nÁdor na pankrease otcovi odstrÁnili minulÝ tÝŽdeŇ ... filepo telefonáte od agnes sedím za...

3

CALICO JOE

1NÁDOR NA PANKREASE OTCOVI ODSTRÁNILI MINULÝ TÝŽDEŇ. Operácia trvala päť hodín a bola náročnejšia, než chi-rurgovia predpokladali. Po zákroku mu oznámili hroz-nú správu – väčšine ľudí s jeho zdravotným stavom zo-stávajú sotva tri mesiace života. Keďže som o žiadnej operácii či nádore nemal ani potuchy, nebol som pri tom, keď nad ním vyriekli ortieľ smrti. Komunikácia rozhodne medzi otcove prednosti nepatrí. Pred desiati-mi rokmi sa rozviedol s jednou ženou a našiel si ďalšiu, ešte skôr než sa informácia o jeho rozvode dostala ku mne.

Jeho súčasná manželka – tuším piata alebo šiesta – mi nakoniec zavolala a po tom, čo sa mi znovu predsta-vila, informovala ma v krátkosti o nádore a ostatných záležitostiach, ktoré s tým súviseli. Agnes mi vysvetlila, že môj otec sa necíti dobre a nechce sa so mnou teraz rozprávať. Povedal som jej, že otcovi sa nechcelo roz-právať nikdy, bez ohľadu na to, ako sa cítil. Požiadala ma, aby som túto správu odovzdal ostatným členom rodiny. Takmer zo mňa vyhŕklo: „Prečo?“ Ale nechcel som sa s tou úbohou ženou hašteriť.

Tými ostatnými členmi našej rodiny zrejme mysle-la moju mladšiu sestru Jill a matku. Jill žije v Seattli, a pokiaľ viem, nerozprávala sa s otcom už aspoň de-sať rokov. Má dve malé deti, ktoré ho nikdy nevideli

Ikar_CalicoJoe.indd 3Ikar_CalicoJoe.indd 3 27.12.2012 16:4127.12.2012 16:41

4

John Grisham

a už ani nikdy neuvidia. Matka sa po dvanásťročnom manželstve konečne dočkala šťastného života, do kto-rého nás s Jill vzala so sebou, a niečo mi hovorí, že sprá-va o blížiacej sa smrti bývalého muža jej bude úplne ukradnutá.

Nemusím dodávať, že sa s ním neschádzame ani na Vianoce, a určite si nevymieňame darčeky pri kozube.

Po telefonáte od Agnes sedím za svojím pracovným stolom a premýšľam o živote bez Warrena. Začal som mu hovoriť Warren, keď som bol na strednej, preto-že som ho vnímal skôr ako nejakého cudzieho človeka než ako otca. Neprekážalo mu to. Nikdy mu nezáležalo na tom, ako ho oslovujem, a ja som sa vždy domnieval, že najspokojnejší je vtedy, keď ho neoslovujem nijako a vôbec sa mu neprihováram. Ja som sa aspoň občas snažil; on nemal ani snahu.

Netrvalo dlho, aby som si priznal pravdu – život bez Warrena bude rovnaký ako život s ním.

Volám sestre a oznamujem jej tú novinu. Prvé, na čo sa ma spýta, je, či mu pôjdem na pohreb, čo sa mi zdá ešte predčasné. Chce vedieť, či by ho nemala navštíviť, ísť ho pozdraviť a zároveň sa s ním rozlúčiť, a predstie-rať, ako ju to trápi, keď jej to je v skutočnosti úplne jedno. Tak ako aj mne, za čo sa ani jeden z nás nehanbí. Neprechovávame k Warrenovi nijakú lásku, pretože sa o nás nikdy nezaujímal. Opustil rodinu, keď sme boli ešte decká, a posledných tridsať rokov sa správal, ako keby sme ani neexistovali. Ja i Jill sme teraz už sami ro-dičia a zdá sa nám úplne nepredstaviteľné, aby sa otec nezaujímal o vlastné deti.

„Ja nikam nepôjdem,“ vyhlási nakoniec. „Ani teraz, ani potom. Čo ty?“

„Neviem,“ odpoviem. „Musím si to premyslieť.“


5

CALICO JOE

Ale ja už viem, že ho určite pôjdem navštíviť. Počas svojho života stihol spáliť väčšinu mostov, ale je tu nie-čo, čo by mal uzavrieť, kým sa poberie na večnosť.

Matka žije so svojím druhým manželom v Tulse. S Warrenom sa zoznámili ešte na strednej, on bol v tých časoch hviezdou školského bejzbalového družstva, ona kráľovnou plesu a najobľúbenejším dievčaťom v roční-ku. Celé mestečko sa radovalo z ich svadby, ale stačilo niekoľko rokov spoločného života s Warrenom a všetka radosť sa vytratila. Viem, že sa spolu nerozprávali celé desaťročia. Napokon, prečo by sa mali?

„Mami, mám zlú správu,“ hovorím do telefónu a sna-žím sa, aby môj hlas znel dosť skľúčene.

„Čo sa deje?“ zľakne sa. Pravdepodobne si myslí, že správa sa týka jej vnúčat.

„Warren je chorý. Má rakovinu pankreasu. Zostávajú mu necelé tri mesiace.“

Ticho, úľava, potom odpoveď: „Myslela som, že je už dávno mŕtvy.“

Tak vidíte. Na otcovej smútočnej rozlúčke nebude ni-jaká smútiaca rodina.

„Je mi to ľúto,“ vraví, ale ja viem, že nie je. „Myslím, že si s tým budeš musieť poradiť sám.“

„Predpokladal som to.“„Nechcem o tom už nič viac počuť, Paul, len mi daj

vedieť, keď bude po všetkom. Alebo ani to nie. Je mi fuk, čo je s Warrenom.“

„Chápem, mami.“Viem, že ju niekoľkokrát udrel, možno ju mlátil ove-

ľa častejšie, než som si myslel. Aj pil a podvádzal ju s inými ženami, viedol drsný život profesionálneho bej-zbalového hráča. Bol arogantný a namyslený, od pät-nástich rokov bol zvyknutý na to, že dostane všetko,


6

John Grisham

čo chce, pretože on, Warren Tracey, má taký švih, že loptou prerazí aj múr.

Preniesli sme rozhovor na deti a bavili sme sa o tom, kedy ich znovu uvidí. Vďaka svojej kráse a múdrosti sa po rozchode s Warrenom rýchlo postavila na nohy. Vydala sa za o niečo staršieho muža, šéfa istej vrtnej spoločnosti, ktorý Jill i mne poskytol dokonalý domov. Miluje moju matku, a to je to jediné, na čom záleží.

Pochybujem, že Warren ju mal vôbec niekedy rád.

2V LETE ROKU 1973 SA KRAJINA POMALY SPAMÄTÁVALA Z TRAU-

my vietnamskej vojny. Spiro Agnew sa ocitol vo vážnych problémoch, ktoré nakoniec vyústili do jeho pádu.*

Aféra Watergate bola denne na pretrase, a pritom to najdôležitejšie malo ešte len prísť. Mal som vtedy jedenásť rokov a sčasti som si uvedomoval, čo sa deje tam vonku, v skutočnom svete, ale všetko som veľmi rýchlo púšťal hneď z hlavy. Mojím svetom bol bejzbal a všetko ostatné bolo vedľajšie. Môj otec bol nahadzo-vačom newyorských Mets a ja som s vytržením sledoval každý jeho zápas. Sám som už v tom čase nahadzoval za Scrappers v juniorskej lige White Plains, a keďže môj otec bol tým, kým bol, očakávali sa odo mňa veľké veci. Tie očakávania sa mi podarilo naplniť len zriedkakedy, ale pár sľubných okamihov sa predsa len vyskytlo.

Začiatkom júla sa súboj o víťaza Východnej divízie Národnej ligy zasekol v monotónnych zápasoch bez šťa-

* Spiro Theodore Agnew, viceprezident USA v rokoch 1969 až 1973, ktorý pre preukázané daňové úniky musel odstúpiť zo svojej funkcie. Poznámka prekladateľa.


7

CALICO JOE

vy a prekvapujúcich okamihov. Každý zo šiestich tímov – Mets, Piráti, Kardináli, Phillies, Cubs a Expos – zotrvá-val už dlhší čas na rovnakom počte vyhraných a prehra-ných zápasov a nikto sa ani veľmi nesnažil túto nežia-ducu rovnováhu zmeniť a uniknúť súperovi čo najďalej. V Západnej divízii sa do čela dostali Reds a Dodgers. V Americkej lige sa Áčka z Oaklandu so svojimi dlhými vlasmi a chvastavými krikľavými dresmi už tešili na to, ako si zopakujú víťazstvo Svetovej série z roku 1972.

So spoluhráčmi sme úzkostlivo sledovali všetky zá-pasy. Poznali sme každého hráča a mali sme v malíčku štatistiky. Kontrolovali sme tabuľky výsledkov a snažili sa napodobniť hru v našich zápasoch na amatérskych ihriskách vo White Plains. Život u nás doma nebol vždy príjemný, a tak sa ihrisko stalo pre mňa únikom. Bejzbal bol môj najlepší kamarát a uprostred júla roku 1973 sa v ňom schyľovalo k výbuchu, aký ešte nezažil.

Začalo sa to nenápadne jednou natiahnutou podkolen-nou šľachou. Prvý pálkar pričleneného trojáčkového tímu Cubs počas zápasu vo Wichite spadol krátko po tom, čo obehol tretiu métu a vracal sa domov. Na druhý deň si Jack Hickman, prvý pálkar Cubs, poranil chrbát. Tím odrazu súrne potreboval niekoho, koho by mohol postaviť ako prvého pálkara, a tak siahli medzi rady do nižšej ligy a zo svojho dvojáčkového tímu v texaskom Midlande povolali dvadsaťjedenročného Joa Castla. V tom čase mal Castle pálkarský priemer .395, na kon-te dvadsať houmranov, päťdesiat umožnených bodov, štyridsať ukradnutých mét a len jednu jedinú chybu na prvej méte. Bol to najsľubnejší hráč v dvojáčkovej lige a všetci o ňom hovorili.


8

John Grisham

Traduje sa, že Castle práve spal v lacnom byte, v kto-rom býval so štyrmi ďalšími hráčmi nižšej ligy, keď mu telefonovali z Chicaga. Asistent trénera ho odviezol na letisko v Midlande, odtiaľ hneď odletel do Houstonu a tam čakal dve hodiny na let do Filadelfie. Kým tam čakal, zavolal domov a oznámil tú vzrušujúcu správu rodičom a súrodencom. Keď priletel do Filadelfie, taxík ho odviezol rovno na Štadión veteránov, kde mu narých-lo upravili dres, pridelili číslo 42 a poslali ho na ihris-ko. Hráči už trénovali nadhody. Pochopiteľne, že bol z toho všetkého poriadne nervózny, vzrušený a zmäte-ný, a keď mu manažér klubu Whitey Lockman povedal: „Uvoľni sa. Začínaš v prvej zmene ako siedmy,“ Castle mal čo robiť, aby mu novučičká pálka nevypadla z rúk. Na svojej premiére na tréningu prvoligového družstva minul obidva prvé nadhody.

Uplynie poriadne dlhý čas, kým minie znova.Pred zápasom ho na striedačke upokojoval Don Kes-

singer, ostrieľaná spojka Cubs, a ďalší rodák z Arkansa-su. Kessinger hrával kedysi bejzbal a basketbal za výbe-rové tímy univerzity v Mississippi a chystal sa ukončiť kariéru aktívneho hráča. Podarilo sa mu toho mladíka zbaviť nervozity. Jeho jediná rada znela: „Bež tam a ne-prestaň sa hýbať.“ Stredopoliarom tímu Cubs bol Rick Monday, ďalší arkansasský veterán, ktorý sa narodil v Batesville, len niekoľko kilometrov od Joovho rodiska na rieke White River. Vďaka Kissingerovi a Mondaymu sa Joovi podarilo prežiť najhoršiu predzápasovú nervo-zitu, akú si hráč dokáže predstaviť.

Bol štvrtok dvanásteho júla, deň, na ktorý hráči i fa-núšikovia bejzbalu budú ešte dlho spomínať.

Za Phillies nahadzoval ľavák Benny Humphries, di-voch so zabijackým švihom, ktorý vyraďoval jedného


9

CALICO JOE

pálkara za druhým. Keď Joe kráčal na domácu métu v druhej zmene, zaťal zuby a stále dookola si opakoval, že prvú loptičku musí odpáliť svižne, nech už dopadne kamkoľvek. Humphries si povedal, že by mal zelená-čovi predviesť, ako sa hrá prvá liga, a vložil do svojho hodu všetko. Joe správne vytušil smer rýchlej loptičky, dokonale ju odrazil z pravej strany a poslal dvadsať radov za ľavé stredné pole. Prešprintoval všetky štyri méty, natoľko vzrušený, že nemal ani pomyslenie na nejaké víťazné gestá či žartíky, a skôr než stihol dobeh-núť na striedačku a lapiť dych, už sa naňho všetci vrhli a nadšene mu gratulovali.

Nebol prvým hráčom najvyššej ligy, ktorému sa pri úplne prvom odpale podaril houmran. V skutočnos-ti bol v tejto štatistike jedenásty. Štyridsiatim šiestim to vyšlo na ich premiérovom zápase, jedenástim pri prvom nástupe do hry. Jeho meno sa však aj napriek tomu zapísalo do knihy rekordov. Joe Castle urobil prvý zárez. A to nebolo ani zďaleka všetko.

V piatej zmene začal Humphries vysokou a prudkou loptičkou, ktorú vrhol dovnútra pálkarovej zóny – mala byť jasným varovaním, ale Joe jeho zámer nepochopil. Z prvých štyroch nadhodov sa mu podaril iba jeden, potom Joe poslal jeho rýchlu loptičku ponad ľavú hra-nicu poľa a tá štrngla z vnútornej strany do žrde. Roz-hodca pri tretej méte zakrúžil pravým ukazovákom na znamenie houmranu. Joe, ktorý práve obchádzal prvú métu a sledoval pri tom loptičku, začal šprintovať a spomalil, až keď sa blížil k domácej méte. Teraz sa už o rekord delil iba s jedným hráčom. Bol ním Bob Nie-man, ktorý roku 1951 v drese Browns zo St. Louis ako prvý obehol všetky méty pri svojom prvom nástupe na pálku v hlavnej lige hneď dvakrát.


10

John Grisham

Ten večer hrali Mets v Atlante proti Braves, televízia však tento zápas nevysielala. Počúval som jeho rozhla-sový prenos v suteréne u Toma Sabbatiniho, a tak som bol svedkom toho, keď Lindsey Nelson, úžasný klubo-vý komentátor Mets, oznamoval, čo sa práve odohralo vo Filadelfii. „Ten chlapec vyrovnal rekord, ľudkovia,“ povedal. „Predstavte si tie tisícky mládencov, ktorí za-pálene hrajú túto hru, ale iba dvom z nich sa podaril houmran pri prvých dvoch nástupoch na pálke.“

„Som zvedavý, či to dokáže do tretice,“ dodal Ralph Kiner, špičkový odpaľovač, člen Siene slávy a Lindseyho spolukomentátor.

Cubs sa zbavili Humphriesa pri šiestej zmene a Phillies ho nahradili pravorukým nahadzovačam Tipom Gal-lagherom. Keď Joe opúšťal prípravný kruh na začiatku siedmej zmeny, skóre bolo 4 : 4 a fanúšikovia Phillies, povestní nepretržitým hlučným skandovaním, naraz stíchli. Nijaký aplauz, nijaké pokriky, na tribúnach za-vládla číra zvedavosť. Na ich veľké prekvapenie sa Joe postavil k chytačovi z druhej strany a chystal sa odpaľo-vať ľavým švihom. Keďže nikto nemal v rukách ani jeho najstručnejší hráčsky profil, Phillies netušili, že Joe do-káže odpaľovať z obidvoch strán. Počas tréningu si ho nikto nevšímal. Prvá loptička letela oblúkom a skon-čila v nízko nastavenej chytačovej lapačke, ďalšie dve Joe odpálil nesprávne. Po dvoch uznaných nadhodoch v jeho neprospech zaujal uzavretejší postoj a pevne zo-vrel pálku asi osem centimetrov nad zarážkou. Pred-chádzajúcu sezónu viedol rebríček pálkarov texaskej ligy s najnižším percentom vyradenia počas nástupu na pálku. Pre Joa Castla nastal rozhodujúci okamih.


11

CALICO JOE

Prvý nadhod nízkym falšom minul, potom Gallagher vrhol loptičku priamo. Joe jej šiel pálkou v ústrety a tra-fil ju tvrdo do ľavého stredu. Loptička nabrala správny kurz, letela vysoko a držala sa svojej dráhy, až nakoniec o pol druha metra preskočila plot. Keď tretí raz za se-bou obiehal méty a vracal sa domov, jeho svižné kroky sprevádzal rekord, ktorý vyzeral nedostihnuteľný. Do-vtedy sa ešte nijakému nováčikovi pri štarte na pálke nepodaril trojnásobný houmran.

Joe Castle pochádzal z malebného mestečka Calico Rock v Arkansase, rozprestierajúcom sa nad príkrym zrázom v ohybe rieky White River, na východnom okraji Ozarského pohoria. V tomto štáte vládli Kardi-náli, a to už od čias, čo v ich drese hral Dizzy Dean, syn arkansaského farmára a vodca smutne preslávené-ho Pumpárskeho gangu, ako saintlouiský bejzbalový tím prezývali v tridsiatych rokoch minulého storočia. V tom istom tíme hral na poste pálkara aj jeho brat Paul, ktorému hovorili Duffy. Počas jarného tréningu v roku 1934, na vrchole slávy gangu, prorokoval Diz-zy, že spolu s bratom získajú pre svoj tím päťdesiat víťazstiev. Nakoniec tých hier vyhrali štyridsaťdeväť – tridsať si pripísal Dizzy, devätnásť Duffy. O dvadsať rokov neskôr Stan Musiel, najlepší Kardinál všetkých čias, zažíva okamih, keď sa pre svojich fanúšikov stá-va bohom. Každý, kto mal rádio, vyniesol ho večer na verandu a celé mestečko, ba i mnohé ďalšie mestečká a mestá na stredozápade a juhu vášnivo sledovali každý zápas svojich milovaných Kardinálov. Priame prenosy zo štadiónov vysielala rozhlasová stanica KMOX zo St. Louis a známe hlasy Harryho Caraya a Jacka Bucka sa


12

John Grisham

za tých horúcich letných večerov ozývali na každej ulici a v každom aute.

Dvanásteho júla boli však všetky rádiá v Calico Ro-cku preladené na chicagsku stanicu WGN a Joova rodina a jeho priatelia pozorne sledovali každý nadhod. Medzi Kardinálmi a Cubs panovala už dlhé roky rivalita, aká nemala páru v celej Národnej lige, ale odrazu všetci oby-vatelia mestečka nadšene fandili nenávidenému klubu, aj keď mnohí tomu nemohli uveriť. V priebehu niekoľ-kých hodín sa z nich stali oddaní fanúšikovia Cubs. Prvý houmran prilákal ďalších zvedavcov k davu, ktorý sa už stihol zhromaždiť pred Evansovým obchodom so zmie-šaným tovarom na Hlavnej ulici. Pri druhom houmra-ne začali všetci nadšene jasať a k oslavujúcemu davu sa pridali ďalší ľudia. Keď k obchodu dorazili Joovi rodičia, jeho dvaja bratia a ich manželky s malými deťmi, všetci ich vítali vášnivými objatiami a nadšenými pokrikmi.

Tretí houmran spustil nekonečný kolotoč búrlivých osláv nielen v tomto malom mestečku, ale aj vo všet-kých chicagskych uliciach a baroch.

Jeho tri prvé odpaly boli doslova omračujúce, ale štvr-tým si Joe nadosmrti získal obľubu bejzbalových pu-ristov. Na začiatku deviatej zmeny bol stav 6 : 6, Don Kessinger prešľapoval na tretej méte a na pahorok sa postavil drsný pravák Ed Ramon. Keď Joe kráčal ku svojej méte, niekoľko fanúšikov z osemnásťtisícového davu ho sprevádzalo zdvorilým potleskom. Po ňom za-vládlo na celom Štadióne veteránov nezvyčajné ticho. Ramonov prvý priamy nadhod mieril do vonkajšej zóny domácej méty. Joe si počkal na pravý okamih, potom prudko švihol pálkou, trafil loptičku a odpálil ju tak,


13

CALICO JOE

že o niekoľko centimetrov z vonkajšej strany minula vrecko na prvej méte. Nesprávny odpal do postranného územia, no aj napriek tomu to bol pôsobivý úder. Ernie Banks, métový kouč Cubs, nemal ani čas zareagovať, a keby ho loptička trafila, určite by ho bola nepekne zmrzačila. Willie Montanez, prvométar Phillies, sa vr-hol doľava, ale až keď loptička preletela ako raketová strela popri méte a po dopade sa odkotúľala do pravé-ho poľa. Montanez sa inštinktívne stiahol o dva kro-ky späť. Joe si všimol jeho pohyb a zmenil plán. Druhá loptička bola pomalá a letela vysoko. Po jednom správ-nom a jednom nesprávnom nadhode sa Ramon rozho-dol pre ďalšiu rýchlu loptičku. Len čo ju pustil z ruky, Joe na zlomok sekundy zaváhal, a potom vystrčil pálku smerom k prvej méte. Tá zľahka odrazila loptičku a po-slala ju driblujúc k Dennymu Doylovi na druhej méte, ktorý bol rovnako zmätený ako Ramon, Montanez a všetci ostatní na štadióne. Skôr než sa Doyle dostal k loptičke, či skôr loptička k Doylovi, Joe bol tri metre za prvou métou a práve ubral tempo. Kissinger dobe-hol domov s konečným víťazným bodom. Dav na tri-búnach onemel od úžasu. Hráči oboch tímov nemohli uveriť vlastným očiam. Ten chlapec mal šancu odpáliť štyri houmrany v jednom zápase – husársky kúsok, aký bejzbal v celej svojej dovtedajšej storočnej histórii zažil iba deväťkrát – a namiesto toho dal prednosť dokonalej ulievke, aby získal rozhodujúci bod.

Väčšina tých, čo sledovali priebeh zápasu v rozhlaso-vých prijímačoch na Hlavnej ulici v Calico Rocku, videli túto ulievku už niekoľkokrát, hoci Joe Castle ju použí-val len zriedkakedy. Oveľa častejšie boli svedkami jeho


14

John Grisham

raketových odpalov a houmranov po loptičkách, ktoré končili ďaleko v zadnom poli. Jeho najstarší brat Char-lie, ktorý sedel na lavičke pred obchodom a sledoval zápas spolu s ostatnými, ho naučil správne odpaľovať ulievku, keď mal desať rokov. Naučil ho takisto odpaľo-vať loptičky vrhané pravákmi i ľavákmi, získavať ukrad-nuté méty a odpáliť loptičku, čo mu nesedela, v pravý čas do autu. Starší brat Red ho bombardoval loptička-mi, aby ho naučil správne odpaly do zeme a zdokonalil prácu jeho nôh na prvej méte. Obaja bratia ho naučili bojovať.

„Prečo odpálil ulievku?“ spýtal sa ktosi Charlieho.„Aby získal bod a dostal svoj tím do vedenia,“ odpo-

vedal Charlie. Jednoduché ako facka.Komentátori Cubs Vince Lloyd a Lou Boudreau sa

počas hry prehrabali v štatistikách rekordov a obaja boli skalopevne presvedčení, že ich údaje sú správne. Tri houmrany v prvom zápase svojej kariéry nedal ešte nikto. Štyri úspešné odpaly za sebou v prvej hre vytvo-rili nový rekord v moderných dejinách bejzbalu, aj keď sa už vyskytol jeden nováčik, čo si ich pripísal dokonca päť, ibaže tomu sa to podarilo v roku 1894.

Chicago vyhralo v pomere 7 : 6, a keď rozhodcovia odpískali koniec zápasu, boli už pri rádiách všetci fanú-šikovia Cubs. Písali sa dejiny a ten okamih nechcel nik-to prepásť. Lou Boudreau sľúbil svojim poslucháčom, že im už čoskoro prinesie krátky rozhovor s Joom.

Dav na Hlavnej ulici v Calico Rocku sa naďalej roz-rastal, medzi ľuďmi vládlo nadšenie a neskrývaná hr-dosť. Polhodinu po zápase sa ozval hlas Loua Boudre-aua: „Som práve v šatni hostí a spolu so mnou je tu Joe Castle, ktorý, ako možno sami tušíte, je v tejto chvíli doslova obkľúčený reportérmi. Tak, tu ho máme.“


15

CALICO JOE

Celá Hlavná ulica v Calico Rock zaraz stíchla; nikto sa ani len nepohol, nikto nevydal ani hláska.

„Joe, to bol slušný prvý zápas. Na čo myslíš v tejto chvíli?“

„Rád by som pozdravil svojich rodičov, bratov a pria-teľov v Calico Rocku. Želám si, aby som mohol byť teraz s nimi. Stále tomu nemôžem uveriť.“

„Joe, na čo si myslel, keď si kráčal na domácu métu v druhej zmene?“

„Myslel som na loptičku a na to, aby som pri prvom odpale nestvrdol. Asi som mal šťastie.“

„Nijakému hráčovi sa doteraz nepodarilo odpáliť tri houmrany pri prvých troch nástupoch na pálku. Vytvo-ril si nový rekord.“

„Asi to tak bude. Som šťastný, že som tu dnes mohol byť. Ešte včera večer o takomto čase som hral v texaskom Midlande. Je to neuveriteľné.“

„To teda je. Musím sa ťa spýtať – a viem, že ti túto otázku nekladiem ani prvý, ani posledný –, ale na čo si myslel pri tej deviatej zmene? Mal si možnosť dosiah-nuť štyri houmrany v jednej hre, no ty si napriek tomu odpálil ulievku.“

„Myslel som iba na jedno – dostať Dona z tretej méty domov a získať víťazný bod pre mužstvo. Milujem bej-zbal, ale keď nevyhrávate, nie je to nijaká zábava.“

„No, dnes si tu poriadne zažiaril. Myslíš, že si udržíš takúto formu aj zajtra?“

„Na zajtrajšok som ani nepomyslel. Don a chlapci ma chcú vziať niekam na steak a potom to určite preberieme.“

„Veľa šťastia.“„Ďakujem.“Ten večer šiel spať v Calico Rocku pred polnocou iba

málokto.


16

John Grisham

Moja matka dodržala sľub a zobudila ma už o šiestej, aby som mohol sledovať prvé ranné správy vysielané na newyorskom kanáli. Dúfal som, že sa mi pošťastí aspoň na okamih zahliadnuť Joa Castla. Kanál 4 ponú-kol krátky prehľad zápasov Národnej ligy. Mets vyhrali v Atlante a mali teraz na konte o dve víťazné hry viac. A potom ukázali Joa Castla, ako šprintuje okolo vnú-torného poľa na štadióne vo Filadelfii. Prvý raz, druhý raz, tretí raz. Ulievke v deviatej zmene venovali toľko vysielacieho času ako tým trom houmranom dokopy. Ten chlapec mal namiesto nôh krídla.

Matka vyšla pred dom a priniesla mi čerstvé vydanie New York Times. Na titulnej strane športovej rubriky bola čiernobiela fotografia Joa Castla a rozsiahly článok o jeho historickej premiére. Našiel som nožnice, článok vystrihol a nalepil do nového albumu s výstrižkami, jedného z mnohých, čo som si s puntičkárskou dôsled-nosťou viedol celé roky. Keď Mets boli v meste a môj otec trávil čas doma, musel som niekoľko dní počkať, kým som si mohol z odložených novín konečne vy-strihnúť články o bejzbale.

Miloval som dni, keď Mets hrali vonku. Otec bol preč a v dome vládla pokojná, príjemná atmosféra. Keď bol nablízku, vyzeralo to u nás úplne inak. Bol to egocen-trik, ktorý nevedel obsedieť a sotva si pre niekoho z nás našiel nejaké milé slovo. Nikdy nebol spokojný s využi-tím svojho potenciálu a vždy z toho vinil niekoho iného – manažéra, spoluhráčov, majiteľov klubu, dokonca aj rozhodcov. Po každom zápase, v ktorom ho postavili do hry, chodil do baru a vracal sa domov neskoro v noci, spitý na mol. A každý takýto návrat spúšťal problémy. Mal som vtedy iba jedenásť, ale už som šípil, že moji rodičia nezostanú spolu.


nÁdor na pankrease otcovi odstrÁnili minulÝ tÝŽdeŇ ... filepo telefonáte od agnes sedím za...

Documents