XXXV.Podroháčskefolklórneslávnosti

6. – 8. august a 2010Zuberec – Brestová

Organizačný výborIng. Vladimír Šiška, starosta obce – predseda,

členovia: Eduard Borsík, Mgr. Gabriela Borsíková,Tomáš Harmata, PaedDr. Mária Jagnešáková,

Mgr. Richard Janoštín, Stanislav Jantoľák, Bc. Ján Kaššák,Ľubomír Kováľ, PhDr. Cecília Matysová, Vladimír Magerčák,

Ing. Juraj Majerčák, Ing. Marcel Pardek, Margita Prčová,Edmund Šiška, Ľubica Šimičáková, Mgr. Marta Šimičáková,

Ľubomíra Škerdová, Mgr. Pavol Šroba, Ing. Ján Šuvada, Ján Taraj,Mgr. Zuzana Ticháková, npor. Mgr. Tibor Turňa, Miroslav Urban,

Ing. Jozef Valek, JUDr. Zuzana Záhradníková,PhDr. Miroslav Žabenský, Ing. Vladimír Žák, Rudolf Žuffa

Programová komisiaPhDr. Cecília Matysová – predsedníčka,

Mgr. Pavol Šroba – podpredseda, Valéria Baláková,PhDr. Elena Beňušová, Pavla Ganobčíková, Ľubomír Jarolín,

Mgr. Richard Janoštín, Mgr. Peter Kučka, Mgr. Oľga Žabenská,PhDr. Miroslav Žabenský, Daniela Žuffová

Programy uvádzajúJanka Černá, Elena Jakubovičová, Mgr. Richard Janoštín,

Jaroslav Zápotočný, Daniela Žuffová

OzvučenieRádio Regina Banská Bystrica

OsvetlenieObecný úrad Zuberec

Mediálni partneri

Partneri podujatia

Podujatie realizované

Obec HabovkaObecOravský Biely Potok

Oravské MúzeumP. O. Hviezdoslavav Dolnom Kubíne

Oravské kultúrnestredisko

Dolný Kubín

Obec Zuberec

3

Milí nadšenci folklóru,

po roku sa opäť stretávame prislávení Podroháčskych folklórnychslávností, tentoraz už 35. ročníkatohto najstaršieho, najväčšiehoa najznámejšieho folklórneho pod-ujatia oravského regiónu.

Osobité ľudové umenie k Ora-ve patrilo a nepochybne je stále jejsúčasťou. Neutíchajúci záujemo folklór, badateľný cez piesne, tan-ce, hudbu, podujatia či neprestaj-ne živé tradičné remeslá, pokraču-je. Ľudová kultúra má svojich na-sledovníkov, a ako dôležitá kultúr-no-historická hodnota, sa odovzdá-va z pokolenia na pokolenie. Práve na Podroháčskych folklór-nych slávnostiach môžeme vidieť skutočnú oddanosť tradíciámv podaní nositeľov ľudovej kultúry. I tohtoročná prehliadka jed-notlivcov a kolektívov folklórnych skupín a súborov je isto vy-vrcholením ich celoročných snažení, preto im počas festivaluželám úspešnú prezentáciu svojej práce a mnoho príjemnýchfestivalových chvíľ.

Aj tento rok pre vás pripravil Žilinský samosprávny kraj špe-ciálny krajský program s názvom „Na ženícha a nevestu...“,v ktorom sa predstavia detské folklórne súbory z viacerých re-giónov kraja. Nenechajte si ujsť pohľad na šikovných, a najmäoduševnených detských pokračovateľov ľudovej kultúry. Do-voľte mi, aby som zároveň vyjadril slová vďaky a uznania pra-covníkom Oravského kultúrneho strediska a Oravského mú-zea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, organizáciám v zria-ďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, za ichaktívnu a dlhodobú spoluprácu pri tvorbe festivalu.

Chcem popriať všetkým účastníkom slávností, aby vám chví-le naplnené hudbou, tancom a spevom pod roháčskymi vrch-mi priniesli jedinečný zážitok, ktorý si odnesiete ako nezabud-nuteľnú spomienku aj do svojich domovov.

Juraj BlanárPredseda Žilinského samosprávneho kraja

4

OBEC ZUBERECŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

ORAVSKÉ KULTÚRNE STREDISKOORAVSKÉ MÚZEUM P. O. HVIEZDOSLAVA

OBCE ORAVSKÝ BIELY POTOK A HABOVKA

XXXV.PODROHÁČSKE FOLKLÓRNE

SLÁVNOSTI

6. – 8. augusta 2010, Zuberec – Brestová

PROGRAM

Piatok 6. augusta 2010

18.30 HRAJTE MI HUSLIČKYĽudová hudba hrá po dedine

Športové ihrisko Oravský Biely Potok

19.00 PRIVÍTANKADFS – OSĽARIK, ROHÁČIK, ZUBERČEK,ŽSS z Or. B. Potoka

20.00 V TOM BIELOM POTOKURitmos & Tambores da Caboverdianidadez Kapverdských ostrovov (Afrika),GYMNIK z Bratislavy, KRZESANI z Poľska

22.00 TANEČNÁ ZÁBAVA

Kultúrny dom Zuberec

20.00 – 23.00 TANEČNÁ ŠKOLASKORUŠINA, Podroháčska folklórna skupina,GYMNIKPríprava: Richard Janoštín a Róbert Vavrek

23.00 – 02.00 ĽUDOVÁ VESELICA

Sobota 7. augusta 2010

Múzeum oravskej dediny

13.30 VÝSTAVAKAMENNÉ PLASTIKY – kríže a reliéfyBEBEJOV DOM – otvorenie novej expozícietradičného bývania v Zuberci

14.00 VČERA BOLA DIEVKA A DNES ŽENAFragmenty z Oravského múzea – čepčenie, účesy,šatky, čepceNámet, scenár, réžia: Elena BeňušováSpolupráca: Richard Janoštín, Daniela Žuffová

5

15.00 NA ZVONICI ZVONIASprievod súborov a skupín zo skanzenu k amfiteátruUvádza: Richard Janoštín

Amfiteáter

15.15 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE XXXV. PFSSprievod, príhovor starostu obce, Zuberčania

16.00 RADOSTI Z MLADOSTIProgram detských folklórnych súborov a sólistovz OravyÚčinkujú: GORALČEK zo Suchej Hory, TRNKÁRIK zoŽaškova, ROHÁČIK a ZUBERČEK zo Zuberca,PODBIELAN z Podbiela, KAŠUNKA z Rabčíc, sólistiAdrián Matis a Martin Machajda z Oravskej Polhory,Viktor a Lukáš Janoštínovci zo ZubercaAutor: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková

17.00 INŠPIROVANÍ ORAVOUORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINAAutor: Richard Janoštín

18.00 ŠKOVRÁNKYProgram detských ľudových hudieb a spevákovAutor: Peter Kučka

18.30 HOSTIAJAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Poľska, KOPANIČIARz Myjavy, GYMNIK z Bratislavy, Ritmos & Tambores daCaboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika)Príprava: Cecília Matysová

20.30 LIPTÁCI V TANCIProfilový program folklórneho súboru LIPTOVz Ružomberka

22.00 - 24.00 NA LÚKE PRI KOLIBEHrajte a spievajte s Podroháčskou ľudovou hudbouzo Zuberca

Nedeľa 8. augusta 2010

8.30 STUDENOU DOLINOU FURMANI IDÚSviatočná furmanka spod Klimkovho vŕšku doZuberca a Múzea oravskej dediny v BrestovejPríprava: Pavol Šroba

Múzeum oravskej dediny

9.00 SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA

Amfiteáter

10.30 VITAJTE V ZUBERCIROHÁČIK, ZUBERČEK, Podroháčska folklórna skupinaScenár a réžia: Daniela Žuffová

11.00 FAŠIANGYProgram folklórnych skupín z OravyÚčinkujú: TRNKÁRI zo Žaškova, SENKOVÁz Podbiela, POD OSTRÝM VRCHOM z Dlhej nadOravou, Podroháčska folklórna skupina zo Zuberca,PORUBANKA z Oravskej Poruby, folklórna skupina

6

a ľudová hudba SPOD VINTIŠKY z Nižnej a ROVŇANz RabčícAutorka: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný

12.00 NA ŽENÍCHA A NEVESTU...Program detských folklórnych súborov Žilinskéhosamosprávneho kraja pod záštitou jeho predseduIng. Juraja BlanáraÚčinkujú: PILSKO z Oravského Veselého, ROHÁČIKzo Zuberca, ĎUMBIER z Liptovského Mikuláša,TURIEC z Martina, STAVBÁRIK zo Žiliny,DĽH SKORUŠINA z LieskuAutor: Miroslav Žabenský

13.30 GYMNIKProfilový program folklórneho súboru GYMNIKz Bratislavy

14.30 GALAPROGRAMSKORUŠINA z Liesku, JAVORNÍK z Brna,KRZESANI z Poľska, Ritmos & Tambores daCaboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika),KOPANIČIAR z MyjavyPríprava: Cecília Matysová

Múzeum oravskej dediny

13.00 NA RÍNKU V MÚZEUV nedeľu program detských súborov a folklórnych skupín

XIX. ORAVSKÝ TRADIČNÝ JARMOK OŽIVENÝCH REMESIEL

Alternatíva nepriaznivého počasiaVšetky programy sa uskutočnia v kultúrnych domoch

v Oravskom Bielom Potoku (piatok), v Zuberci (sobota, nedeľa)

Ceny denných vstupeniekDospelí: 3 €Deti od 6 do 12 rokov, ZŤP s preukazom: 1,50 €Vstup aj na kultúrne poukazyVstupenka je platná tiež do Múzea oravskej dediny

Predpredaj vstupeniek a informácieObecný úrad ZuberecTel.: 043/5395 103, 5321 020, fax: 043/5395 359e-mail: pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.skwww.zuberec.skTuristická informačná kanceláriaTel.: 043/5395 197e-mail: tik@zuberec.sk

Dôležité upozornenieV nedeľu 8. 8. 2010 v čase od 9.00 do 18.00 hod. bude

úplná uzávierka cesty zo Zuberca do Roháčov. Zo Zuberca doareálu festivalu premáva kyvadlová doprava.

7

ZUBERECŻylińskie województwo samorządowe

Orawski Ośrodek KulturyMuzeum Orawskie im. P.O. Hviezdoslava

Orawski Biały Potok i Habówkazapraszają na

MIĘDZYNARODOWY FESTIWALFOLKLORYSTYCZNY

XXXV PODROHACKIE ŚWIĘTO FOLKLORU

6 – 8 sierpnia 2010, Zuberec – Brestowa

PROGRAM

Piątek, 6 sierpnia 2010

18.30 GRAJCIE MI SKRZYPECZKILudowa kapela z muzyką po wsi.

Stadion sportowy w Orawskim Białym Potoku

19.00 PRZYWITANIEDFS OSĽÁRIK, ZUBERČEK, ŽSS z Orawskiego BiałegoPotoku.

20. 00 W TYM BIAŁYM POTOKURitmos & Tambores da Caboverdianidade z WyspZielonego Przylądka (Afryka)GYMNIK z Bratysławy, KRZESANI z Polski

22.00 ZABAWA TANECZNA

Dom Kultury w Zubercu

20.00 – 23.00 SZKOŁA TAŃCASKORUŠINA, PODROHACKA GRUPAFOLKLORYSTYCZNA, GYMNIKPrzygotowanie: Richard Janoštín i Róbert Vavrek

23.00 – 02.00 FESTYN LUDOWY

Sobota, 7 sierpnia 2010

Muzeum Wsi Orawskiej

13. 30 WYSTAWARZEŹBY Z KAMIENIA - krzyże i reliefy,DOM BEBEJA – otwarcie nowej ekspozycjitradycyjnych wnętrz w Zubercu

14.00 WCZORAJ BYŁA JESZCZE PANNA A DZISIAJMĘŻATKAZe zbiorów Muzeum Orawskiego – oczepiny, fryzury,chustki, czepcePomysł, scenariusz i reżyseria: Elena BeňušováWspółpraca: Richard Janoštín, Daniela Žuffová

8

15.00 NA DZWONNICY DZWONIĄPrzemarsz zespołów i grup folklorystycznychze skansenu do amfiteatru.Przedstawia: Richard Janoštín

Amfiteatr

15.15 UROCZYSTE OTWARCIE XXXV PODROHACKIEGOŚWIĘTA FOLKLORUPrzemarsz uczestników, przemówienie starostyZuberca, mieszkańcy Zuberca

16.00 RADOŚCI MŁODOŚCIProgram dziecięcych zespołów folklorystycznychi solistów z OrawyWystępują: GORALČEK z Suchej Góry, TRNKÁRIKz Żaszkowa, ROHÁČIK i ZUBERČEK z Zuberca,PODBIELAN z Podbielu, KAŠUNKA z Rabczyc, soliściAdrian Matis i Martin Machajda z Orawskiej Półgóry,Viktor i Łukasz Janoštinowie z ZubercaAutor: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková

17.00 INSPIROWANI ORAWĄORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINAAutor: Richard Janoštín

18.00 SKOWRONKIProgram dziecięcych kapel ludowych i śpiewakówAutor: Peter Kučka

18. 30 GOŚCIEJAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Polski, KOPANIČIARz Myjawy, GYMNIK z Bratysławy, Ritmos & Tamboresda Caboverdianidade z Wysp Zielonego Przylądka(Afryka)

20.30 LIPTACY W TAŃCUProgram zespołu LIPTOV z Rużomberka

22.00 – 24.00 NA ŁĄCE POD KOLIBĄGrajcie i śpiewajcie z Podrohacką kapelą ludowąz Zuberca

Niedziela, 8 sierpnia 2010

8.30 PRZEZ ZIMNĄ DOLINĘ FURMANI JADĄSpod Klimkovskiego Vršku do Zuberca i MuzeumWsi Orawskiej w BrestowejPrzygotował: Pavol Šroba

Muzeum Wsi Orawskiej

9.00 UROCZYSTA MSZA ŚWIĘTA

Amfiteatr

10.30 WITAJCIE w ZUBERCU ROHÁČIK, ZUBERČEK i Podrohacka GrupaFolklorystycznaScenariusz i reżyseria: Daniela Žuffová

11.00 KARNAWAŁProgram grup folklorystycznych z OrawyWystępują: TRNKÁRIK z Żaszkowa, SENKOVÁz Podbielu, POD OSTRÝM VRCHOM z Długiej nad

9

Orawą, Podrohacka Grupa Folklorystyczna z Zuberca,PORUBANKA z Orawskiej Poruby, grupafolklorystyczna i kapela SPOD VINTIŠKY z Niżneji ROVŇAN z Rabczyc.Autorka: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný

12.00 NA PANA MŁODEGO I NA PANNĘ MŁODĄ….Program dziecięcych zespołów folklorystycznychżylińskiego województwa samorządowego podpatronatem jego marszałka Juraja BlanáraWystępują: PILSKO z Orawskiego Wesołego,ROHÁČIK z Zuberca, ĎUMBIER z LiptowskiegoMikulasza, TURIEC z Martina, STAVBÁRIK z Żyliny,DĽH SKORUŠINA z LieskuAutor: Miroslav Žabenský

13.30 GYMNIKProgram zespołu GYMNIK z Bratysławy

14.30 PROGRAM GALOWYSKORUŠINA z Liesku, JAVORNÍK z Brna,KRZESANI z Polski, Ritmos & Tambores daCaboverdianidade z Wysp Zielonego Przylądka(Afryka), KOPANIČIAR z Myjawy

Muzeum Wsi Orawskiej

13.00 NA RYNKU W MUZEUMW niedzielę program dziecięcych zespołów i grup folklo-

rystycznychXIX ORAWSKI TRADYCYJNY JARMARK RZEMIOSŁ OŻYWIO-NYCH

W przypadku złej pogody wszystkie programy będą pre-zentowane w domach kultury, w Orawskim Białym Potoku (pią-tek) i w Zubercu (sobota, niedziela).

Ceny biletów całodziennych:Dorośli 3 euro,Dzieci od lat 6 do 12 – 1,50 euroBilet ważny również na wstęp do Muzeum Wsi Orawskiej

Przedsprzedaż biletów i informacjeUrząd gminny ZuberecTel.: 043/5395 103, 5321 020, fax: 043/5395 359e-mail: pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.skwww.zuberec.skTuristická informačná kanceláriaTel.: 043/5395 197e-mail: tik@zuberec.sk

UWAGAW niedzielę 8. 08 2010 od godz. 9.00 do 18.00 będzie

całkowicie zamknięta droga z Zuberca do Rohaczy. Z Zubercado miejsca festiwalu – komunikacja wahadłowa.

10

THE VILLAGE OF ZUBERECThe Municipality of ŽilinaThe Orava Cultural Centre

The Orava Museum of P. O. Hviezdoslavthe villages of Oravský Biely Potok and Habovka

are inviting you to an

INTERNATIONAL FOLKLORE FESTIVAL

XXXV. Folklore Festival under Roháče

August 6st, 7nd and 8rd 2010Zuberec – Brestová

PROGRAMME

Friday, August 6, 2010

18.30 PLAYING THE VIOLINFolk music walks through the villageSports ground Oravský Biely Potok

19.00 GREETINGChildren’s Folk ensembles – OSĽARIK, ROHÁČIK,ZUBERČEK and Women’s choir from Oravský BielyPotok

20.00 IN THE WHITE STREAMRitmos & Tambores da Caboverdianidade from CapeVerde Islands (Africa),GYMNIK from Bratislava, KRZESANI from Poland

22.00 DANCE PARTY

The Culture House Zuberec

20.00 – 23.00 DANCE SCHOOLSKORUŠINA, Podroháčska Folklore Group, GYMNIKPrepared by: Richard Janoštín and Róbert Vavrek

23.00 – 02.00 FOLK DANCE PARTY

Saturday, August 7, 2010

The Museum of Orava Village

13.30 EXHIBITIONSTONE SCULPTURE – crosses and relievesBEBEJ’S HOUSE – opening of a new exposition oftraditional housing in Zuberec

14.00 YESTERDAY SHE WAS A GIRL, TODAY SHE’S AWOMANFragments from The Orava Museum - haircuts,scarves, bonnetsTheme, script, direction: Elena BeňušováCooperation: Richard Janoštín, Daniela Žuffová

15.00 BELLS ARE CHIMING IN THE BELL TOWERProcession of ensembles and groups from the open-

11

air museum toward the amphitheatreHosted by: Richard Janoštín

Amphitheatre

15.15 CEREMONIAL OPENING OF THE XXXV. FOLKLOREFESTIVAL UNDER ROHÁČEProcession, the Mayor’s speech, the group fromZuberec

16.00 THE JOY OF YOUTHPerformances by children’s folklore ensembles andsoloists from OravaPerformances by: GORALČEK from Suchá Hora,TRNKÁRIK from Žaškov, ROHÁČIK and ZUBERČEKfrom Zuberec, PODBIELAN from Podbieľ, KAŠUNKAfrom Rabčice, soloists: Adrián Matis and MartinMachajda from Oravská Polhora, Viktor and LukášJanoštínovci from ZuberecAuthor: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková

17.00 INSPIRED BY ORAVAORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINAAuthor: Richard Janoštín

18.00 LARKSPerformances by children’s folk music and singersAuthor: Peter Kučka

18.30 GUESTSJAVORNÍK from Brno, KRZESANI from Poland,KOPANIČIAR from Myjava, GYMNIK from Bratislava,Ritmos & Tambores da Caboverdianidade from CapeVerde Islands (Africa)

20.30 GUYS FROM LIPTOV ARE DANCINGProfile programme of an ensemble LIPTOV fromRužomberok

22.00 - 24.00 ON THE MEADOW NEAR THE SHEPHERD`SHUTLet’s sing and dance to Podroháčska Folk Music fromZuberec

Sunday, August 8, 2010

8.30 CATRMEN AND THEIR HORSES ARE WALKINGDOWN THE COLD VALLEYCeremonial Procession from Klimkov vŕšok towardZuberec and The Museum of Orava Village inBrestováPrepared by: Pavol Šroba

The Museum of Orava Village

9.00 CEREMONIAL HOLY MASS

Amphitheatre

10.30 WELCOME TO ZUBERECROHÁČIK, ZUBERČEK, Podroháčska folklore groupScript and direction: Daniela Žuffová

11.00 CARNIVALPerformances by folklore groups from Orava

12

Performances by: TRNKÁRI from Žaškov, SENKOVÁfrom Podbieľ, POD OSTRÝM VRCHOM from Dlhánad Oravou, Podroháčska Folklore Group fromZuberec, PORUBANKA from Oravská Poruba, folkloregroup and folk music SPOD VINTIŠKY from Nižná andROVŇAN from RabčiceAuthor: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný

12.00 TOAST TO THE BRIDE AND THE GROOM...Performances by children’s folklore ensembles fromthe county of Žilina under the patronage of itschairman Ing. Juraj BlanárPerformances by children’s folklore ensemblesPILSKO from Oravské Veselé, ROHÁČIK from Zuberec,ĎUMBIER from Liptovský Mikuláš, TURIEC fromMartin, STAVBÁRIK from Žilina, DĽH SKORUŠINAfrom LiesokAuthor: Miroslav Žabenský

13.30 GYMNIKProfile programme of the GYMNIK ensemble fromBratislava

14.30 GALA PROGRAMMESKORUŠINA from Liesok, JAVORNÍK from Brno,KRZESANI from Poland, Ritmos & Tambores daCaboverdianidade from Cape Verde Islands (Africa),KOPANIČIAR from Myjava

The Museum of Orava Village13.00 ON THE VILLAGE SQUARE AT THE MUSEUMPerformances by children’s ensembles and folklore groupsXIX. ORAVA TRADITIONAL FAIR OF REVIVED CRAFTS

Alternative programme in case of bad weatherAll the programmes will take place in the culture houses inOravský Biely Potok (Friday), in Zuberec (Saturday, Sunday)

Entrance feeAdults: 3 €Children from 6 to 12, disabled people with a card: 1,50 €Entrance also possible with culture vouchersDaily ticket is also valid in The Museum of Orava Village

Advance sale of tickets and informationMunicipal Office ZuberecTel.: 043/5395 103, 5321 020, fax: 043/5395 359e-mail: pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.skwww.zuberec.skTourist Information CentreTel.: 043/5395 197e-mail: tik@zuberec.sk

NoticeThe road from Zuberec to Roháče will be closed on SundayAugust 8, 2010 in the time from 9.00 a.m. to 6.00 p.m. The-re will be shuttle transportation provided from Zuberec tothe festival area.

13

Sobota 7. augusta 2010

Múzeum oravskej dediny

13.30 VÝSTAVAKamenné plastiky – kríže a reliéfy

Vo výstavnej miestnosti domu z Hornej Lehoty na Hornoo-ravskej ulici bude v Múzeu oravskej dediny otvorená zaujíma-vá výstava s názvom Kamenné plastiky – kríže a reliéfy. Mápripomenúť bohatú tradíciu kamenárskej tvorby z kamenárskejdielne v Oravskom Bielom Potoku. Prvý raz sa táto dielňa spo-mína už v roku 1728. Od polovice 18. storočia kamenárskadielňa Belopotockých zásobovala sakrálnymi exteriérovýmiplastikami a kamennými náhrobníkmi celú Oravu aj susednéPodhalie.

V kameňolome v Oravskom Bielom Potoku sa ťažil piesko-vec mimoriadne vhodný ako stavebný kameň alebo materiáli na jemné opracovanie v reliéfnej či sochárskej tvorbe. Celéroky v lome pracoval Štefan Kubala (1909–1982) z OravskéhoBieleho Potoka. Práca s kameňom ho natoľko motivovala, žepo odchode do dôchodku v 70. rokoch 20. storočia vytvorilniekoľko sôch a reliéfov z pieskovca a neskôr i z dreva. Výstavaje sumárom jeho prác a a požičali ich jeho vnuci.

(mj)

BEBEJOV DOM ZO ZUBERCA– nový expozičný objekt v Múzeu oravskej dediny

Na Hornooravskej ulici v Múzeu oravskej dediny je s po-pisným číslom 14 kópia zrubového Bebejovho domu zo Zu-berca. Vedenie múzea v ňom otvára novú expozíciu, ktorá mázdôrazniť úzku previazanosť obce s horským prostredím.

14

Vďaka polohe Zuberca pod horstvom Roháčov, bola preZuberčanov práca v okolitých lesoch jedným zo zdrojov obži-vy. V zimnom období muži pracovali ako drevorubači a vyťa-žené drevo odvážali do drevoskladu v Podbieli. Na prácu aždo polovice 20. storočia používali jednoduché náradie – seke-ry, ručné píly, kliny, škrabáky na kôru. Drevo sa zvážalo nasaniach či vozoch, ťahaných koňmi. Zaujímavosťou je, že oko-lo 80. rokov 19. storočia začali správcovia lesov pri zimnýchobchôdzkach používať lyže.

Oravský komposesorát, ako vlastník lesov, sa bránil ich sprí-stupňovaniu. Napriek tomu sa už v druhej polovici 19. storočiazačala v Roháčoch rozvíjať letná turistika, ktorá po vzniku ČSRv roku 1918 výrazne vzrástla. V tomto období sa pomaly začí-na rozvíjať aj lyžovanie na podomácky vyrobených lyžiach.V súvislosti s rastúcim záujmom turistov o Roháče sa ukázalapotreba organizovanej formy záchrany v horách, ktorá neskôrvyústila do založenia Horskej služby v Roháčoch.

Expozícia sa bude postupne dopĺňať o ďalšie predmety spo-jené s históriou turistiky a zimných športov v Roháčoch.

(mj)

Sobota 7. augusta 2010

Včera bola dievka a dnes žena

14.00 Fragmenty z Oravského múzeaNámet, scenár, réžia: Elena BeňušováSpolupráca: Richard Janoštín, Daniela Žuffová

Úprava a pokrytie hlavy dievok a vydatých žien v Zamagurína Orave

Dievčatá až do vydaja nosili vlasy učesané na pútec, zaple-tené z troch prameňov do jedného vrkoča, na konci spletené-ho šnúrkou. Na sviatočné dni a obradové príležitosti si do vrko-ča vpletali farebnú stužku. Na sobáš si mladuchy zdobili hlavypartou. Jej súčasťou bol zelený veniec, ktorý partu neskôr cel-kom nahradil. Symbolizoval nielen slobodný stav, ale bol ajznakom panenstva mladuchy.

15

Pri začepčení – kičkaní zaplietli mladuche vlasy do dvochvrkočov, ktoré obtočili okolo drevenej doštičky a sformovali dodvojrohého účesu kički. V zátylí uviazali dve široké stužky ru-žovej a modrej farby, ktorých konce siahali po dĺžku sukne.

Ešte koncom 19. storočia mladuche na dvojrohý účes zalo-žili dvojdielny rožkový sieťovaný čepiec „cipki“. Štvorhrannédienko „dníčko“ bolo ušité z kvetavého kašmíru, brokátu i jed-nofarebného ružového delénu. V hornej časti bolo vystuženédrevenou doštičkou, ktorá na ňom vytvárala požadované rož-ky a vzadu ho sťahovali stužkou.

Spodný biely háčkovaný čepiec, ktorý nosili ženy pod šat-kou, bol jednodielny. Okolo tváre mal dvojradový volánik a zaním vysoké stĺpiky s otvormi pre navlečenie farebnej stužky.V zadnej časti sa čepiec stužkou stiahol a prispôsobil kontové-mu účesu. Tento čepiec nosievali vydaté ženy hlavne v letnomobdobí, aby ochránil sviatočnú šatku pred zašpinením od vla-sov.

Najzdobenejšie boli vrchné rožkové čepce. Tento druh čep-ca bol ušitý z dvoch dielov kvetavého kašmíru, brokátu alebodelínu. Prednička okolo tváre mala srdcový výkroj zdobenýnazberkanou stužkou „partičkou“ a šujtášom v tvare slučieka osmičiek „kľučkovania“. Dienko bolo bez výzdoby. Novšívariant tohto typu čepca bol po strihovej stránke podobný. Ušitýbol vždy z bielej satínovej alebo atlasovej látky, na ktorej zvlášťvynikala farebná stužková výzdoba. Jeho okraj bol lemovanýkrepínkou z kovových nití a farebných flitrov šajbičiek. Výzdo-bu tvorili zo stužiek nazberkané volániky a kvietky s našitýmii voľne, na nitke navlečenými lesklými korálkami – páternička-mi. Stred čepca na konci predničky zdobili našité točené stužkydo ruľky. Po zložení čepca z hlavy, ženy hneď vkladali do ruliekskrútené papieriky, aby zamedzili ich deformácii a ostali pekneformované. Na čepce si mladé nevesty uväzovali biele priesvit-né šatky – môľki, zdobené výšivkou a lesklými flitrami.

Najstaršou ovinovacou ženskou súčiastkou, ktorá chránilapred chladom a dažďom, bolo prestieradlo – plachta aleboobrus, zhotovené z domáceho plátna.

Koncom 19. storočia si ženy uväzovali na hlavu biele mu-šelínové šatky, neskôr biele tylové šatky. V Babíne si ženy šatkyviazali dvojakým spôsobom. Ak chceli mať ženy šatku uviaza-nú na „okrúhlo“ okolo tváre, vkladali si do nej ražnú slamu,ktorá pomohla dotvoriť požadovaný tvar. Ak mala šatka nadčelom ostrú hranu, bola uviazaná „na pochválen“.

Staršie ženy v lete nosili čierne glotové šatky, v jednom rohuzdobené plnou výšivkou pestrofarebných ružičiek. Na chlad-né dni si uväzovali „zamatki“, šatky z hladkého vzorovanéhozamatu, „vybíjaného aksamitu“ v najrôznejších farebných od-tieňoch. Výzdobu opäť tvorila bohatá plná výšivka pestrýchkvetov, kombinovaná s našitými granátkami a lesklými kovový-mi flitrami. Po dvoch vonkajších krajoch bola šatka lemovanádlhými hodvábnymi strapcami vo farbe zamatu. Staršie ženynosili veľké modrotlačové kosičky s drobným potlačeným vzo-rom a po obvode lemované úzkym pásikom „prámom“.

V súčasnosti šité čepce, či iné pokrývky hlavy, v rámci re-konštrukcie tradičného ľudového odevu, zachovávajú formua tvar, ale pôvodné materiály nahradili nové.

PhDr. Elena BeňušováEtnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava

16

Sobota 7. augusta 2010

16.00 RADOSTI Z MLADOSTIProgram detských folklórnych súborov a sólistov z OravyAutori: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková

Účinkujú súbory a uvedú programové čísla:GORALČEK zo Suchej Hory – Koša, koša, košany – detská hra

so spevom, ĽH, tanecTRNKÁRIK zo Žaškova, Keď som ja rukoval a ĽHROHÁČIK zo Zuberca, Vieš, ako sa chlieb dorába?PODBIELAN z Podbiela, – Zbojník (chlapci), Na rínku (dievča-

tá)KAŠUNKA z Rabčíc a Slo se dzevce po vodeSólisti:

Adrián Matis a Martin Machajda z Oravskej Polhory,Viktor a Lukáš Janoštínovci zo Zuberca

Sobota 7. augusta 2010

17.00 INŠPIROVANÍ ORAVOUFolklórne súbory na oravskú nôtuNámet, scenár a réžia: Richard JanoštínÚčinkujú: ORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINA

Oravskou ľudovou kultúrou, piesňami a tancami sa od päť-desiatych rokov minulého storočia inšpirovalo niekoľko orav-ských, ale aj folklórnych súborov a kolektívov z iných regiónov.Oravské súbory v minulosti i v súčasnosti vychádzali z hudob-no-tanečného repertoáru dedinských folklórnych skupín. Ajv tomto roku sa v programe Inšpirovaní Oravou predstavujúfolklórne kolektívy, ktoré majú vo svojich programových čís-lach motívy vychádzajúce z oravského regiónu.

ORAVAN senior

Členovia folklórneho súboru Oravan senior svoje záujmyv pestovaní ľudového umenia uplatňuje na pôde Domu kultúry

17

v Nižnej. Tam, kde kedysi boli členmi folklórneho súboru Ora-van. Ich mottom je Kým vládzeš, tancuj. V tanečnej, hudobneja speváckej zložke aktívne pracuje 40 členov. V programochuž vystupujú aj vnúčatá tanečníkov a spevákov.

Členovia súboru robia vlastný terénny prieskum po Orave,hľadajú nepoznané piesne, zvyky, tanečné prvky. Zo získanýcha zozbieraných materiálov zostavujú novšie choreografiea spevácky repertoár. Kroje si financujú z vlastných príspevkov.

Obľúbenými tancami sú tance z Nižnej a Brezovice. Pred-stavia sa nimi aj v programe Inšpirovaní Oravou. Speváčky za-spievajú trávnice.

Program vystúpení súboru ORAVAN senior je pestrý. V tomtoroku sa predstavili aj na najväčšom slovenskom folklórnomfestivale vo Východnej. Spolu s nimi si zaspieval aj prezidentSR Ivan Gašparovič.

ORAVAN senior sa každoročne podieľa na programe Sta-vanie májov a Pltnícke dni v Nižnej, predstavil sa na slávnosti650. výročia založenia obce Zemianska Dedina. Najplnší ka-lendár vystúpení má však v čase fašiangov, keď otvára tanečnéplesy po celej Orave. Za sebou má aj účinkovanie v zahraničí.V júni 2005 bol na medzinárodnom festivale v norskom Aren-dal, v rámci Kultúrneho leta účinkoval pri Jadranskom moriv Chorvátsku, kde sa zúčastnil aj festivalu slovenskej ľudovejpiesne Slovákov žijúcich v Chorvátsku Keď sa ruža rozvíjala.

Vedúci: Ján Homola,ĽH vedie: Marta MikšíkováSpev: Daniela Iskrová

Sobota 7. augusta 2010

18.00 ŠKOVRÁNKYMladé muzikantské a spevácke talenty z OravyAutor: Peter Kučka

V dramaturgii Podroháčskych folklórnych slávností je ne-odmysliteľné účinkovanie detí. V posledných ročníkoch festi-valu dostávajú priestor v osobitných programoch aj spevácia detské ľudové hudby navštevujúce základné umelecké školy.

Speváčky FS ORAVAN senior

18

D Ľ HSKORUŠI-NÁ z Lies-ku, ktoráreprezento-vala tentorok Oravuaj Žilinskýkraj na ce-los loven-skej pre-hliadke ľu-dových hu-dieb v Li-kavke, sap reds tav í

pásmom piesní zo Žaškova. Členmi zoskupenia sú súrodenciVavrekovci. Martina, Táňa – husle, Ivana – cimbal, Šimon –basa. DĽH dopĺňa Ľubomír Harmata z Habovky – kontra husľo-vá. Pripravuje ju Mgr. Bohuslav Kortman.

8-ročná Lenka Gonšenicová zo Zuberca zaspieva piesneLeština, leština a Ak sa ja nevydám. K ľudovej piesni a tancu ju odmala vedú jej rodičia, dlhoroční členovia folklórnej skupiny zoZuberca. Sprevádza ju ľudová hudba pedagógov ZUŠ Nižná.

Petra Kučková je už známa z minulých ročníkov Podroháč-skych folklórnych slávností. Do programu si vybrala piesneŽažkovskí mládenci, A ja rada ryby jem, Každá dievka blázon.

Sestry Adriana, Eva a Patrícia Pilarčíkové z Habovky majúobľúbené goralské ľudové piesne, hlavne vďaka svojej mami-ne, ktorá je dcérou jedného z najznámejších interpretov goral-ských piesní pána Harmatu zo Suchej Hory. Ich premiérovoupiesňou je Cihé i pogodné.

Za sprievodu detskej ľudovej hudby Skorušina sa predstavíaj Dominika Kabáčová z Liesku. Zaspieva piesne – Tá láska,Liesečanka som ja a Olaskú by tancovala. Dominika ako ajostatní speváci a muzikanti navštevujú ZUŠ Nižná, kde sa ichtalenty ďalej rozvíjajú.

Na záver programu si mladí muzikanti pripomenú 100. ro-kov od narodenia Jozefa Vidiečana, chýrneho muzikanta z Ha-bovky. Keď vznikol festival Staré nôty mladých strún, ešte bolmedzi nami.

DĽH Ostrvka zo ZUŠ Nižná s primáškou Petrou Kučkovouzahrajú pár jeho známych melódií.

Ľudové hudby pripravoval učiteľ Miroslav Štefan.

Sobota 7. augusta 2010

18.30 HOSTIAÚčinkujú: JAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Poľska, KOPANI-

ČIAR z Myjavy, GYMNIK z Bratislavy, Ritmos & Tambores daCaboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika)

Príprava: Cecília Matysová

Folklórny súbor JAVORNÍKJeho začiatky siahajú do roku 1950, kedy vznikla najskôr

malá spevácka skupina Vlajka mládí a z nej neskôr folklórny

19

súbor piesní a tancov rovnakého mena. Rozhodujúcim impul-zom tejto zmeny bol niekoľkoročný výskum u ľudových spevá-kov a tanečníkov najmä na južnom Valašsku, Vizovicku a Fry-štátsku. Tak dnešný Javorník vyrástol z pevných základov,z vlastných folklórnych materiálov v teréne zapísanýcha prostredníctvom posledných pamätníkov osobne poznaných.Koncom 60. rokov Javorník rozšíril svoj repertoár o regiónMoravských Kopaníc.

Už od roku 1959 Javorník koncertuje snáď vo všetkých štá-toch západnej Európy (získal Strieborný náhrdelník z Dijonua Strieborný kahan z Marchienne du Pont). Poznali ho i diváciv európskej časti Ruska a v Grécku. Súbor má na svojom kontecelý rad rozhlasových a televíznych nahrávok a vydal niekoľkoCD. To najnovšie má názov Lučina, lučina zelená.

Za svoju dlhoročnú tvorivú a zberateľskú činnosť bol Javor-ník v roku 1982 ocenený Nadáciou Fridricha von Schillerav Hamburgu Európskou cenou za ľudové umenie.

Súčasný Javorník disponuje 30-člennou tanečnou skupi-nou, z ktorej sa vyčleňuje i spevácky zbor. Hudobný sprievodtanečným pásmam i samostatné koncertné čísla zabezpečujecimbalová muzika. Všetci členovia súboru, vrátane vedenia, satejto činnosti venujú popri svojom zamestnaní alebo štúdiua bez honorárov.

Vedúci súboru: Ivan NedělkaUmelecký vedúci: Jiří TesauerVedúci cimbalovej muziky: Mirko Otáhal

KRZESANI – goralský súbor zo Spytkowíc – PoľskoPrvá myšlienka založiť súbor sa objavila koncom roku 2003.

Konkurz na súbor vyhlásil v kostole miestny pán farár JózefHajnos. Prihlásilo sa vyše 70 detí. Po pár mesiacoch skúšok sapremiéra programu konala na Deň detí už s názvom súboru„Krzesani”, čo je názvom jedného z goralských tanečnýchmotívov. Entuziazmus bol ohromný, v krátkom čase sa súborstal reprezentantom gminy. Najväčším problémom bolo miesto,kde by súbor skúšal. To sa podarilo vyriešiť v starej miestnejknižnici. Zanedlho už členovia súboru mali aj vlastné kroje.Mimoriadne sa angažovali aj rodičia detí. Pomocnú ruku po-dali manželia Zofia i Józef Mieszczakowie z Białego Dunajca.Súbor sa stal „domom“ kde počuť goralčinu, spev, vidieť ako toje v goralskej rodine, aké boli zvyky a obyčaje, ktoré sa dodnesmnohé udržiavajú.

JAVORNÍK

20

Medzi deťmi súboru sa objavili aj muzikantské talenty. Pododborným vedením Kuby Rusieckiego sa deti učili hre nahusliach. V súčasnosti má súbor 40 členov. Zúčastňuje sa súťa-ží a vystúpení v celom Podhale, ale najmä rôznych slávnostíako sú dožinky Dni Spytkowic, odpusty a rôzne kresťanské sviat-ky.

Atmosféra v súbore je neopakovateľná, deti obdarúvajú svo-jich divákov a priateľov úsmevom, dobrým slovom, spevom,tancom i spontánnou radosťou.

Krzesani vystupovali aj v Chorvátsku na medzinárodnomfestivale regionálnych súborov. Súbor z Chorvátska potom hos-tili aj v Spytkowiciach. Program Krzesani poznajú aj poľskí tele-vízni diváci.

Vďaka nesmiernemu úsiliu viacerých osôb, láske ku folkló-ru, angažovanosti sa celým srdcom, má mladých kolektív ešteveľa cieľov. Predovšetkým chce objavovať a kultivovať tradíciepodhaľanských goralov vo vlastnom okolí. Stále majú na myslislová Svätého otca Jána Pavla II., ktorý povedal: Gorali to jespoločenstvo, ktoré v sebe nesie znamenia veľkých poľskýchtradícii, takých veľkých, že treba, aby oni pretrvali naďalej. Nechsa obyčaje a štýl života podhaľanských horalov nezničí, leboho nič nemôže nahradiť.

Vedenie súboru:Bogusław Jarząbek, Boguslaw Hazel, Anna Trzop, Beata

Rzeszótko, Jan Kowalczyk, Zofia Smętek

KOPANIČIAR z MyjavyFolklórny súbor Kopaničiar je umeleckým telesom s dlho-

ročnou tradíciou šírenia a uchovávania folklórnych zvykova tradícií myjavského regiónu. Vznikol v roku 1955. Pôsobív meste Myjava, ktoré má bohatú folklórnu tradíciu a je priro-dzeným centrom kopaničiarskeho regiónu.

Folklórny súbor však vo svojej práci načrel aj do klenotnicefolklórnych oblastí Horehronu, Detvy, Trenčína, Zamutovai Pozdišoviec, ktoré spolu s umeleckým spracovaním myjav-ského folklóru súborom obohacujú nie len kultúrno-spoločen-ský život v celom myjavskom regióne, v rámci celého Sloven-ska, ale sú zároveň i významnou reprezentáciou kultúrnehobohatstva Slovenskej republiky v zahraničí.

21

V roku 2010 v súbore pôsobí viac ako 40 členov, najmäz radov študentov stredných a vysokých škôl, ale aj pracujú-cich z Myjavy a okolia. Počas svojej dlhoročnej činnosti Kopa-ničiar získal množstvo ocenení a tituly laureáta na prestížnychdomácich i zahraničných festivaloch. Kopaničiar zožal potleskobecenstva v mnohých krajinách sveta. Predstavil sa nielen di-vákom z európskeho, ale i ázijského, afrického a americkéhokontinentu. Patrí medzi najvýznamnejšie umelecké kolektívyna Slovensku, ktoré šíria tradičné ľudové umenie a svojou dl-horočnou činnosťou uchováva vzácne kultúrne bohatstvo na-šich predkov pre budúce generácie.

Na Podroháčskych folklórnych slávnostiach súbor uvedieblok myjavských tancov.

Vedúci súboru: Marián KosíkUmelecká vedúca: Elena VránováChoreograf: Jaroslav ViselkaVedúca tanečnej zložky: Dana ŠkopováHlasová pedagogička: Lenka DerdováVedúci hudby: Martin Bunčiak

Sobota 7. augusta 2010

20.30 LIPTÁCI V TANCIProfilový program folklórneho súboru LIPTOV z Ružom-

berka

Folklórny súbor LIPTOV vznikol už v roku 1946 ešte akofolklórna skupina ružomberských Severoslovenských celuló-zok a papierní (SCP). Pracovníčky z Liptovských Sliačov vystu-povali so svojimi domácimi spevmi a kolesovými tancami narôznych oslavách, neraz i so svojimi kamarátmi ako boli folklo-rista PhDr. Kliment Ondrejka CSc., či dlhoročný šéfchoreografSĽUK-u Juraj Kubánka – vtedy študenti ružomberského gymná-zia.

Na túto činnosť nadviazal hudobno-spevácky súbor závo-du Supra v Ružomberku, ktorý pracoval od roku 1948, oficiál-ne v roku 1949. V roku 1950 už v jeho radoch účinkovala akožiačka, neskôr veľmi populárna speváčka ľudových piesní AnnaHulejová, rod. Littvová. Začiatkom roku 1962 začal v súborepracovať Vojto Littva, ktorý rozvinul činnosť na výraznejšie no-vých tradíciách. Tanečná skupina bola spočiatku bez mena ale-bo pod voľne používaným názvom „Súbor Supra“. Súbors názvom Liptov sa konštituoval 2. februára1962.

22

V rýchlom slede nasledovali choreografické ocenenia a vý-znamné sólové úspechy. Už v roku 1967 sa súboru naskytlaprvá možnosť reprezentovať vo francúzskom Lons le Saunier.ĽH viedol a striedavo primášoval Dr. Alexander Móži. Nasledo-vali ďalšie zahraničné zájazdy NDR, Maďarsko. V roku 1969prešiel súbor z papierenského podniku pod ružomberskú tex-tilku a hneď pod Mestské osvetové stredisko v Ružomberku.Veľmi úspešné boli sedemdesiate roky, keď s Liptovom spolu-pracovali manželia Anna a MUDr. Miloslav Hulejovci. V roku1971 na celoštátnej súťaži v Poprade boli tanečníci VojtechLittva a Dušan Domiter za tanec „Liptovský čardáš“ vyhláseníza najlepších amatérskych tanečníkov. Rok 1973 možno ozna-čiť v tvorbe choreografa Vojtecha Littvu za určitý medzník, kedysa po prvýkrát v podaní tohto kolektívu dostáva na scénu cho-reografia s remeselníckou tematikou „Murársky z Bobrovca“,Úspech motivoval k ďalšej podobnej tvorbe „Remeselnícky bál“1978 (víťazná choreografia na celoštátnej prehliadke tvorivýchchoreografií v Bratislave). Súbor Liptov sa tak dostal do povedo-mia verejnosti okrem kvalitnej interpretácie tradičného dedin-ského folklóru aj ako interpret remeselníckych tradícií.V roku 1983 nasledoval úspešný tanečný blok Textilácky majá-les.

Rok 1979 znamenal ďalší nový impulz pre tvorbu, precho-dom pod závodný klub ružomberskej textilky. Kvalitné pod-mienky v novom, pre súbor prebudovanom sídle boli motivá-ciou, ktorá inšpirovala k ďalšej tvorbe. O kvalite súboru v tomtoobdobí svedčí i poverenie reprezentovať republiku na medzi-národných festivaloch vo Francúzku 1983, Sýrii 1984 či Maro-ku 1985 a ďalších festivaloch. V roku 1992 súbor prechádzapod odbor kultúry Mestského úradu v Ružomberku. A v roku2001 vzniká občianske združenie Folklórny súbor Liptov.

Počas dlhej histórie súboru sa o jeho vzhľad pričinil celýrad odborníkov, predovšetkým jeden z prvých členov súboruPhDr. Kliment Ondrejka Csc, hudobníci: Alexander Móži, Sve-tozár Stračina, Juraj Dubovec, choreografi: Juraj Kubánka, Šte-fan Nosáľ, Štefan Uderman, Zdena Kyselá, Oleg Ivančenko, Le-opold Kulich, Jozef Pálka, Ján Novenko, Pavol Gábor, či odbor-níčka na kroje Viera Nosáľová.

V súčasnom období pracuje súbor samostatne v novýchpriestoroch, za veľmi významnej pomoci Mestského úraduv Ružomberku a plným priehrštím ďalej načiera do bohatej kle-notnice tradičnej ľudovej kultúry, aby ju mohol ponúkať všetkýmna obohatenie ducha, mysle i tela. Tematické zameranie tancovje veľmi rôznorodé: dedinské tance z Liptova a regiónov, reme-selnícke tance murárov z Bobrovca, remeselníkov z NemeckejĽupče, tance robotníkov ružomberskej textilky, vojenské tanceako husársky z kuruckých vojen a tance vojakov na majále-soch za 1. ČSR i Slovenského štátu, cigánske tance. Členoviafolklórneho súboru Liptov prinášajú radosť, ktorá je zárukoupríjemnej zábavy, ale i hodnotný umelecký zážitok.

Umelecký vedúci a choreograf: Vojtech LitvaOrganizačný vedúci a choreograf: Igor LittvaVedúci tanečnej zložky: Michaela Apolenárová a Ľuboš

CamberPredníkom ĽH: Peter RázgaVedúca kostýmovej dielne: Emília Štupáková.

23

Nedeľa 8. augusta 2010

11.00 FAŠIANGYProgram folklórnych skupín z OravyAutorka: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,kto nemá kožúška, zima mu bude...

takto sa spieva v ľudovej piesni. A v inej

Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia,Staré dievky plačú, že sa nevyskáču.

Posledné fašiangy, fašiangové časy,budeme jesť šišky, aj dobré klobásy.

Fašiangy, slávnosť s pohyblivým umiestnením v kalendári,patrili do zimného času. Zima na Orave bývala rôzna. Slabá,tuhá, dlhá, zasnežená, mrazivá, keď klince zo šindľov mrázvyťahoval, steny pukali.

Zimné obdobie na dedine ľudia vždy využívali nielen naodpočinok, ale doširoka otvárali náruč i veselej hudbe, spevua tancu. Práve fašiangy boli oddávna dňami smiechu, zábavya veselosti. V tomto období sa dedinami šírila vôňa klobások,jaterníc a iných zakáľačkových špecialít, konávali sa priadky,páračky, svadby – ale i rozličné hry, zábavy, obchôdzky s maš-karami a muzikami.

Aj dnes sa fašiangovníci so svojím pestrým sprievodomv maskách pristavujú v dvoroch, vytancujú domácich, a najmädievky, na „dlhý ľan a konope“, povyberajú od nich vajíčka,slaninku, pálenku i korunky, aby mali na večernú zábavu.

Ak by sme sa chceli pozrieť na pôvod fašiangov hlbšie, zis-tíme, že majú predkresťanský pôvod. Už naši slovanskí predko-via slávili toto obdobie roka najmä v súvislosti s jarným slnovra-tom a čoraz dlhším dňom. Vtedy oslavovali kult slnka, plod-nosti a s nimi spriaznených síl. Masky predstavovali plodivúsilu a hojnosť. Zvieracou maskou tohto druhu bol turoň – pred-stavujúci tura – symbol sily a plodnosti. Spolu s turoňom išielpoľovník, ktorý ho zastrelil a mäsiar. Slameník bol ďalšou mas-kou, ktorá prestavovala roľnícku prácu, vo fašiangovom sprie-vode boli aj iné masky – žobrák, cigáni, baba s košom, mužiprezlečení za ženy, kominári a pod.

Pochôdzky sa začínali už v sobotu pred popolcovou stre-dou, vyhrávali im heligonkári, gajdoši i celé muziky z dediny.Všetkých pozývali na fašiangovú muziku. Vyvrcholením fašian-gového obdobia je posledná zábava z utorka na popolcovústredu. Bývala všade takmer rovnaká. Keď sa priblížila polnoc,dedinský vartáš odtrúbil: „Odbila dvanásta hodina, chváľ kaž-dý duch Hospodina“, jeden zo starších fašiangovníkov pred-stúpil pred muziku a prikázal pochovať basu. Zhasli svetlá, za-pálili sa sviečky a z každého kúta bolo počuť plač. Basa ležalana márach, k nej pristúpili fašiangovníci, preoblečení za kňaza,rechtora, miništranta a ďalší. Ženy, ako sa patrí na pohrebe, stáliv čiernych šatkách.

A „kňaz“ spieval:„Olóres, dolóres, naučia ťa v pekle móes.

24

Keby si nebola pila pálené s rozolišom,neprišli by sme po teba s čiernym krížom.Ale že si pila pálené s rozolišom,prišli sme po teba s čiernym krížom.Ešte včera som ti hladkal líčka, dneska ti už horí sviečka.Ešte včera som ti chytal kolená, dneska si už na márach

vystrená.Zbohom tu prebývaj basa milá, aby si sa k Veľkej noci vzbu-

dila.

Zvyky a tradície z minulosti prechádzajú do dneška. Fa-šiangy aj v dnešnej dobe sú príležitosťou pre tradičné spolo-čenské stretnutia a karnevaly. V mnohých dedinách sa zacho-vali, udržiavajú sa – alebo ich oživili vo svojich programochfolklórne skupiny. V programe Fašiangy na 35. ročníku PFSvám ich priblížia folklórne skupiny a ľudové hudby:

RABČIČANKA a ľudová hudba Rovňan, RabčiceVedúca: Valéria BaľákováSENKOVÁ, PodbielVedúca: Mgr. Hedviga MintálováFSk a ĽH SPOD VINTIŠKY, NižnáVedúci: Tibor KičinPodroháčska folklórna skupina, ZuberecVedúca: Daniela ŽuffováPORUBANKA, Oravská PorubaVedúca: Božena BaričákováPOD OSTRÝM VRCHOM, Dlhá nad OravouVedúca: Helena ČerveňováTRNKÁRI, ŽaškovVedúci: Jaroslav Zápotočný

Oľga Žabenská

Nedeľa 8. augusta 2010

12.00 NA ŽENÍCHA A NEVESTU...Program detských folklórnych súborov Žilinského samo-

správneho kraja pod záštitou jeho predsedu Ing. Juraja BlanáraÚčinkujú detské folklórne súbory PILSKO z Oravského Ve-

selého, ROHÁČIK zo Zuberca, ĎUMBIER z Liptovského Miku-láša, TURIEC z Martina, STAVBÁRIK zo Žiliny

Námet, scenár a réžia: Miroslav Žabenský

V dramaturgii Podroháčskych folklórnych slávností začínamať svoje pevné miesto program Žilinského samosprávnehokraja. Stáva sa miestom pre prezentáciu bohatstva tradičnejhudobnej, tanečnej i piesňovej kultúry Oravy, Turca, Liptova,Kysúc i horného Považia a priestorom pre úspešné folklórnekolektívy a jednotlivcov, ktoré tu pôsobia. V tomto roku sa pri-chádzajú predstaviť deti. Ich svet je plný hier. Živo pozorujúživot okolo seba i zvyky nás, dospelých. A keď ich už omrzíhrať sa na skrývačku či naháňačku, radi sa zahrajú i na svadbu.A na tú ich svadbu pozývajú i nás.

Detský folklórny súbor STAVBÁRIK zo ŽilinySúbor píše svoju históriu už 35 rokov a pôsobí spolu so

súborom Stavbár pod ochrannými krídlami Žilinskej univerzity.

25

Vyše 80 detí nacvičuje a vystupuje v dvoch vekových kategó-riách a od toho sa odvíja aj repertoár súboru – od detskýchriekaniek a hier cez tanečné hry až po párové a čardášovéformy. Najčastejšie prezentuje folklórne klenoty z oblasti blízkoŽiliny – Čičmany, Považský Chlmec, Štiavnik, Terchová, až poKysuce. Pre spestrenie programu má súbor v repertoári aj pies-ne a tance iných oblastí Slovenska.

V programe Stavbárik uvedie tanec „Čo nového u Piešov“,ktorý je scénickým spracovaním hry na krštiny v prostredí čič-mianskej dediny. Po hre a po tanci idú do domu Piešovcov, kdematka spieva uspávanku svojmu dieťatku a od únavy zaspiaako prví. Čo už, veď sú to tiež len deti...

Umelecká vedúca a choreografka: RNDr. Dana Šedová.

Detský folklórny súbor TURIEC z MartinaÚspešne pracuje v Martine už od septembra 1982, kedy ho

založili bývalí tanečníci folklórneho súboru Turiec Božena Ko-čalková, Šárka Zubercová a Ján Linceni. Repertoár sa sústreďu-je na zvyky a obyčaje, hry, tance a piesne z regiónu, po ktoromje pomenovaný. Od roku 1990 so súborom účinkovali detskéľudové hudby Gader, Fialôčka, Studienka, Rozmajrín, Veterni-ca, Bobovník a Fatranček.

Turiec sa postupne prepracoval medzi popredné detskéfolklórne kolektívy na Slovensku. Vystriedalo sa v ňom viac ako500 detí. Osobité scénické spracovanie, jasná dramaturgickáa systematická práca s deťmi priviedla súbor na javiská popred-ných celoslovenských a európskych festivalov, kde úspešnereprezentoval mesto Martin i Slovensko. Celkovo sa súbor pred-stavil priaznivcom folklóru vo viac ako 700 vystúpeniach domai v zahraničí.

Medzi úspechy detského folklórneho súboru patrí i účinko-vanie v programoch STV – Úsmev ako dar, Vandrovali hudcia Vianočnom programe, či účinkovanie vo videofilmoch Láskav Turci a Svadba v Turci. Vyvrcholením jednej etapy pôsobeniasúboru bolo vydanie MC a CD Piesne z Turca a Vianoce s nami.V roku 2009 bolo vydané pokračovanie krásnych turčianskychpiesní na CD nosiči pod názvom Piesne z Turca II. a reedíciaPiesne z Turca I. na CD nosiči. V súčasnosti pôsobí súbor, ktorýsa na Podroháčskych folklórnych slávnostiach nepredstavujepo prvýkrát, ako občianske združenie umeleckého vedenia,detí a rodičov.

Základom vzniku choreografie Starý Putra syna žení, kto-rým sa predstavia v programe, bol výskum v Mošovciach.V jednom z najúspešnejších súborového repertoáru osobnýkontakt detí s nositeľmi tradícií uľahčil prípravu ako aj samotnúrealizáciu turčianskej svadby tak, aby v podaní detí pôsobilahravo a prirodzene.

Vedúci: Ján Linceni

Detský folklórny súbor ĎUMBIERz Liptovského Mikuláša

Súbor Ďumbier prostredníctvom dobrovoľných tanečnýchpedagógov a choreografov už viac ako 40 rokov približuje de-ťom lásku k tradíciám a zvykom našich predkov. Snahou čle-nov detského folklórneho súboru je prostredníctvom ľudového

26

tanca, spevu, hudby a zvykoslovia najmä z oblasti Liptova uvá-dzať do života toto kultúrne dedičstvo. Detskou bezprostred-nosťou a veselosťou rozdáva súbor radosť a dobrú pohodudivákom doma i v zahraničí. Ďumbieru už tlieskali diváciv Česku, Poľsku, Slovinsku, Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku,Bulharsku, na Ukrajine, v Anglicku, Belgicku, Holandsku, Ta-liansku, vo Francúzsku. Členmi súboru sú deti vo veku od 4 do15 rokov, súčasťou je i ľudová hudba.

Umelecká vedúca a choreografka: Ľudmila ŠtrkolcováVedúci ľudovej hudby: Vladimír Struhár

Detský folklórny súbor PILSKO z Oravského VeseléhoSúbor Pilsko, pomenovaný podľa vrchu nad Oravským Ve-

selým, vznikol v roku 1972 z iniciatívy učiteľky Márie Balčirá-kovej. Od roku 1973 vedenie súboru prebrala učiteľka PavlaGanobčíková. Pomáha jej manžel Serafín Ganobčík, ktorý sú-bor sprevádza na heligónke. DFS Pilsko sa počas svojej exis-tencie zúčastnil mnohých významných festivalov, súťaží i za-hraničných zájazdov. Účinkoval vo Východnej, Detve, Myja-ve, Martine, Terchovej, Veľkej Lehote, Trenčíne, Zuberci, Sihel-nom, Dulovciach a Strážnici. Od roku 1977 sa každoročnezúčastňuje okresnej súťaže detských folklórnych súborov. Ab-solvoval zájazdy do Francúzska, Nórska, Švédska, Česka, Ma-ďarska a Poľska.

Pilsko získalo mnoho ocenení a je známy na celom Sloven-sku. Niekoľkokrát získal hlavnú cenu na Celoštátnom detskomfolklórnom festivale v Prešove i v Trenčíne. Na Podpolianskýchfolklórnych slávnostiach v Detve získalo Pilsko 1. miesto v roku1987 i 1991, na medzinárodnom folklórnom festivale v Stráž-nici v roku 1993 získalo ocenenie Laureát festivalu. DFS bolpozvaný na 1. svetový festival detského folklóru, ktorý sa konalv roku 1992 v Luhačoviciach. Niekoľkokrát účinkoval v televí-zii, nahrával v Slovenskom rozhlase a vydal aj vlastné CDs názvom Ganobčíkovci a DFS Pilsko.

Súbor sa vo svojom repertoári zameriava na spracovanieľudových hier, zvykoslovia a tancov z rodnej obce i okolia,s typickou a charakteristickou dynamikou a tempom. Od svoj-ho vzniku vychádza z celoslovenského hnutia Pri prameňochkrásy, do ktorého sa zapojil pri vyhľadávaní a tvorbe repertoá-ru. Deti z Pilska v piesňach, hrách, riekankách uchovávajú go-ralské nárečie, ktoré pomaly zaniká. V programe tohtoročnýchPodroháčskych folklórnych slávností sa súbor predstaví s jed-ným z najúspešnejších programových blokov pod názvom Elje,velje, bavíme sa na veselie.

Vedúca: Pavla a Serafín Ganobčíkovci

Detský folklórny súbor ROHÁČIK zo Zuberca Súbor Roháčik bol založený vo februári 1992. Dve kama-

rátky, Daniela Žuffová, rod. Matištíková a Daniela Krúpová, rod.Blažeková, členky folklórnej skupiny, sa rozhodli, že zistia, akýmajú záujem zuberské deti o tanec, spev a ľudovú kultúru. Sú-bor mal do 50 členov a účinkoval s ľudovou hudbou Valekov-cov. Medzi prvé programové bloky patrili jarné hry, Kto sas chlebom rovná, rovná sa i s ľuďmi, Bielime si plátno, Na gaz-dovskom dvore či Jarmok je tu. Deti sú v programoch veľmispontánne, rozdávajú radosť, smiech, spev, ba aj poučenie. Od

27

roku 1995 je vedúcou súboru a tvorkyňou programov DanielaŽuffová. Medzi úspechy súboru patrí účinkovanie na krajskýchsúťažných prehliadkach detských folklórnych súborov, v roku1999 sa Roháčik predstavil i na celoštátnom detskom festivale.Svojimi vystúpeniami potešil Roháčik divákov na festivalochvo Východnej, Lúčkach, v programoch Oravských Vianoc, kaž-doročne na PFS na Brestovej, účinkoval na rozličných poduja-tiach na Slovensku a v zahraničí v Poľsku, Čechách a v Kanade.

Vedúca: Daniela Žuffová

Detská ľudová hudba SKORUŠINA z Lieskureprezentovala tento rok Oravu aj Žilinský kraj na celoslo-

venskej prehliadke ľudových hudieb v Likavke. Členmi zosku-penia sú súrodenci Vavrekovci, Táňa, Martina, – husle, Ivana –cimbal, Šimon – basa. DĽH dopĺňa Ľubomír Harmata z Habov-ky – kontra husľová. Pripravuje ju Mgr. Bohuslav Kortman. Všetcisú žiakmi Základnej umeleckej školy v Nižnej a v Dolnom Ku-bíne.

Vedúci: Gabriela a Róbert Vavrekovci

Nedeľa 8. augusta 2010

13.30 GYMNIKProfilový program folklórneho GYMNIK z Bratislavy

GYMNIKSúbor vznikol v roku 1964 pri FTVŠ UK v Bratislave. Jeho

názov je odvodený z termínov gymnopédia (grécky bojový ta-nec), gymnos (cvičiť nahý), gymnikológia (náuka o telesnýchcvičeniach) na návrh Kuchena, Hrku a Šimonekovej, ktorá sanajväčšmi zaslúžila o vznik súboru a vyučovala na fakulte pred-mety rytmika a ľudové tance. Gymnik patrí medzi najlepšie vy-sokoškolské folklórne súbory na Slovensku. Za roky existenciesa v ňom vystriedalo nespočetne veľa členov, vedúcich aj cho-reografov, uskutočnil stovky vystúpení. V súčasnosti má 46 ta-nečníkov (zväčša študentov SŠ a VŠ).

Špecifikum súboru vyplýva z prirodzených daností. Vzhľa-dom na to, že pôsobí pri športovo zameranej fakulte, v progra-

28

me sa môže výborne uplatniť šikovnosť, obratnosť a pohybovázdatnosť tanečníkov, ako aj hravosť a humor. V repertoári súbo-ru sú tance takmer zo všetkých regiónov Slovenska. Choreo-grafický rukopis Jána Blaha sa vyznačuje návratom k pôvod-ným zdrojom ľudového tanca a snahou o minimálnu štylizá-ciu. Súbor je laureátom mnohých festivalov a prehliadok naSlovensku (Východná, Detva, Myjava, Terchová, Zuberec, Kra-kovany, Heľpa a i.) i v zahraničí, získal mnoho ocenení (CenaMikuláša Senku). K najvýznamnejším oceneniam zo zahraničiapatria: 1. miesto na Medzinárodnej súťaži vysokoškolských FSv poľskom Sosnovci, 1979, 1. miesto (Zlatý chrám) na Medzi-národnom folklórnom festivale v sicílskom Agrigente, 1989,1. miesto (Zlatá valaška) na XXIX. medzinárodnom festivale hor-ských krajín v poľskom Zakopanom, 1997, Grand Prix XIII.medzinárodného folklórneho stretnutia v poľskom Ziwieci,2002, folklórny Oscar z 35. svetového folklórneho festivaluv talianskej Gorizii, 2005). Predstavil sa snáď vo všetkých štá-toch Európy, hosťoval v Amerike, Afrike a Ázii. Umelecky spo-lupracuje s bratislavskými divadlami (SND: Na skle maľované,Playback; Nová scéna: Hrnčiarsky bál). V roku 2004 generálnyriaditeľ Národného osvetového centra udelil súboru MedailuD. G. Licharda.

Vedenie súboru:Riaditeľ: Štefan GerhátManažéri: Eva Julényová, Pavol FeriancChoregrafi: Ján Blaho, Juraj Hamar, Peter MezeiUmelecký vedúci: Peter MezeiTaneční pedagógovia: Juraj Jánošík, Peter Mezei, Monika

MihočkováPrimáš a vedúci ľudovej hudby: Ján Paprčka

Nedeľa 8. augusta 2010

14.30 GALAPROGRAMÚčinkujú: JAVORNÍK z Brna, Ritmos & Tambores da Cabo-

verdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika), KOPANIČIARz Myjavy, KRZESANI z Poľska, SKORUŠINA z Liesku

Príprava: Cecília Matysová

RITMOS & TAMBORES DA CABOVERDIANIDADE

29

Súbor RITMOS & TAMBORES DA CABOVERDIANIDADEprichádza k nám z exotických Kapverdských ostrovov, kon-krétne ostrova Santiago, ktoré sa nachádzajú v južnej časti se-verného Atlantiku. Súostrovie pozostáva z 9 väčších obýva-ných ostrovov a niekoľko menších neobývaných súostroví. Úrad-ným jazykom na Kapverdských ostrovoch je portugalčina. Poväčšinu roka tu vládne letné počasie. Všetky ostrovy sú vulka-nického pôvodu, krajina má nedostatok vody a je seizmickyaktívna. Kapverdská republika je africký ostrovný štát vzdialenýod Afriky okolo 400 km. V posledných rokoch sa Kapverdystávajú zaujímavou letnou dovolenkovou destináciou. Kapver-dy boli až do 5. júla 1975 portugalskou kolóniou. Zaujímavos-ťou je, že v roku 1990 tento ostrovný štát navštívil aj pápež JánPavol II.

Kapverdská kultúra je zmesou európskych a afrických kore-ňov. Najznámejším hudobným žánrom je folklórny štýl morna.Spieva sa kapverdskou kreolčinou a je sprevádzaný klarine-tom, husľami, gitarou a cavaquinho (nástroj pôvodne z Portu-galska, malá gitara). Folklórny súbor Ritmos & Tambores z ostrovaSantiago reprezentuje folklór národov, pre ktoré je samozrej-mé, a životne dôležité, spolužitie s prírodou. Súbor žne úspe-chy na festivaloch po celom svete. Toto leto vystupoval aj naniekoľkých festivaloch v Českej republike.

SKORUŠINA z Liesku

Folklórny život v hornooravskej obce Liesek, je od roku1988 spojený s činnosťou folklórneho súboru Skorušina. Jehozriaďovateľom sa stalo Jednotné roľnícke družstvo v Liesku. Zakrátky čas postavil niekoľko tancov predovšetkým z goralskejoblasti. Súbor však spracúva folklór z celého Slovenska no hlav-ne bohatý folklór Oravy. Od svojho vzniku sa špecializuje nagoralský folklór z Hladovky a Suchej Hory. Zachováva autenti-citu tejto oblasti či už po tanečnej alebo hudobnej stránke.V máji roku 1989 získal za programový blok GURALE, GURALEcenu na krajskej prehliadke a zároveň priamy postup na celo-slovenskú prehliadku. Tá sa konala v októbri a Skorušina tamzískala cenu za štýlovú interpretáciu. Choreografiu bloku po-stavil Vladimír Janoťák, ktorý bol v začiatkoch aj vedúcim súbo-ru. Odvtedy sa Skorušina pravidelne predstavovala aj na Pod-

30

Rádio Regina – Slovenský rozhlas 2 vysiela v priebehutýždňa autonómny program zo štúdií Bratislava, Banská Bys-trica a Košice pre poslucháčov na západnom, strednoma východnom Slovensku. Počas víkendu a nočných časovvytvára spoločný celoslovenský okruh . Spomedzi všetkýchslovenských rádií vo svojom programe najviac relácií o fol-klóre a najviac ľudovej a dychovej hudby. V rozhlasovométeri ich nájdete pravidelne každý pracovný deň od 4.30v Brieždení, od 16.00 hod každý deň v reláciách Zahrajte mitúto, Klenotnica ľudovej hudby, Kapela hraj, večer po 22.00v reláciách Kapelníci, Husličky z javora, v nedeľu napolud-nie v Ľubovníku a v noci od utorka do piatku nepretržite od01.30 až do 4.30 hod., v sobotu až do 7.00 hod. Na stred-nom Slovensku aj v sobotu od 14.30 hod. v reláciách Pieseňv srdci zrodená a Hudobné dedičstvo. V rámci pravidelnéhoprojektu Folklórne leto s Rádiom Regina navštívia redaktoriRádií Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice v tomto roku35 folklórnych festivalov, aby priniesli do príbytkov poslu-cháčov, ktorí majú záujem o ich návštevu užitočné informá-cie, a navyše aj niečo z festivalovej atmosféry prostredníc-tvom zvukových záberov a niekedy aj priamych prenosov.Program Rádia Regina zo štúdií Bratislava, Banská Bystricaa Košice môžete sledovať na nasledujúcich frekvenciách.

Lokalita MHz

roháčskych folklórnych slávnostiach. Niekoľkokrát ich videli ajdiváci folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, Terchoveja iných. Skorušina sa zúčastnila aj svetových festivaloch v Bel-gicku, Maďarsku, Taliansku, Česku a hlavne v Poľsku, kde viac-krát vystupovala v poľskej televízii a rozhlase. Spolupracuje ajs ĽH Daniela Kubicu z Hladovky.

Goralské tance v repertoári súboru tvoria jeho podstatnúčasť. Z nich môžeme spomenúť „Kosicek“, „Zbujacky“, „Dokřesaňa“, „Skriža“, a mnoho ďalších. Sú zobrazením zábavya prvkov prác goralov, ktorí svoje starosti a radosti vkladali dotancov na dedinských zábavách. Tu bok po boku tancovaliako mladí tak aj starí. V súčasnosti FS Skorušina prežíva podob-né generačné spojenie, keď na javisku popri sebe tancujú až trigenerácie mladých, mladších a najmladších tanečníkov z Lies-ku, Hladovky, Suchej Hory, Vitanovej, Trstenej aj Brezovice.

Vedúci súboru: Róbert Vavrek

Banská Bystrica 101,5Bratislava 99,3

Košice 100,3Lučenec 88,2

Modrý Kameň 88,5Námestovo 100,4

Nitra 102,2Nové mesto n. Váhom 100,7

Poprad 96,9Rimavská Sobota 95,0

Rožňava 88,6Ružomberok 100,6

Stará Ľubovňa 102,3Štúrovo 91,7

Trebišov 89,2Žilina 100,1

31

Na realizáciu XXXV. Podroháčskych folklórnychslávností prispeli:

Penzión u Michala, ZuberecPodroháčska Koliba, s. r. o., ZuberecOravská izba, Anna Šišková, ZuberecAutodoprava Edmund Šiška, Zuberec

Vladimír Žuffa, JUREK, ZuberecTlačiareň Kubín, NámestovoŠtúdio F Teťák, Námestovo

Roháče, spol. s r. o., ZuberecJozef Šuriňák, Koliba JOSU, Zuberec

STAVEBNINY Slavomír Šuriňák, ZuberecJúlius Magerčák Autosúčiastky, Zuberec

Stanislav Gejdoš, Penzión Pribiskô, ZuberecBMU, s. r. o., Zuberec

K-Filo, s. r. o., Veronika Kulinová, Martin Filek, ZuberecStanislav Jantoľák, Zuberec

Vladimír Gejdoš, reštaurácia HOREC, ZuberecWhite Star Sport, Valér Poláčik, Zuberec

Steak Haus – ELBOR, Ľubomír Kováľ, ZuberecMartin Ťapaják, Autoservis, Zuberec

Alojz Filek Elektro, ZuberecZdeno Škerda, Zuberec

Peter Jendrášek, výroba a predaj mäsa a mäsovýchvýrobkov, Brezovica

OK – MIN Milan Mikláš ml., ZuberecIng. Stanislav Urban, STAMON, ZuberecIng. Jana Šišková, Penzión Šiška, Zuberec

Ing. Ján Urban, stavebná a obchodná činnosť, HabovkaMarián a Viera Šrobovci, Zuberec

Ľubica Šimičáková, ZuberecMarián Bernát, Večierka, Zuberec

Pizzéria UNO, ZuberecIng. Štefan Škerda, Penzión Škerda, Zuberec

Alojz Gonda, stolárstvo, ZuberecPráčovňa ARIS, Martin Šimičák, Zuberec

Peter Bažík APB, ZuberecPenzión TIMEA, Mária Šrobová, Zuberec

Ing. Jana Petrová, MILOTÍN, ZuberecPavol Janoštín, Suveníry, Zuberec

Jarolím Matys, Elektro-predaj-servis, ZuberecLadislav Matištík, Cukráreň Katka, Zuberec

Miriam Krížiková, Kvetinárstvo Bianka, ZuberecVladimír Magerčák – PAMSTAV, Zuberec

Na realizáciu XXXV. Podroháčskych folklórnychslávností prispeli:

PODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI 201035. ročník

Festivalový bulletinVydal: Obecný úrad Zuberec

Zostavila: PhDr. Cecília MatysováSadza: Štúdio Teťák Námestovo

Tlač: Tlačiareň Kubík NámestovoRok vydania: 2010

Náklad: 1000 ks

Ďakujeme

Metrostav, a. s., PrahaPRIMULA, s. r. o., Zuberec

Roľnícke podielnícke družstvo, ZuberecZákladná škola s materskou školou v ZuberciCestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r. o.

OMOSS, s. r. o., TrstenáFURMET GROUP, s. r. o. Považská Bystrica

LIGHTECH, spol. s r. o., BratislavaPanasonic Electronic Devices Slovakia, s. r. o., Trstená

STAVEBNINY Jozef Garbiar, LiesekPROVEST, s. r. o., Trstená

Zlieváreň Zábrež, a. s., Ing. Daniel Škerda,Oravská Poruba

Technické služby Ružomberok, a. s., RužomberokVEPY, spol. s r. o., Trstená

COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvoJozef Korman MLYN, TrstenáTatrawest, s. r. o., Zuberec

Oravská vodárenská spoločnosť, a. s., Dolný KubínDEXIA banka Slovensko, a. s., Námestovo

Vinárstvo Slováček & Gašparovič, Slovenský GrobProperty holding, a. s., Bratislava

Hotel Osobitá, ZuberecNealko ORAVAN, s. r. o., Podbiel

VEREX Liptovský Mikuláš