európska únia regionálna politika ... -...
TRANSCRIPT
SK
Regióny pre ekonomické zmeny
2006
Inovácie prostredníctvom
regionálnej politiky EÚ
Európska úniaRegionálna politika
PREDHOVOR 1
ÚVOD 2
Inovácie v regiónoch 2
Mapovanie výskumu a inovácií v európskych regiónoch 2
Regionálna politika EÚ na podporu výskumu a inovácií 4
2007 – 2013: Rozšírená súčinnosť s ďalšími politikami, nástrojmi a inštitúciami EÚ 8
15 INOVAČNÝCH PROJEKTOV 10 • Vitoria-Gasteiz, Španielsko – Infraštruktúry vynikajúcej kvality 10
• Dublin, Írsko – Nový technologický impulz pre „keltského draka” 11
• Sunne, Švédsko – Navrhni mi obal 12
• Hainaut, Belgicko – Projekt Biopole slúži na revitalizáciu regiónu 13
• Samsø, Dánsko – Ostrov otvorený vetru, slnku a novým myšlienkam 14
• Liverpool, Veľká Británia – Malé a stredné podniky digitálneho veku na akademickej pôde 15
• Graz, Rakúsko – Mosty do budúcnosti v ‚Meste vedomostí’ 16
• Oulu, Fínsko – Octopus, rozsiahly ‚mobilný’ projekt 17
• Algarve, Portugalsko – Algarve sa zameriava na inovácie 18
• Interregionálny projekt vo Francúzsku, Nemecku, Grécku, Nórsku a Španielsku – Vzájomná výmena informácií 19
• Besançon, Francúzsko – Štúdium mikrosveta pomáha rozšíriť poznanie 20
• Debrecen, Maďarsko – Kryptografia, kľúč k rozvoju 21
• Eindhoven, Holandsko – Efektívna hromadná doprava? Phileas ponúka riešenie 22
• Sicília, Taliansko – Obrazová digitalizácia na Sicílii 23
• Berlín, Nemecko – Hľadanie svetla 24
VYSVETLIVKY 25
Fotografie (strany): Mike St Maur Sheil (2, 8, 9, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 22, 24), Basque government (10), Samsø Energy office (14), PRESS (18), KRIPTO project- Hungary (21), Martin Lambert (23).
Obálka: Výcvik radarovej navigácie v Úrade námorných vied, Cádiz, Andalúzia
© CEC: DG REGIO / Mike St Maur Sheil
Zodpovedný redaktor: Thierry Daman, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku
Tento časopis bol vytlačený na recyklovanom papieri.
Text tejto publikácie nie je právne záväzný.
OBSA
H
KontaktyEurópska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku
Útvar 01 – Informácie a komunikácia
Thierry Daman
41, avenue de Tervuren, B-1040 Brusel
Fax: +32-(0)2 296 60 03
http://ec.europa.eu/comm/dgs/regional_policy/index_en.htm
© Európske spoločenstvá, 2006.
Reprodukcia je povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.
Printed in Belgium
1
Európska únia investuje menej prostriedkov do výskumu a inovácií, ako jej hlavní konkurenti. Podľa najnovších oficiálnych údajov celkové investície do výskumu v EÚ dosahujú 1,96 % HDP, pričom v Spojených štátoch je to 2,59 %, v Japonsku 3,12 % a v Kórei 2,91 %. Ak sa stupeň inovácií nezvýši, Európa nemôže dosiahnuť svoj cieľ stať sa najdynamickejšou a najviac konkurencieschopnou ekonomikou na svete. Prínos výskumu a inovácie je v ich priamom vplyve na rast ekonomiky, produktivity a tvorbu pracovných príležitostí. Inovatívne odvetvia priemyslu zamestnávajú kvalifikovanejších ľudí a vyplácajú im vyššie mzdy. V období rokov 1997 – 2002 rast zamestnanosti v odvetviach s vyspelými technológiami dosiahol úroveň 11,9 % a v expertných službách 16,2 % v porovnaní s rastom celkovej zamestnanosti vo výške 8,1 %.
Účinné stratégie rastu a inovácie musia dopĺňať vhodné miestne a regionálne stratégie navrhnuté miestnymi a regionálnymi úradmi, ktoré sa týkajú všetkých účastníkov sociálneho a ekonomického rozvoja. Iba tak možno dosiahnuť všetky ciele stratégie Únie na podporu rastu a pracovných príležitostí.
Inovatívne malé a stredné podniky, prístup ku kapitálu na inovácie, význam zoskupovania a vzájomnej blízkosti, miestne centrá inovácií a programy pre nové podnikateľské plány – to všetko sú faktory vnútorného rastu, ktoré najefektívnejšie fungujú na regionálnej úrovni, pričom treba zohľadniť aj európsky rozmer.
Medzi regiónmi EÚ sú významné rozdiely v investíciách do výskumu a inovácií. Až dve tretiny európskych výdavkov na výskum sa realizujú iba v troch členských štátoch – v Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii, a väčšina členských štátov vynaloží najväčšiu časť rozpočtu na výskum v oblasti svojich hlavných miest. Deväť regiónov s najväčšími výdavkami na výskum investovalo v roku 2002 51 miliárd eur, čiže 25 % celkového rozpočtu EÚ a iba 21 z 254 regiónov dosiahlo cieľovú hranicu 3 % z HDP, ktoré investovali do výskumu a vývoja. Uvedená hranica je jedným z hlavných cieľov stratégie Únie na podporu rastu a pracovných príležitostí.
Regionálna politika EÚ sa vždy zaoberala týmito rozdielmi a v budúcnosti im bude venovať čoraz väčšiu pozornosť. V období rokov 2000 – 2006 EÚ vyčlenila asi 10,5 miliárd eur zo štrukturálnych fondov na výskumnú infraštruktúru, projekty, transfer inovácií a vzdelávanie výskumníkov. Tieto investície sa uskutočňujú v znevýhodnených regiónoch Európy alebo tam, kde prebiehajú štrukturálne a ekonomické premeny. EÚ plánuje zvyšovať a skvalitňovať investície do výskumu a inovácií v rámci regionálnej politiky a štrukturálnych fondov v období rokov 2007 – 2013 a podporovať efekt synergie s ostatnými politikami a nástrojmi EÚ. V tejto súvislosti sa budú prednostne financovať programy na upevňovanie spolupráce medzi podnikateľskou sférou a štátnym výskumom. Únia preto podporuje vznik regionálnych a medziregionálnych združení s dôrazom na malé a stredné podniky a zároveň podporuje aj rast kapacity výskumu, informačných a komunikačných technológií, výskumnej infraštruktúry a ľudského kapitálu.
Táto brožúra popisuje niektoré úlohy Európy, regiónov a regionálnej politiky EÚ v súvislosti s novou generáciou programov štrukturálnych fondov. Na viacerých príkladoch najlepších postupov a projektov, ktoré sa teraz realizujú, ukazuje praktický vplyv regionálnej politiky na inovácie. Dúfam, že čitatelia si tu nájdu nové a užitočné informácie o možnostiach regiónov a regionálnej politiky EÚ v posilňovaní konkurencieschopnosti európskej ekonomiky postavenej na inovačnom potenciáli regiónov.
Danuta Hübner, členka Európskej komisie zodpovedná za regionálnu politiku
PRED
HOVO
R
2
Ekonomický rast čoraz viac závisí od schopnosti
a kapacity regionálnych ekonomík uskutočniť zmenu
a inovácie. Preto treba venovať veľké úsilie tvorbe
prostredia, ktoré podporuje výskum, vývoj a inovácie,
čo napomáha prechodu k znalostnej ekonomike.
Regionálne výskumné a inovačné aktivity majú výrazný
vplyv na celkovú štruktúru európskej výskumnej kapacity,
napríklad pomocou organizácie a rozvoja výskumnej
infraštruktúry, špecializovaného vybavenia a zariadení,
väzbami so zónami priemyselného rozvoja, podporou
združovania, rozvojom a podporou centier vynikajúcej
kvality, vznikom vedeckých a technologických parkov,
podporou mobility výskumníkov a partnerstiev
vzdelávacích inštitúcií s miestnymi novými podnikmi,
ktoré sú založené na technológii.
Zásahy do podpory regionálneho rozvoja v minulosti
spočívali najmä v poskytovaní kapitálu a podpore
fyzickej infraštruktúry. Novšie ekonomické poznatky
však naznačujú, že jednou z najefektívnejších ciest
k ekonomickému rastu je prehlbovať „znalosti” a zavádzať
technológie na regionálnej úrovni. Tento prístup sa
v priebehu ostatných 10 rokov začal postupne čoraz viac
uplatňovať aj v regionálnej politike EÚ. Systematické
uskutočňovanie regionálnych inovácií predpokladá
zemepisnú „blízkosť” rôznych faktorov, no situácia sa
postupne začína meniť vďaka pokrokom v informačných
a komunikačných technológiách. Zemepisná blízkosť
však naďalej zostáva jedným z najdôležitejších faktorov,
ktoré prispievajú k výmene intelektuálnych, komerčných
a finančných prostriedkov, čo má intenzívny vplyv
na proces inovácie. Regióny majú tak veľký význam,
lebo poskytujú priestor pre zoskupovanie špecialistov
z oblastí výskumu a inovácií. Takéto zoskupenia sa
nazývajú aj „clustery”, ktoré sa často považujú za hlavné
hybné sily regionálneho rozvoja. Príkladom účinného
zoskupovania (clusteringu) sú medziodborové spojenia
organizácií s rôznym zameraním. Najúspešnejšou
formou clusteringu je spojenie priemyselných podnikov
s vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ako aj
znalostnými účastníkmi (univerzity, výskumné centrá,
vedecko-technické parky, centrá „technopolis”, inovačné
agentúry, ktoré poskytujú služby, centrá kompetencií
a šírenia technológií).
Synergiu rôznych politík EÚ v podpore inovačných
kapacít možno najlepšie využiť na úrovni regiónov.
Regionálna pol i t ik a a je j nástroje zohrávajú
kľúčovú úlohu v urýchlení tempa prechodu menej
prosperujúcich európskych regiónov od tradičnej ku
znalostnej ekonomike.
V období rokov 2007 – 2013 sa bude klásť dôraz na túto
úlohu, a to pevnejšími väzbami na Lisabonskú agendu
a posilnením strategického partnerstva Európy a regiónov.
Výskum, technologický vývoj a inovácie sú kľúčom
k úspešnému regionálnemu rozvoju.
Mapovanie výskumu a inovácií v európskych regiónoch
Štatistiky výskumu, vývoja (VV) a inovácií vo všetkých
ukazovateľoch potvrdzujú veľké rozdiely medzi členskými
štátmi EÚ a jednotlivými regiónmi. V roku 2004 iba dva
členské štáty a 21 regiónov vynaložilo na výskum a vývoj
3 % a viac HDP. Lisabonská stratégia pritom vytýčila
3 % HDP ako cieľový podiel investícií do VV. Priemer EÚ
v tejto oblasti od roku 2001 stále dosahuje hodnotu 1,9 %.
Najdôležitejším zdrojom financovania VV je podnikateľská
sféra – 54 %, nasleduje vládny sektor – 35 % a zvyšok
pochádza z iných štátnych a zahraničných zdrojov. Dve
tretiny celkových nákladov na VV sa realizujú iba v troch
členských štátoch. Vo väčšine krajín sa tieto investície
sústredia do oblastí hlavných miest. Vo väčšine regiónov
južnej Európy a v nových členských krajinách je podiel
nižší ako 1 %.
Zmapovanie výskumu, technologického vývoja
a inovácií v rámci EÚ vychádza z veľkého množstva
údajov z rôznych oblastí. Európsky summit v Barcelone
v roku 2002 určil ako hlavný ukazovateľ 3 % intenzitu
VV do roku 2010 (intenzita VV = podiel výdavkov na VV
z HDP). Ukazovateľ sa určuje na regionálnej úrovni a
údaje z roku 2002 sú uvedené na mapke k tejto kapitole.
Eurostat (štatistický úrad Európskej únie) spracováva
viacero typov údajov o VV na základe smernice Komisie
(EC) č. 753/2004. Metodológia štatistiky VV bola
schválená na celosvetovej úrovni. Okrem intenzity VV,
dostupné regionálne údaje EÚ obsahujú aj informácie
o štruktúre financovania VV, o ľudských zdrojoch vo vede
a technológiách, prihláškach patentov v oblasti špičkovej
technológie, údaje o zamestnanosti vo výrobe na báze
špičkových technológií a v sektoroch znalostných
služieb.
Inovácie v regiónochÚV
OD
Prenos dát pomocou laserovej technológie, Besançon, Francúzsko
3
ACORES P
0 100
MADEIRA P
0 25CANARIAS E
0 100GUADELOUPE
F 0 25MARTINIQUE
F 0 20REUNION
F 0 20GUYANE
F 0 100
0 100 500km
0 50
CYPRUS
0 10
MALTA
Podľa najnovších odhadov
Eurostatu1 objem štátnych
a súkromných výdavkov
na VV v roku 2004 dosiahol
v EÚ-25 hodnotu 195 miliárd
eur, v porovnaní s 250
miliardami eur v Spojených
štátoch, 120 miliardami
v Japonsku a 16 miliardami
eur v Číne. Z toho 191,1
mi l iárd eur, teda v iac
ako 98,1 % výdavkov EÚ
pripadlo na členské krajiny
EÚ-15. 62 % z tohto objemu
sa realizovalo iba v troch
krajinách: Nemecko (55
miliárd eur), Francúzsko (36
miliárd eur) a Veľká Británia
(30 miliárd eur). Vyššiu
intenzitu VV ako 3 % HDP
dosiahlo iba Švédsko (3,74
%) a Fínsko (3,51 %). Napriek
tomu, že rast výdavkov na
VV v nominálnom vyjadrení
dosiahol 2,7 % v rokoch
2001 – 2004, pomer medzi
HDP a výdavkami na VV
v EÚ dosahoval v tomto
období priemernú hodnotu
1,9 %. Najväčší prírastok
v nominálnom vyjadrení
dosiahlo Estónsko (19 %),
Cyprus (18 %), Litva (14 %)
a Španielsko (13 %).
Štruktúra financovania VV
je v jednotlivých krajinách
EÚ-25 výrazne odlišná.
Dominuje podnikateľský sektor s priemerným podielom
54 %, avšak v jedenástich, najmä nových členských
krajinách, financuje činnosť VV hlavne vláda. Mimoriadne
vysoký podiel podnikateľského sektora na financovaní
zaznamenali v troch krajinách: v Luxembursku, Fínsku
a v Nemecku. Tieto krajiny už dosiahli druhý cieľ
Lisabonského summitu, teda dve tretiny financovania VV
z prostriedkov podnikateľskej sféry.
Regionálne rozdiely vo výdavkoch na VV v členských
štátoch sú značné. Vo väčšine členských krajín, kde
sú k dispozícii údaje pre regióny, jedna až dve tretiny
prostriedkov sa preinvestuje v oblastiach hlavných
miest2. Deväť regiónov s najväčšími výdavkami na
VV v roku 2002 investovalo v Nemecku, Francúzsku
a vo Veľkej Británii 51 miliárd eur, čiže 25 % celkových
výdavkov EÚ. Iba 21 z 254 regiónov dosiahlo cieľovú
úroveň výdavkov na VV vo výške 3 % HDP a viac. Tieto
regióny sa nachádzajú v Nemecku (11 regiónov),
Fínsku (3), Francúzsku, Rakúsku a Veľkej Británii (po 2),
v Holandsku, Švédsku a v Českej republike (po 1
regióne). Na prvom mieste medzi ôsmimi regiónmi
s rekordnou intenzitou výdavkov na VV vyššou ako
3 % je Braunschweig (7,1 %), po ňom nasleduje Pohjois-
Suomi (4,2 %), východné Anglicko (3,9 %), Stredné
Čechy (3,5 %), Viedeň a Île-de-France (po 3,4 %). Južné
a východné regióny Európy investujú veľmi nízky podiel
z HDP do VV.
(1) Eurostat (2006): Výdavky na VV v Európe. Zaostrené na štatistiku 06/2006, Luxemburg.(2) Eurostat (2005): Regióny: štatistická ročenka 2005, Luxemburg, strana 87.
Výdavky na výskum a vývoj
v percentách HDPVšetky sektory –2002 – NUTS 2EÚ-25 = 1,9 EÚ-15 = 2,0 (odhad Eurostatu)
> = 3,0
> = 1,9 - < 3,0> = 1,0 - < 1,9< 1,0Údaje nie sú k dispozícii
Štatistické údaje: databáza Eurostat: REGIO© EuroGeographics pre administratívne hraniceKartografia: Eurostat-GISCO, 03/2005
DE22, DE27, ES63: dôverné údajeFR9, IE, UK: NUTS1DE, NL, PT:2001.IT,LU:2000. EL, UK:1999. AT:1998
4
Podporu výskumu a inovácií zo štrukturálnych
fondov v súčasnej dobe možno rozdeliť do štyroch
skupín:
● výskumné projekty na univerzitách a výskumných
ústavoch získali asi 26 % z celkovej výšky investícií
(približne 2,7 miliárd eur);
● infraštruktúra výskumu a inovácií, t. j. štátne
zariadenia, ako aj centrá transferu technológií
a inkubátory dostávajú viac ako 25 % z celkovej
výšky investícií, teda približne 2,8 miliárd eur;
● do transferu investícií a technológií a do vytvárania
sietí a partnerských vzťahov medzi podnikateľskými
a/alebo výskumnými centrami sa investuje asi 37 %
celkových prostriedkov (približne 3,6 miliárd eur);
● do vzdelávania výskumných pracovníkov sa
investujú 3 % (asi 350 miliónov eur). Tento typ
projektov podporuje Európsky sociálny fond (ESF).
V období rokov 2002 – 2006 EDRF podporil viac ako 180
inovačných akčných programov. Tie sa stali laboratóriami
nápadov pre znevýhodnené regióny v týchto
troch oblastiach: znalostné regionálne ekonomiky
a technologické inovácie; e-EuropeRegio: informačná
spoločnosť a regionálny rozvoj; regionálna identita
a udržateľný rozvoj.
Cieľom strategických pokynov Spoločenstva pre politiku
súdržnosti v období rokov 2007 – 2013 je podpora
vzdelávania a inovácií, ktoré prispievajú k hospodárskemu
rastu. Pokiaľ ide o zvyšovanie a skvalitňovanie investícií
do výskumu a technologického rozvoja, pokyny vytýčili
štyri investičné priority:
● upevňovanie spolupráce medzi podnikateľskými
subjektmi, podnikmi a štátnymi výskumnými/
vyššími vzdelávacími inštitúciami – podporovaním
vzniku regionálnych a transregionálnych zoskupení
vynikajúcej kvality;
● podpora výskumu a inovačných aktivít v malých
a stredných podnikoch a sprístupnenie služieb
výskumu, technologického rozvoja a inovácií
v štátnych výskumných inštitúciách pre malé
a stredné podniky;
● podpora regionálnych, cezhraničných
a medzištátnych iniciatív s cieľom posilniť
výskumnú spoluprácu a vytvárať nové kapacity
v prioritných oblastiach výskumnej politiky EÚ;
● podpora vytvárania nových kapacít VV ,
vrátane informačných a komunik ačných
technológií, výskumnej infraštruktúry a ľudského
kapitálu v oblastiach s významným rozvojovým
potenciálom.
Strategické pokyny Spoločenstva taktiež určujú štyri
priority na podporu inovácií a podnikania:
● efektívnejší a prístupnejší regionálny výskum,
technologický rozvoj, inovácie a vzdelávanie
pre firmy, najmä pre malé a stredné podniky – k
naplneniu tohto cieľa môžu prispieť nové centrá
vynikajúcej kvality, malé a stredné podniky
so špičkovou technológiou, ktoré sa spoja
s výskumnými a technologickými inštitúciami,
prípadne rozvoj a vznik regionálnych zoskupení
okolo veľkých spoločností;
● poskytovanie služieb podpory v podnikaní, čo
umožní najmä malým a stredným podnikom zvýšiť
konkurencieschopnosť a získať medzinárodný
dosah – využívať nové príležitosti na vnútornom
trhu Spoločenstva. Podnikateľské služby by sa mali
predovšetkým orientovať na využitie synergického
efektu (napríklad transfer technológií, vedecké
parky, centrá informačných a komunikačných
technológií, inkubátory a súvisiace služby,
spolupráca so zoskupeniami). Mala by sa častejšie
poskytovať podpora v tradičných oblastiach
manažmentu, marketingu, technickej podpory,
náboru pracovných síl a v ďalších profesionálnych
a komerčných službách;
● zabezpečenie úplného využitia eko-inovácií.
Ide o oblasť, v ktorej má Európa silnú tradíciu.
Zavedenie systémov environmentálneho
manažmentu poslúži na podporu eko-inovácií
a činnosti malých a stredných podnikov. Ak do tejto
oblasti investujeme teraz, v blízkej budúcnosti sa
posilní pozícia podnikateľských subjektov v EÚ
a iné regióny ocenia potrebu takýchto technológií.
Táto oblasť má priamu väzbu na rámcový program
konkurencieschopnosti a inovácií;
● podpora podnikania, pomoc pri vzniku a rozvoji
nových firiem, podpora spoločností typu „spin-
out” a „spin-off”, ktoré vznikajú pri výskumných
ústavoch a firmách, pričom sa využívajú rôzne
postupy (napríklad zvyšovanie informovanosti,
podpora prototypov, vzdelávanie a poskytovanie
materiálnej a technologickej podpory potenciálnym
podnikateľom).
Regionálna politika EÚ na podporu výskumu a inovácií V období rokov 2000 – 2006 sa zo štrukturálnych fondov vyčlenilo zhruba 10,5 miliárd eur na výskum, technologický rozvoj a inovácie. 97 % tejto podpory sa uskutočnilo prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund, ERDF). 70 % týchto investícií sa realizovalo v regiónoch Cieľa 1 (ktoré sú definované úrovňou HDP na obyvateľa menšou ako 75 % priemeru EÚ), zvyšné prostriedky sa preinvestovali v regiónoch, kde prebiehajú štrukturálne a ekonomické zmeny (Cieľ 2).
5
Regióny, ktorých sa týka cieľ „Zbližovania”
Výskum a technologický rozvoj, inovácie a podnikanie,
v r á t a n e u p e v ň o v a n i a k a p a c í t v ý s k u m n é h o
a technologického rozvoja a ich integrácie do európskej
výskumnej oblasti, a to vrátane infraštruktúry; pomoc
VV, najmä v malých a stredných podnikoch a pomoc
pri transfere technológií; posilnenie vzájomných väzieb
medzi malými a strednými podnikmi, inštitúciami
terciárneho vzdelávania, výskumnými ústavmi a centrami
výskumu a technológií; rozvoj podnikateľských sietí;
verejno-súkromné partnerstvá a zoskupenia; podpora
podnikateľských a technologických služieb, ktoré sa
poskytujú skupinám malých a stredných podnikov;
podpora financovania podnikania a inovácií v malých
a stredných podnikoch prostredníctvom nástrojov
finančného inžinieringu.
Regióny, ktorých sa týka cieľ „Regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti”
Inovácie a znalostná ekonomika – podpora vzniku
a upevňovanie účinných systémov regionálnych inovácií,
ktoré zmierňujú technologické rozdiely a ktoré zohľadňujú
miestne potreby. Sú to najmä tieto oblasti:
● zvyšovanie regionálnych kapacít výskumu,
technologického rozvoja a inovácií, ktoré priamo
súvisia s cieľmi regionálneho ekonomického rozvoja
a podporujú kompetenčné centrá pre jednotlivé
odvetvia hospodárstva a špecifické technológie;
podpora výskumu a technologického rozvoja
v priemysle, podpora malých a stredných podnikov
a transferu technológií; rozvoj technologickej
prognostiky a medzinárodného porovnávania
politík na podporu inovácií; podpora spolupráce
medzi firmami a spoločných politík inovácie,
výskumu a technologického rozvoja;
● stimulácia inovácií a podnikania vo všetkých
odvetviach regionálnej a miestnej ekonomiky –
podpora uvádzaniu nových alebo zdokonalených
výrobkov, procesov a služieb na trh zo strany
malých a stredných podnikov ; podpora
podnikateľských sietí a zoskupení; zlepšiť prístup
malých a stredných podnikov k financovaniu;
podpora spolupráce medzi podnikateľskou
sférou a príslušnými terciárnymi vzdelávacími
a výskumnými inštitúciami; zjednodušenie prístupu
malých a stredných podnikov k službám podpory
v podnikaní a podpora integrácie čistejších
a inovačných technológií do malých a stredných
podnikov;
● podpora podnikania, najmä jednoduchším
ekonomickým využitím nových myšlienok
a podpora vzniku nových firiem zo strany
príslušných terciárnych vzdelávacích a výskumných
inštitúcií a existujúcich firiem;
● vytváranie nástrojov finančného inžinieringu
a inkubačných zariadení, ktoré napomáhajú
výskumu a kapacite technologického rozvoja
u malých a stredných podnikov a ktoré podporujú
podnikanie a vznik nových podnikateľských
subjektov, najmä malých a stredných podnikov
založených na vedomostiach.
V rámci cieľa „Európskej teritoriálnej spolupráce”
a cezhraničných, medzištátnych a medziregionálnych
programov môže ERDF podporiť vznik a rozvoj vedeckých
a technologických sietí a rozšíriť regionálne kapacity
VV a inovácií. Tento cieľ možno dosiahnuť viacerými
spôsobmi: vznikom sietí príslušných terciárnych
vzdelávacích a výskumných inštitúcií a malých a stredných
podnikov; vytvorením väzieb medzi zariadeniami
VV a medzinárodnými centrami vynikajúcej kvality
VV, s cieľom zlepšiť prístup k vedeckým poznatkom
a transferu technológií; spoluprácou inštitúcií pre transfer
technológií; rozvojom spoločných nástrojov finančného
inžinieringu zameraných na podporu VV v malých
a stredných podnikoch.
Okrem toho Európsky sociálny fond (ESF) môže
podporiť projekty, ktoré z vyšujú adaptabi l i tu
pracovníkov, podnikov a podnikateľov, a to napríklad
podporou celoživotného vzdelávania a zvýšením
investícií do ľudských zdrojov v podnikoch, najmä
v malých a st redných podnikoch, a t vorbou
a rozširovaním inovatívnych a produktívnejších foriem
organizácie práce. V rámci cieľa „Zbližovania” ESF môže
podporiť aj opatrenia na rozšírenie a zlepšenie investícií
do ľudského kapitálu, a to predovšetkým podporou
implementácie reforiem systémov vzdelávania
a školenia, vyššou účasťou na celoživotnom vzdelávaní
a výchove a rozvojom ľudského potenciálu vo výskume
a inováciách hlavne prostredníctvom postgraduálneho
štúdia a vzdelávaním výskumníkov.
Nová štruktúra politiky súdržnosti v období rokov 2007 – 2013Investície štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií majú rôznu výšku z dôvodu odlišných úrovní rozvoja jednotlivých regiónov. Pre obidve oblasti vzniklo nové nariadenie pre Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund, ERDF), ktoré na obdobie rokov 2007 – 2013 určuje tieto opatrenia.
6
Politika súdržnosti sa bude orientovať na Stratégiu rastu
a zamestnanosti, ktorá je najväčším zdrojom investícií
EÚ. V období rokov 2007 – 2013 bude k dispozícii 308
miliárd eur na podporu programov regionálneho rastu
a na vytváranie nových a lepších pracovných miest. 82 %
z tejto čiastky bude vyčlenených na podporu regiónov
cieľa „Zbližovania” – v týchto regiónoch HDP na obyvateľa
predstavuje menej ako 75 % priemeru EÚ. Približne
15 % prostriedkov štrukturálnych fondov sa sústredí na
podporu inovácií, udržateľného rozvoja, lepšieho prístupu
a zvýšenia kvality vzdelávacích projektov v ostatných
regiónoch cieľa „Regionálnej konkurencieschopnosti
a zamestnanosti”. Zvyšné 2,4 % budú určené na
cezhraničnú, medzištátnu a medziregionálnu spoluprácu
v rámci cieľa „Európskej teritoriálnej spolupráce”. Očakáva
sa, že rast v najviac ovplyvnených regiónoch dosiahne
až 10 % a že výsledkom bude vznik viac ako 2,5 miliónov
nových pracovných miest.
Ako sa bude s týmito investíciami hospodáriť? Členské
štáty a regióny pripravili Národné strategické referenčné
rámce a národné a regionálne Operačné programy,
ktoré vychádzajú z pravidiel štrukturálnych fondov. Tie
vytyčujú spoločné zásady hospodárenia s prostriedkami
a zabezpečujú „Strategické pokyny Spoločenstva pre
súdržnosť”, ktoré sa sústreďujú na ciele programov rastu
a zamestnanosti EÚ. Regionálne operačné programy kladú
dôraz na stratégiu a oblasti intervencie, ktoré podporujú
regionálny rozvoj. Výber projektov na mieste uskutočňujú
národné a regionálne úrady, ktoré spolupracujú s orgánmi
Komisie na strategickom pokračovaní a na výbere,
kontrole a hodnotení hlavných projektov. Zúčastnené
strany sa dohodli na cieľovej výške výdajov v snahe
presadiť ciele programu rastu a zamestnanosti. V prípade
cieľa „Zbližovania” ide o cieľovú hodnotu 60 % a pre cieľ
„Regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti”
ide o 75 % z celkového množstva financií, ktoré treba
„vyčleniť” na podporu výskumu a inovácií, informačnú
spoločnosť, udržateľný rozvoj, úsporu energie atď.
Vyčlenenie výdavkov zo štrukturálnych fondov: Podpora výskumu, inovácií a informačnej spoločnosti
Výskum a technologický rozvoj (VTR), inovácie a podnikanie
Aktivity VTR vo výskumných centrách
Infraštruktúra VTR (existujúci závod, prístrojové
vybavenie a vysokorýchlostné počítačové siete,
ktoré slúžia na prepojenie výskumných centier)
a kompetenčné centrá pre špecifické technológie
Transfer technológií a zdokonaľovanie sietí spolupráce
medzi malými a strednými podnikmi, ďalšími
podnikmi a univerzitami, organizácia pomaturitného
vzdelávania vo všetkých odboroch, regionálne úrady,
výskumné, vedecké a technologické centrá (vedecké
a technologické parky, technopolis atď.)
Podpora VTR, predovšetkým v malých a stredných
podnikoch (vrátane prístupu k službám VTR vo
výskumných centrách)
Rozšírené služby podpory firmám a skupinám firiem
Pomoc malým a stredným podnikom pri presadzovaní
ekologických výrobkov a výrobných procesov
(zavádzanie efektívnych systémov environmentálneho
manažmentu, zavádzanie a používanie technológií na
prevenciu znečisťovania, integrácia čistých technológií
do výroby vo firmách)
Investície do firiem, ktoré sú priamo spojené
s výskumom a inováciami (inovatívne technológie,
zriaďovanie nových firiem pri univerzitách,
existujúcich centrách VTR a firmách atď.)
Iné investície do firiem
Iné opatrenia na stimuláciu výskumu, inovácií
a podnikania v malých a stredných podnikoch
Informačná spoločnosť
Telefónna infraštruktúra (vrátane širokopásmových
sietí*)
Informačné a komunikačné technológie (prístup,
bezpečnosť, súčinnosť, prevencia rizík, výskum,
inovácie, elektronický obsah atď.)
Informačné a komunikačné technológie (TEN-ICT)
Služby a aplikačné programy pre verejnosť
(elektronické zdravotníctvo, elektronická štátna
správa, vzdelávanie, sociálne začlenenie atď.)
Služby a aplikácie pre malé a stredné podniky
(elektronické obchodovanie, vzdelávanie a školenie,
tvorba sietí atď.)
Ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu malých
a stredných podnikov k informačným a komunikačným
technológiám a na ich účinné využívanie
Výňatok zo zoznamu cielených výdavkov; zdroj: návrh Všeobecného
nariadenia, Príloha IV; *vzťahuje sa len na cieľ „Zbližovania”
Štrukturálne fondy v období rokov 2007 – 2013: 308 miliárd eur na rast a zamestnanosť
7
EÚ-25: Zbližovanie, regionálna konkurencieschopnosť a regióny podľa zamestnanosti, 2007 – 2013
Regióny zbližovania
Regióny s plánovaným ukončením pomoci
Regióny s plánovaným začatím pomoci
Regióny konkurencieschopnosti a zamestnanosti
Podľa údajov Eurostatu o HDP na obyvateľa, ktoré boli k dispozícii v apríli 2005 a podľa Dohody o finančných perspektívach z decembra 2005 © Združenie EuroGeographics pre administratívne hranice
8
Súčasný rámcový program sa realizuje do konca roku 2006
s rozpočtom vo výške 20 miliárd eur na obdobie rokov 2003
– 2006. V období 2007 – 2013 program bude mať k dispozícii
rozpočet asi 54 miliárd eur a prvýkrát sa zosynchronizuje
7. rámcový program výskumu (FP7) s finančnými
perspektívami EÚ v uvedenom období. FP7 bude obsahovať
štyri programy zamerané na tieto špecifické ciele:
● spolupráca: podpora vzájomnej spolupráce
univerzít , priemyslu, výskumných centier
a štátnych úradov, s cieľom získať vedúce postavenie
v kľúčových vedeckých a technologických
odvetviach;
● nápady: vznikne Európska rada pre výskum, ktorá
bude financovať základný alebo nový výskum, a tak
stimulovať kreativitu a dokonalosť jednotlivých
tímov na európskej úrovni;
● ľudia: vzdelávanie, mobilita a profesionálny rozvoj
pomocou posilnenej ,Iniciatívy Marie Curie’ s cieľom
rozvíjať a posilňovať ľudské zdroje v európskom
výskume;
● kapacity: kapacitu výskumu a inovácií treba
podporiť v celej Európe prostredníctvom
koordinácie a rozvoja regionálnych výskumných
infraštruktúr, podporou regionálnych výskumných
zoskupení a malých a stredných podnikov,
užším vzťahom vedy a spoločnosti a rozvojom
medzinárodnej spolupráce.
Súčinnosť so zásahmi regionálnej politiky EÚ sa bude
realizovať najmä v rámci programu „Kapacity” a jeho
opatrení „Výskumné infraštruktúry”, „Výskum v prospech
malých a stredných podnikov”, „Regióny pre znalosti”
a „Výskumný potenciál regiónov zbližovania”. Cieľom
FP7 v rámci výskumnej infraštruktúry je optimalizácia
a rozvoj špičkových európskych výskumných infraštruktúr
a napomáhanie vzniku nových výskumných infraštruktúr
celoeurópskeho významu. Vo vzťahu k malým a stredným
podnikom FP7 navrhuje posilniť inovačné kapacity malých
a stredných podnikov a podporiť ich prínos k vývoju
výrobkov a trhov založených na nových technológiách,
a to pomocou externého výskumu, vlastného výskumu,
rozširovaním vlastných sietí, dokonalejším využívaním
výsledkov výskumu a získavaním technologického know-
how. V rámci opatrenia „Regióny pre vzdelávanie” navrhuje
FP7 posilniť výskumný potenciál európskych regiónov,
najmä celoeurópskou podporou rozvoja regionálnych
„výskumných zoskupení”, ktoré združujú univerzity,
výskumné centrá, podniky a regionálne úrady. Pokiaľ ide
o opatrenie „Výskumný potenciál regiónov zbližovania”
FP7 navrhuje stimulovať realizáciu celkového výskumného
potenciálu rozšírenej Únie sprístupnením a rozvojom
výskumného potenciálu v regiónoch zbližovania EÚ.
Ďalej navrhuje posilňovať kapacity výskumníkov, ktorí
sa tak budú môcť úspešne zapojiť do výskumu na úrovni
EÚ. Tieto opatrenia určia potreby a možnosti posilňovania
výskumných kapacít nových i existujúcich centier
vynikajúcej kvality v regiónoch zbližovania. Štrukturálne
fondy potom môžu takéto potreby a možnosti naplniť.
Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku Európskej
komisie a Európska investičná banka (EIB) nedávno
začali realizovať dve nové iniciatívy pre obdobie rokov
2007 – 2013 pod názvom jaspers a jeremie. Obe si kladú
za cieľ pomáhať prijímateľským krajinám pri využívaní
podpory štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.
Iniciatíva JASPERS (The Joint Assistance for Preparing
Projects in European Regions – Spoločná podpora pri
príprave projektov v európskych regiónoch) je nástrojom
technickej pomoci, ktorý bude členským krajinám
a regiónom pomáhať pri príprave špičkových projektov
financovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu. JASPERS bude tvoriť tím 50 odborníkov, ktorí
budú podliehať ústrediu EIB v Luxemburgu. Medzi
najdôležitejšie oblasti pomoci v iniciatíve JASPERS budú
patriť dopravná a energetická infraštruktúra, vrátane
transeurópskych sietí, úspory energie a obnoviteľných
zdrojov energie, a predovšetkým analýza partnerstva
štátnej a súkromnej sféry v týchto oblastiach.
2007 – 2013: Rozšírená súčinnosť s ďalšími politikami, nástrojmi a inštitúciami EÚ V období rokov 2007 – 2013 bude jedným z cieľov EÚ dosiahnuť súčinnosť medzi podporou výskumu a inovácií v regionálnej politike EÚ a ďalšími nástrojmi a inštitúciami EÚ. Predovšetkým ide o prepojenie 7. rámcového programu výskumu, iniciatívami Európskej investičnej banky v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre regionálnu politiku, Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a s politikou štátnej pomoci a hospodárskej súťaže v rámci EÚ.
Centrum technického výskumu a vývoja v Steyre, Rakúsko
9
Iniciatíva JEREMIE (The Joint European Resources for
Micro to Medium Enterprises – Spoločné európske zdroje
pre malé až stredné podniky) bude malým a stredným
podnikom pomáhať k prístupu k financovaniu. Členské
krajiny a regióny dostanú možnosť riešiť manažment
finančného inžinieringu formou outsourcingu, podobne
ako aj programy financovania malých a stredných podnikov
z Európskeho investičného fondu (EIF). Iniciatíva ponúkne
produkty v oblasti financovania majetku podnikov,
rizikového kapitálu, záruk, pôžičiek a technickej pomoci.
Takéto revolvingové finančné produkty namiesto podpôr
znásobia účinok fondov EÚ. EIF bude spoločne so štátnymi
a regionálnymi úradmi vytvárať individuálne schémy
prispôsobené začínajúcim ekologickým podnikom
i stredným podnikom v tradičnejších sektoroch.
V kontexte 7. rámcového programu výskumu EIB spoločne
s Európskou komisiou pripravuje aj nové spôsoby účinnejšej
podpory zo zdrojov EÚ v kombinácii s úvermi EIB. Za týmto
účelom sa pripravuje Finančný nástroj na zdieľanie rizík
(Risk-Sharing Finance Facility, RSFF). V rámci RSFF bude
banka využívať finančné podporné zdroje Spoločenstva
i vlastné prostriedky na pokrytie časti rizík u niektorých
rizikovejších projektov. Okrem toho bude EIB v spolupráci
s Európskou komisiou realizovať dohody o financovaní
technologických sietí a schém na európskej úrovni (využitie
a aplikácia informačných a komunikačných technológií)
a bude spolupracovať pri podpore a financovaní európskych
audiovizuálnych projektov.
Základným princípom Rámcového programu pre
konkurencieschopnosť a inovácie (Competitiveness and
Innovation Framework Programme, CIP) je jasná orientácia
európskej politickej agendy na konkurencieschopnosť a
zvýšenie príťažlivosti Európy pre investície podporou
podnikateľských iniciatív a vznikom produktívneho
prostredia pre vznik a vývoj inovačných kapacít. Na základe
odporúčaní jarného zasadania Európskej rady z roku 2003
Európska komisia navrhla rozpočet vo výške 3,62 miliárd
eur a stanovila rámcový program ako hlavnú právnu
základňu, ktorá bude združovať všetky podujatia Komisie
v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti. Program
sa stane komplexným rámcom pre všetky opatrenia
Spoločenstva v podnikateľskom sektore, v oblasti malých
a stredných podnikov, rozvoja a využívania informačných,
komunikačných, ekologických technológií a inteligentnej
energie.
Navrhovaný rámcový program je usporiadaný do troch
hlavných činností:
● podnikateľský a inovačný program, ktorý sa
sústreďuje predovšetkým na malé a stredné
podniky;
● program podpor y politiky informačných
a komunikačných technológií (IKT), ktorý slúži na
podporu zavádzania IKT v podnikoch, úradoch
a štátnych službách;
● Európsky program inteligentnej energie.
Podnikateľský a inovačný program bude čiastočne riadiť
EIF preto, aby malé a stredné podniky, ktoré potrebujú
zdroje financovania vo výške 200 000 až 2,5 milióna eur,
získali prístup k zdrojom súkromného kapitálu.
V období rokov 2007 – 2013 sa uskutoční revízia Politiky
hospodárskej súťaže a štátnej pomoci EÚ, s cieľom
zabezpečiť účinnú konkurencieschopnosť na jednotnom
trhu a posilniť konkurencieschopnosť Európy na svetových
trhoch. Rámcový program výskumu, vývoja a inovácií sa
po prvý raz bude usilovať o vyriešenie zlyhaní trhu, ktoré
bránia uskutočneniu inovácií.
Rámcový program vytýči pravidlá v týchto oblastiach:
● stimulácia firiem k väčšej cezhraničnej spolupráci,
aby tak vznikla reálna oblasť európskeho výskumu;
● podpora par tnerských vzťahov štátnej
a podnikateľskej sféry, aby sa nové znalosti ľahšie
prenášali do nových výrobkov a služieb;
● poskytovanie väčšej právnej istoty neziskovým
výskumným subjektom. Pri financovaní týchto
organizácií nie je vždy jasný rozsah finančných
prostriedkov zo štátnej pomoci. Nové pravidlá by
v tomto ohľade mali byť jasnejšie a mali by umožniť
prosperitu zmluvného i neziskového výskumu za
rovnakých podmienok.
Nové pravidlá štátnej podpory umožnia členským krajinám
napríklad podporovať vybrané začínajúce inovatívne
podniky a pomôcť im s nedostatkom financií, ktorému
čelia v prvých rokoch svojho podnikania. Malé a stredné
podniky tak budú môcť nakupovať služby od inovačných
sprostredkovateľov a podporovať inovatívne zoskupenia.
VPREDU: príprava využitia laserovej technológie pri čistení historických fasád, Grécko
10
Baskicko má značne diverzifikovaný priemysel
a akademické i odborné vzdelávanie dosahuje vysokú
úroveň. V oblasti investícií do VV patrí medzi popredné
regióny v Španielsku. V roku 1997 baskická vláda
zriadila Baskickú vedeckú, technologickú a inovačnú
sieť (SARETEK) za účelom vyťažiť maximum z tohto
potenciálu. Cieľom projektu bolo uspokojiť dopyt trhu
a zároveň garantovať miestnu dostupnosť špičkových
komplexných technológií založených na špecializácií
a úzkej spolupráci medzi partnermi. ERDF sa podieľal na
financovaní investícií do infraštruktúry, ako aj pilotných
projektov.
Na projekte sa podieľajú mnohí účastníci: asi 30
technologických centier, univerzitné výskumné
subjekty (štyri baskické univerzity – Navarre, Deusto,
Mondragón a San Sebastian), odvetvové výskumné
centrá, podnikateľské inovačné a vývojové centrá,
homologizačné a skúšobné subjekty, vedecké organizácie
v štátnom, súkromnom a zmiešanom vlastníctve.
V súčasnosti sa na projekte podieľa viac ako 75 účastníkov,
ktorí sa spájajú do zoskupení podľa špecifických odvetví.
Jadro siete tvorí dvanásť technologických centier, ktoré
riadia jednotlivé činnosti – Ceit, Inasmet, Ikerlan, Gaiker,
Labein, Robotiker, Tekniker, Leia, ESI, Fatronik, Cidetek
a VICOMtek.
V rámci siete sa uskutočnilo mnoho rôznych a často
zložitých podujatí. Cieľom investícií je rozvoj komplexnej
regionálnej infraštruktúry VV, teda výstavby, renovácie,
modernizácie a vybavenia. Všeobecné výskumné projekty
vznikajú na základe požiadaviek a špecializovaných
programov jednotlivých technologických centier. Ich
cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť regionálnych
účastníkov. Uskutočňujú sa aj medzinárodné projekty,
ktoré účastníkom pomáhajú využívať príležitosti na
európskych a svetových trhoch. Infraštruktúra a služby
siete umožnili vznik mnohých projektov.
Jedným z príkladov je družstvo Ikerlan, ktoré v spolupráci
s Lawrence Berkeley Laboratory z Kalifornie vytvorilo
modulárny palivový článok na výrobu elektriny i tepla,
s hlavným využitím v domácnostiach. Za zmienku stojí
i projekt nadácie Inasmet, ktorá vo svojom závode továrni
vykonáva overovacie skúšky nového výrobného procesu
titánovej zložky v špeciálnych zliatinách – táto zložka
vychádza z výsledkov európskeho vesmírneho programu
a prejavila o ňu záujem aj automobilová spoločnosť
Ferrari. Centrum vizuálnej interakcie a komunikačných
technológií (VICOMtech) zasa spolupracuje s európskymi
a juhokórejskými výskumnými centrami na projekte
„inteligentných výrobných systémov”, ktorý by mal zaručiť
bezpečnosť dát v priebehu výrobného procesu.
Projekt: Prínos infraštruktúr pre baskické centrum technologických sietí
Program: Cieľ 2 (2000 – 2006)
Celkové náklady: 76 830 898 EUR
Príspevok EÚ: 38 415 449 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Iñaki Beristain
Riaditeľ pre ekonomiku a plánovanie
Baskická vláda
Calle Donostia – San Sebastian 1
E-01001 Vitoria-Gasteiz
Tel. +34 945 01 90 62 / Fax +34 945 01 90 62
http://www.saretek.net/pub/index.htm
Infraštruktúry vynikajúcej kvalityVytvorenie komplexnej a špičkovej technologickej infraštruktúry v celom regióne je výrazom dynamiky Baskicka v rôznych podobách. V regióne vzniká rozsiahla sieť, ktorá zasahuje do viacerých odvetví.
15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
Nová výskumná infraštruktúra v Baskicku, Vitoria-Gasteiz
11
V roku 1973 bolo Írsko najchudobnejšou členskou
krajinou Európskeho spoločenstva. Dnes patrí
k najprosperujúcejším členom – HDP na obyvateľa v Írsku
v roku 2002 dosahoval 132,7 % priemeru EÚ-25. K tomuto
pozoruhodnému výsledku prispelo i efektívne využitie
štrukturálnych fondov. Rozvoj vyspelých technológií mal
kľúčovú úlohu pri modernizácii krajiny a jej vymaňovaní
sa z geografickej izolácie.
Začiatkom 90-tych rokov írska vláda iniciovala programy
pokročilých technológií (Programmes in Advanced
Technologies, PAT) v spolupráci s agentúrou Enterprise
Ireland (štátna agentúra pre miestne iniciatívy),
priemyselným sektorom a univerzitami. Cieľom
bolo vytvoriť vedomostnú základňu technológií so
strategickým významom. Od svojho vzniku programy PAT
realizovali viacero činností v rámci centier pri univerzitách,
ktoré založila a vlastní agentúra Enterprise Ireland. Centrá
pomáhajú írskemu priemyslu využívať akademické
skúsenosti prostredníctvom transferov technológií
a odvetvových sietí, pomáhajú priemyselníkom pri
vyhľadávaní kontraktov a pri vývoji produktov, radia
im pri tvorbe a realizácii servisných dohôd a financujú
aplikovaný výskum.
Projekt vznikol v roku 1999 a na jeho spolufinancovaní sa
v súčasnosti podieľa ERDF. Cieľom projektu je riadiť ďalší
vývoj PAT s tým, že sa posilní ich vplyv na priemysel a ich
prínos k Lisabonskej stratégii. Ekonomický úspech v Írsku
spôsobil, že nové technológie s vysokým potenciálom
vznikajú aj mimo programov PAT. V dôsledku tejto situácie
tak centrá len ťažko získavali výskumných pracovníkov,
ktorí dostali vyššie finančné ohodnotenie v súkromnom
sektore a mohli tiež pracovať na výskumných úlohách
„v reálnom čase”. Progra-
my PAT preto nedokázali
včas integrovať novovzni-
kajúce technológie. Nový
prístup spočíva v tom,
že za fungovanie centier
zodpovedajú univerzity
a agentúra Enterprise Ire-
land podporuje progra-
my PAT na základe dohôd
s jednotlivými centrami
o poskytovaní špecific-
kých služieb, ako je vzdelávanie, organizácia seminárov,
služby VV alebo podávanie prihlášok s cieľom získať finan-
covanie výskumných projektov. Vzniknú tiež „technologic-
ké platformy”, ktoré budú podporovať dokonalejšiu väzbu
financovania na potreby priemyslu, ktorého význam v apli-
kovanom výskume vzrastá. V súčasnosti začínajú fungovať
tri takéto platformy v oblasti biotechnológií, informačných
a priemyselných technológií. Vďaka projektu sa zvýšila flexi-
bilita a kvalita PAT, čím sa naplnil zámer vlády zlepšiť komerč-
né výsledky štátnych investícií.
Nový technologický impulz pre „keltského draka”Hoci je Írsko ostrovom, dnes je centrom intenzívneho rozvoja a vyspelých technológií. Zásluhu na tom majú určite aj štátne programy financované EÚ, ktoré teraz dostali nový impulz s cieľom lepšie sa prispôsobiť potrebám priemyslu krajiny.
Projekt: Programy pokročilých technológií (PAT)
Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)
Celkové náklady: 232 000 000 EUR
Príspevok EÚ: 76 000 000 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Michael Leahy
Enterprise Ireland
Glasnevin, Dublin 9
Írsko
Tel. +353 1 808 2662 / Fax +353 1 808 2662
http://www.enterprise-ireland.com/
Prvý projekt na svete, ktorý v spolupráci s írskym supermarketom používa DNA na identifikáciu zvieraťa, z ktorého pochádza mäso
Štítok, ktorý obsahuje podrobnosti o DNA a umožňuje tak identifikovať zdroj pôvodu
12
Flexmed Digital, nová spoločnosť pre digitálnu tlač, sa
rozhodla podnikať v Sunne – v obci so 14 000 obyvateľmi,
ktorá sa nachádza v okrese Värmland v blízkosti nórskych
hraníc, 400 km od Štokholmu a ďaleko od iných centier
rozhodovania. Firma začínala s dvoma zamestnancami
a investovala do kúpy nového stroja. Sídlo firmy sa
nachádza na atraktívnom mieste Ideum, v budove z dreva
a skla medzi brezami na brehoch rieky Fryken. Okrem
toho Ideum je súčasťou Broby Grafiska, medzinárodne
uznávanej školy, ktorá sa špecializuje na tlač, návrh obalov
a technológie multimediálnej grafiky. Vzdelávanie na
Broby Grafiska sa uskutočňuje v spolupráci s „Packaging
Arena”, skupinou firiem, ktoré podnikajú v tradičných
priemyselných odvetviach regiónu (papierenský
a grafický priemysel). Skupina spolupracuje aj s ďalšími
partnermi, ako sú mestský úrad, univerzita v Karlstade
a Švédsky inštitút flexografie. „Rozhodujúcim faktorom
pre nás bola blízkosť vzdelávacích centier”, zdôrazňuje Eva
Lovén zo spoločnosti Flexmed Digital.
Z tohto pohľadu je Ideum
nielen fyzická budova, ale
aj koncept. Ideum vznik-
la v rokoch 2001 – 2002
s podporou ERDF a spája v
sebe funkčnosť, štýl a atmo-
sféru špičkovej technoló-
gie. Budova ponúka 25 in-
kubátorových jednotiek pre
firmy, zasadacie miestnosti,
posluchárne a laboratóriá.
Nachádza sa tu aj obrovská
vzorkovňa, kde sa vyrábajú
prototypy obalov pre veľké
priemyselné podniky v re-
gióne. Hoci nie všetky malé
a stredné podniky majú
priame prepojenie s oba-
lovým priemyslom, Ideum
postupne uskutočňuje svoj cieľ stať sa expertným cen-
trom tohto rozvíjajúceho sa odvetvia, prostredím, ktoré
podporuje inovácie a jadrom podnikateľského zoskupe-
nia. „Myšlienka Ideum nám poskytla výrazný impulz pre náš
rozvoj. Vidíme, aká je príťažlivá pre podnikateľov, ktorí chcú
dosiahnuť popredné postavenie v obalovom priemysle”, po-
znamenáva Anna Bloomquist, ktorá rokuje s uchádzačmi
z radov podnikateľov.
Na začiatku obec Sunne ponúkala iba obmedzenú
priemyselnú základňu, spomienky na bývalú slávu,
neuskutočňoval sa tu žiadny výskum, ani vývoj. Zmeny
začali v roku 1992, keď skupina Tetra Pak v obci postavila
tlačiareň. Obec sa chopila príležitosti a rozhodla, že
firma Tetra Pak musí dokázať využiť miestne skúsenosti
a poznatky a miestna škola sa začala špecializovať na
tlač a dizajn. V roku 1999 sa škola rozdelila na dve časti
a Broby Grafiska sa vyčlenila ako samostatný subjekt.
Dnes je Ideum už príliš malé a plánuje sa jeho rozšírenie.
Počet pracovných miest v tlačiarenskom priemysle
v Sunne stúpol zo 125 v roku 1992 na 600 v roku 2003
a na 800 v roku 2005. V súčasnosti Sunne dosiahla 22.
miesto v rebríčku 296 švédskych obcí s „podnikateľsky
priateľskou klímou”.
Projekt: Expertné centrum VV, vzdelania a podnikania
Program: Cieľ 2, 2000 – 2006 (rok 2001)
Celkové náklady: 4 400 000 EUR
Príspevok EÚ: 2 100 000 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Per Branzén
Riaditeľ projektu
Broby Grafiska Utbildning 37
S-686 80 Sunne
Tel. +46 565 17900 / Fax +46 565 17901
http://www.brobygrafiska.sunne.se
Navrhni mi obalPo príchode spoločnosti Tetra Pak v roku 1992 obec Sunne využila príležitosť a vybudovala odborné centrum pre tvorbu grafických návrhov a obalový priemysel. Centrum vzniklo na tamojšej škole v spolupráci s miestnymi podnikateľmi a akademickým sektorom. Výsledkom bol výrazný prínos pre miestnu ekonomiku a pracovný trh.
Centrum pre VV, vzdelávanie a rozvoj podnikania, ktoré používa flexografiu - techniku potlače obalov
15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
13
Impulz na realizáciu projektu prišiel koncom 90-tych
rokov, keď v regióne vznikol univerzitný kampus ULB
(Slobodná univerzita v Bruseli). V areáli Charleroi Aéropôle
vznikol Inštitút biológie a molekulárnej medicíny
(Institute of Biology and Molecular Medicine, IBMM),
ktorý sa orientuje na výskum v oblasti prírodných vied.
Inštitút je jadrom projektu ULB Charleroi Biopole a do
jeho rozbehu investoval prostriedky aj fond ERDF. Cieľom
bolo vybudovať technologické a ekonomické centrum
v rámci spolupráce štátu, nemocnice, priemyselných
a finančných partnerov. Formou ad hoc sa tu uskutočňujú
výskumné programy na získanie základných znalostí
o komerčných aplikáciách biotechnológií, najmä v oblasti
diagnostiky, farmácie a klinického výskumu.
V súčasnosti pracuje v IBMM asi 250 výskumných
pracovníkov a od roku 1999 sem prichádzali elitní
vedci z ULB. Sen sa rýchlo premenil na skutočnosť, keď
v blízkosti projektu Biopole vznikli prvé biotechnologické
firmy, napríklad Euroscreen alebo Henogen. V roku
2001 ERDF poskytol ďalšie prostriedky na nákup
nového vybavenia a okrem materiálových investícií do
výskumných projektov umožnil zrealizovať BioVallée
– chýbajúci článok v rámci inovačného procesu. 40
výskumníkov z tohto centra VV pracuje iba na overovaní
výsledkov výskumu a ich prenose do podnikateľských
inovácií na báze odskúšaných a overených technológií.
Platí to predovšetkým pre farmakogenomiku (štúdium
vplyvu genetického profilu na účinnosť liečív) a genetické
inžinierstvo. Projekt BioVallée tak prispel k vzniku firiem
typu spin-off, ako napríklad DNA Vision, ktoré sa venujú
genetickým analýzam.
Biotechnológie okrem zdravotníctva zásadne menia aj
iné oblasti činnosti, ako je ochrana životného prostre-
dia, kozmetika a sektor maloobchodu. Tak vznikli testy
na identifikáciu prítomnosti bravčového mäsa v mletom
mäse, ktoré sa predávalo ako „čisté hovädzie”, alebo testy
na určenie pôvodu
lososa. Tieto tech-
nológie, ktoré vy-
vinuli v špičkových
vedeckých labora-
tóriách, sa len teraz
začínajú uvádzať do
praxe. V regióne, kde
HDP na obyvateľa
dosahuje výšku iba
74,9 % priemeru EÚ-15 v roku 2002 a s mimo-
r i a d n e v ys o k o u n e z a m e s t n a n o s ťo u m l á d e že
(38,4 % v roku 2003) by ekonomické oživenie malo po-
môcť preniesť nové ve-
domosti do zvyšovania
počtu pracovných miest.
To je naliehavá výzva pre
Charleroi Bio pole s 500
stálymi zamestnancami,
ku ktorým sa pripoja ďal-
ší pracovníci na terajších
projektoch.
Projekt Biopole slúži na revitalizáciu regiónu Cieľom projektu Biopole je revitalizácia belgického regiónu Hainaut v prepojení znalostnej ekonomiky a prírodných vied. Projekt sa realizuje v Charleroi a dokazuje, ako možno preniesť inováciu z prostredia univerzity priamo do podniku.
Projekt: ULB Charleroi Biopole
Program: Cieľ 1 Hainaut 1994 – 1999 a Cieľ 1 Hainaut „prechodná podpora” 2000 – 2006
Celkové náklady: 22 310 417 EUR (1994 – 1999) a 16 822 372 EUR (2000 – 2006)
Príspevok EÚ: 11 155 209 EUR (1994 – 1999) a 8 411 186 EUR (2000 – 2006)
Európsky fond regionálneho rozvoja(ERDF)
Kontakty
Catherine Mathot
Valónsky región, Riaditeľstvo európskych programov
Tel. +32 (0) 81 33 39 39 / Fax +32 (0) 81 33 37 44
Charles Bricman
BioVallée ASBL
Tel. +32 (0)71 37 85 00
http://www.ulb.ac.be/ibmm/home.html
Minerve, centrum výskumu biotechnológie, Slobodná univerzita v Bruseli, pobočka Charleroi
Výskum v Centre Minerva
14
Samsø je ostrov, ktorý má 4000 obyvateľov a nachádza
sa na juh od mesta Århus. Celú svoju spotrebu elektrickej
a tepelnej energie plánuje pokryť z obnoviteľných
zdrojov (OZ). V blízkosti sa nachádza morská veterná
elektráreň, ktorá môže pomôcť pri preprave energie.
V roku 1997 vznikol „Energetický plán OZ” a ukázal
riešenia tejto náročnej úlohy, čo však predpokladá účasť
obyvateľov. Po zvážení týchto skutočností, skupina
obyvateľov v roku 1997 založila Energetické a ekologické
združenie mesta Samsø, ktoré informovalo obyvateľov
ostrova o pripravovanom projekte. V roku 1998 vznikla
Energetická spoločnosť mesta Samsø na koordináciu
tohto plánu, z iniciatívy združenia obyvateľov, miestneho
zastupiteľstva, združenia farmárov a obchodnej komory.
V roku 2002 účastníci rozhodli o založení Energetickej
akadémie mesta Samsø, ktorej úlohou je využiť získané
know-how pri vytváraní pracovných miest a ktorá láka na
ostrov dánskych a európskych výskumníkov z oblasti OZ.
Obec zároveň prijala rozvojovú stratégiu, kde obnoviteľné
zdroje energií tvoria najdôležitejšie aktíva ostrova.
Aj pred otvorením Akadémie ostrov Samsø každoročne
lákal tisíce odborníkov – ekológov, študentov a ekoturistov,
ktorí ostrovu prinášali významné zdroje. Okrem súboru
nástrojov na rozvoj OZ bude Akadémia na základe
konkrétnych skúseností z rôznych miestnych projektov
ponúkať kurzy
a semináre na
tému prechodu
k OZ. Účastníci
vytvoria písom-
né materiály na
zák lade svojej
znalosti situácie
a politiky OZ vo
svoj ich regió -
noch. Tak bude
možné vytýčiť
akčný plán pre
jednot l ivé re -
gióny, čo bude
prvý krok sme-
rom k získavaniu
100 % energie
z obnoviteľných
zdrojov. Tento
plán sa bude ďa-
lej rozvíjať pomo-
cou online siete, kde všetci účastníci budú dostávať otáz-
ky, informácie a správy o súvisiacich projektoch.
Prestavba budov Akadémie sa uskutočnila s pomocou
ERDF a samy osebe sú príkladom ekologickej architektúry.
Budovy sa nachádzajú na trávnatých plochách bývalých
pobrežných močiarov a sú postavené na pilieroch, aby
tak rešpektovali miestny biotop. Architektonický návrh
počíta s využitím prírodných materiálov, ktoré regulujú
vlhkosť a teplo. V budovách je minimálna spotreba vody,
ako zdroj tepla a elektriny sa používajú solárne panely
(a tiež zdroje veternej energie), energeticky úsporné
technológie, odpady sa triedia do ôsmich kategórií atď.
Veľká otvorená vnútorná plocha návštevníkom poskytuje
viacero zariadení, ako sú otvorené kancelárie, výstavné
priestory, posluchárne, študovne a knižnica.
Projekt: Energetická akadémia Samsø
Program: Cieľ 2 (2000 – 2006)
Obdobie: Január 2005 - December 2006
Celkové náklady: 1 648 647 EUR
Príspevok EÚ: 405 405 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Søren Hermansen
Manažér / Konzultant v oblasti energie
Museumsvej 1
DK-8305 Samsø
Tel. +45 86 59 23 22 / Fax +45 86 59 23 11
Ostrov otvorený vetru, slnku a novým myšlienkam100 % energie z obnoviteľných zdrojov! Ostrov Samsø chce naplniť túto výzvu a poskytnúť tak konkrétny príklad zníženia emisií CO
2 rozsiahlym využitím veternej a slnečnej energie, čo umožní ďalším európskym
regiónom, aby tiež ťažili z týchto úspechov. Do projektu sa zapojilo celé Spoločenstvo so svojou kolektívnou ,energiou’.
Nørreskijte: Veterný mlyn na pevnine
15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
15
Merseyside je stará, upadajúca prístavná štvrť, ktorá zápasí
s mnohými problémami. Tunajšia miera nezamestnanosti
patrí k najvyšším v krajine (6,5 % v roku 2003, z toho
37,3 % tvoria dlhodobo nezamestnaní). Hlavnou prioritou
regiónu je podpora inovatívnych firiem v rozvíjajúcich
sa odvetviach. Fond ERDF a agentúra NWDA (Agentúra
regionálneho rozvoja severozápadného územia)
spolufinancujú DigitalINC, popredný podnikateľský
inkubátor vo Veľkej Británii pre digitálny priemysel
a jeden z hlavných prvkov projektu „Digitálnej akadémie”,
ktorý sa orientuje na inovácie digitálneho obsahu
vzdelávania, informačnú spoločnosť, pomoc malým
a stredným podnikom a na výskum. Digitálnu akadémiu
riadi centrum ICDC (Medzinárodné centrum pre digitálny
obsah), ktoré je súčasťou Univerzity Johna Mooresa
v centre Liverpoolu.
ICDC považuje podnikateľské inkubátory za najlepší spôsob
ako vytvoriť životaschopné firmy, ktorým poskytne nielen
pracovný priestor, ale aj možnosť ďalšieho rastu vo forme
účinných služieb a vybavenia na každom stupni: pri príprave,
začiatku činnosti a v prvých fázach vývoja. Inkubácia
trvá 3 roky, po prvých troch mesiacoch sa hodnotí reálne
fungovanie podnikateľského projektu a pri jeho realizácii
pomáha tútor. DigitalINC sídli v špeciálne navrhnutej budove,
kde pracuje tím špecialistov z rôznych oblastí, ako sú príprava
podnikateľského plánu, marketing, administratíva, finančné
krytie a sprostredkovanie. Firmy majú podobnú orientáciu
a zaoberajú sa podobnými aktivitami. Pracujú na spoločných
projektoch, ktoré im prinášajú vzájomný prospech, čo
ďalej podporuje atmosféru spolupráce. DigitalINC vznikol
v apríli 2002 a vyvinul asi 20 firiem. Niektoré z nich vyhrali
prestížne ocenenia v rôznych odvetviach, od grafického
dizajnu cez dištančné vzdelávanie, až po animácie
a elektronické hry, konzultácie v oblasti marketingu alebo
bezpečnostné systémy. Príkladom môžu byť spoločnosti
Eek Films (digitálne animácie), Abacor Ltd (elektronické
systémy v ýplat y
miezd) Taecanet
(online vyučova-
nie), Splinter (di-
z a j n f i r e m n ý c h
značiek, multimé-
diá lne produkt y
pre vzdelávanie
a sociálnu oblasť),
Neat 3D (3D vizua-
lizácie) atď.
„Naším cieľom” , vysvetľuje Peter Leather, jeden
z manažérov ICDC „je premeniť Liverpool na digitálne
centrum severozápadného Anglicka. Vďaka začleneniu
do ICDC v rámci Univerzity Johna Mooresa DigitalIDC
získal dôveryhodnosť a stabilné postavenie. Otvára dvere
aj firmám, ktoré by si inak ťažko hľadali uplatnenie. Naše
začínajúce podniky prichádzajú s inovatívnymi nápadmi
a dobrá povesť univerzity im pomáha, keď ponúkajú svoje
nápady veľkým korporáciám, ako je BNFL (British Nuclear
Fuels – palivá pre jadrové elektrárne)”.
Malé a stredné podniky digitálneho veku na akademickej pôdeV centre Liverpoolu vznikol podnikateľský inkubátor na akademickej pôde, ktorý pomáha novým, začínajúcim podnikom uskutočniť inovatívne nápady v oblasti digitálneho priemyslu. Podniky zároveň využívajú dobrú medzinárodnú povesť Univerzity Johna Mooresa.
Projekt: Digitálna akadémia
Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)
Celkové náklady: 35 017 000 EUR
Príspevok EÚ: 9 775 000 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Peter Leather
Manažér obchodu a inkubácie
Liverpool John Moores University
2nd Floor Faraday House
Liverpool Digital
Edge Lane
Liverpool L7 9NJ
Tel. +44 (0)151 907 2929 / Fax +44 (0)151 907 2900
http://www.icdc.org.ukVýskum digitálnej technológie, najmä v oblasti dizajnu a komunikácie
16
Graz je druhým najväčším mestom v Rakúsku – má
230 000 obyvateľov a jeho zemepisná poloha ho tradične
predurčuje k tomu, aby spájal strednú a juhovýchodnú
Európu. V meste sídlia tri univerzity, ktoré predstavujú
značný prínos pre vedu. V západnej časti sa však
nachádza rozsiahla priemyselná zóna (750 hektárov,
32 000 obyvateľov), kde sú veľké územné rozdiely medzi
potrebami priemyslu a obytnou zónou, ekonomické
aktivity sú nedostatočne diverzifikované a kvalita
urbanistického plánovania má veľké rezervy, v dôsledku
čoho vznikajú sociálne problémy. Hlavným cieľom
programu URBAN II je obnova západnej časti a jej premena
na moderné centrum znalostnej ekonomiky. Súčasťou
projektu je i zapojenie obyvateľov do rozhodovania
a plánovania, čo zabezpečí rovnováhu ekonomických,
sociálnych a ekologických potrieb.
V tomto kontexte sa uskutočnilo viacero projektov.
Jedným z nich je ,Mesto vedomostí’, v rámci ktorého
vzniklo inovačné Podnikateľské centrum. Zameriava sa
predovšetkým na vývoj v oblasti biomedicíny a aplikácií
biotechnológií na ľudské zdravie – ide o zoskupenie
vzájomne prepojených aktivít, ktoré slúžia aj na podporu
vzniku inovatívnych podnikov. Starostlivo vybrané miesto
pre Podnikateľské centrum sa nachádza blízko Vysokej
školy technickej a sídla Roche Diagnostics, modelového
podniku v západnej časti Grazu. Lokalita prináša úžitok
podnikateľom i všetkým, ktorí sa podieľajú na tvorbe siete,
keďže vzniká synergický efekt a centrum ponúka celú škálu
služieb (konzultačné, investičné, transfer technológií atď.)
pre potreby malých a stredných podnikom v začiatkoch
ich podnikania. Absolventi Technickej školy využívajú
‚Mesto vedomostí’ aj v tvorivých činnostiach: spojenie
znalostí a ekonomiky funguje v oboch smeroch. Okrem
samotného budovania Podnikateľského centra sa
v rámci projektu budú získavať a prenajímať nehnuteľnosti
firmám, ktoré prejavia záujem. Partnerom v tejto iniciatíve
je Štajerská agentúra pre podporu podnikania a mesto
Graz. Komplexná povaha projektu, starostlivý výber
kandidátskych firiem podľa definovaných cieľov, funkčný,
štýlový a ekologický architektonický návrh – to všetko
sú klady ,Mesta vedomostí’, ktoré začalo svoju činnosť
v októbri roku 2004, s cieľom stať sa centrom rozvoja
celého regiónu.
Projekt: Mesto vedomostí
Doba realizácie: 2002 – október 2004
Program: URBAN II „URBAN_Link Graz-West”
Celkové náklady: 4 200 570 EUR
Príspevok EÚ: 200 000 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Dr. Alexander Frestl
Sylvia Trattner-Jakob
Mesto Graz, Mestské plánovanie – odbor rozvoja a výstavby
Riadiaci orgán projektu URBAN II Graz
Europaplatz 20
A-8020 Graz, Rakúsko
Tel. +43 316 872-4210 / Fax +43 316 872-4209
http://www.urban-link.at
Mosty do budúcnosti v ,Meste vedomostí’,Mesto vedomostí’ v zanedbanej štvrti mesta Graz stavia mosty medzi ekonomikou a technológiou, v rámci siete inovatívnych aktivít a ponúka širokú škálu služieb pre združovanie iniciatív a vznik podnikov.
Obnova štvrti západný Graz
15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
17
Mesto Oulu sa nachádza
v najrozvinutejšej oblas-
ti severného Fínska a je
špičkovým technologic-
kým centrom mobilnej
telekomunikácie, ako aj
zdrojom „mobilnej kul-
túry”, ktorá patrí k hlav-
ným oblastiam inovácií.
Zaiste preto neprekvapí,
že v roku 2002 vznikol
projekt Octopus (Cho-
botnica) v spolupráci
zástupcov firiem, mes-
ta Oulu, vzdelávacích
a výskumných inštitúcií.
Jeho cieľom je výskum
a vývoj v oblasti aplikácií
a služieb mobilnej tele-
komunikácie. Octopus
však nie je len jednoduchou sieťou. Od komerčných
operátorov sa líši tým, že sa jedná o „uzavretú” sieť
platiacich užívateľov. Služby siete v súčasnosti využíva
viac ako 40 firiem, inštitúcií, ako aj mnoho študentov.
Práve vďaka tejto charakteristike Octopus svojim
členom môže ponúkať, bez ohľadu na ich aktuálnu
polohu, najpokrokovejšie technologické prostredie,
v ktorom môžu využívať výsledky najnovších výskumov
ešte pred ich komerčnou aplikáciou. Firmy tak môžu
vytvárať inovatívne produkty, výskumní pracovníci môžu
hľadať nové smery vývoja a študenti využívajú reálne
služby miesto laboratórnych simulácií.
Hlavnou časťou projektu je platforma vývoja
a exper imentovania s mobi lnými systémami
n a j n o v š e j g e n e r á c i e . N a t o m t o z á k l a d e
Octopus ponúka svojim členom špecializovanú
podporu – expertízy, poradenstvo, plánovanie, vďaka
čomu užívatelia majú prístup k technologickým inováciám
v reálnych situáciách v rámci celoštátnej siete, ku ktorej sa
môže naraz pripojiť niekoľko tisíc terminálov. Užívatelia
zasa programu Octopus poskytujú svoje znalosti pri
rozvoji projektu. Rovnako dôležité sú i služby poskytované
firmám v oblasti komunikácie, vzdelávania, financovania
a predaja výsledkov. Octopus prevádzkuje aj sieť, ktorá
je otvorená partnerom i potenciálnym zákazníkom.
Hlavnými partnermi sú spoločnosť Nokia, ktorá poskytuje
technológie, mobilní operátori TeliaSonera a Oulun
Puhelin, ktorí poskytujú online prístup, Polytechnický
inštitút mesta Oulu, ktorý zodpovedá za technickú
podporu a vzdelávanie, spoločnosť Oulu Innovation Ltd,
ktorá dodáva priestory a vybavenie, a napokon mesto
Oulu ako riadiaci orgán projektu Octopus.
Do termínu plánovaného ukončenia projektu (2004)
Octopus umožnil vznik viacerých nových aplikácií,
rozšírenie mobilných technológií do málo osídlených
oblastí na ďalekom severe Fínska, prispel k vytvoreniu
mnohých stálych pracovných miest, k vzdelaniu stoviek
študentov, a k vzniku 150 diplomových prác na univerzite
a Polytechnickom inštitúte. Tieto presvedčivé výsledky
umožnili predĺžiť projekt o ďalšie dva roky a rozšíriť ho
aj do zahraničia. Po skončení sa plánuje zmena projektu
Octopus na komerčnú firmu.
Octopus – rozsiahly ,mobilný’ projektSieť Octopus funguje v kontexte prudko sa rozvíjajúceho sektora mobilných telekomunikácií a má unikátnu schopnosťou predvídať inovácie, keďže umožňuje svojim členom využívať najnovšie technológie ešte skôr, ako sa dostanú na trh.
Projekt: Sieť Octopus
Program: Cieľ 2 (2002 – 2004)
Celkové náklady: 1 830 428 EUR
Príspevok EÚ: 709 000 EUR
Kontakt
Markku Pikkarainen
Manažér programu
Elektroniikkatie 6
FIN-90750 Oulu
Tel.: +358 8 551 3005 / Fax: +358 8 551 3627
E-mail: [email protected]
Internet: http://www.octo.fi
Projekt Octopus vytvoril uzatvorené prostredie mobilného telefónneho operátora, kde firmy môžu testovať svoje nové technológie a vybavenie v reálnej telekomunikačnej sieti
18
V období rokov 1995 – 2002 hospodársky rast v Algarve
dosiahol najvyššiu hodnotu v Portugalsku (4,9 %), čo
bolo omnoho viac ako celoštátny priemer (3,1 %). Vývoj
v regióne však spomaľovalo nedostatočné úsilie
o inovácie, čo sa prejavovalo nízkym počtom projektov
spolupráce medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami.
V roku 2003 preto vznikla myšlienka zriadiť Regionálne
centrum Algarve pre inovácie (CRIA) na Univerzite
Algarve. Išlo o jeden z projektov v rámci regionálneho
programu inovácií INOAlgarve.
Cieľom je podporiť inovácie, transfer technológií,
revitalizovať siete a stimulovať iniciatívy vytvorením
„inovačnej kultúry”, ktorá podporí užšie kontakty
a obojstranný tok informácií medzi podnikmi, výskumníkmi
a študentmi. Projekt podporil i štyria partneri :
Univerzita Algarve (UALG), ktorá poskytla svoje znalosti
ohľadne výskumu v perspektívnych oblastiach pre
budúcnosť regiónu, Výbor pre koordináciu a regionálny
rozvoj Algarve (CCDR) – decentralizovaný subjekt, ktorý
spravuje verejné investície a dva subjekty zo súkromného
sektoru – Regionálne združenie mladých podnikateľov
(ANJE) a Zväz podnikateľov Algarve (NERA).
Do skončenia prvej fázy (2003 – 2004) CRIA uskutočnila
viacero iniciatív, ktoré už teraz preukázateľne vplývajú
na konkurencieschopnosť regiónu. Prvý Inovačný veľtrh
Algarve, ktorý sa konal v marci 2004, predstavil výsledky
práce univerzity a ďalších výskumných centier. Univerzita a
podniky zasa získali informácie o možnostiach spolupráce
na projektoch v rámci konzorcií, ktoré združujú viac
ako 80 výskumných subjektov. V rámci súťaže nápadov
a vytvárania podnikov sa uskutočnil výber 12 projektov:
tri v agropotravinárstve, jeden v službách špičkových
informačných technológií, dva z oblasti medicínskej
technológie, štyri ekologické projekty a dva projekty, ktoré
sa týkali výskumu oceánu. Dôležitým nástrojom pre rozvoj
a právnu ochranu inovácií v regióne je novovzniknutý
Úrad na ochranu priemyselného vlastníctva (GAPI) v rámci
UALG. Na univerzite takisto vznikli dve Podnikateľské
centrá, určené na inkubáciu malých a stredných podnikov
– jedno sa orientuje na poskytovanie služieb a druhé na
priemysel.
Plánované Technologické centrum na pôde UALG bude
určené výskumným subjektom i firmám, poskytne
potrebné logistické funkcie a bude stimulovať inovácie
v štyroch oblastiach: biotechnológie, biomedicína,
morské zdroje a inteligentné systémy, pričom vznikne 300
až 400 pracovných miest. Okrem programu INOAlgarve
sa uskutoční aj druhá fáza projektu CRIA (2004 – 2007), čo
umožní ďalší rozvoj dosiahnutých výsledkov a ich trvalé
zhodnotenie.
Projekt: Regionálne centrum inovácií Algarve (CRIA)
Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)
Doba trvania (1.fáza): november 2003 – november 2004
Celkové náklady (1.fáza): 545 100 EUR
Príspevok EÚ (1.fáza): 436 080 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Tiago Santos
Regionálne centrum Algarve pre inovácie (CRIA)
Univerzita v Algarve
Gambelas campus, Pavillon A5
P-8000 Faro
Tel. +353 289 800 097 / Fax +353 289 800 098
[email protected] http://www.ualg.pt/jornal/
Algarve sa zameriava na inovácieOblasť Algarve je mimoriadne závislá na prímorskej turistike, preto sa chce s pomocou výskumníkov a podnikateľov zamerať na inovácie a tak riešiť otázku konkurencieschopnosti. Celý proces riadi Regionálne centrum.
Ria Formosa: morské zdroje v Algarve15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
19
Účinnosť systému inovácie závisí od schopnosti reakcie
mnohých zúčastnených subjektov. Úlohou regionálnych
úradov je zabezpečiť pružné fungovanie vzájomných
vzťahov, pričom jednotliví účastníci si uvedomia, že
inovácia sa netýka iba vedy a technológie: podmienkou
komerčného úspechu sú aj inovatívne metódy riadenia.
Tie vznikajú v prostredí sietí a spoločnej činnosti
podnikov v zoskupeniach. Dôvera, iniciatíva a spolupráca
sú potrebné nato, aby sa zoskupenia premenili na reálne
fungujúce siete kolektívnych vedomostí zameraných na
inovácie.
Konzorcium STRATINC sa usiluje o dosiahnutie týchto
cieľov a využíva preto bohaté skúsenosti svojich členov
pri skúmaní spôsobov a prostriedkov rozvoja zoskupení
v piatich oblastiach: drevársky priemysel v Lorraine,
agropotravinárstvo v Murcii a na Tenerife, nové materiály
v Porýní-Severnom Vestfálsku, informačné a komunikačné
technológie v centrálnom Macedónsku a biotechnológie
pre zdravie v Oslo. Hlavným koordinátorom projektu je
Regionálna rada v Lorraine, ďalšími partnermi projektu
STRATINC sú Agentúra regionálneho rozvoja v Murcii,
Únia severu na Tenerife, Centrum inovácií a technológií
(ZENIT GmbH, Nemecko), Generálny sekretariát regiónu
Stredného Macedónska a Technopolis v Oslo.
Interregionálna charakteristika projektu umožňuje
získavať znalosti na európskej úrovni pre potreby malých
a stredných podnikov a zoskupení vo všetkých uvedených
sektoroch a regiónoch. Zároveň sa berú do úvahy aj
rozdiely v technologickom vývoji a kultúre. V ďalšej fáze
účastníci vypracujú spoločné strategické informačné
metódy a nástroje, zdieľajú znalosti a najlepšie postupy,
ktoré sprístupnia aj malým a stredným podnikom
a subjektom VV, najmä v menej
rozvinutých regiónoch (centrálne
Macedónsko, Tenerife a Murcia, ktoré
v rámci Štrukturálnych fondov patria
pod Cieľ 1).
STRATINC preto uskutočňuje viacero
činností: určuje potrebu strategických
informácií v rôznych regiónoch,
v ykonáva syntézu v ýs ledkov,
organizuje regionálne sektorové
workshopy, komparatívne štúdie
existujúcich IT nástrojov, vytvára
pilotné platformy zberu, analýzy
a výmeny strategických informácií
v jednotlivých sektoroch a taktiež
vydal metodickú príručku na implementáciu systému
strategického monitoringu. Výsledkom tohto procesu by
mal byť proaktívny prístup, ktorý reálne posilní inovačné
kapacity a konkurencieschopnosť podnikov, zoskupení
a partnerských regiónov.
Vzájomná výmena informáciíNa projekte medziregionálnej spolupráce (STRATINC) sa zúčastňuje sedem regiónov zo štyroch oblastí Európy. Pre regióny sú mimoriadne dôležité strategické informácie zoskupení podnikov, ktoré posilňujú inovačné kapacity. Interregionálny prístup v rámci INTERREG umožnil v tejto oblasti vznik spoločných nástrojov európskeho významu.
Projekt: Strategické informácie a inovatívne zoskupenia (STRATINC)
Doba trvania: august 2003 – február 2006
Program: INTERREG IIIC „Západná programovacia zóna”
Celkové náklady: 1 625 221 EUR
Príspevok EÚ: 767 167,75 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Pierre Bourgogne
Regionálna rada v Lorraine
Tel. +33 (0)3 87 33 60 65 / Fax +33 (0)3 87 33 60 40
pierre.bourgogne-lorraine.fr
http://www.e-innovation.org/stratinc/
Drevársky priemysel, Lorraine
Projekt „Wine-net”: výsadba viničových kultúr na Tenerife
20
R e g i ó n Fr a n c h e - C o m t é , p a t r í k o b l a s t i a m
s najrozvinutejším priemyslom vo Francúzsku. Viac
ako 200 rokov sa tu vyrábajú náramkové i nástenné
hodiny. Susedná frankofónna časť Švajčiarska má zasa
tradíciu v oblasti „mikro” technológií, ktoré nachádzajú
uplatnenie v mikromechanike (výroba okuliarov
a jemných skrutiek). V dôsledku krízy v hodinárskom
priemysle v sedemdesiatych rokoch a vzhľadom na
konkurenciu v rôznych oblastiach sa región v súčasnosti
čoraz viac orientuje na mikrotechnológie. Inovatívne
nanotechnológie sa zaoberajú štruktúrou a správaním
hmoty na molekulárnej a atomárnej úrovni. Hoci sú ešte
len v počiatočnom štádiu vývoja, budú mať mimoriadny
praktický i ekonomický dopad na všetky odvetvia
hospodárstva. Daniel Courjon, viceprezident Európskeho
združeného laboratória pre mikrotechniku (LEA), sa
domnieva, že „ich využitie, napríklad v nanomateriáloch,
bude porovnateľné s prechodom od odevov zo zvieracích
koží ku tkaným látkam”.
Projekt LEA bol vytvorený ako ,laboratórium bez múrov’
a ponúka vedeckým tímom z rôznych európskych krajín
možnosť využívať zdroje na uskutočnenie spoločného
výskumného programu. Francúzsko-švajčiarska LEA
vznikla s podporou cezhraničných programov INTERREG
I a II. Jednou z úspešne realizovaných úloh bol vývoj
inteligentných mikrokapsúl pre zažívací trakt. Okrem
toho však INTERREG II prispel aj k vzniku trvalej základne
pre spoluprácu v rámci zmluvných dohôd aj mimo nich,
keďže zmluvy sú spojené s nevyhnutnou rozpočtovou
neistotou. Tak vznikol projekt LEA a neskôr v roku 2003
i projekt LEA-Microtechnic, ktorý sa uskutočnil v rámci
schémy INTERREG III s tými istými partnermi: s dvoma
univerzitami v regióne Franche-Comté (Besançon
a Belfort- Montbéliard), so Štátnou vyššou školou
mechaniky a mikrotechnológií, s Centrom pre transfer
mikrotechnológií a na švajčiarskej strane sa zúčastnili
Univerzita Neuchâtel, Spolková polytechnická škola
v Lausanne a Švajčiarske centrom pre elektroniku
a mikrotechnológiu.
Úlohou je zvýšiť informovanosť o problémoch regiónu Jura,
podporiť vedecké projekty medzi hraničnými regiónmi
a podporiť iniciatívy typu „Ateliers d’Arc & Senans” (každoročné
stretnutie výskumných pracovníkov, doktorandov
a priemyselníkov), či letnú školu „Najdôležitejšie novinky
v mikrotechnológiách” (medzinárodné kurzy pre pokročilých
doktorandov, postgraduálnych študentov a inžinierov).
Bolo schválených osem projektov (syncope, sairi, mosgam,
prommod, medima, micropuce, crislar, nanotool), ktoré
pokrývajú všetky oblasti mikrotechnológií – mikrovýrobu,
mikrorobotiku, nano-nástroje, nanooptiku – medzi aplikácie
patria elektronické mikroskopy, manipulácie s oocytom,
výrobné mikrozávody a mikroroboty.
Projekt: Konsolidácia a rozvoj mikrotechniky LEA(ILEA)
Program: INTERREG IIIA Francúzsko/Švajčiarsko
Doba trvania: január 2004 – december 2007
Celkové náklady: 1 799 000 EUR
Príspevok EÚ: 396 800 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Daniel Courjon
Viceprezident Európskeho združeného laboratória
Univerzita Franche-Comté
16 Route de Gray
F-25030 Besançon Cedex
Tel. +33(0)381 66 64 15 / Fax +33 (0)381 66 64 23
http://lea-microtechnique.org/
Štúdiom mikrosveta pomáha rozšíriť poznanie Región Franche-Comté prekračuje hranice „mikrosveta” s pomocou nanotechnológií a vďaka podpore schémy INTERREG región spolupracuje s frankofónnou časťou Švajčiarska. Oba sesterské regióny majú skúsenosti v oblasti mikrotechnológií a v súčasnosti spojili svoje sily na riešenie naliehavej otázky budúcej priemyselnej revolúcie, ktorá sa stáva výzvou i príležitosťou pre celú Európu.
Návrh systému výroby malých ložísk pre účely presného strojárenstva, hodinárstva a v mikrodiskoch
15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
21
Univerzita má 26 000 študentov a 1 700 profesorov,
nachádza sa v druhom najväčšom maďarskom meste
Debrecín; patrí medzi najväčšie vzdelávacie inštitúcie
v krajine a funguje tu aj vedecké centrum s vynikajúcou
povesťou. Fakulta počítačových štúdií, ktorá len
nedávno začala formálne fungovať, vznikla po 20
rokoch praxe kurzov programovania. Fakulta má päť
katedier a ročne prijíma 250 študentov. Rozmanitosť
a úroveň vzdelávania v oblasti informačných technológií
ilustruje aj nedávne rozhodnutie o vzniku prvého
kurzu dizajnu v krajine. Kurz je úplne kompatibilný so
štandardami EÚ v tejto oblasti a jeho absolventi majú
možnosť akademickej mobility v rámci Európskeho
vysokoškolského priestoru.
Tento obrovský intelektuálny potenciál zatiaľ zostáva
nevyužitý, a to aj napriek tomu, že má zásadný význam
pre ekonomický a sociálny rozvoj regiónu Észak-Alföld,
v ktorom HDP na obyvateľa v roku 2002 dosiahol len
37,7 % priemeru EÚ-25 (Maďarsko ako celok dosahovalo
58,6 %). Bolo treba premeniť nazhromaždené vedomosti
a know-how do technickej realizácie a ekonomickej
činnosti . Univerzita preto v roku 2004 založila
výskumnú spoločnosť KRIPTO, ktorá sa špecializuje
na kryptografický výskum a jeho využitie v oblasti
informačných technológií.
Projekt sa začal realizovať vo februári 2005 a v
počiatočnej fáze vznikli dva prototypy inovatívneho
softvéru, ktoré súviseli s dvoma technologickými
procesmi podstatnými pre kryptografiu a teda i ochranu
počítačových dát: nový modul pre tvorbu „hash”
funkcií(¹) a nový generátor pseudo-náhodných čísel(²).
Ďalším cieľom bude vývoj komerčného softvéru na
báze týchto prototypov. Softvér bude slúžiť na zvýšenie
bezpečnosti elektronickej štátnej správy, elektronického
obchodovania, online bankovníctva, elektronického
podpisu a užívateľských identifikačných systémov.
Všetky tieto oblasti majú strategický význam pre
európsku konkurencieschopnosť.
Výskumný projekt KRIPTO vznikol ako vedľajší produkt
akademického poznania a poskytol pracovnú príležitosť
nielen špičkovým programátorom z univerzity, ale
na činnosti sa mohli zúčastniť aj študenti. Cieľom
zakladateľov je premeniť región Észak-Alföld na európske
kompetenčné centrum pre informačné technológie.
(¹) Operácia, ktorá pomocou matematickej funkcie umožňuje transformáciu správy s premennou veľkosťou na správu s pevnou veľkosťou, za účelom jej autentifikácie a uloženia.
(²) Štatisticky náhodné a v zásade nepredvídateľné číslo, ktoré vygeneroval matematický algoritmus.
Kryptografia – kľúč k rozvojuVýskumný projekt KRIPTO využíva výlučne intelektuálny kapitál prestížnej Univerzity v Debrecíne. Cieľom je sprístupniť kryptografiu aj za múrmi fakulty, aby tak mohol vzniknúť inovatívny softvér na posilnenie bezpečnosti počítačových dát vo viacerých aplikáciách, čo prispeje k rozvoju regiónu.
Projekt: KRIPTO – Kryptografický výskum a jeho aplikácie
Program: Cieľ 1 (2004 – 2006)
Doba trvania: február 2005 – august 2006
Celkové náklady: 100 000 EUR
Príspevok EÚ: 70 000 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Ziggy Kovacs
Riaditeľ predaja a marketingu
HU-4029 Debrecen, Csapó u. 42. B.ép. III/5
Tel. +36 52 429 600 / Fax +36 52 348 640
http://www.kripto.hu
Propagácia projektu KRIPTO na nedávnej vedeckej konferencii
22
Jedným z problémov mestského rozvoja je okrem
obmedzeného priestoru na výstavbu i nadmerná
doprava a s ňou súvisiace problémy. Obzvlášť výrazne sa
tento problém prejavuje v husto osídlených mestských
aglomeráciách, ako napríklad Eindhoven v Severnom
Brabantsku. Partneri zo štátneho a súkromného sektora
si vytýčili cieľ túto situáciu napraviť, podporiť hromadnú
dopravu a organizovať plynulú dopravu, pričom budú
podľa potreby zlepšovať situáciu v existujúcich lokalitách.
Ide o trasu, ktorá leží v tzv. „západnom koridore”, v zóne
nových aktivít medzi hlavnou stanicou a letiskom
v Eindhovene. Pozdĺž tohto koridoru sa nachádzajú domy,
úrady, obchody i zábavné centrá, ktoré plnia mnoho
funkcií v živote mesta. Projekt Phileas vznikol práve
s cieľom zabezpečiť plynulú dopravu v tejto oblasti.
Projekt má tri zložky: vyhradený dopravný pás pre
autobusy s elektronickým riadením, špeciálne vozidlá
projektu Phileas a opatrenia na vyššiu príťažlivosť mestskej
hromadnej dopravy. Súčasťou týchto opatrení je zvýšenie
parkovného v centre mesta, vybudovanie kvalitných
dopravných zariadení v zóne „Meerhoven VINEX”, zóna
„Transferium” (spája dopravnú linku Phileas s diaľnicou
A2), stojany/prístrešky pre bicykle a manažment dopravy
pre korporátnych klientov.
Linka Phileas medzi Meerhovenom a Veldhovenom je
prvou časťou siete, ktorá nakoniec pokryje celý región.
Pozdĺž trasy sú umiestnené autobusové zastávky
s prístreškami a odolné zariadenia so zreteľným
označením, ktoré poukazuje na úlohu štátnej dopravy
v meste. Na zastávkach sú vytvorené bezbariérové
nástupištia, elektronický riadiaci systém zabezpečuje
plynulý štart i zastavenie. Vozidlá však premávajú aj
s vodičom, ktorý dokáže vyriešiť prípadné neočakávané
situácie. Frekvencia (každých 15 minút) a rýchlosť (menej
ako 25 minút z centra mesta na letisko) sú zárukou toho,
že zlá povesť verejnej dopravy sa stane minulosťou.
V autobusoch Phileas sa využíva ultramoderný dizajn,
cestujúci majú dostatočný komfort, vďaka vynikajúcemu
odpruženiu vozidiel, klimatizácii a dostatočným
priestorom pre batožinu, kočíky a invalidné vozíky. Široké
dvere uľahčujú prepravu invalidným cestujúcim. Autobusy
sú poháňané LPG motormi, ktorých spotreba je o 90 %
nižšia ako u bežných autobusov, majú i batérie a môžu
tak jazdiť istú dobu bez toho, že by produkovali splodiny.
A napokon, cestujúci vždy dostávajú presné informácie
o odjazdoch, trasách, zastávkach a čase cestovania.
Projekt: Ukážkový projekt vysokokvalitnej hromadnej dopravy, región Eindhoven
Program: Zuidoost Noord-Brabant Stimulus (Cieľ 2)
Doba trvania: 1999 – 2004 (predĺžené do roku 2006)
Celkové náklady: 96 000 000 EUR
Príspevok EÚ: 9 000 000 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
T. H. Dijk
Konzultant pre premávku a verejnú dopravu
Spoločnosť pre spoločnú prevádzku v regióne Eindhoven
PO box 985, NL-5600 AZ Eindhoven
Tel. +31 40 259 45 75 / Fax +31 40 259 45 40
http://www.phileas.nl
Efektívna hromadná doprava? Phileas ponúka riešenieProjekt Phileas dostal názov podľa slávnej postavy z románu Julesa Verna a prináša nové a inovatívne riešenia hromadnej dopravy v mestských oblastiach. Podporuje hromadnú dopravu a krajine i celej Európe ponúka príklad efektívnej mobility, ktorá rešpektuje životné prostredie.
Phileas: vývoj počítačom riadeného systému premávky autobusov poháňaných LPG a energiou z akumulátorov
15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
23
V roku 2002 HDP na obyvateľa na Sicílii dosiahol iba
71,3 % priemeru EÚ-25. Sicília i naďalej čelí veľkým
socio-ekonomickým ťažkostiam v dôsledku vysokej
nezamestnanosti (20,1 % v roku 2003), predovšetkým
u mladých ľudí (53,5 %) a žien (28,9 %), pričom podiel
dlhodobej nezamestnanosti predstavuje až 67 %. V tejto
súvislosti si inovatívny projekt kladie za cieľ vytvoriť
stabilnú bázu a pracovných miest pre kvalifikované osoby.
Projekt musí tiež zvýšiť konkurencieschopnosť regiónu
v rozvíjajúcom sa odvetví digitálneho zobrazovania
a jeho využitia v spotrebných tovaroch. Projekt podporuje
fond ERDF a sústreďuje sa na zvýšení kvality a stability
digitálnych fotografií, ako aj ich kódovania pri prenose
cez rôzne zariadenia (mobilné telefóny, videokamery
novej generácie, tlačiarne atď.).
Nadnárodná skupina STMicroelectronics, ktorá podniká
v oblasti špičkových technológií, presadzuje technologické
inovácie, najmä v oblastiach kde silná podpora môže
stimulovať ekonomickú aktivitu. Skupina vlastní
výskumné centrum v Catanii v údolí Etny. Pracuje tu 1200
vedeckých a technických pracovníkov, ktorí tvoria jednu
z najlepších skupín vo svete v oblasti výroby mikročipov
pre zložité elektronické systémy, vývojové procesy
a produkty svetovej úrovne.
Tím mladých výskumníkov a inžinierov zo Skupiny pre
výskum digitálneho zobrazovania tak začal riešiť tento
vysoko rizikový priemyselný projekt, ktorý má však
viaceré predpoklady na úspech, ako je úzka spolupráca
STMicroelectronics s akademickými kruhmi a miestnou
výrobnou základňou. Rovnako dôležitá je aj starostlivá
príprava a pevná motivácia, vďaka rozšírenému štúdiu
na univerzitách v Catanii, Palerme a Messine, ktoré
zohľadňuje potreby priemyslu. Inovatívny prínos týchto
aktivít dokazuje i množstvo registrovaných patentov,
publikovaných vedeckých článkov a výsledkov, ktoré
predstavili na veľkých medzinárodných kongresoch.
„Najviac ma v tejto súvislosti prekvapil rozdiel medzi
akademickým a podnikovým výskumom, v ktorom sa musia
teoretické znalosti kombinovať s praktickými výsledkami
a kde sa všetko podriaďuje konečnému produktu”, hovorí
Alessandro Capra z výskumnej skupiny.
Výsledky sa po ukončení projektu začnú využívať v závode
M6, kde sa budú vyvíjať nové výrobky. Tak vzniknú nové
pracovné miesta a STMicroelectronics zároveň získa
príležitosť na posilnenie svojej pozície na trhu.
Obrazová digitalizácia na Sicílii Uprostred údolia Etny sa nachádza medzinárodne uznávané vedecké a technologické centrum, v ktorom pracujú mladí výskumníci a inžinieri zo sicílskych univerzít na vývoji digitálnych zobrazovacích aplikácií, ktoré by mohli mať veľký vplyv na zamestnanosť.
Projekt: Hardvérová/softvérová architektúra systému zobrazovania
Program: Národný operačný plán výskumu, Cieľ 1 (2000 – 2006).
Celkové náklady: 2 245 507,27 EUR
Príspevok EÚ: 1 122 753635 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Dr. Claudia Galetti
Ministerstvo vzdelávania, vysokých škôl a výskumu
Ufficio 7
Piazza J.F. Kennedy 20
I-00144 Rím
Tel. +39 06 5849 7371 / Fax +39 06 5849 7668
http://www.st.com
Pohľad na údolie Etny
24
Začiatkom osemdesiatych rokov v Berlíne-Adlershofe
v Parku vedy, technológie a médií (WISTA) vzniklo
centrum vynikajúcej kvality so synchrotrónom BESSY (1),
a neskôr BESSY II. Projekt nového synchrotrónového
zdroja žiarenia s vysokou svietivosťou s ultrakrátkymi
impulzmi používa laser na báze voľných elektrónov
(FEL), čo umožní výrazné zvýšenie výkonu BESSY II,
a svietivosti asi miliardukrát v porovnaní so súčasným
stavom.
Aplikácie FEL sú určené pre základný výskum, na
pozorovanie fyzikálnych javov, vývoj nanomateriálov,
polovodičov, využívajú sa v mikroelektronike, klimatológii,
chémii, biológii, farmácii a v medicíne. Pomôžu otvoriť
nové perspektívy berlínskej vedeckej komunite ako aj
európskemu výskumu v Európe. Profesor Eberhard
Jaeschke, člen manažmentu BESSY, vysvetľuje, že „FEL
nielen výrazne zvýši svietivosť. Jeho zvláštne polarizačné
vlastnosti majú obrovský význam napríklad pri vývoji
magnetických pamätí v budúcnosti, pre vysvetlenie funkcie
bunkových membrán atď. Extrémna svietivosť nám umožní
v laboratóriu analyzovať aj tie najmenšie stopy kontaminácie
atmosféry. Čo spôsobuje skleníkový efekt, či problém
s ozónovou vrstvou? Tento nástroj zvýši naše možnosti tieto
javy pochopiť.”
Projekt spolufinancuje fond ERDF a okrem fyzickej
inštalácie sa v jeho rámci uskutoční aj štúdium a návrh,
na ktorom sa bude podieľať tím výskumných pracovníkov
a inžinierov. Toto obdobie potrvá tri a pol roka. Vedci budú
realizovať technický návrh, počítačové simulácie a vývoj
supervodivej urýchľovacej štruktúry. Zárukou úspechu je
atmosféra úzkej spolupráce a vysoko integrovaný prístup.
Keďže spolkové úrady poskytli potrebné finančné zdroje,
projekt budú realizovať títo hlavní partneri: WISTA, Hahn-
Meitnerov inštitút (HMI), Max-Bornov inštitút (MBI)
a spoločnosť Deutsches Elektronen Synchrotron (DESY).
Po zahájení prevádzky zariadenia v roku 2010 vznikne
175 pracovných miest a výrazne sa posilní postavenie
oblastí Berlína-Adlershofu ako atraktívneho vedecko-
technického centra.
(1) BESSY: Berliner Elektronenspeicherring-Gesellschaft für Synchrotronstrahlung. Synchrotrón je kruh s obvodom o dĺžke niekoľko desiatok až stoviek metrov, v ktorom krúžia elektróny vysokou rýchlosťou.
Projekt: BESSY II, laser na báze voľných elektrónov
Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)
Celkové náklady: 5 319 240 EUR
Príspevok EÚ: 1 802 300 EUR
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Kontakt
Dr. Markus Sauerborn, Dr. Heike Henneken
Public relations
BESSY GmbH
Albert-Einstein-Straße 15
D-12489 Berlín
Tel. +49 (0)30 6392 29 99 / Fax +49 (0)30 6392 29 90
http://www.bessy.de
Hľadanie svetlaVo vedecko-technickom centre vynikajúcej kvality v Berlíne-Adlershofe vyvíjajú nový elektronický zdroj žiarenia s vysokou svietivosťou, ktorý by mohol mať mnoho spôsobov využitia v základnom výskume a zároveň by znamenal aj veľký prínos pre celý región.
Bessy – Berlínsky elektrónový kruh synchrotrónovej radiácie
15 IN
OVAČ
NÝCH
PRO
JEKT
OV
25
CIP: v období rokov 2007 – 2013, Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (Competitiveness and Innovation Framework Programme, CIP) realizuje tri hlavné činnosti: Program podnikania a inovácií; Program podpory ICT; Program inteligentnej energie. Viac informácií možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/cip/index_en.htm
CSG: Community Strategic Guidelines for Cohesion – Strategické pokyny Spoločenstva pre súdržnosť definujú indikatívny rámec intervencií štrukturálnych fondov. Pokyny vychádzajú z návrhov Európskej komisie. Koncom roku 2006 Rada a Európsky parlament prijme CSG na obdobie rokov 2007 – 2013. Viac informácií: http://ec.europa.eu/comm/regional_policy/index_en.htm
EIS: European Innovation Scoreboard čiže Hodnotenie európskych inovácií používa súbor 26 ukazovateľov a slúži na meranie inovácií v celej Európskej únii. Viac informácií: http://trendchart.cordis.lu
ERDF: European Regional Development Fund čiže Európsky fond regionálneho rozvoja – spolu s Fondom súdržnosti a Európskym sociálnym fondom patrí k trom finančným zdrojom politiky súdržnosti EÚ a medzi hlavné zdroje financií na rozvoj vnútorného potenciálu regiónov. ERDF napomáha financovaniu produktívnych investícií, podnikania, dopravnej a ekologickej infraštruktúry, výskumu a technologického rozvoja, inovácií, informačnej spoločnosti, trvalo udržateľného rozvoja a ďalších oblastí. Špecifické priority pre podporu zo strany ERDF sú definované v rámci viacročných programov, ktoré spoločne riadia Komisia, členské krajiny a regióny. Viac: http://ec.europa.eu/comm/regional_ policy/index_en.htm
ERIK: European Regions Knowledge-based Innovation Network čiže Znalostná inovačná sieť európskych regiónov – spolufinancovalo Riaditeľstvo pre regionálnu politiku Európskej komisie v rámci Inovačných programov ERDF. Viac: http://www.eriknetwork.net
ESF: European Social Fund čiže Európsky sociálny fond vznikol v roku 1957, patrí k trom nástrojom súdržnosti a je hlavným zdrojom finančnej podpory EÚ na podporu zamestnanosti a ľudských zdrojov. Viac informácií: http://ec.europa.eu/employment_social/esf2000/introduction_en.html
Kohézny fond: Vzťahuje sa na členské krajiny s hrubým domácim príjmom menej ako 90 % priemeru Spoločenstva. Úlohou Kohézneho fondu je spolufinancovanie transeurópskych sietí (Trans-European Networks,TEN) v oblasti dopravy a životného prostredia, vrátane úspory energie a obnoviteľných zdrojov energie. Na obdobie rokov 2007 – 2013 bude vo Kohéznom fonde k dispozícii 61,6 miliárd eur v rámci programov riadených jednotlivými členskými krajinami. Viac informácií: http://ec.europa.eu/comm/regional_policy/ index_en.htm
FP7: 7th Framework Programme for Research čiže 7. rámcový program výskumu má na obdobie rokov 2007
– 2013 rozpočet vo výške 54,6 miliárd eur a delí sa na štyri programy: Spolupráca, Nápady, Ľudia a Kapacity. Najmä posledný menovaný program ponúka príležitostipre účasť regiónov. Viac informácií: http://cordis.europa.eu/fp7/home.html
i2i: Innovation 2010 Initiative čiže Iniciatíva 2010 Inovácie prostredníctvom EIB (Európska investičná banka) od roku 2000 poskytuje komplexné úvery inovačným investičným projektom. Viac: http://www.eib.org/site/index.asp?designation=i2i
Inovačné akčné programy: v období rokov 2002 – 2006 fond EDRF podporil asi 180 inovačných akčných programov, ktoré fungovali ako laboratóriá nápadov pre znevýhodnené regióny, a to v týchto oblastiach: znalostná regionálna ekonomika a technologické inovácie; e-EuropeRegio: informačná spoločnosť a regionálny rozvoj; regionálna identita a trvalo udržateľný rozvoj. Viac informácií: http://ec.europa.eu/comm/regional_policy/innovation/index_en.htm
Integrované pokyny pre rast a zamestnanosť: Po vyhodnotení výsledkov Lisabonskej stratégie do konca roku 2004 Európska rada na jar roku 2005 rozhodla o zmene orientácie spoločného úsilia na rast a zamestnanosť. Integrované pokyny obsahujú 23 opatrení a cyklus riadenia v období rokov 2005 – 2008 obsahuje súbor štrukturálnych indikátorov a výročných správ o činnosti Národných programov reforiem (NRP). Opatrenia číslo 12 a 13 sú zamerané na „investície v oblasti VV” a „podporu inovácií a využitia ICT”.
IRC: Innovation Relay Centres čiže Centrá na prenos inovácií podporuje Európska komisia od roku 1995. Doteraz vzniklo 71 centier, ktoré podporujú inovácie a medzištátnu technologickú spoluprácu v Európe so škálou špecializovaných služieb podpory v podnikaní. Viac informácií: http://irc.cordis.lu
KnowReg: Pilotný projekt Európskeho parlamentu vznikol v roku 2003 na podporu experimentálnych opatrení na regionálnej úrovni, pod názvom „Znalostné regióny”. Viac informácií: http://cordis.europa.eu/era/knowreg.htm
NSRF: Členské krajiny musia predstaviť National Strategic Reference Framework čiže Národný strategický referenčný rámec pri plánovaní zásahov štrukturálnych fondov, čo zabezpečí ich súlad so Strategickými pokynmi Spoločenstva o súdržnosti.
RSFF: Risk-Sharing Finance Facility čiže Finančný nástroj na zdieľanie rizík vznikol preto, že EIB a Európska komisia pripravujú v kontexte 7. rámcového programom výskumu nové spôsoby zdokonaľovania financovania kombináciou príspevkov EÚ s úvermi EIB.
RTDI: Research, Technological Development and Innovation čiže Výskum, technologický rozvoj a inovácie
VYSV
ETLI
VKY
InforegioCelkový prehľad o regionálnej politike EÚ nájdete na webových stránkach Inforegio:
http://ec.europa.eu/[email protected]
KN-68-05-187-SK-C
ISBN 92-894-9721-1