mládež a média
DESCRIPTION
Stiahnite si publikáciu: Norbert Vrabec: Mládež a médiá - Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku (2008)ISBN: 978-80-8072-074-2TRANSCRIPT
Mladez a mediaMedialna gramotnost mladych ludi na Slovensku
`
Mládež a médiá
Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovenskuno
rber
t vr
abec
uvodom 01
Kapitola 1 03Mediálna gramotnosť – kľúčová kompetencia pre 21.storočie 1.1 Mediálna gramotnosť v informačnej a znalostnej spoločnosti 3
1.2 Mediálna gramotnosť v kontexte kľúčových kompetencií 5
1.3 Súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti mladých ľudí 8
Kapitola 2 10Výskum Mládež a médiá – Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku 2.1 Parametre výskumnej úlohy 10
2.2 Ciele a hypotézy výskumu 10
2.3 Metodológia výskumu 11
2.4 Zber dát 11
Kapitola 3 12Interpretácia výsledkov výskumu 3.1 Prístup k médiám 12
3.2 Výber a analyzovanie mediálneho obsahu 19
3.3 Hodnotenie a tvorba mediálneho obsahu 25
Kapitola 4 33Závery a odporúčania výskumu 4.1 Závery výskumu 33
4.2 Odporúčania výskumu 35
[obsah]obsah
00
uvo
do
m
uvo
do
[úvodom]uvodom
01
uvo
do
m
Médiá a mediálna komunikácia predstavujú veľmi
významný zdroj skúseností, zážitkov a poznatkov
pre čoraz širší okruh príjemcov, mladých ľudí
nevynímajúc. Žijeme v mediálne saturovanej dobe, ktorá
je doslova presiaknutá obrovským množstvom podnetov
valiacich sa na človeka z jednotlivých druhov tlačených
i elektronických médií.
Vplyv médií na celú spoločnosť je evidentný. Ich
pôsobenie je dôležitým nástrojom socializácie jednotlivca
od najútlejšieho veku, médiá vplývajú na formovanie
našich postojov, názorov, úsudkov i hodnotenia reality.
Stále významnejšiu pozíciu zaujímajú médiá
v živote mladých ľudí. Tí na jednej strane patria
k najpočetnejším a najaktívnejším užívateľom
jednotlivých mediálnych technológií. Na strane
druhej sú však zároveň jednou z najatraktívnejších
cieľových skupín pre mediálny priemysel. Mladí ľudia sú
primárnym publikom nielen pre predajcov počítačových
hier, ale aj pre veľkú časť tvorcov reklamy, televíznych
programov, tínedžerských časopisov, rozhlasových
staníc či tzv. nových médií fungujúcich v prostredí
internetu. Odolať tomuto obrovskému tlaku, ktorý
navyše väčšina mladých ľudí vníma ako úplne
prirodzenú a integrálnu súčasť svojich životov, je čoraz
ťažšie.
Problémom dospievajúcich v súčasnej globálnej
spoločnosti už vonkoncom nie je nedostatok informácií.
Tie majú možnosť získať skutočne z najrôznejších
zdrojov, v najrôznejšej kvalite a v širokom spektre
formátov. Kľúčovou zručnosťou dneška je skôr
schopnosť vyhľadávať a identifikovať v médiách tie
informácie, ktoré mladému človeku umožnia úspešne
sa začleniť do spoločenského, študijného a neskôr
pracovného života, efektívne komunikovať s rovesníkmi
i dospelými členmi komunity, rozlišovať príležitosti pre
osobný rozvoj, byť empatický, rešpektovať
kultúrnu rôznorodosť, ľudské práva
a podobne.
Mladí ľudia si však tieto a ďalšie dôležité
kompetencie určite neosvoja v prípade, ak
zostanú len v pozícii pasívnych konzumentov
médií, ak mediálnu produkciu a s ňou spojené
sofistikované marketingové stratégie budú
len automaticky prijímať a identifikovať sa
s hodnotami a obrazom sveta, ktoré sú
v nich obsiahnuté.
Dospievajúci mladý človek hľadajúci
vlastnú identitu vníma médiá ako prirodzenú
súčasť svojho života. Zväčša však nemá záujem,
aby sme ho od vplyvu médií chránili, prípadne
autoritatívne určovali, čo z mediálnej produkcie
je preňho vhodné a čo mu naopak škodí.
Takéto násilne vnútené „cenzorské“ prístupy
sú už vopred odsúdené na neúspech, pretože
nerešpektujú osobnosť mladého človeka a mnohé
špecifická súvisiace s procesom jeho
dospievania a socializácie.
Cieľom mediálnej
gramotnosti ako
kľúčovej kompetencie
potrebnej pre život
v informačnej
a znalostnej
spoločnosti by preto
mal byť skôr rozvoj
schopnosti orientovať sa
v najrôznejších mediálnych
obsahoch a faktoroch
ovplyvňujúcich ich vznik
a pôsobenie na publikum. Mladí
ľudia musia mať možnosť poučeného výberu média, ktoré
najlepšie napĺňa ich individuálne a skupinové potreby – či
už ide o získavanie informácií, formálne a neformálne
vzdelávanie, voľnočasové aktivity alebo zábavu.
Pri každom z prijímaných mediálnych obsahov je
však dôležité uvedomovať si špecifický rámec mediálnej
komunikácie, ktorej je mladý človek súčasťou a ktorá
ovplyvňuje jeho reflexiu okolitého sveta. Schopnosť
vyhľadávať, analyzovať, interpretovať a kriticky hodnotiť
mediálne produkty v najrôznejších formátoch patrí do
kategórie najdôležitejších životných zručností. V dobe
interaktívnych médií ju dopĺňa čoraz aktuálnejšia životná
zručnosť spočívajúca v samostatnom vytváraní textových,
zvukových či obrazových informácií, ktoré môžu zdieľať aj
ostatní ľudia.
Takto definovanej reflexie a aktívneho prístupu
ku komunikácií je schopný len človek s istým stupňom
mediálnej gramotnosti. Jej osvojenie vo forme
formálneho i neformálneho vzdelávania je hlavným
cieľom mediálnej výchovy, ktorá žiaľ na Slovensku nemá
takmer žiadnu tradíciu.
Mediálna výchova, ako multidisciplinárny odbor
zasahujúci širokú škálu spoločenských vied, má za sebou už
niekoľko desiatok rokov trvajúcu históriu. Podľa viacerých
medzinárodných prieskumov1 sú však úroveň a podmienky
zavádzania tejto disciplíny do praxe v jednotlivých
krajinách veľmi rozdielne. Existujú štáty, kde má mediálne
vzdelávanie dlhodobú tradíciu a adekvátnu podporu
spoločnosti, ale aj krajiny, kde je mediálna výchova pre
širšiu verejnosť prakticky neznámym pojmom.
Do druhej kategórie krajín jednoznačne patrí aj
Slovensko, kde systematické zavádzanie mediálneho
vzdelávania do oficiálneho školského systému stále
nepreniklo. Obdobná situácia je aj v oblasti neformálneho
vzdelávania. K určitému posunu v tejto oblasti došlo až
v školskom roku 2005/2006 v súvislosti so začiatkom
experimentálneho overovania nepovinne voliteľného
predmetu mediálna výchova niekoľkých vybraných
základných školách a osemročných gymnáziách (projekt
Štátneho pedagogického ústavu). Po vyhodnotení by
sa projekt mal rozšíriť aj na ďalšie školy, čomu však musí
predchádzať odborná príprava učiteľov a lektorov.
V rámci tejto publikácie prezentujeme výsledky
pilotného výskumu Mládež a médiá, ktorý mapuje
aktuálny stav mediálnej gramotnosti mladých ľudí na
Slovensku. Výskum tohto zamerania sa u nás zatiaľ
nerealizoval – k dispozícii sú len
staršie čiastkové výskumné
výstupy orientované na
niektoré parciálne problémy
súvisiace so vzťahom človeka
a médií.
Dúfame, že predkladané
výsledky výskumu, ako aj
následne formulované
závery a odporúčania,
poslúžia ako inšpiratívny
zdroj poznania a ďalšieho
rozvoja tejto, zatiaľ málo
prebádanej, problematiky.
Veríme, že výstupy nášho
projektu dobre poslúžia
všetkým záujemcom o rozvoj
mládežníckej politiky, ľuďom
pracujúcim s deťmi
a mládežou na
profesionálnej či
dobrovoľníckej báze,
ako aj ďalším aktérom
zainteresovaným
v tejto oblasti.
uvo
do
m
02
03
Dominantnou požiadavkou umožňujúcou úspešné
začlenenie sa mladého človeka do globálnej
spoločnosti je čo najefektívnejšie osvojenie
si komplexnej sady vedomostí, zručností a postojov.
Prostredie čoraz viac saturované informáciami,
médiami a novými technológiami podporuje snahy
jednotlivých štátov rozvíjať u mladých ľudí také životné
zručnosti, ktoré im umožnia veľmi flexibilne reagovať
a vyrovnávať sa s rýchlymi a častými zmenami
v osobnom, spoločenskom i pracovnom živote.
Tieto zručnosti by mali zároveň podporovať
kultúrnu rôznorodosť, pluralizmus, demokratický
dialóg, kritické myslenie, samostatné vyjadrovanie sa
a prezentáciu vlastných postojov, ako i ďalšie dôležité
zručnosti charakteristické pre život v 21. storočí. Jednou
z týchto kľúčových kompetencií, ktoré majú veľmi
praktický význam pre každého jednotlivca i spoločnosť
ako celok, je jednoznačne mediálna gramotnosť.
Význam a rastúca dôležitosť tohto fenoménu sa
plasticky odráža i v aktuálnych dokumentoch
a súvisiacej legislatívne prijatých na národnej
i medzinárodnej úrovni. Jednou z prvých inštitúcii, ktorá
pochopila význam kontinuálnej prípravy na spolužitie
s médiami, bolo UNESCO, ktoré už v roku 1982 prijalo
tzv. Grünwaldskú deklaráciu2. Dokument zdôrazňuje
zodpovednosť celej spoločnosti za prípravu mladých ľudí
na život vo svete silných obrazov, slov a zvukov. Deti
a mládež potrebujú byť gramotné vo všetkých týchto
troch symbolických systémoch. Vlády a zainteresované
inštitúcie by preto podľa deklarácie mali, namiesto
odsudzovania alebo jednoznačného schvaľovania sily
médií, akceptovať ich významný dopad a vplyv
na súčasnú kultúru a človeka.
Mediálna gramotnosť by preto nemala byť
odsúvaná na okraj záujmu ako parciálna záležitosť, ale
široko rešpektovaná ako základné ľudské právo. Tento
aspekt zdôrazňuje aj Dohovor o právach dieťaťa3.
V dokumente prijatom v roku 1989 Valným zhromaždením
Spojených národov (OSN) sa v Článku 13 uplatňuje
právo detí a mládeže na slobodu vyjadrovania. „Toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie každého druhu bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.“
Článok 17 proklamuje právo detí a mládeže mať
prístup k širokej škále médií a zdrojov informácií. Malo
by ísť najmä o informácie a materiály „...z rôznych národných a medzinárodných zdrojov, predovšetkým takých, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia.“
Článok 31 identifikuje právo na voľný čas
a participáciu na kultúrnom živote, ktorých
súčasťou je aj slobodné vytváranie a distribúcia
textových, obrazových a zvukových diel.
Všetky atribúty začlenené v Dohovore o právach dieťaťa sú integrálnou súčasťou jednotlivých
komponentov mediálnej gramotnosti. Tá navyše
nezabezpečuje len jednoduchý prístup mladých
ľudí k informáciám, ale vytvára aj dôležité zručnosti
a predpoklady na aktívne hodnotenie a kritickú
interpretáciu obsahovej i vizuálnej stránky mediálnych
produktov. k
ap
ito
la
1
ito
la
[Mediálna gramotnosť – kľúčová kompetencia pre 21. storočie]
Medialna gramotnost – klucova kompetencia pre 21. storocie
1.1 Mediálna gramotnosť v informač nej a znalostnej spoločnosti
ka
pit
ol
a 1
04
� používať mediálne technológie efektívne k prístupu,
zhromažďovaniu, obnovovaniu a zdieľaniu obsahu
tak, aby uspokojil svoje individuálne a skupinové
potreby a záujmy,
� nadobúdať prístup a realizovať informovaný výber
zo širokej škály mediálnych foriem a obsahov
z rozdielnych kultúrnych a inštitucionálnych zdrojov,
� porozumieť tomu, ako a prečo sú mediálne obsahy
vytvárané, ako aj s nimi súvisiaci technický, právny,
ekonomický a politický kontext,
� kriticky analyzovať techniky, jazyk a konvencie
používané v médiách a význam ich posolstiev,
� používať média tvorivo na vyjadrenie
a komunikovanie myšlienok, informácií a názorov,
� identifikovať, zabrániť, alebo odmietnuť mediálne
obsahy a služby, ktoré môžu byť nežiadúce, urážlivé,
pohoršujúce a škodlivé,
� efektívne používať média na upevňovanie
demokratických práv a občianskych slobôd.
Mladí ľudia požadujú informácie, ktoré spĺňajú ich
súčasné potreby, ale zároveň neobsahujú predsudky,
alebo urážlivé poznámky voči dospievajúcej generácii.
Zdôrazňujú tiež široké spektrum informácií, ktoré sú
cielené, menej centralizované a sú súčasťou stratégie
akceptujúcej myslenie a postoje mladých ľudí. Vyplýva
to z konzultácií vedených pri príprave dokumentu Nový impulz pre európsku mládež – Biela kniha Európskej únie6. V súvislosti so vzťahom mládeže a mediálneho
prostredia sa v dokumente zdôrazňuje aktívne
využívanie nových komunikačných technológií, ktoré
„lepšie vyhovujú požiadavkám na participáciu, ktorej charakter sa postupne presúva od kolektívnej participácie k viac individuálnym formám.“(s.35)
Aplikáciu všetkých foriem práce s informáciami
pre mládež a garanciu ich dostupnosti vo všetkých
formátoch (tlačené i elektronické médiá) zdôrazňuje
aj Európska charta informácií pre mládež 7, ktorá bola
prijatá v novembri 2004 v Bratislave.
Významným rysom mediálne gramotného mladého
človeka je tiež schopnosť rozoznávať v mediálnych
posolstvách manipulatívne prvky, odhaľovať rodové
stereotypy, rasové predsudky, intoleranciu voči násilným
prejavom a podobne. Mediálna gramotnosť ich učí ako
sa vyrovnávať s informačným preťažením a neustále
rastúcou komercializáciou mediálneho prostredia.
V rámci európskej dimenzie rozvoja mediálnej
gramotnosti nemožno opomenúť ani dôležitý dokument
Parlamentného zhromaždenia Rady Európy4, ktoré už
pred ôsmimi rokmi prijalo nasledovné stanovisko:
„Mediálnu výchovu možno definovať ako praktické vyučovanie zacielené na budovanie mediálnej kompetencie, chápanej ako kritický a rozlišujúci postoj voči médiám s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných informácií. Umožňuje im to prístup k potrebným informáciám, ich analýzu a schopnosť identifikovať ekonomické, politické, sociálne a/alebo kultúrne záujmy, ktoré za nimi stoja.
Mediálna výchova učí jednotlivcov interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu a prípadne vyslovovať názory k ponuke
médií a ich výstupom. Mediálna výchova umožňuje ľuďom vykonávať
svoje právo slobody vyjadrovania a právo na informácie. Je prínosom nielen pre ich osobný rozvoj, ale posilňuje účasť a interaktivitu v spoločnosti.
V tomto zmysle ich pripravuje na demokratické občianstvo a politickú uvedomelosť.“
Čoraz väčšiu pozornosť mediálnemu
vzdelávaniu a mediálnej gramotnosti venuje
i Európska komisia, podľa ktorej je táto
kompetencia dôležitá pre správne porozumenie
spoločnosti, v ktorej žijeme, a umožňuje
občanom efektívnejšie participovať
na demokratickom živote.
Podľa Európskej charty mediálnej gramotnosti5 by mediálne gramotný človek mal byť
schopný:
ka
pit
ol
a 1
Ako vhodný príklad možno uviesť komunikáciu
v materinskom jazyku, ktorá zahŕňa „schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase.“ Ide aj „...o schopnosť rozlišovať a používať rôzne typy textov, vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie, používať pomôcky, formulovať a vyjadrovať svoje ústne a písomné argumenty presvedčivým spôsobom, primeraným danému kontextu.“
Podobne digitálna kompetencia je
charakteristická mnohými vedomosťami a zručnosťami,
ktoré sú bezpodmienečne nutné aj pre zvládnutie
mediálnej gramotnosti. Jej základné parametre
totiž tvorí „sebaisté a kritické používanie technológií informačnej spoločnosti na pracovné účely, vo voľnom čase a na komunikáciu. Je založená na základných zručnostiach v IKT: používanie počítača na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu.“
Mladí ľudia by mali nadobudnúť aj zručnosť
naučiť sa samostatne a efektívne učiť, čoho
základnou podmienkou je schopnosť vyhľadávania,
triedenia a spracovávania širokej škály informácií.
Veľká časť z nich je dostupná práve prostredníctvom
klasických, ale najmä interaktívnych médií. „Naučiť sa
učiť sa“ je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa,
organizovať si ho pomocou efektívneho manažmentu
času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách.
Zdrojom čoraz väčšieho objemu poznatkov o svete sú
práve médiá. Schopnosť efektívneho učenia preto
do veľkej miery závisí od využívania jednotlivých
05
Mediálna gramotnosť znamená vlastne rozšírenú
informačnú a komunikačnú zručnosť, ktorá
zároveň spôsobuje zmenu charakteru informácií
v spoločnosti. Nadobudnutie zručností s ňou spojených
posilňuje v ľuďoch kritické myslenie, ale zároveň
podporuje kreatívne schopnosti, v prostredí stále
sa rozširujúceho množstva mediálnych posolstiev
používajúcich obraz, slovo a zvuk. Práve z tohto
dôvodu možno mediálnu gramotnosť zaradiť medzi
najzákladnejšie životné zručnosti pre 21. storočie.
V tejto súvislosti je potrebné analyzovať, aké miesto
zaujíma tento druh gramotnosti v kontexte jednotlivých
kľúčových kompetencií. Pri objasnení tohto problému
je nevyhnutné spomenúť, že mediálna gramotnosť má
multidimenzionálny charakter. Vo vzťahu k štruktúre
a definícii jednotlivých kompetencií to znamená, že
vedomosti, zručnosti a postoje charakteristické pre
mediálnu gramotnosť možno identifikovať vo veľmi
širokom rámci kľúčových kompetencií.
Vyššie uvedenú premisu budeme ilustrovať
na referenčnom rámci kľúčových kompetencií, ktorý
prijal Európsky parlament a Rada 18. decembra 2006
(Odporúčanie č.2006/962/ES)8
Dokument podrobne špecifikuje nasledovných
osem kľúčových kompetencií:
1) Komunikácia v materinskom jazyku
2) Komunikácia v cudzích jazykoch
3) Kompetencie v oblasti matematiky, vedy a techniky
4) Digitálna kompetencia
5) Schopnosť naučiť sa učiť
6) Spoločenské a občianske kompetencie
7) Iniciatívnosť a podnikavosť
8) Kultúrne povedomie a vyjadrovanie
Jednotlivé prvky mediálnej gramotnosti sú
obsiahnuté vo väčšine vyššie uvedených kompetencií.
1.2 Mediálna gramotnosť v kontexte kľúčových kompetencií
ka
pit
ol
a 1
a expresívne pohľady jednotlivca s názormi ostatných
a určovať a uvedomovať si spoločenské a hospodárske
príležitosti v kultúrnych aktivitách.
Podobné súvislosti a spoločné styčné body medzi
kľúčovými kompetenciami a mediálnou gramotnosťou
nájdeme aj v ostatných medzinárodných dokumentoch
a legislatíve, ktoré s touto problematikou súvisia.
Vhodným príkladom môže byť prístup Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Európe (OECD). V roku 2001 publikovala dokument The Definition and Selection of Key Competencies9 rozlišujúci tri základné
kategórie kompetencií:
1) Interaktívne využívanie nástrojov2) Interakcia v rámci heterogénnych skupín3) Autonómne správanie
Každá z týchto kompetencií obsahuje viacero
podrobne štruktúrovaných podkategórií, vrátane
takzvaných indikátorov prejavu. Jedným z ústredných
posolstiev tohto materiálu je, že kľúčové kompetencie
nemožno vnímať autonómne, ale skôr ako vzájomne sa
ovplyvňujúce a prelínajúce fenomény uplatniteľné
v najrozličnejších kontextoch.
Tento multidimenzionálny prístup je
najvhodnejšie ilustrovať na základnej kategórii
kompetencií nazvanej Interaktívne využívanie
nástrojov. K najdôležitejším indikátorom, ktoré ju
charakterizujú, patria nasledovné:
� vedieť vyhľadávať, zatrieďovať a využívať informácie
z rôznych informačných prameňov,
� nachádzať súvislosti medzi informačnými zdrojmi,
� rozlišovať podstatné informácie od nepodstatných,
� používať informácie v nových kontextoch,
� kriticky myslieť a vyjadrovať svoj názor,
� vedieť formulovať otázky,
� vyberať si najvhodnejšie médiá, využívať ich ako
nástroj komunikácie, sebarealizácie a prostriedok
učenia sa,
� orientovať sa v širokej škále mediálnych produktov
a kriticky ich hodnotiť,
mediálnych technológií, schopnosti preferovať
v médiách informácie, ktoré sú pre učenie novým
impulzom či obohatením. Na druhej strane táto
spôsobilosť umožňuje mediálne gramotnému človeku
„filtrovať“ tie mediálne podnety, ktoré k procesu
efektívneho učenia sa vôbec neprispievajú, prípadne ho
i brzdia.
Veľmi široké zastúpenie majú zručnosti spojené
s mediálnou gramotnosťou aj v rámci spoločenských
a občianskych kompetencií. Občianska kompetencia
umožňuje jednotlivcom zúčastňovať sa na občianskom
živote založenom na znalosti spoločenských
a politických konceptov a štruktúr, ako i prijatí záväzku
aktívnej a demokratickej účasti. Reflexia a hľadanie
týchto súvislostí je veľmi efektívna a zasadená
do praktického kontextu práve prostredníctvom
mediálneho vzdelávania.
Základné zručnosti v rámci tejto kompetencie
navyše zahŕňajú „schopnosť konštruktívne komunikovať v rozličných prostrediach, byť tolerantný, vyjadrovať odlišné stanoviská a porozumieť im, vyjednávať so schopnosťou vytvárať dôveru a cítiť empatiu.“ Tieto ciele je možné
dosiahnuť práve prostredníctvom mediálnej výchovy,
ktorej dôležitou súčasťou je správne identifikovanie
a prekonávanie stereotypov prezentovaných v médiách.
Ide predovšetkým o rodové, etnické, rasové a ďalšie
predsudky, ktorých zjednodušená prezentácia
a stereotypné posudzovanie sú typické napríklad pre
televízne spravodajstvo, ale aj iné mediáne formáty.
V kontexte mediálnej gramotnosti zohráva
dôležitú úlohu tiež produkčná zložka – teda schopnosť
človeka samostatne vytvárať textové, obrazové či
zvukové informácie a sprostredkovávať ich ostatným
záujemcom. Tento aspekt sa naplno prejavuje v ôsmej
kompetencii nazvanej – kultúrne povedomie
a vyjadrovanie. Jej dôležitou súčasťou je „uvedomovanie si dôležitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení.“
Tieto zručnosti zahŕňajú tiež schopnosť spájať kreatívne
06
ka
pit
ol
a 1
� prijímať pozitívne mediálne podnety a odmietať tie,
ktoré nás ohrozujú.
Vyššie uvedené spôsobilosti sú veľmi typické pre
mediálnu gramotnosť, ale uplatnenie nachádzajú aj
širokej škále ďalších životných zručností potrebných pre
život globálnej spoločnosti.
Mediálnu gramotnosť preto treba vnímať
predovšetkým ako kritický a rozlišujúci postoj voči
médiám s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov,
schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných
informácií, interpretovať a vytvárať posolstvá,
vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu, ako aj
identifikovať ekonomické, politické, sociálne a ďalšie
záujmy, ktoré za nimi stoja.
07
Výskum mediálnej gramotnosti mladých
ľudí, ale ani dospelých členov populácie,
nemá v našich podmienkach takmer žiadnu
tradíciu. V uplynulých rokoch sa síce zrealizovalo
niekoľko výskumných projektov, ktoré čiastočne
túto problematiku pokrývali, avšak samostatný
výskum úrovne všeobecnej mediálnej gramotnosti
sa doteraz neuskutočnil. V nasledujúcom prehľade
uvádzame stručnú charakteristiku tých výskumných
úloh realizovaných v SR, ktoré svojím obsahovým
zameraním pokrývali aspoň niektoré aspekty mediálnej
gramotnosti. Pre orientáciu uvádzame aj základné
informácie o niektorých najčerstvejších zahraničných
výskumoch zaoberajúcich mediálnou gramotnosťou,
alebo niektorými jej aspektmi.
Digitálna gramotnosť na Slovensku (2007)10
Inštitút pre verejné otázky zverejnil výskumnú
správu Digitálna gramotnosť na Slovensku 2007. Výskum bol realizovaný prostredníctvom empirického
kvantitatívneho výskumu na výberovej vzorke
1 149 respondentov vo veku od 14 rokov až po občanov
dôchodkového veku. Je to už druhý zo série výstupov
projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý
mapuje od roku 2005 jeden z kľúčových predpokladov
úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť
a znalostnú ekonomiku.
Čitateľská gramotnosť (medzinárodný prieskum PIRLS)11
Medzinárodný prieskum PIRLS testuje žiakov
vo veku 15 rokov. Predmetom výskumu je aj čitateľská
gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť a používať také písomné a jazykové formy, ktoré spoločnosť vyžaduje a/alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca.“ Výskum používa literárne aj informačné
texty. PIRLS skúma tieto štyri čitateľské kompetencie:
a) porozumenie explicitne vyjadreným informáciám a ich vyhľadávanie, b) vyvodenie priamych záverov,
c) interpretácia a integrácia myšlienok a informácií, d) skúmanie a hodnotenie obsahu, jazyka a prvkov textu.
Čitateľská gramotnosť (medzinárodný prieskum PISA)12
Ide o prieskum OECD zameraný na prieskum
vedomostí žiakov v oblasti čitateľských kompetencií,
matematiky a prírodných vied. Čitateľská gramotnosť je
definovaná ako „porozumenie, používanie a uvažovanie o písomných textoch, aby jedinec dosiahol svoje ciele, rozšíril si vedomosti a potenciál a aby sa zúčastňoval života spoločnosti.“
PISA rozlišuje tieto tri čitateľské kompetencie:
a) získavanie informácií, b)interpretácia textov, c) uvažovanie a hodnotenie. Z výsledkov slovenskej časti
prieskumu vyplynulo, že žiaci majú skôr faktografické
a encyklopedické vedomosti, ako schopnosti z oblasti
interpretačných zručností.
Čitateľské a občianske kompetencie študentov13
Témou čitateľských kompetencií sa zaoberal
druhý blok otázok sociologického prieskumu s názvom
„Participácia študentov na samospráve stredných a vysokých škôl Slovenska“. Výskum kládol primeraný
dôraz aj na preskúmanie vedomostí a kompetencií
dôležitých pre občiansku a politickú participáciu
mladých ľudí.
Občianska gramotnosť 14
Medzinárodný výskum CIVED (Civic Education Study) skúmal úroveň občianskych vedomostí,
zručností a postojov u 14-ročných žiakov. Popri
faktografických vedomostiach sa zaoberal aj tým, ako
dokážu žiaci interpretovať dokumenty s občianskym
a politickým obsahom. Projekt CIVED vytvoril testovacie
nástroje, ktoré hodnotili päť občianskych kompetencií.
Jednou zo sledovaných kompetencií boli „interpretačné zručnosti v oblasti materiálov s občianskym a politickým obsahom“.
08
1.3 Súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti mladých ľudí
ka
pit
ol
a 1
produkty populárnej kultúry, média a nové technológie
v domácom prostredí. Výskumná vzorka: 1852 rodičov
a opatrovateľov detí. Kľúčovým zistením bolo, že
deti a mládež sú v kontakte s médiami a novými
technológiami prakticky od narodenia a zohrávajú v ich
životoch čoraz dôležitejšiu úlohu.
Médiá v živote mladých ľudí 19
Výskum Generation M - Media in the lives of 8-18 year-olds sa uskutočnil v USA v roku 2005.
Poskytuje údaje dokumentujúce charakteristiku
a trendy používania médií mladými ľuďmi. Dáta
boli získané v rámci rozsiahleho výskumu na vzorke
2032 respondentov vo veku od 8 do 18 rokov,
prostredníctvom anonymných dotazníkov zameraných
najmä na zvyklosti súvisiace s používaním médií.
Mladí ľudia a Internet 20
Britský výskum z roku 2004 sa zaoberal
skúsenosťami detí, mladých ľudí a ich rodičov
s používaním internetu a mobilných technológií.
Skúmal prostredia, v ktorých sa na internet pripájajú,
aké obsahy vyhľadávajú, zručnosti pri používaní
vyhľadávacích nástrojov, ako aj ich reakcie na
nevyžiadaný a škodlivý obsah.
EIAA Mediascope Europe 200721
Prieskum uskutočnila v októbri 2007 Európska
asociácia interaktívnej reklamy EIAA. Skupinu
respondentov tvorili mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov.
Na telefonickom prieskume sa zúčastnilo sedemtisíc
ľudí z Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Španielska,
Talianska, troch škandinávskych krajín, Belgicka
a Holandska.
09
ka
pit
ol
a 1
Charakteristika tejto kompetencie: interpretovať vyjadrenia s politickým obsahom, rozlíšiť medzi faktom a názorom, interpretovať krátky článok z novín a pod.
Mladý človek a televízne spravodajstvo15
Starší výskum z roku 2001 sa zaoberal vzťahom
stredoškolákov k obsahu televízneho spravodajstva.
Výskumnú vzorku tvorilo 875 študentov stredných
škôl. Cieľom bolo zmapovať frekvenciu využívania
jednotlivých elektronických spravodajských médií ako
zdrojov relevantných informácií o dianí na Slovensku
a vo svete.
Mládež a voľný čas 16
V septembri roku 1999 uskutočnila Rada mládeže
Slovenska spolu s Agentúrou sociálnych analýz ASA
sociologický prieskum o predstavách mladých ľudí
o trávení voľného času. Jedna časť výskumnej úlohu
sa zamerala aj na vzťah mladých ľudí k získavaniu
informácií prostredníctvom počítačov a internetu.
Bezpečný internet17
Respondentmi v rámci kvalitatívneho prieskumu
Eurobarometra boli deti vo vekovej kategórii 9 – 10
a 12 – 14 rokov zo všetkých členských štátov EÚ, ako aj
Nórska a Islandu. Oslovených bolo 28 340 respondentov
z 28 európskych krajín. Otázky boli veľmi podrobne
zamerané na to, ako používajú on-line technológie
a ako by reagovali na problémy a riziká, ktorým môžu
byť vystavení pri používaní internetu a mobilných
telefónov. Z výsledkov prieskumu je taktiež jasné, že EÚ
potrebuje proaktívne vzdelávanie v on-line médiách, ako aj informovať rodičov o možnostiach a rizikách nových médií.
Používanie produktov populárnej kultúry 18
Výskum Digital beginnings: Young children‘s use of popular culture, media and new technologies sa uskutočnil od septembra 2004 do júla 2005 vo
Veľkej Británii. Zaoberal sa tým, ako deti používajú
Vyskum Mladez a media – Medialna gramotnost mladych ludi na Slovensku
ka
pit
ol
a 2
prístup k informáciám z médií, analyzovať ich, podrobiť
ich hodnoteniu a byť schopný samostatne informácie
vytvárať. Uvedené štyri prvky tvoria zároveň podstatu
najdôležitejších kompetencií, ktoré by si mal mediálne
gramotný človek osvojiť. Z vyššie uvedených dôvodov sa
preto v našej výskumnej úlohe venujeme predovšetkým
zisťovaniu toho, aká je u mladých ľudí kvalitatívna úroveň
základných mediálnych kompetencií – teda schopnosť
vyhľadávať, analyzovať, kriticky hodnotiť a produkovať
informácie v rôznych formátoch.
Pri koncipovaní parametrov výskumnej úlohy sme
vychádzali z definície mediálnej gramotnosti, ktorá
patrí v odborných kruhoch k najrozšírenejším
a najviac citovaným. Ide o nasledovnú všeobecnú definíciu,
na ktorej sa v roku 1992 zhodli účastníci medzinárodnej
konferencie v americkom The Aspen Institute Wye Center:
„Mediálna gramotnosť je schopnosť prístupu,
analyzovania, hodnotenia a vytvárania informácií so špecifickými výstupmi a v rôznych formátoch.“ 22
V tejto formulácii sa rozlišujú štyri základné
parametre mediálnej gramotnosti: schopnosť získať
Mediálnu gramotnosť vnímame ako jednu z kľúčových
kompetencií, ktorá sa musí stať nevyhnutnou
výbavou pre život detí a mládeže v globálnej
spoločnosti. Tieto zručnosti sa najintenzívnejšie rozvíjajú
predovšetkým v období detstva a dospievania – zasahujú
pritom kognitívnu, emocionálnu i etickú dimenziu človeka.
10
[Výskum Mládež a médiá – Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku]
2.1 Parametre výskumnej úlohy
2.2 Ciele a hypotézy výskumu
Cieľmi výskumného projektu Mládež a médiá -
Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku
bolo predovšetkým:
1) Zmapovať koľko času mladí ľudia trávia sledovaním/
používaním jednotlivých druhov médií a aká je kvalita
ich „styku“ s médiami.
2) Preskúmať o aké typy mediálneho obsahu sa mládež
zaujíma, ako ich vníma a či dokáže z mediálnej
produkcie selektovať informácie, ktoré rozvíjajú jej
individuálne a skupinové potreby a záujmy.
3) Zistiť či mladí ľudia v rodinnom prostredí zdieľajú
pri používaní médií nejaké pravidlá, či o mediálnom
obsahu diskutujú s rovesníkmi, rodičmi, učiteľmi
a ďalšími skupinami osôb.
4) Objasniť či a akým spôsobom dospievajúca generácia
používa mediálne technológie na kreatívne vyjadrenie
a komunikovanie vlastných myšlienok, informácií
a názorov.
5) Preskúmať či mladí ľudia správne rozumejú tomu, prečo
sú jednotlivé mediálne obsahy vytvárané, či v nich
dokážu identifikovať prípadné manipulatívne prvky,
správne identifikovať významy jednotlivých posolstiev
a rozlíšiť názor od názorovo nezaťaženej informácie.
6) Preskúmať do akej miery sú mladí ľudia schopní
ka
pit
ol
a 2
11
2.3 Metodológia výskumu
2.4 Zber dát
rozlíšiť mediálne obsahy informačne takmer
bezcenné, od informácií, ktoré majú pre ich život
praktický význam.
Hypotézy, ktoré by mal výskum potvrdiť,
alebo vyvrátiť, sme sformulovali do nasledovných
problémových okruhov:
Hypotéza 1
Mladí ľudia majú a v plnej miere využívajú
neobyčajne široké možnosti, ktoré im mediálna
komunikácia prináša, na druhej strane sú však
relatívne slabo pripravení na zvládnutie informačného
„preťaženia“ a selektovania obsahov prispievajúcich k ich
individuálnemu rozvoju a plnohodnotnej participácii na
živote spoločnosti.
Hypotéza 2
Intenzita používania jednotlivých druhov médií sa
u mladých ľudí postupne presúva od „pasívnych“ foriem
(sledovanie TV, čítanie tlačených časopisov ap.)
k interaktívnym formám fungujúcim v prostredí
internetu (fenomén Web 2.0 – sociálne siete,
komunitné portály, zdieľanie obsahu ap.)
Hypotéza 3
Mladí ľudia majú vybudovanú istú mieru
prirodzenej odolnosti voči manipulatívnym prvkom
používaným v prostredí mediálnej komunikácie,
vzhľadom k absencii mediálneho vzdelávania však
v plnej miere nedokážu kriticky analyzovať techniky,
jazyk a konvencie používané v médiách a význam ich
posolstiev.
Výskumná technika: V rámci projektu sme využili
kvantitatívne empirické metódy výskumu –
kombináciu dotazníka a písomných testov a ich
obsahovú analýzu a vyhodnocovanie. Tieto podklady
boli vytvorené v prípravnej fáze výskumnej úlohy. Pre
každú z cieľových skupín boli vytvorené samostatné testy
a dotazníky. Veľká časť otázok a úloh je však zhodná
pre všetky tri cieľové skupiny. Dôvodom je najmä snaha
o to, aby boli výstupy z jednotlivých kategórií testov
a dotazníkov obsahovo kompatibilné a aby jednotlivé
zistenia bolo možné navzájom porovnávať. Takto zvolená
výskumná technika umožňuje získať informácie od
relatívneho veľkého počtu respondentov, v pomerne
krátkom čase a s vysokou výpovednou hodnotou.
Veľkosť a konštrukcia výskumnej vzorky:
Celkový počet respondentov bol 674, z toho
206 respondentov – vysokoškolských študentov,
188 respondentov z radov stredoškolákov
a 180 respondentov z radov starších žiakov základných
škôl (7. až 9.ročník). Sledované znaky: vek, pohlavie,
kraj, veľkosť trvalého bydliska, typ školy, navštevovaný
ročník. Výberové vzorky boli konštruované ako kvótne
podľa výberových znakov. Vzorky sú na sebe nezávislé.
Terénny zber dát uskutočnila Agentúra sociálnych analýz ASA, s.r.o., prostredníctvom siete
vyškolených anketárov metódou osobného
rozhovoru (štandardizovaný rozhovor školeného anketára
s respondentom), ktorý bol zaznamenávaný do dotazníka
a testu a následne elektronicky spracovaný do dátovej
matice. Zber dát sa uskutočnil v termíne od 22. 10.
do 6.11. 2007. Získané údaje sme následne spracovali
a ďalej analyzovali štandardnými štatistickými postupmi
a metódami prostredníctvom programu SPSS.
12
[Interpretácia výsledkov výskumu]Interpretacia vysledkov vyskumu
Ka
pit
ol
a 3
3.1 Prístup k médiám
Vychádzajúc zo základných parametrov, cieľov
a hypotéz výskumnej úlohy sme sa v prvej
časti zamerali na charakter a kvalitu prístupu
k informáciám z médií. V úvodnej fáze sme skúmali,
aká je dostupnosť jednotlivých médií v domácnostiach
mladých ľudí. Získané údaje (Graf 1) potvrdili náš
predpoklad, že penetrácia jednotlivých technológií
určených na sledovanie/používanie médií je na
Slovensku relatívne vysoká. Je zaujímavé, že
nadpolovičná väčšina domácností, v ktorých žijú
mladí ľudia, disponuje minimálne jednou „pasívnou“
mediálnou technológiou (napríklad televízny
a rozhlasový prijímač, DVD, CD a MP3 prehrávač ap).
Naopak, zastúpenie zariadení vyžadujúcich aktívny
prístup k ich používaniu (PC/notebook, videokamera,
fotoaparát ap.) nie je zatiaľ až na tak vysokej úrovni.
Osobitnú kategóriu tvoria mobilné telefóny, ktorých
výskyt v slovenských domácnostiach je mimoriadne
vysoký. Osobitne to platí pre domácnosti študentov
jednotlivých typov škôl, kde približne polovica
respondentov uviedla výskyt až štyroch telefónov
na domácnosť.
V takmer 60 % sledovaných domácností,
v ktorých žijú mladí ľudia, nájdeme až dva televízne
prijímače. Ešte výraznejší bol počet televízorov
v rodinách vysokoškolákov (78%). Približne polovica
mladých ľudí žijúcich v monitorovaných domácnostiach
má k dispozícii aspoň jeden osobný počítač, príp.
notebook. Ďalšími aktívnymi médiami na prípadnú
tvorbu vlastného obsahu (napr. videokamera) však
nedisponuje až 60 percent respondentov.
V rámci sledovania možností prístupu mladých
ľudí k technológiám sme zisťovali aj ich individuálne
vlastníctvo príp. používanie. Zistili sme, že 58 % žiakov
ZŠ a až 57 % stredoškolákov má vo svojej izbe televízor.
Viac ako polovica respondentov z radov študentov SŠ
uviedla, že majú v individuálnom vlastníctve, resp.
výlučnom používaní, osobný počítač, alebo notebook.
Veľmi zaujímavé výsledky priniesol prieskum
toho, ako často mladí ľudia sledujú jednotlivé médiá.
Ako ukazuje Graf 2, pre žiakov základných škôl je
najfrekventovanejšie sledovaným médiom televízia.
Jednu až dve hodiny denne sleduje jej vysielanie 36 %
respondentov a 33 % oslovených dokonca uviedlo, že pred
televízorom denne presedí tri až štyri hodiny. Obdobná
situácia je aj v kategórii stredoškolákov, z ktorých 35 %
trávi pred obrazovkou každý deň jednu až dve hodiny. So
stúpajúcim vekom respondentov však záujem o televízne
programy výrazne klesá a presúva sa smerom k internetu.
Hodinu až dve pred televízorom strávi už len 16 %
oslovených vysokoškolákov a 35 % respondentov dokonca
uviedlo, že televíziu zapína iba raz až dva krát týždenne.
Naopak, až 44 % vysokoškolákov používa internet denne,
hoci v rozličnom časovom rozpätí (počet respondentov
, ktorí strávia pri internete čas od 5 minút do 4 hodín).
Podobný trend možno pozorovať aj u stredoškolákov, kde
20 % oslovených strávi internetovými aktivitami každý
deň 3 a 4 hodiny a 18 % dokonca tvrdí, že tento čas u nich
dosahuje viac ako 4 hodiny denne.
Tieto zistenia korešpondujú s nedávnym
výskumom EIAA Mediascope Europe 2007, podľa ktorého
sa pre európsku mládež vo veku 16 až 24 rokov stal
internet prioritným médiom používaním častejšie ako
donedávna prevládajúce pasívne sledovanie televízie.
Zaujímavým zistením je, že so stúpajúcim vekom
mierne klesá i záujem mladých o počítačové hry. Pri
internetu v školskom prostredí. Napriek tomu, že na
Slovensku už zrejme nenájdeme žiadnu školu bez
prístupu do siete, jej plné využívanie sa v mnohých
z nich ešte príliš neudomácnilo. Školu ako miesto veľmi
častého používania internetu označilo len 13 až 20 %
oslovených respondentov. Indikuje to, že potenciál
využívanie internetu v rámci vyučovania na školách
zrejme ešte nie je naplno využitý.
V kategórii vysokoškolských študentov je internát
jedným z najfrekventovanejších miest pripojenia
na internet, pomerne nízke hodnoty dosiahlo
využívanie internetu v knižnici, ale i v internetovej
kaviarni a u priateľov a známych. Predpoklad, že
využívanie internetu stúpa úmerne s vekom, potvrdili
údaje o respondentoch, ktorí internet skoro vôbec
nepoužívajú. Takúto odpoveď si zvolili iba 6 %
vysokoškolákov, ale až 13 % starších žiakov ZŠ.
Niektoré zahraničné empirické výskumy
preukázali, že mladí ľudia veľmi často používajú médiá
ako kulisu pri vykonávaní iných aktivít (napríklad učenie
sa, komunikácia s priateľmi, rodičmi ap.). V rámci
nášho výskumu sme sa pokúsili zistiť podrobnosti
o simultánnom sledovaní/používaní médií (Graf 4).
Viacero druhov médií súčasne takmer vždy sleduje
18 % žiakov ZŠ, 21 % študentov SŠ a 25 % k
ap
ito
la
3
13
graf 1
televízor rádio DVD/video PC/notebook CD prehrávač MP3 prehrávač herná konz. videokamera fotoaparát mobil 1 2 3 4 5
% re
spon
dent
ov
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0 0,2 2,1
9,63,0 1,3
6,92,5 5,3
1,53,2 3,4 5,21,8 5,43,11,0 0,40,4 0,2
3,40,6
16,8
59,0
71,3
59,656,9
51,8
20,918,713,4
22,6
36,5
24,220,4
3,6
23,1
46,943,2
37,9
12,2
20,5
54,855,0
37,132,6
18,723,7
17,5 17,3
23,7
Dostupnosť médií v domácnostiach mladých ľudí
porovnávaní odpovedí sme zistili, že PC hry vôbec
nehrá iba 25 % žiakov ZŠ, 32 % stredoškolákov, ale až
55 % študentov VŠ. Stúpajúci záujem naopak možno
pozorovať pri rozhlase, ktorý jednu až dve hodiny denne
počúva 13 % žiakov ZŠ, 17 % študentov stredných škôl,
ale až 42 % vysokoškolákov.
Prekvapujúce zistenie prinieslo zisťovanie záujmu
mladých ľudí o printové médiá, ktoré dosť kontrastuje
so všeobecne prevládajúcim názorom o nezáujme
mládeže o tlač. Až 36 % žiakov ZŠ a 42 % oslovených
stredoškolákov tvrdí, že si denne prezrie noviny,
prípadne časopisy (ZŠ – 36 %, SŠ – 38 %). S týmto
zistením dosť kontrastujú odpovede vysokoškolákov,
z ktorých približne 40 % si noviny prečíta iba 3- až 4-krát
do týždňa. Vysvetľujeme si to tým, že v rámci prieskumu
sme nerozlišovali čítanie novín/časopisov v klasickej
tlačenej podobe a ich verzií umiestnených na internete.
Niektorí z respondentov preto zrejme zaradili čítanie
internetových verzií periodík do kategórie internet.
Ako dokumentujú získané údaje (Graf 3), mladí
ľudia najčastejšie používajú internet v domácom
prostredí. Tento typ prístupu ako najfrekventovanejší
označili stredoškoláci (56 %) a vysokoškoláci (45 %).
Z hľadiska priestorovej dostupnosti internetového
pripojenia sú relatívne prekvapujúce údaje o používaní
ka
pit
ol
a 3
14
vysokoškolákov. Zhruba tretina opýtaných tak robí iba
zriedkavo a v priemere 14 % mladých ľudí tvrdí, že nikdy
nesleduje príp. nepoužíva viacero médií zároveň.
Jedným z dôležitých parametrov vypovedajúcich
o možnostiach a kvalite prístupu detí a mládeže
k médiám, je regulácia ich používania zo strany rodičov.
Respondentom sme preto položili otázku, či im rodičia
stanovujú nejaké pravidlá týkajúce sa používania médií.
Polovica žiakov ZŠ a viac ako 70 percent stredoškolákov
tvrdí, že jednotlivé médiá môže využívať bez akejkoľvek
kontroly a obmedzení. Približne 21 percentám starších
žiakov ZŠ a 17 % stredoškolákov rodičia regulujú čas
strávený s médiami, ale o sledovaný/používaný obsah
sa nezaujímajú. Takmer 30 percent žiakov ZŠ a iba 9 %
študentov SŠ uviedlo, že sa ich rodičia zaujímajú o čas,
ale i obsah programov, ktoré sledujú.
Okrem povahy a rozsahu regulácie sme sledovali
aj o to, ktoré z médií rodičia svojim deťom najviac
obmedzujú stanovovaním nejakých pravidiel. Na
prvej priečke médií s najčastejším, príp. častým
obmedzením sa umiestnilo hranie hier na PC/konzole
a tesne za ním používanie internetu a mobilu. Na
úplne minimálnej úrovni je stanovovanie pravidiel
týkajúcich sa sledovania televízie a videa, kde len
približne 20 % oslovených priznalo výskyt obmedzení,
aj to len zriedkavých. Najmenej regulovanou oblasťou je
počúvanie hudby.
Tieto zistenia plne korešpondujú s výsledkami
celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer – Illegal and
Harmful Content on the Internet , ktorý sa uskutočnil
v roku 2004 na vzorke 28 340 respondentov. V priemere
45 % respondentov z krajín EÚ – 25 uvádza, že vo svojej
rodine s dospievajúcimi členmi používa nejaké pravidlá
súvisiace s používaním internetu a televízie. Približne
32 % udáva obmedzenia týkajúce sa mobilov a 27 %
počítačových hier. V rámci tohto rozsiahleho prieskumu
bol zostavený aj rebríček krajín podľa miery rodičovskej
regulácie médií. Na prvých priečkach sa umiestnili
Fínsko a Švédsko (61 %). Slovensko sa spomedzi
25 monitorovaných krajín zaradilo na 17. miesto
s mierou regulácie na úrovni 36 %. Tieto čísla sa veľmi
približujú aj výsledkom nášho výskumu prezentovaných
v súbore (Graf 5 a 6).
Pre vytvorenie plastickejšieho obrazu o tejto
problematike sme s otázkou o rodičovskej regulácii
médií oslovili aj vysokoškolákov. Tých sa síce
Kto najčastejšie používa internet?
doma v škole u priateľov/príbuzných v internetovej kaviarni v knižnici na inom mieste internet väčšinou (napr. internát) nepoužívam žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci
% re
spon
dent
ov
60,0
55,0
50,0
45,0
40,0
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,01,7
graf 3
5,25,5
4,11,2
4,54,1
1,92,8
5,1
29,6
13,113,011,2
20,1
56,3
42,5
45,2
4,32,3
7,8 5,9
ka
pit
ol
a 3
15
graf 2
Používanie médií (vysokoškoláci)
televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče
televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče
televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče denne 5 - 10 min. denne 30 - 60 min. denne 1 - 2 hodiny denne 3 - 4 hodiny denne 4 a viac hodín 3- až 4-krát za týždeň 1- až 2-krát za týždeň vôbec nie
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
% re
spon
dent
ov
40,0
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,0
45,0
40,0
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,0
60,0
55,0
50,0
45,0
40,0
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,0
24,4
20,0
13,311,7 10,6
14,4
18,317,8
26,7
11,7
36,1
34,8
32,8
15,7
16,7
10,8
2,2
9,4
8,3
1,7
1,7
0,6
0,6
0,6
4,4
6,1
6,1
5,6
8,3
4,42,2
1,0 1,5
6,0
3,0
8,5
3,4
5,97,4 6,4
4,4
Používanie médií (žiaci ZŠ)
Používanie médií (stredoškoláci)
14,412,8
10,0
30,6
10,0
19,5
13,013,5
31,9
42,2
11,413,5
19,5
38,0
16,319,0
10,9 10,2
25,1
18,2
13,9
10,9
19,6 20,1
17,9
12,512,0
16,8
10,5
14,714,7
22,3
12,0
17,415,8
21,218,5
21,4
11,2
17,6
11,8
34,8
14,5
26,8
12,8 12,310,6
36,1
17,2
10,6
23,3
35,6
11,1
15,6
26,1
15,0
20,0
13,3
25,0
3,82,7
9,2
5,4
0,5 0,5
7,04,9
1,6 1,6
7,6 8,6 8,6
6,4
9,1
6,54,5
6,0
8,2
3,84,9
7,65,4
2,21,11,6
0,5
5,0
8,49,5
3,9
0,61,7
6,7
4,4
7,28,3
6,7
3,5
7,8
3,5
8,09,4
2,5
12,710,8
45,6
15,017,0
27,7 27,7
23,3
30,4
42,3
12,410,511,9
5,0
2,4
7,35,3 3,9
5,0 6,1
2,2
10,0
3,01,00,5
4,5
8,9
5,95,8
2,93,9
2,9 1,9
9,77,8
5,3
3,43,9
25,0
37,8
10,013,8
62,1
54,9
29,6
40,3
naozaj používa. Ďalších 15 % respondentov využíva
autoreguláciu času, ktorý
sledovaním/používaním
médií strávia. Pravidlá
v súvislosti s časom
i obsahom aplikuje
necelých 6 %
opýtaných. ka
pit
ol
a 3
16
obmedzenia zo strany rodičov už väčšinou príliš
netýkajú, avšak nás zaujímal ich názor na to, či by
rodičia takéto pravidlá mali používať. Vysokoškoláci
za najdôležitejšie považujú stanovovanie pravidiel
v súvislosti s používaním internetu (36 %) a hraním
počítačových hier (14 %). Získané výsledky (Graf 7
a 8) vypovedajú o vyššom stupni zrelosti tejto skupiny
mladých ľudí, nakoľko charakter pravidiel a obmedzení
je podobný ako používajú skutoční rodičia starších
žiakov ZŠ a stredoškolákov.
Pre vytvorenie zdravého vzťahu k stále
silnejúcemu mediálnemu toku je dôležité, aby človek
dokázal z vlastnej vôle filtrovať informácie a vyberať si
len tie, ktoré ho naozaj zaujímajú a zároveň môžu
prispieť k jeho osobnému rozvoju, lepšej
informovanosti, začleneniu do skupiny a pod.
Vysokoškolákov sme sa preto spýtali, či majú nejaké
vlastné pravidlá týkajúce sa používania médií.
K takýmto „osobným“ pravidlám možno zaradiť rôzne
predsavzatia typu: budem si korigovať čas strávený
pred televízorom či pri internete, snažím sa vyhýbať
bulvárnym novinám, tento typ relácií mi vyhovuje
a preto ich sledujem pravidelne ap. Zaujímavým
zistením je, že viac ako tretina vysokoškolákov
takéto pravidlá týkajúce sa mediálneho obsahu
Simultánne sledovanie/používanie médií
Regulácia používania médií zo strany rodičov -
charakter obmedzení
takmer vždy pomerne často zriedkavo nikdy žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci
môžem používať bez akýchkoľvek obmedzení a kontroly
rodičia kontrolujú čas, ale nie obsah, ktorý sledujem/používam
rodičia stanovujú čas, ale zaujímajú sa aj o sledovaný/používaný obsah
% re
spon
dent
ov
% re
spon
dent
ov
45,0
40,0
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,0
80
70
60
50
40
30
20
10
01,7
1,7
graf 4 graf 5
25,3
20,6
74,6
17,7
50,0
24,6
21,1
30,0
16,6
32,3
41,1
32,2
8,8
28,9
33,9
16,6 17,2
8,6
Používate/sledujete viacero druhov médií súčasne (napr. sledujete televíziu, zároveň chatujete alebo popri tom hráte počítačovú hru)?
Stanovujú vám rodičia nejaké pravidlá týkajúce sa používania jednotlivých médií (napr. TV, internet, hry a p.)?
žiaci ZŠ
stredo-školáci
17
ka
pit
ol
a 3
Používanie ktorého z médií vám rodičia obmedzujú stanovením nejakých pravidiel?
Používanie ktorého z médií vám rodičia obmedzujú stanovením nejakých pravidiel?
graf 6
sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) 2 3 4 5
sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) žiadne obmedzenia zriedkavé obmedzenia občasné obmedzenia časté obmedzenia najčastejšie obmedzenia
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
6,7
1,1
3,7
1,1
3,0
7,8
8,3
0,5
5,6
6,4
12,8
3,4
1,1
2,8
1,6
3,5
2,7
2,3
1,1
6,1
1,6
3,9
1,6
51,4
71,1
78,2
78,1
10,1
60,4
79,9
20,1
7,8
12,8
3,4
47,6
63,8
22,0
15,4
12,8
13,8
11,0
5,9
39,9
59,9
21,4
19,8
17,9
10,2
12,5
9,6
56,1
76,8
27,5
14,1
10,5
5,4
25,1
20,3
13,4
5,3
Regulácia používania médií zo strany rodičov - regulované médiá (žiaci ZŠ)
Regulácia používania médií zo strany rodičov - regulované médiá (stredoškoláci)
ka
pit
ol
a 3
18
% re
spon
dent
ov
45,0
40,0
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,0
Áno, takéto pravidlá používam a považujem
ich za dôležité
Áno, takéto pravidlá používam, ale týkajú sa iba obsahu, ktorý sledujem/používam
Áno, takéto pravidlá používam, ale týkajú sa
iba regulovania času
Médiá používam bez akýchkoľvek pravidiel
a obmedzení
5,9
34,0
14,8
45,3
Máte nejaké vlastné pravidlá týkajúce sa používania médií (napr. odmietam sledovať niektoré typy TV relácií, čítam len bulvárne noviny, regulujem si čas strávený na internete a pod.)?graf 8
graf 7
sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) žiadne obmedzenia zriedkavé obmedzenia občasné obmedzenia časté obmedzenia najčastejšie obmedzenia
% re
spon
dent
ov40,0
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,0
36,4
23,4
3,7
14,1
25,6
40,3
3,4 3,9
26,7
11,2
26,5
5,8
1,9
27,2
9,3
18,7
44,9
2,4
9,7
15
36,4
7,8
15,5
35
27,7
2,4
20,9
38,8
28,2
37,9
Myslíte si, že by rodičia mali svojim deťom stanovovať nejaké pravidlá alebo obmedzenia týkajúce sa jednotlivých druhov médií (odpovede vysokoškolákov)?
ka
pit
ol
a 3
19
jedným z dôležitých ukazovateľov
charakterizujúcich mediálne gramotného človeka
je tiež záujem a schopnosť diskusie o rôznych
mediálnych obsahoch. Mladí ľudia sú denne vystavení
obrovskému množstvo obrazov, slov a zvukov, z ktorých
veľká väčšina prichádza práve z médií. Schopnosť
určitej reflexie videného, čítaného a počutého preto
pomerne mnoho vypovedá o tom, či je jednotlivec len
pasívnym konzumentom, alebo sa nad mediálnymi
posolstvami aspoň trocha zamýšľa a dokáže tieto
myšlienky zdieľať s inými ľuďmi.
Respondentom zo všetkých troch typov škôl
sme preto položili otázku, či a s kým sa zhovárajú
o mediálnom obsahu. Dospeli sme pritom k vcelku
zaujímavým zisteniam. Približne 70 % stredoškolákov
i žiakov ZŠ uvádza, že s rodičmi najčastejšie diskutuje
o televíznych programoch. V prípade ostatných médií
je percento zdieľania videného/čítaného/počutého
obsahu podstatne nižšie. Najmenej sa mladí s rodičmi
bavia o hudbe a rozhlasovom vysielaní. Táto skupina
médií sa spolu s internetom umiestňuje naopak
na popredných miestach rozhovorov s priateľmi,
súrodencami a spolužiakmi.
Za zmienku stojí postoj vysokoškolákov,
z ktorých až 86 percent uviedlo, že s rovesníkmi sa
zhovára práve na tému internet.
Za veľmi závažné považujeme zistenia týkajúce sa
zdieľania mediálneho obsahu s pedagógmi. Viac ako
60 % žiakov ZŠ uviedlo, že sa v školskom prostredí vôbec
nezhovárajú o nimi najsledovanejšom médiu – televízii.
Podobne sú na tom sú stredoškoláci, z ktorých si na
občasnú diskusiu s učiteľmi o televíznych programoch
spomenulo viac ako 40 percent respondentov. Je
zarážajúce, že podobne nízky percentuálny podiel sa
týka aj obsahu internetu, hoci väčšina študentov má
možnosť v škole absolvovať hodiny informatiky. Ako
vyplýva z našej analýzy učebných osnov informatiky
na rôznych typoch škôl, nie je práca s on-line
informáciami vonkoncom ich prioritným zameraním.
Schopnosť vyhľadávať a pracovať s informáciami
z najrôznejších zdrojov a formátov, dokázať ich triediť,
hodnotiť a spracovať je pritom jednou z najdôležitejších
kľúčových kompetencií, ktoré by si mali mladí ľudia
osvojiť.
Zistenia uvedené v Grafe 9 plne podporujú
opodstatnenosť a potrebu zavedenie prvkov mediálnej
výchovy do osnov našich škôl. Vzhľadom na rastúci
vplyv mediálnej komunikácie na všetky zložky života
mladých ľudí je alarmujúce, ak viac ako polovica
respondentov nášho výskumu uvádza, že o žiadnom
z médií s učiteľmi v škole vôbec nediskutuje. Tento stav
je dlhodobo neudržateľný nielen kvôli tomu, že mládež
trávi s médiami čoraz viac času, ale aj z bezpečnostného
hľadiska. Aj podľa viacerých dokumentov Európskej
únie (napr. iniciatíva Safer Internet) majú mladí ľudia
právo získať v školskom prostredí dostatok relevantných
informácií o nástrahách a nebezpečenstvách
spojených s používaním internetu, naučiť sa používať
jednotlivé služby bezpečne a získať dostatok zručností
na eliminovanie prípadných rizík. V tejto oblasti
musí zohrávať dôležitú funkciu práve škola a v nej
prebiehajúce neformálne diskusie na túto tému.
3.2 Výber a analyzovanie mediálneho obsahu
ka
pit
ol
a 3
20
graf 9
televízia rádio internet časopisy/noviny hudba rodičia/blízki príbuzní priatelia/súrodenci/spolužiaci učitelia iná dospelá osoba (vedúci záujmového krúžku, tréner...)
% re
spon
dent
ov80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
33,3
6,1
32,8
20,0 18,3
75,0
12,8
32,8 32,8
20,0
62,8
21,1
52,8
30,6
50,0
38,9
4,4
30
24,4
10,6
Zdieľanie/diskusia o mediálnom obsahu (žiaci ZŠ)
televízia rádio internet časopisy/noviny hudba
televízia rádio internet časopisy/noviny hudba
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
45,7
6,3
7,4
1,9
26,6
18,0
18,6
6,3
17,0
9,2
73,4
68,0
11,2
16,5
24,5
10,2
31,4
25,7
13,3
3,9
45,7
25,7
15,4
37,4
53,7
86,4
20,7
30,1
52,1
60,7
43,1
8,3
5,9
1,9
34,0
23,8
27,1
4,4
9,0
1,0
Zdieľanie/diskusia o mediálnom obsahu (stredoškoláci)
Zdieľanie/diskusia o mediálnom obsahu (vysokoškoláci)
Zhovárate sa o reláciách alebo inom obsahu, ktorý ste videli/čítali/počuli v médiách s niektorou s nasledovných osôb?
Zhovárate sa o reláciách alebo inom obsahu, ktorý ste videli/čítali/počuli v médiách s niektorou s nasledovných osôb?
Zhovárate sa o reláciách alebo inom obsahu, ktorý ste videli/čítali/počuli v médiách s niektorou s nasledovných osôb?
Autori nedávneho britského výskumu UK Children Go Online26 označujú súčasných mladých ľudí žijúcich
v globálnej spoločnosti výrazom „internetová
generácia“, prípadne „on-line generácia“. Výskumná
správa prináša informácie o nestále rastúcom význame
tohto fenoménu a potvrdzuje predpoklad, že internet sa
stáva najdôležitejším médiom pre čoraz väčšiu skupinu
detí a mladých ľudí.
V rámci nášho prieskumu mediálnej gramotnosti
sme sa preto respondentov spýtali, ktoré z médií
považujú za najdôležitejší zdroj informácií (Graf 10).
Na prvej priečke sa s pomerne vysokým náskokom
umiestnil práve internet, ktorý je prioritou pre
45 až 48 % žiakov ZŠ a SŠ. Absolútnym víťazom je toto
médium i v kategórii vysokoškolákov (78 %). Až druhým
najdôležitejším informačným zdrojom sa stala televízia,
ktorej dôležitosť ako relevantného zdroja informácií však
klesá úmerne so stúpajúcim vekom respondentov.
Za informačne najdôležitejšie médium ju označilo
41 % žiakov ZŠ a iba okolo 33 % stredoškolákov a 35 %
vysokoškolákov. Z ostatných médií stoja za pozornosť
ešte noviny a časopisy, ktoré za veľmi dôležitý, príp.
pomerne dôležitý informačný zdroj označili najmä vekovo
starší respondenti (vysokoškoláci – 43 %).
Mimoriadnu dôležitosť on-line prostredia
v živote mladých ľudí potvrdili i odpovede na otázku,
v ktorej sme sa zaujímali, ktoré z médií považujú za
najdôležitejší zdroj študijných informácií. Viac ako dve
tretiny respondentov opäť preferovali vyhľadávacie
nástroje na internete. Ako vidno z porovnania
Grafov 11 tieto výsledky sa pritom týkajú všetkých
sledovaných vekových kategórií mládeže. Opäť pritom
môžeme pozorovať zreteľný trend nárastu záujmu
o internet v súvislosti s rastúcim vekom opýtaných.
21
ka
pit
ol
a 3
graf 10
graf 11
televízia rádio internet noviny časopisy iné žiadne žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci
žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci
noviny a časopisy televízia/rozhlas vyhľadávacie nástroje na internete
chat, ICQ, Skype a podobné služby
iné médiá
% re
spon
dent
ov
% re
spon
dent
ov
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
41,1
12,8
24,4
13,7
44,4
71,1
19,1
6,7
13,5
21,0
33,0
10,1
19,7
11,7
47,3
74,5
15,4
13,8
16,0
17,0
18,9
25,6
16,7 16,4
35,5
46,5
45,5
55,4
77,7
82,4
7,9
9,2
43,3
35,7
14,0
29,4
Médiá ako zdroj informácií
Médiá ako zdroj študijných informácií
Ktoré z médií je pre vás najdôležitejším zdrojom informácií?
Predstavte si, že potrebujete získať nejaké informácie k vypracovaniu školskej práce aloebo úlohy. V ktorom z médií by ste ich hľadali?
22
Samotný fakt, že mladí ľudia strávia on-line čoraz
viac času a zároveň považujú internet za najdôležitejší
zdroj informácií, však pomerne málo vypovedá o ich
konkrétnych aktivitách v prostredí celosvetovej siete.
Z tohto dôvodu sme sa zaujímali, z akých dôvodov sa
mládež najčastejšie pripája na internet. Ako názorne
ukazuj Graf 12, ich najfrekventovanejšie aktivity
priamo súvisia s komunikáciou. Chatovanie, diskusné
fóra, e-mail a ďalšie služby najviac vyhľadáva viac ako
40 percent respondentov z radov žiakov ZŠ
a stredoškolákov. Približne tretina z nich vyhľadáva
informácie týkajúce sa osobných záľub priamo
nesúvisiacich so štúdiom. V tejto skupine je pomerne
frekventované je aj sťahovanie softvéru, hudby,
obrázkov, filmov a pod.
Značne odlišný je obraz o internetových aktivitách
vysokoškolákov. V tejto skupine jednoznačne zvíťazilo
vyhľadávanie informácií potrebných pre štúdium,
ktoré najviac preferuje 67 % respondentov. Chatovacie
služby, diskusné fóra a podobné komunikačné nástroje
ako najčastejší dôvod označilo iba 14 % a ako častý 34 % vysokoškolákov.
Za zmienku stoja aj získané údaje o záujme
mladých ľudí individuálne publikovať na webe vlastné
textové, zvukové, alebo obrazové súbory. Hoci možností
na takýto spôsob komunikovania vlastných názorov
a prezentáciu vlastnej kreativity je v prostredí internetu
neúrekom, na Slovensku ešte nie je ich využívanie príliš
frekventované. Spomedzi našich respondentov všetkých
vekových skupín takéto možnosti komunikácie využíva v
priemere len necelých 10 percent z nich.
Televízia je popri internete pre mladých ľudí
najdôležitejším médiom a jej stále veľmi významný
vplyv na túto skupinu percipientov potvrdili i naše
predchádzajúce zistenia. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli
bližšie pozrieť na to, aké typy programov si mládež
najčastejšie vyberá. Respondentom sme predlžili pomerne
obsiahly zoznam rôznych televíznych formátov zahŕňajúci
relácie spravodajského, zábavného i vzdelávacieho, resp.
náučného charakteru. Ako vidno z Grafu 13 najžiadanejším
typom televízneho programu sú jednoznačne filmy, ktoré
veľmi zaujímajú 65 % žiakov ZŠ, 41 % stredoškolákov
a 68 % vysokoškolákov. Podobne sa u mladých tešia
pomerne veľkej obľube aj televízne seriály.
graf 12 Z akých dôvodov sa najčastejšie pripájate na internet?
% re
spon
dent
ov
hľadám informácie potrebné pre
štúdium
hľadám informácie a podklady, týkajúce
sa mojich záľub a aktivít nesúvisiacich
priamo so štúdiom
chatovanie, diskusné fóra
a pod.
nevyhľadávam informácie.
surfujem len pre zábavu
sťahujem softvér, hudbu, filmy,
obrázky a pod.
vytváram alebo spravujem webovú
stránku, publikujem na webe textové, zvukové alebo obrazové súbory
a pod.
pripájam sa z iných dôvodov
internet nepoužívam
žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
23,9
34,5
46,9
29,7
8,2 8,2
19,4
30,9
44,1 43,1
32,3
18,522,4
10,8 11,014,6
67,0
43,3
13,9
7,16,53,6 6,2 7,4
ka
pit
ol
a 3
23
graf 13
Záujem o televízne programy/relácie (stredoškoláci)
Záujem o televízne programy/relácie (žiaci ZŠ)
ka
pit
ol
a 3
% re
spon
dent
ov
dom. spravo-dajstvo
zahr. spravo-dajstvo
špor-tové
správy
počasie dis-kusné relácie
doku-ment
progr. o kultúre
vedom. súťaže
vzdel. progra-
my
relácie o mod. hudbe
reality show
relácie o celeb-ritách
záb. progra-my/talk
roz-právky
teleno-vely
tel. seriály
filmy rekla-ma
veľmi ma zaujíma skôr ma zaujíma občas ma zaujíma skôr ma nezaujíma vôbec ma nezaujíma
100,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
16
16,5
31,9
17
18,6
14,4
20,2
35,1
18,1
12,2
23,9
18,1
22,3
18,1
17,6
10,1
22,9
29,8
23,9
13,3
38,8
21,8
21,3
10,1
8
13,8
20,2
24,5
22,9
18,6
29,3
27,7
19,1
14,9
9
12,8
26,1
32,4
17,6
11,2
11,7
28,2
35,6
11,2
13,3
12,2
12,2
17,6
23,4
34,6
29,8
20,7
16,5
21,3
11,7
31,4
20,7
23,4
15,4
9
19,1
21,3
29,3
17,6
12,8
25,5
20,2
21,8
14,9
17,6
44,7
16,5
16
10,1
12,8
17
16,5
26,1
20,2
20,2
10,1
5,9
16,5
26,1
41,5
60,9
16,8
6
6,5
9,8
% re
spon
dent
ov
dom. spravo-dajstvo
zahr. spravo-dajstvo
špor-tové
správy
počasie dis-kusné relácie
doku-ment
progr. o kultúre
vedom. súťaže
vzdel. progra-
my
relácie o mod. hudbe
reality show
relácie o celeb-ritách
záb. progra-my/talk
roz-právky
teleno-vely
tel. seriály
filmy rekla-ma
veľmi ma zaujíma skôr ma zaujíma občas ma zaujíma skôr ma nezaujíma vôbec ma nezaujíma
100,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
20,1
24,6
32,4
14
8,9
22,5
23,6
32
12,4
9,6
21,1
21,7
19,4
11,7
26,1
15
26,1
26,7
21,1
11,1
50,6
19,4
18,3
5,66,1
20
24,4
31,1
12,2
12,2
38,9
24,4
20,6
9,4
6,7
11,1
16,1
30,6
27,2
15
17,8
21,7
30
18,3
12,2
10
7,2
14,4
20,6
47,8
18,1
15,8
14,7
26,6
24,9
18,1
15,3
24,9
22
19,8
13,6
14,1
25,4
24,9
22
31,7
15,6
15,6
15,6
21,7
39,7
15,1
6,1
15,6
23,5
12,8
14,5
15,6
23,5
33,5
6,73,95
19,4
65
55,4
13
11,9
10,7
9
24
Podľa očakávaní sú popri filmovej produkcii veľmi
preferované relácie o modernej hudbe, ktoré stoja
v popredí záujmu 48 % žiakov ZŠ a 35 % študentov SŠ.
Záujem o hitparády a podobné typy hudobných programov
však s rastúcim vekom respondentov klesá. V skupine
vysokoškolákov až 22 % uviedlo , že sa o ne nezaujíma
vôbec, príp. sa skôr nezaujíma (34 %). Relácie o modernej
hudbe veľmi zaujímajú iba 8 % opýtaných študentov VŠ.
Z ostatných televíznych formátov sa relatívne
veľmi nízkemu záujmu tešia vzdelávacie programy, ako
i programy o kultúre a umení.
Toto zistenie však nemá
príliš vysokú výpovednú
% re
spon
dent
ov
dom. spravo-dajstvo
zahr. spravo-dajstvo
špor-tové
správy
počasie dis-kusné relácie
doku-ment
progr. o kultúre
vedom. súťaže
vzdel. progra-
my
relácie o mod. hudbe
reality show
relácie o celeb-ritách
záb. progra-my/talk
roz-právky
teleno-vely
tel. seriály
filmy rekla-ma
veľmi ma zaujíma skôr ma zaujíma občas ma zaujíma skôr ma nezaujíma vôbec ma nezaujíma
100,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0 5,3
16
26,2
38,8
13,6
4,4
17
34,5
35
9,2
11,2
17
27,7
25,2
18,9
3,9
8,7
34,5
34,5
18,4
9,8
18,6
36,8
26,5
8,3
5,3
11,7
26,2
35
21,8
15
28,2
24,3
18,4
14,1
7,8
34
22,8
18,9
16,5
7,3
39
25,4
17,1
11,2
22
33,7
24,9
11,2
8,3
18,4
8,7
21,4
24,8
26,7
17,5
13,1
23,3
18
28,2
16,5
10,7
20,4
23,3
29,1
13,1
29,6
39,3
11,2
6,8
23
16,7
19,6
23
17,6
9,2
16
25,7
23,3
25,7
2,45,8
9,2
14,6
68
32,2
26,2
32,2
7,12,2
graf 13 Záujem o televízne programy/relácie (žiaci ZŠ)
hodnotu, nakoľko ponuka tohto druhu programov je
na Slovensku na úplne minimálnej úrovni, nielen
v komerčných, ale vo verejnoprávnej televízii.
V prípade televízneho spravodajstva
respondenti všetkých vekových kategórii najčastejšie
odpovedali, že tento formát ich občas zaujíma.
Domáce i zahraničné spravodajstvo si teda občas
pozrú, ale k ich najobľúbenejším reláciám určite
nepatrí. Zo spravodajských televíznych žánrov je na
tom o trochu lepšie šport, o ktorý sa veľmi zaujíma
v priemere asi 20 % oslovených mladých ľudí.
Zaujímavé je, že v rebríčku najneobľúbenejších
programov sa na prvom mieste umiestnila reklama
– vôbec sa o ňu nezaujíma 55 % žiakov ZŠ, 60,9 %
stredoškolákov a 32 % vysokoškolákov. Tento výsledok
však určite nie dôkazom toho, že by reklama nemala
na mladých ľudí vplyv, prípadne že by boli voči jej
vplyvu a manipulatívnym praktikám odolný.
Ako dokazujú ďalšie výsledky nášho výskumu, skôr
opak je pravdou – správne rozlíšenie komunikačného
zámeru a účelu reklamného posolstva je dôležitou
súčasťou najelementárnejšej úrovne mediálnej
gramotnosti.
ka
pit
ol
a 3
Správne porozumenie celému kontextu
a sofistovaným spôsobom, akými médiá pôsobia
na cieľové publikum, je pomerne náročnou úlohou,
ktorá nie je v plnej miere uskutočniteľná bez náležitej
prípravy. Vzhľadom k tomu, že mediálna výchova, ani iné
podobné iniciatívy zamerané na správne porozumenie
médiám, na Slovensku nemajú žiadnu tradíciu, zamerali
sme sa v rámci našej výskumnej úlohy na úplne
najelementárnejšiu úroveň mediálnej gramotnosti.
Jej obsahom sú predovšetkým nasledovné atribúty27
schopnosti analyzovať médiami ponúkané informácie:
� vedieť posúdiť ich vierohodnosť,
� vyhodnotiť predpokladaný komunikačný zámer
autora informácie,
� schopnosť základnej orientácie v ponuke mediálnych
obsahov,
� schopnosť výberu najvhodnejšieho média, ako
prostriedku k naplneniu diferencovaných potrieb – od
získavania informácií cez vzdelávanie až po naplnenie
voľného času.
Na niektoré otázky súvisiace so základnou
úrovňou mediálnej gramotnosti sme zodpovedali v prvej
časti našej výskumnej úlohy. V druhej sekcii si budeme
viac všímať, či mladí ľudia správne chápu povahu
informácii ponúkaných médiami, či vedia identifikovať
kontext v ktorom vznikajú, rozlíšiť informačnú hodnotu
rozličných správ, orientovať sa jednotlivých typoch
mediálneho obsahu a pod.
Mladým ľuďom zo všetkých troch typov škôl sme
položili sériu štyroch jednoduchých otázok, ktoré
priamo súvisia s identifikáciou a správnym pochopením
povahy informácií objavujúcich sa v médiách. Otázky
boli nasledovné (Graf 14):
Otázka 1
Spomeňte si na nejakú správu, ktorú ste sledovali v TV, alebo inom médiu. Stretli ste sa už s tým, že sa informácia o tejto udalosti objavila aj v inom médiu?
Otázka 2
Odkiaľ podľa Vás pochádzajú informácie, ktoré sa objavujú v jednotlivých médiách?
Otázka 3
Sú podľa Vás všetky informácie, ktoré získate z televízie, časopisov a iných médií pravdivé?
Otázka 4
Vytvorili ste si už samostatne nejakú informáciu (textový, zvukový, obrazový súbor), ktorý bol niekde uverejnený a môžu ho zdieľať iní ľudia?
Odpovede na prvé tri otázky naznačujú, že mladí
ľudia aspoň rámcovo rozumejú kontextu, v ktorom
mediálne informácie vznikajú a pôsobia na publikum.
Až dve tretiny študentov ZŠ, SŠ i VŠ správne uviedli, že
o rovnakej udalosti väčšinou informujú aj viaceré
médiá, avšak spracovanie správy môže byť odlišné.
Dôležitý je najmä fakt, že mladí respondenti dokážu
správne identifikovať diferencovaný prístup
k spravodajskému spracovaniu udalosti v rôznych
médiách, čo je jedným z veľmi dôležitých indikátorov
elementárnej úrovne mediálnej gramotnosti.
Veľmi podobné výsledky sme získali i pri druhej
otázke týkajúcej sa pôvodu informácií, ktoré sa objavujú
v médiách. Poznanie, že informácie novinári získavajú
a spracovávajú z rôznych zdrojov, preukázalo viac ako
90 % vysokoškolákov a 80 % stredoškolákov. Miera
poznania pôvodu mediálne prezentovaných informácií
je podľa očakávaní najnižšia u najmladšej skupiny
respondentov.
Až 30 percent z nich totiž neodpovedalo správne.
Približne 15 percent z nich sa domnieva, že informácie
môžu novinárom poskytovať iba oficiálne zdroje, ako
vláda, parlament, súdy, polícia a pod.
V rámci výskumnej úlohy sme sa zaujímali aj
o mieru dôvery mladých ľudí k informáciám, ktoré
z médií získavajú. Podľa prevažnej väčšiny respondentov,
bez ohľadu na typ navštevovanej školy, sú informácie
25
3.3 Hodnotenie a tvorba mediálneho obsahu
ka
pit
ol
a 3
26
Jedným z cieľov výskumu bolo tiež objasniť do akej
miery sú mladí ľudia schopní rozlíšiť mediálne obsahy
informačne takmer bezcenné, od informácií, ktoré majú
pre ich život praktický význam. V tejto súvislosti sme
vybrali dva druhy správ – prvá z nich mala vyslovene
bulvárny charakter. Druhou je „seriózna“, informačne
veľmi nasýtená správa, ktorá sa navyše priamo týka
života mladých ľudí. Výber textov pre žiakov ZŠ a SŠ bol
identický, vysokoškoláci mali k dispozícii iné správy, avšak
z médií väčšinou pravdivé, i keď ich spracovanie býva
subjektívne, ovplyvnené mnohými okolnosťami a nie
každý sa s ním musí stotožniť. Zaujímavé sú pomerne
skeptické odpovede niektorých vysokoškolákov,
z ktorých až 12 % tvrdí, že médiám neverí, pretože im ide
o škandály, senzácie a politiku. V tejto optike stojí
za pozornosť i „obozretný“ postoj žiakov ZŠ, z ktorých
až 14 % považuje za pravdivé jedine informácie
z televízie.
graf 14
Áno, všetky správy o nejakej udalosti musia byť rovnaké. Ich spracovanie nemôže byť odlišné, aby to nezavádzalo divákov/čitateľov/poslucháčov.
Informácie vymýšľajú novinári na základe vlastných vedomostí a skúseností
Áno, o rovnakej udalosti väčšinou informujú viaceré médiá, spracovanie správy však môže byť odlišné.
Informácie získavajú a spracovávajú novinári z rôznych zdrojov
Nie, nič také som si nevšimol/a, hoci správy občas sledujem/čítam/počúvam.
Informácie poskytuje novinárom iba vláda, parlament, súdy, polícia, prokuratúra, armáda a iné ificiálne zdroje
Neviem to posúdiť, pretože správy takmer nesledujem/nečítam/nepočúvam.
Informácie získavajú a spracovávajú novinári z iných druhov médií, najmä z internetu
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
8,9
15
2,7
9
3,4
4,4
7,2
5,6
2,1
6,4
10,6
7,8
5,3
1,5
13,3
4,3
73,3
71,7
91,3
94,2
81,9
80,3
Spomeňte si na nejakú správu, ktorú ste sledovali v TV alebo inom médiu. Stretli ste sa už s tým, že sa informácia objavila aj v inom médiu?
Odkiaľ podľa vás pochádzajú informácie, ktoré sa objavujú v jednotlivých médiách?
� ZŠ
� SŠ
� VŠ
� ZŠ
� SŠ
� VŠ
ka
pit
ol
a 3
27
ka
pit
ol
a 3
dôvod existencie a distribúcie informácií bulvárneho
charakteru.
Dôležitým znakom elementárnej úrovne mediálnej
gramotnosti je i schopnosť odlíšiť v mediálnom obsahu
zreteľne prezentovaný názor od názorovo nezaťaženej
informácie. Ako vidno z porovnania jednotlivých odpovedí
(Graf 17), približne 40 % žiakov ZŠ, ale ani
30 % stredoškolákov a 27 % vysokoškolákov nedokázalo
identifikovať správnu odpoveď. Možno tiež predpokladať,
že výsledky by dopadli ešte omnoho nepriaznivejšie, ak by
sme zvolili zložitejšie štruktúrované ukážky zložené
z viacerých viet. Orientácia v takomto texte je totiž omnoho
zložitejšia. Naším cieľom však nebolo skúmať ani tak úroveň
členenie na bulvárnu a veľmi praktickú informáciu určenú
priamo pre mládež, zostalo zachované.
Séria grafov (Graf 15 a 16) názorne demonštruje,
že najmä mladšie vekové skupiny výrazne inklinujú
k správam zábavného charakteru. Takmer 78 % žiakov
ZŠ zaujala bulvárna správa a viac ako polovica z nich
sa domnieva, že tento druh informácií má pre mládež
väčšiu informačnú hodnotu. Záujem o seriózne
a praktické informácie, ako aj pozitívne hodnotenie ich
významu, výrazne stúpa s vekom respondentov – ukážky
zaujali 43 % stredoškolákov a až 66 % vysokoškolákov.
Zaujímavým zistením je, že väčšina respondentov
(vrátane 90 % žiakov ZŠ) správne odhadla skutočný
Určite áno, veď inak by informácie z médií nikto nebral vážne
Publikoval /-a som informácie na webstránke
Publikoval /-a som informácie na blogu
Zverejnil /=a som video
Zapojil /-a som sa do diskusného fóra
Publikoval /-a som informácie v školskom časopise
Publikoval /-a som iným spôsobom
Väčšinou áno, spracovanie informácií však býva subjektívne, je ovplyvnené mnohými okolnosťami a nie každý sa s ním musí stotožniť
Verím tomu, čo vidím,takže za oravdivé považujem iba informácie z televízie
Nie, médiám neverím, pretože im ide iba o škandály, senzácie a politiku
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
14,4 12,69,6 1,7
0,55
12,1
78,9
10,57,7
11,2
42,6
20,3
7,7
86,4
12
16
14
52
60
87,8
12,5
4,2
22,2
41,7
13,9
5,6
Sú podľa vás všetky informácie, ktoré získate z televízie, časopisov a iných médií, pravdivé?
Vytvorili ste už samostatne nejakú informáciu (napr. textový, zvukový, obrazový súbor), ktorá bola niekde uverejnená a môžu je zdieľať iní ľudia?
� ZŠ
� SŠ
� VŠ
� ZŠ
� SŠ
� VŠ
28
slovného popisu deja akčného filmu správne zareagovali
viac ako dve tretiny respondentov. Tieto výsledky priamo
korešpondujú s inou časťou nášho výskumu, v rámci ktorej
sme zistili, že práve filmy sú najobľúbenejším žánrom veľkej
časti opýtaných a preto je prirodzené, že väčšina z nich má
isté skúsenosti s rozlišovaním rôznych typov programov .
Vyhľadávanie informácií o TV ponukách však medzi mladými
populárne príliš nie je. V teletexte, alebo programových
časopisoch takmer každý deň listuje približne 48 %
respondentov zo ZŠ, avšak až 41 oslovených vysokoškolákov
prepína programy bez toho, aby sa vopred informovala
o programovej ponuke.
čitateľskej gramotnosti, ako skôr elementárnu schopnosť
rozoznať tvrdenie od názoru, vo forme s akou sa možno
stretnúť v bežnom spravodajstve elektronických médií či
bulvárnej tlači. Práve pre tento typ médií sú typické krátke,
jednoduché, jednoznačne formulované vety, ktoré síce na
prvý pohľad pôsobia ako bežná informácia, ale v skutočnosti
často obsahujú množstvo latentných i otvorených
hodnotiacich prvkov, mediálnych stereotypov a pod.
Z hľadiska hodnotenia mediálneho obsahu
elektronických médií nás tiež zaujímalo, do akej miery
dokážu mladí ľudia rozlíšiť kategórie (žánre) jednotlivých
televíznych programov (Graf 18). Na základe stručného
graf 15
graf 16
Správa A
Správa A Správa A
Správa A
Prečo sa podľa Vás v médiách objavujú podobné informácie ako v správe A ?
Správa B
Správa B Správa B
Správa B
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
% re
spon
dent
ov
% re
spon
dent
ov
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
57.4
77.8
33,5
19,4
55
46,845
53,2
42.6
21.7
66,5
80,6
88,3
93,190
Spolupracujúca skupina Rady Európy pre boj proti drogovej závislosti a nezákonné obchodovanie s drogami každé dva roky udeľuje Európsku cenu prevencie trom projektom mladých ľudí zameraných drogovú prevenciou....Cena bude udelená trom mládežníckym projektom, z ktorých každý získa finančné ocenenie.Zdroj: www.mladez.sk
Ktorá zo správ vás viac zaujala?
Ktorá zo správ vás viac zaujala?
� ZŠ
� SŠ
� VŠ
� VŠ
Pretože takéto informácie sú zaujímavé pre mnohých ľudí a médiám zvyšujú náklad, alebo sledovanosť
Pretože takéto informácie sú zaujímavé pre mnohých ľudí a médiám zvyšujú náklad, alebo sledovanosť
Pretože informácie o celebritách sú dôležité pre náš každodenný život
Pretože informácie o celebritách sú dôležité pre náš každodenný život
11,7
106,9
Ktorá zo správ má podľa Vás pre mladých ľudí väčšiu informačnú hodnotu ?
Ktorá zo správ má podľa Vás pre mladých ľudí väčšiu informačnú hodnotu ?
Ak si obyvateľom členského štátu Rady Európy a máš kartu EURO<26, zaregistruj sa, odpovedz správne na tri jednoduché otázky, zapoj sa do tomboly a vyhraj výlet pre dvoch na záverečné podujatie kampane Každý iný – Všetci rovní, ktoré sa bude konať v Malmö, 4. – 7. októbra 2007. Prihlásiť sa môžeš do 2. septembra 2007. Víťaz bude vyhlásený 3. septembra 2007. Ak sa chceš zapojiť, klikni na: http://www.alldifferent-allequal.info/quiz Zdroj:www.eurodesk.sk
7
Posledná dvadsiatka na krku! Zákulisný moderátor tretej série SuperStar Branislav Bruno Ciberej oslavoval v utorok spolu s kamarátmi 29. narodeniny. Najväčšie prekvapenie pre neho pripravila markizácka dramaturgička Gabika Drobová (33). „Keďže o Brunovi viem, že sa veľmi zdravo stravuje, nakúpila som veľmi veľa ovocia a urobila som mu ovocnú misu, do ktorej som napichala 29 sviečok,“ smeje sa dramaturgička. Zdroj: Nový Čas
Markizácka moderátorka Marianna Ďurianová (30) priletela včera v sprievode svojej mamy z dovolenky, ktorú strávili v Chorvátsku. Po príchode ju však čakalo obrovské sklamanie. Jej milovaný Honzík na bratislavské letisko neprišiel. Svoj smútok zakrývala úsmevom, ktorý by najradšej venovala milencovi Honzíkovi. Takto si ho vychutnala aspoň v objatí svojho otca Jozefa.Zdroj: www.bleskovky.sk
Prečo sa podľa Vás v médiách objavujú podobné informácie ako v správe A ?
� ZŠ
� SŠ
ka
pit
ol
a 3
ka
pit
ol
a 3
29
graf 17
graf 18
% re
spon
dent
ov
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,07,8
5,9
13,97,5
17,620
Vyhľadávate si niekedy informácie o televíznych programoch v časopisoch, alebo teletexte ?
Do akej kategórie (žánra) by ste tento program zaradili:
Vláda zvyšuje ochranu spotrebiteľa, ale málokto tomu môže veriť
Polícia prešetruje, či sú do šikanovania zapletení aj dvaja mladiství
V posledný augustový deň bude v Košiciach výstava psov
Vekový priemer účastníkov stretnutia bol asi 20 rokov
58,3
Z nasledujúcich 4 textov obsahujú tri spravodajskú informáciu (tvrdenie) a v jednej z nich autor vyjadruje svoj názor. Pokúste sa nájsť tento text.
� odpovede žiakov ZŠ
� odpovede stredoškolákov
69
% re
spon
dent
ov
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
16
5,3
72,8
Väčšina obyvateľov Číny podľa prieskumu nikdy neletela lietadlom
Iniciatíva novej vlády sa týka problému prisťahovalectva
Vdovy po obetiach banského nešťastia sú nespokojné s odškodnením
Zníženie DPH na knihy nepomôže zlepšiť imidž premiéra
5,8
Z nasledujúcich 4 textov obsahujú tri spravodajskú informáciu (tvrdenie) a v jednej z nich autor vyjadruje svoj názor. Pokúste sa nájsť tento text.
� odpovede vysokoškolákov
dokumentárny film
takmer každý deň
historická dráma
viac ako tri dni v týždni
western
raz za týždeň
komédia
nie, väčšinou prepínam programy a pozerám, čo ma zaujme
akčný film romantický seriál
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
8,3
15
3,9
13,9
6,1
23,3
74,4
0
11,3
21,7
1
25,6
1
41,4
97
1
10,6
33,2
2,1
17,6
2,7
31,6
79,3
1,1
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
Prečítajte si nasledovné texty, ktoré stručne popisujú dej televíznych programov a odpovedzte do akého žánra by ste ich zaradili:Text pre žiakov ŽS a SŠ:„Simon Templar má na svojom konte sériu odvážnych lúpeží a prepadnutí. Pri tej poslednej skríži cestu všemocnému šéfovi ruskej mafie a vplyvnému biznismenovi – Ivanovi Tretjakovi. Ten sa totiž chce zbaviť ruského prezidenta Karpova a získať formulu na výrobu superlacnej energie, na ktorej pracuje atómová vedkyňa Emma Russellová.“ Zdroj: TV OkoText pre vysokoškolákov:Tajomstvo sa ukrýva v hlbinách hriešneho veľkomesta. Bývalý agent CIA sa opäť vracia. Odsedel si trest za to, čo nikdy nespáchal. Pomsta bude sladká. Krvavý kúpeľ sa začína.
7,2
47,8
4,3
17,6
� ZŠ
� SŠ
� VŠ
� ZŠ
� SŠ
� VŠ
30
Zaujímavé zistenia prinieslo i monitorovanie
poznatkov a zručností mladých ľudí v súvislosti
s reklamou (Graf 19). Skupine žiakov ZŠ a SŠ sme
predložili jednoduchý text fiktívneho reklamného
spotu. Vysokoškoláci mali úlohu komplikovanejšiu tým,
že nedostali priamo text reklamy, ale jej slovný opis,
z ktorého nie je explicitne jasné, aký produkt
propaguje. Obe skupiny sme požiadali o odpovede na
sériu otázok súvisiacich s komunikačným zámerom,
schopnosťou odhaliť v reklame manipulatívne prvky,
stratégie a techniky na získanie divákovej pozornosti.
Ďalšie otázky sa týkali ekonomického aspektu
reklamných a inzertných obsahov.
Výsledky tejto časti výskumu priniesli pomerne
zaujímavé zistenia. Primárny komunikačný zámer
autorov fiktívnej reklamy správne odhadlo 82 %
žiakov ZŠ a 88 % stredoškolákov. Aký je skutočný účel
takejto reklamy a kto má z jej výroby a odvysielania
prospech však správne odhadla len polovica žiakov ZŠ
a 75 % študentov SŠ. Ešte horšie výsledky prinieslo
odhaľovanie zavádzajúcich tvrdení v reklamných
textoch, kde nesprávne odpovedalo viac ako 60 %
respondentov z tejto kategórie.
Skupine vysokoškolákov sme ponúkli na
analyzovanie nielen zložitejšie štruktúrovaný text,
ale aj náročnejšie otázky. Tento prístup sa adekvátne
odrazil aj na pomere správnych a nesprávnych odpovedí
(Graf 20). Na jednej strane dokázalo viac ako 90 %
opýtaných správne odhaliť, pre ktoré subjekty je
reklama ekonomicky výhodná, avšak na druhej strane
až 76 % vysokoškolákov nesprávne pochopilo skutočný
účel reklamného posolstva.
Získané výsledky týkajúce sa reklamných
informácií naznačujú, že veľká časť oslovených mladých
ľudí relatívne správne chápe skutočný účel reklamného
vysielania (ekonomický aspekt). Zároveň však má však
problém identifikovať sa s tým, že reklama nie je verným
obrazom skutočnosti, ale vždy iluzórnym zobrazením
reality, v rámci ktorého sa používa množstvo stratégií
a techník na ovplyvnenie a získanie pozornosti diváka.
graf 19
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
7,2
36,9
3,7
38,8
3,3
16,5
2,7
19,7
5,3
8,9
7,2
9,1
Text nás nabáda ku kúpe mobilného telefónu
Tvrdením, že každý môže mať bezplatné telefonovanie a lyžovačku
Text nám ponúka pohodovú lyžovačku zadarmo
V tom, že neuvádza informácie o značke a technických parametroch mobilu
Text nás nabáda, aby sme si poriadne užili
V tom, že podmieňuje lyžovačku s priateľmi kúpou telefónu
Text nás informuje, ako sa možno počas zimy zadarmo zabaviť
Nevidím v ňom nič zavádzajúce
82,2
37,5
Prečítajte si pozorne nasledovný text a odpovedzte na otázky: „Túto zimu si poriadne užijete. S našimi mobilmi zažijete viac zábavy s priateľmi – na celom Slovensku, na každej dobrej zjazdovke. Každý môže zažiť pohodovú lyžovačku s nekonečne dlhými hovormi. A navyše úplne zadarmo. „
� ZŠ
� SŠ
� ZŠ
� SŠ
88,3
34,6
Čo je podľa Vás cieľom tohto textu?
Prečo sa podľa teba takéto texty objavujú v médiách
(napr. v TV, časopisoch ap.)?
V čom je podľa Vás tento text zavádzajúci?
% re
spon
dent
ov
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
14,2
5,98,5
11,28
23,9
Ide o reklamu, ktorú si objednal mobilný operátor a zaplatil za ňu médiu, ktoré ju odvysielalo
Ide o reklamu, ktorú zverejňuje televízia a iné médiá, aby nás zabavili a vyplnili voľný čas medzi jednotlivými reláciami
Ide o reklamu, ktorú si objednal prevádzkovateľ zimného strediska a zaplatil za ňu médiu, ktoré ju uverejnilo
Ide o reklamu, ktorú poskytol mobilný operátor a médiá mu zaplatia, aby ju mohli uverejniť a vyplniť tak voľný čas medzi jednotlivými reláciami.
53,4
� ZŠ
� SŠ
75
ka
pit
ol
a 3
ka
pit
ol
a 3
31
Dôležitou spôsobilosťou, indikujúcou
istú mieru mediálnej gramotnosti, je
používanie médií na aktívnu tvorbu
vlastného obsahu – či už vo forme textu,
obrazu či zvuku. Ako ukazuje Graf 21,
približne dve tretiny mladých občas
používajú fotoaparát (samostatný, alebo
v mobile) a zhruba polovica oslovených
dokáže samostatne narábať
s videokamerou. Horšie výsledky prinieslo
zisťovanie v kategórii zariadení na
nahrávanie zvuku, ktoré vôbec nepoužíva
57 % žiakov ŽS, 51 % stredoškolákov
a 40 % vysokoškolákov. S aplikačnými
programami na editovanie textu vôbec
nepracuje 38 % žiakov ZŠ, ale pravidelne
ich používa viac ako polovica oslovených
vysokoškolákov, pričom podiel tých,
čo textový editor nepoužívajú vôbec
, dosiahol v tejto skupine iba jedno
percento.
Z hľadiska vzťahu mladých ľudí k
informáciám nás zaujímal aj ich postoj
a doterajšie skúsenosti s vlastnou
produkciou a distribúciou informácií – či
už v textovej, obrazovej, alebo zvukovej
podobe (Graf 22). Najviac skúseností
s vytváraním vlastného obsahu, ktorý
môžu zdieľať aj iní ľudia, sa týka novej
generácie aplikácií v prostredí internetu.
Do tejto kategórie patria rôzne skupiny
osôb a komunít, ktoré v prostredí internetu
vytvárajú a udržiavajú kontakt, zdieľajú
svoje názory, aktivity, diskutujú o rôznych
témach a pod. Tieto sociálne siete
patria v globálnom kontexte
k najnavštevovanejším webovým stránkam.
Aj z tohto dôvodu by nás nemalo prekvapiť
tvrdenie približne polovice oslovených
mladých ľudí, že majú s týmto fenoménom
graf20
% re
spon
dent
ov%
resp
onde
ntov
% re
spon
dent
ov
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
5,3
4,4
1,5
23,8
27,7
93,7
63,6
7,3
4,4
Vyplniť voľný čas medzi jednotlivými televíznymi reláciami a zlepšiť divákovi náladu pohľadom na príjemných ľudí a krásne prírodné scenérie
Reklama nie je verným obrazom skutočnosti, ale určitým iluzórnym zobrazením reality, ktoré používa premyslené stratégie a techniky na ovplyvnenie a získanie diváka
Iba médium, ktoré reklamu odvysielalo a reklamná agentúra, ktorú ju vyrobila
Vytvoriť v divákovi ilúziu, že zobrazený nápoj vyrieši jeho problémy, splní tajné túžby a umožní mu stotožniť sa s určitým životným štýlom, pocitom či hodnotami.
Reklama nie je verným odrazom skutočnosti, takže žiadne stratégie a techniky nepoužili
Médium, ktoré reklamu odvysielalo, reklamná agentúra a výrobca nápoja
Osloviť čo najviac divákov a presvedčiť ich, aby si kúpili exkluzívnu dovolenku pri mori
Každá reklama je verným odrazom skutočnosti, takže určite nejaké stratégie a techniky použili, aby predali svoj produkt
Predovšetkým divák, ktorí získa dôležité a cenné informácie o kvalite nealkoholického nápoja, ktorý reklama prezentuje
Motivovať diváka k tomu, aby počas letnej dovolenky konzumoval iba kvalitné nealkoholické nápoje, pretože pitie alkoholu sa nestotožňuje s prezentovaným životným štýlom a hodnotami.
Reklama nás má predovšetkým zabaviť a preto tvorcovia používajú rôzne stratégie a techniky, aby sme neprepli na iný kanál a sledovali čo najviac reklamy
Iba výrobca nápoja, pretože reklama zvyšuje predaj jeho výrobkov.
7,3
60,7
0,5
Predstavte si nasledovný reklamný spot: Skupinka mladých, dobre vyzerajúcich, usmiatych a spokojne sa tváriacich ľudí sa zabáva na pláži. Okolo sa tmolí pes. V pozadí vidno hory a západ slnka nad morom. Od skupinky sa oddelí dvojica (muž a žena), ktorí si začnú pohadzovať fľašu s nejakým nápojom a naháňať sa. V záverečnej scéne sa obaja objímajú a spojne pritom popíjajú z orosenej fľašky nealkoholického nápoja.
� VŠ
� VŠ
� VŠ
Čo je podľa Vás cieľom tvorcov tejto reklamy ?
Myslíte si, že tvorcovia reklamy použili na získanie divákovej pozornosti nejaké stratégie a techniky ?
Kto má podľa Vás prospech z odvysielania takejto reklamy ?
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
% re
spon
dent
ov
určitú skúsenosť a osobne sa už zapojili do diskusného
fóra na internete.
Informácie a názory na blogu, ktorý je viac
sofistikovanou formou Social Networkingu, sú skôr
doménou vysokoškolákov (16 % respondentov).
V prostredí webových komunít je čoraz populárnejšie
aj on-line zdieľanie videozáznamov a iných obrazových
súborov, s ktorým má najviac skúseností skupina
oslovených stredoškolákov (22 %).
32
graf 22 žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci
graf 21
fotoaparát
piblikoval/-a som informácie na webstránke
publikoval/-a som informácie na blogu
zverejnil/-a som video zapojil/-a som sa do diskusného fóra
publikoval/-a som informácie v školskom časopise
publikoval/-a som iným spôsobom
fotoaparát fotoaparátvideokamera videokamera videokameratextový editor textový editor textový editorzariadenie na nahrávanie zvuku
zariadenie na nahrávanie zvuku
zariadenie na nahrávanie zvuku
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
1,7
13,3
12
1614
52
6
0
49,4
17,8
25,3
9,1
43,9
21,5
51,1
14,1
54,4
1
39,8
77,8
12,5
4,2
22,2
41,7
13,9
5,6
48,3 50
20,6
68,4
50,3
41,938,6
68,9
37,4
45,149,5
8,9
10,57,7
11,2
42,6
20,3
7,7
2,2
12,2
17,7 22,5
5,9
36,6
10,3
17
8,3
53,9
10,7
% r
esp
on
de
nto
v%
re
sp
on
de
nto
v
�� pravidelnepravidelnea� občasbč�� vôbec nievôbec nieb
� pravidelne� občas�� vôbec nievôbec nie
Frekvencia používania médií na tvorbu vlastného obsahu
Vytvorili ste už samostatne nejakú informáciu (napr. textový, zvukový, obrazový súbor), ktorá bola niekde uverejnená a môžu ju zdieľať iní ľudia ?
ka
pit
ol
a 3
ka
pit
ol
a 4
33
1) Poznatky získané v rámci výskumu mediálnej
gramotnosti mladých ľudí na Slovensku v zásade
potvrdili predpoklady a očakávania sformulované
vo východiskových hypotézach. Súčasná mladá
generácia v plnom rozsahu využíva možnosti
a príležitosti, ktoré jej čoraz viac globalizovaná
mediálna kultúra ponúka. V súvislosti s možnosťami
prístupu k jednotlivým médiám nie je ich potenciálny
výber takmer vôbec obmedzený.
2) Problémom dneška už vonkoncom nie je nedostatok
informácií – skôr naopak – málo výrazná je schopnosť
a záujem o výber mediálnych formátov, ktoré nemajú
len zábavnú funkciu, ale svojím obsahom a formou
sú zároveň prínosom k plnohodnotnému prežívaniu
osobného života, interakcii s rovesníkmi, participácii
na živote komunity a pod.
3) Jedným z najdôležitejších zdrojov informácií, ale
zároveň aj pasívnym modelom trávenia voľného
času, zostáva sledovanie televízie. Ako naznačujú
výsledky nášho prieskumu, záujem čoraz širšej
skupiny mládeže sa však presúva od televízneho
vysielania k interaktívnym formám obsahu zdieľaným
v prostredí internetu (chat, diskusné fóra, sociálne
siete ap). Za istý problém považujeme predovšetkým
to, že pomerne veľký podiel mladých ľudí využíva
tieto nové mediálne technológie výlučne na zábavu
a neformálnu konverzáciu s rovesníkmi. Poznanie
tohto aspektu komunikácie je však na druhej strane
aj veľkou príležitosťou pre aktívne zainteresovanie
mládežníckych skupín do správne facilitovaných
neformálnych diskusií o spoločensky závažných
témach – samozrejme vo forme primeranej, prístupnej
a dostatočne príťažlivej pre „on-line“ generáciu.
4) Výsledky výskumu potvrdili, že časť mladých
ľudí disponuje istou mierou rezistencie voči
manipulatívnym tendenciám v spravodajstve,
zábavných i reklamných mediálnych obsahoch.
Domnievame sa však, že ide skôr o akúsi intuitívnu
spôsobilosť, ako o ucelený a funkčný systém
životných zručností umožňujúcich kritické
hodnotenie mediálneho obsahu. Navyše táto
intuitívna schopnosť čeliť persuazívnym tendenciám
je vo väčšine prípadov uplatniteľná iba v rámci
otvorených a veľmi zreteľných foriem manipulácie
s publikom. Omnoho problematickejší a ťažšie
identifikovateľný je preto stret mladých ľudí so
skrytými a čoraz lepšie maskovanými pokusmi
ovplyvňovať ich hodnotový systém, podporovať
konzumné modely správania, propagovať veku
neprimerané a spoločensky neakceptovateľné prvky
mediálneho obsahu a pod.
5) V rámci výskumu sa tiež potvrdila potreba
a plná opodstatnenosť zavedenia rôznych foriem
formálneho i neformálneho mediálneho vzdelávania.
Tie by mali viesť predovšetkým k osvojeniu si
základných princípov a zároveň praktickej aplikácii
kritického hodnotenia techník, jazyka a konvencií
používaných v procese mediálnej komunikácie
a v rámci jej pôsobenia na cieľové skupiny publika.
6) Pozitívnym zistením vyplývajúcim z výstupov nášho
výskumu je, že mladí ľudia majú záujem o diskusiu
a zdieľanie zážitkov, poznatkov a skúseností
súvisiacich s mediálnych obsahom. Pomerne
veľká časť oslovených respondentov uviedla, že
najdôležitejšími partnermi v týchto rozhovoroch
sú rodičia, čo je nesporne veľmi priaznivý signál.
[Závery a odporúčania výskumu]
4.1 Závery výskumu
Zavery a odporucania vyskumu
Omnoho negatívnejším a veľmi závažným zistením
je, že médiá a ich obsah nie sú príliš relevantnou
témou pre veľkú časť pedagógov, ale ani ďalších
profesionálov a dobrovoľníkov pracujúcich
s mladou generáciou. Toto zistenie iba potvrdzuje
nevyhnutnosť transformácie tradičnej školy založenej
na memorovaní encyklopedických vedomostí
k otvoreným vzdelávacím modelom založeným na
rozvoji jednotlivých kľúčových kompetencií
a príprave mladých ľudí na zvládnutie praktických
životných situácií a zručností. Dôležitou prierezovou
témou podporujúcou tento nevyhnutný trend je
práve mediálna výchova, ktorá v správne zvolenej
forme prináša množstvo podnetov a podkladového
materiálu vhodného na rozvoj širokej škály životných
zručností.
34k
ap
ito
la
4
1) Je potrebné využiť skutočnosť, že súčasní mladí ľudia
na Slovensku sú čoraz viac „on-line“ generáciou
a maximálne zhodnocovať toto zistenie pri tvorbe
informačných materiálov, poradenstva a nových
foriem interaktívnej komunikácie určenej tejto
cieľovej skupine. Práve týmto spôsobom možno aspoň
čiastočne prispieť aj k usmerneniu mladých ľudí k
hodnotným a bezpečným obsahom, nielen v prostredí
internetu, ale i ostatných médií.
2) Podporovať vytváranie špecializovaných webových
portálov venovaných problematike mediálnej
gramotnosti a mediálnej výchovy – so zameraním
na učiteľov, profesionálov i dobrovoľníkov pracujúcich
s mladými ľuďmi, rodičov a ďalšie skupiny.
3) Maximálne využiť potenciál programu Mládež v akcii,
OP Vzdelávanie a ďalších európskych fondov na
organizovanie vzdelávacích aktivít zameraných na
jednotlivé aspekty mediálnej gramotnosti – najmä
pre učiteľov, pracovníkov s mládežou, mládežníckych
lídrov.
4) Je potrebné využiť zistenie, že mladí ľudia radi
a ochotne diskutujú o médiách. Vhodnou formou
môžu byť regionálne diskusné fóra, okrúhle stoly,
neformálne tréningy ap. Do organizovania podujatí
tohto druhu možno zapojiť nielen samotné školy,
ale aj samosprávne orgány - žiacke školské rady,
mládežnícke parlamenty. Dôležitou cieľovou
skupinou by sa mali stať aj detské a mládežnícke
kluby, centrá voľného času, pastoračné a komunitné
centrá ap.
5) Podporovať vznik a činnosť nových internetových
portálov, záujmových diskusných fór, blogov
a ďalších sociálnych sietí, ktorých obsah môžu
vytvárať priamo mladí ľudia. Nemusí pritom ísť len
o zdieľanie textových informácií. Veľký potenciál
majú aj interaktívne riešenia súvisiace s fenoménom
Web 2.0 – zdieľanie video a audio súborov, fotografií
ap. Spektrum potenciálnych tém je naozaj široké –
od prevencie drogových závislostí, cez bezpečnosť
na internete až po diskusiu o rôznych mediálnych
formátoch.
6) Iniciovať vytvorenie a systematicky podporovať sieť
iniciatívnych mladých ľudí pôsobiacich v jednotlivých
regiónoch, ktorí by po potrebnom zaškolení mohli
prinášať aktuálne spravodajstvo
o akciách, aktivitách a príkladoch
dobrej mládežníckej praxe.
Malo by ísť vlastne o akúsi
mládežnícku mediálnu agentúru
založenú na dobrovoľníckej
báze, ktorej servis by bol
prostredníctvom
samostatného
webového
portálu
k dispozícii
širokej
verejnosti
i profesionálnym
médiám.
35
ka
pit
ol
a 4
4.2 Odporúčania výskumu
1/ BUCKINGHAM, D. (2002) Media Education – A Global Strategy for Development. A Policy Paper Prepared for UNESCO, [online]. c2002. Last Revision 2002 [cit.2007-11-10]Dostupné z : http://www.mediaculture-online.de/fileadmin/bibliothek/buckingham_media-education/buckingham_media-education.html
BUCKINGHAM, D. – DOMAILLE, K.(2004) Where are We Going and How Do We Get There? In: Von Feilitzen, Cecilia and Carlsson, Ulla (eds.) Promote of Protect?: Perspectives on Media Literacy and Media Regulations. Yearbook 2003. Goteborg, Sweden, The International Clearinghouse on Children, Youth and Media, 41-54. (International Clearinghouse on Children, Youth and Media 6). [online]. c2004, Last Revision 2004 [cit.2007-11-10].Dostupné z: http://eprints.soton.ac.uk/12543/
2/Grunwald Declaration on Media Education. In.: International Symposium on Media Education. UNESCO: 1982 [online]. c1982. [cit.2007-11-07]Dostupné z: http://www.unesco.org/education/pdf/MEDIA_E.PDF
3/Dohovor o právach dieťaťa. Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989. [online]. c1989, [cit.2007-11-04]Dostupné z: http://www.unicef.sk/prava-deti/art69.html
4/ Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č.1466/2000 o mediálnej výchove. Text bol prijatý Zhromaždením 27. júna 2000 (19. zasadnutie) [online]. c2000, [cit.2007-11-04]Dostupné z: http://www.radaeuropy.sk/?736
5/ Charter for Media Literacy. Euro Media Literacy [online]. c2006, [cit.2007-10-04]. Dostupné z : http://www.euromedialiteracy.net
6/Nový impulz pre európsku mládež – Biela kniha Európskej únie. EK IUVENTA, Bratislava 2002, 98 s. ISBN 92-894-2189-4
7/ Európska charta informácií pre mládež. Dokument prijatý XV. Valným zhromaždením Európskej mládežníckej informačnej a poradenskej agentúry (ERYICA) v Bratislave dňa 19. novembra 2004. [online]. c2004. [cit.2007-10-07]. Dostupné z: http:// www.uips.sk/download/mas/Charta_SJ.doc
8/ Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2006/962/ES) In: Úradný vestník Európskej únie z 30.12.2006, L 394/10 - 18 SK. [online]. c2006. [cit.2007-10-07]. Dostupné z : http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/oj/2006/l_394/l_39420061230sk00100018.pdf
9/ RYCHEN, D.S. , SALGANIK, L.H. The Defininion and Selection of Key Competencies[online]. c2001. [cit.2007 10.07] Dostupné z : http://www.oecd.org/edu/statistics/deseco
10/VELŠIC, M. Digitálna gramotnosť na Slovensku 2007 – Správa z výskumu, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2007, 22 s. , ISBN 978-80-88935-98-8
11/ MULLIS, I., KENNEDY, A., MARTIN, M., SAINSBURY, M. (2006). PIRLS 2006 – Assessment Framework and Specifications. Amsterdam: International Association for the Evaluation of Educational Achievement , 119 s. , ISBN: 1-889938-40-8
12/CRESSWELL, J., VAYSSETTES, S. (2006). Assessing Scientific, Reading and Mathematical literacy: A Framework for PISA 2006, OECD, 187 s. , ISBN: 9264026398
13/MACHÁČEK, L.(2005). Participácia študentov na samospráve stredných a vysokých škôl Slovenska. Bratislava: IUVENTA. ISBN: 80-8072-045-2Dostupné: http://www.iuventa.sk/Default.aspx?CatID=7
[Literatúra]literatura
36l
ite
ra
tu
ra
14/TOMEY-PURTA, J., LEHMANN, R., OSWALD, H., & SCHULZ, W. (2001). Citizenship and Education in Twenty-eight Countries: Civic Knowledge and Engagement at Age Fourteen. Delft: International Association for the Evaluation of Educational Achievment (IEA). [online]. c2001. [cit.2007-11-11]. Dostupné: http://www.iea.nl/cived.html
15/ TURAN, V. (2001). Mladý človek a televízne spravodajstvo. [online]. c2001. [cit.2007-11-09] Bratislava: IUVENTA.Dostupné z: http://www.iuventa.sk/Default.aspx?CatID=7
16/BODNÁROVÁ, B. (2000). Názory mladých ľudí o trávení voľného času a o detských a mládežníckych organizáciách. Bratislava: IUVENTA. Dostupné z: www.rms.mladez.sk/buxus/docs/Sociologicky_prieskum.pdf
17/ Illegal and Harmful Content on the Internet, EU-25 Comparative Highlights, Eurobarometer – Gallup Organisation, (2003/2004). [online]. c2004. [cit.2007-10-07] Dostupné z: http://ec.europa.eu/information_society/activities/sip/eurobarometer/index_en.htm
18/ MARCH, J., BROOKS, G., HUGHES, J., RITCHIE, L., ROBERTS, S. & WRIGHT, K. (2005). Digital beginnings: Young children‘s use of popular culture, media and new technologies. University of Sheffield: Literacy Research Centre. [online]. c2005. [cit.2007-10-07] Dostupné: www.digitalbeginnings.shef.ac.uk/DigitalBeginningsReport.pdf
19/ RIDEOUT, V., ROBERTS, D.F. & FOEHR, U.G. (2005). Generation M - Media in the lives of 8-18 year-olds. Menlo Park (CA): The Kaiser Family Foundation. Dostupné z : www.kff.org/entmedia/
20/ LIVINGSTONE, S. – BOBER, M. (2005) UK Children Go Online – Final Report of Key Project Findings. London: Economic and Social Research Council. [online]. c2005. [cit.2007-11-05] Dostupné: http://personal.lse.ac.uk/bober/UKCGOfinalReport.pdf
21/ EIAA Mediascope Europe 2007 Pan European Executive Summary [online]. c2007. [cit.2007-11-01] Dostupné z: http://www.eiaa.net/research/research-details.asp?SID=1&id=375&lang=6&origin=media-consumption.asp
22/ FIRESTONE, M. CH. (1992) The Aspen Institute Communications and Society Program – National Leadership Conference On Media Literacy, The Aspen Institute Wye Center, Queenstown, Maryland, December 7-9, 1992 [online]. c1992. [cit.2007-10-07]Dostupné z: http://www.medialit.org/reading_room/article582.html
23/ EIAA Mediascope Europe 2007 Pan European Executive Summary [online]. c2007. [cit.2007-11-01]Dostupné z: http://www.eiaa.net/research/research-details.asp?SID=1&id=375&lang=6&origin=media-consumption.asp
24/ RIDEOUT, V., ROBERTS, D.F. & FOEHR, U.G. (2005). Generation M - Media in the lives of 8-18 year-olds. Menlo Park (CA): The Kaiser Family Foundation. Dostupné z : www.kff.org/entmedia/
25/ Illegal and Harmful Content on the Internet, EU-25 Comparative Highlights, Eurobarometer – Gallup Organisation, 2003/2004. Dostupné: http://ec.europa.eu/information_society/activities/sip/eurobarometer/index_en.htm
26/ LIVINGSTONE, S. – BOBER, M. (2005) UK Children Go Online – Final Report of key project findings. London: Economic and Social Research Council. Dostupné: http://personal.lse.ac.uk/bober/UKCGOfinalReport.pdf
27/ JIRÁK, J. (2005) Rámcový vzdělávací program pro základní vzdelávaní. Praha: Výskumný ústav pedagogický. ISSN 1802-4785. Dostupné z: http://rvp.cz/sekce/58
IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže je príspevková
organizácia Ministerstva školstva SR a jej hlavným
cieľom je rozvoj a skvalitňovanie práce s mládežou
a politiky voči mládeži v súlade s národnými
koncepčnými materiálmi.
IUVENTA
� vzdeláva, metodicky usmerňuje a poskytuje
informácie,
� podporuje rozvoj výskumu v oblasti mládeže
a pripravuje vlastné výskumné projekty,
� podporuje prácu s talentovanou mládežou
(predmetové olympiády a postupové súťaže),
� zabezpečuje grantové programy Ministerstva školstva
(ADAM),
� je Národnou agentúrou programu a Európskej únie
Mládež v akcii,
� je sídlom Eurodesku – Európskej informačnej siete pre
mládež a pracovníkov s mládežou.
Cieľové skupiny
� dobrovoľní a profesionálni pracovníci s mládežou ,
� mládež, mladí vedúci, mládežnícki vedúci a vedúci
neformálnych skupín mládeže,
� pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení,
� žiaci základných a stredných škôl,
� zamestnanci samospráv, zodpovední za mládež,
� výskumníci a doktorandi z oblasti výskumu mládeže.
Témy a priority aktivít
� participácia mládeže na živote školy, obce a regiónu,
� mládežnícke dobrovoľníctvo,
� výchova k ľudským právam,
� neformálne vzdelávanie v práci s mládežou,
� rozvoj legislatívy v oblasti práce s mládežou
a mládežníckej politiky,
� medzinárodná spolupráca,
� zapojenie mladých ľudí s nedostatkom príležitostí
do spoločnosti.
[O IUVENTE]o iuvente
37
o i
uve
nt
e
Kontakt:
IUVENTA, Búdková 2, 811 04 Bratislava 1.
Tel. 02/59296112, e-mail: [email protected]
Mládež a médiá: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku.Text: Norbert VrabecGrafická úprava: Index MTlač: OTA, a.s.Prvé vydanie 2008Vydala IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, Bratislava
ISBN 978-80-8072-074-2
Distribúcia a objednávky publikácie:[email protected] alebo [email protected]