnosti osôb alebo o pohybe vecí, ktoré sú

dôležité pre trestné konanie a sú vykonávané utajovaným spôsobom technickými

alebo inými prostriedkami (§113 Trestného poriadku).

Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí musia byť splnené nasledovné

podmienky:

a) trestné konanie o úmyselnom trestnom čine,

b) možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre

trestné konanie,

c) výkon sledovania nebude spojený so vstupom do obydlia.

V prípade, ak sledovanie treba vykonať v iných priestoroch alebo na

pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 99 ods. 2 Trestného poriadku),

alebo s využitím informačno-technických prostriedkov, k uvedeným trom

podmienkam pristupuje ďalšia, a to subsidiarita. Takéto sledovanie možno

vykonať iba vtedy, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nemožno získať

pri vykonaní sledovania iným spôsobom (§ 113 ods. 4 Trestného poriadku). To

znamená, že sledovanie na verejne prístupných miestach alebo s použitím

informačno-technických prostriedkov možno vykonať až vtedy, ak iné spôsoby

sledovania neumožňujú získať skutočnosti dôležité pre trestné konanie.


Strana 48 z



Výkon sledovania zabezpečuje príslušný orgán Policajného zboru. Pri

výkone sledovania, ak je to potrebné, možno použiť prostriedok na

zaznamenanie priebehu úkonu. Ak sa pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje

so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného

konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. To neplatí, ak

ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje

obvineného ako obhajca.

Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, treba k nemu

pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý

vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci sledovanie, s uvedením

údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania sledovania.

Podľa § 113 ods. 9 Trestného poriadku v inej trestnej veci, ako je tá,

v ktorej bolo sledovanie vykonávané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy,

ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin.

V súvislosti s ustanovením § 113 ods. 9 Trestného poriadku (obdobne § 114 ods.

7, § 115 ods. 7, § 118 ods. 7 Trestného poriadku) možno uviesť, že v niektorých

prípadoch vytvára prekážku na efektívne využitie získaných informácií pre účely

trestného konania v iných trestných veciach. S prihliadnutím na tieto skutočnosti

možno pozitívne hodnotiť, že v návrhu novely Trestného poriadku je obsiahnutá

zmena tohto ustanovenia (obdobne aj § 114 ods. 7, § 115 ods. 7 a § 118 ods. 7)

v tom zmysle, že informácie získané s použitím osobitných prostriedkov

dokazovania, bude možné použiť v inej trestnej veci pri vybraných kategóriách

trestných činov, aj bez podmienky, že by v nej v čase použitia týchto osobitných

prostriedkov, už bolo začaté trestné stíhanie.

Tento dôkazný prostriedok bol použitý v činnosti Úradu boja proti

korupcii v roku 2006 25-krát a 33-krát v roku 2007.

II. 1. 2. 4 Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov je informačno-technický prostriedok vykonávaný utajovaným

spôsobom, ktorý má charakter dôkazného prostriedku a slúži na zisťovanie

skutočností významných pre trestné konanie prostredníctvom obrazových,

zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (§ 114 Trestného poriadku).

Pre vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových


Strana 49 z



záznamov sa v trestnom konaní rozlišujú dva režimy, a to vyhovovanie

záznamov, ktoré nie je spojené so vstupom do obydlia, a vyhovovanie záznamov

spojené s priamym vstupom do obydlia.

1. Vyhotovovanie záznamov, ktoré nie je spojené so vstupom do obydlia, možno

vykonať (§ 114 ods. 1 Trestného poriadku)

a) v trestnom konaní pre úmyselné trestné činy,

- na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej

sadzby prevyšujúcou tri roky,

- korupcie,

- o ktorých na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva;

b) ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné

pre trestné konanie.

2. Vyhotovovanie záznamov, ktoré je spojené s priamym vstupom do obydlia, je

prípustné (§ 114 ods. 2 Trestného poriadku)

a) v trestnom konaní

- o zločine,

- o trestných činoch korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa,

legalizácie príjmu z trestnej činnosti,

- pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná

zmluva,

b) ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné

pre trestné konanie.

Pojem úmyselné trestné činy, o ktorých na konanie zaväzuje medzinárodná

zmluva, nie je bližšie vysvetlený ani v Trestnom poriadku, ani v inom právnom

predpise. Takýmito trestnými činmi sa rozumejú všetky trestné činy, ktoré majú

podklad alebo nadväzujú na medzinárodné zmluvy, ktoré obsahujú záväzok

postihovať určité konanie ako trestný čin.

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov vykonáva príslušný útvar Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní

obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov zistí, že obvinený

komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na

účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť;

to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát

nezastupuje obvineného ako obhajca.

Ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam použiť ako


Strana 50 z



dôkaz, treba k nemu pripojiť aj prepis záznamu podľa § 115 ods. 6 Trestného

poriadku.

Tento dôkazný prostriedok bol použitý v činnosti Úradu boja proti

korupcii v roku 2006 60-krát a 58-krát v roku 2007.

V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové

alebo obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak

sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na

ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby

prevyšujúcou tri roky, pre korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný

trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.

Z pohľadu praxe je uvedený dôkazný prostriedok považovaný za

najefektívnejší pri dokazovaní trestných činov korupcie, nakoľko informácie

z tohto dôkazného prostriedku sú nespochybniteľné, s najsilnejšou výpovednou

hodnotou.

Použitie dôkazného prostriedku podľa § 114 Trestného poriadku je

významne ovplyvnené :

- úrovňou technického prostriedku, ktorý používa policajt na vyhotovovanie

záznamu (zvukového resp. obrazového) a prax ukazuje, že je akútne potrebné

technicky vybaviť kvalitnejšou a výkonnejšou technikou policajné útvary

špecializované na boj proti korupcii. V súčasnosti používaná technika je

absolútne zastaraná a nepostačujúca.

II. 1. 2. 5 Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky je trestno-procesný

inštitút umožňujúci zaznamenávať telefónne hovory a iné skutočnosti

oznamované prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete, ak sú svojím

obsahom významné pre trestné konanie (§ 115 Trestného poriadku), t.j.

umožňuje prenos obsahu komunikácie a prepravovaných údajov prináležiacich

k určitej účastníckej adrese do zariadení oprávnených subjektov a smeruje

k zisteniu obsahu telekomunikačnej prevádzky prebiehajúcej v konkrétnej forme

buď v aktuálnom čase, alebo v budúcnosti.

Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky môže byť

vydaný v dvoch prípadoch:

1. v trestnom konaní


Strana 51 z



a) o zločine, o trestných činoch korupcie, o trestnom čine zneužívania právomoci

verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre

iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva,

b)ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre

trestné konanie.

2. v trestnom konaní

a) pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v bode 1,

b) iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebo zaznamenávaného

telekomunikačného zariadenia.

Výkon odpočúvania a záznam telekomunikačnej prevádzky robí príslušný

útvar Policajného zboru. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej

prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané

informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným

spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú

na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného. ako obhajca.

Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať

trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky. Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím lehoty

uvedenej v príkaze. Táto skutočnosť sa bez meškania písomne oznámi tomu, kto

vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, v

prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k

nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu,

ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, s

uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Do

spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa

neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru, ktorý ho vyhotovil; ak

doslovný prepis telekomunikačného záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť,

utajuje sa podľa osobitného predpisu. Takým predpisom je zákon NR SR

č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť ako dôkaz až po

ukončení odpočúvania a vyhotovení záznamu telekomunikačnej prevádzky. V

prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno súdu predložiť


Strana 52 z



záznam telekomunikačnej prevádzky aj bez prepisu tohto záznamu, pokiaľ to

odôvodňujú okolnosti prípadu a zo sprievodnej správy vyplývajú údaje o mieste,

čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj o osobách, ktorých sa

záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej

prevádzky je zrozumiteľný.

Pre prípustnosť využitia záznamu ako dôkazu je rozhodujúce, či pri tomto

odpočúvaní a pri vyhotovovaní záznamu o ňom boli splnené zákonné podmienky

uvedené v § 115 ods. 1 Trestného poriadku. Ak to tak bolo, tak nie je

relevantné, či k povoleniu odpočúvania a vyhotovenia záznamu o ňom došlo

u podozrivého či obvineného, prípadne u inej osoby.

V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len

vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin

uvedený v § 115 ods. 1 Trestného poriadku.

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa primerane

vzťahujú aj na obsahové údaje alebo prevádzkové údaje, ktoré sú v reálnom čase

prenášané prostredníctvom počítačového systému.

Z hľadiska inštitútov, ktorým je venovaná pozornosť pod bodmi 2.2.3 až

2.2.5 možno uviesť, že právna úprava v slovenskom Trestnom poriadku (§ 117

ods. 12) umožňuje skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s

vyšetrovanou trestnou vecou, v ktorej boli tieto inštitúty využité, použiť v inom

konaní ako dôkaz vtedy, ak ide o niektorý protiprávna delikt (uvedený pri

jednotlivých inštitútoch) a súčasne musí byť splnená podmienka, že sa v tejto veci

vedie trestné konanie.

Vzhľadom na komplikovanosť tejto právnej úpravy možno privítať,

liberálnosť a praktický dosah novely Trestného poriadku, ktorá spočíva v tom, že

sa vypúšťa podmienka súbežne prebiehajúce trestného konania. Dôsledkom

uvedenej zmeny by bolo zjednotenie možnosti využívania skutočností týkajúcich

sa trestných činov nesúvisiacich s vyšetrovanou trestnou vecou, v ktorej boli tieto

inštitúty využité, v inej trestnej veci.


Strana 53 z



II. 2 PREVENTÍVNE NÁSTROJE V BOJI PROTI KORUPCII

Z hľadiska eliminácie korupcie významné miesto prináleží preventívnym

nástrojom boja proti korupcii. V rámci preventívnej časti tejto štúdie je venovaná

pozornosť nasledujúcim oblastiam:

- prístup verejnosti k informáciám,

- eliminácia administratívnych bariér pre podnikanie a subjektivizmus

v rozhodovaní,

- hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s verejným majetkom,

- kontrolný mechanizmus.

II. 2. 1 Prístup verejnosti k informáciám

V rámci slovenského právneho poriadku problematika prístupu verejnosti

k informáciám je upravená vo viacerých právnych predpisoch. Najvýznamnejším

predpisom je Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), ktorá v článku 26

ods. 1 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie. Na ústavu nadväzujú

ďalšie právne prepisy. Kľúčové postavenie medzi týmito prepismi patrí zákonu č.

211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám”).

II. 2. 1. 1 Zákon o slobodnom prístupe k informáciám

Pre správne pochopenie tohto zákona je podstatným ustanovenie § 1

(predmet zákona), ktorým je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného

prístupu k informáciám.

Z hľadiska zákona o slobodnom prístupe k informáciám je dôležitým

ustanovenie § 5, ktoré upravuje povinné uverejňovanie informácií povinnými

osobami (§ 2). Vo vzťahu k tejto úprave je potrebné zvýrazniť, že zákon o

slobodnom prístupe k informáciám upravuje aj oblasti, v ktorých možno obmedziť

prístup práva na informácie.

Obchodné tajomstvo

Za jednu z takýchto oblastí sa dá považovať inštitút obchodného

tajomstva. Obchodné tajomstvo patrí medzi dôvody na obmedzenie prístupu


Strana 54 z



k informáciám, keď v § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa

uvádza, že ,,(...)informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba

nesprístupní“.

Znamená to, že na účely ne/sprístupnenia informácie podľa zákona

o slobodnom prístupe k informáciám stricti iuris stačí, aby táto bola „označená“

ako obchodné tajomstvo. V zmysle § 17 Obchodného zákonníka, ktorý definuje

obchodné tajomstvo a na ktorý odkazuje aj poznámka pod čiarou č. 17) zákona

o slobodnom prístupe k informáciám, však za obchodné tajomstvo možno

považovať jedine takú skutočnosť, ktorá súbežne musí spĺňať päť atribútov (tri

objektívne a dva subjektívne), pričom „označenie“ je len jedným z nich (Čentéš, J.

a kol.: Boj proti korupcii v Slovenskej republike a Európskej únii, Bratislava,

2006). Na základe týchto skutočností bude zrejme vhodné v budúcnosti zvážiť

možnosť posúdenia zmeny ustanovenia § 10 vo vzťahu k obchodnému tajomstvu.

Okrem toho, v nadväznosti na výkladové problémy, priebežne sa vyskytujúce

v súvislosti s otázkou, do akej miery sa tzv. klauzula verejného záujmu (t.j. § 10

ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v ktorom sú definované štyri

okolnosti „prelamujúce“ obchodné tajomstvo v prospech práva verejnosti na

informácie) vzťahuje aj na fondy zriadené osobitným zákonom (napr. Fond

národného majetku SR, Environmentálny fond, …) alebo na iné subjekty

neštátnej /verejnoprávnej povahy (napr. Sociálna poisťovňa, Slovenský

rozhlas, Slovenská televízia). Uvedená okolnosť by si zrejme tiež vyžadovala

možnosť posúdenia legislatívnej zmeny.

Sprístupňovanie informácií

V ďalšej časti zákona o slobodnom prístupe k informáciám je podstatná

úprava sprístupňovania informácií na žiadosť (§ 14 - 21a).

V prípade neakceptovania (odmietnutia) požadovanej informácie zo strany

povinnej osoby je dôležité ustanovenie § 19, ktoré upravuje opravné prostriedky

a súdny prieskum rozhodnutí povinných osôb.

Podľa § 19 proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej

informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie

sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O

odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,

ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného


Strana 55 z



úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu

ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje

vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do

15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote

nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a

napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje

druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám rozhodnutie

o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa § 244 a nasl.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Piata časť OSP venovaná

správnemu súdnictvu je však konštruovaná na tzv. kasačnom princípe, podľa

ktorého správny súd v prípade nezákonnosti rozhodnutia a postupov orgánov

verejnej správy napadnuté rozhodnutie správneho orgánu len zruší a vec vráti

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, nemôže však správnemu

orgánu prikázať ako rozhodnúť. Z týchto dôvodov by bolo vhodné preskúmať

možnosť, aby tzv. kasačný princíp bol nahradený tzv. apelačným princípom.

V dôsledku tejto prípadnej zmeny by bola možnosť súdu prikázať správnemu

orgánu, ako má rozhodnúť.

Význam zákona o slobodnom prístupe k informáciám možno zvýrazniť aj na

základe vykonaných opatrení. Napr. od januára 2001 sa správy Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky stali prístupné verejnosti, vláda

Slovenskej republiky začala uverejňovať informácie o verejnom obstarávaní na

internete a od januára 2001 obchodný register sa stal prístupný na internete.

II. 2. 1. 2 Ďalšie právne predpisy

Prístup verejnosti k informáciám je okrem zákona o slobodnom prístupe

k informáciám upravený aj v ďalších právnych predpisoch, z ktorých možno

uviesť najmä nasledujúce.

Zákon o správnom konaní

Zákonom č. 527/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. bola do

správneho konania (s účinnosťou od 1. 1. 2004) zavedená tzv. zásada

informovanosti verejnosti (§ 3 ods. 5). Táto zásada ukladá každému

správnemu orgánu povinnosť prevádzkovať nepretržite, t.j. 24 hodín denne


Strana 56 z



prístupnú úradnú tabuľu. Rovnako musia správne orgány na takejto tabuli a tiež

na internete, prípadne aj iným vhodným spôsobom, informovať zrozumiteľne

a včas verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení všetkých konaní, ktoré sú

„predmetom záujmu verejnosti“, t. j. napr. o konaniach z oblasti životného

prostredia, ďalej o konaniach, v ktorých verejnosť aktívne využije zákonný

prostriedok (napr. petíciu), ale aj o konaniach, v ktorých zákon garantuje

postavenie tzv. účastníka konania mimovládnym organizáciám a pod.

(Košičiarová, 2004, s. 27.).

Zákon o obecnom zriadení

Právo prístupu k informáciám upravil aj zákon č. 369/2004 Z. z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov. Uvedená novela, okrem zavedenia možnosti verejnosti vstupovať do

procesu prípravy návrhov všeobecne záväzných nariadení (porovnaj § 6 ods. 3 až

7), zároveň s účinnosťou od 1. júla 2004 stanovuje, že každý návrh všeobecne

záväzného právneho predpisu, o ktorom má rokovať obecné alebo mestské

zastupiteľstvo, musí samospráva najprv zverejniť na úradnej tabuli a príp. aj na

internete, a to po dobu najmenej 15 dní pred rokovaním poslaneckého zboru (§ 6

ods. 3).

Utajované skutočnosti

Z hľadiska ne/možnosti prístupu verejnosti k utajovaným skutočnostiam je

podstatným najmä zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o ochrane utajovaných skutočností“) a nadväzujúce nariadenie vlády č.

216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len

„nariadenie vlády“). Keďže zároveň platí § 8 zákon o slobodnom prístupe

k informáciám, v zmysle ktorého „ak požadovaná informácia tvorí utajovanú

skutočnosť podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, povinná osoba ju

nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis“, práve toto

nariadenie vlády definujúce jednotlivé oblasti, v ktorých môže vzniknúť utajovaná

skutočnosť, má kľúčový význam pri strete práva verejnosti na informácie na

jednej strane a záujme Slovenskej republiky na ochrane určitých informácií alebo

vecí pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením,

zničením stratou alebo odcudzením na strane druhej.


Strana 57 z



Podstatnú úlohu v zabezpečovaní prístupu verejnosti k informáciám majú

okrem vyššie spomenutých právnych predpisov napr. aj zákon č. 205/2004 Z. z.

o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a zákon

č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

II. 2. 2 Eliminácia administratívnych bariér pre podnikanie

a subjektivizmus v rozhodovaní

Vo vzťahu k predchádzaniu korupcie má rozhodujúci význam vytvorenie

systémových opatrení, ktoré obmedzujú priestor pre subjektívne rozhodovanie

štátneho úradníka alebo iného verejného činiteľa a to prostredníctvom

úpravy konfliktu záujmov.

II. 2. 2. 1 Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

V slovenskom právnom poriadku je problematika konfliktu záujmov

upravená vo viacerých právnych predpisoch. Ide napr. o zákon č. 312/2001 Z. z.

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č.

369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a pod.

Rozhodujúce postavenie medzi týmito predpismi má ústavný zákon č.

357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o konflikte

záujmov”, resp. ZKZ), ktorý ustanovuje:

a) nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií,

zamestnaní alebo činností,

b) povinnosti a obmedzenia pre verejného funkcionára na účel zamedzenia

vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom

pri výkone verejnej funkcie

c) zodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinností

a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom vrátane sankcií, ktoré

možno verejnému funkcionárovi za také nesplnenie alebo porušenie

povinností alebo obmedzení uložiť.


Strana 58 z



Verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto

vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak

sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu,

považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia

výkonu verejnej funkcie.

Vo vzťahu k zákonu o konflikte záujmov uviesť nasledujúce skutočnosti.

Osobná pôsobnosť

Pod pôsobnosť zákona o konflikte záujmov spadalo do konca roka 2005

tridsať a od januára 2006 dokonca celkovo 37 kategórií verejných funkcionárov.

Na úrovni územnej samosprávy zákon o konflikte záujmov zahŕňa poslancov

mestských, miestnych a krajských zastupiteľstiev a tiež starostov, primátorov

a predsedov VÚC. Jedinou kategóriou, na ktorú sa ZKZ nevzťahuje, sú poslanci

obecných zastupiteľstiev. V budúcnosti by bolo vhodné zvážiť možnosť, aby sa

aj na poslancov obecných zastupiteľstiev vzťahovala pôsobnosť tohto zákona.

Okrem toho, s ohľadom na zväčšujúci sa počet tzv. samosprávnych

spoločností, ako aj finančných prostriedkov, s ktorými tieto spoločnosti nakladajú,

a rovnako aj v nadväznosti na čl. 2 ods. 1 písm. zb) zákona o konflikte záujmov je

vhodné zvážiť možnosť zaradenia zástupcov samospráv v štatutárnych orgánoch

obchodných spoločností so stopercentnou, resp. majoritnou majetkovou účasťou

samosprávy medzi verejných funkcionárov pod pôsobnosťou čl. 2 zákona

o konflikte záujmov.

Všeobecné povinnosti a obmedzenia

Podľa čl. 4 zákona o konflikte záujmov verejní funkcionári sú povinní pri

výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, t.j. záujem

prinášajúci majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom.

Nesmú využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie

nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod, žiadať alebo prijímať dary

(okrem tzv. zvyčajných, resp. zákonných darov), nadobúdať majetok od štátu

alebo Fondu národného majetku SR inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej

dražbe, uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve alebo nadobúdať akcie na

doručiteľa inak ako dedením, používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko,

svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na

reklamu a tiež používať symboly spojené s výkonom funkcie na osobný prospech.


Strana 59 z



Okrem toho verejní funkcionári nesmú ani ,,sprostredkúvať pre seba, blízku

osobu, pre inú fyzickú alebo právnickú osobu, okrem prípadu, ak to pre verejného

funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej funkcie, obchodný styk so štátom,

obcou, vyšším územným celkom, štátnym podnikom, štátnym fondom, s Fondom

národného majetku SR alebo inou právnickou osobou zriadenou štátom“ (čl. 4

ods. 2 písm. c) zákona o konflikte záujmov).

Ustálený výklad k tomuto ustanoveniu interpretuje túto povinnosť len ako

zákaz pre verejných funkcionárov uzatvárať zmluvy o sprostredkovaní podľa §

642 a nasl. Obchodného zákonníka. Takýto výklad je však nedostatočný,

nakoľko nepokrýva napr. konanie verejného funkcionára na základe iného typu

zmlúv (mandátnej, komisionárskej, o obchodnom zastúpení a pod.), resp.

„lobistické“ konania bez zmluvy. Z týchto dôvodov by bolo vhodné precíznejšie

formulovať obsah povinností podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o konflikte

záujmov.

Oznámenie osobného záujmu

Verejní funkcionári, ktorí sa zúčastňujú na rokovaní orgánu o veci, na ktorej

majú osobný záujem (čl. 3 ods. 3 zákona o konflikte záujmov), sú povinní oznámiť

svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní k tejto otázke vystúpia (čl. 6

ods. 1 zákon o konflikte záujmov). Túto skutočnosť sú povinní oznámiť aj vtedy,

ak by išlo o rokovanie o veci, z ktorej by mohla mať majetkový prospech politická

strana alebo politické hnutie, ktorého sú členom, a o tejto skutočnosti by vedeli.

Takéto oznámenia osobného záujmu sa pritom musia zaznamenať do zápisu

alebo záznamu o rokovaní a mali by sa aj zverejňovať.

V súvislosti s touto právnou úpravou je vhodné zvážiť zmenu právnej

úpravy, ktorá by verejnému funkcionárovi určovala povinnosť oznámiť pred

hlasovaním súkromný záujem bez ohľadu na to, či sa zúčastní rozpravy alebo nie.

V súčasnosti, ak verejný funkcionár pri rokovaní orgánu o veci, na ktorej má

záujem, vôbec nevystúpi, zákon tým neporuší.

Deklaračná povinnosť

Podstatou deklaračnej povinnosti ako nástroja verejnej kontroly je

povinnosť verejných funkcionárov predložiť každoročne orgánu príslušnému

podľa čl. 7 ods. 5 zákona o konflikte záujmov tzv. písomné oznámenie funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov. Toto oznámenie, ktoré treba


Strana 60 z



poskytnúť počas výkonu funkcie vždy najneskôr do 31. marca za predchádzajúci

kalendárny rok, obsahuje päť náležitostí:

1. informáciu o tom, či funkcionár spĺňa všetky podmienky nezlučiteľnosti;

2. údaj o tom, aké zamestnanie vykonáva funkcionár v pracovnom pomere,

obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátno-zamestnaneckom pomere a akú

podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone verejnej funkcie;

3. prehľad funkcií v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v

orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a

v orgánoch iných právnických osôb (vrátane deklarovania príjmov a funkčných

alebo iných pôžitkov plynúcich z nich);

4. svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v

ktorých vykonávaní pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára; a konečne

5. svoje majetkové pomery a majetkové pomery manželky/manžela a

neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, t. j. vlastníctvo akýchkoľvek

nehnuteľností, ďalej vlastníctvo hnuteľných vecí, majetkových práv a iných

majetkových hodnôt, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok

minimálnej mzdy (v súčasnosti cca 230 tisíc korún) a tiež existenciu

peňažného dlhu prevyšujúceho uvedenú sumu. K písomnému oznámeniu

zároveň dokladá kópiu potvrdenia o podanom daňovom priznaní (čl. 7 ods. 1

a 2 zákon o konflikte záujmov).

Orgán, ktorému sa podávajú tieto oznámenia (t. j. komisia obecného/

miestneho/ mestského/ krajského zastupiteľstva, akademický senát verejnej

vysokej školy, resp. výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií) je

v zmysle čl. 7 ods. 7 prvá veta zákona o konflikte záujmov povinný „poskytnúť

informácie o týchto oznámeniach každej osobe spôsobom a v rozsahu

ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k informáciám“. Zatiaľ čo v prípade

okruhu verejných funkcionárov deklarujúcich svoje oznámenia parlamentnému

výboru, akademickému senátu a zastupiteľstvu samosprávneho kraja nie je -

vzhľadom na dikciu čl. 7 ods. 7 druhá veta zákona o konflikte záujmov - spor

o ne/verejnosť týchto dokumentov, nakoľko tieto sa automaticky zverejňujú na

príslušných internetových stránkach.

Úrad na ochranu osobných údajov, v reakcii na list Združenia miest a obcí

Slovenska, v tejto súvislosti prezentoval svoj názor, že čo sa týka starostov obcí a


Strana 61 z



poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev, prístupné majú byť len

samotné podávané „oznámenia“, nie však ich obsah. Túto diskrepanciu

neodstránila ani novela ZKZ rozširujúca čl. 7 ods. 7. Z týchto dôvodov by bolo

vhodné zvážiť možnosť precíznejšej úpravy povinnosti sprístupňovať obsah

oznámení aj vyššie uvedeným subjektom územnej samosprávy.

Komisia na ochranu verejného záujmu

Zákon o konflikte záujmov v čl. 7 ods. 5 písm. a) až c) ustanovuje, že

písomné oznámenia „samosprávnych“ verejných funkcionárov sa podávajú

príslušnej komisii zastupiteľstva. Zákon o konflikte záujmov však neobsahuje

žiadnu možnosť sankcionovať tú samosprávu, ktorá si takúto komisiu nezriadi,

a ktorej verejní funkcionári tým de facto deklaračnú povinnosť nemajú. Z týchto

dôvodov je vhodné zvážiť možnosť zriadenia komisie zastupiteľstva na ochranu

verejného záujmu, ako jednoznačnú a vynútiteľnú právnu povinnosť.

II. 2. 3 Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie

s verejným majetkom

Za najširší priestor pre vznik korupcie sa považuje prístup k objednávkam

tovarov a služieb, ktoré sú financované z verejných zdrojov (Národný program

boja proti korupcii, 2000). V tejto oblasti je veľmi dôležité sprehľadnenie

obstarávacích procesov a monitorovanie výberových konaní zo strany tretích

osôb (nezávislých inštitúcií), ak o to požiada obstarávateľ.

II. 2. 3. 1 Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní

V rámci slovenského poriadku je táto problematika upravená najmä

v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom

obstarávaní”).

Zákon o verejnom obstarávaní upravuje:

a) verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie

stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb,

b) koncesie na stavebné práce,

c) súťaž návrhov,

d) správu vo verejnom obstarávaní.


Strana 62 z



Verejným obstarávaním sú postupy podľa tohto zákona, ktorými sa

zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác,

zákazky na poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov. Hlavným zmyslom

verejného obstarávania je zabezpečenie nevyhnutných spoločenských potrieb čo

možno najefektívnejším spôsobom. Riadi sa všeobecnými princípmi verejného

obstarávania, ako sú hospodárnosť, efektívnosť, nediskriminácia, transparentnosť

a etický prístup (Vlach, J. – Sičáková-Beblavá, E.: Tak dobre ako sa len dá ?,2005).

Osobitnú pozornosť zákon o verejnom obstarávaní venuje zadávaniu

nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom (§ 50 a nasl.) a obstarávateľom

(§ 72 a nasl.). Z hľadiska zadávania nadlimitných zákaziek obstarávateľom sú

podstatnými ustanovenia § 72 a 73 zákona o verejnom obstarávaní.

V ustanovení § 91 zákona o verejnom obstarávaní je upravený postup

v prípade zadávania podlimitných zákaziek. Pri zadávaní podlimitných zákaziek

verejný obstarávateľ postupuje podľa prvej časti a druhej časti tohto zákona, ak

nie je v tejto časti ustanovené inak; nepoužijú sa § 21 ods. 2 a 3, § 48, § 49 ods. 1

a 2, § 50 ods. 1 až 3, § 72 až 79 a § 81 až 90.

Zákon o verejnom obstarávaní upravuje aj zadávanie podprahových

zákaziek (§ 99 a nasl.) a zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami (§ 102).

Z hľadiska inštitucionálneho je podstatná piata časť zákona o verejnom

obstarávaní, ktorá upravuje správu vo verejnom obstarávaní. Podľa zákona

správu vykonáva Úrad pre verejné obstarávanie, ktorého pôsobnosť je upravená

v § 112.

V zákone o verejnom obstarávaní je tiež upravená odborná spôsobilosť na

verejné obstarávanie (§ 116 a nasl.), zoznam podnikateľov (§ 128 a nasl.), revízne

postupy (§ 135 a nasl.) a osvedčenie o atestácii, zmierovacie konanie a činnosť

vystavená hospodárskej súťaži (§ 150 a nasl.).

Z hľadiska uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní je potrebné

využívať v čo najširšom rozsahu súťažné postupy a výrazne obmedzovať

možnosti rokovacieho konania bez zverejnenia, taktiež je potrebné precízne

skúmať a hodnotiť kvalitu súťažných podkladov. V týchto oblastiach sú rezervy,

čo vedie k podávaniu značného množstva námietok proti postupu obstarávateľa

a následne aj k zrušeniu niektorých postupov vo verejnom obstarávaní.


Strana 63 z



II. 2. 4 Kontrolný mechanizmus

Predpokladom úspešnosti opatrení aj v oblasti boja proti korupcii je

vytvorenie efektívneho kontrolného mechanizmu. V tejto súvislosti je potrebné

zvýrazniť, že činnosť štátnych kontrolných orgánov zastrešuje Najvyšší kontrolný

úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR”).

II. 2. 4. 1 Zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR

V súvislosti s kontrolnou pôsobnosťou NKÚ SR možno zvýrazniť, že rozsah

jeho pôsobnosti je upravený najmä v článku 60 Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len ,,ústava“) a v zákone NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom

úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NKÚ

SR”).

Pôsobnosť NKÚ SR je upravená v § 2 zákona o NKÚ SR.

Z ustanovenia § 3 zákona o NKÚ SR vyplýva, že NKÚ SR vykonáva kontrolu

z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov,

hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.

V ustanovení § 4 je upravený zoznam fyzických a právnických osôb na

ktoré sa vzťahuje kontrolná pôsobnosť NKÚ SR

Podľa § 5 ods. 5 NKÚ SR predkladá Národnej rade Slovenskej republiky

najneskôr do konca marca správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za uplynulý

kalendárny rok. Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti predkladá vždy, keď o to

Národná rada Slovenskej republiky požiada.

II. 2. 4. 2 Zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe

V súvislosti s kontrolnou činnosťou je potrebné zvýrazniť taktiež kontrolu

plnenia úloh štátnej správy, ktorú vykonávajú Úrad vlády Slovenskej republiky

(ďalej len ,,úrad vlády“) a iné orgány štátnej správy na základe zákona NR SR č.

10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,zákon o kontrole v štátnej správe“). Uvedené orgány kontroly vykonávajú

vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi

a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej

správy.


Strana 64 z



Úrad vlády vykonáva na základe rozhodnutia vlády kontrolu využívania a

efektívnosti prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh súvisiacich

s výkonom štátnej správy vrátane prostriedkov poskytnutých zo zahraničia. Úrad

vlády SR na základe § 2 ods. 3 zákona o kontrole v štátnej správe plní úlohy

súvisiace s ochranou finančných záujmov Európskeho spoločenstva a

spolupracuje s Európskym úradom pre boj proti podvodom.

Kontrolná pôsobnosť úradu vlády sa vzťahuje na právnické osoby uvedené

v § 2 zákona o kontrole v štátnej správe.

Zároveň úrad vlády usmerňuje činnosť orgánov miestnej štátnej správy

vykonávajúcich kontrolnú činnosť. Na požiadanie obce úrad vlády poskytuje obci

odbornú pomoc v oblasti kontroly.

Úrad vlády predkladá vláde a Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky

zamerania svojej kontrolnej činnosti a správy o osobitne dôležitých zisteniach a

poznatkoch z kontrolnej činnosti.

V podmienkach úradu vlády pôsobnosť v oblasti kontroly plní najmä Sekcia

kontroly a boja proti korupcii (ďalej len ,,sekcia“). Pôsobnosť sekcie je v oblasti

metodickej, právnej, kontrolnej, riadiacej, koordinačnej, ochrany finančných

záujmov Európskej únie a boja proti korupcii. Sekcia vo svojej pôsobnosti

zabezpečuje úlohy úradu vlády SR, ako ústredného orgánu štátnej správy pre

oblasť vonkajšej a vnútornej kontroly plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej

správy, plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení vlády, efektívnosti štátnej správy

a kontroly vybavovania petícií a sťažností.

Sekcia je kontaktným pracoviskom pre Európsky úrad proti podvodom

(OLAF) a plní funkciu koordinačného úradu boja proti podvodom.

Pri výkone svojej činnosti sekcia najmä:

a) koordinuje svoju kontrolnú činnosť s ostatnými odbornými útvarmi úradu vlády

a inými orgánmi štátnej správy,

b) realizuje súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní a inými kontrolnými

orgánmi,

c) plní úlohy v oblasti vnútornej kontroly úradu vlády,

d) koordinuje a plní úlohy súvisiace s ochranou finančných záujmov Európskej

únie v Slovenskej republike v súčinnosti s ostatnými orgánmi štátnej správy,

e) plní úlohy v oblasti boja proti korupcii,

f) kontroluje efektívnosť, účelnosť a hospodárnosť štátnej správy.

Iné orgány štátnej správy podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú:


Strana 65 z



a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,

b) orgány miestnej štátnej správy,

c) ďalšie orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Tieto orgány vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti v

kontrolovaných subjektoch podľa osobitných predpisov. Orgány kontroly sú

povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Vnútorná kontrola v štátnej správe predstavuje systém kontrolujúci plnenie úloh

orgánov štátnej správy a jej funkčnosti na všetkých stupňoch riadenia. Tvorí ho

kontrolná činnosť vedúcich orgánov kontroly, ich vedúcich zamestnancov vrátane

odborných a kontrolných útvarov.

Vnútornú kontrolu v orgánoch kontroly vykonávajú útvary kontroly priamo

podriadené vedúcemu orgánu a ostatné odborné útvary podľa príslušnosti.

Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti

kontrolujú najmä:

a) plnenie úloh štátnej správy,

b) vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej

príslušnosti ich aj prešetrujú,

c) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných

na ich základe,

d) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov vydaných vedúcim

kontrolovaného subjektu.

Počas realizácie tohto projektu došlo k novelizácii zákona o kontrole

v štátnej správe, a to prijatím zákona č. 164/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších

prepisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (uvedený zákon

nadobúda účinnosť 1. júna 2008).

Motívom pre zmenu zákona o kontrole v štátnej službe je aj zosúladiť

systém kontroly v štátnej správe a v konečnom dôsledku v štáte. Rovnako bolo

nevyhnutné precíznejšie upraviť už existujúcu kompetenciu Úradu vlády SR plniť

úlohy ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev a reagovať pritom

na pripravovaný zákon o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva.

Výraznou zmenou oproti pôvodnému zákonu o kontrole v štátnej službe je

úprava spôsobu zisťovania osôb, ktoré v kontrolovanom subjekte zodpovedajú za

zistené nedostatky. Táto zmena si vyžiadala zásah do viacerých ustanovení


Strana 66 z



zákona. K pružnejšej aplikácii zákona o kontrole v štátnej službe by mala prispieť

aj podrobnejšia úprava poverenia na vykonanie kontroly a výsledných materiálov

z kontroly, ako aj úprava poriadkovej pokuty.

II. 2. 4. 3 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

Vo vzťahu ku kontrolným mechanizmom je podstatným aj systém

vnútornej kontroly v územnej samospráve. V tejto oblasti je kľúčovým právnym

zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o obecnom zriadení”).

V zákone o obecnom zriadení č. 369/2004 Z. z. je ustanovená povinnosť

utvárať účinný systém kontroly v územnej samospráve a vytvárať vhodné

organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jej nezávislý

výkon. Zároveň v uvedenom zákone sú upravené i podmienky postavenia

hlavného kontrolóra (spôsob jeho ustanovenia do funkcie a odvolanie z funkcie,

jeho práva a povinnosti, kvalifikačné a morálne požiadavky, kritériá výkonu jeho

kontrolnej činnosti a pod.).

Zároveň v zákone o obecnom zriadení je upravený rozsah kontrolnej

činnosti nasledovne. Kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti,

účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a

majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa

osobitných predpisov, kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce,

kontrola vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania všeobecne

záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení

obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a

kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.

Kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha

a) obecný úrad,

b) rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,

c) právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré

nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na

užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,

d) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné

finančné výpomoci, či nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného

predpisu 10) v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.


Strana 67 z



II. 2. 4. 4 Ďalšie právne predpisy

Významný prostriedok v systéme kontroly predstavuje finančná kontrola a

vnútorný audit, ktoré upravuje zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole

a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

618/2004 Z. z. (ďalej len ,,zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite“).

Zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite upravuje základné pravidlá,

ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly a vnútorného auditu, ktoré sú

súčasťou jednotného a komplexného systému finančného riadenia

zabezpečujúceho dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, a

dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s finančnými

prostriedkami orgánu verejnej správy, ako aj pri iných činnostiach orgánu

verejnej správy.

Ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy pre finančnú

kontrolu a vnútorný audit a v rámci tejto pôsobnosti Ministerstvo financií SR

vykonáva následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov a iných prostriedkov

zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná, v ústredných orgánoch a štátnych

účelových fondoch okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky. Kontrolu hospodárenia v Najvyššom kontrolnom úrade

Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou

poverený orgán.

Následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov v štátnych

rozpočtových organizáciách a v štátnych príspevkových organizáciách, následnú

finančnú kontrolu prostriedkov, ktoré tvoria príjmy rozpočtu obce a vyššieho

územného celku podľa osobitného predpisu, a následnú finančnú kontrolu

verejných prostriedkov u právnických osôb a fyzických osôb vykonávajú správy

finančnej kontroly. V prípade potreby môže následnú finančnú kontrolu vykonať

Ministerstvo financií SR. Orgán verejnej správy vykonáva následnú finančnú

kontrolu verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia na

financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná, v rámci svojho rozpočtu. Zároveň vykonáva následnú finančnú

kontrolu prostriedkov štátnych účelových fondov, ktoré spravuje, vrátane

prostriedkov poskytnutých z týchto fondov právnickým osobám a fyzickým

osobám.


Strana 68 z



Z hľadiska auditov je významným aj zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch,

audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002

Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Súčasne uvedený zákon

vyžaduje od audítorov písomné oznamovanie dôvodného podozrenia z korupcie

orgánom činným v trestnom konaní, ako aj správnym a dozorným radám

kontrolovaného subjektu.


Strana 69 z



Záver

Na základe skutočností, ktorým je v tejto štúdii venovaná pozornosť možno

konštatovať, že korupcia predstavuje hrozbu pre štátny, ekonomický

a spoločenský rozvoj, súkromnú sféru, základné práva fyzických a právnických

osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že korupcia je nežiaducim javom medzinárodného

charakteru je potrebné zapájať sa do iniciatív, ktoré smerujú k jej zníženiu.

V podmienkach Slovenskej republiky Národný program za obdobie jeho

realizácie prešiel časovou aj vecnou verifikáciou. Zo skutočností, ktorým je

venovaná pozornosť v tejto analýze vyplýva potreba vypracovanie nového

Národného programu, ktorý by upravoval účinný mechanizmu prijatia opatrení

a ich pravidelného hodnotenia v oblastiach, v ktorých existuje riziko korupčného

správania. Významnú úlohu pri tvorbe nového Národného programu zohráva

Pracovná skupina expertov pre aktualizáciu tohto programu. Zároveň je

potrebné pri tejto aktualizácii využiť praktické skúsenosti a poznatky, ktoré

nadobudli jednotlivé inštitúcie pri realizácii Národného programu. Pri tvorbe

Národného programu je dôležitá spolupráca s mimovládnymi organizáciami,

ktorým prináleží významné miesto v realizácii protikorupčných aktivít. Pre

úplnosť možno uviesť, že zástupkyňa Tranparency International Slovensko je

členkou pracovnej skupiny k aktualizácii Národného programu.

Na nový Národný program boja proti korupcii by mal nadväzovať Akčný

plán boja proti korupcii, ktorý by mal byť rozpracovaný na podmienky

jednotlivých inštitúcií. Následne by mali jednotlivé inštitúcie vypracovať vlastné

akčné plány zamerané proti korupcii. Uvedené dokumenty a ich realizácia by

mohli výrazne prispieť k posilneniu dôveryhodnosti Slovenskej republiky v úsilí

bojovať proti korupcii vo všetkých jej formách. Hlavné ciele je potrebné klásť na

prevenciu možnej korupcie a na systémové zmeny, ktoré prinesú reálne výsledky

o budúcnosti.

Aktuálnosť tejto problematiky možno vyvodiť aj zo skutočností, ktorým je

venovaná pozornosť v tejto štúdii. Z týchto skutočností vyplýva, že v Slovenskej

republiky sa pravidelne nevyhodnocujú aktivity, ktorú sú zamerané proti korupcii.

Taktiež za nedostatok možno považovať rozdielnu úroveň vypracovania

(nevypracovania) vlastných akčných plánov zameraných proti korupcii, zo strany

35 inštitúcií, ktorým bola venovaná pozornosť v tomto projekte.


Strana 70 z



Na podklade poskytnutých informácií možno konštatovať, že 13 inštitúcií

má vypracované akčné plány zamerané na boj proti korupcii (ďalšia inštitúcia

pripravuje akčný plán v roku 2008). V týchto akčných plánoch sú spravidla

identifikované problémové oblasti a príčiny výskytu korupčného správania

v príslušnej inštitúcii, navrhovaný spôsob riešenia, resp. kroky na jeho elimináciu,

orgány zodpovedné za realizáciu navrhovaného riešenia.

Najväčší počet inštitúcií (18) predstavujú tie, ktoré nemajú vypracované

akčné plány zamerané na boj proti korupcii. V podmienkach týchto rezortov sú

vypracované interné predpisy zamerané na boj proti korupcii. V týchto

predpisoch sú spravidla identifikované oblasti rizika korupcie, opatrenia na jej

elimináciu, opatrenia legislatívneho charakteru a orgány zodpovedné za

realizáciu týchto opatrení.

Podľa poskytnutých informácií v prípade dvoch inštitúcií (Úrad pre verejné

obstarávanie, Národná banka Slovenska) nie sú vypracované akčné plány

zamerané na boj proti korupcii. V prípade týchto inštitúcií neboli zistené ani

interné predpisy v oblasti boja proti korupcii. V týchto inštitúciách majú

identifikované iba oblasti na boj proti korupcii. V prípade jednej inštitúcie, ktoré

bola poskytnutá informácia, ktorá nasvedčuje absencii akčného plánu

zameraného proti korupcii, ako aj ďalších opatrení v tejto oblasti.

Zároveň možno uviesť, že Slovenská republika je členským štátom

Európskej únie, členom Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu

v Európe, ako aj zmluvnou stranou viacerých medzinárodných dohovorov

postihujúcich korupciu. Z uvedených skutočností vyplýva nutnosť sledovať,

analyzovať medzinárodné právne dokumenty a premietať ich do slovenského

právneho poriadku. Naplnenie týchto cieľov predstavuje jednu zo zásadných

podmienok pre úspešnú integráciu Slovenskej republiky do medzinárodných

štruktúr demokratických štátov.

Na podklade uvedených skutočností je potrebné vykonať viaceré zmeny,

týkajúce sa jednak trestnoprávnych, ako aj preventívnych nástrojov boja proti

korupcii.

Potreba legislatívnych zmien v tejto oblasti vyplýva aj z analýzy prameňov

medzinárodnej úpravy korupcie a jej porovnania s existujúcou protikorupčnou

legislatívou v Slovenskej republike.


Strana 71 z



III. NÁVRH ODPORÚČANÍ V OBLASTI BOJA PROTI KORUPCII

Na základe zistení a poznatkov vyplývajúcich z tejto štúdie , ako aj z realizácie

prvých dvoch aktivít projektu v oblasti boja proti korupcii možno odporučiť

nasledujúce opatrenia:

1. Vypracovať a schváliť nový Národný program boja proti korupcii.

2. Vypracovať a schváliť nový Akčný plán v boji proti korupcii.

3. Pravidelne kontrolovať a vyhodnocovať plnenie Akčných plánov jednotlivých

inštitúcií.

4. Podporiť návrh novely Trestného zákona vo vzťahu k zmene § 86 písm. f)

Trestného zákona a trestným činom korupcie.

5. Preskúmať ustanovenia § 328 a 332, ako aj § 329 a 333 Trestného zákona

s cieľom zabezpečiť, aby úplatkárstvo vo verejnom sektore bolo

kriminalizované tiež v prípadoch, ktoré nesúvisia len s porušením povinností

„v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu“ v súlade

s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii (ETS 173) a (ii) zvážiť z dôvodov

zrozumiteľnosti kriminalizáciu úplatkárstva vo verejnom a súkromnom sektore

vo zvláštnom ustanovení tak, ako to požaduje Trestnoprávny dohovor

o korupcii.

6. Zabezpečiť, aby i) obchod s vplyvom bol kriminalizovaný v prípade všetkých

kategórií domácich i zahraničných verejných činiteľov, vo vzťahu ku ktorým

bol spáchaný, bez ohľadu na kontext trestného činu a ii) prípady zdanlivého

vplyvu a nespáchaného vplyvu, aby boli postihnuté národným právom.

7. Prijať opatrenia za tým účelom, aby trestný čin úplatkárstva zahraničných

verejných činiteľov podľa slovenskej právnej úpravy plne zodpovedal

požiadavkám článku 5 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (ETS 173).

8. Kriminalizovať podplácanie národných rozhodcov a prísediacich a zaistiť, že

povaha ich funkcií bude plne zodpovedať dodatkovému protokolu k dohovoru

(ETS 191), ii) rozšíriť ustanovenie o podplácaní zahraničných rozhodcov a

prísediacich až na prípady zahrňujúce medzinárodné obchodné transakcie

alebo zamestnania v medzinárodných súdnych inštitúciách.


Strana 72 z



9. Preskúmať potrebu zavedenia viac výslovnej a širšej koncepcie definície

členov zastupiteľských orgánov v zmysle čl. 6 Trestnoprávneho dohovoru

o korupcii alebo minimálne zaviesť smernice.

10. Podporiť návrh novely Trestného poriadku vo vzťahu k novelizovaniu

inštitútov sledovania osôb a vecí, vyhotovovanie obrazových, zvukových

alebo obrazovo-zvukových záznamov, odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky.

11. Zvážiť úpravu upresnenia podmienok v prípade inštitútu agenta.

12. Zvážiť zmenu ustanovenia § 10 zákona o slobodnom prístupe

k informáciám, vo vzťahu k obchodnému tajomstvu.

13. Zvážiť zmenu § 10 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tzv.

klauzulu verejného záujmu) vo vzťahu k fondom zriadeným osobitným

zákonom (napr. Fond národného majetku SR, Environmentálny fond, …) alebo

iným subjekty neštátnej / verejnoprávnej povahy (napr. Sociálna poisťovňa,

Slovenský rozhlas, Slovenská televízia).

14. V zákone o slobodnom prístupe k informáciám preskúmať možnosť, aby

tzv. kasačný princíp bol nahradený tzv. apelačným princípom. V dôsledku tejto

prípadnej zmeny by bola možnosť súdu prikázať správnemu orgánu, ako má

rozhodnúť.

15. Zvážiť možnosť rozšírenia zákona o konflikte záujmov o poslancov

obecných zastupiteľstiev.

16. Zvážiť možnosť zaradenia zástupcov samospráv v štatutárnych orgánoch

obchodných spoločností so stopercentnou, resp. majoritnou majetkovou

účasťou samosprávy medzi verejných funkcionárov pod pôsobnosťou čl. 2

zákona o konflikte záujmov.

17. Zvážiť možnosť precíznejšieho formulovania obsahu povinností podľa § 4

ods. 2 písm. c) zákona o konflikte záujmov.

18. Zvážiť zmenu zákona o konflikte záujmov, ktorá by verejnému

funkcionárovi určovala povinnosť oznámiť pred hlasovaním súkromný záujem

bez ohľadu na to, či sa zúčastní rozpravy alebo nie.

19. Zvážiť možnosť precíznejšej úpravy povinnosti sprístupňovať obsah

oznámení aj ďalším subjektom územnej samosprávy.

20. Zvážiť možnosť legislatívnej zmeny v zákone, ktorá by umožňovala

sankcionovať samosprávu, ktorá si nezriadi komisiu na ochranu verejného

záujmu.


Strana 73 z



21. Zefektívniť proces podávania majetkových priznaní u vybraného okruhu

zamestnancov štátnej správy a osôb zastávajúcich verejné funkcie a ustanoviť

povinnosti objasnenia pôvodu príjmov plynúcich z iných zdrojov.

22. Zvážiť možnosti zavedenia systému pravidelného a efektívneho

monitorovania príjmov verejných činiteľov na postoch s významnými

rozhodovacími právomocami.

23. Zvážiť úpravu legislatívy, ktorá by umožňovala skonfiškovanie nezákonne

nadobudnutého majetku úradníkov odsúdených pre trestný čin korupcie,

ktorého sa dopustili v súvislosti s ich funkciou.

24. Zvážiť možnosť zavedenia systému monitorovania darov prijatých

úradníkmi.

25. Prijať opatrenia, aby sa pri postupe podľa zákona o verejnom obstarávaní

využívali v čo najširšom rozsahu súťažné postupy a aby sa výrazne

obmedzovali možnosti rokovacieho konania bez zverejnenia.

26. Upraviť zodpovednosť právnických osôb za trestné činy korupcie spáchané

v ich prospech.

27. Upraviť zodpovednosť právnických osôb za trestné činy korupcie

zahraničných verejných činiteľov


priloha_studia o dopade protikorupcnych aktivit_30-06

Documents