or podzamok phsr · 2015. 4. 10. · mapa 1: geografická poloha obce oravský podzámok...

PPPLLLÁÁÁNNN HHHOOOSSSPPPOOODDDÁÁÁRRRSSSKKKEEEHHHOOO AAA SSSOOOCCCIIIÁÁÁLLLNNNEEEHHHOOO RRROOOZZZVVVOOOJJJAAA

ooobbbccceee

OORRAAVVSSKKÝÝ PPOODDZZÁÁMMOOKK

222000000777

PLÁN HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE ORAVSKÝ PODZÁMOK

PROGRAMOVACIE OBDOBIE 2007 - 2013

2

OBSAH

I. HISTÓRIA .........................................................................................................................3 II. ANALÝZA SÚČASNEJ ROZVOJOVEJ ÚROVNE OBCE A JEJ ROZVOJOVÝCH FAKTOROV ............................5

1. PRÍRODNÉ, ENVIRONMENTÁLNE A EKOLOGICKÉ PROSTREDIE OBCE......................................... 6

A. Dopravná a administratívna poloha obce ..................................................................... 6

B. Prírodný potenciál obce ............................................................................................... 7

2. OBYVATEĽSTVO ............................................................................................................ 8

A. Demografický vývoj obce............................................................................................. 8

B. Veková štruktúra obyvateľstva....................................................................................10

C. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva ...........................................................................11

D. Národnostná štruktúra obyvateľstva............................................................................12

E. Náboženská štruktúra obyvateľstva.............................................................................13

3. EKONOMICKÁ ŠTRUKTÚRA A EKONOMICKÝ ROZVOJ OBCE .................................................... 14

A. Podnikateľské prostredie a ponuka služieb...................................................................14

B. Ekonomická štruktúra vytváraná súkromným sektorom ................................................15

C. Ekonomická aktivita obyvateľstva................................................................................15

D. Rozpočet obce, štruktúra majetku a cudzích zdrojov ....................................................19

4. SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA......................................................................................... 22

A. Domový a bytový fond ...............................................................................................22

B. Školstvo ....................................................................................................................27

C. Zdravotná a sociálna starostlivosť ...............................................................................28

5. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA OBCE ............................................................................... 29

A. Energetické siete........................................................................................................29

B. Inžinierske siete.........................................................................................................29

C. Odpadové hospodárstvo .............................................................................................30

6. SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE AKTIVITY V OBCI ................................................................... 31

7. CESTOVNÝ RUCH ......................................................................................................... 32

III. SWOT ANALÝZA OBCE ORAVSKÝ PODZÁMOK.........................................................................33 IV. ROZVOJOVÁ VÍZIA OBCE ....................................................................................................41 V. STRATEGICKÉ CIELE, PRIORITY A OPATRENIA ........................................................................42

A. Cieľ 1: Rozvoj ľudských zdrojov ..................................................................................44

B. Cieľ 2: Racionálne využívanie prírodného potenciálu.....................................................46

C. Cieľ 3: Dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry ................................................48

D. Cieľ 4: Dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry ...................................................50

E. Cieľ 5: Zabezpečenie ekonomickej stability samosprávy................................................51

VI. SCHVÁLENIE PLÁNU HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE ........................................53 VII. POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉ ZDROJE .......................................................................54



3

I. HISTÓRIA

Otázka vzniku obcí je väčšinou problematická z hľadiska presnosti roku ich založenia.

Všeobecne sa dá povedať, že doba založenia obce vychádza z času zmienky o obci v

dostupných historických dokumentoch, listinných dokladoch doteraz známych.

Obec Oravský Podzámok existovala ako osada už v časoch Krista. Dokazujú to

vykopávky. V historických dokumentoch doteraz nájdených sa však spomína až v roku

1267, kedy už hradné bralo bolo dávno osídlené. Prvá zmienka o obci Oravský Podzámok

pochádza z roku 1559, a bola uvádzaná ako Thurzov majetok. Hospodárilo sa tu na

Thurzovom majetku, ktorý nepodliehal uhorským správnym úradom ani po zavedení tzv.

slúžnovských obvodov po roku 1777. Pozemky, budovy, zariadenia a peniaze na opravy,

údržbu a výstavbu boli vtedy len v rukách Oravského komposesorátu /OK/. V tomto sa v

podstate nič nezmenilo ani po roku 1848.

Až zákon z roku 1886, ktorý novelizoval zákon z roku 1871, upravoval právne

postavenie obce v plnom rozsahu. Obec však aj naďalej musela hradiť svoje výdavky z

vlastného majetku. Ak ho nemala, ostala závislá na vlastníkovi majetku.

Zákon určil, že samosprávu obce tvoril richtár, dvaja prísažní - zriadenci obce viazaní

voči obecnej správe prísahou - ako volené orgány a úradníci. Bol tu tiež notár, obvodný

lekár a sirotský otec. Vo veľkých obciach boli až štyria prísažní ako aj podrichtár a

pokladník.

Obec Oravský Podzámok bola zo začiatku samostatná. Podliehala len hradnej

vrchnosti a len hrad zamestnával jej občanov. Aj po zriadení obcí v roku 1866

administratívnym nariadením mala obecný úrad ustanovený a platený Oravským

komposesorátom /OK/. Ten uhrádzal aj obecné výdavky. Richtár nemal praktický žiadnu

vonkajšiu právomoc a ani prácu v úrade, lebo administratívne a finančné záležitosti

vybavovali príslušní zamestnanci OK.

Aby sa aspoň formálne vyhovelo zákonu, príslušný slúžnovský úrad v Tvrdošíne zriadil

v obci obecný úrad nepodliehajúci priamo OK. Bol však umiestnený v budove č. 14

patriacej do majetku OK. Prvým richtárom v obci bol Ján Kováčik, miestny obuvník, ktorý

túto funkciu zastával takmer tridsať rokov. Po ňom nastúpil Štefan Janák, miestny kováč,

ktorý plnil svoju funkciu ešte za prvej ČSR. Ďalším starostom v poradí bol Jozef Smižár,

miestny stolár. Keď zomrel, nastúpil na jeho miesto Alexander Šmeringai - kominársky

majster, ktorý zostal vo funkcii až do konca jestvovania OK.



4

Oravský hrad

Bralový útes Skorušinského pohoria, na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad

obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom,

chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. V

polovici 13. storočia tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný

hrad, ktorý sa prvý raz písomne spomína v roku 1267. Hrad vznikol na strategicky

dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku

1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu,

zaberajúcich tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do

začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený

opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na

konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade,

zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v

priestoroch dolného hradu. Ďalšiu stavebnú činnosť obnovili v druhej polovici 16. storočia

Thurzovci rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Thurzovho paláca,

pribudovaného k západnej bašte stredného hradu. Výsledkom ich stavebnej činnosti na

začiatku 17. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím

dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu. Na Oravskom hrade vládol rušný

vojenský i spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter

Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias

Thurzovcov (1550 - 1621), po vymretí

ktorých (1621) sa stal sídlom tzv.

oravského komposesorátu. V čase

stavovských nepokojov v druhej polovici

17. storočia sa ho načas v roku 1672

zmocnili aj sedliacki povstalci pod

vedením Gašpara Piku. Cisárske vojsko

však skoro od nich hrad dobylo a kruto sa

pomstilo na vodcoch povstania i

poddanom ľude. V roku 1800 hrad

vyhorel, skoro ho však opravili. Opravné

a rekonštrukčné práce robili na hrade aj na prelome 19. a 20. storočia. K veľkorysej

obnove celého hradu sa pristúpilo však až v roku 1953, po dokončení ktorej sa stal

dôstojným sídlom Oravského múzea. V súčasnosti sa Oravské múzeum zameriava na

vlastivedný výskum a dokumentáciu prírody Oravy.



5

II. ANALÝZA SÚČASNEJ ROZVOJOVEJ ÚROVNE OBCE A JEJ ROZVOJOVÝCH

FAKTOROV

Rozvojová úroveň priestoru a teda i obce je ovplyvnená tromi základnými

podmienkami:

• disponibilitou rozvojového potenciálu,

• schopnosťou využitia rozvojového potenciálu,

• vonkajším prostredím, ktoré tvorí legislatíva, ekonomický rozvoj spoločnosti,

disponibilita verejných zdrojov a systém ich prerozdeľovania.

Rozvojový potenciál obce tvorí jej územná a ekonomická priestorová štruktúra, ktorá

je systemizovaná v týchto skupinách:

• prírodné zdroje,

• obyvateľstvo,

• miestne hospodárstvo,

• technická infraštruktúra,

• sociálna infraštruktúra,

• miestna samospráva s jej ekonomickými podmienkami.

Keďže jednotlivé podsystémy priestorovej štruktúry sú navzájom späté je ťažké určiť,

ktorý z uvedených faktorov je najdôležitejší. Preto pri analýze rozvojových faktorov

a rovnako pri ich prognózovaní je potrebné venovať dostatočnú pozornosť všetkým

faktorom. Nevyváženosť rozvojových faktorov obmedzuje dynamiku rozvoja a je jednou

z príčin rozvojovej diferenciácie medzi obcami a regiónmi.



6

1. PRÍRODNÉ, ENVIRONMENTÁLNE A EKOLOGICKÉ PROSTREDIE OBCE

A. DOPRAVNÁ A ADMINISTRATÍVNA POLOHA OBCE

Obec Oravský Podzámok ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od

Dolného Kubína. Dopravnú polohu obce možno charakterizovať ako uspokojivú vzhľadom

k úrovni vybudovaného cestného spojenia. Okrem toho obyvatelia obce môžu využívať

miestne autobusové a vlakové dopravné spojenie.

Z administratívneho hľadiska je obec začlenená do okresu Dolný Kubín a Žilinského

samosprávneho kraja.

Mapa 1: Geografická poloha obce Oravský Podzámok

Charakteristika prostredia, kde je obec lokalizovaná je dôležitá vzhľadom k tomu, že

obec je otvorenou ekonomickou a sociálnou jednotkou s väzbami na svoje okolie. Úroveň

a kvalita vonkajších väzieb sa odzrkadľuje v možnostiach a schopnostiach obce sa

rozvíjať.



7

B. PRÍRODNÝ POTENCIÁL OBCE

Obec Oravský Podzámok leží vo veľmi peknom severoslovenskom regióne Orava.

Zemepisná poloha a nadmorská výška spôsobujú, že opisované územie leží prevažne v

chladnej oblasti. Najchladnejším mesiacom roka, ako všade na Slovensku je v dlhodobom

priemere január a jeho priemerné teploty kolíšu od -4 °C do –7 °C. O celkove chladnom

podnebí opisovaného územia svedčí aj vysoký výskyt tzv. mrazových dni (s minimálnou

dennou teplotou pod 0 °C) v roku, ktorých v nižších polohách býva priemerne 120-140 a

v pohoriach 160-180, a nevysoký počet tzv. letných dní (s maximálnou dennou teplotou

25 °C a viac). Opisované územie sa vyznačuje nielen celkove studeným, ale aj značne

vlhkým podnebím. Všeobecne sa dá konštatovať, že s narastajúcou nadmorskou výškou

sa počet zrážok zvyšuje.

Prírodné danosti územia sa odrážajú aj v štruktúre pôdneho fondu obce. Dominantné

zastúpenie v štruktúre pôdneho fondu majú trvalé trávne porasty, ktoré pokrývajú 901

ha, čo z celkovej výmery katastrálneho územia predstavuje 25%. V členení na

nepoľnohospodársku pôdu majú najvýraznejšie zastúpenie lesné pozemky.

Obec Oravský Podzámok geograficky leží približne v strede regiónu, to znamená, že

má všetky predpoklady byť vďačným východzím miestom pre tých, ktorí sa rozhodli

stráviť voľný čas na severe Slovenska. Celý kraj je bohatý na krásy prírody a územie je

rozmanito členené. Návštevníkom dáva množstvo možností na oddych, športovanie a

objavovanie histórie kraja.



8

2. OBYVATEĽSTVO

A. DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ OBCE

Úroveň sociálneho rozvoja charakterizuje viacero ukazovateľov, medzi ktoré patrí aj

demografická situácia a zloženie obyvateľstva. Pre demografický vývoj je vo všeobecnosti

charakteristický znižujúci sa prirodzený prírastok obyvateľstva, čo možno v prípade obce

Oravský Podzámok vyvrátiť údajmi uvedenými v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2001-2007

Roky 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Stav

k 31.12. 1249 1258 1269 1287 1301 1314 1324

Ženy 639 645 651 658 665 673 676

Muži 610 613 618 629 636 641 648 Zdroj: OÚ Oravský Podzámok

Graf 1: Vývoj počtu obyvateľov a ich štruktúra v obci Oravský Podzámok v r. 2001-2007

500

600

700

800

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

muži ženy



9

Graf 2: Vývoj počtu obyvateľov v obci Oravský Podzámok vo vybraných rokoch

1000

1100

1200

1300

1400

1500

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Tabuľka 2: Demografický vývoj v obci v rokoch 2001-2007

Ukazovateľ/Roky 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Narodení 16 9 13 16 14 13 11

Zomrelí 13 16 10 9 11 16 5 Demografické

saldo 3 -7 3 7 3 -3 6

Zdroj: OÚ Oravský Podzámok Demografický vývoj v obci má charakteristiku obecnej komunity. V rokoch 2001-2007

má demografické saldo kolísavý priebeh. Pozitívny demografický vývoj obec (v kladných

hodnotách) je indikátorom celkového súčasného sociálno-ekonomického vývoja

v spoločnosti, zlepšenia sociálnej situácie mladých rodín, možnosti riešenia bytového

problému, ale najmä pracovných a existenčných podmienok.

Riešenie situácie týkajúcej sa nepriaznivej vekovej skladby trvale bývajúceho

obyvateľstva z hľadiska vekových kategórií a kolísavého prirodzeného prírastku je možné

hlavne ovplyvnením vývoja migračného salda obce.

Migrácia obyvateľstva

Migrácia obyvateľstva je rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými obyvateľmi

a jeho hodnoty sú výsledkom citlivej reakcie na pozitívne alebo negatívne signály najmä

v sociálno-ekonomickej oblasti.

Tabuľka 3: Vývoj migračného salda v obci v rokoch 2001-2007

Ukazovateľ/Roky 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Prisťahovaní 13 26 13 5 19 33 9

Vysťahovaní 11 10 22 21 24 19 11

Migračné saldo 2 16 -9 -16 -5 14 -2 Zdroj: OÚ Oravský Podzámok

Vývoj migračného salda obce mal v sledovanom období výrazne kolísavý priebeh.

Zámerom obce je stabilizovať jeho priebeh formou podpory budovania novej výstavby

IBV, prípadne nájomných bytov v tichom vidieckom prostredí.



10

Graf 3: Migračné a demografické saldo obyvateľstva

-20-18-16-14-12-10-8-6-4-202468

101214161820

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

migračné saldo demografické saldo

B. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Demografický vývoj obyvateľstva sa odráža predovšetkým vo vekovej štruktúre obce.

Všeobecným prejavom demografického vývoja obyvateľstva v obciach je väčšinou

nepriaznivá veková štruktúra z hľadiska produktívnych vekových kategórií.

Vo vekovej štruktúre obce prevládajú obyvatelia v produktívnom veku, ktorí tvoria

viac ako 60% podiel z počtu obyvateľov obce. Z nižšie uvedených údajov taktiež vyplýva,

že počet obyvateľov v predproduktívnom veku je v sledovanom období čoraz nižší,

naopak poproduktívna veková kategória zaznamenáva nárast. Tento jav sa zároveň

odráža v indexe starnutia, ktorý dosahoval v roku 2006 hodnotu 97,67, t.j. na jedného

mladého, predproduktívneho obyvateľa pripadá v obci Oravský Podzámok 0,97 obyvateľa

v poproduktívnom veku (dôchodcu).

Tabuľka 4: Veková štruktúra obyvateľstva obce Oravský Podzámok v r. 2003-2006

Vek 2003 2004 2005 2006

Predproduktívny vek – muži (0-14) 151 145 135 132

% 11,90 11,16 10,38 10,05

Predproduktívny vek – ženy (0-14) 145 133 124 126

% 11,43 10,34 9,53 9,59

Produktívny vek – muži (15-59) 408 415 426 429

% 32,16 32,20 32,74 32,65

Produktívny vek – ženy (15-54) 354 370 381 375

% 27,88 28,70 29,29 28,54

Poproduktívny vek - muži (60+) 59 69 75 80

% 4,65 5,36 5,76 6,08

Poproduktívny vek – ženy (55+) 152 155 160 172



11

% 11,98 12,30 12,30 13,09

Index starnutia 71,28 80,57 90,73 97,67 Zdroj: OÚ Oravský Podzámok

Pozn.: Index starnutia = poproduktívny vek / predproduktívny vek

Graf 4: Veková štruktúra obyvateľstva v r. 2003-2006

0

500

1000

1500

2003 2004 2005 2006

predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek

C. VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva dáva predpoklad k ekonomickému rozvoju obce,

vytvára možnosti na trhu práce a ovplyvňuje hospodársku aktivitu obce, najmä záujem

o samostatné podnikanie. Jej úroveň má zásadný význam pre ďalší rozvoj obce.

Na základe výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z 26. mája 2001 vyzerala

vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce nasledovne:

Tabuľka 5: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva obce Oravský Podzámok v roku 2001

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Muži Ženy Spolu Základné 79 140 219 Učňovské (bez maturity) 140 89 229 Stredné odborné (bez maturity) 13 21 34 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 48 20 68 Úplné stredné odborné (s maturitou) 81 100 181 Úplné stredné všeobecné 34 57 91 Vyššie 3 7 10 Vysokoškolské bakalárske 3 2 5 Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské 43 45 88 Vysokoškolské doktorandské 4 2 6 Vysokoškolské spolu 50 49 99 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 15 33 48 - technické 15 7 22 - ekonomické 6 1 7 - poľnohospodárske 12 4 16 - ostatné 2 4 6 Ostatní bez udania školského vzdelania 7 3 10



12

Ostatní bez školského vzdelania 0 2 2 Deti do 16 rokov 155 151 306 Úhrn 610 639 1 249

Zdroj: ŠÚ SR – KS Žilina Najvýraznejšie zastúpenie z hľadiska vzdelanostnej štruktúry má základné a učňovské

vzdelanie bez maturity. Najväčší počet obyvateľov v mužskej populácií disponuje

učňovským vzdelaním bez maturity. V prípade ženskej populácie pripadá najviac

obyvateľov na základný stupeň vzdelania. Nepostrádateľný podiel zastávajú obyvatelia

s vysokoškolským vzdelaním - 99 občanov.

Aj napriek skutočnosti, že uvedená vzdelanostná štruktúra má pozitívny pomer

z hľadiska uplatnenia sa na trhu práce, je v sledovanej lokalite nedostatok pracovných

príležitostí pre miestnych obyvateľov.

Graf 5: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva obce

23% 19%

23%

27%8%

základné stredoškolské bez maturitystredoškolské s maturitou vysokoškolskédeti do 16 rokov

D. NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Národnosťou sa rozumie príslušnosť osoby k národu, národnostnej menšine alebo

etnickej menšine. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč,

ktorú občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o

príslušnosti k národu, národnostnej menšine alebo etnickej menšine.

Štruktúru obyvateľov Oravský Podzámok podľa národnosti znázorňuje tabuľka 6:

Tabuľka 6: Národnostná štruktúra obyvateľstva obce Oravský Podzámok v roku 2001

Národnostná štruktúra Muži Ženy Spolu Slovenská 604 629 1 233 Maďarská 0 1 1 Rómska - - - Rusínska - - - Ukrajinská - - - Česká 2 4 6 Nemecká - - - Poľská 1 1 2



13

Chorvátska - - - Srbská - - - Ruská - - - Židovská - - - Ostatné, nezistené 3 4 7 Spolu 610 639 1 249

Zdroj: ŠÚ SR – KS Žilina

Ako prezentuje vyššie uvedená tabuľka, národnostnú štruktúru obyvateľstva v r. 2001

tvorilo 5 skupín. Dominantné zastúpenie mala slovenská národnosť (98,71%) a minoritné

maďarská, česká, poľská, prípadne nezistená národnosť.

E. NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Náboženským vyznaním sa rozumie účasť obyvateľstva na náboženskom živote

niektorej cirkvi, alebo vzťah k nej. Štruktúru obyvateľov obce podľa náboženského

vyznania znázorňuje tabuľka 7:

Tabuľka 7: Náboženská štruktúra obyvateľstva obce Oravský Podzámok v roku 2001

Náboženské vyznanie / cirkev Muži Ženy Spolu Rímskokatolícka cirkev 574 617 1 191 Gréckokatolícka cirkev - - - Pravoslávna cirkev - - - Evanjelická cirkev augsburského vyznania 9 5 14 Reformovaná kresťanská cirkev - - - Evanjelická cirkev metodistická - - - Apoštolská cirkev - - - Starokatolícka cirkev - - - Bratská jednota baptistov - - - Cirkev československá husitská - - - Cirkev adventistov siedmeho dňa - - - Cirkev bratská - - - Kresťanské zbory 1 1 2 Židovské náboženské obce - - - Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 0 1 Ostatné - - - Bez vyznania 14 8 22 Nezistené 11 8 19 Spolu 610 639 1 249

Zdroj: ŠÚ SR – KS Žilina Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva prevláda v obci jednoznačne

rímskokatolícke vierovyznanie (95,35%). Ostatné náboženstvá sú zastúpené menšinovo.



14

3. EKONOMICKÁ ŠTRUKTÚRA A EKONOMICKÝ ROZVOJ OBCE

Ekonomický potenciál obce možno definovať ako spolupôsobenie v obci sa

nachádzajúceho kapitálu, ľudských zdrojov a prírodných daností za účelom výroby

produkcie a poskytovania služieb. Je rozhodujúcim faktorom rozvojových možností obce

a determinantom životnej úrovne jeho obyvateľstva.

Na rozvoji ekonomického potenciálu sa v obci Oravský Podzámok podieľajú nielen

podnikateľské subjekty pôsobiace na jej území, ale aj obecná samospráva, a nepriamo

aj občania, ktorí sa podieľajú na spoločenskom dianí obce.

A. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE A PONUKA SLUŽIEB

Rozhodujúce pre ekonomický rozvoj obce sú podmienky pre rozvoj podnikania v obci

a podnikateľské aktivity súkromného sektora. Súkromné podnikanie v obci sa sústreďuje

predovšetkým do týchto oblastí:

� výrobná činnosť, maloobchod a veľkoobchod sústredený do činností obchodných

spoločností – predovšetkým spoločností s ručením obmedzeným,

� fyzické osoby podnikajúce predovšetkým v oblasti obchodu, reštauračných služieb

a drobných služieb pre

obyvateľstvo.

Celkovú podnikateľskú aktivitu v obci

v porovnaní s priemernými ukazovateľmi

rozvoja podnikania v SR možno hodnotiť

pozitívne, nakoľko v obci pôsobí široké

spektrum podnikateľských subjektov,

ktoré vytvárajú podmienky pre napĺňanie

potrieb obyvateľov jednak ponukou

služieb, ako aj možnosťou zamestnania.

Zo súčasnej štruktúry podnikateľskej sféry môžeme považovať za najvýznamnejších

zamestnávateľov podnikajúcich priamo v obci:

� OFZ a.s. – výroba ferozliatin,

� Amico Drevo spol. s r.o. – spracovanie dreva,

� LESY Slovenskej republiky, štátny podnik – ťažba a pestovanie lesa, spracovanie

dreva,

� COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo – veľkoobchodná a maloobchodná

činnosť a pod.



15

B. EKONOMICKÁ ŠTRUKTÚRA VYTVÁRANÁ SÚKROMNÝM SEKTOROM

Podľa stavu zápisov v obchodnom registri príslušného súdu a registrácie na

živnostenskom úrade v roku 2006 na území obce podnikali tieto subjekty:

� 2 akciové spoločnosti,

� 20 spoločností s ručením obmedzeným,

� 1 výrobné družstvo,

� 61 fyzických osôb – živnostníkov,

� 2 samostatne hospodáriaci roľník.

Graf 6: Štruktúra a vývoj počtu podnikateľských subjektov

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

2003 2004 2005 2006

fyzické osoby právnicke osoby

C. EKONOMICKÁ AKTIVITA OBYVATEĽSTVA

Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo v obci Oravský Podzámok

1249 evidovaných obyvateľov. Z analýzy ekonomickej aktivity obyvateľstva vyplýva, že

z celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku pracovalo 80,7% a 7,7%

obyvateľstva obce v poproduktívnom veku. Ekonomicky aktívnych bolo 644 osôb.

Z hľadiska hospodárskeho rozvoja obce má najväčší význam práve ekonomicky

aktívna zložka obyvateľstva. Priemerný ukazovateľ podielu ekonomicky aktívneho

obyvateľstva v obci na celkovom počte obyvateľov za posledné roky predstavuje okolo

45-55%, pričom vyšší podiel dosahujú muži, nižší ženy. Významná časť ekonomicky

aktívnych obyvateľov odchádza za prácou mimo obec do blízkeho okolia, ale aj do sídiel

mimo regiónu, okresu i kraja – takmer 42%.

Reštrukturalizácia ekonomiky od konca osemdesiatych rokov mala významný dopad

aj na zamestnanosť obyvateľstva v obci. Aj keď sa zmeny dotkli predovšetkým

priemyselných odvetví, napriek tomu prevažná časť ekonomicky aktívnych osôb stále

v nich pracuje. Z ostatných odvetví má ešte väčšinové zastúpenie odvetvie

veľkoobchodu, maloobchodu a opravy motorových vozidiel - 56 osôb.



16

Tabuľka 8: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania

a podľa odvetvia hospodárstva v roku 2001

Ekonomicky aktívne osoby Odvetvie hospodárstva

muži ženy spolu odchádza do zamestnania

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 15 7 22 16 Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 25 9 34 6 Rybolov, chov rýb - - - - Ťažba nerastných surovín 1 0 1 1 Priemyselná výroba 126 65 191 67 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 5 0 5 5 Stavebníctvo 13 1 14 7 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 20 36 56 30 Hotely a reštaurácie 5 9 14 6 Doprava, skladovanie a spoje 14 12 26 18 Peňažníctvo a poisťovníctvo 1 5 6 5 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj 17 7 24 17 Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 18 27 45 15 Školstvo 14 42 56 27 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 2 32 34 26 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 18 16 34 14 Súkromné domácnosti s domácim personálom 1 0 1 1 Exteritoriálne organizácie a združenia - - - - EA bez udania odvetví 49 32 81 9 Spolu 344 300 644 270


Graf 7: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo obce podľa pohlavia

53% 47%

ekonomicky aktívne ženy ekonomicky aktívni muži



17

Tabuľka 9: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa spoločenskej skupiny, podľa veku a pohlavia v roku 2001

Zamestnanec pracujúci za mzdu, plat, iný druh odmeny Členovia Podnikatelia Ekonomicky aktívni Vek v štátnom

podniku v súkromnom

podniku v družstevnej organizácii

u iného zamestnávateľa

produkčných družstiev

bez zamestnancov

so zamestnancami

Vypomáhajúci v rodinnom

podniku

Ostatní a

nezistení spolu z toho robotníci

15 - 19 muži 1 2 0 0 0 0 0 0 5 8 2 ženy 0 1 1 0 0 0 0 0 8 10 1 spolu 1 3 1 0 0 0 0 0 13 18 3 20 - 29 muži 13 57 1 2 0 4 3 0 19 99 44 ženy 29 38 1 0 0 0 1 0 18 87 36 spolu 42 95 2 2 0 4 4 0 37 186 80 30 - 39 muži 28 43 5 2 0 4 6 0 9 97 56 ženy 41 30 6 0 0 1 2 0 3 83 30 spolu 69 73 11 2 0 5 8 0 12 180 86 40 - 49 muži 26 38 3 0 0 3 2 0 1 73 45 ženy 45 22 1 0 0 4 1 0 2 75 31 spolu 71 60 4 0 0 7 3 0 3 148 76 50 - 54 muži 13 17 4 0 0 1 0 0 1 36 22 ženy 14 10 3 1 0 1 3 0 0 32 13 spolu 27 27 7 1 0 2 3 0 1 68 35 55 - 59 muži 11 9 2 0 0 0 2 0 1 25 17 ženy 4 1 1 0 0 0 0 0 0 6 3 spolu 15 10 3 0 0 0 2 0 1 31 20 60 - 64 muži 1 1 0 1 0 0 0 0 0 3 2 ženy 2 1 0 0 0 0 1 0 1 5 4 spolu 3 2 0 1 0 0 1 0 1 8 6 65+ muži 0 0 2 0 0 0 0 0 1 3 1 ženy 1 1 0 0 0 0 0 0 0 2 1 spolu 1 1 2 0 0 0 0 0 1 5 2 Úhrn muži 93 167 17 5 0 12 13 0 37 344 189 ženy 136 104 13 1 0 6 8 0 32 300 119 spolu 229 271 30 6 0 18 21 0 69 644 308




18

Graf 8: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo obce Oravský Podzámok v roku 2001 v %

11%6%

5%

35%

42%

zamestnanci v štátnych podnikoch zamestnanci v súkromných podnikochzamestnanci v družstvách zamestnanci u iných zamestnávateľovpodnikatelia ostatní/nezistení

Celkovú situáciu v ekonomickej aktivite obyvateľstva obce dokresľuje i stav

nezamestnanosti. Vývoj nezamestnanosti vo všeobecnosti zaznamenáva mierne klesajúci

trend. Zlepšovanie situácie je výsledkom priamych zahraničných investícií, ktoré sú

hlavným zdrojom tvorby nových pracovných miest. Absolútny počet evidovaných

nezamestnaných obyvateľov v obci prezentuje nasledujúca tabuľka.

Tabuľka 10: Počet evidovaných nezamestnaných obyvateľov v obci Oravský Podzámok

Roky 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Počet nezamestnaných 142 113 85 78 65 58

Zdroj: OÚ Oravský Podzámok

Graf 9: Vývoj nezamestnanosti v r. 2001-2006

0

20

40

60

80

100

120

140

160

2001 2002 2003 2004 2005 2006

počet nezamestnaných



19

Graf 10: Miera nezamestnanosti v r. 2001-2006

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

2001 2002 2003 2004 2005 2006

nezamestnanosť (%)

Prejavom znižujúcej sa nezamestnanosti je stúpajúca tendencia zamestnanosti.

V porovnaní s ukazovateľmi za SR vykazuje obec Oravský Podzámok pozitívny trend

v oblasti zvyšovania zamestnanosti.

D. ROZPOČET OBCE, ŠTRUKTÚRA MAJETKU A CUDZÍCH ZDROJOV

Obecná samospráva môže ovplyvniť ekonomický rozvoj v obci viacerými spôsobmi:

• finančnými zdrojmi, ktorými disponuje v príjmovej časti rozpočtu,

• majetkom, ktorým disponuje a ktorý používa na zabezpečenie výkonu obecnej

samosprávy,

• vytváraním podmienok pre rozvoj podnikania v obci pre podnikateľské subjekty

budovaním technickej infraštruktúry, využívaním regulačných ekonomických

a iných nástrojov,

• koordinačnou činnosťou, ktorou môže usmerňovať a ovplyvňovať podnikateľské

aktivity a aj ostatných podnikateľských subjektov v obci a v jej okolí.

Obec môže priamo ovplyvňovať ekonomický rozvoj prostredníctvom rozpočtu

a využitia obecného majetku. Fiškálna decentralizácia prebiehajúca v ostatnom období

spolu s postupným prenesením kompetencií na vyššie územné celky a obecné samosprávy

výrazne zvyšujú zodpovednosť obecnej samosprávy a rozširujú oblasti, v ktorých môže

obec plniť svoje úlohy.

Ročný rozpočet obce je základným finančným plánom, ktorý obec každoročne

vypracováva a schvaľuje. V ročnom rozpočte vystupujú dve základné zložky a to ročné

rozpočtové príjmy a ročné rozpočtové výdaje.



20

Príjmy rozpočtu obce

Stále príjmy obce zabezpečujú predovšetkým daňové príjmy, a to podielové i miestne

(vrátane poplatkov). Minimálnym príjmom obce sú príjmy z využívania obecného

majetku.

Príjmy rozpočtu obce Oravský Podzámok sú tvorené nasledovnými položkami:

� podielové dane – tvoria rozhodujúcu zložku príjmov obce, určujú podiel obce

na daniach štátneho rozpočtu,

� miestne dane a poplatky,

� príjmy z využívania obecného majetku,

� dotácie.

Výdaje rozpočtu obce

Výdavková časť rozpočtu obce charakterizuje prístupy obecnej samosprávy

k napĺňaniu samosprávnych kompetencií, a to pri dodržiavaní dvoch základných princípov:

� racionálnosť v nakladaní s finančnými prostriedkami,

� preferovaní rozvojových potrieb obce.

Výdavky rozpočtu obce predstavujú predovšetkým výdavky bežného rozpočtu obce,

ktoré zabezpečujú plnenie funkcií obecnej samosprávy. Výrazný vplyv na zvyšovanie

výdavkov bežného rozpočtu má rast cien energií, telekomunikačných, poštových služieb,

kancelárskych potrieb a materiálu.

Výdavky rozpočtu obce boli v posledných rokoch členené nasledovne:

� mzdy a odvody,

� energie,

� odvoz odpadu,

� opravy a údržby,

� pohonné hmoty,

� kancelárske výdavky,

� telefón, poštovné,

� ostatné výdavky.

Tabuľka 11: Obecný rozpočet v rokoch 2000 až 2006

Rozpočet obce 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Príjmy (tis. Sk) 4885 5184 8170 13023 17000 19142 24897

Výdaje (tis. Sk) 4885 5184 8170 13023 17000 19142 24037

Saldo (tis. Sk) 0 0 0 0 0 0 860

Zdroj: OÚ Oravský Podzámok



21

Graf 11: Vývoj rozpočtových príjmov a výdajov v rokoch 2000-2006

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

saldo rozpočtu príjmy výdaje



22

4. SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA

Občianska vybavenosť, resp. sociálna infraštruktúra vytvára v obci podmienky pre

kvalitu života obyvateľstva. Preto snaha a zámery obce Oravský Podzámok smerujú

predovšetkým k rozvoju sociálnej infraštruktúry, aby mohla vytvárať kvalitnú

spoločenskú, kultúrnu a obytnú funkciu.

A. DOMOVÝ A BYTOVÝ FOND

Možnosti bývania a stavania rodinných domov a bytového fondu sú kľúčové faktory,

ktoré ovplyvňujú demografický vývoj obce, rozvoj obce a napĺňajú základnú obytnú

funkciu obce.

V obci bol podľa výsledkov sčítania k 26.5. 2001 nasledovný stav bytového fondu:

� 375 rodinných a bytových domov,

� 11 ostatných budov.

Tabuľka 12: Domy, byty a ukazovatele bývania v obci Oravský Podzámok v roku 2001

Počet Rodinné domy

Bytové domy

Ostatné budovy

Domový fond spolu

Domov spolu 367 8 11 386 Trvale obývaných domov 292 8 9 309 v % 94,5 2,6 2,9 100 v tom vlastníctvo: štátu 5 5 4 14 bytového družstva 0 1 0 1 obce - - - - fyzickej osoby 278 2 1 281 právnickej osoby 2 0 1 3 ostatných 7 0 3 10 s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené 290 2 7 299 s 3-4 nadzemnými podlažiami 2 6 2 10 s 5+ nadzemnými podlažiami - - - - Ubytovacích zariadení bez bytu 0 0 2 2 Neobývaných domov 75 0 0 75 z toho: určených na rekreáciu 12 0 0 12 Priemerný vek domu 44 24 66 44 Bytov spolu 390 55 13 458 v tom: trvale obývané 308 49 12 369 v % 83,5 13,3 3,3 100 z toho družstevné 0 11 0 11 byty vo vlastníctve občana v bytovom dome 0 14 0 14 neobývané 82 6 1 89 neobývané z dôvodu zmeny užívateľa 4 1 0 5 neobývané, určené na rekreáciu 12 0 0 12 neobývané, uvoľnené na prestavbu 9 0 0 9 neobývané, nespôsobilé na bývanie 15 1 0 16 neobývané po kolaudácii 1 0 0 1 neobývané v pozostalostnom alebo súdnom konaní 8 0 0 8 neobývané z iných dôvodov 32 4 1 37 nezistené 1 0 0 1 Trvale obývané byty: Materiál nosných múrov: kameň, tehly 246 24 10 280



23

drevo 52 0 0 52 nepálené tehly 1 0 0 1 ostatné a nezistené 9 25 2 36 Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť 3 1 0 4 2 izby 67 16 2 85 3 izby 84 26 9 119 4 izby 70 5 1 76 5+ izieb 84 1 0 85 Bývajúcich osôb 1 095 196 35 1 326 Počet CD 400 64 15 479 Počet HD 346 58 14 418 Obytné miestnosti 1 137 144 35 1 316 Počet osôb na 1: byt 3,56 4 2,92 3,59 obytné miestnosti 0,96 1,36 1 1,01 CD 2,74 3,06 2,33 2,77 HD 3,16 3,38 2,5 3,17 Obytná plocha bytu v m2 21 339 2 155 624 24 118 Celková plocha bytu v m2 32 133 3 229 904 36 266 Priemerný počet: - m2 obytnej plochy na 1 byt 69,3 44 52 65,4 - m2 celkovej plochy na 1 byt 104,3 65,9 75,3 98,3 - m2 obytnej plochy na 1 osobu 19,5 11 17,8 18,2 - obytných miestností na 1 byt 3,69 2,94 2,92 3,57


Graf 12: Štruktúra domov v obci (členenie podľa obývané, neobývané, rekreácia)

Pri sčítaní bolo v roku 2001 vykázaných celkom 369 obývaných bytov a 89 bytov bolo

neobývaných. Z celkového počtu trvalo obývaných bytov bolo 308 bytov v rodinných

domoch (83,46%), 49 bytov sa nachádzalo v nízkopodlažných bytových domoch a 12

byty v ostatných budovách.

81% 19% 16%

3%

trvale obývané

neobývané určené na rekreáciu ostatné neobývané



24

Graf 13: Štruktúra bytového fondu v obci (členenie podľa obývané a neobývané)

19%

81%

trvale obývané neobývané

Tabuľka 13: Trvale obývané byty podľa druhu budovy, podľa obdobia výstavby a kategórie bytu

v roku 2001

Obdobie výstavby Rodinné domy

Bytové domy

Ostatné budovy

Domový fond spolu

I. Kategória 1899 a nezistené 7 0 3 10 1900 - 1919 1 0 0 1 1920 - 1945 10 0 0 10 1946 - 1970 63 3 6 72 1971 - 1980 71 9 1 81 1981 - 1990 13 11 0 24 1991 - 2001 27 13 0 40 spolu 192 36 10 238 % 80,7 15,1 4,2 100 % danej kategórie z celku 62,3 73,5 83,3 64,5 II. Kategória 1899 a nezistené 7 0 0 7 1900 - 1919 7 0 0 7 1920 - 1945 6 0 0 6 1946 - 1970 21 3 0 24 1971 - 1980 4 8 0 12 1981 - 1990 3 0 0 3 1991 - 2001 5 0 0 5 spolu 53 11 0 64 % 82,8 17,2 0 100 % danej kategórie z celku 17,2 22,4 0 17,3 III. Kategória 1899 a nezistené 2 0 0 2 1900 - 1919 1 0 0 1 1920 - 1945 1 0 0 1 1946 - 1970 5 0 0 5 1971 - 1980 - - - - 1981 - 1990 - - - - 1991 - 2001 - - - - spolu 9 0 0 9 % 100 0 0 100



25

% danej kategórie z celku 2,9 0 0 2,4 IV. Kategória 1899 a nezistené 18 0 2 20 1900 - 1919 16 0 0 16 1920 - 1945 10 0 0 10 1946 - 1970 9 1 0 10 1971 - 1980 - - - - 1981 - 1990 - - - - 1991 - 2001 1 1 0 2 spolu 54 2 2 58 % 93,1 3,4 3,4 100 % danej kategórie z celku 17,5 4,1 16,7 15,7 Úhrn 1899 a nezistené 34 0 5 39 1900 - 1919 25 0 0 25 1920 - 1945 27 0 0 27 1946 - 1970 98 7 6 111 1971 - 1980 75 17 1 93 1981 - 1990 16 11 0 27 1991 - 2001 33 14 0 47 spolu 308 49 12 369 % 83,5 13,3 3,3 100 Úhrn - z toho 1996 - 2001 6 0 0 6

Zdroj: ŠÚ SR – KS Žilina V bytovom fonde prevažujú byty I. kategórie (64,5%), najmenšie zastúpenie 2,4%

majú byty III. kategórie. Rozhodujúcu časť bytového fondu tvoria rodinné domy (95%), z

ktorých väčšina pochádza z obdobia výstavby v rokoch 1946 – 1980. Celoslovenský jav

zobrazujúci pokles výstavby po roku 1980 bol zaznamenaný aj v štatistických údajoch

obce Oravský Podzámok. Tento jav sa predovšetkým odráža v ukazovateli priemerný vek

bytového fondu obce, ktorý dosahuje hodnotu 44 rokov.

Graf 14: Bytový fond v členení podľa kategórií v % - rok 2001

2%

65%

16%

17%

I. kategória II. kategória III. kategória IV. kategória



26

Graf 15: Veková štruktúra bytového fondu v roku 2001

Tabuľka 14: Vybavenie trvale obývaných bytov v obci - rok 2001

Počet Vybavenie bytov osôb v bytoch

Bytov spolu 369 1 243 z toho: s plynom zo siete - - s vodovodom v byte 342 1 185 mimo bytu 1 3 bez vodovodu 17 27 nezistené 9 28 s kanalizáciou prípojka na kanalizačnú sieť 66 241 septik (žumpa) 254 994 so splachovacím záchodom 304 1 175 s kúpeľňou alebo sprchov. kútom 320 1 229


Tabuľka 15: Spôsob vykurovania trvale obývaných budov – rok 2001

Počet Spôsob vykurovania bytov osôb v bytoch

Ústredné kúrenie diaľkové 1 5 Ústredné kúrenie lokálne 229 899 na pevné palivo 140 620 na plyn - - elektrické 82 280 Etážové kúrenie na pevné palivo 9 32 na plyn - - ostatné 16 53 Kachle na pevné palivo 66 138 elektrické 3 4 plynové - - ostatné 1 2 Iné 44 110 Spolu 369 1 243


30%

7%

7% 11%

7%

13%

25%

1899 a nezistené

1900 - 1919

1920 - 1945

1946 - 1970

1971 - 1980

1981 - 1990

1991 - 2001



27

Tabuľka 16: Obývanosť trvale obývaných bytov

Trvale obývané byty podľa veľkosti Počet osôb v byte 1 izba 2 izby 3 izby 4 izby 5 + izieb spolu

1 3 33 24 9 3 72 2 0 21 21 9 8 59 3 1 9 23 6 10 49 4 0 11 21 22 16 70 5 0 6 19 13 20 58 6 0 2 6 12 15 35

7+ 0 3 5 5 13 26 spolu 4 85 119 76 85 369

% 1,1 23 32,2 20,6 23 100 Zdroj: ŠÚ SR – KS Žilina

Kvantitatívnu úroveň bývania vyjadruje ukazovateľ obývanosti bytov – 3,59 obyvateľa

na 1 trvalo obývaný byt, ktorý je pre podmienky vidieckej obce pomerne priaznivý. V roku

2001 predstavovala priemerná obývanosť bytov v SR 3,23 obyvateľa na 1 trvalo obývaný

byt.

Podľa sčítania v roku 2001 veľkosť obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt bol 65,4

m2. Bytový fond vykazoval priemerne 3,57 obytných miestností na 1 trvale obývaný byt.

Na 1 osobu pripadlo 18,2 m2 obytnej plochy. Bytový fond bol v rozsahu 62% vybavený

ústredným vykurovaním a 86% bytového fondu mal kúpeľňu alebo sprchový kút.

Z hľadiska plošných štandardov bytový fond v obci vykazuje výbornú úroveň. Celkovo

možno hodnotiť bytový fond obce ako vyhovujúci, ktorý však po skvalitnení môže byť

výrazným stabilizačným faktorom pre obyvateľstvo obce.

B. ŠKOLSTVO

Obec Oravský Podzámok disponuje materskou školou, základnou školou a školskou

jedálňou. V tomto školskom roku navštevuje materskú školu 33 detí.

V obci funguje od roku 1987 plno-organizovaná základná škola, ktorú navštevuje

v súčasnosti 204 žiakov z Oravského Podzámku, miestnej časti Dolná Lehota, Pribiš a

Hornej Lehoty v 9 triedach. Areál školy je tvorený budovou pre 1. a 2. stupeň a školskou

jedálňou, v ktorej sa stavuje cca 120 stravníkov. Okrem toho žiaci využívajú budovu

telocvične bývalého učilišťa, ktorá je predmetom zámeru súvisiaceho s jej rekonštrukciou

na novú budovu základnej školy.

Zriaďovateľ (obec Oravský Podzámok) a vedenie školy kladú veľký dôraz na

modernizáciu školy v oblasti materiálneho vybavenia a využívania informačno-

komunikačných technológií. V škole bola vybudovaná počítačová učebňa na modernú

multimediálnu učebňu s 13 počítačmi a internetom, ktorú využívajú všetci vyučujúci aj

žiaci na vyučovaní a v mimoškolskej činnosti.



28

C. ZDRAVOTNÁ A SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ

Zdravotnú starostlivosť poskytuje obyvateľom obce zdravotné stredisko, kde pôsobí

lekár pre dospelých, lekár pre deti a dorast, lekár prvého kontaktu a zubná ambulancia.

Základná zdravotnícka vybavenosť je doplnená miestnou lekárňou.

Okrem toho obyvatelia využívajú zdravotnícke služby blízkeho okresného mesta Dolný

Kubín, čo pohodlne umožňuje aj výhodnosť dopravného spojenia. Odborná starostlivosť

o starších občanov je v súčasnosti riešená tzv. opatrovateľskou službou, ktorá je pod

správou Spoločnej obecnej úradovne v Dolnom Kubíne. V súčasnosti ju využíva 10

občanov.



29

5. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA OBCE

Technická infraštruktúra predstavuje veľmi dôležitý faktor pôsobiaci na ekonomický

rozvoj obce. Vytvára podmienky pre kvalitné bývanie obyvateľstva, rozvoj

podnikateľských aktivít v obci a okolí a poskytuje dôležité služby pre obyvateľov.

A. ENERGETICKÉ SIETE

Zásobovanie elektrickou energiou

Zásobovanie el. energiou bolo v obci zrealizované formou vzdušnej siete. Občianska,

bytová a podnikateľská vybavenosť sú zásobované z viacerých trafostaníc, ktoré sú

rovnomerne rozložené po obci. Trafostanice pokrývajú výkonovo požiadavky zásobovania

elektrickou energiou. V niektorých trafostaniciach je ešte rezervný výkon, niektoré sa dajú

rekonštruovať na vyššie výkony, čo umožní pokrývať zvýšené nároky na odbery v obci.

Plynofikácia

Obec Oravský Podzámok má v súčasnosti vybudovaný STL verejný plynovod.

Distribučný systém plošného zásobovania plynom v obci je zrealizovaný ako

strednotlakový rozvod. Trasa hlavného STL rozvodu je uložená v miestnej komunikácii po

celej dĺžke trasy, rozvod je zrealizovaný v jednotlivých uliciach, čím sú vytvorené

podmienky pre pripojenie všetkých rodinných domov a občianskej vybavenosti podľa

individuálnych požiadaviek obyvateľov obce a jednotlivých podnikateľských subjektov.

Súčasná STL plynovodná sieť a príslušné plynárenské zariadenia dostatočne pokrývajú

spotrebu zemného plynu v obci.

Realizácia plynovodu v obci Oravský Podzámok mala dôležitý význam z hľadiska

životnej úrovne obyvateľstva a životného prostredia, čím sa zlepšila čistota ovzdušia

a zamedzilo sa znečisťovaniu okolia.

B. INŽINIERSKE SIETE

Zásobovanie pitnou vodou

Obec Oravský Podzámok je napojená na Oravský skupinový vodovod, ktorý bol

vybudovaný v rokoch 1970 – 1985. V súčasnosti je celá obec zásobovaná z tohto

vodovodu a z vodojemu Račová. Hlavným vodným zdrojom sú pramene v Oraviciach

s výdatnosťou 293 l/s.

Existujúca vodovodná sieť a príslušné vodárenské zariadenia dostatočne pokrývajú

potrebu vody v obci a nároky na tlak v sieti.



30

Kanalizácia

Obec Oravský Podzámok nemá v súčasnosti dobudovanú splaškovú ani dažďovú

kanalizáciu. Splaškové vody z jednotlivých objektov sú zachytávané v žumpách, alebo

v iných nádržiach, často nevyhovujúcich s priesakmi do povrchového toku, alebo do

podzemných vôd.

Dopravné siete a dopravné systémy

Prioritnú úlohu v dopravnej obsluhe obce má autobusová doprava. Prímestské linky

autobusovej dopravy sú navrhnuté na zberných komunikáciách obce. Prevažná časť obce

je v nadštandardnej dostupnosti k zastávkam autobusovej dopravy. Autobusová doprava

v súčasnosti zodpovedá potrebám obsluhy obce vrátane nárokov na zamestnaneckú aj

školskú dochádzku z obce. Osová poloha cesty a rozmiestnenie zastávok zabezpečujú ich

optimálnu pešiu dostupnosť. Miestne autobusová spojenie umožňuje plynulé prestupy na

diaľkové spoje autobusovej aj vlakovej dopravy v Dolnom Kubíne.

Okrem autobusovej dopravy môžu občania využívať aj miestnu železničnú dopravu,

pretože priamo v obci je vybudovaná vlaková stanica so zastávkou, kadiaľ prechádza

vlakové spojenie smer Trstená – Kraľovany.

C. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO

Nemalú pozornosť venuje obec odpadovému hospodárstvu. V obci sa v súčasnosti

separujú tieto zložky odpadov: plasty, sklo, železný šrot, opotrebované pneumatiky,

objemný odpad, vyradené el. zariadenia a nebezpečný odpad. Postupne sa pripravuje

separácia ďalších komodít komunálneho odpadu.

Separovaný odpad uskladňujú občania do špeciálnych nádob, ktoré sú rozmiestnené

v obci. Zmesový komunálny odpad je odoberaný špecializovanou odpadovou spoločnosťou

v intervale 1 x týždenne.



31

6. SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE AKTIVITY V OBCI

V obci Oravský Podzámok sa každoročne koná množstvo spoločenských a kultúrnych

podujatí pre obyvateľov obce. Sú to aktivity miestneho charakteru, ktoré sú spojené

s históriou a zvyklosťami obce.

V rámci kultúrnych podujatí každoročne organizujeme stavanie mája, deň detí, deň

matiek, Deň Oravského Podzámku, fašiangové

zábavy atď.

Centrom kultúrneho života je obecný

kultúrny dom, kde sa organizujú rozličné

kultúrna podujatia. Na organizácií

spoločenského života sa podieľa aj obecná

samospráva nielen formou poskytovania

obecných priestorov pre kultúrne vyžitie

obyvateľstva, ale taktiež spolupodieľaním sa na

organizovaní kultúrnych, spoločenských

a športových podujatí.

Spoločenský a kultúrny život sa v obci rozvíja pôsobením viacerých záujmových

združení, spolkov a organizovaním kultúrnych podujatí a akcií. Najintenzívnejšie sa na

spoločenskom dianí obce zúčastňujú nasledujúce miestne organizácie:

� Telovýchovná jednota,

� Klub dôchodcov,

� Miestna organizácia SČK a pod.

Kultúrna a spoločenská činnosť patrí medzi

hlavné oblasti, ktoré spadajú pod správu obce.

Je nutné ju podporovať, aby pozitívne vplývala

na úroveň obyvateľstva, ale prestavovala aj

možnosti relaxácie a spestrenie života.

Spoločenský a kultúrny život sa v obci rozvíja

pôsobením viacerých záujmových združení,

spolkov a organizovaním kultúrnych podujatí

a akcií.



32

7. CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch je významným a nepopierateľným aspektom ekonomického rozvoja

príslušného regiónu, pretože vytvára pracovné príležitosti pre skupiny obyvateľov, zvyšuje

príjmy, stimuluje kapitálové investície, vytvára príležitosti pre rozvoj malých a veľkých

podnikov.

Obec Oravský Podzámok má na svojom území výrazné aktivity a atraktivity, ktoré

tvoria potenciál pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Charakter krajiny a prírodné

podmienky smerujú rozvoj cestovného ruchu predovšetkým na horskú, vidiecku turistiku

a zimné športy.

Osobitnú skupinu tvoria pamiatky

ľudovej architektúry a archeologické

lokality. Národnou kultúrnou pamiatkou

je Oravský hrad nachádzajúci sa v našej

obci, regionálny charakter majú Oravské

múzeum P.O. Hviezdoslava, Oravská

galéria, historický cintorín v Dolnom

Kubíne a pamätný dom Martina Kukučina

v Jasenovej.

Hrad na skalnom brale v našej obci sa

vypína nad riekou Oravou do výšky 112 m.

Prvá písomná zmienka je z r. 1267. Komplex

postupne stavaných budov tvorí hornú,

strednú a dolnú časť hradu, ktorých interiéry

sú vytvorené v gotickom, renesančnom a

romantickom štýle. V priestoroch hradu dnes

sídli Oravské múzeum s rozsiahlymi

zbierkami.

Z hľadiska budúcnosti v prípade rozvoja

cestovného ruchu je však nevyhnutné, aby sa rozšírili, prípadne vytvorili nové ubytovacie

a stravovacie kapacity a informačné služby pre návštevníkov.



33

III. SWOT ANALÝZA OBCE ORAVSKÝ PODZÁMOK

Swot analýza obce Oravský Podzámok bola použitá ako metóda, ktorá vychádza:

� z analýzy doterajšieho vývoja,

� súčasného stavu obce s uvedením jej silných stránok,

� súčasného stavu obce s uvedením jej slabých stránok,

� jeho potenciálnych rozvojových zdrojov – príležitostí (šancí),

� jeho potenciálnych ohrození rozvojových zámerov – hrozieb (rizík).

Pre definovanie základných prvkov SWOT analýzy obce boli využité:

� poznatky z doterajšieho vývoja a súčasného stavu vybavenia obce,

� rozvojové zámery obce,

� strategické ciele, ich priority a opatrenia.

Silné stránky obce predstavujú potenciálne faktory ďalšieho rozvoja obce vo všetkých

základných oblastiach. Vytvárajú východiskovú základňu pre stanovenie reálnych

rozvojových cieľov.

Slabé stránky obce predstavujú limitujúce faktory rozvojových zámerov a oblastí, na

ktoré treba sústrediť pozornosť orgánov samosprávy.

Príležitosti (šance) sú faktormi, ktoré umožňujú pri ich využití naplnenie rozvojových

zámerov obce, ich reálnosť a urýchlenie. Poznanie reálnych príležitostí je východiskom

stanovenia splniteľných rozvojových cieľov.

Ohrozenia (riziká) predstavujú skutočnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť resp.

spomaliť realizáciu strategických cieľov rozvoja obce. Dôsledná analýza možností vzniku

rizík na celospoločenskej i komunálnej úrovni predstavuje predovšetkým analýzu

možností pri zabezpečovaní finančných zdrojov.



34

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ A ĽUDSKÉ ZDROJE

SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

� umiestnenie významných

zamestnávateľov priamo v obci,

� vytvorené pracovné príležitosti v obci,

� možnosť využívania školských zariadení

priamo v obci,

� dostatočné dopravné spojenie do

zamestnania, škôl, na kultúrne, športové

a iné podujatia,

� predpoklady vybudovania ďalších

bytových jednotiek.

� zastaralosť objektov občianskej

vybavenosti, potreba ich rekonštrukcie

a obnovy,

� zhoršovanie vekovej štruktúry

obyvateľstva (rast počtu obyvateľov

v poproduktívnom veku a pokles vo veku

predproduktívnom),

� negatívny vývoj migračného salda

spôsobeného príťažlivosťou

a možnosťami blízkeho okolia obce,

� odchod mladých a vzdelaných ľudí

z obce.

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

� podpora bytovej výstavby, rast bytového

fondu obce, najmä pre mladé rodiny,

� modernizácia školských zariadení,

� rekonštrukcia, prípadne dobudovanie

kultúrnych, športových a spoločenských

zariadení,

� vybudovanie zón rekreácie a oddychu.

� nepriaznivý ekonomický a sociálny vývoj

v spoločnosti,

� ohrozené existenčné podmienky pre

zabezpečenie rodiny,

� nepriaznivá veková a vzdelanostná

štruktúra obyvateľstva (rast indexu

starnutia),

� nedostatok finančných prostriedkov

potrebných k realizácii zámerov.



35

POLOHA OBCE A VÄZBA NA VONKAJŠIE OKOLIE

SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

� výhodná poloha obce vzhľadom na

blízkosť centier cestovného ruchu

regiónu,

� spracovaný Register obnovenej

evidencie pôdy,

� charakter územia a klimatických

podmienok predurčuje región

k aktivitám v oblasti cestovného ruchu,

� priaznivé podmienky obce pre rozvoj

sociálnej, spoločenskej a kultúrnej

funkcie.

� vykonanie pozemkových úprav,

� nejasné vlastnícke pomery u

časti pozemkov v katastri obce,

� nevysporiadanosť pozemkov pod

miestnymi komunikáciami.

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

� využitie katastrálneho územia obce pre

bytovú, občiansku, spoločenskú

i podnikateľskú výstavbu,

� možnosť kooperácie riešenia otázok

a problémov regionálneho charakteru

s okolitými obcami,

� možnosť využitia lokalizácie obce

a obecného majetku k budovaniu zón

cestovného ruchu.

� nedostatok vlastných i verejných

finančných zdrojov na financovanie

projektov v rámci dopravnej

infraštruktúry a občianskej vybavenosti,

� narušenie urbanistickej štruktúry

realizáciou veľkých investícií v katastri

obce,

� negatívny dopad realizovanej výstavby

na životné prostredie.



36

ENVIRONMENTÁLNE A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE OBCE

SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

� blízkosť prírodných prvkov,

� zachovalosť životného prostredia,

� environmentálna a historická

zaujímavosť prostredia obce,

� dostatok priestorov pre budovanie zón

rekreácie a oddychu.

� všeobecný nezáujem obyvateľstva na

zlepšovaní ŽP a odstraňovaní príčin,

� existencia zdrojov znečistenia vodných

zdrojov,

� nevyužitie výhodného prostredia, najmä

v okolí obce pre budovanie rekreačných

zón, zariadení agroturistiky

a cyklistických trás.

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

� využitie prírodného potenciálu na

vytváranie nových a zveľaďovanie

existujúcich rekreačných a oddychových

zón,

� ekologické partnerstvo obce

s ohrozovateľmi životného prostredia

(výrobné podniky pôsobiace v katastri

obce),

� realizácia prípravných prác súvisiacich

s vybudovaním kanalizačnej siete v obci,

� rozšírenie separovaného zberu odpadov

a ich zhodnocovania, likvidácia divokých

skládok,

� vybudovanie kompostovacieho

zariadenia k zhodnocovaniu biologicky

rozložiteľného odpadu obce,

� vyvíjanie aktivít smerujúcich

k zvyšovaniu znalostí obyvateľstva vo

sfére životného prostredia.

� ohrozovanie obce hlučnosťou,

prašnosťou a znečisťovaním ovzdušia

vplyvom frekventovaného dopravného

spojenia vyvolaného výstavbou

občianskej vybavenosti,

� ohrozovanie čistoty spodných vôd

žumpami pri rodinných domoch,

� nepochopenie zo strany obyvateľov

a výrobných podnikov v katastri obce pri

zavádzaní environmentálnych opatrení.



37

TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA

SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

� kompletná plynofikácia obce,

� vybudovaná dopravná infraštruktúra,

� dostatok priestorov v katastri obce pre

budovanie bytovej a technickej

infraštruktúry,

� existencia obecných budov a majetku,

� existujúce verejné osvetlenie a obecný

rozhlas obce,

� kompletne vybudovaný káblový

distribučný systém.

� zlý stav miestnych komunikácií,

narušený povrch komunikácií v obci

vzhľadom k intenzite dopravy,

� neustála potreba investícií na údržbu

a modernizáciu technologických

zariadení vo vlastníctve obce,

� nevybudovaná kanalizácia v obci,

� potreba rekonštrukcie a modernizácie

obecných objektov a majetku,

� nutnosť dobudovania verejných

priestranstiev a športových zariadení.

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

� vybudovanie kanalizačnej siete

a napojenie na spoločnú ČOV s okolitými

obcami cestou Oravskej vodárenskej

spoločnosti,

� vybudovanie nových nájomných

a sociálnych bytových jednotiek,

� dobudovanie inžinierskych sietí

k novovybudovaným bytovým

jednotkám,

� rekonštrukcia miestnych komunikácií

a chodníkov,

� úpravy obecných verejných

priestranstiev a vybudovanie nových tzv.

zelených zón,

� vybudovanie kompostovacieho

zariadenia k zhodnocovaniu biologicky

rozložiteľného odpadu obce,

� rekonštrukcia existujúcich obecných

budov a ich vnútorného vybavenia,

� rekonštrukcia verejného osvetlenie,

� nedostatok finančných prostriedkov

vzhľadom na daňovú silu obce,

� nepripravenosť projektov na získanie

finančných zdrojov z fondov EÚ a SR,

� nepripravenosť technickej a projektovej

dokumentácie, ktorá bude podporným

dokumentom k realizácii zámerov obce.



38

miestneho rozhlasu a jeho ústredne.

SOCIÁLNA (OBČIANSKA) INFRAŠTRUKTÚRA

SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

� dobrá úroveň bytovej vybavenosti obce

s výraznou prevahou rodinných domov,

� perspektíva ďalšej bytovej výstavby,

� vybavenosť obce školskými

zariadeniami,

� existencia objektov k spoločenskému

vyžitiu obyvateľov obce.

� urbanisticky neusporiadané objekty

občianskej a spoločenskej vybavenosti,

zastaralé stavby,

� zhoršený technický stav obecných

objektov, dlhodobé zanedbávanie ich

údržby a opráv,

� potreba dobudovania spoločenských

a kultúrnych zariadení a areálov,

� neúplný základný sortiment ponuky

tovarov a služieb v obci.

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

� príprava projektovej dokumentácie,

vybudovanie, prípadne rekonštrukcia

komunitných centier obce (kultúrno-

spoločenské, športové, spoločenské),

� možnosť nadobudnutia pozemkov pre

bytovú, podnikateľskú i občiansku

výstavbu, dobudovanie inžinierskych

sietí a príjazdových cestných

komunikácií,

� usporiadanie urbanistickej štruktúry

obce.

� stav prípravy projektov pre jednotlivé

zámery a nedostatok finančných zdrojov,

� prípadná neúspešnosť projektov

súvisiacich s rozvojom občianskej

infraštruktúry,

� vysoký stupeň opotrebenia jednotlivých

obecných objektov, potreba údržby,

opráv, rekonštrukcií, ako aj zlepšenia

vnútorného vybavenia,

� potreba súhlasu vlastníkov starých,

najmä hospodárskych budov a

pozemkov s ich využitím pre obecné

účely.



39

ZÁUJMOVÉ ZDRUŽENIA, KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ AKTIVITY.

SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

� existujúci kultúrny dom a ostatné

priestory slúžiace k rozvíjaniu

spoločenských a športových aktivít v

obci,

� organizovanie kultúrnych podujatí za

účasti detí MŠ, ZŠ a členov záujmových

združení v obci,

� spoluúčasť organizácií a združení na

spoločenskom a kultúrnom dianí v obci.

� potreba rekonštrukcie kultúrneho domu

a obnova jeho vnútorného vybavenia,

� nedostatočná účasť podnikateľských

subjektov na kultúrno-spoločenských

akciách,

� menší záujem mladších generácií

o záujmovú činnosť, kultúrne a športové

aktivity.

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

� vytvorenie partnerstva obecnej

samosprávy a záujmových združení

v obci pri organizovaní obecných

podujatí,

� rekonštrukcia budovy kultúrneho domu,

� vybudovanie športového areálu

k univerzálnemu využitiu pre športové

vyžitie občanov,

� pokračovanie v tradíciách obce

v organizovaní kultúrnych

a spoločenských podujatí.

� nedostatok finančných zdrojov na

splnenie spoločenských, kultúrnych

a športových zámerov,

� stagnujúci, prípadne nepriaznivý

demografický vývoj obyvateľstva

(veková štruktúra),

� slabší záujem, najmä mladších občanov

o činnosť v záujmových združeniach

v obci.



40

EKONOMICKÉ PODMIENKY A PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

� predpoklady rozvoja podnikania

a rozširovania obchodu a služieb pre

občanov v obci,

� priaznivý podiel ekonomicky aktívneho

obyvateľstva,

� obecný majetok, možnosti jeho

efektívnejšieho využitia, vrátane

podnikania s ním.

� potreba využitia verejných zdrojov

a úverových prostriedkov (EÚ, SR),

� nepripravené projektové dokumentácie

k žiadostiam z fondov EÚ,

� vysoký stupeň opotrebenia obecného

majetku.

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

� zvýšenie finančnej a daňovej sily obce,

� priaznivé predpoklady pre čerpanie zo

štrukturálnych fondov EÚ,

� racionalizačné opatrenia a program

úspory nákladov v samospráve

a obecných budovách.

� nedostatok finančných prostriedkov na

rozvoj obce,

� celkový rast nákladov na činnosť

samosprávy, najmä rast cien energií,

služieb, nákladov na verejné účely obce

a pod.,

� neovplyvniteľné zásahy vyššej moci

vyplývajúce z prírodných podmienok.

Swot analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození poskytla prehľad

potenciálnych obmedzení i možností pri ďalšom rozvoji obce. Jej zhodnotenie umožnilo

stanoviť nevyhnutné priority strategických cieľov v jednotlivých oblastiach a prijať

opatrenia na zabezpečenie ich dosiahnutia. Analýza príležitostí a ohrození umožnila

odhaliť doteraz nevyužité šance a súčasne definovať riziká, s ktorými sa samospráva

môže v ďalšom období stretnúť.



41

IV. ROZVOJOVÁ VÍZIA OBCE

Rozvojová vízia obce zobrazuje predstavy obyvateľov obce i manažmentu obecnej

samosprávy o tom, ako by obec v dlhodobom horizonte mala vyzerať, ako by mali jej

obyvatelia v nej žiť, ako by sa mali v obci cítiť, akú kvalitu života by im obec mala

v budúcnosti ponúknuť. Je to vízia predovšetkým pre ekonomicky aktívnu a mladú

generáciu obce, ale i vízia pre pokojný a zabezpečený život občanov v poproduktívnom

veku.

Predstava alebo rozvojová vízia obce je prvým krokom pre stanovenie žiadaných

rozvojových potrieb a vo vecnej rovine slúži na stanovenie dlhodobých i krátkodobých

cieľov, priorít a opatrení, ktoré sa v dlhodobom programovom dokumente obce ďalej

rozpracovávajú do konkrétnej vecnej podoby.

Vízia obce vychádza z predstáv obyvateľov vyslovených v ankete, na verejných

zhromaždeniach občanov i pri iných príležitostiach a aj zo zámerov obecnej samosprávy

a jej volených predstaviteľov.

Obec Oravský Podzámok má potenciálne predpoklady byť pre svojich občanov

miestom pre pokojné a zdravšie bývanie, ktoré je v súčasnosti zaťažené miestnou

priemyselnou výrobu a dopravou. Vízia bude pokračovaním kresťanských a rodinných

tradícií v rozvoji a živote obce. Cieľom je postupné využitie prírodného potenciálu obce so

zabezpečením jej ekologickej stability, vybudovanie obce urbanisticky usporiadanej,

zabezpečenej bytovou a občianskou vybavenosťou, s potrebnou technickou a sociálnou

infraštruktúrou. Naplnenie cieľovej rozvojovej vízie by malo priniesť nové možnosti pre

rozvoj podnikania, vznik pracovných príležitostí v obci a jej okolí, priaznivé podmienky pre

materiálne zabezpečený a duchovne bohatý život. Obec by mala poskytovať svojim

obyvateľom priaznivé podmienky pre záujmové, kultúrne, športové a iné vyžitie, ako aj

možnosti oddychu a rekreácie, pri primeranom zdravotnom a sociálnom zabezpečení.

Neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej vízie obce je i vybudovanie občianskej spoločnosti na

princípoch spolužitia aktivity a solidarity, s dobrými medziľudskými vzťahmi.



42

V. STRATEGICKÉ CIELE, PRIORITY A OPATRENIA

Strategické ciele obce

Naplnenie dlhodobej vízie rozvoja obce Oravský Podzámok vedie cez stanovenie

a plnenie strategických cieľov rozvoja obce, ich priorít a opatrení. Tieto boli stanovené

predovšetkým na základe problémov, ich príčin a dôsledkov v súčasnom stave obce.

Pre naplnenie dlhodobej vízie boli v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

stanovené nasledovné strategické ciele:

Schéma strategických cieľov PHSR obce Oravský Podzámok:

Základným predpokladom pre splnenie stanovených cieľov je získanie potrebných

finančných zdrojov. Ide najmä o financie z verejných fondov, resp. z fondov Európskej

únie. Ďalším predpokladom pre úspešné splnenie strategických cieľov je dôsledné

vypracovanie a predkladanie programových zámerov a zdôvodnených žiadostí o pridelenie

finančných prostriedkov na príslušné inštitúcie.

Priority a opatrenia

Plnenie hlavných strategických cieľov dlhodobého rozvoja obce sa realizuje

stanovením ich priorít a definovaním jednotlivých konkrétnych opatrení, ktoré sa

premietajú do projektov a projektových zámerov.

Vzhľadom na veľkosť obce a rozsah plánovaných aktivít bude obecná samospráva

realizovať riešenie uvedených zámerov predovšetkým predkladaním žiadostí na dotácie zo

štátnych fondov a z príslušných fondov Európskej únie.

Plnenie strategických cieľov rozvoja obce, stanovených priorít a prijatých opatrením

bude rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať postup výstavby miestnych a regionálnych

investícií v katastrálnom a záujmovom území obce.

Strategický cieľ č.1





Rozvoj ľudských zdrojov

Racionálne využívanie prírodného potenciálu

Dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry

Dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry

Zabezpečenie ekonomickej stability samosprávy



43

Aktualizácia stanovených priorít a prijatých opatrení, pri dodržaní hlavných

strategických cieľov rozvoja, bude uskutočňovať obecná samospráva pri každoročnom

stanovení hlavných úloh samosprávy a spracovaní obecného rozpočtu. Základom bude

stav prípravy jednotlivých projektov a reálne predpoklady na získanie potrebných

finančných prostriedkov.



44

A. CIEĽ 1: ROZVOJ ĽUDSKÝCH ZDROJOV

Priorita 1: Podpora priaznivého demografického vývoja v obci

Opatrenie 1.1: Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti obce pre športové vyžitie

obyvateľov

� Vypracovanie projektovej dokumentácie

� Vybudovanie univerzálneho športového areálu

� Obstaranie športového náradia

Opatrenie 1.2: Rekonštrukcia priestorov kultúrneho domu

� Kompletná rekonštrukcia objektu vrátane vnútorných priestorov

� Modernizácia vnútorného vybavenia objektu

Priorita 2: Zlepšovanie podmienok pre činnosť predškolského zariadenia v obci

Opatrenie 2.1: Rekonštrukcia predškolského zariadenia a vykonanie tepelnoizolačných

prác

� Identifikácia problémových oblastí, ktoré si vyžadujú rekonštrukciu

� Príprava potrebnej projektovej dokumentácie

� Výber vhodného dodávateľa

� Rekonštrukcia zariadenia a vykonanie tepelnoizolačných úspor

Opatrenie 2.2: Modernizácia vnútorného vybavenia predškolského zariadenia

� Identifikácia problémových oblastí, ktoré si vyžadujú modernizáciu


� Nákup zariadení, detských výučbových pomôcok

Opatrenie 2.3: Rekonštrukcia budovy ZŠ, vykonanie tepelnoizolačných prác

a modernizácia vnútorného vybavenia

� Identifikácia problémových oblastí, ktoré si vyžadujú rekonštrukciu

� Príprava potrebnej projektovej dokumentácie


� Rekonštrukcia zariadenia a vykonanie tepelnoizolačných úspor

� Obstaranie nového vnútorného vybavenia, školských pomôcok

Priorita 3: Zlepšovanie podmienok pre ekonomickú aktivitu obyvateľov, rozvoj

podnikania

Opatrenia 3.1: Podpora podnikania v obci a jej v blízkom okolí

� Analýza súčasného stavu obecného majetku

� Vypracovanie plánu k jeho efektívnemu využívaniu

� Prenájom, prípadne predaj obecného majetku podnikateľom obce za cenovo

výhodných podmienok

Priorita 4: Vytváranie podmienok a podpora činnosti záujmových spolkov



45

a občianskych združení, rozvíjanie kultúrnych, športových a spoločenských

tradícií v obci

Opatrenie 4.1: Vytváranie priestorových podmienok pre klubovú činnosť záujmových

združení a spolkov obyvateľov obce

� Prenájom obecných priestorov záujmových združeniam obce

� Spolupodieľanie sa na prezentovaní a propagovaní ich činností za účelom

zviditeľnenia

Opatrenie 4.2: Udržiavanie a rozvoj kultúrnych, športových a iných dlhodobých tradícií

obce

� Vytvoriť materiálne finančné a personálne podmienky pre rozvoj tradičných

zvyklostí a športových podujatí

� Nadviazať spoluprácu s kultúrnymi inštitúciami, podnikateľskými subjektmi

a obyvateľmi pri udržiavaní tradícií a zvyklostí

Financovanie:

� štátny rozpočet,

� rozpočet obce,

� európske fondy,

� súkromné zdroje.



46

B. CIEĽ 2: RACIONÁLNE VYUŽÍVANIE PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU

Priorita 1: Formovanie obrazu krajiny, priestorové a funkčné usporiadanie

územia obce

Opatrenie 1.1: Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom obce

� Vykonanie pozemkových úprav za účelom ich využitia pre bytovú a občiansku

výstavbu

Opatrenie 1.2: Stanovenie záväzných regulatívov na ochranu životného prostredia,

zákona o pôde a jej ochrane, pri využívaní územia obce k budovaniu technickej

a investičnej výstavby

� Pravidelný monitoring situácie

� Vytvorenie partnerstiev so znečisťovateľmi životného prostredia pri riešení

ekologických problémov a ich spoluúčasťou na odstraňovaní negatívnych dopadov

� Vypracovania plánu k systému odstránenia negatívnych dopadov na životné

prostredie

� Zavedenie sankčného systému v prípade ekologických škôd

Opatrenie 1.3: Zabezpečiť zníženie produkovaných emisií v obci

� Obmedziť spaľovanie fosílnych palív

� Prechod na alternatívne zdroje vykurovania predovšetkým v obecných objektoch

Priorita 2: Vytvorenie rekreačných zón, rozvoj turizmu a cestovného ruchu

Opatrenie 2.1: Budovanie oddychových a tzv. zelených zón v katastri obce

� Vypracovanie projektu rozmiestnenia tzv. zelených zón

� Vybudovanie oddychových zón a posedení

Opatrenie 2.2: Vybudovanie cykloturistických trás a oddychových zón pre cykloturistov

� Vypracovanie projektu vedenia cykloturistických trás a umiestnenia zón oddychu

� Vybudovanie trás a oddychových zón

Opatrenie 2.3: Vybudovanie zariadenia cestovného ruchu

� Výber vhodnej lokality

� Príprava projektovej dokumentácie

� Výber dodávateľa stavebných prác

� Výstavba zariadenia a úprava okolitého prostredia

Priorita 3: Odpadové hospodárstvo obce

Opatrenie 3.1: Zabezpečiť likvidáciu divokých skládok v obci

� Lokalizácia čiernych skládok

� Likvidácia skládok

� Zavedenie sankčného systému v prípade porušovania zásad ekologickej politiky

Opatrenie 3.2: Zabezpečiť rozšírenie separácie komunálneho odpadu v celej obci



47

� Ekonomicky motivovať obyvateľstvo

� Zabezpečiť požadované podmienky pre realizáciu separovaného zberu

prostredníctvom obstarania potrebnej technológie a prostriedkov odpadového

hospodárstva

Opatrenie 3.3: Organizácia mobilných zberov vyseparovaného odpadu

� Zabezpečenie zberných kontajnerov

� Zabezpečenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov v oblasti zberu a

zhodnocovania vyseparovaného odpadu

� Zvýšiť environmentálne povedomie ľudí

Opatrenie 3.4: Zavedenie separovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO)

� Výber dodávateľa technológie a prostriedkov určených k separovaniu BRO

� Nákup technológie na zber, zvoz a manipuláciu odpadu v kompostárni

� Nákup prostriedkov – zberných nádob a vriec k odčleneniu BRO od ostatného

odpadu v domácnostiach

Opatrenie 3.5: Vybudovanie kompostovacieho zariadenia v obci

� Príprava projektovej dokumentácie

� Vypracovanie správy EIA

� Výber dodávateľa stavebných prác

� Výstavba kompostovacieho zariadenia

� Dobudovanie inžinierskych sietí a príjazdovej cesty k objektu

Financovanie:


� rozpočet obce,





48

C. CIEĽ 3: DOBUDOVANIE A ROZVOJ TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Priorita 1: Vybudovanie technickej infraštruktúry vo všetkých častiach obce

Opatrenie 1.1: Výstavba splaškovej a dažďovej kanalizácie obce

� Spracovanie technickej dokumentácie

� Výber dodávateľa a administratívne zabezpečenie realizácie aktivity

� Výkon pozemných prác

� Výstavba splaškovej a dažďovej kanalizácie

Opatrenie 1.2: Dobudovanie inžinierskych sietí pre budúcu výstavbu sociálnych

a nájomných bytov

� Príprava technickej dokumentácie

� Stanovenie regulatívov postupu pri budovaní inžinierskych sietí

� Výstavba inžinierskych sietí k novonavrhovaným nájomným a sociálnym bytovým

jednotkám

� Rozšírenie plynofikácie do nových stavebných obvodov

Priorita 2: Výstavba, rekonštrukcia, opravy a údržba obecných komunikácií, ulíc

a chodníkov

Opatrenie 2.1: Úprava miestnych komunikácií

� Analýza súčasného stavu miestnych komunikácií

� Vypracovanie technickej dokumentácie

� Rekonštrukcia miestnych komunikácií, natiahnutie nového asfaltového koberca

Opatrenie 2.2: Dobudovanie chýbajúcich miestnych komunikácií

� Analýza súčasného stavu nedostatočných cestných prepojení

� Vypracovanie technickej dokumentácie a príprava projektového spisu

� Dobudovanie príjazdových komunikácií

Opatrenie 2.3: Obnova technologického vybavenia na letnú a zimnú údržbu miestnych

komunikácií

� Analýza rozsahu technologickej obnovy na sezónnu údržbu

� Vypracovanie technickej dokumentácie a administratívne zabezpečenie realizácie

aktivity

� Obnova technologického vybavenia

Opatrenie 2.4: Výstavba a rekonštrukcia chodníkov v obci


� Realizácia opravy pôvodných a výstavby nových chodníkov vo vybudovaných

obytných uliciach

Opatrenie 2.5: Úprava vstupov do obce - osadenie informačných tabúľ a dopravného

značenia, kultivácia a výsadba zelene v okolí občianskej vybavenosti



49

� Zistenie stavu existujúcich informačných tabúľ a dopravného značenia

� Údržba a obnova informačných tabúľ

� Údržba a obnova dopravného značenia

� Údržba a obnova miestnej zelene, parkov a oddychových zón

Opatrenie 2.6: Vybudovanie a rekonštrukcia autobusových zastávok v obci

� Analýza súčasného technického stavu


� Výber dodávateľa

� Realizácia, prípadne oprava pôvodných autobusových zastávok

Priorita 3: Zabezpečenie úpravy a údržby verejných priestranstiev obce

a parkovacích plôch s primeranou sociálnou vybavenosťou

Opatrenie 3.1: Úprava verejných priestranstiev s primeranou sociálnou vybavenosťou

� Prehodnotenie umiestnenia, technického stavu, vzhľadu a funkčnosti verejných

priestranstiev v obci

� Úprava verejných priestranstiev obce

� Výstavba verejných WC

� Zabezpečenie parkovacích plôch

� Budovanie prvkov skrášľujúcich prostredie obce

Priorita 4: Rozvoj obce regionálneho významu formou vybudovania

priemyselnej zóny

Opatrenie 4.1: Vytvorenie podmienok pre prípravu priemyselnej zóny pre budúcich

investorov

� Prehodnotenie umiestnenia lokality priemyselnej zóny, dostupnosť IS

� Vykonanie terénnych úprav vo vybranej lokalite

� Vybudovanie prístupových komunikácii a dobudovanie IS

� Zabezpečenie informovanosti širokého okolia o možnostiach vybudovania

priemyselnej zóny

Financovanie:


� rozpočet obce,


� súkromný sektor.



50

D. CIEĽ 4: DOBUDOVANIE A ROZVOJ SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Priorita 1: Nová výstavba a rekonštrukcia bytového fondu obce

Opatrenie 1.1: Rozšírenie intravilánu obce vzhľadom na potenciálnu výstavbu bytov

a rodinných domov


� Príprava pozemkov a inžinierskych sietí

� Rozpracovanie územného plánu obce Oravský Podzámok

Opatrenie 1.2: Výstavba nájomných a sociálnych bytov v obci

� Výber lokality


� Výstavba nájomných bytov

� Dobudovanie inžinierskych sietí

� Vybudovanie príjazdových komunikácií

Priorita 2: Odstránenie neobývaných, starých a nevyhovujúcich stavieb, najmä

hospodárskych budov v obci

Opatrenie 2.1: Monitoring neobývaných, starých a nevyhovujúcich stavieb a dohoda

s vlastníkmi o ich odstránení

� Analýza súčasného stavu trvalo neobývaných stavieb

� Zabezpečenie majetkovo-právnych predpokladov pre asanáciu trvalo

neobývaných budov

� Realizácia – asanácia nevyhovujúcich stavieb

Priorita 3: Rozvoj obchodu a služieb (sortiment a kvalita)

Opatrenie 3.1: Rozšírenie ponuky a sortimentu tovaru

� Zhodnotenie stavu obchodnej siete

� Vypracovanie návrhov rozvoja z hľadiska rozšírenie sortimentu tovaru a zvýšenia

jeho ponúkanej kvality

Opatrenie 3.2: Zhodnotenie stavu siete služieb v obci a vypracovanie návrhov rozvoja

z hľadiska rozšírenia ponuky na základe dopytu

� Vymedziť prenajímateľné obecné priestory pre potrebné služby

� Rekonštrukcia vybraných budov v obecnom vlastníctve a ich príprava na

prenájom podnikateľským subjektom

� Ponuka zvýhodnených podmienok pri prenájme týchto objektov

Financovanie:


� rozpočet obce,





51

E. CIEĽ 5: ZABEZPEČENIE EKONOMICKEJ STABILITY SAMOSPRÁVY

Priorita 1: Efektívne využívanie rozpočtových zdrojov obce

Opatrenie 1.1: Úsporné opatrenie v obecnej samospráve

� Analýza nedostatkov vplývajúcich na energetickú nákladovosť


� Vykonanie stavebných úprav smerujúcich k úspornému režimu nákladov

� Zrealizovanie tepelno-izolačných prác

� Výmena vnútorného vybavenia – vykurovacieho systému v obecných objektoch

Priorita 2: Využívanie verejných zdrojov Európskej únie a SR

Opatrenie 2.1: Príprava žiadostí k získaniu nenávratného finančného príspevku z EÚ

a štátnych fondov SR

� Stanovenie priorít a spracovanie koncepcie investícií obce

� Personálne a technické zabezpečenie

� Prezentácia pre občanov o potrebách získania nenávratného finančného príspevku

Priorita 3: Obnova obecného majetku

Opatrenie 3.1: Rekonštrukcia a modernizácia obecných budov a objektov


� Výber realizačnej firmy

� Rekonštrukcia interiérov a exteriérov obecných objektov

Opatrenie 3.2: Rekonštrukcia verejného osvetlenia


� Výber dodávateľa

� Rekonštrukcia VO a jeho dobudovanie do novovybudovaných lokalít v obci

Opatrenie 3.3: Rekonštrukcia miestneho rozhlasu


� Výber dodávateľa prác

� Zrealizovanie rekonštrukcie miestneho rozhlasu a jeho ústredne

Priorita 4: Manažment využívania obecného majetku

Opatrenie 4.1: Efektívne využívanie existujúceho obecného majetku

� Analýza stavu obecných budov

� Projekt úprav obecných priestorov

� Úprava a obnova priestorov

� Informovanie občanov o možnosti využitia obecných priestorov

� Prenájom, prípadne predaj priestorov s finančným zvýhodnením pre obyvateľov

obce

Financovanie:



52


� rozpočet obce,





53

VI. SCHVÁLENIE PLÁNU HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Oravský Podzámok je strategický

strednodobý dokument, ktorý určuje víziu rozvoja obce, prioritné rozvojové oblasti

a strategické ciele ich naplnenia. Tento dokument je základným východiskom pre

spracovanie ďalších materiálov rozvoja jednotlivých oblastí života obce Oravský

Podzámok.

Predmetný PHSR obce Oravský Podzámok bol schválený VZN č. 7/2007 na zasadnutí

obecného zastupiteľstva zo dňa 13.12.2007.



54

VII. POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉ ZDROJE

1. Úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov

2. Zákon č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov

3. www.oravskypodzamok.sk

4. www.e-obce.sk

5. www.statistics.sk

6. www.peknykraj.sk

7. Propagačné materiály o obci Oravský Podzámok

or podzamok phsr · 2015. 4. 10. · mapa 1: geografická poloha obce oravský podzámok...

Documents