plán využiteľnosti a regionálna stratégia nasadzovania a rozvoja e-prostredia

Plán využiteľnosti a regionálna stratégia nasadzovania a rozvoja e-prostredia

/ Plan korzyści/wykorzystania oraz regionalna strategia

instalowania oraz rozwoju e-środowiska

Peter DORČÁK a kolektív

2013

Vypracované v rámci projektu:

Podpora cezhraničnej regionálnej e-spolupráce WTSL.02.03.00-84-147/10

Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko– Slovenská republika 2007-2013

Autori: Peter DORČÁK a kolektív, 2013

Autori: doc. PhDr. Peter Dorčák, PhD. prof. Ing. Jozef Lachváč, CSc. Doc. Ing. Radoslav Delina, PhD. Ing. Michal Tkáč, PhD. Ing. Miloš Prídavok Mgr. Nella Svetozarovová PhDr. Martin Mudrík Ing. Ľudovít Nastišin RNDr. Jana Hurajová

Ing. Radko Lapoš Ing. Branislav Kolenka

PhDr. František Pollák, PhD. Dr. Bogdan Wierzbiński Dr. Tomasz Surmacz Dr. Inż. Mariola Grzebyk Dr. Inż. Paulina Filip

3

OBSAH / SPIS TREŚCI

1. PLÁN VYUŽITEĽNOSTI DIGITÁLNYCH EKOSYSTÉMOV PRE REGIONÁLNY ROZVOJ PSK .............................................................................................................................. 11

1.1 Podpora využívania elektronického obhcodu a elektronických služieb ............................................. 15

1.2 Podpora investícií .............................................................................................................................. 21

1.3 Zabezpečenie otvoreného internetu ................................................................................................. 22

1.4 Prekonanie fragmentácie trhu s telekomunikáciami ......................................................................... 23

1.5 Veda a výskum .................................................................................................................................. 25

2. DIGITÁLNE OBCHODNÉ EKOSYSTÉMY ........................................................................ 27

2.1 Elektronické obchodné platformy v digitálnom obchodnom ekosystéme ......................................... 28

2.2 Koncept digitálneho ekosystému ...................................................................................................... 28

2.3 Súčasný vývoj Digitálnych ekosystémov v Európe ............................................................................. 29

2.4 Sieťovanie a kooperácia podnikov elektronickými riešeniami ........................................................... 30

2.5 Vývoj elektronických trhov ................................................................................................................ 31

2.6 Podpora rozodovacieho modelu elektronickej spolupráce ................................................................ 37

2.7 eKooperácia v rámci medzinárodného globálneho dodávateľa reťazca ............................................. 42

2.8 Elektronické obstarávanie ................................................................................................................. 61

2.9 SW podpora - Hodnotenie výkonnosti dodávateľov a dodávateľské siete ......................................... 75

3. PRÍSTUPY K REALIZÁCII NÁRODNEJ A REGIONÁLNEJ POLITIKY PODPORY ELEKTRONICKÉHO OBCHODU ........................................................................................... 81

3.1 Politiky ľudských zdrojov ................................................................................................................... 81

3.2 Inovačné politiky ............................................................................................................................... 87

3.3 Propagácia podporných sietí pre MSP ............................................................................................... 91

3.4 Pomoc MSP pri účasti na elektronických trhoch ................................................................................ 93

3.5 Daňová politika ................................................................................................................................. 97

3.6 Legislatívny rámec ............................................................................................................................. 97

3.7 Konkrétne príklady aktivít jednotlivých vlád krajín EÚ vo vybraných oblastiach ............................... 99

4. OPATRENIA PRE ROZVOJ PREŠOVSKÉHO E-REGIÓNU ....................................... 109

4

4.1 Krátka charakteristika Prešovského samosprávného kraja.............................................................. 109

4.2 Návrh opatrení pre rozvoj digitálneho region Prešovského kraja .................................................... 119

4.3 Navrhované DE aplikácie pre MSP prostredie v Prešovskom regióne .............................................. 121

5. IMPLEMENTAČNÝ PLÁN A OPATRENIA PRE ROZVOJ DIGITÁLNEHO REGIONÁLNEHO EKOSYSTÉMU V PREŠOVSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI ...... 131

5.1 Navrhované opatrenia rozvoja DE pre PSK ...................................................................................... 131

5.2 Rámcový kontingenčný plán ........................................................................................................... 135

5.3 Regionálný kontingenčný plán (princípy) ........................................................................................ 135

6. WPROWADZENIE ............................................................................................................. 137

7. CZĘŚĆ I ................................................................................................................................. 138

7.1 Położenie regionu i jego charakterystyka ........................................................................................ 138

7.2 Innowacyjność regionu ................................................................................................................... 141

7.3 Instytucje otoczenia biznesu w województwie podkarpackim ........................................................ 143

7.4 Analiza SWOT .................................................................................................................................. 151

8. CZEŚĆ II ................................................................................................................................ 155

8.1 Wykorzystywanie nowoczesnych technologii informatycznych w sektorze przedsiębiorstw MSP na Podkarpaciu .......................................................................................................................................... 155

8.2 Korzystanie z usług i treści cyfrowych przez przedsiębiorstwa małej i średniej skali ....................... 167

9. CZĘŚĆ III .............................................................................................................................. 183

9.1 Regionalne, krajowe i międzynarodowe dokumenty strategiczne i kierunkowe w zakresie e-rozwiązań ............................................................................................................................................. 183

10. CZĘŚĆ IV ............................................................................................................................ 191

10.1 Regionalne uwarunkowania do tworzenia wspólnych przedsięwzięć biznesowych prowadzonych w formie elektronicznej przez przedsiębiorstwa dokonujące wymiany w obszarze transgranicznym ....... 191

11. CZĘŚĆ V ............................................................................................................................. 195

11.1 Polityka i narzędzia wsparcia dla przedsiębiorstw prowadzących działalność biznesową w formie elektronicznej ....................................................................................................................................... 195

12. CZĘŚĆ VI ............................................................................................................................ 199

5

12.1 Proponowane działania wspierające politykę regionalną dla rozwoju e-współpracy w rozwoju transgranicznej wymiany handlowej ..................................................................................................... 199

13. CZĘŚĆ VII .......................................................................................................................... 202

13.1 Proponowane działania innowacyjne w zakresie cyfrowego rozwoju regionu Podkarpacia .......... 202

13.2 Rekomendacje dla samorządów regionalnych ............................................................................... 204

PODSUMOWANIE ................................................................................................................. 207

RESUMÉ / STRESZCZENIE ................................................................................................. 209

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV / REFERENCJE ....................................... 211

7

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ, TABULIEK, GRAFOV A SCHÉM / SUPIS ILUSTRACJI, TABEL, WYKRESÓW I DIAGRAMÓW

Obrázok / Rysunek 1: B2B obchodné modely Obrázok / Rysunek 2: Komplexnosť infraštruktúry Obrázok / Rysunek 3: Sourcingový proces Obrázok / Rysunek 4: Proces riadenia výdavkov Obrázok / Rysunek 5: Digital woman award Obrázok / Rysunek 6: Mapa PSK Obrázok / Rysunek 7: PP Záborské Obrázok / Rysunek 8: Województwo podkarpackie Obrázok/ Rysunek 9: Stan szkieletowych sieci informatycznych w województwie podkarpackim (stan na 2011 roku) Obrázok / Rysunek 10: Przebieg sieci planowanej do realizacji w ramach projektu SSPW oraz lokalizacji węzłów w województwie podkarpackim (zgodnie z kryterium NGA) Tabuľka / Tabela 1: Pripravované kľúčové právne predpisy EÚ Tabuľka / Tabela 2: Elemnica Tabuľka / Tabela 3: ChemConnect Tabuľka / Tabela 4: Cc-chemplorer Tabuľka / Tabela 5: Úlohy maloobchodníka a výrobcu Tabuľka / Tabela 6: Špecifické CPFR scenáre Tabuľka / Tabela 7: Oblasti zlepšenia a veľkosť zlepšenia pri využívaní prahľadnejších dát Tabuľka / Tabela 8: Príklad elektronického obstarávania vo verejnom sektore UK Tabuľka / Tabela 9: Výdavky na výskum a vývoj 1 Tabuľka / Tabela 10: Výdavky na výskum a vývoj 2 Tabuľka / Tabela 11: Zoznam spoločností Tabuľka / Tabela 12: Priemyselné parky Tabuľka / Tabela 13: Spoločnosti v jednotlivých PP Tabuľka / Tabela 14: Univerzita, fakulty Tabuľka / Tabela 15: Opatrenia rozvoja Tabuľka / Tabela 16: Przedsiębiorstwa wykorzystujące Internet w kontaktach z administracją publiczną Tabuľka / Tabela 17: Odsetek firm oferujących wybrane usługi przez stronę internetową Graf / Wykres 1: Podiel odvetvia IKT na celkovej hrubej pridanej hodnote Graf / Wykres 2: Výdavky na IKT podľa kategórie aktérov Graf / Wykres 3: Internetové nákupy občanov EÚ Graf / Wykres 4: Digitálne pracovné miesta Graf / Wykres 5: Benefity z CPFR Graf / Wykres 6: Zlepšenie predpovedí predaja Graf / Wykres 7: Šesť dôležitých krokov riadenia nakupovania Graf / Wykres 8: Výdavky na vedu a výskum Graf / Wykres 9: Zamestnanci vývoja a výskumu Graf / Wykres 10: FDI

8

Graf / Wykres 11: FDI Podnikateľské prostredie PSK Graf / Wykres 12: Przedsiębiorstwa wykorzystujące komputery w styczniu 2012 roku w przekroju województw Graf / Wykres 13: Przedsiębiorstwa które poniosły nakłady na zakup sprzętu informatycznego lub sprzętu telekomunikacyjnego, bądź leasing finansowy urządzeń ICT w 2011 roku (całość = 100%) Graf / Wykres 14: Średnia wartość nakładów na sprzęt ICT w 2011 roku Graf / Wykres 15: Odsetek przedsiębiorstw z dostępem do Internetu w 2012 roku Graf / Wykres 16: Przedsiębiorstwa z dostępem do Internetu przez łącze szerokopasmowe Graf / Wykres 17: Prędkość łączy internetowych wykorzystywanych przez przedsiębiorstwa w województwie podkarpackim w 2012 roku Graf / Wykres 18: Odsetek przedsiębiorstw z dostępem do Internetu przez łącza bezprzewodowe Graf / Wykres 19: Przedsiębiorstwa umożliwiające pracownikom zdalny dostęp poprzez Internet do poczty elektronicznej, dokumentów lub aplikacji Graf / Wykres 20: Odsetek pracujących wykorzystujących komputer w miejscu pracy przynajmniej raz w tygodniu Graf / Wykres 21: Odsetek pracujących wykorzystujących komputer z Internetem w miejscu pracy przynajmniej raz w tygodniu w 2012 roku Graf / Wykres 22: Pracownicy wyposażeni w urządzenia przenośne umożliwiające mobilny dostęp do Internetu (np, notebooki, netbooki, tablety, smartphony, telefony komórkowe z PDA) Graf / Wykres 23: Przedsiębiorstwa zatrudniające specjalistów z dziedziny ICT/IT w styczniu 2012 roku Graf / Wykres 24: Przedsiębiorstwa zapewniające swoim pracownikom szkolenia rozwijające i podnoszące umiejętności z zakresu ICT w 2011 roku Graf / Wykres 25: Odsetek przedsiębiorstw w województwie podkarpackim, które kontaktowały się w 2012 roku z administracją publiczną w podziale na rodzaj spraw Graf / Wykres 26: Odsetek przedsiębiorstw w Polsce wg województw, które posiadają własną stronę internetową Graf / Wykres 27: Odsetek przedsiębiorstw umożliwiających robienie zakupów przez stronę internetową (wśród wszystkich przedsiębiorstw) Graf / Wykres 28: Procentowy udział przedsiębiorstw z poszczególnych województw w generowaniu przychodów z handlu przez Internet Graf / Wykres 29: Średnie przychody ze sprzedaży przez Internet w przeliczeniu na 1 przedsiębiorstwo w tys. złotych za 2011 roku Graf / Wykres 30: Odsetek przedsiębiorstw dokonujących zakupów przez Internet w 2012 roku Graf / Wykres 31: Odsetek firm w województwie podkarpackim dokonujących zakupów przez Internet w stosunku do ogółu zakupów Graf / Wykres 32: Odsetek przedsiębiorstw korzystających z automatycznej wymiany danych z podmiotami zewnętrznymi w poszczególnych województwach w 2012 roku Graf / Wykres 33: Odsetek przedsiębiorstw prowadzących wymianę danych z urzędami administracji publicznej Graf / Wykres 34: Odsetek przedsiębiorstw dokonujących wewnętrznej automatycznej wymiany danych w przekroju poszczególnych województw

9

Graf / Wykres 35: Odsetek przedsiębiorstw województwa podkarpackiego, które wykorzystują automatyczną wymianą danych wewnętrznych w wybranych procesach biznesowych Graf / Wykres 36: Odsetek przedsiębiorstw, które zarządzają łańcuchem dostaw z odbiorcami i dostawcami w poszczególnych województwach Graf / Wykres 37: Odsetek firm wykorzystujących system klasy ERP w poszczególnych województwach Graf / Wykres 38: Odsetek firm korzystających z oprogramowania typu CRM w poszczególnych województwach Graf / Wykres 39: Zatrudnienie specjalistów z zakresu ICT, systemy ERP, SCM, CRM w małych i średnich przedsiębiorstwach w województwie podkarpackim i w UE Schéma / Schemat 1: Vývoj elektronických trhov Schéma / Schemat 2: CPFR Schéma / Schemat 3: Model CPFR Schéma / Schemat 4: Technológia CPFR Schéma / Schemat 5: Logický proces tvorby rozhodnutia Schéma / Schemat 6: Tri základné formy dotazovania v sourdcingovom procese Schéma / Schemat 7: Living Lab Scéma / Schemat 8: Schemat współpracy z innymi przedsiębiorstwami (alians outsourcingowy)

11

1. PLÁN VYUŽITEĽNOSTI DIGITÁLNYCH EKOSYSTÉMOV PRE REGIONÁLNY ROZVOJ PSK

Digitalizácia procesov v našej spoločnosti je už od začiatku tohto tisícročia jednou z hlavných faktorov rozvoja ekonomiky a spoločnosti podporovanými sukromným ako aj verejným sektorom. Či už v stratégii eEurope alebo ďalších má vytvorenie digitálnej spoločnosti významné miesto, ktoré má však neustále rezervy. Preto Európa podľa Európskej Komisie i naďalej v stratégii Europe2020 a v Horizon2020 stojí pred digitálnou výzvou, ktorej budeme čeliť. Podľa EK sú moderná elektronická komunikácia a služby online vrátane elektronickej verejnej správy hlavnou hnacou silou zmeny v našich hospodárstvach a spoločnostiach. Prispievajú k rastu azamestnanosti, produktivite, úspore verejných výdavkov i spokojnosti spotrebiteľov a ponúkajúnové príležitosti osobného prejavu. Okrem toho sú významnými a svojbytnými hospodárskymiodvetviami. Digitálna ekonomika môže prispieť k rozvoju európskeho priemyslu, poskytnúťinfraštruktúru budúcim podnikom a posilniť rast začínajúcich podnikov. Preto v nasledujúcich častiach tejto správy zhrnieme digitálnu výzvu, ktorá má byť prednesená koncom októbra 2013 Európskou Komisiou na zasadnutí Európskej rady. Aj v čase vysokej nezamestnanosti internet na každé dve zaniknuté pracovné miesta vytvorí päťnových. Európa by si podporou rýchleho rozvoja jednotného digitálneho trhu do roku 2020mohla zvýšiť HDP o 4 % a ak by naše verejné orgány prešli na elektronickú verejnú správu (e-Government), mohli by dosiahnuť zníženie nákladov o 15 až 20 % (McKinsey, 2011). Jednotný trh a digitálna ekonomika sa vzájomne dopĺňajú. Nákup tovaru a služieb je oveľajednoduchší a efektívnejší online – ale v tejto oblasti sa dá zároveň oveľa ľahšie spozorovať, kde jednotný trhnefunguje a aký dosah má jeho fragmentácia. V tejto oblasti začína množstvo vedeckých štúdií skúmať vplyv IKT na ekonomický rast nielen vo všeobecnosti ale aj vzhľadom na špecifiká, ktoré elektronizácia jednotného trhu prinesie. Vplyv transparentnosti, demonopolizácie, inovácie a dôvery na globálny trh a postavenie firiem na trhu ako aj zvýšenie efektívnosti a obchodnej etiky môže zabezpečiť trvaloudržateľný rast, ktorý sme doteraz zabezpečiť nedokázali. Práve niektoré črty IKT vyplývajúce z digitálnych ekosystémov majú pomôcť trhu zabezpečiť regulačné, inovačné a adaptívne črte systému. Zároveň je nutné zabezpečiť optimálnu rovnováhu medzi štandardmi a diverzitou, ktorá ma vývoju napomáhať a vychádza z poznania biologických systémov. V súčasnosti však Európsky telekomunikačný trh nefunguje tak, ako by mal. V USA a v Číne na rozdiel od EÚexistuje jednotný telekomunikačný trh: ten americký využíva 315 miliónov zákazníkov, tenčínsky zasa 1,35 miliardy zákazníkov, pričom na oboch pôsobia traja alebo štyria operátori, ktorísa riadia jediným spoločným rámcom. Európske telekomunikačné trhy naopak zostávajúroztrieštené pozdĺž vnútroštátnych hraníc. Európske spoločnosti nezohrávajú na internetevýznamnú rolu. Lídrami v internetovej ekonomike sú neeurópske internetové platformy akoGoogle, Apple, Amazon či Baidu, ktoré navyše patria medzi najväčšie spoločnosti na svete. Vzhľadom na to, že Európa bola v minulosti lídrom tohto odvetvia s rozvinutým priemyslom v oblastiglobálnych informačných a komunikačných technológií (IKT), z Európy vzišli inovácie týkajúce sa rôznych elektronických aplikácií používaných v prostredí ako napr. zdravotnej starostlivosti, technológií zameraných nainteligentné

12

mestá, elektronických verejných služieb, sieťovania trhu, inteligentných ambientných technológií, otvoreného prístupu k údajom a pod. Európamá obrovský potenciál posilniť vlastný rast a konkurencieschopnosť, ale zatiaľ v tejto oblastinedokáže udržať krok s ostatnými svetovými lídrami. Súrne potrebuje rázne opatrenia, aby si vtomto veľmi dôležitom odvetví opäť posilnila vplyv. Jedným z možností je aj aktivita samotných regiónov pri prenose a implementácií poznatkov z výskumných a inovačných opatrení do priameho prostredia regiónov pre súkromný, verejný a civilný sektor. Jednotný elektronický európsky trh bol podporený už v predchádzajúcich obdobiach avšak rozvoj v tejto oblasti neustále zaostáva. Európska rada aj na jarnom zasadnutí v roku 2013 zdôraznila význam jednotného digitálneho trhupre rast a vyzvala Komisiu, aby predstavila konkrétne opatrenia s cieľom čo najskôr vytvoriťjednotný digitálny trh.

Graf 1: Podiel odvetvia IKT na celkovej hrubej pridanej hodnote

Zdroj: Európska komisia, OECD Pre splnenie tohto cieľa si stanovila Komisia ciele pre príslušné legislatívne opatrenia. Predložila návrh nariadenia s cieľomodstrániť mnohé z prekážok, ktoré bránia rozvoju jednotného trhu v oblasti telekomunikácií. Ale množstvo iných legislatívnych problémov a prekážok ešte stále existuje a čaká na nové legislatívne návrhy,ktoré majú priamy význam pre digitálnu ekonomiku – od cashless society (bezhotovostná spoločnosť) až po ochranu spotrebiteľa, bezpečnosť a súkromie a ochranu citlivých údajov. Niektoré z týchto návrhov už EK prejednáva, príp. pripravuje. Ide o nasledujúce oblasti návrhov: Tieto návrhy sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Návrhy súvo všeobecnosti zamerané na riešenie konkrétnych nedostatkov jednotného digitálneho trhuopísaných v nasledujúcich riadkoch.

13

Opatrenia Ako prispela Komisia? Čo nasleduje ďalej?

Elektronické komunikačné siete

Opatrenia na dokončenie jednotného trhu s elektronickými komunikáciami

Legislatívny návrh

09/2013 Politická dohoda vyžadovaná do marca 2014

1

Opatrenia na zníženie nákladov na vysokorýchlostnú širokopásmovú infraštruktúru


03/2013 1

Opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti sietí a informácií


02/2013 1

Nástroj na prepojenie Európy


10/2011 Politická dohoda sa očakáva čoskoro

2

Elektronický obchod a elektronické služby

Elektronická identifikácia a dôveryhodné služby


06/2012 Politická dohoda sa vyžaduje (súčasť Aktu o jednotnom trhu I)

1

Kolektívna správa práv


07/2012 Politická dohoda sa očakáva do konca roka 2013

2

Elektronická fakturácia pri verejnom obstarávaní


06/2013 Politická dohoda vyžadovaná do marca 2014 (súčasť Aktu o jednotnom trhu II)

1

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov


01/2012 Politická dohoda vyžadovaná do marca 2014

1

Multilaterálne výmenné poplatky



1

Smernica o platobných službách



1

Pozn.: 1: vyžaduje sa viac úsilia, 2: na dobrej ceste

Tabuľka 1: Pripravované kľúčové právne predpisy EÚ Zdroj: vlastné spracovanie

Pre podporu rozvoja digitálnych ekosystémov v obchode a verejných službách podľa uvedenej digitálnej výzvy na Európska komisia stanovila dlhodobý cieľ:

14

Graf 2: Výdavky na IKT podľa kategórie aktérov Zdroj: Európska komisia, OECD

15

1.1 Podpora využívania elektronického obhcodu a elektronických služieb

Dlhodobým cieľom Európskej únie je zabezpečiť, aby podniky a spotrebitelia mohli nakupovať apredávať na internete ako na klasických miestnych trhoch a aby boli všetky služby, informácie aadministratívne formality a všetok tvorivý obsah prístupné online. Potenciál služieb online by samal plne využiť na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020.

1.1.1 Elektronický obchod Elektronický obchod a v podstate každá elektronizácia biznis procesov má svojím charakterom prinášať nasledovný úžitok: • Inováciu – teda inovovanie zastaralých, príp. absentujúcich procesov, produktov a služieb. Podľa viacerých odborníkov už len samotná inovácia aj s malou pridanou hodnotou je častokrát determinantov ďalšieho rozvoja a relatívne vyššej spokojnosti koncových užívateľov. Samozrejme základom každej inovácie by malo zostať zvyšovanie skúmaných ukazovateľov (kvality, spokojnosti, efektívnosti, nákladovosti a pod.) • Kvalitu – informačné a komunikačné technológie by mali zabezpečiť zvyšovanie kvality procesov, produktov a služieb. V procesoch je to dosahované práve elektronizáciou, ktorá vhodným nastavením znižuje ľudské chyby, monitoruje a reguluje nastavený systém za účelom vyššej kvality celého procesy od vstupu az po výstup. • Efektívnosť – vzhľadom na to, že elektronizácia má redukovať čas, zvyšovať produktivitu práce, znižovať náklady na daný proces každé zavedenie IKT v oblasti elektronického obchodu by firmám malo priniesť konkurenčnú výhodu, príp. možnosti rozvoja alternatívnych procesov a produktov pre zvýšenie produktivity a efektivity. • Rozvoj – keďže spoločnosť je chápaná ako biologický systém, ktorý podlieha evolúcii. Elektronický obchod v niektorých členských štátoch rýchlo rastie. Jeho hodnota sa v rokoch2011 – 2012 priemerne zvýšila o 20 % (Ecommerce Europe, 2013). Cezhraničné elektronické obchodovanie v EÚ však eštestále nie je dostatočne rozvinuté. Zatiaľ čo v roku 2012 nakupovalo online 45 % spotrebiteľov,iba 11 % tak urobilo v cezhraničnom kontexte (Eurostat). To začína predstavovať vážnu prekážku vovšeobecnom rozvoji jednotného trhu, keďže hospodárstvo je čoraz závislejšie na internete. Premalé a stredné podniky je elektronický obchod príležitosťou, ako rozšíriť pôsobnosť zaregionálne a národné hranice, ale zároveň prináša nové výzvy a zvyšuje konkurenčný tlak. Podľa uvedenej digitálnej výzvy maloobchodníci poukazujú na problémy a vyššie náklady spôsobené odlišnými daňovýmipredpismi a pravidlami zmluvného práva, vyššími poplatkami za cezhraničné doručovanie aobmedzeniami, ktoré sa vzťahujú na dodávateľov pri cezhraničných operáciách (Bleskový Eurobarometer 359). Ak by elektronický obchod bol rozvinutejší a dosiahol by 15 % maloobchodného predaja a ak bysa odstránili prekážky, ktoré bránia jednotnému trhu v rozvoji, pre spotrebiteľov by toznamenalo zisk zhruba 204 miliárd EUR (1,7 % európskeho HDP) (Civic Consulting, 2011).

16

Komisia v akčnom pláne elektronického obchodu (KOM, 2011) z roku 2012 vytýčila päť priorít s cieľom riešiťzostávajúce prekážky brániace rozvoju digitálnych služieb: - vytvoriť právne predpisy na uľahčenie cezhraničných ponúk online výrobkov a služieb, - posilňovať informovanosť hospodárskych subjektov a ochranu spotrebiteľov, - zabezpečiť spoľahlivé a účinné systémy platenia a doručovania, - účinnejšie bojovať proti zneužitiam a riešiť spory, - rozširovať širokopásmové siete a vyspelé technologické riešenia. V apríli tohto roku bola predložená správa o stave vykonávania tohto akčného plánu. V Akčnom pláne pre podnikanie 2020 sa zasa uvádzajú konkrétne kroky, ako rozšíriť ponukuelektronických služieb. Ich účelom je posilniť zručnosti potrebné v digitálnom veku a podporovaťinternetových podnikateľov v oblasti inovácií a zručností.

Graf 3: Internetové nákupy občanov EÚ

Zdroj: Európska komisia, OECD

1.1.2 Elektronické platby Pri elektronizácii obchodných procesov medzi organizáciami ako aj smerom ku koncovému zákazníkovi je nevyhnutné zabezpečiť efektívny finančný tok, ktorý je v pozadí každého obchodného procesu. Elektronické platby sú kľúčom k účinnému fungovaniu jednotného digitálneho trhu. Prirozhodovaní o tom, či nakúpiť na internetovej stránke, sú najvýznamnejšími faktormi náklady,pohodlie a bezpečnosť pri platbách v online prostredí. V roku 2009 35 % používateľov internetunenakupovalo online pre pochybnosti o bezpečnosti platieb (Eurostat, 2009). Práve dôvera vo využívanie inovatívnych technológií, a to nielen v platobných mechanizmoch umožní pretavenie vlastností IKT inovácií do reálnych výhod a zvýšenia kvality života a konkurencieschopnosti ekonomík.

17

Sprostredkúvanie platieb jenavyše plnohodnotným a sľubným hospodárskym odvetvím. Nevyužitý dopyt po mobilných platbách v EÚ za rok 2012 bol odhadnutý na približne 50 miliárd EUR (Icon Group International, 2011). Dôležité je, že používaniebezhotovostných platobných metód pomáha predchádzať podvodom a daňovým únikom, akouznali členské štáty, ktoré od určitej sumy zaviedli povinnosť elektronických platieb (prevody,inkasá, bankomatové karty). Platobný trh v EÚ je však fragmentovaný a nákladný. Podľa odhadov Európskej centrálnej bankyročné spoločenské a súkromné náklady na platby v EÚ predstavujú 1,2 % HDP, teda 156 miliárdEUR (Schmiedel, Kostovová, Ruttenberg, 2012). Komisia v nadväznosti na Zelenú knihu o platobných kartách, platbách cez internet amobilných platbách (KOM 941, 2011) navrhla novú smernicu o platobných službách a predložila návrh omultilaterálnych výmenných poplatkoch. Návrhy sú zamerané zostávajúce prekážky, medziktoré patrí nepostačujúca harmonizácia, slabá hospodárska súťaž v niektorých oblastiachtýkajúcich sa platieb kartami a platieb na internete a nedostatok stimulov smerujúcich ktechnickej normalizácii, napríklad pokiaľ ide o mobilné platby. Zavádzajú sa v nich vysokébezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na všetkých poskytovateľov platobných služieb, a tonajmä v prípade transakcií online. Návrhy treba naliehavo prijať a spoluzákonodarcovia by ichmali uprednostniť, aby sa tak mohlo stať už v prvej polovici roka 2014. Komisia okrem toho začne revíziu smernice o elektronickom peňažníctve, z ktorej môžu vzísťďalšie opatrenia na zjednodušenie regulačného rámca pre platby.

1.1.3 Smernica o službách

S ohľadom na vývoj európskych trhov v online prostredí je kľúčové aj účinné vykonávaniesmernice o službách. Rámec jej ustanovení svojím potenciálom výrazne prekračujú najmäjednotné kontaktné miesta(JKM) slúžiace na sprístupňovanie informácií o právnych aadministratívnych požiadavkách poskytovateľom služieb, ktorí chcú začať podnikať doma alebov zahraničí. JKM môžu používať aj existujúce podniky, aby všetky úradné formality mohli vybaviťonline prostredníctvom jediného miesta. Členské štáty by podľa Európskej Komisie mali v nasledujúcom období zamerať svoje aktivity na modernizáciu svojich jednotných kontaktných miest. Ide hlavne o skvalitnenie prístupu ku komplexným a integrovaným službám elektronickej verejnej správy pre komerčný sektor. Tým by sa redukovali náklady aj čas celého procesy nielen podnikom ale ajorgánom verejnej správy. Jedným zo stavebných kameňov účinných služiebelektronickej verejnej správy sú ľahko dostupné a transparentné informácie o tom, ako siuplatňovať práva na jednotnom trhu. Členské štáty by mali investovať do elektronickýchportálov, ktoré občania a podniky budú môcť využívať ako jednotné kontaktné miesta, abyzískali prístup k príslušným portálom EÚ ako napríklad Vaša Európa (Your Europe). V tomto prípade by mali tieto služby zahŕňať koncety budovania a riadenia dôvery, ktorá je kritická pri využívaní týchto služieb a spokojnosti koncových užívateľov. Komisia v kontexte smernice o službách nedávno prijala dve ďalšie oznámenia: jedno sa týkaregulovaných povolaní, zatiaľ čo predmetom druhého sú zistenia partnerského hodnotenia oprávnych formách a požiadavkách týkajúcich sa držby podielov a akcií.

18

1.1.4 Elektronická verejná správa Podľa tvrdenia Európskej Komisie, ak verejné orgány budú vhodne využívať IKT, náklady na verejnú správu sa môžu znížiť o 15 až20 %. Aby sa v čase fiškálnej konsolidácie mohli poskytovať kvalitné služby, sú potrebné zásadnéreformy a k tejto zmene môžu prispieť nové technológie vrátane cloud computing. V tejto súvislosti musí EÚ do roku 2018 zavŕšiť prechod k elektronickému verejnémuobstarávaniu, ako sa vyžaduje v nových smerniciach o verejnom obstarávaní. Odhaduje sa, žezavedenie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní v celej EÚ by mohlo priniesť úsporyvo výške 2,3 miliardy EUR (COM 453, 2013). Očakáva sa, že vo väčšine prípadov by sa počiatočná investícia malavrátiť do dvoch rokov. Niektoré členské štáty (Dánsko, Švédsko a Fínsko) už používajú elektronické faktúry (Taliansko a Francúzsko od r. 2014). Tie súvšak založené na vnútroštátnych štandardoch, ktoré nie sú interoperabilné s okolitými. Komisia s cieľomuľahčiť zavedenie elektronickej fakturácie predložila smernicu o elektronickej fakturácii voverejnom obstarávaní, ktorú by Európsky parlament a Rada mali urýchlene prijať. Komisiaodporučila, aby sa zaviedli národné akčné plány podpory plne elektronického verejnéhoobstarávania. Normy v oblasti IKT sú rozhodujúcim predpokladom pre zabezpečenie interoperability systémova služieb IKT. Komisia nedávno zmodernizovala európsky systém normalizácie, aby bol rýchlejší ainkluzívnejší. Navyše vytvorila európsku multilaterálnu platformu pre normalizáciu v oblasti IKT.

1.1.5 Online obsah a licencie

Riadenie digitálneho obsahu je taktiež jednou z kľúčových oblastí rozvoja Digitálnej spoločnosti. V dobe keď elektronizácia generuje ohromné množstvo relatívne ľahko prístupných údajov, dokumentov a služieb – buď úplne nových, ktoré vo fyzickom svete nebolo možné generovať, alebo jednoduchšie prístupných – je nevyhnutné túto oblasť riešiť a riadiť smerom, ktorý umožní plne využitie tohto synergického efektu technológií a záujmu ľudí. Zdieľanie znalostí, otvorený a ľahký prístup k novým myšlienkam a inováciám zabezpečí rýchlejší nástup využívania nových služieb a produktov pre zefektívnenie procesov a vyššiu kvalitu života v rôznych socio-ekonomických doménach nášho života. Ľudia na celom svete v súčasnosti do veľkej miery využívajú internet na prístup k hudbe, filmom,televíznym programom, ku knihám a k tlači. Európa má niekoľko svetových lídrov v odvetvítvorivej činnosti a táto časť hospodárstva v roku 2010 predstavovala 280 miliárd EUR (v EÚ) a zamestnávala približne 6,7 milióna ľudí (KOM 287, 2011). Práve v tomto odvetví sú však súčasné obmedzenia jednotného trhu obzvlášť viditeľné. Občanianerozumejú, prečo nemôžu v celej Európe cez internet legálne pristupovať ku kreatívnemuobsahu. Geografické blokovanie obsahu, pre ktoré sa používateľom zobrazí správa, že z danéhoúzemia nemajú prístup k zvolenému obsahu, je jednoznačným dôkazom, že jednotný trh v tejtooblasti nefunguje. Tieto prekážky v oblasti autorského práva treba vyriešiť. Zároveň však treba nájsť optimálnu hranicu medzi ochranou vlastníckych a duševných práv a otvoreným prístupom k informáciám a všeobecne digitálneho obsahu. Európska komisia predložila návrh smernice o kolektívnej správe práv, ktorú by Európskyparlament a Rada mali prioritne prijať. Taktiež začala dialóg so

19

zainteresovanými stranami„Licencie pre Európu“, aby sa pod vedením priemyselného sektora identifikovali a realizovaliriešenia, ktoré môžu pomôcť prekonať prekážky na jednotnom trhu, pokiaľ ide o voľný obeh avyužívanie obsahu chráneného autorským právom. Paralelne dokončuje prebiehajúcu revíziulegislatívneho rámca EÚ v oblasti autorského práva na základe trhových štúdií, posúdenia vplyvua navrhovaných právnych predpisov, aby sa v roku 2014 mohla rozhodnúť, či predloží výslednúprávnu reformu. Hoci digitálne technológie sú v ľudskej komunikácii, práci a obchode pevne zakotvené, vovzdelávaní a systémoch odbornej prípravy sa ešte všade v Európe plne nevyužívajú. Európskakomisia predstavila oznámenie Otvorenie systémov vzdelávania zamerané na lepšiu integráciuIKT do vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa podnietilo získavanie digitálnych zručností, ktorésú v našej digitálnej spoločnosti také potrebné. Budú sa prijímať konkrétne opatrenia v záujmepodpory otvorených vzdelávacích prostredí, v ktorých sa inštitúcie, učitelia a žiaci nabádajú kinováciám, využívania potenciálu otvorených vzdelávacích zdrojov a zlepšenia digitálnychinfraštruktúr, najmä pokiaľ ide o prepojiteľnosť a interoperabilitu, aby vznikli novépodnikateľské príležitosti.

Graf 4: Digitálne pracovné miesta

Zdroj: Empirica

1.1.6 Dôvera spotrebiteľov, kybernetická bezpečnosť a ochrana údajov

Aby spotrebitelia a používatelia viac dôverovali službám online, spoluzákonodarcovia by maliurýchlene prijať návrhy Komisie zamerané na celkovú modernizáciu a posilnenie pravidiel EÚtýkajúcich sa ochrany údajov. Spotrebitelia a občania EÚ vo všeobecnosti musia dôverovaťdigitálnym zariadeniam a službám ako napríklad cloud computingu a na to treba uplatňovaťzmodernizované a zefektívnené pravidlá ochrany údajov. Návrhy Komisie o ochrane údajovzaistia, že bez ohľadu na to,

20

kde sa nachádza server alebo v ktorom cloude sú uložené osobnéúdaje, pravidlá EÚ o ochrane údajov budú platiť vždy, keď sa spracúvajú osobné údaje občanovEÚ. Kybernetická bezpečnosť je dôležitá tak pre tradičné sektory kritickej infraštruktúry (napr.energetiku), ako aj pre spoločnosti, ktoré sú pri podnikaní závislé od internetu. Mnohípoužívatelia v súčasnosti nie sú ochotní využívať takéto služby, lebo majú obavy o bezpečnosť.Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ rieši mnohé súvisiace otázky a v súčasnosti sa očakáva,kedy zákonodarcovia schvália smernicu o bezpečnosti sietí a informácií v celej EÚ. Podobne je to aj v prípade navrhovaného nariadenia o elektronickej identifikácii adôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu. Pokiaľ ide o oblasť spotrebiteľského práva, nedávno prijatá smernica o alternatívnom riešenísporov umožní spotrebiteľom, aby sa v prípade zmluvných sporov s obchodníkom mohli obrátiťna kvalitné subjekty alternatívneho riešenia sporov bez ohľadu na to, či nakúpili online alebooffline a či kúpa prebiehala v domácej krajine alebo cezhranične. Okrem toho sa nariadením oriešení spotrebiteľských sporov online na úrovni celej EÚ ustanovuje online platforma prespory, ktoré vzniknú pri transakciách online. Členské štáty by mali zabezpečiť ambiciózne avčasné vykonanie oboch nástrojov. Európa si okrem toho musí vytvoriť bezpečné a spoľahlivé prostredie cloud computingu. Komisiapreto predložila stratégiu pre cloud computing, ktorá obsahuje opatrenia na budovanie dôverya bezpečnosti pri rozvoji služieb založených na cloude v Európe. EÚ sa musí naďalej angažovať aj v širšej celosvetovej diskusii o správe internetu. Napreduje pripráci na strategickom prístupe k politikám súvisiacim s internetom, aby bolo možné poskytnúťkoncepciu globálneho modelu založeného na dialógu, rešpektovaní rôznorodosti a spolupráci vrôznych oblastiach súvisiacich s internetom.

1.1.7 Zdaňovanie

Prechod k digitálnemu hospodárstvu prináša aj nové výzvy v oblasti zdaňovania. Zisk sa tradičnezdaňoval v tej krajine, v ktorej sa fyzicky vykonávala daná činnosť, a táto krajina sa zvyčajnezhodovala s miestom bydliska zákazníka. Prechod do online prostredia si vyžaduje novéprístupy, aby sa predišlo vzniku daňových medzier a arbitrážam. V roku 2015 začne fungovaťjednotné kontaktné miesto pre DPH v oblasti služieb online, ktoré poskytne jednoduchýnástroj, ktorý bude priaznivý pre podnikanie a vďaka ktorému sa zaručí, že DPH sa odvedie vmieste bydliska zákazníka. Digitálne podniky navyše dokážu jednoduchšie uplatňovať metódy agresívneho daňovéhoplánovania, ktoré majú k dispozícii všetky nadnárodné spoločnosti. EÚ sa aktívne podieľa naaktivitách, ktoré OECD realizuje v súvislosti s narúšaním základu dane a presunom ziskov, a tonajmä pokiaľ ide o vývoj riešení pre digitálnu ekonomiku. Európska komisia môže prispieť kukoordinácii a rozprúdeniu diskusie tým, že poskytne technickú analýzu a možné riešenia a vrámci OECD bude obhajovať dohodnuté stanoviská. V EÚ je na dobrej ceste vykonávanie akčného plánu zameraného na daňové podvody a úniky,ktorý zahŕňa iniciatívy reagujúce na zistené výzvy v digitálnej ekonomike. To platí najmä prespoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a revíziu smerníc o daniach zpríjmu právnických osôb. Prioritou by malo byť aj prijatie návrhu aktualizácie smernice oúrokoch a licenčných poplatkoch a

21

Komisia onedlho predloží návrh smernice o materských adcérskych spoločnostiach, ktorá bude obsahovať opatrenia na riešenie hybridných štruktúr.

1.2 Podpora investícií

Je potrebné zvýšiť investície do modernej komunikačnej infraštruktúry a sietí, aby Európa mohlapodnikom a spotrebiteľom ponúknuť služby, ktoré v digitálnom veku potrebujú. Priemernárýchlosť mobilných dát v Európe predstavuje iba polovičnú rýchlosť v porovnaní s USA (Akamai, 2013).VEurópe sú investície do bezdrôtovej komunikácie 4G obmedzované regulačnými prekážkami apomalým a nekonzistentným prideľovaním frekvenčného spektra. Na siete v USA, Kórei aJaponsku spoločne pripadá 88 % celosvetových predplatených mobilných služieb 4G, zatiaľ čoEurópa pokrýva len 6 %. Aj v prípade pevných telefónnych sietí Európa zaostáva za svojimimedzinárodnými konkurentmi pri zavádzaní optických vlákien a pri priemernej rýchlostiširokopásmového pripojenia. V Kórei je 58 % domácností pripojených cez optické vlákna, vJaponsku 43 %, ale v Európe iba 5 %. Je to obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na to, že nový digitálny vývoj si vyžaduje rýchle,spoľahlivé a všadeprítomné pripojenie. Presunuli sme sa už zo sveta e-mailov a jednoduchýchwebových stránok k internetovému a širokopásmovému telefonovaniu, spoločné využívaniesúborov, hier a videí Ďalšia generácia technológií (cloud computing, 3D tlač, elektronickézdravotníctvo, elektronická verejná správa, inteligentné mestá, televízne prijímače s vysokýmrozlíšením a teleprezencia, veľké objemy údajov „big data“, prepojené autá atď.) budepotrebovať ešte väčšiu šírku pásma a bezproblémové služby na celom kontinente. Ako už zisťujemnoho domácností, širokopásmové pripojenie potrebuje vysokú rýchlosť a kvalita sa môže pripoužívaní niekoľkých rôznych služieb zároveň výrazne znížiť. Regulačné prostredie musí zabezpečiť priaznivé podmienky pre investície do vysokorýchlostnýchsietí v celom odvetví a zároveň podporovať hospodársku súťaž pri prechode od tradičnej(metalickej) technológie k optickému vláknu. Komisia nedávno prijala odporúčaniepodľa súčasného telekomunikačného právneho rámca scieľom (1) podporovať stabilné ceny založené na nákladoch za prístup k „tradičným“ metalickým sieťam, (2) posilniť hospodársku súťaž pre záujemcov o prístup tak, že sa im poskytnerovnocenný prístup k etablovaným sieťam, a (3) zrušiť reguláciu kontroly cien v prípadevysokorýchlostných internetových sietí za vhodných podmienok (predovšetkým prísnedodržiavanie zásady nediskriminácie, pokiaľ ide o prístup k sieti, a výrazná hospodárska súťažvyplývajúca z existencie alternatívnych infraštruktúr). Toto odporúčanie spolu s navrhovanýmnariadením o jednotnom európskom trhu elektronických komunikácií tvorí súbor vyváženýchopatrení zameraných na podporu jednotného trhu v oblasti telekomunikácií a na podporuinvestícií. Začiatkom roku 2013 Komisia zároveň predložila návrh nariadenia na zníženie nákladov nazavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (COM 147, 2013) s cieľom riešiť štyri hlavnéproblémové oblasti: • zabezpečiť, aby boli nové alebo renovované budovy pripravené na vysokorýchlostnéširokopásmové pripojenie, • otvoriť prístup k pasívnej infraštruktúre, ako sú existujúce káblovody, stĺpy, stožiare a antény, • ukončiť nedostatočnú koordináciu stavebných prác,

22

• zjednodušiť zložité a časovo náročné udeľovanie povolení. Od implementácie tohto nariadenia (ktoré sa týka 80 % nákladov na zavádzanievysokorýchlostného širokého pásma) možno očakávať značné prínosy. Preto by prioritou malobyť aj jeho prijatie zo strany spoluzákonodarcov. Súkromné investície do telekomunikačnej infraštruktúry sa musia zatraktívniť, v neposlednomrade pre inštitucionálnych investorov. Úspory vlád, podnikov a domácností sa musia nasmerovaťúčinne a efektívne. Môže sa to uskutočňovať prostredníctvom rôznych sprostredkovateľov (akosú banky, poisťovatelia a dôchodkové fondy) a priamym prístupom ku kapitálovým trhom. Prilákanie dlhodobého financovania zohráva kľúčovú úlohu v podporovaní štrukturálnejhospodárskej reformy a v návrate k dlhodobému trendu hospodárskeho rastu. Komisia prijala 20. marca 2013 zelenú knihu o dlhodobom financovaní európskehohospodárstva. Následné opatrenia by mali poskytnúť dôležitú oporu pre budúce investície dosietí, čo takisto prispeje k všeobecnejšiemu cieľu stimulovať oživenie hospodárstva. Kombinácia podpory zo zdrojov EÚ s verejnými alebo súkromnými investíciami umožní väčší tokvýznamných súm do veľkých projektov. Nástroj na prepojenie Európy v spolupráci s Európskouinvestičnou bankou vytvára rámec pre rozvoj finančných nástrojov pre verejné a súkromnéinvestície v oblastiach, kde súkromné investície do širokopásmového pripojenia zaostávajú. Vrámci jednotlivých projektov pomôže iniciatíva dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa2020 prilákať inštitucionálnych investorov, aby financovali nové siete. Tieto investície budú ďalejdopĺňať štrukturálne a investičné fondy.

1.3 Zabezpečenie otvoreného internetu

Otvorený a nediskriminačný prístup k službám je v prípade internetu nevyhnutný. „Neutralitasiete“ si vyžaduje, aby všetci koncoví používatelia mali otvorený prístup k internetu a aby sa sovšetkými dátami elektronických komunikácií postupovanými prostredníctvom sietezaobchádzalo rovnako. Nedávno zo správy Orgánu európskych regulátorov pre elektronickékomunikácie (BEREC) vyplynulo, že mnohí spotrebitelia sa stretávajú s blokovaním určitýchinternetových služieb. Poskytovatelia obsahu sa takisto obávajú, že by poskytovatelia prístupu kinternetu mohli zvýhodňovať prístup k svojmu obsahu na úkor obsahu iných. V dôsledku tohoniektoré členské štáty zvažujú zavedenie vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa neutrality siete,prípadne ich už zaviedli (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Slovinsko). Avšak rozličnéprístupy k tomuto problému môžu viesť k ďalšej fragmentácii trhu. Komisia poskytuje v návrhu svojho nariadenia, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotnéhoeurópskeho trhu s elektronickými komunikáciami (COM 627, 2013), riešenia na zabezpečenie neutrality siete,a to najmä s cieľom: • dodržiavať zásadu otvoreného prístupu k internetu pre koncových používateľov; • zakázať blokovanie alebo spomaľovanie služieb a/alebo žiadostí, s výnimkou prípadov veľmiobmedzených objektívne opodstatnených okolností (napr. súdny príkaz, trestné činnosti);

23

• zabezpečiť transparentnosť, aby spotrebitelia vedeli, akú šírku pásma a rýchlosť majú kdispozícii a aby mohli ľahšie zmeniť prevádzkovateľov; • zabezpečiť, aby zainteresovaní spotrebitelia mali možnosť predplatiť si služby vysokej kvality(napr. široké pásmo pre televízne služby), pokiaľ sa tým nenaruší rýchlosť internetuprisľúbená ostatným zákazníkom.

1.4 Prekonanie fragmentácie trhu s telekomunikáciami

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia mala Európa silné postavenie v odvetví IKT - vďakatelekomunikačnému rámcu EÚ zameranému na podporu hospodárskej súťaže a stimuláciiprostredníctvom investícií do inovácie a noriem. Postupom času však táto vedúca pozíciazoslabla z rôznych dôvodov: politiky sa často nepodarilo prispôsobiť, priemyselným odvetviamsa nepodarilo využiť možnosti, ktoré internet ponúka, a prijaté opatrenia nestačili naodstránenie prekážok v rámci nášho jednotného trhu. Napriek domácemu trhu s 500 miliónmiľudí fragmentácia právnych predpisov často spôsobuje, že telekomunikační operátori,poskytovatelia služieb a začínajúce inovatívne podniky EÚ v podstate musia čeliť samostatným trhom. Náklady vyplývajúce z toho, že neexistuje konkurencieschopný jednotnýtrh v oblasti elektronických komunikácií, sa odhadujú až na 110 miliárd EUR ročne (0,9 % HDP) (Ecorys NL, 2011). Pre spotrebiteľov je neexistencia takéhoto telekomunikačného trhu EÚ najviditeľnejšiav prípade poplatkov za roaming, ktoré musia zaplatiť, keď chcú využívať svoj mobilný telefón poprekročení štátnych hraníc v rámci EÚ. Nedostatok transparentnosti a hospodárskej súťažeznamená pre spotrebiteľov a podniky, že majú obmedzený výber operátorov, čo môže ďalejzvyšovať náklady. Z uhla pohľadu operátorov fragmentovaný trh bráni telekomunikačnémusektoru pri zavádzaní služieb prispôsobených sieti novej generácie („NGN-ready“) v celejEurópe. Mobilné služby musia pracovať s veľmi odlišnými schémami prideľovania frekvenčnéhospektra. Prevádzkovatelia sietí, pevných aj mobilných, čelia rozdielnym výkladom právnychpredpisov EÚ. Všetky tieto problémy sa musia riešiť na európskej úrovni. S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu cezhraničných komunikácií pre občanov a podniky,telekomunikační operátori musia pôsobiť na otvorenom a dobre fungujúcom jednotnom trhu. Na investície do vysokorýchlostných širokopásmových sietí potrebujú istotu, konzistentnosť ahospodársku súťaž. Takisto sa im musí zjednodušiť poskytovanie cezhraničných služieb, najmäprostredníctvom vytvorenia systému jednotného oprávnenia, lepšie zosúladených pravidiel naprideľovanie frekvenčného spektra, konzistentnejšieho prístupu k pevným širokopásmovýmsieťam a prostredníctvom prepojenia zabezpečujúceho jednotnú kvalitu. V rámci takéhotojednotného telekomunikačného trhu by spotrebitelia a podniky nemuseli znášať neodôvodnenépoplatky za zahraničné volania alebo využívanie roamingu v zahraničí — a mali by byť chránenípravidlami neutrality siete, ktoré by zabezpečovali otvorený a inovačný internet a zároveň saumožňuje rozvoj špecializovaných služieb. Preto Komisia navrhuje nariadenie, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotnéhoeurópskeho trhu s elektronickými komunikáciami. Toto nové nariadenie vychádza z platnéhoregulačného rámca EÚ a stanovuje sa v ňom najmä:

24

• jednotné oprávnenie na poskytovanie elektronických komunikácií v celej EÚ. V súčasnostipotrebujú telekomunikační operátori samostatné oprávnenia pre každý členský štát, vktorom pôsobia, a často musia dodržiavať rozličné vnútroštátne pravidlá.

• koordinácia prideľovania frekvenčného spektra pre mobilné/bezdrôtové služby, najmä scieľom zosúladiť načasovanie a osobitné podmienky oprávňovania, aby operátori mohlijednoduchšie pôsobiť vo viacerých krajinách naraz.

• väčšia konzistentnosť v spôsobe fungovania vnútroštátnych regulačných orgánov, ako ajposilnenie európskeho rozmeru s cieľom zabezpečiť súdržnosť jednotného trhu.

• Návrh obsahuje aj významné výhody pre spotrebiteľov a podniky, najmä: • odstránenie neodôvodnených rozdielov medzi cenami medzimestských a

„medzinárodných“(v rámci EÚ) hovorov. • okamžité zrušenie poplatkov za prijímanie hovorov v roamingu a opatrenia na

postupnézrušenie všetkých roamingových príplatkov. • sloboda občanov a podnikov zakúpiť si služby, nech sa nachádzajú kdekoľvek, čím

sazintenzívni hospodárska súťaž a rozšíri výber pre priemerného telekomunikačnéhopoužívateľa. Prijatie návrhu by malo mať najvyššiu prioritu. Zároveň treba zlepšiť vykonávanie existujúcehorámca (najmä prostredníctvom lepšejadministratívnej spolupráce s členskými štátmi).

25

1.5 Veda a výskum

Výška výdavkov na vedu a výskum je neustálym problémom a prezentovanou otázkou posledných niekoľko rokov. Samozrejme pohľad na financovanie nie je jednoduchý a podlieha viacerým faktorom. Systémové opatrenia však stále chýbjú. Medzi ne patrí zabezpečenie objektívneho hodnotenia kvalitných projektových návrhov, podpora prenosu výsledkov výskumu zo škôl a výskumných organizácií do praxe a pod. Ako prioritu podpory výskumu a vývoja vníma aj slovenská vláda, ktorá chce podporiť predovšetkým intenzívnejšie zapojenie súkromnej sféry do výskumu a inovácií. Podľa Eurostatu výdavky štátu na vedu a výskum („VaV“) sú v nových a starých ČŠ EÚ v rozmedzí 0,10 – 0,37 %. To znamená - veľké rozdiely sú vo výdavkoch na VaV na univerzitách a v priemysle. Jedným z problémov je, že súkromný sektor v SR nezačne investovať v oblasti VaV sám od seba. Slovenská vláda si chce brať príklad z Fínska, Rakúska, Českej republiky a stanovila radu domácich úloh (výhodné podmienky pre investorov – „incentives“, S3, cestovná mapa pre „ESFRI“ – výskumné infraštruktúry, inovačné voučery -„innovation vouchers atď.). Priame zahraničné investície („FDIs“) v SR sú na vynikajúcej úrovni ale nepriniesli vedu a výskum do SR a to musíme zmeniť a potrebujeme aj Vašu pomoc. Vzorom pre SR je napr. ČR a Brno, a to hlavne v priamej finančnej podpore výskumných tímov, vrátane programu na podporu inovatívnych postdoktorandských pozícií a na podporu nových doktorandských programov (zo štrukturálnych fondov-Európskeho sociálneho fondu a z Operačného programu pre vedu a výskum), kde sa im darí v súbehoch pritiahnuť mnoho zahraničných študentov a výskumníkov. Majú aj „co-fund“ s EK na mobilitu Marie Sklodowska Curie.) Dôležitými faktormi pre reformách VaVaI je prepojenie polítk SR a EK ale hlavne je potrebný jednotný postup na národnej úrovni. V SR je plán, že to zabezpečí Rada vlády pre výskum v spolupráci s hlavnými aktérmi. Jednou zo zmien bude aj vyššia podpora intregrácie zahraničných hodnotiteľov/evaluátorov do hodnotiacich procesov výskumných a vývojových programov a prideľovania finančných grantov. Bude pripravený aj tzv.strategický 5-uholník na koordináciu a synergie medzi programom EÚ pre výskum a inovácie – Horizontom 2020 („H2020“), ŠF OP VaI, národnými grantmi v oblasti VaV a národným koordinátorom pre „NCPs“ (nár.kontaktných bodov) pre program H2020 a priemyslom SR, co čo vysoko podporuje práve Európska Komisia. Využívanie štrukturálnych fondov na prenos nových poznatkov z vyšších výskumných úrovní na lokálnu, regionálnu a národnu úroveň je kľúčové pre adaptáciu a ďalší rozvoj nových po znatkov a inovácií. Kvalita slovenských inštitúcií a „start up-ov“ v oblasti informačno-komunikačných technológií („ICT“) a internetovej ekonomiky je na svetovej úrovni a preto je potrebné ju využiť v národnom meradle pre podporu konkurencieschopnosti celej ekonomiky. Koncom septembra 2013 sa v Bruseli prezentovali jedni z najinovatívnejších SK „start-up-ov“ na medzinárodnom seminári (v Európskom parlamente) za účasti viceprezidenta EK M.Šefčoviča a poslancov EP. Boli prezentované niektoré ich odpovede na otázku čo sú kľúčové opatrenia na podporu vzniku inovatívnych MSP (malých a stredných podnikov) v SR a v EÚ? Výsledky sumarizujeme v nasledjúcich bodoch: A. Technické vzdelávanie - s dôrazom na IT, vývoj softvéru a digitálnych zručností; v tejto oblasti už Slovensko historicky dosiahlo medzinárodné úspechy (ESET-NOD atď.). B. Ekosystém start-upov a inovácie - podporovať rozvoj ekosystému start-upov a priaznivého prostredia pre vznik nových, inovatívnych firiem s exportným potenciálom.

26

C. eCommerce a export – škálovateľnosť MSPs produktmi alebo službami s vysokou pridanou hodnotou do celého sveta; vzdelávanie, technologická a marketingová podpora.

27

2. DIGITÁLNE OBCHODNÉ EKOSYSTÉMY

Dvadsiate storočie bolo charakterizované obratom v globálnych procesoch rozvoja hospodárstva. Globalizácia tlačená aj rozvojom informačných a komunikačných technológií zmenila pravidlá konkurencieschopnosti a zdôraznila význam informácií a znalostí v národných a regionálnych ekonomikách. Myšlienky a znalosti sa stali základným prvkom pre budovanie takzvanej novej príp. znalostnej ekonomiky. I napriek zavedeniu mnohých pojmov a systémov vysvetlenia novej ekonomiky, podstatou ostáva využívanie a prenos, zdieľanie a vytváranie informácií a znalostí za účelom zvýšenia efektívnosti a konkurencieschopnosti. Hodnota a konkurenčná výhoda je vytváraná efektívnou kombináciou a synergiou informácií, vzdelávania, technológií, znalostí a jednotlivcov. Ako zdôrazňuje Castells (1996), produktivita a konkurencieschopnosť je podporovaná kapacitou aktívnych subjektov v regionálnom, národnom ale hlavne globálnom prostredí za účelom generovania, spracovávania a aplikovania účinných informácií založených na znalostiach. Zároveň je udržateľný rozvoj podporovaný vývojom pracovnej sily, technológií a účinnej interakcie všetkých ekonomických aktérov. To robí zo znalostnej ekonomiky skutočnú sieťovú ekonomiku, kde je podporovaná efektívna a účinná interakcia medzi rôznymi aktérmi socio-ekonomického prostredia. Znalostná ekonomika je komplexným a širokým fenoménom, ktorý má rôzne aspekty a charakteristiky odlišné od tradičnej ekonomiky. Je charakterizovaná obrovským nárastom informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré sú považované za kľúčový faktor rozvoja. Tento aspekt penetruje do rôznych sociálnych a ekonomických domén a integruje jednotlivcov a skupiny do tzv. Informačnej spoločnosti. Iniciatívou, ktorá podporuje otvorenú a konkurencieschopnú digitálnu ekonomiku a zároveň inovovanú Lisabonskú stratégiu, sa stala nová širšia politická orientácia v rámci i2010 – Európska informačná spoločnosť 2010. V rámci novej, ekonomiky podniky zo všetkých rezortov začínajú transformovať svoju podnikateľskú činnosť na elektronické podnikanie - čo si vyžaduje reštrukturalizáciu celej firmy. V mnohých odvetviach dnes pôsobia rozhodujúci aktéri a služby, ktoré pred niekoľkými rokmi vôbec ešte neexistovali. Kľúčom ich rastu bolo využitie internetu na zvýšenie produktivity a na rozšírenie svojej prítomnosti v sieti. Všetky firmy, veľké či malé, musia reagovať na transformáciu trhového prostredia, pričom jedným z kľúčových faktorov je sieťovanie, integrácia do globálnych elektronických obchodných komunít a podpora sieťovej spolupráce. Tá vyústila do generácie tzv. elektronických trhov rôznych špecifikácií. Účelom tohto modelu bolo vytvorenie technologického sprostredkovateľa medzi množstvom komerčných entít so službami pridanej hodnoty, ktoré tvoria efektívne obchodné služby ako napr. nové transakčné mechanizmy, efektívny a relevantný informačný obsah, kolaboračné, logistické služby a iné. Nárastom počtu elektronických trhov a agregáciou obrovského množstva nových a neznámych firiem sa zároveň začali objavovať aj problémy, ktoré z tejto charakteristiky rezultujú. Ide o problém budovania dôvery, bez ktorej by likvidita na týchto elektronických trhoch bola veľmi nízkou, teda neefektívnou. Tento problém bol identifikovaný v rámci viacerých iniciatív a aktivít Európskej Komisie, ale aj akademického a komerčného sektora.

28

2.1 Elektronické obchodné platformy v digitálnom obchodnom ekosystéme

Súčasný globalizačný trend tlačí firmy v konkurenčnom prostredí k lepšiemu využívaniu svojho potenciálu, redukovaniu nákladov a hľadaniu nových pridaných hodnôt, ktoré jej pomôžu získať konkurenčnú výhodu. Jedným z faktorov, ktorý firmy považovali za kritickú výhodu pri svojom podnikaní, sa stalo využívanie informačných a komunikačných technológií na podporu obchodných aktivít. Tento vývoj vyústil do rozvoja elektronického obchodu ale hlavne sieťového fenoménu novej ekonomiky. V oblasti obchodovania medzi firmami sa v posledných desiatich rokoch vykryštalizoval nový obchodný model – B2B (business-to-business) elektronický trh, ktorý vníma sieťovanie a kooperáciu firiem ako kľúčovú výhodu na globálnom trhu. Vzájomným prepájaním veľkého množstva nákupcov a predajcov a automatizovaním transakcií, e-trhy rozširujú možnosti nákupcov, predajcom umožňujú prístup k novým klientom a znižujú transakčné náklady pre všetkých účastníkov. Zároveň zvyšujú transparentnosť a kvalitu informácií. Koncept podpory elektronických trhov začal dominovať aj na európskej úrovni, pričom v roku 2003 bol prvý krát definovaný pojem jednotný európsky elektronický trh (Single European Electronic Market - SEEM), ktorý má prvok sieťovania firiem významne podporovať za účelom rozvinutia elektronického priestoru, kde budú rôzny aktéri ekonomiky spolupracovať bez technologických prekážok. SEEM sa má zameriavať na realizáciu konkrétnych aktivít na preklenutie rozdielov v produktivite medzi EÚ a USA, čo vyžaduje podporu IKT investícií, reorganizáciu ekonomických procesov v aspekte dynamických a kooperačných obchodných sietí, rozvoj nových zručností a znalostí a podporu výskumu a vývoja v tejto oblasti (Cordis 2006).

2.2 Koncept digitálneho ekosystému

Ďalším významným a inovatívnym prístupom sa stal prístup katalyzácie udržateľného rozvoja prostredníctvom sietí ekonomických agentov podporovaných inteligentnými technológiami, ktoré budú cenovo prístupné, dôveryhodné, adaptívne a evolučné. Týmto konceptom sa stal Digitálny (obchodný) ekosystém (Digital Ecosystems - DE), ktorý sa objavil na európskej úrovni v roku 2002. V súčasnosti je prezentovaný šéfom pre sekciu Technológie pre Digitálne Ekosystémy Francescom Nachirom (2007b) pod DG INFSO EC. Ide o technologický nástroj vytvárajúci siete prepájaním firiem a ich znalostí, posilňovaním produktivity regionálnych aktérov a podporu inováciám. Spolupráca v rámci DE, ktorá rozvíja inovatívne obchodné modely, je centralistickou spoluprácou, pričom vytvára skutočné a vyrovnané digitálne prostredie, ktoré propaguje rozvoj nových firiem a zvyšuje objemy obchodných transakcií medzi existujúcimi firmami. Jednou z čŕt DE je jednoduchá charakteristika profilu organizácií a platformy, ktorá napomáha vyhľadávaniu najefektívnejších firemných vzťahov a vytváraní obchodných príležitostí. V podstate je DE dynamickým agregátorom služieb a organizácií (spolupracujúcich aj konkurenčných) a ostatných aktérov ako napr. výskumné a vzdelávacie inštitúcie, inovačné centrá, malé a veľké firmy a lokálne samosprávy za účelom produkcie systémových výsledkov v aspekte inovatívneho a regionálneho rozvoja. Títo aktéri budú schopní spolupracovať a významne sa ovplyvňovať zdieľaním

29

obchodných informácií a prenosom znalostí. Jednou z čŕt DE v rámci prezentovanej formy spolupráce je aspekt dôveryhodnosti digitálneho prostredia pre všetkých účastníkov a samoregulácia redukcie neférových obchodných praktík a subjektov v tomto prostredí. V súčasnosti existujú dva prístupy pre digitálne ekosystémy vyplývajúce zo súčasného výskumu a využívania: Prvý je charakterizovaný agregáciou údajov, pričom znalosti sú prenášané do rôznych cieľových miest využitím centrálnej výkonnej počítačovej infraštruktúry, ktorá ďalej distribuuje tieto znalosti špecifickým užívateľom ekosystému. Tento medzistupeň distribúcie napomáha redukovať potrebnú kapacitu technológií na získanie najúčinnejšieho riešenia pre obchodné aktivity. Inteligentné technológie by takto mali skôr slúžiť užívateľom ako ich prispôsobovať technológiám. Druhým Európskym prístupom DE je základná infraštruktúra, ktorá nie je spätá s jedným providerom príp. jedinečnou technológiou. Výmena a prepájanie je poskytované automaticky P2P (peer-to-peer) platformou a nie centrálnym serverom. Výhodou tohto prístupu je vytváranie veľkého množstva účinných a inovatívnych výsledkov. Zároveň je v súlade s filozofiou Web2.0 sociálneho sieťovania podporovaného Európskou Komisiou. DE pracuje ako “virtuálny” trh, kde sú schopní jeho účastníci ponúkať a kupovať služby a produkty, automatizovane porovnávať ceny, sledovať inovácie dostupné na trhu a pod. Firmy budú schopné realizovať obchodné transakcie prispôsobené ich požiadavkám prostredníctvom DE infraštruktúry. DE zároveň pôsobí ako katalyzátor lokálnych softvérových firiem, kde tie budú schopné vyvíjať ad hoc produkty pre ekosystém, vytvárať služby a komponenty pre experimenty a disemináciu prostredníctvom ekosystému a následne budú schopné tieto nové produkty efektívne ponúkať na nových trhoch, čím sa diverzifikujú kolaboračné siete.

2.3 Súčasný vývoj Digitálnych ekosystémov v Európe

Európsky prístup DE založený na P2P (peer-to-peer) podporuje klaster výskumných projektov, ktoré riešia čiastkové otázky vývoja, udržiavania a presadzovania riešení na báze DE. Pilotný konkrétny rozvoj DE sa realizoval prostredníctvom Integrovaného projektu Digital Business Ecosystem financovaného Európskou Komisiou (DBE 2006). Projekt zahŕňal 29 partnerov v 9 členských štátoch s aplikáciou DE v 3 európskych regiónoch: Aragon v Španielsku, West Midlands v U.K. a Tampere vo Fínsku. Na tejto báze sa vytvoril klaster ďalších projektov, ktoré podporujú túto myšlienku a prispievajú k vývoju, výskumu a rozšíreniu prvkov digitálnych ekosystémov do regiónov (Nachira 2007a). Ďalším výsledkom aktivít na rozšírenie konceptu DE a aj otázok budovania dôvery je budovanie siete REDEN (Regions for Digital Ecosystems Network) (Reden 2007), ktorá je v súčasnosti vo fáze vytvárania siete regiónov za účelom implementácie prvkov a konkrétnych riešení DE do zahrnutých regiónov. Podľa klastrového stretnutia projektov (Nachira 2007a) (klaster Technológie pre Digitálne Ekosystémy), väčšina z nich identifikovala budovanie dôvery ako kľúčový prvok rozvoja DE a prejavila záujem o prenos výsledkov z výskumu v tejto oblasti do ich vývojových úloh. Projektom, ktorého čiastkovým cieľom je vytvorenie dôveryhodných operačných scenárov je Seamless (2007) - Small Enterprises Accessing the Electronic Market of the Enlarged Europe by a Smart Service Infrastructure (IST-FP6-26476),

30

zodpovednosť za ktorý mal v tomto projekte autor habilitačnej práce ako lokálny koordinátor za Slovensko.

2.4 Sieťovanie a kooperácia podnikov elektronickými riešeniami

Ako už bolo spomenuté v digitálnej výzve, Európska Komisia chce podporiť konkurencieschopnosť ekonomiky podporou rozvoja elektronického obchodu a podnikania. V predošlom programovacom období boli podporované špecifické oblasti pre rozvoj elektronického obchodovania v nadnárodnom meradle. Týkali sa hlavne inteligentným technológiám pre sieťovanie firiem, interoperabilitu, podporu technológií pre digitálne ekosystémy, ambient intelligence, future internet enterprise a pod. Rozvoj v tejto oblasti však nedosahuje požadovanú úroveň využiteľnosti. Na druhej strane otvorilo množťstvo nových problémov, ktoré treba riešiť na výskumnej a rozvojovej úrovni ako aj na úrovni priameho prenosu znalostí do európskych regiónov. Jednou z najdôležitejších spoločných čŕt tejto oblasti je podpora interoperability a sieťových obchodných platforiem. V podstate aj súčasný globalizačný trend tlačí firmy v konkurenčnom prostredí k lepšiemu využívaniu svojho potenciálu, redukovaniu nákladov a hľadaniu nových pridaných hodnôt, ktoré jej pomôžu získať konkurenčnú výhodu. Teda podpora tohto riešenia by mala byť jednznačne win win stratégiou. Mnohé firmy stale chápu elektronický obchod ako predaj cez Internet vo forme Web stránok, kde si zákazník ukladá tovar do košíka. Avšak elektronický obchod už prešiel rôznymi štádiami a v súčasnosti naberá úplne nový význam. Súčasnosť a hlavne budúcnosť patrí obchodovaniu medzi firmami, zvaného business-to-business (B2B). V tejto oblasti sa už istú dobu vytvára nový model obchodu, ktorý sa dá prirovnať k obchodovaniu s akciami na burzách. Tento model sa nazýva elektronický trh (e-marketplace, e-exchange). Elektronický trh môže pokrývať všetky vzťahy, ktoré B2B predstavuje. Dá sa chápať aj ako technologický outsourcing pre ob-chodné procesy.

Obrázok 1: B2B obchodné modely

Zdroj: Delina, 2002 Prepájaním veľkého množstva nákupcov a predajcov navzájom a automatizovaním transakcií, e-trhy rozširujú možnosti nákupcov, predajcom umožňujú prístup k novým klientom, a znižujú transakčné náklady pre všetkých účastníkov. Zároveň zvyšujú transparentnosť a kvalitu informácií. Vlastníci e-trhov môžu

31

spoplatňovať každú transakciu, alebo zaviesť poplatky typu predplatného na určité obdobie, prípadne poplatky za služby. A keďže sú tvorené softvérom, teoreticky môžu fungovať s minimálnymi dodatočnými investíciami, sľubujúc atraktívnejšie marže rastúce spolu s rastom e-trhu. Analytici predpovedajú, že verejné e-trhy budú realizátorom až 50% celkového objemu e-commerce.

2.5 Vývoj elektronických trhov

Elektronický trh sa primárne delí na tri základné druhy: Nákupný model - Základom tohto typu trhu býva najčastejšie jeden silný podnikateľský subjekt alebo aliancia viacerých subjektov, ktorí sú významnými odbera-teľmi a majú značnú vyjednávaciu silu (napr. Tesco). Predajný model - Elektronický trh je v tomto prípade primárne zameraný na odbyt výrobkov zakladajúcich subjektov. Najčastejším modelom je vytvorenie aliancie dodávateľov, ktorí nie sú voči sebe v konkurenčnom postavení, naopak so svojimi produktmi vhodne sa dopĺňajú. Ich náklady na predaj tovaru sú omnoho nižšie ako v klasickom prípade predaja, pretože sú rozložené medzi viacerých subjektov. Spojenie nákupného a predajného modelu (tradičný e-trh) - Je to kombinácia predchádzajúcich typov, kde sa stretáva ponuka s dopytom. Väčšinou je realizovaná nezávislým subjektom. Dá sa porovnať s tradičnou burzou. Elektronický trh je tvorený tromi kategóriami, ktoré spolu úzko súvisia: Model infraštruktúry – podporuje všetky transakcie a služby prevádzane off-line a on-line. Patria tu poskytovatelia internetových a aplikačných služieb, softvérové riešenia, technológia pripojenia, bezpečnosť atď. Horizontálna zložka trhu – Horizontálne trhy nie sú zamerané na konkrétne priemyselné odvetvie. Obchodovanými komoditami sú v tomto prípade predovšetkým také výrobky, ktoré nakupuje takmer každá firma. Jedná sa väčšinou o spotrebný materiál, ako sú kancelárske potreby, výpočtová a kancelárska technika a pod. Napr. ECEurope, Centrade. Vertikálna zložka trhu - Vertikálne trhysú zamerané na konkrétne priemyselné odvetvie, napr. chemický priemysel, hutnícka a strojárska výroba, zdravotnícke potreby, kde sa zapájajú do svojho obchodovania firmy podnikajúce v rovnakom priemyselnom odvetví s rovnakými alebo doplnkovými komoditami. Napr. MetalSite, e-Steel, ChemConnect a pod. Okrem toho existujú ešte klasické komoditné elektronické trhy, na ktorých sa obchoduje s určitou komoditou ako uhlie a pod. Napr. Globalcoal. Z hľadiska možnosti prístupu existujú tri základné druhy eletronických trhov:

1. „public independent e-markets“ - verejné nezávislé e-trhy prevádzkované neutrálnou spoločnosťou (napr. e-steel),

2. „public consortia e-markets“ - verejné konsorčné e-trhy prevádzkované skupinou veľkých konzorčných spoločností (Covisint, Transora, Elemica),

3. „private e-markets, private trading networks“ - súkromné e-trhy alebo súkromné obchodné siete prevádzkované jednou spoločnosťou (Cisco e-Hub, BP Chemicals Direct)

32

Ak by sme mali zhrnúť dopad B2B elektronických trhov na činnosť firiem a vzťahy medzi nimi, tak najväčšie výhody automatizovania dodávateľského reťazca sú: Zo strany kupujúceho:

► Nižšie transakčné náklady • nájdenie dodávateľa • jednoduchšie a rýchlejšie procesy • transparentné riadenie procesov • možnosť integrácie s vnútropodnikovými systémami (ERP) • integrácia manažmentu dodávateľského reťazca (SCM) • lepší tok informácií

► Lepšie ceny • transparentnosť trhov • predajné komunity • sofistikovanejšie obstarávanie

► Zvýšená trhová efektívnosť • redukcia nákladov na IT • zvýšenie funkcionality a flexibility

Zo strany predávajúceho: ► Nižšie transakčné náklady

• nájdenie nákupcu • zjednodušenie spracovania objednávok a redukcia chýb

► Zlepšený marketing • zlepšená informovanosť o cenách/špecifikách • zvýšenie efektivity cieleného marketingu

► Podpora back-office • podpora logisitiky • možnosť externej fakturácie • možnosť vzdialeného riadenia zásob

► Prístup k novým príjmom • väčší trhový dosah • možnosť efektívneho zbavovania sa prebytočných a chybových zásob

► Zvýšenie IT efektivity • redukcia nákladov na IT • zvýšenie funkcionality a flexibility

Transakčné mechanizmy Medzi hlavné kritériá elektronických trhov patrí ponuka transakčných mechanizmov, teda spôsobov, akým je možné obchod uzatvoriť. Tu je potrebné zohľadňovať špecifická daného obchodu, odvetvia, príp. konkrétneho zákazníka. V súčasnosti najviac rozšírenými službami sú off-line služby - katalógy a tzv. „nástenky“. Ide o najjednoduchší spôsob, ktorý sa dá prirovnať k žltým stránkam s inzerciou, kde sa buď ponúka tovar, alebo sa hľadá vhodný obchodný partner. Komplexné trhy ponúkajú aj ďalšie mechanizmy, ktoré sú on-line a môžu byť postavené na dynamicky tvorených cenách. Ide o aukcie a tendre. Tú sa ukazuje hlavná výhoda dynamických mechanizmov, ktoré pri dostatočnom počte účastníkov zaručujú najvýhodnejšiu cenu pre vypisovateľa

33

takejto elektronickej aukcie. Na elektronických trhoch je možné sa prispôsobiť špecifikám obchodu ponúknutím rôznych typov aukcií. Aplikačná podpora Podľa komplexnosti elektronických trhov je poskytovaná možnosť integrácie vnútropodnikovými systémami pre efektívnejšie riadenie distribučného reťazca a spoluprácu. Ďalším inovatívnym prvkom býva softvér na podporu účasti na aukciách (tzv. proxy bidding), ktorý má za úlohu pomáhať vyhľadávať konkrétne aukcie podľa vopred zadaných kritérií, pričom má možnosť aj automatického sa zúčastňovania tejto aukcie. Pridaná hodnota Jedným z dôležitých kritérií je aj pridaná hodnota ponúkaná elektronickým trhom pre daný subjekt. V prvom rade by malo ísť o možnosť zvýšenia zisku prostredníctvom ušetrenia nákladov, skontaktovania množstva potenciálnych obchodných partnerov, zlepšenia obrátkovosti zásob, zníženia stavu zásob na skladoch a pod. Tieto pridané hodnoty by mali vyplývať z uvedených výhod elektronických trhov. Doplnkové služby Hlavne vertikálne elektronické trhy poskytujú k základným službám aj prídavné služby ako novinky z oblasti odvetvia, expertné poradenstvo, detailné špecifikácie a analýzy produktov, správy renomovaných firiem z určitého segmentu. Ďalej sú to napríklad možnosti cieleného marketingu, ktorý práve takýto trh vie veľmi efektívne pos-kytnúť. Poplatky Služby elektronického trhu sú spoplatňované rôzne a sú závislé od viacerých faktorov. Najčastejšie využívanými poplatkami sú: Transakčné poplatky – kde je spoplatňovaný objem vykonanej transakcie určitým percentom. Tieto percentá sú niekde závislé aj od tohto objemu vykonanej transakcie. Licenčné (registračné) poplatky – tu sa spoplatňuje registrácia v danom elektronickom trhu, teda ide o akýsi paušál za určité obdobie (zvyčajne rok). Poplatky za služby – niektoré služby ako napríklad vykonanie rôznych analýz, zasielanie rôznych informácií, poskytovanie niektorých aplikácií môžu byť spoplatňované osobitnou sadzbou. Poplatky za reklamy – keďže na vertikálny trh sa zúčastňujú firmy z určitého odvetvia je to ideálna forma pre efektívnu cielenú reklamu. Táto reklama môže byť vo forme elektronickej pošty alebo reklamných prúžkov (banner). Niektoré elektronické trhy poskytujú svoje služby výhradne jednou spoplatňovacou formou, napr. transakčnými poplatkami, väčšinou však ide o kombináciu týchto poplatkov. Bezpečnosť a dôvera Dôležitými atribútmi, ktoré musí elektronický trh spĺňať sú stabilita systému, právna zodpovednosť za škody spôsobenej nefunkčnosťou systému, autentifikácia účastníkov formou digitálnych certifikátov, zabezpečenie likvidity a platenia, dôvera v nezneužitie obchodných informácií a pod. Tieto podmienky upresňujú „Všeobecné

34

právne a obchodné podmienky“, ktoré musí klient pri registrovaní a využívaní služieb elektronického trhu akceptovať. Podpora spolupráce Znamená využitie internetu na spoluprácu (kolaboráciu) v širšom zmysle ako len na nákupné a predajné vzťahy. Je to spôsob, akým firmy v hodnotovom reťazci plánujú, navrhujú, nakupujú, budujú, predávajú, distribuujú a podporujú produkty a služby, ktoré koncový užívateľ spotrebúva. Môže sa konať v rámci súkromného alebo verejného elektronického trhu. Spolupráca medzi spoločnosťami existovala stále, ale Internet prináša inovácie spôsobu realizácie tejto spolupráce. S pomocou Internetu, spolupráca nadobúda nový rozmer tým, že teraz je možné zdieľať dáta – formuláre, predpovede, zákaznícke požiadavky, dodávky, produktové a promočné informácie, zmeny, schválenia a iné - presne, okamžite a globálne. Nové technológie podporujúce kolaboráciu v dodávateľských reťazcoch robia sieťové medzifiremné obchodné procesy skutočnou možnosťou. E-spolupráca pridáva novú dimenziu k tradičným vzťahom medzi dodávateľom a nákupcom, v siedmich základných oblastiach:

• Zníženie nákladov • Skrátenie dodávacieho a výrobného cyklu • Zlepšenie kvality a presnosti dodávky • Zlepšenie prehľadnosti údajov - objednávok, zásob, dodávok • Zlepšenie produktivity aktív • Skutočná „just in time“ výroba • Lepšie predpovedanie

Účastníci e-spolupráce môžu ľahko zdieľať svoje skúsenosti. Môžu uplatniť nové myšlienky a koncepty skôr ako si ich hodnotu uvedomia iný a zrýchliť čas od konceptu k obchodnej realizácii. V konečnom dôsledku e-spolupráca rozširuje dosah organizácie na zákazníkov a dodávateľov. Je samozrejmé, že čím väčší počet účastníkov na určitom elektronickom trhu existuje je zaručená väčšia predajnosť a dosiahnutie skutočnej trhovej ceny. Súčasnosť naznačuje na prudký rozmach elektronických trhov. Logicky však ich počet musí byť limitovaný kritériom efektívnosti. V prípade množstva trhov budú rozdrobené aj segmenty kupujúcich, či predávajúcich a účasť na určitom e-trhu nebude spĺňať tie základné požiadavky na spojenie čo najväčšieho počtu užívateľov. Preto je logické, že budúcnosť bude v znamení zániku niektorých elektronických trhov v dôsledku neefektívnosti, ich spájania sa a integrácii, prípadne vzniku „meta“ e-trhu, ktorý bude prepojením všetkých existujúcich trhov (peer-to-peer e-trh). V rámci jedného odvetvia bude možné uživiť pravdepodobne iba jeden – dva vertikálne elektronické trhy tak, aby bola zaručená ich efektívnosť pre dané odvetvie.

2.5.1 Príklady elektronických trhov v chemickom odvetví Chemické elektonické trhy ponúkajú širokú škálu produktov a služieb zameraných na chemikálie, petrochemikálie, biochemikálie, farbivá, čistidlá, lepidlá, plasty, rôzne chemické suroviny a polotovary, medicínske, zdravotnícke, kozmetické a laboratórne produkty a zariadenia, liečivá a pod.

35

S ohľadom na územnú špecifikáciu by pre Slovensko boli najvýhodnejšie práve globálne alebo európske trhy. Podľa www.emarketservices.com k najvýznamnejším trhom patria práve Elemica, ChemConnect a cc-chemplorer. Preto ďalej bližšie rozoberieme tieto tri trhy.

2.5.2 Elemica V auguste 2000 Elemicu založilo 22 najväčších chemických spoločností vo svete. Elemica transformuje chemický priemysel, tým že zavádza štandardy. Tieto štandardy povedú k významnému zefektívneniu nákladov v celom priemysle až do 20 biliónov amerických dolárov (podľa Bank of America), tým slúži celému priemyslu. Elemica je prepojená s ostatnými e-trhmi, napríklad aj s ťažobným priemyslom, s plastmi apod. V marci 2003 nadobudla „Optimum Logistics Limited“ - vedúce lodné logistické riešenie v chemickom priemysle. Ponúka nízkonákladovú reťaz dodávateľov a jednoduché pripojenie umožňuje nadobúdať a poskytovať reálne údaje. V tabuľke sú zhrnuté základné údaje o Elemice.

Tovary a služby chemikálie, elastické a kaučukovité materiály, zariadenia a služby

Kupujúci a predávajúci

Kupujúci a predávajúci chemikálií, chemickí producenti, užívatelia, distribútori a poskytovatelia služieb.

napríklad: BASF, CIBA, Shell Cemicals, Dow, DSM, Borchers, Syngenta, Bayer, Du Pont, Solvay, Crompton, Henken, IFF, Ticona, Brenntag, Univar, Clariant, etc.

Územná lokalizácia globálne trhy

Jazyk anglický, francúzsky, nemecký

Obchodné funkcie katalóg s on-line objednávkou, celá sada obchod. nástrojov zahrňujúca manažment dodávkového reťazca

Doplňujúce služby a funkcie

správy hodnotiace predaj, kalendár podujatí, novinky z oblasti odvetvia, job forum, logistika, manažment objednávok, základné riešenia podnikateľských zdrojov a plánov (ERP) pre malé firmy

Kritériá členstva kontakt navrhuje Elemica

Poplatky transakčné poplatky, rôzne poplatky

Štatistika stránku aktuálne monitoruje viac ako150 členov.

Počet zamestnancov 100

Vlastníci

22 svetových chemických spoločností: BASF, Bayer, BP, Dow, DuPont, Mitsubishi Chemical Corporation, Mitsui Chemicals, Rhodia, Rohm and Haas, Shell Chemicals, Sumitomo Chemical, Royal Vopak a iní

Technickí zásobovatelia a strategickí partneri

Manugistics Group, Quadrem (ťažobný priemysel), The RubberNetwork a Omnexus (plasty); Elemica tvorí strategickú alianciu s Transwide, s akousi európskou centrálou pre prepravu

Dátum založenia august 2000

Centrála, riaditeľstvo Wayne, PA, USA

Odbytové oddelenie Singapur, Nemecko

Tabuľka 2: Elemnica Zdroj: vlastné spracovanie

36

2.5.3 ChemConnect Globálna obchodná sieť ChemConnect bola založená v roku 1995, aby pomohla svojim členom zlepšiť ich nákupný a predajný proces v chemickom priemysle ChemConnect vytvoril alianciu so strategickými partnermi z rôznych oblastí (napríklad finančná, IT oblasť, rôzne technológie, distribúcia, risk manažment, spracovanie trhových informácií a pod). V roku 2002 zaznamenal 9 000 členov v 150 krajinách. Tabuľka informuje o základnej charakteristike ChemConnect-u.

Tovary a služby

chemické sklady, chemikálie, plasty a ďalšie produkty v rôznych kategóriách ako napríklad: petrochemické produkty, priemyselné chemikálie, plasty a polyméry, farmaceutické vstupy, technické plyny a agrochemikálie

Kupujúci a predávajúci

svetoví kupujúci a predávajúci chemikálií, plastov a priemyselných plynov

napr.: Epsilon Products Company, Metropolitan Eximchem Limited, Vanguard, Landmark Chemicals, The Lubrizol Corporation, etc.

Územná lokalizácia globálne e-trhy

Jazyk Anglický

Obchodné funkcie aukcia, RFP a RFQ, reverzná aukcia


doplňujúce nástroje, demojazda (Demotour), kalendár podujatí, novinky z oblasti odvetvia, job forum, logistika, manažment dodávkového reťazca, monitoring platieb a transakcií, finančné vyrovnanie

Kritériá členstva vyžaduje sa registrácia (online prihláška)

Poplatky členské poplatky, transakčné poplatky, rôzne poplatky za rôzne služby

Štatistika 9 000 členov z 150 krajín a 60 000 produktov je zaregistrovaných v databáze ChemConnect-u (december 2004)

Vlastníci Majoritné súkromné podniky: Goldman Sachs, Institutional Venture Partners (IVP), BASF, Abbott Laboratories (ako investori)


Citigroup, Surepay, Global eXchange Services, Oracle, Webmethods a mnohí ďalší

Dátum založenia 1995

Centrála, riaditeľstvo Houston, Texas, USA

Odbytové oddelenie Singapur, Belgicko, Veľká Británia

Tabuľka 3: ChemConnect

Zdroj: vlastné spracovanie

37

2.5.4 Cc-chemplorer Cc-markets a chemplorer sa zlúčili in júli 2001. Od júna 2002 spolupracuje cc-chemplorer so SESAMi, vedúcim B2B operátorom v Ázii, a tak zákazníkom z Európy otvoril ázijsko – pacifický región. Tento e-trh má 15 000 transakcií týždenne a časopis Forbes ho zaradil k najlepším web-stránkam v roku 2002. 21 zo 40 vedúcich spoločností v spracovateľskom priemysle v Európe používa tento trh na obstaranie MRO tovarov a služieb. Aktuálne je na cc-chemplorer napojených 33 nákupných spoločností a 1150 dodávateľov. V tabuľke sú zhrnuté základné poznatky o cc-chemplorer.

Tovary a služby režijný tovar, MRO produkty, obalové materiály a služby zahrňujúce: bezpečnostné a ochranné zásoby, kancelárske potreby, náradie, IT, laboratórne zariadenia, potrubia, ventily a armatúry

Kupujúci a predávajúci najlepšie spoločnosti spracovateľského priemyslu v Nemecku a vedúce spoločnosti zo sektorov susediacich s Európou

Územná lokalizácia Európa

Jazyk anglický, francúzsky, nemecký.

Obchodné funkcie aukcia, katalóg s on-line objednávkou, RFP a RFQ


kalendár podujatí, novinky, súkromné riešenia e-trhov, slovník, ponuky technickej literatúry

Kritériá členstva vyžaduje sa registrácia; požiadavka dodávateľov na produktový katalóg je založená na potrebách cieľových zákazníkov - dodávatelia sú tu zahrnutí alebo vymenení podľa podmienok na trhu

Poplatky nezverejnené

Štatistika týždenne je dokončených viac ako 15 000 transakcií

Vlastníci BASF, Bayer, Degussa, Henkel, SAPMarkets


Deutsche Telekom, SAP, T Systems, Commerce One, Portum, build.com, SESAMi Inc, E-pro Solutions Gmbh, nterra, Triaton, ThyssenKrupp a webMethods

Dátum založenia október 2000

Centrála, riaditeľstvo Bonn, Nemecko

Tabuľka 4: Cc-chemplorer Zdroj: vlastné spracovanie

2.6 Podpora rozodovacieho modelu elektronickej spolupráce

Potenciálny algoritmus rozhodovacieho procesu o výbere vhodného riešenia je načrtnutý v nasledujúcom obrázku. Keďže dvoma najzákladnejšími faktormi, ktoré rozhodovací proces ovplyvňujú, sú pre slovenské podniky (a nielen pre ne) cena a technológie, schéma zohľadňuje aj tieto súčasti procesu. Práve tieto oblasti by mali byť podporené za účelom dosahovania vyššej efektívnosti a konkurencieschopnosti regionálnych a národných firiem. Integrácia a štandardizácia podnikov a podnikových procesov do globálneho trhu nie je jednoduchá a vyžaduje viacero rizikových príp. Finančne a investične náročných opatrení. Práve preto je vhodné tieto zmeny v regionálnej ekonomike podporovať z národných zdrojov.

38

V tejto oblasti by sa mali firmy zamerať na dôkladnú analýzu reálneho stavu technológií, ich využívania v nadväznosti na vykonávané firemné činnosti, a samozrejme, na objem finančných prostriedkov, ktoré je firma schopná a ochotná do modernizácie investovať. Keďže pri cielene vybranom, vhodnom riešení sú náklady síce vyššie, ale návratnosť pri efektívnom využívaní krátkodobá (do 1 roka), nie je nutné, aby firma virtualizáciu financovala z čisto vlastných zdrojov. Kroky procesu Prvým krokom rozhodovacieho procesu, by malo byť určenie cieľov a oblastí, na ktoré sa chce firma upriamiť. Pre firmy je nutné si uvedomiť, ktoré činnosti ich hospodárskeho procesu im prinesú dostatočný objem peňažných prostriedkov. Zameranie sa predovšetkým na predajnú stránku obchodných procesov je často preceňované a pri tejto voľbe je nutné zdôrazniť stále pretrvávajúcu nedôveru spotrebiteľov a obchodných partnerov v oblasti virtuálnych obchodných operácii na slovenskom trhu a v zahraničí nedôveru spôsobenú nedostatkom informácií, slabou znalosťou trhovej pozície a nedôverou v kvalitu poskytovaných výrobkov a služieb. Preto by sa mali slovenské firmy upriamiť na stranu nákupu (resp. obstarávania), pretože tu môžu zaznamenať výrazné úspory, čo v konečnom dôsledku vedie k vylepšeniu finančnej situácie a zhromaždeniu zdrojov pre následnú dodatočnú modernizáciu a rozvoj. Riešenie e-obchodu môže firme sprístupniť viaceré kanály pre obstarávanie, čím môže eliminovať vysoké prirážky sprostredkovateľských firiem a distribútorov, alebo ich úplne z dodávateľského reťazca vynechať. Druhým krokom virtualizácie je analýza vnútropodnikového systému. Tu musí firma reálne zhodnotiť možnosti svojho vnútropodnikového (ERP) systému a možnú kompatibilitu s aplikáciami poskytovanými výrobcom e-riešení. Firma, ktorá takýto systém nevlastní, stojí pred technologickou otázkou, či si ho dá vyvinúť „na mieru“, alebo využije služby a softvér poskytovaný na báze outsourcingu (napr. služba firmy Chemizen.com.,Inc. – Web-ERP). Ak firma využije outsourcovaný ERP musí rátať s paušálnym spoplatňovaním. Pri obstaraní Web-ERP systému, môže firma využiť plne aplikovateľný softvér od tej istej spoločnosti, a tak vstúpiť do komplexnejších riešení (od B2B riešení až po „hub-y“), pričom nemusí byť obmedzovaná iba na daný „hub“ firmy. Systémom AS (adapter server) môže byť aplikácia plne integrovateľná na neobmedzený počet elektronických trhov. Akonáhle má firma takýto systém zakúpený, alebo ho plánuje vyvinúť musí sa rozhodnúť, či bude do virtuálneho prostredia vstupovať ako neintegrovaný užívateľ, alebo s čiastočnou, či úplnou mierou integrácie svojho vnútropodnikového systému. Výhodou je integrácia, hoci len čiastočná, pretože umožní, v rámci pridružených aplikácií, čiastočnú alebo celkovú analýzu stavu jednotlivých divízií podniku a zároveň vygeneruje užitočné dáta pre operatívne, taktické a strategické plánovanie rozvoja organizácie. Fáza je založená na cenovom rozhodovaní, pretože ak má firma implementovaný ERP systém, proces virtualizácie sa zlacňuje. Ak sa firma rozhodne pre tvorbu vlastného ERP, stojí pred otázkou ako vstúpiť do virtuálneho prostredia e-obchodu. Jednou z možností je prepojenie vnútropodnikového ERP systému s ERP systémami iných firiem. Toto špeciálne ERP-to-ERP prepojenie poskytuje napr. portál Elemica (Elemica.com) s následnou možnosťou implementácie do „hub-u“.

39

Ak firma vyriešila otázku svojho vnútropodnikového systému, mala by sa v treťom kroku zamerať na proces virtualizácie prostredníctvom B2B riešení. V tomto kroku musí firma zhodnotiť svoje možnosti a hlavne ciele. Ak sa firma rozhodne pre lokálnych dodávateľov a distribútorov, potom je pre ňu najvhodnejšie vlastné B2B riešenie a integrácia vlastných dodávateľov napr. formou aukcií. Tento krok je podmienený existenciou niekoľkých dodávateľov, schopných si navzájom konkurovať. Následným krokom je možnosť vytvorenia vlastného e-trhu, príp. participácia na „hub-e“. Ak sa firma rozhodne pre outsourcované riešenie záleží iba na manažéroch, pre ktorý e-trh sa rozhodnú. Keďže skoro všetky e-trhy ponúkajú širokú škálu poskytovaných služieb, rozhodovanie sa prenáša do roviny finančnej a rozhodnutie bude závisieť aj od pridružených služieb. Pre slovenské firmy by boli vhodné portály s dostatočnou softvérovou bázou a dodatočnými analytickými službami. Rozvinutím vlastného B2B riešenia môže firma vo štvrtom kroku založiť trh (vlastný), ktorý jej v danej lokalite zabezpečí relatívne dominantné postavenie z hľadiska cenových výhod. Tento proces je však finančne a technologicko náročný, a preto by si mala firma zvážiť, či neexistuje pre ňu cenovo menej náročná cesta prepojenia sa s už existujúcim e-trhom. Takýto outsourcovaný e-trh má už dostatočné skúsenosti, technickú a technologickú vybavenosť a čo je najpodstatnejšie dostatočný počet členov. Firma môže participáciou na kvalitnom e-trhu iba získať a podporiť tak celý regionálny ekonomický ekosystém.

40

Obrázok 2: Komplexnosť infraštruktúry Zdroj: Delina, Vajda, 2004

V piatom kroku by mala firma zhodnotiť prístup na momentálne najrozvinutejšiu formu virtualizácie z hľadiska komplexnosti poskytovaných služieb, ktorou je „hub“. Pretože spája integrovaných užívateľov, členov a takisto neintegrované firmy, poskytuje ešte širšie možnosti pre rozvoj obchodu danej firmy. Firma môže participovať na „hub-e“ vlastným riešením, outsourcovaným riešením a dokonca aj vlastným trhom. Pri aplikácii vlastného trhu existujú „hub-y“ prevádzkujúce translačný server a vstupujúcemu trhu tak odpadávajú dodatočné

41

náklady na štandardizáciu a reinžiniering transakcií, dokumentácií a ostatných procesov. Tá istá situácia platí aj pre vlastné B2B riešenie. Pre tieto účely by mala byť podporovaná integrácia a vývoj špecifických podnikové informačné systémy interoperabilných s kooperatívnymi platformami a pripravenosť na globálne elektronické obchodné siete. Kritickými sú napr.: MRP - Material Requirements Planning MRP znamená plánovanie materiálových požiadaviek. Je to systém podporujúci činnosť podniku zameranú na riadenie materiálových požiadaviek potrebných na výrobu produktov. Zahŕňa nákup, skladovanie a distribúciu materiálu vo firme čo najefektívnejším a najhospodárnejším spôsobom. Výsledkom je lepšie využitie výrobných kapacít podniku. ERP – Enterprise Resource Planning ERP je informačný systém podniku, ktorý sa pokúša integrovať všetky funkčné oddelenia v rámci celej spoločnosti do jedného celku, ktorý by mal slúžiť špecifickým potrebám každého oddelenia. To znamená, že by spĺňal požiadavky pracovníkov finančného oddelenia rovnako ako zamestnancov riadenia ľudských zdrojov, výroby alebo skladu. Každé z týchto oddelení zvyčajne má svoj vlastný informačný systém, ktorý je optimalizovaný pre špecifické potreby práce v danom oddelení. Ale ERP ich navzájom kombinuje do jednotného integrovaného softvérového programu, ktorý využíva jednotnú databázu. Dôsledkom toho je fakt, že rôzne oddelenia môžu oveľa jednoduchšie zdieľať informácie a komunikovať navzájom. Správne navrhnutý ERP systém môže spoločnosti priniesť mnohonásobnú návratnosť investície, ktorá bola použitá na jeho nákup a inštaláciu. Ako príklad može slúžiť zákaznícka objednávka. Väčšinou, ak zákazník zadá objednávku, táto „putuje“ po rôznych oddeleniach spoločnosti a je mnohokrát prepisovaná z papierovej formy do osobitných počítačových systémov a naopak. Toto putovanie dookola zaberá určitý čas a spôsobuje stratu objednávky, pričom pri neustálom prepisovaní do počítačov sa môžu vyskytnúť chyby. Pritom nikto v spoločnosti bezpečne nevie, v akom štádiu sa objednávka nachádza. Nie je možné, aby sa napríklad pracovník z finančného oddelenia dostal do počítačového systému skladov a pozrel sa, či požadovaná položka bola doručená. Pre zákazníka to znamená obvolávanie niekoľkých oddelení, čo môže byť frustrujúce. Tento jednotný systém funguje na modulovom princípe, tzn. že je rozdelený na moduly určené pre jednotlivé oddelenia. Tieto oddelenia stále majú svoj vlastný softvér, ale tieto sú navzájom prepojené a kompatibilné. To znamená, že napríklad zamestnanec finančného oddelenia môže nazrieť do skladového programu a zistiť, či objednávka bola realizovaná. Existujú softvérové spoločnosti, ktoré dodávajú kompletné balíky ERP softvéru šité na mieru danej firme. Tieto programy sú dostatočne pružné, a keďže fungujú na modulovom princípe, je možné nainštalovať iba niektoré moduly bez potreby kupovať celý balík. Preto niektoré firmy si kúpia iba ERP financie alebo modul „Ľudské zdroje“ s tým, že zvyšné časti si môžu zakúpiť neskôr.

42

ERP softvér po prijatí objednávky automaticky vygeneruje fakúru a príjmový doklad. Tomuto procesu sa hovorí order fulfillment process (proces realizácie objednávky). Z tohto dôvodu sa ERP označuje ako back-office softvér. Zvyčajne nezahŕňa proces riadenia vzťahov so zákazníkmi. Inými slovami, ERP „vezme“ zákaznícku objednávku a automatizuje rozličné kroky na ceste k jej naplneniu. Ak obchodný zástupca zadá objednávku do ERP systému, má k dispozícii všetky nevyhnutné informácie potrebné k jej realizácii (napr. finančnú disciplínu zákazníka a históriu objednávok z finančného modulu, úroveň zásob zo skladového modulu a plán prepravy z logistického modulu). Špecifické SW riešenia pre obchodné procesy Firmy začali vvýjať aj sofistikované nástroje, špecificky zamerané na konkrétne obchodné procesy a aktivity, ako napr. vyjednávacie nástroje (elektronické aukcie), analytické nástroje (CRM, DM, BI), účtovné a pod. Všetky tieto nástroje môžu byť efektívne integrované do globálnych sietí a medzinárodných elektronických obchodných štruktúr.

2.7 eKooperácia v rámci medzinárodného globálneho dodávateľa reťazca

Hlavní výrobcovia a maloobchodníci sa v posledných rokoch zamerali na dva typy operácií, ktoré podporujú medzifiremnú spoluprácu. Začali spolupracovať s obchodnými partnermi v záujme zvýšenia efektivity dodávateľského reťazca využívajúc proces nazývaný spoločné plánovanie, prognózovanie a zásobovanie (CPFR). V druhom type v dôsledku spojenia s konkurenciou sa formovali trhoviská B2B s cieľom získať výrazné úspory deľbou rozsahu činnosti (napr. množstva nákupu). Súčasné trhové zákonitosti spájajú kolaboračné aktivity obchodných partnerov i konkurentov, a to hlavne vytváraním spolupracujúcich obchodných komunít. na elektronických trhoch. Spolupráca sa stáva dominantným pojmom obchodu, ktorý má vážny dopad na odberateľov, dodávateľov a informačné technológie zabezpečujúce obchodné vzťahy. Tieto trhy svoju existenciu začínali ako nezávislé firmy podporované rizikovým kapitálom alebo aplikáciami softvérových firiem. Uvedené firmy ponúkali on-line obchodné katalógy, priemyselné novinky, diskusné fóra a aukcie nadbytočných zásob a komodít. Úspech a priam šoková trhová kapitalizácia firiem, ako Vertical-Net, Chemdex (v súčasnosti Ventro), Commerce One a Ariba, na seba upútali pozornosť dôležitých spoločností v automobilovom priemysle, maloobchode, obalovom priemysle a v iných odvetviach. Štartom troch veľkých automobilových firiem sa dominantné firmy vo viacerých odvetviach rozhodli sformovať svoje vlastné trhy B2B. V súčasnosti existuje niekoľko konkurenčných elektronických trhov vrátane takých obchodných sietí, ako Global Net Xchange (Sears, Carrefour, Sainsbury a iné) a World Wide Retail Exchange (K-mart, Target, Tesco, Casino a iné). Tieto konkurenčné trhoviská majú výhodu vo financovaní vysokého počtu transakcií, ktoré potrebujú na zabezpečenie svojich hlavných činností. Vytvorením stálej likvidity a cenovej sily môžu jednoducho a efektívne pôsobiť na potenciálnych zákazníkov trhu,

43

ktorých nepotrebujú lákať, ale ktorí zásluhou týchto faktorov sami na takýto trh B2B prichádzajú. V oblasti nákupu komodít alebo nepriameho materiálu uľahčujú trhy B2B určovanie, resp. vyhľadávanie najvhodnejšieho dodávateľa produktov alebo podmienok predaja. Zároveň agregujú potreby viacerých kupujúcich v rámci veľkej komunity, čo ústi do väčších a výhodnejších nákupných transakcií. To je podporované aukciou (alebo reverznou aukciou), ktorá napomáha k získaniu najlepšej ponuky aj prostredníctvom dodávky od viacerých predávajúcich (multi-unit auction.).

2.7.1 Vývoj elektronických trhov do spolupracujúcich komunít Trhy B2B sa vyvíjajú do spolupracujúcich obchodných komunít v dvoch krokoch. V prvom kroku pretvoria celý obchodný cyklus od obstarávania, cez manažment dodávateľského reťazca, až k manažmentu odberateľských vzťahov, priblížením výrobcov k odberateľom pre už existujúcich participujúcich partnerov. V druhom kroku sa priblížia k ďalším produktom a materiálom zahŕňajúcim aj priame zásobovanie, takže sa rozširujú aj pre ďalších potenciálnych obchodných partnerov, ochotných vstúpiť do takejto spolupracujúcej komunity. Pre produkty priebežného zásobovania je potrebné, aby kolaborujúca obchodná komunita posudzovala aj časový faktor požiadaviek ponuky a dopytu. Z tohto časového hľadiska je nutné udržať disponibilitu pri minimálnej výške skladových zásob. Komunita zároveň určuje a uskutočňuje plánovanú reklamu, uvedenie nového produktu a zmeny skladovej politiky. Predvída dopyt, priraďuje dopyt k vybraným dodávateľom, kalkuluje plány dodávok, schvaľuje dodávky, určuje veľkosť nákladu, cestu a spôsob najefektívnejšej prepravy a pod. Komunita tiež archivuje historické údaje, ako aj aktuálne tržby, objednávky a dodávky cez dodávateľský reťazec pre následné využitie v oblasti plánovania. Okrem toho komunita využíva spätnú väzbu na zabezpečenie svojho trvalo udržateľného rozvoja. Proces CPFR VICS (Voluntary Interindustry Commerce Standards). Proces CPFR poskytuje jednu z najlepších štruktúr pre manažment plánovania a zásobovacích procesov. CPFR je rozdelený do 9 krokov [podľa Johnson, Syncra Systems]. Krok č. 1: Počiatočná dohoda. Participujúce spoločnosti určia vedúcich gestorov, schvália dôvernosť údajov, prerokujú konfliktné procesy, zostavia hodnotiacu tabuľku (scorecard) na vyhľadanie kľúčových metrík dodávateľského reťazca vzhľadom na kritériá úspešnosti a zavedú sa určité finančné stimuly, ako aj pokuty. Krok č. 2: Zladenie obchodného plánu. Spoločnosť vypracuje plán pre propagáciu, zmeny politiky zásob a produktové zmeny v každej kategórii produktov. Krok č. 3 - 5: Spolupráca na predajných prognózach. Obchodní partneri sa zúčastňujú na prognóze dopytu a identifikujú problémy, ktoré môžu nastať v prípade, ak sa plány spolupracujúcich partnerov nezhodnú alebo ak sa dramaticky zmenia. Tieto problémy sa riešia ovplyvňovaním príčinných faktorov a úpravou plánov tam, kde je to nevyhnutné. Krok č. 6 - 8: Spolupráca pri nákupných prognózach. Obchodní partneri zdieľajú plány priebežného zásobovania, identifikujú a riešia problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť.

44

Krok č. 9: Generovanie objednávky/realizácia dodávky. Konečné údaje (POS, objednávky, dodávky) sú spoločne zdieľané, pričom sa určí odhad problémov, prebytočných alebo nedostatočných zásob. Tieto predpokladané problémy sú následne riešené. Krok 1 zabezpečuje, že každá spoločnosť má adekvátnu zaangažovanosť v kolaboračných procesoch a že všetky strany sú združené okolo spoločných cieľov. Táto počiatočná dohoda môže byť prehodnocovaná na ročnom základe. Krok 2 aplikuje manažérske princípy prevzaté z ECR (Efficient Consumer Responce) s cieľom utvoriť plán pre vstup na trh. Tieto princípy bývajú tradične revidované štvrťročne alebo polročne. To, čo robí CPFR unikátnym, je, že tento plán je používaný denno-denne na kontrolu aktivít výroby, dodávky a predaja produktov. Kroky 3 - 9 pomáhajú pri praktickej realizácii plánu. Základný predpoklad CPFR je, že každá firma (organizácia) zahrnie detaily spoločného obchodného plánu do svojich on-line plánovacích systémov a následne zdieľa výsledky na základe zmien trhových podmienok a výskytu logistických problémov. Pretože každá firma môže manažovať tisíce produktov distribuovaných cez tisíce pozícií, nedá sa uskutočniť manuálne porovnávanie týchto plánov a navyše aj určovať, ktoré zmeny sú významné. Namiesto toho technológia CPFR na elektronickom trhuporovnáva každú hodnotu využívajúc hranice, ktoré stanovujú plánovači. Keď zmeny v pláne alebo rozdiely medzi plánmiprekročia tieto hranice, systém na to plánovača upozorní. Plánované preverovania sa dejú pravidelne, zvyčajne každý týždeň.

Schéma 1: Vývoj elektronických trhov Zdroj: Delina, 2002

45

2.7.2 Integrácia CPFR s ďaľšími trhovými aplikáciami Jeden systémový predajca môže len ťažko zahrnúť celú technológiu potrebnú na vytvorenie efektívnej spolupracujúcej obchodnejkomunity. Toto spoločenstvo musí byť zložené z rôznych špecifických riešení. Podstatou je tok informácií medzi kupujúcimi a predávajúcimi, a to v rámci vybraných aplikácií, najčastejšie využívaných na elektronickom trhu podporujúcom kolaboráciu. Každá z týchto aplikácií má svoju vnútornú pridanú hodnotu, ktorou prispieva efektívnejším procesom pre účastníkov. Riešenia pre obstarávacie procesy riadia produktové katalógy, agregujú požiadavky na nákup a realizujú obchodné dohody. Súzodpovedné za generovanie nákupných objednávok na konci procesu. Aukčný model B2B podporuje zásobovanie práve tam,kde sa stretáva viacero konkurenčných dodávateľov. Tieto aplikácie automatizujú procesy RFP/RFQ alebo umožňujú realizovanieelektronickej aukcie (príp. reverznej aukcie) združovaním ponúk a určením víťaznej ponuky. Najdôležitejšími časťami obchodných procesov na elektronických trhoch kolaborujúcich komunít sú okrem integračných riešení a riešení podporujúcich spoluprácu aj dynamické obstarávacie riešenia, najmä elektronické aukcie (prípadne dynamické tendre). Svojou dynamikou a podporou súťaže participujúcich obchodných partnerov vytvárajú možnosti pre efektívnu cenotvorbu, teda vytvárajú najlepšiu cenu pre vypisovateľa aukcie. Riešenie CPFR zdieľa, porovnáva a upozorňuje obchodných partnerov na zmeny v odhadoch. CPFR takisto môže byť zodpovedné za generovanie dopytových prognóz a plánov priebežného zásobovania pre obchodných partnerov.

2.7.3 Integrácia CPFR s podnikovými aplikáciami Rovnako dôležitá je aj integrácia s aplikáciami predajcov a nákupcov. Riešenia CPFR sa môžu prepájať s nákupnými aplikáciami a aplikáciami dodávateľských reťazcov. Na strane nákupcu sú obchodné plánovacie aplikácie zodpovedné za odhad a zhodnoteniedopytu, návrh propagačných plánov a tvorbu prognóz spotrebiteľského dopytu. Distribučné aplikácie posudzujú tieto prognózy, ako aj stav zásob a generujú objednávky. Skladové operačné systémy vykazujú POS (Point of Sale) aktivity a stav zásob.

46

Schéma 2: CPFR Zdroj: Delina, 2002

Na strane výrobcu alebo dodávateľa sa využívajú riešenia na riadenie vzťahov so zákazníkmi (CRM Customer Relationship Management) s cieľom navrhnúť propagáciu, zabezpečiť jej realizáciu a stanoviť predajné prognózy. Riešenia rozšíreného plánovania (APS . Advanced Planning and Scheduling) nútia produkciu a distribúciu plánovať na základe očakávaného dopytu. Nakoniec aplikácie ERP (Enterprise Resource Planning) generujú produkt a realizujú dodávku. Kolaborujúca obchodná komunita je jediné miesto, kde tieto obchodné aplikácie možno koordinovať a integrovať aktivity cez široký dodávateľský reťazec s minimálnymi nákladmi a aplikáciami prinášajúcimi pridanú hodnotu produktu.

2.7.4 CPFR- Collaborative Planninng, Forecasting and Replenishement CPFR predstavuje obchodné procesy týkajúce sa zdieľania predpovedí a informácií medzi obchodnými partnermi v dodávateľskej sieti , čo im umožňuje automatické dopĺňanie zásob. CPFR je navrhnuté tak, aby zlepšovalo tok tovarov od dodávateľov surovín k výrobcom a k maloobchodníkom a tiež aby dokázalo rýchlo identifikovať akékoľvek nezrovnalosti alebo rozpory v predpovediach, zásobách a objednávkach takže problémy môžu byť vyriešené a odstránené ešte predtým ako by mohli negatívne ovplyvniť tržby alebo zisky. Ako funguje: Obchodní partneri zdieľajú navzájom dôležité údaje- svoje historické údaje o tržbách, projekcie tržieb, dostupnosť surovín a pod. Informácie sú integrované do jedného spoločného systému, zosynchronizované a využité na elimináciu nadbytočných zásob a zlepšenie postavenia spoločností na trhu, čo zabezpečí každému v dodávateľskom reťazci lepšiu ziskovosť.

História CPFR V roku 1995 Wal-Mart Stores Inc. Vytvorila spoločne s Warner-Lambert Company pracovnú skupinu, aby otestovala nový model spolupráce pri predpovedaní

47

a zásobovaní. Tento proces sa pôvodne nazýval C-FAR, čo bola skratka pre spoločné prognózovanie a zásobovanie/dopĺňanie zásob. Wal-mart potom požiadal VICS Association – VoluntaryInterindustryCommerceStandards (Asociácia pre dobrovoľné medziodvetvové obchodné štandardy), aby rozšírila tento systém tak, aby sa dal uplatniť celoplošne, čím by sa vytvorila produktívnejšia dodávateľská sieť. VICS už od roku 1986 pracovala na tom, aby sa zlepšila efektívnosť celej dodávateľskej siete. Zaviedla štandard QR- Quick Response, ktorý zjednodušoval produktový a informačný tok v maloobchode (pre maloobchodníkov ale aj pre ich dodávateľov). Uplatňovanie VICS štandardov sa prejavilo vo veľmi výraznom zlepšení výsledkov zúčastnených spoločností- nárast tržieb, zrýchlenie obehu, zlepšená kontrola zásob a úspora nákladov a výrazne lepšie konkurenčné podmienky. Keďže tieto výsledky boli pozitívne, VICS aj naďalej pokračovala vo vyvíjaní nových štandardov- nového modelu spolupráce v rámci dodávateľského reťazca- CPFR. Aj keď model CPFR vznikol v spotrebiteľskom priemysle, dnes je využiteľný aj iných priemyselných odvetviach. VICS Referenčný model V roku 1998 VICS zverejnil referenčný model na zavedenie CPFR. Obsahuje deväť procesných krokov, ktoré majú zjednodušiť implementáciu a použitie CPFR. Nezáväzné odporúčanie pre postup je : 1. Medzi obchodnými partnermi sa vypracujú dohody o kooperácii. Bude sa prihliadať na očakávania, na stanovené ciele, požiadavky, úlohy, prostriedky (zdroje) podnikového hospodárstva a budú určené zásady a pravidlá ich použitia. 2. Obchodní partneri predložia svoje podnikateľské stratégie a obchodné plány. Na tejto báze sa predloží spoločný obchodný plán, ktorý bude obsahovať rámcové požiadavky ako sú minimálne a maximálne objednávané množstvo, doba realizácie intervaly dodávok a pod.. 3. Na základe zákazníckych objednávok a na základe minulých hodnôt zásob a odberov sa stanoví odbytová prognóza. Väčšinou túto prognózu urobí sám zákazník a postúpi ju ostatným partnerom. 4. Počas odbytovej prognózy sa určia hraničné hodnoty a lokalizujú sa eventuálne problémové oblasti. 5. Po spoločnom odsúhlasení sa nájdu a určia riešenia problémov. 6. Na základe odbytovej prognózy, obchodného plánu a údajov z objednávok a spotreby sa určí objednávková prognóza. Tá poskytuje krátkodobú a strednodobú predpoveď a pomáha tak dodávateľom pri plánovaní objemov. 7. Anologicky ako pri bode 4 aj tu nasleduje hľadanie problémov v oblasti objednávkovej prognózy. 8. Potom nasleduje ako pri bode 5 určenie riešení pre nájdené problémy. Na základe krátkodobej predpovede sa vystavia objednávky. Tento krok môžu realizovať zákazníci alebo tiež dodávatelia a nazýva sa „Vendor Managed Inventory“ (VMI). Od publikácie smerníc pre VICS v roku 1998 tieto procesy implikovalo viac ako 300 spoločností- napr. Accenture, Eastman Kodak Co., Hershey Foods, Hewlett Packard Corporation, IBM, Johnson & Johnson, Kellogg's, Kmart Corporation, Kraft Foods, Inc.,

48

Levi Strauss & Co., Manugistics, Microsoft Corporation, Motorola, Nabisco, Inc., Nestle, Pricewaterhouse Coopers, Procter & Gamble Company, Safeway, Sara Lee Corporation, Schering-Plough, Unilever, Wal-Mart Stores, Inc, Warner-Lambert Co., Inc., atď. V roku 2004 Výbor VICS pre CPFR upravil pôvodný model CPFR, tak aby zahŕňal inovácie a odstránil nedostatky a chyby identifikované v originálnom procese. C- Collaboration Spolupráca znamená, že akékoľvek partnerstvo môže priniesť osoh pre obidve strany, len ak pracujú spoločne na dosiahnutí rovnakého cieľa. Tento nový typ partnerskej spolupráce predstavuje dlhodobý záväzok zdieľania informácií a komunikácie. Partnerstvo v oblasti stratégie a riadenie vyžaduje aj dôveru, no je jedinou udržateľnou cestou ako zabezpečiť rast tržieb a zisku. P- Planning Pôvodný systém C-FAR, ktorý vypracovali spoločnosti Walmart a Warner Lambert v roku 1995 položil základy pre nový druh spolupráce v spotrebiteľskom priemysle. Keď sa neskôr VICS snažila definovať spoločné štandardy, objavila sa potreba doplniť chýbajúcu zložku systému „P“- plánovanie. Spoločné obchodné a finančné plánovanie (značky, sortiment, tržby, cenotvorba, zásoby, hrubá marža, atď.) zabezpečuje pre oboch partnerov rovnaké podmienky a smeruje k spoločným cieľom. F- Forecasting Prognózovanie môže robiť hociktorá zo strán sama alebo ho môžu realizovať spoločne. Výslednú prognózu však musia odsúhlasiť obe spoločnosti. Základné predpovede sú na základe podrobných historických údajov generované systémom. V prípade niektorých zohráva významnú úlohu aj sezónnosť a trendový manažment. Aj tá najlepšia predpoveď musí byť následné sledovaná a prispôsobovaná podľa potreby, preto je efektívnejšie keď zákazníkovu reakciu sledujú spoločne. R- Replenishment Predpovede tržieb musia byť potom prevedené/ transformované na prognózy objednávok. Očakávaným prínosom úzkej spolupráce a partnerstva by mala byť aj flexibilita a spoločné reakcie na prekvapenia. Model CPFR CPFR predstavuje určitú základnú kostru spolupráce, ktorá sa môže využiť v mnohých odvetviach. Základní účastníci spolupráce- kupujúci a predávajúci- pracujú spoločne, aby uspokojili požiadavky koncového zákazníka, ktorý je v centre /strede modelu. V maloobchode maloobchodník je zvyčajne v úlohe kupujúceho a výrobca v úlohe predávajúceho. Spotrebiteľ predstavuje koncového zákazníka. V iných odvetviach, napr. pri technológiách sa môžu účastníci spolupráce líšiť.

49

V maloobchode kupujúci a predávajúci sú spoločne zapojení do 4 základných činností, aby zlepšili svoju výkonnosť. 1. stratégia a plánovanie- stanovia sa základné pravidlá pre spoluprácu a určí sa produktový mix a umiestnenie, vytvoria sa plány udalosti pre dané obdobie 2. manažment dopytu a ponuky- projektuje sa spotrebiteľský dopyt, požiadavky pre objednávky a zásielky 3. riadenie- umiestnenia sa objednávky, pripravia a odošlú zásielky, prijmú a umiestnia sa produkty na pulty predajní, zaznačia sa všetky transakcie a tržby a zrealizujú sa platby ( tieto aktivity sa často označujú aj ako cyklus „order to cash“) 4. analýza- monitoruje sa umiestnenie a vykonávanie aktivít, agregujú sa výsledky a vypočítajú sa základné ukazovatele výkonnosti. Na základe zdieľaných údajov sa následne upravujú plány, aby sa výsledky mohli kontinuálne zlepšovať. Tieto 4 kroky nemajú presne definovanú postupnosť a môžu sa navzájom ovplyvňovať. Model CPFR možno rozčleniť na osem špecifických kolaboračných úloh, dve pre každú zo štyroch základných aktivít.

Schéma 3: Model CPFR

Zdroj: http://www.vics.org/committees/cpfr Stratégia a plánovanie Collaboration Arrangement – v tejto fáze sa stanovujú spoločné obchodné ciele, definuje sa rozsah spolupráce, určia sa úlohy, zodpovednosť, kontrola. Joint Business Plan- spoločný obchodný plán identifikuje významné udalosti, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt počas plánovacieho obdobia , ako napr. podpora predaja, zmeny v zásobovacej politike, otvorenie/zatvorenie obchodov a uvedenie nových výrobkov. Manažment dopytu a ponuky Sales Forecasting- táto fáza predstavuje prognózy spotrebiteľského dopytu

http://www.vics.org/committees/cpfr/

50

Order Planning/ Forecasting- určuje budúce objednávanie produktov a dodacie podmienky založené na predpovediach tržieb, stavu zásob, prepravných časoch a ostatných faktoroch.

Riadenie Order Generation- presun/zmena prognóz na skutočný dopyt Order Fulfillment- proces výroby, odoslania, doručenia uskladnenia produktov určených pre koncového spotrebiteľa.

Analýza Exception Management- aktívne monitorovanie a plánovanie operácií pre prípad výnimočných podmienok. Performance Assessment- kalkulácia kľúčových metrík na ohodnotenie výsledkov dosiahnutých pri plnení obchodných cieľov, zistenie trendov a vytvorenie alternatívnych stratégií. Úlohy maloobchodníka a výrobcu Pre každú kolaboračnú úlohu v rámci modelu CPFR existuje korešpondujúca úloha, ktorú vykonáva personál maloobchodníka alebo výrobcu. Tieto úlohy prepájajú medzipodnikovú spoluprácu s celkovým fungovaním zapojených spoločností.

Úlohy maloobchodníka Spoločné úlohy Úlohy výrobcu

Stratégia a plánovanie

Manažment predaja Úprava spolupráce Účtovné plánovanie

Manažment kategórií/druhov tovarov

Spoločný obchodný plán Trhové plánovanie

Manažment dopytu a ponuky

Prognózovanie údajov POS Prognózovanie tržieb Analýza trhových údajov

Plánovanie zásobovania Prognózovanie/plánovanie objednávok

Plánovanie dopytu

Riadenie

Nákup a opätovný nákup Generovanie objednávok Plánovanie produkcie a ponuky

Logistika/distribúcia Spĺňanie objednávok Logistika/ distribúcia

Analýzy

Riadenie obchodov Manažment výnimočných situácií

Monitorovanie riadenia

Hodnotenie dodávateľov- scorecard

Hodnotenie výkonnosti Hodnotenie zákazníkov -scorecard

Tabuľka 5: Úlohy maloobchodníka a výrobcu

Zdroj: vlastné spracovanie n- vrstvová spolupráca Model CPFR môže byť rozšírený, tak aby obsiahol viac ako dve vrstvy obchodných partnerov. Pojem n- vrstvová spolupráca sa používa na označenie vzťahov, ktoré smerujú od maloobchodníkov cez výrobcov alebo distribútorov k dodávateľom.

51

Scenáre Základný CPFR model je vytvorený tak, aby sa dal prispôsobiť rôznym scenárom resp. využiť v rôznych podmienkach, a aby bolo možné ho aplikovať na konkrétne potreby obchodného vzťahu. Tabuľka sumarizuje 4 štandardné scenáre CPFR podľa ich aplikovateľnosti na jednotlivé produktové kategórie a distribučné metódy ako aj na jednotlivé odvetvia, kde sú najviac využívané.

Scenáre Aplikovateľnosť Typické odvetvie

Spolupráca v maloobchode Vysoko propagované kanály alebo kategórie/druhy tovarov

Všetky

Spolupráca pri zásobovaní distribučného centra

Distribúcia maloobchodných distribučných skladov

Drogéria Hardvér Potraviny

Spolupráca pri zásobovaní obchodov

Priame zásobovanie obchodov alebo distribúcia z maloobchodného distribučného skladu do obchodu

Masový predaj Klubový predaj Potraviny

Spolupráca pri plánovaní sortimentu

Sezónne tovary a prístroje Obchodné domy Maloobchod

Tabuľka 6: Špecifické CPFR scenáre

Zdroj: vlastné spracovanie Dopad na organizáciu Business-to-business programy musia byť založené nielen na dôkladnej spolupráci smerom k iným firmám, ale aj vo vnútri každého podniku. Pre niektoré podniky predstavuje dosiahnutie vnútornej spolupráce ešte väčšiu výzvu ako spolupráca so zákazníkmi alebo dodávateľmi.

Konvenčné organizačné roly Schéma zobrazuje organizačné úlohy, ktoré manažujú CPFR aktivity na oboch stranách obchodného vzťahu. Zdroje zodpovedné za plánovanie pripravujú plány, ktoré personál výrobcu zaoberajúci sa plánovaním dopytu zahrnie do svojich predpovedí. Zástupcovia predaja a nákupcovia pripravujú spoločne dohody. Pracovníci zásobovania určujú /rozhodujú o objednávkach a množstvách zásob. Pracovníci výrobcu zodpovední za zákaznícky servis a logistiku plnia zadané objednávky. Všetky tieto transakcie sa uskutočňujú nezávisle bez koordinácie medzi podnikmi. Kolaboratívna organizačná spolupráca Efektívna B2B spolupráca si vyžaduje reorganizáciu zdrojov. Väčšinou si výrobcovia vytvoria zákaznícke tímy, ktoré plnia viaceré funkcie. Logistika, plánovanie a finančné zdroje sú spojené s predajom a spoločne komunikujú so zákazníkmi.

52

V niektorých prípadoch sú vytvorené menšie tímy, ktoré sledujú určitú geografickú oblasť alebo kanál. Technológia CPFR Procesy CPFR v podstate nezávisia na technológii. Na druhej strane však špecializovaná technológia môže procesy vylepšiť. Mnohé CPFR riešenia boli vytvorené aby zabezpečili základné procesy ako sú napr.:

- zdieľanie prognóz a historických údajov - zautomatizovanie spolupráce a spoločný obchodný plán - hodnotenie výnimočných podmienok - umožnenie revízií a hodnotenia

Technológia CPFR môže byť využívaná ako zdieľané riešenie alebo peer- to- peer sieť navzájom pospájaných CPFR aplikácií, ktorá umožní priamy tok informácií medzi výrobcami a dodávateľmi.

Schéma 4: Technológia CPFR

Zdroj: http://www.vics.org/committees/cpfr Výhody CPFR - Predaj

• zvýšený predaj vďaka disponibilnosti tovaru • spoločné plánovanie s obchodnými partnermi umožňuje lepšie prognózovanie • skoré rozpoznanie problémov, predtým ako by mohli ovplyvniť výsledky

obchodovania • aktívny manažment okrem výnimiek zlepšuje servisnú pripravenosť pre

zákazníkov Výhody CPFR - Marketing

• spoločné, efektívne plánovanie propagačnej činnosti • väčšia transparentnosť nákladov a efektívnosti reklamy • zlepšená koordinácia marketingových aktivít • lepší náhľadna výhody mikro-marketingu

Výhody CPFR - Produkcia

• menej neplánovaných zmien v produkcii • väčšia transparentnosť zavedenia produktov, timing

http://www.vics.org/committees/cpfr/

53

• zlepšenie plánovania výkonnosti (objemu) a efektívnejšie využitie vstupov • redukcia neplánovaných produkčných cyklov vedie k redukcii nadčasov • transparentná prognóza objednávok pre plánovanie produkcie • efektívne zaobstaranie surovín a balenia

Výhody CPFR - Odbyt a logistika

• nižšie zásoby na sklade • efektívne pohyby na sklade a účinný manažment skladovanie • flexibilné plánovanie pracovného času • zlepšené využitie zásob • zníženie expresnej expedície • vyššia efektívnosť transportu a dodávok

Chybné predpoklady pri CPFR Pri realizácii pilotných projektov a implementácii CPFR sa podnikatelia často sťažovali na rovnaké javy a ťažkosti, ktoré popísali ako chyby konceptu a tým ich CPFR vnieslo do nepriaznivej pozície. Rozhodnutie ich často viedlo k odmietnutiu CPFR. Problémy, ktoré podnikatelia predpokladali, že objavia, nesúvisia s koncepciou CPFR, ale mnohokrát so spôsobom realizácie, so spolupracovníkmi, so stále menšou pripravenosťou učiť sa, so strachom pred inováciami, atď. Chybný predpoklad č. 1 : CPFR je príliš komplexný pre efektívne použitie Mnoho podnikateľov zle odhadne šance z implementácie CPFR a očakávania, ktoré vložili do konceptu, sa nenaplnia. To vzniklo pri podcenení výziev pri implementácii. A preto sa nemohol pri testovacej fáze uplatniť potenciál kooperácie. Príčiny nespokojnosti podnikateľov vznikajú najmä preto, že pracovníci paralelne pracujú na jednej strane na základe starého systému a na druhej strane na základe kooperačného modelu. Ďalším dôvodom je nízka alebo žiadna pripravenosť zodpovedných pracovníkov akceptovať nový koncept a na základe tohto konceptu obchodovať. Ako opatrenie na zabránenie podobným situáciám musí manažment aktivovať a motivovať zodpovedných za uskutočnenie. Pracovné postupy, ktoré sa uskutočňovali podľa starého systému, sa musia úplne odstrániť, a pracovníci sa musia koncentrovať na nový plán. Takto sa odstráni dvojnásobne nákladná práca a usporená energia a prostriedky sa môžu efektívnejšie využiť pri novom modeli. Chybný predpoklad č. 2 : CPFR vyžaduje všetkých deväť krokov VICS modelu Deväť krokov VICS modelu sa dá chápať ako vodítko ( príručka ), ktorá sa má inteligentne aplikovať. Nie všetci podnikatelia sú ihneď schopní presadiť všetkých deväť krokov. Všeobecne je ťažké stanoviť predajné a objednávkové prognózy a spoľahnúť sa na nich, nakoľko sa správanie zákazníkov a predajná situácia ťažko odhadujú a sú nepredvídateľné. Preto je veľmi rizikové vsadiť len na prognózy, nakoľko kedykoľvek môžu nastať odchýlky. Podnikatelia, ktorí majú to šťastie splniť všetkých deväť bodov VICS modelu, budú môcť oproti ostatným podnikateľom dosahovať konkurenčné výhody, nakoľko skôr rozpoznajú odchýlky a môžu v správnom čase reagovať. Aj bez realizovania všetkých deviatich krokov VICS modelu sa môžu dosiahnuť výhody kolaboračného plánovania.

54

Dôležitá je spolupráca a kooperácia obchodných partnerov v dôležitých oblastiach a vzájomná výmena relevantných informácii tak, aby spolupráca bola produktívna a dlhodobá. Chybný predpoklad č. 3 : Podnik zdieľa údaje s obchodným partnerom, takže vykonáva CPFR Pojem kolaborácia zahŕňa plánovanie, prognózu a zásobovanie. Pri tomto druhu kooperácie ide oveľa viac ako len o čistú výmenu údajov. Výmena údajov medzi obchodnými partnermi je začiatkom pre spoluprácu. Pod CPFR ale rozumieme oveľa intenzívnejší a komplexnejší druh kooperácie. Procesy sa následne odsúhlasujú. Interakcia medzi partnermi nasleduje po vypracovaní prognóz a spoločných odhadoch šancí a rizík tak, aby sa dali nasledovať a spĺňať spoločné ciele. Každý partner má pri takejto kooperácii pre seba získať určitú pridanú hodnotu. Intenzívna spolupráca pomáha podnikateľom odbúrať všetky neistoty, ktoré vznikajú pri jednoduchej výmene údajov. Chybný predpoklad č. 4 : CPFR má zmysel, keď sú všetci obchodní partneri a všetky druhy tovaru zapojené Prostredníctvom CPFR konceptu sa už pri účasti dvoch obchodných partnerov dosahujú výhody. Prirodzene s rastúcou spoluprácou rastie aj úžitok zúčastnených. Spočiatku zoširoka zostavený program nemusí byť úspešný, preto je dôležité škálovanie, to znamená, že nemusí obsahovať všetkých obchodných partnerov a všetky druhy tovaru. Časom by mali podniky postúpiť ich kolaboračné úsilia na čo najviac obchodných partnerov, nie ale na všetkých, pretože majú rôzne potreby. Pri škálovaní je potrebné brať ohľad na kritériá. Bez detailného predom stanoveného škálovania musia podniky rátať so značným zaťažením, pretože je pre spoluprácu a vytvorenie kolaboračnej štruktúry dôležité. Dôležitá je aj otázka kritérií, ktoré sú pre výber produktov a obchodných partnerov v testovacej fáze relevantné. Je tiež dôležité pri CPFR koncepte určiť príznačnú dynamiku a vybrať tie druhy tovaru, ktoré sú dôležité pre to ktoré podnikanie. Všeobecne platí pre realizáciu CPFR konceptu, aby bola realizácia projektu bezproblémová. Chybný predpoklad č. 5 : CPFR nemá ROI, pretože sa tu nedajú kvantifikovať úspory nákladov Možný dosiahnuteľný úžitok je ako kvalitatívny, tak aj kvantitatívny. Aby bol merateľný musí byť známy rad súvisiacich čísel, ktoré odzrkadľujú zmeny v spolupráci. Ten sa pravidelne vypočítava po určitých časových odstupoch a porovnáva sa s bázovými hodnotami. Často sa stáva, že sa kvalitatívny úžitok prehliada. Štúdia Manufacturer’s profile GMA, KJR Consulting a Syncra spoločne vypracovali štúdiu- Manufacturer Profile (Profil výrobcu). Cieľom štúdie bolo zistiť, či členovia GMA sú zapojení do CPFR a tiež zistiť do akej miery. Štúdia skúmala 53% firiem z potravinárskeho sektora a 47% nepotravinárskych firiem.

- 67 % respondentov označilo oblasť, v ktorej využívajú CPFR - 33% respondentov nevyužívalo žiadne CPFR aktivity

55

GMA /Groccery Manufacturers of America/ Americkí výrobcovia potravín - je najväčšiasvetová asociácia spoločností vyrábajúcich potraviny, nápoje a spotrebné predmety. Členovia GMA zamestnávajú viac ako 2,5 milióna pracovníkov v 50 krajinách, a americké tržby dosahujú viac ako 460 miliárd USD. GMA zastupuje výrobcov potravín, spotrebných predmetov na štátnej, federálnej a medzinárodnej úrovni legislatívnej a regulačnej v oblasti. Asociácia sa snaží zlepšiť zvýšiť produktivitu, efektívnosť a rast v odvetviach vyrábajúcich potraviny, nápoje a spotrebné tovary. KJR Consulting, založená v roku 1998, je spoločnosť poskytujúca poradenské služby pre spotrebiteľský priemysel- vzdelávacie programy, výskum zameraný na zlepšovanie obchodných procesov. Spoločnosť Syncra Systems, Inc. bola prvým poskytovateľom riešení zmeraných na zosúladenie dodávateľských sietí a spoluprácu a je lídrom v implementácii CPFR. Produkty a služby Syncry podporujú všetky fázy potrebné na dosiahnutie skutočného zladenia dodávateľskej siete- od prehľadnosti dodávateľskej siete v rámci firmy až po prehľadnosť /viditeľnosť údajov obchodného partnera aby sa zabezpečilo lepšie zosúladenie dopytu a ponuky v medzifiremných vzťahoch, tak aby sa mohla skompletizovať medzifiremná spolupráca a synchronizácia v rámci dodávateľskej siete. Podľa štúdie firmy zvyčajne začínajú s CPFR pilotmi a postupne prejdú na lepšie riešenie. Jedným z najsilnejších podnetov na začatie využívania CPFR pilotov boli žiadosti zákazníkov. 50% respondentov sa vyjadrilo, že to bol práve ich obchodný partner, kto im navrhol začať s CPFR ( hlavne v prípade mnohých nepotravinárskych firiem). Mnohé firmy však nečakajú na iniciatívu svojich zákazníkov a sami hľadajú svojich obchodných partnerov. Oddelenia aktívne zapojené do CPFR

- dodávateľská sieť/logistika - predaj/tržby - zákaznícke služby - VMI - IT - E-commerce - Operácie - Obchodné vzťahy - Marketing

Ako CPFR ovplyvní organizačnú štruktúru firmy CPFR vyžaduje zmenu vo fungovaní dodávateľskej siete. Dáva väčší dôraz na komunikáciu a kolaboratívne plánovanie v rámci spoločnosti ale aj v rámci organizácie obchodných partnerov. Zavedenie CPFR môže vyvolať otázky:

- kto vykonáva prácu - ako sú jednotlivé aktivity štrukturované - potreba ďalšieho personálu

Podľa štúdie implementácia CPFR nemala vo väčšine prípadov (75%) dopad na zmenu organizačnej štruktúry.

56

25% respondentov prešlo zmenou organizačnej štruktúry, ktorú sprevádzalo: - firma prijala analytika pre dodávateľskú sieť - v rámci oddelenia zákazníckych služieb bola vytvorená jednotku na riadenie

a administráciu CPFR záležitostí - bola vytvorená skupinu zodpovednú za manažment dopytu - posilnili spojenia s výrobou

Benefity z CPFR Štúdia odkryla hmotné aj nehmotné benefity spoločného plánovania, predpovedania a zásobovania.

- Prístup k predtým nedostupným údajom - Získanie lepšieho pohľadu na organizáciu a záujmy obchodných partnerov - Lepší pracovný vzťah s obchodným partnerom, čo vedie k zlepšenému rozhodovaniu - Dosiahnutie lepšej a plynulej komunikácie s obchodným partnerom a spoločné budovanie obchodného plánu - Zlepšenie internej komunikácie - Dosiahnutie lepšej koordinácie napr. pri uvádzaní nových produktov - Získanie pozície/postavenia preferovaného dodávateľa

Firmy najčastejšie očakávajú, že zavedenie CPFR sa prejaví v týchto oblastiach:

- Zlepšenie presnosti predpovedí - Redukcia skladových zásob - Nárast tržieb - Nárast úrovne služieb - Zlepšenie vzťahov medi obchodnými partnermi - Zlepšenie internej komunikácie - Lepšie využitie organizačných zdrojov - Lepšie využitie aktív spoločnosti

57

Graf 5: Benefity z CPFR

Zdroj: CPFR Baseline Study —Manufacturer Profile Technológia Štúdia zisťovala aj to, či technologické riešenie môže pôsobiť „odstrašujúco“ v prípade rozhodovaní o implementácii. Väčšina firiem vyjadrila na začiatku obavy, že ich obchodný partner by mohol špecifikovať použitie vlastných riešení a /alebo nekompatibilných riešení. V každom prípade sa musel vytvoriť softvér, ktorý zabezpečí plnú automatizáciu CPFR procesov. V mnohých prípadoch výber konkrétneho softvéru závisí od obchodného partnera. Štúdia Henkel- Eroski Jedným z prvých pokusov zaviesť procesy CPFR v Európe bola spolupráca medzi spoločnosťami Henkel a Eroski v Španielsku. Projekt bol spustený v septembri 1999, sledoval sa obdobie 6 mesiacov a tieto skúsenosti poskytli dostatočne presvedčivé výsledky na to, aby sa firmy rozhodli pokračovať ďalej. CPFR bolo zavedené ako dôsledok spoločnej snahy oboch firiem- Henkel aj Eroski- ktoré chceli harmonizovať kolaboračné procesy a zlepšiť predpovede predaja. Cieľom bolo prekonať vtedajšie obmedzenia v spoločnom riadení a zásobovaní. Skupina Henkel so sídlom v Nemecku v tom čase zamestnávala okolo 57000 ľudí v rôznych krajinách. Katalóg jej produktov zahŕňal viac ako 10000 položiek- čistiace prostriedky, kozmetické výrobky, hygienické produkty, chemické produkty a náplaste. Skupina Eroski je lídrom v oblasti veľkodistribúcie predovšetkým potravín v Španielsku. Sieť zahŕňala 44 hypermarketov Eroski a Maxi, 800 supermarketov Consum a 2023 obchodov Charter. Logistika bola organizovaná okolo centrálneho skladu, ktorý obsluhoval 500 predajných miest. Väčšina zásobovacích tokov prechádzala cez regionálnu sieť, pričom priame dodávky od výrobcu na miesto predaja predstavovali významnú časť.

58

Príčiny prečo sa rozhodli pre spoluprácu Hlavnou príčinou bola nespokojnosť oboch spoločností s vtedajšou situáciou. V prípade Eroski to bola nedostatočná miera obsluhy na úrovni centrálneho skladu, v dôsledku čoho sa často stávalo, že produkty neboli doručené včas. Henkel sa už v roku 1995 pokúšal o určité zosúladenie údajov a procesov so svojimi klientmi a viacerými distribučnými spoločnosťami v Španielsku, čo však neprinieslo očakávané výsledky. Spoločnosti sa preto rozhodli zjednotiť svoje snahy do zlepšenia predpovedí predaja, ktoré boli považované za rozhodujúce pre podporu obchodného a operačného plánovania. Na začiatku bol Henkel zodpovedný za vypracovanie predpovedí predaja, výpočet zásobovacích programov a tvorbu objednávok. Neskôr sa mali tieto úlohy zdieľať. Cieľmi sú:

Zlepšiť mieru služieb

Redukovať stratené predaje

Zvýšiť obrat zásob

Zlepšiť presnosť dodávok

Skrátiť dobu objednávkového cyklu/cyklu objednávok Projekt sa týkal produktov z kategórie čistiace prostriedky (98 položiek) a šlo o spoluprácu medzi centrálnym skladom Henkelu a centrálnym skladom Eroski, ktoré si vymieňali nasledujúce údaje:

Údaje o skladových zásobách a odoslaných tovaroch- vymieňané raz za deň

Zdieľaný kalendár udalostí- aktualizovaný raz za štvrťrok

Predpovede predaja- vymieňané raz za dva týždne

Zásobovacie programy- vymieňané raz za týždeň

Objednávky- vypočítavané denne Spoločné riadenie predpovedí, zlepšilo vzájomné toky informácií medzi oboma partnermi, umožnil skutočne znížiť neistotu pri predaji a získať nezanedbateľné výhody na viacerých úrovniach. Na realizáciu projektu spoločnosti nemuseli na začiatku vynaložiť veľa zdrojov. Henkel potreboval 5 ľudí, Eroski zapojil 4 ľudí. Jednalo sa pracovníkov zodpovedných za prípravu predpovedí, logistiku, zásobovanie, klientsky servis a konzultanta pre použitý softvér. Predpovede predaja boli vypočítavané a vymieňané každé dva týždne, na začiatku vo forme súborov Excel, neskôr spoločnosti začali využívať SW riešenie Demand Planning od Magnustics. V ďalšej fáze už zdieľanie informácií nepredstavovalo pre Henkel a Eroski žiadne ťažkosti, pretože spoločnosti sa už dobre poznali, mali dobré obchodné vzťahy, spoločne plánovali objemy svojho predaja na základe minulých údajov. Graf ukazuje zlepšenie predpovedí predaja za obdobie 5 mesiacov od konca októbra 1999 po marec 2000. Histogramy ukazujú rozdelenie chybných predpovedí: <20%, 20%<x<50%, >50%. Pred zavedením CPFR predstavovali najväčšiu položku chyby väčšie ako 50%. Následne sa predpovede spresnili a až ¾ všetkých chýb boli chyby menšie ako 20%.

59

Graf 6: Zlepšenie predpovedí predaja Zdroj: http://www.eannet-france.org

Keďže výsledky boli veľmi uspokojivé firmy sa rozhodli rozšíriť oblasť pôsobenia pre ďalšie kategórie produktov a zvýšiť frekvenciu výmeny dát na dennú. Cieľom bolo integrovať do plánov všetkých klientov, na všetkých trhoch pre všetky obchodné udalosti. Štúdia Nabisco Inc.- Wegmans Food Markets Nabisco je jeden z najväčších amerických výrobcov sušienok a iných potravinárskych produktov. Svoju produkciu predáva hlavne v USA a Kanade ale aj v iných krajinách. Wegmans Food Markets je sieť 58 supermarketov, ktoré sa nachádzajú hlavne v štátoch New York, New Jersey a Pennsylvania Aj napriek tomu, že Nabisco a Wegmans mali už aj predtým dobré obchodné vzťahy a úzko spolupracovali, CPFR im umožnilo spojiť spoločne pripravené obchodné plány so zásobovacími procesmi. Nabisco a Wegmans spustili CPFR, ktorý bol obmedzený na 22 tovarových položiek (arašidy značky Planters). Zavedenie si nevyžiadalo žiadne ďalšie technologické výdavky, keďže v prvej fáze nebola potrebná žiadna špeciálna technológia. Používalo sa EDI, Excel a elektronická pošta. Neskôr prišla spoločnosť Magnustics so softvérom pre spoločné riadenie, ktorý sa začal používať v januári 1999. Základným cieľom pilota bolo otestovať koncept CPFR a s ním súvisiace procesy. Nabisco a Wegmans chceli overiť model CPFR a zistiť či je možné ho rozšíriť aj na ďalšie spoločnosti a obchodných partnerov. Snažili sa dosiahnuť nárast predaja, zníženie zásob, zlepšenie spoľahlivosti predpovedí, zníženie plytvania zdrojov a odstránenie ďalších príčin neefektívnosti v rámci dodávateľskej siete. Výsledky CPFR pilota za dvojročné obdobie ukázali 13 % nárast predaja. Nárast predaja pri značke Planters bol 53 %- z väčšej časti vďaka spoločným obchodným plánom. Hlavný cieľ, nárast predaja pri redukcii nákladov, sa podarilo dosiahnuť. Tieto povzbudzujúce výsledky viedli Nabisco a Wegmans k rozšíreniu procesov. Wegmans sa

http://www.eannet-france.org/download/nonprotege/b_outils_ean/henkeleroski.pdf

60

rozhodlo testovať procesy CPFR aj pre ďalšie kategórie produktov. Nabisco sa rozhodlo testovať CPFR aj pri ostatných klientoch, ktorí tvoria vlastné objednávky.

61

2.8 Elektronické obstarávanie

Ďalšou podorovanou oblasťou v rámci digitálnej výzvy Európskej Komisie je elektronizácia obstarávania ako v súkromnej tak aj verejnej správe. Táto podpora je prezentovaná za účelom stransparentnenia cien a úžitku produktov na trhu, zniženia korupcie, zvýšenia efektívnosti a objektivizácie cien a pod. Všetky tieto dopady by malo napomôcť európskemu priestoru získať konkurnenčnú výhodu ekonomiky ako celku ale aj jednotlivým európskym regiónom. Vo všeobecnosti sa termín elektronické obstarávanie alebo e-procurement používa na popis využívania elektronických metód v každom kroku procesu nakupovania, od identifikácie požiadaviek, až po platby, a potenciálne po riadenie zmlúv. Všetky tieto procesy by mali byť podporené elektronizáciou a každý krok v tomto procese má svoje špecifické problémy a samostatné otázky riešenia pri zavádzaní alebo navrhovaní nových služieb na báze informačných a komunikačných technológií. Obstarávanie je proces, pri ktorom sa používa internet na obstaranie tovarov a služieb. Konkrétne ide o procesy požadovania informácií o produktoch a službách, schvaľovania objednávok, objednávania a prijímania produktov a služieb a platenia za tieto tovary a služby. Obstarávanie v organizáciách väčšinou zahrňuje tú časť nakupovania, ktorá zabezpečuje dohadovanie a vyjednávanie. Najdôležitejším cieľom manažérov počas implementácie elektronického obstarávania je redukcia cien produktov a služieb. Ale elektronické obstarávanie môže priniesť viac, ako len nižšie ceny. V skutočnosti čistý dopad jeho ostatných prínosov – lepšej produktivity, rýchlejšieho spracovávania procesov, vyššej transparentnosti, eliminácie náhodného nakupovania – môže priniesť oveľa vyššie ROI ako to, ktoré môže byť dosiahnuté len nepremysleným znižovaním cien.

2.8.1 E-sourcing E-sourcing, podľa Aberdeen Group, znamená používanie internetových aplikácií, nástrojov na podporu rozhodovania a súvisiacich postupov s cieľom rozpoznávať, vyjednávať, vyhodnocovať a nastavovať jednotlivé nákupné operácie a dodávateľov tak, aby sa zabezpečila vyššia efektívnosť nakupovania a dodávateľského reťazca. E-sourcing je strategická činnosť vykonávaná špecialistami na nakupovanie, ktorá má zabezpečiť zavedenie, riadenie a monitorovanie dohodnutých kontraktov. Prístup k týmto kontraktom je zabezpečovaný prostredníctvom taktických, P2P riešení, ktoré zahrňujú celý proces, od objednania až po zaplatenie. Niekedy sa e-sourcing definuje aj ako proces vzájomnej súčinnosti medzi internými (nákupcovia, používatelia, analytici...) a externými (dodávatelia, konzultanti...) subjektami, ktorý začína identifikáciou požiadaviek a končí dojednaním kontraktu. Organizácie vždy vykonávali sourcing na určitej úrovni. V podstate to znamená analýzu výdavkov organizácie, pochopenie príležitostí na redukciu výdavkov, čo je založené na chápaní vzťahu medzi externým trhom a internými požiadavkami organizácie. Spoločnosti si vytvárajú rôzne stratégie na riadenie výdavkov, zadávajú dotazy, dojednávajú kontrakty, zavádzajú tieto dojednané kontrakty a merajú výkonnosť dodávateľov. Správne zavedené sourcingové riešenie umožní organizácii:

určiť si prioritné požiadavky na tovary a služby v rámci organizácie

porozumieť všetkým trhom, kde sa dané produkty a služby produkujú

62

nájsť a vybrať dodávateľov, ktorí spĺňajú predstavy organizácie

vyjednávať s týmito dodávateľmi pre dosiahnutie čo najlepšej hodnoty

efektívne riadiť vzťahy, komunikáciu a spolupráce s týmito dodávateľmi

prinášať nápady na znižovanie nákladov a zvyšovanie hodnoty „za pochodu“

pravidelne a priebežne monitorovať trh s cieľom nájsť lepších dodávateľov a efektívnejšie sourcingové metódy

rozvíjať strategické obchodné vzťahy

mať prehľad v aktivitách, ktoré sa vykonali, a to hlavne ich objem, cenu, prírastok atď.

sledovať výkonnosť v porovnaní s hlavnými indikátormi výkonnosti Sourcingový proces prebieha v 7 krokoch ako zobrazuje Obrázok 3.

Proces

Krok 1

Identifikovanie

príležitostí

Krok 2

Výber

príležitosti

Krok 3

Definovanie

sourcingovej

stratégie

Krok 4

Dotaz na návrh

Krok 5

Vyjednávanie

dohody

Krok 6

Zavedenie

dohody

Krok 7

Riadenie a

rozvíjanie

dodávateľov

Obrázok 3: Sourcingový proces Zdroj: vlastné spracovanie

Veľa organizácií v súčasnosti chápe potrebu riadiť svoje výdavky, ale často čelia rôznym problémom. Jedným z nich je potreba zavedenie komplexného procesu na identifikáciu príležitostí na úspory v rámci všetkých výdavkových položiek. Každá organizácia, v ktorej sa realizuje obstarávanie, by si mala na všetky kategórie výdavkov zaviesť Spend management proces. Spend management by sme mohli charakterizovať ako proces riadenia výdavkov, snahu o hľadanie úspor v rámci obstarávania. Presnú definíciu však slovenský jazyk nepozná, napriek tomu budeme na jeho definíciu v ďalších častiach práce používať pojem „riadenie výdavkov“. Takýto proces je tvorený následnosťou krokov, ktoré zobrazuje nasledujúci obrázok.

Identifikácia

príležitostí

Vytvorenie

stratégie

Uzavretie

kontraktu

Obstaranie

Fakturácia

PlatbaSledovanie

Dotazovanie

Dojednávanie

Obrázok 4: Proces riadenia výdavkov


63

2.8.2 Kritické body riadenia výdavkov Na základe týchto procesov bol vytvorený komplex šiestich kritických bodov, ktoré majú vplyv na riadenie výdavkov v organizáciách.

VisibilityStratégie

Dotazovanie

Kontraktačné

jednanieFakturácia a

platba

Hodnotenie

dodávateľov a

siete

Graf 7: Šesť dôležitých krokov riadenia nakupovania


2.8.3 Visibility – prehľadnosť dát Zamestnanci, ktorí robia dôležité rozhodnutia v organizáciách, sú si vedomí, že zefektívnenie riadiacich procesov a výrazne zníženie výdavkov spoločnosti je možné len pomocou dát, ktoré vedia získať z komplexných analýz v rámci organizácie. V súčasnosti sú tieto dáta pre väčšinu organizácií neprístupné resp. neviditeľné. Je to hlavne kvôli tomu, že dáta sú v týchto organizáciách roztrúsené po viacerých úsekoch, sú spracované v rôznych systémoch a formách a tým pádom nieje možný jednotný pohľad na ne. Platí teda, že ak výdavky nemôžu byť dostatočne merané, nemôžu byť ani riadené a vylepšované. Tým pádom namiesto toho, aby organizácie výdavky znižovali, zbytočne vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na neefektívne riadenie týchto výdavkov. Podľa štúdie Aberdeen Group celosvetovo sa v rôznych spoločnostiach ročne utratí vyše 260 mld. USD kvôli nedostatočnej prehľadnosti dát Toto všetko je možné vyriešiť zavedením visibility riešenia,čiže určitej prehľadnosti v dátach. V texte bude používaný ako pojem visibility, tak aj jeho preklad, prehľadnosť dát. Samotný pojem visibility v procese riadenia výdavkov hovorí o schopnosti nakupujúcej organizácie sledovať, analyzovať a následne využívať údaje z minulosti. Toto sledovanie môže mať následne vplyv na úspory nákladov, efektívnosť procesov, výkonnosť dodávateľov a iné procesy. Zjednodušene by sa dalo povedať, že hlavným cieľom visibility je mať prístup k vhodným dátam, aby sa dalo urobiť správne rozhodnutie do budúcnosti. Nedávne štúdie spoločnosti Aberdeen Group dokázali presne vyjadriť prínos prehľadných dát. Zároveň stanovili okruh výhod, ktoré so sebou prehľadné dáta pre organizáciu prinášajú. Tieto ukazuje nasledujúca tabuľka.

64

Oblasť zlepšenia Dopad na výkonnosť

Náklady na materiály a služby Redukcia nákladov 2-12 % prostredníctvom sourcingových stratégií

Riadenie dodávateľov Eliminovanie duplicitných dodávateľov (redukcia závisí od predchádzajúceho úsilia)

Plnenie kontraktov Zlepšené plnenie o 55% Úspora 7% využívaním zmluvných cien

Dodržiavanie pravidiel Dodržiavanie povinných pravidiel vykazovania

Riadenie zásob (Inventory manag.)

Zníženie prebytočných zásob > 50%. Nižšie skladovacie náklady 5-50%. Redukcia nákladov na expedovanie.(Expediting costs)

Riadenie produktov (Product Managem.)

Zníženie zavádzania nepotrebných dielov o 20%. Zvýšenie opakovaného používania dielov. Návrh stratégií pre design a zásobovanie. Umožnenie skorších dodávok.

Kolobeh procesov Redukcia projektových cyklov o 30-50%. Zameranie sourcing a business manažérov na strategické úlohy.

Tabuľka 7: Oblasti zlepšenia a veľkosť zlepšenia pri využívaní prahľadnejších dát

Zdroj: vlastné spracovanie Taktiež skoršie štúdie realizované Yankee Group poukázali na fakt, že priemerné Global 2000 organizácie používajú 40% svojich zdrojov na získanie, analýzu a distribúciu výdavkových a nákladových dát. Viac automatizovaný, opakovateľný a efektívny visibility program môže pomôcť obstarávateľom zamerať sa na ich hlavné kompetencie namiesto získavania a „čistenia“ dát. Napriek tomu, že z dobrého visibility programu môžeme získať výhody pre riadenie výdavkov, procesov a výkonnosti, len málo organizácií má implementovaný dobre fungujúci program. AMR odhaduje, že len 42% dotazovaných veľkých spoločností (s priemernými výdavkami 4mld.USD) si vie svoje výdavky detailne vyhodnocovať a na ich základe urobiť správne rozhodnutie do budúcnosti. Pri menších firmách je toto percento ešte nižšie. Otázkou preto je, prečo ma tak málo firiem dobre fungujúci program, ak je teda analýza výdavkov pre organizáciu taká dôležitá. Ako už bolo spomenuté, cieľom visibility je mať prístup k vhodným dátam, aby sa dalo urobiť správne rozhodnutie do budúcnosti. Obrázok poukazuje na dôležité kroky ktoré vedú k správnemu rozhodnutiu.

65

ERP

ERPERPIné zdroje

P-card

Odporúčania

Informácie

ako zdroj

rozhodnutia

Zodpovední

manažéri

Správne

rozhodnutie

Zber dát

Relevantnosť

dát

Poskytnutie dát

manažérom

Výdavková

analýza

Opakovanie procesu

Schéma 5: Logický proces tvorby rozhodnutia Zdroj: vlastné spracovanie

ERP predstavuje podnikový informačný systém. P-Card predstavuje nákupnú kartu, kde väčšinou ide o platobnú kartu, ktorú využívajú zamestnanci na občasné nákupy tovarov malej hodnoty, pričom by bolo neefektívne nakupovať tieto tovary napr. tendrom alebo cez e-katalóg. V skutočných podmienkach je ale realizácia takéhoto procesu pre firmy odradzujúca. Preto ich konečné riešenie často nezahŕňa všetky tieto kroky. Pre firmy je problémom aj to, že každý krok obsahuje viacero činností, ktoré je treba vykonať. Je treba zvážiť, čo je pre organizáciu dôležité a podľa toho je treba vybrať také riešenie, takú postupnosť krokov, ktorá je pre spoločnosť najoptimálnejšia. Veľa firiem sa dostáva do situácie, že sa rozhodujú pre zlé riešenia, alebo si dajú nereálne očakávania. Je to spôsobené hlavne tým, že tieto firmy sa nezaoberajú celým procesom komplexne, alebo sa zaoberajú len niektorými krokmi.

2.8.4 Prístupy získavania dát Veľmi dôležitým rozhodnutím pri tvorbe programu riadenia výdavkov je voľba spôsobu získavania prehľadnosti v dátach. Vybraný prístup môže byť kľúčovým faktorom úspechu programu. Treba ale zdôrazniť, že optimálny prístup závisí vo veľkej miere na situácii konkrétneho podniku, takže nieje možné zadefinovať všeobecne platný prístup. Získať prehľad v dátach je možné jedným z týchto 4 prístupov:

Manuálny prístup

Riadený prístup

Softvérový s vlastnou obsluhou

Zmiešaný

Manuálny prístup Tento prístup je najmenej kvalitný v porovnaní s ostatnými a malo by sa o ňom uvažovať len v ojedinelých prípadoch. Prístup nieje vhodný pre použitie vo veľkých spoločnostiach. Napriek tomu, veľa firiem používa tento prístup pre riadenie svojich výdavkov. Aberdeen Group odhaduje, že vyše 60% spoločností využíva na riadenie svojich výdavkov len základné tabuľkové aplikácie.

66

V tomto prístupe firmy využívajú na analýzu výdavkov svojich interných zamestnancov alebo externých konzultantov. Spravidla sa používa Microsoft Excel alebo podobné aplikácie a tento prístup je náročný na prácu. Výhody Týchto je len niekoľko. Hlavnou výhodou sú náklady na tento prístup. Tieto sú nižšie oproti ostatným prístupom, ale taká istá, nízka, je aj hodnota, ktorú firma používaním tohto prístupu získa. Pre dáta malých objemov môže byť tento prístup rýchlejší, hlavne spočiatku, keď sa nevyžadujú zložité softvérové riešenia. Nevýhody Týchto je oproti výhodám už viacej. Ak sa pozrieme späť na schému 5, tak môžeme povedať, že tento prístup dostatočne nerieši ani jeden z dôležitých krokov, ale hlavne nerieši: • Relevantnosť dát - Triedenie dát je nekonzistentné a to z toho dôvodu, že rôzny pracovníci triedia dáta rozličným spôsobom. Nedostatočné databázy dodávateľov znamenajú malé množstvo dát o týchto dodávateľoch. • Opakovanie procesu – Ak sa využívajú externý konzultanti, tak sa spoločnosť stáva závislá na opakovanom objednávaní si týchto konzultantov, čo je finančne veľmi náročné. Ďalším problémom sú poznatky, ktoré neostávajú v spoločnosti. Ak sa to vykonáva interne, využitím vlastných zamestnancov, tak proces trvá vždy rovnako dlho, nezáležiac od počtu opakovaní. To znamená, že sa vynakladá veľa snahy a preto sa nedá predpokladať, že tento proces bude dostatočne často opakovaný. Riadený prístup V tomto prístupe spoločnosť prenecháva riadenie celého programu analýzy výdavkov špecializovanému subjektu (outsourcingová firma). Firma poskytuje subjektu pravidelne dáta vo vopred dohodnutej forme. Tento subjekt potom použitím automatizovanej technológie spracuje dáta a poskytne ich späť spoločnosti vo forme analýzy. Spoločnosť za tieto služby platí určitý poplatok a nieje potreba inštalovať alebo vlastniť žiaden softvér alebo aplikáciu. Výhody Jednou z výhod je, že tento prístup dovoľuje pracovníkom v spoločnostiach, aby sa venovali svojím hlavným povinnostiam. Je to hlavne spracovávanie analýz s cieľom navrhnúť činnosti, ktoré majú byť následne vykonané. Druhou výhodou môžu byť nižšie TCO, pretože outsourcingový subjekt vie byť efektívnejší vo vykonávaných činnostiach. TCO sú efektívny ukazovateľ, pomocou ktorého sa dá zistiť, koľko bude stáť zavedenie určitého riešenia. Zahŕňa v sebe náklady na implementáciu softvéru, na pravidelnú aktualizáciu, náklady na mzdy pracovníkov a na tréning atď. Ukazovateľ je vhodný pre rôzne porovnávania. Po tretie, tento prístup dokáže prinášať výsledky rýchlejšie ako by to bolo pri manuálnom prístupe, keďže tím ľudí, ktorí spracovávajú dáta, sú už expertmi v týchto činnostiach. Táto výhoda je tým zreteľnejšia, čím zložitejšie dáta sa spracúvajú.

67

Nevýhody Prvou nevýhodu je, že spoločnosť „nevlastní” svoje dáta a ak sa rozhodne skončiť spoluprácu s outsourcingovým subjektom, tak si bude musieť tieto dáta kúpiť a implementovať, alebo budú pre spoločnosť stratené. Druhou nevýhodou je pravidelný poplatok, ktorý môže byť postupne aj vyšší, ako by boli náklady na údržbu systému pri softvérovom prístupe. Treťou nevýhodou je fakt, že spoločnosť nevlastní softvér a tým pádom ho nemôže prispôsobovať a spájať s inými podnikovými aplikáciami. Poslednou nevýhodou je, že niektoré firmy môžu mať problém s otázkami bezpečnosti pri transferoch dát. Softvérový prístup (vlastná obsluha) Tento prístup je opakom riadeného prístupu a jeho základom je používanie licencovaného, špecializovaného softvéru na výdavkové analýzy. Prostredníctvom tohto softvéru sa zbierajú a triedia dáta a následne sa vypracovávajú analýzy. Poskytovateľ softvéru zabezpečí zavedenie riešenia do organizácie a zároveň zabezpečí tréning pre používateľov programu. Tento poskytovateľ sa taktiež zúčastní prvého zberu dát s tým, že následne to bude už vykonávať určitá skupina zaučených ľudí, spravidla z nákupných a IT oddelení. Výhody Tento prístup maximalizuje množstvo dát a informácií, ktorú sú zachytené v organizácii. Organizácia bude skutočne „vlastniť” dáta a pracovníci, ktorí zbierajú dáta, sa postupne dopracujú k tomu, že budú sami schopní vylepšovať proces ich zbierania. Náklady sú limitované len poplatkom za používanie, samozrejme po počiatočných zavádzacích a licenčných poplatkoch. Licencovaný softvér umožňuje používateľovi prispôsobovanie programu vlastným potrebám, konkrétne v spoločnosti už zavedeným aplikáciám. Nevýhody Najväčšou nevýhodou, hlavne pri zbieraní dát, je naviazanosť viacerých oblastí na seba. Ak neexistuje dobrý vzťah medzi oddelením obstarávania a napr. IT oddelením, môžu vznikať časové oneskorenia priebehu procesu alebo zbierané dáta nemusia byť kompletné. Organizácie sa musia snažiť o to, aby najdôležitejšie súčasti (nákupcovia, IT oddelenie a iní) spolupracovali na samotnom procese. Vzájomné prepojenie a úzku spoluprácu medzi viacerými oblasťami charakterizujú vysoké TCO, ktoré ale nie sú veľmi viditeľné. Problém je totiž v tom, že aj keď sa tento prístup môže zdať lacnejší v porovnaní s riadeným prístupom, netreba zabudnúť na interné výdavky na pracovníkov, ktoré v riadenom prístupe odpadávali, pretože sa to riešilo externými konzultantmi. A toto môže z tohto prístupu spraviť najdrahší prístup. Poslednou nevýhodou je dĺžka času, ktorý je potrebný na zavedenie a dosiahnutie ROI. Tento čas sa predlžuje ešte viac, ak sa softvér zavádza do „hĺbky” systému alebo ak má organizácia záujem prispôsobiť softvér svojím potrebám. Takýto proces zavedenia môže trvať mesiace. Ľudia, ktorí budú pracovať so systémom, si ho musia od základov naštudovať. Preto organizácie, ktoré požadujú rýchle ROI by sa mali rozhodnúť pre iný prístup.

68

Zmiešaný prístup Zmiešaný prístup znamená súčasné používanie viacerých prístupov alebo znamená postupný prístup, kedy projektový plán počíta s postupným prechodom od jedného prístupu k druhému. Veľmi náročnou a zložitou činnosťou pri postupnom prístupe je zber a triedenie dát. Preto by si organizácie mali už pri inštalácii softvéru zabezpečiť licenciu aj na túto dôležitú činnosť. Inštaláciou softvéru spoločnosť získa možnosť prispôsobiť daný softvér svojim potrebám a tiež možnosť zapojiť softvér do svojich existujúcich aplikácií na riadenie výdavkov. Konkrétne postupný prístup je pre spoločnosti veľmi výhodný. V začiatkoch sa počíta s plne riadeným prístupom a po čase sa prechádza na kompletné alebo čiastkové softvérové riešenie. Zapojenie ľudí z organizácie do procesu sa postupne zvyšuje. Výhody Celkovo prináša postupný prístup hlavne pre komplexné projekty väčšinu výhod z oboch prístupov (riadeného a softvérového). Použitím tohto prístupu sa minimalizuje potreba ustavičných kompromisov medzi rýchlosťou a kvalitou, hĺbkou triedenie dát. Preto je tento prístup vhodný pre väčšinu organizácií. Ako sa prístup zavádza, tak organizácia získava výhodu rýchleho zavedenia, pretože žiaden softvér sa nezavádza. Spoločnosti tiež získavajú prospech z prvého zberu a triedenia dát, pretože toto je robené expertmi z outsourcingového subjektu. Tým, že spoločnosť začne týmto prístupom, potrebuje menej interných zdrojov a času. Ako sa postupne prechádza k softvérovému prístupu, tak odpadajú pravidelné výdavky outsourcingovému subjektu za služby a samozrejme, čo je najdôležitejšie, organizácia už „vlastní“ svoje dáta. Softvér je licencovaný a tým pádom sa môže plne integrovať a prispôsobovať postupom v organizácii. Nevýhody Žiaden prístup sa nemôže vyhnúť všetkým nevýhodám, ale v tomto prístupe sú obmedzené len na nasledujúce:

• Vysoké TCO – Tento prístup vyžaduje aj počiatočné náklady na inštaláciu, aj licenčné poplatky, aj poplatky za údržbu, aj pravidelné interné náklady na pracovníkov. Tento prístup je najdrahší, no na druhej strane treba zvážiť aj rýchle ROI a pravidelné výhody ktoré so sebou prináša.

• Bezpečnosť – Na začiatku budú musieť byť dáta posielané externe, aj keď to sa bude diať len dočasne.

• Požiadavky spojené s vlastnou obsluhou – Ak je licencovaný analytický softvér a aj zber dát, čiže si to vykonáva organizácia sama pod licenciou, tak aj v tomto samostatnom prístupe je potreba spolupráce s outsourcingovým subjektom. Aby sa tomu predišlo, väčšina organizácií sa rozhoduje pre licencovanie len analytického softvéru s tým, že pri zbere dát využívajú riadený prístup. Na základe zavedeného riešenia visibility môže získať organizácia dobrý prehľad vo svojich dátach. Tieto dáta môže analyzovať a na základe týchto analýz sa môže rozhodnúť pre výber tých príležitostí, ktoré najviac vyhovujú požiadavkám organizácie. Samozrejme, toto je len prvý krok efektívneho riadenia výdavkov.

69

2.8.5 Definovanie elektronickej sourcingovej stratégie Strategický sourcing v spoločnostiach, ako by sa mohlo zdať, sa zaoberá tovarmi a službami, ktoré majú pre spoločnosť strategický význam, ale je to o uplatňovaní rôznych stratégií na externe nakupované tovary a služby. Prístupy a nástroje, ktoré sa pri strategickom sourcingu využívajú sa významne líšia v závislosti od nakupovaného tovaru alebo služby. V niektorých situáciách môžu prinášať najlepšie výsledky on-line aukcie, na druhej strane niekedy je lepšie vyjednávať s dodávateľom o podmienkach osobne. Preto by mala organizácia analyzovať každú kategóriu výdavkov a určiť si stratégiu pre danú kategóriu. V prípadoch, keď pre danú kategóriu existuje veľká dodávateľská základňa a nakupuje sa vo veľkých objemoch, mala by spoločnosť rozmýšľať o vyjednávaní o podmienkach. Pri kategóriách vysoko zložitých komponentov najlepšie výsledky prináša spolupráca celého dodávateľského reťazca vrátane dizajnu, konštrukcie a samotného obstarávania produktu. Bez ohľadu na situáciu, manažéri v organizáciách by mali kvôli lepšiemu pochopeniu celkových, nie len jednotkových nákladov, vyvíjať model nákladov pre každú kategóriu. Napríklad pri nakupovaní náhradných dielov dôležitú úlohu hrajú náklady na dopravu a skladovacie náklady. S dodatočnými nákladmi na jednotku sa musí počítať pri výrobe a dodávke tovarov na mieru. V prípadoch globálneho nakupovania môžu významne zvýšiť cenu rôzne daňové, colné, dopravné a iné poplatky. Na vytvorenie efektívneho nákladového modelu je treba detailne rozumieť svojim výdavkom. Na ich pochopenie je potreba mať v nákladoch prehľad a samozrejme dostatok času. Pri vývoji modelu celkových nákladov by mali manažéri detailne rozumieť celému cyklu životnosti produktu alebo služby. Akonáhle je takýto model vytvorený a dobre fungujúci, môže pravidelne podporovať organizáciu poskytovaním meraní výkonností jednotlivých kategórií výdavkov alebo poukazovaním na príležitosti na úspory. Takýto model už následne vyžaduje len pravidelnú údržbu. S týmito informáciami môžu manažéri bez väčších problémov riadiť jednotlivé výdavky s lepšími výsledkami a v kratšom čase. V niektorých prípadoch nemusí mať organizácia dostatok skúseností s vytváraním takéhoto modelu. V takýchto prípadoch je možné využiť služby tretích strán, špecializovaných firiem, ktoré majú dostatok poznatkov. Tieto vedia vytvoriť konkrétny model a príslušné stratégie pre danú spoločnosť.

• Ako už bolo spomenuté, v záujme efektívneho riadenia výdavkov a dosiahnutia konkurenčných výhod sú potrebné rozličné stratégie pre výber dodávateľa a uzatvorenie zmluvy s ním.

• Napríklad pre riadenie výdavkov vysoko zložitých (sofistikovaných) materiálov vysokej hodnoty by sa mala používať stratégia nákupu od jedného zdroja. Ide o konštrukčne zložité materiály so špeciálnou technológiou, pri ktorých sa kladie dôraz na inovácie a výkonnosť a spolupracujúce technologické postupy celého reťazca od návrhu materiálu, cez výrobu až po jeho dodanie do spoločnosti.

• Pre riadenie výdavkov málo zložitých (sofistikovaných) položiek vysokej hodnoty je snaha o vyjednávanie čo najlepších cenových podmienok. Tieto sa dajú dosiahnuť kombináciou zmluvných dodávateľov a jednorázových kontraktov. Následne je dôležité využívať nástroje ako je sledovanie a hodnotenie výkonnosti dodávateľov a sledovanie dodržiavanie zmluvných podmienok a dohôd.

70

• Vysoko zložité (sofistikované) položky malej hodnoty si vyžadujú také sourcingové stratégie, ktoré zaistia realizáciu dodávok pri konkurenčných podmienkach.

• Málo zložité (sofistikované) položky nízkej hodnoty sú riadené takým spôsobom, aby minimalizovali náklady. Manažéri uzatvárajú kontrakty, ktoré kopírujú trhové ceny, zjednodušujú samotný proces výmeny a snažia sa dosiahnuť úspory uzatváraním rámcových zmlúv. Dotazovanie Dotazovanie je dôležitá súčasť procesu nakupovania, ktorá zabezpečuje vyhľadanie, ohodnotenie a výber správneho dodávateľa. Veľa organizácií využíva tento spôsob získavania informácií pri procese nakupovania. RFI – Request for Information Využíva sa v počiatočných fázach sourcingového procesu na preskúmanie trhov s cieľom nájsť nových, potenciálnych dodávateľov. Organizácie sa snažia získať čo najviac informácii, aby sa vedeli správne rozhodnúť, či budú alebo nebudú s týmto subjektom spolupracovať aj v ďalších krokoch. RFP – Request for Proposal Pri tejto forme sa oslovujú dodávatelia s cieľom získať od nich návrhy na riešenie rôznych problémov. Môže ísť o snahu získať nové názory na možnosti znižovania výrobných alebo dodávateľských nákladov. Dodávatelia môžu napríklad ponúknuť novú súčiastku, ktorá šetrí náklady, pretože dokáže vykonávať činnosť, ktorú dovtedy vykonávalo viacej súčiastok. RFQ – Request for Quotation Tu sa definujú konkrétne špecifikácie daných materiálov alebo komponentov, ktoré sa požadujú od dodávateľa. Od dodávateľa sa vyžaduje stanoviť cenu, za ktorú vie tento materiál pre organizáciu zaobstarať. Túto cenu dodávateľ zadáva v reverznej aukcii spolu s ostatnými dodávateľmi, na základe špecifikácií, ktoré obdržali pred aukciou. Princíp fungovania reverznej aukcie bol popísaný v predchádzajúcej časti. Dotazovanie sa vykonáva v špecializovaných aplikáciách. Tieto programy na zadávanie požiadaviek obsahujú:

nástroje na vytváranie otázok

schopnosť automaticky definovať váhy a spočítavať body za jednotlivé odpovede na otázky

pre dodávateľa možnosť bezpečne sa prihlásiť a vyplniť daný dotaz on-line

možnosť prispôsobovať a používať otázky a šablóny

zobrazovanie ponúk v reálnom čase

možnosť prepojenia aplikácie s aukčnými funkciami

71

Tento proces dotazovania poskytuje možnosť produkovať lepšie a rýchlejšie rozhodnutia. Pre potenciálnych dodávateľov zabezpečuje rovnaké šance a eliminuje určité riziko pri obstarávaní.

Analýza dát

a procesov

Vyhľadanie

potenciálnych

dodávateľov

Uzavretie a

vykonanie

kontraktu

Pokračujúce

hodnotenie

dodávateľov

Ohodnotenie

schopností

dodávateľov

Výber

vhodného

dodávateľa

Ocenenie kontraktu

Schéma 6: Tri základné formy dotazovania v sourdcingovom procese

Zdroj: vlastné spracovanie Kontraktačné jednanie Kontrakty patria medzi najdôležitejšie dokumenty, ktoré sa používajú pri obchodovaní. Používajú sa na určenie rôznych vzťahov, či už pri nákupe, predaji tovarov a služieb, pri zamestnaní alebo definovaní konkrétneho vzťahu medzi obchodnými partnermi. Klasické kontrakty boli vždy statické, mali štandardnú formu a vzťahovali sa rovnako na obidve strany, ktoré kontrakt uzavreli. Je to aj prípad súčasných kontraktov, ktoré sú štandardne uzatvárané medzi zákazníkmi a spoločnosťami. Takéto kontrakty je dnes možné vytvoriť v akomkoľvek textovom editore. Napriek tomu v dnešných zmluvných vzťahoch sa čoraz častejšie uzatvárajú jedinečné kontrakty, ktoré sú upravené presne podľa predstáv zmluvných strán. Kvôli tomu je dobré zaviesť do organizácie špecializovaný softvér na tvorbu takýchto kontraktov. Má to význam z viacerých dôvodov:

• Rôzne požiadavky pri uzatváraní zmlúv vždy existovali – Určitý stupeň prispôsobovania kontraktov vždy existoval, hlavne medzi veľkými organizáciami a malými dodávateľmi. Ak veľká organizácia chce uzavrieť zmluvu pri odlišnej cene, odlišných dodacích podmienkach alebo odlišných vlastnostiach produktov, malý dodávateľ bude väčšinou súhlasiť s takýmito podmienkami, len aby si zabezpečil obchodovanie s touto veľkou organizáciou.

• Zvýšený záujem zo strany predávajúcich – Prispôsobovanie kontraktov sa začalo realizovať hlavne v posledných rokoch z dôvodu snahy predajcov zlepšovať vzťahy s nákupcami. Často sa to dosahuje špeciálnymi ponukami ako sú zľavy, zvláštne odmeny alebo propagačná činnosť, ktoré majú zabezpečiť pokračovanie v kontrakte.

• Zvýšený záujem zo strany nákupcov – Je vidieť snahu o prispôsobovanie kontraktov aj zo strany nákupcov. Veľké organizácie sa snažia uzatvárať čo najlepšie dohody a ich výsledkom sú potom jedinečné kontrakty s dodávateľmi. Tieto kontrakty presne určujú čo sa bude nakupovať, kto bude nakupovať, kedy sa bude nakupovať, aká bude cena a ďalšie podmienky obchodu.

72

Stále väčšie množstvo takýchto kontraktov si vyžaduje špecializovaný softvér na vytváranie, dojednávanie a riadenie takýchto kontraktov. Tieto aplikácie sa nazývajú aj programy na riadenie kontraktačného cyklu(contract life-cycle management), pretože sú vytvorené na sledovanie každej etapy kontraktu. Typický kontrakt, ktorý je prispôsobovaný podľa požiadaviek zúčastnených strán, prechádza 6 etapami.

Návrh kontraktu – Takýto návrh sa vytvára skombinovaným rôznych podmienok, ktoré sú platné pre daný špecifický kontrakt, pričom tieto sú navrhnuté právnym oddelením organizácie. Niekedy špecializovaný softvér obsahuje aj akýsi návod, alebo sprievodcu, ktorý pomôže zostavovateľom kontraktu v tom, ktoré podmienky zahrnúť na aký kontrakt. Takýto návrh kontraktu by mal byť vytvorený v programe MS Word, alebo podobnom, keďže tento je najpoužívanejším textovým editorom. V návrhu by malo byť zahrnuté aké podmienky môžu a aké nemôžu byť zmenené. Mali by tam byť zahrnuté aj závery, ktoré boli dohodnuté pred týmto procesom tvorby kontraktu. Návrh kontraktu by mal byť schválený obchodníkmi a právnikmi zároveň.

Vyjednávanie kontraktu – Akonáhle je návrh kontraktu vytvorený, je predložený druhej strane na preštudovanie, okomentovanie a prípadné opravy. Táto fáza vyjednávania v sebe zahŕňa posielanie si návrhu medzi sebou s cieľom dohodnúť sa na konečných podmienkach kontraktu. Kvôli tomu musí špecializovaný softvér umožniť obidvom stranám prístup k návrhu kontraktu, musí im umožniť zvýrazňovať želané zmeny, podporovať rôzne jazyky a sledovať kto a kedy navrhol akú zmenu kontraktu. Prostredníctvom softvéru musí byť možné v ktoromkoľvek bode vrátiť zmeny späť, do iného bodu.

Schválenie kontraktu – Dojednaný kontrakt ešte musí byť schválený obidvoma stranami predtým, ako môže byť uvedený do platnosti. Softvér určuje kto má schváliť kontrakt – ako celok, tak aj jeho jednotlivé súčasti.

Uloženie kontraktu – Potom ako bol kontrakt podpísaný obidvoma stranami, musí byť uložený. Uloženie do nejakého archívu je vhodné pre klasické, statické kontrakty. Takéto uloženie je pre špeciálne prispôsobované kontrakty neefektívne. Pri používaní špecializovaných softvérov sa takýto kontrakt exportuje z programu Word do databázy kontraktov. Softvér následne podporuje vyhľadávanie v týchto kontraktoch a prílohách, zabezpečuje bezpečný prístup k týmto kontraktom a zaznamenáva tieto prístupy a poskytuje preddefinované zostavy a správy ohľadom stavu kontraktov.

Dodržiavanie a správa kontraktov – Je veľmi dobré mať dobre uzavretý kontrakt. Prepojenie databázy týchto kontraktov s ostatnými aplikáciami používanými v organizácii napomáha k tomu, aby tieto ostatné aplikácie konali v súlade s podmienkami dohodnutými v kontraktoch. Softvér môžu takýmto spôsobom overovať, čí dodávatelia a zákazníci dodržujú dohodnuté ceny, zľavy, platby atď.

Obnovovanie a optimalizácia kontraktov – Väčšina kontraktov je časovo obmedzená a po určitom čase musia byť prehodnocované. Softvérové produkty sledujú expiračné doby, vopred o tom oznamujú a spúšťajú proces rozhodovania o tom, či sa má kontrakt obnoviť automaticky, či sa má prehodnotiť alebo zrušiť. Produkty vedia ukázať ako sa vyvinul tento kontrakt, t.j. pomocou analytických nástrojov vedia vyhodnotiť, či kontrakt priniesol očakávané výsledky, alebo nie.

73

Pomocou týchto nástrojov je možné určiť, ako by sa kontrakt mal zmeniť, aby sa dosiahli lepšie, resp. očakávané výsledky.

Najväčší nárast dopytu po týchto špecializovaných softvéroch prišiel zo strany nákupných organizácií, pretože tieto si po tom, ako investovali do procesov obstarávania a sourcingu uvedomili dôležitosť prenášania dohodnutých podmienok zo sourcingového procesu do výsledných kontraktov. Spomínané dohadovanie kontraktov sa deje väčšinou pred začatím obchodovania s dodávateľmi. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj dohadovanie, resp. vyjednávanie podmienok s dodávateľmi po realizácii tendra alebo inej formy obstarania. S jedným alebo dvoma najlepšími dodávateľmi je možné ešte dohadovať výsledné podmienky, pričom dôraz sa kladie na eliminovanie možných problémov a rizík, na určenie kvality dodávky, na dohodnutie podmienok ukončenia zmluvy a pod. Fakturácia a zaplatenie Automatizovanie procesu prijímania faktúr a ich preplácania dodávateľom je proces, o ktorý treba rozšíriť riešenia elektronického obstarávania. Nielen že to znižuje náklady a zlepšuje ostatné procesy, ale prináša to výhody aj v súvislosti s hodnotením dodávateľov a získavaním informácií. Elektronické predkladanie a splácanie faktúr (EIPP) sa stáva v súčasnosti potrebným nástrojom pre obchodovanie. Riešenia EIPP sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:

• riešenie pre predajcov, ktorí chcú predkladať faktúry nákupcom • riešenie pre nákupcov, ktorí chcú prijímať dodávateľské faktúry elektronicky

Tieto riešenia prinášajú pre organizácie výhody, čím im zabezpečujú konkurenčnú výhodu. Nákupcovia tak môžu ušetriť na zľavách, na poplatkoch a na vykonávaní platieb v rámci podmienok zmluvy. Hlavné komponenty Elektronického predkladania a splácania faktúr sú:

• Jadrové funkcie: predloženie a overenie faktúry. Faktúry môžu byť automaticky prekontrolované kvôli požadovaným dátam a kvôli podmienkam z objednávok. V riešení je zahrnuté automatické párovanie faktúr k objednávkam, k dodávkam na sklad, on-line riešenie nezrovnalostí a oznamovanie o stave faktúry v reálnom čase. Viac jazyčná podpora sa stala štandardom, aj keď podporované jazyky sa líšia v závislosti od subjektu, ktorého riešenie sa zavádza.

• Rozšírené funkcie:automatické smerovanie, párovanie a schvaľovanie faktúr. Je možné automaticky smerovať, schváliť a párovať faktúry k dátam z rôznych dokumentov kvôli lepšiemu sledovaniu výdavkov.

• Strategické funkcie: priame spracovanie v rámci dodávateľského reťazca. V súčasnosti riešenia subjektov obsahujú strategické funkcie ako obstarávanie, elektronické platby a riadenie hotovosti. V blízkej budúcnosti sa predpokladá, že produkty, ktoré obsahujú riešenia pre nákupcov, budú obsahovať aj riešenia pre dodávateľov, predajcov. Spracovanie faktúr sa vo všeobecnosti riadi princípom 80/20. To znamená, že 80% faktúr sa vysporiada bez problémov a na zvyšných 20%, pri ktorých sa vyskytujú problémy, sa využíva 80% všetkých zdrojov, ktoré sa zaoberajú spracovaním faktúr. Príklady problémov sú chyby vo faktúrach, faktúry predložené bez objednávky,

74

nedostatočné schválenie, duplicitné faktúry, odchýlky v množstvách, cenách, dátumoch atď. Všetky takéto problémy vedú k neuspokojivému riadeniu faktúr a následne vyžadujú veľa času a zdrojov na nápravu. Zavedením automatizovaného riešenia môže organizácia urýchliť spracovanie faktúr. Medzi ďalšie prínosy patrí skrátenie fakturačného cyklu, eliminácia poplatkov z omeškania a dosiahnutie väčších zliav zo strany dodávateľov vďaka včasnému uhrádzaniu faktúr. Viditeľné je aj zníženie nákladov na transakciu, zlepší sa možnosť vytvárania a predkladania správ a znížia sa náklady na zamestnancov, ktorí zabezpečujú vkladanie dát do systému. Medzi hlavné funkcie takého riešenia by sme mohli zaradiť nasledovné:

• riadenie faktúr elektronicky, riadenie schvaľovacieho procesu • existencia preddefinovaných šablón • automatizovanie smerovania faktúr • vytváranie protokolov • prezeranie faktúr z akéhokoľvek miesta v organizácii, možnosť prezerať históriu faktúr • automatické triedenie faktúr, sledovanie pohybu faktúry • riešenie problémov s faktúrami • spolupráca s dodávateľmi

Hlavnými výhodami sú:

• skrátenie času potrebného na vybavenie faktúry • zvýšená produktivita práce pracovníkov, pretože títo sa venujú nakupovaniu, a neriešia faktúry manuálne • zníženie nákladov – organizácie môžu ušetriť platením načas • postupný rast organizácie automatizovaním procesov

75

2.9 SW podpora - Hodnotenie výkonnosti dodávateľov a dodávateľské siete

Sourcingový proces nekončí uzatvorením zmluvy alebo splatením faktúry. Uzatvorením takejto dohody začínajú dodávateľ a nákupca budovať medzi sebou vzťah. V takomto vzťahu potrebujú byť obidve strany spokojné. Pre dodávateľa to znamená udržanie úrovne poskytovaných služieb, dodržanie kvality a včasnosti dodávok. Na druhej strane pre nákupcu to znamená dodržanie sľúbených objednávok, konkrétne požadovaných množstiev a dodacích lehôt. Pre nákupcu je teda dôležité monitorovať výkonnosť svojich dodávateľov. Sledovanie ich výkonnosti napomáha organizáciám v stanovovaní TCO ich dodávateľského reťazca. Tieto náklady zahŕňajú jednak priame, ale aj skryté náklady, ktoré súvisia s obchodovaním s určitým dodávateľom. Tieto skryté náklady môžu byť napr. kvalita, financovanie, nedodržanie podmienok dodávateľom atď. Efektívne analýzy vypracované na základe informácií o dodávateľoch môžu organizáciám napomáhať v predpovedaní budúceho správania sa dodávateľa. Tradičné meranie výkonnosti dodávateľov, ktoré sa používalo v organizáciách doteraz, zahŕňalo hodnotenie dodávateľov na jednotlivých úsekoch a divíziách organizácie. Problém však bol v tom, že každý úsek používal na hodnotenie iné indikátory a iné váhy pre tieto indikátory. Takýmto spôsobom je veľmi ťažké získať jasné hodnotenie dodávateľa celou organizáciou. Efektívne riešenie hodnotenia dodávateľov musí byť schopné zhrnúť a znormalizovať zozbierané dáta v rámci celej organizácie. Následne musí byť toto riešenie schopné previesť meranie a vygenerovať výsledky. Týmto výsledkom bude hodnotenie výkonnosti dodávateľa. Ak sa implementuje výkonnejšie riešenie, tak toto bude dopĺňať tieto interné hodnotenia o ďalšie kvalitatívne a kvantitatívne informácie. Výkonnejšie riešenie bude môcť využiť matematický algoritmus na predikciu správania sa dodávateľa v budúcnosti a výpočet rizika s určitým stupňom presnosti. Veľa novo vyvíjaných riešení hodnotenia dodávateľov by malo obsahovať tieto možnosti. Napriek tomu Aberdeen Group sa vyjadruje vo svojej štúdii, že väčšina riešení hodnotenia dodávateľov je v súčasnosti nekompletná. Preto sa v tejto oblasti začínajú vyvíjať samostatné globálne riešenia, ktoré majú napomôcť hodnoteniu a analyzovaniu trhových dát o subjektoch – reálnych alebo potenciálnych obchodných partnerov. Technologické riešenia pre pracovanie s rozsiahlymi databázami otvorených alebo uzavretých údajov s využitím umelointelignenčných techník pre spracovanie a vyhodnocovanie týchto dát začínajú byť vysoko perspektívne na globálnom elektornickom trhu a sú poskytovateľné efektívnymi modelmi ako Software as a Service, Software/service on demand, príp. Cloud computing, crowd a collective intelligence na báze sociálnych sietí a pod.

Organizácia zodpovedná za metódy a postupy v eProcuremente

Office for Government Commerce (OGC) –www.ogc.gov.uk

Inštitúcia zodpovedná za právne aspekty

Office for Government Commerce (OGC) –www.ogc.gov.uk

76

Inštitúcia zodpovedná za technické riešenia

Improvement and Development Agency (IDeA) – IDeA bola založená miestnymi a regionálnymi úradmi v roku 1999, aby napomáhala zlepšovaniu verejného nakupovania . K týmto účelom vytvorila trhovisko: www.idea.gov.uk/marketplace

Centrálna inštitúcia pre verejné nakupovanie

OGC Buying Solutions (www.OGCbuing solutions.gov.uk)

Ďalšie dôležité organizácie

NHS Purchasing and Supply Agency – zodpovedná za verejné nakupovanie v rámci National Health Service (služby zdravotníctvu) Defence Procurement Agency – zaisťuje nakupovanie pre UK Armád Forces (v rámci Ministerstva Obrany) SBS – Small Business Service

Typ koordinácie medzi jednotlivými organizáciami

Verejné nakupovanie je organizované ako kombinácia centralizovaného a decentralizovaného prístupu: OGC Buying Solutions, centrálna inštitúcia pre nakupovanie vyjednáva rámcové zmluvy, ktoré môžu byť následne využívané celým verejným sektorom. Zároveň jednotlivé miestne úrady môžu vyjednávať svoje vlastné rámcové zmluvy a sú zodpovedné za svoje zákazky. Prostredníctvom národnej rámcovej zmluvy vyjednanej OGC Buying Solutions sú nakupované tovary a služby v hodnote £16 miliónov (0,1 % centrálneho nakupovania). Hodnota tovarov a služieb pre regionálne a miestne úrady nieje k dispozícii.

Tabuľka 8: Príklad elektronického obstarávania vo verejnom sektore UK


2.9.1 Vývoj verejného nakupovania, stratégie a ciele eProcurementu vo

Veľkej Británii Systém verejného nakupovania nieje vo Veľkej Británii založený na zákonoch, ale na hodnotení dosiahnutého výsledku, čo motivuje k hľadaniu optimálnych postupov pre daný prípad. Termín „value for money“ , ktorý vyjadruje požiadavku, aby za vynaložené peniaze bola dosiahnutá čo najlepšia hodnota, nájdeme snáď vo všetkých metodických príručkách, návodoch či manuáloch pre jednotlivé fázy eProcurementu. Vo Veľkej Británii si jednotlivé ministerstvá, organizácie a úrady sami vytvárajú stratégie a postupy pre verejné nakupovanie, ktoré sú vhodné pre konkrétne miestne podmienky. Môžu si zvoliť, či budú tovary a služby nakupovať sami, nebo využijú centrálnu nákupnú agentúru a rámcové zmluvy, alebo zveria napr. výstavbu či údržbu budov súkromným spoločnostiam. Veľká pozornosť sa pri každej zmluve venuje jej manažmentu (od prípravy zmluvy aj po celú dobu platnosti zmluvy). Verejné nakupovanie sa vo Veľkej Británii najprv sústredilo na centralizáciu nákupov pre všetky ústredné orgány štátu do jedinej organizácie (a to vrátane

http://www.idea.gov.uk/marketplace

77

skladovacích služieb). Dôvodom bola snaha o dosiahnutie množstevného rabatu. Skoro sa však ukázalo, že tento postup nieje efektívny, pretože vznikali v dodávateľských vzťahoch zbytočné medzičlánky. Všetky verejné orgány začali svoje nakupovanie zaisťovať samostatne, ale nákupy sa stávali stále častejšími a tovary či služby sa opakovali. To logicky vyústilo do snahy uzatvárať dlhodobejšie zmluvy a skoro sa vytvoril systém rámcových dohôd uzatvorených na základe riadneho súťažného procesu a následných zmlúv uzatváraných už na základe rámcovej zmluvy. V posledných rokoch sa vo Veľkej Británii objavujú snahy prenášať do verejnej sféry efektívne prvky manažmentu zo súkromného sektora. Celkove sa postupy vo verejných zákazkách vyvíjajú tak, aby reagovali na vývoj technológií, vývoj v EÚ i vývoj súkromného sektora. V roku 2002 vznikol Office of Government Commerce (ďalej len OGC) – Úrad pre vládny obchod). Vznikol, aby vylepšoval value for money. Na internetových stránkach úradu (www.ogc.gov.uk) OGC zverejňuje pomôcky pre verejné nakupovanie – novinky, metodiku, návody a manuály, ktoré sú zamerané na dosahovanie najlepšej hodnoty za vynaložené peniaze (value for money), best practices (najlepšie uskutočnené procesy), informačné technológie, eProcurement, nákupné karty atď. OGC sa člení do siedmych sekcií:

Sekcia vzťahov so zadávateľmi verejných zákaziek (zaisťuje spoluprácu medzi jednotlivými organizáciami vo verejnej sfére, zdieľanie skúseností atď.)

Sekcia spoločných služieb (zabezpečuje spoločné systémy jednotlivých sekcií – oblasť financií, infraštruktúry, komunikáciu)

Sekcia politiky, praxe a právnych vzťahov

Sekcia informačných technológií

Sekcia výstavby a stavebníctva – dlhodobé a strategické

Sekcia dodávateľských vzťahov a elektronického obchodovania

Sekcia pre nákupné služby – OGC Buying Solutions (www.ogcbuyingsolutions.uk) OGC Buying Solutions pomáha jednotlivým zadávateľom verejnej sféry dosahovať čo najväčšie úspory nákladov, čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze a umožňuje im čo najefektívnejšie zabezpečovať nákupný proces. Centrálny nákupný portál www.ogcbuyingsolutions.uk poskytuje informácie a nástroje pre eProcurement a rámcové zmluvy, ale zatiaľ nezahŕňa funkcie eTenderingu a ePurchasingu. Vláda Veľkej Británie si v oblasti eProcurementu vytýčila cieľ, aby bolo možné 100% všetkých nákupných transakcií centrálnej vlády uskutočniť elektronickou cestou. Tieto transakcie medzi vládnymi organizáciami a dodávateľmi by mali využívať interoperabilné systémy založené na otvorených štandardoch. V roku 2002 vznikla eProcurement stratégia (Strategy for Central Civil Government, ktorá je k dispozícii na www.ogc.gov.uk. Hlavné body stratégie sú:

The Establishment of Framework Agreements: dodať Commercial Off the Shelf (COTS) nástroje pre interoperabilné systémy, aby boli umožnené funkcie eTenderingu a ePaymentu.

http://www.ogc.gov.uk/

http://www.ogcbuyingsolutions.uk/

http://www.ogcbuyingsolutions.uk/

http://www.ogc.gov.uk/

78

Change Management: vypracovať spoločný prístup k eProcurementu v centrálnej verejnej sfére pre nasledujúce 3 roky a pomôcť jednotlivým organizáciám s vytváraním nákupných procesov a vyhodnocovaním ich obchodných profilov (napr. vytvorenie nástroja eProcurement Assessment Tool, ktorý umožňuje kalkuláciu možných úspor pri využití eProcurementu)

Zlepšovať možnosti výmeny dát medzi zadávateľmi a dodávateľmi a dokončiť projekt Zanzibar

Projekt Zanzibar -OGC vyhlásila v roku 2004 zákazku na Purchase to Pay Market Place. Tento projekt by mal poskytnúť eTrhovisko zahrňujúce eHub koncept (jednotný prístup pre dodávateľov aj zadávateľov, poskytovanie všetkých súvisiacich dát) aj spoločné a individuálne katalógy. Celý projekt by mal za tri roky ušetriť verejnému sektoru £100 miliónov. Malo by dôjsť k maximálnej efektivite verejného nakupovania, podporiť využívanie eProcurementu vo vládnych oddeleniach a menšie miestne či regionálne organizácie by mali mať zaistené lacné riešenie eProcurementu. Projekt by mal začať fungovať v priebehu tohto roku. Vláda Veľkej Británie očakáva, že nástroje a techniky eProcurementu by mali v priebehu troch rokov v rámci nasadenia ušetriť £250 miliónov.

2.9.2 Jednotlivé portály

ogcbuyingsolutions.gov.uk Portál ogcbuyingsolutions.gov.uk je centrálny vládny nákupný portál. Sú tu k dispozícii informácie aj nástroje pre eProcurement a je tu prístup k rámcovým zmluvám. Zatiaľ tu nie je možný eTendering či ePurchasing, čo by sa malo zmeniť uskutočnením projektu Zanzibar. Na vládnom portáli nájdeme prístup ku katalógom, ktoré sú využívané celým verejným sektorom: S-CAT a GCAT.

S-Cat je katalóg, ktorý poskytuje prístup k 170 dodávateľom služieb. S-Cat obsahuje 16 kategórií služieb zahŕňajúcich IT a business konzultačné služby. Jednotliví dodávatelia služieb musia pred registráciou prejsť ponukovým konaním, v ktorom sa už pre verejný sektor vyjednajú zľavy v rámcových zmluvách. Nakupujúci môžu prechádzať profily jednotlivých dodávateľov a porovnávať ceny.

GCAT je online katalóg s viac než 50 000 IT a Telekomunikačnými produktmi. GCAT poskytuje služby eOrderingu a ePaymentu. Katalóg je využívaný 700 organizáciami z verejného sektora a hodnota nákupov vzrástla z £ 5,9 miliónov z obdobia 2001-2002 na £10,3 miliónov v období 2003-2004.

www.csarss.net Na portáli www.csarss.net(Regional Supplies Service eProcurement site) si môžu jednotliví dodávatelia zaregistrovať informácie o svojej firme a majú tu prístup k verejným zákazkám ponúkaným celým verejným sektorom.

http://www.ogcbuyingsolutions.gov.uk/

http://www.csarss.net/

http://www.csarss.net/

79

www.supplyyingovernment.gov.uk Portál prevádzkovaný spoločne OGC a organizáciou Small Business Service (SBS). Portál poskytuje prístup k informáciám o tom, ako predávať vláde služby a tovary a ďalej je tu prístup aj k zverejneným verejným zákazkám.

2.9.3 Súčasné využívanie eProcurementu

Celková hodnota verejného nakupovania vo Veľkej Británii je približne £100 miliárd (z toho je asi £16 miliárd za ktoré je zodpovedná centrálna vláda a regionálne a miestne úrady (vrátane rezortu zdravotníctva) zodpovedajú za zbytok). V súčasnej dobe sa vo Veľkej Británii využívajú nasledujúce nástroje eProcurementu: publikovanie dopytu, zasielanie ponúk elektronickou cestou, zatiaľ nie je umožnené automatické vyhodnocovanie ponúk, eOrdering a eInvoicing. Využívajú sa eKatalógy a vo veľkej miere aj eAukcie. OGC poskytlo nástroj eAuction Decision Tool, ktorý pomáha vyhodnocovať, či je pre daný prípad vhodné využiť eAukcie. Ďalej existuje možnosť tzv. Live eAuction Viewings - online sledovanie prebiehajúcich eAukcií, čo má viesť k rozšíreniu znalostí v tejto oblasti. OGC v januári tohto roku uviedlo, že prebehlo už 20 eAukcií a ďalších 21 je naplánovaných. Ukončené eAukcie ušetrili vláde £11 miliónov pri zmluvách za £75 miliónov. EAukcie sú organizované v spolupráci s piatimi hlavnými poskytovateľmi technológií: Achilles, British Telecom, BravoSolution, Trading Partners a Wipro. Cena za zorganizovanie eAukcie sa pohybuje medzi £3000 až £7000. Proces aukcie zahŕňa automatické oznámenie emailom kvalifikovaným dodávateľom, online prípravu ponúk za použitie webových formulárov, online podanie ponúk, ponuky sú automaticky otvárané a ohodnocované hneď po ich prijatí. Pre zabezpečenie je využívaný SSL. Systém aukcie nevyužíva ani zašifrovanie dokumentov ani digitálne podpisy. Nie je umožnené ani časové razítko. Jednotliví užívatelia majú podľa svojich profilov obmedzené prístupy k dátam. Autentizácia jednotlivých užívateľov prebieha cez užívateľské profily. Produkty sa kategorizujú podľa UNSPSC. Vo Veľkej Británii zatiaľ nepoužívajú elektronické podpisy, ale ich používanie by malo začať v priebehu dvoch rokov. Za zmienku stojí využívanie platobných kariet – Government Procurement Cards. Program využívania týchto VISA kariet bol zahájený v októbri 1997 a jeho hlavným cieľom bolo zjednodušiť nákupný proces, zvýšiť efektivitu a znížiť výdaje. Karty môžu byť využívané k platbám (jedná sa o platby nižších položiek – priemerná hodnota transakcie je £145) face-to-face, prostredníctvom telefónu aj Internetu. Každá platba kartou namiesto tradičných faktúr ušetrí 70% procesných nákladov – v priemere £2 milióny mesačne. V rámci eGovernment Interoperability Framework (rámec pre interoperabilitu v oblasti eGovernmentu) došlo ku štandardizácii mnohých oblastí súvisiacich s eProcurementom – XML schémy, GCL (Government Category List) atď. Vo februári tohto roku OGC oznámila, že spoločnosť BravoSolution bude poskytovať služby eSourcingu. Verejnú zákazku na eSourcing vyhlásila OGC v roku 2004 a z 30 záujemcov bolo vybraných 9 spoločností do užšej súťaže, ktorú vo finále vyhrala spoločnosť Bravo Solution. Bola podpísaná zmluva na 4 roky, počas ktorých bude spoločnosť poskytovať cez Internet eSourcing pre organizácie verejného sektora. Oblasť eSourcing bude zahŕňať štyri hlavné služby:

http://www.supplyyingovernment.gov.uk/

80

eTendering

eEvaluation

eCollaboration

eContract Management Oznámenie jednotlivých tendrov by malo prebiehať emailom či pomocou SMS. Podávanie ponúk bude prebiehať elektronicky a mal by byť vytvorený mechanizmus, ktorý by zaistil “uzamknutie” ponúk až do určeného momentu, kde by došlo k otvoreniu všetkých ponúk a ich vyhodnoteniu. Mali by byť umožnené štatistické analýzy. E-Sourcing systém by mal byť vo všeobecnosti integrovaný s OJEU a mal by podporovať CPV štandardy. Predpokladá sa, že pre dodávateľov by služby boli poskytované zdarma, pre zadávateľov z verejného sektora by sa ročné poplatky mohli pohybovať medzi £20 000 až £100 000.

http://www.ogcbuyingsolutions.gov.uk/esourcing/esourcing_elements.asp




81

3. PRÍSTUPY K REALIZÁCII NÁRODNEJ A REGIONÁLNEJ POLITIKY PODPORY ELEKTRONICKÉHO OBCHODU

Aktivity (nazývame ich tiež aj podporné politiky) zo strany štátu na podporu elektronického obchodu môžu byť rôzne a hlavným segmentom, na ktorý sa majú orientovať, sú malé a stredné podniky (MSP). V podstate sa ale politiky členia na šesť základných druhov:

politiky ľudských zdrojov

inovačné politiky

propagácia podporných sietí pre MSP

pomoc MSP pri účasti na elektronických trhoch

daňová politika

legislatívny rámec V nasledujúcich podkapitolách sú uvedené charakteristiky jednotlivých oblastí s príkladmi z členských krajín EÚ od r. 2004. V prípade súvisu aktivít s programovým obdobím, uvádzané sú hlavne príklady z EÚ v oblastiach v rámci predošlého programového obdobia, keďže prijaté programové dokumenty na obdobie 2007-2013 neboli ešte pri uzatváraní projektu všeobecne k dispozícii. Slovensko je analyzované aj z hľadiska nového programovacieho obdobia. Táto analýza vychádza z viacerých relevantných benchmarkových európskych štúdií .

3.1 Politiky ľudských zdrojov

Výsledky niekoľkých skorších ale aj súčasných štúdií zaoberajúcich sa IKT priemyslom ukázali, že európsky priemysel trpí významnými nedostatkami v oblasti e-zručností. V „akčnom pláne“ Európska komisia priznáva fakt, že existujú nedostatky v IKT sektore. Hoci súčasný obchodný cyklus a hospodársky pokles trochu zmiernili tento problém, nedostatok zručných profesionálov v elektronickom obchode a IKT oblasti je význačný. Všetky členské štáty, vrátane tých, kde je adopcia e-obchodu najrozvinutejšia, cítia, že je potrebné sa týmito otázkami zaoberať a prijímať také opatrenia, ktoré zvýšia povedomie medzi MSP hlavne na základe príkladov z praxe. MSP čelia jednotlivým ťažkostiam z dôvodu nedostatku e-obchodných zručností, ktoré sa považujú za jeden z hlavných spomaľujúcich prvkov vo vzťahu k adopcii e-obchodu. Väčšina členských štátov si uvedomuje túto potrebu e-obchodu, preto zaujímajú také stanoviská a prijímajú riešenia, ktoré umožňujú MSP získavať a adaptovať ich e-obchodné zručnosti cez priame tréningy ako napr. cielené semináre pre MSP, tréningové programy a pod. Politika ľudských zdrojov je najpopulárnejšou oblasťou zo všetkých národných politík týkajúcich sa elektronického obchodu. V politike ľudských zdrojov rozlišujeme politiky zamerané na všeobecné povedomie, cielené zvyšovanie povedomia a školenia, resp. tréningy ľudí v oblasti IKT.

3.1.1 Všeobecné zvyšovanie povedomia Percentuálne vyjadrenie MSP, ktoré investovali do IKT a elektronického obchodu sa značne mení od členského štátu k členskému štátu a žiadna krajina nedosiahla

82

univerzálny rast. To znamená, že k väčšiemu alebo menšiemu rozsahu využívania týchto riešení stále ostáva potreba zvýšiť povedomie na všeobecnej úrovni a dať spoločnostiam šancu dozvedieť sa o elektronickom obchodovaní a odhaliť jeho výhody. To však vyžaduje odstránenie bariér, ktoré rozšíreniu bránia. Každá krajina má špecifické indikátory bariér súvisiacich s mentalitou, historickými skúsenosťami a pod., a preto sa k ich odstráneniu nedá pristupovať úplne všeobecne. Väčšina členských štátov jasne vyjadruje dôležitosť zvýšenia povedomia v ich dokumentoch o národnom pláne. Tu patria Rakúsko, Belgicko (Valónsko), Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko, Holandsko a Spojené Kráľovstvo. Ostatní tiež pokračujú v investovaní do ich vlastných národných projektov na zvýšenie počtu firiem čerpajúcich výhody elektronického obchodu, čím prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti celého sektora danej krajiny. Široké aktivity všeobecného zvýšenia pokrývajú škálu tém a využívajú rôzne metodológie na získanie priaznivcov. Z realizovaných prehľadov a štúdií je očividné, že frekvencia tohto typu aktivít nemá priamu spojitosť s rôznou mierou osvojovania si IKT a elektronického obchodu. Napríklad, v súlade s prieskumom Eurostat, Švédsko, Fínsko, Spojené Kráľovstvo, Nemecko a Dánsko sú vyspelejšími užívateľmi a nákupcami riešení elektronického obchodu. Oproti tomu Spojené Kráľovstvo, Švédsko, Holandsko, Belgicko i Írsko však disponujú väčším počtom iniciatív na zvýšenie uvedomenia oproti ostatným. Tieto odlišnosti by sa možno mohli vysvetliť rôznymi prístupmi k realizácii cieľov. Napríklad, v súlade s prieskumom Eurostat, Spojené Kráľovstvo zaostáva za Švédskom, Dánskom, Nemeckom, Nórskom a Fínskom, čo sa týka počtu MSP užívajúcich IKT ako aj MSP s prístupom na web i napriek vysokému počtu aktivít na zvýšenie povedomia. Toto naznačuje, že ešte stále existujú medzery v tom, akým spôsobom sa dá realizovať zvýšenie povedomia prínosov IKT vo všeobecnosti, ešte pred náčrtom konkrétnych obchodných plánov pre elektronický obchod. Vo Švédsku, percentuálny podiel MSP zúčastnených na e-predaji je oveľa nižší ako v Nemecku, Dánsku a Holandsku, čo naznačuje relatívnu slabinu v tejto oblasti, ktorá musí byť konfrontovaná zvyšovaním povedomia danej špecifickej oblasti v danej krajine. Inými slovami, v každej krajine existujú medzery a oblasti vyžadujúce zlepšenie, ku ktorým je potrebné pristupovať špecificky. Iným príkladom je Fínsko, ktoré má najvyššie podiely užívateľov IKT ako aj prístupu na web medzi MSP (90-98%). I tak je dôležité zmieniť sa o tom, že samotné Fínsko považuje zvyšovanie povedomia medzi mikro-podnikmi za stále potrebné. Súvisí to aj s tým, že dynamický rozvoj IKT a riešení elektronického obchodu neustále prináša nové možnosti a výhody pre firmy, ktoré ich adoptujú ako prví. V mnohých krajinách, obzvlášť v Španielsku, Taliansku a Grécku, nedostatok zvyšovania povedomia o elektronickom obchode je podľa prieskumov stále hlavnou prekážkou jeho širšieho adoptovania. Tento problém je často spojený s profilom priemyslu v týchto krajinách, kde prevláda veľký počet malých a rodinných firiem, ktoré považujú investície do elektronického obchodu za vysoké, neefektívne a hlavne v oblasti B2B za nevýhodné. Niektorí uvádzali nespokojnosť s utláčaním malých firiem veľkými práve v elektronickom prostredí. Táto fragmentácia vedie k problémom vytvorenia efektívnych komunikačných stratégií na prezentovanie elektronického obchodu, ako i k základnejším zdrojovým prekážkam, ktorým čelia tieto firmy pri zavádzaní elektronického obchodu.

83

Ak to zhrnieme, Spojené Kráľovstvo a Írsko sa snažia mať väčšinu ich programov a plánov práve v tejto široko tématickej oblasti. To sa pravdepodobne dá vysvetliť faktom, že majú zjavne širokú škálu podporných schém, ktoré sú previazané, a dôraz na povedomie je kladený na vrchných úrovniach týchto schém. V skutočnosti však sú kombinované a podporované množstvom ostatných nástrojov. Samozrejme, v mnohých iných krajinách sa taktiež realizujú široké národné programy. Charakterovými črtami týchto programov je typické kombinovanie všeobecných a špecifických prístupov, napríklad, všeobecne účelná reklama v televízii, rádiu a novinách, spolu so širokou škálou konferencií až po menšie semináre a kurzy.

3.1.2 Cielené zvyšovanie povedomia V niektorých členských štátoch, je za dôležitejšie považované podporovať cielené zvyšovanie povedomia o možnostiach elektronického obchodu, napr. podpora tradičných alebo rozvíjajúcich sa sektorov, ktoré často zaostávajú pozadu v adaptácii IKT (Holandsko, Belgicko). Ďalšími úlohami sú:

podpora špecifických kategórií firiem – ako veľmi malé firmy – „MicroMSP“ (Írsko, Fínsko)

podpora firiem, ktoré sú už viac rozvinuté v adaptácii elektronického obchodu (Írsko, Holandsko, Veľká Británia a Fínsko).

Tieto programy, môžu pomôcť zmierniť niektoré z vyššie identifikovaných vnímaných bariér, ktoré plynú hlavne z predstavy nedostatočných výhod pre firmu alebo vhodnosť určitých tovarov alebo služieb pre elektronicko-obchodné transakcie. Množstvo manažérov výrobných a hlavne prvovýrobných firiem si myslí, že elektronický obchod je určený len pre tovary digitálneho charakteru, príp. CD, knihy a pod. Nemajú predstavu, ako môže byť elektronický obchod nápomocný pri riešení ich problémov s dodávateľským reťazcom hlavne v danom odvetví. Programy zvyšovania cieleného povedomia môžu sprostredkovať špecifických skupinových aktivít, ktoré vedú k diskusiám, transferu znalostí a k ďalším dôležitým aktivitám riešiacim niektoré špecifické, napr. odvetvové problémy. Fínske MSP boli obzvlášť neisté v oblasti vhodnosti určitých tovarov a služieb pre elektronický predaj, čo môže vysvetľovať značné bariéry elektronického obchodu v tejto oblasti. Ide hlavne o predaj koncovým spotrebiteľom. Všeobecne povedané, opatrenia zamerané na zvyšovanie povedomia špecificky orientované na určitý segment sú navrhované za účelom pomoci podnikom posunúť sa vo svojej elektronicko-obchodnej stratégii. Množstvo podnikov sa dostalo do fázy „pripojenia“, prípadne už na webe pripojení boli, ale nerozumeli ako urobiť ďalší krok, aby implementovali e-obchodnú stratégiu a ako tento typ procesov čo najefektívnejšie využili. Práve tieto verejné opatrenia zamerané na špecifické problémy sa javia v súčasnosti pre štát ako veľmi významné. Podstatne väčší dôraz je vhodné klásť na praktickú pomoc ako na informácie, ktoré vyžadujú podstatne zaujímavejší a tým náročnejší charakter propagovania, ktorý by mal osloviť aj firmy s určitou apatiou. Medzi ne patria programy predstavovania metód elektronického obchodu firmám, čo môže byť prepojené aj s motiváciou typu – verejné obstarávania budú realizované hlavne elektronickou formou, čo prinúti záujemcov o dodávky začať elektronický obchod využívať a priblížiť im tento systém na konkrétnom príklade. Použiteľné mechanizmy potom v sebe zahŕňajú návody, poradenstvo, „odborné skupiny“, brífingy a workshopy.

84

Stručne povedané, iniciatíva v tejto oblasti by mala začínať posúvať elektronický obchod zo štádia „prečo by sa MSP mali zúčastňovať e-obchodu“ ku „ako sa môžu MSP efektívne zúčastniť“.

3.1.3 Tréningy Na základe už spomenutých zdrojov je jasné, že pokiaľ ide o zavedenie a nárast IKT, existujú v zručnostiach ich využívania medzery a nedostatky. Preto taktickou výzvou by malo byť poskytovanie MSP znalosti využitia elektronického obchodu. Tieto iniciatívy by sa mali zameriavať na špecifické druhy charakteristických elektronicko-obchodných zručností a nie základných IKT zručností (nazývaných „ digitálna gramotnosť“), ktoré sa vyžadujú od všetkých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce. Taktiež nepokrýva ani technické zručnosti špecialistov a odborníkov IKT. Problematika základných IKT zručností bola riešená v rámci niekoľkých iniciatív týkajúcich sa politiky zamestnanosti a vzdelania (napr. e-vzdelávacie iniciatívy, rekvalifikácie, príp. súčasná vízia celoživotného vzdelávania, príkladom ktorých boli napr. PHARE a ESP projekty). Tieto základné zručnosti sú síce časťou aj zručnosti využívania elektronického obchodu ale nie sú ich výlučnou charakteristikou. Problematiky zručností v elektronickom obchode sú podstatne zložitejšie a veľa krát nemajú technicko-ekonomická základ, aj keď pri ich realizácii sa vyžadujú. Prakticky všetky krajiny trpia určitou formou nedostatku a nevhodného spojenia elektronicko-obchodných zručností. V niektorých krajinách nie sú identifikované ako obzvlášť akútne ako napríklad Fínsko, Írsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Španielsko a Švédsko. Tieto nedostatky sú však predmetom špecifickej kapitoly EITO ročenky už od r. 2002, ktorá uvádza, že najväčšie koncerny v európskom priemysle zotrvávajú v hľadaní zamestnancov s technickou kvalifikáciou alebo s elektronicko-obchodnými zručnosťami. Rozvoj elektronického obchodu je taktiež hnacou silou dopytu po ľuďoch, ktorí majú prehľad o priemysle a možnosti využitia elektronického obchodu v odvetví. V Európe, viaceré krajiny prezentujú stále sa zväčšujúci rozdiel medzi potrebou a súčasným stavom e-zručností hlavne v oblasti elektronického obchodu, pričom práve táto oblasť podľa odhadov tvorí približne štvrtinu všetkého dopytu po pracovných zručnostiach. Väčšina členských štátov zavádza iniciatívy na makro úrovni, aby uspokojili potrebu IKT zručností, množstvo z nich však nesúvisí s elektronickým obchodom. Napríklad v Írsku, bola uskutočnená široká škála investícií do vzdelávania, Nemecko zaviedlo ´´zelenú kartu´´, aby pritiahlo zahraničných IT profesionálov, Španielsko má široký program zaškolenia 14 000 IKT profesionálov, Grécko využíva štrukturálne fondy cez svoj Operačný Program pre Informačnú Spoločnosť na financovanie inštruktážnych iniciatív. V protiklade k ostatným, vyššie spomenutým krajinám, Fínsko a Švédsko hlásia špecifický nedostatok manažérskych zručností v spojitosti s aplikáciou elektronického obchodu a IKT. Švédsko oznámilo, že identifikovalo zlyhanie trhu, čo sa týka riešenia týchto problémov súkromným sektorom. Buď je podpora neadekvátna (nevhodné miešanie manažérskych/ technických tréningov), alebo nie je špecificky zameraná na potreby MSP. V súčasnosti sa tento problém rieši prostredníctvom národného programu nazývaného „Smelink“. Dánsko taktiež hlási nedostatok IKT zručností, ale je názoru, že s dodatočným rozšírením tréningov a zlepšením zručností by ich mohli vykompenzovať.

85

Tieto iniciatívy však uspokojujú výlučne škálu potrieb elektronického obchodu. Niektoré tréningové iniciatívy, ako napríklad tréning trénerov/lektorov, sú považované taktiež za nevyhnutné, aby sa predišlo systémovým problémom. Šírenie elektronického obchodu by sa podľa niektorých odborníkov nemalo obmedzovať na dané množstvo vhodne kvalifikovaných ľudí schopných vyučovať iných. Na druhej strane, národné schémy zameriavajúce sa na využitie existujúceho množstva lektorov poskytujú možno väčšiu garanciu konzistentnosti a kvality učenia a transferu znalostí a zručností. To by malo byť väčšinou vyžadované v tom prípade, keď sa jedná o relatívne novú, neoverenú disciplínu. Nutnosť získania kvalifikácie/certifikátu pre túto oblasť môže byť použitá i na propagačné účely ako aj na meranie edukačnej schopnosti. Je zjavné, že existuje isté prepojenie medzi prenikaním IKT, príp. stupňom rozvoja a využívania elektronického obchodu a spôsobom tréningu. Napríklad tradičné prístupy workshopov alebo seminárov sa využívajú hlavne na zaučenie MSP do praktických princípov efektívneho web-designu ako aj do strategických princípov plánovania a manažovania elektronického obchodu. Príklady tých druhých menovaných existujú v značnej miere v Holandsku, Írsku a Fínsku. V Nórsku je prevaha tréningov dostupných on-line, s telefonickou podporou v prípade potreby. Tento prístup sa však môže realizovať iba v krajinách s dostatočne vyvinutou IKT infraštruktúrou, e-learningovou mentalitou a akceptáciou elektronického vyučovania na diaľku. V tomto smere Slovensko ešte zaostáva, aj keď nie práve v pripojení na Internet ako skôr v kvalite a akceptácií e-learningových technológií firmami. Personalizovaný a zákazkový tréning, často kombinovaný s konzultáciami, je taktiež využívaný a ponúkaný v niekoľkých členských štátoch. Táto tréningová metóda môže byť dlhodobejšia, stabilnejšia a môže mať väčší účinok po skončení kurzu, avšak obyčajne je finančne náročnejšia. Príklady sú viditeľné v Grécku i vo Švédsku. V Grécku je to hlavne kvôli špecifickým dôvodom, a to že typické podniky sú buď príliš malé nato, aby mali IT manažéra, alebo sú rodinného charakteru, teda s malou nádejou na získanie a uplatnenie vedomostí o elektronickom obchodovaní. Preto, pre trénerov je najefektívnejšie ísť priamo do firiem, kde môžu sprostredkovať expertízy o súčasnom stave, trendoch a iniciatívach. Vo Švédsku je to program „Smelink“, ktorý podporuje masový presun IKT znalostí od tých, čo nimi disponujú (mladí ľudia vo vyučovacom procese), k tým, čo ich nemajú (MSP). To je však podmienené akceptáciou odbornosti ľudí z akademickej pôdy hlavne u štátnych a vládnych orgánov, tak ako je to vo väčšine vyspelých krajín (Slovensko je v tomto prípade veľmi kritizované). Otázkou stále ostáva meranie výkonnosti a efektívnosti takýchto aktivít. Správnou metodikou je možno odstrániť množstvo neefektívnych a hluchých aktivít, na ktoré mnohokrát štát minie oveľa väčšie množstvo finančných prostriedkov ako na efektívne. Preto by štáty mali v prvom rade podporiť vývin metodológií a metodík pre hodnotenie dopadu takýchto aktivít, meranie znalostí sektoru a pod. Až potom je možné efektívne riadiť politiku zvyšovania povedomia do IKT a elektronického obchodu. Cieľom viacerých európskych aktivít je v súčasnosti zladenie požiadaviek praxe a vzdelávacích aktivít. Napr. European e-Competence Framework, European eSkills Forum, príp. rôzne certifikačné a kompetenčné inicatívy ako EUCIP (iniciatíva CEPIS1). Riešenie tejto problematika je úzko späté práve s efektívnosťou vzdelávacích a tréningových programov. Ako je uvedené v oznámení Európskej Komisie „Elektronické zručnosti pre 21. storočie: Posilnenie konkurencieshopnosti, rastu a zamestnanosti“ problémom je to, že elektronické zručnosti stále mimo okruhu dlhodobých otázok

86

politiky a existuje výrazný pokles ponuky IKT vysoko kvalifikovaných ľudských zdrojov pre rôzne pozície. Možnosťami je nielen podporiť spoluprácu komerčného a akademického sektora, ale hlavne podpora relevantných študijných plánov, certifikácií a preskúmania vhodných finančných a daňových stimulov pri plnom rešpektovaní pravidiel štátnej pomoci. Niektoré inicatívy ako napr. eSkills Benchmarking Policy realizované firmou Empirica, GmBH zdôrazňujú dôležitosť tzv. „multi-stakeholder“ partnerstva, teda partnerstva , kde súkromný sektor preberá zodpovednosť, ktorá bola v tradičnom vzdelávacom systéme kladená exklusívne na verejnom sektore.

3.1.4 Slovensko a podpora vzdelávania v oblasti elektronického

obchodu Slovensko sa v tomto smere viac zameriava na všeobecnú oblasť podpory vzdelávania, kde sa nekladú bariéry voči vzdelávania v oblasti IKT či špecificky elektronického obchodu. Je však nutné povedať, že dôraz na elektronický obchod v novom programovom období nie je kladený a je len veľmi stručne zahrnutý v Opatrení 1.1. Inovácie a technologické transfery v rámci OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, kde v kategóriách intervencií síce je čiastočne spomenutý ale v popise oprávnených aktivít už nie. Čiastočne sa dá povedať, že OP zamestnanosť a sociálna inklúzia v rámci 5.1.1 Opatrenia „Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti´“ má taktiež možnosť zamerať sa na túto oblasť aj s previazaním na Operačný Program Vzdelávanie. Je nutné však zdôrazniť, že možnosti výraznejšej podpory vzdelávania a tréningov v tejto oblasti je možné realizovať len pri jasnej a presnej formulácií výziev v ďalších obdobiach zameraných na skôr špecifické vzdelávanie a tréningy pre oblasť efektívnych aplikácií a manažmentu elektronického obchodu. Výsledky predchádzajúcich projektov v oblasti štrukturálnych fondov jasne ukazujú, že ani poradenstvo v oblasti elektronického obchodu, ktoré bolo zahrnuté do priority 1 OP PS nebolo v skutočnosti realizované. Dôvodom môže byť práve nie príliš jasný dôraz na túto oblasť, ktorý je stále len čiastočne spomínaná ako okrajová i napriek všeobecným cieľom tohto OP. V oblasti Phare, ESF síce boli niektoré projekty zamerané na tréning a vzdelávanie v oblasti elektronického obchodu, avšak tie boli skôr orientované na rekvalifikácie nezamestnaných, ktoré svojím významom nepredstavujú podstatnú podporu pre zvyšovanie konkurencieschopnosti firiem prostredníctvom zvyšovania e-zručností a praktík. Odporúčania: Na základe odporúčania EK pre zlepšenie e-zručností je nutné zvážiť:

Podporu spolupráce súkromného a vzdelávacieho sektora (napr. zriadiť národný Center of Excellence, eLiving lab v oblasti e-obchodu, ktorý by mohol byť poradným/konzultačným orgánom pre relevantné Minsterstvo v danej oblasti).

Využiť vhodnú finančnú podporu a daňové stimuly (!) pre ľudské zdroje vyslovene v oblasti (certifikácie) e-zručností pre elektronický obchod.

Podporovať príťažlivosť relevantných odborov a multidisciplinaritu existujúcich vedných odborov (napr. Hospodárska informatika, ktorá je tvorená z polovice informatickými a polovice ekonomickými smermi je zaradená ako jednoznačne technický odbor, čo odrádza množstvo uchádzačov so záujmom o ekonomiku).

87

Osobitný dôraz na prípravu a celoživotné vzdelávanie zamestnancov MSP v oblasti e-zručností v prepojení na prvý bod.

Sektorové zameranie vzdelávania v oblasti elektronického obchodu.

Podporovať personalizovaný a zákazkový tréning v štrukturálnych fondoch v oblasti riadenia elektronického obchodu, avšak nie individuálne ale napr. pre skupiny podobných podnikov za účelom zníženia výdavkov.

Pre ďalšie obdobia špecificky formulovať cielené výzvy do oblasti zvyšovania zručností pre manažment elektronického obchodu a elektronických trhov!

3.2 Inovačné politiky

Väčšina politík určených na podporu informačno-komunikačných technológií patrí do skupiny inovačných politík. Môžeme to argumentovať tým, že optimálna výmena R&D služieb nenastáva prirodzene, pretože to spôsobuje vysoké transakčné náklady. V takomto prípade, štátne zásahy môžu pomôcť redukovať transakčné náklady a stimulovať inovačný proces. Výskum a vývoj a inovačné činitele aktivity sú akceptované ako kľúčové príčiny rastu produktivity a konkurencieschopnosti od doby, keď výskum dovoľuje firmám vyvíjať nové produkty alebo efektívnejšie produkčné metódy. Väčšina politík zameraných na podporu IKT priemyselnej konkurencieschopnosti patrí ku všeobecnej oblasti inovačnej politiky. Za účelom udržiavania, ba dokonca zvyšovania technologického výkonu národného IKT sektoru, mnohé európske krajiny investujú veľké množstvá peňažných prostriedkov do výskumných a vývojových programov a technologických transferových aktivít ako do hlavných súčastí inovačnej politiky. Väčšina politík je dlhodobého charakteru, t.j. viac ako 3-5 rokov. Ak sa sústredíme na rôzne príklady dobrých inovačných politík, môžeme si všimnúť množstvo variácií. Krajiny ako Fínsko, Francúzsko alebo Taliansko podporujú veľké strešné programy, ktorých úmyslom je podporovať konkurencieschopnosť IKT sektora s kvázi-horizontálnym prístupom. Aj keď sa krajiny silne zameriavajú na R&D financovanie, tieto iniciatívy taktiež podporujú technologický transfer, formovanie sietí a regionálnych skupín. V niektorých z týchto politík (napr. v Taliansku) sú aktivity na strane dodávateľov sprevádzané rovnako dôležitými opatreniami na vývoj dopytu a využívanie IKT v podnikoch a domácnostiach. Strešné programy často zahŕňajú aj podporné opatrenia ako sú obstarávanie trhových analýz, rady pre podnikateľov a pod. Široké strešné politiky často stanovujú jasné a ambiciózne ciele a zakladajú mechanizmy pre koordináciu rôznych nástrojov s účelom zaistiť, aby všetky slúžili spoločným cieľom. Menšie krajiny ako Belgicko alebo Rakúsko vyvinuli a implementovali inovačné politiky, ktoré sú viac zamerané a postavené na výhodách ich národných inovačných systémov. Príklady týchto dvoch krajín poukazujú na úspech stratégie, ktorá sa zameriava na vysoko úrovňový (high class) R&D v medzerách trhu, a ktorá môže byť realizovaná efektívnymi nástrojmi na kooperáciu medzi akademickým svetom a priemyslom a nástrojmi na hladký prechod od výskumu k aplikáciám. Príklad Fínska ukazuje, že so stratégiou zameranou na sektory a technológie, možné dokonca i pre relatívne malé krajiny dobehnúť a držať krok s globálnymi lídrami . Medzi hlavné iniciatívy inovačnej politiky patrí priame financovanie R&D, verejné obstarávanie, dotácie a ceny a prémie.

88

3.2.1 Priame financovanie R&D Najdôležitejšou oblasťou tejto politiky je obstarávanie rizikového kapitálu pre podnikateľov. To sa môže aplikovať buď priamo (napr. zvyšovaním dostupnosti rizikových investícií), alebo nepriamo vytvorením kapitálového trhu pre organizácie podporujúce vývoj, výskum a nasadzovanie IKT. Vo väčšine krajín sú na podporu R&D vytvorené národné fondy, ktoré s mandátom od parlamentu investujú veľké peniaze do firiem zameriavajúcich sa na vyspelé technológie. Operácie sú financované hlavne z dotácií a financií z projektov. Podpora výskumu a vývoja sa môže chápať rôzne. V niektorých štátoch sa podpora realizuje prostredníctvom grantov, v iných zase cez pôžičky a vládne zákazky. Tieto iniciatívy si našli po nedávnej kríze v IKT sektore svoje významné uplatnenie. Vláda môže priamo financovať výskum a vývoj v niekoľkých prípadoch, a to, ak sa jedná o „jednoduché prípady“, keď vláda je buď exkluzívnym prevádzkovateľom služieb, ktoré vyžadujú špecializované technológie (obrana, zákonné vynútenie, vyberanie dane), príp. keď prevádzkuje službu, ktorá je nevyhnutným doplnkom k aktivitám súkromného sektora (letecký priemysel, nukleárny odpad, meteorológia). Zároveň môže ísť aj o súkromný sektor, ktorý je primárnym poskytovateľom služby, ale existujú dôležité verejné tovary, za ktoré je zodpovedná vláda, ako napr. v zdravotníckom systéme.

3.2.2 Verejné obstarávanie Verejné obstarávanie je kľúčovým sektorom ekonomiky EÚ, ktorý vytvára okolo 16% HDP. Modernizácia a otváranie sa novým trhom verejného obstarávania, ktoré prekračujú hranice bežného obstarávania, vrátane expanzie elektronického obstarávania, sú rozhodujúce pre európsku konkurencieschopnosť a vytvárajú tak pre EÚ nové možnosti obchodovania. Používanie informačných technológií môže výrazne prispieť k redukcii nákladov, zlepšovaniu efektivity a odbúravaniu obchodných bariér, čo v konečnom dôsledku zvýši úspory daňových poplatníkov. Smernice, ktoré adoptovala EÚ v marci 2004 ako časť balíka legislatívnych opatrení pre verejné obstarávanie, tvoria právny rámec zameraný na podporu rozvoja a používania elektronického verejného obstarávania. Európska komisia vydala Akčný plán za účelom pomôcť členským štátom implementovať tieto smernice správne, aby sa dosiahol maximálny efekt elektronického verejného obstarávania. Cieľom plánu prijatého Komisiou je umožniť podnikateľom s počítačom a pripojením na Internet uchádzať sa o verejný kontrakt elektronicky kdekoľvek v Európskej únii a zvyšovať si povedomie a zručnosti účasťou na týchto zákazkách, ktoré sú samozrejme dopĺňané vzdelávacími aktivitami pre národné verejné elektronické obstarávanie. Rozdiel prístupu členských krajín je hlavne v úrovni centralizácie, vyjednávacích mechanizmoch (tendre, aukcie, ...), správnom a poplatkovom modeli.

3.2.3 Dotácie Dotácie znamenajú zásah do trhového prostredia. Priame náklady na poskytovanie dotácií nesú všetci daňoví poplatníci. Ešte väčšie náklady na dotácie predstavujú nepriame náklady, ktoré vyplývajú z deformácií trhového prostredia.

89

Nepriame náklady na dotácie sú ťažšie kvantifikovateľné, ale ich dopad na celú spoločnosť je v skutočnosti výraznejší. Dotácie majú svoj zmysel, ale je potrebné dosiahnuť optimalizovaný stav, kedy sú nepriame aj priame náklady na dotácie čo najmenšie, pri súčasne najväčšej účinnosti dotácií. Na dosiahnutie optima je potrebné upraviť celú politiku systému poskytovania dotácií. Kľúčovým predpokladom dosahovania vyššej efektivity je dosiahnutie zásadne vyššej transparentnosti, účelnosti a účinnosti ich udeľovania. Verejné prostriedky sa poskytujú vo forme grantov, pôžičiek, finančných záruk, redukciou daní alebo spolufinancovaním. Významnými sú aj subvencie na zariadenia a infraštruktúru, ktoré majú slúžiť na pritiahnutie zahraničných investorov a podnecovanie dohôd so zahraničnými firmami. Dotácie sú oveľa viac transparentnejšie ako programy verejného obstarávania.

3.2.4 Ceny a prémie Ocenenia predstavujú dôležitý spôsob zvyšovania povedomia a viditeľnosti elektronického obchodu a úspechu MSP. Navyše, ocenenia sú vynikajúcim spôsob zhromažďovania a šírenia prípadových štúdií – tzv. vzorových praktík „best practices“, ktoré sú známe ako silný nástroj zvyšovania povedomia ale aj podpory rozhodovania. Iniciatívy v tejto oblasti taktiež ponúkajú možnosť pre MSP, aby sa od seba učili a motivovali (keďže výber víťaza musí zahŕňať aj prezentáciu nejakej dobrej metódy aplikácie). Fakt, že toto môže byť „peer-to-peer“ učiaci sa proces môže byť dodatočnou motiváciou. V tejto oblasti je zaznamenaných niekoľko iniciatív a s výnimkou Veľkej Británie (ktorá má najväčší počet iniciatív v obidvoch kategóriách) tu nie je žiadny rozoznateľný rozdiel medzi pôvodnými členskými štátmi preberajúcimi ďalšie iniciatívy zvyšovania uvedomenia a súborom aktivít. Jedným z rozdielov však je ocenenie, ktoré garantuje zaplatenie účasti na bonitných kurzoch a školeniach, ako je to napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku a Taliansku. To podporuje rozpoznanie potrieb ďalšieho zdokonaľovania aj medzi víťaznými MSP. Tento prístup však zatiaľ nie je realitou v ďalších krajinách, kde výhra je spájaná čisto iba s finančným ocenením. V niektorých prípadoch práve toto rozpoznávanie potrieb v rámci školení je vlastne pridanou odmenou – tým sa zdvíha prestíž odmien a poskytujú ďalšie príležitostí pre dané MSP. Ocenenia dávajú podnety spoločnostiam, aby prijali nový spôsob práce. Poskytujú spoločnostiam transparentnosť a identifikovateľnosť najlepších praktík v ich odbore. Typy ocenení sa navzájom líšia - od peňažných cien, odmien vo forme certifikátov (certifikát e-kvality), uľahčenie získania rizikového kapitálu až po podpory písania lepšieho podnikateľského plánu. Bývajú dostupné na rôznych stupňoch – od národného po regionálny. Mnohé ocenenia a odmeny nie sú šité špeciálne pre elektronický obchod, ale pokrývajú široké rozmedzie súvisiace s problematikou IKT alebo kvality. Abstrahujúc od typu podnetov, ocenenia a odmeny ponúkajú všeobecne vhodnú a efektívnu príležitosť zvýrazniť a rozšíriť dobré postupy – „best practices“. Inovatívnym prístupom k programom udeľovania cien je prístup Talianska, kde sa vyžaduje od účastníkov, aby splnili „elektronicko-obchodné výzvy“ – e-ciele, čo znamená, že všetci účastníci sú posudzovaný podľa ich schopnosti naplniť rovnaké elektronicko-obchodné úlohy. Írsko používa nepatrne odlišný prístup, a to osvojenie si myšlienky „vzorov“ ako hlavného prúdu. Tieto programy sa teda netýkajú iba cien a odmien,

90

filozofia je podobná – zvýrazniť vzory dobrých postupov - „best practices“, ako spôsob presadzovania zvyšovania nárastu elektronického obchodu. Aj keď metóda využitia vzorových praktík je osvedčená a dobrá, nie je isté, či práve štát má túto úlohu plniť, a či ju dokáže splniť najefektívnejšie. Protikladom je snaha istých konzorcií, či už komerčného alebo akademického charakteru vytvárať znalostné bázy práve na základe vzorových praktík. Príkladom môže byť projekt BEEP – financovaný Európskou komisiou v rámci 5. rámcového programu, ktorí vytvoril verejnú databázu úspešného využitia IKT v rôznych socio-ekonomických sférach, príp. špecifickejšie projekty ako TRIMAR, či TRICTSME (BEEP 2003, TRI 2003, TRI 2000, príp. novšie LivingLab Award, epractice.eu a pod.). Príkladmi môžu byť aj nadnárodné ocenenia pre firmy ako European WWW Business Award, ako aj veľmi zaujímavý prístup ocenenia Digital Ecosystem adoption Award, ktorý je zameraný nielen na firmy ale aj regióny, adoptujúce prvky digitálneho ekosystému ako európskeho prístupu k podpore elektronických sieťových obchodných riešení. V tejto oblasti však treba chápať ocenenia nielen ako nástroj na identifikovanie vzorových praktík ale aj ako motiváciu na získanie prestíže a ďalších pridaných hodnôt.

3.2.5 Slovensko a podpora inovácií v elektronickom obchode V posledných rokoch je aj na Slovensku realizovaný prístup prostredníctvom financovania projektov v rámci štrukturálnych fondov. Tu je však nutné povedať, že informatizácia a znalostná ekonomika je až na verejnú správu skôr slovná hračka bez dôrazu na konkrétne činnosti. Dôraz na rozvoj elektronického obchodu v obchodných procesoch slovenských firiem bol a je len čiastočkou jedntlivých operačných programov a priorít bez jasného dôrazu a významu. I keď argumentácia o potrebe informačnej spoločnosti a znalostnej, príp. vedomostnej ekonomiky zaznieva vo všetkých dokumentoch, jasné a konkrétne aktivity nie sú rozoberané. Príkladom je Operačný Program Informatizácia Spoločnosti, ktorej globálnym cieľom je „vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku na rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky“, čím sa prispeje k dosahovaniu cieľa strategickej priority Vedomostná ekonomika, ktorým je „rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb“. Tu je viditeľný dôraz na priemysel a služby. Avšak ďalšia veta v popise programu jasne ukazuje posun na verejnú správu a nie priemysel ako celok: „Finančné prostriedky poskytnuté na modernizáciu verejnej správy prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT) budú koncentrované plošne do všetkých organizácií verejnej správy a budú poskytovať priame výstupy vo forme podporených služieb používateľom na celom území SR“. Týmto sa tento program dostal mimo oblastí špecifickej podpory elektronických služieb pre komerčný sektor ako zdroja zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Na druhej strane je nutné povedať, že ako už bolo spomenuté, podpora elektronického verejného obstarávania môže byť zároveň podporou elektronického obchodu v širšom aspekte. Rozvoj elektronických služieb pre komerčný sektor je viac prezentovaný v OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, kde však tak ako v minulom programovom období boli zámery, priority, oprávnené aktivity skôr doplnkom ako významným prvkom. Výsledkom toho je, že relevantné ministerstvo nebolo schopné identifikovať ani jeden projekt v minulom období v oblasti inovácií procesov riadenia prostredníctvom riešení

91

alebo technológií elektronického obchodu. Tento stav naďalej pretrváva, aj keď tento problém ej ešte stále otvorený a čaká na konkrétne výzvy, ktoré by mohli napomôcť práve rozvoju elektronizácie a sieťových služieb pre komerčný sektor ako nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti slovenských odvetví. Tu je potreba zohľadniť výsledky štúdií iniciatívy eBusiness W@tch, kde je prezentovaná potreba špecifického sektorového zamerania podpory pre rozvoj elektronického obchodu. Problém absencie podpory elektronického obchodu pre priemysel absentuje aj v oblasti dotácií. V oblasti cien a prémií sa odráža na Slovensku nízka úroveň povedomia o elektronickom obchode. Ocenenia ako IT firma roka je skôr ocenením schopnosti IT firiem predávať a prezentovať všeobecne IT produkty. Slovak Gold Quality síce prezentuje vôľu oceňovať aj inovatívne procesy, avšak doteraz nebol zaznamenaný prípad špecifických riešení elektronického obchodu. Jedinou špecifickou aktivitou je iniciatíve Slovenskej Asociácie pre Elektronický Obchod, ktorá sa však zameriava skôr na certifikáciu internetových obchodníkov. Keďže výsledky tejto iniciatívy ešte neexistujú, je ťažko povedať, či bude pod pojmom „internetový obchodník“ zahrnuté aj B2B hľadisko. V súčasnosti to skôr vyzerá na retailové riešenia. Odporúčania

Zamerať nasledujúce výzvy v rámci jednotlivých operačných programov špecificky na oblasť podpory elektronizácie obchodných procesov, hlavne s aspektom na sieťovanie firiem a prepájanie slovenských firiem do globálnych vertikálnych trhov samozrejme s podporou konzultácií a poradenstva. Pre zníženie nákladov je možné podobné skupiny podnikov agregovať, a teda zamerať výzvu na skupinu prijímajúcich firiem (cieľová skupina nebude jedna firma, ale skupina firiem).

Zamerať výzvy na sektorovú podporu elektronického obchodu.

Podporiť rozvoj systému cien a odmien aj pre špecifické projekty pre elektronizáciu obchodných procesov, sieťovanie firiem, digitálny ekosystém. Tu je možné podporiť už spomenutú európsku iniciatívu Digital Ecosystem Adoption Award.

Vytvoriť a podporovať expertnú skupinu z akademickej aj komerčnej sféry pre oblasť B2B za účelom rozvoja elektronického obchodu, nielen IT sektora.

Zvýšiť motiváciu zapájania sa do elektronického verejného obstarávania – formou rôznych zvýhodnení, úľav a pod.

3.3 Propagácia podporných sietí pre MSP

MSP obvykle nemajú čas investovať do stavby obchodných sietí a vzťahov a ani nenajímajú externé firmy alebo jednotlivcov, aby im takéto siete postavili. Preto firmy nemajú ľahký prístup do týchto rozsiahlych znalostných sietí, ktoré by im umožnili získať výhody a príležitosti ponúkané e-obchodom. Rôzne členské štáty sa preto chytajú tejto výzvy (príležitosti) a podporujú zakladanie týchto podporných sietí vo firmách, ktoré prinesú do firiem cieľové poznatky a praktickú pomoc a tak v konečnom dôsledku napomôžu pri adopcii e-obchodu vo firme. Jednou z ciest, ktorými sa táto podpora zakladania podporných sietí uskutočňuje, je cesta cez obchodné podporné organizácie, profesionálne asociácie alebo skupiny zložené z rovnako zmýšľajúcich entít.

92

Podporné siete pre elektronické obchodovanie predstavuje veľmi populárny súbor iniciatív. Dôvodom je pravdepodobne fakt, že základné modely poskytovania „sietí všeobecne podporujúcich podnikanie a obchod“ sú už hlboko zapustené vo všetkých členských štátoch. Mnohé krajiny už majú nesmierne dobre vybudované mechanizmy obchodnej podpory, ako napríklad systém obchodných komôr. Vytvorením, alebo pridaním nových služieb elektronického obchodu je preto trhom ľahko akceptované, a v niektorých prípadoch náklady na to vynaložené môžu byť znížené využitím existujúcich zariadení, personálu, atď. Využitie už existujúcich podporných obchodných organizácií je efektívnou cestou ako riešiť najviac citeľné prekážky elektronického obchodovania, ktoré boli už predtým identifikované. To zahŕňa i nedostatok vnímaných výhod pre spoločnosti, príp. nevhodnosť tovaru a služieb pre elektronický obchod. Je to z toho dôvodu, že v mnohých prípadoch, podporná sieť i MSP sú si navzájom dobre známe a reputácia obchodných komôr, príp. existujúcich sietí býva silná na zvýšenie dôvery a akceptovania týchto nových znalostí. Toto je neoceniteľné hlavne v tých prípadoch, kde problémom je „vnímanie“. Tento problém sa prekoná až vytvorením dôvery a istoty, ktorú siete predstavujú. V tomto prístupe je samozrejme výhodné i to, že obchod podporujúca organizácia môže byť veľmi efektívna pri zaoberaní sa s viacerými technickými, alebo elektronicko-obchodnými strategickými otázkami, ako napríklad záležitosti bezpečnosti, platobné systémy, ako aj riešenie logistických problémov. Ponúkajú tak širokú škálu podpory, či už priamej použitím ich vlastného personálu, alebo nepriamej odkázaním na iné zdroje odborných rád a pomoci od osvedčených expertov. Podporné siete vedia operovať na rôznych úrovniach a ponúkajú všeobecné informácie a rady, cielené a personalizované podpory (často formou konzultácií), alebo sektorovú pomoc. Môžu byť mať charakter klasickej vertikálnej organizačnej štruktúry s centrálnou jednotkou riadiacou určité množstvo lokálnych, alebo regionálnych jednotiek (tak ako to prebieha v Spojenom Kráľovstve, alebo Írsku), alebo môžu byť horizontálne s množstvom prepojených organizácii zabezpečujúcich podporné služby (ako je tomu v Nórsku), príp. určité služby môžu byť pridelené cez jediný vstupný bod (ako je tomu vo Francúzsku a Dánsku). Mnohé MSP nemajú ľahký prístup k širokým informačným sieťam, ktoré by im pomohli integrovať nové nápady, techniky alebo pracovné praktiky. Toto je obzvlášť vidieť pri nových technológiách a konceptoch, akým je práve elektronický obchod. Významnú úlohu tu hrá fakt, že množstvo firiem má buď nedostatok času na investovanie do budovania sietí a vzťahov alebo nedostatok využitia externých organizácií a odborníkov pomáhajúcich takúto sieť vybudovať. To značí, že veľa MSP pri vstupe vynecháva expertízu, ktorá by im umožnila využiť výhodu možností ponúkaných elektronickým obchodom. Zdroje základných a všeobecných informácií a návodov sú rozšírené vo väčšine členských štátov. Väčšina však poskytuje aj podporu cez fyzické tzv. „expertízne centrá“, i keď v tejto oblasti už existujú novšie metódy využitia internetových portálov užívanými v Španielsku. Vo Francúzsku bol zase osvojený personalizovaný model, kde presnejšie cielená rada a pomoc je doručovaná cez istú formu konzultácií. Zdá sa, že všetky krajiny smerujú jednoznačne k modelu tvorenia špecifických „centier transferu znalostí“, aby boli zabezpečené veľmi efektívne a špecifické služby, ako napr. v Nemecku, Rakúsku a Grécku. Avšak v súčasnosti absentuje špeciálna podpora na rozbehnutie elektronického obchodu. Je to zrejme z dôvodu, že podporné

93

opatrenia pre rozbehnutie podnikania (technologický kapitál a inkubátory) sú všeobecné, nie sú konkrétne mierené na elektronické obchodovanie. Mnohé inkubátory však robili práve zhánku po firmách založených na „novej ekonómii“ a využívajúcich znalosti elektronického obchodovania. Pokročilejšie modely inkubátorov zaobstarávajú skutočne široké služby, zahŕňajúc fyzický priestor, prístup k obyčajným službám a prístup k sieti odborníkov. Zvyčajne sa jedná o finančných poskytovateľov a riadiacich expertov. Najvyspelejšie inkubátory zaobstarávajú expertov, ktorých zamestnávajú v začínajúcich podnikoch na oplátku za vlastný kapitál. Tak či tak sa nezdá, že by inkubátory boli založené čisto z dôvodu podpory elektronického obchodovania.

3.3.1 Slovensko a propagácia podporných sietí pre MSP Slovensko ako aj iné krajiny podporuje siete pre MSP formou obchodných a podporných organizácií ako sú priemyselné a obchodné regionálne komory, príp. iné relevantné asociácie. V súvislosti s podporou elektronického obchodu existuje Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania NADSME, ktorá síce má široko podporovať aj elektronický obchod avšak nie je špecificky podporovaný. Situácia v regionálnych obchodných komorách a ich podpore elektronického obchodu je skôr v pozadí a súvisí s niekoľkými národnými projektami, či už rekvalifikácie alebo krátkodobé konzultácie. Podobne sú na tom aj BIC. Výnimkou je snáď IST 6RP projekt Seamless (www.seamless-eu.org), ktorého partnerom je aj Prešovská obchodná a priemyselná komora (národným lokálnym koordinátorom je doc.Ing. Radoslav Delina, Ekonomická fakulta TU v Kosiciach), a ktorého cieľom je práve podpora nadnárodného elektronického obchodu pre malé a stredné firmy v textilnom a stavebnom odvetví, a to vyvinutím platformy digitálneho ekosystému pre vyhľadávanie a obchodovanie s multijazykovou podporu. Chýbajú zatiaľ špecializované expertízne centrá, ktoré by tento inovatívny obchodný model podporovali expertízami nielen technologickými ale hlavne manažérskymi. V tomto smere by boli vhodné modely tzv. „living labs“, príp. centier transferu znalostí so špecifickou orientáciou na elektronický obchod a elektronické služby. Odporúčanie

Podporiť vznik špecializovaných centier transferu znalostí alebo „living labs“ so špecifickým zameraním na podporu elektronického obchodu prostredníctvom specifických výziev v relevantných programoch.

3.4 Pomoc MSP pri účasti na elektronických trhoch

Elektronické trhy sú pre MSP považované za bránu k elektronickému obchodu. Avšak, príležitosti pre MSP zúčastňovať sa súkromných elektronických trhov vytvorených veľkými trhovými hráčmi sú často limitované kvôli účastníckym nákladom, zložitosti používaných softvérových platforiem a kvôli nedostatočnej transparentnosti pravidiel obchodovania na trhoch.

http://www.seamless-eu.org/

94

Rastúci počet národných a regionálnych vládnych úradov podnietil založenie elektronických trhov (nazývaných aj B2A alebo B2B trhy) a národných a regionálnych portálov ako cestu stretávania sa kompetentných pre e-obstarávanie, alebo ako praktickú cestu demonštrácie potenciálu e-obchodu. Navyše, veľa členských štátov spustilo aj iné iniciatívy na podporu adopcie e-obchodu v MSP a účasti MSP na e-trhoch, ako aj poskytovanie voľného alebo dotovaného prístupu na Internet a k internetovým službám, poskytovanie prístupu k dôverným a certifikačným službám a iné. Tento snáď najprogresívnejší súbor konkrétnych opatrení na pomoc MSP s prípravou na elektronické obchodovanie je celkom odlišný a zahŕňa služby a spoluprácu pre elektronické obchodovanie prostredníctvom vyžívania elektronických trhov. Uľahčovanie prístupu k e-službám zahŕňa rôzne kroky, od budovania dôvery, až k stimulom k účasti na verejných a/alebo súkromných elektronických trhoch. Zatiaľ, bol dôraz kladený na všeobecné opatrenia a na presadenie dôvery, ktorá je práve v priestore elektronického trhu jedným z najdôležitejších faktorov. Vychádza to asi aj z toho, že dôvera a otázka bezpečnosti boli prieskumom Eurostat prehlásené za najväčšie prekážky pre MSP pri adoptovaní si elektronického obchodovania, alebo Internetu obzvlášť v Nemecku, Rakúsku, Fínsku, Taliansku, Spojenom Kráľovstve, Španielsku, Švédsku a Dánsku. Toto vyzdvihujú hlavne Nemecko, Holandsko a Luxembursko. Iniciatívy pre B2B trhy sú však stále aktuálne aj podľa vyhlásení expertov EK ako napr. Francesca Nachiru, šéfa sektoru Technológií pre digitálne ekosystémy v 6RP. Je zjavné, že mnohé z iniciatív týkajúcich sa dôvery majú za následok vytvorenie skôr dobrovoľne akceptovaných pravidiel riadenia ako reguláciu. Mnohé z nich sú riadené celým odvetvím. V tejto oblasti je otázkou budúcnosti a tvrdých politických a vládnych diskusií zmene v tomto prístupe. Hlavne vzhľadom na neustále silnejúcu funkciu elektronického trhu hlavne v odvetviach, kde sa trhy spájajú, prípadne sa vytvára iba jeden, max. dva trhy pre jedno odvetvie. Štátny dohľad by určite pomohol prekonať množstvo problémov s nedôverou, ktorá sa vynára hlavne v dôsledku obavy MSP, že môžu byť na týchto trhoch utláčané veľkými konzorciami, ktoré daný trh väčšinou vlastnia. Dobrovoľná akceptácia vnútorných pravidiel (čo je zatiaľ akceptované protimonopolnými inštitúciami v USA i Európe – príklad Covisint) vyzerá byť logicky nedostatočná, keďže samotná koncentrácia obchodu a firiem na jednej platforme núti MSP tam vstúpiť a integrovať svoje obchodné procesy s týmto trhom (jedným z najdiskutovanejších patforiem bola automobilová elektronická platforma Covisint, ktorá bola diskutovaná v mnohých protimonopolných otázkach). Zásadnou problematikou je teda uľahčiť MSP prístup na tieto trhy, aby bolo zaistené, že pravidlá sú transparentné, skutočne akceptovateľné a dodržiavateľné pre všetkých. I keď neboli zistené žiadne špecifické národné, alebo regionálne iniciatívy v tejto oblasti, mnohé koncerny sa na túto tému vyjadrili, čím do budúcnosti sa dajú očakávať aj takéto špecifické opatrenia. Trhy B2A sú v súčasnosti najmenej vyvinutým fenoménom, aj keď v mnohých členských štátoch sa začínajú iniciatívy na zriadenie štátom riadených trhov a portálov verejného obstarávania. Logické odôvodnenie tohto všetkého je fakt, že štát je majoritným nákupcom tovaru a služieb, takže efektívny dodávkový systém môže ušetriť značné finančné prostriedky a zároveň môže svojou transparentnosťou znížiť korupciu a podvody. Navyše, verejný sektor môže pôsobiť ako demonštrátor na zvyšovanie dopytu. Účasť na takýchto aktivitách by mala pomôcť viac zakoreniť e-kultúru vo firmách zabezpečujúcich tovar a služby.

95

A práve používanie IKT systémov verejnou administratívou môže byť pridanou hodnotou práve v chápaní potrieb MSP v tejto oblasti. Keďže práve B2A (trhy/platformy pre verejné obstarávanie) trhoviská sú stabilnou platformou elektronického obchodovania, mali by ustanoviť základ pre trvalejší spôsob prenikania elektronického obchodu do verejného, ako aj súkromného sektoru. Výhodou takéhoto typu iniciatívy je, že súčasne môže prezentovať elektronický obchod a zabezpečiť relatívne bezpečný priestor pre „zapojenie sa do hry“, v ktorom môžu MSP participovať v elektronickom obchode. Avšak existuje tu aj nebezpečenstvo znevýhodnenia tých firiem, ktoré nie sú dostatočne zdatné a uvedomelé v oblasti elektronického obchodovania. Ich okamžitým vylúčením z účasti na lukratívnom trhu v dôsledku nepripravenosti na elektronický obchod, a tým aj stupňovaním tejto nevýhody, keďže skorí účastníci môžu profitovať z takzvanej výhody prvého ťahu. V snahe predísť takémuto riziku, by členské štáty mohli zvážiť zavedenie ďalších opatrení pre uľahčenie účasti MSP na elektronickom obchode cez technickú asistenciu, cielene zvyšovanie povedomia alebo iné stimuly. Jedným z novších prístupov k podpore sieťovania firiem do elektronických trhov je iniciatíva podpory Digitálnych Ekosystémov pre regionálny rozvoj, prezentovaný Francescom Nachirom (http://www.digital-ecosystems.org/). Tento prístup je už podporovaný aj v rámci ostatných európskych programov ako Interreg, CIP, CENTRAL EUROPE programe a bude podporovaná aj v rámco nového programovacieho obdobia a Horizon2020. Avšak absolútne absentuje v slovenských programových dokumentoch a prioritách.

3.4.1 Slovensko a podpora účasti na elektronických trhoch

V tejto otázke je nutné povedať, že problematika elektronických trhov je na Slovensku stále ešte neznámou nielen pre malé a stredné firmy. Je to vidieť aj zo štatistík, kde len pár veľkých firiem má skúsenosti s využívaním hlavne vertikálnych elektronických trhov. Na druhej strane, je nutné povedať, že toto nie je len problémom Slovenska, ale aj Európskej Únie, i keď je na tom viacnásobne lepšie (Slovensko využíva e-trhy pod 1%, zatiaľ čo EÚ okolo 6-7%). Z tohto dôvodu je jasné, že táto forma podpory zatiaľ nemá zázemie ale bola by veľmi silným motivačným nástrojom pre adopciu takýchto obchodných modelov. V Európe aj vo svete existujú portály, ktoré sa výlučne venujú elektronickým trhom, ich identifikácii, analýze a propagácii. V kategorizovanej forme poskytujú prehľad o trhoch ich službách, poplatkoch, likvidite (počte firiem) a pod. Takáto forma služby je jednou z vhodných základných nástrojov aspoň na propagáciu, zvýšenie povedomia ale aj pomoc pri rozhodovaní o vstupe a integrácii takýchto obchodných modelov pre firmy. Odporúčanie

Podporiť vývoj portálu v slovenskej verzii o elektronických trhoch s analýzami a podporou poradenstva, min. v podobe emarketservices.com

http://www.digital-ecosystems.org/

97

3.5 Daňová politika

Daňová politika je menej rozšíreným nástrojom v IKT sektore. Môže byť použitá na podporu IKT sektora v dvoch rôznych smeroch. Štruktúra všeobecných daní môže byť upravená tak, aby poskytovala také stimuly ako zníženie sadzieb, oslobodenie dane z predaja na stroje a zariadenia alebo príjem daňových úľav. Po druhé, rôzne daňové stimuly môžu byť odmenou za vykonávanie špecifických obchodov, vrátane úverov, ktoré budú použité na podporu R&D. V daňovej politike sa používajú nástroje ako napr. daňové stimuly, e-daň (daňové priznania, elektronické platby), prispôsobenie daňového systému k IKT aktivitám, atď (BENCH 2004c). Všetky tieto nástroje uľahčujú daňovú povinnosť občanov aj podnikateľského sektora. Napr. rôzne daňové úľavy, oslobodenia, zvýhodnenia z titulu využívania e-biznisu, privádzajú mnohých podnikateľov k zavádzaniu Internetu vo firmách a prechodu od klasického obchodovania k elektronickému. Taktiež možnosť podávania daňového priznania on-line výrazne uľahčuje život pracovníkom daňového úradu ako aj samotným daňovníkom, ktorí vďaka podaniu cez Internet ušetria veľa času, nákladov na benzín a dostavenie sa na daňový úrad, a tak tento čas a ušetrené nálady môžu využiť pre svoje ďalšie obchodné aktivity.

3.5.1 Slovensko a daňová politika v elektronickom obchode V otázke daňovej politiky nebola diskutovaná forma potenciálnej daňovej výhody pre subjekty podporujúce adopciu elektronického obchodu, aj keď tento model bol už úspešne realizovaný v USA a je diskutovaný aj na pôde EÚ, a to či už priamo zvýhodňovanie firiem osobitnou sadzbou dane príp. DPH, alebo špecifické zameranie na firmy podporujúce IKT zručnosti v elektronickom obchode. Tou poslednou možnosťou sa stále zaoberá EK, pričom však výsledky štúdie dopadu takéhoto nástroja zatiaľ neexistujú v nejakej serióznej forme. Odporúčanie

V tejto oblasti, vzhľadom na prebiehajúce štúdie EK je vhodné počkať aspoň na niektoré závery štúdií ohľadne finančných a daňových stimulov.

3.6 Legislatívny rámec

Niektoré smernice podporované EK sú už v pripravnej fáze avšak stále absentujú komplexne. Úplný legislatívny rámec pre elektronické obchodovanie by mal pokrývať týchto 33 oblastí:

aplikačné právo / súdnictvo

spotrebiteľov

uzatváranie kontraktov (index)

konvergenciu

práva duševného vlastníctva (index)

práva duševného vlastníctva – autorské právo

práva duševného vlastníctva – databázy

98

kybernetický zločin

digitálny obsah

predaj na diaľku

názvy domén

smernice elektronického obchodu

elektronickú fakturáciu

elektronický podpis

elektronické kontrakty

financovanie

informačnú spoločnosť (index)

internetový manažment

medzinárodný index

medzinárodnú globalizáciu

medzinárodnú internetovú vládu

medzinárodné zmluvy a konvencie

práva duševného vlastníctva – patenty

práva duševného vlastníctva – softvér

práva duševného vlastníctva – polovodiče

národnú legislatívu

platby

súkromie

výskum a vývoj

dane

telekomunikačnú politiku

výskum a vývoj v oblasti legislatívy technických aspektov

vyhľadávanie právnych dokumentov

99

3.7 Konkrétne príklady aktivít jednotlivých vlád krajín EÚ vo vybraných oblastiach

V tejto časti prezentujeme jednotlivým konkrétnym programom a aktivitám, ktoré vyvíjajú vlády členských krajín EÚ v oblasti podpory elektronického obchodu. Programy a aktivity sú zatriedené podľa štruktúry, ktorú som popísal v predchádzajúcej kapitole.

3.7.1 Politiky ľudských zdrojov Príklady všeobecného zvyšovania povedomia Holandsko Het MKB in de Digitale Delta – poskytuje celý rad iniciatív podporujúci povedomie. Ide o semináre, ktoré sú pripravené tak, aby pomohli malým a stredným podnikom preskúmať potenciál a začleniť IKT do ich obchodov. Napr. v rokoch 2001-2005 sa na celom území Holandska konalo 3500 všeobecných seminárov, ktoré pokrývali témy ako „internet a bezpečnosť“, „komunikácia zameraná na klienta spojená s web stránkami“ a „internet a marketing“. Grécko Network Yourself – Grécko zapája 50 000 malých a stredných podnikateľov do programu „Network Yourself“, ktorý je časťou ich kampane „Go Digital“. Hlavným cieľom programu je pomáhať spoločnostiam pochopiť dôležitosť internetu a vytvoriť digitálne povedomie. e-business forum – táto grécka iniciatíva poskytuje konštantný mechanizmus konzultácií medzi vládou, akademickým svetom a priemyslom o zavádzaní e-obchodu. Cieľom stránky je poskytovať veľké množstvo informácií, ktoré si podnikanie v digitálnej ekonómii vyžaduje. To zahrňuje e-biznis články, odkazy na „poradné domy“, odkazy na obchodné uľahčujúce prostriedky a informácie o európskych a regionálnych e-biznis programoch. Švédsko SVEA project – projekt je zameraný na zvyšovanie povedomia malých a stredných podnikateľov o komerčných možnostiach elektronickej komercie a o tom, ako môže byť elektronický obchod použitý v rôznych častiach obchodného procesu. Projekt bol vytvorený v spolupráci so súkromným sektorom a pozostáva z množstva nástrojov, vrátane konferencií a seminárov, obchodných prípadových štúdií, prístupu k IT riešeniam providerov, internetovej prehliadky obchodných sub-procesov a ako tie môžu byť podporované elektronickým obchodom.

Veľká Británia First steps (Škótsko) – program, ktorý ponúka firmám pomoc lepšie pochopiť, ako sa dá elektronický obchod efektívnejšie aplikovať. Cieľom je zapojiť do účasti v programe 1100 malých a stredných firiem ročne. Program pozostáva zo série štyroch seminárov spojených s firemnými skúsenosťami a úrovňou adopcie elektronického obchodu.

100

Semináre sú prispôsobené potrebám špecifických sektorov, zahrnujúc turizmus, tretí sektor a vývozcov.

Taliansko Wonderland workshops – na semináre sa pozývajú rôzni prednášatelia, ktorí rozprávajú o svojich skúsenostiach z implementácie elektronického obchodu a poukazujú na rôzne druhy tém spojených s digitálnou ekonómiou. Seminárov sa zúčastňujú prednášatelia z akademickej, obchodnej, finančnej a politickej oblasti a diskutujú o problémoch a príležitostiach, ktoré ponúka technológia. Nemecko Awareness raising campaign – na tejto kampani spolupracuje nemecké ministerstvo ekonomiky spolu s obchodnými asociáciami a komorami za účelom zvyšovania povedomia o dôležitosti e-commerce medzi firmami. Na dosiahnutia tohto cieľa sa používajú rôzne sympóziá a konferencie o elektronickom obchode, službách a aplikáciách vhodných pre malých a stredných podnikateľov. Rakúsko Telefit – cieľom iniciatívy „telefit“ je zrýchľovať rozširovanie e-commerce povedomia a know-how do všetkých podnikov, predovšetkým však malých a stredných. Táto iniciatíva kombinuje prezentácie e-biznis riešení, produktov a poradenstva prostredníctvom seminárov. Let´s e-biz – jedná sa o on-line komunikačnú platformu založenú Ministerstvom ekonomiky a Obchodnou komorou. Platforma má informovať podnikateľov o všetkých aspektoch elektronického obchodovania.

Írsko On-line guide to e-business – národná politika a poradný výbor pre podniky, veda, obchod, technológie a inovácie vypracovali on-line príručku k elektronickému obchodu, ktorá pokrýva infraštrukturálne potreby, implementáciu e-biznis riešení a pomáha pri zvyšovaní kvalifikácie.

Francúzsko Pole Productive Rhone Alpes – jedná sa o kybernetickú stránku v regionálnej oblasti Rhone-Alpes, ktorá je príkladom siete regionálnych školiteľov, ktorí poskytujú služby výslovne pre malé a stredné podniky, aby dokázali využiť výhody elektronického obchodu. Všetky služby sú pre podniky zadarmo. Cieľom je zvýšiť povedomie a pomôcť pri spúšťaní lokálnych projektov. Fínsko TIEKE guide – príručka vo fínskom jazyku, obsahujúca informácie o elektronickom obchode, bola vyvinutá hlavne kvôli MSP. Zahrňuje informácie o plánovaní a realizácii elektronického obchodu, informácie o marketingu, logistike, ochrane dát ale aj právne aspekty. Vydavateľom je fínske informačné, spoločenské a vývojové centrum TIEKE.

101

Luxembursko APSI/CRP-HT Guide – Asociácia IKT profesionálov (APSI) a Verejný výskumný inštitút Henriho Tudora (CRP-HT) v Luxemburgu vytvorila príručku na podporu elektronického obchodu pre MSP. Jej distribúciu zabezpečujú Obchodná komora, Federácia Luxemburského priemyslu a komora „De Métiers“ pre všetkých svojich členov. Conferences – vláda organizuje všeobecné konferencie, na ktoré je vyradený pravidelný rozpočet. Konferencie sú zamerané na MSP a zvyšovanie ich povedomia o výhodách IKT. Belgicko AWT guide – organizácia „Agence Wallonne des Télékomunikace“ navrhla praktickú a metodologickú príručku s témou ako začleniť e-biznis do MSP. Príručka má pomôcť MSP vo Walonskej oblasti implementovať ich e-biznis projekty, urýchliť rozširujúci proces informačných technológií vo firmách. Dánsko Focus on E-commerce – v tomto projekte dánska vláda a množstvo ďalších zainteresovaných strán spoločne odštartovali množstvo iniciatív na poskytovanie informácií a rozširovanie vedomostí z elektronického obchodu medzi spotrebiteľov, obchodné spoločnosti a verejnú moc. Cielené zvyšovanie povedomia

Holandsko Media Plaza – revolučná iniciatíva Ministerstva hospodárstva a firiem KPN Telecom, ING Group a Koninklijke Nederlandse Jaarbeurs Utrecht. Jedná sa o demonštračné, stretávacie a informačné centrum. Cieľom je zrýchlenie integrácie e-obchodu do holandských firiem. Media Plaza ponúka množstvo programov vrátane seminárov, ktoré majú pomôcť s praktickými zručnosťami a manažérske semináre, ktoré majú pomôcť vedeniam firiem vytvoriť si jasnú víziu o ich firmách.

Švédsko e-Markets for International Trade – v tomto programe švédska vláda spolupracuje s Talianskom a Nórskom. Pre podnikateľov sú organizované semináre s cieľom informovať ich o efektívnom používaní e-obchodu v ich firmách, zamerať sa na zvyšovanie používania elektronických trhov medzi MSP, ktoré ich urobí súťaživejšími a semináre budú uvažovať s B2B ako aj B2G. Semináre sa usporadúvajú v spolupráci s miestnymi priemyselnými organizáciami a so zástupcami dodávateľov a užívateľov elektronických trhov. Potom budú nasledovať semináre s vybranými účastníkmi, ktoré vyvrcholia projektovou štúdiou nákladov a výnosov pri používaní B2B trhov. Výsledné reporty budú voľne dostupné. Portugalsko e-Vital.pt – program podporuje e-biznis vo viac ako 25000 portugalských firmách. Podpora sa uskutočňuje cez sériu seminárov, ktoré upozorňujú na najlepšie príklady z praxe vo firmách.

102

Nemecko LERNET initiative – je zameraná na zlepšovanie IKT zručností a aplikácií v MSP. LERNET bol spustený v roku 2000 Ministerstvom hospodárstva a podporuje sektorovo-špecifické e-biznis aplikácie ako napr. riešenia v oblasti elektronickej publikácie. Jedným z deklarovaných cieľov je rozširovanie praxe v oblasti e-obchodu. Charakteristikou LERNET-u je blízka spolupráca univerzitných inštitúcií, MSP a softvérových špecialistov. Rozpočet tejto iniciatívy je 15 mil. EUR. Dánsko IKT-index – je to iniciatíva dánskej agentúry pre obchod a priemysel, ktorej hlavnou úlohou je zistiť, ako a na akom stupni uplatňujú dánske firmy elektronický obchod vo svojich obchodných procesoch. Otázka znie, ako firmy v praxi integrujú digitálne technológie za účelom podpory rôznych aktivít firmy (výroba, logistika, marketing, predaj). Z dlhodobejšieho hľadiska si budú môcť hlavne malé firmy porovnávať svoju výkonnosť s ostatnými pozorovanými firmami. Tréningy Veľká Británia Wales Information Society initiative (Wales) – táto kampaň na zvyšovanie povedomia vo Walese poskytuje informácie viac ako 10 000 firmám, ktoré majú záujem byť informované z oblasti technologického vývoja a chcú vedieť ako tento vývoj môže prispieť ich špecifickej obchodnej potrebe. Taktiež existuje oddelený tréningový program pre farmárov, ktorého cieľom je adaptovať toto poľnohospodárske odvetvie do znalostnej ekonomiky tým, že bude poskytovať tréningy farmárov priamo v regiónoch. Taliansko Skillpass – iniciatíva sa zaoberá riešením nedostatku IKT zručností vo vnútri MSP. Iniciatíva funguje ako zamestnanecká agentúra a ponúka informačné služby týkajúce sa výberu a tréningu personálu v Taliansku. Najžiadanejšie pracovné kvalifikácie sú sieťový dizajnový špecialista, správca internetových sietí, internetový programátor a softvérový vývojár, projektový manažér, internetový marketingový manažér, správca databáz, a iné. Švédsko Smelink – hlavným cieľom programu bolo zvyšovanie konkurencieschopnosti medzi MSP. Ideou programu bolo použiť informačné technológie na poskytovanie strategických informácií a vytvorenie novej platformy pre MSP na vyhľadávanie nových partnerov a obchodných príležitostí. Počas projektu veľa firiem si uvedomilo ďalšiu potrebu zdokonaľovania sa v IT a internete, aby tak mohli úplne pochopiť príležitosti, ktoré im program Smelink ponúka. Preto bol súbežne spustený ďalší program zameraný na znižovanie IT negramotnosti v MSP. Na programe spolupracovalo 250 študentov z 23 univerzít, ktorí navštevovali jednotlivé firmy a učili zamestnancov o internete a programe Smelink. V priebehu rokov pár rokov tak „vyškolili“ 6500 firiem.

103

3.7.2. Inovačné politiky Priame financovanie výskumu a vývoja Rakúsko Kplus competence centre programme – program bol založený za účelom, aby podporoval kooperatívny výskum medzi vedou a priemyslom a taktiež jeho cieľom je budovanie sietí a spolupráce medzi sektormi, ktoré vytvárajú poznanie, a ktoré ho využívajú. Program korešponduje v princípe s hlavným teoretickým prúdom pre podporu spolupráce. V tomto koncepte hrá štát nasledujúce úlohy: generátor impulzov, iniciátor, moderátor a kontrolór. Program poskytuje odpovede na zjavné problémy rakúskeho inovačného systému z konca 90-tych rokov so systematickým prístupom. Idea programu Kplus mieri k široko založenej spolupráci, komplexnejším štrukturálnym zmenám a základnej orientácii na výskum. Belgicko Interuniversity MicroElectronics Center (IMEC) – úlohou IMEC centra je uskutočniť vedecký výskum, ktorý predbehne priemyselné potreby v oblasti mikroelektroniky, nanotechnológie, projekčných metód a technológií pre IKT systémy o 3 až 10 rokov. IMEC chce túto úlohu dosiahnuť prevádzkovaním fundamentálneho a aplikovaného výskumu. Organizáciu založila belgická vláda v roku 1984 a od 1991 bol technologický výskum považovaný za prioritu. Celkový rozpočet na výskum a vývoj vzrástol z 318 mil. EUR v 1995 na 778 mil. EUR v roku 2004. V roku 2003 Flámska vláda, priemysel, univerzity a výskumné ústavy podpísali „inovačný pakt“, v ktorom sa Flámska vláda zaviazala zvýšiť do roku 2010 rozpočet na R&D o minimálne 60 mil. EUR. Nemecko BAIKEM – projekt bavorskej vlády, ktorý vznikol už v roku 2001 a zodpovednosť za neho nesie ministerstvo ekonomických záležitostí, infraštruktúry, dopravy a technológie. Iniciatíva začala v spolupráci s priemyselnými partnermi, podnikateľmi a výskumnými inštitútmi v sektore elektroniky a mikrotechnológie. Cieľom projektu je zosilnenie inovačných možností a konkurencieschopnosti bavorského priemyslu, obzvlášť malých a stredných podnikov. Dôraz sa kladie aj na Európskeho a globálneho trhu. Projekt je financovaný bavorským ministerstvom ekonomických záležitostí, infraštruktúry, dopravy a technológie. Verejné obstarávanie Nemecko MEDIA@Komm – Federálne ministerstvo ekonomiky a práce spustilo a financuje túto iniciatívu, aby poskytovalo systematickú podporu vývoja a používania multimédií v mestách a miestnych spoločenstvách. Cieľom je umožniť realizáciu právne záväzných služieb a transakcií medzi úradmi, občanmi a obchodnými firmami plne elektronickými prostriedkami. Írsko

104

Írska vláda zriadila portál na obstarávanie, ktorý umožňuje dodávateľom prístup k tendrovým oznámeniam a následné stiahnutie potrebnej dokumentácie. Francúzsko Francúzska platforma elektronického obstarávania ponúka širokú škálu využitia. Cieľom platformy je odhmotniť obstarávací proces. V sekcii „Salle des Marches – Acheteurs“ môžu registrované verejné autority uložiť tendrovú dokumentáciu. V sekcii „Salle des Marches – Enterprises“ si môžu zase jednotlivé firmy stiahnuť potrebné dokumenty. Taliansko Talianske IS politiky sú zamerané na podporu silného globálneho dopytu po komunikačných službách, ktoré majú dopad na IKT sektor. Medzi najzaujímavejšie programy patria: E-commerce – akčný plán pre e-biznis Progetto E-government – Jeden z prvých E-government akčných plánov ešte v 2000-2002, ktorý rozbehla talianska vláda s hlavným cieľom zameraným na podporu inovácií vo verejnej správe. Vláda investovala do tohto projektu 413 mil. EUR. V súčasnosti už pre verejnú správu existuje nový IKT plán. Talianska vláda a hlavne regiony intenzívne ďalej podporovali rozvoj IKT iniciatív ako napr. podpora konceptov LivingLab v regióne Emilio Romagna a pod. Dotácie Írsko Empower initiative – vládna iniciatíva, resp. kampaň vo všetkých regiónoch Írska, ktorej úlohou bolo upriamiť pozornosť z mikro-obchodovania na on-line obchodovanie. Každej regionálnej firme, ktorá prejavila záujem, bol pridelený rozpočet na implementáciu tohto programu. Belgicko e-Wallonie.net initiative – na tejto iniciatíve sa vláda podieľa tým, že financuje certifikáciu špecialistov na e-biznis. To má zabezpečiť kvalitnú implementáciu e-obchodu špecialistami vo firmách. Poskytovanie takýchto dotácií je časovo ohraničené a je hodnotené pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií ako napr. klientske listy o spokojnosti, kompletný zoznam tréningového kurzu, a pod. Španielsko Financing Of Webpages – program založila regionálna vláda Catabrie. Program podporuje tvorbu internetových stránok malými a strednými firmami. Rakúsko finančný podporný program pre MSP – oblasť Salzburg spustila finančný podporný program pre MSP, ktoré si chcú adoptovať elektronický obchod. Predmetom finančnej pomoci sú nákup a adaptácia softvérových aplikácií potrebných pre e-biznis, ako aj služby súvisiace s inštaláciou, konzultáciami a e-biznis riešeniami. Kritériom pre

105

poskytnutie finančnej pomoci je, že podnik sa musí nachádzať v Salzburskom regióne a nesmie mať viac ako 12 zamestnancov. Ceny a prémie Rakúsko V Rakúsku sa každoročne udeľuje cena za najlepší e-biznis produkt. Víťazi sú predstavení verejnosti a ich produkty sú publikované na web stránke Let´s e-biz. Španielsko Premio internet – regionálna vláda Castilly Leon pripravila ceny pre MSP, ktoré najlepšie využívajú informačnú spoločnosť. Nemecko German Internet Award – toto ocenenie sa stalo súčasťou stratégie „Informačná spoločnosť 2006“ a zaviedlo Federálne ministerstvo ekonomiky a práce. Úlohou súťažiacich je demonštrovať možnosti využitia internetu v MSP. Tri najlepšie koncepty dostanú po 50000 EUR každý. Súťaž financuje ministerstvo a rôzni sponzori. Európske ceny LivingLab Award The GNSS Living Lab Prize bola spustená počas Galileo Application Days 2010 konanej v Bruseli 3-5. Marca 2010. GNSS Living Lab Prize pozýva vývojárov a užívateľov, inžinierov výskumných inštitútov a rozvojových oddelené a úradov, príp. Iných relevantných organizácií podať ich návrh pre GNSS-súvisiace produkty a služby pripravené na testovanie a ideálne implementované vo vhodných Living Laboratóriách. Návrhy by mali byť zamerané prioritne na zdravie, energiu a media. Cena víťazov je 10.000EUR. Časťou tohto ocenenia je to, že víťazna myšlienka bude realizovaná v rámci experiment v takých Living Laboch, ktoré sú schopné poskytnúť najlepšiu infraštruktúru pre testovanie, najvhodnejšie užívateľské komunity a najatraktívnejší potenciál na implementáciu a využitie v praxi. Príležitosť pre living laby je v tom, že finančná a konzultačná podpora bude dostupná pre vybrané Living laboratória za účelom umiestnenia a implementácie víťaznej myšlienky do Living lab kontextu. Európska ICT Prize Európska IST Prize je udeľovaná už 11 rokov a ide o najvýznamnejšiu cenu pre inovatívne produkty a služby v oblasti technológií informačej spoločnosti. CEPIS Award for Women in ICT

Európska Cepis cena podporuje ženy a dievčatá v IKT prostredníctvom ocenenia už niekoľko rokov. Toto ocenenie má za úlohu podporiť rozpoznávanie príležitosti a odvahy v participácií v tomto sektore a pomáha zvyšovať povedomie kariérnych možností ktoré ponúka.

106

Obrázok 5: Digital woman award Zdroj http://www.cepis.org/index.jsp?p=1142&n=2827

Európska Cepis cena je partnerom Digital Woman Award panEurópskou cenou pre ženy, ktoré sú úspešné v digitálnej oblasti štúdia a práce. Je organizovaná pod patronárom Neelie Kroes, Vice-Prezidentky Európskej Komisie a dlhodobej podporovateľke žien v IKT.

3.7.3 Propagácia podporných sietí pre MSP Grécko Electronic Commerce Centres (ECC) – v súčasnosti je v Grécku 14 takýchto centier, ktoré sú v prevádzke. Centrá poskytujú informácie všetkým, ktorí majú niečo spoločné s komerčnými transakciami a taktiež pomáhajú malým a stredným podnikom s prístupom k informáciám, elektronickou podporou a reklamou, digitálnymi procesnými a komerčnými transakciami cez internet. Každé ECC má cieľ pre prenikanie e-obchodu vo svojej oblasti kvôli šíreniu uvedomenia, tréningu a plateným službám. Taliansko E-commerce Action Plan – v rámci akčného plánu talianska vláda financuje 100 multimediálnych centier pre technickú asistenciu v obchodných komorách a asociáciách. Portugalsko Internet Initiative – táto iniciatíva má v Portugalsku podpornú sieť zloženú z kvalifikovaných centier, ktorá bola založená kvôli MSP, aby mali prístup k novým technológiám. Cieľom je poskytnúť voľný prístup k internetu a e-mailu pre všetky MSP v Portugalsku. Táto iniciatíva je predchodcom etapy, ktorá sa neskôr nazývala „SME-Digital Initiative“. Nemecko Network E-commerce – je navrhnutá Ministerstvom hospodárstva za účelom podpory MSP s adopciou IKT. Sieť tvorí 24 centier, ktoré slúžia ako kontaktné body pre MSP. Okrem toho, že centrá prispievajú k zvyšovaniu všeobecného povedomia, ponúkajú taktiež konzultačné služby, semináre, konferencie ako aj trhové štúdie. Preferované témy sú on-line nakupovanie a spotrebiteľova dôvera. Rakúsko Electronic Commerce Competence Centre (EC3) – centrum založilo Ministerstvo hospodárstva a reprezentuje partnerstvo štyroch univerzitných inštitúcií a desiatich rakúskych firiem, ktorých spoločným cieľom je podporovať výskum a vývoj ako aj

107

transfer znalostí v elektronickej komercii. Centrum ponúka podporu a pokročilejšie tréningy v oblasti sietí a internetu, databázových technológií a softvérového inžinierstva, databázových manažérskych systémov, systémov založených na znalostiach a ďalšie. Dánsko Centre For Applied IT (CAIT) – cieľom centra je poskytnúť dánskym podnikom a priemyslu kompetentného partnera, schopného ponúknuť firmám podporu pri adopcii IKT technológií a podporu v obchodnej praxi. Španielsko Venture Capital Fund For E-business – vláda španielskeho regiónu Pais Vasco založila tento fond pre propagáciu e-obchodu. APTICE – asociácia založená vládou regiónu Aragon na propagáciu informačnej spoločnosti a elektronickej komercie v regióne. SME support portal – portál bol založený riaditeľom pre MSP politiky z ministerstva hospodárstva. Má slúžiť MSP na rozvíjanie ich vlastných aktivít. Írsko Excellerator Initiative – iniciatíva bola navrhnutá za účelom napomáhania rastu a expanzii medzi vysoko potencionálnymi, začínajúcimi firmami v oblastiach Cork, Galway, Sligo a Waterford. Program je určený spoločnostiam, ktoré obchodujú na medzinárodnej platforme v oblastiach ako informatiky, zdravotné vedy, digitálne médiá a e-biznis služby. Veľká Británia Ecomm2001 – je to sieť nezávislých a skúsených e-biznis poradcov , ktorí sú riadení spoločnosťou „Scotish Enterprise“, a ktorí podporujú MSP cez analýzy súčasných obchodných vývojov a integrácií e-biznis stratégií. Holandsko Twinning – program investuje do začínajúcich, vysoko-potenciálnych inovačných IKT podnikov a zrýchľuje ich rast investovaním finančných prostriedkov, aby sa identifikoval každý kritický faktor úspechu. Fínsko Tekes´ - program Tekes financoval 66 GoDigital orientovaných R&D projektov pre MSP. Na túto iniciatívu sa použilo až 16 miliónov Euro a 10% z nich sa investovalo priamo do začínajúcich firiem. Luxembursko Virtual Technology Campus – poskytuje širokú ponuku zariadení a podporných služieb pre high-tech podnikateľov, vývojárov, MSP a výrobné spoločnosti. Francúzsko TIC – iniciatíva pomáha zjednodušiť procedúry, ktoré sú potrebné pre poskytnutie finančnej pomoci od štátu alebo regiónu. Región poskytuje 50% z nákladov

108

na: komunikačné aktivity, zavedenie a nastavenie intranetov, nákup nových zariadení, rozvoj web stránok, zjednodušovanie elektronickej výmeny dát, zlepšenie exportu a predaja cez elektronický obchod.

3.7.4 Pomoc MSP pri účasti na elektronických trhoch Veľká Británia TrustUK – je to nezisková organizácia, ktorá spolupracuje s Alianciou elektronického obchodu a Spotrebiteľskou asociáciou a je podporovaná britskou vládou. Snaží sa o spotrebiteľskú dôveru a dôveru v internetové obchodovanie cez schválenie on-line zbierky zásad a pravidiel (Code of Conduct). Dánsko E-handelsmarket – tento elektronický trh bol vytvorený ako znak kvality pre firmy zaoberajúce sa elektronickou komerciou. Trh sa riadi rôznymi smernicami, ktoré vymedzujú obchodovanie na ňom. Jednotlivé podniky, zúčastňujúce sa tohto trhu, deklarujú, že budú tieto smernice dodržiavať. Celý tento systém riadi špeciálne ustanovený správca, ktorý je zodpovedný za to, že obchodníci, ktorí sa zúčastnia tohto trhu, budú vyhovovať zbierke zásad. Rozpočet vyčlenený na tento projekt je 400 000 EUR. Francúzsko UCIP – Francúzska vláda rozbehla program nazývaný UCIP, ktorý má pomôcť rozvíjať konkurencieschopnosť medzi firmami. Program UCIP sleduje, ako môžu internetové technológie pomôcť zlepšiť konkurenčnú pozíciu MSP a preniknúť tak na nové trhy vo Francúzsku ale aj v zahraničí. Táto iniciatíva je riadená na národnej ale aj regionálnej úrovni a je navrhnutá tak, aby podporovala kolektívne akcie, ktoré umožňujú MSP vyvíjať medzi sebou spoluprácu. To zahŕňa využívanie elektronickej komercie a zlepšovanie zručností svojich zamestnancov. Taliansko On-line interactive forum – fórum zriadilo Ministerstvo zahraničného obchodu s cieľom pritiahnuť talianske MSP na B2B trhy. Táto služba bola spustená už v januári 2001 a ponúka informácie o zjednodušovaní medzinárodných obchodných procedúr.

3.7.5 Daňová politika Francúzsko Vrátenie DPH – priame finančné zásahy majú obyčajne podobu daňových úľav. Francúzska vláda uznala, že finančná ťarcha spoločností, ktoré implementujú IKT je vysoká, preto prijala opatrenie o vrátení DPH pre firmy mladšie ako 2 roky. Taliansko Špecifické daňové opatrenia vstúpili do platnosti 1. januára 2004. Tento zákon predstavil nový balíček redukujúci dane pre investície do R&D, ktorý znižuje daňový základ o 10% z reinvestovaného zisku a o 30% z množstva presahujúceho priemerné investície za posledné 3 roky.

109

4. OPATRENIA PRE ROZVOJ PREŠOVSKÉHO E-REGIÓNU

4.1 Krátka charakteristika Prešovského samosprávného kraja

Situovaný je v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov najľudnatejší, z hľadiska rozlohy je druhým najväčším krajom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína. Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ. Kraj sa rozprestiera v smere západ - východ . Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska (je najvýchodnejším krajom SR). Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom.

4.1.1 Výdavky na výskum a vývoj v Prešovskom samosprávnom kraji V súčasnosti má najnižšie výdavky na výskum a vývoj spomedzi všetkých krajov na Slovensku, pričom na tento fakt nám poukazujú nasledujúce tabuľky a stĺpcový graf.

Výdavky na výskum a vývoj (EUR)

Kraj/Rok 2001 2002 2003 2004 2005 Bratislavský kraj 84 689 139 87 856 768 112 498 108 113 937 396 118 520 912

Trnavský kraj 19 605 059 21 048 364 26 269 402 21 835 325 26 860 586

Trenčiansky kraj 29 497 643 31 911 571 28 196 807 25 770 962 31 168 492

Nitriansky kraj 15 746 797 11 451 636 13 911 903 14 123 216 14 854 743

Žilinský kraj 27 699 462 21 143 995 17 255 494 16 382 294 18 012 813

Banskobystrický kraj 10 461 030 11 641 572 10 338 578 11 824 968 11 181 172

Prešovský kraj 10 679 081 6 117 108 5 711 246 6 831 209 7 354 976

Košický kraj 16 280 455 19 034 654 18 716 126 20 504 548 21 113 092

Tabuľka 9: Výdavky na výskum a vývoj 1

Zdroj: vlastné spracovanie z údajov Eurostat

110

Výdavky na výskum a vývoj (EUR)

Kraj/Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Bratislavský kraj 130 872 535 136 907 754 157 658 866 156 015 721 208 159 688 242 739 021

Trnavský kraj 20 370 411 21 451 371 17 945 562 13 128 090 27 996 351 33 565 176

Trenčiansky kraj

32 629 888 37 130 651 47 165 173 41 425 410 47 520 416 26 742 202

Nitriansky kraj 21 405 563 20 813 450 21 113 191 13 887 852 18 776 310 21 298 161

Žilinský kraj 16 874 959 18 000 033 20 673 571 19 892 607 31 043 817 42 190 618

Banskobystrický kraj

10 081 723 9 911 505 14 826 960 18 369 961 18 775 470 26 320 296

Prešovský kraj 5 812 886 7 719 644 7 547 202 11 230 289 11 588 983 13 344 954

Košický kraj 29 602 470 30 694 682 29 528 746 29 044 334 52 507 710 62 238 926

Tabuľka 10: Výdavky na výskum a vývoj 2

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z Eurostat

Graf 8: Výdavky na vedu a výskum

Zdroj: Štatstický úrad Slovenskej Republiky Štatistický úrad Slovenskej republiky vo svojej regionálnej databáze vykazuje položku „Počet zamestnancov vo výskume a vývoji“, pričom tento ukazovateľ sa zaznamenáva k 31.12. každého roka. Počas ekonomickej a hospodárskej krízy, ktorá v prešovskom kraji prepukla naplno v roku 2008 sa počet zamestnancov náhle znížil, ale už v roku 2009 boli prijatí späť alebo prijatí noví zamestnanci. Najväčšie zastúpenie medzi zamestnanými majú humanitné vedy (viac ako 450 zamestnancov) rovnako ako sociálne či technické vedy (viac ako 200 zamestnancov v každej z nich).

111

Graf 9: Zamestnanci vývoja a výskumu Zdroj: ŠÚ SR

4.1.2 Významné spoločnosti Pre potenciálnych investorov má Prešovský kraj viacero pozitív ako napríklad:

a) Dlhoročná tradícia v priemyselnej produkcii b) Viac ako tri štvrtiny populácie má určitý druh technického vzdelania c) Relatívne najlacnejšia pracovná sila na Slovensku d) Vhodné podmienky na rozvoj spolupráce so susednými krajinami, Poľskom a

Ukrajinou e) Vhodné obchodné prostredie na vstup ďalších firiem

Medzi najvýznamnejšie spoločnosti môžeme zaradiť Tatravagónku, Mecom, Milk-Agro či svetoznáme Pivovary Topvar. V elektrotechnickom priemysle sú popredné spoločnosti Tesla Stropkov a Whirlpool Poprad (práčky a umývacie zariadenia). Tatravagónka a.s Tatravagónkaje spoločnosť zameraná na výrobu železničných vagónov. V roku 1994 bola transformovaná na akciovú spoločnosť. Jej 2 fabriky v Poprade and Trebišove dávajú prácu viac ako 2100 ľuďom. Mecom Spoločnosť MECOM GROUP s.r.o. je členom CARNIBONA GROUP, ktorá je jedným z najsilnejších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich spoločností v oblasti spracovania mäsa v stredoeurópskom regióne. Vznikla v roku 2008 postupným zlučovaním významných mäso-spracujúcich spoločností s dlhoročnou tradíciou na Slovensku, v Maďarsku a v Českej republike. CARNIBONA patrí ku kľúčovým investičným projektom Penty, jednej z najväčších stredoeurópskych investičných spoločností, ktorá spravuje portfólio spoločností s celkovými tržbami 4,4 mld EUR (2012).Víziou spoločnosti MECOM GROUP

112

je stať sa preferovaným dodávateľom kvalitných mäsových výrobkov v strednej Európe a inšpirovať spotrebiteľov k príprave dobrého a chutného jedla. Pivovary Topvar Pivovary Topvar partia medzi najväčších výrobcov piva na svete a sú výrobcom a exportérom prestížnych značiek ako sú Pilsner Urquell, Šariš, Gambrinus or Topvar. Ich produkty sú exportované do viac ako 75 krajín sveta.

Tabuľka 11: Zoznam spoločností

Zdroj: Global Slovakia, SARIO 2012 Spinea, a.s. SPINEA je moderná slovenská strojárenská spoločnosť, ktorá sa zaoberá vývojom, výrobou a predajom vysoko presných reduktorov predávaných pod obchodnou značkou TwinSpin. Spoločnosť bola založená v roku 1994 a podnetom pre jej vznik bol vynález slovenského konštruktéra. Reduktory TwinSpin sú vyrábané sériovo na základe udelenia medzinárodného patentu. Vysoko presný reduktor TwinSpin patrí do kategórie hi-tech výrobkov a predstavuje unikátne technické riešenie spájajúce radiálno-axiálne ložisko s vysoko presnou prevodovkou do jedného kompaktného celku.

4.1.3 Priemyselné parky Pre ďalší ekonomický rozvoj Prešovského kraja majú obrovský význam existujúce, alebo v blízkej budúcnosti pripravované priemyselné parky Poprad – Matejovce, Kežmarok, Lipany - Za traťou, Sabinov, Prešov – Grófske, Prešov – Záborské, Prešov - Haniska pri Prešove, Prešov – Petrovany, Bardejov – Východ, Humenné a Snina.

113

Tabuľka 12: Priemyselné parky Zdroj: Global Slovakia, SARIO 2012

Obrázok 6: Mapa PSK Zdroj:

http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/regiony/presov/presovsky_kraj.pdf Nasledujúca tabuľka nám pojednáva o spoločnostiach v jednotlivých priemyselných parkoch.

114

Tabuľka 13: Spoločnosti v jednotlivých PP Zdroj: Global Slovakia, SARIO 2012

Príklad priemyselného parku: Priemyselný park Záborské, v priestore ktorého pôsobia spoločnosti zameranú na:

a) Zhotoviteľskú činnosť b) Stavebné inžinierstvo c) Obstarávaciu činnosť d) Dodávky energie a plynu e) Odpadové hospodárstvo

115

Obrázok 7: PP Záborské Zdroj: www.presov.sk

4.1.4 Asociácia IT Valley a jej aktivity v Prešovskom samosprávnom kraji Cieľom Košice IT Valley, z.p.o. (IT Valley) je vytvárať predpoklady a vhodné podmienky na vznik a rozvoj centra excelencie informačných a komunikačných technológií na území východného Slovenska a zatraktívňovať jeho sociálno-ekonomické prostredie a to predovšetkým pre mladých ľudí. Zároveň chce prispievať k budovaniu informačnej a znalostnej spoločnosti v regióne východného Slovenska a vytvoriť komunikačnú platformu medzi verejnou správou, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami, ktorá povedie k urýchleniu rozvoja IKT priemyslu v regióne. Aktivity IT Valley sú zamerané predovšetkým na:

podporu a rozvíjanie iniciatív, výsledkom ktorých bude zatraktívnenie regiónu pre pracovnú silu v sektore IKT, pre študentov a pre samotný IT priemysel zo Slovenska aj zahraničia

zlepšenie kvality vzdelávacích a tréningových programov IKT ponúkaných univerzitami, strednými školami a IT firmami

motiváciu detí a mládeže k štúdiu a neskôr k práci v IKT

rozvoj spolupráce členov združenia v rámci ako aj mimo IT Valley

podporu inovácií a realizáciu spoločných vedecko-výskumných projektov.

zvyšovanie sociálnej inklúzie využitím informačných a komunikačných technológií a znižovanie regionálnych rozdielov

116

vytvoriť ekonomické, sociálne a technologické podmienky a stimulovať ľudské zdroje na vybudovanie centra komunikačných technológií v regióne východného Slovenska

podporovať činnosti zamerané na transformáciu regiónu východného Slovenska do znalostnej ekonomiky

regulácia rozvoja informačnej spoločnosti v regióne

podporovať iniciatívy a aktivity zamerané na znižovanie regionálnych rozdielov a na zvýšenie sociálneho začlenenia, využívania informačných a komunikačných technológií ( e - Inclusion )

vytvorenie komunikačnej platformy medzi IT priemyslu , verejnej správy a vzdelávacích inštitúcií v oblasti podpora vedecko - výskumných projektov v oblasti IT

Vytvorenie regionálneho partnerstva IT firiem, univerzít a samosprávy prispeje k rozšíreniu a skvalitneniu ponuky vzdelávacích programov, vytvoreniu širokého portfólia pracovných príležitostí pre kvalifikovanú pracovnú silu a vypracovaniu spoločnej stratégie nevyhnutnej pre dosiahnutie prosperity regiónu východného Slovenska a postupné zvyšovanie kvality života jeho obyvateľov.

4.1.5 Priame zahraničné investície v PSK Prílev priamych zahraničných investícii (PZI) do Prešovského kraja postupne stúpa. Významný prílev bol zaznamenaný v rokoch 2009 a 2010 a celkový stav PZI v kraji podľa predbežných údajov dosiahol úroveň 473,8 mil. EUR

Graf 10: FDI Zdroj: NBS

117

4.1.6 Univerzity Nositeľom výskumu a inovácií by mali byť hlavne univerzity ako producent nových znalostí. I napriek nízkym rozpočtom pre vedu a výskum sa na univerzitách vytvára priestor pre tvorbu a využitie nových myšlienok a príležitostí pre komerčný aj verejný sektor. Vzhľadom na to, že oblasť informačnej spoločnosti je multidisciplinárnou oblasťou je vhodné využiť všetky silné stránky vedeckých oblastí univerzít pôsobiacich významne v PSK. Prešovská univerzita Najvýznamnejším subjektom (organizácie výskumu a vývoja) je Prešovská univerzita. Založená bola v roku 1997, ale jej fakulty boli založené omnoho skôr, napr. Grécko-katolícka fakulta (1880), Fakulta umení (1959), Pedagogická fakulta (1949) and Teologická fakulta (1950). Univerzita spolupracuje na mnohých výskumných stratégií a prioritných programoch, napr. :

a) Výskum a vývoj nových odrôd liečivých bylín a ich registrácia v oblasti farmaceutického priemyslu b) Vývoj teplomerov a magnetických senzorov pre praktické aplikácie c) Ergonómia práce a jej vplyv na kvalitu života a spoločenského života e) Vytvorenie a rozvoj centra pre etiku a bio-etiku f ) Centrum v oblasti sociálnej historického a kultúrno-historického výskumu g) CORABINIUM - Centrum pre Geografické informácie a analýzy Geospacial h) Centrum diagnostiky a rozvoj pohybových aktivít

Výskumné zameranie univerzity sa týka týchto vedeckých programov :

a ) Systematická filozofia b ) Teória literatúry c) Slovenský jazyk a literatúra d ) Slovanská jazyky a literature e ) Všeobecná lingvistika f ) História filozofie g ) Preklady a tlmočenie h ) Etika i ) História j ) Slovenské dejiny k ) Estetika

Nasledujúca tabuľka nám zobrazuje jednotlivé fakulty Prešovskej university s počtami študentov a tiež absolventov fakúlt.

118

Tabuľka 14: Univerzita, fakulty

Zdroj: Institute for Information and Forecasting in Education, 2011 Technická univerzita Technická univerzita v Košiciach poskytuje svojmu okoliu hlavne východnému Slovensku vedeckú a technologickú znalostnú bázu, inovácie a pracovné sily, k tvarovaniu prospešnej a trvalo udržateľnej budúcnosti a kvality života občanov. Toto TUKE dosiahne inovatívnym výskumom a excelentným vzdelávaním vo všetkých vedných oblastiach jednotlivých fakúlt univerzity. Dnes na deviatich fakultách TUKE študuje spolu vyše 16 000 študentov. Z tohto počtu študuje v dennej forme asi 13 000 študentov - 8 500 v bakalárskom, 4 000 v magisterskom a vyše 500 v doktorandskom štúdiu. Pracuje na nej okolo 900 profesorov, docentov a asistentov a rovnaký počet výskumných a technicko-hospodárskych pracovníkov. Technická univerzita v Košiciach pokrýva široké spektrum potrieb vzdelávania nielen pre región východného Slovenska, ale v mnohých odboroch je jediným centrom vedy, výskumu a vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Úzko spolupracuje s inými univerzitami a s priemyselným zázemím regiónu i celého Slovenska. TUKE je výrazným technologickým inovátorom a facilitátorom v oblasti informačných technológií ako aj iných oblastiach: znalostné inžinierstvo, strojárenstvo a biotechnológie a iné.

119

4.1.7 Prieskum podnikateľského prostredia PSK V roku 2007 bol vykonaný prieskum podnikateľského prostredia, pričom jednotlivé oblasti sa týkali položiek, ktoré nám zobrazuje nasledujúci graf.

Graf 11: FDI Podnikateľské prostredie PSK Zdroj: www.po-kraj.sk

4.2 Návrh opatrení pre rozvoj digitálneho region Prešovského kraja

Výsledky analýz z projektu, v rámci ktorého je realizovaná aj táto správa poukazujú nasituáciu v rozvoji elektronického obchodu a digitálnych ekosystémov nasledovnými informáciami:

Základná e-infraštruktúra: - V oblasti internetového pripojenia hlavne male firmy zaostávajú za priemerom EÚ, a to aj v rámci bezdrôtového pripojenia.

Existuje neustály problem s vyhľadávaním a zamestnávaním ICT alebo ebusiness špecialistov.

Región významne zaostáva vo využívaní SW riešení riadenia elektronického dodávateľského reťazca a riadenia vzťahov so zákazníkmi. Takisto existuje veľká medzera v znalostiach o týchto riešeniach.

Využitie Open Source aplikácií je rôzne v rôznych veľkostiach firiem. Hlavne v oblasti riadenia špecifických ICT riešení pri biznis procesy je znalosť týchto riešení nízka. Využívajú sa skôr len operačné systémy ako Linux, databázy ako MySQL, príp. Internetové prehliadače (Mozzila).

Región výrazne zaostáva aj v elektronickom obstarávaní. - Na druhej strane, identifikovali sme špecifický inovačný character vo firmách, ktoré už elektronické obstarávania implementovali. V týchto firmách je využitie komplexných možností e-obstarávania vysoko intenzívne prostredníctvom využívania širokého spectra vysokosofistikovaných riešení pre elektronické obstarávania. To indikuje spokojnosť s týmito riešeniami a akceptáciu inovácie v širšej miere. V

120

tomto ohľade sme ako region pred EÚ krajinami a ide o špecifickum, ktoré sad á veľmi efektívne využiť pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a hľadaní inovačných možností.

Dopady elektronického obstarávania a riadenia výdavkov sú vo všeobecnosti považované za pozitívne, hoci niektoré firmy majú neustále problem s objektivizáciou dopadu týchto riešení a možnostiach ich merania a analýz.

Nedostatky existujú aj v oblasti elektronického predaja. Väčšina firiem nevyužíva sofistikované IKT riešenia pre online predaj ako napr. aukcie, elektronické trhoviská a pod.

Slabé vyžívanie inovatívnych a sofistikovaných riešení môže súvisieť s absenciou silnejšej podpory tejto oblasti v EU fondoch a súvisisacich výzvach.

Neexistuje jedna dominantná bariéra pre adopciu elektronického obchodu. Bariéry ako veľkosť firmy, cena riešení sú determinované nekompetentnosťou firiem, hlavne ich manažérov rozhodnúť sa o efektívnosti investícií do implementácie týchto riešení a projektov. Táto nekompetentnosť súvisí s nedostatočnými znalosťami o riadení elektronického obchodu a možnosťami objektivizácie merania ich dopadu.

Na druhej strane, jednou z najvýznamnejších barrier v rozvoji využívania sofistikovaných riešení hlavne v oblasti elektronických trhovísk je slabá úroveň dôvery v elektronicko obchodné platform a IT providerov.

V posledných rokoch boli identifikované pozitívne trendy v kvalite internetového pripojenia, intranetu, znalostného manažmentu a riadení elektronických dokumentov.

Situácia v elektronickom obstarávaní sa postupne zlepšuje avšak absentuje v širšom meradle a hlavne v globálnom dodávateľskom reťazci.

Na zákalde analyze a interview s rôznymi expertmi v tejto oblasti boli identifikované nasledujúce oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť:

Podpora kooperácie medzi súkromným a akademickým sektorom v podmienkach rozvoja elektronického obchodovania (napr. CentráExcelentnosti, eLiving lab, klastre, e-business PPP projekty)

Zlepšiť elektronické zručnosti v oblasti riadenia elektronického obchodovania, ktoré boli identifikované ako kritické aj Európskou Komisiou

– Využívať vhodnú finančnú pomoc a daňové úľavy pre rozvoj ľudských zdrojov hlavne v oblasti certifikácií pre implementáciu e-inovácií a elektronického obchodovania.

– Napomôcť popularite relevantných štúdijných a halvne multidisciplinárnych odborovo ako napr. hospodárska informatika.

– Podporiť prípravu a celoživotné vzdelavanie zamestnancov MSP v oblasti elektronických zručností.

– Zacieliť vzdelavanie v oblasti elektronického obchodovania pre potreby priemyslu – podpora personalizovaných a prispôsobiteľných tréningov v rámci projektov štrukturálnych fondov.

– Formulovať špecificky cielené výzvy v oblasti zlepšenia znalostí a zručností riadenia elektronického obchodovania a elektronických trhovísk.

121

Výzvy priamo zamerané v operačných programoch na podporu oblastí elektronizácie obchodných procesov, hlavne tých, ktoré súvisia so sieťovaním podnikov a služieb začleňovania slovenských firiem do globálnych a vertikálnych obchodných platforiem s podporou konzultácií a poradenstva. Pre niektoré oblasti ako riadenie výdavkov môžu byť výzvy cielené pre podobný klaster firiem.

Podpora vytvorenia oceňovacích systémov pre uznanie rozvoja inovatívnosti špecifických elektronických služieb hlavne v oblasti digitálnych ekosystémov. Príkladom môže byť Digital Ecosystem Adoption Award.

Vytvoriť a podporiť vznik expertných skupín v oblasti B2B, ktoré budú kreované z odborníkov z akademického a súkromného sektora pre rozvoj týchto relevantných oblastí.

Zvýšiť motiváciu participácie firiem z regióna v elektronických kooperačných platformách, v riešeniach elektronického obstarávania ako aj sieťach dôvery.

Podporiť vytváranie špecializovaných center pre prenos poznatkov alebo na báze Living lab cielených na podporu elektronického obchodovania protstredníctvom špecifických výziev v relevantných programoch.

Podpora rozvoja slovenských a regionálnych portálov o elektronických trhovískách, analyzujúcich svetové e-trhy, poskytujúcich konzultácie a poradenstvo v danej oblasti.

Kľúčové výsledky Na základe vykonaných analýz, kritickým faktorom zlepšenia stavu elektronického obchodu je nedostatok znalostí a elektronických zručností v oblasti nazývanej riadenie elektronického obchodu a riadenia výdavkov. Táto situácia ovplyvňuje nielen rozhodovanie o investíciách ale aj hodnotenie výkonnosti a efektívnosti relevantných riešení. Prolém je riešiteľný iba cielenou podporou zvyšovania elektronických zručností, ktoré sú identifikované ako kritické aj Európskou Komisiou. Na druhej strane, tieto zručnosti by mali byť systematicky rozvíjané na akademickej pôde medzi mladými študentami v patričných štúdijných odboroch, či už multidisciplinárneho charakteru ako aj rozvojom a inovovaním štandardných smerov ako je manažment, podnikanie a pod. Pre dosahovanie vyššej konkurencieschopnosti je nevyhnutné zvýšiť nízku úroveň organizačného sieťovania a využívania globálnych elektronických obchodných sietí. V rámci týchto opatrení je nutné paralelne a veľmi intenzívne podporovať rozvoj služieb budujúcich dôveru v tieto platformy ako aj v elektronické podnikateľské prostredie.

4.3 Navrhované DE aplikácie pre MSP prostredie v Prešovskom regióne

Rozvoj efektívnej elektronickej siete pre kooperáciu firiem so samoregulačnými a samoadaptivnými charakteristikami je jednou z najzaujímavejších výzviev pre ekonomické prostredie a dosiahnutie trvaloudržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti Prešovského region. Tieto koncepty môžu byť ďalej synergicky rozvíjané aj v iných oblastiach ako služby elektronickej vlády, eHealth a pod. čo môže pomôcť výrazne zvýšiť kvalitu života a efektívne využívanie verejných služieb.

122

Koncept digitálnych ekosystémov má potenciál podporiť regionálny rozvoj rôznymi spôsobmi. Prvým, je umožnenie efektívnej, účinnej a bezpečnej komunikácie a kooperácie so znalostným tokom medzi regionálnymi hráčmi kooperujúcimi v rámci špecifického projektu alebo jednoducho realizujúcich ich konkrétny obchod. Prostredníctvom transparentných a férových trhových služieb v elektronickom prostredí môže byť poskytnutá platform pre sieťovanie firiem v rámci region ako aj s napojením na globálny trh. DE môže pôsobiť ako komunikačný nástroj a znalostný zdroj prepájajúci všetkých regionálnych hráčov (subjektov) v špecifickom sektore alebo oblasti. DE môže hrať významnú úlohu v projektovom manažmente a súvisiacom zalostnom toku ako napr. nástroj regionálneho znalostného manažmentu. Ako bolo uvedené jedným z najkritickejších akčných plánov je podpora a rozvoj ekonomického rastu a konkurencieschopnosti prostredníctvom transparentnosti na trhu a jednoduchej komunikácie a kooperácie. To je dosahované prostredníctvom budovania dôvery, ktorá je podporiteľná práve špecifickými elektronickými službami inovatívnymi v celosvetovom meradle. Prešovský region môže profitovať z DE konceptu vyplnením medzery existujúcej v tomto regióne. Niektoré výzvy DE vychádzajúce z analýz a potrieb pre regionálny rozvoj zavádzaním IKT môžu byť identifikované nasledovne: • Elektronická infraštruktúra pre prepojenie lokálnych firemných systémov. Súčasná situácia vo využívaní IKT regionálnymi firmami poukazuje na absenciu sieťovania prostredníctvom lokálnych “legacy” informačných podnikových systémov.Zavedenie základnej otvorenej a bezpečnej sieťovej infraštruktúry pre všetky firmy region je základom pre ďalší rozvoj DE služieb. Táto infraštruktúra by poskytnúť interoperability rôznych podnikových systémov. Zároveň podporí identifikáciu a komunikáciu s ostatnými firmami a nastaví transparentnejší trh pre identifikovanie optimálneho potenciálneho obchodného partnera. Tento model infraštruktúry by mal maž nízke vstupné náklady ale mal by byť dôveryhodný na prekonanie prvopočiatočných barrier čo sa týka integrácie do takejto regionálnej e-siete. Dôveryhodný charakter môže byť dosiahnutý prostedníctvom modelu PPP projektov a partnerstiev. • Zvýšiť adopciu elektronických služieb. Súčasná situácia nielen v Prešovskom regióne ale v celej Európskej únii ukazuje, že firmy cítia neustále bariéru pri adopcii nových inovatívnych služieb a technológií. Aj keď často nie sú problémom náklady na adopciu vzhľadom na to, že mnohokrát nie sú ochotní implementovať aj riešenia zdarma. Problémom je pochopenie hodnoty, komplexnosti implementácie a správy alebo práce s DE alebo technológiou, príp. absencia času na zmenu tradičného správania sa a procesov. Podpora testovania nových technológií v reálnom prostredí firiem poskytne skutočné benefit v reálnom case a kontinuálny system rozvoja elektronických zručností.

• Open Source Architektúra The Open Source Architektúra (OSA) je online, open source koncept vytvorený za účelom zlepšenia využívania SW prostredníctvom inovatívneho a udržateľného dizajnu nových služieb. V tomto modeli je možné:

123

o Zdieľať myšlienky, dizajn, SW, služby a plány o Využívať, zhodnotiť a upravovať prototypy alebo návrhy ostatných

poskytovateľov týchto myšlienok o Spolupracovať s ostatnými ľuďmi rôznych profesií a komunít pre

adresovanie špecifických návrhov a rozvoja ďalších výziev. o Riadiť návrh a vývoj projektov od konceptov k implementácii o Komunikovať v rámci členov tímov. o Chrániť ich duševné vlastníctvo využívaním tzv. Creative Commons

"some rights reserved" licenčného system o Vytvoriť lepšiu a udržateľnú budúcnosť.

OSA v DE koncepte môže pomôcť kontinuálne optimalizovať a rozvíjať elektronické služby vhodné pre firmy prostredníctvom interaktívnej komunikácie medzi vývojármi, architektmi a užívateľmi (firmami). Akademické inštitucie môžu podporiť tento otvorený concept inováciami a podnikateľskými nápadmi.

• Dôveryhodné obchodné elektronické prostredie a e-služby DE ako samoregulujúce prostredie môže poskytnúť dôveryhodnú infraštruktúru služieb rozvojom mechanizmov budujúcich dôveru. Európska Komisiataktiež identifikovala potrebu budovania dôvery za účelom využitia výhod z elektronického obchodovania. Spotrebitelia ale aj firmy sa musia cítiť bezpečne a isto v obchodnom prostredí, kde ich transakcie nebudú sledované alebo modifikované, kde každý ma svojú vlastnú validovanú identitu, a kde transakcie sú bezpečné, dostupné a legálne. Aj podľa stretnutia v Davose, dôvera bola identifikovaná ako kritický faktor komerčného, finančného a verejného sektora. Dôvera má významný vplyv na dodávateľsko-odberateľské vzťahy a negatívny dopad na oportunistické správanie sa na trhu. Digitálny ekosystém a jeho infraštruktúra prispejú k tvorbe týchto nových dôveryhodných služieb alebo mechanizmov budovania dôvery v elektronickom obchodnom prostredí. Ide o nasledovné služby, ktoré rozvíjajú dôveru a podporujú bezpečné prostredie pre obchodovanie medzi potenciálnymi a doteraz neznámymi obchodnými partnermi. Kvalita informácií Najpodstatnejším kritériom pre výber potenciálneho obchodného partnera je kvalita a relevantnosť informácií poskytovaným platformou o danom subjekte. Budovanie dôvery v tejto oblasti elektronická platforma zabezpečuje požadovaním týchto informácii od firiem pri registrácii. Tieto informácie sú následne verifikované. Práve ich verifikácia dodáva kredibilitu celému systému. Na základe verifikovaných informácií účastníci veria, že firma je tá, za ktorú sa skutočne vydáva. Taktiež je na základe týchto informácií možné vyhľadávanie obchodného partnera podľa zadaných parametrov. Verifikácia informácií je možná niekoľkými spôsobmi v závislosti od typu informácie a nákladov na verifikáciu. Niektoré informácie sa verifikujú ľahko a sú s nimi spojené len nízke náklady. Napríklad overenie existencie a identity e-mailovej adresy je možné pri registrácii, zaslaním autorizačného kódu potrebného pre dokončenie registrácie. Existujú aj informácie, ktorých charakter sťažuje alebo znemožňuje verifikáciu. Ide najmä o informácie finančného charakteru, ktoré sú často neoveriteľné, resp. vyžadujú častú nákladnú aktualizáciu. Príkladom môžu byť informácie o finančnej

124

situácii firiem s ručením obmedzeným alebo samostatne činných osôb, ktorým nevyplýva zverejňovacia povinnosť. Verifikácia údajov je realizovaná väčšinou mediátorom, ktorý nesie súvisiace náklady. Efektívna verifikácia informácií pridáva podľa výsledkov prieskumu konkurencieschopnosť a dôveru pre každú elektronicko-obchodnú platformu. Dôležitou skutočnosťou pre charakter informácie je aj jazyk v ktorom je informácia publikovaná, a možnosť jej viacjazyčnej podpory. Pri štandardizovaných a často používaných pojmoch nie je s prekladom spojený problém, ten nastáva pri preklade voľného textu (napr. voľný popis zamerania firmy alebo popis výrobku a služby). Okrem základných informácií o firme sú kritické kategórie produktov a služieb klasifikované a formalizované štandardizačnými technikami elektronického prostredia – správny popis a kategorizácia produktov prispieva k efektívnemu vyhľadávaniu firiem podľa produktov. Pojmy sú štandardizované a zaužívané v rámci sektora. Takisto iné informácie by mali byť poskytované a validované vhodnými metódami ako napr. veľkosť a vek firmy, ale hlavne stav obchodných aktivít. Táto posledná informácia ako faktor budovania dôvery je veľmi dôležitá. Tento typ informácie poukazuje na to, či je firma obchodne činná, príp. či je v konkurzom konaní alebo likvidácii. Verifikácia tejto informácie môže byť uskutočnená prostredníctvom národných databáz. Problém vo verifikácii takejto informácie je potreba jej neustálej aktualizácie. Riešením by mohlo byť integrovanie národnej databázy s obchodnou platformou. Certifikáty a referencie Certifikáty udelené firme zvyšujú jej prestíž a kvalitu v očiach obchodných partnerov. Tieto certifikáty sú udeľované zväčša tretími stranami pri splnení určitých kritérií a zvyšujú dôveru v danú firmu. Pre medzinárodnú obchodnú platformu je dôležité rozdeľovať certifikáty na národné a medzinárodné. Pri zavádzaní takejto informácie na elektronickú platformu je vhodné zabezpečiť aj preklad certifikátov do podporovaného jazyka. Pri množstve druhov certifikátov a známok kvality je tiež vhodné uvádzať ich kategorizáciu a certifikačnú autoritu pre ich prípadnú verifikáciu. Informácia o certifikáte by mohla byť aj kritériom pre vyhľadávanie. Referencie firiem dokladajú dôkazy o minulých, ľahko overiteľných obchodných aktivitách medzi obchodnými partnermi. Pri skúmaní elektronickej platformy je vhodné rozlíšiť akým spôsobom je informácia o referenciách implementovaná do platformy. V prípade novovzniknutej firmy, alebo firmy obchodujúcej výlučne tradičným spôsobom je pravdepodobné, že nebude mať vytvorené referencie vôbec, resp. ich nemusí mať so súčasnými subjektmi registrovanými na trhu. V takomto prípade sú referencie uvádzané externe pri registrácii firmy do platformy. V prípade ak vstupujúca firma má vytvorené referencie s existujúcimi členmi trhu, alebo už na danej platforme obchody realizovala, môže platforma podporovať automatizovanú kontrolu daných transakcií. Referencie sú zachytené v referenčnej listine ktorá je chronologicky aktualizovaná od okamihu registrácie firmy na platformu. Pre zvýšenie kvality tejto informácie, môžu byť pri jednotlivých obchodných partneroch uvádzané váhy tvorené napr. počtom transakcií uskutočnených s daným partnerom. Problémy sa môžu vyskytnúť so zverejňovaním údajov v referenciách. Niektoré firmy môžu mať záujem skryť svoj dodávateľský reťazec, teda aj ich evidenciu v referenciách. Obchodná platforma by mala danú možnosť poskytovať. Referencie – ako prejav minulej činnosti firmy sú rozdelené do dvoch častí:

125

Obchodní partneri - zoznam významných obchodných partnerov firmy Realizované zákazky - zoznam úspešných kontraktov, alebo diel (stavby, softvér a pod) Reputácia Reputačné mechanizmy sú mechanizmami na budovanie dôvery založenej na zhodnocovaní minulých obchodných aktivít medzi partnermi na obchodnej platforme. Tieto mechanizmy pozostávajú z viacerých elementov: spätnej väzby/rating, diskusné fórum, agregované historické štatistické údaje a zjednodušený rating. Spätná väzba/rating vyjadruje spokojnosť resp. nespokojnosť obchodného partnera s uskutočnenou transakciou (nedodržanie platobných podmienok, kvality tovaru a pod). Referencie na realizované zákazky poskytuje možnosť firmám prezentovať ich významné výsledky a výstupy, napr. budovy, odevné kolekcie a pod. Pre overenie je možné uviesť kontakt alebo iný dôkaz (fotka, multimediálna prezentácia). V oblasti budovania ratingu ide o služby pozitívneho a kombinovaného ratingu, diskusného fóra na objasňovanie problémov pri ratingu, komplexné historické agregované údaje o správaní sa firiem ako aj zjednodušené symbolické firmy ratingu. Podpora tvorby kontraktov Pri tvorbe kontraktov v medzinárodnom obchode sú často malé a stredné firmy ohrozené, z dôvodu ich neznalosti klauzúl, ktoré by ich v prípade nesplnenia zmluvných podmienok mohli ochrániť. Z tohto dôvodu je elektronická kontraktačná platforma dôležitou zložkou mechanizmov budovania dôvery. Na elektronickej obchodnej platforme môže byť podporená nasledujúcimi službami: „Integrácia dát z vyjednávania do návrhu elektronického kontraktu“, „Sledovanie a uchovávanie informácií z kontraktačného a negociačného procesu“, „Základná sada kontraktačných klauzúl a šablón“, „Outsourcovaná komplexná databáza poskytovaná špecializovanou firmou“ a „Vysvetlenia kontraktačných klauzúl a podmienok“. On-line riešenie konfliktov Pri uzatváraní obchodov na on-line platforme je možné, že z týchto vzťahov môžu vzniknúť problémy. Vážnosť problému môže vyústiť až do súdneho sporu, ktorý je často zdĺhavý a nákladný. Z tohto dôvodu boli vyvinuté alternatívne služby pre riešenie sporov. Elektronickou obdobou týchto služieb je ODR. Ide o elektronickú službu poskytujúcu mimosúdne vyrovnanie prostredníctvom rozhodnutia alebo asistencie tretej dôveryhodnej strany. Systémy na on-line riešenie konfliktov (ODR) sú všeobecne považované odborníkmi ako vzorové praktiky budúcnosti pre elektronické trhy. V súčasnosti sa takéto systémy vyskytujú, no len v minimálnej miere. Problémom pri on-line riešení konfliktov je ochota jednotlivých strán k takémuto riešeniu pristúpiť. Preto by bolo vhodné túto participáciu na prípadnom ODR riešení zakomponovať napríklad priamo do kontraktu. Ako riešenie služieb ODR pre „optimálnu“ elektronickú obchodnú platformu boli identifikované nasledovné postupy: Problémom pri on-line riešení konfliktov je ochota jednotlivých strán k takémuto riešeniu pristúpiť. Preto by bolo vhodné túto participáciu na prípadnom ODR riešení zakomponovať napríklad priamo do kontraktu. Escrow služby

126

Táto služba zabezpečuje plnenie obchodných podmienok oproti platbe. V súčasnosti je táto služba poskytovaná bankami, ale len v limitovanej forme a za veľmi vysoké poplatky. Pre potreby elektronického trhu sa začali objavovať špecializované formy poskytujúce túto službu. Implementácia služby je možné riešiť rôznymi formami ako rozvíjaním interných escrow služieb na platforme, príp. integrovaním s bankou alebo špecializovaným poskytovateľom escrow služby. Štandardizácia Štandardizácia je typickou črtou všetkých elektronických obchodných systémov. Vďaka nej je možná redukcia chýb, unifikácia postupov a formátov, čo zvyšuje dôveru voči danej platforme. Z hľadiska B2B trhov je okrem spomínaných štandardizovaných dokumentov, dôležitá aj unifikácia pojmovej základne v sektore a jej viacjazyčná podpora. Oba tieto prvky umožňujú lepšie dodržiavanie postupov ukotvených v zmluvných podmienkach medzi subjektom a danou platformou. • Rozvoj elektronických zručností pre efektívnejšie riadenie elektronického obchodu Vzhľadom na nízku úroveň elektronický manažérskych zručností je potrebné poskytnúť vhodné elearningové mechanizmy s možnosťami praktického tréningu a vzdelávania v prostredí reálnych DE riešení, prototypov a Living lab konceptov. Takýto model bude mať synergický efekt na adopciu DE služieb. • Living Lab pre digitálne ekosystémy Living Lab je užívateľsky orientovaný ekosystém založený na princípe otvorenej inovácie, t.j. systematickej spolupráce konečných užívateľov prostredníctvom vývoja, testovania a vyhodnocovania inovatívnych nápadov, scenárov či konceptov v praktickom živote, pričom koneční užívatelia sú v tomto procese aktívne zapojení a sú zdrojom nových nápadov (zdroj: Wikipédia). Táto metóda teda predstavuje systém vytvárania a transferu znalostí medzi aktérmi založený na interakcii jednotlivých účastníkov.

Schéma 7: Living Lab


127

Detailnejšie, cieľom inovatívneho projektu v tejto oblasti by mohlo byť vytvorenie simulačného prostredia elektronických biznis služieb a biznis modelov v medzifiremných sieťach v podmienkach digitálnych obchodných ekosystémov na báze konceptu „Living Lab“, v rámci ktorého budú študenti reálne zapojení do podnikových procesov a budú tak mať možnosť učiť sa na základe vlastnej účasti. Prostredie by mohlo ponúkať možnosti zvyšovania zručnosti a znalostí o reálnej využiteľnosti a dopade inovatívnych elektronických služieb v oblasti sourcingu, elektronického obstarávania, merania výkonnosti dodávateľov, riadenia výdavkov, negociačných mechanizmov a procesov tvorby kontraktov, budovania dôvery na elektronických obchodných platformách, podpora rozhodovania v investičných projektoch, možnostiach ekonomickej a investičnej analýzy v tejto oblasti. V rámci práce s navrhovaným prostredím by sa užívatelia zoznámili s celým životným cyklom nákupného procesu. • E-vidiek E-služby a elektronické platformy na báze digitálnych ekosystémov by nemali byť len medzi firmami aleb mali by byť popretkávané celým regionálnym ekosystémom. Jedným zo zaujímavých služieb by mali byť služby podporujúce kooperáciu medzi vidieckymi subjektami, a to nielen firmy ale aj občania. Vhodné služby napr. pre podporu predaja z dvora, podpora komunitárnych nákupov na vidieku, dôveryhodných turistických e-služieb by mali napomôcť vyššej kvalite života ľudí na vidieku ako aj synergickému vzťahu s komunitami v mestách. • Nové technológie pre kolektívnu inteligenciu Sociálne siete, komunikácia množstva ľudí v regióne ako aj mimo neho napomáha tvorbe nových technológií pre podporu rozhodovania na báze kolektívnej inteligencie a využívania znalostí masy. Nové technológie a elektronické služby v tejto oblasti môžu napomôcť občanom v lepšom rozhodovaní, riešení problémov, hľadania optimálnych riešení v ich osobnom, rodinnom, profesionálnom živote a pod. • Inteligentné analytické nástroje Rozvoj elektronizácie zapríčinil aj masové zbieranie a hromadenie údajov rôzneho druhu. Či už o podnikateľskom správaní alebo údajoch o konkrétnych firemných, sociálnych a regionálnych procesoch. Vhodné nastavenie platforiem pre zber,spracovanie a vyhodnocovanie takýchto obrovských databáz údajov inteligentnými technikami. Európska Komisia podporuje spracovanie a využívanie dát nad rozsiahlymi a otvorenými databázami, ktoré sú využiteľné každým subjektom na trhu, príp. regióne od obyčajného človeka, cez štatistický úrad až po regionálnych politikov. • Technológie pre eWork Nové elektronické služby podporujúce rozvoj a využívanie telepráce alebo práce z domu prostredníctvom informačných a komunikačných technológií ma obrovské možnosti pre rozvoj regiónu a kvality života jeho občanom. Neide len o výhody pre samotných ľudí, ktorí týmito službami zvyšujú svoju produktivitu a kreativitu ako aj spokojnosť ale ide hlavne o rozvoj regiónu a udržanie ľudského kapitálu v ich pôvodných lokalitách, zníženie nechcenej migrácie do iných regiónov alebo krajín a pod. Zaujímavými konceptami sú vzdialené kancelárie so sofistikovanými technológiami.

128

• Platformy pre zdieľanie znalostí a myšlienok V súčasnej kreatívnej spoločnosti podporujúcej rozvoj znalosti a ich využívanie sú nevyhnutné nové služby podporujúce tento rozvoj v regionálnom koncepte pri podpore ich efektívneho využitia relevantnými subjektami regionálneho trhu. Takéto služby a modely však musia zabezpečiť vhodné ochranné nástroje na ochranu práv duševného vlastníctva, vhodných obchodných modelov príp. udržateľnosť a efektívnosť open source komunít v rôznych doménach (nielen SW vývoja). Či už pôjde o platformy, ktoré budú ponúkať nové myšlienky, spoluprácu pri ich využívaní a rozširovaní alebo len o portáli ponúkajúce poradenstvo v oblasti znalostí, práv duševného vlastníctva a pod. • Sociálne e-novácie Jednou z vysoko sa rozvíjajúcich oblastí aplikácie inovatívnych IKT sú oblasti sociálnych inovácií. Služby pre podporu sociálnych komunít, znevýhodnených skupín (či už pre zlepšenie ich kvality života, alebo vyhľadávanie práce a pod.) s podporou e-dobrovoľníctva, integrácie verejných služieb a pod. prinesú regiónu nové možnosti zvyšovania kvality života a spokojnosti všetkých relevantných skupín obyvateľstva. • Platformy pre nepriame inovačné iniciatívy Ide o platformy, ktoré by mali podporovať existujúce alebo rozvíjajúec nápady a myšlienky formou podpory transferu inovácií a spolupráce RTD s MSP, rôzne diseminančné aktivity, konzultačné a poradenské aktivity a pod. Tieto môžu byť relatívne nahradené naštartovaným modelom inkubátorov avšak s podporou elektronických platforiem na báze digitálnych ekosystémov by mali podporiť efektívnu spoluprácu relevantných hráčov na trhu. • Princípy podpory V prípade vytvorenia mechanizmov podpory predchádzajúcich bodov je výhodné zamerať tieto opatrenia na podporu spoluprace viacerých partnerov v rámci regiónu, príp. multipartnerstva nadregionalnej úrovne. Mali by byť podporované dve dimenzie projektov: projekty s menším rozpočtom pre rozbeh nápadov, testovanie prototypov apod. ako aj projekty celoregionáleho významu s väčšími rozpočtami s integračným charakterom. Zároveň by mali byť rozdelené podpory na špecificky orientované typy podpôr kritické pre rozvoj regiónu ako aj na všeobecné výzvy, kde je priestor na inovatívne nápady.

• Podpora využitia znalostí a výsledkov z vyšších úrovní výskumných projektov Najefektívnejším spôsobom ako aplikovať inovácie v regionálnom kontexte je využitie a rozvinutie už reálnych výsledkov z špičkových výskumných projektov financovaných v rámci rámcových programov, príp. pridružených programových opatrení. Tieto výsledky je potrebné prispôsobiť a rozšíriť pre regionálne požiadavky, pilotne otestovať a implementovať v reálnom prostredí. Využitie týchto výsledkov zabezpečí vysokú inovatívnu úroveň implementovaných regionálnych projektov a naviazanie na európske štandardný výskumu a inovácií. V tomto smere je vhodné podporovať špičkové slovenské výskumné tímy participujúce v európskom výskumnom priestore v relevantných oblastiach.

129

V oblasti digitálnych ekosystémov existuje viacero špičkových európskych výskumných projektov s východoslovenskou účasťou, ktoré by sa dali využiť na rozšírenie konceptov a implementácie v regióne:

o Seamless (Small Enterprises Accessing the Electronic Market of the Enlarged Europe by a Smart Service Infrastructure /IST-6RP) projekt orientovaný na koncepty ontológií, infraštruktúry pre multikriteriálne vyhľadávanie, sourcing, negociácie a tvorbu štandradizovaných obchodných dokumentov.

o Abilities (Application Bus for InteroperabiLITy In enlarged Europe SMEs / IST-6RP) project riešil štandardizáciu konceptov obchodných dokumentov v medzinárodnom prostredí založené na UBL, web služby pre viacjazyčné služby v tvorbe obchodných dokumentov.

o HYDRA (Networked Embedded System Middleware for Heterogeneous Physical Devices in a Distributed Architecture / IST-6RP)

o eBEST (Empowering Business Ecosystems of Small Service Enterprises to Face the Economic Crisis / FP7-SME-2008-2 / 243554) je projekt, ktorý ma snahu podporiť malé firmy poskytnutím služby a elektronickú infraštruktúru pre hodnotový a dodávateľský reťazec. Ciele eBEST projektu sú vyvinúť, experimentálne overiť a prezentovať adopciu nových kolaboratívnych a sieťovacích praktík v rámci obchodných ekosystémov s podporou zdieľania znalostí a služieb pre podporu dynamiky ekosystémov.

o SPIKE (Secure Process-oriented Integrative Service Infrastructure for Networked Enterprises / FP7-ICT-2007-1 / 217098 ) projekt vyvíjal softwarovú platformu pre jednoduchú a rýchlu podporu obchodných aliancií. Projekt ponúka inovatívny hodnotový reťazec obchodným partnerom a kooperáciu členov participujúcich organizácií prostredníctvom ad hoc vytváraných aj preddefinovaných obchodných procesov.

o eBBITS (Enabling business-based Internet of Things and Services - An Interoperability platform for a real-world populated Internet of Things domain; FP7-ICT-2009-5 / 257852) projekt vyvíjal architektúru, technológie a procesy umožňujúce sémanticky integrovať Internet vecí (Internet of Things) do mainstreamových podnikových systémov a podporiť interoperability reálneho sveta, online business aplikácií.

o KASSETTS (Knowledge-enabled Access of Central Europe SMEs to Efficient Transnational Transport Solutions /ICE036P2 / Central Europe Programme) mal za cieľ optimalizovať prepravnú a logistickú činnosť malých a stredných podnikov, environmentálnu udržateľnosť a ochranu teritórií prostredníctvom vytvorenia EU operačnej IKT siete pre logistické služby a ich poskytovateľov. Súčasťou sú elektronické služby plánovacích prepravných aktivít pre logistických operátorov, komunikačné a negociačné služby. Tým pomáha výrobným firmám zefektívniť ich prepravné procesy v nadnárodnom až európskom meradle.

o a mnoho ďalších projektov v oblasti elektronizácie, sieťovania, sémantických a znalostných technológií a GRIDov.

• Podpora klastrovania Základným cieľom klastrov je posilnenie spolupráce medzi rôznymi aktérmi v rámci regionálnych hodnotových a inovačných systémov a vytvoriť potrebnú kritickú masu konkurencieschopných MSP vo vybraných oblastiach priemyslu a služieb.

130

Najprogresívnejšou formou spolupráce sú klastrové iniciatívy a výrobno-servisné hodnotové reťazce. Tie reprezentujú regionálne zoskupenie firiem, spojené s inštitúciami VaV, finančnými spoločnosťami a brokerskými firmami, konzultačnými podnikateľskými spoločnosťami a brokerskými spoločnosťami. V rámci podpory medzifiremnej spolupráce sú podporované vyhľadávania komplementárnych projektov či firiem, ktoré by mohli vzájomne výrobne kooperovať, pri rešpektovaní prístupu zdola.

131

5. IMPLEMENTAČNÝ PLÁN A OPATRENIA PRE ROZVOJ DIGITÁLNEHO REGIONÁLNEHO EKOSYSTÉMU V PREŠOVSKOM

SAMOSPRÁVNOM KRAJI

Koncept digitálnych ekosystémov nie je možné využiť komplexne bez prípravy základnej sieťovej infraštruktúry pre nasadzovanie a rozvoj inovatívnych elektronických služieb pre komerčný aj verejný sektor. Všetky vyvíjané elektronické služby a riešenia musia mať možnosť sa jednoducho integrovať do existujúcej infraštruktúry s nízkymi vstupnými nákladmi. Vo všeobecnosti je potrebné v iniciačnej fáze podporiť vytvorenie stabilnej a dôveryhodnej infraštruktúry a zabezpečiť základnú sieťovaciu technológiu pre firmy a hráčov na trhu s podporou vizibility a transparentnosti na trhu pre dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti a zreálnenosti nákladov a cien redukciou asynchronicity informácií na trhu. Pre zabezpečenie celistvej infraštruktúry je potrebná kooperácia a súčinnosť viacerých poskytovateľov IKT služieb pre vytvorenie štandardizovaných procedúr pre interoperabilitu a integráciu regionálnych a nadregionálnych služieb. V druhom kroku je potrebné pristúpiť k podpore konkrétnych inovatívnych elektronických služieb integrovateľných do základnej infraštruktúry. Toto je možné realizovať nasledujúcimi spôsobmi:

Podpora Open source softvérov, vyvíjaných open source komunitou s participáciou záujmových skupín

Open source produkty by mali byť vyvíjané aj študentmi, výskumnými tímami v rámci unverzít vo forme propotypov.

Infraštruktúúra Regionálneho Digitálneho Ekosystému by mohla byť miestom pre testovanie nových prototypov. Testovanie by malo byť realizované koncovými užívateľmi, firmami, študentmi a rôznymi inými záujmovými komunitami.

5.1 Navrhované opatrenia rozvoja DE pre PSK

Na základe realizovaných analýz sme identifikovali a formalizovali regionálne požiadavky pre podporu rozvoja digitálnych ekosystémov a elektronizácie obchodných regionálnych procesov s nadnárodným významom vo forme niekoľkých regionálnych inovačných priorít a opatrení. Tieto sú prezentované v nasledujúcej časti:

Časový rámec

Opatrenie Cieľ Hlavné možnosti a príležitosti financovania

Priorita 1: Dôveryhodná obchodná elektronická infraštruktúra

1. e-sieťová infraštruktúra

Zlepšenie podnikovej kooperácie a rozvoj elektronického podnikového sieťovania

(regionálne) ŠF (OP VaV, OP KaHR), ROP Cezhraničná spolupráca, teritoriálne programy, Horizon2020 za účelom integrácie, príp. testovania v nadnárodnom obchode

2. Rozvoj Open Source služieb

Podpora rozvoja a vývoja Open Source

OP Research and development

132

služieb a OS konceptov SW a platforiem pre otvorené a jednoducho prístupné inovatívne prostredie elektronických služieb.

Central Europe OP Horizon2020

2. Rozvoj služieb budujúcich dôveru

Vytvoriť dôveryhodné prostredie pre elektronické obchodovanie a kooperáciu

(regionálne) ŠF (OP VaV, OP KaHR), ROP Cezhraničná spolupráca, teritoriálne programy, Horizon2020 za účelom integrácie do medzinárodných platforiem, príp. testovania v nadnárodnom obchode

2

Služby pre transparentný trh a efektívne rozhodovanie

Vyvinúť inteligentné analytické služby nad elektronickými regionálnymi infraštruktúrami za účelom monitorovania, identifikovania, analýzy špecifických informácií a potrieb trhu.

(regionálne) ŠF (OP VaV, OP KaHR), ROP Cezhraničná spolupráca, teritoriálne programy, Menšie národné výskumné programy Horizon2020 za účelom integrácie, príp. testovania v nadnárodnom obchode

Priorita 2: Rozvoj vidieka v digitálnej spoločnosti

1 Podpora rozvoja e-vidieka

Vyvíjať a implementovať elektronické služby pre rozvoj vidieka a vidieckeho obyvateľstva so zameraním na rozvoj práce na diaľku (eWork)

Central Europe Programy cezhraničnej spolupráce ROP Horizon2020

Vyvíjať a implementovať elektronické služby pre rozvoj vidieka a vidieckeho obyvateľstva so zameraním na elektronickú

Central Europe Programy cezhraničnej spolupráce ROP Horizon2020

133

kooperáciu subjektov a predaja produktov a služieb vidieckeho charakteru (predaj z dvora)

Priorita 3: Rozvoj sociálnych inovácií pre digitálnu spoločnosť a eInklúzia

1 Sociálne e-inovácie

Podpora vytvárania a využívania inovatívnych sociálnych služieb s podporou IKT pre zvýšenie kvality života spoločnosti v regióne

ROP ESF Vládne národné programy Horizon2020 Nórske príp. Švajčiarske FM

1. Elektronické služby pre špecifické skupiny

Rozvoj a implementácia služieb pre zdravotne ťažko postihnutých a sociálne znevýhodnených občanov za účelom zvýšenia kvality života – e-inklúzia a e-participácia. Zjednodušenie oficiálnych procedúr medzi verejnou/štátnou správou a špecifickými skupinami občanov.

ROP ESF Vládne národné programy Horizon2020 Nórske príp. Švajčiarske FM

2.

Dôveryhodná intraštruktúra služieb pre elektronickú interakciu medzi verejnosťou, verejným a komerčným sektorom

Opatrenia pre podporu kvality (dôvera, spokojnosť, zdieľanie skúseností, riešenie problémov s úradmi a pod.).

OP Informatizácia spoločnosti Lokálne alebo vládne zdroje Central Europe Horizon2020

Priorita 4: Rozvoj zručností pre digitálnu spoločnosť

1. eZručnosti pre zefektívnenie e-manažmentu

Zlepšenie zručnosti elektronizácie procesov pre znalostnú ekonomiku za účelom zvýšenia absorpčnej schopnosti výhod z digitalizácie pre manažérov

OPV SIA KEGA Cezhraničná spolupráca

134

a pracovníkov v malých a stredných firmách a verejnej správe.

Nepriame opatrenie: Podpora sieťovania a zdieľania znalostí

1 Vytváranie partnerstiev pre podporu inovácií

Podporiť rozvoj Living lab konceptov pre skvalitnenie inovačných aktivít v regióne.

Central Europe Programy cezhraničnej spolupráce Nórske príp. Švajčiarske FM

1 Poradenstvo a konzultácie

Podporiť implementáciu inovácií v praxi prostredníctvom odborných konzultácií a poradenstva

ESF OP KaHR

1 Podpora rozvoja a zdieľania znalostí

Podporiť infraštruktúru znalostných elektronických služieb pre zdieľanie a riadenie znalostí

Central Europe Programy cezhraničnej spolupráce Interreg

Tabuľka 15: Opatrenia rozvoja Zdroj: vlastné spracovanie

135

5.2 Rámcový kontingenčný plán

Kontingenčný plán je operatívny program, ktorý má za úlohu v predstihu zohľadniť niektoré neočakávané odchýlky od želaného stavu riadenia inovácií uvedených v tejto správe. V tejto časti sa pokúsime zviditeľniť riziká v krátkodobom horizonte a ich zhodnotenie v rámci významu dopadu: Nízke - Stredné - Vysoké(N - S - V). Politické riziká:

Použiteľná stratégia rozvoja vedy, výskumu a vývoja nie je stále jasná. Vzhľadom na zmenu programovacieho obdobia sa očakáva publikovanie tejto stratégie. [V]

Kompetencie regionálnych autorít v oblasti podporu výskumu a vývoja sú nízke [V]

Efektívnosť relevantnej národnej stratégie a systému na podporu transferu poznatkov (zabezpečovaných národných projektom NITT SK – podporeným zo ŠF) [N]

Adekvátna politická a legislatívna podpora nástrojov pre klastrovanie zatiaľ nebola deklarovaná [S]

Organizačné (štruktúrne) riziká:

Minimálna prepojenosť Slovenských výskumných programov, štrukturálnych fondov a Európskych výskumných programov (rámcové programy). Synergia medzi ŠF a Horizon2020 je v súčasnosti v štádiu diskusií pre nastavovanie pravidiel nového programovacieho obdobia. [V]

Oficiálna podpora pre klastrovanie na regionálnej a národnej úrovni [S]

Verejná podpora pre PPP nástroje. [V]

Netransparentný spôsob prideľovania prostriedkov pre projektové nápady znižuje mieru angažovania kreatívnych a inovatívnych projektových tímov v národnom a regionálnom meradle (únik nápadov do zahraničia). [V]

Finančné riziká:

Neustále nízke výdavky na podporu vedy a výskumu v národnom meradle. [V]

Štrukturálne fondy boli v podpore výskumu doteraz prioritne orientované na rozvoj infraštruktúry (nákupy zariadení) a nie na priamy rozvoj a realizáciu výskumných nápadov (podpora partnerstiev komerčného a akademického sektora bola percentuálne veľmi nízka) [S]

Riziká povedomia:

Komerčný sektor je stále skeptický ohľadne finančného úspechu vyplývajúceho z prenosu výskumných výsledkov do komerčnej praxe. Dôvera komerčného sektora v akademický. [V]

5.3 Regionálný kontingenčný plán (princípy)

Prešovský samosprávny kraj by mal vzhľadom na uvedené riziká podporiť rozvoj regiónu v rámci digitálnej výzvy nasledovnými bodmi:

Naďalej podporovať vhodnými nástrojmi rozvoj firiem napr. prostredníctvom priemyselných parkov, podnikateľských inkubátorov a pod.

136

Podporovať zvyšovanie a skvalitňovanie voľne dostupných elektronických služieb (napr. na báze Open Source) hlavne pre občanov a malé a stredné podniky, a to hlavne v oblasti sieťovania a transparentnosti trhu na úrovni B2G a B2B služieb.

Podporovať a skutočne realizovať úzku a úspešnú spoluprácu s akademickým sektorom v

o prípadve rozvojových stratégií, o participácii na relevantných koordinačných, podporných a výskumno-

vývojových projektoch financovaných z rôznych európskych zdrojov, o prezentácii regionálnych výsledkov vedy a výskumu komerčnému sektoru

a prostredníctvom PPP.

S ohľadom na rozpočet regiónu podporovať výskumné a inovačné klastre.

Zabezpečiť a podporovať synergiu rôznych typov národných a regionálnych programov a fondov za účelom prenosu poznatkov a výsledkov zo špičkových výskumných projektov na európskej úrovni.

Podporiť synchronizáciu výskumných a vývojových aktivít a projektov s víziami a cieľmi regiónu a adekvátnych záujmových zoskupení (klastrov)

137

6. WPROWADZENIE

Niniejsze opracowanie przedstawia plan dalszego wykorzystania efektów projektu Program Współpracy Transgranicznej Rzeczypospolita Polska- Republika Słowacka 2007-2013 na podstawie umowy nr WTSL.02.03.00-84-147/10-00, poprzez stworzenie koncepcji e-rozwiązań dla regionu Podkarpacia. W dokumencie tym zidentyfikowany został stan oraz bariery w wykorzystania usług IT w rejonie Podkarpacia. Strategia ta prezentuje także sposoby wsparcia rozwoju elektronicznego środowiska w obszarze redukcji barier oraz zwiększenia intensywności wejścia firm z sektora MSP działających w regionach przygranicznych na jednolity rynek europejskiej, elektronicznej wymiany handlowej. Opracowanie to jest aktualnym studium analiz istniejących rozwiązań i składa się z następujących części:

1. Przedstawienie i charakterystyka regionu Podkarpacia, w tym istniejącego stanu w zakresie innowacyjności regionu, centrów badawczo-rozwojowych, centrów informatycznych, klastrów itp., silnych i słabych stron, szans i zagrożeń regionu z perspektywy rozwoju e-rozwiązań (analiza SWOT).

2. Określenie stopnia wykorzystania nowoczesnych technologii informatycznych w sektorze przedsiębiorstw MSP w ujęciu regionalnym. Określenie stopnia korzystania z usług i treści cyfrowych przez przedsiębiorstwa małej i średniej skali.

3. Przedstawienie krajowych i międzynarodowych dokumentów strategicznych i kierunkowych w zakresie e-rozwiązań, z odniesieniami dla regionu Podkarpacia.

4. Wskazanie regionalnych uwarunkowań do tworzenia wspólnych przedsięwzięć biznesowych prowadzonych w formie elektronicznej przez przedsiębiorstwa dokonujące wymiany w obszarze trans granicznym.

5. Określenie polityki wparcia i narzędzi wsparcia dla przedsiębiorstw prowadzących działalności biznesowe w formie elektronicznej.

6. Zaproponowanie działań wspierających politykę regionalną dla rozwoju e-współpracy w rozwoju transgranicznej wymiany handlowej (implementacji e-środowiska dla samorządów regionalnych).

7. Zaproponowanie działań innowacyjnych w zakresie cyfrowego rozwoju regionu Podkarpacia w nawiązaniu do wcześniejszych wyników projektu wypracowanych w formie cząstkowych opracowań i raportów.

Przy tworzeniu regionalnej strategii służącej utrzymaniu rozwoju cyfrowego ekosystemu dla samorządów terytorialnych wykorzystane zostały modele środowiskowej współpracy biznesowej, scenariusze operacyjne e-handlowania oraz mechanizmy budowania zaufania do elektronicznych platform wymiany handlowej.

138

7. CZĘŚĆ I

7.1 Położenie regionu i jego charakterystyka

Województwo podkarpackie utworzone zostało z dniem 1 stycznia 1999 roku. Powstało z połączenia byłych województw: rzeszowskiego, przemyskiego i krośnieńskiego oraz włączenia do jego obszaru części tarnobrzeskiego i tarnowskiego. Położone jest w południowo - wschodniej części Polski i obejmuje obszar o powierzchni prawie 18 tysięcy km², na który składa się 21 powiatów oraz 4 miasta na prawach powiatu. Podkarpacie graniczy z Ukrainą, Słowacją oraz województwami: małopolskim, świętokrzyskim i lubelskim. Stolicą regionu i siedzibą władz samorządowych jest Rzeszów, liczący 182 673 mieszkańców (stan na 23.08.2013). Południowa i wschodnia granica województwa pokrywa się z granicą państwową na odcinku 370 km (www.rzeszow.pl). Największe miasta Podkarpacia to: Rzeszów, Stalowa Wola, Przemyśl, Mielec, Tarnobrzeg, Krosno, Dębica, Jarosław oraz Jasło. Podkarpacie jest jednym z najsilniejszych gospodarczo regionów w Polce Wschodniej, jednak na tle kraju wypada poniżej przeciętnej.

Rysunek 8: Województwo podkarpackie

Źródło: Opracowanie własne Ludność Podkarpacia cechuje się dość wysokim poziomem przyrostu naturalnego, czyli różnicą miedzy liczbą urodzeń żywych i zgonów. W przeliczeniu na 1000 mieszkańców województwa, w 2012 roku wskaźnik ten wyniósł 1,25, a tym samym odbiegał znacznie od wskaźnika krajowego 0,9. Struktura ludności według płci od kilku lat nie ulega większym zmianom. W ogólnej liczbie mieszkańców nieznacznie przeważają kobiety, które stanowią 51,0% ludności województwa. W 2012 roku współczynnik feminizacji dla województwa podkarpackiego osiągnął wartość 104, natomiast dla całego

139

kraju – 107. Oznacza to, że na 100 mężczyzn przypada statystycznie 104 kobiet (w miastach – 109, a na wsi – 101). Niestety na Podkarpaciu obserwuje się niekorzystne zmiany, świadczące o starzeniu się społeczeństwa. Następuje zmniejszanie się udziału dzieci i młodzieży (0-17 lat) w ogólnej liczbie ludności województwa, przy jednoczesnym wzroście liczby osób w wieku poprodukcyjnym (mężczyźni w wieku 65 lat i więcej oraz kobiety w wieku 60 lat i więcej). Odsetek ludności w wieku przedprodukcyjnym (poniżej 18 lat) obniżył się z 19,8% w 2011 roku do 19,5% w 2012 roku. Jednocześnie wzrósł nieco udział osób w wieku poprodukcyjnym – z 16,3% do 16,7%. Zwiększył się również udział ludności w wieku produkcyjnym – z 63,9% w 2011 roku do 63,8% w 2012 roku (www.stat.gov.pl, 2012). Województwo podkarpackie charakteryzuje się niewielkim napływem migracyjnym z zagranicy, od wielu lat notuje się ujemne saldo migracji. W 2012 roku w wyniku migracji liczba ludności zmniejszyła się o 1947, a w 2011 o 2177 osób, w przeliczeniu na 1000 mieszkańców województwa saldo migracji wynosi -0,9, natomiast w kraju -0,2 (www.stat.gov.pl, 2012). Zjawisko bezrobocia jest jednym z ważniejszych problemów na Podkarpaciu, jeśli chodzi o stopę bezrobocia to jest jedną z wyższych w kraju. Powoduje to odpływ młodych i wykształconych osób w poszukiwaniu lepszych zarobków za zagranicę. Według stanu na koniec grudnia 2012 na terenie województwa podkarpackiego zarejestrowanych było 153 807 bezrobotnych, w tym 77 880 kobiet, co stanowiło 50,6% ogółu bezrobotnych. W porównaniu do analogicznego okresu ubiegłego liczba osób bezrobotnych wzrosła o 7 599 osób (grudzień 2011). W strukturze napływu bezrobotnych do powiatowych urzędów pracy przeważają osoby, które już wcześniej, przynajmniej raz były zarejestrowane w ewidencji bezrobotnych (www.wup-rzeszow.pl, 2012). Ukazuje to jak poważnym problemem na Podkarpaciu jest długotrwałe bezrobocie i jaki jest jego rozmiar. Poziom dostępności do szkół w województwie podkarpackim jest dobry, przy czym wskaźnik ten jest zdecydowanie najwyższy w przypadku szkół zawodowych. Zestawienie wskaźników dostępności do szkół ogólnokształcących, średnich szkół zawodowych oraz zasadniczych szkół zawodowych stawia województwo podkarpackie na poziomie średnim. W ostatnich latach ma miejsce dynamiczny rozwój szkolnictwa wyższego, o czym świadczy wzrastająca liczba studentów w szkołach wyższych publicznych i niepublicznych (Zintegrowana analiza ekonomiczna województwa podkarpackiego, 2004). Funkcję głównego ośrodka szkolnictwa wyższego w województwie podkarpackim spełnia Rzeszów. Z danych Eurostatu wynika, że w Rzeszowie studiuje 353 studentów w przeliczeniu na 1000 mieszkańców. To najlepszy wynik wśród wszystkich krajów Unii Europejskiej. Według danych Urzędu Statystycznego, w Rzeszowie w roku akademickim 2011/2012 studiowało 54 tysięcy studentów, co stanowi 75% ogółu studiujących w województwie podkarpackim. Z tej liczby prawie 31 tysięcy stanowiły kobiety. Najwięcej studentów studiowało na Uniwersytecie Rzeszowskim – 38,7%. Na drugim miejscu jest Politechnika Rzeszowska – 30,7%. Kolejne to: Wyższa Szkoła Informatyki i Zarządzania – 14,7%, Wyższa Szkoła Prawa i Administracji – 13,8%, Wyższa Szkoła Inżynieryjno – Ekonomiczna – 1,5%, Wyższa Szkoła Zarządzania – 0,6% (www.gospodarkapodkarpacka.pl). Województwo zlokalizowane jest na skrzyżowaniu ważnych szlaków komunikacyjnych. Na jego obszarze przecinają się korytarze transportowe o zasięgu transeuropejskim. Największe znaczenie dla transportu międzynarodowego i krajowego,

140

ze względu na brak autostrady i dróg ekspresowych, ma sieć dróg krajowych. W komunikacji lotniczej województwa główną rolę odgrywa lotnisko krajowe Rzeszów – Jasionka, posiadające położenie strategiczne dla rozwoju ruchu lotniczego, zwłaszcza towarowego. Województwo podkarpackie - to najbardziej na południowy-wschód wysunięty region Polski. Przygraniczne położenie i sąsiedztwo z rynkiem wschodnim stwarza naturalne, dogodne warunki do rozwoju współpracy gospodarczej oraz szeroko rozumianej współpracy transgranicznej (Zintegrowana analiza ekonomiczna województwa podkarpackiego, 2004). Podkarpacie jest regionem rolniczo-przemysłowym, który rozwija się bardzo dynamicznie i zyskuje na znaczeniu w skali całego kraju. Mimo to poziom rozwoju gospodarczego województwa podkarpackiego odbiega znacznie od wysoko rozwiniętych regionów Polski. Jednak dynamiczny rozwój przedsiębiorczości, a także wprowadzanie nowoczesnych technologii do produkcji i zarządzania niewątpliwie stopniowo wpływa na rozwój gospodarczy regionu. Struktura gospodarki województwa podkarpackiego znacząco rożni się od sytuacji odnotowanej w całym kraju. Na tym tle Podkarpacie wyróżnia się jako region typowo rolniczy. W 2010 roku co trzeci mieszkaniec regionu zatrudniony był w sektorze rolnictwa, leśnictwa, łowiectwa i rybactwa – 33,2%; dla Polski – 17,3%. Jednak na przestrzeni ostatnich kilku lat na znaczeniu w strukturze gospodarki regionu zyskał sektor usług. Mimo to województwo podkarpackie notuje najniższy poziom zatrudnienia w tym sektorze w Polsce - 47,3%; Polska – 61,6%. Miarą poziomu rozwoju gospodarczego województwa jest wielkość PKB w przeliczeniu na 1 mieszkańca. Województwo Podkarpackie charakteryzuje się jednym z najniższych w kraju PKB per capita (16 miejsce). Ponadto występuje tu nierównomierne rozmieszczenie największych zakładów przemysłowych, które są skoncentrowane głównie w zachodniej części województwa (Jasło, Dębica, Mielec, Tarnobrzeg, Stalowa Wola), co ma znaczenie dla sytuacji na rynku pracy, a także dla stanu środowiska przyrodniczego. Z kolei południowa i wschodnia część województwa to przede wszystkim tereny rolnicze i obszary chronione, w tym pasmo górskie Bieszczadów i Beskidu Niskiego. Dodatkowo bardzo wysoki odsetek ludności wiejskiej na Podkarpaciu wymusza konieczność inwestowania w infrastrukturę techniczną i społeczną na wsi w skali znacznie większej, niż w regionach bardziej zurbanizowanych. Ma to ważne znaczenie ekonomiczne, bo koszty infrastruktury na wsi, zarówno na etapie inwestycji, jak też bieżącego utrzymania, są na ogół znacznie wyższe niż w miastach. Ponadto sytuacja finansowa samorządów gmin wiejskich jest gorsza niż samorządów miast ze względu na niski poziom dochodów własnych, zależnych głównie od wpływów z podatków płaconych przez mieszkańców. W rezultacie wyposażenie obszarów wiejskich w składniki infrastruktury jest ciągle dużo gorsze w porównaniu z obszarami zurbanizowanymi. Problem ten ma na Podkarpaciu znacznie większy wymiar niż w większości regionów w Polsce (www.mrr.gov.pl). W końcu grudnia 2002r. w rejestrze REGON w województwie podkarpackim zarejestrowanych było 138 713 podmiotów gospodarczych, z tego 5551 w sektorze publicznym i 134 238 w prywatnym (Zintegrowana analiza ekonomiczna województwa podkarpackiego, 2004). W końcu 2012 r. rejestr liczył 155 000. podmiotów z terenu województwa podkarpackiego (bez osób prowadzących gospodarstwa indywidualne w rolnictwie), tj. o 20,7% więcej niż w 2000 roku. Podmioty z Podkarpacia stanowiły 3,9%

141

ogółu podmiotów zarejestrowanych w Polsce. Zdecydowana większość tych podmiotów tj. 96,1% należało do sektora prywatnego (www.stat.gov.pl, 2013). Główne sektory gospodarki to: rolniczy, przemysłowy, wydobywczy, spożywczy, farmaceutyczny, lotniczy oraz informatyczny. Atutami tego regionu są:

rozwijający się przemysł lotniczy,

silnie rozwinięty przemysł farmaceutyczny, informatyczny i spożywczy,

powstanie Podkarpackiego Parku Naukowo-Technologicznego w Rzeszowie,

dobre połączenia komunikacyjne: międzynarodowy port lotniczy, autostrada A4,

surowce kopalniane takie jak: siarka, ropa naftowa oraz gaz ziemny, surowce mineralne, wapienie, gipsy (w tym gips alabastrowy), glinki ceramiczne, piaski (w tym piaski szklarskie) i żwiry, a także torf, wody mineralne i geotermalne,

duże obszary lasów czynią województwo istotnym dostawcą drewna oraz dają możliwości wykorzystania biomasy drzewnej dla produkcji energii odnawialnych,

dostępność wysoko wyszkolonych kadr zarządzających i technicznych zwłaszcza w przemyśle lotniczym, elektromaszynowym, chemicznym (Politechnika Rzeszowska jest największą uczelnią techniczną południowo-wschodniej Polski, z jedynym w kraju ośrodkiem kształcenia pilotów lotnictwa cywilnego),

dość wysoka ocena potencjalnej atrakcyjności inwestycyjnej dla handlu (Atrakcyjność inwestycyjna regionów, 2010).

7.2 Innowacyjność regionu

Jednym z najważniejszych czynników zapewniających rozwój gospodarczy regionu jest innowacyjność działających na jego terenie przedsiębiorstw. Innowacyjność to zdolność do stałego poszukiwania, wdrażania i upowszechniania procesów, wyrobów, technik i metod działania, które prowadzą do zwiększenia efektywności danych zasobów. Innowacja czyli działanie nowatorskie, może mieć miejsce w przemyśle jak i usługach. Może odnosić sie do produktów oraz do procesów produkcyjnych poprzez ich usprawnianie. W dobie globalizacji, zdolność do kreowania innowacji staje się coraz ważniejszym czynnikiem warunkującym długookresowe powodzenie ekonomiczne. Podstawowym warunkiem innowacyjności przedsiębiorstwa jest fakt prowadzenia działalności badawczej i rozwojowej, w oparciu o własne zasoby lub we współpracy i innymi podmiotami prowadzącymi taką działalność. Województwo podkarpackie jest bardzo zróżnicowane pod względem poziomu innowacyjności, dlatego też niektóre obszary wymagają większej uwagi i pomocy. Ma to pomóc im w zmniejszeniu różnić między poszczególnymi obszarami. Zdolność do tworzenia innowacji staje się coraz ważniejszym czynnikiem warunkującym długookresowe powodzenie ekonomiczne, a opiera się na działalności badawczo-rozwojowej. Ocena stopnia innowacyjności Podkarpacia powinna zawierać takie informacje jak:

wydatki w sektorze B+R jako % PKB,

udział pracujących w sektorze B+R w ogólnej liczbie pracujących,

odsetek zatrudnionych w nauce i technologii (kadry wysoko wykwalifikowane),

udział pracujących w produkcji średnio i wysoko zaawansowanej technologicznie w ogólnej liczbie pracujących,

ilości patentów przypadających na 1 milion mieszkańców.

142

Z przeprowadzonych badań Diagnoza innowacyjności woj. podkarpackiego na tle regionów Polski i Unii Europejskiej 2012 WSIZ w Rzeszowie wynika, że województwo podkarpackie w zakresie innowacyjności plasuje się na jednym z ostatnich miejsc w Polsce. Uzyskane wyniki wykazały niską, jedną z ostatnich pozycję województwa podkarpackiego w kraju pod względem innowacji. W stosunku do roku 2011 roku pozycja ta poprawiła się jednak. Znacznie lepiej przedstawia się sytuacja Podkarpacia pod względem aktywności innowacyjnej podkarpackich przedsiębiorstw. Pomimo słabych warunków rozwoju innowacyjności w 2011 roku Podkarpacie znalazło się w 2012 roku na 2 miejscu w kraju. Natomiast aktywność innowacyjna wyrażała się, kolejny rok z rzędu wysokim na tle kraju odsetkiem innowacyjnych przedsiębiorstw. Badanie to wskazało także kilka głównych barier zewnętrznych wprowadzania innowacji na Podkarpaciu. Jest to m. in. :

biurokracja w urzędach administracji publicznej, a tym samym formalizacja wniosków o dofinansowanie,

trudny dostęp do zewnętrznego finansowania innowacji,

zbyt wysokie ryzyko ekonomiczne (www.ig.wsiz.edu.pl). Ważną rolę dla lokalnego rozwoju innowacyjności ma liczba i poziom uczelni wyższych, a przede wszystkim przepływ myśli naukowej z uczelni do firm. Ogromne znaczenie ma również liczba samodzielnych pracowników naukowych, ich możliwości rozwoju i dostępu do najnowszych osiągnięć w skali ogólnoświatowej. Możliwości naukowe województwa podkarpackiego buduje kilka znaczących w skali kraju ośrodków akademickich. Potencjał innowacyjny regionu koncentruje się przede wszystkim na działalności badawczo-rozwojowej Politechniki Rzeszowskiej takie jak badania w zakresie m.in. budowy maszyn i lotnictwa, nowoczesnych technologii, tworzyw sztucznych, nowych rozwiązań z dziedziny automatyki i sterowania. Istotne funkcje pełnią także jednostki Uniwersytetu Rzeszowskiego oraz zlokalizowane w regionie pozaakademickie jednostki naukowe m.in. Instytutu Nafty i Gazu. Na Podkarpaciu działają także centra badawcze zagranicznych firm lotniczych, m.in. MTU Aero Engines. Mimo, ze sektor naukowy działa dość prężnie to jednak sektor przedsiębiorstw pełni główną role w kształtowaniu potencjału innowacyjnego regionu. Pod względem wysokości nakładów na działalność badawczo-rozwojową (B+R) województwo podkarpackie zajmuje z roku na rok coraz wyższe miejsce w rankingu województw. Z drugiej strony zajmuje siódmą pozycję w kraju pod względem przyznanych patentów, co świadczy o potencjale i aktywności regionalnych środowisk związanych z innowacjami. Do najbardziej innowacyjnych powiatów województwa zaliczyć należy powiat rzeszowski, należący do grupy kilkunastu najbardziej innowacyjnych powiatów w Polsce. Podkarpacie ma dobrą pozycję w porównaniu z pozostałymi województwami z Polski Wschodniej. Jedynie województwo lubelskie osiąga lepsze wskaźniki z zakresu liczby udzielonych patentów na wynalazki oraz liczby pracowników naukowo - badawczych pracujących w sektorze B+R. W zakresie działalności innowacyjnej przedsiębiorstw, widoczna jest wyraźna dominacja sektora przemysłu nad sektorem usług. Należy podkreślić także zdecydowane różnice w poziomie innowacyjności północnej i południowej części województwa podkarpackiego. Dotyczy to głównie firm w rektorze ICT, które zlokalizowane są przede wszystkim w powiatach rzeszowskim, tarnobrzeskim, stalowowolskim czy dębickim. Coraz korzystniej przedstawia sie również współpraca firm z województwa podkarpackiego z sektorem naukowo-badawczym. O wysokim wpływie biznesu na kształtowanie potencjału innowacyjnego Podkarpacia

143

świadczy również struktura realizowanych w regionie podkarpackim badań. Co druga złotówka przeznaczana na finansowanie działalności B+R w 2012 przypadała na prace rozwojowe - 57,4%, które były kategorią badań najbardziej ukierunkowaną na zastosowania w praktyce. Jest to wynik znacznie wyższy niż odnotowany w kraju - 42,7% (www.pi.gov.pl, 2012). Potencjał innowacyjny województwa podkarpackiego jest skoncentrowany w grupie przedsiębiorstw funkcjonujących w tak zwanych sektorach wysokiej szansy. Innowacyjny charakter podkarpackich przedsiębiorstw wyraża się również przez wprowadzanie systemów zarządzania jakością zgodnych z ISO 9000, QS 9000, EN-ISO 14000, EMAS czy PN-N 18000, które prowadzą do uzyskania odpowiednich certyfikatów. Analizując poszczególne sektory gospodarki województwa podkarpackiego, a w tym: wielkość nakładów na działalność badawczo-rozwojową, inwestycje zagraniczne oraz eksport, można wyróżnić kilka najbardziej innowacyjnych. Do tych sektorów zaliczyć należy branżę elektromaszynową i przemysł farmaceutyczny. Branże te przeznaczają najwięcej nakładów na działalność B+R, co stanowi podstawę do zaliczenia danego sektora do branży innowacyjnej. Dla wielu podkarpackich firm zasadniczym powodem działalności innowacyjnej jest potrzeba zwiększania konkurencyjności na rynkach zagranicznych. Dlatego tak ważna jest współpraca z partnerami z krajów UE czy poza jej strukturami, oraz konieczność rozwijania technologii i spełniania wysokich wymagań jakościowych (Analiza infrastruktury wsparcia innowacji, 2011). Obecnie firmy i przedsiębiorstwa z regionu Podkarpacia są świadome konieczności wprowadzania innowacji do swojej działalności, zaczynają także uwzględniać w swoich planach współpracę z jednostkami naukowo-badawczymi. Analizując stan obecny i kierunki zmian innowacyjności województwa podkarpackiego należy dokonać przeglądu najważniejszych kierunków polityki innowacyjnej na szczeblu regionalnym i ponadregionalnym.

7.3 Instytucje otoczenia biznesu w województwie podkarpackim

Współczesne procesy rozwojowe w coraz większym zakresie przebiegają w specyficznym układzie wzajemnych powiązań. Obejmują swoim zakresem przedsiębiorstwa, instytucje naukowo-badawcze i pozarządowe oraz administrację publiczną. Rośnie przede wszystkim rola relacji sieciowych ułatwiających przenikanie się idei i wymianę informacji. Dlatego coraz istotniejszą rolę odgrywają ośrodki innowacji i przedsiębiorczości. Główne zadania tych instytucji dotyczą działań służących zwiększaniu kreatywności, przedsiębiorczości i innowacyjności, prowadzących do efektywniejszego wykorzystania lokalnych czynników wzrostu. Ośrodki innowacji i przedsiębiorczości udzielają pomocy wszystkim rodzajom podmiotów gospodarczych, od start-upów, poprzez małe i średnie przedsiębiorstwa po firmy high-tech. Różnorodność form aktywności instytucji wsparcia sprzyja rozwojowi przedsiębiorczości i stymuluje przedsiębiorstwa do ciągłego rozwoju i współpracy. Do końca 2011 roku w województwie podkarpackim odnotowano powstanie 15 inicjatyw klastrowych. Większość z nich ma obecnie swoją siedzibę w stolicy regionu Rzeszowie. Natomiast w pozostałych miastach (Stalowej Woli, Mielcu, Krośnie i Lesku) istnieją pojedyncze inicjatywy klastrowe. Najwięcej takich inicjatyw powstało w branży lotniczej (Dolina Lotnicza, Sieć „AVIA-SPLot”, Podkarpackie Powiązania Kooperacyjne) oraz informatycznej (Podkarpacki Klaster Informatyczny, Podkarpacko-Lubelski Innowacyjny Klaster Informatyczny, Klaster IT –Wschodni Klaster Informatyczny).

144

Również bardzo popularnymi branżami w obrębie, których zawiązano klastry były: przemysł metalowy, chemiczny oraz turystyka. Struktura branżowa regionalnych inicjatyw klastrowych jest zbliżona do listy kluczowych branż regionu, dlatego można wnioskować, że Podkarpacie jest świadome swojego potencjału gospodarczego i stara się go wykorzystać w odpowiedni sposób. Jeśli chodzi o firmy i przedsiębiorstwa mogą one korzystać z preferencyjnych warunków prowadzenia działalności gospodarczej. Takie właśnie warunki mogą zaoferować im zlokalizowane w regionie Podkarpacia Specjalne Strefy Ekonomiczna w Mielcu i Tarnobrzegu. Obecnie w strefach tych funkcjonują polskie i zagraniczne przedsiębiorstwa z branż m.in. lotnictwa, motoryzacji, meblarstwa, farmaceutyki oraz elektroniki. W województwie podkarpackim działa wiele podmiotów, które mogą wesprzeć rozwój regionalnych klastrów, w tym instytucje z sektora nauki, administracji, a także instytucje z otoczenia biznesu. Według raportu SOOIP z 2012 roku w województwie podkarpackim działają już 42 ośrodki innowacji i przedsiębiorczości, m.in. 1 park technologiczny (Podkarpacki Park Naukowo-Technologiczny AEROPOLIS), 4 inkubatory technologiczne (Inkubator Technologiczny Podkarpackiego Parku Naukowo-Technologicznego „AEROPOLIS”, Inkubator Technologiczny w Stalowej Woli, Inkubator Przedsiębiorczości w Mielcu IN-MARR, Krośnieński Inkubator Technologiczny), 3 preinkubatory oraz akademickie inkubatory przedsiębiorczości (Akademicki Inkubator Przedsiębiorczości Uniwersytetu Rzeszowskiego, Akademicki Inkubator Przedsiębiorczości w Jarosławiu, Preinkubator Akademicki Podkarpackiego Parku Naukowo-Technologicznego), 3 inkubatory przedsiębiorczości (Agencja Rozwoju Regionalnego MARR SA, Tarnobrzeski Inkubator Przedsiębiorczości, Sanocki Inkubator Przedsiębiorczości) oraz 5 centrów transferu technologii (Centrum Innowacji i Transferu Technologii w Krośnie, Centrum Transferu Technologii w Rzeszowie, Stowarzyszenie na rzecz Innowacyjności i Transferu Technologii „HORYZONTY” w Rzeszowie, Uniwersyteckie Centrum Transferu Technologii w Rzeszowie, Centrum Transferu technologii w Mielcu) (Polska Agencja Rozwoju Przedsiębiorczości, 2010).

7.3.1 Dolina Lotnicza WKS „PZL – Rzeszów” S.A. została założona w latach 1937-38 jako Polskie Zakłady Lotnicze. Jest to największy zakład produkcyjny na terenie województwa podkarpackiego. W 2003 roku prezes WSK “PZL – Rzeszów” zaproponował utworzenie Polskiej „Doliny Lotniczej”. Wraz z pięcioma innymi firmami z branży lotniczej (WSK “PZL – Rzeszów”, WSK “PZL – Krosno”, PZL Mielec, PZL Świdnik, FIAT AVIO POLSKA Bielsko-Biała i SNECMA POLSKA Sędziszów Małopolski) do projektu weszły także Politechnika Rzeszowska oraz inne instytucje naukowo-badawcze. Stowarzyszenie przedsiębiorców przemysłu lotniczego „Dolina Lotnicza” zostało założone w sumie przez 20 firm z regionu. W celu rozwijania i promowania działalności “Doliny Lotniczej” opracowano plan działania, w którym zawarto zadania do realizacji, m.in.: założenie organizacji typu non profit w postaci stowarzyszenia (wspomniane powyżej Stowarzyszenie przedsiębiorców przemysłu lotniczego „Dolina Lotnicza”), zdefiniowanie finansowych aspektów projektu, promocja projektu, przyciąganie potencjalnych inwestorów oraz wymiana doświadczeń z innymi podobnymi centrami zlokalizowanymi w świecie. Projekt ma na celu stworzenie sieci współpracy pomiędzy firmami z branży lotniczej, które będzie dzielić się swoją wiedzą i doświadczeniem w Europie i na Świecie. Kolejne korzyści

145

dla regionu wynikające z realizacji projektu to z pewnością rozwój przedsiębiorczości na tym obszarze. Na terenie Wytwórni Sprzętu Komunikacyjnego „PZL - Rzeszów” powstanie także Centrum Badawczo-Rozwojowe Napędów Lotniczych. Inwestycja współfinansowana z unijnego Programu Operacyjnego Rozwój Polski Wschodniej kosztować będzie ponad 213 mln złotych. Centrum będzie skupiać się na rozwiązywaniu problemów konstrukcyjno-technologicznych oraz opracowywaniu nowych, innowacyjnych technologii, rozwiązań konstrukcyjnych oraz kompletnych lotniczych silników turbinowych i przekładni silnikowo-śmigłowcowych. W ramach projektu zaplanowano m.in. wybudowanie nowego budynku na potrzeby biura konstrukcyjnego oraz remont i adaptację już istniejących obiektów z przeznaczeniem na stanowiska badawcze i laboratorium. Jest to inwestycja z obszaru wysokich technologii, dzięki której znacznie zwiększy się potencjał badawczo-rozwojowy rzeszowskiej firmy, a także wpłynie na rozwój całej branży. Pierwsze prace przy realizacji projektu rozpoczną się w 2013 roku. Centrum zostanie oddane do użytku w 2015 roku(www.dolinalotnicza.pl).

7.3.2 Podkarpackie Powiązanie Kooperacyjne Misją Podkarpackiego Powiązania Kooperacyjnego powstałego w 2010 roku jest stworzenie grupy dostawców i wytwórców podzespołów dla przemysłu lotniczego i wspólna produkcja ekologicznych samolotów oraz tworzenie innowacyjnych rozwiązań dla lotnictwa cywilnego. Ideą powiązania jest skupienie mniejszych, działających do tej pory osobno przedsiębiorstw, funkcjonujących w specyficznym, nieco zapomnianym sektorze lotnictwa lekkiego i ultralekkiego. Rolę koordynatora klastra pełni Stowarzyszenie B-4 dbające o dobrą współpracę pomiędzy członkami klastra i wpierające klaster w osiąganiu zamierzonych celów statutowych. Co ważne członkowie PPK na szeroką skalę wykorzystują współpracę z jednostkami naukowo-badawczymi w celu wykonania określonych testów produktów i otrzymania certyfikatów (www.aerocluster.eu).

7.3.3 Podkarpacki klaster energii odnawialnej Klaster skupia przedsiębiorców, rzeszowskie uczelnie, jednostki otoczenia biznesu oraz administracji. Działania prowadzone przez PKEO mają na celu stworzenie silnej i jednolitej reprezentacji interesów przedsiębiorców, inwestorów, jednostek badawczo rozwojowych i innych podmiotów działających na rzecz rozwoju ekoenergetyki opartej na odnawialnych źródłach energii. Na chwile obecną klaster posiada 30 partnerów (19 przedsiębiorstw, 3 uczelnie wyższe, 4 jednostki administracyjne, 4 instytucje otoczenia biznesu). Natomiast 15 września 2011 roku członkowie Podkarpackiego Klastra Energii Odnawialnej powołali Stowarzyszenie „Podkarpacka Ekoenergetyka”, które obecnie pełni funkcję instytucjonalnego koordynatora klastra. Jednym z elementów strategii jest działalność naukowo-badawcza, która w założeniu ma przyczynić się do kreowania innowacyjnych produktów i rozwiązań. Filarem tej działalności jest ścisła współpraca z nowopowstającym Uniwersyteckim Centrum Innowacji i Transferu Wiedzy Techniczno-Przyrodniczej oraz Centrum Mikroelektroniki i Nanotechnologii. Klaster współpracuje także z jednostkami otoczenia biznesu: Podkarpacką Agencją Energetyczną, Rzeszowską Agencją Rozwoju Regionalnego i Kancelarią Prawną KPMZ(www.energia.rzeszow.pl).

146

7.3.4 Wschodni Klaster Informatyczny Jednym z najdynamiczniej rozwijających się w ostatnich latach sektorów na Podkarpaciu jest informatyka. Klaster Firm Informatycznych Polski Wschodniej zrzesza osoby i podmioty, które wnoszą swój wkład w rozwój polskiej branży informatycznej. Głównym celem klastra jest konsolidacja i współpraca przedsiębiorstw z branży. Klaster wspiera realizowanie wspólnych przedsięwzięć inwestycyjnych firm, biznesowe współdziałanie, wymianę doświadczeń, prowadzenie kampanii informacyjnych i promocyjnych. Wśród jego celów znajduje się wzrost konkurencyjności firm oraz rozszerzenie współpracy z uczelniami wyższymi i administracją. Ścisła współpraca firm branży IT w ramach Wschodniego Klastra Informatycznego pozwala na optymalne wykorzystanie potencjału, jakim dysponują członkowie organizacji. Koordynatorem Klastra Firm Informatycznych Polski Wschodniej jest Stowarzyszenie Informatyka Podkarpacka. Najważniejsze cele Stowarzyszenia to m.in.: integracja środowiska podkarpackich przedsiębiorców branży telekomunikacyjnej, telefonicznej i informatycznej oraz wspieranie rozwoju przedsiębiorczości, wspieranie inicjatyw gospodarczych i podnoszenie wiedzy teleinformatycznej społeczeństwa, prowadzenie doradztwa personalnego, a także przeciwdziałanie bezrobociu.(www.klasterit.pl)

7.3.5 Klaster Przetwórstwa Tworzyw Sztucznych POLIGEN Klaster Przetwórstwa Tworzyw Sztucznych POLIGEN powstał z inicjatywy trzech podkarpackich organizacji, tj. Politechniki Rzeszowskiej, przedsiębiorstwa MARMA Polskie Folie Sp. z o.o. oraz instytucji okołobiznesowej – spółki INNpuls, która jest również koordynatorem klastra. Celem Klastra Przetwórstwa Tworzyw Sztucznych jest tworzenie efektywnego systemu innowacji wspierającego współpracę jego partnerów w zakresie szeroko pojętego wzrostu konkurencyjności, wdrażania innowacji produktowych, organizacyjnych czy procesowych, rozwoju zrównoważonych technologii oraz rozwoju kapitału ludzkiego. Podpisanie umowy o współpracy w ramach klastra, nastąpiło 14 września 2011 roku. Klaster ma charakter otwarty i funkcjonuje w oparciu o rzeczywiste potrzeby jednostek współtworzących go. POLIGEN wspiera tak ważna obecnie współpracę przemysłu z sektorem badawczo-rozwojowym, między innymi poprzez realizację wspólnych projektów oraz inicjowanie współpracy indywidualnej. Klaster ściśle współpracuje z jednostkami administracyjnymi, w tym przede wszystkim Miastem Rzeszów. POLIGEN wymieniany jest jako jeden z kluczowych klastrów, mających wspierać realizację strategii rozwoju, opartej na haśle „Stolica Innowacji”(www.poligen.pl).

7.3.6 Podkarpacki Klaster Spawalniczy KLASTAL Podkarpacki Klaster Spawalniczy KLASTAL powstał w odpowiedzi na zapotrzebowanie przedsiębiorstw z branży spawalniczej, w obliczu rosnącej presji konkurencji, zmian zachodzących na rynku oraz potrzeb w zakresie poprawy konkurencyjności oferowanych produktów i usług. Główne oczekiwania firm zrzeszonych w klastrze wiązały się z umożliwieniem dostępu do innowacyjnych technologii oraz unikalnych urządzeń i metod produkcyjnych. Klaster powstał w obrębie uprzemysłowionego terenu miejskiego, skoncentrowanego wokół zakładów Huta Stalowa Wola S.A. Pomiędzy większością firm istnieją liczne powiązania branżowe,

147

rynkowe, kooperacyjne i technologiczne, w szczególności związane z różnymi fazami obróbki metali, w dużej mierze przy wykorzystaniu technik spawalniczych. Funkcję koordynatora klastra pełni Regionalna Izba Gospodarcza w Stalowej Woli. Jednostka koncentruje się na wsparciu członków klastra w zakresie efektywnego gospodarowania poprzez inicjowanie i wdrażanie działań innowacyjnych. Jednym z głównych działań klastra jest zapewnienie wysokiej jakości produktów oraz doskonalenie procesów związanych z technologią spawania (www.coi.rzeszow.pl).

7.3.7 Mikroregion Dolina Strugu W celu pobudzania lokalnego rozwoju gospodarczego cztery gminy z powiatu rzeszowskiego - Błażowa, Chmielnik, Hyżne oraz Tyczyn – podjęły decyzję o założeniu Regionalnego Towarzystwa Rolno-Przemysłowego „Dolina Strugu”. Głównym założeniem Towarzystwa jest pobudzanie rozwoju obszarów wiejskich Doliny Strugu poprzez stworzenie miejsc pracy poza rolnictwem i wspieranie inicjatyw gospodarczych. Program został oparty o wykorzystanie własnych, regionalnych zasobów naturalnych oraz warunków środowiskowych, produkcję zdrowej żywności oraz dalsze inwestycje w infrastrukturę techniczną. Ponadto program promuje produkcję oraz marketing żywności przez firmy rodzinne. Rezultatem wprowadzenia projektu było założenie przedsiębiorstwa Chmielnik Zdrój (woda mineralna), której akcjonariuszami są gmina Chmielnik oraz instytucje społeczne. Jest to najmłodsza firma w tym mikroregionie, a jednocześnie największy pracodawca. Firma eksploatuje miejscowe źródła wody mineralnej i po zabutelkowaniu sprzedaje je pod nazwą „Alfred”. Firma zajmuje się ponadto przechowywaniem i przetwarzaniem zdrowych produktów naturalnych pochodzących bezpośrednio od miejscowych rolników w oparciu o kontrakty rządowe. Regionalne Towarzystwo Rolno-Przemysłowe „Dolina Strugu” ma znaczące osiągnięcia w zakresie rozwoju infrastruktury technicznej w mikroregionie. Towarzystwo jest zaangażowane w organizację zbiórki i wywozu odpadów stałych, a także zakup kontenerów i śmieciarek oraz budowę oczyszczalni ścieków w Chmielniku i Błażowej. Aktywna współpraca gmin przyczyniła się także do wynegocjowania korzystnych warunków pożyczki inwestycyjnej z Funduszu Rozwoju Wsi Polskiej oraz uzyskania licencji operatora telekomunikacyjnego. Pozwoliło to na zbudowanie centrali telefonicznej o wysokich parametrach technologicznych. Dzięki 35 km światłowodu mieszkańcy regionu otrzymali wysoką, cyfrową jakość dźwięku, szybki dostęp do Internetu oraz możliwość połączeń telekonferencyjnych. Niewątpliwie największą korzyścią tej inwestycji są bezpłatne połączenia w ramach tej centrali telefonicznej. Przez złamanie monopolu Telekomunikacji Polskiej na tym obszarze, Dolina Strugu stała się jednym z regionów z najwyższą dostępnością usług telekomunikacyjnych wśród obszarów wiejskich w całej Polsce (www.dolinastrugu.pl).

7.3.8 Podkarpacki Park Naukowo-Technologiczny AEROPOLIS Obecnie jest to jedno z najbardziej atrakcyjnych miejsc pod inwestycje w południowo-wschodniej Polsce. AEROPOLIS to pomysł na ściągnięcie nowoczesnych firm i technologii, a także równocześnie wykorzystywanie potencjału miejscowych uczelni wyższych i ośrodków naukowo-badawczych. Park jest pierwszym branżowym parkiem w Polsce, który ma podtrzymywać wieloletnie tradycje przemysłu lotniczego w tym

148

regionie. Park zarówno w sferze gospodarczej, jak i naukowo-badawczej ma być powiązany głównie z przemysłem lotniczym. Głównym elementem oferty Podkarpackiego Parku Naukowo-Technologicznego są w pełni uzbrojone tereny inwestycyjne oraz pomieszczenia Preinkubatora Akademickiego (www.paiz.gov.pl).

7.3.9 Preinkubator Akademicki Preinkubator Akademicki służy rozwijaniu przedsiębiorczości studentów, absolwentów oraz kadry naukowej szkół wyższych województwa podkarpackiego. Budynek Preinkubatora znajduje się w strefie S3 Podkarpackiego Parku Naukowo-Technologicznego. Na terenie o powierzchni prawie 1000 m2 znajdują się 3 hale produkcyjno–usługowe, 8 pomieszczeń produkcyjno–usługowych, 3 pokoje biurowe oraz sala konferencyjna na 50 miejsc, wyposażona w sprzęt multimedialny. Preinkubator Akademicki oferuje m.in.: pomoc przy podejmowaniu i prowadzeniu przedsięwzięć gospodarczych przez młodych przedsiębiorców - w okresie preinkubacji osoba, która posiada pomysł na zainicjowanie działalności gospodarczej ma czas i możliwości na działania, które pozwolą na podjęcie decyzji o założeniu firmy. Preinkubator Akademicki jest podmiotem prowadzącym działalność na rzecz i w imieniu działających w nim przyszłych przedsiębiorców. Przyszli przedsiębiorcy czasie współpracy mogą korzystać z pomocy ekspertów od zarządzania, marketingu czy finansów. Mogą również uczestniczyć w specjalnie dla nich przygotowanych szkoleniach. Jednym z najważniejszych działań Preinkubatora jest umożliwienie poznania rynku nowego produktu czy usługi, czy przygotować przedsiębiorcę do kontaktu z osobami lub instytucjami oferującymi kapitał. Podmioty ulokowane w Preinkubatorze, mają możliwość kontynuowania działalności na preferencyjnych warunkach w Inkubatorze Technologicznym. Z czasem firma powinna być zdolna do samodzielnego funkcjonowania na rynku (www.aeropolis.com.pl).

7.3.10 Inkubator Technologiczny Celem utworzenia Inkubatora Technologicznego wraz z Centrum Obsługi PPNT było stworzenie miejsca do prowadzenia działalności gospodarczej dla małych i średnich przedsiębiorstw. Inkubator promuje wykorzystanie wysokich technologii z branży lotniczej, informatycznej, elektromaszynowej, biotechnologicznej i chemicznej. Przedsiębiorcy mogą tu wynająć na korzystnych warunkach pomieszczenia biurowe oraz produkcyjno-usługowe zlokalizowane w budynku Inkubatora. Mogą także skorzystać z dostępnego zaplecza infrastrukturalnego, technicznego oraz konferencyjnego. Na budynek Inkubatora składa się powierzchnia ok. 5300 m2 W Inkubatorze Technologicznym swoją działalność mogą ulokować zarówno firmy rozpoczynające działalność gospodarczą jak i te już działające. Także podmioty gospodarcze mogą wynająć na preferencyjnych warunkach pomieszczenia produkcyjno-usługowe oraz biurowe. Taki Inkubator jest szansą na kontynuowanie działalności dla podmiotów wychodzących z Preinkubatora Akademickiego PPNT (www.aeropolis.com.pl).

149

7.3.11 Specjalna Strefa Ekonomiczna EURO-PARK MIELEC Specjalna Strefa Ekonomiczna EURO-PARK MIELEC jest najstarszą specjalną strefą ekonomiczną w Polsce. Została założona w 1995 roku i obejmuje obszar 1135 ha. Specjalną Strefą Ekonomiczną zarządza Mielecki Oddział Agencji Rozwoju Przemysłu S.A. Na terenie SSE EURO – PARK MIELEC działalność gospodarczą prowadzi około 120 firm, które zatrudniają 13 400 osób. Około 70% z nich stanowią pracownicy na nowych miejscach pracy, które zostały utworzone przez inwestorów strefowych. Również 70% z zaangażowanego kapitału pochodzi z zagranicy. Na terenie SSE znajduje się lotnisko zdolne przyjąć duże samoloty transportowe i pasażerskie. SSE znacznie podniosło atrakcyjność inwestycyjną Mielca i regionu, utworzenie strefy pozwoliło także na przełamanie tradycyjnej monokultury przemysłowej. Nowe miejsca pracy obejmowały różne dziedziny, takie jak: usługi geodezyjne, projektowe i budowlane, transport, szkolnictwo, telekomunikacja, usługi informatyczne, bankowość turystyka i gastronomia oraz ochrona środowiska (www.europark.com.pl).

7.3.12 Centrum Transferu Innowacji i Przedsiębiorczości Celem Centrum Transferu Innowacji i Przedsiębiorczości Wyższej Szkoły Informatyki i Zarządzania w Rzeszowie jest prowadzenie działalności usługowej: doradczej, szkoleniowej i promocyjnej w zakresie komercjalizacji wiedzy i przedsiębiorczości na rzecz społeczności akademickiej oraz otoczenia gospodarczego. Centrum oferuje:

badania potrzeb przedsiębiorstw z regionu Podkarpacia z zakresu wdrażania innowacji,

wspieranie przedsiębiorstw w pozyskiwaniu rozwiązań innowacyjnych, poprzez sprzedaż i pomoc we wdrażaniu rozwiązań wypracowanych przez naukowców WSIiZ i uczelni z konsorcjum,

usługę audytu technologicznego,

pośrednictwo w zakresie transferu technologii, organizacja spotkań brokerskich w zakresie transferu technologii, pomoc w znajdowaniu zagranicznego partnera,

wsparcie w opracowaniu studiów przedinwestycyjnych dotyczących wdrażania nowych rozwiązań (www.wsiz.rzeszow.pl).

7.3.13 Centrum Transferu Technologii, Innowacji i Informatyzacji CTTIiI powstało na bazie Ośrodka Przekazu Innowacji RARR S.A. w ramach projektu "Podkarpackie Centrum Transferu Technologii" finansowanego z programu dotacji dla OWB Phare 2000 SSG. Centrum pełni rolę pośrednika pomiędzy sferą nauki i gospodarki, tworząc warunki dla wymiany informacji oraz dynamizacji kontaktów. Wspiera również powstawanie klastrów przedsiębiorstw, szczególnie w branżach: lotniczej, elektromaszynowej, drzewnej, chemicznej oraz przetwórstwa spożywczego. Aby realizować te cele CTTIiI współpracuje z siecią ekspertów i instytucji specjalizujących się w określonych dziedzinach. Grupą docelową działalności CTTIiI są małe i średnie przedsiębiorstwa, aktywne na polu innowacyjności i transferu technologii, które poszukują informacji i usług w tym zakresie (www.rarr.rzeszow.pl).

http://pl.wikipedia.org/wiki/Specjalna_strefa_ekonomiczna

http://pl.wikipedia.org/wiki/Specjalna_strefa_ekonomiczna

http://pl.wikipedia.org/wiki/Polska

http://pl.wikipedia.org/wiki/1995

150

7.3.14 Centrum Innowacji i Transferu Wiedzy Techniczno-Przyrodniczej Jest to program badawczy realizowany w ramach Uniwersyteckiego Centrum Innowacji i Transferu Wiedzy Techniczno-Przyrodniczej, który ma przyczynić się do wypracowania kapitału w postaci wiedzy podstawowej dla dalszego opracowania innowacyjnych przemysłowych technologii. Technologie te dotyczą m.in. lotnictwa, informatycznych technologii, technologii wytwarzania oraz mechatroniki i robotyki, badań i kontroli środowiska, badań systemowych i strukturalnych, prognoz finansowych, gospodarczych i społecznych a także wypracowania metod służących formowaniu społeczeństwa informacyjnego. Wszystko to ma służyć ukierunkowaniu Regionu Podkarpacia na radykalny wzrost potencjału innowacyjnego oraz przyspieszenie rozwoju gospodarczego. W ramach Centrum Innowacji i Transferu Wiedzy Techniczno-Przyrodniczej wybudowano także nowe laboratoria:

Laboratorium Technologii Materiałów dla Przemysłu

Laboratorium Inżynierii Wytwarzania

Laboratorium Spektroskopii Materiałów

Laboratorium Sterowania Układów Mechanicznych i Elektrycznych

Laboratorium Badań i Kontroli Środowiska

Laboratorium Prognoz, Badań Systemowych i Strukturalnych

Laboratorium Informatyki Stosowanej

Laboratorium Zagadnień Społeczeństwa Informacyjnego

Laboratorium Matematyki Stosowanej

Jednostka Wspomagająca Celami szczegółowymi działalności Centrum jest zwiększenie potencjału badawczego poprzez umożliwienie prowadzenia prac naukowo-badawczych na światowym poziomie, podniesienie jakości badań i możliwość uczestnictwa w innowacyjnych projektach badawczych, rozwój kompetencji pracowników naukowych w zakresie obsługi nowoczesnej aparatury laboratoryjnej, zwiększenie kapitału wiedzy podstawowej potrzebnej do dalszych badań stosowanych i rozwojowych, wzmocnienie możliwości rozwoju dziedzin decydujących o konkurencyjności gospodarki oraz o atrakcyjności inwestycyjnej regionu i kraju poprzez bezpłatne i otwarte udostępnianie wynik ów badań własnych, stanowiących bazę do dalszego rozwoju nauki, stworzenie warunków do szerszej współpracy z innymi uczelniami i jednostkami naukowo-badawczymi, transfer wiedzy o podstawach zjawisk i absorbowanych fakt ów – popularyzacja wiedzy wypracowanej w ramach Uniwersyteckiego Centrum Innowacji I Transferu Wiedzy Techniczno-Przyrodniczej (publikacje, konferencje, itp.) oraz zachęcenie innych podmiotów do korzystania z zasobów wiedzy uczelni wyższej celem dalszego ich wykorzystania do opracowania innowacyjnych technologii (www.ur.edu.pl).

151

7.4 Analiza SWOT

Analiza SWOT jest narzędziem, który pozwala zidentyfikować silne i słabe strony wewnątrz regionu Podkarpacia, a także szanse i zagrożenia płynące z otoczenia zewnętrznego, a przez to zbadać siłę ich wzajemnych powiązań. Punktem wyjścia w analizie SWOT jest wytypowanie wszystkich istotnych z punktu widzenia rozwoju regionu czynników – tak wewnętrznych, jak i zewnętrznych. Niniejsza analiza perspektyw rozwoju e-rozwiązań bazuje na analizach stworzonych na potrzeby innych aktualnych dokumentów strategicznych województwa podkarpackiego. Na proces rozwoju społeczeństwa informacyjnego oraz e-rozwiązań składa się przede wszystkim:

rozwój infrastruktury teleinformatycznej, które zapewniają przekaz i przetwarzanie informacji,

rozwój innowacyjnych usług, aplikacji czy treści dostępnych elektronicznie,

umożliwienie społeczeństwu dostępu do odpowiedniej wiedzy i umiejętności pozwalających na korzystanie z informacji, ich tworzenie czy udostępnianie.

Mocne strony:

duża pula środków alokowana przez samorząd województwa na lata 2014-2020,

pozytywne nastawienie samorządowych władz na szczeblu województwa do zagadnień e-rozwiązań i społeczeństwa informacyjnego,

duży potencjał gospodarczy ośrodka stołecznego, Rzeszowa,

wzrost aspiracji i aktywności młodzieży; duża liczba studentów i absolwentów szkół wyższych,

duży potencjał i aktywność rzeszowskiego ośrodka akademickiego oraz szkół wyższych państwowych i niepaństwowych,

dobrze rozwinięty przemysł lotniczy, działający w oparciu o high-tech – istnienie międzynarodowego lotniska w Jasionce,

wysoka aktywność Politechniki Rzeszowskiej w sferze innowacyjnych badań związanych z przemysłem lotniczym,

funkcjonowanie dwóch specjalnych stref ekonomicznych,

występowanie w regionie kilku rodzajów podmiotów zajmujących się wdrażaniem

innowacji (uczelni, jednostek badawczo-rozwojowych przemysłu i jednostek niezależnych),

duży potencjał ośrodków naukowych, jednostek badawczo-rozwojowych, instytucji wspierania biznesu,

dostęp do nowoczesnych technologii i osiągnięć naukowych dzięki udziałowi sektora B+R w projektach (badaniach) zagranicznych,

korzystna struktura wiekowa zasobów ludzkich,

dobrze rozwinięta sieć pozarządowych instytucji wpierania rozwoju regionalnego,

duża ilość obiektów i terenów pod inwestycje, pozytywny stosunek władz lokalnych do inwestorów,

152

znaczny potencjał technologiczny przedsiębiorstw z branży elektromagnetycznej oraz chemicznej,

Słabe strony:

niski poziom rozwoju infrastruktury teleinformatycznej, a zwłaszcza szerokopasmowego dostępu do Internetu,

niski poziom dochodów ludności i rozwoju gospodarczego regionu na tle kraju,

niewielka świadomość innowacyjna samorządów lokalnych,

odpływ młodych osób do innych regionów i krajów,

wysokie bezrobocie i mała ilość atrakcyjnych ofert pracy

niski poziom rozwoju gospodarki opartej na wiedzy, dominacja przestarzałej struktury gospodarczej,

słabo rozwinięta infrastruktura teleinformatyczna w samorządach,

niewielkie doświadczenia większości jednostek w pozyskiwaniu finansów spoza budżetu,

niski poziom innowacyjności, zwłaszcza małych i średnich przedsiębiorstw,

koncentracja jednostek naukowo-badawczych w centrum regionu,

peryferyjne położenie województwa w skali kraju,

Szanse:

wzrost możliwości pozyskiwania zewnętrznych środków finansowych,

promowanie wykorzystania Internetu jako narzędzia pozyskiwania i przepływu informacji przez władze centralne i Komisję Europejską,

podnoszenie poziomu edukacji społeczeństwa poprzez wykorzystanie środków UE w celu budowy i rozwoju społeczeństwa informacyjnego,

tworzenie nowych instrumentów finansowego wsparcia innowacji, rozszerzanie dotychczasowej oferty,

wzrost liczby inicjatyw mających na celu wspieranie innowacyjnego rozwoju regionu, powoływania parków naukowych, technologicznych, centrów doskonalenia,

istnienie specjalnych stref ekonomicznych,

zwiększenie dostępu do wiedzy i technologii po wejściu do UE,

dobra współpraca powiatów i gmin w zakresie budowy społeczeństwa informacyjnego w województwie podkarpackim,

zwiększenie roli władz lokalnych, pozwalające na lepsze określenie potrzeb występujących w regionie,

międzyregionalna współpraca z innymi województwami,

zainteresowanie regionem przez osoby z zewnątrz, mające możliwości i zasoby finansowe,

rozwój globalnych powiązań kooperacyjnych przemysłu lotniczego, możliwość transferu nowoczesnych technologii lotniczych do innych gałęzi gospodarki,

wzrost nakładów na innowacje w przemyśle, pozwalające na rozwój badań,

powstanie innowacyjnych firm stosujących nowoczesne technologie,

153

Zagrożenia:

zmienność procedur prawno-administracyjnych,

atrakcyjne oferty pracy zagranicą dla wykształconych kadr regionu,

niechęć przedsiębiorców do ponoszenia nakładów na badania i szkolenia czy wprowadzanie innowacyjnych rozwiązań,

bariery instytucjonalno-prawne, strukturalne i świadomościowe,

brak stabilności politycznej,

mało aktywne działania samorządu terytorialnego w zakresie umożliwienia rozwoju przedsiębiorstw,

wysokie ryzyko finansowe działań o charakterze innowacyjnym,

ograniczenia wynikające z braku proinnowacyjnej polityki państwa,

długi okres tworzenia efektywnie działających ośrodków innowacji,

nadal ograniczony dostęp do informacji o źródłach e-rozwiązań,

niski popyt na badania i innowacje,

niechęć do podejmowania ryzyka,

brak umiejętności dostosowania firmy do wymogów wynikających z dyrektyw i standardów UE,

brak dostępu do środków oraz informacji na finansowanie planowanych inwestycji,

brak wspólnych celów w podejmowanych działaniach czy koncepcji współpracy, Analiza mocnych stron województwa wskazuje, że za kluczowe dla e-rozwiązań można uznać przede wszystkim zaangażowanie samorządu województwa w działania mające na celu rozwój i promocję idei społeczeństwa informacyjnego, przejawia się to głownie w bardzo dużej alokacji środków na finansowanie projektów ICT w latach 2007-2013. Największą słabością regionu jest niski poziom rozwoju infrastruktury teleinformatycznej, a także problemy związane z sytuacją na rynku pracy, takie jak: stopa bezrobocia utrzymująca się na poziomie przewyższającym średnią krajową, co w powiązaniu ze znikomą ilością atrakcyjnych ofert pracy powoduje, że obserwujemy znaczący odpływ najbardziej wykwalifikowanych kadr do innych województw, a także do krajów Unii Europejskiej. Również niski poziom dochodów ludności i słaby wzrost gospodarczy kreowany na poziomie regionalnym jest słabą strona województwa. Jako największe szanse Podkarpacia można wymienić możliwości pozyskiwania środków finansowych z zewnętrznych źródeł, a także wzrost liczby inicjatyw mających na celu wspieranie innowacyjnego rozwoju regionu, powoływania parków naukowych, technologicznych czy centrów doskonalenia. Niebagatelne znaczenie mają również działania promocyjne na rzecz rozwoju społeczeństwa informacyjnego, które wpływają na wzrost świadomości społeczeństwa, co z kolei pozwoli dostrzec korzyści, jakie może dać komputer i Internet, a także coraz lepsza współpraca powiatów i gmin w zakresie budowy społeczeństwa informacyjnego w województwie podkarpackim i zwiększenie roli władz lokalnych, pozwalające na lepsze określenie potrzeb występujących w regionie. Za czynniki stanowiące najpoważniejsze zagrożenia dla innowacyjnego rozwoju województwa podkarpackiego należy uznać niestabilność wszelkiego rodzaju procedur w administracji, a także pogłębiające się zjawisko odpływu wykwalifikowanych kadr poza region.

155

8. CZEŚĆ II

8.1 Wykorzystywanie nowoczesnych technologii informatycznych w sektorze przedsiębiorstw MSP na Podkarpaciu

Zachowania przedsiębiorcze polegają na wykorzystywaniu wszelkiego rodzaju okazji, narzędzi i technologii do budowania wartości przedsiębiorstwa. Współczesny rynek w coraz większym stopniu bazuje na rozwiązaniach informatycznych. Niemal codziennie przybywa nowych usług i narzędzi opartych o technologie informatyczne i wykorzystanie Internetu. Trudno sobie obecnie wyobrazić efektywne prowadzenie działalności gospodarczej bez korzystania z tych rozwiązań. Co ważniejsze rozwój szeroko rozumianego rynku ICT to z jednej strony dostęp do innowacyjnych usług i produktów, ale z drugiej strony również spory rynek firm te usługi świadczących. Liczne badania wskazują, że od stopnia wykorzystania technologii teleinformatycznych zależy stopień oraz tempo rozwoju gospodarczego całych państw a także poszczególnych regionów. Dlatego też istotne jest przeprowadzenie analizy stopnia wykorzystania tych technologii w województwie podkarpackim i na bazie tej wiedzy zbudowanie spójnej strategii wdrażania nowoczesnych technologii informatycznych w małych i średnich przedsiębiorstwach. Na podstawie danych publikowanych przez Główny Urząd Statystyczny dokonano analizy poszczególnych zmiennych obrazujących obecny stan wykorzystania technologii informatycznych w podkarpackich przedsiębiorstwach. Podstawowym miernikiem informatyzacji przedsiębiorstw jest informacja o odsetku firm posiadających i wykorzystujących w swojej pracy komputery. Jak wynika z danych (Wykres 12) w województwie podkarpackim 92,3% przedsiębiorstw posiada komputery. Jest to nominalnie wysoki odsetek, ale w porównaniu z innymi regionami daje dopiero przedostatnie miejsce w kraju. Zasadą jest też, że im mniejsze przedsiębiorstwa tym odsetek wykorzystujących komputery spada. Nie ma na ten temat danych regionalnych ale ogółem w Polsce z komputerów korzysta 93,7% firm małych (zatrudniających do 49 pracowników) oraz 98,7% firm średnich (zatrudniających do 249 pracowników).

156

Wykres 12: Przedsiębiorstwa wykorzystujące komputery w styczniu 2012 roku w

przekroju województw Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS

Niski w stosunku do całego kraju odsetek firm posiadających komputery wynika z niezbyt wysokiego odsetka firm, które ponosiły nakłady na zakup sprzętu teleinformatycznego w 2011 roku. W województwie podkarpackim było to tylko 31,2% przedsiębiorstw (Wykres 13).

Wykres 13: Przedsiębiorstwa które poniosły nakłady na zakup sprzętu

informatycznego lub sprzętu telekomunikacyjnego, bądź leasing finansowy urządzeń ICT w 2011 roku (całość = 100%)

Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS

88 89 90 91 92 93 94 95 96 97

Świętokrzyskie

Podkarpackie

Wielkopolskie

Warmińsko - Mazurskie

Małopolskie

Łódzkie

Zachodniopomorskie

Pomorskie

Podlaskie

Kujawsko - Pomorskie

Opolskie

Lubelskie

Lubuskie

Mazowieckie

Śląskie

Dolnośląskie

91,4

92,3

92,7

92,7

92,8

93,2

94,2

94,9

94,9

95,5

95,6

95,6

95,8

96,4

96,5

96,9

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

Świętokrzyskie

Lubelskie


Lubuskie

Podlaskie

Podkarpackie

Opolskie

Łódzkie

Wielkopolskie


Zachodniopomorskie

Pomorskie

Śląskie

Małopolskie

Dolnośląskie

Mazowieckie

25,9

26

27,1

28,6

30,7

31,2

31,9

32,3

32,5

34,7

34,8

35,1

35,7

37,8

37,9

43,2

157

Jest to co prawda najlepszy wynik wśród województw wschodniej Polski, ale znacznie gorszy niż w przypadku pozostałych regionów. W rozbiciu na poszczególne kategorie wydatków najwięcej firm z Podkarpacia (28,9%) inwestowało w zakup sprzętu informatycznego (11 miejsce w kraju), 9,7% inwestowało w sprzęt telekomunikacyjny (13 miejsce w kraju). Tylko 0,2% podkarpackich firm leasingowało sprzęt ICT (14 miejsce w kraju). W sumie w 2011 roku w województwie podkarpackim wydano 116,8 mln zł na zakup rozwiązań telekomunikacyjnych. Oznacza to, że średnio jeden podmiot zainwestował 25,2 tyś. zł. Dla porównania w województwie mazowieckim było to 193,7 tyś. zł. Prawie o 50% więcej średnio wydawały na ICT przedsiębiorstwa świętokrzyskie oraz lubelskie (Wykres 14).

Wykres 14: Średnia wartość nakładów na sprzęt ICT w 2011 roku

Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS

Niski stopień posiadania komputerów świadczy o dużym zacofaniu technologicznym regionu. Przedsiębiorcy nie posiadają komputerów ponieważ najprawdopodobniej nie widzą z tego tytułu pożytku dla własnej firmy. Można tu stawiać hipotezę że działają w branżach nie wymagających informatyzacji. Istotnie specyfiką województwa jest dosyć duży odsetek firm działających w sekcji A wg Polskiej Klasyfikacji Działalności. Problem polega jednak na tym, że na obecnym poziomie rozwoju wykorzystanie narzędzi ICT zaczyna coraz mniej zależeć od branż gdyż staje się powszechne. Jeżeli komputer nie jest podstawowym czy też pomocniczym narzędziem pracy w bezpośrednich procesach produkcyjnych czy też procesach oferowania usług to na pewno przydaje się w obszarach pośrednio związanych z działalnością firmy takich jak np. prowadzenie księgowości, sprzedaży, logistyce, marketingu, promocji i reklamie, obsłudze klienta. Jeżeli przedsiębiorca nie korzysta z komputera w przynajmniej jednym z wymienionych obszarów to znaczy, że nie ma świadomości na temat wykorzystania

0 20 40 60 80 100 120 140 160 180 200

Lubuskie

Podlaskie

Opolskie

Łódzkie

Podkarpackie


Zachodniopomorskie

Śląskie

Świętokrzyskie


Lubelskie

Małopolskie

Dolnośląskie

Pomorskie

Wielkopolskie

Mazowieckie

158

tych technologii i na dłuższą metę najprawdopodobniej nie poradzi sobie z konkurencją. Obecnie wykorzystywanie technologii teleinformatycznych to nie tylko kwestia posiadania sprzętu ale również dostępu do sieci Internet.

Wykres 15: Odsetek przedsiębiorstw z dostępem do Internetu w 2012 roku

Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS Z danych przedstawianych przez GUS wynika, że na Podkarpaciu 91,2% przedsiębiorstw ma dostęp do Internetu co plasuje ten region na 14 miejscu wśród polskich województw. W dobie wszechogarniającego Internetu wynik ten nie jest dobry, ale może wynikać z ogólnie słabej dostępności do infrastruktury oraz względnie taniej oferty operatorów. Warto pamiętać, że województwo podkarpackie jest dosyć rozległe. Nie pomaga również konfiguracja terenu zwłaszcza w obszarach podgórskich. W tych miejscach dostęp do sieci jest utrudniony, a istniejące możliwości podłączenia do sieci często bardzo drogie jak na dzisiejsze warunki. Problemem jest oczywiście również świadomość co do szans wykorzystania Internetu po stronie samych przedsiębiorców. Z tym, jak wskazują kolejne dane też nie jest najlepiej. Wykres 16przedstawia odsetek przedsiębiorstw, które posiadają dostęp do Internetu przez łącze szerokopasmowe. W tej kategorii województwo podkarpackie zajmuje również 14 pozycję wśród polskich regionów. Tylko 78,2% firm korzysta z Internetu szerokopasmowego. Gorsza sytuacja występuje w województwie małopolskim i świętokrzyskim.

87 88 89 90 91 92 93 94 95 96

Świętokrzyskie

Małopolskie

Podkarpackie

Łódzkie


Opolskie

Wielkopolskie

Podlaskie

Pomorskie

Zachodniopomorskie


Lubuskie

Lubelskie

Śląskie

Dolnośląskie

Mazowieckie

90,3

90,7

91,2

91,6

91,7

91,8

92,1

92,3

92,9

93,1

93,5

93,9

94,4

94,9

95

95,4

159

Wykres 16: Przedsiębiorstwa z dostępem do Internetu przez łącze szerokopasmowe

Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS W skali województwa największy odsetek przedsiębiorstw (wśród tych które posiadają dostęp do Internetu) korzysta z łączy o przepustowości od 2 do 10 Mbit/sek. - 52% (Wykres 17).

Wykres 17: Prędkość łączy internetowych wykorzystywanych przez przedsiębiorstwa

w województwie podkarpackim w 2012 roku Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS

Aż 31% firm korzysta z łączy o przepustowości poniżej 2 Mbit/s. W skali kraju gorzej w tym względzie wygląda sytuacja w województwach świętokrzyskim i lubelskim.

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

Świętokrzyskie

Małopolskie

Podkarpackie

Opolskie

Podlaskie

Łódzkie

Wielkopolskie

Lubelskie

Lubuskie

Pomorskie


Śląskie

Zachodniopomorskie


Dolnośląskie

Mazowieckie

72,7

77,7

78,2

78,3

78,5

79

79,1

81

81,1

81,8

82,9

83

83,1

83,8

86,1

87,3

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

Przynajmniej 2 ale mniej niż 10 Mbit/S

Mniej niż 2 Mbit/S



Przynajmniej 100 Mbit/S

52%

31%

9%

4%

4%

160

Nieco korzystniej na tle kraju przedstawia się sytuacja z dostępem do Internetu przez łącza bezprzewodowe.

Wykres 18: Odsetek przedsiębiorstw z dostępem do Internetu przez łącza

bezprzewodowe Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS

W województwie podkarpackim 32,2% firm korzysta z Internetu za pośrednictwem łączy bezprzewodowych. Jest to wynik lepszy od innych województw Polski wschodniej, ale gorszy od pozostałych średnio o 10%. Jako podstawowy problem w wykorzystywaniu tej możliwości dostępu do Internetu przedsiębiorcy podkarpaccy wskazują wysokie koszty abonamentu -23,7% firm, przeszkody natury technicznej lub wysokie koszty związane z integracją tego sposobu komunikacji z aplikacjami biznesowymi - 21,7%, obawy związane z bezpieczeństwem takie jak ujawnienie, zniszczenie lub fałszowanie danych - 17,2%, problemy z dostępem do Internetu przez połączenie z siecią komórkową - 15%. Ponad 27% przedsiębiorców wskazało na ograniczenie lub brak potrzeby korzystania z mobilnego Internetu w celach biznesowych. Warto nadmienić, że w tej ostatniej kwestii był to najwyższy odsetek przedsiębiorców w stosunku do innych regionów kraju. Oznacza to, że w województwie podkarpackim nie tylko problemem jest infrastruktura, ale przede wszystkim świadomość przedsiębiorców co do korzyści z wykorzystania mobilnych rozwiązań. Oprócz kwestii posiadania sprzętu ICT niezwykle istotną sprawą jest sposób jego wykorzystania. Samo posiadanie komputera daje możliwość wykonywania różnego rodzaju zadań dzięki zainstalowanemu oprogramowaniu (np. księgowość, fakturowanie), ale pełna funkcjonalność polega na połączeniu tego komputera z Internetem oraz udostępnienie tych łączy pracownikom. Dane dotyczące odsetka przedsiębiorstw, które umożliwiają zdalny dostęp swoim pracownikom do podstawowych usług takich jak

0 10 20 30 40 50 60

Lubelskie


Świętokrzyskie

Podlaskie

Podkarpackie

Lubuskie

Opolskie

Małopolskie

Zachodniopomorskie

Łódzkie

Dolnośląskie

Pomorskie


Wielkopolskie

Śląskie

Mazowieckie

26,7

26,9

27,2

31,7

32,2

32,5

36,4

36,8

39,2

40,3

40,7

41,3

41,8

42,1

45,7

53,1

161

poczta elektroniczna, strony internetowe wskazują że na Podkarpaciu wynosi on 74% i jest to przedostatni rezultat w skali kraju (Wykres 8). Gorszy wynik osiąga tylko województwo łódzkie - 73,8%.

Wykres 19: Przedsiębiorstwa umożliwiające pracownikom zdalny dostęp poprzez

Internet do poczty elektronicznej, dokumentów lub aplikacji Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GUS

Znacznie lepiej wygląda natomiast kwestia wykorzystywania przez pracowników komputera jako narzędzia pracy bez względu na fakt możliwości łączenia się z Internetem czy też nie. Okazuje się, że 35,5% pracowników podkarpackich przedsiębiorstw korzysta z komputera w miejscu pracy przynajmniej raz w tygodniu (Wykres 20).

68 70 72 74 76 78 80 82 84

Łódzkie

Podkarpackie

Świętokrzyskie

Podlaskie

Wielkopolskie

Opolskie


Małopolskie

Pomorskie

Lubelskie

Śląskie

Lubuskie

Dolnośląskie

Mazowieckie

Zachodniopomorskie


73,8

74,9

75

75,5

75,7

75,9

77

77

77,6

77,9

79

79,2

81,2

81,6

81,8

82,2

162

Wykres 20: Odsetek pracujących wykorzystujących komputer w miejscu pracy

przynajmniej raz w tygodniu Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

W tym zestawieniu prowadzą oczywiście województwa najlepiej rozwinięte gospodarczo. Warto jednak zauważyć, że na 13 miejscu znajduje się województwo opolskie, ale przed podkarpackim jest zarówno lubelskie jak i podlaskie do których pod względem poziomu rozwoju gospodarczego należy się porównywać. Niezbyt zmienia się pozycja województwa podkarpackiego jeżeli pod uwagę weźmie się dane dotyczące odsetka pracowników mających dostęp do komputera z Internetem (Wykres 21). Warto tu jednak zauważyć, że wyniki w poszczególnych województwach z końca stawki są do siebie bardzo zbliżone. Nie ma więc tutaj zapóźnienia Podkarpacia w stosunku do innych województw wschodnich, ale również niewiele dzieli go od chociażby takich województw jak wielkopolskie.

0 10 20 30 40 50 60


Lubuskie

Opolskie


Świętokrzyskie

Podkarpackie

Zachodniopomorskie

Lubelskie

Podlaskie

Łódzkie

Wielkopolskie

Śląskie

Małopolskie

Dolnośląskie

Pomorskie

Mazowieckie

29,4

29,8

31

33,9

34,7

35,5

36,1

36,6

36,9

38,1

39,2

39,2

41,4

42,3

43,4

57,1

163

Wykres 21: Odsetek pracujących wykorzystujących komputer z Internetem w miejscu

pracy przynajmniej raz w tygodniu w 2012 roku Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Najnowsze trendy dziedzinie wykorzystywania technologii teleinformatycznych wskazują na coraz szersze zastosowanie technologii mobilnych. Wiąże się to zarówno z szybkim postępem w dziedzinie bezprzewodowego dostępu do Internetu jak również zmniejszania rozmiarów urządzeń. Bezprzewodowy dostęp do Internetu to przede wszystkim zasługa operatorów telefonii komórkowej. Obecnie niewielkich rozmiarów modem podpięty do laptopa czy też wbudowany w smartphona umożliwia transmisję danych rzędu kilku Mb/s. Najnowsze rozwiązania typu LTE dają jeszcze większe możliwości. Rozwiązania bezprzewodowe coraz częściej są również dostępne w miejscu pracy. Kosztowne okablowanie zastępuje się routerami podłączonymi na stałe do Internetu. Wszystko to sprawia, że pracownik może wykonywać swoje zadania w dowolnym miejscu, kontaktując się z innymi, lub współużytkując zasoby. Dane na temat odsetka pracowników wyposażonych w urządzenia przenośne z dostępem do Internetu prezentuje Wykres22.

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50


Lubuskie

Opolskie

Lubelskie

Podkarpackie


Świętokrzyskie

Wielkopolskie

Podlaskie

Zachodniopomorskie

Łódzkie

Dolnośląskie

Śląskie

Małopolskie

Pomorskie

Mazowieckie

25,1

25,8

26,1

29,2

29,4

29,5

29,9

30,3

31,5

31,6

33,5

33,9

34

34,5

38,8

48,8

164

Wykres 22: Pracownicy wyposażeni w urządzenia przenośne umożliwiające mobilny

dostęp do Internetu (np, notebooki, netbooki, tablety, smartphony, telefony komórkowe z PDA)

Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU W przedsiębiorstwach województwa podkarpackiego 5,9% pracowników korzysta z przenośnych urządzeń wykorzystujących mobilny Internet. Wynik ten daje niewielką przewagę nad innymi województwami wschodniej Polski. Kolejnym, ważnym aspektem w korzystaniu z technologii teleinformatycznych przez przedsiębiorstwa jest fakt zatrudniania przez nie specjalistów z zakresu ICT.

0 2 4 6 8 10 12 14 16


Podlaskie

Lubuskie

Lubelskie

Opolskie

Świętokrzyskie

Podkarpackie

Zachodniopomorskie


Łódzkie

Śląskie

Małopolskie

Dolnośląskie

Wielkopolskie

Pomorskie

Mazowieckie

4,1

5,1

5,3

5,4

5,5

5,7

5,9

6,1

7,1

7,1

7,7

7,7

8,3

8,4

9,6

15,9

165

Wykres 23: Przedsiębiorstwa zatrudniające specjalistów z dziedziny ICT/IT w styczniu

2012 roku Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Należy przy tym pamiętać, że zatrudnianie takich specjalistów jest mocno zdeterminowane branżą w której działa przedsiębiorstwo, ale również tym w jakim stopniu firma uzależnia swoje działania od technologii teleinformatycznych. Dane na temat odsetka firm zatrudniających specjalistów z dziedziny ICT w poszczególnych województwach przedstawia Wykres 23. W województwie podkarpackim 10,4% przedsiębiorstw zatrudnia specjalistów z dziedziny ICT, co daje 12 miejsce wśród wszystkich regionów Polski. Najlepiej pod tym względem wypada województwo mazowieckie a najgorzej warmińsko-mazurskie. Jeżeli chodzi o branże w których odsetek firm zatrudniających tego typu specjalistów jest największy to należy wymienić: branżę ICT - 62,6%, działalność finansowa i ubezpieczeniowa - 57,6%, informacja i komunikacja - 57,4%, energia elektryczna, gaz, ciepło - 37%, nauka i technika 28,8%. Wykorzystanie technologii teleinformatycznych zależy nie tylko od liczby zatrudnianych specjalistów z tej dziedzin, ale również od wiedzy i umiejętności w wykorzystaniu ICT przez wszystkich pracowników. Dlatego istotna jest wiedza na temat odsetka przedsiębiorstw, które szkolą swoich pracowników w zakresie ICT. Kwestię tę obrazuje Wykres 24.

0 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20


Lubelskie

Świętokrzyskie

Podlaskie

Podkarpackie

Opolskie

Lubuskie


Zachodniopomorskie

Pomorskie

Łódzkie

Wielkopolskie

Małopolskie

Śląskie

Dolnośląskie

Mazowieckie

9,2

10

10

10,1

10,4

11,5

12

12

13

13

13,5

14

14,7

14,9

16

19,9

166

Wykres 24: Przedsiębiorstwa zapewniające swoim pracownikom szkolenia rozwijające

i podnoszące umiejętności z zakresu ICT w 2011 roku Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Ze szkoleń dla pracowników z zakresu ICT korzysta 7,9% podkarpackich przedsiębiorstw. Jest to wynik dobry w porównaniu z innymi województwami wschodnimi. Oznacza to, że przedsiębiorcy jednak upatrują szans w tych technologiach.

0 2 4 6 8 10 12 14

Podlaskie


Lubelskie

Świętokrzyskie

Lubuskie

Opolskie

Podkarpackie

Pomorskie

Łódzkie


Zachodniopomorskie

Małopolskie

Dolnośląskie

Wielkopolskie

Śląskie

Mazowieckie

5,9

6,3

6,3

6,3

7,1

7,7

7,9

8

8,4

8,9

10,3

11,1

11,1

11,5

12,1

14

167

8.2 Korzystanie z usług i treści cyfrowych przez przedsiębiorstwa małej i średniej skali

Bardzo ciekawe dane na temat stopnia informatyzacji i jej wykorzystania pochodzą z badań dotyczących aktywności przedsiębiorstw w różnych sferach działalności. Jednym z często podejmowanych działań przez przedsiębiorstwa jest współpraca z administracją publiczną. Do tego celu można już wykorzystywać narzędzia internetowe. 2 przedstawia jaki odsetek przedsiębiorstw w poszczególnych województwach kontaktuje się z urzędami za pomocą Internetu. Województwo podkarpackie zajmuje w tym rankingu dopiero 12 miejsce wraz z wielkopolskim.

Podstawowe dane (stan na koniec 2012) Liczebność

Śląskie 94

Lubuskie 92,4

Lubelskie 92,3

Mazowieckie 92,1

Łódzkie 91

Dolnośląskie 90,8

Kujawsko-pomorskie 90,3

Pomorskie 90

Podlaskie 89,6

Opolskie 89,1

Warmińsko-mazurskie 88,7

Podkarpackie 88,7

Wielkopolskie 88,4

Zachodniopomorskie 87,5

Małopolskie 86,6

Świętokrzyskie 84,1

Tabela 16: Przedsiębiorstwa wykorzystujące Internet w kontaktach z administracją

publiczną Źródło: Opracowanie własne

Interesujące jest również zestawienie rodzaju spraw jakimi były zainteresowane przedsiębiorstwa w kontaktach z administracją. Wykres 25 przedstawia odsetek przedsiębiorstw wykorzystujących Internet do kontaktów z administracją w przekroju wybranych zagadnień. Zestawienie jest porównaniem średnich danych ogólnopolskich oraz danych z firm województwa podkarpackiego. Warto zauważyć, że o ile w zakresie pozyskiwania informacji i pobierania formularzy przedsiębiorstwa podkarpackie wykazują nieco mniejszą aktywność niż średnia krajowa, to w przypadku kwestii związanych z ofertowaniem, składaniem dokumentów przetargowych czy też szukaniem i pobieraniem informacji o zamówieniach publicznych przedsiębiorcy podkarpaccy wykazują większe zainteresowanie niż średnio firmy w Polsce. Przyczyn takiego stanu rzeczy może być wiele. Przede wszystkim należy podkreślić, że to bardzo dobry wynik.

168

Może on być jednak powodowany przez fakt, że w dosyć słabo rozwiniętym regionie bardzo ważne dla utrzymania się na rynku jest pozyskiwanie zamówień z sektora publicznego.

Wykres 25: Odsetek przedsiębiorstw w województwie podkarpackim, które

kontaktowały się w 2012 roku z administracją publiczną w podziale na rodzaj spraw Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Kolejny ważny aspekt aktywności przedsiębiorstw w dziedzinie zastosowań praktycznych ICT jest fakt posiadania własnej strony internetowej. Dane na ten temat prezentuje Wykres 26. W tym zestawieniu firmy z województwa podkarpackiego zajmują 11 pozycję z wynikiem 61,4%. W tej dziedzinie w ostatnich latach nastąpiła duża poprawa wyników. Jest to spowodowane ciągle spadającymi cenami zarówno hostingu jak i wykonawstwa stron internetowych. Roczne utrzymanie domeny oraz miejsca na serwerach (strona www + poczta) może kosztować już nawet 300 zł. Są to oczywiście bardzo skromne serwisy, ale już pozwalają zaistnieć w sieci. Spadają również koszty wykonania stron. Obecnie najtańsze strony można wykonać za pośrednictwem specjalnych zautomatyzowanych usług nawet za darmo (ale kosztem tego rozwiązania są pojawiające się na stronie reklamy usługodawcy). Natomiast już za kilkaset złotych można otrzymać prostą stronę w technologii CMS (content management system) a więc z możliwością uzupełniania treści bez udziału informatyka. Dodatkowo istnieją liczne serwisy i usługi grupujące i katalogujące podmioty gospodarcze w których zamiast strony pojawia się tylko tzw. wizytówka firmy na której są zazwyczaj krótkie informacje na temat obszaru działalności, produktów i usług oraz dane teleadresowe. Przedstawione dane wskazują że ponad 61% firm w województwie podkarpackim posiada własną stronę internetową. Podobnie jak w przypadku analizy dotychczas prezentowanych danych województwo podkarpackie wyprzedza inne województwa wschodnie (poza świętokrzyskim), a także województwo zachodniopomorskie i lubuskie.

0 20 40 60 80

Pozyskiwanie informacji

Pobieranie formularzy

Wypełnianie deklaracji VAT

Wypełnianie deklaracji ZUS

Składanie ofert w elekt. syst. zam. …

Uzyskiwanie dokumentów …

78

79,7

23,5

68,6

24,8

27,2

75,4

78,9

22,6

71

26

28,4

podkarpackie

Polska

169

Wykres 26: Odsetek przedsiębiorstw w Polsce wg województw, które posiadają własną

stronę internetową Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Oprócz samego faktu posiadania strony należy zwrócić uwagę również na jej funkcjonalność. Strony www standardowo pełnią funkcję informacyjną, ale w obecnych czasach to już za mało. Potencjalny klient może dostać za pośrednictwem programów zaimplementowanych na stronie różnego rodzaju usługi. Bardzo często jest to sklep z artykułami oferowanymi przez firmę, czyli prezentacja wyrobów/towarów/usług wraz z możliwością ich zamówienia. Takim rozwiązaniom musi towarzyszyć z kolei specjalne oprogramowanie służące do ochrony danych osobowych, zabezpieczające przepływ informacji niejawnych. Często klient otrzymuje również możliwość śledzenia losów swojego zamówienia lub np. zmianę specyfikacji zamawianych rzeczy lub usług bezpośrednio na stronie internetowej. Badania GUS wskazują, że przedsiębiorcy używają tego typu rozwiązań (Tabela 17). Średnio co druga strona internetowa jest wyposażona w katalog wyrobów lub cennik. W przekroju województw widać pod tym względem niewielkie zróżnicowanie. Największy odsetek firm udostępniających takie dane jest w województwie świętokrzyskim - 56,5%, natomiast najmniejszy w lubuskim - 41,4%.

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Lubuskie


Podlaskie

Opolskie

Świętokrzyskie

Dolnośląskie

Małopolskie

Śląskie

56,2

58,6

58,7

59

61,2

61,4

63,1

63,7

65,7

66,2

67,6

68,2

68,5

69,1

73,7

75,1

170

Tabela 17: Odsetek firm oferujących wybrane usługi przez stronę internetową

Źródło: Opracowanie własne Z funkcją udostępniania katalogów i cenników ściśle może wiązać się opcja zamawiania lub rezerwacji on-line. Wtedy strona internetowa pełni rolę sklepu. Na takie rozwiązanie decyduje się jednak zdecydowanie mniej przedsiębiorstw. W województwie podkarpackim zakupy poprzez Internet można robić w 12,1% podmiotów i jest to jeden z gorszych wyników (w świetle przeprowadzonych badań – raport „Identyfikacja mechanizmów budowania zaufania”; w ramach projektu „Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy”. Zaufanie jest jednym z najważniejszych czynników wpływających na łatwość nawiązywania współpracy i realizowania procesów biznesowych). Najlepiej pod tym względem wypadają przedsiębiorcy z Mazowsza -

171

19,9%, a najgorzej z województwa warmińsko-mazurskiego - 10,6%. Większość serwisów, które umożliwiają robienie zakupów on-line daje też możliwość śledzenia stanu realizacji zamówienia. Pod tym względem przedsiębiorcy z województwa podkarpackiego niestety również zajmują jedne z ostatnich miejsc w rankingu województw. Coraz częściej wirtualne sklepy pozwalają użytkownikom zmieniać specyfikację wyrobów, dobierać opcje. Na takie modyfikacje zamówień pozwalają strony internetowe 10,2% podkarpackich firm. W tym zakresie odsetek przedsiębiorstw oferujących tego typu funkcjonalności w innych regionach nie jest bardzo zróżnicowany. Podsumowując analizę tej części danych warto zwrócić uwagę na ogólnoświatowy trend polegający na zwiększaniu się udziału handlu przez Internet w ogólnej sumie obrotów gospodarczych. Promowanie się w mediach elektronicznych, udostępnienie możliwości zakupów jest bardzo dużą zaletą i powinno być wykorzystywane zwłaszcza w tych regionach, w których istnieją bariery popytowe. Do takich regionów zaliczyć należy województwo podkarpackie, w którym średnie płace są jednymi z najniższych w Polsce, utrzymuje się wysokie bezrobocie oraz duży odsetek ludności żyjącej poniżej granicy ubóstwa. Są to czynniki wpływające negatywnie na konsumpcję wewnętrzną, a więc i na perspektywy rozwoju firm bazujących na tym rynku. Internet jest dosyć prostą i w miarę tanią szansą na wyjście do szerszego grona odbiorców bardziej zamożnych poza granicami województwa. Należy więc podejmować jak najwięcej działań polegających na promocji, ale też wsparciu merytorycznym firm, które mogłyby otworzyć się na handel z wykorzystaniem Internetu. Słabą pozycję podkarpackich przedsiębiorstw w tym zakresie potwierdzają dane dotyczące możliwości prowadzenia sprzedaży przez strony internetowe (Wykres 27).

Wykres 27: Odsetek przedsiębiorstw umożliwiających robienie zakupów przez stronę

internetową (wśród wszystkich przedsiębiorstw) Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

0 2 4 6 8 10 12 14 16


Lubelskie

Świętokrzyskie

Podkarpackie

Opolskie

Zachodniopomorskie

Lubuskie

Łódzkie

Śląskie

Wielkopolskie


Małopolskie

Pomorskie

Dolnośląskie

Podlaskie

Mazowieckie

6,2

6,4

7,5

8,3

8,7

9,6

9,7

10,4

10,5

10,7

11

11

11,3

11,5

12,1

15

172

W województwie podkarpackim tylko 8,3% firm udostępnia funkcjonalność pozwalającą na robienie zakupów. Prawie dwukrotnie więcej takich firm działa w województwie mazowieckim. W zestawieniu bardzo wysoko znajduje się województwo podlaskie. Jeżeli wziąć pod uwagę odsetek firm kierujących swoją ofertę przez stronę internetową tylko do osób indywidualnych to Podkarpacie zajmuje ostatnie miejsce w rankingu województw. Osoby indywidualne mogą dokonywać zakupów przez Internet tylko w 4,1% przedsiębiorstw. Na Mazowszu jest to 9,2% firm. O skali handlu przez Internet świadczy nie tylko liczba podmiotów udostępniających ten kanał dystrybucji, ale również wielkość osiąganych przychodów (Wykres 28).

Wykres 28: Procentowy udział przedsiębiorstw z poszczególnych województw

w generowaniu przychodów z handlu przez Internet Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Przedsiębiorstwa województwa podkarpackiego osiągnęły w 2011 r. 97,4 mln złotych przychodów netto z tytułu handlu przez Internet. W skali kraju przychody te stanowiły 3% całości przychodów ze sprzedaży przez Internet. Jest to wynik lepszy niż w innych województwach wschodnich, ale należy pamiętać, że zależy on również od wielkości województwa i liczby podmiotów w nim działających. Dużo lepiej w tym rankingu radziło sobie np. województwo łódzkie, które jest mniejsze. Średnie przychody ze sprzedaży przez Internet w tysiącach złotych w przeliczeniu na 1 przedsiębiorstwo pokazuje Wykres 29. Wynika z niego, że potencjalna firma z Podkarpacia sprzedała przez Internet towary/usługi na kwotę średnio 21 tyś. złotych. Daje to 11 pozycję wśród wszystkich regionów. Nieco lepszy wynik miało chociażby województwo podlaskie, a najlepiej w rankingu wypadło mazowieckie z przychodem na 1 podmiot gospodarczy na poziomie 63,4 tyś. złotych.

Opolskie; 1,20% Lubuskie; 1,40%

Warmińsko - Mazurskie;

1,50%

Podlaskie; 1,50%

Lubelskie; 2,20%

Świętokrzyskie; 2,20%

Zachodniopomorskie; 2,40%

Podkarpackie; 3,00%

Łódzkie; 5,10%

Kujawsko - Pomorskie; 5,30%

Pomorskie; 5,40%

Małopolskie; 5,70%

Dolnośląskie; 5,80%

Śląskie; 11,90%

Wielkopolskie; 16,50%

Mazowieckie; 28,90%

173

Wykres 29: Średnie przychody ze sprzedaży przez Internet w przeliczeniu na 1

przedsiębiorstwo w tys. złotych za 2011 roku Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Internet to nie tylko szansa na uruchomienie nowego kanału dystrybucji, ale też możliwość dostępu do dostawców oferujących bardzo zróżnicowany asortyment, często po bardzo konkurencyjnych cenach. Dlatego oprócz analizy danych dotyczących sprzedaży przez Internet należy również zbadać aktywność firm w obszarze zakupów. Wykres 30 pokazuje jaki procent podmiotów dokonuje zakupów przez Internet. Województwo podkarpackie w tym zestawieniu wypada bardzo niekorzystnie zajmując przedostatnie miejsce. Tylko 13,9% firm dokonuje zakupów drogą internetową. Gorzej jest tylko w województwie świętokrzyskim.

0 10 20 30 40 50 60 70


Lubuskie

Opolskie

Lubelskie

Zachodniopomorskie

Podkarpackie

Podlaskie

Małopolskie

Dolnośląskie

Łódzkie

Świętokrzyskie

Pomorskie

Śląskie


Wielkopolskie

Mazowieckie

16,8

17,7

18,2

19,9

20,8

21

21,4

23,4

27,7

28

28,6

29,1

33,1

35,7

52,3

63,4

174

Wykres 30: Odsetek przedsiębiorstw dokonujących zakupów przez Internet w 2012 roku

Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU Analiza wielkości obrotów wskazuje że 24% podkarpackich podmiotów dokonywało zakupów ale stanowiły one poniżej 1% ogółu wydatków. Łącznie firmy które dokonywały zakupów przez Internet do 5% ogółu zakupów stanowiły prawie połowę wszystkim przedsiębiorstw. Można więc stwierdzić że z 13,9% podmiotów dokonujących zakupów przez Internet prawie 50% dokonywała ich raczej incydentalnie albo bez większego wpływu na działalność. Tylko 24% firm korzystających z tej możliwości zaopatrywania się wydawała w ten sposób ponad 50% budżetu zakupowego. W skali kraju wyniki te są jednymi z najgorszych. Na zakupy w Internecie podkarpackie firmy wydały w 2011 roku 78 mln złotych.

0 5 10 15 20 25

Świętokrzyskie

Podkarpackie

Opolskie


Lubelskie

Wielkopolskie

Lubuskie

Łódzkie

Małopolskie

Podlaskie


Śląskie

Zachodniopomorskie

Pomorskie

Dolnośląskie

Mazowieckie

13,7

13,9

15,2

16,2

16,3

16,6

17,4

18,2

18,8

19,4

19,5

19,8

20,1

20,8

21,5

24,5

175

Wykres 31: Odsetek firm w województwie podkarpackim dokonujących zakupów przez

Internet w stosunku do ogółu zakupów Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

O poziomie wykorzystania nowoczesnych technologii ICT przez przedsiębiorstwa świadczy również fakt wykorzystywania przez nie różnego rodzaju narzędzi informatycznych pozwalających na automatyzację wymiany danych zarówno na zewnątrz jak i wewnątrz przedsiębiorstwa. Analiza danych dotyczących odsetka przedsiębiorstw wykorzystujących automatyczną wymianę danych z zewnętrznymi systemami ICT wskazuje że w województwie podkarpackim z tego typu rozwiązań korzysta 59,3% firm (Wykres 32). Prowadzi w tym zestawieniu województwo śląskie z 94% firm wykorzystujących automatyczną wymianą danych z podmiotami zewnętrznymi, a najsłabiej pod tym względem wypada województwo świętokrzyskie, gdzie z tego typu rozwiązań korzysta 45,6% przedsiębiorstw. Województwo podkarpackie w tym zestawieniu nie wyróżnia się, chociaż na uwagę zasługują wysokie pozycje zarówno lubelskiego jak i warmińsko-mazurskiego. Najczęściej wymiana danych dotyczyła wysyłania dyspozycji płatniczych do instytucji finansowych - z tej funkcjonalności korzystało w 2012 roku 41,2% podkarpackich przedsiębiorstw. Prawie 41% firm wysyłało lub otrzymywało informacje o produktach, natomiast 23,2% wysyłało lub otrzymywało dokumenty transportowe. We wszystkich tych kategoriach podkarpackie przedsiębiorstwa wykazują aktywność na poziomie 11-12 miejsca w porównaniu z innymi regionami.

mniej niż 1%

50% lub więcej, ale mniej niż 75%





75% lub więcej

176

Wykres 32: Odsetek przedsiębiorstw korzystających z automatycznej wymiany danych

z podmiotami zewnętrznymi w poszczególnych województwach w 2012 roku Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Na szczególną uwagę zasługują informacje dotyczące wymiany danych z urzędami administracji publicznej.

Wykres 33: Odsetek przedsiębiorstw prowadzących wymianę danych z urzędami

administracji publicznej Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

0 20 40 60 80 100

Świętokrzyskie

Zachodniopomorskie

Pomorskie

Podlaskie

Podkarpackie


Opolskie

Dolnośląskie


Małopolskie

Mazowieckie

Lubelskie

Lubuskie

Wielkopolskie

Łódzkie

Śląskie

45,6

46,9

48,8

49,6

59,3

66,3

68,6

68,7

69,3

69,5

77,3

81,3

87,4

88,2

89,2

94

0 20 40 60 80 100

Świętokrzyskie

Zachodniopomorskie

Pomorskie

Podlaskie

Podkarpackie


Dolnośląskie

Opolskie

Małopolskie


Mazowieckie

Lubelskie

Wielkopolskie

Lubuskie

Łódzkie

Śląskie

42

43,3

46

48,3

57,4

65,5

65,9

66,5

67

68,1

75,4

80,6

83,4

86,4

88,2

93,8

177

Okazuje się że jest to jedna z najczęściej wykorzystywanych funkcjonalności. W województwie podkarpackim z elektronicznej wymiany danych z organami administracji publicznej korzystało 57,4% przedsiębiorstw. Jest to wynik zdecydowanie lepszy niż wśród przedsiębiorstw województw na Podlasiu w pomorskim czy też zachodniopomorskim, ale też zdecydowanie gorszy niż np. na Śląsku czy w województwie łódzkim, gdzie z tego typu możliwości korzysta ponad 80% firm. Elektroniczna wymiana danych ma również zastosowanie do obsługi procesów wewnętrznych w przedsiębiorstwie. Na tym polu województwo podkarpackie wypada dosyć dobrze. Okazuje się, że 34% podkarpackich firm korzysta z wewnętrznej wymiany danych opartej o rozwiązania teleinformatyczne co stawia go na 9 pozycji w gronie wszystkich województw w Polsce z niedużym deficytem w stosunku do czołówki.

Wykres 34: Odsetek przedsiębiorstw dokonujących wewnętrznej automatycznej

wymiany danych w przekroju poszczególnych województw Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Automatyczna wymiana danych wewnętrznych dotyczyła najczęściej obsługi takich procesów jak: księgowość, zarządzanie poziomem zapasów, zarządzanie produkcją i dystrybucją. Odsetek przedsiębiorstw województwa podkarpackiego, które korzystały z tego typu rozwiązań pokazuje Wykres 35. Z danych tych wynika, że najczęściej technologie informatyczne wykorzystują przedsiębiorstwa do organizacji i prowadzenia zadań zakresu księgowości - 19,9% podmiotów. W mniejszym stopniu z rozwiązań ICT korzysta się do składania zamówień czy ogólnie obsługi procesów produkcyjnych. W każdej z wymienionych kategorii w stosunku do danych z innych regionów województwo podkarpackie plasuje się na 11-12 miejscu.

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

Świętokrzyskie


Podlaskie

Lubelskie

Lubuskie

Opolskie

Łódzkie

Podkarpackie

Małopolskie

Wielkopolskie

Dolnośląskie

Pomorskie

Zachodniopomorskie

Śląskie


Mazowieckie

25,1

27,1

28,7

31,3

31,9

32,6

32,8

34

35,7

36,1

36,8

37,6

37,7

38,3

39

42,4

178

Wykres 35: Odsetek przedsiębiorstw województwa podkarpackiego, które wykorzystują

automatyczną wymianą danych wewnętrznych w wybranych procesach biznesowych Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Kolejnym przejawem aktywności przedsiębiorstw w zakresie wykorzystania ICT jest zaimplementowanie elektronicznego systemu zarządzania łańcuchem dostaw. Takie systemy obecnie są coraz bardziej rozpowszechnione i najczęściej wykorzystują je sieci handlowe a także duże przedsiębiorstwa do kontaktów z klientami. Główną zaletą tych systemów jest szybkość składania zamówień z podglądem na stany magazynowe, powiązanie ze spedycją. Bardziej zaawansowane rozwiązania polegają na automatyzacji procesów zamówień. System sam kontroluje stany magazynowe i w odpowiednim momencie generuje kolejne zamówienia. Średnio w kraju takie rozwiązania stosuje 25% firm, a dokładnie 23,2% małych oraz 30,6% średnich przedsiębiorstw. W rozbiciu na poszczególne regiony najlepiej pod tym względem wypada województwo mazowieckie, w którym 28% przedsiębiorstw wykorzystuje systemy do zarządzania łańcuchami dostaw. W województwie podkarpackim z takich systemów korzysta 24,1% firm czyli nieco mniej niż średnia krajowa, ale więcej niż firmy w województwach Polski wschodniej i podobnie jak w województwie małopolskim. Szczegółowe dane wskazują, że częściej w firmach wykorzystuje się systemy oferowane przez dostawców i obsługujące dostawy produktów, towarów i materiałów - na Podkarpaciu z takich systemów korzysta 22,4% przedsiębiorstw. Trochę rzadziej korzysta się z systemów zarządzania w relacjach z odbiorcami - 16,1% firm posiada taki system w województwie podkarpackim.

0 5 10 15 20

Zarządzanie poziomem zapasów

Księgowość

Zarządzanie produkcją lub usługami

Zarządzanie dystrybucją

14,9

19,9

13,7

13,5

179

Wykres 36: Odsetek przedsiębiorstw, które zarządzają łańcuchem dostaw z odbiorcami

i dostawcami w poszczególnych województwach Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Oprócz pojedynczych modułów opartych o technologie teleinformatyczne w przedsiębiorstwach coraz częściej korzysta się z oprogramowania kompleksowego pozwalającego na zarządzanie firmą w wielu aspektach. Są to systemy klasy ERP - Enterprise Resource Planning tłumaczone przez producentów też jako zaawansowane zarządzanie zasobami. Służą one do wspomagania zarządzania przedsiębiorstwem lub współdziałania grupy współpracujących ze sobą przedsiębiorstw, poprzez gromadzenie danych oraz umożliwienie wykonywania operacji na zebranych danych. Systemy ERP są oprogramowaniem modułowym, tj. składają się z niezależnych od siebie choć współpracujących ze sobą aplikacji i są zaliczane do klasy zintegrowanych systemów informatycznych.

http://pl.wikipedia.org/wiki/Planowanie_zasob%C3%B3w_przedsi%C4%99biorstwa - cite_note-slownik-1GUS udostępnia dane dotyczące liczby oraz odsetka przedsiębiorstw wykorzystujących w swojej pracy takie systemy. Wykres 37 pokazuje jaki procent przedsiębiorstw z danego regionu posiada taki system. Województwo podkarpackie w tym zestawieniu wypada dosyć niekorzystnie gdyż tylko 10,8% firm może się pochwalić posiadaniem i używaniem tego typu rozwiązań informatycznych podczas gdy średnia w kraju to 13,7%. Ten niski wskaźnik można częściowo tłumaczyć bardzo niskim odsetkiem firm średnich i dużych na Podkarpaciu a to one głównie wykorzystują tego typu oprogramowanie. Z danych ogólnopolskich wynika, że systemów ERP korzysta tylko 8,3% firm małych, 27,8% średnich i aż 69% firm dużych.

0 5 10 15 20 25 30


Zachodniopomorskie

Śląskie

Małopolskie

Pomorskie


Dolnośląskie

Łódzkie

18,1

20,9

21,2

21,9

23,9

24

24

24,1

24,3

25,3

25,3

26

26,1

26,7

27,4

28

http://pl.wikipedia.org/wiki/Zarz%C4%85dzanie

http://pl.wikipedia.org/wiki/Przedsi%C4%99biorstwo

http://pl.wikipedia.org/wiki/Modu%C5%82_%28informatyka%29

http://pl.wikipedia.org/wiki/Aplikacja_%28informatyka%29

http://pl.wikipedia.org/wiki/Zintegrowany_system_informatyczny

http://pl.wikipedia.org/wiki/Zintegrowany_system_informatyczny

180

Wykres 37: Odsetek firm wykorzystujących system klasy ERP w poszczególnych

województwach Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Ostatnia część danych dotyczy wykorzystywania w przedsiębiorstwach oprogramowania typu CRM - Client Relationship Management. CRM w szerszym znaczeniu traktuje się jako część strategii polegającą na jak najlepszym dopasowaniu oferty firmy do selektywnych potrzeb klienta. W węższym rozumieniu jest to oprogramowanie umożliwiające przedsiębiorstwu w sposób uporządkowany wykształcić określone relacje z konsumentem. Przykładowo, przedsiębiorstwo, dysponując szczegółową bazą danych swoich klientów, za pomocą CRM pobudza wszystkich pracowników do jak najlepszego zaspokojenia potrzeb konsumenta, wykorzystując dane o jego preferencjach, wymaganiach odnośnie obsługi czy też indywidualnych zachowań. Oprogramowanie typu CRM może być częścią pakietu klasy ERP. Podobnie jak w przypadku ERP system CRM jest tym chętniej stosowany im większy jest podmiot gospodarczy. Ogólnie w kraju z CRM korzysta 16,7% przedsiębiorstw w tym: 12,6% małych, 28,7% średnich oraz 56,3% dużych. W przekroju poszczególnych województw Podkarpacie plasuje się na siódmym miejscu z wynikiem 16,1%. Najwięcej podmiotów korzystających z oprogramowania CRM znajduje się w województwie Mazowieckim - 21,8% ogółu działających firm, najmniej w województwie opolskim - 12,9% przedsiębiorstw.

0 2 4 6 8 10 12 14 16 18

Świętokrzyskie


Podkarpackie

Lubelskie

Lubuskie

Łódzkie

Małopolskie

Opolskie

Pomorskie

Zachodniopomorskie

Dolnośląskie


Wielkopolskie

Śląskie

Podlaskie

Mazowieckie

9,2

10,8

10,8

11,3

12

12,1

12,3

12,8

12,8

13,2

13,6

14,1

14,3

14,7

15

16,1

181

Wykres 38: Odsetek firm korzystających z oprogramowania typu CRM w poszczególnych

województwach Źródło: Opracowanie własne na bazie danych GU

Podsumowując należy stwierdzić, że przedsiębiorstwa województwa podkarpackiego nie wykorzystują w pełni możliwości jakie dają technologie teleinformatyczne. W poszczególnych obszarach aktywności związanych z wykorzystaniem ICT podmioty z Podkarpacia co prawda wyróżniają się na tle przedsiębiorstw z innych województw Polski wschodniej, ale w porównaniu ze średnią krajową czy też bardziej rozwiniętymi województwami takimi jak dolnośląskie czy mazowieckie tracą bardzo dużo. Powodów takiego stanu rzeczy jest wiele. Jak wskazują dane na temat dostępu do Internetu oraz barier w tym dostępie nadal problemem są finanse, czyli koszty posiadania łącza. Wydaje się jednak, że jest to pośredni problem gdyż obecnie łącze o przepustowości do 10 Mbit/sek, czyli już wystarczające dla mikro czy też małych firm kosztuje do 100 zł brutto miesięcznie. Większym problemem wydaje się jednak mentalność przedsiębiorców, niechęć do zmian lub być może po prostu niewiedza co do możliwości jakie dają nowoczesne rozwiązania ICT. Bardzo dobrą miarą niechęci, niewiedzy czy też po prostu ignoranctwa są dane na temat odsetka podkarpackich firm wykorzystujących w pracy komputer (przedostatnie miejsce w kraju) lub posiadających stronę internetową (12 miejsce w kraju). Każde zestawienie pokazuje, że województwo podkarpackie znajduje się gdzieś w końcówce stawki a powinno być inaczej. Jak już wspomniano w treści analizy wykorzystanie ICT powinno być tym większe im trudniej jest przedsiębiorstwu gospodarować w sowim realnym otoczeniu. Dostęp do Internetu, wykorzystanie elektronicznych kanałów promocji i sprzedaży, szybka wymiana danych, automatyzacja procesów zamówień dają szanse na znalezienie klientów poza geograficznym miejscem działalności a więc tam gdzie być może istnieje większy popyt niż na rynku regionalnym. Dobrze zaimplementowane oprogramowanie to inwestycja, która jednak zwraca się w postaci zwiększonego portfela zamówień, redukcji kosztów i czasów reakcji na zdarzenia gospodarcze, poprawy efektywności działań i dopasowania

0 5 10 15 20 25

Opolskie


Lubelskie

Zachodniopomorskie

Małopolskie

Świętokrzyskie

Podlaskie

Łódzkie

Wielkopolskie

Podkarpackie


Pomorskie

Lubuskie

Dolnośląskie

Śląskie

Mazowieckie

12,9

13,2

13,4

13,4

13,5

13,7

14,4

15,1

16

16,1

16,7

16,8

17,2

17,4

18,1

21,8

182

do potrzeb nawet indywidualnego klienta. Województwo podkarpackie może pochwalić się wieloma przedsiębiorstwami, które stosują najnowocześniejsze rozwiązania z zakresu ICT, ale jak wskazują powyższe dane jest ich zbyt mało w stosunku do innych województw.

183

9. CZĘŚĆ III

9.1 Regionalne, krajowe i międzynarodowe dokumenty strategiczne i kierunkowe w zakresie e-rozwiązań

Głównym celem e-rozwiązań jest efektywne uczestnictwo jednostek, społeczności, przedsiębiorstw prywatnych i publicznych we wszystkich wymiarach społeczeństwa i gospodarki opartej na wiedzy poprzez dostęp i wykorzystanie technologii informacyjno-komunikacyjnych, ważne jest również usuwanie barier w dostępie do tych technologii. Do głównych dokumentów strategicznych o charakterze krajowym, regionalnym oraz międzynarodowym, w oparciu o które prowadzona jest polityka e-rozwiązań, rozbudowy infrastruktury informatycznej oraz rozwoju społeczeństwa informatycznego należą m. in. :

9.1.1 Regionalny Program Operacyjny Województwa Podkarpackiego na lata 2007-2013

Został przyjęty uchwałą Zarządu Województwa nr 19/250/07 z dnia 26 lutego 2007 roku. Dokument przedstawia osie priorytetowe oraz kierunki działań, jakie miały być realizowane w oparciu o środki finansowe pochodzące z Europejskiego Funduszu Rozwoju Regionalnego. W części programu składającej się na diagnozę sytuacji społeczno-gospodarczej regionu, przedstawiając poziom i warunki życia mieszkańców województwa zwrócono uwagę na niski stopień telefonizacji stacjonarnej, a także niezadowalający poziom dostępu do infrastruktury społeczeństwa informacyjnego. Obydwa te czynniki uznano za wpływające na poziom i warunki życia mieszkańców Podkarpacia. Głównym celem Regionalnego Programu Operacyjnego na lata 2007 – 13 był wzrost krajowej i międzynarodowej konkurencyjności gospodarki oraz poprawa dostępności przestrzennej Podkarpacia. Cel ten realizowany był poprzez zidentyfikowane osie priorytetowe określające podstawowe rozwiązania strategiczne na poziomie regionalnym. W ramach RPO WP 2007-2013, Beneficjenci mogli ubiegać się o dofinansowanie projektów realizowanych w ramach ośmiu priorytetów (www.podkarpackie.pl, 2007):

1. Konkurencyjna i innowacyjna gospodarka 2. Infrastruktura techniczna 3. Społeczeństwo informacyjne 4. Ochrona środowiska i zapobieganie zagrożeniom 5. Infrastruktura publiczna 6. Turystyka i kultura 7. Spójność wewnątrzregionalna 8. Pomoc techniczna

9.1.2 Strategia rozwoju Województwa Podkarpackiego na lata 2007-2020

Dokument został przyjęty przez Sejmik Wojewódzki uchwałą z dnia 20 października 2006 roku. Nadrzędnym celem strategii jest zapewnienie województwu

184

podkarpackiemu partnerskiej i konkurencyjnej pozycji w Polsce i Europie, w oparciu o położenie geograficzne, potencjał demograficzny, tradycje przemysłowe, walory środowiskowe, historyczne i kulturowe. W drugiej części Strategii zawarto cele strategiczne, priorytety, kierunki działań i przedsięwzięcia mające na celu rozwój regionu. Jako główny cel strategii wskazano: podniesienie krajowej i międzynarodowej konkurencyjności gospodarki regionu poprzez wzrost jej innowacyjności, a tym samym efektywności, która stworzy warunki do zwiększenia zatrudnienia oraz wzrostu dochodów i poziomu życia ludności (www.mielec.pl, 2007).

9.1.3 Regionalna Strategia Innowacji Województwa Podkarpackiego na lata 2005-2013

Została uchwalona przez Sejmik Województwa Podkarpackiego 30 grudnia 2004 roku. Regionalna Strategia Województwa Podkarpackiego na lata 2005-2013 jest narzędziem polityki samorządu województwa o charakterze wspomagającym Strategię Rozwoju Województwa Podkarpackiego na lata 2000 – 2006. Celem strategii jest zbudowanie skutecznego i sprawnego regionalnego systemu innowacji dla osiągnięcia trwałego, zrównoważonego rozwoju regionu. W dokumencie określono trzy priorytety. W każdym z nich wydzielono dwa cele strategiczne. Priorytet 1. Zbudowanie otwartej, efektywnej sieci kreowania i wsparcia innowacyjności. Cele strategiczne:

wzmocnienie i rozwój podkarpackiego regionalnego systemu innowacji,

stworzenie infrastruktury finansowego wsparcia innowacji. Priorytet 2. Zwiększenie potencjału instytucji edukacyjnych, naukowych i badawczo – rozwojowych regionu w zakresie kreowania innowacji. Cele strategiczne:

zwiększenie wykorzystania potencjału badawczo – rozwojowego dla wzrostu innowacyjności gospodarki województwa podkarpackiego,

zbudowanie i rozwijanie kultury innowacyjnej mieszkańców regionu,

kreowanie społeczeństwa innowacyjnego, w tym informacyjnego. Priorytet 3. Wzmocnienie innowacyjnych firm w regionie i kreowanie nowych. Cele strategiczne:

stworzenie dobrego klimatu i warunków wspierania po wstawania nowych firm innowacyjnych i rozwoju istniejących,

wykorzystanie współpracy międzyregionalnej i z krajami ościennymi w promowaniu innowacyjnej gospodarki (www.pi.gov.pl).

9.1.4 Strategia Informatyzacji Województwa Podkarpackiego na lata 2007-2013

W dniu 8 kwietnia 2008 roku Sejmik Województwa Podkarpackiego przyjął Strategię Informatyzacji Województwa Podkarpackiego na lata 2007-2013. Strategia ta jest narzędziem sprzyjającym osiąganiu konsensusu skupionego wokół innowacyjnych rozwiązań na rzecz rozwoju województwa podkarpackiego. Powstałe w trakcie realizacji projektu dokumenty i koncepcje planistyczne przyczyniają się do rozwoju zaniedbanej

185

infrastruktury teleinformatycznej regionu, wpływając tym samym na zapobieganie wykluczeniu informacyjnemu. Realizacja tej strategii stanowi krok w kierunku budowania zrównoważonego rozwoju regionu, polegającego na stworzeniu równowagi pomiędzy mocniej i słabiej rozwiniętymi obszarami województwa podkarpackiego. Strategia ta zawiera też rekomendacje uwzględniające działania na rzecz wyrównywania szans edukacyjnych oraz redukcję wykluczenia informacyjnego, szczególnie na obszarach wiejskich. W trakcie prac nad Strategią organizowano warsztaty z udziałem szerokiej gamy partnerów samorządowych, a także przedstawicieli świata nauki i biznesu, dzięki czemu dokument odpowiada ich potrzebom. Ideą Strategii jest identyfikacja kluczowych z punktu widzenia województwa podkarpackiego problemów oraz rekomendacja działań mających na celu osiągnięcie zrównoważonego rozwoju, ze szczególnym uwzględnieniem niwelowania różnic pomiędzy najmocniej rozwiniętymi ośrodkami regionalnymi, a obszarami wykluczenia cyfrowego. Pierwszym etapem prac nad Strategią było opracowanie części diagnostycznej (inwentaryzacja infrastruktury i sprzętu), a także stworzenie bazy wiedzy ICT dla regionu Podkarpacia (www.umwp.podkarpackie.pl).

9.1.5 Strategia rozwoju społeczno-gospodarczego Polski Wschodniej do 2020

Strategii rozwoju społeczno-gospodarczego Polski Wschodniej do roku 2020 jest pierwszą, i do roku 2013, jedyną tego typu rządową strategią skierowaną do grupy województw. Strategia swoim obszarem obejmuje pięć województw: lubelskie, podkarpackie, podlaskie, świętokrzyskie i warmińsko-mazurskie. Rada Ministrów 30 grudnia 2008 roku przyjęła Strategię na lata 2007-2013. W tych latach Makroregion został beneficjentem specjalnego instrumentu wsparcia przeznaczonego przez Unię Europejską dla obszarów o najniższym poziomie rozwoju (www.mrr.gov.pl). Natomiast 11 lipca 2013 roku przyjęto aktualizację Strategii rozwoju społeczno-gospodarczego Polski Wschodniej do roku 2020. Dokument wyznacza główne kierunki rozwoju makroregionu i stanowi podstawę do programowania działań rozwojowych w ramach nowych programów operacyjnych na lata 2014-2020. Polska Wschodnia jest obszarem szczególnego zainteresowania krajowej polityki rozwoju. Zapóźnienia społeczno-gospodarcze, wynikające w głównej mierze z uwarunkowań historycznych i peryferyjnego położenia, wymagają podejmowania dodatkowych działań, dynamizujących wzrost gospodarczy i społeczny makroregionu. Odnowiona Strategia identyfikuje główne atuty makroregionu, w oparciu o które Polska Wschodnia może skutecznie budować swoje przewagi konkurencyjne, zwracając również uwagę na bariery utrudniające jego rozwój. Wizja rozwojowa dla Polski Wschodniej koncentruje się na trzech szansach:

podnoszeniu poziomu innowacyjności gospodarki (m.in. poprzez wzmacnianie potencjału sektora nauki i badań oraz sektora przedsiębiorstw),

aktywizacji zasobów pracy i poprawie jakości kapitału ludzkiego (poprzez podnoszenie umiejętności i kompetencji kadr, sprzyjanie włączeniu społecznemu),

zbudowaniu intensywnych powiązań społeczno-gospodarczych z lepiej rozwiniętym otoczeniem (efektywna infrastruktura komunikacyjna, transportowa i elektroenergetyczna) (www.mrr.gov.pl).

186

9.1.6 Krajowa Strategia Rozwoju Regionalnego 2010-2020: regiony, miasta, obszary wiejskie

13 lipca 2010 r. Rada Ministrów przyjęła „Krajową Strategię Rozwoju Regionalnego 2010-2020: Regiony, Miasta, Obszary wiejskie” (KSRR), tj. kompleksowy średniookresowy dokument strategiczny odnoszący się do prowadzenia polityki rozwoju społeczno-gospodarczego kraju w ujęciu wojewódzkim. Krajowa Strategia Rozwoju Regionalnego wprowadza szereg modyfikacji sposobu planowania i prowadzenia polityki regionalnej w Polsce, a wraz z nimi różnych polityk publicznych mających największy wpływ na osiąganie celów określonych w stosunku do terytoriów. Wiele propozycji dotyczy zarządzania politykami ukierunkowanymi terytorialnie i obejmuje zagadnienia współpracy, koordynacji, efektywności, monitorowania i ewaluacji. Jednym z wyzwań sformułowanych w Krajowej strategii rozwoju regionalnego jest zapewnienie odpowiedniej infrastruktury transportowej i teleinformatycznej do wspierania konkurencyjności i zapewniającej spójność terytorialną kraju. W strategii podkreśla się znaczenie infrastruktury teleinformatycznej, tekst strategii i jej cele podchodzą do zagadnienia także szerzej, uwzględniając również miękkie aspekty, tzn. znaczenie kapitału ludzkiego i społecznego będącego m.in. podstawą do korzystania z infrastruktury teleinformatycznej. Jednym z celów strategicznych polityki regionalnej określonym w KSRR, jest efektywne wykorzystanie specyficznych regionalnych oraz terytorialnych potencjałów rozwojowych dla osiągnięcia celów rozwoju kraju, z strony nakierowanie na konkurencyjność regionów (www.mrr.gov.pl, 2010).

9.1.7 Długookresowa Strategia Rozwoju Kraju Polska 2030. Trzecia fala nowoczesności

Na początku lutego 2013 roku rząd przyjął Długookresową Strategię Rozwoju Kraju (DSRK). Jest to dokument wskazujący, w jakim kierunku ma się rozwijać Polska. DSRK rozwija i wskazuje kierunki interwencji na najbliższe 20 lat. Strategia zakłada wzrost wydatków w obszarze dziedzin prorozwojowych takich jak: edukacja, zdrowie, infrastruktura, badania i rozwój, kultura. Istotny nacisk kładziony jest w strategii na rozwój kompetencji cyfrowych obywateli, budowę całościowej sieci szerokopasmowego Internetu i rozwój e-usług publicznych. Jeden z głównych celów strategicznych formułowanych w dokumencie jest wprost nakierowany na kwestie cyfrowej gospodarki i cyfrowego społeczeństwa. Kwestie kompetencji cyfrowych wpisują się w jeden z trzech filarów Długookresowej strategii Rozwoju Kraju jakim jest Filar innowacyjności (modernizacji). Filar ten nastawiony jest na zbudowanie nowych przewag konkurencyjnych Polski opartych o wzrost KI (wzrost kapitału ludzkiego, społecznego, relacyjnego, strukturalnego) i wykorzystanie impetu cyfrowego, co daje w efekcie większą konkurencyjność (www.pi.gov.pl).

9.1.8 Średniookresowa Strategia Rozwoju Kraju 2020 Średniookresowa Strategia Rozwoju kraju jest dokumentem konkretyzującym zapisy Strategii Długookresowej, została przyjęta przez Radę Ministrów 25 września 2012 roku. Strategia wskazuje strategiczne zadania państwa do 2020 roku. Jej celem jest wzmocnienie i wykorzystanie gospodarczych, społecznych i instytucjonalnych

187

potencjałów zapewniających szybszy i zrównoważony rozwój kraju oraz poprawę jakości życia ludności. Wyznaczone obszary strategiczne dotyczą:

konkurencyjnej gospodarki,

spójności społecznej i terytorialnej,

sprawnego i efektywnego państwa. Priorytetowym zadaniem warunkującym rozwój kraju jest zwiększanie konkurencyjności gospodarki. Dlatego Strategia wspiera specjalizację regionów opartą na ich zasobach i możliwościach rozwojowych. Ponadto pilną potrzebą zaznaczona w Strategii jest wypracowanie nowych przewag konkurencyjnych, opartych na wiedzy, kapitale intelektualnym, kapitale społecznym i cyfryzacji (Strategia Rozwoju Województwa Podkarpackiego, 2013).

9.1.9 Strategia kierunkowa rozwoju informatyzacji Polski do roku 2013 oraz perspektywiczna prognoza transformacji społeczeństwa

informacyjnego do roku 2020 Dokument został przyjęty przez Radę Ministrów 29 czerwca 2005 roku. Skupia się przede wszystkim na strategii informatyzacji do 2013 roku. Ponieważ ten okres uznano za przełomowy dla wdrażania nowych technologii informatycznych. Jako cel tej strategii wskazano: wsparcie wzrostu ekonomicznego i społecznego poprzez skuteczną stymulację wykorzystania technik informacyjnych i komunikacyjnych we wszystkich obszarach życia istotnych dla rozwoju gospodarki opartej na wiedzy. Cel ten może zostać osiągnięty poprzez realizację zadań o charakterze inicjującym i stymulującym, w takich obszarach gospodarki opartej na wiedzy jak:

rozwój systemu powszechnie dostępnych usług elektronicznych w administracji publicznej, biznesie i ochronie zdrowia,

stymulacja tworzenia i rozwoju polskich zasobów cyfrowych w Internecie, w szczególności zasobów o istotnym znaczeniu dla konkurencyjnej pozycji polskiej gospodarki w UE, rozwoju przedsiębiorczości oraz zwiększenia spójności społecznej i gospodarczej,

rozwój infrastruktury teleinformatycznej państwa, w szczególności zapewnienie powszechnego szerokopasmowego dostępu do Internetu i usług świadczonych drogą elektroniczną i dostępnych w nim treści,

rozwój umiejętności niezbędnych do uczestnictwa w usługach społeczeństwa informacyjnego, co w szczególności spowoduje głęboką adaptację systemu edukacyjnego do gospodarki opartej na wiedzy.

Działania o charakterze stymulującym powinny zmierzać do:

zwiększenia podaży usług elektronicznych i wartościowych zbiorów cyfrowych,

rozwoju infrastruktury teleinformatycznej i umiejętności niezbędnych do korzystania z usług i treści.

Niniejszy dokument strategiczny skupia się głównie na strategii informatyzacji na okres 2007 - 2013, natomiast perspektywa rozwoju społeczeństwa informacyjnego do roku 2020 została przedstawiona ogólnie (Strategia kierunkowa rozwoju informatyzacji Polski, 2005).

188

9.1.10 Strategia Innowacyjności i efektywności gospodarki Strategia kładzie szczególny akcent na wzmacnianie współpracy oraz tworzenie warunków sprzyjających przedsiębiorczości, powstawaniu i wdrażaniu innowacji, a także efektywnemu korzystaniu z dostępnych zasobów ludzkich, finansowych, rzeczowych i naturalnych. Cel główny Strategii to wysoce konkurencyjna gospodarka (innowacyjna i efektywna) oparta na wiedzy i współpracy. Przez gospodarkę konkurencyjną należy rozumieć taką gospodarkę, która w relacji do innych krajów (UE, OECD) utrzyma lub osiągnie wyższą dynamikę wzrostu gospodarczego i zatrudnienia oraz doprowadzi do szybkiego zwiększenia poziomu życia obywateli. W ramach tej strategii adresowane są przede wszystkim kwestie wykorzystywania ICT w kontekście działalności gospodarczej, usług e-administracji dla przedsiębiorców, a także rozwoju infrastruktury teleinformatycznej. Wzrost zastosowań ICT w gospodarce jest uwarunkowany kompetencjami pracowników, dostępem do specjalistów w zakresie tych technologii, a także dobrym rozwojem infrastruktury technicznej. Strategia ta ma być realizowana przez:

wspieranie rozwoju infrastruktury telekomunikacyjnej w Polsce, upowszechnianie dostępu do szerokopasmowego Internetu oraz ograniczenie zjawiska wykluczenia informatycznego,

stworzenie warunków dla budowy i rozwoju sieci nowej generacji (NGN), stymulowanie wykorzystania technologii i narzędzi teleinformatycznych, w tym ICT, we wszystkich sektorach gospodarki, ze szczególnym uwzględnieniem sektora małych i średnich przedsiębiorstw,

stworzenie warunków sprzyjających rozwojowi sektora technologii informatycznych, telekomunikacyjnych i mediów elektronicznych,

wzmacnianie popytu na produkty i usługi ICT poprzez likwidację barier dostępu do szerokopasmowego Internetu i zwiększenie wykorzystania technologii cyfrowych przez społeczeństwo,

rozwój dynamicznego rynku cyfrowego, w tym otwarcie dostępu do treści, ułatwienie transakcji internetowych, budowanie zaufania do środowiska cyfrowego, wspieranie rozwoju e-usług (Strategia Innowacyjności i Efektywności Gospodarki, 2012).

9.1.11 Strategia Lizbońska Strategia ta została przyjęta w roku 2000 roku, jej głównymi celami na nadchodzącą dekadę było zintegrowanie systemów gospodarczych krajów członkowskich do poziomu najbardziej konkurencyjnej i dynamicznej gospodarki opartej na wiedzy w skali globalnej. Dlatego taki istotny stał się rozwój społeczeństwa informacyjnego i badań służących rozwojowi. W domenie społeczeństwa informacyjnego Strategia Lizbońska sformułowała silnie prospołeczne priorytety: powszechności dostępu do Internetu i usług on-line, zapewnienia kwalifikacji oraz umiejętności niezbędnych do życia i pracy w otoczeniu rozwiązań ICT, a także podjęcia działań zmierzających do eliminacji obszarów wykluczenia społecznego dzięki zastosowaniu nowoczesnych rozwiązań teleinformatycznych. Formalnym ich wyrazem stał się komunikat: eEuropa2002 – Społeczeństwo Informacyjne dla Wszystkich. Już kilka miesięcy później Komisja Europejska zaproponowała plan operacyjny oraz mechanizmy wdrożenia

189

założeń strategii eEuropa2005. Sformułowane w nim priorytety nie odbiegały od założeń strategii eEuropa2002, jednak obrane cele wskazywały na postulat ukierunkowania działań rządów krajów członkowskich w przeważającej mierze na budowę infrastruktury dostępowej oraz platform świadczenia usług drogą elektroniczną. Do roku 2005 miały one zbudować systemy nowoczesnych usług publicznych on-line w zakresie elektronicznej administracji (eGovernment), zdalnego nauczania (e - Learning) oraz e - Zdrowia (eHealth), a także środowisko dla dynamicznego prowadzenia biznesu on-line. Ponadto zadaniem władz publicznych stało się upowszechnienie dostępności szerokopasmowych łączy internetowych oraz bezpiecznej infrastruktury informacyjnej – jako katalizatorów korzystania z usług. Lata realizacji strategii eEuropa2005 (2002-2005) były czasem koncentracji działań władz regionów i krajów członkowskich UE oraz Komisji Europejskiej na zapewnieniu podaży e-usług publicznych (głównie elektronicznej administracji), rozbudowie zasobów treści multimedialnych i dostępnych on-line oraz szerokopasmowego dostępu do Internetu (Strategia kierunkowa rozwoju informatyzacji Polski, 2005).

9.1.12 Strategia Europa 2020 Strategia Europa 2020 jest nowym, długookresowym programem rozwoju społeczno-gospodarczego Unii Europejskiej, który zastąpił realizowaną od 2000 roku, Strategię Lizbońską. W opublikowanym 3 marca 2010 roku Komunikacie „Europa 2020 – Strategia na rzecz inteligentnego i zrównoważonego rozwoju sprzyjającego włączeniu społecznemu” podkreślona została potrzeba wspólnego działania państw członkowskich na rzecz wychodzenia z kryzysu oraz wdrażania reform umożliwiających stawienie czoła wyzwaniom związanym z globalizacją, starzeniem się społeczeństw czy rosnącą potrzebą racjonalnego wykorzystywania zasobów. W celu osiągnięcia powyższych założeń zaproponowano trzy podstawowe, wzajemnie wzmacniające się priorytety:

wzrost inteligentny (ang. smart growth), czyli rozwój oparty na wiedzy i innowacjach,

wzrost zrównoważony (ang. sustainable growth), czyli transformacja w kierunku gospodarki niskoemisyjnej, efektywnie korzystającej z zasobów i konkurencyjnej,

wzrost sprzyjający włączeniu społecznemu (ang. inclusive growth), czyli wspieranie gospodarki charakteryzującej się wysokim poziomem zatrudnienia i zapewniającej spójność gospodarczą, społeczną i terytorialną.

Podstawowymi instrumentami realizacji celów strategii Europa 2020 są opracowywane przez państwa członkowskie UE Krajowe Programy Reform oraz przygotowane przez KE inicjatywy przewodnie (ang. flagship initiatives), realizowane na poziomie UE, państw członkowskich, władz regionalnych i lokalnych. Te inicjatywy przewodnie to:

Unia innowacji – poprawa warunków ramowych dla innowacji oraz wykorzystanie innowacji do rozwiązania najważniejszych problemów społecznych i gospodarczych wskazanych w strategii Europa 2020;

Mobilna młodzież – poprawa jakości na wszystkich poziomach edukacji i szkoleń oraz zwiększanie atrakcyjności europejskiego szkolnictwa wyższego na arenie międzynarodowej;

http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/Strategia%20Europa%202020.pdf



http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/Unia%20innowacji.pdf

http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/Mlodziez.pdf

190

Europejska agenda cyfrowa – osiągnięcie trwałych korzyści gospodarczych i społecznych z jednolitego rynku cyfrowego, opartego na dostępie do szerokopasmowego Internetu;

Europa efektywnie korzystająca z zasobów – wsparcie zmiany w kierunku gospodarki niskoemisyjnej i efektywniej korzystającej z zasobów środowiska oraz dążenie do wyeliminowania zależności wzrostu gospodarczego od degradacji środowiska przyrodniczego;

Polityka przemysłowa w erze globalizacji – poprawa warunków dla przedsiębiorczości, zwłaszcza MŚP oraz wsparcie rozwoju silnej bazy przemysłowej, zdolnej do konkurowania w skali globalnej;

Program na rzecz nowych umiejętności i zatrudnienia – stworzenie warunków do unowocześnienia rynków pracy, przez ułatwienie mobilności pracowników i rozwój ich umiejętności, w celu zwiększenia poziomu zatrudnienia oraz zapewnienie trwałości europejskich modeli społecznych;

Europejski program walki z ubóstwem – zapewnienie spójności gospodarczej, społecznej i terytorialnej poprzez pomoc osobom biednym i wykluczonym oraz umożliwienie im aktywnego uczestniczenia w życiu ekonomicznym i społecznym (www.mg.gov.pl).

http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/Agenda%20cyfrowa.pdf

http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/resource-efficient_europe_pl.pdf

http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/Polityka%20przemyslowa.pdf

http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/Umiejetnosci.pdf

http://www.mg.gov.pl/files/upload/8418/Ubostwo.pdf

191

10. CZĘŚĆ IV

10.1 Regionalne uwarunkowania do tworzenia wspólnych przedsięwzięć biznesowych prowadzonych w formie

elektronicznej przez przedsiębiorstwa dokonujące wymiany w obszarze transgranicznym

Prowadzenie działalności gospodarczej nakierowane jest na osiąganie wyznaczonych celów biznesowych. Dla jego osiągnięcia niezbędna jest określona sekwencja działań definiowana jako proces biznesowy. Przedsiębiorstwo realizuje dwa rodzaje procesów biznesowych. Jedne o charakterze wewnętrznym i składają się na to takie elementy jak planowanie i prognozowanie poprzedzone analizą stanu obecnego, produkcja, magazynowanie, księgowość i controlling. Drugie to procesy biznesowe o charakterze zewnętrznym, wymagające udziału podmiotów zewnętrznych, którymi w praktyce gospodarczej najczęściej są inne przedsiębiorstwa. Obejmują marketing, sprzedaż, zaopatrzenie, ofertowanie, aukcje, czy zarządzanie: sprzedażą, relacjami z klientem, transportem, dystrybucję, magazynowanie. Współcześnie trudno jest wyobrazić sobie prowadzenie biznesu bez współpracy z innymi przedsiębiorstwami (ang. Business-to-Business – B2B), zwłaszcza, że współpraca przynosi wiele korzyści. Daje możliwość dotarcia z produktem, czy usługą do rynków z poza najbliższego, najczęściej regionalnego otoczenia, jednocześnie pozwala na radykalne obniżenie kosztów produkcji i dystrybucji. Obecna na rynku dynamika zmian wymusza konieczność natychmiastowego reagowania przez firmę na aktualne potrzeby klientów a realizacja tych potrzeb często możliwa jest tylko przy wykorzystaniu umiejętności partnera biznesowego. Powodem aliansu outsourcingowego z partnerem zewnętrznym jest najczęściej brak czasu na tworzenie kompetencji od zera we własnej firmie. To partnerstwo określane mianem sieci wartości ma prowadzić do wygenerowania atrakcyjnej oferty, czy produktu. Znaczenie parterów zewnętrznych jest szczególnie ważne w firmach prowadzących swoją działalność na elektronicznym rynku. Pierwszoplanową rolę w tej współpracy odgrywają tzw. integratorzy łańcucha wartości, czyli firmy dostarczające odpowiedniej infrastruktury informatycznej, zapewniającej sprawny przepływ informacji niezbędnej do prowadzenia działalności w ramach sieci wartości. Zaletą prowadzenia działalności na elektronicznym rynku jest dostęp do znacznie większej ilości potencjalnych parterów, chętnych do aliansu. Daje to możliwość eliminowania wielu barier na które napotykają przedsiębiorcy prowadzący swoją działalność poza Internetem związaną np. z brakiem potencjalnych parterów na lokalnym, czy regionalnym rynku. Funkcjonowanie na elektronicznym rynku wymaga parterów zewnętrznych, odpowiedzialnych za procesy zewnętrzne. Są to: integratorzy łańcucha wartości, pośrednicy zaufania, dostawcy usług domenowych, dostawcy systemów płatności, dostawcy Internetu, agencje interaktywne, centra danych, domy mediowie, sieci reklamowe, agregatorzy treści, twórcy treści, organizatorzy elektronicznych rynków, dostawcy oprogramowania, dostawcy sprzętu. Współpraca między firmami w modelu B2B zawsze odbywa się w określonych uwarunkowaniach o charakterze społecznym, gospodarczym, prawnym, kulturowym czy politycznym. Uwarunkowania te mogą mieć charakter globalny (światowy), europejski,

192

krajowy, regionalny i lokalny. Pojawia się cały szereg dodatkowych uwarunkowań w sytuacji prowadzenia wspólnych przedsięwzięć biznesowych prowadzonych przy wykorzystaniu narzędzi informatycznych w sytuacji kiedy partnerami biznesowymi mają być firmy zainteresowane wymianą gospodarczą w obszarze trans granicznym.

INTEGRATORZY ŁAŃCUCHA WARTOŚCI ZAOPATRZENIE SPRZEDAŻ

INTEGRATORZY ŁAŃCUCHA WARTOŚCI

Schemat 8: Schemat współpracy z innymi przedsiębiorstwami (alians outsourcingowy)

Źródło: Opracowanie własne Na uwarunkowania krajowe, czy regionalne związane z prowadzeniem działalności w formie elektronicznej w przedsiębiorstwach nakładają się dodatkowe zależności, jeśli ta działalność ma opierać się na współpracy z partnerami zagranicznymi zainteresowanymi wymianą transgraniczną. Wśród licznych definicji przedsiębiorczości można wskazać również definicje odnoszące się do tzw. przedsiębiorczości transgranicznej. Jest to rodzaj aktywności gospodarczej ukierunkowany na penetrację nowych rynków na terenie innego, sąsiedniego państwa w obszarach przygranicznych, sprowadzający się do zakładania przedsiębiorstwa, prowadzenia go i zarządzania nim; motywem przewodnim działań przedsiębiorcy jest wykorzystanie sąsiedztwa innego kraju do zdobycia nowego rynku zbytu na jego terenie (Reśko, 2010). Przedsiębiorczość

STRATEGICZNI PARTNERZY BIZNESOWI

NIESTRATEGICZNI PARTNERZY BIZNESOWI

PRZEDSIĘBIORSTWO

LOGISTYKA

PRODUKCJA MAGAZYNOWANIE

FINANSE ZARZĄDZANIE ZASOBAMI

LUDZKIMI

INFRASTRUKTURA

DOSTAWCY

POŚREDNICY

SPRZEDAWCY

POŚREDNICY

193

transgraniczna to zatem umiejętność dostrzegania i wykorzystywania nowych możliwości produkcyjnych, usługowych czy organizacyjnych na terenie sąsiedniego państwa, na nowych rynkach. W tej definicji nacisk położony jest na zachowania charakterystyczne dla postawy przedsiębiorczej, niekoniecznie związane z formalnym procesem rejestracyjnym nowego podmiotu gospodarczego na terenie innego państwa. Pod definicją przedsiębiorczości transgranicznej należy rozumieć nie tylko penetrację rynku zbytu sąsiedniego kraju. Aktywność przedsiębiorstwa transgranicznego może dotyczyć zaopatrzenia w surowce, usługi. Kluczowe znaczenie ma też penetracja danego obszaru po drugiej stronie granicy nakierowana na pozyskanie zasobów ludzkich. Dla firm szczególnie prowadzących działalność w formie elektronicznej to możliwość taniego pozyskania kapitału ludzkiego zasilającego przedsiębiorstwa w konsekwencji zwiększenia jego potencjału i poziomu konkurencyjności. Dla wielu firm decydujących się na przedsiębiorczość transgraniczną to jeden z głównych powodów takiej aktywności, pozwalający na znalezienie specjalistów z zakresu ICT, niejednokrotnie wykorzystywany jest również przez przedsiębiorstwa w celu obniżenia bieżących kosztów działalności, co wpływa na poprawę efektywności danej firmy. Prowadzenie biznesu w obszarze transgranicznym wymaga istnienia odpowiedniego otoczenia dla działalności gospodarczej, co z kolei zależy od wielu czynników, takich jak:

postawa społeczna mieszkańców,

tradycja przedsiębiorczości na terenie przygranicznym,

aktywność władz lokalnych, regionalnych i centralnych w kreowaniu czy dofinansowaniu różnych inicjatyw służących aktywizacji gospodarczej,

poziom edukacji. Na rozwój współpracy transgranicznej przedsiębiorstw mają też wpływ bariery i działania ją ograniczające (Białobrzeska, Kisiel, 2003). Do najważniejszych można zaliczyć:

słabą dostępność komunikacyjną,

brak partnera,

brak jasno określonych kompetencji władz lokalnych,

odmienność systemów gospodarczych,

bariery natury społecznej: ubóstwo, negatywne stereotypy, nieznajomość języka,

bariery ekonomiczne: brak kapitału, odmienne jednostki walutowe

bariery administracyjne: problem uznawalności dokumentów w krajach sąsiadujących.

Współczesne przedsięwzięcia biznesowe kształtowane są przez trzy wzajemnie powiązane procesy: globalizację, konkurencję i innowacje. Trwałą przewagę konkurencyjną i zdolność do tworzenia przedsięwzięć biznesowych prowadzonych coraz częściej w formie elektronicznej, uzyskują te regiony i miasta, na których terenie są skoncentrowane przedsiębiorstwa zdolne do tworzenia innowacji. Przedsiębiorstwa innowacyjne lokują się tam, gdzie uzyskują korzystne warunki rozwoju, coraz częściej są to przedsiębiorstwa w obszarze transgranicznym. Regionalnymi uwarunkowaniami Podkarpacia do tworzenia właśnie takich przedsięwzięć biznesowych w formie elektronicznej są czynniki jakościowe takie jak:

194

kwalifikacje,

niezawodna i szybka e-infrastruktura,

zaplecze naukowo-badawcze,

przyjazne i sprawne władze publiczne,

infrastruktura wspierania e-biznesu,

wraz z sieciowymi powiązaniami informatycznymi – rosnące znaczenie powiązań w procesie produkcji i konsumpcji.

Coraz ważniejszy dla tworzenia przedsięwzięć biznesowych na Podkarpaciu staje się nie tylko kapitał ludzki, na który składają się kwalifikacje i umiejętności poszczególnych ludzi, ale także kapitał społeczny, czyli umiejętność współdziałania, zaufanie, społeczna tkanka instytucjonalna, organizacje i stowarzyszenia społeczne wyznaczające sieci powiązań wewnątrz danego układu terytorialnego oraz w obszarze transgranicznym. Co ważniejsze gospodarka regionalna Podkarpacia ulega segmentacji – segment „wysoki”, wytwarzający produkty i oferujący usługi o znaczącym ładunku innowacyjnym w formie elektronicznej, oddziela się od segmentu niskiego, konkurującego kosztem produkcji. Segment wysoki uzyskuje trwałą przewagę konkurencyjną, segment niski jest zagrożony w uzyskanej już przewadze komparatywnej przez potencjalnie tańszego producenta oferującego usługi w formie elektronicznej. Rośnie także rola czynników endogennych rozwoju regionalnego i lokalnego w tworzeniu wspólnych przedsięwzięć biznesowych, ponieważ procesy rozwoju stają się coraz bardziej „sterytorializowane” i uzależnione od materialnych i niematerialnych cech miejscowego środowiska biznesowego. Istotne jest także to, że maleje sprawcza rola polityki władz publicznych Podkarpacia w tworzeniu wspólnych przedsięwzięć biznesowych, ponieważ rozwój regionalny i lokalny mniej obecnie zależą od wielkich inwestycji finansowanych przez sektor publiczny, a znacznie silniej od decyzji autonomicznych podmiotów gospodarczych szukających korzystnych rozwiązań jakimi są rozwiązania elektroniczne. Rolą władzy publicznej województwa podkarpackiego przestaje być przyznawanie subsydiów i zwolnień podatkowych itp., a jej obecnym zadaniem jest tworzenie innowacyjnego e-środowiska i dobrego „klimatu dla przedsiębiorczości” m.in. dokonującej wymiany w obszarze transranicznym. Zachęty przyjmują obecnie postać grantów inwestycyjnych oraz działań poprawiających warunki, w jakich firma ma działać.

195

11. CZĘŚĆ V

11.1 Polityka i narzędzia wsparcia dla przedsiębiorstw prowadzących działalność biznesową w formie elektronicznej

Koncentrując się na uwarunkowaniach regionalnych mających wpływ na tworzenie wspólnych przedsięwzięć biznesowych prowadzonych w formie elektronicznej przez przedsiębiorstwa dokonujące wymiany w obszarze trans granicznym należy wskazać na stan wykorzystania i dostępność narzędzi ICT i rozwiązań e-biznesowych w przedsiębiorstwach, wskazać bariery i możliwości. Istniejące uwarunkowania o charakterze społecznym, gospodarczym i inne mają wpływ na osiągane korzyści z tworzenia i prowadzenia wspólnych przedsięwzięć. Pojawia się więc pytanie w jaki sposób współpracujące firmy mogą wykorzystać potencjał regionu, w którym funkcjonują. Potencjał regionu obejmuję nie tylko sferę gospodarczą i zbiorowość przedsiębiorstw, ale również szeroko pojętą infrastrukturę okołobiznesową, polityczną, społeczną, oraz wszelkie relacje zachodzące pomiędzy tymi wymiarami, determinujące rozwój współczesnych przedsiębiorstw. Dla stworzenia warunków do współpracy, szczególnie tej mającej przekraczać granicę niezbędna jest budowa unikalnego klimatu do rozwijania takich związków. Jak zauważył M. Strużycki klimat ten, wynika zwykle z mniejszej przestrzeni ekonomicznej, większej wiedzy o zasobach materialnych i ludzkich, emocjonalnych związków kulturowych, poszanowania tradycji, możliwości indywidualnego wykorzystania jednostek przedsiębiorczych, wybitnych, z talentem do przedsiębiorczości w zakresie kooperacji itp. Współpraca jest wówczas naturalnym zjawiskiem skupiającym podmioty wokół łatwiejszych do określenia celów, lepszej wiedzy o możliwościach i większej ambicji do osiągnięcia czegoś na swoim terenie, przy akceptacji zarówno władz, jak i układów podmiotowych, więzi zawodowych itp (Strużycki, 2004, s. 65). Kluczowym problemem w województwie podkarpackim w zakresie rozwoju społeczeństwa informacyjnego a tym samym firm chcących prowadzić działalność elektroniczną jest niski poziom korzystania z szerokopasmowego dostępu do Internetu, oraz pogłębiające się zjawisko wykluczenia cyfrowego wśród konsumentów chcących korzystać z oferty firm prowadzących działalność w sieci. Wśród przyczyn występowania problemu kluczowego należy wymienić:

brak w województwie podkarpackim technicznej infrastruktury telekomunikacyjnej – kanalizacji telekomunikacyjnej oraz kabli światłowodowych, które mogłyby utworzyć kompletną warstwę fizyczną sieci szerokopasmowej;

brak finansowej rentowności inwestycji infrastrukturalnych umożliwiających przyłączenie nowych użytkowników do sieci;

niska dostępność usług dzierżawy włókien światłowodowych oraz kanalizacji telekomunikacyjnej na lokalnym rynku telekomunikacyjnym;

niski potencjał ekonomiczny podmiotów dysponujących infrastrukturą telekomunikacyjną, co uniemożliwia rozwój usług dostępu do szerokopasmowego Internetu;

196

niewielka ilość Publicznych Punktów Dostępu do Internetu i tzw. Hotspotów na terenie województwa podkarpackiego.

Problem ten w sposób bezpośredni przekłada się m.in. na niski stopień wykorzystania nowoczesnych ICT przez przedsiębiorstwa i mieszkańców, gorsze uwarunkowania dla rozpoczęcia i prowadzenia działalności gospodarczej, techniczne trudności we współpracy z innymi przedsiębiorstwami, ograniczenia związane z przepustowością łącza, uboga oferta usług świadczonych droga elektroniczną przez potencjalnych parterów biznesowych w regionie (jak wynika z opracowania „Analiza oraz zaproponowanie wiarygodnych scenariuszy operacyjnych e-handlowania” w ramach projektu „Wsparcie regionalnej transgranicznej e-współpracy”. Badane przedsiębiorstwa w województwie podkarpackim nie wykorzystują w sposób właściwy innowacyjnych rozwiązań wykorzystywanych w procesach komunikacji).

Rysunek 9: Stan szkieletowych sieci informatycznych w województwie podkarpackim

(stan na 2011 roku) Źródło: Podkarpackie Biuro Planowania Przestrzennego w Rzeszowie

Rozwiązaniem dającym szansę na likwidację tej kluczowej bariery jest poprawa infrastruktury informatycznej, na terenie województwa podkarpackiego. Punktem zwrotnym mogłaby być realizacja projektu Sieć Szerokopasmowa Polski Wschodniej (SSPW), w ramach którego planowana jest budowa wydajnej szkieletowej sieci światłowodowej, spełniającej wymogi stawiane tzw. sieciom następnej generacji (NGN). Projekt zakłada przygotowanie obiektów (punktów dystrybucyjnych), stanowiących punkty styku z operatorami sieci dostępowych. Sieć będzie otwarta na równych

197

zasadach dla wszystkich przedsiębiorców telekomunikacyjnych chcących oferować usługi szerokopasmowe lub ich nowoczesne zastosowania wszystkim mieszkańcom i przedsiębiorcom z regionu, w tym dla tych, którzy w oparciu o tę infrastrukturę będą rozbudowywać własne systemy dostępu szerokopasmowego. Celem polityki regionalnej w województwie podkarpackim powinna być likwidacja tzw. białych i szarych obszarów dzięki budowie dostępowej i abonenckiej sieci światłowodowej, poprawa stanu nasycenia infrastrukturą techniczną terenu województwa prowadząca do zwiększenia dostępności nowoczesnych usług świadczonych za ich pośrednictwem, poprawa konkurencyjności pomiędzy świadczeniodawcami usług dostępowych.

Rysunek 10: Przebieg sieci planowanej do realizacji w ramach projektu SSPW oraz

lokalizacji węzłów w województwie podkarpackim (zgodnie z kryterium NGA) Źródło: Urząd Marszałkowski Województwa Podkarpackiego

Wśród regionalnych uwarunkowań w województwie podkarpackim mających wpływ na poziom współpracy przy przedsięwzięciach biznesowych prowadzonych w formie elektronicznej istotną barierą jest brak świadomości przedsiębiorców, co do znaczenia wpływu posiadania odpowiedniej kadry na sukces w e-biznesie. Korzyści z prowadzenia e-biznesu są często widoczne po dłuższym okresie czasu, po całkowitym zakończeniu integracji różnych obszarów funkcjonalnych w przedsiębiorstwie. Zawsze

198

tego typu działania wymagają posiadania kadry o odpowiednim przygotowaniu w zakresie technologii informacyjnych.

Wykres 39: Zatrudnienie specjalistów z zakresu ICT, systemy ERP, SCM, CRM w małych i

średnich przedsiębiorstwach w województwie podkarpackim i w UE Źródło: Raport „Analiza oraz zaproponowanie instalowania oraz adopcji e-rozwiązań dla firm” w ramach projektu „Wsparcie trans granicznej regionalnej e-współpracy” Rzeszów

2013 roku

0% 5% 10% 15%

Specjaliści ICT

ERP

SCM

CRM

10%

10%

6%

15%

14%

11%

10%

10%

Unia Europejska

podkarpackie

199

12. CZĘŚĆ VI

12.1 Proponowane działania wspierające politykę regionalną dla rozwoju e-współpracy w rozwoju transgranicznej wymiany

handlowej

Racjonalne działania ze strony regionalnych „aktorów” powinny polegać na wielopłaszczyznowej zmianie w istniejącym systemie edukacyjnym. Zmiany te powinny dotyczyć zarówno szkolnictwa ogólnego, jak zawodowego oraz wiązać się tak z dostosowaniem programów do faktycznych potrzeb rynku pracy w obszarze e-biznesu, czy zmianą jego struktury (dopasowaniem kierunków, na których prowadzone jest kształcenie do potrzeb e-biznesu). Działania takie powinny być inicjowane przede wszystkim przez instytucje samorządowe pełniące rolę organów założycielskich publicznych instytucji edukacyjnych. Istotną rolę w tym obszarze mają również podmioty działające w sferze otoczenia biznesu - takich jak izby branżowe, PARP (poprzez Krajowy System Usług i Krajową Sieć Innowacji), urzędy pracy czy też rady zatrudnienia. Konieczna jest współpraca o charakterze eksperckim z samorządami w zakresie wyznaczania celów działań edukacyjnych, zakresu potrzebnych kwalifikacji i umiejętności dla kadry działającej w sferze Biznesu elektronicznego. Do barier e-współpracy należy również zaliczyć koszt uruchomienia działalności on-line, czy przejścia na działalność on-line. Problemem zwłaszcza wśród firm sektora MŚP może okazać się zakup np. ekspertyzy dotyczącej sposobów wykorzystania technologii informacyjnych w działalności firmy. Jest to szczególnie widoczne w tych regionach, gdzie dochodowość w przeliczeniu na 1 przedsiębiorstwo jest niska a do takich należy województwo podkarpackie. Rozwiązanie problemu kosztów rozpoczęcia działalności gospodarczej lub przejścia na biznes elektroniczny może nastąpić m.in. poprzez:

zwiększenie dostępności dotacji na rozpoczęcie działalności gospodarczej z urzędów pracy,

złagodzenia kryteriów przyznania dofinansowania przedsięwzięć e-usługowych w ramach działań wspierania działalności gospodarczej w dziedzinie gospodarki elektronicznej ze środków UE,

zwiększenie dostępności kredytów,

rozszerzenie działalności inkubatorów przedsiębiorczości,

poszerzenie dostępności ośrodków doradczych. Wśród propozycji wspierających e-współpracę transgraniczną przedsiębiorstw, podejmowanych w ramach polityki regionalnej można wymienić następujące działania:

doradztwo i wsparcie dla przedsiębiorstw, chcących rozwinąć e-współpracę z podmiotami z drugiej strony granicy, w tym doradztwo i szkolenia np. z zakresu prawa podatkowego, procedur inwestycji, szkolenia językowe itp.,

działania ułatwiające wspólnej korzystanie z infrastruktury badawczej przez instytucje z obu stron granicy,

działania promocyjne, wspierające tworzenie i rozwój powiązań kooperacyjnych między firmami, organizacja targów, prezentacji, konferencji,

działania wspierające tworzenie klastrów transgranicznych,

200

prowadzenie badań marketingowych realizowanych na rzecz przedsiębiorstw, klastrów i instytucji wsparcia biznesu w zakresie wprowadzania na rynek nowych usług i produktów,

wdrażanie narzędzi informatycznych, w tym bazy danych, serwisy internetowe, portale społecznościowe, aplikacje komputerowe, na telefony komórkowe i tablety w zakresie informacji, ułatwiające tworzenie powiązań kooperacyjnych między firmami.

doradztwo w zakresie opracowywania biznesplanów i programów wdrożeniowych dla inwestycji współpracujących przedsiębiorstw, kooperatyw, instytucji,

dwustronne (tzn. angażujące przedsiębiorców/izby gospodarcze i organizacje przedsiębiorców oraz jednostki sfery B+R, w tym szkoły wyższe) programy stażowe i stypendialne.

W ramach polityki regionalnej nakierowanej na rozwój współpracy przedsiębiorstw w obszarze transgranicznym za celowe wydaje się również podejmowanie działań po obu stronach granicy związanych z wdrażaniem programów kształcenia oraz modelowych rozwiązań w zakresie tworzenia systemów kształcenia ustawicznego. Ważnym działaniem likwidującym, lub pozwalającym przekroczyć w przyszłości bariery we współpracy przedsiębiorstw może okazać się koordynacja systemów kształcenia zawodowego na poziomie ponadgimnazjalnym i wyższym (np. komplementarne programy kształcenia), wspólne programy wymiany uczniów, studentów i nauczycieli, wspólne programy kształcenia nauczycieli; wspólna promocja oferty edukacyjnej w celu przyciągania studentów i kadry naukowej z zagranicy, transfer dobrych praktyk w zakresie zarządzania w szkolnictwie wyższym, finansowania systemów szkolnictwa wyższego oraz przyciągania studentów i kadry naukowej z zagranicy. Przedsięwzięcia w tych obszarach bardzo zbliżają regiony po obu stronach granicy, co jest niezbędne dla prawidłowego rozwoju przedsiębiorczości transgranicznej. Zasadnym wydaje się więc wspieranie przez władze regionalne działań i inicjatyw na rzecz integracji młodzieży i budowania wspólnej tożsamości, np. poprzez skoordynowane programy nauczania związane z historią i dziedzictwem kulturowym oraz tworzenie klas dwujęzycznych. Jak pokazuje doświadczenie wielu regionów przygranicznych w kontaktach gospodarczy brakuje dziś osób, które bardzo dobrze posługiwałby się dwoma językami. Powyższe propozycje działań, których adresatem jest polityka regionalna mają charakter „miękki” i powinny być komplementarne z bezpośrednim wsparciem dla przedsiębiorstw. Głównym źródłem finansowego wsparcia dla przedsiębiorstw w kończącej się perspektywie finansowej UE były m.in. środki z na realizację działań w ramach:

Programu Operacyjnego Innowacyjna Gospodarka (POIG) - 3,9 mld euro,

Programu Operacyjnego Rozwój Polski Wschodniej (PO RPW) - 2,67 mld euro,

Programu Operacyjnego Kapitał Ludzki (POKL) - 672 mln euro. Łącznie Polska Agencja Rozwoju Przedsiębiorczości zarządzająca funduszami z budżetu państwa i Unii Europejskiej, przeznaczonymi na wspieranie przedsiębiorczości i innowacyjności oraz na rozwój zasobów ludzkich w ramach programów operacyjnych

201

wydatkowała w latach 2007-2013 kwotę ponad 7 mld zł. W ramach osi 1-6 PO IG zrealizowano w województwie podkarpackim 360 projektów na łączną sumę ok. 1,2 mld zł. Finansowanie UE odbywa się ponadto w ramach dwóch kategorii: finansowania bezpośredniego w formie dotacji oraz finansowania pośredniego poprzez krajowych i lokalnych pośredników. W finansowanie małych i średnich przedsiębiorstw zaangażowane są m.in.: Europejski Bank Inwestycyjny (EBI) dla MŚP, Europejski Fundusz Inwestycyjny (EFI) na rzecz MŚP, Program JEREMIE – lepszy dostęp do finansowania dla małych przedsiębiorstw na szczeblu regionalnym. Dla przedsiębiorstw prowadzących działalność w formie elektronicznej głównym źródłem finansowania było działanie 8.1 „Wspieranie działalności gospodarczej w dziedzinie gospodarki elektronicznej” z Programu Operacyjnego Innowacyjna Gospodarka. Wsparcie mogły otrzymać projekty których celem działania było stymulowanie rozwoju rynku usług świadczonych w formie elektronicznej poprzez wsparcie mikro- i małych przedsiębiorców. Dofinansowaniem objęte zostały projekty polegające na świadczeniu e-usługi. Projekt mógł również obejmować wytworzenie produktów cyfrowych, koniecznych do świadczenia e-usługi. Zapotrzebowanie wśród przedsiębiorców na taką formę wsparcia okazało się bardzo duże. W Regionalnym Programie Operacyjnym Województwa Podkarpackiego wsparcie dla firm było tematem przewodnim Osi 1. RPO Konkurencyjna i innowacyjna gospodarka. W ramach 894 projektów beneficjenci otrzymali wsparcie w wysokości 996,4 mln zł, przy czym całkowita wartość realizowanych przez nich przedsięwzięć wyniosła 1,8 mld zł.

202

13. CZĘŚĆ VII

13.1 Proponowane działania innowacyjne w zakresie cyfrowego rozwoju regionu Podkarpacia

W raporcie przygotowanym przez zespół doradców premiera pt.: Polska 2030 wskazuje się, iż w perspektywie 2030 roku konieczne jest wdrożenie warunków do uzyskania prorozwojowego impetu cyfrowego, w tym powszechności dostępu i korzystania z szerokopasmowego Internetu. Istotne jest także wykorzystanie technologii informacyjno-technologicznych (TIK) we wszystkich sektorach gospodarki, stworzenie warunków dla podaży wysokiej jakości treści publicznych, a także poprzez udostępnienie w sieci otwartych zasobów publicznych oraz wprowadzenie takich regulacji technologii cyfrowych, które służyć będą rozwojowi sieciowych form życia publicznego i kapitału społecznego. Państwa i gospodarki w tym również regiony, które najszybciej i w najwyższym stopniu wykorzystają impet cyfrowy do trwałego przekształcenia sposobów swego funkcjonowania, uzyskają długoterminową przewagę konkurencyjną.( pn2.pk.edu.pl, 2013) Uważa się, że procesy cyfryzacji będą w przewidywalnej przyszłości jednym z najsilniejszych czynników rozwojowych. Dlatego w polityce rozwoju powinny być traktowane w sposób priorytetowy i zintegrowany. Zakłada się, że w ramach nowej perspektywy finansowej UE 2014-2020jednym z trzech głównych celów planowanych do osiągnięcia jest zwiększanie konkurencyjności gospodarki, czemu ma służyć m.in. zwiększenie wykorzystania technologii informacyjno-komunikacyjnych. Cel ten ma zostać osiągnięty poprzez następujące priorytety: Zapewnienie pełnego dostępu do sieci szerokopasmowych. Wzmocnienie zastosowania TIK w usługach publicznych:

rozwój e-usług sektora publicznego;

tworzenie otwartych zasobów publicznych; Zwiększenie zastosowania TIK w małych i średnich przedsiębiorstwach:

poprawa funkcjonowania i organizacji procesów zarządczych w przedsiębiorstwach;

wsparcie zastosowania TIK w produkcji i usługach;

wsparcie z zakresu e-handlu; Wzrost korzystania z TIK w grupach zagrożonych wykluczeniem cyfrowym;

wsparcie na rzecz zwiększenia kompetencji cyfrowych;

wsparcie e-integracji nakierowane na grupy zagrożone wykluczeniem cyfrowym.

Zgodnie z przyjętymi założeniami programowymi szerszemu wykorzystaniu technologii cyfrowych w gospodarce europejskiej służyć będzie wsparcie TIK w małych i średnich przedsiębiorstwach, jako innowacyjnych rozwiązań elektronicznych. W tym obszarze wspierane będą procesy zarządcze, produkty i usługi oraz e-handel w małych i średnich przedsiębiorstwach oraz współpraca między partnerami biznesowymi w modelu B2B. Proponując działania innowacyjne w zakresie rozwoju cyfrowego województwa podkarpackiego można odwołać się do doświadczeń bogatych regionów UE. Wiele działań i rozwiązań o charakterze imitacyjnym przeniesionych z krajów wysoko

203

rozwiniętych w odniesieniu do poziomu rozwoju społeczno-gospodarczego województwa podkarpackiego będzie miało charakter innowacyjny. Zaniechania w obszarze gospodarki opartej na wiedzy, kapitału intelektualnego oraz wykorzystywania technologii informacyjno-komunikacyjnych (TIK) spowodują, że dystans regionu Podkarpackiego wobec wiodących regionów UE w nauce, kreatywności i innowacyjności, czy technice będzie się powiększał. Wprowadzanie innowacji w zakresie rozwoju cyfrowego regionu powinno być jednym z kluczowych elementów strategii doganiania województwa. Wyróżnia się innowacje:

produktowe,

procesowe,

usługowe. Innowacje produktowe i procesowe, traktowane są jako przejaw postępu technicznego. Innowacja usługowa to wprowadzenie na rynek usługi, która jest nowa lub jest postrzegana przez kogoś jako nowa. Jest to zatem usługa, która oferuje konsumentowi nową korzyść lub wartość. Innowacja taka polega na zmianie charakterystyki istniejącej usługi, ewentualnie zaproponowanie nowej. Powstanie innowacji wymaga powstania środowiska w którym będą one generowane. Patrząc na obecne doświadczenia związane z funkcjonowaniem mechanizmów wsparcia współpracy transgranicznej ze środków pomocowych UE ważnym rozwiązaniem systemowym, które z pewnością miałoby wpływ na powstanie transgranicznego środowiska innowacyjnego powinna być możliwość udziału przedsiębiorstw sektora małych i średnich przedsiębiorstw z obu stron granic w projektach realizowanych w ramach EWT w przyszłym okresie programowania. Ich udział mógłby przyczynić się do zwiększenia innowacyjnego charakteru projektów, wypracowania nowych rozwiązań, czy też nowych koncepcji. Wśród korzyści wymienić należy korzyści finansowe, korzyści w postaci wypracowania nowych rozwiązań, oraz korzyści o charakterze „miękkim”, związane z rozwojem kapitału ludzkiego, podnoszeniem kompetencji pracowników, czy też nawiązaniem trwałej współpracy pomiędzy firmami i instytucjami z obu stron granicy. W przypadku województwa podkarpackiego uruchomienie sieciowej platformy handlowej adresowanej do przedsiębiorców zainteresowanych współpracą w modelu B2B z polsko-słowackiego pogranicza, której autorami są realizatorzy projektu pt.: „Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy” dofinansowanego ze środków Programu Współpracy Transgranicznej Rzeczpospolita Polska - Republika Słowacka 2007-2013 będzie miało charakter innowacji cyfrowej. Według pomysłodawców stworzenie platformy ma na celu zastosowanie bezproblemowego, wielokryteriowego wyszukiwania potencjalnych partnerów, udoskonalenie negocjacji i tworzenia dokumentów handlowych między polskimi a słowackimi firmami w regionie. Dla wyeliminowania barier natury językowej oraz w obszarze standaryzacji komunikacji handlowej zostaną stworzone koncepcje tłumaczeń automatycznych (ontologia). Wspomniane koncepcje zabezpieczą rejestrację, wyszukiwanie oraz negocjacje w narodowych językach z wykorzystaniem standardowych pojęć handlowych. Elektroniczna platforma będzie pomocne w tworzeniu nowych połączeń współpracy i wymiany pomiędzy firmami z regionów przygranicznych poprzez zwiększenie efektywności ich procesów handlowych. Jej codzienne użytkowanie będzie też generatorem kolejnych rozwiązań w zakresie pogłębiania współpracy.

204

Wśród propozycji działań innowacyjnych w zakresie cyfrowego rozwoju regionu Podkarpacia w kontekście współpracy transgranicznej konieczne są nowatorskie rozwiązania w dostępności telekomunikacyjnej. Połączenia telekomunikacyjne pomiędzy dwoma bliskimi regionami, położonymi po dwóch stronach granicy są połączeniami międzynarodowymi, a przez to drogimi. To istotna i jedna z podstawowych barier dla osób mających rodzinę, przyjaciół lub partnerów handlowych za granicą oraz dla osób, które pracują w jednym kraju, a mieszkają w drugim. Budowa transgranicznych sieci komputerowych mogłaby znakomicie obniżyć koszty lokalnej telekomunikacji. Podobnie jak budowa sieci dostępowej „ostatniej mili” w rzadko zaludnionym obszarze przygranicznym może być nieopłacalna. W przypadku, gdy po drugiej stronie granicy leży większe miasto, połączenie z tym miastem może być znacznie tańsze. Wśród propozycji rozwiązań innowacyjnych w zakresie TIK należy również wskazać te o znaczeniu wyłącznie lokalnym, czy regionalnym. Wiele z nich już funkcjonuje w codziennym życiu, ale warto byłoby je przenosić na grunt współpracy transgranicznej. Na przykład kierowanie do turystów i mieszkańców regionów przygranicznych, informacja o cenach i zasadach realizacji usług w sąsiednim kraju, np. usług fryzjerskich czy dentystycznych, wraz z możliwością rezerwacji wizyty drogą elektroniczną to dobre praktyki i innowacje których przedsiębiorcy i konsumenci oczekują po obu stronach granicy.

13.2 Rekomendacje dla samorządów regionalnych

Środowiska gospodarcze, społeczne, polityczne, czy naukowe formułują liczne postulaty dotyczące wspierania przedsiębiorstw sektora MSP, z uwagi na ich kluczową rolę w rozwoju regionalnym. Ich wyrazem są obecnie rozbudowane systemy wspomagania MSP w tym przedsiębiorstw prowadzących działalność w formie elektronicznej, o charakterze programowym, jak również instytucjonalnym. Na poziomie regionalnym realizacja tych postulatów odbywa się poprzez zastosowanie różnorodnych instrumentów wspierania rozwoju sektora MSP, które w sposób pośredni lub bezpośredni oddziaływają na przedsiębiorstwa. Instrumenty pośrednie mające charakter powszechny nakierowane są na tworzenie korzystnych warunków ekonomicznych, gospodarczych i społecznych dla funkcjonowania przedsiębiorstw sektora MSP. W oparciu o przeprowadzone analizy w ramach projektu pt.: „Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy” kluczowe w województwie podkarpackim wydają się instrumenty wsparcia nakierowane na rozwój infrastruktury informatycznej regionu, wspieranie inwestycji dokonywanych przez regionalne firmy sektora MSP, ale również inwestorów z innych regionów oraz z zagranicy. Ponad to wspieranie rozwoju instytucji otoczenia przedsiębiorczości, w szczególności podejmujących działania innowacyjne i wysokotechnologiczne, a także wspieranie rozwoju branży informacyjnej oraz usług konsultacyjno doradczych. Jak podkreślają autorzy tych opracowań analizowane przedsiębiorstwa MSP województwa podkarpackiego niewystarczająco wykorzystują Internet w procesach gospodarczych. Wydaje się być uzasadnione, iż zwiększenie aktywności na tym polu powinno być związane z prowadzeniem szkoleń oraz wprowadzeniem założeń rozwoju e-handlowania w strategiach rozwoju samorządów lokalnych. Doprowadzenie do kontraktu handlowego jest często trudne w środowisku MSP w relacjach transgranicznych, wynika to przede wszystkim z różnic pomiędzy istniejącymi

205

systemami gospodarczymi oraz stopniem wykorzystania technologii IT. Budowa systemu, który w dużej mierze może poprawić realizację zadań gospodarczych staje się bardzo istotną kwestią rozwojową. Jest to narzędzie podnoszące konkurencyjność podmiotów gospodarczych oraz posiada bardzo istotne znaczenie w procesie budowy zaufania pomiędzy podmiotami gospodarczymi. System taki powinien zapewnić narzędzia do uproszczenia transakcji wymiany handlowej, monitoring pomyłek lub automatyczne wypełnienie danych(Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy , 2013, s. 47). Małe i średnie firmy w województwie podkarpackim mają szansę na pełniejszy rozwój, pod warunkiem faktycznego włączenia się w sieć instytucji otoczenia biznesu oraz istnienia kompleksowego wsparcia ze strony instytucji publicznych (Ibidem, 2013, s. 46). Instrumenty bezpośredniego wspierania rozwoju sektora przedsiębiorstw MSP to te które mogą być bezpośrednio pozyskiwane i wykorzystywane przez firmy. Ich dostępność dla przedsiębiorcy wynika ze spełniania określonych kryteriów. Instrumenty te wynikają z przepisów prawa lub są oferowane przez instytucje otoczenia biznesu, które zajmują się udzielaniem wsparcia dla firm sektora MSP. Instrumenty te dzieli się na finansowe i niefinansowe. Do pierwszej grupy zalicza się:

kredyty i pożyczki,

poręczenia i gwarancje,

leasing,

faktoring,

dotacje,

ulgi podatkowe Do drugiej grupy instrumentów niefinansowych zaliczają się:

instrumenty szkoleniowe,

instrumenty prawne,

instrumenty doradcze,

instrumenty informacyjne,

instrumenty organizacyjne,

instrumenty regulacyjne. Jako główne bariery w korzystaniu z handlu elektroniczne podkarpackie firmy wymieniły wielkość firmy oraz koszt i poziom skomplikowania technologii. Jednym ze sposobów zmniejszenia tych barier jest zwiększenie poziomu korzystania z prostych i tanich lub darmowych rozwiązań Open Source poprzez kształcenie specjalistów ICT, kształcenie użytkowników w dziedzinie ICT oraz zapewnianie menedżerom odpowiednich informacji o ICT i e-biznesie ( Analiza oraz zaproponowanie instalowania oraz adopcji e-rozwiązań dla firm, 2013, s. 43). Przedsiębiorcy oczekują od władz samorządowych bardziej intensywnego i konsekwentnego lobbowania na rzecz sektora MSP i promocji firm z regionu na rynku krajowym i unijnym. Ponadto działania samorządów powinny obejmować zmianę klimatu i podejścia urzędników do problematyki firm sektora MSP na bardziej wspierającą i partnerską. Wspieranie rozwoju małych i średnich przedsiębiorstw może więc być realizowane poprzez likwidację i ograniczenie barier rozwojowych tego sektora, jak i wprowadzanie instrumentów stymulujących ten rozwój.

207

PODSUMOWANIE

Trwałą przewagę konkurencyjną i zdolność do tworzenia przedsięwzięć biznesowych prowadzonych coraz częściej w formie elektronicznej, uzyskują te regiony i miasta, na terenie których są skoncentrowane przedsiębiorstwa zdolne do tworzenia innowacji. Województwo podkarpackie jest bardzo zróżnicowane pod względem poziomu innowacyjności, niektóre obszary wymagają większej uwagi i pomocy. Zdolność do tworzenia innowacji staje się coraz ważniejszym czynnikiem warunkującym długookresowe powodzenie ekonomiczne, a opiera się na działalności badawczo-rozwojowej. Obecnie firmy i przedsiębiorstwa z regionu Podkarpacia są świadome konieczności wprowadzania innowacji do swojej działalności, zaczynają także uwzględniać w swoich planach współpracę z jednostkami naukowo-badawczymi. Współczesne procesy rozwojowe w coraz większym zakresie przebiegają w specyficznym układzie wzajemnych powiązań. Obejmują swoim zakresem przedsiębiorstwa, instytucje naukowo-badawcze i pozarządowe oraz administrację publiczną. Dlatego coraz istotniejszą rolę odgrywają ośrodki innowacji i przedsiębiorczości. Główne zadania tych instytucji dotyczą działań służących zwiększaniu kreatywności, przedsiębiorczości i innowacyjności, prowadzących do efektywniejszego wykorzystania lokalnych czynników wzrostu. W województwie podkarpackim działa wiele takich podmiotów, które mogą wesprzeć rozwój regionalnych klastrów, w tym instytucje z sektora nauki, administracji, a także instytucje z otoczenia biznesu. Mimo to przedsiębiorstwa z województwa podkarpackiego nie wykorzystują w pełni możliwości jakie dają im technologie teleinformatyczne. W poszczególnych obszarach aktywności związanych z wykorzystaniem ICT podmioty z Podkarpacia co prawda wyróżniają się na tle przedsiębiorstw z innych województw Polski Wschodniej, ale w porównaniu ze średnią krajową czy też bardziej rozwiniętymi województwami tracą bardzo dużo. Powodów takiego stanu rzeczy jest wiele. Jak wskazują dane na temat dostępu do Internetu oraz barier w tym dostępie nadal problemem są finanse, czyli koszty posiadania łącza. Większym problemem wydaje się jednak mentalność przedsiębiorców, niechęć do zmian lub być może po prostu niewiedza co do możliwości jakie dają nowoczesne rozwiązania ICT. Wykorzystanie ICT powinno być tym większe im trudniej jest przedsiębiorstwu gospodarować w sowim realnym otoczeniu. Dobrze zaimplementowane oprogramowanie to inwestycja, która jednak zwraca się w postaci zwiększonego portfela zamówień, redukcji kosztów i czasów reakcji na zdarzenia gospodarcze, poprawy efektywności działań i dopasowania do potrzeb nawet indywidualnego klienta. Głównym celem e-rozwiązań na Podkarpaciu jest efektywne uczestnictwo jednostek, społeczności, przedsiębiorstw prywatnych i publicznych we wszystkich wymiarach społeczeństwa i gospodarki opartej na wiedzy poprzez dostęp i wykorzystanie technologii informacyjno-komunikacyjnych, ważne jest również usuwanie barier w dostępie do tych technologii. Regionalnymi uwarunkowaniami Podkarpacia do tworzenia przedsięwzięć biznesowych w formie elektronicznej są czynniki jakościowe takie jak kwalifikacje, niezawodna i szybka e-infrastruktura, zaplecze naukowo-badawcze, przyjazne i sprawne władze publiczne oraz infrastruktura wspierania e-biznesu. Wśród propozycji wspierających e-współpracę transgraniczną przedsiębiorstw, podejmowanych w ramach polityki regionalnej można wymienić takie działania jak

208

doradztwo i wsparcie dla przedsiębiorstw, działania ułatwiające wspólnej korzystanie z infrastruktury badawczej przez instytucje z obu stron granicy, działania promocyjne, edukacyjne czy prowadzenie badań. Proponując działania innowacyjne w zakresie rozwoju cyfrowego województwa podkarpackiego można odwołać się do doświadczeń bogatych regionów UE. Wiele działań i rozwiązań o charakterze imitacyjnym przeniesionych z krajów wysoko rozwiniętych w odniesieniu do poziomu rozwoju społeczno-gospodarczego województwa podkarpackiego będzie miało charakter innowacyjny. Wśród propozycji działań innowacyjnych w zakresie cyfrowego rozwoju regionu Podkarpacia w kontekście współpracy transgranicznej konieczne są nowatorskie rozwiązania w dostępności telekomunikacyjnej. Budowa transgranicznych sieci komputerowych mogłaby znakomicie obniżyć koszty lokalnej telekomunikacji a przez to nawiązać nową współpracę.

209

RESUMÉ / STRESZCZENIE

A permanent competitive advantage and the ability to create business projects conducted increasingly more often in electronic form have been gained by those regions and cities or towns where there are concentrated enterprises capable of innovation. Podkarpackie voivodeship is very diverse with respect to the level of innovation; some areas require more attention and assistance. The ability to create innovation is becoming an increasingly more important factor preconditioning long-term economic success, and it is based on research and development. At present, companies and enterprises in Podkarpacie are aware of the need to introduce innovation in their businesses and are also beginning to incorporate in their plans collaboration with research & development centres. Contemporary development processes are more and more often conducted in specific interrelations. Their scope includes enterprises, research & development institutions and non-governmental ones as well as public administration. This is why the role of innovation and entrepreneurship centres has been gaining importance. The main goals of these institutions are concerned with activities aimed at improving creativity, entrepreneurship and innovation, leading to more effective utilisation of local growth factors. In Podkarpackie voivodeship, there operate many such entities which could boost the development of regional clusters, including institutions in the science, administration and business sectors. Still, enterprises in Podkarpackie voivodeship are not taking full advantage of the possibilities provided by data communication technologies. In the respective areas of activities related to the use of ICT, Podkarpacie entities do stand out among enterprises in other voivodeships in Eastern Poland, but in comparison to the national average, or even more developed voivodeships, they are missing out on a lot of opportunities. There are many reasons for this state of affairs. As is indicated by data on Internet access and barriers in this area, the problem is still a financial one, that is the cost of connection upkeep. However, a greater still problem seems to be the mentality of entrepreneurs, their dislike for change or maybe even lack of knowledge as to the possibilities provided by modern ICT solutions. The utilisation of ICT should be the more extensive, the more difficult it is for an enterprise to operate in its real environment. Well-designed software is an investment which, however, pays off in the form of an increased commissions portfolio, reduction of costs and times of reaction to economic events, improved efficiency of operation and adaptation to the needs of even individual clients. The main goal of e-solutions in Podkarpacie is effective participation of individuals, private and public enterprises in all areas of society and economy based on knowledge through the access to and use of data communication technologies; it is also important to remove barriers preventing access to these technologies. The regional circumstances of Podkarpacie pertaining to the creation of electronic business projects are qualitative factors, such as qualifications, reliable and fast e-infrastructure, research & development facilities, friendly and efficient public authorities and e-business support infrastructure. Among the proposals in support of cross-border e-cooperation of enterprises, undertaken within the framework of regional policy can be found such activities as counseling and support for enterprises, measures facilitate joint use of research

210

infrastructure by institutions from both sides of the border, promotions and educational activities and pursuing of the researches. Proposing innovative measures for the digital development of voivodeship Podkarpackie can refer to experiences from rich regions of the EU. Many of the imitative activities and arrangements transferred from developed countries with regard to the level of socio-economic development voivodeship Podkarpackie will have an innovative character. Among the proposals for innovative actions in the field of digital development of Podkarpackie region in the context of cross-border cooperation the innovative solutions in telecommunication availability are needed. Construction of cross-border networks could very well reduce the cost of local telecommunications and thereby enter the new cooperation.

211

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV / REFERENCJE

Bleskový Eurobarometer 359. [online]. Dostupné na internete: <http://eur-lex.europa.eu> CISCO. 2013. The state of the Internet (Stav internetu), Akamai (Q4 2012), Cisco VNI Mobile Forecast (2013). CIVIC CONSULTING. 2011. Consumer market study on the functioning of e-commerce (Štúdia spotrebiteľského trhu o fungovaní elektronického obchodu)“, 2011 – štúdia vypracovaná pre Výkonnú agentúru pre zdravie a spotrebiteľov, ktorá konala v mene GR SANCO. CPFR. [online]. Dostupné na internete: <http://www.vics.org/committees/cpfr/> CEPIS. [online]. Dostupné na internete: <http://www.cepis.org/ index.jsp?p=1142&n=2827> DELINA, R. 2002. Elektronické trhy. In: AT & P Journal. Roč. 9, č. 1 (2002), s. 53-55. - ISSN 1335-2237 DELINA, R., VAJDA, V. 2004. Model rozhodovania pre aplikáciu riešení elektronického trhu do firemných procesov. In: Ekonomika a informatika. Č. 2 (2004), s. 109-125. - ISSN 1336-3514 DELINA, R. 2002. Transformácia trhov B2B do kolaborujúcich obchodných komunít. In: AT & P Journal. Roč. 9, č. 12(2002), s. 67-69. - ISSN 1335-2237 ECOMMERCE EUROPE. 2013. Europe B2C E-Commerce and Online Payment Report 2013 (Správa o elektronickom obchodovaní medzi podnikom a koncovým zákazníkom v Európe za rok 2013). Citovaná v pracovnom dokumente útvarov Európskej komisie „Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok. Spotrebitelia doma na jednotnom trhu“, SWD(2013) 291 final, júl 2013. ECORYS NL. 2011. Steps towards a truly internal market for e-communications (Kroky k skutočnému vnútornému trhu pre elektronické komunikácie)“, správa z roku 2011, ktorú vypracovala spoločnosť Ecorys NL pre Európsku komisiu. EUROSTAT. 2009. Prieskum domácností. Citovaný v oznámení Komisie o elektronickom obchode. Eurostat, Prieskum Spoločenstva o používaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov. - [online]. Dostupné na internete: < http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat>/home/ EURÓPSKA KOMISIA. 2011. „Správa o konkurencieschopnosti Európy 2010“, SEK(2010) 1276, citovaná v oznámení Komisie - „Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva“, KOM (2011) 287. EURÓPSKA KOMISIA. 2013. Extrapolácia Komisie citovaná v oznámení Komisie „Plne elektronické verejné obstarávanie ako prostriedok modernizácie verejnej správy“, COM(2013) 453. EURÓPSKA KOMISIA. 2011. Oznámenie Komisie „Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb“, KOM(2011) 942 v konečnom znení. EURÓPSKA KOMISIA. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhus elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ESa 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012, COM(2013) 627.

212

ICON GROUP INTERNATIONAL. 2011. "The 2011-2016 Outlook for Mobile Payment (mobile Money) Services in Africa, Europe & the Middle East (Výhľad na roky 2011 – 2016, pokiaľ ide o mobilné platobné služby (mobilné peňažníctvo) v Afrike, Európe a na Blízkom východe)“,; údaje v USD boli prepočítané kurzom 1,3 USD/EUR McKINSEY. 2011. „Internet Matters (Internetové záležitosti)" a „Public Services Online, e-gov benchmark insight report for the European Commission (Verejné služby online - Podrobná správa o kritériách v súvislosti s elektronickou verejnou správou)“, ISBN 978-92-79-29949-0. PREOV.SK. 2013. [online]. Dostupné na internete: <www.presov.sk> PO-KRAJ.SK. 2013. [online]. Dostupné na internete: < www.po-kraj.sk> SARIO. [online]. Dostupné na internete: <http://www.sario.sk/ userfiles/file/sario/pzi/regiony/presov/presovsky_kraj.pdf> SCHMIEDEL, H. - KOSTOVOVÁ, G. - RUTTENTBERG, W. 2012. European Central Bank Occasional Paper Series (2012); „The social and private costs of retail payment instruments. A European perspective (Spoločenské a súkromné náklady na maloobchodné platobné nástroje: Európska perspektíva)“, správa bola citovaná v posúdení vplyvu návrhu smerniceo platobných službách a návrhu nariadenia o multilaterálnych výmenných poplatkoch z roku 2013. ZLEPŠENIE PREDPOVEDÍ PREDAJA. [online] Dostupné na internete: <http://www.eannet-france.org/download/ nonprotege/b_outils_ean/henkeleroski.pdf> ANALIZA INFRASTRUKTURY WSPARCIA INNOWACJI – Podkarpackie, marzec 2011. ANALIZA ORAZ ZAPROPONOWANIE INSTALOWANIA ORAZ ADOPCJI E-ROZWIĄZAŃ DLA FIRM…, op. cit., str. 43, Rzeszów 2013. ANALIZA ORAZ ZAPROPONOWANIE WIARYGODNYCH SCENARIUSZY OPERACYJNYCH E-HANDLOWANIA OPRACOWANIE W RAMACH PROJEKTU „Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy”, Projekt współfinansowany przez Unię Europejską z Europejskiego Funduszu Rozwoju Regionalnego w ramach Programu Współpracy Transgranicznej Rzeczpospolita Polska- Republika Słowacka 2007-2013, str. 47, Rzeszów 2013. ATRAKCYJNOŚĆ INWESTYCYJNA REGIONÓW 2010, Województwo podkarpackie, Warszawa, październik 2010. BIAŁOBRZESKA, R. - KISIEL, R. 2003. Współpraca transgraniczna wschodnich regionów Polski, Olsztyn 2003: Wydawnictwo Uniwersytetu Warmińsko-Mazurskiego. CENTRUM INNOWACJI I TRANSFERU WIEDZY TECHNICZNO-PRZYRODNICZEJ, http://www.ur.edu.pl/nauka/centra-badawcze/centrum-innowacji-i-transferu-wiedzy-techniczno-przyrodniczej. CTTII, http://www.rarr.rzeszow.pl/jednostki/centrum-transferu-technologii-innowacji-i-informatyzacji. CTIIP, http://www.wsiz.rzeszow.pl/pl/Uczelnia/jednostki-wsiz/ctiip/Strony/ctiip.aspx. DŁUGOOKRESOWA STRATEGIA ROZWOJU KRAJU, http://www.pi.gov.pl/PARP /chapter_86197.asp?soid=FCDA95E9E11B48059137499A30AE5A28. DOLINA LOTNICZA, http://www.dolinalotnicza.pl/. EKSPERTYZA DOTYCZĄCA WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO, http://www.mrr.gov.pl/rozwoj_regionalny/poziom_regionalny/strategia_rozwoju_polski _wschodniej_do_2020/dokumenty/Documents/7b0760cd77ae47ae96cdfb2863958a05Czudec.pdf.



213

EURO-PARK MIELEC, http://www.europark.com.pl/. GOSPODARKAPODKARPACKA.pl, http://gospodarkapodkarpacka.pl/news/view/3331/ rzeszow-najwiekszym-osrodkiem-akademickim-w-unii-europejskiej. IBIDEM, str. 46, Rzeszów 2013. INKUBATOR TECHNOLOGICZNY, http://www.aeropolis.com.pl/pl/inkubator technologiczny/. KLASTER IT, http://www.klasterit.pl/. KLASTER SPAWALNICZY KLASTAL, http://www.coi.rzeszow.pl/pl/dlaczego_podkarpackie /inwestycje_na_podkarpaciu/klastry/. KLASTRY W WOJEWÓDZTWIE PODKARPACKIM 2012, http://www.pi.gov.pl/PARPFiles/ file/klastry/Polskie_klastry/Katalogi/Klastry_wojewodztwo_podkarpackie.pdf. KPTS Poligen, http://www.poligen.pl/. KRAJOWA STRATEGIA ROZWOJU REGIONALNEGO, http://www.mrr.gov.pl/rozwoj_ regionalny/polityka_regionalna/ksrr_2010_2020/Strony/default.aspx. MIKROREGION DOLINA STRUGU, http://www.dolinastrugu.pl/. PREINKUBATOR AKADEMICKI, http://www.aeropolis.com.pl/pl/oferta-/preinkubator-akademicki/. PODKARPACKI KLASTER ENERGII ODNAWIALNEJ, http://energia.rzeszow.pl/. PODKARPACKI PARK NAUKOWO-TECHNOLOGICZNY, http://www.paiz.gov.pl/strefa_ inwestora/parki_przemyslowe_i_technologiczne/rzeszow#. PODKARPACKIE POWIĄZANIE KOOPERACYJNE, http://aerocluster.eu/pol. PODMIOTY GOSPODARKI NARODOWEJ W REJESTRZE REGON W WOJEWÓDZTWIE PODKARPACKIM, Stan na koniec 2012r., http://www.stat.gov.pl/cps/rde/xbcr /rzesz/ASSETS_Podmioty _gosp_2013.pdf. REGIONALNA STRATEGIA INNOWACJI WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO, http://www.pi.gov.pl/PARPFiles/file/Podkarpackie_RSI.pdf. REGIONALNY PROGRAM OPERACYJNY WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO NA LATA 2007-2913, http://www.podkarpackie.pl/rr/2007/vadem/prog/rpo_wp__17_09_ 2007.pdf. REŚKO, D. 2010. Przedsiębiorczość transgraniczna w wybranych jednostkach terytorialnych pograniczna polsko- słowackiego w Studia Regionalne i Lokalne nr 2(40)/2010. RZESZÓW W LICZBACH, http://www.rzeszow.pl/miasto-rzeszow/dane-statystyczne/ rzeszow-w-liczbach. STAN I STRUKTURA BEZROBOCIA W WOJ. PODKARPACKIM W MIESIĄCU GRUDNIU 2012, http://www.wup-rzeszow.pl/files/287_grudzien_2012.pdf. STAN, RUCH NATURALNY I MIGRACJE LUDNOŚCI W WOJEWÓDZTWIE PODKARPACKIM W 2012 r., http://www.stat.gov.pl/cps/rde/xbcr/rzesz/ASSETS_demografia_2012.pdf. STOWARZYSZENIE OŚRODKÓW INNOWACJI I PRZEDSIĘBIORCZOŚCI W POLSCE, Ośrodki Innowacji i Przedsiębiorczości w Polsce – Raport 2012, Polska Agencja Rozwoju Przedsiębiorczości, Warszawa 2010. STRATEGIA EUROPA 2020, http://www.mg.gov.pl/Bezpieczenstwo+gospodarcze /Strategia+Europa+2020. STRATEGIA INFORMATYZACJI WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO, http://www.umwp. podkarpackie.pl/index.php/si/strategia-informatyzacji STRATEGIA INNOWACYJNOŚCI I EFEKTYWNOŚCI GOSPODARKI NA LATA 2012-2020, Dynamiczna Polska, Warszawa 2012.

214

STRATEGIA KIERUNKOWA ROZWOJU INFORMATYZACJI POLSKI DO 2013 ORAZ PERSPEKTYWICZNA PROGNOZA TRANSFORMACJI SPOŁECZEŃSTWA INFORMACYJNEGO DO ROKU 2020, Warszawa 2005. STRATEGIA ROZWOJU SPOŁECZNO-GOPSODARCZEGO POLSKI WSCHODNIEJ DO 2020, http://www.mrr.gov.pl/rozwoj_regionalny/polityka_regionalna/strategia_rozwoju_polski_wschodniej_do_2020/strony/podstawowe_informacje.aspx. STRATEGIA ROZWOJU WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO NA LATA 2007-2013, http://www.mielec.pl/data/documents/str_strategia_woj_podkarpackie.pdf. STRATEGIA ROZWOJU WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO NA LATA 2007-2020. Aktualizacja na lata 2013 -2020, czerwiec 2013. STRUŻYCKI, M. (red.). 2004. Małe i średnie przedsiębiorstwa w gospodarce regionu , PWE, Warszawa 2004, s. 65. STUDIA NAD INNOWACYJNOŚCIĄ WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO, http://www.ig.wsiz.edu.pl /pl/component/attachments/download/427. ZAŁOŻENIA REALIZACJI PROGRAMU OPERACYJNEGO POLSKA CYFROWA, http://pn2.pk.edu.pl/media/Zalozenia_realizacji_POPC_na_konferencje_regionalne_26062013.pdf. ZINTEGROWANA ANALIZA EKONOMICZNA WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO, Rzeszów, maj 2004.

215

Vedúci partner / Partner Wiodący:

Prešovská Univerzita v Prešove

Námestie legionárov 3

080 01 Prešov

Prešovský kraj

Slovenská republika

[email protected]

www.unipo.sk

Partneri projektu / Partnerzy projektu:

Uniwersytet Rzeszowski

Ul. Rejtana 16c

35-959 Rzeszów

Województwo podkarpackie

Rzeczpospolita Polska

[email protected]

www.univ.rzeszow.pl

Vzdelávacie a inovačné centrum – Velmax, n.o.

Budovateľská 38

080 01 Prešov

Prešovský kraj

Slovenská republika

[email protected]

www.vicvelmax.sk

216

Názov: Plán využiteľnosti a regionálna stratégia nasadzovania a rozvoja e-

prostredia

/

Plan korzyści/wykorzystania oraz regionalna strategia instalowania oraz

rozwoju e-środowiska

Autor: Peter DORČÁK a kolektív

Rozsah: 216 strán

Vypracované v rámci projektu „Podpora cezhraničnej regionálnej e-spolupráce /

Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy“ WTSL.02.03.00-84-147/10.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v

rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko– Slovenská republika 2007-2013