Číslo 26 boj zo chlieb - snk · svoje písomné a ústne ponosy, prosby, ape-lácie atď. vo...
TRANSCRIPT
JfřtititJ///ii/i,s,ftM.ijiiiiliiuiiiiiiitiUttllMininniuiauititilutttitttkti i m . t. mum.. f f ii in fm.iiiiiiiiiiiiii..i..».».Mii.i.mi..|.n„1|H.itHM.ii>.i«.»lw.J......^tf|tt.p^.i.iftM.ti1.i , , . . . . . . . m. ..mm, imn tin mum it minim
5 V * MAJITEĽ A VYDAVATEĽ : NAKLADATELSKÝ „SPOLOK.
HLAVHÝ JEP1WEĽ PRE AnERIKU^BAriKoFElTROPE" riEW-y9RK:FÍR5TAVE 7̂SíJg PREDPLATNE NA ROK^ KOR.
.DO CUDZOZEMSKÁ r KOR ČÍSLO TELEFONU 1 1 3 1
tíSUJ ÚČTU V POŠT. 5P0RIT. utioRsnEiaioso.
mw&MtoimmimB!£mmim\ua
Číslo 26
•
Zacvendžala kosa, volajúc do boja práce za chlieb náš vozdajší.
V prvom rade ďakovať máme Pánu Bohu, že pomerne ešte dosť dobrá úroda sa u-kazuje na našich krajoch. Inde viac uškodilo sucho, tak že zbožie ani nesypalo, ba aj zemiaky len prebiedne zišly. Na iných krajoch zas lejaky, ľadovec ohromné škody zapríčinil. Na našich slovenských krajoch ešte, Pán Boh zaplať, môžeme obstáť a s chuťou sa dať do práce.
Asnáď najslabšie stoja sená. Kŕma bude velmi vzácna a následkom toho statok veľmi ľacný. Žiaľ Bohu, že na našich krajoch ešte málo poznajú kvaku; istý druh repy, ktorý sa hneď po žatve má zasiať a ešte do podzimu dá krmu. Touto by sa malo dohá-
tňať. Už včuľ musíme mysleť ratovať náš statok, lebo jestli si bárs aj námahou nezadovážime krmu, tak môžeme byť zbavení za pohlavok väčšiny statku. Každá trávička, bylinka nám má byť už včuľ vzácna, jestli chceme vyhnúť nedostatku krmu. Toho roku pravdepodobne aj otavy bude málo.
Prišla letná spar nos ť. Začnú ošípané hy-núť, kury kapať. Veľká chyba je, že ešte na málo krajoch vedia, jak užitočné je štepenie ošípaných. Chlievy sú úzke, dusné. Hydina nemá čerstvej vody. Na niektorých krajoch padajú ošípané, hyd, ako muchy po mrazy. A to bolí, veľmi bolí vačok náš. O takýchto veciach sa u nás málo hovorí, málo píše. A veru dojemne sa to týka vačku. Treba byť na pozore. Bolo by už na čase zakladať hospodárske kruhy, kde by sa ľud o týchto predmetoch poúčal. Lepšie sú aj stoličné hospodárske spolky a kruhy, jak nič. Zvlášť zapotreby by to bolo pre dodávanie umelého hnojiva. Užitočnosť u-melého hnojiva už prerazila v roľníckom ľude. Už je každý presvedčený o potrebe jeho, lenže pre známu ťarbavosť roľnícku málo sa ho dodáva, čo veľmi poznať po našich úrodách.
Musíme niečo poznamenať pred kosbou aj ohľadom ľudí. Najboľastnejšie je, že tisíce a tisíce našeho národa nemôžu žať na svojom, lež tiahnú na cudzé panstva do roboty. Komu napadlo postarať sa o týchto? Chudáci, mnohí robia, jedia, spia,- jak hriech prirovnať hovädka a pijú až na strach. Na ktorých krajoch sú, priťahujme ich, nehľadme na nich, jak na cudzích, veď sú to naši bratia a sestry.
V Prešporku, 26. júna 1914 Ročník 5.
Boj zo chlieb. Včuľ v lete ale pozor na jedlá a na vodu a na alkohol. Zlé mäso, zlá voda, najhorší alkohol mnoho chorôb a hriechov zapríčiňujú. Mlieko by malo byť včuľ v najväčšej úcte a úžitku. V cudzom svete voda by sa mala prevariť a na stá ľudí by cez leto nepomrelo, alebo aspoň viac týždňov ne-obležalo. Ale najhroznejšie je účinkovanie alkoholu, ktorý sa v ohromnej miere míňa cez tieto práce. Miesto toho, žeby ľudia lepšie jedli, viac pijú, čím ešte zväčšujú pálčivosť.
Začnú sa i letné muziky, pitky a bitky. Kto nás oslobodí od tohoto jarma?
Začne sa aj domáca krádež. Pacholci, mužovia, budú vláčiť ukradnuté zbožie k židákom za deci, za dva. Kto nás z toho vylieči?
Ťažký je ten boj za chlieb náš vozdajší, ťažký pre rany, ktoré si sami zadávame.
Tu je veru stonásobne vážnejšie pole účinkovania, jak všetka politika. A nevydo-byjeme si skôr právo politické, dokiaľ nebudeme mať chleba našeho vozdajšieho. Dokiaľ na hospodárskom poli nezosilneje-me. Hospodárska práca je podmienkou politického práva. Bez hospodárskych základov všetka politika je iba prtáctvom nedo-učených študentov a planých mudrlantov.
Kto nebude mať chleba, nebude mať nikdy ani práva, keby sa aj sedemkrát o zem uderil.
Tak svet beží a vždy tak pobeží.
Reč Ferdiša Jurigu, ktorú hovoril na sneme v záujme roľníctva
dňa 1-ho kvetňa r. 1914. (Pokračovanie.)
Slovenčina a chlieb náš vozdajší. Slávny snem! Ohľadom na to, že mňa tu
okolo mňa viacerí prosia, žeby som dnes pripustil k slovu aj p. ministra orby, zkrátim moju reč, ale ešte niektoré vážne záležitosti nemôžem nezapomenut.
Pán minister dobre hovoril, že cieľom ú-činkovania roľníckeho ministerstva je, aby roľníctvo viac dorábalo. Aby sa ale viac dorábať mohlo, ľud sa má viac poúčať, aby viac dorábať v e d e l . To každý musí uznať, že hospodárske poučenie omnoho snadnejšie, dokonalejšie sa dá docieliť materinskou rečou, jak rečou, ktorej niekto dobre nerozumie. Je to teda otázkou zväčšenia výroby, hospodárskeho blahobytu, otázka každodenného chleba, vačku, nie politiky, aby ľudu hospodárske náuky v materčine podané boly. A preto pri tlačivách, pri roľníckych kniž
kách, pri prednáškach, pri všetkých roľníckych účinkovaniach, ktoré sa majú odstred-niť, malý by byť uvedené do úžitku všetky krajinské reči, teda aj slovenčina.
Uznajme aspoň na tomto poli, na poli praktického hospodárskeho poučenia potrebu a zisk každej reči. Dovoľujem si upozorniť p. ministra na ustrojenie dopytovacej kancellá-rie, na ktorú sa roľníci majú obracať vo svojich roľníckych záležitostiach. Aj táto kan-cellária dopytovacia by mala byť rôznorečo-vá, nielen maďarská. V novovekej dobe človeka, ktorý len jednou rečou vraví, nedržia za vysokovzdelaného. Každý učený človek, ba aj ľud jednoduchý sa usiluje priučif rečiam aj iným.
Jestli jednotlivec za dobré uznáva cieľom svojho uplatnenia, aby užíval viac rečí, o koľko je to viac zapotreby u hromadného jednotlivca, o koľko cieľuprimeranejšie je to u štátu, aby užívaním čím viac rečí dosiah-nul cieľ svoj: väčšiu výrobu, snadnejšie porozumenie so svojimi občanmi. Veď štát nesmie byť nevědomější, jak jeho mnohí jednoduchí občania, jak aj mnoho bratov Slovákov, ktorí vedia prehovoriť aj v trojorečiach. Ači to nemôžeme žiadať aj od štátu?
A preto za potrebné považujem, aby tieto poradné kancellárie na dopytovanie v takej reči odpovedaly, v jakej jej píšu, aby sa také dopytovanie nevyužívalo k stranníckym cieľom. Z tohoto ohľadu musím pochváliť hospodársku kancelláriu Katolíckej Ľudovej Jednoty. V tejto kancellárii ročne na tisíce záležitostí vybavia a každej stránke v tej reči odpovedajú, v jakej sa na nich obráti. Co takto jeden spolok, jedna strana na seba berie, to by malo byť štátnou úlohou. Prosím povedané do ohľadu vziať pri hospodárskej poradnej kancellárii.
úe
Pestovanie dedín. Iná vec, ktorá zvláštnej pozornosti zaslúži
z hospodárskeho ohľadu je: zanedbávanie dediny. Často čujeme, že niet robotníkov, niet čeľadi, a že roľníctvo hynie. Veľkou príčinou toho je zanedbávanie dediny.
V meste sa sústredňujú všetky výdobytky kultúry a civilizácie. Mestá sú nádherné. Pravda majú asfaltovú prikrývku a na dedine po kotiky musí človek v blate cápať. Po mestách sú elektrické svetlá až do bieleho rána. Na dedine ani kahančok nesvieti. V mestách je mnoho rôznych múdrych vecí, ktoré tomu slúžia, aby bola rozmnožená oprávnená radosť života, ale na dedine málo toho sa nachádza. Nevidíme snahy, aby boly dedinky pestované, krásne, milé, niet toho smeru k viac radosti, aby roľník po utření jeho potu
I Str. 2. S L O V E.N S K E IL Ú D O V É N O V I N Y Číslo 26
S vráskovitého, ustarostneného čela mohol vj dosliť svoje šľachetnejšie túžby po peknej radosti, už či čítaním v slušnej miestnosti, či divadelnou hrou, prednáškami a slušnou zábavou. Dnes, keď si utrel svoje krvopotne čelo, málo čo viac potešenia, peknej zábavy sa mu dostáva, jak dym a alkohol za-, črnudenej krčmy, ktorí jeho čelo ešte vras-kovitejším. ešte zachmuřenějším činí nehovoriac o hriechoch, ktorým paremšťom býva, o peniazoch, o čase, o zdraviu, čo tam tráca. Jestli vieme zmarnit na divadla pre také triedy, ktoré majú dosf peňazí na to, aby si pripadne sami vystavily svoje zábavné miesta, prečo by sme nemohli aspoň pol toľko venovať na ľudové domy po dedinách. Tieto spoločné ľudové domy by boly prostriedkom zdokonalovania každej dediny. A preto mestá by sme nemali natoľko maznať a hačkat, všetko do mest cpaf a milú dedinku ponechávať, jak popelu.šu v zanedlalostL
Aj dedina má svoj význam a svoju úlohu. Je aspoň rovnoprávnym činitel
tom, lebo mesto nemôže by i bez dedhtj .Taký je rozdieľ medzi ľudom mešfauským ;i dedinským, ako medzi roľníctvom a druhými stavmi. Znovu prízvukujem: Dediny môžu byť bez mesta, ale mestá nemôžu byť bez dedín! A preto na rozkvet dedín viac starosti máme venovať sriadením osvietenia, usporiadaním ciest, ulíc, vysádzaním stromov, okrášľením obecných priestorov, stavaním spolkových ľudových domov, zakladaním knižníc ateľ., tam pracovať, aby boly dedinky, naše obce milé, krásne, ľúbezné, aby dostala kropaj roľníka lesku a zaslúženej žiary.
Privolávam Vám: Viac radosti, viac krásy do dedin! Človek nielen z chleba žije. Radosť, krása, umenie zväčšuje životnú chuť a bez chuti veru ani robiť sa nechce. Radosť, krása, umenie je ľúbezným kvetom života, ktorý predchádza, je podmienkou tvorivej, plodnej práce, je parou života.
(Dokončenie.)
Kalendár cirkevný. 28. N. Ireneus. 29. P. Petra Pavla. 30. U. Pniti. Pav. 1. S. Tneobald. 2. Š. Nav. P. M. 3. P. Heliodor b. 4. S. Prokop, op.
KB štartu nederu po M\m Duchu. Čítanie / listu sv. Pavla k Rimanom h. 8., v. 18--23.
Bratři i Za to mám, že utrpenia tohoto času nedajú sa prirovnať budúcej sláve, ktorá sa objaví na nás. Lebo vyčkávanie stvorenia očakáva zjavenie synov Božích. Stvorenie totižto je podrobené márnosti, nie dobrovoľne, !ež pre toho, ktorý ho podrobil v nádeji, že i samo stvorenie vysvobodené bude zo služby porušenia, ku svobodě slávy synov Božích. Veď vieme, že všetko st\ nie ešte stone a pracuje k porodu až dosa-vád. A nie len ono, lež i my sami, majúc prvotiny Ducho Svätého, vzdycháme v sebe a očakávame prijatie za synov Božích, vykúpenie tela svojeho v Kristu Ježišovi, Pánu našom.
Evanjelium sv. Lukáša h. 5., v 1—11. Za onoho času, keď zástupy valily sa k Je
žišovi, aby siyšaly slovo Božie, a on stál u jazera Genezaretského, uzrel dve lode stáť popri jazere; rybári však boli vystúpili a o-plákali siete. Vstúpil teda na jednu loď, ktorá bola Šimonova, a požiadal ho, odtrhnúť trochu od zeme. A posadil sa a učil zástupy z lode. A ked prestal mluviť, riekol Šimonovi: Vytrhni ponad hlbinu,^ i rozostříte si siete k loveniu! A odpovedal Šimon a riekol mu: Majstre, celú noc sme pracovali a nič sme nechytili; ate na tvoje slovo rozostřeni siete! Á jak to učinili, nahrnuli veliké množstvo rýb, tak že sa im tahala sieť. A pokývali súdruhom, čo boli ihej lodi, :,' v nrišti a naplnili obe lode. ta* f* *a skoro
Politický prehľad. Stoličná reforma. Administratívny výbor
snemovne v utorok a vo stredu pojednával návrhy zákona o soštátnerií stoličnej administrácie. V debatte zúčastnili sa Alfréd P á I, Stefan S z e n t p á l y a Mikuláš K o s t y á 1. Minister vnára Ján Š á n d o r odôvodňoval dôkladne to ustanovenie v predlohe, že úradníci, najmä slúžnovci zostanú do roku v dispozícii. Sú aj takí slúžnovci, ktorých treba pozorovať, či sú hodní toho, aby boli vzatí do štátnej služby. Minister sa potom vyslovil, že vláda bude mať starost o to, aby na národnostných krajoch boli takí úradníci, ktorí rozumia reč ľudu. Minister sľubuje, že štátni občania nemaďarského Jazyka budú mať právo podať u vrchnosti svojho okresu svoje písomné a ústne ponosy, prosby, ape-lácie atď. vo s v o j e j ma t e r i n s k e j r e-t i. Upozorňujeme preto na toto ustanovenie zákona aj náš slovenský ľud. Minister prosí výbor, aby návrh vo všeobecnosti odhlasoval. Vvoor po krátkej debatte návrh jak vo všeobecnosti, tak i v podrobnostiach prijal.
Predsedníctvo horvatského snemu u kráľa. Jeho Veličenstvo kráľ v utorok priju! na výsluchu predsedníctvo horvatského snemu, store mu odovzdalo adressu horvatského snemu. Kráľ sa s predsedami poshováral o záležitostiach horvatských.
Náš velvyslanec v Nemecku odstúpi. Veľvyslanec našej monarchie v Nemecku gróf Ladislav S z ô g y é n M a r i c h, ktorý od roku 1892. zastupuje monarchiu v Nemecku, najbližšie utiahne sa na odpočinok. Jeho nástupcom bude knieža Gottfried H oh e n loll e-S c h i 1 1 i n g s f ú r s t .manžel arcikňaž-ny Marie flenrietty, dcéry arcikniežaťa Fridricha.
Opozícia chystá sa na boj proti soštátneniu stoličnej administrácie. Opozícia mala minulí týždeň poradu, ktorá na návrh grófa An-drassyho uzavrela, že každý člen opozície musí sa dostaviť do snemu bojovať proti návrhu zákona o soštátnení administrácie. Taktiku boja ustália vodcovia strán.
pohrúžaly. A ked to Simon Peter videl, padol Ježišovi k nohám a riekol: Pane, odíď odo mňa; lebo som človek hriešny! Obkľúčila ho totižto hrôza, i všetkých, čo boli s ním, nad týmto lovom rýb, ktorý zachytili, rovne tak i Jakuba a Jána, synov Zebedeo-výeh, ktorí boli spoločníci Šimonovi. A Ježiš riekol Šimonovi: Neboj sa; od včuľaj-ška budeš už loviť ľudí! A oni přitrhli lode k zemi, zanechali všetko a išli za ním.
Besednica. Vpád Turkov do Čierne] Hory.
(Dokončenie.) „Je tomu už dvadsať rokov. Vtedy bol ná
čelníkom nášho okolia Belopavlovič. V našej dedine žili dvaja udatní junáci, Janko a Rado. Povadili sa pre jedno dievča a išli sa biť na smrť. Na ushovoreuom mieste sa sišli, nabili pušky a rozišli sa. Vystrelili — puška Padova solhala a on padol na zem. Janko prišiel k nemu. „Nechcem", hovoril, „aby taký junák, ako ty, odišiel nepomstený na druhý svet. Si sirota, kto ťa pomstí? Vezmi pušku a strel!" A postavil sa dva kroky od ot-vora pušky. Rado sobral posledne sily, vystrelil. Janko padnul. Na výstrely utekali k ním ľudia. Rado bol už Boží. Janka vyholili mniši".
V tom okamžení ozval sa z ňžľabiny nejasný šramot. Zdálo sa, akoby padalo kameníc. Všetci napáli sluch. Všade ticho, len vietor hučí okolo. Zase počuť šramot; vždv ur-čiteišie a určite-išie. Noťolo pochybnosti. '! " ; sa I ! ;"i;i -)(:11(). obueJj kí-ístor nečakane prep:i Imlf. Mníři iitekafi k de'u a '• sťelnvm
Zahraničné zprávy.
Revolúcia v Albánii.
Bo] o Dráč. Prímerie a nový boj. Albánsky panovník
Viihehn v nedeľu na tri dni uzavrel s povstalcami prímerie. Avšak povstalci prímerie nezadržali, lebo dňa 22. júla zahájili prudkú palbu ua opevnené posicie vládneho vojska. Ktoré palbu prudko opätovalo
Porážka vládneho vojska. Vládne vojsko bolo na rieke Seneni povstalcami porazené a
••'o zanechať v rukách nepriateľa kanó-kulomety. Povstalci obsadili aj Elbasan.
Vládne vojsko s 2. dôstojníkmi bolo zajaté. Pri Carbonari bola veľmi krvavá bitka me dzi povstalcami a albánskymi dobrovoľník mi. Bitka skončila sa s úplnou porážkou dobrovoľníkov. Vládne vojsko utratilo v bitke jedno delo a dve strojové pušky a muselo sa utiahnuť. Povstalci tiahnú smerom k Valone. ktorú vážne ohrozujú. Mesto je bez všetkei obrany. Obyvateľstvo Valony žije v hroznom strachu, lebo sa obáva, že jestli povstalci vniknú do mesta, budú páliť a vraždiť. O-bj vateľstvo z mesta uteká.
Cez Paríž prichodia poplašné zprávy, že panovník Vilhelm u š i e 1 a j s r o d i n o u n a v á l e č n ú l o d a ž e D r a č j e u ž v r u k á c h p o v s t al c o v. Tieto zprávy nie sú ešte potvrdené.
Povstalci dochádzajú z území diberského, tiranského, pekinského, kavajského a Šiac-kého. Je ich asi S500 mužov. 1500 mužom velí bývalý carihradský policajný úradník Sefket a bývalý turecký nadporučík Kjamil bey Llbasani.
Katolíci v Novom Bulharsku. Katolíci v novom zajatom území vyvinujú čulú činnosť. V Suflu u Drinopolu zakladá sa nová katolícka osada s kostolom a školou. Sídlo siedno-teného bulharského biskupa M i c h a e l a preložené bude z Drinopolu do Dedeagače. kde reholníci Augustiniáni vybudujú veľkú školu v slohu bulharských gymnasií a s pen-sionatom. Sjednotení Bulhari, ktorí píchli z Macedonie, dostali od vlády opustené turec ké dediny, v nichž všade stavajú sa kostoly a školy. Taktiež v Oymilždine a Xanthi vznikly katolícke osady. Vláda bulharské snahy katolíkov ochotne podporuje.
dieram. Teraz už jasne bolo počuť rinčanie zbrane a dupot koni. Kasian namieril delo. vytiahol kremeň a ocielku, aby zapálil dut-nák. Mnísi stáli ticho. Nad delom vidno zapálený dutnák, iskry sršia, okamženie a zahrmel ohlušujúci výstrel. V úžľabine počuť bolo stenanie, preklínanie a rachot padajúceho kamenia do hlbiny.
v kláštore bolo ticho, len delo bolo počuť nabíjať.
V rokline sa tiež zablísklo, zahrmel výs-strel. Guľa v pálila do obloka na kostole; za ním nasledoval druhý, tretí. Mnísi odpovedali a mierili na plamienky, kmitajúce sa vo tme. Plamienky objavovaJy sa vždy bližšie a gule lietaly bojujúcim kolom hláv. Kasiana ranila guľa na ľavej ruke, druhého mnícha do boku.
Konečne priblížil sa nepriateľ pod samé hradby. Sto rán z pušiek vrylo sa do starej brány. Oddelenie mníchov s jataganmi utekalo na miesto nebezpečia. Turci ustavične strielali do brány a sekerami ťali do nej. Brána počala povolovať.
„Sem sa bratia!" kričal predstavený.Všetci utekali ta. Jatagani a pištole držali v rukách.
„Pomôž nám, svätá Trojica!" volal stark.y predstavený.
Po týchto slovách brána praskla a tlupa lúpežníkov hrnula sa do dvora.
* * *
Po dlhých a namáhavých priechodoch skalnými chodníkmi, schodnými iba pre Cer-nohorca, zvyklého od mladi nebezpečiu, spustil sa mladý junák do doliny k dedine. Výstrelom oznámil svoj príchod. Odpoved naň bolo viac výstrelov a mladý Černohorec rozprával, čo sa robí v kláštore.
Černohorci utekali domov a brali zbraň.
S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y Str. 3.
Napnutie turecko-grécke. Dnes je už isté. že spor grécko-turecký vybavený bude priateľsky. Dragomani európskych vyslane-ctiev v Carihrade odcestujú čo povereníci svojich vlád do Malej Asie, aby vyšetrili položenie gréckeho obyvateľstva.Komisia táto potrvá skoro mesiac a do tej doby búrlivé vlny sa ztratia. Jak Turecko, tak Grécko netúži v tejto dobe po vojne. Balkánske štáty sú vyčerpané a ich hlavnou starostou je: jako dostat a kde obstarat peniaze, ktoré súrne potrebujú. Preto ani Bulharsko, ani Srbsko, ba ani Rumunsko nechcely sa do sporu grécko-turcckého miešať. Teda mračná nebezpečia války turecko-grčckej sa rozptýlily.
Vojna v Mexiku. Blízku srážku chystá Huerta.
Hodnou silou vojska napadnúť mieni americké vojsko u mesta Vera Cruz.
Washington. Tajomník války dostal zprávy, že silný oddiel vojska diktátora Huertu shromažďuje sa v susedstve Amerikánmi zaujatého mexického mesta Vera Cruz a tam voči americkým predstrážam začína zaujímať hrozivé pozície.
Z amerického prístavného mesta Tampica telegrafujú, že Huerta rozkázal veliteľom dvoch svojich kanonierok, aby zablokovaly prístav Tampika a chytily Antillu, parník Wardovej linie, ktorý mexickým povstalcom zo Sp. Štátov veze tri milliony boxičiek patrónov a dva vojenské äroplány. Kanonier-ky, ktoré nosia mená „Bravo" a „Zaragoza", rozkaz idú vyplniť, trebárs s brehu vystavené sú paľbe jednej batterie povstalcov a v samom prístave dvadsiatim delám Minnesoty, válečnej lode Spoj Štátov. Myslí sa, že keby Minnesota napadla spomenuté kanoni-erky a chcela by im chytiť ejzie parníka An-tilly prekaziť, Huertovo ^vojsko napadne u Vera Cruz vojsko Spoj. Štátov.
Obyvateľstva mesta Tampico, Obsadené povstalcami, ktorí ho nedávno zaujali, je v strachu, poneváč Huertove kanonierky môžu mesto bombardovať. Povstalci na pobreží kopú šiance a opevňujú sa.
Ozbrojené zástupy o krátky čas boly už v horách. Každý horel netrpezlivosťou sraziť sa s pohanom. Obratnosťou divých kočiek driapali sa po skaliskách. Konečne asi pol hodiny od kláštora začuli temný delový výstrel.
„Daj im Boh šťastia!" križujúc sa, volali niektorí.
„Len rýchlo napred!" Húf ozbrojených zrýchlil krok. Skoro za
čuli i streľbu z pušiek. „To strielajú naši!" hovorili Černohorci a
útekom brali sa ku kláštoru. Ešte dakoľko skokov a už sú tam.
„Co to? Střelba umlkla." „Rýchlejšie!" znie rozkaz vodcov, sekajú
sa jataganmi!" Už sú blízko hradieb. Počuť hluk boja,
zbraň rinčí, dokedy čuť výstrel z pištole. Černohorci vystrelili mníchom na znak, že
sú už blízko, minúta a vidia divú seč v bráne kláštora.
Turci, slyšiac cudzé výstrely, zľakli sa. Cast utekala k úžlabine. Tí, čo nepočuli, vrhali sa divo na mníchov. Ale útok od chrbta bol silný. Lupiči vidia, že sú obklopení. Mnísi vrhajú sa znovu na nepriateľa a seč krutá, v ktorej padajú hlavy Turkov ako makovice, trvá ďalej.
Konečne strach obstane pohanov. Chytia sa do úteku. Ale v bráne plno ranených i mrtvých. Kresťan s pohanom ide z oči v oči, váľajú sa medzi mrtvolami, kým jedon z nich nevypustí ducha. Padnul šľachetný junák Trno, ranený jataganom, ale i Vido je ranený. Náhle stal pred ním, akoby zo zeme vyrástol otrhaný obor a hnal sa naň jataganom. Vido odrazil ranu, ale čepel jataganu rozlietla sa mu na kusy. Ako tur vrhne sa na obra. Nas-
Dačo pre každodenný život.
Poľní robotníci.
Robotnícka otázka je v každom štáte a tak i v Uhorsku veľmi závažná otázka. Kapitalisti (fabrikanti a veľkostatkári) vždy hľadia využitkovať robotníkov. Žiadajú od nich čím viacej práce, ale statočnú odmenu im dať nechcú, mizerne ich platia. Z čoho sa dá rozumět, prečo je toľko štrajkov a iných neporiadkov. Ba na Dolnej zemi sa poľní robotníci ešte i zbúrili proti pánom. Konečne vláda bola prinútená i s touto otázkou sa zaoberať, a tak povstal II. zákon z roku 1898, ktorý záujmy robotníkov ochráni. Pravda, že i tento zákon má chyby, a najdeme v ňom dosť miest, ktoré viacej škodia, než osožia robotníkom.
Pokúsime sa, ct. čitateľov s obsahom tohoto zákona obznámiť.
Ponajprv ustáli zákon, že každý poľný robotník musí mať vysvedčenie, že je robotníkom. Toto mu obecné predstavenstvo zadarmo vystaviť musí. Ešte ani štempel na také vysvedčenie nepríde. A tak nič nemusíte dať notárovi, keby si za vyhotovenie volaco žiadal.
Co sa týče smluvy, ktorú robotníci so statkárom uzavrú, zákon predpisuje, aby tá smluva sa spravila p í s o m n e . Lebo mnoho ráz sa stalo, že sa robotnici so statkárom ústne sjednali, čoho následok bol ten, že statkár svojich zaviazaností sa chcel potom striasť. Dal menej platu, žiadal viacej roboty, jako bolo ustálené. Preto zákon žiada, aby bola smluva písomne uzavretá. Ale ešte i s týmto sa. neuspokojuje. Lebo statkár je vždy vzdelanejší človek, chytrejší v písme, kdežto robotníci sú nemotorní, bojazliví, niektorí z nich ani písať, ani čítať nevedia. Statkár by ich teda i s písmom ľahko oklamal.
tane zápas na život a na smrť. Vidu poú'najú opúšťať sily, ale ani slovo o pomoc nevyjde z jeho úst. Náhle zahrmí výstrel. Turek padá k zemi, on vrávorá, Turek rúti sa do prepasti.
A tam v bráne mních Kasian bije sa ako lev. Ale i jeho opúšťa sila. Hrdinský mních padá, ranený súc do pŕs nepriateľskou rukou. Vedú ho do kláštora dvaja Černohorci. Mních Michal leží medzi hromadou pobitých mrtvol. Mladý sluha obďaleč zápasí s dvoma lupičmi a sotvaže odráža nápady na neho zo všetkých strán robené.
Ale Turci bežia už k úžľabine. Kone, na ktorých mali niesť veci ukradené, utekajú, lež dobre mierená guľa doháňa každého, a jeden za druhým padajú do prepasti.
Černohorci prenasledujú pohanov. Na dvore kláštora odnášajú mnísi ranených bratov do izieb a obväzujú im rany.
„Veru mnísi sa udatné držali," hovoria Černohorci, ukazujúc na padlých Turkov.
V tom istom čase kladú mnícha Kasiana na rohož; trhá, hádže sa a volá: „Na Turka, na pohana, bratia Černohorci!"
Streľba v úžľabine trvá. Mnohý chrabrý junák padne, ale treba lupičov vyhnať ďaleko, ďaleko.
„Za mnou, bratia!" volá udatný junák, šedivý Niko (Mikuláš) a s jataganom v ruke s obnaženými prsami uteká za lupičmi.
Turci obklopení so všetkých strán, vrhli sa do zúfalého boja. Nastala krutá, krvavá seč. Málo Turkov sa zachránilo. Ale i hrdých junákov padlo mnoho.
Černohorci sa vracali do kláštora, obtažení korisťou, nesúc so sebou ranených. Mnísi vítali ich s radostnými výkrikmi.
Po úžľabine znela junácka černohorská pieseň . . . Dľa A. Remešova, voľne R.
Preto zákon nariaďuje, aby to písmo bolo pred obecným predstavenstvom (rychtárom, notárom) písané. Do smluvy sa musí napísať podrobne, na jaké práce sa podujímajú. I označená musí byť mzda, ktorú statkár sa platiť zaväzuje.
Písmo má byť vystavené v dvoch exemplároch. Jedon dostane statkár, druhý robotníci. Pred podpisom musí notár smluvu prečítať, přetlumočit a vysvetliť. Smluva môže byť i slovensky vystavená, a preto žiadajte vždy slovenské písmo, aby ste tomu rozumeli, načo sa podpíšete. Ešte i notár a rychtář musia smluvu podpísať, znakom toho, že robotníci porozumeli, čo v nej stojí. Na smluvu sa nemusí žiadon štempel prilepiť.
Co sa má platiť notárovi za jeho unovanie pri vystavení smluvy? Zákon ustálil nasledovnú taxu:
a) 1 korunu, keď je menej než 25 robotníkov;
b) 2 koruny, keď je robotníkov menej než 50, ale viacej ako 25;
c) 3 koruny, keď je ich viac než 50.
Dopisy. Z Černovej. (Liptov).
Hore sa Slováci, nie jeden, lež všetci. Hore sa vy majte, noviny čítajte! Keď budeme čítať všetci do jednoho, nebudeme skladať vinu na druhého. Že sa nám zle darí, a zle sa nám činí, nuž keď my nevieme skutočnej príčiny. Moji milí bratia, storaké príčiny, budeme ich vedieť, budeme-li čítať nám prajné noviny. Poriadny časopis ten nás oslobodí od toho otroctva, od tejto poroby.
Veru tak sa mi zdá, že sme počarení, keď sa už k lepšiemu celkom nič nemení. Radi
:d drv ých viny poskladáme, a čo sme my vina, to si nevšímame. Aj v mesiaci máji tiež sme čosik mali; ale sme si toho nevšímali. Dali Tlám páni znaf, ak sa nám nelení, by sme išli složit zkúšku na papieri.
Ak vraj známe písať, hodní sme si práva, ale ak neznáme, nebolí ich hlava.
Veď si oni bez nás sami dajú rady, nebudú s nami robiť veliké parády. Veru sa musíme sami seba súdiť, prečo sa nevieme jeden raz prebudiť. Ľudové Noviny tie ľud prebúdzajú, kde ich len tí ľudia pozorne čítajú. Ale kde sa ľudia kolo krčiem majú, tam o vzdelanosti málo rozmýšľajú. Tam si miesto knihy fľašku v ruke drží, a že je vraj slabá, na žida sa mrzí. A židák si na to len hlavou pokrúti, keď vraj ja nepijem, nemusíš ani ty. Pravda, že nepovie, čo si on pomyslí, lebo by už potom ku tej fľaši nešli. Keď ti len núkajú a sami nepijú, tak sa pekne nosia a dobre si žijú. A ten náš slovenský národ neľutujú, ale ako môžu, tak ho ohlupujú. A ešte sa najdú podajedni ľudia, čo pán farár káže, to pred židom súdia.
Veru takým ľudom už niet viac pomoci, čo on celý týždeň na žida otročí.
Celý týždeň žije len o suchom chlebe, čo pri tom zarobí, všetko žide tebe. Odkiaľ že si pomôcť premilený Bože, či od starých začať ači už akože?! Ach, tí sa už nedajú napraviť, keď by sa museli potom žida hanbiť. Veď mu sľubovali všetci kamarátstvo, kým sa nedonesu všetci na žobráctvo. Potom by sa radi z toho vyslobodiť, ale keď už vidia žida preč odchodit. Keď má plné kapsy a veliké brucho, a u našich gazdov v každom vrecku sucho. *>
' . * \ - e ÍSI
Sir. S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I Cfslo 26.
Bodaj by si sa viac k nám nenavrátil, keď si nás ty všetkých takto obohatil. Aspoň budeme mať pokoj svätý s tebou, a riadne nažívať budeme so ženou. —
Ktorá má najväčšiu z tohoto teraz radost, že jej už nepríde v noci nemilý hosť.
Preklínať, nadávať, všetko rozhadzovať; Teraz si už bude ticho oddychovať. —
Keď by tej besnice už viacej nebolo, veru by nám všetkým veľa lepšie bolo. To je tá príčina, ktorá nás omína, a tej sme si sami, nik iný príčina. Keď chceme nápravu na našom majetku, musíme zanechať pijatiku všetku. Nielen od pálenky, ale aj od piva býva veľmi často naša hlava krivá.
Krstenia, veselia a ešte i kary, akože by tie už bez trungu bývaly. Veru by sa dalo, keď by sa nám chcelo, žeby aj bez toho, bolo nám veselo. Keď by sa tá mládež len chcela vzdelávať, a nielen v tom dyme vždycky vysedávať. , Tak by sme sa jednúc lepšieho dožili, me
nej pravotili a lepšej si žili. Ale si musíme svojich podporovať, a všet
ky potreby u svojich kupovať. Tak sa dožijeme lepšieho osudu, keď v našich dedinách židia už nebudú.
Keď všetky obchody budú v rukách našich, nebude nik tlstnúť na majetkoch našich.
Taký národ vždycky hore napreduje, ktorý len vo svojich obchodoch kupuje. Keď sa tých pijavíc nadobre strnsicme, vtedy sa my lepších časov dožijeme. J. B.
Staškov (stol. trenčianska). S kormúteným srdcom ct. čitateľom ozna
mujeme, že neuprositeľná smrť nám vytrhla našeho drahomilovaného pastiera a kňaza dp. Justína F r i d r i c h o v s k é h o .
Dňa 10-ho júna večer o 8. hodine, dokonal po dvoj ročnej nemoci. Kde dňa 21. júna telesné pozostatky pri veľkej účasti svojich ovečiek aj zo susedných farností do svojho rodiska, do Veľkej Bytče odprevadené boly.
Dňa 22-ho júna ráno vo Veľkej Bytči do mestského kostolíka, ktorý dal on aj s dp. Jozefom Badíkom a farárom zo Skalitého pred pár rokami ozdobiť, vnesený bol, a toho dňa ráno o 8. hodine bola zádušná sv. omša aj s patričnými zádušnými ohradami pri veľkej účasti obecenstva, svojich ovečiek a svojej milej truchliacej rodiny. Po omši hol pochovaný do matky zeme v Bytči.
Nebohý bol kaplanoval 18 rokov. Bol ro-duverným kňazom a neohroženým bojovníkom za práva ľudu slovenského.
Roku 1892. prišiel za farára do Staškova, kde zdarné a neúnavne nielen jako dobrý kňaz, ale aj jako verný priateľ tohoto ľudu 22 rokov účinkoval medzi nami.
Pred jeho príchodom v plnom prúde panovala na celých Kysuciach nesmierna úroková úžera. Nesvedomití kapitalisti brali úroky, aké chceli a vykořisťovali biednejších, zvláště ktorí sa uchádzali o pôžičky, takže najlacnejšia pôžička bola na 15—20 procentov. Krčmár od každej zlatky bral 3 krajciare na týždeň, aby sa to vraj tomu dlžníkovi tak strašne mnoho nezdálo, čo však činilo za jeden rok 150 percentov.
Následkom toho ľudia na mizinu vychádzali, každú chvíľu bol eksekútor v dedine, kde sa předávaly majetky na úžernícke kapitále.
Po príchode nášho drahomilovaného otca a farára, jako búrka keď príde a zmije ško-diace tvory a prečistí povetrie, nielen u nás, ale na celých Kysuciach dostala sa pôžička na 6—7 percentov. A toto možno ďakovať nebohému pánovi farárovi. On bol kňaz, ktorý sa staral nielen o spasenie duší svojich ovečiek sebe svěřených, lež aj o hmotné potreby svojich ovečiek.
On bol kňaz, ktorý sa neuchádzal o vysoké postavenie, o vysoké stupne, o červený
pás, o infuly, o kanonie atď.. On sa cítil byť blaženým, keď mohol svojim ovečkám pomáhať a ich poučovať a povzbudzovať k dobrému. On sa nehanbil za halenu chudobného sveta, ba naopak, s radosťou chodil medzi chudobu a cítil s ňou. A preto boľastne musím spomenúť, že ztratili sme kňaza a otca, ktorý sa nám viac nevráti, ani nenarodí a ktorý nám zostane v pamäti na vždy.
Jesto ešte o ňom a z jeho účinkovania mnoho písať, ktoré som neni v stave tu ct. čitateľom opísať. Tohoto kňaza šľapaje by mal každý katolícky kňaz nasledovať, a vtedy prekvitať bude naša sv. viera a prekvitať bude aj naša drahá vlasť uhorská!
Keď končíme tieto riadky, prajeme zo srdca, aby Boh potešil trúchliacu rodinu, a úbohej duši nebohého prajeme, aby jej Boh dal korunu slávy večnej.
Nech odpočíva v pokoji po boji! Veriaci.
Erdúdka (Orava).
Najradšej nepísal bych nič, bo nevďačnosť je mrzká vlastnosť, a ňou svojich obviňovať, ťažko padne, aie z druhej stránky môj stav si žiada i moja osobná česť má k tomu právo, abych verejne zúčtoval z milodarov na vnútorné zariadenie nového Erdudského chrámu veľkodušne obetovaných a vykázal verejnosti, že neprilipnul cudzí halier k mojim prstom. Vyzývam teda tou cestou ct. o-becenstvo, že jestli by kto bol venoval na Erdudský kostol, a nie je tu uverejnený, alebo viac venoval, ako je tu vykázané, nech sa u mňa dolupodpísaného hlási, aby sa cmvl mohol opraviť.
Anton Holubčik v Amerike (sbierka) 400 kor. Kornel Bittsanszky, staviteľ Žilina 20 k. Ján Murin Erdúdka ml. 3 kor. Terezka Balek Amerika 20 kor. Martin Kolenéik Amerika, sbierka, 206 kor. 60 hal. Martin Murin Mišov Amerika 5 kor. Jozef Majchut Amerika, sbierka 564 kor. Štefan Dendis v Orave, sbierka 138 kor. 20 hal. Michal Lomňančik, sbierka 63 kor. 33 hal. Erdudskí urbarialisti zo dvoch rokov s úrokami 103 kor. 28 hal. Stefan Dendis v Orave, sbierka, 52 kor. 47 hal. Michal Lomňančik v Orave, sbierka 112 kor. 22 hal. Michal Treskoň V. Bytča lOOK.Bar-tolomejSmižár Lúčky 10 kor. Martin Kolen-čik a Jakub Kluska v Amerike, sbierka 310 kor. Andrej Hlinka Ružomberok 100 kor. A-lexander Eratrik Vyšňova 10 kor. Viedenskí Slováci 30 kor. Jozef Štefamca Krivá 20 kor. Anion Hromada Stankovany 20 kor. Olustik Michal s manželkou v Amerike 10 kor. Jozef" Badik Skalité 10 kor. Ondrej BJžik 15 kor. Andrej Ralbovský 15 kor. Jakub Mordáč Erdúdka 30 kor. František Háber st. Krompách 20 kor. Armin Oelbkopf Mošonujfalu 10 kor. Vavřinec Lipka Sisso 30 kor. Štefan Kofrit Hutty 10 kor. Andrej Wirth Oszombat 3 kor. Juro Polák Erdúdka 5 kor. Jozef Kojda Erdúdka 5 kor. Viktor Milán Krivá 5 kor. Štefan Qalbavý z Valtašúra 10 kor. Jozef Biber Erdúdka 5 kor. Martin Holubčik Erdúdka 5 kor. Michal Balkó Spišské Vlachy 5 kor. Banka Tatra Kubín 5 kor. Vdova Terezka Vrábeľ Erdúdka 5 kor. Bratia Veselý Belgicko 20 kor. Anna Šindelářová Brno 4 kor. Jozef Capek Lokca 10 kor. Rodina Miko Ružomberok 4 kor. Jozef Kyjo Ružomberok 1 kor. Terezka Oangiic Felsômotešic 2 kor. Sbierka v Amerike, doniesol J. Vrbinčik, s úrokami činí 537 kor. 1 hal. Vdova Terezka Vrabeľ Erdúdka 53 kor. 21 hal. Ján Grigeľ v Amerike 50 kor. 9 hal. Ján Kráľ Wiirgnitz 5 kor. Martin Murin Erdúdka z krstin 7 kor. 80 hal. Jozef Tisoň Bučina Erdúdka 1 kor. Ján Kvak Erdúdka 10 kor. Michal Lomňančik v Orave, sbierka 63 kor. 72 hal. Štefan Koleň Erdúdka 5 kor. Štefan Kovalik st Námestovo 10 kor. Florián Hrkeľ Námestovo 5 kor Ernest Treskoň, Modra 10 kor. Eva Chudoba Erdúdka 1 kor. Štefan Dendis, sbierka v Orave 110 kor. 1 hal. Andrej Bezdeda s manželkou, Pruska 5 kor. Pavel Bednár V. Varšadice 10 kor. Jozef Klocháň Bziny 40 kor. 50 hal. Záhorská Banka Zohor 50 kor. Maria Kršák a Michal širnaľa Košice 10 kor.
Alojs Zidek Lehota 5 kor. Jozef Fábian Chtelnice 3 kor. Braterstvo sv. Ruženca z Hanušoviec, Šariš 10 kor. Jozef Hepiak z A-meriky 15 kor. Martin Dibdiak Erdúdka 5 k. Martin Sumega Erdúdka, Jozef Murin z No-voti 24 kor. 51 hal. Michal Lomňančik v O-rave. sbierka 19 kor. 8 hai. Kráľovná sv. Ruženca 2 kor. Erdudskí pútnici z Kalvárie 8 k. Karolina Kuriila Richnavá 1 kor. Jozef Vagal Štiavnik 10 kor. Serafin Sifčák Zakame-ue 12 kor. 24 hal. N. N. z Ivanky 20 kor. Sbierka „Jednoty" v Amerike, cestou Jozefa Hušek 1500 kor. Jozefova Dulovec ml. Erdúdka 2 kor. Belusko Vincent s manželkou v Amerike 20 kor. Jozef Kojda s čeláďou Cechy 26 kor. N. N z Ameriky 126 kor. Štefan Dendis v Orave, sbierka 46 kor. 66 hal. František Klimeš Sv. Mikuláš 10 kor. Ján Srogoň Erdúdka 5 kor. Jozef Viater Erdúdka 5 kor. Michal Lomňančik v Trenčianskej sbierka 101 kor. 42 hal. Elek Rizák Voslau 20 kor. Sv. Rodina, sbierka 34 kor. 10 hal. Martin Briš-Marek Erdúdka 25 kor. Amália Nachtman Pittsburg 20 kor. Ignác Kojda Ko-lačkov 10 kor. Maria Volovič cestou Kráľ. sv. Ruženca 20 kor.
Všetkým dobrodincom srdečné: Pán Boh zaplať! Steny už máme, ale do nich nevládzeme nič nadobudnúť, bo niet z čoho, preto o ďalšie milodary úctivé prosí:
Štefan MnobeF správca fary.
Veľadôstojnemu Pánovi farárovi Andrejovi Hlinkoví v Ružomberku.
Ctihodný Otče náš! O pár dní budete sláviť 25 ročné jubileum Vašej práce na poli cirkevnom a národnom prekonanej. Dovoľte teda, abych Vás z tejto príležitosti pozdraviť mohol. Podrobal som sa na túto úlohu ja níže-podpísaný preto, lebo poznal som Vás vo Vašom účinkovaní najlepšie a obdivujem Vás podnes pre tie krásne čnosti, ktoré ste počas Vášho dosavádneho účinkovania medzi nami pestovať nikdy nezameškali.
Nemožno tajiť, že ľud našiel vo Vás pravého vodcu a Cirkev svätá obhajcu. Vatra bratského ohňa lásky podnes ešte horí a dnes v tento slávnostný deň, v deň sv. apoštolov Petra a Pavla, našej slávnosti a Vášho jubileuma tisíce a tisíce nasledovníkov stojí pod zástavou tou, pod ktorou nás láska shromáždila a pod ktorou sa srdcia naše pri tejto vatre národno-cirkevnej sohrievajú. Ako sa Vám máme Ctihodný Otče náš odplatiť? Sme Slováci, a ako inkí, so zlatom a striebrom v ústrety Vám ísť nemôžeme. Neideme za Vami ani krikom na spôsob toho ľudu,, ktorý ide v ústrety generálovi, ktorý vydobyl, alebo zaujal mesto.
My teda len ticho čakáme deň slávnostný, naplnení súc dobrými myšlienkami.Naše slová sú: Zdravstvujte Ctihodný Otče náš! Boh Vás žehnaj a zdravia Vám popraj za Vaše zásluhy na poli cirkevnom a národnom nadobudnuté!
Želáme si, aby toto Vaše 25 ročné jubileum slúžilo na radosť Vám i nám, Vaším o-véčkám!
V Cernovej. dňa 25. júna 1914. V mene celej obce:
Matúš Fulla.
Hlavného štábneho lekára a fysikusa dr. O, Schmidta
ušný olej odstiaftuje rýchlo a dôkladne časovú hluchotu, tok z u*i, hučanie v ušiach a nahluchlosf i v zastaralých
prípadoch. Cena láhvy 4 koruny s návodom o použití.
dostaniu v lekárni „SALVÁTOR" v Prešporku, Pozsony.
S L O V E N S K É Ľ U D O V E N O V I N Y Str. 5.
Chýry, Kňazské prvotiny. Vo Švcinsbachu pri
Pezinku budú v dňoch: 27. júna a potom o týždeň dna 5. júla krásne slávnosti. Dvaja nadaní mladí kňazi budú sláviť svoje kňazské prvotiny. Novokňaz Dp. Vavřinec P e-t r o v i č bude mať primície dňa 27. júna, a novokňaz Dp. Cyprian Č e c h dňa 5. júla. Kazateľom Dp. Čecha bude Dp. farár maria-tálsky Jozef Z á v o d s k ý . Novokňazom vo vinici Pánovej prajeme mnoho zdaru!
Prísaha arcibiskupov. Dňa 23. júna arci-knieža J o z e f v kráľovskom hrade v Budíne jako zástupca kráľov prijal prísahu novovymenovaných arcibiskupov: Árpáda Vár a d y h o z Kaloče a Antona B a u e r a zo Záhrebu. / Za vyučovanie katechismusa. Katolícky kruh v Prešove na svojom výročitom valnom shromáždění odsúdil a zatracoval pohyb naměřený so strany takzvaných radi-
. kalov proti povinnému vyučovaniu náboženstva v školách. Tak sa patrí!
Horúčosti v Amerike. V z á p a d n ý c h š t á t o c h t e p l o m e r u k a z u j e až vyše s t o s t u p ň o v , ľ u d i a mrú. Kansas City, Mo., 10 júna. Po celom východnom a južnom Kansase, ako i na tejto okolici Missouri panujú veľké horúčosti. V Pittsburghu, Kans. horúčosť obnášala 98 stupňov. V Sedalii, Mo. 94 a tuná 91 stupňov. St. Louis, Mo., 10. júna. Tuná horúčosť vystúpila až na 97 stupňov. Panovalo aj plné bezvetrie, čím sa stav stal ešte nesnesiteľnejším. Mnohí ľudia ochoreli na slnečný úpal. Chicago, 111., 10. júna. Teplota tu obnášala 98 stupňov. Traja ľudia zomreli na slnečný úpal a pätnásti ochoreli. Detroit, Mich., 10. júna. V meste tomto a na okolí horúčosť stále stúpa a dostúpila až na 98 stupňov. Štyria ľudia boli usmrtení úpalom a vyše dvadsať ich ochorelo. Indiano-polis, Ind., 10. júna. Po poludní teplota tu obnášala 100 stupňov.
Zle idú práce a] v Amerike. Z F o n t a n e t Ind. píše Juraj Matej toto: „Počasie máme tu teplé, ale panuje veľká suchota, lebo od 8. májá nepršal dážď. Bane (majny) uhľové stoja od. 31. marca v celom okolí Terre Hou-te, a tie niekoľké čo robia, tak iba po dva, lebo tri dni v týždni, tak že nemôžu ľudia na výživu zarobiť. Výhľady sú zlé." t/Zase nešťastie v bane. Z Kanady dochodia smutné zprávy. 200 baníkov nachodí sa v horiacej bani pri Hilleresti v Kanade. V bani následkom výbuchu povstal oheň, baňa sa srútila a 200 baníkov ostalo osihotené od vonkajšieho sveta. V okamžení výbuchu 601) robotníkov pracovalo v bani. Asi 200 baníkov nemohlo utiecť pre oheň. Celá baňa zhorela. Zasypaných 200 baníkov vôbec nemožno zachrániť, lebo zo šachty šľahajú obrovské plamene. Podrobnejšie zprávy o nešťastí ešte nemáme, ale je sa čo obávať, že na tomto okolí pracovali aj Slováci á že mnohí z nich v bani zahynuli.
Nový most odovzdali premávke. Na hranici trenčianskej stolice s nitrianskou pri Novom Meste nad Váhom v sobotu slávnostne odovzdali premávke novopostavený železný most, za prítomnosti cirkevných a svetských vrchností. Nový most posvätil opát-farár Mis, a reč povedal nadžupan Salavský.
Bratia Gerovskovci na pozvanie grófa obrinského prišli do Petrohradu. Bobrin-
ský im radí, aby podali zahraničnému ministrovi Sasonovi zprávu, jako sa zachádza v Rakúsko-Uhorsku s Rusmi a s rusofilmi. Táto zpráva má byť vraj smerodajná pri ďalšom pojednávaní ruskej vlády s našim zahraničným ministrom grófom Berchtol-dom.
Krakovský arcibiskup Sapiecha v jednej dedine neďaleko Krakova, kde biřmoval, utrpel tažké úrazy. Kone povozu na ktorom sa arcibiskup viezol sa splašily, a arcibiskupa srazily. Arcibiskupov stav je povážlivý.
Zemetrasenie. Na srbsko-bulharskej hranici v Rivopalánke, v Kočane, v Istipe a na okolí bolo dosť veľké zemetrasenie, ktoré narobilo veľa škody. Jedna jazdecká kasárna sa srútila a zabila jednoho vojaka a viac
koni. Podrobnejšie zprávy o zemetrasení ešte nepřišly.
Oheň. Z Detvy (stol. zvolenská) nám píšu, Že tam na takzvanom Šulok laze povstal o-heň, ktorý zničil dva gazdovské domy. V jednom z týchto domov zhorelo aj trojročné dievčatko a dve ošípané. Lud pracoval na poli a preto dievčatko oratovať nemal kto. Škoda obnáša 3000 korún, ktorá vynahrade-ná nebude, lebo domy neboly poistené
Gróf Michal Károlyi, ktorý po smrti Franca K o s s u t h a stal sa vodcom neodvislej strany, nastúpil s viacerými členmi svojej strany cestu do Ameriky za účelom peňažných sbierok na vyslanecké voľby. Budú tie voľby pekne vyzerať?!
Veľká defraudácia vo Viedni. M a j i t e ľ a starej bankovej firmy „Th. S. Plewa" bankára G. Schobera arrestovali. lebo oklamal ľudí o veľké summy peňazí. Dlžôb má 3 mil-liony. Cenné papiere Schober pozakladal, glebo popredal a peniaze upotrebil pre seba. Drobní vkladatelia mali v banke vyše millio-na korún a prídu o všetko. Viedenská chudoba teraz narieka, ale si nepomôže.
Strašné nešťastie v povetrí. Dňa 20. júna rakúski vojenskí letúni lietali na lietadlách v povetrí u Fischamendu. Jedon vojenský balon vo vysokosti 400 metrov explodoval a vtedy boly súčasne vo vzduchu aj aeropla-ny. Jedon aeroplan vyšvihol sa ponad balon a pri tom dotkol sa vrtulou balóna. Plyn vyšiel, nejaká iskra z motoru sa dostala k balonu, tak že explodoval. Balon i aeroplan horiac padly na zem. Sedem letúňov balonu a dvaja aeroplana zhoreli na uhol. Našli len zuhlovatelé mrtvoly. Kráľ poslal sústrastný telegramm na ministra vojny.
Nový obor Atlantického oceánu. V Liverpool (Anglicko) opustil nový obrovský parník Cunardskej dopravnej spoločnosti Aqui-tania, 47 tisíc tonn snosnosti, aby sa vydal na prvú cestu cez Atlantický oceán do New-yorku. Spoločnosť usporiadala na lodi veľký bankett, ktorého zúčastnilo sa 1000 osôb. j Nové štátne školy v Orave. Vláda dala postaviť v Orave: v Hornej Zubrici, Zázri-vej a v Chyžnom nové štátne školy. Cirkevné školy teda dávajú miesto školám štátnym. Smutné pomery!
Apoštoika mieru barónka Berta Suttnero-va zomrela vo Viedni. Nebohá bola odmenená Nobelovou cenou za činnosť, ktorú vyvinula v záujme pokoja. Napísala román „Nie-der mit der Waffe" (Dolu zbraň!) Nebohú pochovali vo Viedni veľmi slávnostne.
Krádež. V Jaseňovej (Orava) neznámi zlodeji vykradli Eleka Čaploviča. Ukradli šatstva v hodnote 204 korún. Žandári zaviedli vyšetrovanie proti valasko-dubovským cigáňom.
Upozornenie! Aby sa vyhlo nedorozumeniam, oznamujeme ct. údom Spolku sv. A-dalberta (Vojtecha), že kto si žiada II. časť Sv. Písma v i a z a n ú , musí na väzbu 1-kor. doplatiť. — Ďalšie milodary na vydanie Sv. Písma s vďakou prijímame. — V Trnave (Nagyszombat), 5. júna 1914. — Správa Spolku sv. Adalberta (Vojtecha). Pozvanie. Mládež Budapeštianskeho Ka
tolíckeho Dělnického Kruhu riadi v nedeľu dňa 28. júna 1914. vo veľkom hostinci p. Jozefa Horvátha (VIII., Gólya ul. 38.) „Letnú Ružovú Tanečnú Zábavu" spojenú so svetovou poštou a hrou na kolkárni, na ktorú vás i s ctenou rodinou týmto úctivé povoláva Mládež Kruhu. — Začiatok o 6. hod. večer. Vstupné za osobu: v predodpredaji 80 hal., pri pokladnici 1 koruna. Vstupenky sú k do-staniu v miestnosti Kruhu (VIII., Mária Te-rézia-tér 16.), u p. Jána Krajci. — Riaditelia zábavy prosia pánov bratov a sestry, aby sa v čím hojnejšom počte zúčastnili na tejto zábave, lebo medzi nami sa môžu dobre a po svojsky zabaviť.
Saský kráľ přijel na návštevu ruského cára Mikuláša do Ruska. Saský kráľ bol v Cárskom Sele slávnostne prijatý .
Pozor robotníci! Keď potrebujete robotnícke šaty, jako: pekári, šlosiari, alebo mäsiari, taktiež i košele a bielizeň (spodné šaty) pozrite si v Prešporku veľký sklad Jána Kaindl, na rohu Drevenej aj Uhorskej ulice
čís. 13 tam kúpite všetko lacno. — Tent.) obchod je kresťanský.
Najlepšie kosy zo striebornej ocjle v ceie oi K 2—2.50, mašinky na stryhanie viasov v cene od K 5, 6—8, (s dodatkom za 50 hal. za každú zásielku) dostanete len v železnom obchode u KAROLA NEMÁKA v Preí-
porku Uhorská u. č. 7.
VYZVANIE k tým, ktorí sa na tohoročnom júlovom eucharistickom sjazde v Lurde nemôžu zúčastniť. S povolením Jeho Eminencie najd. pána. kardinála, bar. Dr. Karola Hornig, biskupa vesprímskeho, pohne sa 21. augusta toho roka .IJ&É
Krajinská púť do Ĺurdu na toto svetochýrne pútne miesto Prebi. Panny Marie, na ktorú púť verných ctiteľov Mariánských úctivé povoláva nížepod-písaný sriaďujúci výbor.
Pútnici cestou do Lurdu navštívia naj-chýrnejšie pútne miesto Švajčiarska, Maria Einsiedeln, a zpiatočnou cestou stavia sa v Paray Le Monial, kde sa Najsv. Srdce Ježišovo Blahosl. Marii Alakok zjavilo. — Cesta bude trvať asi dva týždne.
Smer cestovania: Púť sa pohne 21. augusta na osobitnom vlaku z Budapešti (ale pútnici sa môžu aj na iných hlavných staniciach pripojiť). Pôjdeme cez Viedeň, Ino-rnostie (Innsbruck), Maria Einsiedeln (zastávka), Lucern (zastávka, výlet na vier-waldstättské jazero), Bern (zastávka, prehľad švajčiarskej krajinskej výstavy), Montreux, odtiaľto po ženevskom jazeri na lodi do Ženevy (Qenf, kde je socha našej kráľovnej Alžbety), Grenoble (zastávka), Toulouse—Lurd (tu sa budeme 4 dni zdržovať). — Nazpät: Lurd-Lyon-Paray Le Monial (pobyt), Bazel, Schaffhausen (pozretie chýrneho vodopádu), Zurich (zastávka), Romanshorn (odtiaľto na bodenskom jazere), Lindau, Mníchov (zastávka), Vie-deň-Budapešť.
Peny cestovania: I. trieda 540 korún, II. trieda 420 korún, III. trieda 255 korún.
V tejto cene sú rátané v š e t k y cestovné trovy, celé zaopatrenie- na ceste a hostincoch, výlety na vierwaldstättskom, ženevskom a bodenskom jazere. Na žiadosť bárskomu sa pošle podrobný programm. Hlásiť sa treba u Dr. Štefana Fatér, vice-rektora a theol. professora, Veszprém.
Slováci budú mať svojho duchovného vodcu: Dr. Karola Kmefko, farára teplického (Vágtapolca).
Riaditeľský výbor púti: Dr. J. Rédey, biskupský vikár, predseda
výboru, Veszprém: Koloman Kránitz, svätiaci biskup, Veszprém: Dr. Jur Simon, o-pät-kanonik, Veszprém: Dr. Štefan Sinkó, opát-kanonik, Qyôr; Dr. Štefan Fatér, vi-vicerektor, duchovný vodca púti, Veszprém; Dr. J. Klaucz, kanonik, Székesfehér-vár; Dr. Alex. Tauber, kanonik, rektor, Szombathely; Viktor Kôvér, technický vodca púti, Budapešť- Dr. T. Révay, arcibiskupský tajomník, Kalocsa; Jozef Štrei-clicľ, opát-kanonik, Pécs- Desider Káuzli, opát-kanonik, rektor, Veszprénv Dr. Karol Kmeťko, farár, duchovný vodca slovenských pútnikov, Vágtapolca.
St; 6.
Hospodárstvo. Úpadok potného hospodárstva v Hornom
Trenčiansku.
Mnoho sa už popísalo v novinách) že čhu dobni ľudia hladajú v najúrodnejších vidiekoch dolnozemských; ale že núdzu tre trenčianska chudoba, o tom píše sa málo; bo o túto našu chudobu vrchnosti a zástupcovia jej na sneme (k rem tých niekoľko spravodlivých vyslancov), málo sa starajú. Sama táto chudoba, navyknutá na psotu, nepožaluje sa u veřejnosti; ba an! si vefml nežiada tej akejsi krajinskej podpory; bo jej taká v minulosti vždy draho padla-
V mojej fare mám viaceré vdovy, dietka-tiij obsypané, ktoré ani zemiaka, ani kapusty, tým menej zrna nemajú na bydle. Chudoba, práce schopná vypomáha si tak, že berie po prédku peniaze, berle moku. strovu na účet budúceho robotovania, od sklepní-kov — židov — a od gazdov podujavších prácu poľnú v Slieasku, Morave a v Cechách. Veľmi zle je s tými, čo nemôžu chytiť sa do práce, pre malé deti nemohúc opustiť škvarky svoje; — títo trnú, ako sa prechublú cez „prednovie". Slovo „prednovie" bývalo postrachom chudobe-našej od pradávna; od pár rokov medzitým otvorily sa zárobky i pre slabšiu mládež (počnúc od 12. roku) pri cukrovke vo spomenutých krajinách, a tak strach pred „prednovím", zvláště u tejže mládeže pominul sa. ba ona vopred, behom zimy, teší sa, že bude maí v tom „prednoví" dostatok pekného ražného chlebíka, preto aj, ked sa po sv. Jure do cudziny poberá (a ide jej na stá lert z rajeckej doliny), s radostným spevom opúšťa rodisko svoje. Tomuto spevu však nábožní a rozvážiti ľudia netešia sa.
Do konca rokov osemdesiatich len dospelé osoby vyberaly sa z toho vidieku do „Záhoria" (nitrianskej, tekovskej stolice) na kosbu a mlatbu. Ženské, po väčšine len vydaté, chodievaly za svojimi mužmi, vopred do kosby lúk odišlýmí. len k samej žatve; po nej navracaly sa domov, aby zas doma pozostalým v domácej žatve nápomocné byť mohly. Z mládeže pojediní šuhajci za vodnárov, — takrečených preto, že koscom, žencom donášali, dovážali na pole vodu. Dokiaľ takéto sťahovanie, odchádzanie na roboty do „Záhoria" bývalo vo zvyku, menovite dokiaľ sa neroztrhaly, nepodelily rodiny patriarchálne predtým žijúce, dotiaľ neboli naši roľníci tak po uši zadĺžení, dotiaľ boli naši židia ešte tenkými pánmi. Nešťastný — iste len na žiadosť týchto utvorený — zákon, dovoľujúci podrobný predaj rolí, roztrhal sväzky rodinné, bratia, sestry majetok starorodičovský si rozkmásali, mnohí z nich u židov sa zadĺžili, a konečne oň prišli. Naši roľníci pracujú v pravdivom smysle pre cudzincov, pre seba však sotva aj toľko zarobia, čo sa preživia. Všetek zárobok ide na daň, na utíšenie žida. na úroky do sporiteľní; zvyšku nemá ani každý dvadsiaty. A predsa vyberá sa mládež, stárež s chvátáním, s radosťou, s muzikou, so spevom až ta k hraniciam saským, prlišiackym do roboty — len preto, aby nehladovali v „prednoví".
Ze ako z ohľadu mravnosti, tak i z ohľadu majetnosti neblahé následky povstávajú z toho blúdenia za robotou, vidí to každý roz.-važitý. Dievčence z domu so spevom odchádzajúce, navracajú sa s plačom. Mládenci ^oma v skromnosti držaní, oddávajú sa v
džine sveveľnosti, ľahkomyseľnosti, hýri-osti, smilstvu. Služba Božia, siyšanie slova
božieho zanedbáva sa; rodičovského napomínania, karhania nepočuje mládež tá za úplný polrok. Z hmotného ohľadu je nie menej škodlivé toto opúšťanie domova. Je pravda, že by toľko nezarobili doma ti, čo idú za hranice, bo donášajú jednotliví od 50 do 80 zlatých z tej polročnej roboty; ale zárobok tento nevyrovná tú škodu, do akej upadajú domáce hospodárstva, utiahnutím od nich pracovných síl. Dokážem to na miesto mnohých, jedným príkladom. Z jednoho hospodárstva mojej filiálky odišla mlá-
S L U V E N S K E Ľ U D O V Í NOVINY
dez na zárobky do Čiech; doma zostali len starší ľudia; títo nasadili síce zemiakv, kapustu, fazuľu, ale obrobiť, okopať nevládali, bo pre dažde ani nestihli: následok bol, že všetko burina zadusila; zemiakov, kapusty veľmi málo, fazule ale ani toľko, čo vysadili, nenabrali. Navrátivšia sa mladá chasa a domáci nemali čo jesť; to, čo groša doniesli, išlo na dávky, na úroky dlžôb, na skrovné živorenie, i nútno bolo nové robit dlžoby. Blúdenie toto, ako vidno — neprináša pomoc doma pozostalým, naopak je veľmi škodlivé; ono je ale na veľkú ujmu aj hospo-dárstvam nášho okolia. Následkom vyvan-drovania pracovného ľudu. márne tu veľký nedostatok robotníkov. Do služby mladá chasa nechce vstúpiť; následkom toho platy služobných osôb sdvojnásobnily sa. Zriedkavý je taký majiteľ pozemkov, ktorý by sa honosiť mohol, že má niečo čistého osohu z nich. Ktorí si najať musia robotníkov, odku-pujú od nich svoju úrodu. Ja skutočne viac som vydal minulého roku robotníkom, ako čo som stŕžií a čo stŕžim z úrody. Pravdivosť týchto udaní dotvrdzuje už i tá okolnosť, že pozemky do prenájmu nikto brat nechce; židi rad-radom pustili z rúk panské árendy.
Následkom toho nedostatku pracovných síl, tuším, začínajú sa vrchnosti oči otvárať. ale vôľa a srdce jej oproti roľníckemu ľudu zamrazené sú. Namiesto toho, aby sa vážne pomýšľalo na odstránenie príčin tohoto zá-hubného vysťahovavania, na uľavenie strašných bremien; Ttavatených na roľníctvo, na vysvobodenie ho od nemilosrdných pijavíc; pomýšľajú zverskí násilníci na zbranné zamedzenie putovania na roboty von za hranice krajiny. Z.
CIslo 26
Náveštie. P. t. členov Spolku sv. Adalberta (Vojte
cha) prebývajúcich v A m e r i k e , úctivé žiadame, žeby nám do 15. septembra b. r. adressy svojho bydliska správne udali a zároveň oznámili, kde do nášho Spolku vstúpili, č' svoje podielové knihy do kraju, ači do Ameriky a kam, na ktoré doluudané jed-nateľstvo posielať žiadajú.
Spolok sv. Adalberta (Vojtecha) svojim členom do Ameriky každoročne o mnoho viac podielov posiela, než počet tam oznámených členov žiada, a vzdor tomu neprestajne reklamácie dochodia, že ten a ten úd spolku svoje podielové knihy nedostal. A zase mnohí údovia žiadajú, aby sa ich podielové knihy príbuzným do kraja posielali,, sami však podiele aj v Amerike požadujú, ba aj odoberajú -a tak miesto jedného, dva podiele berú.
Aby Spolok náš takúto škodu netrpel a že by sa podielové knihy riadne rozposielať, poťažne doručovať mohly, prosíme ct. členov, žeby jako vo vlastnom, tak i v spolkovom záujme našej horeuvedenej žiadosti vyhoveli, bo len tým v Amerike bývajúcim členom nášho Spolku tohoročné podielové knihy pošleme, ktorí sa o ne do horeudaného času prihlásia.
V Trnave (Nagyszombat), 23. júna 1914. Správa Spojku sv. Adalberta (Vojtecha).
Jednatefstvá Spolku sv. Adalberta (Vojtecha) v Amerike.
Rev. Andrej Pavčo, 12. William Street Pittston, Pa. — Rev. Pavel J. Lisicky, St. Michals Church Lansford. Pa. — Rev. Jozef Dulik, St. Michals Church, Jessup, Pa. —
H n c n A ŕ l ^ r c l / a c f m í ŕ * kupujte priamo od vyrábatels lebo kúpite U U a i J U U a i » I V C a i l U J C i e pšie a lacnejšie. Neverte, že by kadejaké družstvá, spolky, skladnici, sklepníci, agenti np>hceli pri odpredaji strojov zarábať: oj, chcejú oni hodne zarobiť. Kupujte z prvej ruky. Nižepodpísaný má vo svojich magazínoch na stá hotových strojov, zhotovených v svojich dielňach, ako žentúre, mlátačky, rajtáre, sečkovice, struhadla, šrotovníky, stroje na rezanie-kapusty, triery, pluhy, brány, mangle na prádlo ata*. **smr Za dobrý a zdravý materiál, pevnosť a solidnost, ako i ľabký chod strojov dávam úplnú záruku. """<WJB
Obrázkové cenniky na žiadosť zašlem franko.
Michal Tpeskon, •SÄÄffl'JSSr7 vo Vel'hej Bytči « ľ S
fiiľílj Dita išistii. spi. v Zohori sia ulici vedúcej so stanice
Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. prijímajú a vďačne opatrujú úspory (vklady) naiich rolnfôoo B remeselníkov, B platia od nich
4 y |o s daňou (porciou) 5° | 0 úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne
obslúžia vždy a v každom prípade. **> Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhoril
Číslo 26
Rev. František Skutil, Box 493, Boonton, N. .!. Rev. John E. Stass, I. Calit. Slov. Ladies Dmou, Taylor, I\i. - Rev. Pí Robert. O. S. B. Crab Iree, Pa. — Rev. Lukas Qlá-dek, No. 517 West Second Street, Mt. Car-inel, Pa. — Rev. John Martvoň, 416 Tonrtli Avenue, Johustowu, Pa. — Rev. Aldrich Zlámal, 252 E. Wood St. Joungstown, O. Rev. F. M. Ravnikár, 449 So Sixth St. Read-nig, Pa. — Rev. Michal Bajor, 711 N. Centre Avl., Chicago, 111. —• Mr. Vincent Mravec, 2156 W. 18 St., Cleveland, O. — Mr. John Koza, 324 East 59 tli. St., New-York. — Mr. John Koval, 526 Heisell St., Homestead, Pa, — Mr. Steve Bednarik, 729 Mill. St., Taren-tnm, Pa. Ms. A. Mucha, No. 493 Peen Slrit. Terth Amboj N. J. — Mr. John Sefčik (.lásko), Hooversville-Somerset Co. Pa. P. (). Box 355. — Mr. Martin Bialon, P. O. Box 6«. Ramey Pa. — Mr. Michal Kniss, 231 Second St., Trenton, N. J. — Mr. Michal Koprušák, Box 168., New-Hartford, Conn. — Mr. Steve Špaček, 21 Clinton St. N., Tarrytown, N. J. — Mr. John Zacko, Brandenrigde, Pa., Box 185, Allegheny Co. — Mr. Leopold Oprem-čák, Lassalle, Co. P. 0 . Streator. III. — Mr. Steve Schirger, Carteret, N. J. — Ms. Rozália Sirhal, 1111. E. Abriendo, Ave., Pueblo, Colo. —
Budapeštianska obilná bursa. Za 100 kUogrammov. K
Pšenica tisská 23 25—28 15 Pšenica stolnobelehr 26 65—27 85 Pšenica peštianska 27 85-27-95 Pšenica banátska 26 85—27-65 Raž fžito), prvotriedna . . . . 20- 20 25 Raž (žito), druhotriedna . . . . 19-60-19-80 Jačmeň nový, prvotriedny . . . 15 60 — 16'—
Íačmeň nový, druhotriedny . . .15-20-15 50 'roso —* —
Ovos prvotriedny . . . . . . . 1590-16 50 Ovos druhotriedny 15.30—15 90 Kukurica 14- 15 20 Lucerna, uhorská 11 '•—160 —
MALV OZNAMOVATEĽ. VTA **• p I Kto chce za málo peňazí dobrej jakosti * í l ^ l l C i hotové mužské a detské šaty kúpiť?
Ten nech nezamešká v Prešporku na Uhorskej u. č. 12. (Kalvínsky dom) Samuela Fehéra veľký sklad ilat vyhľadať, kde páni a dělníci lacno môžu si kúpit hotové šaty, alebo dfa miery.
Q t n l á r c l ŕ D nráno všetkého druhu sho-O l U l a l o r \ C | J l a b C tovujem lacno a dobrecso zárukou. Na žiadosť podám vysvetlenie, prípadne, dojdem. do domu. Obsluha rýchla. Ceny ľävné. Eduard Vyhnálek, Stupava (Stomfa, Pozsony m).
Učna hľadám na stolárske remeslo z poriadnej rodiny s celým zaopatrením na 4 roky Oábríš Novák, stolár V. Šenkvice, Prešpor-ská stolica- (Nagysenkôc).
Vy Ste ešte iste nejedli výbornej chuti
j . Bryndzu lebo Ste si neobjednali od
ĽUDEVITA ŠTEINDL v Sklabinej (Szklabina, Turócm.)
ktorý dorába bryndzu z čistého ovčieho karpatského syra každodenne a preto u neho dostať vždy čerstvú. Nesadajte na lepnikomu, ale objednajte si v kresťanskom slovenskom obchode podfa hesla „Svoj k svojmu!"
Ceny sú nasledovné: Najjemnejšia jakost, mastná pochúfka
1 kg K 1-70
temná jakost mastná pochúfka 1 kg. „ 1 50 [onkurrenčná jakosf, dobrá, sipká 1 kg. ., 1*30
Maslo, kravské ierstvé, čisté pô /o iné 1 kg • „ 240
v drevenných nádoných poštou vyplatené na dobierku.
S L O V E N S K É Ľ U D O V f i N O V I N Y
(531
Okná, dvere, strechy (krovy) dostanete najlepšie a najlacnejšie u firmy
Stern a Glaser, Malacká továreň na okná a dvere aj parná píla.
Máci, tretia Mulici Slováci! Sereďská Ľudová banka úč.
sp. v Seredi a jej filiálka v Trnave na Dofnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky platia čistých
4'|2°|o s daňou (porciou) 5°|0 interesov
sú najistejšie banky pre vkladateľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolníckeho ľudu. Tieto banky prevádzajú všetky, možné obchody, zamieňajú cudzie peniaze, majú to-
j varové oddelenie všetkých hospodárskych strojov, lacno a výhodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.
Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slovenský peňažný ústav a nech vyhľadá
Sereďskú ľudovú banku úč. spol. v Seredi
a jej filiálku v Trnave Dolná hrubá ulica číslo 35
ktoré banky Vás ochotne obslúiia.
mmKHBmasmsiWMBasmm.
VEĽKOOBCHOD S VÍNOM
E. Schmidt a Spol. o Prešpornu, Lamačská cesta čís. S a 7.
Založený r. 1835. odporúča svoje chýrne uhorské vína v
sudoch a vo flašiach.
Dobrá príležitosť. Veíact. obecen
stvo oboznamujeme z najlepšou a najtrvalejšou krytinou na stavby
s Bsbestovou škridlicou:: Škridlica táto je
pružná, trvácna, strechy ňou pokrité nikdy netreba popravovať a vzdoruje jak ohňu tak mrazu. Kto touto škridlicou pokrýva svoje sta-viská, ten môže zašporovať groš tak pri dreve ako aj pri assekurácii.
Kto teda mieni pokrývať svoje sta-viská asbestovou škridlicou, nech sa s dôverou obráti na: Záhorskú Roľnícku Banku v Zohori a jej Filiálku v Šaštíne, na Sereďskú Ľudová Banku v Seredi a v Trnave. j
i "im i •• +m^^^^&mí*
Hollaiiislío-Arafiritóiste Linía —«»«J—"'M» «•—>!—
ROTTERDAM. Nizozemsko - Amerikánska paro-loďná účastinárska spoločnosť.
V Ubopsho zaznateaé firma. Týždenný odchod lodi medzi
Hotterdam-NewyorHanada 1 Kanceltárla: TTT-
Budapest, VII., ThQhOy-út í .10. M C w w ^ « M % M r t V M M * * m « * ^ * * J « M
Veíhodielna na organy a harmonia Emanuel Sttin a Bohumil TuČBhf Odporúčamesvojzá-
vod si. patronátom, farniými obecným úradom k postaveniu nových organov všetkých sústavou. Opravy a ladenie organov, harmonií i klavírov sa prijíma. Vlastná výroba cínových člnkových piáťal. ktoré sa p: organistom odporúčajú. Mnoho pochvalných vysvedčení po rake - V Hore Kutné Královstvo České 577
P. T. hostinský a obchodnici:
Údeniny najlepšej jakost i dostanete u firmy F. Potměšil, Brno,
Ferdinandova ul. Hotel. Pri obednávke ráčte vždy úplnú adressu písať. Žiadajte cenník.
^ H
S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N T
Hradám Steyáč šitého pomocníka,
nastúpiť možno hneď. G a b r i e l š e d i v ý , Búr-Svätý-Peter (Búr-szentpéter Pozsony-
megye).
Oslo 26.
Hodinky! Kto po
trebuje !, elegantné a precízne vreckové hodinky prepánov alebo dá
my necti vám odpíše hneď, na adressu:
FR. SCHMIDT, sklad hodiniek
Prai.a-Vinohrady 552.
=í w M "O O
Z? O O
S £.2-<•> J f o W O a B>.«- = . 3 »1
"-< sr c-
Bar*
3 § 2
< g o g ^ ^
-1 <
w ^ D. ttf.T3 -1 o
| |
a p.
2 . 2 N
u o n - o O
= C' 2 c •« S r ^ C
~S?- < T O
2. o v:. S-Ľ ."3 n <
rt "* N _ . " rt o c
3 * = r ä 2 ¾
Ä. s o
í?.» — u Ä n cr 2 p
TO n
"Or, „J o o
2- -o ô on;™ « m 2 S. o
--rt o = 5-£o3 a
Všade omnoho drahšie platíte zbo5iŕ tťaleovsk* Hřatftc u jakoaf ZDO-zia a porovnávajte ho a tak rozhodnite cenu.
Píšte si o vzorky ktoré zdarma a franko obdržíte i zefíry ktoré tu nabídneme.
Kto chce kúpiť krásne zefíry 76 vzorov najnovších na košele, bluzy, šaty, zástery ručne vypracované, stále len čerstvé zbožie, zaručená barva a pri objednávke môže si vybrať dfa vzoriek koľko z ktorého chce
30 metrov za 17 kor. fco na dobierkou. Oxfordy bez vzoriek ktoré neza-sielam pevné na roboti.ícke košele, ručná práca.
30 metrov za 16 kor. fco dobierkou. Takého zbožia a taký výber zefírov ručne pracovaných dosiaf nikto ešte nekúpil.
Kdo objedná 2 balíky zefíru po 17 korún dostane slušný dar.
Každý kto u mňa bude objednávať bude čestne obslúžený.
V dobe podzimnej žiadajte vzorky ktoré zašlem zdarma. Ďalej zbožie flanelové, barch tové, trikové a t. ď.
Zbožie vybrané podlá vzoriek zasielam od 20 kor fco a dobierkou.
Kto by nebol niekedy spokojný, prosím zabalte a pošlite za 8 dní nefeo zpäŕ, peniaz* na halier vrátim.
Nemeškajte objednať
ĽUDEVÍT LEPŠ, ručná tkalcovna
Nový Hrádek njMetuji č. 50 (Čechy).
E. Burian, Prešporok Dunajská u. č. 2 (Duna-utca 2. sz.)
T e l e f o n . 7 7 0 .
Zabíjanie ošípaných a dielna na klobásy. Masť a slanina prvotriedna 1 kg. za K 1*53.
Veľadfistojné duchovenstvo upozorňujem na rozoslané najnovšie obšírne cenníky v barvách umelecký dfa originálu malebne prevedené najstaršej od 100rok«v osvedčenej továrni c. k. dvorného dodávateľa cirkev, paramentov, náčinia a práporov Jozefa Neškudlu v Jablonérr č, 86 nad Orlici, Čechy.
Cenník tento na íiadost pošleme každému zdarma a franko.
'SŽISP^ Pozor: bavlnená priadzal
DOUBLE :: (cvernová priadze) :: 5 7 5
surovo a bieleno v najlepšej jakosti dodáva zvláštne lacno
E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-ii. čislo 14.
Žiadajte vzorky a cenník. Kresťanská firma.
Illlffilfll1
Len na krátky čas !
Káva o 50°|o lacnejšia Amerikánska Úsporná káva, vehni voňavá, výdatná a úsporná. 5 funtov vrecúiko na próbu K 5 — franko
na dobierku zasiela A. S c h a p i r a , vývoz kávy a čaju
Tiazabogdány £. 258.
Milé prekvapenie každému kto objedná sebe od najlev-
nejšeho tkalcovského podniku
J . K R Č M A , Častolovice, Čechy 30 metrov kanafasu len za . . . K 12-— 30 metrov zeflru jemného pekného . K 14- — 23 metrov orlické véby pevné . . K 10*— 40 metrov združených látok . . . K 15-— 40 metrov najlepších látok mimo mnohých
veľmi cenných látok obsahujú na 1 dámske čistovlnené Šaty a na 1 mužské nitěné šaty všetko len za K 22-—
1 výtečná výbava pre každého. 6 ľanových prestieradiel, 1 obrus, 12 ruč
níkov, 12 kapesníkov, 6 uterákov, 3 pánske zefirové, 3 dámske vyšívané košele za K 30*—.
Vzorky od hore uvedeného nezasielam, od súken dámskych látok a veškerého
tkalcovského zbožia zašlem obratom.
TOM! by mal už dnes
každý vedef že najlepšiu zdravotnú
žitnú kávu v ročníkovom sáčku
S kg. balili za R 3*60 / i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnost franco na
dobierku zasiela len firma
Jozef Skála, zasielateľstvo kávy v Prahe 111., Cechy.
Z«io«*»A T 1700.
m\lfit é vyrtavatdt Nakladatefakf. knfhtUčiarsky a '."r.'sr-.-•',>-<>-
kníhkupecký spolok, áčastlnártka spolocnuaf v preSgoruu. ; fcrbv IHf^rflshr TPOlVji ó(t3tie*r»pcj i
ZpánoiiliQPsfcé p n i í o s é bane v Lamači a v Karldorfe.
Ciklop úrodný a lámaný kameň. Medzový kameň, kamenné schody, sekané obruby, kameň na dlažbu, kameň na kripty a rámce dodáva v levných
cenách a v dobrej jakosti
Danieli n e h staviteľ Prešporok, Kancelária: Špitálská u. č. 18. Telefon 1400. Zodpovedný redaktor Perko S k y C á k kraj. vyslaott.