Predstavenie materiálu Správa o stave

zdravotníctva na Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

7. 6. 2011

Cieľ

• Cieľom predkladanej správy je sumarizovať a analyzovať aktuálne informácie o slovenskom zdravotníctve

• Ambíciu pristupovať k príprave materiálu nezávisle, odborne, bez ideologických a politických interpretácií.

• Dôležitým aspektom správy je situovanie väčšiny predkladaných údajov do historickej perspektívy obdobia rokov 2000-2010.

• Správa poskytuje komplexný audit súčasného stavu slovenského zdravotníctva a bude slúžiť ako podkladový materiál pre návrh koncepčných riešení pre slovenské zdravotníctvo v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Autorský kolektív

Ministerstvo zdravotníctva Hlavatý TiborLiptáková AdriánaHós AndrejGajdošová MichaelaSlezáková ZuzanaSalon PeterSlaný JozefKažík PeterKováčová MiloslavaŠpírová RuženaÉlešová Martina

InfostatMészáros Ján

NCZIHajnaliová Jarmila Baráková AnnaHlava Peter

ÚVZ Šimko Gabriel Nováková Jana Trusková Iveta

HPI Morvay Karol Pažitný Peter Szalay TomášSzalayová Angelika

Obsah správy

Správa je rozčlenená na deväť kapitol.

1. Demografia2. Epidemiologická situácia závažných ochorení v SR3. Legislatívne prostredie4. Organizácia systému zdravotníctva na Slovensku5. Zdravotnícke zariadenia6. Verejné zdravotníctvo7. Ľudské zdroje v zdravotníctve8. Financovanie zdravotníctva9. Závery správy a kľúčové výzvy pre slovenské zdravotníctvo

Správa má: 259 strán, 106 tabuliek, 105 grafov schém a máp

2. KapitolaEpidemiologická situácia prioritných

ochorení

2. KapitolaEpidemiologická situácia prioritných ochorení

5. KapitolaZdravotnícke zariadenia

7. Kapitola Ľudské zdroje v zdravotníctve

8. KapitolaFinancovanie zdravotníctva

1. Predkladaná správa poskytuje audit súčasného stavu slovenského zdravotníctva

2. Správa predstavuje faktografický podkladový materiál pre návrh koncepčných riešení pre slovenské zdravotníctvo v strednodobom a dlhodobom horizonte.

3. Hlavné závery správy: – Zdravotný stavu slovenskej populácie za posledných 10 rokoch sa zlepšil – Medzi silné stránky systému slovenského zdravotníctva patrí dostupnosť neodkladnej

zdravotnej starostlivosti, všeobecnej aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti a dostupnosť a spektrum liekov.

– Hlavné problémy slovenského zdravotníctva sú rozsah a štruktúra financovania systému, nedostatočné investície do infraštruktúry (obzvlášť v segmente nemocníc), oslabené postavenie všeobecného lekára, absencia vízie univerzitných nemocníc ako centier excelentnosti a nedostatočná zdravotná starostlivosť o dlhodobo chorých, imobilných a geriatrických pacientov.

– Medzi rastúce hrozby patrí migrácia mladých lekárov a sestier do zahraničia a ňou podmienená starnúca veková štruktúra zdravotníckych pracovníkov na Slovensku ako aj neefektívne systémy riadenia predovšetkým v segmente nemocníc.

Záver

Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

1. Kapitola: Demografia

1. Kapitola: Demografia

Pozitívne zdravotno-demografické trendy v období 2001 – 2010• vzostup priemernej dĺžky života o 1,35 roka• pokles dojčenskej úmrtnosti o 0,14 %• pokles štandardizovanej mortality na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia• pokles priemernej dĺžky práceneschopnosti a miery invalidizácie v dôsledku

väčšiny sledovaných skupín ochorení• pokles priemernej doby hospitalizácie väčšiny sledovaných skupín ochorení

o 25 % (t.j. asi o 2 dni)

Negatívne zdravotno-demografické trendy v období 2001 – 2010• napriek priaznivému trendu, pretrváva zaostávanie v priemernej dĺžke života,

priemernej dĺžke života v zdraví, ako aj mortalite na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia voči vyspelým krajinám EU

• pretrvávajú regionálne rozdiely v sledovaných parametroch • vzostup štandardizovanej mortality na respiračné ochorenia, cievne mozgové

ochorenia a diabetes mellitus• pokračujúci dramatický vzostup prevalencie diabetes mellitus (o 30,4 %),

včítane DM I typu, typického pre detský vek

Zhrnutie 1.Demografia a epidemiológia

3. KapitolaLegislatívne prostredie

• Ústava Slovenskej republiky1. Zákon 576/2004 o zdravotnej starostlivosti

– 4 nariadenia vlády– 6 vyhlášok MZ SR

2. Zákon 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe VZP

– 6 nariadenia vlády– 6 vyhlášok MZ SR– 6 cenových opatrení MZSR (o.i. kategorizácie liekov,

ZP a diet.potravín)

3. Zákon 578/2004 o poskytovateľoch ZS, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách

– 4 nariadenia vlády– 19 vyhlášok MZ SR– 7 výnosov MZSR

4. Zákon 579/2004 o ZZS– 3 Výnosy MZSR

5. Zákon 580/2004 o zdravotnom poistení– 8 vyhlášok MZ SR– 11 Výnosov MZSR

6. Zákon 581/2004 o zdravotných poisťovniach– 6 nariadení vlády– 14 vyhlášok MZ SR– 3 výnosy MZSR

1. Zákon 355/2007 o ochrane verejného zdravia1. 24 vyhlášok MZSR

2. Zákon 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach

– 2 nariadenia vlády– 23 vyhlášok MZSR– 4 výnosy MZSR

3. Zákon 73/1986 o UPT4. Zákon 219/1996 o ochrane pred zneužívaním

alkoholických nápojov5. Zákon 139/1998 o omamných látkach6. Zákon 377/2004 o ochrane nefajčiarov7. Zákon 437/2004 o náhrade za bolesť8. Zákon 2/2005 o kontrole hluku9. Zákon 131/2010 o pohrebníctve10. Zákon 538/2005 o prírodných liečivých vodách,

kúpeľoch a minerálnych vodách– 15 vyhlášok MZSR, 1 NV a 1 výnos

11. Zákon 218/2007 o zákaze biologických zbraní

Spolu 17 zákonov, 175 vykonávacích predpisov

4. KapitolaOrganizácia systému zdravotníctva

6. KapitolaVerejné zdravotníctvo

Podrobnejšie údaje o kvalite zdravotnej starostlivosti poskytovateľov a ich porovnania podľa parametrov/indikátorov nie sú dostupné

Súčasný systém sledovania indikátorov kvality a na nich viazanej akreditácie poskytovateľov je nedostatočný

Všeobecná ambulantná starostlivosť– legislatívne limitované kompetencie– vysoká miera odosielania k špecialistom– problematické špecializačné vzdelávanie– nízka atraktivita špecializácie– rastúci priemerný vek lekárov

Špecializovaná ambulantná starostlivosť– kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť– vysoké náklady segmentu, včítane indikovaných konzílií, hospitalizácií, SVaLZ a preskripcie– absentuje moderný katalóg výkonov

Všeobecné nemocnice– kvalita zdravotnej starostlivosť vnímaná obyvateľstvom pozitívne– regionálne rozdiely– nedostatočná kvalita úrovne „hotelových“ a doplnkových nezdravotných služieb– z hľadiska technického stavu 56 % nemocníc vyžaduje zásadnú rekonštrukciu, 21 % nemocníc zhodnotených ako nedostatočná až

neakceptovateľná úroveň. – manažment nemocníc kritizovaný pre nízku profesionalitu a efektivitu. Absencia jasných kritérií úspechu, časté výmeny manažmentov.

Univerzitné a fakultné nemocnice, špecializované ústavy– koncentrácia špecializovanej ústavnej aj ambulantnej dispenzárnej starostlivosti o vážne diagnózy– zaostávanie v porovnaní s vyspelými krajinami v kvalite a rozsahu špecializovaných výkonov vo všeobecných nemocniciach– vysoká úroveň plánovanej zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ústavoch (onkologické, kardiovaskulárne, psychiatrické)– absentuje koncepcia rozvoja a spoločenský konsenzus o význame univerzitných nemocníc– zhoršujúca sa kvalita technického stavu budov a absencia vízie rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava

Ošetrovateľská starostlivosť o dlhodobo kriticky chorých, imobilných a geriatrických pacientov– nízka dostupnosť a kritizovaná kvalita takmer všetkých foriem ústavnej a domácej ošetrovateľskej starostlivosti o chronicky kriticky chorých,

imobilných a geriatrických pacientov (oddelenia dlhodobo chorých, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti)

– absencia koordinácie zdravotnej (ošetrovateľstvo) a sociálnej starostlivosť (opatrovateľstvo)Lieky

– dostupné široké spektrum liekov, včítane originálnych

Zhrnutie 2: Kvalita

• výborná fyzická dostupnosť všeobecnej aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti, všeobecnej nemocničnej starostlivosti a záchrannej zdravotnej služby

• dobrá dostupnosť širokého spektra liekov a zdravotných pomôcok

• suboptimálna fyzická dostupnosť vysokošpecializovanej zdravotnej starostlivosti

• nízka fyzická dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti o dlhodobo chorých

• zhoršujúca sa cenová dostupnosť (poplatky od pacientov) pre sociálne slabšie skupiny najmä v oblasti špecializovanej ambulantnej a stomatologickej zdravotnej starostlivosti

• migrácia 15% slovenských lekárov do zahraničia, prevažne mladších vekových kategórií a hrozba nedostatku lekárov v mnohých špecializáciách v horizonte 5-10 rokov.

Zhrnutie 3: Dostupnosť

8. KapitolaFinancovanie zdravotníctva

Očakávania • divergencia medzi nárokmi na kvalitu a dostupnosť a de iure alebo de facto regulovanými cenami

zdravotnej starostlivosti zo strany platiteľov (zdravotné poisťovne a platby od pacientov)Náklady na zdravotnú starostlivosť• výška pomeru nákladov na zdravotníctvo z verejných zdrojov voči HDP krajiny (5,6 % v roku 2010) je

oproti krajinám západnej Európe nižšia zhruba o 2 percentuálne body HDP, oproti krajinám východnej Európy (EU-12) je vyššia. Interpretácia týchto štatistických údajov je odlišná z pohľadu zdravotníkov a ekonómov.

• výška pomeru nákladov na zdravotníctvo zo súkromných zdrojov voči HDP krajiny (2 %) je na úrovni krajín západnej Európy

• v posledných rokoch výdavky na zdravotníctvo z verejných zdrojov vykazujú v absolútnych číslach nárast kopírujúci vývoj HDP v krajine, v relatívnom vyjadrení voči HDP je pomer za posledných 10 rokov stabilný

• výdavky na zdravotníctvo zo súkromných zdrojov vykazujú výrazný nárast v absolútnom aj relatívnom vyjadrení voči HDP krajiny.

• od roku 2008 dochádza ku zmene štruktúry príjmov zdravotných poisťovní v zmysle poklesu príjmov od ekonomicky aktívnych a vzostupu príjmov od poistencov štátu, podmienená nárastom miery nezamestnanosti v SR

Štruktúra výdavkov na zdravotnú starostlivosť• štruktúra výdavkov sektora zdravotníctva v porovnaní s krajinami OECD vykazuje tri hlavné aberácie:

vysoká podiel výdavkov na lieky, nízky podiel výdavkov na nemocnice a dramaticky nízky podiel výdavkov na chronickú zdravotnú starostlivosť

Zmluvné vzťahy poisťovní a poskytovateľov• poskytovatelia kritizujú selektívny kontrakting nákupu zdravotnej starostlivosti ZP z hľadiska finančných

limitov, jednostranných revíznych úkonov a limitovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti• zdravotné poisťovne kritizujú mieru regulácie siete poskytovateľov (koncová a pevná sieť)

Zhrnutie 4: Financovanie